Aj po takmer dvanástich rokoch platnosti zákona NR SR č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií (ďalej "ZPH") a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej "zákon o prevencii ZPH") sa naďalej vynárajú mnohé nejasnosti v oblasti kategorizácie podnikov podľa § 4 tohto zákona. Nejasností vyplývajú z nejednoznačnej formulácie požiadaviek uvedených v tomto zákone. Priemyselná mapa SR sa neustále mení, objavujú sa noví investori, alebo dochádza k zmenám podnikateľskej činnosti existujúcich podnikov, resp. k technickým a technologickým zmenám v činnostiach existujúcich podnikov. V niektorých prípadoch až príchodom nových odborne zdatnejších osôb, či osôb s vyššou odbornou spôsobilosťou do riadiacich štruktúr podnikov, sa kontrolnými mechanizmami zistí, že aplikovateľnosť požiadaviek tohto zákona zatiaľ nebola preverená. Z týchto dôvodov je dôležité tieto nejasnosti súvisiace s kategorizáciou podnikov pomenovať.
Kategorizácia podniku v zmysle zákona o prevencii závažných priemyselných havárií
Vydáno:
11 minút čítania
Kategorizácia podniku v zmysle zákona o prevencii závažných priemyselných havárií
Ing.
Marek
Fic
špecialista prevencie ZPH, Košice
Čo je to kategorizácia?
Aktuálne znenie zákona o prevencii ZPH, tento pojem v § 2 medzi základnými pojmami neuvádza a až § 4 ods. 1 definuje požiadavku:
"(1) Podniky sa kategorizujú podľa celkového množstva vybraných nebezpečných látok, ktoré sú prítomné v podniku."
Na základe uvedeného odseku môžeme tvrdiť, že kategorizácia, je vlastne určitý proces, t. z. postupnosť odborných činností nevyhnutných na jednoznačne zaradenie podniku do príslušnej kategórie (viď § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o prevencii ZPH), resp. ktorých výsledkom je zdokumentovaný dôkaz, že na preverovaný podnik sa požiadavky tohto zákona, okrem presne určených odsekov, nevzťahujú (viď § 4 ods. 5 a ods. 6 zákona o prevencii ZPH). Toto tvrdenie nám potvrdzuje § 4 ods. 4 zákona, v ktorom je uvedené:
"(4) Prevádzkovateľ je povinný preveriť celkové množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku a zaradiť podnik do príslušnej kategórie podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo podľa odseku 5, alebo odseku 6".
Prakticky to znamená, vykonanie niekoľkých základných krokov:
-