Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti

Lekár [s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“)] sa zúčastnil v roku 2016 odborného podujatia, ktoré bolo sústavným vzdelávaním podľa § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“). Toto odborné podujatie bolo sponzorované výrobcom dietetických potravín. Lekár neplatil registračný poplatok, dopravu, ubytovanie a stravu poskytnutú organizátorom podujatia, ktorý konal v postavení tretej osoby [držiteľ podľa § 2 písm. y) ZDP]. Ktoré príjmy je lekár povinný sám zdaniť zrážkovou daňou?

Naše neštátne zdravotnícke zariadenie bolo okresným súdom v súvislosti s rozvodom manželov, ktorých deti sú klientmi nášho zariadenia, požiadané o zaslanie správy o zdravotnom stave maloletých detí a o výške výdavkov, ktoré vznikajú matke v súvislosti s ich zdravotným stavom.  Uvedené sme poskytli v stanovenom termíne a taktiež sme zaslali súdu faktúru za spracovanie uvedených podkladov v zmysle interného cenníka nášho zariadenia. Súd následne žiadal o špecifikáciu nákladov v zmysle § 128 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), na čo sme zaslali kópie nášho cenníka. Súdom nám bolo doručené uznesenie, v ktorom rozhodol o nepriznaní vecných nákladov za podanie lekárskej správy o zdravotnom stave maloletých detí rozvádzaných manželov s odvolaním sa na § 128 OSP, podľa ktorého je každý bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu povinný písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov. Okrem iného uvádza: „Podľa názoru súdu písomné oznámenie o skutočnostiach majúcich význam pre konanie a rozhodovanie súdu nie je službou poskytovanou za odplatu. Obdobné stanovisko zaujalo aj obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR (Obpj 3/2008). Oznamovateľ má v spojitosti s ustanovením § 128 OSP právo na náhradu vecných nákladov, ktorú mu v spojitosti so splnením si povinnosti vznikli. Tieto náklady však musia byť odôvodnené a spravidla predstavujú výdavky oznamovateľa napríklad za materiál, poštovné. ... Súd nemohol oznamovateľovi priznať náhradu vecných nákladov, nakoľko ich aj napriek výzve nešpecifikoval, oznamovateľ sa obmedzil na poukázanie na interný Cenník zdravotníckych úkonov, čo v súvislosti so splnením zákonnej povinnosti súčinnosti v zmysle § 128 OSP nemá právnu relevanciu aj s poukazom na vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR. “ Postupoval okresný súd správne? Čo by sme mali zmeniť z našej strany, aby sme ako obvodní pediatri na požiadanie súdov, orgánov štátnej správy a pod. neboli povinní pracovať zadarmo? Taktiež prosíme o vysvetlenie, či sme ako zariadenie boli súdení, keďže nám bolo doručené rozhodnutie , ktoré bolo vydávané v rámci rozvodového konania manželov.

Našu ambulanciu navštevujú pacienti, ktorí podpísali Dohodu o zdravotnej starostlivosti, alebo ešte len majú v záujme zmeniť doterajšieho všeobecného lekára pre dospelých, ale aj takí, ktorí prídu len na jednorazové vyšetrenie. Na základe uvedeného by sme sa chceli poradiť ohľadom nasledovných problémov: Môžeme odmietnuť vyšetriť ,,nekapitovaného“  pacienta, ktorý sa dožaduje vyšetrenia a odmieta podpísať súhlas  so spracovaním svojich osobných  údajov  do databázy nemocničného informačného systému? Môžeme odmietnuť vyšetriť ,,nekapitovaného“  pacienta, ktorý odmietne podpísať informovaný súhlas? Je rozdiel v postupe, ak je pacient ,, kapitovaný“  a odmietne podpísať informovaný súhlas? Informovaný súhlas má byť podpísaný  pred vyšetrením alebo až po ňom?

Zaujímalo by ma, aký je počet kapitovaných pacientiek u gynekológa, aby bol naplnený plný pracovný uväzok?

Zamestnanec - lekár, príjmy má len podľa § 5 zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), sa zúčastnil na kongrese, kde ho pozvala firma XZ a na konci roku mu poslala potvrdenie o nepeňažnom plnení, poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo výške 4 100 eur. Ako vykázať tento nepeňažný príjem v daňovom priznaní? Je potrebné ho uviesť v daňovom priznaní typu B ( v ktorých riadkoch)? Odvádzajú sa z tohto príjmu aj odvody do zdravotnej, alebo sociálnej poisťovne?

Prevádzkujem zubnú ambulanciu ako fyzická osoba už 11-ty rok a tento rok som sa rozhodla prejsť na spoločnosť s ručením obmedzeným, jednou z hlavných podmienok je platná nájomná zmluva. Ambulancia  je v priestoroch základnej školy, zmluvu mám ako fyzická osoba, platnú do roku 2016. Riaditeľ  školy má však problém, nevie, ako má pri uzatvorení novej zmluvy postupovať, samozrejme tak, aby to bolo právne v poriadku. Nestačí len zmeniť nájomcu v hlavičke novej zmluvy so všetkými novými údajmi spoločnosti? Je v tomto prípade nutné verejné obstarávanie? Budova je majetkom mesta a škola má právnu subjektivitu. Sídlo spoločnosti  v nej nemôže byť, len pobočka, sídlo spoločnosti bude na adrese môjho trvalého bydliska, a ja som jediným konateľom novej spoločnosti.

Ako je to s kapitačnými ambulanciami v súkromných centrách, a súčasne s ročnými poplatkami za možnosť navštevovať centrum po roku, keď už poplatky neplatí zamestnávateľ.  Pacient ako súkromná osoba sa stáva  vazalom centra na určitú dobu, pokiaľ je evidovaný  u nich a chodiť tam nemôžem, lebo nemá zaplatený poplatok a chvíľu trvá, kým ho vyšetrí iný lekár, u ktorého sa opäť musí kapitovať. Vzniká niekoľkomesačné obdobie vákua, kedy pacient nemôže byt ošetrený. Sú tieto situácie ošetrené zákonom, resp. nariadením?

Je povinný lekár v znaleckom odbore zdravotníctvo a farmácia, špecializácia psychiatria, ktorý začal túto činnosť pre súdy a policajný zbor vykonávať ako znalec ad hoc od roku 2006 a od 1.10. 2008 bol zapísaný do uvedeného znaleckého odboru, registrovať sa na daňovom úrade? Ak áno, od akého dátumu? Túto činnosť vykonáva ako zamestnanec štátnej nemocnice.

V súčasnom období sa v lekárskej oblasti sa často možno stretnúť so situáciou, kedy zdravotné sestry vydávajú chronickým pacientom, ktorým sa pravidelne niekoľko rokov predpisujú tie isté lieky, lekárske predpisy samostatne bez vyšetrenia pacienta lekárom, niekedy dokonca bez fyzickej prítomnosti lekára. Na základe skúseností pacientov možno vyvodiť, že najčastejšie k tejto situácii dochádza v súvislosti so všeobecnými lekármi.

Týka sa zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. aj neštátneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. som povinný dodržať nové mzdové predpisy a nároky pre zdravotnú sestru, ktorá je u lekára v trvalom pracovnom pomere?

Lekár, ktorý má podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pacientom, nesplní si svoju povinnosť oznámiť zástup, resp. v rámci určených ordinačných hodín nie je vo svojej ambulancii a pacient sa dožaduje (podľa neho) neodkladnej zubno-lekárskej starostlivosti v ambulancii iného lekára, ktorý ale zároveň nemá žiadnu zmluvu pre tento charakter zdravotnej starostlivosti so žiadnou zdravotnou poisťovňou. Predpokladám, že povinnosťou toho nezmluvného lekára je pacienta ošetriť. Možno si v tomto prípade v ambulancii bez zmluvného vzťahu s poisťovňou uplatňovať štandardne cenové pravidlá tejto ambulancie, resp. ak pacient odmieta pristúpiť k takejto cene, je možné poskytnutie zdravotnej starostlivosti odmietnuť? Ostáva ten prvý – zmluvný lekár mimo tohto problému?

Je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti po ukončení dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti povinný vydať pacientovi zdravotnú dokumentáciu?