Platiteľ dane

Stali sme sa platiteľom DPH 17. 4. 2024 z dôvodu prekročenia obratu. Momentálne nedosahujeme obrat pre registráciu. Od registrácie je už 12 mesiacov. Môžeme požiadať o zrušenie registrácie DPH, alebo musíme počkať na celý kalendárny rok 2025? Lebo v §  81 je uvedené (1) Žiadosť o zrušenie registrácie pre daň môže podať platiteľ, ak je registrovaný a) podľa § 4, a to najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nepresiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 50 000 eur, Podmienku jedného kalendárneho roka zatiaľ nespĺňame. Splníme ju až 1. 1. 2026, ak správne si uvedené ustanovenie vykladám.

Slovenská s.r.o., neplatiteľ DPH, má v obchodnom majetku 3 nehnuteľnosti, ktoré prenajíma. Ide o byty na bývanie, ktoré sa prenajímajú na dlhodobý prenájom (na bývanie). Pri obstaraní uvedených nehnuteľností sa DPH neodpočítalo, keďže firma nie je platiteľ DPH a nehnuteľnosti boli zároveň obstarané od nepodnikateľov. Zároveň firma poskytuje aj poradenské služby a jej celkový obrat za rok sa pohybuje na úrovni cca 40 000 €. Firma plánuje do konca roka 2025 jednu z nehnuteľností predať, pričom predajná cena bude cca 150 000 €. Zároveň treba doplniť, že tento predaj je ojedinelá operácia, čiže firma neobchoduje s kúpou a predajom nehnuteľností ako s tovarom. Musí sa v takomto prípade firma stať platiteľom DPH, keďže pri predaji prekročila obrat pre povinnú registráciu?

K odpovedi na otázku ID 5773 máme doplňujúcu otázku: Má slovenský platiteľ DPH pri povinnosti priznať a zaplatiť DPH zároveň aj právo na odpočet? Ak áno, uvedie teda v slovenských výkazoch registráciu DPH českej identifikovanej osoby alebo neuvedie žiadnu registráciu?  Znenie otázky a odpovede ID 5773: Identifikovaná osoba - neplatiteľ DPH z Českej republiky dodáva IT služby slovenskému platiteľovi DPH registrovanému podľa § 4 zákona o DPH 1. IT služby na diaľku = miesto dodania v ČR podľa § 15 - má povinnosť sa registrovať a podávať výkazy na Slovensku? 2. IT služby spojené s nehnuteľnosťou umiestnenou na Slovensku = miesto dodania na Slovensku podľa § 16 - má povinnosť sa registrovať a podávať výkazy na Slovensku? Podnikateľ z Českej republiky ako zahraničná osoba Podnikateľ, ktorý na území Slovenskej republiky nemá sídlo, miesto podnikania, stálu prevádzkareň ani bydlisko a obvykle sa tu nezdržiava, sa na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) považuje za zahraničnú osobu. 1. Povinnosť registrácie Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona o DPH zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu na DPH, ak na území SR poskytuje služby, pri ktorých je – v zmysle § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH – osobou povinnou platiť daň ich príjemca, teda zdaniteľná osoba so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v Slovenskej republike. 2. Prenesenie daňovej povinnosti pri službách viazaných na nehnuteľnosť (§ 69 ods. 2 písm. a) Ak zahraničná osoba z iného členského štátu (napr. český dodávateľ) poskytne služby súvisiace s nehnuteľnosťou umiestnenou na Slovensku (miesto dodania podľa § 16 ods. 1), povinnosť priznať a zaplatiť DPH prechádza na slovenského príjemcu služby, ak má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku. 3. Prenesenie daňovej povinnosti pri ostatných službách (§ 69 ods. 3) Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti sa uplatní aj pri iných službách (vrátane IT služieb), pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak ich dodá zahraničná osoba z iného členského štátu slovenskému platiteľovi DPH. Záver Ak je slovenský odberateľ platiteľom DPH, český poskytovateľ nemá povinnosť registrovať sa na DPH v Slovenskej republike: ani pri IT službách, ktorých miesto dodania sa určuje podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ani pri IT službách súvisiacich s nehnuteľnosťou, pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Platiteľ dane A (s.r.o.- darca) daruje inému platiteľovi dane B (s.r.o.- obdarovaný) nehnuteľnosť, ktorá má viac ako 5 rokov od prvej kolaudácie. Ide o sklad (v ktorej bolo aj bude skladované najmä obilie a stroje). Aj nový majiteľ bude nehnuteľnosť užívať ako sklad. Z hľadiska zákona o DPH darca A ako má postupovať? Je povinný odviesť DPH z trhovej (zostatkovej) ceny nehnuteľnosti? 

Na Slovensku je registrovaný zahraničný subjekt za platiteľa DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon DPH"), teda zahraničný platiteľ DPH. Má tento platiteľ povinnosť podávať mesačné výkazy DPH (teda daňové priznanie a kontrolný výkaz) aj keď neuskutočnil žiaden zdaniteľný obchod, teda nevznikla mu daňová povinnosť a ani právo na odpočítanie dane?

Slovenská fyzická osoba ako nepodnikateľ kúpila byt na bývanie. Ide o riadny byt v bytovom dome na bývanie. Následne po pár mesiacoch si ho ako szčo, platiteľ DPH, zaradil do obchodného majetku, zriadil si tam prevádzku a používal ako kancelárske priestory. DPH na vstupe si pri zaradení do majetku (obstaraní do podnikania) podnikateľ neodpočítal. Ak bude podnikateľ túto nehnuteľnosť predávať, tak je potrebné, aby riešil pri predaji DPH na výstupe?

Slovenský dodávateľ - platiteľ DPH dodal tovar slovenskému odberateľovi platiteľovi DPH. Tovar bol doručený na adresu do Maďarska. Vo faktúre od dodávateľa je tovar uvedený 0 % DPH a nie je na nej uvedená ani "Prenesená daňová povinnosť". Je táto faktúra vystavená v súlade so zákonom o DPH a akú povinnosť má odberateľ?

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH, má obstaranú nehnuteľnosť na predaj, evidovanú v zásobách. Túto nehnuteľnosť bude firma predávať na bývanie a už teraz vie, že ju bude predávať bez DPH. Pri vyúčtovacej faktúre za plyn a energiu si firma neuplatnila odpočet DPH na vstupe, keďže vie, že nehnuteľnosť bude predávať bez dane, tak aby nemusela dodatočne upravovať odpočítanú DPH. V tomto momente už existuje predkúpna zmluva a firma sa s kupcom dohodla, že náklady na vyššie uvedený plyn a energie už znesie budúci kupca. Firma mu teda dodávku plynu a energie prefakturovala a neuplatnila DPH na výstupe, keďže na nákladovej strane si DPH neodpočítala. Je takýto postup správny?

Spoločnosť A vlastní podielové cenné papiere svojej dcéry sídlo v inom štáte EU spoločnosť B. Rozhodnutím jediného spoločníka sa spoločnosť B v EU presídli na Slovensko. Bola založená s.r.o na Slovensku spoločnosť C. Spoločnosť A vložila do základného imania spoločnosti C nepeňažný vklad podielové cenné papiere, ktoré spoločnosť A evidovala na účte 061. Hodnota nepeňažného vkladu v spoločnosti A je nižšia ako hodnota ZI v spoločnosti C, nakoľko bol zaúčtovaný v spoločnosti A oceňovací rozdiel z precenenia majetku a záväzkov 414/061 Zároveň bolo rozhodnuté, že spoločnosť C sa zlúči so spoločnosťou A, a to tak, že v spoločnosti A sa navýši základné imanie o hodnotu základného imania spoločnosti C. napr. ZI spoločnosti A 500, ZI spoločnosti C 200, zlúčením ZI spoločnosti A 700. / rozhodný deň bol určený/ Vedeli by ste mi predkontovať ako správne toto celé zaúčtovať. Spoločnosť A je platiteľ DPH, spoločnosť C nie, tieto dve spoločnosti sa idú zlučovať. Nevzniká spoločnosti C sa zo zákona registrovať na DPH. Môj názor je, že nie, v opačnom prípade by vznikla povinnosť registrácie.

Slovenská spoločnosť (nie je platiteľ DPH na Slovensku) registrovaná len podľa § 7a zákona  č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú vrámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Tým pádom slovenská spoločnosť (registrovaná podľa § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Preto v prípade, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number), je v poriadku, ak slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

Som tuzemský platiteľ DPH, nakupujem a predávam tovar aj vrátane vratných obalov. Konkrétne dodávam pivo vo vratných fľašiach, ktoré sú uložené v plastových prepravkách. Tieto prepravky môžem fakturovať bez DPH ako zálohové obaly?

Prosíme o určení režimu DPH v následujícím příkladě: Český plátce DPH registrovaný na Slovensku podle § 5 zákona o DPH č. 222/2004, který nemá na území Slovenska sídlo, místo podnikání, provozovnu a na území Slovenska se obvykle nezdržuje. Tato česká firma fakturuje zprostředkování nákupu hmotného movitého majetku slovenskému plátci reg. podle § 4 (slovenského zákona o DPH). Předmět nákupu byl přemístěn z ČR na Slovensko. Dotaz: Měla by být faktura vystavena výše uvedeným českým plátcem v režimu reverse charge podle § 69, ods. 3 (slovenského zákona o DPH), tzn. Přenesení daňové povinnosti na slovenského plátce. Nebo by měla být faktura vystavena se slovenským DPH podle § 69, ods. 1 (slovenského zákona o DPH). Nebo by měla být faktura vystavena podle českého zákona o DPH (místo dodání služby v zahraničí) s přenesenou daňovou povinností? Děkujeme za odpověď.

Slovenská firma A, platiteľ DPH na SK, sprostredkováva ľudí na vykonávanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu B, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Môže sa takéto sprostredkovanie považovať za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, a tým by firma A fakturovala sprostredkovanie ľudí firme B bez slovenskej DPH?

S. r. o. (neplatiteľ) plánuje nakupovať použitý tovar (hodinky) od fyzických osôb-nepodnikateľov (nezdaniteľných osôb) z EÚ. Nakúpi napríklad použité hodinky (v hotovosti/prevodom) od fyzickej osoby. Následne spoločnosť bude predávať tento tovar aj do zahraničia najmä pre EÚ fyzické osoby. Tento obrat predpokladám ide do obratu na účely zákona o DPH. Dodanie je v tuzemsku podľa § 13. Avšak ak predáva pre zahraničné EÚ FO ešte ako neplatiteľ, po prekročení 10 000 € sa musí aj registrovať na OSS. A tento obrat by sa nepočítal do obratu podľa § 4 ods. 1, lebo miesto dodania je v príslušnom členskom štáte. Takže je možné, že nikdy nedosiahne obrat podľa § 4 ods. 1 a nebude platiteľom podľa § 4 ods. 1. S. r. o. ešte nevie, že ako platiteľ v budúcnosti bude podľa § 66 ods. 11 používať osobitný režim zdaňovania (zdanenie marže § 66 ods. 2) alebo bežný režim zdaňovania (zdanenie celkovej predajnej ceny § 22 ods. 1-4). Takže, ak by chcel predávať podľa § 66 ods. 2 (zdanenie marže) a vyhnúť sa OSS, musel by sa registrovať podľa § 4 ods. 2. Paragraf 66 môže uplatňovať len platiteľ DPH podľa par. 4, však? Zdanenie marže nemôže používať ako neplatiteľ predpokladám a zdôvodňovať to tak, že preto to nejde do OSS. Preto by nedosiahol obrat podľa par. 4 ods. 1. Sú hore uvedené úvahy správne? 

PU, PO, platiteľ  DPH, konateľ /spoločník má dve sro-čky, medzi ktorými si požičiava podľa potreby peniaze. Menšie sumy sú splatené do 1 roka, tie väčsie cca 3 roky. Ako správne účtovať takéto pôžicky medzi firmami? V oboch firmách je konateľ / spoločník.

Jsme slovenská firma, s.r.o., plátce DPH, nakupujeme a dále prodáváme různé zboží firmám, vždy s DPH. Aktuálně máme odebírat několik použitých automobilů od slovenské firmy, neplátce DPH. Můžeme tyto automobily dále prodávat bez DPH, resp. dle § 66 zákona o DPH , kdy se DPH odvede jen z přirážky (marže)? Je případně možné u každého zákazníka zvolit jiný přístup? Například, že když se bude jednat o plátce DPH, prodáme automobil normálně s 20 % DPH z celé ceny a když bude kupujícím neplátce, prodá automobil v režimu dle § 66 zákona o DPH?

Platiteľ DPH (§ 4) podpísal cca pred 3 mesiacmi zmluvu s platiteľom DPH (§ 4) o dodávke kotla s montážou na Slovensku (stavebná čnnnosť). Odberateľ uhradil zálohu, na ktorú dodávateľ vystavil daňový doklad s prenosom daňovej povinnosti, keďže išlo o stavbnú činnosť. Odberateľ chce zmeniť zmluvu tak, že prakticky kúpi len kotol bez montáže a stavebnej činnosti, teda kúpi len obchodný tovar. Ako treba vysporiadať DPH na zálohu pred 3 mesiacmi, keďže vtedy bol vystavený daňový doklad na prenos DPH? Dodávateľ vôbec netušil, ako sa situácia zmení.

Slovenská s. r. o. obstarala budovu s obchodnými priestormi, kde si odpočítala DPH na vstupe. Uvedené obchodné priestory prenajíma iným zdaniteľným osobám. V budove sa nachádza 10 obchodných priestorov a spoločnosť sa na základe § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodla, že 8 priestorov bude prenajímať s DPH (nájomca je platiteľ DPH) a 2 priestory prenajíma bez DPH (nájomca nie je platiteľ DPH). Ak je časť plnení na výstupe s oslobodením a na časť sa uplatňuje DPH, ako v tomto prípade, tak musí spoločnosť vrátiť pomernú časť pôvodne odpočítanej DPH na vstupe pri obstaraní budovy?

Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie (napr. CZ firma v CZ OSS). Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55e a v § 56 až § 58 zákona o DPH. Ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu (napr. CZ firma CZ OSS), registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane podľa § 5 zákona, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti, ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, (t. j. vznikne mu daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12) nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami osobitnej úpravy (podľa § 68 ods. 1), prostredníctvom riadneho SK daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH. Príklad 1- Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, nevykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. nevznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 musí ísť cestou refundácie, nemôže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 78). Lebo § 49 ods. 10 mu to vlastne zakazuje. Príklad 2- 2a., Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, a súčasne vykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. vznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 môže si vybrať: môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 49 ods. 10, § 78) alebo môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS prostredníctvom refundácie, lebo § 55a ods. 6 mu to dovoľuje. 2b., Slovenské DPH, ktoré nesúvisí s predajom tovaru v danom mesiaci uvedeného v OSS musí žiadať prostredníctvom refundácie, ak mu v danom mesiaci nevznikne daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1. Lebo § 55a 2c, mu vlastne zakazuje refundáciu v tomto prípade. Sú hore uvedené úvahy správne?

Slovenská spoločnosť, registrovaná osoba DPH podľa § 7 resp. 7a, prijala službu od zdaniteľnej osoby z IČŠ EÚ, od českej spoločnosti, ktorá na faktúre uviedla, že nie je platiteľ DPH, a teda neuviedla IČ DPH. Má slovenská spoločnosť povinnosť platiť DPH na Slovensku?