Bezpečné a zdravé pracovné podmienky sú jedným z najdôležitejších ukazovateľov kvality života a kultúry práce. Potreba pracovať, a zároveň pracovať bezpečne bez dopadov na zdravie, sa týka všetkých zamestnancov bez ohľadu na vek. Starší zamestnanci však majú svoje špecifiká, ktoré sa týkajú predovšetkým ich veku, funkčnej a pracovnej schopnosti a ich práca sa vyznačuje špecifickými rizikami. Príspevok sa zaoberá špecifikami starších zamestnancov, pracovnou úrazovosťou a rizikami spojenými s prácou starších (50+).
BOZP a pracovné podmienky starších zamestnancov (1.)
RNDr.
Miroslava
Kordošová
PhD.,
Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava
Vymedzenie pojmu "starší zamestnanec"
Za staršieho zamestnanca možno považovať zamestnanca nad 50 rokov (pre rôzne účely je hraničný vek staršieho zamestnanca vymedzený inak, obvykle nad 50 rokov; napr. pre oblasť BOZP sa považuje za staršieho zamestnanca fyzická osoba vo veku nad 45 alebo 55 rokov).
Za staršieho zamestnanca môžeme aj v súvislosti s § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov považovať zamestnanca, ktorý je starší ako 50 rokov. V zmysle uvedeného ustanovenia sa za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie považuje občan starší 50 rokov.
Stanovenie vekovej hranice staršieho zamestnanca nie je jednoznačné, malo by sa odvíjať od pracovnej spôsobilosti zamestnanca. Okrem pracovnej spôsobilosti treba zohľadňovať aj to, v akej psychickej pohode je zamestnanec, či sa dokáže prispôsobovať zmenám, aké má zdravotné problémy (t.j. znaky starnutia u zamestnanca môžu byť rovnaké, podobné, ale celkový zdravotný stav vo vzťahu k pracovnej výkonnosti môže byť odlišný). Takúto hranicu možno určiť fyzickým vekom, ale aj okamihom, dokedy sa zamestnanec subjektívne cíti pracovne zdatný bez ohľadu na jeho fyzický vek, alebo objektívnym zistením zdravotného stavu, ako aj vonkajšími príznakmi fyzickej osoby (šediny, oslabený zrak, sluch).
Zaujímavým faktom je, že vnímanie, ktorým vekom začína starnutie, sa v spoločnosti (aj z dôvodu rýchleho rozvoja) posúva (t.j. v porovnaní s minulosťou sa za starého človeka nepovažuje človek vo veku 45 - 50 rokov).
Vo vzťahu k staršiemu zamestnancovi by sme pri určení veku, od ktorého možno považovať zamestnanca za staršieho zamestnanca, možno vychádzať aj z pojmu "stredný vek". Za stredný vek možno považovať obdobie od 50. roku veku do 60. roku veku.
Z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je dôležité, aby nároky pracovnej činnosti, ktorú človek vykonáva, boli primerané jeho funkčnej kapacite a pracovnej spôsobilosti/ schopnosti, tak aby nevytvárali neprimerané zaťaženie niektorej časti ľudského organizmu, čo by mohlo mať za následok ohrozenie, či dokonca poškodenie zdravia.
Vždy však treba posudzovať konkrétneho človeka (staršieho pracovníka) individuálne, v kontexte nárokov práce. Tzn. posudzovať jeho spôsobilosť v príslušnom veku vo všetkých základných funkciách ľudského organizmu s prihliadnutím na konkrétnu prácu, ktorú má vykonávať, na požiadavky na jeho výkon, na vplyv pracovných podmienok a pracovného prostredia.
Aby sa predĺžila možnosť zamestnancov vo vyššom veku zostať na trhu práce a aktívne sa zapájať do pracovného procesu treba prijať systém opatrení, ktoré to umožnia. Do systému opatrení patria aj koncept tzv. aktívneho starnutia.
Aktívne starnutie je proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, aktivitu a bezpečnosť s cieľom zlepšiť kvalitu života vo vyššom veku. Aktívne starnutie v zamestnaní predstavuje dlhodobý problém v európskej politike, najmä čo sa týka európskych stratégií zamestnanosti, je hlavnou otázkou v rámci poslednej európskej stratégie na rok 2020.
Problematika aktívneho starnutia bola jedným z troch pilierov Európskeho roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012. Potreba zvýšiť mieru zamestnanosti starších zamestnancov bola prenesená do kvantitatívnych cieľov, ktoré sa snažia udržať občanov vo veku 55 - 64 rokov v práci, aby tak zvýšili priemerný vek odchodu z trhu práce. Zhodli sa však na tom, že tieto ciele nie je možné dosiahnuť, pokiaľ nedôjde k značnému zlepšeniu pracovných podmienok.
Zákon o BOZP pamätá aj na takéto situácie, pretože ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť "zaraďovať zamestnan cov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a schopnosti a na ich vek" a podobne uvádza aj ďalšiu povinnosť - "zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenom".
Aktuálne právne normy, o ktoré sa možno v tejto súvislosti oprieť, sú Nariadenie vlády č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, ktoré ustanovuje smerné hmotnostné hodnoty bremien v závislosti o
Máte predplatné? Prihláste sa
Tento dokument je len pre predplatiteľov ŠTART.
Odomknite si prístup zakúpením predplatného.
Vďaka tomu získate aj:
- Odborné články z oblasti personalistiky a pracovnoprávnych vzťahov
- Časopis Bezpečnosť práce v praxi
- Predpisy
Len za 62,08 EUR.
Chcete vedieť viac o predplatnom?