Ľudský činiteľ - determinant úrovne kvality a kultúry bezpečnosti organizácie

Na základe mnohých odborných prác bolo preukázané, že spoľahlivosť pracovného systému je vždy výsledkom pozitívnych a negatívnych vlastností a spätných väzieb ako zo strany automatizácie, t.j. strojov či softvéru, tak predovšetkým zo strany samotného človeka. Ani najdokonalejší pracovný systém nie je úplne spoľahlivý a preto je v praxi potrebné neustále znižovať pravdepodobnosť vzniku chýb.

Do vzťahu medzi ľudskou výkonnosťou a bezpečnosťou pri práci pravidelne vstupuje ľudský činiteľ, ktorý má schopnosť okamžite a jednoznačne ovplyvniť celkový výsledok činnosti človeka a jej prínos. Zároveň dokáže aktivovať všetky možné riziká, ktoré sú s ňou spojené.

Zvýšené riziko úrazov pri práci a riziko možných zlyhaní technológie a vznik havárií veľkého rozsahu vzniká už zo zdanlivo zanedbateľných chýb.

Spoľahlivosť ľudského činiteľa je jedným z rozhodujúcich faktorov limitujúcich celkovú spoľahlivosť pracovného systému. To platí nielen pre jadrovú energetiku, v ktorej súvislosti je ľudský činiteľ tak často diskutovaný, ale aj pre iné priemyselné odvetvia a ľudské aktivity.

Týka sa to chemického či hutníckeho priemyslu, alebo dopravy, kde môže ľudské zlyhanie spôsobiť haváriu s nedoziernymi následkami (Skřehot, P., 2009).

Žiadny manažérsky systém však nemôže byť úspešný, ak tí, ktorí môžu rozhodujúcou mierou ovplyvniť bezpečnosť prevádzky fyzicky (operátori, vodiči, dispečeri a pod.), sa s jeho filozofiou neztotožnia a nevykonávajú všetky zverené pracovné činnosti s maximálnou starostlivosťou a zodpovednosťou.

Dôležité je správne definovanie a analýza všetkých chýb, ktoré by sa mohli (aj keď iba v teoretickej rovine) počas činnosti vyskytnúť. Preto je nevyhnutné pravidelne aplikovať nástroje, ktoré majú za úlohu zabrániť vzniku chýb a zabezpečiť tak bezpečnú a kvalitnú prácu. Najvyššou prioritou zlepšovani