Doručovanie písomností pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Vydané: 8 minút čítania

Ustanovenia o doručovaní (§ 38 ZP) sa vzťahujú aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru („to platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru“). Nedodržanie ustanovení môže mať za následok neplatné skončenie pracovnoprávneho vzťahu.


  • Vzor

Doručovanie predstavuje postup, ako sa písomnosť dostáva do sféry druhej osoby (tzv. teória dôjdenia), a teda s doručením alebo odmietnutím písomnosti sú spojené aj právne následky. Napr.: Až doručenie výpovede dohody vyvolá právne následky (je tzv. perfektným právnym úkonom).

 

Doručovanie písomností zamestnávateľa

Písomnosti, ktoré musia byť
doručené do vlastných rúk

Písomnosti, ktoré nemusia byť
doručené do vlastných rúk

  • ide o písomnosti uvedené v § 38 ods. 1 ZP − písomnosti týkajúce sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,
  • vyžaduje sa prednostne určená forma: priame („osobné“) doručovanie zamestnávateľom a doručenie zamestnancovi do vlastných rúk.

Napr.: Dohoda o skončení dohody o pracovnej činnosti.

  • sú to všetky ostatné písomnosti zamestnávateľa.

Napr.: výplatná páska – písomne, elektronicky – je len dokladom o výške odmeny.

 

 

Spôsob doručovania písomností zamestnávateľa

 

Priame doručovanie písomností zamestnávateľa

Je to prednostná forma doručovania (prednosť pred nepriamym doručovaním), pri ktorej sa vyžaduje osobný kontakt zamestnávateľa (resp. osôb konajúcich v jeho mene) a zamestnanca pri „odovzdávaní“ písomností.

Zamestnávateľ má možnosť voľby ohľadom toho, kde doručí písomnosť:

  • na pracovisku (v širšom zmysle aj na personálnom oddelení, hoci to nie je priamo pracovisko zamestnanca, ale je to pracovisko zamestnancov zamestnávateľa),
  • v byte zamestnanca (uvedené treba vykladať širšie, nielen ako byt podľa zákona č. 182/1993 Z. z., pretože zamestnanec nemusí bývať len v byte, ale aj v rodinnom dome, ubytovni a pod., pričom vstup do bytu vzhľadom na nedotknuteľnosť obydlia je možný len so súhlasom zamestnanca),
  • kdekoľvek bude zastihnutý (napr. aj na pracovnej ceste).

Priame doručenie písomnosti sa odporúča robiť (aspoň pri opakovanom pokuse) za prítomnosti svedkov (dosvedčia, t. j. písomne na listine uvedú, že zamestnanec odmietol prijať písomnosť).

  

Príklad:

Zamestnávateľ za prítomnosti dvoch svedkov 8. 10. 2019 odovzdal zamestnancovi výpoveď z dohody o pracovnej činnosti, keďže zamestnanec nesúhlasil s dohodou o skončení. Zamestnanec podpísal prevzatie na jedno vyhotovenie výpovede (dátum, podpis), čím sa výpoveď považuje za doručenú.

V prípade odmietnutia prevzatia výpovede zamestnancom sa podpíšu dvaja svedkovia (uvedú dátum, podpis, vyhlásenie, že potvrdzujú, že zamestnanec odmietol prevziať výpoveď), čím sa výpoveď považuje za doručenú. V daný deň, t. j. 8. 10. 2019 – deň doručenia, začína plynúť výpovedná doba 15 dní podľa § 228a ods. 3 ZP, ktorá uplynie 22. 10. 2019 (pondelok). Ide o dobu, pričom jej začiatok určuje § 228a ods. 3 ZP ako deň doručenia výpovede a jej koniec je uplynutím 15 dní (pre dobu je bezpredmetné, či posledný deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok).

 

Nepriame doručovanie písomností zamestnávateľa

Ide o subsidiárnu (náhradnú, nepriamu) možnosť, ak nebolo možné písomnosť doručiť priamo zamestnancovi do vlastných rúk. Doručovanie sa v tomto prípade uskutoční prostredníctvom pošty/poštového podniku ako doporučená zásielka do vlastných rúk zamestnanca.

 

Určenie adresy na doručovanie písomností zamestnancom

Zákonník práce neobmedzuje zamestnanca ohľadom toho, kde si určí adresu na doručovanie písomností, ale nemal by zneužívať svoje právo (pozri § 13 ods. 3 ZP).

Zamestnávateľ doručuje (zasiela) písomnosti poštou/poštovým podnikom na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa [pozri aj v § 81 písm. g) ZP, v ktorom je ustanovená povinnosť zamestnanca písomne oznamovať zamestnávateľovi zmenu adresy na doručovanie písomností]. Neoznámenie zmeny adresy zamestnancom by nemalo byť na škodu zamestnávateľa.

 

Zaslanie písomností zamestnávateľa poštou/poštovým podnikom

Vyžaduje sa splnenie týchto podmienok:

  • iba poštou/poštovým podnikom (pozri § 7 zákona č. 324/2011 Z. z. – pojem poštový podnik),
  • s doručenkou – dokladom, že zásielka bola zamestnávateľom odoslaná na poštovú prepravu (pošta/poštový podnik vyznačí prevzatie). Upozornenie: dôležité je mať doručenku, kde je uvedený ako odosielateľ zamestnávateľ.
  • uvedenie poznámky „do vlastných rúk“, aby zásielku nemohla prevziať iná osoba.

Prevzatie do vlastných rúk musí byť potvrdené vlastnoručným podpisom zamestnanca zamestnancovi pošty/poštového podniku (popr. aj ňou splnomocnenej osobe – pozri napr. NS ČR 21 Cdo 1350/2009).

Ak zamestnanec pošty/poštového podniku nezastihne zamestnanca na adrese pre doručovanie, zanechá v poštovej schránke lístok o tom, kde a v akej dobe si má zamestnanec prevziať zásielku (odberná lehota). Podmienky napr. o uložení zásielok upravuje zákon č. 324/2011 Z. z. a podmienky doručovania zásielok určujú poštové podmienky. Poštové podmienky umožňujú aj skrátenie, aj predĺženie odbernej lehoty. Skrátenie odbernej lehoty napr. na 3 dni môže spôsobiť, že na súde sa zamestnanec bude brániť, že lehota bola príliš krátka, aby písomnosť mohol prevziať. Ak si zamestnanec zásielku neprevezme (zabudne alebo nechce prevziať) v odbernej lehote, zásielka sa považuje za doručenú.

  

Príklad:

Zamestnávateľ odoslal 8. 10. 2019 poštovým podnikom zamestnancovi výpoveď z dohody o pracovnej činnosti, ktorej súčasťou je doručenka s uvedením poznámky „vydanie do vlastných rúk“. Ako adresa doručenia bola zvolená adresa prechodného pobytu, ktorú zamestnanec nahlásil podľa § 224 ods. 1 písm. e) ZP. Odberná lehota bola ponechaná na 18 dní. Dňa 17. 10. 2019 si zamestnanec na pošte prevzal zásielku do vlastných rúk. Deň prevzatia sa považuje za deň doručenia.

Od 17. 10. 2019 plynie výpovedná doba 15 dní. V daný deň (17. 10. 2019 deň prevzatia = deň doručenia) začína plynúť výpovedná doba 15 dní podľa § 228a ods. 3 ZP, ktorá uplynie 31. 10. 2019. Ide o dobu, pričom začiatok určuje § 228a ods. 3 ZP ako deň doručenia výpovede a koniec je uplynutím 15 dní (pre dobu je bezpredmetné, či posledný deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok).

 

Splnenie povinnosti doručiť písomnosť zamestnávateľom (účinky doručenia)

  • zamestnanec písomnosť prevezme (deň prevzatia = deň doručenia)

Prevzatie musí splniť určité náležitosti, a to vlastnoručný podpis zamestnanca, ktorý (s výnimkou osôb, ktoré sa nemôžu podpísať – pozri § 16 ZP) nemôže byť nahradený podpisom inej osoby, lebo ide o prevzatie do vlastných rúk (čo sa deje podpísaním prevzatia).

  • pošta vrátila zásielku zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú (deň vrátenia = deň doručenia)

Napríklad: Zásielku nebolo možné doručiť na adresu zamestnanca uvedenú pre doručovanie, ktorú zamestnanec nahlásil zamestnávateľovi. Ak by však zamestnávateľ sám uviedol zlú adresu, nemožno považovať písomnosť za doručenú.

  • 3. a 4. doručenie písomnosti bolo zmarené konaním zamestnanca (deň vrátenia = deň doručenia) alebo opomenutím zamestnanca (deň vrátenia = deň doručenia)

Napríklad: Zamestnanec zmeškal odbernú lehotu na prevzatie písomnosti a pošta ju vrátila zasielateľovi, prípadne neoznámil zmenu adresy, na ktorú sa má doručovať písomnosť. O marenie nepôjde, ak bola možnosť priameho doručenia a zamestnávateľ zvolil nepriame doručenie.

  • účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne (deň odmietnutia = deň doručenia)

Uvedené sa týka aj odmietnutia písomnosti pri doručovaní poštou/poštovým podnikom, aj pri osobnom doručovaní. V prípade doručovania poštovým podnikom zamestnanec poštového podniku by mal uviesť (a podpísať), že zamestnanec zásielku odmietol prevziať.

 

Doručovanie písomností zamestnanca

Zákonník práce rozlišuje dve skupiny písomností zamestnanca:

  1. uvedené v § 38 ods. 3 ZP− zamestnanec doručuje podľa § 38 ZP,
  2. neuvedené v § 38 ods. 3 ZP − zamestnanec nemusí doručovať podľa § 38 ZP.
 

Priame a nepriame doručovanie písomností zamestnanca

Zamestnanec si má možnosť zvoliť, či doručí zásielku priamym doručením alebo nepriamym doručením. Zamestnanec (aj v zastúpení napr. na základe plnej moci) doručuje na pracovisku (širší výklad: aj personálne oddelenie, podateľňa) alebo ako doporučenú zásielku (na takú adresu, aby došla do dispozičnej sféry zamestnávateľa, napr. sídlo, prípadne personálne oddelenie).

 

Splnenie povinnosti zamestnanca doručiť písomnosť

Platí to, čo u doručovania zamestnávateľa: prevzatie zamestnávateľom alebo ním poverenou osobou (pozri § 9 ZP), vrátenie poštou ako nedoručiteľná – ak je zaslaná na správnu adresu.

Upozornenie:

Okamih vrátenia zásielky môže spôsobiť aj právne následky, napr. určí okamih skončenia pracovného pomeru – v takomto prípade však môže nastať problém, pretože zamestnávateľ nemá vedomosť, že sa pracovný pomer skončil napr. okamžite, keďže písomnosť nevidel, zmarené konaním alebo opomenutím zamestnávateľa, odmietnutie (zamestnanec by mal mať vo vlastnom záujme svedkov, ktorí potvrdia, že zamestnávateľ odmietol prevziať písomnosť).