Normovanie práce z pracovnoprávneho hľadiska

Normy spotreby práce výrazne ovplyvňujú postavenie a pracovnú činnosť zamestnancov, a preto je dôležité venovať im náležitú pozornosť a zavádzať ich za podmienky, že sú spracované príslušnými odborníkmi (zdá sa, že časom budú chýbať najmä títo odborníci s dostatočným vzdelaním a poznajúci dôkladne pracovný proces u zamestnávateľa), zohľadňujú možnosti fyzických osôb - zamestnancov a garantujú ochranu zdravia, pracovné a výrobné procesy u zamestnávateľa sú bezpečné, a ich vydanie je v súlade so zákonnými požiadavkami. Normovanie práce, pracovné tempo a spotreba práce musia vždy rešpektovať fyziologické a neuropsychické možnosti zamestnancov, t.j. úroveň výkonu práce, ktorý zvláda v bežnom prostredí relatívne zdravý ľudský organizmus (stav, ktorý človek vydrží bez toho, aby v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte prišlo k poškodeniu jeho zdravia v podobe napr. ohrozenia chorobou z povolania alebo ku vzniku pracovného úrazu). Je preto potrebné poukázať na to, že očakávané výsledky práce a zadanie pracovných úloh zo strany zamestnávateľa musia byť reálne splniteľné (možné). Okrem nastavenia množstva práce a tempa výroby dôležitosť noriem spotreby práce spočíva aj v tom, že mnohí zamestnávatelia za pracovné výsledky odmeňujú svojich zamestnancov v závislosti od noriem spotreby práce. Odmeňovanie zamestnancov podľa kritérií noriem spotreby práce môže byť nastavené rôzne, či už ako poskytovanie základnej zložky mzdy, alebo v rámci variabilných nárokových zložiek mzdy, alebo aj ako nenárokovateľné zložky mzdy, prípadne bonusy. S prihliadnutím na skutočnosť, že pre zamestnancov najmä vo výrobnej sfére je mzda u jedného zamestnávateľa často jediným zdrojom ich príjmu, nie je ničím výnimočným, že sa zamestnanci snažia o čo najlepší pracovný výkon a dosiahnuť stanovené normy spotreby práce, či dokonca ich prekročiť (a to často na úkor svojej bezpečnosti a zachovania zdravia). Výška peňažného plnenia pri úkolovej mzde tak závisí buď od času, za ktorý je potrebné splniť pracovnú úlohu, alebo od množstva práce, ktoré je potrebné vykonať za určený čas. Ničím výnimočným nie je, ak sa stretávame s informáciou, že mnohí zamestnávatelia nastavia normy spotreby tak, že nastavené množstvo práce a pracovné tempo nezodpovedá možnostiam a schopnostiam zamestnancov, a následne tak dochádza k pracovnému stresu u zamestnancov a aj k poškodeniu fyzického zdravia zamestnancov. [1] Pri určovaní noriem spotreby práce (pracovného tempa) by zamestnávateľ mal rešpektovať a zvažovať nielen svoj hospodársky záujem (maximalizácia výrob