Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v oblasti agentúrneho zamestnávania (1.)

BOZP v oblasti agentúrneho zamestnávania predstavuje z hľadiska právnej praxe zložitý právny problém. Napriek niekoľkokrát deklarovanej prezumpcii vyplývajúcej z § 58 ZP, ktorá do postavenia klasického zamestnávateľa pri plnení mnohých povinností zamestnávateľa stavia užívateľského zamestnávateľa na miesto agentúry dočasného zamestnávania (ďalej "ADZ") (napr. ukladanie pracovných úloh dočasne pridelenému zamestnancovi, ich organizácia, riadenie a kontrola a pod.), nemožno právnu úpravu najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri výkone práce považovať za dostačujúcu. Právny poriadok v tomto prípade totiž neuvádza systematický prístup k výkonu práv a povinností dotknutých subjektov v oblasti BOZP, pričom relevantná právna úprava je roztrieštená medzi viaceré pracovnoprávne predpisy, predovšetkým Zákonník práce, zákon o BOZP, zákon o inšpekcii práce a zákon o ochrane verejného zdravia.

Právny poriadok taxatívne nevymedzuje, v akom rozsahu vstupuje užívateľský zamestnávateľ do práv a povinností "klasického zamestnávateľa" v oblasti BOZP namiesto ADZ, t.j. aké práva a povinnosti zostávajú zachované po dobu dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi pre ADZ. Určenie striktnej diferenciácie práv a povinností medzi ADZ a užívateľského zamestnávateľa totiž nemá význam len z hľadiska aktuálneho výkonu práce zo strany dočasne pridelen