Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Pracovné situácie

Ponuková povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru

Publikované: Autor/i: Mgr. Jana Sapáková, LL.M.Eur, vedúca advokátka, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o. , Mgr. Martin Stríž, koncipient, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Pri ukončovaní pracovných pomerov výpoveďou má zamestnávateľ pri niektorých z výpovedných dôvodov (napríklad: z dôvodu organizačných zmien, z dôvodu nesplnenia predpokladov na výkon dohodnutej práce, z dôvodu straty spôsobilosti na výkon doterajšej práce pre chorobu z povolania atď.) zo zákona [§ 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce] povinnosť ponúknuť svojmu zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste jeho doterajšieho výkonu práce.

Pri ukončovaní pracovných pomerov výpoveďou má zamestnávateľ pri niektorých z výpovedných dôvodov (napríklad: z dôvodu organizačných zmien, z dôvodu nesplnenia predpokladov na výkon dohodnutej práce, z dôvodu straty spôsobilosti na výkon doterajšej práce pre chorobu z povolania atď.) zo zákona [§ 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce] povinnosť ponúknuť svojmu zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste jeho doterajšieho výkonu práce.

Všeobecne k ponukovej povinnosti zamestnávateľa, pojem „iná vhodná práca“

Pojem „iná vhodná práca“ treba vykladať extenzívne. Môže teda ísť o akúkoľvek inú voľnú pracovnú pozíciu u zamestnávateľa na nižšej, prípadne horšie platenej pracovnej pozícii.

Podľa odborného výkladu a judikatúry pôjde aj o prácu, na ktorú zamestnanec musí absolvovať krátke zaškolenie.

Povinnosť ponúknuť inú vhodnú prácu má zamestnávateľ len vtedy, ak ju má k dispozícii. Iná vhodná práca by mala byť zamestnancovi ponúknutá ešte pred doručením výpovede. Výpoveď je bez ponúknutia inej vhodnej práce neplatná.

Realizácia ponukovej povinnosti nie je podrobne upravená v Zákonníku práce. Pre zamestnávateľa v praxi je preto vhodné si ponukovú povinnosť splniť v písomnej podobe, aby vedel jej splnenie preukázať. 

Zamestnanec v praxi podpíše dokume

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Pracovné situácie

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Nie je úraz ako úraz – kto rozhoduje o pracovnom úraze pri úrazovom poistení N

Publikované:

Problematika pracovných úrazov patrí medzi kľúčové oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, pretože má zásadný význam pre zamestnancov pri uplatňovaní nárokov na úrazové dávky zo systému sociálneho poistenia. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/3/2024 zo dňa 9. decembra 2024 prinieslo významné vyjasnenie právomocí a povinností Sociálnej poisťovne pri posudzovaní pracovných úrazov.

Nahrávanie zamestnávateľa bez súhlasu – prípustný dôkaz v súdnom konaní? N

Publikované:

Nahrávanie na pracovisku sa stáva čoraz citlivejšou témou, ktorá otvára množstvo právnych, etických a praktických otázok. Ako technológie napredujú a prístup k mobilným zariadeniam je úplne bežný, zamestnanci majú takmer neobmedzenú možnosť nahrávať rozhovory so svojimi nadriadenými alebo kolegami. Čo sa však stane, keď sa takéto nahrávky stanú dôkazom v pracovnoprávnom spore? Môže zamestnanec využiť nahrávku, ktorú vyhotovil bez súhlasu zamestnávateľa, na podporu svojich tvrdení v prípade sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoznačné a závisia od mnohých okolností vrátane nevyhnutnosti prihliadnuť na ochranu osobnosti nahrávaného, účinného uplatňovania práv zamestnanca a samotného účelu vyhotovenia nahrávky. Tento článok sa zameriava na analýzu problematiky nahrávania zamestnávateľa bez súhlasu v súdnom konaní a na súčasnú súdnu prax v Slovenskej republike.