Pri každej ľudskej činnosti a práci vzniká isté nebezpečenstvo, ohrozenie a často aj pracovné úrazy, či choroby z povolania. Úrazové poistenie slúži pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. Je konštituované ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktoré mu vyplýva zo Zákonníka práce. Preto, na rozdiel od nemocenského a dôchodkového poistenia, je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie. Príspevok je pokračovaním série z predchádzajúceho čísla a venuje sa odvodovej povinnosti zamestnávateľa a úrazovému poisteniu.
Ekonomické náklady na pracovné úrazy a choroby z povolania (2.) Odvodová povinnosť úrazovo poisteného zamestnávateľa, úrazové poistenie v SR
Vydáno:
18 minút čítania
Ekonomické náklady na pracovné úrazy a choroby z povolania (2.) Odvodová povinnosť úrazovo poisteného zamestnávateľa, úrazové poistenie v SR
RNDr.
Miroslava
Kordošová
PhD.,
Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava
V oblasti poistných vzťahov úrazového poistenia je najvýznamnejším systémovým prvkom určovanie odvodovej povinnosti poistenca, ktorým je zamestnávateľ.
Odvodová povinnosť zamestnávateľa sa určuje z vymeriavacieho základu na platenie poistného jeho zamestnanca, resp. jednotlivých zamestnancov, t.j. vymeriavacím základom zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie je teda vymeriavací základ jeho zamestnanca zistený za rozhodujúce obdobie, ktorým je v súlade s § 139 zákona o sociálnom poistení (NR SR č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Vymeriavací základ na platenie poistného na strane zamestnanca tvorí zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci zamestnancovi z výkonu tohto druhu zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom.
Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa ďalej zahŕňajú:
-
príjem z rozdelenia zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak zamestnanec nemá účasť na základnom imaní takejto spoločnosti,
-
príjmy plynúce zamestnancovi z výkonu zárobkovej činnosti, na ktorú sa podľa európskych koordinačných nariadení (napr. dočasne vyslaní zamestnanci alebo agentúrni zamestnanci) alebo podľa medzinárodnej zmluvy aplikuje právna úprava systému sociálneho zabezpečenia SR (s výnimkou príjmov oslobodených od dane alebo príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa právnych predpisov príslušného štátu).
Minimálny vymeriavací základ zamestnanca, za ktorého platí poistné na jednotlivé podsystémy sociálneho poistenia a preddavky na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľ, je v intenciách zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Suma minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou za rok 2016 je 405 €, prípadne jej pomerná časť, ak zamestnanec má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas (vrátane činnosti uskutočňovanej na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) alebo v príslušnom mesiaci neodpracoval všetky pracovné dni.
Max