Stavebný stroj - (ne)spoľahlivý partner k výkonu, pri (ne)zodpovednom dodržiavaní BOZP

Vydáno: 25 minút čítania

Dynamický rozvoj stavebníctva v poslednom období prináša našej spoločnosti mnoho pozitívnych vecí, kde výsledky sú často badateľné v krátkom časovom období. Tak, ako pri každej činnosti, aj tu sa stretávame s negatívami, ktoré sú často rôznorodého charakteru. Či už sú to nekvalitné vstupy materiálov, pracovné výstupy, nesprávny a nebezpečný spôsob práce, ohrozovanie pracovníkov, spolupracovníkov nezodpovednou (ne)činnosťou vedúcich pracovníkov, ohrozovanie obslúh strojov a zariadení alebo iných pracovníkov vlastnou činnosťou, alebo sú to výsledné negatíva v podobe drobných, ťažkých alebo smrteľných úrazov.

Pracovné úrazy
môžu mat rôzne príčiny, priebehy, následky. Môžu byt spôsobené zo strany zamestnávateľa, zamestnanca, no takmer vždy, až na výnimky, v príčinnej súvislosti s výkonom pracovných činností. To len potvrdzuje známe úslovie, overené rokmi, že
kto nič nerobí, nič nepokazí,...
Zdrojom úrazov už okrem spomínanej spoluúčasti zamestnávateľov a zamestnancov, iných okolností, je v mnohých prípadoch často aj nedostatočná, prípadne žiadna kvalifikácia. V mnohých prípadoch za vznikom úrazu je bohužiaľ často aj tretí faktor - napr. faktor pracovného prostredia, už spomínaných nekvalitných materiálov, nedostatočne kvalitných osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len "OOPP"), tiež často faktor pôsobenia iných osôb v subdodávke a pod. Tu je nutné k tretiemu faktoru "pripočítať" aj v praxi neustále podceňovanie
"skrytých vplyvov"
, ktoré majú často leví podiel na vzniku pracovných úrazov, či poškodzovaní strojov a zariadení i materiálov dennodenne potrebných k stavebnej činnosti.
A práve aj na tieto
skryté (technické) vplyvy, prerušované procesy celoživotného vzdelávania
sa v článku chceme bližšie zamerať - aby sme si spoločné znovu všetci uvedomili, aké sú nebezpečné a neustále ohrozujúce bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") na pracoviskách.
Zo strany zamestnanca
je dôležité pripomenúť napr. častú nepozornosť, zakopnutie pri práci, pády z výšky, nedostatočné odpočinutie pred pracovnou zmenou, precenenie svojich fyzických síl a odborných vedomostí, nedostatočné uplatňovanie zásad BOZP ustanovených v právnych a ostatných predpisoch, či predpisoch výrobcov strojov a zariadení. V horšom prípade je to aj napríklad prispenie alkoholu, či iných psychotropných a omamných látok k vzniku pracovného úrazu.
Zo strany zamestnávateľa
sa bezpečnosť pri práci prioritne porušuje najmä časovou nedôslednosťou výkonu kontrolnej a riadiacej činnosti, nákupom lacných, technicky nekvalitných pracovných prostriedkov bez následnej včasnej výmeny pri ich rýchlom poškodení, lacných nekvalitných stavebných a iných mate­riálov k práci, v snahe maximálne šetriť finančné prostriedky, resp. nevytváraním vhodných pracovných podmienok na pracoviskách, absenciou bezpečných pracovísk a pod.
Veľmi významne sa to prejavuje najmä pri vzniku ťažkých a smrteľných úrazov, pri absencii osobného alebo kolektívneho pôsobenia OOPP. V negatívnych štatistikách sa úrazy a ich následky evidujú v tabuľkách najčastejšie ako pády z výšky alebo nad voľnou hĺbkou, zasiahnutie pracovníka časťou strojného zariadenia, zasypanie pracovníka vo výkope, zasiahnutie pádom bremena, v dôsledku zjavne zlej a nesprávnej organizácie pracovnej činnosti, úrazy pod vplyvom alkoholu a pod.
S viacerými prípadmi, ktoré súvisia s niektorými spomínanými nedostatkami sa budeme mat možnosť bližšie oboznámiť v záverečnej časti článku. Aj pôsobením všetkých spomínaných negatív a skutočností sa stavebníctvo oprávnene považuje za jedno z najrizikovejších odvetvi národného hospodárstva.
 
Čo je teda potrebné robiť, aby negatíva klesli na minimum a posilnila sa stránka pozitív?
Hlavnou úlohou do budúcnosti je zvýšiť právne povedomie ruka v ruke s technickým povedomím pracovníkov ohľadom dôležitosti dodržiavania technicky presných pracovných postupov bezpečnej práce, ustanovených v právnych a ostatných pre