Každá pracovná činnosť prináša riziko, ktoré možno významne obmedziť dodržiavaním právnych predpisov z oblasti BOZP. Ide o súhrn opatrení, ktoré sú stanovené právnou legislatívou (§ 39 Zákonník práce) a opatreniami u zamestnávateľa, ktoré majú slúžiť k tomu, aby bolo zamedzované ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia pri pracovnom procese. Podľa doterajších poznatkov z praxe zamestnávatelia uprednostňujú komerčné ciele a BOZP sa dostáva na okraj ich podnikateľského záujmu. Takáto situácia poukazuje na to, že v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov treba cielene ovplyvňovať správanie a konanie zamestnancov a zamestnávateľov vo vzťahu k bezpečnosti práce.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v administratíve
Ing.
Jozef
Mikula
PhD.,
Zákonník práce podrobnejšie špecifikuje princípy BOZP v § 146, ktorý ustanovuje, že "starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov."
Význam týchto ustanovení spočíva vtom, že
zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za neplnenie úloh v starostlivosti o bezpečnosť a zdravie pri práci,
ani zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody za pracovný úraz, chorobu z povolania a iné následky poukázaním na tzv. "objektívne ťažkosti", t.j. nedostatok finančných prostriedkov, nutnosť dodržania dodávateľských záväzkov, nedostatok odborných zamestnancov a pod. Ak teda zamestnávateľ vedome, či z nevedomosti alebo z nedbanlivosti pripustí a trpí, aby jeho zamestnanci plnili úlohy na úkor bezpečnostných požiadaviek, berie na seba plnú zodpovednosť a musí znášať všetky vzniknuté následky.K takýmto činnostiam patrí aj administratívna práca, ktorá sa nachádza u každého zamestnávateľa napr. vo forme sekretárskych prác. Vznik nebezpečných udalostí v administratíve, kde sa úlohy riešia "zo stoličky", nebýva častým javom, ale existuje. Na administratívnych pracoviskách popri nových nebezpečenstvách skrývajúcich sa za používaním počítačov, notebookov, dataprojektorov, skartovacích a rozmnožovacích zariadení a pod., existujú a pretrvávajú známe nebezpečenstvá, ktoré sú stále podceňované ako napr. nebezpečenstva pádov zo stoličky vybavenej kolieskami, z otáčacej taburetky, pády zo schodov, zakopnutie o zvlnený koberec, pošmyknutie sa na parketoch, poškrabanie sa o roh stola, roztrhnutie odevu a udretie o vystupujúce hrany stolov a vysunuté zásuvky, obarenie sa horúcou vodou alebo nápojom a i.
Vznik nebezpečenstva, ale aj možnosť zranenia sa vyskytuje aj používaním nožníc, zošívačiek, dierkovačov, rozrezávacích nožov (zranenie ruky, prstov, prepichnutie, porezanie pri práci), používaním schodíkov pri manipulácii so šanónmi a pod. Ďalším nebezpečenstvom sú ventilátory, klimatizované kancelárske priestory, hluk na pracovisku, osvetlenie, prievan, stres a i.
K mnohým úrazom by v kancelárskych priestoroch vôbec nemuselo dôjsť, ak by zamestnávatelia rozpoznali riziká, zaviedli jedno- duché opatrenia, ktoré by tieto riziká - nebezpečenstvá znížili.
Súvisiace právne predpisy:
-
Zákon NR SR č. 124/200