Zamestnávateľ má možnosť na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb zamestnať fyzickú osobu na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Obe formy zamestnávania sa v mnohých ohľadoch podobajú, avšak podstatným a odlišným znakom dohôd je ich výnimočnosť.
- Vzor
Zamestnávateľ by mal zvoliť dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru len výnimočne (napr. pri prácach malého rozsahu, príležitostných a krátkodobých činnostiach), keď nejde o bežné, pravidelné alebo dlhodobé plnenie úloh. Realizácia predmetu činnosti zamestnávateľa by podľa rozhodovacej praxe súdov nemala byť zabezpečená výlučne prostredníctvom dohodárov. Zamestnávateľ nesmie nahrádzať pracovné pomery uzatvorené na základe pracovnej zmluvy dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V praxi totiž zamestnávatelia často využívajú formu dohody z dôvodu, že Zákonník práce zamestnancom v pracovnom pomere garantuje napr. nárok na stravu, vyššiu mieru ochrany pri skončení pracovného pomeru a pod., čomu sa chcú vyhnúť. Podmienka výnimočnosti sa nevzťahuje len na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (na rozdiel od pracovného pomeru) predstavujú výnimočné formy zamestnávania fyzických osôb. Dohody sú určené na dočasné a krátkodobé pokrytie potreby pracovnej sily zamestnávateľa, pre ktorého by uzatvorenie pracovného pomeru bolo nehospodárne a administratívne náročné. Zamestnávanie na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pome