Letné brigády

 

Dohoda ako doplnkový pracovnoprávny vzťah

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce alebo ZP“) umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom okrem pracovnej zmluvy, ktorá zakladá pracovný́ pomer, aj osobitné dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že dohodou sa nezakladá pracovný pomer, ale dvojstranný́ pracovnoprávny vzťah, ktorý síce patrí do oblasti pracovného práva, ale považuje sa za doplnkový pracovnoprávny vzťah. Dohody by sa mali uzatvárať len výnimočne, a to v prípade ak ide o:

• prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o vykonaní práce (napr. vymaľovanie priestorov, čistenie a údržba kancelárskych priestorov, pokosenie trávnika a ošetrenie zelene na ihrisku, príprava občerstvenia na poradu) alebo
• príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov (napr. opakovaná starostlivosť o zeleň, pomocné príležitostné práce v kuchyni, oberanie plodov v ovocnom sade, odpratávanie snehu počas zimnej sezóny, upratovacie práce).

Dohody podľa Zákonníka práce nie je možné uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v z. n. p. S mladistvým zamestnancom (mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov) možno uzatvárať dohody podľa Zákonníka práce, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.

Vzhľadom na to, že uzatvorením dohody nevzniká pracovný pomer, vzťahujú sa na tento pracovnoprávny vzťah len vybrané ustanovenia Zákonníka práce. V súlade s § 223 ods. 2 Zákonníka práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami podľa Zákonníka práce vzťahujú ustanovenia prvej časti (všeobecné ustanovenia) a ustanovenia šiestej časti Zákonníka práce a počnúc rokom 2013 aj ustanovenia:

• § 85 ods. 1 a 2 ZP, t. j. definícia pracovného času a doby odpočinku, kedy pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín; dohodárom nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas,
• § 90 ods. 10 ZP, t. j. zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť čas potrebný na osobnú očistu, ktorý sa započítava do pracovného času,
• § 91 ZP, t. j. ustanovenia o prestávkach v práci, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času odpracovaného dohodárom,
• § 92 ZP, t. j. ustanovenie o nepretržitom dennom odpočinku, ktoré zabezpečuje, aby mal zamestnanec v rámci týždňa minimálny odpočinok najmenej 12 hodín (v prípade mladistvého najmenej 14 hodín) medzi dvoma pracovnými zmenami,
• § 93 ZP, t. j. ustanovenie o nepretržitom odpočinku v týždni tak, aby mal zamestnanec raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni odpočinku,
• § 94 a § 95 ZP, t. j. ustanovenia, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zákazu práce v dňoch pracovného pokoja (nepretržitý odpočinok v týždni, sviatky),
• § 98 ZP, t. j. ustanovenie o rozvrhu nočnej práce (kedy sa začína deň pracovného pokoja),
• § 119 ods. 1 ZP, t. j. pri odmeňovaní zamestnancov sa ustanovuje, aby bola odmena stanovená aspoň vo výške minimálnej mzdy; na výpočet odmeny sa u dohodárov nevzťahujú ustanovenia o výpočte doplatku do minimálneho mzdového nároku,

a počnúc májom 2018 aj ustanovenia:

• § 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124 ZP, v zmysle ktorých patria za vykonanú prácu aj zamestnancom (dohodárom), ktorí pracujú u zamestnávateľa v právnom vzťahu dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov, od 1. 5. 2018 tieto príplatky: príplatok za nočnú prácu, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu, za prácu vo sviatok a príplatok za sťažený výkon práce.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnanec (študent) uzatvoril so zamestnávateľom dohodu o brigádnickej práci študentov. Rozsah prác bol dohodnutý na 20 hodín týždenne. Je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi (študentovi), ktorý počas pondelka až stredy odpracuje 4 hodiny a počas štvrtka 8 hodín, prestávku v práci?

Vzhľadom na to, že sa na zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vzťahuje právna úprava o prestávkach v práci podľa § 91 ZP, v deň, kedy bude zamestnanec (študent) vykonávať prácu viac ako 6 hodín (alebo viac ako 4 a pol hodiny, ak pôjde o mladistvého zamestnanca), má právo na prestávku v práci. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi (dohodárovi) vznikne nárok na prestávku v práci len v ten deň, kedy bude vykonávať prácu viac ako 6 hodín. V tomto príde ide o dni – štvrtky, kedy je výkon práce 8 hodín.

* * *

Ak bude zamestnanec (dohodár) neprítomný v práci z dôvodov uvedených v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) Zákonníka práce, a táto doba zasiahla do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca (dohodára) v práci. Za tento čas však zamestnancovi (dohodárovi) náhrada odmeny nepatrí.

 

Minimálna výška odmeny dohodára

Od 1. januára 2013 sa na dohody vzťahuje ustanovenie § 119 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré upravuje minimálnu mzdu podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p. Z uvedeného vyplýva, že dohodárovi patrí za vykonanú prácu odmena, ktorej suma musí byť aspoň vo výške minimálnej mzdy. Na účely určenia minimálnej odmeny je potrebné pri odmeňovaní dohodárov vychádzať výlučne z hodinovej sumy minimálnej mzdy a počtu skutočne odpracovaných hodín. Pre rok 2019 je ustanovená výška minimálnej mzdy na základe nariadenia vlády SR č. 300/2018 Z. z.:

• 520 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,989 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

♦ Príklad č. 2:

Zamestnanec (študent) uzatvoril so zamestnávateľom dohodu o brigádnickej práci študentov. Rozsah prác bol dohodnutý na 8 hodín týždenne. Zamestnanec bude jeden deň v týždni v trvaní 8 hodín vykonávať archivačné práce. Zamestnávateľ dohodol so zamestnancom odmenu vo výške 1,50 € za každý skompletizovaný spis pripravený na odovzdanie do archívu. Za jeden deň by malo byť spracovaných približne 25 kompletných spisov. V akej minimálnej výške je zamestnávateľ povinný vyplatiť odmenu, aby bol dodržaný zákon o minimálnej mzde?

Na tieto účely je potrebné, aby výška mesačnej odmeny dosiahla v prepočte na 1 odpracovanú hodinu najmenej 2,989 €. Ak by dohodár za mesiac odpracoval 32 hodín (4 dni po 8 hodín) a počas nich by spracoval 80 spisov, bola by mu poskytnutá odmena vo výške 120 € (80 spisov x 1,50 €). V prepočte na hodinu by dosiahol hodinovú odmenu vo výške 3,75 € (120 € / 32 h.), takže odmena by bola poskytnutá v súlade so Zákonníkom práce.

* * *

♦ Príklad č. 3:

Zamestnanec (študent) uzatvoril so zamestnávateľom dohodu o brigádnickej práci študentov Dohodnutá odmena je vo výške 4 € za hodinu vykonanej práce. Zamestnanec (študent) odpracoval v príslušnom kalendárnom mesiaci 32 hodín a z toho boli 2 hodiny odpracované vo sviatok. V akej výške bude jeho mesačná odmena?

Dohodárovi patrí za každú hodinu práce vo sviatok od 1. 5. 2018 dohodnutá odmena zvýšená o sumu minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej nariadením vlády SR pre príslušný kalendárny rok. Nakoľko pre rok 2019 je minimálna hodinová mzda určená vo výške 2,989 €, za 2 hodiny práce vo sviatok patrí dohodárovi odmena vo výške 2 h x (4 € + 2,989 €) = 13,98 €. Celková mesačná odmena dohodára bude vo výške 133,98 € (120 € a 13,98 €).

* * *

U žiadneho z dohodárov nie je možné v samotnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uviesť dohodnutú odmenu, ktorá by bola zvýšená o možné príplatky. V dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru zamestnávateľ uvedie len dohodnutú odmenu bez príplatkov, na ktoré má dohodár nárok podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce.

 

Potvrdenie o zamestnaní

V súlade s ust. § 75 Zákonníka práce: „Pri skončení pracovného je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom napríklad dobu trvania pracovného pomeru, druh vykonávaných prác, či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky... atď.“ Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľovi povinnosť vystaviť potvrdenie o zamestnaní zamestnancovi, ktorý vykonával u zamestnávateľa zárobkovú činnosť na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nevzniká. Dohoda nezakladá pracovný pomer.

♦ Príklad č. 4:

Do mzdovej učtárne prišlo písomne dožiadanie bývalej zamestnankyne, ktorá pracovala u zamestnávateľa v právnom vzťahu dohody o pracovnej činnosti od 1. 5. 2017 do 30. 9. 2017. Žiada si o zaslanie zápočtového listu. Je jej požiadavka oprávnená?

V súlade s § 75 ZP je zamestnávateľ povinný vystaviť zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (v praxi označované pod pojmom „zápočet odpracovaných rokov“) len pri skončení pracovného pomeru. Preto zamestnávateľovi povinnosť vystaviť potvrdenie o zamestnaní pri skončení dohody nevzniká.

Zároveň však dávame do pozornosti, že zamestnávateľ je povinný vystaviť tej fyzickej osobe, ktorá u neho pracovala, potvrdenie o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy (§ 84 Exekučného poriadku, § 13r zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, § 104 daňového poriadku). To znamená, že ak zamestnávateľ realizoval zamestnankyni zrážky z odmeny tohto charakteru, mal povinnosť vystaviť potvrdenie o ich vykonávaní.

* * *

S účinnosťou od 1. 5. 2018 bolo do Zákonníka práce doplnené aj nové ustanovenie § 223 ods. 6 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný pri skončení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti „vydať zamestnancovi potvrdenie o tom, či sa z odmeny zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať“. Takéto potvrdenie vystavené zamestnancovi (dohodárovi) však nepredstavuje potvrdenie podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré sa po skončení pracovného pomeru vystavuje zamestnancovi len v pracovnom pomere.

♦ Príklad č. 5:

Je zamestnávateľ povinný pri skončení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti vydať zamestnancovi potvrdenie o zrážkach aj v prípade, ak sa z odmeny zamestnanca dohodára žiadne zrážky nevykonávajú?

Z citácie Zákonníka práce vychádza „... potvrdenie o tom, či sa z odmeny vykonávajú zrážky“ a na túto otázku je odpoveď áno alebo nie, z čoho nám vyplýva, že by sa potvrdenie malo vystaviť každému dohodárovi (ako keby sa zrážky u neho nerealizovali). Ak by bolo v Zákonníku práce ustanovené, že „... potvrdenie o tom, že sa z odmeny vykonávajú zrážky“ – tak v tomto prípade by sme predmetné potvrdenie vystavovali len tým dohodárom, ktorým sa zrážky zo mzdy realizovali.

* * *

 

Stravovanie dohodárov, poskytovanie cestovných náhrad a iných plnení

Zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nemajú právny nárok:

• na poskytnutie dovolenky, nakoľko na dohody sa ustanovenia Zákonníka práce o dovolenke nevzťahujú, keďže nie sú vymenované v § 223 ods. 2 Zákonníka práce a ani iné ustanovenie o dohodách sa na ich aplikáciu neodvoláva,
• na náhradu mzdy pri prekážkach v práci,
• cestovné náhrady – nárok vzniká, len vtedy, ak je to výslovne dohodnuté v dohode o práci vykonávanej mimopracovného pomeru,
• na zabezpečenie stravovania – nárok vzniká len v tom prípade, ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie, aj o dohodárov

Ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa týkajú pracovného pomeru nie je možné podporne aplikovať u dohodárov. Zároveň nemožno dohodnúť poskytovanie určitých nárokov za výhodnejších podmienok alebo vo väčšom rozsahu ako v pracovnom pomere. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra R27/1980, kedy najvyšší súd vylovil záver, že: „právny vzťah z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je odlišný od právneho vzťahu z pracovnej zmluvy, preto nie je možné na túto dohodu analogicky použiť ustanovenia Zákonníka práce upravujúce práva a povinnosti z pracovného pomeru, okrem tých, na ktoré sa právna úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výslovne odkazuje.“ Z uvedeného vyplýva, že ak Zákonník práce priamo neupravuje dohodárovi nárok na dovolenku alebo iné nároky alebo neustanovuje, že aj na právne vzťahy v rámci dohôd sa uplatní právna úprava, ktorá sa vzťahuje aj na pracovný pomer, dohodár nárok na dovolenku a na iné nároky nemá, a som toho názoru, že nemožno tieto nároky dohodnúť ani v samotnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Nárok na náhrady výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Táto právna úprava umožňuje poskytovať cestovné náhrady aj fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale zároveň to podmieňuje tým, že poskytovanie cestovných náhrad musí byť dohodnuté v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

♦ Príklad č. 6:

Zamestnávateľ uzatvoril so študentkou dohodu o brigádnickej práci študentov (bude vykonávať tlmočníčku na pracovnej porade v Rakúsku). Ak bude počas trvania dohody vyslaná na služobnú cestu do Rakúska, môže jej zamestnávateľ vyplatiť diéty a vreckové ako riadnemu zamestnancovi?

K tomu, aby zamestnávateľ moholposkytnúť študentke vyslanej na pracovnú cestu cestovné náhrady (náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, a pod.), musí dohoda o brigádnickej práci študentov obsahovať dojednanie o pracovných cestách a náhradách, ktoré v súvislosti s pracovnou cestou vzniknú. Ak je poskytovanie cestovných náhrad dohodnuté priamo v dohode o brigádnickej práci študentov, zamestnávateľ jej môže vyplatiť diéty a aj ďalšie cestovné náhrady, ktoré jej v súvislosti s pracovnou cestou vzniknú.

* * *

 

Dohoda o brigádnickej práci študentov

V súlade s § 227 Zákonníka práce dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ nemôže uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov soštudentami externej formy vysokoškolského štúdia a so študentami vo veku viac ako 26 rokov. Dohoda o brigádnickej práci študentov má podľa Zákonníka práce tieto základné charakteristiky:

• je nevyhnutné ju uzatvoriť písomne, inak je neplatná,
• musí byť v nej uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za prácu, rozsah pracovného času a obdobie, na ktoré sa dohoda uzatvára,
• jedno vyhotovenie dohody musí dať zamestnávateľ študentovi,
• možno ju uzatvoriť na určitý čas, a to najviac na 12 mesiacov,
• povinnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta (to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého roka),
• v dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia,
• prácu možno vykonávať v priemere v rozsahu najviac 20 hodín týždenne, pričom tento priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celé obdobie, na ktoré bola dohoda uzatvorená.

♦ Príklad č. 7:

Slečna Janka je študentkou dennej formy magisterského štúdia a popri štúdiu si privyrába na dohodu o brigádnickej práci študentov. Koľko dohôd o brigádnickej činnosti môže mať súčasne uzatvorených?

Zákonník práce neobmedzuje počet dohôd, ktoré môže študent so zamestnávateľmi uzatvoriť. Študent môže pracovať vo viacerých zamestnaniach, ale v žiadnom z nich nemôže pracovať viac ako v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere a to za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.

* * *

♦ Príklad č. 8:

Spoločnosť ABC, s. r. o., uzavrela so študentom Tomášom na obdobie od 1. 9. 2019 do 31. 10. 2019 dohodu o brigádnickej práci študentov na roznos informačných letákov. Je študentom 5. ročníka dennej formy vysokoškolského štúdia. Dňa 2. 10. 2019 dovŕšil 26 rokov. Bude môcť aj po dovŕšení 26 rokov veku pokračovať vo výkone zárobkovej činnosti v právnom vzťahu DBPŠ?

Zamestnávateľ môže zamestnávať študenta na uzavretú DBPŠ až do 31. 10. 2019, pretože prácu na základe DBPŠ možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku. Ak by však spoločnosť chcela uzavrieť so študentom po skončení prvej DBPŠ ďalšiu DBPŠ, už by to možné nebolo. Spoločnosť by ho mohla zamestnať v inom právnom vzťahu, napr. na DVP alebo na DPČ, príp. na pracovný pomer.

* * *

Dohodu o brigádnickej práci študentov je dohoda, ktorej predmetom je vykonávanie (nie vykonanie) druhovo určenej práce, t. j. jej zameranie je na opakovanosť vykonávania príležitostnej práce toho istého druhu (napr. pomocné práce v administratíve, upratovacie práce, pomocné práce ako zakladanie spisov). Podstatný rozdiel medzi dohodou o brigádnickej práci študentov a dohodou o pracovnej činnosti je v tom, že:

• Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta [ide o štatút žiaka podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)] alebo o štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách], pričom dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť s každou fyzickou osobou spôsobilou podľa § 11 ods. 2 Zákonníka práce uzatvoriť pracovnoprávny vzťah, napríklad aj so študentom.
• Rozsah pracovného času je v dohode o brigádnickej práci študentov limitovaný – prácu je možné vykonávať v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere, pričom priemer prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.

Pri uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu dohody o brigádnickej práci študentov je podmienkou, že zamestnanec musí mať postavenie (štatút) žiaka/študenta (ďalej len „študent“) a študent musí spĺňať dve hmotnoprávne podmienky:

• dosiahnutie pracovnoprávnej subjektivity (spôsobilosti), ktorú získava dovŕšením 15. roku veku, ale zamestnávateľ nesmie dohodnúť deň nástupu do práce, ktorý by predchádzal dňu, kedy skončí povinnú školskú dochádzku a
• ukončenie povinnej školskej dochádzky, ktorá je 10-ročná a začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, kedy dieťa dovŕši 6 rokov a dosiahne školskú spôsobilosť; Žiak skončí plnenie povinnej školskej dochádzky, ak:
• od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa školského zákona alebo
• dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku. V tejto súvislosti je teda prvý́ deň, kedy je možné dojednať nástup do práce deň – 31. 8. toho školského roka, kedy sa skončila povinná školská dochádzka. Keďže 31. 8. sa končí školský rok len formálne, môže zamestnanec začať vykonávať prácu už v tento deň.

Pri zamestnávaní mladších ako 15-ročných brigádnikov, a tých ktorí ešte neskončili povinnú školskú dochádzku, je potrebné povolenie od národného inšpektorátu práce. Títo žiaci môžu vykonávať len ľahké práce, t. j. tie práce, ktoré neohrozujú svojím charakterom a rozsahom ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj a školskú dochádzku. Môžu napríklad vystupovať na kultúrnych a umeleckých predstaveniach, na športových podujatiach, či v reklamách. Výkon ľahkých prác povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané, príslušný inšpektorát práce povolenie odoberie.

Zároveň platí, že v takýchto prípadoch za osoby, ktoré nenadobudli ešte pracovnoprávnu spôsobilosť, právne úkony vykonávajú ich zákonní zástupcovia (rodičia alebo opatrovník ustanovený súdom). Za právne úkony sa považuje aj uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov vrátane podpisovania pracovných zmlúv a dohôd podľa Zákonníka práce.

♦ Príklad č. 9:

Žiak Samuel, ktorý skončil 9. ročník základnej školy a dosiahol 15 rokov veku, si chcel pred nástupom na strednú školu privyrobiť počas letných prázdnin brigádou v miestnych potravinách (vykladanie tovaru). Môže zamestnávateľ s týmto mladistvým zamestnancom uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov?

Napriek tomu, že Samuel dosiahol vek 15 rokov, zamestnávateľ s ním nemôže uzatvoriť žiaden pracovnoprávny vzťah, pretože nespĺňa jednu z podmienok na uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu – skončenie povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná a v jeho prípade sa skončí dňa 31. 8. 2019. Do tohto dátumu môžu fyzické osoby mladšie ako 15 rokov alebo staršie ako 15 rokov do doby skončenia povinnej školskej dochádzky, vykonávať len tzv. ľahké práce (ust. § 11 ZP, napr. práce pri účinkovaní na kultúrnych predstaveniach). Iné práce ako napríklad vykladanie tovaru v obchodoch, zber plodín, pomocné práce v stavebníctve, vykonávať nesmú.

* * *

 

Potvrdenie o návšteve školy

Na základe dohody o brigádnickej práci študentov vykonávajú zárobkovú činnosť len žiaci a študenti, nie iné osoby. Preto je neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov potvrdenie štatútu študenta. V súlade s § 228 ods. 2 Zákonníka práce: „to však neplatí,ak sa uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka.“

Potvrdenie štatútu študenta (potvrdenie o návšteve školy) vydáva študentovi príslušná škola, ktorej je zamestnanec študentom, pričom sa akceptuje aj potvrdenie zo zahraničnej strednej alebo zahraničnej vysokej školy.Podmienkouna uzatvorenie dohody o brigádnickej práci študentov je, že fyzická osoba má:

• štatút žiaka/štatút študenta, t. j., ak fyzická osoba nemá tento štatút, nemôže uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov, príp. ak tento štatút stratila, nemôže pokračovať vo výkone práce v právnom vzťahu dohody o brigádnickej práci študentov,
• nedovŕšila 26 rokov veku.

Z ustanovenia § 227 Zákonníka práce vyplýva, že dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len s tou fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. V tomto ohľade je teda rozhodujúci pohľad zákona o základných a stredných školách a o vysokých školách, či fyzická osoba má/nemá štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Podľa vyjadrenia Národného inšpektorátu práce: „Tento štatút sa vzťahuje aj na osobu od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole, ak v ďalšom školskom roku bude naďalej pokračovať v príprave na povolanie štúdiom.“

Poznámka: Štatút žiaka strednej školy a študenta vysokoškolského štúdia upravujú rôzne právne predpisy. Podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy. Žiakom prestáva byť aj žiak, ktorý zanechá štúdium, ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku alebo žiak, ktorý je zo štúdia vylúčený. Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia. 

Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu. Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí zanechaním, neskončením v určenom termíne, vylúčením zo štúdia alebo zrušením študijného programu, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu. Štúdium študijného programu možno na žiadosť študenta za podmienok určených študijným poriadkom prerušiť.

V Zákonníku práce sa ustanovuje výnimka, kedy zamestnanec nemá povinnosť pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov preukazovať štatút študenta. To znamená, že štatút žiaka/študenta síce má (čo je podmienkou pre výkon zárobkovej činnosti na základe dohody o brigádnickej práci študentov), ale v zákone vymedzenom období (od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka) ho nemusí zamestnávateľovi preukazovať. Ide o výkon zárobkovej činnosti študentov najmä počas letných prázdnin, kedy sú školy zatvorené a študenti tak nemajú možnosť získať potvrdenie o návšteve školy. V praxi sa mzdové učtárne často stretávajú s problémom, že ak netreba pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov počas leta predkladať potvrdenie štatútu študenta, ako sa zdokladuje, že ide o osobu – študenta? V takomto prípade to je možné riešiť napr. predložením čestného vyhlásenia študenta, že bol prijatý na vysokoškolské štúdium a že po prázdninách bude zapísaný na štúdium, príp. predložením potvrdenia školy o prijatí na štúdium, alebo ak už bol na vysokoškolské štúdium zapísaný (niektoré školy realizujú zápis aj počas letných mesiacov), prinesie potvrdenie o zápise na štúdium.

Situáciu, keď počas uzatvorenej dohody dôjde k strate štatútu študenta, však Zákonník práce výslovne nerieši. Každopádne zamestnanec je povinný podľa § 224 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou. To znamená, že ak zamestnanec prestáva byť žiakom strednej školy, príp. študentom vysokej školy, a stráca tak štatút žiaka/študenta, je to povinný oznámiť zamestnávateľovi. V takomto prípade už nie sú splnené zákonné podmienky pre výkon práce v právnom vzťahu dohody o brigádnickej práci študentov. Nakoľko Zákonník práce neustanovuje zánik dohody o brigádnickej práci študentov z dôvodu straty štatútu žiaka/študenta, dohoda naďalej trvá. Dohodu možno skončiť dohodou alebo výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou. Na tieto účely je preto vhodné, súlade s § 228 ods. 2 Zákonníka práce: „Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody,...“ ako jeden zo spôsobov skončenia dohody uviesť aj skončenie dohody z dôvodu prerušenia, príp. skončenia štúdia na strednej alebo na vysokej škole.

Súčasná právna úprava taktiež neupravuje ako postupovať v prípade žiakov/študentov, ktorí stratia štatút študenta „dočasne“, a to z dôvodu, že skončili strednú školu a ešte nie sú zapísaní na vysokú školu alebo skončili prvý stupeň vysokoškolského štúdia (bakalárske štúdium) a nie sú ešte zapísaní na druhý stupeň vysokoškolského štúdia (inžinierske, magisterské). V obidvoch prípadoch je predpoklad, že po prázdninách štatút študenta znova získajú. Na uvedený problém sa odborné názory rôznia. Jedny názory uvádzajú, že ak fyzická osoba stratila štatút študenta (aj dočasne) napr. z dôvodu riadneho skončenia štúdia, nie je možné vykonávať prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, a iné názory uvádzajú, že ust. § 228 ods. 2 Zákonníka práce sa vzťahuje aj na obdobie od skončenia bakalárskeho štúdia na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka, aj keď ešte nie je zrejmé, či študent bude zapísaný na 2. stupeň vysokoškolského štúdia. Len pre porovnanie uvádzame definíciu študenta na účely zdravotného poistenia, kedy podľa § 11 ods. 7 písm. a) zákona o zdravotnom poistení: „Štát je platiteľom poistného za nezaopatrené dieťa, za ktoré sa považuje fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.“

Zastávam názor, že aj na pracovnoprávne účely by bolo vhodné upresniť, ako postupovať v prípade žiakov/študentov, ktorí štatút študenta počas letných (u niektorých posledných) prázdnin stratia. Jednou z možností by bolo možné umožniť výkon zárobkovej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu dohody o brigádnickej práci študentov najdlhšie do konca školského roka prípadne do konca akademického roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, t. j. do 31. 8. príslušného kalendárneho roka.

♦ Príklad č. 10:

Syn zamestnankyne skončil vysokoškolské štúdium 1. stupňa štátnou skúškou. Potvrdenie o návšteve školy má vystavené do 30. 6. 2019. Počas leta sa chcel zamestnať na dohodu o brigádnickej práci študentov, pričom zamestnávateľovi predložil čestné vyhlásenie, že bol prijatý na 2. stupeň vysokoškolského štúdia). Zamestnávateľ však trval na predložení potvrdenia školy o pokračovaní na 2. stupni vysokoškolského štúdia. Bol postup zamestnávateľa správny?

V súlade s § 228 ods. 2 ZP neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie štatútu študenta, ale to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. To znamená, že študenti v období skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka nemusia predkladať k dohode o brigádnickej práci študentov potvrdenie štatútu študenta. Študenti v období prázdnin možnosť predložiť potvrdenie štatútu študenta ani nemajú, pretože toto potvrdenie im školy vydajú až po zápise na vysokoškolské štúdium. Som preto toho názoru, že postup zamestnávateľa správny nebol.

* * *

Ak výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študenta pokračuje aj v novembri príslušného roka, potvrdenie o štatúte študenta je potrebné zamestnávateľovi priniesť a priložiť k dohode, inak študent nemôže po 1. 11. 2019 pokračovať vo výkone zárobkovej činnosti na základe dohody o brigádnickej práci študentov.

 

Skončenie dohody o brigádnickej práci študentov

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Obdobne ako pri dohode o pracovnej činnosti, aj v dohode o brigádnickej práci študentov musí byť dojednanie o odmene dostatočne určité.

V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia (výpoveď, výpovedné dôvody, výpovedné doby, plynutie výpovednej doby). Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer, t. j.:

• zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin [§ 68 ods. 1 písm. a) ZP], porušil závažne pracovnú disciplínu [§ 68 ods. 1 písm. b) ZP],
• zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu [§ 69 ods. 1 písm. a) ZP], zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti [§ 69 ods. 1 písm. b) ZP] a ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie zamestnanca [§ 69 ods. 1 písm. c) ZP].

Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu alebo jednostranne výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

 

Povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni

Za absolventov strednej školy platí štát poistné najdlhšie do skončenia letných prázdnin t. j. do 31. augusta kalendárneho roka, v ktorom ukončujú stredoškolské štúdium. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu, t. j. nevzniká mu žiadna povinnosť voči zdravotnej poisťovni. Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát. Ak tak neurobí a neodíde ani do zahraničia (kde bude zdravotne poistený), musí sa prihlásiť vo svojej zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ zdravotného poistenia, t. j. začne si poistné hradiť sám.

Štát platí zdravotné poistenie za všetkých študentov dennej i externej formy vysokoškolského štúdia do dovŕšenia 26. roka života. Výnimkou sú študenti, ktorí sa rozhodnú pokračovať v doktorandskom štúdiu v tom istom roku štúdia dennou formou a študenti do 30 rokov študujúci dennou formou a nezískali II. stupeň vysokoškolského vzdelania. Za týchto študentov štát naďalej platí poistné. Ak absolvent 1. stupňa vysokoškolského štúdia (Bc.) pokračuje v štúdiu na II. stupni (Mgr., Ing., Ing. Arch., MUDr., MDDr., MVDr. apod.), počas prázdnin, resp. až do riadneho zápisu na 2. stupeň vysokoškolského štúdia, za neho platí poistné naďalej štát. Ak by absolvent vysokej školy po skončení štúdia nepokračoval ďalej v štúdiu a zamestnal sa na pracovný pomer alebo na dohodu, povinnosti voči zdravotnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ od prvého dňa zamestnania. Pokiaľ sa však študent po skončení štúdia nezamestná a nebude ďalej pokračovať v štúdiu musí si zdravotné poistenie platiť sám ako samoplatiteľ.

♦ Príklad č. 11:

Študent ukončil som prvý stupeň vysokoškolského štúdia a po prázdninách pokračuje v štúdiu na druhom stupni. Bude počas prázdnin platiť za neho poistné štát aj v prípade, ak si bude chcieť počas prázdnin privyrobiť?

Ak po skončení 1. stupňa (bakalárske štúdium) pokračuje študent vo vysokoškolskom štúdiu 2. stupňa, štát platí za neho poistné aj počas prázdnin. To isté platí aj pre absolventov vysokoškolského štúdia 2. stupňa (napr. Mgr., Ing.), ktorí v tom istom roku začnú dennou formou doktorandské štúdium. Výkon zárobkovej činnosti na to nemá vplyv.

* * *

Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie a preto z právneho postavenia študenta nemá voči Sociálnej poisťovni počas celého štúdia nijaké prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti. To znamená, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť poistné. Len z postavenia študenta nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva nikomu, teda ani štátu (štát platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za študentov len do konca roku 2003). Absolvent štúdia nemá nijaké povinnosti voči Sociálnej poisťovni ani v prípade, ak sa hneď po ukončení štúdia nezamestná, a ani v prípade, ak sa rozhodne odísť do zahraničia (či už na ďalšie štúdium, za prácou alebo z iných dôvodov). Povinnosti absolventa štúdia voči Sociálnej poisťovni sa začínajú až pri vstupe do pracovného života. Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ od prvého dňa zamestnania. Zamestnávateľ za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti (v závislosti od druhu sociálneho poistenia), zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní povinnosti ako každá iná SZČO. Ak predtým nikdy nijakú samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, po prvý raz mu vzniknú povinnosti voči Sociálnej poisťovni až v nasledujúcom kalendárnom roku po tom, ako činnosť začal vykonávať (v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti).

Evidencia na príslušnom úrade práce je dobrovoľná, absolventovi nevzniká zákonná povinnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ako dobrovoľne nezamestnaná osoba je však povinný sám si hradiť zdravotné poistenie. To znamená, ak prácu nemá a v štúdiu ďalej nepokračuje, je pre neho „výhodnejšie“ zaevidovať sa na úrade práce.

Rodič absolventa strednej školy má nárok na prídavky na dieťa až do ukončenia školských prázdnin, t. j. do 31. augusta v danom roku, ale iba za predpokladu, že absolvent si nepodal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Absolvent, ktorý ukončil štúdium na vysokej škole záverečnou skúškou stráca charakter nezaopatreného dieťaťa nasledujúcim dňom po ukončení štúdia na vysokej škole záverečnou skúškou. Po ukončení štúdia na vysokej škole hradí za absolventa zdravotné poistenie štát iba do dňa, v ktorom bola vykonaná záverečná skúška. V prípade, ak študent skončí bakalárske štúdium, rodič absolventa musí prísť na úrad práce, konkrétne na oddelenie rodinných prídavkov, a do 8 dní od poslednej skúšky nahlásiť, že má jeho dieťa má ukončené bakalárske štúdium. Týmto dňom sa mu pozastaví vyplácanie rodinných prídavkov. Ak v septembri toho istého kalendárneho roka, v ktorom študent ukončil bakalárske štúdium, nastúpi na 2. stupeň vysokoškolského štúdia (magisterské resp. inžinierske štúdium), prídavky mu budú doplatené. Druhá možnosť je, že sa s rodičom absolventa priamo na úrade práce urobí úradný záznam, kde čestne vyhlási, že jeho dieťa bude po prázdninách pokračovať štúdiu na druhom stupni vysokoškolského štúdia. Prídavky na deti tak pozastavené nebudú. V prípade, že študent nebude ďalej pokračovať v štúdiu, tak ako rodič deklaroval v čestnom vyhlásení a do konca septembra neprinesie na úrad práce potvrdenie o návšteve školy, bude potrebné vyplatené prídavky za dané obdobie vrátiť. Obdobne sa postupuje aj v prípade uplatnenia nároku na daňový bonus na dieťa, ktorý si rodič dieťaťa uplatňuje u svojho zamestnávateľa. Zamestnanec je povinný oznámiť svojmu zamestnávateľovi deň ukončenia štúdia na strednej, príp. na vysokej škole.

Zdroj: časopis Dane a účtovníctvo v praxi 9/2019