Aktuálne zmeny v oblasti pracovnoprávnych vzťahov

Okruh zmien:

•  Nové znenie § 7 – náhrady za používanie cestných motorových vozidiel zamestnanca pri pracovných cestách.

Ustanovenie § 7 sa mení  ako celok, vychádza však z pôvodného znenia, ale podstatne sa prepracúva. Ide o tieto zmeny:

-    celý text: aktualizácia a zosúladenie terminológie s osobitnými predpismi v doprave. Ide napr. o zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – pojmy ako motorové vozidlo, nemotorové vozidlo, cestné vozidlo, zvláštne vozidlo, kategórie vozidiel, štvorkolka, doklad vozidla – namiesto technického preukazu, zástupca výrobcu (t. j. nepoužívajú sa už pojmy jednostopové a dvojstopové vozidlo, technický preukaz).

 -    osobitné pravidlá pre elektromobily a plug-in hybridy:

 a) spresnenie jednotkovej ceny pohonnej látky v prípade, ak je pohonnou látkou elektrická energia; v tomto prípade sa ustanovuje, že za doklad o kúpe možno považovať okrem dokladu napr. z nabíjacej stanice aj doklad od dodávateľa elektrickej energie, z ktorého možno odvodiť jednotkovú sadzbu za elektrickú energiu pre domácnosť, v ktorej zamestnanec vozidlo nabíjal. Ide napr. o sadzbu podľa zmluvných podmienok, za ktorú zamestnanec odoberá energiu v domácnosti (napr. v dome), kde si nabíja svoje elektrovozidlo. Zákon sa neobmedzuje len na domácnosť zamestnanca, ale môže ísť napr. aj o domácnosť rodinného príslušníka (t. j. napr. zamestnanec, ktorý býva v byte, nabíja vozidlo v dome rodiča).

Ak zamestnanec nevie preukázať jednotkovú cenu pohonnej látky dokladom o kúpe (v domácnosti, resp. aj z nabíjačky) možno využiť údaje zo Štatistického úradu SR, ktorý od 1. januára 2024 sleduje v rámci kategórie „Priemerné ceny pohonných látok v SR (týždenne)“, aj nasledujúce ukazovatele:

-  Elektrická energia AC nabíjanie (eur/kWh),         

-  Elektrická energia DC nabíjanie (eur/kWh),         

-  Elektrická energia ultra nabíjanie (eur/kWh),

t. j. nielen priemernú cenu – benzín, nafta, plyn (CNG, LNG).

b) spresnenie určenia spotreby pri elektrovozidle – ide o spotrebu uvedenú v doklade o vozidle (ktorá sa nezapisuje povinne do dokladov o vozidle v časti emisie a spotreba, keďže elektrické vozidlo pri prevádzke neprodukuje emisie, ale môže byť uvedená v ďalších úradných záznamoch) alebo o v ods. 9 ide o spotrebu zistenú meračom zabudovaným vo vozidle alebo v ods. 10 o spotrebu preukázanú inými dokladmi (napr. technickými údajmi od výrobcu, zástupcu výrobcu).

c) upravenie postupu v prípade plug-in hybridu: rovnaký postup, ako sa postupuje v prípade, ak je pohonnou látkou plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, a to vzhľadom na to, že je problematické sledovať správanie plug-in hybridu v reálnej prevádzke (napr. podľa dokladov by mal mať spotrebu 1,1 litra/100 km, avšak v skutočnej prevádzke pôjde o 4 litre). Zákon ustanovuje aj určité východiská, aby dohoda nebola svojvoľná (napr. ak je v doklade vozidla uvedená spotreba, prihliada sa na ňu v dohode).

d) zreálnenie spotreby vozidiel: navýšenie spotreby uvedenej v evidencii o vozidle o 10 % (tam, kde sa doteraz nezvyšovala) – inšpirácia v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v § 19 ods. 2 písm. l), kde sa pre služobné vozidlá zvyšuje spotreba  o 20 %, a to z dôvodu, že doklad o vozidle pri nových vozidlách uvádza len kombinovanú spotrebu, ktorá však nezodpovedá reálnej spotrebe. Vzhľadom na zvýšenú spotrebu elektrovozidiel pri vyšších rýchlostiach sa zavádza % zvýšenia (20 %) pre jazdu po rýchlostnej ceste a diaľnici. Zamestnanec však spotrebu môže preukazovať aj podľa ods. 10 písm. a), ktoré sa týka porovnávania podobných vozidiel, písm. b) tzv. prelitrovaním, c) technickými údajmi výrobcu, zástupcu výrobcu – ktorá obsahuje podrobnejšie údaje, resp. pri elektrovozidle napr. aj jediné údaje (pretože zapísanie spotreby do evidencie o vozidle nie je povinné).

• Nové znenie § 8 – zverejňovanie súm stravného a sumy základnej náhrady za používanie vozidla

Podľa novej právnej úpravy sa už nebude vydávať opatrenie (Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR), ale v Zbierke zákonov SR sa bude zverejňovať oznam  s presne určeným dátumom zverejnenia (iné pravidlá, napr. rast indexu najmenej o 5 % sa nemenia). Ide o zjednodušenie legislatívneho procesu, pretože napr. pripomienka verejnosti o nezvýšení súm by musela smerovať k zmene zákona, nie k zmene opatrenia, ministerstvo opatrením vlastne len „oznamovalo“ sumu zistenú podľa zákona vo väzbe na rast štatistického indexu. Od dĺžky legislatívneho konania závisela aj účinnosť zmeny (t. j. verejnosť automaticky nevedela, kedy presne bude zmena účinná, mohla to len odhadovať).

Prechodné ustanovenia (§ 38h, § 38i, § 38j) riešia prechod medzi zverejňovaním opatrenia a oznamu).

Príklad: stravovanie

- kumulatívny index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní – bude zverejňovaný na stránke Štatistického úradu SR;
- rast indexu najmenej 5 % = splnená podmienka pre zvýšenie stravného;
- nové sumy platia zo zákona – zvýšené sumy stravného sa uplatňujú od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola splnená podmienka (nárastu o najmenej 5 %);
- Napríklad index narastie za mesiac jún 2025 (napr. 5,3 %), táto skutočnosť sa zistí okolo 20. júla, pretože index sa uzatvára ku koncu mesiaca (index je za jún od 1.6. do 30.6) a dáta sa musia spracovať. Jún sa do výpočtu nezapočítava, prvým mesiacom je teda júl, druhým mesiacom august a tretím mesiacom september, kedy sa zmena aplikuje od prvého dňa. Zmena bude teda účinná od 1.9.
Z hľadiska právnej istoty Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejní v Zbierke zákonov SR oznam o nových sumách a o ich účinnosti.

• Technické zmeny vo väzbe na zmeny v § 7 a § 8: § 5, § 15, § 17, § 22, § 33d.

Novela zákona o minimálnej mzde, zákona o kolektívnom vyjednávaní, Správneho súdneho poriadku a zákona o tripartite – schválené v NR SR

Dňa 23. októbra 2024 NR SR schválila novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Oproti návrhu predloženého na vládu SR bola vykonaná len technická zmena v § 32b návrhu zákona.

Novelou sa menia nasledujúce právne predpisy:

1. zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov,

2. zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

3. zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení neskorších predpisov,

4. zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov.

5. zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Účinnosť novely je delená:

• od 15. novembra 2024:

–  minimálna mzda (posúdenie primeranosti, komisia pre minimálnu mzdu – všeobecné nastavenie pravidiel),

–  zadefinovanie, čo je pokrytie kolektívnym vyjednávaním/zmluvami a čo nastáva, ak sa v SR nedosahuje 80 % pokrytie kolektívnym vyjednávaním – povinnosť  vypracovať akčný plán (ten do 31.12.2025) (§ 31a, § 32ab, § 32ad).

• od 1. januára 2025 zvyšok:

–  odmeny sprostredkovatelia/rozhodcovia a súvisiace veci (zákon o kolektívnom vyjednávaní a zákon o tripartite),

–  reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, súdna ochrana, súdny poplatok.

Prehľad zmien

Zákon o minimálnej mzde

• Ustanovenie § 4 – vypustenie osobitného pravidla o určení minimálnej mzdy pri domáckej práci podľa § 52 Zákonníka práce – zastaranosť právnej úpravy,
• Ustanovenie § 8 – zmena v automate pre určovanie minimálnej mzdy – nárast z 57 % na 60 %.  Pre určenie minimálnej mzdy na rok 2026 sa použije vzorec: minimálna mzda je 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.

Vývoj minimálnej mzdy:

Pozn.: Posledné odhady z Makroekonomickej prognózy IFP – september 2024.

• Nový § 8a a § 8b – primeranosť minimálnej mzdy. Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (ďalej len „smernica EÚ 2022/2041).

Vytvorenie (rezortnej alebo tripartitnej – novela zákona v každom prípade rieši zapojenie sociálnych partnerov do tejto činnosti) komisie pre minimálnu mzdu na účely vypracovania metodiky posudzovania či kritéria, na základe ktorých sa v SR určuje minimálna mzda (v súčasnosti je to automat naviazaný na rast minimálnej mzdy cez percentuálny podiel minimálnej mzdy z priemernej mzdy, zvyšovanie raz ročne k 1.1.) zabezpečili, resp. do budúcna zabezpečia požiadavku na primeranosť minimálnej mzdy (smernica EÚ 2022/2041 a následne aj zákon uvádza ciele: v záujme dosiahnutia dôstojnej životnej úrovne zamestnancov, zníženia chudoby zamestnancov, podpory sociálnej súdržnosti, vyrovnávania sociálnych rozdielov a zníženia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.).

Posudzovanie sa vykoná v kontexte niektorých ekonomických a štatistických parametrov (smernica EÚ 2022/2041 predpisuje a zákon následne ustanovuje minimum: Pri vyhodnotení musia byť zohľadnené aspoň tieto prvky: kúpna sila mesačnej minimálnej mzdy s prihliadnutím na životné náklady, všeobecná úroveň miezd a ich distribúcia, miera rastu miezd a dlhodobá úroveň národnej produktivity a jej vývoj.) a v kontexte orientačnej referenčnej hodnoty, ktorou je 50 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok (t. j. že hrubá minimálna mzda za príslušný rok by mala byť 50 % priemernej mzdy na príslušný rok).

Vzhľadom na systém automatickej indexácie minimálnej mzdy (automat) sa podľa smernice EÚ 2022/2041 bude vykonávať vyhodnocovanie najmenej raz za štyri roky.

Zákon o kolektívnom vyjednávaní a Správny súdny poriadok

• Ustanovenie § 2 – ustanovenie povinnosti kolektívne vyjednávať aj pre subjekty, ktoré sa registrovali ako záujmové združenia právnických osôb (a teda nie ako občianske združenie – združenie zamestnávateľov podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) alebo ako občianske združenie (podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ale nie ako združenie zamestnávateľov), ale sú členmi zväzu zamestnávateľov (podľa § 16 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov – napr. reprezentatívneho združenia zamestnávateľov – členov tripartity), z dôvodu, že ide o skrytý zamestnávateľský subjekt, ktorý sa vyhýba kolektívnemu vyjednávaniu, avšak v prípade práv benefituje z členstva v zamestnávateľskej organizácii (a spravidla si člen tripartity na účely splnenia podmienky 100 000 zamestnávaných zamestnancov započítava aj zamestnancov tohto záujmového združenia právnických osôb ako svojho člena),
• Ustanovenia § 7, § 7a, § 9a, § 9b – obnovenie právnej úpravy tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá bola účinná do 31. marca 2021 (v rovnakom znení). Ak sú naplnené určité kritériá reprezentatívnosti a ak zmluvná strana alebo zmluvné strany oznámia ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v odvetví alebo v časti odvetvia (pre ich označenie sa používa SK NACE klasifikácia), tripartitná komisia overí splnenie podmienok reprezentatívnosti. Ak sú splnené, MPSVR SR zverejní oznam v Zbierke zákonov SR o jej uzatvorení. Zamestnávateľ v odvetví alebo v časti odvetvia, v ktorom bola reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, ju musí plniť okrem zamestnávateľov, ktorí spadajú pod výnimky. V tomto ohľade:

– ustanovenie § 7 ods. 1: upravuje pojem „reprezentatívna kolektívna zmluva“ – podmienky na strane organizácie zamestnávateľov a vyššieho odborového orgánu,

– ustanovenie § 7 ods. 2: konštatovanie reprezentatívnosti v odvetví alebo v časti odvetvia, v ktorých spĺňa podmienky,

– ustanovenie § 7 ods. 3: záväznosť pre ostatných zamestnávateľov a ich zamestnancov v odvetví a v časti odvetvia – vymedzenie času odkedy,

– ustanovenie § 7a: upravuje výnimky, t. j. kedy sa reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa nevzťahuje na zamestnávateľa a jeho zamestnancov, napr. zamestnávateľa zaväzuje už iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov,

(pozn.: na základe pripomienky zamestnávateľov sa doplnil aj dôvod poberania podpory v čase skrátenej práce, ktorý právna úprava do 28.2.2021 neobsahovala).

– ustanovenie § 9a ods. 1: možnosť zmluvných strán alebo zmluvnej strany oznámiť ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a formálne náležitosti oznámenia,

– ustanovenie § 9a ods. 2: výzva na doplnenie oznámenia (ak nemá všetky náležitosti) alebo odloženie oznámenia (napr. ak ku dňu doručenia oznámenia bude kolektívna zmluva vyššieho stupňa účinná menej ako šesť mesiacov, ak je v odvetví alebo časti odvetvia iná reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, alebo je tam rozhodnutie súdu),

– ustanovenie § 9a ods. 3: zaslanie oznámenia na zverejnenie v Obchodnom vestníku ministerstvom (a právo dotknutého zamestnávateľa predložiť ministerstvu stanovisko do piatich pracovných dní) a overenie reprezentatívnosti,

– ustanovenie § 9a ods. 4: žiadosť o údaje ministerstva na Štatistický úrad SR, resp. zamestnávateľa, na účely overenia reprezentatívnosti – počty zamestnancov,

– ustanovenie § 9a ods. 5: tripartitná komisia zriadená ministerstvom (členstvo, zloženie) – právo reprezentatívnych združení zamestnávateľov a reprezentatívnych združení odborových zväzov vyjadriť stanovisko k údajom uvedeným v oznámení, stanoviskám dotknutých zamestnávateľov, k údajom (napr. počet zamestnancov), ktoré boli predložené Štatistickým úradom SR, resp. zamestnávateľom,

– ustanovenie § 9a ods. 6: ak ministerstvo zistí, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna, požiada o zverejnenie oznamu v Zbierke zákonov SR alebo ak zistí, že nie je reprezentatívna, požiada o zverejnenie oznámenia o tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku a zverejní to aj na webovom sídle,

– ustanovenie § 9a ods. 7: zverejnenie iných údajov v Zbierke zákonov SR – súd zrušil oznámenie alebo súd rozhodol, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna (ak predtým bolo konštatované, že nie je reprezentatívna),

– ustanovenie § 9a ods. 8: aplikácia vyššieho uvedeného postupu aj na dodatok,

– ustanovenie § 9b: preskúmateľnosť oznámenia súdom.

V rámci pripomienkového konania – pripomienka Ministerstva spravodlivosti SR sa zvyšok § 9b vypustil a doplnil sa čl. II – novela Správneho súdneho poriadku – šiesta hlava „konanie vo veciach reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa“ – § 411a až § 411j, kde upravuje dôvod na podanie žaloby,  účastníci konania, žalobná legitimácia, žalovaný, lehota na podanie žaloby, náležitosti žaloby, rozhodnutie o žalobe.

Rovnako sa upravuje aj súdny poplatok na podanie žaloby v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

• Ustanovenia § 3a, § 13, § 15 – úprava odmien sprostredkovateľov a rozhodcov pri spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy a pri kolektívnych sporoch (automatická valorizácia a naviazanie ich odmeny na rast priemernej mesačnej mzdy). Odmena upravená vyhláškou č. 315/2009 Z. z. nebola valorizovaná od roku 2009 a v súčasnosti je 232 eur (sprostredkovateľ), ale v praxi si s odbormi a zamestnávateľmi sprostredkovatelia dohodujú vyššie odmeny a 332 eur, ak ide o rozhodcu. Po novom: sprostredkovateľ – 0,5 násobok priemernej mesačnej mzdy dva roky dozadu, 0,7 násobok priemernej mesačnej mzdy dva roky dozadu. Zároveň sa zruší vyhláška č. 315/2009 Z. z. Zároveň sa dopĺňajú aj niektoré rozhodné skutočnosti, aby bolo jasné, z ktorého roku sa berie priemerná mzda, pretože tá sa v každom roku mení a konanie môže prebiehať aj na prelome rokov.
• Ustanovenie § 3a – niektoré spresnenia vo vzťahu k rozhodcom  v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy: poskytnutie požadovanej súčinnosti pri overovaní počtu členov odborovej organizácie, jej neposkytnutie (napr. tvrdenie, že organizácia má napr. 500 členov, ale odmietnutie doloženia dokladov) ide na ťarchu subjektu, ktorý ju neposkytol.
• Ustanovenie § 10a – zrušenie zverejňovania výberu sprostredkovateľov a rozhodcov v dennej tlači a ustanovenie zverejňovania na webovom sídle ministerstva – zmena daná vývojom informovania verejnosti.
• Ustanovenie § 31 – zadefinovanie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním a vypracovanie akčného plánu. Toto ustanovenie vychádza zo smernice EÚ 2022/2041. Definovanie miery pokrytia v zákone je stručné – ide o percentuálne vyjadrenie počtu zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva, z počtu zamestnancov, ktorých pracovné podmienky môžu byť upravené kolektívnou zmluvou (t. j. smernica berie do úvahy, že môžu existovať aj také skupiny, kde sa kolektívne nevyjednáva – napr. v niektorých štátoch to môžu byť ozbrojené zložky). Detaily bude musieť definovať podrobnejšia metodika štatistického zberu údajov.

V zákone sa na základe smernice EÚ 2022/2041 ustanovuje, že ak je miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním nižšia ako 80 % (čo je aj prípad SR) ministerstvo v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracuje akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania na obdobie piatich rokov. Tento akčný plán zverejní na webovom sídle. Prvý akčný plán sa vypracuje do 31. decembra 2025.

Zákon o tripartite

• Ustanovenie § 3 – úprava odmien rozhodcu, ktorý posudzuje reprezentatívnosť v rámci tripartity (automatická valorizácia a naviazanie ich odmeny na rast priemernej mesačnej mzdy). Tá istá úprava ako v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Zároveň sa dopĺňajú aj niektoré rozhodné skutočnosti, aby bolo jasné, z ktorého roku sa berie priemerná mzda, pretože tá sa v každom roku mení a konanie môže prebiehať aj na prelome rokov + niektoré spresnenia vo vzťahu k rozhodcom (vydanie dokladu o reprezentatívnosti).

Poslanecké novely Zákonníka práce 

V NR SR boli dňa 4.11.2024 prerokované a 5.11.2024 schválené (avšak ešte nie podpísané prezidentom a publikované v Zbierke zákonov) ešte:

• Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar KRAMPLOVEJ, Romana MICHELKA, Andreja DANKA a Milana GARAJA na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 447)

Ide o zmenu Prílohy č. 1b Zákonníka práce, ktorá vymedzuje sezónne práce na účely § 228a ods. 1 písm. b) Zákonníka práce – dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Menia sa šiesty a siedmy bod. Účinnosť je od 1.1.2025.

Uvedené znamená, že sa zrušila podmienenosť činnosti „ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvom bode až piatom bode“, t. j. na činnosť: pri 1. preprave osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc, 2. prenájme a lízingu rekreačných potrieb alebo športových potrieb, 3. prevádzkovaní táborov, 4. prevádzke umelých vodných plôch, 5. prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov.

• Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana GARAJA, Andreja DANKA a Dagmar KRAMPLOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 452)

Ustanovenie sa týka § 152b Zákonníka práce – príspevku na športovú činnosť dieťaťa, ktorý sa podobne ako príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce má stať obligatórnym príspevkom u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Ostatní zamestnávatelia tento príspevok môžu poskytovať dobrovoľne. Účinnosť je od 1.1.2025.

Poslanecká novela Zákonníka práce týkajúca sa  tzv. prepitného (navrhovaný § 119b Zákonníka práce) – Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana MICHELKA, Rudolfa HULlAKA, Andreja DANKA a Adama LUČANSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 455) bola presunutá na ďalšiu schôdzu.