Práca na živnosť vs. pracovný pomer

Závislá práca ako kritérium podmieňujúce aplikáciu Zákonníka práce

Zákonník práce vo svojom § 1 ods. 2 ustanovuje definíciu závislej práce. Závislá práca je taká práca, ktorá je vykonávaná (i) vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, (ii) osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, (iii) podľa pokynov zamestnávateľa, (iv) v mene zamestnávateľa, a ktorá je vykonávaná (v) zamestnancom v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Práca (činnosť), ktorá napĺňa uvedenú definíciu, môže byť podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Uvedené skutočnosti rezultujú v záver, že práca, ktorá napĺňa znaky závislej práce, nemôže byť vykonávaná v režime živnostenského oprávnenia, teda ako podnikanie.

Totožný záver zastáva aj odborná spisba: „Tým, že sa vyžaduje, že musí ísť o prácu vykonávanú v mene zamestnávateľa, a nie v mene zamestnanca, celkom zásadným spôsobom sa odlišuje od pojmu „podnikanie“ tak, ako ho vymedzuje Obchodný zákonník alebo živnostenský zákon“[1]

Analytici Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky uvádzajú, že: „Na základe definície Eurofound (2013) je fiktívnym živnostníkom SZČO bez vlastných zamestnancov, ktorá nespĺňa aspoň dve z nasledovných kritérií: samostatnosť – má viac ako jedného klienta, pre ktorého pracuje, subdodávky – v prípade potreby má možnosť zamestnať zamestnancov, rozhodovacia právomoc – je schopný robiť dôležité rozhodnutie týkajúce sa jeho plánovania.“[2]

Výhody a nevýhody práce na živnosť

Napriek uvedeným záverom možno pozorovať snahu o obídenie režimu Zákonníka práce, a to aj využitím nelegálnej práce na živnosť (podnikania na základe živnostenského oprávnenia). Prečo je tomu tak?

Prevažujúcou výhodou na strane živnostníka je výrazne zvýhodnené daňovo-odvodové zaťaženie, čo sa v konečnom výsledku odrazí na jeho výslednej odmene za vykonanú prácu (činnosť). Subjekt, ktorý sa rozhodne vykonávať prácu na živnosť, vo výsledku zarobí viacej, ako by zarobil v rozsahu čistej mzdy pri uzatvorení pracovného pomeru, v ktorom by vystupoval v pozícii zamestnanca. V 1. roku živnostník neuhrádza povinné odvody do Sociálnej poisťovne (keďže sa vznik povinného poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby viaže na splnenie podmienok ohľadom výšky jeho príjmu). Zároveň je pre živnostníkov prítomná možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov vo výške 60 % z ich príjmov. Uplatnením paušálnych výdavkov si živnostníci môžu znížiť základ dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.[3]

Výhody živnostníkom taktiež plynú z podriadenia vzťahu medzi živnostníkom a iným podnikateľom (možným faktickým zamestnávateľom) pod dispozitívnejšiu právnu úpravu, než akú ponúka Zákonník práce. Živnostník s podnikateľom môžu kedykoľvek spolu ukončiť spoluprácu (ak nie je prítomná zmluvná limitácia), teda podnikateľ má oveľa širší priestor úvahy, pričom nie je limitovaný ustanoveniami Zákonníka práce.

Nemožno opomenúť tú skutočnosť, že korektné vykonávanie určitej činnosti prostredníctvom riadnej živnosti ponúka konkrétnemu živnostníkovi slobodu, v rámci ktorej môže vstupovať do množstva právnych vzťahov, vystupovať vo svojom mene a v čase, ktorý si určí v podstate sám.

Nevýhodnou je zodpovednosť živnostníka (ručenie celým svojim majetkom) za škodu či potreba vlastnej administratívy a účtovníctva. Nevýhodou pri živnosti je taktiež odvádzanie odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne svojpomocne. Podľa nášho názoru možno za jednu z primárnych nevýhod režimu živnosti považovať praktickú nemožnosť aplikácie vybraných (výhodných) ustanovení Zákonníka práce.

Riziká zastretého pracovného pomeru prácou živnostníkov

Na Slovensku pracujú na živnosť stovky tisíc ľudí. Samotný výkon podnikateľskej činnosti formou živnosti nie je protiprávny, problém nastáva práve pri zachádzaní za hranicu v prípadoch, kde sa pomocou živnosti zastiera výkon závislej práce.

Okrem prípadných trestnoprávnych sankcií vyplývajúcich zo zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je žiaduce poukázať na zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného zákona, ako aj súvisiacich právnych predpisov plynú pre podnikateľa (zamestnávateľa) vysoké finančné sankcie, pričom zákon v § 3 v spojení s § 58 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ustanovuje sankciu za opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vo forme zrušenia živnostenského oprávnenia. Nelegálne zamestnávanie prináša zamestnávateľovi aj iné riziká, napríklad jeho možné vylúčenie z verejného obstarávania.

Výhody a nevýhody pracovného pomeru

Zákonník práce kvôli svojej kogentnej právnej úprave a priľahlej ochrannej funkcii ponúka potenciálnemu zamestnancovi množstvo výhod. Zamestnanec má nárok na pravidelnú mzdu (§ 118 Zákonníka práce), ktorá je vo všeobecnosti zdola ohraničená minimálnou mzdou (§ 119 Zákonníka práce) bližšie určenou zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Zamestnanec má rovnako nárok na platenú dovolenku v základnej výmere 4 týždňov (§ 103 Zákonníka práce). Zamestnanec má taktiež podľa § 141 Zákonníka práce právo na pracovné voľno s náhradou mzdy pri návšteve lekára, príp. pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, taktiež má právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí dieťaťa alebo manžela. Rovnako má zamestnávateľ povinnosť zamestnancovi prispievať na stravu (§ 152 Zákonníka práce). Zamestnanec má ďalej právo za splnenia podmienok na odstupné (§ 76 Zákonníka práce) a odchodné (§ 76a Zákonníka práce).

Podľa nášho názoru je jednou z najväčších výhod Zákonníka práce ochrana zamestnanca pred nenáležitým konaním zamestnávateľa vo forme neodôvodneného prepustenia z práce. Zákonník práce určuje taxatívny výpočet možností, kedy možno dať zamestnancovi výpoveď, príp. s ním skončiť pracovný pomer okamžite. Na rozdiel od často jednoduchých obchodnoprávnych zmlúv požíva zamestnanec v pracovnom pomere vyššiu istotu stabilného príjmu. Nami uvedené výhody pracovného pomeru sú uvedené vo forme príkladov, skutočných výhod, ktoré zo Zákonníka práce plynú, je výrazne viac.

Za zmienku stoja aj dávky plynúce zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Ako sme uviedli v tomto texte, živnostník v 1. roku jeho podnikania nie je povinne poistený na účely zákona o sociálnom postení, teda ani neplatí odvody na sociálne poistenie. Táto skutočnosť môže mať pre živnostníka pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na nemocenské podľa § 33 zákona o sociálnom poistení závažné dôsledky.

Na druhej strane u zamestnanca považujeme splnenie podmienok na jednotlivé dávky za intuitívnejšie. Ako vzorový príklad uvádzame dávku v nezamestnanosti. Zastávame názor, že klasický zamestnanec skôr splní podmienku predpokladanú zákonom o sociálnom poistení v § 104 ods. 1, a teda bude mať nárok na dávku nezamestnanosti ako typický malý živnostník, ktorý by sa vedome rozhodol, že bude dobrovoľne mať poistenie v nezamestnanosti.

Nevýhody pracovného pomeru istým spôsobom zrkadlia výhody práce na živnosť. Prvou, a podľa nášho názoru, najdôležitejšou nevýhodou je, že v prípade porovnania konkrétnej sumy ceny práce, ktorá figuruje na strane zamestnanca, a poskytnutia totožnej sumy živnostníkovi na faktúre, bude čistá mzda pre zamestnanca v konečnom dôsledku poznateľne nižšia. Zamestnanec v pracovnom pomere vykonáva závislú prácu, čo znamená, že ju vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene a v ním určenom pracovnom čase. Toto nastavenie prináša zamestnancovi omnoho menšiu slobodu ako v prípade práce na živnosť. Sme toho názoru, že živnosť ponúka vyššiu flexibilitu aj možnosť konkrétnemu živnostníkovi prezentovať sa jeho vlastným menom, v nim určenom čase, pričom si sám môže určovať náplň a miesto práce (limitáciou je len dohoda s potenciálnymi obchodnými partnermi).