Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v oblasti agentúrneho zamestnávania
(1.)
Redakcia časopisu BOZP
BOZP v oblasti agentúrneho zamestnávania predstavuje z hľadiska právnej praxe zložitý
právny problém. Napriek niekoľkokrát deklarovanej prezumpcii vyplývajúcej z
§ 58 ZP, ktorá do postavenia klasického
zamestnávateľa pri plnení mnohých povinností zamestnávateľa stavia užívateľského zamestnávateľa na
miesto agentúry dočasného zamestnávania (ďalej "ADZ") (napr. ukladanie pracovných úloh dočasne
pridelenému zamestnancovi, ich organizácia, riadenie a kontrola a pod.), nemožno právnu úpravu najmä
v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri výkone práce považovať za dostačujúcu.
Právny poriadok v tomto prípade totiž neuvádza systematický prístup k výkonu práv a povinností
dotknutých subjektov v oblasti BOZP, pričom relevantná právna úprava je roztrieštená medzi viaceré
pracovnoprávne predpisy, predovšetkým Zákonník práce,
zákon o BOZP,
zákon o inšpekcii práce a
zákon o ochrane verejného zdravia.
Právny poriadok taxatívne nevymedzuje, v akom rozsahu vstupuje užívateľský zamestnávateľ
do práv a povinností "klasického zamestnávateľa" v oblasti BOZP namiesto ADZ, t.j. aké práva a
povinnosti zostávajú zachované po dobu dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce k
užívateľskému zamestnávateľovi pre ADZ. Určenie striktnej diferenciácie práv a povinností medzi ADZ
a užívateľského zamestnávateľa totiž nemá význam len z hľadiska aktuálneho výkonu práce zo strany
dočasne pridelen