Prekážka v práci – Úmrtie rodinného príslušníka

a) Úmrtie manžela alebo dieťaťa

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb.

V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno nielen na účasť na pohrebe, ale aj na dva dni smútku a vybavovanie pohrebu. Nesleduje sa dĺžka pohrebu – nevyhnutne potrebný čas, ale zamestnanec má právo na celý voľný pracovný deň.

V prípade dieťaťa platí to, čo pri sprevádzaní – dôležitý nie je vek dieťaťa, ale rodinný vzťah rodič – dieťa.

b) Úmrtie rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela a manžela súrodenca zamestnanca

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na po­hrebe týchto osôb a na ďalší deň, ak obstaráva po­hreb týchto osôb.

V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno na účasť na pohrebe, ale v prípade, ak zamestnanec obstaráva pohreb, má nárok na ďalší deň. Nesleduje sa dĺžka pohrebu – nevyhnutne potrebný čas, ale zamestnanec má právo na celý voľný pracovný deň.

Pohrebná služba potvrdí, že zamestnanec obstaral pohreb. V prípade skúmania by malo byť zrejmé, pohreb akej osoby zamestnanec obstarával (t.  j. zamestnanec musí zamestnávateľovi oznámiť, že ide napr. o manžela súrodenca).

c) Úmrtie prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe týchto osôb a na ďalší deň, ak obstaráva pohreb týchto osôb.

V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno na nevyhnutný čas, t.  j. čas trvania samotného pohrebu, cesta naň a späť na pracovisko, pričom maximum takéhoto rozsahu je jeden deň. V tejto situácii, napr. ak je pohreb v rovnakom meste ako zamestnanec pracuje, spravidla sa nemusí dosiahnuť rozsah jedného pracovného dňa. Ak je v inom meste, môže zasiahnuť jeho rozsah do pracovného času zamestnancovi tak, že sa vyčerpá maximum jeden deň.

V prípadoch a) a b) sa ustanovuje presná dĺžka nevyhnutne potrebného času. V prípade c) sa pracovné voľno poskytuje len na nevyhnutne potrebný čas – na účasť na pohrebe (v tomto ohľade sa do nevyhnutne potrebného času započítava aj cesta naň a cesta späť) – pozri aj súvis s §  143 ods.  1 a 2 ZP.

Oprávnené osoby

Príklad:

Dňa 2. mája zamestnancovi zomrela stará mama, ktorá bola 4. mája pochovaná. Pre všetkých účastníkov (príbuzných) bolo vybavené potvrdenie pre zamestnávateľov o účasti na pohrebe. Všetci zamestnávatelia okrem jedného akceptovali toto potvrdenie. Zamestnávateľ tvrdí, že vnučka nemá právo na zákonnú platenú prekážku.

Podľa §  141 ods.  2 písm.  d) ZP zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi v prípade úmrtia rodinného príslušníka pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča ...., a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný zamestnancovi – vnučke zomrelej starej mamy poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na pohreb. Na účely Zákonníka práce sa do pojmu prarodičia zahŕňajú aj starí rodičia. Pojem prarodičia sa používa aj v Občianskom zákonníku.

V prípade pohrebu bývalého kolegu je na zamestnávateľovi, či umožní zamestnancom účasť na pohrebe a na základe akého režimu – nadpracovanie, náhrada mzdy, bez náhrady mzdy (§  141 ods.  3 ZP).

Príklad:

Zamestnanec vybavoval pohreb svojho starého otca u pohrebnej služby, od ktorej má aj potvrdenie. Vznikol mu nárok na ďalší deň pracovného voľna z dôvodu obstarávania pohrebu, alebo sa tento nárok týka len „inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti“?

Podľa §  141 ods.  2 písm.  d) bod 3 ZP zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb. Ak by zamestnanec neobstarával pohreb prarodiča, zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe prarodiča. Ak zamestnanec obstarával pohreb prarodiča a túto skutočnosť aj preukázal, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni. V tomto prípade nie je rozhodujúce bydlisko prarodiča a zamestnanec nemusí žiť s prarodičom v domácnosti. Podmienka domácnosti sa vyžaduje len u „inej osoby“, ktorá nepatrí k príbuzným uvedeným v §  141 ods.  2 písm.  d) bod 3 ZP, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti.

Príklad:

Dcéra zamestnankyne má 29 rokov a je vo vysokom štádiu tehotenstva. Jej manžel (zať zamestnankyne) 21. júna vo veku 29 rokov zomrel. Zamestnankyňa chce obstarať jeho pohreb.

Zákonník práce nepokrýva všetky situácie. Zamestnankyňa nemá nárok na prekážku v práci s náhradou mzdy. Zamestnankyňa by mohla požiadať o pracovné voľno podľa §  141 ods.  3 ZP.

Pohreb a nočná zmena

Príklad:

Zamestnanec pracuje v trojzmennej prevádzke. Dňa 2. augusta zomrela jeho svokra. Túto skutočnosť zamestnanec oznámil ihneď v zamestnaní. Taktiež bezodkladne oznámil, že v utorok 5. augusta sa uskutoční pohreb zosnulej, a teda do práce nepríde. Dohodol so svojím priamym nadriadeným a kolegom zastupovanie. V ten deň mu prináležala nočná zmena. Po pohrebe odovzdal na personálnom oddelení potvrdenie o účasti na pohrebe a zamestnávateľ mu oznámil, že takéto potvrdenie nemôže akceptovať, nakoľko mu prináležala nočná zmena. Podľa Zákonníka práce zamestnanec má nárok na jeden deň plateného voľna. Platí to ale aj v prípade nočnej zmeny?

Podľa §  141 ods.  2 písm.  d) bod 2 ZP zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča jeho manžela a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb. Podľa §  141 ods.  4 ZP za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať. V tomto prípade ide o započítanie času, ktorý sa musí v daný deň ospravedlniť. Zákonník práce v tomto prípade neustanovuje ani podmienku nevyhnutnosti, ani podmienku, ak sa pohreb nemohol uskutočniť mimo pracovného času. (Napríklad ak pohreb je 3. januára o 12.00 h a zamestnanec mal vykonávať prácu od 6.00 h do 14.00 h alebo od 18.00 h do 6.00 h, patrí mu právo na ospravedlnenie neprítomnosti v práci v daný deň.)

Pri uvedenej dôležitej osobnej prekážke v práci je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca počas celej pracovnej zmeny, ktorá v uvedenom prípade začala v deň, kedy sa uskutočnil pohreb. V opačnom prípade by nebol splnený účel, ktorý zákon sleduje, ak stanovuje ospravedlnenie tejto prekážky v práci. O prekážku v práci nejde iba v tom prípade, ak táto udalosť pripadne na deň, v ktorý zamestnanec nie je povinný pracovať.

Čerpanie pracovného voľna za účelom smútku

Ak sa poskytuje pracovné voľno na deň alebo dva dni, ide o pracovné voľno za účelom smútku.

Príklad:

Zamestnanec v týždni od 15. januára až 21. januára 2018 pracuje v dňoch 15., 16., 17., 21. a 22. Ďalší týždeň pracuje 25., 26., 27., 28. Dňa 18. januára mu zomrela manželka. Pohreb je 25. jauára. Ako je to s pracovným voľnom? Keďže 25. januára je pohreb, zamestnanec čerpá pracovné voľno na účasť na pohrebe. Zamestnanec 19. a 20. nepracoval. Znamená to, že nemá právo na pracovné voľno na dva dni, keďže 18., 19. ani 20. nepracoval, alebo, naopak, má právo na pracovné voľno na najbližší pracovný deň, a teda na 21., 22.? Ako by sa postupovalo, ak by zamestnanec pracoval 18., 19., 20. a dostal by pracovné voľno na dva dni?

Ustanovenie §  141 ods.  2 písm.  d) ZP možno vnímať tak, že každý zamestnanec má právo na dva dni voľna z práce, ktoré sú platené. Otázka organizácie pracovného času je bezpredmetná. Takéto voľno však musí byť prepojené na úmrtie, nie napr. o mesiac neskôr.

Zdroj: publikácia Prekážky v práci