Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

Ekonomické náklady na pracovné úrazy a choroby z povolania (2.) Odvodová povinnosť úrazovo poisteného zamestnávateľa, úrazové poistenie v SR

Dátum:

Pri každej ľudskej činnosti a práci vzniká isté nebezpečenstvo, ohrozenie a často aj pracovné úrazy, či choroby z povolania. Úrazové poistenie slúži pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. Je konštituované ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktoré mu vyplýva zo Zákonníka práce. Preto, na rozdiel od nemocenského a dôchodkového poistenia, je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie. Príspevok je pokračovaním série z predchádzajúceho čísla a venuje sa odvodovej povinnosti zamestnávateľa a úrazovému poisteniu.

Ekonomické náklady na pracovné úrazy a choroby z povolania (2.) Odvodová povinnosť úrazovo poisteného zamestnávateľa, úrazové poistenie v SR
RNDr.
Miroslava
Kordošová
PhD.,
Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava
V oblasti poistných vzťahov úrazového poistenia je najvýznamnejším systémovým prvkom určovanie odvodovej povinnosti poistenca, ktorým je zamestnávateľ.
Odvodová povinnosť zamestnávateľa sa určuje z vymeriavacieho základu na platenie poistného jeho zamestnanca, resp. jednotlivých zamestnancov, t.j. vymeriavacím základom zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie je teda vymeriavací základ jeho zamestnanca zistený za rozhodujúce obdobie, ktorým je v súlade s § 139 zákona o sociálnom poistení (NR SR č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Vymeriavací základ na platenie poistného na strane zamestnanca tvorí zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci zamestnancovi z výkonu tohto druhu zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom.
Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa ďalej zahŕňajú:
-
príjem z rozdelenia zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak zamestnanec nemá účasť na základnom imaní takejto spoločnosti,
-
príjmy plynúce zamestnancovi z výkonu zárobkovej činnosti, na ktorú sa podľa európskych koordinačných nariadení (napr. dočasne vyslaní zamestnanci alebo agentúrni zamestnanci) alebo podľa medzinárodnej zmluvy aplikuje právna úprava systému sociálneho zabezpečenia SR (s výnimkou príjmov oslobodených od dane alebo príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa právnych predpisov príslušného štátu).
Minimálny vymeriavací základ zamestnanca, za ktorého platí poistné na jednotlivé podsystémy sociálneho poistenia a preddavky na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľ, je v intenciách zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Suma minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou za rok 2016 je 405 €, prípadne jej pomerná časť, ak zamestnanec má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas (vrátane činnosti uskutočňovanej na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) alebo v príslušnom mesiaci neodpracoval všetky pracovné dni.
Maximálny vymeriavací základ na platenie jednotlivých súm poistného na jednotlivé podsystémy sociálneho poistenia je pre zamestnanca ustanovený v § 138 zákona, ale pre zamestnávateľa ako poistenca úrazového poistenia nie je podľa § 138 ods. 10 zákona vymeriavací základ obmedzený najvyššou výškou, t.j. vždy je pre platenie poistného zamestnávateľom na úrazové poistenie rozhodujúci neobmedzený vymeriavací základ jeho zamestnanca a nie jeho limitácia 5-násobkom sumy priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR (určenej Štatistickým úradom SR) zistenej za dva roky (spätne), ako je to v prípade ostatných podsystémov sociálneho poistenia (v súčasnosti: 2016 - maximálny vymeriavací základ na platenie poistného predstavuje sumu 4 290 €).
Osobitne zákonodarca definuje vymeriavací základ na platenie poistného pri kategórii zamestnancov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti) s dohodnutou nepravidelnou odmenou ako zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, alebo ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohody o brigádnickej práci študentov, pričom pri tejto kategórii na rozdiel od zákonnej príjmovej hranice determinujúcej jej účasť v systéme dôchodkového poistenia (pre rok 2014 to bola suma 159 € u osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov a 68 € pre žiaka strednej školy, ktorý nedovŕšil 18 rokov veku) je vymeriavacím základom na platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľom plná suma odmeny ako mesačného príjmu z každej dohody o brigádnickej práci študentov (ak v danom mesiaci žiak alebo študent uskutočňuje zárobkovú činnosť na základe viacerých dohôd o brigádnickej práci študentov).
Napokon, vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie je modifikovaný vyplatenou sumou zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti po zániku povinného poistenia zamestnanca (napr. po skončení pracovnoprávneho vzťahu) takým spôsobom, že tento dodatočne vyplatený príjem sa pomerne rozpočíta medzi všetky mesačné vymeriavacie základy na platenie poistného určené v poslednom roku trvania povinných poistných vzťahov zamestnanca v systéme sociálneho poistenia (§ 139b zákona).
Zamestnávateľ určí sumu odvodu poistného na úrazové poistenie percentuálnou sadzbou z jeho vymeriavacieho základu, a to je podľa § 293 zákona 0,8% až do 31. decembra 2017.
Tento prístup rovnej percentuálnej sadzby však nekorešponduje s úmyslom zákonodarcu vyjadreným v § 133 zákona zaviesť odstupňované percentuálne sadzby poistného v závislosti od nebezpečnostných tried (1. až 10. trieda), do ktorých mali byť zamestnávatelia zaradení na základe prevažujúcej skupiny ekonomických činností, ktoré vykonávajú v súlade s odvetvovou klasifikáciou ekonomických činností.
Nebezpečnostná trieda má vyjadrovať zhodnotenie bezpečnostného rizika pri každej skupine ekonomických činností podľa kri
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.