Preddavok na pracovnú cestu a jeho vyúčtovanie

Zamestnanci, ktorí sú zamestnávateľom vyslaní na pracovnú cestu, majú nárok na úhradu výdavkov, ktoré im počas pracovnej cesty vznikli. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi pred začatím zahraničnej pracovnej cesty preddavok na pracovnú cestu v primeranej výške. Pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje zamestnávateľ preddavok zamestnancovi vtedy, ak o to zamestnanec požiada. Zákon o cestovných náhradách upravuje práva a povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním preddavku, spôsob jeho poskytovania, lehoty ktoré je nutné dodržať pri vyúčtovaní cestovných náhrad zo strany zamestnanca a aj vyúčtovanie náhrad zo strany zamestnávateľa.

 

Cestovné náhrady

Cestovné náhrady poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom na úhradu skutočne vynaložených výdavkov spojených s výkonom práce na inom mieste, ako je ich pravidelné pracovisko. Podmienkou vzniku nároku na cestovné náhrady je preukázateľnosť vzniknutých výdavkov pri pracovnej ceste.

Pracovná cesta zamestnanca je, podľa § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách na cestu na plnenie činnosti pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti do skončenia tejto cesty.

Pravidelným pracoviskom zamestnanca je, podľa § 2 ods. 3 zákona o cestovných náhradách, miesto, ktoré má zamestnanec písomne dohodnuté so svojim zamestnávateľom. Ak nemá takéto miesto dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce a dohoda o brigádnickej prácu študentov). Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v z. n. p. (ďalej „Zákonník práce“) v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, medzi ktoré patrí aj miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto). U zamestnancov, ktorí často menia pracovisko z dôvodu osobitnej povahy povolania (napríklad zamestnanci, ktorí vykonávajú stavebné práce, montážne práce, cestujúci predajcovia, vodiči motorových vozidiel a podobne), je možné ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu (bydlisko). Miesto pravidelného pracoviska je dôležité a rozhodujúce pre stanovenie výšky cestovných náhrad, a preto by malo byť individuálne dohodnuté s každým zamestnancom a malo by byť určené konkrétnou adresou alebo názvom obce.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o cestovných náhradách zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu patrí:

• náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
• preukázaných stravné,
• náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
• náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny zamestnanca.

 

Preddavok na pracovnú cestu

Preddavok na pracovnú cestu poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu, v súlade s ustanovením § 36 zákona o cestovných náhradách. Preddavok poskytuje bez žiadosti zamestnanca alebo na základe žiadosti zamestnanca.

 

Preddavok poskytnutý bez žiadosti zamestnanca

Zamestnávateľ má povinnosť, podľa § 36 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, poskytnúť zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady do sumy predpokladaných cestovných náhrad (ďalej len „preddavok“) pri vyslaní zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie (ďalej len „EÚ“).

Výška preddavku by mala byť vždy primeraná podmienkam zahraničnej pracovnej cesty a podmienkam vyslania do štátu EÚ. Podmienky pracovnej cesty určuje zamestnávateľ. Zamestnávateľ má povinnosť, podľa § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu písomne určiť podmienky pracovnej cesty (miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto výkonu práce, čas trvania pracovnej cesty, spôsob dopravy, miesto skončenia pracovnej cesty a ďalšie podmienky). Zamestnávateľ má povinnosť určiť aj výšku preddavku a výšku vreckového.

 

Preddavok poskytnutý na základe žiadosti zamestnanca

Podľa § 36 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na pracovnú cestu do výšky predpokladaných cestovných náhrad vtedy, ak zamestnanec o poskytnutie preddavku požiada. Preddavok na základe žiadosti zamestnanca poskytuje zamestnávateľ:

• pri vyslaní zamestnanca na tuzemskú a zahraničnú pracovnú cestu, v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona o cestovných náhradách,
• pri vzniku pracovného pomeru, podľa § 6 ods. 2 zákona o cestovných náhradách,
• pri dočasnom pridelení, podľa § 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách,
• pri výkone práce v zahraničí, v súlade s § 18 zákona o cestovných náhradách,
• pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce do miesta pravidelného pracoviska a späť, podľa § 6a zákona o cestovných náhradách.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnanec bol v septembri 2019 vyslaný na jednodňovú pracovnú cestu, ktorej predpokladaná dĺžka je viac ako 18 hodín. Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o poskytnutie preddavku vo výške 22 €. Nárok zamestnanca na stravné pri dodržaní podmienok pracovnej cesty je, podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o cestovných náhradách, vo výške 11,60 € a nárok na úhradu cestovných výdavkov. Predpokladané cestovné výdavky zamestnanca nie sú vyššie ako 10 €. Zamestnávateľ zamestnancovi preddavok neposkytol a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že ide a jednodňovú pracovnú cestu, pri ktorej je výška cestovných náhrad nízka a výdavky spojené s pracovnom cestou mu preplatí na základe vyúčtovania už na druhý deň.

Potup zamestnávateľa nebol správny. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok, ak zamestnanec požiada o jeho poskytnutie podľa zákona o cestovných náhradách nešpecifikuje, o akú pracovnú cestu ide (jednodňovú, viacdňovú) a ani sumu a rozsah predpokladaných výdavkov. Zamestnávateľ je povinný podľa § 36 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, na základe žiadosti zamestnanca, preddavok poskytnúť do výšky predpokladaných výdavkov.

* * *

♦ Príklad č. 2:

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu do Rakúska a do ČR. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi preddavok v eurách. V Českej republike musel zamestnanec vymeniť časť finančných prostriedkov v eurách na CZK. Pri výmene platil poplatok vo výške 100 CZK. Musí zamestnávateľ uhradiť zamestnancovi výdavok 100 CZK, ktorý musel zaplatiť pri výmene finančných prostriedkov?

Poplatok za výmenu finančných prostriedkov uhradí zamestnávateľ pri vyúčtovaní pracovnej cesty, na základe potvrdenia, ktoré mu zamestnanec predloží. Poplatok za výmenu sa považuje za potrebný vedľajší výdavok, na ktorý má zamestnanec nárok podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o cestovných náhradách.

* * *

 

Forma poskytnutia preddavku

Formu poskytnutia preddavku si môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o cestovných náhradách preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi nie len v hotovosti, ale po dohode so zamestnancom aj:

• formou cestovného šeku,
• zapožičaním platobnej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa,
• prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách,
• prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.

Poskytnutie preddavku v hotovosti je základná forma poskytnutia preddavku, pri ktorej sa nevyžaduje súhlas zamestnanca. Pri ostatných formách poskytnutia preddavku, ktoré sú vyššie uvedené, vyžaduje zákon súhlas zamestnanca, t. j., že zamestnávateľ sa musí so zamestnancom na inej forme poskytnutia preddavku (okrem hotovosti) dohodnúť.

 

Spôsob poskytnutia preddavku

Preddavok na pracovnú cestu poskytuje zamestnávateľ najčastejšie tak, že ho poskytne pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu samostatne jednému zamestnancovi. Zamestnávateľ môže postupovať aj podľa § 36 ods. 3 zákona o cestovných náhradách a v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím:

• pre viacerých zamestnancov,
• na viacero pracovných ciest zamestnanca.

♦ Príklad č. 3:

Zamestnanec, ktorý pracuje ako opravár a čistič špeciálneho zariadenia, vykonáva dva až trikrát do týždňa zahraničnú pracovnú cestu do Rakúska, pri ktorej má nárok na stravné vo výške 22,50 € (50 % zo stravného 45 €, lebo pracovná cesta trvá 6 až 12 hodín) a preukázané cestovné výdavky. Pred každou cestou si zamestnanec vyzdvihuje preddavok vo výške 35 € až 40 €.

Zamestnávateľ sa z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti rozhodol, že bude zamestnancovi poskytovať preddavok na zahraničnú pracovnú cestu tak, že mu ho poskytne na viaceré pracovné cesty naraz. To znamená, vždy v pondelok, keď už má zamestnanec objednávky na výkon prác na celý týždeň, mu poskytne preddavok na všetky zahraničné pracovné cesty, ktoré má v danom týždni vykonať, naraz. Postup zamestnávateľa je správny, lebo je v súlade s ustanovením § 36 ods. 3 zákona o cestovných náhradách.

* * *

 

Výška preddavku a mena, v ktorej sa poskytuje

Zamestnanec môže byť vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do štátu EÚ, ktorý je štátom Eurozóny, napríklad Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, do tretieho štátu alebo do štátu mimo EÚ. Zamestnávateľ pri rozhodovaní v akej mene preddavok poskytne (v mene euro alebo v cudzej mene), by mal postupovať podľa ustanovenia § 36 ods. 4 a 5 zákona o cestovných náhradách.

Poznámka: Tretie štáty sú štáty, ktoré zaviedli euro na základe menovej dohody uzavretej s Európskym spoločenstvom podľa osobitných predpisov. Sú to štáty, ktoré nie sú členmi EÚ, ale na základe menovej dohody zaviedli euro. Napríklad Republika San Maríno, Vatikán, Monacké kniežactvo a podobne.

 

Preddavok v eurách

Preddavok v eurách sa poskytuje vtedy, ak je zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu.

 

Preddavok v cudzej mene

Preddavok v cudzej mene sa poskytuje pre štáty, ktoré nie sú členským štátom eurozóny alebo pre tretie štáty.

Preddavok sa poskytuje v rozsahu a za podmienok zahraničnej pracovnej cesty alebo vyslania do štátu EÚ. Ak banka, pobočka zahraničnej banky alebo zmenáreň nevydá cudziu menu, poskytne zamestnávateľ preddavok v eurách. Zamestnávateľ môže poskytnúť preddavok v inej mene, ako stanovuje zákon, ak sa tak dohodne so zamestnancom.

 

Preddavok na stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Podľa § 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách poskytuje zamestnávateľ preddavok na stravné, podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej MF SR), v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny.

V súčasnosti platí opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základne sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách (ďalej len „opatrenie MF SR“). Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na poskytovaní preddavku na stravné v inej mene ako je mena ustanovená pre jednotlivé krajiny v opatrení MF SR.

Poznámka: Stravné je v opatrení MF SR ustanovené takto: 
• v mene, ktorá platí v danej krajine v eurách, napríklad základná sadzba stravného pre Rakúsko. Taliansko a Nemecko je to suma 45 €, 
• v mene, ktorá platí v danej krajine, napríklad základná sadzba stravného pre ČR je 600 CZK, pre Švajčiarsko je 80 CHF, pre Švédsko je 455 SEK, 
• vo voľne zmeniteľnej mene na € alebo americký dolár, napríklad základná sadzba stravného pre Austráliu je 74 USD, pre Bielorusko a Rusko je 39 €, pre Turecko je 44 €.

 

Prepočítací kurzpri preddavku na stravné

Ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, že preddavok na stravné mu poskytne v inej mene, ako je mena určená v opatrení MF SR, na prepočet sa použije kurz vyhlásený a určený Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“), ktorý je platný v prvý deň mesiaca, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala (§ 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách). Takýto kurz sa použije len pre stravné, nie pre iné náhrady. Ak zamestnancovi vzniknú počas zahraničnej pracovnej cesty aj iné výdavky, na náhradu má nárok v mene, na ktorú znejú doklady, ktoré predloží k vyúčtovaniu.

Poznámka: V prípade, že sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, že preddavok na stravné pri zahraničnej pracovnej ceste mu poskytne v inej mene, ako je mena určená v opatrení MF SR, postupuje zamestnávateľ podľa tejto dohody. V praxi sa preddavok na zahraničnú pracovnú cestu často poskytuje skôr, ako v deň nástupu na zahraničnú pracovnú cestu a zamestnávateľ ešte nevie prepočítací kurz. V takomto prípade môže použiť kurz, ktorý je v platný v čase poskytnutia preddavku. Pri vyúčtovaní náhrad sa suma prepočíta kurzom, ktorý bude platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala.

 

Vyúčtovanie pracovnej cesty

Pri vyúčtovaní pracovnej cesty platia povinnosti a termíny ustanovené v § 36 ods. 7 a ods. 8 zákona o cestovných náhradách.

 

Povinnosti zamestnanca

Podľa § 36 ods. 7 zákona o cestovných náhradách je zamestnanec povinný v lehote do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa zákona o cestovných náhradách, predložiť doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad. Zákon umožňuje v kolektívne zmluve, v písomnej dohode so zamestnancom alebo v internom predpise (v internej smernici) zamestnávateľa predĺžiť túto lehotu. Lehota sa môže predĺžiť maximálne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta skončená. Zamestnancovi nárok na náhrady podľa zákona o cestovných náhradách nezaniká, aj keď nesplní zákonom stanovenú lehotu.

 

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný, podľa § 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách, do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu podľa zákona o cestovných náhradách a uspokojiť nároky zamestnanca. Zákon umožňuje v kolektívne zmluve, v písomnej dohode so zamestnancom alebo v internej smernici zamestnávateľa predĺžiť túto lehotu. Lehota sa môže predĺžiť maximálne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli predložené písomne doklady.

Poznámka: Náhrady poskytované podľa zákona o cestovných náhradách sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách, t. z. do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov k vyúčtovaniu pracovnej cesty. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku znemožnené vyplatenie v lehote splatnosti náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.

 

Vyplácanie nedoplatkov a vrátenie preplatkov

Vyplácanie nedoplatkov, poprípade vrátenie preplatkov z vyúčtovania pracovných ciest, je riešené v ustanovení § 36 ods. 9, ods. 10, ods. 11 a ods. 12 zákona o cestovných náhradách. Vo všeobecnosti platí, že nedoplatok alebo preplatok sa vracia v mene poskytnutého preddavku. V prípade nedoplatku alebo v prípade preplatku, vždy po dohode so zamestnancom, je možné nedoplatok alebo preplatok vrátiť aj v inej mene, ako je mena, v ktorej bol preddavok poskytnutý.

 

Zaokrúhľovanie

Podľa § 36 ods. 13 zákona o cestovných náhradách pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje:

• celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent nahor,
• celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor,
• preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol,
• preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol,
• nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor,
• nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor.

♦ Príklad č. 4:

Zamestnanec bol zamestnávateľom vyslaný na 4-dňovú pracovnú cestu do Nemecka. Zamestnávateľ mu poskytol pred začatím pracovnej cesty preddavok vo výške 200 €. Cestovné lístky na vlak uhradil zamestnávateľ ešte pred začatím pracovnej cesty, takže zamestnancovi výdavky na cestovné do miesta a z mesta výkonu zahraničnej pracovnej cesty nevnikli. Aj úhradu za ubytovanie vykonal zamestnávateľ pred začiatkom pracovnej cesty, takže zamestnanec nič neplatil.

Zamestnanec po skončení pracovnej cesty predložil zamestnávateľovi do 7 pracovných dní doklady z pracovnej cesty, ktoré slúžia k vyúčtovaniu:

• stravné = 45 € x 4 dni= 180 €,
• MHD v mieste výkonu pracovnej cesty = 40 € (doložené cestovnými lístkami),
• cestovné náhrady spolu = 180 € + 40 € = 220 €,
• poskytnutý preddavok = 200 €,
• doplatok zamestnávateľa = 220 – 200 = 20 €.

Zamestnávateľ má povinnosť doplatiť zamestnancovi sumu 20 € do 10 pracovných dní odo dňa, kedy mu predložil zamestnanec doklady o vyúčtovaní pracovnej cesty.

* * *

♦ Príklad č. 5:

Zamestnanec bol zamestnávateľom vyslaný na 4-dňovú pracovnú cestu do Nemecka. Zamestnávateľ mu poskytol pred začatím pracovnej cesty preddavok vo výške 200 €. Letenky a ubytovanie uhradil zamestnávateľ ešte pred začatím pracovnej cesty, takže zamestnancovi výdavky na cestovné (okrem cestovného v miesta výkonu zahraničnej pracovnej cesty) a ubytovanie nevnikli. Zamestnanec ma počas trvania zahraničnej pracovnej cesty zabezpečené 3-krát raňajky, ktoré boli v cene ubytovania.

Zamestnanec mal počas pracovnej cesty zabezpečené čiastočne bezplatné stravovanie, 3-krát raňajky, preto sa mu stravné v uvedených dňoch bude krátiť o 25 %. Zamestnanec po skončené pracovnej cesty predložil zamestnávateľovi do 5 pracovných dní doklady z pracovnej cesty, ktoré slúžia k vyúčtovaniu:

• stravné = 45 € + (45 € / 100 x 75) x 3 dni = 146,25 €,
• MHD v mieste výkonu pracovnej cesty = 40 € (doložené cestovnými lístkami),
• cestovné náhrady spolu = 146,25 € + 40 € = 186,25 €,
• poskytnutý preddavok = 200 €,
• preplatok zamestnanca = 186,25 – 200 = -13,75 €.

Zamestnanec má povinnosť vrátiť zamestnávateľovi, podľa § 36 ods. 9 zákona o cestovných náhradách, preplatok vo výške 13,75 €.

* * *

♦ Príklad č. 6:

V septembri 2019 bol zamestnanec vyslaný zamestnávateľom na 3-dňovú pracovnú cestu do ČR. Podľa opatrenia MF SR je pre ČR stanovená základná sadzba stravného 600 CZK. Zamestnanec požiadal zamestnávateľa, aby mu preddavok na stravné na zahraničnú pracovnú cestu vyplatil v eurách. Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pred nástupom na pracovnú cestu preddavok 70 €.

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi na základe vzájomnej dohody, preddavok v eurách. Z uvedeného dôvodu bude aj vyúčtovanie stravného vykonané v mene euro. Zamestnanec iné výdavky počas pracovnej cesty nemal (cestovné si uplatnil kolega, vodič dopravného prostriedku, ubytovanie zaplatil zamestnávateľ pred začatím pracovnej cesty).

Vyúčtovanie pracovnej cesty:

• stravné = (600 / 25,914) x 3 dni = 69,46 €

Suma 25,914 € je prepočítací kurz medzi EUR a CZK, ktorý bol vyhlásený ECB a je platný v prvý deň mesiaca, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t. j. k 1. 9. 2019.

Do vyúčtovania pracovnej cesty uvedie zamestnanec stravné v eurách. Ak by mu počas pracovnej cesty vznikli aj iné výdavky, ktoré hradil v CZK, do vyúčtovania by uviedol tieto výdavky v CZK.

Zamestnávateľ bude pri účtovaní vyúčtovania pracovnej cesty postupovať takto:

• stravné v mene euro je záväzok voči zamestnancovi v eurách,
• ostatné výdavky (ak by ich zamestnanec doložil dokladmi o úhrade) v mene CZK bude evidovať ako záväzok v cudzej mene a na prepočet použije kurz podľa § 24 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v z. n. p.

* * *

 

Záver

Preddavok na náhrady cestovných výdavkov, ktoré má zamestnávateľ povinnosť zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu poskytnúť, musí vyplatiť, v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, ešte pred vyslaním na pracovnú cestu. Z uvedeného vyplýva, že aj dohoda o poskytnutí stravného v inej mene, ako je mena ustanovená v opatrení, musí byť uzavretá pred vyslaním zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu a nie až po jej skončení.

Zdroj: časopis Dane a účtovníctvo v praxi 1/2020