Normy v ergonómii (2.)

pokračovanie z predchádzajúceho vydania

Za základ v problematike antropometria možno považovať normu EN ISO 7250-1, ktorá opisuje antropometrické merania rozmerov. Poskytuje informácie ergonómom, či konštruktérom o anatomickom a antropometrickom princípe merania, ktorý sa aplikuje pri riešení rôznych konštrukčných či projekčných úlohách. V norme nájdeme prehľadne popísané a vizualizované základné antropometrické merania, ako výška tela postavy, výška oka, výška ramena, lakťa, bedrového tŕňa, šírka hrude, bokov a ďalšie či už v polohe sedu, či stoja. Zahŕňa takmer 60 základných antropometrických meraní. EN ISO 7250-2 obsahuje už konkrétne rozmery častí tela v tabuľkách. Je to v princípe antropometrický atlas. Jednotlivé časti tela sú označené totožne s označením v EN ISO 7250-1. V norme možno nájsť databázu dát pre Nemecko, Taliansko, Japonsko, Keňu, Kóreu, Holandsko, Thajsko, USA a v doplnení EN ISO 7250-2/A1 Čínu. Spolu 56 rozmerov ľudského tela rozdelených podľa pohlavia a percentilov. Norma EN ISO 14738 opisuje princípy, ktoré musia konštruktéri (projektanti pracovísk) prijať a rešpektovať pri svojich návrhoch. Obsahuje zásady a vzorce, z ktorých možno odvodiť (vypočítať) rozmery pracovísk na základe dát z antropometrických meraní (pozri popis noriem vyššie). Veľmi hodnotná je analytická metóda na určenie hlavnej pracovnej polohy cez vývojový diagram. V norme sú uvedené už vypočítané hodnoty na základe európskej populácie ako aj vzorce pre presný výpočet rozmerov pracoviska pre jednotlivé pracovné polohy ako sú výška pracovnej roviny, dosahové zóny, hĺbka sedu, výška sedu, výška podložky pod nohy, hĺbka priestoru pre dolné končatiny v prípade pracovná poloha stoj a pod.

Tab. 4: Vydané normy k antropometrii

I-----------------------I--------I-------------I----------------------------------------------------------------