Výkon verejnej funkcie

Pojem „výkon verejnej funkcie“ má tieto prvky:

• je to plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie (s určitou funkciou sú spojené určité povinnosti, ktoré sa musia plniť, napr. prezident SR – podpisovanie zákonov),
• táto funkcia je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím (t.  j. trvanie funkcie je vopred obmedzené, nie teda napr. do odvolania),
• funkcia je obsadzovaná na základe priamej voľby (napr. voľba prezidenta SR občanmi) alebo nepriamej voľby (napr. voľba generálneho prokurátora v NR SR), alebo vymenovaním (napr. vymenovanie člena vlády prezidentom, vymenovanie štátneho tajomníka ministerstva vládou SR) podľa osobitných predpisov (t.  j. spôsob obsadzovania tejto funkcie; v tomto prípade teda nevystupuje zmluvný základ).

Podmienky vymedzenie funkčným/časovým obdobím a obsadenie priamou/nepriamou voľbou/vymenovaním sú kumulatívne.

Príklad:

Verejnou funkciou je funkcia prezidenta SR, pretože plní povinnosti z nej vyplývajúce. Táto funkcia je vymedzená funkčným obdobím päť rokov (podľa čl.  101 ods.  2 Ústavy SR „Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.“) a je obsadzovaná na základe priamej voľby.

Verejnou funkciou je aj funkcia predsedu vlády SR. Podľa čl.  110 ods.  1 Ústavy SR: „Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky“, pričom jeho funkčné obdobie možno odvodiť z pravidelného konania volieb do NR SR a následného zostavovania novej vlády.

Zákony spravidla uvádzajú, že určitá činnosť je (verejnou) funkciou, napríklad §  11 zákona č.  369/1990 Zb. o obecnom zriadení – funkcia poslanca obecného zastupiteľstva, §  13 zákona č.  369/1990 Zb. o obecnom zriadení – funkcia starostu obce.

Príklad:

Zamestnanec mesta X bol vymenovaný s účinnosťou od ..... vládou SR do funkcie prednostu Okresného úradu mesta X. Zamestnanec žiada svojho zamestnávateľa – mesto X o dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie podľa §  136 ods.  2 ZP. Podľa §  137 ods.  1 ZP je verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme na účely Zákonníka práce činnosť, o ktorej to ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný predpis. Zamestnávateľ sa domnieva, že osobitným predpisom v tomto kontexte by mohol byť zákon č.  55/2017 Z.  z. o štátnej službe, ktorý definuje štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v §  7 ods.  2 a 5.

Zároveň pojem výkon verejnej funkcie upravuje §  137 ods.  2 ZP. Funkcia prednostu okresného úradu je podľa §  2 ods.  2 zákona č.  180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy obsadzovaná vymenovaním prednostu okresného úradu „Okresný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta okresného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky.“ Zamestnávateľ sa domnieva, že pri funkcii prednostov okresných úradov nie je prítomná druhá podmienka oprávňujúca zamestnanca na dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie, a to vymedzenie funkčného obdobia alebo časového obdobia. Podľa zamestnávateľa žiadny všeobecne záväzný právny predpis nevymedzuje funkčné obdobie alebo časové obdobie funkcie prednostu okresného úradu.

Podľa čl.  3 ods.  1 zákona č.  357/2004 Z.  z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl.  2 ods.  l, v ktorom sú vymenované verejné funkcie. Funkcia prednostu okresného úradu medzi týmito funkciami uvedená nie je.

V §  7 ods.  2 písm.  b) zákona č.  55/2017 Z.  z. o štátnej službe sa uvádza len vymenovanie vládou SR (ako kolektívnym orgánom). Z uvedeného možno usúdiť, že prednosta okresného úradu je štátny zamestnanec a jeho funkcia nie je verejnou funkciou na účely dlhodobého uvoľňovania na výkon verejnej funkcie podľa §  136 ods.  2 ZP.

Obdobne to platí pre funkcie iných prednostov, napr. prednosta okresného úradu v sídle kraja, vedúci odborov (napr. bytovej politiky) na úradoch a pod.

Uvoľnenie na výkon verejnej funkcie

1. možnosť: Dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie

Na základe ZP existujú dva spôsoby, ako vykonávať verejnú funkciu, pokiaľ ide o vzťah k existujúcemu pracovnoprávnemu vzťahu:

• výkon verejnej funkcie sa uskutočňuje popri plnení pracovnoprávnych povinností a zamestnancovi sa poskytuje pracovné voľno na výkon verejnej funkcie na nevyhnutne potrebný čas alebo
• výkon verejnej funkcie sa neuskutočňuje popri plnení pracovnoprávnych povinností a pracovný pomer „spočíva“ a zamestnanec je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie.

Voľbu spôsobu robí spravidla zamestnanec, avšak:

• v niektorých prípadoch je zamestnanec viazaný obmedzením, ktoré ustanovuje príslušný právny predpis vo väzbe na tzv. nezlučiteľnosť určitej činnosti s verejnou funkciou;

Napríklad:

Podľa čl.  109 ods.  2 Ústavy SR „Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný … so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom… okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.“ alebo napr. podľa §  11 ods.  2 písm.  b) zákona č.  369/1990 Zb. o obecnom zriadení „funkcia poslanca (obecného zastupiteľstva) je nezlučiteľná s funkciou … zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, …“

• rozsah funkcie neumožňuje uvoľnenie popri plnení pracovnoprávnych povinností;

Napríklad:

Poslanec NR SR, starosta obce alebo mesta (100  % úväzok), vykonáva funkciu v takom rozsahu, že je sporné, či môže vykonávať popri funkcii aj pracovný pomer v plnom rozsahu (t.  j. plný úväzok 40 hodín týždenne v priemere). Zároveň počet dní výkonu funkcie presahuje maximálny rozsah pracovného voľna 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi na výkon verejnej funkcie popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru.

Práva zamestnanca, ktorý sa má ujať verejnej funkcie:

• právo na dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie

Takéto uvoľnenie je bez náhrady mzdy. Podľa §  136 ods.  2 ZP „Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie … Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.“ Otázku jeho odmeny (resp. peňažného plnenia) určí osobitný predpis (napr. v prípade starostu obce je to plat podľa §  3 zákona č.  253/1994 Z.  z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest).

Príklad:

Zamestnanec bol zvolený do funkcie poslanca obecného zastupiteľstva. Požiada o dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie. Ku ktorému dňu môže žiadať o uvoľnenie?

Zákonník práce výslovne nerieši deň uvoľnenia. Uvoľnenie však musí byť najskôr ku dňu, keď sa osoba ujme výkonu verejnej funkcie.

• právo na návrat/na opätovné zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko

Po skončení výkonu verejnej funkcie podľa §  157 ods.  3 ZP, podľa ktorého „Ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení výkonu verejnej funkcie …, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.“

Na rozdiel od návratu zamestnanca podľa §  157 ods.  1 a 2 ZP sa v týchto prípadoch negarantujú zlepšenia. Pri zaraďovaní zamestnanca a pri stanovovaní pracovných podmienok zamestnanca treba rešpektovať pracovnú zmluvu (aj kolektívnu zmluvu). Zaradenie do práce by malo byť za pôvodných podmienok, ktorými sa riadil vzťah pred vznikom dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie, avšak keďže funkčné obdobie je spravidla 4 – 5 rokov a môže sa aj opakovať, reálne podmienky sa už mohli medzičasom zásadne zmeniť, napr. zmeny v tarife na základe zvyšovania mzdy v tarifnej triede, uplatnenie zákazu nediskriminácie, pokiaľ ide napr. o základnú zložku mzdy, kde sa nepremieta prax (pozri aj zákaz diskriminácie, ak zamestnanec vykonáva rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty – §  119a ZP).

Ak sa daná práca nevykonáva alebo pracovné miesto bolo zrušené, zamestnávateľ musí hľadať možnosť zaradenia zamestnanca podľa pracovnej zmluvy. Vzhľadom na to, že niektorí zamestnanci môžu byť uvoľnení aj viac ako 10 rokov, môže nastať situácia, že pracovná zmluva z hľadiska druhu práce, ale aj miesta výkonu práce je už neaktuálna. Ak sa zamestnávateľ medzičasom premiestnil, toto premiestnenie je potrebné zohľadniť, t.  j. aj ponuková povinnosť vo väzbe na §  63 ods.  2 ZP by do úvahy mala brať skutočnosť, že ak by zamestnanec vykonával prácu a nebol by dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, bol by sa premiestnil so zamestnávateľom. Pokiaľ ide o druh práce, ak práca rovnakého druhu neexistuje, zamestnávateľ by mal zamestnancovi ponúknuť inú vhodnú prácu. Ak takáto práca neexistuje, môže uplatniť výpovedný dôvod. V tomto prípade pôjde o aplikáciu §  63 ods.  1 písm.  b) ZP. V praxi sa môže stať, že zamestnanec je v evidenčnom stave, ale jeho miesto už na základe organizačnej zmeny neexistuje. Medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách, ktoré bolo prijaté napr. už v roku 2012, a návratom zamestnanca v roku 2017 už ubehlo 5 rokov [počas uvoľnenia na výkon verejnej funkcie platí podľa §  64 ods.  1 písm.  e) ZP zákaz výpovede], a teda skončenie pracovného pomeru sa opiera o rozhodnutie z roku 2012.

• právo na zachovanie nevyčerpanej dovolenky (a jej prenesenie)

Príklad:

Zamestnanec bol zvolený do funkcie poslanca obecného zastupiteľstva. Požiada o dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie od 4. decembra. Ako je to s nárokom na jeho dovolenku?

Podľa §  144a ods.  2 písm.  g) ZP „Ako výkon práce sa neposudzuje doba … na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie .... podľa §  136 ods.  2.“ Toto má význam napr. na určenie, či zamestnancovi vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo dovolenku za odpracované dni.

Ak pracovný pomer trval počas celého kalendárneho roka a zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, zamestnancovi patrí dovolenka za kalendárny rok. Čas od 4. decembra sa nepovažuje za výkon práce, ale keďže zamestnanec splnil podmienku odpracovania 60 dní, patrí mu nárok na dovolenku za kalendárny rok v rozsahu 12/12. Počas uvoľnenia pracovný pomer trvá, ale dovolenka sa podľa §  109 ods.  1 písm.  c) ZP kráti za čas, keď zamestnanec nepracoval, z dôvodu, že bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní z tohto dôvodu by sa krátila 1/12 dovolenky.

Príklad:

Zamestnanec bol zvolený do funkcie poslanca obecného zastupiteľstva. Požiadal o dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie od 4. decembra. Dovolenku nestihol vyčerpať a zostalo mu preto 8 dní nevyčerpanej dovolenky. O štyri roky sa mu skončil výkon funkcie. Ako je to so zachovaním a čerpaním dovolenky?

Podľa §  113 ods.  5 ZP: „Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie …, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie .....“

Zamestnanec má právo na zachovanie dovolenky až do návratu do pracovného pomeru. Vzhľadom na to, že pracovný pomer počas dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie neskončil, zamestnancovi nemožno preplatiť dovolenku s dôvodu dlhodobého uvoľnenia s výnimkou časti dovolenky nad základnú výmeru 4 týždne (§  116 ods.  2 a 3 ZP). Náhrada mzdy sa vypočíta v sume priemerného zárobku podľa §  134 ZP (resp. do úvahy môže pripadať aj pravdepodobný zárobok) k času preplatenia (ak sa časť prepláca), resp. k času čerpania (ak sa čerpá).

Slová „po skončení verejnej funkcie“ automaticky neznamenajú ihneď od prvého dňa, ale vzhľadom na to, že ide o dovolenku z dávnejšieho obdobia, mala by sa čerpať čo najskôr. Ak sa teda zamestnanec vráti 9. októbra, cieľom nie je prenášať dovolenku do ďalšieho roka/rokov, ale čo najskôr uskutočniť jej čerpanie.

2. možnosť: Poskytnutie pracovného voľna na výkon verejnej funkcie

Ak zamestnanec vykonáva verejnú funkciu popri plnení pracovnoprávnych povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, aplikuje sa §  137 ods.  3 ZP. Toto ustanovenie je potrebné skombinovať s §  136 ods.  1 ZP.

Podľa §  136 ods.  1 ZP „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií …“, t.  j. ide o povinnosť zamestnávateľa poskytnúť pracovné voľno na výkon verejnej funkcie zamestnancovi.

Podľa §  137 ods.  3 ZP „Zamestnancovi, ktorý vykonáva verejnú funkciu popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, môže byť z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnuté pracovné voľno v rozsahu najviac 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ V tomto prípade ide o zákonnú limitáciu stropu na poskytnutie pracovného voľna.

Treba zvážiť, či možno tento mechanizmus použiť tam, kde výkon verejnej funkcie v kalendárnom roku je podstatne viac ako 30 pracovných dní alebo pracovných zmien.

Príklad:

Ako posúdiť 30 pracovných dní alebo pracovných zmien? Ako dni, celé zmeny alebo možno týchto 30 dní rozdeliť na hodiny?

Na rozdiel od §  141 ZP ustanovenie §  137 ZP neobsahuje pravidlo, čo sa považuje za deň v tomto prípade. Navyše sú pracovné dni spojené s alternatívou „alebo pracovných zmien“, čo akoby naznačovalo jeden celok (deň a nie hodiny). Možno sa však domnievať, že pracovné voľno je poskytované podľa §  136 ods.  1 ZP vždy na nevyhnutne potrebný čas a ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času, a teda je možné časové úseky sčítavať (ak zásah do pracovného času bol len 3 hodiny, nemá ísť o celý deň). Na tieto účely je vhodné prepočítať 30 dní na hodiny a následne z celkového rozsahu odpočítavať podľa dĺžky prekážky v práci. Obdobne ako pri 7 dňoch pri vyšetrení u lekára možno vychádzať z priemernej dĺžky pracovnej zmeny, akoby zamestnanec pracoval 5 dní v týždni (napr. 30 dní × 8 hodín).

Zdroj: publikácia Prekážky v práci