Alfou a omegou súčasného obchodovania sú transport a logistika, do ktorých spadá aj skladovanie. Aj keď sa mnoho obchodníkov zaklína dnes tak obľúbeným „just in time“ („práve včas“), cesta tovaru od výrobcu k zákazníkovi často pripomína labyrint s mnohými záhybmi. Obsahom logistiky je organizovanie, plánovanie, riadenie, vykonávanie a kontrola všetkých premiestňovacích a skladovacích procesov vo výrobe i obehu, vlastné vykonávanie fyzických procesov predstavuje materiálový tok, ostatné činnosti sa týkajú informačného toku. Iste nebudeme ďaleko od pravdy, keď napíšeme, že sa žiadny produkt súčasnosti nevyhne tomu, aby aspoň nejaký čas strávil v sklade, či už je to sklad výrobcu, prepravcu alebo distribútora. Jadrom každého skladu je dobre naprojektovaný, skompletizovaný a udržiavaný regálový systém.
Význam skladovania súvisí nielen s existenciou zásoby, surovín a polovýrobkov, ale aj hotových výrobkov po skončení výroby. Skladové hospodárstvo v podniku plní dôležitú úlohu medzičlánku medzi výrobou a spotrebou, podieľa sa na plynulom presune materiálu do výroby, umiestňuje a ochraňuje rozpracovanú výrobu a hotové výrobky v skladoch, je teda súčasťou logistického reťazca v podniku.
Predmetom logistiky je doprava, manipulácia, skladovanie všetkých materiálov, polotovarov a výrobkov na celej ich trase od dodávateľov cez výrobný podnik až k odberateľom. Logistický sklad je plný pohybu rôznej manipulačnej techniky, ľudí a tovaru. Aby bolo možné tovar optimálne uchovávať alebo prepravovať, je nutné zvýšiť sledovanie rizík.
Úlohou logistiky je globálna optimalizácia pohybu materiálu vo výrobe i obehu. Nástrojom pre to je spojenie dielčích podsystémov do integrovaného systému, v ktorom sa koordinuje a riadi materiálový tok a príslušný tok informácií. Logistika znamená nielen systémové myslenie, ale aj novú organizáciu, pričom sa kladie dôraz na integráciu dielčích procesov a na globálny pohľad s cieľom optimalizácie všetkých súvisiacich procesov. Koncepcia logistiky chápe logistiku ako integrované plánovanie, realizáciu a kontrolu toku materiálu a príslušného toku informácií.
Ide o toky:
-
od dodávateľa do podniku,
-
vo vnútri podniku,
-
od podniku k odberateľom.
Objekty sú:
-
výrobné zásoby (základný materiál, pomocný materiál, náhradné diely),
-
nedokončené výrobky,
-
hotové výrobky.
Z hľadiska podnikových funkcií sem patrí:
-
obstarávanie (nákup materiálu, obstarávanie kapitálu, pracovníkov a informácií),
-
materiálové hospodárenie (tvorba zásob a skladovanie výrobných zásob),
-
skladovanie hotových výrobkov,
-
odbyt.
Hľadisko logistiky sa vyznačuje aj vysokým stupňom cieľovosti, ktorá je zameraná na maximalizáciu miery obsluhy zákazníkov.
Distribučná logistika
Pod distribučnou logistikou sa rozumie súhrn logistických úloh a opatrení pre prípravu a vykonanie distribúcie - odbytu. Patria tu všetky činnosti, ktoré súvisia s tokom tovaru od skladu hotových výrobkov k odbytovému trhu. Distribučná logistika rieši otázky, kde sú aké sklady, kde sú aké skladové zásoby, ako hospodárne podeliť dodávky z nákladového hľadiska. Distribúcia sa zaoberá procesmi, ktoré spájajú výrobu so spotrebiteľom a jeho dopytom po výrobkoch. Zahrňuje procesy skladovania a dopravy od výrobcu k odberateľovi. Zásobovanie a odbyt sú "zrkadlové" činnosti - proces odbytu u výrobcu je u spotrebiteľa zásobovaním.
Logistickým fyzickým distribučným systémom sú doprava, skladovanie, vybavovanie objednávok.
Doprava dopĺňa zásoby v sklade a prepravuje dodávky zo skladu zákazníkom. Sklady plnia skladovaciu funkciu. Vybavovanie objednávok zabezpečuje potrebné spracovanie, kontrolu a odovzdanie objednávky. Neoddeliteľnou súčasťou infraštruktúry moderného logistického centra je dnes sklad, obvykle fungujúci ako distribučné centrum. Sklady v logistických centrách plnia zvyčajne iné funkcie ako klasické sklady nachádzajúce sa medzi výrobou a spotrebou. V skladoch prebieha manipulácia s materiálom prevažne v štyroch základných cykloch, a to príjem, uskladnenie, výdaj a nakládka. V logistickom centre však sklad väčšinou plní len úlohu distribučného centra, teda ide hlavne len o príjem a výdaj materiálu. Zatiaľ čo klasické sklady sa väčšinou zameriavajú na minimalizáciu prevádzkových nákladov a optimalizáciu zásob, v logistických centrách sa funkcie a činnosti skladu musia zameriavať na maximalizáciu zisku uspokojovaním prepravných požiadaviek zákazníka, t.j. úroveň zákazníckeho servisu. Sklady v logistickom centre majú k dispozícii celý rad skladovacích alternatív, výber vhodného systému, resp. ich kombinácia vždy záleží od funkcie ktorú má sklad plniť.