Zdaniteľná osoba
Rozpočtová organizácia, registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7, konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto organizácia v zmysle § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb v zmysle § 15 ods. 1 alebo v zmysle § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené v zmysle registrácie podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?
1/ FO kúpila byt (Druh stavby: Bytový dom) FO tento byt na základe Zmluvy o dlhodobom prenájme bytových priestorov dá do nájmu stavebnej spoločnosti s.r.o., platiteľovi DPH (v ktorej je táto FO jediným konateľom a spoločníkom/). Stavebná spoločnosť si tu zriadi svoju prevádzku. Byt potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu. Túto rekonštrukciu bytu na základe súhlasu od FO prenajímateľa spoločnosť začne realizovať na svoje náklady. Môže si spoločnosť náklady na opravy a rekonštrukciu dať do nákladov? Môže si uplatniť DPH na VSTUPE - z dokladov za rekonštrukciu bytu? Alebo to je možné iba v Nebytovom priestore? Bude to prevádzka stavebnej spoločnosti, ktorá súvisí s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby / spoločnosti. Predmetný zrekonštruovaný byt bude slúžiť na podnikanie s.r.o. ako ubytovňa pre zamestnancov, kancelária, sklad aj parkovanie. „Takže našej spoločnosti sa netýka § 38 ods. 3 zákona o DPH prenájom bytu je zo zákona oslobodený od dane, nie je možné uplatniť si odpočítanie dane zo žiadnych vstupov, ktoré sa týkajú oslobodeného prenájmu.“ My tam budeme mať prevádzku a fakturovať budeme našu stavebnú činnosť. Teraz máme iba virtuálne sídlo, ale potrebujeme už reálne priestory. Po kompletnej rekonštrukcii musíme potom kolaudovať? Čo ďalej? Na aký účet účtovať úplne všetky bločky za materiál, práce zariadenie/ vybavenie do kompletnej rekonštrukcie? Do akej odpis. skupiny to zaradím. Musím to niekde ohlasovať? / Mestu, DÚ .... Na čo nezabudnúť pri takomto type dlhodobého prenájmu? Ako určiť správne cenu za prenájom?
Slovenská s. r. o. má registráciu podľa § 7a zákona o DPH. Pre klienta v Rakúsku, ktorý je zdaniteľnou osobou, má pridelené IČ DPH s ATU.... bude dodávať tri druhy školení:
Prednášajúci sedí v Bratislave a školiaci sú vo Viedni, školenie sledujú naživo.
Prednášajúci vycestuje do Viedne a školí v priestoroch daného klienta, firmy.
Školiaci majú zriadený prístup ku školeniu a pripoja kedykoľvek im to vyhovuje. Majú všetky tieto tri druhy školení miesto dodania služby podľa § 15, a teda s prenosom daňovej povinnosti?
Zahraničná spoločnosť (aj EU, aj mimo EU spoločnosti) si doviezol z tretieho štátu na Slovensko tovar, ktorý bude prepustený do voľného obehu na území Slovenska, t.j. bude predaný slovenským zdaniteľným osobám (registrovaným na DPH podľa § 4 ZoDPH). Zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. Má zahraničná spoločnosť povinnosť registrácie na DPH v SR? Ak tovar preclenený na Slovensku bude dodaný taktiež na území Slovenska, ale osobám registrovaným na DPH podľa § 5 ZoDPH, miesto dodania tovaru je tuzemsko a zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. V tomto prípade bude zahraničná osoba povinná registrovať na DPH v SR?
Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie (napr. CZ firma v CZ OSS). Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55e a v § 56 až § 58 zákona o DPH. Ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu (napr. CZ firma CZ OSS), registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane podľa § 5 zákona, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti, ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, (t. j. vznikne mu daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12) nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami osobitnej úpravy (podľa § 68 ods. 1), prostredníctvom riadneho SK daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH.
Príklad 1- Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, nevykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. nevznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 musí ísť cestou refundácie, nemôže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 78). Lebo § 49 ods. 10 mu to vlastne zakazuje.
Príklad 2- 2a., Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, a súčasne vykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. vznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 môže si vybrať: môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 49 ods. 10, § 78) alebo môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS prostredníctvom refundácie, lebo § 55a ods. 6 mu to dovoľuje. 2b., Slovenské DPH, ktoré nesúvisí s predajom tovaru v danom mesiaci uvedeného v OSS musí žiadať prostredníctvom refundácie, ak mu v danom mesiaci nevznikne daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1. Lebo § 55a 2c, mu vlastne zakazuje refundáciu v tomto prípade. Sú hore uvedené úvahy správne?
Zdaniteľná osoba podniká v oblasti sprostredkovania prepravy od apríla 2019. Najprv bola registrovaná podľa § 7a a po dosiahnutí zákonného obratu sa stala platiteľom dane podľa § 4 zákona o DPH dňom 12. 7. 2019. Vieme, že podľa § 58 zákona o DPH môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom za splnenia zákonných podmienok. V tomto období (pred registráciou) mala, okrem iných výdavkov aj tuzemské došlé faktúry od platiteľov DPH (so slovenskou DPH), ale zároveň vystavovala aj vyšlé faktúry (samozrejme bez DPH) za sprostredkovanej prepravy. Otázka je, či má právo aj na odpočítanie dane pri registrácii z týchto prijatých prepravných služieb z obdobia do 12. 7. 2019?
Zahraničnej zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť registrovať sa v SR na DPH podľa § 5 už v 02/2016. Neučinila tak. Zdaniteľná osoba môže uvedený stav vyriešiť oneskorenou registráciou a podaním daňové priznania za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane, v zmysle § 78 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Zdaniteľná osoba podáva za uvedené obdobie jedno daňové priznanie – mimoriadne daňové priznanie. Samozrejme na všetkých dokladoch figuruje zahraničné IČ DPH. Vo výklade zákona som sa dočítala, že dodávateľ (zahraničná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť) by mal vyhotoviť opravenú faktúru pre odberateľa (pokiaľ je platiteľ dane), kde vyčísli i hodnotu DPH. V predmetnom prípade bol tovar dodávaný ďalej do zahraničia, splnenie podmienok § 43 zákona o DPH. Musia byť i v tomto prípade vyhotovené opravné faktúry? Hoci DPH je nulové? Podotýkam, že zákazník s tým nesúhlasil. Podáva sa i mimoriadny súhrnný a kontrolný výkaz DPH? Alebo za každý mesiac samostatne?
Občianske združenie so sídlom v SR organizuje školenie-seminár "Sexuálna výchova u postihnutých detí". Prednášajúca/lektorka je podnikateľka z Českej republiky. Hlavným cieľom OZ podľa stanov je sociálna a edukačná práca s postihnutými deťmi vrátane organizácie školení a seminárov v oblasti starostlivosti a práce s deťmi so špeciálnymi potrebami. Predmetný seminár je určený nielen pre členov OZ, ale aj pre verejnosť (rodičov detí so špeciálnymi potrebami) a podmienkou účasti je zaplatené vstupné. Považuje sa OZ za zdaniteľnú osobu v zmysle § 3 zákona o DPH a teda je povinné sa registrovať pre DPH podľa § 7a zákona o DPH?
Spoločnosť zaoberajúca sa veľkoobchodom s kozmetickým tovarom poskytuje svojim odberateľom rôzne zľavy na predávaný tovar – skontá, rabaty, bonusy. V akých prípadoch sa chápe bonus poskytnutý na základe odobratého množstva tovaru ako finančný bonus, ktorý nie je zdaniteľným plnením?
Považuje sa vykonávanie činností lekárskych štúdií, znaleckých posudkov v odbore psychiatria - teda výlučne pre štátne orgány za závislú alebo nezávislú činnosť? Je takáto osoba zdaniteľnou osobou aj pre daň z pridanej hodnoty podľa zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.?
Fyzická osoba - nepodnikateľ bol vlastníkom pozemku o výmere 680m2, pozemok vlastnil 3 roky, dátum nadobudnutia pozemku bol 20. 12. 2010, pozemok nadobudol za cenu 18 000 eur. Dňa 20. 3. 2013 sa pozemok predal za cenu 20 000 eur. Je FO povinná sa prihlásiť ako platiteľ DPH pri predaji pozemku?
Do obratu na účely registrácie pre daň sa započítavajú len príjmy z dodávaných tovarov a služieb, pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu je v tuzemsku. Do obratu sa nezahŕňa napr. príjem zo služieb, z ktorých je povinný platiť daň prijímateľ služby v inom členskom štáte alebo v treťom štáte. Súvisí s týmto ustanovením aj §13 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý definuje miesto zdaniteľného plnenia? Keď spoločnosť dodáva tovar do krajín EÚ, prípadne tretích krajín, zdaniteľným alebo nezdaniteľným osobám, sleduje sa aj tržba z týchto tovarov?
Platiteľ DPH vykonával oslobodené služby podľa § 37 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) - poisťovacie služby za mesiac január 2013. Od marca 2013 zmenou predmetu podnikania vykonáva činnosť, t. j. služby už s daňovou povinnosťou.
Ako určiť spôsob odpočítania pri týchto zdaniteľných plneniach:
faktúra od mobilného operátora za telefónne poplatky so zdaniteľným plnením za február 2013, vo faktúre sú hovory za február 2013 a poplatky za marec 2013,
faktúra za nájom nebytových priestorov za prvý štvrťrok 2013, zdaniteľné plnenie za marec 2013,
faktúra za nájom nebytových priestorov za prvý štvrťrok, zdaniteľné plnenie január 2013?
Platiteľ DPH je vlastníkom bytu a tento byt prenajíma. Nájomné fakturuje s DPH. Každý mesiac platí správcovskej spoločnosti poplatky spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov. Tieto poplatky sú bez DPH. Poplatky platené správcovskej spoločnosti refakturuje nájomcovi. Môže tieto poplatky fakturovať bez DPH ako prechodné položky?
Firma v rámci stretnutia so švajčiarskymi partnermi uhradila faktúry za:
pohostenie,
ubytovanie,
prepravu na letisko Bratislava - Viedeň,
ktoré chce teraz prefakturovať švajčiarskym partnerom (mimo EÚ).
Aký postup zvoliť pri zaúčtovaní – na účet 518 ako celok, uplatniť DPH na vstupe zo všetkého a vyfakturovať na účet 602 + DPH na položky pohostenie a ubytovanie ako je na dokladoch alebo celé pohostenie na účet 513, ubytovanie na účet 518 a uplatniť odpočítanie DPH, prepravu na účet 518 (DPH nie je na vstupe) a ako vystaviť faktúru?
Je od DPH oslobodený aj prenájom miestností fitnesscentra, telocvične a bazéna ( § 38 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“) inej zdaniteľnej osobe, ak súčasťou ceny nájmu je aj vybavenie miestnosti (zariadenie hnuteľným majetkom - inventárom), spotreba energií ( voda, teplo, elektrika) a služby (napr. upratovacie)? Bazén sa v tomto prípade považuje za nehnuteľnosť, alebo trvalo inštalované zariadenie v nehnuteľnosti a nevzťahuje sa na neho oslobodenie od DPH?
Firma nakupuje stravné lístky a tieto poskytuje bezodplatne svojim zamestnancom. Má nárok na uplatnenie DPH, ktorú jej fakturuje dodávateľ v súvislosti so službou za dodanie spomínaných stravných lístkov?
Švédsky dodávateľ dodá tovar do veľkoskladu na Slovensku. Daňový subjekt registrovaný na Slovensku zabezpečí rozvoz tovaru na Slovensku ako sprostredkovateľ. Faktúry prijaté za prepravu súhrnnou faktúrou refakturuje pre švédskeho dodávateľa. Bude fakturovať do Švédska bez DPH?
Spoločnosť - platiteľ DPH kúpila nehnuteľnosť - byt za účelom prenájmu ďalším subjektom. Túto nehnuteľnosť chce najskôr zrekonštruovať a následne začať prenajímať. Obstarávaciu cenu zaúčtovala na účet 042 Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Uvedenú nehnuteľnosť zatiaľ nezaradila do používania z dôvodu plánovanej rekonštrukcie. Rekonštrukcia sa zatiaľ nezačala uskutočňovať. Avšak je potrebné platiť mesačné splátky - poplatky Bytermu, elektrické energie, atď.. Vzhľadom na to, že spoločnosť vie, že v budúcnosti bude poskytovať prenájom súkromným osobám - nepodnikateľom, čiže nie zdaniteľným osobám, DPH na vstupe si neuplatňuje, keďže aj príjem v budúcnosti bude oslobodený od DPH. Treba účtovať zvlášť cenu bez DPH za spotrebu energie na účet 502 a zvlášť cenu DPH na účet 502, alebo sa môže celá suma vrátane DPH zaúčtovať jednou sumou na účet 502 - spotreba elektrickej energie? Je spotreba elektrickej energie k tejto nehnuteľnosti uznaná za daňový výdavok alebo je súčasťou obstarávacej ceny nehnuteľnosti, keďže táto nehnuteľnosť nie je zatiaľ zaradená do používania?
Naša spoločnosť - mesačný platiteľ DPH nakupuje tovar (konkrétne žalúzie) od spoločnosti z ČR, ktorá je tiež platiteľ DPH. Na tovar, ktorý nám dodajú v priebehu mesiaca vystavia jednu súhrnnú faktúru. Do akého obdobie DPH máme faktúru zaradiť, ak je vystavená nasledovne:
Súhrnná faktúra - dátum vystavenia faktúry je 13. 7. 2012, dátum zdaniteľného plnenia je 30. 6. 2012 - podľa dodacích listov vieme, že tovar bol dodaný v nasledovných dňoch: 14. 6. 2012, 21. 6. 2012, 25. 6. 2012, 27. 6. 2012, 3. 7. 2012, 10. 7. 2012, 17. 7. 2012.
Súhrnná faktúra - dátum vystavenia faktúry je 5. 6. 2012, dátum zdaniteľného plnenia je 5. 6. 2012 a dátum dodania tovaru podľa dodacích listov bol nasledovný: 18. 5. 2012, 24. 5. 2012, 29. 5. 2012, 4. 6. 2012, 5. 6. 2012, 8. 6. 2012, 12. 6. 2012, 14. 6. 2012, 21. 6. 2012, 13. 7. 2012.
Kedy mám túto faktúru samozdaniť? Akým dátumom sa riadiť, keďže tovar bol dodaný v rôznych termínoch a vyfakturovaný na jednej faktúre?