Preradenie zamestnanca, zdravotná spôsobilosť a posudok o invalidite – judikát Najvyššieho súdu SR - R 67/2024

Rozhodnutie/právna veta: V prípade absencie súčinnosti zamestnanca (§ 16 odsek 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej  starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov), na splnenie povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu podľa § 55 odsek 2 písm. a) Zákonníka práce, pri výbere pracovnej pozície zodpovedajúcej zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, môže zamestnávateľ vychádzať aj z posudku o invalidite, ktorý obsahuje  určenie obmedzení vo vzťahu k prácam, ktoré žalobca nie je schopný dlhodobo vykonávať vzhľadom na jeho zdravotný stav.

Podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce: „Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak

a) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, ....“

Podľa § 56 Zákonníka práce: „Pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemožno od zamestnanca požadovať.“.

Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

...

c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu ....“

V § 63 ods. 2 Zákonníka práce sa ustanovuje ponuková povinnosť v prípade skončenia pracovného pomeru, pričom táto je hmotnoprávnou podmienkou výpovede s výnimkami, keď je daná nemožnosť zamestnávania – „zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce“, alebo existuje možnosť zamestnávania, ale  „zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.“

Lekársky posudok upravuje § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej  starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

„(1) Lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia

a) zdravotnej spôsobilosti na prácu,

....“

(Pozn. autora: citované znenia vychádzajú zo stavu k 1.1.2025).

Skutkový stav:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.05.2013, danej mu žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. c)zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „ZP“) pre nesplnenie ponukovej povinnosti žalovaného podľa § 63 ods. 2 ZP, keď síce odmietol žalovaným ponúkané pozície, avšak nebola mu ponúknutá pracovná pozícia „spracovateľa agendy vymáhaných pohľadávok na dobu neurčitú“, hoci v čase predloženia ponuky vhodnej práce zo dňa 24. mája 2013 bola voľná a z hľadiska zdravotného stavu a kvalifikácie aj pre navrhovateľa výhodnejšia ako všetky ostatné ponuky.

Pozn. autora: Zamestnanec teda tvrdí, že bola voľná pozícia, ktorú by prijal, a táto mu nebola ponúknutá – zamestnanec tvrdí, že pozícia bola vhodná aj z hľadiska zdravotného stavu, zamestnávateľ tvrdí v spore opak a poukazuje, že vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti zo strany zamestnanca – nepredloženia lekárskeho posudku, z ktorého vyplýva, aké práce sú vhodné pre zamestnanca, musel vychádzať z porovnania prác a subsidiárne aj z posudku o invalidite.

Z judikátu Najvyššieho súdu SR vyberáme:

Bod 39: V konaní nebolo sporné, že žalobca predložil žalovanému zamestnávateľovi lekársky posudok o dlhodobej nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu (operátora telefonických služieb) zo zdravotných dôvodov. Tak prvoinštančný ako aj odvolací súd vychádzali zo zistenia, že žalobca napriek výzve zamestnávateľa tomuto nepredložil lekársky posudok, z ktorého by vyplývalo, aké práce je vzhľadom na jeho zdravotný stav schopný vykonávať.

Pozn. autora: Lekársky posudok teda konštatoval dlhodobú nespôsobilosť na doterajšiu prácu, avšak z lekárskeho posudku nebolo zrejmé, aké iné práce by mohol zamestnanec vzhľadom na zdravotný stav vykonávať, čo ovplyvňovalo aj rozhodnutie zamestnávateľa ohľadom toho, ktoré práce spadajú do ponukovej povinnosti, kde by zamestnanca mohol preradiť.

Potom podľa odvolacieho súdu obstojí záver (pozri bod 19), vychádzajúci z odborného posudku o invalidite zo dňa 10. januára 2013 (a pracovnej rekomandácie v ňom obsiahnutej). Žalobca skutočnosť, že taký posudok zamestnávateľovi nepredložil, nepopieral; namietal, že s ohľadom na ústavou zaručené právo na súkromie nebol povinný informovať zamestnávateľa o svojom všeobecnom (celkovom) zdravotnom stave, ale len o zdravotnom stave vo vzťahu ku konkrétnemu pracovnému zaradeniu a na ten účel mal zamestnávateľ v prípade pochybností o jeho zdravotnej spôsobilosti žalobcu vo vzťahu k novej pracovnej pozícii požiadať o vyšetrenie; zamestnávateľ nemal právo urobiť si záver o zdravotnej spôsobilosti žalobcu, lebo to môžu len lekári.

Pozn. autora: Zamestnanec teda nepoprel, že iný posudok nepredložil a argumentoval, prečo nepredložil iný posudok - právom na súkromie, t. j. že zamestnávateľ nemá právo poznať jeho všeobecný (celkový) zdravotný stav, ale len stav vo vzťahu ku konkrétnemu pracovnému zaradeniu. Zamestnanec tvrdil, že ak boli pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti na inú pracovnú pozíciu, zamestnávateľ mal zamestnanca požiadať o vyšetrenie.

Bod 40: Z uvedeného odborného posudku o invalidite vyplýva, že „... v popredí oslabenie mentálnej výkonnosti s poruchami pozornosti, je trvale zvýšené napätie (tenzia) ...“, pričom v časti Pracovná rekomandácia je uvedené: – „Navrhované pracovné zaradenie: na pôvodnom pracovisku/trhu práce áno, – Obmedzenie schopností: môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, ... Môže vykonávať prácu administratívneho charakteru.“

Pozn. autora: Zamestnanec disponoval aj odborným posudkom o invalidite.

Bod 49: Podľa § 56 Zákonníka práce pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemožno od zamestnanca požadovať.

Bod 50: Osobitným predpisom na účely § 56 Zákonníka práce sú: zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Relevantným je aj zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdravotného poistenia.

Bod 56: Medzi účastníkmi nebolo sporné, že podľa posudku lekára, vystaveného MUDr. M. dňa 26. marca 2013, žalobca je zo zdravotných dôvodov dlhodobo nespôsobilý na výkon práce „operátora telefonických služieb“. Táto skutočnosť sa zamestnávateľovi stala známou dňa 26. marca 2013 a týmto dňom mu podľa § 55 ods. 2 písm. a), ods. 3 a 5 Zákonníka práce vznikla povinnosť preradiť žalobcu na inú prácu v rámci pracovnej zmluvy, príp. po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve; taká práca musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu a súčasne je zamestnávateľ povinný prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu.

Bod 58: Medzi účastníkmi bolo sporným, či žalovaný mal pred daním výpovede ponúknuť žalobcovi ako vhodnú prácu aj prácu na pozícii „spracovateľa agendy vymáhaných pohľadávok“.

Pozn. autora: Spor sa týkal teda toho, či mala byť daná ponuková povinnosť na miesto „spracovateľa agendy vymáhaných pohľadávok“ – zamestnávateľ tvrdí, že nemala, pretože zamestnanec nemal na ňu zdravotnú spôsobilosť (čo mu vyplynulo z porovnávania pozície s pozíciou, na ktorú zamestnanec stratil spôsobilosť), zamestnanec – mala, pretože na túto prácu nebola skúmaná zdravotná spôsobilosť.

Bod 59: Zaoberajúc sa otázkou vhodnosti uvedenej pracovnej pozície, súd prvej inštancie dospel k záveru, že pracovná náplň spracovateľa agendy vymáhaných pohľadávok je obdobná pracovnej náplni operátora telefonických služieb, teda doterajšej práce žalobcu, a to na základe úsudku, že „ak žalobca podľa posudku MUDr. M. M. nebol dlhodobo spôsobilý vykonávať prácu ako telefónny operátor, nebol by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilý vykonávať ani pozíciu spracovateľa agendy vymáhania pohľadávok, v náplni ktorého je písomný a telefonický kontakt s  klientmi, pracovníkmi súdov a exekútorských kancelárií. Nebolo pritom sporné, že žalobca odmietol poskytnúť žalovanému akékoľvek lekárske správy, resp. lekársky posudok, z ktorého by jasne vyplývalo aké práce môže vykonávať, ktorú skutočnosť potvrdil aj žalobca.“

Pozn. autora: Prvostupňový súd teda skúmal podobnosť prác a vyslovuje sa, že „nebol by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilý vykonávať ani pozíciu spracovateľa agendy vymáhania pohľadávok“.

Pozn. autora: V ďalších bodoch súd zhŕňa svoju rozhodovaciu činnosť k posudkom.

Bod 60: Otázkou, kto podáva posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu na pracovnoprávne účely za stavu, kedy ešte nebol vydaný predpis ustanovujúci podrobnosti posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu a o preventívnych prehliadkach, sa Najvyšší súd SR zaoberal v rozsudku sp. zn. 3Cdo/150/2005 (55/2006 ZSP), v ktorom okrem iného dospel k záveru, že: „... podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení posudkový lekár (sociálneho poistenia) pre účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na prácu a potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu (§ 153 ods. 2 písm. a), § 156 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona), ale vykonáva len kontrolu tohto posúdenia vykonanú ošetrujúcim lekárom... pre účely poskytovania vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch (§ 154 ods. 1 písm. a) a d) uvedeného zákona), a to z hľadiska účelu tohto zákona a v ňom upravených jednotlivých dávok sociálneho poistenia.“ Súčasne však uzavrel, že „Zdravotnú spôsobilosť na prácu na účely pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca. Predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je však len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu „bez vážneho ohrozenia zdravia“; takýto stav musí posudok deklarovať.“

Bod 61: Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/237/2007 zo dňa 10. decembra 2008, uviedol: „... dlhodobá strata zdravotnej spôsobilosti pre výkon práce zo strany zamestnanca musela byť však podložená lekárskym posudkom či rozhodnutím orgánu zdravotnej správy, resp. posudkom komisie sociálnej poisťovne. Až novelou Zákonníka práce účinnou od 01. septembra 2007, vykonanou zákonom č. 348/2007 Z. z., bolo znenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c), zmenené v tom znení, že „zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu“, t. j. rozhodnutie orgánu zdravotnej správy, resp. posudok komisie sociálnej poisťovne, boli z tohto zákonného znenia vypustené, čo je v súlade so záverom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/150/2005, ktorý vo svojom odôvodnení uzavrel, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu pre účely pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca. Na to, aby lekársky posudok mal pracovnoprávne účinky nielen na účely preradenia na inú prácu, ale aj pre výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, je potrebné, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol objektívne zistený, a aby bol v lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Lekárske odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok. Lekársky posudok by mal obsahovať aj poučenie o odvolaní. Z povahy veci vyplýva, že takýto lekársky posudok musí byť vydaný pred daním výpovede z pracovného pomeru, a jeho absenciu nemožno nahradiť napr. znaleckým posudkom o zdravotnom stave zamestnanca vykonaným v súdnom konaní. ...“

Bod 62: Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, uvedené v bodoch 60. a 61. riešili otázku oprávnenia na podanie lekárskeho posudku o dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu za právneho stavu, kedy ešte neboli prijaté a účinné zákony č. 576/2004 Z. z. a č. 577/2004 Z. z., resp. zákon č. 355/2007 Z. z., v zmysle ďalej uvedeného sú však naďalej aplikovateľné.

Pozn. autora: Tu NS SR uvádza, že tieto rozhodnutia sa viažu k staršiemu právnemu stavu, ale že sú naďalej aplikovateľné.

Bod 68: Hoci z ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení platnom do 31. júla 2014 vyplýva, že obsahom lekárskeho posudku na účely tohto zákona v rozhodnom čase mal byť (len) výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti (tu na výkon práce operátora telefonických služieb, čo dovolateľ aj namietal), súčasne v zmysle ustanovenia § 56 Zákonníka práce nebolo povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť lekárske vyšetrenie žalobcu o jeho zdravotnej spôsobilosti na výkon inej konkrétnej činnosti pred jeho preradením na prácu iného druhu (agendu vymáhania pohľadávok). Z ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. zároveň vyplýva, že zamestnávateľ nie je oprávnený sám, bez súhlasu zamestnanca, požiadať jeho všeobecného lekára o vypracovanie lekárskeho posudku o tom, ktoré z do úvahy prichádzajúcich voľných pracovných pozícií môže zamestnanec vykonávať vzhľadom na jeho zdravotný stav.

Bod 69: Ako vyplýva z bodu 14. b) tohto rozhodnutia, krajský súd ako súd odvolací dospel k záveru, že povinnosť ponúknuť spornú pracovnú pozíciu spracovateľa agendy vymáhania pohľadávok po p. S. žalobcovi ako prácu vhodnú, žalovaný zamestnávateľ nemal pre správanie žalobcu, ktorý napriek opakovaným výzvam zamestnávateľa nepredložil žiaden posudok, z ktorého by bolo zrejmé, aký druh práce je pre neho vhodný s ohľadom na jeho zdravotný stav. Sporným teda bolo, či žalovaný mal pred daním výpovede ponúknuť žalobcovi ako vhodnú prácu aj prácu na pozícii „spracovateľa agendy vymáhaných pohľadávok“.

Bod 70: Žalovaný preukázal (č. l. 70, 72 spisu), že žalobcu okrem iného vyzval na predloženie lekárskeho posudku, z ktorého by vyplývala informácia, akú pracovnú pozíciu je vzhľadom na zdravotný stav schopný vykonávať (§ 55 ods. 5 Zákonníka práce); žalobca predloženie takého posudku odmietol. Zamestnávateľ pritom v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. nebol oprávnený bez súhlasu žalobcu (jeho súčinnosti) vyžiadať si lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na výkon iných pracovných pozícií, resp. druhu pracovných pozícií.

Pozn. autora: Tu súd uvádza, že zamestnávateľ vyzval (aj opakovane) zamestnanca, aby mu predložil lekársky posudok, z ktorého by bolo zrejmé, aký druh práce je pre neho vhodný s ohľadom na jeho zdravotný stav, ten však žiadny posudok (podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z. z.) nepredložil a predloženie posudku odmietol (čo žalovaný preukázal). Zároveň súd uviedol, že posudok podľa § 16 sa v zmysle ods. 3 vydáva „na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby“, t. j. bez súčinnosti zamestnanca, zamestnávateľ o takýto posudok nemôže žiadať.

Bod 71: Ako nedôvodnú dovolací súd vyhodnotil dovolaciu námietku, že súdy sa nezaoberali porovnaním dvoch sporných pozícií. Súd prvej inštancie (v bode 68. jeho rozsudku) a odvolací súd (v bode 10. jeho rozsudku), ktorých rozsudky treba považovať za jeden celok, totiž vykonali aj namietané porovnanie predpokladov na výkon oboch pracovných pozícií, a to práve vo vzťahu k zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ich výkon. Zaoberajúc sa otázkou vhodnosti uvedenej pracovnej pozície, súd prvej inštancie dospel k záveru, že pracovná náplň spracovateľa agendy vymáhaných pohľadávok je obdobná pracovnej náplni operátora telefonických služieb, teda doterajšej práce žalobcu, a to na základe úsudku, že ak žalobca podľa posudku všeobecného lekára nebol dlhodobo spôsobilý vykonávať prácu ako telefónny operátor, nebol by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilý vykonávať ani pozíciu spracovateľa agendy vymáhania pohľadávok, v náplni ktorého je písomný a telefonický kontakt s klientmi, pracovníkmi súdov a exekútorských kancelárií. Nepochybne ako práca operátora i táto pozícia musí byť značne stresujúca ... Tento záver súdu prvej inštancie o nevhodnosti pracovnej pozície spracovateľa agendy vymáhaných pohľadávok podľa odvolacieho súdu korešponduje odbornému posudku o invalidite z 10. januára 2013 a obstojí.

Pozn. autora: NS SR tu konštatuje, že súdy vykonali aj porovnanie predpokladov na výkon oboch pracovných pozícií, a to práve vo vzťahu k zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ich výkon a skonštatovali, že prácu  na pozícii, o ktorú išlo a ktorá zamestnancovi podľa jeho tvrdení mala byť ponúknutá, by s najväčšou pravdepodobnosťou nebol spôsobilý vykonávať (vyslovenie najväčšej pravdepodobnosti je preto, že nebol urobený lekársky posudok s jednoznačným záverom).

Bod 72: Odvolací súd považoval za správny právny názor súdu prvej inštancie, že povinnosť ponúknuť žalobcovi ako vhodnú aj pozíciu v agende vymáhania pohľadávok žalovaný nemal pre správanie sa žalobcu, ktorý napriek opakovaným výzvam zamestnávateľa nepredložil žiaden lekársky posudok o tom, aký druh práce je pre neho s ohľadom na zdravotný stav vhodný, a neponúknutie pracovného miesta na dobu neurčitú v agende vymáhania pohľadávok, preto odvolací súd nepovažoval za porušenie ponukovej povinnosti a ani výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (čl. 2 Zákonníka práce).

Bod 73: Za situácie preukázanej absencie súčinnosti žalobcu (§ 16 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.), a nedostatku riadneho lekárskeho posudku o spôsobilosti žalobcu na výkon práce zodpovedajúcej jeho zdravotnému stavu podľa názoru dovolacieho súdu nemôže byť na ťarchu zamestnávateľa, ak pri existujúcej povinnosti preradiť zamestnanca podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce (zamestnávateľ, súd) pri zvažovaní (ne)vhodnosti voľných pracovných pozícií podporne vychádzal z posudku o invalidite a dospel k záveru, že sporná pracovná pozícia nie je pre žalobcu vhodná. Na tomto závere nič nemení okolnosť, že v rámci ponuky všetkých voľných pozícií žalovaný žalobcovi ponúkol, hoci len na dobu určitú, aj spornú pozíciu. Neobstojí pritom námietka žalobcu, že poskytnutie požadovaného lekárskeho posudku odmietol z dôvodu práva na ochranu súkromia, lebo zamestnávateľ je za podmienok podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce povinný zamestnanca preradiť na inú (predovšetkým zdravotne) vhodnú prácu a na ten účel musí mať vedomosť o zdravotnom stave zamestnanca.

Pozn. autora: NS SR uviedol, že v tomto prípade sa preukázalo, že zamestnanec neposkytol súčinnosť zamestnávateľovi a ten nemal riadny lekársky posudok, ktorý by riešil otázku, či je zamestnanec spôsobilý na nejaký druh práce, a teda táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu zamestnávateľa. Zároveň zamestnávateľ mal povinnosť zamestnanca preradiť (posudok sa týkal pôvodnej práce), a teda nemôže ísť na ťarchu zamestnávateľa, ak tento pri posúdení spôsobilosti na určitú prácu/pozíciu (pri absencii súčinnosti zamestnanca) vychádzal z posudku o invalidite a na základe neho dospel k záveru, že sporná pracovná pozícia nie je pre žalobcu vhodná.

Bod 74: Je potrebné vziať do úvahy aj to, že v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) a § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia pri výkone sociálneho poistenia zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pozn. autora: Súd konštatuje, že aj posudzovanie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa týka posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.

Bod 77: Záver odvolacieho súdu, že, s poukazom na posudok o invalidite (ktorý bol vydaný pred daním výpovede), žalobca by s najväčšou pravdepodobnosťou nebol spôsobilý vykonávať obdobnú administratívnu prácu v agende vymáhania pohľadávok, preto dovolací súd nepovažoval za odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, vyžadujúcej, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol objektívne zistený a konkrétne vyjadrený (iba) v lekárskom posudku (všeobecného lekára). Tento záver odvolacieho súdu považuje dovolací súd v daných súvislostiach za logický, aj dostatočne odôvodnený.

Pozn. autora: Závery, že v danom prípade posudok o invalidite postačoval na posúdenie zdravotného stavu v prípade ponukovej povinnosti/preradenia zamestnanca súd nepovažuje za odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (NS SR), vyžadujúcej, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol objektívne zistený a konkrétne vyjadrený (iba) v lekárskom posudku (všeobecného lekára).

Bod 78: Dovolací súd pritom zohľadnil skutočnosť, že namietané rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/150/2005 (55/2006 ZSP) riešilo situáciu, kedy išlo o posudok posudkového lekára na účely nároku na dávku nemocenského poistenia, a to vo vzťahu ku schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie (zamestnanie vykonávané pred preradením na inú vhodnú prácu).

Bod 79: Hoci žalobca uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolací súd zistil, že ide o prípad uvedený v § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Vzhľadom na dané okolnosti podľa názoru dovolacieho súdu pri nedostatku lekárskeho posudku všeobecného lekára bolo možné pri posudzovaní vhodnosti spornej pozície vychádzať aj z posudku o invalidite, ktorý obsahuje určenie obmedzení vo vzťahu k prácam, ktoré žalobca nie je schopný dlhodobo vykonávať vzhľadom na jeho zdravotný stav.

Pozn. autora: NS SR teda uvádza, že pri nedostatku lekárskeho posudku všeobecného lekára bolo možné pri posudzovaní vhodnosti spornej pozície vychádzať aj z posudku o invalidite (ktorý obsahuje určenie obmedzení vo vzťahu k prácam, ktoré žalobca nie je schopný dlhodobo vykonávať vzhľadom na jeho zdravotný stav). Ako však vyplýva z prípadu, tento nedostatok bol spôsobený nespolupracovaním zamestnanca. Je pravdepodobné, že ak by existoval posudok všeobecného lekára, zamestnávateľ by sa ním musel riadiť.