Chemická úprava vody pre hospodárnu a bezpečnú prevádzku kotlov

Pri hospodárnosti prevádzky kotlov sa vyžaduje dosiahnuť čo najvyššiu účinnosť a najmenšie tepelné straty. Zvýšenie hospodárnosti kotlových zariadení závisí aj od ich samotnej obsluhy a od hospodárneho využívania energie, ktorá už bola odovzdaná pracovnej látke - vode alebo pare. To je možné dosiahnuť okrem iného aj dodržiavaním predpísanej kvality napájacej a kotlovej vody.

Voda patrí medzi najzákladnejšie prvky životného prostredia, ktoré sú nevyhnutné pre náš život. Má široké využitie - od pitnej cez dažďovú až po technologickú. Sama o sebe má veľa premenlivých vlastností, ktoré sú dané obsahom minerálov a plynov vo vode rozpustných úplne alebo čiastočne. Pre svoje mimoriadne vlastnosti je ideálnym médiom na kúrenie, chladenie, rôzne technologické procesy, pre úžitkové účely a pod. Pri prirodzenom kolobehu sa do nej priechodom cez vrstvy hornín dostávajú rozpustené soli minerálnych látok. Tie môžu spôsobovať problémy pri využívaní vody na konkrétne účely, najviac tam, kde je vystavená teplotným alebo tlakovým zmenám.

Voda len málokedy vyhovie našim požiadavkám bez toho aby bola nutná jej ďalšia úprava. Treba ju filtrovať, zmäkčovať, chlórovať, odsoľovať a inak upravovať. Jej úprava sa využíva v energetike, priemysle, gastronómii, ale aj v domácnostiach.

Z hľadiska technológie úpravy vody pre tepelné energetické zariadenia možno látky vyskytujúce sa v prírodnej vode rozdeliť do troch základných skupín:

Voda za priaznivých podmienok pohlcuje plyny, s ktorými sa dostáva do styku a tie sa v nej rozpúšťajú. Množstvo plynov rozpustených vo vode závisí od ich tlaku nad hladinou vody a od teploty vody. Množstvo jednotlivých, vo vode rozpustených plynov je tým väčšie, čím je väčší ich podielový (parciálny) tlak na celkovom tlaku nad hladinou.

Vo vode sú rozpustné dusík, kyslík a oxid uhličitý.

Dusík - napriek tomu, ž