Bezpečnostný profil komerčnej leteckej dopravy prešiel obrovským vývojom. Pokiaľ v 80. rokoch počet prepravených pasažierov na jedno úmrtie bol 2 milióny, v súčasnosti sa tento pomer zmenil na 1:19,7 miliónom cestujúcich u najlepších leteckých spoločností. [1] Bezpečnostný profil nemocníc k počtu hospitalizovaných je neporovnateľne horší, a to podľa uvedenej literatúry [1] iatrogénne úmrtie na 100-300 hospitalizácií. [2], [3]
V roku 1999 bola v USA publikovaná štúdia Inštitútu pre medicínu s výstižným názvom:"To Err is Human" (Mýliť sa je ľudské). Táto štúdia konštatovala, že ročne dochádza v USA k 44 000 - 98 000 úmrtiam v dôsledku zdravotníckeho pochybenia. Je to viac ako v tom čase umieralo ľudí na dopravné nehody, rakovinu prsníka alebo infekciu HIV. Navyše až 70% týchto úmrtí je spojených so zlyhaním ľudského faktora. [14] Podobná spojitosť so zlyhaním ľudského faktora bola konštatovaná aj v letectve. [13] Aj keď situácie v letectve sa nedajú priamo porovnať s prípadmi v zdravotníctve, pravdepodobne by sme niektoré postupy používané v letectve mohli úspešne aplikovať v zdravotníctve. Už v roku 1978 bola publikovaná výzva o prenos bezpečnostných postupov z letectva a pred 20 rokmi sa uskutočnil prvý tréning anestetických tímov podľa zásad prebratých z leteckého priemyslu - tzv. "crew resource management" (CRM). [4], [5] Napriek tomu, zatiaľ čo v letectve došlo k masovému uplatneniu výsledkov výskumu v tejto oblasti, v zdravotníctve sa tomu tak nestalo.
Obr. 2 Funnel plot nemocničnej mortality kardiochirurga (Philips Jenkins, Papworth Hospital) korigovanej na riziko pacienta (zdroj: https://scts.org/).
Údaje o mortalite sú spracované vo forme tzv.
berúcich do úvahy rizikovosť pacientov, ktoré naznačujú, kde sa konkrétna nemocnica, eventuálne konkrétny chirurg, nachádza v porovnaní s ostatnými