Úmrtie zamestnanca

Zánik pracovnoprávneho vzťahu a s ním spojené povinnosti zamestnávateľa

Základným právnym následkom smrti zamestnanca je zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako pracovný pomer, zaniká smrťou zamestnanca podľa ustanovenia § 59 ods. 4 Zákonníka práce.

Zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru Zákonník práce neustanovuje. Smrťou osoby, ktorá tieto práce vykonáva, pracovnoprávny vzťah tiež zaniká, nakoľko naďalej by nemohla byť dodržaná podmienka vykonávania prác osobne zamestnancom v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca Zákonník práce neupravuje, v ustanovení § 156 poukazuje na riešenie zabezpečenia upravených osobitnými predpismi, ktorými sú predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), v zmysle ktorého pozostalým môže vzniknúť z dôchodkového poistenia nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v z. n. p., v zmysle ktorého osobe, ktorá zabezpečila pohreb vzniká nárok na príspevok na pohreb ako štátnu sociálnu dávku. Vybavovanie potrebných náležitosti nezabezpečuje zamestnávateľ, ale pozostalí.

Povinnosti voči Sociálnej poisťovni

Oznámenie o úmrtí fyzickej osoby je Sociálnej poisťovni povinná zaslať obec, ktorá vedie matriku a do knihy úmrtí fyzickú osobu zapísala. Ustanovuje jej to § 233 ods. 7 zákona o sociálnom poistení. V zmysle ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný odhlásiť zamestnanca z registra poistencov Sociálnej poisťovne ku dňu úmrtia, ktorý je totožný s dňom zániku pracovnoprávneho vzťahu, a to do 8 dní od zániku pracovnoprávneho vzťahu.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný viesť na účely sociálneho poistenia evidenciu o svojich zamestnancoch a túto evidenciu predložiť Sociálnej poisťovni v lehote splatnosti odvádzaného poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnancovi skončil právny vzťah k zamestnávateľovi. Takouto evidenciou je Evidenčný list dôchodkového poistenia, v ktorom sa uvádzajú údaje na účely dôchodkového zabezpečenia od vzniku sociálneho poistenia u zamestnávateľa, po celé obdobie trvania tohto poistenia. Pri úmrtí zamestnanca sa okrem iných údajov v evidenčnom liste uvádza:

• v rubrike dátum zániku pracovného pomeru – dátum úmrtia zamestnanca,
• v rubrike obdobie dôchodkového poistenia do – dátum, ktorý bezprostredne predchádza dňu úmrtia zamestnanca (dňom úmrtia už vzniká nárok na pozostalostné dôchodkové dávky),
• v rubrike vymeriavací základ – suma vymeriavacieho základu dosiahnutá do dňa, ktorý bezprostredne predchádza dátumu úmrtia zamestnanca, pričom do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce vyplatený manželke/-ovi, deťom alebo rodičom, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti alebo sa posledná mzda stala predmetom dedičstva.

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Úmrtie fyzickej osoby je úrad poverený vedením matriky oznámiť úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý túto skutočnosť podľa ustanovenia § 23 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) oznamuje príslušnej zdravotnej poisťovni. Smrťou fyzickej osoby verejné zdravotné poistenie podľa § 5 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení zaniká. Zamestnávateľ je v súlade s § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný odhlásiť zomrelého zamestnanca v príslušnej zdravotnej poisťovni, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k úmrtiu. V súvislosti s ročným zúčtovaním poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie za poistenca, ktorý zomrel nemusí vykonať.

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 ZDP povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem vystaviť na základe údajov zo mzdového listu Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie. Do príjmu zosnulého zamestnanca sa započítavajú:

• zúčtované a zamestnancovi vyplatené príjmy zo závislej činnosti,
• zamestnancovi zúčtované mzdové nároky, ktoré podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prešli postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti,
• zamestnancovi zúčtované príjmy, ktoré podľa § 5 ods. 2 ZDP boli vyplatené osobe, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

Zamestnávateľ je povinný Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zosnulého zamestnanca doručiť dedičovi alebo zástupcovi, ktorého určil správca dane pre podanie daňového priznania za zosnulého zamestnanca.

V zákone nie je stanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca. Je vhodné, aby ho zamestnávateľ vystavil v čo najkratšom čase s ohľadom na pozostalých a povinnosti dediča podať daňové priznanie do troch mesiacov od úmrtia zamestnanca.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca z pracovného pomeru upravuje § 35 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnanca nezanikajú. Ide o nároky vyjadriteľné v peniazoch:

• ako mzda,
• cestovné náhrady,
• náhrady škody.

Súčasťou peňažných nárokov sú mzdové nároky, t. j. mzda vymedzená v ustanovení § 118 Zákonníka práce poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu, peňažné plnenie za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu úmrtia zamestnanca. Do mzdových nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, na náhradu škody a ostatné plnenia vymedzené v ustanovení § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Tieto peňažné nároky sú predmetom dedičstva.

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Čo sa rozumie pod spoločným žitím v domácnosti upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Ak si manžel/-ka uplatní nárok na náhradu mzdových nárokov svojej zomrelej manželky/-la, zamestnávateľ je povinný vyplatiť peňažné nároky len jemu/jej, aj keď v čase smrti s ním žili v spoločnej domácnosti aj jeho deti alebo aj rodičia.

Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Tieto mzdové nároky zomretého zamestnanca je zamestnávateľ povinný vyplatiť uvedeným osobám bez ohľadu na jednanie o dedičstve, pretože tieto nároky sa nezapočítavajú do dedičstva.

Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva. Súčasťou dedičstva sa stáva aj tá časť mzdových nárokov, ktorá prevyšuje sumu štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Do mzdových nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže. Nevyplatená odmena za vykonanú prácu sa spolu s ďalšími peňažnými nárokmi stáva predmetom dedičstva.

Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti (za mesiac, v ktorom zamestnanec zomrel). Súčasťou zúčtovaného príjmu môžu byť aj iné nároky zamestnanca v súvislosti s výkonom závislej činnosti, napr. sociálna výpomoc zo sociálneho fondu, ktorý podľa kolektívnej zmluvy alebo interného predpisu zamestnávateľa patrí zomrelému zamestnancovi a môže byť vyplatený osobe, na ktorú prešli mzdové nároky podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Zákonníka práce.

Zo zaúčtovanej mzdy, ktorá patrila zomrelému zamestnancovi zamestnávateľ:

• na účely sociálneho poistenia:
• vypočíta poistné z vymeriavacie základu zamestnanca určeného podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého vymeriavacím základom je príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k), a m) a ods. 2 a 3 ZDP,
• vykáže zomrelého zamestnanca v mesačnom výkaze poistného a príspevkov,
• odvedie poistné na sociálne poistenie,
• na účely zdravotného poistenia:
• vypočíta preddavky na poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa § 13 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého vymeriavacím základom je príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k), a m) a ods. 2 a 3 ZDP,
• vykáže zomrelého zamestnanca v mesačnom výkaze preddavkov zamestnávateľa,
• odvedie preddavok na zdravotné poistenie,
• pri výplate alebo poukázaní alebo pripísaní osobe, na ktorú prešli mzdové nároky podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce a § 5 ods. 2 ZDP zrazí preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti, ktorý vykáže v mesačnom prehľade o príjmoch zo závislej činnosti a preddavkoch na daň.

Ak zamestnávateľ dodatočne zúčtuje mzdové nároky zomrelého zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru, v období po zániku pracovnoprávneho vzťahu a zániku statusu zamestnanca na účely sociálneho a zdravotného poistenia, zo zúčtovaného príjmu, ktorý patril zomrelému zamestnancovi:

• na účely sociálneho poistenia:
• vypočíta poistné z vymeriavacie základu určeného podľa § 139b ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého pri vyplatení príjmu po zániku povinného sociálneho poistenia vymeriavacím základom je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku,
• vykáže zomrelého zamestnanca vo výkaze poistného a príspevkov,
• odvedie poistné na sociálne poistenie,
• na účely zdravotného poistenia preddavky neplatí, nakoľko smrťou zamestnanca verejné zdravotné poistenie zaniklo,
• pri výplate alebo poukázaní alebo pripísaní osobe, na ktorú prešli mzdové nároky podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Zákonníka práce a ustanovenia § 5 ods. 2 ZDP zrazí preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti, ktorý vykáže v mesačnom prehľade o príjmoch zo závislej činnosti a preddavkoch na daň.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa upravuje § 35 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov:

• o ktorých sa právoplatne rozhodlo, t. j. peňažné nároky zamestnávateľa po smrti zamestnanca ostávajú zachované, ak sa o nich právoplatne rozhodlo za života zamestnanca, pričom právoplatným rozhodnutím je také rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, proti ktorému nie je možné podať riadny opravný prostriedok (napríklad odvolanie),
• ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznalčo do dôvodu aj sumy, t. j., ak zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal peňažné nároky zamestnávateľa, tieto nevysporiadané nároky zamestnávateľa ostávajú zachované aj po smrti zamestnanca,
• na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie, t. j., ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie predmety alebo pracovné prostriedky nevyhnutné na výkon práce, zamestnanec za nich zodpovedá a na požiadanie zamestnávateľa je povinný ich vrátiť a nárok na vrátenie zverených predmetov, prípadne nárok na náhradu škody za ich stratu alebo škodu ostáva zachovaný aj po smrti zamestnanca.

Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní. Úspešnosť uspokojenia pohľadávky je následne závislá od existencie dedičstva a rozsahu možnosti uspokojenia pohľadávky z dedičstva.

Príspevok a sociálna výpomoc pozostalým zamestnanca

Zamestnávateľ môže poskytnúť z prostriedkov sociálneho fondu príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca alebo aj iný príspevok, napr. na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie (ktorý nie je sociálnou výpomocou z dôvodu úmrtia blízkej osoby zo sociálneho fondu) podľa podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa.

Zamestnávateľ takto poskytnutý príspevok zúčtuje a vyplatí priamo rodinnému príslušníkovi resp. osobe, ktorej príspevok prináleží, pričom:

• rodinný príslušník na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia nadobúda postavenie zamestnanca a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom príjmu je povinný túto osobu prihlásiť do registra poistencov Sociálnej poisťovne dňom úmrtia príbuzného a odhlásiť dňom zúčtovania príjmu, a prihlásiť do príslušnej zdravotnej poisťovne z titulu nepravidelných príjmov na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu,
• príspevok je vymeriavacím základom pre platenie poistného na sociálne poistenie a pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie,
• príspevok je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZDP (príjem plynúci v súvislosti s minulým výkonom závislej činnosti zomrelého zamestnanca) a podľa § 5 ods. 2 ZDP (príjem osoby, na ktorú prešlo zo zomrelého zamestnanca právo na takýto príjem), a z ktorého je platiteľ príjmu povinný zraziť preddavok na daň podľa ustanovenia § 35 ZDP.

Podľa podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa môže zamestnávateľ zo sociálneho fondu poskytnúť sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia zamestnanca, pozostalým blízkym osobám žijúcim v domácnosti zamestnanca. Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby poskytnutá so sociálneho fondu je podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP od dane oslobodená, ak je vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie a len jedným zamestnávateľom. Do základu dane sa zahrnie len suma prevyšujúca ustanovenú sumu 2 000 €. Sociálna výpomoc, ktorá je od dane oslobodená nie je súčasťou vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie a preddavku na zdravotné poistenie.

Sociálna výpomoc sa týka aj úmrtia samotného zamestnanca a predstavuje jeho príjem, na ktorý prešlo právo na inú osobu. Zamestnávateľ sociálnu výpomoc zúčtuje zomrelému zamestnancovi a vyplatí tejto osobe. Do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zomrelého zamestnanca uvedie aj sumu príjmu oslobodenú od dane (na riadku č. 06).

Zamestnávateľ môže sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia zamestnanca pozostalým blízkym osobám poskytnúť aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutá sociálna výpomoc však nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa a z hľadiska prijímateľa výpomoci je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Vysporiadanie daňovej povinnosti z príjmov zo závislej činnosti

Vo všeobecnosti platí, že daňovník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, má dve možnosti vysporiadania daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, a to:

• požiadaním zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo
• podaním daňového priznania.

Keďže zomrelý zamestnanec už nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania, daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje ustanovenie § 49 ods. 4 a 5 ZDP. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti zamestnanca, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie aj osoba, na ktorú prešli mzdové nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce.

V súlade s § 32 ods. 1 ZDP bude dedič alebo zástupca podávať za zomrelého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZDP, t. j. 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie. V prípade, že termín na podanie daňového priznania za rok je skôr ako zdaňovacie obdobie skončilo, resp. v období kedy ešte nie sú zverejnené tlačová pre tento rok, podá daňové priznanie na tlačive platnom pre predchádzajúci rok. Ak zomrelý daňovník mal príjmy len zo závislej činnosti, podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A, ak mal aj iné zdaniteľné príjmy podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B. V daňovom priznaní uvedie identifikačné údaje zomrelého daňovníka aj svoje identifikačné údaje ako dediča, ktorý daňové priznanie podáva. Prílohou k daňovému priznaniu je Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vystavené zamestnávateľom.

Dedič alebo osoba povinná podať daňové priznanie zahŕňa do daňového priznania všetky zdaniteľné príjmy zomrelého daňovníka, ktoré mu plynuli do dňa úmrtia. Povinnosť úpravy základu dane je ustanovená v § 17 ods. 8 ZDP len v prípade, ak daňovník dosahoval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade ostatných zdaniteľných príjmov, ktoré plynuli do dňa smrti, je povinný dedič vysporiadať podľa ustanovení zákona o dani z príjmov, ktoré riešia daný druh príjmov.

Základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti sa určí podľa § 5 ods. 8 ZDP, v zmysle ktorého sú základom dane zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené a poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Výšku zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, zaplatené poistné a základ dane zistí dedič z potvrdení o príjme od všetkých zamestnávateľov zosnulého daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie.

Pre uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane, v prípade úmrtia daňovníka v roku 2019 platí:

• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP je možné uplatniť v plnej výške 3 937,35 €, za predpokladu, že zomrelý nebol k 1. januáru 2019 poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku alebo mu dôchodok nebol priznaný spätne k 1. januáru 2019 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období,
• nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la podľa ustanovenia § 11 ods. 3 ZDP sa uplatňuje s ohľadom na vlastný celoročný príjem manželky/-la až po skončení zdaňovacieho obdobia, preto, ak vnikne povinnosť podať daňové priznanie v priebehu zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la sa neuplatní, a ak po skončení zdaňovacieho obdobia vznikne možnosť uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane aj na manželku/-la, je potrebné podať dodatočné daňové priznanie,
• nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 10 ZDP je možné uplatniť vo výške, v akej boli v zdaňovacom období do dňa úmrtia príspevky preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výške 180 €,
• nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami podľa ustanovenia § 11 ods. 14 ZDP je možné uplatniť najviac do výšky 50 € na daňovníka a po 50 € za manželku/-la a vyživované deti.

Pre uplatnenie daňového bonusu na deti podľa § 33 ZDP, ak zomrelý daňovník poberal len príjmy zo závislej činnosti, platí:

• nárok na daňový bonus je možné uplatniť len za tie kalendárne mesiace, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie, naposledy za mesiac, v ktorom zamestnanec zomrel,
• ak zamestnanec v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ v týchto mesiacoch daňový bonus priznal, nárok na už priznaný daňový bonus nezaniká,
• dodatočne sa môže daňový bonus uplatniť, ak výška zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti zomrelého bola najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, t. j. v sume 3 120 €.

Ak po podaní daňového priznania boli osobe, na ktorú prešli mzdové nároky zomrelého zamestnanca podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Zákonníka práce vyplatené dodatočné príjmy prislúchajúce zomrelému zamestnancovi, dedič je povinný podať dodatočné daňové priznanie.

Dodatočné daňové priznanie za zomrelého zamestnanca podá za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zamestnanec zomrel, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období boli zamestnancovi tieto príjmy zo závislej činnosti zúčtované a vyplatené.

Zdroj: časopis Dane a účtovníctvo v praxi 10/2019