Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Prekážky v práci z dôvodu zvyšovania kvalifikácie

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Ustanovenie §  140 ZP upravuje prekážku v práci z dôvodu vzdelávania (zvyšovania kvalifikácie). Dohodu o zvyšovaní kvalifikácie upravuje následne §  155 ZP, ktorý v §  140 ods.  1 ustanovuje, že účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi (t.  j. zamestnanec tieto predpoklady nespĺňa, napr. získanie určitej kvalifikácie, ktorú ustanovil nový zákon) alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve (t.  j. požiadavky zamestnávateľa, napr. úroveň znalosti jazyka, vodičský preukaz), je prekážkou v práci na strane zamestnanca.

O prekážku v práci ide len vtedy, ak zasahuje do pracovného času zamestnanca, napr. ak zamestnanec pracuje v pondelok až piatok a vzdelávanie (vyučovanie v škole) je v sobotu, nejde o prekážku v práci.

Zákonník práce zaraďuje „ďalšie vzdelávanie“ pod zvyšovanie kvalifikácie (z hľadiska nadpisu §  140 ZP), ktoré zamestnávateľ nemôže nariadiť (je to prekážka v práci a nie výkon práce). „Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere, alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.“

Pojem „ďalšie vzdelávanie“ upravoval zákon č.  386/1997 Z.  z. o ďalšom vzdelávaní, ktorý bol nahradený zákonom č.  568/2009 Z.  z. o celoživotnom vzdelávaní, ktorý v §  2 ods.  3 vymedzuje ďalšie vzdelávanie. Ďalším vzdelávaním je vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho vzdelávania nadväzujúce na školské vzdelávanie alebo iné vzdelávanie, ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie. Ďalšie vzdelávanie umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní, alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.

Z uvedenej definície vyplýva, že nie úplne korešponduje s pojmom zvyšovanie kvalifikácie, keďže ďalšie vzdelávanie pokrýva aj prehlbovanie kvalifikácie. Na účely §  140 ZP (osobitne ods.  2) však ide len o väzbu na zvyšovanie kvalifikácie, keďže prehlbovanie kvalifikácie je výkonom práce a v ods.  2 sa už spomína len zvyšovanie kvalifikácie.

Zvyšovanie kvalifikácie (podľa Zákonníka práce) znamená, že zamestnanec dosiahne vyšší kvalifikačný stupeň ako doteraz, a teda spravidla môže vykonávať prácu, ktorú doteraz vykonávať nemohol, alebo si musí zvýšiť kvalifikáciu, aby si zachoval pracovné miesto, keďže napr. právny predpis zvýšil kvalifikačné požiadavky na výkon práce.

Prehlbovanie kvalifikácie je vnímané skôr ako rozširovanie si vedomostí v rovnakom kvalifikačnom stupni (podľa §  154 ods.  3 ZP „Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie.“). Podľa §  140 ods.  2 ZP však „Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.“ Treba to však odlíšiť od zaučenia a zaškolenia pri nástupe do zamestnania podľa §  154 ods

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Nie je úraz ako úraz – kto rozhoduje o pracovnom úraze pri úrazovom poistení N

Publikované:

Problematika pracovných úrazov patrí medzi kľúčové oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, pretože má zásadný význam pre zamestnancov pri uplatňovaní nárokov na úrazové dávky zo systému sociálneho poistenia. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/3/2024 zo dňa 9. decembra 2024 prinieslo významné vyjasnenie právomocí a povinností Sociálnej poisťovne pri posudzovaní pracovných úrazov.

Preradenie zamestnanca bez dohody na prácu iného druhu N

Publikované:

Zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi len z taxatívne určených dôvodov, ktoré zakotvuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Môže však zamestnávateľ dať platne výpoveď zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, pokiaľ zamestnávateľ preradil zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce bez dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a zamestnanec odmietol vykonávať prácu iného druhu, než ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve?

Adresa na doručovanie písomností v čase dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28. mája 2024 vydal rozsudok, sp. zn. 4CdoPr/5/2023, v ktorom sa zaoberal otázkou, či je zamestnávateľ povinný doručovať písomnosť týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru na adresu, ktorú zamestnankyňa uviedla v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto adresa, na ktorej sa počas práceneschopnosti zdržiavala a ktorú uviedla v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, bola odlišná od jej adresy trvalého pobytu, ktorú v minulosti nahlásila zamestnávateľovi.

Podpora zamestnávateľom v čase skrátenej práce N

Publikované:

Podpora v čase skrátenej práce je nárokovou finančnou pomocou, ktorá je určená zamestnávateľom v prípadoch, keď došlo k obmedzeniu ich činnosti vplyvom vonkajšieho faktora. Táto podpora má za cieľ pomôcť zamestnávateľom pokryť čiastočné náklady na náhradu mzdy pre zamestnancov.

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.