Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Príslušnosť súdu na posúdenie fiktívnej živnosti v súkromnoprávnom spore

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V prípade 6CdoPr/3/2024 sa až pred Najvyšší súd SR (hoci ten konštatoval funkčnú nepríslušnosť) dostala otázka, či spor je sporom pracovnoprávnym, a teda platí kauzálna príslušnosť pre pracovnoprávne spory podľa § 24 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) alebo ide o obchodnoprávny spor a platí kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávne spory podľa § 22 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Išlo o otázku tzv. fiktívnych živností – zastrený „zamestnanec“ tvrdí, že ide o pracovnoprávny spor a zastrený „zamestnávateľ“ tvrdí, že ide o obchodnoprávny spor („Dovolateľ je názoru, že neexistuje žiaden právny základ pre založenie vecnej príslušnosti pre Okresný súd Bratislava III ako súd príslušný na prejednávanie pracovno-právnych vzťahov, pretože medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah, keďže boli v čase trvania ich vzťahu, podnikateľmi. Žalobca so žalovaným uzavrel obchodnú zmluvu slobodne a vážne, fakturoval dodané plnenia ako živnostník.“).

Z rozhodnutia možno vyextrahovať základnú právnu otázku, a to, o aký spor by išlo v prípade fiktívnej živnosti, keď napríklad osoba má uzatvorenú zmluvu o dielo, pričom v istej fáze napáda svoj status živnostníka v danom vzťahu a domnieva sa, že ide o zastretý pracovnoprávny vzťah, a teda výkon závislej práce podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 CSP (Príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch) platí, že Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné

a) Mestský súd Bratislava IV pre obvod Krajského súdu v Bratislave, ...“

.....) (pozn. teda 8 vybraných súdov).

Pozn.: V danom prípade pred novelou CSP išlo o Okresný súd Bratislava III (§ 23 pôvodného znenia) vs. Okresný súd Bratislava V (§ 22 pôvodného znenia). Podľa súčasného stavu ide o Mestský súd Bratislava IV (§ 24) vs. Mestský súd Bratislava III (§ 22).
V danom prípade osoba (žalobca – „zastretý zamestnanec“) tvrdí, že nejde o obchodnoprávny vzťah alebo o pracovnoprávny vzťah, a teda je potrebné uplatniť kauzálnu príslušnosť podľa § 24 CSP, druhá strana tvrdí, že je potrebné uplatniť príslušnosť podľa § 22 CSP).

Zároveň pojem „individuálny pracovnoprávny spor“ definuje § 316 CSP: 

  • ods. 1: Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.
  • ods. 2:  Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor
Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?

(NE)Oprávnenia prokuristu v pracovnoprávnych vzťahoch N

Publikované:

Vo svete podnikania je pomerne bežné, že za podnikateľa koná jeho prokurista. Tým môže byť len fyzická osoba, ktorá je udelením prokúry splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri prevádzke podniku dochádza. A to aj v prípadoch, keď sa na tieto úkony vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Takto vymedzuje prokúru Obchodný zákonník.

Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces) N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024 N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.