Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú mzdové zvýhodnenia, resp. „mzdové príplatky“. Ich špecifickosť spočíva v tom, že nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ a „ZP“) upravuje minimálnu výšku príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú prácu poskytovať. Jedným z príplatkov je aj príplatok za prácu vykonanú vo sviatok, s ktorým vás oboznámime v nasledujúcom článku.
- Vzor
Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú práce najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce. Súčasná právna úprava však umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú, napríklad príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve (§ 43 ods. 1 ZP). V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledujúce druhy príplatkov:
- mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
- mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
- mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
- mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
- mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
ale aj ďalšie plnenia, napríklad mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, odstupné či odchodné.
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z. Zákonníka práce s účinnosťou od 1.5.2018).
Dni sviatkov a výkon práce vo sviatok
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami (pozn.: Veľkonočná nedeľa sa síce považuje napr. za cirkevný sviatok, ale nie za štátny sviatok, preto za prácu v tento deň zamestnancovi príplatok za prácu vo sviatok nepatrí).
Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku. Podľa § 1 zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch za štátne sviatky považujú tieto dni:
a) 1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky,
b) 5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda,
c) 29. august – výročie Slovenského národného povstania,
d) 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky (novela 530/2023 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2021)
e) 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu (novela 326/2020 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2024),
f) 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu.
Podľa § 2 zákona o štátnych sviatkoch sa za dni pracovného pokoja považujú tieto dni:
a) 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),
b) Veľký piatok,
c) Veľkonočný pondelok,
d) 1. máj - Sviatok práce,
e) 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom,
f) 15. september - Sedembolestná Panna Mária,
g) 1. november - Sviatok všetkých svätých,
h) 24. december - Štedrý deň,
i) 25. december - Prvý sviatok