Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76a a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Nárok na odchodnéa odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, kedy posledné zmeny, v súvislosti s ich poskytnutím, upravila novela č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. novembra 2022; ako má v tomto prípade postupovať zamestnávateľ, vás oboznámime v nasledujúcom článku.
- Vzor
Odstupné a odchodné patria z hľadiska zdanenia a platby odvodov na poistné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Výnimkou je odchodné vyplatené policajtom a vojakompodľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov, ktoré sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ale odvody na zdravotné poistenie sa z neho neodvádzajú.
Užitočná informácia: Vymeriavací základ zamestnanca je podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, za ktorý sa považuje zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek. K výnimkám patrí aj príjem plynúci z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov.
Právny nárok na odchodné a odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru; nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Právny nárok na odchodné a odstupné nemožno vylúčiť, a to ani dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom; zamestnanec sa týchto nárokov nemôže platne vzdať, inak by išlo o neplatný právny úkon.
Odchodné je peňažné plnenie vyplácané v súvislosti s odchodom zamestnanca „do dôchodku“. Odchodné predstavuje „odmenu“ za dlhoročne a celoživotne vykonávanú prácu, ktorá sa poskytuje pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodkovú dávku, ktorú ustanovuje Zákonník práce. Pri výplate odchodného nezáleží na dôvode skončenia pracovného pomeru, avšak rozhodujúci je spôsob ukončenia pracovného pomeru, keďže pri okamžitom skončení pracovného pomeru (pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny či pre právoplatné odsúdenie zamestnanca pre trestný čin) nárok na odchodné nevzniká. Na rozdiel od odstupného je odchodné vyplácané zamestnancovi iba raz (za život).
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania – ukončenie pracovného pomeru“, ku ktorému došlo z podnetu zamestnávateľa. Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce (napr. pre nadbytočnosť zamestnanca), a sú splnené aj ostatné podmienky pre poskytnutie odstupného, zamestnávateľ vyplatí odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu so mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru. Nárok na odstupné nevzniká, ak:
- pracovný pomer končí na podnet zamestnanca,
- ide o zamestnanca, u ktorého z dôvodu organizačných zmien dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa,
- ak ide o zamestnancov (tzv. dohodárov), ktorí vykonávali u zamestnávateľa zárobkovú činnosť na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.
Príklad: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v marci 2025, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ ku dňu 30.6.2025 končí svoju činnosť a zaniká (firma sa ruší). Zamestnávateľ ukončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31.10.2025. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Má zamestnanec nárok aj na odchodné, ak od 23.4.2025 poberá starobný dôchodok a ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok?
Zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce: 1.) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2.) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku, podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a odchodné vo výške mesačného priemerného zárobku, podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce pracovný pomer zamestnanca smrťou zaniká. V tomto prípade ide o zánik pracovného pomeru na základe právnej udalosti, ktorá nastala neplánovane a nezávisle na vôli zmluvných strán, na rozdiel od iných spôsobov skončenia pracovného pomeru (napr. skončenie pracovného pomeru na dobu určitú, ktorý skončil uplynutím času). V prípade zániku pracovného pomeru smrťou zamestnanca, nárok na odstupné a odchodné prechádza spolu s ostatnými mzdovými nárokmi na pozostalých zamestnanca. Podľa § 76a ods. 5 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec zomrie, na účely poskytnutia odchodného sa za deň skončenia pracovného pomeru považuje deň smrti zamestnanca.“ Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec zomrie a v čase smrti spĺňa podmienky na poskytnutie odchodného podľa § 76a ods. 1 alebo 2 Zákonníka práce odchodné zamestnancovi (resp. už pozostalým podľa § 35 Zákonníka práce) patrí – a na účely poskytnutia odchodného sa vychádza z tohto, akoby sa deň smrti zamestnanca považoval za deň skončenia pracovného pomeru. Podľa § 76 ods. 8 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec zomrie pred uplynutím výpovednej doby alebo pred dohodnutým dňom skončenia pracovného pomeru, na účely odstupného podľa § 76 ods. 1 až 3 sa za deň skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou považuje deň smrti zamestnanca.“ To znamená, že ak zamestnanec zomrie v čase:
- po doručení výpovede zo strany zamestnávateľa a počas plynutia výpovednej doby alebo
- v čase po podpise dohody o skončení pracovného pomeru, avšak pred dohodnutým dňom skončenia pracovného pomeru,
vzniká nárok na odstupné a na účely posúdenia nároku na odstupné sa za deň skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou považuje deň smrti zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec zomrel v čase, kedy mu plynie výpovedná doba alebo po tom, čo uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru, pracovný pomer zaniká v deň smrti; ak zomrie pred uplynutím výpovednej doby alebo pred dohodnutým dňom skončenia pracovného pomeru, nárok na odstupné mu nezaniká. Na účely poskytnutia tak odstupného, ako aj odchodného sa za deň skončenia pracovného pomeru považuje deň smrti zamestnanca.
V prípade úmrtia zamestnanca prechádzajú mzdové nároky až do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku postupne na manžela, deti, rodičov zomrelého zamestnanca, avšak len za predpokladu, že v čase smrti s ním žili v spoločnej domácnosti; tieto nároky sa do dedičstva nezapočítavajú. Uvedené vyplýva z § 35 ods. 1 Zákonníka práce: „Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.“ V prípade, ak by ani jeden z okruhu oprávnených subjektov nespĺňal podmienky uvedené v § 35 ods. 1 Zákonníka práce, mzdové nároky sa v plnej výške stávajú súčasťou dedičstva.
Užitočná informácia: Pojem „domácnosť“ je upravený v § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.“ To znamená, že domácnosť tvoria najmenej dve fyzické osoby (celkový počet osôb nie je obmedzený), ktoré musia spolu trvale žiť, pričom pri trvalom spolužití sa spravidla predpokladá spoločné bývanie, a spoločne musia uhrádzať náklady na svoje potreby.
Za peňažné nároky sa považujú mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca (judikatúra R 16/1978, R 44/1982). Do peňažných nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napríklad nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody. Tieto a ostatné peňažné nároky zomrelého zamestnanca (ktoré nemajú právnu povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľov), sa teda stávajú predmetom dedičstva.
Príklad: Od 1.3.2025 sa zamestnanec stal poberateľom starobného dôchodku. Túto skutočnosť oznámil a preukázal aj mzdovej učtárni rozhodnutím sociálnej poisťovne. Zamestnanec pracovný pomer neukončil a v práci pokračoval ďalej. Dňa 13.6.2025 zamestnanec náhle zomrel. Môže zamestnávateľ vyplatiť už zomrelému zamestnancovi odchodné? Ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok?
Podľa § 76a ods. 5 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec zomrie, na účely poskytnutia odchodného sa za deň skončenia pracovného pomeru považuje deň smrti zamestnanca.“ Keďže ide o prvé skončenie pracovného pomeru zamestnanca (13.6.2025) po vzniku nároku na starobný dôchodok (1.3.2025), zamestnancovi vzniká nárok na odchodné v sume jeho priemerného mesačného zárobku. V súlade s § 35 ods. 1 a § 76a ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vyplatiť odchodné spolu s ďalšími mzdovými nárokmi (napr. s náhradou mzdy za nevyčerpanú dovolenku) až do výšky štvornásobku zamestnancovho priemerného mesačného zárobku manželke, deťom, prípadne rodičom zamestnanca, ak s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti.
Príklad: Zamestnávateľ zaslal zamestnancovi písomné oznámenie, že jeho pracovné miesto sa z organizačných dôvodov ruší (stal sa nadbytočným); zároveň mu oznámil, že jeho pracovný pomer bude „riešený“ po návrate do zamestnania po ukončení jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas trvania pracovnej neschopnosti však zamestnanec zomrel. Vzniká pozostalým nárok na vyplatenie odstupného? Pracovný pomer zomrelého zamestnanca nebol oficiálne z organizačných dôvodov ukončený (ani dohodou a ani výpoveďou, a to z dôvodu trvajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti). Pracovný pomer zamestnanca zanikol smrťou.
Podľa § 76 ods. 8 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec zomrie pred uplynutím výpovednej doby alebo pred dohodnutým dňom skončenia pracovného pomeru, na účely odstupného podľa § 76 ods. 1 až 3 sa za deň skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou považuje deň smrti zamestnanca.“ Keďže k úmrtiu zamestnanca nedošlo počas plynutia výpovednej doby alebo v čase po podpise dohody o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov (z dôvodu, že zamestnanec sa stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa), zastávam názor, že pozostalým nárok na odstupné nevzniká.
Pokiaľ ide o iné peňažné nároky tohto zamestnanca, napríklad nevyplatená mzda, nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, zamestnávateľ postupuje podľa § 35 Zákonníka práce, a do štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.