210/2000 Z.z.
VYHLÁŠKA
Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky
zo 16. júna 2000
o meradlách a metrologickej kontrole
Zmena: 310/2000 Z.z.
Zmena: 403/2000 Z.z.
Zmena: 9/2001 Z.z.
Zmena: 48/2001 Z.z.
Zmena: 75/2001 Z.z.
Zmena: 133/2001 Z.z.
Zmena: 27/2002 Z.z.
Zmena: 69/2002 Z.z.
Zmena: 427/2003 Z.z.
Zmena: 361/2004 Z.z.
Zmena: 669/2004 Z.z.
Zmena: 187/2005 Z.z.
Zmena: 570/2006 Z.z.
Zmena: 171/2008 Z.z.
Zmena: 171/2008 Z.z.
Zmena: 13/2009 Z.z.
Zmena: 162/2011 Z.z.
Zmena: 287/2015 Z.z.
Zmena: 315/2015 Z.z.
Zmena: 316/2015 Z.z.
Zmena: 100/2017 Z.z.
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej
len "úrad") podľa § 6 ods. 6, § 7 ods. 6, § 8 ods. 5, § 9 ods. 7, § 10 ods. 8, §
14 ods. 7, § 15 ods. 7 a 8, § 18 ods. 4, § 23 ods. 4, § 26 ods. 4 a § 33 ods. 9 zákona
č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
"zákon") ustanovuje:
§ 1
Vyhlásenie národného etalónu
(1) Etalón možno vyhlásiť za národný etalón podľa § 6 zákona, ak
a) jeho
technická realizácia a technická realizácia etalónového zariadenia určeného na definovanie,
uchovávanie a odovzdávanie hodnoty jednotky alebo stupnice hodnôt z národného etalónu
na príslušné etalóny bola ukončená na zodpovedajúcej a medzinárodne akceptovateľnej
úrovni a výsledky výskumu a vývoja spojeného s jeho realizáciou, funkčnosťou, metrologickými
charakteristikami a používaním boli odborne posúdené a potvrdené,
b) je úplne a jednoznačne určený, najmä jeho prístrojová zostava, určené sú podmienky
používania a uchovávania a ak sú dokumentované jeho metrologické charakteristiky
a technické charakteristiky, pričom tieto požiadavky musí spĺňať aj etalónové príslušenstvo,
ktoré k nemu patrí a ktoré zabezpečuje prenos jednotky alebo stupnice na iné etalóny
a meradlá,
c) sa vykonali medzinárodné porovnávania etalónu alebo jeho priame nadviazanie na
medzinárodný etalón alebo na uznávaný národný etalón iného štátu, ktoré dostatočne
preukazujú jeho metrologické charakteristiky a medzinárodnú ekvivalenciu,
d) je určená a na medzinárodnej úrovni potvrdená schopnosť merania a odovzdávania
hodnoty príslušnej jednotky alebo stupnice na meradlá,
e) právnická osoba, ktorá ho realizuje a uchováva, má vytvorený, dokumentovaný a
v súlade s medzinárodnými odporúčaniami preukázaný systém kvality, ktorý zabezpečuje
trvalé zachovávanie metrologických charakteristík a technických charakteristík etalónu
a schopnosť prenosu hodnôt na medzinárodne akceptovateľnej úrovni.
(2) Návrh na schválenie, zmenu a zrušenie národného etalónu, ktorý po ukončení
výskumu a vývoja etalónu predkladá Slovenskému metrologickému ústavu (ďalej len "ústav")
iná právnická osoba ako ústav, ktorá etalón realizuje a uchováva, obsahuje v súlade
s medzinárodnými dohodami a odporúčaniami najmä
a) dokumentáciu o technickej realizácii etalónu,
b) špecifikáciu metrologických charakteristík a technických charakteristík
etalónu vrátane schopnosti odovzdávania hodnoty príslušnej jednotky alebo stupnice
na meradlá,
c) špecifikáciu prístrojovej zostavy etalónu a etalónových zariadení patriacich
k etalónu,
d) pravidlá používania a uchovávania etalónu,
e) doklady o medzinárodnom porovnaní etalónu alebo medzinárodnej ekvivalencii,
f) doklady preukazujúce technické charakteristiky a metrologické charakteristiky
etalónu, publikácie o základných metrologických charakteristikách etalónu a výsledkoch
medzinárodných porovnaní.
(3) Ak etalón realizuje a uchováva iná právnická osoba ako ústav, k návrhu
sa pripojí kópia zriaďovacej listiny alebo kópia výpisu z obchodného registra a vyhlásenie
štatutárneho zástupcu tejto právnickej osoby o splnení podmienok podľa odseku 1.
(4) Na základe výsledkov posúdenia návrhu ústav potvrdí alebo nepotvrdí splnenie
požiadaviek na národný etalón. Ak je splnenie požiadaviek potvrdené, ústav ho schváli
a predloží úradu návrh na vyhlásenie etalónu za národný etalón.
(5) Podľa odseku 4 sa postupuje aj pri zmene vyhlásenia národného etalónu.
(6) Národný etalón možno schváliť, len ak je ústavom potvrdené splnenie požiadaviek
na národný etalón.
(7) Vyhlásenie národného etalónu sa zruší, ak pri dohľade podľa § 6 ods. 6
zákona ústav zistí, že národný etalón nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo ak
o zrušenie vyhlásenia národného etalónu požiada právnická osoba, ktorá etalón realizuje
a uchováva, alebo ak ide o národný etalón, ktorý realizuje a uchováva ústav.
(8) Národný etalón sa môže používať len na účely, na ktoré je určený. Pri používaní
národného etalónu nesmie dôjsť k zhoršeniu jeho metrologických charakteristík alebo
technických charakteristík.
(9) Počas dohľadu podľa § 6 ods. 6 zákona sa posudzuje najmä
a) technická
realizácia národného etalónu s dokumentáciou o technickej realizácii národného etalónu,
za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,
b) metrologické charakteristiky a technické charakteristiky národného etalónu vrátane
schopnosti odovzdávania hodnoty príslušnej jednotky alebo stupnice na meradlá, za
ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,
c) prístrojová zostava národného etalónu a etalónových zariadení patriacich k národnému
etalónu oproti špecifikácii prístrojovej zostavy národného etalónu a etalónových
zariadení patriacich k národnému etalónu, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený
alebo jeho vyhlásenie zmenené,
d) pravidlá používania a uchovávania národného etalónu, za ktorých je národný etalón
úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,
e) aktuálnosť dokladov o medzinárodnom porovnaní národného etalónu alebo medzinárodnej
ekvivalencii,
f) doklady preukazujúce technické charakteristiky a metrologické charakteristiky
národného etalónu, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie
zmenené.
§ 2
Príprava certifikovaného referenčného materiálu
(1) Návrh na certifikáciu referenčného materiálu, ktorý predkladá žiadateľ
ústavu, obsahuje
a) súhrnnú správu o referenčnom materiáli (ďalej len "súhrnná správa"),
b) návrh štítku,
c) informáciu o systéme kvality výrobcu referenčného materiálu.
(2) Súhrnná správa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje
a) opis referenčného materiálu,
b) účel použitia certifikovaného referenčného materiálu,
c) metódu prípravy referenčného materiálu,
d) výsledky skúšok homogenity referenčného materiálu a závery z nich vyplývajúce,
e) výsledky hodnotenia stability referenčného materiálu,
f) názvy laboratórií zúčastnených na porovnávacích meraniach,
g) časové obdobie, v ktorom sa merania vykonali,
h) metódy merania, dosiahnuté výsledky a spôsob spracovania nameraných hodnôt
vlastností, zdokumentovanie zabezpečenia nadväznosti výsledných hodnôt týchto vlastností
a metódu odhadu príslušných štandardných neistôt,
i) v prípade medzilaboratórnych porovnávacích meraní štatistickú charakteristiku
hodnôt, ktoré majú byť certifikované,
j) návrh času platnosti certifikátu,
k) spôsob prepravy a skladovania,
l) návod na používanie certifikovaného referenčného materiálu,
m) bezpečnostné požiadavky a iné pokyny alebo obmedzenia,
n) deklaráciu systému kvality výrobcu referenčného materiálu.
(3) Štítok podľa odseku 1 písm. b) obsahuje
a) názov "Slovenský metrologický ústav",
b) názov certifikovaného referenčného materiálu,
c) identifikačné údaje o výrobcovi referenčného materiálu,
d) kód certifikovaného referenčného materiálu a číslo výrobnej dávky,
e) údaj o hmotnosti alebo objeme balenia,
f) bezpečnostnú výstrahu (ak je to nevyhnutné).
(4) Počas platnosti certifikátu sa jeden exemplár súhrnnej správy spolu so
vzorom štítku archivuje v ústave.
(5) Referenčný materiál možno certifikovať, ak hodnoty charakterizujúce vlastnosti
referenčného materiálu, ktoré majú byť certifikované,
a) sú uvedené v súhrnnej správe s príslušnou neistotou merania získanou všeobecne
uznávaným postupom a
b) majú zabezpečenú a podľa medzinárodných odporúčaní preukázanú nadväznosť
na medzinárodne uznávanú realizáciu jednotky, v ktorej sú vyjadrené.
(6) O výsledku posúdenia ústav vypracuje protokol, ktorý obsahuje hodnotenie
splnenia požiadaviek na certifikovaný referenčný materiál podľa odseku 5, identifikačné
údaje výrobcu referenčného materiálu a identifikačné údaje ústavu.
(7) Na základe výsledkov posúdenia návrhu na certifikáciu referenčného materiálu
vyrobeného v Slovenskej republike ústav vydá alebo nevydá certifikát referenčného
materiálu. V prípade vydania dostane žiadateľ o certifikáciu referenčného materiálu
originál certifikátu a ústav počas platnosti archivuje jeho kópiu.
(8) Certifikát obsahuje
a) názov a adresu ústavu,
b) jednoznačnú identifikáciu certifikátu,
c) identifikačné údaje o výrobcovi certifikovaného referenčného materiálu,
d) názov a kódové číslo certifikovaného referenčného materiálu a číslo výrobnej
dávky,
e) certifikované hodnoty s príslušnými neistotami merania,
f) vyhlásenie o nadväznosti certifikovaných hodnôt,
g) metódu získania certifikovaných hodnôt, a ak sú hodnoty závislé od metódy
merania, aj jej podrobnosti,
h) necertifikované, informatívne hodnoty, ak existujú,
i) údaje o hmotnosti alebo objeme balenia,
j) ak to vyžaduje dosiahnutá úroveň homogenity vlastností, údaj o najmenšom
použiteľnom množstve,
k) meno, priezvisko a podpis osoby konajúcej v mene ústavu,
l) čas platnosti certifikátu,
m) dátum certifikácie,
n) opis certifikovaného referenčného materiálu, spôsob skladovania a návod
na používanie,
o) informácie o možných rizikách spojených s používaním certifikovaného referenčného
materiálu.
(9) Zahraničný referenčný materiál možno uznať ako certifikovaný referenčný
materiál, ak bol certifikovaný
a) príslušnou medzinárodnou organizáciou alebo certifikačným
orgánom iného štátu a žiadateľ predloží ich výsledky, certifikát systému kvality
výrobcu referenčného materiálu a ďalšie dokumenty preukazujúce splnenie požiadaviek
podľa odseku 5 alebo
b) iným zahraničným subjektom a žiadateľ predloží výsledky tejto certifikácie a dokumenty
preukazujúce nadväznosť certifikovaných hodnôt referenčného materiálu na medzinárodne
uznávanú realizáciu jednotiek, v ktorých sú vyjadrené hodnoty vlastností.
(10) Na základe výsledkov posúdenia referenčného materiálu vyrobeného v zahraničí
ústav vydá rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní certifikátu referenčného materiálu,
ktoré obsahuje identifikačné údaje zahraničného certifikátu, identifikačné údaje
žiadateľa a ústavu a výsledky posúdenia.
(11) Ústav v návrhu na vyhlásenie certifikovaného referenčného materiálu
uvedie
a) opis referenčného materiálu,
b) požiadavky na zloženie referenčného materiálu,
c) účel použitia referenčného materiálu,
d) metódu prípravy referenčného materiálu,
e) požiadavky na homogenitu referenčného materiálu,
f) požiadavky na stabilitu referenčného materiálu a
g) vlastnosti alebo hodnoty referenčného materiálu navrhované na certifikovanie.
(12) Ústav v návrhu na zrušenie vyhlásenia certifikovaného referenčného materiálu
uvedie
a) identifikačné údaje vyhláseného certifikovaného referenčného materiálu,
b) dôvod zrušenia a
c) dátum odkedy má byť vyhlásenie certifikovaného referenčného materiálu zrušené.
§ 3
Druhy určených meradiel
(1) Druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich
metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody 1) a čas platnosti overenia jednotlivých
druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1.
(2) Čas platnosti overenia podľa odseku 1 platí, ak pri schválení typu meradla
alebo pri certifikácii typu meradla nebol určený iný čas platnosti overenia.
(3) Podrobnosti o technických požiadavkách, metrologických požiadavkách, metódy
technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní na jednotlivé druhy určených meradiel
sú uvedené v prílohách.
(4) Ak podrobnosti o technických požiadavkách, metrologických požiadavkách,
metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní na jednotlivé druhy určených
meradiel nie sú uvedené v prílohách, vzťahujú sa na daný druh určeného meradla slovenské
technické normy. 1)
(5) Najväčšia dovolená chyba v používaní sa rovná dvojnásobku najväčšej dovolenej
chyby pri overení, ak prílohy č. 6 až 73 neustanovujú inak.
§ 4
Postup pri schvaľovaní typu určeného meradla
(1) Žiadosť o schválenie typu určeného meradla (ďalej len "schválenie typu")
a súvisiace písomnosti sa vyhotovujú v štátnom jazyku. Žiadosť obsahuje
a) obchodné
meno a sídlo žiadateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo obchodné meno a miesto podnikania,
ak ide o fyzickú osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť, alebo bydlisko žiadateľa,
ak ide o fyzickú osobu,
b) obchodné meno a adresu výrobcu určeného meradla,
c) druh určeného meradla a účel použitia,
d) názov určeného meradla a jeho typové označenie, prípadne aj obchodné označenie,
e) základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky určeného meradla,
f) potvrdenie o zaplatení poplatku podľa osobitného predpisu. 2)
(2) K žiadosti sa prikladá dvojmo výkresová a technická dokumentácia obsahujúca
a) opis
1. konštrukcie a činnosti určeného meradla,
2. spôsobu zabezpečenia správnej
činnosti určeného meradla,
3. prístrojov na ovládanie a nastavenie určeného meradla,
4.
spôsobu zabezpečenia určeného meradla pred nežiaducimi zásahmi na účely ovplyvňovania
nameraných údajov, ktorým je umiestnenie overovacích, prípadne zabezpečovacích značiek,
b) všeobecný výkres celkovej zostavy určeného meradla a v prípade potreby detailné
výkresy dôležitých súčastí,
c) schematický nákres znázorňujúci princíp činnosti určeného meradla, a ak je to
potrebné, fotografiu určeného meradla.
(3) K žiadosti sa prikladajú, ak je to potrebné, aj
a) doklady o posúdení
zhody podľa osobitného predpisu 1) týkajúce sa najmä elektrickej bezpečnosti, zdravotnej
neškodnosti, nevýbušnosti a elektromagnetickej kompatibility,
b) dokumenty súvisiace so schválením typu vykonaným v zahraničí,
c) podklady súvisiace s predošlým schválením typu, ak ide o úpravu alebo doplnenie
typu meradla.
(4) Ústav alebo určená organizácia podľa § 9 ods. 5 zákona
a) posúdi výkresovú a technickú dokumentáciu a preverí, či predložená vzorka
bola vyrobená podľa nej,
b) vykoná alebo dá vykonať skúšky vzoriek meradla s cieľom zistiť, či meradlo
spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky a zodpovedá výrobcom deklarovaným
charakteristikám, pričom skúšky vykoná vo svojich laboratóriách, vo vybraných laboratóriách
alebo u výrobcu, dovozcu alebo na mieste inštalácie určeného meradla; pri skúške
vzoriek určeného meradla sa prekontroluje celková činnosť meradla v bežných podmienkach
používania, pri ktorých meradlo musí zachovať požadované metrologické charakteristiky,
c) môže skúšky uvedené v písmene b) vynechať, ak sú metrologické charakteristiky
typu určeného meradla dostatočne známe,
d) posúdi vhodnosť miest na umiestnenie overovacích značiek a zabezpečovacích
značiek,
e) preverí, či na meradlo boli vydané doklady o posúdení zhody podľa osobitného
predpisu,1) aby meradlo nemohlo ohroziť život alebo zdravie jeho používateľa alebo
životné prostredie,
f) určí špecifické požiadavky, ktoré určené meradlo musí spĺňať, ak je to
potrebné,
g) vyhotoví protokol o vykonanej skúške a posúdení.
(5) Protokol o posúdení obsahuje najmä
a) názov dokumentu a jeho jednoznačnú
identifikáciu,
b) názov a sídlo organizácie, ktorá správu vydala,
c) údaje potrebné na identifikáciu žiadateľa,
d) údaje potrebné na identifikáciu meradla a výrobcu meradla,
e) technický opis meradla,
f) základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky,
g) podmienky vykonania skúšok technických charakteristík a metrologických charakteristík
a výsledky skúšok,
h) príslušnú neistotu merania,
i) výsledky posúdenia splnenia požiadaviek na daný druh meradla,
j) spôsob overenia meradla,
k) čas platnosti overenia,
l) určenie ďalších požiadaviek, ktoré musí meradlo splniť,
m) podpisy a mená spracovateľov a osôb zodpovedných za posúdenie,
n) dátum vydania.
§ 5
Označovanie schváleného typu meradla
(1) Národnú značku schváleného typu tvoria písmená TSK doplnené identifikačnými
údajmi o odbore merania, roku schválenia typu a poradí. Grafické znázornenie značky
je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 1.
(2) V prípade národného schválenia typu s obmedzením sa pred národnú značku
schváleného typu umiestni písmeno "P". Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe
č. 2 obrázok č. 2.
(3) Národnú značku schváleného typu pre meradlá, ktoré nepodliehajú prvotnému
overeniu, tvoria písmená TSK NM doplnené identifikačnými údajmi o odbore merania,
roku schválenia typu a poradí. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č.
2 obrázok č. 3.
(4) Národnú osobitnú značku označujúcu meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu
typu, tvoria písmená NTSK. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2
obrázok č. 4.
(5) Značku schváleného typu Európskych spoločenstiev tvorí štylizované písmeno
"epsilon", ktoré obsahuje
a) v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, ktorý typ meradla schválil -
B pre Belgické kráľovstvo, D pre Nemeckú spolkovú republiku, DK pre Dánske kráľovstvo,
E pre Španielske kráľovstvo, F pre Francúzsku republiku, EL pre Grécku republiku,
I pre Taliansku republiku, IRL pre Írsko, L pre Luxemburské veľkovojvodstvo, NL pre
Holandské kráľovstvo, P pre Portugalskú republiku, UK pre Spojené kráľovstvo Veľkej
Británie a Severného Írska, A pre Rakúsku republiku, S pre Švédske kráľovstvo, FI
pre Fínsku republiku, CZ pre Českú republiku, EST pre Estónsku republiku, CY pre
Cyperskú republiku, LV pre Lotyšskú republiku, LT pre Litovskú republiku, H pre Maďarskú
republiku, M pre Maltskú republiku, PL pre Poľskú republiku, SI pre Slovinskú republiku,
SK pre Slovenskú republiku, BG pre Bulharskú republiku, RO pre Rumunsko, a posledné
dvojčíslo roka, v ktorom typ schválil,
b) v dolnej časti označenie pridelené metrologickou službou, ktorá typ schválila
(identifikačné číslo).
Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 5.
(6) V prípade schválenia typu Európskych spoločenstiev s obmedzením sa pred
značku schváleného typu Európskych spoločenstiev umiestni písmeno "P" tej istej veľkosti
ako štylizované písmeno "epsilon". Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe
č. 2 obrázok č. 6.
(7) Značka schváleného typu Európskych spoločenstiev pre meradlá, ktoré nepodliehajú
prvotnému overeniu, je rovnaká ako značka schváleného typu Európskych spoločenstiev
a je umiestnená v šesťuholníku. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe
č. 2 obrázok č. 7.
(8) Osobitnú značku Európskych spoločenstiev označujúcu meradlo, ktoré nepodlieha
schváleniu typu, tvorí štylizované písmeno "epsilon" symetricky otočené okolo zvislej
osi a nemá žiadne ďalšie znaky. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe
č. 2 obrázok č. 8.
Postupy overovania určených meradiel
§ 6
Všeobecné ustanovenia
(1) Objednávka na overenie určeného meradla (ďalej len "meradlo") sa podáva
ústavu, určenej organizácie alebo autorizovanej osobe podľa § 24 zákona (ďalej len
"vykonávateľ overenia"). Objednávka musí obsahovať jednoznačnú špecifikáciu meradla.
(2) Vykonávateľ overenia po predložení meradla na overenie zistí, či
a)
meradlo daného druhu podlieha schváleniu typu. Ak schváleniu nepodlieha, zistí, či
spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky na daný druh meradla,
b) na meradlo bolo vydané rozhodnutie o schválení typu. Ak rozhodnutie bolo vydané,
zistí, či sa zhoduje so schváleným typom a či spĺňa technické požiadavky a metrologické
požiadavky na daný druh meradla platné ku dňu schválenia typu,
c) na meradlo bolo vydané rozhodnutie, že schvaľovaniu typu nepodlieha. Ak áno, či
spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky na daný druh meradla.
(3) Skúška pri overení sa vykoná podľa § 15 ods. 9 zákona a týka sa najmä
a) metrologických charakteristík,
b) najväčších dovolených chýb,
c) technického stavu meradla,
d) kontroly úplnosti a správnosti predpísaných nápisov a možnosti umiestnenia
overovacích značiek.
(4) Doklad o overení obsahuje najmä
a) základné údaje o vykonávateľovi
overenia,
b) číslo dokladu,
c) údaje potrebné na identifikáciu meradla,
d) potvrdenie zhody s požiadavkami na daný druh meradla,
e) údaj o rozšírenej neistote merania,
f) informáciu o použitom etalóne,
g) čas platnosti overenia.
§ 7
Spôsob prvotného overenia meradla
(1) Prvotné overenie meradla (ďalej len "prvotné overenie") sa vykoná v jednej
etape alebo vo viacerých etapách.
(2) Prvotné overenie v jednej etape sa vykoná pri meradlách, ktoré sú úplne
skompletizované už pri výstupe z výroby, a to pri meradlách, ktoré možno prepraviť
na miesto inštalácie bez ich rozoberania.
(3) Meradlá, ktoré sa overujú v jednej etape, sa overujú na mieste, ktoré
určí vykonávateľ overenia.
(4) Prvotné overenie v dvoch alebo vo viacerých etapách sa vykoná pri meradlách,
ktorých správna činnosť závisí od podmienok, za ktorých sa budú inštalovať alebo
používať.
(5) Prvá etapa overenia musí potvrdiť, že meradlo zodpovedá schválenému typu,
alebo v prípade, že schválenie typu sa nevyžaduje, že zodpovedá technickým požiadavkám
a metrologickým požiadavkám na daný druh meradla.
(6) Meradlá, ktoré sa overujú v dvoch alebo vo viacerých etapách, overuje
ústav alebo určená organizácia. Posledná etapa overenia sa musí vykonať na mieste
inštalácie. Pre ostatné etapy platí ustanovenie odseku 3.
(7) V prípade prvotného overenia vo viacerých etapách sa meradlo spĺňajúce
požiadavky po vykonaní čiastkových etáp overenia označí značkou čiastočného overenia.
Značka čiastočného overenia sa umiestni na určenom mieste na meradle alebo jeho častiach,
ktoré vyhoveli požiadavkám na čiastočné overenie. Značka konečného overenia sa umiestni
na určené miesto na meradle po vykonaní poslednej etapy overenia.
(8) zrušený od 15.5.2017
(9) zrušený od 15.5.2017
(10) zrušený od 15.5.2017.
§ 8
Spôsob následného overenia
(1) Pre následné overenie meradiel platia primerane ustanovenia § 6 a 7.
(2) Pri následnom overení určeného meradla, ktorého platnosť rozhodnutia
o schválení typu uplynula, sa zisťuje, či sa zhoduje so schváleným typom a či spĺňa
požiadavku najväčšej dovolenej chyby na daný druh meradla platnej ku dňu následného
overenia.
(3) Meradlá, ktoré podliehajú následnému overeniu a ktorých druhy sa uvádzajú
na trh podľa osobitného predpisu, 1) sa následne overujú podľa harmonizovaných slovenských
technických noriem alebo normatívnych dokumentov 2b) platných v čase posúdenia zhody.
§ 9
Druhy overovacích značiek
(1) Národnými overovacími značkami sú
a) overovacie značky ústavu a určenej organizácie,
b) overovacie značky autorizovaných osôb.
(2) Overovacia značka ústavu a určenej organizácie pozostáva z dvojkríža
a troch vrcholov umiestnených v kruhu s evidenčným číslom:
0 - ústav, 1, 2 alebo 3 - určená organizácia,
ak technické požiadavky na daný druh meradla neustanovujú inak. Táto značka zároveň
slúži ako zabezpečovacia značka ústavu a určenej organizácie.
(3) Overovacia značka autorizovanej osoby pozostáva z písmena M a evidenčného
čísla autorizovanej osoby umiestnených v kruhu, ak technické požiadavky na daný druh
meradla podľa tohto predpisu neustanovujú inak. Overovacia značka autorizovanej osoby
zároveň slúži ako zabezpečovacia značka.
(4) Pri meradle podliehajúcom následnému overovaniu sa národná overovacia
značka dopĺňa dátumom overenia meradla alebo posledným dvojčíslom roka, v ktorom
bolo meradlo overené, umiestneným v jej blízkosti. Ak je dátum overenia vyjadrený
len posledným dvojčíslom roka, ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba
vydá doklad o overení alebo doklad, v ktorom je uvedený presný dátum overenia.
(5) Národnú značku čiastočného prvotného overenia tvoria písmená SM doplnené
evidenčným číslom vykonávateľa overenia. Táto značka zároveň slúži ako zabezpečovacia
značka.
(6) Národné overovacie značky možno doplniť ďalšími symbolmi, ako je číselný
znak overujúceho pracoviska alebo číselný znak overujúceho zamestnanca, ktoré bližšie
určujú vykonávateľa overenia.
(7) Značka konečného prvotného overenia Európskych spoločenstiev pozostáva
z dvoch častí:
a) prvú časť predstavuje písmeno "e" obsahujúce
1. v hornej časti veľké písmeno identifikujúce
štát, v ktorom bolo meradlo overené - B pre Belgické kráľovstvo, D pre Nemeckú spolkovú
republiku, DK pre Dánske kráľovstvo, E pre Španielske kráľovstvo, F pre Francúzsku
republiku, EL pre Grécku republiku, I pre Taliansku republiku, IRL pre Írsko, L pre
Luxemburské veľkovojvodstvo, NL pre Holandské kráľovstvo, P pre Portugalskú republiku,
UK pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, A pre Rakúsku republiku,
S pre Švédske kráľovstvo, FI pre Fínsku republiku, CZ pre Českú republiku, EST pre
Estónsku republiku, CY pre Cyperskú republiku, LV pre Lotyšskú republiku, LT pre
Litovskú republiku, H pre Maďarskú republiku, M pre Maltskú republiku, PL pre Poľskú
republiku, SI pre Slovinskú republiku, SK pre Slovenskú republiku, BG pre Bulharskú
republiku, RO pre Rumunsko, doplnené v prípade potreby jednou číslicou alebo dvoma
číslicami identifikujúcimi územnú alebo administratívnu časť štátu,
2. v dolnej časti identifikačné
číslo zamestnanca, právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý overenie
vykonal,
b) druhú časť predstavuje šesťuholník, v ktorom je umiestnené posledné
dvojčíslo roka, v ktorom sa overenie vykonalo,
ak technické požiadavky na daný druh meradla neustanovujú inak. Identifikačné
číslo ústavu a určenej organizácie je zhodné s evidenčným číslom podľa odseku 2;
identifikačné číslo autorizovanej osobe prideľuje úrad v rozhodnutí o autorizácii.
(8) Značka čiastočného prvotného overenia Európskych spoločenstiev pozostáva
len z prvej časti značky podľa odseku 7. Táto značka zároveň slúži ako zabezpečovacia
značka.
(9) Grafické znázornenie overovacích značiek podľa odsekov 2 až 5 a 7 je
uvedené v prílohe č. 3.
(10) Národné overovacie značky doplnené dátumom overenia môžu byť vyhotovené
ako samolepky. Národné overovacie značky, ktoré plnia funkciu zabezpečovacích značiek,
sa vyhotovujú ako odtlačky vložiek do plombovacích klieští, odtlačky razidiel alebo
ako samolepky. Národné overovacie značky môžu byť nanesené na meradle, ak sa na meradlo
umiestňujú počas výroby. Rozmery národných overovacích značiek sú matematickou funkciou
priemeru kružnice opísanej okolo značky. Priemery kružníc sú 3,2 mm, 6,3 mm, 8,0
mm a 12,5 mm pre samolepky a razidlá, 8,0 mm pre vložky do plombovacích klieští a
12,0 mm a 40,0 mm pre vypaľovadlá. Pri samolepke je kružnica súčasťou národnej overovacej
značky. Rozmery číslic označujúcich posledné dvojčíslo roka, v ktorom sa overenie
vykonalo, umiestnených vo štvorci alebo v kruhu sú matematickou funkciou priemeru
kružnice opísanej okolo národnej overovacej značky. Pri samolepke môže byť kružnica
súčasťou označenia tohto dvojčísla. Celkové rozmery a tvar samolepiek nie sú určené.
Odporúčané vyhotovenie samolepiek je uvedené v prílohe č. 3 na obrázkoch č. 8 až
11.
(11) Rozmery značiek prvotného overenia Európskych spoločenstiev sú relatívnymi
hodnotami a sú matematickou funkciou priemeru kružnice opísanej okolo značky. Skutočné
priemery kružníc sú 1,6 mm, 3,2 mm, 6,3 mm a 12,5 mm.
(12) Národná overovacia značka vrátane dátumu overenia alebo posledného dvojčísla
roka, v ktorom bolo meradlo overené, musí byť nezmazateľne vyznačená alebo pripevnená
na určenom mieste na meradle tak, aby sa nedala bez porušenia odstrániť. Národná
overovacia značka vrátane dátumu overenia alebo posledného dvojčísla roka, v ktorom
bolo meradlo overené, musí byť čitateľná, dobre viditeľná a ľahko prístupná.
(13) Značka prvotného overenia Európskych spoločenstiev vrátane posledného
dvojčísla roka, v ktorom bolo meradlo overené, musí byť nezmazateľne vyznačená alebo
pripevnená na určenom mieste na meradle tak, aby sa nedala bez porušenia odstrániť.
Značka prvotného overenia Európskych spoločenstiev vrátane posledného dvojčísla roka,
v ktorom bolo meradlo overené, musí byť čitateľná, dobre viditeľná a ľahko prístupná.
(14) Overovacie a zabezpečovacie značky sa umiestňujú v súlade s rozhodnutím
o schválení typu meradla.
(15) Grafické znázornenie dočasnej zabezpečovacej značky opravára je uvedené
v prílohe č. 4.
§ 9a
Spôsob počítania času platnosti overenia
Čas platnosti overenia určeného meradla
a) sa počíta odo dňa overenia,
ak písmená b) až f) neustanovujú inak,
b) označeného značkou prvotného overenia Európskych spoločenstiev sa počíta odo dňa
uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku overenia, a
od začiatku nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom
po roku overenia alebo neskôr,
c) označeného značkou prvotného overenia uznanou podľa § 37 ods. 2 zákona sa počíta
odo dňa uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku overenia,
a od začiatku nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom
po roku overenia alebo neskôr,
d) ktorého posúdenie zhody sa vykonalo podľa prílohy č. 2 osobitného predpisu2c)
modulov B + F, F1 alebo G alebo podľa prílohy č. 2 osobitného predpisu2d) modulov
B + F, F1 alebo G, sa počíta odo dňa overenia meradla podľa týchto osobitných predpisov,2e)
e) ktorého posúdenie zhody sa vykonalo podľa osobitných predpisov,2e) inak ako podľa
písmena d), sa počíta odo dňa uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do
používania v roku umiestnenia doplnkového metrologického označenia na meradle, a
od 1. januára nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom
po roku umiestnenia doplnkového metrologického označenia na meradle alebo neskôr,
f) ktoré bolo uvedené na trh podľa osobitného predpisu,2f) sa počíta odo dňa uvedenia
meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku výroby, a od 1. januára
nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku výroby
alebo neskôr.
Autorizácia a registrácia
§ 10
Autorizácia
(1) Žiadosť o autorizáciu, ktorú predkladá úradu podnikateľ alebo iná právnická
osoba (ďalej len "žiadateľ "), obsahuje
a) obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu alebo obchodné meno a miesto podnikania,
ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,
b) identifikačné číslo organizácie,
c) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a trvalý pobyt (ďalej len "osobné
údaje") osoby, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, ktorá je predmetom
autorizácie (ďalej len "zodpovedný zástupca"),
d) predmet a rozsah autorizácie s uvedením technických špecifikácií,
e) dátum podania žiadosti,
f) osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, s uvedením
spôsobu konania v mene žiadateľa, ich podpis a odtlačok pečiatky.
(2) V žiadosti o autorizáciu na overovanie určených meradiel sa uvedie aj
špecifikácia druhov meradiel a zoznam predpisov, podľa ktorých sa meradlá budú overovať.
(3) V žiadosti o autorizáciu na výkon úradného merania sa uvedie aj špecifikácia
druhov meraní, prípadne zoznam osobitných predpisov, na ktorých základe sa meranie
vyžaduje.
(4) K žiadosti o autorizáciu žiadateľ pripojí
a) kópiu zriaďovacej listiny,3)
kópiu výpisu z obchodného registra4) alebo kópiu živnostenského oprávnenia,5)
b) dokumentáciu, ktorá preukazuje splnenie podmienok autorizácie,
c) čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu o splnení podmienok podľa § 23 ods. 2 písm.
g) až i) zákona a o tom, že odmeny zodpovedného zástupcu a fyzickej osoby vykonávajúcej
činnosť, ktorá je predmetom autorizácie, nezávisia od výsledkov merania,
d) kópiu poistnej zmluvy podľa § 23 ods. 2 písm. j) zákona,
e) čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu o splnení podmienok podľa § 23 ods. 2 písm.
k) zákona,
f) potvrdenie o zaplatení poplatku podľa osobitného predpisu.2)
(5) K žiadosti o autorizáciu sa pripojí doklad o spôsobilosti zodpovedného
zástupcu v oblasti metrológie vydaný podľa § 29 zákona.
(6) K žiadosti o autorizáciu pre každú fyzickú osobu vykonávajúcu činnosť,
ktorá je predmetom autorizácie, žiadateľ pripojí doklad o spôsobilosti na overovanie
meradiel alebo na výkon úradného merania vydaný ústavom.
(7) Autorizovaná osoba musí mať na výkon činnosti, ktorý je predmetom autorizácie,
vyčlenenú samostatnú organizačnú jednotku, ktorá je pri výkone autorizovanej činnosti
nestranná, nezaujatá a objektívna. Autorizovaná osoba a jej zamestnanci zainteresovaní
na úlohách súvisiacich s overovaním meradiel nesmú byť konštruktérmi, výrobcami,
dodávateľmi, montážnikmi, opravármi alebo používateľmi nimi overovaných meradiel
ani ich oprávnenými zástupcami. Okrem toho nesmú byť priamo, či nepriamo zainteresovaní
na projektovaní, výrobe, marketingu, oprave alebo údržbe týchto meradiel a nesmú
zastupovať strany angažujúce sa v týchto aktivitách.
(8) Systém práce autorizovanej osoby podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona
a dokumentácia podľa § 23 ods. 2 písm. m) zákona musia zodpovedať požiadavkám na
riadenie kvality podľa slovenskej technickej normy. 6) Pri posudzovaní systému práce
a dokumentácie sa posudzuje najmä
a) pracovný postup činnosti, ktorá je predmetom autorizácie,
b) analýza neistôt pri meraní,
c) opis pravidelných interných kontrol etalónov v období medzi kalibráciami,
d) spôsob riadenia dokumentácie podľa § 23 ods. 2 písm. m) zákona vrátane
manipulácie s meradlami a overovacími značkami,
e) spôsob kontroly zamestnancov pri výkone činnosti, ktorá je predmetom
autorizácie.
(9) Fyzická osoba, ktorá zodpovedá za činnosť, ktorá je predmetom autorizácie
podľa § 23 ods. 2 písm. d) zákona, musí mať so žiadateľom uzavretú pracovnú zmluvu.
(10) Merania súvisiace s platbami vo vzťahu priamo k spotrebiteľovi sú
merania pri priamom predaji, ak
a) výsledok merania slúži ako základ na stanovenie
ceny,
b) aspoň jedna zo zúčastnených strán je spotrebiteľ alebo účastník, ktorý si vyžaduje
podobný stupeň ochrany,
c) všetky zúčastnené strany akceptujú výsledky merania na danom mieste a v danom
čase.
(11) Zabezpečovacia značka autorizovanej osoby podľa § 2 písm. m) zákona
má tvar overovacej značky podľa prílohy č. 3 obrázka č. 3, ak úrad nerozhodol inak.
§ 11
Registrácia
(1) Prihláška na registráciu obsahuje
a) obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu alebo obchodné meno a miesto podnikania,
ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,
b) identifikačné číslo organizácie,
c) osobné údaje osoby, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, ktorá je
predmetom registrácie (ďalej len "zástupca"),
d) predmet a rozsah činnosti, ktorá je predmetom registrácie - špecifikáciu najmä
druhov, tried presnosti a meracích rozsahov opravovaných alebo montovaných určených
meradiel alebo špecifikáciu druhov spotrebiteľských balení označených značkou "e"
a ich menovitých množstiev,
e) dátum podania prihlášky,
f) osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, s uvedením
spôsobu konania v mene podnikateľa a ich podpis a odtlačok pečiatky.
(2) K prihláške na registráciu sa pripojí
a) kópia zriaďovacej listiny,3) kópia výpisu z obchodného registra4) alebo kópia
živnostenského oprávnenia,5)
b) doklad o zaplatení poplatku podľa osobitného predpisu.2)
(3) K prihláške na registráciu sa pripojí doklad o spôsobilosti zástupcu
v oblasti metrológie vydaný podľa § 29 zákona.
(4) Fyzická osoba, ktorá zodpovedá za činnosť, ktorá je predmetom registrácie
v zmysle § 26 ods. 2 písm. d) zákona, musí mať s podnikateľom uzavretú pracovnú zmluvu,
ak fyzická osoba nie je žiadateľom.
(5) Dokumentovaný systém práce registrovanej osoby podľa § 26 ods. 2 písm.
e) zákona obsahuje najmä
a) pracovný postup činnosti, ktorá je predmetom registrácie,
b) opis pravidelných interných kontrol etalónu alebo meradla v období medzi kalibráciami
alebo overeniami, ak taký etalón alebo meradlo pri výkone svojej činnosti používa,
c) spôsob riadenia dokumentácie,
d) postup manipulácie s etalónom, meradlom alebo zabezpečovacou značkou, ak ich pri
výkone svojej činnosti používa,
e) spôsob kontroly zamestnancov pri výkone činnosti, ktorá je predmetom registrácie.
§ 12
Podrobnosti o výkone štátneho metrologického dozoru
(1) Výsledkom metrologického dozoru je protokol o výkone štátneho metrologického
dozoru (ďalej len „metrologický dozor“), ktorý vyhotovuje inšpektor podľa § 35 ods.
2 písm. d) zákona. V protokole uvedie identifikačné údaje kontrolovanej osoby podľa
§ 33 ods. 3 zákona, predmet metrologického dozoru, svoje identifikačné údaje, výsledky
kontroly alebo uložené nápravné opatrenia.
(2) Súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnanca kontrolovanej osoby k výsledkom
metrologického dozoru. Protokol podpisujú inšpektori a zamestnanec kontrolovanej
osoby, ktorý sa kontroly zúčastnil. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy,
ak zamestnanec kontrolovanej osoby odmietne oboznámiť sa s protokolom, dať písomné
vyjadrenie o protokole alebo podpísať protokol. Táto skutočnosť sa uvedie v protokole.
(3) Ak sa pri výkone metrologického dozoru podľa § 33 ods. 3 písm. c) a f)
zákona zistí porušenie povinnosti výrobcami a dovozcami určených meradiel alebo nedodržanie
parametrov určených meradiel, orgán metrologického dozoru bezodkladne informuje o
výsledku kontroly ústav.
(4) Ak sa pri výkone metrologického dozoru podľa § 33 ods. 3 písm. d),e),
g) a h) zákona zistí nedodržanie povinností ustanovených zákonom, orgán metrologického
dozoru bezodkladne informuje o výsledku kontroly úrad.
(5) Vzor preukazu inšpektora je v prílohe č. 5.
§ 12a
Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie
v oblasti technických noriem a technických predpisov. 7)
§ 12b
(1) Na určené meradlá uvedené na trh podľa osobitného predpisu 8) sa nevzťahuje
od 30. októbra 2006 tretí stĺpec tabuľky v prílohe č. 1.
(2) Overenie vykonané do 30. júna 2011 podľa prílohy č. 21 účinnej do 30.
júna 2011 zostáva v platnosti najneskôr do uplynutia jeho platnosti.
(3) Certifikát o kalibrácii vydaný do 30. júna 2011 podľa prílohy č. 21 účinnej
do 30. júna 2011 zostáva v platnosti najneskôr do uplynutia jeho platnosti.
§ 12ba
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. decembra 2015
(1) Schválenie typu Európskych spoločenstiev a rozhodnutie o schválení
typu Európskych spoločenstiev na
a) merače pretečeného množstva studenej vody podľa
prílohy č. 8,
b) liehomery a hustomery na lieh podľa prílohy č. 16,
c) tlakomery na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel podľa prílohy č.
19,
d) obilné skúšače podľa prílohy č. 20
sa od 1. decembra 2015 nevydáva.
(2) Konania o vydanie rozhodnutia o schválení typu Európskych spoločenstiev
podľa odseku 1 začaté do 30. novembra 2015 sa dňom 1. decembra 2015 zastavujú.
(3) Prvotné overenie Európskych spoločenstiev závaží podľa prílohy č. 17
sa vykonáva do 30. novembra 2025.
§ 12bb
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným do 1. januára 2016
Čas platnosti overenia membránových plynomerov so syntetickými membránami
do veľkosti G6 vrátane, uvedených do používania do 31. decembra 2015, ktoré majú
platné overenie, sa predlžuje podľa ustanovení účinných od 1. januára 2016.
§ 13
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2000.
Vyhláška č. 310/2000 Z.z. nadobudla účinnosť 15. októbrom 2000.
Vyhláška č. 403/2000 Z.z. nadobudla účinnosť 1. decembrom 2000.
Vyhláška č. 9/2001 Z.z. nadobudla účinnosť 15. januárom 2001.
Vyhláška č. 48/2001 Z.z. nadobudla účinnosť 15. februárom 2001.
Vyhláška č. 75/2001 Z.z. nadobudla účinnosť 15. marcom 2001.
Vyhláška č. 133/2001 Z.z. nadobudla účinnosť 15. aprílom 2001.
Vyhláška č. 27/2002 Z.z. nadobudla účinnosť 1. februárom 2002.
Vyhláška č. 69/2002 Z.z. nadobudla účinnosť 1. marcom 2002.
Vyhláška č. 427/2003 Z.z. nadobudla účinnosť 1. novembrom 2003.
Vyhláška č. 361/2004 Z.z. nadobudla účinnosť 1. júlom 2004.
Vyhláška č. 669/2004 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januárom 2005.
Vyhláška č. 187/2005 Z.z. nadobudla účinnosť 15. májom 2005.
Vyhláška č. 570/2006 Z.z. nadobudla účinnosť 30. októbrom 2006.
Vyhláška č. 171/2008 Z.z. nadobudla účinnosť 15. májom 2008 okrem bodov 3,
6, 20 a 21, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2009.
Vyhláška č. 13/2009 Z.z. nadobudla účinnosť 1. februárom 2009.
Vyhláška č. 162/2011 Z.z. nadobudla účinnosť 1. júlom 2011.
Vyhláška č. 287/2015 Z.z. nadobudla účinnosť 15. novembrom 2015.
Vyhláška č. 315/2015 Z.z. nadobudla účinnosť 1. decembrom 2015.
Vyhláška č. 316/2015 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januárom 2016.
Vyhláška č. 100/2017 Z.z. nadobudla účinnosť 15. májom 2017.
Dušan Podhorský v.r.
Čl.1
(Zavedený vyhláškou č. 27/2002 Z.z.)
1. V prílohe č. 64 sa za existujúce merače považujú tie, ktoré boli uvedené
do prevádzky pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, a za nové merače sa
považujú merače, ktoré sa uvedú do používania po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky.
2. Kto používa ako určené meradlo ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky
existujúci merač, uvedie ho do súladu s touto vyhláškou do 30. júna 2002 s výnimkou
požiadaviek na kategórie podľa prvej časti bodu 4. Existujúce merače sa uvedú do
súladu s požiadavkami na kategórie uvedené v prvej časti v bode 4 do 30. júna 2003.
Schválenie typu existujúcich meračov sa nevyžaduje. Pred prvotným overením existujúceho
merača sa preveria jeho základné parametre a stanovia sa podmienky na následné overenie.
3. Nové merače sa uvedú do súladu s prílohou č. 64 do 30. júna 2002.
PRÍL.1
DRUHY URČENÝCH MERADIEL
------------------------------------------------------------------
Položka Druh meradla Schválenie Prvotné Čas Príloha
- odbor merania typu overenie platnosti číslo
overenia 1)
------------------------------------------------------------------
1. GEOMETRICKÉ VELIČINY
1.1 Dĺžka
------------------------------------------------------------------
1.1.1 Materializované
dĺžkové
miery 2),3) 15
a) kovové áno áno 5 rokov
b) z iných
materiálov áno áno 2 roky
1.1.2 Meracie zariadenia
na meranie dĺžky
navinuteľných
materiálov
(odvaľovacie,
skladacie
a navijaky) 2) áno áno 2 roky 50
1.1.3 Dĺžkové meradlá
na kontrolu dĺžky
skladov skladacích
meracích zariadení nie áno 5 rokov 50
1.1.4 Taxametre vozidiel
taxislužby áno áno 2 roky 18
1.1.5 zrušená od 30.10.2006
1.1.6 Skúšobné sitá 2),9) nie áno 2 roky 56
1.1.7 Automatické
hladinomery 2),3) nie áno 1 rok 68
1.1.8 Prístroje na 13) nie 2 roky 20)
meranie viacerých
rozmerov 2), 3)
------------------------------------------------------------------
1.2 Plošný obsah
------------------------------------------------------------------
1.2.1 Meracie zariadenia
na meranie plošného
obsahu usní 2) áno áno 1 rok 39
------------------------------------------------------------------
1.3 Objem, prietok
------------------------------------------------------------------
1.3.1 Odmerné nádoby
kovové 2) áno áno 2 roky 47
1.3.2 Výčapné
nádoby 2) áno áno bez obmedzenia 27
1.3.3 Výčapné
dávkovače 2) áno áno 2 roky 28
1.3.4 Odmerné sklo
(odmerné banky,
byrety, pipety,
odmerné valce
triedy presnosti
"A") 2),3) áno áno bez obmedzenia 55
1.3.5 zrušená od 1.1.2005
1.3.6 Prepravné sudy
z nehrdzavejúcich
materiálov tvarovo
stále (KEG, KEG
Plus,...) 2) áno áno 10 rokov 34
1.3.7 Prepravné sudy
s výnimkou sudov
podľa bodu 1.3.6 2) áno áno 2 roky 34
1.3.8 Prepravné tanky áno áno 4 roky 34
na kvapaliny 2)
1.3.9 Stacionárne nádrže
používané ako
meradlá
objemu 2),3) 48
a) chladiace
a uschovávacie
nádrže
na mlieko nie áno 4 roky
b) drevené sudy
a nádrže nie áno 5 rokov
c) betónové
a murované
skladovacie
nádrže nie áno bez obmedzenia
d) sudy a nádrže
z ostatných
materiálov nie áno 10 rokov
1.3.10 Dávkovacie objemové
meradlá
na kvapaliny 2) áno áno 5 rokov 58
1.3.11 Objemové meradlá
na lieh 2),3),6) áno áno 3 roky 24
1.3.12 Objemové prietokové
meradlá na kvapaliny
okrem vody áno áno 2 roky 10, 11
1.3.13 Meracie zostavy 12
a) na kvapaliny
okrem vody 2) áno áno 2 roky
b) na skvapalnené
plyny 2) áno áno 1 rok
1.3.14 Hmotnostné
prietokomery
na kvapaliny 2) áno áno 2 roky 65
1.3.15 Merače pretečeného
množstva vody 2)
a) na studenú vodu áno 11) áno 6 rokov 8
b) na teplú vodu áno 12) áno 4 roky 9
1.3.16 Prepočítavače
množstva kvapalín
vrátane
pripojených
prevodníkov: 2) áno áno 2 roky 69
a) prevodníky
prietoku áno áno 2 roky 10, 11, 12, 65
b) prevodníky
teploty áno áno 2 roky 37
c) prevodníky
tlaku áno áno 2 roky 33
d) prevodníky
hustoty áno áno 2 roky 71
1.3.17 Plynomery
membránové vrátane
plynomerov
s teplotnou
korekciou 2) 13
a) s membránami z
prírodného
materiálu do
veľkosti G6
vrátane, pri
priemernej
ročnej
spotrebe
do 500 m3 a
so syntetickými
membránami do
veľkosti G6
vrátane áno áno 15 rokov
b) ostatné
membránové
plynomery áno áno 10 rokov
1.3.18 Plynomery rotačné
a turbínové 2) áno áno 5 rokov 13
1.3.19 Hmotnostné
prietokomery
na plyny 2) áno áno 2 roky 66
1.3.21 Prepočítavače
pretečeného
množstva plynu
vrátane
pripojených
prevodníkov 2)
podliehajúcich
pravidelnej
skúške na mieste
inštalácie
jedenkrát za rok
podľa prílohy
č. 35 áno áno 5 rokov 35
1.3.22 Meradlá pretečeného
objemu vody
s voľnou hladinou
podľa
prílohy
č. 64 áno 2 roky 64
1.3.23 Obaly spotrebiteľsky
balených výrobkov
klasifikované ako
odmerné nádoby 8) nie nie - Vyhl.
č. 207/2000
Z.z.
v znení
vyhl.
č. 420/2001
Z.z.
1.3.24 Meracie zostavy Podľa Podľa 1 rok 72
na lieh 2), 3) prílohy prílohy
č. 72 č. 72
------------------------------------------------------------------ 2. MECHANICKÉ VELIČINY 2.1 Hmotnosť Meradlá uvedené v položkách 2.1.1 až 2.1.4 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posudzovaniu zhody podľa osobitného predpisu 13) a počas používania následnému overovaniu. Po vykonanej oprave podliehajú následnému overeniu. ------------------------------------------------------------------
2.1.1 Váhy
s neautomatickou
činnosťou triedy
presnosti II, III
a IIII okrem váh
uvedených
v položkách
2.1.2, 2.1.3
a 2.1.4 2), 3), 7) - nie 2 roky 15)
2.1.2 Váhy
s neautomatickou
činnosťou na
zisťovanie hmotnosti
na nápravu alebo
koleso koľajových
a cestných vozidiel
staticky 3)
a) cestné - nie 1 rok 15)
b) koľajové - nie 2 roky 15)
2.1.3 Váhy
s neautomatickou
činnosťou triedy
presnosti I a II
na váženie drahých
kovov, kameňov
a cenných
materiálov
a používané
v zdravotníctve 2),3) - nie 2 roky 15)
2.1.4 Váhy
s neautomatickou
činnosťou
na počítanie
kusov a
na zisťovanie
vlastností
látok 2),7) - nie 2 roky 15)
2.1.5 Závažie 1., 2.
a 3. triedy
presnosti 2),3) nie áno 1 rok 17
2.1.6 Závažie 4. triedy
presnosti 2),3) nie áno 2 roky 17
2.1.7 Závažie 5. triedy
presnosti 2),3) nie áno 2 roky 17
2.1.8 Váhy s automatickou
činnosťou na
váženie cestných
vozidiel za pohybu
a na meranie
nápravového
zaťaženia triedy
presnosti 0,2; 0,5;
1 a 2 pre hmotnosť
vozidla a triedy
presnosti A, B, C
a D pre zaťaženie
jednotlivej nápravy
a pre zaťaženie
skupiny náprav 2),
3) áno áno 1 rok 30
2.1.9 Váhy s automatickou
činnosťou na váženie
koľajových vozidiel
triedy presnosti
0,2; 0,5; 1
a 2 2),3) áno áno 2 roky 46
2.1.10 Váhy s automatickou
činnosťou
diskontinuálne
sčítavacie triedy
presnosti 0,2; 0,5;
1 a 2 2) áno áno 2 roky 29
2.1.11 Váhy s automatickou
činnosťou dávkovacie
plniace 2) áno áno 2 roky 26
2.1.12 Váhy s automatickou
činnosťou kontrolné
a triediace 2) áno áno 2 roky 7
2.1.13 Váhy s automatickou
činnosťou kontinuálne
sčítavacie (pásové váhy)
triedy presnosti 0,5;
1 a 2 2) áno áno 2 roky 6
2.1.14 Obilné skúšače 2) áno áno 2 roky 20
------------------------------------------------------------------
2.2 Mechanický pohyb
Meradlá uvedené v položke 2.2.2 podliehajú pred uvedením na trh
schváleniu typu podľa osobitného predpisu. 5)
Meradlá uvedené v položke 2.2.2, ktoré pri overení vyhovejú
ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou
a zabezpečovacou značkou.
------------------------------------------------------------------
2.2.1 Cestné rýchlomery
(používané pri kontrole
dodržiavania pravidiel
cestnej premávky) 3) áno áno 1 rok 31
2.2.2 Záznamové zariadenia
v cestnej doprave
2),3),5) - áno 5) 2 roky 5)
------------------------------------------------------------------
2.3 Tlak
Meradlá uvedené v položke 2.3.1 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu 13) a počas používania následnému overeniu. Po oprave podliehajú následnému overeniu.
------------------------------------------------------------------
2.3.1 Neinvazívne meradlá
tlaku krvi 4)
a) mechanické - nie 2 roky 40 16)
b) elektromechanické - nie 1 rok 40 16)
2.3.2 Prevodníky tlaku
používané
v kafilérických
zariadeniach 3) áno áno 1 rok 33
2.3.3 Tlakomery
na meranie tlaku
v pneumatikách
motorových vozidiel
používané
na čerpacích
staniciach
pohonných látok,
v autoservisoch,
v pneuservisoch
a v staniciach
technickej kontroly áno áno 1 rok 19
------------------------------------------------------------------
2.4 Mechanické skúšky materiálu
------------------------------------------------------------------
2.4.1 Skúšobné trhacie
stroje a lisy 2),3) nie áno 2 roky 61
2.4.2 Kyvadlové kladivá
na skúšky vrubovej
a rázovej húževnatosti
materiálov 2),3) nie áno 2 roky 61
2.4.3 Stroje na skúšanie
tečenia materiálu
v ťahu 2),3) 61
a) so zaťažovacím
zariadením
pákovým
a s priamym
zaťažením nie áno 5 rokov
b) so zaťažovacím
zariadením
pružinovým alebo
iným nie áno 2 roky
2.4.4 Tvrdomery
na betón 3),10) nie áno 1 rok 63
2.4.5 Napínacie zariadenia
na predpätý
betón 3) nie áno 1 rok 60
2.4.6 Momentové kľúče áno áno 1 rok 59 ------------------------------------------------------------------ 3. TEPELNOTECHNICKÉ VELIČINY 3.1 Teplota, teplo
Meradlá uvedené v položke 3.1.1 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu 13) a počas používania následnému overeniu. Po oprave podliehajú následnému overeniu.
------------------------------------------------------------------
3.1.1 Lekárske
a zverolekárske
teplomery - nie 2 roky 32 17)
elektronické 4)
3.1.2 Meradlá používané
na stanovenie
spalného tepla
pri bilančných
meraniach 2), 3)
a) sklené teplomery áno áno 2 roky 38
b) elektrické
snímače teplôt áno áno 2 roky 37
c) prevodníky
teploty áno áno 2 roky 37
3.1.3 Teplomery používané
v objemových
meradlách
na lieh 2),3) áno áno 3 roky 38
3.1.4 Prevodníky teploty
používané
v kafilérických
zariadeniach 3) áno áno 1 rok 37
3.1.5 Merače tepla a ich
členy 2) 51
a) kompaktné merače
tepla áno áno 4 roky 51
b) prietokomery áno áno 4 roky 53
c) odporové snímače
teploty áno áno 4 roky 37
d) kalorimetrické
počítadlá
elektronické áno áno 4 roky 51
e) prevodníky
tlaku áno áno 2 roky 33
f) prevodníky
teploty áno áno 2 roky 37
3.1.6 Kombinované snímače
teploty určené
pre jadrové
elektrárne typu
VVER 440 áno áno 1 rok 54
------------------------------------------------------------------
4. ELEKTRICKÉ VELIČINY
------------------------------------------------------------------
4.1 Jednofázové
a viacfázové
striedavé
dynamické
(indukčné)
elektromery
(vrátane
dvojtarifných) na
priame meranie
spotreby elektrickej
energie 2) áno áno 16 rokov 14
4.2 Jednofázové
a viacfázové
striedavé
dynamické
(indukčné)
elektromery
na nepriame meranie
(pripojené cez
meracie
transformátory)
spotreby
elektrickej
energie 2) áno áno 12 rokov 14
4.3 Striedavé dynamické
(indukčné)
elektromery
s mechanickým
prídavným zariadením
na meranie nadspotreby,
meranie maxima
a viactarifné
elektromery áno áno 12 rokov 14
4.4 Jednofázové
a viacfázové
striedavé statické
elektromery
s elektronickým
meracím systémom 2) áno áno 12 rokov 14
4.5 Striedavé statické
elektromery alebo
striedavé dynamické
(indukčné)
elektromery
s elektronickým
prídavným zariadením
na meranie nadspotreby,
meranie maxima
a viactarifné
elektromery 2) áno áno 5 rokov 14
4.6 Meracie transformátory
prúdu a napätia
používané v spojení
s elektromermi 2) áno áno bez obmedzenia 52
------------------------------------------------------------------
5. OPTICKÉ VELIČINY
5.1 Svetelné veličiny
------------------------------------------------------------------
5.1.1 Luxmetre
s kremíkovým
fotodetektorom 3) nie áno 2 roky 57
5.1.2 Luxmetre so
selénovým
fotodetektorom 3) nie áno 1 rok 57
------------------------------------------------------------------
6. VELIČINY ČASU, FREKVENCIE A AKUSTIKY
6.1 Akustický tlak
Meradlá uvedené v položke 6.1.3 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu 13) a počas používania následnému overeniu. Po oprave podliehajú následnému overeniu.
------------------------------------------------------------------
6.1.1 Zvukomery
a integrujúce
zvukomery 3) áno áno 2 roky 42
6.1.2 Pásmové filtre 3) áno áno 2 roky 42
6.1.3 Tónové
audiometre 4) - nie 2 roky 44 18)
6.1.4 Meracie
mikrofóny 3) áno áno 1 rok 49
6.1.5 Osobné zvukové
expozimetre 3) áno áno 2 roky 42
6.1.6 Akustické
kalibrátory 3),4) áno áno 1 rok 45
------------------------------------------------------------------
7. FYZIKÁLNO-CHEMICKÉ VELIČINY
7.1 Hustota
------------------------------------------------------------------
7.1.1 Laboratórne
hustomery
s hodnotou dielika
< 1 kg.m-3
s výnimkou
hustomerov
na meranie
zrnitosti zemín
(Casagrande) 2),3) áno áno bez obmedzenia 70
7.1.2 Laboratórne liehomery
s hodnotou dielika
<= 0,2% 2),3) áno áno bez obmedzenia 16
7.1.3 Laboratórne
cukromery
s hodnotou dielika
0,1% 2),3) áno áno bez obmedzenia 70
7.1.4 Laboratórne
muštomery
s hodnotou dielika
0,2 kg.hl-1 2),3) áno áno bez obmedzenia 70
7.1.5 Vibračné hustomery
na kvapaliny
a plyny 2), 3) áno áno 1 rok 71
------------------------------------------------------------------
7.2 Index lomu (Refraktometria)
------------------------------------------------------------------
7.2.1 Vizuálne hranolové
refraktometre
s najväčšou
dovolenou chybou
indexu lomu
v ráde
10 na -4 2),3) nie áno 2 roky 67
7.2.2 Vizuálne hranolové
refraktometre
s najväčšou
dovolenou chybou
indexu lomu v ráde
10 na -5 2),3) nie áno 3 roky 67
7.2.3 Digitálne hranolové
refraktometre
s najväčšou dovolenou
chybou indexu lomu
v ráde 10 na -4
a 10 na -5 2),3) áno áno 2 roky 67
------------------------------------------------------------------
7.4 Vlhkosť pevných látok
------------------------------------------------------------------
7.4.1 Vlhkomery
na obilniny
a olejniny
I. triedy
presnosti 2) áno áno 1 rok 36
------------------------------------------------------------------
7.5 Chemické zloženie
------------------------------------------------------------------
7.5.1 Analyzátory
výfukových plynov
motorových vozidiel
so zážihovým
motorom 3) áno áno 1 rok 23
7.5.2 Analyzátory áno áno 1 rok s výnimkou 25
dychu 3) analyzátorov
dychu pracujúcich
na elektrochemickom
princípe a
analyzátorov
dychu uvedených
na trh do
31.12.2000, kde
je 6 mesiacov
7.5.3 Plynové áno áno 1 rok 73
chromatografy na
stanovenie
energetickej
hodnoty zemného
plynu 2)
------------------------------------------------------------------
8. VELIČINY ATÓMOVEJ A JADROVEJ FYZIKY
Meradlá uvedené v položkách 8.2, 8.3, 8.4 a 8.9 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu 13) a počas používania následnému overeniu. Po oprave podliehajú následnému overeniu.
------------------------------------------------------------------
8.1 Meradlá na kontrolu áno áno 2 roky 43 19)
dodržiavania
prevádzkových
limitov a na
kontrolu referenčných
úrovní aktivity a
objemovej aktivity
z výpustí jadrových
zariadení, zo
zariadení na ťažbu
alebo úpravu
rádioaktívnych surovín,
spracovanie alebo
aplikáciu
rádioaktívnych
materiálov a z
úpravní
rádioaktívneho odpadu
a na stanovenie
radiačnej
záťaže z výpustí
3)
8.2 Meradlá aktivity - nie 1 rok 43 19)
diagnostických
a terapeutických
preparátov
aplikovaných
pacientom in
vivo 3), 4)
8.3 Meradlá používané - nie 1 rok 41 19)
na určenie
terapeuticky
absorbovaných
dávok ionizujúceho
žiarenia
aplikovaných
pacientom 3), 4)
8.4 Meradlá vnútornej - nie 2 roky 43 19)
rádioaktívnej
kontaminácie
osôb 3), 4)
8.5 Meradlá objemovej nie áno 1 rok 43 19)
aktivity radónu
222 vo vzduchu
a vo vode a
ekvivalentnej
objemovej aktivity
radónu 222 vo
vzduchu 3)
8.6 Zostavy na áno áno 1 rok 41 19)
meranie
dozimetrických
veličín
používané v
osobnej
dozimetrii 3)
8.7 Meradlá a áno áno 2 roky 41 19)
zostavy na 43 19)
meranie veličín
rádioaktívnej
premeny a
dozimetrických
veličín
používané na
kontrolu
dodržiavania
limitov v
oblasti radiačnej
ochrany alebo
radiačnej
bezpečnosti a na
dôkazové meranie
v rámci radiačnej
monitorovacej
siete 3)
8.8 Priamo odčítacie áno áno 2 roky 41 19)
osobné dozimetre
a osobné dozimetre
signalizujúce
prekročenie vopred
nastavenej úrovne
dozimetrických
veličín, ktoré
sa nepoužívajú
súčasne s
určenými meradlami
uvedenými v položke
8.6 3)
8.9 Meradlá kvality - nie 2 roky 41 19)
zväzkov a zdrojov
röntgenového
žiarenia 3), 4)
8.10 Stacionárne meradlá nie áno 2 roky 43 19)
používané na
vyhľadávanie
skrytej
rádioaktivity v
osobnej a
nákladnej
preprave
------------------------------------------------------------------
1) Ak pri schválení typu meradla alebo pri certifikácii typu
meradla nebol určený iný čas platnosti overenia.
2) Meradlá používané pri meraniach súvisiacich s platbami
a/alebo pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov.
3) Meradlá používané pri meraniach vyplývajúcich z osobitných
predpisov, pri úradných meraniach, prípadne vyžadované štátnou
správou.
4) Meradlá používané pri diagnostike a plánovaní terapie,
súvisiace s priamym ohrozením zdravia a života pacienta.
5) Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o
záznamovom zariadení v cestnej doprave (Mimoriadne
vydanie Ú.v. EÚ, 7/zv. 1).
6) Pri schvaľovaní typu meradiel sa vyžaduje vyjadrenie
Ministerstva financií Slovenskej republiky.
7) Váhy triedy presnosti IIII sú určené na váženie piesku,
kamenia, tuhého komunálneho odpadu, stavebnej sutiny a na
váženie malty a betónu u výrobcov a prepravcov.
8) Výroba a dovoz obalov podlieha metrologickému dozoru.
9) STN ISO 3310-1, STN ISO 3310-2, STN ISO 3310-3.
10) STN 73 1373.
11) Schváleniu typu nepodliehajú merače menovitého prietoku Qn nad
400 m3.h-1 uvádzané na trh podľa požiadaviek platných
v Slovenskej republike.
12) Schváleniu typu nepodliehajú merače menovitého prietoku Qn nad
200 m3.h-1 uvádzané na trh podľa požiadaviek platných
v Slovenskej republike.
13) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky
a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
14) § 9 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z.z.
15) Overenie podľa bodu 8.2 STN EN 45501.
16) Overenie podľa prílohy č. 40 a STN EN 1060-1 až 3.
17) Overenie podľa prílohy č. 32 a STN EN 12470-3.
18) Overenie podľa prílohy č. 44 a STN EN 60645-1.
19) Overenie podľa technických noriem.
20) Overenie podľa harmonizovaných noriem alebo normatívnych
dokumentov podľa § 13 nariadenia vlády Slovenskej republikyč. 294/2005 Z.z. o meradlách.
PRÍL.2
GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE ZNAČIEK SCHVÁLENÉHO TYPU A OSOBITNÝCH ZNAČIEK
Národné značky
Obr. č. 1 Národná značka schváleného typu, pričom XXX je odbor
merania, YY je rok schválenia typu, ZZZ je poradové číslo.
Obr. č. 2 Národná značka schváleného typu s obmedzením.
Obr. č. 3 Národná značka schváleného typu pre meradlo, ktoré
nepodlieha prvotnému overeniu.
Obr. č. 4 Národná osobitná značka označujúca meradlo, ktoré
nepodlieha schváleniu typu.
Značky Európskych spoločenstiev
Obr. č. 5 Značka schváleného typu Európskych spoločenstiev.
Obr. č. 6 Značka schváleného typu Európskych spoločenstiev
s obmedzením.
Obr. č. 7 Značka schváleného typu Európskych spoločenstiev pre
meradlá, ktoré nepodliehajú prvotnému overeniu.
Obr. č. 8 Osobitná značka Európskych spoločenstiev označujúca
meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu.
PRÍL.3
GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE OVEROVACÍCH ZNAČIEK
Národné overovacie značky
Obr. č. 1 Overovacia značka Slovenského metrologického ústavu
alebo určenej organizácie.
Obr. č. 2 Značka čiastočného overenia.
Obr. č. 3 Overovacia značka autorizovanej osoby.
Obr. č. 4 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené,
dopĺňajúce overovaciu značku Slovenského
metrologického ústavu alebo určenej organizácie
(razidlo).
Obr. č. 5 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené,
dopĺňajúce overovaciu značku Slovenského
metrologického ústavu alebo určenej organizácie
(plombovacie kliešte, vypaľovadlo,
samolepka).
Obr. č. 6 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené,
dopĺňajúce overovaciu značku autorizovanej osoby
(razidlo).
Obr. č. 7 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené,
dopĺňajúce overovaciu značku autorizovanej osoby
(plombovacie kliešte, vypaľovadlo, samolepka).
Obr. č. 7a Vyhotovenie číslic k obr. č. 4 a 5 (písmo: Arial,
rez písma: normálne).
Obr. č. 7b Vyhotovenie číslic k obr. č. 6 a 7.
Príklady overovacích značiek - samolepiek doplnených dátumom overenia
Obrázok č. 8
Obrázok č. 9
Obrázok č. 10 a 11
Obrázok č. 8 Príklad overovacej značky - samolepky ústavu alebo
určenej organizácie.
Obrázok č. 9 Príklad overovacej značky - samolepky autorizovanej
osoby.
Obrázok č. 10 Príklad overovacej značky - samolepky ústavu alebo
určenej organizácie.
Obrázok č. 11 Príklad overovacej značky - samolepky autorizovanej
osoby.
Značky prvotného overenia Európskych spoločenstiev
Obrázok č. 12
Obrázok č. 13
Obrázok č. 14 Obrázok č. 15
PRÍL.4
GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE ZABEZPEČOVACEJ ZNAČKY PODNIKATEĽA - OPRAVÁRA
Obr. č. 1 Záväzná lícna strana zabezpečovacej značky, pričom
X - písmeno označujúce druh meradla (S - meracie sústavy
pre kvapaliny okrem vody a skvapalnené plyny; V - váhy),
NN - identifikačné číslo podnikateľa - opravára, rozmer
a = (8 až 10) mm.
Obr. č. 2 Odporúčaná rubová strana zabezpečovacej značky, pričom
* - obchodné meno alebo logo podnikateľa - opravára,
nn - identifikačné číslo zamestnanca, ktorý vykonal
opravu meradla.
Obr. č. 3 Vzor štítku, ktorým opravár opatrí meradlo po oprave.
PRÍL.6
KONTINUÁLNE SČÍTAVACIE VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou
činnosťou, ktoré sa používajú na meranie hmotnosti produktu vcelku, s využitím pôsobenia
gravitácie na tieto produkty ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou určené na trh členských
štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom
priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú
medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky,
ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.
3. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou určené na trh Slovenskej
republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti
sú uvedené v druhej časti alebo technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých
podrobnosti sú uvedené v tretej časti tejto prílohy.
4. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou pred uvedením na
trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri
schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej a tretej časti
tejto prílohy.
5. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou schváleného typu
výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
6. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou, ktoré pri overení
vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.
7. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou počas ich používania
ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní kontinuálnych sčítavacích váh s automatickou činnosťou
určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou
v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu
Kapitola 1
DEFINÍCIE A TERMINOLÓGIA
1. KLASIFIKÁCIA VÁH PODĽA SPÔSOBU ČINNOSTI
1.1 Váhy s automatickou činnosťou
Váhy, ktoré vykonávajú váženie bez zásahu obsluhy
a ktoré uvedú do chodu automatický proces
charakteristický pre tieto váhy.
1.2 Váhy s neautomatickou činnosťou
Váhy, ktoré vyžadujú v priebehu procesu váženia zásah
obsluhy, najmä pokiaľ ide o naloženie a/alebo zloženie
meraného zaťaženia na nosič zaťaženia váh alebo z neho
a pokiaľ ide o určenie výsledku váženia.
2. DEFINÍCIA
Kontinuálne sčítavacie váhy s pásovým dopravníkom sú
váhy s automatickou činnosťou, ktoré určujú hmotnosť
materiálu priebežne vcelku bez jeho systematického
delenia a bez prerušenia chodu pásu.
V tejto prílohe budú také váhy označované skrátene ako
pásové váhy.
3. TERMINOLÓGIA
3.1 Všeobecné údaje
Pre pásové váhy platia termíny a definície podľa
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 399/1999 Z.z.,
ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických
požiadavkách na váhy s neautomatickou činnosťou doplnené
o body 2 a 3 tejto prílohy.
3.2 Klasifikácia
3.2.1 Podľa spôsobu sčítavania
3.2.1.1 Pripočítaním
Pásové váhy, na ktorých sčítavacie zariadenie
pripočítava jednotlivé čiastočné zaťaženia, z ktorých
každé zodpovedá danému posunu pása.
3.2.1.2 Integráciou
Pásové váhy, na ktorých sčítavacie zariadenie vykonáva
integráciu okamžitého zaťaženia jednotkovej dĺžky pása
a rýchlosti pása.
3.2.2 Podľa typu nosiča zaťaženia
3.2.2.1 S vážiacou plošinou
Pásové váhy, pri ktorých tvorí nosič zaťaženia len jednu
časť dopravníka nazývanú vážiaca plošina.
3.2.2.2 S pásovým dopravníkom
Pásové váhy, pri ktorých celý dopravník predstavuje
nosič zaťaženia.
3.3 Konštrukčné časti
3.3.1 Hlavné konštrukčné časti
3.3.1.1 Pásový dopravník je zariadenie, ktoré prepravuje výrobok
na páse uloženom na valčekoch otáčajúcich sa okolo
vlastnej osi.
3.3.1.1.1 Nosné valčeky sú valčeky, na ktorých je dopravníkový pás
uložený v pevnom ráme.
3.3.1.1.2 Vážiace valčeky sú valčeky, na ktorých je dopravníkový
pás uložený na nosiči zaťaženia vážiacej jednotky.
3.3.1.2 Vážiaca jednotka sú všetky súčasti váh s neautomatickou
činnosťou alebo iné zariadenie poskytujúce informáciu
o hmotnosti meraného zaťaženia.
3.3.1.3 Prevodník posuvu pása
Zariadenie na dopravníku, ktoré dáva informáciu o posuve
pása o určitú dĺžku alebo úmernú informáciu o rýchlosti
pása.
3.3.1.3.1 Snímač posuvu
Časť prevodníka posuvu pása, ktorá je neustále spojená
s pásom.
3.3.1.4 Sčítavacie zariadenie
Zariadenie vykonávajúce súčet jednotlivých hodnôt
zaťažení alebo integráciu okamžitého zaťaženia
jednotkovej dĺžky pása a rýchlosti pása na základe
údajov z vážiacej jednotky a z prevodníka posuvu pása.
3.3.1.5 Súčtové indikačné zariadenie
Zariadenie prijímajúce informácie zo sčítavacieho
zariadenia a indikujúce súčet hmotnosti prepravovaného
zaťaženia.
3.3.1.5.1 Indikačné zariadenie celkového súčtu (bez zariadenia na
opätovné nastavenie nuly)
Zariadenie indikujúce celkovú hmotnosť všetkých
sčítaných zaťažení.
3.3.1.5.2 Indikačné zariadenie čiastkového súčtu (so zariadením na
opätovné nastavenie nuly)
Zariadenie indikujúce celkovú hmotnosť všetkých zaťažení
sčítaných počas určitej limitovanej periódy.
3.3.1.5.3 Doplnkové súčtové indikačné zariadenie
Súčtové indikačné zariadenie s hodnotou dielika väčšou,
ako je hodnota dielika indikačného zariadenia celkového
súčtu, ktorým sa indikuje celková hmotnosť zaťaženia
prepravovaného po dostatočne dlhý čas prevádzky. Tieto
zariadenia možno vybaviť nulovacím zariadením.
3.3.1.5.4 Skúšobné súčtové indikačné zariadenie
Zariadenie s hodnotou dielika menšou, ako je hodnota
dielika indikačného zariadenia celkového súčtu určená na
skúšobné účely.
3.3.1.6 Nulovacie zariadenie
Zariadenie umožňujúce nulový súčet pri určitom počte
kompletných pretočení prázdneho dopravníka; nulovacie
zariadenie môže byť neautomatické, poloautomatické alebo
automatické.
3.3.1.6.1 Indikačné zariadenie nulového súčtu (indikátor nuly)
Indikačné zariadenie oddelené od indikátora súčtu,
pripojené k nulovaciemu zariadeniu a umožňujúce kontrolu
nastavenia nuly pri nezaťaženom páse.
3.3.1.6.2 Neautomatické nulovacie zariadenie
Zariadenie umožňujúce vizuálnu kontrolu, nastavenie na
nulu a kontrolu nastavenia na nulu operátorom.
3.3.1.6.3 Poloautomatické nulovacie zariadenie
Zariadenie umožňujúce po ručne zadanom príkaze
automatické nastavenie pásových váh na nulu, alebo
zariadenie ukazujúce po ručnom zadaní príkazu hodnotu,
o ktorú je potrebné upraviť nulovacie zariadenie.
3.3.1.6.4 Automatické nulovacie zariadenie
Zariadenie umožňujúce nastavenie pásových váh na nulu po
chode nezaťaženého pásu bez zásahu obsluhy.
3.3.2 Prídavné časti
3.3.2.1 Indikačné zariadenie okamžitého zaťaženia
Zariadenie indikujúce hmotnosť zaťaženia pôsobiaceho na
vážiacu jednotku v každom danom okamihu.
3.3.2.2 Indikačné zariadenie hmotnostného prietoku
Zariadenie indikujúce okamžitý hmotnostný prietok (ďalej
len "prietok"), a to buď ako hmotnosť prepravovaného
výrobku za jednotku času, alebo ako percentuálny podiel
maximálneho prietoku.
3.3.2.3 Zariadenia na kontrolu prevádzky váh
Zariadenia umožňujúce kontrolu niektorých funkcií váh,
a to najmä simulovanie vplyvu konštantného zaťaženia pri
prázdnom páse (zariadenie na kontrolu nuly s prídavným
závažím), alebo porovnanie dvoch integrácií zaťaženia na
jednotku dĺžky počas rovnako dlhých časových intervalov,
alebo indikáciu prekročenia najväčšieho zaťaženia alebo
maximálneho prietoku, alebo upozornenie užívateľa na
chybu v chode pásovej váhy, najmä v jej elektrických
súčastiach.
3.3.2.4 Zariadenie na reguláciu prietoku
Zariadenie na zabezpečenie naprogramovaného prietoku.
3.3.2.5 Zariadenie na predvoľbu
Zariadenie umožňujúce prerušiť prísun dodávky váženého
materiálu, ak súčet zaťažení dosiahol predvolenú
hodnotu.
3.3.2.6 Simulátor posuvu
Pomocné overovacie zariadenie používané pri skúškach
pásových váh bez dopravníka, určené na simulovanie
posuvu pása.
4. METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
4.1 Dielik súčtovej stupnice
Hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti rovnajúca sa
v prípade
- kontinuálnej (analógovej) indikácie najmenšiemu
dieliku na stupnici sčítanej hmotnosti (dt),
- diskontinuálnej (digitálnej) indikácie rozdielu medzi
dvoma za sebou nasledujúcimi hodnotami sčítanej
hmotnosti (dtd).
4.2 Dielik stupnice (d0) indikačného zariadenia nulového
súčtu (indikátora nuly)
Hodnota dielika (d0) indikačného zariadenia nulového
súčtu vyjadrená v jednotkách hmotnosti sa rovná
v prípade
- kontinuálnej (analógovej) indikácie najmenšiemu
dieliku na stupnici indikátora nuly,
- diskontinuálnej (digitálnej) indikácie rozdielu medzi
dvoma za sebou nasledujúcimi hodnotami indikačného
zariadenia nulového súčtu.
4.3 Dĺžka vážiaceho úseku (L)
Vzdialenosť medzi osami vážiacich valčekov na krajoch
vážiacej plošiny zväčšená o polovicu vzdialeností medzi
osami každého z týchto valčekov a medzi osami
najbližších nosných valčekov dopravníka.
4.4 Vážiaci cyklus
Súhrn operácií vzťahujúcich sa na každé pridanie
čiastkového zaťaženia, po ktorom sa súčasti
spočítavacieho zariadenia vrátili po prvýkrát do svojej
východiskovej polohy alebo stavu.
4.5 Horná medza váživosti (Max) a dolná medza váživosti
(Min) vážiacej jednotky
4.5.1 Horná medza váživosti
Maximálne okamžité netto zaťaženie dopravníkového pása,
ktoré má vážiaca jednotka vážiť.
4.5.2 Dolná medza váživosti
Hodnota netto zaťaženia, pod ktorou môže použitie
výsledkov váženia spôsobiť nadmernú relatívnu chybu vo
výsledku sčítania.
4.5.3 Rozsah váživosti vážiacej jednotky
Interval medzi hornou a dolnou medzou váživosti.
4.6 Maximálny prietok (Qmax) a minimálny prietok (Qmin)
4.6.1 Maximálny prietok
Maximálny prietok je prietok dosiahnutý pri hornej medzi
váživosti vážiacej jednotky a maximálnej rýchlosti pásu.
4.6.2 Minimálny prietok
Hodnota prietoku, pod ktorou môže nadmerná relatívna
chyba ovplyvniť výsledok váženia.
4.7 Priemerný skúšobný prietok (Qe)
Podiel súčtu hmotnosti zaťažení (C) a čas trvania skúšky
(t):
C
Qe = --- .
t
4.8 Najmenšie sčítané zaťaženie
Minimálna sčítaná hmotnosť výrobku, pod ktorej hodnotou
výsledok váženia môžu ovplyvniť chyby väčšie, ako sú
najväčšie dovolené chyby pre ktorýkoľvek prietok medzi
maximálnym a minimálnym prietokom.
4.9 Maximálne zaťaženie jednotkovej dĺžky pása
Podiel hornej medze váživosti vážiacej jednotky a dĺžky
vážiaceho úseku
Max
--- .
LKapitola 2
METROLOGICKÉ POŽIADAVKY
5. TRIEDY PRESNOSTI
5.1 Triedy presnosti
Pásové váhy sú rozdelené do dvoch tried presnosti:
trieda 1,
trieda 2.
5.2 Klasifikácia (zaradenie do tried presnosti)
Pásové váhy sú klasifikované podľa ich metrologických
charakteristík a vlastností.
5.2.1 Charakteristiky triedy presnosti 1
5.2.1.1 Dielik súčtovej stupnice
Dielik súčtovej stupnice musí byť
1
- menší alebo rovná sa ----- zaťaženia sčítaného počas
2 000
jednej hodiny pri maximálnom prietoku,
1
- väčší alebo rovná sa ------ tohto zaťaženia.
50 000
5.2.1.2 Dielik stupnice indikačného zariadenia nulového súčtu
(d0)
Za podmienky, že nie je väčší ako dielik súčtovej
stupnice,
- kontinuálny (analógový) dielik musí byť menší alebo
1
rovná sa ------ zaťaženia sčítaného za jednu hodinu pri
20 000
maximálnom prietoku,
- diskontinuálny (digitálny) dielik musí byť menší alebo
1
rovná sa ------ tohto zaťaženia.
40 000
5.2.2 Charakteristiky triedy presnosti 2
5.2.2.1 Dielik súčtovej stupnice
Dielik súčtovej stupnice musí byť
1
- menší alebo rovná sa ------- zaťaženia sčítaného počas
1 000
jednej hodiny pri maximálnom prietoku,
1
- väčší alebo rovná sa ------- tohto zaťaženia.
25 000
5.2.2.2 Dielik stupnice indikačného zariadenia nulového súčtu
Za podmienky, že nie je väčší ako dielik súčtovej
stupnice,
- kontinuálny (analógový) dielik musí byť menší alebo
1
rovná sa ------ zaťaženia sčítaného za jednu hodinu
10 000
pri maximálnom prietoku,
- diskontinuálny (digitálny) dielik musí byť menší alebo
1
rovná sa ------- tohto zaťaženia.
20 000
5.2.3 Tvar dielikov stupnice
Hodnoty dielikov stupnice musia byť v tvare
1.10 na n, 2.10 na n, 5.10 na n, pričom n je celé kladné
číslo, celé záporné číslo alebo nula;
dieliky stupnice indikačného zariadenia nulového súčtu
a dieliky stupnice skúšobného súčtového indikačného
zariadenia nemusia túto požiadavku spĺňať.
5.2.4 Pásové váhy so zariadením na kontrolu nuly s prídavným
závažím
Podmienky uvedené v bodoch 5.2.1.2, 5.2.2.2 a 5.2.3,
vzťahujúce sa na indikačné zariadenie nulového súčtu, sa
vzťahujú aj na indikátor kontrolnej hodnoty.
5.2.5 Minimálny prietok
Minimálny prietok musí byť 20% z maximálneho prietoku.
6. NAJVÄČŠIE DOVOLENÉ CHYBY
Po správnom nastavení nuly nezaťaženej pásovej váhy
najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, sa musia
rovnať hodnotám uvedeným v nasledujúcej časti, a to pre
všetky sčítané hmotnosti, ktoré sú väčšie alebo rovnajú
sa najmenšiemu sčítanému zaťaženiu.
6.1 Najväčšie dovolené chyby pri prvotnom overovaní
6.1.1 Trieda 1
0,5% sčítaného zaťaženia pre všetky prietoky v rozmedzí
od 20% do 100% maximálneho prietoku.
6.1.2 Trieda 2
1% sčítaného zaťaženia pre všetky prietoky v rozmedzí od
20% do 100% maximálneho prietoku.
6.2 Najväčšie dovolené chyby v prevádzke
6.2.1 Trieda 1
1% sčítaného zaťaženia pre všetky prietoky v rozmedzí od
20% do 100% maximálneho prietoku.
6.2.2 Trieda 2
2% sčítaného zaťaženia pre všetky prietoky v rozmedzí od
20% do 100% maximálneho prietoku.
7. POUŽITEĽNOSŤ NAJVÄČŠÍCH DOVOLENÝCH CHÝB
7.1 Ak je indikátor súčtu diskontinuálny (digitálny),
najväčšie dovolené chyby musia byť zväčšené o jeden
dielik stupnice tohto zariadenia.
7.2 Ak je pásová váha vybavená viacerými indikátormi súčtu,
chyby výsledkov indikovaných každým jedným indikátorom
nesmú prekročiť najväčšie dovolené chyby.
Pre dané sčítané zaťaženie musí byť rozdiel vždy medzi
dvoma a dvoma výsledkami menší alebo sa rovnať týmto
hodnotám:
- jeden dielik stupnice na diskontinuálnom (digitálnom)
indikačnom zariadení, ak sa výsledky získavajú z dvoch
diskontinuálnych indikátorov,
- absolútna hodnota najväčšej dovolenej chyby, ak sa
výsledky získavajú z dvoch kontinuálnych (analógových)
indikátorov,
- väčšia z nasledujúcich dvoch hodnôt:
- absolútna hodnota najväčšej dovolenej chyby alebo
- jeden dielik diskontinuálnej (digitálnej) stupnice,
ak sú výsledky indikované kontinuálnym (analógovým)
indikátorom a diskontinuálnym (digitálnym)
indikátorom.
7.3 Simulačné skúšky
7.3.1 Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, pri
simulačných skúškach
7.3.1.1 Trieda 1
Pre všetky prietoky medzi 5% a 20% maximálneho prietoku:
0,07% celkového zaťaženia sčítaného pri maximálnom
prietoku počas skúšky;
pre všetky prietoky medzi 20% a 100% maximálneho
prietoku:
0,35% celkového sčítaného zaťaženia.
7.3.1.2 Trieda 2
Pre všetky prietoky medzi 5% a 20% maximálneho prietoku:
0,14% celkového zaťaženia sčítaného pri maximálnom
prietoku počas skúšky;
pre všetky prietoky medzi 20% a 100% maximálneho
prietoku:
0,7% celkového sčítaného zaťaženia.
7.3.2 Simulátor pohybu
Pri simulovaní rýchlostí pohybu potrebných pri skúškach
nesmie byť relatívna simulačná chyba väčšia ako 20%
najväčšej dovolenej chyby sčítaného zaťaženia. Táto
chyba je zahrnutá v najväčších dovolených chybách.
7.3.3 Rozdiel medzi dvoma výsledkami získanými pri zmene
simulovanej rýchlosti
Pri všetkých zmenách simulovaných rýchlostí
zodpovedajúcich zmenám do + -10% rýchlosti
dopravníkového pásu udaného výrobcom nesmú byť zmeny
relatívnych chýb vo výsledkoch simulačných testov väčšie
ako 20% najväčšej dovolenej chyby uvedenej v bode 7.3.1.
7.3.4 Rozdiel medzi dvoma výsledkami získanými zmenou miesta
pôsobenia toho istého zaťaženia
Pri zmene miesta pôsobenia toho istého zaťaženia
spôsobom, ktorý je pri danom modeli nosiča zaťaženia
možný, rozdiel medzi dvoma výsledkami nesmie byť väčší
ako absolútna hodnota najväčšej dovolenej chyby.
7.3.5 Nulovanie
Výsledky po vynulovaní prístroja nesmú byť pri žiadnom
zaťažení v rozsahu nulovacieho zariadenia vyššie, ako sú
požiadavky na najväčšie dovolené chyby sčítaného
zaťaženia.
7.3.6 Ovplyvňujúce faktory
7.3.6.1 Teplota
Pásové váhy musia po vynulovaní spĺňať požiadavky
týkajúce sa najväčších dovolených chýb pri všetkých
zjavne konštantných teplotách v rozpätí od - 10 stupňov
C do + 40 stupňov C. Pri použití pásových váh
v špeciálnych podmienkach sa však môžu tieto teplotné
rozsahy od uvedených líšiť. V takých prípadoch musí byť
teplotný interval aspoň 30 stupňov C a musí byť
indikovaný v opisnom označení. Pri skúškach sa teplota
považuje za zjavne konštantnú vtedy, ak jej zmeny nie sú
počas hodiny väčšie ako 5 stupňov C.
Pri zmene teploty o 10 stupňov C za podmienky, že
rýchlosť zmeny teploty nie je väčšia ako 5 stupňov C za
hodinu, nesmie sa pri pásových váhach zmeniť indikácia
nuly alebo kontrolná hodnota pri váhach vybavených
kontrolným nulovacím zariadením s prídavným závažím
o viac ako
0,07% pre triedu 1,
0,14% pre triedu 2
zaťaženia sčítaného počas skúšky pri maximálnom
prietoku.
7.3.6.2 Vplyv dodávky elektrického prúdu
Pásové váhy musia spĺňať požiadavky najväčších
dovolených chýb bez nulovania v nasledujúcich medziach
kolísania elektrického prúdu:
- od - 1% do + 10% normálneho napätia,
- od - 2% do + 2% normálnej frekvencie.
7.3.6.3 Iné ovplyvňujúce faktory
Pásové váhy musia spĺňať za bežných podmienok ich
používania požiadavky na najväčšie dovolené chyby aj
vtedy, ak sú vystavené iným ovplyvňujúcim faktorom než
uvedeným v bodoch 7.3.6.1 a 7.3.6.2, a to faktorom
závisiacim od podmienok ich inštalácie (vibrácie,
atmosférické vplyvy a pod.).
7.3.7 Metrologické charakteristiky
7.3.7.1 Opakovateľnosť
Rozdiel medzi dvoma výsledkami získanými pri tom istom
zaťažení uloženom na nosiči zaťaženia za rovnakých
podmienok nesmie byť väčší ako absolútna hodnota
najväčšej dovolenej chyby.
7.3.7.2 Pohyblivosť sčítavacieho zariadenia
Pre všetky prietoky od minimálneho po maximálny a pre
dve zaťaženia, ktoré sa líšia od seba hodnotou
rovnajúcou sa najväčšej dovolenej chybe pri tomto
zaťažení, rozdiel vo výsledkoch sa musí rovnať aspoň
polovici z vypočítanej hodnoty vyplývajúcej z rozdielu
medzi oboma zaťaženiami.
7.3.7.3 Pohyblivosť indikátora použitého na nastavenia nuly
Pri skúškach trvajúcich tri minúty musí byť zreteľne
viditeľný rozdiel medzi výsledkom dosiahnutým bez
zaťaženia a so zaťažením, naloženým alebo zloženým,
rovnajúci sa nasledujúcim percentuálnym hodnotám
z hornej medze váživosti
0,1% pre triedu 1,
0,2% pre triedu 2.
7.3.7.4 Stabilita nuly
7.3.7.4.1 Krátkodobá stabilita
Po piatich trojminútových skúškach chodu naprázdno
rozdiel medzi najmenším a najväčším dosiahnutým
výsledkom nesmie prekročiť uvedené percentuálne hodnoty
zaťaženia sčítaného za hodinu pri maximálnom prietoku:
0,0025% pre triedu 1,
0,005% pre triedu 2.
7.3.7.4.2 Dlhodobá stabilita
Opakuje sa skúška uvedená v bode 7.3.7.4.1 po troch
hodinách chodu naprázdno v stabilných podmienkach a bez
priebežného nulovania:
- rozdiel medzi najmenším a najväčším dosiahnutým
výsledkom nesmie prekročiť medze uvedené v bode
7.3.7.4.1,
- rozdiel medzi najmenším a najväčším dosiahnutým
výsledkom (bod 7.3.7.4.1) nesmie byť väčší ako
nasledujúce percentuálne hodnoty zaťaženia sčítaného
za hodinu pri maximálnom prietoku:
0,0035% pre triedu 1,
0,007% pre triedu 2.
7.3.7.5 Doplnkové indikačné zariadenia súčtu
Doplnkové súčtové zariadenia:
- nesmú ovplyvniť chod váh,
- musia byť skonštruované tak, aby ich výsledky boli
správne.
7.3.7.6 Pásové váhy vybavené zariadením na kontrolu nuly
s prídavným závažím
Na pásové váhy vybavené zariadením na kontrolu nuly
s prídavným závažím sa vzťahujú požiadavky bodov
7.3.7.3 a 7.3.7.4, pričom skúšky sa vykonajú s prídavným
závažím; najväčšie dovolené zmeny od kontrolnej hodnoty
musia byť vypočítané podľa týchto bodov.
7.4 Skúšky na mieste používania
Najväčšie dovolené chyby sa vzťahujú na akékoľvek
množstvo výrobku rovnajúce sa aspoň najmenšiemu
súčtovému zaťaženiu.
7.4.1 Snímač posuvu
Medzi snímačom posuvu a pásom nesmie byť žiadny preklz.
7.4.2 Váhy použité pri skúškach
Váhy použité pri skúškach s výrobkom alebo výrobkami
určenými na váženie na pásových váhach (ďalej len
"materiálová skúška") musia umožňovať kontrolu hodnoty
sčítaného zaťaženia s chybou nie väčšou ako 20%
najväčšej dovolenej chyby.
7.4.3 Hodnota najmenšieho súčtového zaťaženia
Najmenšie súčtové zaťaženie sa musí aspoň rovnať
najväčšej z týchto troch hodnôt:
- zaťaženie získané pri maximálnom prietoku pri jednom
pretočení pása,
- 2% zo zaťaženia sčítaného za jednu hodinu pri
maximálnom prietoku, alebo 200-násobok dielika
súčtovej stupnice váh triedy 1,
- 1% zo zaťaženia sčítaného za jednu hodinu pri
maximálnom prietoku alebo 100-násobok hodnoty dielika
súčtovej stupnice váh triedy 2.
7.4.4 Metrologické charakteristiky
7.4.4.1 Zmeny relatívnych chýb
Rozdiel medzi relatívnymi chybami pri viacerých
výsledkoch získaných pri zjavne identických prietokoch
v približne rovnakých množstvách materiálu a za
rovnakých podmienok nesmie byť väčší, ako je absolútna
hodnota najväčšej dovolenej chyby.
7.4.4.2 Najväčšie dovolené chyby pri kontrole nuly
Po určitom počte kompletných pretočení pásu nesmie
nulový ukazovateľ počas skúšky prekročiť tieto
percentuálne hodnoty zaťaženia sčítaného pri maximálnom
prietoku:
0,1% pre triedu 1,
0,2% pre triedu 2.
7.4.4.3 Pohyblivosť indikátora použitého na nastavenie nuly
Pri skúškach, ktorých počet sa rovná počtu kompletných
pretočení pása za čas nepresahujúci tri minúty, musí byť
zreteľne viditeľný rozdiel medzi výsledkom dosiahnutým
bez zaťaženia a s naloženým alebo zloženým zaťažením
rovnajúcim sa týmto percentuálnym hodnotám z hornej
medze váživosti:
0,1% pre triedu 1,
0,2% pre triedu 2.
7.4.4.4 Stabilita nuly
Rozdiely medzi najväčšími a najmenšími dosiahnutými
výsledkami piatich skúšok, z ktorých každá trvá čas
rovnajúci sa času, za ktorý sa vykonajú kompletné
pretočenia pása v čase čo najviac sa blížiacom k trom
minútam, nesmú prekročiť uvedené percentuálne hodnoty
zaťaženia sčítaného za hodinu pri maximálnom prietoku:
0,0035% pre triedu 1,
0,007% pre triedu 2.
7.4.4.5 Váhy vybavené zariadením na kontrolu nuly s prídavným
závažím
Na pásové váhy vybavené zariadením na kontrolu nuly sa
tiež vzťahujú požiadavky bodov 7.4.4.2, 7.4.4.3
a 7.4.4.4, pričom skúšky sa vykonajú s prídavným
závažím; najväčšie dovolené zmeny od kontrolnej hodnoty
musia byť vypočítané podľa ustanovení uvedených bodov;
pásové váhy vybavené zariadením na kontrolu nuly
s prídavným závažím s hmotnosťou do 20% hornej medze
váživosti vážiacej jednotky musia tiež spĺňať požiadavky
bodu 7.4.4.2 na kontrolu nuly.
7.5 Tabuľkový prehľad hlavných metrologických požiadaviek
----------------------------------------------------------------------------
TRIEDA 1 TRIEDA 2
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota Cmax Cmax Cmax Cmax
dielika ------- <= dt alebo dtd <= ------ ------- <= dt alebo dtd <= -----
súčtovej 50 000 2 000 25 000 1 000
stupnice
(dt alebo
dtd)
(pozri 5.2)
----------------------------------------------------------------------------
Dielik Kontinuálna indikácia Kontinuálna indikácia
stupnice Cmax Cmax
indikačného d0 <= ------- d0 <= -------
zariadenia 20 000 10 000
nulového
súčtu (d0) Diskontinuálna indikácia Diskontinuálna indikácia
Cmax Cmax
d0 <= ------- d0 <= -------
40 000 20 000
a d0 <= dt alebo dtd a d0 <= dt alebo dtd
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšie
dovolené
chyby
(materiálové
skúšky)
- prvotné
overovanie
(pozri 6.2) 0,5% C 1% C
- kontrola
v prevádzke
(pozri 6.2) 1% C 2% C
----------------------------------------------------------------------------
Použiteľnosť
najväčších
dovolených chýb
(pozri 7)
Simulačné
skúšky
(pozri 7.3)
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšie
dovolené chyby
(pozri 7.3.1):
- pre Qmax/20 <=Q<=Qmax/5 0,07% Qmax x t 0,14% Qmax x t
- pre Qmax/5 <=Q<=Qmax 0,35% C 0,7% C
----------------------------------------------------------------------------
Teplota
(pozri 7.3.6.1)
Zmena indikácie 0,07% Qmax x t 0,14% Qmax x t
nuly pri zmene
teploty
o 10 stupňov C
----------------------------------------------------------------------------
Rozdiel medzi výsledkami získanými bez zaťaženia a so zaťažením
---------------------------------------------------------------
Pohyblivosť
indikátora
použitého
na nastavenia 0,1% max 0,2% max
nuly (pozri
7.3.7.3)
---------------------------------------------------------------
Musí byť zreteľne viditeľný
----------------------------------------------------------------------------
Stabilita nuly Pre skúšky trvajúce tri minúty
(pozri 7.3.7.4) ------------------------------------------------------------
- krátkodobá stabilita Zmena <= 0,0025% Cmax Zmena <= 0,005% Cmax
- dlhodobá stabilita Zmena <= 0,0035% Cmax Zmena <= 0,007% Cmax
----------------------------------------------------------------------------
Skúšky na mieste
použitia (pozri
7.4)
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota >= 1 pretočenie pásu pri Qmax >= 1 pretočenie pásu pri Qmax
najmenšieho >= 2% Cmax >= 1% Cmax
súčtového >= 200 dt alebo dtd >= 100 dt alebo dtd
zaťaženia
(pozri 7.4.3)
----------------------------------------------------------------------------
Pohyblivosť Rozdiel medzi výsledkami získanými bez zaťaženia a so zaťažením
indikátora ---------------------------------------------------------------
použitého na 0,1% max 0,2% max
nastavenia ---------------------------------------------------------------
nuly (pozri
7.4.4.3) Musí byť zreteľne viditeľný
----------------------------------------------------------------------------
Stabilita Pre skúšky, ktoré trvajú čas, za ktorý sa vykonajú kompletné
nuly pretočenia pása v čase čo najviac sa blížiacom k trom minútam
(pozri ---------------------------------------------------------------
7.4.4.4)
- stabilita Zmena <= 0,0035% Cmax Zmena <= 0,007% Cmax
(krátkodobá)
----------------------------------------------------------------------------
C = sčítané zaťaženie,
t = čas trvania skúšky v hodinách,
Cmax = zaťaženie sčítané za jednu hodinu pri maximálnom prietoku.Kapitola 3
TECHNICKÉ POŽIADAVKY
8. ZOSTAVA
Pásové váhy musia obsahovať:
- pásový dopravník,
- vážiacu jednotku,
- prevodník posuvu pása,
- sčítavacie zariadenie,
- indikačné zariadenie celkového súčtu,
- nulovacie zariadenie.
Nulovacie zariadenie pásových váh musí byť vybavené
indikátorom nuly oddeleným od indikátora celkového súčtu
alebo od indikátora na kontrolu nuly s prídavným
závažím, keď:
- indikátor celkového súčtu indikuje len kladné hodnoty,
alebo
- dielik súčtovej stupnice je väčší ako dielik
indikátora nuly špecifikovaného v bode 5.2.1.2 pre
váhy triedy 1 a v bode 5.2.2.2 pre váhy triedy 2.
8.1 Bezpečnosť prevádzky
8.1.1 Absencia takých charakteristík, ktoré by umožnili
zneužitie
Pásové váhy nesmú obsahovať také charakteristiky, ktoré
by uľahčili podvodné zneužitie prístroja.
8.1.2 Zabezpečenie proti nesprávnemu nastaveniu v prípade
náhodnej poruchy
Mechanické aj elektromechanické pásové váhy musia byť
skonštruované tak, aby nemohlo dôjsť k nesprávnemu
nastaveniu alebo náhodnej poruche, ktoré by neboli ľahko
zistiteľné.
8.1.3 Ochrana kontrolných prvkov pásových váh
Kontrolné prvky pásových váh musia byť navrhnuté tak,
aby sa za bežných okolností nemohli dostať do iných
pozícií, ako sú pozície, ktoré sú pre ne navrhnuté, ak
počas manipulácie s nimi nie sú znemožnené všetky
indikácie alebo tlač.
8.1.4 Diaľkové indikačné zariadenia súčtu musia byť vybavené
prístrojmi, ktoré spĺňajú podmienky bodu 8.8.
8.2 Pásový dopravník
8.2.1 Pásové váhy so zabudovaným dopravníkom
Dopravník musí byť masívny a pevne skompletizovaný. Ak
je podporný rám valčekov použitý ako jediná zaťažovacia
páka vážiacej jednotky, prísun materiálu sa musí
uskutočňovať cez otočný bod tejto páky.
8.2.2 Pásové váhy s vážiacou plošinou
Konštrukcia podporného rámu dopravníka musí byť masívna.
Na každom priamom pozdĺžnom úseku musí byť valčeková
dráha kvôli zabezpečeniu správneho váženia taká, aby
dopravníkový pás stále spočíval na vážiacich valčekoch.
V prípade potreby musí byť dopravník vybavený zariadením
na čistenie dopravníkového pásu, pričom umiestnenie
tohto zariadenia a jeho činnosť nesmú ovplyvňovať
výsledky váženia.
8.2.3 Špeciálne podmienky inštalácie
Pásové váhy musia byť skonštruované tak, aby inštalácia
valčekovej dráhy, konštrukcia pásu a jeho montáž, ako aj
spôsob prísunu váženého materiálu nespôsobovali chyby vo
výsledkoch váženia.
8.2.3.1 Valčeková dráha
Kde je to potrebné, upraví sa valčeková dráha účinnými
ochrannými prostriedkami proti korózii a zanášaniu
nečistotami; horná úroveň valčekov jednej skupiny musí
byť prakticky v jednej rovine; valčeková dráha musí byť
taká, aby nemohlo dôjsť k prekĺzavaniu materiálu.
8.2.3.2 Dopravníkový pás
8.2.3.2.1 Hmotnosť na jednotku dĺžky dopravníkového pásu:
Hmotnosť na jednotku dĺžky dopravníkového pása musí byť
prakticky konštantná; spoje na páse nesmú mať rušivý
vplyv na chod pásu.
8.2.3.2.2 Rýchlosť a dĺžka pása musia byť také, aby kontrolu nuly
bolo možné vykonať do troch minút, ak však nemožno
splniť túto podmienku, musí byť pásová váha vybavená
poloautomatickým alebo automatickým nulovacím
zariadením.
8.2.3.2.3 Zmeny v rýchlosti pása nesmú byť väčšie ako 5%
z rýchlostí, na ktoré sú pásové váhy skonštruované.
8.2.3.3 Dĺžka vážiaceho úseku
Pásové váhy musia byť konštruované tak, aby sa dĺžka
vážiaceho úseku počas činnosti nemenila; musí byť
umožnené zabezpečenie zariadenia na nastavenie dĺžky
vážiaceho úseku overovacími značkami.
8.2.3.4 Napnutie pásu
V danom bode valčekovej dráhy musí byť napätie pásu
prakticky konštantné; napätie pásu musí byť také, aby za
bežných pracovných podmienok nevznikal sklz medzi pásom
a hnacím bubnom.
8.2.3.5 Vplyv váženého materiálu
Prísun váženého materiálu na dopravníkový pás nesmie
ovplyvniť výsledok váženia.
8.3 Vážiaca jednotka
8.3.1 Všeobecné ustanovenie
Vážiaca jednotka musí byť vhodná na svoj účel.
V potrebných prípadoch musí byť zabezpečená pred vplyvom
náhodného zaťaženia vyššieho, ako je jej horná medza
váživosti.
Konštrukcia nosiča zaťaženia musí byť taká, aby pri
prísune váženého materiálu nemohlo dôjsť k chybám.
8.3.2 Odvažovacie zariadenie
Odvažovacie zariadenie musí pracovať kontinuálne od nuly
po hodnotu zaťaženia minimálne sa rovnajúcu hornej medzi
váživosti. Váženie sa nesmie začať skôr, než vážiaca
jednotka nie je v bežných pracovných podmienkach.
8.4 Prevodník posuvu pása
Návrh konštrukcie snímača posuvu pása (3.3.1.3.1) musí
byť taký, aby nemohlo dôjsť k preklzu, ktorý by
ovplyvnil výsledok váženia, a to bez ohľadu na to, či je
pás zaťažený, alebo nie.
Ak je informácia diskontinuálna, musí zodpovedať posuvu
pásu rovnakému alebo menšiemu, ako je dĺžka vážiaceho
úseku.
Ak je informácia kontinuálna, nesmie sa nahradiť
signálom nezávislým od dopravníkového pása okrem
prípadov kontroly alebo nastavovania.
8.5 Indikátory súčtu a tlačiarne
8.5.1 Kvalita indikácie
Indikátory a tlačiarne súčtu musia umožňovať spoľahlivé,
jednoduché a jednoznačné odčítanie výsledkov jednoduchým
umiestnením číslic a musia obsahovať názvy alebo symboly
príslušných jednotiek hmotnosti. Nesmú umožňovať znovu
nastaviť indikátor celkového súčtu na nulu.
8.5.2 Dielik stupnice pásových váh vybavených viacerými
indikačnými zariadeniami súčtu alebo tlačiarňami
Dielik stupnice kontinuálneho (analógového) indikačného
zariadenia súčtu, resp. indikačných zariadení súčtu
pásových váh nesmie byť väčší ako dvojnásobok dielika
stupnice diskontinuálneho (digitálneho) indikačného
zariadenia súčtu, resp. zariadení. Diskontinuálne
(digitálne) indikačné zariadenia súčtu alebo tlačiarne
pásových váh musia mať rovnaký dielik stupnice.
8.5.3 Tvary diskontinuálnych (digitálnych) výsledkov
Výsledky diskontinuálnych ukazovateľov musia byť
znázornené výhradne vo forme usporiadaných číslic.
8.5.4 Spoľahlivosť
Indikované výsledky nesmú byť skreslené napríklad
náhodným zastavením pásu alebo prerušením dodávky
elektrického prúdu.
8.5.5 Rozsah indikácie
Indikačné zariadenia celkového súčtu musia umožňovať
odčítanie hodnoty minimálne sa rovnajúcej množstvu
materiálu odváženého za 10 hodín prevádzky pri
maximálnom prietoku.
8.5.6 Doplnkové indikačné zariadenia súčtu
Hodnota dielika doplnkového indikačného zariadenia súčtu
sa musí minimálne rovnať desaťnásobku súčtovej hodnoty
dielika udanej na popisnom štítku. Na tieto prístroje sa
nevzťahujú požiadavky bodu 5.2.
8.5.7 Zapojenie indikačných zariadení súčtu
Indikačné zariadenia súčtu a tlačiarne, ktoré indikujú
len kladné hodnoty, musia byť pri chode nezaťaženého
pásu odpojené.
Zapojenie a odpojenie indikátorov súčtu vykonajú samotné
pásové váhy a aktivizujú sa zaťažením. Indikátory súčtu
a tlačiarne, ktoré indikujú kladné aj záporné hodnoty,
musia byť pri chode nezaťaženého pásu zapojené a musia
byť konštruované tak, aby indikované výsledky neboli
ovplyvňované vibráciami.
Skúšobné súčtové indikačné zariadenie môže indikovať len
počas skúšok.
8.5.8 Skúšobné súčtové indikačné zariadenie
Ak dielik stupnice indikačného zariadenia celkového
súčtu je väčší ako
- 0,1% minimálneho súčtového zaťaženia pre triedu 1,
- 0,2% minimálneho súčtového zaťaženia pre triedu 2,
musia byť pásové váhy vybavené osobitným skúšobným
indikačným zariadením súčtu dielikov stupnice nie
väčším, ako sú uvedené percentuálne hodnoty.
8.6 Nulovacie zariadenie
Musí umožňovať vyváženie hmotnosti nezaťaženého pásu
pôsobiaceho na nosič zaťaženia.
8.6.1 Neautomatické nulovacie zariadenie
Ak sa zariadenie nastavuje manuálne a kontinuálne,
hodinový efekt akéhokoľvek lineárneho posunu koncového
ovládacieho prvku o 10 mm alebo rotačného posunu o pol
otáčky nesmie byť väčší ako nasledujúce hodnoty:
- 0,1% zaťaženia sčítaného za jednu hodinu pri
maximálnom prietoku pre triedu 1,
- 0,2% zaťaženia sčítaného za jednu hodinu pri
maximálnom prietoku pre triedu 2.
Ak sa zariadenie nastavuje manuálne a diskontinuálne,
hodinový efekt chyby nastavenia o dielik stupnice
ovládacieho prvku nesmie byť väčší ako nasledujúce
hodnoty:
- 0,01% zaťaženia sčítaného za jednu hodinu pri
maximálnom prietoku pre triedu 1,
- 0,02% zaťaženia sčítaného za jednu hodinu pri
maximálnom prietoku pre triedu 2.
Musí sa dať ľahko zistiť, či akékoľvek korekcie, ktoré
treba vykonať, sú kladné alebo záporné.
8.6.2 Poloautomatické alebo automatické nulovacie zariadenie
Poloautomatické alebo automatické nulovacie zariadenia
musia byť konštruované tak, aby
- nastavenie na nulu sa vykonalo po prebehnutí
kompletných pretočení pása,
- bol indikovaný koniec operácie,
- boli indikované hranice ich nastavenia.
Chyby nastavenia týchto zariadení nesmú za hodinu
činnosti prekročiť
- 0,1% zaťaženia sčítaného za jednu hodinu pri
maximálnom prietoku pre triedu 1,
- 0,2% zaťaženia sčítaného za jednu hodinu pri
maximálnom prietoku pre triedu 2.
Automatické nulovacie zariadenia musia byť počas skúšok
odpojené.
8.6.3 Zariadenie na kontrolu nuly
Zariadenie na kontrolu nuly pracuje pomocou prídavného
závažia umiestneného na vážiacej jednotke alebo
elektricky simulované.
Zariadenie musí spĺňať nasledujúce požiadavky:
- závažie musí byť umiestnené stabilne a vhodným
mechanizmom,
- naloženie závažia sa môže vykonať, len ak sa pás
pretáča nezaťažený,
- závažie sa musí chrániť pred prachom,
- kontrola nuly sa musí vykonať vždy rovnakým spôsobom,
- kontrola nuly sa musí automaticky zastaviť po vopred
určenom počte pretočení pásu,
- po ukončení procesu kontroly nuly sa musí indikovať
kontrolná hodnota na základe prídavného závažia
a počtu pretočení pása.
8.6.4 Pásové váhy vybavené kontrolou nuly s prídavným závažím
Pásové váhy s indikátormi súčtov, ktoré ukazujú len
kladné hodnoty, musia byť vybavené aj zariadením na
kontrolu nuly podľa bodu 8.6.3. Hmotnosť prídavného
závažia sa musí rovnať 5% hornej medze váživosti
vážiacej jednotky.
Pásové váhy s indikátormi súčtov, ktoré indikujú kladné
aj záporné hodnoty, možno vybaviť zariadením na kontrolu
nuly podľa bodu 8.6.3. Hmotnosť prídavného závažia sa
musí rovnať 5% alebo 20% hornej medze váživosti vážiacej
jednotky.
8.7 Indikačné zariadenie nulového súčtu
Indikačné zariadenie nulového súčtu nesmie v žiadnom
prípade ovplyvňovať výsledky súčtového indikačného
zariadenia.
8.8 Indikácia nedodržania hornej medze váživosti vážiacej
jednotky alebo maximálneho, alebo minimálneho prietoku
Ak hodnoty maximálneho prietoku alebo hornej medze
váživosti boli prekročené alebo ak nebola dosiahnutá
hodnota minimálneho prietoku, musí byť daný vhodný
signál.
8.9 Prídavné zariadenia
Prídavné zariadenia nesmú ovplyvňovať výsledky.
8.10 Overovanie
Musí byť umožnené zabezpečiť overovacími značkami tie
časti pásových váh, ktorých odstránenie alebo nastavenie
ovplyvňuje ich metrologické charakteristiky, a to
v súlade s podmienkami stanovenými v typovom schválení.
9. ŠTÍTKY S NÁPISMI A OVEROVACIE ŠTÍTKY
Pásové váhy musia byť tam, kde je to nutné, označené
týmito údajmi:
9.1 Povinné základné označenie zreteľne vyjadrené v jazyku
krajiny určenia
9.1.1 Identifikácia výrobcu
9.1.2 Identifikácia dovozcu (pri dovážaných prístrojoch)
9.1.3 Označenie pásových váh
9.1.4 Typ a výrobné číslo pásových váh
9.1.5 Označenie materiálu alebo materiálov určených na váženie
9.1.6 Najmenšie súčtové zaťaženie v kg alebo v tonách
9.1.7 Počet cyklov za hodinu (pri pásových váhach pracujúcich
s pripočítavaním)
9.1.8 Nápis "Váhy musia byť nastavené na nulu minimálne každé
tri hodiny. Skúška nuly musí trvať aspoň... pretočení
pásu". (Počet pretočení pri skúške nuly je stanovený
v typovom schválení podľa bodu 7.4.4.4.)
9.2 Základné značenie vyjadrené v kódoch
9.2.1 Povinné vo všetkých prípadoch:
- značka schváleného typu,
- označenie triedy presnosti v tvare 1 alebo 2,
- hodnota kontinuálneho (analógového) dielika súčtovej
stupnice v tvare dt =,
- hodnota diskontinuálneho (digitálneho) dielika
súčtovej stupnice v tvare dtd =,
- hodnota hornej medze váživosti v tvare Max ...,
- hodnota maximálneho prietoku v tvare Qmax ...,
- hodnota minimálneho prietoku v tvare Qmin ...,
- hodnota menovitej rýchlosti pásu v tvare v =...m/s,
- hodnota dĺžky vážiaceho úseku v tvare L = ...m,
- identifikačná značka na častiach pásových váh, ktoré
nie sú priamo spojené s hlavným telesom.
9.2.2 Povinné, ak je to relevantné:
- hodnota dielika stupnice indikačného zariadenia súčtu
v tvare d0 = ,
- kontrolná hodnota s maximálnou možnou odchýlkou
uvedenou v bode 7.4.4.2 (pre pásové váhy vybavené
zariadením na kontrolu nuly s prídavným závažím).
9.3 Doplnkové značenie
Metrologické orgány vydávajúce osvedčenie o schválení
typu môžu v typovom schválení požadovať aj ďalšie
značenie, a to v závislosti od konkrétneho použitia
pásových váh.
9.4 Prezentácia opisného značenia
Popisné značky musia byť nezmazateľné a musia mať
rozmery a tvar také zreteľné, aby umožnili ľahké čítanie
za bežných podmienok používania pásových váh.
Musia byť umiestnené spolu na dobre viditeľnom mieste na
pásových váhach, a to na štítku upevnenom v blízkosti
indikačného zariadenia alebo musia byť napísané priamo
na samotnom indikačnom zariadení.
Štítok s údajmi musí byť možné zabezpečiť overovacími
značkami.
9.5 Označovanie
Na popisnom štítku môže byť aj priestor pre overovaciu
značku. Ak tento priestor na štítku nie je, musí byť
v jeho blízkosti plocha na to určená.Kapitola 4
METROLOGICKÁ KONTROLA
Schválenie typu a overenie pásových váh sa vykonáva
v súlade so zákonom a § 4 až 7 a § 9 tejto vyhlášky.
Niektoré z týchto požiadaviek sú špecifikované v tejto
kapitole.
10. SCHVÁLENIE TYPU EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
10.1 Žiadosť o schválenie typu
Žiadosť o schválenie typu musí obsahovať nasledujúce
informácie a musí byť doplnená touto dokumentáciou:
10.1.1 Metrologické charakteristiky
10.1.1.1 Opisné značenia tak, ako sú uvedené v bode 9.
10.1.1.2 Špeciálne charakteristiky vážiacej jednotky.
10.1.2 Opisná dokumentácia:
- výkres alebo náčrt celého zariadenia,
- všetky požadované výkresy, modely alebo fotografie
zobrazujúce detaily dôležité z metrologického
hľadiska,
- opis a schematické náčrty jasne znázorňujúce činnosť
pásových váh.
10.2 Skúška na schválenie typu
10.2.1 Simulačné skúšky
Tieto skúšky sa vykonávajú na pásových váhach s pásovým
dopravníkom, ktorý má byť k nim pripojený, alebo bez
neho.
Tieto skúšky musia umožňovať posúdenie vplyvu
ovplyvňujúcich faktorov, ktoré môžu pôsobiť na pásové
váhy v bežných podmienkach použitia (teplota, napätie,
frekvencia atď.). Jednotlivé faktory sa skúmajú, ak je
to nevyhnutné, oddelene.
Pásové váhy musia spĺňať podmienky bodu 7.3.
10.2.2 Skúšky pri bežných podmienkach použitia
Tieto skúšky pozostávajú z materiálových skúšok a musia
byť vykonané množstvom materiálu rovnajúcim sa minimálne
najmenšiemu sčítanému zaťaženiu pri prietokoch medzi
minimálnym a maximálnym prietokom.
Pásové váhy musia spĺňať podmienky bodu 7.4.
11. PRVOTNÉ OVERENIE
Prvotné overenie pásových váh sa vykonáva v dvoch
etapách.
11.1 Prvá etapa pozostáva z týchto činností:
- kontrola či vyhotovenie pásových váh zodpovedá opisu
zo schválenia typu a kontrola jednotlivých častí
mechanizmu,
- skúšky súčtu pomocou simulácie posuvu v súlade
s požiadavkami bodov 7.3.1, 7.3.3, 7.3.4, 7.3.5
a 7.3.7 okrem bodu 7.3.7.4.2.
Pri pásových váhach s dopravníkovým pásom (3.2.2.2) sa
musia skúšky vykonať na kompletných váhach.
Pri pásových váhach s vážiacou plošinou (3.2.2.1) sa
skúšky vykonajú bez dopravníkového pásu pomocou
simulátora posuvu.
Tieto skúšky musia preukázať výsledky sčítania, t.j.
sčítanú hmotnosť, a buď počet cyklov, alebo číslo
predstavujúce vzdialenosť, o ktorú sa pás teoreticky
presunul.
11.2 Druhá etapa skúšok sa vykoná takto:
11.2.1 Skúšky na mieste používania
Skúšky na mieste používania musí byť možné vykonať
spoľahlivo a ľahko, a to s materiálom alebo s materiálmi
určenými na váženie. Inštalácia pásových váh musí byť
navrhnutá tak, aby ich overenie bolo možné bez
prerušenia bežnej činnosti váh.
Skúšobné zariadenie zodpovedajúce požiadavkám bodu
7.4.2 musí byť permanentne v bezprostrednej blízkosti
pásovej váhy alebo váh a skladovanie a doprava musia byť
zorganizované tak, aby sa predišlo strate materiálu.
11.2.2 Kontrola snímača posuvu
Ak je dôvod predpokladať, že by mohlo dôjsť k preklzu
snímača posuvu, musí sa tento preklz merať.
11.2.3 Overenie nulovania
Overenie sa vykoná pri kompletnom počte pretočení pása
za podmienok stanovených v bodoch 7.4.4.2 a 7.4.4.5.
11.2.4 Stabilita nuly
Pri skúškach na mieste používania musí stabilita nuly
spĺňať požiadavky bodu 7.4.4.4.
Pri váhach vybavených zariadením na kontrolu nuly
s prídavným závažím sa musí skúška vykonať aspoň
päťkrát. Namerané odchýlky od kontrolnej hodnoty nesmú
byť väčšie ako hodnota vypočítaná podľa ustanovení bodu
7.4.4.4.
11.2.5 Skúšky s materiálom
Tieto skúšky sa musia vykonať za bežných podmienok
použitia váh a musia byť vykonané pri minimálne dvoch
prietokoch medzi minimálnym a maximálnym prietokom.
Musia sa vykonať s množstvom materiálu rovnajúcim sa
aspoň najmenšiemu súčtovému zaťaženiu.
Kontrola hmotnosti materiálu sa vykoná buď pred jeho
presuvom cez pásovú váhu, alebo po ňom.Kapitola 5
ODPORUČENÉ PRAKTICKÉ USTANOVENIA
12. KONŠTRUKCIA
Pásové váhy, ktoré spĺňajú nasledujúce požiadavky, možno
považovať za vyhovujúce podmienkam príslušných častí
predchádzajúcich kapitol.
12.1 Špeciálne podmienky inštalácie
Pásové váhy musia spĺňať tieto podmienky inštalácie:
12.1.1 Valčeková dráha
Horná úroveň valčekov a sád valčekov tvoriacich
dopravníkovú dráhu musí byť paralelná v každej skupine
valčekov. Valčeky umiestnené v priamej blízkosti konca
bubna nemusia tieto podmienky bezpodmienečne spĺňať.
Sklon osi krajných valčekov oproti stredným valčekom
nesmie byť väčší ako 20 stupňov pre triedu 1 a 30
stupňov pre triedu 2.
Sklon pozdĺžneho priameho úseku roviny tvorenej hornými
úrovňami valčekov nesmie byť väčší ako 10% pre triedu
1 a 20% pre triedu 2 za predpokladu, že nedochádza ku
sklzu materiálu.
Pre triedu 1 vážiace a nosné valčeky umiestnené
bezprostredne pred vážiacou a za vážiacou plošinou musia
byť uložené na guličkových ložiskách alebo ložiskách
podobného typu; vyrovnanie týchto valčekov do osi pre
zaťaženie rovnajúce sa približne polovici hornej medzi
váživosti má byť do 0,3 mm a chyba excentricity nesmie
byť väčšia ako 0,2 mm.
12.1.2 Dopravníkový pás
12.1.2.1 Spojovacie články
Pás musí pozostávať z jednej alebo dvoch častí,
z ktorých každá má tie isté charakteristiky; spoj alebo
spojenia musia byť šikmé a ostrý uhol medzi spojom
a bočnou hranou pásu nesmie byť väčší ako 45 stupňov.
12.1.2.2 Dĺžka
Dĺžka nenavinutého pásu nesmie presahovať menšiu
z týchto dvoch hodnôt:
- vzdialenosť, ktorú prejde ktorýkoľvek bod pásu za 1,5
minúty pri najmenšej menovitej rýchlosti,
- alebo 100 m.
12.1.3 Pôsobenie materiálu
Vážiaca plošina musí byť umiestnená od podávacieho
zariadenia vo vzdialenosti 2 až 5-krát väčšej, ako je
vzdialenosť, ktorú prejde ktorýkoľvek bod pásu za jednu
sekundu pri maximálnej rýchlosti.
12.2 Prevodník posuvu
Meranie dĺžky zodpovedajúcej posuvu pásu alebo meranie
rýchlosti sa musí vykonávať na vnútornej strane pásu.
Prevodník posuvu váh s integračnou činnosťou musí byť
možné vybaviť zariadením na počítanie počtu otáčok alebo
zlomkov otáčok snímača posuvu.
12.3 Indikátory okamžitého zaťaženia a prietoku
Časti stupníc indikátorov indikujúcich okamžité
zaťaženie a prietok mimo hraníc minimálneho
a maximálneho prietoku musia byť odlíšené od ostatných
častí stupníc.
Tieto indikátory možno nahradiť alebo doplniť záznamovým
zariadením za predpokladu, že to neovplyvní výsledok.
Ak indikátor okamžitého zaťaženia je zároveň aj
indikátorom prietoku, musí byť označený nápisom:
"Prietok platný pre rýchlosť pásu... m/s."
12.4 Indikátory súčtu a tlačiarne
Indikátory súčtu a tlačiarne, ktoré ukazujú len kladné
hodnoty pásu, musia byť zapojené, len čo vážiaca
rýchlosť dosiahne 5% maximálneho prietoku.Tretia časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní kontinuálnych sčítavacích váh s automatickou činnosťou
podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky
1. TERMÍNY A DEFINÍCIE
1.1 Váhy
Merací prístroj slúžiaci na určenie hmotnosti telesa
s využitím účinku gravitácie na toto teleso.
1.2 Váhy s automatickou činnosťou
Váhy vážiace bez zásahu operátora pracujúce na základe
vopred určeného programu automatických procesov
charakteristických pre dané váhy.
1.3 Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou
(ďalej len "pásové váhy")
Váhy s automatickou činnosťou, ktoré kontinuálne vážia
celkové množstvo materiálu na pásovom dopravníku bez
jeho systematického delenia a bez prerušenia chodu pásu.
1.4 Pásové váhy s vážiacou plošinou
Pásové váhy s nosičom zaťaženia, ktorý obsahuje len časť
dopravníka.
1.5 Pásové váhy so zabudovaným dopravníkom
Pásové váhy s nosičom zaťaženia, ktorý obsahuje celý
dopravník.
1.6 Pásové váhy s jednou rýchlosťou
Pásové váhy s pásovým dopravníkom navrhnutým na
prevádzku pri jednej rýchlosti.
1.7 Pásové váhy s meniteľnou rýchlosťou
Pásové váhy s pásovým dopravníkom navrhnutým na
prevádzku pri viac ako jednej rýchlosti.
1.8 Nosič zaťaženia
Časť váh určená na prijímanie zaťaženia.
1.9 Pásový dopravník
Zariadenie, ktoré prepravuje výrobok na páse uloženom na
valčekoch otáčajúcich sa okolo vlastnej osi.
1.10 Nosné valčeky
Valčeky, na ktorých je dopravníkový pás uložený v pevnom
ráme.
1.11 Vážiace valčeky
Valčeky, na ktorých je dopravníkový pás uložený na
nosiči zaťaženia.
1.12 Vážiaca jednotka
Časť pásových váh poskytujúca informáciu o hmotnosti
meraného zaťaženia.
1.13 Prevodník posuvu
Zariadenie na dopravníku, ktoré poskytuje informáciu buď
o posuve pása o určitú dĺžku, alebo úmernú informáciu
o rýchlosti pása.
1.14 Snímač posuvu
Časť prevodníka posuvu, ktorá je neustále spojená
s pásom, alebo je súčasťou nepoháňajúcej remenice.
1.15 Súčtové zariadenie
Zariadenie, ktoré informácie prichádzajúce z vážiacej
jednotky a prevodníka posuvu použije buď
- na sčítanie čiastkových zaťažení, alebo
- na integráciu zaťaženia jednotkovej dĺžky pása
a rýchlosti pása.
1.16 Súčtové indikačné zariadenie
Zariadenie prijímajúce informácie zo súčtového počítadla
a indikujúce hmotnosť prepravovaného zaťaženia.
1.17 Indikačné zariadenie celkového súčtu
Zariadenie indikujúce celkovú hmotnosť všetkých
prepravených zaťažení.
1.18 Nulovacie zariadenie
Zariadenie umožňujúce nulový súčet pri určitom počte
kompletných pretočení prázdneho dopravníka.
1.19 Tlačiareň
Zariadenie na tlač v jednotkách hmotnosti.
1.20 Indikačné zariadenie okamžitého zaťaženia
Zariadenie indikujúce percento z hornej medze váživosti
(Max) alebo hmotnosť zaťaženia pôsobiaceho na vážiacu
jednotku v každom danom okamihu.
1.21 Indikačné zariadenie hmotnostného prietoku
Zariadenie indikujúce okamžitý hmotnostný prietok (ďalej
len "prietok"), a to buď ako hmotnosť prepravovaného
výrobku za jednotku času, alebo ako percentuálny podiel
maximálneho prietoku.
1.22 Dĺžka vážiaceho úseku (L)
Vzdialenosť medzi dvoma myslenými čiarami vedenými
v polovici medzi osami koncových vážiacich valčekov
a najbližších nosných valčekov.
1.23 Horná medza váživosti (Max)
Najväčšie okamžité netto zaťaženie, ktoré má vážiaca
jednotka vážiť na časti dopravníkového pásu
predstavujúceho dĺžku vážiaceho úseku.
1.24 Najmenšie sčítané zaťaženie (suma min)
Množstvo vyjadrené v jednotkách hmotnosti, pod ktorého
hodnotou môže pri sčítaní dôjsť k nadmerným relatívnym
chybám.
1.25 Maximálne zaťaženie jednotkovej dĺžky pása
Podiel hornej medze váživosti vážiacej jednotky a dĺžky
vážiaceho úseku.
1.26 Materiálová skúška
Skúška vykonávaná na kompletných pásových váhach
s materiálom, na ktorého váženie sú váhy určené.
2. TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA MERADLÁ
2.1 Vhodnosť na použitie
Pásové váhy musia byť navrhnuté tak, aby vyhovovali
spôsobu prevádzky, materiálom a triede presnosti, pre
ktoré sú určené.
2.2 Náhodné rozjustovanie
Pásové váhy musia byť skonštruované tak, aby nemohlo
dôjsť k ich náhodnému rozjustovaniu, ktoré by mohlo
viesť k narušeniu ich metrologickej funkčnosti bez toho,
aby jeho efekt nebol evidentný.
2.3 Prevádzkové nastavenie
Hlavné súčtové indikačné zariadenie sa nesmie dať
opätovne nastaviť na nulu.
Počas automatického váženia musí byť zabránené možnosti
prevádzkového nastavenia váh alebo opätovného nastavenia
iných indikačných zariadení súvisiacich s obchodom.
2.4 Ovládacie zariadenia
Ovládacie zariadenia musia byť konštruované tak, aby sa
bežne nemohli dostať do iných polôh, ako boli určené,
alebo musí byť zabezpečené, že v týchto polohách sa
zamedzia všetky indikácie a tlač.
2.5 Zablokovanie dopravníka
Ak sa váhy vypnú, alebo sa preruší ich činnosť, musí sa
zastaviť chod dopravníkového pásu, alebo tento stav musí
byť vizuálne alebo zvukovo signalizovaný.
2.6 Kvalita indikácie
Súčtové indikačné a tlačiarenské zariadenia musia
umožňovať správne, ľahké a jednoznačné odčítanie
výsledkov jednoduchým prirovnaním a musí byť na nich
vyznačený symbol príslušnej jednotky hmotnosti.
2.7 Tvar dielikov stupnice
Hodnota dielika stupnice indikačných a tlačiarenských
zariadení musí byť v tvare 1 x 10 na k, 2 x 10 na
k alebo 5 x 10 na k, kde index k je celé kladné alebo
záporné číslo alebo nula.
2.8 Rozsah indikácie
Aspoň jedno zo súčtových indikačných zariadení pásových
váh musí umožňovať indikáciu hodnoty rovnajúcej sa
množstvu produktu odváženého za 10 hodín prevádzky váh
pri maximálnom prietoku.
2.9 Nulovacie zariadenie
Rozsah nulovania nesmie byť väčší ako 4% z hornej medze
váživosti (Max).
2.10 Prevodník posuvu
Prevodník posuvu musí byť navrhnutý tak, aby nemohlo
dôjsť k preklzu, ktorý by ovplyvnil výsledok váženia,
a to bez ohľadu na to, či je pás zaťažený alebo nie.
2.11 Dopravníkový pás
Hmotnosť na jednotku dĺžky pásu musí byť prakticky
konštantná. Spoje na páse nesmú významne ovplyvňovať
výsledok váženia.
2.12 Dĺžka vážiaceho úseku
Pásové váhy sa musia inštalovať tak, aby sa počas
používania nemenila dĺžka vážiaceho úseku.
2.13 Ochrana proti preťaženiu
Pásové váhy musia byť chránené proti náhodnému vplyvu
väčšieho zaťaženia, ako je horná medza váživosti.
2.14 Pomocné zariadenia
Pomocné zariadenia nesmú ovplyvňovať výsledok váženia.
2.15 Zabezpečenie
Tie súčasti váh, ktoré užívateľ už nesmie nastavovať
alebo odstraňovať, sa musia dať zabezpečiť overovacími
značkami, alebo musia byť uložené v ochrannom kryte,
ktorý sa musí dať tiež zabezpečiť overovacími značkami.
3. METROLOGICKÉ POŽIADAVKY NA MERADLÁ
3.1 Triedy presnosti
Váhy sa delia do nasledujúcich troch tried presnosti:
0,5 1 2
3.2 Najväčšie dovolené chyby
Najväčšie dovolené chyby platia pre zaťaženia väčšie
alebo rovnajúce sa (suma min).
Najmenšie sčítané zaťaženie suma min nesmie byť väčšie,
ako sú tieto hodnoty:
- 2% hmotnosti sčítanej za hodinu pri maximálnom
prietoku,
- hmotnosť dosiahnutá pri maximálnom prietoku pri jednom
pretočení pásu,
- hmotnosť zodpovedajúca príslušnému počtu dielikov
súčtovej stupnice z tabuľky č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti Dieliky súčtovej stupnice (d)
------------------------------------------------------------------
0,5 800
1 400
2 200
------------------------------------------------------------------
3.3 Najväčšia dovolená chyba pri automatickom vážení
Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, pre
každú triedu presnosti sú príslušné hodnoty uvedené
v tabuľke č. 2, zaokrúhlené na najbližšiu hodnotu
dielika súčtovej stupnice (d). Najväčšie dovolené chyby
platia pre zaťaženia, ktoré nie sú menšie, ako je
najmenšie sčítané zaťaženie (suma min).
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti Percento hmotnosti sčítaného zaťaženia
------------------------------------------------------------------
0,5 0,25
1 0,5
2 1,0
------------------------------------------------------------------
3.4 Rozdiel medzi indikovanými alebo vytlačenými výsledkami
váženia
Rozdiel medzi výsledkami váženia toho istého zaťaženia
udávanými ktorýmikoľvek dvoma zariadeniami s rovnakými
dielikmi stupnice sa musí rovnať nule.
3.5 Teplota
Pásové váhy musia vyhovovať príslušným metrologickým
a technickým požiadavkám pri teplotách od - 10 stupňov
C do + 40 stupňov C.
Teplotný rozsah môže byť v prípadoch špeciálnych
aplikácií odlišný, ale nesmie byť menší ako 30 stupňov
C a musí byť špecifikovaný v opisnom značení.
3.6 Opakovateľnosť
Rozdiel medzi relatívnymi chybami viacerých výsledkov
nameraných pri prakticky rovnakých prietokoch, pri
približne rovnakom množstve produktu a pri rovnakých
podmienkach nesmie prekročiť absolútnu hodnotu
príslušnej najväčšej dovolenej chyby pre automatické
váženie.
3.7 Rýchlosť pohybu pásu
Rýchlosť pohybu pásu stanovuje výrobca. Rýchlosť nesmie
kolísať o viac ako 5% menovitej hodnoty.
Rýchlosť pohybu produktu a pásu musia byť zhodné.
4. NÁPISY A ZNAČKY
4.1 Nápisy
Váhy musia mať takéto značenie:
4.1.1 Údaje vypísané slovne:
- identifikačná značka výrobcu,
- identifikačná značka dovozcu (ak je to aplikovateľné),
- výrobné číslo a typové označenie pásových váh,
- nápis "Skúška nuly musí trvať minimálne ... pretočení"
- napätie zdroja,
- frekvencia zdroja.
4.1.2 Údaje vyjadrené v kódoch:
- značka schváleného typu,
- trieda presnosti,
- hodnota dielika súčtovej stupnice,
- maximálny prietok Qmax = ... kg/h alebo t/h,
- minimálny prietok Qmin = ... kg/h alebo t/h,
- najmenšie sčítané zaťaženie suma min = ... kg alebo t,
- podľa potreby:
- menovitá rýchlosť pásu v = ... m/s, alebo
- rozsah rýchlostí pásu v = ... / ... m/s.
4.1.3 Údaje na základe schválenia typu
- označenie druhu (druhov) váženého produktu,
- horná medza váživosti (Max),
- dĺžka vážiaceho úseku (L),
- kontrolná hodnota,
- teplotný rozsah,
- rozsah rýchlostí simulátora posuvu,
- prevádzková frekvencia (ak sčítanie je vykonané
pripočítaním),
- identifikačná značka na tých súčastiach pásových váh,
ktoré nie sú priamo pripojené na hlavnú jednotku.
4.1.4 Umiestnenie popisných značiek
Popisné značenie musí byť trvalé, jeho veľkosť, tvar
a zreteľnosť musia byť také, aby sa za bežných podmienok
používania váh dalo ľahko prečítať. Musí byť zoskupené
a umiestnené na dobre viditeľnom mieste na váhach, a to
buď na opisnom štítku pripevnenom v blízkosti hlavného
súčtového indikačného zariadenia alebo na samom
indikačnom zariadení. Štítok so značkami sa musí dať
zabezpečiť overovacími značkami okrem prípadu, keď ho
nie je možné odstrániť bez poškodenia.
4.2 Overovacie značky
4.2.1 Umiestnenie
Na pásových váhach musí byť miesto na umiestnenie
overovacích značiek. Toto miesto musí
- byť také, aby sa časť váh, na ktorom sa značka
nachádza, nedala z váh odstrániť bez poškodenia
značky,
- umožňovať jednoduché umiestnenie značky bez toho, aby
sa tým zmenili metrologické vlastnosti váh,
- byť také, aby značky boli viditeľné bez posunutia váh
alebo ich ochranného krytu počas prevádzky.
4.2.2 Pripevnenie
Ak sa značka vytvorí razením, nosič overovacej značky
môže tvoriť platnička z olova alebo iného rovnocenného
materiálu, ktorá je zapustená v doske umiestnenej na
váhach alebo vo vyvŕtanej dutine.
Ak je značkou samolepiaca nálepka, na váhach musí byť
vhodné miesto na umiestnenie tejto nálepky.
5. METROLOGICKÁ KONTROLA MERADIEL
Schválenie typu a overenie pásových váh sa vykonáva
v súlade so zákonom a § 4 až 9 tejto vyhlášky.
Niektoré z týchto požiadaviek sú špecifikované v tomto
bode.
5.1 Metódy technických skúšok na schválenie typu
5.1.1 Dokumentácia
Žiadosť o schválenie typu musí obsahovať dokumentáciu
s týmito údajmi:
- metrologické charakteristiky pásových váh,
- súhrn špecifikácií pásových váh,
- opis funkcie komponentov a zariadení pásových váh,
- nákresy, schémy a prípadne všeobecné softvérové
informácie objasňujúce konštrukciu a činnosť váh,
- dokumentácia preukazujúca, že konštrukcia
a vyhotovenie váh zodpovedajú požiadavkám tejto časti
prílohy.
5.1.2 Všeobecne
Skúška typu sa vykoná aspoň na jednom alebo viacerých
(spravidla nie na viacerých ako na troch) váhach
predstavujúcich konkrétny typ. Aspoň jedna váha musí byť
kompletne inštalovaná na mieste používania a aspoň jedna
z váh musí byť k dispozícii v stave vhodnom na simulačné
skúšky komponentov v laboratóriu.
5.1.3 Skúšky
Skontroluje sa predložená dokumentácia a vykonajú sa
skúšky na preverenie, či váhy zodpovedajú
- technickým požiadavkám,
- metrologickým požiadavkám,
- požiadavkám na elektronické váhy (ak je to
aplikovateľné).
Špecifikácie jednotlivých skúšok (metódy a postupy) sú
uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.
5.1.4 Podmienky vykonania skúšok
Vykonávateľ skúšky typu môže na účely skúšok vyžadovať
od žiadateľa o schválenie typu náležité množstvo
materiálu, kontrolné zariadenia (váhy) a personál.
5.1.5 Miesto skúšky
Váhy predložené na skúšku typu môžu byť skúšané buď:
- na miestach so sídlom vykonávateľa skúšky typu, alebo
- na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste, na ktorom sa
vykonávateľ skúšky typu a žiadateľ o schválenie typu
dohodnú.
5.2 Metódy technických skúšok pre prvotné a následné
overenie
5.2.1 Skúšky
Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh so schváleným
typom a preskúša, či váhy vyhovujú technickým
a metrologickým požiadavkám. Pásové váhy musia vyhovovať
technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám pre
všetky výrobky, na ktorých váženie budú váhy v bežných
prevádzkových podmienkach používané.
Pri prvotnom overení a následnom overení sa vykonajú
skúšky podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
Vykonávateľ overenia v odôvodnenom prípade a v záujme
toho, aby sa predišlo duplicite skúšok, ktoré už boli
predtým vykonané pri skúške typu, môže použiť tieto
výsledky pri prvotnom overení.
5.2.2 Podmienky vykonania skúšok
Vykonávateľ overenia môže na účely skúšok vyžadovať od
žiadateľa o overenie náležité množstvo materiálu,
kontrolné zariadenia (váhy) a personál.PRÍL.7
KONTROLNÉ A TRIEDIACE VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na kontrolné a triediace váhy s automatickou
činnosťou, ktoré sa používajú na automatické váženie predpripravených jednotlivých
zaťažení ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou určené na trh členských
štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom
priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú
medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky,
ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.
3. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou určené na vnútorný
trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky,
ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti alebo technické požiadavky a metrologické
požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v tretej časti tejto prílohy.
4. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou pred uvedením na trh
podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní
typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej a tretej časti tejto prílohy.
5. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou schváleného typu výrobca
alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
6. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou, ktoré pri overení
vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.
7. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou počas ich používania
ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je
zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní kontrolných a triediacich váh s automatickou činnosťou
určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou
v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu
Kapitola 1
DEFINÍCIE A TERMINOLÓGIA
1. VŠEOBECNÉ DEFINÍCIE
Kontrolné váhy a triediace váhy s automatickou činnosťou
rozdeľujú tovar do dvoch alebo viacerých podskupín podľa
hmotnosti týchto tovarov.
1.1 Kontrolné váhy
Váhy, ktoré triedia tovar, ktorého hmotnosť sa líši od
vopred určenej hmotnosti nazývanej menovitá hmotnosť.
Funkciou kontrolných váh je rozdeliť tovar do dvoch
alebo viacerých podskupín podľa hodnoty rozdielu medzi
ich hmotnosťou a menovitou hmotnosťou.
1.2 Triediace váhy
Váhy triediace tovar rôznej hmotnosti, pre ktorý nie je
vopred určená menovitá hmotnosť.
Funkciou váh triediacich tovar podľa hmotnosti (ďalej
len "triediace váhy") je roztriediť tovar do viacerých
podskupín, z ktorých každá je charakterizovaná daným
rozsahom hmotnosti.
1.3 Príloha sa nevzťahuje na váhy s automatickou činnosťou
s výpočtom ceny, na váhy tlačiace lístky a na váhy
triediace vajíčka.
2. TERMINOLÓGIA
2.1 Klasifikácia podľa spôsobu kontroly alebo triedenia
2.1.1 Váhy, ktoré rozdeľujú tovar do jednotlivých skupín
oddelene opúšťajúcich váhy.
2.1.2 Váhy, ktoré rozdeľujú tovar jeho označením samostatnou
značkou určujúcou, do ktorej skupiny patrí.
2.1.3 Váhy, ktoré vážia tovar v každej skupine bez
oddeľovania.
2.1.4 Váhy, ktoré vydávajú vizuálny alebo akustický signál pre
každý tovar v skupine bez jeho oddeľovania.
2.2 Klasifikácia podľa spôsobu činnosti
2.2.1 Kontinuálne kontrolné a triediace váhy.
Váhy s kontinuálnym pohybom dávok.
Pohyb zaťaženia na nosiči zaťaženia je nepretržitý
a informácia o jeho hmotnosti je indikovaná počas
pohybu.
2.2.2 Diskontinuálne kontrolné a triediace váhy.
Váhy s diskontinuálnym pohybom dávok.
Pohyb zaťaženia na nosiči zaťaženia je diskontinuálny
a informácia o hmotnosti zaťaženia je indikovaná za jej
pokojového stavu.
2.3 Hlavné konštrukčné časti (zariadenia)
2.3.1 Merací systém.
2.3.1.1 Vážiaca jednotka.
Zariadenie indikujúce informácie o hmotnosti zaťaženia,
ktorá má byť kontrolovaná a/alebo triedená.
Toto zariadenie môže pozostávať z celej váhy
s neautomatickou činnosťou alebo z jej častí.
Po zostáva z nosiča zaťaženia, vyvažovacieho zariadenia
a podľa možnosti indikačného zariadenia, ktoré
v jednotkách hmotnosti indikuje napríklad hmotnosť
zaťaženia alebo rozdiel medzi touto hodnotou
a referenčnou hodnotou.
2.3.1.2 Spúšťacie zariadenie.
Zariadenie dávajúce pokyn na určenie údaja o hmotnosti.
2.3.1.3 Zariadenie spracúvajúce údaje.
Zariadenie, ktoré premieňa údaje vážiacej jednotky na
signály a tie spracúva na príkazy na kontrolu a/alebo
triedenie.
2.3.1.4 Indikačné zariadenie.
Zariadenie, ktoré indikuje informáciu aspoň o jednej
z týchto položiek:
- hmotnosť kontrolovaného a/alebo triedeného zaťaženia,
- rozdiel medzi hmotnosťou kontrolovaného a/alebo
triedeného zaťaženia a referenčnou hodnotou,
- podskupina, do ktorej kontrolované a/alebo triedené
zaťaženie patrí.
2.3.2 Dopravník zaťaženia.
Zariadenie na dopravu zaťaženia na nosič zaťaženia
a z neho.
Môže byť súčasťou vážiacej jednotky.
2.3.3 Nastavovacie zariadenie.
Zariadenie na nastavenie hraníc hmotnosti podskupín.
2.3.4 Triediace zariadenie.
Zariadenie, pomocou ktorého sú zaťaženia automaticky
rozdelené do fyzicky oddelených podskupín.
Toto zariadenie nemusí byť súčasťou vážiacej jednotky.
2.3.5 Korekčné zariadenie (zariadenie na samoreguláciu spätnou
väzbou).
Zariadenie, ktoré na základe výsledkov kontrolného
váženia automaticky opraví nastavenie váh posunutím
zaťaženia smerom k hornej časti kontrolnej váhy.
2.3.6 Počítadlo.
Zariadenie indikujúce počet zaťažení, ktoré sa
premiestnili cez nosič zaťaženia (celkové počítadlo
zaťažení), alebo počet zaťažení v každej podskupine
(počítadlo zaťažení podskupín).
2.4 Etalónové skúšobné zaťaženie
Etalónové skúšobné zaťaženie je zaťaženie, pomocou
ktorého sa kontroluje štandardné pásmo nerozhodnosti
(Us) podľa podmienok stanovených v bode 7.2.1.1.
2.5 Metrologické charakteristiky
2.5.1 Menovité nastavenie
Hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti nastavená
operátorom pomocou nastavovacieho zariadenia s cieľom
vytvoriť hranice medzi jednotlivými za sebou idúcimi
podskupinami.
2.5.2 Aktuálne nastavenie.
Hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti, na ktorej
základe pre to isté zaťaženie možno vykonať dva rôzne
závery, z ktorých každý má rovnakú pravdepodobnosť.
2.5.3 Rozsah nastavenia.
Rozsah, v ktorom možno menovité nastavenie upraviť pre
danú menovitú hodnotu hmotnosti zaťaženia.
2.5.4 Interval nastavenia (šírka podskupiny).
Interval vyjadrený v jednotkách hmotnosti medzi
menovitými nastaveniami nasledujúcimi za sebou.
2.5.5 Chyba nastavenia.
Rozdiel medzi hodnotami menovitého a aktuálneho
nastavenia.
2.5.6 Hmotnostná kategória.
Podskupina zaťažení, ktoré patria do daného rozsahu
hmotnosti. Celý rozsah nastavenia, od nuly do nekonečna,
s "n" hodnotami nastavenia je rozdelený na (n+1)
hmotnostných kategórií.
2.5.7 Dolná medza váživosti.
Hodnota zaťaženia, pod ktorú nemôže váha správne určiť
hodnotu zaťaženia a zatriediť ju do podskupiny, do
ktorej toto zaťaženie patrí.
2.5.8 Pásmo nerozhodnosti.
Rozsah vyjadrený v jednotkách hmotnosti, v ktorom je
rozhodnutie váhy (týkajúce sa určenia hmotnosti
zaťaženia) neurčité.
2.5.8.1 Štandardné pásmo nerozhodnosti (Us).
Rozsah proklamovaný výrobcom a vyjadrený v jednotkách
hmotnosti, v ktorom môžu váhy pri zaťažení etalónovým
skúšobným zaťažením a pri danej rýchlosti váženia
vykonať dve rôzne rozhodnutia.
2.5.8.2 Menovité pásmo nerozhodnosti (Un).
Rozsah proklamovaný výrobcom a vyjadrený v jednotkách
hmotnosti, v ktorom môžu váhy pre daný produkt
a rýchlosť váženia vykonať dve rôzne rozhodnutia.
2.5.8.3 Skutočné pásmo nerozhodnosti (Ua).
Rozsah zistený metrologickou službou a vyjadrený
v jednotkách hmotnosti, v ktorom majú váhy možnosť dvoch
rozdielnych rozhodnutí pri zaťažení etalónovým skúšobným
zaťažením alebo daným produktom a pri danej rýchlosti
váženia.
Jeho konvenčná hodnota sa rovná 6 sigma (od - 3 sigma do
+ 3 sigma), pričom "sigma" sa rovná smerodajnej
odchýlke.
2.5.9 Rýchlosť kontrolného triedenia alebo triedenia (pracovná
rýchlosť).
Počet kontrolovaných a triedených alebo triedených
záťaží za jednotku času.
2.5.10 Dĺžka záťaže.
Dĺžka záťaže meraná v smere jej pohybu.
2.5.11 Čas váženia.
Čas, ktorý uplynie medzi momentom, keď je záťaž úplne
umiestnená na nosiči zaťaženia, a momentom, keď je
dodaná informácia o jej hmotnosti.
2.5.12 Čas odozvy.
Čas, ktorý uplynie medzi momentom, keď je záťaž úplne
umiestnená na nosiči zaťaženia, a momentom, v ktorom sa
okamžitá odozva vážiacej jednotky odlišuje od
definitívnej odozvy o hodnotu nižšiu, ako je Un.Metrologické charakteristiky
Kapitola 2
METROLOGICKÉ POŽIADAVKY
3. VŠEOBECNÁ ČASŤ
3.1 Dielik stupnice vážiacej jednotky
Ak má vážiaca jednotka indikačné zariadenie, ktorého
stupnica je delená v jednotkách hmotnosti, dieliky tejto
stupnice a jej overovací dielik musia spĺňať požiadavky
príslušných ustanovení nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 399/1999 Z.z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o technických požiadavkách na váhy
s neautomatickou činnosťou (ďalej len "nariadenie vlády
č. 399/1999 Z.z.").
3.2 Najväčšie štandardné pásmo nerozhodnosti
Bez narušenia platnosti požiadaviek bodu 5.1.2
štandardné pásmo nerozhodnosti (Us) nesmie byť väčšie
ako
- 1 g pre zaťaženia menovitej hmotnosti do 100
g vrátane,
- 1% pre zaťaženia menovitej hmotnosti väčšie ako 100 g.
3.3 Vzťah medzi menovitým a smerodajným pásmom nerozhodnosti
Menovité pásmo nerozhodnosti (Un) nesmie byť menšie, ako
je štandardné pásmo nerozhodnosti (Us).
4. NAJVÄČŠIE DOVOLENÉ CHYBY
4.1 Najväčšie dovolené chyby pri schválení typu
4.1.1 Vážiaca jednotka.
Ak vážiaca jednotka obsahuje indikačné zariadenie so
stupnicou delenou na dieliky v jednotkách hmotnosti,
považuje sa za váhu s neautomatickou činnosťou a musí
pri statických skúškach vyhovovať požiadavkám
príslušných ustanovení nariadenia vlády č. 399/1999
Z.z. na najväčšie dovolené chyby takýchto váh.
4.1.2 Skutočné pásmo nerozhodnosti (Ua).
Skutočné pásmo alebo pásma nerozhodnosti zistené pri
skúškach vykonaných v súlade s podmienkami kapitoly 5
nesmú byť väčšie, ako je 0,8-násobok štandardného pásma
nerozhodnosti (Us).
4.1.3 Chyba nastavenia.
Chyba nastavenia nesmie byť väčšia ako 0,5-násobok
štandardného pásma nerozhodnosti (Us).
4.1.4 Zmena aktuálneho nastavenia v závislosti od času.
Zmena aktuálneho nastavenia za 8 hodín prevádzky nesmie
byť väčšia ako 0,5-násobok štandardného pásma
nerozhodnosti (Us).
4.1.5 Zmena aktuálneho nastavenia v závislosti od teploty.
Zmena aktuálneho nastavenia v závislosti od zmeny
teploty o 5 stupňov C nesmie byť väčšia, ako je
0,5-násobok štandardného pásma nerozhodnosti (Us).
4.1.6 Vplyv excentrického zaťaženia.
Ak zaťaženie možno umiestňovať excentricky, potom
najväčší rozdiel medzi hodnotami hmotnosti potrebnými na
dosiahnutie rovnovážnej polohy pri zaťažení rovnajúcom
sa dolnej medzi váživosti a hodnotou dolnej medze
váživosti nesmie byť väčší, ako je 0,5-násobok
štandardného pásma nerozhodnosti (Us) bez ohľadu na
umiestnenie zaťaženia na nosiči zaťaženia.
4.2 Najväčšie dovolené chyby pri prvotnom overení
4.2.1 Vážiaca jednotka.
Ak vážiaca jednotka obsahuje indikačné zariadenie so
stupnicou delenou na dieliky v jednotkách hmotnosti,
považuje sa za váhu s neautomatickou činnosťou a musí
pri statických skúškach vyhovovať požiadavkám
príslušných ustanovení nariadenia vlády č. 399/1999
Z.z. na najväčšie dovolené chyby takýchto váh.
4.2.2 Skutočné pásmo nerozhodnosti (Ua).
Skutočné pásmo alebo pásma nerozhodnosti zistené pri
skúškach vykonaných v súlade s podmienkami kapitoly 5
nesmú byť väčšie, ako je 0,8-násobok menovitého pásma
nerozhodnosti (Un).
4.2.3 Chyba nastavenia.
Chyba nastavenia nesmie byť väčšia ako 0,8-násobok
menovitého pásma nerozhodnosti (Un).
4.2.4 Zmena aktuálneho nastavenia v závislosti od času.
Zmena aktuálneho nastavenia za 8 hodín prevádzky nesmie
byť väčšia ako 0,5-násobok menovitého pásma
nerozhodnosti (Un).
4.2.5 Zmena aktuálneho nastavenia v závislosti od teploty.
Zmena aktuálneho nastavenia pri zmene teploty o 5
stupňov C nesmie byť väčšia, ako je 0,5-násobok
menovitého pásma nerozhodnosti (Un).
4.3 Najväčšie dovolené chyby v prevádzke
4.3.1 Vážiaca jednotka.
Ak vážiaca jednotka obsahuje indikačné zariadenie so
stupnicou delenou na dieliky v jednotkách hmotnosti,
považuje sa za váhu s neautomatickou činnosťou a musí
pri statických skúškach vyhovovať požiadavkám
príslušných ustanovení nariadenia vlády č. 399/1999
Z.z. na najväčšie dovolené chyby takýchto váh.
4.3.2 Skutočné pásmo nerozhodnosti (Ua).
Skutočné pásmo alebo pásma nerozhodnosti zistené pri
skúškach vykonaných v súlade s podmienkami kapitoly 5
nesmú byť väčšie, ako je 0,8-násobok menovitého pásma
nerozhodnosti (Un).
4.3.3 Chyba nastavenia.
Chyba nastavenia nesmie byť väčšia ako 0,5-násobok
menovitého pásma nerozhodnosti (Un).
5. PODMIENKY APLIKÁCIE NAJVÄČŠÍCH DOVOLENÝCH CHÝB
5.1 Bežné podmienky používania
5.1.1 Hmotnosť zaťaženia.
Hmotnosť zaťaženia musí byť v rozsahu medzi hornou
a dolnou medzou váživosti váhy.
5.1.2 Dolná medza váživosti.
Dolná medza váživosti nesmie byť menšia ako
25 Un pre Un < 200 mg,
50 Un pre 200 mg < Un < 500 mg,
100 Un pre 500 mg < Un.
5.1.3 Čas váženia.
Čas váženia musí byť väčší, alebo sa rovnať času odozvy
a menší, alebo sa rovnať času, počas ktorého je
zaťaženie úplne umiestnené na nosiči zaťaženia.
V prípade, že to konštrukcia a/alebo činnosť váh
dovoľuje, môžu príslušné metrologické služby zvážiť túto
požiadavku.
Pre všetky rýchlosti nižšie alebo rovnajúce sa najvyššej
prevádzkovej rýchlosti musia byť hodnoty chyby
nastavenia a pásma nerozhodnosti menšie alebo rovnajúce
sa hodnotám špecifikovaným v bode 4.
5.2 Ovplyvňujúce faktory
5.2.1 Teplota.
Váhy musia pri všetkých skutočne konštantných teplotách
v rozsahu minimálne 25 stupňov C spĺňať požiadavky bodu
4.
Ak sú váhy určené na prácu v prostredí s kontrolovanou
teplotou, môže byť zredukovaný teplotný rozsah na 10
stupňov C.
Teplota sa považuje za skutočne konštantnú vtedy, ak sú
splnené tieto dve podmienky:
- najväčší rozdiel medzi teplotami nameranými počas
skúšky nie je väčší ako 5 stupňov C,
- zmena teploty nepresahuje 1 stupeň C počas piatich
minút.
5.2.2 Dodávka elektrického prúdu.
Skutočná nastavená hodnota a skutočné pásmo
nerozhodnosti (Ua) musia byť v súlade s podmienkami bodu
4 pre tieto odchýlky v dodávke elektrického prúdu:
od - 15% do + 10% menovitého napätia a
od - 2% do + 2% menovitej frekvencie.
5.2.3 Iné ovplyvňujúce faktory.
Váhy musia spĺňať požiadavky uvedené v bode 4, ak sú
vystavené vplyvom iných ovplyvňujúcich faktorov, ako sú
uvedené v bodoch 5.2.1 a 5.2.2, ktoré sú výsledkom
podmienok inštalácie a predpokladaného použitia váh.Kapitola 3
TECHNICKÉ POŽIADAVKY
6. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
6.1 Vhodnosť na daný účel
Konštrukcia váh musí byť starostlivo navrhnutá
a dostatočne pevná na daný účel používania.
6.2 Náhodne nesprávne nastavenie
Konštrukcia váh musí byť taká, aby nebolo možné váhy
omylom nesprávne nastaviť bez toho, že by to nebolo
zjavne zistiteľné.
6.3 Tlmič kmitov
Tlmič kmitov, ktorého charakteristiky ovplyvňuje zmena
teploty v takej miere, že činnosť váh a jeho presnosť sa
dostávajú za predpísané hranice, tlmič musí byť vybavený
automatickým kompenzačným zariadením.
Správnu teplotu zariadenia musí indikovať signalizačné
zariadenie.
K tlmiču kmitov nesmú mať bezprostredný prístup
neoprávnené osoby.
6.4 Dopravník
Ak sa dopravník na prepravu zaťaženia na nosič zaťaženia
skladá z pásov, pások alebo reťazí a ak sú tie upevnené
pomocou zariadení na reguláciu napnutia, tieto
zariadenia nesmú byť voľne prístupné v prípade, ak by
nastavenie napnutia mohlo ovplyvniť informácie vážiacej
jednotky týkajúce sa hmotnosti.
6.5 Vyrovnanie do vodorovnej polohy
6.5.1 Váhy musia byť udržiavané vo vodorovnej polohe.
6.5.2 Ak sú váhy prenosné, musia byť vybavené ustavovacím
zariadením a indikátorom polohy, alebo musia spĺňať
podmienky uvedené v bode 4 pri sklone v pozdĺžnom aj
priečnom smere do 5%.
6.5.3 V prípade, ak sa kvôli splneniu podmienok bodu 6.5.2 na
zisťovanie vodorovnej polohy používa indikátor polohy,
citlivosť indikátora musí byť taká, že jeho pohyblivá
indikačná časť vykazuje odchýlku minimálne 2 mm pri
sklone o 0,5%.
6.6 Vyvažovacie a nastavovacie zariadenie
Justáž ovládania vyvažovacieho aj nastavovacieho
zariadenia musí byť umožnená v rozsahu aspoň štvrtiny
menovitého pásma nerozhodnosti a v závislosti od jej
spôsobu činnosti musí byť táto justáž umožnená pri váhe
zaťaženej alebo nezaťaženej.
6.7 Odpojiteľné zaťaženia (závažia)
Odpojiteľným zaťažením musia byť buď závažia strednej
a vyššej triedy presnosti v súlade s požiadavkami
príslušných ustanovení prílohy č. 17 na takéto závažia
alebo na tento účel navrhnuté závažia odlišné svojím
tvarom od iných závaží a určené pre dané váhy.
6.8 Opisné značenie
6.8.1 Povinné značenie.
Váhy musia byť označené
- identifikačnou značkou výrobcu,
- identifikačnou značkou dovozcu, ak je to
aplikovateľné,
- výrobným číslom a typovým označením váh,
- značkou schváleného typu,
- hornou medzou váživosti: Max...,
- dolnou medzou váživosti: Min...,
- menovitým pásmom nerozhodnosti: Un...,
- pracovnou rýchlosťou: ...počet zaťažení za minútu,
- časom odozvy: t....(s),
- overovacím dielikom vážiacej jednotky podľa požiadavky
príslušných ustanovení nariadenia vlády č. 399/1999 Z.z.,
- hranicami teplôt: ... stupňov C/... stupňov C,
- napájacím napätím: ......V,
- frekvenciou el. prúdu: ....Hz,
- identifikačnou značkou na súčastiach váh, ktoré nie sú
priamo pripojené na hlavnú jednotku.
6.8.2 Doplnkové značenie.
Vykonávateľ skúšky typu môže pri skúške typu vyžadovať
podľa toho, na aký účel sú váhy určené, jedno alebo viac
doplnkových značení.
6.8.3 Prezentácia opisného značenia.
Opisné značenie musí byť neodstrániteľné, dostatočne
zreteľné a musí mať taký tvar a rozmery, aby bolo za
bežných podmienok používania váh ľahko čitateľné.
Značenie musí byť umiestnené na dobre viditeľnom mieste
na váhach spolu, a to buď na štítku upevnenom
v blízkosti indikačného zariadenia, alebo na ňom samom.
Ak štítok možno odstrániť bez jeho poškodenia, musí byť
zabezpečený overovacou značkou.
6.8.4 Overovanie.
Na štítku môže byť vyhradené miesto na plombu. Ak to tak
nie je, musí byť v blízkosti štítku umiestnené
zariadenie na tento účel.Kapitola 4
METROLOGICKÁ KONTROLA
Schválenie typu a overenie kontrolných a triediacich váh
s automatickou činnosťou sa vykonáva v súlade so zákonom
a § 4 až 7 a § 9 tejto vyhlášky. Niektoré z týchto
požiadaviek sú špecifikované v tejto kapitole.
7. SCHVÁLENIE TYPU
7.1 Žiadosť o schválenie typu
K váham, na ktoré sa podáva žiadosť o schválenie typu,
musia byť priložené tieto informácie a dokumentácia:
7.1.1 Metrologické charakteristiky:
- špeciálne charakteristiky vážiacej jednotky,
- najväčšia pracovná rýchlosť váh s udaním rýchlosti
dopravníka a dĺžkou zaťaženia,
- elektrické charakteristiky súčastí meracieho systému.
7.1.2 Opisná dokumentácia:
- nákres celkového usporiadania súčastí váh,
- ak je to potrebné, fotografie, nákresy alebo modely
súčastí, ktoré sú dôležité z metrologického hľadiska,
- schematické diagramy znázorňujúce činnosť váh a ich
technický opis.
7.2 Skúšky na schválenie typu
7.2.1 Skúšky.
Váhy musia vyhovovať metrologickým požiadavkám
špecifikovaným v bodoch 3.4.1 a 5, pokiaľ ide
o štandardné pásmo nerozhodnosti (Us) pre etalónové
skúšobné zaťaženie v rozsahu činnosti váh, t.j. medzi
dolnou a hornou medzou váživosti a najmenšou a najväčšou
rýchlosťou.
Váhy, ktoré môžu mať viac menovitých nastavených hodnôt,
musia byť odskúšané s minimálne dvoma menovitými
nastavenými hodnotami.
Etalónové skúšobné zaťaženie
Pri skúškach na schválenie typu musí byť použité
etalónové skúšobné zaťaženie.
Etalónové skúšobné zaťaženie musí spĺňať tieto
podmienky:
- hmotnosť "m" = Max, Min a 1/2 (Max + Min),
- dĺžka "L" (cm) = 3 odmocnina m (v gramoch) + - 20%,
L
- výška "h" = ---
2
- konštantná hmotnosť,
- pevný materiál,
- nehygroskopický materiál,
- neelektrostatický materiál,
- vylúčenie styku kov - kov.
7.2.1.1 Statické skúšky.
7.2.1.1 Skúšky excentrickým zaťažením.
Ak možno zaťaženie umiestniť na snímač zaťaženia
excentricky, musí byť vykonaná skúška so zaťažením
rovnajúcim sa dolnej medzi váživosti umiestneným
staticky na hociktorom mieste na snímači zaťaženia.
Najväčšie dovolené chyby sú špecifikované v bode 4.1.6.
7.2.1.1.2 Špeciálne skúšky pre váhy s vážiacou jednotkou, ktorá
sama osebe tvorí váhy s neautomatickou činnosťou.
Pri tejto vážiacej jednotke sa vykonávajú skúšky na
citlivosť, pohyblivosť a presnosť tak, ako sú
špecifikované v požiadavkách všeobecne platných
predpisov na váhy s neautomatickou činnosťou.
Najväčšie dovolené chyby musia byť rovnaké ako pri
váhach s neautomatickou činnosťou pri rovnakých
hodnotách overovacieho dielika a triedy presnosti.
7.2.1.2 Meranie času odozvy.
Čas odozvy sa meria v stabilných skúšobných podmienkach
bez vplyvu iných faktorov. Namerané hodnoty nesmú byť
väčšie, ako sú hodnoty uvedené na štítku.
Údaje uvedené v bode 7.1.1 týkajúce sa najväčšej
prevádzkovej rýchlosti ako funkcie rýchlosti dopravníka
a dĺžky zaťaženia musia byť kompatibilné s hodnotami
nameranými pre čas odozvy.
7.2.1.3 Skúšky v bežných podmienkach používania váh.
7.2.1.3.1 Pásmo nerozhodnosti a chyba nastavenia.
Skúšky sa vykonajú v súlade s metódou C, ako je opísané
v kapitole 5 bode 10.3.
7.2.1.3.2 Odchýlka skutočnej nastavenej hodnoty v závislosti od
času.
Tieto skúšky sa vykonávajú s etalónovým skúšobným
zaťažením bez zmeny nastavenia váh a bez zmeny
ovplyvňujúcich faktorov a musia sa v priebehu 8 hodín
prevádzky niekoľkokrát opakovať. Pri týchto skúškach
možno výsledky získavať elektrickými metódami merania.
7.2.1.3.3 Odchýlka skutočnej nastavenej hodnoty v závislosti od
teploty.
Tieto skúšky sa vykonávajú s etalónovým skúšobným
zaťažením bez zmeny nastavenia váh a bez zmeny
ovplyvňujúcich faktorov iných ako teplota a musia sa
niekoľkokrát opakovať v teplotnom rozsahu stanovenom
výrobcom.
Pri týchto skúškach možno výsledky získavať elektrickými
metódami merania.
7.2.2 Skúšky na zhodu s technickými požiadavkami.
Tieto skúšky musia dokázať, že váhy vyhovujú technickým
požiadavkám stanoveným v kapitole 3.
7.2.3 Prostriedky na vykonanie skúšok.
Vykonávateľ skúšky typu môže na účely vykonania skúšok
vyžadovať od žiadateľa skúšobné zaťaženie, nástroje,
kvalifikovaný personál a potrebné kontrolné prístroje.
7.2.4 Miesto skúšok.
Váhy môžu byť skúšané na účely schválenia typu:
- buď v prevádzkach vykonávateľa skúšky typu, u ktorého
bola podaná žiadosť, alebo
- na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste, na ktorom sa
vykonávateľ skúšky typu a žiadateľ dohodnú.
8. PRVOTNÉ OVERENIE
8.1 Skúšky pri prvotnom overení
Váhy musia vyhovovať požiadavkám špecifikovaným v bodoch
3, 4.2, 5 a 6, pokiaľ ide o menovité pásmo nerozhodnosti
(Un) pre daný výrobok alebo výrobky v rozsahu činnosti
váh, t.j. medzi dolnou a hornou medzou váživosti
a najmenšou a najväčšou rýchlosťou.
Prvotné overenie vykonáva vykonávateľ overenia v jednej
alebo vo dvoch etapách.
8.1.1 Skúšky prvej etapy.
Statické skúšky vykonané podľa bodu 7.2.1.1.
8.1.2 Skúšky druhej etapy.
Použitím jednej z metód uvedených v kapitole 5 sa za
využitia výrobku, na ktorý sú váhy určené, overí pásmo
nerozhodnosti a chyba nastavenia. V každom prípade aspoň
jedna zo skúšok musí byť vykonaná pri dolnej medzi
váživosti.
Metóda C sa používa ako referenčná metóda v sporných
prípadoch.
8.2 Prostriedky na vykonanie skúšok
Vykonávateľ overenia môže na účely vykonania skúšok
vyžadovať od žiadateľa skúšobné zaťaženie, nástroje,
kvalifikovaný personál a potrebné kontrolné prístroje.
8.3 Miesto prvotného overovania
Prvá etapa môže byť vykonaná u výrobcu alebo na inom
vhodnom mieste, s ktorým súhlasí vykonávateľ overenia,
druhá etapa sa musí vykonať na mieste používania váh.
Ak sa prvotné overovanie vykonáva v jednej etape, musí
sa vykonať na mieste používania váh.
9. KONTROLA V PREVÁDZKE
9.1 Skúšky v prevádzke
Ak sa majú vykonať skúšky v prevádzke, platí bod 4.3.Kapitola 5
SKÚŠOBNÉ METÓDY
10. POUŽITÉ SKÚŠOBNÉ METÓDY
10.1 Inkrementálna (prírastková) metóda - metóda A
10.1.1 Postup.
10.1.1.1 Používa sa skúšobné zaťaženie rovnajúce sa želanému
zaťaženiu.
10.1.1.2 Nastaví sa hodnota nastavenia, ktorá má byť skúšaná tak,
že počas vážení "n" sa vždy objaví signál "odmietnuť".
Ak majú váhy dve alebo viac hodnôt nastavenia a interval
nastavenia je malý, hodnoty, ktoré práve nie sú
aktuálne, musia byť jasne vyznačené, aby sa predišlo
možnej interferencii počas skúšok.
10.1.1.3 Zaťaženie sa zvýši o inkrement (prívažok) rovný
približne hodnote desatiny z hodnoty menovitého pásma
nerozhodnosti (Un) vyznačenej na váhach a toto skúšobné
zaťaženie sa premiestni cez váhy "n" krát.
10.1.1.4 Skúška pokračuje postupným zvyšovaním zaťaženia po
jednotlivých inkrementoch, až kým sa aspoň pri jednom
z "n" vážení neobjaví signál "prijať".
10.1.1.5 Skúška pokračuje ďalším postupným zvyšovaním zaťaženia
po jednotlivých inkrementoch, až kým sa pri všetkých "n"
váženiach nesignalizuje "prijať".
10.1.1.6 Za touto hranicou sa pokračuje vo vážení ešte
niekoľkonásobným zvýšením zaťaženia o inkrement.
10.1.1.7 Výsledky sa zapíšu do tabuľky.
10.1.1.8 Postup sa zopakuje s tými istými zaťaženiami, ale
postupným znižovaním zaťaženia o jeden inkrement, alebo
náhodným poradím.
Ak sa zvolí náhodné poradie, musí sa použiť každé
zaťaženie použité pri zvyšovaní zaťaženia.
10.1.1.9 Výsledky sa zapíšu do tabuľky.
10.1.2 Výpočet.
10.1.2.1 Zo získaných výsledkov sa vypočíta percentuálny počet
"odmietnutí" a "prijatí".
10.1.2.2 Do grafu aritmetickej pravdepodobnosti sa nanesie pomer
medzi inkrementálnymi hodnotami zaťaženia a percentom
"odmietnutia".
10.1.2.3 Výsledkom je priamka, z ktorej sa vyberie vhodný
interval na každú stranu od bodu znázorňujúceho 50%
(hodnoty intervalov 2,275% - 50% a 50% - 97,725%
zodpovedajú 2 sigma).
10.1.2.4 Odčíta sa interval hmotnosti zodpovedajúci týmto bodom.
10.1.2.5 Interval hmotnosti delený dvoma dáva hodnotu "sigma".
10.1.2.6 Určí sa konvenčná hodnota pásma nerozhodnosti (6 sigma).
10.1.2.7 Hodnota v 50% bode (stredný bod pásma nerozhodnosti) je
získaná hodnota skutočnej hodnoty nastavenia.
10.1.2.8 Chyba nastavenia je rozdiel medzi menovitou hodnotou
nastavenia a získanou hodnotou skutočnej hodnoty
nastavenia.
10.2 Striedavá metóda - metóda B
10.2.1 Postup.
10.2.1.1 Zvolíme skúšobné zaťaženie. Jeho hodnota má byť menšia
ako hodnota nastavenia o približne päťnásobok menovitého
pásma nerozhodnosti (Un).
10.2.1.2 Zvolíme hodnotu základného prívažku "d".
Táto hodnota má zodpovedať Un/4, kde Un je menovité
pásmo nerozhodnosti uvedené na štítku s údajmi váh.
(Hodnota tohto zaťaženia musí byť taká, aby bolo možné
použiť etalónové závažia a zjednodušiť výpočty, napr.
10, 20, 50, 100, 200, 500).
10.2.1.3 Potom sa skúšobné zaťaženie, postupne zväčšované
o prívažky, nakladá a skladá z váh, až kým sa celková
hodnota súčtu skúšobného zaťaženia a prívažkov Mo
v rámci pásma nerozhodnosti rovná nastavenej hodnote.
Tým sú váhy pripravené na záznam výsledkov.
10.2.1.4 Skúška potom pokračuje takto:
Zaťaženie Mo prejde cez triediace váhy. Ak sa objaví
signál "odmietnuť", zopakuje sa pokus po druhýkrát so
zaťažením Mo+d; ak sa objaví signál "prijať", pokus sa
zopakuje so zaťažením Mo-d.
Táto skúšobná metóda pridávania alebo odoberania
prívažkov (inkrementov) "d" v závislosti od výsledkov
(signál prijať, resp. odmietnuť) sa opakuje, až kým sa
nedosiahne potrebný počet prechodov.
10.2.1.5 Získané výsledky sa zapíšu do tabuľky znázornenej v bode
10.2.3.
Každý horizontálny riadok v tabuľke zodpovedá konkrétnej
hodnote zaťaženia Mo+ -d, celkový počet riadkov
predstavuje šírku pásma nerozhodnosti. Výsledky každého
prechodu zaťaženia sa zapíšu do tabuľky vo forme kódu;
pre "odmietnuté" zaťaženie sa navrhuje "X", pre
"prijaté" "O".
10.2.2 Výpočet.
10.2.2.1 Pásmo nerozhodnosti
-----------
O X i
-----------
Mo-2d X 0 1 -2
Mo-d O X X 1 2 -1
Mo O O X X 2 2 0
Mo+d X X X O 1 3 +1
Mo+2d O O O 3 0 +2
-----------
7 8
-----------
No Nx
Hodnoty "X" a "O" sa v každom riadku Mo + -id sčítajú;
rovnako sa sčíta aj počet "Nx" hodnôt "X" a počet "No"
hodnôt "O" zo všetkých riadkov.
Pri výpočtoch sa použije súbor s číselne menším súčtom,
či pri výsledkoch X, alebo O, keďže každý súbor
výsledkov má približne rovnakú štatistickú hodnotu
informácie.
Pásmo nerozhodnosti sa vypočíta podľa vzorca:
NB-A na 2
Ua = 9,72d (--------- + 0,029),
N na 2
kde:
d = prídavok v jednom kroku (Un/4, pozri bod 10.2.1.2),
A = suma i ni,
B = suma i na 2 ni,
i = počet prídavkov,
ni = počet výsledkov braných do úvahy v stĺpci i,
N = celkový počet použitých výsledkov (No alebo Nx
podľa toho, ktorý je menší).
10.2.2.2 Nastavenie (2.5.2).
Nastavenie sa vypočíta podľa vzorca:
A 1
m = Mo + d (-- + - --).
N 2
Ak sa výpočet robí z hodnôt "X", použije sa znamienko
plus, ak z hodnôt "O", znamienko mínus.
Chyba nastavenia sa potom vypočíta ako rozdiel medzi
aktuálnym nastavením m (vypočítaným podľa uvedeného
vzorca) a menovitým nastavením.
10.2.2.3 Smerodajná odchýlka vypočítaných hodnôt.
10.2.2.3.1 Pásmo nerozhodnosti (Ua).
Štandardnú odchýlku premennej Ua (ako bola získaná
v bode 10.2.2.1) možno určiť podľa vzorca:
HUa
SUa = ----------- .
odmocnina N
d
Hodnota koeficientu H sa mení ako funkcia pomeru ----
Ua
podľa tabuľky v bode 10.2.2.3.1.1.
Matematická metóda vypočítania pásma nerozhodnosti platí
len pre:
d 1
---- <= --- .
Ua 3
10.2.2.3.1.1 Hodnoty H ako funkcie d/Ua sú:
d/Ua: 0,1 0,13 0,17 0,20 0,23 0,27 0,30 0,33;
H: 1,6 1,47 1,38 1,32 1,30 1,25 1,25 1,25.
10.2.2.3.2 Chyba nastavenia
Smerodajná odchýlka premennej m (ako bola získaná
v bode 10.2.2.2) sa vypočíta podľa vzorca:
GUa
Sm = ----------- .
odmocnina N
Hodnota koeficientu G sa mení ako funkcia pomeru podľa
tabuľky v bode 10.2.2.3.2.1.
Matematická metóda vypočítania chyby zaťaženia platí
pre:
d 1
--- <= --- .
Ua 3
10.2.2.3.2.1 Hodnoty G ako funkcie d/Ua sú:
d/Ua: 0,1 0,13 0,17 0,20 0,23 0,27 0,30 0,33;
G: 0,95 0,98 1 1,02 1,05 1,08 1,1 1,12.
10.2.3 Skúšobná schéma
------------------------------------------------------------------
Mo - 5d
Mo - 4d
Mo - 3d
Mo - 2d
Mo - d
Mo
Mo + d
Mo + 2d
Mo + 3d
Mo + 4d
Mo + 5d
------------------------------------------------------------------
Mo - 5d -5
d = Mo =
Mo - 4d -4 Menovitý bod
nastavenia
Mo - 3d -3
N = =
Mo - 2d -2
A = suma i . ni =
Mo - d -1
Mo 0 B = suma na 2 . ni =
Mo + d +1 NB - A na 2
Ua = 9,72d (----------- + 0,029) =
Mo + 2d +2 N na 2
Mo + 3d +3 A 1
m = Mo + d (--- + - --) (*) =
Mo + 4d +4 N 2
Mo + 5d +5
------------------------------------------------------------------
Súčet X O I =
(*) (+) ak sa použijú "X" hodnoty,
(-) ak sa použijú "O" hodnoty.
------------------------------------------------------------------
10.3 Metóda C
Ak sa táto metóda používa pri typovom schvaľovaní, musia
váhy pracovať so štandardným zaťažením simulujúc výrobnú
linku. Z praktických dôvodov môžu príslušné metrologické
služby výnimočne vykonať túto skúšku na výrobnej linke
s výrobkami, pre ktoré sú váhy určené.
10.3.1 Postup
10.3.1.1 Zoberieme si hodnotu menovitého pásma nerozhodnosti (Un),
ako je vyznačená na váhach.
10.3.1.2 Vypočítame hmotnosť skúšobných zaťažení (v počte sedem),
ktorá sa má použiť pri osnove pásma nerozhodnosti.
Hmotnosť skúšobných zaťažení dostaneme:
B B
m1,7 = A + -1,645 --- | m2,6 = A + -1,282 --- |
6 6
B
m3,5 = A + -0,842 --- | m4 = A,
6
H + L
kde: A = -----
2
B = H - L.
H a L sú približné hodnoty hmotnosti v hraniciach pásma
nerozhodnosti pre dané zaťaženie.
10.3.1.3 Presvedčíme sa, že skúšobné zaťaženia obsiahnu pásmo
nerozhodnosti pre skúšané zaťaženie.
10.3.1.4 Každé skúšobné zaťaženie položíme na váhy 50-krát, potom
pokračujeme s dvoma najľahšími a dvoma najťažšími
zaťaženiami do 200 meraní.
Skúšobné zaťaženia sa kladú na váhy v náhodnom poradí.
Skúšobné zaťaženia v oboch hraničných polohách pásma
nerozhodnosti musia nasledovať za sebou v takom časovom
intervale, ktorý zodpovedá rýchlosti práce počas skúšky.
10.3.2 Zapisovanie výsledkov do tabuľky.
10.3.2.1 Výsledky sčítame a uvedieme v tabuľke č. 1.
10.3.2.2 Zistíme hodnoty nw a nwy z tabuliek č. 2 a 3 pre n = 50
a r = 200. Sčítame stĺpce 5 a 6.
10.3.2.3 Vypočítame hodnoty niwixi, niwixi na 2 a niwixiyi
a sčítame stĺpce 7, 8 a 9.
10.3.2.4 Zo súčtov v tabuľke č. 1 vypočítame hodnoty pre
odhadnutú dávku (M) a odhadneme pásmo nerozhodnosti (Ua)
- pozri bod 10.3.3.
10.3.2.5
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------------
Stĺpec 1 Stĺpec 2 Stĺpec 3 Stĺpec 4 Stĺpec 5 Stĺpec 6 Stĺpec 7
------------------------------------------------------------------------
x N r i nw nwy nwx
------------------------------------------------------------------------
x1 N1 r1 1 n1 w1 n1 w1y1 n1 w1x1
. . . . . . .
. . . . . . .
. . . . . . .
xi Ni ri i ni wi ni wiyi ni wixi
. . . . . . .
. . . . . . .
. . . . . . .
xk Nk rk k nk wk nk wkyk nk wkxk
------------------------------------------------------------------------
k k k
suma niwi suma niwiyi suma niwixi
1 1 1
Pokračovanie tabuľky č. 1
-------------------------------
Stĺpec 8 Stĺpec 9
-------------------------------
nwx na 2 nwxy
-------------------------------
n1 w1x1 na 2 n1 w1x1y1
. .
. .
.
ni wixi na 2 ni wixiyi
. .
. .
. .
nk wkxk na 2 nk wkxkyk
-------------------------------
k k
suma niwixi na 2 suma niwixiyi
1 1
kde:
xi = inkrement hmotnosti (prívažok),
ni = počet vykonaných krokov (50 alebo 200),
ri = počet očakávaných dôb xi.
10.3.3 Zo súčtov v tabuľke vypočítame tieto veličiny:
suma niwixi
x = -----------
suma niwi
suma niwiyi
y = -----------
suma niwi
2
(suma niwixi)
S(nwxx) = suma niwixi na 2 - --------------
suma niwi
(suma niwixi)(suma niwiyi)
S(nwxy) = suma niwixiyi - --------------------------
suma niwi
S(nwxy)
a b = ------- .
S(nwxx)
-
Odhadovaná hodnota M bodu nastavenia M je daná rovnicou:
- - 1
M = Mo + m, kde m = x + --- y.
b
-
Odhadovaná hodnota Ua pásma nerozhodnosti Ua je daná
rovnicou:
- 6
Ua = --- .
b
Tabuľka č. 2
n = 50
---------------------------------------
R Nw nwy
---------------------------------------
0 1) 3.588 - 8.346
1 5.981 - 12.282
2 9.669 - 16.928
3 12.580 - 19.559
4 15.015 - 21.097
5 17.111 - 21.929
6 18.947 - 22.263
7 20.574 - 22.226
8 22.024 - 21.902
9 23.325 - 21.351
10 24.494 - 20.614
11 25.546 - 19.726
12 26.492 - 18.711
13 27.342 - 17.591
14 28.104 - 16.380
15 28.784 - 15.094
16 29.386 - 13.744
17 29.915 - 12.339
18 30.374 - 10.888
19 30.767 - 9.399
20 31.096 - 7.878
21 31.363 - 6.332
22 31.569 - 4.766
23 31.715 - 3.185
24 31.802 - 1.595
25 31.831 - 0
26 31.802 1.595
27 31.715 3.185
28 31.569 4.766
29 31.363 6.332
30 31.096 7.878
31 30.767 9.399
32 30.374 10.888
33 29.915 12.339
34 29.386 13.744
35 28.784 15.094
36 28.104 16.380
37 27.342 17.591
38 26.492 18.711
39 25.546 19.726
40 24.494 20.614
41 23.325 21.351
42 22.024 21.902
43 20.574 22.226
44 18.947 22.263
45 17.111 21.929
46 15.015 21.097
47 12.580 19.559
48 9.669 16.928
49 5.981 12.282
50 1) 3.588 8.346
---------------------------------------
1) - Hodnoty nw a nwy v tomto riadku sa musia použiť len pre
najväčšiu hodnotu x, ak r = 0, alebo najmenšiu hodnotu x, ak
r = 50.
Tabuľka č. 3
n = 200
---------------------------------------
R Nw nwy
---------------------------------------
0 1) 4.831 - 13.560
1 8.406 - 21.650
2 14.350 - 33.384
3 19.414 - 42.128
4 23.922 - 49.128
5 28.028 - 54.932
6 31.820 - 59.846
7 35.356 - 64.062
8 38.676 - 67.710
9 41.812 - 70.890
10 44.788 - 73.668
11 47.618 - 76.102
12 50.320 - 78.236
13 52.906 - 80.104
14 55.386 - 81.736
15 57.768 - 83.158
16 60.058 - 84.386
17 62.268 - 85.444
18 64.398 - 86.342
19 66.454 - 87.094
20 68.444 - 87.714
21 70.368 - 88.212
22 72.232 - 88.594
23 74.038 - 88.872
24 75.788 - 89.050
25 77.486 - 89.138
26 79.136 - 89.138
27 80.738 - 89.058
28 82.294 - 88.902
29 83.806 - 88.676
30 85.276 - 88.382
31 86.706 - 88.024
32 88.096 - 87.608
33 89.450 - 87.134
34 90.766 - 86.606
35 92.050 - 86.028
36 93.298 - 85.402
37 94.514 - 84.728
38 95.698 - 84.012
39 96.850 - 83.254
40 97.974 - 82.456
41 99.086 - 81.620
42 100.132 - 80.750
43 101.170 - 79.842
44 102.182 - 78.904
45 103.166 - 77.932
46 104.124 - 76.932
47 105.058 - 75.902
48 105.968 - 74.844
49 106.852 - 73.762
50 107.714 - 72.652
51 108.552 - 71.518
52 109.368 - 70.362
53 110.162 - 69.182
54 110.936 - 67.982
55 111.686 - 66.762
56 112.416 - 65.520
57 113.126 - 64.262
58 113.814 - 62.984
59 114.484 - 61.688
60 115.134 - 60.376
61 115.764 - 59.048
62 116.376 - 57.704
63 116.968 - 56.346
64 117.542 - 54.974
65 118.098 - 53.588
66 118.636 - 52.190
67 119.156 - 50.778
68 119.658 - 49.354
69 120.144 - 47.920
70 120.612 - 46.474
71 121.062 - 45.018
72 121.496 - 43.552
73 121.914 - 42.076
74 122.316 - 40.590
75 122.700 - 39.098
76 123.068 - 37.596
77 123.422 - 36.086
78 123.758 - 34.568
79 124.078 - 33.044
80 124.384 - 31.512
81 124.674 - 29.974
82 124.948 - 28.432
83 125.206 - 26.882
84 125.450 - 25.328
85 125.678 - 23.768
86 125.892 - 22.040
87 126.090 - 20.636
88 126.274 - 19.064
89 126.442 - 17.488
90 126.596 - 15.908
91 126.734 - 14.326
92 126.858 - 12.740
93 126.968 - 11.154
94 127.062 - 9.564
95 127.142 - 7.972
96 127.208 - 6.380
97 127.258 - 4.786
98 127.294 - 3.192
99 127.316 - 1.596
100 127.324 - 0
101 127.316 1.596
102 127.294 3.192
103 127.258 4.786
104 127.208 6.380
105 127.142 7.972
106 127.062 9.564
107 126.968 11.154
108 126.858 12.740
109 126.734 14.326
110 126.596 15.908
111 126.442 17.488
112 126.274 19.064
113 126.090 20.636
114 125.892 22.040
115 125.678 23.768
116 125.450 25.328
117 125.206 26.882
118 124.948 28.432
119 124.674 29.974
120 124.384 31.512
121 124.078 33.044
122 123.758 34.568
123 123.422 36.086
124 123.068 37.596
125 122.700 39.098
126 122.316 40.590
127 121.914 42.076
128 121.496 43.552
129 121.062 45.018
130 120.612 46.474
131 120.144 47.920
132 119.658 49.354
133 119.156 50.778
134 118.636 52.190
135 118.098 53.588
136 117.542 54.974
137 116.968 56.346
138 116.376 57.704
139 115.764 59.048
140 115.135 60.576
141 114.484 61.688
142 113.814 62.984
143 113.126 64.262
144 112.416 65.520
145 111.686 66.762
146 110.836 67.982
147 110.368 69.182
148 109.368 70.382
149 108.552 71.518
150 107.714 72.652
151 106.852 73.762
152 105.968 74.844
153 105.058 75.902
154 104.124 76.932
155 103.166 77.932
156 102.182 78.904
157 101.170 79.842
158 100.132 80.750
159 99.086 81.620
160 97.974 82.456
161 96.850 83.254
162 95.698 84.012
163 94.514 84.728
164 93.298 85.402
165 92.050 86.028
166 90.766 86.606
167 89.450 87.134
168 88.096 87.608
169 86.706 88.024
170 85.276 88.382
171 83.806 88.676
172 82.294 88.902
173 80.738 89.058
174 79.136 89.138
175 77.486 89.138
176 75.788 89.050
177 74.038 88.872
178 72.232 88.594
179 70.368 88.212
180 68.444 87.714
181 66.454 87.094
182 64.398 86.342
183 62.268 85.444
184 60.058 84.386
185 57.768 83.158
186 55.386 81.736
187 52.906 80.104
188 50.320 78.236
189 47.618 76.102
190 44.788 73.668
191 41.812 70.890
192 38.676 67.710
193 35.356 64.062
194 31.820 59.846
195 28.028 54.932
196 23.922 49.128
197 19.414 42.128
198 14.350 33.384
199 8.406 21.560
200 1) 4.831 13.560
------------------------------------------------------------------
1) - Hodnoty nw a nwy v tomto riadku sa musia použiť len pre
najväčšiu hodnotu x, ak r = 0, alebo najmenšiu hodnotu x, ak
r = 200.Tretia časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní kontrolných a triediacich váh s automatickou činnosťou
podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky
1. Termíny a definície
1.1 Váhy
Merací prístroj slúžiaci na určenie hmotnosti telesa
s využitím účinku gravitácie na toto teleso.
Podľa spôsobu činnosti sa váhy klasifikujú ako váhy
s automatickou alebo neautomatickou činnosťou.
1.2 Váhy s automatickou činnosťou
Váhy vážiace bez zásahu operátora pracujúce na základe
vopred určeného programu automatických procesov
charakteristických pre dané váhy.
1.3 Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou (ďalej
len "váhy")
Váhy s automatickou činnosťou, ktoré vážia predpripravené
jednotlivé zaťaženia alebo samostatné záťaže (dávky)
voľného materiálu.
1.4 Kontrolné váhy s automatickou činnosťou
Váhy, ktoré roztrieďujú výrobky (t.j. predmety) rôznej
hmotnosti do dvoch alebo viacerých podskupín podľa
veľkosti rozdielu medzi ich hmotnosťou a menovitým
nastavením.
1.5 Triediace váhy s automatickou činnosťou
Váhy, ktoré roztrieďujú výrobky (t.j. predmety) rôznej
hmotnosti do viacerých podskupín, z ktorých každá je
charakterizovaná daným rozsahom hmotnosti.
1.6 Elektronické váhy
Váhy vybavené elektronickým zariadením.
1.7 Nosič zaťaženia
Časť váh určená na prijímanie zaťaženia.
1.8 Indikačné zariadenie
Časť váh, ktorá zobrazuje hodnotu výsledku váženia
v jednotkách hmotnosti.
Okrem toho môže zobrazovať
- rozdiel medzi hmotnosťou výrobku a referenčnou hodnotou,
- priemernú hodnotu a/alebo smerodajnú odchýlku určitého
počtu po sebe nasledujúcich vážení.
1.9 Nulovacie zariadenie
Zariadenie na nastavenie indikačného zariadenia na nulu
pri nezaťaženom nosiči zaťaženia.
1.10 Dynamické nastavenie
Nastavenie na elimináciu rozdielu medzi hodnotou zaťaženia
určeného staticky a hodnotou zaťaženia určenou dynamicky.
1.11 Horná medza váživosti (Max)
Najväčšie zaťaženie bez hodnoty pripočítavacieho
tarovníka.
1.12 Dolná medza váživosti (Min)
Menovitá hodnota zaťaženia, pod ktorou môžu byť výsledky
váženia pred sčítaním ovplyvnené zvýšenou relatívnou
chybou.
1.13 Rozsah váživosti
Rozsah medzi hornou a dolnou medzou váživosti.
1.14 Rozsah tarovania (T+, T-)
Najväčšia hodnota pripočítavacieho alebo odpočítavacieho
tarovacieho zariadenia.
1.15 Hodnota dielika (d)
Hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti zodpovedajúca
rozdielu medzi
- hodnotami zodpovedajúcimi dvom po sebe nasledujúcim
značkám na stupnici s analógovou indikáciou alebo
- dvoma po sebe indikovanými hodnotami v prípade
číslicovej indikácie.
1.16 Overovací dielik (e)
Hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti používaná pri
klasifikácii a overovaní váh.
1.17 Rýchlosť váženia
Počet zaťažení automaticky odvážených za jednotku času.
1.18 Chyba (indikácie)
Hodnota indikovaná váhami mínus (konvenčne pravá) hodnota
hmotnosti.
-
1.19 Priemerná (systematická) chyba (x)
Priemerná hodnota chýb (indikácie) pre určitý počet po
sebe nasledujúcich automatických vážení zaťaženia alebo
podobných záťaží, ktoré prešli cez nosič zaťaženia,
matematicky vyjadrená ako
- suma x
x = ---------
n
kde
x predstavuje chybu údaja zaťaženia,
-
x je priemer chýb a
n je počet vážení.
1.20 Smerodajná odchýlka chyby (s)
Smerodajná odchýlka chyby (indikácie) pre určitý počet po
sebe nasledujúcich automatických vážení zaťaženia alebo
podobných záťaží, ktoré prešli cez nosič zaťaženia,
matematicky vyjadrená ako
-
suma (x - x) na 2
s = druhá odmocnina ( ------------------ )
n - 1
1.21 Menovité pracovné podmienky
Podmienky použitia určujúce rozsah meranej veličiny
a ovplyvňujúcich veličín, pre ktoré sa predpokladá, že
metrologické charakteristiky ležia v rozsahu najväčších
smerodajných odchýlok a/alebo príslušných najväčších
dovolených priemerných chýb.
2. Technické požiadavky
2.1 Vhodnosť na použitie
Váhy musia byť navrhnuté tak, aby vyhovovali prevádzkovým
metódam a produktom, pre ktoré sú určené. Musia mať
primerane pevnú konštrukciu, aby si uchovali svoje
metrologické vlastnosti.
2.2 Bezpečnosť prevádzky
Váhy musia byť skonštruované tak, aby ich náhodná porucha
alebo rozjustovanie ovládacích prvkov spôsobujúce poruchu
správnej činnosti sa nemohli vyskytnúť bez toho, aby ich
účinok nebol zrejmý.
2.3 Statické nastavenie
Váhy môžu byť vybavené zariadením na nastavenie rozsahu.
Ich zabezpečenie musí byť také, aby vplyv vonkajších
činiteľov bol prakticky nemožný.
2.4 Dynamické nastavenie
Váhy môžu byť vybavené dynamickým nastavovacím zariadením
prístupným užívateľovi, kompenzujúcim dynamické vplyvy
pohybujúceho sa zaťaženia. Toto zariadenie môže pracovať
v celom rozsahu váživosti podľa nastavenej hmotnosti
(alebo hmotností) za predpokladu, že ak je používané
v tomto rozsahu a v súlade s pokynmi výrobcu, najväčšie
dovolené chyby nebudú prekročené.
2.5 Ovládacie prvky
Ovládacie prvky musia byť konštruované tak, aby sa bežne
nemohli dostať do iných polôh, ako boli určené.
2.6 Nulovacie a tarovacie zariadenia
Váhy musia byť vybavené nulovacím zariadením, ktoré môže
byť automatické, poloautomatické alebo neautomatické.
Nulovacie zariadenie musí byť schopné nastaviť indikáciu
váh na nulu s presnosťou 0,25 e, rozsah nastavenia nesmie
byť väčší ako 4% z hornej medze váživosti. Tarovacie
zariadenie musí umožniť nastavenie indikácie na nulu
s presnosťou väčšou ako + - 0,25 e. Činnosť tarovacieho
zariadenia musí byť zreteľne viditeľná.
2.7 Spôsob indikácie
Výsledky váženia musia obsahovať názvy alebo symboly
jednotiek hmotnosti, v ktorých sú vyjadrené.
Hodnota dielika stupnice musí byť v tvare 1 x 10 na k,
2 x 10 na k alebo 5 x 10 na k jednotiek, v ktorých je
vyjadrený výsledok, kde index k môže nadobúdať kladnú
alebo zápornú celočíselnú hodnotu alebo sa môže rovnať
nule. Jednotka hmotnosti sa musí vybrať tak, aby výsledky
váženia nemali viac ako jednu nevýznamnú nulu vpravo.
2.8 Tlač
Tlač musí byť na daný účel jasná a stála. Ak sa
uskutočňuje tlač, musí byť za hodnotou alebo nad stĺpcom
hodnôt uvedený názov alebo symbol meracej jednotky.
Tlač výsledku váženia pri zaťažení pod dolnou medzou
váživosti nesmie byť umožnená.
2.9 Menovité pracovné podmienky
Váhy musia byť navrhnuté a vyrobené tak, aby v menovitých
pracovných podmienkach neprekročili najväčšie dovolené
chyby. Elektronické váhy musia okrem ostatných požiadaviek
vyhovovať aj požiadavkám na prácu v podmienkach
elektromagnetického rušenia. Kritickou hodnotou pre
elektromagnetické rušenie je jeden dielik stupnice.
3. Metrologické požiadavky
3.1 Triedy presnosti
Váhy sú rozdelené do tried presnosti s označením X(x)
alebo Y(y).
Trieda X(x) platí pre váhy používané na kontrolu
označených spotrebiteľsky balených výrobkov. Trieda Y(y)
platí pre všetky ostatné váhy.
Systémový parameter X viaže presnosť s hmotnosťou
zaťaženia, koeficient určenia triedy (x) je násobiteľ pre
hraničné hodnoty chýb špecifikované pre triedu X(1).
Výrobca špecifikuje koeficient triedy (x), pričom x je
1 x 10 na k, 2 x 10 na k alebo 5 x 10 na k, kde index k je
celé kladné alebo záporné číslo, alebo nula.
Trieda Y má dve podtriedy Y(a) a Y(b).
3.2 Najväčšie dovolené chyby
3.2.1 Váhy triedy X(x)
3.2.1.1 Priemerná chyba
------------------------------------------------------------------
Hmotnosť (m) v overovacích dielikoch (e) Najväčšia dovolená
(x) <=1 (x) > 1 priemerná chyba
------------------------------------------------------------------
0 < m <= 500 0 < m <= 50 + - 0,5 e
500 < m <= 2 000 50 < m <= 200 + - 1,0 e
2 000 < m <= 10 000 200 < m <= 1 000 + - 1,5 e
------------------------------------------------------------------
3.2.1.2 Smerodajná odchýlka
------------------------------------------------------------------
Hmotnosť (m) Najväčšia dovolená smerodajná
odchýlka pre triedu X(1)
------------------------------------------------------------------
m <= 50 g 0,48%
50 g < m <= 100 g 0,24 g
100 g < m <= 200 g 0,24%
200 g < m <= 300 g 0,48 g
300 g < m <= 500 g 0,16%
500 g < m <= 1 000 g 0,8 g
1 000 g < m <= 10 000 g 0,08%
10 000 g < m <= 15 000 g 8 g
15 000 g < m 0,053%
------------------------------------------------------------------
3.2.1 Váhy triedy Y(y)
------------------------------------------------------------------
Netto hmotnosť (m) Najväčšia dovolená
v overovacích dielikoch (e) priemerná chyba
Trieda Y(a) Trieda Y(b)
------------------------------------------------------------------
0 < m <= 500 0 < m <= 50 + - 1,5 e
500 < m <= 2 000 50 < m <= 200 + - 2,0 e
2 000 < m <= 10 000 200 < m <= 1 000 + - 2,5 e
------------------------------------------------------------------
3.3 Merací rozsah
Výrobca pri špecifikovaní meracieho rozsahu pre váhy
triedy Y(y) musí brať do úvahy, že dolná medza váživosti
nesmie byť menšia ako
20 e pre triedu Y(a),
10 e pre triedu Y(b),
5 e pre poštové váhy triedy Y(a) alebo Y(b).
3.4 Meracie jednotky
Jednotky hmotnosti používané váhami sú miligram (mg), gram
(g), kilogram (kg) a tona (t).
3.5 Teplota
Váhy musia spĺňať príslušné metrologické a technické
požiadavky pri teplotách od - 10 stupňov C do + 40 stupňov
C.
Teplotný rozsah môže byť v prípadoch špeciálnych aplikácií
odlišný, ale nesmie byť menší ako 30 stupňov C a musí byť
špecifikovaný v opisnom značení.
3.6 Sklon
Váhy, ktoré nie sú pevne inštalované a ktoré nemajú
indikátor polohy, musia vyhovovať príslušným metrologickým
a technickým požiadavkám pri 5% sklone.
4. Nápisy a značky
4.1 Nápisy
Váhy musia mať takéto značenie:
4.1.1 Údaje vypísané slovne:
- názov výrobcu alebo jeho identifikačná značka,
- názov dovozcu alebo jeho identifikačná značka (ak je to
aplikovateľné),
- výrobné číslo a typové označenie váh,
- maximálna rýchlosť váženia (ak je to aplikovateľné),
- maximálna rýchlosť systému dopravy zaťaženia (ak je to
aplikovateľné),
- napätie zdroja,
- frekvencia zdroja,
- pracovný tlak kvapalného média (ak je to aplikovateľné),
- rozsah nastavenia vo vzťahu k bodu nastavenia.
4.1.2 Údaje vyjadrené v kódoch:
- značka schváleného typu,
- vyznačenie triedy presnosti X(x) alebo Y(y),
- hodnota overovacieho dielika (e),
- hodnota dielika (d),
- horná medza váživosti (Max),
- dolná medza váživosti (Min),
- najväčšia hodnota pripočítavacieho tarovníka (T +),
- najväčšia hodnota odpočítavacieho tarovníka (T -).
4.1.3 Doplnkové údaje
Vykonávateľ skúšky typu môže na základe konkrétneho typu
váh vyžadovať aj ďalšie údaje (napríklad teplotný rozsah).
4.1.4 Softvérové nápisy
Nápisy a údaje môžu byť zobrazené aj na programovateľnom
displeji, ktorý je ovládaný softvérom.
V takomto prípade na popisnom štítku musí byť aspoň takéto
značenie:
- typové označenie váh,
- názov alebo identifikačná značka výrobcu,
- značka schváleného typu,
- napätie zdroja,
- frekvencia zdroja,
- pracovný tlak kvapalného média (ak je to aplikovateľné).
4.2 Overovacie značky
4.2.1 Umiestnenie
Na váhach sa musí nachádzať miesto na umiestnenie
overovacích značiek. Toto miesto musí
- byť také, aby sa časť váh, na ktorom sa značka nachádza,
nedala z váh odstrániť bez poškodenia značky,
- umožňovať jednoduché umiestnenie značky bez toho, aby sa
tým zmenili metrologické vlastnosti váh,
- byť také, aby značky boli viditeľné bez posunutia váh
alebo ich ochranného krytu počas prevádzky.
4.2.2 Pripevnenie
Ak sa značka vytvorí razením, nosič overovacej značky môže
tvoriť platnička z olova alebo iného rovnocenného
materiálu, ktorá je zapustená v doske umiestnenej na
váhach alebo vo vyvŕtanej dutine.
Ak je značkou samolepiaca nálepka, na váhach musí byť
vhodné miesto na umiestnenie tejto nálepky.
5. Metrologická kontrola váh
Schválenie typu a overenie kontrolných a triediacich váh
s automatickou činnosťou sa vykonáva v súlade so zákonom
a § 4 až 9 tejto vyhlášky.
5.1 Metódy technických skúšok pre schválenie typu
5.1.1 Dokumentácia
Žiadosť o schválenie typu musí obsahovať dokumentáciu
s týmito údajmi:
- metrologické charakteristiky váh,
- súhrn špecifikácií váh,
- opis funkcie komponentov a zariadení váh,
- nákresy, schémy a prípadne všeobecné softvérové
informácie objasňujúce konštrukciu a činnosť váh,
- dokumentáciu preukazujúcu, že konštrukcia a vyhotovenie
váh zodpovedajú požiadavkám tejto časti prílohy.
5.1.2 Všeobecné požiadavky
Skúška typu sa vykoná aspoň na jednej alebo viacerých
váhach (spravidla nie na viac ako na troch)
predstavujúcich konkrétny typ. Ak by funkčnosť váh mohla
byť ovplyvnená určitým prevádzkovým postupom alebo
spôsobom ich používania a postupy alebo spôsoby používania
nemožno inak napodobniť ako priamo na mieste prevádzky,
potom na takomto typickom mieste musia byť nainštalované
aspoň jedny váhy. Jedna alebo viac váh musí byť
k dispozícii v stave vhodnom na simulačné skúšky
v laboratóriu.
5.1.2 Skúšky
Skontroluje sa predložená dokumentácia a vykonajú sa
skúšky na preverenie, či váhy zodpovedajú
- technickým požiadavkám,
- metrologickým požiadavkám,
- požiadavkám na elektronické váhy (ak je to
aplikovateľné).
Špecifikácie jednotlivých skúšok sú uvedené v príslušnej
slovenskej technickej norme.
5.1.3 Podmienky vykonania skúšok
Vykonávateľ skúšky typu môže na účely skúšok vyžadovať od
žiadateľa o schválenie typu náležité množstvo materiálu,
kontrolné zariadenia (váhy) a personál.
5.1.4 Miesto skúšky
Váhy predložené na skúšku typu môžu byť skúšané buď
- na miestach so sídlom vykonávateľa skúšky typu, alebo
- na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste, na ktorom sa
vykonávateľ skúšky typu a žiadateľ o schválenie typu
dohodnú.
5.2 Metódy technických skúšok pre prvotné a následné overenie
5.2.1 Skúšky
Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh so schváleným typom
a preskúša, či váhy vyhovujú technickým a metrologickým
požiadavkám pre predpokladané typy výrobkov pri bežných
pracovných podmienkach váh.
Váhy vážiace staticky sa môžu skúšať v neautomatickom
režime.
Skúšky vykoná vykonávateľ skúšky typu na mieste používania
na plne skompletizovaných váhach upevnených v polohe,
v ktorej sa budú používať.
V rámci prvotného a následného overenia sa vykonajú skúšky
podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
Vykonávateľ overenia v odôvodnenom prípade a v záujme
toho, aby sa predišlo duplicite skúšok, ktoré už boli
predtým vykonané pri skúške typu, môže použiť tieto
výsledky pri prvotnom overovaní.
5.2.2 Podmienky vykonania skúšok
Vykonávateľ overenia môže na účely skúšok vyžadovať od
žiadateľa o overenie náležité množstvo materiálu,
kontrolné zariadenia (váhy) a personál.PRÍL.8
MERAČE PRETEČENÉHO MNOŽSTVA STUDENEJ VODY
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meračov a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na merače pretečeného množstva
vody, ktoré sa používajú na meranie pretečeného množstva
studenej vody (ďalej len "merače") ako určené meradlá
podľa § 8 zákona. Nevzťahuje sa na vodomery na studenú
vodu uvádzané na trh podľa osobitného predpisu 9) okrem
overovania meračov uvádzaných na trh podľa osobitného
predpisu. 10) Na účely tejto prílohy sa pod výrazom
studená voda rozumie voda, ktorej teplota je v rozsahu od
0 stupňov C do 30 stupňov C.
2. Podľa princípu činnosti sa merače členia na
a) založené na priamom mechanickom pôsobení pri použití
odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri
pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania
pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa a pod.)
s počítadlom, ktoré pracuje na mechanickom princípe
prostredníctvom otáčajúcich sa ozubených kolies alebo
iných otáčajúcich sa komponentov (ďalej len "mechanické
merače s mechanickými počítadlami"),
b) založené na priamom mechanickom pôsobení pri použití
odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri
pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania
pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa a pod.)
s počítadlom, ktoré pracuje na elektronickom
zaznamenávaní pretečeného množstva (ďalej len
"mechanické merače s elektronickými počítadlami"),
c) založené na elektromagnetickom princípe využívajúcom
Faradayov zákon o elektromagnetickej indukcii
s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom alebo
elektronickom princípe zaznamenávania pretečeného
množstva (ďalej len "elektromagnetické merače"),
d) založené na ultrazvukovom princípe využívajúcom princíp
rozdielu času prechodu ultrazvukového signálu medzi
dvoma smermi prúdenia vody s počítadlom, ktoré pracuje
na elektromechanickom alebo elektronickom princípe
zaznamenávania pretečeného množstva (ďalej len
"ultrazvukové merače"),
e) založené na vírovom princípe snímania frekvencie
vznikajúcich vírov za prekážkou v prúdení s počítadlom,
ktoré pracuje na elektromechanickom alebo elektronickom
zaznamenávaní pretečeného množstva (ďalej len "vírové
merače"),
f) založené na princípe dvoch paralelne zaradených meračov
rôznej veľkosti a prepínacieho zariadenia, ktoré
zabezpečuje usmernenie prúdenia kvapaliny pri menších
prietokoch iba menším meračom a pri väčších prietokoch
oboma alebo väčším meračom. Merače môžu pracovať na
ľubovoľnom princípe činnosti opísanom
v predchádzajúcich písmenách (ďalej len "združené
merače").
3. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických
požiadavkách na merače určené na trh členských štátov
Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o
Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú
s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu, sú uvedené
v druhej časti.
4. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických
požiadavkách na merače určené na trh Slovenskej republiky
sú uvedené v druhej časti alebo
a) pre mechanické merače s mechanickými počítadlami
v tretej časti oddiele I,
b) pre mechanické merače s elektronickými počítadlami
tretej časti oddiele II,
c) pre elektromagnetické merače, ultrazvukové merače
a vírové merače v tretej časti oddiele III,
d) pre združené merače v tretej časti oddiele IV.
5. Merače pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu
a prvotnému overeniu. Schváleniu typu však nepodliehajú
merače menovitého prietoku Qn nad 400 m3. h-1 uvádzané na
trh podľa požiadaviek uvedených v tretej časti.
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy
skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti
a v tretej časti.
6. Prvotné overenie meračov iných ako uvádzaných na trh podľa
osobitného predpisu 9) možno vykonať iba pre merače s
platným schválením typu.
7. Merače schváleného typu výrobca alebo dovozca označí
značkou schváleného typu.
8. Merače, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným
požiadavkám, sa označia overovacou značkou.
9. Merače počas ich používania ako určených meradiel
podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom
overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Následné overenie a prvotné overenie po oprave meračov
uvedených na trh podľa požiadaviek uvedených v druhej časti
sa môže vykonať podľa požiadaviek uvedených v tretej časti.Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meračov určených na trh členských štátov Európskej
únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu
I. TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
1.0 Táto časť sa vzťahuje len na merače založené na priamom
mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr
s pohyblivými stenami alebo pôsobenia rýchlosti (prúdenia)
vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti (turbíny,
obežného kolesa a pod.).
1.1 Objemový prietok
Objemový prietok (ďalej len "prietok") je objem vody
pretečený cez merač za jednotku času.
Objem je vyjadrený v kubických metroch alebo litroch a čas
v hodinách, minútach alebo sekundách.
1.2 Pretečený objem Pretečený objem je celkový objem vody,
ktorý pretiekol cez merač za daný čas.
1.3 Maximálny prietok (Qmax)
Maximálny prietok Qmax je najväčší prietok, pri ktorom
môže merač pracovať po obmedzený čas bez poškodenia a bez
prekročenia najväčších dovolených chýb a maximálnej
dovolenej hodnoty straty tlaku.
1.4 Menovitý prietok (Qn)
Menovitý prietok Qn sa rovná polovici maximálneho prietoku
Qmax. Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa
sa na označenie merača.
Pri menovitom prietoku Qn musí byť merač schopný pracovať
pri bežnom používaní, t.j. za stálych a prerušovaných
pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených
chýb.
1.5 Minimálny prietok (Qmin)
Minimálny prietok Qmin je prietok, nad ktorým nesmú byť
prekročené najväčšie dovolené chyby a je stanovený ako
funkcia Qn.
1.6 Rozsah prietoku
Rozsah prietoku merača je ohraničený maximálnym
a minimálnym prietokom Qmax a Qmin. Je rozdelený na dva
úseky nazývané horný a dolný s rozdielnymi najväčšími
dovolenými chybami.
1.7 Prechodový prietok (Qt)
Prechodový prietok Qt je prietok, ktorý rozdeľuje horný
a dolný úsek rozsahu prietoku, a je to prietok, pri ktorom
nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
1.8 Najväčšia dovolená chyba
Najväčšia dovolená chyba je hranica chyby, ktorú pre
merače dovoľuje táto časť prílohy pri schvaľovaní typu
Európskych spoločenstiev a pri prvotnom overovaní
Európskych spoločenstiev.
1.9 Strata tlaku
Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou
merača v potrubí.
II. METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
2.1 Najväčšie dovolené chyby
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + -2%.
2.2 Metrologické triedy
Merače sú rozdelené podľa hodnôt Qmin a Qt definovaných
v bode 2.1 do troch metrologických tried v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Qn
Triedy ------------------------------------------
<15 m3/h >=15 m3/h
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin 0,04 Qn 0,08 Qn
hodnota Qt 0,10 Qn 0,30 Qn
Trieda B
hodnota Qmin 0,02 Qn 0,03 Qn
hodnota Qt 0,08 Qn 0,20 Qn
Trieda C
hodnota Qmin 0,01 Qn 0,006 Qn
hodnota Qt 0,015 Qn 0,015 Qn
------------------------------------------------------------------
2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti
overenia sa rovná dvojnásobku najväčšej dovolenej chyby
podľa bodu 2.1.
III. TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1 Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
- dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
- splnenie ustanovení tejto časti prílohy za bežných
podmienok používania.
Ak sú merače vystavené náhodnému spätnému prúdeniu, musia
mu odolať bez zhoršenia alebo obmedzenia metrologických
vlastností a musia zároveň takýto spätný chod zaznamenať.
3.2 Materiály
Merač musí byť zhotovený z materiálov, ktoré sú na účely
používania merača primerane pevné a trvanlivé.
Všetky materiály použité na výrobu meračov musia byť
odolné proti vnútornej a normálnej vonkajšej korózii, a ak
je to potrebné, majú byť chránené vhodnou povrchovou
úpravou. Zmeny teploty vody v rozsahu prevádzkovej teploty
nesmú škodlivo ovplyvniť materiály, z ktorých je merač
vyrobený.
3.3 Tesnosť - odolnosť proti tlaku
Merač musí trvale odolávať stálemu pôsobeniu tlaku vody,
pre ktorý bol navrhnutý (maximálny prevádzkový tlak), bez
zlyhania funkcie, bez netesnosti, bez presakovania cez
steny alebo bez trvalej deformácie. Minimálna hodnota
tohto tlaku je 10 barov.
3.4 Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri skúškach na účely
schválenia typu Európskych spoločenstiev; strata tlaku
nesmie prekročiť hodnotu 0,25 baru pri menovitom prietoku
a 1 baru pri maximálnom prietoku.
Na základe výsledkov skúšok sa merače zatrieďujú do
štyroch skupín s takýmito najvyššími hodnotami straty
tlaku: 1 bar, 0,6 baru, 0,3 baru a 0,1 baru. Táto hodnota
musí byť uvedená v rozhodnutí o schválení typu Európskych
spoločenstiev.
3.5 Počítadlo
Počítadlo musí umožňovať jednoduchým zoradením jeho
rôznych prvkov spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné
odčítanie nameraného objemu vody vyjadreného v kubických
metroch.
Objem sa udáva
a) polohou jedného alebo viacerých ukazovateľov na
kruhových stupniciach,
b) odčítaním v rade za sebou idúcich číslic v jednom alebo
vo viacerých okienkach,
c) kombináciou týchto dvoch systémov.
Kubické metre a ich násobky sú vyznačené čiernou farbou,
podiely kubického metra červenou farbou.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
4 mm.
Na číslicových počítadlách typu b) a c) musí byť viditeľné
premiestňovanie všetkých číslic smerom nahor.
Posuv každej číselnej jednotky sa musí skončiť za čas,
počas ktorého susedná nižšia hodnota ukazuje pri svojom
pohybe poslednú desiatku. Valček ukazujúci číslice
s najmenšími hodnotami sa môže pohybovať súvisle pri
ukazovateli typu c).
Celé čísla udávajúce kubické metre musia byť zreteľne
indikované.
Počítadlá s ukazovateľmi typu a) a c) musia mať otáčanie
ukazovateľov v smere hodinových ručičiek. Hodnota
v kubických metroch pre každý dielik stupnice musí byť
vyjadrená ako 10 na n, kde n je kladné alebo záporné celé
číslo, alebo nula, čím sa vytvára systém postupných dekád.
Pri každej časti stupnice musia byť uvedené tieto údaje:
x 1 000 - x 100 - x 10 - x 1 - x 0,1 - x 0,01 - x 0,001.
V obidvoch prípadoch (počítadlo s ukazovateľmi a číslicové
počítadlo)
- musí byť symbol jednotky m3 vyznačený buď na kruhovom
číselníku, alebo v bezprostrednej blízkosti číslicového
indikátora,
- najrýchlejšie sa otáčajúci a vizuálne odčítateľný prvok
stupnice, kontrolný prvok, ktorého dielik stupnice je
označovaný ako "overovací dielik", sa musí pohybovať
plynule. Tento kontrolný prvok môže byť inštalovaný
trvalo alebo môže byť pripojený dočasne za pomoci
odnímateľných častí. Tieto časti však nesmú mať žiaden
významný vplyv na metrologické vlastnosti merača.
Dĺžka overovacieho dielika stupnice nesmie byť menšia ako
1 mm a väčšia ako 5 mm.
Stupnica sa musí skladať
- buď z čiar rovnakej hrúbky, ktorá nepresahuje štvrtinu
vzdialenosti medzi osami dvoch za sebou nasledujúcich
čiar, a líšiacich sa iba dĺžkou,
- alebo z farebne kontrastných pásikov konštantnej šírky
rovnajúcej sa dĺžke overovacieho dielika stupnice.
3.6 Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
Počítadlo musí umožniť zaznamenanie objemu vyjadreného
v kubických metroch zodpovedajúceho najmenej 1999 hodinám
prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
Veľkosť overovacieho dielika musí zodpovedať vzťahu 1 x 10
na n, 2 x 10 na n alebo 5 x 10 na n. Počas overovania jeho
veľkosť musí byť dostatočne malá, aby neistota nebola
väčšia ako 0,5% (pri možnej chybe odčítania menšej ako
polovica dĺžky najmenšieho dielika stupnice), a dostatočne
malá, aby skúška pri minimálnom prietoku netrvala viac ako
jeden a pol hodiny.
Prídavné zariadenie (hviezdica, kotúč s referenčnou
značkou a pod.) sa môže umiestniť z dôvodu, aby bol pohyb
meracieho zariadenia viditeľný ešte skôr, ako sa stane
zreteľne viditeľný na počítadle.
3.7 Justovacie zariadenie
Merač musí byť vybavený justovacím zariadením, ktorého
pomocou možno meniť vzťah medzi indikovaným objemom
a skutočne pretečeným objemom vody. Toto zariadenie je
povinné pre merače, ktoré využívajú pôsobenie rýchlosti
vody na rotáciu pohyblivej časti.
3.8 Urýchľovacie zariadenie
Použitie urýchľovacieho zariadenia na zvýšenie rýchlosti
merača pod Qmin je zakázané.
IV. ZNAČKY A NÁPISY
4.1 Identifikačné nápisy
Na merači musia byť povinne vyznačené - čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu na telese merača, na
číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo merača,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
e) značka schváleného typu Európskych spoločenstiev,
f) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje 10
barov,
g) písmeno "V" alebo "H", ak merač môže správne pracovať
len vo vertikálnej (V) alebo horizontálnej (H) polohe.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto pre overovacie značky Európskych spoločenstiev musí
byť na dôležitej časti merača (spravidla na telese), kde
musia byť zreteľne viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3 Plombovanie
Merač má byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže byť
zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred správnou
inštaláciou merača, ani po nej nemohol byť merač ani jeho
justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia.
V. SCHVÁLENIE TYPU EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
5.1 Postup
Schválenie typu sa vykonáva v súlade so zákonom a 4 a 5
tejto vyhlášky.
5.2 Skúšky typu
Keď sa má na základe žiadosti zistiť, či typ je v zhode
s požiadavkami tejto časti prílohy, vykonajú sa
laboratórne skúšky na určitom počte meračov pri splnení
týchto podmienok:
5.2.1 Počet meračov určených na skúšanie
Počet meračov, ktoré výrobca predloží na skúšky, je
uvedený v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Menovitý prietok Qn (m3/h) Počet meračov
------------------------------------------------------------------
Do 5 vrátane 10
Nad 5 do 50 vrátane 6
Nad 50 do 1 000 vrátane 2
Nad 1 000 1
------------------------------------------------------------------
5.2.2 Tlak
Pre metrologické skúšky (bod 5.2.4) tlak na výstupe merača
musí byť dostatočne veľký na to, aby sa zabránilo
kavitácii.
5.2.3 Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa merače musia skúšať jednotlivo
a v každom prípade tak, aby sa preukázali jednotlivé
charakteristiky každého merača.
Metrologický orgán musí vykonať všetky potrebné kroky, aby
sa zabezpečilo, že relatívna kombinovaná štandardná
neistota v meraní pretečeného objemu vody neprekročí 0,2%
vrátane vplyvu rôznych chýb v inštalácii.
Maximálna dovolená chyba je 5% pri meraní tlaku a 2,5% pri
meraní straty tlaku.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku nesmie byť
väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
Zariadenie musí byť schválené metrologickým orgánom bez
ohľadu na to, kde sa skúšky vykonali.
5.2.4 Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z týchto úkonov vykonaných v takomto
poradí:
1. tlaková skúška tesnosti,
2. stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri
určení vplyvu tlaku a pri zohľadnení normálnych
podmienok inštalácie pre daný typ merača (priame úseky
potrubia pred a za meračom, zúženia, prekážky a pod.)
uvedených výrobcom,
3. stanovenie straty tlaku,
4. zrýchlená skúška životnosti.
Tlaková skúška tesnosti pozostáva z dvoch častí:
a) každý merač musí odolať bez netesnosti a bez
presakovania cez steny tlaku 16 barov alebo
1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
počas 15 minút [pozri bod 4.1 písm. f)],
b) každý merač musí bez poškodenia alebo zablokovania
odolať tlaku 20 barov alebo dvojnásobku najväčšieho
prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [pozri
bod 4.1 písm. f)].
Výsledky skúšok 2 a 3 musia poskytnúť dostatočný počet
bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná podľa tejto tabuľky:
--------------------------------------------------------------------------------
Menovitý Skúšobný Druh Počet Trvanie Čas chodu Čas štartu
prietok prietok skúšky prerušení prestávok pri skúšobnom a zastavenia
Qn (m3/h) (s) prietoku (s)
--------------------------------------------------------------------------------
Qn <= 10 Qn Diskontinuálna 100 000 15 15 s 0,15 (Qn)
s minimom 1s *)
2 Qn Kontinuálna 100 h
Qn Kontinuálna 800 h
Qn > 10 2 Qn Kontinuálna 200 h
--------------------------------------------------------------------------------
*) (Qn) je číslo rovné hodnote Qn vyjadrenej v m3/h.
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa musia
stanoviť chyby merania ako minimálna požiadavka pri týchto
hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,3 Qn, 0,5 Qn, 1 Qn, 2 Qn.
Pri každej skúške musí byť množstvo vody, ktoré pretečie
meračom, dostatočné na to, aby sa otočil ukazovateľ alebo
valček na overovacej stupnici o jednu alebo o viac celých
otáčok a aby sa tak vylúčili vplyvy cyklických skreslení.
5.2.5 Podmienky schválenia typu Európskych spoločenstiev
Typ merača sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
a) je v zhode s administratívnymi, technickými
a metrologickými požiadavkami tejto vyhlášky a tejto
časti prílohy,
b) skúšky 1, 2 a 3 v bode 5.2.4 preukážu zhodu s bodmi II
a III tejto časti prílohy, ak ide o metrologické
a technologické charakteristiky,
c) po každej zrýchlenej skúške životnosti:
1. v porovnaní s pôvodnou krivkou sa nezistia rozdiely
medzi Qt a Qmax väčšie ako 1,5% alebo väčšie ako 3%
medzi hodnotami Qmin a Qt,
2. maximálna chyba merača medzi Qmin a Qt je + - 6%
a medzi Qt a Qmax + - 2,5%.
VI. PRVOTNÉ OVERENIE EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
Prvotné overenie Európskych spoločenstiev sa musí vykonať
na mieste, ktoré schválil metrologický orgán príslušného
členského štátu.
Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
overenia v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez
straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Musia byť
splnené požiadavky bodu 5.2.3, ale merače možno skúšať aj
v sérii, ak treba. Ak sa použije táto metóda, výstupný
tlak všetkých meračov musí byť dostatočne veľký na to, aby
sa zabránilo kavitácii. Okrem toho sa môžu požadovať
zvláštne opatrenia na zabránenie vzájomného ovplyvňovania
meračov.
Kompletná jednotka môže obsahovať automatické zariadenia,
obtokové ventily, škrtiace prvky a pod. za predpokladu, že
každý skúšobný úsek medzi overovanými meračmi a skúšobnými
nádržami je jednoznačne definovaný a že možno kedykoľvek
kontrolovať jeho tesnosť.
Možno použiť akýkoľvek systém zásobovania vodou, ale ak
viacero skúšobných úsekov pracuje paralelne, nesmie dôjsť
k vzájomnému ovplyvňovaniu, ktoré by nebolo v zhode
s bodom 5.2.3.
Ak je skúšobná nádrž rozdelená do viacerých komôr, deliace
steny musia byť dostatočne pevné, aby nedošlo k zmene
objemu vody v komore o viac ako 0,2% podľa toho, či
susedné komory sú prázdne alebo plné.
Overenie obsahuje skúšku presnosti pri najmenej troch
prietokoch medzi
a) 0,9 Qmax až Qmax,
b) 0,9 Qt až 1,1 Qt,
c) Qmin až 1,1 Qmin.
Pri prvej z týchto skúšok sa určuje pokles tlaku, ktorý
nesmie byť väčší ako hodnota uvedená v rozhodnutí
o schválení typu Európskych spoločenstiev.
Najväčšie dovolené chyby sú uvedené v bode 2.1.
Pri každej skúške musí byť množstvo vody pretečenej
meračom dostatočné na to, aby sa otočil ukazovateľ na
overovacej stupnici o jednu alebo o viac celých otáčok
a aby sa tak vylúčili vplyvy cyklických skreslení.
Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač
sa musí nastaviť tak, aby nie všetky chyby prekročili
jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.Tretia časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meračov podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky
ODDIEL I
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meračov založené na priamom mechanickom pôsobení
pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia)
vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti s počítadlom, ktoré pracuje na mechanickom
princípe prostredníctvom otáčajúcich sa ozubených kolies alebo iných otáčajúcich
sa komponentov
I. VŠEOBECNE
1.1 Národné technické požiadavky, metrologické požiadavky,
metódy technických skúšok a metódy skúšania pri prvotnom
overovaní meračov sú zhodné s požiadavkami uvedenými
v druhej časti s výnimkou doplnenej terminológie, zmien
používania alternatívnych značiek a nápisov, zmien a
doplnení prvotného a následného overenia podľa ustanovení
druhej časti bodu VI tejto prílohy.
II. ZNAČKY A NÁPISY
2.1 Identifikačné nápisy
Na merači musia byť povinne vyznačené - čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu na telese merača, na
číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo merača,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
e) národná značka schváleného typu,
f) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak tento
prekračuje 10 barov,
g) písmeno "V" alebo "H", ak merač môže správne pracovať
len vo vertikálnej (V) alebo v horizontálnej (H)
polohe,
h) impulzné číslo (v tvare dm3 alebo m3 na impulz), ak je
merač vybavený impulzným výstupom merača.
2.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
viditeľné bez potreby demontáže merača.
2.3 Plombovanie
Merač musí byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže
byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred, ani po
správnej inštalácii merača nemohol byť merač ani jeho
justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia.
III. NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
3.1 Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
overenia v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez
straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Musia byť
splnené požiadavky druhej časti bodu 5.2.3 tejto prílohy,
ale merače možno skúšať aj v sérii, ak to treba. Ak sa
použije táto metóda, výstupný tlak za posledným meračom
musí byť o 100 kPa väčší ako tlak nasýtených pár vody pri
skúšobnej teplote.
Skúšobné zariadenie musí vyhovovať platným slovenským
technickým normám.
3.2 Overenie obsahuje skúšku presnosti pri najmenej troch
prietokoch
a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
b) medzi 0,9 Qt až 1,1 Qt,
c) medzi Qmin až 1,1 Qmin,
d) medzi 0,9 Qmax až Qmax pri meračoch nad Qn 400,
e) medzi 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 400.
Pri meračoch nad Qn 400 sa skúšky vykonajú dvakrát.
Pre merače nad Qn 400 pri najväčšom prietoku z týchto
skúšok sa určuje pokles tlaku.
Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 1 minúty. Pri tlakovej skúške sa
postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
3.3 Najväčšie dovolené chyby sú:
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + -2%.
3.4 Pri každej skúške musí byť množstvo vody pretečenej
meračom také, aby neistota kalibrácie bola menšia ako 1/4
dovolenej chyby meradla.
3.5 Ak sa merač používa s výstupom merača, potom sa uskutoční
aj skúška zhody údajov počítadla s výstupom merača pri
prietoku Qn.
3.6 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač
sa musí nastaviť tak, aby nie všetky chyby prekročili
jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.ODDIEL II
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meračov založené na priamom mechanickom pôsobení
pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia)
vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa a pod.) s počítadlom,
ktoré pracuje na elektronickom alebo elektromechanickom zaznamenávaní pretečeného
množstva
I. VŠEOBECNE
1.1 Národné technické požiadavky, metrologické požiadavky,
metódy technických skúšok a metódy skúšania pri prvotnom
overovaní meračov sú zhodné s požiadavkami uvedenými
v druhej časti s výnimkou doplnenej terminológie,
technologických charakteristík, používania alternatívnych
značiek a nápisov, prvotného a následného overenia
podľa ustanovení druhej časti bodu VI tejto prílohy.
II. TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
2.1 Elektronické počítadlo
Elektronické počítadlo je zariadenie, ktoré elektronickým
alebo elektromechanickým spôsobom zaznamenáva pretečené
množstvo z merača a prostredníctvom jedného alebo
viacerých displejov umožňuje jednoznačné odčítanie
nameraného objemu vody vyjadreného v kubických metroch.
2.2 Tlačidlo merača
Tlačidlo merača je zariadenie, ktoré umožňuje prepínať
jednoduchým stlačením alebo iným spôsobom prepnutia
jednotlivé zobrazovacie funkcie merača.
2.3 Výstup merača
Výstup merača je elektronické alebo optické rozhranie
merača, ktoré umožňuje odčítať údaj o pretečenom objeme
alebo aj iné údaje z merača. Výstup merača môže byť
realizovaný prostredníctvom vysielača impulzov alebo
vysielača stavu merača.
2.4 Záznamník údajov
Záznamník údajov je zariadenie, ktoré umožňuje
zaznamenávať údaje o stavoch pretečeného objemu merača
alebo o iných údajoch v reálnom čase (záznamník údajov
môže zaznamenávať údaje o pretečenom objeme na konci
posledného dňa v kalendárnych mesiacoch).
III. TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1 Elektronické počítadlo
Počítadlo musí byť vyrobené tak, aby zaručovalo
- dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
- splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok
používania,
- jednoduchým zoradením jeho rôznych prvkov spoľahlivé,
jednoduché a jednoznačné odčítanie nameraného objemu
vody vyjadreného v kubických metroch.
Počítadlo merača môže byť konštruované tak, že počíta
a zobrazuje údaje z viacerých meračov.
Napájanie
Ak je počítadlo merača napájané z externého zdroja
napätia, musí byť skonštruované tak, aby si pri odstavení
elektrického napájania udržal namerané hodnoty a parametre
najmenej 12 mesiacov od okamihu prerušenia napájania.
Kolísanie napájania
Ak je počítadlo merača napájané z externého zdroja, musí
bez významnej zmeny metrologických parametrov merať, ak sa
zmení napájacie napätie o + 10% a - 5%.
Ak je počítadlo napájané z vlastného batériového zdroja,
musí byť schopné pracovať z batériového zdroja bez
prerušenia minimálne počas 6/5 času platnosti overenia.
Pri výpadku vlastného batériového zdroja musí merač udržať
namerané hodnoty a parametre najmenej 12 mesiacov od
okamihu prerušenia napájania.
Objem sa udáva odčítaním v rade za sebou idúcich číslic
rovnakej veľkosti v jednom alebo vo viacerých okienkach.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
4 mm.
Symbol jednotky m3 musí byť vyznačený v bezprostrednej
blízkosti číslicového displeja.
Ak sa displej elektronického typu skladá zo segmentov,
musí obsahovať funkciu test displeja, ktorou sa zabezpečí
preverenie funkčnosti všetkých segmentov displeja.
Kubické metre a ich násobky sú vyznačené čiernou farbou,
podiely kubického metra červenou farbou.
Na číslicových počítadlách elektromechanického typu musí
byť viditeľné premiestňovanie všetkých číslic smerom
nahor. Posuv každej číselnej jednotky sa musí skončiť za
čas, počas ktorého susedná nižšia hodnota ukazuje pri
svojom pohybe poslednú desiatku.
Počítadlo musí byť vybavené prídavným zariadením alebo
počítadlom na skúšku merača, ktoré môže mať takéto
vyhotovenie:
a) ako časť základného počítadla radom za sebou idúcich
čísel,
b) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
trvalo, prostredníctvom prepnutia počítadla do
skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
c) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
dočasne,
d) prostredníctvom výstupu merača,
e) kombináciou týchto systémov.
Tieto zariadenia však nesmú mať žiaden významný vplyv na
metrologické vlastnosti merača.
Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
Počítadlo musí umožniť zaznamenanie objemu vyjadreného
v kubických metroch zodpovedajúceho najmenej 1999 hodinám
prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
Veľkosť overovacieho dielika zariadenia na skúšku musí byť
taká, aby relatívna chyba pri skúške spôsobená
čitateľnosťou dielika bola menšia ako 0,2% a aby skúška
pri minimálnom prietoku netrvala viac ako jeden a pol
hodiny.
Prídavné zariadenie (zdanlivý optický pohyb, blikanie
a pod.) sa môže umiestniť z dôvodu, aby bol pohyb
meracieho zariadenia viditeľný ešte skôr, ako sa stane
zreteľne viditeľný na počítadle.
IV. ZNAČKY A NÁPISY
4.1 Na merači musia byť povinne vyznačené - čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo merača,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
e) národná značka schváleného typu,
f) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje 10
barov,
g) písmeno "V" alebo "H", ak merač môže správne pracovať
len vo vertikálnej (V) alebo v horizontálnej (H)
polohe,
h) impulzné číslo (v tvare dm3 alebo m3 na impulz), ak je
merač vybavený impulzným výstupom merača.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3 Plombovanie
Merač musí byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže
byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred, ani po
správnej inštalácii merača nemohol byť merač ani jeho
justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia.
V. NÁRODNÉ SCHVÁLENIE TYPU
5.1 Skúšky elektronického počítadla
Zhodnosť údajov elektronického počítadla s počítadlom na
skúšku, ako aj s výstupom merača sa musí skúšať najmenej
pri prietokoch Qmax, Qn a Qmin.
5.2 Stanovenie kriviek chýb napájacieho napätia (pri
počítadlách s externým napájaním) sa uskutoční pri
prietokoch Qmax, Qn, Qt, Qmin pri hodnotách napájacieho
napätia základného, zmeneného o + 10% a o - 5% (stanovenie
kriviek chýb sa uskutoční po stanovení kriviek chýb
v závislosti od prietoku).
5.3 Ak je počítadlo napájané z batériového zdroja, preveruje
sa kapacita batérie, pričom musí vyhovovať požiadavke, že
jej kapacita sa rovná kapacite potrebnej na 6/5 času
platnosti overenia počítadla.
VI. NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
6.1 Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
overenia v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez
straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Musia byť
splnené požiadavky druhej časti bodu 5.2.3 tejto prílohy,
ale merače možno skúšať aj v sérii, ak to treba. Ak sa
použije táto metóda, výstupný tlak za posledným meračom
musí byť o 100 kPa väčší ako tlak nasýtených pár vody pri
skúšobnej teplote.
Skúšobné zariadenie musí vyhovovať platným slovenským
technickým normám.
6.2 Overenie obsahuje skúšku presnosti pri najmenej troch
prietokoch
a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
b) medzi 0,9 Qt až 1,1 Qt,
c) medzi Qmin až 1,1 Qmin,
d) medzi 0,9 Qmax až Qmax pri meračoch nad Qn 400,
e) medzi 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 400.
Pri meračoch nad Qn 400 sa skúšky vykonajú dvakrát.
Pre merače nad Qn 400 pri najväčšom prietoku z týchto
skúšok sa určuje pokles tlaku.
Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 1 minúty. Pri tlakovej skúške sa
postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
6.3 Najväčšie dovolené chyby sú:
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + - 5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + - 2%.
6.4 Pri každej skúške musí byť množstvo vody pretečenej
meračom také, aby neistota kalibrácie bola menšia ako 1/4
dovolenej chyby meradla.
6.5 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač
sa musí nastaviť tak, aby nie všetky chyby prekročili
jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.6 Ak sa merač používa s výstupom merača, potom sa uskutoční
aj skúška zhody údajov počítadla s výstupom merača pri
prietoku Qn.
6.7 Ak je počítadlo napájané z batériového zdroja, preveruje
sa kapacita batérie, pričom musí vyhovovať v čase overenia
požiadavke na kapacitu, ktorá sa rovná kapacite 6/5 času
platnosti overenia.ODDIEL III
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meračov založené na elektromagnetickom princípe využívajúcom
Faradayov zákon o elektromagnetickej indukcii (elektromagnetický merač), založené
na ultrazvukovom princípe využívajúcom princíp rozdielu času prechodu ultrazvukového
signálu medzi dvoma protiidúcimi smermi (ultrazvukový merač), založené na vírovom
princípe snímania frekvencie vznikajúcich vírov za prekážkou v prúdení (vírový merač)
s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom alebo elektronickom zaznamenávaní
pretečeného množstva
TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
1.1 Objemový prietok
Objemový prietok (ďalej len "prietok") je objem vody
pretečený cez merač za jednotku času. Objem je vyjadrený
v kubických metroch alebo litroch a čas v hodinách,
minútach alebo sekundách.
1.2 Pretečený objem
Pretečený objem je celkový objem vody, ktorý pretiekol cez
merač za daný čas.
1.3 Maximálny prietok (Qmax)
Maximálny prietok Qmax je najväčší prietok, pri ktorom
môže merač pracovať bez poškodenia a bez prekročenia
najväčších dovolených chýb.
1.4 Menovitý prietok (Qn)
Menovitý prietok Qn sa rovná polovici maximálneho prietoku
Qmax. Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa
sa na označenie merača.
Pri menovitom prietoku Qn musí byť merač schopný pracovať
pri bežnom používaní, t.j. za stálych a prerušovaných
pracovných podmienok, bez prekročenia najväčších
dovolených chýb.
1.5 Minimálny prietok (Qmin)
Minimálny prietok Qmin je prietok, nad ktorým nesmú byť
prekročené najväčšie dovolené chyby a je stanovený ako
funkcia Qn.
1.6 Rozsah prietoku
Rozsah prietoku merača je ohraničený maximálnym
a minimálnym prietokom Qmax a Qmin. Je rozdelený na dva
úseky nazývané horný a dolný s rozdielnymi najväčšími
dovolenými chybami.
1.7 Prechodový prietok (Qt)
Prechodový prietok Qt je prietok, ktorý rozdeľuje horný
a dolný úsek rozsahu prietoku, a je to prietok, pri ktorom
nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
1.8 Snímač merača
Snímač merača (primárne zariadenie) je časť merača, ktorá
sa inštaluje do potrubia a ktorá vytvára signály na
meranie.
1.9 Vyhodnocovacia jednotka
Vyhodnocovacia jednotka (sekundárne zariadenie) je časť
merača, ktorá vytvára zdrojové signály pre snímač merača,
vyhodnocuje signály zo snímača, zobrazuje a uchováva údaje
z meraní.
1.10 Elektromagnetický merač
Elektromagnetický merač je merač, ktorý pracuje na
princípe Faradayovho zákona o elektromagnetickej indukcii,
pri ktorom v elektromagnetickom poli vytvorenom snímačom
merača sa na elektródach snímača merača indukuje napätie,
ktoré je funkciou prietoku pri určitom profile prúdenia
vody.
1.11 Ultrazvukový merač
Ultrazvukový merač je merač, ktorý pracuje na princípe
vysielania ultrazvukového signálu do prietokového profilu
a využíva princíp rozdielu času prechodu tohto
ultrazvukového signálu medzi dvoma protiidúcimi smermi.
1.12 Vírový merač
Vírový merač je merač, ktorý pracuje na princípe vysielania
vznikania vírov za prekážkou v rýchlostnom profile, kde
frekvencia tvorby vírov je funkciou prietoku v určitom
profile prúdenia vody.
1.13 Najväčšia dovolená chyba
Najväčšia dovolená chyba je hranica chyby, ktorú povoľuje
tento oddiel pri schvaľovaní typu a pri prvotnom overovaní
merača.
1.14 Strata tlaku
Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou
merača v potrubí.
1.15 Kompaktné vyhotovenie meradla
Kompaktné vyhotovenie meradla je také vyhotovenie, keď
snímač a vyhodnocovacia jednotka merača tvoria jeden
neoddeliteľný celok.
1.16 Minimálna teplota okolia (Tamin)
Minimálna teplota okolia Tamin je najnižšia teplota,
ktorej musí merač odolávať bez narušenia funkcie merača.
1.17 Maximálna teplota okolia (Tamax)
Maximálna teplota okolia Tamax je najvyššia teplota,
ktorej musí merač odolávať bez narušenia funkcie merača.
II. METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
2.1 Najväčšie dovolené chyby
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + -2%.
2.2 Metrologické triedy
Merače sú rozdelené podľa hodnôt Qmin a Qt definovaných
v bode 2.1 do troch metrologických tried v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Qn
Triedy -------------------------------------------------
< 15 m3/h >= 15 m3/h
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin 0,04 Qn 0,08 Qn
hodnota Qt 0,10 Qn 0,30 Qn
Trieda B
hodnota Qmin 0,02 Qn 0,03 Qn
hodnota Qt 0,08 Qn 0,20 Qn
Trieda C
hodnota Qmin 0,01 Qn 0,006 Qn
hodnota Qt 0,015 Qn 0,015 Qn
------------------------------------------------------------------
2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti
overenia sa rovná dvojnásobku najväčšej dovolenej chyby
podľa bodu 2.1.
III. TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1 Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
- dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
- splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok
používania v rozsahu Tamin až Tamax.
Ak sú merače vystavené náhodnému spätnému prúdeniu, musia
mu odolať bez zhoršenia alebo obmedzenia metrologických
vlastností.
3.2 Materiály
Merač musí byť zhotovený z materiálov, ktoré sú na účely
používania merača primerane pevné a trvanlivé.
Všetky materiály použité na výrobu meračov musia byť
odolné proti vnútornej a normálnej vonkajšej korózii, a ak
treba, majú byť chránené vhodnou povrchovou úpravou. Zmeny
teploty vody v rozsahu prevádzkovej teploty nesmú škodlivo
ovplyvniť materiály, z ktorých je merač vyrobený.
3.3 Neškodnosť
Tie časti merača, ktoré prichádzajú do styku s vodou,
musia byť zhotovené z materiálov, ktoré vyhovujú predpisom
pre materiály používané vo vodovodoch.
3.4 Tesnosť - odolnosť proti tlaku
Merač musí trvalo odolávať stálemu pôsobeniu tlaku vody,
pre ktorý bol navrhnutý (maximálny prevádzkový tlak), bez
zlyhania funkcie, bez netesnosti, bez presakovania cez
steny alebo bez trvalej deformácie. Minimálna hodnota
tohto tlaku je 10 barov.
3.5 Odolnosť proti inštalačným podmienkam
Merač musí pracovať bez významných zmien metrologických
parametrov minimálne pri týchto podmienkach vlastností
pripojovacieho potrubia:
----------------------------------------------------------------------------
Rovný úsek pred Rovný úsek Zhoda DN meradla
meradlom za meradlom s potrubím
----------------------------------------------------------------------------
Elektromagnetický 10xDN 5xDN 3% z DN pre meradlá DN 50
a ultrazvukový a viac
2 mm pre meradlá do DN 50
Vírový 20xDN 10xDN 1,5% z DN pre meradlá
DN 50 a viac
1 mm pre meradlá do DN 50
----------------------------------------------------------------------------
3.6 Odolnosť proti médiu
Merače pracujúce na elektromagnetickom princípe musia bez
významných zmien metrologických parametrov merať vodu od
vodivosti 20 mikroS/cm.
3.7 Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri skúškach na účely
schválenia typu; strata tlaku nesmie prekročiť hodnotu
0,25 baru pri menovitom prietoku a 1 baru pri maximálnom
prietoku.
3.8 Napájanie
Ak je merač napájaný z externého zdroja napätia, musí byť
skonštruovaný tak, aby si pri odstavení elektrického
napájania udržal namerané hodnoty a parametre najmenej 12
mesiacov od okamihu prerušenia napájania.
3.9 Kolísanie napájania
Ak je merač napájaný z externého zdroja, musí bez
významnej zmeny metrologických parametrov merať, ak sa
zmení napájacie napätie o +10% a -5%.
Ak je merač napájaný z vlastného batériového zdroja, musí
byť schopný pracovať z batériového zdroja bez prerušenia
minimálne počas 6/5 času platnosti overenia. Pri výpadku
vlastného batériového zdroja musí merač udržať namerané
hodnoty a parametre najmenej 12 mesiacov od okamihu
prerušenia napájania.
3.10 Počítadlo množstva
Objem sa udáva odčítaním v rade za sebou idúcich číslic na
displeji v jednom alebo vo viacerých okienkach.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
4 mm.
Symbol jednotky m3 musí byť vyznačený v bezprostrednej
blízkosti číslicového displeja.
Kubické metre a ich násobky sú vyznačené čiernou farbou,
podiely kubického metra červenou farbou.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
4 mm.
Na číslicových počítadlách mechanického typu musí byť
viditeľné premiestňovanie všetkých číslic smerom nahor.
Posuv každej číselnej jednotky sa musí skončiť za čas,
počas ktorého susedná nižšia hodnota ukazuje pri svojom
pohybe poslednú desiatku. Celé čísla udávajúce kubické
metre musia byť zreteľne indikované.
Počítadlo musí byť vybavené prídavným zariadením alebo
počítadlom na skúšku merača, ktoré môže mať takéto
vyhotovenie:
a) ako časť základného počítadla radom za sebou idúcich
čísel,
b) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
trvalo, prostredníctvom prepnutia počítadla do
skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
c) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
dočasne,
d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu,
e) kombináciou týchto systémov.
Tieto zariadenia však nesmú mať žiaden významný vplyv na
metrologické vlastnosti merača.
3.11 Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
Počítadlo musí umožniť zaznamenanie objemu vyjadreného
v kubických metroch zodpovedajúceho najmenej 1999 hodinám
prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
Veľkosť overovacieho dielika zariadenia na skúšku musí byť
taká, aby relatívna chyba pri skúške spôsobená
čitateľnosťou dielika bola menšia ako 0,2% a aby skúška
pri minimálnom prietoku netrvala viac ako jeden a pol
hodiny.
Prídavné zariadenie (zdanlivý optický pohyb, blikajúce
svetielko a pod.) sa môže umiestniť z dôvodu, aby bol
pohyb meracieho zariadenia viditeľný ešte skôr, ako sa
stane zreteľne viditeľný na počítadle.
3.12 Počítadlo času
Merač musí byť vybavený interným alebo externým počítadlom
času, ktorý zaznamenáva čas prostredníctvom jedného
z týchto spôsobov:
a) počet hodín prevádzky merača s minimálnou kapacitou
počítadla 10 000 hodín,
b) aktuálne údaje o odpojení a pripojení merača na zdroj
napätia v reálnom čase, pričom merač musí byť schopný
si pamätať minimálne 200 hodnôt o odpojení, resp.
pripojení v reálnom čase,
c) počet hodín odpojenia merača s minimálnou kapacitou
počítadla 10 000 hodín,
d) kombináciou uvedených spôsobov, pričom postačuje, ak
merač spĺňa požiadavku iba jedného spôsobu.
3.13 Merače, ktoré sú napájané z externého zdroja a ich
napájacie napätie prevyšuje 50 voltov, musia vyhovovať
požiadavkám predpisov o elektrickej bezpečnosti
prístrojov.
IV. ZNAČKY A NÁPISY
4.1 Identifikačné nápisy
Na merači musia byť povinne vyznačené - čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo merača,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody (pri
oddelenom vyhotovení obsahuje iba snímač),
e) národná značka schváleného typu,
f) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak tento
prekračuje 10 barov,
g) písmeno "V" alebo "H", ak merač môže správne pracovať
len vo vertikálnej (V) alebo v horizontálnej (H)
polohe,
h) kalibračná konštanta prístroja Kp,
i) napájacie napätie,
j) pri elektromagnetických meračoch hodnota minimálnej
vodivosti, ak je nižšia ako 20 mikroS/cm,
k) impulzné číslo (v tvare dm3 alebo m3 na impulz), ak je
merač vybavený impulzným výstupom merača,
l) teplota okolia udaná rozsahom Tamin a Tamax.
Ak merač nemá kompaktné vyhotovenie, údaje musia byť
uvedené na vyhodnocovacej jednotke merača aj na snímači.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3 Plombovanie
Merač musí byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže
byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred, ani po
správnej inštalácii merača nemohol byť merač ani jeho
justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia.
Ak je merač napájaný z elektrického externého zdroja a má
externé počítadlo času prevádzky, potom je aj toto
počítadlo predmetom plombovania.
V. NÁRODNÉ SCHVÁLENIE TYPU
5.1 Postup
Schválenie typu meračov sa vykonáva v súlade so zákonom
a § 4 a 5 tejto vyhlášky.
5.2 Skúšky typu
Keď sa má na základe žiadosti zistiť, či typ je v zhode
s požiadavkami tohto oddielu, vykonajú sa laboratórne
skúšky na určitom počte meračov za týchto podmienok:
5.2.1 Počet meračov určených na skúšanie
Počet meračov, ktoré výrobca predloží na skúšky, je
uvedený v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Menovitý prietok Qn (m3/h) Počet meračov
------------------------------------------------------------------
Do 5 vrátane 10
Nad 5 do 50 vrátane 6
Nad 50 do 400 vrátane 2
------------------------------------------------------------------
5.2.2 Tlak
Pre metrologické skúšky (bod 5.2.4) tlak na výstupe merača
musí byť väčší o 100 kPa ako tlak nasýtených pár pri
teplote vody pri skúške, aby sa zabránilo kavitácii.
5.2.3 Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa merače musia skúšať jednotlivo
a v každom prípade tak, aby sa preukázali jednotlivé
charakteristiky každého merača.
Maximálna neistota kalibrácie pri meraní pretečeného
objemu nesmie prekročiť 0,2% vrátane vplyvu rôznych chýb
v inštalácii.
Maximálna neistota je 5% pri meraní tlaku a 2,5% pri
meraní straty tlaku.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku nesmie byť
väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
Zariadenie, kde boli skúšky vykonané, musí byť nadviazané
na národný etalón prietoku.
5.2.4 Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z týchto úkonov vykonaných v takomto
poradí:
1. tlaková skúška tesnosti,
2. stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri
určení vplyvu tlaku a pri zohľadnení normálnych
podmienok inštalácie pre daný typ merača (priame úseky
potrubia pred a za meračom, zúženia, prekážky, teploty
okolia a pod.) uvedených výrobcom,
3. stanovenie straty tlaku,
4. zrýchlená skúška životnosti,
5. stanovenie vplyvu napájacieho napätia (pri prístrojoch
s externým napájaním),
6. stanovenie vplyvu pripojovacích potrubí,
7. stanovenie vplyvu teploty okolia.
Tlaková skúška tesnosti pozostáva z dvoch častí:
a) každý merač musí odolať bez netesnosti a bez
presakovania cez steny tlaku 16 barov alebo
1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
počas 15 minút [pozri bod 4.1 písm. f)],
b) každý merač musí bez poškodenia alebo zablokovania
odolať tlaku 20 barov alebo dvojnásobku najväčšieho
prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [pozri
bod 4.1 písm. f)].
Výsledky skúšok 2 a 3 musia poskytnúť dostatočný počet
bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná tak, ako to udáva
táto tabuľka:
----------------------------------------------------------------------------
Parametre skúšky Druh Čas chodu pri skúšobnom prietoku
skúšky
----------------------------------------------------------------------------
Skúšobný prietok Qt Kontinuálna skúška 800 h
až Q max prietoku
----------------------------------------------------------------------------
Teplota okolia Teplotný šok 100 cyklov
Tamin až Tamax
----------------------------------------------------------------------------
Pri skúške teplotného šoku sa merač umiestni do komory
s možnosťou vytvárania teplotného šoku v rozsahu teploty
okolia.
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa musia
stanoviť chyby merania ako minimálna požiadavka pri týchto
hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,3 Qn, 0,5 Qn, 1 Qn, 2 Qn.
5.2.5 Podmienky schválenia typu
Typ merača sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
a) je v zhode s administratívnymi, technickými
a metrologickými požiadavkami tejto vyhlášky a tohto
oddielu,
b) skúšky 1, 2 a 3 v bode 5.2.4 preukážu zhodu s bodmi II
a III tohto oddielu, ak ide o metrologické
a technologické charakteristiky,
c) po každej zrýchlenej skúške životnosti, ako aj skúške
vplyvu pripojovacích potrubí a vonkajšej teploty
- v porovnaní s pôvodnou krivkou sa nezistia rozdiely
medzi Qt a Qmax väčšie ako 0,8% alebo väčšie ako
1,5% medzi hodnotami Qmin a Qt,
- maximálna chyba merača medzi Qmin a Qt je + -3%
a medzi Qt a Qmax + -1,3%.
VI. NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
6.1 Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
overenia v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez
straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Musia byť
splnené požiadavky druhej časti bodu 5.2.3 tejto prílohy,
ale merače možno skúšať aj v sérii, ak to treba. Ak sa
použije táto metóda, výstupný tlak za posledným meračom
musí byť o 100 kPa väčší ako tlak nasýtených pár vody pri
skúšobnej teplote.
Skúšobné zariadenie musí byť nadviazané na národný etalón
prietoku.
6.2 Overenie obsahuje skúšku presnosti pri najmenej troch
prietokoch
a) medzi 0,9 Qmax až Qmax,
b) medzi 0,9 Qt až 1,1 Qt,
c) medzi Qmin až 1,1 Qmin,
d) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax pri meračoch nad Qn 400,
e) medzi 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 400.
Pri meračoch nad Qn 400 sa skúšky vykonajú dvakrát.
Pre merače nad Qn 400 pri najväčšom prietoku z týchto
skúšok sa určuje pokles tlaku.
Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 1 minúty. Pri tlakovej skúške sa
postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
6.3 Najväčšie dovolené chyby sú:
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + -2%.
6.4 Pri každej skúške musí byť množstvo vody pretečenej
meračom také, aby neistota kalibrácie bola menšia ako 1/4
dovolenej chyby meradla.
6.5 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač
sa musí nastaviť tak, aby nie všetky chyby prekročili
jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.6 Ak sa merač používa s výstupom merača, potom sa uskutoční
aj skúška zhody údajov počítadla s výstupom merača pri
prietoku Qn.
6.7 Ak je merač napájaný z batériového zdroja, tento zdroj
musí vyhovovať v čase overenia požiadavke na kapacitu,
ktorá sa rovná kapacite 6/5 času platnosti overenia.ODDIEL IV
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meračov založené na princípe dvoch paralelne zaradených
meračov rôznej veľkosti a prepínacieho zariadenia, ktoré zabezpečuje usmernenie prúdenie
kvapaliny pri menších prietokoch iba menším meračom a pri väčších prietokoch oboma
meračmi alebo väčším meračom. Merače môžu pracovať na ľubovoľnom princípe činnosti
opísanom v predchádzajúcich oddieloch
I. TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
1.1 Objemový prietok
Objemový prietok (ďalej len "prietok") je objem vody
pretečený cez merač za jednotku času. Objem je vyjadrený
v kubických metroch alebo litroch a čas v hodinách,
minútach alebo sekundách.
1.2 Združený merač
Združený merač je merač, ktorý sa skladá z dvoch paralelne
zapojených meračov pretečeného množstva studenej vody
rôznych veľkostí pracujúcich na niektorom z princípov
opísaných v oddieloch I, II a III tejto časti prílohy
a prepínacieho zariadenia, ktoré zabezpečuje prepínanie
prietoku medzi týmito meračmi.
1.3 Hlavný merač
Hlavný merač je merač, ktorý má z dvoch paralelných
meračov väčšiu hodnotu Qn.
1.4 Vedľajší merač
Vedľajší merač je merač, ktorý má z dvoch paralelných
meračov menšiu hodnotu Qn.
1.5 Prepínacie zariadenie
Prepínacie zariadenie je zariadenie, ktoré prepína prietok
medzi hlavným a vedľajším meračom tak, že
- hlavný merač nikdy nie je v prevádzke pri prietoku
nižšom alebo rovnom Qmin hlavného merača,
- vedľajší merač nikdy nie je v prevádzke pri prietoku
rovnom 1,2 x Qn vedľajšieho merača.
1.6 Pretečený objem
Pretečený objem je celkový objem vody, ktorý pretiekol cez
merač za daný čas.
1.7 Maximálny prietok (Qmax)
Maximálny prietok Qmax je najväčší prietok, pri ktorom
môže merač pracovať obmedzený čas bez poškodenia a bez
prekročenia najväčších dovolených chýb a maximálnej
dovolenej hodnoty straty tlaku. Maximálny prietok
združeného merača Qmax je rovný maximálnemu prietoku
hlavného merača.
1.8 Menovitý prietok (Qn)
Menovitý prietok Qn sa rovná polovici maximálneho prietoku
Qmax. Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa
sa na označenie merača.
Pri menovitom prietoku Qn musí byť merač schopný pracovať
pri normálnom používaní, t.j. za stálych a prerušovaných
pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených
chýb.
1.9 Minimálny prietok (Qmin)
Minimálny prietok Qmin je prietok, nad ktorým nesmú byť
prekročené najväčšie dovolené chyby a je stanovený ako
funkcia Qn. Minimálny prietok združeného merača je rovný
minimálnemu prietoku vedľajšieho merača.
1.10 Rozsah prietoku
Rozsah prietoku merača je ohraničený maximálnym
a minimálnym prietokom Qmax a Qmin. Je rozdelený na dva
úseky nazývané horný a dolný s rozdielnymi najväčšími
dovolenými chybami.
1.11 Prietok prepnutia (Qc)
Prietok prepnutia Qc je prietok, pri ktorom prepínacie
zariadenie prepne prietok (v jednom smere) pri
narastajúcom prietoku a (v druhom smere) pri klesajúcom
prietoku. Prietok prepnutia Qc pri narastajúcom a Qc pri
klesajúcom prietoku udáva výrobca.
1.12 Zóna prepnutia prepínacieho zariadenia
Zóna prepnutia prepínacieho zariadenia je rozsah prietoku
prepnutia Qc merača.
1.13 Prechodový prietok (Qt)
Prechodový prietok Qt je prietok, ktorý rozdeľuje horný
a dolný úsek rozsahu prietoku, a je to prietok, pri ktorom
nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
Prechodový prietok hlavného merača je rovný
- prechodovému prietoku hlavného merača alebo
- prechodovému prietoku vedľajšieho merača.
1.14 Najväčšia dovolená chyba
Najväčšia dovolená chyba je hranica chyby, ktorú dovoľuje
tento oddiel tejto časti prílohy pri národnom schválení
typu a pri národnom prvotnom a následnom overení merača.
1.15 Strata tlaku
Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou
merača v potrubí.
II. METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
2.1 Najväčšie dovolené chyby združeného merača sú:
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + -2%.
2.2. Metrologické triedy hlavného a vedľajšieho merača:
Hlavný a vedľajší merač sú rozdelené podľa hodnôt Qmin
a Qt definovaných v oddiele I do metrologických tried:
------------------------------------------------------------------
Qn
Triedy -------------------------------------------------
< 15 m3/h >= 15 m3/h
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin 0,04 Qn 0,08 Qn
hodnota Qt 0,10 Qn 0,30 Qn
Trieda B
hodnota Qmin 0,02 Qn 0,03 Qn
hodnota Qt 0,08 Qn 0,20 Qn
Trieda C
hodnota Qmin 0,01 Qn 0,006 Qn
hodnota Qt 0,015 Qn 0,015 Qn
------------------------------------------------------------------
2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti
overenia sa rovná dvojnásobku najväčšej dovolenej chyby
podľa bodu 2.1.
III. TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1 Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
- dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
- splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok
používania.
Ak sú merače vystavené náhodnému spätnému prúdeniu, musia
mu odolať bez zhoršenia alebo obmedzenia metrologických
vlastností a musia zároveň takýto spätný chod zaznamenať.
3.2 Materiály
Merač musí byť zhotovený z materiálov, ktoré sú na účely
používania merača primerane pevné a trvanlivé.
Všetky materiály použité na výrobu meračov musia byť
odolné proti vnútornej a normálnej vonkajšej korózii, a ak
treba, majú byť chránené vhodnou povrchovou úpravou. Zmeny
teploty vody v rozsahu prevádzkovej teploty nesmú škodlivo
ovplyvniť materiály, z ktorých je merač vyrobený.
3.3 Tesnosť - odolnosť proti tlaku
Merač musí trvalo odolávať stálemu pôsobeniu tlaku vody,
pre ktorý bol navrhnutý (maximálny prevádzkový tlak), bez
zlyhania funkcie, bez netesnosti, bez presakovania cez
steny alebo bez trvalej deformácie. Minimálna hodnota
tohto tlaku je 10 barov.
3.4 Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri skúškach pre národné
schválenie typu; strata tlaku nesmie prekročiť hodnotu
0,25 baru pri menovitom prietoku a 1 baru pri maximálnom
prietoku.
Na základe výsledkov skúšok sa merače zatrieďujú do
štyroch skupín s týmito najvyššími hodnotami straty tlaku:
1 bar, 0,6 baru, 0,3 baru a 0,1 baru. Táto hodnota musí
byť uvedená v rozhodnutí o schválení typu.
3.5 Ostatné technologické podmienky hlavného aj vedľajšieho
merača musia zodpovedať technologickým podmienkam
opísaných v príslušnom oddiele I, II alebo III tejto časti
prílohy podľa princípu činnosti merača.
IV. ZNAČKY A NÁPISY
4.1 Identifikačné nápisy
Na hlavnom a vedľajšom merači musia byť povinne vyznačené
- čitateľne a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na
telese merača, na číselníku alebo na informačnom štítku
- tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo merača,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
e) národná značka schváleného typu (hlavného a vedľajšieho
merača),
f) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje 10
barov,
g) písmeno "V" alebo "H", ak merač môže správne pracovať
len vo vertikálnej (V) alebo v horizontálnej (H)
polohe.
Na merači musí byť ďalej uvedené:
a) trieda tlakovej straty združeného merača,
b) zóna prepnutia merača,
c) rok výroby a výrobné číslo merača,
d) národná značka schváleného typu (združeného merača),
e) Qt združeného merača,
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3 Plombovanie
Merač má byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže byť
zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred, ani po
správnej inštalácii merača nemohol byť merač ani jeho
justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia.
V. NÁRODNÉ SCHVÁLENIE TYPU
5.1. Postup
Schválenie typu meračov sa vykonáva v súlade so zákonom
a § 4 a 5 tejto vyhlášky.
5.2. Skúška typu
Keď sa má na základe žiadosti zistiť, či typ je v zhode
s požiadavkami tejto vyhlášky, vykonajú sa laboratórne
skúšky na určitom počte prístrojov pri splnení týchto
podmienok:
5.2.1 Hlavný aj vedľajší merač sa podrobí schváleniu typu
opísanému v oddiele I, II alebo III tejto časti prílohy
podľa princípu činnosti.
5.2.2 Počet združených meračov určených na skúšanie
Počet meračov, ktoré výrobca predloží na skúšky, je
uvedený v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Menovitý prietok Qn (m3/h) Počet meračov
------------------------------------------------------------------
Do 100 vrátane 3
Nad 100 do 400 vrátane 2
------------------------------------------------------------------
5.2.3 Tlak
Pre metrologické skúšky (bod 5.2.5) tlak na výstupe merača
musí byť dostatočne veľký na to, aby sa zabránilo
kavitácii.
5.2.4 Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa merače musia skúšať jednotlivo
a v každom prípade tak, aby sa preukázali jednotlivé
charakteristiky každého merača.
Maximálna neistota kalibrácie pri meraní pretečeného
objemu nesmie prekročiť 0,2% vrátane vplyvu chýb
v inštalácii.
Maximálna dovolená neistota je 5% pri meraní tlaku a 2,5%
pri meraní straty tlaku.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku nesmie byť
väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
Zariadenie musí byť schválené príslušným metrologickým
orgánom.
5.2.5 Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z týchto úkonov vykonaných v takomto
poradí:
1. tlaková skúška tesnosti,
2. stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri
určení vplyvu tlaku a pri zohľadnení normálnych
podmienok inštalácie pre daný typ merača (priame úseky
potrubia pred a za meračom, zúženia, prekážky a pod.)
uvedených výrobcom,
3. stanovenie straty tlaku,
4. zrýchlená skúška životnosti.
Tlaková skúška tesnosti pozostáva z dvoch častí:
a) každý merač musí odolať bez netesnosti a bez
presakovania cez steny tlaku 16 barov alebo
1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
počas 15 minút [pozri bod 4.1 písm. f)],
b) každý merač musí bez poškodenia alebo zablokovania
odolať tlaku 20 barov alebo dvojnásobku najväčšieho
prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [pozri
bod 4.1 písm. f)].
Výsledky skúšok 2 a 3 musia poskytnúť dostatočný počet
bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti hlavného aj vedľajšieho merača
sa uskutoční podľa oddielu I, II alebo III tejto časti
prílohy v závislosti od princípu činnosti.
Zrýchlená skúška životnosti združeného merača sa skladá
z prerušovaného zaťažovania merača pri splnení týchto
podmienok:
- počet cyklov 50 000,
- čas prietoku 15 s,
- prietok dvakrát Qc pri vzostupnom prietoku,
- čas prietoku meračom 15 s,
- časový rozsah dosiahnutia zastavenia prietoku 3 s až 6 s.
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa musia
stanoviť chyby merania ako minimálna požiadavka pri týchto
hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,5 Qn, Qn, Qmax,
pri narastajúcom prietoku pred hodnotou Qc,
pri narastajúcom prietoku po hodnote Qc,
pri klesajúcom prietoku pred hodnotou Qc,
pri klesajúcom prietoku po hodnote Qc.
Pri každej skúške musí byť množstvo vody, ktoré pretečie
meračom, dostatočné na to, aby sa otočil ukazovateľ alebo
valček na overovacej stupnici o jednu alebo o viac celých
otáčok a aby sa tak vylúčili vplyvy cyklických skreslení.
5.2.6 Podmienky národného schválenia typu
Typ merača sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
a) je v zhode s administratívnymi, technickými
a metrologickými požiadavkami tejto vyhlášky,
b) skúšky 1, 2 a 3 v bode 5.2.5 preukážu zhodu s bodmi II
a III tohto oddielu, ak ide o metrologické
a technologické charakteristiky,
c) po každej zrýchlenej skúške životnosti
1. v porovnaní s pôvodnou krivkou sa nezistia rozdiely
medzi Qt a Qmax väčšie ako 1,5% alebo väčšie ako 3%
medzi hodnotami Qmin a Qt,
2. maximálna chyba merača medzi Qmin a Qt je + -6%
a medzi Qt a Qmax + -2,5%.
VI. NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
6.1 Priestory a skúšobné zariadenie musia zaistiť vykonanie
overenia v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez
straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Musia byť
splnené požiadavky druhej časti bodu 5.2.3 tejto prílohy,
ale merače možno skúšať aj v sérii, ak treba. Ak sa
použije táto metóda, výstupný tlak za posledným meračom
musí byť o 100 kPa väčší ako tlak nasýtených pár vody pri
skúšobnej teplote. Skúšobné zariadenie musí byť nadviazané
na národný etalón prietoku.
6.2 Overenie obsahuje skúšku presnosti pri najmenej dvoch
prietokoch, ak sa skúške podrobili separátne hlavný aj
vedľajší merač
a) pri narastajúcom prietoku pred hodnotou Qc,
b) pri Qt hlavného merača pri klesajúcom prietoku, ak Qt
združeného merača je zhodný s Qt vedľajšieho merača,
alebo pri Qmin hlavného merača pri klesajúcom prietoku,
ak Qt združeného merača je zhodný s Qt hlavného merača.
Ak sa skúške podrobil iba vedľajší merač, potom overenie
obsahuje ďalšie skúšky pri týchto prietokoch:
a) medzi Qt až 1,1 Qt (tento bod sa nevyžaduje, ak Qt
združeného merača je zhodný s Qt vedľajšieho merača),
b) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
c) pri klesajúcom prietoku pred Qc.
Ak sa skúške nepodrobil ani vedľajší merač, potom overenie
obsahuje ďalšie skúšky pri týchto prietokoch:
a) medzi Qmin až 1,1 Qmin vedľajšieho merača,
b) medzi Qt až 1,1 Qt vedľajšieho merača (tento bod sa
nevyžaduje, ak sa už tento bod skúšal).
6.3 Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 1 minúty. Pri tlakovej skúške sa
postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
6.4 Najväčšie dovolené chyby sú uvedené v bode 2.1.
6.5 Pri každej skúške musí byť množstvo vody pretečenej
meračom také, aby neistota kalibrácie bola menšia ako 1/4
dovolenej chyby meradla.
6.6 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač
sa musí nastaviť tak, aby nie všetky chyby prekročili
jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.PRÍL.9
MERAČE PRETEČENÉHO MNOŽSTVA TEPLEJ VODY
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na merače pretečeného množstva teplej vody vo
vodovodných potrubiach a potrubných rozvodoch, ktoré sa používajú na meranie pretečeného
množstva úžitkovej vody (ďalej len "merače") ako určené merače podľa § 8 zákona.
Na účely tejto prílohy sa pod výrazom teplá voda rozumie voda, ktorej teplota je
vyššia ako 30 stupňov C, ale nie vyššia ako 90 stupňov C.
2. Podľa princípu činnosti sa merače členia na meradlá
a) založené na priamom
mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri
pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti (turbíny,
obežného kolesa a pod.) s počítadlom, ktoré pracuje na mechanickom princípe prostredníctvom
otáčajúcich sa ozubených kolies alebo iných otáčajúcich sa komponentov (ďalej len
"mechanické merače s mechanickými počítadlami"),
b) založené na priamom mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr s pohyblivými
stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania pohyblivej
časti (turbíny, obežného kolesa a pod.) s počítadlom, ktoré pracuje na elektronickom
zaznamenávaní pretečeného množstva (ďalej len "mechanické merače s elektronickými
počítadlami"),
c) založené na elektromagnetickom princípe využívajúcom Faradayov zákon o elektromagnetickej
indukcii s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom alebo elektronickom princípe
zaznamenávania pretečeného množstva (ďalej len "elektromagnetické merače"),
d) založené na ultrazvukovom princípe využívajúcom princíp rozdielu času prechodu
ultrazvukového signálu medzi dvoma smermi prúdenia vody s počítadlom, ktoré pracuje
na elektromechanickom alebo elektronickom princípe zaznamenávania pretečeného množstva
(ďalej len "ultrazvukové merače"),
e) založené na vírovom princípe snímania frekvencie vznikajúcich vírov za prekážkou
v prúdení s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom alebo elektronickom zaznamenávaní
pretečeného množstva (ďalej len "vírové merače").
3. Merače určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú
zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú
s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické
požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.
4. Merače určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky
a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti alebo technické
požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené
a) pre mechanické
merače s mechanickými počítadlami v tretej časti oddiele I,
b) pre mechanické merače s elektronickými počítadlami v tretej časti oddiele II,
c) pre elektromagnetické merače, ultrazvukové merače a vírové merače v tretej časti
oddiele III.
5. Merače pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.
Schváleniu typu však nepodliehajú merače menovitého prietoku Qn nad 200 m3. h-1 uvádzané
na trh podľa požiadaviek uvedených v tretej časti. Metódy technických skúšok pri
schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti a v tretej
časti.
6. Merače schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
7. Merače, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
8. Merače počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Následné overenie a prvotné overenie po oprave meračov uvedených na trh podľa požiadaviek
uvedených v druhej časti sa môže vykonať podľa požiadaviek uvedených v tretej časti.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meračov pretečeného množstva teplej vody určených
na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody
o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v
tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu
I. TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
1.0 Táto časť sa vzťahuje len na merače založené na
mechanickom princípe. Takéto merače používajú odmerné
komory s pohyblivými stenami alebo pôsobenie rýchlosti
vody na lopatky rotora (radiálna alebo axiálna turbína).
Táto časť sa nevzťahuje na merače vybavené elektronickými
zariadeniami.
1.1 Objemový prietok
Objemový prietok (ďalej len "prietok") je objem vody
pretečený cez merač za jednotku času. Objem je vyjadrený
v kubických metroch alebo litroch a čas v hodinách,
minútach alebo sekundách.
1.2 Pretečený objem
Pretečený objem je celkový objem vody, ktorý pretiekol cez
merač za daný čas.
1.3 Maximálny prietok (Qmax)
Maximálny prietok Qmax je najväčší prietok, pri ktorom
môže merač pracovať obmedzený čas bez poškodenia a bez
prekročenia najväčších dovolených chýb a maximálnej
dovolenej hodnoty straty tlaku.
1.4 Menovitý prietok (Qn)
Menovitý prietok Qn sa rovná polovici maximálneho prietoku
Q max. Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu
a používa sa na označenie merača.
Pri menovitom prietoku Qn musí byť merač schopný pracovať
pri normálnom používaní, t.j. za stálych a prerušovaných
pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených
chýb.
1.5 Minimálny prietok (Qmin)
Minimálny prietok Qmin je prietok, nad ktorým nesmú byť
prekročené najväčšie dovolené chyby a ktorý je stanovený
ako funkcia Qn.
1.6 Rozsah prietoku
Rozsah prietoku merača je ohraničený maximálnym
a minimálnym prietokom Qmax a Qmin. Je rozdelený na dva
úseky nazývané horný a dolný s rozdielnymi najväčšími
dovolenými chybami.
1.7 Prechodový prietok (Qt)
Prechodový prietok Qt je prietok, ktorý rozdeľuje horný
a dolný úsek rozsahu prietoku, alebo prietok, pri ktorom
nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
1.8 Najväčšia dovolená chyba
Najväčšia dovolená chyba je hranica chyby, ktorú pre
merače dovoľuje táto časť prílohy pri schvaľovaní typu
Európskych spoločenstiev a pri prvotnom overovaní
Európskych spoločenstiev.
1.9 Strata tlaku
Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou
merača v potrubí.
II. METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
2.1 Najväčšie dovolené chyby
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + -3%.
2.2 Metrologické triedy
Merače sú rozdelené podľa hodnôt Qmin a Qt definovaných
v bode 2.1 do troch metrologických tried:
------------------------------------------------------------------
Qn
Triedy -------------------------------------------------
<15 m3/h >=15 m3/h
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin 0,04 Qn 0,08 Qn
hodnota Qt 0,10 Qn 0,20 Qn
Trieda B
hodnota Qmin 0,02 Qn 0,04 Qn
hodnota Qt 0,08 Qn 0,15 Qn
Trieda C
hodnota Qmin 0,01 Qn 0,02 Qn
hodnota Qt 0,06 Qn 0,10 Qn
Trieda D
hodnota Qmin 0,01 Qn
hodnota Qt 0,015 Qn
------------------------------------------------------------------
2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti
overenia sa rovná 2-násobku najväčšej dovolenej chyby
podľa bodu 2.1.
III. TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1 Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
- dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
- splnenie ustanovení tejto časti prílohy za bežných
podmienok používania.
Ak sú merače vystavené náhodnému spätnému prúdeniu, musia
mu odolať bez zhoršenia alebo obmedzenia metrologických
vlastností a musia zároveň takýto spätný chod zaznamenať.
3.2 Materiály
Merač musí byť zhotovený z materiálov, ktoré sú na účely
používania merača primerane pevné a trvanlivé.
Všetky materiály použité na výrobu meračov musia byť
odolné proti vnútornej a normálnej vonkajšej korózii, a ak
treba, majú byť chránené vhodnou povrchovou úpravou. Zmeny
teploty vody v rozsahu teploty 0 stupňov C až 110 stupňov
C nesmú škodlivo ovplyvniť materiály, z ktorých je merač
vyrobený.
3.3 Tesnosť - odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
Merač musí trvalo odolávať stálemu pôsobeniu tlaku vody
s teplotou 90 stupňov C, pre ktorý bol navrhnutý
(maximálny prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez
netesnosti, bez presakovania cez steny alebo bez trvalej
deformácie. Minimálna hodnota tohto tlaku je 10 barov.
3.4 Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri skúškach na účely
schválenia typu Európskych spoločenstiev; strata tlaku
nesmie prekročiť hodnotu 0,25 baru pri menovitom prietoku
a 1 bar pri maximálnom prietoku.
Na základe výsledkov skúšok sa merače zatrieďujú do
štyroch skupín s týmito najvyššími hodnotami straty tlaku:
1 bar, 0,6 baru, 0,3 baru a 0,1 baru. Táto hodnota musí
byť uvedená v rozhodnutí o schválení typu Európskych
spoločenstiev.
3.5 Počítadlo
Počítadlo musí umožňovať jednoduchým zoradením jeho
rôznych prvkov spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné
odčítanie nameraného objemu vody vyjadreného v kubických
metroch.
Objem sa udáva
a) polohou jedného alebo viacerých ukazovateľov na
kruhových stupniciach,
b) odčítaním v rade za sebou idúcich číslic v jednom alebo
vo viacerých okienkach,
c) kombináciou týchto dvoch systémov.
Kubické metre a ich násobky sú vyznačené čiernou farbou,
podiely kubického metra červenou farbou.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
4 mm.
Na číslicových počítadlách typu b) a c) musí byť viditeľné
premiestňovanie všetkých číslic smerom nahor. Posuv každej
čiastkovej dekády sa musí skončiť za čas, počas ktorého
susedná nižšia dekáda sa zmení z 9 na 0.
Valček ukazujúci číslice s najmenšími hodnotami sa môže
pohybovať súvisle pri ukazovateli typu c).
Celé čísla udávajúce kubické metre musia byť zreteľne
indikované.
Počítadlá s ukazovateľmi typu a) a c) musia mať otáčanie
ukazovateľov v smere hodinových ručičiek. Hodnota
v kubických metroch pre každý dielik stupnice musí byť
vyjadrená ako 10 na n, kde n je kladné alebo záporné celé
číslo, alebo nula, čím sa vytvára systém postupných dekád.
Pri každej časti stupnice musia byť uvedené tieto údaje:
x 1000 - x 100 - x 10 - x 1 - x 0,1 - x 0,01 - x 0,001.
V obidvoch prípadoch (počítadlo s ukazovateľmi a číslicové
počítadlo)
- musí byť symbol jednotky m3 vyznačený buď na kruhovom
číselníku, alebo v bezprostrednej blízkosti číslicového
indikátora,
- najrýchlejšie sa otáčajúci a vizuálne odčítateľný prvok
stupnice, kontrolný prvok, ktorého dielik stupnice je
označovaný ako "overovací dielik", sa musí pohybovať
plynule. Tento kontrolný prvok môže byť inštalovaný
trvalo alebo môže byť pripojený dočasne za pomoci
odnímateľných častí. Tieto časti však nesmú mať žiaden
významný vplyv na metrologické vlastnosti merača.
Dĺžka overovacieho dielika stupnice nesmie byť menšia ako
1 mm a väčšia ako 5 mm. Stupnica sa musí skladať
- buď z čiar rovnakej hrúbky, ktorá nepresahuje štvrtinu
vzdialenosti medzi osami dvoch za sebou nasledujúcich
čiar a líšiacich sa iba dĺžkou,
- alebo z farebne kontrastných pásikov konštantnej šírky
rovnajúcej sa dĺžke overovacieho dielika stupnice.
3.6 Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
Počítadlo musí umožniť zaznamenanie objemu vyjadreného
v kubických metroch zodpovedajúceho najmenej 1999 hodinám
prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
Veľkosť overovacieho dielika musí zodpovedať vzťahu
1 x 10 na n, 2 x 10 na n alebo 5 x 10 na n. Počas
overovania jeho veľkosť musí byť dostatočne malá, aby
neistota nebola väčšia ako 0,5% (pri možnej chybe
odčítania menšej ako polovica dĺžky najmenšieho dielika
stupnice), a dostatočne malá, aby skúška pri minimálnom
prietoku netrvala viac ako jeden a pol hodiny.
Prídavné zariadenie (hviezdica, kotúč s referenčnou
značkou a pod.) sa môže umiestniť z dôvodu, aby bol pohyb
meracieho zariadenia viditeľný ešte skôr, ako sa stane
zreteľne viditeľný na počítadle.
3.7 Justovacie zariadenie
Merač musí byť vybavený justovacím zariadením, ktorého
pomocou možno meniť vzťah medzi indikovaným objemom
a skutočne pretečeným objemom vody. Toto zariadenie je
povinné pre merače, ktoré využívajú pôsobenie rýchlosti
vody na rotáciu pohyblivej časti.
3.8 Urýchľovacie zariadenie
Použitie urýchľovacieho zariadenia na zvýšenie rýchlosti
merača pod Qmin je zakázané.
3.9 Prídavné zariadenia
Merač môže obsahovať zariadenie generujúce impulzy za
predpokladu, že také zariadenie neovplyvní významne jeho
metrologické vlastnosti.
Rozhodnutie o schválení typu Európskych spoločenstiev môže
pripustiť prídavné zvlášť pripevnené alebo odoberateľné
zariadenie umožňujúce automatické overenie merača.
IV. ZNAČKY A NÁPISY
4.1 Identifikačné nápisy
Na merači musia byť povinne vyznačené - čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo merača,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
e) značka schváleného typu Európskych spoločenstiev,
f) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje 10
barov,
g) maximálna prevádzková teplota v tvare 90 stupňov C,
h) písmeno "V" alebo "H", ak merač môže správne pracovať
len vo vertikálnej (V) alebo v horizontálnej (H)
polohe.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto pre overovacie značky Európskych spoločenstiev musí
byť na dôležitej časti merača (spravidla na telese), kde
musia byť zreteľne viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3 Plombovanie
Merač má byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže byť
zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred správnou
inštaláciou merača, ani po nej nemohol byť merač ani jeho
justážne zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia.
V. SCHVÁLENIE TYPU EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
5.1 Postup
Schválenie typu sa vykonáva v súlade so zákonom
a § 4 a 5 tejto vyhlášky.
5.2 Skúšky typu
Keď sa má na základe žiadosti zistiť, či typ je v zhode
s požiadavkami tejto časti prílohy, vykonajú sa
laboratórne skúšky na určitom počte meračov pri splnení
týchto podmienok:
5.2.1 Počet meračov určených na skúšanie
Počet meračov, ktoré výrobca predloží na skúšky, je
uvedený v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Menovitý prietok Qn (m3/h) Počet meračov
------------------------------------------------------------------
Qn < 1,5 10
1,5 <= Qn < 15 3
Qn >= 15 2
------------------------------------------------------------------
Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ skúšky typu
- rozhodnúť, že sa nevykonajú skúšky na všetkých
predložených meračoch, alebo
- vyžiadať ďalšie merače od výrobcu potrebné na
pokračovanie skúšok.
5.2.2 Tlak
Pre metrologické skúšky (bod 5.2.4) tlak na výstupe merača
musí byť dostatočne veľký na to, aby sa zabránilo
kavitácii.
5.2.3 Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa merače musia skúšať jednotlivo
a v každom prípade tak, aby sa preukázali jednotlivé
charakteristiky každého merača.
Metrologický orgán musí vykonať všetky potrebné kroky, aby
sa zabezpečilo, že relatívna kombinovaná štandardná
neistota v meraní pretečeného objemu vody neprekročí 0,3%
vrátane vplyvu chýb v inštalácii.
Maximálna dovolená chyba je 5% pri meraní tlaku a 2,5% pri
meraní straty tlaku.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku nesmie byť
väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
Maximálna dovolená chyba merania teploty je 1 stupeň C.
Zariadenie musí byť schválené metrologickým orgánom bez
ohľadu na to, kde sa skúšky vykonali.
5.2.4 Skúšky
5.2.4.1 Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z týchto úkonov vykonaných v takomto
poradí:
1. tlaková skúška tesnosti,
2. stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri
určení vplyvu tlaku a pri zohľadnení normálnych
podmienok inštalácie pre daný typ merača (priame úseky
potrubia pred a za meračom, zúženia, prekážky a pod.)
uvedených výrobcom,
3. stanovenie straty tlaku,
4. zrýchlená skúška životnosti,
5. skúška odolnosti proti tepelným nárazom pre merače
s menovitým prietokom Qn nie väčším ako 10 m3/h.
5.2.4.2 Opis skúšok
Skúšky sa musia vykonať takto:
Tlaková skúška tesnosti sa vykoná v dvoch častiach pri
teplote 85 (+ - 5) stupňov C:
a) každý merač musí odolať bez netesnosti a bez
presakovania cez steny tlaku 16 barov alebo
1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
počas 15 minút [pozri bod 4.1 písm. f)],
b) každý merač musí bez poškodenia alebo zablokovania
odolať tlaku 20 barov alebo dvojnásobku najväčšieho
prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [pozri
bod 4.1 písm. f)].
Výsledky krivky chýb a skúšok straty tlaku musia poskytnúť
dostatočný počet bodov na presné vynesenie kriviek v celom
rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná tak, ako to udáva
táto tabuľka:
---------------------------------------------------------------------------------
Menovitý Skúšobný Druh skúšky Počet Trvanie Čas chodu Čas štartu
prietok Qn prietok prerušení prestávok pri skúšobnom a zastavenia
(m3/h) prietoku (s)
---------------------------------------------------------------------------------
Qn Diskontinuálna 100 000 15 s 15 s 0,15 (Qn)
(50+ -5) s minimom 1 s*)
stupňov C
Qn <= 10
Qmax Kontinuálna 100 h
(85+ -5)
stupňov C
---------------------------------------------------------------------------------
Qn Kontinuálna 800 h
(50+ -5)
stupňov C
Qn > 10
Qmax Kontinuálna 200 h
(85+ -5)
stupňov C
---------------------------------------------------------------------------------
*) (Qn) je číslo rovné hodnote Qn vyjadrenej v m3/h.
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa musia
stanoviť chyby merania ako minimálna požiadavka pri týchto
hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,5 Qn, Qmax.
Pri každej skúške musí byť množstvo vody, ktoré pretečie
meračom, dostatočné na to, aby sa otočil ukazovateľ alebo
valček na overovacej stupnici o jednu alebo o viac celých
otáčok a aby sa tak vylúčili vplyvy cyklických skreslení.
Skúška odolnosti proti tepelnému nárazu zahŕňa 25 cyklov,
ktoré sa majú vykonať takto:
------------------------------------------------------------------
Teplota vody Prietok Trvanie
------------------------------------------------------------------
(85+ -5) stupňov C Qmax 8 min
- 0 1 až 2 min
Studená voda Qmax 8 min
- 0 1 až 2 min
------------------------------------------------------------------
5.2.5 Podmienky schválenia typu Európskych spoločenstiev
Typ merača sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
a) je v zhode s administratívnymi, technickými
a metrologickými požiadavkami a tejto časti prílohy,
b) skúšky 1, 2 a 3 v bode 5.2.4.1 preukážu zhodu s bodmi
II a III tejto časti prílohy, ak ide o metrologické
a technologické charakteristiky,
c) po každej zrýchlenej skúške životnosti a po skúške
odolnosti proti tepelnému nárazu v porovnaní s pôvodnou
krivkou sa nezistia rozdiely medzi Qt a Qmax väčšie ako
1,5% alebo väčšie ako 3% medzi hodnotami Qmin a Qt.
5.3 Rozhodnutie o schválení typu Európskych spoločenstiev
Rozhodnutie o schválení typu Európskych spoločenstiev môže
umožniť vykonať skúšku presnosti studenou vodou pri
prvotnom overení.
Táto možnosť je povolená, len ak počas skúšky typu na
účely schválenia typu Európskych spoločenstiev preskúmanie
ekvivalencie vlastností teplej a studenej vody umožnilo,
aby sa ustanovila skúška presnosti so studenou vodou,
a preukázala, že merač, ktorý prešiel touto skúškou, tiež
spĺňa požiadavky na najväčšie dovolené chyby uvedené
v bode 2.1.
V takomto prípade rozhodnutie o schválení typu Európskych
spoločenstiev musí obsahovať opis skúšky a relevantné
požiadavky, osobitne tie, ktoré sa vzťahujú na dovolené
chyby a na skúšobné prietoky.
VI. PRVOTNÉ OVERENIE EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
Schválenie typu sa vykonáva v súlade so zákonom a § 6,
7 a 9 tejto vyhlášky.
6.1 Metódy overenia
Prvotné overenie Európskych spoločenstiev sa musí vykonať
na mieste, ktoré schválil metrologický orgán príslušného
členského štátu.
Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
overenia v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez
straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Musia byť
splnené požiadavky bodu 5.2.3 s výnimkou teplôt, keď sa
skúšky vykonávajú studenou vodou v súlade s podmienkami,
ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí o schválení typu
Európskych spoločenstiev. V skúšobniach možno vykonať také
opatrenia, aby bolo možné merače skúšať aj v sérii.
Výstupný tlak všetkých meračov musí byť vždy dostatočne
veľký na zabránenie kavitácii a môžu sa požadovať osobitné
opatrenia na zabránenie vzájomného ovplyvňovania meračov.
Kompletná jednotka môže obsahovať automatické zariadenia,
obtokové ventily, škrtiace prvky a pod. za predpokladu, že
každý skúšobný úsek medzi overovanými meračmi a skúšobnými
nádržami je jednoznačne definovaný a že možno kedykoľvek
kontrolovať jeho tesnosť.
Možno použiť akýkoľvek systém zásobovania vodou, ale ak
viacero skúšobných úsekov pracuje paralelne, nesmie dôjsť
k vzájomnému ovplyvňovaniu, ktoré nie je v zhode s bodom
5.2.3.
Ak je skúšobná nádrž rozdelená do viacerých komôr, deliace
steny musia byť dostatočne pevné, aby nedošlo k zmene
objemu vody v komore o viac ako 0,2%, podľa toho, či
susedné komory sú prázdne alebo plné.
6.2 Postup skúšky
Merače musia byť v zhode so schváleným typom.
Prvotné overenie pozostáva zo skúšok tlakovej tesnosti
a presnosti.
6.2.1 Skúška tlakovej tesnosti
Skúška tlakovej tesnosti sa môže vykonať so studenou
vodou. Musí trvať jednu minútu pri 1,6-násobku maximálneho
prevádzkového tlaku. Počas skúšky nesmie dôjsť
k netesnosti ani presakovaniu vody cez steny merača.
6.2.2. Skúška presnosti
6.2.2.1 Skúška presnosti teplou vodou
Skúška presnosti sa normálne vykonáva teplou vodou
s teplotou (50+ -5) stupňov C pri najmenej troch
prietokoch
a) medzi 0,9 Qmax a Qmax,
b) medzi Qt a 1,1 Qt,
c) medzi Qmin a 1,1 Qmin.
Počas tejto skúšky merač nesmie prekračovať najväčšie
dovolené chyby uvedené v bode 2.1.
Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač
sa musí nastaviť tak, aby všetky chyby neprekročili
polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.2.2.2 Skúška presnosti studenou vodou
Ak sa to uvádza v rozhodnutí o schválení typu Európskych
spoločenstiev, skúška presnosti sa môže vykonať studenou
vodou. V tomto prípade sa skúška vykoná v súlade
s postupmi uvedenými v rozhodnutí o schválení typu.Tretia časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meračov pretečeného množstva teplej vody podľa národných
požiadaviek Slovenskej republiky
ODDIEL I
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meračov pretečeného množstva teplej vody založené
na priamom mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami
alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti
s počítadlom, ktoré pracuje na mechanickom princípe prostredníctvom otáčajúcich sa
ozubených kolies alebo iných otáčajúcich sa komponentov
I. VŠEOBECNE
1.1 Národné technické požiadavky, metrologické požiadavky,
metódy technických skúšok a metódy skúšania pri prvotnom
overovaní meračov pretečeného množstva vody sú zhodné
s požiadavkami, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej
časti s výnimkou doplnenej terminológie, zmien používania
alternatívnych značiek a nápisov, zmien a doplnení
prvotného a následného overenia podľa ustanovení tretej
časti bodu VI tejto prílohy.
II. ZNAČKY A NÁPISY
2.1 Identifikačné nápisy
Na merači musia byť povinne vyznačené - čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo merača,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
e) národná značka schváleného typu,
f) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje 10
barov,
g) písmeno "V" alebo "H", ak merač môže správne pracovať
len vo vertikálnej (V) alebo v horizontálnej (H)
polohe,
h) impulzné číslo (v tvare dm3 alebo m3 na impulz), ak je
merač vybavený impulzným výstupom merača.
2.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto na národné overovacie značky musí byť na dôležitej
časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
viditeľné bez potreby demontáže merača.
2.3 Plombovanie
Merač musí byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže
byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred
správnou inštaláciou merača, ani po nej nemohol byť merač
ani jeho justovacie zariadenie demontované alebo zmenené
bez poškodenia ochranného zariadenia.
III. NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
3.1 Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
overenia v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez
straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Musia byť
splnené požiadavky druhej časti bodu 5.2.3 tejto prílohy,
ale merače možno skúšať aj v sérii, ak treba. Ak sa
použije táto metóda, výstupný tlak za posledným meračom
musí byť o 100 kPa väčší ako tlak nasýtených pár vody pri
skúšobnej teplote.
Skúšobné zariadenie musí vyhovovať platným slovenským
technickým normám.
3.2 Overenie obsahuje skúšku presnosti pri najmenej troch
prietokoch
a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
b) medzi 0,9 Qt až 1,1 Qt,
c) medzi Qmin až 1,1 Qmin,
d) medzi 0,9 Qmax až Qmax pri meračoch nad Qn 200,
e) medzi 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 200.
Pri meračoch nad Qn 200 sa skúšky vykonajú dvakrát.
Pre merače nad Qn 200 pri najväčšom prietoku sa z týchto
skúšok určuje pokles tlaku.
Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 1 minúty. Pri tlakovej skúške sa
postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
3.3 Najväčšie dovolené chyby sú:
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + -3%.
3.4 Pri každej skúške musí byť množstvo vody pretečenej
meračom také, aby neistota kalibrácie bola menšia ako 1/4
dovolenej chyby meradla.
3.5 Ak sa merač používa s výstupom merača, potom sa uskutoční
aj skúška zhody údajov počítadla s výstupom merača pri
prietoku Qn.
3.6 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač
sa musí nastaviť tak, aby nie všetky chyby prekročili
polovicu najväčšej dovolenej chyby.ODDIEL II
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy skúšok a metódy skúšania
pri overovaní meračov pretečeného množstva teplej vody založené na priamom mechanickom
pôsobení, pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti
(prúdenia) vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa a
pod.) s počítadlom, ktoré pracuje na elektronickom alebo elektromechanickom zaznamenávaní
pretečeného množstva
I. VŠEOBECNE
1.1 Národné technické požiadavky, metrologické požiadavky,
metódy technických skúšok a metódy skúšania pri prvotnom
overovaní meračov pretečeného množstva vody sú zhodné
s požiadavkami, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej
časti s výnimkou doplnenej terminológie, technologických
charakteristík, používania alternatívnych značiek
a nápisov, prvotného a následného overenia podľa
ustanovení tretej časti bodu VI tejto prílohy.
II. TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
2.1 Elektronické počítadlo
Elektronické počítadlo je zariadenie, ktoré elektronickým
alebo elektromechanickým spôsobom zaznamenáva pretečené
množstvo z merača a prostredníctvom jedného alebo
viacerých displejov umožňuje jednoznačné odčítanie
nameraného objemu vody vyjadreného v kubických metroch.
2.2 Tlačidlo merača
Tlačidlo merača je zariadenie, ktoré umožňuje prepínať
jednoduchým stlačením alebo iným spôsobom prepnutie
jednotlivých zobrazovacích funkcií merača.
2.3 Výstup merača
Výstup merača je elektronické alebo optické rozhranie
merača, ktoré umožňuje odčítať údaj o pretečenom objeme
alebo aj iné údaje z merača. Výstup merača môže byť
realizovaný prostredníctvom vysielača impulzov alebo
vysielača stavu merača.
2.4 Záznamník údajov
Záznamník údajov je zariadenie, ktoré umožňuje
zaznamenávať údaje o stavoch pretečeného objemu merača
alebo o iných údajoch v reálnom čase (záznamník údajov
môže zaznamenávať údaje o pretečenom objeme na konci
posledného dňa v kalendárnom mesiaci).
III. TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1 Elektronické počítadlo
Počítadlo musí byť vyrobené tak, aby zaručovalo
- dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
- splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok
používania,
- jednoduchým zoradením jeho rôznych prvkov spoľahlivé,
jednoduché a jednoznačné odčítanie nameraného objemu
vody vyjadreného v kubických metroch.
Počítadlo merača môže byť skonštruované tak, že počíta
a zobrazuje údaje z viacerých meračov.
Napájanie
Ak je počítadlo merača napájané z externého zdroja
napätia, musí byť skonštruované tak, aby si pri odstavení
elektrického napájania udržalo namerané hodnoty
a parametre najmenej 12 mesiacov od okamihu prerušenia
napájania.
Kolísanie napájania
Ak je počítadlo merača napájané z externého zdroja, musí
bez významnej zmeny metrologických parametrov merať, ak sa
zmení napájacie napätie o + 10% a - 5%.
Ak je počítadlo napájané z vlastného batériového zdroja,
musí byť schopné pracovať z batériového zdroja bez
prerušenia minimálne počas 6/5 času platnosti overenia.
Pri výpadku vlastného batériového zdroja musí merač udržať
namerané hodnoty a parametre najmenej 12 mesiacov od
okamihu prerušenia napájania.
Objem sa udáva odčítaním v rade za sebou idúcich číslic
rovnakej veľkosti v jednom alebo vo viacerých okienkach.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
4 mm.
Symbol jednotky m3 musí byť vyznačený v bezprostrednej
blízkosti číslicového displeja.
Ak sa displej elektronického typu skladá zo segmentov,
musí obsahovať funkciu test displeja, ktorou sa zabezpečí
preverenie funkčnosti všetkých segmentov displeja.
Kubické metre a ich násobky sú vyznačené čiernou farbou,
podiely kubického metra červenou farbou.
Na číslicových počítadlách elektromechanického typu musí
byť viditeľné premiestňovanie všetkých číslic smerom
nahor. Posuv každej číselnej jednotky sa musí skončiť za
čas, počas ktorého susedná nižšia hodnota ukazuje pri
svojom pohybe poslednú desiatku.
Počítadlo musí byť vybavené prídavným zariadením alebo
počítadlom na skúšku merača, ktoré môže byť vyhotovené
a) ako časť základného počítadla radom za sebou idúcich
čísel,
b) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
trvalo, prostredníctvom prepnutia počítadla do
skúšobného módu alebo prostredníctvom iného skúšobného
počítadla,
c) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
dočasne,
d) prostredníctvom výstupu merača,
e) kombináciou týchto systémov.
Tieto zariadenia však nesmú mať žiaden významný vplyv na
metrologické vlastnosti merača.
Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
Počítadlo musí umožniť zaznamenanie objemu vyjadreného
v kubických metroch zodpovedajúceho najmenej 1999 hodinám
prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
Veľkosť overovacieho dielika zariadenia na skúšku musí byť
taká, aby relatívna chyba pri skúške spôsobená
čitateľnosťou dielika bola menšia ako 0,2% a aby skúška
pri minimálnom prietoku netrvala viac ako jeden a pol
hodiny.
Prídavné zariadenie (zdanlivý optický pohyb, blikanie
a pod.) sa môže umiestniť z dôvodu, aby bol pohyb
meracieho zariadenia viditeľný ešte skôr, ako sa stane
zreteľne viditeľným na počítadle.
IV. ZNAČKY A NÁPISY
4.1 Na merači musia byť povinne vyznačené - čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo merača,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
e) národná značka schváleného typu,
f) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak tento
prekračuje 10 barov,
g) písmeno "V" alebo "H", ak merač môže správne pracovať
len vo vertikálnej (V) alebo v horizontálnej (H)
polohe,
h) impulzné číslo (v tvare dm3 alebo m3 na impulz), ak je
merač vybavený impulzným výstupom merača.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3 Plombovanie
Merač musí byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže
byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred ani po
správnej inštalácii merača nemohol byť merač ani jeho
justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia.
V. NÁRODNÉ SCHVÁLENIE TYPU
5.1 Skúšky elektronického počítadla
Zhodnosť údajov elektronického počítadla s počítadlom na
skúšku ako aj s výstupom merača sa musí skúšať najmenej
pri prietokoch Qmax, Qn a Qmin.
5.2 Stanovenie kriviek chýb napájacieho napätia (pri
počítadlách s externým napájaním) sa uskutoční pri
prietokoch Qmax, Qn, Qt, Qmin pri hodnotách napájacieho
napätia základného, zmeneného o + 10% a o - 5% (stanovenie
kriviek chýb sa uskutoční po stanovení kriviek chýb
v závislosti na prietoku).
5.3 Ak je počítadlo napájané z batériového zdroja, preveruje
sa kapacita batérie, pričom musí vyhovovať požiadavke, že
jej kapacita sa rovná kapacite potrebnej na 6/5 času
platnosti overenia počítadla.
VI. NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
6.1 Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
overenia v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez
straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Musia byť
splnené požiadavky druhej časti bodu 5.2.3 tejto prílohy,
ale merače možno skúšať aj v sérii, ak treba. Ak sa
použije táto metóda, výstupný tlak za posledným meračom
musí byť o 100 kPa väčší ako tlak nasýtených pár vody pri
skúšobnej teplote.
Skúšobné zariadenie musí vyhovovať platným slovenským
technickým normám.
6.2 Overenie obsahuje skúšku presnosti pri najmenej troch
prietokoch medzi
a) 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
b) 0,9 Qt až 1,1 Qt,
c) Qmin až 1,1 Qmin,
d) 0,9 Qmax až Qmax pri meračoch nad Qn 200,
e) 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 200.
Pri meračoch nad Qn 200 sa skúšky vykonajú dvakrát.
Pre merače nad Qn 200 pri najväčšom prietoku z týchto
skúšok sa určuje pokles tlaku.
Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 1 minúty. Pri tlakovej skúške sa
postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
6.3 Najväčšie dovolené chyby sú:
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + -3%.
6.4 Pri každej skúške musí byť množstvo vody pretečenej
meračom také, aby neistota kalibrácie bola menšia ako 1/4
dovolenej chyby merača.
6.5 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač
sa musí nastaviť tak, aby nie všetky chyby prekročili
jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.6 Ak sa merač používa s výstupom merača, potom sa uskutoční
aj skúška zhody údajov počítadla s výstupom merača pri
prietoku Qn.
6.7 Ak je počítadlo napájané z batériového zdroja, tento zdroj
musí vyhovovať v čase overenia požiadavke na kapacitu,
ktorá sa rovná kapacite 6/5 času platnosti overenia.ODDIEL III
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meračov pretečeného množstva teplej vody založené
na elektromagnetickom princípe využívajúcom Faradayov zákon o elektromagnetickej
indukcii (elektromagnetický merač), založené na ultrazvukovom princípe využívajúcom
princíp rozdielu času prechodu ultrazvukového signálu medzi dvoma protiidúcimi smermi
(ultrazvukový merač), založené na vírovom princípe snímania frekvencie vznikajúcich
vírov za prekážkou v prúdení (vírový merač) s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom
alebo elektronickom zaznamenávaní pretečeného množstva
I. TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
1.1 Objemový prietok
Objemový prietok (ďalej len "prietok") je objem vody
pretečený cez merač za jednotku času. Objem je vyjadrený
v kubických metroch alebo litroch a čas v hodinách,
minútach alebo sekundách.
1.2 Pretečený objem
Pretečený objem je celkový objem vody, ktorý pretiekol cez
merač za daný čas.
1.3 Maximálny prietok (Qmax)
Maximálny prietok Qmax je najväčší prietok, pri ktorom
môže merač pracovať bez poškodenia a bez prekročenia
najväčších dovolených chýb.
1.4 Menovitý prietok (Qn)
Menovitý prietok Qn sa rovná polovici maximálneho prietoku
Qmax. Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa
sa na označenie merača.
Pri menovitom prietoku Qn musí byť merač schopný pracovať
pri normálnom používaní, t.j. za stálych a prerušovaných
pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených
chýb.
1.5 Minimálny prietok (Qmin)
Minimálny prietok Qmin je prietok, nad ktorým nesmú byť
prekročené najväčšie dovolené chyby a je stanovený ako
funkcia Qn.
1.6 Rozsah prietoku
Rozsah prietoku merača je ohraničený maximálnym
a minimálnym prietokom Qmax a Qmin. Je rozdelený na dva
úseky nazývané horný a dolný s rozdielnymi najväčšími
dovolenými chybami.
1.7 Prechodový prietok (Qt)
Prechodový prietok Qt je prietok, ktorý rozdeľuje horný
a dolný úsek rozsahu prietoku a je to prietok, pri ktorom
nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
1.8 Snímač merača
Snímač merača (primárne zariadenie) je časť merača, ktorá
sa inštaluje do potrubia a ktorá vytvára signály na
meranie.
1.9 Vyhodnocovacia jednotka
Vyhodnocovacia jednotka (sekundárne zariadenie) je časť
merača, ktorá vytvára zdrojové signály pre snímač merača,
vyhodnocuje signály zo snímača, zobrazuje a uchováva údaje
z meraní.
1.10 Elektromagnetický merač
Elektromagnetický merač je merač pretečeného množstva
teplej vody, ktorý pracuje na princípe Faradayovho zákona
o elektromagnetickej indukcii, pri ktorom
v elektromagnetickom poli vytvorenom snímačom merača sa na
elektródach snímača merača indukuje napätie, ktoré je
funkciou prietoku pri určitom profile prúdenia vody.
1.11 Ultrazvukový merač
Ultrazvukový merač je merač pretečeného množstva teplej
vody, ktorý pracuje na princípe vysielania ultrazvukového
signálu do prietokového profilu a využíva princíp rozdielu
času prechodu tohto ultrazvukového signálu medzi dvoma
protiidúcimi smermi.
1.12 Vírový merač
Vírový merač je merač pretečeného množstva teplej vody,
ktorý pracuje na princípe vysielania vznikania vírov za
prekážkou v rýchlostnom profile, kde frekvencia tvorby
vírov je funkciou prietoku v určitom profile prúdenia
vody.
1.13 Najväčšia dovolená chyba
Najväčšia dovolená chyba je hranica chyby, ktorú povoľuje
tento oddiel pri schvaľovaní typu a pri prvotnom overovaní
merača.
1.14 Strata tlaku
Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou
merača v potrubí.
1.15 Kompaktné vyhotovenie merača
Kompaktné vyhotovenie merača je také vyhotovenie, keď
snímač a vyhodnocovacia jednotka merača tvoria jeden
neoddeliteľný celok.
1.16 Minimálna teplota okolia (Tamin)
Minimálna teplota okolia Tamin je najnižšia teplota,
ktorej musí merač odolávať bez narušenia funkcie merača.
1.17 Maximálna teplota okolia (Tamax)
Maximálna teplota okolia Tamax je najvyššia teplota,
ktorej musí merač odolávať bez narušenia funkcie merača.
II. METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
2.1 Najväčšie dovolené chyby
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + -3%.
2.2 Metrologické triedy
Merače sú rozdelené podľa hodnôt Qmin a Qt definovaných
v bode 2.1 do štyroch metrologických tried:
------------------------------------------------------------------
Qn
Triedy -------------------------------------------------
<15 m3/h >=15 m3/h
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin 0,04 Qn 0,08 Qn
hodnota Qt 0,10 Qn 0,20 Qn
Trieda B
hodnota Qmin 0,02 Qn 0,04 Qn
hodnota Qt 0,08 Qn 0,15 Qn
Trieda C
hodnota Qmin 0,01 Qn 0,02 Qn
hodnota Qt 0,06 Qn 0,10 Qn
Trieda D
hodnota Qmin 0,01 Qn
hodnota Qt 0,015 Qn
------------------------------------------------------------------
2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti
overenia sa rovná 2-násobku najväčšej dovolenej chyby
podľa bodu 2.1.
III. TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1 Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
- dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
- splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok
používania v rozsahu Tamin až Tamax.
Ak sú merače vystavené náhodnému spätnému prúdeniu, musia
mu odolať bez zhoršenia alebo obmedzenia metrologických
vlastností.
3.2 Materiály
Merač musí byť zhotovený z materiálov, ktoré sú na účely
používania merača primerane pevné a trvanlivé.
Všetky materiály použité na výrobu meračov musia byť
odolné voči vnútornej a normálnej vonkajšej korózii a ak
treba, majú byť chránené vhodnou povrchovou úpravou. Zmeny
teploty vody v rozsahu teploty 0 stupňov C až 110 stupňov
C nesmú škodlivo ovplyvniť materiály, z ktorých je merač
vyrobený.
3.3 Tesnosť - odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
Merač musí trvalo odolávať stálemu pôsobeniu tlaku vody
s teplotou 90 stupňov C, pre ktorý bol navrhnutý
(maximálny prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez
netesnosti, bez presakovania cez steny alebo bez trvalej
deformácie. Minimálna hodnota tohto tlaku je 10 barov.
3.4 Odolnosť proti inštalačným podmienkam
Merač musí pracovať bez významných zmien metrologických
parametrov minimálne pri týchto podmienkach vlastností
pripojovacieho potrubia:
----------------------------------------------------------------------------
Rovný úsek pred Rovný úsek Zhoda DN meradla
meradlom za meradlom s potrubím
----------------------------------------------------------------------------
Elektromagnetický 10 x DN 5 x DN 3% z DN pre meradlá
a ultrazvukový DN 50 a viac
2 mm pre meradlá
do DN 50
Vírový 20 x DN 10 x DN 1,5% z DN pre meradlá
DN 50 a viac
1 mm pre meradlá
do DN 50
----------------------------------------------------------------------------
3.5 Odolnosť proti médiu
Merače pracujúce na elektromagnetickom princípe musia bez
významných zmien metrologických parametrov merať vodu od
vodivosti 20 mikroS/cm.
3.6 Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri skúškach na účely
schválenia typu; strata tlaku nesmie prekročiť hodnotu
0,25 barov pri menovitom prietoku a 1 bar pri maximálnom
prietoku.
3.7 Napájanie
Ak je merač napájaný z externého zdroja napätia, musí byť
skonštruovaný tak, aby si pri odstavení elektrického
napájania udržal namerané hodnoty a parametre najmenej 12
mesiacov od okamihu prerušenia napájania.
3.8 Kolísanie napájania
Ak je merač napájaný z externého zdroja, musí bez
významnej zmeny metrologických parametrov merať, ak sa
zmení napájacie napätie o + 10% a - 5%.
Ak je merač napájaný z vlastného batériového zdroja, musí
byť schopný pracovať z batériového zdroja bez prerušenia
minimálne počas 6/5 času platnosti overenia. Pri výpadku
vlastného batériového zdroja musí merač udržať namerané
hodnoty a parametre najmenej 12 mesiacov od okamihu
prerušenia napájania.
3.9 Počítadlo množstva
Objem sa udáva odčítaním v rade za sebou idúcich číslic na
displeji v jednom alebo vo viacerých okienkach.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
4 mm.
Symbol jednotky m3 musí byť vyznačený v bezprostrednej
blízkosti číslicového displeja.
Kubické metre a ich násobky sú vyznačené čiernou farbou,
podiely kubického metra červenou farbou.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
4 mm.
Na číslicových počítadlách mechanického typu musí byť
viditeľné premiestňovanie všetkých číslic smerom nahor.
Posuv každej číselnej jednotky sa musí skončiť za čas,
počas ktorého susedná nižšia hodnota ukazuje pri svojom
pohybe poslednú desiatku. Celé čísla udávajúce kubické
metre musia byť zreteľne indikované.
Počítadlo musí byť vybavené prídavným zariadením alebo
počítadlom na skúšku merača, ktoré môže mať takéto
vyhotovenie:
a) ako časť základného počítadla radom za sebou idúcich
čísel,
b) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
trvalo, prostredníctvom prepnutia počítadla do
skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
c) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
dočasne,
d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu,
e) kombináciou týchto systémov.
Tieto zariadenia však nesmú mať žiaden významný vplyv na
metrologické vlastnosti merača.
3.10 Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
Počítadlo musí umožniť zaznamenanie objemu vyjadreného
v kubických metroch zodpovedajúceho najmenej 1999 hodinám
prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
Veľkosť overovacieho dielika zariadenia na skúšku musí byť
taká, aby relatívna chyba pri skúške spôsobená
čitateľnosťou dielika bola menšia ako 0,2% a aby skúška
pri minimálnom prietoku netrvala viac ako jeden a pol
hodiny.
Prídavné zariadenie (zdanlivý optický pohyb, blikajúce
svetielko a pod.) sa môže umiestniť z dôvodu, aby bol
pohyb meracieho zariadenia viditeľný ešte skôr, ako sa
stane zreteľne viditeľným na počítadle.
3.11 Počítadlo času
Merač musí byť vybavený interným alebo externým počítadlom
času, ktorý zaznamenáva čas pomocou jedného z týchto
spôsobov:
a) počet hodín prevádzky merača s minimálnou kapacitou
počítadla 10 000 hodín,
b) aktuálne údaje o odpojení a pripojení merača na zdroj
napätia v reálnom čase, pričom merač musí byť schopný
si pamätať minimálne 200 hodnôt o odpojení resp.
pripojení v reálnom čase,
c) počet hodín odpojenia merača s minimálnou kapacitou
počítadla 10 000 hodín,
d) kombináciou uvedených spôsobov, pričom postačuje, ak
merač spĺňa požiadavku iba jedného spôsobu.
3.12 Merače, ktoré sú napájané z externého zdroja a ich
napájacie napätie prevyšuje 50 voltov, musia vyhovovať
požiadavkám predpisov o elektrickej bezpečnosti
prístrojov.
IV. ZNAČKY A NÁPISY
4.1 Identifikačné nápisy
Na merači musia byť povinne vyznačené - čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo merača,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody (pri
oddelenom vyhotovení obsahuje iba snímač),
e) národná značka schváleného typu,
f) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak tento
prekračuje 10 barov,
g) písmeno "V" alebo "H", ak merač môže správne pracovať
len vo vertikálnej (V) alebo v horizontálnej (H)
polohe,
h) maximálna prevádzková teplota v tvare 90 stupňov C,
i) kalibračná konštanta prístroja Kp,
j) napájacie napätie,
k) pri elektromagnetických meračoch hodnota minimálnej
vodivosti, ak je nižšia ako 20 mikroS/cm,
l) impulzné číslo (v tvare dm3 alebo m3 na impulz), ak je
merač vybavený impulzným výstupom merača,
m) teplota okolia udaná rozsahom Tamin a Tamax.
Ak merač nemá kompaktné vyhotovenie, potom údaje musia byť
uvedené na vyhodnocovacej jednotke merača aj na snímači.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3 Plombovanie
Merač musí byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže
byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred ani po
správnej inštalácii merača nemohol byť merač ani jeho
justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia.
Ak je merač napájaný z elektrického externého zdroja a má
externé počítadlo času prevádzky, potom je aj toto
počítadlo predmetom plombovania.
V. NÁRODNÉ SCHVÁLENIE TYPU
5.1 Postup
Schválenie typu meračov sa vykonáva v súlade so zákonom
a § 4 a 5 tejto vyhlášky.
5.2 Skúšky typu
Keď sa má na základe žiadosti zistiť, či typ je v zhode
s požiadavkami tohto oddielu, vykonajú sa laboratórne
skúšky na určitom počte meračov za týchto podmienok:
5.2.1 Počet meračov určených na skúšanie
Počet meračov, ktoré výrobca predloží na skúšky, je
uvedený v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Menovitý prietok Qn (m3/h) Počet meračov
------------------------------------------------------------------
Qn < 1,5 10
5 <= Qn < 15 3
Qn >= 15 2
------------------------------------------------------------------
Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ skúšky typu
- rozhodnúť, že sa nevykonajú skúšky na všetkých
predložených meračoch, alebo
- vyžiadať ďalšie merače od výrobcu potrebné na
pokračovanie skúšok.
5.2.2 Tlak
Pre metrologické skúšky (bod 5.2.4) tlak na výstupe merača
musí byť väčší o 100 kPa ako tlak nasýtených pár pri
teplote vody pri skúške, aby sa zabránilo kavitácii.
5.2.3 Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa merače musia skúšať jednotlivo
a v každom prípade tak, aby sa preukázali jednotlivé
charakteristiky každého merača.
Maximálna neistota kalibrácie pri meraní pretečeného
objemu nesmie prekročiť 0,2% vrátane vplyvu chýb
v inštalácii.
Maximálna neistota je 5% pri meraní tlaku a 2,5% pri
meraní straty tlaku.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku nesmie byť
väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
Zariadenie, v ktorom sa skúšky vykonali, musí byť
nadviazané na národný etalón prietoku.
Maximálna dovolená neistota merania teploty je 1 stupeň C.
5.2.4 Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z týchto úkonov vykonaných v takomto
poradí:
1. tlaková skúška tesnosti,
2. stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri
určení vplyvu tlaku a pri zohľadnení normálnych
podmienok inštalácie pre daný typ merača (priame úseky
potrubia pred a za meračom, zúženia, prekážky, teploty
okolia a pod.) uvedených výrobcom,
3. stanovenie straty tlaku,
4. zrýchlená skúška životnosti,
5. stanovenie vplyvu napájacieho napätia (pri prístrojoch
s externým napájaním),
6. stanovenie vplyvu pripojovacích potrubí,
7. stanovenie vplyvu teploty okolia,
8. skúška odolnosti voči tepelným nárazom pre merače
s menovitým prietokom Qn nie väčším ako 10 m3/h.
Tlaková skúška tesnosti pozostáva z dvoch častí.
Tlaková skúška tesnosti sa vykoná v dvoch častiach pri
teplote 85 (+ -5) stupňov C:
a) každý merač musí odolať bez netesnosti a bez
presakovania cez steny tlaku 16 barov alebo
1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
počas 15 minút [pozri bod 4.1 písm. f)],
b) každý merač musí bez poškodenia alebo zablokovania
odolať tlaku 20 barov alebo dvojnásobku najväčšieho
prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [pozri
bod 4.1 písm. f)].
Výsledky skúšok 2 a 3 musia poskytnúť dostatočný počet
bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná tak, ako to udáva
tabuľka:
------------------------------------------------------------------
Parametre skúšky Druh skúšky Čas chodu pri skúšobnom
prietoku
------------------------------------------------------------------
Skúšobný prietok Kontinuálna skúška 800 h
Qt až Qmax prietoku
Teplota okolia Teplotný šok 100 cyklov
Tamin až Tmax
------------------------------------------------------------------
Pri skúške teplotného šoku sa merač umiestni do komory
s možnosťou vytvárania teplotného šoku v rozsahu teploty
okolia.
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa musia
stanoviť chyby merania ako minimálna požiadavka pri týchto
hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,3 Qn, 0,5 Qn, 1 Qn, 2 Qn.
Skúška odolnosti voči tepelnému nárazu zahŕňa 25 cyklov,
ktoré sa majú vykonať takto:
------------------------------------------------------------------
Teplota vody Prietok Trvanie
------------------------------------------------------------------
85 (+ - 5)
stupňov C Qmax 8 min
- 0 1 až 2 min
Studená voda Qmax 8 min
- 0 1 až 2 min
------------------------------------------------------------------
5.2.5 Podmienky schválenia typu
Typ merača sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
a) je v zhode s administratívnymi, technickými
a metrologickými požiadavkami a tohto oddielu,
b) skúšky 1, 2 a 3 v bode 5.2.4 preukážu zhodu s bodmi II
a III tohto oddielu, ak ide o metrologické
a technologické charakteristiky,
c) po každej zrýchlenej skúške životnosti, ako aj po
skúške vplyvu pripojovacích potrubí tepelnému rázu
a vonkajšej teploty v porovnaní s pôvodnou krivkou sa
nezistia rozdiely medzi Qt a Qmax väčšie ako 1,5% alebo
väčšie ako 3% medzi hodnotami Qmin a Qt.
5.3 Rozhodnutie o národnom schválení typu
Rozhodnutie o národnom schválení typu môže umožniť vykonať
skúšku presnosti studenou vodou pri prvotnom overení.
Táto možnosť je povolená, len ak počas skúšky na účely
národného schválenia typu preskúmanie ekvivalencie
vlastností teplej a studenej vody umožnilo, aby sa
ustanovila skúška presnosti so studenou vodou
a preukázala, že merač, ktorý prešiel touto skúškou, tiež
spĺňa požiadavky na najväčšie dovolené chyby uvedené
v bode 2.1.
V takomto prípade rozhodnutie o národnom schválení typu
musí obsahovať opis skúšky a relevantné požiadavky,
osobitne tie, ktoré sa vzťahujú na dovolené chyby a na
skúšobné prietoky.
VI. NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
6.1 Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
overenia v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez
straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Musia byť
splnené požiadavky druhej časti bodu 5.2.3 tejto prílohy,
ale merače možno skúšať aj v sérii, ak treba. Ak sa
použije táto metóda, výstupný tlak za posledným meračom
musí byť o 100 kPa väčší ako tlak nasýtených pár vody pri
skúšobnej teplote.
Skúšobné zariadenie musí byť nadviazané na národný etalón
prietoku.
6.2 Overenie obsahuje skúšku presnosti najmenej pri troch
prietokoch medzi
a) 0,9 Qmax až Qmax,
b) 0,9 Qt až 1,1 Qt,
c) Qmin až 1,1 Qmin,
d) 0,45 Qmax až 0,5 Qmax pri meračoch nad Qn 200,
e) 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 200.
Pri meračoch nad Qn 200 sa skúšky vykonajú dvakrát.
Pre merače nad Qn 200 pri najväčšom prietoku z týchto
skúšok sa určuje pokles tlaku.
Tlaková skúška tesnosti sa uskutoční pri tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 1 minúty. Pri tlakovej skúške sa
postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
6.3 Najväčšie dovolené chyby sú:
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
Qt (okrem Qt) je + - 5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do
Qmax vrátane je + -3%.
6.4 Pri každej skúške musí byť množstvo vody pretečenej
meračom také, aby neistota kalibrácie bola menšia ako 1/4
dovolenej chyby merača.
6.5 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač
sa musí nastaviť tak, aby nie všetky chyby prekročili
jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.6 Ak sa merač používa s výstupom merača, potom sa uskutoční
aj skúška zhody údajov počítadla s výstupom merača pri
prietoku Qn.
6.7 Ak je merač napájaný z batériového zdroja, tento zdroj
musí vyhovovať v čase overenia požiadavke na kapacitu,
ktorá sa rovná kapacite 6/5 času platnosti overenia.PRÍL.10
OBJEMOVÉ PRIETOKOVÉ MERADLÁ NA KVAPALINY OKREM VODY
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na objemové prietokové meradlá na kvapaliny okrem
vody ako určené meradlá podľa § 8 zákona, v ktorých kvapalina spôsobuje pohyb stien
meracej komory, čo umožňuje kontinuálne merať pretečený objem.
2. Objemové prietokové meradlo na kvapaliny okrem vody (ďalej len "meradlo")
je prístroj pozostávajúci len z merača a počítadla, ktorý je určený na kontinuálne
a dynamické meranie pretečeného objemu kvapalín okrem vody.
3. Meracia zostava na kvapaliny obsahuje okrem vlastného meradla a prípadných
prídavných zariadení (podľa prílohy č. 11 tejto vyhlášky), ktoré môžu byť k nemu
pripojené, aj všetky zariadenia na zabezpečenie správneho merania alebo na uľahčenie
meracej operácie, ako aj všetky ostatné zariadenia, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom
ovplyvniť meranie. Na meracie zostavy sa vzťahuje príloha č. 12 tejto vyhlášky.
4. Meradlá určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú
zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú
s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické
požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti
tejto prílohy.
5. Meradlá určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky
a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.
6. Meradlá pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú
uvedené v druhej časti tejto prílohy.
7. Pre meracie zostavy podliehajúce prvotnému overeniu, ktoré obsahujú overené
meradlá schváleného typu, platia najväčšie dovolené chyby uvedené v druhej časti
kapitole II tejto prílohy.
8. Meradlá schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
9. Meradlá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
10. Meradlá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní objemových prietokových meradiel na kvapaliny okrem
vody určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou
v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu
Kapitola I
USTANOVENIA PRE MERADLÁ NA KVAPALINY OKREM VODY
1. Definície
1.1 Najmenší odmer je najmenší objem kvapaliny, ktorý sa môže
daným typom meradla merať.
1.2 Cyklický objem je objem kvapaliny zodpovedajúci pracovnému
cyklu odmerného mechanizmu, t.j. súhrnu pohybov, na
ktorého konci sa všetky vnútorné pohyblivé časti odmerného
mechanizmu prvýkrát vrátia do východiskovej polohy.
1.3 Periodická odchýlka je najväčší rozdiel v priebehu jedného
pracovného cyklu medzi objemom vymedzeným pohyblivými
časťami meradla a zodpovedajúcim objemom zobrazovaným na
počítadle, ktoré je pripojené k meradlu bez vôlí alebo
preklzov a tak, že na konci cyklu ukazuje objem rovnajúci
sa cyklickému objemu. Tento rozdiel môže byť zmenšený
vhodným kalibračným zariadením.
2. Počítadlo
2.1 Meradlo musí mať počítadlo, ktoré zobrazuje meraný objem
v kubických centimetroch alebo mililitroch, v kubických
decimetroch alebo litroch, alebo v kubických metroch.
2.2 V počítadle s jedným alebo viac článkami sa článok
s najmenšou hodnotou dielika volá prvý článok.
2.3 Prenos pohybu z meradla na počítadlo musí byť spoľahlivý,
trvanlivý a vyhotovený ako mechanický spoj alebo
magnetická spojka s permanentným magnetom.
2.4.1 Odčítanie údajov musí byť spoľahlivé, jednoduché
a jednoznačné.
2.4.2 Ak počítadlo obsahuje viacero článkov, musí byť ako celok
vyhotovené tak, aby sa jeho údaj dal čítať jednoduchou
juxtapozíciou údajov jednotlivých článkov.
2.5 Kapacita počítadla musí byť v tvare 1 x 10 na n, 2 x 10 na
n alebo 5 x 10 na n schválených jednotiek objemu, kde n je
celé číslo.
2.6 Pohyb článku môže byť spojitý alebo prerušovaný
(nespojitý).
2.7 Ak ide o článok so spojitým pohybom, graduovaná stupnica
a index musia umožňovať určenie nameraného množstva
v každej polohe, v akej sa článok môže zastaviť.
2.8 Hodnota dielika prvého článku musí byť v tvare 1 x 10 na
n, 2 x 10 na n alebo 5 x 10 na n v zákonných jednotkách
objemu.
2.9 S výnimkou článku zodpovedajúceho kapacite počítadla
hodnota jednej otáčky každého článku, ktorého stupnica je
celá viditeľná, musí mať tvar 10 na n zákonných jednotiek.
2.10 Ak článok pozostáva z pevnej kruhovej stupnice a otočného
ukazovateľa, ten sa musí otáčať v smere pohybu hodín.
2.11 Ak má počítadlo viac článkov, každé otočenie pohyblivej
časti článku, ktorého stupnica je celá viditeľná, musí
zodpovedať hodnote dielika nasledujúceho článku.
2.12 V počítadle s viacerými článkami údaj článku
s prerušovaným pohybom (okrem prvého) sa musí presunúť
o jednu číslicu dopredu v intervale, v ktorom
predchádzajúci článok vykoná najviac jednu desatinu svojej
otáčky. Toto presúvanie údaja sa musí skončiť, len čo
predchádzajúci článok zobrazí nulu.
2.13 Ak sa počítadlo skladá z viacerých článkov, ale
v okienkach je viditeľná len časť stupnice druhého
a ďalších článkov, pohyb týchto článkov musí byť
prerušovaný. Pohyb prvého článku môže byť spojitý alebo
prerušovaný.
2.14 Ak je údaj počítadla vyjadrený číslicami v rade a prvý
článok sa pohybuje prerušovane, je povolené vyznačiť
vpravo od tohto článku jednu alebo viac pevných núl.
2.15 Ak v okienku vidno len časť stupnice prvého článku a ten
sa pohybuje spojito, môže dôjsť k nesprávnemu čítaniu, čo
je potrebné eliminovať. Preto, ako aj pre možnosť
interpolácie musí byť príslušné okienko v smere paralelnom
s pohybom stupnice aspoň 1,5-krát väčšie, ako je
vzdialenosť medzi osami dvoch susedných očíslovaných
čiarok stupnice, tak aby bolo vždy vidno aspoň dve čiarky
stupnice, z toho jednu očíslovanú. Okienko môže byť
vzhľadom na index asymetrické.
2.16 Čiarky na stupnici musia mať rovnakú šírku, ktorá musí byť
pozdĺž celej čiarky konštantná a ktorá nesmie presiahnuť
jednu štvrtinu vzdialenosti medzi osami dvoch susedných
čiarok.
Čiarky označujúce 1 x 10 na n, 2 x 10 na n alebo 5 x 10 na
n schválených jednotiek sa odlišujú od ostatných iba
dĺžkou.
2.17 Skutočná alebo zdanlivá vzdialenosť medzi osami dvoch
susedných čiarok musí byť aspoň 2 mm.
2.18 Skutočná alebo zdanlivá výška číslic musí byť aspoň 4 mm.
3. Justovacie zariadenie
3.1 Meradlá musia byť vybavené justovacím zariadením, ktoré
môže meniť pomer medzi indikovaným a skutočným objemom
kvapaliny pretečenej cez meradlo.
3.2 Ak toto zariadenie mení tento pomer nespojito, prírastky
tohto pomeru nasledujúce po sebe sa nesmú líšiť viac ako
o 0,002.
3.3 Regulácia obtokom meradla je zakázaná.
4. Osobitné požiadavky pre najmenší odmer
4.1 Najmenší odmer musí byť taký, aby žiadna z nižšie
uvedených hodnôt neprekročila najväčšiu dovolenú chybu pre
tento odmer, stanovenú v kapitole II bodoch 2 a 3:
1. objem zodpovedajúci vzdialenosti 2 mm na stupnici
prvého článku počítadla a jednej pätine hodnoty
dielika, ak sa prvý článok pohybuje spojito,
2. objem zodpovedajúci dvom po sebe idúcim zmenám číslic,
ak sa prvý článok pohybuje prerušovane,
3. chyba, ktorú za normálnych prevádzkových podmienok
spôsobujú vôle a preklzy v prevodoch medzi meradlom
a prvým článkom počítadla,
4. dvojnásobok periodickej odchýlky.
4.2 Pri určovaní najmenšieho odmeru treba v prípade potreby
zohľadniť aj vplyv prídavných zariadení meradla, a to
v súlade s požiadavkami príslušnej vyhlášky o prídavných
zariadeniach.
4.3 Najmenší odmer musí byť v tvare 1 x 10 na n, 2 x 10 na n
alebo 5 x 10 na n zákonných jednotiek, pričom n je celé
číslo.
5. Najväčší a najmenší prietok
5.1 Najväčší a najmenší prietok je uvedený v typovom osvedčení
podľa výsledkov skúšok meradla. Meradlo musí byť schopné
pracovať v blízkosti maximálneho prietoku počas doby
stanovenej v typovom osvedčení bez významných zmien
meracích vlastností.
5.2 Pomer medzi najväčším a najmenším prietokom musí byť vo
všeobecnosti aspoň 10 a pre meradlá na skvapalnené plyny
aspoň 5.
6. Vplyv druhu kvapaliny, teploty a tlaku
6.1 V osvedčení o schválení typu meradla musí byť uvedená
kvapalina alebo kvapaliny, pre ktoré je meradlo určené,
rozsah teplôt meranej kvapaliny, ak je dolná medza nižšia
ako -10 stupňov C alebo horná medza vyššia ako +50 stupňov
C, ako aj najväčší pracovný tlak.
6.2 Skúškami na účely schválenia typu meradla sa musí
preukázať, že zmeny chyby meradla spôsobené maximálnymi
zmenami vlastností, tlaku a teploty kvapaliny v rámci
hraníc určených v typovom osvedčení neprekročia pri
žiadnom z uvedených faktorov jednu polovicu dovolenej
chyby stanovenej v kapitole II bodoch 1, 2 a 3.
7. Najväčšie dovolené chyby meradla
7.1 Ak sa pred prvotným overením meracej zostavy vykonáva
metrologická skúška vlastného meradla, najväčšie dovolené
chyby pri tejto skúške sa rovnajú polovici najväčších
dovolených chýb stanovených v kapitole II bodoch 1 až 3,
ale nie sú menšie ako 0,3% meraného množstva, ak sa pri
skúške použila kvapalina, pre ktorú je meradlo určené.
7.2 Ak však nedostatočná presnosť merania nedovoľuje uplatniť
uvedené požiadavky, v rozhodnutí o schválení typu môžu byť
zvýšené hodnoty najväčších dovolených chýb v rámci hraníc
uvedených v kapitole II bodoch 1 až 3.
7.3 Okrem toho sa v rozhodnutí o schválení typu môžu najväčšie
dovolené chyby zmenšiť a/alebo zmeniť vtedy, ak sa pri
uvedenom overení použila iba jedna z kvapalín, pre ktoré
je meradlo určené, alebo iná kvapalina.
V prípade použitia inej kvapaliny (t.j. ak sa pri overení
nepoužije kvapalina, pre ktorú je meradlo určené) môžu sa
v rozhodnutí o schválení typu stanoviť hodnoty skúšobných
prietokov, ktoré nie sú z rozsahu medzi najväčším
a najmenším prietokom.
8. Nápisy
8.1 Na každom meradle musia byť zreteľne a nezmazateľne
vyznačené na číselníku počítadla alebo na osobitnom štítku
tieto údaje:
a) značka schváleného typu,
b) identifikačná značka alebo názov výrobcu,
c) označenie od výrobcu, ak existuje,
d) výrobné číslo meradla a rok výroby,
e) cyklický objem,
f) najväčší a najmenší prietok,
g) najväčší pracovný tlak,
h) rozsah teplôt, ak teplota meranej kvapaliny môže byť
pod -10 stupňov C alebo nad +50 stupňov C,
i) druh meranej kvapaliny alebo kvapalín a rozsah
(kinematických alebo dynamických) viskozít, ak samotný
názov kvapaliny nepostačuje na určenie jej viskozity.
8.2 Na číselníku počítadla musia byť zreteľne vyznačené tieto
údaje:
a) meracia jednotka, v ktorej sú merané objemy vyjadrené,
alebo jej symbol,
b) najmenší odmer.
8.3 Ak by mohol vzniknúť omyl, smer prúdenia kvapaliny musí
byť vyznačený šípkou na telese meradla.
8.4 Pri rozoberateľných meradlách určených na meranie nápojov
musí byť výrobné číslo meradla alebo aspoň tri posledné
číslice tohto čísla vyznačené na tých častiach, ktorých
zámena môže ovplyvniť výsledok merania.
8.5 Počítadlo môže mať vlastné označenie a identifikačné
číslo.
9. Umiestnenie plomb a overovacích značiek
9.1 Plombovacie zariadenie musí zamedziť prístup k častiam,
ktoré môžu zmeniť nastavenie, a zabrániť demontáži
meradla, aj čiastočnej, ak táto demontáž nie je
v rozhodnutí o schválení typu povolená (rozoberateľné
meradlá na nápoje).
9.2 Miesto na umiestnenie značky schváleného typu musí byť na
niektorej z hlavných častí meradla dobre viditeľné bez
nutnosti rozoberania meradla, a to buď na meradle, alebo
na počítadle.
9.3 Rozhodnutím o schválení typu sa môže vyžadovať miesto pre
overovaciu značku na vymeniteľných častiach
rozoberateľných meradiel, ako aj pre výrobné číslo (pozri
bod 8.4).Kapitola II
NAJVÄČŠIE DOVOLENÉ CHYBY MERACEJ ZOSTAVY
1. Ak je meradlo zabudované do meracej zostavy, najväčšie
dovolené chyby (plusové alebo mínusové) pri prvotnom overovaní
zostavy za normálnych prevádzkových podmienok a v pracovných
rozsahoch stanovených v rozhodnutí o schválení typu sú
v závislosti od veľkosti meraného množstva uvedené v tejto
tabuľke:
------------------------------------------------------------------
merané množstvá najväčšie dovolené chyby
------------------------------------------------------------------
od 0,02 do 0,1 litra 2 ml
od 0,1 do 0,2 litra 2% z meraného množstva
od 0,2 do 0,4 litra 4 ml
od 0,4 do 1 litra 1% z meraného množstva
od 1 do 2 litrov 10 ml
2 litre a viac 0,5% z meraného množstva
------------------------------------------------------------------
2. Najväčšia dovolená chyba pri najmenšom odmere je však
dvojnásobkom hodnoty stanovenej v bode 1 a bez ohľadu na
veľkosť meraného množstva najväčšia dovolená chyba nikdy nie
je menšia ako dovolená chyba najmenšieho odmeru.
3. V dôsledku špecifických problémov skúšobných zariadení
najväčšie dovolené chyby meracích zostáv na skvapalnené plyny
alebo na kvapaliny merané pri teplotách pod -10 stupňov
C alebo nad +50 stupňov C, ako aj meracích zostáv, ktorých
najmenší prietok nepresahuje 1 liter za hodinu, sú
dvojnásobkom hodnôt uvedených v bodoch 1 a 2.
4. Ak majú všetky chyby zistené pri prvotnom overení zhodné
znamienka, aspoň jedna z nich nesmie prekročiť hranice
stanovené v kapitole I bode 7.1.PRÍL.11
PRÍDAVNÉ ZARIADENIA K PRIETOKOVÝM MERADLÁM NA KVAPALINY OKREM VODY
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Vzhľadom na to, že v prílohe č. 10 o objemových prietokových meradlách
na kvapaliny okrem vody sú ustanovené požiadavky na technické vyhotovenie a funkčnosť
týchto meradiel, a vzhľadom na to, že prídavné zariadenia môžu alebo musia byť integrovanou
súčasťou týchto meradiel, v tejto prílohe sa ustanovujú technické požiadavky, metrologické
požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní prídavných
zariadení k prietokovým meradlám na kvapaliny okrem vody (ďalej len "prídavné zariadenia")
používaným ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Na účely tejto vyhlášky sa prídavné zariadenia rozdeľujú na
a) nulovacie
zariadenie, ktoré slúži na ručné alebo automatické vrátenie údaja počítadla meradla
na nulu,
b) počítadlo ceny,
c) súčtové počítadlá objemu alebo ceny,
d) prídavné (sesterské) počítadlá objemu alebo ceny,
e) tlačiarenské zariadenie,
f) zariadenie na predvoľbu objemu alebo ceny.
3. Prídavné zariadenia určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov,
ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia
spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené
v druhej časti.
4. Prídavné zariadenia určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické
požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v tretej časti.
5. Prídavné zariadenia pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a
prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania
pri overovaní sú uvedené v druhej a tretej časti.
6. Meradlá s prídavnými zariadeniami schváleného typu označí výrobca alebo
dovozca značkou schváleného typu.
7. Meradlá s prídavnými zariadeniami, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným
požiadavkám, označia sa overovacou značkou.
8. Meradlá s prídavnými zariadeniami počas ich používania ako určené meradlá
podliehajú následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní prídavných zariadení k objemovým prietokovým meradlám
na kvapaliny okrem vody určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov,
ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu
KAPITOLA I
NULOVACIE ZARIADENIE POČÍTADLA OBJEMU
1.1 Nulovacie zariadenie je zariadenie, ktorým sa ručne alebo
automaticky vracia počítadlo na nulu.
1.2 Nulovacie zariadenie nesmie ovplyvňovať výsledok merania.
1.3 Po začatí nulovania nesmie byť možné zobrazovať nové
merané množstvo, až kým sa nulovanie neskončí.
1.4 Požiadavky bodov 1.2 a 1.3 nie sú záväzné
1.4.1 pre počítadlá, ktorých číselník má nápis "Zákaz používať
na priamy predaj verejnosti" alebo iné zodpovedajúce
obmedzenie zhodného významu.
1.4.2 pre ručičkové počítadlá meradiel s maximálnym prietokom
nepresahujúcim 1200 litrov za hodinu; ak sú určené na
obchodné účely, indikované množstvo sa nesmie dať ručne
zväčšiť.
1.5 Na počítadlách so spojitým pohybom údaj po vynulovaní
nesmie byť väčší ako polovica najväčšej dovolenej chyby
pri najmenšom odmere vyznačenom na číselníku počítadla,
pričom však nesmie prekročiť jednu pätinu hodnoty dielika
stupnice.
Na počítadlách s prerušovaným pohybom musí byť údaj po
vynulovaní presne nulový.KAPITOLA II
SÚČTOVÉ POČÍTADLÁ OBJEMU
2.1 Počítadlo s nulovacím zariadením môže byť vybavené jedným
alebo viacerými totalizátormi (súčtovými počítadlami),
ktoré postupne sčítavajú rôzne objemy registrované
(jednotkovým) počítadlom.
2.2 Súčtové počítadlá nesmú mať nulovacie zariadenie.
2.3 Dovolené sú len súčtové počítadlá riadkového (valčekového,
lineárneho) typu.
2.4 Súčtové počítadlá môžu byť skryté.
2.5 Meracia jednotka (alebo jej symbol), v ktorej je vyjadrený
celkový objem, musí byť vyznačená a musí spĺňať požiadavky
prílohy č. 10 tejto vyhlášky.
2.6 Hodnota dielika prvého prvku každého súčtového počítadla
musí mať tvar 1 x 10 na n, 2 x 10 na n alebo 5 x 10 na
n zákonných jednotiek objemu, kde n je celé číslo. Musí
byť rovnaká alebo väčšia ako hodnota dielika prvého prvku
počítadla s nulovacím zariadením.
2.7 Ak je súčasne vidno údaje súčtových počítadiel a údaj
počítadla s nulovacím zariadením, rozmery číslic na
súčtových počítadlách nesmú byť väčšie ako polovica
príslušných rozmerov číslic na počítadle s nulovacím
zariadením.KAPITOLA III
PRÍDAVNÉ POČÍTADLÁ OBJEMU
3.1 Počítadlo môže mať niekoľko číselníkov. Okrem toho môže
byť k nemu pripojené jedno alebo viac prídavných
(sesterských) počítadiel.
3.2 Hodnoty dielikov jednotlivých počítadiel môžu byť rôzne,
najmenší odmer však musí byť pre všetky rovnaký a musí byť
stanovený na základe tej hodnoty dielika, ktorá vedie
k najväčšej hodnote tohto odmeru.
3.3 Ustanovenia tejto prílohy a prílohy č. 10 tejto vyhlášky
platia pre každé prídavné počítadlo a každý číselník.
3.4 Údaje jednotlivých číselníkov počítadla alebo prídavných
počítadiel sa nesmú navzájom líšiť o viac, ako je
najväčšia dovolená chyba pri najmenšom odmere vyznačenom
na číselníku alebo číselníkoch.KAPITOLA IV
POČÍTADLÁ CENY
4.1 Počítadlá objemu riadkového typu s nulovacím zariadením
môžu byť doplnené riadkovým počítadlom ceny s nulovacím
zariadením, pričom jednotková cena je cena za jednotku
objemu použitú na ukazovanie meraného objemu.
4.2 Jednotková cena musí byť nastaviteľná. Nastavená
jednotková cena musí byť zobrazená.
4.3 Zariadenie na voľbu a zobrazenie jednotkovej ceny musí byť
spojené s počítadlom ceny tak, že cena zodpovedajúca
meraniu sa vždy rovná súčinu nastavenej a zobrazenej
jednotkovej ceny a zobrazeného objemu.
4.4 Požiadavky na počítadlá objemu stanovené v prílohe č. 10
tejto vyhlášky, ako aj ustanovenia kapitol I, II a III
platia analogicky aj pre počítadlá ceny s výnimkou bodu
1.5, ktorý sa týka nulovacieho zariadenia.
4.5 Na číselníku počítadla ceny musí byť uvedená použitá
menová jednotka alebo jej symbol.
4.6 Rozmery číslic na počítadle ceny nesmú presahovať rozmery
číslic na počítadle objemu.
4.7 Nulovacie zariadenia počítadla ceny a počítadla objemu
musia byť navrhnuté tak, aby vynulovanie jedného
z počítadiel automaticky viedlo k vynulovaniu druhého.
4.8.1 Vypočítaná cena za množstvo rovnajúce sa najväčšej
dovolenej chybe pri najmenšom odmere vyznačenom na
číselníku počítadla nesmie byť menšia ako jedna pätina
hodnoty dielika, ani menšia ako cena zodpovedajúca
vzdialenosti dvoch milimetrov na stupnici prvého prvku
počítadla ceny so spojitým pohybom. Cena zodpovedajúca
tejto jednej pätine dielika alebo intervalu dvoch
milimetrov však nemusí byť menšia ako najmenšia minca
v krajine použitia:
0,1 penny šterlingov (Veľká Británia),
1 ore (Dánsko),
1 ore (Nórsko),
10 öre (Švédsko).
4.8.2 Cena za množstvo rovnajúce sa najväčšej dovolenej chybe
pri najmenšom odmere vyznačenom na číselníku počítadla sa
musí rovnať aspoň dvom dielikom na stupnici prvého prvku
počítadla ceny s prerušovaným pohybom.
Dielik stupnice však nemusí byť menší ako hodnota
najmenšej mince uvedená v bode 4.8.1.
4.9 Za normálnych pracovných podmienok rozdiel medzi
zobrazenou cenou a cenou vypočítanou z jednotkovej ceny
a zobrazeného množstva nesmie prekročiť cenu za množstvo
rovnajúce sa najväčšej dovolenej chybe pri najmenšom
odmere vyznačenom na číselníku počítadla.
Tento rozdiel však nemusí byť menší ako dvojnásobok
hodnoty najmenšej mince uvedenej v bode 4.8.1.
4.10 Na počítadlách so spojitým pohybom nesmie po vynulovaní
ostať údaj väčší, ako je polovica ceny za množstvo
rovnajúce sa najväčšej dovolenej chybe pri najmenšom
odmere vyznačenom na číselníku počítadla, pričom nesmie
prekročiť jednu pätinu hodnoty dielika.
Údaj po vynulovaní však nemusí byť menší ako hodnota
najmenšej mince uvedená v bode 4.8.1.
Na počítadlách s prerušovaným pohybom musí byť tento údaj
presne nula.KAPITOLA V
TLAČIARENSKÉ ZARIADENIE
5.1 K počítadlu meradla môže byť pripojené zariadenie na
vytlačenie číselných údajov o množstve.
5.2 Hodnota dielika tlače musí mať tvar 1 x 10 na n, 2 x 10 na
n alebo 5 x 10 na n schválených jednotiek objemu, kde n je
celé číslo.
5.3 Hodnota dielika tlače nesmie byť väčšia ako najväčšia
dovolená chyba pri najmenšom odmere vyznačenom na
číselníku počítadla.
5.4 Hodnota dielika tlače musí byť vyznačená na tlačiarenskom
zariadení.
5.5 Vytlačené množstvo musí byť vyjadrené v jednej zo
schválených jednotiek objemu.
Zariadenie musí na plniaci list vytlačiť číslice, použitú
jednotku alebo jej symbol a v prípade potreby desatinnú
čiarku.
5.6 Tlačiarenské zariadenie môže tlačiť ďalšie údaje o odmere,
napr. poradové číslo, dátum, miesto merania, druh
kvapaliny.
5.7 Zariadenie môže byť skonštruované tak, že tlač sa dá
opakovať. V takom prípade sa musia vytlačené záznamy úplne
zhodovať a musia mať rovnaké poradové číslo.
5.8 Ak je množstvo určené rozdielom medzi dvoma vytlačenými
hodnotami, z ktorých jedna môže byť nulová, plniaci list
sa nesmie dať počas merania zo zariadenia vybrať.
5.9 S výnimkou prípadu uvedeného v bode 5.8 musí byť
tlačiarenské zariadenie vybavené nulovacím zariadením,
ktoré je kombinované s nulovacím zariadením počítadla.
5.10 Rozdiel medzi zobrazeným a vytlačeným množstvom nesmie
prekročiť hodnotu dielika tlače.
5.11 Okrem údaja o meranom množstve môže tlačiarenské
zariadenie tlačiť aj cenu za toto množstvo alebo cenu
a jednotkovú cenu. Môže tiež tlačiť iba samotnú cenu,
ktorá sa má zaplatiť, ak je tlačiarenské zariadenie
pripojené k počítadlu objemu s počítadlom ceny, ako je to
v prípadoch priameho predaja verejnosti.
Zariadenie musí na plniaci list vytlačiť číslice, použitú
menovú jednotku alebo jej symbol a v prípade potreby
desatinnú čiarku.
Číslice, ktorými je vytlačená cena, nesmú byť väčšie ako
číslice, ktorými je vytlačené merané množstvo.
5.12 Hodnota dielika tlače ceny musí mať tvar 1 x 10 na n, 2 x
10 na n alebo 5 x 10 na n menových jednotiek, kde n je
celé číslo.
Táto hodnota nesmie prekročiť cenu za množstvo rovnajúce
sa najväčšej dovolenej chybe pri najmenšom odmere
vyznačenom na číselníku počítadla.
Hodnota tohto dielika však nemusí byť menšia ako hodnota
najmenšej mince uvedená v bode 4.8.1.
5.13.1 Ak je meradlo vybavené počítadlom ceny, rozdiel medzi
zobrazenou a vytlačenou cenou nesmie prekročiť hodnotu
dielika tlače ceny.
5.13.2 Ak meradlo nie je vybavené počítadlom ceny, rozdiel medzi
vytlačenou cenou a cenou vypočítanou zo zobrazeného
množstva a jednotkovej ceny musí vyhovovať podmienkam
stanoveným v bode 4.9.KAPITOLA VI
ZARIADENIA NA PREDVOĽBU
6.1 Meradlá môžu byť vybavené zariadeniami na predvoľbu.
Zariadenia na predvoľbu sú zariadenia, ktoré umožňujú
vopred nastaviť množstvo, ktoré sa má zmerať,
a automaticky zastaviť prietok kvapaliny po zmeraní
predvoleného množstva.
6.2 Predvolené množstvo sa zobrazuje na zariadení so stupnicou
a indexom alebo na číslicovom zariadení.
6.3 Ak sa predvoľba nastavuje pomocou viacerých nezávislých
ovládačov, hodnota dielika ovládača sa musí rovnať rozsahu
predvoľby susedného ovládača nižšej dekády.
6.4 Predvoľby môžu byť uspôsobené tak, že opakovanie
predvoleného množstva si nevyžaduje nové nastavenie
ovládačov.
6.5 Ak sú číslice predvoľby oddelené od číslic počítadla a ak
je oba údaje vidno súčasne, veľkosť číslic predvoľby
nesmie prekročiť tri štvrtiny veľkosti číslic počítadla.
6.6 Údaj o predvolenom množstve môže ostať počas merania
nezmenený, alebo sa môže postupne vracať na nulu.
6.7 V normálnych prevádzkových podmienkach rozdiel medzi
predvoleným množstvom a množstvom zobrazeným na konci
meracej operácie nesmie prekročiť polovicu najväčšej
dovolenej chyby pri najmenšom odmere.
6.8 Predvolené množstvá a množstvá zobrazované počítadlom
musia byť vyjadrené v zhodnej jednotke. Táto jednotka
alebo jej symbol musí byť na predvoľbe vyznačená.
6.9 Hodnota dielika predvoľby nesmie byť menšia ako hodnota
dielika prvého prvku počítadla.
6.10 Predvoľba môže mať zabudované zariadenie na rýchle
zastavenie prietoku kvapaliny v prípade potreby.
6.11 Ak predvoľba obsahuje zariadenie na reguláciu zníženia
prietoku na konci merania a ak je potrebné zabrániť zmenám
nastavenia tohto zariadenia, musí byť zaplombované.
6.12 Požiadavky bodov 6.7 a 6.11 neplatia, ak je k meradlu
pripojené tlačiarenské zariadenie (kapitola V) umožňujúce
vydávať vytlačené plniace listy alebo ak pri priamom
predaji verejnosti je predvoľba skrytá.
6.13 Meradlá s počítadlami ceny môžu byť vybavené aj predvoľbou
ceny. V tomto prípade sa prietok kvapaliny zastaví vo
chvíli, keď vydané množstvo zodpovedá predvolenej cene.
Platia požiadavky bodov 6.1 až 6.12.KAPITOLA VII
UMIESTNENIE PLOMB
7.1 Umiestnením plomb sa musí zabrániť odstráneniu prídavného
zariadenia a zamedziť prístup k súčastiam meradla, ktoré
umožňujú zmenu nastavenia justovacieho zariadenia.Tretia časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní prídavných zariadení k objemovým prietokovým meradlám
na kvapaliny okrem vody určených na trh Slovenskej republiky
1. Národné technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických
skúšok a metódy skúšania pri prvotnom overovaní prídavných zariadení meradiel sú
zhodné s požiadavkami, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti, pričom bod
4.8.1 kapitoly IV sa dopĺňa o hodnotu najmenšej mince 10 halierov.
2. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
PRÍL.12
MERACIE ZOSTAVY NA KVAPALINY OKREM VODY
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Vzhľadom na to, že v prílohe č. 10 tejto vyhlášky a v prílohe č. 11 sú
ustanovené požiadavky na technické vyhotovenie a funkčnosť týchto meradiel, pričom
v prílohe č. 10 sa hovorí o tom, že požiadavky na meracie zostavy na kvapaliny iné
ako voda pozostávajúce z viacerých meradiel sa musia špecifikovať samostatne, v tejto
prílohe sa ustanovujú technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických
skúšok a metódy skúšania pri overovaní meracích zostáv na kvapaliny okrem vody používaných
na meranie objemu kvapalín ako určených meradiel podľa § 8 zákona.
2. Táto príloha sa vzťahuje na meracie zostavy na kvapaliny okrem vody určené
na kontinuálne a dynamické meranie pretečeného objemu kvapalín, ktoré okrem vlastného
objemového prietokového meradla obsahujú zariadenia na zabezpečenie správneho merania
alebo na uľahčenie meracej operácie, ako aj ostatné zariadenia, ktoré by mohli ovplyvniť
meranie (ďalej len "meracie zostavy").
3. Na účely tejto vyhlášky sa rozlišujú tieto oblasti použitia meracích
zostáv:
a) meracie zostavy na kvapalné palivá určené na výdaj kvapalných pohonných
látok do palivových nádrží cestných motorových vozidiel vrátane tankovania paliva
do malých lietadiel a výletných člnov,
b) meracie zostavy na cisternových automobiloch (vrátane prepravných cisterien) určených
na prepravu a výdaj kvapalín s malou viskozitou (<= 20 mPa.s), skladovaných pri
atmosférickom tlaku, okrem nápojov,
c) príjmové meracie zostavy na vykládku lodných, železničných a automobilových cisterien,
d) meracie zostavy stacionárne alebo inštalované na cisternových automobiloch, určené
na meranie množstva plynov skvapalnených tlakom (okrem kryogénnych kvapalín),
e) meracie zostavy na mlieko, prenosné alebo stacionárne zostavy určené na kontrolu
príjmu mlieka a prenosné alebo stacionárne zostavy na výdaj mlieka.
4. Meracie zostavy určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov,
ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia
spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené
v druhej časti.
5. Meracie zostavy určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické
požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.
6. Meracie zostavy podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní
sú uvedené v druhej časti.
7. Meracie zostavy schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou
schváleného typu.
8. Meracie zostavy, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa
označia overovacou značkou.
9. Meracie zostavy počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní meracích zostáv určených na trh členských štátov
Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom
priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú
medzinárodnú zmluvu
1. Všeobecné požiadavky na meracie zostavy
1.1 Definície
1.1.1 Meracia zostava
Meracia zostava na kvapaliny iné ako voda obsahuje okrem
vlastného meradla zodpovedajúceho podmienkam prílohy
č. 10 a prídavných zariadení vyhovujúcich podmienkam
prílohy č. 11, ktoré môžu byť k nemu pripojené, aj
všetky zariadenia na zabezpečenie správneho merania
alebo na uľahčenie meracej operácie, ako aj všetky
ostatné zariadenia, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom
ovplyvniť meranie.
Ak viac meradiel určených na rôzne meracie operácie
využíva spoločné zariadenia, považuje sa každé
z meradiel spolu so spoločnými zariadeniami za
samostatnú meraciu zostavu.
Ak sa na jednej meracej operácii podieľa viac meradiel,
tie sa považujú za súčasť jednej meracej zostavy.
1.1.2 Najmenší odmer
Najmenší odmer meracej zostavy sa stanoví v súlade
s požiadavkami príloh č. 10 a č. 11, pričom sa zohľadnia
ustanovenia tejto prílohy.
V meracích zostavách určených na príjem, resp. na výdaj
kvapaliny sa najmenší odmer nazýva najmenší príjem,
resp. najmenší výdaj (odber). Uvedená požiadavka na
najmenší odmer sa analogicky vzťahuje na najmenší príjem
i najmenší výdaj (odber).
1.1.3 Odlučovač plynov
Odlučovač plynov je prístroj na kontinuálne odlučovanie
vzduchu alebo iných plynov obsiahnutých v kvapaline a na
ich odstraňovanie (odvádzanie) pomocou vhodného
zariadenia.
Zariadenie na odvádzanie plynov pracuje v zásade
automaticky. Na tejto požiadavke sa však netrvá, keď
meracia zostava má zariadenie, ktoré automaticky zastaví
prietok kvapaliny, len čo vznikne riziko, že by do
meradla mohol vniknúť vzduch alebo plyny. V takom
prípade sa v meraní smie pokračovať až po odstránení
vzduchu alebo plynov, či už mechanickom, alebo
automatickom.
1.1.4 Odvzdušňovač
Odvzdušňovač je prístroj určený na odstránenie vzduchu
alebo plynov nahromadených v prívodnom potrubí meradla
v tvare bublín (vakov) len mierne zmiešaných
s kvapalinou.
Uvedené požiadavky na odvádzacie zariadenie odlučovača
plynov platia aj pre odvzdušňovač.
1.1.5 Špeciálny odvzdušňovač
Špeciálny odvzdušňovač je prístroj, ktorý podobne ako
odlučovač plynov, ale za menej prísnych prevádzkových
podmienok, kontinuálne oddeľuje vzduch alebo plyny
obsiahnuté v kvapaline a automaticky zastaví prietok
kvapaliny, len čo vznikne riziko, že by vzduch alebo
plyny nahromadené v tvare bublín (vakov) len mierne
zmiešaných s kvapalinou mohli vniknúť do meradla.
1.1.6 Kondenzačná nádobka
Kondenzačná nádobka je uzavretá nádoba, ktorá je
v meracích zostavách na skvapalnené plyny určená na zber
(zachytávanie) plynov obsiahnutých v meranej kvapaline
a na ich kondenzáciu pred meraním.
1.1.7 Indikátor plynov
Indikátor plynov je zariadenie, ktoré umožňuje ľahko
zistiť prítomnosť vzduchových alebo plynových bubliniek,
ktoré by sa mohli v prúde kvapaliny nachádzať.
1.1.8 Priezor
Priezor je zariadenie slúžiace na kontrolu, či celá
meracia zostava, alebo jej časť sú úplne naplnené
kvapalinou.
1.2 Rozsah platnosti
Všeobecné ustanovenia bodu 1 platia pre všetky typy
meracích zostáv, ak ich bod 2 nestanovuje inak.
1.3 Meradlá, rozsah prietoku
Meradlá tvoriace súčasť meracej zostavy vrátane
prídavných zariadení musia mať platné rozhodnutie
o schválení typu na meranie danej kvapaliny za
normálnych prevádzkových podmienok.
Tieto meradlá podliehajú buď samostatnému schvaľovaniu
typu, alebo schvaľovaniu v rámci schvaľovania typu
meracej zostavy, do ktorej sú zabudované. Rozsah
prietoku (najväčší a najmenší prietok) meracej zostavy
sa nemusí zhodovať s rozsahom meradla, ktorým je
vybavená. V takom prípade sa musí skontrolovať, či
najväčší a najmenší prietok meracej zostavy sú
kompatibilné s prietokmi meradla. Aj keď meradlo bolo
schválené ako súčasť meracej zostavy, musí vyhovovať
podmienkam prílohy č. 10. Ak je v jednej meracej zostave
paralelne zapojených viac meradiel, pri určovaní rozsahu
prietokov meracej zostavy sa musí vziať do úvahy súčet
najväčších a súčet najmenších prietokov jednotlivých
meradiel s výnimkou osobitných prípadov uvedených
v tejto prílohe. Najväčší prietok meracej zostavy musí
byť aspoň dvojnásobkom súčtu najmenších prietokov
meradiel (príp. meradla).
1.4 Deliaci bod
1.4.1 Meracie zostavy musia obsahovať rozhranie ohraničujúce
množstvo vydanej alebo prijatej kvapaliny, nazývané
deliaci bod. Vo výdajných zostavách je deliaci bod
umiestnený za meradlom, v príjmových meracích zostavách
pred meradlom.
1.4.2 Meracie zostavy môžu byť tohto typu: zostavy s prázdnou
hadicou a zostavy s plnou hadicou, pričom pojem hadica
zahŕňa aj pevné potrubie.
1.4.2.1 Výdajné meracie zostavy s prázdnou hadicou sú zostavy,
v ktorých je deliaci bod umiestnený pred výdajnou
hadicou. Deliaci bod je vyhotovený ako priezor
s prepadom alebo ako uzatvárací ventil, pričom
v obidvoch prípadoch je kombinovaný so zariadením, ktoré
zabezpečuje vyprázdnenie výdajnej hadice po každom
meraní.
1.4.2.2 Výdajné meracie zostavy s plnou hadicou sú zostavy,
ktorých deliaci bod vyhotovený ako uzatvárací ventil je
umiestnený vo výdajnej hadici. Ak má výdajná hadica
voľný koniec, uzáver je umiestnený čo najbližšie
k tomuto koncu.
1.4.2.3 V prípade príjmovej meracej zostavy sa analogicky
uplatnia rovnaké požiadavky na prívodné potrubie pred
meradlom.
1.5 Filtre
V meracích zostavách musí byť pred meradlom zariadenie
na zachytávanie pevných nečistôt v kvapaline (filter).
Filtre majú byť podľa možnosti umiestnené tak, aby boli
ľahko prístupné.
1.6 Odlučovanie vzduchu alebo plynov
1.6.1 Všeobecne
Meracie zostavy musia byť inštalované tak, aby pri
normálnej prevádzke nedochádzalo k vnikaniu vzduchu ani
k uvoľňovaniu plynov v kvapaline pred meradlom. Ak hrozí
nesplnenie tejto požiadavky, meracia zostava musí
obsahovať zariadenie na odlučovanie plynov, umožňujúce
správne odstránenie akéhokoľvek vzduchu alebo
nerozpustných plynov, ktoré kvapalina obsahuje, pred jej
prechodom cez meradlo.
Odplyňovacie zariadenie musí byť vhodné pre dané
podmienky napájania a usporiadané tak, aby prídavná
chyba spôsobená vplyvom vzduchu a plynov na výsledok
merania neprekročila
a) 0,5% z meraného množstva pre kvapaliny s viskozitou
do 1 mPa.s okrem nápojov,
b) 1% z meraného množstva pre nápoje a kvapaliny
s viskozitou nad 1 mPa.s.
Táto chyba však nemusí byť menšia ako 1% najmenšieho
odmeru.
1.6.2 Čerpadlová prevádzka
1.6.2.1 S prihliadnutím na bod 1.6.6, ak tlak na vstupe čerpadla
môže klesnúť, hoci len krátkodobo pod atmosférický tlak
alebo pod tlak nasýtených pár kvapaliny, je potrebný
odlučovač plynov.
1.6.2.1.1 Odlučovač plynov pre maximálny prietok do 100 m3/h
vrátane môže podliehať buď samostatnému schvaľovaniu
typu, alebo schvaľovaniu v rámci schvaľovania typu
meracej zostavy, do ktorej je zabudovaný, ak schválenie
typu zostavy táto vyhláška požaduje. Pri odlučovačoch
plynov pre maximálny prietok nad 100 m3/h môže byť však
schválenie typu udelené na základe podobnosti so
schváleným typom zhodnej konštrukcie a menších rozmerov.
Odlučovače plynov, ktorým bolo udelené samostatné
schválenie typu, môžu sa používať v meracích zostavách
bez indikátorov plynov.
1.6.2.1.2 Odlučovač plynov má byť v zásade inštalovaný za
čerpadlom. Môže však byť kombinovaný s čerpadlom.
Musí byť vždy umiestnený čo najbližšie k meradlu, aby
pokles tlaku spôsobený prúdením kvapaliny medzi týmito
súčasťami bol zanedbateľný.
1.6.2.1.3 Pracovný rozsah odlučovača plynov:
a) najväčší prietok alebo prietoky pre jeden alebo viac
druhov kvapalín,
b) maximálny a minimálny tlak zlučiteľný so správnou
funkciou zariadenia na odvádzanie plynov.
1.6.2.1.4 Odlučovač plynov určený pre maximálny prietok do 100
m3/h vrátane, ktorý má samostatné schválenie typu, musí
v hraniciach chýb stanovených v bode 1.6.1 zabezpečiť
odstraňovanie vzduchu alebo plynov zmiešaných s meranou
kvapalinou za týchto podmienok skúšania:
a) meracia zostava má pracovať pri svojom najväčšom
prietoku a pri najmenšom tlaku stanovenom pre daný
odlučovač plynov,
b) objemový pomer vzduchu alebo plynov ku kvapaline je
ľubovoľný pre odlučovače plynov s maximálnym
prietokom do 20 m3/h vrátane; tento pomer je najviac
30% pre odlučovače s maximálnym prietokom nad 20
m3/h. (Pri určovaní percentuálneho obsahu sa vzduch
alebo plyny merajú pri atmosférickom tlaku.)
Navyše zariadenie na automatické odvádzanie plynov musí
správne pracovať aj pri maximálnom tlaku určenom pre
odlučovač plynov.
1.6.2.1.5 Ak je odlučovač plynov schválený ako súčasť schválenej
meracej zostavy, môžu sa naň uplatniť požiadavky bodu
1.6.2.1.4
V takom prípade indikátor plynov nie je potrebný. Ak má
meracia zostava zabudovaný indikátor plynov
zodpovedajúci definícii v bode 1.1.7, odlučovač plynov
musí v hraniciach chýb stanovených v bode 1.6.1
zabezpečiť odstraňovanie vzduchu alebo plynov zmiešaných
s meranou kvapalinou za týchto podmienok:
a) meracia zostava pracuje pri svojom najväčšom prietoku
a najmenšom tlaku,
b) objemový pomer vzduchu alebo plynov ku kvapaline
nesmie prekročiť
- 20% pri kvapalinách s viskozitou do 1 mPa.s okrem
nápojov,
- 10% pri kvapalinách a kvapalinách s viskozitou nad
1 mPa.s.
Skúsenosti ukazujú, že požiadavky uvedené v písmenách a)
a b) spĺňajú správne inštalované odlučovače, ktorých
efektívny objem je aspoň 5-násobkom objemu pretečeného
za jednu minútu pri najväčšom prietoku vyznačenom na
meracej zostave.
Ak objemový podiel vzduchu alebo plynov v kvapaline
presahuje uvedené hodnoty a ak odlučovač plynov nespĺňa
požiadavky na najväčšie dovolené chyby, musí byť
zreteľne vidieť plynové alebo vzduchové bubliny
v indikátore plynov.
1.6.2.2 Keď je tlak na vstupe čerpadla trvale vyšší ako
atmosférický tlak a ako tlak nasýtených pár kvapaliny
a zostava nemá odlučovač plynov, je potrebný
odvzdušňovač alebo špeciálny odvzdušňovač, ak sa môžu
medzi čerpadlom a meradlom tvoriť v čase prestávok
čerpania plynné formácie alebo ak by do potrubia mohli
vniknúť vzduchové vaky (napr. pri úplnom vyprázdnení
napájacej nádrže) v takej miere, že by mohli spôsobiť
prídavnú chybu väčšiu ako 1% najmenšieho odmeru.
1.6.2.2.1 Odvzdušňovač alebo špeciálny odvzdušňovač určený pre
maximálny prietok do 100 m3/h môže podliehať buď
samostatnému schvaľovaniu typu, alebo schvaľovaniu
v rámci schvaľovania typu meracej zostavy, ktorej súčasť
tvorí, ak schválenie typu zostavy táto vyhláška
požaduje.
Pri odvzdušňovačoch pre maximálny prietok nad 100 m3/h
však môže byť schválenie typu udelené na základe
podobnosti so schváleným typom zhodnej konštrukcie
a menších rozmerov.
Odvzdušňovače a špeciálne odvzdušňovače, ktorým bolo
udelené samostatné schválenie typu, môžu sa používať
v meracích zostavách bez indikátorov plynov.
1.6.2.2.2 Odvzdušňovač alebo špeciálny odvzdušňovač sa v zásade
inštaluje za čerpadlo. Môže sa však kombinovať
s čerpadlom.
V oboch prípadoch sa obvykle umiestňuje na najvyššom
mieste potrubia pred meradlom a čo najbližšie k meradlu.
Ak je odvzdušňovač pod úrovňou meradla, treba
nainštalovať spätnú klapku vybavenú v prípade potreby aj
pretlakovým ventilom, ktorá zabráni vyprázdneniu
potrubia medzi odvzdušňovačom a meradlom.
Ak má potrubie pred meradlom viac prevýšených bodov,
môže byť potrebné nainštalovať aj viac odvzdušňovačov.
1.6.2.2.3 Pracovné rozsahy odvzdušňovača alebo špeciálneho
odvzdušňovača sú rovnaké ako pri odlučovači plynov
definované v bode 1.6.2.1.3, vrátane najmenšieho odmeru,
pre ktorý sú tieto zariadenia určené.
1.6.2.2.4 Odvzdušňovač alebo špeciálny odvzdušňovač musí pri
najväčšom prietoku meracej zostavy zabezpečiť
odstránenie plynného alebo vzduchového vaku s objemom
meranom pri atmosférickom tlaku rovnajúcom sa aspoň
najmenšiemu odmeru bez prídavných chýb väčších ako 1%
najmenšieho odmeru. Špeciálny odvzdušňovač musí byť
navyše schopný nepretržite odlučovať objem plynu alebo
vzduchu rovnajúci sa 5% objemu kvapaliny pretekajúcej
pri najväčšom prietoku, pričom vzniknutá prídavná chyba
nepresiahne medze stanovené v bode 1.6.1.
1.6.2.3 Požiadavky bodov 1.6.2.1 a 1.6.2.2 nevylučujú (nesmú
zakázať) prítomnosť ručných alebo automatických
odvzdušňovacích zariadení v stacionárnych zariadeniach
väčších rozmerov.
1.6.2.4 Ak je napájanie (prívod kvapaliny) vyriešené tak, že za
akýchkoľvek prevádzkových podmienok žiadne plyny ani
vzduch nemôžu počas merania vznikať ani vnikať do
prívodného potrubia pred meradlom, netreba žiadne
zariadenie na odlučovanie plynu za podmienky, že plynné
formácie, ktoré sa môžu vytvoriť počas prestávok
čerpania, nespôsobia prídavnú chybu väčšiu ako 1%
najmenšieho odmeru.
1.6.3 Prevádzka bez čerpadla
1.6.3.1 Ak je meradlo napájané samospádom (gravitačne) bez
použitia čerpadla a ak tlak kvapaliny vo všetkých
častiach potrubia pred meradlom i v meradle samotnom je
väčší ako tlak nasýtených pár kvapaliny a ako
atmosférický tlak, odlučovač plynov nie je potrebný. Po
uvedení meracej zostavy do prevádzky sa však musí
vhodným zariadením zabezpečiť, aby zostala správne
naplnená.
1.6.3.2 Ak tlak kvapaliny môže byť menší ako atmosférický, ale
pritom väčší ako tlak nasýtených pár, treba pomocou
vhodného zariadenia zabrániť vniknutiu vzduchu do
meradla.
1.6.3.3 Ak je meradlo napájané pomocou tlaku plynu, musí sa
vhodným zariadením zabrániť vniknutiu plynu do meradla.
1.6.3.4 Za každých okolností musí byť tlak kvapaliny medzi
meradlom a deliacim bodom vyšší ako tlak nasýtených pár
kvapaliny.
1.6.4 Odvod plynov
Rúrka na odvod plynu z odplyňovacieho zariadenia nesmie
obsahovať ventil s ručným ovládaním, ak by zatvorenie
tohto ventilu narušilo funkciu odplyňovacieho
zariadenia. Ak je však z bezpečnostných dôvodov takýto
uzatvárací ventil nevyhnutný, musí sa dať plombou
zabezpečiť v otvorenej polohe.
1.6.5 Protivírivé zariadenie
Ak sa očakáva, že napájacia nádrž meracej zostavy sa
bude bežne úplne vyprázdňovať, výtokový otvor nádrže
musí byť opatrený protivírivým zariadením okrem prípadu,
keď zostava obsahuje odlučovač plynov.
1.6.6 Viskózne kvapaliny
Keďže účinnosť odlučovačov plynov a odvzdušňovačov sa
s rastúcou viskozitou kvapaliny zmenšuje, tieto
zariadenia sa pri kvapalinách s dynamickou viskozitou
nad 20 mPa.s a pri teplote 20 stupňov C nevyžadujú.
Čerpadlo musí byť upravené tak, aby vstupný tlak bol
vždy väčší ako atmosférický. Ak sa dá očakávať, že táto
podmienka nebude vždy (za každých okolností) splnená,
musí byť inštalované zariadenie na automatické
zastavenie prietoku kvapaliny, len čo vstupný tlak
klesne pod atmosférický tlak. Na kontrolu tohto tlaku sa
musí použiť tlakomer. Tieto opatrenia nie sú potrebné,
ak meracia zostava obsahuje zariadenia, ktoré
zabezpečujú, že cez spoje potrubí v úsekoch so zníženým
tlakom nemôže vniknúť žiaden vzduch.
V čase, keď meracia zostava nie je v prevádzke, musí byť
potrubie naplnené kvapalinou až po deliaci bod.
1.7 Indikátor plynov
1.7.1 Meracie zostavy môžu byť vybavené indikátormi plynov.
V prípadoch špecifikovaných v bode 2 môžu byť tieto
zariadenia predpísané ako povinné.
1.7.2 Indikátor plynov musí byť vyhotovený tak, aby zabezpečil
spoľahlivú indikáciu prítomnosti plynu alebo vzduchu
v kvapaline.
1.7.3 Indikátor plynov sa inštaluje za meradlo.
1.7.4 V meracích zostavách s prázdnou hadicou môže byť
indikátor plynov vyhotovený ako priezor s prepadom
a slúžiť súčasne ako deliaci bod.
1.7.5 Ak indikátor plynov tvorí prevýšený bod potrubia, môže
byť vybavený odvzdušňovacou skrutkou alebo podobným
zariadením. K odvzdušňovaciemu zariadeniu nesmie byť
pripojené žiadne potrubie. Súčasťou indikátora plynov
môžu byť indikátory prietoku (špirály, vrtuľky), ale len
za predpokladu, že tieto zariadenia nebudú sťažovať
sledovanie prípadných plynných útvarov v kvapaline.
1.8 Úplné naplnenie meracej zostavy
1.8.1 Meradlo a potrubie od meradla až po deliaci bod sa musí
samočinne udržiavať naplnené kvapalinou počas merania,
ako aj v čase, keď sa meracia zostava nepoužíva.
Ak táto podmienka nie je splnená, najmä v prípadoch
stacionárnych meracích zostáv, musí byť možné zostavu
úplne zaplniť kvapalinou až po deliaci bod ručne
a naplnenie priebežne kontrolovať počas merania, ako aj
vtedy, keď zostava nie je v prevádzke. Na zabezpečenie
úplného odvzdušnenia a odplynenia meracej zostavy sa
musia na vhodných miestach inštalovať odvzdušňovacie
zariadenia podľa možnosti s malými priezormi.
1.8.2 Zmeny teploty potrubia medzi meradlom a deliacim bodom
nesmú vo všeobecnosti spôsobovať prídavné chyby
presahujúce 1% najmenšieho odmeru.
V bode 2 sú uvedené technické podmienky, ktoré treba
v určitých prípadoch dodržať, aby bola táto požiadavka
splnená.
1.8.3 V prípade potreby sa za meradlo inštaluje regulátor
tlaku, ktorý zabezpečí, že tlak v odlučovači a v meradle
je vždy väčší ako atmosférický tlak a ako tlak
nasýtených pár kvapaliny.
1.8.4 Meracie zostavy, v ktorých kvapalina môže po odstavení
čerpadla prúdiť opačným smerom, musia obsahovať spätnú
klapku vybavenú v prípade potreby aj obmedzovačom tlaku.
1.8.5 V meracích zostavách s prázdnou hadicou musí byť
v potrubí za meradlom, a ak je to potrebné, aj v potrubí
pred meradlom prevýšenie umiestnené tak, že všetky časti
meracej zostavy sú stále naplnené.
Vyprázdnenie výdajnej hadice podľa bodu 1.4.2.1 sa
zabezpečuje zavzdušňovacím ventilom. V niektorých
prípadoch môže byť zavzdušňovací ventil nahradený
špeciálnym zariadením, ako je napr. pomocné čerpadlo
alebo injektor na stlačený plyn. V meracích zostavách
s najmenším odmerom pod 10 m3 musia takéto zariadenia
pracovať automaticky.
1.8.6 V meracích zostavách s plnou hadicou musí byť na voľnom
konci hadice zariadenie, ktoré zabezpečuje, aby sa
hadica mohla vyprázdniť v čase, keď sa meracia zostava
nepoužíva. Splnenie tejto požiadavky sa pri
skvapalnených plynoch nevyžaduje.
Ak je uzatvárací ventil umiestnený za týmto zariadením,
objem priestoru medzi nimi musí byť čo najmenší
a v každom prípade menší, ako je najväčšia dovolená
chyba pri najmenšom odmere meracej zostavy.
V meracích zostavách na viskózne kvapaliny musí byť
koniec výdajnej pištole vyhotovený tak, aby nemohol
zadržať väčšie množstvo kvapaliny, ako je 0,4-násobok
najväčšej dovolenej chyby pri najmenšom odmere meracej
zostavy.
1.8.7 Ak hadica pozostáva z viacerých častí, tie musia byť
spojené buď špeciálnymi spojmi udržiavajúcimi hadicu
zaplnenú, alebo takým prepojovacím systémom, ktorý je
zabezpečený plombami alebo ktorý zabezpečuje, že
jednotlivé časti hadice nemožno navzájom oddeliť bez
špeciálneho náradia.
1.9 Zmena vnútorného objemu plných hadíc
V meracej zostave s plnou hadicou vybavenej navijakom
hadice zväčšenie vnútorného objemu hadice v dôsledku
zmeny polohy zvinutej odtlakovanej hadice do polohy
rozvinutej natlakovanej hadice pri zastavenom prietoku
kvapaliny nesmie presahovať dvojnásobok najväčšej
dovolenej chyby pri najmenšom odmere.
V meracej zostave bez navijaka nesmie zväčšenie
vnútorného objemu hadice prekročiť najväčšiu dovolenú
chybu pri najmenšom odmere.
1.10 Odbočky a rozvetvenia
1.10.1 V meracích zostavách na výdaj kvapalín sú rozvetvenia za
meradlom dovolené iba vtedy, ak ich usporiadanie
zabezpečuje, že kvapalina sa v danom čase vydáva iba cez
jeden výstup. V meracích zostavách na príjem kvapalín sú
rozvetvenia pred meradlom dovolené iba vtedy, ak sú
usporiadané tak, že príjem kvapaliny v danom čase sa
uskutočňuje len cez jeden vstup.
Výnimku z týchto ustanovení možno schváliť iba pri
výdajných zostavách, ktoré sú špeciálne určené na
súčasný výdaj len pre jedného odberateľa, a pri takých
príjmových zostavách, ktoré nemôžu súčasne pracovať pre
viac ako jedného dodávateľa.
1.10.2 Meracie zostavy s plnou alebo prázdnou hadicou, ktoré
obsahujú potrubia z pružných materiálov, môžu mať
v prípade potreby spätný ventil, zabudovaný do pevného
potrubia vedúceho k plnej hadici bezprostredne za
prepínací ventil. Navyše prepínací ventil nesmie
v žiadnej polohe umožniť prepojenie výdajnej hadice
fungujúcej ako prázdna hadica s potrubím vedúcim k plnej
hadici.
1.11 Obtoky
Všetky prepojenia slúžiace ako obtoky meradla musia byť
uzatvorené slepými prírubami. Ak je však z prevádzkových
dôvodov taký obtok potrebný, musí byť uzavretý buď
posúvačom, alebo pomocou dvojitého uzáveru s kontrolným
ventilom. Uzavretie sa musí dať zabezpečiť overovacou
značkou.
1.12 Ventily a kontrolné zariadenia
1.12.1 Ak hrozí, že dané podmienky napájania môžu zaviniť
preťaženia meradla, je potrebný obmedzovač prietoku. Ak
toto zariadenie spôsobuje tlakovú stratu, musí sa
umiestniť za meradlo. Musí sa dať zabezpečiť plombou.
1.12.2 Jednotlivé pracovné polohy viaccestných ventilov sa
musia dať ľahko rozoznať a musia sa nastavovať pomocou
žliabkov (zárezov), zarážok alebo iných fixačných
zariadení. Výnimky z tejto požiadavky sa povoľujú vtedy,
keď susedné polohy ovládacej páky zvierajú uhol 90
stupňov alebo väčší.
1.12.3 Uzatváracie ventily a armatúry, ktoré sa nepoužívajú na
ohraničenie meraného množstva, musia mať, ak je to
potrebné, odľahčovacie ventily na vyrovnávanie
abnormálne zvýšených tlakov, ktoré môžu v meracej
zostave vzniknúť.
1.13 Vyhotovenie meracej zostavy
Meracie zostavy musia byť vyhotovené tak, aby počítadlo
bolo v normálnych podmienkach používania zreteľne
viditeľné. Počítadlo a indikátor plynov odlučovača
plynov, ak je zabudovaný, musia byť podľa možnosti
viditeľné z jedného miesta. Plomby musia byť ľahko
prístupné, štítky musia byť neodnímateľné a predpísané
nápisy musia byť dobre čitateľné a nezmazateľné.
1.14 Zariadenia na overovanie na mieste inštalácie
Overenie zostavy postupom, ako ho stanovuje bod 3.2,
musí byť realizovateľné. Ak je to potrebné, musí byť
k dispozícii potrubie na vrátenie meranej kvapaliny späť
do uskladňovacej nádrže. Zostava musí byť v prípade
potreby vybavená odbermi na meranie teploty a tlaku,
a to najmä vtedy, keď činnosť alebo skúšanie meracej
zostavy vyžaduje znalosť týchto veličín.
1.15 Parametre meracej zostavy
Parametre meracej zostavy:
- najväčší a najmenší prietok,
- najväčší prevádzkový tlak,
- najmenší prevádzkový tlak, ak je potrebný,
- druh meranej kvapaliny alebo kvapalín a rozsah
viskozít (kinematických alebo dynamických), ak samotný
názov kvapalín nepostačuje na určenie ich viskozity,
- najmenší odmer,
- rozsah teplôt, ak teplota meranej kvapaliny môže byť
pod - 10 stupňov C alebo nad + 50 stupňov C.
1.16 Nápisy
Meracia zostava, jej súčasti alebo podzostavy, ktorým
bolo udelené schválenie typu, musia mať buď na číselníku
počítadla, alebo na osobitnom štítku čitateľne
a nezmazateľne uvedené tieto údaje:
a) značku schváleného typu,
b) identifikačnú značku alebo názov výrobcu,
c) označenie od výrobcu, ak existuje,
d) výrobné číslo a rok výroby,
e) parametre meracej zostavy podľa bodu 1.15,
f) doplňujúce informácie špecifikované v osvedčení
o schválení typu.
Ak v jednej meracej zostave pracuje viac meradiel, ktoré
využívajú spoločné časti zostavy, nápisy vyžadované pre
každú časť zostavy môžu byť sústredené na jednom
(spoločnom) štítku.
Nápisy na číselníku počítadla meradla, tvoriaceho súčasť
meracej zostavy, nesmú byť v rozpore s údajmi na štítku
meracej zostavy.
Ak sa meracia zostava dá transportovať bez demontáže,
nápisy pre každú jej časť môžu byť na jednom štítku.
1.17 Označovanie plombami
Plomby sa prednostne vyhotovujú razidlom do olova.
Povoľuje sa však aj označovanie kliešťami (previazané
plomby), a to na krehkých prístrojoch alebo tam, kde sú
plomby dostatočne chránené proti náhodnému pretrhnutiu.
Plomby musia byť v každom prípade ľahko prístupné.
Plomby musia byť umiestnené na všetkých častiach meracej
zostavy, ktoré sa nedajú inak chrániť proti zásahom,
ktoré by mohli ovplyvniť presnosť merania. Plombovať sa
však nemusia také spojenia, ktoré možno rozobrať len
pomocou špeciálneho nástroja.
Plomba musí mať taký tvar, aby umožňoval nanesenie
overovacej značky.
Spojenie overovacieho štítku s rámom meracej zostavy sa
musí dať zabezpečiť plombou. Tento štítok môže byť
zlúčený s opisným štítkom meracej zostavy podľa bodu
1.16.
Na meracie zostavy určené pre nápoje sa plomby
neumiestňujú, aby sa zostava dala pri čistení rozoberať.
2. Osobitné požiadavky na jednotlivé typy meracích zostáv
2.1 Meracie zostavy na kvapalné palivá
2.1.1 Meracie zostavy na kvapalné palivá (ďalej len "výdajné
stojany") sú zostavy určené na výdaj kvapalných palív do
palivových nádrží cestných motorových vozidiel.
Meracie zostavy používané na dopĺňanie (tankovanie)
kvapalného paliva do výletných člnov a malých lietadiel
sa považujú za výdajné stojany.
Môžu mať vlastný napájací zdroj alebo môžu byť určené na
inštaláciu do centrálneho napájacieho systému.
Pomer medzi najväčším a najmenším prietokom týchto
zostáv musí byť aspoň 10:1.
2.1.2 Ak má výdajný stojan vlastný napájací zdroj, musí byť
podľa možnosti inštalovaný aj odlučovač plynov, a to
bezprostredne pred meradlom.
Tento odlučovač plynov musí spĺňať požiadavky bodov
1.6.2.1.4 alebo 1.6.2.1.5. V prípade odlučovačov
vyhovujúcich bodu 1.6.2.1.5 skúsenosti ukazujú, že
požiadavka bude vo všeobecnosti splnená, ak efektívny
objem odlučovača je aspoň 5% objemu pretečeného za jednu
minútu pri najväčšom prietoku vyznačenom na štítku
meradla.
V druhom prípade sa odvzdušňovacie zariadenie uvedené
v bode 1.7.5 nepovoľuje.
2.1.3 Pre výdajný stojan určený na inštaláciu do centrálneho
napájacieho systému alebo na diaľkové napájanie platia
všeobecné pravidlá bodu 1.6.
2.1.4 Výdajné stojany na kvapalné palivá musia byť vybavené
nulovacím zariadením počítadla objemu podľa bodov 1.1,
1.2, 1.3 a 1.5 prílohy č. 11, ako aj súčtovým počítadlom
objemu.
Ak tieto stojany obsahujú aj počítadlo ceny, musí byť
vybavené nulovacím zariadením.
Nulovacie zariadenia počítadla ceny a počítadla objemu
musia byť usporiadané tak, aby vynulovanie jedného
z počítadiel automaticky viedlo k vynulovaniu druhého.
2.1.5 Ak má výdajný stojan na kvapalné palivá vlastný napájací
zdroj poháňaný elektromotorom, musí byť vybavený
zariadením, ktoré po zastavení elektromotora bráni
akémukoľvek ďalšiemu výdaju kvapaliny až do vynulovania
počítadla objemu.
Za žiadnych okolností sa počítadlo nesmie dať nulovať
počas výdaja.
2.1.6 Spätná klapka uvedená v bode 1.8.4 je povinná. Musí byť
inštalovaná medzi odlučovač plynov a meradlo.
Môže však byť aj bezprostredne za meradlom, ak je
odlučovač plynov umiestnený nad úrovňou meradla.
V takom prípade môže byť skombinovaná so zariadením
podľa bodu 1.8.3. Ak je spätná klapka medzi odlučovačom
plynov a meradlom, výsledná tlaková strata musí byť
zanedbateľná.
2.1.7 Hadice výdajných stojanov pracujúcich s plnou hadicou
musia obsahovať aj ručne ovládaný uzatvárací ventil
spĺňajúci požiadavky bodu 1.8.6. Navyše môže byť
inštalovaný aj automatický uzatvárací ventil.
Vo výdajných stojanoch s plnou rúrkou, ktoré sú napájané
iba ručným čerpadlom, postačuje uzatvárací ventil
uvedený v bode 1.8.6.
2.1.8 Výdajné stojany s maximálnym prietokom do 60 l/min
(vrátane) musia mať najmenší odmer najviac 5 litrov.
2.1.9 Ak je meradlo vybavené aj tlačiarenským zariadením, musí
byť toto zariadenie spojené s nulovacím zariadením
počítadla objemu. Takéto usporiadanie musí umožňovať
kontrolu vytlačeného plniaceho listu jeho porovnaním
s údajom počítadla.
2.1.10 V súlade s bodom 3.2 sa prvotné overenie výdajných
stojanov na kvapalné palivá vykoná v jednej alebo
v dvoch etapách podľa toho, či majú, alebo nemajú
vlastný zdroj napájania.
2.2 Meracie zostavy na cisternových automobiloch na prepravu
a výdaj kvapalín s malou viskozitou (<= 20 mPa.s)
skladovaných pri atmosférickom tlaku okrem nápojov
2.2.1 Požiadavky bodu 2.2 sa vzťahujú na meracie zostavy
inštalované na cisternových automobiloch alebo na
prepravných cisternách (nádržiach).
Meracie zostavy môžu byť inštalované na cisternách
obsahujúcich jednu alebo viac komôr, pričom každá komora
musí mať vlastný uzatvárací ventil (ovládaný ručne alebo
automaticky).
2.2.2 V súlade s národnými predpismi (ak existujú) každá
meracia zostava sa musí používať pre daný produkt alebo
skupinu produktov, na ktorých meranie bolo meradlu
udelené schválenie typu.
Potrubia musia byť usporiadané tak, aby sa dalo ľahko
zabrániť zmiešaniu produktov v meracej zostave.
2.2.3 Ak sú nádrže umiestnené na prívesoch alebo návesoch,
meracia zostava môže byť nainštalovaná buď na ťahači,
alebo na prívese, alebo na návese.
2.2.4 Meracia zostava na cisternovom automobile môže byť
s prázdnou hadicou alebo s plnou hadicou. Môže mať tiež
buď jednu prázdnu a jednu plnú hadicu, alebo dve plné
hadice rôznych rozmerov usporiadané tak, aby mohli
pracovať striedavo.
Prepínanie hadíc počas merania nesmie byť možné.
2.2.5 Ak je meradlo vybavené aj tlačiarenským zariadením, tlač
musí byť spriahnutá s nulovacím zariadením počítadla
objemu.
2.2.6 Meracia zostava na cisternovom automobile môže byť
prispôsobená na prevádzku buď iba s čerpadlom, iba
samospádom, s čerpadlom, alebo samospádom, alebo tlakom
plynu.
2.2.6.1 Meracie zostavy napájané iba čerpadlom môžu pracovať ako
zostavy s plnou hadicou alebo s prázdnou hadicou.
2.2.6.1.1 Ak hrozí, že nebude možné splniť podmienku bodu
1.6.2.4, musí byť pred meradlo zaradené zariadenie na
odlučovanie plynov, napríklad
a) vhodný odlučovač plynov, ktorý spĺňa požiadavky bodu
1.6.2.1.4 alebo 1.6.2.1.5,
b) odvzdušňovač,
c) špeciálny odvzdušňovač.
V prípade odlučovačov vyhovujúcich bodu 1.6.2.1.5
skúsenosti ukazujú, že požiadavka bude vo všeobecnosti
splnená, ak efektívny objem odlučovača je aspoň 5%
objemu pretečeného za jednu minútu pri najväčšom
prietoku vyznačenom na štítku meradla.
Ak v meracej zostave môže tlak na výstupe meradla
klesnúť pod atmosférický, pričom však zostane vyšší ako
tlak nasýtených pár meranej kvapaliny, odplyňovacie
zariadenia sa musia kombinovať so zariadením na
automatické spomalenie a zastavenie prietoku, aby sa
zabránilo vniknutiu vzduchu do meradla.
Automatické zariadenie na spomalenie a zastavenie
prietoku sa nevyžaduje, ak nehrozí nebezpečenstvo
poklesu tlaku na výstupe meradla pod atmosférický tlak
(čo platí najmä pre zostavy pracujúce výhradne s plnou
hadicou).
2.2.6.1.2 Špeciálny odvzdušňovač s automatickým zastavovacím
zariadením musí byť vybavený priezorom v súlade s bodom
1.1.8.
2.2.6.1.3 Komory automobilových cisterien musia byť vybavené
protivírivým zariadením okrem prípadov, keď má meracia
zostava odlučovač plynov zodpovedajúci požiadavkám bodu
1.6.2.1.4.
2.2.6.2 Meracie zostavy napájané výhradne samospádom musia
spĺňať tieto požiadavky:
2.2.6.2.1 Zariadenie musí byť navrhnuté tak, aby sa celkový objem
komory alebo komôr dal zmerať pri prietoku, ktorý je
väčší alebo sa rovná najmenšiemu prietoku meracej
zostavy.
2.2.6.2.2 Ak existujú spojenia s plynnou fázou v nádrži, musí sa
vhodnými zariadeniami zabrániť vniknutiu plynov do
meradla.
2.2.6.2.3 Komory nádrže musia byť vybavené protivírivým zariadením
okrem prípadov, keď meracia zostava obsahuje odlučovač
plynov vyhovujúci bodu 1.6.2.1.4.
2.2.6.2.4 Musia byť splnené požiadavky bodov 1.6.3.1.1, 1.6.3.2
a 1.6.3.4. Za deliacim bodom môže byť umiestnené
urýchľovacie čerpadlo, ak sú splnené uvedené požiadavky.
Toto čerpadlo však nesmie spôsobiť pokles tlaku
v meradle.
2.2.6.2.5 V niektorých meracích zostavách, najmä v tých, ktoré
majú špeciálny odvzdušňovač s automatickým zariadením na
zastavenie prietoku, a v tých, ktoré majú trvalé
prepojenie s atmosférou umiestnené bezprostredne za
deliacim bodom, sa indikátor plynov nevyžaduje.
V meracích zostavách s ručným odvzdušnením umiestneným
bezprostredne za deliacim bodom je však indikátor plynov
povinný s výnimkou zostáv, v ktorých tlak nemôže klesnúť
pod atmosférický tlak.
2.2.6.3 Meracie zostavy, ktoré umožňujú prevádzku s čerpadlom
alebo samospádom, musia vyhovovať požiadavkám bodov
2.2.6.1 a 2.2.6.2.
2.2.6.4 Meracie zostavy napájané pomocou tlaku plynu môžu
pracovať ako zostavy s prázdnou hadicou alebo s plnou
hadicou. V potrubí pripájajúcom zariadenie, ktoré
zabraňuje vniknutiu plynov do meradla, ako je uvedené
v bode 1.6.3.3, ani v samotnom meradle nesmú byť zúžené
prierezy alebo prekážky, ktoré by mohli vyvolať pokles
tlaku, pri ktorom vznikajú plynné formácie v dôsledku
uvoľňovania plynov rozpustených v kvapaline.
Takéto zostavy musia obsahovať tlakomer, ktorý ukazuje
tlak vnútri nádrže. Na číselníku tlakomera musí byť
vyznačený rozsah dovolených tlakov.
2.3 Príjmové meracie zostavy na vykládku lodných,
železničných a automobilových cisterien
2.3.1 Meracie zostavy určené na meranie objemu kvapalín
vykladaných z lodných, železničných a automobilových
cisterien musia obsahovať oddeľovaciu nádobu, v ktorej
hladina kvapaliny určuje deliaci bod.
Oddeľovacia nádoba sa môže využiť aj na odlučovanie
plynov.
2.3.1.1 Pri automobilových a železničných cisternách musí
oddeľovacia nádoba samočinne udržiavať konštantnú výšku
hladiny, ktorá je viditeľná alebo inak detegovateľná na
začiatku a pri ukončení meracej operácie.
Dovolené odchýlky výšky hladiny musia zodpovedať objemu,
ktorý nepresahuje najväčšiu dovolenú chybu pri najmenšom
príjme.
2.3.1.2 Pri lodných cisternách sa samočinné udržiavanie
konštantnej hladiny nevyžaduje; v takom prípade však
musia byť zmeny objemu merateľné.
Ak sa lodná cisterna vyprázdňuje pomocou čerpadiel
umiestnených na dne lode, oddeľujúcu nádobu stačí použiť
iba na začiatku a pri ukončení príjmu.
2.3.1.3 V oboch prípadoch uvedených v bodoch 2.3.1.1 a 2.3.1.2
musí byť prierez oddeľovacej nádoby taký, aby množstvo
kvapaliny rovnajúce sa najväčšej dovolenej chybe pri
najmenšom príjme zodpovedalo rozdielu hladín aspoň 2 mm.
2.4 Meracie zostavy stacionárne alebo inštalované na
cisternových automobiloch, na meranie plynov
skvapalnených tlakom (okrem kryogénnych kvapalín)
2.4.1 Tieto meracie zostavy musia byť so svojimi zásobnými
nádržami trvalo spojené pevným potrubím. Medzi zásobnou
nádržou a meradlom musí byť spätná klapka.
2.4.2 Regulátor tlaku umiestnený za meradlom musí zabezpečiť,
aby počas merania zostal produkt v meradle v kvapalnom
stave. Potrebný tlak sa môže udržiavať buď na stálej
hodnote, alebo na hodnote prispôsobovanej podmienkam
merania.
2.4.2.1 Ak sa tlak udržiava na konštantnej hodnote, táto hodnota
sa musí rovnať aspoň tlaku pár kvapaliny pri teplote
o 15 stupňov C vyššej, ako je najvyššia možná
prevádzková teplota. Nastavenie regulátora tlaku sa musí
dať zabezpečiť plombou.
2.4.2.2 Ak sa hodnota tlaku prispôsobuje podmienkam merania,
počas merania musí byť aspoň o 100 kPa (1 bar) vyššia,
ako je tlak pár kvapaliny. Táto funkcia musí byť
automatická.
2.4.2.3 Pri stacionárnych meracích zostavách na priemyselné
použitie môže príslušná metrologická služba povoliť
používanie regulátora tlaku s ručným nastavovaním,
pričom tlak na výstupe z meradla nesmie byť nižší ako
tlak pár kvapaliny pri teplote o 15 stupňov C vyššej,
ako je teplota kvapaliny pri meraní. Na meracej zostave
musí byť pripevnený diagram znázorňujúci tlak pár
meranej kvapaliny v závislosti od jej teploty.
Ak sa predpokladá, že tieto meracie zostavy budú musieť
pracovať dlhý čas bez dozoru, teplota a tlak musia byť
nepretržite zaznamenávané na záznamovom zariadení.
2.4.3 Pred meradlom musí byť zariadenie na odlučovanie plynov,
a to buď odlučovač plynov, alebo kondenzačná nádobka.
2.4.3.1 Odlučovač plynov musí spĺňať všeobecné požiadavky
stanovené v bode 1 pre skvapalnené plyny alebo pre
kvapaliny s vyššou viskozitou.
Vzhľadom na ťažkosti pri overovaní je však prípustné
schváliť odlučovač plynov, ak jeho efektívny objem nie
je menší ako 1,5% objemu pretečeného za jednu minútu pri
najväčšom prietoku v prípadoch, keď potrubie spájajúce
meradlo so zásobnou nádržou nie je dlhšie ako 25 m. Ak
je dlhšie ako 25 m, efektívny objem odlučovača plynov
nesmie byť menší ako 3% objemu pretečeného za minútu pri
najväčšom prietoku.
Meracie zostavy na skvapalnené plyny nemusia mať
indikátor plynov ani priezor.
Potrubie na odvádzanie plynov môže byť pripojené
k priestoru plynnej fázy v zásobnej nádrži alebo
k samostatnému regulátoru tlaku nastavenému na hodnotu
o 50 až 100 kPa a 0,5 až 1 bar nižšiu, ako je tlak na
výstupe z meradla. V tomto potrubí môže byť uzatvárací
ventil, ten sa však počas merania nesmie dať zatvoriť.
2.4.3.2 Objem kondenzačnej nádobky závisí od objemu potrubí
medzi ventilom zásobnej nádrže a regulátorom tlaku za
meradlom. Nesmie byť menší, ako je dvojnásobok zmenšenia
objemu kvapaliny, ku ktorému by došlo pri poklese
teploty o konvenčne stanovenú hodnotu 10 stupňov C pre
potrubia vystavené atmosférickým vplyvom a 2 stupne
C pre podzemné alebo tepelne izolované potrubia.
Namiesto presných hodnôt súčiniteľov teplotnej
rozťažnosti sa pri výpočte objemu používa hodnota 3.10
na -3/stupeň C pre propán a propylén a 2.10 na
-3/stupeň C pre bután a butadién. Hodnoty súčiniteľov
pre iné produkty s vysokým tlakom pár stanoví príslušný
orgán metrologickej služby.
Kondenzačná nádobka musí byť vybavená ručne ovládaným
odvzdušňovacím (výfukovým) zariadením.
V meracej zostave musí byť kondenzačná nádobka
umiestnená na najvyššom bode potrubia.
Objem vypočítaný uvedeným postupom sa môže rozdeliť na
niekoľko kondenzačných nádobiek umiestnených na
prevýšených bodoch potrubia.
2.4.4 V bezprostrednej blízkosti meradla musí byť odber na
meranie teploty. Použitý teplomer musí mať hodnotu
dielika najviac 0,5 stupňa C a musí byť overený.
Medzi meradlom a regulátorom tlaku musí byť tlakomer.
V zostavách na cisternových automobiloch stačí prípojka
pre tlakomer.
2.4.5 Ak sa meranie vykonáva meracou zostavou umiestnenou na
automobilovej cisterne, medzi plynnými fázami
v zásobovacej a v prijímacej nádrži nesmie byť žiadne
prepojenie.
2.4.6 Na zabránenie vzniku príliš vysokých tlakov môžu byť
v meracích zostavách poistné ventily. Ak sú tieto
ventily umiestnené za meradlom, musia sa otvárať do
atmosféry alebo byť pripojené k prijímacej cisterne.
Poistné ventily umiestnené pred meradlom nesmú byť za
žiadnych okolností spojené obtokovým potrubím
obchádzajúcim meradlo s ventilmi za meradlom.
2.4.7 Ak je z prevádzkových dôvodov potrebné používať
odpojiteľné hadice, tie musia zostávať plné, ak je ich
objem väčší ako najväčšia dovolená chyba pri najmenšom
odmere.
Odpojiteľné plné hadice musia byť vybavené špeciálnymi
rýchlospojkami pre plné hadice. Ak je to nutné, na
koncoch týchto hadíc musia byť ručné odvzdušňovacie
zariadenia.
2.4.8 Kontrolný ventil dvojitého uzáveru špecifikovaného
v bode 1.11 pre každý obtok meradla sa z bezpečnostných
dôvodov musí dať uzatvoriť. V tomto prípade sa na
indikáciu netesností použije tlakomer umiestnený medzi
dvojicou uzáverov alebo iné podobné zariadenie.
2.5 Meracie zostavy na mlieko
2.5.1 Požiadavky bodu 2.5 sa vzťahujú na prenosné meracie
zostavy používané na kontrolu príjmu mlieka do zberných
cisterien, na stacionárne príjmové meracie zostavy a na
prenosné alebo stacionárne meracie zostavy na výdaj
mlieka.
2.5.2 V príjmovej zostave musí deliaci bod tvoriť konštantná
hladina v nádobe umiestnenej pred meradlom.
Konštantná hladina musí byť viditeľná pred každou
meracou operáciou a po nej a musí sa opätovne nastavovať
automaticky.
2.5.2.1 Ak je meradlo napájané čerpadlom, nádoba s konštantnou
hladinou môže byť umiestnená pred čerpadlom alebo medzi
čerpadlom a meradlom.
2.5.2.1.1 V prvom prípade môže byť vlastná cisterna napájaná
samospádom, vylievaním kanví na mlieko, pomocným
čerpadlom alebo vákuovým systémom.
Ak sa mlieko dopravuje do cisterny pomocou čerpadla
alebo vákuového systému, je potrebný odlučovač plynov,
ktorý môže byť kombinovaný s nádobou s konštantnou
hladinou.
2.5.2.1.2 V druhom prípade musí nádoba s konštantnou hladinou
fungovať ako odlučovač plynov.
2.5.2.2 Bez ohľadu na požiadavky bodu 1.8.3 meradlo môže
pracovať pomocou vákuového systému. V tomto prípade
musia byť spoje potrubí dokonale tesné, pretože tlak
v potrubnom systéme medzi nádobou s konštantnou hladinou
a meradlom je nižší ako atmosférický. Tesnosť spojov sa
musí dať kontrolovať.
2.5.2.3 Vo všetkých prípadoch príjmu sa musí potrubie pred
nádobou s konštantnou hladinou za normálnych
prevádzkových podmienok automaticky úplne vyprázdňovať.
2.5.2.4 Konštantná hladina sa musí kontrolovať priezorom alebo
indikátorom hladiny. Hladina sa považuje za konštantnú,
keď sa ustáli v rozsahu vymedzenom dvoma ryskami
zodpovedajúcimi rozdielu objemu, ktorý nepresahuje
dvojnásobok najväčšej dovolenej chyby pri najmenšom
odmere. Vzdialenosť medzi ryskami musí byť aspoň 15 mm.
2.5.2.5 Ak je v meracej zostave kvôli splneniu požiadavky bodu
2.5.2.4 zabudované spomaľovacie zariadenie, prietok vo
fáze spomalenia nesmie klesnúť pod najmenší prietok
meradla.
2.5.2.6 Ak je v príjmovej zostave meraná kvapalina dopravovaná
nižšie, ako je úroveň meradla, automatickým zariadením
sa musí zabezpečiť tlak na výstupe z meradla vyšší ako
atmosférický.
2.5.3 Meracie zostavy používané na výdaj mlieka musia spĺňať
požiadavky bodu 1.
2.5.4 Bez ohľadu na všeobecné ustanovenia bodu 1 týkajúce sa
odlučovania vzduchu alebo plynov zariadenie na
odlučovanie plynov musí splniť požiadavky bodu 1.6.1 iba
v prevádzkových podmienkach, t.j. pri vnikaní vzduchu na
začiatku a konci každej meracej operácie.
Pri príjmovej zostave musí byť užívateľ schopný
zabezpečiť tesnosť spojov potrubí, aby sa počas merania
nemohol dostať pred meradlo vzduch. Výdajná zostava musí
byť usporiadaná tak, aby tlak kvapaliny v prívodnom
potrubí zo zásobnej nádrže bol vždy kladný.
3. Schválenie typu a prvotné overenie
3.1 Schválenie typu
3.1.1 Schvaľovaniu typu podliehajú tieto meracie zostavy:
- meracie zostavy (výdajné stojany) na kvapalné palivá
uvedené v bode 2.1; ak sú tieto zostavy určené na
inštaláciu do centrálneho napájacieho systému,
k typovému osvedčeniu musí byť priložená jedna alebo
viac vzorových schém znázorňujúcich montážne podmienky
na mieste používania,
- meracie zostavy na cisternových automobiloch na
prepravu a výdaj kvapalín s malou viskozitou (<= 20
mPa.s), skladovaných pri atmosférickom tlaku (okrem
nápojov), ako je uvedené v bode 2.2,
- meracie zostavy na plyny skvapalnené tlakom
inštalované na cisternových automobiloch, uvedené
v bode 2.4,
- meracie zostavy na príjem mlieka uvedené v bode 2.5.
3.1.2 Skúšky
3.1.2.1 Pri vykonávaní skúšok sa pracovné etalóny a podmienky
ich používania musia určiť tak, aby nepresnosť
kalibrácie neprekročila jednu pätinu najväčšej dovolenej
chyby skúšanej meracej zostavy.
3.1.2.2 Skúška meradla
Najprv je potrebné stanoviť krivku chýb ako funkciu
prietoku s využitím dostatočného počtu meracích bodov
medzi najväčším a najmenším prietokom. Treba zistiť
najmä šírku pásma chýb meradla v rozsahu prietokov;
poloha krivky chýb vzhľadom na nulu je menej dôležitá.
Môže sa ukázať, že je potrebné vykonať aj skúšky mimo
dovolených hraníc prietoku.
Musia sa vykonať aj skúšky čo najbližšie pri medzných
prevádzkových podmienkach, t.j. pri maximálnych
a minimálnych teplotách a viskozitách a pri najmenšom
odmere.
Okrem skúšky pri najmenšom odmere sa musí skúšobný objem
zvoliť tak, aby bol dostatočne veľký a tým sa
zabezpečilo, že hodnota dielika počítadla nebude nikdy
väčšia ako jedna tretina hodnoty najväčšej dovolenej
chyby.
Ak už bolo vydané rozhodnutie o schválení typu meradla
a jeho prídavných zariadení, treba overiť, či parametre
meradla a meracej zostavy sú dostatočne kompatibilné. Ak
je to tak, meradlo sa nemusí podrobiť ďalším skúškam,
ale v súlade s prílohou č. 10 kapitolou I bodom 4.2 sa
musí stanoviť najmenší odmer meracej zostavy.
Ak parametre meradla nie sú kompatibilné s parametrami
meracej zostavy alebo ak meradlu (a jeho prídavnému
zariadeniu) nebolo vydané rozhodnutie o schválení typu,
celá meracia zostava sa musí preskúšať v súlade
s podmienkami tejto prílohy a príloh č. 10 a č. 11.
3.1.2.3 Skúšky odlučovania vzduchu alebo plynov
Skúškami sa musí preukázať, že zariadenie na odlučovanie
vzduchu alebo plynov spĺňa požiadavky bodov 1.6.2.1.4,
1.6.2.1.5 a 1.6.2.2.4.
Pri odlučovačoch plynov a špeciálnych odvzdušňovačoch sa
musí preskúšať kontinuálne odlučovanie, a to pomocou
vhodného objemového meradla umiestneného za odlučovačom
(alebo špeciálnym odvzdušňovačom) na základe porovnania
výsledkov meraní s pridávaním alebo bez pridávania
vzduchu alebo plynov.
Pri špeciálnych odvzdušňovačoch je potrebné vykonať aj
skúšku úplného vyprázdnenia cisterny. Táto skúška by sa
mala podľa možnosti vykonať s najnepriaznivejšou
kvapalinou. Pri skúškach na maketách alebo na modeloch
v meradle odlišnom od skutočného zariadenia je potrebné
brať do úvahy kritériá podobnosti týkajúce sa viskozity
(Reynolds), gravitácie (Froude) a povrchového napätia
(Weber). Všeobecne platí, že modelové skúšky sa
vykonávajú, len ak sú opodstatnené.
3.1.2.4 Skúšky jednotlivých druhov meracích zostáv
3.1.2.4.1 Výdajné stojany na kvapalné palivá
Skúšky zahŕňajú
a) skúšku meradla, skúšku prídavného zariadenia
a určenia vplyvu tohto zariadenia (počítadlo ceny,
tlačiarenské zariadenie, predvoľba atď.),
b) skúšku odplyňovacieho zariadenia,
c) kontrolu stálosti objemu hadice,
d) špeciálnu kontrolu pravidelnosti chodu počítadla ceny
(nepravidelný chod prvého článku počítadla ceny môže
byť vyvolaný náhlym uzavretím výdajnej pištole).
3.1.2.4.2 Meracie zostavy na skvapalnené plyny
Skúška zahŕňa
a) kontrolu rozsahu účinnosti a vyhotovenia odlučovačov
plynov podľa výkresov,
b) funkčnú skúšku zariadenia na odvádzanie plynov
(regulátora hladiny), ktorý môže byť súčasťou
odlučovača plynov.
Aj regulátor tlaku sa musí skontrolovať podľa výkresov.
V špeciálnych prípadoch môže kontrolný orgán požadovať
modelovú skúšku.
3.1.3 V prípade meracích zostáv uvedených v bodoch 2.2 a 2.4
možno vydať rozhodnutie o schválení typu na základe
výkresov a diagramov, ak spĺňajú podmienky bodu 4.
3.2 Prvotné overenie
3.2.1 Všeobecne
3.2.1.1 Prvotné overenie meracej zostavy sa môže vykonať
v jednej alebo v dvoch etapách.
3.2.1.1.1 Musí sa vykonať v jednej etape, ak celú meraciu zostavu
vyrobil jediný výrobca, ak môže byť prepravovaná bez
demontáže a ak je overovaná v podmienkach, v ktorých má
pracovať.
3.2.1.1.2 Vo všetkých ostatných prípadoch sa prvotné overenie musí
vykonať v dvoch etapách.
Prvá etapa sa týka len samotného meradla alebo meradla
vybaveného prídavným zariadením, ktoré s ním musí byť
spojené, či už je, alebo nie je súčasťou podzostavy.
Skúšky prvej etapy možno vykonať na skúšobnom zariadení
(prípadne v závode výrobcu) alebo na inštalovanej
meracej zostave. V tejto etape sa môžu metrologické
skúšky vykonať s inými kvapalinami, ako sú tie, na
ktorých meranie je zostava určená.
Druhá etapa sa týka meracej zostavy v skutočných
prevádzkových podmienkach. Musí sa vykonať na mieste
inštalácie, v prevádzkových podmienkach a s kvapalinou,
pre ktorú je zostava určená.
Druhá etapa sa však môže uskutočniť aj na mieste
vybranom príslušným orgánom metrologickej služby, ak
meracia zostava môže byť prepravovaná bez demontáže
a skúšky možno vykonať za podmienok, v akých má zostava
pracovať.
3.2.2 Skúšky
3.2.2.1 Ak sa prvotné overenie vykonáva v jednej etape, musia sa
vykonať všetky skúšky uvedené v bode 3.2.2.2.
3.2.2.2 Ak sa skúšky vykonávajú v dvoch etapách,
prvá etapa musí obsahovať
- skúšku zhody meradla vrátane všetkých prídavných
zariadení (zhoda s príslušnými schválenými typmi),
- metrologickú skúšku meradla vrátane zabudovaných
prídavných zariadení; druhá etapa musí zahŕňať
- skúšku zhody meracej zostavy vrátane meradla
a prídavných zariadení,
- metrologickú skúšku meradla a prídavných zariadení
v meracej zostave,
- funkčnú skúšku odplyňovacieho zariadenia, ak je
inštalované; nie je potrebné kontrolovať, či boli
prekročené najväčšie dovolené chyby pre toto
zariadenie uvedené v bode 1.6,
- kontrolu nastavenia predpísaných regulátorov tlaku,
- kontrolu zmien vnútorného objemu hadíc v zostavách
s plnou hadicou,
- určenie zostatkových množstiev v zostavách s prázdnou
hadicou.
4. Meracie zostavy na cisternových automobiloch
4.1 Všeobecné požiadavky
Meracím zostavám na cisternových automobiloch uvedeným
v bodoch 2.2 a 2.4 možno vydať rozhodnutie o schválení
typu na základe posúdenia predloženej dokumentácie, iba
ak je tá v súlade s niektorou zo vzorových schém
uvedených v bode 4.2 a ak vyhovuje nižšie uvedeným
požiadavkám:
4.1.1 Nápisy predpísané v bode 1.16 sa musia doplniť o značku
príslušnej vzorovej schémy.
4.1.2 Súčasti meracej zostavy musia mať rozhodnutia
o schválení typu, ak sú také rozhodnutia uvedené
v prílohe č. 10, v prílohe č. 11 alebo v tejto prílohe.
4.1.3 Ak má nádrž viac komôr, výstupné potrubia jednotlivých
komôr môžu byť pripojené k meracej zostave buď
samostatne (oddelene), alebo cez spoločný zberač, ak to
príslušná vzorová schéma neurčuje inak.
Ustanovenia bodu 2.2.1 však platia v každom prípade.
Ak je meracia zostava spojená s viacerými komorami
prostredníctvom zberača, je potrebné zariadenie, ktoré
zabráni súčasnému pripojeniu rôznych komôr k meracej
zostave. Splnenie tejto požiadavky sa však nevyžaduje,
ak je meracia zostava vybavená odlučovačom plynov
v súlade s bodom 1.6.2.1.4.
4.1.4 Ak má cisternový automobil dve meracie zostavy, ktoré
môžu byť pripojené podľa potreby buď k jednej, alebo
k viacerým určeným komorám, musia byť potrubia a ventily
usporiadané tak, aby k tej istej komore nemohli byť
súčasne pripojené obe meracie zostavy.
Navyše prepojenie medzi komorami a meracími zostavami
musí byť zreteľne označené, aby sa predišlo náhodnému
nesprávnemu pripojeniu komory k meracej zostave, ktorá
nie je určená pre produkt, ktorý komora obsahuje.
4.1.5 Ak sa požaduje protivírové zariadenie, môže byť
skombinované so spätným ventilom komory.
4.1.6 Potrubia, ventily a kohúty medzi komorami a meracími
zostavami musia byť usporiadané tak, aby nebolo možné
pripojiť meraciu zostavu k inej nádrži ako cisterna
automobilu.
4.1.7 Filter, ktorý je obvykle umiestnený bezprostredne pred
meradlom alebo pred odplyňovacím zariadením, môže byť
včlenený do odplyňovacieho zariadenia.
4.1.8 Zariadenia, ktoré umožňujú výdaj kvapaliny bez prechodu
meradlom, sa musia dať zabezpečiť plombami.
4.1.9 Ak meracie zostavy obsahujú dvojcestné ventily, tie
musia byť vyhotovené tak, aby súčasné vzájomné
prepojenie troch otvorov nebolo možné.
4.2 Vzorové schémy
Vzorová schéma S 1
Prevádzka samospádom s trvalým odvzdušňovaním v deliacom bode.
Umožňuje iba meraný výdaj (prázdna hadica).
Vysvetlivky k vzorovej schéme S 1
Ak má cisterna viac komôr, musí byť meracia zostava pripojená
priamo a natrvalo k danej komore bez zberača.
A - protivírové zariadenie;
F - filter. Musí byť vyhotovený a umiestnený tak, aby sa dal
čistiť bez vyprázdnenia meradla alebo priezoru (V1 alebo
V2). Celý filter musí byť umiestnený pod úrovňou
deliaceho bodu;
T1,T2 - povolené možnosti odvádzania plynov. T1 je odvzdušňovací
ventil a spätná klapka zabraňujúca vnikaniu plynu do
meracej zostavy, T2 návrat do plynnej fázy v komore
cisterny;
car - spätná klapka zabraňujúca prúdeniu plynu v prípade
tepelného pretlaku v cisterne;
C - meradlo;
Vm - hlavný uzáver;
I a II - varianty výdajnej zostavy s prázdnou hadicou;
V1 - priezor s prepadom;
V2 - priezor opísaný v bode 1.1.8, slúžiaci aj ako indikátor
plynov;
at - trvalé odvzdušnenie s dostatočným prierezom, ktoré
zabezpečuje, aby sa tlak v meradle rovnal aspoň
atmosférickému tlaku. Trvalé odvzdušnenie môže tvoriť
zvislá rúrka bez ventilu. Ak je táto rúrka prepojená
s cisternou, spätná klapka "car" sa nevyžaduje;
H - výška hladiny kvapaliny;
h - výška dna nádrže nad deliacim bodom. Musí byť dostatočná
na zabezpečenie prietoku rovnajúceho sa aspoň najmenšiemu
prietoku meradla, a to až do úplného vyprázdnenia
cisterny.
Vzorová schéma S 2
Prevádzka samospádom bez trvalého odvzdušňovania v deliacom bode.
Umožňuje a) meraný výdaj (prázdna hadica),
b) priamy nemeraný výdaj, vypúšťanie a plnenie cisterny
bez prechodu kvapaliny meradlom.
Vysvetlivky k vzorovej schéme S 2
Potrubia medzi komorami a meracími zostavami musí zabezpečovať
trvalé prepojenie.
A - protivírové zariadenie;
R - dvojcestný ventil umožňujúci meraný výdaj, nemeraný
výdaj a vypúšťanie a plnenie cisterny bez prechodu
meradlom. Tento ventil nie je povinný. Môže sa
nahradiť priamym prepojením;
F - filter; vypúšťací ventil je povolený len vtedy, ak
obsahuje aj spätnú klapku na zabránenie prívodu
plynu do meracej zostavy;
PgS - špeciálny odvzdušňovač definovaný v bode 1.1.5;
V1 - priezor špeciálneho odvzdušňovača;
T1,T2,T3,T4 - povolené spôsoby odvodu plynov. T1 je návrat do
cisterny, T2 vývod do atmosféry, T3 nádoba na
zachytávanie častíc kvapaliny strhávaných plynmi,
T4 odvzdušňovací ventil;
C - meradlo;
va - ventil, ktorý sa špeciálnym odvzdušňovačom
automaticky uzatvorí, keď nedostatočný tlak nestačí
zabrániť vyparovaniu v meradle alebo keď sa
v špeciálnom odvzdušňovači nazhromaždí vak plynov.
Navyše v prípade zlyhania riadiaceho systému sa musí
ventil zatvárať;
I a II - varianty výdajnej zostavy s prázdnou hadicou.
Variant I je priezor s prepadom V2, variant II
priezor opísaný v bode 1.1.8, slúžiaci aj ako
indikátor plynov V3;
Vm - hlavný uzáver. Automatický ventil "va" a hlavný
uzáver Vm môžu byť zlúčené do špeciálneho ventilu
plniaceho obidve funkcie. V takom prípade však musia
byť tieto dve funkcie navzájom nezávislé. Vo
variante II musí byť tento špeciálny ventil
umiestnený za priezorom V3;
at - ručne ovládané odvzdušnenie. Môže byť aj automatické
(napr. počas meracej operácie sa automaticky zatvorí
a po jej ukončení sa automaticky otvorí);
H - výška hladiny kvapaliny;
h - výška dna nádrže nad deliacim bodom. Musí byť
dostatočná na zabezpečenie prietoku rovnajúceho sa
aspoň najmenšiemu prietoku meradla až do úplného
vyprázdnenia cisterny.
Vzorová schéma S 3
Meracia zostava s čerpadlom, odlučovačom plynov a s jednou alebo
dvomi plnými hadicami.
Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná hadica),
b) priamy nemeraný výdaj (s čerpadlom alebo bez
čerpadla), vypúšťanie a napĺňanie cisterny bez
prechodu kvapaliny cez meradlo.
Vysvetlivky k vzorovej schéme S 3
R1 - dvojcestný ventil umožňujúci meraný výdaj, nemeraný výdaj
a plnenie a vypúšťanie cisterny bez prechodu meradlom.
Tento ventil nie je povinný. Môže sa nahradiť priamym
prepojením;
P - čerpadlo. Môže byť reverzné (obojsmerné). V takom prípade
treba pridať spätnú klapku medzi ventil R2 a odlučovač
plynov Sg;
R2 - nepovinný dvojcestný ventil pre priamy nemeraný výdaj;
F - filter. Môže byť vybavený vypúšťacím ventilom;
Sg - odlučovač plynov podľa bodu 1.6.2.1.4. Hladina kvapaliny
v odlučovači musí byť vyššia ako v meradle;
T1,T2 - povolené možnosti odvádzania plynov. T1 je priamy návrat
do cisterny, T2 návrat do cisterny cez nádobu na
zachytávanie častíc kvapaliny strhávaných plynmi;
C - meradlo;
Vm - hlavný uzáver;
cl - spätný ventil;
fl1 - plná hadica na navíjacom bubne;
fl2 - nepovinná druhá plná hadica (veľmi krátka) na výdaj pri
veľkom prietoku (rýchlovýdaj);
cla - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
R3 - zariadenie umožňujúce výdaj z každej hadice meracej
zostavy s dvoma hadicami. Toto zariadenie musí byť
v súlade s bodom 1.10.1 a bodom 2.2.4.
Vzorová schéma S 4
Meracia zostava s čerpadlom, odlučovačom plynov a s jednou
prázdnou hadicou alebo s jednou plnou a jednou prázdnou hadicou.
Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná alebo prázdna hadica),
b) meraný výdaj samospádom (prázdna hadica),
c) priamy nemeraný výdaj (s čerpadlom alebo bez
čerpadla), vypúšťanie a napĺňanie cisterny bez
prechodu kvapaliny cez meradlo.
Vysvetlivky k vzorovej schéme S 4
R1 - dvojcestný ventil umožňujúci meraný výdaj, nemeraný výdaj
a plnenie a vypúšťanie cisterny bez prechodu meradlom.
Tento ventil nie je povinný. Môže byť nahradený priamym
prepojením;
P - čerpadlo. Môže byť reverzné (obojsmerné). V takom prípade
treba pridať spätnú klapku medzi ventil R2 a odlučovač
plynov Sg;
B - nepovinný obtok umožňujúci meraný výdaj samospádom
(prázdna hadica). Tento obtok je povolený len vtedy, keď
nie je inštalovaný ventil R1;
R2 - nepovinný dvojcestný ventil pre priamy nemeraný výdaj;
F - filter. Môže byť vybavený vypúšťacím ventilom;
Sg - odlučovač plynov podľa bodu 1.6.2.1.4. Hladina kvapaliny
v odlučovači musí byť vyššia ako v meradle;
car - spätná klapka brániaca prúdeniu plynov (pri výdaji
s prázdnou hadicou);
C - meradlo;
M - odber tlaku. Je povinný len v prípade obtoku B. Tento
odber dovoľuje v priebehu prvotného overovania
skontrolovať, či tlak v meradle pri výdaji samospádom sa
rovná aspoň atmosférickému tlaku;
at - ručné alebo automatické odvzdušnenie. Ak má meracia
zostava obtok B, musí byť odvzdušnenie automatické a musí
mať dostatočný prietočný prierez, aby sa tlak v meradle
rovnal aspoň atmosférickému tlaku;
Vm - hlavný uzáver;
I a II - varianty výdajných zariadení. Variant I je prázdna
hadica, variant II kombinácia jednej plnej a jednej
prázdnej hadice;
cl - spätný ventil;
V1 - priezor s prepadom;
V2 - priezor opísaný v bode 1.1.8, slúžiaci aj ako indikátor
plynov;
fl1 - plná hadica na navíjacom bubne;
cla - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
R3 - zariadenie umožňujúce výdaj cez plnú alebo prázdnu
hadicu. Toto zariadenie musí byť v súlade s bodom 1.10.1
a bodom 2.2.4.
Vzorová schéma S 5
Meracia zostava s čerpadlom, odlučovačom plynov a s jednou alebo
dvomi plnými hadicami.
Umožňuje iba meraný výdaj s čerpadlom (plná hadica).
Vysvetlivky k vzorovej schéme S 5
Ak má cisterna viac komôr, musí byť meracia zostava pripojená
priamo a natrvalo k danej komore bez zberača.
A - protivírové zariadenie;
V - ventil typu "otvorený - zatvorený", ktorý nedovoľuje nijaké
škrtenie na vstupe do čerpadla;
M - tlakomer na kontrolu tlaku na vstupe do čerpadla, ktorý
nesmie klesnúť pod atmosférický tlak;
P - čerpadlo;
F - filter. Vypúšťací ventil je povolený len vtedy, ak obsahuje
aj spätnú klapku na zabránenie prívodu plynu do meracej
zostavy;
Pg - odvzdušňovač. Pre zariadenie na odvádzanie plynov sú
povolené tieto dva varianty T1 a T2:
T1 - priame spojenie odvzdušňovača s cisternou. V tomto prípade
musí spojovacie potrubie ústiť do cisterny popri stene, aby
sa uľahčilo oddelenie kvapalných častíc od plynov;
T2 - odvzdušňovač pripojený k cisterne cez nádobu na zachytávanie
častíc kvapaliny strhávaných plynmi;
C - meradlo;
Vm - hlavný uzáver;
cl - spätný ventil;
fl1 - plná hadica na navíjacom bubne;
fl2 - nepovinná druhá plná hadica (veľmi krátka) na výdaj pri
veľkom prietoku (rýchlovýdaj);
cla - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
R - zariadenie umožňujúce výdaj z každej hadice meracej zostavy
s dvoma hadicami. Toto zariadenie musí
byť v súlade s bodom 1.10.1 a bodom 2.2.4.
Vzorová schéma S 6
Meracia zostava s odlučovačom plynov kombinovaným s napájacím
čerpadlom a s jednou alebo dvomi plnými hadicami, alebo s jednou
prázdnou hadicou, alebo s jednou plnou a jednou prázdnou hadicou.
Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná alebo prázdna hadica),
b) priamy výdaj s čerpadlom alebo bez čerpadla, bez
prechodu kvapaliny cez meradlo a vypúšťanie
a napĺňanie cisterny bez prechodu kvapaliny cez
meradlo.
Vysvetlivky k vzorovej schéme S 6
R1 - dvojcestný ventil umožňujúci meraný výdaj, nemeraný
výdaj a vypúšťanie a plnenie cisterny bez prechodu
meradlom. Tento ventil nie je povinný. Môže byť
nahradený priamym prepojením.
F - filter. Môže byť vybavený vypúšťacím ventilom.
SgP - odlučovač plynov kombinovaný s napájacím čerpadlom
podľa bodu 1.6.2.1.2. Táto podzostava musí spĺňať
požiadavky uvedené v bode 1.6.2.1.4. Musí mať
osvedčenie o schválení typu.
cl1 - spätný ventil. Môže byť umiestnený za meradlom;
R2 - nepovinný dvojcestný ventil na priamy nemeraný výdaj;
C - meradlo;
I, II, III - varianty výdajných zariadení. Variant I je jedna
alebo dve plné hadice, variant II prázdna hadica,
variant III kombinácia jednej plnej a jednej prázdnej
hadice;
Vm - hlavný uzáver;
V1 - priezor s prepadom;
V2 - priezor opísaný v bode 1.1.8, slúžiaci aj ako
indikátor plynov;
fl1 - plná hadica;
fl2 - nepovinná druhá plná hadica (veľmi krátka) na výdaj
pri veľkom prietoku (rýchlovýdaj);
cla - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
cl2 - spätný ventil;
at - automatické alebo ručné odvzdušnenie;
R3 - zariadenie umožňujúce výdaj jedným z dvoch možných
spôsobov výdaja. Toto zariadenie musí byť v súlade
s bodom 1.10.1 a bodom 2.2.4.
Vzorová schéma S 7
Meracia zostava s čerpadlom, špeciálnym odvzdušňovačom a s jednou
alebo dvomi plnými hadicami, alebo s jednou prázdnou hadicou,
alebo s jednou plnou a jednou prázdnou hadicou.
Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná alebo prázdna hadica),
b) meraný výdaj samospádom (prázdna hadica),
c) priamy výdaj s čerpadlom alebo bez čerpadla, bez
prechodu kvapaliny cez meradlo a vypúšťanie
a napĺňanie cisterny bez prechodu kvapaliny cez
meradlo.
Vysvetlivky k vzorovej schéme S 7
Ak má cisterna viac komôr a ak je možné využívať spoločný zberač,
pätné ventily komôr a ventily v prívodnom potrubí musia byť typu
"otvorené - zatvorené". Potrubia medzi komorami a meracou zostavou
musia byť trvalo pripojené.
A - protivírové zariadenie;
R1 - dvojcestný ventil umožňujúci meraný výdaj, nemeraný
výdaj a vypúšťanie a plnenie cisterny bez prechodu
meradlom. Tento ventil nie je povinný. Môže byť
nahradený priamym prepojením;
P - čerpadlo. Môže byť reverzné (obojsmerné). V takom
prípade musí byť medzi ventil R2 a špeciálny
odvzdušňovač PgS vložená spätná klapka;
B - nepovinný obtok umožňujúci meraný výdaj samospádom
(prázdna hadica). Tento obtok je povolený len vtedy,
ak nie je inštalovaný ventil R1;
R2 - nepovinný dvojcestný ventil na priamy nemeraný výdaj;
F - filter. Vypúšťací ventil je povolený len vtedy, ak
obsahuje aj spätnú klapku brániacu prívodu plynu do
meracej zostavy;
PgS - špeciálny odvzdušňovač podľa bodu 1.1.5;
V1 - priezor špeciálneho odvzdušňovača;
T1,T2,T3 - povolené spôsoby odvodu plynov. T1 je nádoba na
zachytávanie častíc kvapaliny strhávaných plynmi, T2
návrat do cisterny, T3 odvzdušňovací ventil;
C - meradlo;
va - ventil, ktorý sa špeciálnym odvzdušňovačom
automaticky uzatvorí, keď nedostatočný tlak nestačí
zabrániť vyparovaniu v meradle alebo keď sa
v odvzdušňovači nazhromaždí vak plynov. Navyše
v prípade zlyhania riadiaceho systému musí ventil
zatvárať;
I, II, III - varianty výdajných zariadení. Variant I je jedna
alebo dve plné hadice, variant II prázdna hadica,
variant III kombinácia jednej plnej a jednej prázdnej
hadice;
Vm - hlavný uzáver. Automatický ventil "va" a hlavný
uzáver Vm môžu byť zlúčené do špeciálneho ventilu
plniaceho obidve funkcie. V takom prípade však musia
byť obe funkcie navzájom nezávislé. Vo variantoch
obsahujúcich priezor V3 (II a III) musí byť tento
špeciálny ventil umiestnený za priezorom V3;
cl - spätná klapka;
V2 - priezor s prepadom;
V3 - priezor podľa bodu 1.1.8 slúžiaci súčasne ako
indikátor plynov;
fl1 - plná hadica navinutá na bubne;
fl2 - nepovinná druhá plná hadica (veľmi krátka) na výdaj
pri veľkom prietoku (rýchlovýdaj);
cla - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
at - automatické alebo ručné odvzdušnenie;
R3 - zariadenie umožňujúce výdaj jedným z dvoch možných
spôsobov výdaja. Toto zariadenie musí byť v súlade
s bodom 1.10.1 a bodom 2.2.4.
Vzorová schéma S 8
Meracia zostava s čerpadlom, trojcestným ventilom, špeciálnym
odvzdušňovačom a s jednou alebo dvomi plnými hadicami, alebo
s jednou prázdnou hadicou, alebo s jednou plnou a jednou prázdnou
hadicou.
Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná alebo prázdna hadica),
b) meraný výdaj samospádom (prázdna hadica),
c) priamy výdaj s čerpadlom alebo bez čerpadla, bez
prechodu kvapaliny cez meradlo a vypúšťanie
a napĺňanie cisterny bez prechodu kvapaliny cez
meradlo.
Vysvetlivky k vzorovej schéme S 8
Ak má cisterna viac komôr a ak je možné využívať spoločný zberač,
pätné ventily komôr a ventily v prívodnom potrubí musia byť typu
"otvorené - zatvorené". Potrubia medzi komorami a meracou zostavou
musia byť trvalo pripojené.
A - protivírové zariadenie;
P - čerpadlo;
Ro - trojcestný ventil, ktorý v spojení s ventilmi R1 a R2
umožňuje vykonávať tieto operácie: 1. meraný alebo
nemeraný výdaj s čerpadlom (plná alebo prázdna
hadica), 2. meraný alebo nemeraný výdaj samospádom
(prázdna hadica), vypúšťanie a napĺňanie cisterny,3.
plnenie cisterny pomocou čerpadla P;
R1 - nepovinný dvojcestný ventil. Môže byť nahradený priamym
prepojením;
- filter. Vypúšťací ventil je povolený len vtedy, ak
obsahuje aj spätnú klapku brániacu prívodu plynu do
meracej zostavy;
cl1 - spätná klapka;
PgS - špeciálny odvzdušňovač podľa bodu 1.1.5;
V1 - priezor špeciálneho odvzdušňovača;
T1,T2,T3 - povolené spôsoby odvodu plynov. T1 je nádoba na
zachytávanie častíc kvapaliny strhávaných plynmi, T2
návrat do cisterny, T3 odvzdušňovací ventil;
C - meradlo;
va - ventil, ktorý sa špeciálnym odvzdušňovačom automaticky
uzatvorí, keď nedostatočný tlak nestačí zabrániť
vyparovaniu v meradle alebo keď sa v odvzdušňovači
nazhromaždí vak plynov. Navyše v prípade zlyhania
riadiaceho systému musí ventil zatvárať;
I,II,III - varianty výdajných zariadení. Variant I je jedna alebo
dve plné hadice, variant II prázdna hadica, variant III
kombinácia jednej plnej a jednej prázdnej hadice;
Vm - hlavný uzáver. Automatický ventil "va" a hlavný uzáver
Vm môžu byť zlúčené do špeciálneho ventilu plniaceho
obidve funkcie. V takom prípade však musia byť obe
funkcie navzájom nezávislé. Vo variantoch obsahujúcich
priezor V3 (II a III) musí byť tento špeciálny ventil
umiestnený za priezorom V3;
cl2 - spätná klapka;
V2 - priezor s prepadom;
V3 - priezor podľa bodu 1.1.8 slúžiaci súčasne ako indikátor
plynov;
fl1 - plná hadica navinutá na bubne;
fl2 - nepovinná druhá plná hadica (veľmi krátka) na výdaj pri
veľkom prietoku (rýchlovýdaj);
cla - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
at - automatické alebo ručné odvzdušnenie;
R2 - zariadenie umožňujúce výdaj jedným z dvoch možných
spôsobov výdaja. Toto zariadenie musí byť v súlade
s bodom 1.10.1 a bodom 2.2.4.
Vzorová schéma S 9
Meracia zostava s čerpadlom, odlučovačom plynov, regulátorom tlaku
a plnou hadicou.
Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná hadica),
b) výdaj s čerpadlom alebo bez čerpadla, bez prechodu
kvapaliny cez meradlo a vypúšťanie a napĺňanie
cisterny bez prechodu kvapaliny cez meradlo.
Vysvetlivky k vzorovej schéme S 9
R1 - dvojcestný ventil umožňujúci meraný výdaj, vypúšťanie
a plnenie cisterny bez prechodu meradlom. Tento ventil nie
je povinný. Môže byť nahradený priamym prepojením;
P - čerpadlo;
B - regulovateľný obtok čerpadla pripojený k cisterne;
R2 - nepovinný dvojcestný ventil na priamy nemeraný výdaj;
cl1 - spätná klapka predpísaná v bode 2.4.1. Môže byť umiestnená
aj medzi filtrom a odlučovačom plynov;
F - filter;
Sg - odlučovač plynov podľa bodu 1.6.2.1.4 alebo podľa bodu
2.4.3.1. Zariadenie na odvod plynov je spojené s plynnou
fázou cisterny. Z bezpečnostných dôvodov môže byť toto
zariadenie vybavené ventilom "vas"; v takom prípade musí
byť tento ventil umiestnený medzi cisternou a odbočkou
k regulátoru tlaku "vamp";
C - meradlo;
vamp - automatický regulátor tlaku (regulačný ventil) udržiavajúci
tlak na hodnote aspoň o 100 kPa vyššej, ako je tlak
nasýtených pár v cisterne;
Vm - hlavný uzáver;
cl2 - spätná klapka;
Z - potrubie plynnej fázy, ktoré sa môže používať len na
plnenie cisterny vozidla a na vracanie produktu do cisterny
pri skúšaní meracej zostavy;
Th - teplomer. Musí byť umiestnený blízko meradla, a to buď
v odlučovači plynov, alebo na vstupe, alebo výstupe
meradla;
M - povinný tlakomer;
Mo - nepovinné tlakomery.
Poznámky:
a) Na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek bodu 2.4.5 musí
byť na štítku jasne uvedené, že plynné fázy cisterny
vozidla a cisterny odberateľa nesmú byť navzájom
prepojené.
b) Poistné ventily môžu byť zabudované; musia však
vyhovovať požiadavkám bodu 2.4.6.PRÍL.13
PLYNOMERY
Prvá časť
1. Táto príloha sa vzťahuje na meradlá prietoku a pretečeného objemu plynov
(ďalej len "plynomer").
2. Plynomery sa členia na
a) membránové,
b) rotačné,
c) turbínové.
3. Na účely tejto prílohy sa rozlišujú plynomery na meranie zemného plynu,
svietiplynu, propán-butánu a iných neagresívnych plynov na báze uhľovodíkov.
4. Plynomery určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré
majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať
technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v
druhej časti.
5. Plynomery určené na vnútorný trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické
požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti
alebo technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené
v tretej časti.
6. Plynomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní
sú uvedené v druhej a tretej časti.
7. Plynomer schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
8. Plynomer, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí
overovacou značkou.
9. Plynomer počas používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu.
10. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení
s výnimkou plynomera so zariadením na teplotnú korekciu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní plynomerov určených na trh členských štátov Európskej
únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú
zmluvu
Oddiel I
A. Definície pojmov
1. Merací rozsah
Merací rozsah plynomera je ohraničený maximálnym prietokom
Qmax a minimálnym prietokom Qmin.
2. Cyklický objem objemového meradla
Cyklický objem V je objem plynu zodpovedajúci jednému
pracovnému cyklu meradla; jeden pracovný cyklus je celkový
priebeh pohybov, ktorými sa všetky pohyblivé časti meradla
s výnimkou počítadla a náhonu počítadla po prvý raz
privedú opäť do východiskovej polohy. Tento objem sa
vypočíta násobením objemu zodpovedajúceho jednému úplnému
otočeniu kontrolného prvku prevodovým pomerom medzi
meracím mechanizmom a počítadlom.
3. Prevádzkový tlak a referenčný tlak
3.1 Prevádzkový tlak
Prevádzkový tlak plynomera je rozdiel medzi tlakom plynu
na vstupe do meradla a atmosférickým tlakom.
3.2 Referenčný tlak
Referenčný tlak pr plynomera je tlak, na ktorý sa vzťahuje
indikovaný objem plynu. Odber tlaku na meranie
referenčného tlaku je uvedený v oddiele III.
4. Tlaková strata
Tlaková strata plynomera je rozdiel medzi tlakom meraným
na vstupe a výstupe pretekajúceho plynu.
5. Hodnota otáčky výstupného hriadeľa
Hodnota otáčky výstupného hriadeľa je hodnota objemu
zodpovedajúca jednej otáčke osi; táto hodnota sa vypočíta
vynásobením hodnoty objemu zodpovedajúceho jednej úplnej
otáčke kontrolného prvku a hodnoty prevodového pomeru
medzi počítadlom a osou výstupného hriadeľa.B. Všeobecné požiadavky na plynomery
1. Všeobecne
1.1 V druhej časti v oddiele I sú ustanovené všeobecné
požiadavky, ktoré musia spĺňať všetky plynomery uvedené
v prvej časti bode 2.
V oddieloch II a III sú ustanovené špeciálne požiadavky na
meradlá.
2. Konštrukcia
2.1 Materiály
Meradlá musia byť vyhotovené z pevných materiálov, ktoré
vykazujú nízke vnútorné napätia, málo sa menia starnutím
a sú dostatočne odolné proti korózii a proti vplyvu
rozličných obvyklých druhov plynov a ich kondenzátov.
2.2 Tesnosť meradiel
Telesá meradiel musia byť plynotesné pri najväčšom
prevádzkovom tlaku.
2.3 Ochrana proti vonkajším zásahom
Meradlá musia byť konštruované tak, aby zásahy, ktoré by
mohli ovplyvniť presnosť merania, neboli možné bez
poškodenia overovacích alebo zabezpečovacích značiek.
2.4 Smer prietoku
Pri meradlách, ktorých počítadlo počíta pozitívne len
v jednom smere prietoku plynu, musí byť smer prietoku
vyznačený šípkou. Táto šípka nie je nevyhnutná, keď smer
prietoku plynu je určený konštrukčne.
2.5 Metrologické vlastnosti
Meradlo musí pri prietoku rovnajúcom sa Qmax v čase, ktorý
je určený v oddiele II alebo III, pracovať bez toho, aby
zmeny metrologických vlastností prekročili hranice určené
v týchto oddieloch.
3. Prídavné zariadenia
3.1 Plynomery môžu byť vybavené
a) predplatnými zariadeniami,
b) zabudovanými impulznými vysielačmi, ktorých výstupy
musia mať vyznačenú hodnotu jedného impulzu, a to týmto
spôsobom: "1 imp = ... m3 (alebo dm3)" alebo "1 m3 =
... imp".
Tieto prídavné zariadenia, ak je nimi plynomer vybavený,
sa považujú za súčasť meradla. Musia byť pripojené už pri
prvotnom overení. Nie sú dané osobitné požiadavky týkajúce
sa ich vplyvu na meracie vlastnosti plynomerov.
3.2 Plynomery môžu byť vybavené aj výstupnými hriadeľmi, ktoré
majú výstupné náhony alebo iné prípravky na pohon
odoberateľných prídavných zariadení. Krútiaci moment
potrebný na pohon prídavných zariadení plynomera nesmie
spôsobiť zmeny údajov plynomera, ktoré by boli väčšie ako
hodnoty špecifikované v oddiele II bode 5.2.1 a oddiele
III bode 5.2.1.
3.2.1 Ak je len jeden pohonný hriadeľ, potom sa musí označiť
údajom jeho konštanty v tvare "1 otáčka = ... m3 (alebo
dm 3)", najväčšieho dovoleného krútiaceho momentu v tvare
"Mmax = ... N.mm" a smerom otáčania.
3.2.2 Ak je pohonných hriadeľov viac, každý hriadeľ sa musí
označiť písmenom M s indexom v tvare "M1, M2,... Mn",
hodnotou otáčky v tvare "1 otáčka = ... m3 (alebo dm3)"
a smerom otáčania. Na meradle, prednostne na hlavnom
štítku, sa musí vyznačiť tento vzorec:
k1M1 + k2M2 + ... + knMn <= A [N.mm],
kde A je číselná hodnota najväčšieho dovoleného krútiaceho
momentu výstupného hriadeľa s najväčšou konštantou, kde
krútiaci moment je platný len pre tento hriadeľ. Tento
výstupný hriadeľ sa označí ako M1,
ki (i = 1, 2, .. n) je číselná hodnota stanovená ako ki
= C1/Ci,
Mi (i = 1, 2, .. n) je krútiaci moment platný pre výstupný
hriadeľ označený ako Mi,
Ci (i = 1, 2, .. n) je konštanta pre hriadeľ Mi.
3.2.3 Ak plynomer nemá pripojené prídavné zariadenie, konce
výstupného hriadeľa musia byť vhodne chránené.
3.2.4 Krútiaci moment trojnásobne väčší, ako je najväčší
dovolený krútiaci moment, nesmie prerušiť alebo deformovať
spojenie plynomera s prídavným zariadením, ako je uvedené
v oddiele I písm. B bodoch 3.2.1 a 3.2.2.
4. Označenie
4.1 Na každom plynomere na štítku počítadla, na osobitnom
hlavnom štítku alebo oddelene na oboch musia byť uvedené
tieto údaje:
a) značka schváleného typu,
b) značka výrobcu alebo jeho meno,
c) rok výroby a výrobné číslo plynomera,
d) označenie plynomera veľkým písmenom G, za ktorým
nasleduje jeho hodnota (oddiely II a III),
e) maximálny prietok v tvare (Qmax...m3.h-1),
f) minimálny prietok v tvare (Qmin ...m3.h-1),
g) najväčší prevádzkový tlak (pmax ...MPa alebo kPa, alebo
Pa, alebo mbar),
h) pri objemových plynomeroch menovitá hodnota cyklického
objemu vyjadrená ako V...m3 (alebo dm3),
i) ak je to vhodné, údaje uvedené v oddiele I písm. B
bodoch 3.1 a 3.2 môžu byť aj na inom štítku alebo
priamo na plynomere.
Za normálnych prevádzkových podmienok musia byť nápisy
dobre viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.
4.2 Metrologický orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o schválení
typu, môže určiť prípady, pri ktorých je rovnako potrebné
uviesť druh plynu na štítku.
4.3 Meradlo môže mať aj obchodné označenie, špeciálne výrobné
číslo, meno plynárenskej organizácie, značku zhody
s európskou normou a štítok s údajom vykonaných opráv. Iné
údaje alebo nápisy bez osobitného povolenia sú zakázané.
5. Počítadlá a kontrolné prvky
5.1 Počítadlá
5.1.1 Počítadlá musia pozostávať z valčekov s výnimkou
posledného člena. Valčeky musia byť očíslované v kubických
metroch alebo ich dekadických násobkoch alebo podieloch.
Na štítku počítadla musí byť označenie "m3".
5.1.1.1 Ak počítadlo s očíslovanými valčekmi obsahuje desatinné
miesta kubického metra, musia sa oddeliť od valčekov
očíslovaných kubickými metrami dobre čitateľnou čiarkou
a okrem toho sa musia od predchádzajúcich zreteľne
odlišovať.
5.1.1.2 Ak je posledný valček očíslovaný desatinným násobkom
kubického metra, potom musí byť na štítku počítadla
a) jedna (alebo dve, tri atď.) nepohyblivá nula (nuly) za
posledným valčekom alebo
b) údaj "x10" (alebo "x100", "x1 000" atď.),
takým spôsobom, že odčítanie poskytuje vždy m3.
5.1.2 Počítadlo musí mať toľko číslicových valčekov, aby sa
počas prevádzkovej doby 1 000 hodín pri maximálnom
prietoku posunul valček najvyššieho rádu počítadla o jednu
číselnú hodnotu valčeka.
5.2 Kontrolné prvky
5.2.1 Meradlá musia byť navrhnuté tak, aby sa mohlo vykonať ich
skúšanie s dostatočnou presnosťou. Na tento účel musia mať
vlastný kontrolný prvok alebo usporiadanie, ktoré umožní
pripojenie odoberateľného kontrolného prvku.
5.2.2 Ako kontrolný prvok sa môže použiť posledný prvok
počítadla, a to ako
a) plynulo sa otáčajúci valček počítadla s očíslovanou
stupnicou,
b) ručička, ktorá sa otáča pred nepohybujúcou sa kruhovou
stupnicou, alebo ako kotúč so stupnicou, ktorý sa otáča
pred pevnou značkou.
5.2.3 Na stupnici s číslicami sa musí uviesť jednotka dielika
stupnice v m3 alebo v desatinách m3 výrazne a jednoznačne,
začiatok stupnice musí mať vyznačenú nulu.
5.2.3.1 Vzdialenosť medzi dielikmi musí byť konštantná na celej
stupnici a nesmie byť menšia ako 1 mm.
5.2.3.2 Hodnota dielika stupnice musí zodpovedať 1x10 na n m3,
2x10 na n m3 alebo 5x10 na n m3, pričom n je kladné alebo
záporné celé číslo alebo nula.
5.2.3.3 Čiary vyznačujúce dieliky musia byť tenké a rovnomerne
hrubé. Pri hodnote dielika stupnice 1x10 na n m3 alebo
2x10 na n m3 musí byť každá piata čiara vyznačujúca dielik
zvýraznená väčšou dĺžkou, pri hodnote dielika stupnice
5x10n m3 musí byť zvýraznená každá druhá čiara vyznačujúca
dielik.
5.2.4 Ručička alebo pevná značka musí byť taká tenká, aby
umožnila spoľahlivé a jednoduché odčítanie. Kontrolný
prvok môže mať odoberateľnú referenčnú značku dostatočnej
veľkosti, aby sa umožnilo fotoelektrické snímanie. Táto
značka nesmie prekrývať vyznačenie stupnice, v prípade
potreby môže nahradiť číslicu 0. Táto značka nesmie
ovplyvňovať presnosť odčítania.
5.3 Priemer valčekov a stupníc
Priemer valčekov musí byť aspoň 16 mm.
Priemer vyznačenej stupnice uvedenej v oddiele I písm. B
bode 5.2.2 písm. b) musí byť najmenej 32 mm.
5.4 Odčítanie na počítadle
Počítadlo musí byť usporiadané tak, aby sa na ňom dalo
odčítať jednoduchým zoradením číslic.
5.5 Presúvanie číslic
Každá číslica určitého očíslovaného valčeka sa musí úplne
presunúť o jednu jednotku, keď najbližší nižší očíslovaný
valček dokončí poslednú desatinu svojej otáčky.
5.6 Odobratie počítadla
Meradlo musí byť navrhnuté tak, aby sa počítadlo dalo
ľahko odobrať počas skúšania.
6. Najväčšie dovolené chyby
6.1 Chyba merania sa vyjadruje v relatívnej
hodnote ako percentuálny pomer rozdielu
medzi objemom ukazovaným meradlom
a skutočne pretečeným objemom cez meradlo
k tomuto objemu.
6.2 Chyby sa vzťahujú na meranie vzduchom s referenčnou hustotou
1,2 kg.m-3. Za normálnych atmosférických podmienok vzduch
v miestnosti skúšobne spĺňa tento predpoklad.
6.3 Najväčšie dovolené chyby sú stanovené v oddieloch II
a III. Platia pre schválené smery prietoku.
7. Tlaková strata
7.1 Najväčšie dovolené hodnoty
Najväčšie dovolené hodnoty tlakovej straty sú stanovené
v oddieloch II a III.
8. Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek
8.1 Umiestnenie značiek musí byť zvolené tak, aby rozobratím
časti so značkou alebo plombou bolo spôsobené poškodenie
tejto značky alebo plomby.
8.2 Ak sú nápisy v oddiele I písm. B bode 4.1 pripevnené na
osobitnom štítku a ak tento štítok nemá stále upevnenie,
jedna zo značiek alebo plomb musí byť umiestnená tak, aby
pri odstránení štítku bola porušená.
8.3 Umiestenie overovacích značiek alebo plomb:
a) na všetkých štítkoch, ktoré majú nápis tak, ako je to
určené, s výnimkou štítkov, ktoré sú pripevnené
nastálo,
b) na všetkých častiach plynomera, ktoré nemôžu byť inak
chránené proti zásahu, ktorého zámerom by bolo
1. ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov na
indikačnom zariadení plynomera,
2. zmeniť alebo prerušiť spojenie medzi meracím
a indikačným zariadením,
3. odstrániť alebo premiestniť metrologicky dôležité
časti plynomera,
c) pri odpojiteľných prídavných zariadeniach na spojoch
alebo na ochranných zariadeniach uvedených v oddiele
I písm. B bode 3.2.2.
9. Schválenie typu a prvotné overenie
9.1 Schválenie typu
9.1.1 K žiadosti o schválenie typu plynomera musí byť priložená
táto dokumentácia:
a) opis plynomera, jeho technické charakteristiky
a princíp činnosti,
b) perspektívny nákres alebo fotografia,
c) vymenovanie jednotlivých častí a materiálu použitého na
ich výrobu,
d) schéma s vyznačením jednotlivých častí s ich
pomenovaním,
e) kótovaný výkres,
f) nákres s vyznačením, kde budú umiestnené plomby
a overovacie značky,
g) nákres indikačného zariadenia s justovacím mechanizmom,
h) kótovaný výkres metrologicky dôležitých súčastí,
i) nákres číselníka a zoskupenie označení,
j) prípadne nákresy prídavných zariadení (oddiel
I písm. B bod 3.1),
k) tabuľka s charakteristikami hnacích hriadeľov (oddiel
I písm. B bod 3.2),
l) zoznam predloženej dokumentácie,
m) vyhlásenie, že plynomer vyrobený v zhode s typom
vyhovuje požiadavkám na bezpečnosť, najmä ak ide
o najvyšší prevádzkový tlak tak, ako je uvedený na
štítku.
9.1.2 V rozhodnutí o schválení typu sa uvádza
a) meno a adresa žiadateľa, ktorému sa vydáva rozhodnutie
o schválení typu,
b) typ alebo obchodný názov,
c) hlavné technické a metrologické charakteristiky, ako je
minimálny prietok, najväčší prevádzkový tlak, menovitý
vnútorný priemer spojovacích častí, a pri objemových
plynomeroch menovitá hodnota cyklického objemu,
d) značka schváleného typu,
e) platnosť rozhodnutia o schválení typu,
f) ak je plynomer vybavený hnacími hriadeľmi,
charakteristiky
1. hriadeľa tak, ako je to určené v oddiele I písm. B
bode 3.2.1 (ak je len jeden hriadeľ),
2. každého hriadeľa podľa oddielu I písm. B bodu 3.2.2
(ak sú hriadele dva alebo viac),
g) informácia o umiestnení značky schváleného typu, značky
prvotného overenia a plomb (ak je to potrebné, priložiť
fotografiu alebo nákres),
h) zoznam dokumentácie k rozhodnutiu o schválení typu,
i) ostatné špeciálne informácie.
9.2 Prvotné overenie
9.2.1 Plynomery predložené na prvotné overenie musia byť
v pracovnom režime. Prvotné overenie nie je zárukou
správneho chodu alebo presnosti čítania z prídavných
zariadení, tak ako je to uvedené v oddiele I písm. B bode
3.1 alebo 3.2. Na tieto prídavné zariadenia sa
neumiestňujú overovacie značky alebo plomby okrem prípadov
pripojenia týchto zariadení k plynomeru - [oddiel
I písm. B bod 8.3 písm. c)].
10. Overovacie značky a plomby
10.1 Umiestnenie
Plynomery, ktoré vyhoveli overovacím skúškam, sú označené
a) značkou prvotného overenia,
b) plombou na miestach, ktoré sú stanovené v oddiele
I písm. B bode 8.3.
10.2 Účel
Umiestnenie značiek prvotného overenia a plomb na plynomer
potvrdzuje iba to, že daný plynomer vyhovuje požiadavkám
tejto prílohy.Oddiel II
Požiadavky na membránové plynomery
1. Oblasť použitia
Nasledujúci oddiel platí spolu s oddielom I pre plynomery,
pri ktorých sa meranie pretekajúceho plynu vykonáva za
pomoci meracích komôr s deformovateľnými oddeľovacími
stenami.
2. Merací rozsah a označenie
2.1 Dovolené hodnoty maximálneho prietoku a hornej hranice
zodpovedajúceho minimálneho prietoku, ako aj minimálne
hodnoty cyklických objemov a veľkosť G meradla sú uvedené
v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
G Qmax m3.h-1 Qmin m3.h-1 V dm3
(maximálna hodnota) (minimálna hodnota)
------------------------------------------------------------------
1,6 2,5 0,016 0,7
2,5 4 0,025 1,2
4 6 0,040 2,0
6 10 0,060 3,5
10 16 0,100 6,0
16 25 0,160 10
25 40 0,250 18
40 65 0,400 30
65 100 0,650 55
100 160 1,000 100
160 250 1,600 200
250 400 2,500 400
400 650 4,000 900
650 1000 6,500 2000
------------------------------------------------------------------
2.2 Ak je pre určitý typ plynomera hodnota Qmin menšia ako
číslo uvedené v tabuľke v oddiele II bode 2.1, potom musí
číselná hodnota tohto Qmin zodpovedať jednému z čísel
v treťom stĺpci tabuľky, prípadne jeho dekadickému
podielu.
2.3 Meradlo s cyklickým objemom, ktorý je menší ako hodnota
udaná v tabuľke v oddiele II bode 2.1, môže byť schválené
za predpokladu, že typ tohto meradla spĺňa požiadavky
oddielu II bodu 7.2.5 na skúšky životnosti.
3. Konštrukčné podrobnosti
3.1 Chyba medzi vypočítanou hodnotou cyklického objemu
V meradla a hodnotou udanou na meradle nesmie byť väčšia
ako 5% hodnoty V.
3.2 Meradlá G 1,6 až G 6 vrátane môžu byť opatrené zariadením,
ktoré zabraňuje chodu meracieho zariadenia, keď plyn prúdi
v nepovolenom smere.
4. Kontrolný prvok
4.1 V meradlách G 1,6 až G 6 vrátane musí byť kontrolný prvok
vyhotovený podľa oddielu I písm. B bodu 5.2.2. V meradlách
G 10 až G 250 vrátane musí byť kontrolný prvok vyhotovený
a) podľa oddielu I písm. B bodu 5.2.2 alebo
b) odoberateľne.
4.2 Ak je kontrolný prvok vyhotovený podľa oddielu I písm. B
bodu 5.2.2, musí delenie stupnice kontrolného prvku
a očíslovanie spĺňať požiadavky uvedené v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Označenie veľkosti Najväčšia hodnota delenia Očíslovanie po
plynomera stupnice
------------------------------------------------------------------
G 1,6 až G 6 vrátane 0,2 dm3 1 dm3
G 10 až G 65 vrátane 2 dm3 10 dm3
G 100 až G 650 vrátane 20 dm3 100 dm3
-----------------------------------------------------------------
4.3 Pri meradlách, ktorých kontrolný prvok je vyhotovený podľa
oddielu I písm. B bodu 5.2.2, nesmú smerodajné odchýlky
radu aspoň 30 po sebe nasledujúcich meraní, ktoré sú
vykonané pri prietoku okolo 0,1 Qmax za rovnakých
podmienok a pri objeme vzduchu špecifikovanom v ďalšom
texte, prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Označenie veľkosti Skúšobný objem Najvyššia prípustná
plynomera smerodajná odchýlka
------------------------------------------------------------------
G 1,6 až G 4 vrátane 20 V 0,2 dm3
G 6 10 V 0,2 dm3
G 10 až G 65 vrátane 10 V 2 dm3
G 100 až G 650 vrátane 5 V 20 dm3
------------------------------------------------------------------
Skúšobné objemy vzduchu môžu byť nahradené hodnotami k nim
blízkymi, ktoré zodpovedajú celým otáčkam kontrolného
prvku.
5. Najväčšie dovolené chyby
5.1 Všeobecné požiadavky
5.1.1 Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, sú uvedené
v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Prietok Najväčšia dovolená chyba pri prvotnom overení
------------------------------------------------------------------
Qmin <= Q < 2 Qmin + -3%
2 Qmin <= Q <= Qmax + -2%
------------------------------------------------------------------
5.1.2 Pri prvotnom overení, ak všetky chyby majú rovnaké
znamienko, nesmú chyby meradla pri prietokoch Q medzi 2
Qmin a Qmax prekročiť 1%.
5.2 Osobitné požiadavky
5.2.1 Ak sa na hnací hriadeľ vzťahuje údaj o najväčšom dovolenom
krútiacom momente (oddiel I písm. B bod 3.2.1 alebo
3.2.2), indikácia plynomera pri Qmin nesmie kolísať viac
ako o 1,5% bez toho, že by bol tým dotknutý obsah oddielu
II bodu 6.3.2.
6. Tlaková strata
6.1 Celková tlaková strata
Celková tlaková strata pri pretekaní vzduchu pri hustote
1,2 kg.m-3 a pri prietoku rovnajúcom sa Qmax nesmie
prekročiť tieto stredné hodnoty:
------------------------------------------------------------------
Označenie veľkosti Najväčšie dovolené stredné
meradla tlakové straty pri
prvotnom overení
------------------------------------------------------------------
Pa mbar
----------------------------------------
G 1,6 až G 10 vrátane 200 2
G 16 až G 40 vrátane 300 3
G 65 až G 650 vrátane 400 4
------------------------------------------------------------------
6.2 Mechanická tlaková strata
Mechanická tlaková strata, t.j. tlaková strata pri
pretekaní vzduchu s hustotou 1,2 kg.m-3 a pri prietoku
medzi Qmin a 2 Qmin, nesmie prekročiť tieto hodnoty:
------------------------------------------------------------------
Označenie veľkosti Najväčšie dovolené mechanické
meradla tlakové straty pri
prvotnom overení
---------------------------------------
Pa mbar
------------------------------------------------------------------
G 1,6 až G 40 vrátane 60 0,6
G 65 až G 650 vrátane 100 1,0
------------------------------------------------------------------
Uvedené hodnoty sa vzťahujú na najvyššie hodnoty
mechanických strát.
6.3 Osobitné požiadavky
6.3.1. Pre plynomery s prevádzkovým tlakom väčším ako 0,1 MPa (1
bar) platia podmienky uvedené v oddiele II bode 6.2
o mechanickej tlakovej strate v plynomere, ale neprihliada
sa na celkovú tlakovú stratu, ako je uvedená v oddiele II
bode 6.1.
6.3.2. Pripojenie prídavných zariadení nesmie spôsobiť mechanickú
tlakovú stratu v plynomere viac ako 20 Pa (0,2 mbar).
7. Schválenie typu
7.1 Okrem vzorky na schválenie musí žiadateľ príslušnému
orgánu predložiť na odskúšanie dve až šesť meradiel, ktoré
sú vyhotovené v zhode s typom. Ak je požadovaných viac
veľkostí na schválenie, môže sa tento počet na žiadosť
vykonávateľa skúšky typu rozdeliť na viac veľkostí G.
Podľa priebehu skúšok môžu byť vyžiadané na odskúšanie
viaceré meradlá.
7.1.1 Z ustanovenia bodu 7.1 môže vyplynúť odchýlka, pretože
meradlá na odskúšanie môžu byť predložené v neskoršom
termíne. Rozhodnutie o schválení typu sa nevydá, kým nie
sú všetky meradlá úplne odskúšané.
7.1.2 Meradlá na odskúšanie ostávajú vo vlastníctve žiadateľa
a budú po schválení typu vrátené.
7.2 Skúšanie
7.2.1 Vzorky na schválenie a meradlá na odskúšanie musia spĺňať
ustanovenia oddielu I a oddielu II bodov 2 až 6.
7.2.2 Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou chybou v celom meranom
rozsahu pre každé jednotlivé meradlo nesmie byť väčší ako
3%.
7.2.3 Vzorky na schválenie a meradlá na odskúšanie sa podrobia
skúške životnosti. Táto skúška sa vykoná:
7.2.3.1 Pri meradlách veľkosti G 1,6 až G 10 vrátane: pri
maximálnom prietoku a vzduchom; pri meradlách, na ktorých
hlavnom štítku je uvedený druh meraného plynu, môže byť
vykonaná skúška úplne alebo čiastočne uvedeným plynom.
7.2.3.2 Pri meradlách veľkosti G16 až G650 vrátane: čo najviac pri
maximálnom prietoku a vzduchom alebo plynom.
7.2.4 Trvanie skúšky pri meradlách s cyklickým objemom, ktorý sa
rovná hodnotám uvedeným v tabuľke v oddiele II bode 2.1
alebo je väčší.
7.2.4.1 Pri meradlách veľkosti G 1,6 až G 10 vrátane: 1 000 hodín,
skúšanie sa môže prerušiť, ale musí sa ukončiť do 60 dní.
7.2.4.2 Čas trvania skúšky meradiel veľkosti G 16 až G 650 vrátane
sa volí tak, aby sa meradlom odmeral objem vzduchu alebo
plynu, ktorý zodpovedá pracovnému času 1 000 hodín pri
maximálnom prietoku; táto skúška sa musí ukončiť do
šiestich mesiacov.
7.2.5 Čas trvania skúšky meradiel s cyklickým objemom menším,
ako je hodnota uvedená v tabuľke v oddiele II bode 2.1, sa
predlžuje na 2 000 hodín a počet meradiel sa rozšíri na
väčší počet, ako je uvedený v oddiele II bode 7.1,
a závisí tak od veľkosti skúšaného meradla, ako aj od jeho
charakteristických parametrov.
7.2.6 Po ukončení skúšky životnosti musia meradlá (s výnimkou
najviac jedného, ak je skúška vykonaná na troch alebo
viacerých meradlách) spĺňať tieto požiadavky:
a) v celom meracom rozsahu nesmie byť rozpätie chýb
jednotlivých meradiel väčšie ako 4%,
b) hodnoty chýb sa nesmú od pôvodných im zodpovedajúcich
odchyľovať viac ako o 1,5%. Pre prietok Qmin platí táto
chyba len pre zmeny v negatívnom smere,
c) mechanická tlaková strata sa nesmie zvýšiť viac ako
o 20 Pa (0,2 mbar).
7.2.7 Meradlá s jedným alebo viacerými výstupnými hriadeľmi sa
musia skúšať v minimálnom počte troch kusov každej
veľkosti G vzduchom s hustotou 1,2 kg.m-3 (porovnaj oddiel
I písm. B bod 6.2), aby sa zistilo, či spĺňajú požiadavky
oddielu I písm. B bodu 3.2.4, ako aj oddielu II bodov
5.2.1 a 6.3.2.
Keď má meradlo viac výstupných hriadeľov, vykoná sa skúška
na hriadeli, ktorý vykazuje najmenej priaznivý vplyv
krútiaceho momentu.
Pri plynomeroch rovnakej veľkosti G najmenší krútiaci
moment nameraný v skúškach sa považuje za najväčšiu
dovolenú hodnotu krútiaceho momentu.
Ak sú v jednom type zahrnuté plynomery rôznych veľkostí G,
stačí vykonať skúšky len pri plynomeroch s najmenšou
hodnotou G za predpokladu, že pre najväčšie plynomery
platí rovnaký krútiaci moment a že hnací hriadeľ
najväčšieho plynomera má takú istú alebo väčšiu konštantu.
7.3 Zmena schváleného typu
Keď sa žiadosť o schválenie týka zmeny už schváleného
typu, potom rozhodne metrologický orgán, ktorý schválil
pôvodný typ, podľa druhu zmeny, či a v akom rozsahu sa
môžu vzťahovať na túto zmenu ustanovenia oddielu II bodov
7.1, 7.2.3, 7.2.4 a 7.2.5.
8. Prvotné overenie
8.1. Skúšky presnosti
Meradlo vyhovuje požiadavkám na najväčšie dovolené chyby
vtedy, ak spĺňa tieto požiadavky pri týchto prietokoch:
a) Qmin,
b) okolo 1/5 Qmax,
c) Qmax.
Ak je skúška vykonaná za iných podmienok, musí sa
dosiahnuť rovnocenný výsledok v porovnaní s uvedenými
meraniami.Oddiel III
Požiadavky na rotačné plynomery a turbínové plynomery
1. Oblasť použitia
Tento oddiel platí v nadväznosti na ustanovenia oddielu
I pre:
1.1 rotačné plynomery, pri ktorých sa meranie pretekajúceho
plynu vykonáva za pomoci meracích komôr s rotujúcimi
oddeľovacími stenami,
1.2 turbínové plynomery, pri ktorých prúd plynu uvedie do
pohybu turbínové koleso a počet otáčok kolesa predstavuje
mieru pre pretečený objem plynu.
2. Merací rozsah
2.1 Plynomery majú dovolené len tieto rozsahy objemov. Pre
posledných päť riadkov platia desatinné násobky.
------------------------------------------------------------------
Označenie G Qmax m3.h-1 Rozsah Qmin m3.h-1
----------------------------
malý stredný veľký
------------------------------------------------------------------
16 25 5 2,5 1,3
25 40 8 4 2
40 65 13 6 3
65 100 20 10 5
100 160 32 16 8
160 250 50 25 13
250 400 80 40 20
400 650 130 65 32
650 1000 200 100 50
1000 1600 320 160 80
------------------------------------------------------------------
3. Požiadavky na konštrukciu
3.1 Rotačné plynomery
3.1.1 Plynomery musia mať na vstupe i výstupe odbery statického
tlaku s priemerom 3 mm až 5 mm na meranie tlakovej straty,
tlak meraný na vstupe sa stanoví ako referenčný tlak.
3.1.2 Meradlá môžu mať manuálne ovládané zariadenie na otáčanie
piestov, ak sa to nemôže zneužiť na brzdenie plynomera.
3.1.3 Ložiská osí rotačných piestov môžu byť pri veľkostiach
meradiel G 160 a väčších usporiadané tak, že sú prístupné
bez porušenia zabezpečovacích značiek.
3.2 Turbínové plynomery
3.2.1 Meradlá musia byť vybavené odberom tlaku, pomocou ktorého
sa môže určiť statický tlak bezprostredne pred turbínovým
kolesom ako referenčný tlak, alebo nepriamo.
3.2.1.1 Ak je pred turbínovým kolesom prípravok na zúženie
prúdiaceho plynu, meradlá môžu mať okrem odberov tlaku
uvedených v oddiele III bode 3.2.1 ešte ďalšie meracie
miesto tlaku pred týmto prípravkom, ktoré spolu s odberom
tlaku podľa oddielu III bodu 3.2.1 môže merať tlakovú
diferenciu na tomto prípravku na zúženie.
3.3 Odbery tlaku
3.3.1 Otvory na odbery tlaku musia mať minimálny priemer 3 mm.
Odbery tlaku v tvare štrbiny musia byť v smere prúdenia
široké aspoň 2 mm a musia mať minimálny prierez 10 mm2.
3.3.2 Odbery tlaku musia byť plynotesne uzatvorené.
3.3.3 Odber tlaku pre referenčný tlak sa musí označiť zreteľne
a trvalým spôsobom "pr", ostatné odbery tlaku označením
"p".
4. Kontrolný prvok
4.1 Podľa podmienok oddielu I písm. B bodu 5.2.2 písm. a) a b)
hodnota dielika stupnice kontrolného prvku nesmie
prekročiť tieto hodnoty pre
G 16 až G 65 vrátane 0,002 m3,
G 100 až G 650 vrátane 0,02 m3,
G 1 000 až G 6 500 vrátane 0,2 m3,
G 10 000 a viac 2,0 m3.
4.2 Interval medzi očíslovanými dielikmi stupnice kontrolného
prvku nesmie byť väčší ako tieto hodnoty pre
G 16 až G 65 vrátane 0,01 m3,
G 100 až G 650 vrátane 0,1 m3,
G 1000 až G 6 500 vrátane 1,0 m3,
G 10 000 a viac 10,0 m3.
5. Najväčšie dovolené chyby
5.1 Všeobecné požiadavky
5.1.1 Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, sú uvedené
v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Prietok Q Najväčšia dovolená chyba
pri prvotnom overení
------------------------------------------------------------------
Qmin <= Q < 0,2 Qmax + -2%
0,2 Qmax <= Q <= Qmax + -1%
------------------------------------------------------------------
5.1.2 Súhrn všetkých chýb nesmie prekročiť hodnotu polovice
najväčšej dovolenej chyby, ak ide o plynomery rovnakej
veľkosti.
5.2 Osobitné požiadavky
5.2.1 Ak pre hnací hriadeľ platí najväčší dovolený krútiaci
moment vyznačený na plynomere v súlade s oddielom
I písm. B bodom 3.2.1 a oddielom I písm. B bodom 3.2.2,
údaj plynomera pri Qmin sa nesmie odlišovať o vyššie
hodnoty, ako sú v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Qmin Zmeny indikácie pri Qmin
------------------------------------------------------------------
0,05 Qmax 1%
0,1 Qmax 0,5%
0,2 Qmax 0,25%
------------------------------------------------------------------
6. Schválenie typu
6.1 Okrem vzorky na schválenie musí žiadateľ predložiť
príslušnému orgánu súčasne dve až šesť meradiel, ktoré sú
vyhotovené tak, že zodpovedajú vzorke na schválenie. Tento
počet sa musí na požiadanie príslušného orgánu rozdeliť na
viaceré veľkosti G, ak je požadované schválenie meradiel
rozdielnych veľkostí.
Podľa priebehu skúšok na schválenie môžu byť vyžiadané
ďalšie meradlá.
6.1.1 Z ustanovenia bodu 6.1 môže vyplynúť odchýlka, pretože
meradlá na odskúšanie môžu byť predložené v neskoršom
termíne. Rozhodnutie o schválení typu sa nevydá, ak nie sú
všetky meradlá úplne odskúšané.
6.1.2 Meradlá na odskúšanie ostávajú vo vlastníctve žiadateľa
a sú po schválení typu vrátené.
6.2 Skúšanie
6.2.1 Skúšanie zahŕňa určenie chyby každého meradla pri skúškach
vzduchom s hustotou 1,2 kg.m-3. Každý skúšobný výsledok sa
musí osobitne zohľadniť.
6.2.1.1 Chyby každého z týchto meradiel musia v meracom rozsahu,
ktorý sa na schválenie požaduje, ostať v hraniciach chýb,
ktoré sú určené rozpätím chýb pre prvotné overenie.
6.2.1.2 Pri žiadnom meradle nesmie rozdiel medzi najväčšou
a najmenšou hodnotou chyby v rozsahu medzi 1/2 Qmax a Qmax
prekročiť 1%.
6.2.2 Meradlá sú podrobené skúške životnosti vzduchom alebo
plynom.
6.2.2.1 Skúška životnosti prebieha pri maximálnom prietoku
meradla. Čas trvalého chodu je taký, aby odmeral objem
zodpovedajúci 1 000-hodinovému chodu pri maximálnom
prietoku vzduchu alebo plynu, nesmie však prekročiť
obdobie 6 mesiacov.
6.2.2.2 Po skúške životnosti sa meradlá opätovne skúšajú vzduchom
s hustotou 1,2 kg.m-3 pri použití tých istých etalónov ako
pri skúške podľa bodu 6.2.1.
Pri týchto podmienkach merania
a) nesmú byť chyby pri prietokoch stanovených v oddiele
III bode 7.1 pre každé meradlo (s výnimkou najviac
jedného) prekročené o viac ako1%od hodnôt, ktoré boli
určené pri skúškach podľa oddielu III bodu 6.2.1 a
b) rozdiel medzi najväčšou a najmenšou chybou pre každé
meradlo (s výnimkou najviac jedného) v rozsahu medzi
1/2 Qmax a Qmax nesmie byť väčší ako 1,5%.
6.2.3 Plynomery s hnacím hriadeľom
6.2.3.1 V prípade plynomerov s jednými alebo viacerými hnacími
hriadeľmi je potrebné, aby boli odskúšané aspoň tri
plynomery z každého rozmeru G vzduchom s hustotou 1,2
kg.m-3 (pozri oddiel I písm. B bod 6.2) a aby boli splnené
požiadavky oddielu I písm. B bodu 3.2.4 a oddielu III bodu
5.2.1.
Ak ide o plynomer s viacerými hnacími hriadeľmi, skúška sa
robí na hriadeli, ktorý ukazuje najhoršie výsledky.
Pri plynomeroch rovnakého rozmeru G sa berie za najväčší
dovolený krútiaci moment najmenší krútiaci moment zistený
pri skúškach.
Ak sú v jednom type zahrnuté plynomery s rôznymi rozmermi
G, skúšky na krútiaci moment stačí vykonať len na
plynomeroch s najmenším rozmerom G za predpokladu, že pre
najväčšie plynomery je daný ten istý krútiaci moment a že
ich výstupný hriadeľ má takú istú alebo väčšiu konštantu.
6.2.3.2 Pri plynomeroch s viacerými hodnotami pre Qmin stačí
vykonať skúšku len pre najmenšiu hodnotu Qmin podľa
oddielu III bodu 6.2.3.1. Z výsledkov tejto skúšky možno
vypočítať najväčšie dovolené krútiace momenty pre iné
rozsahy prietokov.
Prepočet na iné hodnoty Qmin sa riadi týmito postupmi:
a) ak je prietok konštantný, odchýlka v chybe je úmerná
krútiacemu momentu.
b) ak je krútiaci moment konštantný, odchýlka v chybe pre
rotačné plynomery je nepriamo úmerná prietoku a pre
turbínové plynomery nepriamo úmerná druhej mocnine
prietoku.
7. Prvotné overenie
7.1 Skúšky presnosti
Plynomer spĺňa požiadavky hraníc chýb, ak sa dodržia pri
skúške s týmito prietokmi: Qmin, 0,10 Qmax, ak táto
hodnota je väčšia ako Qmin, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,70
Qmax a Qmax.
Ak sa skúška vykoná pri iných podmienkach, musí sa
dosiahnuť rovnocenný výsledok pre uvedené merania.
7.2 Pre hodnoty prietoku v oddiele III bode 7.1 sú prípustné
odchýlky najviac + -5%.Tretia časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní plynomerov podľa národných požiadaviek Slovenskej
republiky
Definície
plynomer merací prístroj, ktorý odmeriava
a súčasne zaznamenáva objem
pretekajúceho plynu, objemový plynomer
plynomer pracujúci na princípe
postupného plnenia a vyprázdňovania
meracieho priestoru,
membránový plynomer objemový plynomer s meracími komorami,
ktoré majú pohyblivé, čiastočne
deformovateľné membrány, a s meracím
zariadením pracujúcim na princípe
pripočítavania čiastočných objemov,
rotačný plynomer objemový plynomer, ktorého merací
priestor tvorí vnútorná stena skrine
a odvaľovacie plochy otáčavých piestov
vzájomne viazaných ozubeným súkolesím;
počet otáčok piestov je úmerný objemu
pretečeného plynu,
rýchlostný plynomer plynomer pracujúci na princípe merania
rýchlosti pretekajúceho plynu,
turbínový plynomer rýchlostný plynomer, pri ktorom sa
obežné lopatkové koleso (turbína) otáča
pôsobením pretekajúceho plynu, pričom
rýchlosť otáčania lopatkového kolesa je
úmerná rýchlosti pretekajúceho plynu
a počet otáčok pretečenému objemu,
označenie plynomera dohodnutá značka charakterizujúca
plynomer pozostávajúca z písmena
G a hodnoty menovitého prietoku,
cyklický objem meradla cyklický objem V objemového meradla je
objem plynu zodpovedajúci jednému
pracovnému cyklu meradla; jeden
pracovný cyklus je celkový priebeh
pohybov, ktorými sa všetky pohyblivé
časti meradla s výnimkou počítadla
a náhonu počítadla po prvý raz privedú
opäť do východiskovej polohy. Tento
objem sa vypočíta násobením objemu
zodpovedajúceho jednému úplnému
otočeniu kontrolného prvku prevodovým
pomerom medzi meracím mechanizmom
a počítadlom,
zaťaženie plynomera objemový prietok plynu vyjadrený
pretečeným objemom za čas, merací
rozsah rozsah prietoku plynu ohraničený
maximálnym prietokom Qmax a minimálnym
prietokom Qmin,
minimálny prietok Qmin najmenšie zaťaženie plynomera, pri
ktorom sa nesmie prekročiť najväčšia
dovolená chyba plynomera ani najväčšia
dovolená tlaková strata,
menovitý prietok Q charakteristický prietok plynomera
využívaný na jeho označovanie,
maximálny prietok Qmax najväčšie dovolené trvalé zaťaženie
plynomera, pri ktorom sa nesmie
prekročiť najväčšia dovolená chyba
plynomera ani najväčšia dovolená
tlaková strata,
životnosť (trvanlivosť) obdobie, počas ktorého si plynomer
zachová svoje metrologické parametre
v definovaných hraniciach,
stálosť vlastnosť plynomera, ktorá deklaruje,
že pri opakovaných meraniach pri danom
prietoku sa chyby od seba nelíšia viac,
ako je stanovené,
chyba plynomera f pomer rozdielu medzi údajom plynomera
VP a skutočne pretečeným objemom plynu
VE k skutočne pretečenému objemu plynu
VE,
prevádzkový tlak plynomera rozdiel medzi absolútnym tlakom plynu
na vstupe do meradla a atmosférickým
tlakom,
tlaková strata rozdiel medzi statickými tlakmi na
vstupe a výstupe plynomera,
priemerná tlaková strata priemerná aritmetická hodnota najväčšej
a najmenšej tlakovej straty pri danom
zaťažení,
počítadlo indikačné zariadenie plynomera, ktoré
zaznamenáva (indikuje) celkové hodnoty
pretečeného objemu plynu v m3 alebo
dm3,
kontrolný prvok počítadla zariadenie, ktoré umožňuje presné
odčítanie objemu plynu,
prevádzkové (pracovné) podmienky podmienky používania
plynomera, pri ktorých sa predpokladá,
že špecifikované metrologické
charakteristiky plynomera sa nachádzajú
v určených medziach,
základné podmienky stavové hodnoty tlaku Pb a teploty tb
používané na vyjadrenie objemu meraného
plynu nezávisle od prevádzkových
podmienok,
referenčné podmienky predpísané podmienky meradla pri jeho
skúšaní alebo pri vzájomnom porovnávaní
výsledkov meraní v laboratórnych
priestoroch (napr. kalibrácia,
overovanie a pod.),
zariadenie na teplotnú zariadenie, ktoré koriguje objem meraný
korekciu pri prevádzkových podmienkach na objem
pri základných podmienkach,
PN abecedno-číslicové označenie používané
na referenčné účely vo vzťahu ku
kombinácii mechanických a rozmerových
charakteristík súčastí potrubného
systému.
Skladá sa z písmen PN, za ktorými
nasleduje bezrozmerné číslo.
Číslo nasledujúce za písmenami PN
nepredstavuje merateľnú hodnotu
a nesmie sa používať na výpočty, ak to
neustanovuje príslušná slovenská
technická norma.
Najvyšší pracovný pretlak súčasti
potrubia závisí od čísla PN, materiálov
a konštrukcií súčastí, od jej pracovnej
teploty atď. Udávajú ho tabuľky
zaťažiteľnosti tlakom/teplotou
stanovené v príslušných slovenských
technických normách.Oddiel I
Všeobecné technické požiadavky na všetky plynomery
1. Oblasť použitia
Predpisuje všeobecné požiadavky, ktorým musia všetky
plynomery uvedené v prvej časti vyhovovať.
Tieto požiadavky platia pre tieto plynomery:
1.1 objemové plynomery
a) membránové,
b) rotačné.
1.2 rýchlostné plynomery
turbínové.
2. Konštrukcia
2.1 Materiály
Plynomery musia byť vyrobené z pevných materiálov, bez
vnútorných pnutí, odolných proti korózii, chemickým
účinkom meraných plynov a ich kondenzátov, z materiálov,
ktoré sa menia čo najmenej v dôsledku starnutia.
2.2 Skrine plynomerov
Musia byť pevné a plynotesné pri najväčšom pracovnom tlaku
plynomera.
2.3 Ochrana proti vonkajším zásahom
Plynomer musí byť konštruovaný tak, aby bez viditeľného
poškodenia overovacích alebo zabezpečovacích značiek nebol
možný zásah do meracieho alebo regulačného zariadenia,
ktorý by mohol ovplyvniť presnosť merania.
2.4 Smer prúdenia plynu
Na plynomeroch, ktorých počítadlo registruje kladne len
v jednom smere prúdenia plynu, musí byť tento smer
vyznačený šípkou na vstupnom hrdle alebo na telese
plynomera.
Táto šípka nie je nutná, keď smer prúdenia plynu je určený
konštrukčne.
Membránové plynomery do veľkosti G 6 musia byť a plynomery
iných konštrukcií môžu byť vybavené zariadením, ktoré
zabraňuje spätnému chodu meracieho mechanizmu, ak meraný
plyn prúdi opačným smerom, ako je smer určený na meranie.
2.5 Inštalačné podmienky
Ak sa predpisuje určitá pracovná poloha plynomera
(horizontálna, vertikálna a pod.), musí byť vyznačená na
vhodnom mieste plynomera. Na inštaláciu a pripájanie
plynomerov sa vzťahuje slovenská technická norma. Na
inštaláciu a pripájanie turbínových a rotačných plynomerov
sa vzťahujú pokyny, ktoré výrobca dodáva s plynomermi.
2.6 Metrologické vlastnosti
Plynomer si musí zachovať svoje metrologické vlastnosti
(platné pre prevádzku) minimálne počas platnosti jeho
overenia.
2.7 Vonkajšia tesnosť
Plynomer musí byť za prevádzkových podmienok tesný.
Tesnosť plynomera, prípadne aj pevnosť materiálu a spojov
sa skúša ponorením plynomera do vody alebo pretlakom
vzduchu, prípadne akýmkoľvek rovnocenným spôsobom takto:
a) membránové plynomery najmenej 1,5 násobku maximálneho
prevádzkového tlaku najmenej počas 30 sekúnd,
b) turbínové plynomery najmenej 1,1 násobku maximálneho
prevádzkového tlaku najmenej počas 180 sekúnd,
c) rotačné plynomery najmenej 1,1 násobku maximálneho
prevádzkového tlaku najmenej počas 180 sekúnd.
Skúške tesnosti sa podrobuje každý plynomer a počas skúšky
nesmie byť spozorovaná žiadna netesnosť plynomera.
3. Prídavné zariadenia
3.1 Plynomer môže byť vybavený prídavnými zariadeniami,
ktorými môžu byť:
a) predplatné zariadenie,
b) impulzné vysielače, ktorých výstup musí mať označenie
hodnoty jedného impulzu v tvare 1 imp = ...m3 (alebo
dm3) alebo 1 m3 = ...imp,
c) registračné zariadenie s možnosťou vynulovania údajov
počítadla,
d) iné, ktoré majú vplyv na metrologické vlastnosti
plynomerov.
Tieto prídavné zariadenia, ak je nimi plynomer vybavený,
sa považujú za súčasť meradla a bližšie sú opísané
v rozhodnutí o schválení typu meradla.
Ak nie je k plynomeru pripojené prídavné zariadenie,
pripájacie výstupy plynomera musia byť chránené.
3.1.1 Ak je plynomer vybavený impulzným vysielačom, potom
požiadavky na impulzné výstupy plynomera sú uvedené
v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Druh signálu Druh snímača Charakteristika
------------------------------------------------------------------
Nízka frekvencia Bezpotenciálový Frekvencia impulzov f <= 1 Hz
(LF) spínací kontakt Šírka impulzu >= 50 ms
Šírka medzery >= 100 ms
Konštrukcia vstupu
prepočítavača musí
vylúčiť vplyv
prechodových javov pri
spínaní a rozopínaní
kontaktu v trvaní <= 10 ms
------------------------------------------------------------------
Stredná a Elektronický Impulzy musia vyhovovať
vysoká snímač požiadavkám príslušných
frekvencia slovenských technických
(MF) a (HF) noriem.
------------------------------------------------------------------
3.2 Plynomery môžu byť vybavené aj výstupnými hriadeľmi, ktoré
môžu byť použité ako poháňacie hriadele alebo ako iné
zariadenia (prípravky) na pohon oddeliteľných prídavných
zariadení. Krútiaci moment, ktorý potrebuje plynomer
vytvoriť na pohon prídavných zariadení plynomera, nesmie
spôsobiť zmeny údajov plynomera väčšie, ako sú hodnoty
špecifikované v príslušných oddieloch.
3.2.1 Ak je použitý len jeden hriadeľ, potom sa musí označiť
a) údajom jeho konštanty v tvare 1 otáčka = ... m3 (alebo
dm3),
b) najväčším dovoleným krútiacim momentom v tvare Mmax =
...N.mm,
c) smerom otáčania.
3.2.2 Ak je použitých niekoľko hriadeľov, potom každý hriadeľ
musí byť označený
a) písmenom M s indexom, a to v tvare M1, M2, ...Mn,
b) konštantou v tvare 1 otáčka = ...m3 (alebo dm3),
c) smerom otáčania.
Na plynomere, prednostne na hlavnom štítku, musí byť
vyznačený vzťah
k1M1 + k2M2 + ... + knMn <= A [N.mm]
kde:
A je číselná hodnota najväčšieho dovoleného krútiaceho
momentu výstupného hriadeľa s najväčšou konštantou, kde
krútiaci moment je platný len pre tento hriadeľ. Tento
výstupný hriadeľ sa označí ako M1,
ki (i = 1, 2, ...n) je číselná hodnota stanovená vzťahom
ki = C1/Ci,
Ci (i = 1, 2, ...n) je konštanta pre hriadeľ Mi,
Mi (i = 1, 2, ...n) je krútiaci moment pôsobiaci na
výstupný hriadeľ označený ako Mi.
3.2.3 Ak nie je k plynomeru pripojené prídavné zariadenie, konce
výstupných hriadeľov musia byť vhodne chránené.
3.2.4 Krútiaci moment trojnásobne väčší ako je najväčší dovolený
krútiaci moment, nesmie prerušiť ani deformovať spojenie
medzi plynomerom a prídavným zariadením.
4. Označenie
4.1 Každý plynomer musí mať na počítadle alebo na skrini
plynomera štítok, na ktorom sú vyznačené tieto údaje:
a) značka schváleného typu,
b) meno výrobcu alebo jeho značka,
c) označenie plynomera určujúce jeho veľkosť,
d) maximálny prietok vyjadrený v tvare
Qmax = ... m3.h-1,
e) minimálny prietok vyjadrený v tvare
Qmin = ... m3.h-1 (alebo dm3.h-1),
f) najväčší pracovný tlak vyjadrený v tvare
pmax = ... MPa (alebo kPa, Pa, bar, mbar), alebo PN,
g) výrobné číslo a rok výroby plynomera,
h) menovitá hodnota cyklického objemu objemových
plynomerov vyjadrená v tvare
V = ...m3 (alebo dm3),
i) plynomery vybavené prídavnými zariadeniami uvedenými
v bodoch 3.1 a 3.2 sa označia spôsobom uvedeným
v týchto bodoch; tieto údaje môžu byť na inom štítku na
plynomere alebo na mechanickom výstupe prídavného
zariadenia,
j) pri plynomeroch vybavených zariadením na teplotnú
korekciu sa uvedie rozsah prevádzkových podmienok,
v ktorom toto zariadenie pracuje v hraniciach najväčšej
dovolenej chyby, vyjadrených v tvare
tm = od - ... stupňov C do + ... stupňov C
tb = ... stupňov C,
tsp = .... stupňov C,
k) ak sa vyžaduje obchodné označenie plynomera, osobitné
číslo, meno dodávateľa plynu a meno opravárenského
servisu.
Tieto nápisy musia byť priamo viditeľné, ľahko čitateľné
a neodstrániteľné za normálnych podmienok používania
plynomera.
4.2 Metrologický orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o schválení
typu, môže určiť prípady, pri ktorých je rovnako potrebné
uviesť druh plynu na štítku.
5. Počítadlá a kontrolný prvok
5.1 Počítadlá
5.1.1 Plynomery musia mať počítadlá zaznamenávajúce objem
pretekajúceho plynu v súlade s jednou z týchto troch
možností:
a) plynomer má jedno počítadlo (indikačné zariadenie)
udávajúce objem pri prevádzkových podmienkach. Symbol
"m3" musí byť na plynomere uvedený,
b) plynomer má jedno počítadlo (indikačné zariadenie)
udávajúce objem pri teplote tb, na ktorú je vykonávaná
teplotná korekcia. Symbol "m3" musí byť uvedený na
štítku spolu s hodnotou teploty tb,
c) plynomer má dve indikačné zariadenia, ktoré udávajú
objem, ako je uvedené pod písmenami a) a b).
Musí byť jasné a nezameniteľné, ktoré indikačné
zariadenie udáva aký údaj.
5.1.2 Počítadlo sa musí skladať z číslicových valčekov alebo
zobrazovacích segmentov okrem posledného člena udávajúceho
najmenšiu časť stupnice, ktorý môže byť výnimkou z tohto
pravidla. Valčeky musia byť očíslované v metroch kubických
alebo v ich dekadických násobkoch alebo podieloch. Na
štítku počítadla musí byť označenie "m3".
5.1.2.1 Na indikačnom zariadení musí byť zreteľne odlíšený údaj
celých m3 od dekadických podielov m3.
5.1.2.2 Ak posledný valček udáva dekadické násobky metra
kubického, musí byť na štítku uvedené:
a) jedna (alebo dve, tri atď.) pevná nula za posledným
valčekom, alebo
b) označenie "x10" (alebo "x100", "x1000" atď.) tak, aby
odčítanie bolo vždy v metroch kubických.
5.1.3 Počítadlo musí mať najmenej toľko valčekov alebo
segmentov, aby sa počas prevádzkovej doby 1 000 hodín pri
maximálnom prietoku posunul valček najvyššieho rádu
počítadla najviac o jednu číselnú hodnotu valčeka.
5.2 Kontrolný prvok
5.2.1 Plynomer musí byť riešený tak, aby sa jeho overenie mohlo
vykonať s dostatočnou presnosťou v dostatočne krátkom
čase. Na tento účel musí byť plynomer konštruovaný so
zabudovaným kontrolným prvkom alebo s iným usporiadaním.
Ak má plynomer dve počítadlá (indikačné zariadenia), ako
je to uvedené v bode 5.1.1 písm. c), obe indikačné
zariadenia musia mať kontrolný prvok, aby bolo možné
overiť vlastnosti zariadenia na teplotnú korekciu
s dostatočnou presnosťou v dostatočne krátkom čase.
5.2.2 Zabudovaným kontrolným prvkom počítadla môže byť napríklad
mechanický kontrolný prvok, t.j.
a) plynulo sa otáčajúci valček počítadla s najvyššou
rýchlosťou otáčania s očíslovanou stupnicou,
b) ručička otáčajúca sa nad pevným číselníkom s označenou
stupnicou alebo
c) kotúč s vynesenou stupnicou otáčajúci sa za pevnou
referenčnou značkou a pod.
5.2.2.1 Na vynesenej stupnici mechanického kontrolného prvku
v tvare ručičky alebo kotúča musí byť výrazne
a jednoznačne vyznačená hodnota objemu zodpovedajúca
jednej otáčke ručičky alebo kotúča, a to v tvare
1 otáčka = ...m3 (alebo dm3).
Začiatok stupnice musí byť označený nulou.
5.2.2.2 Vzdialenosť rysiek stupnice nesmie byť menšia ako 1 mm
a musí byť konštantná po celej stupnici.
5.2.2.3 Hodnota dielika stupnice musí zodpovedať 1x10 na n m3,
2x10 na n m3 alebo 5x10 na n m3, kde n je kladné alebo
záporné celé číslo alebo nula.
5.2.2.4 Rysky stupnice musia byť tenké a rovnako hrubé, aby
umožňovali presné a jednoduché odčítanie.
Ak je hodnota dielika stupnice 1x10 na n m3 alebo 2x10 na
n m3, musí byť každá piata čiara vyznačujúca dielik
zvýraznená väčšou dĺžkou, pri hodnote dielika stupnice
5x10 na n m3 musí byť zvýraznená každá druhá čiara
vyznačujúca dielik.
5.2.2.5 Kontrolný prvok má mať rysky kontrastné vzhľadom na
stupnicu, s dostatočnými rozmermi na umožnenie
fotoelektrického snímania. Rysky nesmú zakrývať
očíslovanie a nesmú znižovať presnosť odčítania.
5.2.2.6 Ručička alebo referenčná značka musí byť taká tenká, aby
umožnila spoľahlivé a jednoduché odčítanie, nesmie
prekrývať delenie stupnice a prekážať pri čítaní údajov.
5.2.3 Kontrolný prvok môže mať odoberateľnú referenčnú značku
dostatočnej veľkosti, aby sa umožnilo fotoelektrické
snímanie. Táto značka nesmie prekrývať vyznačenie
stupnice, v prípade potreby môže nahradiť číslicu 0. Táto
značka nesmie ovplyvňovať presnosť odčítania.
5.3 Valčeky a stupnice počítadiel
Priemer valčekov má byť najmenej 16 mm.
Priemer vyznačenej stupnice uvedenej v bode 5.2.2
písm. b), c) musí byť najmenej 16 mm.
5.4 Odčítanie na počítadle
Počítadlo musí byť riešené tak, aby sa na ňom dalo odčítať
jednoduchým zoradením číslic.
5.5 Presúvanie číslic
Každá číslica určitého očíslovaného valčeka sa musí úplne
presunúť o jednu jednotku, keď najbližší nižší očíslovaný
valček dokončí poslednú desatinu svojej otáčky.
5.6 Demontáž počítadla
Plynomer musí byť riešený tak, aby bolo možné počítadlo
ľahko demontovať počas overenia.Oddiel II
Metrologické požiadavky na všetky plynomery
1. Najväčšie dovolené chyby
1.1 Chyba meradla sa vyjadruje relatívnou hodnotou
v percentách ako pomer rozdielu medzi udanou hodnotou
skúšaného meradla a konvenčne pravou hodnotou etalónového
meradla ku konvenčne pravej hodnote etalónového meradla.
Udaná hodnota meradla
- konvenčne pravá hodnota
Chyba v percentách = ---------------------------- .100
konvenčne pravá hodnota
1.2 Tieto chyby platia pre merania vzduchom, ktorého hustota
je 1,2 kg.m-3. Pri normálnych atmosférických podmienkach
sa môže predpokladať, že okolitý vzduch v overovacom
laboratóriu spĺňa tento predpoklad.
1.3 Hodnoty najväčších dovolených chýb sú stanovené
v oddieloch VI a X.
1.4 Ak má plynomer jedno počítadlo udávajúce objem pri
základných podmienkach, konvenčne pravá hodnota pri
referenčných podmienkach sa musí previesť na objem pri
základných podmienkach.
1.5 Ak má plynomer dve počítadlá, jedno udávajúce objem pri
prevádzkových podmienkach a druhé udávajúce objem pri
základných podmienkach, hodnoty najväčších dovolených chýb
platia pre indikačné zariadenie (počítadlo) udávajúce
objem pri prevádzkových podmienkach. Rozdiel chyby merania
stanovený z oboch indikačných zariadení nesmie byť väčší
ako 0,5%.
2. Tlaková strata
2.1 Najväčšie dovolené hodnoty
Najväčšie dovolené hodnoty tlakovej straty pre membránové
plynomery sú stanovené v oddiele VI. Pre rotačné plynomery
bude dovolená tlaková strata stanovená pri skúške typu,
pri turbínových plynomeroch sa tlaková strata neskúša.
3. Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek
3.1 Všeobecné požiadavky
Umiestnenie značiek musí byť volené tak, aby demontáž
časti s umiestnenou značkou spôsobila poškodenie tejto
značky.
3.2 Štítok s údajmi
Štítok s údajmi podľa oddielu I bodu 4 musí byť
zabezpečený overovacou značkou. Demontáž štítku s údajmi
musí byť nemožná bez poškodenia overovacej značky.
3.3 Na všetkých plynomeroch musia byť miesta na umiestnenie
overovacej alebo zabezpečovacej značky na
a) všetkých štítkoch, na ktorých sú informácie predpísané
v oddiele I,
b) všetkých častiach skrinky, ktoré nemôžu byť inak
chránené proti zásahu s možnosťou ovplyvnenia presnosti
merania,
c) pripojeniach odpojiteľných prídavných zariadení alebo
na ochranných zariadeniach uvedených v oddieloch
V a IX.Oddiel III
Metrologická kontrola meradiel - všeobecne pre všetky plynomery
1. Metrologická kontrola plynomerov
Plynomer podlieha štátnej metrologickej kontrole. Táto
zahŕňa
- schválenie typu,
- prvotné overenie,
- následné overenie.
1.1 Schválenie typu
1.1.1 Základnými technickými a metrologickými charakteristikami
uvedenými v rozhodnutí o schválení typu podľa § 11 ods. 3zákona sú minimálny prietok, najväčší prevádzkový tlak,
menovitý vnútorný priemer pripojovacích častí a pri
membránových plynomeroch, menovitá hodnota cyklického
objemu.
1.1.2 V rozhodnutí o schválení typu sa okrem údajov uvedených
v § 11 ods. 3 zákona uvedú ešte tieto údaje:
a) údaje o prídavných zariadeniach uvedených v oddiele
I bode 3.1 a výstupných hriadeľoch uvedených v oddiele
I bode 3.2, ak sú nimi plynomery vybavené,
b) informácia o umiestnení overovacích a zabezpečovacích
značiek a uzáverov, ak treba, tak formou výkresu alebo
fotografie,
c) štítok meradla s príslušnými údajmi,
d) zoznam dokladov prislúchajúcich k rozhodnutiu
o schválení typu,
e) osobitné poznámky.
1.2 Konanie pri schvaľovaní typu
Žiadateľ predloží vykonávateľovi skúšky typu dve vzorky až
šesť vzoriek plynomerov vyhotovených v súlade s typom.
Vykonávateľ skúšky typu môže žiadať plynomery viacerých
veľkostí, ak sa súčasne požaduje schvaľovanie týchto
veľkostí.
V závislosti od výsledku skúšok možno žiadať ďalšie vzorky
plynomerov.
Vzorky plynomerov sa môžu predložiť aj v rozličných
časoch, ale rozhodnutie o schválení typu sa môže vydať až
po predložení a odskúšaní všetkých vzoriek plynomerov.
1.3 Všeobecná prehliadka
1.3.1 Vykonávateľ skúšky typu vykoná vizuálnu prehliadku, pri
ktorej skontroluje, či plynomer spĺňa požiadavky stanovené
v oddieloch I a II, napr. požiadavky na označenia
a nápisy, umiestnenie overovacích a zabezpečovacích
značiek, na indikačné zariadenie (počítadlo) a kontrolný
prvok.
1.3.2 Plynomery určené na skúšanie musia byť pripravené na
činnosť podľa návodu na obsluhu výrobcu.
1.3.3 Na plynomeroch s viacerými počítadlami sa kontroluje
správnosť ich pripojenia a či zodpovedajú dokumentácii
dodanej výrobcom.
1.4 Skúšanie
1.4.1 Vzorky musia byť v súlade s požiadavkami uvedenými
v oddiele II bode 3 a oddiele III bode 1.2.
1.4.2 Skúšky pri teplote okolia
(Krivka chýb)
1.4.2.1 Plynomery majú byť stabilizované pri teplote skúšobne.
1.4.2.2 Plynomery musia byť inštalované na skúšobnej trati podľa
pracovných inštrukcií výrobcu. Potrubia pripojené k vstupu
plynomera musia mať ten istý nominálny rozmer ako
plynomer.
1.4.2.3 Po pripojení plynomera na skúšobnú trať sa skontroluje
tesnosť skúšobnej stanice tak, že sa skúšobná stanica
naplní vzduchom na predpísaný maximálny tlak alebo podtlak
a sleduje sa údaj na tlakomere. Tesnosť je vyhovujúca, ak
po vyrovnaní teplôt skúšobného vzduchu tlak v skúšobnej
stanici neklesá počas 120 sekúnd.
1.4.2.4 Chyby vzoriek plynomerov sa určujú pri hodnotách prietoku
rozložených v pracovnom rozsahu, ktoré sú uvedené
v oddieloch VII a XI.
1.4.2.5 Krivka chýb musí byť v rozsahu najväčších dovolených chýb
stanovených v oddieloch VI a X.
1.4.3 Vzorky plynomerov sa potom podrobia skúške životnosti
(trvanlivosti).
1.4.3.1 Skúška životnosti (trvanlivosti) sa vykoná na plynomeroch
a) G 0,6 až G 10 pri maximálnom prietoku s použitím
vzduchu,
b) G 16 až G 650 podľa možnosti pri maximálnom prietoku
s použitím plynu, na ktorý je plynomer určený, alebo so
vzduchom. Prietok počas skúšky má byť najmenej 0,5
Qmax,
c) väčších ako G 650 podľa pokynov výrobcu.
Ak výrobca preukáže, že materiál plynomera je dostatočne
odolný pri pôsobení plynu, vykonávateľ skúšky typu môže
rozhodnúť, aby sa skúška životnosti (trvanlivosti)
vykonala so vzduchom. 1.4.3.2 Trvanie skúšky životnosti
(trvanlivosti) je pri plynomeroch
a) G 0,6 až G 10:2000 hodín. Skúška životnosti
(trvanlivosti) nemusí byť kontinuálna, ale musí sa
skončiť do 100 dní,
b) G 16 až G 650 také, aby odmeraný objem zodpovedal
maximálnemu prietoku počas 2000 hodín.
Skúška sa musí skončiť do 180 dní.
1.4.4 Po skúške životnosti (trvanlivosti) majú plynomery (okrem
jedného z nich, keď sa skúška vykonala najmenej na troch
plynomeroch) spĺňať túto požiadavku:
1.4.4.1 Krivka chýb musí byť v rozsahu najväčších dovolených chýb
v prevádzke stanovených v oddieloch VI a X.
1.5 Zmena už schváleného typu
Keď sa žiadosť o schválenie typu týka zmeny už schváleného
typu, vykonávateľ skúšky typu, ktorý schválil pôvodný typ,
rozhodne podľa charakteru zmeny, či a v akom rozsahu
uplatní požiadavky bodov 1.2 až 1.4.Oddiel IV
Metódy technických skúšok všeobecne pre všetky plynomery
1. Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky na vykonávanie technických skúšok sú
uvedené v oddiele III.
2. Podmienky okolia
2.1 Priemerná teplota okolia v skúšobnej miestnosti je
definovaná ako aritmetický priemer týchto teplôt
a) teplota okolia pri referenčnom etalóne,
b) teplota okolia pri skúšanom plynomere,
c) teplota vzduchu pri vstupe do meracej trate.
2.2 Podmienky v skúšobnej miestnosti musia byť dostatočne
ustálené. To znamená, že
a) priemerná teplota okolia podľa bodu 2.1 sa nesmie meniť
o viac ako 4 stupne C za 12 hodín a o 2 stupne C za
hodinu,
b) teploty uvedené v bode 2.1 sa nemajú navzájom líšiť
o viac ako 2 stupne C.
2.3 Plynomery možno skúšať bez korekcie teplotného rozdielu
medzi etalónom a skúšaným plynomerom, ak sú splnené tieto
požiadavky:
a) vzduch použitý na skúšanie má vlastnosti okolia,
b) priemerná teplota okolia podľa bodu 2.1 nekolíše o viac
ako 2 stupne C v priebehu 24 hodín a o 0,5 stupňa C za
hodinu,
c) teploty uvedené v bode 2.1 sa vzájomne nelíšia o viac
ako 0,5 stupňa C.
V iných prípadoch sa berú do úvahy korekcie teplotného
rozdielu, ktoré sú uvedené v oddieloch VII a VIII.
2.4 Pred začiatkom skúšok treba skúšané plynomery umiestniť
v skúšobnej miestnosti alebo v priestoroch s teplotou
skúšobnej miestnosti najmenej na 5 hodín, aby sa ich
teplota vyrovnala s teplotou skúšobnej miestnosti.
2.5 Atmosférický tlak v laboratóriu sa meria najmenej raz za
deň.
3. Meracia trať
3.1 Skušobný vzduch
3.1.1 Skúšobný vzduch je čistý, zbavený prachu a oleja.
3.1.2 Teplota skúšobného vzduchu sa nesmie odlišovať od
priemernej teploty okolia o viac ako 0,5 stupňa C.
3.1.3 Relatívna vlhkosť vzduchu je taká, aby nedochádzalo ku
kondenzácii.
3.2 Meranie tlaku
3.2.1 Odbery tlaku pre plynomery pri skúšaní musia byť
umiestnené vo vzdialenosti, ktorá sa rovná priemeru
potrubia pred vstupom do plynomera a priemeru potrubia za
výstupom z plynomera. Pri plynomeroch, ktoré sú vybavené
prípojmi na meranie tlakovej straty, možno merať tlakovú
stratu priamo na prípojoch, ak sa to nedá splniť, treba sa
presvedčiť, či dané meranie tlakov poskytuje správne
hodnoty zodpovedajúce uvedeným miestam na odbery tlakov.
3.2.2 Otvory odberov tlaku musia byť kolmé na os potrubia. Musia
mať priemer najmenej 3 mm. Musí byť zabezpečené, aby
odbery tlakov nezasahovali do prierezu potrubia. Vnútorná
stena potrubia musí byť hladká.
3.2.3 Prístroj, ktorý poskytuje údaj tlakovej straty skúšaného
plynomera, musí udávať priemerný kolísajúci tlak
v plynomere.
3.3 Meranie teploty
Teplota vzťahujúca sa na meraný objem plynu sa meria na
výstupe plynomera.
3.4 Tesnosť
Meracia trať sa testuje na tesnosť v súlade s postupmi
metrologického laboratória.
3.5 Skúšky v sérii
Ak sa plynomery skúšajú v sérii, treba urobiť opatrenia,
aby sa zabránilo vzájomnému ovplyvňovaniu plynomerov.
Účinnosť týchto opatrení sa môže určiť tak, že sa skúšaný
plynomer zo série odskúša jedenkrát v každej polohe trate.
4. Etalóny
4.1 Meracia trať je vybavená etalónmi, ktoré sú vhodné na
skúšanie plynomerov. Pracovný rozsah etalónov zodpovedá
rozsahu skúšaných plynomerov.
4.2 Tlakomery, teplomery, etalónové plynomery použité na
meranie parametrov vstupujúcich do výpočtu určitej
veličiny majú zabezpečenú nadväznosť.
4.3 V kalibračných certifikátoch je uvedený rozsah, v ktorom
sa môžu prístroje používať a uvedená neistota merania.
4.4 Skúšobné pracovisko musí byť schopné určiť neistotu
merania pri overovaní plynomera.
4.5 Najlepšia meracia schopnosť skúšobného zariadenia pre dané
merania musí byť aspoň trikrát menšia, ako je najväčšia
dovolená chyba skúšaného plynomera.Oddiel V
Technické požiadavky na membránové plynomery
1. Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele I.
2. Detaily konštrukcie
2.1 Rozdiel medzi vypočítanou hodnotou cyklického objemu
V meradla a hodnotou tohto objemu udanou na meradle pri
referenčných podmienkach nesmie byť väčší ako +5% tejto
hodnoty.
3. Kontrolný prvok
3.1 Všeobecne
Pre plynomery vybavené počítadlom so súčtovým kontrolným
prvkom podľa oddielu I bodu 5.2.2 nesmie smerodajná
odchýlka presahovať hodnoty uvedené v tabuľke č. 2, pričom
sa vykoná séria najmenej 30-tich po sebe nasledujúcich
meraní. Objem vzduchu pretečeného plynomerom pri meraní sa
musí rovnať 10-násobku nominálneho cyklického objemu
(20-násobku, keď dekadický násobok nominálneho cyklického
objemu je menší ako objem zodpovedajúci jednej otáčke
kontrolného prvku). Skúšky sa vykonajú v rámci schválenia
typu v identických podmienkach pri jednom prietoku v rámci
rozsahu 0,2 Qmax až Qmax.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Označenie plynomera Najväčšia prípustná smerodajná odchýlka
dm3
------------------------------------------------------------------
G 0,6 až G 6 0,2
G 10 až G 65 2
G 100 až G 650 20
------------------------------------------------------------------
3.2 Mechanický kontrolný prvok počítadla
3.2.1 Mechanické indikačné zariadenie (počítadlo) môže byť
integrovaný (zabudovaný) kontrolný prvok podľa oddielu
I bodu 5.2.2 alebo zariadenie, ktoré umožní pripojenie
odoberateľného prvku.
3.2.2 Integrovaný (zabudovaný) kontrolný prvok mechanického
indikačného zariadenia (počítadla) musí mať najväčší
rozsah stupnice a číslovanie stupnice podľa tabuľky č. 3.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------
Označenie Najväčšia hodnota Očíslovaná hodnota
plynomera dielika stupnice
dm3 dm3
-----------------------------------------------------------------
G 0,6 až G 6 0,2 1
G 10 až G 65 2 10
G 100 až G 650 20 100
------------------------------------------------------------------Oddiel VI
Metrologické požiadavky na membránové plynomery
1. Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele II.
2. Merací rozsah
Dovolené hodnoty maximálnych a minimálnych prietokov sú
podľa veľkosti plynomerov uvedené v tabuľke č. 4.
Tabuľka č. 4
------------------------------------------------------------------
Označenie Maximálny Minimálny Priemerná dovolená
plynomera prietok prietok tlaková strata pri
Qmax Qmin maximálnom prietoku
m3.h-1 m3.h-1 Pa
------------------------------------------------------------------
G 0,6 1 0,016
G 1 1,6 0,016
G 1,6 2,5 0,016 200
G 2,5 4 0,025 (220)
G 4 6 0,040
G 6 10 0,060
------------------------------------------------------------------
G 10 16 0,100
G 16 25 0,160 300
G 25 40 0,250 (330)
G 40 65 0,400
------------------------------------------------------------------
G 65 100 0,650
G 100 160 1,000
G 160 250 1,600 400
G 250 400 2,500 (440)
G 400 650 4,000
G 650 1 000 6,500
------------------------------------------------------------------
Plynomer môže mať menšiu hodnotu minimálneho prietoku, ako
je uvedené v tabuľke č. 4, ale táto menšia hodnota sa musí
rovnať jednej z hodnôt uvedených v treťom stĺpci tabuľky
č. 4 alebo sa musí rovnať dekadickému podielu tejto
hodnoty.
3. Najväčšia dovolená chyba
3.1 Pri podmienkach uvedených v oddiele II sú najväčšie
dovolené chyby pri schvaľovaní typu pri prvotnom overení
a následnom overení a hodnoty najväčších dovolených chýb
v prevádzke uvedené v tabuľke č. 5.
Tabuľka č. 5
------------------------------------------------------------------
Prietok Najväčšia dovolená chyba
------------------------------------------------------------------
Pri schvaľovaní typu V prevádzke
a pri overení
---------------------------------------
Qmin <= Q < 0,1 Qmax + -3% -6%, +3%
0,1 Qmax <= Q <= Qmax + -2% + -3%
------------------------------------------------------------------
3.2 Pri overení chyby prietokov medzi 0,1Qmax a Qmax nesmú
presiahnuť 1%, keď majú to isté znamienko.
3.3 Ak najväčšie dovolené krútiace momenty udané na plynomere
podľa oddielu I bodu 3.2.1 alebo 3.2.2 sa použili na náhon
hriadeľa, potom údaj plynomera pre Qmin sa nesmie meniť
o viac ako 1,5%.
3.4 Pre plynomery so zariadením na teplotnú korekciu vybavené
jedným indikačným zariadením (počítadlom), ako je uvedené
v oddiele I bode 5.1.1 písm. c) a v oddiele II bode 1.4,
platí:
3.4.1 Najväčšie dovolené chyby v prevádzke špecifikované
v tabuľke č. 5 (stĺpec pre chyby v prevádzke) sa zväčšia
o + -1%. Najväčšie dovolené chyby pri overení
špecifikované v tabuľke č. 5 (stĺpec pre overovanie) sa
zväčšia o + -0,5% v intervale tsp -5 stupňov C a tsp +5
stupňov C, kde tsp (tsp - špecifická teplota pri
overovaní) je v intervale medzi 15 stupňov C až 25 stupňov
C. Tento interval musí ležať v rozsahu teplôt merania
vyznačenom na štítku plynomera.
3.4.2 Pre interval rozsahu teplôt merania vyznačeného na štítku
plynomera, ale mimo intervalu definovaného
v predchádzajúcom bode, (t.j. napr. v intervale tmin až
15 stupňov C a v intervale 25 stupňov C až tmax, ak je tsp
= 20 stupňov C), sú najväčšie dovolené chyby uvedené
v tabuľke č. 5 zväčšené o 1%.
3.4.3 Dodržiavanie požiadavky bodov 3.4.1 a 3.4.2. sa má
kontrolovať pri teplotách v intervaloch tmin až tmin +2
stupne C, alebo tmax -2 stupne C až tmax.
3.4.4 Overovanie plynomerov so zariadením na teplotnú korekciu
sa vykonáva podľa metódy v oddiele VIII.
4. Tlaková strata
Celková tlaková strata plynomera pri prietoku vzduchu
s hustotou 1,2 kg.m-3 a prietoku Qmax nesmie v priemere
prekročiť hodnoty udané v tabuľke č. 4, kde hodnoty
v zátvorkách sú odporúčané pre priemernú tlakovú stratu
v prevádzke.Oddiel VII
Metódy technických skúšok membránových plynomerov
1. Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddieloch III a IV.
2. Schvaľovanie typu
2.1 Skúšanie
2.1.1 Všeobecne
Všeobecné požiadavky na skúšanie sú uvedené v oddiele IV.
2.1.2 Pred začatím skúšania sa nechá plynomer zabiehať pri
maximálnom prietoku. Objem pretečený cez plynomer musí byť
najmenej 50-násobkom cyklického objemu plynomera. Skutočné
trvanie zábehu môže závisieť od času, ktorý uplynul
odvtedy, keď bol plynomer poslednýkrát v činnosti.
2.1.3 Plynomer sa prednostne skúša s objemom vzduchu, ktorý sa
rovná celému násobku cyklického objemu plynomera. Ak to
nie je možné, objem vzduchu prechádzajúci cez plynomer sa
volí tak, aby vplyv zmien cyklického objemu bol menší ako
0,2% pri skúšaní pri prietokoch od 0,1 Qmax až Qmax
a 0,4% pri skúšaní pri prietokoch menších ako 0,1 Qmax.
2.1.4 Ak sa skúša viac plynomerov v sérii, priemerný vstupný
tlak každého plynomera sa môže merať alebo stanoviť
výpočtom z tlakovej straty všetkých plynomerov, aby sa
vypočítal vplyv na pretečený objem pri klesajúcom tlaku na
meracej trati.
2.1.5 Chyby sa určia ako priemerné hodnoty z najmenej šiestich
meraní pri danom prietoku, trikrát s klesajúcim prietokom
a trikrát so stúpajúcim prietokom.
2.1.6 Chyby musia byť pri každom prietoku v hraniciach
tolerancií uvedených v oddiele VI tabuľke č. 5.
2.1.7 Počas skúšky sa odčíta tlaková diferencia medzi vstupom
a výstupom plynomera pri Qmax na kontrolu priemernej
tlakovej straty plynomera (pozri oddiel VI tabuľku č. 4).
2.1.8 Pri hodnotách prietoku medzi Qmin až 2 Qmin a pri
prietokoch 0,2 Qmax a Qmax sa určia chyby najmenej
šesťkrát, nezávisle pri každom prietoku. Ďalej sa
minimálne dvakrát vykoná skúška pri prietokoch 3 Qmin,
0,1 Qmax, 0,4 Qmax, 0,7 Qmax. Skutočný prietok sa nesmie
líšiť od menovitého o viac ako 5%. Pre prietoky 0,2 Qmax
a Qmax nesmie byť rozdiel medzi jednotlivými chybami pri
každej hodnote skúšobného prietoku väčší ako 0,6%.
2.1.9 Okrem toho rozdiel medzi minimom a maximom krivky chýb ako
funkcie prietoku Q nesmie presahovať 2% v rozsahu od 0,1
Qmax do Qmax.
2.1.10 Smerodajná odchýlka údaja počítadla minimálne jedného
skúšaného plynomera sa kontroluje podľa oddielu V pri
jednom prietoku v rámci rozsahu 0,2 Qmax až Qmax.
2.2 Ďalšie zariadenia
2.2.1 Ak je plynomer vybavený predplatným zariadením, skúša sa,
či toto zariadenie nemá vplyv na metrologické parametre
plynomera (oddiel I bod 3.1).
2.2.2 Ak je plynomer vybavený generátorom impulzov, skontroluje
sa jeho správna funkcia a počet impulzov na jednotku
objemu (oddiel I bod 3.1).
2.2.3 Ak je plynomer vybavený výstupným pohonným hriadeľom,
skontroluje sa, či spojenie medzi meracím zariadením
a prevodom ostalo bez zmeny pri pôsobení krútiaceho
momentu trikrát väčšieho, ako je najväčší dovolený
krútiaci moment Mmax (oddiel I bod 3.2.4). Podobne sa
kontroluje, či chyba pri Qmin sa nemení viac, ako je
stanovené v oddiele I, ak je hriadeľ zaťažený najväčším
dovoleným krútiacim momentom Mmax.
2.2.4 Na splnenie požiadaviek bodu 2.2.3 plynomery s jedným
pohonným hriadeľom alebo viacerými pohonnými hriadeľmi sa
skúšajú v počte troch kusov z každej veľkosti so vzduchom
s hustotou 1,2 kg.m-3.
Pri plynomere s viacerými pohonnými hriadeľmi sa skúška
vykoná na hriadeli, ktorý poskytuje najnepriaznivejší
výsledok.
Pri plynomeroch s tou istou veľkosťou najmenšia hodnota
krútiaceho momentu získaná počas skúšky sa použije ako
najväčšia dovolená hodnota krútiaceho momentu.
2.2.5 Ak typ plynomera zahŕňa rozdielne veľkosti, skúška
krútiaceho momentu sa vykoná na plynomeroch s najmenšou
veľkosťou za predpokladu, že ten istý krútiaci moment je
špecifikovaný pre väčšie plynomery a že ich pohonný
hriadeľ má rovnakú alebo väčšiu hodnotu najväčšieho
dovoleného krútiaceho momentu.
2.3 Membránové plynomery so zabudovanými zariadeniami na
teplotnú korekciu
2.3.1 Všeobecne.
2.3.1.1 Pri plynomeroch so zabudovaným zariadením na teplotnú
korekciu sa vykonajú všetky skúšky, ktoré sa vykonávajú
pri schvaľovaní typu plynomerov bez teplotnej korekcie.
2.3.2 Okrem skúšok pri teplote laboratória sa plynomery podrobia
skúškam pri minimálnej a maximálnej teplote.
Etalón musí byť vždy v prevádzke pri teplote, pri ktorej
sa kalibroval.
2.3.2.1 Postup skúšania
a) najprv sa začne séria meraní od najnižšej teploty so
stúpaním teploty pri prietokoch 0,2 Qmax a 0,7 Qmax,
b) nasleduje séria meraní od najvyššej teploty s klesaním
teploty pri prietokoch 0,2 Qmax a 0,7 Qmax.
2.3.2.2 Rozdiel teploty okolia plynomera a skúšobného vzduchu na
vstupe do plynomera je menší ako 1 stupeň C a teplota sa
udržiava ustálená v rozmedzí + -0,5 stupňa C pri danom
nastavení teploty. Vlhkosť skúšobného vzduchu musí byť
taká, aby sa nevyskytla kondenzácia.
2.3.2.3 Skúšky pri rôznych teplotách sa opakujú dvakrát pri danom
prietoku a teplote.
2.3.2.4 Priemerná chyba pri každej skúšobnej teplote musí byť
v toleranciách uvedených v oddiele VI bode 3.4.
2.3.2.5 Pri malej zmene konštrukcie plynomera už schváleného typu
stačí vykonať pri membránových plynomeroch so zariadením
na teplotnú korekciu skúšky v teplotnej komore v menšom
rozsahu, t.j. napr. len pri prietoku 0,2 Qmax.
2.4 Skúška stálosti
2.4.1 Ak je plynomer pri dlhodobom skúšaní v prevádzke mimo
pracoviska vykonávateľa skúšky, je opatrený overovacími
a zabezpečovacími značkami (plombami).
2.4.2 Výsledná krivka chýb
2.4.2.1 Podmienky pri určovaní výslednej krivky chýb musia byť
rovnaké ako pri prvej skúške metrologických parametrov.
Skúšky sa vykonajú na tej istej meracej trati, na ktorej
bola urobená krivka chýb pri prvej skúške metrologických
parametrov.
2.4.2.2 Chyby sa určia pri prietokoch v rozsahu Qmin až 2 Qmin
a pri prietokoch 0,2 Qmax a Qmax dvakrát, raz pri
stúpajúcom a raz pri klesajúcom prietoku. Skutočný prietok
sa nesmie líšiť od menovitého o viac ako 5%. Hodnoty chýb
sa určia podľa oddielu VII bodu 2.1.8 a nesmú presahovať
hodnoty platné pre prevádzku uvedené v oddiele VI bode 3
tabuľke č. 5.
2.4.3 Ak sa výrazne zmenila tlaková strata pri Qmin, plynomer
treba preskúmať, aby sa zistila možná príčina.
2.5 Záver
Ak skúšané plynomery preukázali, že ich vlastnosti spĺňajú
všetky požiadavky na schválenie typu, vydá sa rozhodnutie
o schválení typu.
2.6 Kontrolné meranie týkajúce sa plynomerov so zabudovanými
zariadeniami na teplotnú korekciu
Pri kontrolnom meraní (napríklad pri reklamácii odberateľa
plynu) sa plynomery musia najprv odskúšať pri teplote (20
+ -5) stupňov C pri prietokoch Qmin, 0,2 Qmax a Qmax. Pred
touto skúškou musí plynomermi pri prietoku 0,2 Qmax
pretiecť asi 30 dm3 vzduchu.
Ak výsledky meraní ležia mimo zúžených hraníc najväčších
dovolených chýb v prevádzke, ale vnútri hraníc najväčších
dovolených chýb v prevádzke, môže žiadateľ dodatočne
požadovať skúšku pri tmin a tmax pri prietoku 0,2 Qmax.
Zúžené hranice najväčších dovolených chýb v prevádzke sú
uvedené v tabuľke č. 6 a hranice najväčších dovolených
chýb v prevádzke sú uvedené v tabuľke č. 7.
Tabuľka č. 6
------------------------------------------------------------------
Prietok Q
Skúšobná teplota ----------------------------------------
Qmin 0,2 Qmax Qmax
------------------------------------------------------------------
(20 + -5) stupňov C + -6% + -4% + -4%
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 7
------------------------------------------------------------------
Prietok Q
Skúšobná teplota
---------------------------------------
Qmin 0,2 Qmax Qmax
------------------------------------------------------------------
(20 + -5) stupňov C + -7% + -5% + -5%
------------------------------------------------------------------
(tmin -0 +2) stupne C
(tmax -2 +0) stupne C - + -6% -
------------------------------------------------------------------Oddiel VIII
Metódy skúšania pri overovaní membránových plynomerov
1. Prvotné overenie
1.1 Príprava
1.1.1 Plynomery musia byť stabilizované pri teplote skúšobne.
1.1.2 Ak sú plynomery prinesené do skúšobne z prostredia
s nižšou teplotou, musí sa zabezpečiť, aby v nich
nekondenzovala voda.
1.1.3 Ak sú plynomery opatrené mechanickým indikačným zariadením
(počítadlom), skontroluje sa funkčnosť pretáčania valčekov
z pozície všetkých valčekov na číslici 9 na pozíciu
všetkých valčekov na číslici 0.
1.1.4 Pred overením sa preveria všetky označenia a nápisy na
plynomere.
1.1.5 Pred overením sa skontroluje, či vzhľad a štítok plynomera
zodpovedajú schválenému typu.
1.1.6 Ak majú plynomery prídavné zariadenia, treba sa
presvedčiť, či sú tieto zariadenia správne pripojené a či
zodpovedajú dokumentácii, ktorú dodal výrobca.
1.2 Postup pri overení
1.2.1 Meracia trať sa podrobí skúške tesnosti podľa metodiky
laboratória.
1.2.2 Pred začatím overovania musí byť plynomer v prevádzke pri
maximálnom prietoku. Objem pretečený cez plynomer musí byť
najmenej 50-násobkom cyklického objemu plynomera.
1.2.3 Skúška presnosti
1.2.3.1 Plynomer sa považuje za vyhovujúci požiadavkám na
najväčšie dovolené chyby, ak sú tieto požiadavky splnené
pri prietokoch Qmin až 2 Qmin, 0,2 Qmax a Qmax. Skutočný
prietok sa nesmie líšiť od menovitého o viac ako 5%.
1.2.3.2 Ak sa skúšanie vykonalo pri iných prietokoch, treba
zaručiť, že skúšanie bolo prinajmenej rovnocenné tomu,
ktoré je uvedené v bode 1.2.3.1.
1.2.4 Následné overenie
Následné overenie sa vykonáva rovnakým spôsobom ako
prvotné overenie.
1.2.5 Plynomer sa prednostne overuje pri pretečených objemoch
vzduchu, ktoré sú celistvými násobkami cyklického objemu
plynomera.
1.2.6 Pri každom prietoku musí byť chyba v toleranciách
uvedených v oddiele VI.
1.2.7 Počas overovania pri Qmax sa musí odčítať tlaková
diferencia medzi vstupom a výstupom plynomera, aby sa
mohla skontrolovať celková priemerná tlaková strata
plynomera, a zistiť, či je v súlade s ustanoveniami
v oddiele VI.
1.2.8 Ak sa overuje plynomer bez počítadla alebo so zariadením,
ktoré nahrádza počítadlo, najmenej jedno meranie sa musí
opakovať s počítadlom umiestneným na plynomere.
Uprednostňuje sa prietok Qmax. Z oboch meraní sa dá určiť
chyba a tlaková strata plynomera s počítadlom a bez neho.
Ak rozdiel oboch chýb je väčší ako 0,6%, potom všetky
skúšky presnosti sa majú vykonať s počítadlom umiestneným
na plynomere.
1.2.9 Ak je plynomer vybavený generátorom impulzov, má sa overiť
počet impulzov na jednotku objemu.
1.2.10 Ak je plynomer vybavený výstupnými hnacími hriadeľmi, na
ktoré nie sú pripojené ďalšie zariadenia, skontroluje sa,
či tieto hriadele sú vhodne chránené proti vonkajšiemu
ovplyvňovaniu (oddiel I bod 3.2.3).
1.2.11 Ak sa plynomer nastavuje pomocou výmenných prevodových
koliesok, musí sa najmenej pri jednom prietoku opakovane
overiť, či boli vložené správne kolieska a správnym
spôsobom. Opakované overenie sa uskutočňuje prednostne pri
prietoku Qmax. Výsledok sa posúdi porovnaním chýb
a tlakových strát pred výmenou a po výmene koliesok.
1.2.12 Po overení sa plynomer zabezpečí overovacou značkou.
1.3 Postup pri overení plynomerov so zabudovaným zariadením na
teplotnú korekciu
1.3.1 Pri skúške plynomera so simuláciou rôznych teplôt okolia,
teplota okolia plynomera a teplota skúšobného vzduchu na
vstupe musia byť rovnaké alebo sa môžu líšiť najviac o 1
stupeň C. Majú sa udržiavať konštantné na určitej hodnote
s odchýlkou menšou ako + -0,5 stupňa C. Vlhkosť skúšobného
vzduchu je taká, aby sa nevyskytla kondenzácia. Prietok
musí byť 0,2 Qmax.
1.3.2 Postup A - Celková skúška všetkých plynomerov
1.3.2.1 Priebeh skúšky
Všetky plynomery sa skúšajú pri teplote (20 + -5) stupňov
C pri prietokoch Qmin až 2 Qmin, 0,2 Qmax a Qmax. Pri
hraničných hodnotách teploty tmin (dolná hraničná hodnota
teploty) a tmax (horná hraničná hodnota teploty) sa
skúšajú všetky plynomery iba pri prietoku 0,2 Qmax.
Hranice najväčších dovolených chýb pri overovaní sú
uvedené v tabuľke č. 8.
Tabuľka č. 8
------------------------------------------------------------------
Prietok
Skúšobná teplota ---------------------------------------
Qmin až 2 Qmin 0,2 Qmax Qmax
------------------------------------------------------------------
(20 + -5) stupňov C + -3,5% + -2,5% + -2,5%
------------------------------------------------------------------
(tmin -0 +2) stupne C
(tmax -2 +0) stupne C - + -3% -
------------------------------------------------------------------
1.3.3 Postup B - Skúška náhodným výberom
1.3.3.1 Výber dávok pre skúšku
Do dávok sa dávajú plynomery rovnakej konštrukcie
a veľkosti a musia byť nastavené na rovnaký teplotný
rozsah. Z takýchto plynomerov sa môžu vytvoriť dávky
s maximálnym počtom 500 plynomerov. Z každej dávky sa
náhodne vyberie 5 plynomerov na náhodnú skúšku. Na skúšku
pri teplote (20 + -5) stupňov C sa môžu vybrať 2 prídavné
rezervné plynomery.
1.3.3.2 Skúška náhodne vybraných plynomerov
Náhodne vybrané plynomery sa najskôr skúšajú pri teplote
(20 + -5) stupňov C a ich chyby nesmú prekročiť najväčšie
dovolené chyby podľa tabuľky č. 9. Ak chyba plynomera pri
teplote (20 + -5) stupňov C je väčšia ako najväčšia
dovolená chyba, možno siahnuť po rezervnom plynomere.
Následne sa skúšajú náhodne vybrané plynomery ešte pri
0,2 Qmax na hraničných hodnotách teplôt tmin a tmax a ich
chyby nesmú prekročiť najväčšie dovolené chyby podľa
tabuľky č. 9. Pri tejto skúške sa na znamienko neberie
ohľad.
Tabuľka č. 9
------------------------------------------------------------------
Prietok
Skúšobná teplota ---------------------------------------
Qmin až 2 Qmin 0,2 Qmax Qmax
------------------------------------------------------------------
(20 + -5) stupňov C + -2,5% + -1,5% + -1,5%
------------------------------------------------------------------
(tmin -0 +2) stupne C
(tmax -2 +0) stupne C - + -2,5% -
------------------------------------------------------------------
Nastavenie plynomera po skúške pri teplotných hraniciach
tmin a tmax je neprípustné.
1.3.3.3 Počet chybných plynomerov
Pri skúške na teplotných hraniciach tmin a tmax musia
všetky plynomery vyhovieť, inak sa celá dávka zamietne,
alebo sa vykoná skúška podľa postupu A.
1.3.3.4 Skúška zvyšných plynomerov z dávky
Zvyšné plynomery z dávky sa skúšajú pri teplote (20 + -5)
stupňov C pri prietokoch Qmin až 2 Qmin, 0,2 Qmax a Qmax.
Chyby plynomerov pritom nesmú prekročiť najväčšie dovolené
chyby udané v tabuľke č. 10.
Tabuľka č. 10
------------------------------------------------------------------
Prietok Q Qmin až 2 Qmin 0,2 Qmax Qmax
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba + -2,5% + -1,5% + -1,5%
------------------------------------------------------------------
Plynomery, ktorých chyby pri tejto skúške prekročili
najväčšie dovolené chyby, vyhovejú skúške len vtedy, keď
budú podrobené celkovej skúške podľa postupu A.
Ak skúška zvyšných plynomerov pokračuje v inej skúšobni,
treba vystaviť protokol o vykonanej skúške.
1.3.4 Následné overenie
Pri následnom overení sa plynomery skúšajú pri teplote
(20 + -5) stupňov C pri prietokoch Qmin až 2 Qmin, 0,2
Qmax a Qmax. Chyby plynomerov pritom nesmú prekročiť
najväčšie dovolené chyby udané v tabuľke č. 11.
Tabuľka č. 11
-----------------------------------------------------------------
Prietok Q Qmin až 2 Qmin 0,2 Qmax Qmax
-----------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba + -2,5% + -1,5% + -1,5%
-----------------------------------------------------------------
Plynomery, ktorých chyby pri tejto skúške prekročili
najväčšie dovolené chyby, vyhovejú skúške len vtedy, ak
budú podrobené celkovej skúške podľa postupu A.Oddiel IX
Technické požiadavky na rotačné plynomery a turbínové plynomery
1. Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele I.
2. Konštrukcia
2.1 Rotačné plynomery
2.1.1 Rotačné plynomery musia mať na vstupe a na výstupe tesne
pri pripojení (prírubách), prípadne priamo na prírubách
odbery statického tlaku (rúrkové vývody) slúžiace na
meranie tlakovej straty. Tlak meraný na vstupe predstavuje
meraný (referenčný) tlak, ak nie je plynomer vybavený
osobitným odberom označeným ako referenčný.
2.2 Turbínové plynomery
2.2.1 Turbínové plynomery musia mať odbery statického tlaku
umožňujúce určenie tlaku (v prípade potreby nepriame)
bezprostredne pred vstupom do turbínového kolesa. Uvedený
odber tlaku predstavuje meraný (referenčný) tlak.
2.2.2 Ak je dýza pred turbínovým kolesom, turbínový plynomer
môže mať okrem odberu požadovaného podľa bodu 2.2.1 aj
druhý odber tlaku bezprostredne pred touto dýzou tak, že
tlakový spád na tejto dýze sa môže merať.
2.3 Odbery tlakov
2.3.1 Otvory na odbery tlakov musia mať priemer najmenej 3 mm.
V prípade, že odbery tlakov majú tvar štrbiny, tieto
štrbiny musia mať šírku najmenej 2 mm v smere prúdenia
a prierez najmenej 10 mm2.
2.3.2 Odbery tlakov musia byť vybavené prostriedkami na
plynotesné uzavretie.
2.3.3 Miesto na odber meraného (referenčného) tlaku je výrazne
a neodstrániteľne označené "pm", ostatné odbery tlakov
možno označiť "p".
2.4 Zabudované zariadenie na teplotnú korekciu
2.4.1 Rotačné plynomery môžu mať zabudované zariadenie na
teplotnú korekciu, ktoré koriguje objem pri prevádzkovej
teplote na objem pri základnej teplote alebo ktoré
koriguje objem pri prevádzkových (pracovných) podmienkach
na objem pri základných podmienkach.
3. Kontrolný prvok
3.1 Ak má plynomer mechanický kontrolný prvok podľa oddielu
I bodu 5.2.2, hodnota dielika stupnice a číslovanie
stupnice zodpovedá tabuľke č. 12.
Tabuľka č. 12
-------------------------------------------------------------------
Označenie plynomera Najväčšia hodnota dielika Očíslovaná hodnota
(m3) stupnice (m3)
-------------------------------------------------------------------
do G 10 0,0002 0,001
G 10 až G 65 0,002 0,01
G 100 až G 650 0,02 0,1
G 1 000 až G 6 500 0,2 1
G 10 000 a väčšie 2 10
-------------------------------------------------------------------
3.2 zrušený od 1.2.2002Oddiel X
Metrologické požiadavky na rotačné plynomery a turbínové plynomery
1. Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele II.
2. Hodnoty prietoku
Dovolené hodnoty prietoku rotačných plynomerov
a turbínových plynomerov zodpovedajú údajom v tabuľke
č. 13 (hodnoty prietoku sú stanovené pre vzduch s hustotou
1,2 kg.m-3). Prípustné sú aj hodnoty minimálneho prietoku
pre plynomery s pracovným rozsahom väčším ako 1:30, t.j.
Qmin < 0,03 Qmax, ktoré sa musia uviesť v rozhodnutí
o schválení typu.
Tabuľka č. 13
------------------------------------------------------------------
Označenie Qmin (m3.h-1) Q Qmax
plynomera ---------------------------- (m3.h-1) (m3.h-1)
pri pri pri
1:30 1:20 1:10
------------------------------------------------------------------
G 10 0,5 0,8 1,6 10 16
G 16 0,8 1,3 2,5 16 25
G 25 1,3 2 4 25 40
G 40 2 3,2 6,5 40 65
G 65 3 5 10 65 100
G 100 5 8 16 100 160
G 160 8 13 25 160 250
G 250 13 20 40 250 400
G 400 20 32 65 400 650
G 650 32 50 100 650 1 000
G 1 000 50 80 160 1 000 1 600
G 1 600 75 130 250 1 600 2 500
G 2 500 120 200 400 2 500 4 000
G 4 000 195 320 650 4 000 6 500
G 6 500 300 500 1 000 6 500 10 000
G 10 000 480 800 1 600 10 000 16 000
------------------------------------------------------------------
3. Najväčšie dovolené chyby
3.1 Podľa podmienok uvedených v oddiele II sú najväčšie
dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 14.
Tabuľka č. 14
------------------------------------------------------------------
Prietok Q Najväčšie dovolené chyby
(m3.h-1) --------------------------------------------------
pri overení v prevádzke
------------------------------------------------------------------
Qmin <= Q < Qt + -2% + -3%
Qt <= Q <= Qmax + -1% + -1,5%
------------------------------------------------------------------
Hodnoty pre prechodový prietok Qt, t.j. pre prietok, pri
ktorom sa menia hodnoty najväčších dovolených chýb, sú
v tabuľke č. 15.
Tabuľka č. 15
------------------------------------------------------------------
Pracovný rozsah Qt
------------------------------------------------------------------
1:10 0,20 Qmax
1:20 0,20 Qmax
1:30 0,15 Qmax
1:50 0,10 Qmax
Väčšie ako 1:50 0,10 Qmax
------------------------------------------------------------------
3.2 Pri prvotnom overení musí byť plynomer nastavený tak, aby
stredná váhová chyba bola tak tesne pri nule, ako to
nastavenie a najväčšia dovolená chyba dovoľujú.
Stredná váhová chyba WME sa vypočíta:
n Q1
Suma ----- . E1
i=1 Qmax
WME = ---------------------------- ,
n Q1
Suma -----
i=1 Qmax
Qi
kde ---- je váhový súčiniteľ,
Qmax
Ei je chyba pri prietoku Qi, ako je špecifikovaná
v oddiele III bode 1.1
(ak Qi = Qmax, použije sa váhový súčiniteľ 0,4
namiesto 1),
WME môže mať hodnoty medzi -0,4% a +0,4%.
Poznámka: Pri zmene nastavenia netreba opakovať všetky
skúšky. Stačí zopakovať skúšku pri jednom
prietoku a ostatné nové hodnoty Ei vypočítať
z predchádzajúcich skúšok.
3.3 Ak najväčšie dovolené krútiace momenty vyznačené na
plynomere podľa oddielu I bodov 3.2.1 a 3.2.2 sú
aplikované na pohonné hriadele, údaj plynomera pri
minimálnom prietoku Qmin pri skúškach so vzduchom
s hustotou 1,2 kg.m-3 a pri tlaku okolia nesmie spôsobiť
väčšiu zmenu hodnôt, ako je uvedené v tabuľke č. 16.
Tabuľka č. 16
------------------------------------------------------------------
Hodnota Qmin Dovolená odchýlka údaja pri Qmin
------------------------------------------------------------------
0,02 Qmax 1%
0,03 Qmax 1%
0,05 Qmax 1%
0,10 Qmax 0,5%
------------------------------------------------------------------Oddiel XI
Metódy technických skúšok rotačných plynomerov a turbínových plynomerov
1. Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddieloch III a IV.
2. Skúšanie pri schvaľovaní typu
2.1 Všeobecné požiadavky na schvaľovanie typu sú uvedené
v oddiele III.
2.1.1 Typ plynomera a jeho vzorky musia spĺňať požiadavky
oddielu I bodov 2 až 5.
2.1.2 Okrem toho rozdiel medzi maximom a minimom krivky chýb ako
funkcie prietoku Q v rozsahu prietoku 0,4 Qmax až Qmax
nesmie pri žiadnom plynomere prekročiť 1%.
2.1.3 Plynomery sa inštalujú v meracej trati podľa návodu
výrobcu. Potrubia pripojené na vstup a výstup plynomera
musia mať ten istý menovitý rozmer ako plynomer.
2.1.4 Krivka chýb skúšaných plynomerov sa určí minimálne pri
siedmich prietokoch. Tieto prietoky sú zhodné s prietokmi
stanovenými pri overovaní a sú uvedené v oddiele XII bode
3.1. Ak je počet takto stanovených prietokov menší ako 7,
skúšajúci môže zvoliť ďalšie prietoky tak, aby počet
prietokov, pri ktorých sa vykonáva skúška typu, bol
minimálne 7.
Skúšobný prietok sa nesmie líšiť od menovitého viac ako
o 5%.
Hodnoty chýb sa určia podľa oddielu X bodu 3.
Ak pri nastavenom skúšobnom prietoku uvedenom v oddiele
XII bode 3 nastanú rezonančné kmity, treba skúšobný
prietok zmeniť o takú hodnotu, aby sa vylúčil vplyv
rezonancie. V prípade potreby sa musí chyba pri žiadanom
prietoku určiť pri nižšom a vyššom prietoku interpoláciou.
2.2 Skúška na nepravidelné prúdenie pre turbínové plynomery sa
vykoná podľa príslušného medzinárodného odporúčania.
2.2.1 Počas skúšky posuv krivky chýb nesmie prekročiť 0,33%.
2.2.2 Ak konštrukcia turbínových plynomerov je pre všetky
rozmery podobná, stačí skúška na nepravidelné prúdenie pre
dve veľkosti.
2.3 Skúška životnosti (trvanlivosti)
2.3.1 Typy a vzorky rotačných plynomerov a turbínových
plynomerov sa podrobia skúške životnosti (trvanlivosti).
Táto skúška sa vykoná pri najväčšom prietoku so vzduchom
alebo plynom.
2.3.2 Skúška životnosti (trvanlivosti) trvá tak dlho, kým každý
plynomer odmeria objem plynu zodpovedajúci 1 000 hodinám
činnosti plynomera pri najväčšom prietoku. Skúška sa
skončí do dvoch mesiacov.
2.3.3 Po skúške životnosti (trvanlivosti) musia plynomery, ak
boli skúšané so vzduchom s hustotou 1,2 kg.m-3
a s použitím toho istého etalónu, aký bol použitý pred
skúškou životnosti (trvanlivosti), spĺňať tieto podmienky:
a) hodnoty chýb určené pri prietokoch špecifikovaných
v tomto oddiele sa nesmú líšiť viac ako o 0,5% od chýb
zistených pred skúškou životnosti (trvanlivosti),
b) pri prietokoch medzi 0,4 Qmax a Qmax nesmie rozdiel
medzi maximom a minimom krivky chýb prekročiť 1,5%.
2.4 Plynomery s pohonnými hriadeľmi
2.4.1 Ak rotačné plynomery a turbínové plynomery majú jeden
pohonný hriadeľ alebo viac pohonných hriadeľov, musia sa
skúšať najmenej tri plynomery z každej veľkosti so
vzduchom s hustotou 1,2 kg.m-3 podľa požiadavky oddielu
I bodu 3.2.4.
Ak rotačné plynomery a turbínové plynomery majú viac
pohonných hriadeľov, skúška sa má vykonať na pohonnom
hriadeli, ktorý poskytuje najhoršie výsledky.
Ak sú do typu zahrnuté plynomery rôznych veľkostí, skúška
krútiaceho momentu sa má vykonať iba na plynomeroch
najmenšieho rozmeru pod podmienkou, že ten istý krútiaci
moment je špecifikovaný pre väčšie plynomery a že výstupné
hriadele majú také isté väčšie výstupné konštanty.Oddiel XII
Metódy skúšania pri overovaní rotačných plynomerov a turbínových plynomerov
1. Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele III.
2. Overenie
2.1 Plynomery sa overujú, aby sa zistilo, či zodpovedajú
schválenému typu a spĺňajú požiadavky oddielov IX, X a XI.
2.2 Plynomery sa musia predložiť v pracovnom vyhotovení
a musia byť vybavené všetkým, čo je potrebné na vykonanie
ich overenia, vrátane zabezpečovacích značiek.
3. Skúšky presnosti
3.1 Plynomer spĺňa podmienky overenia, ak sa skúša pri týchto
prietokoch:
a) pre plynomery s pracovným rozsahom 1:10
Qmin, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax,
b) pre plynomery s pracovným rozsahom 1:20
Qmin, 0,1 Qmax, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax,
c) pre plynomery s pracovným rozsahom 1:30
Qmin, 0,05 Qmax, 0,1 Qmax, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,7
Qmax, Qmax,
d) pre plynomery s pracovným rozsahom 1:50 a viac
Qmin, 0,05 Qmax, 0,15 Qmax, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,70
Qmax, Qmax,
a nie sú prekročené najväčšie dovolené chyby.
Ak sa overenie vykoná pri iných prietokoch, musí byť
najmenej také účinné ako to, ktoré je už uvedené.
3.2 Plynomer možno overiť pomocou iného plynu ako vzduch a aj
v iných podmienkach, než sú podmienky blízke okoliu,
napríklad sa môže overiť zemným plynom pri tlakoch
blízkych prevádzkovému tlaku v mieste merania.PRÍL.14
ELEKTROMERY
Prvá časť
1. Táto vyhláška sa vzťahuje na tieto meradlá:
a) jednofázové a viacfázové
striedavé dynamické (indukčné) elektromery (vrátane dvojtarifných) na priame meranie
spotreby elektrickej energie,
b) jednofázové a viacfázové striedavé dynamické (indukčné) elektromery na nepriame
meranie (pripojené cez meracie transformátory) spotreby elektrickej energie,
c) striedavé dynamické (indukčné) elektromery s mechanickým prídavným zariadením
na meranie nadspotreby, meranie maxima a viactarifné elektromery,
d) jednofázové a viacfázové striedavé statické elektromery s elektronickým meracím
systémom,
e) striedavé statické elektromery alebo striedavé dynamické (indukčné) elektromery
s elektronickým prídavným zariadením na meranie nadspotreby, meranie maxima a viactarifné
elektromery.
2. Elektromery podľa bodu 1 písm. a) určené na trh členských štátov Európskej
únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú
zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti
sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.
3. Všetky druhy elektromerov podľa bodu 1 určené na vnútorný trh Slovenskej
republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky; podrobnosti
sú uvedené v tejto prílohe. Národné technické požiadavky, metrologické požiadavky,
metódy technických skúšok a metódy skúšania pri prvotnom overovaní elektromerov sú
zhodné s požiadavkami, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy,
pričom jednotlivé ustanovenia sa dopĺňajú podľa tretej časti tejto prílohy.
4. Elektromery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní
sú uvedené v druhej a tretej časti tejto prílohy.
5. Elektromery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
6. Elektromery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
7. Elektromery počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému
overeniu.
8. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní elektromerov určených na trh členských štátov Európskej
únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú
zmluvu
1. DEFINÍCIE NIEKTORÝCH POJMOV
1.1 Ovplyvňujúca veličina alebo činiteľ
Ľubovoľná veličina vo všeobecnosti okrem elektromera,
ktorá by mohla ovplyvniť jeho funkčné vlastnosti.
1.2 Zmena chyby ako dôsledok ovplyvňujúcej veličiny
Rozdiel medzi chybami elektromera v percentách, v ktorom
len jedna ovplyvňujúca veličina postupne dosahuje dve
určité hodnoty, z ktorých jedna je referenčnou hodnotou.
1.3 Referenčná hodnota ovplyvňujúcej veličiny
Hodnota tejto veličiny, na ktorej základe sú stanovené
určité vlastnosti elektromerov.
1.4 Základný prúd (Ib)
Hodnota prúdu, podľa ktorej je stanovená príslušná
prevádzka elektromeru.
1.5 Maximálny prúd (Imax)
Maximálna hodnota prúdu, pri ktorej musí elektromer
vyhovovať požiadavkám tejto vyhlášky.
1.6 Činiteľ skreslenia
Pomer efektívnej hodnoty harmonického obsahu získaný
odpočítaním základného činiteľa od nesínusového priebehu
striedavej veličiny a efektívnej hodnoty veličiny
nesínusového priebehu. Činiteľ skreslenia je obvykle
vyjadrený v percentách.
1.7 Menovité otáčky
Menovitá rýchlosť otáčania rotora vyjadrená v otáčkach
za minútu za referenčných podmienok elektromera, ktorým
tečie menovitý prúd pri jednotkovom účinníku.
1.8 Menovitý moment
Menovitá hodnota momentu pôsobiaceho na rotor, aby sa
udržal v pokoji vzhľadom na elektromer za referenčných
podmienok, ktorým prechádza základný prúd pri
jednotkovom účinníku.
1.9 Typ
Výraz použitý na definovanie všetkých elektromerov
s jedným alebo s viacerými tarifami, ktoré vyrobil ten
istý výrobca a ktoré zodpovedajú
a) podobným metrologickým vlastnostiam,
b) jednotnosti konštrukcie častí určujúcich tieto
metrologické vlastnosti,
c) rovnakému počtu ampérzávitov prúdového vinutia pre
základný prúd a rovnaký počet závitov na volt
napäťového vinutia pre referenčné napätie,
d) rovnakému pomeru medzi maximálnym prúdom a základným
prúdom.
Typ môže zahŕňať rozdielne základné prúdy a rôzne
hodnoty referenčného napätia.
Poznámky:
a) Tieto elektromery musí výrobca označiť jednou alebo
viacerými skupinami písmen alebo číslic, alebo
kombináciou písmen a číslic. Každý typ musí mať len
jedno označenie.
b) Typ musia reprezentovať tri vzorky elektromerov
určené na skúšky schválenia typu, ktorých vlastnosti
(základný prúd a referenčné napätie) musia byť
vybrané príslušnou metrologickou službou z tých
vlastností, ktoré sú uvedené v tabuľkách navrhnutých
výrobcom (bod 6.1.1).
c) V prípade osobitnej výroby jedného typu sa môže
výrobok odlišovať v počte závitov vinutí a v hodnote
základného prúdu od tých parametrov, ktoré
reprezentujú typ. Na získanie celého počtu závitov sa
vyberie výrobok s najbližšie vyššou alebo nižšou
hodnotou.
Z tohto dôvodu sa môže počet závitov na volt
napäťového vinutia líšiť najviac o 20% od vinutia
vzorky elektromera, ktorý reprezentuje daný typ.
d) Pomer najvyššej rýchlosti otáčania k najnižšej
rýchlosti otáčania rotora každého elektromera toho
istého typu nesmie prekročiť hodnotu 1:5.
2. MECHANICKÉ POŽIADAVKY
2.1 Všeobecne
Elektromery musia byť navrhnuté a skonštruované tak, aby
bolo vylúčené akékoľvek nebezpečenstvo pri bežnom
použití za normálnych podmienok a aby sa zabezpečila
bezpečnosť
a) osôb pred úrazom elektrickým prúdom,
b) osôb pred účinkami vysokej teploty,
c) pred šírením ohňa.
Všetky časti, ktoré sú za normálnych pracovných
podmienok vystavené korozívnym vplyvom, musia byť účinne
chránené. Ochranný kryt sa nesmie za normálnych
podmienok pri bežnej manipulácii poškodiť ani škodlivo
ovplyvniť pôsobením vzduchu.
Elektromer musí mať primeranú mechanickú pevnosť a musí
odolávať zvýšenej teplote, ktorá sa môže vyskytnúť za
normálnych pracovných podmienok.
Časti elektromera musia byť spoľahlivo upevnené
a zabezpečené proti strate počas transportu alebo pri
normálnom použití.
Elektrické spoje musia byť urobené tak, aby sa zabránilo
akémukoľvek prerušeniu obvodu vrátane akýchkoľvek stavov
preťaženia, ktoré sú ustanovené v tejto prílohe.
Konštrukcia elektromerov musí byť taká, aby sa znížilo
na minimum nebezpečenstvo skratu cez izoláciu medzi
dvomi živými časťami a prístupnými vodivými časťami
v dôsledku uvoľnenia vinutia, odskrutkovania skrutiek
atď.
2.2 Puzdro
Puzdro elektromera musí byť dostatočne prachotesné
a musí sa dať zaplombovať takým spôsobom, že vnútorné
časti elektromera sú prístupné len po porušení plomby.
Kryt sa nesmie odkryť bez použitia nástroja, mince alebo
podobného prostriedku.
Puzdro musí byť navrhnuté a usporiadané tak, aby
akákoľvek netrvalá deformácia nemohla zabrániť
zodpovedajúcej činnosti elektromera.
Elektromery určené na pripojenie k sieti s napätím proti
zemi väčším než 250 V, ktoré majú kryty s prístupnými
kovovými časťami, musia mať ochrannú svorku.
Na elektromeroch určených na pripojenie k sieti
s referenčným napätím proti zemi 250 V alebo nižším,
ktoré majú kovový alebo čiastočne kovový kryt, musia byť
urobené vhodné opatrenia na pripojenie krytu
k ochrannému obvodu.
2.3 Okienka
Ak veko elektromera nie je priehľadné, musí mať jedno
alebo viac okienok umožňujúcich odčítanie údaja
počítadla a sledovanie otáčavého systému. Tieto okienka
musia byť zakryté doštičkami z priehľadného materiálu,
ktoré sa nedajú odobrať bez poškodenia plomby.
2.4. Svorky - svorkovnice
Svorky musia byť zoskupené do jednej svorkovnice alebo
do viacerých svorkovníc s dostatočnou mechanickou
pevnosťou, ktoré umožňujú pripojenie pevných vodičov
alebo káblov.
Musí byť možné bez ťažkostí odpojiť napäťové svorky od
vstupných prúdových svoriek.
Pripojenie vodičov k svorkám musí byť vyhotovené takým
spôsobom, aby bol zabezpečený dostatočný a trvalý
kontakt bez nebezpečenstva uvoľnenia alebo nadmerného
oteplenia. Otvory v izolačnom materiáli, ktoré predĺžujú
otvory svorky, musia byť dostatočne veľké, aby umožnili
ľahké vykonanie izolácie vodičov.
Materiál, z ktorého je vyrobený blok svoriek, musí
vyhovovať skúške na teplotu 135 stupňov C.
2.5 Kryt svoriek
Svorky elektromera musia byť zakryté krytom, ktorý sa dá
zaplombovať nezávisle od krytu elektromera. Po
namontovaní elektromera na panel nesmú byť svorky bez
porušenia plomby ich krytu prístupné. Kryt svoriek musí
preto zakrývať blok svoriek, skrutky, ktoré držia vodiče
vo svorkách, a ak je to nutné, dostatočnú dĺžku
pripojených vodičov a ich izoláciu.
2.6 Počítadlo (počítací mechanizmus)
Počítadlo môže byť valčekového alebo ručičkového typu.
Jednotkou počítadla je kilowatthodina (kWh).
Pri valčekových počítadlách sa jednotky vyznačia
v blízkosti zostavy valčekov.
Na ručičkových typoch počítadiel sú stupnice (okrem
stupnice indikujúcej minimálnu hodnotu) označené v 10
rovnakých úsekoch a očíslované od nuly do deväť.
Jednotková stupnica sa označí v delení 1d zodpovedá 1
kWh a v blízkosti každej z ďalších stupníc sa vyznačí
počet kWh zodpovedajúcich jednému dieliku tejto
stupnice, t.j. 10, 100, 1 000, 10 000. Stupnica
počítadla ručičkového typu alebo počítadla valčekového
typu, ktorá ukazuje desatiny odčítanej jednotky, musí
byť farebne ohraničená.
Okrem toho musí stupnica alebo súvislo sa otáčajúci
valček ukazujúci najnižšiu hodnotu obsahovať stupnicu
rozdelenú na 100 dielikov alebo musí mať akékoľvek iné
usporiadanie, ktoré poskytuje podobnú presnosť
odčítania.
Počítadlo musí umožňovať záznam energie od nuly až po
hodnotu zodpovedajúcu minimálne 1 500 hodinám pri
maximálnom prúde, referenčnom napätí a jednotkovom
účinníku. Všetky údaje, ktoré sa objavujú na počítadle,
musia byť rozoznateľné a ľahko čitateľné.
2.7 Smer otáčania rotora a označenie rotora
Hrana rotora najbližšia k pozorovateľovi pri čelnom
pohľade na elektromer sa musí pohybovať zľava doprava.
Smer otáčania musí byť viditeľne a nezmazateľne označený
šípkou.
Hrana alebo horný povrch disku musí byť označený hlavnou
značkou so šírkou medzi 1/20 až 1/30 obvodu disku, ktorá
uľahčuje odpočet počtu otáčok.
Na disku môžu byť aj značky, ktoré umožňujú vykonanie
stroboskopických alebo iných skúšok. Tieto značky nesmú
brániť použitiu hlavnej značky, keďže sa využíva na
fotometrický odpočet počtu otáčok disku.
3. ELEKTRICKÉ POŽIADAVKY
3.1 Vlastná spotreba
3.1.1 Napäťový obvod
Činná a zdanlivá spotreba v každom napäťovom obvode pri
referenčnom napätí, referenčnej frekvencii a referenčnej
teplote nesmú presahovať 2 W a 8 VA pri jednofázových
elektromeroch a 2 W a 10 VA pri viacfázových
elektromeroch.
3.1.2 Prúdové obvody
Pri meradlách, ktoré majú základný prúd nižší než 30 A,
nesmie strata v žiadnom obvode pri základnom prúde,
referenčnej frekvencii a referenčnej teplote presiahnuť
2,5 VA. Pri vyššom základnom prúde nesmú straty
prekročiť 5 VA.
3.2 Oteplenie
Pri použití za obvyklých podmienok nesmie vinutie
a izolácia dosiahnuť teplotu, ktorá by mohla nepriaznivo
ovplyvniť funkciu elektromera.
Ak je každý obvod napájaný svojím maximálnym prúdom
a každý napäťový obvod (pomocné obvody sa napájajú
dlhšie, než je ich tepelná časová konštanta) je napájaný
1,2-násobkom referenčného napätia, oteplenie (delta t)
rôznych častí elektromera pri teplote okolia
nepresahujúcej 40 stupňov C nesmie presahovať hodnoty
uvedené v tabuľke.
Elektromer sa musí skúšať počas dvoch hodín a nesmie byť
vystavený prievanu alebo priamemu slnečnému svetlu.
------------------------------------------------------------------
Časti elektromera delta t v stupňoch C
------------------------------------------------------------------
Vinutia 60
Vonkajší povrch krytu 25
------------------------------------------------------------------
Okrem toho elektromer nesmie po skúške vykazovať žiadne
poškodenie a musí vyhovieť skúške striedavým napätím
podľa bodu 3.3.3.
Teplota vinutia sa stanoví odporovou metódou.
Pri meraní odporu obvodu musí byť prívod k elektromeru
dlhý aspoň 100 cm a musí mať taký prierez, aby prúdová
hustota bola menšia než 4 A/mm2. Meranie zmeny odporu sa
vykoná na pripojeniach svorkovnice.
3.3 Izolačné vlastnosti
Elektromer a jeho pomocné zariadenia, ak existujú, musia
byť také, aby si zachovávali primerané dielektrické
vlastnosti za podmienok normálneho použitia
s prihliadnutím na atmosférické vplyvy a rôzne napätia,
ktorým sú obvody elektromerov pri normálnom použití
vystavené.
Preto musí elektromer bez poškodenia vyhovieť izolačným
skúškam opísaným v bodoch 3.3.2 a 3.3.3.
Skúšky sa vykonávajú len na kompletnom novom elektromere
s namontovaným krytom (okrem ďalej uvedených prípadov)
a namontovaným krytom svoriek so skrutkami svoriek
zaskrutkovanými k maximálne použiteľnému vodiču
zasunutému vo svorkách.
Tieto skúšky sa urobia len raz na akomkoľvek elektromere
a ich postup musí zodpovedať skúškam vysokým napätím.
Poznámka: Ak sa usporiadanie svoriek elektromera líši od
usporiadania svoriek elektromera, ktorý bol pôvodne
schválený, musia sa skúšky dielektrických vlastností
vykonať pri všetkých odlišných usporiadaných svorkách.
Na účel týchto skúšok má výraz "zem" tento význam:
a) ak je puzdro elektromera vyrobené celé z kovu, zemou
je samo puzdro umiestnené na plochom vodivom povrchu,
b) ak je puzdro elektromera alebo jeho časť vyrobená
z izolačného materiálu, zemou je vodivá fólia
pripojená k vodivému povrchu, na ktorom je elektromer
umiestnený.
Tam, kde to kryt svoriek dovolí, ponechá sa medzi fóliou
a otvormi pre vodiče v kryte svorkovnice medzera
približne 2 cm.
Počas impulznej skúšky a skúšky striedavým napätím sa
neskúšané obvody musia pripojiť buď ku kostre, alebo
k zemi, ako je už uvedené.
Najprv sa vykoná impulzná skúška a potom skúška
striedavým napätím.
Počas týchto skúšok nesmie nastať preskok, prieraz alebo
prederavenie.
Po týchto skúškach nesmie nastať zmena percentuálnej
chyby elektromera väčšia, než je neistota merania.
V tejto časti výraz "všetky svorky" znamená celú skupinu
svoriek prúdových obvodov, napäťových obvodov, a ak
existujú, pomocných obvodov, ktoré majú referenčné
napätie nad 40 V.
3.3.1 Všeobecné podmienky na skúšky izolačných vlastností
Tieto skúšky sa musia vykonať za normálnych podmienok
použitia. Počas skúšky nesmie byť akosť izolácie
ovplyvnená prachom alebo nadmernou vlhkosťou.
Ak nie je ustanovené inak, normálne podmienky na skúšku
izolácie sú:
a) teplota okolia 15 stupňov C až 25 stupňov C,
b) relatívna vlhkosť 45% až 75%,
c) atmosférický tlak 86.103 až 106.103 Pa (860 mbar až
1 060 mbar).
3.3.2 Skúška impulzným napätím
Skúška impulzným napätím je určená na stanovenie
schopnosti elektromera vydržať bez poškodenia krátkodobé
prepätie vysokých hodnôt.
Cieľom skúšok podľa bodu 3.3.2.1 je na jednej strane
zabezpečiť kvalitu izolácie napäťového vinutia medzi
závitmi alebo medzi vrstvami a na druhej strane kvalitu
izolácie medzi rôznymi obvodmi elektromera, ktoré sú pri
bežnej prevádzke pripojené k rozdielnym fázam siete
a medzi ktorými sa môže vyskytnúť prepätie.
Text uvedený v bode 3.3.2.2 má zabezpečiť celkové
overenie stavu izolácie všetkých elektrických obvodov
elektromera proti zemi. Táto izolácia predstavuje
základný bezpečnostný faktor pre osoby v prípade
sieťového prepätia.
Energia generátora použitého na túto skúšku musí
zodpovedať príslušným požiadavkám. Tvar impulznej vlny
je normalizovaných 1,2/50 a jej vrcholová hodnota je 6
kV. Pri každej skúške sa impulzné napätie prikladá
desaťkrát s rovnakou polaritou.
3.3.2.1 Skúška izolácie napäťových obvodov a izolácie medzi
obvodmi
Skúška sa vykoná nezávisle od každého obvodu alebo
zostavy obvodov, ktoré sú pri normálnom použití
elektromera izolované od ostatných obvodov. Svorky
obvodov, ktoré nie sú impulzným napätím skúšané, sa
pripoja k zemi.
Ak sú pri normálnom použití spojené napäťové a prúdové
obvody pohonného elementu, skúška sa vykoná na tomto
celku. Druhý koniec napäťového obvodu sa pripojí k zemi
a impulzné napätie sa prikladá medzi svorku prúdového
obvodu a zem.
Ak má niekoľko napäťových obvodov elektromera spoločný
bod, tento bod sa musí pripojiť k zemi a impulzné
napätie sa postupne prikladá medzi každý voľný koniec
(alebo k nemu pripojený prúdový obvod) a zem.
Pomocné obvody určené na pripojenie priamo na sieť,
ktoré majú referenčné napätie vyššie než 40 V, podrobia
sa skúške impulzným napätím za rovnakých podmienok ako
pri napäťových obvodoch. Ostatné pomocné obvody sa
neskúšajú.
3.3.2.2 Skúška izolácie elektrických obvodov proti zemi
Všetky svorky obvodov elektromera okrem svoriek
pomocných obvodov s referenčným napätím nepresahujúcim
40 V sa spoja.
Pomocné obvody s referenčným napätím nepresahujúcim 40
V sa pripoja k zemi.
Impulzné napätie sa prikladá medzi všetky obvody
elektromera a zem.
3.3.3 Skúška striedavým napätím
Skúška striedavým napätím sa vykoná podľa ďalej uvedenej
tabuľky.
Skúšobné napätie s dostatočne sínusovým priebehom
s frekvenciou 50 Hz sa prikladá počas jednej minúty.
Výkonový zdroj musí byť schopný dodávať najmenej 500 VA.
Počas skúšok podľa bodov A a B uvedených v tabuľke sa
obvody, ktoré nie sú skúšané napätím, pripoja ku kostre.
Počas skúšok proti zemi (podľa písmena C uvedeného
v tabuľke) sa pomocné obvody, ktorých referenčné napätie
nie je vyššie než 40 V, spoja so zemou.
------------------------------------------------------------------
Skúšobné napätie Bod priloženia skúšobného napätia
(efektívna hodnota)
------------------------------------------------------------------
A. Skúšky, ktoré sa môžu vykonať
pri odkrytom kryte elektromera
a kryte svoriek medzi kostrou
a
2 kV a) každou zostavou vinutí prúd
- napätie toho istého hnacieho
prvku, ktoré sú pri normálnom
použití spojené, ale sú od
ostatných obvodov oddelené
a vhodne izolované,
2 kV b) každým pomocným obvodom alebo
skupinou pomocných obvodov,
ktoré majú spoločný bod, kde
je referenčné napätie väčšie
než 40 V,
500 V c) každým pomocným obvodom, ktorý
má referenčné napätie menšie
než 40 V.
600 V alebo dvojnásobok napätia B. Skúška, ktorá sa môže vykonať
prikladaného k napäťovému bez krytu svoriek, ale
vinutiu za ref. podmienok, kde s nasadeným krytom, ak je kovový
je ref. napätie > 300 V - medzi prúdovým obvodom
(platí vyššia hodnota) a napäťovým obvodom každého
hnacieho prvku, ktoré sú spojené,
pričom toto spojenie sa počas
skúšky prechodne preruší. *)
2 kV C. Skúška sa vykoná s uzavretým
puzdrom, kryt a kryt svoriek sú
upevnené - medzi všetkými
prúdovými a napäťovými obvodmi
a tiež medzi pomocnými obvodmi,
ktorých ref. napätie je > 40 V,
ktoré sú spojené navzájom a zemou
elektromera.
------------------------------------------------------------------
*) Nejde o skúšku elektrickej pevnosti, ale o prostriedok na
overenie, či vzdialenosti sú pri rozpojenom pripojovacom
zariadení dostatočné.
4. ÚDAJE UVEDENÉ NA ELEKTROMERE
4.1 Štítok s menovitými hodnotami
Každý elektromer musí byť označený štítkom, ktorým môže
byť buď doska počítadla, alebo štítok upevnený vnútri
elektromera.
Na štítku alebo na doske počítadla musia byť
nezmazateľne a čitateľne uvedené zvonku viditeľné tieto
údaje:
a) identifikačná značka výrobcu alebo obchodná značka,
b) označenie typu,
c) značka potvrdzujúca schválenie typu ES elektromera,
d) opis počtu a usporiadania hnacích prvkov buď v tvare:
jednofázové - dva vodiče, trojfázové - štyri vodiče
atď., alebo použitím značiek zhodných
s harmonizovanou normou,
e) referenčné napätie,
f) základný prúd a maximálny prúd vo forme: 10 - 40
A alebo 10 (40) A,
g) referenčná frekvencia 50 Hz,
h) konštanta elektromera v jednom z týchto tvarov:
x Wh/ot alebo x ot/kWh,
i) výrobné číslo elektromera a rok jeho výroby,
j) referenčná teplota, ak sa líši od 23 stupňov C.
Na elektromere môžu byť aj informácie, ako je miesto
sídla výrobcu, obchodný opis, osobitné výrobné číslo,
meno dodávateľa elektriny, značka zhody s európskou
normou a identifikačné číslo schémy zapojenia.
Akékoľvek iné informácie alebo nápisy sú zakázané, ak
nie sú osobitne schválené.
4.2 Schéma zapojenia a značenie svoriek
Každý elektromer musí byť označený zrozumiteľnou schémou
zapojenia, ktorá ukazuje súvislosť medzi pripojovacími
svorkami vrátane svoriek pomocného zariadenia a vodičmi,
ktoré sa majú pripojiť. Pri trojfázových elektromeroch
musí byť uvedený sled fáz, pre ktoré je elektromer
navrhnutý. Schéma zapojenia môže mať referenčné číslo
vyznačené na štítku s menovitými hodnotami. Ak sú svorky
elektromera označené, musí byť toto označenie uvedené
v schéme. Schému zapojenia môže nahradiť referenčné
číslo, ktoré je stanovené v národnej norme členského
štátu, v ktorom sa elektromer používa.
5. METROLOGICKÉ POŽIADAVKY
5.1 Hranice zmien chyby v závislosti od zmeny prúdu
Za referenčných podmienok opísaných v bode 5.2 nesmú
chyby jednofázových a viacfázových elektromerov
s vyváženými záťažami prekročiť chyby uvedené v tabuľke
č. I a chyby viacfázových elektromerov s jednofázovými
záťažami (pri vyvážených napätiach) nesmú prekročiť
chyby uvedené v tabuľke č. II.
Tabuľka č. I
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Najväčšia dovolená chyba
------------------------------------------------------------------
0,05 Ib 1 2,5%
0,1 Ib < I < Imax 1 2,0%
0,1 Ib 0,5 ind. 2,5%
0,2 Ib < I < Imax 0,5 ind. 2,0%
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. II
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Najväčšia dovolená chyba
------------------------------------------------------------------
0,2 Ib < I < Ib 1 3,0%
Ib < Imax 1 4,0%
Ib 0,5 ind. 3,0%
------------------------------------------------------------------
Pri základnom prúde a jednotkovom účinníku nesmie
rozdiel medzi chybou elektromera pri jednofázovej záťaži
a chybou pri vyváženej viacfázovej záťaži prekročiť
2,5%.
Jednofázovou záťažou sa rozumie, že záťaž je pripojená
k napätiu medzi jednou fázou a stredným vodičom vo
štvorvodičovom systéme (jeden z nich je stredný) alebo
k napätiu medzi dvoma fázami v trojvodičovom systéme
(bez stredného vodiča). V každom prípade musí na
elektromere zostať kompletný napäťový systém.
5.2 Referenčné podmienky
Okrem výnimiek ustanovených v tejto prílohe sa skúšky na
zistenie chýb a ich zmien ako funkcie ovplyvňujúcich
veličín vykonajú za týchto referenčných podmienok:
a) elektromer musí byť uzatvorený, t.j. kryt elektromera
je vo svojej polohe,
b) v prípade valčekového počítadla je v chode len
najrýchlejšie sa otáčajúci valček, a to aj v prípade,
že ho nevidieť,
c) pred každým meraním musí byť napätie pripojené počas
najmenej jednej hodiny a každý skúšobný prúd musí byť
nastavený postupným zvyšovaním alebo znižovaním
a musí byť pripojený dostatočne dlho, aby sa rýchlosť
otáčania rotora stabilizovala.
Okrem toho pre viacfázové elektromery platí:
a) poradie fáz musí zodpovedať priamemu sledu (ako je
uvedené v schéme zapojenia),
b) napätia a prúdy musia byť na praktické účely
vyvážené, t.j.
1. každý z prúdov vo vodičoch sa nesmie líšiť viac
než o 2% od strednej hodnoty týchto prúdov,
2. fázové posunutia medzi týmito prúdmi pri
zodpovedajúcom napätí fázy proti strednému vodiču
sa nesmú navzájom líšiť viac než o 2 stupne pri
akomkoľvek účinníku.
Referenčné hodnoty ovplyvňujúcich veličín sú v tabuľke
č. III.
Tabuľka č. III
----------------------------------------------------------------------------
Ovplyv. veličiny Referenčná hodnota Tolerancia
----------------------------------------------------------------------------
Teplota okolia Referenčná teplota alebo + - 2 stupne C
23 stupňov C
Poloha pri použití Vertikálna poloha pri + - 0,5 stupňa
použití 1)
Napätie Referenčné napätie + - 1%
Frekvencia Referenčná frekvencia 50 Hz + - 0,5%
Tvar vlny Napätie a prúdy sínus. Deformačný činiteľ
priebehu < 3%
Magnet. indukcia Magnetická indukcia Hodnota indukcie pri
vonkajšieho pôvodu rovnajúca sa nule 50 Hz, ktorá nespôsobí
zmenu
relatívnej
chyby o viac
než 0,3% 2)
----------------------------------------------------------------------------
1) Zabezpečenie vertikálnej polohy pri použití
Elektromer musí byť skonštruovaný a zostavený tak, aby bolo
zabezpečené jeho upevnenie v správnej vertikálnej polohe
(v obidvoch kolmých rovinách, t.j. vertikálnej
a horizontálnej), ak
a) základňa elektromera je kolmo na zvislý povrch,
b) sprievodná značka (napr. spodná hrana svorkovnice) alebo
sprievodná značka na kryte elektromera je horizontálna.
2) Skúšobný postup tohto overenia:
a) pri jednofázovom elektromere zo zistenia chýb najprv
s elektromerom pripojeným k sieti bežným spôsobom, potom
s reverzovaným zapojením prúdového a napäťového obvodu;
polovica rozdielu medzi týmito dvomi chybami je veľkosť
zmeny chyby; keďže vonkajšie pole fázy nie je známe, vykoná
sa overenie pri 0,1 Ib s jednotkovým účinníkom a pri 0,2 Ib
s účinníkom 0,5,
b) pri viacfázovom elektromere z troch meraní pri 0,1 Ib
s jednotkovým účinníkom; po každom meraní je zapojenie
prúdových a napäťových obvodov posunuté o 120 stupňov
(elektrických) bez zmeny sledu fáz. Maximálny rozdiel medzi
takto zmeranými chybami a ich aritmetickým priemerom je
veľkosť zmeny chyby.
----------------------------------------------------------------------------
5.3 Pôsobenie ovplyvňujúcich veličín
Zmena chyby sa zistí pre každú ovplyvňujúcu veličinu za
podmienok stanovených v tabuľke č. IV. Pozorujú sa
všetky ďalšie podmienky uvedené v bode 5.2.
Tabuľka č. IV
----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca veličina Spôsob skúšky Účinník Max. hodnota priemernej
a podmienky teploty, koeficient (+ -)
----------------------------------------------------------------------------
Teplota 1) Od 0,1 Ib do Imax 1 0,1% K
Od 0,1 Ib do Imax 0,5 ind. 0,15% K
----------------------------------------------------------------------------
1) Pre teplotu stanovenú medzi 10 stupňami C a 30 stupňami C je hodnota
koeficientu priemernej teploty určená v rozsahu 20 stupňov C so stredom na
stanovenej teplote.
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca Spôsob skúšky Účinník Zmena najväčšej dovolenej
veličina a podmienky chyby (+ -)
----------------------------------------------------------------------------
Poloha Na odklon od vertikály
o 3 stupne v ľubovoľnom
smere:
0,05 Ib 1 3,0%
Ib a Imax 1 0,5%
Napätie Na zmenu 10% v akomkoľvek
smere od referenčného
napätia:
0,1 Ib 1 1,5%
0,5 Imax 1 1,0%
0,5 Imax 0,5 indukt. 1,5%
Frekvencia Na zmenu 5% v akomkoľvek
smere oproti 50 Hz:
0,1 Ib 1 1,5%
0,5 Imax 1 1,3%
0,5 Imax 0,5 indukt. 1,5%
Tvar vlny 1) Na zväčšenie tretej
harmonickej prúdovej vlny
o 10%:
pri Ib 1 0,8%
Magnetická Na magnetickú indukciu
indukcia 0,5 mT pri referenčnom
vonkajšieho kmitočte za najmenej
pôvodu 2) priaznivých podmienok fázy
a smeru: pri Ib, 1 3,0%
Obrátený sled Na obrátené poradie sledu
fáz fáz:
0,5 Ib až Imax
(vyvážená záťaž) 1 1,5%
0,5 Ib jednofázová záťaž 1 2,0%
Magnetické 0,05 Ib 1 1,0%
pole
príslušenstva
Mechanická 0,05 Ib 1 2,0%
záťaž
počítadla
alebo
každého
počítadla
viac
tarifového
elektromera 3)
----------------------------------------------------------------------------
1) Pri určovaní zmeny chyby ako funkcie tvaru vlny musí harmonický obsah
v krivke priebehu napätia zostať menší než 1% a fáza tretej harmonickej
obsiahnutej v krivke priebehu prúdu sa musí meniť od nuly do 360 stupňov.
2) Požadovaná indukcia sa získa v strede kruhovej cievky so stredným
priemerom 1 m, štvorcového prierezu, s malou radiálnou hrúbkou v pomere
k priemeru cievky, ktorá poskytuje magnetomotorickú silu zodpovedajúcu
400 ampérzávitom.
3) Vplyv mechanického zaťaženia počítadlom sa musí pri nastavovaní
elektromera kompenzovať.
----------------------------------------------------------------------------
5.4 Vplyv krátkodobých nadprúdov
Skúšobný obvod musí byť neinduktívny. Po priložení
prechodného preťaženia musí byť na svorkách udržované
napätie a elektromer sa ponechá v pokoji dostatočne dlhý
čas (asi 1 hodinu), aby sa dosiahla počiatočná teplota.
Elektromery musia byť schopné zniesť prúdový ráz
(napríklad z vybíjaného kondenzátora alebo zo siete
prostredníctvom riadenia tyristorov) s vrcholovou
hodnotou rovnajúcou sa 50-násobku maximálneho prúdu (až
do 7 000 A) a po celý čas 1 ms hodnotu prúdu väčšiu než
25-násobok maximálneho prúdu (alebo 3 500 A).
Na konci tejto skúšky nesmie byť zmena chyby väčšia než
1,5% pri základnom prúde a jednotkovom účinníku.
5.5 Zmena chyby spôsobená vlastným oteplením
Ak bolo udržované referenčné napätie najmenej jednu
hodinu bez priechodu prúdu, prúdové vinutie sa zaťaží
maximálnym menovitým prúdom. Chyba elektromera sa zistí
bezprostredne po jeho uvedení do prevádzky a potom
v dostatočne krátkych intervaloch, ktoré dovoľujú
správny záznam krivky zmeny chyby ako funkcie času.
Skúška prebieha najmenej jednu hodinu a v každom prípade
dovtedy, kým sa zaznamenávaná zmena chyby počas 20 minút
nezmení viac než o 0,2%.
Zmena chyby v dôsledku vlastného ohrevu meraná uvedeným
spôsobom nesmie byť väčšia ako 1% pri jednotkovom
účinníku a 1,5% pri účinníku 0,5.
5.6 Chod pod napätím
Za podmienok ustanovených v bode 5.2 a pri rozpojených
prúdových obvodoch elektromera sa pri hodnote medzi 80%
a 110% referenčného napätia nesmie rotor elektromera
voľne otáčať; rotor sa môže nepatrne otáčať, ale za
žiadnych podmienok nesmie dokončiť jednu úplnú otáčku.
V prípade počítadla valčekového typu platí táto
požiadavka, ak je v chode iba jeden valec počítadla.
5.7 Nábeh
Za podmienok ustanovených v bode 5.2 a pri priechode
prúdu 0,5-násobku základného prúdu elektromera pri
jednotkovom účinníku sa musí elektromer rozbehnúť
a trvalo otáčať. Treba overiť, či rotor definitívne
skončil otáčku. V prípade počítadla valčekového typu
táto požiadavka platí, ak je v chode iba jeden valček
počítadla.
5.8 Zhoda počítadla s konštantou elektromera
Pomer medzi počtom otáčok rotora elektromera a údajom
počítadla musí byť správny.
5.9 Rozsahy nastavenia
Elektromer nastavovaný pre zhodu s uvedenými
požiadavkami má mať aspoň tieto rozsahy nastavenia:
a) Nastavenie na plnú záťaž:
+ -4% zmeny rýchlosti rotora pre prúd rovnajúci sa
polovici maximálneho prúdu pri referenčnom napätí,
frekvencii 50 Hz a jednotkovom účinníku.
b) Nastavenie na ľahkú záťaž:
+ -4% zmeny rýchlosti rotora pri 5% základného prúdu,
frekvencii 50 Hz, referenčnom napätí a jednotkovom
účinníku.
c) Nastavenie pri vyradenej fáze (ak je na elektromere
takéto nastavenie možné):
+ -1% zmeny rýchlosti rotora pri účinníku 0,5 (ind.),
pri prúde rovnajúcom sa polovici maximálneho prúdu,
frekvencii 50 Hz a referenčnom napätí.
6. SCHVÁLENIE TYPU ES
6.1 Postup pri schválení typu ES
6.1.1 Technická dokumentácia
Žiadosť o schválenie typu ES musí byť doplnená touto
dokumentáciou:
a) výkresom a pokiaľ možno fotografiou kompletného
elektromera,
b) podrobným opisom konštrukcie elektromera a jeho
hlavných častí (vrátane zmien),
c) výkresmi týchto hlavných častí (vrátane zmien):
1. základňa, rukoväť a všetky upevňovacie body,
2. kryt,
3. blok svorkovnice a kryt,
4. hnací prvok, vinutie a vzduchová medzera,
5. rozpojovací prvok a spôsob nastavenia,
6. počítadlo (počítadlá),
7. rotor,
8. horné a spodné ložisko rotora,
9. zariadenie na teplotnú kompenzáciu,
10. zariadenie na kompenzáciu preťaženia,
11. nastavenie induktívnej záťaže,
12. nastavenie ľahkej záťaže,
13. pomocné obvody,
14. štítok s menovitými hodnotami,
d) schémou vnútorného a vonkajšieho zapojenia (vrátane
pomocných obvodov), ktoré ukazuje sled fáz,
e) tabuľkami napäťových a prúdových vinutí, t.j. počet
závitov, rozmer vodičov, izolácie,
f) tabuľkou konštánt elektromera a točivých momentov pre
všetky hodnoty napätí a prúdov,
g) opisom a výkresmi znázorňujúcimi polohy určené na
overovacie značky a plomby.
6.1.2 Predkladanie elektromerov na schválenie typu ES
Žiadosť o schválenie typu ES musí byť doplnená
predložením troch elektromerov, ktoré reprezentujú typ
[pozri bod 1.9 písm. b)].
Oprávnený orgán môže požadovať predloženie ďalších
elektromerov, ak
a) sa žiadosť týka nielen troch elektromerov už
uvedených, ale aj ich jedného variantu alebo
viacerých variantov (materiál krytu, akékoľvek
viacnásobné tarifné zariadenie, diaľková indikácia
a antireverzačné zariadenie atď.), ktoré možno
považovať za rovnaký typ, najmä v tých prípadoch, keď
je rozdielne usporiadanie svoriek,
b) ide o žiadosť o rozšírenie predchádzajúceho
schválenia typu.
6.2 Skúšanie na schválenie typu ES
Elektromery musia zodpovedať technickým požiadavkám
ustanoveným v bodoch 2 až 4 a metrologickým požiadavkám
ustanoveným v bode 5.
Aby sa však mohli vziať do úvahy možné chyby metód
merania, môže byť os úsečiek, keď sú zakreslené krivky
chýb zodpovedajúce tabuľkám č. I a II, posunutá pre
každú z týchto kriviek až o 1% do rovnobežnej polohy.
6.3 Meracie body na skúšku schválenia typu ES
Pri vykonávaní skúšok týkajúcich sa metrologických
požiadaviek uvedených v bode 5 sa musí meranie vykonať
aspoň v týchto bodoch:
a) pri jednofázových elektromeroch a pri viacfázových
elektromeroch s vyváženou záťažou a s účinníkom
1:5%, 10%, 20%, 50%, 100% Ib až do Imax,
b) pri jednofázových elektromeroch a pri viacfázových
elektromeroch s vyváženou záťažou a s účinníkom
0,5 (ind.): 10%, 20%, 50%, 100% Ib a každý násobok Ib
až do Imax,
c) pri viacfázových elektromeroch s jednofázovou záťažou:
1. 20%, 50% a 100% Ib, 50% Ima a
2. Imax s účinníkom 1 a Ib s účinníkom 0,5 (ind.).
Tieto skúšky sa uskutočnia postupne vo všetkých fázach.
Účinky ovplyvňujúcich veličín sa skúšajú aspoň v týchto
bodoch:
a) vplyv teploty okolia pre 0,1Ib a Imax (účinník 1),
0,2 Ib, Ib a Imax (účinník 0,5 ind.),
b) vplyv polohy, napätia, frekvencie, tvaru vlny,
vonkajšej magnetickej indukcie, magnetického poľa
príslušenstva a mechanickej záťaže každého počítadla
na jednotlivé body a za podmienok ustanovených
v tabuľke č. IV,
c) vplyv zmeny fáz (viacfázové elektromery) pre 0,5 Ib,
Ib a Imax s vyváženou záťažou a účinníkom 1 (v každej
fáze).
Okrem toho sa vykonajú tieto skúšky:
a) skúšky prechodnej záťaže, vlastného ohrevu, rozbehu
a overenia rozsahu nastavenia sa vykonajú podľa
ustanovení v bodoch 5.4, 5.5, 5.7 a 5.9,
b) skúšky chodu naprázdno sa vykonajú pri 80%, 100%
a 110% referenčného napätia,
c) skúška počítadla sa vykoná za podmienok ustanovených
v bode 5.8. Trvanie skúšky musí byť dostatočne dlhé
pre odpočet nepresnosti nepresahujúcej + -0,2%.
6.4 Certifikát schválenia typu ES
Certifikát schválenia typu ES musí byť doplnený opismi,
výkresmi a diagramami, ktoré sú nevyhnutné na
identifikáciu typu a vysvetlenie funkcie elektromera.
7. PRVOTNÉ OVERENIE ES
Prvotné overenie elektromerov musí zahŕňať prijímacie
skúšky a preskúšanie zhody so schváleným typom.
7.1 Preberacie skúšky
Preberacie skúšky elektromerov musia zaručiť kvalitu
podľa bodu 7.1.1.
7.1.1 Druhy preberacích skúšok
1. skúška elektrickej pevnosti,
2. overenie mechanických vlastností pri nasadenom
kryte,
3. chod naprázdno,
4. rozbeh,
5. až 10. skúšky presnosti,
11. overenie konštanty.
Skúšky sa musia prednostne vykonať v uvedenom poradí,
ako je to podrobne uvedené v bodoch 7.1.2 a 7.1.3.
7.1.2 Podmienky preberacích skúšok
Tieto skúšky sa musia vykonať na každom elektromere
s upevneným krytom okrem určitých mechanických
vlastností, a ak je to potrebné, na kontrolu počítadla.
Ak sa však prvotné overenie vykonáva v dielňach výrobcu,
možno skúšky vykonať s odloženým krytom, ak to bolo už
skôr prijaté, pretože to nemá v podstate žiadny vplyv na
prevádzku elektromera. Pri kontrole elektrickej pevnosti
však musí byť kryt nasadený. Po vyhovujúcom vykonaní
skúšky elektrickej pevnosti, ale pred akoukoľvek ďalšou
skúškou, je elektromer počas najmenej pol hodiny
pripojený k referenčnému napätiu a prechádza ním prúd
asi 0,1 Ib pri jednotkovom účinníku. Tým je umožnené
predhriatie napäťového obvodu a vykonanie kontroly, či
sa rotor voľne otáča.
Skúšky 3 a 11 sa musia vykonať za podmienok uvedených
v tabuľke č. III alebo V.
Tabuľka č. V
----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca veličina Referenčná hodnota Tolerancia (+ -)
----------------------------------------------------------------------------
Teplota okolia 23 stupňov C 2 stupne C 1)
Poloha Vertikálna 1 stupeň
Napätie Referenčné napätie 1,5%
Frekvencia 50 Hz 0,5%
Tvar vlny napätia a prúdu Sínusový Činiteľ skreslenia
nie väčší než 5%
Vonkajšia magnetická indukcia Žiadna Indukcia nespôsobujúca
pri kmitočte 50 Hz žiadnu zmenu chyby
väčšej než + -0,3%
pri 0,1 Ib pre
jednotkový
účinník 2)
----------------------------------------------------------------------------
Navyše pre viacfázové elektromery
----------------------------------------------------------------------------
Sled fáz Priame poradie,
Nevyváženosť napätia Žiadne Ako v bode 5.2 písm. e),
a prúdu 3) pričom hodnota 1% sa
nahradí hodnotou 1,5%
----------------------------------------------------------------------------
1) Skúšky možno vykonávať pri rozsahu vonkajšej teploty 21 stupňov C až 25
stupňov C, ale v rozsahu 15 stupňov C až 30 stupňov C, len ak je vykonaná
korekcia vo vzťahu k referenčnej teplote 23 stupňov C pri použití
stredného teplotného súčiniteľa, ktorý udáva výrobca.
2) Pozri poznámku v tabuľke č. III.
3) Okrem skúšok s jednofázovou záťažou.
7.1.3 Vykonávanie prijímacích skúšok
7.1.3.1 Skúška elektrickej pevnosti (skúška č. 1)
Skúška striedavým napätím sa vykonáva priložením
striedavého napätia pri frekvencii 50 Hz a efektívnej
hodnote 2 kV počas 1 minúty medzi všetky navzájom
spojené svorky a plochý kovový povrch, na ktorom je
elektromer umiestnený. Pri tejto skúške sa pomocné
obvody s menovitým napätím 40 V alebo menším spoja
s plochým kovovým povrchom.
Táto skúška sa vykonáva u výrobcu na jeho náklady na
každom prístroji. Príslušná metrologická služba musí
vykonať kontrolu.
7.1.3.2 Skúšky vykonávané pri nasadenom kryte (skúška č. 2)
a) zjavne dobrý stav puzdra a dosky svorkovnice,
b) správna poloha stupnice,
c) úplnosť všetkých predpísaných podrobností.
7.1.3.3 Chod naprázdno (skúška č. 3)
Voľba medzi dvomi nasledujúcimi skúškami sa ponechá na
príslušnej metrologickej službe:
a) ak je elektromer napojený na referenčné napätie
s jednotkovým účinníkom pri prúde rovnajúcom sa
0,001 Ib, rotor nesmie dokončiť celú otočku,
b) skúška sa vykoná podľa bodu 5.6.
7.1.3.4 Rozbeh (skúška č. 4)
Po vykonaní skúšky chodu naprázdno za podmienok
ustanovených v bode 7.1.3.3 sa skúška rozbehu vykoná
takto:
Pri elektromere napájanom referenčným napätím
s jednotkovým účinníkom pri prúde rovnajúcom sa 0,006 Ib
sa musí rotor rozbehnúť a otočiť viac než jeden raz.
Ak skúška chodu naprázdno nebola vykonaná za podmienok
ustanovených v bode 7.1.3.3, vykoná sa skúška rozbehu
podľa bodu 5.7.
Skúšky 3 a 4 sa na viacfázových elektromeroch vykonajú
pri zaťažení vo všetkých fázach.
7.1.3.5 Skúšky presnosti (skúšky 5 až 10)
Skúšky presnosti sa vykonajú pri hodnotách prúdu
a účinníku, ktoré uvádza tabuľka č. VI. Netreba čakať na
dosiahnutie teplotného ustálenia vinutia. Ak podmienky,
pri ktorých sa skúšky vykonávajú, nie sú normálnymi
podmienkami na schválenie typu, hodnoty v tabuľke č. VI,
ktoré poskytujú väčšiu voľnosť, sa použijú namiesto
hodnôt stanovených v tabuľkách č. I a II.
Tabuľka č. VI
------------------------------------------------------------------
Skúška Hodnota Účinník Elektromery Záťaž Najväčšia
číslo prúdu viacfázových dovolená
elektromerov chyba
(+ -)
------------------------------------------------------------------
5 0,05 Ib 1 Jednofázový
a viacfázový Vyvážená 3,0% 1)
6 Ib 1 Jednofázový
a viacfázový Vyvážená 2,5%
7 Ib 0,5 ind. Jednofázový
a viacfázový Vyvážená 2,5%
8 a 9 Ib 1 Viacfázový Jednofázové
zaťaženie (jedna
skúška v dvoch
z daných fáz) 3,5%
10 Imax 1 Jednofázový
a viacfázový Vyvážená 2,5%
------------------------------------------------------------------
1) Pri elektromeroch s maximálnym prúdom väčším, než je
štvornásobok základného prúdu, je pri skúške č. 5 najväčšia
dovolená chyba v oboch smeroch zväčšená o 0,5% počas päť a pol
roka.
------------------------------------------------------------------
Na elektromeroch s viacerými tarifami sa skúška č. 5 opakuje
pre každý odpočet zodpovedajúci rozdielnej tarife.
Elektromagnety na nastavenie tarify musia byť napájané
elektrickou energiou podľa špecifikácie v schéme zapojenia.
Dovolená chyba sa nesmie systematicky využívať v rovnakom
smere.
7.1.3.6 Overenie zhody počítadla s konštantou elektromera
(skúška č. 11)
Musí sa overiť, či pomer medzi počtom otáčok rotora
elektromera a údajom počítadla (počítadiel) je správny.
7.1.3.7 Neistota merania
Vlastnosti meracích prístrojov a ďalších zariadení
používaných na vykonanie skúšok číslo 5 až 10, a kde je
to potrebné, aj skúšky č. 11, musia byť také, aby nimi
spôsobené chyby merania nepresahovali relatívnu hodnotu
a) + 0,4% pri účinníku 1,
b) + 0,6% pri účinníku 0,5 (ind.).
7.2 Preskúšanie zhody so schváleným typom
7.2.1 Spôsob preskúšania na posúdenie zhody so schváleným
typom
Aby sa určilo, či metrologické vlastnosti elektromerov
vyrobených a predložených na prvotné overenie sú zhodné
s požiadavkami tejto vyhlášky, môže sa v intervaloch
stanovených oprávneným metrologickým orgánom vykonať
skúšanie zhody so schváleným typom na troch náhodne
vybraných elektromeroch po skúškach na prijatie.
Toto skúšanie sa skladá z jednej skúšky alebo
z viacerých skúšok vybraných z tých skúšok, ktoré sú
opísané v tejto vyhláške (body 3 a 5), a najmä z tých
skúšok, ktoré slúžia na určenie vplyvu ovplyvňujúcich
veličín.
Tieto skúšky sa vykonajú za referenčných podmienok
opísaných v bode 5.2 a v meracích bodoch uvedených
v bode 6.3.
Po otvorení krytu možno overiť aj tieto skutočnosti:
a) kvalita povrchovej úpravy, t.j. laku,
b) prevod súkolia,
c) spôsob chodu počítadla,
d) kvalita spájkovania a/alebo zvarov,
e) dotiahnutie skrutiek,
f) neprítomnosť nečistôt a kovového prachu,
g) rozsah nastavenia.
Ak sú elektromery schváleného typu predmetom pravidelnej
výroby, je žiaduce, aby počet previerok zhody so
schváleným typom bol úmerný objemu výroby. Navyše sa
tento postup musí vykonávať zakaždým, keď sa počas
prijímacích alebo iných skúšok objavia nejaké zdanlivé
systematické chyby.
7.3 Overovacie značky ES a plomby
Elektromery, ktoré vyhoveli skúškam prvotného overenia,
musia byť označené značkami prvotného overenia ES.
Plomby musia obsahovať značky prvotného overenia ES
a musia byť pripevnené takým spôsobom, aby sa zaistilo,
že bez poškodenia plomb prvotného overenia ES nebude
možný prístup k vnútorným funkčným častiam elektromera.Tretia časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní elektromerov podľa národných požiadaviek Slovenskej
republiky
Druhá časť bod 1 sa dopĺňa bodmi:
1.10 Dynamický (indukčný) watthodinový elektromer
Prístroj určený na meranie činnej energie integrovaním
činného výkonu v čase.
1.11 Statický watthodinový elektromer
Elektromer, v ktorom výsledkom pôsobenia prúdu a napätia
na nepohyblivé (elektronické) prvky je výstupný signál
priamo úmerný watthodinám.
1.12 Dynamický (indukčný) varhodinový elektromer
Prístroj určený na meranie jalovej energie integrovaním
jalového výkonu v čase.
1.13 Statický varhodinový elektromer
Elektromer, v ktorom výsledkom pôsobenia prúdu a napätia
na nepohyblivé (elektronické) prvky je výstupný signál
priamo úmerný varhodinám.
1.14 Elektromagnetické rušenie
Elektromagnetický jav, ktorý môže funkčne alebo
metrologicky zhoršiť činnosť prístroja, zariadenia alebo
systému alebo nepriaznivo ovplyvniť živú alebo neživú
hmotu. Elektromagnetickým rušením môže byť
elektromagnetický šum, nežiaduci signál alebo zmeny
v prenosovom prostredí.
1.15 Trieda presnosti
Číslo, ktoré predstavuje hranice dovolenej chyby
v percentách pre všetky hodnoty v meracom rozsahu pri
jednotkovom účinníku (v prípade viacfázových
elektromerov so symetrickým zaťažením), ak sa elektromer
skúša pri referenčných podmienkach (včítane dovolených
tolerancií referenčných hodnôt) podľa definícií v tejto
norme.
V tejto prílohe sú elektromery klasifikované (podľa
príslušného národného technického predpisu) podľa ich
zodpovedajúcich tried presnosti, napr. 0,2S; 0,5S; 1;
2 a 3.
1.16 Chyba elektromera v percentách
Stanovená je týmto vzorcom:
energia nameraná skutočná
elektromerom - energia
Chyba = ----------------------------- x 100.
v percentách skutočná energia
Keďže sa hodnota energie pri základnej frekvencii nemôže
stanoviť absolútne, určuje sa približne hodnotou so
stanovenou neistotou, ktorá sa môže určiť v normách
dohodnutých medzi výrobcom a používateľom alebo
v národných normách.
1.17 Typová skúška
Postup, podľa ktorého sa vykonáva séria skúšok na jednom
elektromere alebo na malom počte elektromerov rovnakého
typu s identickými charakteristikami vybratých výrobcom
na overenie skutočnosti, že typ elektromera vyhovuje
všetkým požiadavkám normy v zodpovedajúcej triede
presnosti.
Druhá časť bod 2 sa dopĺňa bodmi:
2.8 Počítadlo (počítací mechanizmus)
Počítadlo môže byť valčekového alebo ručičkového typu.
Jednotka počítadla dynamických (indukčných)
watthodinových elektromerov je kilowatthodina (kWh)
alebo megawatthodina (MWh). Jednotka počítadla
dynamických (indukčných) varhodinových elektromerov je
kilovarhodina (kvarh) alebo megavarhodina (Mvarh).
Pri valčekových počítadlách sa jednotky vyznačia
v blízkosti zostavy valčekov.
Pri ručičkových typoch počítadiel sú stupnice (okrem
stupnice indikujúcej minimálnu hodnotu) označené v 10
rovnakých úsekoch a očíslované od nuly do deväť.
Jednotkové stupnice dynamických (indukčných)
watthodinových elektromerov sa označia v delení
1kWh/dielik alebo 1MWh/dielik a v blízkosti každej
z ďalších stupníc sa môžu označiť dekadické násobky,
t.j. 10, 100, 1 000, 10 000.
Jednotkové stupnice dynamických (indukčných)
varhodinových elektromerov sa označia v delení
1kvarh/dielik alebo 1Mvarh/dielik a v blízkosti každej
z ďalších stupníc sa môžu označiť dekadické násobky,
t.j. 10, 100, 1 000, 10 000.
Stupnica počítadla ručičkového typu alebo počítadla
strojčeka valčekového typu, ktorá ukazuje desatiny
odčítanej jednotky, musí byť farebne ohraničená.
Okrem toho musí stupnica alebo súvislo sa otáčajúci
valček ukazujúci najnižšiu hodnotu obsahovať stupnicu
rozdelenú na 100 dielikov alebo musí mať iné
usporiadanie, ktoré poskytuje podobnú presnosť
odčítania.
Počítadlo musí umožňovať záznam energie od nuly až po
hodnotu zodpovedajúcu minimálne 1 500 hodinám, pri
maximálnom prúde, pri referenčnom napätí a jednotkovom
účinníku. Všetky údaje, ktoré sa objavujú na počítadle,
musia byť ľahko čitateľné.
2.9 Zobrazenie nameraných hodnôt
Informácia sa môže zobrazovať buď elektromechanickým
registrom, alebo elektronickým displejom. V prípade
elektronického displeja zodpovedajúca energeticky
nezávislá pamäť musí zachovať namerané údaje minimálne
štyri mesiace.
Dlhší čas zachovania nameraných údajov energeticky
nezávislej pamäte sa musí dohodnúť v kúpnej zmluve.
V prípade viacerých hodnôt zobrazovaných pomocou
jediného displeja musí byť možné zobrazovanie obsahu
všetkých zodpovedajúcich pamätí. Pri zobrazovaní obsahu
pamäte musí byť umožnená identifikácia každej
zobrazovanej sadzby.
Aktuálna sadzba musí byť označená.
Keď je elektromer bez napájania, údaj elektronického
displeja nemusí byť viditeľný.
Základnou jednotkou nameraných hodnôt statického
watthodinového elektromera musí byť kilowatthodina (kWh)
alebo megawatthodina (MWh).
Základnou jednotkou nameraných hodnôt statického
varhodinového elektromera musí byť kilovarhodina (kvarh)
alebo megavarhodina (Mvarh).
Pri elektromechanických registroch valčeky najnižších
hodnôt, ktoré sa plynulo otáčajú, musia byť označené
deleniami a číslicami po každých desiatich dielikoch,
medzi dielikmi musí byť čiastkové delenie na ďalších
desať častí alebo iné usporiadanie zabezpečujúce rovnakú
presnosť odčítania. Valčeky pre desatinné zlomky
jednotky, ktoré sú viditeľné, musia byť označené
odlišným spôsobom.
Register musí byť schopný zaznamenávať a zobrazovať,
začínajúc nulou, minimálne počas 1 500 h energiu
nameranú pri maximálnom prúde, referenčnom napätí a pri
účinníku rovnajúcom sa jednotke.
Druhá časť bod 3 sa dopĺňa bodmi:
3.1.3 Napäťový obvod
Činná a zdanlivá spotreba v každom napäťovom obvode pri
referenčnom napätí, referenčnej frekvencii a referenčnej
teplote nesmú presahovať 3 W a 12 VA pre jednofázové
a viacfázové watthodinové indukčné elektromery triedy
presnosti 0,5 a 1.
3.1.4 Prúdové obvody
Zdanlivý výkon odoberaný každým prúdovým obvodom
elektromera na priame zapojenie pri základnom prúde,
referenčnej frekvencii a referenčnej teplote nesmie
prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke.
Zdanlivý výkon odoberaný každým prúdovým obvodom
elektromera pripojeného cez prúdový transformátor nesmie
prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke pri prúde rovnajúcom
sa menovitému sekundárnemu prúdu príslušného
transformátora pri referenčnej teplote a referenčnej
frekvencii elektromera.
Menovitý sekundárny prúd je hodnota sekundárneho prúdu
prúdového transformátora, na ktorej je založená činnosť
transformátora. Normalizované hodnoty maximálneho
sekundárneho prúdu sú 120%, 150% a 200% menovitého
sekundárneho prúdu.
Zdanlivá vlastná spotreba
------------------------------------------------------------------
Elektromery Trieda presnosti elektromerov
--------------------------------------------------
0,5 1 2
------------------------------------------------------------------
Jednofázové
a viacfázové 6,0 VA 4,0 VA 2,5 VA
------------------------------------------------------------------
3.4 Elektromagnetická kompatibilita (EMC)
3.4.1 Odolnosť proti elektromagnetickému rušeniu
Elektromer musí byť skonštruovaný tak, aby ho
elektromagnetické rušenia šírené vedením alebo
vyžarované ani ako elektrostatický výboj nemohli
poškodiť ani podstatne ovplyvniť. Elektromer musí
vyhovieť skúškam podľa bodov 3.4.2.1 až 3.4.2.4
Rušenia, o ktoré ide:
a) elektrostatické výboje,
b) vysokofrekvenčné elektromagnetické polia,
c) rýchle skupiny impulzov.
3.4.2 Potlačenie rádiového rušenia
Elektromer nesmie generovať vedený ani vyžarovaný šum,
ktorý by mohol ovplyvniť iné zariadenie.
Elektromer musí vyhovieť skúške podľa bodu 3.4.2.5.
3.4.2.1 Všeobecné podmienky skúšok (EMC)
Pri všetkých týchto skúškach musí byť elektromer vo
svojej normálnej pracovnej polohe s nasadeným vekom
a krytom svorkovnice. Všetky časti, ktoré sa majú
uzemniť, musia byť uzemnené.
Po týchto skúškach nesmie elektromer vykazovať znaky
poškodenia a musí správne fungovať.
3.4.2.2 Skúška odolnosti proti elektrostatickým výbojom
Skúška sa musí vykonať podľa národných predpisov
vzťahujúcich sa na statické elektromery v týchto
podmienkach:
a) kontaktný výboj,
b) úroveň prísnosti skúšky 4,
c) skúšobné napätie
1. 15 kV pre statické watthodinové elektromery,
2. 8 kV pre statické varhodinové elektromery,
d) počet výbojov 10,
e) Elektromer nie je v činnosti:
1. napäťové, prúdové a pomocné obvody nesmú byť
napájané,
2. všetky napäťové a pomocné svorky musia byť
navzájom spojené a prúdové svorky musia byť
rozpojené.
Po aplikácii elektrostatického výboja elektromer nesmie
vykazovať znaky poškodenia alebo zmenu údajov a musí
spĺňať požiadavky na presnosť ustanovené touto normou.
f) Elektromer je v činnosti:
1. napäťové a pomocné obvody sú napájané referenčným
napätím,
2. prúdové obvody sú bez prúdu a prúdové svorky majú
byť rozpojené.
Aplikácia elektrostatického výboja nesmie spôsobiť zmenu
stavu registra o viac ako x kWh alebo x kvarh a skúšobný
výstup nesmie produkovať signál väčší ako x kWh alebo
x kvarh. Hodnota x je odvodená z tohto vzorca:
x = 10 na 6 . m . Un . Imax,
kde
m je počet meracích systémov,
Un je referenčné napätie vo voltoch,
Imax je maximálny prúd v ampéroch.
3.4.2.3 Skúška odolnosti proti elektromagnetickým
vysokofrekvenčným poliam
Skúška sa vykoná podľa národných predpisov vzťahujúcich
sa na statické elektromery v týchto podmienkach:
a) napäťové a pomocné obvody sú napájané referenčným
napätím,
b) frekvenčný rozsah: 27 MHz až 500 MHz,
c) úroveň prísnosti skúšky: 3,
d) intenzita skúšobného poľa: 10 V/m,
e) v prúdových obvodoch nie je prúd a prúdové svorky
majú byť rozpojené; aplikácia vysokofrekvenčného poľa
nesmie spôsobiť zmenu stavu registra o viac ako x kWh
alebo x kvarh a skúšobný výstup nesmie produkovať
signál väčší ako x kWh alebo x kvarh; hodnota x je
odvodená v bode 3.4.2.2,
f) pri základnom prúde Ib, resp. menovitom prúde In
a jednotkovom účinníku pri citlivých frekvenciách
alebo pri frekvenciách mimoriadneho významu zmena
chyby musí byť v hraniciach podľa bodov 5.3.1 až
5.3.5.
3.4.2.4 Skúška rýchlymi prechodovými zákmitmi
Skúška sa musí vykonať podľa národných predpisov
vzťahujúcich sa na statické elektromery v týchto
podmienkach:
a) napäťové obvody a pomocné obvody sú napájané
menovitým napätím,
b) prúdové obvody sú bez prúdu a prúdové svorky sú
rozpojené,
c) pomocné obvody, ak sú v normálnej prevádzke oddelené
od napäťových obvodov,
d) úroveň prísnosti skúšky: 3,
e) skúšobné napätie v prúdových a napäťových obvodoch:
2 kV,
f) skúšobné napätie v pomocných obvodoch s referenčným
napätím nad 40 V: 1 kV,
g) trvanie skúšky: rýchle skupiny impulzov sa musia
aplikovať trikrát po 1 s rozložené rovnomerne počas
10 min.
Skúšobné body sú
a) medzi svorkami každého obvodu normálne pripojeného na
sieť,
b) medzi hociktorými dvoma nezávislými obvodmi
s menovitým napätím nad 40V,
c) medzi každým nezávislým obvodom s menovitým napätím
nad 40V a zemou,
Aplikácia skúšky rýchlymi prechodovými zákmitmi nesmie
spôsobiť zmenu stavu registra o viac ako x kWh alebo
x kvarh a skúšobný výstup nesmie produkovať signál väčší
ako x kWh alebo x kvarh. Hodnota x je odvodená v bode
3.4.2.2.
3.4.2.5 Meranie rádiového rušenia
Skúška rádiového rušenia pre zariadenie triedy B sa
vykoná podľa národných predpisov vzťahujúcich sa na
statické elektromery.
Druhá časť bod 5 sa dopĺňa bodmi:
5.1.1 Pri referenčných podmienkach opísaných v bode 5.2.1
nesmú chyby jednofázových a viacfázových dynamických
(indukčných) watthodinových elektromerov s vyváženými
záťažami prekročiť chyby uvedené v tabuľke č. Ia
a viacfázové dynamické (indukčné) watthodinové
elektromery s jednofázovými záťažami (pri vyvážených
napätiach) nesmú prekročiť chyby uvedené v tabuľke
č. IIa.
Tabuľka č. Ia
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
cos fí tried presnosti
----------------------------------------
0,5 1
------------------------------------------------------------------
0,05 Ib 1 + -1,0 + -1,5
0,1 Ib < I < Imax 1 + -0,5 + -1,0
0,1 Ib 0,5 ind. + -1,3 + -1,5
0,8 kap. + -1,3 + -1,5
0,2 Ib < I < Imax 0,5 ind. + -0,8 + -1,0
0,8 kap. + -0,8 + -1,0
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. IIa
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
cos fí tried presnosti
----------------------------------------
0,5 1
------------------------------------------------------------------
0,2 Ib < I < Imax 1 + -1,5 + -2,0
0,5 Ib 0,5 ind. + -1,5 + -2,0
Ib 0,5 ind. + -1,5 + -2,0
------------------------------------------------------------------
Rozdiel medzi chybou v percentách elektromera zaťaženého
v jednej fáze a elektromera so symetrickým zaťažením pri
menovitom prúde a účinníku rovnajúcom sa jednej nesmie
prekročiť 1%, resp. 1,5% pre elektromery tried presnosti
0,5, resp. 1.
5.1.2 Chyby jednofázových a viacfázových varhodinových
elektromerov indukčných s vyváženými záťažami nesmú
prekročiť chyby uvedené v tabuľke č. Ib a viacfázové
varhodinové elektromery indukčné s jednofázovými
záťažami (pri vyvážených napätiach) nesmú prekročiť
chyby uvedené v tabuľke č. IIb.
Tabuľka č. Ib
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
sin fí tried presnosti 3
------------------------------------------------------------------
0,1 Ib 1 + -4,0
0,2 Ib < I < Imax 1 + -3,0
0,5 Ib < I < Imax 0,5 + -3,0
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. IIb
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
sin fí tried presnosti 3
------------------------------------------------------------------
0,2 Ib < I < Ib 1 + -4,0
Ib 0,5 + -4,0
------------------------------------------------------------------
5.1.3 Pri referenčných podmienkach opísaných v bode 5.2.1
nesmú chyby jednofázových a viacfázových statických
watthodinových elektromerov s vyváženými záťažami
prekročiť chyby uvedené v tabuľke č. Ic a viacfázové
statické watthodinové elektromery s jednofázovými
záťažami (pri vyvážených napätiach) nesmú prekročiť
chyby uvedené v tabuľke č. IIc.
Tabuľka č. Ic
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
cos fí tried presnosti
----------------------------------------
0,2S 0,5S 1 2
------------------------------------------------------------------
0,01Ib<=I<=0,05Ib 1 + -0,4 + -1,0 - -
0,05Ib 1 - - + -1,5 + -2,5
0,05Ib<=I<=Imax 1 + -0,2 + -0,5 - -
0,1Ib<=IImax 1 - - + -1,0 + -2,0
0,02Ib<=I<=0,1Ib 0,5 ind. + -0,5 + -1,0
0,8 kap. + -0,5 + -1,0 - -
0,1Ib 0,5 ind. + -1,5 + -2,5
0,8 kap. - - + -1,5 -
0,1Ib<=I<=Imax 0,5 ind. + -0,3 + -0,6
0,8 kap. + -0,3 + -0,6 - -
0,2Ib<=I<=Imax 0,5 ind. + -1,0 + -2,0
0,8 kap. - - + -1,0 -
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. IIc
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
cos fí tried presnosti
----------------------------------------
0,2S 0,5S 1 2
------------------------------------------------------------------
0,05Ib<=I<=Imax 1 + -0,3 + -0,6 - -
0,1Ib<=I<=Imax 1 - - + -2,0 + -3,0
0,1Ib<=I<=Imax 0,5 ind. + -0,4 + -1,0 - -
0,2Ib<=I<=Imax 0,5 ind. - - + -2,0 + -3,0
------------------------------------------------------------------
Rozdiel medzi chybou v percentách elektromera zaťaženého
v jednej fáze a elektromera so symetrickým zaťažením pri
menovitom prúde a účinníku rovnajúcom sa jednej nesmie
prekročiť 0,4%, resp. 1,0% pre elektromery tried
presnosti 0,2S, resp. 0,5S a nesmie prekročiť 1,5%,
resp. 2,5% pre elektromery tried presnosti 1, resp. 2.
5.1.4 Pri referenčných podmienkach opísaných v bode 5.2.1
nesmú chyby jednofázových a viacfázových statických
varhodinových elektromerov s vyváženými záťažami
prekročiť chyby uvedené v tabuľke č. Id a viacfázové
statické varhodinové elektromery s jednofázovými
záťažami (pri vyvážených napätiach) nesmú prekročiť
chyby uvedené v tabuľke č. IId.
Tabuľka č. Id
-----------------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu sin fí Hranice dovolených chýb (%)
pre elektromery (induktívny elektromerov tried presnosti
-------------------------- alebo kapacitný) -------------------------------
na priame na nepriame
zapojenie zapojenie 2 3
-----------------------------------------------------------------------------
0,05Ib<=I<=0,1Ib 0,02In<=I<=0,05In 1 + -2,5 + -4,0
0,1Ib<=I<=Imax 0,05In<=I<=Imax 1 + -2,0 + -3,0
0,1Ib<=I<=0,2Ib 0,05In<=I<=0,1In 0,5 + -2,5 + -4,0
0,2Ib<=I<=Imax 0,1In<=I<=Imax 0,5 + -2,0 + -3,0
0,2Ib<=I<=Ib 0,1In<=I<=In 0,25 + -7,0 + -10,0
-----------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. IId
-----------------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu sin fí Hranice dovolených chýb (%)
pre elektromery (induktívny elektromerov tried presnosti
-------------------------- alebo kapacitný) -------------------------------
na priame na nepriame
zapojenie zapojenie 2 3
-----------------------------------------------------------------------------
0,1Ib<=I<=Imax 0,05In<=I<=Imax 1 + -3,0 + -4,0
0,2Ib<=I<=Imax 0,1In<=I<=Imax 0,5 + -3,0 + -4,0
-----------------------------------------------------------------------------
Rozdiel medzi chybou v percentách elektromera zaťaženého
v jednej fáze a elektromera so symetrickým zaťažením pri
základnom prúde Ib a sin fí = 1 pre elektromery na
priame zapojenie, resp. pri menovitom prúde In a sin fí
= 1 pre elektromery na nepriame zapojenie nesmie
prekročiť 2,5%, resp. 3,5% pre elektromery tried
presnosti 2, resp. 3.
5.2.1 Referenčné podmienky na vykonanie skúšok:
a) Elektromer musí byť uzatvorený, t.j. kryt elektromera
je v základnej polohe,
b) v prípade valčekového počítadla je v chode len
najrýchlejšie sa otáčajúci valček,
c) pred meraním musí byť napätie pripojené najmenej
1. 4 hodiny pri elektromeroch triedy presnosti 0,5,
2. 2 hodiny pri elektromeroch triedy presnosti 1
a každý skúšobný prúd musí byť nastavený jeho
postupným zvyšovaním alebo znižovaním a musí byť
pripojený dostatočne dlho, aby sa rýchlosť
otáčania rotora stabilizovala.
Okrem toho pre viacfázové elektromery platí:
a) poradie fáz musí byť vyznačené v schéme zapojenia,
b) napätie a prúdy musia byť na praktické účely
vyvážené, t.j.
1. žiadne z fázových alebo združených napätí sa
nesmie líšiť viac než o 0,5%, resp. 1% pre triedu
presnosti 0,5, resp. 1 od strednej hodnoty týchto
napätí,
2. žiadny z prúdov vo vodičoch sa nesmie líšiť viac
než o 1%, resp. 2% pre triedu 0,5, resp. 1 od
strednej hodnoty týchto prúdov,
3. fázové posunutia medzi týmito prúdmi pri
zodpovedajúcom napätí fázy proti strednému vodiču
sa nesmú navzájom líšiť viac než o 2 stupne pri
akomkoľvek účinníku.
Referenčné hodnoty ovplyvňujúcich veličín sú uvedené
v tabuľke č. III.
Tabuľka č. III
----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca Referenčná Hranice dovolených chýb (%)
veličina hodnota elektromerov tried presnosti
-------------------------------------
0,5 1
----------------------------------------------------------------------------
Teplota okolia Referenčná teplota,
alebo ak nie je
stanovená, 23 stupňov C 1) + -1 stupeň C + -2 stupne C
Napätie Referenčné napätie + -0,5% + -1,0%
Pracovná poloha Vertikálna pracovná
poloha 2) + -0,5 stupňa + -0,5 stupňa
Frekvencia Referenčná frekvencia + -0,2% + -0,3%
---------------------------------
Tvar priebehu Harmonické napätia Činiteľ nelineárneho skreslenia
a prúd menší ako
---------------------------------
2% 3%
---------------------------------
Magnetická Magnetická indukcia Hodnota indukcie, ktorá spôsobuje
indukcia rovnajúca sa nule zmenu chyby nie väčšiu ako
vonkajšieho poľa ---------------------------------
pri referenčnej + -0,2% + -0,3%
frekvencii
musí byť vždy menšia
ako 0,05 mT 3)
----------------------------------------------------------------------------
1) Ak sa skúšky vykonávajú pri inej teplote, ako je referenčná teplota,
vrátane dovolených tolerancií, výsledky sa musia korigovať použitím
príslušného teplotného koeficientu elektromera.
2) Konštrukcia a montáž elektromera musia byť také, aby zabezpečovali
správnu zvislú polohu, ak
a) základňa elektromera je kolmo na zvislý povrch,
b) sprievodná značka (napr. spodná hrana svorkovnice) alebo sprievodná
značka na kryte elektromera je horizontálna.
3) Skúška sa skladá:
a) pre jednofázové elektromery sa určujú najprv chyby pre elektromer
normálne pripojený na sieť, potom po zmene polarity zapojenia
prúdového obvodu a napäťového obvodu; polovica rozdielu medzi dvoma
chybami je hodnota zmeny chyby. Keďže fáza vonkajšieho poľa nie je
známa, musí sa skúška vykonať pri 0,1 Ib, resp. 0,05 In a účinníku
rovnajúcom sa jednej a pri 0,2 Ib, resp. 0,1 In a účinníku rovnajúcom
sa 0,5 (induktívnych alebo kapacitných),
b) pre trojfázové elektromery sa vykonajú tri merania pri 0,1 Ib
a účinníku rovnajúcom sa jednej, po každom z nich sa zapojenie
prúdových a napäťových obvodov zmení o 120o bez zmeny sledu fáz.
Najväčší rozdiel medzi takto stanovenými chybami a ich priemernou
hodnotou je hodnota zmeny chyby.
----------------------------------------------------------------------------
5.3.1 Pôsobenie ovplyvňujúcich veličín
Prídavné chyby v percentách dynamických (indukčných)
watthodinových elektromerov následkom zmeny
ovplyvňujúcich veličín vzhľadom na referenčné podmienky
uvedené v 5.2.1 nesmú prekročiť hranice zodpovedajúcej
triedy presnosti podľa tabuľky č. IV.
Tabuľka č. IV
----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených chýb (%)
veličina (symetrické elektromerov tried presnosti
zaťaženie, ak
nie je stanovené ------------------------------
inak) pre elektromery 0,5 1
----------------------------------------------------------------------------
Odklon od zvislej 0,05 Ib 1 1,5 2,0
polohy 3 stupne Ib a Imax 1 0,3 0,4
Zmena napätia 0,1 Ib 1 0,8 1,0
+ -10% 0,5 Imax 1 0,5 0,7
0,5 Imax 0,5 ind. 0,7 1,0
Zmena frekvencie 0,1 Ib 1 0,7 1,0
+ -5% 0,5 Imax 1 0,6 0,8
0,5 Imax 0,5 ind. 0,8 1,0
Tvar vlny: 10% Ib 1 1,5 2,0
tretej harm.
v prúde 2)
Obrátený sled 0,1 Ib<=I<=Imax 1 1,5 1,5
fáz 0,1 Ib (jednostranné 2,0 2,0
zaťaženie)
Magnetická indukcia Ib 1 1,5 2,0
vonkajšieho poľa
0,5 mT 1)
Magnetické pole 0,05 Ib 1 0,3 0,5
príslušenstva 3)
Mechanické zaťaženie 0,05 Ib 1 0,8 1,5
jedno- alebo
viacsadzbového
počítacieho
strojčeka 4)
----------------------------------------------------------------------------
1) Magnetická indukcia vonkajšieho poľa 0,5 mT vyvolaná prúdom s rovnakou
frekvenciou ako napätie pripojené na elektromer a pri najmenej
priaznivých podmienkach fázy a smeru nesmie spôsobiť zmenu chyby
elektromera v percentách, ktorá by presahovala hodnoty uvedené v tejto
tabuľke.
Pre napäťové rozsahy od -20% do -10% a od +10% do +15% hranice zmeny chýb
v percentách sú trojnásobkom hodnôt uvedených v tejto tabuľke.
Pod 0,8 Un chyby elektromera môžu kolísať medzi +10% a -10%.
2) Činiteľ skreslenia napätia sa musí merať pri najmenej priaznivom fázovom
posune tretej harmonickej v prúde oproti základnému prúdu.
3) Príslušenstvo, ktoré je vnútri puzdra elektromera, sa napája prerušovane,
napr. elektromagnet viacsadzbového registra. Vyžaduje sa, aby spojenie
s pomocným zariadením bolo označené, aby bolo možné jeho správne
zapojenie. Ak sú tieto spoje vytvorené pomocou vidlíc a zásuviek, ich
prepojenie musí byť nezameniteľné.
4) Vplyv je kompenzovaný pri regulovaní elektromera.
----------------------------------------------------------------------------
Stredný teplotný koeficient nesmie prekročiť hranice
uvedené v tabuľke č. V.
Tabuľka č. V
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Stredný teplotný koeficient %/K
pre elektromery cos fí pre elektromery tr.p.
------------------------------------
0,5 1
----------------------------------------------------------------------------
0,1 Ib<=I<=Imax 0,05 In<=I<=Imax 1 0,03 0,05
0,2 Ib<=I<=Imax 0,1 In<=I<=Imax 0,5 ind. 0,05 0,07
----------------------------------------------------------------------------
Pri určovaní stredného teplotného koeficientu pre určitú
teplotu sa musí vykonať meranie v teplotnom rozsahu 20
stupňov C, 10 stupňov C nad a 10 stupňov C pod touto
hodnotou teploty, ale v žiadnom prípade nesmie byť
teplota mimo stanoveného rozsahu prevádzkových teplôt.
5.3.2 Prídavné chyby v percentách dynamických (indukčných)
varhodinových elektromerov následkom zmeny
ovplyvňujúcich veličín vzhľadom na referenčné podmienky
uvedené v 5.2.1 nesmú prekročiť hranice zodpovedajúcej
triedy presnosti podľa tabuľky č. VI.
Tabuľka č. VI
----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca Hodnota prúdu sin fí (induktívny Hranice
veličina (symetrické zaťaženie, alebo kapacitný) dovolených chýb
ak nie je stanovené inak) v %
pre elektromery
----------------------------------------------------------------------------
Odklon od zvislej
polohy 3 stupne 0,1 Ib 1 2,0
Ib a Imax 1 1,0
Zmena napätia
+ -10% 0,1 Ib 1 2,0
od Ib do Imax 1 1,5
Zmena frekvencie
+ -5% 0,1 Ib a Ib 1 2,5
Ib 0,5 2,5
Magnetická indukcia
vonkajšieho poľa
0,5 mT Ib 1 3,0
Magnetické pole
príslušenstva 1) 0,1 Ib 1 1,0
Mechanické zaťaženie
jedno- alebo viac-
sadzbového počítacieho
strojčeka 2) 0,1 Ib 1 1,5
1) Príslušenstvo, ktoré je vnútri puzdra elektromera, sa napája prerušovane,
napr. elektromagnet viacsadzbového registra.
2) Vplyv je kompenzovaný pri regulovaní elektromera.
----------------------------------------------------------------------------
Stredný teplotný koeficient nesmie prekročiť hranice
uvedené v tabuľke č. VII.
Tabuľka č. VII
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník sin fí Stredný teplotný koeficient %/stupne C
pre elektromery
----------------------------------------------------------------------------
0,1 Ib<=I<=Imax 1 0,15
0,2 Ib<=I<=Imax 0,5 ind. 0,25
----------------------------------------------------------------------------
5.3.3 Prídavné chyby v percentách statických watthodinových
elektromerov tried presnosti 0,2S, 0,5S následkom zmeny
ovplyvňujúcich veličín vzhľadom na referenčné podmienky
uvedené v bode 5.2.1 nesmú prekročiť hranice
zodpovedajúcej triedy presnosti podľa tabuľky č. VIII.
Tabuľka č. VIII
------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených
veličina (symetrické cos fí chýb (%) elektromerov
zaťaženie, ak nie je tried presnosti
stanovené inak) pre
elektromery 0,2S 0,5S
------------------------------------------------------------------
Zmena napätia 0,05 Ib<=I<=Imax 1 0,1 0,2
+ -10% 1) 0,1 Ib<=I<=Imax 0,5 ind. 0,2 0,4
Zmena frekvencie 0,05 Ib<=I<=Imax 1 0,1 0,2
+ -5% 0,1 Ib<=I<=Imax 0,5 ind. 0,1 0,2
Tvar vlny: 0,05 Ib<=I<=Imax 1 0,1 0,2
10% tretej
harm. v prúde 2)
Obrátený sled fáz 0,1 Ib 1 0,05 0,1
Napäťová
nesymetria 3) Ib 1 0,5 1
Pomocné 0,01 Ib 1 0,05 0,1
napätie + -15% 4)
Fáza pomocného 0,01 Ib 1 0,1 0,2
napätia zmenená
o + -120 o 4)
Trvalá hodnota Ib 1 2,0 3,0
externej
magnetickej
indukcie
Magnetická indukcia Ib 1 0,5 1,0
vonkajšieho poľa
0,5 mT
Elektromagnetické vf Ib 1 1,0 2,0
polia 5)
Magnetické pole 0,01 Ib 1 0,05 0,1
príslušenstva 6)
------------------------------------------------------------------
1) Pre napäťové rozsahy od -20% do -10% a od +10% do +15% hranice
zmeny chýb v percentách sú trojnásobkom hodnôt uvedených
v tejto tabuľke. Pod 0,8 Un chyby elektromera môžu kolísať
medzi +10% a -10%.
2) Činiteľ skreslenia napätia musí byť menší ako 1%. Zmena chyby
sa musí merať pri najmenej priaznivom fázovom posune tretej
harmonickej v prúde oproti základnému prúdu.
3) Viacfázové elektromery musia merať s počítacím strojčekom
vnútri hraníc zmeny chyby v percentách uvedenej v tejto
tabuľke.
4) Používa sa len vtedy, ak pomocné napájanie nie je vnútorne
prepojené s napäťovým meracím obvodom.
5) Skúšobné podmienky sú definované v bode 3.4.
6) Príslušenstvo, ktoré je vnútri puzdra elektromera, sa napája
prerušovane, napr. elektromagnet viacsadzbového registra.
Vyžaduje sa, aby spojenie s pomocným zariadením bolo označené,
aby bolo možné jeho správne zapojenie. Ak sú tieto spoje
vytvorené pomocou vidlíc a zásuviek, ich prepojenie musí byť
nezameniteľné.
Stredný teplotný koeficient nesmie prekročiť hranice uvedené
v tabuľke č. IX.
Tabuľka č. IX
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu pre Účinník Stredný teplotný koeficient %/K
elektromery cos fí pre elektromery triedy presnosti
0,2S 0,5S
------------------------------------------------------------------
0,05 In<=I<=Imax 1 0,01 0,03
0,2 Ib<=I<=Imax 0,5 ind. 0,02 0,05
------------------------------------------------------------------
Pri určovaní stredného teplotného koeficientu pre určitú
teplotu sa musí vykonať meranie v teplotnom rozsahu 20
K, 10 K nad a 10 K pod touto hodnotou teploty, ale
v žiadnom prípade nesmie byť teplota mimo stanoveného
rozsahu prevádzkových teplôt.
5.3.4 Prídavné chyby v percentách statických watthodinových
elektromerov tried presnosti 1 a 2 následkom zmeny
ovplyvňujúcich veličín vzhľadom na referenčné podmienky
uvedené v 5.2.1 nesmú prekročiť hranice zodpovedajúcej
triedy presnosti podľa tabuľky č. X.
Tabuľka č. X
------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených
veličina (symetrické cos fí chýb (%) elektromerov
zaťaženie, ak nie je tried presnosti
stanovené inak) pre
elektromery 1 2
------------------------------------------------------------------
Zmena napätia Ib 1 0,7 1,0
+ -10% 1) Ib 0,5 ind. 1,0 1,5
Zmena frekvencie Ib 1 0,8 1,3
+ -5% Ib 0,5 ind. 1,0 1,5
Tvar vlny:
10% tretej Ib 1 0,6 0,8
harm. v prúde 2)
Obrátený sled fáz 0,1 Ib 1 1,5 1,5
Napäťová
nesymetria 3) Ib 1 2,0 4,0
Jednosmerná zložka 0,5 Imax 1 3,0 6,0
v striedavom
obvode 4)
Trvalá hodnota Ib 1 3,0 6,0
externej
magnetickej
indukcie
Magnetická Ib 1 2,0 3,0
indukcia
vonkajšieho
poľa 0,5 mT
Elektromagnetické 0,1 Ib 1 2,0 3,0
vf polia 5)
Magnetické pole 0,05 Ib 1 0,5 1,0
príslušenstva 6)
------------------------------------------------------------------
1) Pre napäťové rozsahy od -20% do -10% a od +10% do +15% hranice
zmeny chýb v percentách sú trojnásobkom hodnôt uvedených
v tejto tabuľke. Pod 0,8 Un chyby elektromera môžu kolísať
medzi +10% a -10%.
2) Činiteľ skreslenia napätia musí byť menší ako 1%. Zmena chyby
sa musí merať pri najmenej priaznivom fázovom posune tretej
harmonickej v prúde oproti základnému prúdu.
3) Viacfázové elektromery musia merať s počítacím strojčekom
vnútri hraníc zmeny chyby v percentách uvedenej v tejto
tabuľke.
4) Používa sa len vtedy, ak pomocné napájanie nie je vnútorne
prepojené s napäťovým meracím obvodom.
5) Skúšobné podmienky sú definované v bode 3.4.
6) Príslušenstvo, ktoré je vnútri puzdra elektromera, sa napája
prerušovane, napr. elektromagnet viacsadzbového registra.
Vyžaduje sa, aby spojenie s pomocným zariadením bolo označené,
aby bolo možné jeho správne zapojenie. Ak sú tieto spoje
vytvorené pomocou vidlíc a zásuviek, ich prepojenie musí byť
nezameniteľné.
Stredný teplotný koeficient nesmie prekročiť hranice
uvedené v tabuľke č. XI.
Tabuľka č. XI
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu pre Účinník Stredný teplotný koeficient %/K
elektromery cos fí pre elektromery triedy presnosti
1 2
------------------------------------------------------------------
0,1 In<=I<=Imax 1 0,05 0,10
0,2 Ib<=I<=Imax 0,5 ind. 0,07 0,15
------------------------------------------------------------------
Pri určovaní stredného teplotného koeficientu pre určitú
teplotu sa musí vykonať meranie v teplotnom rozsahu
20 K, 10 K nad a 10 K pod touto hodnotou teploty, ale
v žiadnom prípade nesmie byť teplota mimo stanoveného
rozsahu prevádzkových teplôt.
5.3.5 Prídavné chyby v percentách statických varhodinových
elektromerov tried presnosti 2 a 3 následkom zmeny
ovplyvňujúcich veličín vzhľadom na referenčné podmienky
uvedené v 5.2.1 nesmú prekročiť hranice zodpovedajúcej
triedy presnosti podľa tabuľky č. XII.
Tabuľka č. XII
----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených
veličina (symetrické cos fí chýb (%) elektromerov
zaťaženie, ak nie je tried presnosti
stanovené inak) pre
elektromery
na priame na nepriame 2 3
zapojenie zapojenie
----------------------------------------------------------------------------
Zmena napätia 0,05 Ib<=I<=Imax 0,1 Ib<=I<=Imax 1 1,0 2,0
+ -10% 1) 0,02 In<=I<=Imax 0,05 In<=I<=Imax 0,5 1,5 3,0
Zmena 0,05 Ib<=I<=Imax 0,02 In<=I<=Imax 1 2,5 2,5
frekvencie 0,1 Ib<=I<=Imax 0,05 In<=I<=Imax 0,5 2,5 2,5
+ -2%
Tvar vlny: 10% 0,05 Ib<=I<=Imax 0,02 In I Imax 1 1,5 1,5
tretej
harmonickej
v prúde 2)
Jednosmerná 0,5 Imax - 1 6,0 6,0
zložka
v prúdovom
obvode 3)
Trvalá magnetická Ib In 1 3,0 3,0
indukcia
vonkajšieho poľa
Magnetická Ib In 1 3,0 3,0
indukcia
vonkajšieho poľa
0,5 mT
Elektromagnetické Ib In 3,0 3,0
vysokofrekvenčné
polia 4)
Činnosť 0,05 Ib 0,05 In 1 1,0 1,0
pomocných
zariadení 5)
----------------------------------------------------------------------------
1) Pre napäťové rozsahy od -20% do -10% a od +10% do +15% hranice
zmeny chýb v percentách sú trojnásobkom hodnôt uvedených
v tejto tabuľke. Pod 0,8 Un chyby elektromera môžu kolísať
medzi +10% a -10%.
2) Zmena chyby v percentách musí byť zmeraná pri najmenej
priaznivom fázovom posune tretej harmonickej v prúde oproti
prúdu základnej harmonickej.
3) Používa sa len vtedy, ak pomocné napájanie nie je vnútorne
prepojené s napäťovým meracím obvodom. Táto skúška sa nepoužíva
pre elektromery na nepriame zapojenie.
4) Skúšobné podmienky sú definované v bode 3.4.
5) Príslušenstvo, ktoré je vnútri puzdra elektromera, sa napája
prerušovane, napr. elektromagnet viacsadzbového registra.
Stredný teplotný koeficient nesmie prekročiť hranice
uvedené v tabuľke č. XIII.
Tabuľka č. XIII
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu pre elektromery Účinník sin fí Stredný teplotný
(ind. alebo kap.) koeficient %/K pre
elektromery tr. p.
na priame na nepriame 2 3
zapojenie zapojenie
------------------------------------------------------------------
0,1 Ib<=I<=Imax 0,05 In<=I<=Imax 1 0,10 0,15
0,2 Ib<=I<=Imax 0,1 In<=I<=Imax 0,5 0,15 0,25
------------------------------------------------------------------
Pri určovaní stredného teplotného koeficientu pre určitú
teplotu sa musí vykonať meranie v teplotnom rozsahu
20 K, 10 K nad a 10 K pod touto hodnotou teploty, ale
v žiadnom prípade nesmie byť teplota mimo stanoveného
rozsahu prevádzkových teplôt.
5.4.1 Vplyv krátkodobých nadprúdov
Krátkodobé nadprúdy nesmú poškodiť elektromer.
Elektromer musí fungovať správne pri návrate do svojich
pôvodných pracovných podmienok a zmena chyby nesmie
prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke č. XIV.
a) Elektromer na priame zapojenie
Elektromer musí byť schopný zniesť krátkodobé
nadprúdy 30 Imax počas jednej polperiódy pri
menovitej frekvencii.
b) Elektromer na zapojenie cez prúdový transformátor
Elektromer musí byť schopný zniesť počas 0,5 s prúd
rovnajúci sa 20-násobku maximálneho prúdu.
Tabuľka č. XIV (indukčné elektromery)
------------------------------------------------------------------
Elektromery na Hodnota prúdu Účinník Hranice dovolených chýb (%)
elektromerov tried presnosti
0,5 1 2 3
------------------------------------------------------------------
priame Ib 1 - 1,5 1,5 1,5
zapojenie
zapojenie cez In 1 0,3 0,5 1,0 1,0
PT
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. XIV (statické elektromery)
------------------------------------------------------------------
Elektromery na Hodnota prúdu Účinník Hranice zmien chýb v % pre
elektromery triedy presnosti
1 2 3
------------------------------------------------------------------
priame Ib 1 1,5 1,5 1,5
zapojenie
zapojenie cez PT In 1 0,5 1,0 1,5
------------------------------------------------------------------
Statické elektromery tried presnosti 0,2S a 0,5S musia
fungovať správne pri návrate do svojich pôvodných
pracovných podmienok a zmena chyby nesmie prekročiť
hodnotu 0,05%.
5.5.1 Zmena chyby spôsobená vlastným oteplením
Zmena chyby elektromerov v dôsledku vlastného oteplenia
nesmie prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke č. XV.
Tabuľka č. XV - Zmeny v dôsledku vlastného oteplenia
------------------------------------------------------------------
Hodnota Účinník Hranice dovolených chýb (%) elektromerov tried
prúdu presnosti
0,2S 0,5S 0,5 1 2 3
------------------------------------------------------------------
Imax 1 0,1 0,2 0,5 0,7 1,0 1,5
0,5 0,1 0,2 0,7 1,0 1,5 2,0
------------------------------------------------------------------
5.6.1 Chod pod napätím
Ak je na statický elektromer pripojené napätie bez prúdu
v prúdovom obvode, skúšobný výstup elektromera nesmie
vyprodukovať viac ako jeden impulz.
5.7.1 Nábeh
Elektromer musí začať registrovať a pokračovať
v registrácii pri prúdoch uvedených v tabuľke č. XVI.
Tabuľka č. XVI - Nábehový prúd
------------------------------------------------------------------
Elektromery Trieda presnosti elektromera Účinník
na
0,2S a 0,5S 0,5S 0,5 1 2
------------------------------------------------------------------
priame 0,001 Ib 0,001 Ib 0,003 Ib 0,004 Ib 0,01 Ib 1
zapojenie
zapojenie 0,001 In 0,001 In 0,004 In 0,004 In 0,005 In 1
cez prúdové
transformátory
------------------------------------------------------------------
5.8.1 Konštanta elektromera
Pomer medzi skúšobným výstupom a údajom displeja musí
zodpovedať označeniu na kapacitnom štítku.
Výstupné prvky vo všeobecnosti neprodukujú sled
homogénnych impulzov. Preto výrobca musí stanoviť
potrebný počet impulzov potrebných na zabezpečenie
presnosti merania rovnajúcej sa aspoň 1/10 rozsahu
triedy presnosti elektromera v rozličných skúšobných
bodoch.
5.9.1 Rozsah regulácie
Elektromer, ktorý má regulačné prvky a ktorý bol
uspokojivo naregulovaný, musí byť schopný ďalšieho
naregulovania prinajmenšom v rozsahu uvedenom v tabuľke
č. XVII.
Tabuľka č. XVII - Minimálny rozsah regulácií
------------------------------------------------------------------
Regulácia Hodnota prúdu Účinník Minimálny rozsah regulácie
rýchlosti otáčania
systému elektromera tr. p. v %
0,5 1 2
------------------------------------------------------------------
Brzdiaci 0,5 Imax. 1 + -2 + -2 4
systém
Malé 0,05 Ib 1 + -2 + -2 4
zaťaženie
Induktívne 0,5 Ib 0,5 ind. 1 1 -
zaťaženie 0,5 Imax. 0,5 ind. - - 1
------------------------------------------------------------------
Druhá časť bod 6 sa dopĺňa bodmi:
6.1.3 Podmienky skúšok
Všetky skúšky sa vykonávajú pri referenčných
podmienkach, ak v príslušnom bode nebolo ustanovené
inak.
Typová skúška sa musí vykonať na jednej alebo na
niekoľkých vzorkách elektromerov vybratých výrobcom na
určenie vlastných charakteristík elektromera, ako aj na
overenie zhody s požiadavkami tejto normy.
V prípade modifikácií elektromera, ktoré sa vykonajú po
typovej skúške a ktoré ovplyvnia len časť elektromera,
stačí vykonať len obmedzený rozsah skúšok na určenie
vlastností, ktoré by mohli byť ovplyvnené príslušnou
modifikáciou.
6.1.4 Meracie body pre skúšku schválenia typu
Pri vykonávaní skúšok týkajúcich sa metrologických
požiadaviek uvedených v bode 5 sa musí meranie vykonať
aspoň takto:
a) pri jednofázových elektromeroch a pri viacfázových
elektromeroch s vyváženou záťažou a s účinníkom 1 pri
1%, 5%, 10%, 20%, 50%, 100% Ib až do Imax,
b) pri jednofázových elektromeroch a pri viacfázových
elektromeroch s vyváženou záťažou a s účinníkom 0,5
(ind.) pri 2%, 10%, 20%, 50%, 100% Ib a každý
celistvý násobok Ib až do Imax,
c) pri viacfázových elektromeroch s jednofázovou záťažou
pri 5%, 10%, 20%, 50% a 100% Ib, 50% Imax a Imax
s účinníkom 1 a Ib s účinníkom 0,5 (ind.).
Tieto skúšky sa vykonajú postupne vo všetkých fázach.
Účinky ovplyvňujúce veličinu sa vyskúšajú aspoň v týchto
bodoch:
a) vplyv teploty okolia pri 0,05 Ib; 0,1 Ib a Imax
(účinník 1) a pri 0,1 Ib; 0,2 Ib, Ib a Imax (účinník
0,5 ind.),
b) vplyv polohy, napätia, frekvencie, tvaru vlny,
vonkajšej magnetickej indukcie, elektromagnetického
vf poľa, magnetického poľa príslušenstva a za
podmienok ustanovených v bodoch 5.3.1 až 5.3.6,
c) vplyv zmeny fáz (viacfázové elektromery) pri 0,5 Ib,
Ib a Imax s vyváženou záťažou a účinníkom 1 (táto
posledná skúška sa opakuje pre každú fázu).
Okrem toho sa vykonajú skúšky prechodnej záťaže,
vlastného ohrevu, rozbehu a overenia rozsahu nastavenia
podľa ustanovení v bodoch 5.6.1, 5.7.1, 5.8.1 a 5.9.1.
Druhá časť bod 7 sa dopĺňa bodmi:
7.1.1.1 Druhy skúšok
Pri overení elektromerov činnej a jalovej energie sa
musia vykonať tieto skúšky:
a) chod naprázdno,
b) rozbeh,
c) skúšky presnosti,
d) overenie konštanty.
Skúšky sa musia vykonať za referenčných podmienok
uvedených v bode 5.2 a 5.2.1.
7.1.3.3.1 Skúška stavu pod napätím
Počas skúšky musia byť splnené podmienky bodov 5.6
a 5.6.1.
7.1.3.4.1 Skúška podmienok nábehu
Počas skúšky musia byť splnené podmienky bodov 5.7
a 5.7.1.
7.1.3.5.1 Skúšky presnosti
Skúšky presnosti indukčných elektromerov činnej
a jalovej energie sa vykonajú pri hodnotách prúdu
a účinníku, ktoré sú v tabuľke č. XVIII.
Tabuľka č. XVIII
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Najväčšia dovolená chyba (+ -)
0,5 1 2 3
------------------------------------------------------------------
Jednofázový 0,05 Ib 1 + -1,0 + -1,5 - -
a viacfázový 0,10 Ib 1 + -0,5 + -1,0 + -2,0 + -4,0
súmerne 0,5 Ib 1 + -0,5 + -1,0 + -2,0 + -3,0
zaťažený 0,5 Ib 0,5 ind. + -0,8 + -1,0 + -2,0 + -3,0
elektromer Ib 1 + -0,5 + -1,0 + -2,0 + -3,0
Ib 0,5 ind. + -0,8 + -1,0 + -2,0 + -3,0
Imax 1 + -0,5 + -1,0 + -2,0 + -3,0
Nesymetrické Ib 1 + -1,5 + -2,0 + -3,0 + -4,0
zaťaženie Ib 0,5 ind. + -1,5 + -2,0 + -3,0 + -4,0
------------------------------------------------------------------
Skúšky presnosti statických elektromerov činnej
a jalovej energie sa vykonajú pri hodnotách prúdu
a účinníku, ktoré sú v tabuľke č. XIX.
Tabuľka č. XIX
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu Účinník Najväčšia dovolená chyba (+ -)
0,2S 0,5S 1 2 3
----------------------------------------------------------------------------
Jednofázový 0,01 Ib 1 + -0,4 + -1,0 - - -
a viacfázový 0,05 Ib 1 - - + -1,5 + -2,5 + -4,0
súmerne 0,10 Ib 1 + -0,2 + -0,5 + -1,0 + -2,0 + -3,0
zaťažený 0,10 Ib 0,5 ind. + -0,5 + -1,0 + -1,5 + -2,0 + -4,0
elektromer 0,5 Ib 1 + -0,2 + -0,5 + -1,0 + -2,0 + -3,0
0,5 Ib 0,5 ind. + -0,3 + -0,6 + -1,0 + -2,0 + -3,0
Ib 1 + -0,2 + -0,5 + -1,0 + -2,0 + -3,0
Ib 0,5 ind. + -0,3 + -0,6 + -1,0 + -2,0 + -3,0
Imax 1 + -0,2 + -0,5 + -1,0 + -2,0 + -3,0
Nesymetrické Ib 1 + -0,3 + -0,6 + -2,0 + -3,0 + -4,0
zaťaženie Ib 0,5 ind. + -0,4 + -1,0 + -2,0 + -3,0 + -4,0
----------------------------------------------------------------------------
7.1.3.8.1 Neistota merania
Chyby meracích staníc na skúšanie elektromerov v danom
skúšobnom bode musia byť menšie ako chyba delta max
uvedená v tabuľke č. XX.
Tabuľka č. XX - Hranice dovolených chýb MS (v %)
----------------------------------------------------------------------------
Trieda 0,2 0,5 1 2
presnosti
----------------------------------------------------------------------------
Účinník 1 0,5 0,5 1 0,5 0,5 1 0,5 0,5 1 0,5 0,5
ind. kap. ind. kap. ind. kap. ind. kap.
+ - + - + - + - + - + - + - + - + - + - + - + -
delta max 0,05 0,08 0,10 0,10 0,15 0,20 0,20 0,30 0,40 0,30 0,45 0,60
----------------------------------------------------------------------------
Hodnoty smerodajnej odchýlky s pre meracie stanice na
overovanie elektromerov v skúšobných bodoch musia byť
v medziach pre smax podľa tabuľky č. XXI.
Tabuľka č. XXI. - Hranice dovolených hodnôt s (v %)
----------------------------------------------------------------------------
Trieda 0,2 0,5 1 2
presnosti
----------------------------------------------------------------------------
Účinník 1 0,5 ind. 1 0,5 ind. 1 0,5 ind. 1 0,5 ind.
s max 0,005 0,008 0,01 0,02 0,02 0,03 0,03 0,05
----------------------------------------------------------------------------
PRÍL.15
DĹŽKOVÉ MIERY
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto vyhláška sa vzťahuje na dĺžkové miery
a) koncové, čiarkové alebo
zložené pásmové miery vyrobené zo skleného vlákna alebo plastickej látky,
b) miery vyrobené z jedného kusa, pevné alebo polopevné, kovové alebo z iného materiálu,
c) skladacie miery kovové alebo z iného materiálu,
d) oceľové meračské pásma
1. navinuté koncové, čiarkové alebo zložené miery,
2. koncové
alebo čiarkové miery určené na meranie dĺžok väčších, ako je menovitá dĺžka miery,
3.
čiarkové alebo zložené miery navinuté, určené na meranie dĺžok do menovitej dĺžky
miery,
e) zložené ponorné kovové pásmové miery so závažím na meranie výšky hladiny kvapalín
ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Dĺžkové miery určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré
majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať
technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v
druhej časti tejto prílohy.
3. Dĺžkové miery určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické
požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti
s výnimkou používania alternatívnej značky prvotného overenia podľa ustanovení bodov
8.3 a 8.4 druhej časti tejto prílohy.
4. Dĺžkové miery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní
sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.
5. Dĺžkové miery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
6. Dĺžkové miery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa
označia overovacou značkou.
7. Dĺžkové miery počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní dĺžkových mier určených na trh členských štátov Európskej
únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú
zmluvu
1. Definície
1.1 Materializované dĺžkové miery (ďalej len "dĺžkové
miery") sú meradlá obsahujúce značky stupnice, ktorých
vzájomná vzdialenosť je daná v zákonných jednotkách
dĺžky.
1.2 Menovitá dĺžka dĺžkovej miery je dĺžka, ktorou je táto
miera označená.
1.3 Hlavné značky stupnice sú dve značky, ktorých vzájomná
vzdialenosť predstavuje menovitú dĺžku miery.
1.4 Stupnicu dĺžkovej miery tvoria hlavné značky stupnice
a ostatné značky.
1.5 Dĺžková miera môže byť realizovaná ako
1.5.1 koncová miera, ktorej hlavné značky stupnice predstavujú
dve koncové plochy,
1.5.2 čiarková miera, ktorej hlavné značky stupnice tvoria dve
čiary, otvory alebo značky,
1.5.3 zložená miera, ktorej jednu z hlavných značiek stupnice
predstavuje plocha a druhou je čiara, otvor alebo
značka.
2. Materiály dĺžkových mier
Dĺžkové miery a ich príslušenstvo musia byť vyrobené
z dostatočne trvanlivých a stabilných materiálov, ktoré
sú za bežných podmienok používania odolné proti vplyvu
prostredia.
Kvalita použitých materiálov musí zabezpečovať, aby
2.1 za bežných podmienok používania pri teplotách 8 stupňov
C nad alebo pod referenčnou teplotou dĺžkové zmeny
neboli väčšie ako najväčšie dovolené chyby,
2.2 pri mierach, ktoré sú určené na použitie za pôsobenia
špecifikovanej ťahovej sily, zväčšenie alebo zmenšenie
tejto sily o 10% nemalo za následok zmenu dĺžky väčšiu,
ako je najväčšia dovolená chyba.
3. Vyhotovenie
3.1 Dĺžkové miery a ich príslušenstvo musia mať vhodnú a pevnú
konštrukciu a musia byť starostlivo vyrobené.
3.2 Priečny prierez dĺžkových mier musí mať také rozmery
a tvar, aby za bežných podmienok používania umožňoval
meranie s presnosťou požadovanou pre danú triedu
presnosti, do ktorej miera patrí.
3.3 Koncové plochy koncovej miery musia byť hladké. Tieto
plochy, ako aj čiary musia byť kolmé na pozdĺžnu os miery.
3.4 Koncové plochy koncových mier a zložených mier vyrobených
z dreva alebo z iného materiálu rovnakej alebo menšej
trvanlivosti ako drevo musia byť opatrené pätkou alebo
hrotom, ktoré sú odolné proti opotrebovaniu a nárazom a sú
na mieru pripevnené vhodným spôsobom.
3.5 Použitie príslušenstva mier, ako napríklad jeden alebo
viacero pevných alebo pohyblivých háčikov, krúžkov, rúčok,
štítkov, kolíčkov, jazýčkov, navijakov alebo nóniusov,
ktoré uľahčujú a rozširujú možnosti používania miery, je
dovolené za podmienky, že ich použitie nemôže viesť
k omylom pri meraní. Musia byť navrhnuté a pripevnené na
mieru tak, aby za bežných podmienok používania nemohli
zväčšiť chybu merania.
3.6 Meračské pásma musia byť vyrobené tak, aby po ich
rozvinutí na rovnej ploche boli ich okraje priame
a rovnobežné.
3.7 Navíjací mechanizmus meračských pásiem nesmie spôsobovať
trvalú deformáciu pásma.
4. Graduovanie a číslovanie stupnice
4.1 Graduovanie a číslovanie po celej menovitej dĺžke miery
musí byť zreteľné, pravidelné a neodstrániteľné a musí
umožňovať spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie.
Niekoľko nečíslovaných značiek na stupnici, ktorých počet
neprevyšuje počet značiek medzi dvoma za sebou
nasledujúcimi číslovanými značkami na stupnici miery, však
môže byť na konci miery umiestnených za hlavnou značkou
stupnice.
4.2 Hodnota dielika stupnice musí zodpovedať hodnotám 1x10n,
2x10n alebo 5x10n metrov, pričom "n" je kladné alebo
záporné celé číslo, alebo nula.
Hodnota dielika stupnice sa môže rovnať najviac
1 cm na mierach s menovitou dĺžkou menšou alebo rovnajúcou
sa 2 m,
10 cm, ak je menovitá dĺžka viac ako 2 m a menej ako 10 m,
20 cm, ak je menovitá dĺžka 10 m alebo viac a menej ako
50 m,
50 cm, ak je menovitá dĺžka 50 m alebo viac.
Tieto hodnoty možno prekročiť v prípadoch špecifického
použitia mier, ktoré musí byť odôvodnené v žiadosti
o schválenie typu, pričom na miere musí byť vyznačené jej
výhradné špecifické použitie.
4.3 Ak značkami stupnice sú čiary, tie musia byť priame, kolmé
na os dĺžkovej miery a všetky musia mať rovnakú hrúbku
konštantnú po celej ich dĺžke. Dĺžka čiar musí zodpovedať
príslušnej meracej jednotke. Čiary musia byť také, aby
vytvárali zreteľnú stupnicu, a ich hrúbka nesmie
spôsobovať zníženie presnosti merania.
4.4 Niektoré úseky stupnice, najmä na koncoch dĺžkovej miery,
môžu byť rozdelené na desatinné podiely dielika stupnice
vzťahujúceho sa na mieru ako celok. V takom prípade hrúbka
čiar v oblasti redukovaných dielikov stupnice môže byť
menšia ako v ostatných častiach miery.
4.5 Značkami stupnice môžu byť aj otvory, ak hodnota dielika
stupnice je najmenej jeden centimeter; značky môžu mať aj
inú formu, ak hodnota dielika stupnice je najmenej jeden
decimeter, za predpokladu, že tieto značky zabezpečia
dostatočne presné čítanie s ohľadom na triedu presnosti,
do ktorej dĺžková miera patrí.
4.6 Číslovanie môže byť spojité alebo periodicky sa opakujúce.
V prípadoch uvedených v bode 4.4 môže byť číslovanie
v oblasti redukovaných dielikov stupnice iné ako
v ostatnej časti miery. Umiestnenie, veľkosť, tvar, farba
a kontrastnosť číslic musia byť vhodne prispôsobené
stupnici a značkám na stupnici, ku ktorým číslice patria.
Pritom však hodnoty očíslovaných dielikov stupnice, ako sú
uvedené v bode 4.2, musia byť očíslované v metroch,
decimetroch, centimetroch alebo milimetroch bez vyznačenia
príslušného symbolu.
Číslica na stupnici nesmie spôsobovať nejednoznačné
odčítanie.
Ak je však číselná jednotka iná ako meter, pri značkách
stupnice zodpovedajúcich celým metrom môže byť číslovanie
v metroch. V takom prípade musí za číslom nasledovať
symbol "m".
Okrem toho možno opakovať číslo predchádzajúcich metrov
tým istým spôsobom na začiatku ostatných očíslovaných
značiek stupnice.
Ak hodnota dielika čiarkovej stupnice zodpovedá hodnote
2x10n a nie je menšia než 2 cm, všetky značky stupnice
musia byť očíslované.
4.7 Ak je na dĺžkovej miere viac ako jedna stupnica, dieliky
stupnice môžu byť rôzne a číslovanie môže narastať v tom
istom alebo v opačnom smere.
5. Menovitá dĺžka
5.1 Menovitá dĺžka miery môže mať jednu z týchto hodnôt:
0,5 - 1 - 1,5 - 2 - 3 - 4 - 5 - 6 - 7 - 8 - 9 m alebo celé
násobky 5 metrov.
5.2 Okrem toho možno na osobitné účely povoliť aj iné hodnoty
za predpokladu, že potreba miery s takouto menovitou
dĺžkou je odôvodnená v žiadosti o schválenie typu, pričom
na miere musí byť vyznačené jej výhradné špecifické
použitie.
5.3 Niektoré z menovitých dĺžok v bode 5.1 sa nepovoľujú pri
mierach uvedených v bode 9.4.2.
6. Nápisy
6.1 Na dĺžkovej miere musia byť uvedené tieto nápisy:
6.1.1 Nápisy povinné vo všetkých prípadoch:
6.1.1.1 menovitá dĺžka,
6.1.1.2 identifikačná značka výrobcu alebo jeho obchodné meno,
6.1.1.3 vyznačenie triedy presnosti: I, II alebo III,
6.1.1.4 značka schváleného typu,
6.1.2 Nápisy povinné v určitých prípadoch:
6.1.2.1 referenčná teplota, ak je iná ako 20 stupňov C,
6.1.2.2 ťahová sila,
6.1.2.3 špecifické použitie, na ktoré je miera vyhradená
v prípadoch uvedených v bodoch 4.2 a 5.2.
6.2 Menovitá dĺžka, napätie a teplota môžu byť vyjadrené
v zákonných meracích jednotkách alebo v ich dekadických
násobkoch, alebo podielom, za ktorými nasleduje
zodpovedajúci symbol.
6.3 Všetky tieto nápisy musia byť viditeľné a čitateľné,
počínajúc začiatkom miery.
Na integrálnej časti dĺžkovej miery môžu byť uvedené aj
iné nápisy na základe súhlasu orgánu schvaľujúceho typ
meradla. Umiestnenie nápisov sa v takom prípade musí určiť
v rozhodnutí o schválení typu.
Ak šírka dĺžkovej miery neumožňuje čitateľne vyznačiť
značku schváleného typu Európskych spoločenstiev, môže byť
táto značka v súlade s § 14 ods. 7 zákona vyznačená
takýmito znakmi v uvedenom poradí:
- štylizované písmeno "epsilon",
- písmeno (písmená) identifikujúce členský štát, ktorý typ
meradla schválil,
- posledné dvojčíslo roku, v ktorom bol typ meradla
schválený,
- identifikačné číslo schválenia typu Európskych
spoločenstiev (napríklad: epsilon F 75 5345).
6.4 Závisí od výrobcu, či uvedie aj koeficient teplotnej
dĺžkovej rozťažnosti materiálu, z ktorého je miera
vyrobená, a to v tvare alfa20 = ....
6.5 Okrem toho ak to vyžadujú príslušné predpisy alebo povolí
orgán schvaľujúci typ meradla, môžu byť na mierach uvedené
aj iné nápisy nemetrologického charakteru.
6.6 Ak nápisy nie sú kódované, musia byť napísané v jazyku
členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou
stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo
štátu, ktorý má s Európskou úniou v tejto oblasti
uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, pre ktorý je miera určená.
6.7 Na dĺžkových mierach môžu byť uvedené aj reklamné nápisy,
ak ich umiestnenie vyhovuje podmienkam bodu 6.8.
6.8 Nápisy vrátane reklamných nápisov musia byť usporiadané
tak, aby neboli na prekážku meraniu. Povinné nápisy okrem
značky schválenia typu a umiestnenia reklamných nápisov
musia byť uvedené na vzorke predkladanej na schválenie
typu.
7. Najväčšie dovolené chyby
7.1 Dĺžkové miery definované v tejto vyhláške sa rozdeľujú
podľa ich presnosti do troch tried: I, II a III.
Najväčšia dovolená chyba, kladná alebo záporná, pri
prvotnom overení mier
a) na menovitej dĺžke a
b) na akejkoľvek vzdialenosti medzi ľubovoľnými dvomi za
sebou bezprostredne nenasledujúcimi značkami stupnice
je vyjadrená v milimetroch ako funkcia danej dĺžky
vzorcom (a + b L) mm,
kde
L je daná dĺžka zaokrúhlená na nasledujúce celé metre
smerom nahor,
a a b sú koeficienty určené pre každú triedu presnosti
podľa tejto tabuľky:
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti a b
------------------------------------------------------------------
I 0,1 0,1
II 0,3 0,2
III 0,6 0,4
------------------------------------------------------------------
7.2
7.2.1 Najväčšia dovolená chyba, kladná alebo záporná, na dĺžke
i intervalu nepresahujúceho 1 cm je pre všetky triedy
presnosti uvedená v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Dĺžka i daného Najväčšia dovolená chyba (v mm)
pre triedu presnosti
I II III
------------------------------------------------------------------
i <= 1 mm 0,1 0,2 0,3
1 mm < i <= 1 cm 0,2 0,4 0,6
------------------------------------------------------------------
Ak je hodnota intervalov väčšia ako 1 cm, je najväčšia
dovolená chyba vyjadrená ako funkcia dĺžky intervalu
vzorcom (a + b L) mm, kde hodnoty parametrov a a b sa
rovnajú hodnotám uvedeným v bode 7.1 a L je daná dĺžka
zaokrúhlená na najbližší celý meter smerom nahor.
7.2.2 Najväčší dovolený rozdiel medzi dĺžkami i dvoch po sebe
nasledujúcich intervalov, ktoré neprekračujú 1 cm, je pre
všetky triedy presnosti uvedený v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Dĺžka i daného Najväčšia dovolená chyba (v mm)
pre triedu presnosti
I II III
------------------------------------------------------------------
i <= 1 mm 0,1 0,2 0,3
1 mm < i <= 1 cm 0,2 0,4 0,6
------------------------------------------------------------------
Ak sú hodnoty intervalov väčšie ako 1 cm, najväčší
dovolený rozdiel medzi dĺžkami i dvoch po sebe
nasledujúcich intervalov je vyjadrený ako funkcia dĺžky
intervalu vzorcom (a + b L) mm, tak ako je to definované
v bode 7.2.1.
7.3 Pre koncové miery alebo zložené miery však môžu byť
najväčšie dovolené chyby, či už kladné alebo záporné, na
dĺžke koncových intervalov ohraničených plochou väčšie,
a to o:
- 0,1 mm pre miery triedy I,
- 0,2 mm pre miery triedy II,
- 0,3 mm pre miery triedy III.
Okrem toho požiadavky bodov 7.1 a 7.2.2 neplatia, ak
- jedna z nesusediacich značiek stupnice, tak ako sú
uvedené v bode 7.1 písm. b), je tvorená plochou a ak
- jeden z dvoch susediacich intervalov, tak ako je uvedené
v bode 7.2.2, je posledný interval ohraničený plochou.
7.4 Najväčšia dovolená chyba mier v používaní sa rovná
dvojnásobku najväčšej dovolenej chyby pri prvotnom
overení.
7.5 Najväčšie dovolené chyby sa vzťahujú na tieto referenčné
podmienky:
7.5.1 Referenčná teplota je spravidla 20 stupňov C. Pre niektoré
miery špecifikované v bode 9 však môže byť výnimočne
prijatá iná referenčná teplota.
7.5.2 Dĺžkové miery, pre ktoré je daná ťahová sila v bode 9,
podliehajú skúškam, a to po celej dĺžke kontrolovanej
miery prakticky bez trenia na vodorovnej ploche a za
pôsobenia ťahovej sily vyznačenej na miere.
8. Značky prvotného overenia
8.1 Na umiestnenie značky prvotného overenia musí byť
vyhradené miesto na začiatku dĺžkovej miery alebo na
prídavnom štítku.
8.2 Tvar značky prvotného overenia musí byť v súlade s touto
vyhláškou.
8.3 Okrem značky podľa bodu 8.2 značka prvotného overenia
Európskych spoločenstiev môže pozostávať z malého písmena
"e" umiestneného v šesťuholníku, ktoré v hornej časti
obsahuje veľké písmeno alebo veľké písmená identifikujúce
štát, v ktorom bolo meradlo overené, a v dolnej časti
posledné dvojčíslo roka, v ktorom sa overenie vykonalo.
Príklad tejto značky je uvedený v bode 12.
8.4 Výber jedného alebo druhého tvaru značky prvotného
overenia Európskych spoločenstiev je v kompetencii orgánu,
ktorý overenie vykonal.
9. Druhy dĺžkových mier, na ktoré sa vzťahuje táto vyhláška
9.1 Koncové, čiarkové alebo zložené pásmové miery vyrobené zo
skleného vlákna alebo plastickej látky
Menovitá dĺžka od 0,5 m do 100 m.
Ťahová sila približne 20 N musí byť vyznačená na miere.
Voľné konce koncových a zložených mier musia byť opatrené
kovovou pätkou alebo hrotom, ktoré sú odolné proti
opotrebovaniu. Tieto miery patria do tried presnosti I, II
alebo III.
9.2 Miery vyrobené z jedného kusa, pevné alebo polopevné,
kovové alebo z iného materiálu
Menovitá dĺžka od 0,5 m do 5 m.
Referenčná teplota môže byť v niektorých prípadoch iná ako
20 stupňov C.
Medzi tieto miery patria tiež hladinomery na meranie výšky
hladiny kvapaliny.
Konce pevných hladinomerov musia byť opatrené koncovkou
alebo hrotom, ktoré sú odolné proti nárazu
a opotrebovaniu. Nesmú spôsobovať iskrenie pri náraze.
Tieto miery patria do triedy presnosti I alebo II.
9.3 Skladacie miery kovové alebo z iného materiálu
Menovitá dĺžka od 0,5 m do 5 m.
Jednotlivé časti musia mať rovnakú dĺžku.
Spojenie jednotlivých častí miery musí byť zabezpečené
tak, aby prídavná chyba na spojoch v rozloženom stave
miery nebola väčšia ako 0,3 mm pri mierach triedy
presnosti I a II a 0,5 mm pri mierach triedy presnosti
III.
Tieto miery patria do triedy presnosti I, II alebo III.
9.4 Oceľové meračské pásma
9.4.1 Navinuté koncové, čiarkové alebo zložené miery
Menovitá dĺžka od 0,5 m do 10 m. Miery medzi 5 m a 10
m musia mať zaoblený priečny prierez.
Tieto miery môžu byť uložené v puzdre, ktorého jeden
rozmer sa môže použiť pri meraní, najmä ak ide o meranie
vnútorných rozmerov.
Voľný koniec takejto miery je opatrený pevným alebo
pohyblivým háčikom alebo jazýčkom.
Tieto miery patria do triedy presnosti I alebo II.
9.4.2 Koncové alebo čiarkové miery určené na meranie dĺžok
väčších, ako je menovitá dĺžka miery
Menovitá dĺžka: 5, 10, 20, 50, 100 alebo 200 m.
Ťahová sila približne 50 N musí byť vyznačená na miere.
Tieto miery sú na oboch koncoch vybavené rúčkami alebo
krúžkami.
Ak sú rúčky zahrnuté do menovitej dĺžky, musia byť
vyhotovené tak, aby ich spoje s mierou nespôsobili
nepresnosť merania.
Tieto miery patria do triedy presnosti I alebo II.
9.4.3 Čiarkové alebo zložené miery navinuté, určené na meranie
dĺžok do menovitej dĺžky miery
Menovitá dĺžka je od 5 m do 200 m.
Referenčná teplota môže byť v niektorých prípadoch iná ako
20 stupňov C.
Ťahová sila približne 50 N musí byť vyznačená na miere.
Voľný koniec je opatrený rúčkou, krúžkom alebo háčikom,
ktoré sa nezapočítavajú do menovitej dĺžky.
Tieto miery patria do triedy presnosti I alebo II.
9.5 Zložené ponorné kovové pásmové miery so závažím na meranie
výšky hladiny kvapalín
Menovitá dĺžka od 5 m do 50 m.
V niektorých prípadoch môže byť referenčná teplota iná ako
20 stupňov C.
Na miere sa vyznačuje ťahová sila, ktorá musí byť
dostačujúca na správne napnutie pásma.
Na dosiahnutie ťahovej sily slúži závažie, na ktorom musí
byť vyznačená jeho hmotnosť. Hlavná značka stupnice na
začiatku je tvorená základňou závažia, ktoré musí mať
vhodný tvar a musí byť vyrobené z materiálu, ktorý pri
náraze neiskrí.
Závažie je na miere pripevnené buď napevno, alebo ho možno
od miery odpojiť, a to tak, že toto pripojenie alebo
spojenie nespôsobí nepresnosť merania.
Celá dĺžka pásma je rozdelená na milimetre a graduovanie
pokračuje na jednej plochej strane závažia.
Na druhom konci miery môže byť pripevnený navíjací
mechanizmus.
Tieto miery patria do triedy presnosti I alebo II.
Najväčšia dovolená chyba meradla pri použití závažia
nesmie byť menšia ako 0,6 mm.
10. Schválenie typu a prvotné overenie
Schválenie typu a prvotné overenie materializovaných
dĺžkových mier sa vykonáva v súlade s postupmi uvedenými
v tejto vyhláške.
10.1 Technická skúška pri schvaľovaní typu
Okrem preštudovania dokumentácie skúška pozostáva
z kontroly, či predložená vzorka je v súlade s bodmi 2 až
9 (okrem bodu 6.4).
10.2 Skúšanie pri prvotnom overení
10.2.1 Pri prvotnom overení sa skúša buď každá predložená dĺžková
miera, alebo dávka dĺžkových mier vytvorená v súlade
s bodom 11.
10.2.2 Skúška pri prvotnom overení pozostáva z vizuálnej
obhliadky dĺžkovej miery, či sa miera zhoduje so
schváleným typom; ide najmä o požiadavky bodov 3.6, 4.1
a 4.3.
10.2.3 Takisto treba preveriť, či dĺžková miera spĺňa požiadavky
na najväčšie dovolené chyby pre menovitú dĺžku s ohľadom,
ak je to relevantné, na ustanovenie bodu 9.5.
10.2.4 Okrem toho na piatich rôznych náhodne vybraných miestach
dĺžkovej miery sa skontroluje
- vzdialenosť medzi dvoma nesusediacimi značkami stupnice,
- dĺžka intervalu,
- rozdiel medzi dĺžkou dvoch za sebou nasledujúcich
intervalov s cieľom preveriť, či tieto hodnoty vyhovujú
požiadavkám bodu 7.1 písm. b) a bodov 7.2.1 a 7.2.2
s ohľadom, ak je to relevantné, na ustanovenia bodov
7.3 a 9.3.
Ak je to na základe skúšok opodstatnené, môže overujúci
orgán znížiť alebo zvýšiť počet skúšok.
10.2.5 Všetky tieto skúšky sa vykonajú v referenčných podmienkach
špecifikovaných v bode 7.5.
11. Štatistická kontrola uplatňovaná pri prvotnom overovaní
Ak sa dĺžkové miery vyrábajú sériovo a žiadateľ o prvotné
overenie vyhlási, že už boli náležite prekontrolované, na
jeho žiadosť sa na predložených dávkach mier vykoná
štatistická kontrola porovnávaním, a to za týchto
podmienok:
11.1 Všeobecné podmienky
11.1.1 Dávka
Dávka sa vytvára z dĺžkových mier, ktoré
- sú rovnakého typu,
- patria do tej istej triedy presnosti,
- sú vyrobené tou istou technológiou.
Rozsah dávky je počet dĺžkových mier v nej obsiahnutých.
Najväčšia dávka pre prvotné overenie je 10 000 kusov.
11.1.2 Výber
Výber sa vytvára z dĺžkových mier náhodne vybraných
z dávky. Počet dĺžkových mier vo výbere sa nazýva rozsah
výberu.
11.1.3 Štatistická kontrola porovnávaním
Štatistická kontrola porovnávaním je kontrola, pri ktorej
sa dĺžkové miery vo výbere rozdeľujú na chybné
a vyhovujúce podľa požiadaviek tejto prílohy.
11.1.4 Hraničná úroveň kvality (LQ 5)
Hraničná úroveň kvality je úroveň kvality predloženej
dávky, ktorá zodpovedá v preberacom pláne 5%
pravdepodobnosti prijatia.
11.1.5 Úroveň kvality prijatia (SQL)
Štandardná úroveň kvality je úroveň kvality predloženej
dávky, ktorá zodpovedá v preberacom pláne 95%
pravdepodobnosti prijatia.
11.1.6 Preberacie číslo
Pri štatistickej kontrole porovnávaním preberacie číslo je
najväčší počet zistených chybných mier v kontrolovanom
výbere, pri ktorom ešte možno kontrolovanú dávku prijať.
11.1.7 Číslo zamietnutia
Pri štatistickej kontrole porovnávaním je to počet
chybných kusov v kontrolovanom výbere, ktorého prekročenie
znamená zamietnutie kontrolovanej dávky.
11.1.8 Preberací plán jedným výberom
Počet jednotlivých kontrolovaných mier sa musí rovnať
rozsahu výberu v súlade s preberacím plánom. Ak je počet
chybných mier zistených vo výbere menší alebo sa rovná
preberaciemu číslu, dávka sa prijme. Ak je počet chybných
mier väčší alebo sa rovná číslu zamietnutia, dávka sa
zamietne.
11.1.9 Preberací plán dvojitým výberom
Počet jednotlivých kontrolovaných mier sa musí rovnať
rozsahu prvého výberu v súlade s preberacím plánom. Ak je
počet chybných mier zistených v prvom výbere menší alebo
sa rovná prvému preberaciemu číslu, dávka sa prijme. Ak je
počet chybných mier zistených v prvom výbere rovný alebo
väčší ako prvé preberacie číslo, dávka sa zamietne. Ak
počet chybných mier zistených v prvom výbere spadá medzi
prvé preberacie číslo a prvé číslo zamietnutia, musí sa
skontrolovať druhý výber, ktorého rozsah je špecifikovaný
v preberacom pláne. Počty chybných mier zistených v prvom
a druhom výbere sa spočítajú. Ak je celkový súčet chybných
mier menší alebo sa rovná druhému preberaciemu číslu,
dávka sa prijíma. Ak je celkový súčet chybných mier väčší
alebo sa rovná druhému číslu zamietnutia, dávka sa
zamietne.
11.2 Postupy kontroly
Orgány vykonávajúce kontrolu sa rozhodnú pre jednu
z týchto dvoch metód kontroly:
Prvá metóda A obsahuje jednorazové predkladacie schémy
a druhá metóda B obsahuje viacnásobnú predkladaciu schému.
Kontrola spočíva v zisťovaní počtu chybných mier
v odobratom výbere.
11.2.1 Ak si príslušný orgán zvolí metódu A, použije na prijatie
alebo zamietnutie predloženej dávky preberací plán
s týmito charakteristikami:
- SQL - štandardná úroveň kvality od 0,40% do 0,90%,
- LQ 5 - hraničná úroveň kvality od 4,0% do 6,5%.
Príklady preberacích plánov
Preberací plán jedným výberom
------------------------------------------------------------------
Rozsah výberu Preberacie číslo Číslo zamietnutia LQ 5 SQL
------------------------------------------------------------------
a 80 1 2 5,8 0,44
b 125 2 3 5,0 0,65
------------------------------------------------------------------
Preberací plán dvojitým výberom
------------------------------------------------------------------
Rozsah Celkový Preberacie Číslo LQ 5 SQL
výberu rozsah číslo zamietnutia
------------------------------------------------------------------
a Prvý výber 50 50 0 2
Druhý výber 50 100 1 2 5,8 0,44
b Prvý výber 80 80 0 3
Druhý výber 80 160 3 4 5,0 0,65
------------------------------------------------------------------
Ak je dávka zamietnutá, zodpovedný orgán vykoná 100%
kontrolu tejto dávky alebo prijme potrebné opatrenia na
to, aby miery z tejto zamietnutej dávky neboli uvedené na
trh.
11.2.2 Ak sa používa metóda B, príslušný orgán použije na
prijatie alebo zamietnutie dávky preberacie plány v súlade
s touto tabuľkou:
Preberacie plány
------------------------------------------------------------------
Poradie predloženia Rozsah Preberacie číslo Číslo zamietnutia
------------------------------------------------------------------
1 70 0 1
2 85 0 1
3 105 0 1
4 120 0 1
------------------------------------------------------------------
Po prijatí dávky nasledujúca predložená dávka podlieha
kontrole podľa preberacieho plánu podľa čísla 1.
Po zamietnutí dávky príslušný orgán prijme potrebné
opatrenia, aby sa zabránilo uvedeniu na trh mier z tejto
dávky, a žiadateľ o prvotné overenie môže predložiť na
kontrolu buď tú istú dávku, alebo inú. Dávka sa kontroluje
podľa preberacieho plánu podľa nasledujúceho poradového
čísla. Ak sa však dávka neprijme po kontrole podľa
poradového čísla 4, musí príslušný orgán vykonať 100%
kontrolu tejto dávky.
11.3 Dôsledky častého zamietnutia dávok
Ak dochádza k častému zamietnutiu dávok, môže príslušný
orgán pozastaviť vykonávanie štatistickej kontroly. Ak
k zlepšeniu kvality mier nedôjde ani po upozornení
držiteľa rozhodnutia o schválení typu meradla, v súlade
s § 13 zákona možno začať konanie o pozastavení alebo
o zrušení rozhodnutia o schválení typu.
12. Príklad značky prvotného overenia podľa bodu 8.3PRÍL.16
LIEHOMERY A HUSTOMERY NA LIEH
Prvá časť
1. Táto príloha sa vzťahuje na
a) sklené liehomery a hustomery na lieh
1., 2. a 3. triedy presnosti ako na určené meradlá podľa § 8 zákona,
b) alkoholometrické tabuľky vyjadrujúce hustotu zmesi vody a etanolu ako funkciu
hmotnostnej koncentrácie liehu pri danej teplote.
2. Symboly používané na vyjadrenie koncentrácie liehu podľa tejto prílohy
sú tieto:
a) % obj. pre objemové meranie obsahu liehu,
b) % hmotnosti pre hmotnostné meranie obsahu liehu.
3. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách na
liehomery a hustomery na lieh určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov,
ktoré majú s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu, sú uvedené v druhej časti.
4. Liehomery a hustomery na lieh určené na vnútorný trh Slovenskej republiky
musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky podľa bodu 3; okrem tried
presnosti 1 až 3 sa používajú liehomery a hustomery aj tried presnosti 4 a 5, ktorých
parametre určujú slovenské technické normy. 1)
Metódy skúšania pri overovaní sú definované v príslušných slovenských technických
normách.
5. Liehomery a hustomery na lieh pred uvedením na trh členských štátov Európskej
únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu, podliehajú
schváleniu typu a prvotnému overeniu.
6. Liehomery a hustomery na lieh pred uvedením na trh Slovenskej republiky
podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.
7. Liehomery a hustomery na lieh schváleného typu výrobca alebo dovozca označí
značkou schváleného typu.
8. Liehomery a hustomery na lieh, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným
požiadavkám, sa označia overovacou značkou.
Druhá časť
Technické požiadavky a metrologické požiadavky
1. Definícia meradiel
1.1 Liehomery sú sklené meradlá ukazujúce
a) hmotnostnú koncentráciu liehu alebo
b) objemovú koncentráciu liehu v zmesi vody a etanolu.
Podľa toho, na aké meranie slúžia, delia sa na hmotnostné
liehomery alebo objemové liehomery.
Hustomery na lieh sú sklené meradlá určené na meranie hustoty
zmesi vody a etanolu.
1.2 Meradlá definované v bode 1.1 sú graduované pri referenčnej
teplote 20 stupňov C v súlade s hodnotami uvedenými
v medzinárodných liehových tabuľkách vydaných Medzinárodnou
organizáciou pre legálnu metrológiu.
1.3 Sú graduované na odčítavanie v rovine voľného horizontálneho
povrchu kvapaliny.
2. Opis meradiel
2.1 Liehomery a hustomery na lieh sú sklené meradlá skladajúce sa
z
a) valca s kónickou alebo pologuľovitou spodnou časťou tak,
aby nezadržiavala vzduchové bubliny,
b) dutej stonky na hornom konci zatavenej.
2.2 Vonkajší povrch celého meradla musí byť symetrický podľa
hlavnej osi. Kruhový prierez nesmie vykazovať žiadne náhle
zmeny v prechode všetkých častí meradla.
2.3 Spodná časť musí byť zaťažená materiálom, ktorý upravuje
hmotnosť meradla.
2.4 Na stonke je stupnica vyznačená na valcovitej ploche pevne
pripevnenej k vnútornej strane stonky.
3. Konštrukcia
3.1 Sklo použité na výrobu meradla musí byť priehľadné, bez
akýchkoľvek kazov, ktoré by sťažovali odčítanie údajov zo
stupnice. Sklo musí mať koeficient objemovej rozťažnosti (25
+-2)10 na -6 stupňov C na -1.
3.2 Materiál podľa bodu 2.3 musí byť upevnený na dne meradla. Ak
bolo vyrobené meradlo uložené v horizontálnej polohe počas
jednej hodiny pri teplote 80 stupňov C a následne v tejto
polohe ochladené, musí meradlo plávať pozdĺžnou osou
vertikálne s odklonom najviac 1 stupeň 30 minút.
4. Stupnica
4.1 Každé meradlo môže mať len jednu stupnicu (bod 4.5 alebo bod
4.6).
4.2 Stupnica a nápisy musia byť vyznačené na hladkom matnom
povrchu. Tento musí byť v stonke pevne uchytený a referenčné
značky musia byť vyznačené tak, aby bol jasný prechod stupnice
a aby bol zreteľne viditeľný vzhľadom na stonku. Na stupnici
nesmú byť po 24-hodinovom vystavení teplote 70 stupňov
C viditeľné žiadne zmeny.
4.3 Deliace čiary na stupnici musia byť
a) rovnobežné a kolmé na os meradla,
b) vyznačené čiernou farbou, zreteľne a nezmazateľne (nad
nominálny rozsah stupnice môže byť značenie v inej farbe),
c) čiary musia byť jemné a musia mať rovnakú hrúbku, nie však
väčšiu ako 0,2 mm.
4.4 Dĺžka krátkych čiar na stupnici musí byť minimálne 1/5 dlhých
čiar, dĺžka stredných čiar musí byť minimálne 1/3 dlhých čiar
a dlhé čiary musia mať dĺžku minimálne polovice obvodu stopky.
4.5 Liehomery majú menovitú stupnicu graduovanú na % hmotnosti
alebo % objemu liehu. Nesmú mať väčší rozsah ako 10% objemu
alebo hmotnosti liehu. Hodnota dielika musí byť 0,1%. Každá
stupnica má nanesených pod menovitým rozsahom a nad ním 10
dielikov presahu.
4.6 Menovitá stupnica hustomerov na lieh je graduovaná
v kilogramoch na m3. Jej rozsah nie je väčší ako 20 kg/m3.
Hodnota jej dielika je 0,2 kg/m3. Každá stupnica má nanesených
pod menovitým rozsahom a nad ním 10 dielikov presahu, ale
rozsah stupnice nesmie byť väčší ako 1000 kg/m3.
5. Deliace čiary a číslovanie
5.1 Na liehomeroch musí byť každá desiata čiara dlhá, počítajúc od
jedného konca menovitej stupnice. Medzi dlhými čiarami je
jedna stredne dlhá čiara a štyri krátke čiaročky medzi každou
dlhou a stredne dlhou čiarou.
Číslované sú iba dlhé čiary.
5.2 Na hustomeroch na lieh je dlhá každá piata čiara, počítajúc od
jedného konca menovitej stupnice. Medzi dvoma dlhými čiarami
sú štyri krátke. Číslované sú iba dlhé čiary.
5.3 Začiatok a koniec menovitého rozsahu stupnice musí byť
číslovaný celým číslom.
6. Klasifikácia a základné rozmery meradiel
6.1 Meradlá sú rozdelené do týchto tried presnosti:
a) 1. trieda: minimálna dĺžka dielika je 1,5 mm. Meradlá tejto
triedy presnosti nemajú teplomer.
b) 2. trieda: minimálna dĺžka dielika je 1,05 mm. Meradlá
tejto triedy presnosti môžu mať teplomer.
c) 3. trieda: minimálna dĺžka dielika je 0,85 mm. Meradlá
tejto triedy presnosti môžu mať teplomer.
6.2 Vonkajší priemer telíčka meradla je od 19 do 40 mm. Vonkajší
priemer stonky je minimálne 3 mm pre meradlá 1. a 2. triedy
presnosti a minimálne 2,5 mm pre meradlá 3. triedy presnosti.
Stonka musí presahovať aspoň 15 mm nad najvyššiu značku
deliacu čiaru stupnice. Prierez stopky musí byť rovnaký aspoň
5 mm pod najnižšiu deliacu čiaru stupnice.
7. Nápisy
7.1 Na meradle z vnútornej strany musia byť čitateľne
a nezmazateľne uvedené údaje
a) 1., 2. alebo 3. trieda presnosti,
b) meracia jednotka kg/m3 alebo % hmotnosti alebo objemu,
c) referenčná teplota 20 stupňov C,
d) etanol,
e) názov alebo identifikačná značka výrobcu,
f) číslo meradla,
g) značka schváleného typu epsilon.
7.2 Na meradle môže byť vyznačená aj hmotnosť.
8. Najväčšie dovolené chyby a overovanie
8.1 Najväčšie dovolené chyby pre liehomery a hustomery na lieh sú
tieto:
a) pre 1. triedu presnosti + - polovica dielika stupnice pre
každé namerané odčítanie,
b) pre 2. a 3. triedu presnosti jeden dielik stupnice pre
každé namerané odčítanie.
8.2 Overovanie sa vykonáva aspoň v troch bodoch menovitého rozsahu
stupnice.
9. Teplomery používané na určovanie koncentrácie liehu
9.1 Teplomery zabudované do liehomerov na meranie koncentrácie
liehu
Ak meradlo používané na meranie koncentrácie liehu patrí do
2. alebo 3. triedy presnosti, môže mať zabudovaný sklený
ortuťový teplomer.
9.1.1 Teplomer musí mať dieliky stupnice 0,1 stupňa C, 0,2
stupňa C alebo 0,5 stupňa C. Nemusí mať vyznačenú
hodnotu 0 stupňov C.
9.1.2 Najmenšia dĺžka dielika je
0,8 mm pri teplomere graduovanom na 0,1 stupňa C a 0,2
stupňa C,
1,0 mm pri teplomere graduovanom na 0,5 stupňa C.
9.1.3 Hrúbka čiar nesmie byť väčšia ako 1/5 dĺžky dielika.
9.1.4 Najväčšia dovolená chyba, kladná alebo záporná, je
0,10 stupňa C pri teplomere graduovanom na 0,1 stupňa C,
0,20 stupňa C pri teplomere graduovanom na 0,2 stupňa
C alebo 0,5 stupňa C.
9.1.5 Pri prvotnom overovaní chyba zabudovaného teplomera musí
byť určená aspoň v troch bodoch v rozsahu stupnice.
9.2 Teplomery nezabudované do liehomerov na meranie koncentrácie
liehu
9.2.1 Ak meradlo používané na meranie koncentrácie liehu patrí
do 1. triedy presnosti, pripojený teplomer musí byť
a) kovový odporový merajúci teplotu roztoku vody a liehu
s najväčšou dovolenou chybou + -0,10 stupňa C alebo
b) sklený ortuťový graduovaný na 0,1 stupňa C alebo 0,5
stupňa C.
Ortuťový teplomer musí mať vyznačenú hodnotu 0 stupňov
C, najmenšiu dĺžku dielika 0,8 mm a hrúbka čiar nesmie
byť väčšia ako 1/5 dĺžky dielika.
Najväčšia dovolená chyba, kladná alebo záporná, je jeden
dielik stupnice.
9.2.2 Ak meradlo na meranie koncentrácie liehu patrí do 2.
alebo 3. triedy presnosti, pripojený teplomer musí byť
sklený ortuťový.
9.2.2.1 Teplomer musí mať dieliky stupnice 0,1 stupňa C,
0,2 stupňa C alebo 0,5 stupňa C. Musí mať
vyznačenú hodnotu 0 stupňov C.
9.2.2.2 Najmenšia dĺžka dielika je
0,8 mm pri teplomere graduovanom na 0,1 stupňa
C a 0,2 stupňa C,
1,0 mm pri teplomere graduovanom na 0,5 stupňa
C.
9.2.2.3 Hrúbka čiar na stupnici nesmie byť väčšia ako
1/5 dĺžky dielika.
9.2.2.4 Najväčšia dovolená chyba je
+ -0,10 stupňa C pri teplomere graduovanom na
0,1 stupňa C,
+ -0,20 stupňa C pri teplomere graduovanom na
0,2 stupňa C alebo 0,5 stupňa C.
10. Značky
Na zadnej strane liehomeru a hustomeru na lieh musí byť
v hornej tretine telesa teplomeru ponechaný voľný priestor na
overovaciu značku.
Značka prvotného overenia Európskych spoločenstiev sa skladá
podľa špeciálnych požiadaviek na značenie skla z týchto
znakov:
a) malé písmeno "e",
b) posledné dvojčíslo roka prvotného overenia,
c) identifikačné písmeno alebo písmená členského štátu, ktorý
overenie vykonal,
d) v prípade potreby identifikačné číslo overovacej
inštitúcie.
Ak je značenie pieskované, musia byť číslice a písmená
dostatočne čitateľné.Tretia časť
Alkoholometrické tabuľky
1. Definícia koncentrácie liehu
Objemová koncentrácia etanolu vo vode je
pomer objemu etanolu obsiahnutého v roztoku k celkovému objemu roztoku pri 20 stupňov
C.
Hmotnostná koncentrácia etanolu vo vode je pomer hmotnosti etanolu obsiahnutého v
roztoku k celkovej hmotnosti roztoku.
2. Vyjadrenie koncentrácie liehu
Koncentrácia liehu je vyjadrená ako počet
dielov alkoholu na 100 dielov zmesi.
Príslušné symboly na jej vyjadrenie sú
- % obj. pre objemovú koncentráciu liehu,
- % hmot. pre hmotnostnú koncentráciu liehu.
3. Určovanie koncentrácie liehu
Postup pri určovaní koncentrácie liehu
pri použití liehomerov a hustomerov na lieh je tento:
a) odčítanie hodnoty na liehomere alebo hustomere na lieh pri danej teplote zmesi,
b) odmeranie teploty zmesi. Výsledky sú uvedené v medzinárodných liehových tabuľkách.
4. Vzorec pre výpočet koncentrácie liehu z medzinárodných liehových tabuliek
pre zmesi vody a etanolu
Hustota "ró" vyjadrená v kilogramoch na m3 (kg/m3) zmesi
vody a etanolu pri teplote "t" vyjadrenej v stupňoch Celzia je daná týmto vzorcom
ako funkcia
a) hmotnostného pomeru "p" vyjadreného desatinným číslom (napr. pre 12% p = 0,12),
b) teploty "t" vyjadrenej v stupňoch C (IPTS-68),
c) uvedených číselných koeficientov. Tento vzorec je platný pre teploty v rozsahu
od -20 stupňov C do +40 stupňov C.
12 k-1 6 k n mi
ró = A1 + sigma Akp + sigma Bk (t-20) + sigma sigma Ci,k . pk . (t-20)i
k=2 k=1 i=1 k=1
n = 5
m 1 = 11
m 2 = 10
m 3 = 9
m 4 = 4
m 5 = 2
Číselné hodnoty koeficientov vzorca
Ak Bk
k kg/m3
1 9,982 012 300 . 102 -2,061 851 3 . 10-1 kg/(m3 stupeň C)
2 -1,929 796 495 . 102 -5,268 254 2 . 10-3 kg/(m3 stupeň C2)
3 3,891 238 958 . 102 3,613 001 3 . 10-5 kg/(m3 stupeň C3)
4 -1,668 103 923 . 103 -3,895 770 2 . 10-7 kg/(m3 stupeň C4)
5 1,352 215 441 . 104 7,169 354 0 . 10-9 kg/(m3 stupeň C5)
6 -8,829 278 388 . 104 -9,973 923 1 . 10-11 kg/(m3 stupeň C6)
7 3,062 874 042 . 105
8 -6,138 381 234 . 105
9 7,470 172 998 . 105
10 -5,478 461 354 . 105
11 2,234 460 334 . 105
12 -3,903 285 426 . 104
C1,k C2,k
kg/(m3 stupeň C) kg/(m3 stupeň C2)
k
1 1,693 443 461 530 087 . 10-1 -1,193 013 005 057 010 . 10-2
2 -1,046 914 743 455 169 . 101 2,517 399 633 803 461 . 10-1
3 7,196 353 469 546 523 . 101 -2,170 575 700 536 993
4 -7,047 478 054 272 792 . 102 1,353 034 988 843 029 . 101
5 3,924 090 430 035 045 . 103 -5,029 988 758 547 014 . 101
6 -1,210 164 659 068 747 . 104 1,096 355 666 577 570 . 102
7 2,248 646 550 400 788 . 104 -1,422 753 946 421 155 . 102
8 -2,605 562 982 188 164 . 104 1,080 435 942 856 230 . 102
9 1,852 373 922 069 467 . 104 -4,414 153 236 817 392 . 101
10 -7,420 201 433 430 137 . 103 7,442 971 530 188 783
11 1,285 617 841 998 974 . 103
C3,k C4,k
k kg/(m3 stupeň C3) kg/(m3 stupeň C4)
1 -6,802 995 733 503 803 . 10-4 4,075 376 675 622 027 . 10-6
2 1,876 837 790 289 664 . 10-2 -8,763 058 573 471 110 . 10-6
3 -2,002 561 813 734 156 . 10-1 6,515 031 360 099 368 . 10-6
4 1,022 992 966 719 220 -1,515 784 836 987 210 . 10-6
5 -2,895 696 483 903 638
6 4,810 060 584 300 675
7 -4,672 147 440 794 683
8 2,458 043 105 903 461
9 -5,411 227 621 436 812 . 10-1
C5,k
kg/(m3 stupeň C5)
1 -2,788 074 354 782 409 . 10-8
2 1,345 612 883 493 354 . 10-8PRÍL.17
ZÁVAŽIA
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na závažia ako na určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Na účely tejto vyhlášky sa závažia rozdeľujú na
a) závažia strednej
triedy presnosti 1) s týmito menovitými hodnotami hmotnosti:
- rovnobežnostenné závažia
5 kg, 10 kg, 20 kg a 50 kg,
- valcovité závažia 1 g, 2 g, 5 g, 10 g, 20 g, 50 g, 100
g, 200 g a 500 g a 1 kg, 2 kg, 5 kg a 10 kg,
b) závažia vyšších tried presnosti označených E1, E2, F1, F2, M1, ktorých menovité
hmotnosti sú 1 mg až 50 kg vrátane.
3. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách na
závažia sú uvedené v druhej časti.
4. Závažia pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu.
5. Závažia, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
6. Závažia počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
7. Jednotlivým triedam presnosti podľa slovenských technických noriem zodpovedajú
tieto triedy presnosti podľa klasifikácie Európskych spoločenstiev:
Trieda Trieda presnosti
presnosti podľa podľa klasifikácie
slovenských technických Európskych spoločenstiev
noriem
1 E2
2 F1
3 F2
4 M1
5 M2 (stredná trieda)Druhá časť
Technické a metrologické požiadavky na závažia
I. ROVNOBEŽNOSTENNÉ ZÁVAŽIA STREDNEJ TRIEDY PRESNOSTI
1. Tvar, zloženie materiálu a technológia výroby
1.1 Tvar rovnobežnostenu s pevným držadlom na uchytenie závažia.
1.2 Použitý materiál:
1.2.1 Teleso závažia sivá liatina.
1.2.2 Typ 1 držadlo v tvare bezošvej oceľovej rúrky štandardného
priemeru.
Typ 2 liatinové držadlo ako integrálna súčasť závažia.
2. Justovacia dutina
Typ 1
2.1 Vnútorná dutina je tvorená vnútrom rúrkovitého držadla na
uchopenie závažia.
2.2 Justovacia dutina je uzatvorená závitovým uzáverom z ťahanej
mosadze alebo plochou platničkou. Závitový uzáver má drážku
na skrutkovač a platnička v strede otvor na uchytenie.
2.3 Uzáver je zapečatený olovenou zátkou zapustenou do
vnútorného kruhového vyhĺbenia alebo do závitu.
Typ 2
2.4 Vnútorná dutina je umiestnená na hornej ploche závažia
a otvára sa smerom k hornej ploche.
2.5 Dutina je uzavretá malou platničkou z mäkkej ocele.
2.6 Platnička je zapečatená olovenou zátkou zapustenou do
vyhĺbenia, tak ako je to znázornené v bode II.
3. Justovanie
3.1 Po justáži nového závažia musia zostať voľné dve tretiny
celkového objemu dutiny.
4. Umiestnenie značky prvotného overenia
4.1 Overovacia značka sa vyrazí do olovenej plomby na justovacej
dutine.
5. Značenie a rôzne symboly
5.1 Indikácie označujúce menovitú hmotnosť závažia
a identifikačná značka výrobcu sa nachádzajú v strednej
časti hornej plochy závažia a sú buď do materiálu vtlačené,
alebo majú reliéfny tvar.
5.2 Menovitá hmotnosť závažia je vyznačená v tvare 5 kg, 10 kg,
20 kg, 50 kg.
6. Rozmery a dovolené odchýlky
6.1 Rozmery jednotlivých veľkostí závaží sú uvedené v bode II
v milimetroch.
6.2 Dovolené odchýlky pri rôznych rozmeroch sú normálne výrobné
odchýlky.
7. Najväčšie dovolené chyby
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Menovitá hodnota Najväčšie dovolené chyby v mg pri prvotnom
overení
------------------------------------------------------------------
5 kg + 800
- 0
10 kg + 1600
- 0
20 kg + 3000
- 0
50 kg + 8000
- 0
------------------------------------------------------------------
8. Úprava povrchu
8.1 V prípade potreby sa závažia chránia pred koróziou vhodným
povlakom odolným proti opotrebovaniu a nárazom.
II. ROVNOBEŽNOSTENNÉ ZÁVAŽIA STREDNEJ TRIEDY PRESNOSTI
Nákresy
Rovnobežnostenné závažia strednej triedy presnosti sú na
obrázkoch 1 a 2. Ich rozmery sú uvedené v tabuľkách č. 2
a 3.
Tabuľka č. 2
Rozmery rovnobežnostenných závaží (obr. 1)
Rozmery v mm
--------------------------------------------------------
Menovitá
hmotnosť -----------------------------------------------
A A' B B' H a b c h d d' l r o
--------------------------------------------------------
5 kg 150 152 75 77 84 36 30 6 66 12 20 145 5 12
10 kg 190 193 95 97 109 46 38 8 84 12 20 185 6 16
20 kg 230 234 115 117 139 61 52 12 109 24 32 220 8 20
50 kg 310 314 155 157 192 83 74 16 152 24 32 300 10 25
---------------------------------------------------------
pokračovanie tabuľky
------------------------------------------------------------------
Menovitá Justovacia dutina
hmotnosť --------------------------------------------------------
t f e epsilon priemer priemer'priemer'' g
------------------------------------------------------------------
5 kg M16x1,5 14 1 2 16,5 18 16 5
10 kg M16x1,5 14 1 2 16,5 18 16 5
20 kg M17x1,5 21 2 3 27,5 30 27 8
50 kg M17x1,5 21 2 3 27,5 30 27 8
-----------------------------------------------------------------
Poznámka: Rozmery A' a B' sa môžu používať namiesto rozmerov
A a B a rozmery A a B namiesto rozmerov A' a B'.
Rozmery rovnobežnostenných závaží (obr. 2)
Rozmery v mm
---------------------------------------------------------------------
Menovitá Justovacia dutina
hmotnosť ------------------------------------------------------------
A A' B B' H a b c h d r o m n p
---------------------------------------------------------------------
5 kg 150 152 75 77 84 36 30 6 66 19 5 12 16 13 55
10 kg 190 193 95 97 109 46 38 8 84 25 6 16 35 25 70
20 kg 230 234 115 117 139 61 52 12 109 29 8 20 50 30 95
50 kg 310 314 155 157 192 83 74 16 152 40 10 25 70 40 14
---------------------------------------------------------------------
Poznámka: Rozmery A' a B' sa môžu používať namiesto rozmerov
A a B a rozmery A a B namiesto rozmerov A' a B'.
Rozmery m, n, p sú orientačné.
III. VALCOVITÉ ZÁVAŽIA STREDNEJ TRIEDY PRESNOSTI
1. Tvar, zloženie materiálu a konštrukcia
1.1 Valcovitý tvar s plochou hlavou na uchopenie.
1.2 Použitý materiál: akýkoľvek materiál s hustotou od 7 g/cm3
do 9,5 g/cm3, s tvrdosťou minimálne rovnajúcou sa tvrdosti
liatej mosadze, s odolnosťou proti korózii aspoň takou, ako
má sivá liatina, pričom jeho krehkosť nesmie prevýšiť
krehkosť sivej liatiny. Kvalita povrchu materiálu musí byť
porovnateľná s kvalitou sivej liatiny starostlivo odliatej
do jemnozrnnej pieskovej formy.
Sivá liatina sa nesmie používať na výrobu závaží s menovitou
hmotnosťou menšou ako 100 g.
1.3 Spôsob výroby závisí od zvoleného materiálu.
2. Justovacia dutina
2.1 Je to vnútorná kruhová dutina, ktorej priemer sa smerom hore
rozširuje.
2.2 Dutina je uzatvorená závitovým uzáverom z ťahanej mosadze
alebo mosadznou plochou platničkou. Závitový uzáver má
drážku na skrutkovač a platnička v strede otvor na
uchytenie.
2.3 Uzáver je zapečatený olovenou zátkou zapustenou do kruhového
vyhĺbenia v širšej strane dutiny.
2.4 Závažia s hmotnosťou 1 g, 2 g, 5 g a 10 g nemajú justovaciu
dutinu.
2.5 Pri závažiach 20 g a 50 g je justovacia dutina voliteľná.
3. Justovanie
3.1 Po justáži nového závažia oloveným návažkom musia zostať
voľné dve tretiny celkového objemu dutiny.
4. Umiestnenie značky prvotného overenia
4.1 Overovacia značka sa vyrazí do olovenej plomby na justovacej
dutine.
4.2 Závažia, ktoré nemajú justovaciu dutinu, sú označené na
spodnej strane.
5. Značenie a rôzne symboly
5.1 Indikácie označujúce menovitú hmotnosť závažia
a identifikačná značka výrobcu sa nachádzajú na hornej
ploche hlavy závažia a sú buď do materiálu vtlačené, alebo
majú reliéfny tvar.
5.2 Menovitá hmotnosť závažia je vyznačená formou
1 g, 2 g, 5 g, 10 g, 20 g, 50 g, 100 g, 500 g, 1 kg, 2 kg,
5 kg, 10 kg.
6. Rozmery a dovolené odchýlky
6.1 Rozmery jednotlivých veľkostí závaží sú uvedené v bode IV
v milimetroch.
6.2 Dovolené odchýlky pri rôznych rozmeroch sú normálne výrobné
odchýlky.
7. Najväčšie dovolené chyby
Tabuľka č. 4
Menovitá hodnota Najväčšie dovolené chyby v mg pri prvotnom
overení
------------------------------------------------------------------
1 g
+5
2 g -0
+5
5 g -0
+10
10 g -0
+20
20 g -0
+20
50 g -0
+30
100 g -0
+30
200 g -0
+50
500 g -0
+100
1 kg -0
+200
2 kg -0
+400
5 kg -0
+800
10 kg -0
+1 600
-0
------------------------------------------------------------------
8. Úprava povrchu
8.1 V prípade potreby sa závažia chránia pred koróziou vhodným
povlakom odolným proti opotrebovaniu a nárazom. Môžu byť
vyleštené.
IV. VALCOVITÉ ZÁVAŽIA STREDNEJ TRIEDY PRESNOSTI
Nákresy
Valcovité závažia strednej triedy presnosti sú na obrázku
3. Ich rozmery sú uvedené v tabuľke č. 5.
Tabuľka č. 5
Rozmery valcovitých závaží (obr. 3)
Rozmery v mm
------------------------------------------------------------------
Závažia
------------------------------------------------------------------
Menovitá
hodnota priemer priemer'priemer'' H E R r o
------------------------------------------------------------------
1 g 6 5,5 3 1 0,9 0,5 1
2 g 6 5,5 3 1 0,9 0,5 1
5 g 8 7 4,5 1,4 1,25 0,5 1
10 g 10 9 6 1,6 1,5 0,5 1
20 g 13 11,5 7,5 2 1,8 0,5 1,5
50 g 18 16 10 3 2,5 1 2
20 g 13 11,5 7,5 2 1,8 0,5 1,5
50 18 16 10 3 2,5 1 2
100 22 20 13 4 3,5 1 2
200 28 25 16 4,5 4 1,5 3,2
500 38 34 22 6 5,5 1,5 3,2
1 kg 48 43 27 8 7 2 5
2 kg 60 54 36 10 9 2 5
5 kg 80 72 46 13 12 2 10
10 kg 100 90 58 17 15 2 10
------------------------------------------------------------------
pokračovanie tabuľky č. 5
----------------------------------------------------------------------------
Závažia
----------
Menovitá
hodnota
----------------------------------------------------------------------------
1 g Justovacia dutina
2 g ------------------------------------------------------------------
5 g Variant S
10 g ---------------------------------------------------- delta epsilon
20 g b c d e f g h t l m n
50 g ------------------------------------------------------------------
20 g 18 5,5 2,5 6,5 1,5 1 9 M4x0,5 5 1 5 5 1
50 25 7,5 3,5 9 2 1 10 M6x0,5 5 1,5 7 7 1,5
100 30 7,5 3,5 9 2 1 10 M6x0,5 5 1,5 7 7 1,5
200 40 10,5 4,5 12 2,5 1,5 15 M8x1 8 2 10 10 2
500 50 10,5 4,5 12 2,5 1,5 15 M8x1 8 2 10 10 2
1 kg 65 18,5 7 20 4 2,5 20 M14x1,5 13 3 18 18 3
2 kg 80 18,5 7 20 4 2,5 20 M14x1,5 13 3 18 18 3
5 kg 120 24,5 8 26,5 4 2,5 35 M20x1,5 18 4 24 24 3
10 kg 160 24,5 8 26,5 4 2,5 35 M20x1,5 18 4 24 24 3
----------------------------------------------------------------------------
pokračovanie tabuľky č. 5
----------------------------------------------------------------------------
Závažia
----------------------------------------------------
Menovitá
hodnota
----------------------------------------------------
1 g Justovacia dutina
2 g ------------------------------------------
5 g Variant W
10 g ------------------------------------------
20 g a b c d e f g m n
50 g ------------------------------------------
20 g 3 18 5,5 2,5 6,5 1,5 1 1 5
50 4,5 25 7,5 3,5 9 2 1 1,5 7
100 4,5 30 7,5 3,5 9 2 1 1,5 7
200 7 40 10,5 4,5 12 2,5 1,5 2 10
500 7 50 10,5 4,5 12 2,5 1,5 2 10
1 kg 12 65 18,5 7 20 4 2,5 3 18
2 kg 12 80 18,5 7 20 4 2,5 3 18
5 kg 18 120 24,5 8 26,5 4 2,5 4 24
10 kg 18 160 24,5 8 26,5 4 2,5 4 24
----------------------------------------------------
H - v závislosti od hustoty materiálu.
Poznámka: Rozmer b je orientačný.
V. ZÁVAŽIA VYŠŠÍCH TRIED PRESNOSTI
1. Definície
1.1 Závažie
Stelesnená miera, ktorej konštrukčné a metrologické
charakteristiky sú dané tvarom, rozmerom, materiálom,
povrchovou úpravou, menovitou hodnotou a najväčšou dovolenou
chybou a ktorá v priebehu používania reprodukuje zvolenú
hodnotu hmotnosti.
1.2 Súprava závaží
Skupina závaží uložená spravidla v škatuli v takej
kombinácii, aby bolo možné merať všetky hodnoty hmotnosti od
najmenšej až po maximálny súčet hmotnosti všetkých závaží
v súprave v poradí, keď najmenšia menovitá hmotnosť je
jednotka.
Poradie v súbore závaží býva spravidla takéto:
(1, 1, 2, 5) x 10 na n kg,
(1, 1, 1, 2, 5) x 10 na n kg,
(1, 2, 2, 5) x 10 na n kg,
(1, 1, 2, 2, 5) x 10 na n kg.
V tomto vyjadrení n predstavuje buď nulu, alebo kladné,
alebo záporné celé číslo.
1.3 Etalónové závažia
Závažia používané na kontrolu váh a závaží sa nazývajú
etalónové závažia.
2. Menovité hodnoty závaží
Menovitá hodnota závaží sa musí rovnať buď 1 x 10 na n kg,
alebo 2 x 10 na n kg, alebo 5 x 10 na n kg, kde
n predstavuje buď nulu, alebo kladné, alebo záporné celé
číslo.
3. Konvenčná hmotnosť
3.1 Konvenčná hmotnosť závažia pri teplote 20 stupňov C sa rovná
hmotnosti etalónu s hustotou 8000 kg /m3, ktorý vyváži dané
závažie pri hustote vzduchu 1,2 kg/m3.
3.2 Najväčšie dovolené chyby uvedené v bode 4 sa vzťahujú na
konvenčnú hmotnosť.
4. Najväčšie dovolené chyby pri prvotnom overovaní
4.1 Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, sú pre každé
závažie dané v miligramoch. Pozri tabuľku č. 6.
Tabuľka č. 6
----------------------------------------------------------------------------
Menovitá hodnota Trieda E1 Trieda E2 Trieda F1 Trieda F2 Trieda M1
----------------------------------------------------------------------------
50 kg 25 75 250 750 2 500
20 kg 10 30 100 300 1 000
10 kg 5 15 50 150 500
5 kg 2,5 7,5 25 75 250
2 kg 1,0 3,0 10 30 100
1 kg 0,50 1,5 5 15 50
500 g 0,25 0,75 2,5 7,5 25
200 g 0,10 0,30 1,0 3,0 10
100 g 0,05 0,15 0,5 1,5 5
50 g 0,030 0,10 0,30 1,0 3,0
20 g 0,025 0,080 0,25 0,8 2,5
10 g 0,020 0,060 0,20 0,6 2,0
5 g 0,015 0,050 0,15 0,5 1,5
2 g 0,012 0,040 0,12 0,4 1,2
1 g 0,010 0,030 0,10 0,3 1,0
500 mg 0,008 0,025 0,08 0,25 0,8
200 mg 0,006 0,020 0,06 0,20 0,6
100 mg 0,005 0,015 0,05 0,15 0,5
50 mg 0,004 0,012 0,04 0,12 0,4
20 mg 0,003 0,010 0,03 0,10 0,3
10 mg 0,002 0,008 0,025 0,08 0,25
5 mg 0,002 0,006 0,020 0,06 0,20
2 mg 0,002 0,006 0,020 0,06 0,20
1 mg 0,002 0,006 0,020 0,06 0,20
----------------------------------------------------------------------------
5. Všeobecný tvar závaží
Jednogramové závažie môže mať tvar závaží násobkov alebo
podielov gramov.
5.1 Jednogramové závažia a násobkové závažia.
5.1.1 Závažia triedy M1 musia mať tvar závaží strednej triedy
presnosti.
5.1.2 Závažia iných tried presnosti môžu mať vonkajšie rozmery
závaží strednej triedy presnosti, závažia od 1 g do 10 kg
môžu mať aj valcovitý tvar alebo tvar mierne zrezaného
kužeľa s hlavou navrchu.
5.1.2.1 Výška telesa závažia sa musí rovnať približne strednému
priemeru telesa závažia; dovolená tolerancia medzi
stredným priemerom a výškou telesa je od 3/4 do 5/4
stredného priemeru.
5.1.2.2 Výška hlavy pri všetkých závažiach musí byť v tolerancii
medzi stredným priemerom a polovicou stredného priemeru
telesa závažia.
5.1.3 Závažia triedy presnosti E1, E2 a F1 nemusia mať hlavu,
môžu mať len tvar jednoduchého valca.
5.1.4 Závažia triedy E1 a E2 musia byť z jedného kusa; ostatné
závažia môžu mať justovaciu dutinu uzatvorenú hlavou alebo
iným vhodným uzáverom. Objem justovacej dutiny nesmie
prevyšovať 1/5 objemu závažia.
5.2 Jednogramové a zlomkové závažia.
Jednogramové a zlomkové závažia musia mať formu
viacuholníkového vrstevnatého plieška alebo drôtika,
s ktorými sa dobre manipuluje.
Závažia musia byť vyrobené tak, aby ich tvar vyjadroval
ich menovitú hmotnosť.
Viacuholníkové vrstevnaté pliešky a ich hmotnosti:
- trojuholník pre hodnoty hmotnosti 1 mg, 10 mg, 100 mg,
1000 mg,
- štvorec pre hodnoty hmotnosti 2 mg, 20 mg, 200 mg,
- päťuholník pre hodnoty hmotnosti 5 mg, 50 mg, 500 mg.
Viacuholníkové drôtiky a ich hmotnosti:
- 1 segment pre 1 mg, 10 mg, 100 mg, 1000 mg,
- 1 segment pre 2 mg, 20 mg, 200 mg,
- 5 segmentov pre 5 mg, 50 mg, 500 mg.
Ak sú v jednej súprave identické dve alebo tri závažia,
musia sa rozlišovať jednou alebo dvoma hviezdičkami,
prípadne bodkami, ak ide o pliešky, pri drôtikoch to môžu
byť háčiky.
5.3 20 kg a 50 kg závažia môžu mať tvar vyhovujúci spôsobu ich
používania.
6. Materiál závaží
6.1 Závažia sa vyrábajú z kovu alebo z kovovej zliatiny. Tento
materiál musí byť taký, aby odchýlka v jeho hmotnosti bola
za bežných podmienok používania vzhľadom na najväčšiu
dovolenú chybu pre danú triedu zanedbateľná.
6.1.1 Hustota materiálu pre závažia musí byť taká, aby pri
odchýlke 10% v hustote vzduchu (berúc do úvahy danú
hustotu 1,2 kg/m3) nespôsobila väčšiu chybu ako 1/4
najväčšej dovolenej chyby.
6.1.2 Materiál alebo zliatina pri závažiach triedy presnosti
E1, E2, F1 musí byť takmer nemagnetický.
6.2 5 kg až 50 kg rovnobežnostenné závažia triedy M1 musia byť
zhotovené z takého kovu alebo zliatiny, ktorých odolnosť
proti korózii alebo olupovaniu je minimálne taká ako pri
sivej liatine.
6.3 Valcové závažia triedy M1, ktoré majú menovitú hodnotu
hmotnosti menšiu alebo rovnajúcu sa 10 kg, musia byť
vyrobené z mosadze alebo materiálu minimálne rovnakej
kvality.
6.4 Kvalitu materiálu požadovanú v bodoch 6.2 a 6.3 možno
dosiahnuť vhodným opracovaním povrchu.
7. Kvalita povrchu
7.1 Povrch závaží vrátane hrán a spodnej časti musí byť úplne
hladký. Povrch závaží triedy presnosti E1, E2, F1 a F2
nesmie byť na pohľad voľným okom porézny a musí byť
starostlivo vyleštený. Povrch valcových závaží triedy
presnosti M1 od 1 kg do 10 kg musí byť vyleštený a na
pohľad voľným okom nesmie byť porézny.
Povrch rovnobežnostenných 5 kg, 10 kg, 20 kg a 50 kg
závaží triedy M1 musí byť porovnateľný s povrchom sivej
liatiny starostlivo odliatej do formy z jemného piesku.
7.2 Povrch závaží triedy presnosti E1, E2, F1 a F2
s hmotnosťou 1 gram a násobkov gramu môže byť potiahnutý
ochranným kovovým povlakom.
7.3 Povrch závaží triedy M1 s hmotnosťou 1 gram a násobkov
gramu môže byť potiahnutý vhodným ochranným povlakom.
8. Justovací materiál
Závažia triedy presnosti F1 a F2 s justovacou dutinou
musia byť justované buď tým istým materiálom, z ktorého sú
zhotovené, alebo čistým cínom, alebo molybdénom. Závažia
M1 môžu byť justované olovom.
9. Nápisy
9.1 Závažia vo forme vrstevnatých plieškov alebo drôtikov
s menovitou hmotnosťou 1 gram a menej nie sú opatrené
nápisom vyznačujúcim túto hodnotu.
9.2 Závažia s menovitou hmotnosťou 1 g alebo väčšou:
- trieda presnosti E1 a E2 nemá označenie menovitej
hmotnosti,
- trieda presnosti F1 má uvedenú len menovitú hmotnosť,
tak ako je uvedené v bode 9.2.1, táto indikácia je buď
vypálená, alebo vyrytá,
- trieda presnosti F2 nesie označenie ako F1 doplnené
písmenom F,
- pri závažiach triedy M1 je ich menovitá hmotnosť
vyznačená číslicou, za ktorou nasleduje symbol
príslušnej jednotky, a to tak, že údaje sú na hornej
ploche telesa alebo na hlave závažia do materiálu buď
zahĺbené, alebo sú vypuklé.
9.2.1 Menovitá hmotnosť závaží sa vyznačuje
- v kilogramoch pre závažia s hmotnosťou 1 kg alebo
väčšou,
- v gramoch pre závažia s hmotnosťou od 1 g do 500 g.
9.2.2 Závažia, ktoré sa v jednej súprave vyskytujú dva- alebo
trikrát, musia byť od seba odlíšené jednou alebo dvoma
hviezdičkami, prípadne bodkami.
10. Overovacia značka
Kazety so závažiami triedy presnosti E1, E2 a F1 a všetky
kazety obsahujúce gramové závažia a ich podiely musia byť
označené overovacou značkou.
Pri závažiach F2 musí byť overovacia značka vyznačená na
kryte justovacej dutiny, a ak závažie justovaciu dutinu
nemá, na spodnej časti závažia. Pri závažiach triedy M1 od
1 g do 50 kg je overovacia značka na olovenej plombe
justovacej dutiny alebo na spodnej časti závažia, ak
justovaciu dutinu nemá.
11. Uskladňovanie
11.1 Jednotlivé závažia a súpravy závaží triedy presnosti E1,
E2, F1 a F2 sa uchovávajú v kazetách.
11.2 Závažia triedy M1
- jednotlivé závažia a súpravy závaží do 500 g sa
uchovávajú v kazetách,
- závažia s menovitou hmotnosťou väčšou ako 500 g môžu byť
uložené v kazetách s priehradkami alebo uložené voľne.
11.3 Na veku kazety musí byť vyznačená trieda presnosti závaží,
ktoré kazeta obsahuje: E1, E2, F1, F2, M1.PRÍL.18
TAXAMETRE
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na meradlá na meranie vzdialenosti a času inštalované
v cestných motorových vozidlách (ďalej len "taxameter") ako na určené meradlá podľa
§ 8 zákona, ktoré na základe údajov času, prejdenej vzdialenosti a nastavených taríf
pre jednotlivé režimy činnosti vypočítavajú a udávajú finančnú sumu, ktorú zákazník
uhradí za použitie vozidla.
2. Taxametre určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré
majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať
technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v
druhej časti tejto prílohy.
3. Taxametre určené na vnútorný trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické
požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v tejto prílohe.
Národné technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri prvotnom overovaní taxametrov sú zhodné s požiadavkami, ktorých
podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy, pričom jednotlivé ustanovenia
sa dopĺňajú podľa tretej časti tejto prílohy.
4. Taxametre pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní
sú uvedené v druhej a tretej časti tejto prílohy.
5. Taxametre schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
6. Taxametre, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
7. Taxametre počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
8. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní taxametrov určených na trh členských štátov Európskej
únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú
zmluvu
1. Terminológia
1.1 Meradlá na meranie času a vzdialenosti - taxametre
Taxametre sú meradlá na meranie času a vzdialenosti, ktoré
na základe charakteristík vozidla, v ktorom sú inštalované,
a na základe nastavených taríf automaticky vypočítavajú
a stále udávajú sumu, ktorú má zákazník zaplatiť za použitie
vozidla taxislužby na základe prejdenej vzdialenosti a pod
hranicou určitej rýchlosti na základe času použitia vozidla
okrem rôznych príplatkov, ktoré môžu vyplývať z národných
predpisov.
1.2 Konštanty meradla a vozidla
Údaj taxametra závisí bez ohľadu na nastavenie tarify od
konštanty meradla "k" a od charakteristického koeficientu
vozidla "w", v ktorom je meradlo inštalované. Tento
koeficient "w" je funkciou účinného obvodu kolies vozidla
"u" a prevodového pomeru počtu otáčok kolies k počtu otáčok
tej časti vozidla, ktorá je pripojená na taxameter.
1.2.1 Konštanta taxametra "k"
Konštanta taxametra "k" je charakteristická veličina
vyjadrujúca druh a počet impulzov, ktoré musí prístroj
zaregistrovať, aby správne udával údaj zodpovedajúci
prejdenej vzdialenosti (1 kilometer).
Konštanta "k" sa vyjadruje
a) počtom otáčok na udávanú vzdialenosť (1 kilometer)
(km-1) alebo
b) počtom impulzov na udávanú vzdialenosť (1 kilometer)
(km-1),
a to podľa toho, či sa informácia o prejdenej vzdialenosti
dostáva do taxametra vo forme údaja o počte otáčok z motora,
resp. hnanej nápravy vozidla (v bode napojenia na taxameter)
alebo vo forme impulzných elektrických signálov.
1.2.2 Charakteristický koeficient vozidla "w"
Charakteristický koeficient vozidla "w" je veličina
udávajúca druh a počet impulzov určených na poháňanie
taxametra a zobrazovaných príslušným zariadením, ktorým je
vozidlo na tento účel vybavené, zodpovedajúcich prejdenej
vzdialenosti (1 kilometer).
Koeficient "w" sa vyjadruje
a) počtom otáčok na prejdenú vzdialenosť (1 kilometer)
(km-1) alebo
b) počtom impulzov na prejdenú vzdialenosť (1 kilometer)
(km-1),
a to podľa toho, či informácia o prejdenej vzdialenosti je
vo forme údaja o počte otáčok zariadenia poháňajúceho
taxameter alebo vo forme elektrických impulzov.
Tento koeficient sa mení v závislosti od rôznych faktorov,
najmä od opotrebovania pneumatík, tlaku v pneumatikách,
zaťaženia vozidla a podmienok jazdy. Musí byť určený za
referenčných skúšobných podmienok pre vozidlo (bod 1.2.7).
1.2.3 Účinný obvod kolies "u"
Účinný obvod kolesa vozidla "u", ktoré poháňa taxameter
priamo alebo nepriamo, je vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde
pri jednej úplnej otáčke kolesa. Ak taxameter poháňajú dve
kolesá spoločne, účinný obvod je stredná hodnota účinných
obvodov každého z oboch kolies vyjadrená v milimetroch.
Účinný obvod "u" je vo vzťahu s charakteristickým
koeficientom vozidla "w" (bod 1.2.2), a preto, ak ho treba
určiť, musí sa tiež určiť za podmienok uvedených v bode
1.2.7.
1.2.4 Nastavovacie zariadenie
Nastavovacie zariadenie slúži na nastavenie
charakteristického koeficientu vozidla "w" ku konštante "k"
taxametra.
1.2.5 Rozsah dovolených chýb
Rozsah dovolených chýb uvedený v bode 5 závisí výhradne od
taxametra (chyba meradla). Skutočné hodnoty (bod 5)
používané na určenie chýb sa vypočítajú z konštanty
taxametra "k" a taríf, na ktoré bol taxameter nastavený.
Rozsah dovolených chýb určuje najväčšiu odchýlku medzi
najväčším a najmenším údajom.
1.2.6 Prepínacia rýchlosť
Prepínacia rýchlosť je rýchlosť vozidla, pri ktorej ovládací
mechanizmus taxametra zmení činnosť z funkcie a indikácie
podľa času na funkciu a indikáciu podľa prejdenej
vzdialenosti a naopak.
Táto rýchlosť sa získa vydelením hodnoty "časovej" tarify
tarifou "vzdialenosti".
1.2.7 Referenčné skúšobné podmienky pre vozidlo
(na určenie jeho charakteristického koeficientu)
Referenčné skúšobné podmienky sú tieto:
a) Pneumatiky na kolese alebo kolesách poháňajúcich
taxameter majú taký istý účinný obvod "u" ako na kolesách
použitých na určenie charakteristického koeficientu "w".
Musia byť vo vyhovujúcom stave a nahustené na správny
tlak.
b) Zaťaženie vozidla je približne 150 kg (čo zodpovedá
hmotnosti dvoch dospelých osôb vrátane vodiča).
c) Vozidlo sa pohybuje vlastnou silou na vodorovnej
a hladkej ploche priamočiaro rýchlosťou (40 + - 5) km/h.
Ak sa skúška vykoná za iných podmienok, napr. ak je
zaťaženie alebo rýchlosť iná, ak ide o rýchlosť chôdze, ak
ide o skúšku v skúšobni a pod., musia sa výsledky upraviť
pomocou prepočítavacieho koeficientu potrebného na prepočet
týchto hodnôt na hodnoty, ktoré by sa dosiahli
v referenčných skúšobných podmienkach.
2. Meracie jednotky
Na vyjadrovanie údajov poskytovaných alebo zobrazovaných
taxametrom možno používať len tieto meracie jednotky:
- na indikáciu vzdialenosti meter alebo kilometer,
- na indikáciu času sekundu, minútu alebo hodinu.
Cestovné musí byť vyjadrené v menovej jednotke tej krajiny,
v ktorej je vozidlo registrované.
3. Technické požiadavky
3.1 Meracie zariadenie a výpočtové zariadenie
3.1.1 Konštrukcia taxametra musí byť taká, aby taxameter
vypočítaval a ukazoval cestovné výhradne na základe
a) prejdenej vzdialenosti (pohon na základe vzdialenosti),
keď sa vozidlo pohybuje väčšou rýchlosťou, ako je
prepínacia rýchlosť,
b) času (pohon na základe času), keď sa vozidlo pohybuje
menšou rýchlosťou, ako je prepínacia rýchlosť, alebo keď
zastavilo.
3.1.2 Pohon na základe vzdialenosti musí byť odvodený od kolies,
ale spätný chod vozidla sa nesmie prejaviť znížením
udávaného cestovného alebo zmenšením udávanej vzdialenosti.
Pohon na základe času musí byť odvodený od časomerného
zariadenia, ktoré môže byť aktivované len manipuláciou
s ovládacím zariadením taxametra.
Ak sa mechanické časomerné zariadenie naťahuje ručne, musí
pracovať aspoň osem hodín bez opätovného natiahnutia alebo
aspoň dve hodiny, ak naťahovací systém súvisí s manuálnym
zásahom, ktorý predchádza spusteniu taxametra.
Ak sa mechanické časomerné zariadenie naťahuje elektricky,
tento proces musí byť automatický.
Elektrické časomerné zariadenie musí byť stále pripravené na
činnosť.
3.1.3 Pri pohone na základe vzdialenosti prvá zmena indikácie musí
nastať pri každej tarife po prejdení počiatočnej
vzdialenosti určenej podľa tarifných predpisov príslušnej
krajiny. Následné zmeny na ukazovateli musia zodpovedať
rovnakým dĺžkovým intervalom.
Pri pohone na základe času prvá zmena indikácie musí nastať
pri každej tarife po uplynutí počiatočného času určeného
podľa tarifných predpisov príslušnej krajiny. Následné zmeny
na ukazovateli musia zodpovedať rovnakým časovým intervalom.
Pomer medzi počiatočnou vzdialenosťou a následnou
vzdialenosťou a medzi počiatočným časom a následným časom
musí byť rovnaký pri použití akejkoľvek tarify pri
nezmenenej činnosti taxametra.
3.1.4 Nastavovacie zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby po
otvorení krytu nebol prístup k ostatným častiam taxametra.
3.1.5 Taxameter musí mať takú konštrukciu, aby sa ľahko dali
vykonať úpravy na výpočtovom zariadení, ktoré sú nevyhnutné
na zabezpečenie zmien taríf podľa tarifných predpisov.
Ak je taxameter vybavený väčším rozsahom taríf, ako sú
aktuálne platné, musí vo všetkých nadbytočných polohách
vypočítavať a ukazovať cestovné podľa jednej z taríf
dovolených platnými tarifnými predpismi v príslušnej
krajine.
3.2 Ovládacie zariadenie
3.2.1 Taxameter nemožno uviesť do činnosti predtým, ako by bol
aktivovaný ovládacím zariadením nastaveným do jednej
z týchto povolených prevádzkových polôh:
3.2.2 Poloha "VOĽNO"
V tejto polohe
a) nesmie byť uvedený údaj o cestovnom alebo sa musí rovnať
nule. Tento údaj sa však môže rovnať počiatočnej sadzbe
v tých členských štátoch, v ktorých sa takáto indikácia
používala,
b) zariadenie ukazujúce výšku cestovného nesmie byť uvedené
do činnosti ani pohonom podľa vzdialenosti, ani pohonom
podľa času,
c) zariadenie ukazujúce možné príplatky (bod 3.3.7) nesmie
ukazovať žiaden údaj alebo môže ukazovať nulu.
3.2.3 Ďalšie polohy
Ovládacie zariadenie musí byť skonštruované tak, aby
počínajúc polohou "VOĽNO", mohol byť taxameter postupne
nastavený do týchto prevádzkových polôh:
a) do rôznych prevádzkových polôh pri ktorejkoľvek
z existujúcich taríf vo vzostupnom poradí alebo v inom
poradí povolenej tarify v danom členskom štáte; v týchto
polohách musí byť zapnutý pohon na základe vzdialenosti,
pohon na základe času a ukazovateľ príplatku, ak
existuje,
b) do polohy "STOP", v ktorej ukazuje konečnú sumu okrem
akéhokoľvek príplatku. V tejto polohe musí byť vypnutý
pohon na základe času a pohon na základe vzdialenosti
musí byť zapnutý na tarife platnej podľa príslušných
predpisov členského štátu.
3.2.4 Činnosť ovládacieho zariadenia
Činnosť ovládacieho zariadenia podlieha týmto obmedzeniam:
a) počínajúc z prevádzkovej polohy na ktorejkoľvek tarife,
taxameter nemožno vrátiť do polohy "VOĽNO" bez toho, aby
sa prešlo cez polohu "STOP"; prechod z tarify do tarify
však musí byť umožnený,
b) počínajúc z polohy "STOP", taxameter nemožno vrátiť do
prevádzkovej polohy na ktorejkoľvek tarife bez prechodu
cez polohu "VOĽNO",
c) konštrukcia taxametra musí zabezpečovať, aby zmena tarify
prechodom cez polohu "VOĽNO" bola možná len vtedy, ak sú
splnené podmienky špecifikované pre túto polohu na
ovládacom zariadení (bod 3.2.2) pri prechode cez túto
polohu,
d) nie je možné manipulovať s ovládacím zariadením tak, aby
taxameter bol nastavený inak, než bolo špecifikované.
3.2.5 Osobitné ustanovenia
Nezávisle od uvedených požiadaviek následnosť jednotlivých
taríf možno uskutočniť aj automaticky ako funkciu danej
prejdenej vzdialenosti alebo času, počas ktorého bolo
vozidlo obsadené, podľa tarifných predpisov členského štátu.
3.3 Indikačné zariadenie
3.3.1 Číselník taxametra musí byť skonštruovaný tak, aby si
zákazník ľahko mohol indikované údaje odčítať za denného
alebo nočného osvetlenia.
3.3.2 Výška cestovného okrem možných príplatkov musí byť zrejmá
jednoduchým odčítaním údaja zobrazeného zoradenými, najmenej
10 mm vysokými číslicami.
Ak bol taxameter spustený z polohy "VOĽNO" činnosťou
ovládacieho zariadenia, na indikačnom zariadení musí byť
zobrazená pevná suma zodpovedajúca počiatočnej sadzbe.
Potom sa údaj cestovného musí meniť diskontinuálne následným
zvyšovaním o konštantný prírastok peňažnej hodnoty.
3.3.3 Taxameter musí byť vybavený zariadením, ktoré priebežne
indikuje aktuálnu prevádzkovú polohu na číselníku v súlade
s národnými požiadavkami.
3.3.4 Taxameter musí byť navrhnutý tak, aby umožnil pripojenie
prídavného ovládacieho zariadenia na indikáciu prevádzkovej
polohy alebo použitej tarify aj mimo priestoru vozidla.
Toto zariadenie v žiadnom prípade nesmie rušiť správnu
činnosť taxametra alebo umožniť prístup k mechanizmu alebo
pohonu taxametra.
3.3.5 Ak povinné údaje nie sú vyjadrené vo forme svetelných číslic
alebo písmen, musí mať taxameter zabudované zariadenie,
ktoré tieto údaje osvetľuje a ktoré neoslňuje, ale je
dostatočne silné, aby umožnilo ľahké odčítanie.
Tento zdroj svetla sa musí dať nahradiť bez toho, aby bolo
potrebné otvoriť zaplombované časti prístroja.
3.3.6 Taxameter musí byť vybavený sčítacími zariadeniami určenými
alebo povolenými príslušnými národnými predpismi, ako sú
napr. zapisovače udávajúce
a) celkovú vzdialenosť, ktorú vozidlo prešlo,
b) celkovú vzdialenosť, ktorú vozidlo prešlo v režime
prenájmu,
c) celkový počet prenajatí vozidla,
d) počet zaznamenaných prírastkov jednotiek cestovného.
Tieto záznamy musia správne plniť účel, na ktorý sú určené.
Musia zobrazovať informácie vo forme zoradených číslic
v minimálnej viditeľnej výške 4 mm.
3.3.7 Taxameter sa musí dať doplniť o ukazovateľ príplatku
vyhovujúci národným predpisom, ktorý je nezávislý od
ukazovateľa cestovného a ktorý sa v polohe "VOĽNO"
automaticky vracia na nulu.
Tieto príplatky musia byť zobrazené pomocou zoradených
číslic v minimálnej viditeľnej výške 8 mm, ale nesmú byť
vyššie ako číslice udávajúce výšku cestovného.
3.4 Voliteľné doplnkové zariadenia
Taxameter môže byť ďalej vybavený doplnkovými zariadeniami
ako napr.
a) záznamovým zariadením pre majiteľa vozidla,
b) tlačiarňou na lístky alebo páskou udávajúcou výšku
cestovného.
Prítomnosť a činnosť týchto zariadení nesmie ovplyvniť
správnu funkciu taxametra.
3.5 Konštrukcia
3.5.1 Taxametre musia byť vyrobené z materiálov, ktoré zaručujú
adekvátnu pevnosť a stabilitu prístroja.
3.5.2 Kryt taxametra, akéhokoľvek nastavovacieho zariadenia, ktoré
nie je včlenené do skrinky taxametra, ako aj prevodových
súčastí musí byť zhotovený tak, aby k podstatným súčastiam
mechanizmu nebol prístup zvonku a aby boli chránené pred
prachom a vlhkom.
Musí byť zamedzený prístup k nastavovacím súčastiam bez
toho, aby bolo poškodené plombovanie (bod 6).
4. Označovanie
4.1 Všeobecné značky a identifikácia
Každý taxameter musí byť opatrený na číselníku alebo na
plombovacom štítku týmito značkami, ktoré musia byť za
normálnych podmienok upevnenia ľahko viditeľné a čitateľné:
a) menom výrobcu, jeho adresou alebo firemnou značkou,
b) typovým označením prístroja, jeho číslom a rokom výroby,
c) značkou schváleného typu Európskych spoločenstiev,
d) konštantou "k" (s relatívnou chybou najviac 0,2%).
Na každom taxametri musí byť miesto na
a) ďalšie informácie o taxametri alebo o vozidle, ak je to
relevantné, a to v súlade s požiadavkami príslušných
národných predpisov,
b) okrem značky čiastočného prvotného overenia Európskych
spoločenstiev aj na iné značky, ktoré určujú národné
predpisy.
4.2 Špeciálne značenie
4.2.1 Význam indikovaných hodnôt musí byť zobrazený jasne,
čitateľne a jednoznačne v blízkosti okienka všetkých
indikačných zariadení.
4.2.2 Názov alebo symbol menovej jednotky musí byť zobrazený vedľa
údaja o cestovnom a údaja o príplatku.
5. Rozsah dovolených chýb
Pri skúške taxametra, ktorý je pripravený na inštaláciu
a vybavený príslušenstvom na skúšobnom stojane, musí byť
(konvenčne) pravá hodnota meraných veličín taká, ako vyplýva
z hodnoty "k" zobrazenej na taxametri a tarify (taríf), na
ktorú bol taxameter nastavený.
Pravá hodnota týchto veličín sa musí nachádzať v pásme medzi
najväčšou a najmenšou dovolenou indikáciou taxametra.
5.1 Pri pohone na základe vzdialenosti rozsah dovolených chýb
pre danú prejdenú vzdialenosť nesmie prekročiť
a) pre hodnotu počiatočnej vzdialenosti (bod 3.1.3) 2%
z pravej hodnoty, ale pre počiatočné vzdialenosti menšie
ako 1000 m je prijateľná hodnota 20 m,
b) pre následné vzdialenosti 2% z pravej hodnoty.
5.2 Pri pohone na základe času rozsah dovolených chýb pre daný
čas nesmie prekročiť
a) pre počiatočný čas (bod 3.1.3) 3% z pravej hodnoty, ale
pre počiatočné časy menšie ako 10 minút je prijateľná
hodnota 18 sekúnd,
b) pre následné časové intervaly 3% z pravej hodnoty.
5.3 Národné predpisy musia stanoviť, či sa celý merací systém
(taxameter a vozidlo) musí nastaviť tak, aby medze rozsahu
dovolených chýb boli symetrické alebo asymetrické k nulovej
chybe; pre pohon na základe vzdialenosti je to chyba, ktorá
sa vzťahuje na skutočnú vzdialenosť prejdenú vozidlom.
6. Označovanie overovacou značkou
6.1 Tieto časti taxametra musia byť vyhotovené tak, aby sa dali
zaplombovať overovacou značkou:
a) kryt, v ktorom je uzavretý vnútorný mechanizmus
taxametra,
b) kryt nastavovacieho zariadenia,
c) ochranné kryty mechanických alebo elektrických zariadení,
ktoré spájajú vstup taxametra s príslušným komponentom na
vozidle, na ktorý je taxameter pripojený, vrátane
odpojiteľných súčastí nastavovacieho zariadenia,
d) kontakty elektrických káblov, ak je časomerné zariadenie
elektricky naťahované a ovládacie zariadenie taxametra je
elektricky riadené,
e) všetky štítky na povinné značenie alebo na overovacie
značky,
f) kontakty elektrických káblov prídavného zariadenia, ak je
ním taxameter vybavený (bod 3.3.4).
6.2 Všetky plomby musia byť pripevnené tak, aby prístup
k súčastiam, ktoré chránia, a spojom nebol možný bez
porušenia plomb.
6.3 V rozhodnutí o schválení typu Európskych spoločenstiev musí
byť špecifikované, kde má byť plombovanie umiestnené, a ak
je to potrebné, musí byť špecifikovaný aj charakter a tvar
razidla.
7. Prvotné overenie Európskych spoločenstiev
7.1 Ak sa vyžaduje kompletné prvotné overenie Európskych
spoločenstiev, prvotné overenie taxametrov sa vykoná vo
viacerých etapách.
7.2 Prvá etapa: na taxameter sa umiestni značka čiastočného
prvotného overenia Európskych spoločenstiev, ak
a) na daný typ bolo vydané rozhodnutie o schválení typu
Európskych spoločenstiev,
b) taxameter zodpovedá schválenému typu a má označenia podľa
bodu 4.1,
c) rozsah chýb vyhovuje požiadavkám podľa bodov 5.1 a 5.2.
7.3 Ďalšie etapy: podľa požiadaviek príslušných orgánov krajiny,
v ktorej sa taxameter bude používať. Sú to tieto etapy:
- pred inštaláciou do vozidla
a) kontrola nastavenia prístroja podľa bodu 5.3,
b) kontrola nastavenia taríf podľa národných predpisov,
- po inštalácii do vozidla
kontrola celého vytvoreného meracieho systému.Tretia časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní taxametrov podľa národných požiadaviek Slovenskej
republiky
1. Bod 1.2.7 Referenčné skúšobné podmienky sa dopĺňa písmenom d), ktoré
znie:
d) referenčná teplota pri skúške je uvedená v technických podmienkach,
ktoré udáva výrobca taxametrov.
Ak výrobca referenčnú teplotu neudáva, hodnota referenčnej
teploty pre skúšky je v rozsahu od 5 stupňov C do 35 stupňov C.
2. Bod 5 Rozsah dovolených chýb sa dopĺňa takto:
Najväčšie dovolené chyby udávané pri pohone na základe vzdialenosti a pri
pohone na základe času platia pre skúšku s taxametrom inštalovaným vo vozidle. Rozsah
dovolených chýb je symetrický, t.j. 2% z pravej hodnoty pre vzdialenosť a 3% z pravej
hodnoty pre čas.
PRÍL.19
TLAKOMERY NA MERANIE TLAKU V PNEUMATIKÁCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na tlakomery na meranie tlaku v pneumatikách
motorových vozidiel (ďalej len "tlakomery") ako na určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách na
tlakomery sú uvedené v druhej časti.
3. Tlakomery pred uvedením na trh členských štátov Európskej únie, štátov,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov,
ktoré majú s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu, podliehajú schváleniu
typu a prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.
4. Tlakomery pred uvedením na trh Slovenskej republiky podliehajú schváleniu
typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy
skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.
5. Tlakomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
6. Tlakomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
7. Tlakomer počas používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu.
Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní tlakomerov
1. Rozsah platnosti
V tejto prílohe sa pod pojmom tlakomery rozumejú prístroje
bez zariadenia na predvoľbu, ktorými sú vybavené stabilné
alebo prenosné zariadenia na hustenie pneumatík motorových
vozidiel, v ktorých sa elastická deformácia snímača
mechanicky prenáša na indikačné zariadenie.
Tlakomery indikujú rozdiel tlaku (Pe) medzi tlakom vzduchu
v pneumatike a atmosférickým tlakom.
K tlakomerom patria aj všetky súčasti medzi pneumatikou
a snímačom.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Najväčšie dovolené chyby
Najväčšie dovolené kladné alebo záporné chyby uvedené
v tejto tabuľke sú definované ako absolútne hodnoty vo
vzťahu k meranému tlaku:
------------------------------------------------------------------
Meraný tlak Najväčšie dovolené chyby
------------------------------------------------------------------
nepresahujúci 400 kPa (4 bar) 8 kPa (0,08 bar)
nad 400 kPa (4 bar), ale nie viac
ako 1000 kPa (10 bar) 16 kPa (0,16 bar)
nad 1000 kPa (10 bar) 25 kPa (0,25 bar)
------------------------------------------------------------------
Najväčšie dovolené chyby sa nesmú prekročiť v rozsahu teplôt
od 15 stupňov C do 25 stupňov C. Tento rozsah sa nazýva
referenčný rozsah teploty.
2.2 Chyby spôsobené teplotou
Chyby údaja tlakomera pri teplotách mimo referenčného
rozsahu, ale v rozsahu od - 10 stupňov C do + 40 stupňov
C sú uvedené v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Meraný tlak Najväčšie dovolené chyby
------------------------------------------------------------------
nepresahujúci 400 kPa (4 bar) 0,1% zo 400 kPa (4 bar)
na stupeň C
nad 400 kPa (4 bar), ale nie viac 0,05% z 1000 kPa (10 bar)
ako 1000 kPa (10 bar) na stupeň C
nad 1000 kPa (10 bar) 0,05% z hornej medze
stupnice na stupeň C
------------------------------------------------------------------
2.3 Chyba hysterézy
Chyba hysterézy tlakomera nesmie prekročiť absolútnu hodnotu
najväčšej dovolenej chyby pri žiadnej teplote v referenčnom
rozsahu teploty. Počas celej skúšky musí byť táto teplota
konštantná.
Pre daný tlak nesmie byť hodnota nameraná pri stúpajúcom
tlaku väčšia ako hodnota nameraná pri klesajúcom tlaku.
2.4 Návrat ukazovateľa na vopred určenú značku
Pri atmosférickom tlaku sa musí tlakomer zastaviť na nulovej
značke alebo na vopred určenej značke zreteľne odlíšenej od
dielikov stupnice v medziach najväčšej dovolenej chyby.
Tlakomer môže mať zarážku vo vzdialenosti zodpovedajúcej
aspoň dvojnásobku hodnoty najväčšej dovolenej chyby pod
nulou alebo pod určenou značkou.
3. Technické požiadavky
3.1 Konštrukcia
Tlakomery musia byť starostlivo vyhotovené, musia mať pevnú
konštrukciu, ktorá zabezpečí zachovanie ich metrologických
vlastností.
3.2 Indikačné zariadenie
3.2.1 Indikačné zariadenia sú graduované v jednotkách tlaku kPa
(bar), pričom hodnota dielika je stanovená na 10 kPa (0,1
bar).
3.2.2 Indikačné zariadenie musí v celom meracom rozsahu umožňovať
priame a presné odčítanie hodnoty meraného tlaku, preto
hrúbka tej časti ukazovateľa, ktorá prekrýva značky
stupnice, nesmie byť väčšia, ako je hrúbka značiek.
Ukazovateľ musí prekrývať približne polovicu dĺžky
najkratšej značky stupnice.
Najväčšia vzdialenosť medzi ukazovateľom a rovinou stupnice
nesmie byť väčšia, ako je dĺžka dielikov stupnice,
a v žiadnom prípade nesmie prekročiť 2 mm alebo 0,02.
L + 1 mm, ak ide o indikačné zariadenie s kruhovou
stupnicou, pričom L je vzdialenosť medzi osou otáčania
ukazovateľa a jeho krajným bodom.
3.2.3 Dieliky stupnice musia byť po celej dĺžke stupnice rovnaké.
Dĺžka dielika stupnice nesmie byť menšia ako 1,25 mm a musí
byť rovnaká alebo môže vykazovať len malé odchýlky. Odchýlka
v dĺžke dielika stupnice je dovolená vtedy, ak rozdiel medzi
dvoma po sebe nasledujúcimi dĺžkami dielika stupnice nie je
väčší ako 20% najväčšej hodnoty a ak rozdiel medzi najväčšou
a najmenšou dĺžkou dielika nie je väčší ako 50% najväčšej
hodnoty.
Každá piata značka stupnice sa musí odlíšiť od ostatných
tým, že je dlhšia; každá piata alebo desiata značka musí byť
označená číslicou. Hrúbka značiek musí byť konštantná
a nesmie prekročiť jednu pätinu (1/5) dĺžky dielika
stupnice.
4. Nápisy a značky
4.1 Nápisy
4.1.1 Povinné nápisy
Na tlakomeroch musia byť umiestnené tieto nápisy:
a) na číselníku
- symbol meranej veličiny Pe,
- symbol meracej jednotky kPa (bar),
- v prípade potreby značka označujúca pracovnú polohu
tlakomera,
b) na číselníku, štítku alebo na tlakomere
- identifikačné údaje výrobcu,
- identifikačné údaje výrobku,
- značka schváleného typu.
Tieto nápisy musia byť priamo viditeľné, čitateľné
a neodstrániteľné v bežných podmienkach používania a nesmú
prekážať odčítaniu údaja meradla.
4.1.2 Nepovinné nápisy
Na tlakomeroch môžu byť uvedené aj doplnkové nápisy povolené
príslušným metrologickým orgánom, a to za predpokladu, že
neprekážajú odčítaniu údaja meradla.
4.2 Overovacie značky a plomby
Na umiestnenie overovacích značiek musí byť vyhradené
vhodné miesto.
Konštrukcia tlakomera musí umožňovať jeho zabezpečenie pred
neoprávnenou zmenou jeho metrologických charakteristík.
5. Schválenie typu
Schválenie typu tlakomerov sa vykonáva v súlade s postupmi
uvedenými v zákone a v tejto vyhláške.
Na skúšku na účely schválenia typu sa predkladajú aspoň dva
tlakomery. Vykonávateľ skúšky typu na základe výsledkov
prebiehajúcich skúšok môžu požiadať o predloženie ďalších
tlakomerov.
5.1 Overenie zhody s technickými požiadavkami a metrologickými
požiadavkami
Tlakomery predložené na schvaľovanie typu sa podrobujú
kontrole, či vyhovujú technickým požiadavkám ustanoveným
v bodoch 2 až 4.
Kontrola pozostáva z nasledujúcich skúšok, ktoré sa
vykonávajú pomocou referenčných tlakomerov, ktorých chyby
nesmú byť väčšie ako jedna štvrtina (1/4) najväčších
dovolených chýb pre skúšané tlakomery.
5.1.1 Zistenie chyby tlakomera
Údaje tlakomera sa kontrolujú aspoň v piatich bodoch
(vrátane bodu v blízkosti hornej a dolnej medze meracieho
rozsahu) rovnomerne rozložených po celej stupnici.
5.1.2 Zistenie chyby hysterézy
Táto skúška sa vykonáva len pri tých tlakomeroch, ktoré sú
určené na meranie klesajúceho tlaku.
Skúška pozostáva z odčítania údajov aspoň v piatich bodoch
stupnice tlakomera (vrátane bodu v blízkosti hornej a dolnej
medze meracieho rozsahu) rovnomerne rozložených po celej
stupnici pri stúpajúcich a klesajúcich hodnotách tlaku.
Klesajúce hodnoty sa odčítavajú, ak bol tlakomer vystavený
tlaku rovnajúcemu sa hornej medzi meracieho rozsahu počas
20 minút.
5.1.3 Kontrola stálosti vlastností tlakomerov
Skúšky pozostávajú z toho, že sa tlakomery vystavia
a) tlaku prekračujúcemu hornú medzu meracieho rozsahu o 25%
počas 15 minút,
b) 1000 impulzom vyvolaných zmenou tlaku od 0% do 90 - 95%
hornej medze meracieho rozsahu,
c) 10 000 cyklom tlaku pomaly sa meniaceho z hodnoty
približne 20% na približne 75% hornej medze meracieho
rozsahu pri frekvencii neprekračujúcej 60 cyklov za
minútu,
d) teplote okolia - 20 stupňov C počas 6 hodín a teplote +
50 stupňov C počas 6 hodín.
Po vykonaní skúšok podľa písmen a), b) a c) a po ustálení
tlakomeru počas 1 hodiny musí tlakomer vyhovovať požiadavkám
podľa bodov 2.1, 2.3 a 2.4.
Po skončení teplotných skúšok podľa písmena d) sa tlakomery
ponechávajú počas 6 hodín pri teplote v referenčnom rozsahu
teploty. Po uplynutí tohto času musia tlakomery vyhovovať
požiadavkám podľa bodov 2.1, 2.3 a 2.4.
5.1.4 Odchýlky spôsobené teplotou
Skúška pozostáva zo zistenia zmeny údaja tlakomera pre daný
tlak pri teplotách - 10 stupňov C a + 40 stupňov
C v porovnaní s údajom tlakomera pri teplote v referenčnom
rozsahu teploty.
6. Prvotné overenie
Prvotné overenie tlakomerov sa vykonáva v súlade s postupmi
uvedenými v zákone a v tejto vyhláške.
6.1 Skúška zhody
Skúška pozostáva z kontroly, či sa tlakomer zhoduje so
schváleným typom.
6.2 Skúšky pri overení
Tieto skúšky sa vykonávajú pomocou referenčných tlakomerov,
ktorých chyby nesmú byť väčšie, ako je štvrtina (1/4)
najväčších dovolených chýb pre overované tlakomery.
6.2.1 Zistenie chýb
Údaje tlakomera sa kontrolujú aspoň v troch bodoch
rovnomerne rozložených po celom meracom rozsahu.
6.2.2 Zisťovanie chyby hysterézy
Chyba hysterézy sa zisťuje len pri tlakomeroch merajúcich
stúpajúci a klesajúci tlak podľa bodu 2.3.
Táto skúška pozostáva z odčítania údajov aspoň v troch
bodoch rovnomerne rozložených po celom meracom rozsahu pri
stúpajúcich a klesajúcich hodnotách tlaku. Skúška sa
vykonáva v bežných podmienkach používania.PRÍL.20
OBILNÉ SKÚŠAČE
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na obilné skúšače, ktoré sú určené na meranie
násypnej hustoty obilia ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Násypná hustota je pomer hmotnosti obilia vyjadrenej v kilogramoch k objemu
vyjadrenému v hektolitroch, ktorý sa pre daný druh obilia stanoví meraním s použitím
meradla, ktoré je v súlade s ustanoveniami tejto prílohy.
3. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách na
obilné skúšače sú uvedené v druhej časti.
4. Obilné skúšače pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu.
5. Obilné skúšače schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného
typu.
6. Obilné skúšače, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa
označia overovacou značkou.
7. Obilné skúšače počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
Požiadavky na meracie zariadenia obilných skúšačov
1. Meradlá používané na určenie násypnej hustoty obilia musia mať tieto
vlastnosti:
a) sú skonštruované a vyhotovené tak, aby zabezpečovali dostatočnú opakovateľnosť
a reprodukovateľnosť meraní,
b) najväčšia dovolená chyba násypnej hustoty je +-5/1 000 hodnoty nameranej etalónom,
c) najväčšia dovolená chyba objemu použitej odmernej nádoby je +-2/1 000,
d) najväčšia dovolená relatívna chyba váh pre vážené množstvo je +-1/1 000,
e) odchýlky jednotlivých hodnôt získaných pri danom obilí od strednej hodnoty násypnej
hustoty určenej zo šiestich po sebe idúcich meraní nesmú byť väčšie ako +-3/1 000
tejto strednej hodnoty.
2. Každé meradlo musí mať dobre viditeľný popisný štítok, na ktorom sú
čitateľným a nezmazateľným písmom uvedené tieto údaje:
a) značka schváleného typu,
b) identifikačná značka alebo názov výrobcu,
c) výrobné označenie, ak existuje,
d) identifikačné číslo a rok výroby,
e) menovitý objem odmernej nádoby a návod na použitie alebo odkaz na tento návod.
Nadpis zrušený od 1.12.2015
PRÍL.23
ANALYZÁTORY VÝFUKOVÝCH PLYNOV MOTOROVÝCH VOZIDIEL SO ZÁŽIHOVÝM MOTOROM
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel
so zážihovým motorom, ktoré sa používajú na meranie objemových zlomkov oxidu uhoľnatého,
oxidu uhličitého, nespálených uhľovodíkov a kyslíka vo výfukových plynoch motorových
vozidiel, ako na určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom
pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických
skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.
3. Analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom
schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
4. Analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom,
ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označí vykonávateľ overenia overovacou
značkou a vydá doklad o overení.
5. Analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom
počas ich používania podliehajú ako určené meradlá následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní analyzátorov výfukových plynov motorových vozidiel
1. Termíny a definície
1.1 Odberová sonda - trubica, ktorá sa vkladá do výfukovej
rúry vozidla na odobratie vzoriek plynu.
1.2 Odberová hadica - hadica pripojená k odberovej sonde,
ktorá zabezpečuje prívod odoberanej plynnej vzorky do
prístroja.
1.3 Odlučovač vody - zariadenie, ktoré odstraňuje vodu
natoľko, že zabráni jej kondenzácii vnútri systému rozvodu
plynu.
1.4 Filtračná jednotka - zariadenie, ktoré odstraňuje pevné
čiastočky hmoty zo vzorky výfukového plynu.
1.5 Systém rozvodu plynu - všetky časti meradla od odberovej
sondy po výstup odoberaného plynu, cez ktoré je vzorka
výfukového plynu rozvádzaná čerpadlom.
1.6 Justovanie (meradla) - uvedenie meradla do funkčného
stavu, ktorý zodpovedá podmienkam jeho používania.
1.7 Užívateľské nastavovanie (meradla) - justovanie s výlučným
použitím prostriedkov určených pre užívateľa.
1.8 Možnosť ručného nastavovania - možnosť pripúšťajúca
nastavenie meradla užívateľom.
1.9 Možnosť poloautomatického nastavovania - možnosť
pripúšťajúca spustenie nastavovania užívateľom bez
možnosti ovplyvnenia jeho veľkosti, bez ohľadu na to, či
sa nastavovanie vyžaduje automaticky, alebo nie. Pre
prístroje, ktoré vyžadujú ručné zadanie objemových zlomkov
(4.3.1) kalibračného plynu, sa možnosť nastavovania
považuje za poloautomatickú.
1.10 Možnosť automatického nastavovania - možnosť uskutočňovať
nastavovanie prístroja podľa programu bez zásahu užívateľa
na jeho spustenie alebo jeho veľkosť.
1.11 Možnosť nastavovania nuly - možnosť nastaviť údaj
prístroja na nulu.
1.12 Možnosť nastavovania kalibračným plynom - možnosť nastaviť
údaj prístroja na hodnotu kalibračného plynu.
1.13 Možnosť vnútorného nastavovania - možnosť nastaviť
prístroj na stanovené hodnoty bez použitia vonkajšieho
kalibračného plynu.
1.14 Čas zahrievania - časový interval medzi okamihom zapnutia
prístroja a okamihom, v ktorom je prístroj schopný
vyhovieť metrologickým požiadavkám.
1.15 Možnosť kontroly - schopnosť prístroja umožňujúca zistiť
významné poruchy a reagovať na ne (napríklad svetelný
alebo zvukový signál, zablokovanie procesu).
1.16 Možnosť automatickej kontroly - možnosť kontroly bez
zásahu užívateľa.
1.17 Možnosť sústavnej automatickej kontroly - možnosť
automatickej kontroly počas každého meracieho cyklu.
1.18 Možnosť občasnej automatickej kontroly - možnosť
automatickej kontroly v určitých časových intervaloch
alebo po pevne stanovenom počte meracích cyklov.
1.19 Test - séria úkonov vedúcich k overeniu zhody testovaného
zariadenia s predpísanými požiadavkami.
1.20 Lambda - bezrozmerná hodnota charakterizujúca účinnosť
spaľovania motora, vyjadrená pomerom vzduch/palivo vo
výfukových plynoch a vypočítavaná normalizovanou rovnicou.
1.21 Kalibračný plyn - plynná zmes známeho zloženia používaná
pri periodických kalibráciách prístroja a pri rôznych
testoch.
1.22 Modul (čísla) - hodnota čísla bez ohľadu na jeho znak
(synonymum - absolútna hodnota).
1.23 Trieda presnosti - trieda meracích prístrojov, ktoré
spĺňajú metrologické požiadavky zamerané na udržanie chýb
v špecifikovaných medziach.
1.24 Objemový zlomok plynných zložiek je indikovaný
v percentách pre oxid uhoľnatý a kysličník uhoľnatý
a číslom vynásobeným 10 na -6 pre uhľovodíky.
1.25 Drift - zmena údajov meradla, ktorá nastáva za určitý čas
merania pri konštantnej hmotnostnej koncentrácii etanolu
vo vzduchu.
2. Značky a skratky
CO - oxid uhoľnatý,
CO2 - oxid uhličitý,
O2 - kyslík,
HC - uhľovodíky (uvádzané hodnoty pre rozsahy a chyby sú
kvantifikované na n-hexán),
PEF - propán ekvivalentný faktor.
3. Metrologické požiadavky
3.1 Merací rozsah
Najmenšie rozsahy indikácie prístrojov sú uvedené
v tabuľke č. 1
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Objemové zlomky plynov
Trieda presnosti -------------------------------------------------
CO CO2 O2 HC
------------------------------------------------------------------
0% 0% 0% 0 x 10 na -6
0 a I -------------------------------------------------
5% 16% 21% 2000 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
0% 0% 0% 0 x 10 na -6
II -------------------------------------------------
7% 16% 21% 2000 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
3.2 Najväčšie dovolené chyby
Najväčšie dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 2 platia pre
prístroj pri referenčných podmienkach ustanovených v bode
3.10.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Objemové zlomky plynov
Trieda presnosti ------------------------------------------
CO CO2 O2 HC
------------------------------------------------------------------
a *) + -0,03% + -0,4% + -0,1% + -10 x 10 na -6
0 ---------------------------------------------------
b **) + -3% + -4% + -3% + -5%
------------------------------------------------------------------
a + -0,06% + -0,4% + -0,1% + -12 x 10 na -6
I
b + -3% + -4% + -3% + -5%
------------------------------------------------------------------
a + -0,15% + -0,5% + -0,2% + -20 x 10 na -6
II
b + -5% + -5% + -5% + -5%
------------------------------------------------------------------
*) Absolútna chyba indikácie prístroja v objemových zlomkoch.
**) Relatívna chyba indikácie prístroja.
Z dvoch chýb a a b sa použije väčšia.
3.3 Najväčšie dovolené chyby pri prvotnom overení
Najväčšie dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 3 platia pri
prvotnom overení pre prístroj pracujúci v pracovných
podmienkach ustanovených v bode 3.11.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------
Objemové zlomky plynov
Trieda presnosti ------------------------------------------
CO CO2 O2 HC
------------------------------------------------------------------
a *) + -0,03% + -0,5% + -0,1% + -10 x 10 na -6
0 ---------------------------------------------------
b **) + -5% + -5% + -5% + -5%
------------------------------------------------------------------
a + -0,06% + -0,5% + -0,1% + -12 x 10 na -6
I
b + -5% + -5% + -5% + -5%
------------------------------------------------------------------
a + -0,2% + -1% + -0,2% + -30 x 10 na -6
II
b + -10% + -10% + -10% + -10%
------------------------------------------------------------------
*) Absolútna chyba indikácie prístroja v objemových zlomkoch.
**) Relatívna chyba indikácie prístroja.
Z dvoch chýb a a b sa použije väčšia.
3.4 Najväčšie dovolené chyby pri následnom overení
Najväčšie dovolené chyby pri následnom overení sa zhodujú
s už uvedenými chybami pri prvotnom overení a platia pre
skutočné podmienky pri meraní. Chyba pri následnom overení
prístroja však môže byť väčšia ako chyba pri prvotnom
overení.
3.5 Časová stálosť
Ak sa prístroj používa v prevádzkových podmienkach
udávaných výrobcom, potom údaje prístroja za stabilných
okolitých podmienok a po nastavení kalibračným plynom
alebo po umožnení vnútorného nastavenia prístroja
zostávajú v rozsahu najväčšej dovolenej chyby pri prvotnom
overení počas 4 hodín bez nutnosti použitia kalibračného
plynu alebo vnútorného znovunastavenia. Ak je prístroj
vybavený prostriedkami na kompenzáciu driftu, napr. na
automatické nastavenie nuly alebo automatické vnútorné
nastavenie, uskutočnenie týchto nastavení nespôsobuje nič,
čo by sa mohlo zameniť s meraním externého plynu.
3.6 Opakovateľnosť
Pre 20 následných meraní tou istou zmesou kalibračného
plynu vykonaných tou istou osobou, tým istým prístrojom
počas relatívne krátkeho časového intervalu sú výsledky
najmenej 13 meraní v intervale A a všetkých 20 meraní
v intervale B, pričom interval B je daný modulom najväčšej
dovolenej chyby pri prvotnom overení a interval A je 1/3
tejto hodnoty. Tento interval sa rozkladá okolo strednej
hodnoty výsledkov 20 meraní.
3.7 Čas reakcie
Pri meraní CO, CO2 a HC indikuje prístroj vrátane
špeciálneho systému prenosu plynu do 15 sekúnd najmenej
95% konečnej hodnoty použitého kalibračného plynu po
výmene plynu s nulovým obsahom zložky.
3.8 Čas zahrievania
Po uplynutí času zahrievania prístroj vyhovuje
metrologickým požiadavkám. Prístroje tried 0 a I majú
prostriedky na zabránenie zobrazenia meraných objemových
zlomkov počas zahrievania. Pre prístroje triedy II
neprekročí čas zahrievania 30 minút.
3.9 Propán/hexán ekvivalentný faktor (PEF)
Prístroj meria HC v objemových zlomkoch n-hexánu
a nastavuje sa použitím propánu. Propán/hexán ekvivalentný
faktor udávaný ako C3/C6 faktor alebo PEF sa trvalým
spôsobom vyznačuje alebo zobrazuje na displeji každého
prístroja. Túto hodnotu poskytuje výrobca na každý
prístroj individuálne číslom s troma platnými miestami. Ak
sa v prístroji vymení alebo opraví časť závislá od
zloženia plynu, vyznačí sa na prístroji nový propán
ekvivalentný faktor. Hodnota tohto faktora je obvykle
medzi 0,490 až 0,540.
3.10 Referenčné podmienky
a) Teplota: 20 stupňov C + -2 stupne C,
b) relatívna vlhkosť: 50% + -20%,
c) atmosférický tlak: stabilné okolie,
d) sieťové napätie: nominálne napätie + -2%,
nominálna frekvencia + -1%,
e) prítomnosť
ovplyvňujúcich
plynných zložiek: žiadne, s výnimkou hlavných zložiek
meraných v N2.
3.11 Pracovné podmienky
a) Teplota: od 5 stupňov C do 40 stupňov C,
b) relatívna vlhkosť: až do 90%,
c) atmosférický tlak: triedy 0 a I: 86 kPa až 106 kPa,
trieda II: okolitý + -2500 Pa,
d) kolísanie sieťového
napätia: -15% až po +10% nominálneho napätia,
+ -2% nominálnej frekvencie.
Ak sa prístroj napája z batérie, hodnota napájacieho
napätia sa uvádza vo výrobnej špecifikácii prístroja. Pri
použití prenosného generátora sú jeho parametre zhodné so
špecifikáciou sieťového napätia prístroja.
3.12 Iné vplyvy
Prístroj sa vyhotovuje tak, aby chyba spôsobená vplyvom
iných plynných zložiek, ako je meraný plyn, neprekročila
polovicu najväčšej dovolenej základnej chyby, pričom tieto
plynné zložky môžu byť obsiahnuté v týchto najväčších
objemových zlomkoch:
16% CO2, 6% CO, 10% O2, 5% H2, 0,3% NO, 2000 x 10 na -6 HC
(ako n-hexán), vodná para až do nasýtenia.
4. Technické požiadavky
4.1 Materiál
Všetky časti systému rozvodu plynu sa vyrábajú z materiálu
odolného korózii a osobitne odberová sonda z materiálu,
ktorý odoláva teplote výfukového plynu. Použité materiály
neovplyvňujú zloženie odoberaného plynu.
4.2 Konštrukcia
a) Odberová sonda sa skonštruuje tak, aby mohla byť
vsunutá do výfukového potrubia najmenej do hĺbky 30 cm
a uchytená poistným zariadením bez ohľadu na hĺbku
zasunutia.
b) Systém rozvodu plynu má obsahovať filtračnú jednotku so
znovu použiteľným alebo vymeniteľným filtrom schopným
odstrániť častice s väčším priemerom ako 5 mikrometrov.
Prístroj možno používať 0,5 hodiny pri výfukových
plynoch z motora vozidla s objemovým zlomkom HC zložky
okolo 800 x 10 na -6. Prístroj má umožňovať pozorovanie
stupňa znečistenia filtra bez jeho odmontovania, ako aj
jeho výmenu jednoduchým spôsobom bez špeciálnych
pomôcok, ak je to potrebné.
c) Systém rozvodu plynu má obsahovať odlučovač vody, ktorý
zabraňuje vzniku kondenzovanej vody v meracích častiach
prístroja.
d) Okrem odberovej sondy má mať prístroj merajúci
uhľovodíky aj samostatný vstup na nasávanie okolitého
vzduchu alebo iného plynu bez uhľovodíkov, ktorý
poskytuje možnosť nastavenia nuly meracieho prístroja.
Ak sa používa okolitý vzduch, tento vzduch prechádza
cez filter s aktívnym uhlím alebo cez ekvivalentný
systém. Prístroje bez uhľovodíkovej kyvety môžu byť
vybavené aj prídavným vstupom. Kyslíkové meracie články
nemôžu na nastavenie nuly použiť okolitý vzduch; ak sa
požaduje nastavenie nuly, môže byť použitý plyn bez
kyslíka. Na privádzanie kalibračného plynu sa môže do
systému rozvodu plynu doplniť ďalší vstup. Obidva
vstupy sa umiestňujú za odlučovač vody a filtračnú
jednotku pre prípad minimalizácie možného znečistenia
privádzaných plynov. Všetky prostriedky v zariadení
majú zabezpečiť udržanie rovnakého tlaku vnútri
detektora počas nastavovania nuly, kalibrácie plynom
alebo odberu výfukového plynu.
e) Čerpadlo rozvádzajúce výfukový plyn sa montuje tak, aby
jeho vibrácie nemali vplyv na meranie. Prístroj má
umožňovať užívateľovi zapínať a vypínať čerpadlo
nezávisle od ostatných častí prístroja, ale nemá
umožňovať meranie, ak je čerpadlo vypnuté. Pred
vypnutím čerpadla sa odporúča automaticky prepláchnuť
systém rozvodu plynu okolitým vzduchom.
f) Prístroj sa vybavuje prostriedkami, ktoré indikujú
zníženie prietokovej rýchlosti pod hladinu, ktorá by
zapríčinila prekročenie času reakcie alebo prekročenie
polovice modulu najväčšej dovolenej chyby pri prvotnom
overení, a ktoré pri prístrojoch tried 0 a I pri
dosiahnutí tohto limitu zabraňujú meraniu.
g) Systém prenosu plynu má byť vzduchotesný do takej
miery, že vplyv zriedenia plynu okolitým vzduchom na
výsledky merania nebude vyšší ako
- polovica modulu najväčšej dovolenej chyby pri
prvotnom overení pre CO, CO2 a HC,
- 0,1% objemového zlomku pre O2.
Postup skúšky netesnosti dostatočne podrobne poskytuje
výrobca v prevádzkovom návode. Prístroje tried 0 a I sa
vybavujú prostriedkami, ktoré zabránia meraniu, ak sa
dosiahne uvedený limit.
h) Prístroj môže byť vybavený rozhraniami na prepojenie
prístroja s inými periférnymi zariadeniami alebo
s inými prístrojmi. Ak je prístroj napojený na
tlačiareň, potom sa prenos údajov z prístroja do
tlačiarne zabezpečuje tak, aby nemohlo dôjsť
k falšovaniu výsledkov. V oblasti kontrol vyžadovaných
inými právnymi predpismi sa vylučuje vytlačenie
dokumentu, ak prostriedky kontroly poukazujú na
významnú chybu alebo nefunkčnosť prístroja.
4.3 Indikačné zariadenie
4.3.1 Zobrazenie nameraných hodnôt
Objemové zlomky plynných zložiek sa indikujú v percentách
pre CO a CO2 a číslom vynásobeným 10 na -6 pre HC.
Označenie pre tieto jednotky sa jednoznačne priraďuje
k zobrazovanej hodnote, napr. % CO, % CO2 a 10 na -6 HC.
Výrobcovia používajú na označenie displejov na analyzátore
označenie "% vol.", resp. "% obj.", čím sa rozumie
percento objemového zlomku, a "ppm vol.", resp. "ppm
obj.", čím sa rozumie číslo vynásobené 10 na -6 objemového
zlomku. Ide predovšetkým o jednoznačné odlíšenie použitia
objemových a hmotnostných zlomkov.
4.3.2 Analógové indikačné zariadenie
Dieliky stupnice analógového prístroja sú 0,1% alebo 0,2%
pre objemový zlomok pre CO a CO2 a 10 alebo 20 x 10 na -6
pre objemový zlomok pre HC. Najmenšia šírka dielika
stupnice je 1,25 mm. Šírka strelky nemá byť väčšia ako
štvrtina dielika stupnice. Strelka má prekrývať najmenej
jednu tretinu najkratšej značky a má byť jasne viditeľná.
Delenie sa označuje číslami najmenej 5 mm vysokými
a vyznačenými tak, aby nedošlo k mylnému výkladu.
4.3.3 Digitálne indikačné zariadenie
Digitálne číslice majú byť najmenej 5 mm vysoké. Posledná
platná číslica má predstavovať údaj rovnajúci sa hodnotám,
ktoré sú uvedené v tabuľke č. 4 alebo sú väčšie.
Tabuľka č. 4
------------------------------------------------------------------
Objemové zlomky
Trieda presnosti -------------------------------------------------
CO CO2 O2 HC
------------------------------------------------------------------
0 a I 0,01% 0,1% *) 1 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
II 0,05% 0,1% 0,1% 5 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
*) 0,02% pre množstvo meranej zložky <=4% alebo 0,1% pre množstvo
meranej zložky >4%.
4.4 Možnosť nastavenia
a) Prístroj má umožňovať vlastné nastavenie, t.j.
nastavenie nuly, kalibráciu plynom, ak je potrebná,
a vnútornú kalibráciu. Nastavenie môže byť ručné,
poloautomatické alebo automatické.
b) Prístroje tried 0 a I majú umožňovať automatické
nastavovanie nuly a automatickú vnútornú kalibráciu.
c) Prístroje triedy II môžu umožňovať ručné,
poloautomatické alebo automatické nastavovanie.
d) Vnútorné nastavenie, ktoré je spojené s akýmkoľvek
nastavením, ktoré sa robí kalibračným plynom, nemá
ovplyvňovať ani nastavenie nuly, ani linearitu reakcie
prístroja.
e) Prístroje tried 0 a I sa vybavujú prostriedkami na
skúmanie negatívnej indikácie v blízkosti nuly pri
niektorých skúškach. Prístroje triedy II majú byť
schopné indikácie záporných hodnôt v blízkosti nuly
v prípade, že je potrebné vykonať nastavenie nuly.
4.5 Prevádzkové pokyny
Na každý prístroj poskytne výrobca prevádzkové pokyny
napísané v štátnom jazyku. Prevádzkové pokyny obsahujú
a) časové intervaly a postupy na nastavenie a údržbu,
ktorá sa dodržiava, aby sa vyhovelo požiadavkám
najväčších dovolených chýb,
b) opis postupu skúšky netesnosti,
c) pokyn pre užívateľa, ktorý ho vedie ku kontrole zvyšku
HC pred každým meraním HC vrátane opisu postupu na
kontrolu zvyšku HC,
d) najväčšiu a najmenšiu teplotu pri skladovaní,
e) určenie požadovaného napätia a frekvencie pre prenosný
generátor v súlade s ďalej uvedenými pracovnými
podmienkami,
f) údaj o normálnych pracovných podmienkach,
g) v prípade výpočtu hodnoty lambda opis použitého vzorca,
h) inštrukcie na výmenu kyslíkového článku.
5. Nápisy a značky
5.1 Štítok
Prístroj má mať trvalé a ľahko čitateľné štítky, ktoré
poskytujú tieto informácie:
a) ochrannú značku/obchodné meno výrobcu,
b) rok výroby,
c) označenie triedy presnosti,
d) označenie typu a číslo modelu,
e) výrobné číslo prístroja a meracieho snímača,
f) najmenší a menovitý prietok,
g) menovité napätie siete, frekvenciu a požadovaný príkon,
h) zložky plynu a príslušné najväčšie merané hodnoty,
i) typ a model kyslíkového článku.
Na každom prístroji má byť uvedená hodnota propán/hexán
ekvivalentného faktora a na prístroji triedy II aj čas
potrebný na ohrievanie, vyznačený na prednej strane
prístroja alebo zobrazený na indikačnom zariadení.
5.2 Meracie jednotky
Objemové zlomky zložiek plynu sa vyjadrujú v percentách
(% obj., % vol.) pre CO, CO2 a O2 a v parts per million
(ppm obj., ppm vol.) pre HC. Nápisy týchto jednotiek sa
uvádzajú jednoznačne pri indikácii zložky ako napr. "%
obj. CO", "% obj. CO2", "% obj. O2" a "ppm obj. HC".
Skratky "obj.", "vol." nie sú súčasťou jednotky, ale
slúžia na vysvetlenie, že sa používajú objemové zlomky,
a ppm používajú na základe medzinárodného odporúčania OIML
R99 zahraniční výrobcovia.
5.3 Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek
Prístroj, ktorý vyhovel podmienkam overenia, sa označuje
overovacou značkou a vydáva sa k nemu doklad o overení.
Umiestnenie overovacej značky sa uvádza v rozhodnutí
o schválení typu.
6. Ochrana proti neoprávneným zásahom
a) Prístroj sa navrhuje a vyrába tak, aby sa nemohli
vyskytnúť významné chyby alebo aby boli detekované
a určené pomocou kontrolných pomôcok.
b) Prístroje s HC kanálom sa vybavujú kontrolnými
prostriedkami na detekciu zvyšku HC, ktoré slúžia na
zistenie, či je hodnota okolitého vzduchu
prechádzajúceho cez odberovú sondu pred meraním menšia
ako 20 x 10 na -6 n-hexánu. Prístroje tried 0 alebo
I sa nemajú používať na meranie, ak hodnota zvyškových
HC prekročí objemový zlomok 20 x 10 na -6.
c) Prístroj s kanálom na meranie kyslíka sa vybavuje
zariadením, ktoré automaticky zistí akúkoľvek poruchu
senzora spôsobenú starnutím alebo znehodnotením
spojovacích prvkov.
d) Prístroje tried 0 a I sa vybavujú automatickými
kontrolnými prostriedkami, ktoré pracujú tak, že
predtým, ako sa meranie indikuje alebo vytlačí, sa
potvrdia vhodné hodnoty alebo stavy pre všetky vnútorné
nastavenia, pre nastavenie kalibračným plynom a pre
ostatné parametre kontrolných zariadení. Typy
kontrolných prostriedkov na jednotlivé parametre sú
uvedené v tabuľke č. 5
Tabuľka č. 5
------------------------------------------------------------------
Parameter prístroja Typ kontroly
------------------------------------------------------------------
Kontrola intervalu zahrievania T (trvalo samočinne)
Kontrola nízkeho prietoku T
Kontrola zvyšku HC O (občasne samočinne)
Kontrola vlastného základného nastavenia T alebo O
Kontrola kalibrácie plynom *) O
Kontrola netesnosti *) O
------------------------------------------------------------------
*) Časový interval určuje výrobca v návode na obsluhu a podrobuje
sa schváleniu typu.
e) Prístroje vybavené prostriedkami automatického alebo
poloautomatického nastavenia majú zabrániť vykonávaniu
merania, ak nebolo nastavenie správne dokončené.
f) Prístroje vybavené prostriedkami poloautomatického
nastavovania majú zabrániť vykonaniu merania, ak sa
nastavovanie požaduje.
g) Prostriedky upozorňujúce na požadované nastavenie môžu
tvoriť súčasť automatickej i poloautomatickej možnosti
nastavovania.
h) Všetky časti prístroja, ktoré nemôžu byť chránené iným
spôsobom proti operáciám ovplyvňujúcim presnosť alebo
spoľahlivosť prístroja, sa zaplombujú. To sa vzťahuje
predovšetkým na
1. prostriedky nastavovania,
2. spoľahlivosť softvéru,
3. jednorazové kyslíkové články.
i) Ak prístroj nemá zariadenia na kompenzáciu tlaku,
požaduje sa každodenná kalibrácia.
j) Ak je napätie napájacej batérie nižšie, ako uvádza
výrobca, prístroj má pokračovať v správnej činnosti
alebo neudávať žiadnu hodnotu.
7. Metódy technických skúšok
Prístroj dodaný na skúšky pri schvaľovaní typu sa dodáva
kompletne aj s príslušenstvom a dokumentáciou.
Skúšky sa vykonávajú najmenej na jednom a bežne nie na
viac ako na troch kusoch prístroja daného typu. Pre všetky
triedy prístrojov sa na tieto skúšky používajú zmesi
plynov - certifikované referenčné materiály - v rozsahoch
(HC vyjadrené ako n-hexán) podľa tabuľky č. 6
Tabuľka č. 6
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti Zložka Objemové zlomky
------------------------------------------------------------------
CO 0,5% až 5%
---------------------------------------------
0 a I CO2 4% až 16%
---------------------------------------------
HC 100 x 10 na -6 až 2000 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
CO 1% až 7%
---------------------------------------------
II CO2 6% až 16%
---------------------------------------------
HC 300 x 10 na -6 až 2000 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
Všetky tri zložky plynu sú spolu v matricovom plyne N2.
Pri všetkých triedach prístrojov môže byť kyslíkový kanál
kontrolovaný kalibračným plynom bez obsahu kyslíka
a kalibračným plynom s objemovým zlomkom 20,9% O2.
Pred technickými skúškami pri schvaľovaní typu sa najskôr
vykoná nastavenie kalibračným plynom podľa pracovných
inštrukcií výrobcu. Nastavenie aj ostatné skúšky sa
vykonávajú pri referenčných podmienkach uvedených v bode
3.10. Objemové zlomky HC sú pre nasledovné skúšky
vyjadrené v hodnotách pre n-hexán (z dôvodu, že mnohé
prístroje indikujú HC len ako n-hexán); ale z dôvodu
fyzikálnochemických vlastností n-hexánu sa žiada použiť na
overovanie a na technické skúšky plynná zmes s propánom.
7.1 Linearita merania (resp. kalibračná krivka)
Experimentálne údaje sa získavajú výhradne až po zahriatí
analyzátora na prevádzkovú teplotu podľa týchto krokov:
a) skontroluje sa indikácia nulových údajov a zvyškové HC
(okrem údaja pre O2),
b) do analyzátora sa privedú z tlakových nádob cez
prietokomer (prietok nastavený podľa požiadaviek
výrobcu a pri atmosférickom tlaku s najväčšou odchýlkou
750 Pa) certifikované referenčné plyny, pričom sa
postupuje od najnižších hodnôt k najvyšším,
c) celý postup sa opakuje najmenej trikrát a namerané
údaje sa zapisujú do tabuľky.
Chyby merania nemajú prekročiť najväčšie dovolené chyby
uvedené v bode 3.2.
7.2 Časová stabilita merania
Ak sa prístroj používa podľa návodu výrobcu, potom merania
na prístroji pri stabilných okolitých podmienkach a po
nastavení kalibračným plynom alebo vnútorným nastavením
prístroja majú vyhovovať najväčším dovoleným chybám pri
prvotnom overení uvedeným v bode 3.3 počas 4 hodín, a to
bez ďalšej možnosti kalibrácie plynom alebo vnútorného
znovunastavenia prístroja obsluhou.
7.3 Opakovateľnosť merania
Pri 20 následných meraniach tou istou zmesou kalibračného
plynu vykonaných tou istou osobou na tom istom prístroji
počas relatívne krátkeho časového intervalu nemá pri
prvotnom overení smerodajná odchýlka všetkých 20 meraní
presiahnuť 1/3 modulu najväčšej dovolenej chyby uvedenej
v bode 3.3.
7.4 Nízky prietok
Merania sa vykonávajú kalibračným plynom, ktorý sa na
začiatku dodáva do odberového systému plynu s vyšším
prietokom, ako je najmenší prietok požadovaný prístrojom.
Počas skúšky sa prietok plynu znižuje dovtedy, pokiaľ
indikátor nízkeho prietoku nebude reagovať podľa
požiadaviek uvedených v bode 4.2 písm. f).
7.5 Propán/hexán ekvivalentný faktor
Skúška overuje priemernú hodnotu PEF a vykonáva sa takto:
a) vykoná sa meranie pre každý z odporučených objemových
zlomkov propánu v kalibračnom plyne: 200 x 10 na -6
a 2000 x 10 na -6,
b) pre každú z koncentrácií propánu v kalibračnom plyne sa
vypočíta absolútna chyba prístroja ako rozdiel medzi
nameranou a správnou hodnotou,
c) zopakujú sa tie isté kroky, ale s n-hexánom 100 x 10 na
-6 a 1000 x 10 na -6.
Rozdiel medzi chybami pre jednotlivé koncentrácie nemá
presiahnuť najväčšiu dovolenú chybu pri prístrojoch
s jedným PEF a polovicu najväčšej dovolenej chyby pri
prístrojoch schopných uviesť súbor PEF.
8. Metódy skúšania pri overovaní
Overenie analyzátora výfukových plynov motorových vozidiel
sa vykonáva v laboratóriách vykonávateľa overenia podľa
§ 15 zákona alebo u používateľa meradla použitím
predpísaných metód a certifikovaných referenčných
materiálov zmesi plynov, ktoré sú nadviazané na národný
etalón zloženia vybraných zmesí plynov.
Overenie sa rozlišuje na prvotné overenie a následné
overenie.
8.1 Prvotné overenie
Prvotné overenie nového prístroja sa vykonáva po schválení
jeho typu, a to použitím potrebných pomôcok
a certifikovaných referenčných materiálov zmesi plynov.
Pozostáva z týchto krokov:
a) vonkajšej obhliadky, či zodpovedá schválenému typu
meradla,
b) kontroly napätia a frekvencie zdroja elektrickej
energie v mieste overovania a porovnania s údajom na
štítku prístroja,
c) kontroly uzamknutia prístroja tried 0 a I počas
zahrievania pri snahe merať počas prvej minúty od
zapnutia prístroja,
d) kontroly kalibračnej krivky po zahriatí prístroja,
e) kontroly tesnosti prístroja podľa návodu výrobcu,
f) kontroly zvyšku HC podľa návodu výrobcu,
g) kontroly času reakcie na meranie CO.
8.2 Následné overenie
Následné overenie pozostáva z rovnakých skúšok ako prvotné
overenie okrem kontroly napätia a času zahrievania.
8.3 Vonkajšia obhliadka a kontrola technického stavu
Pri vonkajšej obhliadke a kontrole technického stavu
prístroja sa zisťuje, či
a) zodpovedá schválenému typu meradla,
b) sa predkladá na overenie kompletne podľa technickej
dokumentácie výrobcu,
c) nemá znečistenú filtračnú sústavu,
d) nevykazuje netesnosť meracieho reťazca.
8.4 Správnosť merania prístroja
K meraniu sa pristupuje až po zahriatí prístroja na
prevádzkovú teplotu. Skontroluje sa indikácia nulových
hodnôt. Pred overením prístroja sa vykoná kalibrácia
plynom podľa postupu poskytnutého výrobcom. Následne sa do
overovaného prístroja privedú certifikované referenčné
plyny a zistí sa linearita merania. Chyba prístroja sa
určuje oddelene pre každú zložku aspoň v troch hodnotách
ich špecifického rozsahu merania pre prístroje tried
0 a I a aspoň v dvoch hodnotách pre prístroje triedy II,
pričom sa použijú objemové zlomky podľa tabuľky č. 7
Tabuľka č. 7
------------------------------------------------------------------
Objemové zlomky meraných zložiek
Zložka --------------------------------------------------------
referenčný referenčný referenčný
materiál č. 1 materiál č. 2 materiál č. 3
------------------------------------------------------------------
CO 0,5% 1% 3,5%
CO2 6% 10% 14%
C3H8 200 x 10 na -6 600 x 10 na -6 2000 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
Na meranie sa použijú certifikované referenčné materiály
zmesi plynov, ktoré sú nadviazané na národný etalón
zloženia vybraných zmesí plynov.
Výrobná tolerancia je + -15% pre každú zložku. Pre všetky
triedy prístrojov môže byť elektrochemický článok na
kyslík kontrolovaný kalibračným plynom bez obsahu kyslíka
a kalibračným plynom s objemovým zlomkom 20,9% O2.
8.5 Vyhodnotenie nameraných výsledkov a spracovanie výsledkov
skúšok
Na každé meranie sa stanoví hodnota rozšírenej neistoty.
Pre meradlo, ktoré vyhovelo príslušným požiadavkám, sa
vystaví doklad o overení a meradlo sa označí overovacou
značkou.
PRÍL.24
OBJEMOVÉ MERADLÁ NA LIEH
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na objemové meradlá na lieh - bubnové meradlá
na kontinuálne meranie objemu liehu, ktoré majú doplnkové prístroje na stanovenie
koncentrácie etanolu, používané na kontrolu výroby liehu v liehovarníckych podnikoch
a pestovateľských páleniciach, ako na určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Objemové meradlá na lieh pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu
a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania
pri overovaní sú uvedené v druhej časti.
3. Objemové meradlá na lieh schváleného typu výrobca alebo dovozca označí
značkou schváleného typu.
4. Objemové meradlá na lieh, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
sa označia overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.
5. Objemové meradlá na lieh počas ich používania podliehajú ako určené meradlá
následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní objemových meradiel na lieh
1. Termíny a definície
1.1 Meraná kvapalina - termín "lieh" sa používa vo význame
etanol (etylalkohol) a pre zmesi etanolu a vody.
1.2 Objemové meradlo na lieh - prietokové meradlo s komorovým
bubnom zloženým z niekoľkých výklopných meracích komôr.
Meranie sa vykonáva postupným napĺňaním a vyprázdňovaním
jednotlivých komôr, pričom sa indikácia indikačného
zariadenia zakaždým posunie o hodnotu rovnajúcu sa objemu
meracej komory.
1.3 Objem meracej komory - objem kvapaliny v komore naplnenej
do stanovenej výšky daný konštrukciou meradla.
1.4 Objem bubna - súčet objemov meracích komôr tvoriacich
rotačný bubon.
1.5 Indikačné zariadenie - ručičkové, valčekové alebo
kombinované počítadlo pretečeného objemu.
1.6 Vzorkovacie zariadenie - zariadenie, ktoré odoberá
a uchováva vzorky liehu vytekajúceho z meracích komôr, na
základe ktorých sa určuje priemerná objemová koncentrácia
pretečeného liehu.
1.7 Naberačka - časť vzorkovacieho zariadenia, ktorá odoberá
vzorky liehu do zberných nádob.
1.8 Zberná nádoba - nádoba určená na zhromažďovanie vzoriek
liehu.
1.9 Vložná nádoba - nádoba umiestnená v blízkosti zberných
nádob slúžiaca na posúdenie zmien koncentrácie a teploty
liehu v zberných nádobách.
1.10 Vzduvná nádoba - nádoba na zachytenie vzorky liehu
v prípade zastavenia odtoku liehu alebo v prípade poruchy
meradla.
1.11 Záložné meracie zariadenie - zariadenie, ktoré zabezpečuje
meranie pretečeného objemu liehu v prípade prietoku liehu
prekračujúceho najväčší merací rozsah bubna alebo pri
neprípustnom zastavení hlavného bubna.
1.12 Havarijné zariadenie - zariadenie, ktoré opticky alebo
akusticky upozorní obsluhu na poruchu pravidelného chodu
komorového bubna.
1.13 Zariadenia na zamedzenie neprípustných stavov v meradle
- špeciálne zariadenia zabudované v meradle, ktoré
zabraňujú vzniku neprípustných prevádzkových podmienok
alebo chýb, prípadne na také chyby upozornia.
1.14 Skriňa meradla - skriňa, v ktorej sa ukladá meracie
zariadenie a ostatné časti meradla.
1.15 Maximálny teplomer - teplomer registrujúci najvyššiu
dosiahnutú teplotu v meradle, slúžiaci na
indikáciu prekročenia dovoleného rozsahu teplôt
meradla. Tento teplomer nie je určeným meradlom
podľa § 8 zákona.
1.16 Ochranný plášť meradla - ochrana voči vonkajším tepelným
vplyvom, ktorá zakrýva meradlo okrem priezorného skla,
štítku a číselníka hlavného počítadla.
2. Rozdelenie objemových meradiel na lieh
2.1 Objemové meradlá na lieh sa podľa spôsobu stanovenia
objemu etanolu obsiahnutého v kvapaline, ktorá cez ne
pretiekla, delia na
a) bubnové meradlá so vzorkovacím zariadením,
b) bubnové meradlá s korektorom na stanovenie objemu
etanolu.
2.2 Podľa spôsobu stanovenia objemu pretečeného liehu sa delia
na
a) maloobjemové meradlá s objemom bubna menším ako 4 dm3
alebo rovným 4 dm3,
b) veľkoobjemové meradlá s objemom bubna väčším ako 4 dm3.
3. Technické požiadavky
3.1 Objemové meradlo na lieh (ďalej len "meradlo") sa vyrába
z materiálu, ktorý je zdravotne vyhovujúci a trvalo
odoláva vplyvom liehu.
3.2 Jednotlivé časti meradla sa vyhotovujú tak, aby nemohlo
dôjsť pri dovolenom rozsahu teplôt meradla k ich
deformáciám a tým k zmene presnosti meradla.
3.3 Dovolený rozsah teplôt meradla je (0 až 30) stupňov C.
3.4 Meradlo sa má dať jednoducho rozoberať.
3.5 Meradlo po technickej stránke má vyhovovať slovenským
technickým normám.
3.6 Indikačné zariadenie meradla má indikovať nameraný objem
v kubických decimetroch, litroch alebo kubických metroch.
3.7 Indikácia má umožňovať jednoznačné, ľahké a presné
odčítanie. Ak má zariadenie viac prvkov, usporiada sa celá
zostava tak, aby výsledok merania bolo možné jednoducho
odčítať.
3.8 Hodnota dielika stupnice meradla sa má rovnať objemu
meracej komory. Dielik stupnice korektora má mať hodnotu
1 x 10 na k, 2 x 10 na k alebo 5 x 10 na k jednotky
objemu, pričom k je kladné alebo záporné celé číslo alebo
nula.
3.9 Najväčší rozsah celého indikačného zariadenia má byť
v tvare 1 x 10 na k, 2 x 10 na k alebo 5 x 10 na
k jednotky objemu, pričom k je kladné celé číslo.
3.10 Spojenie bubna a indikačného zriadenia má byť mechanické.
3.11 Bubon a indikačné zariadenie majú byť chránené proti
spätnému chodu.
3.12 Pred vstupom liehu do bubna sa umiestňuje záchytka na
liehomer a teplomer.
3.13 Teplomer umiestnený v záchytke na vstupe liehu do bubna má
mať merací rozsah 0 až 50 stupňov C.
3.14 Zasklený priezor skrine meradla má umožňovať vizuálnu
kontrolu prietoku liehu a odčítanie údajov liehomera
a teplomera.
3.15 Objem jednotlivých meracích komôr má zodpovedať hodnotám
1 x 10 na k, 2 x 10 na k alebo 5 x 10 na k (dm3, l, m3),
pričom k je kladné celé číslo alebo nula. Všetky meracie
komory majú rovnakú veľkosť.
3.16 Naberačky vzorkovacieho zariadenia sa konštruujú tak, aby
ich bolo možné podľa potreby nahradiť naberačkami s iným
objemom.
3.17 Naberačky z každej súpravy majú mať rovnakú menovitú
hmotnosť - z dôvodu vyváženia bubna.
3.18 Veľkoobjemové meradlo sa vybavuje záložným meracím
zariadením so samostatnou indikáciou. Činnosť tohto
zariadenia je signalizovaná opticky a zvukovo.
3.19 Maloobjemové meradlo sa vybavuje optickou signalizáciou
prietoku liehu v prípade prekročenia najväčšieho objemu
bubna alebo neprípustného zastavenia bubna.
3.20 Na vstupe liehu do meradla sa umiestňuje zariadenie na
odvod liehových pár.
3.21 Meradlo sa vybavuje maximálnym teplomerom.
3.22 Veľkoobjemové meradlo sa chráni proti zámernému pôsobeniu
tepla ochranným plášťom meradla.
3.23 Skriňa a ochranný plášť meradla sa upravujú tak, aby bolo
možné meradlo uzavrieť a zabezpečiť ho overovacími
značkami a úradnou uzáverou (plombou) Ministerstva
financií Slovenskej republiky.
3.24 Meradlo sa vybavuje vzduvnou nádobou.
3.25 Meradlo sa vybavuje zariadením zabraňujúcim zavzdušneniu
odtokového potrubia. Meracie komory bubna sa vybavujú
odvzdušňovacími otvormi.
3.26 Meradlo sa inštaluje vo vodorovnej polohe a v takej výške,
aby bolo možné vykonať všetky predpísané skúšky priamym
vtokom liehu do skúšobného zariadenia. Meradlo sa
zabezpečuje proti zmene polohy a premiestneniu.
3.27 Meradlo sa umiestňuje tak, aby bolo zo všetkých strán
voľne prístupné a v dostatočnej vzdialenosti od tepelných
zdrojov.
4. Metrologické požiadavky
4.1 Najväčšia dovolená chyba pretečeného objemu maloobjemových
meradiel je + -0,3%.
4.2 Najväčšia dovolená chyba pretečeného objemu
veľkoobjemových meradiel je + -0,5%.
4.3 zrušený od 15.5.2005
5. Značky a nápisy
Na meradle sa umiestňujú tieto značky a nápisy:
a) značka alebo meno výrobcu,
b) typ meradla,
c) výrobné číslo a rok výroby,
d) značka schváleného typu,
e) druh meranej kvapaliny (môže vyplývať z názvu meradla),
f) menovitý objem meracej komory,
g) menovitý objem bubna,
h) na indikačnom zariadení sa uvádza jednotka indikácie,
i) na plášti meradla pri otvoroch na zberné nádoby sú
uvedené ich objemy.
6. Skúšky meradla
Pri skúšaní objemových meradiel na lieh sa vykonávajú
tieto úkony:
a) vonkajšia obhliadka,
b) skúška tesnosti jednotlivých častí meradla,
c) skúška správnosti meradla meraním objemu pretečeného
cez merací bubon,
d) skúška objemu jednotlivých komôr bubna a skúška
citlivosti bubna,
e) skúška záložného meracieho zariadenia,
f) skúška správnosti vzorkovacieho zariadenia alebo
korektora,
g) kontrola indikačných zariadení,
h) kontrola zariadenia na zisťovanie neprípustných stavov
pri meraní.
7. Pomôcky
7.1 Dve etalónové odmerné nádoby s objemom 20 dm3 alebo
etalónová odmerná nádoba s objemom 100 dm3.
7.2 Rovná podložka nastaviteľná do vodorovnej polohy.
7.3 Libela.
7.4 Odmerný valec s výlevkou s objemom 1 dm3.
7.5 Dva odmerné valce s výlevkou s objemom 10 cm3.
7.6 Odmerný valec bez výlevky s objemom 1 dm3.
7.7 Pipeta nedelená, 100 ml.
7.8 Pipety delené, 20 ml a 50 ml.
7.9 Teplomer s hodnotou dielika 0,1 stupňa C s meracím
rozsahom 0 až 50 stupňov C.
7.10 Stopky.
7.11 Súprava liehomerov pre rozsah 0 až 100% s delením 0,1
a 0,2% obj.
7.12 Kovový sud.
7.13 Čerpadlo.
7.14 Pomocná nádoba s regulačným ventilom a stojanom.
7.15 Súprava hadíc a pomocného materiálu.
7.16 Svietidlo
7.17 Dostatočné množstvo nedenaturovaného liehu na vykonanie
skúšok s percentom objemového zlomku 50% obj. etanolu pre
maloobjemové meradlá a 90% obj. etanolu pre veľkoobjemové
meradlá.
8. Technická skúška typu
Pri technickej skúške typu objemového liehového meradla sa
vykonajú skúšky v rozsahu skúšok pri prvotnom overení
podľa bodu 9.
9. Prvotné a následné overenie
9.1 Vonkajšia obhliadka
9.1.1 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či je meradlo
kompletné a či je zabezpečená ochrana meradla proti zásahu
zvonka.
9.1.2 Pri vonkajšej obhliadke nových alebo opravených meradiel
sa zisťuje
a) správnosť nastavenia polohových značiek na jednotlivých
funkčných častiach meradla,
b) správnosť činnosti záložného meracieho zariadenia,
c) správnosť činnosti indikačných zariadení,
d) správnosť činnosti zariadenia na zamedzenie
neprípustných stavov v meradle.
9.1.3 Pri následnom overení meradiel sa vonkajšou obhliadkou
zisťuje, či nie je porušená niektorá overovacia značka
a či meradlo nie je poškodené.
9.2 Skúška tesnosti
9.2.1 Skúška tesnosti bubna sa vykonáva pri overení nových alebo
opravených meradiel. Skúška sa robí po vybratí bubna
z meradla.
9.2.2 Pri overení nových alebo opravených meradiel sa skúša
tesnosť týchto častí:
a) záložného meracieho zariadenia,
b) spojenia nádobky liehomera so skriňou meradla,
c) havarijnej nádoby pri maloobjemovom meradle.
9.2.3 Tesnosť zberných a vložných nádob a ich vypúšťacích
ventilov sa skúša pri overení nových alebo opravených
meradiel a tiež pri následnom overení.
9.3 Skúška správnosti meradla meraním objemu pretečeného cez
meracie komory
9.3.1 Skúška správnosti merania objemu liehu pretečeného bubnom
sa vykoná jedným z týchto spôsobov:
a) striedavým plnením a vyprázdňovaním etalónových
odmerných nádob s objemom 20 dm3, ak sa skúška vykonáva
pri prietoku väčšom ako 10 dm3.min-1, používa sa pri
odbere liehu pomocný kovový sud. Objem meradlom
pretečeného liehu odobratého do suda sa na záver skúšky
odmeria etalónovými odmernými nádobami,
b) striedavým plnením a vyprázdňovaním dvojitého
objemového zariadenia, ktorého počítadlo zaznamenáva
počet meraní alebo priamo pretečený objem,
c) pri veľkoobjemových meradlách sa skúška môže vykonať
plnením do etalónovej odmernej nádoby s objemom 100
dm3.
9.3.2 Pri používaní etalónových odmerných nádob sa dodržiavajú
zásady ich správneho používania.
9.3.3 Pri skúške správnosti meradla meraním pretečeného objemu
sa vzorkovacie zariadenie odpojí.
9.3.4 Meraný objem liehu pri skúške má zodpovedať objemu
rovnajúcemu sa najmenej objemu piatich otáčok bubna.
9.3.5 Meranie objemu pretečeného cez bubon sa uskutočňuje pri
prietokoch uvedených v tabuľke č. 1 pri následnom overení
alebo v tabuľke č. 2 pri prvotnom overení nových alebo
opravených meradiel.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Meradlo Prietok (dm3.min-1)
------------------------------------------
Q1 Q2
------------------------------------------------------------------
maloobjemové 0,5 až 1 1,5 až 3
veľkoobjemové 3 až 6 10 až 15
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Meradlo Prietok (dm3.min-1)
------------------------------------------
Q1 Q2 Q3
------------------------------------------------------------------
maloobjemové 0,5 až 1 1 až 2 2 až 3
veľkoobjemové 3 až 5 5 až 10 10 až 15
------------------------------------------------------------------
9.3.6 Pri pretečení každých 20 dm3 (l) sa meria
a) teplota liehu t1 na vstupe do skúšaného meradla
a teplota liehu t2 v naplnenej etalónovej odmernej
nádobe.
Teplota v etalónovej odmernej nádobe sa meria po
dôkladnom premiešaní obsahu nádoby. Obe teploty sa po
každých 20 dm3 zaznamenávajú a vypočítajú sa z nich
stredné teploty t1s a t2s,
b) zdanlivá koncentrácia liehu po naplnení a odmeraní
pretečeného objemu v etalónovej odmernej nádobe
(koncentrácia sa meria liehomerom s príslušným
rozsahom).
Na korekciu nameraných hodnôt na správne hodnoty sa
vykonajú tieto prepočty:
a) stanovenie pravej objemovej koncentrácie liehu zo
zdanlivej koncentrácie,
b) stanovenie korekcie údaja objemového liehového meradla
na teplotu liehu v etalónovej odmernej nádobe podľa
príslušnej slovenskej technickej normy.
9.3.7 Na určenie prietoku sa čas skúšky meria stopkami.
9.3.8 Na elimináciu zmeny teploty liehu sa vykoná prepočet
objemu udávaného indikačným zariadením meradla a objemu
meraného odmernými nádobami.
9.3.9 Relatívna chyba objemu meradla v percentách sa vypočíta
podľa vzťahu:
V1 x kró x kb - V2
epsílon = ------------------ x 100,
V2
kde epsílon je relatívna chyba merania pretečeného objemu
skúšaného meradla v %,
V1 je údaj pretečeného objemu skúšaného meradla
v dm3,
V2 je objem liehu stanovený etalónovými odmernými
nádobami v dm3,
kró je opravný koeficient na teplotnú rozťažnosť
meranej kvapaliny,
kb je opravný koeficient na teplotnú rozťažnosť
skúšaného meradla.
9.3.10 Opravný koeficient na teplotnú rozťažnosť meranej
kvapaliny sa určí zo vzťahu:
ró1
kró = ------,
ró2
kde ró1 je hustota liehu pri teplote t1s v kg.m-3,
ró2 je hustota liehu pri teplote t2s v kg.m-3.
9.3.11 Opravný koeficient na teplotnú rozťažnosť meradla sa určí
zo vzťahu:
k = 1 + beta x (t1s - t0),
kde beta je teplotný súčiniteľ objemovej rozťažnosti
materiálu bubna meradla,
t1s je stredná teplota kvapaliny na vstupe meradla,
t0 je vzťažná teplota t0 = 20 stupňov C.
9.3.12 Prietok v dm3.min-1 sa vypočíta podľa vzťahu
V2
Q = ----,
tau
kde Q je prietok meradla v dm3.min-1,
tau je čas skúšky v minútach.
9.3.13 Relatívna chyba meradla nesmie byť väčšia ako hodnoty
stanovené v bode 4.1 pre maloobjemové meradlá a v bode
4.2 pre veľkoobjemové meradlá.
9.4 Skúška objemu meracích komôr bubna
9.4.1 Skúška objemu meracích komôr bubna sa vykonáva vyliatím
objemu meracej komory do odmerného valca.
Táto skúška sa vykonáva pri overení nových alebo
opravených meradiel.
9.5 Skúška citlivosti bubna
9.5.1 Skúška citlivosti bubna sa vykonáva len na nových
a opravených meradlách. Pred touto skúškou sa celý bubon
vymokrí.
9.5.2 Pri tejto skúške pri najmenšom prietoku má pohyb bubna
nastať skôr, ako začne lieh vytekať vylievacím kanálikom.
9.6 Skúška záložného meracieho zariadenia
9.6.1 Skúška sa vykonáva len na nových a opravených meradlách.
9.6.2 Pred skúškou sa kontroluje
a) pravidelnosť chodu zariadenia,
b) správnosť činnosti signalizačného zariadenia.
9.6.3 Skúška správnosti merania objemu liehu pretečeného cez
záložný bubon sa vykonáva podľa bodov 9.3.1 až 9.3.4
a 9.3.6 až 9.3.11 pri prietoku 5 až 10 dm3.min-1.
9.6.4 Relatívna chyba merania objemu záložného bubna má byť
menšia ako 0,6% alebo rovná 0,6%.
9.6.5 Skúška citlivosti bubna záložného zariadenia sa vykonáva
podľa bodu 9.5.1.
9.7 Skúška správnosti vzorkovacieho zariadenia
9.7.1 Stanovenie chyby objemu všetkých systémov vzorkovacieho
zariadenia (naberačiek) sa vykonáva pri jednej otáčke
bubna. Objem liehu odobratého štyrmi naberačkami pre každý
systém vzorkovacieho zariadenia sa zachytí do odmerného
valca s výlevkou.
9.7.2 Relatívna chyba merania štyroch objemov naberačiek má
vyhovovať slovenskej technickej norme.
9.7.3 Stanovenie chyby objemu naberačiek sa môže vykonať pri
skúške správnosti objemu pretečeného cez bubon.
Vtedy sa lieh odobratý pri skúške naberačiek naleje do
liehu odmeraného bubnom.
9.7.4 Skúšky správnosti objemu zberných, vložných a vzduvných
nádob sa vykonávajú meraním objemu za pomoci odmerných
nádob a pipety pri dodržaní požiadaviek bodu 9.3.2.
9.7.5 Relatívna chyba kalibrácie objemu zberných, vložných
a vzduvných nádob má vyhovovať slovenskej technickej
norme.
9.8 Kontrola indikačných zariadení
9.8.1 Pri kontrole indikačných zariadení sa vykonávajú tieto
skúšky:
a) kontrola súhlasu prevodov (po odňatí ochranných krytov)
s výrobnými výkresmi (iba na nových alebo opravených
meradlách),
b) kontrola funkčnosti spätných západiek,
c) kontrola spojenia bubna s indikačným zariadením.
10. Záver skúšok pri prvotnom a následnom overení
10.1 Ak meradlo nespĺňa príslušné požiadavky, vystaví sa doklad
o zamietnutí a zabezpečí sa tak, aby sa nemohlo používať,
kým sa neopraví a nepreskúša.
10.2 Ak meradlo spĺňa príslušné požiadavky, označí sa
overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.
10.3 Overovacie značky sa umiestnia podľa rozhodnutia
o schválení typu na daný typ meradla a vystaví sa doklad
o overení.
10.4 V doklade o overení sa uvedú tieto údaje:
a) výrobca,
b) typ meradla,
c) výrobné číslo,
d) objednávateľ,
e) umiestnenie meradla,
f) dátum skúšky,
g) čas platnosti overenia,
h) teplota liehu pri skúšaní v stupňoch C,
i) prietoky, pri ktorých sa meradlo skúšalo v dm3.min-1,
j) relatívna chyba meradla pri jednotlivých prietokoch
v %,
k) objem naberačiek,
l) objem zberných nádob,
m) rozšírená neistota merania.
11. Osobitné náležitosti
Meradlá v prevádzke sa pri overení zabezpečujú úradnou
uzáverou správcu dane.PRÍL.25
ANALYZÁTORY DYCHU
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na analyzátory dychu, ktoré automaticky merajú
hmotnostnú koncentráciu alkoholu vo vydychovanom vzduchu a ktoré sa používajú na
dokazovanie ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Analyzátory dychu sa používajú na meranie a číselné zobrazenie hmotnostnej
koncentrácie etanolu v dychu osôb (vodičov, zamestnancov a pod.). Analyzátory dychu
sa členia na
a) prenosné, ktoré sa používajú vnútri a mimo budov,
b) neprenosné, ktoré sa používajú len v budovách alebo ktoré sa používajú na meranie
za rovnakých podmienok okolia (napr. v mobilných laboratóriách).
3. Analyzátory dychu pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
4. Analyzátory dychu schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou
schváleného typu.
5. Analyzátory dychu, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
sa označia overovacou značkou.
6. Analyzátory dychu počas ich používania podliehajú ako určené meradlá následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení analyzátorov dychu
1. Definície
1.1 Analyzátor dychu - meradlo slúžiace na stanovenie
koncentrácie etanolu vo vydychovanom vzduchu, ktorý vzniká
v pľúcnych alveolách.
1.2 Pamäťový efekt - rozdiel údajov meradla, ktorý sa získa
z dvoch dávkovaní plynu určitej hmotnostnej koncentrácie,
pričom medzi týmito dvoma dávkovaniami sa dávkuje plyn
s vyššou hmotnostnou koncentráciou.
1.3 Drift - zmena údajov meradla, ktorá nastáva za určitý čas
merania pri danej hmotnostnej koncentrácii etanolu vo
vzduchu.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Najväčšia dovolená chyba
Hodnoty najväčších dovolených chýb (kladných alebo
záporných) pri technických skúškach na účely schvaľovania
typu a pri prvotnom overení za predpísaných pracovných
podmienok pre jednotlivé merania sú uvedené v tabuľke
č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Hmotnostná koncentrácia etanolu vo Najväčšia dovolená chyba
vydychovanom vzduchu (mg/l) (mg/l)
------------------------------------------------------------------
<0,4 0,02
>=0,4 až <=2 5% *)
>2 20% *)
------------------------------------------------------------------
*) Hodnoty v percentách sa vzťahujú na meranú hodnotu hmotnostnej
koncentrácie.
2.2 Opakovateľnosť merania
Opakovateľnosť merania vyjadrená ako smerodajná odchýlka
má byť menšia ako hodnoty uvedené pre jednotlivé rozsahy
hodnôt hmotnostnej koncentrácie v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Hmotnostná koncentrácia etanolu Najväčšia dovolená smerodajná
vo vydychovanom vzduchu (mg/l) odchýlka (mg/l)
------------------------------------------------------------------
<0,4 0,007
>=0,4 až <=2 1,75% *)
>2 6% *)
------------------------------------------------------------------
*) Hodnoty v percentách sa vzťahujú na meranú hodnotu hmotnostnej
koncentrácie.
Štatistická pravdepodobnosť, že analyzátor dychu zabezpečí
požiadavky uvedené v tabuľke č. 2, má byť väčšia ako 95%
alebo rovná 95% pre každú hmotnostnú koncentráciu.
2.3 Drift
2.3.1 Drift nuly
Drift nuly má byť menší ako 0,010 mg/l počas 4 hodín.
2.3.2 Drift pri koncentrácii 0,40 mg/l
Krátkodobý drift má byť menší ako 0,010 mg/l počas 4
hodín. Dlhodobý drift má byť menší ako 0,020 mg/l počas
2 mesiacov.
2.4 Pamäťový efekt
2.4.1 Pamäťový efekt
Pamäťový efekt má byť menší ako 4% z hodnoty hmotnostnej
koncentrácie etanolu v plyne pri skúškach uvedených
v slovenskej technickej norme.
2.4.2 Malé zmeny v hmotnostnej koncentrácii
Chyba výsledku merania plynu, ktorého koncentrácia je
o 0,10 mg/l nižšia ako plynu, ktorý sa meral pred týmto
plynom, je menšia ako najväčšia dovolená chyba merania pre
nižšiu hmotnostnú koncentráciu.
2.5 Ovplyvňujúce veličiny
Meradlá majú spĺňať pri skúškach aj požiadavky
ovplyvňujúcich faktorov. Metódy skúšok a hodnoty faktorov
sú uvedené v slovenských technických normách.
2.5.1 Ovplyvňujúce faktory v parametroch charakterizujúcich
skúšobné plyny
a) Faktory týkajúce sa vplyvu
1. dávkovaného objemu,
2. času trvania exhalácie,
3. času trvania konštantnej hodnoty hmotnostnej
koncentrácie,
4. oxidu uhličitého CO2.
Chyby výsledkov nemajú prekročiť najväčšiu dovolenú chybu
podľa bodu 2.1.
b) Faktor týkajúci sa vplyvu prerušenia prietoku výdychu
do analyzátora. Analyzátor v takomto prípade nemá
udávať hodnotu.
c) Faktory týkajúce sa vplyvu etanolu v hornom respiračnom
trakte.
2.5.2 Fyzikálne ovplyvňujúce faktory
a) napájacie striedavé napätie,
b) napájacia frekvencia,
c) napájacie jednosmerné napätie,
d) kolísanie jednosmerného napätia,
e) teplota okolia,
f) relatívna vlhkosť okolia,
g) atmosférický tlak,
h) obsah uhľovodíkov v okolitom prostredí.
2.5.3 Fyziologické ovplyvňujúce faktory
Súčasti liečiv alebo produkty abnormálneho metabolizmu
človeka obsiahnuté v rozpúšťadlách alebo priemyselných
produktoch, alebo iné plyny môžu mať vplyv na výsledok
merania, ak sú prítomné v dychu.
2.5.4 Fyzikálne rušivé vplyvy
a) krátkodobý pokles napájacieho napätia,
b) parazitické napätie k napájaciemu napätiu,
c) vibrácie,
d) mechanické rázy,
e) elektrostatické výboje,
f) elektromagnetické a magnetické polia,
g) cyklické zmeny zrážania vlhkosti okolitým teplom (len
pre prenosné meradlá),
h) okolité podmienky uchovávania (len pre prenosné meradlá),
i) otrasy počas transportu (len pre prenosné meradlá),
j) rušivé vplyvy na prenosné meradlá používané výhradne na
otvorených priestranstvách.
2.6 Trvanlivosť
Analyzátor dychu sa podrobí skúške trvanlivosti. Po
skončení tejto skúšky majú byť jeho chyby menšie ako
najväčšie dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 1.
3. Technické požiadavky
3.1 Merací rozsah
Merací rozsah analyzátora dychu musí byť od 0,00 mg/l
do 1,50 mg/l alebo viac. Pri analyzátoroch dychu pracujúcich
na elektrochemickom princípe a analyzátoroch dychu uvedených
na trh do 31.12.2000 je merací rozsah do 1,40 mg/l alebo viac.
Pri bežnej prevádzke môže analyzátor udávať 0,00 mg/l
pre hmotnostnú koncentráciu 0,05 mg/l alebo menšiu.
Horná hranica meracieho rozsahu nesmie byť väčšia ako
3,00 mg/l.
3.2 Hodnota dielika
Hodnota dielika pri bežnej prevádzke sa má rovnať 0,01
mg/l. Pri metrologickej kontrole alebo pri manuálnej
kalibrácii rozlišuje meradlo hodnotu 0,001 mg/l, pri
analyzátoroch dychu pracujúcich na elektrochemickom princípe
a analyzátoroch dychu uvedených na trh do 31.12.2000
hodnotu 0,01 mg/l.
3.3 Displej
a) Údaj na displeji môže byť pri bežnej prevádzke
zaokrúhlený nadol na 0,01 mg/l z údaja požadovaného pri
metrologickej kontrole z 0,001 mg/l (napr. 0,427mg/l sa
zaokrúhli a zobrazí ako 0,42 mg/l).
b) Na displeji, v tesnej blízkosti výsledku merania, má
byť zobrazený názov meracej jednotky meranej veličiny
alebo jej symbol.
3.4 Tlačiareň
Výsledky merania na výstupe z tlačiarne majú byť zhodné
s výsledkami, ktoré sú zobrazené na displeji, vrátane
symbolu meracej jednotky, v ktorej sa vyjadruje meraná
veličina.
3.5 Najmenší objem
Meradlo má merať pri najmenšom objeme exhalovaného vzduchu
1,5 l.
3.6 Čas zahrievania
Pri referenčných podmienkach má meradlo správne merať
v meracom režime
a) po 15 min od zapnutia meradla,
b) po 5 min od prepnutia z pokojového režimu (stand-by
mode) do meracieho režimu.
Ak tieto požiadavky nie sú splnené, príslušné časy sa
zreteľne vyznačia na meradle a uvedú v príručke pre
používateľa.
3.7 Ochrana a bezpečnosť
Meradlo má umožňovať používanie výmenných násad
(násosiek), do ktorých sa vydychuje vzduch.
3.8 Označenie meradla (štítok)
Na viditeľnom mieste sa na meradlo vyznačia tieto údaje:
a) značka schváleného typu,
b) meno výrobcu,
c) výrobné číslo,
d) názov meradla,
e) merací rozsah,
f) rozsah teploty okolia, pri ktorej sa môže analyzátor
dychu používať na dôkazové účely,
g) čas zahrievania, ak nie sú splnené požiadavky podľa
bodu 3.6,
h) čas alebo počet analýz povolený medzi jednotlivými
údržbami a nastaveniami meradla používateľom (podľa
príručky pre používateľa dodanej výrobcom).
4. Metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení
4.1 Technická skúška typu zahŕňa tieto skúšky meradla:
a) skúšku správnosti merania (najväčšia dovolená chyba
podľa bodu 2.1),
b) skúšku opakovateľnosti merania (opakovateľnosť merania
podľa bodu 2.2),
c) skúšku driftu meradla (drift podľa bodu 2.3),
d) skúšku pamäťového efektu (pamäťový efekt podľa bodu
2.4),
e) skúšku vplyvu ovplyvňujúcich veličín (vplyv veličín
podľa bodu 2.5),
f) skúšku trvanlivosti (trvanlivosť podľa bodu 2.6).
4.2 Skúšky pri prvotnom overení zahŕňajú
a) skúšku správnosti merania (najväčšia dovolená chyba
podľa bodu 2.1),
b) skúšku opakovateľnosti merania (opakovateľnosť merania
podľa bodu 2.2),
c) skúšky ovplyvňujúcich faktorov v parametroch
charakterizujúcich skúšobné plyny podľa bodu 2.5.1
písm. a) položiek 1 až 3.
4.3 Skúšky pri následnom overení zahŕňajú
a) skúšku správnosti merania (najväčšia dovolená chyba
podľa bodu 2.1),
b) skúšku opakovateľnosti merania (opakovateľnosť merania
podľa bodu 2.2) pri dvoch rôznych podmienkach
dávkovania plynu do meradla (čas trvania exhalácie,
dávkovaný objem plynu, čas trvania konštantnej hodnoty
hmotnostnej koncentrácie).
4.4 Nadväznosť meraní
Na meranie sa použijú certifikované referenčné materiály
zmesi etanolu vo vzduchu (v dusíku), ktoré sú nadviazané
na národný etalón zloženia vybraných zmesí plynov.
4.5 Postupy pri technickej skúške typu a postupy pri prvotnom
overení a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská
technická norma.PRÍL.26
VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU DÁVKOVACIE PLNIACE
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace,
ktoré sa používajú na delenie celkového množstva materiálu na vopred nastavené jednotlivé
dávky s konštantnou hmotnosťou, pričom dávky zostávajú samostatne oddelené, a ktoré
sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace pred uvedením na trh
podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní
typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.
3. Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace schváleného typu výrobca
alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
4. Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace, ktoré pri overení vyhovejú
ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.
5. Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace počas ich používania
podliehajú ako určené meradlá následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení dávkovacích plniacich váh
1. Termíny a definície
1.1 Váhy
Merací prístroj slúžiaci na určenie hmotnosti telesa
s využitím účinku gravitácie na toto teleso. Podľa spôsobu
činnosti sa váhy klasifikujú ako váhy s automatickou
činnosťou alebo neautomatickou činnosťou.
1.2 Váhy s automatickou činnosťou
Váhy vážiace bez zásahu operátora, pracujúce na základe
vopred určeného programu automatických procesov
charakteristických pre dané váhy.
1.3 Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace
Váhy, ktoré z celkového množstva materiálu automaticky
odvažujú vopred nastavené dávky s konštantnou hmotnosťou
a týmito plnia obaly; ich základom je automatické plniace
zariadenie alebo zariadenia pripojené na jednu alebo viac
odvažovacích jednotiek, ako aj vhodné ovládacie
a vyprázdňovacie zariadenia.
1.4 Asociatívne váhy
Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace
(pracujúce na základe výberovej kombinácie) pozostávajúce
z jednej alebo viacerých odvažovacích jednotiek, ktoré
vypočítavajú príslušnú kombináciu náplní a spájajú ich,
aby ich následne vyprázdnili ako jednu dávku.
1.5 Kumulatívne váhy
Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace s jednou
odvažovacou jednotkou so zariadením zabezpečujúcim plnenie
pomocou viacerých vážiacich cyklov.
1.6 Subtraktívne váhy
Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace, pri
ktorých sa veľkosť dávky nastavuje pomocou regulácie
množstva na výstupe z násypky.
1.7 Dávka
Jedno alebo viac zaťažení (náplní) vyprázdnených do
jedného obalu, ktoré vytvoria vopred stanovenú hmotnosť.
1.8 Odvažovacia jednotka
Zariadenie, ktoré poskytuje informáciu o hmotnosti
váženého zaťaženia. Toto zariadenie môžu tvoriť celé váhy
s neautomatickou činnosťou alebo ich časť.
1.9 Nosič zaťaženia
Časť váh určená na prijímanie zaťaženia.
1.10 Podávacie zariadenie
Zariadenie, ktoré dopravuje materiál na odvažovaciu
jednotku.
1.11 Zariadenie na ovládanie podávania
Zariadenie upravujúce rýchlosť prísunu dopravovaného
materiálu.
1.12 Zariadenie na nastavenie dávky
Zariadenie na nastavenie vopred stanovenej hodnoty
hmotnosti dávky.
1.13 Nulovacie zariadenie
Zariadenie na nastavenie nulovej indikácie pri prázdnom
nosiči zaťaženia.
1.14 Referenčná hmotnosť časti materiálu
Hmotnosť rovnajúca sa strednej hodnote desiatich
najväčších základných častí alebo kusov materiálu
odobratých z jednej alebo viacerých dávok.
1.15 Nastavená hodnota
Hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti, vopred nastavená
operátorom na zariadení na nastavenie dávky ako určitá
menovitá hodnota hmotnosti dávok.
1.16 Statické nastavenie
Hodnota hmotnosti skúšobných závaží alebo hmotností,
ktorými sú v statickom režime vyvážené hmotnosti dávky
zvolené na zariadení na nastavenie veľkosti dávky.
1.17 Vážiaci cyklus
Sled týchto činností:
a) doprava materiálu na nosič zaťaženia,
b) váženie,
c) vyprázdnenie jedného samostatného zaťaženia (dávky).
1.18 Dolná medza váživosti (Min)
Najmenšie samostatné zaťaženie, ktoré možno na nosiči
zaťaženia automaticky odvážiť.
1.19 Horná medza váživosti (Max)
Najväčšie samostatné zaťaženie, ktoré možno na nosiči
zaťaženia automaticky odvážiť.
1.20 Najmenšia menovitá dávka
Menovitá hodnota hmotnosti dávky, pod ktorou môžu výsledky
váženia vykazovať chyby mimo medzí špecifikovaných v tejto
prílohe.
2. Technické požiadavky na meradlá
2.1 Vhodnosť na použitie
Dávkovacie plniace váhy (ďalej len "váhy") sa navrhujú
tak, aby vyhovovali prevádzkovým podmienkam a produktom,
pre ktoré sú určené. Váhy majú mať primerane pevnú
konštrukciu, aby si uchovali svoje metrologické
vlastnosti.
2.2 Bezpečnosť prevádzky
Váhy sa konštruujú tak, aby sa náhodná porucha alebo
rozjustovanie ovládacích prvkov spôsobujúcich poruchu
správnej činnosti nevyskytli bez toho, aby ich účinok
nebol evidentný.
2.3 Používanie tlačiarne
Okrem nastavených hodnôt a počtu vážení sa všetky
vytlačené údaje považujú za informatívne, nie sú
použiteľné v obchodných vzťahoch.
2.4 Prídavné zariadenia
Žiadne prídavné zariadenie, ktoré sa používa spolu
s váhami, nemá ovplyvniť správnosť funkcie váh.
2.5 Hodnota dielika (d)
Hodnoty dielikov stupníc všetkých indikačných zariadení
pripojených na odvažovaciu jednotku majú byť rovnaké.
2.6 Podávacie zariadenie
Podávacie zariadenie sa navrhuje tak, aby zabezpečilo
dostatočné množstvo materiálu a jeho pravidelný prísun.
2.7 Nosič zaťaženia
Nosič zaťaženia, plniace zariadenia a vyprázdňovacie
zariadenia sa navrhujú tak, aby zabezpečovali, že množstvo
materiálu, ktoré zostane po vyprázdnení, bude
zanedbateľné.
2.8 Nulovacie a tarovacie zariadenia
Váhy sa vybavujú nulovacím zariadením, ktoré možno
používať aj na nastavenie tary. Toto zariadenie môže byť
manuálne, poloautomatické alebo automatické. Neautomatické
alebo poloautomatické nulovacie a tarovacie zariadenia sú
počas automatickej prevádzky váh zablokované.
3. Metrologické požiadavky na meradlá
3.1 Triedy presnosti
Trieda presnosti a referenčná hodnota triedy presnosti sa
špecifikuje v súlade s bodom 3.2 a vyznačuje sa na váhach.
Trieda presnosti sa špecifikuje na dané konkrétne použitie
váh, t.j. podľa charakteru váženého materiálu, druhu
inštalácie, hodnoty hmotnosti dávky a pracovnej rýchlosti.
3.2 Dovolené chyby
3.2.1 Najväčšia dovolená chyba pri statických skúškach
Váhy majú špecifikovanú referenčnú hodnotu Ref (x) pre
triedu presnosti platnú iba pri statických skúškach, pre
ktorú najväčšia dovolená chyba pri skúškach ovplyvňujúcich
veličín je podľa špecifikácie v bode 3.4 vynásobená
koeficientom triedy presnosti (x).
3.2.2 Najväčšia dovolená odchýlka jednotlivej dávky
Váhy majú špecifikovanú triedu presnosti X(x), pre ktorú
sa najväčšia dovolená odchýlka jednotlivej dávky od
priemeru rovná medzným hodnotám špecifikovaným v tabuľke
č. 1, vynásobeným koeficientom triedy presnosti (x), keď
(x) je v tvare 1 x 10 na k, 2 x 10 na k, 5 x 10 na k,
pričom k je kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Hodnota hmotnosti dávok M Najväčšia dovolená odchýlka jednotlivej
(g) dávky od priemeru pre triedu X(1)
---------------------------------------
Prvotné Následné overenie a kontrola
overenie v prevádzke
------------------------------------------------------------------
M <= 50 6,3% 9%
50 < M <= 100 3,15 g 4,5 g
100 < M <= 200 3,15% 4,5%
200 < M <= 300 6,3 g 9 g
300 < M <= 500 2,1% 3%
500 < M <= 1 000 10,5 g 15 g
1 000 < M <= 10 000 1,05% 1,5%
10 000 < M <= 15 000 105 g 150 g
15 000 < M 0,7% 1%
------------------------------------------------------------------
3.3 Najväčšia dovolená chyba nastavenej hodnoty (chyba
nastavenia)
Váhy, na ktorých možno nastaviť hmotnosť dávky, nemajú mať
najväčší rozdiel medzi nastavenou hodnotou a priemernou
hmotnosťou dávok väčší ako 0,25-násobok najväčšej
dovolenej odchýlky jednotlivej dávky od priemeru
špecifikovanej pre následné overenie.
3.4 Najväčšia dovolená chyba pri skúškach ovplyvňujúcich
faktorov
Najväčšia dovolená chyba pre akékoľvek statické skúšobné
zaťaženie pri skúškach ovplyvňujúcich faktorov nemá byť
väčšia ako 0,25-násobok najväčšej dovolenej odchýlky
následného overenia dávky, ktorej hmotnosť zodpovedá
veľkosti skúšobného zaťaženia.
3.5 Konštantné teploty
Váhy majú spĺňať príslušné technické požiadavky
a metrologické požiadavky pri teplotách od -10 stupňov
C do +40 stupňov C.
Teplotný rozsah môže byť v prípadoch špeciálnych aplikácií
odlišný, ale nie menší ako 30 stupňov C a špecifikuje sa
v opisnom označení.
3.6 Sklon
Váhy, ktoré nie sú pevne inštalované a ktoré nemajú
indikátor polohy, majú vyhovovať príslušným technickým
požiadavkám a metrologickým požiadavkám pri 5% sklone. Ak
váhy majú indikátor polohy, tento má umožňovať nastavenie
sklonu do 1%.
3.7 Meracie jednotky
Jednotkou hmotnosti pri používaní váh je miligram (mg),
gram (g), kilogram (kg) a tona (t).
4. Nápisy a značky
4.1 Nápisy
Na váhy sa umiestňujú tieto údaje:
4.1.1 Údaje vypísané slovne sú:
a) meno výrobcu alebo jeho značka,
b) výrobné číslo a typové označenie váh,
c) špecifikácia produktu (t.j. druh materiálu, ktorý možno
vážiť),
d) teplotný rozsah (ak je to potrebné),
e) napätie zdroja,
f) frekvencia zdroja,
g) pracovný tlak kvapalného média (ak je to
aplikovateľné),
h) priemerný počet zaťažení/dávok (ak je to
aplikovateľné),
i) najväčšia dávka (ak je to aplikovateľné),
j) menovitá najmenšia dávka,
k) najväčšia pracovná rýchlosť (ak je to aplikovateľné).
4.1.2 Údaje vyjadrené v kódoch sú:
a) značka schváleného typu,
b) vyznačenie triedy presnosti X(x),
c) referenčná hodnota pre triedu presnosti Ref (x),
d) hodnota dielika stupnice (ak je to aplikovateľné),
e) horná medza váživosti,
f) dolná medza váživosti (prípadne najmenšie
vyprázdnenie),
g) najväčšia hodnota pripočítavacieho tarovníka,
h) najväčšia hodnota odpočítavacieho tarovníka.
Váhy možno overiť na váženie rôznych materiálov, pre ktoré
platia rôzne triedy presnosti alebo ktoré si vyžadujú
rôzne prevádzkové parametre, aby neboli prekročené
najväčšie dovolené chyby. Značenie na váhach má byť také,
aby údaje o alternatívnej triede presnosti alebo
prevádzkových parametroch boli zreteľne priradené
k príslušnému označeniu materiálu.
4.1.3 Softvérové nápisy
Opisné označenie sa môže zobrazovať aj na programovateľnom
displeji, ktorý sa ovláda softvérom. V tom prípade sa
zabezpečí, aby ich akékoľvek preprogramovanie bolo
automaticky a nezmazateľne zaznamenané, napríklad
dosledovateľným prístupovým softvérom. Ak sa použije
programovateľný displej, na opisnom štítku sa označuje
najmenej
a) typové označenie váh,
b) meno alebo značka výrobcu,
c) značka schváleného typu,
d) napätie zdroja,
e) frekvencia zdroja.
4.2 Overovacie značky
4.2.1 Umiestnenie
Na váhach sa vyčleňuje miesto na umiestnenie overovacích
značiek. Toto miesto
a) má byť také, aby sa časť váh, na ktorej sa značka
nachádza, nedala z váh odstrániť bez poškodenia značky,
b) má umožňovať jednoduché umiestnenie značky bez toho,
aby sa tým zmenili metrologické vlastnosti váh,
c) má byť viditeľné bez posunutia váh počas ich prevádzky.
4.2.2 Pripevnenie
Na váhach sa vyhradzuje podložka na trvalé umiestnenie
overovacej značky takto:
a) ak sa značka vyráža na plombu, podložku tvorí platnička
z olova alebo z iného vhodného materiálu s podobnými
vlastnosťami zapustená v doske pripevnenej na váhach
alebo zapustená do otvoru vyvŕtaného do váh,
b) ak je značkou samolepiaca nálepka, pripraví sa na ňu
vhodné miesto.
5. Metrologická kontrola meradiel
5.1 Metódy technických skúšok na schválenie typu
5.1.1 Všeobecné požiadavky
Technická skúška pri schvaľovaní typu sa vykoná aspoň na
jednej alebo viacerých, spravidla nie viacerých ako troch,
váhach predstavujúcich konkrétny typ. Na účely skúšok má
byť k dispozícii jedna alebo viac kompletných a plne
funkčných váh. Jedna alebo viac váh má byť k dispozícii
v stave vhodnom na simulačné skúšky v laboratóriu. Váhy na
simulačné skúšky majú obsahovať všetky elektronické
súčasti, ktoré ovplyvňujú výsledky váženia, okrem prípadu
asociatívnych váh, keď postačuje len reprezentatívna
odvažovacia jednotka.
Váhy alebo simulátory váh majú mať indikátor zaťaženia
alebo rozhranie, cez ktoré je možný prístup
k nastaviteľnej veličine tak, aby bola k dispozícii taká
indikácia zaťaženia, ktorá umožňuje preskúšať zhodu
s požiadavkami na najväčšie dovolené chyby pri statických
skúškach a ktorá umožňuje vykonanie skúšok na ovplyvňujúce
veličiny. Hodnota dielika stupnice indikátora zaťaženia
nemá prekročiť 0,125-násobok najväčšej dovolenej odchýlky
následného overenia pri dávke rovnajúcej sa dolnej medzi
váživosti.
Materiál použitý ako skúšobné zaťaženie pri technických
skúškach má byť reprezentatívnou vzorkou produktu, na
ktorého váženie sú váhy určené.
5.1.2 Skúšky
5.1.2.1 Skontroluje sa predložená dokumentácia a vykonajú sa
skúšky na preverenie, či váhy zodpovedajú
a) technickým požiadavkám,
b) metrologickým požiadavkám,
c) požiadavkám na elektronické váhy (ak je to
aplikovateľné).
5.1.2.2 Postup technických skúšok na schválenie typu ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
5.1.2.3 V rozhodnutí o schválení typu sa stanoví referenčná
hodnota pre triedu presnosti, ktorá bola určená pri
statických skúškach, a uvedie sa, že skutočná trieda
presnosti (rovnaká alebo väčšia ako referenčná hodnota) sa
určí v súlade s metrologickými požiadavkami pri prvotnom
overení.
5.1.3 Podmienky vykonania skúšok
Vykonávateľ technických skúšok môže na účely skúšok
vyžadovať od žiadateľa o schválenie typu náležité množstvo
materiálu, kontrolné zariadenia (váhy) a personál.
5.1.4 Miesto skúšky
Váhy predložené na technické skúšky možno skúšať
a) v mieste sídla vykonávateľa skúšok, alebo
b) na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste, na ktorom sa
vykonávateľ skúšky a žiadateľ o schválenie typu
dohodnú.
5.2 Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overovaní
5.2.1 Skúšky
5.2.1.1 Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh so schváleným typom
a preskúša, či váhy vyhovujú technickým a metrologickým
požiadavkám na predpokladané produkty a danú triedu
presnosti pri bežných pracovných podmienkach.
5.2.1.2 Skúšky vykoná vykonávateľ overenia na mieste používania na
plne skompletizovaných váhach upevnených v polohe,
v ktorej sa budú používať.
5.2.1.3 Postupy pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
5.2.1.4 Vykonávateľ overenia v odôvodnenom prípade a v záujme
toho, aby sa predišlo duplicite skúšok, ktoré už boli
predtým vykonané pri technických skúškach na schválenie
typu, môže použiť tieto výsledky pri prvotnom overovaní.
5.2.2 Podmienky vykonania skúšok
Vykonávateľ overenia môže na účely skúšok pri overovaní
vyžadovať od objednávateľa overenia náležité množstvo
materiálu, kontrolné zariadenia (váhy) a personál.
PRÍL.27
VÝČAPNÉ NÁDOBY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na výčapné nádoby používané na čapovanie nápojov
ako určené meradlá podľa § 8 zákona:
a) výčapné nádoby na prenášanie používané výhradne
na stáčanie špecifických objemov nápojov (výčapné džbány, krčahy, demižóny, kanvice,
fľaše s objemovou čiarkou, karafy),
b) výčapné nádoby na pitie používané pri konzumácii špecifických objemov nápojov
(kalíšky, poháriky, odlievky, poháre, šálky, poháre s uchom).
2. Výčapné nádoby pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní
sú uvedené v druhej časti.
3. Výčapné nádoby schváleného typu sa neoznačujú značkou schváleného typu.
4. Výčapné nádoby, ktoré vyhovujú požiadavkám na prvotné overenie, sa označujú
overovacou značkou.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní výčapných nádob
1. Technické požiadavky a metrologické požiadavky na výčapné
nádoby
1.1 Termíny a definície
1.1.1 Výčapná nádoba - objemová miera s vyznačeným a označeným
objemom používaná na čapovanie nápojov.
1.1.2 Menovitý objem - hodnota objemu vyznačená na výčapnej
nádobe.
1.1.3 Skutočný objem - konvenčne pravá hodnota objemu, ktorý
zaberá kvapalina vo výčapnej nádobe naplnenej po objemovú
čiarku pri referenčných podmienkach.
1.1.4 Objemová čiarka - čiarka vyznačujúca menovitý objem
výčapnej nádoby.
1.1.5 Chyba objemu výčapnej nádoby - rozdiel medzi údajom
menovitého objemu a údajom skutočného objemu kvapaliny
odmeranej odmerným priestorom výčapnej nádoby.
1.1.6 Nadmerok - vzdialenosť horného okraja objemovej čiarky od
horného okraja výčapnej nádoby.
1.1.7 Čítanie priehľadom - čítanie hladiny kvapaliny priehľadnou
stenou, na ktorej sa vyznačuje objemová čiarka.
1.2 Všeobecné požiadavky
1.2.1 Výčapné nádoby sa vyrábajú z materiálu nemeniaceho tvar,
zdravotne vyhovujúceho a schváleného na výrobu nádob
prichádzajúcich do priameho styku s požívatinami, ktorý
nemôže nápoje znehodnocovať.
Výrobným materiálom na výčapné nádoby je číre (priehľadné)
sklo alebo iný vhodný materiál.
1.2.2 Vnútorný povrch výčapnej nádoby má byť hladký, bez záhybov
znemožňujúcich ich úplné vyprázdnenie.
Vonkajší povrch výčapnej nádoby má byť hladký, bez ostrých
hrán a preliskov.
1.2.3 Výlevka alebo rozšírené hrdlo výčapných nádob na
prenášanie nemá zasahovať do odmerného priestoru nádoby.
1.2.4 Horný okraj výčapnej nádoby má byť hladký a rovný
(odtavený, zabrúsený a pod.).
1.2.5 Hrúbka objemovej čiarky má byť 0,5 až 1 mm, dĺžka najmenej
10 mm.
1.2.6 Objemová čiarka sa vo svojej bezprostrednej blízkosti
dopĺňa číselnou hodnotou menovitého objemu a symbolom
meracej jednotky, na priehľadných výčapných nádobách
vpravo od objemovej čiarky, nad ňou alebo pod ňou; na
nepriehľadných výčapných nádobách v hornej tretine
vnútornej plochy steny. Ak má výčapná nádoba ucho,
objemová čiarka a menovitý objem sa umiestňujú vľavo od
ucha.
1.2.7 Objemové čiarky, číslice a symboly meracích jednotiek sa
zhotovujú trvanlivým a výrazným spôsobom, aby sa dali
dobre čítať a za bežných podmienok používania sa nedali
odstrániť.
1.2.8 V blízkosti objemovej čiarky nemajú byť ozdoby, hrany,
zosilnené okraje, iné úpravy a také chyby materiálu, ktoré
by mohli znemožniť čítanie hladiny a mohli by viesť k ich
zámene s objemovou čiarkou. Ak má výčapná nádoba farebnú
ozdobnú linku a spĺňa požiadavky bodu 1.2.5, môže táto
linka súčasne tvoriť objemovú čiarku.
1.2.9 Jednotkou objemu pri výčapných nádobách je l, dm3, dl, cl,
ml a cm3.
1.2.10 Číslice a symboly meracej jednotky označujúcej objem na
výčapných nádobách nemajú byť menšie ako
- 3 mm pri objeme 0,05 dm3 a menšom,
- 4 mm pri objeme nad 0,05 dm3 do 0,5 dm3,
- 6 mm pri objeme nad 0,5 dm3.
1.3 Výčapné nádoby na prenášanie
1.3.1 Výčapné nádoby na prenášanie môžu mať jeden z týchto
menovitých objemov:
0,2 - 0,25 - 0,3 - 0,4 - 0,5 - 0,7 - 1 - 1,5 - 2 l.
1.3.2 Rad menovitých objemov, najväčších dovolených chýb,
najmenších nadmerkov a najväčších dovolených vnútorných
priemerov v mieste objemovej čiarky pre výčapné nádoby na
prenášanie je uvedený v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Menovitý objem Najmenší nadmerok Najväčší dovolený Najväčšia
v l v mm vnútorný priemer dovolená
v mieste objemovej chyba v %
čiarky v mm
------------------------------------------------------------------
2
1,5 40 -
1
0,7 30 118 + -3
0,5 105
0,4 96
0,3 20 88
0,25 82
0,2 78
------------------------------------------------------------------
1.4 Výčapné nádoby na pitie
1.4.1 Výčapné nádoby na pitie môžu mať jeden z týchto menovitých
objemov:
0,02 - 0,025 - 0,03 - 0,04 - 0,05 - 0,1 - 0,2 - 0,25
- 0,3 - 0,4 - 0,5 - 0,7 - 1 l.
1.4.2 Rad menovitých objemov, najväčších dovolených chýb,
najmenších nadmerkov a najväčších dovolených priemerov
v mieste objemovej čiarky pre výčapné nádoby na pitie je
uvedený v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Menovitý Najmenší Najväčší dovolený Najväčšia dovolená
objem nadmerok vnútorný priemer chyba v %
v l v mm v mieste objemovej
čiarky v mm
------------------------------------------------------------------
1 -
0,7 118
0,5 20 105
0,4 96
--------------------------------------------- + -3%
0,3 88
0,25 82
0,2 10 78
0,1 65
------------------------------------------------------------------
0,05 57
0,04 52
0,03 5 44 + -5%
0,025 40
0,02 36
------------------------------------------------------------------
2. Metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení
výčapných nádob
2.1 Na výčapných nádobách sa kontroluje vonkajší vzhľad,
rozmery výčapnej nádoby, číslic a symbolov meracej
jednotky, objem.
2.2 Prehliadka a kontrola dodržania technických požiadaviek sa
vykoná pred skúškou objemovej správnosti výčapných nádob.
Prehliadkou sa zisťuje, či výčapné nádoby nie sú poškodené
(prasknuté), či vyznačenie a označenie objemu sú správne.
Vnútorné priemery sa merajú v rovine kolmej na os nádoby
preloženej horným okrajom objemovej čiarky (referenčná
rovina).
Skontrolujú sa aj požiadavky na dĺžku, hrúbku a stálosť
objemovej čiarky.
2.3 Tvar výčapnej nádoby a jej rozmery majú zodpovedať v rámci
dovolených odchýlok technickým výkresom, ktoré sú v mierke
1:1.
2.4 Vnútorný priemer výčapnej nádoby v mieste objemovej čiarky
sa stanovuje tak, aby v žiadnom prípade neboli prekročené
rozmery uvedené v tabuľke č. 1 alebo v tabuľke č. 2,
a súčasne sa dodržiava najmenší nadmerok uvedený v týchto
tabuľkách.
2.5 Vymeranie objemu sa vykoná objemovou metódou odchýlkovou
s použitím etalónovej odmernej nádoby sklenenej koncovej
(ďalej len "etalónová koncová nádoba") a delenej pipety.
2.6 Pri vymeraní objemu sa používa pitná voda teplá 20 (+ -5)
stupňov C.
2.7 Rozšírená neistota stanovenia objemu pri skúške typu
výčapnej nádoby nemá prekročiť 1/5 najväčšej dovolenej
chyby výčapnej nádoby. Pri výpočte rozšírenej neistoty sa
použije koeficient rozšírenia k = 2.
2.8 Pri vymeriavaní objemovou metódou odchýlkovou sa objem
kvapaliny preliatej do výčapnej nádoby odmeriava
etalónovou koncovou nádobou a na prípadné nastavenie
hladiny (doplnenie, resp. odobratie kvapaliny) sa použije
delená pipeta. Po ustálení kvapaliny vo výčapnej nádobe sa
pozoruje hladina, pričom oko pozorovateľa je na úrovni
hladiny kvapaliny.
2.9 Objem kvapaliny vo výčapnej nádobe V sa potom určí podľa
vzťahu
a) pri doplnení kvapaliny pipetou:
V = Vo + Vp,
b) pri odobratí prebytočného množstva kvapaliny pipetou:
V = Vo - Vp,
kde V - objem výčapnej nádoby,
Vo - objem etalónovej koncovej nádoby,
Vp - objem doplnený (odobratý) pipetou.
2.10 Ak prvotné overenie výčapných nádob vykonáva ich výrobca
ako autorizovaná osoba na výkon overovania určených
meradiel, namiesto overovacej značky M podľa prílohy č. 3
k vyhláške overovacou značkou môže byť ochranná známka
výrobcu.
2.11 Podľa § 16 ods. 5 zákona prvotné overenie výčapných nádob
možno vykonávať použitím štatistických metód.
2.12 Štatistická kontrola sa vykonáva na náhodne vybraných
vzorkách výčapných nádob toho istého typu a rovnakej
hodnoty menovitého objemu, ktoré tvoria výber
z kontrolovaného súboru.
2.13 Rozsah výberu závisí od spôsobu výroby výčapných nádob
a predstavuje
a) 2% z celkovej produkcie pri výčapných nádobách
vyrábaných strojovo (výberom od jednotlivých foriem
jedenkrát za hodinu),
b) 5% z celkovej produkcie pri výčapných nádobách
vyrábaných liso-fúkaním.
2.14 Vonkajšia obhliadka a kontrola dodržania technických
požiadaviek a metrologických požiadaviek sa vykoná na
všetkých vzorkách vo výbere. Ak sa vo výbere vyskytne
jedna vzorka, ktorá nevyhovuje ustanoveným požiadavkám,
vykoná sa stopercentná kontrola celého súboru, z ktorého
bola vzorka odobraná. Všetky nesprávne výčapné nádoby sa
vyradia.
2.15 Pri ručnej výrobe výčapných nádob sa tieto overujú
jednotlivo.
PRÍL.28
VÝČAPNÉ DÁVKOVAČE
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na výčapné dávkovače, ktoré sa používajú na čapovanie
hotových studených nápojov ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Výčapné dávkovače pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní
sú uvedené v druhej časti.
3. Výčapné dávkovače schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou
schváleného typu.
4. Výčapné dávkovače, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
sa označia overovacou značkou.
5. Výčapné dávkovače počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení sa zhoduje s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overovaní výčapných dávkovačov
1. Technické požiadavky a metrologické požiadavky na výčapné
dávkovače
1.1 Odmerná nádoba výčapného dávkovača sa vyrába z materiálu
nemeniaceho tvar, zdravotne vyhovujúceho a schváleného na
výrobu nádob prichádzajúcich do priameho styku
s požívatinami, ktorý nemôže nápoje znehodnocovať.
Výrobným materiálom na objemové nádobky je číre sklo alebo
vhodný priehľadný materiál.
1.2 Zo zdravotne vyhovujúceho materiálu sa vyrábajú tiež
súčasti ventilového mechanizmu a horná a spodná časť
výčapného dávkovača v miestach, kde uzatvárajú odmerný
priestor (antikorózny kov, prípadne vhodný plast).
1.3 Súčasti meradla sa konštruujú a vyrábajú tak, aby
a) nemohlo dochádzať k deformáciám, ktoré by mali vplyv na
správnosť meradla,
b) bolo zabezpečené riadne plnenie a vyprázdňovanie
odmerného priestoru,
c) bola znemožnená akákoľvek manipulácia narušujúca
správnosť meradla.
1.4 Ak nemožno konštrukčným riešením meradla zabrániť
neoprávnenému zásahu, ktorý by mal vplyv na správnosť
meradla, upravia sa tieto časti tak, aby sa dali
zabezpečiť overovacou značkou.
1.5 Odmerná nádoba výčapného dávkovača má mať tvar dutého
valca alebo mierne kónického kužeľa a umožňovať ľahké
čistenie.
1.6 Pre výčapné dávkovače sú povolené tieto menovité objemy:
500, 300, 200, 100, 50, 40, 30 a 20 cm3. Povolenými
jednotkami objemu sú l, dm3, dl, cl, ml a cm3.
1.7 Rysky, číslice a symboly meracích jednotiek označujúce
menovitý objem dávkovača majú byť zhotovené trvanlivým
a výrazným spôsobom (rytím, leptaním, nalisovaním) na
prednej stene odmerného priestoru, majú byť dobre
čitateľné a za bežných podmienok používania
neodstrániteľné.
1.8 Najväčšie dovolené chyby výčapných dávkovačov sú uvedené
v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Menovitý objem v cm3 Najväčšia dovolená chyba
------------------------------------------------------------------
500 až 200 + -2%
100 až 20 + -3%
------------------------------------------------------------------
2. Metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní
výčapných dávkovačov
2.1 Všeobecne
2.1.1 Technická skúška pri schvaľovaní typu sa vykoná na jednej
až troch vzorkách výčapných dávkovačov, pričom skúška
správnosti dávkovania objemu sa vykoná na každom meradle
10-krát.
2.1.2 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu výčapných
dávkovačov sa vykoná
a) kontrola splnenia technických požiadaviek podľa bodu 1,
b) skúška správnosti dávkovaného objemu.
2.1.3 Skúška správnosti dávkovaného objemu sa vykoná vymeraním
objemu
a) hlavnou objemovou metódou s použitím etalónovej
odmernej banky s ryskou pre menovitý objem a s ďalšími
dvoma odchýlkovými ryskami, ktoré udávajú menovitý
objem zväčšený (zmenšený) o najväčšiu dovolenú chybu,
alebo
b) objemovou metódou s použitím etalónovej odmernej banky
s ryskou a delenou pipetou.
2.1.4 Na vymeranie objemu sa používa pitná alebo destilovaná
voda teplá 20 (+ - 5) stupňov C.
2.2 Vymeranie objemu hlavnou objemovou metódou
2.2.1 Pri vymeraní hlavnou objemovou metódou sa použije
etalónová odmerná banka s ryskou pre menovitý objem
a s dvoma odchýlkovými ryskami.
2.2.2 Etalónová odmerná banka sa namočí pitnou alebo
destilovanou vodou. Voda sa z banky vyleje a nechá sa
odkvapkať 15 s, pričom sa nádoba obráti dnom nahor pod
uhlom 60 stupňov až 70 stupňov.
2.2.3 Do takto namočenej banky sa vypustí z výčapného dávkovača
jedna dávka.
2.2.4 Ak je spodný okraj menisku hladiny vody vypustenej
z dávkovača medzi odchýlkovými ryskami, je vypustená dávka
správna.
2.2.5 Voda z etalónovej odmernej banky sa vyleje a po uplynutí
15 s sa vykoná ďalšie meranie objemu predchádzajúcim
spôsobom.
2.3 Vymeranie objemu objemovou metódou
2.3.1 Pri vymeraní objemu touto metódou sa použije etalónová
odmerná banka s ryskou a delená pipeta.
2.3.2 Postup pri objemovej skúške dávkovača touto metódou sa
zhoduje s postupom v bode 2.2, pričom správnosť dávkovača
sa vyhodnotí podľa bodov 2.3.3 a 2.3.4.
2.3.3 Podľa polohy spodného okraja menisku hladiny vody vzhľadom
na rysku na etalónovej odmernej banke označujúcej menovitý
objem sa namočenou a odkvapkanou pipetou odoberie alebo
pridá taký objem vody, aby spodný okraj menisku kvapaliny
súhlasil s horným okrajom rysky určujúcej menovitý objem.
2.3.4 Ak je odobraté alebo pridané množstvo menšie alebo rovná
sa najväčšej dovolenej chybe pre príslušný menovitý objem,
je vypustená dávka z dávkovača správna. Ak je toto
množstvo väčšie, je vypustená dávka z dávkovača nesprávna
a dávkovač metrologickým požiadavkám nevyhovel.
2.4 Postup pri prvotnom a následnom overení
2.4.1 Prvotné a následné overenie výčapného dávkovača pozostáva
z vonkajšej obhliadky, z kontroly rozmerov číslic
a symbolov meracej jednotky a zo skúšky správnosti
dávkovaného objemu podľa bodu 2.2 alebo 2.3.
2.4.2 Pri overení výčapného dávkovača sa skúška správnosti
dávkovaného objemu vykoná 5-krát.
2.4.3 Rozšírená neistota stanovenia objemu pri prvotnom
a následnom overení nemá prekročiť 1/3 najväčšej dovolenej
chyby výčapného dávkovača. Pri výpočte rozšírenej neistoty
sa použije koeficient rozšírenia k = 2.PRÍL.29
VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU DISKONTINUÁLNE SČÍTAVACIE
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne
sčítavacie, ktoré sa používajú na určenie hmotnosti (sypkého) produktu jeho rozdeľovaním
na jednotlivé dávky, pričom postupne určujú a sčítavajú hmotnosti jednotlivých dávok
a takto odvážené jednotlivé dávky produktu premiestnia na jedno miesto, a ktoré sa
používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Táto príloha sa nevzťahuje na váhy
vážiace za pohybu a na váhy určujúce celkové množstvo produktu násobením hodnoty
hmotnosti vopred nastavenej konštantnej dávky počtom vážiacich cyklov.
2. Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie podliehajú pred
uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri
schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.
3. Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie schváleného typu
výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
4. Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie, ktoré pri overení
vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.
5. Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie počas ich používania
ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení váh s automatickou činnosťou diskontinuálnych sčítavacích
1 Termíny a definície
1.1 Váhy - merací prístroj slúžiaci na určenie hmotnosti
telesa s využitím účinku gravitácie na toto teleso.
Podľa spôsobu činnosti sa váhy klasifikujú ako váhy
s automatickou alebo neautomatickou činnosťou.
1.2 Váhy s automatickou činnosťou - váhy vážiace bez zásahu
operátora, pracujúce na základe vopred určeného programu
automatických procesov charakteristických pre dané váhy.
1.3 Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie
(sčítavacie váhy s násypkou) - váhy s automatickou
činnosťou, ktoré určujú hmotnosť (sypkého) produktu jeho
rozdeľovaním na jednotlivé dávky, pričom postupne určujú
a sčítavajú hmotnosti jednotlivých dávok a takto odvážené
jednotlivé dávky produktu premiestnia na jedno miesto.
1.4 Indikačné zariadenie - časť váh zobrazujúca hodnotu
výsledku váženia v jednotkách hmotnosti.
1.5 Súčtové indikačné zariadenie - časť váh s automatickou
činnosťou diskontinuálnych sčítavacích, ktorá zobrazuje
súčet hmotnosti postupne odvážených a premiestnených dávok
produktu.
1.6 Hlavné súčtové indikačné zariadenie - časť váh
s automatickou činnosťou diskontinuálnych sčítavacích,
ktorá zobrazuje súčet hmotnosti všetkých odvážených
a premiestnených dávok produktu.
1.7 Čiastkové súčtové indikačné zariadenie - časť váh
s automatickou činnosťou diskontinuálnych sčítavacích,
ktorá zobrazuje súčet určitého množstva postupne
odvážených a premiestnených dávok produktu.
1.8 Kontrolné indikačné zariadenie - indikačné zariadenie
umožňujúce použitie váh s automatickou činnosťou
diskontinuálnych sčítavacích ako kontrolných váh na
váženie jednotlivých dávok na kontrolné účely.
1.9 Nulovacie zariadenie - zariadenie na nastavenie
indikačného zariadenia na nulu pri nezaťaženom nosiči
zaťaženia.
1.10 Hodnota dielika - hodnota vyjadrená v jednotkách
hmotnosti, zodpovedajúca
a) rozdielu medzi hodnotami prislúchajúcimi dvom susedným
značkám stupnice v prípade analógovej indikácie alebo
b) rozdielu medzi dvoma susednými indikovanými hodnotami
v prípade číslicovej indikácie.
1.11 Dielik súčtovej stupnice (dt) - dielik hlavného súčtového
indikačného zariadenia.
1.12 Dielik kontrolnej stupnice (d) - dielik kontrolného
indikačného zariadenia.
1.13 Vážiaci cyklus - sled týchto činností:
a) prísun dávky na nosič zaťaženia,
b) jedno váženie,
c) premiestnenie dávky.
1.14 Automatický rozsah váživosti - rozsah od dolnej medze
váživosti po hornú medzu váživosti.
1.15 Horná medza váživosti (Max) - najväčšia hmotnosť
jednotlivej dávky, ktorú možno odvážiť automaticky.
1.16 Dolná medza váživosti (Min) - najmenšia hmotnosť
jednotlivej dávky, ktorú možno odvážiť automaticky.
1.17 Cieľová hmotnosť dávky - vopred nastavená hodnota
hmotnosti jednotlivej dávky na nosiči zaťaženia, ktorá
zastaví prísun materiálu v každom vážiacom cykle.
1.18 Najmenšia sčítaná hmotnosť (Suma min) - najmenšia hodnota
hmotnosti odváženého produktu, ktorú možno určiť bez
prekročenia najväčšej dovolenej chyby pri automatickom
vážení sčítaním hmotností jednotlivých dávok, pričom
hmotnosť každej dávky je v automatickom rozsahu váživosti.
2 Technické požiadavky na meradlá
2.1 Vhodnosť na použitie
Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie
(ďalej len "váhy") sa navrhujú tak, aby vyhovovali
pracovným postupom a produktom, pre ktoré sú určené.
2.2 Bezpečnosť
Váhy sa konštruujú tak, aby sa ich rozjustovanie
ovplyvňujúce metrologické funkcie nemohlo uskutočniť bez
toho, aby jeho efekt nebol ľahko zistiteľný.
2.3 Čistenie nosiča zaťaženia
Vyprázdnenie nosiča zaťaženia a činnosť váh neovplyvňujú
negatívne výsledok váženia zmenami množstva produktu
zostávajúceho v nosiči zaťaženia po ukončení vážiaceho
cyklu.
2.4 Podmienky automatického váženia
Automatická operácia sa preruší, tlač výsledkov váženia
zastaví alebo označí a do činnosti sa uvedie výstražná
signalizácia v týchto prípadoch:
a) ak bola horná medza váživosti prekročená o viac ako
9 d,
b) ak hmotnosť jednotlivej dávky, ktorá sa má odvážiť, je
menšia ako dolná medza váživosti (Min) okrem prípadu,
ak ide o poslednú jednotlivú dávku váženia.
2.5 Prevádzkové nastavenie
Počas automatického váženia nemožno prestavovať
prevádzkové parametre váh ani nastavovať indikačné
zariadenia s výnimkou prerušenia vážiaceho cyklu pri
skúškach váh.
2.6 Nulovacie zariadenie
Váhy, ktoré nevykonávajú tarovaciu operáciu po každom
vyprázdnení nosiča zaťaženia, sa vybavujú nulovacím
zariadením.
Automatická operácia sa zablokuje, ak sa odchýlka od
nulovej indikácie rovná
a) 1 dt na váhach s automatickým nulovacím zariadením
alebo
b) 0,5 dt na váhach s poloautomatickým alebo
neautomatickým nulovacím zariadením.
Nulovacie zariadenie má byť schopné nastaviť nulu
s presnosťou + - 0,25-násobku hodnoty najmenšieho dielika
všetkých indikačných zariadení váh a jeho rozsah
nastavenia nemá prekročiť 4% hornej medze váživosti.
2.7 Váhy s kontrolnými indikačnými zariadeniami
Nosič zaťaženia na váhach s kontrolnými indikačnými
zariadeniami sa vybavuje zariadením umožňujúcim naloženie
etalónových závaží podľa tabuľky č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Horná medza váživosti (Max) Najmenšie množstvo etalónových závaží
------------------------------------------------------------------
Max <= 5 t Max
5 t < Max <= 25 t 5 t
25 t < Max <= 50 t 20% Max
50 t < Max 10 t
------------------------------------------------------------------
2.8 Súčtové indikačné a tlačiarenské zariadenie
Váhy sú vybavené hlavným indikačným súčtovým zariadením
a môžu mať aj doplnkové súčtové indikačné zariadenie,
čiastkové súčtové indikačné zariadenie a tlačiarenské
zariadenie.
2.9 Kvalita indikácie
Súčtové indikačné a tlačiarenské zariadenia umožňujú
spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie výsledkov
jednoduchým prirovnaním a vyznačuje sa na nich názov alebo
symbol príslušnej jednotky hmotnosti.
2.10 Dielik stupnice
S výnimkou doplnkového súčtového indikačného zariadenia sú
hodnoty dielikov všetkých súčtových indikačných zariadení
rovnaké.
2.11 Doplnkové súčtové indikačné zariadenie
Hodnota dielika doplnkového súčtového indikačného
zariadenia sa rovná najmenej desaťnásobku hodnoty dielika
súčtovej stupnice vyznačenej na opisnom štítku.
2.12 Pomocné zariadenia
Pomocné zariadenia neovplyvňujú zobrazovanú sčítanú
hodnotu, ktorá predstavuje celkovú hmotnosť odváženého
produktu.
3 Metrologické požiadavky na meradlá
3.1 Triedy presnosti
Váhy sa rozdeľujú do štyroch tried presnosti:
0,2 0,5 1 2
3.2 Najväčšie dovolené chyby
3.2.1 Automatické váženie
Najväčšie dovolené chyby pre každú triedu presnosti sú
v zhode s príslušnými hodnotami uvedenými v tabuľke č. 2,
zaokrúhlené na najbližšiu hodnotu dielika súčtovej
stupnice. Najväčšie dovolené chyby platia pre sčítané
hmotnosti odváženého množstva produktu, ktoré nie sú
menšie, ako je najmenšia sčítaná hmotnosť (Suma min ).
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Trieda Percento sčítanej hmotnosti
presnosti ----------------------------------------------
Prvotné overenie Kontrola v prevádzke
------------------------------------------------------------------
0,2 + - 0,10% + - 0,2%
0,5 + - 0,25% + - 0,5%
1 + - 0,50% + - 1,0%
2 + - 1,00% + - 2,0%
------------------------------------------------------------------
3.2.2 Ovplyvňujúce veličiny
Najväčšie dovolené chyby platné pre skúšky na posúdenie
účinku ovplyvňujúcich veličín sú uvedené v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------
Najväčšie dovolené chyby Zaťaženie (m) vyjadrené v dielikoch
súčtovej stupnice
------------------------------------------------------------------
+ - 0,5 dt 0 <= m <= 500
+ - 1,0 dt 500 < m <= 2 000
+ - 1,5 dt 2 000 < m <= 10 000
------------------------------------------------------------------
Číselné údaje a vytlačené výsledky sú korigované na chybu
zaokrúhlenia, ktorá sa určuje s presnosťou aspoň 0,2 dt.
3.3 Tvar dielika stupnice
Dieliky stupnice indikačného a tlačiarenského zariadenia
majú tvar 1x10 na k, 2x10 na k, 5x10 na k, kde "k" je
kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.
3.4 Dielik súčtovej stupnice (dt)
Hodnota dielika súčtovej stupnice nemá byť
a) menšia ako 0,01% hornej medze váživosti a
b) väčšia ako 0,2% hornej medze váživosti.
3.5 Najmenšia hodnota najmenšej sčítanej hmotnosti (Suma min)
Najmenšia hodnota najmenšej sčítanej hmotnosti nemá byť
menšia ako
a) hodnota zaťaženia, pre ktoré sa najväčšia dovolená
chyba pri automatickom vážení pri prvotnom overení
rovná hodnote dielika súčtovej stupnice (dt),
b) dolná medza váživosti (Min).
3.6 Zhoda medzi indikačným a tlačiarenským zariadením
Pre to isté zaťaženie platí, že rozdiel medzi údajmi
o výsledku udávanými dvoma zariadeniami s rovnakou
hodnotou dielika stupnice má byť
a) nulový pre digitálne indikačné alebo tlačiarenské
zariadenia,
b) menší, ako je absolútna hodnota najväčšej dovolenej
chyby pri automatickom vážení pre analógové zariadenia.
3.7 Konštantná teplota
Váhy spĺňajú príslušné technické požiadavky a metrologické
požiadavky pri teplotách od - 10 stupňov C do + 40 stupňov
C.
V osobitných prípadoch môže byť tento teplotný rozsah
odlišný, ale nie menší ako 30 stupňov C a je vždy
vyznačený na štítku váh.
4 Nápisy a značky
4.1 Nápisy
Váhy majú toto označenie:
4.1.1 Údaje vypísané slovne:
a) značka výrobcu,
b) značka dovozcu (ak je to aplikovateľné),
c) výrobné číslo a typové označenie váh,
d) špecifikácia produktu,
e) dielik kontrolnej stupnice (ak je to aplikovateľné),
f) napätie zdroja,
g) frekvencia zdroja,
h) pracovný tlak tekutého média (ak je to aplikovateľné).
4.1.2 Údaje vyjadrené v kódoch:
a) značka schváleného typu,
b) trieda presnosti,
c) horná medza váživosti,
d) dolná medza váživosti,
e) najmenšia sčítaná hmotnosť,
f) dielik súčtovej stupnice.
4.2 Overovacie značky
4.2.1 Umiestnenie
Na váhach sa nachádza miesto na umiestnenie overovacích
značiek. Miesto na značky spĺňa tieto požiadavky:
a) nemožnosť odstránenia tej časti váh, na ktorej sa
značka nachádza bez poškodenia značky,
b) umožnenie jednoduchého umiestnenia značky bez toho, aby
sa tým zmenili metrologické vlastnosti váh,
c) viditeľnosť značky bez posunutia váh počas ich
prevádzky.
4.2.2 Pripevnenie
Na váhach sa vyhradzuje podložka na overovaciu značku
takto:
a) ak sa značka vyrazí na plombu, môže podložku tvoriť
platnička z olova alebo z iného vhodného materiálu
s podobnými vlastnosťami, zapustená v doske pripevnenej
na váhach alebo zapustená do otvoru vyvŕtaného do váh,
b) ak je značkou samolepiaca nálepka, je na ňu pripravené
vhodné miesto.
5. Metrologická kontrola meradiel
5.1 Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
5.1.1 Dokumentácia
Žiadosť o schválenie typu obsahuje dokumentáciu s týmito
údajmi:
a) metrologické charakteristiky váh,
b) súhrn špecifikácií váh,
c) opis funkcie komponentov a zariadení váh,
d) nákresy, schémy a všeobecné softvérové informácie
objasňujúce konštrukciu a činnosť váh,
e) dokumenty o tom, že konštrukcia a vyhotovenie váh
zodpovedajú požiadavkám tejto prílohy.
5.1.2 Všeobecné požiadavky
Technická skúška pri schvaľovaní typu sa vykoná spravidla
na jednej váhe predstavujúcej konkrétny typ.
Ak je potrebné vykonať technickú skúšku na viacerých
váhach, neprekročí ich počet tri. Jedna z váh je kompletne
nainštalovaná na mieste používania. Ďalšia váha alebo jej
podstatné časti sú pripravené tak, aby sa na nich mohli
vykonať simulačné skúšky v laboratóriu.
5.1.3 Skúšky
5.1.3.1 Skontroluje sa predložená dokumentácia a vykonajú sa
skúšky na preverenie, či váhy zodpovedajú
a) technickým požiadavkám,
b) metrologickým požiadavkám,
c) požiadavkám na elektronické váhy (ak je to
aplikovateľné).
5.1.3.2 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
5.1.4 Podmienky vykonania skúšok
Vykonávateľ skúšky typu môže na účely skúšok vyžadovať od
žiadateľa o schválenie typu náležité množstvo materiálu,
kontrolné zariadenia (váhy) a zamestnancov.
5.1.5 Miesto skúšky
Váhy predložené na technické skúšky sa môžu skúšať
a) v mieste sídla vykonávateľa skúšok alebo
b) na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste, na ktorom sa
vykonávateľ skúšky a žiadateľ o schválenie typu
dohodnú.
5.2 Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
5.2.1 Skúšky
5.2.1.1 Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh so schváleným typom
a preskúša, či váhy vyhovujú technickým požiadavkám
a metrologickým požiadavkám pre všetky produkty, na
ktorých váženie sú váhy určené pri bežných podmienkach
používania.
5.2.1.2 Skúšky vykoná vykonávateľ overenia na mieste používania na
úplne skompletizovaných váhach upevnených v polohe,
v ktorej sa budú používať.
5.2.1.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
5.2.1.4 Vykonávateľ overenia v odôvodnenom prípade a v záujme
toho, aby sa predišlo duplicite skúšok, ktoré už boli
predtým vykonané pri technických skúškach pri schvaľovaní
typu, môže použiť tieto výsledky pri prvotnom overení.
5.2.1.5 Podmienky vykonania skúšok
Vykonávateľ overenia môže na účely skúšok vyžadovať od
objednávateľa overenia náležité množstvo materiálu,
kontrolné zariadenia (váhy) a zamestnancov.PRÍL.30
VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU NA VÁŽENIE CESTNÝCH VOZIDIEL ZA POHYBU A NA MERANIE
NÁPRAVOVÉHO ZAŤAŽENIA
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na váhy s automatickou činnosťou na váženie
cestných vozidiel za pohybu a na meranie nápravového zaťaženia (ďalej len "váhy na
váženie za pohybu"), ktoré
a) sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona,
b) sa používajú na určenie a indikáciu hmotnosti cestných vozidiel (ďalej len "vozidlá"),
určenie a indikáciu hmotnosti vozidiel a zaťaženia náprav vozidiel alebo určenie
a indikáciu hmotnosti vozidiel, zaťaženia náprav vozidiel a zaťaženia skupiny náprav
vozidiel pri ich vážení za pohybu a
c) sú inštalované v riadenom priestore váženia na mieste, kde je rýchlosť váženého
vozidla regulovaná.
2. Táto príloha sa nevzťahuje na váhy na váženie za pohybu, ktoré
a) určujú
zaťaženie nápravy ako dvojnásobok zaťaženia jedného kolesa alebo
b) sú priamo inštalované na váženom vozidle.
3. Váhy na váženie za pohybu pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu
a prvotnému overeniu.
4. Váhy na váženie za pohybu schváleného typu výrobca alebo dovozca označí
značkou schváleného typu podľa § 14 ods. 2 zákona.
5. Váhy na váženie za pohybu, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
Druhá časť
Metrologické požiadavky, technické požiadavky, metódy technických skúšok
pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení váh na váženie za pohybu
1. Definície
1.1 Všeobecné definície
1.1.1 Váhy na váženie za pohybu sú váhy
s automatickou činnosťou vybavené nosičom zaťaženia vrátane plošiny, ktoré určujú
a indikujú hmotnosť vozidla alebo určujú a indikujú hmotnosť vozidla a zaťaženie
náprav vozidla alebo určujú a indikujú hmotnosť vozidla, zaťaženie náprav vozidla
a zaťaženie skupín náprav vozidla počas jeho prejazdu cez ich nosič zaťaženia.
1.1.2 Kontrolné váhy sú váhy používané na určenie statickej hmotnosti referenčného
vozidla a statického zaťaženia jednotlivých náprav dvojnápravového kompaktného referenčného
vozidla.
1.1.3 Kontrolné váhy používané pri skúškach ako referenčné váhy môžu byť
a) samostatné
váhy alebo
b) integrované váhy, ak skúšané váhy na váženie za pohybu umožňujú režim statického
váženia.
1.2 Konštrukcia
1.2.1 Riadený priestor váženia je miesto určené na prácu
váh na váženie za pohybu, ktoré je v súlade s požiadavkami na inštaláciu.
1.2.2 Vážiaci úsek je úsek cesty s nosičom zaťaženia a s plošinami umiestnenými na
oboch koncoch nosiča zaťaženia v smere jazdy váženého vozidla.
1.2.3 Plošina je časť vážiaceho úseku, ktorá nie je nosičom zaťaženia, ale je umiestnená
na oboch jeho koncoch tak, aby vytvárala priamu, rovnú a hladkú dráhu v smere jazdy
váženého vozidla. Konštrukcia a geometria plošín musí vyhovovať požiadavkám technickej
normy. 1)
1.2.4 Nosič zaťaženia je časť vážiaceho úseku určená na prijímanie zaťaženia od kolies
vozidla, pomocou ktorej sa realizuje zmena rovnovážneho stavu váh na váženie za pohybu
po ich zaťažení.
1.3 Metrologické charakteristiky
1.3.1 Váženie vcelku je váženie
vozidla, ktoré celé spočíva na nosiči zaťaženia.
1.3.2 Váženie po častiach je váženie vozidla postupne po dvoch alebo viacerých častiach
na tom istom nosiči zaťaženia.
1.3.3 Váženie za pohybu je proces určenia hmotnosti vozidla, zaťaženia nápravy alebo
skupiny náprav pohybujúceho sa vozidla prechádzajúceho cez nosič zaťaženia váh na
váženie za pohybu meraním a analýzou dynamických síl pneumatík vozidla.
1.3.4 Statické váženie je váženie vozidiel alebo skúšobných zaťažení v pokoji.
1.3.5 Hmotnosť vozidla je celková hmotnosť vozidla vrátane všetkých pripojených súčastí.
1.3.6 Náprava vozidla (ďalej len "náprava") je os so súpravou dvoch alebo viacerých
kolies, ktorých stred otáčania leží približne na spoločnej osi prebiehajúcej cez
celú šírku vozidla a uloženej priečne k smeru pohybu vozidla.
1.3.7 Skupina náprav sú dve alebo viac náprav v definovanej skupine náprav a ich
vzájomný čiastkový rázvor, ktorým je vzdialenosť stredov náprav v danej skupine náprav.
1.3.8 Zaťaženie nápravy je časť hmotnosti vozidla pripadajúca na nápravu, ktorá v
čase váženia spočíva na nosiči zaťaženia.
1.3.9 Zaťaženie jednotlivej nápravy je zaťaženie nápravy, ktorá nie je súčasťou skupiny
náprav.
1.3.10 Statické referenčné zaťaženie jednotlivej nápravy je zaťaženie jednotlivej
nápravy známej konvenčne pravej hodnoty určenej pri statickom vážení dvojnápravového
kompaktného vozidla.
1.3.11 Zaťaženie skupiny náprav je súčet zaťažení všetkých náprav v definovanej skupine
náprav. Zaťaženie skupiny náprav je časť hmotnosti vozidla pripadajúca na skupinu
náprav v čase váženia.
1.3.12 Zaťaženie pneumatiky je časť hmotnosti vozidla pripadajúca na pneumatiku v
čase váženia.
1.3.13 Zaťaženie kolesa je súčet zaťažení všetkých pneumatík obsiahnutých v montáži
kolesa na jednom konci nápravy. Montáž kolesa môže mať jednu alebo dve pneumatiky.
1.3.14 Horná medza váživosti (Max) je najväčšie zaťaženie nosiča zaťaženia pri vážení
za pohybu bez sčítavania.
1.3.15 Dolná medza váživosti (Min) je hodnota zaťaženia, pod ktorou môžu byť výsledky
váženia za pohybu pred sčítaním ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.
1.3.16 Rozsah váživosti je rozsah medzi dolnou medzou váživosti a hornou medzou váživosti.
1.3.17 Hodnota dielika (d) je hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti pre váženie
za pohybu zodpovedajúca rozdielu medzi dvomi susednými indikovanými alebo vytlačenými
hodnotami.
1.3.18 Hodnota dielika pre stacionárne zaťaženie je hodnota vyjadrená v jednotkách
hmotnosti pre váženie stacionárnych vozidiel alebo skúšobných závaží zodpovedajúca
rozdielu medzi dvomi susednými indikovanými alebo vytlačenými hodnotami.
1.3.19 Prevádzková rýchlosť (v) je priemerná rýchlosť váženého vozidla počas jeho
pohybu cez nosič zaťaženia.
1.3.20 Najväčšia prevádzková rýchlosť (vmax) je najväčšia rýchlosť vozidla, pri ktorej
môžu váhy na váženie za pohybu vážiť za pohybu a nad ktorej hodnotou môžu byť výsledky
váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.
1.3.21 Najmenšia prevádzková rýchlosť (vmin) je najmenšia rýchlosť vozidla, pri ktorej
môžu váhy na váženie za pohybu vážiť za pohybu a pod ktorej hodnotou môžu byť výsledky
váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.
1.3.22 Rozsah prevádzkovej rýchlosti je výrobcom špecifikovaný rozsah hodnôt medzi
najmenšou prevádzkovou rýchlosťou a najväčšou prevádzkovou rýchlosťou, v ktorom sa
môže vozidlo vážiť za pohybu.
1.3.23 Najväčšia prejazdová rýchlosť je najväčšia rýchlosť, ktorou môže vozidlo prechádzať
cez vážiaci úsek bez toho, aby spôsobilo trvalú zmenu funkčných charakteristík váh
na váženie za pohybu nad rámec špecifikovaných charakteristík.
1.4 Indikácie a chyby
1.4.1 Indikácia váh je zobrazenie hodnoty veličiny poskytnuté meradlom. Pojem indikácia
zahrňuje zobrazenie údaja na displeji aj na výtlačku.
1.4.2 Primárne indikácie sú indikácie, signály a symboly, ktoré sú predmetom požiadaviek
na váhy na váženie za pohybu.
1.4.3 Najväčšia dovolená chyba (MPE) je najväčšia dovolená hodnota chyby určená podľa
bodu 2.2, pričom chyba je vyjadrená ako rozdiel medzi indikáciou váh na váženie za
pohybu a zodpovedajúcou konvenčne pravou hodnotou.
1.4.4 Najväčšia dovolená odchýlka (MPD) je najväčšia dovolená odchýlka zaťaženia
jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav od korigovanej strednej hodnoty
zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav.
1.4.5 Korigovaný výsledok je výsledok merania po algebrickej korekcii systematickej
chyby.
1.5 Vozidlá
1.5.1 Vozidlo, ktoré je naložené alebo prázdne, ktoré musia váhy
na váženie za pohybu rozpoznávať ako vozidlo určené na váženie.
1.5.2 Kompaktné vozidlo je cestné vozidlo s nedeleným podvozkom, ku ktorému nie je
pripojený príves ani náves. Kompaktné vozidlo má dve alebo viac náprav.
1.5.3 Referenčné vozidlo je vozidlo so známou konvenčne pravou hodnotou hmotnosti
a zaťaženia jednotlivých náprav pri dvojnápravovom kompaktnom vozidle alebo hmotnosti
pri ostatných vozidlách použitých pri skúškach za pohybu, určenou na kontrolných
váhach.
1.6 Ďalšie termíny a definície sú uvedené v technickej norme. 2)
2. Metrologické požiadavky
2.1 Triedy presnosti
2.1.1 Hmotnosť vozidla
Na
určenie hmotnosti vozidla sú váhy na váženie za pohybu rozdelené do štyroch tried
presnosti
a) 0,2
b) 0,5
c) 1
d) 2
2.1.2 Zaťaženie jednotlivej nápravy a zaťaženie skupiny náprav
Na určenie zaťaženia
jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav sú váhy rozdelené do štyroch tried
presnosti
a) A
b) B
c) C
d) D
2.1.3 Váhy na váženie za pohybu môžu mať rôzne triedy presnosti na určenie zaťaženia
jednotlivej nápravy a na určenie zaťaženia skupiny náprav.
2.1.4 Vzťah medzi triedami presnosti
Vzťah medzi jednotlivými triedami presnosti
pre zaťaženie jednotlivej nápravy alebo pre zaťaženie skupiny náprav a triedami presnosti
pre hmotnosť vozidla je uvedený v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
I------------------------------------I---------------------------------------I
I Trieda presnosti pre zaťaženie I Trieda presnosti pre hmotnosť vozidla I
I jednotlivej nápravy a pre I----------I----------I--------I--------I
I zaťaženie skupiny náprav I 0,2 I 0,5 I 1 I 2 I
I------------------------------------I----------I----------I--------I--------I
I A I x I x I I I
I------------------------------------I----------I----------I--------I--------I
I B I x I x I x I I
I------------------------------------I----------I----------I--------I--------I
I C I I x I x I x I
I------------------------------------I----------I----------I--------I--------I
I D I I I x I x I
I------------------------------------I----------I----------I--------I--------I2.2
Hranice chýb
2.2.1 Váženie za pohybu
2.2.1.1 Hmotnosť vozidla
Najväčšou dovolenou chybou určenia hmotnosti vozidla pri jeho vážení za pohybu je
väčšia z týchto hodnôt:
a) hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 2 zaokrúhlená na hodnotu najbližšieho dielika
stupnice,
b) 1 d × počet náprav v súčte pri prvotnom overení alebo 2 d × počet náprav v súčte
pri kontrole v prevádzke.
Tabuľka č. 2
I----------------------------I-----------------------------------------------I
I Trieda presnosti pre I Percento konvenčnej hodnoty hmotnosti vozidla I
I hmotnosť vozidla I---------------------I-------------------------I
I I Prvotné overenie I Kontrola v prevádzke I
I----------------------------I---------------------I-------------------------I
I 0,2 I +- 0,10% I +- 0,20% I
I----------------------------I---------------------I-------------------------I
I 0,5 I +- 0,25% I +- 0,50% I
I----------------------------I---------------------I-------------------------I
I 1 I +- 0,50% I +- 1,00% I
I----------------------------I---------------------I-------------------------I
I 2 I +- 1,00% I +- 2,00% I
I----------------------------I---------------------I-------------------------I
2.2.1.2 Zaťaženie jednotlivej nápravy a zaťaženie skupiny náprav
Hranice chýb platné pre zaťaženie jednotlivej nápravy a pre zaťaženie skupiny náprav
a) pre statické referenčné zaťaženie jednotlivej nápravy dvojnápravového kompaktného
referenčného vozidla sú uvedené v bode 2.2.1.2.1,
b) pre zaťaženie jednotlivej nápravy a pre zaťaženie skupiny náprav všetkých ostatných
referenčných vozidiel sú uvedené v bode 2.2.1.2.2.
2.2.1.2.1 Najväčšia dovolená chyba (MPE) pre dvojnápravové kompaktné referenčné vozidlo
Pri skúškach za pohybu dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla nesmie najväčší
rozdiel medzi indikovaným zaťažením jednotlivej nápravy a konvenčne pravou hodnotou
statického referenčného zaťaženia jednotlivej nápravy prekročiť väčšiu z týchto hodnôt:
a) hodnotu z tabuľky č. 3 zaokrúhlenú na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,
b) 1 d pri prvotnom overení alebo 2 d pri kontrole v prevádzke.
Tabuľka č. 3
I-----------------------------I----------------------------------------------I
I Trieda presnosti pre I Percento konvenčne pravej hodnoty statického I
I zaťaženie jednotlivej I referenčného zaťaženia jednotlivej nápravy I
I nápravy I---------------------I------------------------I
I I Prvotné overenie I Kontrola v prevádzke I
I-----------------------------I---------------------I------------------------I
I A I +- 0,25% I +- 0,50% I
I-----------------------------I---------------------I------------------------I
I B I +- 0,50% I +- 1,00% I
I-----------------------------I---------------------I------------------------I
I C I +- 0,75% I +- 1,50% I
I-----------------------------I---------------------I------------------------I
I D I +- 1,00% I +- 2,00% I
I-----------------------------I---------------------I------------------------I
2.2.1.2.2 Najväčšia dovolená odchýlka (MPD) pre všetky typy referenčných vozidiel
okrem dvojnápravových kompaktných referenčných vozidiel
Pre všetky typy referenčných vozidiel okrem dvojnápravových kompaktných referenčných
vozidiel platí, že najväčší rozdiel medzi indikáciou zaťaženia jednotlivej nápravy
alebo zaťaženia skupiny náprav zaznamenanej počas skúšok za pohybu a korigovanou
strednou hodnotou zaťaženia jednotlivej nápravy alebo korigovanou strednou hodnotou
zaťaženia skupiny náprav sa musí rovnať väčšej z týchto hodnôt:
a) hodnote z tabuľky č. 4 zaokrúhlenej na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,
b) 1 d × n pri prvotnom overení alebo 2 d × n pri kontrole v prevádzke,
kde n je počet náprav v skupine, pričom n = 1 je pre jednotlivú nápravu.
Tabuľka č. 4
I--------------------------I-------------------------------------------------I
I Trieda presnosti pre I Percento korigovanej strednej hodnoty zaťaženia I
I zaťaženie jednotlivej I jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny I
I nápravy a zaťaženie I náprav I
I skupiny náprav I-----------------------I-------------------------I
I I Prvotné overenie I Kontrola v prevádzke I
I--------------------------I-----------------------I-------------------------I
I A I +- 0,50% I +- 1,00% I
I--------------------------I-----------------------I-------------------------I
I B I +- 1,00% I +- 2,00% I
I--------------------------I-----------------------I-------------------------I
I C I +- 1,50% I +- 3,00% I
I--------------------------I-----------------------I-------------------------I
I D I +- 2,00% I +- 4,00% I
I--------------------------I-----------------------I-------------------------I2.2.2 Statické váženie
Najväčšia dovolená chyba pri statickom vážení pre zvyšujúce
sa alebo znižujúce sa zaťaženie je uvedená v tabuľke č. 5.
Tabuľka č. 5
I----------------------I---------------------------I-------------------------I
I Trieda presnosti pre I Zaťaženie (m) I Najväčšie dovolené I
I hmotnosť vozidla I vyjadrené v dielikoch I chyby I
I I stupnice I-----------I-------------I
I I I Prvotné I Kontrola I
I I I overenie I v prevádzke I
I----------------------I---------------------------I-----------I-------------I
I I 0 <= m <= 500 I +- 0,5 d I +- 1,0 d I
I I---------------------------I-----------I-------------I
I 0,2 0,5 1 I 500 < m <= 2 000 I +- 1,0 d I +- 2,0 d I
I I---------------------------I-----------I-------------I
I I 2 000 < m < 5 000 I +- 1,5 d I +- 3,0 d I
I----------------------I---------------------------I-----------I-------------I
I I 0 <= m <= 50 I +- 0,5 d I +- 1,0 d I
I I---------------------------I-----------I-------------I
I 2 I 50 < m <= 200 I +- 1,0 d I +- 2,0 d I
I I---------------------------I-----------I-------------I
I I 200 < m <= 1 000 I +- 1,5 d I +- 3,0 d I
I----------------------I---------------------------I-----------I-------------I2.3
Dielik stupnice (d)
Pre konkrétny spôsob váženia za pohybu a kombináciu nosičov zaťaženia
musí mať každé zariadenie na indikáciu hmotnosti a na tlač výsledkov váženia rovnakú
hodnotu dielika.
Vzťah medzi triedou presnosti, veľkosťou dielika stupnice a počtom dielikov stupnice
pre hornú medzu váživosti je špecifikovaný v tabuľke č. 6.
Tabuľka č. 6
I------------------------I--------I--------------------I---------------------I
I Trieda presnosti pre I d (kg) I Najmenší počet I Najväčší počet I
I hmotnosť vozidla I I dielikov I dielikov I
I------------------------I--------I--------------------I---------------------I
I 0,2 I <= 5 I 500 I 5 000 I
I------------------------I--------I I I
I 0,5 I <= 10 I I I
I------------------------I--------I I I
I 1 I <= 20 I I I
I------------------------I--------I--------------------I---------------------I
I 2 I <= 50 I 50 I 1 000 I
I------------------------I--------I--------------------I---------------------IHodnoty dielikov indikačných a tlačiarenských zariadení sú vyjadrené v tvare 1 ×
10 na k, 2 × 10 na k alebo 5 × 10 na k, kde k je kladné alebo záporné celé číslo
alebo nula.
2.4 Dolná medza váživosti
Dolná medza váživosti nesmie byť menšia, ako
je zaťaženie vyjadrené v dielikoch stupnice špecifikované v tabuľke č. 7.
Tabuľka č. 7
I-------------------------------I--------------------------------------------I
I Trieda presnosti pre I Dolná medza váživosti v dielikoch stupnice I
I hmotnosť vozidla I I
I-------------------------------I--------------------------------------------I
I 0,2 0,5 1 I 50 I
I-------------------------------I--------------------------------------------I
I 2 I 10 I
I-------------------------------I--------------------------------------------I2.5
Zhoda medzi indikačným a tlačiarenským zariadením
Výsledky váženia indikované dvomi
zariadeniami s rovnakou hodnotou dielika musia byť pri rovnakom zaťažení zhodné.
2.6
Teplota
Váhy na váženie za pohybu musia vyhovovať metrologickým požiadavkám a technickým
požiadavkám pri teplotách od -10 stupňov C do +40 stupňov C. Teplotný rozsah môže
byť na osobitné účely iný, ale nie menší ako 30 stupňov C, a musí byť vyznačený na
váhach na váženie za pohybu.
2.7 Prevádzková rýchlosť
Váhy na váženie za pohybu musia
vyhovovať metrologickým požiadavkám a technickým požiadavkám pri rýchlostiach vozidla
v rozsahu prevádzkovej rýchlosti.
2.8 Meracie jednotky
Na vyjadrenie hmotnosti a zaťaženia
sa používajú jednotky hmotnosti kilogram (kg) alebo tona (t).
2.9 Ďalšie metrologické
požiadavky sú uvedené v technickej norme. 2)
3. Technické požiadavky
3.1 Vhodnosť na účely používania
Váhy na váženie
za pohybu musia byť skonštruované tak, aby boli vhodné pre vozidlá, miesto používania
a pracovné metódy, pre ktoré sú určené.
3.2 Zneužitie
Váhy na váženie za pohybu nesmú
mať vlastnosti, ktoré umožňujú ich podvodné používanie.
3.3 Náhodná porucha alebo
nesprávne nastavenie
Váhy na váženie za pohybu musia byť konštruované tak, že náhodné
poškodenie alebo nesprávne nastavenie riadiacich prvkov spôsobujúce poruchu správnej
činnosti sa nemôže vyskytnúť bez toho, aby ich výskyt nebol evidentný alebo signalizovaný.
3.4
Používanie v režime váh s neautomatickou činnosťou
Váhy na váženie za pohybu, ktoré
môžu pracovať v režime váh s neautomatickou činnosťou, okrem toho, že musia vyhovovať
požiadavkám technickej normy 3) pre váhy s neautomatickou činnosťou, musia byť vybavené
aj prostriedkami, ktoré umožňujú neautomatickú prevádzku, pri ktorej sa zablokuje
automatická činnosť váh na váženie za pohybu aj váženie za pohybu.
3.5 Automatická
prevádzka
Váhy na váženie za pohybu musia byť navrhnuté tak, aby zabezpečovali takú
úroveň spoľahlivosti, pri ktorej je zaručené, že si uchovajú svoju presnosť a spĺňajú
požiadavky najmenej po dobu jedného roka ich používania v bežných pracovných podmienkach.
Všetky nedostatky sa musia automaticky a zreteľne indikovať.
3.6 Kvalita indikácie
Odčítanie primárnych údajov musí byť spoľahlivé, ľahké a jednoznačné v bežných pracovných
podmienkach.
3.7 Tlačiareň
Tlač musí byť zreteľná a na daný účel stála. Vytlačené
číslice musia mať výšku najmenej 2 mm. Pri tlači je názov alebo symbol meracej jednotky
umiestnený na pravej strane hodnoty alebo na čele stĺpca hodnôt.
3.8 Ukladanie dát
Údaje o meraní sa môžu uložiť v pamäti váh na váženie za pohybu alebo v externej
pamäti na ďalšie použitie. Údaje musia byť náležite chránené proti ich úmyselnej
alebo neúmyselnej zmene v procese prenosu alebo ukladania a musia obsahovať všetky
informácie potrebné na rekonštrukciu predchádzajúceho merania.
3.9 Súčtové zariadenie
Váhy na váženie za pohybu musia byť vybavené súčtovým zariadením, ktoré pracuje
a)
automaticky; zariadenie začne pracovať po rozpoznaní vozidla, alebo
b) poloautomaticky; zariadenie začne automaticky pracovať po manuálnom príkaze.
3.10
Zariadenie na rozpoznanie vozidla
Váhy na váženie za pohybu, ktoré môžu pracovať
bez zásahu operátora, musia byť vybavené zariadením na rozpoznanie vozidla. Toto
zariadenie zistí prítomnosť vozidla vo vážiacom úseku a rozpozná, kedy je celé vozidlo
odvážené. Váhy na váženie za pohybu nesmú indikovať ani vytlačiť údaj o hmotnosti,
kým vážením neprešli všetky kolesá vozidla.
3.11 Zariadenia na usmernenie vozidla
Váhou na váženie za pohybu sa nesmú indikovať alebo vytlačiť údaje o hmotnosti vozidla,
zaťažení jednotlivej nápravy alebo zaťažení skupiny náprav, ak niektoré z kolies
neprešlo úplne cez nosič zaťaženia. Ak je pre danú váhu na váženie za pohybu určené
váženie len v jednom smere, musí sa pri prejazde vozidla nesprávnym smerom objaviť
chybové hlásenie alebo váhy na váženie za pohybu nesmú indikovať alebo vytlačiť hmotnosť
vozidla, zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav.
3.12 Prevádzková
rýchlosť
Váhou na váženie za pohybu sa nesmú indikovať ani vytlačiť údaje o hmotnosti
vozidla, zaťažení jednotlivej nápravy alebo zaťažení skupiny náprav, ak vozidlo prešlo
cez nosič zaťaženia rýchlosťou mimo rozsahu špecifikovaného pre prevádzkovú rýchlosť
bez toho, aby na túto skutočnosť zreteľne neupozornili hlásením, že výsledky nie
sú overené.
3.13 Softvér
Softvér používaný vo váhach na váženie za pohybu musí byť
inštalovaný tak, aby sa bez porušenia jeho zabezpečenia nedal nijako upravovať alebo
aby identifikačný kód automaticky signalizoval zmenu v softvéri.
3.14 Inštalácia
Váhy
na váženie za pohybu sa vyrábajú a inštalujú tak, aby nepriaznivý vplyv prostredia
na výsledok váženia bol čo najmenší. Ak by niektoré podmienky inštalácie mohli ovplyvniť
proces váženia, uvedú sa tieto v rozhodnutí o schválení typu. Inštalácia váh na váženie
za pohybu musí vyhovovať požiadavkám technickej normy. 1)
3.15 Ďalšie technické požiadavky
sú uvedené v technickej norme. 2)
4. Nápisy a označenia
4.1 Na váhach na váženie za pohybu sa uvádzajú údaje
podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2.
4.1.1 Údaje uvedené v plnom znení
a) meno alebo značka
výrobcu,
b) meno alebo značka dovozcu, ak ide o váhy na váženie za pohybu z dovozu,
c) označenie typu váh na váženie za pohybu,
d) výrobné číslo váh na váženie za pohybu na každom nosiči zaťaženia, ak majú váhy
na váženie za pohybu viac nosičov zaťaženia,
e) upozornenie "Nepoužívať na váženie kvapalných produktov", ak typ váh na váženie
za pohybu nie je schválený na váženie kvapalných produktov,
f) najväčšia prejazdová rýchlosť vozidla pri vážení v km/h,
g) smer váženia, ak typ váh na váženie za pohybu nie je schválený na váženie v obidvoch
smeroch,
h) dĺžka najdlhšieho váženého vozidla,
i) hodnota dielika pre stacionárne zaťaženie, ak typ váh na váženie za pohybu je
schválený aj na stacionárne váženie,
j) napájacie napätie vo V,
k) frekvencia zdroja elektrického prúdu v Hz,
l) teplotný rozsah v stupňoch C, ak je iný ako -10 stupňov C až +40 stupňov C,
m) identifikácia softvéru (ak sa vyžaduje).
4.1.2 Údaje uvedené v kódoch
a) trieda presnosti 0,2; 0,5; 1 alebo 2,
b) trieda presnosti pre zaťaženie jednotlivej nápravy A, B, C alebo D, ak typ váh
na váženie za pohybu je schválený aj na meranie zaťaženia jednotlivej nápravy,
c) trieda presnosti pre zaťaženie skupiny náprav A, B, C alebo D, ak typ váh na váženie
za pohybu je schválený aj na meranie zaťaženia skupiny náprav,
d) horná medza váživosti Max = kg alebo t,
e) dolná medza váživosti Min = kg alebo t,
f) hodnota dielika d = kg alebo t,
g) najväčšia prevádzková rýchlosť vmax = km/h,
h) najmenšia prevádzková rýchlosť vmin = km/h,
i) najväčší počet náprav vozidla Amax = , ak typ váh na váženie za pohybu je schválený
aj na meranie zaťaženia jednotlivej nápravy alebo skupiny náprav,
j) značka schváleného typu.
4.2 Doplnkové nápisy
V závislosti od konkrétneho účelu
použitia váh na váženie za pohybu môže metrologický orgán vydávajúci certifikát o
schválení typu váh na váženie za pohybu vyžadovať v rámci schvaľovania typu jeden
alebo viac doplnkových nápisov.
4.3 Vyhotovenie
Nápisy a značky musia byť zreteľné,
dobre čitateľné v bežných pracovných podmienkach a neodstrániteľné. Umiestňujú sa
na dobre viditeľnom mieste váh na váženie za pohybu, na štítku upevnenom v blízkosti
indikačného zariadenia alebo na samotnom indikačnom zariadení.
4.4 Overovacie značky
4.4.1 Umiestnenie
Na váhach na váženie za pohybu musí byť vyhradené miesto na umiestnenie
overovacej značky, ktoré musí
a) byť také, aby časť váh na váženie za pohybu, na ktorej sa overovacia značka nachádza,
nebolo možné odstrániť bez poškodenia overovacej značky,
b) umožňovať jednoduché umiestnenie overovacej značky bez toho, aby sa tým zmenili
ich metrologické vlastnosti,
c) byť také, aby overovacia značka bola viditeľná v bežných pracovných podmienkach.
4.4.2 Pripevnenie
Ak sa značka vytvorí razením, nosič overovacej značky môže tvoriť
platnička z olova alebo iného rovnocenného materiálu, ktorá je zapustená v doske
umiestnenej na váhach na váženie za pohybu alebo vo vyvŕtanej dutine. Ak je značka
na samolepiacej nálepke, na váhach na váženie za pohybu musí byť vyhradené vhodné
miesto na umiestnenie tejto nálepky.
5. Požiadavky na elektronické váhy na váženie za pohybu
Elektronické váhy
na váženie za pohybu musia okrem ostatných požiadaviek spĺňať aj požiadavky podľa
bodov 5.1 až 5.6.
5.1 Pracovné podmienky
Elektronické váhy na váženie za pohybu musia byť navrhnuté
a vyrobené tak, aby v bežných pracovných podmienkach neprekročili najväčšie dovolené
chyby.
5.2 Rušivé vplyvy
Konštrukcia a vyhotovenie elektronických váh na váženie za
pohybu pri vystavení rušivým vplyvom
a) nesmie vykazovať závažné poruchy alebo
b) musí závažné poruchy rozpoznávať a reagovať na ne.
Poruchy, ktoré sú menšie alebo sa rovnajú hodnote 1 d, sú dovolené bez ohľadu na
hodnotu chyby údaja.
5.3 Uplatnenie
Požiadavky bodu 5.2 sa uplatňujú samostatne na
a) každý jednotlivý prípad závažnej poruchy alebo
b) každú časť elektronických váh na váženie za pohybu.
5.4 Reakcia na závažnú poruchu
Po rozpoznaní závažnej poruchy
a) musí dôjsť k automatickému prerušeniu procesu váženia,
b) musí dôjsť k automatickej vizuálnej signalizácii alebo
c) musí dôjsť k automatickej zvukovej signalizácii.
Signalizácia podľa písmen b) a c) musí trvať dovtedy, kým sa porucha neodstráni alebo
nezasiahne operátor.
5.5 Rozhranie
Váhy na váženie za pohybu môžu byť vybavené komunikačným
rozhraním umožňujúcim prepojenie váh na váženie za pohybu s externým zariadením a
používateľským rozhraním umožňujúcim výmenu informácií medzi operátorom a váhami
na váženie za pohybu. Rozhranie nesmie mať vplyv na správnu činnosť váh na váženie
za pohybu a nesmie ovplyvňovať ich metrologické funkcie.
5.6 Zabezpečenie rozhraní
Komunikačné a používateľské rozhrania nesmú umožniť nedovolené ovplyvňovanie softvéru,
metrologických funkcií váh na váženie za pohybu a meraných údajov spôsobené pripojenými
zariadeniami alebo rušením pôsobiacim na rozhranie.
5.7 Ďalšie požiadavky na elektronické
váhy na váženie za pohybu sú uvedené v technickej norme. 2)
6. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
6.1 Dokumentácia
Žiadosť
o schválenie typu musí obsahovať dokumentáciu s údajmi
a) metrologické charakteristiky
váh na váženie za pohybu,
b) súhrn špecifikácií váh na váženie za pohybu,
c) opis funkcie komponentov a zariadení váh na váženie za pohybu,
d) nákresy, schémy alebo všeobecné softvérové informácie objasňujúce konštrukciu
a činnosť váh na váženie za pohybu,
e) dokumenty preukazujúce, že konštrukcia a vyhotovenie váh na váženie za pohybu
zodpovedajú technickým požiadavkám, metrologickým požiadavkám a technickej norme.
2)
6.2 Všeobecne
Skúška na účely schvaľovania typu sa vykoná aspoň na jednej váhe
na váženie za pohybu predstavujúcej konkrétny typ. Váha na váženie za pohybu musí
byť kompletne inštalovaná na typickom mieste používania.
6.3 Skúšky
Skontroluje sa
predložená dokumentácia a vykonajú sa skúšky na preverenie, či váhy na váženie za
pohybu zodpovedajú
a) technickým požiadavkám,
b) metrologickým požiadavkám,
c) ak ide o elektronické váhy na váženie za pohybu, aj požiadavkám na elektronické
váhy na váženie za pohybu.
6.4 Poskytnutie prostriedkov na vykonanie skúšky
Vykonávateľ
skúšky typu môže na účely skúšok vyžadovať od žiadateľa o schválenie typu náležité
množstvo materiálu, kontrolné váhy, referenčné vozidlá a kvalifikovaný personál.
6.5
Miesto skúšky
Váhy na váženie za pohybu predložené na schválenie typu sa môžu skúšať
na týchto miestach:
a) na mieste, na ktorom sa vykonávateľ skúšky typu a žiadateľ
o schválenie typu dohodnú, alebo
b) v laboratóriu, ktoré vykonávateľ skúšky typu považuje za vhodné.
6.6 Ďalšie špecifikácie
metód technických skúšok pri schvaľovaní typu sú uvedené v technickej norme. 2)
7. Metódy skúšok pri prvotnom overení a následnom overení
7.1 Skúšky
Vykonávateľ
overenia preverí zhodu váh na váženie za pohybu so schváleným typom a preskúša, či
váhy na váženie za pohybu vyhovujú technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám.
Váhy na váženie za pohybu musia vyhovovať technickým požiadavkám a metrologickým
požiadavkám pre všetky vozidlá a všetky produkty na vozidlách, na ktorých váženie
sa váhy na váženie za pohybu v bežných pracovných podmienkach používajú. Skúšky vykoná
príslušný metrologický orgán na mieste pri normálnej inštalácii váh na váženie za
pohybu. Váhy na váženie za pohybu musia byť inštalované tak, aby spôsob automatického
váženia bol pri skúške rovnaký, aký sa používa pri vážení na obchodné účely. Vykonávateľ
overenia v odôvodnenom prípade a v záujme toho, aby sa predišlo duplicite skúšok,
ktoré už boli predtým vykonané pri skúške typu, môže použiť tieto výsledky pri prvotnom
overení podľa § 15 zákona.
7.2 Poskytnutie prostriedkov na vykonanie skúšky
Vykonávateľ
overenia môže na účely skúšok vyžadovať od žiadateľa o overenie primerané množstvo
materiálu, kontrolné váhy, referenčné vozidlá a kvalifikovaný personál.
7.3 Miesto
skúšky
Skúšky pri overení sa vykonávajú kompletne na mieste inštalácie váh na váženie
za pohybu a počas skúšky musia váhy na váženie za pohybu obsahovať všetky používané
súčasti.
7.4 Počet skúšok za pohybu
7.4.1 Počet skúšok za pohybu pri prvotnom overení
a pri prvotnom overení po oprave
Pri skúšaní každej váhy na váženie za pohybu je
potrebných najmenej 48 prejazdov referenčných vozidiel. Každé dvojnápravové kompaktné
referenčné vozidlo a jedno alebo viac iných referenčných vozidiel vykoná najmenej
6 prejazdov pri dvoch rôznych rýchlostiach, naložené aj prázdne.
7.4.2 Počet skúšok za pohybu pri následnom overení
Pri skúšaní váh na váženie za
pohybu je potrebných najmenej 40 prejazdov referenčných vozidiel. Každé dvojnápravové
kompaktné referenčné vozidlo a jedno alebo viac iných referenčných vozidiel vykoná
najmenej 5 prejazdov pri dvoch rôznych rýchlostiach, naložené aj prázdne.
7.5 Ďalšie
špecifikácie metód skúšok pri prvotnom a následnom overení a pri kontrole v prevádzke
sú uvedené v technickej norme. 2)
8. Kontrola v prevádzke
8.1 Kontrola v prevádzke sa vykonáva ako pri následnom
overení, pričom sa použijú hranice chýb pre kontrolu v prevádzke.
8.2 Kontrola v prevádzke
sa môže vykonať až po overení váh na váženie za pohybu.
PRÍL.31
Cestné rýchlomery
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na cestné rýchlomery, ktoré sú používané na meranie
rýchlosti cestných motorových vozidiel pri kontrole dodržiavania pravidiel cestnej
premávky ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Táto príloha sa vzťahuje na
a) cestné radarové rýchlomery, ktoré merajú
rýchlosť meraného cestného motorového vozidla na základe Dopplerovho javu,
b) cestné laserové rýchlomery, ktoré merajú rýchlosť meraného cestného motorového
vozidla na základe merania zmeny vzdialenosti medzi meraným objektom a meradlom v
čase,
c) cestné úsekové meradlá rýchlosti, ktoré merajú priemernú úsekovú rýchlosť cestného
motorového vozidla na základe merania času prejazdu meracím úsekom známej dĺžky,
d) cestné meradlá priemernej rýchlosti, ktoré merajú priemernú úsekovú rýchlosť cestného
motorového vozidla na základe merania rýchlosti meracieho vozidla, ktorá je pri dodržaní
definovaných podmienok priradená meranému vozidlu.
3. Cestné rýchlomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení cestných
rýchlomerov sú uvedené v druhej časti.
4. Cestné rýchlomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou
schváleného typu podľa § 14 ods. 2 zákona.
5. Cestné rýchlomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
6. Cestné rýchlomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení cestných rýchlomerov
1. Termíny a definície
1.1 Termíny a definície vzťahujúce sa na cestné rýchlomery
1.1.1 Cestný rýchlomer (ďalej len "rýchlomer") je meradlo určené na meranie rýchlosti
cestných motorových vozidiel (ďalej len "vozidlo") umiestnené mimo vozidla, ktorého
rýchlosť sa meria.
1.1.2 Rýchlosť vozidla je fyzikálna veličina, ktorá je definovaná ako podiel dĺžky
dráhy prejdenej meraným vozidlom a zodpovedajúceho časového intervalu pri dodržaní
podmienky, že pohyb vozidla je rovnomerný po celej dráhe. Jednotkou rýchlosti je
km/h.
1.1.3 Priemerná úseková rýchlosť vozidla (ďalej len "úseková rýchlosť") je rýchlosť,
ktorá je definovaná ako podiel dĺžky meracieho úseku a času prejazdu meraného vozidla
meracím úsekom.
1.1.4 Snímač rýchlomera je časť rýchlomera, ktorá generuje signály charakterizujúce
pohyb meraného alebo meracieho vozidla.
1.1.5 Ovládacia jednotka je časť rýchlomera, ktorá slúži na ovládanie rýchlomera
a na zadávanie vstupných hodnôt.
1.1.6 Výpočtová jednotka je časť rýchlomera, ktorá spracúva signály zo snímača alebo
snímačov a na základe nich vypočítava rýchlosť meraného vozidla a zabezpečuje správnosť
nameraných údajov.
1.1.7 Vyhodnocovacia jednotka je časť rýchlomera, ktorá je určená na vyhodnocovanie
priestupkov a na tvorbu priestupkových dokumentov.
1.1.8 Zobrazovacia jednotka je časť rýchlomera, ktorá zobrazuje namerané hodnoty
rýchlosti a ďalšie údaje.
1.1.9 Obrazová dokumentačná jednotka je časť rýchlomera, ktorá slúži na zaznamenanie
dopravnej situácie pomocou obrazových dokumentov a na ich uchovávanie spolu s nameranými
údajmi.
1.1.10 Miesto merania je určené akčným rádiusom snímača alebo snímačov rýchlomera.
1.1.11 Dopravná situácia je súbor objektov, zložený z meraného vozidla a okolitých
objektov, ktoré by mohli mať vplyv na namerané údaje.
1.1.12 Prenosný rýchlomer je rýchlomer, ktorý je možné prenášať z jedného stanoviska
na iné, ale pri meraní musí byť umiestnený podľa pokynov výrobcu.
1.1.13 Stacionárny rýchlomer je rýchlomer určený na pevnú inštaláciu na definovanom
stacionárnom stanovišti.
1.1.14 Mobilný rýchlomer je rýchlomer, ktorý je schopný merať rýchlosť vozidiel z
pohybujúceho sa meracieho vozidla.
1.1.15 Konštanta rýchlomera je parameter vyjadrujúci vzťah medzi počtom impulzov
zo snímača rýchlosti meracieho vozidla a prejdenou dráhou dĺžky 1 km.
1.2 Termíny
a definície vzťahujúce sa na cestné radarové rýchlomery
1.2.1 Rozdielová Dopplerova
frekvencia fd je frekvencia vyjadrená ako rozdiel základnej frekvencie a frekvencie
signálu, ktorý snímač rýchlomera prijme po odraze od meraného objektu. Táto frekvencia
je úmerná rýchlosti pohybujúceho sa objektu na základe vzťahu:
fd . c
v = -------------------
2 . f0 . cos alfa
kde v je rýchlosť meraného vozidla v m/s,
fd je rozdielová Dopplerova frekvencia v Hz,
f0 je základná frekvencia v Hz,
alfa je základný merací uhol v stupňoch,
c je rýchlosť šírenia vlnenia v m/s.1.2.2 Základný merací uhol alfa je uhol vymedzený osou maxima vyžarovacej charakteristiky
snímača rýchlomera a osou jazdnej dráhy meraného vozidla.
1.2.3 Základná frekvencia f0 je frekvencia signálu vysielaného snímačom rýchlomera,
ktorá sa používa na meranie rýchlosti.
1.3 Termíny a definície vzťahujúce sa na cestné
laserové rýchlomery
1.3.1 Vlnová dĺžka lasera lambda je vlnová dĺžka monochromatického
svetelného lúča žiarenia generovaného cestným laserovým rýchlomerom.
1.3.2 Priestorový uhol vyžarovania laserového zväzku je rozbiehavosť vyžarovaného
svetelného lúča lasera - vrcholový uhol svetelného kužeľa meraný v horizontálnej
aj vo vertikálnej rovine.
1.3.3 Výkon lasera je energia lúča vyžiareného laserom.
2. Technické požiadavky
2.1 Všeobecné technické požiadavky
2.1.1 Rýchlomer
musí pri správnom používaní v súlade s technickou dokumentáciou zaručovať jednoznačné
priradenie nameranej hodnoty rýchlosti meranému vozidlu.
2.1.2 Rozsah pracovných teplôt okolia rýchlomera musí byť najmenej (-10 až +40) stupňov
C. Rýchlomer musí zachovávať svoje metrologické parametre v celom rozsahu pracovných
teplôt okolia.
2.1.3 Rozsah skladovacích teplôt rýchlomera musí byť najmenej (-25 až +70) stupňov
C. Skladovanie rýchlomera v danom rozsahu teplôt nesmie mať vplyv na metrologické
parametre rýchlomera.
2.1.4 Rýchlomer musí byť vybavený zariadením, ktoré mimo pracovný rozsah napájacieho
napätia a rozsah pracovných teplôt okolia neumožní meranie alebo ho označí ako nesprávne.
2.1.5 Rýchlomer musí byť vybavený zariadením, ktoré indikuje, že nameraná hodnota
rýchlosti vozidla je mimo definovaný merací rozsah rýchlosti.
2.1.6 Záznam o meraní sa vyhotovuje vo forme obrazového dokumentu. Správne zosúladenie
optickej osi záznamového zariadenia a meracej osi snímača rýchlomera musí byť zabezpečené
mechanicky alebo musí byť kontrolovateľné iným vhodným spôsobom popísaným v sprievodnej
dokumentácii podľa bodu 2.1.14.
2.1.7 Záznam o meraní musí obsahovať
a) informáciu o miestnom čase a dátume,
b) informáciu o mieste merania,
c) jednoznačné identifikačné prvky meraného vozidla (napr. evidenčné číslo vozidla),
d) nameranú hodnotu rýchlosti meraného vozidla a jednotku rýchlosti,
e) jednoznačnú identifikáciu použitého rýchlomera,
f) identifikáciu softvéru rýchlomera,
g) nastavené limity rýchlosti,
h) informácie, ktoré sú podľa technickej dokumentácie výrobcu rýchlomera potrebné
na jednoznačné priradenie nameranej hodnoty rýchlosti meranému vozidlu,
i) informáciu o smere jazdy meraného vozidla, ak rýchlomer umožňuje meranie rýchlosti
vozidla v obidvoch smeroch jazdy vozidla,
j) rýchlosť meracieho vozidla a jednotku rýchlosti, ak ide o mobilný rýchlomer, informácie
o čase začiatku a čase konca merania rýchlosti, ak je záznam vo forme videosekvencie
a tieto informácie sú potrebné na jednoznačné priradenie nameranej hodnoty rýchlosti
meranému vozidlu.
2.1.8 Rýchlomer musí byť skonštruovaný tak, aby bez porušenia overovacích značiek
alebo zabezpečovacích značiek nebolo možné zmeniť jeho základné metrologické parametre,
softvér rýchlomera a nastavenie konštanty rýchlomera.
2.1.9 Rýchlomer nesmie pri používaní vyžarovať elektromagnetickú energiu, ktorou
by mohla byť rušená činnosť iných technických zariadení podľa požiadaviek elektromagnetickej
kompatibility. 1)
2.1.10 Softvér rýchlomera podliehajúci metrologickej kontrole musí byť identifikovateľný.
Rýchlomer musí jednoduchým spôsobom umožňovať identifikáciu softvéru.
2.1.11 Softvér, záznam o meraní a údaje podliehajúce metrologickej kontrole uložené
v pamäti meradla alebo prenášané z pamäti meradla musia byť adekvátne chránené proti
náhodnému alebo úmyselnému zneužitiu.
2.1.12 Pri používaní mobilného rýchlomera musí byť zachovaný rozmer pneumatík poháňajúcich
meracie vozidlo (hnacia náprava), ktorý bol určujúci pri nastavení konštanty rýchlomera.
2.1.13 Súčasťou každého rýchlomera je predpísaná sprievodná dokumentácia. Predpísaná
sprievodná dokumentácia obsahuje
a) fyzikálny princíp činnosti rýchlomera,
b) blokové zapojenie rýchlomera s vysvetlením činnosti jednotlivých blokov,
c) technickú špecifikáciu rýchlomera,
d) podmienky a spôsoby inštalácie a používania rýchlomera,
e) informácie o základných zdrojoch chýb alebo neistôt merania, kvantifikáciu pre
jednotlivé spôsoby používania,
f) návod na obsluhu,
g) záznamy o servisných úkonoch na rýchlomere.
2.1.14 Na každej časti rýchlomera musia byť nezmazateľným spôsobom uvedené tieto
údaje:
a) značka alebo meno výrobcu,
b) označenie typu,
c) výrobné číslo,
d) značka schváleného typu.
2.2 Dodatočné technické požiadavky vzťahujúce sa na cestné
radarové rýchlomery
2.2.1 Cestný radarový rýchlomer musí zodpovedať bezpečnostným
a zdravotným požiadavkám podľa osobitného predpisu 2) týkajúceho sa mikrovlnného
vysielania.
2.2.2 Snímač cestného radarového rýchlomera musí byť konštruovaný tak, aby nebolo
možné meranie rýchlosti v takej oblasti vyžarovacej charakteristiky antény, v ktorej
môže dôjsť k chybám merania rýchlosti väčším než +- 2%.
2.2.3 Cestný radarový rýchlomer musí byť navrhnutý tak, aby za normálnej prevádzky
len výnimočne dochádzalo k meraniu rýchlosti vo vzdialenosti, ktorá presahuje dva
jazdné pruhy. Ak v osobitých prípadoch je potrebné použiť väčší dosah merania, údaj
o nastavenej citlivosti musí byť zobrazený v zázname o priestupku.
2.2.4 Odchýlka nastavenia základného meracieho uhla nesmie spôsobiť chybu merania
rýchlosti väčšiu ako +- 0,5%. Nastavenie základného meracieho uhla je dané upevnením
snímača rýchlomera na konštrukcii rýchlomera alebo na vozidle.
2.3 Dodatočné technické
požiadavky vzťahujúce sa na cestné laserové rýchlomery
2.3.1 Priestorový uhol vyžarovania
laserového zväzku je uvedený v technickej dokumentácii výrobcu a nesmie byť väčší
ako 10 mrad meraný ako rovinný uhol pre horizontálnu a vertikálnu rovinu na úrovni
50% poklesu vyžarovaného výkonu.
2.3.2 Výkon snímača cestného laserového rýchlomera musí vyhovovať požiadavkám bezpečnosti
a ochrany zdravia pre triedu 1 pri jeho používaní. 3)
2.3.3 Pre cestný laserový rýchlomer musia byť v technickej dokumentácii alebo softvéri
rýchlomera uvedené najmenšia meracia vzdialenosť a najväčší bočný odstup rýchlomera,
aby nebola prekročená najväčšia dovolená chyba.
2.4 Dodatočné technické požiadavky
vzťahujúce sa na cestné úsekové meradlá rýchlosti
2.4.1 Začiatok a koniec meraného
úseku a prislúchajúce časové údaje prejazdu meraného vozidla musia byť jednoznačne
vyznačené na zázname o priestupku.
2.5 Dodatočné technické požiadavky vzťahujúce sa
na cestné meradlá priemernej rýchlosti
2.5.1 Dokumentácia cestného meradla priemernej
rýchlosti musí jednoznačne popisovať podmienky priradenia rýchlosti meracieho vozidla
meranému vozidlu.
2.5.2 Počas merania nesmie byť možné meniť parametre kamerového systému, ktoré by
mohli ovplyvniť výsledok merania.
3. Metrologické požiadavky
3.1 Merací rozsah a chyba rýchlomera
3.1.1 Merací
rozsah rýchlomera musí byť najmenej (30 až 200) km/h.
3.1.2 Absolútna chyba rýchlomera sa určuje podľa vzťahu:
deltav = vx - ve (km/h)
kde vx je hodnota rýchlosti, ktorú indikuje rýchlomer,
ve je hodnota rýchlosti určená etalónovým zariadením.3.1.3 Relatívna chyba rýchlomera sa určuje podľa vzťahu:
deltav
deltav = -------- . 100 (%).
ve3.2 Najväčšia dovolená chyba
a) je +- 3 km/h pri meraní rýchlosti
do 100 km/h,
b) je +- 3% z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/h.
4. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
4.1 Technické skúšky rýchlomera pozostávajú
a) z vonkajšej obhliadky rýchlomera a
príslušenstva,
b) zo skúšok rýchlomera v laboratóriu,
c) zo skúšok rýchlomera v teréne,
d) zo skúšok odolnosti rýchlomera voči rušeniam a ovplyvňujúcim veličinám.
4.2 Referenčné
podmienky pri skúškach
4.2.1 Pri skúškach v laboratóriu musí byť teplota okolia 23
stupňov C +- 5 stupňov C a relatívna vlhkosť vzduchu do 75%.
4.2.2 Napájacie napätie rýchlomera musí byť v rozsahu stanovenom výrobcom.
4.2.3 Ostatné ovplyvňujúce veličiny pri skúške musia mať menovité hodnoty a musia
byť v tolerancii podľa schválených technických podmienok, ktoré deklaruje výrobca
rýchlomera.
4.3 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
4.3.1 Vonkajšia obhliadka rýchlomera
Pri vonkajšej obhliadke rýchlomera sa kontroluje
a) úplnosť predpísanej sprievodnej dokumentácie,
b) zhoda predloženého rýchlomera s predpísanou sprievodnou dokumentáciou,
c) stav jednotlivých funkčných celkov z hľadiska prevádzky rýchlomera,
d) identifikácia a zabezpečenie softvéru rýchlomera.
4.3.2 Skúšky cestných radarových rýchlomerov v laboratóriu
4.3.2.1 Meranie základnej
frekvencie f0 snímača cestného radarového rýchlomera
Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla frekvencie po ustálení teploty rýchlomera
pripojeného na napájacie napätie. Meranie sa vykonáva v súlade s odporúčaniami výrobcu.
Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak rozdiel medzi nameranou a menovitou
základnou frekvenciou nespôsobí chybu merania rýchlosti väčšiu ako +- 0,1%.
4.3.2.2 Meranie vyžarovacej charakteristiky snímača cestného radarového rýchlomera
Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla vyžiareného výkonu a točne pre horizontálnu
rovinu. Meria sa šírka hlavného laloka, ktorá charakterizuje uhol vymedzujúci časť
vyžarovacej charakteristiky, v ktorej je nameraný vyžiarený výkon najviac o polovicu
(3 dB) menší ako maximum vyžarovacej charakteristiky. Ďalej sa meria úroveň postranných
lalokov.
Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak šírka hlavného laloka je v súlade
s technickou špecifikáciou rýchlomera a postranné laloky vyžarovacej charakteristiky
sú najmenej o 15 dB menšie ako maximum vyžarovacej charakteristiky.
4.3.2.3 Meranie vyžarovaného výkonu snímača cestného radarového rýchlomera
Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla vyžiareného výkonu v smere maxima vyžarovacej
charakteristiky.
Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak vyžarovaný výkon je v súlade s technickou
špecifikáciou rýchlomera.
4.3.2.4 Skúška presnosti nízkofrekvenčnej časti cestného radarového rýchlomera
Skúška sa vykonáva pomocou vhodného nízkofrekvenčného simulátora, ktorý simuluje
signály s frekvenciou Dopplerovej rozdielovej frekvencie a s parametrami v súlade
s technickou dokumentáciou výrobcu.
Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom
rozsahu rýchlomera. Simulujú sa hodnoty pre príjazd aj odjazd meraného vozidla. Ak
ide o mobilný rýchlomer, najmenej v troch bodoch sa simuluje aj rýchlosť meracieho
vozidla pomocou vhodného simulátora, ktorý simuluje signály zo snímača vlastnej rýchlosti
meracieho vozidla.
Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu
dovolenú chybu.
4.3.2.5 Skúška základného meracieho uhla alfa snímača rýchlomera
Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla vyžiareného výkonu a točne pre horizontálnu
rovinu.
Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak rozdiel medzi nameraným základným
meracím uhlom a menovitým základným meracím uhlom nespôsobí chybu merania rýchlosti
väčšiu ako +- 0,5%.
4.3.2.6 Skúška presnosti cestného radarového rýchlomera
Skúška sa vykonáva pomocou vhodného simulátora rýchlosti, ktorý simuluje rýchlosť
vozidla tak, že prijme signál cestného radarového rýchlomera, upraví jeho frekvenciu
o Dopplerovu rozdielovú frekvenciu a vyšle upravený signál späť tak, aby ho bol rýchlomer
schopný prijať.
Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom
rozsahu rýchlomera. Simulujú sa hodnoty pre príjazd aj odjazd meraného vozidla.
Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú
neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.3 Skúšky cestných laserových rýchlomerov v laboratóriu
4.3.3.1 Skúška nastavenia
zameriavacieho zariadenia rýchlomera
Skúška sa vykonáva pomocou skúšobného obrazca vo vzdialenosti podľa odporúčania výrobcu.
Kontroluje sa nastavenie podľa tolerančného poľa udávaného výrobcom. Ak výrobca nepredpisuje
skúšobný obrazec a vzdialenosť, vykoná sa kontrolné meranie podľa štandardného skúšobného
obrazca pre laserové meradlá rýchlosti pre vzdialenosť 50 m alebo 100 m.
Cestný laserový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak zosúladenie optickej osi záznamového
zariadenia rýchlomera a meracej osi je v súlade s odporúčaniami výrobcu.
4.3.3.2 Skúška presnosti cestného laserového rýchlomera
Skúška sa vykonáva pomocou vhodného simulátora rýchlosti.
Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom
rozsahu rýchlomera. Simulujú sa hodnoty pre príjazd aj odjazd meraného vozidla.
Cestný laserový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú
neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.4 Skúšky cestných úsekových meradiel rýchlosti v laboratóriu
4.3.4.1 Skúška merania
času
Skúška sa vykonáva pomocou vhodného meradla času, ktoré je automaticky spúšťané pri
vjazde skúšobného vozidla alebo objektu do meracej dráhy a automaticky vypínané pri
jeho výjazde.
Cestné úsekové meradlo rýchlosti pri skúške vyhovie, ak chyba merania času je menšia
ako +- 0,2%.
4.3.4.2 Skúška dĺžky meracieho úseku
Skúška sa vykonáva pomocou vhodného meradla dĺžky.
Cestné úsekové meradlo rýchlosti pri skúške vyhovie, ak rozdiel medzi nameranou a
menovitou dĺžkou meracieho úseku je menší ako +-1%.
4.3.5 Skúšky cestných meradiel priemernej rýchlosti v laboratóriu
4.3.5.1 Skúška
presnosti cestného meradla priemernej rýchlosti simulátorom rýchlosti
Meranie sa vykonáva pomocou vhodného simulátora rýchlosti, ktorý simuluje signály
zo snímača vlastnej rýchlosti meracieho vozidla.
Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom
rozsahu rýchlomera.
Cestné meradlo priemernej rýchlosti pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená
o rozšírenú neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.6 Skúšky rýchlomerov v teréne
4.3.6.1 Terénna skúška presnosti rýchlomera
Skúška sa vykonáva pomocou skúšobného vozidla, ktorého rýchlosť je meraná vhodným
etalónovým zariadením do rýchlosti 130 km/h, najmenej v troch bodoch pre príjazd
a odjazd. V rozsahu rýchlosti nad 130 km/h sa skúška vykonáva vhodným simulátorom
rýchlosti najmenej v troch bodoch pre príjazd a odjazd. Ak ide o mobilný rýchlomer,
meria sa najmenej v jednom bode za jazdy meracieho vozidla idúceho najmenej rýchlosťou
50 km/h.
Ak ide o cestný radarový rýchlomer, je možné vykonať skúšku v celom meracom rozsahu
rýchlomera terénnym simulátorom rýchlosti, ktorý simuluje reálne nahrávky odrazov
signálu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú neistotu merania
nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.6.2 Skúška nastavenia konštanty rýchlomera
Skúška sa vykonáva len pri mobilných rýchlomeroch pomocou vhodného meradla dĺžky
prejdenej dráhy.
Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba nastavenia konštanty nespôsobí chybu
merania dĺžky prejdenej dráhy väčšiu ako +- 1%.
4.3.7 Skúšky odolnosti proti rušeniam a ovplyvňujúcim veličinám
4.3.7.1 Skúška presnosti
Skúška sa vykonáva pre jednu ľubovoľnú hodnotu rýchlosti v meracom rozsahu skúšaného
rýchlomera vhodným simulátorom, ktorý je umiestnený alebo zapojený tak, aby bol vplyv
rušenia alebo ovplyvňujúcej veličiny na parametre simulátora minimalizovaný. Ak túto
podmienku nie je možné splniť, musí byť etalón v dostatočnej miere odolný proti danej
ovplyvňujúcej veličine alebo rušeniu.
4.3.7.2 Skúška odolnosti proti medzným skladovacím teplotám
Rýchlomer musí mimo používania bez poškodenia a zmeny metrologických parametrov odolávať
pôsobeniu teplôt okolia v celom rozsahu skladovacích teplôt definovaných výrobcom.
Skúška sa vykonáva suchým teplom podľa technickej normy 4) pri hornej medzi rozsahu
skladovacích teplôt počas 2 h. Následne sa vykonáva skúška chladom podľa technickej
normy 5) pri dolnej medzi rozsahu skladovacích teplôt počas 2 h. Dĺžka trvania skúšky
sa počíta od ustálenia teploty. Skúša sa na vypnutom zariadení. Skúška presnosti
sa vykonáva po vystavení ovplyvňujúcej veličine.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera
nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie
skúšaných častí.
4.3.7.3 Skúška chladom
Rýchlomer musí spoľahlivo pracovať na dolnej medzi rozsahu pracovných teplôt okolia
definovaných výrobcom.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 5)
Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška sa vykonáva pri dolnej medzi pracovných teplôt
okolia počas 2 h. Čas skúšky sa počíta od ustálenia teploty. Skúška presnosti sa
vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.
Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba
rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.4 Skúška suchým teplom
Rýchlomer musí spoľahlivo pracovať na hornej medzi rozsahu pracovných teplôt okolia
definovaných výrobcom.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 4)
Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška sa vykonáva pri hornej medzi pracovných teplôt
okolia počas 2 h. Čas skúšky sa počíta od ustálenia teploty. Skúška presnosti sa
vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.
Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba
rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.5 Skúška cyklickým vlhkým teplom
Rýchlomer musí spoľahlivo pracovať v prostredí s cyklickými zmenami teploty s možnosťou
kondenzácie vodných pár.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 6)
Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška sa vykonáva cyklickým vlhkým teplom, v dvoch
24 h cykloch s hornou teplotou 55 stupňov C. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení
rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných
častí.
4.3.7.6 Skúška odolnosti proti vode
Časti rýchlomera, ktoré počas prevádzky v súlade s návodom na obsluhu môžu byť vystavené
pôsobeniu striekajúcej vody, musia byť odolné proti striekajúcej vode.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 7)
Skúša sa na vypnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných
častí.
4.3.7.7 Skúška odolnosti proti prachu
Časti rýchlomera, ktoré počas prevádzky v súlade s návodom na obsluhu môžu byť vystavené
nadmernému pôsobeniu prachu, musia byť odolné proti prachu.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 8)
Skúša sa na vypnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných
častí.
4.3.7.8 Skúška odolnosti proti náhodným vibráciám
Cestný rýchlomer musí byť odolný proti náhodným vibráciám.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 9)
Skúša sa na zapnutom zariadení. Rozsah frekvencie vibrácií je (10 až 150) Hz, celková
úroveň efektívnej hodnoty zrýchlenia: 7 m/s2, úroveň spektrálnej hustoty zrýchlenia
(10 až 20) Hz: 1 m2/s3, úroveň spektrálnej hustoty zrýchlenia (20 až 150) Hz: -3
dB/oktávu. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.
Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba
rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.9 Skúška odolnosti proti mechanickým nárazom
Časti rýchlomera, ktoré počas prevádzky v súlade s návodom na obsluhu nie sú pevne
uchytené, musia byť odolné proti mechanickým nárazom.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 10)
Skúšobná úroveň je 50 mm. Skúška sa vykonáva na vypnutom zariadení. Skúška presnosti
sa vykonáva po vystavení rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných
častí.
4.3.7.10 Skúška odolnosti proti statickým odchýlkam napájacieho napätia
Rýchlomer musí byť odolný proti statickým odchýlkam v napájacom napätí a vo frekvencii
v plnom rozsahu napájacieho napätia a frekvencie definovanom výrobcom.
Skúšobné úrovne sú stanovené hranicami napájacích napätí alebo frekvencií napájacieho
napätia stanovených výrobcom. Skúša sa na hornej aj dolnej medzi napájacieho napätia
a frekvencie. Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas
vystavenia ovplyvňujúcej veličine.
Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba
rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.11 Skúška krátkodobými prerušeniami napájacieho sieťového napätia
Rýchlomer musí byť odolný proti krátkodobým prerušeniam napájacieho sieťového napätia.
Skúška sa aplikuje len pre prístroje napájané zo striedavej elektrickej siete.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 11)
Skúšobné úrovne (pokles na/dĺžka poklesu): 0%/0,5 cyklu, 0%/1 cyklus, 40%/10 cyklov,
70%/25 cyklov, 80%/250 cyklov, 0%/250 cyklov. Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška
presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.12 Skúška odolnosti proti rýchlym prechodovým javom
Rýchlomer musí byť odolný proti rýchlym prechodovým javom na napájacích a signálnych
vedeniach.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 12)
Skúšobná úroveň: 2 kV na napájacích vedeniach, 1 kV na signálnych vedeniach. Skúška
sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia
rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.13 Skúška odolnosti proti výbojom
Rýchlomer musí byť odolný proti výbojom na napájacích a signálnych vedeniach.
Skúška sa aplikuje len na zariadenia, ktorých napájacie alebo signálne vedenia môžu
byť v súlade s technickou dokumentáciou dlhšie ako 10 m.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 13)
Skúšobný napäťový impulz: 1,2/50 mikros, skúšobná úroveň: nesymetrické napätie 2
kV, symetrické napätie 1 kV. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti
sa vykonáva po vystavení rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.14 Skúška odolnosti proti magnetickému poľu sieťovej frekvencie
Rýchlomer musí byť odolný proti magnetickým poliam sieťovej frekvencie.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 14)
Skúšobná úroveň poľa: 30 A/m kontinuálne. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení.
Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.15 Skúška odolnosti proti vedenému vysokofrekvenčnému elektromagnetickému poľu
Rýchlomer musí byť odolný proti vedeným vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam.
Skúška sa aplikuje len na zariadenia, ktorých napájacie alebo signálne vedenia môžu
byť v súlade s technickou dokumentáciou dlhšie ako 3 m.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 15)
Skúška sa vykonáva pre frekvenčné pásmo: (0,15 až 80) MHz, modulácia signálu: 80%
amplitúdová modulácia, sínusovou vlnou s frekvenciou 1 kHz. Úroveň rušenia: 20 V.
Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia
rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.16 Skúška odolnosti proti vyžarovanému vysokofrekvenčnému elektromagnetickému
poľu
Rýchlomer musí byť odolný proti vyžarovaným vysokofrekvenčným elektromagnetickým
poliam.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 16)
Skúška sa vykonáva pre frekvenčné pásma: (80 až 1 000) MHz, (800 až 960) MHz a (1,4
až 3) GHz, modulácia signálu: 80% amplitúdová modulácia, sínusovou vlnou s frekvenciou
1 kHz. Úroveň rušenia: 20 V/m. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení.
Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.17 Skúška odolnosti proti elektrostatickému výboju
Rýchlomer musí byť odolný proti elektrostatickým výbojom.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 17)
Skúšobné úrovne: kontaktný výboj 6 kV, vzdušný výboj 8 kV. Skúška sa vykonáva na
zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných
častí.
4.3.7.18 Skúška odolnosti proti elektrickým prechodovým javom na napájacích vodičoch
vo vozidle
Mobilný rýchlomer musí byť odolný proti elektrickým prechodovým javom, ktoré môžu
vzniknúť na napájacích vodičoch umiestnených vo vozidle.
Skúška sa aplikuje len pri zariadeniach určených na montáž do vozidiel, ktoré sú
napájané z batérie vozidla.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 18)
Skúšajú sa tieto impulzy: +50 V, -150 V, +100 V, pokles na 7 V. Skúška sa vykonáva
na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu.
4.3.7.19 Skúška odolnosti proti väzobnému rušeniu
Mobilný rýchlomer musí byť odolný proti elektrickým prechodovým javom, ktoré môžu
vzniknúť na signálnych vedeniach umiestnených vo vozidle.
Skúška sa aplikuje len pri zariadeniach určených na montáž do vozidiel, ktoré sú
napájané z batérie vozidla.
Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. 19)
Skúšajú sa tieto impulzy: -60 V a +40 V. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení.
Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.
Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne
najväčšiu dovolenú chybu.
4.4 Rozsah skúšok pri prvotnom overení a následnom overení
4.4.1 Pri prvotnom overení rýchlomerov sa kontroluje zhoda predloženého rýchlomera
so schváleným typom a vykonáva sa súbor skúšok opodstatnený pre daný druh rýchlomera
podľa bodov 4.3.1 až 4.3.6.
4.4.2 Pri následnom overení rýchlomerov sa kontroluje zhoda predloženého rýchlomera
so schváleným typom a vykonáva sa súbor skúšok opodstatnený pre daný druh rýchlomera
podľa bodov 4.3.1 až 4.3.5. Ak ide o mobilný rýchlomer, vykonáva sa aj skúška podľa
4.3.6.2.
5. Overenie
Rýchlomer, ktorý pri všetkých skúškach vyhovie ustanoveným
požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení podľa § 15 zákona.
Tie časti, ktoré by po nedovolenom zásahu mohli byť príčinou udania nesprávneho výsledku,
musia byť opatrené zabezpečovacou značkou (plombou alebo iným spôsobom ochránené
pred nedovoleným zásahom).
Overovacie značky a zabezpečovacie značky sa umiestňujú na rýchlomer v súlade s rozhodnutím
o schválení typu rýchlomera.
PRÍL.32
LEKÁRSKE ELEKTRONICKÉ TEPLOMERY MAXIMÁLNE
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na lekárske elektronické teplomery maximálne,
ktoré sa používajú na meranie vnútornej teploty ľudského tela alebo tela zvierat
ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Lekárske elektronické teplomery podliehajú pred uvedením na trh alebo
do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu. 1)
3. Lekárske elektronické teplomery počas ich používania ako určené meradlá
podliehajú následnému overeniu.
4. Lekárske elektronické teplomery, ktoré pri overení vyhoveli ustanoveným
požiadavkám, sa označia overovacou značkou.
Druhá časť
Metódy skúšania pri overení lekárskych elektronických teplomerov maximálnych
1 Úvod
1.1 Lekársky elektronický teplomer maximálny je kontaktný
teplomer pozostávajúci z teplotnej sondy a indikačnej
jednotky, ktorý je určený na meranie teploty ľudského
alebo zvieracieho tela.
1.2 Teplotná sonda je časť teplomera, ktorá prichádza do styku
s otvorom v ľudskom tele alebo s tkanivom, pri styku
s ktorým nastáva teplotná rovnováha. Obsahuje snímač
teploty a prípadne konektor.
1.3 Indikačná jednotka je časť teplomera, ktorá spracúva
výstupný signál snímača teploty a indikuje meranú teplotu.
1.4 Kompletný teplomer pozostáva z teplotnej sondy pripevnenej
na indikačnú jednotku.
1.5 Kompletný teplomer môže byť vo vyhotovení:
a) teplotná sonda a indikačná jednotka sú trvalo spojené,
b) vymeniteľná teplotná sonda je pripojená na indikačnú
jednotku kompatibilnú s charakteristickou odozvou sondy
pomocou kábla s konektorom.
1.6 Maximálne zariadenie je časť teplomera, ktoré monitoruje
nameranú teplotu, následne najväčšiu nameranú teplotu
indikuje a túto indikáciu uchováva do vynulovania.
1.7 Predpovedné lekárske elektronické teplomery vypočítavajú
najväčšiu teplotu sondy, ktorá je v kontakte s telom alebo
tkanivom, bez podmienky dosiahnutia teplotnej rovnováhy
pomocou údajov a matematického algoritmu.
2 Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
2.1 Prvotné a následné overenie teplomera pozostáva
z vonkajšej obhliadky a kontroly technického stavu
a z nasledujúcich skúšok teplomera:
a) funkčná skúška teplomera,
b) stanovenie chýb teplomera pri referenčných teplotách,
c) skúška vodotesnosti kompletných teplomerov,
d) klinické skúšky na čas odozvy.
2.2 Pri skúške funkčnosti teplomera sa skúša
a) vplyv rozptylovej energie vymeniteľnej odporovej sondy,
b) odpor elektrickej izolácie sondy,
c) vplyv čistenia a dezinfekcie na sondu,
d) signalizácia slabej batérie,
e) vplyv okolitej teploty,
f) vplyv teplotného šoku,
g) vplyv vlhkosti,
h) vplyv rušivého elektromagnetického poľa,
i) vplyv mechanických otrasov.
2.3 Počet referenčných teplôt závisí od meracieho rozsahu
teplomera.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------
Merací rozsah Počet referenčných teplôt
------------------------------------------------------------------
<= 10 stupňov C 3
> 10 stupňov C 5
------------------------------------------------------------------
2.4 Indikačná jednotka sa skúša simuláciou signálu
vymeniteľnej sondy. Počet meraní zodpovedá údajom v bode
5.3.
2.5 Štatistická metóda skúšania sa používa pri hromadnej
kontrole teplomerov. Veľkosť série sa pohybuje od najmenej
1 201 kusov do najviac 35 000 kusov pri overení
jednorazových teplotných sond a od 501 kusov do 35 000
kusov pri skúške vodotesnosti teplomerov.
2.6 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.33
PREVODNÍKY TLAKU
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na prevodníky tlaku s unifikovaným elektrickým
prúdovým alebo napäťovým výstupným signálom, ktoré sa používajú ako súčasti určených
meradiel alebo sú k nim pripojené, a na prevodníky tlaku, ktoré sa používajú v kafilériových
zariadeniach ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. V závislosti od druhu meraného tlaku sa prevodníky tlaku členia na:
a) prevodníky pretlaku,
b) prevodníky podtlaku,
c) prevodníky absolútneho tlaku,
d) prevodníky tlakovej diferencie.
3. Prevodníky tlaku pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
4. Prevodníky tlaku schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou
schváleného typu.
5. Prevodníky tlaku, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
sa označia overovacou značkou.
6. Prevodníky tlaku počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení prevodníkov tlaku
1 Termíny a definície
1.1 Prevodník tlaku
Merací prístroj, ktorý prevádza meraný tlak na unifikovaný
výstupný signál, ktorý má predpísaný vzťah k hodnote
meraného tlaku. Prevodník tlaku predstavuje vo
všeobecnosti nedeliteľný funkčný celok tvorený snímačom
tlaku a modulom, ktorý prijatý signál od snímača ďalej
upravuje a zosilňuje. Tento modul môže zahŕňať aj
prostriedky na nastavenie nuly a rozpätia. Snímač
a uvedený modul sú zabudované do puzdra prevodníka. Na
puzdre prevodníka je umiestnený tlakový nadstavec (pri
prevodníku tlakovej diferencie dva tlakové nadstavce)
a konektor, prípadne trvalo pripojený kábel elektrického
prípoja.
1.2 Chyba (indikácie) prevodníka tlaku
Rozdiel medzi indikovanou výstupnou hodnotou
a zodpovedajúcou konvenčne pravou hodnotou výstupného
signálu podľa charakteristiky prenosu. Chyba prevodníka
tlaku sa vyjadruje v percentách rozpätia výstupného
signálu. Kladná chyba znamená, že indikovaná hodnota
výstupného signálu je väčšia ako konvenčne pravá hodnota
výstupného signálu a naopak.
1.3 Základná chyba prevodníka tlaku
Chyba prevodníka tlaku určená pri referenčných
podmienkach.
1.4 Doplnková chyba prevodníka tlaku
Chyba spôsobená tým, že hodnoty ovplyvňujúcich veličín
nezodpovedajú referenčným podmienkam.
2 Technické požiadavky
Prevodníky sa vyhotovujú tak, aby v podmienkach prevádzky,
na ktorú sú určené, si zachovali svoje metrologické
parametre najmenej počas platnosti overenia.
3 Metrologické požiadavky
3.1 Prevodníky tlaku sa zaraďujú do nasledujúcich radov tried
presnosti:
a) 0,01, 0,016, 0,025, 0,04, 0,06, 0,1, 0,16, 0,25, 0,4,
0,6, 1, 1,6, 2,5, 4,
b) 0,015, 0,02, 0,05, 0,15, 0,2, 0,5, 1,5, 2.
Číselné označenie triedy presnosti prevodníka tlaku sa
rovná absolútnej hodnote najväčšej dovolenej základnej
chyby vyjadrenej v percentách rozpätia výstupného signálu.
Napríklad triede presnosti 0,25 zodpovedá najväčšia
dovolená základná chyba + - 0,25%.
3.2 Na základe rozhodnutia o schválení typu meradla možno
zvoliť aj inú hodnotu charakterizujúcu triedu presnosti.
3.3 Základné chyby prevodníka nesmú prekročiť hranice
najväčšej dovolenej chyby.
3.4 Chyba hysterézy a mŕtveho pásma nepresahuje absolútnu
hodnotu najväčšej dovolenej chyby pre danú triedu
presnosti.
3.5 Referenčné podmienky, pri ktorých prevodník tlaku
charakterizuje základná chyba, sú dané hodnotami: teplota
20 stupňov C, relatívna vlhkosť okolia 65%, atmosférický
tlak 101,3 kPa.
Na uvedené referenčné podmienky sa výpočtom korigujú
hodnoty namerané pri iných podmienkach okolia.
Ak nemožno použiť korekčný činiteľ pre vlhkosť, referenčné
podmienky zahŕňajú len teplotu a tlak. Na základe
rozhodnutia o schválení typu meradla sa môžu zvoliť aj iné
referenčné podmienky.
3.6 Prevodník tlaku má spĺňať špecifikácie uvedené v prílohe
rozhodnutia o schválení typu meradla.
4 Nápisy a značky
4.1 Na puzdre prevodníka tlaku sa uvedú tieto údaje:
a) meno alebo označenie výrobcu,
b) typ prevodníka tlaku,
c) výrobné číslo,
d) merací rozsah,
e) trieda presnosti,
f) výstupný signál,
g) napájanie,
h) značka schváleného typu meradla.
Pri špecifikácii meracieho rozsahu sa za jednotkou tlaku
alebo za jej symbolom uvádza označenie "A" alebo "abs" pri
prevodníkoch absolútneho tlaku, "G" alebo "pretlak" pri
prevodníkoch pretlaku (podtlaku) a "D" alebo "dif" pri
prevodníkoch tlakovej diferencie.
4.2 Všetky údaje uvedené na puzdre prevodníka tlaku sú
v štátnom jazyku. Pri ich uvedení možno použiť
medzinárodne uznávané označenia a skratky.
4.3 Ďalšie označenia môžu byť stanovené v rozhodnutí
o schválení typu meradla.
4.4 Umiestnenie overovacej značky sa určuje v rozhodnutí
o schválení typu meradla.
4.5 Ochrana proti neoprávneným zásahom
Prevodníky tlaku sú chránené proti neoprávnenému zásahu
zabezpečovacími značkami, ktoré sa na prevodníky umiestnia
po vykonaní skúšok pri overení. Funkciu zabezpečovacích
značiek môžu plniť aj overovacie značky.
5 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
Pri schvaľovaní typu sa vykonajú skúšky aspoň na dvoch
vzorkách prevodníka. K vzorkám prevodníka sa prikladá
sprievodná dokumentácia (deklarované parametre, návod na
používanie, technické výkresy a pod.). Poverené
laboratóriá môžu požiadať pred skúškami alebo počas nich
o ďalšie vzorky prevodníka. Pri schvaľovaní typu
prevodníkov tlaku sa vykonajú skúšky podľa bodov 5.1
a 5.2.
5.1 Vonkajšia prehliadka a preskúmanie kompletnosti
sprievodnej dokumentácie Vonkajšou prehliadkou sa
kontroluje vzhľad a stav vzorky prevodníka. Ďalej sa
preskúša kompletnosť predloženej dokumentácie.
5.2 Overenie zhody s technickými požiadavkami a metrologickými
požiadavkami Vzorky prevodníka predložené na schválenie
typu sa skúšajú, či spĺňajú technické požiadavky
a metrologické požiadavky. Skúšky sa vykonajú podľa bodov
5.2.1 až 5.2.5.
5.2.1 Chyba prevodníka sa zisťuje porovnaním s etalónovým
tlakomerom najmenej v šiestich tlakových hodnotách
rozložených v celom meracom rozsahu prevodníka vrátane
nuly, a to pri vzrastajúcom a klesajúcom tlaku
s niekoľkonásobným opakovaním celého cyklu. Pri prevodníku
tlakovej diferencie používaného pri statickom tlaku vyššom
ako 1 MPa sa meracie cykly uskutočnia pri pôsobení
statického tlaku v rozsahu statických tlakov udávaných
výrobcom najmenej pri dvoch hodnotách, pričom jedna
z týchto hodnôt musí byť najvyšší dovolený statický tlak.
5.2.2 Účinky ovplyvňujúcich veličín
Na preskúšanie účinkov ovplyvňujúcich veličín na údaje
prevodníka sa vykonajú skúšky, ktoré sa týkajú
a) kolísania napájacieho napätia a frekvencie napájacieho
napätia,
b) prerušenia napájania,
c) poklesu napájacieho napätia,
d) prechodového prepätia napájacieho napätia,
e) ochrany proti inverznému napájaniu,
f) elektrickej interferencie (súfázovej a protifázovej),
g) uzemnenia,
h) výstupného zaťaženia,
i) impedancie zdroja - odporu vedenia,
j) rádiového rušenia,
k) rušenia magnetickým poľom,
l) teploty okolia,
m) vlhkosti okolia,
n) montážnej polohy,
o) mechanických rázov,
p) mechanických vibrácií,
q) prekročenia rozsahu,
r) vplyvu statického tlaku (pri prevodníkoch tlakovej
diferencie),
s) teploty tlakového média.
5.2.3 Stabilita údajov
a) posun po spustení,
b) posun po uplynutí dlhšieho časového úseku,
c) zrýchlená skúška životnosti.
5.2.4 Ostatné skúšky
a) zvlnenie elektrického výstupného signálu,
b) izolačný odpor,
c) meranie elektrickej pevnosti,
d) spotreba energie,
e) vplyv rozpojeného a skratovaného vstupu,
f) vplyv rozpojeného a skratovaného výstupu.
5.2.5 Dynamické vlastnosti
a) kroková odozva,
b) frekvenčná odozva.
5.2.6 Laboratórium vykonávajúce technické skúšky môže
v opodstatnených prípadoch niektoré z týchto skúšok
vynechať.
5.2.7 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
6. Skúška meracieho systému na mieste inštalácie
Pri stavových prepočítavačoch pretečeného množstva plynu
po inštalácii prepočítavača a počas jeho prevádzky sa
vykonávajú skúšky meracích prevodníkov tlaku a teploty
jedenkrát za rok. Skúšky vykonáva používateľ meradla za
účasti zmluvného subjektu a vedie o tom záznamy. Chyba
prevodníkov pri skúške nesmie prekročiť dvojnásobok
najväčšej dovolenej chyby uvedenej pre príslušný prevodník
v rozhodnutí o schválení typu prepočítavača. Pri nesplnení
tejto podmienky prepočítavač nesmie byť používaný ako
určené meradlo.
6.1 Vonkajšia prehliadka sa vykonáva podľa bodu 5.1. Ďalej sa
kontroluje, či prevodník zodpovedá schválenému typu.
6.2 Určenie metrologických charakteristík (statických) Pri
overení sa vykonajú skúšky podľa bodu 5.2.1.
6.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.34
PREPRAVNÉ SUDY A PREPRAVNÉ TANKY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na
a) prepravné sudy s objemom 2 až 1 500 dm3
určené na prepravu a uskladňovanie kvapalín a na meranie statického objemu kvapalín
pri tlaku do 10 barov (ďalej len "sud"),
b) prepravné tanky (cisterny) s celkovým objemom 1 000 až 50 000 dm3 jednokomorové
alebo viackomorové, tlakové alebo beztlakové, prispôsobené na cestnú alebo železničnú
prepravu kvapalín a na meranie jednej alebo niekoľkých hodnôt statického objemu týchto
kvapalín (ďalej len "tank"), používané ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Sudy a tanky pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
3. Sudy a tanky schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
4. Sudy a tanky, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
5. Sudy a tanky počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení sudov a tankov
Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sudy
1 Termíny a definície
1.1 Menovitý objem suda
Objem vyznačený na sude.
1.2 Skutočný objem suda
Konvenčne pravá hodnota objemu, ktorý zaberá kvapalina pri
referenčnej teplote a atmosférickom tlaku v sude naplnenom
až po spodný okraj plniaceho otvoru. Ak je plniaci otvor
vybavený nadstavcom zasahujúcim do vnútra suda, za spodný
okraj plniaceho otvoru sa považuje horný okraj
odvzdušňovacích otvorov v nadstavci, ktoré spĺňajú
požiadavku bodu 5.5.
1.3 Mokrá tara
Hmotnosť prázdneho suda vrátane zátok a podobných uzáverov
na uzavretie plniaceho otvoru zistená vážením po
predchádzajúcom navlhčení vnútrajška suda a po odkvapkaní
počas 30 sekúnd.
1.4 Suchá tara
Hmotnosť prázdneho suchého suda vrátane zátok a podobných
uzáverov na uzavretie plniaceho otvoru zistená vážením
(bez predchádzajúceho navlhčenia suda).
2 Referenčné podmienky a objemy
2.1 Referenčná teplota suda má byť 20 stupňov C a referenčný
tlak má byť normálny atmosférický tlak.
2.2 Kovové sudy s objemom do 100 l vrátane majú vyznačený
menovitý objem.
2.3 Kovové sudy s objemom nad 100 l a sudy vyrobené
z nekovových materiálov môžu byť
a) bez vyznačeného menovitého objemu alebo
b) s vyznačeným menovitým objemom.
2.4 Sudy bez vyznačeného menovitého objemu môžu mať ľubovoľný
objem väčší ako 2 l.
2.5 Sudy s vyznačeným menovitým objemom majú menovitý objem
rovný celočíselnému násobku
a) 5 l pri sudoch s objemom do 100 l vrátane alebo
b) 50 l pri sudoch s objemom nad 100 l.
3 Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
3.1 Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby nových
a opravených sudov sú uvedené v tabuľke č. 1. Kovové sudy
patria do triedy presnosti A. Sudy zhotovené z iných
materiálov sa zaradia podľa účelu použitia do triedy
presnosti A alebo B.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Trieda Najväčšia dovolená chyba v percentách vyznačeného objemu
presnosti A B
------------------------------------------------------------------
Sudy nové + - 0,5% + - 1,0%
a opravené nie však menšia nie však menšia
ako + - 0,1 l ako + - 0,15 l
------------------------------------------------------------------
3.2 Najväčšia dovolená chyba sudov v prevádzke je uvedená
v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Objem suda V Najväčšia dovolená chyba
v litroch v percentách vyznačeného objemu, resp. v litroch
Trieda A B
presnosti
------------------------------------------------------------------
V <= 5 + 1,0% + - 4,0%
5 < V <= 15 nie však menšia + - 0,3 l
15 < V <= 60 ako + - 0,20 l + - 1,0 l
60 < V <= 75 + - 1,5 l
V > 75 + - 2,0%
------------------------------------------------------------------
3.3 Dovolená chyba suchej alebo mokrej tary vyznačenej na sude
má byť
a) + - 0,3 kg pri sudoch s tarou do 30 kg vrátane,
b) + - 1% pri sudoch s tarou nad 30 kg.
4 Materiál
4.1 Sudy sa vyrábajú z dostatočne tvrdých a pevných materiálov
vyhovujúcich danému účelu použitia (napr. tvrdé drevo,
preglejka, kov).
4.2 Materiál suda a jeho spracovanie sú také, aby sa pri
zmenách teploty v rozmedzí od 10 stupňov C do 30 stupňov
C objem suda nezväčšil o viac ako
a) 0,25% pri sudoch triedy presnosti A,
b) 0,50% pri sudoch triedy presnosti B.
4.3 Vnútrajšok suda môže byť pokrytý ochranným povlakom, resp.
náterom, ten však má byť kompatibilný s materiálom suda
i s prepravovanou kvapalinou (napr. smola pri drevených
sudoch na pivo).
4.4 Sudy majú byť dostatočne pevné a odolné proti
opotrebúvaniu a nárazom pri normálnom spôsobe manipulácie,
nepopraskané a nedeformované.
4.5 Materiály použité na výrobu sudov určených na kvapaliny
pod tlakom (napr. na pivo alebo iné šumivé nápoje) majú
zabezpečovať dostatočnú stálosť objemu pri vnútornom
pretlaku
a) pri referenčnej teplote a vnútornom pretlaku 100 kPa
udržiavanom počas 48 hodín nevykáže sud zmenu objemu
oproti objemu pri atmosférickom tlaku presahujúcu
1. 0,25% pri sudoch triedy presnosti A,
2. 0,50% pri sudoch triedy presnosti B,
b) po odtlakovaní a následnom 72-hodinovom pôsobení
atmosférického tlaku nepresahuje trvalá zmena objemu
1/10 hodnôt podľa písmena a).
5 Tvary a vyhotovenie
5.1 Sudy z tvrdého dreva zložené z dúžok spojených kovovými
obručami majú zaoblené teleso (plášť) s najväčším obvodom
v strede telesa a dve ploché alebo mierne vypuklé dná.
5.2 Sudy z iných materiálov majú tvar valca, valcovitého
telesa, gule alebo tvar suda podľa bodu 5.1.
5.3 Tvar telesa, tvar dna a tvar plniaceho otvoru majú byť
také, aby sa pri plnení netvorili vnútri suda vzduchové
vankúše.
5.4 Plniaci otvor má byť umiestnený tak, aby umožňoval úplné
naplnenie suda. Ak je plniaci otvor na zakrivenom povrchu,
má byť umiestnený v najvyššom bode telesa suda položeného
na vodorovnom podklade.
5.5 Ak má plniaci otvor nadstavec zasahujúci do vnútra suda,
tento nadstavec má byť odvzdušnený alebo vybavený
odvzdušňovacími otvormi až po priesečník nadstavca
s telesom suda.
5.6 Ak je plniaci otvor uzavretý zátkou zaskrutkovanou do
objímky, táto objímka má byť celistvá, zhotovená z jedného
kusa.
5.7 Sud môže mať okrem plniaceho otvoru aj jeden alebo viac
čapovacích (vypúšťacích) otvorov, ktoré sa výrazne
odlišujú od plniaceho otvoru.
6 Nápisy
6.1 Na kovovom štítku alebo priamo na povrchu suda sú zreteľne
a nezmazateľne vyznačené tieto údaje (vyznačenie údajov na
povrchu suda sa vykoná vypálením, vyrazením a pod.):
a) objem pri referenčnej teplote (t.j. menovitý objem
alebo zaokrúhlená hodnota objemu zistená meraním podľa
bodu 12.7),
b) trieda presnosti (A alebo B),
c) ak sa uvádza aj tara, je zreteľne označená nápisom
"mokrá tara" alebo "suchá tara".
6.2 Menovitý objem sa vyznačí na dno s čapovacím otvorom alebo
na chránené miesto v blízkosti plniaceho otvoru.
6.3 Na sudoch sa ďalej uvádza
a) meno alebo značka výrobcu,
b) typ suda, výrobné číslo a rok výroby,
c) najväčší pracovný tlak (len pri sudoch na kvapaliny pod
tlakom),
d) druh materiálu suda,
e) druh vnútorného ochranného náteru (ak je),
f) značka schváleného typu.
6.4 Iné nápisy, ktoré by sa mohli omylom považovať za
predpísané, sú zakázané.
6.5 Neodnímateľnosť štítku sa zabezpečuje plombou.
Technické požiadavky a metrologické požiadavky na tanky
7 Termíny a definície
7.1 Menovitý objem tanku (veľkosť tanku)
Objem vyznačený na tanku.
7.2 Skutočný objem tanku
Konvenčne pravá hodnota objemu, ktorý zaberá kvapalina pri
referenčnej teplote a atmosférickom tlaku v tanku
naplnenom až po objemovú značku, ktorej polohu určí
rozhodnutie o schválení typu tanku.
Objemovými značkami sú napr. objemové rysky vyznačené
v plniacom hrdle, horný okraj odvzdušňovacej trubice pri
tankoch na pivo, rysky na meracej tyči a pod.
7.3 Vlnolam
Vnútorné zariadenie tanku určené na tlmenie pohybov
kvapaliny pri preprave.
7.4 Odmerný zvon tanku na pivo
Zvon z priehľadného materiálu umiestnený na najvyššom
mieste tanku a plniaci funkciu stavoznaku.
7.5 Chyba (odchýlka) údaja tanku
Rozdiel medzi menovitým objemom tanku a skutočným objemom
tanku.
8 Referenčné podmienky a objemy
8.1 Referenčná teplota tanku má byť 20 stupňov C a referenčný
tlak má byť normálny atmosférický tlak. Hodnota
referenčnej teploty môže byť stanovená aj iná, napr. 15
stupňov C pre tanky na kvapalné palivá, ktorých objem sa
obvykle prepočítava na 15 stupňov C.
8.2 Pri viackomorových tankoch má mať každá komora objem aspoň
1000 l. Počet komôr nie je obmedzený.
9 Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby tankov sú
uvedené v tabuľke č. 3. Väčšina tankov patrí do triedy
presnosti 0,3. Používateľ môže podľa potreby a účelu
použitia zaradiť tank do inej (vyššej alebo nižšej) triedy
presnosti, napr. hranaté kontajnery na prepravu
vykurovacích olejov do triedy presnosti 1.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba v percentách meraného
objemu
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti 0,2 0,3 0,5 1,0
------------------------------------------------------------------
Tanky nové i
používané + - 0,2% + - 0,3% + - 0,5% + - 1,0%
(+ - 1/500 (+ -1/300 (+ - 1/200 (+ - 1/100
objemu) objemu) objemu) objemu)
------------------------------------------------------------------
10 Materiál
10.1 Tanky sa vyrábajú z dostatočne tvrdých a pevných
materiálov vyhovujúcich danému účelu použitia (napr.
nehrdzavejúca oceľ, oceľ, hliník, laminát). Materiály
použité na výrobu tankov určených na kvapaliny pod tlakom
(napr. tanky na pivo alebo iné šumivé nápoje) majú
zabezpečiť dostatočnú stálosť objemu pri vnútornom
pretlaku.
10.2 Materiál a konštrukcia tanku sú také, aby pri zmenách
teploty tanku v rozmedzí + - 10 stupňov C od referenčnej
teploty zmena objemu tanku nepresiahla polovicu absolútnej
hodnoty najväčšej dovolenej chyby pre danú triedu
presnosti podľa tabuľky č. 3.
10.3 Tanky na požívatiny sa vyrábajú zo zdravotne neškodného
kovu alebo vnútrajšok tanku je pokrytý súvislým ochranným
hladkým a zdravotne neškodným povlakom (napr. náterom
z epoxidových živíc).
11 Tvary a vyhotovenie
11.1 Nádrž tanku má byť tesná a nepriepustná.
11.2 Konštrukcia a vyhotovenie tanku majú zabezpečiť dostatočnú
odolnosť proti deformáciám pri preprave, plnení
a vyprázdňovaní. Plášť i dná tanku môžu byť vystužené.
11.3 Vnútorné výstuhy nemajú brániť úniku vzduchu pri plnení
tanku ani úplnému naplneniu alebo úplnému vyprázdneniu
tanku.
11.4 Tvar nádrže tanku ani tvar priečnych prierezov nie sú
predpísané. Rohy a hrany nádrže majú byť zaoblené.
11.5 Dná tanku a medzisteny (prepážky) vo viackomorových
tankoch môžu byť vyduté.
11.6 Komory tankov na pivo sú tlakové nádoby. Každá komora
(tlaková nádoba) má byť vybavená poistným ventilom,
manometrom, plniacim a vypúšťacím ventilom s hadicovou
prípojkou, oválnym prielezom a v hornej časti priezorom
a odmerným zvonom. Tieto tanky majú mať vhodnú tepelnú
izoláciu.
11.7 Odmerný zvon tankov na pivo má byť umiestnený na najvyššom
mieste tanku. Pri viackomorových tankoch má každá komora
vlastný odmerný zvon a priezor.
11.8 Každá komora tanku má mať vlastný plniaci a vypúšťací
otvor.
11.9 Plniaci otvor všetkých tankov okrem tankov na pivo
a tankov so spodným plnením tvorí valcové hrdlo
s priemerom aspoň 500 mm umiestnené v najvyššej časti
plášťa tak, aby umožňovalo úplné naplnenie tanku.
11.10 Hrdlo má mať vzduchotesné uzatváracie veko; zatvorené veko
nezasahuje do odmerného priestoru.
11.11 Vypúšťací otvor má byť umiestnený na najnižšom mieste
plášťa tanku a opatrený hrdlom s uzatváracím kohútom.
Spojenie hrdla s kohútom a s prírubou vypúšťacieho otvoru
má byť upravené tak, aby sa dalo zaplombovať.
11.12 Vypúšťacie otvory viackomorových tankov môžu ústiť do
spoločného výtokového potrubia. Každá komora má vlastný
uzatvárací kohút.
11.13 Zariadenie na odvzdušnenie tankovej nádoby má byť
umiestnené na najvyššom mieste plášťa tanku.
Pri tankoch na pivo zasahuje odvzdušňovacia trubica do
odmerného zvona a jej horný okraj ohraničuje odmerný
priestor.
11.14 Vlnolam môže byť pevný, trvalo spojený s tankom alebo
odnímateľný. Odnímateľný vlnolam má spĺňať požiadavku bodu
11.3. Tanky na pivo nemajú vlnolamy.
11.15 Tanky môžu byť vybavené sacím (vákuovým), čerpacím alebo
pretlakovým plniacim zariadením slúžiacim na urýchlenie
plnenia. Ak toto zariadenie zasahuje do vnútra tanku, má
spĺňať požiadavku bodu 11.3.
11.16 Uzatváracie veko tanku s vákuovým plnením má plavákový
uzatvárací ventil a poistný podtlakový ventil.
11.17 V tankoch na pivo s pretlakovým plniacim zariadením,
ktoré sa plnia a vyprázdňujú pôsobením stlačeného
plynu, 1) majú byť všetky armatúry vyhotovené z vhodného
zdravotne neškodného materiálu a preskúšané na tesnosť.
11.18 Tanky môžu byť umiestnené na cestných alebo železničných
vozidlách; na podvozok majú byť pripevnené tak, aby
nemohlo dôjsť k ich posunutiu pri ľubovoľnom pohybe alebo
brzdení vozidla a aby sa otriasaním alebo nárazmi nemohli
poškodiť. Ak má tank vlastný rám, má sa dať s rámom ľahko
z podvozku zložiť.
11.19 Tanky určené na prepravu po železnici spĺňajú technické
podmienky platné pre nádržkové kontajnery podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov. 2)
11.20 Celkové rozmery tankov určených na prepravu po železnici
majú vyhovovať všeobecne záväzným právnym predpisom 3)
a po naložení na železničné vozidlo ložnej miere pre
medzinárodnú prepravu podľa slovenskej technickej
normy. 4)
11.21 Uchytenie tanku na ráme položenom na vodorovný podklad
zabezpečuje jeho úplné vyprázdnenie; v opačnom prípade má
tank sklon (pri hranatých nádržiach pozdĺžny i priečny)
v smere k výtokovému otvoru.
12 Objemové značky a nápisy
12.1 Objemovou značkou ohraničujúcou objem odmerného priestoru
tanku alebo komory môžu byť
a) dve protiľahlé rysky umiestnené vnútri plniaceho hrdla
v pozdĺžnej osi tanku (komory),
b) horný okraj odvzdušňovacej trubice pri tankoch na pivo,
c) ryska na meracej tyči,
d) iná objemová značka určená v rozhodnutí o schválení
typu tanku.
12.2 Na kovovom štítku umiestnenom na prístupnom, chránenom
a dobre viditeľnom mieste plášťa alebo na hrdle tanku sú
zreteľne a nezmazateľne vyznačené tieto údaje:
a) meno alebo značka výrobcu,
b) menovitý objem tanku pri referenčnej teplote (pri
viackomorových tankoch tabuľka menovitých objemov
jednotlivých komôr s príslušným označením komory),
c) trieda presnosti (len ak je iná ako 0,3),
d) referenčná teplota (len ak je iná ako 20 stupňov C),
e) typ tanku, výrobné číslo a rok výroby,
f) druh kvapaliny (vyjadrený nápisom, napr. "Prepravný
tank na....."),
g) skúšobný a prevádzkový pretlak, resp. podtlak (len pri
tankoch s pretlakovým alebo vákuovým plniacim
zariadením),
h) skratka spôsobu vymerania: SVL = s vlnolamom alebo BVL
= bez vlnolamu (len pri tankoch s demontovateľným
vlnolamom),
i) druh materiálu alebo teplotný súčiniteľ rozťažnosti
materiálu tanku,
j) druh vnútorného ochranného povlaku (ak je),
k) značka schváleného typu.
12.3 Neodnímateľnosť štítka sa má zabezpečiť plombou.
Metrologická kontrola sudov a tankov
13 Technická skúška pri schvaľovaní typu
13.1 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu sa kontroluje
vyhotovenie a tesnosť meradla, meraním sa zisťuje jeho
objem (ďalej len "vymeranie objemu"), kontroluje sa
tlaková odolnosť a stálosť objemu (najmä pri meradlách
vystavených pretlaku alebo podtlaku) a zistí sa tara
meradla (iba pri sudoch).
13.2 Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či meradlo svojou
konštrukciou a rozmermi zodpovedá požiadavkám tejto
prílohy a príslušnej slovenskej technickej normy
a technickej dokumentácii.
13.3 Pri skúške tesnosti meradlo naplnené po značku menovitého
objemu nemá prepúšťať počas predpísaného času skúšobnú
kvapalinu ani vykazovať iné známky netesnosti.
13.4 Vymeranie objemu sa vykoná objemovou metódou alebo
hmotnostnou metódou.
13.5 Pri vymeraní objemu objemovou metódou sa použije čistá
voda bez mechanických prímesí alebo vhodná náhradná
kvapalina. Pri skúške meradiel na požívatiny sa použije
kvapalina čistá a zdravotne neškodná.
13.6 Pri vymeraní objemu hmotnostnou metódou sa použije
destilovaná alebo upravená voda, ktorej hustota je
s dostatočnou presnosťou známa.
13.7 Rozšírená neistota stanovenia objemu (s koeficientom
pokrytia 2) pri technickej skúške pri schvaľovaní typu
meradla neprekročí
a) + - 0,02 l pri sudoch s objemom do 30 l vrátane,
b) + - 0,1% meraného objemu pri sudoch s objemom nad 30 l,
c) 1/5 najväčšej dovolenej chyby pri tankoch (pozri
tabuľku č. 3).
13.8 Dovolený rozdiel medzi teplotou skúšobnej kvapaliny
a referenčnou teplotou meradla sa určí z podmienky, že
príslušný príspevok štandardnej neistoty merania spôsobený
teplotnou rozťažnosťou materiálu meradla neprekročí 1/17
najväčšej dovolenej chyby meradla uvedenej v tabuľkách
č. 1 a 3.
13.9 Pri vymeraní objemu objemovou metódou dovolené rozdiely
medzi teplotou a tlakom kvapaliny v skúšanom meradle
a teplotou a tlakom kvapaliny v etalóne sa určia
z podmienky, že príslušné príspevky štandardnej neistoty
merania spôsobené rozťažnosťou a stlačiteľnosťou skúšobnej
kvapaliny neprekročia 1/17 najväčšej dovolenej chyby
meradla uvedenej v tabuľkách č. 1 a 3.
13.10 Ostatné podmienky vymerania objemu (teplota prostredia,
atmosférický tlak, rýchlosť zmeny teploty prostredia
a teploty kvapaliny počas skúšky) ustanovujú príslušné
slovenské technické normy podľa druhu meradla, triedy
presnosti a metódy skúšania pri dodržaní požiadavky bodu
13.7.
13.11 Vymeranie objemu pri technickej skúške pri schvaľovaní
typu suda sa vykoná aspoň 10-krát a pri technickej skúške
pri schvaľovaní typu tanku aspoň 5-krát.
14 Vymeranie objemu objemovou metódou
14.1 Pri vymeraní objemu objemovou metódou sa objem kvapaliny
napúšťanej do meradla odmeriava etalónovou nádobou alebo
etalónovým prietokovým meradlom a na prípadné nastavenie
hladiny na objemovú značku (doplnenie, resp. odobratie
kvapaliny) sa použijú odmerné banky alebo pipety podľa
veľkosti doplňovaného alebo odoberaného objemu.
14.2 Ak je objem použitej etalónovej nádoby menší, ako je objem
skúšaného meradla, naplní a vypustí sa etalónová nádoba
postupne niekoľkokrát do skúšaného meradla. Objem
etalónovej nádoby treba v takomto prípade zvoliť tak, aby
počet plnení neprekročil 50.
14.3 Skutočný objem meradla (t.j. objem kvapaliny zodpovedajúci
objemovej značke) sa rovná algebraickému súčtu údaja
etalónu. Údaj etalónu je súčet odmerov vypustených
z etalónovej nádoby alebo rozdiel medzi konečným
a počiatočným údajom etalónového prietokového meradla
a objemov použitých odmerných baniek alebo pipiet.
14.4 Ak nie sú dodržané podmienky podľa bodu 13.8 alebo 13.9,
meria sa teplota a tlak kvapaliny v etalóne (teplota
v etalónovej nádobe po každom jej naplnení, resp. teplota
a tlak v etalónovom prietokovom meradle v pravidelných
intervaloch počas merania) a konečná teplota kvapaliny
v skúšanom meradle a s použitím nameraných hodnôt sa
opraví objem meradla na rozťažnosť materiálu meradla a na
rozťažnosť a stlačiteľnosť skúšobnej kvapaliny.
15 Vymeranie objemu hmotnostnou metódou
15.1 Pri vymeraní objemu hmotnostnou metódou sa vážením zistí
hmotnosť prázdneho (vymokreného) meradla m1. Do meradla sa
napustí určené množstvo skúšobnej kvapaliny a opätovným
odvážením sa zistí hmotnosť naplneného meradla m2.
15.2 Ak je váživosť použitej váhy menšia ako hmotnosť obsahu
skúšaného meradla, použije sa podobný postup ako podľa
bodu 14.2, pričom sa obsah skúšaného meradla postupne
vypúšťa do pomocnej nádoby a tá sa váži. Najväčší počet
dávok je v tomto prípade 5.
15.3 Objem kvapaliny v skúšanom meradle V sa určí podľa vzťahu:
m2 - m1
V = kv x --------
ró
kde m1, m2 - hmotnosť prázdneho a hmotnosť naplneného
skúšaného meradla, resp. súčet hmotností
prázdnych a súčet hmotností naplnených
pomocných nádob,
ró - hustota skúšobnej kvapaliny,
kv - korekčný súčiniteľ na vztlak vzduchu pri
vážení.
16 Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
16.1 Meradlá sa overujú jednotlivo. Kovové sudy s menovitým
objemom do 100 l vrátane sa môžu overovať hromadne
použitím metód štatistickej kontroly.
16.2 Pri prvotnom a následnom overení meradla sa vykoná skúška
tesnosti, vymeranie objemu (len pri meradlách bez
vyznačeného objemu, týka sa napr. sudov bez vyznačeného
objemu a všetkých nových, resp. opravených tankov)
a skúška správnosti meradla.
16.3 Pri skúške tesnosti meradlo naplnené po objemovú značku
nemá neprepúšťať počas predpísaného intervalu skúšobnú
kvapalinu ani vykazovať iné známky netesnosti.
16.4 Vymeranie objemu sa vykoná kvapalinami, metódami
a postupmi uvedenými v bodoch 13.4 až 13.6, 13.8 až
13.10, 14.1 až 14.4 a 15.1 až 15.3.
16.5 Rozšírená neistota stanovenia objemu meradla
(s koeficientom pokrytia 2) pri prvotnom a následnom
overení nemá prekročiť
a) + - 0,05 l pri sudoch s objemom do 30 l vrátane,
b) + - 0,25% meraného objemu pri sudoch s objemom nad 30
l,
c) 1/2 najväčšej dovolenej chyby pri tankoch (podľa
tabuľky č. 3).
16.6 Na sud bez uvedeného menovitého objemu sa vyznačí objem
zistený vymeraním, zaokrúhlený (podľa triedy presnosti
a veľkosti suda) nadol na hodnoty uvedené v tabuľke č. 4.
Tabuľka č. 4
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti A B
Vymeraný objem Zaokrúhliť nadol na Zaokrúhliť nadol na
suda V v litroch
------------------------------------------------------------------
V <= 5 0,05 l 0,05 l
5 < V <= 15 0,1 l 0,1 l
15 < V <= 60 0,1 l 0,5 l
60 < V <= 150 0,2 l 1 l
150 < V <= 300 0,5 l 1 l
300 < V <= 600 1 l 1 l
600 < V <= 1 500 2 l 2 l
V > 1 500 5 l 5 l
------------------------------------------------------------------
16.7 Na tank sa vyznačí objem zistený vymeraním, zaokrúhlený
(podľa triedy presnosti a veľkosti komory tanku) nadol na
hodnoty uvedené v tabuľke č. 5.
Tabuľka č. 5
------------------------------------------------------------------
Trieda 0,2 0,3 0,5 1
presnosti
Vymeraný objem komory Zaokrúhliť nadol na
tanku V v litroch
------------------------------------------------------------------
V <= 1 500 0,5 l 1 l 2 l 5 l
1 500 < V <= 5 000 1 l 2 l 5 l 10 l
V > 5 000 2 l 5 l 10 l 20 l
------------------------------------------------------------------
16.8 Skúškou správnosti sa zisťuje, či údaj meradla sa zhoduje
so skutočným objemom v rámci hraníc najväčšej dovolenej
chyby. Relatívna chyba (odchýlka údaja) meradla
e v percentách sa vypočíta podľa vzorca
Vn - V
e = ------- x 100,
V
kde Vn - údaj skúšaného meradla (obvykle hodnota
vyznačeného menovitého objemu),
V - skutočný objem kvapaliny v meradle.
16.9 Určenie skutočného objemu meradla pri skúške správnosti sa
vykoná kvapalinami, metódami a postupmi uvedenými v bodoch
13.4 až 13.6, 13.8 až 13.10, 14.1 až 14.4 a 15.1 až 15.3.
16.10 Zistená relatívna chyba meradla vypočítaná podľa bodu 4.9
leží v hraniciach najväčšej dovolenej chyby uvedenej pre
danú triedu presnosti v tabuľke č. 1, resp. 2 alebo
v tabuľke č. 3.
16.11 Metrologická kontrola môže obsahovať aj určenie tary suda.
Na sud sa vyznačí vážením zistená suchá alebo mokrá tara
vyjadrená v kilogramoch, zaokrúhlená nadol na
a) 0,1 kg pri sudoch s hmotnosťou do 100 kg,
b) 1 kg pri sudoch s hmotnosťou 100 kg a viac.PRÍL.35
PREPOČÍTAVAČE PRETEČENÉHO MNOŽSTVA PLYNU
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na prepočítavače pretečeného množstva plynu určené
na meranie množstva zemného plynu, ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa §
8 zákona.
2. Prepočítavače pretečeného množstva plynu pred uvedením na trh podliehajú
schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.
3. Prepočítavače pretečeného množstva plynu schváleného typu výrobca alebo
dovozca označí značkou schváleného typu.
4. Prepočítavače pretečeného množstva plynu, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným
požiadavkám, sa označia overovacou značkou.
5. Prepočítavače pretečeného množstva plynu, keď sa používajú ako určené
meradlá, podliehajú následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení prepočítavačov pretečeného množstva plynu
1 Termíny a definície
1.1 stavová rovnica reálneho plynu
definuje vzájomnú závislosť veličín charakterizujúcich
látkové množstvo plynu pri určitom stave a platí:
P x V = n x R x T x Z (1),
kde P - absolútny tlak,
V - objem,
n - látkové množstvo plynu
R - univerzálna plynová konštanta,
R = 8,314 510 J.mol-1.K-1
T - termodynamická teplota,
Z - kompresibilitný faktor plynu;
ak sa látkové množstvo plynu n vyjadrí ako podiel
hmotnosti m a molárnej hmotnosti M plynu, bude mať
stavová rovnica tvar:
P x V = m
M x R x T x Z (2),
veličiny objem V, absolútny tlak P a termodynamickú
teplotu T nazývame stavové veličiny
1.2 plyn
vo všeobecnosti zmes reálnych plynov so známou
koncentráciou jej zložiek xj, pri známych molárnych
hmotnostiach jednotlivých zložiek Mj, pre molárnu hmotnosť
zmesi plynov M potom platí:
N
M = Suma xj x Mj (3)
j=1
1.3 prevádzkové podmienky
(podmienky merania)
hodnoty veličín charakterizujúcich stav plynu, pri
ktorom je merané jeho množstvo
1.4 základné podmienky stanovené hodnoty stavových veličín
meraného plynu používané na
vyjadrenie jeho objemu Vb alebo energie Eb nezávisle
od podmienok merania;
ak nie je uvedené inak, základné podmienky sú určené
takto:
Pb = 101,325 kPa, Tb = 288,15 K (= 15 stupňov C), fíb = 0%
1.5 kompresibilitný
faktor plynu Z
bezrozmerné číslo vyjadrujúce odlišné správanie
reálneho plynu vo vzťahu k správaniu ideálneho plynu
v tých istých podmienkach merania; funkčná závislosť
kompresibilitného faktora Z = fí(P,T, xj) od stavových
veličín a zloženia vykurovacích plynov je uvedená
v slovenských technických normách
1.6 stupeň kompresibility K bezrozmerné číslo definované ako
podiel hodnôt kompresibilitného
faktora plynu v prevádzkových podmienkach a jeho
kompresibilitného faktora pri základných podmienkach,
t.j.:
Z
K = --- (4)
Zb
1.7 stavové číslo C
(prepočítavacie číslo)
bezrozmerné číslo vyjadrujúce veľkosť zmeny
jednotkového objemu daného plynu pri zmene jeho
tlaku a teploty z prevádzkových podmienok na
podmienky základné; zo stavovej rovnice reálneho
plynu (1) v prevádzkových a základných podmienkach
a pri súčasnom uplatnení zákona o zachovaní hmoty
pre stavové číslo C platí:
Vb
C = --- (5)
V
alebo
P Tb Zb
C =---- x ---- x ---- (6)
Pb T Z
alebo pri použití definície hustoty plynu
a úpravou pravej strany rovnice (2) aj v tvare:
ró
C = --- (7)
rób
1.8 prepočet objemu objem meraný v prevádzkových podmienkach
V sa prepočíta na
objem pri základných podmienkach V b podľa vzťahu:
Vb = V x C (8)
1.9 merací systém pretečeného množstva plynu
súbor meracích zariadení zostavený na účely
merania, stanovenia a indikácie pretečeného
množstva (objemu alebo energie) plynu pri
základných podmienkach plynu; merací systém sa
skladá z meracích prevodníkov a počítača
pretečeného množstva plynu; môže obsahovať aj
prídavné zariadenia (napr. procesný chromatrograf,
kalorimeter a pod.) na stanovenie špecifikovaných
vstupných veličín
1.10 počítač pretečeného množstva plynu (ďalej len "prietokový
počítač")
elektronický súčtový merací prístroj stanovujúci
pretečené množstvo plynu pri základných
podmienkach na základe údajov meracích
prevodníkov, prípadne aj špecifikovaných
prídavných zariadení; počítač pretečeného množstva
spracúva signál o jednotlivých dávkach pretečeného
množstva plynu pri prevádzkových podmienkach; tie
prepočíta na príslušné dávky množstva pri
základných podmienkach a následne ich sumarizuje
1.11 merací prevodník meracieho systému
merací prostriedok transformujúci snímanú veličinu
na elektrický výstupný signál, ktorý vstupuje do
prietokového počítača; meracie systémy môžu
obsahovať okrem meracieho prevodníka prietoku
alebo pretečeného množstva plynu aj meracie
prevodníky veličín (napr. tlaku, teploty,
prevádzkovej hustoty, základnej hustoty a pod.)
určujúcich stav meraného plynu
1.12 výstupný elektrický signál prevodníka
môže byť analógový, číslicový alebo frekvenčný
1.13 merací prevodník množstva plynu
plynomer poskytujúci elektrický výstupný signál
priamo zo snímača (rotor, rušivé teliesko,
ultrazvuková sonda a pod.) alebo z mechanického
počítadla, ktorý je v určenom vzťahu k meranému
pretečenému množstvu plynu (konštanta alebo
funkčná závislosť)
1.14 impulzné číslo A
definuje počet impulzov prislúchajúcich jednotke
množstva pretečeného plynu v podmienkach merania
(napr. imp.m-3, imp.kg-1);
používa sa pre prevodníky pretečeného množstva
plynu s frekvenčným výstupom
1.15 prepočítavač objemového množstva plynu (ďalej len
"prepočítavač")
prietokový počítač, ktorý spracúva signál
z meracieho prevodníka pretečeného množstva plynu;
v tomto prípade spracúvané dávky pretečeného
množstva v prevádzkových podmienkach sú konštantné
1.16 stavový prepočítavač prepočítavač, ktorý na prepočet
objemu používa údaje meracích
prevodníkov stavových veličín, t.j. pri prepočte
používa stavové číslo vyjadrené vzťahom (6)
1.17 hustotový prepočítavač prepočítavač, ktorý na prepočet
objemu spracúva údaje meracích
prevodníkov základnej a prevádzkovej hustoty,
t.j. pri prepočte používa stavové číslo vyjadrené
vzťahom (7)
1.18 prepočítavač energie
prepočítavač, stavový alebo hustotový, ktorý
jednotlivé dávky objemového množstva pri
základných podmienkach pred sumarizáciou vynásobí
hodnotou spaľovacieho tepla, prípadne výhrevnosti
plynu vztiahnutého k jednotke objemu pri
základných podmienkach; t.j. energia obsiahnutá
v pretečenom množstve plynu je daná vzťahom:
Eb = Suma delta Vb x Hx,b (9),
kde delta Vb - dávka objemového množstva plynu
(m3),
H x,b - spaľovacie teplo alebo výhrevnosť
plynu (MJ.m-3); spaľovacie teplo
alebo výhrevnosť plynu vstupuje do
výpočtu ako zadaná konštanta alebo
ako elektrický signál z prídavného
zariadenia (kalorimetra alebo
chromatografu)
1.19 ovplyvňujúca veličina
veličina, ktorá nie je meranou veličinou, ale má
vplyv na výsledok merania (napr. teplota okolia,
napájacie napätie)
1.20 pracovné (funkčné) podmienky meradla
podmienky používania, pri ktorých sa predpokladá, že
špecifikované metrologické charakteristiky meradla sa
nachádzajú v určených medziach; pracovné podmienky sa vo
všeobecnosti špecifikujú predpísanými rozsahmi hodnôt
meraných veličín plynu a predpísanými hodnotami
ovplyvňujúcich veličín
1.21 referenčné podmienky
meradla predpísané podmienky používania meradla
pri jeho skúšaní alebo pri vzájomnom porovnávaní
výsledkov meraní v laboratórnych priestoroch
(napr. kalibrácia, overovanie)
1.22 medzné podmienky
extrémne podmienky, ktorým sa meradlo môže
podrobiť bez poškodenia a bez znehodnotenia
špecifikovaných metrologických charakteristík pri
ďalšom používaní v pracovných podmienkach. Medzné
podmienky môžu byť rôzne na skladovanie, dopravu
a na používanie. Pod medznými hodnotami sa môžu
rozumieť medzné hodnoty meraných veličín alebo
ovplyvňujúcich veličín
1.23 merací rozsah
súbor hodnôt meranej veličiny, pre ktorý sa
predpokladá, že chyby meracieho prístroja ležia
v predpísaných medziach
1.24 merací rozsah prepočítavača
je daný meracími rozsahmi použitých meracích
prevodníkov meracieho systému, oborom platnosti
použitej funkčnej závislosti výpočtu
kompresibilitného faktora Z a zloženia plynu
1.25 označenie meradla
umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek
na meradlo v súlade s predpismi; značky môžu byť
vyrazené razidlom (kliešťami) alebo lepené vo
forme nálepiek
1.26 overovacia značka
značka umiestnená na meradle, ktorá potvrdzuje, že
meradlo je v zhode so schváleným typom, že
vyhovelo predpísaným skúškam pri overení
a zamedzuje nepovolenému ovplyvňovaniu údaja
meranej veličiny
1.27 zabezpečovacia značka
značka udávajúca, že určité časti meradla sú
zabezpečené proti nepovolenému ovplyvňovaniu údaja
meranej veličiny a že nemôže byť zabezpečená
overovacou značkou (napr. vzhľadom na úkony
spojené s inštaláciou meradla)
1.28 skúška prepočítavača
súhrn postupov určených na zistenie, či
metrologické vlastnosti meradla spĺňajú predpísané
požiadavky; pri skúške sú všetky vstupné signály
meracích prevodníkov systému simulované náhradnými
zdrojmi zodpovedajúcich signálov
1.29 skúška prevodníka s prepočítavačom objemu plynu
vykoná sa vtedy, keď daný merací prevodník systému
a) nemá unifikovaný elektrický výstupný signál,
b) nemá vydané samostatné rozhodnutie o schválení
typu (len v spojení s prepočítavačom),
c) je umiestnený v skrinke prepočítavača,
d) vyžaduje kalibráciu v zapojení s prepočítavačom
(jeho elektronická kalibrácia)
1.30 zobrazovacie (indikačné) zariadenie
časť meradla, ktorá poskytuje informáciu o hodnote
meranej veličiny
1.31 Použité označenie:
V - objem pretečeného množstva plynu m3
C - stavové číslo -
A - impulzné číslo imp.m-3 (imp.kg-1)
P - absolútny tlak plynu Pa, bar
T - termodynamická teplota K
t - teplota plynu stupeň C
Z - kompresibilitný faktor plynu -
K - stupeň kompresibility K = Zb.Z-1 -
Q - prietok plynu m3.h-1
E - energia J
U - napájacie napätie V
f - frekvencia napájacieho napätia Hz
S - unifikovaný signál meracieho
prevodníka (podľa prevodníka)
fí - relatívna vlhkosť plynu %
e - najväčšia dovolená chyba %
1.32 Indexy:
b - hodnota veličiny pri základných podmienkach,
min - najmenšia hodnota veličiny,
max - najväčšia hodnota veličiny,
atm - hodnota veličiny pri atmosférických podmienkach,
nom - menovitá hodnota veličiny,
IV - vstupný obvod prepočítavača na spracovanie
výstupného signálu prevodníka pretečeného množstva
plynu,
IT - vstupný obvod prepočítavača na spracovanie
výstupného signálu prevodníka teploty,
IP - vstupný obvod prepočítavača na spracovanie
výstupného signálu prevodníka tlaku,
AV - platí pre algoritmus výpočtu,
FC - platí pre prepočítavač,
MS - platí pre merací systém,
TV - platí pre prevodník pretečeného množstva plynu,
TP - platí pre prevodník tlaku,
TT - platí pre prevodník teploty,
PP - platí pre prepočítavač s prevodníkmi stavových
veličín.
2 Technické požiadavky na prepočítavače
2.1 Všeobecne
Príloha sa vzťahuje na tri druhy stavových prepočítavačov:
2.1.1 Prepočítavač PTZ - umožňuje pripojenie a aktívne
spracovanie výstupných signálov meracích prevodníkov
pretečeného množstva, tlaku a teploty, pričom hodnotu
kompresibilitného faktora plynu pri prevádzkových
podmienkach Z počíta priebežne. Parametre zloženia plynu
na výpočet kompresibilitného faktora Z vstupujú do výpočtu
spracovaním samostatných signálov z prídavného zariadenia
alebo sa zadávajú ako konštanty. Hodnota kompresibilitného
faktora pri základných podmienkach Zb sa obvykle vypočíta
len pri zadaní aktuálneho zloženia meraného plynu. Do
tejto skupiny možno zaradiť prepočítavače, kde v prepočte
množstva plynu je použitá hodnota stupňa kompresibility
K vyhľadaná na základe aktuálnych hodnôt tlaku a teploty
plynu z predvolenej tabuľky hodnôt uloženej v pamäti
počítača. Tabuľky K sú obvykle spracované pre viacero
reprezentatívnych zložení plynu, z ktorých sa SW alebo HW
zvolí tá tabuľka, ktorej zloženie je najbližšie k zloženiu
meraného plynu.
2.1.2 Prepočítavač PT - umožňuje pripojenie a aktívne
spracovanie výstupných signálov meracích prevodníkov
pretečeného množstva, tlaku a teploty, pričom hodnotu
kompresibilitného faktora plynu považuje za konštantu.
V reálnych podmienkach sa do prepočítavača namiesto
hodnoty kompresibilitného faktora Z zadáva hodnota stupňa
kompresibility K vypočítaná zo stredných hodnôt
prevádzkových podmienok a zloženia meraného plynu, teda
K nerovná sa 1. Pri pretlaku plynu menšom ako 100 kPa
možno použiť hodnotu K = 1. Pre stavové číslo potom platí:
P Tb 1
C = --- x [---- x ---] (10)
T Pb K = Konst
2.1.3 Prepočítavač T - umožňuje pripojenie a aktívne spracovanie
výstupných signálov meracích prevodníkov pretečeného
množstva a teploty, pričom absolútny tlak a stupeň
kompresibility plynu sa do prepočítavača zadáva ako
konštanta vypočítaná zo stredných hodnôt prevádzkových
podmienok a zloženia meraného plynu. Pre stavové číslo
potom platí:
1 Tb 1
C = --- x [---- x ---] (11)
T Pb K = Konst
2.2 Konštrukcia prepočítavačov
2.2.1 Všetky konštrukčné prvky prepočítavača sa zhotovujú tak,
aby zaručovali stálosť jeho metrologických vlastností
a spoľahlivosť jeho funkcie pri dlhodobom používaní.
2.2.2 Materiály konštrukčných prvkov prepočítavača majú odolávať
rôznym formám korózie a opotrebovania, ktoré sa vyskytujú
pri jeho používaní v pracovných podmienkach. Pripojené
meracie prevodníky systému majú odolávať za každých
okolností a bez obmedzenia správnej funkcie tlaku
a teplote médií, pre ktoré sú určené.
2.2.3 Skrinka (puzdro) prepočítavača má chrániť jeho
elektronickú časť pred nepriaznivým vplyvom prostredia, do
ktorého je určený na používanie.
2.2.4 Prepočítavač zabezpečuje napájanie najmenej toľkých
meracích prevodníkov, koľko má vstupných obvodov na
spracovanie vstupných signálov. Stabilita napájania má byť
taká, aby v celom rozsahu pracovných podmienok
prepočítavača neboli ovplyvnené meracie vlastnosti
pripojiteľných meracích prevodníkov.
2.2.5 Na prepočítavače určené na použitie v prostredí
s nebezpečenstvom výbuchu sa vzťahujú príslušné požiadavky
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú
nevýbušných elektrických zariadení.
2.2.6 Prepočítavač má byť vybavený najmenej jedným impulzným
vstupom a má byť schopný bezchybne spracovať každý impulz
o dávke pretečeného množstva vyslaný prevodníkom
pretečeného množstva plynu. Požiadavky na impulzné vstupy
prepočítavača sú v tabuľke č. 1.
2.2.7 Prepočítavače môžu byť vybavené komunikačným rozhraním na
pripojenie prídavných zariadení (napr. tlačiareň,
elektronický záznamník údajov, modem, ručný terminál,
chromatograf) alebo na prepojenie prepočítavačov do
komunikačnej siete. Toto rozhranie nemá ovplyvňovať
meracie vlastnosti prepočítavača.
2.2.8 Prepočítavače môžu byť vybavené elektrickými výstupmi na
pripojenie periférnych zariadení (napr. externých
počítadiel, indikátorov prietoku a pod.). Tieto výstupy
nemajú ovplyvňovať meracie vlastnosti prepočítavača.
Tabuľka č. 1 - Impulzný vstup prepočítavača
----------------------------------------------------------------------------
Druh signálu Druh snímača Charakteristika
----------------------------------------------------------------------------
Nízka frekvencia (LF) Bezpotenciálový spínací Frekvencia impulzov f<= 1 Hz
kontakt Šírka impulzu >= 50 ms
Šírka medzery >= 100 ms
Konštrukcia vstupu
prepočítavača
vylučuje
vplyv prechodových
javov pri spínaní
a rozopínaní
kontaktu v trvaní <= 10 ms
Stredná a vysoká Elektronický snímač Impulzy majú vyhovovať
frekvencia (MF) požiadavkám príslušných
a (HF) slovenských technických
noriem
----------------------------------------------------------------------------
2.3 Počítadlo a indikačné zariadenie
2.3.1 Prepočítavač má byť vybavený súčtovým počítadlom
pretečeného množstva plynu v základných a prevádzkových
podmienkach.
2.3.2 Ako počítadlá prepočítavača môžu byť použité:
a) elektromechanické valčekové počítadlá,
b) elektronické zobrazovacie prvky (napr. LED, LCD).
2.3.3 Ak je v prepočítavači použité elektromechanické počítadlo,
posun číslice určitého rádu sa vykoná počas zmeny číslice
nižšieho rádu z čísla deväť na nulu. Posun číslic má byť
smerom nahor. Počítadlo nemá byť nulovateľné.
2.3.4 Ak je v prepočítavači použité elektronické počítadlo,
všetky zobrazovacie miesta naľavo od čísla udávajúceho
hodnotu aktuálneho objemu majú zobrazovať nulu. Údaj
elektronického počítadla pretečeného množstva plynu pri
základných podmienkach nemá byť SW ani HW dodatočne
upravovateľný bez porušenia overovacej značky. Údaj
elektronického počítadla pretečeného množstva plynu
v prevádzkových podmienkach sa môže dodatočne upravovať
(zadanie hodnoty zhodnej so stavom počítadla plynomera).
Po prekročení kapacity počítadla (každé zobrazovacie
miesto obsahuje číslicu 9) sa počítadlo má automaticky
vynulovať a pokračovať vo vzostupnom sčítavaní množstva.
Súčasne má SW umožňovať kontrolu bezchybného zobrazovania
všetkých segmentov počítadla.
2.3.5 Rozmer číslic počítadla (výška x šírka) nemá byť menší ako
4 x 2,4 mm.
2.3.6 Počítadlo má byť najmenej osemmiestne s možnosťou voľby
mierky stupnice počítadla v dekadických násobkoch objemu
najmenej v rozsahu (0,01 až 1 000) m3 tak, aby
v prevádzkových podmienkach Qmax, Pmax a Tmin počas 2 000
h nedochádzalo k prekročeniu jeho kapacity alebo pri
elektromechanických počítadlách k pretočeniu všetkých
valčekov.
2.3.7 Mierka stupnice počítadla a symbol jednotky objemu majú
byť vyznačené v bezprostrednej blízkosti číselného údaja
počítadla.
2.3.8 Všetky údaje (čísla, nápisy, symboly) na počítadlách sú
zreteľné, trvalé a dobre čitateľné.
2.3.9 Prepočítavač môže byť vybavený prídavným zariadením na
indikáciu ďalších informácií, napríklad aktuálnych hodnôt
meraných vstupných veličín, aktuálnych hodnôt zadaných
parametrov na prepočet objemu (impulzné číslo a zloženie
plynu), vypočítaných hodnôt prietoku v prevádzkových
a základných podmienkach, stavového čísla C, stupňa
kompresibility K, návestí poruchových stavov a pod.
2.3.10 Počítadlo pretečeného množstva plynu a prídavné indikačné
zariadenie podľa bodu 2.3.9 môžu byť zlúčené do jedného
celku. Indikačné zariadenie potom spĺňa podmienky
stanovené pre počítadlo pretečeného množstva plynu podľa
bodov 2.3.3 až 2.3.8.
2.4 Napájanie prepočítavača
2.4.1 Prepočítavače môžu byť napájané
a) z elektrickej siete,
b) nezávisle od siete z akumulátora alebo od vymeniteľnej
batérie so zaručenou životnosťou najmenej 3 roky
v prevádzkových podmienkach meraného plynu Qmax, Pmax,
Tmin, pri teplote okolitého prostredia Tmin a bez
použitia komunikačného rozhrania.
2.4.2 Prepočítavač napájaný z elektrickej siete má byť
konštruovaný tak, aby v prípade poruchy napájania ostali
zachované v pamäti všetky zadané, ostatne zmerané
a vypočítané údaje vrátane poruchových návestí najmenej
30 dní. Po obnovení napájania prepočítavač automaticky
pokračuje v meraní.
2.4.3 Prepočítavač napájaný z akumulátora alebo z vymeniteľnej
batérie má signalizovať potrebu nového nabitia alebo
výmeny batérie najneskôr po uplynutí 90% z odhadnutej
životnosti zdroja. Súčasne od začiatku tejto signalizácie
má zaručovať bezporuchovú prevádzku systému v trvaní
najmenej 30 dní.
2.4.4 Konštrukcia prepočítavača má umožňovať výmenu akumulátora
alebo batérie bez porušenia overovacích značiek. Počas
výmeny zdroja sa v prepočítavači majú uchovávať všetky
zadané, ostatne zmerané a vypočítané údaje vrátane
poruchových návestí. Môžu sa použiť len akumulátory alebo
batérie odporúčané výrobcom.
2.5 Programové vybavenie na riadenie činnosti prepočítavača
(FW)
2.5.1 Programové vybavenie prepočítavača (FW) má poskytovať
informácie o
a) aktuálnych hodnotách meraných vstupných veličín,
b) aktuálnych hodnotách parametrov zadávaných na prepočet
pretečeného množstva (napr. impulzné číslo, zloženie
plynu),
c) vypočítaných hodnotách stavového čísla C, stupňa
kompresibility K, prietoku pri prevádzkových
a stavových podmienkach,
d) návestiach poruchových stavov prostredníctvom
indikačného zariadenia alebo komunikačného rozhrania.
2.5.2 Programové vybavenie prepočítavača (FW) má zisťovať
a návesťou indikovať poruchy, výpadok alebo prekročenie
meracieho rozsahu výstupného signálu ktoréhokoľvek
meracieho prevodníka na vstupe do prepočítavača s výnimkou
prevodníka pretečeného množstva.
2.5.3 Pri aktívnej poruche sa pretečené množstvo plynu pri
základných podmienkach môže sumarizovať počítadlom
pretečeného množstva Vb len v prípade, ak prepočítavač
disponuje samostatnou pamäťou pre záznam poruchových
stavov a súčasne pre záznam histórie prevádzky, v ktorom
sú hodnoty veličín zaťažené poruchou jednoznačne
rozlíšené. V tomto prípade sa pri výpadku výstupného
signálu meracieho prevodníka môže použiť jeho ostatná
platná hodnota pred poruchou alebo predvolená hodnota
zodpovedajúca strednej hodnote prevádzkových podmienok.
V iných prípadoch sa pretečené množstvo pri základných
podmienkach ignoruje alebo sumarizuje samostatným
počítadlom Vb pri poruchových stavoch. Odporúča sa, aby
prepočítavač zaznamenával druh poruchy, dátum, čas jej
vzniku a zániku do samostatnej časti pamäte poruchových
udalostí s kapacitou najmenej 50 záznamov pre jeden merací
rad. Ostatný záznam z pamäte poruchových udalostí
(najnovší) má byť zobrazovaný vždy ako prvý. Pri naplnení
kapacity pamäte a vzniku ďalšej poruchovej udalosti sa má
z pamäte automaticky vylúčiť najstarší záznam.
2.6 Ochrana nastavenia prepočítavača
2.6.1 Prepočítavač má byť konštruovaný tak, aby bez porušenia
overovacích značiek alebo zabezpečovacích značiek
neumožňoval taký zásah, ktorým by sa zmenili jeho
metrologické parametre, údaje počítadiel Vb alebo údaje
v jeho pamäti, ak sa táto zmena nevykoná podľa bodu 2.6.2.
2.6.2 Ak prepočítavač umožňuje užívateľovi prostredníctvom
klávesnice alebo komunikačného rozhrania meniť hodnoty
parametrov, ktoré ovplyvňujú výpočet pretečeného množstva
plynu, potom prepočítavač má súčasne spĺňať tieto
podmienky:
a) zmenu hodnoty parametra možno akceptovať len v prípade,
ak sa predtým z klávesnice alebo cez komunikačné
rozhranie zadalo platné prístupové heslo užívateľa,
b) zadanie zmeny hodnoty parametra má byť umožnené len
ovládačom, ktorým sa zadalo platné prístupové heslo
užívateľa (t.j. pri zadaní hesla z klávesnice
komunikačné rozhranie zostáva v režime ochrany
a naopak),
c) zmena hodnoty každého parametra sa automaticky
zaznamenáva v samostatnej "pamäti zmien" s kapacitou
najmenej pre 100 záznamov,
d) každý záznam obsahuje dátum a čas vykonania zmeny,
identifikáciu meneného parametra (opis alebo kód), jeho
pôvodnú a novozadanú hodnotu; pod zmenou parametra sa
rozumie aj SW zadanie konštantnej hodnoty meranej
veličiny, ako aj jej spätné uvoľnenie,
e) po naplnení kapacity pamäte zmien sa zadávanie ďalších
zmien automaticky zablokuje,
f) zadávanie ďalších zmien parametrov sa má odblokovať
zadaním samostatného prístupového hesla (určené pre
zástupcu štátnej metrológie) alebo prepnutím
samostatného HW kľúča chráneného overovacou značkou,
g) záznamy v pamäti zmien sú chránené proti vymazaniu
alebo dodatočnému prepísaniu; po prvom zaplnení
kapacity a následnom odblokovaní zadávania zmien sa
ďalší záznam uloží vždy na jej vrchol, predtým uložené
záznamy sa posunú o jednu pozíciu nižšie, pričom
najstarší záznam sa vylúči.
2.6.3 Po skončení zadávania zmien parametrov a následnom
uplynutí nastaveného času (najviac 5 min) sa má príslušný
ovládač prepočítavača automaticky nastaviť do režimu
ochrany.
2.6.4 Pri zapojení viacerých prepočítavačov do komunikačnej
siete má mať každý z nich individuálne prístupové heslo
užívateľa.
2.7 Inštalácia a meracie prevodníky
2.7.1 Výstupné signály meracích prevodníkov a vstupy
prepočítavača daného meracieho systému majú byť vzájomne
kompatibilné.
2.7.2 Merací systém sa má používať v klimatických podmienkach,
ktoré zodpovedajú pracovným podmienkam špecifikovaným
výrobcami každej jeho časti.
2.7.3 Meracie prevodníky meracieho systému určené na použitie
v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu majú vyhovovať
požiadavkám príslušných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa týkajú nevýbušných elektrických
zariadení.
2.7.4 Prepojovacie vodiče medzi prepočítavačom a meracími
prevodníkmi sú neoddeliteľnou súčasťou meracieho systému.
Parametre použitých prepojovacích vodičov a ich dĺžka majú
byť v súlade so špecifikáciou výrobcov jednotlivých častí
meracieho systému tak, aby bola zaručená jeho bezpečnosť
a presnosť merania.
2.7.5 Merací prevodník pretečeného množstva plynu použitý
v meracom systéme má spĺňať požiadavky príslušnej prílohy.
2.7.6 Meracie prevodníky stavových veličín použité v meracom
systéme majú spĺňať požiadavky príslušných príloh.
2.7.7 Merací prevodník teploty má byť umiestnený tak, aby bol
omývaný prúdom meraného plynu, a aktívna časť jeho snímača
má byť v hĺbke 1/3 až 2/3 priemeru potrubia. Ak je
inštalovaný priamo v telese prevodníka pretečeného
množstva plynu (plynomera), má to byť uvedené v rozhodnutí
o schválení typu prevodníka pretečeného množstva plynu.
Teplomerné puzdro má byť naplnené tepelne vodivým médiom.
Odporúča sa, aby v blízkosti meracieho prevodníka teploty
bolo nezávislé teplomerné puzdro na zabezpečenie kontroly
prevodníka teploty na mieste.
2.7.8 Ak má prepočítavač vstupný obvod na spracovanie signálu
odporového teplomera so štvorvodičovým zapojením, môže
namiesto prevodníka používať priamo pripojený odporový
teplomer.
2.7.9 K meraciemu prevodníku tlaku má byť pripojený pneumatický
signál prevádzkového tlaku snímaný prednostne z Pr odberu
(Pr - referenčný bod merania tlaku na telese prevodníka
pretečeného množstva plynu) prevodníka pretečeného
množstva plynu alebo z odberu pred prevodníkom pretečeného
množstva plynu. Odporúča sa signálne potrubie vybaviť
uzatváracou armatúrou a prostriedkami na jednoduché
pripojenie kontrolného meradla na zabezpečenie kontroly
prevodníka na mieste.
2.7.10 V meracom systéme sa prednostne používajú meracie
prevodníky absolútneho tlaku, aby sa zabránilo zavedeniu
prídavných chýb do výpočtu objemu spôsobených zmenami
atmosférického tlaku. Merací prevodník relatívneho tlaku
sa môže použiť len vtedy, ak pre prevádzkový pretlak
meraného plynu platí Pmin >=2 MPa. V takom prípade
priemerná hodnota atmosférického tlaku sa má zadať do
prepočítavača ako konštanta.
2.8 Nápisy a značky
2.8.1 Na skrinke prepočítavača sa na viditeľnom mieste
umiestňuje štítok s týmito údajmi:
a) meno alebo značka výrobcu,
b) typové označenie prepočítavača,
c) výrobné číslo,
d) rok výroby,
e) značka schváleného typu,
f) identifikačná značka na používanie v prostredí SNV, keď
je určený na používanie v tomto prostredí,
g) použité základné podmienky plynu,
h) medzné hodnoty teploty okolia (tam, min až tam, max)
stupeň C,
i) označenie elektrického krytia IPxx,
j) ďalšie údaje určené v rozhodnutí o schválení typu
meradla.
2.8.2 Na meracích prevodníkoch jednotlivých veličín, pre ktoré
neplatí bod 1.29, sa uvádzajú údaje podľa rozhodnutia
o schválení ich typu.
2.8.3 Všetky prevodníky meracieho systému, ktoré netvoria
integrálnu súčasť prepočítavača, sa zabezpečujú overovacou
značkou na viditeľnom mieste.
2.8.4 Po montáži meracieho systému pretečeného množstva plynu
užívateľ umiestni zabezpečovacie značky na také miesta,
aby bola znemožnená nepovolená výmena alebo demontáž jeho
častí z pracovného miesta.
Značky sa umiestňujú hlavne na
a) skrinke prepočítavača - kryt svorkovnice, resp. iného
uzáveru umožňujúceho prístup k nej,
b) meracích prevodníkoch jednotlivých veličín v mieste ich
pripojenia.
3 Metrologické požiadavky na prepočítavače
3.1 Merací rozsah prepočítavača
Merací rozsah prepočítavača je definovaný v bode 1.24.
3.2 Merací rozsah prevodníkov teploty a tlaku
3.2.1 Merací rozsah prevodníka teploty meracieho systému má
spĺňať jednu z týchto požiadaviek:
a) normálny rozsah: -20 až +50 stupňov C,
b) obmedzený rozsah: najmenší rozsah 40 stupňov
C kdekoľvek v hraniciach normálneho rozsahu,
c) rozšírený rozsah: aspoň jedna hranica normálneho
rozsahu je prekročená - určí výrobca.
3.2.2 Merací rozsah prevodníka tlaku má byť kalibrovaný tak, aby
platilo: Pmax/Pmin > 2.
3.3 Referenčné podmienky
Referenčné podmienky sú definované podľa tabuľky č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Parameter Prípustný rozsah Prípustná zmena
počas skúšky
------------------------------------------------------------------
Teplota okolia 18 až 25 stupňov C + - 1 stupeň C
Relatívna vlhkosť
vzduchu 35 až 85% nie viac ako 10%
------------------------------------------------------------------
3.4 Pracovné podmienky
Správna funkcia prepočítavača má byť zaručená v pracovných
podmienkach špecifikovaných výrobcom.
3.5 Najväčšie dovolené chyby
3.5.1 Chyba merania sa vyjadruje relatívnou hodnotou
v percentách ako pomer rozdielu medzi udanou hodnotou
skúšaného meradla a konvenčne pravou hodnotou etalónového
meradla ku konvenčne pravej hodnote etalónového meradla.
Chyba v udaná hodnota meradla - konvenčne pravá hodnota
percentách = -------------------------------------------------- x 100
konvenčne pravá hodnota (12)
Pri výpočte hodnoty chyby merania ako relatívnej hodnoty
pri meracom prevodníku teploty sa používa termodynamická
hodnota teploty v K.
3.5.2 Najväčšia dovolená chyba meracieho systému sa určí ako
súčet absolútnych hodnôt najväčších dovolených chýb
jednotlivých častí meracieho systému, t.j.:
eMS = /e tau V/ + /e FC/ + /e tau P/ + /e tau T/ (13),
kde e tau V - najväčšia dovolená chyba prevodníka
pretečeného množstva plynu,
e FC - najväčšia dovolená chyba prepočítavača,
e tau P - najväčšia dovolená chyba meracieho
prevodníka tlaku,
e tau T - najväčšia dovolená chyba meracieho
prevodníka teploty.
3.5.3 Najväčšia dovolená chyba prepočítavača sa určí ako súčet
absolútnych hodnôt najväčších dovolených chýb vstupných
obvodov jednotlivých veličín prepočítavača eIV, eIT, eIP
a najväčšej dovolenej chyby eAV, t.j.:
/e IV/+ /e Itau/ + /e IP/ + /e AV/ <= e fí C (14),
kde e IV - najväčšia dovolená chyba vstupného obvodu
prepočítavača na spracovanie výstupného
signálu prevodníka pretečeného množstva
plynu,
e Itau - najväčšia dovolená chyba vstupného obvodu
prepočítavača na spracovanie výstupného
signálu meracieho prevodníka teploty,
e IP - najväčšia dovolená chyba vstupného obvodu
prepočítavača na spracovanie výstupného
signálu meracieho prevodníka tlaku,
e AV - najväčšia dovolená chyba algoritmu výpočtu,
e fí C - najväčšia dovolená chyba prepočítavača.
3.5.4 Podľa najväčších dovolených chýb e fí C sa prepočítavače
rozdeľujú do dvoch skupín:
a) e fí C <= 0,1%,
b) 0,1 < e fí C <= 0,3%.
3.5.5 Najväčšie dovolené chyby použitých meracích prevodníkov
majú spĺňať požiadavky uvedené v príslušných prílohách.
3.5.6 Podľa konštrukčného vyhotovenia prepočítavača a k nemu
pripojiteľných prevodníkov sa pri vyhodnotení najväčšej
dovolenej chyby meracieho systému môže súčet dovolených
chýb prepočítavača a prevodníkov stavových veličín
vyjadriť samostatne, alebo jednou sumárnou hodnotou ePP,
t.j. vzťah (13) bude mať tvar:
e MS = /e tau V/+ /e PP/ (15)
3.5.7 Podľa najväčších dovolených chýb ePP sa prepočítavače
s prevodníkmi stavových veličín rozdeľujú do dvoch skupín:
a) e PP <= 0,5%,
b) 0,5 < e PP <= 1,0%.
3.5.8 Najväčšie dovolené chyby uvedené v bodoch 3.5.4 a 3.5.7
platia pre skúšky v referenčných podmienkach. V pracovných
podmienkach sú prípustné dvojnásobné hodnoty týchto chýb.
3.6 Ovplyvňujúce činitele
Prepočítavač nemá prekročiť najväčšiu dovolenú chybu pri
pôsobení ovplyvňujúcich činiteľov, ktoré zodpovedajú jeho
pracovným podmienkam. Účinok ovplyvňujúcich veličín má byť
predmetom technických skúšok pri schvaľovaní typu meradla.
3.7 Rušenia
Rozdiely medzi výsledkami merania pred pôsobením a po
pôsobení nasledovných rušení nemajú prekročiť najväčšiu
dovolenú chybu uvedenú v bode 3.5.4, resp. 3.5.7:
a) krátkodobé prerušenie sieťového napájania (pri
prepočítavačoch napájaných zo siete),
b) prípadne ďalšie rušenia stanovené výrobcom.
4 Metrologická kontrola prepočítavačov
Prepočítavače podliehajú týmto druhom metrologickej
kontroly:
4.1 Schválenie typu prepočítavača
Pri schvaľovaní typu prepočítavača sa vykonajú všetky
skúšky uvedené v bode 5 najmenej na jednej vzorke
prepočítavača.
4.2 Prvotné overenie
Pri prvotnom overení prepočítavača sa vykonajú skúšky
podľa bodu 5.1.1 písm. a) až c) a bodov 5.1.2, 5.1.3
písm. b) a 5.1.4.
4.3 Následné overenie
Metódy skúšania pri následnom overení sú zhodné s metódami
pri prvotnom overení.
5 Metódy skúšania prepočítavačov
5.1 Všeobecne
5.1.1 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu a pri
overení sa vykonávajú tieto skúšky prepočítavača:
a) vonkajšia obhliadka,
b) kontrola funkcií,
c) skúška správnosti,
d) skúška s pôsobením ovplyvňujúcich činiteľov a rušení
(len pri schvaľovaní typu).
5.1.2 Vonkajšia obhliadka sa vykonáva pred začatím skúšky
správnosti a obsahuje kontrolu zhody prepočítavača s jeho
schváleným typom. Zisťuje sa hlavne, či
a) prepočítavač nie je mechanicky poškodený,
b) konštrukčné vyhotovenie prepočítavača zodpovedá
schválenému typu vrátane kontroly schváleného typu
prevodníkov, ktoré sú integrálnou súčasťou
prepočítavača,
c) sú úplné a správne údaje na štítku, prípadne v pamäti
prepočítavača.
5.1.3 Kontrola funkcií prepočítavača sa vykoná v plnom rozsahu
v súlade s dokumentáciou prepočítavača dodanou jeho
výrobcom s dôrazom:
a) pri technickej skúške pri schvaľovaní typu na
1. správnosť funkcie počítadiel pretečeného množstva
pri základných a prevádzkových podmienkach po
prekročení ich kapacity (pretočení),
2. kontrolu výpočtového postupu,
3. kontrolu indikácie poruchových stavov,
4. ochranu zadaných, meraných a vypočítaných údajov
v pamäti prepočítavača,
5. správnosť prenosu údajov cez komunikačné rozhranie,
ak je ním prepočítavač vybavený;
b) pri overení na
1. kontrolu indikácie poruchových stavov,
2. ochranu zadaných, meraných a vypočítaných údajov
v pamäti prepočítavača.
5.1.4 Skúškou správnosti prepočítavačov sa zisťuje chyba výpočtu
pretečeného množstva plynu pri základných podmienkach.
Podľa typu prepočítavača sa skúška vykoná najmenej jedným
z týchto spôsobov:
a) simulovaním výstupných elektrických signálov všetkých
meracích prevodníkov systému v skúšobných bodoch so
stanovenými hodnotami stavových veličín (delta V, P,
tau),
b) pôsobením stavových veličín na meracie prevodníky
v stanovených skúšobných bodoch (delta V, P, tau).
5.1.5 Technické skúšky pri schvaľovaní typu sa vykonajú aj pri
pôsobení ovplyvňujúcich činiteľov a rušení.
5.2 Podmienky počas skúšky správnosti
Skúška správnosti prepočítavačov sa vykonáva
v referenčných podmienkach podľa bodu 3.3 v laboratóriách
s čo najmenšou prašnosťou. Pri skúške sa súčasne
dodržiavajú podmienky na používanie jednotlivých
skúšobných prístrojov a pomôcok podľa pokynov ich
výrobcov.
5.3 Opis skúšok
5.3.1 Skúška správnosti prepočítavača pri jeho overení sa vykoná
v skúšobných bodoch stanovených na základe meracích
rozsahov prevodníkov konkrétneho meracieho systému.
5.3.2 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa skúška
správnosti vykoná s najväčším meracím rozsahom z radu
použiteľných prevodníkov stanovených výrobcom.
5.3.3 Nastavenie skúšobných bodov pretečeného množstva plynu
Skúška sa vykoná simuláciou impulzného signálu prevodníka
pretečeného množstva zodpovedajúceho fmax prepočítavača.
Najmenšie skúšobné množstvo pri prevádzkových podmienkach
delta V má spĺňať:
a) pri skúške správnosti výpočtu stupňa kompresibility
K a stavového čísla C:
nmin
delta V >= ----- a súčasne tau => min 60s (16),
A
kde tau min - najmenší čas skúšky,
nmin = 10 - najmenší počet prijatých impulzov počas
skúšky,
b) pri skúške správnosti počítadiel objemu plynu:
dp
delta V >= ----- (17),
0,001
kde dp - najmenšia odčítateľná hodnota objemu pri
prevádzkových podmienkach.
5.3.4 Nastavenie skúšobných bodov teploty
5.3.4.1 Pri skúške správnosti sa použijú tieto body:
a) pri normálnom a rozšírenom meracom rozsahu prevodníka
teploty (bod 3.2.1) sa skúška vykoná v troch skúšobných
bodoch zodpovedajúcich teplotám t1, t2 a t3 tak, aby
platilo:
tmin <= t1 < (tmin + delta t) (18)
(tmax - delta t) < t 2 <= tmax (19)
t3 = 0 stupňov C + delta t (20)
b) pri obmedzenom meracom rozsahu prevodníka teploty
(3.2.1) sa skúška vykoná v dvoch skúšobných bodoch
zodpovedajúcich teplotám t1, t2 podľa (18) a (19). Keď
tmin < 0 stupňov C, skúška sa vykoná aj v bode t3.
5.3.4.2 Pre povolenú odchýlku delta t nastavenia skúšobného bodu
v obidvoch prípadoch platí:
delta t = 2,5 stupňov C (21)
5.3.5 Nastavenie skúšobných bodov tlaku
5.3.5.1 Pri skúške správnosti meracích prevodníkov tlaku, ktoré sú
súčasťou prepočítavača, t.j. vzťahujú sa naň podmienky
definované v bode 1.29, sa použijú tieto body:
Pj = dj. (Pmax - Patm,min) + Patm,min (22),
kde j - poradie skúšobného bodu, j = 1 až 5,
dj - súčiniteľ, ktorého hodnota sa postupne
rovná: 0,00; 0,25; 0,50; 0,75 a 1,00,
Patm,min - pri simulácii sa dosadí najmenšia hodnota
atmosférického tlaku Patm,min = 90 kPa,
alebo pri skúške s prevodníkom atmosférický
tlak.
5.3.5.2 Nastavenie jednotlivých hodnôt skúšobných bodov sa nemá
líšiť od požadovanej hodnoty o viac ako + - 3%.
5.3.6 Pri skúške správnosti meracích prevodníkov meracieho
systému pretečeného množstva plynu, ktoré nie sú súčasťou
prepočítavača, t.j. neplatia podmienky definované v bode
1.29, sa skúška správnosti vykoná podľa príslušnej
prílohy.
5.3.7 Nastavenie zloženia plynu
Pri skúške sa do prepočítavača zadá zloženie plynu
špecifikované vykonávateľom skúšky s prihliadnutím na
metódu výpočtu kompresibilitného faktora plynu.
5.3.8 Simulovanie stavovej veličiny
V prípade simulovania stavovej veličiny pri skúške sa
hodnota elektrického signálu Sx simulovanej stavovej
veličiny určí dosadením hodnoty daného skúšobného bodu
veličiny do vzťahu, napríklad pre teplotu tx:
tx - tmin
Sx = ----------- (Smax - Smin ) + Smin (23),
tmax - tmin
kde Smin, Smax - najmenšia a najväčšia hodnota rozsahu
unifikovaného signálu vstupného obvodu
prepočítavača (meracieho prevodníka)
zodpovedajúce najmenšej a najväčšej
hodnote meracieho rozsahu príslušného
meracieho prevodníka.
5.3.9 Skúška správnosti výpočtu stupňa kompresibility
5.3.9.1 Skúška správnosti výpočtu stupňa kompresibility sa vykoná
pri technickej skúške pri schvaľovaní typu meradla, a to
najmenej pri dvoch zloženiach plynu a v skúšobných bodoch
t1, P1 až P5 a t2, P1 až P5.
5.3.9.2 Jednotlivé hodnoty skúšobných bodov tlaku a teploty sa
simulujú elektrickými signálmi na vstupných obvodoch
prepočítavača alebo sa SW nastavia ako konštantné hodnoty
- ak to prepočítavač umožňuje. Počas skúšky sa simulujú
impulzy prevodníka pretečeného množstva s prírastkom
delta V podľa bodu 4.3.1.
5.3.9.3 Relatívna chyba stupňa kompresibility sa určí podľa
vzťahu:
K - KE
f K,r = -------- x 100 (24)
KE
kde konvenčne pravá hodnota stupňa kompresibility KE sa
určí podľa slovenskej technickej normy.
5.3.9.4 Ak prepočítavač umožňuje voľbu výpočtu stupňa
kompresibility podľa viacerých algoritmov, skúška
správnosti výpočtu stupňa kompresibility sa vykoná podľa
všetkých algoritmov.
5.3.9.5 Pre chybu výpočtu stupňa kompresibility má platiť
f K,r<=0,02%.
5.3.10 Skúška správnosti prepočtu pretečeného množstva
5.3.10.1 Skúška správnosti prepočtu pretečeného množstva sa vykoná
podľa bodu 5.1.4 písm. a) v skúšobných bodoch:
a) pri skúške pri schvaľovaní typu: delta V, t1, P1 až
P5; delta V, t2, P1 až P5; prípadne delta V, t3, P1 až
P5,
b) pri overení: delta V, t1, P1 až P5, delta V, t2, P1 až
P5 a v jednom bode delta V, t3, P3.
Hodnoty delta V, tj a Pj a im zodpovedajúce signály sa
určia podľa bodov 5.3.3 až 5.3.7 pri použití jedného
zloženia plynu.
5.3.10.2 Skúška správnosti prepočtu pretečeného množstva sa vykoná
podľa bodu 5.1.4 písm. b) v skúšobných bodoch:
a) pri skúške pri schvaľovaní typu: delta V, t1,P1 až
P5; delta V, t2, P1 až P5; prípadne delta V, t3,P1 až
P5 vo všetkých prípadoch vzostupne a zostupne,
b) pri overení: delta V, t1, P1 až P5 vzostupne, delta V,
t2, P5 až P1 zostupne a v jednom bode V, t3, P3. Pred
skúškou pri klesajúcom tlaku treba merací prevodník
tlaku nechať zaťažený na 5 minút tlakom P5.
5.3.10.3 Pred skúškou pri klesajúcom tlaku treba merací prevodník
tlaku nechať zaťažený na 5 minút tlakom P5.
5.3.10.4 Keď prepočítavač poskytuje indikáciu stavového čísla
C s rozlíšením aspoň na 4 desatinné miesta - pri použitom
algoritme výpočtu s pohyblivou rádovou čiarkou
jednoduchej presnosti alebo na 8 desatinných miest - pri
dvojnásobnej presnosti, správnosť prepočtu objemu možno
vyhodnotiť na základe výpočtu stavového čísla.
Relatívna chyba prepočtu objemu f Vb,r sa potom vypočíta
zo vzťahu:
C - CE
f Vb,r = -------- x 100 (percentá) (25),
CE
kde konvenčne pravá hodnota stavového čísla CE sa určí
dosadením príslušných hodnôt daného skúšobného bodu do
vzťahu (5) vrátane výpočtu hodnoty stupňa kompresibility.
5.3.11 Skúška správnosti pretečeného množstva plynu
5.3.11.1 Najmenej v jednom skúšobnom bode delta V, t1, P5 treba
vykonať skúšku správnosti prepočtu pretečeného množstva
vyhodnotením z prírastkov počítadiel pretečeného množstva
pri základných a prevádzkových podmienkach. V tomto
prípade najmenšie skúšobné množstvo delta V skúšobného
bodu má spĺňať podmienku danú vzťahom (17).
Relatívna chyba prepočtu pretečeného množstva fVb,r sa
vypočíta zo vzťahu:
delta Vb - delta VbE
f Vb,r = -------------------- x 100 (percentá) (26)
delta VbE
5.3.11.2 Keď prepočítavač neindikuje hodnotu stavového čísla
C s dostatočným rozlíšením, správnosť prepočtu
pretečeného množstva sa vyhodnotí vo všetkých skúšobných
bodoch z prírastkov počítadiel pretečeného množstva pri
základných a prevádzkových podmienkach, pričom pre
delta V platí (17).
5.3.11.3 Chyby fVb,r vo všetkých skúšobných bodoch majú vyhovovať
požiadavkám podľa bodu 3.5.4 alebo 3.5.7.
5.3.12 Skúška prepočítavačov pri pôsobení ovplyvňujúcich
činiteľov.
5.3.12.1 Skúška sa vykonáva pri skúške schvaľovania typu.
5.3.12.2 Skúška sa vykoná vo vhodnom zariadení (napr. klimatizačná
komora), kde sa nastavia hraničné hodnoty ovplyvňujúcich
veličín podľa údajov výrobcu.
5.3.12.3 Pri skúške sa postupuje podobne ako pri referenčných
podmienkach (pozri body 5.3.3 až 5.3.9), pričom údaje
z prepočítavača sa snímajú pomocou komunikačného
rozhrania. Chyby vo všetkých skúšobných bodoch majú
vyhovovať požiadavkám podľa bodu 3.5.8.
5.4 Vyhodnotenie nameraných výsledkov
5.4.1 Určenie kombinovanej štandardnej neistoty overenia
prepočítavača sa vykoná postupom stanovovania
a vyhodnocovania neistôt pri meraniach.
5.4.2 Kombinovaná štandardná neistota overenia nemá prekročiť
1/4 najväčšej dovolenej chyby prepočítavača.
5.5 Spracovanie výsledkov skúšok
5.5.1 Meradlá, ktoré spĺňajú technické a metrologické
požiadavky podľa bodov 2 a 3, požiadavky stanovené
v rozhodnutí o schválení typu meradla a ktoré vyhoveli
skúškam podľa tejto prílohy, sa označia overovacou
značkou na miestach a spôsobom určeným v rozhodnutí
o schválení typu meradla.
5.5.2 Ak počas skúšok nevyhovie prepočítavač niektorým
požiadavkám podľa bodu 5.5.1, v ďalších skúškach sa
nepokračuje. Prepočítavač sa neoverí a vráti sa
žiadateľovi spolu so zamietacím listom.
6 Skúška meracieho systému na mieste inštalácie
Pri stavových prepočítavačoch pretečeného množstva plynu
po inštalácii prepočítavača a počas jeho prevádzky sa
vykonávajú skúšky meracích prevodníkov tlaku a teploty
jedenkrát za rok. Skúšky vykonáva používateľ meradla za
účasti zmluvného subjektu a vedie o tom záznamy. Chyba
prevodníkov pri skúške nesmie prekročiť dvojnásobok
najväčšej dovolenej chyby uvedenej pre príslušný prevodník
v rozhodnutí o schválení typu prepočítavača. Pri nesplnení
tejto podmienky prepočítavač nesmie byť používaný ako
určené meradlo.PRÍL.36
VLHKOMERY OBILNÍN A OLEJNÍN
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na vlhkomery obilnín a olejnín I. triedy presnosti
(ďalej len "vlhkomer"), ktoré sa používajú na statické meranie vlhkosti obilnín,
vlhkosti olejnín a na meranie obsahu prchavých látok v olejninách v obchodnom styku
ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Vlhkomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
3. Vlhkomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
4. Vlhkomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
5. Vlhkomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení vlhkomerov obilnín a olejnín
1 Technické a metrologické požiadavky
1.1 Najväčšia dovolená chyba
Najväčšia dovolená chyba pre vlhkomery je daná rovnicou:
delta w = + - (a0 + a1 . wv),
kde delta w - najväčšia dovolená chyba vlhkomera (%),
wv - vlhkomerom nameraná hodnota vlhkosti (%),
a0 a a1 - koeficienty s hodnotami uvedenými v tabuľke
č. 1 pre určité rozsahy vlhkosti.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Druh wv (%) a0 (%) a1 (-)
------------------------------------------------------------------
Obilniny a olejniny
okrem kukurice,
ryže a slnečnice <= 10 0,7 0
> 10 0,4 0,03
------------------------------------------------------------------
Kukurica, ryža
a slnečnica <= 10 0,8 0
> 10 0,4 0,04
------------------------------------------------------------------
1.2 Konštrukcia
Vlhkomer sa konštrukčne navrhuje tak, aby jeho jednotlivé
diely boli dostatočne pevné a chemicky stále. Plášť má
byť pevný a tesne uzatvorený, aby hlavné časti meradla
boli chránené pred prachom a vlhkosťou.
1.3 Analógové indikačné zariadenie
Dielik stupnice vlhkomera má byť 0,1% vlhkosti alebo
0,2% vlhkosti tak, aby chyba ľubovoľnej hodnoty vlhkosti
indikovanej priamo alebo vlhkosti získanej nepriamo
z údajov vlhkomera bola menšia alebo rovná polovici
najväčšej dovolenej chyby vlhkomera.
1.4 Analógové indikačné zariadenie - stupnica s indexom
Dĺžka dielika stupnice má byť najmenej 1,25 mm. Značky
stupnice sú rovnako hrubé. Ukazovateľ indikačného
zariadenia má byť jasne viditeľný s hrúbkou najviac 1/5
dĺžky dielika. Jeho koniec prekrýva približne 1/2 dĺžky
najkratšej čiarky stupnice. Nulový a kontrolný bod sa dá
nastaviť v rozsahu 1/2 dielika stupnice. Značky
celočíselných hodnôt sú dlhšie a označené číselnou
hodnotu. Nulová hodnota má byť vyznačená čiarkou
a výchylka ručičky pod túto hodnotu má byť menšia ako
0,2%.
1.5 Číslicové indikačné zariadenie
Číslicové indikačné zariadenie má byť najmenej 4 mm
vysoké. Čítanie údaja má byť priame alebo nepriame.
1.6 Nastavovacie prvky zariadenia, ktorých činnosť by mohla
ovplyvniť výsledky merania, sa konštruujú tak, aby
sťažili akýkoľvek náhodný alebo nesprávny zásah a aby
takýto zásah zviditeľnili všetkým zúčastneným stranám.
1.7 Vlhkomery indikujú správny údaj pri zmene menovitej
hodnoty napätia zdroja v rozsahu od -15% do + 10% a pri
zmene frekvencie + - 2%.
1.8 V návode na použitie a na štítku prístroja má byť
vyznačený rozsah pracovných teplôt a špecifikácia
hraničných podmienok, v ktorých rámci vedľajšie veličiny
(hydrometria, elektromagnetická interferencia)
neovplyvnia výsledky merania.
1.9 Vlhkomery využívajúce princíp gravimetrie majú spĺňať
tieto požiadavky:
a) hmotnosť vzorky je aspoň 5 g,
b) presnosť váh a závaží zodpovedá triede presnosti
požadovanej výrobcom,
c) misky na sušenie a váženie sú vyrobené
z nehrdzavejúceho materiálu, ktorý neabsorbuje
vlhkosť,
d) najväčšie rozdiely teploty v sušiacom zariadení sú
špecifikované na štítku. Tieto rozdiely neovplyvňujú
výsledky merania,
e) ak nie je meranie automatické, skončenie sušenia je
indikované vizuálnym alebo akustickým signálom.
1.10 Vlhkomery sú plne automatické, integrálne zariadenia
obsahujúce všetky súčasti potrebné na spracovanie
(mletie, sušenie, atď.), na meranie fyzikálnych alebo
chemických parametrov vzorky potrebných na určenie
hodnoty vlhkosti (vážiace zariadenie, snímač teploty,
atď.). Triediace a čistiace zariadenie nemá byť
integrálnou súčasťou.
1.11 Vlhkomery s kontinuálnou indikáciou sa vybavujú
tlačiarenským zariadením umiestneným čo najbližšie
k vlhkomeru alebo tvoriacim integrálnu súčasť vlhkomera.
Výsledky merania zodpovedajú údaju na indikačnom
zariadení zaokrúhlené na najbližší dielik stupnice.
Digitálny vlhkomer vytlačí údaj identický s výsledkom
zobrazeným na displeji. V prípade selektívnej voľby
druhov plodín sa s výsledkami merania vytlačia aj názvy
plodín.
1.12 Tlač výsledkov pri použití
a) analógového indikátora zariadenie neumožní tlač
výsledku pred skončením merania,
b) číslicového indikátora zariadenie neumožní indikáciu
ani tlač výsledku pred skončením merania.
1.13 Merací rozsah
Vlhkomery neindikujú hodnoty mimo meracieho rozsahu
uvedeného v rozhodnutí o schválení typu meradla. Takéto
hodnoty vlhkomer signalizuje (napríklad svetelným
signálom pri digitálnom indikátore alebo farebným
vyznačením plochy pri analógovom indikátore).
1.14 Konštrukcia vlhkomera má byť taká, aby nebolo možné
vykonať nové meranie pred úplným vyprázdnením meracej
komory.
1.15 Vlhkomery, ktoré využívajú sušenie, sa vybavujú vizuálnym
alebo akustickým zariadením, ktoré upozorní, že ďalšie
meranie sa nedá vykonávať, kým sa nedosiahnu predpísané
parametre (najmä teplota na začiatku sušenia). Indikačné
zariadenie nezobrazuje výsledky merania pred skončením
sušenia.
1.16 Parametre vlhkomerov zapojených do kalibračnej siete sa
dajú kontrolovať a prípadne aj korigovať cez riadiaci
počítač.
1.17 Na štítku pripevnenom k vlhkomeru sa zreteľne
a nezmazateľne vyznačujú tieto údaje:
a) názov alebo značka výrobcu,
b) typové označenie a výrobné číslo,
c) trieda presnosti: I,
d) značka schváleného typu, resp. identifikačné číslo
typu meradla.
1.18 V sprievodnej dokumentácii alebo na štítku podľa bodu
1.17 má byť navyše uvedené:
a) druhy plodín, pre ktoré je vlhkomer určený, a ich
meracie rozsahy,
b) teplotný rozsah.
2 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
2.1 Skúška správnosti v referenčných podmienkach
Pri tejto skúške sa zisťuje, či chyby údajov vlhkomera
v referenčných podmienkach neprekračujú najväčšie
dovolené chyby podľa bodu 1.1.
2.2 Výber vzoriek
Skúšky sa vykonajú so všetkými druhmi plodín (výber
odrody alebo zmesi odrôd, ktoré sú najrozšírenejšie), pre
ktoré sa vlhkomer používa.
2.3 Hygienický stav vzoriek
Skúšobné vzorky sa zbavujú nečistôt a poškodených,
klíčiacich alebo prehriatych zŕn.
2.4 Voľba vlhkosti vzoriek
Pre každý druh plodiny sa pripraví 3 až 5 vzoriek
s rozdielnym obsahom vody, aby sa skontroloval celý
rozsah stupnice v pravidelných intervaloch.
2.5 Skúšobný postup
Technické skúšky sa vykonajú na 1 až 2 vlhkomeroch.
S každou vzorkou sa vykoná séria 5 meraní. Ak je meranie
nedeštruktívne, každá vzorka sa vráti späť do nádoby,
ktorá sa pred ďalším odberom intenzívne premieša. Na
začiatku a na konci každej série sa výberový priemer 5
meraní vlhkosti porovná s hodnotou stanovenou referenčnou
gravimetrickou metódou. Celý postup sa zopakuje po týždni
so vzorkami, ktorých vlhkosť sa najviac približuje
vlhkosti pôvodných vzoriek.
2.6 Vplyv teplotných zmien
Skúšaný typ vlhkomera, ako aj príslušné vzorky plodín
uzavreté v nádobách sa v klimatizačnej komore vytemperujú
na medzné teploty zodpovedajúce teplotnému rozsahu. Pri
obidvoch teplotách má byť výsledok merania v súlade
s najväčšou dovolenou chybou uvedenou v bode 1.1.
2.7 Protokol o technických skúškach pri schvaľovaní typu
Výsledky technických skúšok sa spracujú vo forme
protokolu, v ktorom sa uvedú parametre vlhkomera, ktoré
sa môžu meniť v závislosti od princípu jeho činnosti
alebo vyhotovenia, od toho, či ide o automatickú alebo
poloautomatickú činnosť.
V protokole má byť uvedené:
a) merací rozsah podľa druhu obilnín a olejnín,
b) hmotnosť plodín vkladaných do meracej komory; ak táto
hmotnosť ovplyvňuje výsledok merania, uvádza sa spolu
s presnosťou váh,
c) pri vlhkomeroch pracujúcich na princípe gravimetrie sa
uvádzajú aj podmienky sušenia stanovené pre každý druh
plodiny, ako aj presnosť dosahovania predpísaných
teplôt alebo ich programovania, ak sa teplota sušenia
priebežne mení.
3 Metódy skúšania pri overení
3.1 Prvotné a následné overenie vlhkomera pozostáva
z vonkajšej obhliadky a kontroly technického stavu,
kontroly správnej činnosti a skúšky správnosti vlhkomera.
Pri vonkajšej obhliadke a kontrole technického stavu sa
preverí, či
a) konštrukčné a výrobné vyhotovenie vlhkomera zodpovedá
predpísaným požiadavkám podľa bodov 1.1 až 1.18
a schválenému typu meradla,
b) predpísané údaje, nápisy a značky na vlhkomere sú
čitateľné, správne a úplné.
3.2 Kontrola správnej činnosti vlhkomera sa vykonáva podľa
pokynov výrobcu uvedených v technickej dokumentácii
meradla.
3.3 Skúška správnosti
Skúškou správnosti vlhkomera sa zisťuje absolútna chyba
vlhkomera pre skúšanú vzorku plodiny. Absolútna chyba
vlhkomera je rozdiel medzi výsledkom merania a konvenčne
pravou hodnotou vlhkosti získanou pomocou referenčnej
metódy. Je definovaná vzťahom:
d = wv - we,
kde: wv - vlhkosť vzorky nameraná vlhkomerom (%),
we - vlhkosť vzorky stanovená referenčnou metódou
(%).
3.4 Skúška správnosti sa vykoná v laboratóriu za týchto
podmienok:
a) relatívna vlhkosť okolia najviac 80%,
b) atmosférický tlak od 86 kPa do 106 kPa,
c) teplota okolia od 22 stupňov C do 24 stupňov C, a to
na vzorkách požadovaných druhov plodín v rozsahu, pre
ktorý je vlhkomer v súlade s rozhodnutím o schválení
typu určený.
3.5 Rozšírená neistota merania vlhkosti pri prvotnom
a následnom overení neprekročí 1/3 najväčšej dovolenej
chyby vlhkomera. Pri výpočte rozšírenej neistoty sa
použije koeficient pokrytia 2.
3.6 Aby nedochádzalo ku kondenzácii alebo k odparovaniu vody,
vzorky majú počas merania rovnakú teplotu ako vlhkomer,
čo sa dosiahne tým, že vzorky a skúšaný vlhkomer sa
umiestnia na 16 hodín pred začatím meraní do tej istej
miestnosti.
3.7 S každou premiešanou vzorkou sa vykonajú tieto operácie:
a) vlhkosť vzorky sa stanoví referenčnou metódou,
b) vlhkosť vzorky sa 5-krát zmeria vlhkomerom.
Ak sa používa celé zrno, každá vzorka sa vráti späť do
nádoby, v ktorej sa pred ďalším odberom intenzívne
premieša.
Ak sa používajú mleté vzorky, treba postupovať podľa
pokynov výrobcu a po meraní rozomletú vzorku vylúčiť
z ďalšieho používania.
3.8 Stanovenie vlhkosti vzorky referenčnou metódou
(gravimetricky) sa vykoná za podmienok podľa tabuľky
č. 2 s piatimi vzorkami rovnakej vlhkosti.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Podmienky Obilniny Olejniny Kukurica
------------------------------------------------------------------
Teplota predsušenia
(stupeň C) 130 + - 1 - 60 - 80
Čas predsušenia (min) 10 - 360
Hmotnosť vzorky (g) 10 - 10
Teplota sušenia
(stupeň C) 130 + -1 103 + -1 103 + - 1
Čas sušenia (min) 120 180 *) 240
Hmotnosť vzorky (g) 5 8 5
------------------------------------------------------------------
*) Čas sušenia sa opakovane predlžuje o 60 min, ak rozdiel dvoch
vážení nepresahuje 0,005 g.
3.9 Kontrola vlhkomerov v kalibračnej sieti sa vykoná
jedenkrát ročne pomocou referenčnej vzorky.
3.10 Referenčnou vzorkou sa skontroluje jednotnosť nastavenia
vnútornej kalibrácie vlhkomera, nastavenie elektrických
parametrov váhy a komory elektrického kapacitného snímača
podľa technickej dokumentácie výrobcu.
3.11 Kontrola konštánt kalibračných kriviek
Vlhkosť vybratých vzoriek rôznej vlhkosti jednotlivých
plodín sa stanoví referenčnou metódou a meraním na
pracovnom etalóne. V prípade rozdielov nevyhovujúcej
presnosti treba vykonať korekciu konštánt kalibračnej
krivky a opäť krivku skontrolovať podľa predchádzajúceho
bodu.
3.12 Upravené kalibračné krivky možno naprogramovať do
vlhkomerov zapojených v kalibračnej sieti.PRÍL.37
SNÍMAČE TEPLOTY A PREVODNÍKY TEPLOTY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na odporové snímače teploty (ďalej len "snímač
teploty") a na prevodníky teploty (ďalej len "prevodník"), ktoré sa používajú ako
súčasti určených meradiel alebo sú k nim pripojené, a ktoré sa používajú v kafilériových
zariadeniach a v prístrojoch na stanovenie spalného tepla pri bilančných meraniach
ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Snímače teploty a prevodníky spĺňajú technické požiadavky a metrologické
požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.
3. Snímače teploty a prevodníky podliehajú pred uvedením na trh schváleniu
typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy
skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.
4. Snímače teploty a prevodníky schváleného typu označí výrobca alebo dovozca
značkou schváleného typu.
5. Snímače teploty a prevodníky, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky,
sa označia overovacou značkou.
6. Snímače teploty a prevodníky počas ich používania ako určené meradlá podliehajú
následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom
overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení snímačov teploty a prevodníkov
ODDIEL I
SNÍMAČE TEPLOTY
1 Všeobecné charakteristiky
1.1 Platinový snímač teploty
Platinový snímač teploty pozostáva z teplotne závislého
meracieho odporu v ochrannom puzdre, vnútorných vodičov
a vonkajších svoriek na pripojenie k elektrickému
meraciemu zariadeniu. Súčasťou môže byť pripojenie hlavice
snímača teploty.
1.2 Vzťahy vyjadrujúce závislosť teploty a elektrického odporu
snímača teploty
1.2.1 Pre snímač teploty platia tieto vzťahy vyjadrujúce
závislosť elektrického odporu od jeho teploty:
a) pre rozsah teplôt od -200 stupňov C do 0 stupňov C:
Rt = R0 [1 + At + Bt na 2 + C (t -100 stupňov C) t na 3],
b) pre rozsah teplôt od 0 stupňov C do 850 stupňov C:
Rt = R0 (1 + At + Bt na 2),
kde Rt je odpor snímača teploty pri teplote t,
R0 je odpor snímača teploty pri teplote t = 0 stupňov C.
1.2.2 Na vyjadrenie kvality platiny používanej na priemyselné
snímače teploty v rovniciach podľa bodu 1.2.1 sa použijú
tieto konštanty:
A = 3,908 3 . 10 na -3 stupňov C na -1,
B = -5,775 . 10 na -7 stupňov C na -2,
C = -4,183 . 10 na -12 stupňov C na -4.
1.2.3 Snímač teploty, ktorý spĺňa obidva vzťahy podľa bodu
1.2.1, má teplotný koeficient
(R100 - R0)
alfa = --------------- = 0,00385055 stupňa C na -1,
100 x R0
kde R100 je odpor pri 100 stupňoch C,
R0 je odpor pri 0 stupňoch C.
1.2.4 Hodnoty odporu snímača teploty v závislosti od teploty
vyjadrenej v Medzinárodnej teplotnej stupnici ITS-1990 na
základe rovníc uvedených v bode 1.2.1 sú uvedené
v príslušnej slovenskej technickej norme.
2 Metrologické požiadavky a technické požiadavky
2.1 Metrologické požiadavky sa vzťahujú na snímače teploty,
ktorých elektrický odpor je definovaný ako funkcia
teploty, ktorej rozsah je od -200 stupňov C do +850
stupňov C.
2.2 Triedy presnosti snímačov teploty
Snímače teploty sa podľa najväčších dovolených chýb
zaraďujú do dvoch tried presnosti.
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti Najväčšie dovolené chyby (stupňov C)
------------------------------------------------------------------
A 0,15 + 0,002 x |t|*)
B 0,3 + 0,005 x |t|
------------------------------------------------------------------
*) |t| je absolútna hodnota teploty v stupňoch C bez ohľadu na
znamienko.
2.3 Snímače teploty triedy presnosti A nemožno použiť pri
teplotách nad 650 stupňov C. Snímače teploty s dvoma
vnútornými vodičmi, pri ktorých vonkajšie prívodné vedenie
má iba dva vodiče, sa nezaradia do triedy presnosti A.
2.4 Snímač teploty sa konštruuje tak, aby bol vhodný na
použitie v meracom systéme používajúcom jednosmerný alebo
striedavý prúd pri frekvencii do 500 Hz.
2.5 Snímače teploty sa konštruujú s rôznym usporiadaním
vnútorných vodičov, ktoré si vyžaduje ich označenie
a identifikáciu svoriek.
3 Označenie snímačov teploty
Každý snímač teploty sa označí menovitým odporom, triedou
presnosti, druhom pripojenia a teplotným rozsahom,
napríklad takto:
Pt 100 /A/ 3 -100/+200.
Ak teplomer obsahuje viac ako jeden snímač teploty,
výrobca jednoznačne identifikuje snímače teploty.
4 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
4.1 Technické skúšky pri schvaľovaní typu snímača teploty sa
vykonajú na každú oblasť teplôt, na ktorú je typ snímača
teploty určený. Skúšky sa členia na skúšky vykonávané na
všetkých druhoch snímačov teploty a na prídavné skúšky
snímačov teploty používaných v prostredí so sťaženými
podmienkami.
4.2 Skúška snímača teploty triedy presnosti A sa vykoná
najmenej pri dvoch teplotách; ak skúška pri dvoch
teplotách nestačí, vykoná sa pri viacerých teplotách
v pracovnom rozsahu snímača teploty.
Skúška snímača teploty triedy presnosti B sa vykoná pri
jednej teplote, obvykle v nulovom bode. Snímače teploty
s menovitou hodnotou odporu 100 W sa majú skúšať a zaradiť
do tried presnosti podľa stupňa zhody s hodnotami
uvedenými v príslušnej slovenskej technickej norme pri
zohľadnení najväčších dovolených chýb uvedených v tabuľke
č. 1.
Tabuľka č. 1
Najväčšie dovolené chyby snímača teploty s menovitou hodnotou
odporu 100 Ohmov
------------------------------------------------------------------
Teplota Najväčšie dovolené chyby
(stupeň C) -----------------------------------------------------
Trieda presnosti A Trieda presnosti B
-----------------------------------------------------
(stupeň C) (Ohm) (stupeň C) (Ohm)
------------------------------------------------------------------
- 200 + -0,55 + -0,24 + -1,3 + -0,56
- 100 + -0,35 + -0,14 + -0,8 + -0,32
0 + -0,15 + -0,06 + -0,3 + -0,12
100 + -0,35 + -0,13 + -0,8 + -0,30
200 + -0,55 + -0,20 + -1,3 + -0,48
300 + -0,75 + -0,27 + -1,8 + -0,64
400 + -0,95 + -0,33 + -2,3 + -0,79
500 + -1,15 + -0,38 + -2,8 + -0,93
600 + -1,35 + -0,43 + -3,3 + -1,06
650 + -1,45 + -0,46 + -3,6 + -1,13
700 --- --- + -3,8 + -1,17
800 --- --- + -4,3 + -1,28
850 --- --- + -4,6 + -1,34
------------------------------------------------------------------
4.3 Ak je snímač teploty zabudovaný do ochranného puzdra,
zmeria sa izolačný odpor medzi každým prívodom a ochranným
puzdrom. Izolačný odpor medzi každou svorkou a puzdrom
nesmie byť menší, ako je uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Interval teplôt (stupeň C) Najmenší izolačný odpor (MOhm)
------------------------------------------------------------------
100 až 300 10
301 až 500 2
501 až 850 0,5
------------------------------------------------------------------
4.4 Pri meraní odporu snímača teploty sa snímač teploty ponára
do média najmenej do hĺbky ponoru určenej výrobcom.
4.5 Merací prúd sa nastavuje tak, že vznikajúce straty, ktoré
spôsobujú samoohrev snímača teploty, nevyvolávajú zmenu
jeho odporu viac ako o ekvivalent 1/5 najväčšej dovolenej
chyby snímača teploty.
4.6 Skúšky snímača teploty sa vykonajú pri dostatočnom počte
rozličných teplôt tak, aby sa potvrdilo, že hodnota odporu
snímača teploty v celom teplotnom rozsahu je v súlade
s najväčšími dovolenými chybami snímača teploty.
4.7 Po vystavení snímača teploty teplote zodpovedajúcej hornej
aj dolnej hraničnej hodnote jeho teplotného rozsahu počas
250 hodín sa odpor snímača teploty pri 0 stupňoch C nemá
zmeniť pri triede presnosti A viac ako o 0,15 stupňa
C a pri triede presnosti B viac ako o 0,3 stupňa C.
Ak je dolná hraničná hodnota teplotného rozsahu nižšia ako
teplota varu kvapalného dusíka, teplota pre túto skúšku sa
môže zmeniť.
4.8 Prídavné skúšky snímačov teploty používaných v ťažkých
podmienkach prostredia sa vykonávajú podľa príslušnej
slovenskej technickej normy. Rozsah skúšok sa dohodne
medzi výrobcom a používateľom s prihliadnutím na
prostredie.
5 Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
5.1 Podmienky pri skúšaní
Snímače teploty sa pred meraním temperujú najmenej 12
hodín pri teplote 22,5 (+ -1,5) stupňov C s relatívnou
vlhkosťou vzduchu menšou ako 80%.
5.2 Postup pri overení
5.2.1 Vonkajšia obhliadka
Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či snímač teploty nie
je poškodený. Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje aj
úplnosť predpísaného označenia.
5.2.2 Skúška odporu izolácie
Ak je meraný odpor zabudovaný do ochranného puzdra, odpor
medzi každým prívodom a ochranným puzdrom sa má merať pri
teplote okolia 15 až 35 stupňov C a relatívnej vlhkosti
vzduchu nie väčšej ako 80%. Meranie sa zopakuje po zmene
polarity meracieho prúdu. Izolačný odpor má po
stabilizovaní hodnotu najmenej 100 MOhmov.
Ďalšie skúšky sa vykonajú pri zodpovedajúcej najväčšej
teplote pri jednosmernom napätí nepresahujúcom 10 V.
5.2.3 Stanovenie chýb snímača teploty
5.2.3.1 Pri meraní odporu snímača teploty sa snímač teploty ponorí
do média najmenej do hĺbky ponoru určenej výrobcom. Merací
prúd sa zvolí tak, že vznikajúce straty, ktoré spôsobujú
samoohrev snímača teploty, nevyvolávajú zmenu jeho odporu
viac ako o ekvivalent 1/5 najväčšej dovolenej chyby
snímača teploty.
5.2.3.2 Skúšky snímača teploty sa vykonajú pri dostatočnom počte
bodov tak, aby sa potvrdilo, že hodnota odporu snímača
teploty v celom teplotnom rozsahu je v súlade s najväčšími
dovolenými chybami snímača teploty.
5.2.4 Chyba spôsobená zmenou hĺbky ponoru
Snímač teploty sa skúša ponorený do predpísanej hĺbky
ponoru. Skúška spočíva v pomalom zmenšovaní hĺbky ponoru,
ak nie sú indikované teplotné zmeny okolo 0,1 stupňa C.
Táto hĺbka ponoru sa odmeria a zaznamená sa ako najmenšia
použiteľná hĺbka ponoru.
5.2.5 Každá hodnota výsledku skúšky sa určí ako stredná hodnota
výsledkov najmenej troch meraní. Žiadna z nameraných
hodnôt sa nesmie odchyľovať od strednej hodnoty viac ako
o + -10%.ODDIEL II
PREVODNÍKY
1 Termíny a definície
1.1 Prevodník
Prevodník je súčasť meracieho zariadenia, ktorý meranú
teplotu prevádza na výstupný unifikovaný elektrický signál
s predpísanou závislosťou od hodnoty meranej teploty.
1.2 Opakovateľnosť
Opakovateľnosť vyjadruje tesnosť zhody po sebe
nasledujúcich výsledkov meraní výstupného signálu pre tú
istú hodnotu vstupného signálu za tých istých podmienok
a pri rovnakom smere zmeny vstupného signálu.
1.3 Mŕtve pásmo
Mŕtve pásmo je najväčšia hodnota vstupného signálu, ktorá
ešte nespôsobí zistiteľnú zmenu výstupného signálu.
1.4 Hysteréza
Hysteréza je vlastnosť prevodníka vyjadrujúca rozdiel
výstupného signálu pre tú istú hodnotu vstupného signálu
pri vzrastajúcej a klesajúcej teplote.
1.5 Zariadenie na nastavenie nuly
Zariadenie na nastavenie nuly je zariadenie, ktoré je
súčasťou prevodníka a umožňuje nastavenie skutočnej
charakteristiky tak, aby pri nulovej hodnote meranej
teploty výstupný signál zodpovedal jeho dolnej hraničnej
hodnote.
1.6 Zariadenie na nastavenie hornej hraničnej hodnoty
výstupného signálu
Zariadenie na nastavenie hornej hraničnej hodnoty
výstupného signálu je zariadenie, ktoré je súčasťou
prevodníka a umožňuje nastavenie skutočnej charakteristiky
tak, aby pri hornej hraničnej hodnote rozsahu meranej
teploty zodpovedal výstupný signál jeho hornej hraničnej
hodnote.
2 Metrologické požiadavky
2.1 Triedy presnosti
Prevodníky sa zaraďujú do tried presnosti A a B podľa
stupňa zhody s hodnotami uvedenými v príslušnej slovenskej
technickej norme pri zohľadnení najväčších dovolených chýb
uvedených v tabuľke č. 1.
2.2 Hraničné hodnoty vstupného a výstupného signálu
Hraničným hodnotám vstupného signálu zodpovedajú hraničné
hodnoty výstupného signálu.
2.3 Najväčšie dovolené chyby
Najväčšie dovolené chyby prevodníkov pre jednotlivé triedy
presnosti sú zhodné s najväčšími dovolenými chybami
snímačov teploty uvedenými v tabuľke č. 1. Najväčšie
dovolené chyby prevodníkov pri schvaľovaní typu, pri
prvotnom overení a pri následnom overení sú zhodné.
2.4 Hysteréza a mŕtve pásmo nepresahujú absolútnu hodnotu
najväčšej dovolenej chyby pre danú triedu presnosti.
2.5 Prevodník spĺňa špecifikácie uvedené v rozhodnutí
o schválení typu meradla.
3 Technické požiadavky
Prevodníky sa vyhotovujú tak, aby si zachovali
v podmienkach prevádzky, na aké sú určené, svoje
metrologické parametre najmenej počas platnosti overenia.
4 Nápisy a značky
4.1 Na puzdre prevodníka sa uvádzajú najmenej tieto údaje:
a) meno alebo označenie výrobcu,
b) typ prevodníka,
c) výrobné číslo,
d) merací rozsah,
e) trieda presnosti,
f) výstupný signál,
g) napájanie,
h) značka schváleného typu meradla.
4.2 Ďalšie označenia môžu byť určené v rozhodnutí o schválení
typu meradla.
4.3 Umiestnenie overovacej značky je určené v rozhodnutí
o schválení typu meradla.
4.4 Ochrana proti neoprávneným zásahom
Prevodníky sa chránia proti neoprávnenému zásahu
zabezpečovacími značkami. Zabezpečovacie značky sa na
prevodníky umiestnia po vykonaní skúšok pri overení. Túto
funkciu môžu plniť aj overovacie značky.
5 Skúšky pri schvaľovaní typu
Skúšky pri schvaľovaní typu sa vykonajú najmenej na dvoch
vzorkách prevodníka. Vykonajú sa úkony podľa bodov 5.1
a 5.2.
5.1 Pri vonkajšej prehliadke sa kontroluje vzhľad a stav
prevodníka. Ďalej sa preverí kompletnosť predloženej
dokumentácie.
5.2 Pri overení zhody prevodníka sa zisťuje, či spĺňa
ustanovené technické požiadavky a metrologické požiadavky.
Vykonajú sa skúšky podľa bodov 5.2.1 a 5.2.2.
5.2.1 Stanovenie chýb údajov prevodníka
Na stanovenie chýb je potrebné vykonať porovnanie
s etalónovým snímačom teploty v celom meracom rozsahu
prevodníka vrátane nuly. Z nameraných hodnôt sa posúdi
zhoda údajov prevodníka s údajmi etalónového teplomera,
hysteréza, opakovateľnosť a mŕtve pásmo prevodníka.
5.2.2 Účinky ovplyvňujúcich veličín
Skúšky účinkov ovplyvňujúcich veličín na údaje prevodníka
sa vykonávajú podľa príslušnej slovenskej technickej
normy. Rozsah skúšok sa dohodne medzi výrobcom
a používateľom s prihliadnutím na osobitosti prostredia.
5.3 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
6 Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
6.1 Vonkajšia prehliadka
Vonkajšia prehliadka sa vykoná podľa bodu 5.1. Ďalej sa
kontroluje, či prevodník zodpovedá schválenému typu.
6.2 Určenie metrologických charakteristík
Pri overení sa vykonajú skúšky podľa bodu 5.2.
6.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.38
SKLENÉ TEPLOMERY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na sklené teplomery (ďalej len "teplomer"), ktoré
sa používajú na stanovenie spalného tepla pri bilančných meraniach alebo v objemových
meradlách na lieh ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Teplomery spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých
podrobnosti sú uvedené v druhej časti.
3. Teplomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
4. Teplomery schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného
typu.
5. Teplomery, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa označia
overovacou značkou.
6. Teplomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení teplomerov
1 Všeobecné údaje
1.1 Teplomer je kontaktný teplomer založený na teplotnej
objemovej rozťažnosti teplomerovej kvapaliny v skle.
Na rozlíšenie druhu skleného teplomera sa používa názov
kvapaliny, ktorou je plnený (napr. sklený ortuťový
teplomer).
1.2 Teplomer môže byť vyrobený ako obalový (teplomer
s vloženou stupnicou) alebo ako tyčinkový.
1.3 Na obalovom teplomere je stupnica vyznačená na vloženej
stupnicovej doštičke, upevnenej pozdĺžne za meracou
kapilárou. Meracia kapilára a stupnicová doštička sú
uzavreté v priehľadnom puzdre, ktoré je pevne spojené
s teplomerovou nádobkou. Toto puzdro tvorí ochranný kryt
teplomera.
1.4 Na tyčinkovom teplomere je stupnica vyznačená priamo na
povrchu hrubostennej kapiláry.
1.5 Z hľadiska umiestnenia teplomera v meracom prostredí sa
teplomery členia na teplomery
a) s plným ponorom,
b) s čiastočným ponorom.
1.6 Vyznačenie hĺbky ponoru obalových teplomerov sa umiestňuje
na zadnej strane stupnicovej doštičky.
1.7 Hĺbka ponoru tyčinkových teplomerov sa vyznačuje značkou
v mieste ponoru.
1.8 Ak nie je uvedené inak, teplomer je vyrobený pre plný
ponor.
2 Materiál
2.1 Materiál teplomerovej nádobky sa vyrába z vhodného
teplomerového skla, ktoré zaručuje splnenie požiadaviek
uvedených v tretej časti.
2.2 Zhoda skla teplomerovej nádobky so sklom spĺňajúcim
požiadavky bodu 2.1 sa potvrdzuje osvedčením o zhode,
ktoré vydá výrobca skla.
2.3 Sklo použité na kapiláru sa vyrába z vhodného
teplomerového skla, ktoré vykazuje hydrolytickú odolnosť
podľa tretej časti bodu 1.
2.4 Teplomerová kvapalina môže byť zmáčavá alebo nezmáčavá.
3 Metrologické požiadavky
3.1 Meracou jednotkou teploty je stupeň C.
3.2 Rozsah meraných teplôt je od -10 stupňov C do +360 stupňov
C. Tento rozsah môže byť prekrytý väčším počtom
teplomerov.
3.3 Teplomer môže byť pri používaní vystavený najviac teplote
zodpovedajúcej hornej medzi rozsahu stupnice.
3.4 Hodnota dielika stupnice môže byť 0,01 stupňa C, 0,02
stupňa C, 0,05 stupňa C, 0,1 stupňa C, 0,2 stupňa C, 0,5
stupňa C alebo 1 stupeň C.
3.5 Najväčšia dovolená chyba je najväčší dovolený rozdiel
medzi údajom teplomera a skutočnou teplotou za
predpísaných podmienok.
3.6 Najväčšie dovolené chyby teplomerov s nezmáčavými
teplomerovými kvapalinami sú uvedené v tabuľke č. 1
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Rozsah teplôt Hodnota dielika (stupeň C)
(stupeň C) -----------------------------------------------
0,01 0,02 0,05 0,1 0,2 0,5 1
------------------------------------------------------------------
Najväčšie dovolené chyby (stupeň C)
------------------------------------------------------------------
- 10 + 50 0,05 0,08 0,15 0,2 0,3 0,5 1,0
+ 50 + 100 0,05 0,08 0,2 0,3 0,4 0,7 1,0
+ 100 + 200 - 0,12 0,3 0,4 0,7 1,0 2,0
+ 200 + 300 - - 0,3 0,6 1,0 1,5 3,0
+ 300 + 360 - - - 0,9 1,5 2,0 4,0
------------------------------------------------------------------
3.7 Najväčšie dovolené chyby teplomerov so zmáčavými
teplomerovými kvapalinami sú uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Rozsah teplôt Hodnota dielika (stupeň C)
(stupeň C) ---------------------------------------------
0,1 0,2 0,5 1
------------------------------------------------------------------
Najväčšie dovolené chyby správnosti (stupeň C)
------------------------------------------------------------------
- 10 + 50 0,3 0,4 1 1,5
+ 50 + 100 - - 1,5 2,0
+ 100 + 200 - - - 3,0
------------------------------------------------------------------
3.8 Teplotná stabilita teplomera spĺňa požiadavky na najväčšiu
dovolenú chybu špecifikovanú v bode 3.6 alebo 3.7.
4 Technické požiadavky
4.1 Vyznačenie stupnice musí byť zreteľné, rovnomerné,
trvanlivé a výraznej farby.
4.2 Čiarky stupnice sú kolmé na os kapiláry.
4.3 Hrúbka čiarok stupnice môže byť najviac 3/10 dĺžky dielika
stupnice, najviac 0,25 mm.
4.4 Dĺžky čiarok stupnice závisia od hodnoty dielika stupnice.
Pomer jednotlivých dĺžok zodpovedá 1/2, 2/3 a 9/10 šírky
stupnicovej doštičky.
4.5 Dĺžka dielika stupnice neprevyšuje 0,7 mm a nie je menšia
ako 0,4 mm.
4.6 Na teplomere musí byť miesto na značky a nápisy.
4.7 Na každom teplomere sú uvedené tieto údaje:
a) meno alebo značka výrobcu,
b) symbol jednotky teploty stupeň C,
c) značka schváleného typu,
d) označenie skla,
e) hĺbka ponoru (ak je určený pre iný ako plný ponor),
f) dátum výroby.
5 Skúšky pri schvaľovaní typu
5.1 Skúškami pri schvaľovaní typu sa zisťuje, či daný typ
teplomera vyhovuje technickým požiadavkám a metrologickým
požiadavkám tejto prílohy. Vykonajú sa tieto skúšky:
a) vonkajšia obhliadka a kontrola predpísaných náležitostí
teplomera,
b) kontrola konštrukčného zhotovenia teplomera,
c) skúška stálosti teplomera,
d) skúška správnosti teplomera.
5.2 Pri vonkajšej obhliadke teplomera sa zisťujú nedostatky
identifikovateľné zrakom a úplnosť označenia teplomera.
5.3 Pri kontrole konštrukčného zhotovenia teplomera sa zisťuje
a) tvar a zhotovenie teplomerovej nádobky,
b) umiestnenie kapiláry a jej vzdialenosť od stupnicovej
doštičky (len pri obalových teplomeroch),
c) merací rozsah,
d) dielik a zhotovenie stupnice.
5.4 Skúška stálosti teplomera
5.4.1 Pri skúške stálosti teplomera sa zisťuje stálosť nulového
bodu (t = 0 stupňov C). Teplomery, ktoré nemajú nulový bod
na stupnici vyznačený, kontrolujú sa pri údaji najbližšom
k nulovému bodu stupnice.
5.4.2 Skúšaný teplomer sa nahreje na najvyššiu teplotu vyznačenú
na stupnici teplomera. Teplomer sa udržuje 3 h pri tejto
teplote a potom sa ochladí.
5.4.3 Zmena údaja nulového bodu po skúške stálosti teplomera
s dielikom stupnice 0,1 stupňa C nesmie presiahnuť
a) 0,1 stupňa C pri zahriatí teplomera do 100 stupňov C,
b) 0,3 stupňa C pri zahriatí teplomera do 200 stupňov C,
c) 0,5 stupňa C pri zahriatí teplomera do 300 stupňov C,
d) 0,7 stupňa C pri zahriatí teplomera do 360 stupňov C.
5.4.4 Zmena údaja nulového bodu teplomera s iným dielikom
stupnice je úmerná zmene podľa bodu 5.4.3.
5.5 Skúška správnosti teplomera
5.5.1 Správnosť teplomera sa určuje porovnávacou metódou
v termostatoch (pod 0 stupňov C v kryostatoch)
s etalónovým teplomerom, pričom hodnota dielika stupnice
etalónu je menšia alebo rovnaká ako dielik stupnice
skúšaného teplomera.
5.5.2 Teplomery s dielikom stupnice 0,01 stupňa C a 0,02 stupňa
C sa spravidla porovnávajú s odporovými teplomermi.
5.5.3 Ak má teplomer nulový bod, skúška správnosti sa začína
skúškou v nulovom bode.
5.5.4 Počet skúšobných teplôt závisí od meracieho rozsahu
teplomera.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika (stupeň C) Interval medzi skúšobnými
teplotami (stupeň C)
------------------------------------------------------------------
0,01 1
0,02 2
0,05 5
0,1 10
0,2 20
0,5 50
1,0 100
------------------------------------------------------------------
5.5.5 Ak je teplomer určený na meranie teploty pri čiastočnom
ponore, ten sa vyznačí na teplomere. Určí sa teplota
vyčnievajúceho stĺpca pre jednotlivé teploty. Ak nie je
určená teplota vyčnievajúceho stĺpca, vyhodnotí sa pre
teplotu vyčnievajúceho stĺpca 20 stupňov C.
6 Metódy skúšania pri prvotnom overení
6.1 Pri prvotnom overení teplomera sa zisťuje, či zodpovedá
schválenému typu a požiadavkám tejto prílohy.
6.2 Pri prvotnom overení sa vykonajú skúšky ako pri
schvaľovaní typu podľa bodu 5.
7 Metódy skúšania pri následnom overení
Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri
prvotnom overení s výnimkou skúšky stálosti teplomera (bod
5.4). Pri stanovení hodnoty stálosti teplomera sa vychádza
z hodnoty nulového bodu pri poslednom overení meradla
a z hodnoty nulového bodu pri prvom meraní pri následnom
overení.Tretia časť
Požiadavky, ktoré musí spĺňať sklo na výrobu teplomerových nádobiek
1. Hydrolytická odolnosť
Pri rozbore na stanovenie hydrolytickej odolnosti skla
podľa slovenskej technickej normy 1) (určenie
hydrolytickej odolnosti sklenej drviny pri 98 stupňoch C)
nesmie byť množstvo alkalických látok rozpustených v 1
g skla väčšie ako 263,5 mg Na2O.
2. Priemerný pokles nulového bodu
Pokles nulového bodu sa určuje špeciálnymi skúšobnými
teplomermi bez maximálneho zariadenia vyrobenými zo skla,
ktoré sa má skúšať, a podľa požiadaviek určených
príslušným orgánom.
2.1 Priemerný pokles nulového bodu zistený touto metódou
nesmie byť väčší ako 0,05 stupňa C.
2.2 Skúšobné teplomery musia vyhovovať týmto požiadavkám:
2.2.1 Minimálny rozsah stupnice od -3,0 stupňov C do +3,0
stupňov C.
2.2.2 Hodnota dielikov stupnice 0,02 stupňa C, 0,05 stupňa
C alebo 0,1 stupňa C.
2.2.3 Dĺžka dielika stupnice nesmie byť menšia ako 0,7 mm
v prípade obalových teplomerov a menšia ako 1,0 mm pri
tyčinkových teplomeroch.
2.2.4 Expanzný priestor musí byť dostatočne veľký na to, aby
bolo možné teplomer ohriať na teplotu 400 stupňov C bez
jeho poškodenia.
2.3 Každý skúšobný teplomer musí byť odskúšaný, či je správne
stabilizovaný podľa týchto požiadaviek:
2.3.1 Teplomer sa ohreje v prostredí s regulovanou teplotou
(kvapalinový kúpeľ alebo pec) z teploty okolia na teplotu
(350 + -10) stupňov C a udržuje sa na tejto teplote
najmenej 5 minút. Potom sa v prostredí s regulovanou
teplotou ochladí na 50 stupňov C, pričom teplota v tomto
prostredí klesá rýchlosťou 10 stupňov C až 15 stupňov C za
hodinu.
2.3.2 Keď teplomer dosiahne teplotu 50 stupňov C, vyberie sa
z prostredia s regulovanou teplotou a určí sa korekcia na
0 stupňov C (korekcia K1).
2.3.3 Potom sa teplomer po druhýkrát ohreje na teplotu (350 +
-10) stupňov C a udržuje sa na tejto teplote najmenej 24
hodín. Potom sa ochladí na 50 stupňov C, ako je to opísané
v bode 2.3.1.
2.3.4 Keď teplomer dosiahne teplotu 50 stupňov C, vyberie sa
z prostredia s regulovanou teplotou a určí sa opäť
korekcia na 0 stupňov C (hodnota K2).
2.3.5 Absolútna hodnota rozdielu K1 a K2 nesmie byť väčšia ako
0,15 stupňa C. Teplomery, ktoré nespĺňajú túto požiadavku,
sa nemôžu použiť na určenie poklesu nulového bodu.
2.4 Skúšobný postup
2.4.1 Musia sa použiť aspoň tri teplomery spĺňajúce požiadavky
stabilizačnej skúšky uvedenej v bode 2.3, ktoré neboli po
stanovení hodnoty K2 ohriate na teplotu vyššiu, ako je
teplota okolia.
2.4.2 Každý z týchto teplomerov sa musí odskúšať aspoň trikrát
podľa požiadaviek bodov 2.4.2.1 až 2.4.2.3.
2.4.2.1 Teplomer sa uchováva počas jedného týždňa pri teplote 20
stupňov C až 25 stupňov C. Po týždni sa určí jeho korekcia
na 0 stupňov C (hodnota K3).
2.4.2.2 Potom sa teplomer ponorí do skúšobného kúpeľa pri teplote
(100 + -1) stupňov C na 30 minút, po ktorých sa z kúpeľa
vyberie a nechá sa ochladiť pri teplote okolia. Pri
ochladzovaní na teplotu okolia sa teplomerová nádobka
nesmie dotýkať okolitých predmetov.
2.4.2.3 Korekcia na 0 stupňov C sa určí do 15 minút po vybratí
teplomera z kúpeľa. Takto získaná hodnota sa označí ako
K4.
2.4.3 Postupy v bodoch 2.4.2.1 až 2.4.2.3 sa zopakujú, aby sa
dosiahla séria rozdielov K4 - K3, K6 - K5, ..., K2n
+ 2 - K2n + 1, ktoré predstavujú hodnoty poklesu nulového
bodu teplomerov stanovené v prvej, druhej a n-tej sérii
meraní.
2.4.4 Po vykonaní n sérií meraní s m skúšobnými teplomermi
priemerný pokles nulového bodu týchto teplomerov je daný
vzorcom
1 m i i i i i i ---- suma[(K4 - K3) + (K6 - K5) + ... + (K2n+2 - K2n+1)]. m.n i=1
V súlade s bodmi 2.4.1 a 2.4.2 sa musia splniť požiadavky:
m >= 3 a n >= 3. Smerodajná odchýlka priemerného
poklesu nulového bodu určená v súlade s predchádzajúcimi
požiadavkami nesmie byť väčšia ako 0,01 stupňov C.
PRÍL.39
MERACIE ZARIADENIA NA MERANIE PLOŠNÉHO OBSAHU USNÍ
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na meracie zariadenia, ktoré sa používajú na
zisťovanie plošného obsahu nepravidelne ohraničených usní (ďalej len "meracie zariadenie")
ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Meracie zariadenia sa členia na
a) dotykové, pri ktorých meranie sprostredkúvajú
stopovacie kolíky rovnomerne rozdelené po obvodoch meracích kotúčov,
b) bezdotykové, pri ktorých meranie sprostredkúvajú bezdotykové snímače.
3. Meracie zariadenia podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
4. Meracie zariadenia schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou
schváleného typu.
5. Meracie zariadenia, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
označia sa overovacou značkou.
6. Meracie zariadenia počas ich používania ako určené meradlá podliehajú
následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy skúšok a metódy skúšania
pri overení meracích zariadení
1 Termíny a definície
1.1 Meracie zariadenia dotykové sú integračné meradlá, pri
ktorých je meraná plocha rozdelená na určitý počet rovnako
širokých pruhov, ktorých dĺžka sa meria odvaľovaním
meracích kotúčov s výsuvnými stopovacími kolíkmi,
samočinne sa sčítava podľa Simpsonovho pravidla a prenáša
na číselník počítadla. Súčet dĺžok je priamo úmerný
k celému plošnému obsahu a hodnoty na číselníku udávajú
priamo veľkosť plošného obsahu.
1.2 Meracie zariadenia bezdotykové sú meradlá, pri ktorých je
meraná plocha fiktívne rozdelená na určitý počet rovnako
širokých pruhov daných počtom bezdotykových prvkov
snímacieho radu. Pruhy sú delené na rovnako dlhé úseky
zariadením pracujúcim synchrónne s rýchlosťou podávacieho
mechanizmu meracieho zariadenia. Takto vytvorené
elementárne plôšky sú elektronicky sčítané a meraný plošný
obsah vyhodnocovaný v príslušných meracích jednotkách
(dm2). Hodnoty sa vysielajú na optický ukazovateľ, do
tlačiarenského zariadenia, elektronického sčítacieho
zariadenia, prípadne do počítača.
2 Vyhotovenie a používanie meracích zariadení na meranie
plošného obsahu usní
2.1 Meracie zariadenia na meranie plošného obsahu usní a ich
príslušenstvo sa vyrábajú z dostatočne trvanlivých
a stabilných materiálov, ktoré sú za bežných podmienok
používania odolné proti vplyvu prostredia.
2.2 Meracie zariadenie sa umiestňuje v suchej miestnosti
s teplotou 20 (+ -5) stupňov C, zbavenej prachu
a škodlivých výparov.
2.3 Na meranie je potrebné zvoliť meracie zariadenie s meracím
rozsahom zodpovedajúcim meranému plošnému obsahu a s takou
pracovnou šírkou meracieho zariadenia, aby ním useň
bezpečne prechádzala.
3 Technické požiadavky na meracie zariadenia dotykové
3.1 Meracie zariadenia dotykové sa vyrábajú vhodnej a pevnej
konštrukcie.
3.2 Meracie zariadenia dotykové sa vyrábajú vo veľkostiach
a vo vyhotoveniach podľa tabuľky č. 1.
Tabuľka č. 1
-------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah Dolná medza Odporučený Pracovná Priechod
---------------------------- zaručenej merací šírka usne *)
Veľkosť Dolná medza správnosti rozsah meracieho
meracieho meracieho 1% (1/10 zariadenia
zariadenia rozsahu (1/20 hornej medze
(horná hornej medze meracieho
medza meracieho rozsahu)
meracieho rozsahu)
rozsahu)
---------------------------------------------------------------
dm2 mm
---------------------------------------------------------------
150 7,5 15 10 až 150 810 vratný
225 11,25 22,5 15 až 225 1 220 vratný
300 15 30 20 až 300 1 625 vratný
vratný aj
priebežný
450 22,5 45 30 až 450 2 440 vratný aj
priebežný
600 30 60 40 až 600 3 250 vratný aj
priebežný
-------------------------------------------------------------------------
*) Podľa vyhotovenia môže byť meracie zariadenie na vratný
priechod (obsluha jednou osobou) alebo na vratný aj priebežný
priechod (obsluha jednou alebo dvoma osobami).
3.3 Stupnica počítadla meracieho zariadenia sa vyznačuje
zreteľne a trvalým spôsobom na kovovej doske alebo na
doske z plastickej hmoty, ktorá môže byť priesvitná, aby
sa mohla zo zadnej strany presvetľovať. Teplo vznikajúce
pri presvetľovaní nemá stupnicu deformovať.
3.4 Meracie zariadenia môžu mať počítadlá s dvoma stupnicami,
ktorých údaje sú vždy zhodné.
3.5 Na číselníku meracieho zariadenia sa uvádza meracia
jednotka slovami štvorcový decimeter alebo symbolom dm2.
3.6 Stupnica sa delí na dm2. Čiarka stupnice udávajúca
najväčšiu hodnotu meracieho rozsahu môže byť totožná
s čiarkou zodpovedajúcou nule. Vzdialenosť čiarky stupnice
zodpovedajúcej 1/20 meracieho rozsahu (dolná medza
meracieho rozsahu) od čiarky zodpovedajúcej nule je aspoň
50 mm. Vzdialenosťou sa rozumie dĺžka oblúka preloženého
stredom dĺžky najkratších čiarok stupnice.
3.7 Ak je meracie zariadenie vybavené zariadením zaručujúcim
odstránenie chvenia ukazovateľa a vylúčenie vôle v ozubení
segmentu a pastorka, ktoré majú vplyv na výsledok merania,
vzdialenosť čiarok stupnice zodpovedajúcich hodnote 1 dm2
je najmenej 2,5 mm. Ak meracie zariadenie nie je vybavené
takým zariadením, vzdialenosť čiarok stupnice je najmenej
4 mm.
3.8 Šírka čiarok stupnice a konca ukazovateľa nemá byť väčšia
ako 0,5 mm. Čiarky stupnice určujúce desaťnásobky dm2 sa
majú od ostatných líšiť dĺžkou a sú označené číselnými
hodnotami udávajúcimi príslušnú veľkosť plošného obsahu.
Číslice na číselníku sú vzhľadom na pozorovateľa vo
zvislej polohe. Výška číslic je najmenej 10 mm.
3.9 Stupnica počítadla sa delí rovnomerne. Vzdialenosť
ukazovateľa od stupnice nie je väčšia ako 2 mm.
3.10 Meracie zariadenie je vybavené zariadením, ktorým sa dá
merací mechanizmus po skončení merania uvoľniť tak, aby sa
celý merací mechanizmus vrátane ukazovateľa uviedol do
východiskového postavenia (do nulovej polohy).
3.11 Počítadlá sú vybavené zariadením na nastavenie ukazovateľa
na nulu.
3.12 Konštrukčné vyhotovenie meracieho zariadenia má zaručovať,
že meracie kotúče sa na meranej usni bezpečne a bez
prešmyku odvalia. Rýchlosť otáčania podávacieho valca je
60 (+ -2) otáčok za minútu pri priemere podávacieho valca
100 mm.
3.13 Konštrukcia meracích prvkov má zaručovať správnosť
meracieho zariadenia pri použití akýchkoľvek skupín
meracích prvkov a bez ohľadu na hrúbku meranej usne.
Vzdialenosť jednotlivých meracích prvkov aj šírka meracích
kotúčov je rovnaká.
3.14 Meracie prvky majú na ukazovateľ prenášať rovnomerne
a navzájom nezávisle dráhu, ktorú meracie kotúče odvaľujú
na meranej usni.
3.15 Pri chode meracieho zariadenia naprázdno má zostať
ukazovateľ v pokoji.
3.16 Na nastavenie správnosti sa meracie zariadenie vybavuje
justovacím zariadením, ktoré sa upravuje tak, aby sa
znemožnila manipulácia s ním po overení meracieho
zariadenia.
3.17 Meracie zariadenie sa môže vybaviť zariadením na
rovnomerné vedenie usní.
3.18 Na výrobnom štítku pripevnenom na meracom zariadení sa
zreteľne a nezmazateľne vyznačujú tieto údaje:
a) typ meracieho zariadenia,
b) meno alebo značka výrobcu meracieho zariadenia a jeho
sídlo,
c) výrobné číslo a rok výroby,
d) merací rozsah a symbol meracej jednotky [dm2],
e) značka schváleného typu meradla.
3.19 Štítok sa umiestňuje na prednej strane meracieho
zariadenia tak, aby ho nebolo možné odstrániť bez
porušenia overovacích značiek.
3.20 Ku každému meraciemu zariadeniu sa prikladá návod na
používanie a prevádzkový merací hárok podľa tabuľky č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Veľkosť meracieho
zariadenia (horná
medza meracieho
rozsahu) dm2 150 225 300 450 600
------------------------------------------------------------------
Veľkosť meracieho hárka dm2 50 100
------------------------------------------------------------------
3.21 Merací hárok sa zhotovuje z tenkého materiálu, ktorý je
taký pružný, aby nedošlo k trvalej deformácii ani pri
priehybe pri nesprávnom zavedení do meracieho zariadenia.
Jeho lineárne rozmery sa vo všetkých smeroch môžu meniť
iba tak, aby sa plošný obsah hárka nezmenil o viac ako
0,1% jeho pôvodného skutočného plošného obsahu.
Najvhodnejším materiálom na merací hárok je bavlnený
pogumovaný textil.
4 Technické požiadavky na bezdotykové meracie zariadenia
4.1 Konštrukčné vyhotovenie bezdotykových meracích zariadení
zaručuje, že podávacie zariadenie podá meraný materiál
miestom merania bez prešmyku pri podávacej rýchlosti do
0,5 m/s.
4.2 Konštrukcia usporiadania snímacích bezdotykových prvkov
v snímacom rade zaručuje správnosť meracieho zariadenia.
Vzdialenosti jednotlivých svetlovodičov aj ich priemery
majú byť rovnaké.
4.3 Intenzita osvetlenia snímacieho radu zabezpečuje
spoľahlivé snímanie a rovnomernosť rozloženia po celej
šírke nad snímacím radom.
4.4 Konštrukčné usporiadanie snímacieho zariadenia zabezpečuje
bezchybné nasnímanie svetla zo všetkých snímacích
bezdotykových prvkov.
4.5 Všetky elektrické impulzy zo snímacieho zariadenia sa
prenášajú bez chýb do elektronického vyhodnocovacieho
zariadenia.
4.6 Vyhodnocovacie zariadenie správne sčíta všetky elektrické
impulzy vyslané fototranzistormi snímacieho zariadenia,
zaokrúhli a vyhodnotí meraný plošný obsah v meracom prvku.
4.7 Tlačiarenské zariadenie vytlačí čísla presne podľa
výsledkov vyhodnocovacieho zariadenia, zaručuje čitateľné
vytlačenie veľkosti odmeraného plošného obsahu.
4.8 Meracie zariadenie môže byť vybavené jedným alebo dvoma
optickými ukazovateľmi hodnôt odmeraného plošného obsahu
umiestnenými tak, aby hodnoty na každom optickom
ukazovateli boli dobre čitateľné z miesta obsluhy. Optický
ukazovateľ má typy čísiel s výškou najmenej 15 mm.
4.9 Meracie zariadenie možno vybaviť počítadlom kusov
odmeraného materiálu. Počítadlo kusov sa dá vynulovať.
4.10 Meracie zariadenie sa vybavuje zariadením na vynulovanie
všetkých počítacích obvodov pred začatím merania.
4.11 Všetky prvky meracieho zariadenia, ktorými možno ovplyvniť
jeho správnosť, sú upravené tak, aby po overení meracieho
zariadenia nebolo možné s nimi manipulovať.
4.12 Na výrobnom štítku pripevnenom na meracom zariadení sa
zreteľne a nezmazateľne vyznačujú tieto údaje:
a) typ meracieho zariadenia,
b) meno alebo značka výrobcu meracieho zariadenia a jeho
sídlo,
c) výrobné číslo a rok výroby,
d) merací rozsah a symbol meracej jednotky [dm2],
e) značka schváleného typu meradla.
4.13 Štítok sa umiestňuje na prednej strane meracieho
zariadenia tak, aby ho nebolo možné odstrániť bez
porušenia overovacích značiek.
4.14 Ku každému meraciemu zariadeniu sa dodáva návod na
používanie s potrebnou sprievodnou dokumentáciou a meracie
hárky vo veľkosti 50 dm2 a 100 dm2 na kontrolu meracieho
zariadenia obsluhou.
4.15 Meracie zariadenie možno vybaviť zariadením na vytlačenie
veľkosti odmeraného plošného obsahu na meraný materiál,
ktoré má umožňovať ľahkú zmenu farby tlače.
5 Metrologické požiadavky
Stredná hodnota údajov (aritmetický priemer) počítadla
meracieho zariadenia zistená meraním meracieho hárka
a vypočítaná z desiatich opakovaných meraní tej istej
plochy vykonaných striedavo na celej pracovnej šírke
meracieho zariadenia sa môže líšiť od správnej hodnoty
najviac o + -1%. Výsledky jednotlivých meraní sa môžu od
strednej hodnoty líšiť najviac o + -2%.
6 Overovacie značky
Na umiestnenie overovacej značky sa vyhradzuje miesto tak,
aby sa zabezpečila neodnímateľnosť výrobného štítku
meracieho zariadenia.
7 Schválenie typu, prvotné a následné overenie
Pri schvaľovaní typu sa kontroluje vyhotovenie a správnosť
funkcie meracieho zariadenia a vykoná sa skúška jeho
správnosti.
7.1 Skúšky pri schvaľovaní typu
7.1.1 Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či meracie zariadenie
svojimi náležitosťami zodpovedá požiadavkám uvedeným
v bodoch 3 a 4, príslušnej slovenskej technickej norme
a technickej dokumentácii.
7.1.2 Pri kontrole správnosti funkcie meracieho zariadenia sa
preverí
a) snímacie zariadenie,
b) funkcia tlačiarenského zariadenia,
c) funkcia snímacieho a vyhodnocovacieho zariadenia,
d) nulovanie údajov.
7.1.3 Pri skúške správnosti meracieho zariadenia sa kladú
obdĺžnikové etalónové hárky na dopravník meradla vždy
šikmo tak, aby vstupovali pod snímacie zariadenie
niektorým svojím rohom. Najmenšia vzdialenosť kladenia
hárkov od okraja podávacieho zariadenia je 5 cm. Pri
použití niekoľkých hárkov na vytvorenie potrebného
plošného obsahu treba dbať na to, aby medzi jednotlivými
hárkami v smere pohybu podávacieho zariadenia nebola
žiadna medzera. Počas snímania plošného obsahu hárkov sa
tieto hárky vyrovnávajú do roviny podávacieho zariadenia.
7.1.4 Skúškou pri schvaľovaní typu meradla sa zisťuje správnosť
meracieho zariadenia v týchto bodoch jeho meracieho
rozsahu:
a) pri dolnej medzi meracieho rozsahu,
b) pri veľkostiach plošného obsahu: 30, 40, 50, 60, 70,
80, 90, 100, 150, 200, 250, 300, 350, 400, 450, 500,
550, 600, 650, 700, 750, 800, 950 dm2,
c) pri hornej medzi meracieho rozsahu.
Do veľkosti plošného obsahu 200 dm2 sa použijú jednotlivé
veľkosti etalónových meracích hárkov. Plošné obsahy nad
200 dm2 sa skúšajú pri použití vhodnej kombinácie
jednotlivých veľkostí etalónových meracích hárkov podľa
bodu 7.1.8.
7.1.5 Každá predpísaná veľkosť plošného obsahu určená v bode
7.1.4 sa pri schvaľovaní typu meradla meria 20-krát,
pričom sa hárky po každom meraní kladú na iné miesto
podávacieho zariadenia.
7.1.6 Po skúške správnosti meracieho zariadenia podľa bodu
7.1.4 sa výsledky merania vyhodnotia podľa bodu 7.1.7.
7.1.7 Vyhodnotením výsledkov merania sa určí relatívna chyba
meradla D pre každý meraný plošný obsah podľa vzťahu:
-
A - As
delta = -------- x 100, [%]
As
-
kde A - stredná hodnota plošného obsahu opakovaných
meraní toho istého hárka:
- 1 n
A = --- x suma Ai,
n i=1
kde n - počet meraní,
Ai - nameraná hodnota i-teho merania,
As - skutočný plošný obsah reprezentovaný etalónovým
hárkom.
Hodnota delta nemá prekročiť hodnotu najväčšej dovolenej
chyby, t.j. + -1%.
Relatívna chyba jednotlivých meraní je daná vzťahom:
-
Ai - A
delta Ai = ------- x 100. [%]
-
A
Hodnota delta Ai jednotlivého merania sa môže líšiť od
strednej hodnoty najviac o + -2% nameranej hodnoty
plošného obsahu.
7.1.8 Pri určovaní skladby hárkov sa postupuje takto:
a) na kontrolu správnosti meracieho zariadenia sa najskôr
použijú jednotlivé hárky zodpovedajúce veľkosti podľa
bodu 7.1.4 písm. b), ak ich menovitá veľkosť zodpovedá
skúšobným bodom meracieho rozsahu,
b) ostatné skúšobné body meracieho rozsahu sa kontrolujú
skladbou dvoch, troch alebo štyroch hárkov zavedených
do meracieho zariadenia bezprostredne za sebou. Za
skutočnú hodnotu plošného obsahu sa považuje súčet
skutočných hodnôt použitých hárkov. Z nameraných hodnôt
veľkosti plošného obsahu sa určia chyby podľa bodu
7.1.7.
7.1.9 Rozšírená neistota stanovenia plošného obsahu pri skúške
typu meracieho zariadenia neprekročí 1/5 najväčšej
dovolenej chyby meracieho zariadenia. Pri výpočte
rozšírenej neistoty sa použije koeficient pokrytia k = 2.
7.1.10 Postup skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná
slovenská technická norma.
7.2 Skúška pri prvotnom a následnom overení
7.2.1 Prvotné a následné overenie meracieho zariadenia pozostáva
z vonkajšej obhliadky, kontroly správnosti funkcie
meracieho zariadenia a zo skúšky správnosti meracieho
zariadenia.
7.2.2 Pred samotným meraním sa uskutoční vonkajšia obhliadka
meracieho zariadenia, pri ktorej sa zisťuje
a) úplnosť všetkých častí meracieho zariadenia, ktoré sú
predpísané v bode 3 alebo 4,
b) či je meracie zariadenie funkčne spôsobilé na skúšku,
c) či nemá viditeľné poškodenie znemožňujúce skúšku.
7.2.3 Pri kontrole správnosti funkcie meracieho zariadenia sa
preverí
a) snímacie zariadenie,
b) funkcia tlačiarenského zariadenia,
c) funkcia snímacieho a vyhodnocovacieho zariadenia,
d) nulovanie údajov.
7.2.4 Pri prvotnom a následnom overení sa zisťuje správnosť
meracieho zariadenia v týchto bodoch jeho meracieho
rozsahu:
a) pri dolnej medzi meracieho rozsahu,
b) pri veľkostiach plošného obsahu: 30, 50, 100, 150,
200, 300 dm2,
c) pri hornej medzi meracieho rozsahu.
Pritom je potrebné voliť vždy takú menovitú veľkosť
plošného obsahu, ktorá je najbližšie realizovateľná
k určenému bodu meracieho rozsahu pri použití vhodných
rozmerov hárkov alebo pri skladbe hárkov podľa bodu 7.2.6.
7.2.5 Každá predpísaná veľkosť plošného obsahu určená v bode
7.2.3 sa meria 10-krát, pričom sa hárky po každom meraní
kladú na iné miesto podávacieho zariadenia.
7.2.6 Po skúške správnosti meracieho zariadenia podľa bodu
7.2.3 sa výsledky merania vyhodnotia podľa bodu 7.1.7.
7.2.7 Pri určovaní skladby hárkov sa postupuje takto:
a) na kontrolu správnosti meracieho zariadenia sa najskôr
použijú jednotlivé hárky zodpovedajúce veľkosti podľa
bodu 7.1.4 písm. b), ak ich menovitá veľkosť zodpovedá
skúšobným bodom meracieho rozsahu,
b) ostatné skúšobné body meracieho rozsahu sa kontrolujú
skladbou dvoch, troch alebo štyroch hárkov zavedených
do meracieho zariadenia bezprostredne za sebou. Za
skutočnú hodnotu plošného obsahu sa považuje súčet
skutočných hodnôt použitých hárkov. Z nameraných hodnôt
veľkosti plošného obsahu sa určia chyby podľa bodu
7.1.7.
7.2.8 Rozšírená neistota stanovenia plošného obsahu pri prvotnom
a následnom overení meracieho zariadenia neprekročí 1/3
najväčšej dovolenej chyby meracieho zariadenia. Pri
výpočte rozšírenej neistoty sa použije koeficient pokrytia
k = 2.
7.2.9 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.40
Neinvazívne meradlá tlaku krvi
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na neinvazívne auskultačné a oscilometrické meradlá
tlaku krvi (ďalej len "meradlá"), ktorých manžeta sa upevňuje na rameno pacienta,
určené na používanie v zdravotníctve na diagnostické a terapeutické účely ako určené
meradlá podľa § 8 zákona.
2. Meradlá sa členia podľa použitého meracieho systému na
a) mechanické,
b) elektromechanické.
3. Meradlá podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu
zhody podľa osobitného predpisu. 1)
4. Meradlá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu a prvotnému overeniu po vykonanej oprave.
5. Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení
meradiel sú uvedené v druhej časti.
6. Meradlá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
7. Postup pri prvotnom overení po oprave je zhodný s postupom pri následnom
overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení
meradiel
1. Termíny a definície
1.1 Mechanické meradlo je meradlo, ktoré používa
ortuťový tlakomer (ďalej len "kvapalinové meradlo"), alebo deformačný tlakomer (ďalej
len "deformačné meradlo") alebo iné mechanické meracie zariadenie na neinvazívne
meranie arteriálneho tlaku krvi pomocou nafukovacej manžety. Mechanické meradlo sa
skladá
a) z tlakomera,
b) z manžety,
c) z ventilu na znižovanie tlaku (často kombinovaného
s ventilom na rýchle zníženie tlaku),
d) z ručnej pumpy alebo elektrického čerpadla,
e)
zo spojovacích hadíc.
1.2 Elektromechanické meradlo je meradlo, ktoré sa skladá
a) najmenej z jednej manžety
pripojenej na pneumatický systém,
b) najmenej z jedného prevodníka tlaku na meranie
tlaku v manžete,
c) najmenej z jedného displeja meranej hodnoty,
d) ak treba, zo signálnych
vstupov a výstupov.
1.3 Prevodník tlaku je zložka, ktorá prevádza tlakové signály na elektrické signály.
1.4 Auskultačná metóda je metóda, pri ktorej sa odpočúvajú zvuky (známe ako Korotkovove
zvuky) na priškrtenej artérii pri postupnom znižovaní škrtiaceho tlaku. Objavenie
zvukov súhlasí so systolickým tlakom krvi a zmiznutie zvukov súhlasí s diastolickým
tlakom krvi. Meradlo používajúce auskultačnú metódu sa zvykne nazývať auskultačné
meradlo.
1.5 Oscilometrická metóda je metóda, pri ktorej sa stredný arteriálny tlak krvi,
systolický tlak krvi a diastolický tlak krvi určujú z priebehu amplitúd oscilácií
tlaku vzduchu vyvolaných v manžete pulzmi krvi v artérii medzi škrtením a postupným
uvoľnením artérie manžetou. Meradlo používajúce oscilometrickú metódu sa zvykne nazývať
oscilometrické meradlo.
1.6 Diastolický tlak krvi (hodnota) je najmenšia hodnota arteriálneho tlaku krvi
ako výsledok uvoľnenia ľavej komory srdca.
1.7 Stredný arteriálny tlak krvi (hodnota) je hodnota integrálu jedného cyklu krivky
tlaku krvi delená časom jedného pulzu srdca.
1.8 Systolický tlak krvi (hodnota) je najväčšia hodnota arteriálneho tlaku krvi ako
výsledok stlačenia ľavej komory srdca.
1.9 Simulátor tlaku krvi je zariadenie na simuláciu oscilácií tlaku vzduchu vyskytujúcich
sa v manžete pri meraní tlaku krvi.
1.10 Celková chyba oscilometrického meradla je rozdiel výsledkov porovnávacích meraní
uskutočnených skúšaným oscilometrickým meradlom a referenčným meradlom.
2. Technické požiadavky
2.1 Netesnosť pneumatického systému
Netesnosť nesmie
spôsobiť väčší pokles tlaku v pneumatickom systéme meradla ako 4 mm Hg/min (0,5 kPa/min)
pri mechanických meradlách a väčší ako 6 mm Hg/min (0,8 Pa/min) pri oscilometrických
meradlách.
2.2 Rýchle znižovanie tlaku
Pri rýchlom znižovaní tlaku v pneumatickom systéme (pri
plne otvorenom ventile) čas poklesu tlaku z 260 mm Hg na 15 mm Hg (z 35 kPa na 2
kPa) nesmie prekročiť 10 s. Pri systémoch umožňujúcich merať tlak krvi novonarodencom
čas poklesu tlaku zo 150 mm Hg na 5 mm Hg (z 20 kPa na 0,7 kPa) nesmie prekročiť
5 s.
2.3 Rýchlosť klesania tlaku pri meraní auskultačnými meradlami
Ručne ovládané a samolinearizačné
výpustné ventily musia umožňovať nastavenie rýchlosti poklesu tlaku (2 - 3) mm Hg/s
[(0,3 - 0,4) kPa/s]. Pri zariadeniach, ktoré regulujú znižovanie tlaku podľa frekvencie
pulzov, musí sa rýchlosť poklesu tlaku udržiavať medzi (2 - 3) mm Hg/pulz [(0,3 -
0,4) kPa/pulz]. Nastavovanie tejto rýchlosti ručnými ventilmi musí byť bezproblémové
a spoľahlivé.
2.4 Únik ortuti v kvapalinovom meradle
Ochrana proti úniku ortuti musí zabezpečiť,
aby pri tlaku 100 mm Hg (13,3 kPa) nad hornou hranicou meracieho rozsahu meradla
nenastal počas 5 s pozorovateľný únik ortuti.
2.5 Škrtenie prietoku vzduchu ochranou proti úniku ortuti
Oneskorenie premiestňovania
ortuťového stĺpca spôsobené zariadením brániacim úniku ortuti nesmie prekročiť 1,5
s pri rýchlom premiestnení hladiny ortuti z 200 mm Hg na 50 mm Hg (z 25 kPa na 5
kPa). Za rýchle sa považuje premiestnenie spôsobené rýchlym vypustením vzduchu s
tlakom 200 mm Hg (25 kPa) zo systému do okolia.
3. Metrologické požiadavky
3.1 Najväčšia dovolená chyba merania tlaku v
manžete
Najväčšia dovolená chyba merania tlaku v manžete pri teplote okolia od 15
stupňov C do 25 stupňov C, relatívnej vlhkosti od 20% do 85% a pri stúpajúcom aj
klesajúcom tlaku je +-3 mm Hg (+-0,4 kPa) vo všetkých bodoch meracieho rozsahu.
3.2 Hysteréza deformačného meradla
Hysteréza v celom meracom rozsahu deformačného
meradla sa musí nachádzať v rozsahu (0 - 4) mm Hg (0 kPa - 0,5 kPa).
3.3 Celková chyba oscilometrického meradla
Priemerná hodnota celkovej chyby systolického
tlaku krvi a diastolického tlaku krvi vypočítaná z najmenej troch opakovaných porovnávacích
meraní nesmie prekročiť +-5 mm Hg (+-0,7 kPa) a výberová smerodajná odchýlka jedného
merania hodnotu 8 mm Hg (1,1 kPa). 2)3) Skúšané meradlo sa porovnáva s referenčným
meradlom podľa bodu 4.2.2.3.
4. Metódy skúšania pri overení
4.1 Všeobecne
4.1.1 Meradlo predložené na
overenie musí
a) mať priložený návod na používanie podľa osobitného predpisu 4) a
písomné vyhlásenie výrobcu alebo dovozcu o zhode podľa osobitného predpisu 4) (kópia
môže byť súčasťou návodu na používanie) a na meradle musí byť umiestnené označenie
CE alebo
b) byť označené značkou schváleného typu meradla, ak ide o meradlo s rozhodnutím
o schválení typu vydaným pred 1. januárom 2005, a mať priložený návod na používanie
podľa osobitného predpisu. 4)
4.1.2 Vonkajšia obhliadka
Pri vonkajšej obhliadke sa
zisťuje, či meradlo
a) zhoduje sa so schváleným typom, ak je to aplikovateľné,
b) má všetky komponenty podľa návodu na používanie a tejto prílohy vrátane manžety,
c) nemá viditeľné nedostatky alebo poškodenia vrátane manžety.
Ak meradlo pri vonkajšej obhliadke nevyhovie, skúšky na overenie sa nevykonajú.
4.2. Skúšky pri overení
4.2.1. Skúšky technických vlastností
4.2.1.1 Skúška netesnosti
pneumatického systému
Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.15) pri mechanických meradlách a podľa Čl. 8.42) pri
elektromechanických meradlách.
4.2.1.2 Skúška rýchleho znižovania tlaku
Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.35) pri mechanických meradlách a podľa Čl. 8.62) pri
elektromechanických meradlách.
4.2.1.3 Skúška rýchlosti klesania tlaku pri meraní auskultačnými meradlami
Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.2, 5) pri znižovaní tlaku podľa frekvencie pulzov podľa
Čl. 8.5. 2)
4.2.1.4 Skúška na únik ortuti v kvapalinovom meradle
Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.6. 5)
4.2.1.5 Skúška škrtenia prietoku vzduchu ochranou proti úniku ortuti v kvapalinovom
meradle
Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.7. 5)
4.2.2 Skúšky metrologických vlastností
4.2.2.1 Určenie chyby merania tlaku
Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.1. 6)
4.2.2.2 Určenie hysterézy deformačného meradla
Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.8. 5)
4.2.2.3 Určenie celkovej chyby oscilometrického meradla
4.2.2.3.1 Celková chyba sa určí
a) simultánnym opakovaným porovnávacím meraním uskutočneným skúšaným a referenčným
auskultačným meradlom na hornom ramene tej istej ruky vybratých fyzických osôb [skúšobná
metóda N1 3)] a súčasne
b) skúškou s použitím kalibrovaného simulátora tlaku krvi postupom schváleným ústavom.
4.2.2.3.2 Pri metóde podľa bodu 4.2.2.3.1 písm. a) osoby musia byť vybraté tak, aby
aspoň jedna hodnota systolického tlaku krvi a jedna hodnota diastolického tlaku krvi
bola v pásme vysokých tlakov (> 160/> 100) mm Hg, jedna v pásme normálnych
tlakov (90 - 160)/(80 - 100) mm Hg a po jednej hodnote v pásme nízkych tlakov (<
100/< 80) mm Hg.
4.2.2.3.3 Pri metóde podľa bodu 4.2.2.3.1 písm. b) je najmenší počet skúšobných bodov
päť, pričom v každom pásme (vysoký, normálny a nízky tlak) musí byť najmenej jeden
skúšobný bod. Pri tejto skúške sa hodnota dovolenej výberovej smerodajnej odchýlky
znižuje na 3 mm Hg (0,4 kPa).
4.2.2.3.4 Použitie len jednej z metód podľa bodu 4.2.2.3.1 je oprávnené, iba ak vlastnosti
skúšaného meradla neumožňujú vykonať skúšky obidvomi metódami. V tom prípade sa táto
skutočnosť uvedie v záznamoch o skúške. Ak sa použijú obidve metódy, meradlo musí
vyhovieť pri skúške podľa obidvoch metód, aby bolo overené.
5. Overenie
5.1 Meradlo, ktoré pri skúškach vyhovelo ustanoveným požiadavkám,
sa označí overovacou značkou a zabezpečovacími značkami. Pri označovaní sa postupuje
podľa rozhodnutia o schválení typu, ak je to aplikovateľné. Na vyžiadanie sa vydá
doklad o overení.
5.2 Počet a umiestnenie zabezpečovacích značiek musí byť taký, aby bez ich porušenia
nebolo možné zmeniť metrologické charakteristiky overeného meradla.
PRÍL.41
MERADLÁ DOZIMETRICKÝCH VELIČÍN IONIZUJÚCEHO ŽIARENIA
Vymedzenie meradiel, ich charakteristika a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na meradlá dozimetrických veličín
ionizujúceho žiarenia, ktoré sa používajú ako určené
meradlá podľa § 8 zákona:
a) meradlá používané na určenie terapeuticky absorbovaných
dávok ionizujúceho žiarenia aplikovaných pacientom,
b) zostavy na meranie dozimetrických veličín používané
v osobnej dozimetrii,
c) meradlá a zostavy na meranie dozimetrických veličín
používané na kontrolu dodržiavania limitov ožiarenia
a zásahových úrovní v oblasti radiačnej ochrany a na
dôkazové meranie v rámci radiačnej monitorovacej siete:
1. fotónový dozimeter,
2. neutrónový dozimeter,
d) osobné hlásiče vopred nastavenej úrovne dozimetrických
veličín a priamo odčítacie osobné dozimetre,
e) meradlá kvality zväzkov a zdrojov röntgenového
žiarenia.
2. Charakteristika meradiel
2.1 Meradlá uvedené v bode 1 písm. a) sú klinické dozimetre,
ktoré sa používajú na určenie terapeuticky absorbovaných
dávok ionizujúceho žiarenia v tele pacienta pri liečbe
nádorových ochorení. Klinický dozimeter je prenosné
meradlo určené na meranie absorbovanej dávky ionizujúceho
žiarenia vo vode alebo kermy vo vzduchu alebo ich
príkonov. Pozostáva z jedného alebo viacerých detektorov
a zodpovedajúcej vyhodnocovacej jednotky.
2.2 Meradlá uvedené v bode 1 písm. b) sú pasívne dozimetre
spolu s vyhodnocovacím zariadením. Ako pasívne dozimetre
možno použiť filmové dozimetre pre fotóny alebo
termoluminiscenčné dozimetre pre mäkké žiarenie, fotóny
alebo neutróny. Uvedené zostavy sa používajú na osobnú
dozimetriu na určenie osobného dávkového ekvivalentu
monitorovaných pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia a ich výsledky slúžia na zhodnotenie veľkosti
ožiarenia monitorovaných osôb.
2.2.1 Osobný fotónový filmový dozimeter je meradlo určené na
stanovenie osobného dávkového ekvivalentu od fotónov na
účely osobnej dozimetrie, pozostávajúce z jedného alebo
viacerých filmových detektorov fotónov.
2.2.2 Osobný fotónový termoluminiscenčný dozimeter je meradlo
určené na stanovenie osobného dávkového ekvivalentu od
mäkkého žiarenia, fotónov alebo neutrónov na účely osobnej
dozimetrie, pozostávajúce z jedného alebo viacerých
termoluminiscenčných detektorov fotónov.
2.2.3 Vyhodnocovacie zariadenie slúži na vyhodnotenie pasívnych
dozimetrov zodpovedajúcou metódou.
2.3 Meradlá uvedené v bode 1 písm. c) sú fotónové a neutrónové
dozimetre, ktoré sa používajú na kontrolu dodržiavania
limitov ožiarenia a zásahových úrovní v oblasti radiačnej
ochrany a na dôkazové meranie v rámci radiačnej
monitorovacej siete. Ďalej sú to meradlá používané pri
výkone štátneho zdravotného dozoru na kontrolu pracovísk
oprávnených na nakladanie s rádioaktívnymi žiaričmi
a meradlá, ktoré sa používajú na úradné meranie.
2.3.1 Fotónový dozimeter je prenosné alebo stacionárne meradlo
určené na stanovenie kermy fotónov vo vzduchu alebo
príkonu kermy fotónov vo vzduchu, pozostávajúce z jedného
alebo viacerých detektorov a zodpovedajúcej vyhodnocovacej
jednotky.
2.3.2 Neutrónový dozimeter je prenosné meradlo určené na
stanovenie príkonu priestorového dávkového ekvivalentu od
neutrónov, pozostávajúce z jedného alebo viacerých
detektorov neutrónov a zodpovedajúcej vyhodnocovacej
jednotky.
2.4 Meradlá uvedené v bode 1 písm. d) sú fotónové a neutrónové
osobné priamo odčítacie dozimetre, ktoré sa používajú na
osobnú dozimetriu na stanovenie osobného dávkového
ekvivalentu monitorovaných pracovníkov so zdrojmi
ionizujúceho žiarenia.
2.4.1 Priamo odčítací osobný dozimeter je meradlo určené na
stanovenie osobného dávkového ekvivalentu na účely osobnej
dozimetrie, umožňujúce priame odčítanie meranej veličiny.
2.5 Meradlá kvality zväzkov a zdrojov röntgenového žiarenia
podľa bodu 1 písm. e) sú určené na
a) meranie kermy vo vzduchu vo fotónovom radiačnom poli
používanom pri röntgenových prístrojoch a röntgenových
zariadeniach na počítačovú tomografiu na röntgenové
žiarenie s generovanými napätiami menšími než 150 kV,
b) neinvazívne meranie vysokého napätia na röntgenovej
trubici,
c) meranie charakteristík expozície - súčin expozičného
času a prúdu röntgenovou trubicou.
Meradlo kvality zväzkov a zdrojov röntgenového žiarenia
pozostáva z jedného alebo viacerých detektorov príslušnej
veličiny a zodpovedajúcej vyhodnocovacej jednotky.
3. Meradlá dozimetrických veličín spĺňajú technické
požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti
sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.
4. Meradlá dozimetrických veličín uvedené v bode 1 písm. a)
a e) podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania
posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu. 1)
5. Meradlá dozimetrických veličín okrem meradiel uvedených
v bode 1 písm. a) a e) podliehajú pred uvedením na trh
schváleniu typu a prvotnému overeniu. Počas ich používania
podliehajú ako určené meradlá následnému overeniu. Metódy
technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania
pri overení sú uvedené v slovenských technických normách.
6. Meradlá dozimetrických veličín okrem meradiel uvedených
v bode 1 písm. a) a e) schváleného typu výrobca alebo
dovozca označí značkou schváleného typu.
7. Na meradlá dozimetrických veličín, ktoré pri overení
spĺňajú ustanovené požiadavky, sa vystaví doklad o overení
alebo sa označia overovacou značkou.
4. Meradlá dozimetrických veličín uvedené v bode 1 písm. a) a
e) podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania
posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu. 1)
5. Meradlá dozimetrických veličín, okrem meradiel uvedených v
bode 1 písm. a) a e), podliehajú pred uvedením na
trh schváleniu typu a prvotnému overeniu.
6. Meradlá dozimetrických veličín schváleného typu výrobca
alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
7. Na meradlá dozimetrických veličín, ktoré pri overení vyhovejú
ustanoveným požiadavkám, sa vystaví doklad o overení alebo
sa označia overovacou značkou.
8. Meradlá dozimetrických veličín podliehajú počas ich používania
ako určené meradlá následnému overeniu.
9. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy
skúšania pri overení sú uvedené v technických normách.
PRÍL.42
MERADLÁ AKUSTICKÉHO TLAKU
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na meradlá akustického tlaku:
a) zvukomer a
integrujúci zvukomer, 1)
b) zvukomer, 2)
c) pásmový filter,
d) osobný zvukový expozimeter ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Zvukomer a integrujúci zvukomer sú elektronické meracie prístroje určené
na meranie zvuku.
3. Pásmový filter je prístroj schopný zabezpečiť spektrálnu informáciu pre
široký rozsah zvukových signálov, napríklad časovo premenných, prerušovaných a ustálených,
širokopásmových a s diskrétnou frekvenciou, s dlhým a krátkym časom trvania. Pásmový
filter je samostatné meradlo alebo je modulovo zabudovaný do zvukomera a integrujúceho
zvukomera.
4. Osobný zvukový expozimeter je prenosný elektronický merací prístroj určený
na meranie zvukovej expozície.
5. Meradlo akustického tlaku pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu
a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania
pri overovaní sú uvedené v druhej časti.
6. Meradlo akustického tlaku schváleného typu výrobca alebo dovozca označí
značkou schváleného typu.
7. Meradlo akustického tlaku, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám,
sa označí overovacou značkou.
8. Meradlo akustického tlaku počas jeho používania ako určeného meradla podlieha
následnému overeniu.
9. Typy meradiel uvedených v bode 1 písm. a) nemožno schvaľovať odo dňa nadobudnutia
účinnosti tejto vyhlášky.
10. Meradlá uvedené v bode 1 písm. a) sa následne overujú podľa predpisu
platného v čase uvedenia na trh.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení meradiel akustického tlaku
ODDIEL I A
ZVUKOMERY A INTEGRUJÚCE ZVUKOMERY
1. Termíny a definície
1.1 Zvukomer je merací prístroj, ktorým môžu byť
merané hladiny akustického tlaku za presne definovaných podmienok tak, že výsledky
získané používateľom prístroja sú vždy reprodukovateľné vnútri určených tolerancií.
1.2 Integrujúci zvukomer je zvukomer, ktorý má ďalšie prídavné zariadenie umožňujúce
merať ekvivalentnú hladinu akustického tlaku alebo v niektorých prípadoch aj hladinu
zvukovej expozície. Integrujúci zvukomer sa tiež nazýva integrujúco-priemerujúci
zvukomer.
1.3 Akustický tlak je premenlivý tlak superponovaný na statický tlak prítomnosťou
zvuku; vyjadruje sa v pascaloch (Pa).
1.4 Vážená hladina akustického tlaku vyjadrená v decibeloch (dB) je dvadsaťnásobok
dekadického logaritmu pomeru frekvenčne váženého akustického tlaku k referenčnému
akustickému tlaku. Referenčný akustický tlak je 20 mikroPa (20 mikroN/m2). Hladina
akustického tlaku sa musí udávať s vyznačeným frekvenčným a časovým vážením.
1.5 Ekvivalentná hladina akustického tlaku A; priemerná hladina akustického tlaku
A vyjadrená v decibeloch (dB) je desaťnásobok dekadického logaritmu pomeru v čase
priemerovaného kvadrátu akustického tlaku frekvenčne váženého funkciou A počas doby
priemerovania T ku kvadrátu štandardného referenčného akustického tlaku.
1.6 Zvuková expozícia je časový integrál kvadrátu okamžitej hodnoty akustického tlaku
A za stanovený čas, napríklad pracovný deň.
1.7 Rozsah linearity je rozdiel medzi hornou a dolnou hladinou zodpovedajúci efektívnej
hodnote pre spojité sínusové signály pripojené na vstup zvukomera, vnútri ktorého
sú splnené požiadavky na linearitu.
1.8 Referenčný smer je smer dopadu zvuku stanovený výrobcom na určenie akustickej
citlivosti a frekvenčnej charakteristiky.
1.9 Referenčná frekvencia je frekvencia stanovená výrobcom v rozsahu 200 Hz až 1
kHz na určovanie absolútnej akustickej citlivosti.
1.10 Referenčná hladina akustického tlaku je hladina akustického tlaku stanovená
výrobcom na určenie absolútnej akustickej citlivosti.
1.11 Referenčný rozsah zvukomera je merací rozsah stanovený výrobcom na kalibračné
účely. Tento rozsah musí obsahovať referenčnú hladinu akustického tlaku.
2. Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1 Konštrukcia prístroja
Zvukomer je kombinácia mikrofónu, zosilňovača s požadovanými váženými filtrami a
zariadením usmerňovač - indikátor s požadovanými časovými váženými charakteristikami.
Zvukomer musí mať jednu alebo viac frekvenčných vážených charakteristík označených
A, B, C. Voliteľné frekvenčné vážené charakteristiky, ktoré môžu byť zabudované,
sú:
a) charakteristika označená Lin, ktorej frekvenčná charakteristika je konštantná
v závislosti od frekvencie,
b) charakteristika označená D je vážený filter na meranie
leteckého hluku.
Zvukomer musí mať jednu alebo viac časových vážených charakteristík označených S,
F, I. Časová charakteristika Peak môže byť takisto zabudovaná do zvukomera. Zvukomer
s časovými váženými charakteristikami I alebo Peak musí mať takisto aspoň jednu charakteristiku
F alebo S. Zvukomer a integrujúci zvukomer musia mať indikátor prebudenia.
Integrujúci zvukomer navyše obsahuje integrátor, t.j. zariadenie priemerujúce v čase.
Zvukomer a integrujúci zvukomer môže mať ďalšie prídavné zriadenia, ako sú indikátor
so širokým rozsahom, číslicový zobrazovač, záznamový zobrazovač alebo automatický
prepínač meracích rozsahov. Ďalšie prídavné zariadenia, ako sú predlžovací nadstavec,
korektor pre náhodný dopad a podobne, sa považujú za súčasti zvukomera a integrujúceho
zvukomera.
Keďže je dôležitá len celková činnosť skutočného prístroja, nie je potrebná oddeliteľnosť
jeho jednotlivých funkčných prvkov.
Výrobca zabezpečí prostriedky na nahradenie elektrického vstupného signálu v mieste
mikrofónu na účely vykonania skúšok úplného prístroja bez mikrofónu.
Výrobca môže vybaviť prístroj na vykonanie elektrických skúšok prístupným vstupným
skúšobným bodom alebo odporučiť a zabezpečiť ekvivalent mikrofónu alebo ekvivalentný
vstupný adaptér, ktorý môže byť elektrický alebo neelektrický. K dispozícii môže
byť voliteľný prístupný výstupný skúšobný bod.
2.2 Meracie jednotky
Meracou jednotkou na vyjadrovanie akustického tlaku v sústave
meracích jednotiek SI je pascal (Pa). Na vyjadrovanie zvuku v akustike sa používa
logaritmická stupnica a s ňou súvisiace hladinové vyjadrenie s jednotkami decibel
(dB). Decibel nie je absolútna, ale relatívna jednotka vzťahujúca sa na dohodnutú
referenčnú hodnotu 20 mikroPa. Hodnote 20 mikroPa zodpovedá hodnota 0 dB.
2.3 Merací rozsah
Rozsah linearity a impulzný dynamický rozsah stanovuje výrobca
prístroja a musí spĺňať požiadavky uvedené v príslušných slovenských technických
normách.
Rozsah analógového alebo číslicového indikátora musí byť najmenej 15 dB. Ak je zabudovaný
analógový indikátor, jeho stupnica musí byť graduovaná v dielikoch najviac 1 dB v
rozsahu najmenej 15 dB. Dĺžka dielika zodpovedajúceho hodnote 1 dB musí byť najmenej
1 mm.
Ak je zabudovaný číslicový indikátor alebo iný indikátor s nespojitým zobrazovaním,
musí zvukomer obsahovať režim, v ktorom je najvyššia úroveň hladiny zvuku v meracom
intervale zachovaná na zobrazovači. Priemerujúci režim musí indikovať hladinu zodpovedajúcu
efektívnej hodnote.
2.4 Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby
Zvukomery a integrujúce zvukomery
sa zaraďujú do štyroch tried presnosti, ktoré sa označujú ako trieda presnosti 0,
1, 2 a 3. Najväčšie dovolené chyby sa zväčšujú s rastúcim číslom triedy presnosti.
Zvukomer a integrujúci zvukomer triedy presnosti 0 je určený ako etalón. Trieda presnosti
1 je určená na presné laboratórne meranie a prevádzkové meranie v miestach, kde akustické
prostredie môže byť určené alebo ovládané. Presnosť meraní s takýmto prístrojom nebude
vo všeobecnosti zabezpečená za bežných podmienok.
Zvukomer a integrujúci zvukomer triedy presnosti 2 sú vhodné na použitie na bežné
prevádzkové merania.
Trieda presnosti 3 je určená na informatívne merania. Predmetom tejto prílohy sú
iba zvukomery a integrujúce zvukomery triedy presnosti 0, 1 a 2.
Zvukomer a integrujúci zvukomer určené na prevádzkové merania musia vyhovovať prísnym
technickým parametrom prostredia. Ďalšie zvukomery a integrujúce zvukomery sa používajú
iba v laboratóriách, kde je prostredie ovládané, a nie je opodstatnené vyžadovať,
aby prístroje vyhovovali technickým požiadavkám ako prístroje určené na prevádzkové
merania.
Chyba údaja zvukomera a integrujúceho zvukomera pri referenčných podmienkach nesmie
prekročiť najväčšiu dovolenú chybu +- 0,4 dB, +- 0,7 dB a +- 1,0 dB pre prístroje
triedy presnosti 0, 1 a 2 po uplynutí doby zahriatia prístrojov určenej výrobcom.
Najväčšie dovolené chyby zvukomerov a integrujúcich zvukomerov v stanovenom rozsahu
podmienok prostredia sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.
2.5 Vlastnosti meraného média
Zvukomer a integrujúci zvukomer sú určené na meranie
zvuku vyvolaného ustálenými, prerušovanými, premennými, nepravidelnými alebo impulznými
signálmi. Zvukomer a integrujúci zvukomer spolu s pásmovými filtrami sú schopné zabezpečiť
spektrálnu informáciu pre široký okruh signálov, napríklad časovo premenných, prerušovaných
a ustálených, širokopásmových a s diskrétnou frekvenciou, s dlhým a krátkym časom
trvania.
2.6 Referenčné podmienky
Referenčné podmienky okolitého prostredia (ďalej len "referenčné
podmienky") sú:
a) atmosférický tlak 101,3 kPa,
b) teplota vzduchu 20 stupňov C,
c) relatívna vlhkosť
vzduchu 65% a neprítomnosť významných interferencií spôsobených okolitými zvukmi,
prúdením vzduchu cez mikrofón, vibráciami, magnetickými poľami, elektromagnetickými
poľami alebo elektrostatickými poľami.
2.7 Špecifikácia pracovných podmienok
2.7.1 Atmosférický tlak
Pri kolísaní statického
tlaku v rozsahu +- 10% sa citlivosť celého prístroja nesmie zmeniť o viac ako +-
0,3 dB pre prístroje triedy presnosti 0 a 1 a o viac ako +- 0,5 dB pre prístroje
triedy presnosti 2 v prípade, že sa skúšajú na frekvenciách medzi 200 Hz až 1 000
Hz.
2.7.2 Teplota okolia
Výrobca stanoví teplotný rozsah, v ktorom kalibrácia celého
prístroja vrátane mikrofónu nie je ovplyvnená viac ako 0,5 dB pre prístroje triedy
presnosti 0, 1 a 2 vzhľadom na údaj pri 20 stupňoch C. Ak zmena pri kalibrácii prístroja
určeného na prevádzkové meranie presahuje +- 0,5 dB v teplotnom rozsahu -10 stupňov
C až + 50 stupňov C, výrobca poskytne údaj o korekcii. Skúška sa musí vykonať na
frekvenciách medzi 200 Hz až 1 000 Hz.
2.7.3 Relatívna vlhkosť vzduchu
Výrobca stanoví
rozsah relatívnej vlhkosti vzduchu, pri ktorom môže prístroj pracovať vrátane mikrofónu.
Pri prístrojoch určených na prevádzkové meranie sa údaj nesmie meniť viac ako +-
0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2 vzhľadom na údaj pri 65%, keď sa relatívna
vlhkosť mení z 30% na 90%.
Skúška sa musí vykonať pri teplote 40 stupňov C na frekvenciách medzi 200 Hz až 1
000 Hz.
2.7.4 Magnetické a elektrostatické polia
Vplyv magnetických a elektrostatických
polí sa musí znížiť na najnižšiu úroveň. Zvukomer a integrujúci zvukomer s pripevneným
mikrofónom sa musia skúšať v magnetickom poli s intenzitou 80A/m pri 50 Hz alebo
60 Hz. Prístroje musia byť orientované v smere najväčšieho údaja indikátora zvukomera
a vplyv polí musí byť určený pre všetky dostupné vážené charakteristiky. Pre meracie
prístroje, ktoré používajú predlžovací kábel medzi mikrofónom a indikačnou jednotkou,
sa musia skúšky vykonať aj na mikrofóne. Skúšobnú frekvenciu určí výrobca.
2.7.5 Mechanické
vibrácie
Vplyv mechanických vibrácií na činnosť zvukomera a integrujúceho zvukomera
sa musí obmedziť na najnižšiu úroveň. Účinok vibrácií s frekvenciou medzi 20 Hz až
1 000 Hz uvedie výrobca. V prípade, že sa neuvažuje, že mikrofón bude pri bežnom
používaní pripojený k predlžovaciemu káblu, sa táto informácia musí vzťahovať na
celý prístroj. V ďalších prípadoch sa táto informácia uvedie najmenej pre mikrofón.
Prístroj sa musí podrobiť skúške sínusovými vibráciami so zrýchlením 1 m/s2. Na zabezpečenie,
aby žiadny zvuk vyvolaný vibráciami neovplyvnil výsledok skúšky, musí sa použiť referenčný
zvukomer, ktorý nie je vystavený vibráciám. Údaje oboch zvukomerov, skúšobného a
referenčného, sa musia zaznamenať.
Skúška sa musí vykonať pre zabudovanú frekvenčnú váženú charakteristiku s najširším
frekvenčným pásmom. Skúšaný zvukomer sa musí upevniť vmieste, ktoré je určené na
pripevnenie statívu, ak je k dispozícii, a vibrácie musia byť vyvolané v smere osi
upevnenia. Ak sú možné dve metódy upevnenia, skúška sa musí vykonať pre obidve metódy
upevnenia. Ak miesto upevnenia k statívu nie je zabudované, výrobca určí metódu upevnenia
zvukomera pri skúške. V tomto prípade a v prípade nastaviteľného upevnenia zvukomera
musia byť vibrácie vyvolané v smere kolmom na rovinu membrány mikrofónu.
2.7.6 Kontrola
napájacieho zdroja
Ak je zvukomer, resp. integrujúci zvukomer napájaný z batérií,
výrobca zabezpečí vhodný prostriedok na kontrolu napájacieho zdroja tak, aby v súlade
s technickými požiadavkami na prístroj bolo dodržané predpísané napätie napájacieho
zdroja.
2.8 Nápisy a značky
2.8.1 Nápisy
Zvukomer spĺňajúci všetky požiadavky technickej
normy 1) musí byť označený uvedením tejto normy a označením trieda presnosti 0, trieda
presnosti 1 alebo trieda presnosti 2 podľa tejto normy. Integrujúci zvukomer spĺňajúci
všetky požiadavky technickej normy 2) musí byť označený uvedením týchto noriem, označením
trieda presnosti 0, trieda presnosti 1 alebo trieda presnosti 2 podľa týchto noriem
a rokom výroby.
Ak zvukomer a integrujúci zvukomer sú určené iba na laboratórne meranie, označujú
sa prídavným písmenom "L", napríklad trieda presnosti 2 L. Ak zvukomer a integrujúci
zvukomer sú kalibrované pre difúzne zvukové pole, označujú sa prídavným písmenom
"R".
Zvukomery a integrujúce zvukomery musia mať vyznačené
a) meno výrobcu alebo obchodnú značku,
b) typové označenie,
c) výrobné číslo.
2.8.2
Značky
Značka schváleného typu a overovacia značka musia byť na zvukomere a integrujúcom
zvukomere umiestnené na viditeľnom mieste a musia byť čitateľné a neodstrániteľné.
2.9 Návod na používanie
Každý zvukomer a integrujúci zvukomer sa musí dodávať s návodom
na používanie v slovenskom jazyku, ktorý musí obsahovať informácie uvedené v príslušných
slovenských technických normách.
2.10 Ochrana proti neoprávneným zásahom
Zvukomer a integrujúci zvukomer výrobca vhodne
zabezpečí proti neoprávneným zásahom.
Overovacie značky musia byť umiestnené na zvukomere a integrujúcom zvukomere tak,
aby neoprávnený zásah do kalibračných prvkov bol evidentný.
3. Metódy skúšania pri overovaní zvukomerov a integrujúcich zvukomerov
3.1 Zvukomery
Pri prvotnom a následnom overení zvukomera sa vykonajú tieto úkony:
a) Skúšky akustických vlastností, ktorých predmetom je
1. indikácia pri referenčných
podmienkach,
2. relatívna frekvenčná charakteristika pre voľné pole v referenčnom
smere pre vybraté frekvencie,
3. relatívna frekvenčná charakteristika pre voľné pole
s príslušenstvom v prípade, ak príslušenstvo tvorí časť konfigurácie a predkladá
sa na overenie pre vybraté frekvencie,
4. frekvencia, hladina a skreslenie akustického
kalibrátora, ak je kalibrátor zabudovaný ako integrálna časť zvukomera.
b) Skúšky
elektrických vlastností, ktorých predmetom je
1. RMS usmerňovač pri vybratých crest
faktoroch,
2. časové váženie pri vybratých hladinách signálu,
3. prepínač meracích
rozsahov,
4. indikátor,
5. indikácia prebudenia, ak je zabudovaný indikátor.
c) Kontrola
náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú nápisy a značky.
3.2 Integrujúce zvukomery
Pri prvotnom a následnom overení integrujúceho zvukomera
sa vykonajú tieto úkony:
a) Skúšky akustických vlastností, ktorých predmetom je
1. indikácia pri referenčných
podmienkach,
2. frekvenčná charakteristika pre vybraté frekvencie,
3. frekvenčná charakteristika
s príslušenstvom, ak obsahuje príslušenstvo, pre vybraté frekvencie,
4. frekvencia,
hladina, skreslenie akustického kalibrátora, ak je obsiahnutý ako integrálna časť
zvukomera.
b) Skúšky elektrických vlastností, ktorých predmetom je
1. RMS usmerňovač
pri vybratých crest faktoroch,
2. časové váženie pri vybratých hladinách signálu,
3.
presnosť prepínača meracích rozsahov,
4. indikátor pre linearitu,
5. frekvenčné váženie,
elektrický vstup.
c) Skúšky elektrických vlastností špeciálne pre integrujúce zvukomery,
ktorých predmetom je
1. indikácia prebudenia pre vybraté frekvencie,
2. časové priemerovanie,
3.
priemerná AI vážená hladina akustického tlaku, ak je zabudovaná.
d) Kontrola náležitostí
prístroja, ktorej predmetom sú nápisy a značky.
3.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
ODDIEL I B
ZVUKOMERY
1. Termíny a definície
1.1 Referenčný akustický tlak je konvenčne zvolená
referenčná hodnota rovnajúca sa 20 mikroPa pre zvuk šírený vzduchom.
1.2 Hladina akustického tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru efektívnej
hodnoty daného akustického tlaku k referenčnému akustickému tlaku.
1.3 Frekvenčné váženie; frekvenčná váhová charakteristika je pre zvukomer rozdiel
medzi hladinou signálu indikovanou zobrazovacím zariadením a zodpovedajúcou hladinou
ustáleného sínusového vstupného signálu s konštantnou amplitúdou špecifikovaný v
tejto prílohe ako funkcia frekvencie.
1.4 Časové váženie; časová váhová charakteristika je exponenciálna funkcia času so
stanovenou časovou konštantou, ktorou sa váži kvadrát okamžitého akustického tlaku.
1.5 Časovo vážená hladina akustického tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu
pomeru danej efektívnej hodnoty akustického tlaku k referenčnému akustickému tlaku,
pričom efektívna hodnota akustického tlaku sa získa využitím štandardného frekvenčného
váženia a štandardného časového váženia.
1.6 Maximálna časovo vážená hladina akustického tlaku je najvyššia časovo vážená
hladina akustického tlaku počas stanoveného časového intervalu.
1.7 Vrcholový akustický tlak je najvyššia okamžitá absolútna hodnota akustického
tlaku počas stanoveného časového intervalu.
1.8 Hladina vrcholového akustického tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu
pomeru vrcholového akustického tlaku k referenčnému akustickému tlaku, pričom vrcholový
akustický tlak sa získa štandardným frekvenčným vážením.
1.9 Časovo priemerovaná hladina akustického tlaku, ekvivalentná hladina akustického
tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru efektívnej hodnoty akustického
tlaku počas stanoveného časového intervalu k referenčnému akustickému tlaku, pričom
akustický tlak sa získa štandardným frekvenčným vážením.
1.10 Zvuková expozícia je časový integrál kvadrátu akustického tlaku za stanovený
časový interval alebo udalosť.
1.11 Hladina zvukovej expozície je desaťnásobok dekadického logaritmu pomeru zvukovej
expozície k referenčnej zvukovej expozícii; referenčná zvuková expozícia je daná
súčinom kvadrátu akustického tlaku a referenčného časového intervalu 1 s.
1.12 Referenčný bod mikrofónu je bod špecifikovaný na mikrofóne alebo v jeho blízkosti
určený na opis polohy mikrofónu.
1.13 Referenčný smer je smer k referenčnému bodu mikrofónu špecifikovaný na účely
určenia akustickej ozvy, smerovej charakteristiky a frekvenčného váženia zvukomera.
1.14 Uhol dopadu zvuku je uhol medzi referenčným smerom a priamkou prechádzajúcou
akustickým stredom zdroja zvuku a referenčným bodom mikrofónu.
1.15 Merací rozsah je rozsah menovitých hladín akustického tlaku meraných v príslušnom
nastavení prepínačov na zvukomere.
1.16 Referenčná hladina akustického tlaku je hladina akustického tlaku špecifikovaná
na skúšanie elektroakustických vlastností zvukomera.
1.17 Referenčný merací rozsah je merací rozsah špecifikovaný na skúšanie elektroakustických
vlastností zvukomera, ktorý obsahuje referenčnú hladinu akustického tlaku.
1.18 Kontrolná kalibračná frekvencia je menovitá frekvencia v rozsahu od 160 Hz do
1 250 Hz akustického tlaku sínusového priebehu vytváraná akustickým kalibrátorom,
ktorý sa používa na kontrolu a nastavenie zvukomera.
1.19 Chyba linearity amplitúdovej charakteristiky je indikovaná hladina signálu mínus
predpokladaná hladina signálu na stanovenej frekvencii.
1.20 Rozsah linearity je rozsah hladín akustického tlaku na ľubovoľnom rozsahu hladín
a na stanovenej frekvencii, v ktorom sú chyby linearity amplitúdovej charakteristiky
v toleranciách špecifikovaných v tejto prílohe.
1.21 Dynamický rozsah je rozsah hladín A akustického tlaku v ozve na sínusové signály
od najnižších hladín akustického tlaku na najcitlivejšom rozsahu do najvyšších hladín
akustického tlaku na najmenej citlivom rozsahu, ktoré možno merať bez indikácie prebudenia
alebo indikácie nízkej hladiny signálu a ktoré sú v toleranciách špecifikovaných
v tejto prílohe na chybu linearity amplitúdovej charakteristiky.
1.22 Tónový impulz je jeden alebo viacej úplných cyklov sínusového signálu, ktoré
sa začínajú a končia v bode prechodu nulou.
1.23 Ozva na tónový impulz je najvyššia časovo vážená hladina akustického tlaku,
ekvivalentná alebo časovo priemerovaná hladina akustického tlaku alebo hladina zvukovej
expozície nameraná v ozve na sínusový elektrický tónový impulz mínus zodpovedajúca
hladina akustického tlaku ustáleného sínusového vstupného signálu, z ktorého bol
odvodený tónový impulz.
1.24 Referenčná orientácia je orientácia zvukomera pri skúškach na preukázanie zhody
so špecifikáciami uvedenými v tejto prílohe pre emisie vysokofrekvenčných polí a
na citlivosť na vysokofrekvenčné polia.
2. Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1 Konštrukcia prístrojov
Príslušné slovenské technické normy uvádzajú elektroakustické prevádzkové požiadavky
na tri druhy prístrojov na meranie zvuku:
a) konvenčný alebo klasický zvukomer, ktorý meria exponenciálne časovo vážené hladiny
akustického tlaku,
b) integrujúco-priemerujúci zvukomer, ktorý meria časovo priemerované
alebo ekvivalentné hladiny akustického tlaku,
c) integrujúci zvukomer, ktorý meria
hladiny zvukovej expozície.
Jednotlivý prístroj môže zaisťovať jedno z týchto meraní alebo všetky tri druhy merania.
Prídavne sa uvádzajú prevádzkové požiadavky na meranie maximálnych časovo vážených
hladín akustického tlaku a hladín C vrcholového akustického tlaku. Všetky zvukomery
špecifikované v tejto prílohe musia byť vybavené frekvenčnou funkciou A.
Zvukomer vyhovujúci požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických
normách, má stanovenú frekvenčnú charakteristiku zvuku dopadajúceho na mikrofón v
jednom hlavnom smere vo voľnom zvukovom poli alebo v náhodných smeroch.
Zvukomer môže byť samostatný ručný prístroj s pripojeným mikrofónom a vstavaným zobrazovacím
zariadením.
Zvukomer sa môže skladať z oddelených súčastí umiestnených v jednej alebo vo viacerých
jednotkách a môže byť schopný zobrazovať rozmanité hladiny akustického signálu. Zvukomer
môže obsahovať rozsiahle spracovanie analógového alebo digitálneho signálu, a to
samostatne alebo v kombinácii s viacerými analógovými alebo digitálnymi výstupmi.
Súčasťou zvukomera môžu byť viacúčelové počítače, zapisovače, tlačiarne a ďalšie
zariadenia, ktoré tvoria nevyhnutnú súčasť úplného prístroja.
Zvukomer môže byť navrhnutý na použitie za prítomnosti obsluhy alebo na automatické
a trvalé meranie hladín akustického tlaku bez prítomnosti obsluhy. Technické požiadavky
uvedené v tejto prílohe na ozvu na zvukové vlny platia pre zvukové pole bez prítomnosti
obsluhy.
Prevádzkové požiadavky, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách,
platia za referenčných podmienok prostredia.
V návode na používanie sa uvedie konfigurácia úplného zvukomera a jeho bežný prevádzkový
režim. Vo vhodnom prípade konfigurácia zvukomera zahŕňa kryt proti vetru a ďalšie
zariadenia, ktoré sa inštalujú okolo mikrofónu ako nedeliteľnej časti pri bežnom
prevádzkovom režime.
Nedeliteľnou súčasťou zvukomera môže byť programové vybavenie počítača. V návode
na používanie sa uvedie jednoznačná identifikácia takého programového vybavenia.
Konvenčný alebo klasický zvukomer musí umožňovať najmenej indikovanie hladiny A akustického
tlaku s časovou charakteristikou F. Integrujúco-priemerujúci zvukomer musí najmenej
poskytovať prostriedky na indikovanie ekvivalentnej hladiny A akustického tlaku.
Integrujúci zvukomer musí najmenej poskytovať prostriedky na indikovanie hladiny
A zvukovej expozície. Zvukomery môžu obsahovať akýkoľvek alebo všetky vzory konštrukcie,
na ktoré sú v príslušných slovenských technických normách uvedené prevádzkové požiadavky.
Zvukomer musí vyhovovať príslušným prevádzkovým požiadavkám na tie vzory konštrukcie,
podľa ktorých bol zhotovený.
Zvukomer musí mať frekvenčnú váhovú charakteristiku A.
Zvukomer predložený na technickú skúšku na účely schválenia typu vyhovujúci toleranciám
triedy 1 musí mať frekvenčnú charakteristiku C. Zvukomer, ktorý meria neustálené
zvuky vrcholovej hladiny C akustického tlaku, predložený na technickú skúšku na účely
schválenia typu, musí merať aj ustálené zvuky hladiny C akustického tlaku. Frekvenčná
charakteristika ZERO alebo tiež nulová, resp. lineárna váhová charakteristika je
voliteľná. V návode na používanie sa opíšu všetky dostupné frekvenčné váhové charakteristiky.
Referenčná hladina akustického tlaku, referenčný merací rozsah a referenčná orientácia
sa stanovia v návode na používanie. V návode na používanie sa stanoví referenčný
smer každého typu mikrofónu určeného na používanie so zvukomerom; stanoví sa aj poloha
referenčného bodu mikrofónu.
Uprednostňuje sa referenčná hladina akustického tlaku 94 dB. Alternatívne sa môže
špecifikovať referenčná hladina akustického tlaku 74 dB, 84 dB, 104 dB alebo 124
dB. Hladina akustického tlaku 94 dB zodpovedá presne efektívnej hodnote akustického
tlaku 1 Pa.
Ak je zvukomer schopný merať maximálnu časovo váženú hladinu akustického tlaku a
hladinu C vrcholového akustického tlaku, musí byť primeraní týchto veličín dostupná
funkcia "hold". V návode na používanie sa opíše činnosť zariadenia s funkciou "hold"
a prostriedok na vynulovanie displeja, ktorý je pri tejto funkcii blokovaný.
Určenie zhody s viacerými požiadavkami, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských
technických normách, vyžaduje použitie elektrických signálov. Elektrické signály
musia byť ekvivalentné signálom z mikrofónu. Každý príslušný typ mikrofónu má v návode
na používanie stanovenú menovitú impedanciu a platné tolerancie elektrických vlastností
zariadenia alebo prostriedkov, ktorými možno priviesť signály na elektrický vstup
zvukomera.
Elektrické vlastnosti zahŕňajú odporovú a reaktačnú zložku elektrickej impedancie
na výstupe zariadenia.
Menovitá hodnota impedancie sa špecifikuje pre frekvenciu 1 kHz.
Prevádzkové požiadavky, ktoré sú uvedené v slovenských technických normách, platia
podľa príslušnosti pre akékoľvek časové alebo frekvenčné váženie pracujúce paralelne
a pre každý nezávislý kanál vo viackanálovom zvukomere. V návode na používanie sa
opíšu vlastnosti a funkcie každého nezávislého kanála. Viackanálový zvukomer môže
mať dva alebo viac mikrofónových vstupov.
2.2 Meracie jednotky
Meracou jednotkou na vyjadrovanie akustického tlaku v sústave
meracích jednotiek SI je pascal (Pa). Na vyjadrovanie zvuku v akustike sa používa
logaritmická stupnica a s ňou súvisiace hladinové vyjadrenie s jednotkami decibel
(dB). Decibel nie je absolútna, ale relatívna jednotka vzťahujúcu sa na dohodnutú
referenčnú hodnotu 20 mikroPa. Hodnote 20 mikroPa zodpovedá hodnota 0 dB.
2.3 Merací rozsah
Pri použití vhodného prepínača meracieho rozsahu zvukomer môže
mať viac ako jeden merací rozsah. Meracie rozsahy sa v návode na používanie opíšu
pomocou menovitej hladiny A akustického tlaku na frekvencii 1 kHz.
V návode na používanie sa opíše funkcia prepínačov meracieho rozsahu a uvedú sa odporúčania
na voľbu optimálneho meracieho rozsahu na zobrazenie výsledkov merania hladiny akustického
tlaku alebo hladiny zvukovej expozície.
Na referenčnom meracom rozsahu musí byť na frekvencii 1 kHz rozpätie rozsahu linearity
najmenej 60 dB.
Pri zvukomere, ktorý meria časovo vážené hladiny akustického tlaku, sa rozsahy linearity
na frekvencii 1 kHz musia na susedných meracích rozsahoch prekrývať aspoň o 30 dB.
Pri zvukomere, ktorý meria ekvivalentné hladiny akustického tlaku alebo hladiny zvukovej
expozície, musí byť prekrytie aspoň 40 dB.
Ďalšie požiadavky na merací rozsah zvukomerov sú uvedené v príslušných slovenských
technických normách.
2.4 Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby
V tejto prílohe sa špecifikujú dve
prevádzkové kategórie, trieda 1 a trieda 2. Technické požiadavky na zvukomery triedy
1 a triedy 2 majú všeobecne rovnaké menovité charakteristiky a líšia sa hlavne v
toleranciách a rozsahu prevádzkových teplôt. Tolerancie technických požiadaviek na
triedu 2 sú širšie alebo zhodné s toleranciami technických požiadaviek na triedu
1.
Zvukomer, ktorý je v návode na používanie stanovený ako zvukomer triedy 1 alebo triedy
2, musí vyhovovať všetkým záväzným požiadavkám na triedu 1, respektíve na triedu
2, ktoré sú uvedené v technickej norme.
Zvukomer triedy 2 môže mať niektoré vlastnosti zvukomera triedy 1; ak však niektorá
z vlastností vyhovuje len požiadavkám na triedu 2, je prístroj zvukomer triedy 2.
Zvukomer môže byť špecifikovaný v jednej konfigurácii ako prístroj triedy 1 a v inej
konfigurácii ako prístroj triedy 2, napríklad s rozdielnym mikrofónom alebo predzosilňovačom.
V návode na používanie sa stanovia typy mikrofónov, s ktorými úplný zvukomer vyhovuje
požiadavkám na činnosť v triede 1 alebo v triede 2 pre zvukové vlny dopadajúce na
mikrofón v referenčnom smere vo voľnom poli alebo v náhodnom smere, alebo ak je to
vhodné, oboma spôsobmi.
V návode na používanie sa opíšu vhodné postupy na používanie zvukomera.
Najväčšie dovolené chyby zvukomerov uvedené v príslušných slovenských technických
normách v stanovenom rozsahu podmienok prostredia obsahujú čiastkové príspevky neistôt
konštrukcie a výroby a najväčších rozšírených neistôt merania pri skúškach na preukázanie
zhody s technickými požiadavkami. V niektorých prípadoch sú najväčšie dovolené chyby,
ktoré sú uvedené v slovenských technických normách, širšie ako najväčšie dovolené
chyby zodpovedajúcich charakteristík uvedené v pôvodných technických normách, 3)
ktoré nezahŕňali príspevky neistoty merania.
2.5 Vlastnosti meraného média
Zvukomery špecifikované v tejto prílohe sú všeobecne
určené nameranie zvukov v rozsahu počutia človeka.
Na meranie počuteľného zvuku za prítomnosti ultrazvuku možno použiť frekvenčnú funkciu
AU špecifikovanú v technickej norme. 4)
2.6 Referenčné podmienky prostredia
Referenčné podmienky prostredia na špecifikovanie
prevádzkových vlastností zvukomera sú:
a) teplota vzduchu 23 stupňov C,
b) statický tlak 101,325 kPa,
c) relatívna vlhkosť
vzduchu 50%.
2.7 Špecifikácia pracovných podmienok
2.7.1 Všeobecne
Zvukomer musí vyhovovať všetkým
technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách
a ktoré sa vzťahujú na zamýšľané použitie zvukomera. Ak je to vhodné, skôr ako zvukový
signál začne pôsobiť na mikrofón, mal by sa prípadne odstrániť kryt proti vetru.
Každá technická požiadavka na vplyv prevádzkového prostredia platí pre zvukomer,
ktorý je zapnutý a nastavený na typický spôsob merania. V návode na používanie sa
stanoví typický časový interval, ktorý je potrebný na stabilizáciu zvukomera po zmene
podmienok prostredia.
Technické požiadavky na vplyv kolísania statického tlaku, teploty vzduchu a relatívnej
vlhkosti platia pre hladiny akustického tlaku indikované v ozve na použitie akustického
kalibrátora, ktorý pracuje na frekvencii v rozsahu od 125 Hz do 1 250 Hz. Musí byť
známy vplyv kolísania statického tlaku, teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti na
hladinu akustického tlaku vytváranú akustickým kalibrátorom.
Podľa týchto technických požiadaviek sa nesmú zvukomery skúšať pri kombináciách teploty
vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu, ktorých výsledkom je rosný bod, za teploty
vyššej ako +39 stupňov C a nižšej ako -15 stupňov C.
2.7.2 Statický tlak
V rozsahu
statického tlaku od 85 kPa do 108 kPa odchýlka zobrazenej hladiny akustického tlaku
od hladiny akustického tlaku zobrazenej pri referenčnom statickom tlaku zväčšená
o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť +-0,7 dB pri zvukomeroch triedy 1 a
+-1,0 dB pri zvukomeroch triedy 2.
V rozsahu statického tlaku od 65 kPa do menej ako 85 kPa odchýlka zobrazenej hladiny
akustického tlaku od hladiny akustického tlaku zobrazenej pri referenčnom statickom
tlaku zväčšená o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť +-1,2 dB pri zvukomeroch
triedy 1 a +-1,9 dB pri zvukomeroch triedy 2.
2.7.3 Teplota vzduchu
Vplyv kolísania
teploty vzduchu na meranú hladinu signálu je špecifikovaný v rozsahu teplôt od -10
stupňov C do +50 stupňov C pri zvukomeroch triedy 1 a teplôt od 0 stupňov C do +40
stupňov C pri zvukomeroch triedy 2. Rozsahy teplôt platia pre kompletný zvukomer.
Pre súčasti zvukomera, ako napríklad počítač, označené v návode na používanie za
súčasti určené na prevádzku v priestoroch s riadenými podmienkami prostredia, napríklad
vnútorné prostredie, sa môže rozsah teplôt obmedziť na +5 stupňov C až +35 stupňov
C.
Obmedzený rozsah teploty neplatí pre mikrofón.
Odchýlka hladiny akustického tlaku zobrazenej pri akejkoľvek teplote od hladiny akustického
tlaku zobrazenej pri referenčnej teplote vzduchu zväčšená o rozšírenú neistotu merania
nesmie prekročiť +-0,8 dB pri zvukomeroch triedy 1 a +-1,3 dB pri zvukomeroch triedy
2. Táto technická požiadavka platí v príslušných rozsahoch teploty vzduchu, ktoré
sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.
Chyba linearity amplitúdovej charakteristiky na frekvencii 1 kHz v stanovenom rozsahu
linearity na referenčnom meracom rozsahu musí zostať v toleranciách, ktoré sú uvedené
v príslušných slovenských technických normách. Táto špecifikácia linearity amplitúdovej
charakteristiky platí v rozsahoch teploty vzduchu uvedených v predchádzajúcich bodoch
a pre relatívnu vlhkosť, ktorá je v rozsahu +-20% vzhľadom na referenčnú vlhkosť
vzduchu.
2.7.4 Vlhkosť vzduchu
Odchýlka hladiny akustického tlaku zobrazená pri akejkoľvek
relatívnej vlhkosti od hladiny akustického tlaku zobrazenej pri referenčnej relatívnej
vlhkosti zväčšená o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť +-0,8 dB pri zvukomeroch
triedy 1 a +-1,3 dB pri zvukomeroch triedy 2. Táto technická požiadavka platí v rozsahu
relatívnej vlhkosti od 25% do 90% pri akejkoľvek teplote vzduchu v príslušných rozsahoch
uvedených v predchádzajúcich bodoch.
2.7.5 Elektrostatický výboj
Zvukomer alebo viackanálové
zvukomerné zariadenie musí pracovať podľa svojho určenia po expozícii kontaktnému
výboju elektrostatického napätia až do +-4 kV a vzduchovému výboju elektrostatického
napätia až do +-8 kV. Polarita elektrostatického napätia sa vzťahuje na uzemnenie.
Metódy aplikácie elektrostatických výbojov sú uvedené v technickej norme. 5)
Expozícia elektrostatickým výbojom nesmie spôsobiť žiadne trvalé zhoršenie činnosti
alebo stratu funkcie zvukomera. Ak je to stanovené v návode na používanie, môže byť
činnosť alebo funkcia zvukomera dočasne v dôsledku elektrostatických výbojov zhoršená
alebo stratená. Špecifikované zhoršenie činnosti alebo strata funkcie nesmie zahŕňať
žiadnu zmenu prevádzkového stavu, zmenu konfigurácie alebo zničenie či stratu uložených
údajov.
2.7.6 Magnetické polia spôsobené striedavým prúdom sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčné
polia
Expozícia špecifikovanému magnetickému poľu sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčnému
poľu nesmie spôsobiť žiadnu zmenu prevádzkového stavu, zmenu konfigurácie alebo poškodenie
údajov, či stratu uložených údajov. Táto požiadavka platí pre celý zvukomer alebo
príslušné súčasti, alebo pre viackanálový zvukomerný systém a pre akýkoľvek prevádzkový
režim, ktorý je v súlade s bežnou prevádzkou.
V návode na používanie sa stanovia prevádzkové režimy zvukomera a akýchkoľvek pripojených
zariadení, ktoré majú najvyššiu citlivosť alebo najmenšiu odolnosť na magnetické
pole sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčné pole.
Špecifikácia na expozíciu na frekvenciách elektrickej siete platí pre orientáciu
zvukomera, ktorá je stanovená v návode na používanie tak, že má najvyššiu citlivosť
alebo najmenšiu odolnosť na magnetické polia sieťovej frekvencie.
Bez pôsobenia magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného poľa sa zdroj zvuku nastaví
tak, aby zvukomer indikoval hladinu A akustického tlaku s časovou konštantou F alebo
ekvivalentnú hladinu A akustického tlaku 74 dB +-1 dB. Ak má zvukomer viac ako jeden
merací rozsah, musí sa hladina akustického tlaku zobraziť na meracom rozsahu, ktorého
dolná medzná hodnota je najbližšie, ale nie je vyššia ako 70 dB.
Odchýlka zobrazenej hladiny akustického tlaku od hladiny akustického tlaku zobrazenej,
keď nepôsobí magnetické pole sieťovej frekvencie alebo vysokofrekvenčné pole, zväčšená
o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť +-1,3 dB pri zvukomeroch triedy 1 a
+-2,3 dB pri zvukomeroch triedy 2.
V návode na používanie sa môže stanoviť, že zvukomer vyhovuje technickým požiadavkám,
ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách na expozíciu vysokofrekvenčným
poliam pri hladine akustického tlaku nižšej ako 74 dB. V tom prípade zvukomer musí
vyhovovať príslušným dovoleným odchýlkam uvedeným v predchádzajúcich bodoch pre hladiny
akustického tlaku nižšie ako 74 dB smerom nadol k stanovenej nižšej hladine. Táto
požiadavka platí na všetkých meracích rozsahoch pre všetky technické požiadavky týkajúce
sa skupiny zvukomerov. Nižšia hladina stanovená v návode na používanie s rozlíšením
1 dB platí pre všetky prevádzkové režimy zvukomera.
2.7.7 Používanie pomocných zariadení
Výrobca zvukomera môže poskytnúť voliteľný mikrofónový nadstavec alebo kábel na inštaláciu
medzi mikrofónom a mikrofónovým predzosilňovačom alebo medzi mikrofónovým predzosilňovačom
a ďalšími súčasťami zvukomera. Ak je také zariadenie alebo kábel k dispozícii, uvedú
sa v návode na používanie podrobnosti o akýchkoľvek korekciách výsledkov meraní vykonaných
týmto spôsobom.
V návode na používanie sa uvedie stredný účinok voliteľného príslušenstva dodávaného
výrobcom zvukomera.
Údaje platia pre všetky dôležité charakteristiky zvukomera, ktoré sú ovplyvnené inštaláciou
príslušenstva. Voliteľné príslušenstvá zahŕňajú kryty proti vetru a zariadenia na
ochranu pred dažďom, ktoré sa inštalujú na mikrofón. Za podmienok bezvetria sa poskytnú
údaje pre typický účinok akéhokoľvek odporúčaného krytu proti vetru na citlivosť
mikrofónu, smerovú charakteristiku a frekvenčné váženie.
V návode na používanie sa stanoví, či po inštalácii voliteľného príslušenstva zvukomer
vyhovuje technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických
normách na rovnakú triedu. Ak po inštalácii voliteľného príslušenstva zvukomer nevyhovuje
technickým požiadavkám na pôvodnú prevádzkovú triedu, v návode na používanie sa stanoví,
či zvukomer vyhovuje technickým požiadavkám na inú triedu alebo už nevyhovuje požiadavkám
na triedu 1 alebo na triedu 2.
Ak sú na spektrálnu analýzu signálu akustického tlaku k dispozícii interné alebo
externé pásmové filtre, v návode na používanie sa stanoví, akým spôsobom samá zvukomer
použiť nameranie filtrovaných hladín akustického tlaku.
V návode na používanie sa uvedú podrobnosti na pripojenie pomocných zariadení dodávaných
výrobcom zvukomera a prípadné účinky takých zariadení na vlastnosti zvukomera.
2.7.8
Napájanie
Zvukomer musí mať k dispozícii indikáciu, ktorá potvrdzuje, že napájací
zdroj postačuje na prevádzku zvukomera podľa špecifikácií, ktoré sú uvedené v príslušných
slovenských technických normách.
V návode na používane sa stanoví najnižšie a najvyššie napätie napájacieho zdroja,
pri ktorých zvukomer vyhovuje špecifikáciám tejto prílohy. Ak sa pri aplikácii akustického
kalibrátora na mikrofón zníži napájacie napätie z najvyššej na najnižšiu hodnotu,
zmena zobrazenej hladiny akustického tlaku zväčšená o rozšírenú neistotu merania
nesmie prekročiť +-0,3 dB pri zvukomeroch triedy 1 a +-0,4 dB pri zvukomeroch triedy
2.
Ak sa na napájanie zvukomera používajú vnútorné batérie, stanovia sa prijateľné typy
batérií v návode na používanie a prednostne na prístroji. V návode na používanie
sa stanoví aj trvalý čas prevádzky za referenčných podmienok prostredia, ktorý možno
očakávať pri špecifikovanom bežnom prevádzkovom režime po inštalovaní úplne nabitých
batérií.
Pri zvukomeroch napájaných z batérií, ktoré sú skonštruované tak, že umožňujú indikovanie
hladín akustického tlaku v lehote, ktorá prekračuje menovitú životnosť batérií, v
návode na používanie sa opíše odporúčaný prostriedok na prevádzku zvukomera z externého
napájacieho zdroja.
Pri zvukomeroch určených na použitie pri napájaní z verejnej elektrickej striedavej
siete sa v návode na používanie stanoví menovité napätie a frekvencia napájania a
príslušné dovolené odchýlky.
2.8 Nápisy a značky
2.8.1 Označovanie
Zvukomer, ktorý vyhovuje všetkým príslušným
technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v technickej norme, 6) sa označí tak, aby
udával referenčné číslo a rok vydania tejto normy. Označenie musí uvádzať meno alebo
značku dodávateľa zodpovedného za technické špecifikácie, ktoré sa týkajú úplného
zvukomera. V súlade s technickými požiadavkami tejto normy musí označenie obsahovať
označenie typu, výrobného čísla a prevádzkovej triedy úplného zvukomera.
Ak sa zvukomer skladá z niekoľkých samostatných jednotiek, v prípade, že je to realizovateľné,
musí byť každá základná jednotka alebo súčasť označená predchádzajúcim spôsobom.
Tie súčasti zvukomera, ktoré sú dostupné používateľovi a ktoré môžu ovplyvniť elektroakustické
vlastnosti, sa musia chrániť pomocou vhodných plomb alebo značiek výrobcu.
2.8.2 Značky
Značka schváleného typu a overovacia značka musia byť na zvukomeroch umiestnené na
viditeľnom mieste a musia byť čitateľné a neodstrániteľné.
2.9 Návod na používanie
Každý zvukomer alebo ekvivalentný prístroj, ktorý vyhovuje
technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách,
sa dodáva spoločne s návodom na používanie.
Návod na používanie obsahuje všetky informácie, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských
technických normách.
Ak sa zvukomer skladá z niekoľkých samostatných súčastí, návod na používanie je k
dispozícii na príslušnú kombináciu, ktorá tvorí úplný zvukomer. Návod na používanie
opisuje všetky nevyhnutné súčasti a ich vzájomné ovplyvňovanie.
Návod na používanie je dostupný v slovenskom jazyku v tlačenej podobe v jednej časti
alebo vo viacerých častiach.
2.10 Ochrana proti neoprávneným zásahom
Zvukomer výrobca vhodne zabezpečí proti neoprávneným
zásahom. Overovacie značky musia byť umiestnené na zvukomere tak, aby neoprávnený
zásah do kalibračných prvkov bol evidentný.
3. Metrologická kontrola zvukomerov
3.1 Metódy technických skúšok pri
schvaľovaní typu
3.1.1 Skúšky vplyvu prostredia, elektrostatických výbojov a vysokofrekvenčných
polí
1. všeobecne,
2. rozšírené neistoty merania za podmienok skúšok vplyvu prostredia,
3.
vplyv statického tlaku,
4. dovolené odchýlky na teplotu vzduchu, relatívnu vlhkosť
a statický tlak,
5. požiadavky na aklimatizáciu pri skúškach vplyvu teploty vzduchu
a relatívnej vlhkosti,
6. skrátená kombinovaná skúška vplyvu teploty vzduchu a relatívnej
vlhkosti,
7. vplyv teploty vzduchu,
8. vplyv relatívnej vlhkosti,
9. vplyv elektrostatických
výbojov,
10. vplyv magnetického poľa spôsobeného striedavým prúdom sieťovej frekvencie
a vysokofrekvenčných polí.
3.1.2 Rádiové rušenie a rušenie verejnej elektrickej siete
3.1.3
Elektroakustické prevádzkové skúšky
1. všeobecne,
2. indikácia na kalibračnej kontrolnej
frekvencii,
3. smerová charakteristika,
4. skúšky frekvenčných vážení akustickými signálmi,
5.
skúšky frekvenčných vážení elektrickými signálmi,
6. kombinovaný účinok odrazov, ohybu
a korekcií na menovitú frekvenčnú charakteristiku mikrofónu a vplyv krytu proti vetru,
7.
korekcie na získanie hladín akustického tlaku vo voľnom poli,
8. linearita amplitúdovej
charakteristiky,
9. indikácia nízkej hladiny signálu,
10. vlastný generovaný šum,
11.
časové konštanty poklesu pre časové charakteristiky F, S, I,
12. ozva na tónový impulz
pre zvukomery, ktoré merajú časovo váženú hladinu akustického tlaku,
13. ozva na tónový
impulz pre zvukomery, ktoré merajú hladinu zvukovej expozície alebo ekvivalentnú
hladinu akustického tlaku,
14. ozva na postupnosti opakovaných tónových impulzov pre
zvukomery, ktoré merajú ekvivalentnú hladinu akustického tlaku,
15. indikácia prebudenia,
16.
hladina C vrcholového akustického tlaku,
17. vynulovanie,
18. elektrický výstup,
19.
časovacie zariadenia,
20. presluch vo viackanálových zvukomerných systémoch,
21. napájací
zdroj.
3.1.4 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská
technická norma.
3.2 Metódy skúšania pri overovaní
3.2.1 Elektroakustické prevádzkové skúšky
1. všeobecné
požiadavky,
2. indikácia na kalibračnej kontrolnej frekvencii,
3. vlastný generovaný
šum,
3.1 nainštalovaný mikrofón,
3.2 mikrofón nahradený elektrickým vstupným zariadením,
4. skúšky frekvenčných vážení
akustickými signálmi,
5. skúšky frekvenčných vážení elektrickými signálmi,
6. frekvenčné
a časové váženie na 1 kHz,
7. amplitúdová linearita na referenčnom rozsahu,
8. amplitúdová
linearita vrátane prepínača rozsahov,
9. ozva na tónové impulzy,
10. hladina C vrcholového
akustického tlaku,
11. indikácia prebudenia,
12. časová charakteristika I.
3.2.2 Postup
pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická norma.
ODDIEL II
PÁSMOVÉ FILTRE
1 Termíny a definície
1.1 Pásmový filter je filter s jedným pásmom prenosu (alebo
s priepustným pásmom s relatívne malým útlmom) v rozsahu
od dolnej medznej frekvencie väčšej ako nula ku konečnej
hornej medznej frekvencii pásma.
1.2 Oktávový filter je pásmový filter, ktorého menovitý pomer
hornej medznej frekvencie k dolnej medznej frekvencii sa
rovná dvom.
1.3 Zlomkovooktávový filter je pásmový filter, ktorého pomer
hornej medznej frekvencie f2 k dolnej medznej frekvencii
f1 zodpovedá pomeru frekvencií v oktáve umocnenému
exponentom, ktorý zodpovedá platnému označeniu šírky
pásma.
1.4 Analógový filter je filter, ktorý spojito spracúva vstupný
signál, aby vytváral filtrovaný výstup.
1.5 Filter navzorkovaných dát je výpočtový postup, ktorý
spracúva vzorky vstupného signálu, aby vytváral filtrovaný
výstup.
1.6 Číslicový filter je čiastkový súbor filtrov navzorkovaných
dát, ktorý spracúva vzorky číslicových vstupných dát.
1.7 Oktáva je menovitý pomer frekvencií 2:1. Pomer frekvencií
oktávových alebo zlomkovooktávových filtrov sa určuje
a označuje podľa základu desať alebo základu dva.
1.8 Označenie šírky pásma je prevrátená celočíselná hodnota
kladného čísla vrátane 1 na označenie zlomku pásma jednej
oktávy.
1.9 Referenčná frekvencia je frekvencia 1 kHz.
1.10 Presná stredná frekvencia pásma je frekvencia, ktorá má
presne určený vzťah k referenčnej frekvencii tak, že pomer
presných stredných frekvencií dvoch ľubovoľných susedných
pásmových filtrov je rovnaký pre všetky filtre zo súboru
filtrov so stanovenou šírkou pásma.
1.11 Menovité stredné frekvencie pásma sú zaokrúhlené stredné
frekvencie pásma na označenie pásmových filtrov.
1.12 Medzné frekvencie pásma sú také dolné a horné frekvencie
medze priepustného pásma filtra, že presná stredná
frekvencia pásma je geometrickým priemerom dolnej a hornej
frekvencie.
1.13 Útlm filtra je pre pásmový filter na ľubovoľnej frekvencii
priemerná úroveň druhej mocniny vstupného signálu zmenšená
o nameranú priemernú úroveň druhej mocniny výstupného
signálu, pričom úrovne oboch signálov sa vzťahujú na
rovnakú referenčnú veličinu.
2 Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1 Všeobecne
Pásmové filtre môžu byť súčasťou rôznych meracích
zariadení alebo môžu vytvárať integrálnu časť určitého
prístroja. Pracujú v reálnom čase. Technické požiadavky
platia pre ľubovoľnú metódu zvolenú výrobcom na návrh
filtra za predpokladu, že výsledný prístroj vyhovuje
všetkým požiadavkám príslušných slovenských technických
noriem. Možno použiť ľubovoľnú realizáciu návrhu filtra,
a to sústavu so základom desať alebo sústavu so základom
dva. Rozsah oblasti priepustného pásma reprezentovaný
charakteristikou pomerného útlmu filtra je pre všetky
filtre s danou šírkou pásma určený konštantným percentom
strednej frekvencie pásma.
Oktávové a zlomkovooktávové pásmové filtre sa identifikujú
alebo označujú štítkami s menovitými strednými
frekvenciami pásma, ktoré predstavujú zaokrúhlené hodnoty
presných stredných frekvencií pásma. Presné a menovité
stredné frekvencie pásma pre oktávové a tretinovooktávové
filtre a postupy na určenie menovitých stredných
frekvencií pásma pre zlomkovooktávové filtre s označením
šírky pásma od 1/4 do 1/24 sú uvedené v príslušných
slovenských technických normách.
Výrobca špecifikuje referenčný útlm v priepustnom pásme.
Referenčný útlm je rovnaký pre všetky filtre v súbore
filtrov.
Na každý merací rozsah výrobca určí najväčšiu efektívnu
hodnotu napätia vstupného sínusového signálu.
Výrobca určí vstupné a výstupné zakončovacie impedancie
potrebné na zabezpečenie správnej činnosti prístroja.
2.2 Meracie jednotky
Meracou jednotkou na vyjadrenie akustického tlaku
v sústave meracích jednotiek SI je pascal (Pa). Na
vyjadrenie zvuku v akustike sa používa logaritmická
stupnica a s ňou súvisiace hladinové vyjadrenie v jednotke
decibel (dB). Decibel nie je absolútna, ale relatívna
jednotka vzťahujúca sa na dohodnutú referenčnú hodnotu 20
mikroPa. Hodnote 20 mikroPa zodpovedá hodnota 0 dB.
2.3 Merací rozsah
Meracie rozsahy, ak ich je viac ako jeden, sa prekrývajú
tak, aby sa rozsahy linearity prekrývali aspoň o 40 dB pre
filtre triedy presnosti 0 a 1 a najmenej o 30 dB pre
filtre triedy presnosti 2.
Pre filtre s viac ako jedným meracím rozsahom, ak nejde
o referenčný rozsah, je prípustné zmenšenie rozsahu
linearity na najcitlivejšom meracom rozsahu.
Pre filtre, ktorých neoddeliteľnou časťou je displej,
alebo ak sa výstup filtra prenáša na vonkajší displej
alebo do iného zariadenia a rozsah displeja je väčší ako
rozsah linearity, výrobca špecifikuje najväčšie dovolené
chyby linearity amplitúdovej charakteristiky, ktoré sa
udržujú mimo rozsahu linearity.
2.4 Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby
Pásmové filtre sa zaraďujú do troch tried presnosti, ktoré
sa označujú triedou presnosti 0, 1 a 2. Najväčšie dovolené
chyby sa zväčšujú s rastúcim číslom triedy presnosti.
Oktávové filtre triedy presnosti 0, 1 alebo 2 majú na
špecifikovaných hodnotách normalizovanej frekvencie
oktávového pásma pomerný útlm ľubovoľného filtra
v medziach najväčších dovolených chýb uvedených
v príslušných slovenských technických normách pre najmenší
a najväčší pomerný útlm.
Integrovaná charakteristika filtra neprekročí pre žiadny
pásmový filter v prístroji + -0,15 dB, + -0,3 dB a + -0,5
dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2.
Pre všetky šírky pásma filtra, pre plochú frekvenčnú
charakteristiku, ak je zabudovaná, a pre každý prístupný
merací rozsah platí, že chyby linearity amplitúdovej
charakteristiky neprekročia v rozsahu linearity + -0,3 dB,
+ -0,4 dB a + -0,5 dB v rozsahu linearity najmenej 60 dB,
50 dB a 40 dB pre filtre triedy presnosti 0, 1 a 2.
Výrobca uvedie označenie šírky pásma a zodpovedajúce
frekvenčné rozsahy, v ktorých úroveň výstupného signálu
v odozve na sínusový vstupný signál s konštantnou
amplitúdou, ktorého logaritmus frekvencie sa mení
s konštantnou rýchlosťou, je s presnosťou + -0,3 dB
teoretickej úrovne výstupného signálu pre prístroje triedy
presnosti 0 a 1 a s presnosťou + -0,5 dB pre prístroje
triedy presnosti 2.
Pre sínusový vstupný signál ľubovoľnej frekvencie medzi
dvoma nasledujúcimi strednými frekvenciami oktávového
alebo zlomkovooktávového pásma neprekročí rozdiel úrovní
vstupného signálu mínus referenčný útlm a úrovní súčtu
priemerných hodnôt druhých mocnín výstupných signálov
z rôznych filtrov so stanovenou šírkou pásma + -1,0 dB,
+1,0 dB, -2,0 dB a +2,0 dB, -4,0 dB pre prístroje triedy
presnosti 0, 1, resp. 2.
Ak má prístroj rozsah s frekvenčne nezávislým prenosom
(t.j. s plochou frekvenčnou charakteristikou), výrobca
určí rozsah frekvencií, v ktorom je pomerný útlm v rozsahu
+ -0,15 dB, + -0,3 dB a + -0,5 dB, vzhľadom na pomerný
útlm na referenčnej frekvencii pre prístroje triedy
presnosti 0, 1, resp. 2. Pri meraniach pomerného útlmu
s plochou frekvenčnou charakteristikou je referenčný útlm
rovnaký ako pri meraniach pomerného útlmu pásmového
filtra. Najväčšie dovolené chyby pásmových filtrov
v stanovenom rozsahu podmienok prostredia sú uvedené
v príslušných slovenských technických normách.
2.5 Vlastnosti meraného média
Pásmové filtre zabezpečujú spektrálnu informáciu pre
široký okruh signálov, napríklad časovo premenných,
prerušovaných a ustálených, širokopásmových a s diskrétnou
frekvenciou, s dlhým a krátkym časom trvania. Pri
aplikáciách obsahujúcich prechodové signály môžu rozdielne
filtre, ktoré spĺňajú požiadavky technických noriem, viesť
k rozdielnym výsledkom.
2.6 Referenčné podmienky
Referenčné podmienky sú:
a) atmosférický tlak 101,3 kPa,
b) teplota vzduchu 20 stupňov C,
c) relatívna vlhkosť vzduchu 65%
a neprítomnosť významných interferencií spôsobených
okolitými zvukmi, prúdením vzduchu cez mikrofón,
vibráciami, magnetickými poľami, elektromagnetickými
poľami alebo elektrostatickými poľami.
2.7 Špecifikácia pracovných podmienok
2.7.1 Atmosférický tlak
Zmeny atmosférického tlaku nemajú zásadný vplyv na činnosť
pásmových filtrov.
2.7.2 Teplota okolia
Najmenej v rozsahu teploty okolia od 0 stupňov C do +50
stupňov C sa na menovitej strednej frekvencii pásma nelíši
pomerný útlm ľubovoľného filtra v prístroji od pomerného
útlmu na rovnakej frekvencii za referenčných podmienok
o viac ako + -0,15 dB, + -0,3 dB a + -0,5 dB pre prístroje
triedy presnosti 0, 1 a 2.
2.7.3 Relatívna vlhkosť vzduchu
Výrobca určí rozsah relatívnej vlhkosti vzduchu
a zodpovedajúcu teplotu vzduchu, pri ktorej môže prístroj
trvalo pracovať. Po 24-hodinovom vystavení vo vlhkej
atmosfére s relatívnou vlhkosťou 75%, pri teplote okolia
+40 stupňov C a bez kondenzácie na vnútorných súčiastkach
skúšaného prístroja sa pomerný útlm na menovitej strednej
frekvencii pásma ľubovoľného filtra v prístroji neodlišuje
od pomerného útlmu na rovnakej frekvencii za referenčných
podmienok prostredia o viac ako + -0,15 dB, + -0,3 dB
a + -0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2.
2.7.4 Striedavé magnetické polia
Vplyv striedavých magnetických polí s frekvenciou 50 Hz
alebo 60 Hz na činnosť súboru filtrov sa zníži na minimum.
2.7.5 Elektrostatické výboje
Vplyv elektrostatického výboja na činnosť súboru filtrov
sa zníži na minimum.
2.7.6 Vysokofrekvenčné elektromagnetické polia
Vplyv vysokofrekvenčných elektromagnetických polí na
činnosť súboru filtrov sa zníži na minimum.
2.7.7 Kontrola napájacieho zdroja
Pre prístroje vyžadujúce napájanie z batérie výrobca
zabezpečí vhodný prostriedok na kontrolu napájacieho
zdroja, ktorý má v okamihu kontroly dostatočnú kapacitu na
prevádzku prístroja.
2.8 Nápisy a značky
2.8.1 Nápisy
Pásmové filtre sa označujú informáciou o šírke pásma
a triede presnosti v tvare YYY filter, trieda presnosti X,
kde YYY je šírka pásma, napríklad oktáva, a X je 0, 1
alebo 2. Pásmové filtre majú vyznačené
a) meno výrobcu (obchodnú značku),
b) typové označenie,
c) výrobné číslo.
Pásmové filtre spĺňajúce všetky požiadavky medzinárodnej
normy IEC 1260 sa označia uvedením IEC 1260.
2.8.2 Značky
Značka schváleného typu a overovacia značka sa umiestnia
na pásmových filtroch na viditeľnom mieste a sú čitateľné
a neodstrániteľné.
2.9 Návod na používanie
Každý pásmový filter sa dodáva s návodom na používanie
v slovenskom jazyku, ktorý obsahuje najmenej informácie
uvedené v príslušných slovenských technických normách.
2.10 Ochrana proti neoprávneným zásahom
Pásmové filtre zabezpečí výrobca proti neoprávneným
zásahom.
Overovacie značky sa umiestnia na pásmovom filtri tak, aby
neoprávnený zásah do kalibračných prvkov bol evidentný.
3 Metrologická kontrola pásmových filtrov
3.1 Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
3.1.1 Pri schvaľovaní typu pásmových filtrov sa vykonajú skúšky,
ktorých predmetom je
1. pomerný útlm,
2. integrovaná charakteristika filtra,
3. rozsah linearity,
4. prevádzka v reálnom čase,
5. predradený filter rušivých vplyvov,
6. sčítavanie výstupných signálov,
7. plochá frekvenčná charakteristika (ak je zabudovaná),
8. citlivosť na teplotu vzduchu,
9. citlivosť na vlhkosť vzduchu.
3.1.2 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
3.2 Metódy skúšania pri overení
3.2.1 Pri prvotnom a následnom overení pásmových filtrov sa
vykonajú skúšky, ktorých predmetom je
1. pomerný útlm (niekoľko frekvencií),
2. rozsah linearity,
3. predradený filter rušivých vplyvov,
4. sčítavanie výstupných signálov,
5. plochá frekvenčná charakteristika (ak je zabudovaná).
3.2.2 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.ODDIEL III
OSOBNÉ ZVUKOVÉ EXPOZIMETRE
1 Termíny a definície
1.1 Osobný zvukový expozimeter je prenosný elektronický merací
prístroj určený na meranie zvukovej expozície v blízkosti
hlavy osoby, ktorá zvukový expozimeter nosí. Meranie
zvukovej expozície môže byť podkladom na vyhodnotenie
možného poškodenia sluchu.
1.2 Zvuková expozícia je časový integrál kvadrátu okamžitej
hodnoty akustického tlaku A za určený čas, napríklad
pracovný deň.
1.3 Ekvivalentná hladina akustického tlaku A, priemerná
hladina akustického tlaku A vyjadrené v decibeloch (dB) je
desaťnásobok dekadického logaritmu pomeru v čase
priemerovaného kvadrátu akustického tlaku frekvenčne
váženého funkciou A počas priemerovania T ku kvadrátu
štandardného referenčného akustického tlaku.
1.4 Normalizovaná 8-hodinová priemerná hladina akustického
tlaku A vyjadrená v decibeloch (dB) je taká hladina časovo
priemerovaného kvadrátu akustického tlaku A počas
normalizovanej doby Tn = 8 h, že zvuková expozícia je
zhodná so zvukovou expozíciou pre premenný zvuk na mieste,
kde sa vyskytuje celková zvuková expozícia počas doby,
ktorá nie je nevyhnutne 8 h.
1.5 Rozsah hladín akustického tlaku A vyjadrený v decibeloch
(dB) určujú dolné a horné v čase priemerované hladiny
akustického tlaku A určené bez exponenciálneho časového
váženia, určené výrobcom, v ktorých rozmedzí sú podľa
tejto prílohy splnené požiadavky na amplitúdovú linearitu.
1.6 Rozsah zvukovej expozície je rozsah medzi hornou a dolnou
zvukovou expozíciou, vnútri ktorého sú splnené požiadavky
tejto prílohy a ktoré sa zobrazujú na indikátore zvukovej
expozície. Hornú a dolnú zvukovú expozíciu určí výrobca.
1.7 Referenčný smer je smer dopadu zvuku určený výrobcom na
určenie absolútnej akustickej citlivosti a frekvenčnej
charakteristiky.
1.8 Referenčná frekvencia je frekvencia 1 kHz na určenie
absolútnej akustickej citlivosti.
1.9 Referenčná hladina akustického tlaku je hladina
akustického tlaku určená výrobcom na určenie absolútnej
akustickej citlivosti.
1.10 Referenčná zvuková expozícia je vypočítaná zvuková
expozícia zodpovedajúca referenčnej hladine akustického
tlaku na referenčnej frekvencii, vzťahujúca sa na
referenčnú integračnú dobu.
2 Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1 Konštrukcia prístroja
Osobný zvukový expozimeter je kombinácia mikrofónu,
zosilňovača s požadovanou frekvenčnou váženou funkciou A,
zariadením na kvadratizáciu signálu frekvenčne váženého
akustického tlaku, časového integrátora, indikátora
zvukovej expozície a samočinne blokujúceho indikátora
preťaženia. Indikátor zvukovej expozície môže byť vstavaný
alebo môže byť oddelený od častí prístroja, ktoré sa
nosia. Zvukové expozície, ktoré sa naakumulovali počas
meracej periódy, sa uchovávajú v pamäti dovtedy, kým sa
prístroj nevynuluje a pritom sa nevymažú spustením
samočinne blokujúceho indikátora preťaženia.
Rozhodujúca je celková činnosť prístroja, a preto nie je
potrebné, aby jeho jednotlivé funkčné prvky boli
oddeliteľné. Avšak na opis požadovaných charakteristík je
výhodné považovať prístroj za kombináciu jednotlivých
funkčných prvkov.
Výrobca zabezpečí prostriedky na nahradenie elektrického
vstupného signálu v mieste mikrofónu na účely vykonania
skúšok úplného prístroja bez mikrofónu.
Výrobca môže vybaviť prístroj na vykonanie elektrických
skúšok prístupným vstupným skúšobným bodom alebo odporučiť
a zabezpečiť ekvivalent mikrofónu alebo ekvivalentný
vstupný adaptér (elektrický alebo neelektrický).
K dispozícii môže byť voliteľný (ale odporúčaný) prístupný
výstupný skúšobný bod.
2.2 Meracie jednotky
Meracou jednotkou na vyjadrenie zvukovej expozície je
pascal na druhú krát sekunda (Pa na 2.s). Na meranie
zvukovej expozície na pracovnom mieste sa používa odvodená
jednotka pascal na druhú krát hodina (Pa na 2.h).
Indikovanie zvukovej expozície v iných jednotkách ako
pascal na druhú krát hodina (Pa na 2.h) sa pripúšťa za
predpokladu, že výrobca určí postup na prevod údaja
osobného zvukového expozimetra v jednotke pascal na druhú
krát hodina (Pa na 2.h), napríklad zobrazenie "dávky" ako
zlomku alebo ako percenta stanovenej zvukovej expozície
v jednotke pascal na druhú krát hodina (Pa na 2.h).
2.3 Merací rozsah
Výrobca v návode na používanie uvedie rozsah zvukovej
expozície a rozsah hladín akustického tlaku.
V príslušných slovenských technických normách sú uvedené
normalizované 8-hodinové priemerné hladiny akustického
tlaku A v dB a zodpovedajúce zvukové expozície v Pa na
2.h.
Rozsah zvukovej expozície je najmenej od 0,1 Pa na 2.h do
99 Pa na 2.h. Najmenší prírastok indikátorom zobrazovanej
zvukovej expozície neprevyšuje 0,1 Pa na 2.h.
Rozsah hladín akustického tlaku sa nastavuje najmenej od
80 dB do 130 dB.
Ak je stanovená dolná medza rozsahu hladiny akustického
tlaku nižšia ako 80 dB, potom dolná medza rozsahu zvukovej
expozície je nižšia ako 0,1 Pa na 2.h.
Ak výrobcom určené rozsahy zvukovej expozície a hladiny
akustického tlaku prekračujú požiadavky meracích rozsahov,
potom všetky technické požiadavky a najväčšie dovolené
chyby sa vzťahujú na konkrétne rozsahy určené výrobcom.
2.4 Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby
Príslušné slovenské technické normy ustanovujú akustické
a elektrické požiadavky na činnosť osobných zvukových
expozimetrov jedného stupňa presnosti. Stupeň presnosti
zodpovedá stupňu presnosti integrujúceho zvukomera, ktorý
spĺňa požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy
pre triedu presnosti 2 v rozsahu hladín akustického tlaku
A od 80 dB do 130 dB a v menovitom frekvenčnom rozsahu od
63 Hz do 8 kHz.
Najväčšie dovolené chyby osobných zvukových expozimetrov
podľa podmienok prostredia sú uvedené v príslušných
slovenských technických normách.
2.5 Absolútna akustická citlivosť
Používateľ disponuje prostriedkami na kontrolu
a dodržiavanie citlivosti osobného zvukového expozimetra,
aby za referenčných podmienok neboli prekročené najväčšie
dovolené chyby uvedené v príslušných slovenských
technických normách pre referenčnú zvukovú expozíciu. Ak
je týmto prostriedkom akustický kalibrátor, spĺňa
požiadavky príslušných slovenských technických noriem.
2.6 Vlastnosti meraného média
Osobné zvukové expozimetre sú určené na meranie zvukovej
expozície vyvolanej ustálenými, prerušovanými, premennými,
nepravidelnými alebo impulznými zvukmi.
2.7 Referenčné podmienky
Referenčné podmienky sú:
a) atmosférický tlak 101,3 kPa,
b) teplota vzduchu 20 stupňov C,
c) relatívna vlhkosť vzduchu 65%
a neprítomnosť významných interferencií spôsobených
okolitými zvukmi, prúdením vzduchu cez mikrofón,
vibráciami, magnetickými poľami, elektromagnetickými
poľami alebo elektrostatickými poľami. Významná
interferencia nastáva, keď účinok na indikovanú zvukovú
expozíciu prekračuje 10% príslušnej medze najväčšej
dovolenej chyby.
2.8 Špecifikácia pracovných podmienok
2.8.1 Atmosférický tlak
Pre zmeny referenčného atmosférického tlaku o 10% sa
nemení indikovaná zvuková expozícia v odozve na referenčnú
hladinu akustického tlaku s frekvenciou 1 kHz počas
referenčnej integračnej doby o viac ako od -11% do +12%
vzhľadom na indikovanú zvukovú expozíciu pri atmosférickom
tlaku 101,3 kPa.
2.8.2 Teplota okolia
Pre teplotu okolia v rozsahu najmenej od 0 stupňov C do
40 stupňov C sa nemení indikovaná zvuková expozícia
v odozve na referenčnú hladinu akustického tlaku
s frekvenciou 1 kHz počas referenčnej integračnej doby
o viac ako od -11% do +12% vzhľadom na indikovanú zvukovú
expozíciu pri teplote 20 stupňov C. Menovitá relatívna
vlhkosť vzduchu v čase skúšky sa uvedie do protokolu.
2.8.3 Relatívna vlhkosť vzduchu
Pre relatívnu vlhkosť vzduchu v rozsahu najmenej od 30% do
90% sa nemení indikovaná zvuková expozícia v odozve na
referenčnú hladinu akustického tlaku s frekvenciou 1 kHz
počas referenčnej integračnej doby o viac ako od -11% do
+12% vzhľadom na indikovanú zvukovú expozíciu pri
relatívnej vlhkosti vzduchu 65%. Skúška sa vykoná pri
teplote 40 stupňov C.
2.8.4 Magnetické pole
V návode na používanie sa uvedie zvuková expozícia
indikovaná po uplynutí integračnej periódy 1 h, ak je
osobný zvukový expozimeter s mikrofónom nahradeným
ekvivalentnou elektrickou impedanciou, ak je to
realizovateľné, vložený do homogénneho magnetického poľa
s intenzitou 80 A.m-1 a skúšobnou frekvenciou 50 + -1 Hz
alebo 60 + -1 Hz orientovaný v smere najväčšej odozvy.
Frekvenciu, ako aj smer určí výrobca, ktorý tiež určí
konfiguráciu mikrofónových predlžovacích káblov.
2.8.5 Vysokofrekvenčné elektromagnetické polia
Vplyv vysokofrekvenčných elektromagnetických polí na
činnosť osobného zvukového expozimetra sa čo najviac
obmedzí. V návode na používanie sa uvedú obmedzenia
použitia osobného zvukového expozimetra v blízkosti zdroja
elektromagnetického žiarenia. Výrobca určí vplyv
vysokofrekvenčných elektromagnetických polí.
2.8.6 Elektrostatické výboje
Vplyv elektrostatických výbojov na činnosť osobného
zvukového expozimetra sa čo najviac obmedzí. V návode na
používanie sa uvedú medze použitia osobného zvukového
expozimetra v blízkosti zdroja elektrostatického výboja.
2.8.7 Mechanické vibrácie
Vplyv mechanických vibrácií na činnosť osobného zvukového
expozimetra sa má obmedziť na minimum.
V návode na používanie sa uvedú obmedzenia vyplývajúce
z pôsobenia mechanických vibrácií.
2.8.8 Napájanie
Druh napájania odporúčaný výrobcom zabezpečí najmenej
počas 8 h a pri akejkoľvek teplote v rozsahu určenom
výrobcom činnosť osobného zvukového expozimetra v súlade
s technickými požiadavkami. Ak je osobný zvukový
expozimeter napájaný z batérie, výrobca zabezpečí metódu
kontroly, aby napätie batérie v čase kontroly bolo
dostatočné na činnosť prístroja v súlade s technickými
požiadavkami. Kontrola stavu batérie nenarúša zvukové
expozície.
2.9 Nápisy a značky
2.9.1 Nápisy
V blízkosti alebo vnútri indikátora sa uvádza, ak je to
praktické, názov zobrazovanej veličiny (zvukovej
expozície) a jej meracej jednotky alebo jej symbolu. Ak
takéto označenie nie je praktické, umiestňuje sa v návode
na používanie popísaný spôsob určenia zvukovej expozície.
Štítok môže byť napríklad označený nápisom "OSOBNÝ ZVUKOVÝ
EXPOZIMETER" a indikátor môže byť označený v Pa na 2.h. Ak
je údaj prístroja v percentách, uvádza sa tiež expozícia
v jednotke pascal na druhú krát hodina zodpovedajúca 100
percentám, napríklad 3,2 Pa na 2.h = 100%, ak 100%
zodpovedá normalizovanej 8-hodinovej priemernej hladine
akustického tlaku A 90 dB.
Na osobnom zvukovom expozimetri sa ďalej vyznačuje
a) meno výrobcu (obchodná značka),
b) typové označenie,
c) výrobné číslo.
Osobný zvukový expozimeter spĺňajúci všetky požiadavky
medzinárodnej normy IEC 1252 sa označí uvedením IEC 1252.
2.9.2 Značky
Značka schváleného typu a overovacia značka sa umiestňujú
na osobnom zvukovom expozimetri na viditeľnom mieste
čitateľne a neodstrániteľne. Časti prístroja, do ktorých
nemá používateľ prístup, sú chránené pomocou ochranných
prvkov (štítky, značky a pod.).
2.10 Návod na používanie
Každý osobný zvukový expozimeter sa dodáva s návodom na
používanie v slovenskom jazyku, ktorý obsahuje najmenej
informácie uvedené v príslušných slovenských technických
normách.
2.11 Ochrana proti neoprávneným zásahom
Osobný zvukový expozimeter výrobca zabezpečí proti
neoprávneným zásahom.
Overovacie značky sa umiestňujú na osobnom zvukovom
expozimetri tak, aby neoprávnený zásah do kalibračných
prvkov bol evidentný.
3 Metrologická kontrola osobných zvukových expozimetrov
3.1 Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
3.1.1 Pri schvaľovaní typu osobných zvukových expozimetrov sa
vykonajú tieto úkony:
a) Skúšky akustických a elektrických vlastností, ktorých
predmetom je
1. smerovosť,
2. absolútna akustická citlivosť,
3. frekvencia, hladina a skreslenie akustických
kalibrátorov (ak sú obsiahnuté ako integrálna časť
osobného zvukového expozimetra),
4. frekvenčná charakteristika,
5. amplitúdová linearita odozvy na ustálené signály,
6. odozva na signály s krátkym trvaním,
7. odozva na unipolárne impulzy,
8. samočinne blokujúci indikátor preťaženia,
9. kontrola napätia batérie.
b) Skúšky citlivosti na vplyv prostredia, ktorých
predmetom je
1. statický tlak,
2. teplota,
3. relatívna vlhkosť vzduchu,
4. magnetické polia,
5. vysokofrekvenčné elektromagnetické polia,
6. elektrostatické výboje,
7. mechanické vibrácie.
c) Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú
1. nápisy a značky,
2. návod na používanie.
3.1.2 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
3.2 Metódy skúšania pri overení
3.2.1 Pri prvotnom a následnom overení osobných zvukových
expozimetrov sa vykonajú tieto úkony:
a) Skúšky akustických a elektrických vlastností, ktorých
predmetom je
1. absolútna akustická citlivosť,
2. frekvenčná charakteristika,
3. amplitúdová linearita odozvy na ustálené signály,
4. odozva na signály s krátkym trvaním,
5. odozva na unipolárne impulzy,
6. samočinne blokujúci indikátor preťaženia.
b) Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú
nápisy a značky.
3.2.2 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.43
MERADLÁ AKTIVITY RÁDIONUKLIDOV
Vymedzenie meradiel, ich charakteristika a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na meradlá aktivity rádionuklidov, ktoré sa
používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona:
a) meradlá na kontrolu dodržiavania
prevádzkových limitov a na kontrolu referenčných úrovní aktivity a objemovej aktivity
z výpustí jadrových zariadení, zo zariadení na ťažbu alebo úpravu rádioaktívnych
surovín, spracovanie alebo aplikáciu rádioaktívnych materiálov a z úpravní rádioaktívneho
odpadu a na stanovenie radiačnej záťaže okolia v dôsledku výpustí,
b) meradlá aktivity diagnostických a terapeutických preparátov aplikovaných pacientom
in vivo,
c) meradlá vnútornej rádioaktívnej kontaminácie osôb,
d) meradlá objemovej aktivity radónu 222 vo vzduchu a vo vode a ekvivalentnej objemovej
aktivity radónu 222 vo vzduchu,
e) meradlá a zostavy na meranie veličín rádioaktívnej premeny používané na kontrolu
dodržiavania limitov v oblasti radiačnej ochrany a na dôkazové meranie v rámci radiačnej
monitorovacej siete,
f) stacionárne meradlá používané na vyhľadávanie skrytej rádioaktivity v osobnej
a nákladnej preprave.
2. Charakteristika meradiel
2.1 Meradlá uvedené v bode 1 písm. a) sú zariadenia na kontinuálne monitorovanie
rádionuklidov emitujúcich žiarenie beta a gama v kvapalných výpustiach alebo v povrchových
vodách a zariadenia na kontinuálne monitorovanie aktivity v plynných výpustiach,
menovite rádioaktívnych aerosolov, vzácnych plynov, jódu, trícia a transuránových
aerosolov.
2.2 Meradlá uvedené v bode 1 písm. b) sú priamo ukazujúce meradlá aktivity
rádionuklidov (tzv. meradlá aplikovanej aktivity alebo kalibrátory rádionuklidov)
používané na oddeleniach a klinikách nukleárnej medicíny na kontrolu a odmeriavanie
množstva rádionuklidu pred podaním pacientom.
2.3 Meradlá uvedené v bode 1 písm. c) sú meradlá aktivity rádionuklidov deponovaných
v ľudskom organizme alebo v jednotlivých orgánoch používané pri cielenom skríningu
pracovníkov s podozrením na vnútornú rádioaktívnu kontamináciu alebo pri lekárskom
vyšetrení funkčnosti niektorých orgánov s použitím rádionuklidov, ak je výsledkom
merania absolútny údaj o veľkosti aktivity deponovanej v orgáne alebo v organizme.
2.4 Meradlá uvedené v bode 1 písm. d) sú meradlá objemovej aktivity radónu,
objemovej aktivity dcérskych produktov radónu a ekvivalentnej objemovej aktivity
radónu vo vzorkách životného prostredia, v pobytových a pracovných priestoroch.
Sú
to meradlá, ktoré sa používajú na účely kontroly splnenia požiadaviek ochrany zdravia
obyvateľstva a pracovníkov na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných
rádionuklidov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. 1) Ďalej sú to meradlá,
ktoré sa používajú na úradné meranie radónových veličín s následným navrhnutím a
uskutočnením nápravných opatrení.
2.5 Meradlá uvedené v bode 1 písm. e) sú najmä laboratórne meradlá na meranie
aktivity vzoriek zo životného prostredia, technologických procesov, úložísk odpadov,
ako aj vzoriek biologického materiálu a meradlá rádioaktívnej kontaminácie pracovného
a životného prostredia alebo rádioaktívnej kontaminácie predmetov a materiálov uvádzaných
do životného prostredia. Ďalej sú to meradlá používané pri výkone štátneho zdravotného
dozoru na kontrolu pracovísk oprávnených na nakladanie s rádioaktívnymi žiaričmi
a meradlá, ktoré sa používajú na úradné meranie.
2.6 Meradlá uvedené v bode 1 písm. f) sú meradlá umiestnené spravidla v dopravných
uzloch a prevádzkované orgánmi štátnej a verejnej správy, ktoré slúžia na vyhľadávanie
skrytých rádioaktívnych žiaričov v dopravných prostriedkoch cestnej, železničnej,
lodnej a leteckej prepravy. Do skupiny určených meradiel nepatria prevádzkové meradlá
používané na obdobný účel v rámci technologickej kontroly vlastných alebo zmluvných
dopravných prostriedkov, prípadne osôb a materiálu.
3. Meradlá aktivity rádionuklidov spĺňajú technické požiadavky a metrologické
požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v príslušných slovenských technických
normách. Odchýlky alebo osobitné požiadavky sú predmetom dohody medzi dodávateľom
a schvaľovacím orgánom.
4. Meradlá aktivity rádionuklidov uvedené v bode 1 písm. b) a c) podliehajú
pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu.
2)
5. Meradlá aktivity rádionuklidov okrem meradiel uvedených v bode 1 písm.
b) a c) podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu okrem
meradiel uvedených v bode 1 písm. d) a f) a gamaspektrometrických prístrojov a zostáv
podľa písmena e), ktoré nepodliehajú schváleniu typu, ale podliehajú prvotnému overeniu.
6. Meradlá aktivity rádionuklidov schváleného typu výrobca alebo dovozca
označí značkou schváleného typu alebo k sprievodnej dokumentácii priloží kópiu rozhodnutia
o schválení typu.
7. Na meradlá aktivity rádionuklidov, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným
požiadavkám, sa vystaví doklad o overení. Tieto meradlá môžu byť označené overovacou
značkou.
8. Meradlá aktivity rádionuklidov podliehajú počas ich používania ako určené
meradlá následnému overeniu.
9. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v technických normách.
PRÍL.44
TÓNOVÉ AUDIOMETRE
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na tónové audiometre (ďalej len "audiometer"),
ktoré sú určené na meranie sluchu čistými tónmi a najmä na meranie prahu počutia
ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Audiometre podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu
zhody podľa osobitného predpisu. 1)
3. Audiometre počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
4. Audiometre, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
Druhá časť
Metódy skúšania pri overení audiometrov
1. Metódy skúšania pri overení
1.1 Pri overení audiometrov sa vykonávajú tieto úkony:
a) vonkajšia obhliadka,
b) informatívna skúška,
c) vlastná skúška.
1.2 Vonkajšia obhliadka
Pri vonkajšej obhliadke sa kontroluje, či
a) audiometer nie je poškodený,
b) slúchadlá a kostný vibrátor prislúchajúce
k overovanému audiometru nie sú poškodené,
c) slúchadlá spĺňajú požiadavky príslušnej slovenskej
technickej normy,
d) kostný vibrátor spĺňa požiadavky príslušnej
slovenskej technickej normy,
e) audiometer má technickú dokumentáciu v súlade
s požiadavkami príslušnej slovenskej technickej
normy,
f) audiometer má jednotnú stupnicu pre vzdušné a kostné
vedenie,
g) audiometer má vstup pre externý zdroj skúšobného
signálu a jemu prislúchajúci regulátor hladiny
počutia, ako aj zabudovaný indikátor signálu,
h) audiometer má zabudovaný kontrolný indikátor
udávajúci odchýlku napájacieho napätia.
1.3 Informatívna skúška
1.3.1 Audiometer sa napojí na zdroj napätia a funkčne sa
preskúša.
1.3.2 Informatívna skúška pozostáva z testu na rušivý zvuk
a) vyžarovaný audiometrom,
b) zo slúchadla,
c) z kostného vibrátora.
1.4 Skúška pozostáva z preverenia
a) najvyšších hladín počutia signálov,
b) frekvencie,
c) deliča - regulátora hladiny počutia,
d) prerušovača,
e) a nastavenia normálnych hladín akustického tlaku
zodpovedajúcich sluchovému prahu pre vzdušné vedenie,
f) a nastavenia hladín akustického tlaku úzkopásmového
maskovacieho šumu,
g) činiteľa harmonického skreslenia signálu,
h) a nastavenia hladín síl vibrácií zodpovedajúcich
sluchovému prahu pre kostné vedenie.
1.5 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.45
AKUSTICKÉ KALIBRÁTORY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na akustické kalibrátory triedy presnosti 0,1
a 2, ktoré sa používajú na určovanie elektroakustickej tlakovej citlivosti určených
typov mikrofónov v špecifikovaných konfiguráciách a na kontrolu alebo nastavenie
celkovej citlivosti akustických meracích zariadení alebo sústav využívajúcich presne
určené typy mikrofónov v špecifikovaných konfiguráciách ako určené meradlá podľa
§ 8 zákona.
2. Akustické kalibrátory pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu
a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania
pri overení sú uvedené v druhej časti.
3. Akustické kalibrátory schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou
schváleného typu.
4. Akustické kalibrátory, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
sa označia overovacou značkou.
5. Akustické kalibrátory počas ich používania ako určené meradlá podliehajú
následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení akustických kalibrátorov
1. Termíny a definície
1.1 Akustický kalibrátor je zariadenie, ktoré generuje
sínusový akustický tlak s určenou hladinou a frekvenciou
v prípade, že je pripojený k určitému typu mikrofónu
v špecifikovanej konfigurácii.
1.2 Multifunkčný akustický kalibrátor je akustický
kalibrátor, ktorý je schopný generovať akustický tlak
s jednou hladinou alebo s niekoľkými rôznymi hladinami
pri niekoľkých frekvenciách, prípadne generovať iný typ
signálu špecifikovaný výrobcom.
1.3 Mikrofónový adaptér je zariadenie umožňujúce pripojenie
viac ako jedného typu mikrofónu na pracovnú komôrku
akustického kalibrátora.
1.4 Hlavná hladina akustického tlaku multifunkčného
akustického kalibrátora je základná hladina akustického
tlaku špecifikovaná v návode na používanie.
1.5 Hlavná frekvencia multifunkčného akustického kalibrátora
je základná frekvencia špecifikovaná v návode na
používanie.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Referenčné podmienky okolitého prostredia (ďalej len
"referenčné podmienky") sú:
a) statický tlak 101,325 kPa,
b) teplota vzduchu 23 stupňov C,
c) relatívna vlhkosť vzduchu 50%.
2.2 Hladina akustického tlaku
2.2.1 Všetky ďalšie požiadavky a špecifikované dovolené
odchýlky sa týkajú hladiny akustického tlaku
generovaného vo vnútri komôrky akustického kalibrátora
a dopadajúceho na membránu vloženého mikrofónu.
2.2.2 Najmenej jedna menovitá hodnota hladiny akustického
tlaku akustických kalibrátorov triedy presnosti 0 alebo
1 vo vzťahu k referenčnej hodnote 20 mikroPa nie je
menšia ako 90 dB, ak je akustický kalibrátor použitý
s určenými typmi mikrofónov v špecifikovanej
konfigurácii.
2.2.3 Hladina akustického tlaku generovaná akustickým
kalibrátorom sa udáva s rozlíšením lepším ako 0,1 dB
alebo rovnajúcim sa 0,1 dB.
2.2.4 Hladina akustického tlaku generovaná za referenčných
podmienok, priemerovaná za 20 s činnosti a po uplynutí
času ustálenia určeného výrobcom sa pre každý určený typ
mikrofónu neodchyľuje od zodpovedajúcej menovitej
hodnoty o viac než o najväčšiu dovolenú chybu uvedenú
pre jednotlivé triedy presnosti v tabuľke č. 1.
2.2.5 Stabilita výstupnej hladiny akustického tlaku
ovplyvňovaná krátkodobým teplotným kolísaním okolo
strednej hladiny meraná s časovou váhovou
charakteristikou F (časová konštanta 125 ms) počas 20 s
činnosti po uplynutí času ustálenia určeného výrobcom
neprekročí medze stability uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
Najväčšia dovolená chyba a medze stability hladiny akustického
tlaku pri referenčných podmienkach
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti akustického kalibrátora 0 1 2
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba (dB) + -0,15 + -0,3 + -0,5
Stabilita (dB) + -0,05 + -0,1 + -0,2
------------------------------------------------------------------
2.3 Frekvencia
2.3.1 Najmenej jedna frekvencia generovaná akustickým
kalibrátorom je v rozsahu frekvencií od 160 Hz do
1 250 Hz; ak je akustický kalibrátor určený na spojenie
so zvukomerom, odporúča sa, aby pracovná frekvencia mala
hodnotu 1 000 Hz.
2.3.2 Multifunkčný akustický kalibrátor je schopný generovať
hlavnú frekvenciu.
2.3.3 Frekvencia zvuku generovaného akustickým kalibrátorom za
referenčných podmienok priemerovaná za 20 s činnosti
a po uplynutí času ustálenia určeného výrobcom sa
neodchyľuje od zodpovedajúcej menovitej hodnoty o viac
ako o najväčšiu dovolenú chybu uvedenú pre jednotlivé
triedy presnosti v tabuľke č. 2.
2.3.4 Stabilita výstupnej frekvencie ovplyvňovaná krátkodobým
teplotným kolísaním okolo strednej hodnoty frekvencie
meraná pri použití časového okna 1 s počas 20 s činnosti
po uplynutí času ustálenia určeného výrobcom neprekročí
medze stability uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
Najväčšia dovolená chyba a medze stability výstupnej frekvencie
pri referenčných podmienkach
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti akustického kalibrátora 0 1 2
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba (%) + -1 + -2 + -4
Stabilita (%) + -0,3 + -0,5 + -1
------------------------------------------------------------------
2.4 Celkové harmonické skreslenie sínusového akustického
tlaku neprekročí 2% pre akustický kalibrátor triedy
presnosti 0 a 3% pre triedu presnosti 1 a 2.
3. Technické požiadavky
3.1 Mikrofónový adaptér dodávaný výrobcom sa považuje za
neoddeliteľnú súčasť akustického kalibrátora.
K akustickému kalibrátoru sa dodáva jeden mikrofónový
adaptér alebo niekoľko mikrofónových adaptérov.
3.2 Akustický kalibrátor môže poskytovať jednu hladinu
akustického tlaku a jednu frekvenciu alebo kombináciu
niekoľkých hladín akustického tlaku a frekvencií.
3.3 Generovanie iných signálov presne opísaných v návode na
používanie, napríklad tónový impulz, je dovolené.
3.4 Tvar akustického kalibrátora a materiály použité pri
výrobe vrátane dodávaného príslušenstva sú také, že
zaručujú dlhodobú teplotnú stabilitu výstupu.
3.5 Presne určená orientácia akustického kalibrátora
v prípade závislosti od generovanej hladiny akustického
tlaku je vyznačená na kalibrátore zreteľne, prípadne
opísaná v návode na používanie.
3.6 Čas ustálenia hladiny akustického tlaku na výstupe
akustického kalibrátora nie je väčší ako 120 s.
3.7 Parametre prostredia
3.7.1 Najväčšie dovolené chyby a medze stability hladiny
akustického tlaku a frekvencie akustického kalibrátora
pre triedu presnosti 0,1 a 2 pre rozsah podmienok
prostredia je daný takto:
a) statický tlak od 65 kPa do 108 kPa,
b) teplota okolia od -10 stupňov C do +50 stupňov C,
c) relatívna vlhkosť od 10% do 90%.
Vo vzťahu k hodnotám najväčších dovolených chýb a medzí
stability akustického tlaku a frekvencie pri
referenčných podmienkach sú v medziach uvedených
v tabuľkách č. 3 a 4.
3.7.2 Najväčšie dovolené chyby a medze stability hladiny
akustického tlaku a frekvencie akustického kalibrátora
pre triedu presnosti 0 L, 1 L a 2 L pre obmedzený rozsah
podmienok prostredia je daný takto:
a) statický tlak od 85 kPa do 105 kPa,
b) teplota okolia od +5 stupňov C do +35 stupňov C,
c) relatívna vlhkosť od 30% do 80%.
Vo vzťahu k hodnotám najväčších dovolených chýb a medzí
stability akustického tlaku a frekvencie pri
referenčných podmienkach sú v medziach uvedených
v tabuľkách č. 3 a 4.
3.7.3 Akustický kalibrátor spĺňajúci požiadavky podľa bodov
3.7.1 alebo 3.7.2, ale vyžadujúci korekcie na parametre
prostredia, sa označuje naviac písmenom C.
Tabuľka č. 3
Najväčšia dovolená chyba hladiny akustického tlaku v rozsahu
podmienok prostredia vo vzťahu k hladine akustického tlaku meranej
pri referenčných podmienkach a medze stability hladiny akustického
tlaku v rozsahu podmienok prostredia
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti akustického kalibrátora 0 1 2
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba (dB) + -0,15 + -0,3 + -0,5
Stabilita (dB) + -0,05 + -0,1 + -0,2
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 4
Najväčšia dovolená chyba výstupnej frekvencie v rozsahu podmienok
prostredia vo vzťahu k výstupnej frekvencii meranej pri
referenčných podmienkach a medze stability výstupnej frekvencie
v rozsahu podmienok prostredia
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti akustického kalibrátora 0 1 2
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba (%) + -1 + -2 + -4
Stabilita (%) + -0,3 + -0,5 + -1
------------------------------------------------------------------
3.7.4 Najväčšie dovolené chyby a medze stability hladiny
akustického tlaku a frekvencie akustického kalibrátora
všetkých tried presnosti s označením C a bez označenia
vyhovujú toleranciám uvedeným v tabuľkách č. 3 a 4 pre
túto kombináciu teploty a relatívnej vlhkosti okolia:
a) teplota okolia +5 stupňov C a relatívna vlhkosť menej
ako 40%,
b) teplota okolia +40 stupňov C a relatívna vlhkosť 90%.
3.7.5 Najväčšie dovolené chyby a medze stability hladiny
akustického tlaku a frekvencie akustického kalibrátora
všetkých tried presnosti s označením L a označením LC
vyhovujú toleranciám uvedeným v tabuľkách č. 3 a 4 pre
túto kombináciu teploty a relatívnej vlhkosti okolia:
a) teplota okolia +5 stupňov C a relatívna vlhkosť menej
ako 40%,
b) teplota okolia +35 stupňov C a relatívna vlhkosť 80%.
3.7.6 Pre akustický kalibrátor s barometrom s korekčnou
stupnicou udávajúcou korekciu na zmenu statického tlaku,
presnosť a delenie stupnice barometra je také, že
korigovaná hladina akustického tlaku je v rámci
najväčšej dovolenej chyby uvedenej v tabuľke č. 3 pre
danú triedu presnosti kalibrátora.
3.7.7 Pre akustický kalibrátor s teplomerom na určenie
korekcie na vplyv zmien teploty, presnosť a delenie
stupnice teplomera je také, že korigovaná hladina
akustického tlaku je v rámci najväčšej dovolenej chyby
uvedenej v tabuľke č. 3 pre danú triedu presnosti
kalibrátora.
3.8 Vplyv prostredia spôsobený elektrostatickým alebo
elektromagnetickým poľom alebo vibráciami môže byť len
taký, aby neboli ovplyvnené parametre akustického
kalibrátora. Prípustné hodnoty veličín
charakterizujúcich tento vplyv prostredia môže určiť
výrobca.
3.9 Na akustický kalibrátor napájaný z batérie výrobca
zabezpečí prostriedok alebo spôsob kontroly ako
integrálnu súčasť akustického kalibrátora, aby napätie
batérie bolo dostatočné na činnosť akustického
kalibrátora, alebo zabezpečí, aby akustický kalibrátor
prestal generovať akýkoľvek zvukový signál v prípade, že
napätie klesne pod úroveň požadovanú na správnu činnosť
akustického kalibrátora.
3.10 Kalibrácia kalibrátora
3.10.1 Pracovná komôrka akustického kalibrátora (prípadne
s adaptérom, ak je potrebný) vyhovuje rozmerovo
parametrom mikrofónov špecifikovaným v príslušných
slovenských technických normách.
3.10.2 Akustický kalibrátor triedy presnosti 0 je kalibrovaný
a metrologicky nadviazaný prostredníctvom laboratórneho
etalónového mikrofónu, ktorý sa kalibruje podľa
príslušnej slovenskej technickej normy.
3.10.3 Akustický kalibrátor triedy presnosti 1 a 2 môže byť
kalibrovaný mikrofónom, ktorého citlivosť je určená
porovnávacou metódou, s kalibrovaným laboratórnym
etalónovým mikrofónom.
4. Nápisy, návody a značky
4.1 Nápisy na kalibrátore
4.1.1 Akustický kalibrátor sa označí najmenej týmito údajmi:
a) meno výrobcu alebo obchodná značka,
b) typové označenie a výrobné číslo,
c) odkaz na príslušnú slovenskú technickú normu podľa
triediaceho znaku a dátumu vydania,
d) zreteľne identifikovateľná trieda presnosti prístroja
vrátane primeraného označenia L a C; v prípade
multifunkčného kalibrátora trieda presnosti pri
hlavnej frekvencii a hlavnej hladine akustického
tlaku, pri ostatných frekvenciách a hladinách
označenie triedy presnosti alebo odkaz na návod na
používanie,
e) jedna menovitá hodnota hladiny akustického tlaku pre
najmenej jeden model mikrofónu; v prípade
multifunkčného kalibrátora hlavná hladina akustického
tlaku,
f) menovitá alebo špecifikovaná frekvencia.
4.1.2 Kalibrátory môžu mať dodatočné označenie určujúce
a) požadovaný typ batérie s vyznačenou polaritou pre
správne použitie,
b) smer orientácie akustického kalibrátora, ak
generovaná hladina akustického tlaku je týmto
faktorom podmienená.
4.2 Na adaptéroch dodávaných k akustickému kalibrátoru sa
zreteľne označí ich typ a identifikácia (napr. výrobné
číslo alebo značka, ak je adaptér taký malý, že naň
nemožno umiestniť výrobné číslo) zabezpečujúca nemožnosť
náhodnej zámeny mikrofónového adaptéra jedného výrobcu
s iným typom akustického kalibrátora toho istého
výrobcu.
4.3 Na ostatnom príslušenstve (barometer, teplomer), ak je
súčasťou akustického kalibrátora, sa označí jeho typ
a trieda presnosti.
4.4 Návod na používanie
4.4.1 K akustickému kalibrátoru dodá výrobca návod na
používanie, ktorý obsahuje najmenej údaje uvedené
v bodoch 3 a 4.
4.4.2 Návod na používanie obsahuje navyše tieto údaje:
a) úplnú identifikáciu typov mikrofónov so stanovenou
hodnotou akustického tlaku produkovanou na určitý
mikrofón (a konfigurácií, v ktorých sa používajú), na
spojenie, s ktorými je akustický kalibrátor
navrhnutý, a príslušné požadované mikrofónové
adaptéry spoločne s podrobnými informáciami, ktoré
treba dodržať,
b) predpísanú hodnotu hladiny akustického tlaku
a frekvencie, ak je akustický kalibrátor spojený
s určeným typom mikrofónu v špecifikovanej
konfigurácii,
c) smer orientácie akustického kalibrátora podľa bodu
4.1.2 písm. b),
d) čas ustálenia, kým výstup zvuku dosiahne určenú
hladinu,
e) údaj o prípustnej hodnote hladiny okolitého hluku,
pod ktorou môže akustický kalibrátor pracovať v rámci
najväčších dovolených chýb,
f) ak sú udané ekvivalentné hladiny akustického tlaku vo
voľnom a/alebo difúznom poli, treba udať aj relatívny
rozdiel týchto hladín oproti tlakovej hodnote hladiny
akustického tlaku generovaného na membránu vloženého
mikrofónu,
g) efektívny objem akustického kalibrátora a mikrofónu
alebo zmenu hladiny akustického tlaku vyvolanú
akustickým kalibrátorom pri jednotkovej zmene
efektívneho objemu pripojeného mikrofónu pre
akustický kalibrátor triedy presnosti 0 alebo 1
vrátane kalibrátorov označených písmenom L, C alebo
LC,
h) ďalšie typy batérií, ktoré sa môžu použiť, spolu
s rozpisom indikátora stavu batérie, a ak je
kalibrátor spôsobilý na použitie s externým zdrojom
napätia, spôsob pripojenia a menovité napätie zdroja,
i) metódu, ktorá sa použije na priame porovnanie
najmenej jedného z určených typov mikrofónov
s mikrofónom kalibrovaným podľa príslušnej slovenskej
technickej normy, ak žiadny z určených typov
mikrofónov nemožno kalibrovať metódou reciprocity,
j) tlakový, teplotný a vlhkostný koeficient spolu
s priradenou rozšírenou neistotou pre typy mikrofónov
zväčša používané s akustickým kalibrátorom (resp.
mikrofóny iných rozmerov, aké opisuje príslušná
slovenská technická norma) pre akustický kalibrátor
triedy presnosti 1 alebo 2, keď rozmery komôrky
kalibrátora (s adaptérom, ak je nutný) sú také, že
nesúhlasia s rozmermi mikrofónov opísaných
v príslušných slovenských technických normách,
k) podrobnosti o vhodnom prístroji na meranie statického
tlaku alebo teploty vrátane rozšírených neistôt,
s ktorými sa môžu merať podmienky okolia s cieľom
dosiahnuť výsledky v rámci najväčších dovolených chýb
pre príslušnú triedu presnosti tam, kde sa požaduje
barometer alebo teplomer, ale nedodáva sa
s akustickým kalibrátorom,
l) údaje vplyvu prídavných zariadení, prípadne ďalších
funkcií spolu s podrobnosťami o prídavných
zariadeniach od výrobcu, ak sú dodané s akustickým
kalibrátorom,
m) rozšírenú neistotu s udaným koeficientom rozšírenia
a hladiny významnosti pre všetky fyzikálne veličiny
opísané v bodoch 2 a 3,
n) korekcie na parametre prostredia, ak to vyžaduje
akustický kalibrátor označený písmenom C.
5. Ochrana proti neoprávneným zásahom
5.1 Výrobca vhodne zabezpečí akustické kalibrátory
s justovacími, resp. kalibračnými prvkami proti
neoprávneným zásahom.
5.2 Overovacia značka sa umiestňuje na kalibrátore tak, že
neoprávnený zásah do kalibračných prvkov je ľahko
zistiteľný.
6. Metrologická kontrola
6.1 Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
6.1.1 Na technické skúšky pri schvaľovaní typu treba predložiť
päť vzoriek akustického kalibrátora.
6.1.2 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu akustického
kalibrátora sa vykonajú všetky skúšky potrebné na
zistenie, či sú splnené všetky metrologické požiadavky
a technické požiadavky podľa bodov 2 a 3.
6.1.3 Technická skúška pri schvaľovaní typu akustického
kalibrátora zahŕňa tieto úkony:
a) Skúšky akustických a elektrických vlastností, ktorých
predmetom je
1. hladina akustického tlaku, ak je akustický
kalibrátor zviazaný s určeným typom mikrofónu
v špecifickej konfigurácii,
2. frekvencia akustického kalibrátora,
3. harmonické skreslenie,
4. tónový impulz (ak je generovaný),
5. napätie batérie.
b) Skúšky vplyvu zmien prostredia, ktorých predmetom je
1. statický tlak,
2. teplota okolitého vzduchu,
3. vlhkosť vzduchu,
4. mechanické vibrácie,
5. magnetické pole,
6. elektromagnetická kompatibilita.
c) Skúšky prídavných zariadení, ktorých predmetom je
1. barometer,
2. teplomer.
d) Kontrola náležitostí akustického kalibrátora, ktorej
predmetom sú:
1. nápisy a značky,
2. návod na používanie,
3. ochrana pred neoprávneným zásahom.
6.1.4 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu
ustanovuje príslušná slovenská technická norma.
6.2 Metódy skúšania pri overení
6.2.1 Pri prvotnom a následnom overení akustického kalibrátora
sa vykonajú všetky skúšky potrebné na zistenie, či
akustický kalibrátor spĺňa metrologické požiadavky podľa
bodu 2.
6.2.2 Prvotné a následné overenie akustického kalibrátora
zahŕňajú tieto úkony:
a) Skúšky akustických a elektrických vlastností, ktorých
predmetom je
1. hladina akustického tlaku, ak je akustický
kalibrátor zviazaný s určeným typom mikrofónu
v špecifickej konfigurácii,
2. frekvencia akustického kalibrátora,
3. harmonické skreslenie,
4. tónový impulz (ak je generovaný).
b) Skúšky prídavných zariadení, ktorých predmetom je
1. barometer (pri vybranom tlaku),
2. teplomer (pri vybranej teplote).
6.2.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.46
VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU NA VÁŽENIE KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na váhy s automatickou činnosťou na váženie koľajových
vozidiel, ktoré sa používajú na zisťovanie ich hmotnosti za pohybu (ďalej len "váhy
na váženie koľajových vozidiel") a ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa §
8 zákona.
2. Váhy na váženie koľajových vozidiel sa členia na
a) koľajnicové,
b) mostové.
3. Váhy na váženie koľajových vozidiel pred uvedením na trh podliehajú schváleniu
typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy
skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.
4. Váhy na váženie koľajových vozidiel schváleného typu výrobca alebo dovozca
označí značkou schváleného typu.
5. Váhy na váženie koľajových vozidiel, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným
požiadavkám, sa označia overovacou značkou.
6. Váhy na váženie koľajových vozidiel počas ich používania ako určené meradlá
podliehajú následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení váh na váženie koľajových vozidiel
1. Termíny a definície
1.1 Koľajnicové váhy na váženie koľajových vozidiel - váhy,
ktorých nosič zaťaženia je vybavený koľajnicovým úsekom
na presun koľajových vozidiel so snímačmi zaťaženia
aplikovanými priamo v koľajnici a ktoré sa používajú na
zisťovanie hmotnosti železničných vozňov za pohybu.
1.2 Mostové váhy na váženie koľajových vozidiel - váhy,
ktorých nosič zaťaženia je vybavený koľajnicovým úsekom
na presun koľajových vozidiel a ktoré sa používajú na
zisťovanie hmotnosti železničných vozňov za pohybu.
1.3 Elektronické váhy na váženie koľajových vozidiel - váhy
vybavené elektronickým zariadením.
1.4 Kontrolné váhy - váhy s neautomatickou činnosťou
používané na určenie hmotnosti referenčného vozňa.
1.5 Vážiaci úsek - úsek, na ktorom sa vozeň nachádza počas
jeho váženia.
1.6 Nosič zaťaženia - časť váh určená na prijímanie
zaťaženia.
1.7 Viacnásobné nosiče zaťaženia - dva alebo viac nosičov
zaťaženia umiestnených za sebou a používaných ako jeden
nosič zaťaženia.
1.8 Nábehy - časti vážiaceho úseku, ktoré nie sú nosičom
zaťaženia ani jeho časťou.
1.9 Indikačné zariadenie - časť váh zobrazujúca hodnotu
výsledku váženia v jednotkách hmotnosti.
1.10 Nulovacie zariadenie - zariadenie na nastavenie
indikačného zariadenia hmotnosti na nulu pri nezaťaženom
nosiči zaťaženia.
1.11 Váženie vcelku - váženie vozňa, ktorý je celý umiestnený
na nosiči alebo na nosičoch zaťaženia.
1.12 Váženie po častiach - váženie vozňa po dvoch alebo po
viacerých častiach na tom istom nosiči zaťaženia.
Výsledky sa automaticky sčítajú a hmotnosť vozňa sa
zobrazí alebo vytlačí.
1.13 Váženie za pohybu - váženie objektov, ktoré sú v pohybe.
1.14 Váženie nespojených vozňov - váženie vozňov za pohybu,
pričom vozne prechádzajú cez nosič zaťaženia samostatne.
1.15 Váženie spojených vozňov - váženie vozňov za pohybu,
pričom vozne prechádzajú cez nosič zaťaženia spojené,
a zisťuje sa hmotnosť jednotlivých vozňov.
1.16 Váženie vlaku - váženie určitého počtu spojených vozňov
za pohybu, pričom sa zisťuje súčet hmotností všetkých
spojených vozňov.
1.17 Statické váženie - stacionárne váženie samostatného
nespojeného vozňa na zistenie jeho hmotnosti na účely
skúšok.
1.18 Horná medza váživosti (Max) - hodnota najväčšieho
zaťaženia, na ktoré sú váhy navrhnuté na váženie za
pohybu, bez sčítavania.
1.19 Dolná medza váživosti (Min) - hodnota zaťaženia, pod
ktorou môžu byť výsledky váženia za pohybu pred sčítaním
ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.
1.20 Najväčšia hmotnosť vozňa - hodnota najväčšieho zaťaženia
za pohybu, pre ktoré je konkrétna inštalácia váh
schválená.
1.21 Najmenšia hmotnosť vozňa - hodnota hmotnosti vozňa, pod
ktorou môžu byť výsledky váženia za pohybu ovplyvnené
zvýšenou relatívnou chybou.
1.22 Najväčšia pracovná rýchlosť - najväčšia rýchlosť vozňa,
pri ktorej môžu váhy vážiť za pohybu, nad ktorou môžu
byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou
chybou.
1.23 Najmenšia pracovná rýchlosť - najmenšia rýchlosť vozňa,
pri ktorej môžu váhy vážiť za pohybu, pod ktorou môžu
byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou
chybou.
1.24 Najväčšia prejazdová rýchlosť - najväčšia rýchlosť,
ktorou môže koľajové vozidlo prechádzať cez vážiaci úsek
bez toho, aby spôsobilo trvalú zmenu pracovných
charakteristík váhy nad rámec špecifikovaných
charakteristík.
1.25 Vozeň - naložený alebo prázdny železničný nákladný
vozeň, ktorý váhy rozpoznávajú ako vozidlo určené na
váženie.
1.26 Referenčný vozeň - vozeň známej hmotnosti, ktorý
predstavuje typické vozne určené na váženie na daných
váhach a ktorý bol určený na skúšky váženia za pohybu.
1.27 Celý vlak - spojené vozne určitého počtu, ktorých
sčítaná hmotnosť sa má určiť.
2. Technické požiadavky
2.1 Zloženie
Váhy na váženie koľajových vozidiel obsahujú
a) jeden alebo viac nosičov zaťaženia,
b) nábehy,
c) zariadenia na identifikáciu typu vozidla (napr.
úsekové spínače, snímače zaťaženia atď.),
d) indikačné zariadenie,
e) tlačiareň,
f) kontrolnú jednotku.
2.2 Vhodnosť na použitie
Váhy na váženie koľajových vozidiel sa navrhujú tak, aby
vyhovovali pre vozne, miesto a prevádzkové metódy, pre
ktoré sú určené. Váhy na váženie koľajových vozidiel
určené len na váženie po častiach sa nepoužívajú na
váženie kvapalných produktov ani akýchkoľvek iných
materiálov, ktorých poloha ťažiska sa môže meniť, okrem
prípadov, ak sa zmeny ťažiska dajú predpokladať
a kompenzovať.
2.3 Bezpečnosť prevádzky
Váhy na váženie koľajových vozidiel sú skonštruované
tak, aby ich rozjustovanie ovplyvňujúce metrologické
funkcie nebolo možné bez toho, aby jeho efekt nebol
ľahko zistiteľný.
2.4 Váženie nespojených vozňov
Váhy na váženie koľajových vozidiel určené na váženie
nespojených vozňov rozpoznávajú a indikujú tieto
situácie:
a) prechod dvoch alebo viacerých spojených vozňov,
b) prechod dvoch alebo viacerých nespojených vozňov tak
blízko za sebou, že to môže spôsobiť nesprávnu
funkciu alebo chyby týchto váh prekračujúce najväčšie
dovolené chyby.
2.5 Použitie ako váhy s neautomatickou činnosťou
Váhy na váženie koľajových vozidiel, ktoré sa majú
použiť ako váhy s neautomatickou činnosťou,
a) spĺňajú požiadavky technických predpisov 1) na váhy
s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III alebo
IIII a
b) sú vybavené zariadením, ktoré v prípade
neautomatickej činnosti zabraňuje automatickým
operáciám a dynamickému váženiu.
2.6 Nulovacie zariadenie
Váhy na váženie koľajových vozidiel sú vybavené
poloautomatickým alebo automatickým nulovacím zariadením
pre každý nosič zaťaženia. Nastavenie nuly pomocou tohto
zariadenia je možné len vtedy, ak sú váhy na váženie
koľajových vozidiel v stabilnej rovnovážnej polohe.
2.7 Kvalita indikácie
Indikácia hmotnosti je automatická. Indikačné zariadenie
a tlačiarenské zariadenie umožnia spoľahlivé, jednoduché
a jednoznačné odčítanie výsledkov jednoduchým
prirovnaním a vyznačí sa na nich názov alebo symbol
príslušnej jednotky hmotnosti.
2.8 Tlač
Po každom vážení sa v prípade váženia vozňov vytlačí
najmenej hmotnosť každého vozňa a v prípade váženia
vlaku sa vytlačí najmenej celková hmotnosť vlaku.
2.9 Rozsah váživosti
Váhy na váženie koľajových vozidiel neindikujú ani
nevytlačia súčet hmotností vozňov, ktoré sú menšie ako
Min alebo väčšie ako Max +9 d.
2.10 Pracovná rýchlosť
Tlačiareň nevytlačí hmotnosť vozňa, ktorý prešiel cez
nosič zaťaženia rýchlosťou mimo špecifikovaného rozsahu
pracovnej rýchlosti. V tlači výsledkov váženia sa
vyznačí každý prípad nevytlačenia hmotnosti vozňa. Súčet
hmotností ostatných vozňov sa vytlačí, len ak je
zreteľne vyznačené, že daný údaj nepredstavuje celkovú
hmotnosť vlaku.
2.11 Spätný chod
Indikácia a tlač hmotnosti sa nezmenia v prípade, ak
niektorá časť vozňa prejde cez nosič zaťaženia viac ako
jedenkrát.
2.12 Konštantné teploty
Váhy na váženie koľajových vozidiel vyhovujú príslušným
technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám pri
teplotách od -10 stupňov C do +40 stupňov C.
2.13 Dielik stupnice
Dieliky stupnice a indikačných a tlačiarenských
zariadení majú tvar 1x10k, 2x10k alebo 5x10k, kde "k" je
kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.
3. Metrologické požiadavky
3.1 Triedy presnosti
Váhy na váženie koľajových vozidiel sa rozdeľujú do
štyroch tried presnosti:
0,2 0,5 1 2
3.2 Najväčšie dovolené chyby
3.2.1 Váženie za pohybu
Najväčšie dovolené chyby pri vážení za pohybu sú uvedené
v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Trieda Percento hmotnosti jedného vozňa alebo celého vlaku
presnosti -----------------------------------------------------
Prvotné overenie Kontrola v prevádzke
------------------------------------------------------------------
0,2 + -0,10% + -0,2%
0,5 + -0,25% + -0,5%
1 + -0,50% + -1%
2 + -1,00% + -2%
------------------------------------------------------------------
3.2.2 Statické váženie
Najväčšie dovolené chyby pri statickom vážení sú uvedené
v tabuľke č. 2 pre zvyšujúce aj znižujúce sa zaťaženie.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená Zaťaženie (m) vyjadrené v hodnotách dielikov
chyba
------------------------------------------------------------------
+ -0,5 d 0 <= m <= 500
+ -1,0 d 500 < m <= 2 000
+ -1,5 d 2 000 < m <= 10 000
------------------------------------------------------------------
3.3 Hodnota dielika (d)
Pre danú metódu váženia za pohybu a kombináciu nosičov
zaťaženia majú všetky zariadenia na indikáciu hmotnosti
a na tlač rovnakú hodnotu dielika.
Vzťah medzi triedou presnosti, hodnotou dielika stupnice
a pomerom najväčšej hmotnosti vozňa a hodnoty dielika sú
uvedené v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------
(Najväčšia hmotnosť vozňa)/d
Trieda d (kg) -------------------------------------
presnosti najmenšia najväčšia
------------------------------------------------------------------
0,2 <= 50 1 000 5 000
0,5 <= 100 500 2 500
1 <= 200 250 1 250
2 <= 500 100 600
------------------------------------------------------------------
3.4 Dolná medza váživosti
Dolná medza váživosti nie je menšia ako 1 t a nie je
väčšia ako najmenšia hmotnosť vozňa delená počtom
čiastkových vážení.
3.5 Najmenšia hmotnosť vozňa
Najmenšia hmotnosť vozňa nie je menšia ako 50 d.
3.6 Hmotnosť jednej nápravy alebo podvozku
Hmotnosť jednej nápravy alebo podvozku nie je indikovaná
ani vytlačená bez upozornenia, že ide o neoverené
výsledky váženia.
3.7 Nulovanie
Pre stacionárne zaťaženie možno vynulovať váhy
s presnosťou + -0,25-násobku hodnoty dielika stupnice.
3.8 Váženie za pohybu
3.8.1 Váženie vozňa
Najväčšia dovolená chyba pri vážení spojených alebo
nespojených vozňov je najväčšia z týchto hodnôt:
a) hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 1, zaokrúhlená na
najbližší dielik stupnice,
b) hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 1 z hmotnosti
vozňa rovnajúcej sa 35% najväčšej hmotnosti vozňa,
zaokrúhlená na najbližší dielik stupnice alebo
c) hodnota 1 d.
3.8.2 Váženie vlaku
Najväčšia dovolená chyba pri vážení vlaku je najväčšia
z týchto hodnôt:
a) hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 1, zaokrúhlená na
najbližší dielik stupnice,
b) hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 1 z hmotnosti
vozňa rovnajúcej sa 35% najväčšej hmotnosti vozňa
vynásobenej počtom referenčných vozňov vo vlakovej
súprave (nie viac ako 10 vozňov), zaokrúhlená na
najbližší dielik stupnice alebo
c) hodnota 1 d vynásobená počtom vozňov vo vlakovej
súprave, ale nie väčšia ako 10 d.
4. Nápisy a značky
4.1 Nápisy
Váhy na váženie koľajových vozidiel sa označujú týmto
základným opisným označením v blízkosti každého
indikačného a tlačiarenského zariadenia.
4.1.1 Údaje vypísané slovne
a) značka výrobcu,
b) značka dovozcu (ak je to aplikovateľné),
c) typové označenie váh,
d) výrobné číslo váh (ak je to aplikovateľné, na každom
nosiči zaťaženia),
e) metóda váženia,
f) najväčšia hmotnosť vozňa,
g) najmenšia hmotnosť vozňa,
h) upozornenie, že váhy na váženie koľajových vozidiel
nie sú určené na váženie tekutých výrobkov (ak je to
aktuálne),
i) váženie vcelku alebo počet čiastkových vážení jedného
vozňa,
j) najvyššia prejazdová rýchlosť,
k) smer váženia (ak je to potrebné),
l) vozne tlačené alebo ťahané (aktuálna informácia),
m) hodnota dielika stacionárneho váženia (ak je
aplikovateľné),
n) napätie zdroja,
o) frekvencia zdroja.
4.1.2 Údaje vyznačené v kódoch
4.1.2.1 Pre všetky váhy na váženie koľajových vozidiel
a) značka schváleného typu,
b) trieda presnosti (ak je to aplikovateľné, pre každú
vážiacu metódu),
c) horná medza váživosti,
d) dolná medza váživosti,
e) hodnota dielika stupnice,
f) najväčšia pracovná rýchlosť,
g) najmenšia pracovná rýchlosť.
4.1.2.2 Na váženie vlaku
a) najväčší počet vozňov vo vlakovej súprave,
b) najmenší počet vozňov vo vlakovej súprave.
4.1.3 Ďalšie označenie
Označenie, na váženie akej kvapaliny sú váhy na váženie
koľajových vozidiel určené, ak je to aplikovateľné.
4.2 Overovacie značky
4.2.1 Umiestnenie
Na váhach na váženie koľajových vozidiel sa vyhradzuje
miesto na pripevnenie overovacích značiek, ktoré
a) sa nedá z váh odstrániť bez poškodenia značky,
b) umožňuje jednoduché umiestnenie značky bez toho, aby
sa tým zmenili metrologické vlastnosti váh,
c) zabezpečuje viditeľnosť značky počas prevádzky váh.
4.2.2 Pripevnenie
Na váhach na váženie koľajových vozidiel sa vyhradzuje
podložka na trvalé umiestnenie overovacej značky.
Ak je značka vyrazená na plombe, môže podložku tvoriť
platnička z olova alebo z iného vhodného materiálu
s podobnými vlastnosťami zapustená v doske pripevnenej
na váhach alebo zapustená do otvoru vyvŕtaného do váh.
Ak je značkou samolepiaca nálepka, je na ňu pripravené
vhodné miesto.
5. Metrologická kontrola
5.1 Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
5.1.1 Dokumentácia
Žiadosť o schválenie typu obsahuje dokumentáciu s týmito
údajmi:
a) metrologické charakteristiky,
b) súhrn špecifikácií,
c) opis funkcie komponentov a zariadení,
d) nákresy, schémy a prípadne všeobecné softvérové
informácie objasňujúce konštrukciu a činnosť,
e) dokumenty o tom, že konštrukcia a vyhotovenie
zodpovedajú požiadavkám tejto prílohy.
5.1.2 Všeobecné požiadavky
Technická skúška pri schvaľovaní typu sa vykoná
spravidla na jednej váhe na váženie koľajových vozidiel.
Ak treba vykonať skúšku na viacerých váhach na váženie
koľajových vozidiel, neprekročí ich počet tri. Váhy na
váženie koľajových vozidiel predkladané na skúšku
predstavujúcich konkrétny typ. Jedny váhy na váženie
koľajových vozidiel sú kompletne inštalované na mieste
používania a jedny váhy na váženie koľajových vozidiel
alebo ich podstatné časti sú pripravené tak, aby na nich
bolo možné vykonať simulačné skúšky v laboratóriu.
5.1.3 Skúšky
5.1.3.1 Skontroluje sa predložená dokumentácia a vykonajú sa
skúšky na preverenie, či váhy zodpovedajú
a) technickým požiadavkám,
b) metrologickým požiadavkám,
c) požiadavkám na elektronické váhy (ak je to
aplikovateľné).
5.1.3.2 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu
ustanovuje príslušná slovenská technická norma.
5.1.4 Podmienky na vykonanie skúšok
Vykonávateľ skúšky typu môže na účely skúšok vyžadovať
od žiadateľa o schválenie typu potrebné množstvo
materiálu, kontrolné zariadenia a zamestnancov.
5.1.5 Miesto skúšky
Váhy na váženie koľajových vozidiel predložené na
technické skúšky sa skúšajú
a) v mieste sídla vykonávateľa skúšok alebo
b) na inom vhodnom mieste, na ktorom sa vykonávateľ
skúšky a žiadateľ o schválenie typu dohodnú.
5.2 Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení
5.2.1 Skúšky
5.2.1.1 Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh so schváleným
typom a preskúša, či váhy vyhovujú technickým
požiadavkám a metrologickým požiadavkám v bežných
podmienkach používania.
5.2.1.2 Pri prvotnom overení a následnom overení sa skúšky
vykonávajú spravidla len na mieste používania.
5.2.1.3 Postup pri prvotnom overení a následnom overení
mostových váh na váženie koľajových vozidiel ustanovuje
príslušná slovenská technická norma. Pri prvotnom
a následnom overení koľajnicových váh na váženie
koľajových vozidiel sa postupuje podľa rozhodnutia
o schválení typu.
5.2.1.4 Skúšky sa vykonajú tak, aby sa prejavili všetky
dynamické efekty váženia za pohybu vyskytujúce sa
v bežnej prevádzke.
5.2.1.5 Vykonávateľ overenia v odôvodnenom prípade a v záujme
toho, aby sa predišlo duplicite skúšok, ktoré sa už
predtým vykonali pri technických skúškach pri
schvaľovaní typu, môže použiť tieto výsledky pri
prvotnom overení.
5.2.2 Podmienky vykonania skúšok
Vykonávateľ overenia môže na účely skúšok vyžadovať od
objednávateľa overenia potrebné množstvo materiálu,
kontrolné zariadenia a zamestnancov.PRÍL.47
ODMERNÉ NÁDOBY KOVOVÉ
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na odmerné nádoby kovové (ďalej len "odmerné
nádoby") používané na meranie statického objemu kvapalín pri atmosférickom tlaku
s menovitým objemom 0,01 l až 50 l ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Odmerné nádoby pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
3. Odmerné nádoby schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
4. Odmerné nádoby, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia
sa overovacou značkou.
5. Odmerné nádoby počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Smaltované odmerné nádoby nepodliehajú následnému overeniu okrem prípadov porušenia
alebo nečitateľnosti overovacej značky.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení odmerných nádob
1. Termíny a definície
1.1 Menovitý objem - objem vyznačený na nádobe, na ktorý je
zhotovená a ktorý má mať pri referenčných podmienkach.
1.2 Skutočný objem - konvenčne pravá hodnota objemu, ktorý
zaberá kvapalina pri referenčných podmienkach v nádobe
naplnenej po objemovú značku.
1.3 Odchýlka (chyba) údaja nádoby - rozdiel medzi menovitým
objemom, resp. údajom nádoby a skutočným objemom nádoby.
Ak je menovitý objem (resp. údaj nádoby) väčší ako
skutočný objem kvapaliny v nádobe, odchýlka je kladná
(+), ak je menší, odchýlka je záporná (-).
1.4 Čiarková nádoba - objemová miera, ktorej menovitý objem
určuje objemová značka, t.j. čiarka, ryska alebo iná
značka.
1.5 Koncová nádoba - objemová miera, ktorej menovitý objem
ohraničuje rovina preložená horným okrajom miery.
1.6 Nádoba so stupnicou - objemová miera, v ktorej meraný
objem vymedzujú rysky na stupnici stavoznaku.
2. Referenčné podmienky a menovité objemy
2.1 Referenčná teplota nádoby je 15 stupňov C a referenčný
tlak je normálny atmosférický tlak (101 325 Pa).
V odôvodnených prípadoch môže byť stanovená iná
referenčná teplota.
2.2 Menovitý objem odmernej nádoby zodpovedá hodnotám
v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Prípustné hodnoty menovitých objemov odmerných nádob
------------------------------------------------------------------
50 l 5 l 5 dl 5 cl
30 l - 3 dl -
25 l - - -
20 l 2 l 2 dl 2 cl
15 l - - -
10 l 1 l 1 dl 1 cl
------------------------------------------------------------------
2.3 V odôvodnených prípadoch môže úrad povoliť používanie
a overovanie odmerných nádob s iným menovitým objemom.
3. Metrologické požiadavky
Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby správnosti
nových aj používaných odmerných nádob zodpovedajú
hodnotám uvedeným v tabuľke č. 2. Neoznačené odmerné
nádoby patria do triedy B.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti A B
------------------------------------------------------------------
Menovitý Najväčšia dovolená chyba správnosti v % menovitého objemu
objem
odmernej
nádoby V
------------------------------------------------------------------
1 cl <= V <= 5 cl + -1% + -2%
1 dl <= V <= 5 dl + -0,5% + -1%
1 l <= V <= 30 l + -0,3% + -0,5%
50 l + -0,2% + -0,3%
------------------------------------------------------------------
4. Technické požiadavky
4.1 Materiál
4.1.1 Odmerné nádoby sú vyrobené z dostatočne tvrdých
a pevných materiálov vyhovujúcich danému účelu použitia
(napr. nehrdzavejúca oceľ, oceľ, mosadz, hliník).
4.1.2 Materiál odmernej nádoby a jeho spracovanie je také, aby
zmena objemu odmernej nádoby pri zmenách teploty
v rozsahu + -10 stupňov C od referenčnej teploty
nepresiahla polovicu absolútnej hodnoty najväčšej
dovolenej chyby pre danú triedu presnosti podľa tabuľky
č. 2.
4.1.3 Odmerné nádoby na nápoje a iné kvapalné požívatiny sú
vyrobené zo zdravotne neškodného kovu, alebo sú vhodne
povrchovo upravené.
4.1.4 Ak je odmerná nádoba z oceľového plechu smaltovaná,
smalt je vždy svetlej farby.
4.1.5 Smaltované odmerné nádoby sa nepoužívajú na meranie
nápojov ani iných kvapalných potravín.
4.2 Tvary a vyhotovenie
4.2.1 Podľa spôsobu ohraničenia odmerného priestoru sa odmerné
nádoby rozdeľujú na čiarkové, koncové a na odmerné
nádoby so stupnicou.
4.2.2 Odmerné nádoby toho istého typu vykazujú rovnaké
konštrukčné vlastnosti.
4.2.3 Odmerné nádoby sú tesné a nepriepustné.
4.2.4 Odmerná nádoba postavená na vodorovnú podložku dobre
stojí a jej rotačná os je zvislá.
4.2.5 Roviny preložené horným a dolným okrajom odmernej
nádoby, objemovými značkami a dnom odmernej nádoby sú
navzájom rovnobežné a kolmé na os odmernej nádoby.
4.2.6 Čiarkové odmerné nádoby s menovitým objemom 1 cl až 2 l
môžu mať len tvar priameho valca. Odmerné nádoby
s objemom 5 l a väčším môžu mať tvar valca, tvar valca
s užším valcovým hrdlom a kužeľovitou strednou časťou
(kanvový tvar), tvar zrezaného kužeľa alebo tvar
zrezaného kužeľa s valcovým hrdlom.
4.2.7 Koncové odmerné nádoby majú tvar priameho valca
a menovitý objem od 1 dl do 1 l.
4.2.8 Odmerné nádoby so stupnicou majú tvar valca alebo tvar
valca s užším valcovým hrdlom a kužeľovitou strednou
časťou a menovitý objem aspoň 10 l.
4.2.9 Čiarkové odmerné nádoby môžu byť opatrené držadlami
alebo uchami. Ich vyhotovenie a pripevnenie neprekáža
správnemu používaniu ani skúšaniu nádob. Držadlá a uchá
sú dostatočne pevné a spoľahlivo pripevnené k odmernej
nádobe.
4.2.10 Koncové odmerné nádoby, ktoré sú určené výhradne na
meranie mlieka, sú opatrené hákmi na držanie.
Hák môže byť opatrený závesom upraveným na zavesenie
odmernej nádoby na kanvu, z ktorej sa mlieko odoberá.
4.2.11 Hrúbka použitého plechu, ako aj vyhotovenie odmerných
nádob zaručuje trvalú nepremennosť ich objemu pri
naplnení kvapalinou aj pri používaní. V prípade potreby
sa horný aj dolný okraj odmernej nádoby vystuží.
4.2.12 Čiarkové odmerné nádoby tvaru valca, zrezaného kužeľa
alebo zrezaného kužeľa s valcovým hrdlom môžu mať na
hornom okraji výlevku.
4.2.13 Objemové značky ohraničujúce objem odmerného priestoru
odmernej nádoby sú
a) čiarky alebo rysky vyhotovené trvanlivým, výrazným
a zreteľným spôsobom, napríklad rytím, vyrazením,
brúsením, leptaním, pri smaltovaných mierach
vypálením, na vnútornej stene odmernej nádoby pri
čiarkových odmerných nádobách,
b) kužeľovité ukazovatele, pravouhlé zahnuté ukazovatele
alebo vyhĺbenia v plechu pri čiarkových odmerných
nádobách s menovitým objemom 5 l a s väčším,
c) horný okraj odmernej nádoby pri koncových odmerných
nádobách,
d) rysky na stupnici stavoznaku pri odmerných nádobách
so stupnicou.
5. Nápisy a značky
5.1 Odmerné nádoby sú upravené na vyznačenie overovacích
značiek.
5.2 Na štítku alebo priamo na odmernej nádobe sú zreteľne
a nezmazateľne vyznačené
a) meno alebo značka výrobcu,
b) menovitý objem s meracou jednotkou,
c) trieda presnosti (len pri nádobách triedy A),
d) značka schváleného typu,
e) názov kvapaliny, na ktorú sa môže odmerná nádoba
používať, napr. "na benzín" (vyžaduje sa iba pri
odmerných nádobách z mosadzného, zinkového alebo
z pozinkovaného plechu, ktoré sa nesmú používať na
meranie nápojov).
5.3 Neodnímateľnosť štítku sa dá zabezpečiť overovacou
značkou.
5.4 Nápisy, ktoré môžu viesť k zámene s predpísanými, sú
zakázané.
6. Technická skúška pri schvaľovaní typu
6.1 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu sa kontroluje
vyhotovenie a rozmery odmernej nádoby, jej tesnosť
a teplotná stálosť objemu, meraním sa zisťuje (ďalej len
"vymeriava") jej objem a smerodajná odchýlka objemu.
6.2 Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či odmerná nádoba
svojimi náležitosťami a rozmermi zodpovedá požiadavkám
tejto prílohy, príslušnej slovenskej technickej norme
a technickej dokumentácii.
6.3 Vonkajšia obhliadka odmernej nádoby sa vykonáva
vizuálne; na kontrolu rozmerov sa použijú vhodné dĺžkové
meradlá - kovové pravítka so stupnicou a posuvné
meradlá.
6.4 Teplotná stálosť objemu odmernej nádoby sa skontroluje
výpočtom na základe teplotného súčiniteľa objemovej
rozťažnosti materiálu, z ktorého je odmerná nádoba
vyhotovená.
6.5 Pri skúške tesnosti odmerná nádoba naplnená po objemovú
značku neprepúšťa počas predpísaného času skúšobnú
kvapalinu ani nevykazuje iné znaky netesnosti.
6.6 Vymeranie objemu sa vykoná objemovou alebo hmotnostnou
metódou.
6.7 Pri vymeriavaní objemovou metódou sa použije voda alebo
vhodná náhradná kvapalina. Kvapalina použitá na skúšku
odmerných nádob na požívatiny je čistá a zdravotne
neškodná.
6.8 Pri vymeriavaní hmotnostnou metódou sa použije
destilovaná alebo upravená voda, ktorej hustota je
s dostatočnou presnosťou známa.
6.9 Rozšírená neistota stanovenia objemu (s koeficientom
pokrytia k = 2) pri technickej skúške pri schvaľovaní
typu odmernej nádoby neprekročí 1/5 najväčšej dovolenej
chyby odmernej nádoby uvedenej pre danú triedu presnosti
v tabuľke č. 2.
6.10 Dovolený rozdiel medzi teplotou skúšobnej kvapaliny
a referenčnou teplotou sa určí z podmienky, že príslušný
príspevok štandardnej neistoty merania spôsobený
teplotnou rozťažnosťou materiálu odmernej nádoby
neprekročí 1/17 najväčšej dovolenej chyby presnosti
uvedenej v tabuľke č. 2.
6.11 Pri skúšaní objemovou metódou dovolený rozdiel medzi
teplotou kvapaliny v skúšanej odmernej nádobe a teplotou
kvapaliny v etalóne sa určí z podmienky, že príslušný
príspevok štandardnej neistoty merania spôsobený
rozťažnosťou skúšobnej kvapaliny neprekročí 1/17
najväčšej dovolenej chyby presnosti uvedenej v tabuľke
č. 2.
6.12 Ostatné podmienky skúšania ustanovuje príslušná
slovenská technická norma podľa druhu odmernej nádoby,
triedy presnosti a metódy skúšania tak, aby bola
dodržaná požiadavka bodu 6.9.
6.13 Vymeranie objemu pri technickej skúške pri schvaľovaní
typu odmernej nádoby sa vykoná najmenej 10-krát.
Zo získaných výsledkov sa vypočíta priemerná hodnota
objemu odmernej nádoby pri referenčných podmienkach
a smerodajná odchýlka skúšaného typu odmernej nádoby.
6.14 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu
ustanovuje príslušná slovenská technická norma.
7. Vymeranie objemu objemovou metódou
7.1 Pri vymeriavaní objemu objemovou metódou sa objem
kvapaliny napúšťanej do odmernej nádoby odmeriava
etalónovou odmernou nádobou, etalónovou odmernou bankou,
nedelenou alebo delenou pipetou (ďalej len "etalón")
podľa veľkosti vymeriavaného objemu.
7.2 Ak je objem použitého etalónu menší, ako je objem
skúšanej odmernej nádoby, naplní sa a vypustí etalón
postupne viackrát do skúšanej nádoby. Objem etalónu sa
v takom prípade zvolí tak, aby počet plnení neprekročil
10.
7.3 Skutočný objem odmernej nádoby (t.j. objem kvapaliny
zodpovedajúci objemovej značke) sa rovná algebrickému
súčtu objemov použitých etalónov.
7.4 Ak nie sú dodržané podmienky bodu 6.10 alebo 6.11,
teplota kvapaliny sa meria v etalóne a konečná teplota
kvapaliny v skúšanej nádobe a s použitím nameraných
hodnôt sa opraví objem na rozťažnosť materiálu odmernej
nádoby a na rozťažnosť skúšobnej kvapaliny.
8. Vymeranie objemu hmotnostnou metódou
8.1 Pri vymeriavaní objemu hmotnostnou metódou sa vážením
zistí hmotnosť prázdnej (vymokrenej) odmernej nádoby
m1. Do odmernej nádoby sa napustí určené množstvo
skúšobnej kvapaliny a opätovným odvážením sa zistí
hmotnosť plnej odmernej nádoby m2.
8.2 Ak je váživosť použitej váhy menšia ako hmotnosť obsahu
skúšanej odmernej nádoby, použije sa podobný postup ako
v bode 7.2, pričom obsah skúšanej odmernej nádoby sa
postupne vylieva do pomocnej nádoby a tá sa váži.
Maximálny počet dávok je 5.
8.3 Objem kvapaliny v skúšanej odmernej nádobe V sa určí
podľa vzorca
m2 - m1
V = kv x -------
ró,
kde
m1, m2 - hmotnosť prázdnej a hmotnosť naplnenej skúšanej
odmernej nádoby, resp. súčet hmotností prázdnej
a súčet hmotností naplnenej pomocnej nádoby,
ró - hustota skúšobnej kvapaliny,
kv - korekčný súčiniteľ na vztlak vzduchu pri
vážení.
9. Prvotné a následné overenie
9.1 Prvotné a následné overenie nádoby pozostávajú
z vonkajšej obhliadky, skúšky tesnosti a skúšky
správnosti.
9.2 Odmerné nádoby sa predkladajú na overenie čisté.
9.3 Pri vonkajšej obhliadke odmernej nádoby sa vizuálne
preverí, či jej vyhotovenie zodpovedá schválenému typu,
požiadavkám príslušnej slovenskej technickej normy, či
odmerná nádoba nie je mechanicky poškodená, deformovaná
alebo či nemá iné nedostatky, a skontroluje sa
čitateľnosť, správnosť a úplnosť predpísaných nápisov.
9.4 Pri skúške tesnosti odmerná nádoba naplnená po objemovú
značku neprepustí počas 15 minút skúšobnú kvapalinu ani
nevykazuje iné znaky netesnosti.
9.5 Rozšírená neistota stanovenia objemu odmernej nádoby
(s koeficientom pokrytia k = 2) pri prvotnom a následnom
overení neprekročí 1/3 najväčšej dovolenej chyby podľa
tabuľky č. 2.
9.6 Skúškou správnosti sa zisťuje, či menovitý objem sa
zhoduje so skutočným objemom v rámci hraníc najväčšej
dovolenej chyby. Relatívna odchýlka údaja odmernej
nádoby e v percentách sa vypočíta podľa vzorca
Vn - V
e = ------ x 100,
V
kde
Vn - údaj skúšanej odmernej nádoby,
V - skutočný objem kvapaliny v odmernej nádobe.
9.7 Určenie skutočného objemu odmernej nádoby pri skúške
správnosti sa vykoná kvapalinami, metódami a postupmi
uvedenými v bodoch 6.6 až 6.8, 6.10 až 6.12 a 7 a 8.
9.8 Zistená relatívna odchýlka údaja odmernej nádoby
vypočítaná podľa bodu 9.6 neprekročí najväčšiu dovolenú
chybu uvedenú pre danú triedu presnosti v tabuľke č. 2.
9.9 Skúška správnosti pri overení odmernej nádoby sa vykoná
najmenej 2-krát.
9.10 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.48
STACIONÁRNE NÁDRŽE
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na stacionárne nádrže, ktoré sa používajú ako
uskladňovacie nádrže na kvapaliny okrem vody s objemom 0,5 m3 až 100 000 m3, ktoré
sú určené na meranie objemu kvapalín s relatívnou chybou od 0,3% do 2,5% a používajú
sa ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Stacionárne nádrže sa členia na
a) chladiace a uschovávacie nádrže na
mlieko,
b) drevené sudy a nádrže,
c) betónové a murované skladovacie nádrže,
d) sudy a nádrže z ostatných materiálov.
3. Stacionárne nádrže pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu.
Metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.
4. Stacionárne nádrže, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
označia sa overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.
5. Stacionárne nádrže okrem nádrží podľa bodu 2 písm. c) počas ich používania
ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je
zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overovaní
stacionárnych nádrží
1. Termíny a definície
1.1 Uskladňovacia odmerná nádrž - stacionárna odmerná nádrž
slúžiaca na uskladňovanie a meranie objemu kvapalných
látok. Nádrž pozostáva z nádoby, zariadenia na určenie
alebo indikáciu výšky hladiny, objemu naplnenia alebo
hmotnosti náplne. Podľa potreby sú nádrže vybavené
prídavnými a pomocnými zariadeniami.
1.2 Menovitý objem - najväčší užitočný objem nádrže daný
konštrukciou.
1.3 Nádrž s plávajúcou strechou - odmerné nádoby v tvare
zvislého valca, ktorých strecha sa pohybuje v zvislom
smere a pláva na povrchu kvapaliny.
1.4 Výška hladiny - vzdialenosť medzi hladinou kvapaliny
v nádrži a dolnou základňou.
1.5 Výška prázdneho priestoru - vzdialenosť medzi hladinou
kvapaliny v nádrži a hornou základňou nachádzajúcou sa
na streche nádrže.
1.6 Najmenší rozdiel výšok hladiny - výška prázdneho
priestoru, ktorú možno zmerať na danej nádrži.
1.7 Najmenšia výška hladiny - výška hladiny zodpovedajúca
dolnej medzi meracieho rozsahu (výška hladiny nad mŕtvym
priestorom nádrže).
1.8 Najmenší rozdiel objemu - objem kvapaliny v nádrži
zodpovedajúci najmenšiemu rozdielu výšky hladiny.
1.9 Najmenší rozdiel hladín - najmenší dovolený rozdiel
hladín, pri ktorom je meranie ešte dovolené.
1.10 Objemová metóda skúšania nádrže - metóda skúšania
napĺňaním alebo vypúšťaním kvapaliny.
1.11 Geometrická metóda skúšania nádrže - metóda skúšania
objemu nádrže založená na meraní jej geometrických
rozmerov a na výpočte.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Nádrže sa rozdeľujú
a) podľa objemu od 0,5 m3 do 100 m3, od 100 m3 do
100 000 m3,
b) podľa tvaru valcové vodorovné, valcové zvislé,
guľové, ostatné,
c) podľa umiestnenia podzemné, nadzemné,
d) podľa činnosti otvorené, zatvorené, beztlakové,
pretlakové, s plávajúcou strechou.
2.2 Najväčšie dovolené chyby a neistoty
Relatívna chyba stanovenia objemu kvapaliny podľa triedy
presnosti je
a) + -0,3% pre triedu presnosti 0,3,
b) + -0,5% pre triedu presnosti 0,5,
c) + -1,0% pre triedu presnosti 1,0,
d) + -2,5% pre triedu presnosti 2,5.
Rozšírená neistota pri stanovení objemu, pričom
koeficient rozšírenia kU sa rovná 2, neprekročí hodnotu
a) 0,05% pri triede presnosti 0,3,
b) 0,1% pri triede presnosti 0,5,
c) 0,2% pri triede presnosti 1,0,
d) 0,5% pri triede presnosti 2,5.
Nádrže majúce triedy presnosti 0,3 a 0,5, ktoré nemajú
zvislé steny (napríklad guľové alebo valcové vodorovné),
sa môžu používať len na meranie menovitého objemu.
2.3 Najmenší rozdiel objemu
Najmenší rozdiel objemu sa zisťuje vynásobením
najväčšieho plošného obsahu prierezu nádrže výškou
uvedenou v tabuľke dovolených rozdielov výšok hladiny
podľa tabuľky č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Trieda Najmenší rozdiel výšok hladín (mm)
presnosti -------------------------------------------------------
Nádrže s pevnými stenami Nádrže
------------------------------------- s plávajúcou
Nádrže Ostatné nádrže strechou
so zvislými
stenami
------------------------------------------------------------------
0,3 1 500 - -
0,5 1 000 - 2 000
1,0 300 400 1 500
2,5 100 150 500".
------------------------------------------------------------------
2.4 Pri stacionárnych nádržiach sa používajú tieto meracie
jednotky:
objem - m3, dm3 (l alebo L),
dĺžka - m, mm.
3. Technické požiadavky
3.1 Konštrukcia
Stacionárne nádrže sa vyrábajú tak, že
a) zaručujú dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným
zásahom,
b) prívodné a výstupné potrubia spolu s nádržou
zabezpečujú, aby merané médium bolo zreteľne oddelené
(možnosť nekontrolovaných prítokov),
c) sa v naplnenej nádrži nevytvárajú vzduchové vaky,
d) zabezpečujú prevádzkyschopnosť meracích zariadení
a prístrojov patriacich k nej,
e) zaručujú splnenie podmienok tejto prílohy za bežných
podmienok používania.
3.2 Všeobecné požiadavky
Stacionárne nádrže sú naplnené najmenej 24 hodín pred
vymeriavaním.
Podzemné stacionárne nádrže sa úplne zasypú zemou pred
vymeriavaním.
Stacionárne nádrže sa zaizolujú až po ich vymeraní.
3.3 Materiály
Stacionárne nádrže sa zhotovujú z materiálov, ktoré sú
na účely používania primerane pevné a trvanlivé.
Všetky materiály použité na výrobu plášťa nádrže sú
odolné proti vnútornému fyzikálnemu a chemickému
pôsobeniu kvapalín a normálnej vonkajšej korózii. Zmeny
teploty kvapaliny v rozsahu prevádzkovej teploty
neovplyvňujú škodlivo materiály, z ktorých je meradlo
vyrobené.
3.4 Tesnosť - odolnosť proti tlaku
Stacionárne nádrže trvalo odolávajú stálemu pôsobeniu
tlaku kvapaliny, na ktorý boli navrhnuté (najväčší
prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez netesnosti,
bez presakovania cez steny alebo trvalej deformácie
nádrže, meracích značiek a zabudovaných zariadení.
3.5 Zariadenia na meranie výšky hladiny a objemu
Na meranie objemu sú nádrže opatrené niektorým z týchto
zariadení:
a) vodiacou rúrkou a meracou tyčou,
b) otvorom a meracím pásmom,
c) stavoznakom a stupnicou,
d) priezorom v stene nádrže a stupnicou,
e) hladinomerom.
Pri stacionárnych nádržiach tvaru vodorovného valca sú
umiestnené meracie miesta v strede valca. Meracie tyče
a stupnice na stavoznakoch a pozorovacích okienkach majú
vyznačené delenie v jednotkách dĺžky alebo objemu. Dĺžka
objemovej stupnice je v medziach od 2 mm do 10 mm.
Zariadenie na meranie výšky hladiny je také, že výšku
hladiny alebo objemu meria
a) priamo podľa zvislej vzdialenosti od roviny čítania
nachádzajúcej sa pod hladinou kvapaliny (dolná
základňa),
b) nepriamo podľa zvislej vzdialenosti roviny čítania
nachádzajúcej sa nad hladinou kvapaliny (horná
základňa),
c) podľa hladiny kvapaliny.
3.6 Automatické meranie hladiny
Nádrže sa môžu vybaviť zariadeniami na automatické
meranie výšky hladiny. Najväčšia dovolená chyba
zariadenia (v% meranej výšky hladiny) je
+ -0,04% pre triedu presnosti 0,3,
+ -0,06% pre triedu presnosti 0,5,
+ -0,1% pre triedu presnosti 1,0,
+ -0,25% pre triedu presnosti 2,5.
3.7 Meracie pásma
Chyba delenia stupnice pre triedu presnosti:
0,3 + -(0,1 + 0,05 L) mm,
0,5 + -(0,1 + 0,1 L) mm,
1,0 + -(0,3 + 0,2 L) mm,
2,5 + -(0,3 + 0,2 L) mm,
kde L je menovitá dĺžka oceľového pásma vyjadrená
v metroch.
3.8 Zariadenie na meranie teploty
Stacionárne nádrže sú vybavené zariadeniami na meranie
teploty, ak sa meraná látka zohrieva alebo odchýlka od
určenej vzťažnej teploty môže spôsobiť neprípustnú chybu
pri meraní objemu.
4. Nápisy a značky
4.1 Nápisy
Na plášti stacionárnej nádrže alebo v blízkosti
zameriavacieho otvoru sa umiestňuje štítok, ktorý
obsahuje tieto údaje:
a) značku alebo meno výrobcu,
b) rok výroby a výrobné číslo,
c) merací rozsah, najmenší objem,
d) triedu presnosti,
e) najväčší prevádzkový tlak v Pa,
f) základnú teplotu a teplotný rozsah kvapaliny
v stupňoch C, pre ktorú platí kalibračná tabuľka,
g) názov produktu alebo charakter kvapaliny,
h) menovitý objem m3, dm3 (l alebo L),
i) číslo dokladu o overení.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Každá stacionárna nádrž sa vybaví overovacím štítkom
podľa bodu 4.1, ktorý je zabezpečený olovenou overovacou
značkou proti poškodeniu.
5. Prvotné a následné overenie
5.1 Podmienky prvotného a následného overenia
Prvotné a následné overenie sa vykonajú na mieste
inštalácie stacionárnych nádrží. Priestory a skúšobné
zariadenie zabezpečia vykonanie overenia v bezpečných,
spoľahlivých podmienkach a bez straty času osôb
zodpovedných za skúšanie. Stacionárne nádrže sa môžu
skúšať na mieste inštalácie, pričom sa použijú skúšobné
metódy podľa bodu 5.2.
5.2 Metódy skúšania stacionárnych nádrží
Skúšanie nádrží spočíva v určení objemu zodpovedajúceho
danej výške hladiny. Chyby metódy skúšania sú len také,
aby sa pri prevádzke nádrží nezväčšila relatívna chyba
zodpovedajúca triede presnosti. Metódy a relatívne chyby
skúšania pre jednotlivé triedy presnosti sú uvedené
v tabuľke č. 2.
Metódy skúšania stacionárnych nádrží:
a) objemová metóda s použitím etalónového objemového
prietokového meradla,
b) objemová metóda s použitím etalónových odmerných
nádob,
c) určenie objemu geometrickou metódou.
Tabuľka č. 2
----------------------------------------------------------------------------
Trieda Metóda skúšania Relatívna
presnosti chyba
nádrže skúšania
----------------------------------------------------------------------------
0,3 Objemová metóda pomocou etalónových odmerných nádob 0,15
Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla 0,15
0,5 Objemová metóda pomocou etalónových odmerných nádob 0,25
Geometrická metóda 0,25
Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla 0,25
1,0 Objemová metóda pomocou etalónových odmerných nádob 0,5
Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla 0,5
Geometrická metóda 0,5
2,5 Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla 1,0
Geometrická metóda 1,0
----------------------------------------------------------------------------
Metóda skúšania nádrže sa zvolí v závislosti od
rozmerov, umiestnenia a použitia nádrže. Pre vodorovné
a guľové nádrže sa odporúča používať objemovú metódu
s etalónovým prietokovým meradlom alebo s etalónovými
odmernými nádobami a geometrickú metódu skúšania.
Pri zvislých nádržiach sa odporúčajú metódy skúšania
podľa tabuľky č. 3.
Tabuľka č. 3
----------------------------------------------------------------------------
Objem nádrží Umiestnenie nádrží Metóda skúšania
----------------------------------------------------------------
1 2
----------------------------------------------------------------------------
podzemné objemová -
--------------------------------------------------------------
s tepelnou izoláciou objemová -
do 100 m3 -------------------------------
s vonkajšími
nadzemné bez tepelnej zariadeniami objemová -
izolácie -------------------------------------
bez vonkajších
zariadení objemová geometrická
----------------------------------------------------------------------------
podzemné objemová -
--------------------------------------------------------------
s tepelnou izoláciou objemová -
nad 100 m3 nadzemné -----------------------------
bez tepelnej izolácie objemová geometrická
----------------------------------------------------------------------------
5.3 Postup pri skúšaní
5.3.1 Podmienky skúšania:
a) teplota vzduchu v medziach od 10 stupňov C do 30
stupňov C,
b) obsah pár ropných produktov a koncentrácia plynov vo
vzduchu v okolí nádrže neprekračujú stanovené
bezpečnostné normy,
c) pri geometrickej metóde stav počasia - bez zrážok,
rýchlosť vetra najviac 10 m/s.
5.3.2 Vonkajšia obhliadka
Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či stacionárna nádrž
spĺňa požiadavky bodov 3 a 4.
5.3.3 Funkčná skúška
Pri funkčnej skúške nádrže sa podľa predloženej
technickej dokumentácie a prevádzkovej dokumentácie
kontroluje možnosť nekontrolovaných prítokov,
prevádzkyschopnosť meracích zariadení a prístrojov
patriacich k nádrži.
5.3.4 Určenie objemu nádrže objemovou metódou
Pri určení objemu stacionárnych nádrží priamou metódou,
pomocou etalónových odmerných nádob alebo etalónového
objemového prietokového meradla sa nádrž napĺňa na jednu
etapu alebo na niekoľko etáp. Prírastky objemu sa
vyznačia na stupnici priamo v objemových alebo dĺžkových
jednotkách.
5.3.5 Určenie neaktívneho priestoru
Za neaktívny priestor sa považuje spodná časť nádrže,
ktorá sa nevyužíva pri meraniach objemu meraného média.
Neaktívny priestor sa meria objemovou metódou. Určenie
neaktívneho priestoru pri geometrickej metóde sa
nevykonáva, ak sa nádrž používa na rozdielové meranie
objemu.
5.3.6 Určenie objemu nádrže geometrickou metódou
5.3.6.1 Určenie základného prierezu geometrickou metódou
a) z vonkajšej strany nádrže pomocou preklenovacích skôb
a metra,
b) z vnútornej strany nádrže pomocou tuhého pravítka
s konštantnou dĺžkou (metóda otvoreného tetivového
mnohouholníka).
5.3.6.2 Určenie vnútorného prierezu v rôznych výškach
Pri valcových zvislých nádržiach, otvorených alebo
uzavretých, sa používa úplné kopírovanie pomocou
kopírovacieho vozíka. Plášť nádrže možno kopírovať
zvnútra alebo zvonku v celom rozsahu výšky. Pri
valcových zvislých nádržiach, otvorených alebo
uzavretých, s plávajúcou strechou sa používa neúplné
kopírovanie pomocou kopírovacieho vozíka z vnútornej
strany plášťa nádrže po plávajúcu strechu. Zostávajúci
úsek plášťa sa meria metódou špeciálneho kopírovania.
5.3.6.3 Spracovanie výsledkov
Postup pri spracúvaní výsledkov:
a) určenie objemu neaktívneho priestoru alebo objemu
celej nádrže s ohľadom na korekciu chyby údajov
etalónového objemového prietokového meradla,
b) určenie objemu nádrže spracovaním výsledkov meraní
základného prierezu a vnútorného prierezu v rôznych
výškach,
c) vyhodnotenie výsledkov meraní vo forme kalibračných
tabuliek závislosti výšky hladiny H od objemu
kvapaliny, ktoré sú priložené k dokladu o overení,
alebo objemy kvapaliny sa priamo v objemových
jednotkách vyznačia na stupniciach zariadení na
meranie výšky hladiny.
5.4 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.49
MERACIE MIKROFÓNY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na meracie mikrofóny, ktoré sú určené na meranie
akustického tlaku, resp. hladiny akustického tlaku (ďalej len "mikrofón") ako určené
meradlá podľa § 8 zákona.
2. Mikrofóny pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
3. Mikrofóny schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
4. Mikrofóny, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia
sa overovacou značkou.
5. Mikrofóny počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení mikrofónov
1. Termíny a definície
1.1 Kondenzátorový mikrofón je mikrofón, ktorý pracuje na
základe zmeny elektrickej kapacity (kapacitný odpor).
1.2 Laboratórny mikrofón je kondenzátorový mikrofón
spĺňajúci prísne požiadavky na mechanické rozmery
a elektroakustické charakteristiky, osobitne so zreteľom
na časovú stabilitu a závislosť od okolitých podmienok,
schopný kalibrácie primárnou metódou s veľmi vysokou
presnosťou, akou je metóda reciprocity v uzavretej
komôrke.
1.3 Pracovný mikrofón je kondenzátorový mikrofón spĺňajúci
požiadavky na mechanické rozmery a elektroakustické
charakteristiky, osobitne so zreteľom na časovú
stabilitu a závislosť od okolitých podmienok, schopný
kalibrácie
a) primárnou metódou,
b) porovnávacou metódou s kalibrovaným laboratórnym
mikrofónom,
c) pomocou akustického kalibrátora.
1.4 Akustická impedancia mikrofónu je komplexný pomer
akustického tlaku rovnomerne rozloženého na membráne
k objemovej rýchlosti membrány pri danej frekvencii. Je
vyjadriteľná sústredenými parametrami - poddajnosťou,
akustickou hmotnosťou a akustickým odporom alebo
ekvivalentným objemom pri nízkej frekvencii, rezonančnou
frekvenciou a stratovým činiteľom. Rezonančná frekvencia
je frekvencia, pri ktorej imaginárna časť akustickej
impedancie sa rovná nule.
1.5 Elektrická impedancia mikrofónu je komplexný pomer
elektrického napätia privedeného na svorky mikrofónu
k výslednému prúdu pretekajúcemu mikrofónom.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Nasledujúce metrologické požiadavky sa vzťahujú na
laboratórne mikrofóny s tlakovou elektroakustickou
charakteristikou a s elektroakustickou charakteristikou
na voľné pole a na pracovné mikrofóny s rozšírením
o elektroakustickú charakteristiku na difúzne pole.
2.2 Referenčné podmienky okolia:
a) teplota vzduchu 23 stupňov C,
b) statický tlak 101,325 kPa,
c) relatívna vlhkosť vzduchu 50%.
2.3 Citlivosť mikrofónu stanovená individuálne pre daný
mikrofón sa určí v technickej dokumentácii mikrofónov vo
V/Pa alebo mV/Pa, alebo ako hladina citlivosti v dB
s rozlíšením 0,1 dB alebo lepším pre pracovné mikrofóny
a s rozlíšením 0,01 dB pre laboratórne mikrofóny. Všetky
hodnoty majú priradenú rozšírenú neistotu s koeficientom
pokrytia 2.
2.4 Akustická impedancia je špecifikovaná ako funkcia
frekvencie v predpísanom frekvenčnom rozsahu určenom
výrobcom. Ak je vyjadrená ekvivalentným objemom
mikrofónu, výrobca jej hodnotu uvedie v doklade
o kalibrácii.
2.5 Frekvenčnú charakteristiku závislú od typu mikrofónu
určí vo frekvenčnom pásme výrobca s dovolenou odchýlkou
+ -2 dB.
2.6 Korekciu citlivosti mikrofónov na voľné pole určí
výrobca vo forme grafu alebo tabuľky.
2.7 Rezonančnú frekvenciu uvedie výrobca v doklade
o kalibrácii.
2.8 Linearita hladiny citlivosti pre pracovné mikrofóny
zotrvá v rozsahu + - 0,1 dB vo frekvenčnom rozsahu od 160
do 1000 Hz a v rozsahu hladín akustického tlaku
špecifikovaného v tabuľke č. 2.
3. Technické požiadavky na meracie mikrofóny
3.1 Nasledujúce technické požiadavky sa vzťahujú na
laboratórne mikrofóny s tlakovou elektroakustickou
charakteristikou a s elektroakustickou charakteristikou
na voľné pole a na pracovné mikrofóny s rozšírením
o elektroakustickú charakteristiku na difúzne pole.
3.2 Výrobca určí frekvenčný rozsah mikrofónu, ktorý závisí
od typu mikrofónu a účelu použitia a vyhovuje
požiadavkám príslušných slovenských technických noriem.
3.3 Mechanické parametre
3.3.1 Menovitý priemer telesa laboratórnych mikrofónov
s dovolenými odchýlkami spĺňa požiadavky príslušnej
slovenskej technickej normy takto:
a) Typ LS1P 23,77 mm + -0,05 mm,
b) Typ LS2aP/LS2F 13,2 mm + -0,03 mm,
c) Typ LS2b 12,15 mm + -0,03 mm.
3.3.2 Menovitý priemer telesa pracovných mikrofónov
s dovolenými odchýlkami spĺňa požiadavky slovenskej
technickej normy takto:
a) Typ WS1P/F/D 23,77 mm + -0,1 mm,
b) Typ WS2P/F/D 12,7 mm + -0,1 mm,
c) Typ WS3P/F/D 6,35 mm + -0,05 mm.
3.3.3 Priemer membrány mikrofónu určí výrobca pre laboratórne
mikrofóny s dovolenou odchýlkou + -0,03 mm.
3.3.4 Najväčšiu silu pôsobiacu na elektrický kontakt mikrofónu
určí výrobca.
3.3.5 Závit mikrofónovej vložky je 60 UNS-2B.
3.3.6 Ochranná mriežka mikrofónov je snímateľná, a ak nie je
snímateľná, výrobca uvedie túto skutočnosť v technickej
dokumentácii.
3.4 Elektroakustické parametre
3.4.1 Elektroakustické špecifikácie pre laboratórne mikrofóny
vyhovujú požiadavkám uvedeným v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
Elektroakustické špecifikácie pre laboratórne mikrofóny
------------------------------------------------------------------
Charakteristika Poznámka Typ LS1P
------------------------------
nový 1) starý 1), 2)
------------------------------------------------------------------
Hladina od 200 Hz -26 + -2 -30 + -5
citlivosti do 500 Hz
(re 1 V/Pa)
Frekvenčná
charakteristika 3) v rozsahu od 10 od 10
2 dB 4) do 8 000 do 7 000
Ekvivalentný objem od 200 Hz 150 + -30 95 + -55
(modul) do 500 Hz
Rezonančná > 8 > 7
frekvencia
Horná hranica pre > 130 > 124
dynamického skreslenie 1%
rozsahu (re
20 mikro Pa)
Súčiniteľ bod 3.4.4 od -0,02 od -0,02
statického tlaku do +0,02 do +0,02
Súčiniteľ teploty bod 3.4.5 od -0,02 od -0,02
do +0,02 do +0,02
Súčiniteľ bod 3.4.6 < 0,0004 -
relatívnej
vlhkosti
Elektrický minimálna d.c. > 10 na 13 > 2x10 na 10
izolačný odpor hodnota
Časová konštanta > 0,05 > 0,05
tlakového
vyrovnávania 5)
Súčiniteľ 15 stupňov C - < 0,02 < 0,02
dlhodobej - 25 stupňov C
stability od 250 Hz
do 1 kHz
Súčiniteľ 15 stupňov C - < 0,02 < 0,02
krátkodobej - 25 stupňov C
stability 6) od 250 Hz
do 1 kHz
------------------------------------------------------------------
Pokračovanie tabuľky
------------------------------------------------------------------
Typ LS2aP Typ LS2F Jednotka
------------------------------------------------------------------
Hladina -37 + -3 -38 + -2 dB
citlivosti
(re 1 V/Pa)
Frekvenčná od 10 od 10 Hz
charakteristika 3) do 20 000 do 20 000
Ekvivalentný objem 10 + -5 9 + -3 mm3
(modul)
Rezonančná > 20 > 20 kHz
frekvencia
Horná hranica > 145 > 145 dB
dynamického
rozsahu (re
20 mikroPa)
Súčiniteľ od -0,025 od -0,05 dB/kPa
statického tlaku do +0,025 do +0,05
Súčiniteľ teploty od -0,02 od -0,035 dB/K
do +0,02 do +0,035
Súčiniteľ < 0,0004 < 0,0004 dB/%
relatívnej
vlhkosti
Elektrický > 10 na 13 > 10 na 13 ohm
izolačný odpor
Časová konštanta > 0,05 > 0,05 s
tlakového
vyrovnávania 5)
Súčiniteľ < 0,02 < 0,02 dB/rok
dlhodobej
stability
Súčiniteľ < 0,02 < 0,02 dB
krátkodobej
stability 6)
------------------------------------------------------------------
1) Mikrofóny špecifikované ako nové a staré môžu byť označené
LS1Pn a LS1Po.
2) Hodnoty v tomto stĺpci sa vzťahujú na mikrofóny, ktoré sa už
nevyrábajú.
3) Frekvenčná charakteristika je tlaková alebo na voľné akustické
pole, podľa typu mikrofónu.
4) Interval určuje maximálny rozdiel medzi najvyššou a najnižšou
hladinou v danom frekvenčnom pásme.
5) Ak nie sú špeciálne požiadavky, časová konštanta by nemala byť
dlhšia ako 1 s, inak nemožno splniť požiadavku na krátkodobú
stabilitu.
6) Hodnoty sa majú získať najmenej z piatich meraní vykonaných
počas 10 dní s intervalom nie kratším ako 24 h.
3.4.2 Elektroakustické špecifikácie pre pracovné mikrofóny
vyhovujú požiadavkám uvedeným v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
Elektroakustické špecifikácie pre pracovné mikrofóny
------------------------------------------------------------------------------------
Charakteristika Poznámka Typ WS1 Typ WS2 Typ WS3 Jednotka
------------------------------------------------------------------------------------
Minimálna pri fo v rozsahu -34 -40 -60 dB
hladina (200-1 000) Hz
citlivosti
(re 1 V/Pa)
Frekvenčná relatívne 10-8 000 10-16 000 10-31 600 Hz
charakteristika 1) k hladine
citlivosti
pri f0
stanovená
ako f1 - f2
na krivke
dovolených
odchýlok
Efektívny pri (160-1 000) Hz 4) 4) 4) mm3
predmembránový
objem
Modul od 200 Hz do 500 Hz < 200 < 50 < 3 mm3
ekvivalentného
objemu
(iba typ P)
Horná hranica pre skreslenie 3% > 135 > 140 > 150 dB
dynamického od 160 Hz
rozsahu do 1 000 Hz
(re 20 mikroPa)
Rozsah linearity pre 0,2 dB zmeny 10-130 25-135 40-145 dB
(re 20 mikroPa) hladiny citlivosti
od 160 Hz
do 1 000 Hz
Súčiniteľ od -0,03 od -0,03 od -0,03 dB/kPa
statického tlaku do +0,03 do +0,03 do +0,03
Súčiniteľ teploty od -0,03 od -0,03 od -0,03 dB/K
do +0,03 do +0,03 do +0,03
Súčiniteľ od -0,001 od -0,001 od -0,001 dB/%
relatívnej vlhkosti do +0,001 do +0,001 do +0,001
Časová konštanta > 0,05 > 0,05 > 0,05 s
tlakového
vyrovnávania 2)
Súčiniteľ od 15 stupňov C < 0,03 < 0,03 < 0,03 dB/rok
dlhodobej do 25 stupňov C
stability pri frekvencii
od 250 Hz
do 1 kHz
Súčiniteľ od 15 stupňov C < 0,03 < 0,03 < 0,03 dB
krátkodobej do 25 stupňov C
stability 3) pri frekvencii
od 250 Hz
do 1 kHz
------------------------------------------------------------------------------------
1) Frekvenčná charakteristika je tlaková alebo na voľné akustické
pole, podľa typu mikrofónu.
2) Ak nie sú špeciálne požiadavky, časová konštanta by nemala byť
dlhšia ako 1 s, inak nemožno splniť požiadavku na krátkodobú
stabilitu.
3) Hodnoty sa majú získať najmenej z piatich meraní vykonaných
počas 10 dní s intervalom nie kratším ako 24 h.
4) Menovité hodnoty a dovolené odchýlky musia byť v stanovenom
frekvenčnom rozsahu dané výrobcom.
3.4.3 Frekvenčná závislosť efektívneho predmembránového objemu
mikrofónu sa určí vo frekvenčnom rozsahu od 160 Hz do
1000 Hz.
3.4.4 Súčiniteľ statického tlaku určujúci závislosť citlivosti
mikrofónu od statického tlaku sa určí v závislosti od
frekvencie pre laboratórne mikrofóny v rozsahu
statického tlaku od 90 kPa do 110 kPa a pre pracovné
mikrofóny v rozsahu statického tlaku od 65 kPa do
115 kPa.
3.4.5 Súčiniteľ teploty určujúci závislosť citlivosti
mikrofónu od teploty sa určí v závislosti od frekvencie
pre laboratórne mikrofóny v rozsahu teplôt od 15 stupňov
C do 25 stupňov C a pre pracovné mikrofóny v rozsahu
teplôt od -10 stupňov C do 50 stupňov C.
3.4.6 Súčiniteľ relatívnej vlhkosti určujúci závislosť
citlivosti mikrofónu od vlhkosti sa určí pri teplote 23
stupňov C a statickom tlaku 101,325 kPa, pre laboratórne
mikrofóny najmenej v rozsahu relatívnej vlhkosti od 25%
do 80% a pre pracovné mikrofóny v rozsahu relatívnej
vlhkosti od 10% do 90%.
3.4.7 Stabilita citlivosti mikrofónu sa určí pri referenčných
podmienkach okolia v rozsahu frekvencií od 200 Hz do
1000 Hz, prednostne 500 Hz, a spĺňa podmienky ustanovené
v príslušných tabuľkách tejto prílohy.
3.4.8 Elektrický izolačný odpor sa stanoví ako minimálny odpor
po vystavení mikrofónu podmienkam pri teplote 23 stupňov
C, relatívnej vlhkosti 80% a statickom tlaku v rozsahu
od 90 kPa do 110 kPa počas 24 hodín.
3.4.9 Tlakové vyrovnávanie sa vyjadrí vo forme časovej
konštanty pre vyrovnávajúcu trubicu a zadnú dutinu
systému alebo vo forme dolnej medznej frekvencie. Táto
dolná medzná frekvencia je tou frekvenciou, pri ktorej
je hladina citlivosti voľného poľa o 3 dB menšia ako
hladina tlakovej citlivosti pri frekvencii 250 Hz.
Výrobca uvedie, či kapilára na vyrovnávanie tlaku ústi
do spodnej časti mikrofónu dosadajúcej na
predzosilňovač, alebo prechádza naprieč krytom
mikrofónu.
3.5 Hodnota polarizačného napätia mikrofónu sa uvedie
v technickej dokumentácii.
4. Nápisy a značky
4.1 Typové označenie mikrofónov využíva mnemotechnický
systém pozostávajúci z
a) písmen - LS pre laboratórne mikrofóny,
- WS pre pracovné mikrofóny,
b) čísla určujúceho mechanickú konfiguráciu,
c) písmena určujúceho elektroakustickú charakteristiku
- P tlakovú,
- F voľné pole,
- D difúzne pole.
Výrobca špecifikuje toto konvenčné označenie.
4.2 Každý mikrofón výrobca označí typovo a uvedie
individuálne výrobné číslo.
4.3 Výrobca uvádza všetky metrologické a technické
špecifikácie pre mikrofóny podľa bodov 2 a 3.
4.4 Ďalšie údaje, ktoré výrobca špecifikuje, sú podstatné
charakteristiky predzosilňovačov a zosilňovačov,
s ktorými je mikrofón spojený tak, aby splnil
elektroakustické požiadavky. Ak výrobca odporúča viac
typov predzosilňovačov, určí efektívny zisk týchto
predzosilňovačov vzhľadom na výstupné napätie mikrofónu
naprázdno.
4.5 Ku každému mikrofónu výrobca vystaví kalibračný graf
mikrofónu s príslušným podrobným opisom.
4.6 K mikrofónu výrobca dodá návod na používanie
v slovenskom jazyku s úplným opisom.
5. Metrologická kontrola
5.1 Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
5.1.1 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa
vykonajú tieto úkony:
a) vonkajšia obhliadka a meranie elektrického izolačného
odporu,
b) stanovenie citlivosti mikrofónu naprázdno,
c) stanovenie frekvenčnej charakteristiky,
d) stanovenie ekvivalentného objemu,
e) stanovenie rezonančnej frekvencie,
f) stanovenie súčiniteľa statického tlaku mikrofónu,
g) stanovenie súčiniteľa teploty mikrofónu,
h) stanovenie súčiniteľa relatívnej vlhkosti mikrofónu,
i) skúška krátkodobej stability,
j) skúška dlhodobej stability.
5.1.1.1 Elektrický izolačný odpor sa meria teraohmmetrom za
podmienok stanovených v bode 3.4.8.
5.1.1.2 Stanovenie citlivosti mikrofónu a frekvenčnej
charakteristiky je opísané v bodoch 5.2.1.1 až 5.2.1.4
a 5.2.3.
5.1.1.3 Stanovenie ekvivalentného objemu a rezonančnej
frekvencie mikrofónu je uvedené v príslušnej slovenskej
technickej norme.
5.1.1.4 Stanovenie súčiniteľov statického tlaku, teploty
a relatívnej vlhkosti mikrofónov sa vykonáva
v termobarokomore za podmienok stanovených v bodoch
3.4.4 až 3.4.6.
5.1.1.5 Skúška krátkodobej stability sa vykonáva zo súboru
meraní počas najmenej dvoch dní. Skúška dlhodobej
stability sa vykonáva opakovaním merania krátkodobej
stability v trojmesačných intervaloch v priebehu
najmenej 1/2 roka.
5.1.2 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu
ustanovuje príslušná slovenská technická norma.
5.2 Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
5.2.1 Skúšanie mikrofónov pri prvotnom a následnom overení
pozostáva z
a) vonkajšej obhliadky a kontroly izolačného odporu,
b) stanovenia citlivosti mikrofónu,
c) skúšky krátkodobej stability,
d) stanovenia frekvenčnej charakteristiky.
5.2.1.1 Citlivosť mikrofónu možno stanoviť týmito metódami:
a) metódou reciprocity
1. v tlakovej komôrke pomocou troch mikrofónov,
2. v tlakovej komôrke pomocou dvoch mikrofónov
a pomocného zdroja,
3. vo voľnom poli,
b) porovnávacou metódou,
c) metódou pistonfónu.
5.2.1.2 Pri stanovení citlivosti mikrofónu metódou reciprocity
sa vykonávajú ďalšie skúšky:
a) meranie ekvivalentného objemu, ktoré predpokladá
1. meranie elektrickej kapacity mikrofónu,
2. meranie stratového činiteľa mikrofónu,
3. výpočet rezonančnej frekvencie mikrofónu,
4. výpočet akustických parametrov mikrofónu,
b) meranie efektívneho objemu mikrofónu a výpočet
predmembránového objemu,
c) meranie citlivosti mikrofónu pri frekvencii 250 Hz.
5.2.1.3 Princíp porovnávacej metódy spočíva v následnej alebo
súčasnej expozícii referenčného a skúšaného mikrofónu
takým istým akustickým tlakom, pričom pomer tlakových
citlivostí mikrofónov sa rovná pomeru výstupných napätí
naprázdno z oboch mikrofónov. Pri stanovení citlivosti
mikrofónov porovnávacou metódou sa potom citlivosť
skúšaného mikrofónu vypočíta z citlivosti referenčného
mikrofónu, pričom sa berie do úvahy korekcia citlivosti
mikrofónov na aktuálne parametre prostredia.
5.2.1.4 Pri stanovení citlivosti mikrofónov metódou pistonfónu
sa skúšaný mikrofón vloží do komôrky zdroja akustického
tlaku so známou generovanou hodnotou akustického tlaku,
pričom hodnota citlivosti sa vypočíta ako pomer
výstupného napätia z mikrofónu k hodnote akustického
tlaku, ktorý pôsobí v komôrke na membránu skúšaného
mikrofónu. Hodnota citlivosti sa koriguje na aktuálne
parametre prostredia a na objem komôrky zdroja
akustického tlaku. V závislosti od použitej elektrickej
aparatúry, resp. metódy sa započítava korekcia na
napäťový zisk predzosilňovača a vstupnú kapacitu
predzosilňovača.
5.2.2 Skúška krátkodobej stability pozostáva zo súboru meraní
počas najmenej dvoch dní.
5.2.3 Elektrostatická metóda pomocou aktuátora ako relatívna
metóda na rozšírenie frekvenčnej charakteristiky do
pásma 20 kHz je prípustná. Využíva sa ako náhrada
pôsobenia akustického tlaku na membránu pôsobením
elektrostatickej sily medzi membránou a elektricky
izolovanou tuhou dierovanou elektródou
- elektrostatickým aktuátorom, ktorý je položený na
mikrofón. Na aktuátor sa privedie pomocné polarizačné
napätie Up, obvykle 800 V (v súlade s technickou
dokumentáciou výrobcu mikrofónu), na ktoré sa
superponuje z tónového generátora striedavé sínusové
napätie u (omega) maximálne do 40 V (efektívna hodnota).
Pri frekvencii 250 Hz sa najprv nastaví na meracom
zariadení referenčná úroveň, voči ktorej sa vykonáva
relatívne meranie, a potom sa generátorom prelaďuje
v celom meranom frekvenčnom pásme a zaznamenáva sa
frekvenčný priebeh výstupného napätia z mikrofónu.
5.2.4 Ak je mikrofón súčasťou zvukomera, stanovuje sa korekčný
činiteľ citlivosti mikrofónu. Pri jeho stanovení sa na
mikrofón umiestnený na danom zvukomere privedie
akustický tlak so známou hodnotou. Prepínačom rozsahov
sa na zvukomere pre známu hodnotu akustického tlaku
nastaví zodpovedajúci rozsah citlivosti.
Zmenou nastavenia zosilnenia na zvukomere sa na stupnici
zvukomera doreguluje výchylka zodpovedajúca známej
hodnote akustického tlaku so započítaním korekcie na
skutočný atmosférický tlak v čase a mieste merania.
Prepínačom rozsahov zvukomera sa prepne do polohy
"referenčná hodnota" alebo "kalibrácia" a na stupnici sa
odčíta rozdiel medzi výchylkou a referenčnou, prípadne
kalibračnou hodnotou uvedenou na stupnici, ktorý
zodpovedá korekčnému činiteľu citlivosti mikrofónu.
5.2.5 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.50
MERACIE ZARIADENIA NA MERANIE DĹŽKY NAVINUTEĽNÝCH MATERIÁLOV A DĹŽKOVÉ MERADLÁ
NA KONTROLU DĹŽKY SKLADOV SKLADACÍCH MERACÍCH ZARIADENÍ
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na
a) meracie zariadenia na meranie dĺžky navinuteľných
materiálov (textílií, stúh, rúna, fólií, lán, pásov, káblov, drôtov, plastov),
b) dĺžkové meradlá na kontrolu dĺžky skladov skladacích meracích zariadení používané
ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Meradlá podľa bodu 1 písm. a) sa podľa princípu merania členia na
a)
odvaľovacie meradlá,
b) skladacie meradlá,
c) navijaky.
3. Meradlá podľa bodu 1 písm. a) pred uvedením na trh podliehajú schváleniu
typu a prvotnému overeniu.
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy
skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti oddieloch I, II a IV.
4. Meradlá podľa bodu 1 písm. b) pred uvedením na trh podliehajú prvotnému
overeniu. Metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti oddiele III.
5. Meradlá podľa bodu 1 písm. a) schváleného typu výrobca alebo dovozca označí
značkou schváleného typu.
6. Meradlá podľa bodu 1, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky,
sa označia overovacou značkou alebo sa vystaví doklad o overení.
7. Meradlá podľa bodu 1 počas ich používania ako určené meradlá podliehajú
následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, technické skúšky a skúšanie
pri overení meracích zariadení na meranie dĺžky navinuteľných materiálov
ODDIEL I
ODVAĽOVACIE MERADLÁ
1 Technické požiadavky
1.1 Všeobecné požiadavky
1.1.1 Odvaľovacie meradlo je meracie zariadenie na meranie
dĺžky, pričom sa dĺžka meria odvaľovaním meracieho kolesa
alebo valca po plynulo posunovanom materiáli. Odvaľovacie
meradlo má kontinuálne meranie, pri ktorom údaj nameranej
dĺžky je úmerný počtu otáčok meracieho kolesa alebo valca.
1.1.2 Odvaľovacie meradlo sa vybavuje privádzacím, meracím
a odvádzacím zariadením a počítadlom.
1.1.3 Odvaľovacie meradlo môže merať dĺžku materiálu len pri
pohybe meraného materiálu vpred alebo pri pohybe vpred aj
vzad.
1.1.4 Odvaľovacie meradlo na odmeriavanie rovnakých vopred
zvolených dĺžok (odmeriavacie meradlá) má aj zariadenie na
nastavenie ľubovoľnej dĺžky (predvoľba) a vypínacie
zariadenie, ktoré zastaví meradlo, ak sa odmerala
nastavená dĺžka.
1.1.5 Odvaľovacie meradlo na meranie pružného materiálu má
uvoľňovacie zariadenie na reguláciu napnutia materiálu
v mieste merania.
1.1.6 Odvaľovacie meradlo na meranie pevných alebo málo pružných
materiálov, napríklad plachtoviny, stanovej textílie,
menčestru, drôtu alebo kábla, nevyžaduje uvoľňovacie
zariadenie.
1.1.7 Odvaľovacie meradlo môže mať zariadenie na zmenu
rýchlosti. Ak má odvaľovacie meradlo niekoľko rýchlostí,
používateľ určí optimálnu rýchlosť pre každý materiál
a potom túto rýchlosť dodržiava.
1.1.8 Odvaľovacie meradlo má na pevnej časti stojana pevnú
značku, ktorá slúži ako začiatok a koniec merania, alebo
dve oddelené pevné značky, z ktorých jedna je začiatok
merania a druhá koniec merania.
1.1.9 Odvaľovacie meradlo, ktoré meria dĺžku bez ohľadu na
hrúbku materiálu, má diferenciálový prevod. Ak odvaľovacie
meradlo toto zariadenie nemá, môže sa používať iba na
meranie dĺžky obmedzeného rozsahu hrúbky materiálu, ktorý
je uvedený na odvaľovacom meradle.
1.2 Materiál odvaľovacieho meradla
1.2.1 Všetky súčasti odvaľovacieho meradla sa zhotovujú
z materiálu, ktorý zaručuje mechanickú pevnosť a rozmerovú
stálosť.
1.2.2 Povrchová úprava kovových plôch, ktoré sa dotýkajú
meraného materiálu, odoláva korózii a opotrebovaniu tak,
aby nepoškodila meraný materiál.
1.3 Konštrukcia odvaľovacieho meradla
1.3.1 Konštrukcia odvaľovacieho meradla zabezpečuje, aby rozbeh,
zastavenie a spätný pohyb meraného materiálu boli plynulé,
bez trhania a nárazov.
1.3.2 Konštrukcia odvaľovacieho meradla vytvára podmienky, aby
sa meracie koleso (valec) odvaľovalo bez preklzávania
materiálu a aby materiál ním prechádzal priamo a nezhŕňal
sa na jednu stranu.
1.3.3 Na zabránenie preklzávaniu meraného materiálu meracie
koleso (valec) môže mať trvalý povlak z gumy, súkna,
plsti, šmirgľového papiera a podobne s hrúbkou najviac 5
mm.
1.3.4 Meracie koleso (valec) nie vždy prichádza pri meraní do
styku s meraným materiálom. Poháňa ho nekonečný textilný
alebo gumový pás, ktorého hrúbka je rovnomerná a ktorý sa
pohybuje nad meraným materiálom alebo pod ním.
1.3.5 Odvaľovacie meradlo sa upevňuje tak, aby zaručovalo, že
meraný materiál podľa druhu spĺňa tieto podmienky:
a) privádza sa dostatočne uvoľnený,
b) meria sa v uvoľnenom stave,
c) privádza sa k meraciemu kolesu (valcu) a odvádza sa
z neho rovnomerne.
1.3.6 Odvaľovacie meradlo sa skonštruuje tak, aby bočné
posunutie okrajov meraného materiálu pri navíjaní na
dutinku nepresiahlo 10 mm.
1.3.7 Odvaľovacie meradlo sa upraví tak, aby charakter povrchu
lícovej strany meraného materiálu nemal vplyv na správnosť
merania. Ak táto podmienka nie je splnená, pre všetky
druhy materiálov obmedzí sa rozsah použitia alebo sa
meranie vykonáva na rubovej strane (napríklad koberce,
textílie s vlasom).
1.3.8 Ak má odvaľovacie meradlo dve oddelené pevné značky,
z ktorých jedna je začiatok merania a druhá koniec
merania, ich vzájomná vzdialenosť meraná pozdĺž meraného
materiálu môže byť 100 mm alebo celý násobok tejto dĺžky,
ale nie väčšia ako 1 m.
1.3.9 Ak má odvaľovacie meradlo diferenciálový prevod, ktorý
upravuje (vyrovnáva) rýchlosť a súčasne slúži aj na
nastavenie odvaľovacieho meradla, vyhotoví sa tak, aby po
nastavení bolo možné zabezpečiť jeho časti vplývajúce na
správnosť merania.
1.4 Počítadlo
1.4.1 Počítadlo odvaľovacieho meradla môže byť mechanické alebo
elektronické, udáva strojovú dĺžku priamo, spoľahlivo
a jednoznačne.
1.4.2 Počítadlo je chránené krytom proti poškodeniu, prachu
a neoprávnenému zásahu do správnej činnosti počítadla.
1.4.3 Pri odvaľovacích meradlách, ktoré majú spätný pohyb,
zaznamenáva počítadlo pohyb meracieho kolesa (valca)
v oboch smeroch.
1.4.4 Hodnota dielika stupnice počítadla je 1x10 na n, 2x10 na n
alebo 5x10 na n metra, kde n je celé číslo kladné, záporné
alebo nula a je v súlade s triedou presnosti odvaľovacieho
meradla.
1.4.5 Najmenší dielik počítadla nie je menší ako 1 mm.
1.4.6 Priemer valčekov počítadla je najmenej 32 mm.
1.4.7 Hodnota zodpovedajúca jednému otočeniu každého valčeka
počítadla je rozdelená na desať číselne označených
rovnakých hodnôt.
1.4.8 Výška číslic počítadla je najmenej 7 mm.
1.4.9 V prípade dvoch oddelených pevných značiek (bod 1.3.8) sa
počítadlo upraví tak, aby sa dalo nastaviť na hodnotu
zodpovedajúcu rozdielu vzdialenosti oboch značiek.
1.4.10 Počítadlo odvaľovacieho meradla zaznamenáva meranú dĺžku
v metroch (počítadlo metrov).
1.4.11 Počítadlo, ktoré zaznamenáva meranú dĺžku v metroch, je
spojené s meracím kolesom (valcom) tak, že zaznamenáva
merané hodnoty i pri spätnom pohybe materiálu, t.j. podľa
toho, ktorým smerom sa otáča meracie koleso (valec). Pohyb
počítadla sa začína a končí súčasne so začiatkom
a skončením merania.
1.4.12 Počítadlo má nulovacie zariadenie na vrátenie do nulovej
polohy alebo na hodnotu zodpovedajúcu hodnote vzdialenosti
začiatočnej a koncovej značky.
1.4.13 Na počítadle sa za číselným údajom uvádza symbol meracej
jednotky (m) alebo jej názov (meter), v prípade počítania
kusov sa uvedie nápis: POČET KUSOV.
1.4.14 Počítadlo odmeriavacieho odvaľovacieho meradla zaznamenáva
počet odmeraných kusov (počítadlo kusov) a príslušný počet
kusov zaznamená bezprostredne pred skončením merania
príslušného kusa.
1.4.15 Elektronické počítadlo môže mať pevnú alebo pohyblivú
konštantu. V prípade pohyblivej konštanty je potrebné
počítadlo zaplombovať, aby nebolo možné meniť jej hodnotu.
1.4.16 Ak údaj meranej dĺžky na počítadle obsahuje hodnoty menšie
ako 1 m, celá časť sa od desatinnej zreteľne oddeľuje
viditeľnou čiarkou, bodkou alebo okienkom s menšími
hodnotami farebne odlíšenými (orámovanými).
1.4.17 Pri predaji v maloobchode má odvaľovacie meradlo
zobrazovaciu jednotku (displej) pre zákazníka na
zobrazenie množstva zmeraného materiálu.
2 Nápisy a značky
2.1 Na odvaľovacom meradle na jeho neoddeliteľnej časti
a viditeľnom mieste sa umiestňuje neodnímateľný štítok,
ktorý obsahuje
a) slovné označenie odvaľovacieho meradla,
b) označenie výrobcu,
c) výrobné číslo a rok výroby,
d) najmenšiu dĺžku,
e) triedu presnosti,
f) značku schváleného typu odvaľovacieho meradla.
2.2 Odvaľovacie meradlo bez uvoľňovacieho zariadenia sa
označuje nápisom: PRÍPUSTNÉ PRE NEPRUŽNÉ MATERIÁLY.
2.3 Odvaľovacie meradlo sa pri pevnej značke označuje nápisom:
ZAČIATOK A KONIEC MERANIA. Ak sú na odvaľovacom meradle
dve oddelené značky, označuje sa jedna značka nápisom:
ZAČIATOK MERANIA a druhá značka nápisom: KONIEC MERANIA
a uvedie sa vzájomná vzdialenosť značiek.
2.4 Odvaľovacie meradlo určené na meranie obmedzeného rozsahu
hrúbok materiálu sa označuje príslušným rozmerom hrúbky
materiálu v milimetroch a nápisom: PRÍPUSTNÉ PRE ROZSAH
HRÚBOK od ........ mm do ........ mm.
2.5 Odvaľovacie meradlo, ktorého výsledok merania je závislý
od tvaru alebo od výšky vlasu materiálu, sa označuje
nápisom: NEPRÍPUSTNÉ NA MERANIE TEXTÍLIÍ S VLASOM.
2.6 Odvaľovacie meradlo obsahuje predpísané slovné údaje
v štátnom jazyku.
2.7 Odvaľovacie meradlo sa vyhotovuje tak, aby sa mohlo
zaplombovať na miestach
a) zabezpečujúcich neodnímateľnosť štítkov,
b) pripevňujúcich počítadlo k odvaľovaciemu meradlu,
c) ovplyvňujúcich správnosť merania.
2.8 Umiestnenie štítka s údajmi o meradle, nápisy a značky
a plombovacie miesta sa určia pri schvaľovaní typu
odvaľovacieho meradla.
3 Metrologické požiadavky
3.1 Podľa presnosti merania dĺžky materiálov sa odvaľovacie
meradlá rozdeľujú do troch tried presnosti.
Najväčšie dovolené chyby odvaľovacieho meradla pri
prvotnom a následnom overení v prevádzke sú uvedené
v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti Najväčšia dovolená chyba (kladná alebo záporná)
v % meranej dĺžky
------------------------------------------------------------------
I 0,25
II 0,5
III 1
------------------------------------------------------------------
3.2 Na žiadosť výrobcu alebo dovozcu možno udeliť výnimku
z najväčšej dovolenej chyby pre triedu presnosti III,
ktorá sa uvedie v rozhodnutí o schválení typu.
3.3 Absolútna chyba odvaľovacieho meradla (deltaLa) sa určí
ako rozdiel výsledkov meraní dĺžky materiálu na meradle Lm
(strojová dĺžka) a na stole etalónovým meračským pásmom Lp
(stolová dĺžka) takto:
deltaLa = Lm - Lp.
3.4 Relatívna chyba odvaľovacieho meradla (Lo) v percentách sa
určí takto:
Lo = deltaLa x Lp na -1 x 100 [%].
3.5 Chyba odvaľovacieho meradla spolu s rozšírenou neistotou
merania neprevyšuje najväčšiu dovolenú chybu odvaľovacieho
meradla pre príslušnú triedu presnosti podľa tabuľky č. 1.
Podmienky použitia a skladovania odvaľovacieho meradla, ak
nie je stanovené inak, sú:
a) teplota -10 stupňov C až +40 stupňov C,
b) relatívna vlhkosť 65% + -10%,
c) elektrické napätie zdroja -15% až +10% menovitej
hodnoty napätia a + -2% menovitej hodnoty frekvencie.
3.6 Referenčné podmienky sú:
a) teplota 20 stupňov C + -2 stupne C,
b) relatívna vlhkosť 65% + -2%.
4 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
4.1 Pomôcky:
a) etalónové meračské pásmo oceľové s dĺžkou 10
m s centimetrovým delením, s platným dokladom
o kalibrácii,
b) hrúbkomer s meracím rozsahom 0 - 10 mm, priemer
meracích plôch najmenej 25 mm,
c) posuvné meradlo dĺžky,
d) oceľový stáčací dvojmeter dobre ohybný s hodnotou
najmenšieho dielika 1 mm,
e) merací stôl s dĺžkou najmenej 5 m s hladkou a rovnou
doskou, môže sa pristaviť k sebe viac stolov rovnakej
výšky a kvality,
f) drevená tyč priama štvorcového alebo obdĺžníkového
prierezu,
g) materiál najmenej v troch rôznych dĺžkach a rôznych
druhov, ktoré sa meradlom merajú,
h) drobné pomôcky (špendlíky, ihla, nite a pod.).
4.2 Etalónové meračské pásmo zabezpečí vykonávateľ skúšok,
ostatné pomôcky zabezpečí výrobca, dovozca alebo
používateľ.
4.3 Odvaľovacie meradlo sa skúša komplexne za prevádzkových
podmienok u výrobcu, dovozcu alebo u používateľa.
4.4 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu
odvaľovacieho meradla sa
a) vykonáva vonkajšia obhliadka,
b) vykonáva skúška správnosti chodu odvaľovacieho meradla,
c) vykonáva skúška počítadla,
d) určuje chyba odvaľovacieho meradla pri meraní celkovej
dĺžky,
e) určuje chyba odvaľovacieho meradla pri meraní najmenšej
dĺžky.
4.5 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či odvaľovacie meradlo
spĺňa požiadavky na materiál meradla a konštrukciu
odvaľovacieho meradla uvedené v bodoch 1.2 a 1.3.
4.6 Materiál, ktorý sa používa na skúšky odvaľovacieho
meradla, sa umiestňuje najmenej 24 h pred skúškou do
priestoru, v ktorom je odvaľovacie meradlo.
4.7 Dĺžka meraného materiálu je najmenej 20 m.
4.8 Pri skúške správnosti chodu odvaľovacieho meradla sa
kontroluje
a) rovnomernosť chodu a prísun a odoberanie materiálu
v mieste merania,
b) bočné posunutie okrajov materiálu,
c) činnosť uvoľňovacieho zariadenia na regulovanie napätia
materiálu v mieste merania,
d) činnosť zariadenia na regulovanie rýchlosti meraného
materiálu,
e) činnosť meradla pri zmene smeru pohybu materiálu,
f) činnosť počítadla pri zmene smeru pohybu materiálu,
g) správnosť prenosu meranej informácie,
h) činnosť zariadenia na odmeriavanie vopred zvolenej
dĺžky materiálu,
i) počítanie odmeraných kusov vopred zvolenej dĺžky
a celkovej dĺžky materiálu.
4.9 Pri skúške počítadla sa zisťuje, či spĺňa požiadavky
uvedené v bode 1.4.
4.10 Chyby odvaľovacieho meradla pri meraní celkovej dĺžky
a najmenšej dĺžky sa určujú ako aritmetické priemery
rozdielov strojových a stolových dĺžok meraním rôznych
druhov materiálov.
4.11 Chyba odvaľovacieho meradla pri meraní najmenšej dĺžky sa
určí pri najnižšej rýchlosti odvaľovacieho meradla, chyba
odvaľovacieho meradla pri meraní celkovej dĺžky sa určí
pri rôznych rýchlostiach odvaľovacieho meradla.
4.12 Časový interval medzi skončením merania strojovej dĺžky
a začiatkom merania stolovej dĺžky je najviac 10 min.
4.13 Absolútna a relatívna chyba odvaľovacieho meradla sa
vypočíta podľa bodov 3.3 a 3.4.
4.14 Výsledky technických skúšok musia spĺňať požiadavky bodu
3.
5 Skúšanie pri overení
5.1 Potrebné pomôcky pri overení odvaľovacieho meradla sú
zhodné s pomôckami uvedenými v bode 4.1.
5.2 Odvaľovacie meradlo sa skúša komplexne priamo u výrobcu,
dovozcu alebo u používateľa za prevádzkových podmienok.
5.3 Skúšky odvaľovacích meradiel pri overení sa vykonávajú
podľa bodov 4.4 až 4.14.
5.4 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje iba to, či odvaľovacie
meradlo nie je poškodené, či nie sú na ňom zmeny
konštrukcie a či má všetky predpísané nápisy a značky.
5.5 V období medzi dvoma overeniami používateľ vykonáva údržbu
odvaľovacieho meradla a pravidelne kontroluje správnosť
údajov odvaľovacieho meradla stanovením chyby merania,
o čom vedie písomný záznam.
5.6 Odvaľovacie meradlo, ktoré nezodpovedá technickým
požiadavkám a metrologickým požiadavkám tohto oddielu, sa
vyradí z používania ako určené meradlo.
ODDIEL II
SKLADACIE MERADLÁ
1 Technické požiadavky
1.1 Všeobecné požiadavky
1.1.1 Skladacie meradlo skladá materiál do zložiek (vrstiev)
rovnakej dĺžky, čím je určená dĺžka materiálu, okrem
poslednej neúplnej zložky (vrstvy), ktorej dĺžka sa zmeria
overeným meradlom podľa prvej časti bodu 1 písm. b) alebo
sa odčíta na pomocnej stupnici skladacieho meradla.
Skladacie meradlo má nekontinuálne meranie, pri ktorom sa
materiál skladá do zložiek a počítadlo registruje počet
celých zložiek.
1.1.2 Skladacie meradlo je vybavené stolom, privádzacími
valcami, skladacou lištou, držiakmi materiálu
a počítadlom.
1.1.3 Pohyblivá skladacia lišta s priamočiarym vratným pohybom
skladacieho meradla meria rovnaké dĺžky materiálu, ktoré
súčasne skladá do zložiek (vrstiev) na stôl. Dĺžka zložiek
je 1 m, ak výrobca neurčil inak.
1.1.4 Skladacie meradlo možno použiť len na meranie málo
pružných materiálov.
1.1.5 Skladacie meradlo na meranie dĺžky materiálov hrubších ako
1 mm, prípadne zdvojených materiálov, má zariadenie na
nastavenie dĺžky zložky v závislosti od hrúbky materiálu.
1.1.6 Na stôl skladacieho meradla sa upevňuje značka ZAČIATOK
MERANIA na priloženie materiálu pre začiatok merania.
1.1.7 Skladacie meradlo môže mať zdvojovacie zariadenie, ktoré
skladá materiál v pozdĺžnom smere pred meraním.
1.1.8 Skladacie meradlo má overené čiarkové dĺžkové meradlo na
domeranie dĺžky poslednej neúplnej zložky.
1.2 Materiál skladacieho meradla
1.2.1 Všetky súčasti skladacieho meradla sa zhotovujú
z materiálu, ktorý zaručuje mechanickú pevnosť a nemennosť
rozmerov.
1.2.2 Povrchová úprava kovových plôch, ktoré sa dotýkajú
meraného materiálu, odoláva korózii, opotrebovaniu, aby
nepoškodila meraný materiál.
1.3 Konštrukcia skladacieho meradla
1.3.1 Konštrukcia skladacieho meradla zabezpečuje, aby rozbeh
a zastavenie meraného materiálu boli plynulé, bez trhania
a nárazov.
1.3.2 Konštrukcia skladacieho meradla zabezpečuje, aby bočné
posunutie okrajov meraného materiálu pri skladaní do
zložiek nepresahovalo 10 mm.
1.3.3 Konštrukcia skladacieho meradla zaručuje, aby skladanie
jednotlivých zložiek bolo rovnomerné a v dostatočne
uvoľnenom stave.
1.4 Počítadlo
1.4.1 Počítadlo na skladacom meradle môže byť mechanické alebo
elektronické, pričom udáva strojovú dĺžku priamo,
spoľahlivo a jednoznačne.
1.4.2 Počítadlo je chránené proti poškodeniu a neoprávnenému
zásahu do jeho činnosti.
1.4.3 Počítadlo zaznamenáva počet celých zložiek (počítadlo
zložiek).
1.4.4 Dielik stupnice počítadla má hodnotu, ktorá sa rovná
referenčnej dĺžke zložky (1 m).
1.4.5 Počítadlo má nulovacie zariadenie na vrátenie do nulovej
polohy.
1.4.6 Na počítadle sa za číselným údajom uvádza označenie
s textom: POČET ZLOŽIEK.
1.4.7 Počítadlo zaznamenáva príslušné počty zložiek
bezprostredne pred uložením zložky.
1.4.8 Výška číslic počítadla je najmenej 7 mm.
2 Nápisy a značky
2.1 Na každom skladacom meradle sa upevňuje na viditeľnom
mieste neodnímateľný štítok, ktorý obsahuje tieto údaje:
a) slovné označenie skladacieho meradla,
b) označenie výrobcu,
c) výrobné číslo a rok výroby,
d) najmenšiu dĺžku,
e) triedu presnosti,
f) značku schváleného typu skladacieho meradla.
2.2 Skladacie meradlá bez zariadenia, ktoré nastaví správnu
dĺžku zložky v závislosti od hrúbky materiálu, sa označujú
nápisom: PRÍPUSTNÉ PRE HRÚBKY DO 1 mm.
2.3 Skladacie meradlá sa označujú nápisom: ZAČIATOK MERANIA.
2.4 Skladacie meradlá majú všetky predpísané slovné údaje
v štátnom jazyku.
2.5 Skladacie meradlo sa upraví tak, aby sa mohlo plombovať na
miestach
a) zabezpečujúcich neodnímateľnosť štítkov,
b) pripevňujúcich počítadlo k skladaciemu meradlu,
c) ovplyvňujúcich správnosť merania.
2.6 Umiestnenie štítka s údajmi o meradle, nápisy a značky
a plombovacie miesta sa určia pri schvaľovaní typu
skladacieho meradla.
3 Metrologické požiadavky
3.1 Požiadavky na skladacie meradlo sú zhodné s požiadavkami
uvedenými v oddiele I bode 3.
3.2 Dovolené dĺžky zložiek M vzhľadom na hrúbky materiálu sú
uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Hrúbka materiálu v mm Dovolená dĺžka zložky M v mm
------------------------------------------
najmenšia najväčšia
------------------------------------------------------------------
0,5 994 1 004
1,0 993 1 003
1,5 992 1 002
2,0 991 1 001
2,5 990 1 000
3,0 989 999
3,5 988 998
4,0 987 997
4,5 986 996
5,0 985 995
------------------------------------------------------------------
4 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
4.1 Pomôcky:
a) etalónové meračské pásmo oceľové s dĺžkou 10
m s centimetrovým delením, s platným dokladom
o kalibrácii,
b) etalónové oceľové ploché dĺžkové meradlo kombinované,
koncovo-čiarkové (ďalej len "ploché meradlo") s dĺžkou
1 010 mm s platným dokladom o kalibrácii,
c) hrúbkomer s meracím rozsahom 0 - 10 mm, priemer
meracích plôch najmenej 25 mm,
d) merací stôl s dĺžkou najmenej 5 m s hladkou a rovnou
doskou, môže sa pristaviť k sebe viac stolov rovnakej
výšky a kvality,
e) materiál najmenej v troch rôznych dĺžkach a rôznych
druhov, ktoré sa skladacím meradlom merajú,
f) materiál s hrúbkou 0,1 mm a 1 mm pre skladacie meradlá
bez zariadenia na nastavenie dĺžky zložky,
g) drobné pomôcky (špendlíky, ihla, nite a pod.).
4.2 Etalónové meračské pásmo a ploché meradlo zabezpečí
vykonávateľ skúšok, ostatné pomôcky zabezpečí výrobca,
dovozca alebo používateľ.
4.3 Skladacie meradlo sa skúša komplexne za prevádzkových
podmienok u výrobcu, dovozcu alebo u používateľa.
4.4 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu skladacieho
meradla sa
a) vykonáva vonkajšia obhliadka,
b) vykonáva skúška správnosti chodu,
c) vykonáva skúška počítadla,
d) vykonáva skúška zariadenia na nastavenie hrúbky
materiálu,
e) vykonáva kontrola dĺžky zložky,
f) určuje chyba skladacieho meradla pri meraní celkovej
dĺžky.
4.5 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či skladacie meradlo
spĺňa požiadavky na materiál skladacieho meradla
a konštrukciu skladacieho meradla uvedené v bodoch 1.2
a 1.3.
4.6 Materiál, ktorý sa používa na skúšky skladacieho meradla,
sa umiestňuje najmenej 24 h pred skúškou do priestoru,
v ktorom je skladacie meradlo.
4.7 Dĺžka meraného materiálu je najmenej 30 m.
4.8 Pri skúške správnosti chodu skladacieho meradla sa
kontroluje
a) rovnomernosť chodu a odoberanie materiálu v mieste
merania,
b) bočné posunutie okrajov materiálu,
c) činnosť uvoľňovacieho zariadenia na regulovanie
napnutia materiálu v mieste merania,
d) činnosť zariadenia na regulovanie rýchlosti meraného
materiálu,
e) činnosť podávacieho zariadenia na skladaciu lištu,
f) činnosť skladacej lišty a zachytávacích držiakov
materiálu,
g) správnosť prenosu meranej informácie,
h) zhodnosť údajov počítadla so skutočným počtom
nameraných zložiek.
4.9 Pri skúške počítadla sa zisťuje, či spĺňa požiadavky
uvedené v bode 1.4.
4.10 Časový interval medzi skončením merania strojovej dĺžky
a začiatkom merania stolovej dĺžky je najviac 10 min.
4.11 Chyba skladacieho meradla s automatickým nastavením chodu
lišty v závislosti od hrúbky materiálu sa určí dvoma rôzne
hrubými materiálmi.
4.12 Chyba skladacieho meradla bez zariadenia na nastavenie
chodu lišty v závislosti od hrúbky materiálu sa určí
materiálmi hrúbky 0,1 mm a 1 mm.
4.13 Kontrola dĺžky zložky sa vykonáva plochým meradlom v troch
miestach naskladaného materiálu (stohu) odčítaním dĺžky
zložky na stupnici plochého meradla. Dĺžku zložky určujú
hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.
4.14 Dĺžka materiálu na skladacom meradle Lm (strojová dĺžka)
sa vypočíta takto:
Lm = n x LN + C,
kde n - počet zložiek z počítadla skladacieho meradla,
LN - menovitá dĺžka zložky nastavená na skladacom
meradle,
C - dĺžka poslednej neúplnej zložky.
4.15 Absolútna a relatívna chyba skladacieho meradla sa
vypočítajú podľa oddielu I bodov 3.3 a 3.4.
4.16 Výsledky technických skúšok musia spĺňať požiadavky bodu
3.
5 Skúšanie pri overení
5.1 Pomôcky pri overení skladacieho meradla sú zhodné
s pomôckami uvedenými v bode 4.1.
5.2 Skladacie meradlo sa skúša komplexne priamo u výrobcu,
dovozcu alebo u používateľa za prevádzkových podmienok.
5.3 Skúšky skladacieho meradla pri overení sa vykonávajú podľa
bodov 4.4 až 4.16.
5.4 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje iba to, či skladacie
meradlo nie je poškodené, či nie sú na ňom zmeny
konštrukcie a či má všetky predpísané nápisy a značky.
5.5 V období medzi dvoma overeniami používateľ vykonáva údržbu
skladacieho meradla a pravidelne kontroluje správnosť
údajov skladacieho meradla stanovením chyby merania, o čom
vedie písomný záznam.
5.6 Skladacie meradlo, ktoré nezodpovedá technickým
požiadavkám a metrologickým požiadavkám tohto oddielu, sa
vyradí z používania ako určené meradlo.ODDIEL III
MERADLÁ NA KONTROLU DĹŽKY SKLADOV SKLADACÍCH MERACÍCH ZARIADENÍ
1 Technické požiadavky
1.1 Všeobecné požiadavky
1.1.1 Meradlo na kontrolu dĺžky skladov skladacích meracích
zariadení (ďalej len "kontrolné meradlo") je oceľové
ploché meradlo kombinované, koncovo-čiarkové s držadlom.
Je určené na meranie poslednej neúplnej zložky (skladu,
vrstvy) naskladaného materiálu.
1.2 Materiál kontrolného meradla
1.2.1 Kontrolné meradlo sa vyrába z ocele s najmenšou pevnosťou
v ťahu 450 MPa.
1.2.2 Povrch kontrolného meradla je hladký, bez korózie
a trhlín.
1.3 Konštrukcia kontrolného meradla
1.3.1 Rozmery:
a) šírka 40 mm,
b) dĺžka 1 010 mm,
c) hrúbka 2 mm.
1.3.2 Dĺžka kontrolného meradla je 1 010 mm a jeho čiarková
stupnica má milimetrové delenie po celej dĺžke.
Čiarky a číslice stupnice kontrolného meradla sú dobre
čitateľné a nezmazateľné.
1.3.3 Začiatočnú, nulovú značku kontrolného meradla tvorí hrana
oproti držadlu, ktorá je obojstranne zošikmená do hrúbky
0,8 mm.
1.3.4 Pozdĺžne hrany kontrolného meradla sú priame, rovnobežné
a zodpovedajú hodnotám uvedeným v slovenských technických
normách.
2 Nápisy a značky
Na kontrolnom meradle sa uvádzajú tieto údaje:
a) označenie výrobcu,
b) výrobné číslo (na držadle),
c) číslo rozmerovej normy,
d) ďalšie predpísané údaje podľa rozmerovej normy.
3 Metrologické požiadavky
3.1 Najväčšia dovolená chyba pri meraní ľubovoľnej dĺžky
stupnice je uvedená v príslušnej slovenskej technickej
norme.
3.2 Chyba pri meraní ľubovoľnej dĺžky stupnice spolu
s rozšírenou neistotou neprevyšuje hodnotu najväčšej
dovolenej chyby.
4 Skúšanie pri overení
4.1 Pomôcky:
a) etalónové čiarkové meradlo s platným dokladom
o kalibrácii,
b) etalónové zariadenie s príslušenstvom,
c) drobné pomôcky.
4.2 Pri overení sa vykonáva
a) vonkajšia obhliadka,
b) skúška správnosti kontrolného meradla,
c) skúška priamosti kontrolného meradla.
4.3 Pri vonkajšej obhliadke sa tvar, povrch, značky a nápisy
kontrolujú voľným okom, rozmery kontrolného meradla sa
kontrolujú meradlami zaručujúcimi požadovanú presnosť.
4.4 Pri skúške správnosti kontrolného meradla sa určuje chyba
kontrolného meradla porovnaním s etalónovým čiarkovým
meradlom.
4.5 Ak nie je etalónové čiarkové meradlo z rovnakého materiálu
ako overované kontrolné meradlo, dodrží sa požiadavka na
teplotu 20 stupňov C + -2 stupne C.
4.6 Priamosť kontrolného meradla sa skúša položením
kontrolného meradla na kontrolnú dosku a koncovými
mierkami. Nameraná hodnota nesmie prekročiť hodnotu podľa
príslušnej slovenskej technickej normy.
4.7 Výsledky skúšok správnosti kontrolného meradla pri overení
spĺňajú požiadavky bodu 3.
4.8 Kontrolné meradlo, ktoré nevyhovuje technickým požiadavkám
a metrologickým požiadavkám, sa vyradí z používania ako
určené meradlo.ODDIEL IV
NAVIJAKY
1 Technické požiadavky
1.1 Všeobecné požiadavky
1.1.1 Navijak je meradlo, pri ktorom sa meraná dĺžka určuje
navíjaním na otočný rám s obvodom 1 meter alebo na
navíjaciu cievku.
1.1.2 Navijak sa používa na meranie a navíjanie priadzí
a umelých vlákien.
1.2 Materiál navijaka
1.2.1 Všetky súčasti navijaka sú zhotovené z materiálu, ktorý
zaručuje mechanickú pevnosť a nemennosť rozmerov.
1.2.2 Povrchová úprava kovových plôch, ktoré sa dotýkajú
meraného materiálu, odoláva korózii, opotrebovaniu, aby
nepoškodila meraný materiál.
1.3 Konštrukcia navijaka
1.3.1 Konštrukcia navijaka je taká, aby rozbeh a zastavenie
meraného materiálu boli plynulé, bez trhania a nárazov.
1.3.2 Navijak sa upevňuje tak, aby zaručoval rovnomerné
privádzanie meraného materiálu na miesto merania.
1.3.3 Konštrukcia navijaka je taká, aby zamedzila preklzávaniu
meraného materiálu.
1.4 Počítadlo
1.4.1 Počítadlo navijaka môže byť mechanické (ručičkové) alebo
elektronické.
1.4.2 Mechanické počítadlo môže mať jednu alebo viac stupníc, na
ktorých je smer otáčania všetkých ručičiek zhodný. Delenie
stupnice je rovnomerné a deliace čiarky a číslice sú
označené trvalo a výrazne.
1.4.3 Počítadlo má nulovacie zariadenie.
1.4.4 Výška číslic počítadla je najmenej 7 mm.
1.4.5 Počítadlo navijaka zaznamenáva meranú dĺžku v metroch.
1.4.6 Na počítadle sa uvedie za číselným údajom symbol meracej
jednotky (m) alebo jej názov (meter).
1.4.7 Elektronické počítadlá majú pevnú alebo pohyblivú
konštantu.
1.4.8 Ak údaj meranej dĺžky na počítadle obsahuje hodnoty menšie
ako 1 m, celá časť sa od desatinnej oddeľuje zreteľne
viditeľnou čiarkou, bodkou alebo okienkom s menšími
hodnotami farebne odlíšenými (orámovanými).
2 Nápisy a značky
2.1 Na navijaku sa upevňuje na jeho neoddeliteľnej časti
a viditeľnom mieste neodnímateľný štítok, ktorý obsahuje
a) slovné označenie navijaka,
b) označenie výrobcu,
c) výrobné číslo a rok výroby,
d) najmenšiu dĺžku,
e) triedu presnosti,
f) značku schváleného typu navijaka.
2.2 Navijak sa pri pevnej značke označí nápisom: ZAČIATOK
A KONIEC MERANIA.
2.3 Navijak určený na meranie obmedzeného rozsahu hrúbok
materiálu sa označuje príslušným rozmerom hrúbky materiálu
v milimetroch a nápisom: PRÍPUSTNÉ PRE ROZSAH HRÚBOK od
....... mm do ........ mm.
2.4 Navijaky majú všetky predpísané slovné údaje v štátnom
jazyku.
2.5 Navijak sa upraví tak, aby sa mohol zaplombovať na
miestach
a) zabezpečujúcich neodnímateľnosť štítkov,
b) pripevňujúcich počítadlo k navijaku,
c) ovplyvňujúcich správnosť merania.
2.6 Umiestnenie štítku s údajmi o navijaku, nápisy a značky
a plombovacie miesta sa určia pri schvaľovaní typu
navijaka.
3 Metrologické požiadavky
Pre navijaky platia požiadavky uvedené v oddiele I v bode
3.
4 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
4.1 Pomôcky:
a) etalónové meračské pásmo oceľové s dĺžkou 10
m s centimetrovým delením, s platným dokladom
o kalibrácii,
b) hrúbkomer s meracím rozsahom 0 - 10 mm, s priemerom
meracích plôch najmenej 25 mm,
c) posuvné meradlo,
d) oceľový stáčací dvojmeter dobre ohybný s hodnotou
najmenšieho dielika 1 mm,
e) merací stôl s dĺžkou najmenej 5 m s hladkou a rovnou
doskou; môže pozostávať z viac stolov rovnakej výšky
a kvality,
f) materiál najmenej v troch rôznych dĺžkach a rôznych
druhov, ktoré sa navijakom merajú,
g) drobné pomôcky (na značenie materiálu).
4.2 Etalónové meračské pásmo zabezpečí vykonávateľ skúšok,
ostatné pomôcky zabezpečí výrobca, dovozca alebo
používateľ.
4.3 Navijak sa skúša komplexne za prevádzkových podmienok
u výrobcu, dovozcu alebo u používateľa.
4.4 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu navijaka sa
a) vykonáva vonkajšia obhliadka,
b) vykonáva skúška správnosti chodu navijaka,
c) vykonáva skúška počítadla,
d) určuje chyba navijaka pri meraní celkovej dĺžky,
e) určuje chyba navijaka pri meraní najmenšej dĺžky.
4.5 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či navijak spĺňa
požiadavky na materiál navijaka a konštrukciu navijaka
uvedené v bodoch 1.2 a 1.3.
4.6 Materiál (priadza a pod.), ktorý sa používa na skúšky
navijaka, sa umiestňuje najmenej 24 h pred skúškou do
priestoru, v ktorom je navijak.
4.7 Dĺžka skúšaného materiálu je najmenej 20 m.
4.8 Pri skúške správnosti chodu navijaka sa kontroluje
a) rovnomernosť chodu, odoberanie a neprekĺzavanie
materiálu,
b) správnosť prenosu meranej informácie.
4.9 Pri skúške počítadla sa zisťuje, či spĺňa požiadavky
uvedené v bode 1.4.
4.10 Časový interval medzi skončením merania strojovej dĺžky
a začiatkom merania stolovej dĺžky je najviac 10 min.
4.11 Chyby navijaka pri meraní celkovej dĺžky a najmenšej dĺžky
sa určujú ako aritmetické priemery rozdielov strojových
a stolových dĺžok meraním rôznych druhov materiálov.
4.12 Absolútna a relatívna chyba navijaka sa vypočíta podľa
oddielu I bodov 3.3 a 3.4.
4.13 Výsledky technických skúšok spĺňajú požiadavku bodu 3.
5 Skúšanie pri overení
5.1 Pomôcky pri overení navijaka sú zhodné s pomôckami
uvedenými v bode 4.1.
5.2 Navijak sa skúša komplexne priamo u výrobcu, dovozcu alebo
u používateľa za prevádzkových podmienok.
5.3 Skúšky navijaka pri overení sa vykonávajú podľa bodov 4.4
až 4.13.
5.4 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje iba to, či navijak nie
je poškodený, či nie sú na ňom zmeny konštrukcie a či má
všetky predpísané nápisy a značky.
5.5 V období medzi dvoma overeniami používateľ vykonáva údržbu
navijaka a pravidelne kontroluje správnosť údajov navijaka
stanovením chyby merania, o čom vedie písomný záznam.
5.6 Navijak, ktorý nezodpovedá technickým a metrologickým
požiadavkám tohto oddielu, sa vyradí z používania ako
určené meradlo.PRÍL.51
MERAČE TEPLA
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na merače tepla s teplonosnými médiami - kvapalinou,
prehriatou alebo sýtou vodnou parou a parným kondenzátom (ďalej len "merač tepla"),
ktoré sa používajú na meranie spotrebovaného alebo odovzdaného tepla v súvislosti
s platbami za teplo, ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Príloha sa vzťahuje aj
na členy meračov tepla, ak tvoria súčasť merača tepla.
2. Merače tepla pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
3. Merače tepla schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
4. Merače tepla, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa označia
overovacou značkou.
5. Prvotne overené merače tepla možno uvádzať na trh do konca roka nasledujúceho
po roku, v ktorom bolo prvotné overenie vykonané, za predpokladu, že je zaručené,
že sa nezmenia parametre, ktoré majú vplyv na presnosť merania po uvedení na trh.
6. Merače tepla počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení meračov tepla
ODDIEL I
MERAČ TEPLA S TEPLONOSNÝM MÉDIOM - KVAPALINOU
1 Termíny a definície
1.1 Merač tepla je merací prístroj určený na meranie množstva
tepla, ktoré je vo výmenníku tepla odovzdané alebo
odobrané teplonosnej kvapaline.
1.2 Výmenník tepla je teplovýmenné zariadenie, ktoré je
súčasťou odovzdávacej stanice, alebo odberné tepelné
zariadenie, ktoré je súčasťou objektu.
1.3 Elektrický merač tepla je merač tepla, ktorý prijíma
a spracúva merané hodnoty pomocou elektrických prvkov
a obvodov.
1.4 Člen merača tepla je súčasť merača tepla, ktorá sníma
fyzikálne veličiny potrebné na určenie tepla alebo tieto
snímané veličiny prijíma a matematicky spracúva; členmi
merača tepla sú prietokomer ako člen merača tepla, snímače
teploty a kalorimetrické počítadlo.
1.5 Prietokomer ako člen merača tepla je súčasť merača tepla,
cez ktorú preteká teplonosná kvapalina v prívodnom alebo
vo vratnom potrubí v okruhu výmenníka tepla vysielajúca
signál, ktorý je funkciou objemu, hmotnosti alebo
objemového, prípadne hmotnostného prietoku.
1.6 Párované snímače teploty sú súčasťou merača tepla
(inštalované s puzdrom alebo bez neho) a snímajú teplotu
teplonosnej kvapaliny v prívodnom alebo vo vratnom potrubí
v okruhu výmenníka tepla.
1.7 Kalorimetrické počítadlo je súčasť merača tepla, ktorá
prijíma signály z prietokomera, teplotného snímača
a vypočítava a udáva odovzdané množstvo tepla.
1.8 Menovitý teplotný rozsah je rozsah teplôt teplonosnej
kvapaliny medzi najvyššou teplotou v prívodnom potrubí
a najnižšou teplotou vo vratnom potrubí, v ktorom merač
tepla alebo jeho členy pracujú bez prekročenia hodnôt
najväčších dovolených chýb.
1.9 Horná hranica teplotného rozsahu (menovitá teplota) je
najvyššia teplota teplonosnej kvapaliny, pri ktorej merač
tepla alebo jeho členy pracujú bez prekročenia hodnôt
najväčších dovolených chýb.
1.10 Dolná hranica teplotného rozsahu je najnižšia teplota
teplonosnej kvapaliny, pri ktorej merač tepla alebo jeho
členy pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších dovolených
chýb.
1.11 Teplotný rozdiel je absolútna hodnota rozdielu teplôt
teplonosnej kvapaliny v prívodnom a vo vratnom potrubí.
1.12 Menovitý teplotný rozdiel je najväčší teplotný rozdiel,
pre ktorý je merač tepla určený a pri ktorom nie sú
prekročené hodnoty najväčších dovolených chýb.
1.13 Najmenší teplotný rozdiel je najmenší teplotný rozdiel,
pre ktorý je merač tepla určený a pri ktorom nie sú
prekročené hodnoty najväčších dovolených chýb.
1.14 Menovitý tepelný výkon je najväčší tepelný výkon pri
menovitom teplotnom rozdiele a pri menovitom prietoku
teplonosnej kvapaliny za predpokladu, že nižšia teplota
teplonosnej kvapaliny v okruhu výmenníka tepla sa rovná
dolnej medzi teplotného rozsahu; pri tomto výkone plní
merač tepla svoju funkciu nepretržite, bez prekročenia
hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.15 Menovitý prietok je najväčší prietok, pri ktorom môže
prietokomer pracovať pri bežnom používaní, t.j. za stálych
a prerušovaných pracovných podmienok, bez poškodenia a bez
prekročenia najväčších dovolených chýb a najväčšej
dovolenej hodnoty straty tlaku. Je vyjadrený v kubických
metroch za hodinu a používa sa na označenie prietokomera.
1.16 Prevádzkový tlak je tlak teplonosnej kvapaliny v okruhu
výmenníka tepla bezprostredne pred prietokomerom ako
členom merača tepla.
1.17 Menovitý tlak je najvyšší prevádzkový tlak, na ktorý
výrobca určí merač tepla alebo jeho členy.
1.18 Merací rozsah merača tepla je daný meracími rozsahmi
použitých členov merača tepla a rozsahom platnosti výpočtu
parametrov teplonosného média v kalorimetrickom počítadle.
1.19 Kompaktný merač tepla je merač tepla, ktorý nemá
oddeliteľné členy.
1.20 Kombinovaný merač tepla je merač tepla, ktorý je zostavený
z oddeliteľných členov.
1.21 Merač tepla s neoddeliteľnými členmi je merač tepla,
ktorého dva členy tvoria neoddeliteľný celok.
2 Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1 Všeobecné požiadavky
2.1.1 Všetky konštrukčné prvky merača tepla sa zhotovujú tak,
aby zaručovali požadovanú stálosť metrologických
vlastností a spoľahlivú funkciu v dlhodobej prevádzke,
najmenej však medzi dvoma overeniami.
2.1.2 Materiály konštrukčných prvkov odolávajú rôznym formám
korózie a opotrebovania, ktoré sa vyskytujú za bežných
pracovných podmienok, osobitne spôsobených nečistotami
v teplonosnom médiu. Správne zabudované merače tepla
odolávajú pôsobeniu vonkajšieho prostredia, pre ktoré sú
určené. Merače tepla za každých okolností a bez obmedzenia
správnej funkcie odolávajú menovitému tlaku a teplote, pre
ktoré sú určené.
2.1.3 Smer prúdenia teplonosného média sa vyznačí na meracom
prístroji šípkou alebo opisom, napríklad zhora nadol.
2.1.4 Skrinka (puzdro) merača tepla chráni jeho vnútorné časti
alebo jeho členy pred striekajúcou vodou a prachom.
2.1.5 Chvenie vysielača impulzov prietokomera ako člena merača
tepla alebo prietokomera nespôsobí zmenu indikácie na
kalorimetrickom počítadle.
2.1.6 Merače tepla neregistrujú teplo, ak teplonosné médium
neprúdi.
2.1.7 Pomer medzi menovitým a najmenším teplotným rozdielom
merača tepla je najmenej 10. Najmenší teplotný rozdiel je
najviac 10 stupňov C.
2.1.8 Kalorimetrické počítadlo má zariadenie, ktoré signalizuje
alebo indikuje prietok teplonosného média.
2.1.9 Merač tepla sa vybaví počítadlom tepla.
2.1.10 Merač tepla sa môže vybaviť aj zariadením na indikáciu
objemu, hmotnosti, prietoku, teploty, teplotného rozdielu,
tepelného výkonu, prevádzkového času, prípadne iných
údajov.
2.1.11 Ak je elektrický merač tepla napájaný z batérie, môže sa
pri výrobe použiť iba taká batéria, s ktorou výrobca
zaručí, že počas piatich rokov nepretržitého používania
merača tepla chyby merania z dôvodu poklesu napätia
batérie neprekročia najväčšie dovolené chyby.
2.1.12 Merače tepla sa môžu vybaviť rozhraním, ktoré umožňuje
pripojenie diaľkových prenosov a prídavných zariadení bez
ovplyvnenia metrologických vlastností merača tepla.
2.1.13 Elektrické merače tepla na účely racionálnych skúšok
umožňujú zrýchlenú skúšku. Na túto skúšku majú
zodpovedajúci výstup umožňujúci indikovať merané množstvo
tepla s potrebnou rozlišovacou schopnosťou.
2.2 Požiadavky na zariadenie na indikáciu množstva tepla
2.2.1 Merač tepla indikuje meranú tepelnú energiu v jouloch,
watthodinách alebo v desatinných podieloch, alebo
v násobkoch týchto jednotiek. Názov alebo symbol jednotky,
v ktorej je teplo merané, sa vyznačí na indikačnom
zariadení v bezprostrednej blízkosti stupnice.
2.2.2 Indikačné zariadenie sa vyhotovuje ako číslicová alebo
poločíslicová stupnica. V prípade poruchy napájania merača
tepla z elektrickej siete uchováva hodnoty meraného tepla
najmenej počas troch nasledujúcich dní po výpadku. Po
obnovení napájania indikačné zariadenie automaticky
pokračuje v meraní.
2.2.3 Čítanie indikovanej hodnoty je bezpečné, ľahké
a jednoznačné pri všetkých polohách počítadla.
2.2.4 Intervaly stupnice indikačného zariadenia sa vyjadrujú
v jednotkách tepelnej energie, vo forme 1x10 na n, 2x10 na
n alebo 5x10 na n, kde n je kladné alebo záporné celé
číslo alebo nula.
2.2.5 Skutočná alebo zdanlivá výška číslic na indikačnom
zariadení je najmenej 4 mm.
2.2.6 Ak je indikačné zariadenie vyhotovené ako valčekové
počítadlo, posun číslice určitého rádu sa vykoná počas
zmeny číslice nižšieho rádu z deväť na nulu. Valček
s číslicami najnižšieho rádu sa môže pohybovať kontinuálne
a jeho posuv pri pozorovaní spredu je zdola nahor.
2.2.7 Zariadenie indikujúce teplo má takú kapacitu, aby
postačovala na registrovanie energie počas 3 000 hodín
nepretržitej prevádzky pri menovitom tepelnom výkone.
2.2.8 Teplo, ktoré zmeria merač tepla pri menovitom tepelnom
výkone za jednu hodinu, spôsobí zmenu najmenej jednej
číslice najnižšieho rádu indikačného zariadenia.
2.3 Požiadavky na prietokomery ako členy merača tepla sú
uvedené v prílohe č. 53.
2.4 Požiadavky na snímače teploty
2.4.1 Snímače teploty, ktoré sú členmi elektrických meračov
tepla, sa dodávajú a používajú v spárovaných dvojiciach,
ak nie sú priamo naprogramované konštanty každého snímača
v kalorimetrickom počítadle.
2.4.2 Na snímače teploty sa vzťahujú technické požiadavky pre
odporové snímače teploty uvedené v prílohe č. 37
a v slovenských technických normách pre triedu presnosti
A alebo B. Snímače triedy presnosti C nie je dovolené
používať.
2.4.3 Snímače teploty sa vyhotovujú tak, aby pri skúšaní
umožnili ponor do pracovnej kvapaliny termostatizovaných
kúpeľov bez ich poškodenia počas skúšok pri prvotnom
a následnom overení.
2.4.4 Snímače teploty sa vyhotovujú tak, aby zabezpečili
požadované metrologické vlastnosti počas najmenej 10 h pri
najvyššej teplote zvýšenej o 10 stupňov C.
2.4.5 Zmena odporu deltaRo nie je väčšia ako hodnota odporu
zodpovedajúca 0,025 stupňa C. Zmena odporu deltaRo je
vyjadrená vzťahom:
deltaRo = Ro - R'o,
kde Ro - odpor snímača teploty na začiatku meraní pri
teplote 0 stupňov C alebo 40 stupňov C v Ohmoch,
R'o - odpor snímača teploty pri teplote 0 stupňov
C alebo 40 stupňov C v Ohmoch po meraní
teplotnej závislosti pri predpísaných teplotách.
2.4.6 Odpor spojovacieho vedenia každého snímača teploty pri
dvojvodičovom zapojení je taký, že jeho teplotný
ekvivalent je najviac 0,5 stupňa C. V prípade rôznych
dĺžok spojovacieho vedenia spárovaných snímačov teploty sa
na odpor vedenia vzťahujú technické požiadavky, ktoré sú
uvedené v rozhodnutí o schválení typu merača tepla.
2.5 Najväčšie dovolené chyby
2.5.1 Najväčšie dovolené chyby uvedené v bodoch 2.5.2 až 2.5.8
sa vzťahujú na tieto pracovné podmienky:
a) teplota okolia od 5 stupňov C do 55 stupňov C,
b) relatívna vlhkosť vzduchu najviac 93%,
c) kolísanie napájacieho napätia elektrického merača tepla
+10% až -15% nominálnej hodnoty,
d) kolísanie frekvencie napájacieho napätia + -2%
nominálnej hodnoty.
Referenčné podmienky pri technických skúškach pri
schvaľovaní typu okrem podmienok uvedených v bode 2.5.1
určí ich vykonávateľ, pri ostatných skúškach sa určia po
dohode vykonávateľa a objednávateľa.
2.5.2 Merače tepla sa delia do troch tried presnosti: 2, 4, a 5.
2.5.3 Najväčšie dovolené chyby meračov tepla (kladné alebo
záporné) v pomere ku konvenčne pravej hodnote tepla sú
dané ako relatívne chyby a sú funkciou teplotného
rozdielu.
2.5.4 Najväčšie dovolené chyby E meračov tepla pre jednotlivé
triedy presnosti sú uvedené v tabuľke č. 1. Čísla
v zátvorkách označujú najväčšie dovolené chyby pri
prietokoch teplonosnej kvapaliny, ktoré sa rovnajú alebo
sú väčšie ako najmenší prietok a menšie ako 0,1 menovitého
prietoku, kde menovitý prietok neprekračuje 3 m3/h.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Teplotný rozdiel E
---------------------------------------------
trieda 2 trieda 4 trieda 5
------------------------------------------------------------------
deltat < 10 stupňov C + -4% + -6% (8%) + -8% (10%)
10 stupňov C <= deltat
< 20 stupňov C + -3% + -5% (7%) + -7% (9%)
20 stupňov C <= deltat + -2% + -4% (6%) + -5% (7%)
------------------------------------------------------------------
2.5.5 Najväčšie dovolené chyby meračov tepla tried presnosti
4 a 5 podľa bodu 2.5.4 sú určené pre kompaktné prístroje
a pre kombinované prístroje. Najväčšie dovolené chyby
triedy presnosti 2 sú určené pre kompaktné prístroje.
2.5.6 Najväčšie dovolené chyby členov meračov tepla triedy
presnosti 4 alebo ich kombinácií:
a) prietokomer ako člen merača tepla + -3%; pre
prietokomery Qn <= 3 m3/h; + -5% pre prietoky v rozsahu
Qmin až Qt,
b) kalorimetrické počítadlo spolu so snímačmi teploty
+ -(|E| - 3%) alebo
+ -(|E| - 5%) pre podmienky uvedené v bode 2.5.8,
c) kalorimetrické počítadlo bez snímačov teploty
+ -1% pre 3 stupne C <= deltat < 20 stupňov C,
+ -0,5% pre 20 stupňov C <= deltat,
d) pri snímačoch teploty zhoda údajov oboch snímačov
teploty zaradených do vymeniteľného páru je pri
ľubovoľnej teplote v menovitom teplotnom rozsahu väčšia
ako 0,05 stupňa C.
2.5.7 Najväčšie dovolené chyby členov meračov tepla triedy
presnosti 5 alebo ich kombinácií:
a) prietokomer ako člen merača tepla + -3%; pre
prietokomery Qn <= 3 m3/h; + -5% pre prietoky v rozsahu
Qmin až Qt,
b) kalorimetrické počítadlo spolu so snímačmi teploty
+ -(|E| - 3%) alebo
+ -(|E| - 5%) pre podmienky uvedené v bode 2.5.8,
c) kalorimetrické počítadlo bez snímačov teploty
+ -1,5% pre 3 stupne C <= deltat < 20 stupňov C,
+ -1% pre 20 stupňov C <= deltat,
d) pri snímačoch teploty zhoda údajov oboch snímačov
teploty zaradených do vymeniteľného páru je pri
ľubovoľnej teplote v menovitom teplotnom rozsahu väčšia
ako 0,1 stupňa C.
2.6 Konvenčne pravá hodnota tepla
2.6.1 Konvenčne pravá hodnota tepla je definovaná rovnicou:
tau1
Qp = integrál M . deltah . dtau,
tau0
kde M - hmotnostný prietok teplonosnej kvapaliny
prechádzajúcej cez merač tepla,
deltah - rozdiel medzi špecifickými entalpiami
teplonosnej kvapaliny pri vstupnej
a výstupnej teplote v okruhu výmenníka tepla,
tau - čas.
2.6.2 Konvenčne pravá hodnota tepla môže byť vyjadrená tiež
rovnicou:
V1
Qp = integrál K(1,2) . deltat . dV,
V0
kde deltat - rozdiel teplôt teplonosnej kvapaliny na
vstupe do okruhu výmenníka tepla a výstupe
z neho,
V - objem teplonosnej kvapaliny,
K (1,2) - súčiniteľ, ktorý je funkciou vlastností
teplonosnej kvapaliny závislých od jej
teplôt a tlaku. Tento súčiniteľ môže byť
vyjadrený rovnicami
a) pri meraní prietoku alebo objemu teplonosnej kvapaliny
v prívodnom potrubí:
deltah
K1 = ------ . ró1,
deltat
b) pri meraní prietoku alebo objemu teplonosnej kvapaliny
vo vratnom potrubí:
deltah
K2 = ------ . ró2,
deltat
kde ró1 - hustota teplonosnej kvapaliny v prívodnom
potrubí,
ró2 - hustota teplonosnej kvapaliny vo vratnom
potrubí.
2.7 Najväčšie dovolené chyby v prevádzke sa rovnajú
1,5-násobku najväčších dovolených chýb podľa bodu 2.5.
3 Nápisy a značky
3.1 Ak sa merač tepla vyhotoví ako kompaktný prístroj, má na
dobre čitateľnom, nezmazateľnom a vhodne umiestnenom
štítku uvedené tieto údaje:
a) označenie typu,
b) výrobné číslo doplnené rokom výroby (môže byť uvedený
samostatne),
c) značku schváleného typu,
d) menovitý teplotný rozsah uvedený v stupňoch C,
e) najmenší a menovitý teplotný rozdiel uvedený v tvare:
deltatmin = p stupňov C,
deltatmax = r stupňov C,
f) menovitý tlak,
g) hraničné hodnoty objemového alebo hmotnostného
prietoku,
h) charakteristické označenie teplonosnej kvapaliny
v prípade, ak nemá termodynamické vlastnosti vody bez
prísad,
i) označenie triedy presnosti 2, 4 alebo 5,
j) menovitá svetlosť potrubia, v ktorom prúdi teplonosná
kvapalina, pre ktorú je merač určený,
k) definované zabudovanie prietokomera ako člena merača
tepla v polohe horizontálnej alebo vertikálnej,
v prívodnom alebo vo vratnom potrubí,
l) ak má merač tepla zabudované zariadenie na indikáciu
prevádzkového času a táto indikácia je závislá od
frekvencie napájacieho napätia, uvedenie tejto
skutočnosti,
m) horná hranica tepelného výkonu, ak je väčší ako
menovitý tepelný výkon.
3.2 Ak sa merač tepla vyhotoví ako kombinovaný prístroj,
jednotlivé členy majú na dobre čitateľnom, nezmazateľnom,
vhodne umiestnenom štítku uvedené tieto údaje:
3.2.1 Kalorimetrické počítadlo:
a) údaje uvedené v bode 3.1 písm. a) až e), h), i), l),
m),
b) hodnota vstupného signálu z prietokomerného člena
merača tepla (napríklad Imp./m3),
c) druh snímačov teploty, ktoré sa s kalorimetrickým
počítadlom môžu používať (napríklad Pt 100),
d) definované zabudovanie prietokomera ako člena merača
tepla v prívodnom alebo vo vratnom potrubí.
3.2.2 Prietokomer ako člen merača tepla:
a) údaje uvedené v bode 3.1 písm. a) až c), f) až h), j),
b) menovitá teplota kvapaliny, do ktorej môže byť
prietokomer ako člen merača tepla použitý, hodnota
výstupného signálu vstupujúceho do kalorimetrického
počítadla (napríklad Imp./m3).
3.2.3 Snímače teploty:
a) údaje uvedené v bode 3.1 písm. a) až d),
b) druh snímača (napríklad Pt 100),
c) jednoznačná príslušnosť dvoch snímačov zaradených do
páru (napríklad pri nových snímačoch je vhodné
označenie tým istým výrobným číslom lomeným pri jednom
číslom 1 - snímač montovaný do prívodného potrubia, pri
druhom číslom 2 - snímač montovaný do vratného potrubia
v okruhu výmenníka tepla),
d) trieda presnosti snímača teploty.
4 Umiestnenie overovacích a montážnych značiek
4.1 Na kompaktných prístrojoch sa umiestni overovacia značka
na viditeľnom mieste na puzdre tej časti merača tepla,
ktorá indikuje teplo.
4.2 Na kombinovaných prístrojoch sa opatria všetky členy
merača tepla overovacou značkou umiestnenou na viditeľnom
mieste. Tieto značky zabezpečujú jednotlivé členy proti
neoprávnenému zásahu.
4.3 Po montáži kompaktných a kombinovaných prístrojov do
okruhu výmenníka tepla sa umiestňujú zabezpečovacie značky
na takých miestach, aby indikovali svojvoľnú výmenu
komponentov alebo ich neoprávnené demontovanie
z pracovného miesta. Značky sa umiestňujú na
a) kalorimetrickom počítadle na kryte svorkovnice alebo
inom uzávere umožňujúcom k nej prístup,
b) prietokomere ako člene merača tepla, na spojovacích
prírubách (skrutkových spojoch) s potrubím, na
vysielači elektrických signálov, ktoré sú vstupnou
veličinou do kalorimetrického počítadla,
c) snímačoch teploty v mieste ich pripojenia
s teplomerovým puzdrom.
5 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
5.1 Oblasť skúšania je určená menovitým teplotným rozsahom,
menovitým a najmenším teplotným rozdielom, hraničnými
hodnotami tepelného výkonu a prietoku teplonosnej
kvapaliny, pre ktoré je skúšaný merač tepla určený.
5.2 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa preverujú
metrologické parametre meračov tepla
a) samostatnými skúškami členov meračov tepla
1. prietokomerov ako členov merača tepla,
2. kalorimetrických počítadiel,
3. snímačov teploty;
tieto skúšky sa môžu vykonávať pri kombinovaných
prístrojoch,
b) spoločnými skúškami dvoch členov (napríklad
kalorimetrického počítadla so snímačmi teploty)
a samostatnou skúškou jedného člena (napríklad
prietokomera ako člena merača tepla),
c) skúškami kompaktných prístrojov.
5.3 Skúšky členov meračov tepla okrem kalorimetrického
počítadla sa vykonávajú podľa príloh č. 37 a 53.
5.4 Skúšky kalorimetrického počítadla sa vykonávajú postupom
podľa bodu 7.2, pričom skúšobné body určí vykonávateľ
skúšky.
5.5 Skúšky kompaktných meračov tepla sa vykonávajú postupom
podľa bodu 8, skúšobné body určí vykonávateľ skúšky.
5.6 Účinky ovplyvňujúcich veličín
Prídavné skúšky účinkov ovplyvňujúcich veličín na údaje
merača tepla alebo jeho členov sa vykonávajú podľa príloh
č. 37 a 53 a podľa príslušných slovenských technických
noriem.
6 Metódy skúšania pri overení
6.1 Pri overení sa merače tepla môžu skúšať
a) samostatnými skúškami členov meračov tepla
1. prietokomerov ako členov merača tepla,
2. kalorimetrických počítadiel,
3. snímačov teploty;
tieto skúšky sa môžu vykonávať pri kombinovaných
prístrojoch,
b) spoločnými skúškami dvoch členov (napríklad
kalorimetrického počítadla so snímačmi teploty)
a samostatnou skúškou jedného člena (napríklad
prietokomera ako člena merača tepla),
c) skúškami kompaktných prístrojov.
7 Skúšky členov meračov tepla
7.1 Prietokomer ako člen merača tepla
Skúška prietokomera ako člena merača tepla sa vykoná podľa
prílohy č. 53.
7.2 Kalorimetrické počítadlá elektrických meračov tepla
7.2.1 Pri overení kalorimetrických počítadiel sa vykonáva
a) vonkajšia obhliadka,
b) skúška správnosti,
c) vyhodnotenie meraní.
7.2.2 Vonkajšia obhliadka
Vonkajšou obhliadkou kalorimetrického počítadla sa
zisťuje, či
a) vyhovuje schválenému typu,
b) sú na počítadle uvedené všetky údaje podľa bodu 3.2.1,
c) nemá porušené časti na umiestnenie overovacích
a montážno-zabezpečovacích značiek, ktoré boli určené
pri schvaľovaní typu,
d) skrinka počítadla nie je mechanicky poškodená,
e) počítadlo nemá žiadnu ďalšiu viditeľnú chybu.
Ak kalorimetrické počítadlo uvedeným požiadavkám
nevyhovuje, vyradí sa z ďalších skúšok.
7.2.3 Skúška správnosti
7.2.3.1 Na skúšané kalorimetrické počítadlo sa pred začatím skúšky
pripoja prístroje simulujúce signály prietokomera ako
člena merača tepla a snímačov teploty.
7.2.3.2 Pre objem alebo prietok sa simulujú elektrické signály,
ktoré zodpovedajú menovitému prietoku teplonosnej
kvapaliny. Ak sa pri schvaľovaní typu preukáže závislosť
chyby kalorimetrického počítadla od veľkosti prietoku,
skúšky sa vykonávajú tiež pri simulovaných prietokoch
teplonosnej kvapaliny, ktoré boli stanovené pri
schvaľovaní typu.
7.2.3.3 Teploty v prívodnom a vo vratnom potrubí sa simulujú
elektrickými odpormi tak, aby sa skúšky vykonali pri
týchto teplotných rozdieloch:
a) deltatmin <= deltat <= deltatmin + 1 stupeň C,
b) deltatmax - 5 stupňov C <= deltat <= deltatmax,
c) deltat = 10 stupňov C + -0,5 stupňa C,
d) deltat = 20 stupňov C + -0,5 stupňa C,
kde deltatmin - najmenší teplotný rozdiel v stupňoch C,
deltatmax - menovitý teplotný rozdiel v stupňoch C.
Dovolené odchýlky menovitých hodnôt elektrických odporov
môžu byť také, aby odchýlky od uvedených teplôt boli
najviac + -0,5 stupňa C.
Teplota vo vratnom potrubí sa simuluje v rozsahu od 20
stupňov C do 80 stupňov C.
Táto teplota sa simuluje aj pri inej hodnote, ak si to
vyžaduje menovitý teplotný rozsah skúšaného typu
kalorimetrického počítadla. Táto skutočnosť je uvedená
v príslušnej dokumentácii rozhodnutia o schválení typu.
7.2.3.4 Dĺžka trvania skúšky v každom skúšobnom bode závisí od
konštrukčného riešenia kalorimetrického počítadla
a skúšobného zariadenia. V prípade racionálnych skúšok
(bod 2.1.13), keď výstupom pre merané teplo sú impulzy,
počet impulzov simulujúcich objem alebo prietok
teplonosnej kvapaliny je v každom skúšobnom bode volený
tak, aby merané teplo zodpovedalo najmenej 1 000 impulzom
na výstupe z kalorimetrického počítadla.
Pri týchto skúškach sa porovná najmenej v jednom skúšobnom
bode teplo udané indikačným zariadením s teplom
vypočítaným z elektrických signálov. Pritom merané teplo
spôsobí zmenu údaja indikačného zariadenia najmenej
o 10-násobok najnižšie odčítateľnej hodnoty.
7.2.3.5 Pri spoločných skúškach kalorimetrických počítadiel
elektrických meračov tepla so snímačmi teploty sú skúšobné
teploty volené tak, aby sa skúšky vykonali pri všetkých
teplotných rozdieloch stanovených v bode 7.2.3.3.
7.2.4 Vyhodnotenie konvenčne pravej hodnoty tepla
7.2.4.1 Pri skúškach v jednotlivých skúšobných bodoch - pri
dodržaní konštantných hodnôt veličín simulujúcich prietok
teplonosnej kvapaliny a vstupnú a vratnú teplotu - sa
konvenčne pravá hodnota tepla Qp, ktorú má kalorimetrické
počítadlo indikovať, vyjadruje rovnicou:
Qp = m . (h1 - h2) [J],
kde m je hmotnosť teplonosnej kvapaliny, ktorá by pri
simulovaných elektrických signáloch pretiekla cez
prietokomer ako člen merača tepla, vypočítaná zo
vzťahu:
m = V . ró [kg]
alebo
m = M . tau [kg],
kde h1 - špecifická entalpia teplonosnej kvapaliny pri
teplote t1 [J.kg-1],
h2 - špecifická entalpia teplonosnej kvapaliny pri
teplote t2 [J.kg-1],
V - objem teplonosnej kvapaliny pretečenej cez
prietokomer ako člen merača tepla [m3],
ró - hustota teplonosnej kvapaliny pri teplote t2;
v prípade zabudovania prietokomera ako člena
merača tepla do prívodného potrubia pri teplote
t1 [kg.m-1],
M - hmotnostný prietok teplonosnej kvapaliny [kg.s-1],
tau - doba trvania skúšky [s],
t1 - skúšobná teplota zodpovedajúca teplote
teplonosnej kvapaliny v prívodnom potrubí
[stupeň C],
t2 - skúšobná teplota zodpovedajúca teplote
teplonosnej kvapaliny vo vratnom potrubí [stupeň
C].
Hodnoty h1, h2, ró sa zistia z tabuliek pre vodu pri
absolútnom tlaku 1,6 MPa pre príslušné teploty. V prípade
inej teplonosnej kvapaliny sa hodnoty zistia z tabuliek
platných pre túto kvapalinu pri tlaku uvedenom výrobcom
merača tepla.
7.2.4.2 Konvenčne pravú hodnotu tepla, pri dodržaní podmienok
uvedených v bode 7.2.4.1, možno tiež vyjadriť rovnicou:
Qp = K(1,2) . V . deltat [J],
kde deltat - rozdiel skúšobných teplôt t1 - t2,
K(1,2) - súčiniteľ, ktorý je funkciou vlastností
teplonosnej kvapaliny závislých od jej teplôt
a tlaku a môže byť vyjadrený rovnicami
a) pri meraní prietoku alebo objemu teplonosnej kvapaliny
v prívodnom potrubí
deltah
K1 = ------- . ró1,
deltat
b) pri meraní prietoku alebo objemu teplonosnej kvapaliny
vo vratnom potrubí
deltah
K2 = ------- . ró2,
deltat
kde deltah - rozdiel špecifických entalpií h1 - h2,
ró1 - hustota teplonosnej kvapaliny pri teplote t1
[kg . m-3],
ró2 - hustota teplonosnej kvapaliny pri teplote t2
[kg . m-3].
7.2.5 Vyhodnotenie chýb kalorimetrických počítadiel pri skúšaní
7.2.5.1 Pri skúškach kalorimetrických počítadiel sa v každom
skúšobnom bode vyhodnocujú ich relatívne chyby podľa
rovnice:
Qn - Qp
deltar = ------------ . 100 [%],
Qp
kde deltar - relatívna chyba kalorimetrického počítadla
[%],
Qn - prírastok údajov kalorimetrického počítadla
počas trvania skúšky [J],
Qp - konvenčne pravá hodnota tepla [J].
7.2.5.2 Kalorimetrické počítadlo pri skúškach správnosti vyhovie,
so zohľadnením príslušných neistôt, ak vo všetkých
skúšobných bodoch platí
deltar <= deltad,
kde deltad - najväčšia dovolená chyba kalorimetrického
počítadla so snímačmi teploty alebo bez
snímačov teploty podľa bodov 2.5.6 a 2.5.7.
7.2.6 Overenie
7.2.6.1 Kalorimetrické počítadlá, ktoré vyhoveli všetkým skúškam
podľa tohto oddielu, sa opatria overovacími značkami na
miestach určených v rozhodnutí o schválení typu meradla.
7.2.6.2 Ak výrobca udáva na počítadle triedu presnosti 4
a vyhodnotenie preukáže vlastnosti zaraďujúce počítadlo do
triedy presnosti 5, táto skutočnosť sa nezmazateľne
vyznačí na vhodnom mieste kalorimetrického počítadla.
7.3 Odporové snímače teploty
Pri overení odporových snímačov teploty sa vykonáva
a) vonkajšia obhliadka,
b) skúška odporu izolácie,
c) skúška závislosti odporu od teploty.
7.3.1 Podmienky pri skúšaní
7.3.1.1 Pri skúšaní sa dodržia podmienky ustanovené slovenskou
technickou normou.
7.3.1.2 Ak sú svorky odporových meracích vložiek premostené
linearizačným obvodom, premostenie sa pri meraní nezruší
a namerané hodnoty sa porovnajú s predpísanými hodnotami.
7.3.2 Vonkajšia obhliadka
7.3.2.1 Vonkajšou obhliadkou odporového snímača teploty sa
zisťuje, či
a) vyhovuje schválenému typu,
b) sú na snímači uvedené všetky údaje podľa bodu 3.2.3,
c) nemá porušené časti na umiestnenie overovacích
a montážno-zabezpečovacích značiek, ktoré boli určené
pri schvaľovaní typu,
d) odporový snímač teploty nie je poškodený, napríklad, či
nie sú voľným okom zistiteľné nedostatky na hlavici,
ochrannej rúrke, vnútornom vedení, meracom odpore
a jeho uchytení.
7.3.2.2 Ak snímače teploty nevyhovujú uvedeným požiadavkám,
vyradia sa z ďalších skúšok.
7.3.3 Skúška odporu izolácie sa vykoná podľa slovenskej
technickej normy pri teplote okolia 25 stupňov C + -5
stupňov C.
7.3.4 Skúška závislosti odporu od teploty
7.3.4.1 Najmenší ponor snímača teploty pri skúšaní je taký, aby
zmena ponoru o 10 mm nespôsobila zmenu jeho údaja väčšiu
ako 0,03 stupňa C.
7.3.4.2 Odporové snímače teploty sa skúšajú pri teplotách
a) 0 stupňov C alebo 40 stupňov C,
b) 80 stupňov C až 105 stupňov C,
c) tmax - 5 stupňov C,
kde tmax - najväčšia teplota použitia snímačov podľa
údajov výrobcu.
7.3.4.3 Následnosť meraní pri skúške závislosti odporu od teploty
je 0 stupňov C alebo 40 stupňov C, 80 stupňov C až 105
stupňov C; tmax, 0 stupňov C alebo 40 stupňov C. Tieto
skúšky sa vykonávajú porovnávacou metódou.
7.3.4.4 Podrobný postup skúšky závislosti odporu od teploty
ustanovuje slovenská technická norma.
7.3.5 Overenie
Snímače, ktoré vyhoveli požiadavkám a všetkým požadovaným
skúškam, sa podľa tohto oddielu opatria overovacou značkou
na mieste určenom v rozhodnutí o schválení typu.
8 Skúšky kompaktných meračov tepla
Pri overení kompaktných meračov tepla sa vykonáva
a) vonkajšia obhliadka,
b) skúška správnosti,
c) vyhodnotenie meraní.
8.1 Vonkajšia obhliadka
8.1.1 Vonkajšou obhliadkou kompaktného merača tepla sa zisťuje,
či
a) vyhovuje schválenému typu,
b) sú na všetkých členoch merača tepla uvedené všetky
predpísané údaje,
c) nie sú porušené časti na umiestnenie overovacích
a montážno-zabezpečovacích značiek, ktoré boli určené
pri schvaľovaní typu,
d) nie sú viditeľné ďalšie chyby, ktoré znemožňujú správnu
funkciu a overenie merača tepla.
8.1.2 Ak kompaktný merač tepla nevyhovie požiadavkám bodu
8.1.1, vyradí sa z ďalších skúšok.
8.2 Skúška správnosti
8.2.1 Skúška správnosti sa vykonáva pri týchto kombináciách
prietokov Q1 až Q3 a teplotných rozdieloch deltat:
a) Q1 = (1,0 až 1,1)Qmin,
deltatmax -5 stupňov C <= deltat <= deltatmax,
kde Qmin - najmenší prietok,
b) Q2 = (0,225 až 0,25)Qmax,
deltat = 20 stupňov C + -0,5 stupňa C,
c) Q3 = (0,45 až 0,5)Qmax,
deltatmin <= deltat <= deltatmin + 1 stupeň C,
deltat = 10 stupňov C + -0,5 stupňa C,
deltat = 20 stupňov C + -0,5 stupňa C,
kde Qmax - najväčšie prípustné krátkodobé zaťaženie, pri
ktorom sa neprekročí najväčšia dovolená chyba.
Hodnoty deltat sú uvedené v bode 7.2.3.3.
8.2.2 Doplňujúce požiadavky na skúšky pri overení kompaktných
meračov tepla sú uvedené v bodoch 7.2.3.3 a 7.2.3.4.
8.3 Vyhodnotenie meraní
Vyhodnotenie meraní sa vykonáva podľa bodov 7.2.5.1
a 7.2.5.2. Najväčšie dovolené chyby kompaktných meračov
tepla sú uvedené v bode 2.5.4.
8.4 Overenie
Kompaktné merače tepla, ktoré vyhoveli požiadavkám
a predpísaným skúškam podľa tohto oddielu, sa opatria
overovacími značkami na miestach určených v rozhodnutí
o schválení typu.ODDIEL II
MERAČE TEPLA S TEPLONOSNÝM MÉDIOM VODNOU PAROU
1 Termíny a definície
1.1 Merač tepla je merací prístroj určený na meranie množstva
tepla, ktoré je vo výmenníku tepla odovzdané vodnou parou.
1.2 Výmenník tepla je teplovýmenné zariadenie, ktoré je
súčasťou odovzdávacej stanice, alebo odberné tepelné
zariadenie, ktoré je súčasťou objektu.
1.3 Elektrický merač tepla je merač tepla, ktorý prijíma
a spracúva merané hodnoty pomocou elektrických prvkov
a obvodov.
1.4 Člen merača tepla je súčasť merača tepla, ktorá sníma
fyzikálne veličiny potrebné na určenie tepla alebo tieto
snímané veličiny prijíma a matematicky spracúva; členmi
merača tepla sú: prietokomer ako člen merača tepla,
snímače teploty, kalorimetrické počítadlo a prevodník
tlaku.
1.5 Prietokomer ako člen merača tepla na meranie pretečeného
množstva pary je súčasť merača tepla v prívodnom potrubí
výmenníka tepla, cez ktorú preteká para, vysielajúca
signál úmerný pretečenému objemovému alebo hmotnostnému
množstvu pary.
1.6 Prietokomer ako člen merača tepla na meranie pretečeného
množstva kondenzátu je súčasť merača tepla, cez ktorú
preteká kondenzát v odvodnom potrubí výmenníka tepla,
vysielajúca signál úmerný pretečenému objemovému alebo
hmotnostnému množstvu kondenzátu.
1.7 Snímač teploty je člen merača tepla, ktorý sníma teplotu
vodnej pary v prívodnom potrubí výmenníka tepla.
1.8 Kalorimetrické počítadlo je člen merača tepla, ktorý
prijíma signály z prietokomeru, prevodníka tlaku,
teplotného snímača a ktorý vypočítava a udáva odovzdané
množstvo tepla.
1.9 Prevodník tlaku je člen merača tepla, ktorý meria tlak
pary v prívodnom potrubí výmenníka tepla.
1.10 Menovitý teplotný rozsah je interval teplôt vodnej pary,
v ktorom merač tepla alebo jeho členy pracujú bez
prekročenia hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.11 Horná hranica teplotného rozsahu (menovitá teplota) je
najvyššia teplota vodnej pary, pri ktorej merač tepla
alebo jeho členy pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších
dovolených chýb.
1.12 Dolná hranica teplotného rozsahu je najnižšia teplota
vodnej pary, pri ktorej merač tepla alebo jeho členy
pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.13 Menovitý tepelný výkon je tepelný výkon pri menovitom
prietoku a pri menovitom tlaku vodnej pary; pri tomto
výkone plní merač tepla svoju funkciu nepretržite, bez
prekročenia hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.14 Menovitý prietok je najväčší prietok, pri ktorom môže
prietokomer pracovať pri bežnom používaní, t.j. za stálych
a prerušovaných pracovných podmienok, bez poškodenia a bez
prekročenia najväčších dovolených chýb a najväčšej
dovolenej hodnoty straty tlaku. Je vyjadrený v kubických
metroch za hodinu a používa sa na označenie prietokomeru.
1.15 Prevádzkový tlak je tlak vodnej pary bezprostredne pred
prietokomerom ako členom merača tepla.
1.16 Menovitý tlak je najvyšší prevádzkový tlak, na ktorý
výrobca určí merač tepla alebo jeho členy.
2 Metódy merania tepla v pare
2.1 Definície metód merania tepla v pare
2.1.1 Priama metóda stanovenia množstva tepla v prehriatej
vodnej pare je metóda využívajúca stanovené hmotnostné
množstvo vodnej pary a entalpiu prehriatej vodnej pary.
Množstvo tepla sa stanoví podľa vzorca:
Qp = mp . hp,
kde Qp - množstvo tepla v prehriatej vodnej pare,
mp - hmotnostné množstvo prehriatej vodnej pary,
hp - entalpia prehriatej vodnej pary.
2.1.2 Nepriama metóda stanovenia množstva tepla v prehriatej
vodnej pare je metóda využívajúca stanovené hmotnostné
množstvo kondenzátu (vzniknutého po úplnej kondenzácii
vodnej pary) a entalpiu prehriatej vodnej pary. Množstvo
tepla sa stanoví podľa vzorca:
Qp = mk . hp,
kde Qp - množstvo tepla v prehriatej vodnej pare,
mk - hmotnostné množstvo kondenzátu,
hp - entalpia prehriatej vodnej pary.
Táto metóda využíva rovnosť hmotnostných množstiev pary
a kondenzátu mp = mk.
2.1.3 Metóda stanovenia množstva tepla v kondenzáte je metóda
využívajúca stanovené hmotnostné množstvo kondenzátu
a entalpiu kondenzátu. Množstvo tepla sa stanoví podľa
vzorca:
Qk = mk . hk,
kde Qk - množstvo tepla v kondenzáte,
mk - hmotnostné množstvo kondenzátu,
hk - entalpia kondenzátu.
Ak sa meria objem kondenzátu, hmotnostné množstvo
kondenzátu sa vypočíta takto:
Vk
mk = -----,
rók
kde Vk - objem kondenzátu,
rók - hustota kondenzátu pri danej teplote.
2.2 Opis metód merania tepla v pare
2.2.1 Priama metóda používa
a) meranie objemového množstva vodnej pary s následným
prepočtom na hmotnostné množstvo za pomoci hustoty
vodnej pary (vyžaduje meranie teploty a tlaku pary)
alebo meranie hmotnostného množstva vodnej pary,
b) meranie tlaku a teploty vodnej pary a následné
stanovenie entalpie vodnej pary.
Schéma priamej metódy je na obrázku č. 1.Obrázok č. 1: Priama metóda (pre prehriatu vodnú paru).
2.2.2 Nepriama metóda používa
a) meranie objemového množstva kondenzátu (vzniknutého po
úplnej kondenzácii vodnej pary) s následným prepočtom
na hmotnostné množstvo za pomoci hustoty kondenzátu
(vyžaduje meranie teploty kondenzátu),
b) meranie tlaku a teploty vodnej pary a následné
stanovenie entalpie vodnej pary.
Použitie nepriamej metódy je prípustné iba v prípade, ak
prietok kondenzátu je meraný kontinuálne tak, aby rozdiel
okamžitých prietokov na vstupe a výstupe výmenníka tepla
nemal vplyv na presnosť merania tepla a nedochádzalo
k priamej spotrebe kondenzátu, napríklad na dopĺňanie
sekundárneho systému, alebo k inej technologickej spotrebe
(sušenie a pod.).
Schéma nepriamej metódy je na obrázku č. 2.
Obrázok č. 2: Nepriama metóda (pre prehriatu vodnú paru).
2.2.3 Metóda stanovenia množstva tepla v kondenzáte používa
a) meranie objemového množstva kondenzátu s následným
prepočtom na hmotnostné množstvo za pomoci hustoty
kondenzátu (vyžaduje meranie teploty kondenzátu),
b) meranie teploty kondenzátu.
Schéma metódy merania tepla v kondenzáte je na obrázku č. 3.
Obrázok č. 3: Metóda merania tepla v kondenzáte.
3 Technické požiadavky a metrologické požiadavky
3.1 Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky v tomto oddiele sú zhodné
s požiadavkami uvedenými v oddiele I bodoch 2.1.1 až
2.1.6 a 2.1.8 až 2.2.8.
3.2 Požiadavky na prietokomery ako členy meračov tepla sú
uvedené v prílohe č. 53.
3.3 Požiadavky na snímače teploty
3.3.1 Požiadavky uvedené v tomto oddiele sú zhodné
s požiadavkami uvedenými v oddiele I bodoch 2.4.1 až
2.4.5.
3.3.2 Snímače teploty merajúce teplotu pary sa vyhotovujú tak,
aby zabezpečovali požadované metrologické vlastnosti počas
najmenej 10 h pri najvyššej teplote zvýšenej o 50 stupňov
C.
3.4 Najväčšie dovolené chyby
3.4.1 Najväčšie dovolené chyby, ktoré sú uvedené v bode 3.4.2,
sa vzťahujú na tieto pracovné podmienky:
a) teplota okolia od 5 stupňov C do 55 stupňov C,
b) relatívna vlhkosť vzduchu najviac 93%,
c) kolísanie napájacieho napätia elektrického merača tepla
230 V + 15 V,
d) kolísanie frekvencie napájacieho napätia 50 Hz + 1 Hz.
Referenčné podmienky pri skúškach, ktoré sa vykonávajú
v rámci schvaľovania typu, okrem podmienok uvedených
v bode 3.4.1 určí ich vykonávateľ, pri ostatných skúškach
sa určia po dohode vykonávateľa a objednávateľa.
3.4.2 Najväčšia dovolená chyba kalorimetrického počítadla pre
teplonosné médium vodná para je
+ -0,5% (trieda presnosti 0,5),
+ -0,8% (trieda presnosti 0,8),
+ -1,0% (trieda presnosti 1,0)
z meranej hodnoty tepla. Takto vyjadrená najväčšia
dovolená chyba je nezávislá od prietoku teplonosného
média.
3.4.3 Najväčšie dovolené chyby členov meračov tepla v prípade
použitia priamej metódy pre
a) prietokomer ako člen merača tepla je + -5% z meranej
hodnoty pretečeného množstva pary (príloha č. 53),
b) snímač teploty pary, pre triedu presnosti A a B, sú
uvedené v prílohe č. 37 a v slovenských technických
normách,
c) prevodník tlaku pary s najväčšou dovolenou chybou
0,25% z hornej hranice meracieho rozsahu Pmax, pričom
meraný tlak je väčší, alebo sa rovná 0,2 . Pmax.
Ak sa použije nepriama metóda alebo metóda stanovenia
množstva tepla v kondenzáte, vzťahujú sa na najväčšie
dovolené chyby prietokomerov ako členov merača tepla
požiadavky uvedené v oddiele I.
3.4.4 Najväčšie dovolené chyby v prevádzke sa rovnajú
1,5-násobku najväčších dovolených chýb podľa bodov 3.4.2
a 3.4.3.
3.5 Vyhodnotenie výsledkov skúšok
3.5.1 Vyhodnotenie konvenčne pravej hodnoty tepla pre médium
vodná para.
Pri skúškach v jednotlivých bodoch, pri dodržaní
konštantných hodnôt vstupov do počítadla pri simulácii, je
konvenčne pravá hodnota tepla Qp, ktorú má kalorimetrické
počítadlo indikovať, vyjadrená týmito vzťahmi:
3.5.1.1 Konvenčne pravá hodnota tepla Qp, ktoré je privedené
parou, sa vypočíta podľa vzorca:
Qp = ms . hs [kJ],
kde ms - hmotnosť pary v kg, ktorej pretečenie je počas
skúšky simulované na vstupe počítadla,
hs - špecifická entalpia pary v kJ/kg, ktorej hodnota
je ako funkcia pri simulovanej teplote a tlaku
uvedená v tabuľkách vodnej pary.
Vyššie uvedený vzťah je na vyhodnotenie výsledkov skúšok
podľa bodu 7.5. Pri tejto metóde sa konvenčne pravá
hodnota tepla Qp rovná Qs.
3.5.1.2 Ak sa použije nepriama metóda, pri vyhodnotení výsledkov
skúšok je potrebné prepočítať objem kondenzátu na hmotnosť
kondenzátu mnk podľa vzťahu:
mnk = V . ró [kg],
kde V - objem kondenzátu v m3, ktorého pretečenie sa
počas skúšky simuluje na vstupe počítadla,
ró - hustota kondenzátu v kg/m3, ktorej hodnota alebo
jej obrátená hodnota (merný objem v = 1/ró) je
ako funkcia pri simulovanej teplote a tlaku 1,6
MPa uvedená v tabuľkách vodnej pary, a zároveň
platí, že ms = mnk, Qp = Qs.
3.5.1.3 Ak sa použije pri meraní kombinácia metód, pri vyhodnotení
výsledkov skúšok sa stanoví konvenčne pravá hodnota tepla
Qk odvedená kondenzátom podľa vzorca:
Qk = mk . hk [kJ],
kde mk - hmotnosť kondenzátu v kg, ktorého pretečenie sa
počas skúšky simuluje na vstupe počítadla,
hk - špecifická entalpia kondenzátu v kJ/kg, ktorej
hodnota je ako funkcia pri simulovanej teplote
a tlaku 1,6 MPa uvedená v tabuľkách vodnej pary.
Pri tejto metóde platí, že konvenčne pravá
hodnota tepla Qp sa rovná Qs - Qk.
3.5.2 Vyhodnotenie chýb kalorimetrického počítadla pri skúšaní
Pri skúškach počítadiel sa v každom skúšobnom bode
vyhodnocujú ich relatívne chyby podľa vzorca:
Qn - Qp
deltar = --------- . 100 [%],
Qp
kde Qn - prírastok údajov kalorimetrického počítadla počas
trvania skúšky v kJ,
Qp - konvenčne pravá hodnota tepla v kJ stanovená
podľa bodu 3.5.1.
3.5.3 Vyhodnotenie chýb kalorimetrického počítadla z údajov
entalpie alebo tepelného výkonu
3.5.3.1 Ak počítadlo umožňuje odčítať entalpiu pary alebo tepelný
výkon s väčšou presnosťou, ako je 0,1% z indikovanej
hodnoty, môže sa časť skúšok vyhodnotiť porovnaním
indikovaných údajov s konvenčne pravými údajmi podľa
týchto vzťahov:
hn - hp
deltar = --------- . 100 [%],
hp
alebo
fn - fp
deltar = ---------- . 100 [%],
fp
kde hn - entalpia pary indikovaná kalorimetrickým
počítadlom počas trvania skúšky v kJ/kg,
hp - konvenčne pravá hodnota entalpie prehriatej pary
v kJ/kg, ktorej hodnota je ako funkcia pri
simulovanej teplote a tlaku uvedená v tabuľkách
vodnej pary,
fn - tepelný výkon pary v kJ/s, indikovaný
kalorimetrickým počítadlom počas trvania skúšky,
fp - konvenčne pravá hodnota tepelného výkonu
prehriatej pary v kJ/s, ktorej hodnota sa
vypočíta z konvenčne pravej hodnoty hmotnostného
prietoku a z konvenčne pravej hodnoty entalpie,
ktorá je ako funkcia pri simulovanej teplote
a tlaku uvedená v tabuľkách vodnej pary.
3.5.3.2 Tepelný výkon pary sa vypočíta podľa vzorca:
f = q . h [kJ/s],
kde q - hmotnostný prietok teplonosného média v kg/s,
h - entalpia pary v kJ/kg.
3.5.4 Vyhodnotenie neistôt pri skúšaní kalorimetrických
počítadiel
Vyhodnotenie neistôt sa vykoná podľa platných predpisov na
stanovenie neistôt pri meraní. Rozšírená neistota merania
U sa vypočíta podľa vzorca:
U = uc . ku [%],
kde uc - kombinovaná štandardná neistota v %,
ku - koeficient rozšírenia, kde ku = 2.
3.5.5 Vyhodnotenie výsledku skúšky
Kalorimetrické počítadlo vyhovie vo všetkých bodoch, ak
platí, že
deltar <= (deltad - U),
kde deltar,U - uvedené v predchádzajúcom texte,
deltad - najväčšia dovolená chyba kalorimetrického
počítadla, ktorá je pre kalorimetrické
počítadlá pre teplonosné médium vodná para
rovnaká pre všetky triedy presnosti:
deltad = 0,8%.
4 Nápisy a značky
4.1 Jednotlivé členy merača tepla majú na dobre čitateľnom,
nezmazateľnom, vhodne umiestnenom štítku uvedené tieto
údaje:
4.1.1 Kalorimetrické počítadlo:
a) označenie typu,
b) výrobné číslo doplnené rokom výroby (môže byť uvedený
samostatne),
c) značku schváleného typu,
d) menovitý teplotný rozsah uvedený v stupňoch C,
e) rozsah tlaku,
f) hraničné hodnoty prietoku,
g) ak má merač zabudované zariadenie na indikáciu
prevádzkového času a táto indikácia je závislá od
frekvencie napájacieho napätia, uvedenie tejto
skutočnosti.
4.1.2 Prietokomer ako člen merača tepla podľa prílohy č. 53.
4.1.3 Snímače teploty podľa prílohy č. 37.
4.1.4 Prevodník tlaku podľa prílohy č. 33.
5 Umiestnenie overovacích a montážnych značiek
5.1 Na kalorimetrickom počítadle sa overovacia značka
umiestňuje na viditeľné miesto na puzdre tej časti
meradla, ktorá indikuje množstvo tepla.
5.2 Ostatné členy merača tepla sa opatria overovacou značkou
umiestnenou na viditeľnom mieste. Tieto značky indikujú
nesprávny zásah do člena merača tepla.
5.3 Po montáži meračov tepla do okruhu výmenníka sa
zabezpečovacie značky umiestnia na takých miestach, aby
indikovali svojvoľnú výmenu komponentov alebo ich
neoprávnené demontovanie z pracovného miesta.
Značky sa umiestňujú na
a) kalorimetrickom počítadle na kryte svorkovnice alebo na
inom uzávere umožňujúcom k nej prístup,
b) prietokomery ako členy merača tepla na spojovacích
prírubách (skrutkových spojoch) s potrubím, na
vysielači elektrických signálov, ktoré sú vstupnou
veličinou do kalorimetrického počítadla,
c) snímači teploty v miestach spojenia s teplomerovým
puzdrom,
d) prevodníku tlaku v mieste pripojenia k odberu tlaku.
6 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
6.1 Oblasť skúšania je určená menovitým teplotným rozsahom,
hraničnými hodnotami tepelného výkonu, hraničnými
hodnotami tlaku a prietoku pary a prípadne kondenzátu, pre
ktoré je skúšaný merač tepla určený.
6.2 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa preverujú
metrologické parametre
a) prietokomerov ako členov merača tepla,
b) kalorimetrických počítadiel,
c) snímačov teploty,
d) prevodníkov tlaku.
6.3 Skúšky členov meračov tepla okrem kalorimetrického
počítadla sa vykonávajú podľa príloh č. 33, 37 a 53.
6.4 Skúšky kalorimetrického počítadla sa vykonávajú postupom
uvedeným v bode 7.4 s tým, že počet skúšobných bodov sa
rozšíri o body, ktoré určí vykonávateľ skúšky.
6.5 Účinky ovplyvňujúcich veličín.
Prídavné skúšky účinkov ovplyvňujúcich veličín na údaje
merača tepla alebo jeho členov sa vykonávajú podľa príloh
č. 33, 37 a 53 a podľa príslušných slovenských technických
noriem.
7 Metódy skúšania pri overení
7.1 Pri overení meračov tepla sa vykonáva
a) vonkajšia obhliadka,
b) skúška správnosti,
c) vyhodnotenie meraní.
7.2 Vonkajšia obhliadka
Vonkajšou obhliadkou merača tepla sa zisťuje, či
a) vyhovuje schválenému typu,
b) sú na počítadle uvedené všetky údaje,
c) nemá porušené časti na umiestnenie overovacích
a montážno-zabezpečovacích značiek, ktoré boli určené
pri schvaľovaní typu,
d) nie je mechanicky poškodený,
e) nemá žiadny ďalší viditeľný nedostatok.
Ak merač tepla uvedeným požiadavkám nevyhovuje, vyradí sa
z ďalších skúšok.
7.3 Skúšky členov merača tepla okrem kalorimetrického
počítadla sa vykonajú podľa príloh č. 33, 37 a 53.
7.4 Skúška správnosti kalorimetrického počítadla
Skúška správnosti kalorimetrického počítadla sa vykonáva
a) priamou metódou určenia množstva tepla v prehriatej
pare,
b) nepriamou metódou určenia množstva tepla v prehriatej
pare pomocou hmotnostného množstva kondenzátu,
c) metódou určenia množstva tepla v kondenzáte.
Konkrétnu metódu alebo kombinácie metód, ktoré sa môžu
použiť pri skúške správnosti počítadla sa stanovuje
v rozhodnutí o schválení typu počítadla. V závislosti od
metódy pri skúške správnosti sa postupuje takto:
7.5 Skúška správnosti počítadla pri priamej metóde
7.5.1 Ak počítadlo umožňuje odčítať entalpiu pary alebo tepelný
výkon s väčšou presnosťou, ako je 0,1% z indikovanej
hodnoty, hmotnostný prietok pary sa simuluje na najvyššej
hodnote meracieho rozsahu pripájaného prietokomera
a hodnoty tlaku a teploty sa simulujú takto:
a) tlak a teplota sa simulujú v hornej hranici meracích
rozsahov, pričom daný bod leží v oblasti prehriatej
pary.
Ak to neplatí, zníži sa simulovaný tlak na hodnotu
zodpovedajúcu prehriatej pare,
b) tlak a teplota sa simulujú v dolnej hranici meracích
rozsahov, pričom daný bod leží v oblasti prehriatej
pary.
Ak to neplatí, zvýši sa simulovaná teplota na hodnotu
zodpovedajúcu prehriatej pare,
c) tlak a teplota sa simulujú v dvoch hodnotách
z meracieho rozsahu, pričom hodnoty tlaku a teploty sa
volia tak, že všetky štyri kombinácie vstupných hodnôt
ležia v oblasti prehriatej pary.
Nastavenie hodnôt pri simulácii tlaku a teploty sa
vykonáva pri hodnotách, ktoré sú číselne uvedené
v príslušných tabuľkách pary, pričom presnosť nastavenia
je + -0,1% z príslušnej hodnoty simulovaného signálu.
Pri týchto skúškach sa správnosť počítadla vyhodnocuje
počítadlom indikovanej entalpie pary alebo tepelného
výkonu. Ak počítadlo neumožňuje odčítať entalpiu pary
alebo tepelný výkon s uvedenou presnosťou, skúšky uvedené
v tomto bode sa vykonajú spôsobom integrácie množstva
tepla.
7.5.2 Ďalej sa kontroluje správnosť integrácie množstva tepla.
7.5.2.1 Ak je vstup hmotnostného prietoku do počítadla frekvenčný
alebo impulzný, správnosť sa kontroluje v jednom bode
týmto spôsobom: teplota sa simuluje v hornej hranici
meracieho rozsahu a tlak v dolnej hranici meracieho
rozsahu, hmotnostný prietok pary sa simuluje na najvyššej
hodnote meracieho rozsahu pripájaného prietokomera ako
člena merača tepla.
7.5.2.2 Ak je vstup hmotnostného prietoku do počítadla prúdový,
správnosť sa kontroluje v dvoch bodoch týmto spôsobom:
a) teplota sa simuluje v hornej hranici meracieho rozsahu
a tlak v dolnej hranici meracieho rozsahu, hmotnostný
prietok pary sa simuluje na najvyššej hodnote meracieho
rozsahu pripájaného prietokomera,
b) teplota sa simuluje v hornej hranici meracieho rozsahu
a tlak v dolnej hranici meracieho rozsahu, hmotnostný
prietok pary sa simuluje na hodnote, ktorá zodpovedá
25% z rozsahu prúdového vstupu.
7.5.2.3 Pri uvedených skúškach sa meria čas simulácie, t.j. čas od
prvej zmeny údaja počítadla po nastavení prietoku až po
poslednú zmenu pred zastavením simulácie prietoku. Čas
skúšky sa volí tak, aby zmena údaja o jednotku na pravom
krajnom mieste počítadla pri údaji merania tepla spôsobila
zmenu chyby odčítania menšiu ako 0,1% z meraného údaja.
Správnosť počítadla sa vyhodnocuje počítadlom indikovaného
množstva tepla.
7.5.3 Blokovanie integrácie tepla pri podmienkach mimo oblasti
prehriatej pary sa kontroluje týmto spôsobom:
a) tlak sa simuluje pri ľubovoľných dvoch hodnotách
z meracieho rozsahu, odporúčajú sa horné a dolné krajné
hodnoty tlaku, pri ktorých sa bude počítadlo používať,
b) teplota sa simuluje tak, aby z hodnoty nad medzou
sýtosti klesla na hodnotu, ktorá je nižšia ako teplota
na medzi sýtosti pri danom tlaku, o hodnotu 0,6 stupňa
C alebo o hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení typu
meradla, ktorá je zväčšená o 0,1 stupňa C.
Pri danej skúške je nastavená ľubovoľná hodnota prietoku
s výnimkou hodnoty nula a sleduje sa na počítadle údaj
tepla.
7.6 Skúška správnosti počítadla pri nepriamej metóde
7.6.1 Ak počítadlo umožňuje odčítať entalpiu pary alebo tepelný
výkon s väčšou presnosťou, ako je 0,1% z indikovanej
hodnoty, prietok kondenzátu sa simuluje na najvyššej
hodnote meracieho rozsahu pripájaného prietokomera ako
člena merača tepla a hodnoty tlaku a teploty pary sa
simulujú takto:
a) tlak a teplota sa simulujú v hornej hranici meracích
rozsahov, pričom daný bod leží v oblasti prehriatej
pary.
Ak to neplatí, zníži sa simulovaný tlak na hodnotu
zodpovedajúcu prehriatej pare,
b) tlak a teplota sa simulujú v dolnej hranici meracích
rozsahov, pričom daný bod leží v oblasti prehriatej
pary.
Ak to neplatí, zvýši sa simulovaná teplota na hodnotu
zodpovedajúcu prehriatej pare,
c) tlak a teplota sa simulujú v dvoch hodnotách
z meracieho rozsahu, pričom sa hodnoty tlaku a teploty
volia tak, aby všetky štyri kombinácie vstupných hodnôt
ležali v oblasti prehriatej pary.
Pri uvedených skúškach sa správnosť počítadla vyhodnocuje
počítadlom indikovanej entalpie pary alebo tepelného
výkonu.
Nastavenie hodnôt pri simulácii tlaku a teploty sa
vykonáva pri hodnotách, ktoré sú číselne uvedené
v príslušných tabuľkách pary, pričom presnosť nastavenia
je + -0,1% z príslušnej hodnoty simulovaného signálu.
Pri uvedených skúškach sa správnosť počítadla vyhodnocuje
počítadlom indikovanej entalpie pary alebo tepelného
výkonu. V prípade, že počítadlo neumožňuje odčítať
entalpiu pary alebo tepelný výkon s danou presnosťou,
skúšky uvedené v tomto bode sa vykonajú spôsobom
integrácie množstva tepla.
7.6.2 Ďalej sa kontroluje správnosť integrácie množstva tepla
v dvoch bodoch týmto spôsobom:
a) teplota pary sa simuluje v hornej hranici meracieho
rozsahu a tlak pary v dolnej hranici meracieho rozsahu,
prietok kondenzátu sa simuluje na najvyššej hodnote
meracieho rozsahu pripájaného prietokomera ako člena
merača tepla,
b) teplota kondenzátu sa nastaví na hodnotu 80 stupňov
C a pri druhom meraní na hodnotu 30 stupňov C.
Pri uvedených skúškach sa meria čas simulácie, t.j. čas od
prvej zmeny údaja počítadla po nastavení prietoku až po
poslednú zmenu pred zastavením simulácie prietoku. Čas
skúšky sa volí najmenej taký, aby zmena údaja o jednotku
na pravom krajnom mieste počítadla pri údaji merania tepla
spôsobila zmenu chyby odčítania menšiu ako 0,1% z meraného
údaja. Správnosť sa vyhodnocuje počítadlom indikovaného
množstva tepla.
7.6.3 Blokovanie integrácie tepla v podmienkach mimo oblasti
prehriatej pary sa kontroluje takýmto spôsobom:
a) tlak pary sa simuluje pri ľubovoľných dvoch hodnotách
z meracieho rozsahu, odporúčajú sa horné a dolné krajné
hodnoty tlaku, pri ktorých sa bude počítadlo používať,
b) teplota pary sa simuluje tak, aby z hodnoty nad medzou
sýtosti klesla na hodnotu, ktorá je nižšia ako teplota
na medzi sýtosti pri danom tlaku o hodnotu 0,6 stupňa
C alebo o hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení typu
počítadla, ktorá je zväčšená o 0,1 stupňa C.
Pri danej skúške je nastavená ľubovoľná nenulová hodnota
prietoku a sleduje sa na počítadle údaj tepla.
7.7 Skúška správnosti počítadla, ktoré používa pri meraní
kombináciu metód
7.7.1 Ak počítadlo stanovuje množstvo tepla ako kombináciu
priamej metódy [metóda v bode 7.4 písm. a)] a metódy
stanovenia množstva tepla v kondenzáte [metóda v bode 7.4
písm. c)], skúška sa vykoná takto:
a) vstupné veličiny pary sa simulujú postupom podľa bodu
7.5. Pritom prietok kondenzátu sa simuluje tak, aby
hmotnostný prietok kondenzátu sa rovnal hmotnostnému
prietoku pary, ktorý je nastavený podľa bodu 7.5.
Hodnota teploty kondenzátu sa pri tejto skúške simuluje
na 80 stupňov C,
b) prietok kondenzátu sa simuluje na hodnotách 25% a 75%
z hodnoty najväčšieho hmotnostného prietoku pary.
Hodnota teploty kondenzátu sa simuluje na 30 stupňov C.
Hmotnostný prietok pary sa v oboch prípadoch simuluje
na 50% z hodnoty najväčšieho hmotnostného prietoku
pary. Tlak a teplota pary sa simulujú na jednej
hodnote, ktorá zodpovedá polovici meracieho rozsahu,
pričom hodnoty tlaku a teploty pary sa volia tak, aby
ležali v oblasti prehriatej pary.
Vyhodnotenie meraného údaja tepla pri tejto kombinácii
metód sa vykoná podľa bodu 7.5 s tým rozdielom, že od
meraného údaja tepla získaného priamym meraním sa odpočíta
teplo obsiahnuté vo vratnom kondenzáte, ktoré sa stanoví
meraním množstva tepla v kondenzáte.
7.7.2 Ak počítadlo určuje množstvo tepla ako kombináciu
nepriamej metódy [metóda v bode 7.4 písm. b)] a metódy
stanovenia množstva tepla v kondenzáte [metóda v bode 7.4
písm. c)], skúška sa vykoná a vstupné veličiny pary sa
simulujú postupom podľa bodu 7.6.
Vyhodnotenie meraného údaja tepla pri tejto kombinácii
metód sa vykoná podľa bodu 7.6 s tým rozdielom, že od
meraného údaja tepla získaného priamym meraním sa odpočíta
teplo obsiahnuté vo vratnom kondenzáte, ktoré sa stanoví
meraním množstva tepla v kondenzáte.
8 Overenie
Merač tepla, ktorý vyhovel požiadavkám a predpísaným
skúškam podľa bodu 7, sa opatrí overovacími značkami na
miestach určených v rozhodnutí o schválení typu meradla.
PRÍL.52
MERACIE TRANSFORMÁTORY PRÚDU A NAPÄTIA POUŽÍVANÉ V SPOJENÍ S ELEKTROMERMI
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na meracie transformátory používané v spojení
s elektromermi (ďalej len "merací transformátor"), ktoré sa používajú ako určené
meradlá podľa § 8 zákona.
2. Meracie transformátory sa členia na meracie transformátory
a) prúdu
používané v spojení s elektromermi,
b) napätia používané v spojení s elektromermi,
c) prúdu a napätia (kombinované) používané v spojení s elektromermi.
3. Meracie transformátory pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu
a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania
pri overení sú uvedené v druhej časti.
4. Meracie transformátory schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou
schváleného typu.
5. Meracie transformátory, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
sa označia overovacou značkou.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení meracích transformátorov
1 Termíny a definície
1.1 Prístrojový merací transformátor je zariadenie, ktoré
vo vhodnom rozsahu hodnôt transformuje primárny prúd
alebo napätie s požadovanou presnosťou na hodnotu
sekundárnu, vhodnú na napájanie meracích alebo
istiacich prístrojov.
1.2 Merací transformátor prúdu je prístrojový
transformátor, v ktorom je sekundárny prúd za bežných
podmienok používania v podstatnej miere priamo úmerný
primárnemu prúdu a odlišuje sa od neho o uhol, ktorý je
pri vhodnom spôsobe zapojenia približne nulový.
1.3 Merací transformátor napätia je prístrojový
transformátor, v ktorom je sekundárne napätie za
bežných podmienok používania v podstate priamo úmerné
primárnemu napätiu a odlišuje sa od neho o uhol, ktorý
je pri vhodnom spôsobe zapojenia približne nulový.
1.4 Merací transformátor kombinovaný je prístrojový
transformátor, ktorý v jednom konštrukčnom celku
obsahuje meracie transformátory prúdu a napätia.
1.5 Neuzemnený transformátor napätia je merací
transformátor napätia, ktorý má všetky časti primárneho
vinutia vrátane svoriek odizolované od zeme na úroveň
zodpovedajúcu jeho menovitej izolačnej hladine.
1.6 Uzemnený transformátor napätia je jednofázový merací
transformátor napätia, ktorého jeden koniec primárneho
vinutia je určený na priame uzemnenie, alebo trojfázový
merací transformátor napätia, ktorého spoločný bod
hviezdy primárneho vinutia je určený na priame
uzemnenie.
1.7 Primárne vinutie je pre meracie transformátory napätia
vinutie, ku ktorému je pripojené napätie, ktoré sa má
transformovať, a pre meracie transformátory prúdu
vinutie, ktorým preteká prúd, ktorý sa má
transformovať.
1.8 Sekundárne vinutie je vinutie, ktoré napája prúdové
obvody alebo ku ktorému sa pripoja napäťové obvody
meracích prístrojov.
1.9 Primárny obvod je obvod, v ktorom je pripojené primárne
vinutie meracieho transformátora.
1.10 Sekundárny obvod je vonkajší obvod napájaný sekundárnym
vinutím meracieho transformátora.
1.11 Menovitý primárny prúd je hodnota primárneho prúdu, na
ktorú sa vzťahujú vlastnosti meracieho transformátora.
1.12 Menovitý sekundárny prúd je hodnota sekundárneho prúdu,
na ktorú sa vzťahujú vlastnosti meracieho
transformátora.
1.13 Menovité primárne napätie je hodnota primárneho
napätia, ktorá je uvedená na štítku transformátora a na
ktorú sa vzťahujú vlastnosti meracieho transformátora.
1.14 Menovité sekundárne napätie je hodnota sekundárneho
napätia, ktorá je uvedená na štítku transformátora a na
ktorú sa vzťahujú vlastnosti meracieho transformátora.
1.15 Skutočný prevod meracieho transformátora je pomer
skutočného primárneho prúdu alebo napätia ku skutočnému
sekundárnemu prúdu alebo napätiu.
1.16 Menovitý prevod meracieho transformátora je pomer
menovitého primárneho prúdu alebo napätia k menovitému
sekundárnemu prúdu alebo napätiu.
1.17 Chyba prúdu (chyba prevodu) je chyba, ktorú vnáša
merací transformátor do merania prúdu; vyplýva z toho,
že skutočný prevod meracieho transformátora sa nerovná
menovitému prevodu meracieho transformátora.
Chyba prúdu vyjadrená v percentách sa počíta podľa
vzorca:
(Kn Is - Ip) . 100
chyba prúdu [%] = --------------------,
Ip
kde Kn - menovitý prevod meracieho transformátora,
Ip - skutočný primárny prúd,
Is - skutočný sekundárny prúd, keď Ip preteká podľa
podmienok merania.
1.18 Chyba napätia (chyba prevodu) je chyba, ktorú merací
transformátor vnáša do merania napätia; vyplýva z toho,
že skutočný prevod meracieho transformátora sa nerovná
menovitému prevodu meracieho transformátora.
Chyba napätia vyjadrená v percentách sa počíta podľa
vzorca:
(Kn Us - Up) . 100
chyba prúdu [%] = -------------------,
Up
kde Kn - menovitý prevod meracieho transformátora,
Up - skutočné primárne napätie,
Us - skutočné sekundárne napätie, ak je Up
pripojené podľa podmienok merania.
1.19 Chyba fázového posunu (chyba uhla) je rozdiel fáz medzi
primárnym a sekundárnym prúdovým fázorom alebo medzi
primárnym a sekundárnym napäťovým fázorom; smer fázorov
je zvolený tak, aby uhol bol nulový pri ideálnom
meracom transformátore.
Fázový posun sa považuje za kladný, ak fázor
sekundárneho prúdu alebo fázor sekundárneho napätia je
pred fázorom primárneho prúdu alebo pred fázorom
primárneho napätia. Zvyčajne sa vyjadruje v minútach
alebo centiradiánoch.
1.20 Trieda presnosti je označenie priradené meraciemu
transformátoru prúdu alebo napätia, ktorého chyby sú
vnútri stanovených hraníc za predpísaných podmienok
používania.
1.21 Záťaž meracieho transformátora prúdu je impedancia
sekundárneho obvodu v ohmoch pri danom účinníku.
1.22 Záťaž meracieho transformátora napätia je admintácia
sekundárneho obvodu vyjadrená v siemensoch pri danom
účinníku (induktívneho alebo kapacitného charakteru).
Záťaž sa zvyčajne vyjadruje ako zdanlivý výkon vo
voltampéroch, ktorý je spotrebovaný pri stanovenom
účinníku a pri menovitom sekundárnom prúde alebo
napätí.
1.23 Menovitá záťaž je hodnota záťaže, na ktorú sa vzťahujú
požiadavky na presnosť uvedené v tejto prílohe.
1.24 Menovitý výkon je hodnota zdanlivého výkonu (vo
voltampéroch pri danom účinníku), ktorú by
transformátor mal dodať do sekundárneho obvodu pri
menovitom sekundárnom prúde alebo napätí pripojenej
menovitej záťaži.
1.25 Najvyššie napätie sústavy je najvyššia efektívna
hodnota združeného napätia, na ktoré je merací
transformátor prúdu alebo napätia navrhnutý
s prihliadnutím na jeho izoláciu.
1.26 Menovitá izolačná hladina je kombinácia napäťových
hodnôt, ktorá charakterizuje izoláciu meracieho
transformátora prúdu alebo napätia s prihliadnutím na
jeho schopnosť odolať namáhaniu dielektrika.
1.27 Systém s izolovaným stredným vodičom (sieť IT) je
systém, kde stredný vodič nie je zámerne spojený so
zemou okrem vysoko impedančných spojení na účely
ochrany alebo merania.
1.28 Systém s pevne uzemneným stredným vodičom (sieť TN) je
systém, ktorého stredný vodič je priamo uzemnený.
1.29 Systém s impedančne uzemneným stredným vodičom (sieť
TT) je systém, ktorého stredný vodič je uzemnený cez
impedancie ohraničujúce uzemňovacie poruchové prúdy.
1.30 Systém s rezonančne uzemneným stredným vodičom
(kompenzovaná sieť) je systém, ktorého stredný vodič je
na jednom mieste alebo na viacerých miestach uzemnený
cez reaktancie, ktoré približne kompenzujú kapacitnú
zložku jednofázového uzemňovacieho poruchového prúdu.
Pri rezonančnom uzemnení systémov je zvyškový chybový
prúd obmedzený do takej miery, že (elektrický) oblúk vo
vzduchu sa sám uhasí.
1.31 Koeficient zemného spojenia je pomer vo vybranom mieste
trojfázového systému pre danú konfiguráciu systému
medzi najvyšším efektívnym fázovým napätím sieťovej
frekvencie na nespojenej fáze počas zemného spojenia,
ktoré ovplyvňuje jednu fázu alebo viac fáz v ľubovoľnom
mieste systému, a efektívnym fázovým napätím sieťovej
frekvencie, ktoré by sa dosiahlo vo zvolenom mieste,
keby nedošlo k zemnému spojeniu.
1.32 Systém s uzemneným stredným vodičom je systém, v ktorom
je stredný vodič pripojený k zemi priamo alebo cez
odpor, prípadne cez reaktanciu s dostatočne nízkou
hodnotou na obmedzenie prechodových oscilácií
a poskytnutie dostatočného prúdu na selektívnu ochranu
pred chybami uzemnenia:
a) systém s účinne uzemneným stredným vodičom v danom
mieste charakterizuje koeficient zemného spojenia
v tomto mieste, ktorý neprekračuje 1,4; táto
podmienka je vo všeobecnosti dosiahnutá, keď pre
všetky konfigurácie systému je pomer nulovej zložky
reaktancie k súslednej zložke reaktancie menší ako
3 a pomer nulovej zložky odporu k súslednej zložke
reaktancie je menší ako 1,
b) systém s neúčinne uzemneným stredným vodičom v danom
mieste charakterizuje koeficient zemného spojenia
v tomto mieste, ktorý môže presiahnuť 1,4.
1.33 Inštalácia vystavená vplyvu prostredia je inštalácia,
v ktorej sú prístroje podrobené účinkom atmosférických
prepätí. Takáto inštalácia je zvyčajne pripojená
k vzdušným prenosovým vedeniam priamo alebo krátkym
káblom.
1.34 Inštalácia nevystavená vplyvu prostredia je inštalácia,
v ktorej prístroje nie sú podrobené účinkom
atmosférických prepätí. Takáto inštalácia je zvyčajne
pripojená ku káblovým sieťam.
1.35 Menovitá frekvencia je hodnota frekvencie, na ktorú sa
vzťahujú požiadavky tejto prílohy.
1.36 Menovitý krátkodobý tepelný prúd (Ith) je efektívna
hodnota primárneho prúdu, ktorý transformátor vydrží
počas jednej sekundy bez škodlivého ovplyvnenia a pri
skratovaných svorkách sekundárneho vinutia.
1.37 Menovitý dynamický prúd (Idyn) je špičková hodnota
primárneho prúdu, ktorú transformátor vydrží bez
elektrického alebo mechanického poškodenia následkom
elektromagnetických síl pri skratovaných svorkách
sekundárneho vinutia.
1.38 Menovitý trvalý tepelný prúd je najvyšší prúd, ktorý
môže trvalo pretekať primárnym vinutím pri pripojení
menovitej záťaže na svorky sekundárneho vinutia bez
prekročenia dovolenej hodnoty oteplenia.
1.39 Budiaci prúd je efektívna hodnota prúdu odoberaného
sekundárnym vinutím transformátora prúdu, ak je na
sekundárne svorky privedené sínusové napätie menovitej
frekvencie, pričom primárne a ostatné vinutia sú
rozpojené.
1.40 Celková chyba je za ustálených podmienok efektívna
hodnota rozdielu medzi okamžitými hodnotami primárneho
prúdu a okamžitými hodnotami skutočného sekundárneho
prúdu vynásobeného menovitým prevodom meracieho
transformátora; kladné znamienka primárneho
a sekundárneho prúdu zodpovedajú dohodnutému
označovaniu svoriek.
Celková chyba ec sa vo všeobecnosti vyjadruje ako
percentuálna efektívna hodnota primárneho prúdu podľa
vzorca:
100 1
epsilonc = ----- druhá odmocnina ----
Ip T
T
integrál (Kn x is - ip) na 2 dt,
0
kde Kn - menovitý prevod meracieho transformátora,
Ip - efektívna hodnota primárneho prúdu,
ip - okamžitá hodnota primárneho prúdu,
is - okamžitá hodnota sekundárneho prúdu,
T - trvanie jednej periódy.
1.41 Menovitý primárny nadprúd (IPL) je najmenšia hodnota
primárneho prúdu, pri ktorej celková chyba meracieho
transformátora prúdu sa rovná 10% alebo je väčšia,
pričom sekundárna záťaž sa rovná menovitej záťaži.
1.42 Nadprúdové číslo prístroja (FS) je pomer menovitého
primárneho nadprúdu prístroja a menovitého primárneho
prúdu. Bezpečnosť prístrojov napájaných meracím
transformátorom prúdu v prípade poruchy je najvyššia
vtedy, keď hodnota menovitého nadprúdového čísla
prístroja (FS) je nízka.
1.43 Medzné sekundárne elektromotorické napätie je súčin
nadprúdového čísla prístroja FS, menovitého
sekundárneho prúdu a fázorového súčtu menovitej záťaže
a impedancie sekundárneho vinutia.
a) Podľa definície má vypočítané medzné sekundárne
elektromotorické napätie vyššiu hodnotu ako reálna
hodnota.
Na základe dohody medzi výrobcami a odberateľmi sa môžu
použiť iné metódy výpočtu.
b) Na výpočet medzného sekundárneho elektromotorického
napätia sa má odpor sekundárneho vinutia prepočítať
na teplotu 75 stupňov C.
1.44 Menovitý napäťový činiteľ je koeficient, ktorého súčin
s menovitým primárnym napätím určuje najväčšie napätie,
pri ktorom transformátor vyhovuje príslušným
požiadavkám na oteplenie počas predpísaného času pri
splnení príslušných požiadaviek na presnosť.
2 Technické požiadavky
2.1 Podmienky používania
2.1.1 Teplota okolitého vzduchu
Meracie transformátory prúdu alebo napätia sa rozdeľujú
do troch kategórií podľa tabuľky č. 1.
Tabuľka č. 1
Teplotné kategórie
------------------------------------------------------------------
Kategória Najnižšia teplota Najvyššia teplota
(stupne C) (stupne C)
------------------------------------------------------------------
-5/40 -5 40
-25/40 -25 40
-40/40 -40 40
------------------------------------------------------------------
2.1.2 Nadmorská výška
Do 1 000 m nadmorskej výšky.
2.1.3 Vibrácie a zemské otrasy
Vplyv vibrácií vonkajšieho pôvodu alebo zemských
otrasov na meracie transformátory prúdu alebo napätia
je zanedbateľný.
2.1.4 Ďalšie podmienky používania meracích transformátorov
prúdu alebo napätia na vnútornú montáž sú:
a) vplyv slnečného žiarenia, ktorý možno zanedbať,
b) vzduch okolia, ktorý nie je významne znečistený
prachom, dymom, korozívnymi plynmi, parami alebo
slanou hmlou,
c) podmienky vlhkosti:
1. priemerná hodnota relatívnej vlhkosti meranej
počas 24 hodín, ktorá neprekračuje 95%,
2. priemerná hodnota tlaku vodnej pary meraného
počas 24 hodín, ktorá neprekračuje 2,2 kPa,
3. priemerná hodnota relatívnej vlhkosti za obdobie
jedného mesiaca, ktorá neprekračuje 90%,
4. priemerná hodnota tlaku vodnej pary za obdobie
jedného mesiaca, ktorá neprekračuje 1,8 kPa.
Pri týchto podmienkach sa občas môže vyskytnúť
kondenzácia. Kondenzácia sa môže vyskytnúť pri prudkých
zmenách teploty počas vysokej relatívnej vlhkosti
vzduchu. Pri možnosti výskytu vplyvu vysokej relatívnej
vlhkosti a kondenzácie, ako je prieraz izolácie alebo
korózia mechanických častí, sa použijú meracie
transformátory prúdu alebo napätia, ktoré boli
skonštruované do takých podmienok. Kondenzácii sa dá
zabrániť špeciálnou konštrukciou zapuzdrenia, vhodnou
ventiláciou, vyhrievaním alebo použitím zariadenia na
odstránenie vlhkosti.
2.1.5 Ďalšie podmienky používania meracích transformátorov
prúdu alebo napätia na vonkajšiu montáž sú:
a) priemerná hodnota teploty okolitého vzduchu meraná
počas 24 hodín, ktorá neprekračuje 35 stupňov C,
b) slnečné žiarenie až do úrovne 1 000 W/m2 (napoludnie
slnečného dňa),
c) vzduch okolia, ktorý môže byť znečistený prachom,
dymom, korozívnymi plynmi, parami alebo slanou
hmlou; úrovne znečistenia sú ustanovené
v príslušných slovenských technických normách,
d) tlak vetra, ktorý nepresahuje 700 Pa (zodpovedá
rýchlosti vetra 34 m/s),
e) prítomnosť kondenzácie alebo zrážok.
2.2 Osobitné podmienky používania
Ak sa majú meracie transformátory prúdu alebo napätia
používať v podmienkach odlišných od bežných podmienok
používania uvedených v bode 2.1, požiadavky
používateľov zodpovedajú týmto ustanoveniam:
2.2.1 Teplota vzduchu okolia
Inštalácie na miestach, kde teplota okolia môže byť
významne mimo rozsahu podmienok používania uvedených
v bode 2.1.1, uprednostňujú rozsahy najnižších
a najvyšších teplôt, ktoré sa môžu špecifikovať:
a) od -50 stupňov C do 40 stupňov C pre veľmi studené
klimatické pásma,
b) od -5 stupňov C do 50 stupňov C pre veľmi horúce
klimatické pásma.
V určitých regiónoch s častým výskytom horúcich
vlhkých vetrov sa môžu vyskytnúť náhle zmeny teploty,
ktoré môžu vyvolať kondenzáciu dokonca vo vnútorných
priestoroch. Pri určitých podmienkach slnečného
žiarenia sa vykonajú určité opatrenia, napríklad
použije sa prístrešok, tlaková ventilácia, vzdialenie
od okolitých zariadení a pod.
2.2.2 Nadmorská výška
Inštaláciám vo výškach nad 1 000 m sa určí oblúková
(prierazná) vzdialenosť vynásobením hodnôt odolných
napätí pre normalizované referenčné atmosférické
podmienky činiteľom ustanoveným v príslušných
slovenských technických normách. V prípade vnútornej
izolácie jej pevnosť nie je ovplyvnená nadmorskou
výškou. Spôsob kontroly vonkajšej izolácie sa dohodne
medzi výrobcom a odberateľom.
2.3 Uzemnenie systému
Možné uzemnenia systému sú:
a) systém s izolovaným stredným vodičom (bod 1.27),
b) systém s rezonančne uzemneným stredným vodičom (bod
1.30),
c) systém s uzemneným stredným vodičom (bod 1.32),
d) systém s pevne uzemneným stredným vodičom (bod
1.28),
e) systém s impedančne uzemneným stredným vodičom (bod
1.29).
3 Rozsahy meracích transformátorov
3.1 Rozsahy meracích transformátorov prúdu
3.1.1 Normalizované hodnoty menovitých primárnych prúdov:
a) Transformátory s jedným prevodom
Normalizované hodnoty menovitých primárnych prúdov
sú:
10 - 12,5 - 15 - 20 - 25 - 30 - 40 - 50 - 60 - 75 (A)
-- -- -- -- -- --
a ich dekadické násobky a zlomky. Podčiarknuté
hodnoty sú prednostné.
b) Transformátory s viacerými prevodmi
Normalizované hodnoty uvedené v bode 3.1.1 písm. a) sa
vzťahujú na najnižšie hodnoty menovitých primárnych
prúdov.
3.1.2 Normalizované hodnoty menovitých sekundárnych prúdov
Normalizované hodnoty menovitých sekundárnych prúdov sú
1 A, 2 A a 5 A, ale prednostnou hodnotou je 5 A. Pre
meracie transformátory prúdu určené na zapojenie do
trojuholníka sú normalizovanými hodnotami aj hodnoty
delené (druhá odmocnina 3).
3.1.3 Menovitý trvalý tepelný prúd
Ak nie je stanovené inak, menovitý trvalý tepelný prúd
sa rovná menovitému primárnemu prúdu (bod 6.3).
3.1.4 Normalizované hodnoty menovitého výkonu do 30 VA sú:
2,5 - 5,0 - 10 - 30 (VA).
Môžu sa zvoliť aj hodnoty nad 30 VA, ak to aplikácia
vyžaduje. Ak je jedna z hodnôt menovitého výkonu daného
transformátora normalizovaná a priradená normalizovanej
triede presnosti, nie je vylúčené určenie iných
menovitých výkonov, ktoré nie sú normalizovanými
hodnotami, ale sú priradené iným normalizovaným triedam
presnosti.
3.1.5 Menovité krátkodobé nadprúdy
Na meracie transformátory prúdu napájané pevným
primárnym vinutím alebo vodičom sa vzťahujú tieto
požiadavky:
a) Menovitý krátkodobý tepelný prúd (Ith)
Pre transformátor sa stanoví menovitý krátkodobý
tepelný prúd (Ith) (bod 1.36).
b) Menovitý dynamický prúd (Idyn)
Hodnota menovitého dynamického prúdu (Idyn) je 2,5
násobku menovitého krátkodobého tepelného prúdu
(Ith) a uvedie sa na štítku transformátora, ak je
odlišná od tejto hodnoty (bod 1.37).
3.2 Rozsahy meracích transformátorov napätia
3.2.1 Normalizované hodnoty menovitých primárnych napätí
Normalizované hodnoty menovitého primárneho napätia
trojfázových transformátorov a jednofázových
transformátorov na použitie v jednofázových sieťach
alebo v sieťach združeného napätia na použitie
v trojfázovej sústave zodpovedajú niektorej z hodnôt
radu menovitých napätí ustanovených v príslušných
slovenských technických normách. Normalizované hodnoty
menovitého primárneho napätia jednofázového
transformátora zapojeného medzi fázou trojfázovej
sústavy a zemou alebo medzi stredným vodičom sústavy
a zemou sú 1/(druhá odmocnina 3)-násobkom jednej
z hodnôt radu menovitých napätí ustanovených
v príslušných slovenských technických normách.
3.2.2 Menovité sekundárne napätia
Menovité sekundárne napätie sa vyberie podľa praxe
v mieste umiestnenia použitého transformátora.
Hodnoty, ktoré sú uvedené ďalej, sa považujú za
normalizované hodnoty pre jednofázové transformátory
v jednofázových sústavách alebo pre trojfázové
transformátory zapojené na združené napätie
v trojfázových sústavách:
a) 100 V a 110 V,
b) 200 V pre rozsiahle sekundárne obvody.
Pre jednofázové transformátory určené na zapojenie
medzi fázou a zemou v trojfázových sústavách, kde
menovité primárne napätie zodpovedá zvolenej hodnote
delenej (druhou odmocninou z 3), menovité sekundárne
napätie je jednou z uvedených hodnôt delenou (druhou
odmocninou z 3), aby sa zachovala hodnota menovitého
prevodového pomeru.
3.2.3 Normalizované hodnoty menovitého výkonu
Normalizované hodnoty menovitého výkonu pri účinníku
0,8 induktívneho charakteru vyjadrené vo voltampéroch
sú:
10 - 15 - 25 - 30 - 50 - 75 -100 - 150 - 200 - 300 - 400 -
-- -- -- --- ---
- 500 (VA).
---
Podčiarknuté hodnoty sú prednostné. Menovitý výkon
trojfázového transformátora je menovitým výkonom vo
fáze. Pre daný transformátor, ktorý má jednu z hodnôt
menovitého výkonu normalizovanú a spojenú s hodnotou
normalizovanej triedy presnosti, nie je vylúčené
uvedenie iných menovitých výkonov, ktoré môžu mať
nenormalizované hodnoty, ale sú spojené s inými
normalizovanými triedami presnosti.
3.2.4 Normalizované hodnoty menovitého napäťového činiteľa
Napäťový činiteľ je určený najväčším prevádzkovým
napätím, ktoré je závislé od sústavy a podmienok
uzemnenia primárneho vinutia transformátora napätia.
Normalizované napäťové činitele zodpovedajúce rozličným
podmienkam uzemnenia a dovoleným časom trvania
najväčšieho prevádzkového napätia sú uvedené v tabuľke
č. 2.
Tabuľka č. 2
Normalizované hodnoty menovitých napäťových činiteľov
------------------------------------------------------------------
Menovitý Menovitý Spôsob zapojenia primárneho vinutia
napäťový čas a podmienky uzemnenia systému
činiteľ
------------------------------------------------------------------
1,2 Trvale Medzi fázami v ľubovoľnej sieti
Medzi uzlom transformátora a zemou
v ľubovoľnej sieti
1,2 Trvale Medzi fázou a zemou v systéme s účinne
1,5 30 s uzemneným stredným vodičom
1,2 Trvale Medzi fázou a zemou v systéme s neúčinne
uzemneným stredným vodičom s automatickým
1,9 30 s vypínaním zemného spojenia
1,2 Trvale Medzi fázou a zemou v systéme s izolovaným
stredným vodičom bez automatického vypínania
1,9 8 h zemného spojenia alebo v systéme s rezonančne
uzemneným stredným vodičom s automatickým
vypínaním zemného spojenia
------------------------------------------------------------------
Skrátené menovité časy sú dovolené na základe dohody medzi
výrobcom a odberateľom.
3.3 Hranice oteplenia
a) Oteplenie meracieho transformátora prúdu, ktorým
preteká primárny prúd rovnajúci sa menovitému
trvalému tepelnému prúdu pri záťaži s jednotkovým
účinníkom zodpovedajúcej menovitému výkonu,
nepresiahne príslušné hodnoty uvedené v tabuľke
č. 3. Tieto hodnoty sa vzťahujú na podmienky
používania uvedené v bode 2.1.
b) Oteplenie meracieho transformátora napätia, ak nie
je stanovené inak, pri stanovenom napätí, pri
menovitej frekvencii a menovitej záťaži alebo pri
najvyššej menovitej záťaži, pri viacerých menovitých
záťažiach, pri ľubovoľnom účinníku medzi 0,8 ind.
a jednotkou neprekročí príslušnú hodnotu uvedenú
v tabuľke č. 3.
Tieto hodnoty sa vzťahujú na podmienky používania
uvedené v bode 2.1.
Na napätie, ktoré sa má pripojiť k transformátoru, sa
vzťahuje jedna z týchto požiadaviek:
1. Všetky meracie transformátory napätia bez ohľadu
na napäťový činiteľ a časový rozsah sa skúšajú
pri 1,2-násobku menovitého primárneho napätia. Ak
je stanovené teplotné obmedzenie výkonu,
transformátor sa pri menovitom primárnom napätí
skúša pri záťaži zodpovedajúcej teplotne
obmedzenému výkonu pri účinníku rovnajúcom sa
jednej bez zaťaženia pomocného vinutia. Ak je
stanovené teplotné obmedzenie výkonu pre jedno
sekundárne vinutie alebo viac sekundárnych
vinutí, transformátor sa skúša osobitne s každým
z týchto vinutí pripojeným postupne na záťaže
zodpovedajúce príslušnému teplotne obmedzenému
výkonu pri účinníku rovnajúcom sa jednej. Skúška
trvá tak dlho, kým teplota transformátora
nedosiahne ustálený stav.
2. Transformátory s napäťovým činiteľom 1,5 s časom
30 s alebo s napäťovým činiteľom 1,9 s časom
30 s sa skúšajú pri príslušnom napäťovom činiteli
počas 30 s po dosiahnutí ustálenej teploty pri
1,2 násobku menovitého napätia; oteplenie pritom
neprekročí hodnotu uvedenú v tabuľke č. 3 o viac
ako 10 K.
Alternatívne sa môžu takéto transformátory skúšať
pri ich príslušnom napäťovom činiteli počas 30 s,
pričom skúška sa začína v studenom stave;
oteplenie vinutia neprekročí 10 K.
Skúška sa môže vynechať, ak sa dá preukázať inými
prostriedkami, že transformátor v týchto
podmienkach vyhovuje.
3. Transformátory s napäťovým činiteľom 1,9 s časom
8 h sa skúšajú pri 1,9 násobku menovitého napätia
počas 8 h po dosiahnutí ustálenej teploty pri
1,2 násobku menovitého napätia; oteplenie
neprekročí hodnotu uvedenú v tabuľke č. 3 o viac
ako 10 K.
Ak sú stanovené teploty okolia presahujúce
hodnoty uvedené v bode 2.1, dovolené oteplenie
v tabuľke č. 3 sa zníži o prírastok teploty
okolia.
Ak je merací transformátor prúdu alebo napätia
určený na prevádzku vo výškach presahujúcich
1 000 m a skúša sa vo výškach pod 1 000 m,
hranice oteplenia uvedené v tabuľke č. 3 sa
znížia o tieto hodnoty za každých 100 m, o ktoré
výška prevádzky presahuje 1 000 m:
a) olejové transformátory 0,4%,
b) suché transformátory 0,5%.
Oteplenie vinutí je obmedzené najnižšou triedou
teplotnej odolnosti izolácie samého vinutia alebo
okolitého média, v ktorom sa nachádza. Najväčšie
oteplenia pre jednotlivé teplotné triedy izolácie
sú uvedené v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3
Hranice oteplenia vinutí
------------------------------------------------------------------
Teplotná trieda izolácie Najväčšie
oteplenie (K)
------------------------------------------------------------------
Všetky triedy transformátorov ponorených do oleja 60
Všetky triedy transformátorov ponorených do oleja
a hermeticky uzavretých 65
Všetky triedy transformátorov zaliatych v živičnej hmote 50
Triedy transformátorov neponorených do oleja alebo
nezaliatych do živičnej hmoty
Y 45
A 60
E 75
B 85
F 110
H 135
------------------------------------------------------------------
Pri niektorých výrobkoch (napríklad gume) výrobca určí príslušnú
teplotnú triedu izolácie.
Ak je transformátor vybavený zásobníkom a má inertný
plyn nad olejom alebo ak je hermeticky uzavretý,
oteplenie oleja v hornej časti zásobníka alebo puzdra
neprekročí 55 K. Ak transformátor nemá zásobník ani
uvedené usporiadanie, oteplenie oleja v hornej časti
zásobníka alebo puzdra neprekročí 50 K. Oteplenie
izolácie merané na vonkajšom povrchu jadra a na iných
mechanických častiach, ktoré sú s ním v kontakte alebo
v jeho blízkosti, neprekročí hodnotu z tabuľky č. 3.
4 Konštrukčné požiadavky
4.1 Izolačné požiadavky
Tieto požiadavky sú určené pre meracie transformátory
prúdu alebo napätia.
4.1.1 Menovité izolačné hladiny pre primárne vinutia
Menovitá izolačná hladina primárneho vinutia prúdového
alebo napäťového transformátora vychádza z najvyššieho
napätia Um.
4.1.1.1 Pre vinutia s Um = 0,72 kV alebo 1,2 kV je menovitá
izolačná hladina určená skúšobným napätím podľa tabuľky
č. 4 pri menovitej sieťovej frekvencii.
4.1.1.2 Pre vinutia s Um = 3,6 kV alebo vyšším do 300 kV je
menovitá izolačná hladina určená skúšobnými napätiami
rázového impulzu podľa tabuľky č. 4.
Tabuľka č. 4
Menovité izolačné hladiny pre primárne vinutia transformátora
s najvyšším napätím zariadenia Um < 300 kV
------------------------------------------------------------------
Najvyššie napätie Menovité skúšobné Menovité skúšobné
zariadenia Um napätie sieťovej napätie rázového
(efektívna hodnota) frekvencie impulzu
(kV) (efektívna hodnota) (špičkové) (kV)
(kV)
------------------------------------------------------------------
0,72 3 -
1,2 6 -
3,6 10 20
40
7,2 20 40
60
12 28 60
75
17,5 38 75
95
24 50 95
125
36 70 145
170
52 95 250
72,5 140 325
100 185 450
123 185 450
230 550
145 230 550
275 650
170 275 650
325 750
245 395 950
460 1 050
------------------------------------------------------------------
Pre inštalácie vystavené vonkajším vplyvom sa odporúča zvoliť
najvyššie izolačné hladiny.
4.1.1.3 Pre vinutia s Um vyšším alebo rovnajúcim sa 300 kV je
menovitá izolačná hladina určená menovitým skúšobným
napätím spínacieho alebo rázového impulzu podľa tabuľky
č. 5.
Tabuľka č. 5
Menovité izolačné hladiny pre primárne vinutia transformátora
s najvyšším napätím zariadenia Um >= 300 kV
------------------------------------------------------------------
Najvyššie napätie Menovité skúšobné Menovité skúšobné
zariadenia Um napätie spinacieho napätie rázového
(efektívna hodnota) impulzu (špičkové) impulzu
(kV) (kV) (špičkové) (kV)
------------------------------------------------------------------
300 750 950
850 1 050
362 850 1 050
950 1 175
420 1 050 1 300
1 050 1 425
525 1 050 1 425
1 175 1 550
765 1 425 1 950
1 550 2 100
------------------------------------------------------------------
Pre inštalácie vystavené vonkajším vplyvom sa odporúča zvoliť
najvyššie izolačné hladiny.
4.1.2 Ďalšie požiadavky na izoláciu primárneho vinutia
4.1.2.1 Skúšobné napätie sieťovej frekvencie
Vinutie s najvyšším napätím zariadenia Um >= 300 kV
odolá skúšobnému napätiu sieťovej frekvencie
zodpovedajúcemu zvolenému skúšobnému napätiu rázového
impulzu podľa tabuľky č. 6.
4.1.2.2 Skúšobné napätie sieťovej frekvencie pre uzemňovaciu
svorku
Svorka primárneho vinutia určená na uzemnenie, ak je
odizolovaná od puzdra alebo od kostry, odolá
krátkodobému pôsobeniu skúšobného napätia sieťovej
frekvencie s hodnotou 3 kV (efektívna hodnota).
Tabuľka č. 6
Menovité skúšobné napätia sieťovej frekvencie pre primárne vinutia
transformátora s najvyšším napätím zariadenia Um >= 300 kV
------------------------------------------------------------------
Menovité skúšobné napätie rázového Menovité skúšobné napätie
impulzu (špičkové) (kV) sieťovej frekvencie
(efektívna hodnota) (kV)
------------------------------------------------------------------
950 395
1 050 460
1 175 510
1 300 570
1 425 630
1 550 680
1 950 880
2 100 975
------------------------------------------------------------------
4.1.2.3 Čiastkové výboje
Požiadavky na čiastkové výboje sa vzťahujú na
transformátory prúdu s Um >= 7,2 kV. Úroveň čiastkových
výbojov neprekročí hranice stanovené v tabuľke č. 7 pri
skúšobných napätiach stanovených v tejto tabuľke.
Pri skúške sa aplikuje predpätie podľa postupu v bode
9.2.2.
Tabuľka č. 7
Skúšobné napätia čiastkových výbojov (ČV) a dovolené úrovne
----------------------------------------------------------------------------
Skúšobné napätie ČV Dovolené úrovne ČV (pC)
Typ uzemnenia systému (efektívna hodnota) ---------------------------------
(kV) Typ izolácie
---------------------------------
ponorená pevná
do tekutiny
----------------------------------------------------------------------------
Sústava s účinne Um 10 50
uzemneným uzlom
(uzemňovací 1,2 Um/druhá odmocnina z 3 5 20
činiteľ <= 1,5)
----------------------------------------------------------------------------
Izolovaná alebo 1,2 Um 10 50
neúčinne uzemnená
sústava (uzemňovací 1,2 Um/druhá odmocnina z 3 5 20
činiteľ > 1,5)
----------------------------------------------------------------------------
1. Ak nie je definovaný uzemňovací systém, platia hodnoty pre
izolované alebo neúčinne uzemnené sústavy.
2. Dovolená úroveň ČV platí aj pre frekvencie odlišné od menovitej
frekvencie.
4.1.2.4 Razový odseknutý impulz
Primárne vinutie odolá razovému napätiu s odseknutým
impulzom so špičkovou hodnotou 115% plného napätia
razového impulzu. Nižšie hodnoty skúšobného napätia sa
môžu dohodnúť medzi výrobcom a odberateľom.
4.1.2.5 Kapacita a činiteľ dielektrických strát
Tieto požiadavky sú určené len pre transformátory
s primárnym vinutím izolovaným ponorením do kvapaliny
s Um >= 72,5 kV.
Hodnoty kapacity a činiteľa dielektrických strát (tg
delta) sa vzťahujú na menovitú frekvenciu a na napäťovú
úroveň v rozsahu od 10 kV do Um/druhá odmocnina z 3.
1. Cieľom je kontrola zhody výroby. Hranice dovolených
zmien môžu byť predmetom dohody medzi výrobcom
a odberateľom.
2. Činiteľ dielektrických strát závisí od konštrukcie
izolácie a od napätia a teploty. Jeho hodnoty pri
Um/druhá odmocnina z 3 a pri teplote okolia bežne
neprekračujú hodnotu 0,005.
4.1.2.6 Viacnásobné odseknuté impulzy
Meracie transformátory prúdu s primárnym vinutím
ponoreným do oleja s Um >= 300 kV odolajú viacnásobným
odseknutým impulzom na kontrolu správania pri
vysokofrekvenčných rušivých vplyvoch, ktoré sa
očakávajú v prevádzke.
4.1.3 Požiadavky na izoláciu medzi sekciami
Pre primárne a sekundárne vinutie rozdelené do dvoch
alebo viacerých sekcií je menovité skúšobné napätie
sieťovej frekvencie pri skúške izolácie medzi sekciami
3 kV (efektívna hodnota).
4.1.4 Izolačné požiadavky na sekundárne vinutie
Menovité skúšobné napätie sieťovej frekvencie pre
izoláciu sekundárneho vinutia je 3 kV (efektívna
hodnota).
4.1.5 Požiadavky na medzizávitovú izoláciu
Menovité skúšobné napätie medzizávitovej izolácie je
v špičke 4,5 kV. Pri niektorých typoch transformátorov
sa môžu prijať nižšie hodnoty podľa skúšobného postupu
uvedeného v bode 9.4.
4.1.6 Požiadavky na vonkajšiu izoláciu
Pri meracích transformátoroch prúdu určených na
vonkajšiu montáž s keramickým izolátorom, ktorý sa môže
kontaminovať, sú povrchové cesty pre dané znečistenie
ustanovené v príslušných slovenských technických
normách.
4.2 Odolnosť proti skratu
Merací transformátor napätia sa navrhuje a konštruuje
tak, aby v stave pripojenia na menovité napätie odolal
mechanickým a tepelným účinkom vonkajšieho skratu
v trvaní 1 s.
4.3 Mechanické požiadavky
a) Tieto požiadavky sú určené len pre meracie
transformátory prúdu s najvyšším napätím zariadenia
72,5 kV a vyšším. V tabuľke č. 8 sa uvádza prehľad
statických záťaží, ktorým odolá merací transformátor
prúdu. Čísla zahŕňajú aj záťaže následkom vetra
a ľadu. Určené skúšobné záťaže sa aplikujú
v ľubovoľnom smere na primárne svorky. Súčet záťaží,
ktoré pôsobia pri individuálnych funkčných
podmienkach, neprekročí 50% stanovenej skúšobnej
záťaže. Meracie transformátory prúdu odolajú
zriedkavo sa vyskytujúcim extrémnym dynamickým
záťažiam (napríklad skratom), ktoré neprekračujú
1,4-násobku statickej skúšobnej záťaže. Pre niektoré
aplikácie môže byť určená odolnosť proti otáčaniu
primárnych svoriek.
Tabuľka č. 8
Statické skúšobné záťaže
------------------------------------------------------------------
Najvyššie napätie Statická skúšobná záťaž FR (N)
zariadenia Um ----------------------------------------
(kV) záťaž triedy I záťaž triedy II
------------------------------------------------------------------
od 72,5 do 100 1 250 2 500
od 123 do 170 2 000 3 000
od 245 do 362 2 500 4 000
>= 420 4 000 6 000
------------------------------------------------------------------
b) Tieto požiadavky sú určené len pre meracie
transformátory napätia s najvyšším napätím
zariadenia 72,5 kV a vyšším. V tabuľke č. 9 sa
uvádza prehľad statických záťaží, ktorým merací
transformátor napätia odolá. Čísla zahŕňajú aj
záťaže následkom vetra a ľadu. Určené skúšobné
záťaže sa majú aplikovať v ľubovoľnom smere na
primárne svorky. Súčet záťaží, ktoré pôsobia pri
bežných podmienkach používania, neprekročí 50%
stanovenej skúšobnej záťaže. V niektorých
aplikáciách meracie transformátory napätia odolajú
zriedkavo sa vyskytujúcim extrémnym dynamickým
záťažiam cez prúdové svorky (napríklad skratom),
ktoré neprekračujú 1,4-násobku statickej skúšobnej
záťaže. Pri niektorých aplikáciách sa môže určiť
odolnosť proti otáčaniu primárnych svoriek.
Tabuľka č. 9
Statické skúšobné záťaže
------------------------------------------------------------------
Najvyššie napätie Statická skúšobná záťaž FR (N)
zariadenia Um (kV) ----------------------------------------------
Transformátory napätia
----------------------------------------------
s napäťovými cez prúdové svorky
svorkami ---------------------------------
Záťaž triedy I Záťaž triedy II
------------------------------------------------------------------
72,5 až 100 500 1 250 2 500
123 až 170 1 000 2 000 3 000
245 až 362 1 250 2 500 4 000
>= 420 1 500 4 000 5 000
------------------------------------------------------------------
5 Označovanie meracích transformátorov
5.1 Označovanie na štítku meracieho transformátora prúdu
Všetky meracie transformátory prúdu majú tieto
označenia:
a) meno výrobcu alebo jeho značku,
b) výrobné číslo alebo označenie typu, prednostne
obidva údaje,
c) menovitý primárny a sekundárny prúd, t.j.:
Kn = Ipn/Isn A (napríklad Kn = 100/5 A),
d) menovitú frekvenciu (napríklad 50 Hz),
e) menovitý výstupný výkon a zodpovedajúcu triedu
presnosti, ak je to potrebné, označí sa druh
sekundárneho vinutia (napríklad 1 S, 15 VA, trieda
presnosti 0,5; 2 S, 30 VA, trieda presnosti 1),
f) najvyššie napätie zariadenia (napríklad 1,2 kV alebo
145 kV),
g) menovitú izolačnú hladinu [napríklad 6/-kV *) alebo
275/650 kV].
Označenia písmen f) a g) sa môžu skombinovať do jedného
[napríklad 1,2/6/-kV *) alebo 145/275/650 kV].
Všetky informácie sa označia nezmazateľným spôsobom na
samom meracom transformátore prúdu alebo na jeho štítku
bezpečne pripevnenom na transformátore.
Ak je na štítku miesto, uvedú sa tieto informácie:
h) menovitý krátkodobý tepelný prúd (Ith) a menovitý
dynamický prúd, ak sa odlišuje od 2,5-násobku
menovitého krátkodobého tepelného prúdu (napríklad
13 kA alebo 13/40 kA),
i) teplotná trieda izolácie, ak je odlišná od triedy A;
ak sa použili izolačné materiály niekoľkých
teplotných tried izolácie, uvedie sa trieda, ktorá
ohraničuje oteplenie daného vinutia,
j) na transformátoroch s dvoma sekundárnymi vinutiami
použitie každého vinutia a jemu zodpovedajúce
svorky.
5.2 Označovanie svoriek meracieho transformátora prúdu
Označenie svoriek určuje
a) primárne a sekundárne vinutia,
b) sekcie vinutia, ak existujú,
c) relatívne polarity vinutí a sekcií vinutí,
d) odbočky, ak sú vyvedené.
5.2.1 Spôsob označovania
Svorky sa označia jasne a nezmazateľne na ich povrchu
alebo tesne v ich blízkosti. Označenie pozostáva
z kombinácie písmen a čísiel. Použijú sa písmená veľkej
abecedy.
5.2.2 Označovanie
Označenie svoriek meracieho transformátora prúdu
zodpovedá požiadavkám ustanoveným v príslušných
slovenských technických normách.
5.2.3 Svorky meracieho transformátora prúdu označené
rovnakými písmenami veľkej a malej abecedy majú v tom
istom čase rovnakú polaritu.
5.3 Označovanie na štítku meracieho transformátora napätia
Na meracích transformátoroch napätia sa uvádzajú tieto
údaje:
a) meno výrobcu alebo jeho značka,
b) výrobné číslo alebo označenie typu, prednostne
obidva údaje,
c) menovité primárne a sekundárne napätie (napríklad
66/0,11 kV),
d) menovitá frekvencia (napríklad 50 Hz),
e) menovitý výkon a zodpovedajúca trieda presnosti
(napríklad 50 VA v tr. p. 1,0), ak má transformátor
dve oddelené sekundárne vinutia, označenie udáva
výstupný rozsah každého sekundárneho vinutia vo VA,
zodpovedajúca trieda presnosti a menovité napätie
každého vinutia,
f) najvyššie napätie siete (napríklad 72,5 kV),
g) menovitá izolačná hladina (napríklad 140/325 kV).
Označenia písmen f) a g) sa môžu kombinovať do jedného
(napríklad 72,5/140/325 kV). Všetky údaje sa označia
nezmazateľným spôsobom priamo na transformátore napätia
alebo na jeho štítku bezpečne pripevnenom na
transformátore.
Okrem toho na ľubovoľnom mieste sú označené ďalšie
údaje:
h) menovitý napäťový činiteľ a zodpovedajúci čas
trvania prepätia,
i) teplotná trieda izolácie, keď je odlišná od triedy
A; ak sa použilo niekoľko teplotných tried izolácie,
uvedie sa tá, ktorá obmedzuje oteplenie daného
vinutia,
j) na transformátoroch s viac ako jedným sekundárnym
vinutím použitie každého vinutia a zodpovedajúce
svorky.
5.4 Označovanie svoriek meracieho transformátora napätia
5.4.1 Všeobecné pravidlá
Označenia sa vzťahujú na jednofázové meracie
transformátory napätia, ako aj na zostavy jednofázových
meracích transformátorov napätia zostavených do jednej
jednotky a zapojených ako trojfázový merací
transformátor napätia alebo na trojfázový merací
transformátor napätia so spoločným jadrom pre tri fázy.
5.4.2 Označovanie svoriek
Prednostné označenia svoriek meracích transformátorov
napätia sú ustanovené v príslušných slovenských
technických normách.
5.4.3 Svorky meracích transformátorov napätia označené
rovnakými písmenami veľkej a malej abecedy majú v tom
istom čase rovnakú polaritu.
6 Metrologické požiadavky
6.1 Stanovenie triedy presnosti pre meracie transformátory
prúdu a napätia
Pre meracie transformátory prúdu alebo napätia je
trieda presnosti stanovená najvyššou dovolenou
percentuálnou chybou prúdu alebo napätia pri menovitom
prúde alebo napätí predpísanom pre príslušnú triedu
presnosti.
6.1.1 Normalizované triedy presnosti
Normalizované triedy presnosti pre meracie
transformátory prúdu sú:
0,1 - 0,2 - 0,5 - 1 - 3 - 5.
Normalizované triedy presnosti pre meracie
transformátory napätia sú:
0,1 - 0,2 - 0,5 - 1,0 - 3,0.
6.2 Najväčšie dovolené chyby prúdu a najväčšie dovolené
chyby fázového posunu meracích transformátorov prúdu
6.2.1 Pre triedy presnosti 0,1 - 0,2 - 0,5 a 1 najväčšie
dovolené chyby prúdu a fázového posunu pri menovitej
frekvencii a pri 5%, 20%, 100% a 120% menovitého prúdu
neprekročia hodnoty uvedené v tabuľke č. 10, keď
sekundárna záťaž má ľubovoľnú hodnotu medzi 25% až
100% menovitej záťaže.
6.2.2 Pre triedy presnosti 0,2 S a 0,5 S najväčšie dovolené
chyby prúdu a fázového posunu meracích transformátorov
prúdu na špeciálne použitie (predovšetkým v spojení so
špeciálnymi elektromermi, ktoré presne merajú prúd
medzi 50 mA a 6 A, čo je medzi 1% a 120% menovitého
prúdu 5 A) pri menovitej frekvencii neprekročia hodnoty
uvedené v tabuľke č. 11, keď sekundárna záťaž dosahuje
ľubovoľnú hodnotu medzi 25% až 100% menovitej záťaže.
Tieto triedy presnosti sa predovšetkým používajú na
prevody 25/5, 50/5 a 100/5 a ich dekadické násobky
a len pre menovité sekundárne prúdy 5 A.
6.2.3 Pre triedy presnosti 3 a 5 najväčšie dovolené chyby
prúdu pri menovitej frekvencii neprekročia hodnoty
uvedené v tabuľke č. 12, keď sekundárna záťaž má
ľubovoľnú hodnotu od 50% do 100% menovitej záťaže.
Sekundárna záťaž používaná na skúšobné účely má účinník
0,8 ind. okrem prípadov, keď záťaž je menšia ako 5 VA.
Vtedy je účinník 1,0. V žiadnom prípade nie je skúšobná
záťaž nižšia ako 1 VA. Najväčšie dovolené chyby
fázového posunu pre triedy presnosti 3 a 5 nie sú
stanovené.
6.2.4 Vo všeobecnosti najväčšie dovolené chyby prúdu
a fázového posunu platia pre akúkoľvek polohu
vonkajšieho vodiča umiestneného vo vzduchovej
vzdialenosti nie menšej, ako je vzdialenosť požadovaná
pre izoláciu vo vzduchu pri najvyššom napätí zariadenia
(Um). Osobitné podmienky použitia vrátane prístrojov
s menším rozsahom prevádzkových napätí spojených
s vyššími prúdovými hodnotami sú predmetom dohody medzi
výrobcom a odberateľom.
Tabuľka č. 10
Najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového posunu meracích
transformátorov prúdu (triedy presnosti od 0,1 do 1)
----------------------------------------------------------------------------
Trieda Najväčšie dovolené chyby Najväčšie dovolené chyby fázového
presnosti prúdu (prevodu) posunu (+ -)
uvedené v % (+ -) -----------------------------------------
Minúty Centiradiány
----------------------------------------------------------------------------
5% 20% 100% 120% 5% 20% 100% 120% 5% 20% 100% 120%
Im Im Im Im Im Im Im Im Im Im Im Im
----------------------------------------------------------------------------
0,1 0,4 0,2 0,1 0,1 15 8 5 5 0,45 0,24 0,15 0,15
0,2 0,75 0,35 0,2 0,2 30 15 10 10 0,9 0,45 0,3 0,3
0,5 1,5 0,75 0,5 0,5 90 45 30 30 2,7 1,35 0,9 0,9
1,0 3,0 1,5 1,0 1,0 180 90 60 60 5,4 2,7 1,8 1,8
---------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 11
Najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového posunu meracích
transformátorov prúdu na špeciálne použitie
----------------------------------------------------------------------------
Trieda Najväčšie dovolené chyby Najväčšie dovolené chyby fázového
presnosti prúdu (prevodu) posunu (+ -)
uvedené v % (+ -) -------------------------------------------
Minúty Centiradiány
----------------------------------------------------------------------------
1% 5% 20% 100% 120% 1% 5% 20% 100% 120% 1% 5% 20% 100% 120%
Im Im Im Im Im Im Im Im Im Im Im Im Im Im Im
----------------------------------------------------------------------------
0,2S 0,75 0,35 0,2 0,2 0,2 30 15 10 10 10 0,9 0,45 0,3 0,3 0,3
0,5S 1,5 0,75 0,5 0,5 0,5 90 45 30 30 30 2,7 1,35 0,9 0,9 0,9
----------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 12
Najväčšie dovolené chyby prúdu meracích transformátorov prúdu
(triedy presnosti 3 a 5)
----------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti Najväčšie dovolené chyby prúdu (prevodu) uvedené v %
----------------------------------------------------------------------
50% Im 120% Im
3 + -3 + -3
5 + -5 + -5
----------------------------------------------------------------------
6.3 Rozšírené prúdové rozsahy
Normalizované hodnoty menovitého rozšíreného primárneho
prúdu sú 120%, 150% a 200% menovitého primárneho prúdu.
Meracie transformátory prúdu triedy presnosti 0,1 až
1 spĺňajú požiadavky na rozšírený prúdový rozsah za
predpokladu, že
a) menovitý trvalý tepelný prúd sa rovná niektorým
menovitým rozšíreným primárnym prúdom v percentách
menovitého primárneho prúdu,
b) najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového posunu
predpísané pre 120% menovitého primárneho prúdu
v tabuľke č. 10 sú určené až po menovitý rozšírený
primárny prúd.
6.4 Najväčšie dovolené chyby napätia a fázového posunu
meracích transformátorov napätia
Prípustné hodnoty najväčších dovolených chýb napätia
a fázového posunu pri menovitej frekvencii sú uvedené
v tabuľke č. 13 pri ľubovoľnom napätí v rozsahu od 80%
do 120% menovitého napätia a so záťažou od 25% do 100%
menovitej hodnoty pri účinníku 0,8 ind.
Najväčšie dovolené chyby sú na svorkách transformátora
a zahŕňajú vplyv poistiek alebo rezistorov, ktoré sú
súčasťou transformátorov.
Tabuľka č. 13
Najväčšie dovolené chyby napätia a fázového posunu meracích
transformátorov napätia
----------------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti Najväčšie dovolené Najväčšie dovolené chyby fázového
chyby napätia v % posunu
------------------------------------
Minúty Centiradiány
----------------------------------------------------------------------------
0,1 + -0,1 + -5 + -0,15
0,2 + -0,2 + -10 + -0,3
0,5 + -0,5 + -20 + -0,6
1,0 + -1,0 + -40 + -1,2
3,0 + -3,0 nie je stanovené nie je stanovené
----------------------------------------------------------------------------
6.5 Pri objednávke transformátorov s dvoma oddelenými
sekundárnymi vinutiami vzhľadom na ich vzájomnú
závislosť používateľ špecifikuje dva výstupné rozsahy,
každý samostatne pre každé vinutie, s hornou hranicou
každého výstupného rozsahu zodpovedajúcou
normalizovanej menovitej výstupnej hodnote.
Vinutie spĺňa požiadavky na presnosť vo svojom
výkonovom rozsahu, zatiaľ čo v rovnakom čase druhé
vinutie má výkon s ľubovoľnou hodnotou od nuly do 100%
hornej hranice výstupného rozsahu určeného pre toto
druhé vinutie. Na overenie zhody s týmito požiadavkami
stačí skúška len s krajnými hodnotami.
Ak nie sú stanovené výstupné rozsahy, predpokladá sa,
že sa pohybujú od 25% do 100% menovitého výkonu pre
každé vinutie. Ak je jedno z vinutí zaťažené len občas
a krátko alebo ak sa používa len ako pomocné vinutie,
jeho vplyv na iné vinutia sa môže zanedbať.
7 Druhy skúšok
a) technická skúška pri schvaľovaní typu vykonávaná na
každom type transformátora, ktorá má preukázať, že
všetky transformátory vyrobené podľa rovnakej
špecifikácie vyhovujú požiadavkám, ktoré nie sú
zahrnuté do kusovej skúšky. Technická skúška pri
schvaľovaní typu sa môže považovať za platnú, ak sa
vykonáva na transformátore, ktorý má najmenšie
odchýlky od pôvodného vyhotovenia. Tieto odchýlky sa
dohodnú medzi výrobcom a odberateľom,
b) kusová skúška, ktorá sa vykonáva na každom meracom
transformátore,
c) špeciálna skúška, iná ako typová alebo kusová skúška
dohodnutá medzi výrobcom a odberateľom,
d) skúška pri prvotnom overení obsahuje posúdenie zhody
so schváleným typom a vybrané kusové skúšky.
7.1 Technická skúška pri schvaľovaní typu
7.1.1 Technická skúška pri schvaľovaní typu meracích
transformátorov prúdu pozostáva z týchto skúšok:
a) krátkodobá prúdová skúška (bod 8.1),
b) skúška oteplenia (bod 8.2),
c) impulzná rázová skúška (bod 8.3.2),
d) skúška spínacím impulzom (bod 8.3.3),
e) vlhkostná skúška pre vonkajšie typy transformátorov
(bod 8.4),
f) zistenie chýb (bod 8.6).
7.1.2 Technická skúška pri schvaľovaní typu meracích
transformátorov napätia pozostáva z týchto skúšok:
a) skúška oteplenia (bod 8.5),
b) skúška odolnosti proti skratu (bod 8.6),
c) impulzná rázová skúška (bod 8.3.2),
d) skúška spínacím impulzom (bod 8.3.3),
e) skúška za dažďa vonkajších typov transformátorov
(bod 8.4),
f) zistenie chýb (bod 8.7).
Všetky skúšky dielektrika sa vykonávajú na tom istom
transformátore, ak nie je pri skúške stanovené inak.
7.2 Kusová skúška
7.2.1 Kusová skúška sa vzťahuje na každý jednotlivý merací
transformátor prúdu a pozostáva z
a) kontroly úplnosti, správnosti a čitateľnosti údajov
na štítku transformátora,
b) kontroly označenia svoriek (bod 9.1),
c) skúšky odolnosti primárneho vinutia pri sieťovej
frekvencii (bod 9.2.1.1),
d) merania čiastkových výbojov (bod 9.2.2.1),
e) skúšky odolnosti sekundárnych vinutí pri sieťovej
frekvencii (bod 9.3),
f) skúšky odolnosti medzi sekciami pri sieťovej
frekvencii (bod 9.3),
g) prepäťovej skúšky medzizávitovej izolácie (bod 9.4),
h) zistenia chýb (bod 8.6).
Poradie skúšok nie je normalizované, ale stanovenie
chýb sa vykonáva až po ostatných skúškach.
Opakované skúšky primárnych vinutí pri sieťovej
frekvencii sa vykonávajú pri 80% stanoveného skúšobného
napätia.
7.2.2 Kusová skúška sa vzťahuje na každý jednotlivý merací
transformátor napätia a pozostáva z
a) kontroly úplnosti, správnosti a čitateľnosti údajov
na štítku transformátora,
b) overenia správnosti označenia svoriek (bod 9.1),
c) skúšky odolnosti primárneho vinutia pri sieťovej
frekvencii (bod 9.2.1.2),
d) merania čiastkového výboja (bod 9.2.2.2),
e) skúšky odolnosti sekundárneho vinutia pri sieťovej
frekvencii (bod 9.3),
f) skúšky odolnosti medzi sekciami vinutia pri sieťovej
frekvencii (bod 9.3),
g) zistenia chýb (bod 8.7).
Poradie skúšok nie je normalizované, ale stanovenie
chýb sa vykonáva až po ostatných skúškach.
Opakované skúšky primárnych vinutí pri sieťovej
frekvencii sa vykonávajú pri 80% stanoveného skúšobného
napätia.
7.2.3 Chyby meracích transformátorov prúdu a napätia podľa
bodov 8.6 a 8.7 sa zisťujú pri
a) menovitej frekvencii 50 Hz + -1%,
b) teplote laboratória 15 stupňov C až 25 stupňov C,
c) relatívnej vlhkosti 30% až 80%,
d) najväčšom skreslení prúdu alebo napätia 5%.
7.3 Špeciálne skúšky
Špeciálne skúšky sa vykonajú podľa dohody medzi
výrobcom a odberateľom:
a) rázová skúška odseknutým impulzom (bod 10.1),
b) meranie kapacity a činiteľa dielektrických strát
(bod 10.2),
c) mechanické skúšky (bod 10.4).
7.4 Skúšky pri prvotnom overení:
a) posúdenie zhody so schváleným typom,
b) kontrola úplnosti, správnosti a čitateľnosti údajov
na štítku transformátora,
c) kontrola označenia svoriek (bod 9.1),
d) zistenie chýb (body 8.6 a 8.7).
8 Skúšky typu
8.1 Krátkodobé prúdové skúšky
Pri skúške tepelného krátkodobého prúdu Ith má merací
transformátor prúdu na začiatku skúšky ustálenú teplotu
medzi 10 stupňami C a 40 stupňami C. Táto skúška sa
vykonáva pri skratovaných svorkách sekundárneho vinutia
a pri prúde I v čase t tak, že (I2t) nie je menšie ako
(Ith)2, a za predpokladu, že t má hodnotu medzi 0,5
s a 5 s. Dynamická skúška sa vykonáva pri skratovaných
svorkách sekundárneho vinutia a v špičkovej hodnote
primárneho prúdu, ktorá nie je menšia ako menovitý
dynamický prúd (Idyn) aspoň v jednej špičke.
Dynamická skúška sa môže kombinovať s teplotnou skúškou
za predpokladu, že prvý hlavný špičkový prúd tejto
skúšky nie je menší ako menovitý dynamický prúd (Idyn).
Merací transformátor prúdu sa temperuje a vyhovuje
tejto skúške, ak po ochladení na teplotu okolia
(v rozmedzí od 10 stupňov C do 40 stupňov C) spĺňa
tieto požiadavky:
a) nie je viditeľne poškodený,
b) jeho chyby po odmagnetovaní sa nelíšia od chýb
zaznamenaných pred skúškami o viac ako o polovicu
najväčších dovolených chýb stanovených pre príslušnú
triedu presnosti,
c) odolá izolačným skúškam stanoveným v bodoch 9.2,
9.3 a 9.4, ale so skúšobnými napätiami alebo prúdmi
zníženými na 90% predpísaných hodnôt,
d) pri kontrole izolácia nevykazuje v blízkosti povrchu
vodičov významné poškodenie (napríklad
zuhoľnatenie).
Kontrola podľa písmena d) sa nevyžaduje, ak prúdová
hustota v primárnom vinutí zodpovedajúca menovitému
krátkodobému tepelnému prúdu neprekračuje:
8.1.1 180 A/mm2, ak je vinutie medené s vodivosťou najmenej
97% hodnoty uvedenej v príslušnej slovenskej technickej
norme vzťahujúcej sa na meracie transformátory,
8.1.2 120 A/mm2, ak je vinutie hliníkové s vodivosťou
najmenej 97% hodnoty uvedenej v príslušnej slovenskej
technickej norme vzťahujúcej sa na meracie
transformátory.
8.2 Skúška oteplenia
Skúška sa vykonáva na účel overenia splnenia
požiadaviek určených v bode 3.3. Teplota meracieho
transformátora prúdu alebo napätia sa považuje za
ustálenú, ak jej nárast nepresiahne 1 K za hodinu.
Teplota okolia v mieste skúšky je v rozsahu od 10
stupňov C do 30 stupňov C.
Meracie transformátory pri skúške sú zapojené tak, ako
sú umiestnené v bežnej prevádzke.
Ak to podmienky dovoľujú, oteplenie vinutia sa zistí
metódou merania prírastku odporu. Pre vinutia s veľmi
nízkym odporom sa môžu použiť aj termočlánky.
Oteplenie iných častí, ako je vinutie, sa môže merať
teplomermi alebo termočlánkami.
8.3 Impulzné skúšky na primárnom vinutí
8.3.1 Všeobecne
Impulzná skúška sa vykonáva podľa príslušných
slovenských technických noriem. Skúšobné napätie sa
privedie medzi svorky primárneho vinutia (spojené
navzájom) a zem. Kostra, puzdro (ak je použité) a jadro
(ak sa má uzemniť) a všetky svorky sekundárneho vinutia
sa pripoja k zemi. Impulzná skúška vo všeobecnosti
pozostáva z privedenia napätia na referenčnej
a menovitej úrovni. Napätie referenčného impulzu je
medzi 50% a 75% menovitého skúšobného impulzného
napätia. Špičková hodnota a tvar priebehu impulzu sa
zaznamenajú. Dôkaz o poruche izolácie následkom skúšky
môže byť daný zmenou priebehu pri referenčnom
a menovitom skúšobnom napätí. Zlepšenie zisťovania chýb
sa dá dosiahnuť záznamom zemného prúdu ako doplnku
k záznamu napätia.
8.3.2 Impulzné rázové skúšky
Skúšobné napätie má príslušnú hodnotu uvedenú
v tabuľkách č. 4 alebo 5 v závislosti od najvyššieho
napätia zariadenia a od stanovenej izolačnej hladiny.
8.3.2.1 Vinutia s Um < 300 kV
Skúška sa vykonáva pri kladnej aj zápornej polarite.
Privedie sa pätnásť po sebe nasledujúcich impulzov
každej polarity bez korekcie na atmosférické podmienky.
Merací transformátor prúdu alebo napätia vyhovie
skúške, ak sa pre každú polaritu
a) nevyskytne žiaden výboj s prierazom v neobnoviteľnej
vnútornej izolácii,
b) nevyskytne žiaden preskok v neobnoviteľnej vonkajšej
izolácii,
c) nevyskytnú viac ako dva preskoky v obnoviteľnej
vonkajšej izolácii,
d) nezistí žiaden iný dôkaz zlyhania izolácie
(napríklad zmeny časového priebehu zaznamenaných
veličín).
Pre neuzemnené meracie transformátory napätia sa na
každú fázovú svorku postupne pripojí približne polovica
počtu impulzov, pričom iná fázová svorka je uzemnená.
Použitie 15 kladných a 15 záporných impulzov je
špecifikované na skúšanie vonkajšej izolácie. Ak sa
dohodnú ďalšie skúšky medzi výrobcom a odberateľom na
kontrolu vonkajšej izolácie, počet razových impulzov sa
môže obmedziť na tri pri každej polarite bez korekcie
na atmosférické podmienky.
8.3.2.2 Vinutia s Um >= 300 kV
Skúška sa vykonáva s kladnou aj zápornou polaritou.
Privedú sa tri po sebe nasledujúce impulzy bez korekcie
na atmosférické podmienky.
Merací transformátor prúdu alebo napätia vyhovie
skúške, ak sa
a) nevyskytne žiaden výboj s prierazom,
b) nezistí žiaden iný dôkaz poruchy izolácie (napríklad
zmeny časového priebehu zaznamenaných veličín).
8.3.3 Skúška spínacím impulzom
Skúšobné napätie zodpovedá hodnote uvedenej v tabuľke
č. 5 v závislosti od najvyššieho napätia zariadenia
a stanovenej izolačnej hladiny. Skúška sa vykonáva
s kladnou polaritou. Privedie sa 15 za sebou
nasledujúcich impulzov korigovaných na atmosférické
podmienky. Pre meracie transformátory na vonkajšiu
montáž sa skúška vykonáva za podmienok podľa bodu 8.4.
Merací transformátor prúdu alebo napätia vyhovie
skúške, ak sa
a) nevyskytne žiaden výboj s prierazom v neobnoviteľnej
vnútornej izolácii,
b) nevyskytne žiaden preskok v neobnoviteľnej vonkajšej
izolácii,
c) nevyskytnú viac ako dva preskoky v obnoviteľnej
vonkajšej izolácii,
d) nezistí žiaden iný dôkaz poruchy izolácie (napríklad
zmeny časového priebehu zaznamenaných veličín).
Impulzy s preskokmi na steny alebo na strop laboratória
sa neberú do úvahy.
8.4 Skúška za dažďa pre typy meracích transformátorov prúdu
alebo napätia určených na vonkajšiu montáž
Postup skúšky za dažďa zodpovedá príslušným slovenským
technickým normám. Pre vinutia s Um < 300 kV sa skúška
vykonáva s napätím sieťovej frekvencie s príslušnou
hodnotou podľa tabuľky č. 4 v závislosti od najvyššieho
napätia zariadenia s korekciou na atmosférické
podmienky. Pre vinutia s Um >= 300 kV sa skúška
vykonáva s napätím spínacieho impulzu s kladnou
polaritou s príslušnou hodnotou podľa tabuľky č. 5
v závislosti od najvyššieho napätia zariadenia
a menovitej izolačnej hladiny.
8.5 Skúška odolnosti proti skratu
Táto skúška sa vykonáva podľa bodu 4.2. Na začiatku
skúšky je teplota meracieho transformátora napätia
medzi 10 stupňami C a 30 stupňami C. Merací
transformátor napätia sa napája z primárnej strany
a sekundárne svorky sú skratované. Skrat trvá 1 s. Táto
požiadavka sa uplatňuje aj vtedy, ak sú poistky
integrálnou súčasťou meracieho transformátora napätia.
Počas skratu nie je efektívna hodnota pripojeného
napätia na svorkách meracieho transformátora napätia
nižšia ako menovité napätie. Ak merací transformátor
napätia má viac ako jedno sekundárne vinutie alebo
sekcie, prípadne odbočky, skúšobné zapojenie sa dohodne
medzi výrobcom a odberateľom. Pre meracie
transformátory napätia sa môže skúška vykonať napájaním
sekundárneho vinutia a skratovaním primárnych svoriek.
Merací transformátor napätia sa považuje za vyhovujúci
tejto skúške, ak po schladení na teplotu okolia
vyhovuje týmto požiadavkám:
a) nie je viditeľne poškodený,
b) jeho chyby sa neodlišujú od chýb zaznamenaných pred
skúškami o viac ako polovicu hraníc chýb v jeho
triede presnosti,
c) vyhovuje skúškam izolácie stanoveným v bodoch 9.2
a 9.3, ale so zníženým skúšobným napätím na 90%
predpísanej hodnoty,
d) pri prehliadke izolácie pri povrchu primárneho
a sekundárneho vinutia nie je viditeľné významné
poškodenie (napríklad stopy zuhoľnatenia).
Kontrola podľa písmena d) sa nevyžaduje, ak prúdová
hustota vo vinutí neprekračuje 160 A/mm2 pri medenom
vinutí, ktorého vodivosť je nižšia ako 97% hodnoty
uvedenej v príslušnej slovenskej technickej norme.
Prúdová hustota sa stanoví na základe merania
efektívnej hodnoty symetrického skratového prúdu
v sekundárnom vinutí (deleného menovitou hodnotou
transformačného prevodu v prípade primárneho vinutia).
8.6 Skúšky zistenia chýb meracích transformátorov prúdu
Skúšky zistenia chýb na overenie zhody s bodom 6.2 sa
v prípade meracích transformátorov prúdu tried 0,1 až
1 vykonáva pri každej hodnote prúdu uvedenej v tabuľke
č. 10 pri 25% a pri 100% menovitej záťaži (najmenej 1
VA). Meracie transformátory prúdu triedy presnosti
0,2S a 0,5S sa skúšajú pri hodnotách prúdu uvedených
v tabuľke č. 11 pri 25% a pri 100% menovitej záťaži
(najmenej 1 VA). Meracie transformátory prúdu
s rozšíreným prúdovým rozsahom nad 120% sa skúšajú pri
menovitom rozšírenom primárnom prúde. Meracie
transformátory prúdu triedy presnosti 3 a 5 sa skúšajú
pri dvoch hodnotách prúdu uvedených v tabuľke č. 12 pri
50% a pri 100% menovitej záťaže (najmenej 1 VA).
8.7 Skúšky zistenia chýb meracích transformátorov napätia
Skúšky zistenia chýb na overenie zhody s bodom 6.4 sa
vykonajú pri 80%, 100% a 120% menovitého napätia, pri
menovitej frekvencii a pri 25% a 100% menovitej záťaži,
pričom zistené chyby neprekročia hodnoty uvedené
v tabuľke č. 13.
9 Kusové skúšky
9.1 Kontrola označenia svoriek
9.1.1 Skontroluje sa, či označenie svoriek je v súlade
s bodom 5.2 alebo 5.4.
9.1.2 Pri kontrole správnosti označenia svoriek
a) pri transformátoroch prúdu sa postupuje tak, že
skúšaný transformátor a etalón v meracej súprave sa
zapoja tak, aby oboma prechádzal primárny prúd
rovnakým smerom. Ak pri tomto zapojení možno meracou
súpravou merať chyby skúšaného transformátora,
označenie svoriek je správne.
b) pri transformátoroch napätia sa postupuje tak, že
skúšaný transformátor a etalón v meracej súprave sa
zapoja paralelne k zdroju. Ak pri tomto zapojení
možno meracou súpravou merať chyby skúšaného
transformátora, označenie svoriek je správne.
9.2 Skúšky odolnosti primárnych vinutí pri sieťovej
frekvencii a meranie čiastkových výbojov
9.2.1 Skúšky odolnosti pri sieťovej frekvencii
9.2.1.1 Skúška odolnosti pri sieťovej frekvencii pre merací
transformátor prúdu sa vykonáva podľa príslušných
slovenských technických noriem. Skúšobné napätie
zodpovedá hodnote uvedenej v tabuľke č. 4 alebo č. 6
v závislosti od najvyššieho napätia zariadenia. Skúška
trvá 60 s. Skúšobné napätie sa privedie medzi
skratované primárne vinutie a zem. Skratované svorky
sekundárneho vinutia, kostra, puzdro (ak ho merací
transformátor prúdu má) a jadro (ak je vybavené
špeciálnou uzemňovacou svorkou) sú pripojené k zemi.
9.2.1.2 Skúška odolnosti pri sieťovej frekvencii pre
transformátor napätia sa vykonáva podľa príslušných
slovenských technických noriem. Skúška odolnosti
priloženým napätím trvá 60 s. Pre skúšku odolnosti
indukovaným napätím môže byť frekvencia skúšobného
napätia zvýšená nad menovitú hodnotu, aby sa zabránilo
nasýteniu jadra. Skúška trvá 60 s. Ak frekvencia
prekročí dvojnásobok menovitej frekvencie, trvanie
skúšky sa môže redukovať zo 60 s podľa vzťahu:
dvojnásobok menovitej frekvencie
trvanie skúšky [s] = --------------------------------- . 60,
skúšobná frekvencia
najmenej však 15 s.
9.2.1.2.1 Skúšobné napätia pre vinutia s Um < 300 kV zodpovedajú
príslušným hodnotám uvedeným v tabuľke č. 4
v závislosti od najvyššieho napätia zariadenia. Ak
existuje značný rozdiel medzi stanoveným najvyšším
napätím zariadenia (Um) a stanoveným menovitým
primárnym napätím, indukované napätie je obmedzené na
päťnásobok menovitého primárneho napätia.
9.2.1.2.2 Na neuzemnených meracích transformátoroch napätia sa
vykoná
a) skúška napäťovej odolnosti priloženým napätím
Skúšobné napätie sa privedie medzi zem a všetky svorky
primárneho vinutia spojené navzájom. Kostra, puzdro (ak
je použité), jadro (ak je vybavené špeciálnou
uzemňovacou svorkou) a všetky svorky sekundárneho
vinutia sú spojené navzájom a uzemnené.
b) skúška odolnosti indukovaným napätím
Skúška sa vykonáva napájaním sekundárneho vinutia
napätím s dostatočnou veľkosťou na indukovanie
stanoveného skúšobného napätia v primárnom vinutí alebo
napájaním primárneho vinutia priamo stanoveným
skúšobným napätím. Skúšobné napätie sa meria v každom
prípade na vysokonapäťovej strane. Kostra, puzdro (ak
je použité), jadro (ak je určené na uzemnenie), jedna
svorka každého sekundárneho vinutia a jedna svorka
primárneho vinutia sú spojené navzájom a uzemnené.
Skúška sa môže vykonať privedením skúšobného napätia na
každú fázovú svorku na polovičný čas oproti
požadovanému, najmenej 15 s na každú svorku.
9.2.1.2.3 Na uzemnených meracích transformátoroch napätia sa
vykoná
a) skúška priloženým napätím (ak prichádza do úvahy)
Skúšobné napätie zodpovedá hodnotám bodu 4.1.2.2 medzi
primárnou napäťovou svorkou určenou na uzemnenie
a zemou.
Kostra, puzdro (ak je použité), jadro (ak je určené na
uzemnenie) a všetky sekundárne napäťové svorky sú
spojené navzájom a uzemnené.
b) skúška odolnosti indukovaným napätím
Skúška sa vykonáva podľa bodu 9.2.1.2.2. Svorka
primárneho napätia, ktorá bude v prevádzke uzemnená, sa
počas skúšky uzemní.
9.2.1.2.4 Vinutia s Um >= 300 kV. Na meracom transformátore
napätia sa vykoná
a) skúška napäťovej odolnosti priloženým napätím (ak
prichádza do úvahy)
Skúšobné napätie zodpovedá hodnotám uvedeným v bode
4.1.2.2 a skúška sa vykonáva podľa bodu 9.2.1.2.3 pre
uzemnené meracie transformátory napätia.
b) skúška odolnosti indukovaným napätím
Skúšobné napätie zodpovedá hodnote uvedenej v tabuľke
č. 6 v závislosti od menovitej hodnoty napätia razového
impulzu. Skúška sa vykonáva podľa bodu 9.2.
9.2.2 Meranie čiastkových výbojov
9.2.2.1 Skúšobný obvod a prístroje
Skúšobný obvod a použité prístroje zodpovedajú
príslušným slovenským technickým normám. Použitý
prístroj meria zdanlivý náboj q vyjadrený
v pikocoulomboch (pC). Jeho kalibrácia sa vykonáva
v skúšobnom obvode. Široko rozsahový prístroj má šírku
pásma najmenej 100 kHz s hornou hraničnou frekvenciou
nepresahujúcou 1,2 MHz. Úzko pásmové prístroje majú
svoju rezonančnú frekvenciu v rozsahu od 0,15 MHz do
2 MHz. Hodnoty sú prednostne v rozsahu od 0,5 MHz do
2 MHz, ale ak je to možné, merania sa vykonajú na
frekvencii, ktorá umožňuje najvyššiu citlivosť.
Citlivosť umožňuje zisťovanie úrovne čiastkových
výbojov s hodnotou 5 pC.
9.2.2.2 Postup skúšky čiastkového výboja
9.2.2.2.1 Pre meracie transformátory prúdu
Skúšobné napätia čiastkového výboja stanovené v tabuľke
č. 7 sa dosiahnu podľa postupov A a B. Úrovne
čiastkového výboja sa merajú v čase do 30 s. Hladiny
meraného čiastkového výboja nepresiahnu hranice
stanovené v tabuľke č. 7.
Postup A: Napätia čiastkového výboja sa dosiahnu počas
znižovania napätia po skúške pri sieťovej
frekvencii.
Postup B: Skúška čiastkového výboja sa vykonáva po
skúške pri sieťovej frekvencii. Privedené
napätie sa zvýši na 80% skúšobného napätia
sieťovej frekvencie a udržiava sa najmenej
60 s; potom sa zníži bez prerušenia na
stanovené skúšobné napätie čiastkového
výboja.
9.2.2.2.2 Pre meracie transformátory napätia
a) pre uzemnené meracie transformátory napätia
Skúšobné napätia čiastkového výboja stanovené v tabuľke
č. 7 sa dosiahnu podľa postupu A alebo B.
Úrovne čiastkového výboja sa merajú v čase do 30 s.
Hladiny meraného čiastkového výboja nepresiahnu hranice
stanovené v tabuľke č. 7.
Postup A: Skúšobné napätie čiastkového výboja sa
dosiahne počas znižovania napätia po skúške
odolnosti indukovaným napätím.
Postup B: Skúška čiastkového výboja sa vykonáva po
skúške odolnosti indukovaným napätím.
Privedené napätie sa zvýši na 80%
indukovaného napätia a udržiava sa najmenej
60 s; potom sa zníži bez prerušenia na
stanovené skúšobné napätie čiastkového
výboja.
b) pre neuzemnené meracie transformátory napätia
Skúšobný obvod pre neuzemnené meracie transformátory
napätia je rovnaký ako pre uzemnené meracie
transformátory napätia. Vykonajú sa dve skúšky
postupným privedením napätia na každú
z vysokonapäťových svoriek spojených navzájom alebo na
vysokonapäťovú svorku spojenú s nízkonapäťovou svorkou,
kostrou a puzdrom (ak je použité).
9.3 Skúšky odolnosti pri sieťovej frekvencii medzi sekciami
primárnych a sekundárnych vinutí a na sekundárnych
vinutiach
Skúšobné napätie s príslušnou hodnotou uvedenou v bode
4.1.3 alebo 4.1.4 sa privedie počas 60 s medzi
skratované svorky sekcie každého vinutia alebo medzi
každé sekundárne vinutie a zem. Kostra, puzdro (ak ho
merací transformátor prúdu alebo napätia má), jadro (ak
je vybavené osobitnou uzemňovacou svorkou) a svorky
všetkých ostatných vinutí alebo sekcií sú navzájom
spojené a uzemnené.
9.4 Prepäťová skúška medzizávitovej izolácie
Prepäťová skúška medzizávitovej izolácie sa vykonáva
podľa jedného z týchto postupov:
Postup A: Pri rozpojených sekundárnych vinutiach alebo
pripojených na prístroj s vysokou
impedanciou, ktorý odčítava špičkové napätie
a pri sínusovom prúde s frekvenciou medzi 40
Hz a 60 Hz podľa príslušných slovenských
technických noriem a s efektívnou hodnotou
rovnajúcou sa menovitému primárnemu prúdu
alebo rozšírenému rozsahu menovitého prúdu,
ak je určený podľa bodu 6.3 pripojenému počas
60 s k primárnemu vinutiu. Privedený prúd sa
obmedzí, ak sa špičkové skúšobné napätie 4,5
kV získa pred dosiahnutím menovitého prúdu
alebo rozšíreného rozsahu menovitého prúdu.
Postup B: Pri rozpojenom obvode primárneho vinutia sa
počas 60 s privedie predpísané skúšobné
napätie (pri vhodnej frekvencii) k svorkám
každého sekundárneho vinutia za predpokladu,
že efektívna hodnota sekundárneho prúdu
neprekročí menovitý sekundárny prúd alebo
rozšírený rozsah menovitého prúdu. Hodnota
skúšobnej frekvencie nie je vyššia ako 400
Hz. Pri tejto frekvencii, ak dosiahnutá
hodnota napätia pri menovitom sekundárnom
prúde alebo rozšírenom rozsahu menovitého
prúdu je nižšia ako špičkových 4,5 kV, sa
získané napätie považuje za skúšobné napätie.
Ak frekvencia presiahne dvojnásobok menovitej
frekvencie, trvanie skúšky sa môže redukovať
zo 60 s takto:
dvojnásobok menovitej frekvencie
trvanie skúšky [s] = -------------------------------- . 60,
skúšobná frekvencia
najmenej však 15 s.
9.5 Skúšky zistenia chýb meracích transformátorov
Skúšky zistenia chýb pri kusovej skúške sú v zásade
rovnaké ako pri skúškach typu uvedených v bode 8.6
alebo 8.7, ale môžu sa vykonať pri obmedzenom počte
hodnôt prúdov alebo napätí a/alebo záťaží, ak pri
skúškach typu na podobnom transformátore bolo
preukázané, že obmedzený počet skúšobných bodov je
dostatočný na overenie zhody podľa bodu 8.6 alebo 8.7.
10 Špeciálne skúšky
10.1 Skúška primárneho vinutia odseknutým impulzom
Skúška sa vykonáva pri zápornej polarite v kombinácii
so skúškou razovým impulzom. Napätie má tvar
normalizovaného razového impulzu odseknutého medzi 2 ms
a 5 ms. Skúšobný obvod sa usporiada tak, že amplitúda
prekmitu do opačnej polarity skutočného skúšobného
impulzu je obmedzená približne na 30% špičkovej
hodnoty. Skúšobné napätie plných impulzov má príslušnú
hodnotu uvedenú v tabuľke č. 4 alebo č. 5 v závislosti
od najvyššieho napätia zariadenia a stanovenej
izolačnej hladiny. Skúšobné napätie odseknutého impulzu
zodpovedá hodnotám podľa bodu 4.1.2.4.
Poradie použitých impulzov:
a) pre vinutie s Um < 300 kV
1. jeden plný impulz,
2. dva odseknuté impulzy,
3. štrnásť plných impulzov.
b) pre vinutie s Um => 300 kV
1. jeden plný impulz,
2. dva odseknuté impulzy,
3. dva plné impulzy.
Transformátor vyhovel skúške, ak v tvare priebehu pri
aplikácii plného impulzu pred odseknutými impulzmi a po
nich sú rozdiely. Preskoky počas odseknutých impulzov
pozdĺž vonkajšej izolácie sa neberú do úvahy pri
zhodnotení stavu izolácie.
10.2 Meranie kapacity a činiteľa dielektrických strát
Skúška sa vykonáva podľa bodu 4.1.2.5 po skúške
odolnosti pri sieťovej frekvencii na primárnych
vinutiach. Skúšobné napätie sa privedie medzi
skratované svorky primárneho vinutia a zem. Vo
všeobecnosti skratované sekundárne vinutie, každé
tienenie a izolované kovové puzdro sú pripojené
k meraciemu mostíku. Ak má merací transformátor prúdu
osobitné zariadenie (svorku) vhodné na toto meranie,
ostatné nízkonapäťové svorky sú skratované a navzájom
prepojené s uzemneným kovovým puzdrom alebo s tienením
meracieho mostíka. V niektorých prípadoch je nevyhnutné
spojiť zem s inými bodmi mostíka. Skúšky na meracom
transformátore napätia alebo prúdu sa vykonajú pri
teplote okolia, ktorej hodnota sa zaznamená.
10.3 Mechanické skúšky
Skúšky sa vykonávajú na preukázanie toho, že merací
transformátor prúdu alebo napätia vyhovuje požiadavkám
stanoveným v bode 4.3. Merací transformátor prúdu alebo
napätia sa kompletne zmontuje a nainštaluje vo
vertikálnej polohe s pevne pripevnenou kostrou. Meracie
transformátory prúdu alebo napätia ponorené do
kvapaliny sú naplnené špeciálnym izolačným médiom
a podrobené pracovnému tlaku.
Skúšobné záťaže sa aplikujú 60 s za všetkých podmienok
uvedených v príslušnej slovenskej technickej norme.
Merací transformátor prúdu alebo napätia sa považuje za
vyhovujúci pri skúškach, ak nie je žiadny dôkaz jeho
poškodenia (deformácie, zlomenia alebo priesaky).
11 Prvotné overenie
11.1 Pri prvotnom overení sa zisťuje, či sa merací
transformátor zhoduje so schváleným typom a či spĺňa
technické a metrologické požiadavky platné ku dňu
schválenia typu.
11.2 Pri meracích transformátoroch prúdu alebo napätia
predložených na overenie sa kontroluje úplnosť,
správnosť a čitateľnosť údajov na štítku transformátora
podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
11.3 Kontrola označenia svoriek meracích transformátoroch
prúdu alebo napätia sa vykonáva podľa bodu 9.1.
11.4 Skúška zistenia chýb meracích transformátoroch prúdu
alebo napätia sa vykonáva podľa bodu 8.6 alebo 8.7.PRÍL.53
PRIETOKOMERY AKO ČLENY MERAČOV TEPLA
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na prietokomery ako členy meračov tepla, ktoré
sa používajú na meranie prietoku a pretečeného množstva teplonosného média potrubnými
rozvodmi (ďalej len "prietokomery") ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Podľa princípu činnosti sa prietokomery členia na meradlá, ktoré sú
určené pre teplonosné médium
a) kvapalina a parný kondenzát, založené na priamom
mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri
pôsobení rýchlosti (prúdenia) kvapaliny (parného kondenzátu) na rýchlosť otáčania
pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa a podobne) (ďalej len "mechanické prietokomery"),
b) kvapalina, založené na elektromagnetickom princípe využívajúcom Faradayov zákon
o elektromagnetickej indukcii s vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos
hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len "elektromagnetické prietokomery"),
c) kvapalina a parný kondenzát, založené na ultrazvukovom princípe využívajúcom princíp
rozdielu času prechodu ultrazvukového signálu medzi dvoma protiidúcimi smermi prúdenia
kvapaliny (parného kondenzátu) s vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos
hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len "ultrazvukové prietokomery"),
d) kvapalina, sýta a prehriata para, založené na princípe snímania frekvencie vznikajúcich
vírov za prekážkou v prúdení s vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos
hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len "vírové prietokomery"),
e) kvapalina, založené na princípe fluidikového prietokomera využívajúceho princíp
Coandovho efektu, keď kvapalina prúdiaca dostatočnou rýchlosťou medzi dvoma blízkymi
stenami má tendenciu primknúť sa k jednej z nich. Konštrukcia prietokomera vytvára
fluidikový oscilátor, pri ktorom frekvencia oscilácií je úmerná rýchlosti prúdenia
kvapaliny, a tým aj okamžitému prietoku (ďalej len "fluidikové prietokomery"),
f) sýta a prehriata para, založené na princípe škrtiacich prvkov, kde sa prietok
meria na základe škrtenia prúdu v potrubí a pri zmenšení prietokového prierezu nastáva
miestne zväčšenie kinetickej energie na úkor tlakovej energie, pričom súčasťou takéhoto
meradla je aj meradlo tlakovej diferencie, ktoré je vybavené vysielačom impulzov
alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo
(ďalej len "škrtiace prvky"),
g) sýta a prehriata para, založené na princípe merania zmien kinetickej energie na
tlakovú, pričom využívajú tlakový rozdiel dynamického tlaku v potrubí oproti inému
tlaku média (ďalej len "meracie sondy"). Súčasťou takéhoto meradla je aj meradlo
tlakovej diferencie, ktoré je vybavené vysielačom impulzov alebo zariadením na iný
prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo,
h) sýta a prehriata para, založené na princípe využívajúcom meranie silového účinku
tekutiny, kde pôsobením silového účinku tekutiny dochádza k mechanickému posuvu terčíka,
a tým sa meria prietok tekutiny, pričom prietokomer je vybavený vysielačom impulzov
alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo
(ďalej len "terčíkové prietokomery"). Základom takéhoto prietokomera je terčík, na
ktorý vyvoláva tekutina silový účinok,
i) sýta a prehriata para, založené na princípe zmeny plošného obsahu priestoru, cez
ktorý preteká tekutina, pričom sa používajú kužeľové tŕne a hodnota prietoku je určená
meradlom tlakovej diferencie, ktoré je vybavené vysielačom impulzov alebo zariadením
na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len "kužeľové
tŕne"),
j) kvapalina, sýta a prehriata para, založené na princípe dvoch paralelne zaradených
prietokomerov rôznej veľkosti, pričom väčší prietokomer je princípu škrtiaceho prvku
a namiesto meradla tlakovej diferencie sa umiestňuje menší prietokomer pracujúci
na princípe činnosti opísanom v písmenách b) až d) (ďalej len "obtokové prietokomery"),
ktoré sa používajú na meranie teplonosného média. Použiteľnosť prietokomera z hľadiska
média je daná princípom činnosti menšieho prietokomera.
3. Na účely tejto prílohy sa prietokomery rozlišujú podľa oblasti použitia
na
a) prietokomery pre teplonosné médium kvapalina,
b) prietokomery pre teplonosné médium para, pre metódy merania prietoku v kondenzáte,
c) prietokomery pre teplonosné médium para, na meranie prietoku sýtej a prehriatej
pary.
4. Prietokomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
5. Prietokomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
6. Prietokomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
7. Prietokomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
ODDIEL I
METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK
A METÓDY SKÚŠANIA PRI OVERENÍ MECHANICKÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA,
KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM KVAPALINA A PARNÝ KONDENZÁT
1 Termíny a definície
1.1 Objemový prietok (ďalej len "prietok") je objem
teplonosného média pretečeného cez prietokomer za
jednotku času. Objem je vyjadrený v kubických metroch
alebo litroch a čas v hodinách, minútach alebo
sekundách.
1.2 Pretečený objem je celkový objem teplonosného média,
ktorý pretiekol cez prietokomer za daný čas.
1.3 Menovitý prietok (Qn) je najväčší prietok, pri ktorom
môže prietokomer pracovať pri normálnom používaní,
t.j. za stálych a prerušovaných pracovných podmienok
bez poškodenia a bez prekročenia najväčších dovolených
chýb a najväčšej dovolenej hodnoty straty tlaku. Je
vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa sa na
označenie prietokomera.
1.4 Najmenší prietok (Qmin) je prietok, nad ktorým nie sú
prekročené najväčšie dovolené chyby, pričom je
stanovený ako funkcia Qn.
1.5 Rozsah prietoku prietokomera do prietoku Qn = 3 m3/h
vrátane je ohraničený menovitým a najmenším prietokom
Qn a Qmin, pričom je rozdelený na dva úseky nazývané
horný a dolný, s rozdielnymi najväčšími dovolenými
chybami. Rozsah prietoku prietokomera nad Qn = 3 m3/h
je ohraničený prechodovým prietokom a najväčším
prietokom Qt a Qmax, pričom Qt = Qmin.
1.6 Prechodový prietok (Qt) je prietok, ktorý rozdeľuje
rozsah prietoku na horný a dolný úsek a pri ktorom
nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb (pre
prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane).
1.7 Menovitá teplota prietokomera (T) je najväčšia teplota
teplonosného média, pri ktorej prietokomer môže trvalo
pracovať s predpísanými metrologickými parametrami.
1.8 Najväčší prevádzkový tlak je najväčší tlak teplonosného
média, pri ktorom prietokomer môže trvalo pracovať
s predpísanými metrologickými parametrami.
1.9 Vysielač údaju prietokomera je zariadenie, ktoré je
inštalované v prietokomere ako súčasť počítadla alebo
ako samostatné zariadenie, ktoré vysiela elektrický
impulz po pretečení určitého množstva teplonosného
média prietokomerom, alebo vysiela iný signál, ktorého
prostredníctvom možno určiť prietok alebo množstvo
pretečené prietokomerom.
1.10 Mechanické počítadlo je zariadenie, ktoré pracuje na
mechanickom princípe prostredníctvom otáčajúcich sa
ozubených kolies alebo iných otáčajúcich sa
komponentov.
1.11 Elektronické počítadlo je zariadenie, ktoré
elektronickým alebo elektromechanickým spôsobom
zaznamenáva pretečené množstvo z prietokomera
a prostredníctvom jedného displeja alebo viacerých
displejov umožňuje jednoznačné odčítanie nameraného
objemu teplonosného média vyjadreného v kubických
metroch a ich dielov.
1.12 Najväčšia dovolená chyba je chyba, ktorú pre
prietokomery dovoľuje tento oddiel pri schvaľovaní typu
a pri prvotnom a následnom overení.
1.13 Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú
prítomnosťou prietokomera v potrubí.
2 Metrologické požiadavky
2.1 Najväčšie dovolené chyby prietokomerov sa vzťahujú iba
na prietokomery meračov tepla triedy presnosti 4 a 5.
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku, t.j. od Qmin
vrátane do Qt (okrem Qt), je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku, t.j. od Qt
vrátane do Qn vrátane, je + -3%.
Pri prietokomeroch Qn > 3 m3/h sa Qmin = Qt.
2.2 Metrologické triedy
Prietokomery sa podľa hodnôt Qmin a Qt definovaných
v bodoch 1.4 a 1.6 zaraďujú do štyroch metrologických
tried podľa tabuľky č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Qn
Triedy ------------------------------------------------------
<= 3 m3/h > 6 m3/h >= 15 m3/h
< 15 m3/h
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin 0,04 0,10 0,20
hodnota Qt 0,10 0,10 0,20
Trieda B
hodnota Qmin 0,02 0,08 0,15
hodnota Qt 0,08 0,08 0,15
Trieda C
hodnota Qmin 0,01 0,06 0,10
hodnota Qt 0,06 0,06 0,10
Trieda D
hodnota Qmin 0,01 0,015 0,015
hodnota Qt 0,015 0,015 0,015
------------------------------------------------------------------
2.3 Najväčšie dovolené chyby v prevádzke sa rovnajú
1,5-násobku najväčších dovolených chýb podľa bodu 2.1.
3 Technické požiadavky
3.1 Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
Prietokomer sa vyrába tak, aby zaručoval
a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b) splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných
podmienok používania.
Ak sú prietokomery vystavené náhodnému spätnému
prúdeniu, odolávajú mu bez zhoršenia alebo obmedzenia
metrologických vlastností a zaznamenajú takýto spätný
chod.
3.2 Materiály
Prietokomer sa zhotovuje z materiálov, ktoré sú na
účely používania prietokomera primerane pevné
a trvanlivé. Všetky materiály použité na výrobu
prietokomerov sú odolné voči vnútornej a normálnej
vonkajšej korózii a sú chránené vhodnou povrchovou
úpravou. Zmeny teploty vody v rozsahu teploty od 5
stupňov C do menovitej teploty prietokomera (najmenej
90 stupňov C) neovplyvnia škodlivo materiály, z ktorých
je prietokomer vyrobený.
3.3 Tesnosť - odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
Prietokomer trvalo odoláva stálemu pôsobeniu tlaku vody
s menovitou teplotou prietokomera, pre ktorý bol
navrhnutý (najväčší prevádzkový tlak), bez zlyhania
funkcie, bez netesnosti, bez presakovania cez steny
a bez trvalej deformácie.
3.4 Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri technických
skúškach pri schvaľovaní typu; strata tlaku neprekročí
hodnotu 0,25 baru pri menovitom prietoku.
3.5 Menovitá teplota prietokomera
Najmenšia menovitá teplota prietokomera je 90 stupňov
C.
3.6 Vysielač údaja prietokomera
Vysielač údaja prietokomera vysiela jednoduchým
a spoľahlivým spôsobom elektrický signál, napr. impulz,
ktorý prislúcha konštantnému objemu v celom rozsahu
prietokomera, alebo iný signál, ktorý je definovaný
výrobcom.
3.6.1 Ak je vysielaný údaj prietokomera typu elektrických
impulzov, potom spĺňa parametre uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
----------------------------------------------------------------------------
Druh signálu Druh snímača Charakteristika
----------------------------------------------------------------------------
Nízka frekvencia Bezpotenciálový spínací Frekvencia impulzov f <= 1 Hz
(LF) kontakt Šírka impulzu >= 50 ms
Šírka medzery >= 100 ms
Stredná (MF) Elektronický snímač Impulzy vyhovujú požiadavkám
a vysoká (HF) príslušných slovenských
frekvencia technických noriem
----------------------------------------------------------------------------
3.6.2 Ak je vysielaný údaj prietokomera iného typu, potom
tento signál a jeho závislosť definuje výrobca tak, že
odchýlka definovaného signálu od skutočného signálu
(závislosti na prietoku) je v celom rozsahu prietoku
menšia ako 1/10 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
3.7 Odolnosť voči inštalačným podmienkam
3.7.1 Rovné úseky potrubí
Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických
parametrov za podmienok, že pripojovacie potrubie
neprekročí hodnotu 20 dĺžok DN potrubia pred
prietokomerom a 10 dĺžok DN potrubia za prietokomerom.
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú
do piatich skupín podľa hodnôt násobkov rovných úsekov
potrubí pred prietokomerom:
1. skupina do 20 DN,
2. skupina do 10 DN,
3. skupina do 6 DN,
4. skupina do 3 DN,
5. skupina do 1,5 DN,
pričom hodnoty rovných úsekov za prietokomerom majú
polovičnú dĺžku. Zatriedenie do skupiny sa uvedie
v rozhodnutí o schválení typu.
3.7.2 Zhoda vnútorných priemerov pripojovacieho potrubia
a prietokomera
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú
do štyroch skupín s hodnotami zhody vnútorných
priemerov pripojovacieho potrubia a prietokomera
uvedenými v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------
Skupina Zhoda DN prietokomera s potrubím
------------------------------------------------------------------
1 1 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 1,5% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
2 2 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 3% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
3 4 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 6% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
4 8 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 12% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
------------------------------------------------------------------
3.7.3 Poloha inštalácie
Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických
parametrov za podmienok horizontálnej polohy inštalácie
alebo vertikálnej polohy inštalácie, pričom najväčšia
odchýlka uhla sklonu od týchto polôh je 5 stupňov.
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú
do polôh inštalácie uvedených v tabuľke č. 4.
Tabuľka č. 4
------------------------------------------------------------------
H Horizontálna poloha Horizontálne potrubie, počítadlo
(vysielač impulzov) je v smere
vertikálne nahor *)
V Vertikálna poloha Vertikálne potrubie *)
Bez označenia Horizontálna, vertikálna a šikmá
poloha, pričom počítadlo (vysielač
impulzov) nesmie smerovať od
horizontálnej polohy v smere nadol
L Ľubovoľná poloha Ľubovoľná poloha
------------------------------------------------------------------
*) Pri lopatkových prietokomeroch podľa príslušnej slovenskej
technickej normy sa poloha určuje osou lopatkového kolesa. Ak
je os vertikálna a počítadlo je v smere vertikálne nahor, potom
poloha prietokomera je horizontálna; ak je os horizontálna
a pripojovacie miesta sú vertikálne, potom je poloha
vertikálna.
3.8 Počítadlo
Ak je prietokomer vybavený počítadlom, potom sa toto
počítadlo vyrobí tak, aby zaručovalo
a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b) splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných
podmienok používania,
c) jednoduchým zoradením jeho rôznych prvkov
spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie
nameraného objemu teplonosného média vyjadreného
v kubických metroch.
Kubické metre a ich násobky sú vyznačené čiernou
farbou, podiely kubického metra červenou farbou.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic je najmenej 4 mm.
Celé čísla udávajúce kubické metre sú zreteľne
indikované.
3.8.1 Mechanické počítadlo
3.8.1.1 Ak je počítadlo mechanického typu, potom udáva objem
a) polohou jedného alebo viacerých ukazovateľov na
kruhových stupniciach,
b) odčítaním číslic idúcich v rade za sebou v jednom
alebo vo viacerých okienkach,
c) kombináciou týchto dvoch systémov.
Počítadlá s ukazovateľmi typu a) a c) majú otáčanie
ukazovateľov v smere hodinových ručičiek. Hodnota
v kubických metroch pre každý dielik stupnice sa
vyjadrí ako 10 na n, kde n je kladné alebo záporné celé
číslo alebo nula, čím sa vytvára systém postupných
dekád. Pri každej časti stupnice sa uvedú tieto údaje:
x 1000 - x 100 - x 10 - x 1 - x 0,1 - x 0,01 - x 0,001.
3.8.1.2 Pri počítadle s ukazovateľom alebo číslicovým
počítadlom
a) sa vyznačí symbol jednotky m3 na kruhovom číselníku
alebo v bezprostrednej blízkosti číslicového
indikátora,
b) sa najrýchlejšie otáčajúci a vizuálne odčítateľný
prvok stupnice, najmenší dielik stupnice, pohybuje
plynulo.
Tento najmenší dielik stupnice môže byť inštalovaný
trvalo alebo môže byť pripojený dočasne pomocou
odnímateľných častí. Tieto časti však nemajú žiaden
významný vplyv na metrologické vlastnosti prietokomera.
Dĺžka najmenšieho dielika stupnice je najmenej 1 mm
a najviac 5 mm.
3.8.1.3 Stupnica sa skladá
a) z čiar rovnakej hrúbky, ktorá nepresahuje štvrtinu
vzdialenosti medzi osami dvoch čiar nasledujúcich za
sebou a líšiacich sa iba dĺžkou, alebo
b) z farebne kontrastných pásikov konštantnej šírky
rovnajúcej sa dĺžke overovacieho dielika stupnice.
3.8.2 Elektronické počítadlo
Ak je prietokomer vybavený elektronickým počítadlom,
potom toto počítadlo sa vyrobí tak, aby zaručovalo
a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b) splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných
podmienok používania,
c) jednoduchým zoradením jeho rôznych prvkov
spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie
nameraného objemu vody, vyjadreného v kubických
metroch a ich dieloch.
Kolísanie napájania
Ak je počítadlo prietokomera napájané z vonkajšieho
zdroja (napr. z kalorimetrického počítadla), meria bez
významnej zmeny metrologických parametrov, ak sa zmení
napájacie napätie o +10% a -5%.
Ak je počítadlo napájané z vlastného batériového
zdroja, pracuje z tohto zdroja bez prerušenia najmenej
počas 6/5 času platnosti overenia.
3.9 Kapacita počítadla a počet číslic v overovacom dieliku
stupnice a ich hodnota
Počítadlo umožňuje zaznamenanie objemu vyjadreného
v kubických metroch, zodpovedajúceho najmenej 1999
hodinám prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na
nulu.
Hodnota najmenšieho dielika stupnice zodpovedá vzťahu
1 x 10 na n, 2 x 10 na n alebo 5 x 10 na n a je taká
malá, aby pri Qmin v čase do 90 minút bolo možné
stanoviť hodnotu pretečeného objemu s najväčšou chybou
0,5% menovitej hodnoty spôsobenou odčítaním.
Prídavné zariadenie (hviezdica, kotúč s referenčnou
značkou a pod.) sa môže umiestniť, aby bol pohyb
meracieho zariadenia viditeľný ešte skôr, ako sa stane
zreteľne viditeľným na počítadle.
3.10 Justovacie zariadenie
Prietokomer sa vybaví justovacím zariadením, ktorým
možno meniť vzťah medzi indikovaným objemom a skutočne
pretečeným objemom vody. Toto zariadenie majú vždy
prietokomery, ktoré využívajú pôsobenie rýchlosti vody
na rotáciu pohyblivej časti.
3.11 Prídavné zariadenia
Prietokomer môže obsahovať zariadenie generujúce
impulzy na účely skúšky za predpokladu, že také
zariadenie významne neovplyvní jeho metrologické
vlastnosti.
Rozhodnutie o schválení typu môže určiť prídavné, najmä
pripevnené alebo odoberateľné zariadenie umožňujúce
automatické skúšanie prietokomera.
4 Značky a nápisy
4.1 Identifikačné nápisy
Na prietokomere sa vyznačia - čitateľne a nezmazateľne,
oddelene alebo spolu, na telese prietokomera, na
číselníku alebo na informačnom štítku tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo prietokomera,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
e) značka schváleného typu,
f) najväčší prevádzkový tlak teplonosného média
v baroch, ak prekračuje 10 barov,
g) menovitá teplota T,
h) písmeno "V", "H" alebo "L", ak prietokomer môže
správne pracovať len vo vertikálnej (V) alebo
horizontálnej (H) polohe alebo v ľubovoľnej (L)
polohe,
i) typ výstupu prietokomera,
j) číslo alebo čísla vyjadrujúce výstup prietokomera
(ak je výstup impulzného typu, potom sa uvedie
impulzné číslo v tvare počet dm3 alebo m3 na
impulz).
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto na overovacie značky sa vytvorí na dôležitej
časti prietokomera (spravidla na telese), aby boli
zreteľne viditeľné bez potreby demontáže prietokomera.
4.3 Plombovanie
Prietokomer sa vybaví ochranným zariadením, ktoré môže
byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred
správnou inštaláciou prietokomera, ani po nej nemôže
byť prietokomer, ani jeho vysielač impulzov
a justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia.
5 Schválenie typu
5.1 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
Ak sa na základe žiadosti zisťuje, či sa typ zhoduje
s požiadavkami tohto oddielu, vykonajú sa laboratórne
skúšky na určitom počte prietokomerov pri splnení
týchto podmienok:
5.2 Počet prietokomerov určených na skúšanie
Počet prietokomerov, ktoré výrobca predloží na skúšky,
je uvedený v tabuľke č. 5.
Tabuľka č. 5
------------------------------------------------------------------
Menovitý prietok Qn (m3/h) Počet prietokomerov
------------------------------------------------------------------
Qn < 3 3
Qn >= 3 2
------------------------------------------------------------------
Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ skúšky typu
a) rozhodnúť, že sa nevykonajú skúšky na všetkých
predložených prietokomeroch, alebo
b) vyžiadať ďalšie prietokomery od výrobcu potrebné na
pokračovanie skúšok.
5.3 Tlak
Pre metrologické skúšky (bod 5.5) sa vyžaduje, aby bol
tlak na výstupe prietokomera dostatočne veľký na
zabránenie kavitácii.
5.4 Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa prietokomery skúšajú jednotlivo,
pričom sa preukazujú jednotlivé charakteristiky každého
prietokomera.
Neistota stanovenia pretečeného objemu vody pri skúške
metrologických parametrov je menšia ako 0,3% vrátane
vplyvu chýb inštalácie.
Najväčšia neistota je 5% pri meraní tlaku a 2,5% pri
meraní straty tlaku.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku
nepresiahne 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
Najväčšia neistota stanovenia teploty teplonosného
média je 1 stupeň C.
Skúšobné zariadenie preukázateľne nadväzuje na národný
etalón prietoku.
5.5 Skúšky prietokomera
5.5.1 Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z úkonov vykonaných v tomto poradí:
1. tlaková skúška tesnosti,
2. stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri
určení vplyvu tlaku a teploty a pri zohľadnení
normálnych podmienok inštalácie pre daný typ
prietokomera (priame úseky potrubia pred
prietokomerom a za ním, zúženia, prekážky a pod.)
uvedených výrobcom,
3. stanovenie straty tlaku,
4. zrýchlená skúška životnosti,
5. skúška vysielača impulzov,
6. stanovenie vplyvu pripájacích potrubí.
5.5.2 Opis skúšok
Skúšky sa vykonajú takto:
Tlaková skúška tesnosti sa vykoná v dvoch častiach pri
teplote 85 stupňov C + -5 stupňov C a pri menovitej
teplote prietokomera:
a) každý prietokomer odolá bez netesnosti a bez
presakovania cez steny tlaku 16 barov alebo
1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 15 minút [body 3.3 a 4.1
písm. f)],
b) každý prietokomer bez poškodenia alebo zablokovania
odolá tlaku 20 barov alebo 2-násobku najväčšieho
prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [body
3.3 a 4.1 písm. f)],
c) skúška vysielača impulzov sa vykoná prostredníctvom
merania dĺžky trvania impulzov v celom rozsahu
prietoku, merania frekvencie a zmien elektrického
odporu pri vysielaní impulzu.
Výsledky skúšok 2, 3 a 6 podľa bodu 5.5.1 poskytujú
dostatočný počet bodov na presné vynesenie kriviek
v celom rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná tak, ako sa
uvádza v tabuľke č. 6.
Tabuľka č. 6
------------------------------------------------------------------
Skúšobný prietok Druh skúšky Čas chodu pri skúšobnom prietoku
------------------------------------------------------------------
Qn
50 stupňov C
+ -5 stupňov C Kontinuálna 800 h
rozsahu Qt až Qn
menovitá teplota
prietokomera
+ -5 stupňov C Kontinuálna 200 h
------------------------------------------------------------------
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa stanovia
chyby merania ako najmenšia požiadavka pri týchto
hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,5 Qn, Qn, Qmax.
Pred prvou skúškou, ako aj po každej sérii skúšok sa
stanovia dĺžky trvania impulzov pri prietokoch Qmin,
Qn.
Pri každej skúške množstvo vody, ktorá pretečie
prietokomerom, je dostatočné na to, aby sa otočil
ukazovateľ alebo valček na overovacej stupnici o jednu
alebo o viac celých otáčok a aby sa tak vylúčili vplyvy
cyklických skreslení.
5.6 Skúšky elektronického počítadla
5.6.1 Stanovenie zhody údajov elektronického počítadla
s počítadlom na skúšku, ako aj s výstupom prietokomera
sa vykoná najmenej pri prietokoch Qmax, Qn a Qmin.
5.6.2 Stanovenie elektrickej energie potrebnej pre funkciu
počítadla prietokomera sa vykoná prostredníctvom
merania jeho spotreby elektrickej energie počas 48
hodín. Menovitá kapacita batérie sa rovná kapacite
potrebnej na 6/5 času platnosti overenia prietokomera.
5.6.3 Ak je vysielač údaja prietokomera impulzného typu,
zisťuje sa zhoda s parametrami podľa tabuľky č. 2.
Ak je vysielač údaja prietokomera odlišný od impulzného
typu, zisťuje sa zhoda s parametrami výrobcu.
Ak je prietokomer určený výrobcom len pre konkrétny typ
(typy) kalorimetrického počítadla, preverí sa jeho
funkčnosť s kalorimetrickým počítadlom v celom rozsahu
prietoku.
5.7 Podmienky schválenia typu
Typ prietokomera sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
a) je v zhode s požiadavkami tohto oddielu,
b) skúšky v bodoch 5.5 a 5.6 preukážu zhodu s bodmi
2 a 3, ak ide o metrologické požiadavky a technické
požiadavky,
c) po každej zrýchlenej skúške životnosti v porovnaní
s pôvodnou krivkou sa nezistia rozdiely medzi Qt
a Qmax väčšie ako 1,5% alebo väčšie ako 3 % medzi
hodnotami Qmin a Qt.
5.8 Rozhodnutie o schválení typu
Rozhodnutie o schválení typu môže umožniť vykonanie
skúšky správnosti studenou vodou pri prvotnom
a následnom overení.
Takýto postup sa použije, len ak počas technických
skúšok pri schvaľovaní typu preskúmanie ekvivalencie
vlastností teplej a studenej vody umožnilo, aby sa
stanovila skúška správnosti studenou vodou
a preukázala, že prietokomer, ktorý prešiel touto
skúškou, takisto spĺňa požiadavky na najväčšie dovolené
chyby uvedené v bode 2.1.
V takom prípade rozhodnutie o schválení typu obsahuje
opis skúšky a určujúce požiadavky, najmä tie, ktoré sa
vzťahujú na najväčšie dovolené chyby a na skúšobné
prietoky.
6 Prvotné a následné overenie
6.1 Metódy overenia
Prvotné a následné overenie sa vykoná na skúšobnom
zariadení, ktoré je preukázateľne nadviazané na národný
etalón prietoku, a metódou, ktorá je uvedená
v slovenskej technickej norme. Prvotné a následné
overenie sa môže vykonať aj prostredníctvom prenosného
zariadenia na mieste inštalácie.
Prietokomery možno skúšať aj v sérii, ak je to účelné.
Ak sa použije skúšanie v sérii, výstupný tlak za
posledným prietokomerom je o 100 kPa väčší ako tlak
nasýtených pár vody pri skúšobnej teplote. Skúšobné
zariadenie vyhovuje slovenským technickým normám.
6.2 Postup skúšky
Prietokomery sa zhodujú so schváleným typom.
Overenie pozostáva zo skúšok tlakovej tesnosti a zo
skúšky metrologických parametrov.
6.2.1 Skúška tlakovej tesnosti
Skúška tlakovej tesnosti sa môže vykonať studenou
vodou. Trvá jednu minútu pri 1,6-násobku najväčšieho
prevádzkového tlaku. Počas skúšky nedôjde k netesnosti
ani k presakovaniu vody cez steny prietokomera.
6.2.2. Skúška metrologických parametrov
6.2.2.1 Skúška metrologických parametrov teplou vodou
Skúška správnosti sa vykonáva teplou vodou s teplotou
50 stupňov C + -5 stupňov C pri najmenej troch
prietokoch:
a) medzi 0,9 Qn a Qn,
b) medzi 0,5 Qn a 0,6 Qn; pre prietokomery do Qn = 3
m3/h vrátane sa táto skúška nevyžaduje,
c) medzi Qt a 1,1 Qt,
d) medzi Qmin a 1,1 Qmin; táto skúška sa vyžaduje iba
pre prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane.
Počas tejto skúšky prietokomer nesmie prekročiť
najväčšie dovolené chyby uvedené v bode 2.1.
6.2.2.2 Skúška metrologických parametrov studenou vodou
Ak sa to uvádza v rozhodnutí o schválení typu, skúška
správnosti sa môže vykonať studenou vodou.
V takom prípade sa skúška vykoná v súlade s postupmi
uvedenými v slovenskej technickej norme a/alebo
v rozhodnutí o schválení typu.
6.2.3 Pri každej skúške množstvo vody pretečenej
prietokomerom je také, aby neistota stanovenia
relatívnej chyby prietokomera bola menšia ako 1/4
najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
6.2.4. Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere,
prietokomer sa nastaví tak, aby nie všetky chyby
prekročili jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.2.5 Ak je vysielač údaja napájaný z batériového zdroja,
tento zdroj vyhovuje v čase overenia požiadavke na
kapacitu, ktorá sa rovná kapacite 6/5 času platnosti
overenia.
6.2.6 Ak sa prietokomer skúša tak, že hodnoty prietokomera sa
určujú z počítadla prietokomera, potom sa vykoná aj
skúška zhody údajov počítadla s vysielačom impulzov pri
prietoku Qn.ODDIEL II
METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK
A METÓDY SKÚŠANIA PRI OVERENÍ ELEKTROMAGNETICKÝCH, ULTRAZVUKOVÝCH, VÍROVÝCH A FLUIDIKOVÝCH
PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM
KVAPALINA, A ULTRAZVUKOVÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ
PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM PARNÝ KONDENZÁT
1 Termíny a definície
1.1 Snímač prietokomera (primárne zariadenie) je časť
prietokomera, ktorá sa inštaluje do potrubia, na
ktorého výstupe sú signály zodpovedajúce prietoku.
1.2 Vyhodnocovacia jednotka (sekundárne zariadenie) je časť
prietokomera, ktorá vytvára zdrojové signály pre snímač
prietokomera, vyhodnocuje signály zo snímača, zobrazuje
a uchováva údaje z meraní.
1.3 Kompaktné vyhotovenie prietokomera je vyhotovenie, pri
ktorom snímač a vyhodnocovacia jednotka prietokomera
tvoria jeden neoddeliteľný celok.
1.4 Najnižšia teplota okolia (Tamin) je najnižšia teplota,
ktorej odoláva prietokomer bez narušenia funkcie
prietokomera.
1.5 Najvyššia teplota okolia (Tamax) je najvyššia teplota,
ktorej odoláva prietokomer bez narušenia funkcie
prietokomera.
2 Metrologické požiadavky
2.1 Najväčšie dovolené chyby prietokomerov ako členov
meračov tepla sa vzťahujú iba na prietokomery meračov
tepla triedy presnosti 4 a 5.
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane
do Qt (okrem Qt) je + -5%.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane
do Qn vrátane je + -3%.
Pri prietokomeroch Qn > 3 m3/h sa Qmin = Qt.
2.2 Metrologické triedy
Prietokomery sa podľa hodnôt Qmin a Qt definovaných
v oddiele I v bodoch 1.4 a 1.6 zaraďujú do štyroch
metrologických tried podľa tabuľky č. 7.
Tabuľka č. 7
------------------------------------------------------------------
Qn
Triedy --------------------------------------------------
<= 3 m3/h > 6 m3/h >= 15 m3/h
< 15 m3/h
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin 0,04 0,10 0,20
hodnota Qt 0,10 0,10 0,20
Trieda B
hodnota Qmin 0,02 0,08 0,15
hodnota Qt 0,08 0,08 0,15
Trieda C
hodnota Qmin 0,01 0,06 0,10
hodnota Qt 0,06 0,06 0,10
Trieda D
hodnota Qmin 0,01 0,015 0,015
hodnota Qt 0,015 0,015 0,015
------------------------------------------------------------------
2.3. Najväčšie dovolené chyby v prevádzke sa rovnajú
1,5-násobku najväčších dovolených chýb podľa bodu 2.1.
3 Technické požiadavky
3.1 Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
Prietokomer sa vyrába tak, aby zaručoval
a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b) splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných
podmienok používania v rozsahu Tamin až Tamax.
3.2 Materiály
Prietokomer sa zhotovuje z materiálov, ktoré sú na
účely používania prietokomera primerane pevné
a trvanlivé. Všetky materiály použité na výrobu
prietokomerov sú odolné proti vnútornej a normálnej
vonkajšej korózii, a ak treba, sú chránené vhodnou
povrchovou úpravou. Zmeny teploty média v rozsahu
teploty od 0 stupňov C do Tmax neovplyvňujú škodlivo
materiály, z ktorých je prietokomer vyrobený.
3.3 Najvyššia teplota (Tmax)
Hodnota Tmax udávaná výrobcom je vyššia alebo sa rovná
+90 stupňov C.
3.4 Najnižšia a najvyššia teplota okolia (Tamin, Tamax)
Najnižšiu a najvyššiu teplotu okolia určuje výrobca.
Najnižšia teplota okolia Tamin je nižšia alebo sa rovná
+5 stupňov C. Najvyššia teplota okolia je vyššia alebo
sa rovná +50 stupňov C.
3.5 Tesnosť - odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
Prietokomer trvalo odoláva stálemu pôsobeniu tlaku vody
s teplotou Tmax, pre ktorý bol navrhnutý (najväčší
prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez
netesnosti, bez presakovania cez steny a bez trvalej
deformácie.
Najnižšia hodnota tohto tlaku je 10 barov.
3.6 Vysielač údaja prietokomera
Vysielač údaja prietokomera vysiela jednoduchým
a spoľahlivým spôsobom elektrický signál, napr. impulz,
ktorý prislúcha konštantnému objemu v celom rozsahu
prietokomera, alebo iný signál definovaný výrobcom.
3.6.1 Ak je vysielaný údaj prietokomera typu elektrických
impulzov, potom spĺňa parametre uvedené v tabuľke č. 8.
Tabuľka č. 8
----------------------------------------------------------------------------
Druh signálu Druh snímača Charakteristika
----------------------------------------------------------------------------
Nízka frekvencia Bezpotenciálový spínací Frekvencia impulzov f <= 1 Hz
(LF) kontakt Šírka impulzu >= 50 ms
Šírka medzery >= 100 ms
Stredná (MF) Elektronický snímač Impulzy vyhovujú požiadavkám
a vysoká (HF) príslušných slovenských
frekvencia technických noriem
----------------------------------------------------------------------------
3.6.2 Ak je vysielaný údaj prietokomera iného typu, potom
tento signál a jeho závislosť určuje výrobca tak, aby
odchýlka definovaného signálu od skutočného signálu
(závislosti od prietoku) bola v celom rozsahu prietoku
menšia ako 1/10 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
3.7 Odolnosť voči inštalačným podmienkam
3.7.1 Rovné úseky potrubí
Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických
parametrov za podmienok, že dĺžka rovného úseku
pripájacieho potrubia neprekročí hodnotu 20 dĺžok DN
potrubia pred prietokomerom a 10 dĺžok DN potrubia za
prietokomerom.
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú
do piatich skupín podľa hodnôt násobkov rovných úsekov
potrubí pred prietokomerom:
1. skupina do 20 DN, 2. skupina do 10 DN, 3. skupina do
6 DN, 4. skupina do 3 DN a 5. skupina do 1,5 DN, pričom
hodnoty rovných úsekov za prietokomerom majú polovičnú
dĺžku. Zatriedenie do skupiny sa uvedie v rozhodnutí
o schválení typu.
3.7.2 Zhoda vnútorných priemerov pripájacieho potrubia
s prietokomerom
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú
do štyroch skupín s hodnotami zhody vnútorných
priemerov pripájacieho potrubia s prietokomerom
uvedenými v tabuľke č. 9.
Tabuľka č. 9
------------------------------------------------------------------
Skupina Zhoda DN prietokomera s potrubím
------------------------------------------------------------------
1 1 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 1,5% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
2 2 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 3% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
3 4 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 6% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
4 8 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 12% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
-------------------------------------------------------------------
3.7.3 Poloha inštalácie
Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických
parametrov za podmienok horizontálnej polohy inštalácie
alebo vertikálnej polohy inštalácie, pričom najväčšia
odchýlka uhla sklonu od týchto polôh je 5 stupňov.
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú
do polôh inštalácie uvedených v tabuľke č. 10.
Tabuľka č. 10
------------------------------------------------------------------
H Horizontálna poloha Horizontálne potrubie, počítadlo
(vysielač impulzov) je v smere
vertikálne nahor
V Vertikálna poloha Vertikálne potrubie
Bez označenia Horizontálna, vertikálna a šikmá
poloha, pričom počítadlo (vysielač
impulzov) nesmeruje od horizontálnej
polohy v smere nadol
L Ľubovoľná poloha Ľubovoľná poloha
------------------------------------------------------------------
3.8 Odolnosť proti médiu
Prietokomery pracujúce na elektromagnetickom princípe
merajú bez významných zmien metrologických parametrov
teplonosné médium od vodivosti 20 mS/cm.
3.9 Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri technických
skúškach pri schvaľovaní typu; strata tlaku neprekročí
hodnotu 0,25 barov pri menovitom prietoku.
3.10 Kolísanie napájania
Ak je prietokomer napájaný z vonkajšieho zdroja, meria
bez významnej zmeny metrologických parametrov, ak sa
zmení napájacie napätie o +10% a -5%.
Ak je prietokomer napájaný z vlastného batériového
zdroja, pracuje z tohto zdroja bez prerušenia najmenej
počas 6/5 času platnosti overenia.
3.11 Elektronické počítadlo
Ak je prietokomer vybavený počítadlom, potom toto
počítadlo sa vyrobí tak, aby zaručovalo
a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b) splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných
podmienok používania,
c) jednoduchým zoradením jeho rôznych prvkov
spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie
nameraného objemu teplonosného média vyjadreného
v kubických metroch.
3.12 Prietokomer sa vybaví počítadlom na skúšku prietokomera
alebo prídavným zariadením alebo impulzným výstupom,
ktoré môže mať takéto vyhotovenie:
a) ako časť základného počítadla čísel idúcich v rade
za sebou,
b) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
trvalo, prostredníctvom prepnutia počítadla do
skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
c) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
dočasne,
d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu,
alebo
e) kombináciou týchto systémov.
Takéto vyhotovenie však nemá významný vplyv na
metrologické vlastnosti prietokomera.
3.13 Hodnota najmenšieho dielika stupnice pre skúšku je taká
malá, aby pri Qmin v čase do 90 minút bolo možné
stanoviť hodnotu pretečeného objemu s najväčšou chybou
0,2% menovitej hodnoty spôsobenou odčítaním.
3.14 Počítadlo času
Prietokomer, ktorý je napájaný z vonkajšieho zdroja, sa
vybaví počítadlom času, ktorý zaznamenáva čas niektorým
z týchto spôsobov:
a) počet hodín prevádzky prietokomera s najmenšou
kapacitou počítadla 10 000 hodín,
b) aktuálne údaje o odpojení a pripojení prietokomera
na zdroj napätia v reálnom čase, pričom prietokomer
je schopný pamätať si najmenej 200 hodnôt o odpojení
alebo pripojení v reálnom čase,
c) počet hodín odpojenia prietokomera s najmenšou
kapacitou počítadla 10 000 hodín,
d) kombináciou uvedených spôsobov, pričom stačí, ak
prietokomer spĺňa požiadavku iba jedného spôsobu.
4 Značky a nápisy
4.1 Identifikačné nápisy
Na prietokomere sa vyznačia - čitateľne a nezmazateľne,
oddelene alebo spolu, na telese prietokomera, na
číselníku alebo na informačnom štítku tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za
hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo prietokomera,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody (pri
oddelenom vyhotovení obsahuje iba snímač),
e) značka schváleného typu,
f) najväčší prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje
10 barov,
g) písmeno "V", "H" alebo "L", ak prietokomer správne
pracuje len vo vertikálnej (V), horizontálnej (H)
polohe alebo v ľubovoľnej polohe (L); ak poloha nie
je označená, potom prietokomer možno inštalovať do
ľubovoľnej polohy, okrem polôh, keď počítadlo alebo
vysielač impulzov smeruje nižšie ako horizontálne,
h) menovitá teplota prietokomera T,
i) napájacie napätie,
j) pri elektromagnetických prietokomeroch hodnota
najmenšej vodivosti, ak je nižšia ako 20 mS/cm,
k) teplota okolia uvedená rozsahom Tamin a Tamax,
l) najväčší prevádzkový tlak teplonosného média
v baroch, ak prekračuje 10 barov,
m) typ výstupu prietokomera,
n) číslo alebo čísla vyjadrujúce výstup prietokomera
(ak je výstup impulzného typu, potom sa uvedie
impulzné číslo v tvare počet dm3 alebo m3 na
impulz).
Ak prietokomer nemá kompaktné vyhotovenie, potom sa
údaje uvedú na vyhodnocovacej jednotke prietokomera aj
na snímači.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto na overovacie značky sa vytvorí na dôležitej
časti prietokomera (spravidla na telese), kde sú
zreteľne viditeľné bez potreby demontáže prietokomera.
4.3 Plombovanie
Prietokomer sa vybaví ochranným zariadením, ktoré môže
byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred
správnou inštaláciou prietokomera, ani po nej nemohol
byť prietokomer ani jeho justovacie zariadenie
demontované alebo zmenené bez poškodenia ochranného
zariadenia.
Ak je prietokomer napájaný z elektrického vonkajšieho
zdroja a má vonkajšie počítadlo času prevádzky, potom
aj toto počítadlo je predmetom plombovania.
5 Schválenie typu
5.1 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
Ak sa na základe žiadosti zisťuje, či sa typ zhoduje
s požiadavkami tohto oddielu, vykonajú sa laboratórne
skúšky na určitom počte prietokomerov za týchto
podmienok:
5.2 Počet prietokomerov určených na skúšanie
Počet prietokomerov, ktoré výrobca predloží na skúšky,
je uvedený v tabuľke č. 11.
Tabuľka č. 11
------------------------------------------------------------------
Menovitý prietok Qn (m3/h) Počet prietokomerov
------------------------------------------------------------------
Qn < 15 3
Qn >= 15 2
------------------------------------------------------------------
Pri kompaktnom merači tepla sa počet prietokomerov
aplikuje na celé merače tepla.
Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ technických
skúšok
a) rozhodnúť, že sa nevykonajú skúšky na všetkých
predložených prietokomeroch, alebo
b) vyžiadať ďalšie prietokomery od výrobcu potrebné na
pokračovanie skúšok.
5.3 Tlak
Pre metrologické skúšky (bod 5.5) tlak na výstupe
prietokomera je väčší o 100 kPa ako tlak nasýtených pár
pri teplote vody pri skúške, aby sa zabránilo
kavitácii.
5.4 Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa prietokomery (kompaktné merače
tepla) skúšajú jednotlivo a v každom prípade tak, aby
sa preukázali jednotlivé charakteristiky každého
prietokomera (kompaktného merača tepla).
Najväčšia neistota kalibrácie pri meraní pretečeného
objemu neprekročí 0,2% vrátane vplyvu rôznych chýb
v inštalácii.
Najväčšia neistota je 5% pri meraní tlaku a 2,5% pri
meraní straty tlaku.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku nie je
väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
Zariadenie, na ktorom sa skúšky vykonali, je
preukázateľne nadviazané na národný etalón prietoku.
Najväčšia neistota merania teploty je 1 stupeň C.
Pri kompaktných meračoch tepla najväčšia neistota
merania teploty teplonosného média pri prietokomernom
člene je 0,1 stupňa C a pri snímačoch teploty 0,02
stupňa C.
5.5 Skúšky prietokomera
5.5.1 Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z úkonov vykonaných v tomto poradí:
1. tlaková skúška tesnosti,
2. stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri
určení vplyvu tlaku a pri zohľadnení normálnych
podmienok inštalácie pre daný typ prietokomera
(priame úseky potrubia pred prietokomerom a za ním,
zúženia, prekážky, teploty okolia a pod.) uvedených
výrobcom,
3. stanovenie straty tlaku,
4. zrýchlená skúška životnosti,
5. stanovenie vplyvu napájacieho napätia (pri
prístrojoch s externým napájaním),
6. stanovenie vplyvu pripájacích potrubí,
7. stanovenie vplyvu teploty okolia,
8. skúška vysielača impulzov.
5.5.2 Opis skúšok
Skúšky sa vykonajú takto:
tlaková skúška tesnosti sa vykoná v dvoch častiach pri
teplote 85 stupňov C + -5 stupňov C:
a) každý prietokomer odolá bez netesnosti a bez
presakovania cez steny tlaku 16 barov alebo
1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 15 minút [body 3.5 a 4.1
písm. f)],
b) každý prietokomer bez poškodenia alebo zablokovania
odolá tlaku 20 barov alebo dvojnásobku najväčšieho
prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [body
3.5 a 4.1 písm. f)].
Výsledky skúšok 2, 3, 6 a 7 podľa bodu 5.5.1 poskytnú
dostatočný počet bodov na vynesenie kriviek v celom
rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná tak, ako sa
uvádza v tabuľke č. 12.
Tabuľka č. 12
----------------------------------------------------------------------
Parametre skúšky Druh skúšky Doba chodu
pri skúšobnom prietoku
----------------------------------------------------------------------
Skúšobný prietok Qt až Qmax Kontinuálna skúška prietoku 800 h
Teplota okolia Tamin až Tamax Teplotný šok 100 cyklov
----------------------------------------------------------------------
Pri skúške teplotného šoku sa prietokomer umiestni do
komory s možnosťou vytvárania teplotného šoku v rozsahu
teploty okolia.
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa stanovia
chyby merania ako najmenšia požiadavka pri týchto
hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,3 Qn, 0,5 Qn, Qn, 2 Qn.
Skúška vysielača impulzov sa uskutoční prostredníctvom
merania dĺžky trvania impulzov v celom rozsahu
prietoku, merania frekvencie a zmien elektrického
odporu pri vysielaní impulzu.
5.6 Skúšky elektronického počítadla a vysielača údaja
prietokomera
5.6.1 Stanovenie zhody údajov elektronického počítadla
s počítadlom na skúšku, ako aj s výstupom prietokomera
sa vykoná najmenej pri prietokoch Qmax, Qn a Qmin.
5.6.2 Ak je vysielač údaja prietokomera impulzného typu,
zisťuje sa zhoda s parametrami podľa tabuľky č. 8.
Ak je vysielač údaja prietokomera odlišný od impulzného
typu, zisťuje sa zhoda s parametrami výrobcu.
Ak je prietokomer určený výrobcom iba pre konkrétny typ
(typy) kalorimetrického počítadla, preverí sa jeho
funkčnosť s kalorimetrickým počítadlom v celom rozsahu
prietoku.
5.7 Podmienky schválenia typu
Typ prietokomera (prietokomerného člena kompaktného
merača tepla) sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
a) je v zhode s požiadavkami tohto oddielu,
b) skúšky v bodoch 5.5 a 5.6 preukážu zhodu s bodmi
2 a 3, ak ide o metrologické požiadavky a technické
požiadavky,
c) po každej zrýchlenej skúške životnosti, po skúške
vplyvu pripojovacích potrubí a skúške vplyvu teploty
okolia v porovnaní s pôvodnou krivkou sa nezistia
rozdiely medzi Qt a Qmax väčšie ako 1,5 % alebo
väčšie ako 3% medzi hodnotami Qmin a Qt.
5.8 Rozhodnutie o schválení typu
Rozhodnutie o schválení typu môže umožniť vykonať
skúšku správnosti studenou vodou pri overení.
Táto možnosť je povolená, len ak počas technických
skúšok pri schvaľovaní typu preskúmanie ekvivalencie
vlastností studenej a teplej vody umožnilo, aby sa
ustanovila skúška správnosti so studenou vodou
a preukázala, že prietokomer, ktorý prešiel touto
skúškou, tiež spĺňa požiadavky na najväčšie dovolené
chyby uvedené v bode 2.1.
V takomto prípade rozhodnutie o schválení typu obsahuje
opis skúšky a určujúce požiadavky, najmä tie, ktoré sa
vzťahujú na najväčšie dovolené chyby a na skúšobné
prietoky.
6 Prvotné a následné overenie
6.1 Prvotné a následné overenie sa vykoná na skúšobnom
zariadení a metódou, ktorú schválil národný
metrologický orgán, alebo prostredníctvom schváleného
prenosného zariadenia na mieste inštalácie.
Výstupný tlak za posledným prietokomerom pri zapojení
prietokomerov v sérii je o 100 kPa väčší ako tlak
nasýtených pár vody pri skúšobnej teplote. Skúšobné
zariadenie sa nadviaže na národný etalón prietoku.
6.2 Overenie obsahuje skúšku správnosti najmenej pri troch
prietokoch:
a) medzi 0,9 Qn a Qn,
b) medzi 0,5 až 0,6 Qn; pre prietokomery do Qn = 3
m3/h vrátane sa táto skúška nevyžaduje,
c) medzi Qt až 1,1 Qt,
d) medzi Qmin a 1,1 Qmin; táto skúška sa vyžaduje iba
pre prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane.
Každý prietokomer odolá tlakovej skúške tesnosti bez
netesnosti a bez presakovania cez steny tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 1 minúty. Pri overení sa postupuje
podľa slovenskej technickej normy.
6.3 Pri každej skúške je množstvo vody pretečenej
prietokomerom také, že neistota kalibrácie je menšia
ako 1/4 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
6.4 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere,
prietokomer sa nastaví tak, aby nie všetky chyby
prekročili jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.5 Ak sa prietokomer skúša tak, že hodnoty prietokomera sú
určované z počítadla prietokomera, potom sa uskutoční
aj skúška zhody údajov počítadla s vysielačom impulzov
pri prietoku Qn.
6.6 Ak je prietokomer napájaný z batériového zdroja, jeho
kapacita pri overení vyhovuje požiadavke 6/5 času
platnosti overenia prietokomera.ODDIEL III
METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK
A METÓDY SKÚŠANIA PRI OVERENÍ ŠKRTIACICH PRVKOV, MERACÍCH SOND, KUŽEĽOVÝCH TŔŇOV
A TERČÍKOVÝCH A VÍROVÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ
PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM SÝTA A PREHRIATA PARA
1 Termíny a definície
1.1 Hmotnostný prietok je hmotnosť pary pretečenej cez
prietokomer za jednotku času. Hmotnosť je vyjadrená
v kilogramoch alebo tonách a čas v hodinách, minútach
alebo sekundách.
1.2 Menovitý hmotnostný prietok (qn) je najväčší hmotnostný
prietok, pri ktorom môže prietokomer pracovať bez
poškodenia a bez prekročenia najväčších dovolených
chýb. Je vyjadrený v tonách za hodinu a používa sa na
označenie prietokomera pri škrtiacich prvkoch,
terčíkových prietokomeroch, meracích sondách
a kužeľových tŕňoch. Pri menovitom hmotnostnom prietoku
qn pracuje prietokomer pri normálnom používaní, t.j. za
stálych a prerušovaných pracovných podmienok bez
prekročenia najväčších dovolených chýb.
1.3 Najmenší hmotnostný prietok (qmin) je prietok, nad
ktorým nie sú prekročené najväčšie dovolené chyby, a je
stanovený ako funkcia qn.
1.4 Rozsah prietoku je ohraničený menovitým a najmenším
prietokom qn a qmin.
1.5 Prevodník tlaku prietokomera je časť prietokomera
patriaca k sekundárnemu zariadeniu, ktorá sa používa
pri škrtiacich prvkoch a meracích tyčiach. Prevodník
tlaku prietokomera meria tlakový rozdiel média na
primárnom zariadení, ten rozdiel vyhodnocuje, spracúva,
vysiela a prípadne aj zobrazuje a zaznamenáva.
Prevodník tlaku môže obsahovať aj časť, ktorá
vyhodnocuje aktuálny prietok a pretečené množstvo pary.
1.6 Clona je škrtiaci prvok, ktorý tvorí tenká clonová
doska s pravouhlou hranou, pričom hrúbka dosky je
v porovnaní s priemerom meracieho prierezu malá a jej
predná hrana je ostrá a pravouhlá.
1.7 Dýza je škrtiaci prvok pozostávajúci z konvergentného
vtoku spojeného s valcovým úsekom, ktorý sa nazýva
hrdlo.
1.8 Venturiho trubica je škrtiaci prvok pozostávajúci
z konvergentného vtoku spojeného s valcovou časťou
(nazývanou hrdlo) a s rozširujúcim úsekom, ktorý sa
nazýva difúzor a je kužeľovitého tvaru.
2 Metrologické požiadavky
2.1 Najväčšia dovolená chyba prietokomerov ako členov
meračov tepla je + -5%.
2.2 Metrologické triedy
Prietokomery sa podľa hodnôt qmin a Qmin zaraďujú do
troch metrologických tried podľa tabuľky č. 13.
Tabuľka č. 13
------------------------------------------------------------------
Triedy Qn qn
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin alebo qmin 0,30 0,30
Trieda B
hodnota Qmin alebo qmin 0,10 0,1
Trieda C
hodnota Qmin alebo qmin 0,05 0,05
-------------------------------------------------------------------
2.3 Prevodník tlaku prietokomera
Prevodník tlaku prietokomera vyhovuje požiadavkám, ak
v celom rozsahu tlaku zodpovedajúcemu rozsahu prietoku
typu primárneho zariadenia je jeho najväčšia dovolená
chyba menšia alebo sa rovná hodnote, ktorá po
prepočítaní spôsobuje chybu prietokomera + -3%.
Na prevodník tlaku prietokomera sa vzťahujú požiadavky
prílohy č. 33.
2.4 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke sa rovná
1,5-násobku najväčšej dovolenej chyby podľa bodu 3.1.
3 Technické požiadavky
3.1 Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
Prietokomer a jeho časti sa vyrobia tak, aby zaručovali
a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b) splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných
podmienok používania v rozsahu Tamin až Tamax.
3.2 Materiály
Prietokomer a jeho časti sa zhotovia z materiálov,
ktoré sú na účely používania prietokomera primerane
pevné a trvanlivé. Všetky materiály použité na výrobu
prietokomerov sú odolné proti vnútornej a normálnej
vonkajšej korózii, a ak treba, majú byť chránené
vhodnou povrchovou úpravou. Zmeny teploty média
v rozsahu teploty 0 stupňov C až Tmax neovplyvňujú
škodlivo materiály, z ktorých je prietokomer vyrobený.
3.3 Tesnosť - odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
Prietokomer a jeho časti trvalo odolávajú stálemu
pôsobeniu tlaku pary s teplotou Tmax, pre ktorý bol
navrhnutý (najväčší prevádzkový tlak), bez zlyhania
funkcie, bez netesnosti, bez presakovania cez steny
a bez trvalej deformácie. Najmenšia hodnota tohto tlaku
je 40 barov.
3.4 Vysielač údaja prietokomera
Vysielač údaja prietokomera vysiela jednoduchým
a spoľahlivým spôsobom elektrický signál, napr. impulz,
ktorý prislúcha konštantnému objemu v celom rozsahu
prietokomera, alebo iný signál, ktorý je definovaný
výrobcom.
3.4.1 Ak je vysielaný údaj prietokomera typu elektrických
impulzov, potom spĺňa parametre uvedené v tabuľke
č. 14.
Tabuľka č. 14
----------------------------------------------------------------------------
Druh signálu Druh snímača Charakteristika
----------------------------------------------------------------------------
Nízka frekvencia Bezpotenciálový spínací Frekvencia impulzov f <= 1 Hz
(LF) kontakt Šírka impulzu >= 50 ms
Šírka medzery >= 100 ms
Stredná (MF) Elektronický snímač Impulzy vyhovujú požiadavkám
a vysoká (HF) príslušných slovenských
frekvencia technických noriem
----------------------------------------------------------------------------
3.4.2 Ak je vysielaný údaj prietokomera iného typu, tento
signál a jeho závislosť definuje potom výrobca tak, že
odchýlka definovaného signálu od skutočného signálu
(závislosti od prietoku) je v celom rozsahu prietoku
menšia ako 1/10 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
3.5 Odolnosť proti inštalačným podmienkam
3.5.1 Rovné úseky potrubí
Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických
parametrov za podmienok, že pripojovacie potrubie
neprekročí hodnotu 20 dĺžok DN potrubia pred
prietokomerom a 10 dĺžok DN potrubia za prietokomerom.
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú
podľa hodnôt násobkov rovných úsekov potrubí pred
prietokomerom do troch skupín:
1. skupina do 20 DN, 2. skupina do 10 DN, 3. skupina do
6 DN a hodnoty rovných úsekov za prietokomerom majú
polovičnú dĺžku. Zatriedenie do skupiny sa uvedie
v rozhodnutí o schválení typu.
3.5.2 Zhoda vnútorných priemerov pripojovacieho potrubia
a prietokomera
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú
do troch skupín s hodnotami zhody vnútorných priemerov
pripojovacieho potrubia a prietokomera uvedenými
v tabuľke č. 15.
Tabuľka č. 15
------------------------------------------------------------------
Skupina Zhoda DN prietokomera s potrubím
------------------------------------------------------------------
1 1 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 1,5% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
2 2 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 3% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
3 4 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 6% z DN pre
prietokomery nad 50 DN
------------------------------------------------------------------
3.6 Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri technických
skúškach pri schvaľovaní typu; strata tlaku neprekročí
hodnotu 1 baru pri najväčšom prietoku.
3.7 Prevodník tlaku prietokomera (pri škrtiacich prvkoch
konštrukcie podľa slovenskej technickej normy)
Prevodník tlaku prietokomera má rozsah zodpovedajúci
rozsahu primárneho zariadenia.
3.8 Kolísanie napájania
Ak je prietokomer napájaný z vonkajšieho zdroja, meria
bez významnej zmeny metrologických parametrov, ak sa
zmení napájacie napätie o +10% a -5%.
Ak je prietokomer napájaný z vlastného batériového
zdroja, pracuje z batériového zdroja bez prerušenia
najmenej počas 6/5 času platnosti overenia.
3.9 Elektronické počítadlo
Ak je sekundárne zariadenie prietokomera vybavené
počítadlom, potom sa toto počítadlo vyrobí tak, aby
zaručovalo
a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b) splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných
podmienok používania,
c) jednoduchým zoradením jeho rôznych prvkov
spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie
nameraného objemu vody, vyjadreného v kubických
metroch.
3.10 Prietokomer môže byť vybavený prídavným zariadením
alebo počítadlom na skúšku prietokomera, ktoré môže mať
takéto vyhotovenie:
a) ako časť základného počítadla radom za sebou idúcich
čísel,
b) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
trvalo, prostredníctvom prepnutia počítadla do
skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
c) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
dočasne,
d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu na
skúšku,
e) kombináciou týchto systémov.
Tieto zariadenia však nemajú významný vplyv na
metrologické vlastnosti prietokomera.
3.11 Hodnota najmenšieho dielika stupnice pre skúšku je taká
malá, aby pri Qmin alebo qmin v čase do 90 minút bolo
možné stanoviť hodnotu pretečeného objemu alebo
pretečenej hmotnosti s najväčšou chybou 0,2 % menovitej
hodnoty spôsobenou odčítaním.
3.12 Počítadlo času
Prietokomer, ktorý je napájaný z vonkajšieho zdroja
mimo kalorimetrického počítadla, sa vybaví interným
alebo vonkajším počítadlom času, ktorý zaznamenáva čas
niektorým z týchto spôsobov:
a) počet hodín prevádzky prietokomera s najmenšou
kapacitou počítadla 10 000 hodín,
b) aktuálne údaje o odpojení a pripojení prietokomera
na zdroj napätia v reálnom čase, pričom prietokomer
si pamätá najmenej 200 hodnôt o odpojení alebo
pripojení v reálnom čase,
c) počet hodín odpojenia prietokomera s najmenšou
kapacitou počítadla 10 000 hodín,
d) kombináciou uvedených spôsobov, pričom stačí, ak
prietokomer spĺňa požiadavku iba jedného spôsobu.
4 Značky a nápisy
4.1 Identifikačné nápisy
Na prietokomere sa vyznačia - čitateľne a nezmazateľne,
oddelene alebo spolu, na telese prietokomera, na
číselníku alebo na informačnom štítku
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a menovitý prietok qn alebo Qn
v tonách alebo v kubických metroch za hodinu,
c) rok výroby a výrobné číslo prietokomera,
d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody (pri
oddelenom vyhotovení obsahuje iba snímač),
e) značka schváleného typu,
f) najväčší prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje
40 barov,
g) písmeno "V" alebo "H", ak prietokomer môže správne
pracovať len vo vertikálnej (V) alebo horizontálnej
(H) polohe,
h) menovitá teplota prietokomera v tvare: 150 stupňov
C,
i) kalibračná konštanta (konštanty) prístroja Kp,
j) napájacie napätie,
k) typ výstupu prietokomera,
l) číslo alebo čísla vyjadrujúce výstup prietokomera
(ak je výstup impulzného typu, potom sa uvedie
impulzné číslo v tvare počet dm3 alebo m3 na
impulz),
m) teplota okolia udaná rozsahom Tamin a Tamax.
Ak prietokomer nie je kompaktného vyhotovenia, potom sú
údaje uvedené na vyhodnocovacej jednotke prietokomera
aj na snímači.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto na overovacie značky sa vytvorí na dôležitej
časti prietokomera (spravidla na telese), kde sú
zreteľne viditeľné bez potreby demontáže prietokomera.
4.3 Plombovanie
Prietokomer sa vybaví ochranným zariadením, ktoré môže
byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred
správnou inštaláciou prietokomera, ani po nej nemohol
byť prietokomer ani jeho justovacie zariadenie
demontované alebo zmenené bez poškodenia ochranného
zariadenia.
Ak je prietokomer napájaný z elektrického vonkajšieho
zdroja a má vonkajšie počítadlo času prevádzky, potom
je aj toto počítadlo predmetom plombovania.
5 Schválenie typu
5.1 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
Keď sa na základe žiadosti zisťuje, či je typ v zhode
s požiadavkami tohto oddielu, vykonajú sa laboratórne
skúšky na určitom počte prietokomerov za týchto
podmienok:
5.2 Počet prietokomerov určených na skúšanie
Počet prietokomerov, ktoré výrobca predloží na skúšky,
je uvedený v tabuľke č. 16.
Tabuľka č. 16
------------------------------------------------------------------
Menovitý prietok Qn (m3/h) Počet prietokomerov
------------------------------------------------------------------
Qn < 15 2
Qn >= 15 1
------------------------------------------------------------------
Pri škrtiacich prvkoch vyrobených podľa príslušných
slovenských technických noriem sa uvedený počet
meradiel môže vzťahovať na viac veľkostí meradiel.
Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ technických
skúšok
a) rozhodnúť, že sa nevykonajú skúšky na všetkých
predložených prietokomeroch, alebo
b) vyžiadať ďalšie prietokomery od výrobcu potrebné na
pokračovanie skúšok.
5.3 Tlak
Pre metrologické skúšky vodou (bod 5.5) tlak na výstupe
prietokomera je väčší o 100 kPa ako tlak nasýtených pár
pri teplote vody pri skúške, aby sa zabránilo
kavitácii.
5.4 Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa prietokomery skúšajú jednotlivo
a v každom prípade tak, aby sa preukázali jednotlivé
charakteristiky každého prietokomera.
Neistota stanovenia metrologických charakteristík pri
meraniach vodou neprekročí 0,2% vrátane vplyvu rôznych
chýb v inštalácii a pri meraniach parou 1%.
Najväčšia neistota stanovenia tlaku média pri skúške je
5% a pri meraní straty tlaku 2,5%.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku nie je
väčšie ako 2,5%.
Zariadenie, na ktorom sa skúšky vykonali, sa nadväzuje
na národný etalón prietoku.
Najväčšia dovolená neistota merania teploty je 1 stupeň
C.
5.5 Skúšky prietokomera
5.5.1 Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z úkonov vykonaných v tomto poradí:
1. tlaková skúška tesnosti,
2. stanovenie kriviek chýb v médiu voda v závislosti od
prietoku pri určení vplyvu teploty a pri zohľadnení
normálnych podmienok inštalácie a pri určení vplyvu
rovných úsekov pred prietokomerom a za ním a pri
určení vplyvu zhody priemeru potrubia
s prietokomerom a montážnej polohy pre daný typ
prietokomera,
3. stanovenie kriviek chýb v médiu para v závislosti od
prietoku pri určení vplyvu tlaku a pri zohľadnení
normálnych podmienok inštalácie (táto skúška sa
neuskutočňuje pre škrtiace prvky vyhovujúce
príslušnej slovenskej technickej norme),
4. stanovenie kriviek chýb prevodníka tlaku
prietokomera (iba pri škrtiacich prvkoch a meracích
tyčiach),
5. stanovenie geometrických rozmerov škrtiacich prvkov
(iba pri škrtiacich prvkoch),
6. stanovenie najväčšej straty tlaku,
7. zrýchlená skúška životnosti,
8. stanovenie vplyvu napájacieho napätia (pri
prístrojoch s externým napájaním),
9. stanovenie vplyvu teploty okolia.
5.5.2 Opis skúšok
Skúšky sa vykonajú takto:
tlaková skúška tesnosti sa vykoná v dvoch častiach pri
teplote 85 stupňov C + -5 stupňov C:
a) každý prietokomer odolá bez netesnosti a bez
presakovania cez steny tlaku rovnajúcemu sa
1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 15 minút [body 3.3 a 4.1
písm. f)],
b) každý prietokomer bez poškodenia alebo zablokovania
odolá tlaku rovnajúcemu sa dvojnásobku najväčšieho
prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [body
3.3 a 4.1 f)].
Výsledky skúšok 2, 3, 4 a 9 podľa bodu 5.5.1 poskytnú
dostatočný počet bodov na presné vynesenie kriviek
v celom rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná tak, ako sa
uvádza v tabuľke č. 17.
Tabuľka č. 17
------------------------------------------------------------------
Parametre skúšky Druh skúšky Doba chodu
pri skúšobnom prietoku
------------------------------------------------------------------
Skúšobný prietok Qmin až Qmax Kontinuálna skúška
prietoku 800 h
Teplota okolia Tamin až Tamax Teplotný šok 100 cyklov
------------------------------------------------------------------
Pri skúške teplotného šoku sa prietokomer umiestni do
komory s možnosťou vytvárania teplotného šoku v rozsahu
teploty okolia.
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa stanovia
chyby merania ako najmenšia požiadavka pri týchto
hodnotách prietokov:
0,05 Qn, 0,1 Qn, 0,2 Qn, 0,3 Qn, 0,5 Qn, 0,75 Qn, Qn alebo
0,05qn, 0,1 qn, 0,2 qn, 0,3 qn, 0,5 qn, 0,75 qn, qn.
Pri prietokomeroch metrologickej triedy A sa body 0,05
Qn, 0,1 Qn a 0,2 Qn alebo 0,05 qn, 0,1 qn a 0,2 qn
vynechajú.
Pri prietokomeroch metrologickej triedy B sa bod 0,05
Qn alebo 0,05 qn vynechá.
5.6 Podmienky schválenia typu
Typ prietokomera sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
a) je v zhode s administratívnymi, technickými
a metrologickými požiadavkami a tohto oddielu,
b) skúšky podľa bodu 5.5 preukážu zhodu s bodmi 2 a 3,
ak ide o metrologické požiadavky a technické
požiadavky,
c) po každej zrýchlenej skúške životnosti, po skúške
vplyvu pripojovacích potrubí a skúške vplyvu teploty
okolia v porovnaní s pôvodnou krivkou sa nezistia
rozdiely väčšie ako 1,5%.
5.7 Rozhodnutie o schválení typu
Rozhodnutie o schválení typu môže umožniť vykonať
skúšku pri overení teplou alebo studenou vodou. Táto
možnosť je povolená, len ak počas technických skúšok
pri schvaľovaní typu preskúmanie ekvivalencie
vlastností pary a teplej alebo studenej vody umožnilo,
aby sa ustanovila skúška metrologických parametrov
s teplou alebo studenou vodou a preukázala, že aj
prietokomer, ktorý prešiel touto skúškou, spĺňa
požiadavky na najväčšie dovolené chyby uvedené v bode
2.1.
V tomto prípade rozhodnutie o schválení typu obsahuje
opis skúšky a určujúce požiadavky, osobitne tie, ktoré
sa vzťahujú na najväčšie dovolené chyby a na skúšobné
prietoky.
6 Prvotné a následné overenie
6.1 Prvotné a následné overenie sa vykoná na skúšobnom
zariadení a metódou, ktorú schválil národný
metrologický orgán alebo prostredníctvom schváleného
prenosného zariadenia na mieste inštalácie.
Priestory a skúšobné zariadenie zabezpečujú vykonanie
overenia v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez
straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Ak sa
prietokomery skúšajú v sérii, výstupný tlak za
posledným prietokomerom je o 100 kPa väčší ako tlak
nasýtených pár vody pri skúšobnej teplote. Skúšobné
zariadenie sa nadväzuje na národný etalón prietoku.
6.2 Overenie škrtiacich prvkov s konštrukciou podľa
slovenských technických noriem sa vykoná
a) skúškou zhody geometrických rozmerov primárneho
zariadenia (v miestach stanovených v príslušnej
slovenskej technickej norme),
b) skúškou prevodníka tlaku prietokomera.
Pri skúške geometrických rozmerov sa skúšajú všetky
predpísané rozmery primárneho zariadenia vrátane miest
na odbery tlakov.
Pri skúške prevodníka tlaku prietokomera sa skúška
uskutoční pri bodoch tlakového rozdielu, ktoré
zodpovedajú týmto prietokom primárneho zariadenia:
a) medzi 0,9 Qn až Qn,
b) medzi 0,5 Qn až 0,6 Qn (táto skúška sa vynecháva pri
metrologickej triede A),
c) medzi 2 Qmin až 2,2 Qmin,
d) medzi Qmin až 1,1 Qmin.
Skúšky sa vykonajú tak, že najskôr sa vykonajú skúšky
pri tlakových rozdieloch zodpovedajúcich uvedeným
prietokom v poradí podľa písmen a), b), c), d) a potom
sa merania zopakujú v opačnom poradí.
6.3 Overenie prietokomerov iných princípov ako škrtiacich
prvkov (konštrukcia podľa slovenskej technickej normy)
obsahuje skúšku správnosti najmenej pri troch
prietokoch:
a) medzi 0,9 Qn až Qn,
b) medzi 2 Qmin až 2,2 Qmin,
c) medzi Qmin až 1,1 Qmin.
Každý prietokomer odolá tlakovej skúške tesnosti bez
netesnosti a bez presakovania cez steny tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 1 minúty.
6.4 Najväčšie dovolené chyby prietokomerov sú
+ -5% pri skúške médiom para,
+ -3% pri skúške médiom voda.
6.5 Najväčšie dovolené chyby prevodníkov tlaku
prietokomerov sú také, že relatívna chyba prevodníka
tlaku prietokomera nespôsobuje pri skúšanom prietoku
odchýlku na prietoku väčšiu ako + -3% počítanú
z meranej hodnoty.
6.6 Najväčšie prípustné odchýlky geometrických rozmerov
primárnych zariadení škrtiacich prvkov sú uvedené
v príslušných slovenských technických normách.
6.7 Pri každej skúške podľa bodu 6.3 množstvo tekutiny
pretečenej prietokomerom je také, že neistota
kalibrácie je menšia ako 1/4 najväčšej dovolenej chyby
prietokomera.
6.8 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere,
prietokomer alebo prevodník tlaku prietokomera sa
nastaví tak, aby nie všetky chyby prekročili jednu
polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.9 Ak sa prietokomer skúša tak, že sa použije výstup pre
skúšku, potom sa uskutoční aj skúška zhody údajov
počítadla výstupov.
6.10 Ak je prietokomer napájaný z batériového zdroja, jeho
kapacita pri overení vyhovuje požiadavke 6/5 času
platnosti overenia prietokomera.ODDIEL IV
METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK
A METÓDY SKÚŠANIA PRI OVERENÍ OBTOKOVÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA,
KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM KVAPALINA A SÝTA A PREHRIATA PARA
1 Všeobecne
1.1 Tento oddiel sa vzťahuje na obtokové prietokomery,
ktoré možno používať len pre také médium, pre ktoré je
určený menší prietokomer.
1.2 Termíny a definície, metrologické požiadavky
a technické požiadavky tohto oddielu sú zhodné
s oddielom II a III.
1.3 Pre teplonosné médium kvapalina môže byť použitý
elektromagnetický, ultrazvukový a vírový prietokomer
ako menší prietokomer, pre teplonosné médium sýta
a prehriata para môže byť použitý vírový prietokomer
ako menší prietokomer.
2 Značky a nápisy
2.1 Značky a nápisy pre prietokomery pre médium kvapalina
sú zhodné so značkami a nápismi oddielu II a III,
pričom sú doplnené o údaje v bode 2.2.
2.2 Ďalšie údaje na prietokomere:
a) veľkosť menšieho prietokomera,
b) identifikácia škrtiaceho prvku.
3 Schválenie typu a prvotné a následné overenie
Schválenie typu a prvotné a následné overenie
prietokomerov sa vykonáva pre prietokomery pre
teplonosné médium kvapalina podľa oddielu II a pre
prietokomery pre teplonosné médium sýta a prehriata
para podľa oddielu III.PRÍL.54
KOMBINOVANÉ SNÍMAČE TEPLOTY URČENÉ PRE JADROVÉ ELEKTRÁRNE TYPU VVER 440
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na kombinované snímače teploty určené pre jadrové
elektrárne typu VVER 440 (ďalej len "kombinovaný snímač teploty") ako určené meradlá
podľa § 8 zákona.
2. Kombinované snímače teploty sa používajú na určenie vstupnej a výstupnej
teploty chladiva jadrového reaktora. Využívajú sa v kontrolnom meracom systéme (ďalej
len "kontrolný systém") teplôt chladiva jadrového reaktora, ktorý slúži na nastavovanie
a prevádzkovú kontrolu dlhodobých meraní teplôt chladiva vo vetvách chladiacich slučiek
a na výstupe z palivových kaziet.
3. Kombinované snímače teploty pred uvedením na trh podliehajú schváleniu
typu a prvotnému overeniu.
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy
skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.
4. Kombinované snímače teploty, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
sa označia overovacou značkou a ku každému sa vydá doklad o overení.
5. Kombinované snímače teploty počas ich používania ako určených meradiel
podliehajú následnej prevádzkovej kontrole a dlhodobému sledovaniu správnosti merania.
Opis prevádzkovej kontroly a dlhodobého sledovania správnosti merania je uvedený
v druhej časti.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok,
metódy skúšania pri overení a pri prevádzkovej kontrole kombinovaných snímačov teploty
1. Termíny a definície
1.1 Kombinovaný snímač teploty je snímač teploty s konektorom,
pozostávajúci z dvoch meracích odporov a troch
termoelektrických článkov. Schéma zapojenia meracích
odporov a termoelektrických článkov v kombinovanom snímači
teploty je na obrázku.
1.2 Chladiaca slučka reaktora je ucelená časť chladiaceho
systému reaktora, ktorou preteká chladivo.
1.3 Studená vetva je časť chladiacej slučky reaktora, ktorou
sa privádza chladivo do reaktora. Horúca vetva je časť
chladiacej slučky reaktora, ktorou sa odvádza chladivo
z reaktora.
1.4 Kváziizotermický stav reaktora je teplotne vyrovnaný režim
reaktora pri jeho najmenšom výkone, počas ktorého je
teplota chladiva na úrovni 260 stupňov C + -10 stupňov
C a stredný ohrev chladiva na reaktore neprekročí 0,3
stupňa C, pri ktorom odvod tepla z primárneho okruhu je
minimalizovaný na najnižšiu dosiahnuteľnú mieru a teplota
chladiva sa mení najviac o 0,2 stupňa C za hodinu iba
v dôsledku prívodu tepla z čerpacej práce čerpadiel
v chladiacich slučkách.
1.5 OTIj a OTIIj (OTIi a OTIIi) sú meracie odpory I a II
kombinovaného snímača teploty na j-tej vetve (na i-tej
slučke).
1.6 TCIj, TCIIj a TCIIIj (TCIi, TCIIi a TCIIIi) sú
termoelektrické články I, II a III kombinovaného snímača
teploty na j-tej vetve (na i-tej slučke).
1.7 Použité označenie:
tOTIj (tOTIIj) teplota chladiva určená meracím odporom
OTIj (OTIIj) na j-tej vetve, ktorá sa
vypočíta podľa ITS-90, v stupňoch C,
tHOTIi (tHOTIIi) teplota chladiva určená meracím odporom
OTIi (OTIIi) na horúcej vetve i-tej
slučky, ktorá sa vypočíta podľa ITS-90,
v stupňoch C,
tSOTIi (tSOTIIi) teplota chladiva určená meracím odporom
OTIi (OTIIi) na studenej vetve i-tej
slučky, ktorá sa vypočíta podľa ITS-90,
v stupňoch C,
tTCIIj (tRTCIIj) teplota chladiva určená termoelektrickým
článkom TCIIj na j-tej vetve, v stupňoch
C,
deltatROTi ohrev chladiva na i-tej slučke reaktora,
v stupňoch C, stanovený podľa vzťahu
tHOTIi + tHOTIIi tSOTIi + tSOTIIi
deltatROTi= ---------------- - ---------------- ,
2 2
------
deltatROT stredný ohrev chladiva na reaktore,
v stupňoch C, stanovený podľa vzťahu
------ 1 6
deltatROT = --- Suma deltatROTi,
6 i=1
deltatRTCIIi ohrev chladiva na i-tej slučke reaktora,
v stupňoch C, určený ako rozdiel teplôt
termoelektrických článkov TCII
umiestnených na i-tej slučke na horúcej
a studenej vetve,
-
tHOT stredná teplota horúcich vetiev,
v stupňoch C, stanovená podľa vzťahu
- 1 6
tHOT = ---- Suma (tHOTIi + tHOTIIi),
12 i=1
tOTj (tROTj) stredná teplota j-tej vetvy meraná
meracími odpormi OTIj a OTIIj, v stupňoch
C, stanovená podľa vzťahu
tOTIj + tOTIIj
tOTj = ---------------- ,
2
sHOT smerodajná odchýlka teplôt horúcich
vetiev, v stupňoch C, stanovená podľa
vzťahu
1 6
sHOT = druhá odmocnina{---- Suma
11 i=1
- -
[(tHOTIi - tHOT) na 2 + (tHOTIIi - tHOT) na 2]},
-
tSOT stredná teplota studených vetiev,
v stupňoch C, stanovená podľa vzťahu
- 1 6
tSOT = ---- Suma (tSOTIi + tSOTIIi),
12 i=1
sSOT smerodajná odchýlka teplôt studených
vetiev, v stupňoch C, stanovená podľa
vzťahu 1 6
sSOT = druhá odmocnina{---- Suma
11 i=1
- -
[(tSOTIi - tSOT) na 2 + (tSOTIIi - tSOT) na 2]},
deltatMOTj rozdiel meraných teplôt, v stupňoch C,
stanovených z dvoch meracích odporov
umiestnených v jednom kombinovanom
snímači teploty na j-tej vetve podľa
vzťahu
deltatMOTj = tOTIj - tOTIIj,
------
deltatMOT stredný rozdiel meraných teplôt,
v stupňoch C, stanovený podľa vzťahu
------ 1 12
deltatMOT = ---- Suma deltatMOTj,
12 j=1
sMOT smerodajná odchýlka, v stupňoch C,
vyjadrujúca náhodnú chybu merania
s meracími odpormi
1 12
sMOT = druhá odmocnina[---- Suma
11 j=1
------
(deltatMOTj - deltatMOT) na 2],
(deltadeltat)k systematická chyba merania ohrevu
chladiva reaktora počas kampane,
v stupňoch C
1 6
(deltadeltat)k = [--- Suma (deltatRTCIIi -
6 i=1
- deltatROTi)]k,
(deltadeltat)0 systematická chyba merania ohrevu
chladiva reaktora pri prvom dosiahnutí
nominálneho výkonu reaktora na začiatku
novej kampane, v stupňoch C
1 6
(deltadeltat)0 = [--- Suma (deltatRTCIIi -
6 i=1
- deltatROTi)]0,
deltadeltat systematická chyba merania ohrevu
chladiva reaktora, ktorá môže vzniknúť
v priebehu kampane, v stupňoch C
deltadeltat = (deltadeltat)k - (deltadeltat)0,
(deltat)k systematická chyba merania teploty
chladiva reaktora počas kampane reaktora,
v stupňoch C
1 12
(deltat)k = [---- Suma (tTCIIj - tOTj)]k,
12 j=1
(deltat)0 systematická chyba merania teploty
chladiva reaktora pri prvom dosiahnutí
nominálneho výkonu reaktora na začiatku
novej kampane, v stupňoch C
1 12
(deltat)0 = [---- Suma (tTCIIj - tOTj)]0,
12 j=1
deltat systematická chyba merania teploty
chladiva reaktora, ktorá môže vzniknúť
v priebehu kampane, v stupňoch C
deltat = (deltat)k - (deltat)0.
2. Pracovný merací rozsah
Pracovný merací rozsah kombinovaných snímačov teploty je
od 0 stupňov C do 400 stupňov C.
3. Technické požiadavky a metrologické požiadavky
3.1 Konštrukčné vyhotovenie kombinovaného snímača teploty
a schéma zapojenia sú na obrázku. V puzdre kombinovaného
snímača teploty je keramická izolácia, dvojitý merací
odpor a 3 ks termoelektrických článkov, pripojených na
dolnú časť konektora. Kombinovaný snímač teploty je
rozoberateľný a meracie prvky vymeniteľné. V zmontovanom
stave je kombinovaný snímač teploty s konektorom
vodotesný. Do tuľajky sa snímač upevňuje pomocou
prevlečnej skrutky alebo pripájacích skrutiek na prírube.
3.2 Puzdro kombinovaného snímača teploty je zhotovené
z nehrdzavejúcej ocele a jeho povrch je matne upravený.
Meracie odpory sú zhotovené z platiny. Ako elektródy
termoelektrických článkov sa používajú chromel-alumel (typ
K) alebo chromel-kopel (typ L). Termoelektrické články
slúžia nielen na meranie teploty, ale aj na napájanie
meracích odporov a meranie napäťových úbytkov na meracích
odporoch. Krytie kombinovaného snímača teploty s nasadeným
protikusom konektora vyhovuje odolnosti proti prachu
a vode podľa IP 68, podľa príslušnej slovenskej technickej
normy. Z hľadiska bezpečnosti práce a vyhotovenia vyhovujú
kombinované snímače teploty príslušným slovenským
technickým normám.
3.3 Hodnota základného odporu meracieho odporu je 100 Ohmov
pri teplote 0 stupňov C.
3.4 Základná hodnota pomeru R100/R0 meracieho odporu je
1,385055 pre Medzinárodnú teplotnú stupnicu ITS-90.
3.5 Odporučená hodnota napájacieho prúdu meracích odporov je
0,5 mA, najvyššia prípustná hodnota je 5 mA.
3.6 Termoelektrické články použité v kombinovaných snímačoch
teploty zodpovedajú svojimi technickými charakteristikami
požiadavkám príslušnej slovenskej technickej normy.
3.7 Termoelektrické napätie na nesúhlasných elektródach
prívodných vodičov zodpovedá príslušnej slovenskej
technickej norme.
3.8 Dovolené odchýlky základného odporu R0 meracích odporov sú
do + -0,12%.
3.9 Základné hodnoty odporu meracích odporov Rt zodpovedajú
hodnotám vypočítaným podľa vzťahu
Rt = Wt . R0,
kde hodnoty pomerného odporu Wt sú uvedené v príslušnej
slovenskej technickej norme.
3.10 Dovolené odchýlky elektrického odporu meracích odporov od
základných hodnôt Rt, vyjadrené v stupňoch C, zodpovedajú
hodnotám
+ -(0,30 + 0,005.|t|),
kde |t| je absolútna hodnota meranej teploty.
3.11 Zmena hodnoty elektrického odporu meracích odporov pri
skúške stability nie je väčšia ako 1,2.10 na -4.R0.
3.12 Hodnota izolačného odporu kombinovaného snímača teploty je
väčšia ako 2 MOhmov pri teplote 395 stupňov C + -5 stupňov
C a väčšia ako 10 MOhmov pri teplote 300 stupňov C + -5
stupňov C pri skúšobnom jednosmernom elektrickom napätí
najmenej 20 V a najviac 50 V. Izolačný odpor kombinovaného
snímača teploty sa nezmení ani po skúške tesnosti.
3.13 Kombinovaný snímač teploty treba chrániť pred nárazmi
a pred ohybom pri doprave a montáži. Počas prevádzky
nevyžaduje žiadnu údržbu. V prípade nutnosti rekalibrácie
treba ho po odpojení a vybratí z tuľajky umyť pod tečúcou
vodou, prípadne v dekontaminačnom roztoku, a nechať
skontrolovať rádioaktívnu kontamináciu. Kombinovaný snímač
teploty sa skladuje v suchom prostredí pri teplote + 5
stupňov C až + 35 stupňov C a pri relatívnej vlhkosti do
75%. Kombinované snímače teploty sa ukladajú tak, aby boli
chránené pred nečistotami, mechanickým poškodením a pred
namáhaním na ohyb.
3.14 Hraničné hodnoty parametrov prostredia, v ktorom sa
kombinovaný snímač teploty prevádzkuje, sú:
a) teplota okolitého vzduchu 85 stupňov C,
b) relatívna vlhkosť okolitého vzduchu 90%,
c) teplota meraného média 400 stupňov C.
4. Nápisy a značky
Na každom kombinovanom snímači teploty je štítok s týmito
údajmi:
a) značka výrobcu alebo jeho meno,
b) druh a počet meracích odporov a termočlánkov,
c) rok výroby,
d) výrobné číslo.
5. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu kombinovaných
snímačov teploty sa vykonávajú rovnaké skúšky ako pre
platinové odporové snímače teploty s týmito doplnkovými
skúškami:
5.1 Vizuálna obhliadka, pri ktorej sa zisťujú nedostatky
identifikovateľné zrakom. Pri vizuálnej obhliadke sa
zisťuje aj správnosť zapojenia konektora a polarita
vývodov podľa schémy na obrázku 1 a úplnosť predpísaného
označenia.
5.2 Skúška odporu elektrickej izolácie. Postup skúšky
a namerané hodnoty spĺňajú požiadavky príslušnej
slovenskej technickej normy. Izolačný odpor sa meria
jednosmerným elektrickým napätím najmenej 20 V a najviac
100 V pri teplote okolia 20 stupňov C + -5 stupňov
C a jednosmerným elektrickým napätím najmenej 20
V a najviac 50 V pri teplote 300 stupňov C + -5 stupňov
C a 395 stupňov C + -5 stupňov C.
5.3 Skúška stability meracích odporov OTI, OTII. Postup skúšky
a namerané hodnoty musia spĺňať požiadavky príslušnej
slovenskej technickej normy.
5.4 Skúška tesnosti, ktorá sa vykonáva tak, že sa snímač
s kompletným konektorom ponorí do vody na 24 hodín tak,
aby bol pod vodou ponorený celý snímač s konektorom a časť
kabeláže (približne 100 mm). Izolačný odpor sa nezmení
o viac, ako je chyba merania.
5.5 Skúška slučkových odporov termoelektrických článkov sa
vykoná podľa bodu 6.7.
6. Metódy skúšania pri overení
6.1 Vizuálna obhliadka.
Pri vizuálnej obhliadke sa zisťuje, či kombinovaný snímač
teploty nie je poškodený, alebo nie sú na ňom viditeľné
chyby.
6.2 Skúška odporu elektrickej izolácie.
Odpor elektrickej izolácie (Riz-KST) kombinovaného snímača
teploty sa skúša jednosmerným napätím najmenej 20
V a najviac 50 V. Hodnota Riz-KST je pri teplote 300
stupňov C + -5 stupňov C viac ako 10 na 7 Ohmov.
6.3 Skúška stability meracích odporov OTI, OTII.
Skúška stability meracích odporov sa vykonáva podľa
slovenskej technickej normy pre platinové odporové snímače
teploty. Zmena odporu meracích odporov nie je vyššia ako
+ -1,2.10 na -4.R0.
6.4 Výsledky skúšky teplotnej závislosti odporu meracích
odporov vyhovujú podmienkam slovenskej technickej normy
pre platinové odporové snímače teploty - etalóny 3. rádu.
Teplotná závislosť odporu sa meria pri troch teplotách.
Prvá teplota je 300 stupňov C + -5 stupňov C, druhá
teplota je 260 stupňov C + -5 stupňov C, tretia teplota je
0 stupňov C. Zo zistených hodnôt odporov a teplôt sa
vypočítajú konštanty A, B (A1, B1 pre merací odpor č. 1;
A2, B2 pre merací odpor č. 2) polynómu na výpočet teploty
meracieho odporu podľa základného vzťahu
Rt = R0(1 + At + Bt na 2),
kde Rt - hodnota odporu v Ohmoch pri teplote t podľa ITS'90,
R0 - hodnota odporu v Ohmoch pri teplote 0 stupňov C,
A - konštanta meracieho odporu (stupne C) na -1,
B - konštanta meracieho odporu (stupne C) na -2,
t - teplota podľa ITS'90 (stupne C).
6.5 Skúška teplotnej závislosti termoelektrického napätia
termoelektrických článkov TCI, TCII, TCIII.
Závislosť termoelektrického napätia od teploty sa skúša
pri teplote 300 stupňov C + -5 stupňov C. Po inštalovaní
v prevádzke sa termoelektrické články (TCII) kalibrujú
v skutočných podmienkach meracími odpormi v rámci každého
kombinovaného snímača teploty podľa príslušnej slovenskej
technickej normy.
6.6 Skúška tesnosti.
Na kombinovaných snímačoch teploty sa skúša tesnosť, ak
izolačný odpor nevyhovuje podmienkam podľa bodu 6.2.
Kombinovaný snímač teploty sa skúša s konektorom tak, že
sa ponorí do vody celý snímač aj s konektorom a časťou
kabeláže (približne 100 mm) na 24 hodín. Meria sa izolačný
odpor, ktorého hodnota sa nezníži pod 10 na 8 Ohmov pri
teplote 23 stupňov C + -10 stupňov C.
6.7 Skúška slučkových odporov termočlánkov.
Meria sa odpor jednotlivých slučiek TCI, TCII, TCIII pri
teplote 23 stupňov C + -10 stupňov C. Namerané hodnoty
odporu musia jednoznačne preukázať, že nie je prerušená
ani jedna slučka.
6.8 Po vykonaní skúšok sa ku každému kombinovanému snímaču
teploty vydá "Doklad o overení" a označí sa overovacou
značkou.
Doklad o overení okrem údajov podľa § 6 ods. 4 obsahuje
tieto údaje:
a) identifikácia použitých predpisov a postupov,
b) podmienky pri overení,
c) tabuľka nameraných hodnôt s uvedenými chybami,
d) konštanty A, B pre každý merací odpor,
e) údaj o hodnote Riz-KST kombinovaného snímača teploty
pri uvedenej teplote,
f) hodnoty slučkových odporov TCI, TCII, TCIII pri teplote
23 stupňov C + -10 stupňov C.
7. Metódy skúšania pri prevádzkovej kontrole
Kontrolný systém pozostáva z dvanástich kombinovaných
snímačov teploty, predlžovacích vedení a meracieho
a vyhodnocovacieho zariadenia. Kontrolný systém merania
teploty zabezpečí meranie elektrického odporu s chybou
menšou ako 40 mOhmov a meranie napätia s chybou menšou ako
10 mikroV. Odporový normál RN a analógovo číslicový
prevodník sú kalibrované.
Prvá prevádzková kontrola (nastavenie kontrolného systému)
sa vykonáva na začiatku novej kampane reaktora počas
kváziizotermického stavu reaktora pri teplote chladiva 260
stupňov C + -10 stupňov C. Pretože nároky na správnosť
merania teploty na reaktore z pohľadu jadrovej bezpečnosti
a ekonomiky prevádzky sú vysoké a pravidelné overenie
alebo kontrola snímačov v laboratórnych podmienkach sú
technicky náročné (dôvody sú spojené s demontážou snímačov
z chladiacich slučiek), vykonáva sa ich kontrola
v prevádzkových podmienkach počas kváziizotermického stavu
reaktora. Pri kontrole sa využíva meracie a vyhodnocovacie
zariadenie kontrolného systému a štatistické spracovanie
súboru nameraných údajov. Kontroluje sa stálosť
charakteristík súboru snímačov, t.j. dodržiavanie
najväčších prípustných hodnôt teplotných rozdielov,
ohrevov a ich smerodajných odchýlok za stanovených
medzných podmienok.
Druhá prevádzková kontrola (nastavenie kontrolného
systému) sa vykonáva na začiatku novej kampane reaktora,
po prvom dosiahnutí ustáleného nominálneho výkonu.
Dlhodobé prevádzkové sledovanie troch parametrov
správnosti kontrolného systému na výkonových stavoch sa
uskutočňuje počas celej kampane reaktora v každom meracom
cykle. Ide o parametre sMOT, deltadeltat, deltat.
Prevádzkové kontroly vykonáva autorizovaná osoba podľa
§ 24 zákona, ktorá vykonala posledné overenie
kombinovaného snímača teploty podľa bodu 6.
7.1 Kontrola počas kváziizotermického stavu pozostáva
z kontroly
a) správnosti nastavenia kváziizotermického stavu reaktora,
b) správnosti merania s meracími odpormi OTIj, OTIIj,
c) správnosti merania s termoelektrickými článkami TCIIj,
d) izolačného odporu kontrolného systému,
e) parazitných napätí na trasách meracích odporov.
7.1.1 Kontrola správnosti nastavenia kváziizotermického stavu
reaktora pozostáva zo stanovenia
-----
a) stredného ohrevu chladiva na reaktore deltatROT,
b) smerodajnej odchýlky teplôt horúcich vetiev sHOT,
c) smerodajnej odchýlky teplôt studených vetiev sSOT.
7.1.2 Kváziizotermický stav reaktora je nastavený správne, ak
-----
stanovené hodnoty |deltatROT|, sHOT, sSOT sú menšie ako
0,3 stupňa C.
7.1.3 Kontrola správnosti merania meracích odporov OTIj, OTIIj
pozostáva zo stanovenia
a) rozdielov meraných teplôt z dvoch meracích odporov
umiestnených v jednom kombinovanom snímači teploty na
j-tej vetve deltatMOTj,
b) smerodajnej odchýlky vyjadrujúcej náhodnú chybu merania
sMOT,
- -
c) rozdielov teplôt (tHOTIi - tHOT), (tHOTIIi - tHOT),
- -
(tSOTIi - tSOT), (tSOTIIi - tSOT).
7.1.4 Výsledky kontroly správnosti merania meracích odporov OTIj
(OTIIj) pri kváziizotermickom stave sú správne, ak
a) absolútna hodnota |deltatMOTj| je menšia ako 0,3 stupňa
C,
b) dvojnásobok smerodajnej odchýlky 2 . sMOT sa rovná
0,18 stupňa C, alebo je menší,
-
c) absolútne hodnoty rozdielov teplôt |tHOTIi - tHOT|,
- - -
|tHOTIIi - tHOT|, |tSOTIi - tSOT|, |tSOTIIi - tSOT| sú
menšie ako 0,5 stupňa C,
d) v čase merania teplôt, z ktorých sa vychádza pri
kontrole správnosti meracích odporov, sú splnené
podmienky na správne nastavenie kváziizotermického
stavu podľa bodu 7.1.2.
7.1.5 Kontrola správnosti merania termoelektrických článkov
TCIIj vrátane požiadaviek podľa bodu 3.6 pozostáva zo
stanovenia
a) rozdielov ohrevov chladiva meraných termoelektrickými
článkami a meracími odpormi na jednej slučke
(deltatRTCIIi - deltatROTi),
b) rozdielov teplôt chladiva meraných termoelektrickými
článkami a meracími odpormi na jednej vetve (tRTCIIj
- tROTj).
7.1.6 Výsledky kontroly termoelektrických článkov TCII sú
správne, ak absolútne hodnoty rozdielov ohrevov chladiva
na jednotlivých slučkách |deltatRTCIIi - deltatROTi| sú
menšie ako 2 stupne C a absolútne hodnoty rozdielov teplôt
chladiva na jednotlivých vetvách |tRTCIIj - tROTj| sú
menšie ako 8 stupňov C.
7.1.7 Kontrola izolačného odporu kontrolného systému.
Kontrolný systém spĺňa podmienku správnosti merania, ak
Riz-KMS > 10 na 7 Ohmov.
7.1.8 Kontrola parazitných napätí na trasách meracích odporov.
Kontrola pozostáva z merania parazitných napätí na trasách
meracích odporov a zavedení nameraných hodnôt do výpočtov
za vzťažné parazitné napätia.
7.1.9 Výsledky merania pri kontrole kombinovaných snímačov
teploty sa uvedú v zázname o kontrole počas
kváziizotermického stavu.
7.1.10 Záznam o kontrole obsahuje tieto údaje:
a) dátum a čas kontroly,
b) čísla kontrolovaných kombinovaných snímačov teploty,
c) namerané hodnoty tOTIj, tOTIIj a izolačný odpor
kontrolného systému Riz-KMS,
-
d) hodnoty deltatROT, sHOT, sSOT, deltatMOTj, sMOT,
- - -
|tHOTIi - tHOT|, |tHOTIIi - tHOT|, |tSOTIi - tSOT|,
-
|tSOTIIi - tSOT|, |deltatRTCIIi - deltatROTi|,
|tRTCIIj - tROTj|, Riz-KMS; hodnoty parazitných napätí.
7.1.11 Ak kombinované snímače teploty vyhoveli požiadavkám podľa
bodov 7.1.4, 7.1.6 a 7.1.7, možno ich ďalej prevádzkovať,
pričom konštanty platinových meracích odporov uvedené
v dokladoch o ich overení zostávajú v platnosti.
7.1.12 Tie kombinované snímače, ktoré nevyhoveli požiadavkám bodu
7.1.4 alebo 7.1.6 pri nábehu bloku jadrovej elektrárne na
novú kampaň, sú demontované a odoslané na overenie
v laboratórnych podmienkach.
7.1.13 Kontrolu správnosti merania kombinovaných snímačov teploty
v prevádzkových podmienkach podľa bodov 7.1.1 až 7.1.11 je
prípustné vykonať najviac pri dvoch po sebe idúcich
kampaniach reaktora počas kváziizotermického stavu. Pri
nasledujúcej tretej kampani (v poradí po dvoch za sebou
nasledujúcich kontrolách správnosti v prevádzkových
podmienkach) treba kombinované snímače teploty znovu
overiť v laboratóriu.
7.2 Kontrola kombinovaných snímačov teploty a kontrolného
systému počas prvého dosiahnutia nominálneho výkonu Nnom
pozostáva z
-----
a) kontroly stredného ohrevu chladiva deltatROT,
b) kontroly smerodajnej odchýlky sMOT,
c) kontroly parazitných napätí na predlžovacích vedeniach
meracích odporov,
d) určenia systematických chýb merania ohrevu a teploty
chladiva reaktora, ktoré sa môžu vyskytnúť v priebehu
kampane reaktora počas každého meracieho cyklu
deltadeltat, deltat,
e) dlhodobého sledovania správnosti počas výkonových
stavov v priebehu celej kampane reaktora sMOT,
deltadeltat, deltat.
7.2.1 Kontrola správnosti nastavenia nominálneho výkonu sa
-----
vykonáva podľa stredného ohrevu chladiva deltatROT.
-----
Pre každý blok je určená limitná hodnota deltatROT pre
nominálny výkon.
7.2.2 Kontrola náhodnej chyby merania kontrolného systému sa
vykonáva prostredníctvom smerodajnej odchýlky sMOT. Ak je
dvojnásobok smerodajnej odchýlky 2 . sMOT <= 0,18 stupňa
C, správnosť merania kontrolného systému z hľadiska
náhodných chýb je vyhovujúca.
7.2.3 Kontrola parazitných napätí na trasách meracích odporov.
Kontrola pozostáva zo zmerania parazitných napätí na
trasách meracích odporov a zavedení nameraných hodnôt do
výpočtov za vzťažné parazitné napätia.
7.2.4 Určia sa veľkosti systematických chýb merania ohrevu
a teploty chladiva na reaktore pri prvom dosiahnutí
nominálneho výkonu reaktora na začiatku novej kampane
(deltadeltat)0, (deltat)0. Na určenie veľkosti týchto
systematických chýb sa vzťahujú požiadavky na veľkosť
náhodnej chyby merania podľa bodu 7.2.2.
7.3 Dlhodobé sledovanie parametrov správnosti kontrolného
systému merania teplôt počas kampane jadrového reaktora.
7.3.1 Dlhodobé sledovanie správnosti merania počas kampane
reaktora v každom meracom cykle sa vykonáva
prostredníctvom stanovenia veľkosti náhodnej chyby merania
sMOT, prostredníctvom stanovenia výskytu systematickej
chyby merania ohrevu chladiva reaktora počas kampane
reaktora deltadeltat a prostredníctvom stanovenia výskytu
systematickej chyby merania teploty chladiva deltat.
Správnosť merania je vyhovujúca, ak
2 . sMOT <= 0,18 stupňa C,
|deltadeltat| <= 0,30 stupňa C,
|deltat| <= 0,30 stupňa C.
-
7.3.2 Hodnoty deltatROT, sMOT, deltadeltat a deltat sa archivujú
minimálne raz za deň.
Výkres a schéma zapojenia kombinovaného snímača teploty
určeného pre jadrové elektrárne typu VVER 440
PRÍL.55
ODMERNÉ SKLO
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na laboratórne odmerné sklo určené na meranie
objemu kvapalín (ďalej len "odmerné sklo") ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Odmerné sklo sa člení na
a) odmerné banky,
b) odmerné valce triedy presnosti A,
c) nedelené pipety,
d) delené pipety,
e) byrety.
3. Odmerné sklo pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
4. Odmerné sklo, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí
identifikačným číslom a vydá sa doklad o overení alebo sa označí identifikačným číslom
a overovacou značkou.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení odmerného skla
1. Technické požiadavky na všetky druhy odmerného skla
1.1 Odmerné sklo sa vyrába z priehľadného bezfarebného skla.
V mieste, kde je umiestnená stupnica alebo kde je
umiestnená ryska, a do vzdialenosti 5 mm od nej nesmie byť
taká chyba skla, ktorá by spôsobila skreslenie menisku
kvapaliny, prípadne by zabránila funkčnému použitiu
meradla.
1.2 Tvar a rozmery zabezpečujú možnosť použitia meradla na
stanovené účely, zachovanie tvaru výrobku v jednej skupine
druhu skla, vymedzenie vnútorného priemeru v mieste
deliacich čiarok a rysiek a požiadavky na najmenšiu
vzdialenosť medzi osami susedných deliacich čiarok.
1.3 Zakončenie má hladkú konštrukciu, je hladké, mierne
kužeľovité, bez ostrého zúženia otvoru. Výlevka je hladko
tvarovaná. Okraje odmerného skla určeného na nasávanie sú
hladké, odtavené alebo zabrúsené, bez odštiepnutia.
1.4 Rysky (deliace čiarky) sú zreteľné, trvalo viditeľné
a súmerne rozložené okolo osi.
1.5 Odmerné sklo vymerané na doliatie je označené skratkou In,
ak je vymerané na vyliatie, je označené skratkou Ex.
1.6 Na každom odmernom skle sú uvedené tieto údaje:
a) označenie výrobcu,
b) menovitý objem,
c) meracia jednotka objemu,
d) označenie In alebo Ex,
e) referenčná teplota (20 stupňov C),
f) trieda presnosti A alebo B.
1.7 Tvar a rozmery všetkých čiarok, číslic a nápisov
zabezpečujú ich ľahké čítanie pri bežných podmienkach
používania.
2. Technické požiadavky a metrologické požiadavky na
jednotlivé druhy odmerného skla
2.1 Odmerné banky
2.1.1 Podľa tvaru a určenia sa odmerné banky členia na odmerné
banky
a) s vyhnutým a odtaveným okrajom hrdla,
b) so zábrusom (so zátkou),
c) Kohlrauschove,
d) Stiftove,
e) k viskozimetrom.
2.1.2 Objemová ryska je vyznačená po celom obvode hrdla banky,
pričom jej hrúbka je jednotná a nie je väčšia ako 0,4 mm.
2.1.3 Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby
odmerných baniek tried presnosti A a B sú uvedené
v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
Najväčšie dovolené chyby odmerných baniek
--------------------------------------------------------------------
Menovitý objem Najväčšia dovolená chyba Najväčšia dovolená chyba
v cm3 v cm3 pre triedu v cm3 pre triedu
presnosti A presnosti B
--------------------------------------------------------------------
5 + -0,025 + -0,05
10 + -0,025 + -0,05
25 + -0,040 + -0,08
50 + -0,060 + -0,12
100 + -0,100 + -0,20
200 + -0,150 + -0,30
250 + -0,150 + -0,30
500 + -0,250 + -0,50
1 000 + -0,400 + -0,80
2 000 + -0,600 + -1,20
--------------------------------------------------------------------
2.2 Odmerné valce triedy presnosti A
2.2.1 Podľa tvaru a určenia sa odmerné valce členia na odmerné
valce
a) s výlevkou,
b) so zábrusom s vhodnou zátkou.
2.2.2 Podstava odmerného valca zabezpečuje jeho stabilitu.
Odporúčaný tvar je šesťhran, ale môže byť aj okrúhly.
Podstava môže byť vyrobená aj z iného materiálu ako zo
skla, napríklad z vhodného umelohmotného materiálu.
2.2.3 Dlhé čiarky stupnice vytvárajú takmer kruh, ktorý je
prerušený najviac na 1/10 obvodu valca. Konce krátkych
a stredných čiarok sa zoraďujú symetricky napravo a naľavo
od pomyselnej kolmice na čelnej strane valca. V spodnej
desatine meracieho priestoru stupnica nie je vyznačená.
2.2.4 Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby
odmerných valcov triedy presnosti A sú uvedené v tabuľke
č. 2.
Tabuľka č. 2
Najväčšie dovolené chyby odmerných valcov
------------------------------------------------------------------
Menovitý objem v cm3 Najväčšia dovolená chyba v cm3
------------------------------------------------------------------
5 + -0,05
10 + -0,10
25 + -0,25
50 + -0,50
100 + -0,50
250 + -1,00
500 + -2,50
1 000 + -5
2 000 + -10
------------------------------------------------------------------
2.3 Nedelené pipety
2.3.1 Podľa tvaru a určenia sa nedelené pipety členia na
a) nedelené pipety na všeobecné použitie,
b) pipety na mlieko,
c) pipety na smotanu,
d) pipety na špeciálne použitie.
2.3.2 Podľa typu sa nedelené pipety členia na
a) typ I - bez čakacej lehoty,
b) typ II - s čakacou lehotou 15 s.
2.3.3 Podľa vyhotovenia sa nedelené pipety členia na
a) vyhotovenie 1 - priame,
b) vyhotovenie 2 - s rozšírením.
2.3.4 Objemová ryska pre nedelené pipety je zreteľná po celom
obvode trubice s výnimkou medzery, ktorá nie je väčšia ako
10% obvodu. Hrúbka rysky je jednotná a nepresahuje 0,4 mm.
2.3.5 Výtoková špička je hladká v tvare kužeľa bez náhleho
zúženia výtokovej časti. Vrchol sacej trubice pipety je
odtavený alebo jemne zabrúsený a jeho konštrukcia
zabezpečuje presné nastavenie menisku.
2.3.6 Pri nedelených pipetách je prechod valcovitej časti do
sacej a výtokovej trubice plynulý v tvare kužeľa.
2.3.7 Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby
nedelených pipiet tried presnosti A a B sú uvedené
v tabuľke č. 3 a čas výtoku nedelených pipiet v tabuľke
č. 4.
Tabuľka č. 3
Najväčšie dovolené chyby nedelených pipiet
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba v cm3
Menovitý objem v cm3 ---------------------------------------------
Trieda presnosti A Trieda presnosti B
------------------------------------------------------------------
0,5 + -0,005 + -0,010
1 + -0,008 + -0,015
2 + -0,010 + -0,020
5 + -0,015 + -0,030
10 + -0,020 + -0,040
20 + -0,030 + -0,060
25
50 + -0,050 + -0,10
100 + -0,080 + -0,15
200 + -0,1 + -0,20
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 4
Čas výtoku nedelených pipiet
------------------------------------------------------------------
Čas výtoku (s)
Menovitý objem v cm3 ---------------------------------------------
Trieda presnosti A Trieda presnosti B
s čakacou lehotou
------------------------------------------------------------------
0,5 4 až 8 4 až 20
1 5 až 9 5 až 20
2 5 až 25
5 7 až 11 7 až 30
10 8 až 12 8 až 40
20 9 až 13 9 až 50
25 10 až 15 10 až 50
50 13 až 18 13 až 60
100 25 až 30 25 až 60
200 - 40 až 70
------------------------------------------------------------------
2.4 Delené pipety
2.4.1 Podľa tvaru a určenia sa delené pipety členia na
a) delené pipety na všeobecné použitie,
b) pipety sedimentačné,
c) pipety na špeciálne použitie.
2.4.2 Podľa typu sa delené pipety členia na
a) typ I - bez čakacej lehoty,
b) typ II - s čakacou lehotou 15 s.
2.4.3 Podľa vyhotovenia sa delené pipety členia na
a) vyhotovenie 1 - priame,
b) vyhotovenie 2 - s rozšírením.
2.4.4 Deliace čiarky na delených pipetách sú zreteľné a rovnakej
hrúbky neprevyšujúcej 0,4 mm. Najväčšie prerušenie
deliacich čiarok nepresiahne 0,5 mm.
2.4.5 Vrchol sacej trubice pipety je odtavený alebo jemne
zabrúsený a jeho konštrukcia zabezpečuje presné nastavenie
menisku.
2.4.6 Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby delených
pipiet tried presnosti A a B sú uvedené v tabuľke č. 5
a časy výtoku delených pipiet v tabuľke č. 6.
Tabuľka č. 5
Najväčšie dovolené chyby delených pipiet
------------------------------------------------------------------
Menovitý Hodnota Najväčšia dovolená chyba pre celkový objem
objem dielika alebo každý čiastkový objem pipety v cm3
v cm3 v cm3 -----------------------------------------------
Trieda presnosti A Trieda presnosti B
------------------------------------------------------------------
1 0,01 + -0,006 + -0,01
2 0,02 + -0,010 + -0,02
5 0,05 + -0,030 + -0,05
10 0,1 + -0,050 + -0,10
25 0,1 + -0,1 + -0,20
25 0,2 - + -0,20
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 6
Časy výtoku delených pipiet
------------------------------------------------------------------
Čas výtoku (s)
Menovitý objem v cm3 ------------------------------------------
Trieda presnosti A Trieda presnosti B
s čakacou lehotou
------------------------------------------------------------------
1 2 až 8 2 až 10
2 2 až 8 2 až 12
5 5 až 11 5 až 14
10 5 až 11 5 až 17
25 9 až 15 9 až 21
------------------------------------------------------------------
2.5 Byrety
2.5.1 Podľa tvaru a určenia sa byrety členia na
a) byrety rovné s priamym kohútom,
b) byrety rovné s postranným kohútom,
c) automatické byrety so Schellbachovým pruhom,
d) byrety na špeciálne použitie.
2.5.2 Podľa typu sa byrety členia na
a) typ 1 - bez čakacej lehoty,
b) typ 2 - s čakacou lehotou 30 s.
2.5.3 Deliace čiarky sú zreteľné, hrúbky neprevyšujúcej 0,3 mm.
Na všetkých byretách je stupnica s nulovou deliacou
čiarkou navrchu.
2.5.4 Výtoková špička je zhotovená z hrubostennej trubice. Ak je
výtoková špička nastavená ku kohútu alebo k ventilu, nie
sú v nátave dutiny, v ktorých by sa mohli zadržovať
vzduchové bublinky.
2.5.5 Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby byriet
tried presnosti A a B sú uvedené v tabuľke č. 7 a časy
výtoku byriet v tabuľke č. 8.
Tabuľka č. 7
Najväčšie dovolené chyby byriet
------------------------------------------------------------------
Menovitý Hodnota Najväčšia dovolená chyba pre celkový objem
objem v cm3 dielika alebo každý čiastkový objem byrety v cm3
v cm3 --------------------------------------------
Trieda presnosti A Trieda presnosti B
------------------------------------------------------------------
1 0,01 + -0,01 -
2 0,01 + -0,01 -
5 0,02 + -0,01 -
10 0,02 + -0,02 -
0,05 + -0,02 + -0,05
25 0,05 + -0,03 + -0,05
0,1 + -0,05 + -0,1
50 0,1 + -0,05 + -0,1
100 0,2 + -0,1 + -0,2
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 8
Čas výtoku byriet
------------------------------------------------------------------
Menovitý Hodnota Čas výtoku (s)
objem v cm3 dielika --------------------------------------------
v cm3 Typ 1 Typ 2
--------------------------------------------
Trieda Trieda Trieda
presnosti A presnosti B presnosti A
------------------------------------------------------------------
1 0,01 35 až 45 - 20 až 40
2 0,01 50 až 70 - 25 až 45
5 0,02 75 až 95 - 40 až 60
10 0,02 75 až 95 - 40 až 60
0,05 75 až 95 40 až 95 40 až 60
25 0,05 70 až 100 35 až 100 35 až 55
0,1 45 až 75 25 až 75 25 až 45
50 0,1 60 až 100 30 až 100 30 až 50
100 0,2 60 až 100 30 až 100 30 až 50
------------------------------------------------------------------
3. Metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení
odmerného skla
3.1 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
3.1.1 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu sa vykoná
kontrola
a) vonkajšieho vzhľadu,
b) rozmerov,
c) trvanlivosti a viditeľnosti rysiek, stupníc a nápisov,
d) časov výtoku,
e) správnosti objemu.
3.1.2 Vymeranie objemu sa vykoná hmotnostnou (gravimetrickou)
metódou. Pri vymeraní objemu sa použije čerstvá
redestilovaná voda.
3.1.3 Rozšírená neistota stanovenia objemu pri technickej skúške
pri schvaľovaní typu odmerného skla neprekročí 1/3
najväčšej dovolenej chyby odmerného skla. Pri výpočte
rozšírenej neistoty sa použije koeficient pokrytia k = 2.
3.1.4 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu laboratórneho
odmerného skla sa vymeranie objemu vykoná 3-krát.
3.2 Skúšanie pri prvotnom overení
3.2.1 Prvotné overenie odmerného skla pozostáva z kontroly
a) vonkajšieho vzhľadu,
b) rozmerov,
c) trvanlivosti a viditeľnosti rysiek, stupníc a nápisov,
d) času výtoku,
e) správnosti objemu.
Postup pri prvotnom overení je zhodný s postupom pri
technickej skúške pri schvaľovaní typu.
3.2.2 Po vymeraní laboratórneho odmerného skla sa na každé
preskúšané meradlo vyryje identifikačné číslo (gravírkou,
diamantovou ceruzou).
4. Metódy vymeriavania objemu
4.1 Vymeriavanie objemu hmotnostnou metódou - na doliaty objem
(In)
4.1.1 Pri vymeriavaní objemu hmotnostnou metódou sa odváži
prázdne odmerné sklo m0.
4.1.2 Odmerná banka (odmerný valec) sa naplní predpísaným
spôsobom po vymeriavanú rysku (v prípade stupnice po
vymeriavanú hodnotu rysky/čiarky); naplnené odmerné sklo
sa odváži - údaj váh m2.
4.1.3 Bezprostredne po odvážení sa odčíta teplota destilovanej
vody, teplota prostredia, hodnota atmosférického tlaku
a relatívna vlhkosť prostredia.
4.1.4 Pri odmernom valci (odmernej banky s graduovaným hrdlom)
sa do nádoby doleje destilovaná voda po ďalšiu rysku
a zopakuje sa postup podľa bodov 4.1.2 a 4.1.3, až kým sa
nádoba naplní po rysku/čiarku menovitého objemu.
4.1.5 Na základe odčítaných hodnôt sa určia jednotlivé korekcie
podľa typu skla, teploty destilovanej vody a korekcia na
vztlak. Tieto hodnoty sa použijú pri výpočte menovitých
alebo čiastkových objemov.
4.2 Vymeriavanie objemu hmotnostnou metódou - na vyliaty objem
(Ex)
4.2.1 Postup pri vymeriavaní objemu pipiet a byriet je obdobný
ako pri odmerných valcoch a odmerných bankách.
Odváži sa prázdna navažovačka väčšieho menovitého objemu,
ako je objem skúšaného meradla - údaj váh m0. Ďalej sa
odváži navažovačka, ktorá je naplnená destilovanou vodou
vypustenou z vymokreného meradla (menovitý objem alebo
objem čiastkový; pri vymeriavaní čiastkových objemov sa
destilovaná voda z predchádzajúcich čiastkových objemov
v navažovačke ponechá - údaje váh m2,i).
4.2.2 Teplota destilovanej vody sa pri pipetách odčíta
v zásobnej kadičke, pri byrete v pomocnej skúmavke, ktorej
priemer sa približne rovná priemeru byrety.
4.2.3 Na základe odčítaných hodnôt sa určia jednotlivé korekcie.
5. Vyhodnotenie meraní pre vymeranie objemu hmotnostnou
metódou
5.1 Pri vymeriavaní objemu hmotnostnou metódou sa vážením
zistí hmotnosť prázdnej nádoby (In) alebo prázdnej
navažovačky (Ex) - m0. Do nádoby sa napustí určené
množstvo skúšobnej kvapaliny (In) alebo sa z vymeriavaného
meradla vypustí do navažovačky a opätovným odvážením sa
zistí hmotnosť naplnenej nádoby (navažovačky) m2.
5.2 Na základe odčítaných hodnôt sa určia korekcie podľa typu
skla, teploty destilovanej vody a korekcie na vztlak.
5.3 Objem kvapaliny v skúšanej nádobe sa určí podľa vzťahu
V20 = m1 . d,
kde m1 - hodnota indikácie váh zodpovedajúca objemu
odmernej nádoby,
d - výsledný korekčný súčiniteľ.
5.4 Meradlo je správne, ak vyhovuje podmienke
VN - (dovolená chyba - U) <= V20 <= VN +
+ (dovolená chyba - U),
kde VN - menovitý objem skúšaného meradla,
V20 - meraním zistený objem,
dovolená chyba - najväčšia dovolená chyba skúšaného
meradla,
U - rozšírená neistota s koeficientom pokrytia k = 2.PRÍL.56
SKÚŠOBNÉ SITÁ
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na skúšobné sitá (ďalej len "sito"), ktoré sa
používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Podľa druhu použitého materiálu a tvaru otvoru sa sitá delia na sitá
z
a) kovovej tkaniny,
b) dierovaného plechu,
c) elektroformovanej fólie.
3. Sitá pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania
pri prvotnom overení sú uvedené v druhej časti.
4. Sitá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.
Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
5. Sitá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou
značkou a vydá sa doklad o overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení
sít
1. Termíny a definície
1.1 Sito je meradlo na zisťovanie podielu častíc
preosievaného materiálu, ktorých veľkosť je menšia ako menovitá veľkosť otvoru triediacej
priehradky.
1.2 Rám sita je uzavretý profil kruhového alebo štvorcového tvaru, v ktorom je pevne
uchytená triediaca priehradka.
1.3 Triediaca priehradka je kovová tkanina, dierovaný plech alebo elektroformovaná
fólia s otvormi.
1.4 Skúšobný materiál je kalibrovaná zmes sklených guliek so známou distribúciou
veľkosti guliek v zmesi.
1.5 Rozstup otvorov sít z dierovaného plechu alebo elektroformovanej fólie je vzdialenosť
stredov susedných kruhových alebo štvorcových otvorov.
1.6 + X je prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov sita z kovovej tkaniny.
1.7 +- X je prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov sita z dierovaného plechu.
1.8 +- Y je prípustná odchýlka priemernej veľkosti otvorov sita z kovovej tkaniny.
1.9 sigma0 je maximálna smerodajná odchýlka otvorov sita z kovovej tkaniny.
1.10 Menovitá veľkosť otvoru w je základná metrologická charakteristika sita z hľadiska
jeho používania.
2. Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1 Technické požiadavky
a metrologické požiadavky na sitá z kovovej tkaniny
2.1.1 Menovitá veľkosť otvorov
od 1 mm vrátane do 125 mm sa vyjadruje v milimetroch (mm), menovitá veľkosť do 1
mm sa vyjadruje v mikrometroch (mikrom).
2.1.2 Prípustné odchýlky veľkosti otvorov
+ X, +- Y a maximálna smerodajná odchýlka ó0 sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch
4, 5 a 6. Prípustné odchýlky veľkosti otvorov platia pre veľkosť otvorov nameraných
na osiach otvorov osobitne v smere osnovy a osobitne v smere útku.
2.1.3 Hranice dovoleného
rozpätia voľby priemeru drôtu kovovej tkaniny triediacej priehradky dmax a dmin sú
uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch 8 a 9. Odporúčané hodnoty priemeru drôtu
dnom sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpci 7.
2.1.4 Priemer drôtov sita musí byť
približne rovnaký v smere osnovy aj v smere útku.
2.1.5 Ďalšie technické požiadavky
na sitá z kovovej tkaniny sú uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.
Tabuľka č. 1: Prípustné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtu
Rozmery v milimetroch
----------------------------------------------------------------------------------------------
Menovité veľkosti otvorov, Prípustné odchýlky veľkosti otvorov Menovité priemery
omega drôtu, d
----------------------------------------------------------------------------------------------
základné doplnkové pre veľkosť pre priemernú najväčšia odporúčané hranice
veľkosti veľkosti jednotlivého veľkosť smerodajná veľkosti dovoleného
otvoru otvoru odchýlka rozpätia
voľby
----------------------------------------------------------------------------------------------
R 20/3 R 20 R 40/3 +X ++Y sigma 0 dnom dmax dmin
----------------------------------------------------------------------------------------------
1 2 3 4 5 6 7 8 9
----------------------------------------------------------------------------------------------
125 125 125 4,51 3,66 - 8 9,2 6,8
112 106 4,15 3,29 - 8 9,2 6,8
3,99 3,12 - 6,3 7,2 5,4
100 3,82 2,94 - 6,3 7,2 5,4
90 90 90 3,53 2,66 - 6,3 7,2 5,4
80 3,24 2,37 - 6,3 7,2 5,4
75 3,09 2,22 - 6,3 7,2 5,4
63 71 63 2,97 2,1 - 5,6 6,4 4,8
63 2,71 1,87 - 5,6 6,4 4,8
56 2,49 1,67 - 5 5,8 4,3
50 53 2,39 1,58 - 5 5,8 4,3
2,29 1,49 - 5 5,8 4,3
45 45 45 2,12 1,35 1,000 4,5 5,2 3,8
40 37,5 1,94 1,2 1,000 4,5 5,2 3,8
1,85 1,13 1,000 4,5 5,2 3,8
35,5 1,78 1,07 1,000 4 4,6 3,4
31,5 31,5 31,5 1,63 0,95 1,000 4 4,6 3,4
28 1,5 0,85 1,000 3,55 4,1 3
26,5 1,44 0,8 1,000 3,55 4,1 3
22,4 25 22,4 1,38 0,76 1,000 3,55 4,1 3
22,4 1,27 0,68 0,920 3,55 4,1 3
20 1,17 0,61 0,780 3,15 3,6 2,7
18 19 1,13 0,58 0,729 3,15 3,6 2,7
1,08 0,55 0,690 3,15 3,6 2,7
16 16 16 0,99 0,49 0,610 3,15 3,6 2,7
14 13,2 0,9 0,43 0,530 2,8 3,2 2,4
0,86 0,41 0,506 2,8 3,2 2,4
12,5 0,83 0,39 0,480 2,5 2,9 2,1
11,2 11,2 11,2 0,77 0,35 0,430 2,5 2,9 2,1
10 0,71 0,31 0,385 2,5 2,9 2,1
9,5 0,68 0,3 0,372 2,24 2,6 1,9
8 9 8 8 0,65 0,28 0,350 2,24 2,6 1,9
0,6 0,25 0,315 2 2,3 1,7
7,1 0,55 0,22 0,280 1,8 2,1 1,5
6,3 6,7 0,53 0,21 0,269 1,8 2,1 1,5
0,51 0,2 0,255 1,8 2,1 1,5
5,6 5,6 5,6 0,47 0,18 0,235 1,6 1,9 1,3
5 4,75 0,43 0,16 0,210 1,6 1,9 1,3
4,5 0,41 0,15 0,199 1,6 1,9 1,3
0,4 0,14 0,190 1,4 1,7 1,2
4 4 4 0,37 0,13 0,175 1,4 1,7 1,2
3,55 3,35 0,34 0,11 0,155 1,25 1,5 1,06
0,32 0,11 0,151 1,25 1,5 1,06
2,8 3,15 2,8 0,31 0,1 0,145 1,25 1,5 1,06
2,8 0,29 0,09 0,130 1,12 1,3 0,95
2,5 0,26 0,08 0,117 1 1,15 0,85
2 2,24 2,36 0,25 0,08 0,114 1 1,15 0,85
2 2 0,24 0,07 0,110 0,9 1,04 0,77
0,23 0,07 0,105 0,9 1,04 0,77
1,8 1,7 0,21 0,06 0,092 0,8 0,92 0,68
1,6 0,2 0,06 0,087 0,8 0,92 0,68
0,19 0,05 0,082 0,8 0,92 0,68
1,4 1,4 1,4 0,18 0,05 0,076 0,71 0,82 0,6
1,25 1,18 0,16 0,04 0,069 0,63 0,72 0,54
0,16 0,04 0,067 0,63 0,72 0,54
1 1,12 1 0,15 0,04 0,064 0,56 0,64 0,48
1 0,14 0,03 0,059 0,56 0,64 0,48
----------------------------------------------------------------------------------------------
Poznámka: Všetky veľkosti otvorov platia pre plátnovú väzbu.
Tabuľka č. 2: Prípustné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtu
Rozmery v milimetroch
----------------------------------------------------------------------------------------------
Menovité veľkosti otvorov, Prípustné odchýlky veľkosti otvorov Menovité priemery
omega drôtu, d
----------------------------------------------------------------------------------------------
základné doplnkové pre veľkosť pre priemernú najväčšia odporúčané hranice
veľkosti veľkosti jednotlivého veľkosť smerodajná veľkosti dovoleného
otvoru otvoru odchýlka rozpätia
voľby
----------------------------------------------------------------------------------------------
R 20/3 R 20 R 40/3 +X +-Y sigma 0 dnom dmax dmin
----------------------------------------------------------------------------------------------
1 2 3 4 5 6 7 8 9
----------------------------------------------------------------------------------------------
900 131 31 54,2 500 580 430
850 127 29 52,2 500 580 430
800 122 28 50,2 450 520 380
710 710 710 112 25 45,8 450 520 380
630 104 22 42 400 460 340
600 101 21 40,5 400 460 340
560 96 20 38,7 355 410 300
500 500 500 89 18 35,9 315 360 270
450 84 16 33,2 280 320 240
425 81 16 32,2 280 320 240
400 78 15 30,9 250 290 210
355 355 355 72 13 28,2 224 260 190
315 67 12 26,1 200 230 170
300 65 12 25,4 200 230 170
280 62 11 24,2 180 210 150
250 250 250 58 9,9 22,4 160 190 130
224 54 9 20,8 160 190 130
212 52 8,7 20 140 170 120
200 50 8,3 19,4 140 170 120
180 180 180 47 7,6 18 125 150 106
44 6,9 16,8 112 130 95
150 43 6,6 16,3 100 115 85
125 125 125 41 6,3 15,6 100 115 85
38 5,8 14,4 90 104 77
112 36 5,4 13,6 80 92 68
106 35 5,2 13,2 71 82 60
100 34 5 12,8 71 82 60
90 90 90 32 4,6 12 63 72 54
80 30 4,3 11,3 56 64 48
75 29 4,1 10,9 50 58 43
71 28 4 10,5 50 58 43
63 63 63 26 3,7 9,9 45 52 38
56 25 3,5 9,3 40 46 34
53 24 3,4 9 36 41 31
50 45 23 3,3 8,7 36 41 31
45 45 22 3,1 8,3 32 37 27
40 21 3 7,9 32 37 27
R'10 36 38 20 2,9 7,7 30 35 24
20 2,8 7,5 30 35 24
32 19 2,7 6,8 28 33 23
25 16 2,5 6,1 25 29 21
20 14 2,3 5,7 20 23 17
----------------------------------------------------------------------------------------------
Poznámka: Všetky veľkosti otvorov platia pre plátnovú väzbu. Veľkosti otvorov 45
mikrom a menšie platia aj pre keprovú väzbu.
2.2 Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z dierovaného plechu
2.2.1
Sitá z dierovaného plechu sa podľa tvaru a veľkosti otvorov delia takto:
a) sitá
s kruhovými otvormi, veľkosti otvorov od 1 mm do 125 mm,
b) sitá so štvorcovými otvormi, veľkosti otvorov od 4 mm do 125 mm.
2.2.2 Prípustné
odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov +- X sú uvedené v tabuľke č. 3 v stĺpci 4.
Platia pre šírku strednej časti štvorcových otvorov a pre priemery kruhových otvorov.
2.2.3
Hranice dovoleného rozpätia voľby rozstupu otvorov pmax a pmin sú uvedené v tabuľke
č. 3 v stĺpcoch 6 a 7. Odporúčané veľkosti rozstupu otvorov pnom sú uvedené v tabuľke
č. 3 v stĺpci 5.
Tabuľka č. 3: Prípustné odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov a rozstupy otvorov
Rozmery v milimetroch
----------------------------------------------------------------------------------------------
Menovité veľkosti otvorov, w Prípustné Rozstup otvorov p
--------------------------------------------- odchýlky ----------------------------
základné doplnkové veľkosti odporúčané hranice
veľkosti veľkosti otvorov veľkosti dovoleného
rozpätia
voľby
----------------------------------------------------------------------------------------------
R 20/3 R 20 R 40/3 +-X Pnom Pmax Pmin
----------------------------------------------------------------------------------------------
1 2 3 4 5 6 7
----------------------------------------------------------------------------------------------
125 125 125 1 160 184 143
112 106 0,95 140 161 126
0,9 132 152 119
90 100 90 0,85 125 144 113
90 0,8 112 129 101
80 0,7 100 115 90
63 71 75 0,7 95 109 85
63 63 0,65 90 103 81
0,6 80 92 72
56 53 0,55 71 82 63,5
50 0,55 67 77 60
0,55 63 72,5 56,5
45 45 45 0,5 56 64,5 50,5
40 37,5 0,45 50 57,5 45
0,45 47,5 54,6 42,5
31,5 35,5 31,5 0,4 45 51,7 40,5
31,5 0,4 40 46 36
28 0,35 35,5 40,8 31,8
22,4 25 26,5 0,35 33,5 38,5 30
22,4 22,4 0,35 31,5 36 28,5
0,3 28 32,2 25,5
20 0,3 25 29 22,5
18 19 0,29 23,6 27,1 21,3
0,28 22,4 25,8 20,2
16 16 16 0,27 20 23 18
14 13,2 0,26 18 20,7 16
0,25 17 19,5 15,1
11,2 12,5 11,2 0,24 16 18,4 14,3
11,2 0,23 14 16,1 12,6
10 0,21 12,6 14,5 11,3
8 9 9,5 0,21 12,1 13,8 10,2
8 8 0,2 11,6 13,3 9,8
0,19 10,4 12 9,2
7,1 0,18 9,4 10,8 8
6,3 6,7 0,17 8,9 10,2 7,5
0,17 8,5 9,8 7,2
5,6 5,6 5,6 0,15 7,7 8,9 6,6
5 4,75 0,14 6,9 7,9 5,9
4,5 0,14 6,6 7,6 5,6
0,14 6,3 7,2 5,3
4 4 4 0,13 5,8 6,7 4,9
3,55 3,35 0,12 5,2 6 4,4
0,11 5 5,7 4,2
2,8 3,15 2,8 0,11 4,7 5,3 3,9
2,8 0,11 4,35 5 3,6
2,5 0,11 3,9 4,5 3,3
2 2,24 2,36 0,11 3,75 4,3 3,2
2 2 0,1 3,6 4,1 3,1
0,09 3,3 3,8 2,8
1,8 0.08 3,1 3,6 2,7
1,6 1, 0,08 3 3,4 2,5
7 0,08 2,75 3,2 2,3
1,4 1,4 1,4 0,08 2,6 3 2,2
1,25 1,18 0,08 2,45 2,9 2,1
0,07 2,4 2,7 2
1 1,12 1 0,07 2,22 2,5 1,8
1 0,07 2 2,3 1,7
----------------------------------------------------------------------------------------------
Poznámka: Dolná medza menovitej veľkosti štvorcových otvorov je 4 mm.
2.2.4 Hranice
dovoleného rozpätia voľby menovitej hrúbky plechu sú uvedené v tabuľke č. 4 v stĺpcoch
3 a 4. Odporúčaná hrúbka plechu je uvedená v tabuľke č. 4 v stĺpci 2.
Tabuľka č. 4: Hrúbka plechu
Rozmery v milimetroch
------------------------------------------------------------------------
Menovitá veľkosť Hrúbka plechu
otvorov omega -------------------------------------------------------
Odporúčaná hrúbka Hranice dovoleného rozpätia voľby
-----------------------------------
najväčšia najmenšia
------------------------------------------------------------------------
1 2 3 4
------------------------------------------------------------------------
125 až 50 3 3,5 2
45 až 16 2 2,5 1,5
14 až 8 1,5 2 1
7,1 až 1,7 1 1,5 0,8
1,6 až 1,0 0,6 1 0,5
------------------------------------------------------------------------2.2.5 Ďalšie
technické požiadavky na sitá z dierovaného plechu sú uvedené v príslušnej slovenskej
technickej norme.
2.3 Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z elektroformovanej fólie
2.3.1 Sito z elektroformovanej fólie má kruhové alebo štvorcové otvory s veľkosťou
od 5 mikrometrov do 500 mikrometrov.
2.3.2 Usporiadanie otvorov je takéto:
a) stredy
kruhových otvorov ležia na vrcholoch rovnostranných trojuholníkov,
b) stredy štvorcových otvorov ležia na priamkach a súčasne na vrcholoch štvorcov.
2.3.3
Prípustná odchýlka priemernej veľkosti otvorov je +- 2 mikrom. Prípustné odchýlky
platia pre šírku stredného prierezu štvorcových otvorov a pre priemery kruhových
otvorov určených na osievanej strane.
2.3.4 Hranice dovoleného rozpätia voľby rozstupu
otvorov pmax a pmin sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpcoch 5 a 6. Odporúčané veľkosti
rozstupu pnom sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpci 4.
2.3.5 Odporúčané hrúbky fólie
sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpci 7 a platia pre elektroformovanú fóliu s kruhovými
aj štvorcovými otvormi. Ak má fólia výstuž, meria sa hrúbka fólie bez výstuže.
2.3.6
Ďalšie technické požiadavky na sitá z elektroformovanej fólie sú uvedené v príslušnej
slovenskej technickej norme.
Tabuľka č. 5: Rozstupy otvorov a hrúbka elektroformovanej fólie
Rozmery v mikrometroch
--------------------------------------------------------------------
Menovité veľkosti Rozstup otvorov p odporúčaná
otvorov omega hrúbka
fólie
------------------------------------------------------
základné doplnkové odporúčané hranice
veľkosti veľkosti veľkosti dovoleného
rozpätia voľby
--------------------------------------------------------------------
R 20/3 R 20 R 40/3 pnom pmax pmin e
--------------------------------------------------------------------
1 2 3 4 5 6 7
--------------------------------------------------------------------
500 500 500 620 710 530 50
450 560 645 475
--------------------------------------------------------------------
425 530 610 450 45
400 490 555 425
--------------------------------------------------------------------
355 355 355 450 510 380
315 395 480 335
300 380 440 320
280 355 420 300 30
250 250 250 320 385 270
224 275 340 250
--------------------------------------------------------------------
212 270 320 240
200 260 305 225 25
180 180 180 240 270 200
--------------------------------------------------------------------
160 210 255 180
150 200 230 170 20 až 25
140 190 230 160
125 125 125 170 205 140
--------------------------------------------------------------------
112 155 205 135
106 150 205 130
100 140 170 120 15 až 25
90 90 90 130 170 110
80 115 170 100
--------------------------------------------------------------------
75 110 140 95
71 105 140 90
63 63 63 95 140 90
56 90 140 75 12 až 25
53 85 100 70
50 80 100 70
--------------------------------------------------------------------
45 45 45 75 100 65
40 70 90 60
38 65 85 55 12 až 25
36 65 85 55
--------------------------------------------------------------------
R'10
--------------------------------------------------------------------
1 2 3 4 5 6 7
--------------------------------------------------------------------
32 60 85 50
25 50 65 45
16 45 65 40 10 až 25
10 40 65 35
30 50 25
--------------------------------------------------------------------
5 25 40 20 8 až 25
--------------------------------------------------------------------3. Nápisy a značky
3.1 Na ráme sita sú uvedené tieto údaje:
a) meno výrobcu
alebo dovozcu sita,
b) menovitá veľkosť otvorov,
c) odkaz na technickú normu, podľa
ktorej je sito vyrobené,
d) výrobné alebo identifikačné číslo.
3.2 Ďalej môžu byť na site uvedené tieto doplňujúce údaje:
a) materiál triediacej
priehradky,
b) materiál rámu sita,
c) pri sitách z dierovaného plechu a elektroformovanej
fólie tvar otvorov - kruhový alebo štvorcový,
d) pri sitách z elektroformovanej fólie
slovo "elektroformované".
3.3 Nápisy a značky sa umiestňujú tak, aby boli zreteľne viditeľné, ľahko čitateľné
a neodstrániteľné.
4. Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení
4.1 Metódy
skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z kovovej tkaniny
4.1.1 Skúšky
pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z
a) prehliadky rámu sita,
b) prehliadky stavu kovovej tkaniny,
c) kontroly nadmerne veľkých otvorov z hľadiska prípustnej odchýlky +X,
d) určenia priemernej veľkosti otvorov a priemeru drôtu.
4.1.2 Prehliadkou rámu sita
sa vylúčia z ďalšieho skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný
alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.
4.1.3 Pri prehliadke
stavu kovovej tkaniny sita sa tkanina prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu.
Sitá nesmú mať zrejmé odchýlky v pravidelnosti otvorov, napríklad poškodenie vo väzbe
tkaniny, záhyby, vrásky, miestne nepravidelnosti v tkanine, ktoré sa javia ako deformácie
otvorov.
4.1.4 Pri prehliadke stavu kovovej tkaniny podľa bodu 4.1.3 sa vyznačia otvory,
ktorých veľkosť sa od priemernej hodnoty výrazne odlišuje; odchýlku veľkosti o 10%
možno rozpoznať voľným okom. Vyznačené otvory sa zmerajú a ich veľkosti sa posúdia
z hľadiska prípustnej odchýlky +X. Zistená odchýlka veľkosti ktoréhokoľvek otvoru
nesmie presiahnuť prípustnú odchýlku +X.
4.1.5 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov
4.1.2, 4.1.3 a 4.1.4, vykonajú sa merania veľkosti otvorov na výpočet priemernej
veľkosti otvoru a priemeru drôtu.
4.1.6 Merania na výpočet priemernej veľkosti otvoru
sa vykonajú priamou metódou alebo metódou preosievania skúšobného materiálu.
4.1.7
Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom rámu 200
mm je uvedený v tabuľke č. 6. Pre sitá s priemerom rámu iným ako 200 mm sa počty
meraných otvorov upravia proporcionálne vzhľadom na plochu triediacej priehradky.
Ak v kovovej tkanine v jednom alebo v oboch smeroch nie je dostatočný počet otvorov
predpísaných na skúšku, skontrolujú sa všetky otvory sita.
Tabuľka č. 6: Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch
pre sito s priemerom rámu 200 mm a koeficient K na
výpočet smerodajnej odchýlky
--------------------------------------------------------------------
Menovitá veľkosť Počet meraných otvorov Koeficient K
otvorov, omega
--------------------------------------------------------------------
Rozmery v milimetroch
--------------------------------------------------------------------
125 až 25 všetky v oboch smeroch, -
najviac 25 pre sitá
s priemerom väčším
ako 200 mm
--------------------------------------------------------------------
22,4 až 4 2 × 15 1,66
3,55 až 2,24 2 × 20 1,60
2 až 1,6 2 × 25 1,55
1,4 až 1 2 × 40 1,48
--------------------------------------------------------------------
Rozmery v mikrometroch
--------------------------------------------------------------------
900 až 800 2 × 40 1,48
710 až 560 2 × 50 1,45
500 až 400 2 × 60 1,43
355 až 200 2 × 80 1,40
180 až 90 2 × 100 1,38
80 až 45 2 × 100 1,38
40 až 20 2 × 100 1,38
--------------------------------------------------------------------4.1.8 Priemer
drôtu kovovej tkaniny sa určí priamou metódou.
4.1.9 Meranie priemeru drôtu sa vykoná
najmenej na 10 drôtoch v každom smere.
4.1.10 Na meranie veľkosti otvorov a priemeru
drôtu priamou metódou sa použije meradlo, ktoré má presnosť odčítania hodnôt aspoň
1 mikrom alebo 1/4 prípustnej odchýlky pre priemernú veľkosť otvoru Y; použije sa
väčšia z hodnôt.
4.1.11 Pri určovaní priemernej veľkosti otvorov metódou preosievania
sa použije skúšobný materiál so známou distribúciou jednotlivých frakcií v zmesi.
Vzťah medzi priemernou veľkosťou otvoru triediacej priehradky sita a hmotnostným
podielom prepadu skúšobného materiálu je uvedený v kalibračnom certifikáte skúšobného
materiálu vrátane neistoty. Zložka neistoty od použitého skúšobného materiálu musí
byť menšia ako 1 mikrom alebo 1/4 z prípustnej odchýlky pre priemernú veľkosť otvoru
Y; použije sa väčšia z hodnôt.
4.1.12 Metóda určenia priemernej veľkosti otvoru preosievaním
je založená na meraní hmotnostného podielu prepadu skúšobného materiálu mp:
mprepad
mp = -------- x 100 [%],
m0
kde: m0 je celková hmotnosť skúšobnej vzorky skúšobného materiálu použitej pri skúške,
mprepad je hmotnosť skúšobnej vzorky skúšobného materiálu, ktorá prepadla triediacou
priehradkou pri skúške preosievaním.
Hmotnosti m0 a mprepad sa určia vážením s neistotou 0,01 g alebo 1% z m0; použije
sa menšia z hodnôt.
Priemerná veľkosť otvoru w sa určí podľa vzťahu pre príslušnú vzorku skúšobného materiálu,
ktorý je uvedený v kalibračnom certifikáte.
4.1.13 Na určenie priemernej veľkosti
otvoru preosievaním je možné použiť ručné preosievanie, preosievanie na mechanickom
vibračnom zariadení alebo preosievanie s použitím vákua.
4.1.14 Priemerná veľkosť
otvoru triediacej priehradky w, určená buď priamou metódou, alebo preosievaním, vyhovuje
požiadavkám podľa tabuliek č. 1 a 2, ak je splnená podmienka:
-
|w - w| + U <= Y,
kde: U je rozšírená neistota merania priemernej veľkosti otvoru w pre
koeficient rozšírenia k = 2,
Y je prípustná odchýlka pre priemernú veľkosť otvoru podľa tabuliek
č. 1 a 2.4.1.15 Ak sa na meranie veľkosti otvorov použije priama metóda
a boli premerané všetky otvory v počte N, z nameraných hodnôt pre obidva smery merania
sa vypočíta smerodajná odchýlka:
1 N -
sigma = druhá odmocnina --- suma (wi - w) na 2.
N i=14.1.16 Ak sa na meranie veľkosti otvorov použije priama
metóda a bolo premeraných n otvorov podľa tabuľky č. 6, z nameraných hodnôt pre obidva
smery merania sa vypočíta smerodajná odchýlka:
1 N -
sigmas = K druhá odmocnina ------- suma (wi - w) na 2,
n - 1 i=1
kde K je koeficient podľa tabuľky č. 6.4.1.17 Vypočítané hodnoty sigma, resp. sigmas
musia byť menšie ako maximálna smerodajná odchýlka ó0 uvedená v tabuľkách č. 1 a
2 v stĺpci 6. Ak sa použije metóda preosievania skúšobného materiálu, sigma a sigmas
sa nevyhodnocujú.
4.1.18 Namerané hodnoty priemeru drôtu tkaniny triediacej priehradky
musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia otvorov dmax a dmin, uvedených v tabuľkách
č. 1 a 2 v stĺpcoch 8 a 9.
4.1.19 Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám,
sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
4.2 Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z dierovaného plechu
4.2.1 Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z
a) prehliadky
rámu sita,
b) prehliadky stavu triediacej priehradky sita,
c) určenia veľkosti jednotlivých otvorov,
d) určenia rozstupu otvorov.
4.2.2 Pri prehliadke rámu sita sa vylúčia z ďalšieho
skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený.
Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.
4.2.3 Pri prehliadke stavu triediacej priehradky
sita sa dierovaný plech sita prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu. Triediaca
priehradka sita nesmie mať zrejmé odchýlky v pravidelnosti otvorov alebo iné poškodenia.
4.2.4
Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 4.2.2 a 4.2.3, vykonajú sa merania na určenie
veľkosti otvorov triediacej priehradky a rozstupov otvorov. Merania sa vykonajú priamou
metódou.
4.2.5 Na meranie veľkosti otvorov a ich rozstupu sa použije meradlo, ktoré
má presnosť odčítania hodnôt aspoň 0,02 m malebo 1/4 hodnoty prípustnej odchýlky
pre jednotlivý otvor podľa tabuľky č. 3 stĺpca 4; použije sa väčšia z hodnôt.
4.2.6
Pri určení veľkosti otvorov a rozstupov sa meria veľkosť otvorov a rozstupy vo vybraných
miestach plechu v dvoch pruhoch rôznych smerov. Počet meraných otvorov je uvedený
v tabuľke č. 7. Pre sitá s priemerom rámu iným ako 200 mm sa počty meraných otvorov
upravia proporcionálne vzhľadom na plochu triediacej priehradky. Ak v plechu v jednom
alebo v oboch smeroch nie je dostatočný počet otvorov predpísaných na skúšku, skontrolujú
sa všetky otvory sita.
Tabuľka č. 7: Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch
pre sito s priemerom rámu 200 mm
--------------------------------------------------------------------
Menovité veľkosti otvorov, Počet meraných otvorov
omega
--------------------------------------------------------------------
Rozmery v milimetroch
--------------------------------------------------------------------
125 až 25 všetky v oboch smeroch, najviac
25 pre sitá s priemerom väčším
ako 200 mm
--------------------------------------------------------------------
22,4 až 4 2 × 15
3,55 až 2,24 2 × 20
2 až 1,6 2 × 25
1,4 až 1 2 × 40
--------------------------------------------------------------------4.2.7 Namerané
veľkosti jednotlivých otvorov sa posúdia podľa požiadavky na prípustnú odchýlku jednotlivého
otvoru uvedenú v tabuľke č. 3 v stĺpci 4.
4.2.8 Namerané hodnoty rozstupov otvorov
musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia voľby prax a Emin uvedených v tabuľke
č. 3 v stĺpcoch 6 a 7.
4.2.9 Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám,
sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
4.3 Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z elektroformovanej
fólie so štvorcovými alebo kruhovými otvormi
4.3.1 Skúšky pri prvotnom overení a
následnom overení pozostávajú z
a) prehliadky rámu sita,
b) prehliadky stavu fólie sita,
c) určenia priemernej veľkosti otvorov,
d) určenia rozstupu otvorov.
4.3.2 Pri prehliadke rámu sita sa vylúčia z ďalšieho
skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený.
Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.
4.3.3 Pri prehliadke stavu fólie sita sa
elektroformovaná fólia prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu a súčasne sa
sitom otáča okolo osi rovnobežnej s radom otvorov. Ak sa zistia nerovnomernosti otvorov
už voľným okom, sito nevyhovuje. Elektroformovaná fólia v site nesmie mať žiadne
nepravidelnosti, poškodenie ani zvlnenie.
4.3.4 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov
4.3.2 a 4.3.3, vykonajú sa merania na určenie veľkosti otvorov triediacej priehradky
a rozstupov otvorov.
4.3.5 Merania na výpočet priemernej veľkosti otvoru sa vykonajú
priamou metódou alebo metódou preosievania skúšobného materiálu. Rozstupy otvorov
sa merajú priamou metódou.
4.3.6 Na meranie veľkosti otvorov a ich rozstupu priamou
metódou sa použije vhodné zariadenie s presnosťou odčítania hodnôt +- 0,5 mikrom
a menej.
4.3.7 Pri určovaní priemernej veľkosti otvorov metódou preosievania sa použije
skúšobný materiál so známou distribúciou jednotlivých frakcií v zmesi. Kalibračný
vzťah medzi strednou hodnotou veľkosti otvoru triediacej priehradky sita a hmotnostným
podielom prepadu skúšobného materiálu musí byť zdokumentovaný v kalibračnom certifikáte
skúšobného materiálu vrátane neistoty. Zložka neistoty od použitého skúšobného materiálu
musí byť menšia ako 0,2 mikrom.
4.3.8 Pri určení veľkosti otvorov priamou metódou
sa otvory zmerajú v deviatich určených poliach. V každom poli sa meria najmenej 5
otvorov.
4.3.9 Pri určení veľkosti otvorov metódou preosievania skúšobného materiálu
sa postupuje podľa bodov 4.1.11 až 4.1.13 a 4.1.17.
4.3.10 Zistená priemerná veľkosť
otvorov určená priamou metódou sa porovná s prípustnou odchýlkou priemernej veľkosti
otvorov uvedenou v bode 2.3.3.
4.3.11 Posúdenie priemernej veľkosti otvorov triediacej
priehradky metódou preosievania sa vykoná vyhodnotením podmienky:
-
|(w - w)| + U <=2 mikrom,
kde: U je rozšírená neistota určenia priemernej veľkosti otvoru
w pre koeficient rozšírenia k = 2.4.3.12 Namerané hodnoty rozstupov otvorov
musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia voľby pmax a pmin uvedených v tabuľke
č. 5 v stĺpcoch 5 a 6.
4.3.13 Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám,
sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
PRÍL.57
LUXMETRE
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na luxmetre so selénovým alebo kremíkovým fotoelektrickým
snímačom, ktoré sa používajú na meranie osvetlenosti vnútorných a vonkajších priestorov
(ďalej len "luxmeter") ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Luxmeter pred uvedením na trh podlieha prvotnému overeniu. Metódy skúšania
pri overení sú uvedené v druhej časti.
3. Luxmeter, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, označí sa
overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.
4. Luxmeter počas používania ako určené meradlo podlieha následnému overeniu.
Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení
luxmetrov
1. Termíny a definície
1.1 Luxmeter je prístroj na meranie osvetlenosti pozostávajúci
z fotometrickej hlavice a vyhodnocovacieho systému
s digitálnym alebo analógovým meradlom fotoprúdu.
1.2 Fotometrická hlavica je technické zariadenie luxmetra
skladajúce sa z fotoelektrického snímača, filtra na
korekciu spektrálnej citlivosti, súčastí upravujúcich
smerovú citlivosť a upevňovacích súčastí.
1.3 Fotoelektrický snímač je prevodník žiarenia vo viditeľnej
oblasti spektra od 380 nm do 830 nm na elektrický signál
využívajúci vonkajší alebo vnútorný fotoelektrický jav.
1.4 Pomerná spektrálna svetelná účinnosť žiarenia V(lambda) je
podiel žiarivého toku pri vlnovej dĺžke lambdaM k hodnote
žiarivého toku pri vlnovej dĺžke lambda, ktorý za určených
podmienok budí v ľudskom oku vnem. lambdaM = 555 nm je
vlnová dĺžka, pri ktorej je spektrálna citlivosť
priemerného ľudského oka maximálna. Funkcia V(lambda) je
konvenčne prijatá a tabelovaná.
1.5 Spektrálna chyba luxmetra je chyba zapríčinená odchýlkou
relatívnej spektrálnej citlivosti luxmetra od funkcie
V(lambda).
1.6 Smerová chyba luxmetra je chyba spôsobená nepresným
vyhodnotením účinkov svetla dopadajúceho na fotometrickú
hlavicu z iného smeru ako kolmého.
1.7 Fotopické videnie je denné videnie sprostredkované pomocou
čapíkov, možno pri ňom rozoznávať farby. Vnem vzniká pri
adaptácii oka na jas väčší ako 3 cd.m-2.
1.8 Skotopické videnie je nočné videnie sprostredkované
pomocou tyčiniek, nedajú sa pri ňom rozoznávať farby. Vnem
vzniká pri adaptácii oka na jas menší ako 0,01 cd.m-2.
1.9 Mezopické videnie je súmračné videnie za podmienok medzi
fotopickým a skotopickým videním.
2. Technické požiadavky
2.1 Fotoelektrický snímač luxmetra musí mať spektrálnu
citlivosť prispôsobenú funkcii V(lambda). Citlivosť
fotoelektrického snímača na žiarenie mimo rozsahu
viditeľného spektra musí byť potlačená.
2.2 Na zvyšovanie meracieho rozsahu luxmetra možno použiť
nadstavce s kalibrovateľnými sivými filtrami alebo
s opticko-mechanickými clonami, ktoré sa nasadia na
fotoelektrický snímač.
2.3 Údaj meranej veličiny (lux) sa vo vyhodnocovacom systéme
luxmetra zobrazuje analógovo alebo digitálne.
2.4 Ak má luxmeter zabudovaný vlastný napájací zdroj, umožňuje
indikáciu stavu.
2.5 Luxmeter musí vydržať bez poškodenia krátkodobo
100-percentné preťaženie meracieho rozsahu a trvalo
20-percentné preťaženie meracieho rozsahu.
2.6 Luxmeter umožňuje meranie modulovaného žiarenia v rozsahu
frekvencií od 40 Hz do 100 kHz.
3. Nápisy a značky
Na luxmetri musia byť vyznačené tieto údaje:
3.1 označenie výrobcu,
3.2 označenie typu luxmetra,
3.3 výrobné číslo,
3.4 pracovná poloha, ak sa vyžaduje.
4. Preprava a balenie
4.1 Obal luxmetra zabezpečuje ochranu pred mechanickým
poškodením pri transporte.
4.2 Luxmeter musí mať ochranu pred vplyvom prachu a vlhkosti.
4.3 Fotoelektrický snímač sa chráni pred svetlom v čase, keď
sa nepoužíva na meranie.
4.4 Fotoelektrický snímač a nadstavce so sivými filtrami musia
byť chránené pred znečistením a poškrabaním vhodným krytom
alebo uložením v obale.
5. Metrologické požiadavky
5.1 Merací rozsah
Základný merací rozsah luxmetra je od 10 lx do 10 000 lx.
Pomocný rozsah je do 100 000 lx. Rozsahy do 10 lx
nezohľadňujú mezopické ani skotopické podmienky videnia.
5.2 Pri overení luxmetra sa kontrolujú tieto metrologické
charakteristiky:
a) citlivosť,
b) linearita,
c) spektrálna citlivosť,
d) krátkodobá časová nestabilita (únava),
e) časová nestabilita,
f) smerová citlivosť,
g) teplotná závislosť.
6. Metódy skúšania pri overení
6.1 Druhy skúšok
6.1.1 Pri overovaní sa vykonajú tieto úkony:
a) vonkajšia obhliadka,
b) kalibrácia citlivosti,
c) skúška linearity,
d) určenie spektrálnej citlivosti,
e) skúška krátkodobej časovej nestability (únavy),
f) určenie smerovej chyby,
g) určenie teplotnej závislosti.
6.2 Opis jednotlivých skúšok
6.2.1 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či luxmeter nie je
mechanicky poškodený a či má označenie podľa bodu 3. Ďalej
sa kontroluje, či luxmeter spĺňa technické požiadavky
podľa bodu 2 a či je kompletný podľa technickej
dokumentácie.
6.2.2 Luxmeter sa pri kalibrácii citlivosti kalibruje v každom
rozsahu pre rad referenčných hodnôt. Pri určovaní
linearity analógového luxmetra sa ako limitná hodnota
berie maximálna referenčná hodnota a nameraná hodnota
daného rozsahu. Pri digitálnych prístrojoch sa stanovuje
ako limitná hodnota maximálna referenčná a k nej nameraná
hodnota, pre ktorú sa normuje chyba linearity luxmetra.
Výsledkom kalibrácie citlivosti a linearity luxmetra je
tabuľka nameraných hodnôt s udaním neistôt.
6.2.3 Pri určení spektrálnej citlivosti sa stanovuje miera
prispôsobenia relatívnej spektrálnej citlivosti k priebehu
pomernej spektrálnej svetelnej účinnosti žiarenia
V(lambda) pre fotopické videnie s krokom 10 nm. Výsledkom
merania je tabuľka nameraných hodnôt relatívnej
spektrálnej citlivosti fotometrickej hlavice s udaním
neistoty merania.
6.2.4 Pri skúšaní krátkodobej časovej nestability sa určuje
zmena nameranej veličiny po 10 sekundách a 10 minútach od
začiatku expozície luxmetra. Výsledkom merania je hodnota
veľkosti nameranej veličiny s udaním jej neistoty.
6.2.5 Pri skúšaní smerovej citlivosti sa udáva tabuľka hodnôt
nameranej veličiny v rozsahu uhlov dopadu svetla na
prijímaciu plochu fotometrickej hlavice od 0o do 85o
s udaním neistôt.
6.2.6 Pri určení teplotnej závislosti sa stanovuje činiteľ
teploty alfa pri zmene teploty z 0 stupňa C na 22 stupňov
C. Výsledok merania sa udáva formou tabuľky s uvedením
neistôt merania.
6.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
slovenská technická norma.PRÍL.58
DÁVKOVACIE OBJEMOVÉ MERADLÁ NA KVAPALINY
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie dávkovacích meradiel a spôsob ich metrologickej
kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na dávkovacie objemové meradlá na kvapaliny (ďalej
len "dávkovacie meradlo") ako určené meradlá podľa § 8 zákona založené na princípe
prerušovaného prietoku, ktoré odmeriavajú objem kvapaliny prostredníctvom vopred
stanovených objemových dávok. Dávkovacie meradlá sa používajú na meranie objemových
dávok kvapalín, ako napríklad kvapalných potravinárskych produktov, kvapalných uhľovodíkov,
kvapalných chemikálií.
2. Dávkovacie meradlá pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
3. Dávkovacie meradlá schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou
schváleného typu.
4. Dávkovacie meradlá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
označia sa overovacou značkou.
5. Dávkovacie meradlá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú
následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom
overení.
Druhá časť
Metrologické požiadavky, technické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení dávkovacích meradiel
1 Termíny a definície
1.1 Dávkovacie meradlo je meradlo, ktoré odmeriava objem
kvapaliny prostredníctvom vopred stanovených objemových
dávok. Objem je vyjadrený v kubických metroch, litroch
alebo v ich násobkoch alebo podieloch.
1.2 Najmenší objem dávky dávkovacieho meradla je najmenšie
objemové množstvo kvapaliny, ktoré možno dávkovacím
meradlom zmerať pri dodržaní najväčších dovolených chýb.
1.3 Najväčší objem dávky dávkovacieho meradla je najväčší
objem dávky, ktorý možno na dávkovacom meradle nastaviť,
aby spĺňalo požiadavky tejto prílohy. Najväčším objemom
dávky je daná veľkosť dávkovacieho meradla.
1.4 Merací rozsah dávkovacieho meradla je rozsah použiteľnosti
dávkovacieho meradla pri dodržaní najväčších dovolených
chýb, t.j. od najmenšieho objemu dávky po najväčší objem
dávky. Ak má dávkovacie meradlo len jeden odmeriavací
objem, merací rozsah sa redukuje na tento objem.
1.5 Najväčší prietok Qmax je najväčší prietok vyprázdňovania
dávky, pri ktorom môže dávkovacie meradlo pracovať bez
prekročenia najväčších dovolených chýb.
1.6 Najmenší prietok Qmin je najmenší prietok vyprázdňovania
dávky, pri ktorom môže dávkovacie meradlo pracovať bez
prekročenia najväčších dovolených chýb, pričom najväčší
objem dávky sa vyprázdni do 600 sekúnd.
1.7 Tlaková strata dávkovacieho meradla je úbytok tlaku
v potrubí pred dávkovacím meradlom a za ním.
1.8 Menovité objemy dávok sú objemy dávok, ktoré sa dajú
nastaviť na dávkovacom meradle.
1.9 Dávkovacie meradlo s pevnými menovitými objemami dávok je
dávkovacie meradlo, na ktorom sa dá nastaviť celočíselný
počet objemov dávok, pričom tento počet je najviac 10.
1.10 Dávkovacie meradlo so spojitým nastavením objemu dávok je
dávkovacie meradlo, na ktorom sa dá nastaviť dávka v celom
rozsahu meradla. Za také dávkovacie meradlo sa považuje aj
dávkovacie meradlo s pevnými menovitými objemami dávok,
ktorého počet nastaviteľných objemov dávok je väčší ako
10.
2 Metrologické požiadavky
Najväčšia dovolená chyba jednotlivej dávky dávkovacieho
meradla je + -0,5% hodnoty skutočne odmeraného množstva.
Najväčšia dovolená chyba platí pre kvapalinu, pre ktorú je
dávkovacie meradlo určené, pri teplote + 15 stupňov C.
3 Technické požiadavky
3.1 Materiál dávkovacieho meradla musí trvalo odolávať
chemickým vplyvom meranej kvapaliny, zaručovať funkčnú
spoľahlivosť a určenú alebo dohodnutú životnosť
dávkovacieho meradla.
3.2 Časti dávkovacích meradiel na potraviny, ktoré prídu do
styku s meraným médiom, sa vyhotovujú z materiálu
zdravotne neškodného, s vhodnou povrchovou úpravou.
3.3 Jednotlivé časti dávkovacích meradiel sa konštruujú
a vyhotovujú tak, aby
a) nedochádzalo k deformáciám, ktoré by ovplyvnili
správnosť dávkovacieho meradla,
b) zaručovali riadne plnenie a vyprázdňovanie odmerného
priestoru,
c) znemožňovali akúkoľvek manipuláciu narúšajúcu správnosť
dávkovacieho meradla.
3.4 Pri dávkovacích meradlách na potraviny sa zabezpečí
možnosť jednoduchého čistenia všetkých priestorov
prichádzajúcich do styku s meranou kvapalinou.
3.5 Podľa spôsobu vyprázdňovania objemov dávok sa dávkovacie
meradlá členia na
a) atmosférické, keď vyprázdňovanie dávok sa uskutočňuje
do vonkajšieho prostredia; objem sa zisťuje
vyprázdnením nádoby, pričom dávkovacie meradlo obsahuje
počítadlo dávok,
b) tlakové, ktorých výstup môže byť vyvedený do tlakového
potrubia.
3.6 Dávkovacie meradlo môže byť vybavené pomocnými
zariadeniami, ktoré zabezpečujú podmienky na správne
meranie, akými sú napríklad zariadenia na zabezpečenie
správnej polohy dávkovacieho meradla (vodováha),
justovacie zariadenie, odlučovač plynov a pár.
3.7 Prídavné zariadenia dávkovacích meradiel môžu dopĺňať ich
činnosť a automatizovať niektoré ich funkcie, ako
napríklad
a) zariadenie na diaľkový prenos údajov o pretečenom počte
dávok,
b) zariadenie na diaľkový prenos údajov o veľkosti dávok,
c) zariadenie na kompenzáciu chyby spôsobenej zmenou
teploty meranej kvapaliny,
d) registračné alebo tlačiarenské zariadenie,
e) zariadenie na výdaj samoobsluhou.
3.8 Prípustnými meracími jednotkami pre meraný objem sú
l alebo dm3, dl a cl.
3.9 Dávky dávkovacieho meradla sú v rozsahu od 0,01 litra do
2 000 litrov.
3.10 Dávkovacie meradlá, ktorých princíp činnosti je založený
na automatickom napĺňaní odmerných nádob uzatvorených
v hornej časti, upravia sa tak, aby bol zabezpečený odvod
vzduchu pri plnení odmerného priestoru a odvod plynov
a pár obsiahnutých v meranej kvapaline.
3.11 Dávkovacie meradlá obsahujú jedno počítadlo alebo viac
počítadiel, ktoré sa podľa použitia členia na
a) súčtové, ktoré indikujú počet jednotlivých dávok,
b) kumulačné, ktoré indikujú kumulovaný objem dávok,
c) obmedzovacie (s predurčením), na ktorých možno vopred
nastaviť požadovaný počet dávok,
d) kalkulačné, ktoré okrem odmeraného množstva indikujú aj
iný údaj o odmeranom množstve (napríklad cenu)
vypočítaný z vopred nastaveného jednotkového údaja.
Všetky uvedené druhy počítadiel možno vzájomne kombinovať.
Ak má dávkovacie meradlo nastaviteľných viac menovitých
objemov dávok ako jeden, obsahuje okrem iného počítadla aj
kumulačné počítadlo podľa písmena b).
3.12 V rozhodnutí o schválení typu dávkovacieho meradla sa
uvedie druh kvapaliny alebo kvapalín, pre ktoré je
dávkovacie meradlo určené, a rozsah pracovných teplôt
meraných kvapalín.
4 Značky a nápisy
4.1 Na každom dávkovacom meradle sa na číselníku počítadla
alebo na štítku dávkovacieho meradla zreteľne
a neodstrániteľne uvedú tieto údaje:
a) značka schváleného typu,
b) identifikačná značka alebo meno výrobcu,
c) rok výroby a výrobné číslo,
d) merací rozsah dávkovacieho meradla,
e) najvyšší prevádzkový tlak v baroch,
f) Qmin a Qmax,
g) menovité objemy dávok (pri dávkovacích meradlách
s pevnými objemami dávok),
h) charakter kvapaliny alebo kvapalín, na ktorých meranie
je dávkovacie meradlo určené, medzné hodnoty viskozity,
kinematických alebo dynamických hodnôt, ak na určenie
viskozity nepostačuje len údaj o charaktere kvapaliny.
4.2 Overovacie značky sa umiestňujú tak, aby sa dal
identifikovať neoprávnený prístup k tým častiam meradla,
ktoré ovplyvňujú metrologické charakteristiky dávkovacieho
meradla, alebo aby sa dala identifikovať, aj keď len
čiastočná demontáž určitej časti meradla, ktorej demontáž
nie je v rozhodnutí o schválení typu dávkovacieho meradla
povolená.
4.3 Overovacie značky sú dobre viditeľné bez nutnosti rozobrať
dávkovacie meradlo, a to na dávkovacom meradle, puzdre
dávkovacieho meradla alebo na počítadle.
4.4 V rozhodnutí o schválení typu môže byť uvedená požiadavka
na umiestnenie overovacích značiek na vymeniteľných
častiach dávkovacieho meradla s uvedením výrobného čísla
tejto časti.
5 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
5.1 Technické skúšky pri schvaľovaní typu sa vykonajú na
vzorkách dávkovacieho meradla, ktorých počet v závislosti
od počtu rozdielnych objemov dávok určuje tabuľka č. 1. Ak
sú známe metrologické charakteristiky typu dávkovacieho
meradla, ich počet môže byť redukovaný, a ak namerané
charakteristiky dávkovacích meradiel nereprezentujú
dostatočne typ dávkovacieho meradla, počet vzoriek
dávkovacích meradiel sa môže rozšíriť.
Tabuľka č. 1
Počet dávkovacích meradiel určených na vykonanie technických
skúšok pri schvaľovaní typu
------------------------------------------------------------------
Počet odmeriavacích objemov Počet vzoriek dávkovacieho meradla
dávkovacieho meradla
------------------------------------------------------------------
1 2 ks
2 2 ks s menším objemom dávky
a 1 ks s väčším objemom dávky
3 1 ks s najmenším objemom dávky,
2 ks so stredným objemom dávky
a 1 ks s najväčším objemom dávky
viac ako 3 1 ks s najmenším objemom dávky,
1 ks s najväčším objemom dávky,
2 ks s iným objemom dávky
------------------------------------------------------------------
5.2 Dávkovacie meradlá sa pri technických skúškach pri
schvaľovaní typu skúšajú jednotlivo a v každom prípade
tak, aby sa preukázali jednotlivé charakteristiky každého
dávkovacieho meradla.
5.3 Zariadenie, na ktorom sa vykonávajú technické skúšky pri
schvaľovaní typu, je nadviazané na národné etalóny, pričom
relatívna rozšírená neistota (s koeficientom rozšírenia
k = 2) pri stanovení objemu dávky kvapaliny neprekročí
0,1% meraného objemu vrátane vplyvu veličín, ktoré ho
ovplyvňujú.
5.4 Postup pri technických skúškach pri schvaľovaní typu
Technická skúška typu dávkovacieho meradla pozostáva
z úkonov vykonaných v tomto poradí:
a) skúška správnej činnosti,
b) určenie kriviek chýb merania objemu dávok v závislosti
od prietoku, od vplyvu teploty média, od zohľadnenia
normálnych podmienok inštalácie pre daný typ
dávkovacieho meradla (poloha dávkovacieho meradla, tlak
kvapaliny pred dávkovacím meradlom a pod.) uvedených
výrobcom,
c) skúška životnosti,
d) určenie vplyvu napájacieho napätia (pri dávkovacích
meradlách s vonkajším napájaním),
e) tlaková skúška.
5.5 Pri skúške správnej činnosti sa zisťuje
a) merací rozsah dávkovacieho meradla,
b) najmenší prietok Qmin a najväčší prietok Qmax,
c) funkčnosť dávkovacieho meradla v rozsahu tlakov daného
typu dávkovacieho meradla.
5.6 Určenie kriviek chýb
5.6.1 Výsledky skúšok podľa bodu 5.4 písm. b) poskytujú
dostatočný počet bodov na presné vynesenie kriviek chýb
v celom meracom rozsahu dávkovacieho meradla.
5.6.2 Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa určia chyby
merania ako najmenšia požiadavka pri týchto hodnotách
prietokov:
Qmin, 0,5 . Qmax, Qmax,
pričom sa merania uskutočnia pri všetkých menovitých
objemoch dávok dávkovacieho meradla.
5.6.3 Pri dávkovacích meradlách so spojitými dávkami skúšobné
objemy dávok sú:
a) najmenší objem dávky,
b) najväčší objem dávky,
c) polovica hodnoty rozdielu medzi najväčším objemom dávky
a najmenším objemom dávky,
d) štvrtina hodnoty rozdielu medzi najväčším objemom dávky
a najmenším objemom dávky,
e) tri štvrtiny hodnoty rozdielu medzi najväčším objemom
dávky a najmenším objemom dávky.
5.7 Skúška životnosti dávkovacieho meradla sa vykoná podľa
tabuľky č. 2.
Tabuľka č. 2
Skúška životnosti dávkovacieho meradla
--------------------------------------------------------------------------
Skúška Objem dávky Skúšobný prietok Druh skúšky Počet dávok Trvanie
prestávok
(s)
--------------------------------------------------------------------------
1 2 3 4 5
--------------------------------------------------------------------------
1 najväčší Qmax dávkovanie 1 000 15 - 90
2 najmenší Qmax dávkovanie 1 000 15 - 90
3 najmenší Qmin dávkovanie 1 000 15 - 90
--------------------------------------------------------------------------
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa určia chyby
merania ako najmenšia požiadavka pri týchto hodnotách
prietokov:
Qmin, 0,5 . Qmax, Qmax.
5.8 Určenie vplyvu napájacieho napätia (pri dávkovacích
meradlách s vonkajším napájaním)
Určia sa chyby dávkovacieho meradla ako najmenšia
požiadavka pri menovitom napájacom napätí + 10% a pri
menovitom napájacom napätí - 5% pri týchto hodnotách
prietokov:
Qmin, 0,5 . Qmax, Qmax.
5.9 Určenie vplyvu tlaku kvapaliny
Určia sa chyby dávkovacieho meradla pri najväčšom
a najmenšom objeme dávky pri najvyššom prevádzkovom tlaku
kvapaliny (na vstupe dávkovacieho meradla), pri tlakoch
kvapaliny rovnajúcich sa 1/2 najvyššieho prevádzkového
tlaku a 1/4 najvyššieho prevádzkového tlaku. Ďalej sa
vstup do dávkovacieho meradla zaťaží tlakom rovnajúcim sa
1,6-násobku najvyššieho prevádzkového tlaku počas 15
minút. Po tomto zaťažení sa určia chyby dávkovacieho
meradla pri najväčšom a najmenšom objeme dávky a pri tlaku
kvapaliny rovnajúcom sa 1/2 najvyššieho prevádzkového
tlaku.
5.10 Podmienky schválenia typu dávkovacieho meradla
Typ dávkovacieho meradla sa schváli, ak
a) je v zhode s požiadavkami tejto prílohy,
b) skúšky podľa bodu 5.4 preukážu zhodu s touto prílohou,
c) pri každej skúške životnosti sa nezistia medzi krivkami
chýb merania objemu dávky a pôvodnou krivkou chýb
rozdiely väčšie ako 0,15%,
d) chyba merania objemu dávky zapríčinená najväčšou
odchýlkou vo vlastnostiach meranej kvapaliny, zmenou
napájacieho napätia, chyba zapríčinená zmenou tlaku
a teploty meranej kvapaliny v rozsahu špecifikovanom
v rozhodnutí o schválení typu neprekročí 1/4 najväčšej
dovolenej chyby stanovenej v bode 2, a to ani pri
jednom z uvedených faktorov.
5.11 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
6 Metódy skúšania pri overení
6.1 Skúšobné zariadenie používané pri overení dávkovacích
meradiel reprodukuje jednotku objemu s rozšírenou
neistotou (s koeficientom rozšírenia 2) nepresahujúcou
0,15% objemu dávky kvapaliny vrátane vplyvu veličín, ktoré
ho ovplyvňujú.
6.1.1 Pri overení dávkovacích meradiel s pevnými dávkami sa
vykoná skúška správnosti dávkovacieho meradla pri všetkých
menovitých objemoch dávok pri prietoku medzi 0,9 Qmax až
Qmax, pričom pri najväčšom a najmenšom objeme dávky sa
skúška vykoná najmenej pri ďalších dvoch prietokoch:
a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
b) medzi Qmin až 1,1 Qmin.
6.1.2 Pri overení dávkovacích meradiel so spojitým objemom dávky
sa vykoná skúška správnosti dávkovacieho meradla pri
piatich objemoch dávok rovnomerne rozdelených v rozsahu
objemu dávky (vrátane najväčšieho a najmenšieho objemu
dávky) pri prietoku medzi 0,9 Qmax až Qmax, pričom pri
najväčšom a najmenšom objeme dávky sa skúška vykoná
najmenej pri ďalších dvoch prietokoch:
a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
b) medzi Qmin až 1,1 Qmin.
6.2 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.59
Momentové kľúče
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na momentové kľúče určené na kontrolu dotiahnutia
závitových spojov, ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Momentové kľúče sa podľa typu delia na
a) ukazovacie momentové kľúče
(typ I),
b) limitné momentové kľúče (typ II).
3. Za ukazovacie momentové kľúče (typ I) sa na účely tejto prílohy považujú
a) trieda A: momentové kľúče s torznou alebo ohybnou tyčou a indikačným zariadením,
b) trieda B: momentové kľúče s pevným telesom a indikačným zariadením,
c) trieda C: momentové kľúče s pevným telesom kľúča a elektronickým meracím zariadením,
d) trieda D: momentové skrutkovače s indikačným zariadením,
e) trieda E: momentové skrutkovače s elektronickým meracím zariadením.
4. Za limitné momentové kľúče (typ II) sa na účely tejto prílohy považujú
a) trieda A: momentové kľúče s indikačným zariadením,
b) trieda D: momentové skrutkovače s indikačným zariadením,
c) trieda G: momentové kľúče s ohybnou tyčou a indikačným zariadením.
5. Momentové kľúče pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
6. Momentové kľúče schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou
schváleného typu.
7. Momentové kľúče počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
8. Momentové kľúče, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa
označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
Druhá časť
Metrologické požiadavky, technické požiadavky, metódy technických skúšok
pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení momentových kľúčov
1. Termíny a definície
1.1 Ukazovací momentový kľúč (typ I) je momentový
kľúč s mechanickým alebo elektronickým meracím systémom a indikačným zariadením (stupnica,
číselníkový odchýlkomer alebo displej), ktoré priamo ukazujú meranú hodnotu momentu
sily v jednotkách momentu sily alebo v hodnotách úmerných momentu sily (dielikoch).
1.2 Limitný momentový kľúč (typ II) je nastaviteľný momentový kľúč, ktorý akusticky,
opticky alebo mechanicky indikuje dosiahnutie nastaveného momentu sily. Hodnota momentu
sily sa nastavuje na indikačnom zariadení (stupnica alebo displej).
1.3 Merací rozsah ukazovacieho momentového kľúča je rozsah momentu sily, ktorý možno
merať momentovým kľúčom.
1.4 Merací rozsah limitného momentového kľúča je rozsah momentu sily, ktorý možno
na momentovom kľúči nastaviť.
1.5 Dolná hranica meracieho rozsahu ukazovacieho momentového kľúča je najmenšia hodnota
momentu sily, ktorú možno momentovým kľúčom ešte merať.
1.6 Dolná hranica meracieho rozsahu limitného momentového kľúča je najmenšia hodnota
momentu sily, ktorú možno na momentovom kľúči nastaviť.
1.7 Horná hranica meracieho rozsahu ukazovacieho momentového kľúča je najväčšia hodnota
momentu sily, ktorú možno momentovým kľúčom ešte merať.
1.8 Horná hranica meracieho rozsahu limitného momentového kľúča je najväčšia hodnota
momentu sily, ktorú možno na momentovom kľúči nastaviť.
1.9 Indikačné zariadenie momentových kľúčov typu I je zariadenie, ktoré indikuje
hodnotu meraného momentu sily.
1.10 Indikačné zariadenie momentových kľúčov typu II je zariadenie na nastavenie
požadovanej hodnoty momentu sily.
1.11 Rozlíšiteľnosť je najmenší rozdiel údajov indikačného zariadenia momentového
kľúča, ktorý možno jednoznačne rozlíšiť alebo nastaviť.
1.12 Chyba ukazovacieho momentového kľúča je rozdiel medzi údajom momentového kľúča
a konvenčne skutočnou hodnotou momentu sily.
1.13 Chyba limitného momentového kľúča je rozdiel medzi nastavenou hodnotou momentu
sily a konvenčne skutočnou hodnotou momentu sily.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Najväčšie dovolené chyby delta M ukazovacích momentových kľúčov (typ
I) sú uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Trieda *) Horná hranica meracieho rozsahu
------------------------------------------------------------------
<= 10 Nhvezdickam > 10 Nhvezdickam
A a D +-6%
B, C a E +-6% +-4%
------------------------------------------------------------------
*) Pri momentových kľúčoch s elektronickým meracím systémom
(trieda C a trieda E) a displejom (trieda B a trieda D) hodnota
najväčšej dovolenej chyby zahŕňa i chybu rozlíšiteľnosti
indikačného zariadenia.2.2 Najväčšie dovolené chyby delta M limitných momentových kľúčov (typ
II) sú uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Trieda *) Horná hranica meracieho rozsahu
------------------------------------------------------------------
<= 10 Nhvezdickam > 10 Nhvezdickam
A +-6% +-4%
D a G +-6%
------------------------------------------------------------------
*) Pri momentových kľúčoch s displejom (trieda A a trieda D)
hodnota najväčšej dovolenej chyby zahŕňa i chybu rozlíšiteľnosti
indikačného zariadenia.2.3 Momentové kľúče udávajú meranú hodnotu momentu sily v Nhvezdickam.
2.4 Môžu sa používať aj jednotky m Nhvezdickam alebo k Nhvezdickam.
2.5 Momentové kľúče indikujúce meranú hodnotu v iných jednotkách ako Nhvezdickam
majú na ukazovateli aj hodnotu indikujúcu merané hodnoty v Nhvezdickam.
2.6 Ukazovací momentový kľúč indikuje hodnoty od nuly.
2.7 Hodnota dielika indikačného zariadenia nesmie byť väčšia ako 5% hornej
hranice meracieho rozsahu.
3. Technické požiadavky
3.1 Momentové kľúče sú vybavené indikačným zariadením
s priamym odčítaním zo stupnice, z číselníkového odchýlkomera alebo z displeja (digitálne
zobrazenie).
3.2 Značky stupnice a číslovanie stupnice sú zreteľné a dobre čitateľné.
3.3 Momentové kľúče s výstupom digitálneho zobrazenia musia mať číslice zreteľné
a dobre čitateľné zo vzdialenosti najmenej 0,5 m.
3.4 Ukazovacie momentové kľúče sa po úplnom odľahčení vrátia späť do nulovej polohy.
3.5 Konštrukcia momentových kľúčov umožňuje ich jednoduchú justáž. Justáž sa dá spoľahlivo
zabezpečiť, aby nemohlo dôjsť k jej svojvoľnému porušeniu, a tým aj k zmene metrologických
vlastností pri používaní.
3.6 Momentové kľúče sa konštruujú tak, aby boli dostatočne pevné na daný merací rozsah.
Pri najväčšom zaťažení nedochádza k trvalej deformácii žiadnej časti momentového
kľúča.
3.7 Rozmer pripájacieho štvorhranu je daný najväčšou hornou hranicou meracieho rozsahu
momentového kľúča. Priradenie je uvedené v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------
Horná hranica meracieho rozsahu Veľkosť pripájacieho štvorhranu
[Nhvezdickam] [mm]
------------------------------------------------------------------
30 6,3
135 10
340 12,5
1000 20
2100 25
------------------------------------------------------------------4. Nápisy a značky
4.1 Na štítku alebo priamo na momentovom kľúči sú zreteľne
a nezmazateľne vyznačené tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho
obchodná značka,
b) typové označenie,
c) značka schváleného typu,
d) výrobné číslo,
e) merací rozsah (prípadne horná hranica meracieho rozsahu),
f) meracia jednotka alebo jej symbol,
g) smer zaťaženia (len pri momentových kľúčoch s jedným smerom zaťažovania).
4.2 Nápisy a značky sa umiestňujú tak, aby boli zreteľne viditeľné, ľahko čitateľné
a neodstrániteľné.
5. Technické skúšky pri schvaľovaní typu
5.1 Na účely technických skúšok pri schvaľovaní typu sa predkladá jeden
momentový kľúč a príslušná technická dokumentácia. Na základe výsledkov prebiehajúcich
skúšok môže vykonávateľ technických skúšok požiadať o predloženie ďalších momentových
kľúčov.
5.2 V prípade schvaľovania typového radu momentových kľúčov sa predkladá
vzorka typového radu podľa špecifikácie vykonávateľa technických skúšok.
5.3 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa kontroluje vyhotovenie
a rozmery momentového kľúča a vykonajú sa skúšky preťaženia, životnosti, spätného
chodu, relatívneho rozpätia chyby a zisťuje sa chyba delta meradla.
5.4 Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či momentový kľúč svojimi náležitosťami
a rozmermi zodpovedá požiadavkám tejto prílohy, príslušnej slovenskej technickej
norme a technickej dokumentácii.
5.5 Vonkajšia obhliadka momentového kľúča sa vykonáva vizuálne; na kontrolu
rozmerov sa použijú vhodné dĺžkové meradlá.
5.6 Rozšírená neistota merania etalónovým zariadením pri technických skúškach
pri schvaľovaní typu nepresiahne +-1% z meranej hodnoty momentu sily.
5.7 Technické skúšky pri schvaľovaní typu sa vykonávajú pri teplote (23
+-5) stupňov C a relatívnej vlhkosti vzduchu do 90%. Počas týchto skúšok sa teplota
nesmie meniť viac ako o 2 stupne C.
5.8 Postup skúšok preťaženia a životnosti pri schvaľovaní typu a kritériá
ich vyhodnotenia ustanovuje príslušná slovenská technická norma.
5.9 Pri schvaľovaní typu sa vykonajú najmenej tri opakované skúšky na zistenie
chyby delta momentového kľúča postupom zhodným s postupom skúšky pri prvotnom a následnom
overení.
5.10 Relatívna chyba spätného chodu momentového kľúča sa vypočíta podľa
vzťahu
Mu - Mz
u = ----------- . 100[%],
M
kde
Mu - konvenčne skutočná hodnota momentu sily pri odľahčovaní odčítaná zo
stupnice etalónového zariadenia,
Mz - konvenčne skutočná hodnota momentu pri zaťažovaní odčítaná zo stupnice
etalónového zariadenia,
M - hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice momentového kľúča.5.11 Relatívna chyba spätného chodu sa skúša najmenej pri troch hodnotách,
a to približne v 20%, 60%a 100% meracieho rozsahu.
5.12 Relatívna chyba spätného chodu nesmie presiahnuť hodnotu 1,5-násobku
absolútnej hodnoty najväčšej dovolenej chyby pre daný typ a triedu uvedenej v tabuľke
č. 1.
5.13 Relatívne rozpätie chyby r momentového kľúča sa vypočíta podľa vzťahu
Mmax - Mmin
r = --------------- . 100[%],
M
kde
Mmax - najväčšia konvenčne skutočná hodnota momentu sily z troch sérií
meraní odčítaná zo stupnice etalónového zariadenia,
Mmin - najmenšia konvenčne skutočná hodnota momentu sily z troch sérií
meraní odčítaná zo stupnice etalónového zariadenia,
M - hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice momentového kľúča.5.14 Relatívne rozpätie chyby sa skúša najmenej pri troch hodnotách, a
to približne v 20%, 60% a 100% meracieho rozsahu.
5.15 Relatívne rozpätie chyby r nesmie presiahnuť hodnotu 0,6-násobku absolútnej
hodnoty najväčšej dovolenej chyby pre daný typ a triedu uvedenej v tabuľke č. 1.
5.16 Pri schválení typu meradla sa určia hodnoty meracieho rozsahu, v ktorých
sa momentové kľúče skúšajú pri prvotnom a následnom overení.
6. Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
6.1 Skúšky pri prvotnom a následnom overení momentového kľúča pozostávajú
z vonkajšej obhliadky a skúšky presnosti.
6.2 Pri vonkajšej obhliadke momentového kľúča sa vizuálne preverí,
a)
či jeho vyhotovenie zodpovedá schválenému typu,
b) či jeho vyhotovenie zodpovedá požiadavkám príslušnej slovenskej technickej normy,
c) či momentový kľúč nie je mechanicky poškodený, deformovaný alebo či nemá iné nedostatky,
d) čitateľnosť, správnosť a úplnosť predpísaných nápisov.
6.3 Pri vonkajšej obhliadke momentového kľúča, ktorý bol uvedený do používania
podľa doterajších predpisov, vizuálne sa preverí,
a) či jeho vyhotovenie zodpovedá
požiadavkám príslušnej slovenskej technickej normy,
b) či momentový kľúč nie je mechanicky poškodený, deformovaný alebo či nemá iné nedostatky,
c) čitateľnosť, správnosť a úplnosť predpísaných nápisov.
6.4 Rozšírená neistota merania etalónovým zariadením pri prvotnom a následnom
overení nepresiahne +-1% z meranej hodnoty momentu sily.
6.5 Rozšírená neistota merania pri prvotnom a následnom overení je menšia
alebo sa rovná 1/2 najväčšej dovolenej chyby deltaM meradla.
6.6 Overenie momentových kľúčov sa vykoná po vyrovnaní ich teploty s teplotou
okolia, ktorá je (23 +-5) stupňov C a relatívnej vlhkosti vzduchu do 90%. Počas týchto
skúšok sa teplota nesmie meniť viac ako o 2 stupne C.
6.7 Pred začatím skúšania sa momentový kľúč predbežne trikrát zaťaží na
najväčšiu hodnotu meracieho rozsahu a odľahčí sa späť do nulovej polohy.
6.8 Momentové kľúče sa skúšajú v hodnotách meracieho rozsahu určených pri
schválení typu meradla.
6.9 Ak má momentový kľúč smer zaťažovania pravý aj ľavý, vykoná sa skúška
pre obidva smery zaťaženia.
6.10 Pri každej hodnote a v každom smere krútiaceho momentu sa vykoná najmenej
päť meraní nasledujúcich bezprostredne za sebou.
6.11 Chyba momentového kľúča delta i sa vypočíta podľa vzťahu
Mi - M
delta i = -------- . 100[%],
M
kde Mi - hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice momentového kľúča,
M - konvenčne skutočná hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice
etalónového zariadenia.6.12 Zistená chyba delta i momentového kľúča vypočítaná podľa bodu 6.11
neprekročí v žiadnom meraní najväčšiu dovolenú chybu delta M pre daný typ a triedu
uvedenú v tabuľkách č. 1 a č. 2.
6.13 Momentové kľúče, ktoré pri overení vyhoveli ustanoveným požiadavkám,
označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
6.14 Momentové kľúče, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
označia sa zabezpečovacími značkami na miestach určených v rozhodnutí o schválení
typu meradla, ak je to aplikovateľné.
6.15 Ďalšie podrobnosti postupu pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
7. Príklady vyhotovenia momentových kľúčov
7.1 Ukazovacie momentové kľúče
(typ I)
7.1.1 Trieda A: momentové kľúče s torznou alebo ohybnou tyčou a indikačným
zariadením
7.1.2 Trieda B: momentové kľúče s pevným telesom a indikačným zariadením
7.1.3
Trieda C: momentové kľúče s pevným telesom kľúča a elektronickým meracím zariadením
7.1.4
Trieda D: momentové skrutkovače s indikačným zariadením
7.1.5 Trieda E: momentové
skrutkovače s elektronickým meracím zariadením
7.2 Limitné momentové kľúče (typ II)
7.2.1 Trieda A: momentový kľúč s indikačným
zariadením
7.2.2 Trieda D: momentový skrutkovač s indikačným zariadením
7.2.3 Trieda
G: momentový kľúč s ohybnou tyčou a indikačným zariadením
PRÍL.60
NAPÍNACIE ZARIADENIA NA PREDPÄTÝ BETÓN
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na napínacie zariadenia, ktoré sa používajú na
vnášanie predpísaného predpätia do výstuže pri zhotovovaní konštrukcií z predpätého
betónu a na predpínanie zemných kotiev a voľne vedených káblov (ďalej len "napínacie
zariadenie"), ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Integrálnou súčasťou napínacieho
zariadenia je meradlo sily. Ak je napínacie zariadenie vybavené aj meradlom predĺženia
výstuže, je toto meradlo dĺžky určeným meradlom.
2. Napínacie zariadenie pred uvedením na trh podlieha prvotnému overeniu.
3. Napínacie zariadenie, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám,
označí sa overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.
4. Napínacie zariadenie počas používania ako určené meradlo podlieha následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Metrologické požiadavky, technické požiadavky a metódy skúšania pri overení
napínacích zariadení
1. Termíny a definície
1.1 Napínacie zariadenie je zariadenie na plynulé a rovnomerné
vnášanie napínacej sily do predpínacej výstuže umožňujúce
meranie hodnoty napínacej sily, meranie predĺženia výstuže
počas napínania a spoľahlivé ukotvenie predpätej výstuže.
1.2 Napínacie čeľuste sú súčasťou napínacieho zariadenia
a slúžia na zachytenie predpínacej výstuže pri vnášaní
predpätia.
1.3 Kotviace zariadenie je časť napínacieho zariadenia
umožňujúca spoľahlivo a bez poškodenia ukotviť predpätú
výstuž v kotve.
1.4 Kotva je trvalou súčasťou predpínanej konštrukcie a slúži na
fixovanie predpätej výstuže.
1.5 Hydraulický lis je hydraulický valec a piest vhodnej
konštrukcie na vnášanie napínacej sily a ukotvenie predpätej
výstuže.
1.6 Hydraulický agregát je hydraulické čerpadlo s elektrickým
alebo ručným pohonom na získanie pracovného hydraulického
tlaku potrebného na dosiahnutie napínacej sily a na
ukotvenie predpätej výstuže.
1.7 Meradlo sily je silomer umožňujúci meranie napínacej sily
priamo v jednotkách sily alebo prevádzkový tlakomer
umožňujúci meranie napínacej sily nepriamo podľa hodnoty
hydraulického tlaku.
1.8 Meradlo predĺženia výstuže je meradlo dĺžky slúžiace na
meranie vzájomného posuvu piesta a valca hydraulického lisu
alebo posuvu predpínacej výstuže vzhľadom na pevnú časť
napínacieho zariadenia.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Najväčšie dovolené chyby a ďalšie metrologické parametre
meradla sily a meradla predĺženia výstuže pre jednotlivé
triedy presnosti sú uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1 Najväčšie dovolené chyby napínacích zariadení
----------------------------------------------------------------------------
Trieda Najväčšia dovolená Meradlo sily
presnosti chyba meradla ---------------------------------------------
napínacieho predĺženia výstuže Prevádzkový
zariadenia deltaLmax (mm) tlakomer Silomer
---------------------------------------------
Trieda presnosti Počet dielikov Najväčšia
stupnice dovolená
chyba
deltaFmax
(%)
----------------------------------------------------------------------------
1 0,5 1 100 2,5
2 0,5 2,5 50 5
----------------------------------------------------------------------------
Poznámka: Napínacie zariadenie sa zaraďuje do triedy presnosti
podľa tabuľky č. 1. Trieda presnosti napínacieho
zariadenia je určená najväčšou relatívnou chybou
napínacej sily vztiahnutou k meranej konvenčne pravej
hodnote napínacej sily.
2.2 Ak je napínacie zariadenie vybavené prevádzkovým aj
kontrolným tlakomerom, ich údaje sa môžu líšiť najviac o 5%.
2.3 Hodnota dielika stupnice meradla predĺženia výstuže sa rovná
1 mm, alebo je menšia.
2.4 Referenčné podmienky na použitie napínacieho zariadenia sú
dané polohou hydraulického lisu a teplotou okolia, pri
ktorej sa predpínanie vykonáva. Referenčná poloha je daná
technickými podmienkami výrobcu. Referenčná teplota je 20
stupňov C + -5 stupňov C.
3. Technické požiadavky
3.1 Napínacie zariadenie umožňuje plynulé a rovnomerné
zvyšovanie napínacej sily, jej udržanie na konštantnej
hodnote a plynulé a rovnomerné znižovanie napínacej sily.
3.2 Napínacie zariadenie sa konštruuje a vybaví tak, že umožňuje
počas predpínania merať napínaciu silu a posunutie
predpínacej výstuže oproti pevnej časti napínacieho
zariadenia alebo vzájomný posuv piesta a valca hydraulického
lisu.
3.3 Napínacie čeľuste umožňujú spoľahlivé zachytenie predpínacej
výstuže bez preklzávania a nedochádza k poškodeniu
predpínacej výstuže napínacími čeľusťami ani iným spôsobom,
napríklad trením v oblasti kotvy.
3.4 Napínacie zariadenie sa vybavuje kontrolným tlakomerom. Ak
sa hodnota napínacej sily zisťuje z hodnoty tlaku, vybaví sa
napínacie zariadenie aj prevádzkovým tlakomerom.
3.5 Hydraulický agregát negeneruje chvenie a rázy, ktoré by
znemožňovali meranie tlaku tlakomermi alebo meranie
napínacej sily silomerom.
3.6 Tlaková kvapalina medzi hydraulickým agregátom
a hydraulickým lisom sa vedie ohybnými tlakovými hadicami
primeranej dĺžky.
3.7 Konštrukčné riešenie všetkých hydraulických častí
zabezpečuje, aby ani pri najväčšom prevádzkovom tlaku
nedochádzalo k úniku tlakovej kvapaliny. K úniku tlakovej
kvapaliny nedochádza ani pri spájaní a rozpájaní
hydraulických hadíc a pri preprave zariadenia.
3.8 Meradlo predĺženia výstuže sa konštruuje a na napínacom
zariadení umiestňuje tak, aby sa pri porušení výstuže alebo
kotvy nezničilo. Demontáž a opätovná montáž meradla
predĺženia výstuže nemá vplyv na správnosť merania napínacej
sily.
3.9 Konštrukcia meradiel umožňuje zabezpečenie pred neoprávnenou
zmenou metrologických charakteristík jednotlivých meradiel.
4. Nápisy a značky
4.1 Na hydraulickom lise sa na neodnímateľnom štítku uvedú tieto
údaje:
a) typ,
b) výrobca,
c) výrobné číslo,
d) rok výroby,
e) menovitý tlak a najväčší tlak.
4.2 Na hydraulickom agregáte sa na neodnímateľnom štítku uvedú
tieto údaje:
a) typ,
b) výrobca,
c) výrobné číslo,
d) rok výroby,
e) menovitý tlak a najväčší tlak.
4.3 Ak ide o hydraulický agregát s elektrickým pohonom, uvádzajú
sa aj elektrické parametre použitého elektromotora, najmä
a) typ siete a frekvencia sieťového napätia,
b) napájacie napätie,
c) príkon.
4.4 Nápisy na štítkoch a značkách sú priamo viditeľné, čitateľné
a neodstrániteľné za bežných podmienok používania
a neprekážajú odčítaniu údajov meradiel.
5. Prvotné a následné overenie
5.1 Skúška zhody s technickými požiadavkami.
Skúška pozostáva z kontroly, či napínacie zariadenie
vyhovuje technickým požiadavkám podľa bodov 3.1 až 3.9
a požiadavkám príslušných slovenských technických noriem.
5.2 Skúška zhody s metrologickými požiadavkami.
5.2.1 Skúška sa vykoná za referenčných podmienok podľa bodu 2.4.
5.2.2 Na skúšku správnosti meradla sily sa použije etalónový
silomer triedy presnosti 2 alebo vyššej podľa príslušnej
slovenskej technickej normy.
5.2.3 Pri skúške správnosti meradla sily sa vykonajú tri série
meraní pri stúpajúcej napínacej sile najmenej v piatich
bodoch. Merané body sa volia tak, aby rovnomerne pokryli
pracovný rozsah napínacieho zariadenia.
5.2.4 Ak sa napínacie zariadenie používa aj v režime odľahčovania,
vykoná sa skúška aj v tomto režime pre rovnaké hodnoty
napínacej sily ako pri zaťažovaní.
5.2.5 Ak je napínacie zariadenie vybavené meradlom sily so
stupnicou v jednotkách sily, vyhodnotí sa relatívna chyba
meradla sily. Ak sa napínacia sila zisťuje z hodnoty tlaku
v hydraulickom lise, určí sa príslušný prevodový koeficient
a vyhodnotí sa relatívna chyba určenia napínacej sily pri
použití prevodového koeficientu. Zistené chyby sa porovnajú
s najväčšou dovolenou chybou podľa tabuľky č. 1.
5.2.6 Vykoná sa skúška metrologických parametrov meradla
predĺženia výstuže. Metóda skúšania meradla predĺženia
výstuže sa volí podľa jeho typu a konštrukčného vyhotovenia.
Pri skúške meradla predĺženia výstuže sa určia jeho chyby
a porovnajú sa s najväčšou dovolenou chybou podľa tabuľky
č. 1.
5.2.7 Ak sa napínacie zariadenie používa za podmienok odlišných od
referenčných, vykonajú sa skúšky, pri ktorých sa posúdi
vplyv zmeny polohy hydraulického lisu na metrologické
parametre napínacieho zariadenia, a určí sa korekčný
koeficient s ohľadom na nedodržanie referenčnej polohy,
posúdi sa vplyv zmeny teploty a určí sa teplotný koeficient
napínacieho zariadenia.
5.2.8 Pri určení metrologických parametrov napínacieho zariadenia
sa vytvoria také podmienky, aby výsledky skúšok neboli
ovplyvňované stratami napínacej sily v kotve.
5.2.9 Postup pri prvotnom a následnom overení meradla sily
a meradla predĺženia výstuže ustanovuje príslušná slovenská
technická norma.PRÍL.61
ZARIADENIA NA MECHANICKÉ SKÚŠKY MATERIÁLOV
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na zariadenia na mechanické skúšky materiálov
ako určené meradlá podľa § 8 zákona, ktoré sa používajú na statické skúšky materiálov
ťahom, tlakom, ohybom, šmykom a tečením v ťahu a ktorých integrálnou súčasťou sú
meradlá sily.
2. Zariadenia na mechanické skúšky materiálov sa členia na
a) skúšobné
trhacie stroje a skúšobné lisy,
b) stroje na skúšanie tečenia materiálu v ťahu so zaťažovacím zariadením
1. pákovým
a s priamym zaťažením,
2. pružinovým,
3. iným,
c) kyvadlové kladivá na skúšky vrubovej a rázovej húževnatosti materiálov.
3. Zariadenia na mechanické skúšky materiálov pred uvedením na trh podliehajú
prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.
4. Zariadenia na mechanické skúšky materiálov, ktoré pri overení vyhovejú
ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
5. Zariadenia na mechanické skúšky materiálov počas ich používania ako určené
meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s
postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení
zariadení na mechanické skúšky materiálov
Oddiel I
Skúšobné trhacie stroje, skúšobné lisy a stroje na skúšanie tečenia materiálu
v ťahu
1. Termíny a definície
1.1 Skúšobný trhací stroj je skúšobný stroj, v ktorom sa
pôsobením zaťažovacieho zariadenia zväčšuje vzdialenosť
medzi spínacími čeľusťami. Je určený najmä na skúšky ťahom.
1.2 Skúšobný lis je skúšobný stroj určený najmä na skúšky
tlakom a ohybom.
1.3 Stroj na skúšky ťahom a tlakom je skúšobný stroj zlučujúci
funkcie strojov podľa bodov 1.1 a 1.2.
1.4 Stroj na skúšanie tečenia materiálu v ťahu je skúšobný
stroj, v ktorom sú skúšobné telesá zaťažené ťahom stálou
silou a pri stálej teplote.
1.5 Zaťažovacie zariadenie je časť skúšobného stroja alebo lisu
určená na vyvodenie sily zaťažujúcej skúšobné teleso.
1.6 Skúšobné teleso je teleso vyrobené z materiálu, ktorý je
predmetom skúšky.
1.7 Zaťažovacie teleso je súčasť zaťažovacieho zariadenia
vyvodzujúceho silu pôsobením tiaže tohto telesa.
2. Technické požiadavky
2.1 Materiály skúšobných trhacích strojov, skúšobných lisov
a strojov na skúšanie tečenia materiálu v ťahu
a prevádzkové podmienky
2.1.1 Skúšobný trhací stroj, skúšobný lis a stroj na skúšanie
tečenia materiálu v ťahu (ďalej len "skúšobný stroj") a ich
príslušenstvo sa vyrábajú z dostatočne trvanlivých
a stabilných materiálov, ktoré za bežných podmienok
používania odolávajú vplyvu prostredia.
2.1.2 Skúšobný stroj sa umiestňuje v suchej miestnosti zbavenej
prachu a škodlivých výparov.
2.2 Vyhotovenie skúšobného stroja
2.2.1 Skúšobný stroj môže byť namontovaný na pevnom stojane alebo
môže byť prenosný.
2.2.2 Prenosný skúšobný stroj má zariadenie umožňujúce jeho
postavenie do správnej polohy a spoľahlivú olovnicu alebo
vodováhu na kontrolu správneho postavenia.
2.2.3 Skúšobný stroj sa vybaví vyrovnávacím zariadením.
2.2.4 Zabezpečí sa, aby na skúšobný stroj nemali nepriaznivý
vplyv podmienky okolia (vibrácie, účinok korózie, miestne
kolísanie teploty atď.).
2.2.5 Konštrukcia a spínacie systémy umožňujú osové pôsobenie
sily.
2.2.6 Pohybový mechanizmus dovoľuje stálu a plynulú zmenu sily
a umožňuje nastavenie jednotlivých hodnôt sily
s dostatočnou presnosťou.
2.2.7 Pohybový mechanizmus skúšobného stroja vyhovuje požiadavkám
na rýchlosť deformácie skúšobného telesa pôsobením
jednotlivej sily tak, aby umožňoval odčítať aktuálnu silu
z indikačného zariadenia. Pri použití závaží je indikačným
zariadením stupnica meracieho zariadenia sily skúšobného
stroja a pri použití silomerov je to stupnica etalónu.
2.2.8 Konštrukcia skúšobného stroja zabezpečuje jeho stálosť,
spoľahlivosť a tuhosť pri dlhodobom používaní.
2.2.9 Skúšobný stroj sa vybaví meracím zariadením sily.
2.2.10 Meracie zariadenie sily môže mať čiarkovú stupnicu,
číslicovú stupnicu alebo registračné (grafické) zariadenie.
Čiarková stupnica môže byť priama alebo nepriama.
2.2.11 Hrúbka značiek stupnice je rovnaká a šírka ukazovateľa
alebo šírka stopy pri použití registračného zariadenia sa
približne rovná hrúbke značiek stupnice.
2.2.12 Pri použití číslicovej stupnice sily sa horná medza
meracieho rozsahu vyjadruje najmenej štyrmi číslicami.
2.2.13 Na štítku pripevnenom ku skúšobnému stroju sa vyznačia
zreteľne a nezmazateľne tieto údaje:
a) typ meradla,
b) meno alebo značka výrobcu a jeho sídlo,
c) výrobné číslo,
d) merací rozsah.
2.2.14 Miesto na umiestnenie overovacej značky sa vyhradí na
skúšobnom stroji tak, aby značka zaručovala
neodstrániteľnosť výrobného štítku.
3. Metrologické požiadavky
3.1 Skúšobné trhacie stroje a skúšobné lisy sa zaraďujú do
štyroch tried presnosti: 0,5, 1, 2 a 3.
3.2 Skúšobné lisy na skúšky zatvrdnutého betónu sa zaraďujú do
troch tried presnosti: 1, 2 a 3.
3.3 Stroje na skúšanie tečenia materiálu v ťahu majú triedu
presnosti 1.
3.4 Metrologické požiadavky na meracie zariadenie sily
skúšobného stroja pre jednotlivé triedy presnosti sú
uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
-----------------------------------------------------------------------------
Trieda Najväčšia dovolená relatívna hodnota v %
presnosti--------------------------------------------------------------------
Chyba meradla Opakovateľnosť Chyba spätného Chyba nuly Rozlíšiteľnosť
q b chodu u f0 a
------------------------------------------------------------------------------
0,5 + -0,5 0,5 0,75 + -0,05 0,25
1 + -1,0 1,0 1,5 + -0,1 0,5
2 + -2,0 2,0 3,0 + -0,2 1,0
3 + -3,0 3,0 4,5 + -0,3 1,5
-----------------------------------------------------------------------------
3.5 Meracie zariadenie musí spĺňať metrologické požiadavky
podľa bodu 3.3 najmenej v intervale medzi jednou pätinou
meracieho rozsahu a menovitou hodnotou meracieho rozsahu.
3.6 Najväčšia dovolená relatívna chyba meradla je vyjadrená ako
percentuálny zlomok skutočnej sily F.
4. Metódy skúšania pri overení
4.1 Kontroluje sa vyhotovenie a správnosť funkcie meracieho
zariadenia a vykoná sa skúška meracieho zariadenia.
4.2 Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či skúšobný stroj
svojou konštrukciou zodpovedá požiadavkám tejto prílohy
a príslušnej slovenskej technickej normy a dokumentácii.
4.3 Skúška skúšobného stroja sa vykoná pre každý z použitých
meracích rozsahov sily s najčastejšie používaným meracím
zariadením sily. Používané dodatočné zariadenia (vlečný
ukazovateľ, registračné zariadenie), ktoré môžu ovplyvniť
meracie zariadenie sily, sa tiež preskúšajú.
4.4 Ak má skúšobný stroj niekoľko meracích zariadení sily,
považuje sa každé meracie zariadenie za samostatný skúšobný
stroj.
4.5 Skúška skúšobného stroja sa vykoná pomocou etalónových
silomerov. Pre sily do 500 N vrátane sa odporúča použiť
zaťažovacie telesá známej hmotnosti. V prípade skúšky
pomocou zaťažovacích telies sa zaznamená hodnota miestneho
tiažového zrýchlenia.
4.6 Ak to skúšobný stroj dovoľuje, všetky skúšky sa vykonajú
pomaly narastajúcou silou.
4.7 Etalónové silomery použité pri skúške majú preukázanú
nadväznosť.
4.8 Etalónové silomery vyhovujú požiadavkám príslušnej
slovenskej technickej normy. Trieda presnosti etalónového
silomera je vyššia, ako je trieda presnosti overovaného
skúšobného stroja. V prípade použitia zaťažovacích telies
sa relatívna chyba sily vyvinutej týmito telesami rovná
+0,1%, alebo je menšia.
4.9 Pri overení skúšobného stroja sa určí rozlíšiteľnosť
indikačného zariadenia skúšobného stroja, ktorá sa vyjadrí
v jednotkách sily.
4.10 Rozlíšiteľnosť "r" z indikačného zariadenia s analógovou
stupnicou sa určí ako 1/10, 1/5 alebo 1/2 hodnoty dielika
analógovej stupnice vyjadrenej v jednotkách sily
v závislosti od pomeru medzi šírkou ukazovateľa alebo stopy
a vzdialenosti medzi stredom dvoch susedných značiek
stupnice (dĺžky dielika). Odporúča sa používať hodnotu
rozlíšiteľnosti rovnajúcu sa 1/10 hodnoty analógového
dielika, ak sa dĺžka dielika rovná 2,5 mm, alebo je väčšia.
4.11 Za rozlíšiteľnosť indikačného zariadenia s číslicovou
indikáciou sa považuje tá hodnota indikačného zariadenia,
ktorá sa pri nezaťaženom silomere nemení o viac ako o jednu
číselnú hodnotu. Ak sa pri odľahčenom silomere indikácia na
indikačnom zariadení mení viac ako o jednu číselnú hodnotu,
považuje sa rozlíšiteľnosť za rovnajúcu sa 1/2 rozsahu
kolísania.
4.12 Relatívna rozlíšiteľnosť "a" indikačného zariadenia sily
v percentách je definovaná vzťahom
r
a = --- . 100,
F
kde r je rozlíšiteľnosť stanovená v bodoch 4.9, 4.10
a 4.11,
F je sila v uvažovanom skúšobnom bode.
4.13 Relatívna rozlíšiteľnosť je overená pre všetky jednotlivé
hodnoty sily stupnice nad 1/5 meracieho rozsahu.
Relatívna rozlíšiteľnosť, relatívna chyba meradla,
relatívna opakovateľnosť, relatívna chyba spätného chodu
a relatívna chyba nuly neprekročia hodnoty uvedené
v tabuľke č. 1 pre príslušnú triedu presnosti skúšobného
stroja.
Dolná medza sa môže určiť aj nižšia ako 1/5 meracieho
rozsahu. Skúšobný stroj vyhovuje triede presnosti vtedy, ak
spĺňa požiadavky uvedené v tabuľke č. 1.
4.14 Meradlo sa na požiadanie preskúša aj pri spätnom chode.
Rozdiel medzi hodnotami získanými pri vzrastajúcej sile
a klesajúcej sile umožňuje vypočítať relatívnu chybu
spätného chodu v percentách pomocou rovnice
F - F'
u = ------ . 100,
-
F
alebo v prípade preskúšania vykonaného pri konštantnej
skutočnej sile podľa rovnice
F'i - Fi
u = -------- . 100,
Fi
kde F je skutočná sila udávaná silomerom alebo vyvinutá
zaťažovacími telesami pri narastajúcej skúšobnej
sile,
F' je skutočná sila udávaná silomerom alebo vyvinutá
zaťažovacími telesami pri klesajúcej skúšobnej
sile,
Fi je sila odčítaná na indikačnom zariadení sily
skúšobného stroja pri narastajúcej skúšobnej sile,
F'i je sila odčítaná na indikačnom zariadení sily
skúšobného stroja pri klesajúcej skúšobnej sile,
- -
Fi, F je aritmetický priemer meraní Fi a F pre jednotlivú
silu.
4.15 Po skúške meradla sa výsledky merania vyhodnotia podľa
týchto vzťahov:
Relatívna chyba meradla vyjadrená ako percentuálny zlomok
-
skutočnej sily F je daná rovnicou
-
Fi - F
q = ------ . 100.
-
F
V prípade preskúšania vykonaného pomocou konštantnej
skutočnej sily je relatívna chyba meradla daná rovnicou
-
Fi - F
q = ------ . 100.
F
Relatívna opakovateľnosť je pre každú jednotlivú silu
rozdiel medzi najväčšou (Fmax) a najmenšou (Fmin) nameranou
-
silou vo vzťahu k priemeru (F). Je vyjadrená v percentách
pomocou rovnice
Fmax - Fmin
b = ----------- . 100.
F
V prípade preskúšania vykonaného pomocou konštantnej
skutočnej sily je relatívna opakovateľnosť daná rovnicou
Fimax - Fimin
b = ------------- . 100,
F
kde Fimax, Fmax je najväčšia hodnota Fi alebo F pre
jednotlivú silu,
Fimin, Fmin je najmenšia hodnota Fi alebo F pre
jednotlivú silu.
4.16 Rozšírená neistota merania pri prvotnom a následnom overení
neprekročí 1/3 najväčšej dovolenej chyby skúšobných
strojov. Pri výpočte rozšírenej neistoty sa použije
koeficient pokrytia k = 2.
4.17 Pri overení skúšobného lisu na skúšky zatvrdnutého
betónu sa okrem kontroly a skúšania meracieho
zariadenia vykonajú aj skúšky zavádzania sily,
rovinnosti tlačných dosiek a regulácie rýchlosti
zaťažovania podľa príslušnej slovenskej technickej
normy.Oddiel II
Kyvadlové kladivá na skúšky vrubovej a rázovej húževnatosti materiálov
1. Termíny a definície
1.1 Kyvadlové kladivá sú zariadenia, ktoré sa používajú na
skúšku rázom v ohybe podľa Charpyho.
1.2 Kyvadlové kladivo na priemyselné účely sa používa na
priemyselné alebo laboratórne skúšky kovových materiálov;
tieto kyvadlové kladivá sa nepoužívajú na určenie
referenčných hodnôt práce spotrebovanej na prerazenie
referenčnej skúšobnej tyče.
1.3 Kyvadlové kladivo, ktoré sa používa na určenie hodnôt
referenčných skúšobných tyčí, sa na tento účel špeciálne
kalibruje. Požiadavky na kalibráciu tohto druhu kladiva sú
prísnejšie ako požiadavky na kyvadlové kladivá určené na
priemyselné účely v závislosti od požadovanej neistoty
určenia referenčných hodnôt skúšobných tyčí.
1.4 Opora je časť kyvadlového kladiva tvoriaca zvislú rovinu,
ktorá zadržuje skúšobnú tyč pri prerážaní. Rovina opôr je
kolmá na rovinu podpier.
1.5 Podpera je časť kyvadlového kladiva tvoriaca vodorovnú
rovinu, na ktorej leží skúšobná tyč pred prerazením
kyvadlom. Rovina podpier je kolmá na rovinu opôr.
2. Technické požiadavky
2.1 Materiály kyvadlových kladív
2.1.1 Kyvadlové kladivo a jeho príslušenstvo sa vyrábajú
z dostatočne trvanlivých a stabilných materiálov, ktoré za
bežných podmienok používania odolávajú vplyvu prostredia.
2.1.2 Kyvadlové kladivo sa umiestňuje v suchej miestnosti
zbavenej prachu a škodlivých výparov.
2.2 Vyhotovenie kyvadlových kladív
2.2.1 Hmotnosť rámu kyvadlového kladiva je najmenej 40-násobok
hmotnosti kyvadla a uvádza sa v dokumentácii.
2.2.2 Nôž kyvadla má šírku od 10 mm do 18 mm.
2.2.3 Spúšťací mechanizmus kyvadla z jeho počiatočnej polohy
pracuje voľne a spúšťa kyvadlo bez akéhokoľvek
počiatočného trhnutia, oneskorenia alebo podnetu na
priečnu vibráciu. Ak tento mechanizmus obsahuje brzdový
systém, zamedzí sa nežiaduca činnosť brzdy.
2.2.4 Kyvadlové kladivá môžu mať referenčnú rovinu, od ktorej sa
meria.
2.2.5 Kyvadlové kladivá sa nastavujú tak, aby referenčná rovina
bola vodorovná s najväčším sklonom 0,11 stupňa.
2.2.6 Os otáčania kyvadla je rovnobežná s referenčnou rovinou,
pričom odchýlka ich rovnobežnosti môže byť najviac 0,11
stupňa. Túto skutočnosť potvrdí výrobca.
2.2.7 Pri kyvadlových kladivách bez referenčnej roviny je os
otáčania kyvadla vodorovná s najväčším sklonom 0,23
stupňa. Ak kyvadlové kladivo nemá obrobenú referenčnú
rovinu, splnenie tejto požiadavky sa preskúša priamou
metódou.
2.2.8 Ak je kyvadlo voľné, visí tak, aby nárazová hrana noža
bola + -0,5 mm od miesta, v ktorom sa dotýka skúšobnej
tyče.
2.2.9 Kyvadlo sa kýva v rovine kolmej na os otáčania, pričom
odchýlka od kolmosti môže byť najviac 0,17 stupňa.
2.2.10 Nárazová hrana noža je v dotyku so skúšobnou tyčou pozdĺž
celej jej dĺžky.
2.2.11 Kyvadlo sa usadí tak, aby stred nárazovej hrany noža
splýval so strednou rovinou medzi oporami skúšobnej tyče
na + -0,5 mm.
2.2.12 Axiálna vôľa ložísk kyvadla meraná v mieste noža
neprekročí 0,25 mm, ak na stred noža pôsobí axiálna sila
zodpovedajúca približne 4% tiaže kyvadla.
2.2.13 Radiálna vôľa ložísk kyvadla neprekročí 0,08 mm, ak sa
pôsobí silou 150 N + -10 N vo vzdialenosti L kolmo na
rovinu kyvu.
2.2.14 Podpery ležia v jednej a tej istej rovine; vzdialenosť
medzi rovinami podpier neprekročí 0,1 mm.
2.2.15 Podpery sú také, aby os skúšobnej tyče bola rovnobežná
s osou otáčania kyvadla, pričom odchýlka rovnobežnosti osi
skúšobnej tyče a osi otáčania kyvadla môže byť najviac
0,17 stupňa.
2.2.16 Opory ležia v jednej a tej istej rovine; vzdialenosť medzi
oboma rovinami neprekročí 0,1 mm.
2.2.17 Uhol medzi rovinou opôr a rovinou podpier je 90 stupňov
+ -0,10 stupňa.
+0,20
2.2.18 Vzdialenosť medzi oporami je (40 ) mm.
-0
+0,5
2.2.19 Polomer zaoblenia opôr je (1 ) mm.
-0
2.2.20 Uhol sklonu opôr je 11 stupňov + -1 stupeň.
2.2.21 Svetlosť medzi oporami a kyvadlom je dostatočná, aby
prerazené časti skúšobnej tyče spadli voľne z kyvadlového
kladiva s najmenším vplyvom a bez spätného dopadu na
kyvadlo skôr, ako dokončí kyv. Žiadna časť kyvadla, ktorá
prechádza medzi oporami, nie je hrubšia ako 18 mm.
2.2.22 Pri kyvadle tvaru C prerazené časti skúšobnej tyče
nedopadnú späť na kyvadlo, ak je vôľa na oboch koncoch
skúšobnej tyče väčšia ako 13 mm.
2.2.23 Pri kyvadle tvaru U sa zabráni spätnému dopadu časti
prerazenej skúšobnej tyče na kyvadlo.
2.2.24 Na kyvadlových kladivách, ktoré používajú kyvadlo tvaru U,
sa inštalujú bezpečnostné plechové kryty spĺňajúce tieto
požiadavky:
a) hrúbka približne 1,5 mm,
b) minimálna tvrdosť 45 HRC,
c) polomer zaoblenia hrán aspoň 1,5 mm,
d) poloha taká, aby vôľa medzi bezpečnostným plechovým
krytom a kyvadlom neprekročila 1,5 mm.
2.2.25 Na štítku pripevnenom na kyvadlovom kladive sa zreteľne
a nezmazateľne vyznačia tieto údaje:
a) typ meradla,
b) meno alebo značka výrobcu a jeho sídlo,
c) výrobné číslo a rok výroby,
d) merací rozsah.
2.2.26 Na umiestnenie overovacej značky sa na kyvadlovom kladive
vyhradí miesto tak, aby značka zabezpečila
neodstrániteľnosť výrobného štítku.
3. Metrologické požiadavky
3.1 Metrologické požiadavky pri skúške priamou metódou
Potenciálna energia (AP) sa neodlišuje od menovitej
energie (AN) o viac ako + -1,0%.
Chyba indikácie (AS) vyhovuje bodu 4.1.2.
Straty trením neprekročia 0,5% menovitej energie AN.
Nárazová rýchlosť je v rozsahu medzi 5,0 m/s a 5,5 m/s.
Pri strojoch vyrobených pred r. 1983 sú však dovolené
hodnoty medzi 4,5 m/s a 7,0 m/s.
3.2 Metrologické požiadavky pri skúške nepriamou metódou
Najväčšie dovolené chyby a opakovateľnosti sú uvedené
v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Úroveň energie Opakovateľnosť Najväčšia dovolená chyba
[J] [J] [J]
------------------------------------------------------------------
< 40 <= 6 < 4
>= 40 <= 15% z E < 10% z E
------------------------------------------------------------------
kde E je referenčná hodnota energie Charpyho referenčnej
skúšobnej tyče s V-vrubom.
Opakovateľnosť sa vypočíta z energií spotrebovaných na
prerazenie piatich skúšobných tyčí a je charakterizovaná
hodnotou Emax - Emin.
4. Metódy skúšania pri overení
Kontroluje sa vyhotovenie a správnosť funkcie meracieho
zariadenia a vykoná sa skúška meradla priamou alebo
nepriamou metódou.
Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či meracie zariadenie
svojou konštrukciou zodpovedá požiadavkám tejto prílohy
a príslušnej slovenskej technickej normy a dokumentácii.
Priama metóda umožňuje statické a oddelené preskúšanie
jednotlivých fyzikálnych a geometrických vlastností
kyvadlového kladiva.
Nepriama metóda je celková metóda skúšania kyvadlového
kladiva používajúca Charpyho referenčné skúšobné tyče
s V-vrubom.
4.1 Skúška kyvadlového kladiva priamou metódou
4.1.1 Predmetom skúšky sú:
a) stojan kyvadlového kladiva,
b) kyvadlo,
c) poloha stojanu/kyvadla,
d) podpery a opory skúšobnej tyče,
e) poloha stredu nárazu,
f) zariadenie na indikáciu hodnoty energie,
g) počiatočná potenciálna energia,
h) chyba indikácie energie,
i) straty trením,
j) nárazová rýchlosť.
4.1.2 Pri skúške kyvadlového kladiva priamou metódou sa chyba
indikovanej energie (AS) určí takto:
Preskúša sa delenie stupnice indikačného zariadenia
energie zodpovedajúce 10%, 20%, 30%, 50% alebo 60% a 80%
počiatočnej potenciálnej energie AN.
Preto treba zdvihnúť kyvadlo poháňajúce indikačné
zariadenie, kým indikovaná hodnota energie nezodpovedá
skúšanej hodnote stupnice. Zmeria sa uhol vzostupu beta.
Toto meranie sa musí vykonať pomocou katetometra alebo
uhlomernej libely s presnosťou + -0,065 stupňa.
Spotrebovaná energia sa rovná
AV = M . [cos(beta) - cos(alfa)],
kde alfa je uhol pádu,
beta je uhol vzostupu,
M je moment kyvadla určený z tiažovej sily kyvadla
F a dĺžky kyvadla l2.
Rozdiel medzi indikovanou energiou AS a spotrebovanou
energiou AV vypočítaný na základe nameraných hodnôt
neprekročí + -1% spotrebovanej energie AV alebo + -0,5%
potenciálnej energie AP. V každom prípade je dovolené
vziať do úvahy vypočítanú hodnotu, ktorá je výhodnejšia.
To znamená, že
AS - AV
/-------/ . 100 <= 1,0 (od 80% menovitej energie AN
AV do 50% menovitej energie AN
vrátane),
AS - AV
/-------/ . 100 <= 0,5 (pod 50% menovitej energie AN).
AP
Z presnosti požadovanej na odmeranie F, l2, alfa, beta
vyplýva pre AV celková stredná chyba približne + -0,3%
menovitej energie.
4.1.3 Straty trením
Práca spotrebovaná pri prerazení skúšobnej tyče sa rovná
rozdielu medzi potenciálnou energiou a zostatkovou
energiou indikovanou po vzostupe kyvadla, ak sa zoberú do
úvahy straty energie, ktoré možno skutočne vypočítať:
a) straty trením spôsobené vlečením ukazovateľa,
b) straty následkom odporu vzduchu a trenia v ložiskách.
Tieto straty sa vypočítajú takto:
4.1.3.1 Straty trením spôsobené vlečením ukazovateľa
Ukazovateľ sa uvedie do polohy zodpovedajúcej nulovému
uhlu vzostupu, kyvadlo sa nechá voľne prekyvnúť (uhol pádu
alfa) bez vloženej skúšobnej tyče a odčíta sa uhol
vzostupu beta1 alebo priamo energia E1.
Potom, bez prestavenia ukazovateľa, sa nechá kyvadlo
prekyvnúť druhýkrát z polohy zodpovedajúcej uhlu pádu
a odčíta sa nový uhol vzostupu beta2 alebo priamo energia
E2.
Straty trením spôsobené vlečením ukazovateľa sa rovnajú
p = M . [cos(beta1) - cos(beta2)], ak sa stupnica delí
v stupňoch, alebo
p = E1 - E2, ak sa stupnica delí v jednotkách energie.
Pri tomto výpočte sa použijú stredné hodnoty beta1
a beta2 (alebo E1 - E2) z troch meraní.
4.1.3.2 Straty následkom odporu vzduchu a trenia v ložiskách
Tieto straty sa pre jeden kyv vypočítajú takto:
Po určení b2 alebo energie E2 (pozri bod 4.1.3.1) sa
kyvadlo vráti do jeho počiatočnej polohy. Potom, bez
opätovného nastavenia ukazovateľa, sa kyvadlo spustí
a nechá sa, aby vykonalo 10 kyvov. Keď kyvadlo začne
vykonávať 11. kyv, pohne sa ukazovateľom približne o 5%
späť z jeho maximálnej dosiahnutej polohy a zaznamená sa
hodnota beta3. Straty trením v ložiskách a následkom
odporu vzduchu pre jeden kyv sú:
p'= 1/10 M [cos(beta3) - cos(beta2)], ak sa stupnica delí
v stupňoch, alebo
p'= 1/10 (E3 - E2), ak sa stupnica delí v jednotkách
energie.
4.1.3.3 Celkové straty p+p' zmerané týmto spôsobom nesmú prekročiť
0,5% menovitej energie AN.
Korekciu strát zodpovedajúcu uhlu vzostupu beta možno
vypočítať za predpokladu, že straty sú úmerné prebehnutému
uhlu, t.j.
beta alfa + beta
pbeta = p ---- + p' ------------ .
beta1 alfa + beta2
Táto približná hodnota sa blíži ku skutočnej korekčnej
hodnote so znižovaním spotrebovanej práce.
4.1.4 Nárazová rýchlosť sa vypočíta
v = druhá odmocnina /2gL [1 - cos(alfa)]/,
kde v - nárazová rýchlosť v metroch za sekundu,
g - zrýchlenie voľného pádu (g = 9,81 m/s2),
alfa - uhol pádu,
L - vzdialenosť medzi stredom noža a osou otáčania
v metroch.
Táto rýchlosť musí byť medzi 5,0 m/s a 5,5 m/s. Pri
strojoch vyrobených pred r. 1983 sú však dovolené hodnoty
medzi 4,5 m/s a 7,0 m/s a musia byť zaznamenané v doklade
o overení.
4.1.5 Pri skúške priamou metódou kyvadlové kladivo vyhovuje, ak
spĺňa požiadavky podľa bodu 3.1.
4.1.6 Skúška priamou metódou sa vykoná, ak
a) je kyvadlové kladivo inštalované, demontované alebo
premiestnené a pri skončení času platnosti overenia,
b) skúška nepriamou metódou dáva nevyhovujúce výsledky.
Zjednodušená skúška priamou metódou týkajúca sa
geometrických vlastností kyvadlového kladiva sa vykoná
pred každou skúškou nepriamou metódou.
4.1.7 Rozšírená neistota merania pri prvotnom a následnom
overení nesmie prekročiť + -0,3%. Pri výpočte rozšírenej
neistoty sa použije koeficient pokrytia k = 2.
4.2 Skúška kyvadlového kladiva nepriamou metódou
4.2.1 Pri tejto skúške sa určí spotrebovaná práca prerazením
Charpyho referenčnej skúšobnej tyče s V-vrubom zo série
tyčí, ktorých energia potrebná na prerazenie je známa.
Berie sa do úvahy celková práca spotrebovaná na prerazenie
skúšobnej tyče.
4.2.2 Celková spotrebovaná práca pozostáva z
a) práce spotrebovanej na prerazenie skúšobnej tyče,
b) vnútorných energetických strát kyvadlového kladiva pri
prvom kyve z počiatočnej polohy.
4.2.3 Energetické straty sa rovnajú
a) odporu vzduchu a trenia v ložiskách a trenia
spôsobeného vlečením ukazovateľa. Tieto straty možno
určiť pomocou priamej metódy,
b) otrasom základu a chveniu stojana a kyvadla, pre ktoré
neboli vyvinuté vhodné meracie metódy.
4.2.4 Pri výpočte sa neberú do úvahy nasledujúce práce:
a) práca spotrebovaná na deformáciu opôr a stredu noža,
b) práca spotrebovaná trením skúšobnej tyče na povrchu
podpier.
4.2.5 Charpyho referenčné skúšobné tyče s V-vrubom, ktoré sa
používajú pri overení kyvadlového kladiva nepriamou
metódou, sú nadviazané na skúšobné tyče BCR. 1)
Referenčné skúšobné tyče sa použijú podľa pokynov
dodávateľa.
4.2.6 Skúška nepriamou metódou sa vykoná takto:
Kyvadlové kladivo sa skúša nepriamou metódou po inštalácii
a po akejkoľvek väčšej demontáži, po premiestnení alebo
oprave pri skončení času platnosti overenia.
Skúška nepriamou metódou sa vykoná najmenej pre dve úrovne
energie vo vnútri meracieho rozsahu kyvadlového kladiva,
pre ktoré existujú Charpyho referenčné skúšobné tyče
s V-vrubom. Tieto dve úrovne sú čo najbližšie medziam
tohto rozsahu. Ak sa vykonajú skúšky pre viac ako dve
úrovne energie, dodatočné úrovne sú rovnomerne rozdelené
v meracom rozsahu s prihliadnutím na referenčné skúšobné
tyče, ktoré sú k dispozícii.
Pre každú úroveň sa prerazí päť skúšobných tyčí. Skúška sa
vykoná so skúšobnými tyčami pri teplote 20 stupňov C + -2
stupne C.
4.2.7 Pri skúške nepriamou metódou kyvadlové kladivo vyhovuje,
ak hodnota opakovateľnosti a hodnota chyby spĺňajú
požiadavky podľa tabuľky č. 2.
4.2.8 Ak kyvadlové kladivo nespĺňa požiadavky na hodnotu
opakovateľnosti a na hodnotu chyby, je vhodné zistiť
príčinu použitím skúšky priamou metódou.PRÍL.63
TVRDOMERY NA BETÓN
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na Schmidtove tvrdomery na betón typu L, N, M
(ďalej len "tvrdomer"), ktoré sa používajú na nedeštruktívne skúšky tvrdosti betónu
ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Tvrdomery pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania
pri overení sú uvedené v druhej časti.
3. Tvrdomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.
4. Tvrdomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Metrologické požiadavky, technické požiadavky a metódy skúšania pri overení
tvrdomerov
1. Termíny a definície
1.1 Tvrdomer je prístroj, ktorého pomocou sa vytvárajú pružné
reakcie na povrchu betónu, ktoré možno merať a z ktorých
možno vyhodnotiť ukazovateľ vlastnosti betónu.
1.2 Podľa energie úderu úderného zariadenia sa tvrdomery delia
na tieto typy:
a) typ L 0,735 J,
b) typ N 2,207 J,
c) typ M 29,430 J.
1.3 Odraz je meraná dĺžka spätnej dráhy úderného zariadenia
prístroja, ktorá závisí od pružnej reakcie betónu. Hodnota
odrazu úderného zariadenia tvrdomeru sa indikuje
v dielikoch. Hodnota odrazu je bezrozmerná veličina.
Rozsah indikácie je od 0 dielikov odrazu do 100 dielikov
odrazu.
1.4 Etalónová oceľová nákova je nákova s oceľovou vložkou,
ktorej hodnota odrazu sa stanovuje kalibráciou. Tvrdosť
oceľovej vložky je 5 000 N/mm2 podľa HB.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Stredná hodnota odrazu na etalónovej oceľovej nákove
zodpovedá hodnote uvedenej v doklade o kalibrácii
etalónovej nákovy.
2.2 Odchýlka žiadnej z nameraných hodnôt odrazu od hodnoty
odrazu uvedenej v doklade o kalibrácii pre etalónovú
nákovu neprekročí najväčšiu dovolenú chybu, ktorá je pre
všetky typy tvrdomerov + -2 dieliky.
2.3 Vzdialenosť tyčky vlečného ukazovateľa od záchytného
výstupku vlečného ukazovateľa
a) typ L 4,5 mm,
b) typ N 3,5 mm,
c) typ M 5,5 mm.
2.4 Trenie vlečného ukazovateľa vyjadrené hmotnosťou
skúšobných závaží sa nachádza pre jednotlivé typy
tvrdomerov v rozsahu
a) typ L 30 g - 60 g,
b) typ N 50 g - 80 g,
c) typ M 100 g - 150 g.
2.5 Dĺžka stupnice s ukazovateľom alebo stupnice registračného
zariadenia je najmenej 80 mm.
2.6 Delenie stupnice je také, aby dve susedné značky stupnice
s ukazovateľom alebo stupnice registračného zariadenia
zodpovedali najviac dvom dielikom odrazu. Rozlíšiteľnosť
číslicového indikačného zariadenia je najviac dva dieliky
odrazu.
2.7 Na meranie vzdialenosti tyčky vlečného ukazovateľa od
záchytného výstupku vlečného ukazovateľa sa použije
posuvné meradlo s možnosťou merania vnútorných rozmerov.
2.8 Na meranie trenia vlečného ukazovateľa sa použije sada
skúšobných závaží s najväčšou dovolenou chybou + -1 g.
3. Technické požiadavky
3.1 Hodnoty odrazu sa indikujú na stupnici s ukazovateľom, na
registračnom zariadení alebo na číslicovom indikačnom
zariadení.
3.2 Guľová plocha úderníka je nepoškodená, bez viditeľných
odchýlok.
3.3 Styčné plochy úderníka a úderného kladiva sú hladké
a nepoškodené.
3.4 Odchýlka od priamosti povrchových priamok vodiacej tyče
a tyče vlečného ukazovateľa je bez merateľných nerovností.
4. Skúšanie pri overení
4.1 Na tvrdomeroch sa kontroluje
a) vzhľad,
b) geometrický tvar špecifických častí,
c) veľkosť trenia vlečného ukazovateľa,
d) hodnota odrazu na etalónovej oceľovej nákove.
4.1.1 Vzhľad - zisťuje sa funkčnosť a stav tvrdomeru.
4.1.2 Kontrola geometrického tvaru špecifických častí. Zo
špecifických častí meradla sa kontroluje geometrický tvar
na
a) guľovej ploche úderníka; kontroluje sa pomocou
polomerovej šablóny. Pre typ L a N sa používa
polomerová šablóna r = 26 mm a pre typ M sa používa
polomerová šablóna r = 52 mm. Správny tvar sa
kontroluje vizuálne priložením polomerovej šablóny na
úderník v dvoch na seba kolmých prierezoch. Guľová
plocha je vyhovujúca, ak nie sú vizuálne zistené
rozdiely medzi ňou a polomerovou šablónou,
b) styčných plochách úderníka a úderného kladiva; styčné
plochy úderníka a úderného kladiva sú hladké
a nepoškodené, kontrolujú sa vizuálne,
c) vodiacej tyči a tyči vlečného ukazovateľa; priamosť
povrchových priamok vodiacej tyče a tyče vlečného
ukazovateľa sa kontroluje otáčaním na rovinnej doske.
4.1.3 Veľkosť trenia vlečného ukazovateľa sa kontroluje pomocou
skúšobných závaží postupným nakladaním závažia na záves
uchytený o výstupok vlečného ukazovateľa. Vlečný
ukazovateľ sa po tyčke pohybuje pomaly, bez zastavenia.
Hmotnosť závažia, ktorá uvedie vlečný ukazovateľ do
pohybu, je podľa typu tvrdomeru v rozsahu podľa bodu 2.4.
Počas kontroly trenia vlečného ukazovateľa sa kontroluje
aj vzdialenosť výstupku vlečného ukazovateľa od tyčky
podľa bodu 2.3.
4.1.4 Hodnota odrazu na oceľovej nákove sa meria na kalibrovanej
etalónovej oceľovej nákove umiestnenej na pevnom podklade.
Vykoná sa séria najmenej dvadsiatich meraní a vypočíta sa
stredná hodnota odrazu podľa vzťahu
1 n
a = --- Suma ai,
n i = 1
kde ai - namerané hodnoty odrazu pri jednotlivých úderoch,
i - poradové číslo merania,
n - počet meraní.
4.1.4.1 Žiadna nameraná hodnota odrazu ai neprekročí najväčšiu
dovolenú chybu podľa bodu 2.2
/ai - aE/ < 2 dieliky.
4.1.4.2 Kontrola tvrdomerov s registračným zariadením sa vykonáva
obdobne ako pri tvrdomeroch bez registračného zariadenia.
Namerané hodnoty sa prenášajú na registračný papier. Počas
skúšky sa vykoná skúška funkčnosti registračného
zariadenia a skúška ručného otočenia registračného valca.PRÍL.64
MERAČE PRETEČENÉHO OBJEMU VODY S VOĽNOU HLADINOU
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na merače pretečeného objemu vody v otvorených
prizmatických korytách a čiastočne zatopených potrubiach pri zabezpečení prúdenia
vody s voľnou hladinou, ktoré sa používajú na meranie pretečeného objemu povrchových
vôd, podzemných vôd, zrážkových vôd, odpadových vôd a osobitných vôd (ďalej len "merač")
ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Podiel znečistenia v týchto kvapalinách, predovšetkým
nerozpustených látok, nesmie ovplyvňovať ich newtonovské správanie.
2. Podľa princípu činnosti sa merače členia na merače založené na princípe
a) použitia stabilného primárneho merného zariadenia (ďalej len "primárne zariadenie")
konštruovaného ako stavba do prizmatického koryta bez sklonu, ktoré náhlou zmenou
prietokového prierezu alebo sklonu dna kontrolovane vytvorí podmienku, že okamžitý
prietok je jednoznačne určený energetickou výškou prierezu v mernom mieste. Prietokové
pomery sú pritom zabezpečené tak, že zmena výšky hladiny v mernom mieste je nezávislá
od hladiny pod týmto prierezom. Okamžitá výška hladiny v mernom mieste primárneho
zariadenia sa meria sekundárnym merným zariadením (ďalej len "sekundárne zariadenie"),
ktoré ďalej vypočítava zodpovedajúci okamžitý prietok, pretečený objem a zároveň
archivuje aj zobrazuje tieto veličiny. Primárne zariadenie a sekundárne zariadenie
vytvárajú merač s mernou krivkou prietokov,
b) súčasného merania strednej prietokovej rýchlosti vody a merania výšky hladiny
v tom istom mernom profile, pričom je definovaná funkčná závislosť prietokovej plochy
od výšky hladiny (ďalej len "merač pracujúci na princípe merania rýchlosti a plochy").
3. Merače spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých
podrobnosti sú uvedené pre merače
a) s mernou krivkou prietokov v druhej časti oddiele
I,
b) pracujúce na princípe merania rýchlosti a plochy v druhej časti oddiele II.
4. Kategórie meračov
Ak merač má najmenej počítadlo pretečeného objemu,
počítadlo času a zobrazovač okamžitého prietoku a výšky hladiny a ak spĺňa požiadavky
druhej časti oddielu I bodu 5 alebo druhej časti oddielu II bodu 3, zaraďuje sa do
kategórie C.
Ak merač spĺňa požiadavky kategórie C a je vybavený aj záznamníkom reálneho času
so záznamníkom týždenných alebo kratších pretečených množstiev s kapacitou jedného
kalendárneho roka a najväčších hodinových prietokov, najmenej päť maxím s určením
času v rámci jedného kalendárneho roka, zaraďuje sa do kategórie B.
Ak merač spĺňa požiadavky kategórie B a je vybavený aj záznamníkom reálneho času
so záznamníkom údajov aktuálnych prietokov a pretečených množstiev s kapacitou najmenej
1 000 údajov s minimálnym časom odčítania 1 h, zaraďuje sa do kategórie A.
5. Použitie meračov
a) do prietoku Qmax 5 l/s vrátane sa môžu použiť merače
ľubovolnej kategórie definovanej v bode 4,
b) nad prietok Qmax 5 l/s a do prietoku Qmax 500 l/s vrátane sa môžu použiť merače
kategórie A alebo B definované v bode 4,
c) nad prietok Qmax 500 l/s sa môžu použiť merače kategórie A definované v bode 4.
6. Primárne zariadenia meračov s mernou krivkou prietokov sa na účely tejto
prílohy členia na
a) typové primárne zariadenia,
b) individuálne primárne zariadenia.
7. Merače pracujúce na princípe merania rýchlosti a plochy, sekundárne zariadenia
meračov s mernou krivkou prietokov ako súčasti meračov a typové primárne zariadenia
meračov s mernou krivkou prietokov ako súčasti meračov pred uvedením na trh podliehajú
schváleniu typu a prvotnému overeniu.
8. Individuálne primárne zariadenia meračov s mernou krivkou prietokov ako
súčasti meračov pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu.
9. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
10. Merač schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
11. Merač, ktorý pri overení vyhovuje ustanoveným požiadavkám, označí sa
overovacou značkou.
12. Merače počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení meračov
Oddiel I
Merače s mernou krivkou prietokov
1. Termíny a definície
1.1 Objemový prietok (ďalej len "prietok") je objem vody
pretečený cez merač za jednotku času. Objem sa vyjadruje
v metroch kubických alebo litroch a čas v hodinách, minútach
alebo sekundách.
1.2 Merný objekt je objekt určený na meranie prietoku vôd
s trvalo inštalovaným meračom, ktorý má platnú mernú krivku
prietokov a umožňuje ručný alebo automatický odber vzoriek
vôd, prípadne automatickú kontrolu ich kvality.
1.3 Pretečený objem je celkový objem vody, ktorý pretiekol cez
merač za daný čas.
1.4 Merná krivka prietokov je funkčná závislosť okamžitého
prietoku na výške hladiny odmeranej v mernom mieste
primárneho zariadenia.
1.5 Merné miesto primárneho zariadenia je prierez v otvorenom
prizmatickom koryte alebo potrubí, ku ktorému sa vzťahuje
merná krivka prietokov, a spravidla je umiestnené
v hydraulicky najvhodnejšom mieste.
1.6 Primárne zariadenie je objekt s platnou mernou krivkou
prietokov, ako napríklad žľab alebo priepad, umiestnený
v otvorenom prizmatickom koryte alebo v potrubí.
Charakteristickou vlastnosťou primárnych zariadení je, že sú
tu zabezpečené podmienky pre modulárny prietok, t.j., že na
určenie prietoku treba merať iba výšku hladiny pretekajúcej
vody v mernom mieste primárneho zariadenia. Dôležitou
požiadavkou je, aby určitému rozdielu prietoku zodpovedal
taký rozdiel výšok hladín, pri ktorom meradlo pracuje
v rozsahu požadovanej neistoty.
1.7 Typové primárne zariadenie je primárne zariadenie, ktoré
konštrukčne zodpovedá slovenskej technickej norme alebo
inému technickému predpisu.
1.8 Individuálne primárne zariadenie je primárne zariadenie,
ktoré má jeden parameter alebo viac parametrov odlišných od
typového primárneho zariadenia.
1.9 Modulárny prietok je prietok primárnym zariadením, keď zmena
hladiny v mernom mieste primárneho zariadenia je nezávislá
od hladiny za týmto merným miestom a prúdenie nie je zároveň
významne rušené tlakovými zmenami spôsobenými väčším
zakrivením prúdových vlákien.
1.10 Sekundárne zariadenie je zariadenie, ktoré kontinuálne meria
výšku hladiny vody v primárnom zariadení v jeho mernom
mieste, vyhodnocuje túto hodnotu, koriguje tento údaj,
vypočítava okamžitý prietok prepočtom cez mernú krivku
prietokov, vypočítava pretečený objem, zobrazuje údaje na
počítadle a zaznamenáva údaje do pamäte zariadenia.
1.11 Maximálny prietok (Qmax) je najväčší prietok, pri ktorom
môže merač pracovať bez poškodenia a bez prekročenia
najväčších dovolených chýb. Maximálny prietok sa používa na
označenie primárneho zariadenia merača.
1.12 Minimálny prietok (Qmin) je najmenší prietok, pri ktorom
môže merač pracovať bez prekročenia najväčších dovolených
chýb. Minimálny prietok je stanovený ako funkcia Qmax.
1.13 Prechodový prietok (Qt) je prietok, ktorý rozdeľuje horný
a dolný úsek rozsahu prietoku a je to prietok, pri ktorom
nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
1.14 Rozsah prietoku merača je ohraničený maximálnym prietokom
a minimálnym prietokom (Qmax) a (Qmin). Je rozdelený na dva
úseky nazývané horný a dolný, s rozdielnymi najväčšími
dovolenými chybami.
1.15 Maximálna výška hladiny (hmax) je maximálna výška hladiny
vody v primárnom zariadení v mernom mieste, ktorá sa
dosiahne pri maximálnom prietoku (Qmax). Maximálna výška
hladiny sa za bežnej prevádzky merného objektu nesmie
prekročiť.
1.16 Minimálna výška hladiny (hmin) je minimálna výška hladiny
vody v primárnom zariadení v mernom mieste, ktorá sa
dosiahne pri minimálnom prietoku (Qmin).
1.17 Trieda presnosti merača vyjadruje schopnosť merača pracovať
v definovanom rozsahu najväčších dovolených chýb.
1.18 Snímač sekundárneho zariadenia je časť sekundárneho
zariadenia, ktorá meria výšku hladiny v primárnom zariadení,
prípadne aj iné údaje a signál o výške hladiny vysiela do
vyhodnocovacej jednotky sekundárneho zariadenia.
1.19 Vyhodnocovacia jednotka sekundárneho zariadenia je časť
sekundárneho zariadenia, ktorá napája snímač sekundárneho
zariadenia a spracováva údaje zo snímača sekundárneho
zariadenia, vyhodnocuje ich, prepočítava, prípadne koriguje,
zobrazuje a zaznamenáva v pamäti. Vyhodnocovacia jednotka
môže byť vybavená aj externými výstupmi na ďalšie
vyhodnocovanie a spracovanie údajov.
1.20 Držiak snímača sekundárneho zariadenia je nosník, ktorý
zabezpečuje stabilnú polohu snímača sekundárneho zariadenia
na stanovenom mieste merného miesta primárneho zariadenia.
1.21 Určený pevný bod merného objektu je bod, ku ktorému je
určená poloha primárneho zariadenia.
1.22 Prevádzková teplota okolia je teplotný rozsah okolia
ohraničený teplotami Tamin a Tamax, v ktorom primárne
zariadenie a snímač sekundárneho zariadenia môžu trvalo
pracovať s predpísanými metrologickými parametrami.
1.23 Prevádzková teplota meraného média je teplotný rozsah
meraného média ohraničený teplotami Tmin a Tmax, v ktorom
môže primárne zariadenie trvalo pracovať s predpísanými
metrologickými parametrami.
1.24 Prevádzková teplota okolia vyhodnocovacej jednotky je
teplotný rozsah okolia ohraničený teplotami Tomin a Tomax,
v ktorom vyhodnocovacia jednotka sekundárneho zariadenia
môže trvalo pracovať s predpísanými metrologickými
parametrami.
1.25 Merací rozsah sekundárneho zariadenia je rozsah vzdialenosti
od hladiny vody, pri ktorej je schopné sekundárne zariadenie
pracovať s predpísanými metrologickými parametrami. Rozsah
je daný najväčšou (Lmax) a najmenšou (Lmin) vzdialenosťou
snímača od hladiny vody.
1.26 Nadhladinový snímač sekundárneho zariadenia je snímač výšky
hladiny vody, ktorý sa inštaluje nad merné miesto primárneho
zariadenia.
1.27 Podhladinový snímač sekundárneho zariadenia je snímač výšky
hladiny, ktorý sa inštaluje na dne primárneho zariadenia.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
Na účely tohto oddielu sa rozlišujú triedy presnosti meračov
4, 5, 6 a 4a, 5a, 6a uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Triedy Rozsah Najväčšia Triedy Rozsah Najväčšia
presnosti dovolená presnosti dovolená
chyba v % chyba v %
------------------------------------------------------------------
4 Qmin <= Q < Qt + -8 4a Qmin <= Q <= Qmax + -4
Qt <= Q <= Qmax + -4
5 Qmin <= Q < Qt + -10 5a Qmin <= Q <= Qmax + -5
Qt <= Q <= Qmax + -5
6 Qmin <= Q < Qt + -12 6a Qmin <= Q <= Qmax + -6
Qt <= Q <= Qmax + -6
------------------------------------------------------------------
2.2 Rozsahy prietokov
Rozsah prietoku merača je rozdelený podľa hodnôt Qmin, Qt
a Qmax definovaných v bodoch 1.11 až 1.13, pričom hodnoty
Qmin a Qt pre jednotlivé triedy presnosti sú uvedené
v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Triedy presnosti 4, 5, 6
------------------------------------------------------------------
hodnota Qmin 0,1 Qmax
hodnota Qt 0,2 Qmax
------------------------------------------------------------------
Triedy presnosti 4a, 5a, 6a
------------------------------------------------------------------
hodnota Qmin 0,4 Qmax
------------------------------------------------------------------
Triedy presnosti 4a, 5a, 6a sa môžu použiť len v prípade, že
merný objekt je prevádzkovaný nad hodnotou Qmin vo viac ako
95% času prevádzky (do 30. júna 2002 vo viac ako 80% času
prevádzky). Do času prevádzky sa nezapočítava nulová
prevádzka, pri ktorej je skutočný prietok meračom pod
hodnotou 0,5% z Qmax.
2.3 Merná krivka prietokov primárneho zariadenia
Merná krivka prietokov primárneho zariadenia musí byť taká,
aby kombinovaná štandardná neistota merania výšky hladiny
v mernom mieste sekundárnym zariadením nespôsobovala chybu
väčšiu ako 1/2 najväčšej dovolenej chyby meradla.
2.4 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke
Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti
overenia sa rovná 1,5-násobku najväčšej dovolenej chyby
podľa bodu 2.1.
3. Všeobecné požiadavky
Konštrukcia - všeobecné požiadavky
Merač sa vyrobí tak, aby zaručoval
a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b) splnenie požiadaviek tohto oddielu za bežných
prevádzkových podmienok.
4. Technické požiadavky na primárne zariadenie
4.1 Primárne zariadenie sa umiestni do koryta alebo potrubia
tak, aby vznikol dostatočný manipulačný priestor umožňujúci
vykonanie jeho skúšok, údržbu a kontrolu všetkých jeho častí
bezpečne a bez obmedzení.
Ak sú primárne zariadenia vystavené krátkodobo vyššiemu
prietoku ako je Qmax alebo spätnému prúdeniu, odolávajú
týmto vplyvom bez trvalého zhoršenia alebo obmedzenia
metrologických vlastností.
4.2 Materiály
Primárne zariadenie merača je zhotovené z materiálov, ktoré
sú na účely používania merača primerane pevné a trvanlivé.
Všetky materiály použité na výrobu primárnych zariadení sú
odolné voči vnútornej a vonkajšej korózii a ak treba,
chránia sa vhodnou povrchovou úpravou. Zmeny teploty vody
a prostredia v rozsahu prevádzkovej teploty okolia
a meraného média a korozívne vlastnosti vody neovplyvňujú
škodlivo materiály, z ktorých je merač vyrobený.
4.3 Tesnosť primárneho zariadenia
Primárne zariadenie trvalo odoláva stálemu pôsobeniu vody
bez zlyhania funkcie, bez netesnosti, bez presakovania cez
steny alebo trvalej deformácie.
4.4 Prietok v mernom mieste primárneho zariadenia
Primárne zariadenie sa prevádzkuje tak, aby bol zabezpečený
modulárny prietok v celom jeho rozsahu.
4.5 Prevádzkovanie zariadenia
Primárne zariadenie je prevádzkované tak, aby za bežných
podmienok prevádzky nebol prekročený maximálny prietok.
5. Technické požiadavky na sekundárne zariadenie
5.1 Materiály
Kryt snímača a vyhodnocovacej jednotky sekundárneho
zariadenia sa zhotoví z materiálov, ktoré odolávajú
prostrediu v rozsahu teplôt okolia určených výrobcom. Kryt
snímača sekundárneho zariadenia sa chráni krytím IP 68.
Vyhodnocovacia jednotka sekundárneho zariadenia je osadená
v prostredí, ktoré je určené výrobcom.
5.2 Vplyv teploty okolia
Zmeny teploty okolia a vlhkosti vzduchu v rozsahu
prevádzkovej teploty okolia nevplývajú významne na výsledok
merania.
5.3 Držiak nadhladinového snímača sekundárneho zariadenia
Ak je sekundárne zariadenie vybavené nadhladinovým snímačom,
je skonštruovaný a osadený tak, aby bola zabezpečená jeho
stabilná poloha v stanovenom mieste merného miesta. Tuhosť
stojana je taká, aby sila s veľkosťou 50 N v ľubovoľnom
smere na snímač sekundárneho zariadenia umiestnený na
držiaku nespôsobila odchýlku jeho polohy o viac ako 1 mm.
Upevnenie držiaka snímača sekundárneho zariadenia
k primárnemu zariadeniu (prípadne k určenému pevnému bodu
merného objektu) je také, aby zabezpečovalo stabilitu
a nemennosť polohy držiaka.
5.4 Držiak podhladinového snímača sekundárneho zariadenia
Ak je sekundárne zariadenie vybavené podhladinovým snímačom,
je skonštruovaný tak, aby jeho držiak ani iná časť
nezasahovali významne do šírky prietokového prierezu merného
objektu, aby nebola ovplyvnená hydraulika merného objektu.
Upevnenie snímača sekundárneho zariadenia odoláva rýchlosti
prúdenia vody rovnajúcej sa dvojnásobku rýchlosti prúdenia
pri Qmax.
5.5 Počítadlo
5.5.1 Počítadlo pretečeného objemu
Objem pretečenej vody sa udáva odčítaním v rade za sebou
idúcich číslic na displeji v jednom okienku alebo vo
viacerých okienkach.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic je najmenej 4 mm.
Symbol jednotky m3 je vyznačený v bezprostrednej blízkosti
číslicového displeja.
Na číslicových počítadlách mechanického typu je viditeľné
premiestňovanie všetkých číslic smerom nahor.
Posuv každej číselnej jednotky sa skončí za čas, počas
ktorého susedná nižšia hodnota ukazuje pri svojom pohybe
poslednú desiatku. Celé čísla udávajúce metre kubické sú
zreteľne indikované.
Počítadlo umožňuje zaznamenanie objemu vyjadreného v metroch
kubických zodpovedajúceho najmenej 1 999 hodinám prevádzky
pri maximálnom prietoku bez návratu na nulu.
Počítadlo je vybavené prídavným zariadením alebo počítadlom
na skúšku merača, ktoré môže byť vyhotovené
a) ako časť základného počítadla radom za sebou idúcich
čísel,
b) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
trvalo, prostredníctvom prepnutia počítadla do skúšobného
módu alebo iného skúšobného počítadla,
c) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
dočasne,
d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu,
e) kombináciou týchto systémov.
Tieto zariadenia však nemajú žiaden významný vplyv na
metrologické vlastnosti merača.
Čitateľnosť dielika stupnice zariadenia na skúšku je taká,
aby relatívna chyba pri skúške spôsobená čitateľnosťou
dielika bola najviac 0,5% a aby skúška pri minimálnom
prietoku netrvala viac ako jeden a pol hodiny.
5.5.2 Počítadlo času
Merač je vybavený interným alebo externým počítadlom času,
ktoré zaznamenáva čas jedným z týchto spôsobov:
a) počet hodín prevádzky merača, s minimálnou kapacitou
počítadla 10 000 hodín,
b) aktuálne údaje o odpojení a pripojení merača na zdroj
napätia v reálnom čase, pričom merač si pamätá najmenej
200 hodnôt o odpojení alebo pripojení v reálnom čase,
c) počet hodín odpojenia merača, s minimálnou kapacitou
počítadla 10 000 hodín,
d) kombináciou uvedených spôsobov, pričom stačí, ak merač
spĺňa požiadavku iba jedného spôsobu.
5.5.3 Zobrazovač okamžitého prietoku a výšky hladiny
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic je najmenej 4 mm.
Symbol jednotky je vyznačený v bezprostrednej blízkosti
číslicového displeja.
Čitateľnosť stupnice pre výšku hladiny je taká, aby jej
hodnota bola rovná alebo menšia ako chyba merania výšky
hladiny, pričom meradlo zobrazuje výšku hladiny v celom
rozsahu výšok hladín. Čitateľnosť stupnice pre okamžitý
prietok je taká, aby jej hodnota bola najmenej 1/5 hodnoty
najväčšej dovolenej chyby merača.
5.6 Merače, ktoré sú napájané z externého zdroja a ich napájacie
napätie prevyšuje 50 V, spĺňajú požiadavky príslušného
všeobecne záväzného právneho predpisu.
5.7 Zabezpečovacie miesta
Miesta upevnenia držiaka snímača sekundárneho zariadenia,
ako aj umiestnenia snímača k držiaku sú také, aby sa dala
zabezpečiť ich poloha a neodnímateľnosť, napríklad montážnou
značkou.
5.8 Vplyv teploty okolia vyhodnocovacej jednotky
Zmeny teploty okolia vyhodnocovacej jednotky v uvedenom
rozsahu prevádzkovej teploty okolia vyhodnocovacej jednotky
nevplývajú významne na výsledok merania.
6. Značky a nápisy
6.1 Identifikačné nápisy na primárnom zariadení
Na primárnom zariadení merača sa vyznačia - čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) maximálny prietok Qmax v m3/h,
c) rok výroby a výrobné číslo,
d) značka schváleného typu,
e) matematické vyjadrenie mernej krivky prietokov,
f) maximálna výška hladiny a minimálna výška hladiny hmax
a hmin.
6.2 Identifikačné nápisy na sekundárnom zariadení
Na sekundárnom zariadení merača sa vyznačia - čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a maximálny prietok Qmax v m3/h,
c) rok výroby a výrobné číslo,
d) značka schváleného typu,
e) matematické vyjadrenie mernej krivky prietokov,
f) maximálna výška hladiny a minimálna výška hladiny hmax
a hmin,
g) identifikácia merného objektu, na ktorý sa merná krivka
vzťahuje,
h) napájacie napätie (ak je sekundárne zariadenie napájané
z externého zdroja),
i) impulzné číslo (v tvare počet dm3 alebo m3 na impulz), ak
je merač vybavený impulzným výstupom merača,
j) merací rozsah sekundárneho zariadenia Lmax a Lmin,
k) prevádzková teplota okolia udaná Tamin a Tamax,
l) prevádzková teplota okolia vyhodnocovacej jednotky
sekundárneho zariadenia udaná Tomin a Tomax.
6.3 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto na overovacie značky sa vyhradí na dôležitej časti
merača, kde sú zreteľne viditeľné bez potreby demontáže
merača.
6.4 Plombovanie
Merač a jeho súčasti sú vybavené ochranným zariadením, ktoré
môže byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred, ani
po správnej inštalácii merača nemohol byť merač ani jeho
justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia. Predmetom plombovania je
aj zabezpečenie polohy snímača sekundárneho zariadenia
vzhľadom k primárnemu zariadeniu.
Ak je merač napájaný z elektrického externého zdroja a má
externé počítadlo času prevádzky, potom je aj toto počítadlo
predmetom plombovania.
7. Schválenie typu primárneho zariadenia
7.1 Počet (typových) primárnych zariadení určených na skúšanie
Výrobca alebo dovozca predloží na skúšky najmenej jeden kus
primárneho zariadenia každého typu a každej veľkosti.
Ak ide o typové primárne zariadenie, pre ktoré bola
preukázateľne stanovená hydraulickým výskumom geometria
rozmerov a pre jeho každý veľkostný rad prislúchajúca merná
krivka prietokov (ďalej len "zdokumentované primárne
zariadenie"), potom môže vykonávateľ skúšky typu vykonať
skúšky iba na vzorkách vybratých veľkostí. Najmenší počet
predložených meradiel je jedno, ak výrobca vyrába menej ako
päť veľkostí, a dve, ak výrobca vyrába viac ako päť
veľkostí.
7.2 Skúšobné zariadenie
Skúšobné zariadenie pre primárne zariadenia a merače ako
celok reprodukuje jednotku prietoku alebo pretečeného objemu
s neistotou menšou, ako je hodnota 1/5 najväčšej dovolenej
chyby meradla pre každý prietok. Jednotlivé komponenty
skúšobného zariadenia a zariadenie ako celok sú
preukázateľne nadviazané na národné etalóny Slovenskej
republiky.
Kombinovaná štandardná neistota merania geometrických
rozmerov musí byť menšia ako 0,3% z meranej hodnoty.
Počas každej skúšky primárneho zariadenia a skúšky
zariadenia ako celku pomerné kolísanie prietoku je najviac
1,5%.
7.3 Technická skúška primárneho zariadenia pozostáva z týchto
úkonov:
a) skúška tesnosti,
b) kontrola geometrických rozmerov,
c) stanovenie mernej krivky prietokov; nevykonáva sa pri
zdokumentovaných primárnych zariadeniach,
d) stanovenie rozsahu prietokov; nevykonáva sa pri
zdokumentovaných primárnych zariadeniach,
e) zistenie opakovateľnosti mernej krivky; nevykonáva sa pri
zdokumentovaných primárnych zariadeniach,
f) posúdenie strmosti mernej krivky,
g) skúška teplotnej odolnosti; vykonáva sa len pri
primárnych zariadeniach vyhotovených z plastu.
7.4 Hydraulické podmienky
Pre metrologické skúšky platí, že primárne zariadenie sa
inštaluje za takých hydraulických podmienok, ktoré sú zhodné
s hydraulickými podmienkami pri prevádzke.
7.5 Postup pri skúšaní primárneho zariadenia
Skúšky pozostávajú z týchto úkonov vykonaných v takomto
poradí:
a) skúška tesnosti celého primárneho zariadenia,
b) skúška osadenia primárneho zariadenia do predpísanej
polohy (bez sklonu) a do osi prizmatického koryta,
c) kontrola geometrických rozmerov,
d) zistenie parametrov Qmax, hmax, hmin a Qmin,
e) stanovenie mernej krivky prietokov v závislosti na výške
hladiny vody v mernom mieste pri zohľadnení bežných
podmienok inštalácie pre daný typ primárneho zariadenia
(nevykonáva sa pri zdokumentovaných primárnych
zariadeniach),
f) stanovenie strmosti mernej krivky,
g) kontrola stability geometrických rozmerov vzhľadom na
teplotu média (vykonáva sa iba pri primárnych
zariadeniach vyhotovených z plastu).
Výsledky skúšok podľa písmena e) poskytujú dostatočný počet
bodov na presné vynesenie merných kriviek prietokov v celom
rozsahu.
Pri skúške podľa písmena e) sa určí merná krivka prietokov
ako minimálna požiadavka pri týchto hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,3 Qmax, 0,5 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax,
pričom pri každom prietoku sa vypočíta ako priemer z troch
hodnôt zo štyroch meraní (jedna odľahlá hodnota sa vylúči).
7.6 Podmienky schválenia typu
Typ primárneho zariadenia sa schváli, ak spĺňa tieto
požiadavky:
a) je v zhode s administratívnymi, technickými
a metrologickými požiadavkami tohto oddielu,
b) skúšky podľa bodu 7.5 písm. a) až f) preukážu zhodu
s bodmi 2, 3 a 4, ak ide o metrologické charakteristiky
a technické charakteristiky,
c) po skúške teplotnej odolnosti sa jednotlivé geometrické
rozmery zmenia najviac o 0,6% od pôvodných rozmerov.
8. Schválenie typu sekundárneho zariadenia
8.1 Počet sekundárnych zariadení určených na skúšanie
Výrobca alebo dovozca predloží na skúšku najmenej tri kusy
predmetného typu sekundárneho zariadenia.
Ak ide o modifikované typy sekundárneho zariadenia,
napríklad jeden kanálový pre jeden merný objekt a druhý
kanálový pre dva merné objekty, potom výrobca alebo dovozca
predloží najmenej jeden kus každej modifikácie.
8.2 Skúšobné zariadenie
Skúšobné zariadenie pre sekundárne zariadenia reprodukujú
výšku hladiny s neistotou menšou, ako je hodnota 1/5 chyby
merania výšky hladiny.
Počas každej skúšky sekundárneho zariadenia a skúšky
zariadenia ako celku pomerné kolísanie prietoku je najviac
1,5%.
Kombinovaná štandardná neistota stanovenia odchýlky polohy
držiaka snímača je 0,3 mm.
8.3 Postup pri skúšaní sekundárneho zariadenia
Skúšky pozostávajú z týchto úkonov vykonaných v takomto
poradí:
a) skúška reprodukovateľnosti mernej krivky prietokov (pri
zmenených teplotách, meracích vzdialenostiach),
b) stanovenie najväčšej meracej vzdialenosti Lmax
a najmenšej meracej vzdialenosti Lmin,
c) skúška opakovateľnosti mernej krivky prietokov,
d) skúška prevádzkovej teploty okolia,
e) skúška životnosti snímača sekundárneho zariadenia,
f) skúška prevádzkovej teploty okolia vyhodnocovacej
jednotky,
g) skúška mechanickej pevnosti držiaka snímača.
Výsledky skúšok podľa písmen a), c) a d) poskytujú
dostatočný počet bodov na presné vynesenie merných kriviek
prietokov v celom rozsahu.
Pri skúške podľa písmena a) sa určí merná krivka prietokov
ako najmenšia požiadavka pre najmenej tri druhy merných
kriviek prietokov pri týchto hodnotách prietokov:
Qmin, 0,15 Qmax, Qt, 0,3 Qmax, 0,5 Qmax, 0,7 Qmax, 0,9 Qmax,
Qmax, 1,1 Qmax,
pričom pre skúšku možno použiť simulačné zariadenie
prietokov.
Pri skúške podľa písmena c) sa určí merná krivka prietokov
ako najmenšia požiadavka pre najmenej dva druhy primárnych
zariadení pri týchto hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,3 Qmax, 0,5 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax.
Pri skúške podľa písmena d) sa určí závislosť mernej krivky
prietokov vzhľadom na teplotu okolia.
Pred skúškou a po skúške podľa písmena e) sa vykoná skúška
podľa písmena a). Pri skúške životnosti sa po skúške podľa
písmena a) vykoná skúška teplotného šoku snímača
vyhodnocovacej jednotky v rozsahu teplôt predpísaných
výrobcom počtom 50 cyklov. Každý cyklus trvá najmenej 15
minút a najviac 30 minút.
Cyklus pozostáva z umiestnenia snímača v prostredí
s minimálnou teplotou okolia, z umiestenia snímača
v prostredí so strednou teplotou okolia a z umiestnenia
snímača v prostredí s maximálnou teplotou okolia.
Čas umiestnenia snímača v prostredí s minimálnou
a maximálnou teplotou okolia je dvojnásobný ako čas
umiestnenia snímača v prostredí so strednou teplotou okolia.
Pri skúške podľa písmena f) sa zisťuje závislosť výsledkov
merania na teplote okolia vyhodnocovacej jednotky.
Pri skúške podľa písmena g) sa vykoná meranie odchýlky
polohy snímača v šiestich základných smeroch pôsobenia sily.
9. Prvotné a následné overenie
9.1 Podmienky na overenie
Prvotné a následné overenie sa vykonáva na mieste inštalácie
merača alebo v stacionárnom skúšobnom zariadení.
Konštrukcia merného objektu umožňuje overenie v bezpečných
a spoľahlivých podmienkach.
9.2 Skúšobné zariadenie
Skúšobné zariadenie pre primárne zariadenia a merače ako
celok reprodukuje jednotku prietoku alebo pretečeného objemu
s neistotou menšou ako je hodnota 1/4 najväčšej dovolenej
chyby meradla pre každý prietok. Jednotlivé komponenty
skúšobného zariadenia a zariadenie ako celok sú
preukázateľne nadviazané na národné etalóny Slovenskej
republiky.
Skúšobné zariadenie môže obsahovať automatické zariadenia,
ktoré zaznamenávajú údaje z meraní, a spracovávať ich za
predpokladu, že každý skúšobný komponent je jednoznačne
definovaný a že ich možno kedykoľvek nadviazať a kontrolovať
ich funkčnosť.
9.3 Požiadavky pri skúške
Kombinovaná štandardná neistota stanovenia výšky hladiny
sekundárneho zariadenia pri skúške je menšia ako hodnota
rovnajúca sa 1/4 dovolenej chyby merania výšky hladiny.
Počas každej skúšky primárneho zariadenia a skúšky
zariadenia ako celku pomerné kolísanie prietoku je najviac
10%.
Počas každej skúšky sekundárneho zariadenia pomerné
kolísanie prietoku je najviac 5%.
9.4 Časti skúšky
Overenie merača pozostáva zo zistenia geometrických rozmerov
merného objektu, zistenia sklonu merného objektu pozdĺžneho
a priečneho, zistenia podmienok pre modulárny prietok
v celom rozsahu merača a z vlastnej skúšky mernej krivky.
Prevádzkovateľ primárneho a sekundárneho zariadenia počas
ich skúšky zabezpečí splnenie požiadaviek na pomerné
kolísanie prietoku podľa bodu 9.3.
Skúška merača sa vykoná týmto spôsobom:
a) skúška primárneho zariadenia a sekundárneho zariadenia
oddelene; overenie každého komponentu sa vykoná zvlášť,
b) skúška merača ako celku.
9.5 Skúška typového primárneho zariadenia
Overenie primárneho zariadenia merača sa vykonáva stanovením
bodov mernej krivky pri najmenej troch prietokoch
a) medzi 0,5 Qmax až Qmax,
b) medzi 0,8 Qt až 1,2 Qt; táto skúška sa vynechá pri
meračoch triedy presnosti 4a, 5a, 6a,
c) medzi Qmin až 1,2 Qmin,
pričom pri každom prietoku sa krivka vypočíta ako priemer
z troch hodnôt.
Ak sú pre primárne zariadenia určené v rozhodnutí
o schválení typu ďalšie hodnoty prietoku, skúška sa vykoná
aj pri týchto prietokoch.
9.6 Skúška individuálneho primárneho zariadenia tried presnosti
4, 5, 6
Overenie individuálneho primárneho zariadenia meračov tried
presnosti 4, 5, 6 sa vykonáva stanovením bodov mernej krivky
pri najmenej šiestich prietokoch
a) medzi 0,8 Qmax až Qmax,
b) medzi 0,8 Qt až 1,2 Qt,
c) medzi Qmin až 1,2 Qmin,
d) v najmenej dvoch bodoch prietoku medzi hodnotami prietoku
uvedenými v písmenách a) a b),
e) najmenej v jednom bode prietoku medzi hodnotami prietoku
uvedenými v písmenách b) a c), pričom pri každom prietoku
sa krivka vypočíta ako priemer z troch hodnôt.
Skutočné hodnoty dvoch bodov prietoku pri skúškach podľa
písmena d) sa odlišujú od seba a od bodov prietokov podľa
písmen a) a b) o viac ako 10% Qmax.
Skutočná hodnota jedného bodu prietoku pri skúškach podľa
písmena e) sa odlišuje od bodov prietokov podľa písmen b)
a c) o viac ako 3% Qmax.
9.7 Skúška individuálneho primárneho zariadenia sekundárneho
zariadenia tried presnosti 4a, 5a, 6a
Overenie individuálneho primárneho zariadenia meračov tried
presnosti 4a, 5a, 6a sa vykonáva stanovením bodov mernej
krivky pri najmenej štyroch prietokoch
a) medzi 0,8 Qmax až Qmax,
b) medzi Qmin až 1,2 Qmin,
c) v najmenej dvoch bodoch prietoku medzi hodnotami prietoku
uvedenými v písmenách a) a b), pričom pri každom prietoku
sa krivka vypočíta ako priemer z troch hodnôt.
Skutočné hodnoty dvoch bodov prietoku pri skúškach podľa
písmena c) sa odlišujú od seba a od bodov prietokov podľa
písmen a) a b) o viac ako 10% Qmax.
9.8 Skúška sekundárneho zariadenia
Skúška sekundárneho zariadenia merača sa vykoná pri výškach
hladín zodpovedajúcich najmenej trom prietokom pri hladine
medzi
a) 0,9 Qmax až Qmax,
b) 0,9 Qt až 1,1 Qt,
c) Qmin až 1,1 Qmin.
Ak sú pre sekundárne zariadenia určené v rozhodnutí
o schválení typu ďalšie hodnoty prietoku a výšok hladín,
skúška sa vykoná aj pri hladinách zodpovedajúcim týmto
prietokom.
9.9 Skúška merača ako celku
Overenie merača ako celku sa vykoná pri najmenej troch
prietokoch (pri skutočnom prietoku) medzi
a) 0,5 Qmax až 0,9 Qmax,
b) 0,8 Qt až 1,2 Qt; táto skúška sa vynechá pri meračoch
triedy presnosti 4a, 5a, 6a,
c) Qmin až 1,2 Qmin
a pri simulovanej výške hladiny zodpovedajúcej prietoku
medzi 0,9 Qmax až Qmax.
Ak sú pre primárne alebo sekundárne zariadenia určené
v rozhodnutí o schválení typu ďalšie hodnoty prietoku,
skúška sa vykoná aj pri týchto prietokoch.
9.10 Pri skúške individuálneho primárneho zariadenia sa
uskutočnia aj ďalšie skúšky pri bodoch prietoku podľa bodu
9.6 alebo 9.7, pričom pri týchto bodoch sa môže skúška
uskutočniť oddelene od sekundárneho zariadenia.
9.11 Pri skúške primárneho a sekundárneho zariadenia oddelene
chyby každého z komponentov neprekročia 1/2 najväčšej
dovolenej chyby pre príslušnú triedu presnosti podľa bodu
2.1.
9.12 Pri skúške merača ako celku chyby neprekročia najväčšie
dovolené chyby pre príslušnú triedu presnosti podľa bodu
2.1.
9.13 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač sa
nastaví tak, aby nie všetky chyby prekročili 1/2 najväčšej
dovolenej chyby.
9.14 Pri skúške primárneho a sekundárneho zariadenia oddelene
uvedie merač do prevádzky registrovaná osoba podľa § 27
zákona.
10. Prevádzkovanie merného objektu
Každý merný objekt má prevádzkovú knihu, ktorá je jeho
súčasťou a v ktorej sa uvedú všetky činnosti vykonané
v mernom objekte.
Ak sa merač prevádzkuje iba na určený čas, počas skúšobnej
prevádzky merného objektu menej ako 21 dní, pri jeho
plánovaných alebo neplánovaných opravách, haváriách
a ostatných mimoriadnych udalostiach možno prevádzkovať
merný objekt bez dodržania požiadaviek tohto oddielu najviac
počas 21 dní za predpokladu, že budú vopred alebo okamžite
vykonané všetky dostupné opatrenia, ktoré majú za cieľ
zamedziť alebo zmierniť nepriaznivý vplyv takto
prevádzkovaného merača na metrologické charakteristiky
merača.
Podmienky prevádzkovania merača ustanovuje príslušná
slovenská technická norma.Oddiel II
Merače pracujúce na princípe merania rýchlosti a plochy
1. Termíny a definície
1.1 Merný profil merača pracujúceho na princípe merania rýchlosti
a plochy je prierez v otvorenom prizmatickom koryte alebo
potrubí, ku ktorému sa vzťahujú parametre merača.
1.2 Maximálny prietok (Qmax) je najväčší prietok, pri ktorom môže
merač pracovať bez poškodenia a bez prekročenia najväčších
dovolených chýb. Maximálny prietok sa používa na označenie
merača.
1.3 Maximálna výška hladiny (hmax) je maximálna výška hladiny
vody v mernom profile, pri ktorej merač musí byť schopný
pracovať pri bežnom používaní bez prekročenia najväčších
dovolených chýb.
1.4 Minimálna výška hladiny (hmin) je minimálna výška hladiny
vody v mernom profile, pri ktorej merač musí byť schopný
pracovať pri bežnom používaní, nad ktorým nesmú byť
prekročené najväčšie dovolené chyby.
1.5 Maximálna rýchlosť prúdenia (vmax) je maximálna stredná
rýchlosť prúdenia vody v mernom profile, pri ktorej musí byť
merač schopný pracovať pri bežnom používaní bez prekročenia
najväčších dovolených chýb.
Maximálna rýchlosť prúdenia za bežnej prevádzky nesmie byť
prekročená.
1.6 Minimálna rýchlosť prúdenia (vmin) je minimálna stredná
rýchlosť prúdenia vody v mernom profile, pri ktorej merač
musí byť schopný pracovať pri bežnom používaní, nad ktorou
nesmú byť prekročené najväčšie dovolené chyby.
1.7 Snímač výšky hladiny je časť merača, ktorá sníma a meria
výšku hladiny v mernom profile (prípadne aj iné údaje)
a signál o výške hladiny vysiela do vyhodnocovacej jednotky
merača. Snímač výšky hladiny môže byť nadhladinový alebo
podhladinový.
1.8 Snímač rýchlosti prúdenia je časť merača, ktorá sníma a meria
rýchlosť prúdenia vody hladiny v mernom profile (prípadne aj
iné údaje) a signál o rýchlosti prúdenia vody vysiela do
vyhodnocovacej jednotky merača.
1.9 Vyhodnocovacia jednotka merača je časť merača, ktorá napája
snímač a spracúva údaje zo snímačov, vyhodnocuje ich,
prepočítava, prípadne koriguje, zobrazuje a zaznamenáva
v pamäti. Vyhodnocovacia jednotka môže byť vybavená aj
externými výstupmi pre ďalšie vyhodnocovanie a spracovanie
údajov.
1.10 Držiak snímača výšky hladiny je nosník alebo upevňovacie
zariadenie, ktoré zabezpečuje stabilnú polohu snímača výšky
hladiny na stanovenom mieste merného profilu.
1.11 Držiak snímača rýchlosti prúdenia je upevňovacie zariadenie,
ktoré zabezpečuje stabilnú polohu snímača rýchlosti prúdenia
na stanovenom mieste merného profilu.
1.12 Prevádzková teplota okolia je teplotný rozsah okolia
ohraničený teplotami Tamin a Tamax, v ktorom nadhladinový
snímač výšky hladiny merača môže trvalo pracovať
s predpísanými metrologickými parametrami.
1.13 Prevádzková teplota meraného média je teplotný rozsah
meraného média ohraničený teplotami Tmin a Tmax, v ktorom
môže snímač rýchlosti prúdenia a podhladinový snímač výšky
hladiny trvalo pracovať s predpísanými metrologickými
parametrami.
1.14 Prevádzková teplota okolia vyhodnocovacej jednotky je
teplotný rozsah okolia ohraničený teplotami Tomin a Tomax,
v ktorom vyhodnocovacia jednotka merača môže trvalo pracovať
s predpísanými metrologickými parametrami.
1.15 Merací rozsah nadhladinového snímača výšky hladiny je rozsah
vzdialeností, pri ktorom je merač schopný pracovať
s predpísanými metrologickými parametrami. Rozsah je daný
najväčšou (Lmax) a najmenšou (Lmin) vzdialenosťou hladiny
vody od snímača.
1.16 Úroveň znečistenia vody je percentuálne množstvo
nerozpustených častíc vo vode.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
Na účely tohto oddielu rozlišujeme triedy presnosti meračov
4, 5, 6 a 4a, 5a, 6a uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Triedy Rozsah Najväčšia Triedy Rozsah Najväčšia
presnosti dovolená presnosti dovolená
chyba v % chyba v %
------------------------------------------------------------------
4 Qmin <= Q < Qt + -8 4a Qmin <= Q <= Qmax + -4
Qt <= Q <= Qmax + -4
5 Qmin <= Q < Qt + -10 5a Qmin <= Q <= Qmax + -5
Qt <= Q <= Qmax + -5
6 Qmin <= Q < Qt + -12 6a Qmin <= Q <= Qmax + -6
Qt <= Q <= Qmax + -6
------------------------------------------------------------------
2.2 Rozsahy prietokov
Rozsah prietoku merača pre jednotlivé triedy presnosti je
uvedený v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Triedy presnosti 4, 5, 6
------------------------------------------------------------------
hodnota Qmin 0,1 Qmax
------------------------------------------------------------------
Triedy presnosti 4a, 5a, 6a
------------------------------------------------------------------
hodnota Qmin 0,4 Qmax
------------------------------------------------------------------
Triedy presnosti 4a, 5a, 6a sa môžu použiť len v prípade, že
merač je prevádzkovaný nad hodnotou Qmin vo viac ako 95% času
prevádzky (do 30. júna 2002 vo viac ako 80% času prevádzky).
Do času prevádzky sa nezapočítava nulová prevádzka, pri
ktorej je skutočný prietok merným profilom nižší ako 1%
z Qmax.
2.3 Najväčšia dovolená chyba v prevádzke
Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti overenia
sa rovná 1,5-násobku najväčšej dovolenej chyby podľa bodu
2.1.
3. Technické požiadavky
3.1 Konštrukcia - všeobecné požiadavky
Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b) splnenie požiadaviek tohto oddielu za bežných
prevádzkových podmienok.
Ak sú snímače merača vystavené krátkodobo vyššiemu prietoku
ako je Qmax, vyššej rýchlosti ako je vmax a vyššej výške
hladiny ako hmax alebo spätnému prúdeniu, odolávajú týmto
vplyvom bez trvalého zhoršenia alebo obmedzenia
metrologických vlastností.
3.2 Materiály
Kryt vyhodnocovacej jednotky sa zhotoví z materiálov, ktoré
odolávajú prostrediu v rozsahu teplôt okolia určených
výrobcom. Kryty snímačov sú chránené krytím najmenej IP 68.
Vyhodnocovacia jednotka sekundárneho zariadenia sa osadí
v prostredí, ktoré je určené výrobcom.
3.3 Vplyv úrovne znečistenia vody
Zmeny úrovne znečistenia v uvedenom rozsahu znečistenia
meraného média nevplývajú významne na výsledok merania.
3.4 Vplyv teploty okolia
Zmeny teploty okolia v rozsahu od -20 stupňov C do +50
stupňov C nevplývajú významne na výsledok merania. Vplyv
vlhkosti vzduchu nevplýva významne na výsledok merania.
3.5 Vplyv teploty okolia vyhodnocovacej jednotky
Zmeny teploty okolia vyhodnocovacej jednotky v uvedenom
rozsahu prevádzkovej teploty okolia vyhodnocovacej jednotky
nevplývajú významne na výsledok merania.
3.6 Vplyv teploty meraného média
Zmeny teploty meraného média v uvedenom rozsahu prevádzkovej
teploty meraného média nevplývajú významne na výsledok
merania.
3.7 Držiak nadhladinového snímača výšky hladiny
Ak je snímač hladiny nadhladinový, skonštruuje a osadzuje sa
tak, aby bola zabezpečená jeho stabilná poloha v stanovenom
mieste merného profilu. Tuhosť stojana je taká, aby sila
s veľkosťou 50 N v ľubovoľnom smere na snímač sekundárneho
zariadenia umiestneného na držiaku nespôsobila odchýlku jeho
polohy o viac ako 1 mm. Upevnenie držiaka snímača výšky
hladiny je také, aby zabezpečovalo stabilitu a nemennosť
polohy držiaka.
3.8 Upevňovacie zariadenie podhladinového snímača výšky hladiny
a upevňovacie zariadenie snímača (snímačov) rýchlosti
prúdenia
Upevňovacie zariadenia snímačov pod hladinou sú skonštruované
tak, aby zariadenie nezasahovalo do šírky prietokového
prierezu merného objektu. Upevnenie snímačov odoláva
rýchlosti prúdenia vody rovnajúcej sa dvojnásobku rýchlosti
prúdenia pri vmax.
3.9 Počítadlo
Počítadlo musí zodpovedať požiadavkám oddielu I bodu 5.5.
3.10 Merače, ktoré sú napájané z externého zdroja a ich napájacie
napätie prevyšuje 50 V, spĺňajú požiadavky príslušného
všeobecne záväzného právneho predpisu.
3.11 Zabezpečovacie miesta
Miesta upevnenia držiaka snímača(ov) a upevňovacích zariadení
snímačov merača, ako aj umiestnenia snímača k držiaku sú
také, aby sa dala zabezpečiť ich poloha a neodnímateľnosť,
napríklad montážnou značkou.
4. Značky a nápisy
4.1 Identifikačné nápisy na merači
Na merači sú vyznačené - čitateľne a nezmazateľne, oddelene
alebo spolu, tieto údaje:
a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
značka,
b) metrologická trieda a maximálny prietok Qmax v m3/h,
c) rok výroby a výrobné číslo,
d) značka schváleného typu,
e) maximálna výška hladiny a minimálna výška hladiny hmax
a hmin,
f) maximálna rýchlosť prúdenia a minimálna rýchlosť prúdenia
vmax a vmin,
g) identifikácia merného profilu a rozsah úrovne znečistenia
média,
h) prevádzková teplota meraného média udaná Tmin a Tmax,
i) napájacie napätie (ak je merač napájaný z externého
zdroja),
j) impulzné číslo (v tvare počet dm3 alebo m3 na impulz), ak
je merač vybavený impulzným výstupom merača,
k) merací rozsah nadhladinového snímača Lmax a Lmin,
l) prevádzková teplota okolia udaná Tamin a Tamax,
m) prevádzková teplota okolia vyhodnocovacej jednotky
sekundárneho zariadenia udaná Tomin a Tomax.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto na overovacie značky sa vyhradí na dôležitej časti
merača, kde sú zreteľne viditeľné bez potreby demontáže
merača.
4.3 Plombovanie
Merač a jeho súčasti sú vybavené ochranným zariadením, ktoré
môže byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred
správnou inštaláciou merača ani po nej nemohol byť merač ani
jeho justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez
poškodenia ochranného zariadenia. Predmetom plombovania je aj
zabezpečenie polohy snímača merača vzhľadom na merný profil.
Ak je merač napájaný z elektrického externého zdroja a má
externé počítadlo času prevádzky, potom je aj toto počítadlo
predmetom plombovania.
5. Schválenie typu
5.1 Počet meračov určených na skúšanie
Výrobca alebo dovozca predloží na skúšku najmenej tri kusy
predmetného typu merača.
Ak ide o modifikované typy meračov, napríklad jeden kanálový
pre jeden merný objekt a druhý kanálový pre dva merné
objekty, potom výrobca alebo dovozca predloží najmenej jeden
kus z každej modifikácie.
5.2 Skúšobné zariadenie
Skúšobné zariadenie reprodukuje hodnotu prietoku s neistotou
menšou, ako je hodnota 1/5 chyby merača.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku je najviac
1,5%. Kombinovaná štandardná neistota stanovenia odchýlky
polohy držiaka snímača je 0,3 mm.
5.3 Postup pri skúšaní merača
Skúšky pozostávajú z týchto úkonov vykonaných v takomto
poradí:
a) stanovenie kriviek chýb v závislosti na prietoku pri
zohľadnení normálnych podmienok inštalácie pre daný typ
merača (priame úseky potrubia pred a za meračom, zúženia,
prekážky a podobne) uvedených výrobcom,
b) skúška opakovateľnosti kriviek chýb,
c) stanovenie meracieho rozsahu snímača Lmax a minimálnej
meracej dĺžky Lmin,
d) skúšky chýb v rozsahu v min až vmax a hmin až hmax,
e) skúška prevádzkovej teploty okolia,
f) skúška životnosti snímačov,
g) skúška prevádzkovej teploty okolia vyhodnocovacej
jednotky,
h) skúška mechanickej pevnosti držiaka snímača
a upevňovacieho zariadenia.
Výsledky skúšok podľa písmen a), b) a d) poskytnú dostatočný
počet bodov na presné vynesenie merných kriviek prietokov
v celom rozsahu.
Pri skúške podľa písmena a) sa určí merná krivka prietokov
ako minimálna požiadavka, pre najmenej tri tvary merného
profilu pri týchto hodnotách prietokov:
Qmin, 0,3 Qmax, 0,5 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax.
Pri skúške podľa písmena b) sa určí merná krivka prietokov
ako minimálna požiadavka pre najmenej dve úrovne znečistenia
meraného média.
Pri skúške podľa písmena e) sa určí závislosť mernej krivky
prietokov vzhľadom na teplotu okolia.
Pred skúškou a po skúške podľa písmena f) sa vykoná skúška
podľa písmena a). Pri skúške životnosti sa po skúške podľa
písmena a) vykoná skúška teplotného šoku snímača
vyhodnocovacej jednotky v rozsahu teplôt predpísaných
výrobcom počtom 50 cyklov. Každý cyklus trvá najmenej 15
minút a najviac 30 minút.
Cyklus pozostáva z umiestnenia snímača v prostredí
s minimálnou teplotou okolia, z umiestenia snímača
v prostredí so strednou teplotou okolia a z umiestnenia
snímača v prostredí s maximálnou teplotou okolia.
Čas umiestnenia snímača v prostredí s minimálnou a maximálnou
teplotou okolia je dvojnásobný, ako čas umiestnenia snímača
v prostredí so strednou teplotou okolia.
Pri skúške podľa písmena g) sa zisťuje závislosť výsledkov
merania na teplote okolia vyhodnocovacej jednotky.
Pri skúške podľa písmena h) sa vykoná meranie odchýlky polohy
snímača v šiestich základných smeroch pôsobenia sily.
6. Prvotné a následné overenie
6.1 Podmienky na overenie
Prvotné a následné overenie sa vykoná na mieste inštalácie
merača.
Konštrukcia merného miesta umožní overenie v bezpečných
a spoľahlivých podmienkach.
6.2 Skúšobné zariadenie
Skúšobné zariadenie reprodukuje jednotku prietoku alebo
pretečeného množstva s neistotou menšou ako je hodnota 1/4
najväčšej dovolenej chyby meradla pre každý prietok.
Jednotlivé komponenty skúšobného zariadenia sú preukázateľne
nadviazané na národné etalóny Slovenskej republiky.
Skúšobné zariadenie môže obsahovať automatické zariadenia,
ktoré zaznamenávajú údaje z meraní, a spracovávať ich za
predpokladu, že každý skúšobný komponent je jednoznačne
definovaný, a že ich možno kedykoľvek nadviazať a kontrolovať
ich funkčnosť.
6.3 Požiadavky pri skúške
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku je najviac
10%.
6.4 Časti skúšky
Overenie merača pozostáva zo zistenia geometrických rozmerov
merného profilu a vlastnej skúšky merača.
Prevádzkovateľ merača zabezpečí počas skúšky splnenie
požiadaviek na pomerné kolísanie prietoku podľa bodu 6.3.
6.5 Skúška merača
Skúška merača sa vykonáva stanovením bodov chýb meradla pri
najmenej štyroch bodoch prietokov
a) medzi 0,7 Qmax až Qmax,
b) kde výška hladiny je hmax a rýchlosť prúdenia je vmin,
c) medzi 0,5 Qmax až 0,6 Qmax,
d) medzi Qmin až 1,2 Qmin,
pričom pri každom prietoku sa krivka vypočíta ako priemer
z troch hodnôt.
Ak sú pre merače určené v rozhodnutí o schválení typu ďalšie
hodnoty prietoku, skúška sa vykoná aj pri týchto prietokoch.
Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, merač sa
nastaví tak, aby nie všetky chyby prekročili 1/2 najväčšej
dovolenej chyby.
7. Prevádzkovanie merného objektu
Každý merač má prevádzkovú knihu, ktorá je jeho súčasťou
a v ktorej sa uvedú všetky činnosti vykonané v mernom
objekte.
Ak sa merač prevádzkuje iba na určený čas, počas skúšobnej
prevádzky merného objektu menej ako 21 dní, pri ich
plánovaných alebo neplánovaných opravách, haváriách
a ostatných mimoriadnych udalostiach možno prevádzkovať merač
bez dodržania požiadaviek tohto oddielu maximálne počas 21
dní za predpokladu, že budú vopred alebo okamžite vykonané
všetky dostupné opatrenia, ktoré majú za cieľ zamedziť alebo
zmierniť nepriaznivý vplyv takto prevádzkovaného merača na
metrologické charakteristiky merača.
Podmienky prevádzkovania merača ustanovuje príslušná
slovenská technická norma.PRÍL.65
HMOTNOSTNÉ PRIETOKOMERY NA KVAPALINY
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na hmotnostné prietokomery na kvapaliny pracujúce
na coriolisovom princípe merania (ďalej len "hmotnostný prietokomer"), ktoré sa používajú
ako určené meradlá podľa § 8 zákona na meranie pretečenej hmotnosti kvapalín.
2. Táto príloha sa vzťahuje na hmotnostné prietokomery na kvapaliny s hustotou
od 500 kg/m3 do 2 000 kg/m3, viskozitou v rozsahu 0,5 mPa . s až 1 000 mPa . s a
teplotou v rozsahu -50 stupňov C až +200 stupňov C.
3. Hmotnostné prietokomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu
a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania
pri overení sú uvedené v druhej časti.
4. Hmotnostné prietokomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí
značkou schváleného typu.
5. Hmotnostné prietokomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
6. Hmotnostné prietokomery počas ich používania ako určených meradiel podliehajú
následnému overeniu.
Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom
overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení hmotnostných prietokomerov
1. Termíny a definície
1.1 Hmotnostný prietok je hmotnosť kvapaliny pretečenej cez
hmotnostný prietokomer za jednotku času.
Hmotnosť je vyjadrená v kilogramoch alebo v tonách a čas
v hodinách, minútach alebo v sekundách.
1.2 Objemový prietok je objem kvapaliny pretečenej cez
hmotnostný prietokomer za jednotku času. Objem je
vyjadrený v m3 alebo v litroch a čas v hodinách, minútach
alebo v sekundách.
1.3 Pretečená hmotnosť je celková hmotnosť pretečenej
kvapaliny, ktorá pretiekla cez hmotnostný prietokomer za
daný čas.
1.4 Pretečený objem je objem kvapaliny pretečenej hmotnostným
prietokomerom prislúchajúci pretečenej hmotnosti.
1.5 Maximálny prietok (qmax) je najväčší hmotnostný prietok,
pri ktorom môže hmotnostný prietokomer pracovať za stálych
a prerušovaných pracovných podmienok bez prekročenia
najväčších dovolených chýb a najväčšej dovolenej hodnoty
straty tlaku.
1.6 Minimálny prietok (qmin) je hmotnostný prietok, nad ktorým
nesmú byť prekročené najväčšie dovolené chyby.
1.7 Maximálny objemový prietok (Qmax) je najväčší objemový
prietok, pri ktorom môže hmotnostný prietokomer kategórie
A pracovať za stálych a prerušovaných pracovných podmienok
bez prekročenia najväčších dovolených chýb a najväčšej
dovolenej hodnoty straty tlaku.
1.8 Minimálny objemový prietok (Qmin) je objemový prietok, nad
ktorým nesmú byť prekročené najväčšie dovolené chyby
hmotnostného prietokomera kategórie A.
1.9 Merací rozsah hmotnostného prietokomera je ohraničený
maximálnym prietokom a minimálnym prietokom qmax a qmin.
1.10 Strata tlaku je strata tlaku v potrubí spôsobená
prítomnosťou hmotnostného prietokomera.
1.11 Najmenšie merateľné množstvo je najmenšia pretečená
hmotnosť, ktorú daný typ hmotnostného prietokomera môže
odmerať bez prekročenia najväčšej dovolenej chyby.
1.12 Snímač hmotnostného prietokomera je časť hmotnostného
prietokomera inštalovaná v potrubí, cez ktorú preteká
kvapalina a kde sa v dôsledku coriolisovej sily a prietoku
kvapaliny vytvára elektrický signál.
1.13 Vyhodnocovacia jednotka hmotnostného prietokomera je časť
hmotnostného prietokomera, ktorá neprichádza do styku
s meranou kvapalinou a spracúva elektrický signál zo
snímača hmotnostného prietokomera a vyhodnocuje pretečenú
hmotnosť a hmotnostný prietok.
1.14 Kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera je
číslo, ktoré charakterizuje nastavenie snímača vzhľadom na
jeho metrologické parametre.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Triedy presnosti
Hmotnostné prietokomery sa zaraďujú do troch tried
presnosti 0,2; 0,3 a 0,5.
2.2 Najväčšie dovolené chyby
Najväčšia dovolená chyba pretečenej hmotnosti v celom
meracom rozsahu od qmin vrátane do qmax vrátane je
+ -0,5% pre triedu presnosti 0,5,
+ -0,3% pre triedu presnosti 0,3,
+ -0,2% pre triedu presnosti 0,2.
Najväčšia dovolená chyba pretečeného objemu od Qmin
vrátane do Qmax vrátane pre kategóriu A podľa bodu 2.7 je
+ -1% pre triedu presnosti 0,5,
+ -0,5% pre triedu presnosti 0,3,
+ -0,3% pre triedu presnosti 0,2.
2.3 Merací rozsah
Merací rozsah hmotnostného prietokomera sa uvádza
v rozhodnutí o schválení typu. Merací rozsah musí byť
taký, aby pomer qmax/qmin bol najmenej 10.
2.4 Rozsah viskozity
Rozsah viskozity meraného média hmotnostného prietokomera
sa uvádza v rozhodnutí o schválení typu.
Rozsah viskozity musí byť taký, aby pomer najväčšej
a najmenšej viskozity (v mPa . s) bol najmenej 5.
2.5 Rozsah hustoty
Rozsah hustoty meraného média hmotnostného prietokomera sa
uvádza v rozhodnutí o schválení typu.
Rozsah hustoty kvapaliny musí byť taký, aby pomer
najväčšej a najmenšej hustoty (v kg/m3) bol najmenej 1,2.
2.6 Najmenšie merateľné množstvo
Najmenšie merateľné množstvo sa uvádza v rozhodnutí
o schválení typu. Najmenšie merateľné množstvo nesmie byť
väčšie ako množstvo pretečené pri qmax za 300 s.
2.7 Kategórie meradiel
Hmotnostné prietokomery sa členia do dvoch kategórií podľa
tejto tabuľky:
------------------------------------------------------------------
Meraná veličina
------------------------------------------------------------------
Kategória A Pretečená hmotnosť Pretečený objem
Kategória B Pretečená hmotnosť -
------------------------------------------------------------------
Poznámka: Ak hmotnostný prietokomer kategórie B vyhodnocuje
a zobrazuje aj pretečený objem, tento údaj sa považuje za
informatívny.
3. Technické požiadavky
3.1 Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
Hmotnostný prietokomer musí byť vyrobený tak, aby
zaručoval
a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b) splnenie ustanovení tejto prílohy za bežných podmienok
používania.
Ak sú hmotnostné prietokomery vystavené náhodnému spätnému
prúdeniu, musia takýto spätný chod zaznamenať.
3.1.1 Materiály
Hmotnostný prietokomer musí byť zhotovený z materiálov,
ktoré sú na účely používania hmotnostného prietokomera
primerane pevné a trvanlivé. Všetky materiály použité na
výrobu hmotnostných prietokomerov musia byť odolné proti
vnútornej a normálnej vonkajšej korózii. Zmeny teploty
kvapaliny v rozsahu prevádzkovej teploty nesmú škodlivo
ovplyvniť materiály, z ktorých je hmotnostný prietokomer
vyrobený.
3.1.2 Tesnosť - odolnosť proti tlaku
Hmotnostný prietokomer musí trvale odolávať stálemu
pôsobeniu tlaku kvapaliny, pre ktorý bol navrhnutý
(najvyšší prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez
netesnosti, bez presakovania cez steny alebo bez trvalej
deformácie. Najnižšia hodnota tohto tlaku je 10 barov.
3.1.3 Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri technických skúškach
pri schvaľovaní typu; strata tlaku nesmie prekročiť
hodnotu 0,1 MPa pri maximálnom prietoku.
3.1.4 Napájanie hmotnostného prietokomera
3.1.4.1 Prerušenie napájania
Hmotnostný prietokomer musí byť konštruovaný tak, aby si
pri odstavení elektrického napájania udržal namerané
hodnoty a parametre najmenej 12 mesiacov od okamihu
prerušenia napájania.
3.1.4.2 Kolísanie napájania
Hmotnostný prietokomer musí merať bez významnej zmeny
metrologických parametrov, ak sa zmení napájacie napätie
o +10% a -5%.
3.2 Počítadlo
Hmotnostný prietokomer musí byť vybavený počítadlom, ktoré
musí umožňovať spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné
odčítanie nameranej pretečenej hmotnosti vyjadrenej
v gramoch, kilogramoch alebo v tonách a v ich násobkoch.
Hmotnostný prietokomer kategórie A musí byť vybavený aj
počítadlom, ktoré musí umožňovať spoľahlivé, jednoduché
a jednoznačné odčítanie nameraného pretečeného objemu
vyjadreného v m3 alebo v litroch a v ich násobkoch.
Hmotnostný prietokomer kategórie A musí umožňovať
jednoduché a jednoznačné odčítanie hustoty kvapaliny
v kg/m3 alebo v kg/l a v ich násobkoch.
3.2.1 Počet číslic počítadla a hodnota dielika
Hodnota dielika počítadla zobrazujúceho údaj pretečenej
hmotnosti je 10 na n kg alebo 10 na n t, kde n je celé
číslo. Hodnota dielika počítadla pretečeného objemu
hmotnostného prietokomera kategórie A je 10 na n l alebo
10 na n m3, kde n je celé číslo. Kapacita počítadla musí
zodpovedať najmenej 2 000 hodinám prevádzky hmotnostného
prietokomera pri maximálnom prietoku (qmax).
3.2.2 Čitateľnosť dielika počítadla pretečenej hmotnosti
a pretečeného objemu hmotnostného prietokomera kategórie
A musí byť taká, aby hodnota dielika pri najmenšom
merateľnom množstve spôsobovala relatívnu chybu menšiu,
ako je štvrtina najväčšej dovolenej chyby meradla.
3.2.3 Počítadlo môže byť vybavené prídavným zariadením alebo
počítadlom na skúšku hmotnostného prietokomera, ktoré môže
mať takéto vyhotovenie:
a) ako časť základného počítadla radom za sebou idúcich
číslic,
b) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
trvalo, prostredníctvom prepnutia počítadla do
skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
c) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného
dočasne,
d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu,
e) kombináciou týchto systémov.
3.3 Zobrazovač hustoty kvapaliny
Zobrazovanie hustoty kvapaliny hmotnostného prietokomera
kategórie A musí byť také, aby hodnota dielika nepresiahla
0,3 kg/m3.
3.4 Zobrazovač teploty
Hmotnostný prietokomer musí byť vybavený zobrazovačom
teploty s hodnotou dielika nepresahujúcou 0,2 stupňa C.
3.5 Zobrazovač okamžitého hmotnostného prietoku a objemového
prietoku
Hmotnostný prietokomer musí byť vybavený zobrazovačom
okamžitého hmotnostného prietoku zobrazujúceho prietok
v kg/h, t/h alebo v ich násobkoch. Hmotnostný prietokomer
kategórie A musí byť vybavený aj zobrazovačom objemového
prietoku zobrazujúceho prietok v m3/h alebo v l/h, alebo
v ich násobkoch.
Hodnota dielika zobrazovača hmotnostného prietoku
a objemového prietoku musí byť menšia alebo rovná
dvojnásobku najväčšej dovolenej chyby meradla.
3.6 Počítadlo času
Hmotnostný prietokomer, ak nie je súčasťou meracej
zostavy, musí byť vybavený interným alebo externým
počítadlom času, ktoré zaznamenáva čas prostredníctvom
jedného z týchto spôsobov:
a) počet hodín prevádzky hmotnostného prietokomera
s najmenšou kapacitou počítadla 10 000 hodín,
b) aktuálne údaje o odpojení a pripojení hmotnostného
prietokomera na zdroj napätia v reálnom čase, pričom
hmotnostný prietokomer musí byť schopný si pamätať
najmenej 200 hodnôt o odpojení alebo pripojení
v reálnom čase,
c) počet hodín odpojenia hmotnostného prietokomera
s najmenšou kapacitou počítadla 10 000 hodín,
d) kombináciou uvedených spôsobov, pričom postačuje, ak
hmotnostný prietokomer spĺňa požiadavku iba jedného
spôsobu.
4. Značky a nápisy
4.1 Identifikačné nápisy
4.1.1 Na vyhodnocovacej jednotke hmotnostného prietokomera alebo
na informačnom štítku musia byť vyznačené čitateľne
a nezmazateľne, oddelene alebo spolu tieto údaje:
a) značka schváleného typu,
b) značka alebo meno výrobcu,
c) rok výroby a výrobné číslo vyhodnocovacej jednotky
hmotnostného prietokomera,
d) rok výroby a výrobné číslo snímača hmotnostného
prietokomera,
e) maximálny prietok a minimálny prietok,
f) maximálny objemový prietok a minimálny objemový prietok
pri hmotnostných prietokomeroch kategórie A,
g) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje 10
barov,
h) rozsah hustoty,
i) teplotný rozsah v prípade, že sa bude merať pretečený
objem kvapaliny s teplotou pod 5 stupňov C alebo nad
+45 stupňov C,
j) rozsah viskozity a charakter kvapaliny, na ktorej
meranie je hmotnostný prietokomer určený,
k) kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera.
4.1.2 Na snímači hmotnostného prietokomera musia byť vyznačené
a) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku kvapaliny,
b) typ snímača hmotnostného prietokomera,
c) rok výroby a výrobné číslo snímača hmotnostného
prietokomera,
d) rok výroby a výrobné číslo vyhodnocovacej jednotky
hmotnostného prietokomera,
e) značka schváleného typu hmotnostného prietokomera,
f) kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera.
4.1.3 Všetky nápisy musia byť priamo viditeľné, ľahko čitateľné
a neodstrániteľné za bežných podmienok používania
hmotnostného prietokomera.
4.2 Umiestnenie overovacích značiek
Miesto na umiestnenie overovacích značiek musí byť na
dôležitej časti hmotnostného prietokomera, spravidla na
telese, kde musia byť zreteľne viditeľné bez potreby
demontáže meradla.
5. Schválenie typu
5.1 Počet hmotnostných prietokomerov určených na skúšanie
Počet hmotnostných prietokomerov, ktoré žiadateľ predloží
na skúšky, je uvedený v tejto tabuľke:
------------------------------------------------------------------
Počet veľkostí pri jednom type Počet hmotnostných prietokomerov
------------------------------------------------------------------
Jedna veľkosť meradiel 2 ks
Dve a viac veľkostí meradiel 2 ks jednej veľkosti +1 ks každej
inej veľkosti
------------------------------------------------------------------
5.2 Tlak
Pre metrologické skúšky (bod 5.4) tlak na výstupe
hmotnostného prietokomera musí byť dostatočne veľký na to,
aby sa zabránilo kavitácii.
5.3 Skúšobné zariadenie
Hmotnostné prietokomery sa musia skúšať jednotlivo
a v každom prípade tak, aby sa preukázali jednotlivé
charakteristiky každého meradla.
Zariadenie, na ktorom sa vykoná skúška, musí byť
nadviazané na národné etalóny, pričom relatívna rozšírená
neistota pri stanovení pretečenej hmotnosti neprekročí
0,05% vrátane vplyvu rôznych chýb a relatívna rozšírená
neistota pri stanovení pretečeného objemu neprekročí
0,08%.
Relatívna rozšírená neistota pri meraní tlaku neprekročí
5%. Počas každej skúšky pomerné kolísanie hmotnostného
prietoku nesmie byť väčšie ako 2%.
5.4 Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z nasledujúcich úkonov vykonaných
v takomto poradí:
1. tlaková skúška tesnosti - každý hmotnostný prietokomer
musí
a) odolať bez netesnosti a bez presakovania cez steny
tlaku 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku
pôsobiaceho počas 15 minút [bod 4.1.1 písm. g)],
b) bez poškodenia alebo bez zmeny metrologických
parametrov odolať tlaku 20 barov alebo dvojnásobku
najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas
1 minúty [bod 4.1.1 písm. g)],
2. stanovenie kriviek chýb pretečenej hmotnosti
v závislosti od prietoku pri určení vplyvu teploty
média, hustoty média, viskozity média a pri zohľadnení
bežných podmienok inštalácie pre daný typ hmotnostného
prietokomera (polohy inštalácie a pod.) uvedených
výrobcom,
3. pri hmotnostných prietokomeroch kategórie A aj
stanovenie kriviek chýb pretečeného objemu v závislosti
od hmotnostného prietoku pri zohľadnení bežných
podmienok inštalácie pre daný typ hmotnostného
prietokomera (polohy inštalácie a pod.) uvedených
výrobcom,
4. stanovenie kriviek chýb pretečenej hmotnosti
v závislosti od prietoku pri zohľadnení teplôt okolia
vyhodnocovacej jednotky hmotnostného prietokomera
uvedených výrobcom,
5. stanovenie najmenšieho merateľného množstva.
Výsledky skúšok 2, 3 a 4 musia poskytnúť dostatočný počet
bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa musia
stanoviť chyby merania ako najmenšia požiadavka pri týchto
hodnotách prietokov:
qmin, ak je nižší ako 0,1 qmax, 0,1 qmax, 0,15 qmax,
0,25 qmax, 0,5 qmax, 0,7 qmax, qmax.
Pri stanovení najmenšieho merateľného množstva sa
uskutoční metrologická skúška pri qmin a qmax a pri
kategórii A aj pri Qmin a Qmax, pričom pri každom prietoku
sa uskutočnia aspoň tri merania.
5.5 Podmienky schválenia typu
Typ hmotnostného prietokomera sa schváli, ak spĺňa tieto
požiadavky:
a) je v zhode s administratívnymi, technickými
a metrologickými požiadavkami,
b) skúšky 1 až 5 v bode 5.4 preukážu zhodu s bodmi 2 a 3,
ak ide o metrologické a technické požiadavky,
c) ak zistené chyby meradla v každom bode hmotnostného
prietoku (pri každej sérii skúšok) nebudú odlišné
o viac ako o hodnotu polovice najväčšej dovolenej chyby
meradla pre príslušnú triedu presnosti v porovnaní
s pôvodnou krivkou,
d) ak zistené chyby meradla pri skúške najmenšieho
merateľného množstva nebudú väčšie o viac ako o hodnotu
najväčšej dovolenej chyby meradla pre príslušnú triedu
presnosti alebo kategóriu.
6. Prvotné a následné overenie
6.1 Prvotné a následné overenie sa musí vykonať
prostredníctvom zariadenia, ktoré je nadviazané na národný
etalón Slovenskej republiky. Priestory a skúšobné
zariadenie musia zabezpečiť overenie v bezpečných,
spoľahlivých podmienkach a bez straty času osôb
zodpovedných za skúšanie. Musia byť splnené požiadavky
bodu 5.3, ale hmotnostné prietokomery možno skúšať aj
v sérii, ak je to potrebné. Okrem toho možno požadovať
osobitné opatrenia na zabránenie vzájomnému ovplyvňovaniu
meradiel. Skúšobná kvapalina musí mať hustotu najviac
o 40% odlišnú od priemernej hustoty kvapaliny, na ktorej
meranie pretečeného množstva sa hmotnostný prietokomer
používa.
Teplota skúšobnej kvapaliny sa môže líšiť najviac o 40
stupňov C od priemernej teploty kvapaliny, pri ktorej sa
hmotnostný prietokomer používa.
6.2 Skúšobné zariadenie musí reprodukovať jednotku pretečenej
hmotnosti alebo pretečeného objemu s relatívnymi
rozšírenými neistotami nepresahujúcimi
0,06% pretečenej hmotnosti vrátane vplyvu rôznych chýb pri
hmotnostných prietokomeroch triedy presnosti 0,2,
0,08% pretečenej hmotnosti vrátane vplyvu rôznych chýb pri
hmotnostných prietokomeroch triedy presnosti 0,3,
0,1% pretečenej hmotnosti vrátane vplyvu rôznych chýb pri
hmotnostných prietokomeroch triedy presnosti 0,5,
0,08% pretečeného objemu vrátane vplyvu rôznych chýb pri
hmotnostných prietokomeroch kategórie A triedy presnosti
0,2,
0,1% pretečeného objemu vrátane vplyvu rôznych chýb pri
hmotnostných prietokomeroch kategórie A tried presnosti
0,3 a 0,5.
6.3 Hmotnostné prietokomery triedy presnosti 0,5 možno skúšať
aj na mieste inštalácie, pričom sa použije
transportovateľné skúšobné zariadenie pri dodržaní
podmienok bodu 6.2.
6.4 Hmotnostné prietokomery tried presnosti 0,3 a 0,2 sa
skúšajú prostredníctvom stacionárneho systému so systémom
zásobovania kvapalinou s prepadovou nádobou, pričom
relatívna zmena prietoku počas skúšky nesmie byť väčšia
ako 0,4%.
6.5 Overenie zahŕňa skúšku správnosti pri najmenej piatich
bodoch hmotnostného prietoku:
medzi 0,9 qmax až qmax,
medzi 0,5 qmax až 0,55 qmax,
medzi 0,25 qmax až 0,27 qmax,
medzi 0,15 qmax až 0,17 qmax,
medzi qmin až 1,1 qmin,
pričom pri hmotnostných prietokomeroch kategórie A sa
skúška správnosti vykoná aj pre pretečený objem.
Najväčšie dovolené chyby sú uvedené v bode 2.2.
6.6 Hmotnostné prietokomery triedy presnosti 0,2 sa skúšajú
v jednom bode prietoku aj pri hustote kvapaliny, ktorá sa
rovná priemernej prevádzkovej hustote kvapaliny
s najväčšou odchýlkou hustoty 5%. Táto skúška sa môže
uskutočniť aj na mieste inštalácie.
6.7 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere,
hmotnostný prietokomer sa musí nastaviť tak, aby nie
všetky chyby prekročili polovicu najväčšej dovolenej
chyby.PRÍL.66
HMOTNOSTNÉ PRIETOKOMERY NA PLYNY
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na hmotnostné prietokomery na plyny (ďalej len
"hmotnostný prietokomer"), ktoré sa používajú na meranie pretečenej hmotnosti plynov
alebo pretečeného objemu plynov, ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Hmotnostné
prietokomery pracujú zvyčajne na coriolisovom princípe merania pretečenej hmotnosti,
ale možno použiť aj iný princíp merania, ak takýto typ hmotnostného prietokomera
spĺňa požiadavky tejto prílohy.
2. Hmotnostné prietokomery sa členia podľa spôsobu prevádzky na hmotnostné
prietokomery merajúce množstvo plynov
a) v potrubných systémoch, ktoré slúžia na
prepravu plynu (ďalej len "hmotnostný prietokomer plynovodu"); tento spôsob prevádzky
charakterizujú ustálené, časom sa málo meniace prietoky a meranie veľkých množstiev
plynu,
b) vo výdajných stojanoch, ktoré slúžia na plnenie tlakových nádob vo vozidlách (ďalej
len "hmotnostný prietokomer výdajného stojana"); tento spôsob prevádzky charakterizujú
rýchlo sa meniace prietoky a meranie malých množstiev plynu.
3. Hmotnostné prietokomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu
a prvotnému overeniu.
4. Hmotnostné prietokomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí
značkou schváleného typu.
5. Hmotnostné prietokomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
6. Hmotnostné prietokomery počas ich používania ako určených meradiel podliehajú
následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom
overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení hmotnostných prietokomerov
1. Termíny a definície
1.1 Hmotnostný prietok je hmotnosť plynu pretečeného cez
hmotnostný prietokomer za jednotku času.
Hmotnosť je vyjadrená v kilogramoch a čas v hodinách,
minútach alebo v sekundách.
1.2 Objemový prietok je objem plynu pretečeného cez hmotnostný
prietokomer za jednotku času vzhľadom na dohodnuté
podmienky. Objem je vyjadrený v m3 alebo v litroch a čas
v hodinách, minútach alebo v sekundách.
1.3 Pretečená hmotnosť je celková hmotnosť pretečeného plynu,
ktorý pretiekol cez hmotnostný prietokomer za daný čas.
1.4 Pretečený objem je objem plynu pretečeného hmotnostným
prietokomerom prislúchajúci pretečenej hmotnosti,
prepočítaný na dohodnuté podmienky.
1.5 Maximálny prietok qmax je najväčší hmotnostný prietok, pri
ktorom môže hmotnostný prietokomer pracovať za stálych
a prerušovaných pracovných podmienok bez prekročenia
najväčších dovolených chýb a najväčšej dovolenej hodnoty
straty tlaku.
1.6 Minimálny prietok qmin je hmotnostný prietok, nad ktorým
nesmú byť prekročené najväčšie dovolené chyby.
1.7 Merací rozsah je rozsah prietoku hmotnostného prietokomera
ohraničený maximálnym prietokom a minimálnym prietokom.
1.8 Prevádzkový tlak je rozdiel medzi statickým tlakom plynu
na vstupe do hmotnostného prietokomera pri prevádzke
a atmosférickým tlakom.
1.9 Strata tlaku je strata tlaku v potrubí spôsobená
prítomnosťou hmotnostného prietokomera.
1.10 Počítadlo je indikačné zariadenie hmotnostného
prietokomera, ktoré zaznamenáva (indikuje) celkové hodnoty
pretečeného množstva plynu v kg alebo v m3.
1.11 Základné podmienky sú určené hodnotami stavových veličín
meraného plynu - tlaku pb, teploty Tb a relatívnej
vlhkosti fí(b), používanými na vyjadrenie jeho objemu Vb
alebo energie Eb, nezávisle od podmienok merania; ak nie
je uvedené inak, sú základné podmienky určené takto:
pb = 101,325 kPa, Tb = 288,15 K (= 15 stupňov C), fí(b) = 0%.
1.12 Najmenšie merateľné množstvo je najmenšia pretečená
hmotnosť, ktorú daný typ hmotnostného prietokomera môže
odmerať bez prekročenia najväčšej dovolenej chyby.
1.13 Snímač hmotnostného prietokomera je časť hmotnostného
prietokomera inštalovaná v potrubí, cez ktorú preteká plyn
a kde sa v dôsledku coriolisovej sily a prietoku plynu
vytvára elektrický signál.
1.14 Vyhodnocovacia jednotka hmotnostného prietokomera je časť
hmotnostného prietokomera, ktorá neprichádza do styku
s meraným plynom a spracúva elektrický signál zo snímača
hmotnostného prietokomera a vyhodnocuje pretečenú hmotnosť
a hmotnostný prietok.
1.15 Kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera je
číslo, ktoré charakterizuje nastavenie snímača vzhľadom na
jeho metrologické parametre.
1.16 Plyn je zemný plyn, svietiplyn alebo iné horľavé plyny na
báze uhľovodíkov.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Metrologické vlastnosti
Hmotnostný prietokomer si musí zachovať svoje metrologické
vlastnosti najmenej počas platnosti jeho overenia.
2.2 Hodnoty prietoku
Hodnoty maximálneho prietoku (qmax) a hodnoty minimálneho
prietoku (qmin) musia byť volené tak, aby ich pomer
qmax/qmin bol pre hmotnostné prietokomery
a) plynovodov qmax/qmin >= 20,
b) výdajných stojanov qmax/qmin >= 10.
Hodnoty maximálneho prietoku a minimálneho prietoku musia
byť uvedené v rozhodnutí o schválení typu.
2.3 Najväčšie dovolené chyby
2.3.1 Chyba meradla sa vyjadruje relatívnou hodnotou
v percentách ako pomer rozdielu medzi udanou hodnotou
skúšaného meradla a konvenčne pravou hodnotou etalónového
meradla ku konvenčne pravej hodnote etalónového meradla.
2.3.2 Hodnoty najväčších dovolených chýb hmotnostných
prietokomerov plynovodov sú uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Najväčšie dovolené chyby
-----------------------------------------------
Prietok q pri prvotnom overení počas používania
a následnom overení
------------------------------------------------------------------
qmin <= q < qt + -2% + -3%
qt <= q <= qmax + -1% + -1,5%
------------------------------------------------------------------
Hodnoty prechodového prietoku qt hmotnostných
prietokomerov plynovodov sú uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Pracovný rozsah qmin : qmax qt
------------------------------------------------------------------
1 : 20 0,20 qmax
1 : 30 0,15 qmax
1 : 50 0,10 qmax
väčší ako 1 : 50 0,10 qmax
------------------------------------------------------------------
2.3.3 Hodnoty najväčších dovolených chýb hmotnostných
prietokomerov výdajných stojanov sú uvedené v tabuľke
č. 3.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------
Najväčšie dovolené chyby
-------------------------------------------
Prietok q pri prvotnom overení počas používania
a následnom overení
------------------------------------------------------------------
qmin <= q <= qmax + -1,5% + -2%
------------------------------------------------------------------
2.3.4 Tieto chyby platia pre skúšky plynom pri tlaku.
Metrologický orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o schválení
typu, môže určiť prípady, pri ktorých sa môžu skúšky
vykonávať vodou.
3. Technické požiadavky
3.1 Konštrukcia
3.1.1 Materiály
Hmotnostný prietokomer musí byť vyrobený z pevných
materiálov, bez vnútorných pnutí, odolných proti korózii,
chemickým účinkom meraných plynov a ich kondenzátov,
z materiálov, ktoré sa v dôsledku starnutia menia čo
najmenej.
3.1.2 Skriňa hmotnostného prietokomera
Skriňa hmotnostného prietokomera musí byť pevná
a plynotesná pri najväčšom tlaku, ktorý pre skriňu uvádza
výrobca hmotnostného prietokomera.
3.1.3 Ochrana proti vonkajším zásahom
Hmotnostný prietokomer musí byť konštruovaný tak, aby bez
viditeľného poškodenia overovacích alebo zabezpečovacích
značiek nebol možný zásah do meracieho alebo regulačného
zariadenia, ktorý by mohol ovplyvniť správnosť merania.
3.1.4 Smer prúdenia plynu
Na hmotnostnom prietokomere, ktorého počítadlo registruje
kladne len v jednom smere prúdenia plynu, musí byť tento
smer prietoku vyznačený šípkou bez možnosti jej
odstránenia na vstupnom hrdle alebo na skrini hmotnostného
prietokomera. Táto šípka nie je nevyhnutná, ak je smer
prietoku plynu určený konštrukčne.
3.1.5 Pracovná poloha
Ak je predpísaná určitá pracovná poloha hmotnostného
prietokomera (horizontálna, vertikálna a pod.), musí byť
vyznačená na vhodnom mieste hmotnostného prietokomera.
Hmotnostný prietokomer možno používať len v tej polohe,
ktorá je predpísaná a v ktorej bol overený.
3.1.6 Tesnosť - odolnosť proti tlaku
Hmotnostný prietokomer musí trvale odolávať stálemu
pôsobeniu tlaku plynu, pre ktorý bol navrhnutý (najvyšší
prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez netesnosti,
bez zmeny metrologických vlastností alebo bez trvalej
deformácie.
3.2 Prídavné zariadenia
3.2.1 Hmotnostný prietokomer môže byť vybavený prídavnými
zariadeniami, ktorými môžu byť
a) predplatné zariadenia slúžiace na fakturáciu pretečenej
hmotnosti alebo pretečeného objemu,
b) impulzné vysielače, ktorých výstup musí mať označenie
hodnoty jedného impulzu v tvare: 1 impulz = ... kg, m3
alebo dm3 alebo 1 kg alebo 1 m3 = ... impulzov,
c) registračné zariadenia s možnosťou vynulovania údajov
počítadla.
3.2.2 Tieto prídavné zariadenia, ak je nimi hmotnostný
prietokomer vybavený, považujú sa za súčasť meradla.
Musia byť pripojené pri prvotnom aj následnom overení. Nie
sú dané osobitné požiadavky týkajúce sa ich vplyvu na
meracie vlastnosti hmotnostných prietokomerov.
3.2.3 Ak nie je k hmotnostnému prietokomeru pripojené prídavné
zariadenie, pripájacie výstupy hmotnostného prietokomera
musia byť zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii.
3.3 Napájanie hmotnostného prietokomera
3.3.1 Prerušenie napájania
Hmotnostný prietokomer plynovodu musí byť konštruovaný
tak, aby si pri odstavení elektrického napájania udržal
namerané hodnoty a parametre najmenej 12 mesiacov od
okamihu prerušenia napájania.
3.3.2 Kolísanie napájania
Hmotnostný prietokomer musí merať bez zmeny metrologických
parametrov, ak sa napájacie napätie zmení alebo kolíše
v intervale +5% až -5% od menovitého napájacieho napätia.
3.4 Počítadlá a kontrolný prvok
3.4.1 Počítadlá
Hmotnostný prietokomer musí mať počítadlo alebo iné
zariadenie zaznamenávajúce pretečenú hmotnosť.
Metrologický orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o schválení
typu, môže určiť prípady, pri ktorých sa počítadlom alebo
iným zariadením zobrazujú aj ďalšie údaje, a to
a) pretečený objem pri základných podmienkach,
b) hmotnostný prietok,
c) objemový prietok plynu pri základných podmienkach.
3.4.1.1 Počítadlo pozostáva z číslicových valčekov alebo
z displeja, kde číselný údaj na danom mieste počítadla
predstavuje kilogramy alebo ich dekadické násobky, alebo
podiely.
3.4.1.2 Počítadlo hmotnostného prietokomera plynovodu musí mať
najmenej toľko miest, aby hmotnosť pretečená za 2 000
hodín pri najväčšom prietoku qmax nezmenila všetky číslice
na hodnotu 9.
3.4.2 Kontrolný prvok
3.4.2.1 Hmotnostný prietokomer musí byť vyhotovený tak, aby sa
jeho overenie mohlo vykonať s dostatočnou presnosťou
v dostatočne krátkom čase. Na tento účel musí byť
hmotnostný prietokomer konštruovaný so zabudovaným
kontrolným prvkom alebo s usporiadaním, ktoré umožní
odčítanie meraného údaja s dostatočnou presnosťou.
3.4.2.2 Hodnota dielika kontrolného prvku alebo hodnota
najmenšieho zobrazeného čísla počítadla je menšia ako
0,1% pretečenej hmotnosti meranej počas troch minút pri
najväčšom prietoku.
3.4.3 Valčeky a zobrazované čísla počítadiel
Priemer valčekov, ak sa použijú, je najmenej 16 mm. Výška
zobrazovaných číslic na počítadle je najmenej 4 mm.
3.4.4 Odčítanie na počítadle
Počítadlo musí byť vyhotovené tak, aby sa na ňom dalo
odčítať jednoduchým zoradením číslic.
3.5 Odbery tlaku
3.5.1 Hmotnostné prietokomery môžu mať na vstupe a na výstupe
tesne pri pripojení (prírubách) odbery statického tlaku
(rúrkové vývody) slúžiace na meranie straty tlaku. Tlak
meraný na vstupe predstavuje referenčný tlak, ak sa
hmotnostný prietokomer overuje objemovou metódou.
3.5.2 Otvory na odbery tlakov majú priemer najmenej 3 mm. Ak
odbery tlakov majú tvar štrbiny, potom tieto štrbiny majú
šírku najmenej 2 mm v smere prúdenia a plochu prierezu
najmenej 10 mm2.
3.5.3 Odbery tlakov sú opatrené prostriedkami na plynotesné
uzavretie.
4. Označenie
4.1 Nápisy
4.1.1 Hmotnostný prietokomer musí mať na počítadle alebo na
skrini štítok, na ktorom sú vyznačené tieto údaje:
a) značka schváleného typu,
b) meno výrobcu alebo jeho značka,
c) maximálny prietok vyjadrený napríklad v tvare:
qmax = ... kg.h-1,
d) minimálny prietok vyjadrený napríklad v tvare:
qmin = ... kg.h-1,
e) maximálny prevádzkový tlak vyjadrený napríklad v tvare:
pmax = ... MPa (alebo kPa, bar),
f) výrobné číslo a rok výroby,
g) pri hmotnostných prietokomeroch vybavených prídavnými
zariadeniami uvedenými v bode 3.2 sa vyznačia údaje
uvedené v tomto bode. Tieto údaje môžu byť na
samostatnom štítku na prietokomere,
h) pri hmotnostných prietokomeroch výdajných stojanov sa
uvádza najmenšie merateľné množstvo vyjadrené napríklad
v tvare: mmin = ... kg,
i) kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera.
Tieto nápisy musia byť priamo viditeľné, ľahko čitateľné
a neodstrániteľné pri používaní hmotnostného prietokomera.
4.1.2 Metrologický orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o schválení
typu, môže určiť prípady, v ktorých treba uviesť na štítku
druh plynu.
4.2 Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek
4.2.1 Všeobecné podmienky
Miesto na umiestnenie značiek sa musí zvoliť tak, aby
demontáž časti hmotnostného prietokomera s umiestnenou
značkou spôsobila poškodenie tejto značky.
4.2.2 Štítok s údajmi
Štítok s údajmi sa nesmie dať odstrániť bez poškodenia
tejto značky.
4.2.3 Na hmotnostných prietokomeroch musia byť miesta na
umiestnenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky
na
a) všetkých štítkoch, na ktorých sú údaje predpísané
v bode 4.1,
b) všetkých častiach skrine, ktoré nemôžu byť inak
chránené proti zásahu umožňujúcemu ovplyvnenie
správnosti merania,
c) pripojeniach odpojiteľných prídavných zariadení alebo
na ochranných zariadeniach.
5. Schválenie typu
5.1 Na technické skúšky pri schvaľovaní typu sa predkladá
jedna vzorka až tri vzorky hmotnostných prietokomerov.
Vykonávateľ technických skúšok môže žiadať o predloženie
hmotnostných prietokomerov viacerých veľkostí, ak sa
požaduje súčasné schvaľovanie týchto veľkostí.
V závislosti od výsledku skúšok môže vyžiadať ďalšie
vzorky hmotnostných prietokomerov.
5.2 Skúška správnosti hmotnostných prietokomerov plynovodov
5.2.1 Typ a vzorky hmotnostných prietokomerov musia spĺňať
požiadavky bodu 3.
5.2.2 Hmotnostné prietokomery sú inštalované v meracej trati
podľa návodu výrobcu. Potrubia pripojené na vstup a na
výstup hmotnostného prietokomera majú ten istý menovitý
rozmer ako hmotnostný prietokomer.
5.2.3 Určenie krivky chýb
5.2.3.1 Chyby vzoriek hmotnostných prietokomerov sa určia pri
hodnotách prietoku rozložených v pracovnom rozsahu, ktorý
je uvedený v bode 2.3.2.
5.2.3.2 Krivka chýb skúšaných hmotnostných prietokomerov sa určí
najmenej pri siedmich prietokoch. Tieto prietoky sú: qmax,
0,7 qmax, 0,4 qmax, 0,2 qmax, 0,1 qmax, 3 qmin, qmin.
5.2.3.3 Okrem toho rozdiel medzi maximom a minimom krivky chýb ako
funkcie prietoku q v rozsahu prietoku 0,4 qmax až qmax
nesmie prekročiť pri žiadnom hmotnostnom prietokomere 1%.
5.2.3.4 Pri skúškach hmotnostného prietokomera plynovodu sa
nezisťuje najmenšie merateľné množstvo.
5.3 Skúška správnosti hmotnostného prietokomera výdajných
stojanov
5.3.1 Typ a vzorky hmotnostných prietokomerov musia spĺňať
požiadavky bodu 3.
5.3.2 Hmotnostné prietokomery sú inštalované vo výdajnom stojane
alebo sú pripojené na zdroj stlačeného zemného plynu podľa
návodu výrobcu. Potrubia pripojené na vstup a na výstup
hmotnostného prietokomera majú ten istý menovitý rozmer
ako hmotnostný prietokomer.
5.3.3 Chyby vzoriek hmotnostných prietokomerov sa určia pri
plnení tlakovej nádoby, ktorej veľkosť zodpovedá najmenšej
veľkosti tlakových nádob montovaných do vozidiel, pre
ktoré je výdajný stojan určený, napríklad pre osobné
automobily, autobusy.
5.3.4 Hodnoty chýb hmotnostných prietokomerov sa stanovia pri
troch opakovaných plneniach prázdnej tlakovej nádoby.
Ďalej sa chyby stanovia pri dvoch opakovaných plneniach
nádoby, v ktorej je tlak plynu zodpovedajúci 0,2.pmax
tlakovej nádoby, a pri dvoch opakovaných plneniach nádoby,
v ktorej je tlak plynu zodpovedajúci 0,4.pmax tlakovej
nádoby.
5.3.5 Opakovaným plnením tlakovej nádoby, v ktorej sa postupne
zvyšuje tlak plynu pred plnením, stanoví sa najmenšie
merateľné množstvo, pri ktorom nie je ešte prekročená
najväčšia dovolená chyba podľa bodu 2. Merania sa vykonajú
na všetkých vzorkách, za smerodajnú sa berie najväčšia
hodnota chyby z daných vzoriek.
5.4 Skúška trvanlivosti
5.4.1 Skúška trvanlivosti sa vykoná stlačeným plynom. Keď
výrobca preukáže, že materiál hmotnostného prietokomera je
dostatočne odolný pri pôsobení plynu, vykonávateľ skúšky
typu môže rozhodnúť, aby sa skúška trvanlivosti vykonala
vodou.
5.4.2 Trvanie skúšky trvanlivosti hmotnostných prietokomerov
plynovodov je upravené tak, aby odmeraný objem zodpovedal
najväčšiemu prietoku počas 1 000 hodín. Skúška sa skončí
za 108 dní; vykonáva sa na jednej vzorke hmotnostného
prietokomera.
5.4.3 Krivka chýb hmotnostného prietokomera plynovodu po skúške
trvanlivosti musí byť v rozsahu najväčších dovolených chýb
počas používania stanovených v bode 2.
5.4.4 Trvanie skúšky trvanlivosti hmotnostného prietokomera
výdajného stojana je upravené tak, aby sa vykonal počet
najmenej 100 plnení tlakových nádob. Skúška sa skončí za
108 dní; vykonáva sa na jednej vzorke hmotnostného
prietokomera.
5.4.5 Hodnoty chýb hmotnostného prietokomera výdajného stojana
po skúške trvanlivosti musia byť v rozsahu najväčších
dovolených chýb počas používania stanovených v bode 2.
5.4.6 Ak z ekonomických dôvodov nemožno zabezpečiť skúšku
trvanlivosti v uvedenom rozsahu, vykonávateľ technických
skúšok môže stanoviť iný postup vykonania skúšok
trvanlivosti.
5.5 Pri hmotnostných prietokomeroch, ktoré merajú pretečenú
hmotnosť alebo pretečený objem v oboch smeroch, musí sa
vykonať skúška správnosti oboch smerov. Skúška
trvanlivosti sa vykoná iba pre jeden smer prúdenia plynu.
5.6 Zmena už schváleného typu
Pri schvaľovaní zmeneného typu už predtým schváleného typu
vykonávateľ technických skúšok pri schvaľovaní typu, ktorý
skúšal pôvodný typ, rozhodne podľa charakteru zmeny, či
a v akom rozsahu sa uplatnia požiadavky bodov 5.1 až 5.3.
6. Prvotné a následné overenie
6.1 Hmotnostné prietokomery musia spĺňať požiadavky bodu 3,
hmotnostný prietokomer sa skúša v tej polohe, v akej sa
bude používať.
6.2 Skúšanie hmotnostného prietokomera plynovodu
6.2.1 Hmotnostné prietokomery sa inštalujú v meracej trati podľa
návodu výrobcu. Potrubia pripojené na vstup a na výstup
hmotnostného prietokomera majú mať ten istý menovitý
rozmer ako hmotnostný prietokomer.
6.2.2 Chyba hmotnostného prietokomera nesmie prekročiť najväčšiu
dovolenú chybu pri týchto prietokoch:
a) pri hmotnostných prietokomeroch s pracovným rozsahom
1 : 20
qmin, 0,1 qmax, 0,25 qmax, 0,40 qmax, 0,7 qmax, qmax,
b) pri hmotnostných prietokomeroch s pracovným rozsahom
1 : 30
qmin, 0,05 qmax, 0,1 qmax, 0,25 qmax, 0,40 qmax,
0,7 qmax, qmax,
c) pri hmotnostných prietokomeroch s pracovným rozsahom
1 : 50 a vyšším
qmin, 0,05 qmax, 0,15 qmax, 0,25 qmax, 0,40 qmax,
0,70 qmax, qmax.
6.2.3 Ak sa overenie vykonáva pri iných prietokoch, musí byť
najmenej také účinné ako overovanie podľa bodu 6.2.2.
6.2.4 Hmotnostný prietokomer sa skúša plynom pri tlaku, ktorý je
blízky prevádzkovému tlaku v mieste merania. V rozhodnutí
o schválení typu možno určiť prípady, v ktorých sa môžu
skúšky vykonávať vodou.
6.3 Skúšanie hmotnostného prietokomera výdajného stojana
6.3.1 Hmotnostné prietokomery sú inštalované vo výdajnom stojane
podľa návodu výrobcu. Potrubia pripojené na vstup a na
výstup hmotnostného prietokomera majú ten istý menovitý
rozmer ako hmotnostný prietokomer.
6.3.2 Chyba hmotnostného prietokomera nesmie prekročiť najväčšiu
dovolenú chybu pri troch opakovaných plneniach prázdnej
tlakovej nádoby.PRÍL.67
REFRAKTOMETRE
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na vizuálne refraktometre a digitálne refraktometre
s najväčšou dovolenou chybou indexu lomu v ráde 10 na -4 a 10 na -5 (ďalej len "refraktometre")
ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Digitálne refraktometre pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu
a prvotnému overeniu. Vizuálne refraktometre pred uvedením na trh podliehajú prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
3. Refraktometre schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
4. Refraktometre, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia
sa overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.
5. Refraktometre počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení refraktometrov
1. Termíny a definície
1.1 Refraktometer je meradlo, ktoré sa používa na meranie
indexu lomu kvapalín a tuhých látok alebo veličín s ním
funkčne spojených.
1.2 Index lomu n prostredia je podiel rýchlosti svetla
v štandardnom vzduchu a rýchlosti svetla v meranom
prostredí. Je to bezrozmerná veličina, číslo, ktoré možno
označiť symbolom RI.
2. Technické požiadavky
2.1 Opis meradiel
2.1.1 Podľa spôsobu indikácie výsledku sa refraktometre členia
na
a) vizuálne,
b) digitálne.
2.1.2 Vizuálny refraktometer je opticko-mechanický systém
skladajúci sa z
a) meracieho hranola, pri niektorých typoch aj
z osvetľovacieho hranola alebo z osvetľovacej doštičky,
b) stupnice,
c) optického systému na vizuálne odčítanie polohy
rozhrania medzi tmavým a svetlým poľom zo stupnice
alebo z opticko-mechanického systému na vizuálne
nastavenie rozhrania medzi tmavým a svetlým poľom,
alebo z obrazu štrbiny kolimátora na zámernú značku
a na odčítanie meranej hodnoty zo stupnice,
d) kompenzátora disperzie tam, kde je možné merať pri
bielom svetle,
e) teplomera indikujúceho teplotu meracieho hranola.
2.1.3 Digitálny refraktometer je opticko-elektrický systém
skladajúci sa z
a) meracieho hranola,
b) zdroja svetla s filtrom pre vlnovú dĺžku lambdaD =
589,3 nm,
c) snímača teploty a zo zariadenia na automatickú korekciu
nameranej hodnoty na 20 stupňov C,
d) optoelektrického detekčného systému,
e) digitálneho displeja indikujúceho namerané výsledky.
Zdrojom napätia je batéria alebo elektrická sieť.
Digitálne refraktometre možno pripojiť na tlačiareň a na
termostat.
2.2 Konštrukcia
2.2.1 Pohyblivé časti refraktometra sa musia pohybovať ľahko,
ale nesmú sa pohybovať samovoľne.
2.2.2 Roviny meracieho a osvetľovacieho hranola alebo
osvetľovacej doštičky musia k sebe priliehať, aby sa
zabránilo vytekaniu vzorky.
2.2.3 Termostatizačná komora meracieho a osvetľovacieho hranola
musí byť hermetická, aby voda z termostatizačného okruhu
nevytekala. Musí mať otvor pre teplomer.
2.2.4 Justážne zariadenie a všetky časti meradla sa musia
zabezpečiť tak, aby nemohli ovplyvniť výsledok merania.
2.2.5 Dioptrické nastavenie okulára musí byť najmenej v rozsahu
od +3 dioptrií do -3 dioptrií.
2.2.6 Zorné pole musí byť dobre osvetlené. Rozhranie tmavého
a svetlého poľa alebo obraz štrbiny kolimátora, podľa typu
refraktometra, musia byť rovnobežné s delením stupnice
alebo so zámernou značkou, alebo pri koincidencii
rozhrania s priesečníkom nitkového kríža musí byť
rozhranie symetrické s nitkovým krížom.
2.2.7 Hrany refraktometra musia byť zaoblené.
2.2.8 Refraktometre sú graduované pri 20 stupňoch C.
2.3 Materiál
2.3.1 Refraktometer musí byť vyrobený z materiálu, na ktorý
merané vzorky a iné látky, s ktorými prichádza do
kontaktu, nemajú nepriaznivý vplyv.
2.3.2 Tmel a tesnenie, ktorým je merací alebo osvetľovací hranol
upevnený v kovových rámoch, musia byť odolné voči meraným
vzorkám a čistiacim prostriedkom.
2.3.3 Optické komponenty musia byť zhotovené z vysokokvalitného
homogénneho, priezračného a stabilného optického skla.
Nesmú byť poškodené, t.j. nesmú mať hrubšie škrabance,
nataveniny a iné kazy, ktoré sťažujú pozorovanie.
2.4 Stupnica
2.4.1 Stupnica refraktometra môže byť lineárna alebo nelineárna.
Môže byť
a) v hodnotách indexu lomu,
b) v % alebo v Brixoch, čo vyjadruje hmotnostný podiel
sacharózy v gramoch v 100 g vodného roztoku, konvenčne
zodpovedajúci hmotnostnej koncentrácii cukru v ovocných
šťavách - sušine podľa tabuľky č. 1,
c) v povolených jednotkách iných veličín funkčne spojených
s indexom lomu, ako je objemová koncentrácia cukru
v g/l alebo hustota roztoku v kg/l,
d) v uhlových stupňoch alebo v dielikoch v prípade, ak je
k refraktometru priložená prepočtová tabuľka.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Index lomu ako funkcia hmotnostného podielu sacharózy vo vodnom
roztoku pri teplote 20 stupňov C
a vlnovej dĺžke lambda = 589,3 nm
------------------------------------------------------------------
Hmotnostný Index lomu Hmotnostný Index lomu Hmotnostný Index lomu
podiel % 20 podiel % 20 podiel % 20
nD nD nD
------------------------------------------------------------------
0 1,33299 30 1,38115 60 1,44193
1 1,33442 31 1,38296 61 1,44420
2 1,33586 32 1,38478 62 1,44650
3 1,33732 33 1,38661 63 1,44881
4 1,33879 34 1,38846 64 1,45113
5 1,34026 35 1,39032 65 1,45348
6 1,34175 36 1,39220 66 1,45584
7 1,34325 37 1,39409 67 1,45822
8 1,34476 38 1,39600 68 1,46061
9 1,34629 39 1,39792 69 1,46303
10 1,34782 40 1,39986 70 1,46546
11 1,34937 41 1,40181 71 1,46790
12 1,35093 42 1,40378 72 1,47037
13 1,35250 43 1,40576 73 1,47285
14 1,35408 44 1,40776 74 1,47535
15 1,35568 45 1,40978 75 1,47787
16 1,35729 46 1,41181 76 1,48040
17 1,35891 47 1,41385 77 1,48295
18 1,36054 48 1,41592 78 1,48552
19 1,36218 49 1,41799 79 1,48810
20 1,36384 50 1,42009 80 1,49071
21 1,36551 51 1,42220 81 1,49333
22 1,36720 52 1,42432 82 1,49597
23 1,36889 53 1,42647 83 1,49862
24 1,37060 54 1,42862 84 1,50129
25 1,37233 55 1,43080 85 1,50398
26 1,37406 56 1,43299
27 1,37582 57 1,43520
28 1,37758 58 1,43743
29 1,37936 59 1,43967
------------------------------------------------------------------
2.4.2 Značky stupnice a číselné hodnoty sa musia vyznačiť
zreteľne. Najmenšia dĺžka dielika sa musí zvoliť tak, aby
sa posuv hraničnej čiary medzi dvoma susednými značkami
zreteľne prejavil v zornom poli.
2.4.3 V zornom poli môžu byť najviac dve stupnice, každá
s vlastným delením, zreteľne od seba vzdialené alebo
oddelené súvislou čiarou.
2.5 Meracie jednotky
Meracie jednotky podľa bodu 2.4.1 musia byť uvedené
a) pri vizuálnych refraktometroch na stupnici meradla,
b) pri digitálnych refraktometroch na displeji meradla
alebo na paneli meradla.
2.6 Merací rozsah
2.6.1 Maximálny merací rozsah pre lambdaD je od 1,28 do 1,82
v hodnotách indexu lomu.
2.6.2 Stupnica refraktometra môže pokrývať len časť meracieho
rozsahu uvedeného v bode 2.6.1 a nemusí sa začínať od
referenčného bodu pre destilovanú vodu, t.j. od hodnoty
20
nD = 1,33299.
2.6.3 Meradlá overené v obmedzenom meracom rozsahu musia byť
označené nápisom: "OVERENÉ V ROZSAHU STUPNICE od ... do
...".
2.7 Teplomer
2.7.1 Refraktometre musia mať kalibrovaný teplomer na meranie
teploty meracieho hranola.
2.7.2 Teplotu možno merať odporovým alebo skleným ortuťovým
teplomerom s minimálnym meracím rozsahom od 10 stupňov C
do 30 stupňov C.
2.7.3 Vizuálne refraktometre s najväčšou dovolenou chybou v ráde
10 na -4 majú sklený ortuťový teplomer s hodnotou dielika
stupnice najviac 1 stupeň C s kombinovanou štandardnou
neistotou kalibrácie uc = 0,5 stupňa C. Meranie teploty
s uvedenou presnosťou umožňuje zaradenie meradla do triedy
presnosti III v prípade, ak sa používa na meranie látok,
ktorých teplotná závislosť indexu lomu je porovnateľná
s teplotnou závislosťou cukornatých roztokov 1.10 na
-4/stupňov C až 2.10 na -4/stupňov C. Kolísanie teploty
termostatu zabezpečujúceho termostatizáciu meracieho
hranola môže byť najviac + -0,3 stupňa C. Refraktometre
bez možnosti termostatizácie meracieho hranola sa zaraďujú
do triedy presnosti V.
2.7.4 Ak sa refraktometre používajú na meranie technických
kvapalín na báze olejov, organických a iných kvapalín,
ktorých teplotná závislosť indexu lomu je väčšia ako 2.10
na -4/stupňov C, možno ich zaradiť do triedy presnosti III
iba vtedy, ak sa používa sklený ortuťový teplomer
s hodnotou dielika stupnice 0,1 stupňa C s kombinovanou
štandardnou neistotou kalibrácie uc = 0,05 stupňa C.
Kolísanie teploty termostatu zabezpečujúceho
termostatizáciu meracieho hranola môže byť najviac +
-0,05 stupňa C. Ak parametre teplomera a termostatu
spĺňajú podmienky bodu 2.7.3, sú zaradené do triedy
presnosti IV. Refraktometre bez možnosti termostatizácie
meracieho hranola sa zaraďujú do triedy presnosti V.
2.7.5 Vizuálne refraktometre s najväčšou dovolenou chybou v ráde
10 na -5 zaradené do tried presnosti I a II majú sklený
ortuťový teplomer s hodnotou dielika stupnice 0,1 stupňa
C s kombinovanou štandardnou neistotou kalibrácie uc =
0,05 stupňa C. Kolísanie teploty termostatu
zabezpečujúceho termostatizáciu meracieho hranola môže byť
najviac + -0,02 stupňa C.
2.7.6 Digitálne refraktometre tried presnosti I a II majú
rozlíšenie teploty na displeji 0,1 stupňa C. Refraktometre
s nižšou triedou presnosti nemusia indikovať nameranú
teplotu na displeji.
3. Značky a nápisy
Refraktometer sa označí najmenej týmito údajmi:
a) značkou výrobcu,
b) typom,
c) výrobným číslom,
d) značkou schváleného typu pri refraktometroch
podliehajúcich schváleniu typu.
4. Metrologické požiadavky
Podľa najväčších dovolených chýb sa vizuálne refraktometre
a digitálne refraktometre zaraďujú do piatich tried
presnosti podľa tabuľky č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti Najväčšia dovolená chyba
(v hodnotách indexu lomu)
------------------------------------------------------------------
I + -5.10 na -5
II + -1.10 na -4
III + -2.10 na -4
IV + -5.10 na -4
V + -10.10 na -4
------------------------------------------------------------------
5. Referenčné a pracovné podmienky
5.1 Referenčné podmienky
5.1.1 Referenčné podmienky v štandardnom vzduchu:
a) teplota 20 stupňov C,
b) atmosférický tlak 101,325 kPa,
c) relatívna vlhkosť 50%,
d) obsah CO2 0,03% objemové,
e) vlnová dĺžka lambdaD 589,3 nm,
f) index lomu štandardného vzduchu 1,00027191.
5.1.2 Referenčné podmienky pre digitálne refraktometre:
a) teplota vzduchu 20 stupňov C + -2 stupne C,
b) teplota meracieho hranola
bez termostatizácie 20 stupňov C + -2 stupne C,
c) teplota meracieho hranola
s termostatizáciou 20 stupňov C + -0,05 stupňa C,
d) sieťové napätie nominálne napätie + -2%,
e) sieťová frekvencia nominálna frekvencia + -0,4%.
5.1.3 Referenčné podmienky pre vizuálne refraktometre:
a) teplota vzduchu 20 stupňov C + -2 stupne C,
b) teplota meracieho
hranola 20 stupňov C s presnosťou podľa
bodov 2.7.3 až 2.7.5,
c) tlak vzduchu (len pre
triedu presnosti I) 98,6 kPa až 104,0 kPa,
d) kolísanie teploty
termostatu podľa bodov 2.7.3 až 2.7.5.
5.2 Pracovné podmienky
5.2.1 Pracovné podmienky pre digitálne refraktometre:
a) teplota vzduchu 15 stupňov C až 30 stupňov C,
b) sieťové napätie nominálne napätie +10%, -15%,
c) sieťová frekvencia nominálna frekvencia + -2%.
5.2.2 Pracovné podmienky pre vizuálne refraktometre tried
presnosti II, III, IV a V:
a) teplota vzduchu 15 stupňov C až 25 stupňov C,
b) teplota meracieho
hranola 20 stupňov C s presnosťou podľa
bodov 2.7.3 až 2.7.5,
c) kolísanie teploty
termostatu podľa bodov 2.7.3 až 2.7.5.
5.2.3 Pracovné podmienky pre vizuálne refraktometre triedy
presnosti I:
a) teplota vzduchu 18 stupňov C až 22 stupňov C,
b) teplota meracieho
hranola 20 stupňov C s presnosťou podľa
bodu 2.7.5,
c) kolísanie teploty
termostatu podľa bodu 2.7.5.
6. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu digitálnych
refraktometrov
6.1 Vonkajšia obhliadka a kontrola funkčnosti
6.1.1 Pri vonkajšej obhliadke a kontrole funkčnosti sa
kontroluje splnenie požiadaviek uvedených v bodoch 2 a 3.
Kontrola funkčnosti meradla spočíva v kontrole funkčnosti
displeja a tlačidiel po pripojení na sieť.
6.1.2 Kontrola hermetickosti termostatizačnej komory sa vykoná
pri zapnutom termostate.
6.2 Pred začatím skúšok metrologických parametrov musí byť
refraktometer umiestnený najmenej 6 hodín v laboratóriu.
6.3 Skúška metrologických parametrov refraktometrov
s možnosťou pripojenia na termostat sa skladá z
a) justáže meradla a zo sledovania driftu nuly,
b) nepriamej kalibrácie snímača teploty v intervale od 15
stupňov C do 30 stupňov C,
c) kalibrácie stupnice pri teplote 20 stupňov C,
d) kalibrácie stupnice pri teplote 15 stupňov C a 30
stupňov C.
Skúška metrologických parametrov pri refraktometroch bez
možnosti pripojenia na termostat sa skladá z
a) justáže meradla a zo sledovania driftu nuly,
b) kalibrácie stupnice pri teplote 18 stupňov C až 22
stupňov C.
6.3.1 Justáž meradla a sledovanie driftu nuly
Refraktometer sa najustuje spôsobom predpísaným výrobcom
a drift nuly sa sleduje počas 4 hodín.
Musí byť menší ako polovica dielika stupnice. Po skončení
kalibrácie stupnice sa najustovanie skontroluje. Rozdiel
medzi výberovým priemerom z desiatich odčítaní a menovitou
hodnotou indexu lomu vody
20
nD = 1,33299 musí byť menší ako polovica hodnoty dielika
stupnice.
6.3.2 Nepriama kalibrácia snímača teploty v intervale od 15
stupňov C do 30 stupňov C
Na merací hranol vytemperovaný na 15 stupňov C sa nanesie
destilovaná voda. Po vyrovnaní jej teploty s teplotou
meracieho hranola sa vykoná desať meraní automaticky
korigovaných na 20 stupňov C a vypočíta sa z nich výberový
priemer. Postup sa opakuje s krokom maximálne 5 stupňov
C až po 30 stupňov C a potom pre medziľahlé teploty
v opačnom poradí. Absolútna hodnota rozdielu medzi
výberovými priemermi z meraní pri jednotlivých teplotách
automaticky korigovaných na 20 stupňov C a menovitou
hodnotou indexu lomu vody pri teplote 20 stupňov C,
20
nD = 1,33299 nesmie prekročiť absolútnu hodnotu najväčšej
dovolenej chyby pre požadovanú triedu presnosti podľa bodu
4.
6.3.3 Kalibrácia stupnice pri teplote 20 stupňov C
Stupnica refraktometra sa kalibruje minimálne v troch
bodoch meracieho rozsahu, ale maximálne s krokom 1.10 na
-1. Pri kalibrácii sa používajú etalónové kvapaliny. Po
najustovaní meradla sa na vytemperovaný merací hranol
nanesie výrobcom predpísané množstvo kvapaliny. Po
uplynutí výrobcom predpísanej doby temperovania sa vykoná
desať meraní a vypočíta sa z nich výberový priemer. Merací
hranol sa očistí a postup sa zopakuje ešte päťkrát. Žiadna
absolútna hodnota rozdielu jednotlivých výberových
priemerov a menovitej hodnoty etalónu nesmie prekročiť
absolútnu hodnotu najväčšej dovolenej chyby pre požadovanú
triedu presnosti podľa bodu 4.
6.3.4 Kalibrácia stupnice pri teplote 15 stupňov C a 30 stupňov
C
Stupnica refraktometra sa kalibruje v dvoch bodoch
rovnomerne rozložených na stupnici. V každom bode sa
vykonajú najmenej tri série po desiatich meraniach. Spôsob
vyhodnotenia je ako v bode 6.3.3.
6.3.5 Kalibrácia stupnice pri teplote 18 stupňov C až 22
stupňov C
Postup je rovnaký ako v bode 6.3.3 s tým rozdielom, že
teplota meracieho hranola sa meria kontaktným teplomerom
položeným čo najbližšie k meraciemu hranolu. Namerané
výsledky sa pomocou známych teplotných korekcií korigujú
na 20 stupňov C a následne vyhodnotia ako v bode 6.3.3.
6.4 Žiadateľ o schválenie typu predloží výsledky skúšok
vykonaných výrobcom:
a) kalibrácie stupnice pri teplote 15 stupňov C a 30
stupňov C,
b) kalibrácie snímača teploty v celom pracovnom rozsahu,
c) skúšky vplyvu elektrickej poruchy pri refraktometroch
napájaných zo siete,
d) skúšky vplyvu mechanického šoku.
6.4.1 Kalibrácia snímača teploty v celom pracovnom rozsahu
Kalibrácia snímača teploty sa vykoná pred jeho zabudovaním
do meradla.
6.4.2 Skúšky vplyvu elektrickej poruchy
Údaj na displeji sa nesmie líšiť od údaja refraktometra za
referenčných podmienok o viac ako jeden digit pri redukcii
napätia o 100% počas 10 ms a o 50% počas 20 ms, pri
elektrickom impulze 1 kV, pri elektrostatickom vzduchovom
výboji 8 kV a pri elektrostatickom kontaktnom výboji 6 kV.
6.4.3 Skúška vplyvu mechanického šoku
Rozdiel nameraných výsledkov pre jednu etalónovú kvapalinu
pred pádom refraktometra a po ňom z výšky 50 mm nesmie byť
väčší ako jeden digit.
6.5 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.
7. Metódy skúšania pri overení
7.1 Metódy skúšania pri overení vizuálnych refraktometrov
7.1.1 Vonkajšia obhliadka a kontrola funkčnosti
7.1.1.1 Pri vonkajšej obhliadke a kontrole funkčnosti sa
kontrolujú požiadavky uvedené v bodoch 2 a 3.
7.1.1.2 Kontrola hermetickosti termostatizačnej komory
a pripojenia teplomera sa vykoná pri zapnutom termostate.
7.1.2 Pred začatím skúšok metrologických parametrov musí byť
refraktometer umiestnený najmenej 6 hodín v laboratóriu.
7.1.3 Skúška metrologických parametrov sa skladá z
a) justáže meradla pri teplote 20 stupňov C pred začatím
kalibrácie a z jej kontroly po skončení kalibrácie,
b) kalibrácie otáčavého kompenzátora disperzie pri
refraktometroch merajúcich pri bielom svetle pri
teplote 20 stupňov C,
c) kalibrácie stupnice pri teplote 20 stupňov C.
7.1.3.1 Justáž meradla
Justáž meradla sa vykoná podľa návodu výrobcu. Po skončení
kalibrácie sa vykoná jej kontrola. Počas kalibrácie nesmie
nastať žiadna zmena v justáži meradla.
7.1.3.2 Kalibrácia otáčavého kompenzátora disperzie
Medzi vytemperovaný merací a osvetľovací hranol sa nanesie
destilovaná voda a 5 minút sa temperuje pri
teplote 20 stupňov C. Pri kompenzátoroch otočných o 360 stupňov sa
pri osvetlení bielym svetlom porovnajú výberové priemery
päťnásobného odčítania polohy bezfarebného rozhrania
v dvoch polohách kompenzátora disperzie. Pri ponorných
refraktometroch, ktorých kompenzátor je otočný len
v určitom rozsahu, sa pri osvetlení sodíkovou výbojkou
porovnajú výberové priemery päťnásobného odčítania
v krajných polohách kompenzátora disperzie. Ich rozdiel je
chyba kompenzátora disperzie, ktorá sa v absolútnej
hodnote zohľadní v bode 7.1.3.3. Meradlá overené
v obmedzenom rozsahu kompenzátora musia byť označené
nápisom: "OVERENÉ V ROZSAHU KOMPENZÁTORA od ... do ...".
7.1.3.3 Kalibrácia stupnice pri teplote 20 stupňov C
Stupnica refraktometra sa kalibruje najmenej v troch
bodoch meracieho rozsahu, ale najviac s krokom 1.10 na
-1. Výnimku tvoria ponorné refraktometre a tie ručné
Abbeho refraktometre, pre ktoré vzhľadom na ich merací
rozsah <=4.10 na -2 stačí kalibrácia v dvoch bodoch.
Na kalibráciu stupnice Abbeho refraktometrov sa používajú
etalónové kvapaliny. Absolútna hodnota rozdielu medzi
výberovým priemerom z dvoch sérií meraní po piatich
odčítaniach a menovitou hodnotou etalónu zväčšená
o absolútnu hodnotu chyby kompenzátora disperzie nesmie
prekročiť absolútnu hodnotu najväčšej dovolenej chyby pre
požadovanú triedu presnosti podľa bodu 4. Pri kalibrácii
stupnice ručných refraktometrov, ktorých merací hranol nie
je zabudovaný do termostatizačnej komory, kolísanie
teploty vzduchu nesmie prekročiť + -0,5 stupňa C. Pri
meraní cukornatých roztokov (ovocných štiav a džúsov) sa
používa tabuľka č. 3.
Na kalibráciu stupnice ponorných refraktometrov
a refraktometrov s V-blokom sa používajú dva etalónové
hranoly z optického skla. Pri kalibrácii stupnice
ponorných refraktometrov kolísanie teploty vzduchu nesmie
prekročiť + -0,5 stupňa C. Absolútna hodnota rozdielu
medzi rozdielom výberových priemerov zo šiestich sérií
meraní po piatich odčítaniach dvoch etalónových hranolov
a rozdielom menovitých hodnôt týchto etalónov nesmie
prekročiť absolútnu hodnotu najväčšej dovolenej chyby pre
požadovanú triedu presnosti podľa bodu 4.
Pri kalibrácii stupnice refraktometrov s V-blokom žiadna
absolútna hodnota rozdielu medzi výberovým priemerom
a menovitou hodnotou etalónu nesmie prekročiť absolútnu
hodnotu pre požadovanú triedu presnosti podľa bodu 4.
Tabuľka č. 3
--------------------------------------------------------------------------------------------
Teplotné korekcie pri meraní koncentrácie vodných roztokov sacharózy vzťahujúce
sa na teplotu 20 stupňov C a vlnovú dĺžku lambda=589,3 nm
--------------------------------------------------------------------------------------------
t Hmotnostný podiel (%)
--------------------------------------------------------------------------------------------
stupňov
C 0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85
--------------------------------------------------------------------------------------------
--------------------------------------------------------------------------------------------
10 0,52 0,56 0,59 0,61 0,64 0,67 0,69 0,71 0,72 0,74 0,74 0,74 0,75 0,76 0,77 - - -
11 0,48 0,51 0,54 0,55 0,58 0,61 0,63 0,65 0,65 0,67 0,67 0,67 0,68 0,68 0,69 - - -
12 0,44 0,47 0,49 0,50 0,52 0,55 0,57 0,58 0,58 0,60 0,60 0,60 0,60 0,61 0,61 - - -
13 0,39 0,42 0,43 0,44 0,46 0,49 0,50 0,51 0,51 0,53 0,53 0,53 0,53 0,53 0,53 - - -
14 0,35 0,37 0,38 0,39 0,40 0,42 0,43 0,44 0,44 0,45 0,45 0,45 0,45 0,45 0,46 - - -
15 0,29 0,31 0,32 0,33 0,34 0,35 0,36 0,37 0,37 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,37 0,37
16 0,24 0,25 0,26 0,27 0,28 0,28 0,29 0,30 0,30 0,30 0,31 0,31 0,31 0,31 0,31 0,30 0,30 0,30
17 0,18 0,19 0,20 0,20 0,21 0,21 0,22 0,22 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,22
18 0,12 0,13 0,14 0,14 0,14 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15
19 0,06 0,06 0,07 0,07 0,07 0,07 0,07 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,07
--------------------------------------------------------------------------------------------
pripočítať k hmotnostnému podielu
--------------------------------------------------------------------------------------------
21 0,06 0,07 0,07 0,07 0,07 0,07 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,07
22 0,13 0,14 0,14 0,14 0,14 0,15 0,15 0,16 0,16 0,16 0,16 0,16 0,16 0,16 0,15 0,15 0,15 0,15
23 0,20 0,21 0,21 0,22 0,22 0,23 0,23 0,23 0,23 0,24 0,24 0,24 0,24 0,23 0,23 0,23 0,23 0,22
24 0,27 0,28 0,29 0,29 0,30 0,30 0,31 0,31 0,31 0,32 0,32 0,32 0,32 0,31 0,31 0,31 0,30 0,30
25 0,34 0,35 0,36 0,37 0,38 0,38 0,39 0,39 0,40 0,40 0,40 0,40 0,40 0,39 0,39 0,39 0,38 0,37
26 0,42 0,43 0,44 0,45 0,46 0,46 0,47 0,47 0,48 0,48 0,48 0,48 0,48 0,47 0,47 0,46 0,46 0,45
27 0,50 0,51 0,52 0,53 0,54 0,55 0,55 0,56 0,56 0,56 0,56 0,56 0,56 0,55 0,55 0,54 0,53 0,52
28 0,58 0,59 0,60 0,61 0,62 0,63 0,64 0,64 0,64 0,65 0,65 0,64 0,64 0,64 0,63 0,62 0,61 0,60
29 0,66 0,67 0,68 0,69 0,70 0,71 0,72 0,73 0,73 0,73 0,73 0,73 0,72 0,72 0,71 0,70 0,69 0,68
30 0,74 0,75 0,77 0,78 0,79 0,80 0,81 0,81 0,81 0,82 0,81 0,81 0,81 0,80 0,79 0,78 0,77 0,75
--------------------------------------------------------------------------------------------
7.2 Metódy skúšania pri overení digitálnych refraktometrov
Pri overení sa postupuje podľa bodov 6.1.1, 6.1.2, 6.2,
6.3.1, 6.3.2, 6.3.3, 6.3.4 a 6.3.5. Sledovanie driftu nuly
uvedené v bode 6.3.1 sa vykoná počas 30 minút. Kalibrácia
stupnice uvedená v bode 6.3.3 sa pri meradlách triedy
presnosti I opakuje najmenej trikrát, pri ostatných
meradlách najmenej dvakrát.
Meradlá overené v obmedzenom rozsahu teploty musia byť
označené nápisom: "OVERENÉ V ROZSAHU TEPLOTY od ... do
...".
7.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje
príslušná slovenská technická norma.PRÍL.68
AUTOMATICKÉ HLADINOMERY
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na automatické hladinomery (ďalej len "hladinomer"),
ktoré sa používajú na meranie výšky hladiny kvapalín ako určené meradlá podľa § 8
zákona v stacionárnych nádržiach používaných ako meradlá objemu (ďalej len "nádrž")
na účely podľa § 8 zákona vo funkcii určených meradiel. Objem kvapaliny uskladnenej
v nádrži alebo zmena objemu kvapaliny v nádrži sa určuje na základe merania výšky
hladiny kvapaliny hladinomerom v overenej nádrži.
2. Táto príloha sa vzťahuje na
a) plavákový (kontaktný) hladinomer, ktorého
snímač výšky hladiny kvapaliny je v kontakte s meranou hladinou kvapaliny,
b) elektronický (nekontaktný) hladinomer pracujúci na princípe vyžiarenia a odrazu
elektromagnetického vlnenia od meranej hladiny kvapaliny.
3. Hladinomer pred uvedením na trh podlieha prvotnému overeniu. Metódy skúšania
pri overení sú uvedené v druhej časti.
4. Hladinomer, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí
overovacou a zabezpečovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.
5. Hladinomer počas používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení
hladinomerov
1. Termíny a definície
1.1 Hladinomer je meradlo určené na automatické meranie výšky
hladiny kvapaliny obsiahnutej v nádrži vzhľadom k rovine
nulovej úrovne.
1.2 Rovina nulovej úrovne je pevná referenčná úroveň, ku
ktorej sa určuje výška hladiny kvapaliny.
1.3 Vertikálna meracia os je virtuálna priamka vedúca zo
stredu montážnej príruby hladinomera kolmo na hladinu.
1.4 Nulový bod je priesečník roviny nulovej úrovne
a vertikálnej meracej osi alebo priesečník vertikálnej
meracej osi a dna nádrže, ak nie je špecifikovaná rovina
nulovej úrovne inak.
1.5 Výška hladiny je kolmá vzdialenosť (najmenšia vzdialenosť)
medzi hladinou kvapaliny a nulovým bodom.
1.6 Snímač je časť hladinomera, ktorý sníma povrch hladiny
kvapaliny a odovzdáva informáciu indikačnému zariadeniu
hladinomera priamo alebo cez prevodník.
1.7 Pohyblivý snímač je snímač, ktorý sa vertikálne pohybuje
spolu s hladinou kvapaliny.
1.8 Statický snímač je snímač, ktorý sníma výšku hladiny
kvapaliny zo stacionárnej polohy.
1.9 Korekčný snímač je snímač, ktorý meria relevantnú
vlastnosť kvapaliny a/alebo média nad hladinou kvapaliny
a slúži na výpočet korekcie meranej výšky hladiny
kvapaliny. Hladinomer môže mať niekoľko korekčných
snímačov, napríklad na zavedenie korekcie teploty, tlaku
a pod.
1.10 Indikačné zariadenie je zariadenie, ktoré zobrazuje alebo
tlačí výsledok merania a môže byť súčasťou hladinomera
alebo je externým zariadením.
1.11 Kontrolné zariadenie je zariadenie, ktoré umožňuje
detekciu chýb činnosti hladinomera a môže byť súčasťou
hladinomera.
1.12 Kalibračná tabuľka nádrže je tabuľka, ktorá vyjadruje
vzťah medzi výškou hladiny kvapaliny a objemom kvapaliny
obsiahnutej v nádrži za špecifikovaných podmienok.
1.13 Pracovné podmienky sú súborom stanovených hodnôt
ovplyvňujúcich veličín, za ktorých hladinomer spĺňa
technické podmienky určené výrobcom.
1.14 Referenčné podmienky sú súborom pevne stanovených hodnôt
ovplyvňujúcich veličín, za ktorých sa vykonáva
metrologická skúška a umožňuje porovnávanie výsledkov
meraní.
1.15 Chyba údaja (indikácie) hladinomera deltaL je rozdiel
medzi údajom hladinomera a konvenčne skutočnou hodnotou
meranej veličiny.
deltaL = LH - LE, (1)
kde LH je hodnota výšky hladiny kvapaliny indikovaná
hladinomerom,
LE je konvenčne skutočná hodnota výšky hladiny
kvapaliny udávaná etalónom.
1.16 Relatívna chyba údaja (indikácie) hladinomera deltaL je
chyba, ktorá sa vypočíta z chyby údaja (indikácie)
hladinomera deltaL a konvenčne skutočnej hodnoty LE
udávanej etalónom podľa vzťahu
deltaL
deltaL = ------ (2)
LE
2. Technické požiadavky
2.1 Hladinomer sa skladá najmenej zo snímača a prevodníka.
Indikačné zariadenie môže byť súčasťou hladinomera alebo
je externým zariadením.
2.2 V elektronickom hladinomeri snímač tvorí vysielacia
a prijímacia anténa. Anténová časť s elektronickými
obvodmi a prevodníkom tvoria spravidla jeden montážny
celok.
2.3 Konštrukčné prvky a materiály hladinomera musia zaručovať
stálosť metrologických parametrov uvádzaných výrobcom
a spoľahlivosť funkcie pri dlhodobom používaní.
2.4 Konštrukcia hladinomera musí umožniť umiestnenie
overovacích a zabezpečovacích značiek a vylúčiť zmenu
nastavenia a metrologických parametrov hladinomera bez
porušenia týchto značiek.
2.5 Elektronická časť hladinomera (prevodník) musí byť
konštruovaná tak, aby sa bez porušenia overovacích alebo
zabezpečovacích značiek nedalo zmeniť nastavenie, chránené
metrologické parametre ani údaje uložené v pamäti
hladinomera.
2.6 Indikácia výšky hladiny kvapaliny musí obsahovať názov
alebo symbol meracej jednotky. Je dovolené aj zobrazenie
údaja, ktorý nie je predmetom metrologickej kontroly, ak
je zaručené, že nemôže dôjsť k zámene s údajom
podliehajúcim metrologickej kontrole.
2.7 Pri číslicovej indikácii meraného údaja výšky hladiny
kvapaliny hodnota poslednej zobrazovanej číslice
(rozlišovacia schopnosť) nesmie byť väčšia ako 1 mm.
2.8 Pri analógovej indikácii meraného údaja výšky hladiny
kvapaliny hodnota dielika nesmie byť väčšia ako 1mm.
2.9 Hladinomer môže mať jedno alebo niekoľko indikačných
zariadení.
2.10 Indikačné zariadenie môže byť spoločné pre niekoľko
hladinomerov. Musí však byť jednoznačné, ku ktorému
hladinomeru sa vzťahuje indikácia.
2.11 Ak má hladinomer viac ako jedno indikačné zariadenie, ich
zobrazované údaje sa nesmú od seba líšiť viac ako
o jednotku posledného zobrazovaného miesta (1 mm alebo
0,1 mm).
2.12 Hladinomer musí indikovať meranú hodnotu výšky hladiny
kvapaliny nepretržite alebo po prijatí vonkajšieho
riadiaceho signálu.
2.13 Hladinomer musí poskytovať informáciu o ukončení meracieho
cyklu. V prípade možnosti nastavenia voľby času ustálenia
meranej hodnoty, výrobca uvedie čas potrebný na odčítanie.
2.14 Pre plavákový hladinomer výrobca určí spôsob upevnenia
plaváka na závesné lanko a hodnotu ponoru plaváka, na
ktorú sa nastaví hladinomer, aby sa dodržali najväčšie
dovolené chyby merania výšky hladiny kvapaliny podľa bodu
3.2.
2.15 Ak je plavákový snímač v statickom stave a je pod alebo
nad meranou hladinou, indikačné zariadenie musí
jednoznačne indikovať, že údaj nezodpovedá skutočnej výške
hladiny.
2.16 Ak hladinomer meria viac ako jednu veličinu, výrobca
predpíše postupnosť nastavovania jednotlivých údajov na
hladinomere.
2.17 Výrobca hladinomera musí v technickej dokumentácii uviesť,
či indikovaný výsledok merania výšky hladiny kvapaliny sa
(automaticky) koriguje podľa hodnôt korekčných snímačov.
2.18 Výrobca hladinomera musí v technickej dokumentácii
najmenej určiť
a) typ a technickú charakteristiku meranej kvapaliny,
b) teplotný rozsah použitia pre daný typ kvapaliny,
c) rozsah pracovných tlakov pri meraní v nádrži,
d) rozsah hustoty kvapaliny a média nad hladinou
kvapaliny,
e) merací rozsah hladinomera pri meraní výšky hladiny
kvapaliny,
f) merací rozsah ostatných meraných veličín, ak je daná
možnosť merania.
2.19 Hladinomer určený pre kvapalné palivá a iné horľavé
kvapaliny určený na použitie v prostredí s nebezpečenstvom
výbuchu musí navyše zodpovedať požiadavkám príslušných
všeobecne záväzných právnych predpisov. 1)
3. Metrologické požiadavky
3.1 Triedy presnosti
Hladinomery sú klasifikované podľa najväčších dovolených
chýb do tried presnosti 2, 3 a 4.
3.2 Najväčšie dovolené chyby sú uvedené v tabuľke č. 1. Platia
pri overení hladinomera v referenčných podmienkach a pri
overení hladinomera po inštalácii na nádrž (bod 5.3)
a v prevádzke.
Najväčšia dovolená chyba hladinomera je väčšia hodnota
z hodnôt udávaných pre triedy presnosti 2, 3 a 4 podľa
tabuľky č. 1, pričom údaj v percentách sa vzťahuje na
meranú výšku hladiny.
Tabuľka č. 1
----------------------------------------------------------------------
Najväčšie dovolené chyby
----------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti
----------------------------------------------------------------------
2 3 4
----------------------------------------------------------------------
v referenčných
podmienkach + -2 mm + -0,02% + -3 mm + -0,03% + -4 mm + -0,06%
----------------------------------------------------------------------
po inštalácii
na nádrž
a v prevádzke + -3 mm + -0,04% + -4 mm + -0,06% + -5 mm + -0,10%
----------------------------------------------------------------------
3.3 Najväčšia dovolená chyba hysterézy pri zmene smeru pohybu
hladiny je
- 2 mm pre hladinomer triedy presnosti 2,
- 3 mm pre hladinomer triedy presnosti 3,
- 4 mm pre hladinomer triedy presnosti 4.
4. Označenie
4.1 Hladinomery musia byť čitateľne a jasne označené štítkom,
ktorý musí obsahovať najmenej tieto údaje:
a) meno výrobcu alebo jeho značku,
b) typ hladinomera,
c) výrobné číslo a rok výroby,
d) merací rozsah,
e) triedu presnosti.
5. Prvotné a následné overenie
5.1 Prvotné a následné overenie hladinomera sa vykonáva
v dvoch etapách. Prvá etapa sa vykoná pred inštaláciou na
nádrž - v referenčných podmienkach, druhá etapa sa vykoná
po inštalácii na nádrž.
5.2 Overenie pred inštaláciou na nádrž
5.2.1 Referenčné podmienky:
a) teplota okolia (20 + -2) stupne C, dovolená zmena
teploty počas skúšky + -1 stupeň C,
b) atmosférický tlak vzduchu (101 + -3) kPa,
c) relatívna vlhkosť vzduchu od 35% do 75%, dovolená zmena
počas skúšky + -15% relatívnej vlhkosti.
5.2.2 Pri overení hladinomera pred inštaláciou na nádrž sa vykoná
a) vonkajšia prehliadka,
b) funkčná skúška,
c) stanovenie počiatočnej chyby,
d) stanovenie chyby meradla v jednom smere (zhora nadol),
e) stanovenie chyby meradla v druhom smere (zdola nahor),
f) stanovenie hysterézy meradla.
5.2.3 Vonkajšia obhliadka
5.2.3.1 Pri vonkajšej obhliadke hladinomera sa vykoná posúdenie
zhody s technickými požiadavkami.
5.2.3.2 Ďalej sa skontroluje celistvosť hladinomera, mechanický
stav odvíjacieho bubna s navinutým lankom, stav plaváka
a plavákového závesu, zaistenie plaváka proti vypadnutiu.
Uvedené časti musia byť čisté, bez zvyškov usadenín po
meranej kvapaline. Kontroluje sa najmä čistota v drážkach
odvíjacieho bubna a na závesnom lanku. Kontroluje sa
polohová správnosť nasadenia bubna a čistota v ložiskách.
5.2.3.3 Pri elektronických hladinomeroch sa kontroluje
neporušenosť antény z vnútornej strany, čistota antény
a pripojenie na vnútornú časť elektroniky. Kontroluje sa
aj stav príruby hladinomera na montáž na nádrž.
5.2.3.4 Ak je súčasťou hladinomera indikačné zariadenie,
kontroluje sa správnosť indikácie údajov o meraní
a informačných údajov.
5.2.4 Funkčná skúška
5.2.4.1 Hladinomer sa po ustálení teploty (najmenej 3 hodiny
v referenčných podmienkach) namontuje na skúšobné
zariadenie na overovanie hladinomerov.
5.2.4.2 Skúšobné zariadenie na overovanie hladinomerov musí
zabezpečovať meranie s rozšírenou neistotou výsledku
merania (k = 2) výšky hladiny kvapaliny, ktorá sa rovná
najviac 1/5 najväčšej dovolenej chyby pre danú triedu
presnosti hladinomera.
5.2.4.3 Skontroluje sa činnosť meracej časti - navíjanie
a odvíjanie lanka s plavákom. Vykoná sa najmenej jeden
celý úkon pohybu plaváka v oboch smeroch. Kontroluje sa
funkcia ustaľovania plaváka v kvapaline a správnosť
indikácie hladinomera.
5.2.4.4 Elektronická časť hladinomera sa kontroluje s ohľadom na
možnosť nastavenia vstupných údajov a správnosť funkcie
elektronickej ochrany vložených údajov.
5.2.4.5 Pri elektronických hladinomeroch sa kontroluje funkčnosť
merania v celom rozsahu a účinnosť elektronickej ochrany
vložených údajov.
5.2.5 Stanovenie počiatočnej chyby
5.2.5.1 V okolí počiatku meracieho rozsahu (v prvej pätine až
desatine celého meracieho rozsahu) sa vykoná meranie
v jednom smere pre najmenej dve otáčky odvíjajúceho sa
bubna s lankom hladinomera. Meranie sa vykoná najmenej
v 10-tich meracích bodoch.
5.2.5.2 Pri elektronických (nekontaktných) hladinomeroch sa
meranie počiatočnej chyby nevykonáva.
5.2.6 Stanovenie chyby v jednom smere
Chyba hladinomera sa stanoví meraním LH v jednom smere
v meracích bodoch tak, aby sa na 1 meter meranej dĺžky
zmerali najmenej 3 body. Meranie sa musí vykonávať stále
len v jednom smere, bez návratu, do konca merania. Celé
meranie v jednom smere sa vykoná najmenej dvakrát.
Výsledkom merania je chyba hladinomera vypočítaná podľa
vzorcov (1) a (2).
5.2.7 Stanovenie chyby v druhom smere
Skúška sa vykoná v meracom rozsahu ako v bode 5.2.6 len
pre opačný smer pohybu meranej hladiny
kvapaliny alebo odrazovej plochy pre elektronické
hladinomery.
5.2.8 Stanovenie hysterézy
5.2.8.1 Skúška hysterézy plavákových hladinomerov sa vykoná
v oblasti počiatku meracieho rozsahu. Skúška sa vykoná
tak, že výška hladiny kvapaliny je stále na rovnakej
hodnote a pohybom plaváka nad hladinou a pod hladinou
(vykoná sa pomocou ovládania funkcií hladinomera) sa
dosahuje ustálený stav. Skúška sa opakuje najmenej trikrát
pre každý smer pohybu.
5.2.8.2 Pri elektronických - bezkontaktných hladinomeroch sa chyba
hysterézy stanoví zmenou pohybu referenčnej odrazovej
plochy, pričom sa volí smer zhora a zdola k tomu istému
bodu merania s chybou najviac 0,2 mm. Skúška sa vykoná
najmenej trikrát pre každý smer pohybu.
5.2.9 Vyhodnotenie skúšok
Vyhodnotením jednotlivých skúšok podľa bodu 5.2.2
písm. c), d), e) a f) sa zisťuje, či chyby hladinomera
neprekročili najväčšie dovolené chyby. Hodnoty najväčších
dovolených chýb sú uvedené v tabuľke č. 1 pre príslušnú
triedu presnosti a v bode 3.3 pre hysterézu.
5.2.10 Umiestnenie overovacej značky
Po overení hladinomera v referenčných podmienkach, ktorý
vyhovel požiadavkám tejto prílohy, sa umiestni značka
čiastočného overenia cez krycie veko indikačnej
a ovládacej časti, aby sa bez porušenia tejto značky
nedali zmeniť údaje vložené do elektronickej časti.
5.3 Overenie po inštalácii na nádrž
5.3.1 Skúšobné zariadenie
Skúšobné zariadenie reprodukuje jednotku s neistotou
menšou, ako je 1/4 najväčšej dovolenej chyby meradla.
5.3.2 Požiadavky pri skúške
5.3.2.1 Rozšírená neistota stanovenia výšky hladiny (k = 2) je
menšia ako hodnota rovnajúca sa 1/2 najväčšej dovolenej
chyby meradla.
5.3.2.2 Hladinomer musí byť na nádrži v zvislej polohe s odchýlkou
najviac + -1 stupeň.
5.3.3 Skúška
Pri overení hladinomera po inštalácii na nádrž sa vykoná
a) vonkajšia obhliadka, pri ktorej sa zisťuje, či meradlo
nie je mechanicky poškodené, deformované,
b) do elektronickej časti hladinomera sa vloží aktuálny
údaj nulového bodu, t.j. výška hladiny kvapaliny alebo
vzdialenosť snímača odo dna nádrže v závislosti od
technologických podmienok nádrže,
c) skúška hladinomera sa vykoná v týchto výškových bodoch:
- dno nádrže (nulový bod),
- aktuálna výška hladiny kvapaliny,
- najväčšia meracia výška hladinomera,
d) hladinomer sa prepne z kalibračného módu na merací mód,
5.3.4 Umiestnenie overovacích značiek
5.3.4.1 Miesto na overovaciu značku sa vyhradí na viditeľnom
mieste hladinomera bez potreby demontáže tak, aby sa
znemožnil prístup do elektronickej časti hladinomera.
5.3.4.2 Na hladinomer, ktorý vyhovel požiadavkám tejto prílohy, sa
umiestni overovacia značka.
5.3.5 Umiestnenie zabezpečovacích značiek
Presná poloha hladinomera, ktorý vyhovel požiadavkám tejto
prílohy, sa zaistí zabezpečovacou značkou s ohľadom na
nádrž tak, aby sa znemožnila demontáž hladinomera.PRÍL.69
PREPOČÍTAVAČE MNOŽSTVA KVAPALÍN
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na elektronické prepočítavače množstva kvapalín
(ďalej len "prepočítavač") používané ako určené meradlá podľa § 8 zákona na prepočet
(konverziu) pretečeného objemu kvapaliny zmeraného v podmienkach merania na zodpovedajúci
objem za vzťažných podmienok alebo na zodpovedajúcu hmotnosť, pričom zohľadňujú charakteristiky
kvapaliny merané pomocou pripojených elektrických prevodníkov alebo uložené v pamäti
prepočítavača.
2. Prepočítavač pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
3. Prepočítavač schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
4. Prepočítavač, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí
overovacou značkou.
5. Prepočítavač počas používania ako určené meradlo podlieha následnému overeniu.
Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení prepočítavačov
1. Termíny a definície
1.1 Meradlo na kvapaliny okrem vody (ďalej len "meradlo") je
prístroj určený na kontinuálne meranie, uchovávanie
a zobrazovanie objemu kvapaliny pretekajúcej cez merací
prevodník za daných podmienok merania.
1.2 Meracia zostava na kvapaliny okrem vody (ďalej len
"meracia zostava") je meracia sústava obsahujúca okrem
vlastného meradla a prípadných prídavných zariadení, ktoré
môžu byť k nemu pripojené, aj zariadenia na zabezpečenie
správneho merania alebo na uľahčenie meracej operácie, ako
aj všetky ostatné zariadenia, ktoré by mohli ovplyvniť
meranie.
1.3 Prepočítavač je zariadenie, ktoré automaticky prepočítava
(konvertuje) pretečený objem kvapaliny (V) zmeraný
meradlom v podmienkach merania na objem za vzťažných
podmienok (Vo) alebo na zodpovedajúcu hmotnosť (m), pričom
zohľadňuje charakteristiky kvapaliny merané pomocou
pripojených prevodníkov charakteristických veličín alebo
uložené v pamäti prepočítavača, napríklad teplotu, tlak,
hustotu, relatívnu hustotu, objemovú rozťažnosť a podobne.
1.4 Merací prevodník (ďalej len "prevodník") je zariadenie
premieňajúce snímanú veličinu na elektrický výstupný
signál, ktorý vstupuje do prepočítavača. Meradlo pripojené
k prepočítavaču je v zmysle tejto definície prevodníkom
pretečeného objemu kvapaliny.
1.5 Podmienky merania sú hodnoty veličín charakterizujúcich
stav kvapaliny v čase a na mieste merania jej množstva;
napríklad teploty, tlaku, hustoty a viskozity kvapaliny.
1.6 Vzťažné podmienky sú špecifikované podmienky, na ktoré sa
merané množstvo kvapaliny prepočítava; napríklad vzťažná
teplota, vzťažný tlak.
1.7 Najmenší odmer je najmenšie množstvo kvapaliny, ktorého
meranie meracou zostavou je metrologicky prípustné.
2. Technické požiadavky
2.1 Všeobecne
2.1.1 Vlastnosti meranej kvapaliny špecifikuje výrobca, pričom
uvedie jej názov alebo druh a charakteristiky: rozsah
teplôt, tlakov, hustôt alebo viskozít.
2.1.2 Výrobca musí určiť pracovné podmienky prepočítavača, a to:
a) zdroj elektrického prúdu pre prepočítavač: menovité
napätie striedavého a/alebo jednosmerného prúdu,
b) klimatické a mechanické podmienky prostredia triedy B,
C alebo I, v ktorých má prepočítavač pracovať, pri
dodržaní teplotného rozsahu aspoň 50 stupňov C pre
triedy C a I a aspoň 30 stupňov C pre triedu B,
c) typ elektromagnetického prostredia, v ktorom sa má
prepočítavač používať,
d) vzťažné podmienky na prepočítavané hodnoty,
e) funkčné vzťahy (v tvare matematických vzorcov alebo
tabuliek), podľa ktorých prepočítavač vykonáva výpočet
charakteristických veličín kvapaliny a vlastný prepočet
množstva.
2.1.3 Prepočítavač musí správne fungovať v rozsahu pracovných
podmienok špecifikovaných výrobcom.
2.2 Konštrukcia prepočítavačov
2.2.1 Konštrukčné prvky prepočítavača musia zaručovať dostatočnú
stálosť metrologických vlastností a spoľahlivosť funkcie
prepočítavača pri dlhodobom používaní.
2.2.2 Prepočítavač musí byť zhotovený z materiálov odolných
proti korózii a opotrebovaniu, ktoré sa vyskytujú pri
bežnom používaní v pracovných podmienkach.
2.2.3 Prepočítavač môže združovať funkcie počítadla objemu,
počítadla ceny, justovacieho zariadenia, predvoľby objemu
a iných prídavných zariadení. Tieto zariadenia musia
spĺňať ustanovenia príloh č. 10 až 12.
2.2.4 Prepočítavače meracích zostáv používaných pri priamom
predaji verejnosti musia zobrazovať pretečené množstvo
kvapaliny priebežne počas celého merania.
2.2.5 Meracie prevodníky musia byť dostatočne odolné proti
teplotám, tlakom a pôsobeniu kvapalín, pre ktoré sú
určené.
2.2.6 Konštrukcia prepočítavača musí umožniť umiestnenie
overovacích a zabezpečovacích značiek a vylúčiť zmenu
nastavenia a metrologických parametrov prepočítavača bez
porušenia týchto značiek.
2.2.7 Prevodníky prepočítavačov na nápoje a iné kvapalné
požívatiny musia byť vyrobené zo zdravotne neškodných
materiálov.
2.2.8 Prepočítavače množstva kvapalných palív a iných horľavých
kvapalín a prepočítavače určené na použitie v nebezpečných
priestoroch musia zodpovedať požiadavkám všeobecne
záväzných právnych predpisov. 2)
2.3 Vstupy a výstupy prepočítavačov
2.3.1 Prepočítavač môže mať komunikačné rozhranie na pripojenie
externých prídavných zariadení alebo na vlastné pripojenie
na komunikačnú sieť. Rozhranie nesmie ovplyvňovať správnu
funkciu prepočítavača.
2.3.2 Prepočítavač môže mať elektrické výstupy na pripojenie
periférnych zariadení. Tieto výstupy nesmú ovplyvňovať
správnu funkciu prepočítavača.
2.4 Napájanie
2.4.1 Prepočítavače sa môžu napájať z elektrickej siete,
akumulátora alebo vymeniteľnej batérie.
2.4.2 Životnosť akumulátora alebo batérie musí byť aspoň
1,5-násobok času platnosti overenia prepočítavača.
2.4.3 Prepočítavač musí v dostatočnom predstihu signalizovať
potrebu nabitia akumulátora alebo výmeny batérie.
Počas výmeny akumulátora alebo batérie sa musia uchovať
nastavené parametre, odmerané a vypočítané údaje
a poruchové hlásenia.
2.4.4 Prepočítavače napájané zo siete bez záložného zdroja musia
byť vybavené zariadeniami na uchovanie a zobrazenie údajov
potrebných na dokončenie transakcie pri výpadku
napájacieho napätia.
2.4.5 Prepočítavač musí zabezpečiť napájanie prevodníkov v celom
rozsahu pracovných podmienok.
2.5 Programové vybavenie a ochrana parametrov
2.5.1 Programové vybavenie prepočítavača musí poskytovať
informácie o hodnotách vstupných veličín a o parametroch
na prepočet množstva, o vypočítaných korekčných
súčiniteľoch, o prietoku za prevádzkových a vzťažných
podmienok a o poruchách.
2.5.2 V prepočítavačoch, ktoré vykonávajú meranie
charakteristických veličín a prepočet množstva v malých
diskrétnych krokoch - elementárnych objemoch kvapaliny,
nesmú byť tieto elementárne objemy väčšie ako 1/5
najmenšieho odmeru.
2.5.3 Prepočítavač musí byť skonštruovaný tak, aby sa bez
porušenia overovacích alebo zabezpečovacích značiek nedalo
zmeniť jeho nastavenie, chránené metrologické parametre
ani údaje uložené v pamäti prepočítavača.
2.5.4 Ak prístup k metrologickým parametrom a nastaveniam nie je
zabezpečený podľa bodu 2.5.3, ochrana prepočítavača musí
spĺňať tieto požiadavky:
a) prístup je povolený len oprávnenej osobe
prostredníctvom kódu alebo špeciálneho zariadenia
(kľúča, karty a podobne),
b) hodnota chráneného parametra sa môže zmeniť len
ovládačom, ktorým bol zadaný správny prístupový kód,
c) najmenej posledný zásah do prepočítavača sa musí dať
zapamätať. Záznam o zásahu musí obsahovať dátum
a identifikáciu osoby, ktorá zásah urobila. Trvanlivosť
posledného záznamu musí byť aspoň dva roky, ak nie je
prepísaný neskorším zásahom,
d) po skončení zmien parametrov sa musí príslušný ovládač
prepočítavača automaticky prestaviť do režimu ochrany,
e) pri ochrane kódom každý z prepočítavačov zapojených na
komunikačnú sieť musí mať individuálny prístupový kód,
f) prístupový kód sa musí dať meniť.
2.5.5 V prepočítavačoch určených na priamy predaj verejnosti nie
je povolené zabezpečenie prístupu k chráneným parametrom
iba prostredníctvom kódu.
2.5.6 Okrem priameho predaja verejnosti sa druh meranej
kvapaliny alebo hustota môže vkladať do prepočítavača pred
začatím merania. Takto vložené údaje sa musia vytlačiť
súčasne s výsledkom merania.
2.6 Meracie prevodníky
2.6.1 Vstupy prepočítavača musia byť kompatibilné s výstupnými
signálmi prevodníkov.
2.6.2 Prevodník pretečeného objemu kvapaliny a prevodníky
charakteristických veličín musia zodpovedať požiadavkám
príslušných predpisov. Prevodníky určené na použitie
v nebezpečných priestoroch musia navyše vyhovovať
požiadavkám všeobecne záväzných právnych predpisov. 2)
2.6.3 Na umožnenie kontroly prevodníkov na mieste inštalácie sa
odporúča umiestniť v blízkosti prevodníka teploty
nezávislý odber na meranie teploty a prevodník tlaku
vybaviť uzatváracou armatúrou a odberom na pripojenie
kontrolného tlakomera.
3. Metrologické požiadavky
3.1 Všeobecne
3.1.1 Prepočítavač musí udávať množstvo kvapaliny v zákonných
meracích jednotkách objemu alebo hmotnosti.
3.1.2 Odporúčané vzťažné podmienky sú vzťažná teplota 15 stupňov
C a vzťažný tlak 101 325 Pa.
3.1.3 Prepočítavač môže združovať funkcie počítadla objemu,
počítadla ceny, justovacieho zariadenia, predvoľby objemu
a iných prídavných zariadení. Tieto zariadenia musia
spĺňať ustanovenia príloh č. 10 až 12.
3.2 Merací rozsah prepočítavača a prevodníkov
3.2.1 Merací rozsah prepočítavača je daný meracími rozsahmi
použitých meracích prevodníkov a oborom platnosti
funkčných závislostí (matematických funkcií alebo
tabuliek) použitých na prepočet množstva a parametrov
kvapaliny. 3.2.2 Merací rozsah prevodníka teploty je -10
stupňov C až +50 stupňov C. Najmenší rozsah prevodníka
teploty je 40 stupňov C v rozmedzí hraníc meracieho
rozsahu.
3.2.3 Pomer medzi najväčším a najmenším tlakom prevodníka tlaku
musí byť aspoň 2.
3.2.4 Najmenší rozsah prevodníka hustoty je 200 kg/m3.
3.3 Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
3.3.1 Triedy presnosti prepočítavačov, ich priradenie k triedam
presnosti meracích zostáv a najväčšie dovolené chyby pri
meraní objemov 2 l a väčších alebo im zodpovedajúcich
hmotností sú uvedené v tabuľke č. 1.
Hodnoty najväčších dovolených chýb sú vyjadrené
v percentách meraného alebo prepočítaného množstva.
Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Najväčšie dovolené chyby meradiel,
meracích zostáv a prepočítavačov
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti
prepočítavača 0,1 0,2 0,3 0,5 1,0
Trieda presnosti
meracej zostavy 0,3 0,5 1,0 1,5 2,5
A Meracie zostavy + -0,3% + -0,5% + -1,0% + -1,5% + -2,5%
B Meradlá + -0,2% + -0,3% + -0,6% + -1,0% + -1,5%
C Prepočítavače + -0,1% + -0,2% + -0,3% + -0,5% + -1,0%
------------------------------------------------------------------
3.3.2 Najväčšie dovolené chyby údaja pri meraní objemov menších
ako 2 l alebo im zodpovedajúcich hmotnostných ekvivalentov
sú uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Merané množstvo V v litroch Najväčšia dovolená chyba
------------------------------------------------------------------
V < 0,1 4-násobok hodnoty v tabuľke č. 1
platnej pre 0,1 l
0,1 <= V < 0,2 4-násobok hodnoty v tabuľke č. 1
0,2 <= V < 0,4 2-násobok hodnoty v tabuľke č. 1
platnej pre 0,4 l
0,4 <= V < 1 2-násobok hodnoty v tabuľke č. 1
1 <= V < 2 hodnota v tabuľke č. 1 platná pre
2 l
------------------------------------------------------------------
Poznámka: Ak prepočítavač zobrazuje merané množstvo v hmotnostných
jednotkách, hodnoty uvedené v litroch sa prepočítajú na
ekvivalentné hodnoty hmotnosti.
3.3.3 Bez ohľadu na veľkosť meraného množstva hodnota najväčšej
dovolenej chyby je daná väčšou z týchto dvoch hodnôt:
a) absolútna hodnota najväčšej dovolenej chyby uvedenej
v tabuľke č. 1 alebo v tabuľke č. 2,
b) absolútna hodnota najväčšej dovolenej chyby pre
najmenší odmer (Emin).
3.3.3.1 Pre najmenší odmer 2 l alebo väčší alebo zodpovedajúci
hmotnostný ekvivalent hodnota Emin sa vypočíta podľa
vzorca
A
Emin = 2 x Vmin x --- ,
100
kde Vmin je najmenší odmer,
A je číselná hodnota z tabuľky č. 1 riadku A.
3.3.3.2 Pre najmenší odmer menší ako 2 l alebo zodpovedajúci
hmotnostný ekvivalent Emin je dvojnásobkom hodnoty
uvedenej v tabuľke č. 2 a prislúchajúcej riadku A tabuľky
č. 1.
3.3.4 Absolútna hodnota najväčšej dovolenej chyby údaja sa pri
výpadku napájania zväčšuje o 5% najmenšieho odmeru.
3.4 Najväčšie dovolené chyby prepočítaných údajov, t.j. objemu
pri vzťažných podmienkach alebo hmotnosti, sú uvedené
v tabuľke č. 1 riadku A.
3.5 Najväčšia dovolená chyba prepočítaných údajov spôsobená
samotným prepočítavačom je uvedená v tabuľke č. 1 riadku
C. Táto chyba však nemusí byť menšia, ako je väčšia
z týchto dvoch hodnôt:
a) polovica hodnoty dielika zobrazovacieho zariadenia pre
prepočítané údaje,
b) polovica hodnoty Emin.
3.6 Najväčšia dovolená chyba prepočtu údajov o množstve
kvapaliny sa rovná 1/10 najväčšej dovolenej chyby uvedenej
v tabuľke č. 1 riadku A. Táto chyba však nemusí byť menšia
ako polovica hodnoty dielika počítadla objemu meracej
zostavy, pre ktorú je prepočítavač určený.
3.7 Najväčšie dovolené chyby prevodníkov charakteristických
veličín (teploty, tlaku a hustoty kvapaliny) nesmú
prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3
------------------------------------------------------------------------
Najväčšie dovolené Trieda presnosti prepočítavača
chyby prevodníkov ----------------------------------------------------
0,1 0,2 0,3 0,5 1,0
------------------------------------------------------------------------
teploty (t) + -0,3 stupňa C + -0,5 stupňa C + -1,0 stupeň C
------------------------------------------------------------------------
tlaku (P) P < 1 MPa: + -50 kPa
1 MPa <= P <=4 MPa: + -5% z meranej hodnoty tlaku
P > 4 MPa: + -200 kPa
------------------------------------------------------------------------
hustoty (ró) + -0,5 kg/m3 + -1 kg/m3 + -2 kg/m3 + -5 kg/m3
------------------------------------------------------------------------
3.8 Najväčšia dovolená chyba výpočtu každej charakteristickej
veličiny je 2/5 z hodnoty uvedenej v tabuľke č. 3. Táto
chyba však nemusí byť menšia ako polovica hodnoty dielika
zariadenia na zobrazovanie prepočítavaných údajov.
4. Metrologická kontrola
4.1 Všeobecne
4.1.1 Prepočítavače podliehajú schváleniu typu, prvotnému
overeniu a následnému overeniu.
4.1.2 Pri skúške typu prepočítavača sa musia dodržiavať tieto
podmienky:
a) teplota okolia od 18 stupňov C do 25 stupňov C,
dovolená zmena teploty počas skúšky + -1 stupeň C,
b) tlak vzduchu 101 kPa + -3 kPa,
c) relatívna vlhkosť vzduchu od 35% do 85%, dovolená zmena
počas skúšky + -5% relatívnej vlhkosti.
4.1.3 Prevodníky prepočítavačov na nápoje a iné kvapalné
požívatiny a prepočítavače určené na použitie v prostredí
s nebezpečenstvom výbuchu podliehajú aj skúškam podľa
iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 2)
4.2 Technická skúška pri schvaľovaní typu
4.2.1 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu prepočítavača
sa vykoná
a) vonkajšia obhliadka,
b) funkčná skúška,
c) skúška presnosti prepočtu,
d) skúška presnosti prepočítavača,
e) skúška prevodníkov,
f) kontrola chybových hlásení.
4.2.2 Pri vonkajšej obhliadke prepočítavača sa preverí, či
a) konštrukčné a výrobné vyhotovenie prepočítavača
a prevodníkov zodpovedá požiadavkám predpisov,
slovenským technickým normám a technickej dokumentácii,
b) prepočítavač a pripojené prevodníky nie sú poškodené,
ani nemajú iné nedostatky,
c) parametre v pamäti prepočítavača sú správne a úplné,
d) predpísané údaje, nápisy a značky na prepočítavači sú
čitateľné, správne a úplné.
4.2.3 Funkčná skúška prepočítavača sa vykoná podľa technickej
dokumentácie výrobcu s dôrazom na kontrolu
a) výpočtových algoritmov,
b) poruchových hlásení,
c) ochrany nastavenia a parametrov v pamäti prepočítavača,
d) prenosu údajov cez rozhrania, ak existujú.
4.2.4 Skúškou presnosti prepočtu sa zisťuje chyba prepočtu údaja
pretečeného objemu kvapaliny zmeraného v podmienkach
merania na zodpovedajúci objem za vzťažných podmienok
alebo na zodpovedajúcu hmotnosť, pričom sa neuvažujú chyby
merania vstupných veličín. Chyby signálov zo všetkých
pripojených prevodníkov vrátane meradla sa považujú za
nulové.
4.2.4.1 Ak prepočítavač umožňuje prepočet množstva podľa viacerých
algoritmov, musia sa preskúšať všetky algoritmy.
4.2.4.2 Ak je platnosť algoritmov prepočtu obmedzená, musí sa
skúška presnosti prepočtu vykonať aj na hraniciach oboru
platnosti algoritmu.
4.2.5 Skúškou presnosti prepočítavača sa zisťuje chyba údaja
pretečeného objemu kvapaliny za vzťažných podmienok alebo
hmotnosti kvapaliny, pričom sa neuvažuje chyba merania
pretečeného objemu kvapaliny.
Chyba signálu z prevodníka pretečeného množstva kvapaliny
sa považuje za nulovú.
4.2.6 Skúšky presnosti prepočtu a presnosti vlastného
prepočítavača sa vykonajú
a) simuláciou signálov prevodníkov v skúšobných bodoch so
stanovenými hodnotami charakteristických veličín,
b) pôsobením fyzikálnych veličín na snímače prevodníkov
v skúšobných bodoch so stanovenými hodnotami
charakteristických veličín,
c) kombináciou spôsobov podľa písmen a) a b).
4.2.7 Skúšobné body
4.2.7.1 Pri simulovanom signáli prevodníka pretečeného objemu
kvapaliny podľa bodu 4.2.6 písm. a) sa použije najväčšia
vstupná frekvencia prepočítavača alebo najvyššia
frekvencia pripojiteľného prevodníka. Pri skúške podľa
bodu 4.2.6 písm. b) sa použije najväčší prietok
pripojeného prevodníka.
4.2.7.2 Simulovaný alebo reálny skúšobný objem kvapaliny musí
vyhovovať týmto podmienkam:
a) skúška musí trvať najmenej 60 s,
b) počet prijatých impulzov z prevodníka pretečeného
objemu kvapaliny počas skúšky musí byť dostatočný, aby
chyba spôsobená rozlíšiteľnosťou +1 impulz
nepresahovala
- 1/10 najväčšej dovolenej chyby prepočítavača pri
skúške presnosti prepočtu,
- 1/3 najväčšej dovolenej chyby prepočítavača pri
skúške presnosti prepočítavača.
4.2.7.3 Prepočítavač s prevodníkom teploty s obmedzeným meracím
rozsahom sa skúša pri hraničných teplotách rozsahu;
prepočítavač s prevodníkom s normálnym alebo s rozšíreným
teplotným rozsahom sa navyše skúša aj v blízkosti vzťažnej
teploty.
4.2.7.4 Pri simulácii signálu prevodníka tlaku kvapaliny podľa
bodu 4.2.6 písm. a) sa použije hodnota zodpovedajúca
najväčšiemu tlaku pripojiteľného prevodníka. Skúška podľa
bodu 4.2.6 písm. b) sa vykoná s najväčším tlakom
pripojeného prevodníka. Pri skúške presnosti prepočítavača
sa navyše vykoná aspoň jedno meranie pri polovičnom tlaku
kvapaliny.
4.2.7.5 Prepočítavač s prevodníkom hustoty sa skúša aspoň pri
hraničných hodnotách rozsahu hustoty. Pri spôsobe skúšania
podľa bodu 4.2.6 písm. a) sa použijú hodnoty signálov
zodpovedajúce hraniciam najväčšieho rozsahu hustoty
pripojiteľného prevodníka.
4.2.8 Skúšky prevodníkov pretečeného objemu kvapaliny, teploty,
tlaku a hustoty sa vykonajú podľa iných príloh tejto
vyhlášky.
4.3 Prvotné a následné overenie
4.3.1 Prvotné a následné overenie prepočítavača sa skladá z
a) vonkajšej obhliadky,
b) funkčnej skúšky,
c) skúšky presnosti prepočítavača,
d) skúšky prevodníkov.
4.3.2 Pri vonkajšej obhliadke prepočítavača sa preverí, či
a) konštrukčné a výrobné vyhotovenie prepočítavača
a prevodníkov zodpovedá príslušným požiadavkám
a podmienkam schválenia typu,
b) prepočítavač a pripojené prevodníky nie sú mechanicky
poškodené alebo nemajú iné nedostatky,
c) nastavené parametre v prepočítavači sú správne a úplné,
d) predpísané údaje, nápisy a značky na prepočítavači sú
čitateľné, správne a úplné.
4.3.3 Pri funkčnej skúške prepočítavača sa vykoná náhodná
kontrola poruchových hlásení a kontrola zabezpečenia
parametrov v pamäti prepočítavača.
4.3.4 Skúška presnosti prepočítavača sa vykoná metódami
uvedenými v bodoch 4.2.6 až 4.2.8 s tým, že počet
skúšobných teplôt, tlakov a hustôt sa prispôsobí
podmienkam použitia prepočítavača.
4.3.5 Prepočítavač sa pri overovaní skúša len v aktuálnom
nastavení, v ktorom sa bude používať.
4.3.6 Skúšky prevodníkov (meradlo s prídavnými zariadeniami
a prevodníky teploty, tlaku a hustoty) sa vykonajú podľa
príslušných príloh.
5. Nápisy a overovacie značky
5.1 Na prepočítavači musia byť na dobre viditeľnom mieste
zreteľne a nezmazateľne vyznačené tieto údaje:
a) meno alebo značka výrobcu,
b) typ prepočítavača,
c) výrobné číslo a rok výroby,
d) značka schváleného typu,
e) ďalšie údaje určené pri schvaľovaní typu.
5.2 Na pripojených prevodníkoch musia byť vyznačené aspoň
tieto údaje:
a) meno alebo značka výrobcu,
b) typ snímača,
c) výrobné číslo a rok výroby,
d) značka schváleného typu (ak prevodník má samostatné
schválenie typu).
5.3 V sprievodnej dokumentácii prepočítavača musia byť uvedené:
a) trieda presnosti prepočítavača,
b) vzťažné podmienky,
c) druh a rozsahy vstupných signálov,
d) druh a potrebné fyzikálne vlastnosti meranej kvapaliny
(napríklad objemová rozťažnosť, stlačiteľnosť, hustota
pri vzťažných podmienkach a pod.).
5.4 Počet a umiestnenie overovacích značiek sú uvedené
v rozhodnutí o schválení typu prepočítavača. Overovacie
a zabezpečovacie značky musia byť ľahko prístupné.PRÍL.70
LABORATÓRNE HUSTOMERY, CUKROMERY A MUŠTOMERY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na
a) laboratórne hustomery s nepremennou hmotnosťou
(ďalej len "hustomer"),
b) laboratórne cukromery s nepremennou hmotnosťou (ďalej len "cukromer"),
c) laboratórne muštomery s nepremennou hmotnosťou (ďalej len "muštomer") používané
na meranie hustoty kvapalín ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Hustomer, cukromer alebo muštomer pred uvedením na trh podliehajú schváleniu
typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy
skúšania pri overení sú uvedené v slovenských technických normách.
3. Hustomer, cukromer alebo muštomery schváleného typu výrobca alebo dovozca
označí značkou schváleného typu.
4. Hustomer, cukromer alebo muštomer, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným
požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o ich overení.
Druhá časť
Technické požiadavky a metrologické požiadavky na hustomery, cukromery a
muštomery
1. Termíny a definície
1.1 Areometer (sklený areometer s nepremennou hmotnosťou) je
merací prístroj stálej hmotnosti vo vyhotovení bez
teplomera alebo s teplomerom, ktorý hĺbkou svojho
rovnovážneho ponoru v meranej kvapaline za predpísaných
podmienok udáva jej hustotu alebo koncentráciu niektorej
zložky roztoku.
1.2 Meraná hodnota je hustota kvapaliny, koncentrácia zložky
roztoku alebo teplota meranej kvapaliny.
1.3 Značka stupnice je značka na stupnici označujúca určitú
meranú hodnotu.
1.4 Dielik stupnice je úsek na stupnici oddelený dvoma
susediacimi značkami stupnice.
1.5 Dĺžka (veľkosť) dielika je vzdialenosť medzi osami
susediacich značiek stupnice.
1.6 Hodnota dielika je rozdiel meraných hodnôt zodpovedajúci
jednému dieliku stupnice.
1.7 Merací rozsah je rozsah areometrickej alebo teplomernej
stupnice, ktorý je určený hodnotami začiatočnej a konečnej
značky stupnice.
1.8 Menovitý rozsah je časť meracieho rozsahu vymedzená prvou
a poslednou očíslovanou značkou stupnice.
1.9 Objem telíčka je objem spodnej časti areometra vrátane
stonky až k prvej značke menovitého rozsahu areometrickej
stupnice.
1.10 Hustomery sú sklené areometre ukazujúce hustotu roztoku
v kg.m-3.
1.11 Cukromery sú sklené areometre ukazujúce hmotnostný zlomok
sacharózy vo vodných roztokoch v percentách.
Podľa použitia sa rozdeľujú na cukromery na sacharózu
a cukromery pivovarské.
1.12 Muštomery sú sklené areometre ukazujúce hmotnostnú
koncentráciu cukru v mušte v kg/hl.
2. Technické požiadavky
2.1 Opis meradiel
2.1.1 Hustomery, cukromery alebo muštomery sú sklené meradlá
skladajúce sa z
a) valca s kónickou alebo pologuľovitou spodnou časťou,
ktorá nezadržiava vzduchové bubliny,
b) dutej stonky na hornom konci zatavenej.
2.1.2 Spodná časť musí byť zaťažená materiálom, ktorý upravuje
hmotnosť meradla.
2.1.3 Na stonke je stupnica vyznačená na valcovitej ploche pevne
pripevnenej k vnútornej strane stonky.
2.1.4 Meradlá sú graduované pri tejto referenčnej teplote:
hustomery pri 10 stupňoch C, 15 stupňoch C alebo 20
stupňoch C,
cukromery pri 20 stupňoch C,
muštomery pri 15 stupňoch C.
2.1.5 Meradlá sú graduované prednostne na horný okraj menisku,
ale pre priehľadné kvapaliny sa povoľuje aj graduácia na
odčítavanie v rovine voľného horizontálneho povrchu
kvapaliny.
2.2 Konštrukcia
2.2.1 Sklo použité na výrobu meradla musí byť priehľadné, bez
akýchkoľvek kazov, ktoré by sťažovali čítanie údajov zo
stupnice. Sklo musí mať teplotný koeficient objemovej
rozťažnosti (25 + -2) x 10 na-6 stupňov C-1.
2.2.2 Zaťažovací materiál musí byť upevnený na dne meradla.
2.2.3 Po tom, čo vyrobené meradlo bolo uložené v horizontálnej
polohe počas jednej hodiny pri teplote 80 stupňov
C a následne v tejto polohe ochladené, musí meradlo plávať
pozdĺžnou osou vertikálne s odklonom najviac 1 stupeň 30
minút
2.2.4 Kapilára teplomera musí byť prizmatická, priama a musí mať
po celej dĺžke stupnice rovnaký prierez. Je umiestnená
v osi areometra pri pohľade spredu a rovnobežne s osou pri
pohľade zboku.
2.2.5 Kapilára teplomera vstavaná do telíčka areometra musí byť
prispôsobená tak, aby areometer zniesol bez poškodenia
prehriatie do teploty + -50 stupňov C aj v prípade
nižšieho meracieho rozsahu stupnice teplomera. Ak je horná
hranica meracieho rozsahu stupnice teplomera vyššia ako
50 stupňov C, musí areometer vydržať bez poškodenia
prehriatie najmenej o ďalších 10 stupňov C nad túto
hranicu.
2.2.6 Celý vonkajší povrch areometra musí byť súmerný okolo
hlavnej osi. Kruhový prierez nesmie vykazovať žiadne náhle
zmeny a priechody všetkých častí areometra musia byť
plynulé a oblé. Kužeľovitosť stonky nesmie presiahnuť 0,1
mm na dĺžku 100 mm. Najväčšia odchýlka kruhovitosti
ktoréhokoľvek prierezu stonky po celej dĺžke stupnice môže
byť najviac 0,10 mm.
2.2.7 Areometer musí plávať v kvapaline v každej hĺbke ponorenia
stonky pozdĺžnou osou kolmo na hladinu.
Odklon osi areometra od kolmice smie byť najviac 1 stupeň
30 minút.
2.2.8 V žiadnej časti areometra nesmie byť žiadny voľný
materiál. Stupnica nesmie byť poškodená plameňom.
2.2.9 Areometer musí byť dobre vychladený a nesmie vykazovať
nebezpečné vnútorné napätie. Areometer musí vydržať bez
poškodenia teplotný ráz náhlym ochladením o 40 stupňov C.
2.2.10 Základné parametre teplomerov sú uvedené v bode 3.2.
2.3 Stupnice
2.3.1 Každé meradlo môže mať len jednu areometrickú stupnicu.
2.3.2 Stupnica a nápisy musia byť vyznačené na hladkom matnom
povrchu. Tento musí byť v stonke uchytený pevne
a referenčné značky musia byť vyznačené tak, aby bol jasný
prechod stupnice a bol zreteľne viditeľný pri pohľade na
stonku. Na stupnici nesmú byť viditeľné žiadne zmeny po
vystavení teplote 70 stupňov C počas 24 hodín.
2.3.3 Značky stupnice musia byť
a) rovnobežné a kolmé na os meradla,
b) vyznačené čiernou farbou, zreteľne a nezmazateľne (nad
menovitý rozsah stupnice môže byť značenie v inej
farbe),
c) značky stupnice musia byť jemné a musia mať rovnakú
hrúbku, nie väčšiu ako 0,2 mm.
2.3.4 Dĺžka krátkych značiek stupnice musí byť najmenej 1/5
dlhých značiek, dĺžka stredne dlhých značiek musí byť
najmenej 1/3 dlhých značiek a dlhé značky musia mať dĺžku
najmenej polovice obvodu stonky.
2.3.5 Na stupnici musí byť každá desiata značka, počítajúc od
jedného konca menovitej stupnice, dlhá. Medzi dlhými
značkami je jedna stredne dlhá značka a štyri krátke
značky medzi každou dlhou a stredne dlhou značkou.
2.3.6 Číslované sú iba dlhé značky.
2.3.7 Začiatok a koniec menovitého rozsahu stupnice musí byť
označený celým číslom.
2.3.8 Každá stupnica má nanesené pod začiatkom a nad koncom
menovitého rozsahu najmenej dva dieliky presahu, ak nie je
v rozmerových slovenských technických normách uvedené
inak.
2.3.9 Najvyššia značka areometrickej stupnice musí byť najmenej
15 mm pod vrcholom stonky. Najnižšia značka musí byť vo
vzdialenosti najmenej 5 mm od zmeny prierezu stonky, t.j.
nad nátavkom stonky k telíčku.
2.3.10 Vzájomné umiestenie areometrickej a teplomernej stupnice
musí byť také, aby sa hodnoty oboch stupníc mohli
odčítavať bez pootočenia areometra, pričom pravé konce
značiek areometrickej stupnice by mali prechádzať (pri
pohľade na prizmatické rozšírenie kapiláry) za obrys
stonky aspoň o 1 mm.
2.3.11 Teplomerná stupnica je graduovaná v stupňoch Celzia
a v jej hornej tretine je uvedený symbol "stupeň C".
2.3.12 Stupnice a nápisy na nej sú vyhotovené čiernou farbou.
Značka stupnice zodpovedajúca teplote, pri ktorej bol
areometer graduovaný, je cez celú šírku stupnice označená
čiernou farbou. Rovnako aj číselné označenie značky je
vyhotovené čiernou farbou.
2.3.13 Najnižšia značka teplomernej stupnice musí byť umiestnená
vo vzdialenosti najmenej 5 mm od ohybu kapiláry
a najvyššia značka vo vzdialenosti najmenej 15 mm od zmeny
priemeru telíčka pri prechode k nátavku stonky.
2.3.14 Minimálna dĺžka dielika je
a) 0,7 mm pri teplomeroch graduovaných na 0,05 stupňa
C, 0,1 stupňa C a 0,2 stupňa C,
b) 1,0 mm pri teplomeroch graduovaných na 0,5 stupňa C.
2.3.15 Hrúbka značiek stupnice nesmie byť väčšia ako 1/5 dĺžky
dielika.
3. Metrologické požiadavky
3.1 Hustomery, cukromery alebo muštomery sú rozdelené do
nasledujúcich tried presnosti:
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti
------------------------------------------------------------------
Hustomer IA 20 IA 50 IA/t 50
------------------------------------------------------------------
Cukromer I-1A/t
------------------------------------------------------------------
Muštomer I-1A/t
------------------------------------------------------------------
3.2 Základné rozmery a najväčšie dovolené chyby
3.2.1 Laboratórne hustomery
---------------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti IA 20 IA 50 IA/t 50
---------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
súprav hustomerov kg.m-3 600 až 2 000 600 až 2 000 600 až 2 000
---------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
jednotlivého
hustomera kg.m-3 20 50 50
----------------------------------------------------------------------------
Obojstranný presah
menovitého rozsahu
najmenej kg.m-3 1 2,5 2,5
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika kg.m-3 0,2 0,5 0,5
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená
chyba kg.m-3 + -0,2 + -0,5 + -0,5
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého rozsahu mm 110 až 130 120 až 140 120 až 140
----------------------------------------------------------------------------
Priemer telíčka
najviac mm 41 30 30
----------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
teplomera stupeň C 0 až 30
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika stupeň C 0,5
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená
chyba stupeň C + -0,5
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého rozsahu mm 65
---------------------------------------------------------------------------
3.2.2.1 Cukromery na sacharózu
----------------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti IA/t
----------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
cukromera % 0 až 6 0 až 10 5 až 17 15 až 26 20 až 25 10 až 25
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika % 0,1
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia
dovolená chyba % + -0,1
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého
rozsahu mm 110 + -10 160 + -10 90 + -10 170 + -10
----------------------------------------------------------------------------
Priemer telíčka
najviac mm 28 27 25
----------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
teplomera
stupeň C 10 až 50
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota
dielika stupeň C 0,5
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia
dovolená chyba stupeň C + -0,5
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého
rozsahu mm 60
----------------------------------------------------------------------------
3.2.2.2 Cukromery pivovarské
----------------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti I-1A/t
----------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
cukromera % 0 až 7 6 až 13 10 až 20
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika % 0,1
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia
dovolená chyba % + -0,1
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého
rozsahu mm 150 + -10 160 + -10
----------------------------------------------------------------------------
Priemer telíčka
najviac mm 28 26
----------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
teplomera stupeň C 0 až 30
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika stupeň C 1
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia
dovolená chyba stupeň C + -1
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého
rozsahu mm 40
----------------------------------------------------------------------------
3.2.3 Muštomery
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti I-1A/t
------------------------------------------------------------------
Merací rozsah % 10 až 30
Hodnota dielika % 0,2
Najväčšia dovolená
chyba % + -0,2
Dĺžka stupnice
menovitého rozsahu mm 145 + -10
Priemer telíčka najviac mm 23
Merací rozsah
teplomera stupeň C 0 až 30
Hodnota dielika stupeň C 0,5
Najväčšia dovolená
chyba stupeň C + -0,5
Dĺžka stupnice
menovitého rozsahu mm 55
------------------------------------------------------------------
4. Nápisy a značky
Na meradle z vnútornej strany musia byť čitateľne
a nezmazateľne uvedené tieto údaje:
a) trieda presnosti,
b) meracia jednotka (kg/m3 alebo % hmotnosti, alebo
kg/hl),
c) referenčná teplota,
d) pracovná kvapalina alebo povrchové napätie,
e) meno alebo identifikačná značka výrobcu,
f) výrobné číslo meradla,
g) spôsob odčítavania ..... "odčítavanie zdola,
odčítavanie na menisku",
h) značka schváleného typu.
Na meradle môže byť vyznačená aj hmotnosť.
5. Prvotné overenie
5.1 Pri každom areometri sa kontroluje
a) vzhľad a vyhotovenie - podľa požiadaviek tejto prílohy
a rozmerovej slovenskej technickej normy,
b) správnosť stupnice areometra - podľa požiadaviek tejto
prílohy a slovenskej technickej normy.
5.2 Vzhľad areometra sa kontroluje bežnou prehliadkou
v rozptýlenom svetle bez optických pomôcok.
5.3 Pri kontrole správnosti stupnice sa skúša
a) areometrická stupnica aspoň v troch bodoch menovitého
rozsahu stupnice,
b) teplomerná stupnica pri predpísanej teplote, ak nie je
v objednávke dohodnuté inak.
5.4 Chyby areometrickej stupnice sa určujú metódou
hydrostatického váženia v referenčnej kvapaline postupom
podľa slovenskej technickej normy alebo priamym porovnaním
s etalónovým areometrom.
5.5 K overenému meradlu sa vydá doklad o overení, ktorý
obsahuje tieto údaje:
a) identifikácia meradla,
b) vlastník,
c) výrobca,
d) merací rozsah (hustoty, teploty),
e) pracovná kvapalina a povrchové napätie,
f) spôsob odčítania (na horný okraj menisku alebo v rovine
hladiny kvapaliny),
g) metóda kalibrácie,
h) chyby areometrickej stupnice a ich neistoty,
i) nadväznosť,
j) použitý etalón a referenčná kvapalina,
k) laboratórium vykonávajúce overenie,
l) čas platnosti overenia,
m) dátum overenia.PRÍL.71
VIBRAČNÉ HUSTOMERY NA KVAPALINY A PLYNY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na vibračné hustomery prietokového typu používané
na meranie hustoty kvapalín a hustoty plynov ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2. Vibračný hustomer na kvapaliny a na plyny prietokového typu pred uvedením
na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri
schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.
3. Vibračný hustomer na kvapaliny a na plyny prietokového typu výrobca alebo
dovozca označí značkou schváleného typu.
4. Vibračný hustomer na kvapaliny a na plyny prietokového typu, ktorý pri
overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad
o overení.
5. Vibračný hustomer na kvapaliny a na plyny prietokového typu počas používania
ako určeného meradla podlieha následnému overeniu. Postup pri následnom overení je
zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení vibračných hustomerov na kvapaliny a na plyny
1. Termíny a definície
1.1 Vibračný hustomer je merací prístroj slúžiaci na meranie
hustoty kvapalín alebo plynov na základe merania vlastnej
frekvencie oscilujúcej časti prístroja s meraným médiom.
1.2 Vibračný hustomer na kvapaliny je vibračný hustomer určený
na meranie hustoty kvapalín.
1.3 Vibračný hustomer na kvapaliny prietokového typu je
vibračný hustomer určený na meranie hustoty kvapalín,
pričom meraná kvapalina preteká meracím prístrojom.
Meranie sa môže uskutočniť za prietoku kvapaliny alebo bez
pohybu kvapaliny.
1.4 Vibračný hustomer na plyny prietokového typu je vibračný
hustomer určený na meranie hustoty plynu, pričom meraný
plyn prúdi potrubím, v ktorom je vložený snímač meracieho
prístroja. Meranie sa môže uskutočniť za prietoku plynu
alebo bez pohybu plynu.
2. Technické požiadavky
2.1 Základnými časťami vibračného hustomera na kvapaliny a na
plyny prietokového typu (ďalej len "vibračný hustomer") sú
upevňovacie zariadenie, mechanická meracia časť,
elektronická meracia časť, elektronická jednotka
spracovania signálu (môže byť súčasťou hustomera alebo
samostatná jednotka - prepočítavač) a riadiaci softvér.
2.2 Upevňovacie zariadenie slúži na inštaláciu meradla
a prívod a odvod meraného média.
2.3 Primárne indikácie meradla nesmú byť ovplyvniteľné
riadiacim softvérom.
2.4 Miesto inštalácie, rozvodná jednotka elektronickej meracej
časti a spojovacie káble aj na konci pripojenia
k prepočítavaču musia byť zabezpečené plombami.
2.5 Použitý prepočítavač musí byť schváleného typu a navzájom
kompatibilný s vibračným hustomerom.
3. Metrologické požiadavky
3.1 Vibračné hustomery sa zaraďujú do týchto tried presnosti:
2 1 0,5 0,2 0,1 0,05 0,02 0,01
Trieda presnosti sa číselne rovná najväčšej dovolenej
chybe indikácie vyjadrenej v percentách.
3.2 Po overení vibračného hustomera sa jeho kalibračné
konštanty vložia do prepočítavača a jeho počiatočná chyba
indikácie je na úrovni rozšírenej neistoty kalibrácie.
Rozšírená neistota kalibrácie pri koeficiente rozšírenia
k = 2 je menšia alebo sa rovná 1/3 najväčšej dovolenej
chyby indikácie.
4. Nápisy a značky:
Vibračné hustomery musia mať toto označenie:
a) značka výrobcu,
b) značka dovozcu,
c) výrobné číslo a typ hustomera,
d) napätie, frekvencia napájacieho prúdu,
e) značka schváleného typu,
f) merací rozsah.
5. Metrologická kontrola
5.1 Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu.
5.1.1 Dokumentácia
Žiadosť o schválenie typu obsahuje dokumentáciu najmä
s týmito údajmi:
a) metrologické charakteristiky a technické
charakteristiky vibračného hustomera,
b) opis funkcie a návod na používanie a inštaláciu,
c) nákresy, schémy a všeobecné softvérové informácie
o obsluhe a nastavení,
d) výsledky meraní a skúšok iných metrologických
inštitútov a laboratórií.
5.1.2 Všeobecné požiadavky
Technická skúška pri schvaľovaní typu sa vykoná spravidla
na jednom vibračnom hustomere. Ak je potrebné vykonať
skúšku na viacerých kusoch, ich počet nesmie prekročiť
číslo tri.
5.1.3 Skúšky
5.1.3.1 Skontroluje sa predložená dokumentácia a preverí sa, či
vibračný hustomer zodpovedá technickým požiadavkám
a metrologickým požiadavkám.
5.1.3.2 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu vibračných
hustomerov na kvapaliny sa pri použití referenčných
kalibračných kvapalín (aspoň šesť rôznych kvapalín
a vzduch) odčíta indikácia prístroja a metódou najmenších
štvorcov sa určia hodnoty kalibračných konštánt pre
výrobcom udanú formu funkčného vzťahu na výpočet hustoty
a pri teplote referenčnej kvapaliny. Zistia sa chyby
indikácie vibračného hustomera a rozšírená neistota jeho
kalibrácie.
5.1.3.3 Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu vibračných
hustomerov na plyny sa pri použití referenčného
kalibračného plynu pri konštantnej teplote a meniacom sa
tlaku (aspoň šesť rôznych hodnôt tlaku plynu
a atmosférický tlak) odčíta indikácia prístroja a metódou
najmenších štvorcov sa určia hodnoty kalibračných konštánt
pre výrobcom udanú formu funkčného vzťahu na výpočet
hustoty (so zohľadnením korekcie rýchlosti zvuku). Hustota
referenčného plynu sa stanoví zo stavovej rovnice plynu
s použitím potrebných korekcií rozdielu medzi ideálnym
a reálnym plynom (t.j. korekcia kompresibility, zloženia
plynu). Zistia sa chyby indikácie vibračného hustomera
a rozšírená neistota jeho kalibrácie.
5.1.3.4 Na základe zistenej chyby sa určí trieda presnosti
vibračného hustomera - ako najbližšia vyššia hodnota podľa
bodu 3.1.
5.2 Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
5.2.1 Vykonávateľ overenia preverí zhodu vibračného hustomera so
schváleným typom a preskúša, či vyhovuje technickým
požiadavkám a metrologickým požiadavkám.
5.2.2 Skúška sa vykoná rovnakou metódou ako pri technických
skúškach pri schvaľovaní typu.
5.2.3 Umiestnenie overovacích značiek
Vibračný hustomer, ktorý pri overení vyhovel požiadavkám,
sa označí overovacími značkami nasledujúcim spôsobom:
a) nad upevňovacou maticou jednej z upevňovacích skrutiek
príruby vibračného hustomera a prívodného potrubia
meraného média sa umiestni plomba,
b) kábel na prenos meracieho signálu sa zabezpečí plombou
na rozvodnej jednotke elektronickej meracej časti
vibračného hustomera, na spojovacích miestach kábla
(najviac dve miesta) a v mieste pripojenia
k prepočítavaču,
c) prepínač možnosti zmeny kalibračných konštánt na
hustomere alebo prepočítavači sa nastaví do polohy
zabraňujúcej zmene kalibračných konštánt a zabezpečí sa
proti zmene polohy. Elektronická jednotka spracovania
signálu sa zabezpečí plombou proti otvoreniu.
5.2.4 Overenému vibračnému hustomeru sa vydá doklad o overení,
ktorý obsahuje aspoň tieto údaje:
a) identifikácia vibračného hustomera,
b) trieda presnosti vibračného hustomera,
c) vlastník,
d) výrobca,
e) merací rozsah (hustoty, teploty, tlaku),
f) metóda a neistota kalibrácie,
g) kalibračné konštanty a ich neistota,
h) funkčný vzťah na výpočet hustoty,
i) korekcia teploty a tlaku,
j) laboratórium vykonávajúce overenie,
k) čas platnosti overenia,
l) dátum overenia.PRÍL.72
MERACIE ZOSTAVY NA LIEH
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na meracie zostavy na lieh určené na kontinuálne
a dynamické meranie pretečeného množstva liehu vyjadreného v litroch 100% alkoholu
na základe údajov vlastného prietokového meradla merajúceho objem alebo hmotnosť
(ďalej len "meracia zostava").
2. Na účely tejto prílohy sa rozlišujú tieto oblasti použitia meracej zostavy:
a) meracia zostava na etanol,
b) meracia zostava na zmes etanolu a vody.
3. Meracia zostava pred uvedením na trh podlieha:
a) posúdeniu zhody podľa
osobitného predpisu 1) alebo
b) prvotnému overeniu, ak ide o meraciu zostavu, ktorej komponenty majú platné schválenie
typu podľa predpisov 2) platných pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu.
1)
Meracia zostava pred uvedením do prevádzky podlieha zabezpečeniu úradnými uzáverami
správcu dane.
4. Meracia zostava počas jej používania ako určeného meradla podlieha následnému
overeniu. Metódy skúšania pri následnom overovaní a pri prvotnom overovaní po oprave
sú uvedené v druhej časti.
5. Meracia zostava podľa bodu 3 písm. a) podlieha po oprave prvotnému overeniu,
len ak nedôjde k naplneniu ustanovenia podľa osobitného predpisu. 3)
6. Meracia zostava, ktorá pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa
označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overovaní
meracích zostáv na lieh
1. Všeobecné požiadavky na meraciu zostavu
1.1 Meracia zostava obsahuje
všetky potrebné meracie zariadenia, ako je prietokové meradlo, vibračný hustomer,
prepočítavač množstva kvapalín, ktoré umožňujú určenie množstva liehu vyjadreného
v litroch 100% alkoholu.
1.2 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. a) Meracia zostava musí spĺňať
požiadavky prílohy č. 1 osobitného predpisu 1) a prílohy MI-005 osobitného predpisu.
1)
1.3 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b) Meracia zostava na lieh pozostáva
z objemového prietokového meradla na kvapaliny okrem vody zodpovedajúceho podmienkam
prílohy č. 10 alebo z hmotnostného prietokomera na kvapaliny zodpovedajúceho podmienkam
prílohy č. 65, ku ktorému je pripojený vibračný hustomer na kvapaliny zodpovedajúci
podmienkam prílohy č. 71 a prepočítavač množstva kvapalín zodpovedajúci podmienkam
prílohy č. 69, ak nie sú súčasťou vlastného hmotnostného prietokomeru.
1.4 Prídavným zariadením meracej zostavy je:
a) regulátor prietoku alebo vyrovnávacia
jednotka liehu do meracej zostavy s vymedzením hraníc prietoku na účely hlásenia
poruchy,
b) teplotný poistný ventil, ktorý automaticky odstaví meraciu zostavu v prípade
prekročenia maximálnej teploty liehu po 10 sekundách.
1.5 Meracia zostava je vybavená záložným zdrojom napájania.
1.6 K meracej zostave je pripojené etalónové gravimetrické zariadenie s nádržou s
objemom zabezpečujúcim hodnotu rozšírenej neistoty merania nie väčšiu ako 0,05%,
pričom objem nádrže nie je menší ako 1000 dm3. Toto zariadenie slúži na účely overovania
meracej zostavy a pre potreby správcu dane.
2. Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
2.1 Meracia zostava podľa
prvej časti bodu 3 písm. a) Meracia zostava musí spĺňať požiadavku na triedu presnosti
0,3 s najväčšou dovolenou chybou +- 0,3%.
2.2 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b) Meracia zostava musí spĺňať
požiadavku na triedu presnosti 0,3 s najväčšou dovolenou chybou +- 0,3%.
Jednotlivé
komponenty meracej zostavy musia spĺňať požiadavky:
a) objemové prietokové meradlo podľa prílohy č. 10 - trieda presnosti 0,3,
b) hmotnostný
prietokomer na kvapaliny podľa prílohy č. 65 - trieda presnosti 0,2,
c) vibračný hustomer
na kvapaliny podľa prílohy č. 71 - trieda presnosti 0,1,
d) prepočítavač množstva
kvapalín podľa prílohy č. 69 - trieda presnosti 0,1.
3. Metódy skúšania pri overení
3.1 Meracia zostava podľa prvej časti bodu
3 písm. a) Meracia zostava sa následne overuje a prvotne overuje po vykonanej oprave
podľa harmonizovaných slovenských technických noriem alebo normatívnych dokumentov.
3.2 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b) Meracia zostava sa počas platnosti
schválenia typu komponentov meracej zostavy overuje podľa predpisov platných ku dňu
schválenia typu.
Meracia zostava, ktorej platnosť rozhodnutia o schválení typu komponentov
uplynula, musí pri následnom overení splniť požiadavku najväčšej dovolenej chyby
podľa harmonizovaných slovenských technických noriem alebo normatívnych dokumentov.
4)
4. Zabezpečenie proti neoprávnenému zásahu
Meracia zostava je zabezpečená
proti neoprávnenému zásahu overovacími značkami 5) alebo zabezpečovacími značkami
6), 7) tak, ako bolo určené pri jej uvedení na trh, a úradnými uzáverami správcu
dane tak, ako bolo určené pri jej uvedení do prevádzky.
5. Osobitné náležitosti
Meracia zostava v prevádzke sa pri overení zabezpečuje
úradnými uzáverami správcu dane.
PRÍL.73
PLYNOVÉ CHROMATOGRAFY NA STANOVENIE ENERGETICKEJ HODNOTY ZEMNÉHO PLYNU
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1. Táto príloha sa vzťahuje na procesné plynové chromatografy a laboratórne
plynové chromatografy, ktoré sa používajú na meranie chemického zloženia zemného
plynu, stanovenie jeho energetickej hodnoty a relatívnej hustoty (ďalej len "plynový
chromatograf"). Energetické hodnoty slúžia na výpočet množstva energie obsiahnutej
v zemnom plyne.
2. Plynový chromatograf pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
3. Plynový chromatograf schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou
schváleného typu.
4. Plynový chromatograf, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám,
sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.
5. Plynový chromatograf počas jeho používania ako určeného meradla podlieha
následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení plynových chromatografov
1. Termíny a definície
1.1 Plynový chromatograf je meradlo určené na stanovenie
energetickej hodnoty, t.j. spaľovacieho tepla a výhrevnosti zemného plynu na základe
výsledkov analýzy chemického zloženia. Energetická hodnota a ďalšie veličiny sa vypočítajú
programom zohľadňujúcim požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy. 1)
1.2 Procesný plynový chromatograf je plynový chromatograf, ktorý, na rozdiel od laboratórneho
plynového chromatografu, je napojený priamo na plynárenskú sieť zemného plynu.
1.3 Spaľovacie teplo je množstvo tepla, ktoré sa uvoľní úplným spálením stanoveného
množstva plynu vo vzduchu tak, že tlak p1, pri ktorom daná reakcia prebieha, zostane
konštantný a teplota všetkých produktov spaľovania sa vráti na východiskovú teplotu
t1 zhodnú s teplotou reagujúcich zložiek, pričom všetky produkty spaľovania sú v
plynnom stave s výnimkou vody vytvorenej spálením, ktorá pri teplote t1 skondenzovala
do kvapalného stavu.
1.4 Výhrevnosť je množstvo tepla, ktoré sa uvoľní úplným spálením stanoveného množstva
plynu vo vzduchu tak, že tlak p1, pri ktorom daná reakcia prebieha, zostane konštantný
a teplota všetkých produktov spaľovania sa vráti na východiskovú teplotu t1 zhodnú
s teplotou reagujúcich zložiek, pričom všetky produkty spaľovania sú v plynnom stave.
1.5 Mólový zlomok je podiel počtu mólov zložky k počtu mólov plynnej zmesi.
1.6 Objemový zlomok je podiel objemu zložky k objemu zmesi za daných podmienok, t.j.
tlaku a teploty.
1.7 Hmotnostný zlomok je podiel hmotnosti zložky k hmotnosti plynnej zmesi.
1.8 Hustota je pomer hmotnosti vzorky plynu k jej objemu za definovaných podmienok.
1.9 Relatívna hustota je hustota plynu delená hustotou suchého vzduchu štandardného
zloženia 1) za rovnakých stanovených podmienok tlaku a teploty.
1.10 Kalibračný plyn je zmes plynov definovaného zloženia, zabezpečujúceho metrologickú
nadväznosť jednotlivých zložiek, používaná pri periodických kalibráciách meradla
a pri metrologických skúškach.
1.11 Interný kalibračný plyn je kalibračný plyn, ktorý je súčasťou meradla a slúži
na jeho periodickú kalibráciu.
1.12 Externý kalibračný plyn je kalibračný plyn, ktorý netvorí súčasť meradla a používa
sa na metrologickú kontrolu meradla.
1.13 Kompresibilitný faktor je pomer skutočného objemu určitej hmotnosti plynu za
stanovených podmienok tlaku a teploty a objemu plynu vypočítaného zo stavovej rovnice
pre ideálny plyn.
2. Metrologické požiadavky
2.1 Referenčné podmienky: tlak 101,325 kPa,
teplota spaľovania 25 stupňov C, teplota merania objemu 15 stupňov C.
2.2 Pracovné podmienky: teplota -18 stupňov C až 55 stupňov C.
2.3 Meracie rozsahy
Meracie rozsahy a meracie jednotky stanovovaných veličín na plynovom
chromatografe sú tieto:
a) mólové zlomky jednotlivých zložiek zemného plynu vyjadrené v %,
b) spaľovacie teplo:
(25 až 50) MJ hvezdicka m-3, resp. (7 až 14) kWh hvezdicka m-3,
c) relatívna hustota:
0,555 až 0,700.
Merateľné rozsahy mólových zlomkov zložiek sú uvedené v tabuľke č. 1:
Tabuľka č. 1
----------------------------------
Zložka Merateľné rozsahy
%
----------------------------------
dusík 0 až 15
metán 75 až 100
oxid uhličitý 0 až 10
etán 0 až 10
propán 0 až 3
izobután 0 až 1
n-bután 0 až 1
neopentán 0,0 až 0,5
izopentán 0,0 až 0,5
n-pentán 0,0 až 0,5
C6+ (n-hexán) 0,0 až 0,2
----------------------------------2.4 Kalibrácia interným kalibračným plynom sa musí v prípade procesného plynového
chromatografu vykonávať pravidelne, optimálne raz denne, najmenej však raz za 168
hodín. Na kalibráciu musí byť na chromatografe vyčlenený samostatný vstup, ktorý
musí byť zabezpečený proti neoprávnenému zásahu značkou používateľa, napríklad plombou.
V prípade laboratórneho plynového chromatografu sa kalibrácia vykonáva bezprostredne
pred analýzou odobratej vzorky.
2.5 Interný kalibračný plyn musí byť zabezpečený tak, aby sa zabránilo neoprávnenej
manipulácii s ním. Jeho vlastnosti sú uvedené v certifikáte. Rozšírené relatívne
neistoty jeho jednotlivých hodnôt vlastností - spaľovacieho tepla, relatívnej hustoty
a mólového zlomku metánu nesmú byť väčšie ako 0,25%. Technické požiadavky na kalibračné
plyny na analýzu zemného plynu sú uvedené v bode 3.6.
2.6 Externé kalibračné plyny používané pri metrologickej kontrole sú certifikované
referenčné materiály s rôznymi hodnotami spaľovacieho tepla, ktoré musia obsahovať
najmenej 11 zložiek. Na overenie sa použijú 2 plyny, pričom hodnoty ich rozšírených
relatívnych neistôt nesmú byť väčšie ako 0,2% príslušnej hodnoty spaľovacieho tepla,
relatívnej hustoty a mólového zlomku metánu.
2.7 Opakovateľnosť merania vyjadrená v percentách ako relatívna smerodajná odchýlka
z určitého počtu meraní musí byť menšia ako hodnoty uvedené pre jednotlivé veličiny
v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
---------------------------------------------------------------
Veličina Najväčšia dovolená
hodnota relatívnej
smerodajnej odchýlky *)
---------------------------------------------------------------
Spaľovacie teplo (MJ hvezdicka m-3) 0,05%
~
Hs [25 stupňov C; V(15 stupňov C;101,325 kPa)]
---------------------------------------------------------------
Relatívna hustota 0,05%
d(15 stupňov C; 101,325 kPa)
---------------------------------------------------------------
Mólový zlomok 0,5 < xi <1 0,01%
zložky ---------------------------------------------
xi 0,01 < xi <0,5 0,12%
---------------------------------------------
0,001 < xi < 0,01 0,5%
---------------------------------------------
xi < 0,001 4,6%
---------------------------------------------------------------
*) Uvedené percentuálne hodnoty sa vzťahujú na smerodajné
odchýlky výsledkov hodnôt meraných veličín.
Kontrola sa vykonáva pri technických skúškach na účely schvaľovania typu meradla
a pri prvotnom overení.
2.8 Hodnoty najväčších dovolených chýb pri technických skúškach na účely schvaľovania
typu, pri prvotnom a následnom overení pre jednotlivé veličiny sú uvedené v tabuľke
č. 3.
Tabuľka č. 3
---------------------------------------------------------------
Veličina Najväčšia dovolená chyba
---------------------------------------------------------------
Spaľovacie teplo (MJ hvezdicka m-3) +- 0,25%
~
Hs [25 stupňov C; V(15 stupňov C; 101,325 kPa)]
---------------------------------------------------------------
Relatívna hustota +- 0,25%
d(15 stupňov C; 101,325 kPa)
---------------------------------------------------------------3. Technické požiadavky
3.1 Plynový chromatograf je spravidla tvorený:
a) analytickou časťou - dávkovací systém, teplotne stabilizované chromatografické
kolóny, detektor,
b) pneumatickou časťou zabezpečujúcou prívod plynov vrátane regulácie
vstupných tlakov,
c) elektronickou riadiacou a ovládacou jednotkou vrátane integračnej
jednotky.
3.1.1 Príslušenstvo:
a) sonda na odber vzorky zemného plynu alebo vzorkovnica
zemného plynu,
b) výstupné potrubie pre plyny vchádzajúce do prístroja,
c) tlaková
nádoba s nosným plynom,
d) tlaková nádoba s interným kalibračným plynom.
3.2 Konštrukcia vlastného prístroja musí zabezpečiť merací systém proti neprípustnej
manipulácii.
3.3 Analytická časť musí umožňovať stanovenie všetkých zložiek v jednej analýze.
Jednotlivé zložky musia byť separované s výnimkou uhľovodíkov s počtom uhlíkov v
reťazci vyšším ako šesť.
3.4 Elektronická riadiaca jednotka môže byť zabudovaná do analytickej časti alebo
môže byť umiestnená oddelene ako samostatná časť. Táto jednotka vykonáva integráciu
signálu, uchováva kalibračné údaje, vykonáva vyhodnotenie a výpočet spaľovacieho
tepla a relatívnej hustoty. Vypočítané údaje sa uchovávajú v elektronickej podobe
alebo sa prenášajú do záznamového zariadenia.
3.5 Pneumatická časť zabezpečuje stabilizáciu a reguláciu tlaku nosného plynu, najčastejšie
hélia, a pracovných plynov, napr. vodík, vzduch alebo dusík, ktoré sú potrebné na
činnosť použitých detektorov alebo na ovládanie pneumatických ventilov analytickej
a vzorkovacej časti.
3.6 Interný kalibračný plyn tvorí súčasť meradla a slúži na jeho pravidelnú kalibráciu.
Musí obsahovať všetkých 11 zložiek zemného plynu v rozsahoch podľa tabuľky č. 1.
V prípade procesného plynového chromatografu sa nesmie kalibračný plyn odpojovať
od prístroja. Kalibračný certifikát interného kalibračného plynu musí byť k dispozícii.
3.7 Časť na prepínanie vstupov vzoriek a interného kalibračného plynu pri procesnom
plynovom chromatografe býva ovládaná elektronickou jednotkou a musí umožňovať napojenie
vzoriek a kalibračného plynu. V prípade použitia viacerých vstupov vzoriek musí byť
dĺžka analýzy a početnosť dávkovania nastavená tak, aby bolo možné vykonať aspoň
24 analýz z každého vstupu za 24 hodín. V prípade, že sa odber vzoriek vykonáva mimo
budovy, musí byť odberová kapilára temperovaná tak, aby teplota plynu neklesla pod
teplotu rosného bodu jednotlivých zložiek zmesi. Prietok vzoriek musí byť nastavený
tak, aby časové oneskorenie vzorky plynu bolo kratšie, ako je cyklus dávkovania.
3.8 Tlaková nádoba s kalibračným plynom musí byť vybavená temperovacím zariadením,
aby v prípade nižších teplôt prostredia nedochádzalo ku kondenzácii jeho zložiek
a aby sa zabezpečila homogenita obsahu tlakovej nádoby.
4. Nápisy a značky
4.1 Štítok
Prístroj musí mať trvalý a ľahko čitateľný
štítok, ktorý obsahuje tieto údaje:
a) ochrannú značku alebo obchodné meno výrobcu,
b) rok výroby,
c) výrobné číslo,
d)
typové označenie alebo číslo modelu,
e) merací rozsah spaľovacieho tepla pri referenčných
podmienkach.
4.2 Umiestnenie overovacej značky
Prístroj, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným
požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení. Umiestnenie
overovacej značky sa uvádza v rozhodnutí o schválení typu a v doklade o overení.
5. Metódy technických skúšok
5.1 Prístroj predložený na skúšku na účely
schvaľovania typu musí byť kompletný s príslušenstvom a dokumentáciou.
Skúšky sa
vykonávajú namieste jeho používania podľa pracovného postupu schváleného Slovenským
metrologickým ústavom.
Pred technickými skúškami na účely schvaľovania typu sa najskôr vykoná jeho nastavenie
interným kalibračným plynom podľa pracovných inštrukcií výrobcu. Nastavenie aj následné
skúšky sa vykonávajú v referenčných podmienkach uvedených v bode 2.1 pomocou externých
kalibračných plynov, ktorými sú certifikované referenčné materiály s certifikovaným
obsahom všetkých požadovaných 11 zložiek zemného plynu.
5.2 Ak sa prístroj používa v prevádzkových podmienkach stanovených výrobcom, potom
údaje prístroja pri hodnotení jeho stability za relatívne stabilných podmienok okolia
a po kalibrácii interným kalibračným plynom zostávajú pri skúške typu počas 8 hodín
v rámci driftu, ktorého priemerná hodnota je menšia alebo nanajvýš sa rovná polovičnej
hodnote najväčšej dovolenej chyby.
5.3 Vypočítajú sa relatívne odchýlky v percentách, ktoré sa porovnajú s najväčšou
dovolenou chybou pre danú veličinu.
Relatívne odchýlky musia byť menšie ako najväčšie
dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 3.
5.4 Opakovateľnosť merania sa vyhodnotí zo smerodajnej odchýlky 20 nameraných hodnôt.
Musí byť menšia ako najväčšie dovolené hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.
6. Metódy skúšania pri overení
6.1 Overenie plynového chromatografu sa
vykonáva na mieste jeho používania použitím predpísaných metód a certifikovaných
referenčných materiálov zmesí plynov - externé kalibračné plyny, ktoré sú nadviazané
na národný etalón zloženia vybraných zmesí plynov.
6.2 Prvotné overenie
Prvotné overenie prístroja sa vykonáva po schválení jeho typu,
a to použitím potrebných pomôcok a externých kalibračných plynov. Pozostáva z týchto
krokov:
a) vonkajšej obhliadky - kontroly certifikátu interného kalibračného plynu, ktorý
musí spĺňať požiadavky metrologickej nadväznosti, úrovne štandardných neistôt a platnosti;
kontroly stavu štítkov a plombovania,
b) kontroly stavu kalibrácie plynového chromatografu,
t.j. kalibračnej tabuľky v overovanom prístroji a jej porovnania s kalibračným certifikátom,
c)
skúšky správnosti merania hodnôt mólových zlomkov, spaľovacích tepiel a relatívnych
hustôt porovnaním s hodnotami uvedenými v certifikáte externého kalibračného plynu,
d)
skúšky opakovateľnosti merania.
Opakovateľnosť merania sa vyhodnotí zo smerodajnej odchýlky 10 nameraných hodnôt.
Musí byť menšia ako najväčšie dovolené hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.
6.3 Následné overenie
Následné overenie pozostáva z rovnakých skúšok ako prvotné
overenie s výnimkou skúšky opakovateľnosti merania.
6.4 Na meranie sa použijú certifikované referenčné materiály zmesí plynov, ktoré
sú nadviazané na národný etalón mólového zlomku vybraných zmesí plynov.
6.5 Vyhodnotenie nameraných výsledkov a spracovanie výsledkov skúšok
Pre každé meranie
sa stanoví hodnota rozšírenej neistoty výsledku merania. Pre meradlo, ktoré vyhovie
príslušným požiadavkám, sa vystaví doklad o overení a meradlo sa označí overovacou
značkou.
PRÍL.74
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1. Smernica Rady 71/316/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú tak meradiel, ako aj metód metrologickej kontroly (Mimoriadne vydanie
Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 1) v znení smernice Rady 72/427/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, kap.13/zv. 1), v znení smernice Rady 83/575/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ,
kap.13/zv. 7), v znení smernice Rady 87/354/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13./zv.
8), v znení smernice Rady 87/355/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 8) a
v znení smernice Rady 88/665/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 9) a v znení
nariadenia Rady ES č. 807/2003 zo dňa 14.04.2003 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.1/zv.
4).
2. Smernica Rady 71/317/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú rovnobežnostenných závaží strednej triedy presnosti od 5 kg do 50
kg a valcových závaží strednej triedy presnosti od 1 g do 10 kg (Mimoriadne vydanie
Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 1).
3. Smernica Rady 71/318/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú plynomerov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 1) v znení smernice
Rady 74/331/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 2), v znení smernice Rady
78/365/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 5) a v znení smernice Rady 82/623/EHS
(Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 6).
4. Smernica Rady 71/319/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú meradiel na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv.
1).
5. Smernica Rady 71/348/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú prídavných zariadení k meradlám na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne
vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 1).
6. Smernica Rady 73/362/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú dĺžkových mier (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 2) v znení
smernice Rady 78/629/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 5) a v znení smernice
Komisie 85/146/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 8).
7. Smernica Rady 74/148/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú závaží vyššej triedy presnosti od 1 mg do 50 kg (Mimoriadne vydanie
Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 2).
8. Smernica Rady 75/33/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú vodomerov na studenú vodu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv.
3).
9. Smernica Rady 75/410/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú kontinuálnych sčítavacích váh s automatickou činnosťou (Mimoriadne
vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 3).
10. Smernica Rady 76/765/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú liehomerov a liehových hustomerov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv.
3) v znení smernice Rady 82/624/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 6).
11. Smernica Rady 76/766/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú liehových tabuliek (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 3).
12. Smernica Rady 76/891/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú elektromerov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 3) v znení smernice
Rady 82/621/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 6).
13. Smernica Rady 77/95/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú taxametrov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13 /zv. 4).
14. Smernica Rady 77/313/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú meracích systémov na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, kap.13/zv. 4) v znení smernice Komisie 82/625/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ,
kap.13/zv. 6).
15. Smernica Rady 78/1031/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú vytrieďovacích kontrolných váh a triediacich váh s automatickou činnosťou
(Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 5).
16. Smernica Rady 79/830/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov,
ktoré sa týkajú vodomerov na teplú vodu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 5).
17. Smernica Rady 2006/96/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia
Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu tovaru (Ú.v.
EÚ L 363, 20.12.2006).
18. Smernica Komisie 2007/13/ES zo 7. marca 2007, ktorou sa mení a dopĺňa
príloha II k smernici Rady 71/316/EHS o aproximácii právnych predpisov členských
štátov o spoločných ustanoveniach pre meradlá a metódy metrologickej kontroly (Ú.v.
EÚ L 73, 13.3.2007).
19. Smernica Rady 71/347/EHS z 12. októbra 1971 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov o meraní násypnej hustoty obilia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.
13/zv. 1).
20. Smernica Rady 86/217/EHS z 26. mája 1986 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa tlakomerov na meranie tlaku v pneumatikách motorových
vozidiel (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 8).
21. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/17/EÚ z 9. marca 2011, ktorou
sa zrušujú smernice Rady 71/317/EHS, 71/347/EHS, 71/349/EHS, 74/148/EHS, 75/33/EHS,
76/765/EHS, 76/766/EHS a 86/217/EHS týkajúce sa metrológie (Ú.v. EÚ L 71, 18.3.2011).
*) Pomlčka označuje, že nie je stanovené menovité napätie razového impulzu (tabuľka
č. 4).
1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z. o meradlách.
1) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní
zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1) STN 25 7617 tabuľka 2. I - A/t.
1) Stredná trieda presnosti zodpovedá triede presnosti M2 Medzinárodnej organizácie
pre legálnu metrológiu (OIML).
1) STN 17 7015 Váhy s automatickou činnosťou na váženie cestných vozidiel za
pohybu a na meranie zaťaženia náprav. Metrologické a technické požiadavky. Skúšobné
metódy. Príloha B (17 7015).
1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z.z. o elektromagnetickej kompatibilite
v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 318/2007 Z.z.
1) Obvykle sa používa tlakový vzduch alebo oxid uhličitý (CO2).
1) STN ISO 719.
1) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1) IEC 60651 alebo EN 60651 a IEC 60804 alebo EN 60804.
1) IEC 60651 alebo EN 60651.
1) Napr. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 406/1992
Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov.
1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 399/1999 Z.z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o technických požiadavkách na váhy s neautomatickou činnosťou.
1) Stredisko EÚ pre referenčné materiály (Bureau Communautaire de Référence).
1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a
ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu v
znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2002 Z.z.
1) STN EN ISO 6976 Zemný plyn. Výpočet výhrevnosti, hustoty, relatívnej hustoty
a Wobbeho indexu zo zloženia.
2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov.
2) STN 17 7015 Váhy s automatickou činnosťou na váženie cestných vozidiel za
pohybu a na meranie zaťaženia náprav. Metrologické a technické požiadavky. Skúšobné
metódy (17 7015).
2) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 443/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na rádiové
zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia.
2) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb. o Dohovore o medzinárodnej
železničnej preprave (COTIF).
2) STN EN 1060-3: 2000 Neinvazívne tonometre. Časť 3: Špecifické požiadavky na
elektromechanické systémy nameranie tlaku krvi.
2) IEC 61672-2 alebo EN 61672-2.
2) IEC 60651 alebo EN 60651 a IEC 60804 alebo EN 60804.
2) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní
zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a
ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu v
znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2002 Z.z.
2a) § 9 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky
a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
2b) § 13 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z. o meradlách.
2c) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 145/2016 Z.z. o sprístupňovaní meradiel
na trhu.
2d) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 126/2016 Z.z. o sprístupňovaní váh
s neautomatickou činnosťou na trhu.
2e) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 126/2016 Z.z.
Nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 145/2016 Z.z.
2f) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 582/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zdravotníckych
pomôcok v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 215/2013 Z.z.
3) § 21 až 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových
pravidlách v znení neskorších predpisov.
3) STN EN 45501 Metrologické aspekty váh s neautomatickou činnosťou (99 4102).
3) STN EN 60825-1 Bezpečnosť laserových výrobkov a zariadení. Časť 1: Klasifikácia
zariadení a požiadavky (34 1701).
3) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 20/1977 Zb. o Dohode o spoločnom používaní
kontajnerov v medzinárodnej doprave.
3) STN EN 1060-4: 2004 Neinvazívne tonometre. Časť 4: Skúšobné postupy na určenie
celkovej presnosti systému automatických neinvazívnych tonometrov.
3) IEC 60651 alebo EN 60651 a IEC 60804 alebo EN 60804.
4) § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.
4) STN EN 60068-2-2 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-2: Skúšky. Skúška B: Suché
teplo (34 5791).
4) Čl. 43 STN 28 0312:1976.
4) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 572/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zdravotníckych
pomôcok v znení nariadenia vlády č. 489/2004 Z.z.
4) IEC 61012 alebo EN 61012.
4) § 11 ods. 8 zákona č. 142/2000 Z.z. v znení zákona č. 431/2004 Z.z.
5) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov.
5) STN EN 60068-2-1 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-1: Skúšky. Skúška A: Chlad
(34 5791).
5) STN EN 1060-2: 2000 Neinvazívne tonometre. Časť 2: Osobitné požiadavky na
mechanické tonometre.
5) IEC 61000-4-2 alebo EN 61000-4-2.
5) § 2 písm. k) zákona č. 142/2000 Z.z.
6) STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných
laboratórií.
6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií
v oblasti technických noriem a predpisov v platnom znení (Ú.v. ES L 204, 21.7.1998).
6) STN EN 60068-2-30 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-30: Skúšky. Skúška Db:
Vlhké teplo, cyklické (cyklus 12 h + 12 h) (34 5791).
6) STN EN 1060-1: 2000 Neinvazívne tonometre. Časť 1: Všeobecné požiadavky.
6) IEC 61672-1 alebo EN 61672-1.
6) § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z.z.
7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje
postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj
pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.
7) STN EN 60068-2-18 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-18: Skúšky. Skúšky R
a návod: Voda (34 5791).
7) Bod 8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z.
8) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 399/1999 Z.z., ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na váhy s neautomatickou činnosťou
v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 150/2002 Z.z., nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z.
8) STN EN 60512-11-8 Elektromechanické súčiastky pre elektronické zariadenia.
Základné skúšobné postupy a meracie metódy. Časť 11: Klimatické skúšky. Oddiel 8:
Skúška 11 h. Piesok a prach (35 4055).
9) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z.
9) STN EN 60068-2-47 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-47: Skúšky. Skúška montáže
súčastí na vibrácie, nárazy a podobné dynamické skúšky (34 5791).
10) § 20 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z.
10) STN EN 60068-2-31 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-31: Skúšky. Skúška Ec:
Nárazy pri hrubej manipulácii, prednostne pre druh vzoriek-zariadenia (34 5791).
11) STN EN 61000-4-11 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-11: Metódy
skúšania a merania. Skúšky odolnosti proti krátkodobým poklesom napätia, krátkym
prerušeniam a kolísaniam napätia (33 3432).
12) STN EN 61000-4-4 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-4: Metódy
skúšania a merania. Skúška odolnosti proti rýchlym elektrickým prechodným javom/skupinám
impulzov (33 3432).
13) STN EN 61000-4-5 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-5: Metódy
skúšania a merania. Skúška odolnosti rázovým impulzom (33 3432).
14) STN EN 61000-4-8 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-8: Metódy
skúšania a merania. Skúška odolnosti proti magnetickému poľu pri sieťovej frekvencii
(33 3432).
15) STN EN 61000-4-6 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-6: Metódy
skúšania a merania. Odolnosť proti rušeniu indukovanému vysokofrekvenčnými poliami,
šírenému vedením (33 3432).
16) STN EN 61000-4-3 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-3: Metódy
skúšania a merania. Skúška odolnosti proti vyžarovanému vysokofrekvenčnému elektromagnetickému
poľu (33 3432).
17) STN EN 61000-4-2 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-2: Metódy
skúšania a merania. Skúška odolnosti proti elektrostatickému výboju (33 3432).
18) ISO 7637-2 Cestné vozidlá - Elektrické rušenie vedením a väzbou - Časť 2:
Elektrické rušenie vedené len napájacími vodičmi.
19) ISO 7637-3 Cestné vozidlá - Elektrické rušenie vedením a väzbou - Časť 3:
Elektrické rušenie kapacitnou a indukčnou väzbou cez vodiče iné než napájacie vodiče.