210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole

Schválený: 16.06.2000

210/2000 Z.z.

VYHLÁŠKA

Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

zo 16. júna 2000

o meradlách a metrologickej kontrole

Zmena: 310/2000 Z.z.

Zmena: 403/2000 Z.z.

Zmena: 9/2001 Z.z.

Zmena: 48/2001 Z.z.

Zmena: 75/2001 Z.z.

Zmena: 133/2001 Z.z.

Zmena: 27/2002 Z.z.

Zmena: 69/2002 Z.z.

Zmena: 427/2003 Z.z.

Zmena: 361/2004 Z.z.

Zmena: 669/2004 Z.z.

Zmena: 187/2005 Z.z.

Zmena: 570/2006 Z.z.

Zmena: 171/2008 Z.z.

Zmena: 13/2009 Z.z.

Zmena: 162/2011 Z.z.

Zmena: 287/2015 Z.z.

Zmena: 315/2015 Z.z.

Zmena: 316/2015 Z.z.

Zmena: 100/2017 Z.z.

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") podľa § 6 ods. 6, § 7 ods. 6, § 8 ods. 5, § 9 ods. 7, § 10 ods. 8, § 14 ods. 7, § 15 ods. 7 a 8, § 18 ods. 4, § 23 ods. 4, § 26 ods. 4 a § 33 ods. 9 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:

§ 1

Vyhlásenie národného etalónu

(1) Etalón možno vyhlásiť za národný etalón podľa § 6 zákona, ak

a) jeho technická realizácia a technická realizácia etalónového zariadenia určeného na definovanie, uchovávanie a odovzdávanie hodnoty jednotky alebo stupnice hodnôt z národného etalónu na príslušné etalóny bola ukončená na zodpovedajúcej a medzinárodne akceptovateľnej úrovni a výsledky výskumu a vývoja spojeného s jeho realizáciou, funkčnosťou, metrologickými charakteristikami a používaním boli odborne posúdené a potvrdené,

b) je úplne a jednoznačne určený, najmä jeho prístrojová zostava, určené sú podmienky používania a uchovávania a ak sú dokumentované jeho metrologické charakteristiky a technické charakteristiky, pričom tieto požiadavky musí spĺňať aj etalónové príslušenstvo, ktoré k nemu patrí a ktoré zabezpečuje prenos jednotky alebo stupnice na iné etalóny a meradlá,

c) sa vykonali medzinárodné porovnávania etalónu alebo jeho priame nadviazanie na medzinárodný etalón alebo na uznávaný národný etalón iného štátu, ktoré dostatočne preukazujú jeho metrologické charakteristiky a medzinárodnú ekvivalenciu,

d) je určená a na medzinárodnej úrovni potvrdená schopnosť merania a odovzdávania hodnoty príslušnej jednotky alebo stupnice na meradlá,

e) právnická osoba, ktorá ho realizuje a uchováva, má vytvorený, dokumentovaný a v súlade s medzinárodnými odporúčaniami preukázaný systém kvality, ktorý zabezpečuje trvalé zachovávanie metrologických charakteristík a technických charakteristík etalónu a schopnosť prenosu hodnôt na medzinárodne akceptovateľnej úrovni.

(2) Návrh na schválenie, zmenu a zrušenie národného etalónu, ktorý po ukončení výskumu a vývoja etalónu predkladá Slovenskému metrologickému ústavu (ďalej len "ústav") iná právnická osoba ako ústav, ktorá etalón realizuje a uchováva, obsahuje v súlade s medzinárodnými dohodami a odporúčaniami najmä

a) dokumentáciu o technickej realizácii etalónu,

b) špecifikáciu metrologických charakteristík a technických charakteristík etalónu vrátane schopnosti odovzdávania hodnoty príslušnej jednotky alebo stupnice na meradlá,

c) špecifikáciu prístrojovej zostavy etalónu a etalónových zariadení patriacich k etalónu,

d) pravidlá používania a uchovávania etalónu,

e) doklady o medzinárodnom porovnaní etalónu alebo medzinárodnej ekvivalencii,

f) doklady preukazujúce technické charakteristiky a metrologické charakteristiky etalónu, publikácie o základných metrologických charakteristikách etalónu a výsledkoch medzinárodných porovnaní.

(3) Ak etalón realizuje a uchováva iná právnická osoba ako ústav, k návrhu sa pripojí kópia zriaďovacej listiny alebo kópia výpisu z obchodného registra a vyhlásenie štatutárneho zástupcu tejto právnickej osoby o splnení podmienok podľa odseku 1.

(4) Na základe výsledkov posúdenia návrhu ústav potvrdí alebo nepotvrdí splnenie požiadaviek na národný etalón. Ak je splnenie požiadaviek potvrdené, ústav ho schváli a predloží úradu návrh na vyhlásenie etalónu za národný etalón.

(5) Podľa odseku 4 sa postupuje aj pri zmene vyhlásenia národného etalónu.

(6) Národný etalón možno schváliť, len ak je ústavom potvrdené splnenie požiadaviek na národný etalón.

(7) Vyhlásenie národného etalónu sa zruší, ak pri dohľade podľa § 6 ods. 6 zákona ústav zistí, že národný etalón nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo ak o zrušenie vyhlásenia národného etalónu požiada právnická osoba, ktorá etalón realizuje a uchováva, alebo ak ide o národný etalón, ktorý realizuje a uchováva ústav.

(8) Národný etalón sa môže používať len na účely, na ktoré je určený. Pri používaní národného etalónu nesmie dôjsť k zhoršeniu jeho metrologických charakteristík alebo technických charakteristík.

(9) Počas dohľadu podľa § 6 ods. 6 zákona sa posudzuje najmä

a) technická realizácia národného etalónu s dokumentáciou o technickej realizácii národného etalónu, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,

b) metrologické charakteristiky a technické charakteristiky národného etalónu vrátane schopnosti odovzdávania hodnoty príslušnej jednotky alebo stupnice na meradlá, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,

c) prístrojová zostava národného etalónu a etalónových zariadení patriacich k národnému etalónu oproti špecifikácii prístrojovej zostavy národného etalónu a etalónových zariadení patriacich k národnému etalónu, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,

d) pravidlá používania a uchovávania národného etalónu, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,

e) aktuálnosť dokladov o medzinárodnom porovnaní národného etalónu alebo medzinárodnej ekvivalencii,

f) doklady preukazujúce technické charakteristiky a metrologické charakteristiky národného etalónu, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené.

§ 2

Príprava certifikovaného referenčného materiálu

(1) Návrh na certifikáciu referenčného materiálu, ktorý predkladá žiadateľ ústavu, obsahuje

a) súhrnnú správu o referenčnom materiáli (ďalej len "súhrnná správa"),

b) návrh štítku,

c) informáciu o systéme kvality výrobcu referenčného materiálu.

(2) Súhrnná správa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje

a) opis referenčného materiálu,

b) účel použitia certifikovaného referenčného materiálu,

c) metódu prípravy referenčného materiálu,

d) výsledky skúšok homogenity referenčného materiálu a závery z nich vyplývajúce,

e) výsledky hodnotenia stability referenčného materiálu,

f) názvy laboratórií zúčastnených na porovnávacích meraniach,

g) časové obdobie, v ktorom sa merania vykonali,

h) metódy merania, dosiahnuté výsledky a spôsob spracovania nameraných hodnôt vlastností, zdokumentovanie zabezpečenia nadväznosti výsledných hodnôt týchto vlastností a metódu odhadu príslušných štandardných neistôt,

i) v prípade medzilaboratórnych porovnávacích meraní štatistickú charakteristiku hodnôt, ktoré majú byť certifikované,

j) návrh času platnosti certifikátu,

k) spôsob prepravy a skladovania,

l) návod na používanie certifikovaného referenčného materiálu,

m) bezpečnostné požiadavky a iné pokyny alebo obmedzenia,

n) deklaráciu systému kvality výrobcu referenčného materiálu.

(3) Štítok podľa odseku 1 písm. b) obsahuje

a) názov "Slovenský metrologický ústav",

b) názov certifikovaného referenčného materiálu,

c) identifikačné údaje o výrobcovi referenčného materiálu,

d) kód certifikovaného referenčného materiálu a číslo výrobnej dávky,

e) údaj o hmotnosti alebo objeme balenia,

f) bezpečnostnú výstrahu (ak je to nevyhnutné).

(4) Počas platnosti certifikátu sa jeden exemplár súhrnnej správy spolu so vzorom štítku archivuje v ústave.

(5) Referenčný materiál možno certifikovať, ak hodnoty charakterizujúce vlastnosti referenčného materiálu, ktoré majú byť certifikované,

a) sú uvedené v súhrnnej správe s príslušnou neistotou merania získanou všeobecne uznávaným postupom a

b) majú zabezpečenú a podľa medzinárodných odporúčaní preukázanú nadväznosť na medzinárodne uznávanú realizáciu jednotky, v ktorej sú vyjadrené.

(6) O výsledku posúdenia ústav vypracuje protokol, ktorý obsahuje hodnotenie splnenia požiadaviek na certifikovaný referenčný materiál podľa odseku 5, identifikačné údaje výrobcu referenčného materiálu a identifikačné údaje ústavu.

(7) Na základe výsledkov posúdenia návrhu na certifikáciu referenčného materiálu vyrobeného v Slovenskej republike ústav vydá alebo nevydá certifikát referenčného materiálu. V prípade vydania dostane žiadateľ o certifikáciu referenčného materiálu originál certifikátu a ústav počas platnosti archivuje jeho kópiu.

(8) Certifikát obsahuje

a) názov a adresu ústavu,

b) jednoznačnú identifikáciu certifikátu,

c) identifikačné údaje o výrobcovi certifikovaného referenčného materiálu,

d) názov a kódové číslo certifikovaného referenčného materiálu a číslo výrobnej dávky,

e) certifikované hodnoty s príslušnými neistotami merania,

f) vyhlásenie o nadväznosti certifikovaných hodnôt,

g) metódu získania certifikovaných hodnôt, a ak sú hodnoty závislé od metódy merania, aj jej podrobnosti,

h) necertifikované, informatívne hodnoty, ak existujú,

i) údaje o hmotnosti alebo objeme balenia,

j) ak to vyžaduje dosiahnutá úroveň homogenity vlastností, údaj o najmenšom použiteľnom množstve,

k) meno, priezvisko a podpis osoby konajúcej v mene ústavu,

l) čas platnosti certifikátu,

m) dátum certifikácie,

n) opis certifikovaného referenčného materiálu, spôsob skladovania a návod na používanie,

o) informácie o možných rizikách spojených s používaním certifikovaného referenčného materiálu.

(9) Zahraničný referenčný materiál možno uznať ako certifikovaný referenčný materiál, ak bol certifikovaný

a) príslušnou medzinárodnou organizáciou alebo certifikačným orgánom iného štátu a žiadateľ predloží ich výsledky, certifikát systému kvality výrobcu referenčného materiálu a ďalšie dokumenty preukazujúce splnenie požiadaviek podľa odseku 5 alebo

b) iným zahraničným subjektom a žiadateľ predloží výsledky tejto certifikácie a dokumenty preukazujúce nadväznosť certifikovaných hodnôt referenčného materiálu na medzinárodne uznávanú realizáciu jednotiek, v ktorých sú vyjadrené hodnoty vlastností.

(10) Na základe výsledkov posúdenia referenčného materiálu vyrobeného v zahraničí ústav vydá rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní certifikátu referenčného materiálu, ktoré obsahuje identifikačné údaje zahraničného certifikátu, identifikačné údaje žiadateľa a ústavu a výsledky posúdenia.

(11) Ústav v návrhu na vyhlásenie certifikovaného referenčného materiálu uvedie

a) opis referenčného materiálu,

b) požiadavky na zloženie referenčného materiálu,

c) účel použitia referenčného materiálu,

d) metódu prípravy referenčného materiálu,

e) požiadavky na homogenitu referenčného materiálu,

f) požiadavky na stabilitu referenčného materiálu a

g) vlastnosti alebo hodnoty referenčného materiálu navrhované na certifikovanie.

(12) Ústav v návrhu na zrušenie vyhlásenia certifikovaného referenčného materiálu uvedie

a) identifikačné údaje vyhláseného certifikovaného referenčného materiálu,

b) dôvod zrušenia a

c) dátum odkedy má byť vyhlásenie certifikovaného referenčného materiálu zrušené.

§ 3

Druhy určených meradiel

(1) Druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody ¹⁾ a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1.

(2) Čas platnosti overenia podľa odseku 1 platí, ak pri schválení typu meradla alebo pri certifikácii typu meradla nebol určený iný čas platnosti overenia.

(3) Podrobnosti o technických požiadavkách, metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní na jednotlivé druhy určených meradiel sú uvedené v prílohách.

(4) Ak podrobnosti o technických požiadavkách, metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní na jednotlivé druhy určených meradiel nie sú uvedené v prílohách, vzťahujú sa na daný druh určeného meradla slovenské technické normy. ¹⁾

(5) Najväčšia dovolená chyba v používaní sa rovná dvojnásobku najväčšej dovolenej chyby pri overení, ak prílohy č. 6 až 73 neustanovujú inak.

§ 4

Postup pri schvaľovaní typu určeného meradla

(1) Žiadosť o schválenie typu určeného meradla (ďalej len "schválenie typu") a súvisiace písomnosti sa vyhotovujú v štátnom jazyku. Žiadosť obsahuje

a) obchodné meno a sídlo žiadateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo obchodné meno a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť, alebo bydlisko žiadateľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) obchodné meno a adresu výrobcu určeného meradla,

c) druh určeného meradla a účel použitia,

d) názov určeného meradla a jeho typové označenie, prípadne aj obchodné označenie,

e) základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky určeného meradla,

f) potvrdenie o zaplatení poplatku podľa osobitného predpisu. ²⁾

(2) K žiadosti sa prikladá dvojmo výkresová a technická dokumentácia obsahujúca

a) opis

1. konštrukcie a činnosti určeného meradla,

2. spôsobu zabezpečenia správnej činnosti určeného meradla,

3. prístrojov na ovládanie a nastavenie určeného meradla,

4. spôsobu zabezpečenia určeného meradla pred nežiaducimi zásahmi na účely ovplyvňovania nameraných údajov, ktorým je umiestnenie overovacích, prípadne zabezpečovacích značiek,

b) všeobecný výkres celkovej zostavy určeného meradla a v prípade potreby detailné výkresy dôležitých súčastí,

c) schematický nákres znázorňujúci princíp činnosti určeného meradla, a ak je to potrebné, fotografiu určeného meradla.

(3) K žiadosti sa prikladajú, ak je to potrebné, aj

a) doklady o posúdení zhody podľa osobitného predpisu ¹⁾ týkajúce sa najmä elektrickej bezpečnosti, zdravotnej neškodnosti, nevýbušnosti a elektromagnetickej kompatibility,

b) dokumenty súvisiace so schválením typu vykonaným v zahraničí,

c) podklady súvisiace s predošlým schválením typu, ak ide o úpravu alebo doplnenie typu meradla.

(4) Ústav alebo určená organizácia podľa § 9 ods. 5 zákona

a) posúdi výkresovú a technickú dokumentáciu a preverí, či predložená vzorka bola vyrobená podľa nej,

b) vykoná alebo dá vykonať skúšky vzoriek meradla s cieľom zistiť, či meradlo spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky a zodpovedá výrobcom deklarovaným charakteristikám, pričom skúšky vykoná vo svojich laboratóriách, vo vybraných laboratóriách alebo u výrobcu, dovozcu alebo na mieste inštalácie určeného meradla; pri skúške vzoriek určeného meradla sa prekontroluje celková činnosť meradla v bežných podmienkach používania, pri ktorých meradlo musí zachovať požadované metrologické charakteristiky,

c) môže skúšky uvedené v písmene b) vynechať, ak sú metrologické charakteristiky typu určeného meradla dostatočne známe,

d) posúdi vhodnosť miest na umiestnenie overovacích značiek a zabezpečovacích značiek,

e) preverí, či na meradlo boli vydané doklady o posúdení zhody podľa osobitného predpisu,¹⁾ aby meradlo nemohlo ohroziť život alebo zdravie jeho používateľa alebo životné prostredie,

f) určí špecifické požiadavky, ktoré určené meradlo musí spĺňať, ak je to potrebné,

g) vyhotoví protokol o vykonanej skúške a posúdení.

(5) Protokol o posúdení obsahuje najmä

a) názov dokumentu a jeho jednoznačnú identifikáciu,

b) názov a sídlo organizácie, ktorá správu vydala,

c) údaje potrebné na identifikáciu žiadateľa,

d) údaje potrebné na identifikáciu meradla a výrobcu meradla,

e) technický opis meradla,

f) základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky,

g) podmienky vykonania skúšok technických charakteristík a metrologických charakteristík a výsledky skúšok,

h) príslušnú neistotu merania,

i) výsledky posúdenia splnenia požiadaviek na daný druh meradla,

j) spôsob overenia meradla,

k) čas platnosti overenia,

l) určenie ďalších požiadaviek, ktoré musí meradlo splniť,

m) podpisy a mená spracovateľov a osôb zodpovedných za posúdenie,

n) dátum vydania.

§ 5

Označovanie schváleného typu meradla

(1) Národnú značku schváleného typu tvoria písmená TSK doplnené identifikačnými údajmi o odbore merania, roku schválenia typu a poradí. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 1.

(2) V prípade národného schválenia typu s obmedzením sa pred národnú značku schváleného typu umiestni písmeno "P". Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 2.

(3) Národnú značku schváleného typu pre meradlá, ktoré nepodliehajú prvotnému overeniu, tvoria písmená TSK NM doplnené identifikačnými údajmi o odbore merania, roku schválenia typu a poradí. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 3.

(4) Národnú osobitnú značku označujúcu meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu, tvoria písmená NTSK. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 4.

(5) Značku schváleného typu Európskych spoločenstiev tvorí štylizované písmeno "epsilon", ktoré obsahuje

a) v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, ktorý typ meradla schválil - B pre Belgické kráľovstvo, D pre Nemeckú spolkovú republiku, DK pre Dánske kráľovstvo, E pre Španielske kráľovstvo, F pre Francúzsku republiku, EL pre Grécku republiku, I pre Taliansku republiku, IRL pre Írsko, L pre Luxemburské veľkovojvodstvo, NL pre Holandské kráľovstvo, P pre Portugalskú republiku, UK pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, A pre Rakúsku republiku, S pre Švédske kráľovstvo, FI pre Fínsku republiku, CZ pre Českú republiku, EST pre Estónsku republiku, CY pre Cyperskú republiku, LV pre Lotyšskú republiku, LT pre Litovskú republiku, H pre Maďarskú republiku, M pre Maltskú republiku, PL pre Poľskú republiku, SI pre Slovinskú republiku, SK pre Slovenskú republiku, BG pre Bulharskú republiku, RO pre Rumunsko, a posledné dvojčíslo roka, v ktorom typ schválil,

b) v dolnej časti označenie pridelené metrologickou službou, ktorá typ schválila (identifikačné číslo).

Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 5.

(6) V prípade schválenia typu Európskych spoločenstiev s obmedzením sa pred značku schváleného typu Európskych spoločenstiev umiestni písmeno "P" tej istej veľkosti ako štylizované písmeno "epsilon". Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 6.

(7) Značka schváleného typu Európskych spoločenstiev pre meradlá, ktoré nepodliehajú prvotnému overeniu, je rovnaká ako značka schváleného typu Európskych spoločenstiev a je umiestnená v šesťuholníku. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 7.

(8) Osobitnú značku Európskych spoločenstiev označujúcu meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu, tvorí štylizované písmeno "epsilon" symetricky otočené okolo zvislej osi a nemá žiadne ďalšie znaky. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 8.

Postupy overovania určených meradiel

§ 6

Všeobecné ustanovenia

(1) Objednávka na overenie určeného meradla (ďalej len "meradlo") sa podáva ústavu, určenej organizácie alebo autorizovanej osobe podľa § 24 zákona (ďalej len "vykonávateľ overenia"). Objednávka musí obsahovať jednoznačnú špecifikáciu meradla.

(2) Vykonávateľ overenia po predložení meradla na overenie zistí, či

a) meradlo daného druhu podlieha schváleniu typu. Ak schváleniu nepodlieha, zistí, či spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky na daný druh meradla,

b) na meradlo bolo vydané rozhodnutie o schválení typu. Ak rozhodnutie bolo vydané, zistí, či sa zhoduje so schváleným typom a či spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky na daný druh meradla platné ku dňu schválenia typu,

c) na meradlo bolo vydané rozhodnutie, že schvaľovaniu typu nepodlieha. Ak áno, či spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky na daný druh meradla.

(3) Skúška pri overení sa vykoná podľa § 15 ods. 9 zákona a týka sa najmä

a) metrologických charakteristík,

b) najväčších dovolených chýb,

c) technického stavu meradla,

d) kontroly úplnosti a správnosti predpísaných nápisov a možnosti umiestnenia overovacích značiek.

(4) Doklad o overení obsahuje najmä

a) základné údaje o vykonávateľovi overenia,

b) číslo dokladu,

c) údaje potrebné na identifikáciu meradla,

d) potvrdenie zhody s požiadavkami na daný druh meradla,

e) údaj o rozšírenej neistote merania,

f) informáciu o použitom etalóne,

g) čas platnosti overenia.

§ 7

Spôsob prvotného overenia meradla

(1) Prvotné overenie meradla (ďalej len "prvotné overenie") sa vykoná v jednej etape alebo vo viacerých etapách.

(2) Prvotné overenie v jednej etape sa vykoná pri meradlách, ktoré sú úplne skompletizované už pri výstupe z výroby, a to pri meradlách, ktoré možno prepraviť na miesto inštalácie bez ich rozoberania.

(3) Meradlá, ktoré sa overujú v jednej etape, sa overujú na mieste, ktoré určí vykonávateľ overenia.

(4) Prvotné overenie v dvoch alebo vo viacerých etapách sa vykoná pri meradlách, ktorých správna činnosť závisí od podmienok, za ktorých sa budú inštalovať alebo používať.

(5) Prvá etapa overenia musí potvrdiť, že meradlo zodpovedá schválenému typu, alebo v prípade, že schválenie typu sa nevyžaduje, že zodpovedá technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám na daný druh meradla.

(6) Meradlá, ktoré sa overujú v dvoch alebo vo viacerých etapách, overuje ústav alebo určená organizácia. Posledná etapa overenia sa musí vykonať na mieste inštalácie. Pre ostatné etapy platí ustanovenie odseku 3.

(7) V prípade prvotného overenia vo viacerých etapách sa meradlo spĺňajúce požiadavky po vykonaní čiastkových etáp overenia označí značkou čiastočného overenia. Značka čiastočného overenia sa umiestni na určenom mieste na meradle alebo jeho častiach, ktoré vyhoveli požiadavkám na čiastočné overenie. Značka konečného overenia sa umiestni na určené miesto na meradle po vykonaní poslednej etapy overenia.

(8) zrušený od 15.5.2017

(9) zrušený od 15.5.2017

(10) zrušený od 15.5.2017.

§ 8

Spôsob následného overenia

(1) Pre následné overenie meradiel platia primerane ustanovenia § 6 a 7.

(2) Pri následnom overení určeného meradla, ktorého platnosť rozhodnutia o schválení typu uplynula, sa zisťuje, či sa zhoduje so schváleným typom a či spĺňa požiadavku najväčšej dovolenej chyby na daný druh meradla platnej ku dňu následného overenia.

(3) Meradlá, ktoré podliehajú následnému overeniu a ktorých druhy sa uvádzajú na trh podľa osobitného predpisu, ¹⁾ sa následne overujú podľa harmonizovaných slovenských technických noriem alebo normatívnych dokumentov ^2b) platných v čase posúdenia zhody.

§ 9

Druhy overovacích značiek

(1) Národnými overovacími značkami sú

a) overovacie značky ústavu a určenej organizácie,

b) overovacie značky autorizovaných osôb.

(2) Overovacia značka ústavu a určenej organizácie pozostáva z dvojkríža a troch vrcholov umiestnených v kruhu s evidenčným číslom:

0 - ústav,
1, 2 alebo 3 - určená organizácia,

ak technické požiadavky na daný druh meradla neustanovujú inak. Táto značka zároveň slúži ako zabezpečovacia značka ústavu a určenej organizácie.

(3) Overovacia značka autorizovanej osoby pozostáva z písmena M a evidenčného čísla autorizovanej osoby umiestnených v kruhu, ak technické požiadavky na daný druh meradla podľa tohto predpisu neustanovujú inak. Overovacia značka autorizovanej osoby zároveň slúži ako zabezpečovacia značka.

(4) Pri meradle podliehajúcom následnému overovaniu sa národná overovacia značka dopĺňa dátumom overenia meradla alebo posledným dvojčíslom roka, v ktorom bolo meradlo overené, umiestneným v jej blízkosti. Ak je dátum overenia vyjadrený len posledným dvojčíslom roka, ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba vydá doklad o overení alebo doklad, v ktorom je uvedený presný dátum overenia.

(5) Národnú značku čiastočného prvotného overenia tvoria písmená SM doplnené evidenčným číslom vykonávateľa overenia. Táto značka zároveň slúži ako zabezpečovacia značka.

(6) Národné overovacie značky možno doplniť ďalšími symbolmi, ako je číselný znak overujúceho pracoviska alebo číselný znak overujúceho zamestnanca, ktoré bližšie určujú vykonávateľa overenia.

(7) Značka konečného prvotného overenia Európskych spoločenstiev pozostáva z dvoch častí:

a) prvú časť predstavuje písmeno "e" obsahujúce

1. v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, v ktorom bolo meradlo overené - B pre Belgické kráľovstvo, D pre Nemeckú spolkovú republiku, DK pre Dánske kráľovstvo, E pre Španielske kráľovstvo, F pre Francúzsku republiku, EL pre Grécku republiku, I pre Taliansku republiku, IRL pre Írsko, L pre Luxemburské veľkovojvodstvo, NL pre Holandské kráľovstvo, P pre Portugalskú republiku, UK pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, A pre Rakúsku republiku, S pre Švédske kráľovstvo, FI pre Fínsku republiku, CZ pre Českú republiku, EST pre Estónsku republiku, CY pre Cyperskú republiku, LV pre Lotyšskú republiku, LT pre Litovskú republiku, H pre Maďarskú republiku, M pre Maltskú republiku, PL pre Poľskú republiku, SI pre Slovinskú republiku, SK pre Slovenskú republiku, BG pre Bulharskú republiku, RO pre Rumunsko, doplnené v prípade potreby jednou číslicou alebo dvoma číslicami identifikujúcimi územnú alebo administratívnu časť štátu,

2. v dolnej časti identifikačné číslo zamestnanca, právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý overenie vykonal,

b) druhú časť predstavuje šesťuholník, v ktorom je umiestnené posledné dvojčíslo roka, v ktorom sa overenie vykonalo,

ak technické požiadavky na daný druh meradla neustanovujú inak. Identifikačné číslo ústavu a určenej organizácie je zhodné s evidenčným číslom podľa odseku 2; identifikačné číslo autorizovanej osobe prideľuje úrad v rozhodnutí o autorizácii.

(8) Značka čiastočného prvotného overenia Európskych spoločenstiev pozostáva len z prvej časti značky podľa odseku 7. Táto značka zároveň slúži ako zabezpečovacia značka.

(9) Grafické znázornenie overovacích značiek podľa odsekov 2 až 5 a 7 je uvedené v prílohe č. 3.

(10) Národné overovacie značky doplnené dátumom overenia môžu byť vyhotovené ako samolepky. Národné overovacie značky, ktoré plnia funkciu zabezpečovacích značiek, sa vyhotovujú ako odtlačky vložiek do plombovacích klieští, odtlačky razidiel alebo ako samolepky. Národné overovacie značky môžu byť nanesené na meradle, ak sa na meradlo umiestňujú počas výroby. Rozmery národných overovacích značiek sú matematickou funkciou priemeru kružnice opísanej okolo značky. Priemery kružníc sú 3,2 mm, 6,3 mm, 8,0 mm a 12,5 mm pre samolepky a razidlá, 8,0 mm pre vložky do plombovacích klieští a 12,0 mm a 40,0 mm pre vypaľovadlá. Pri samolepke je kružnica súčasťou národnej overovacej značky. Rozmery číslic označujúcich posledné dvojčíslo roka, v ktorom sa overenie vykonalo, umiestnených vo štvorci alebo v kruhu sú matematickou funkciou priemeru kružnice opísanej okolo národnej overovacej značky. Pri samolepke môže byť kružnica súčasťou označenia tohto dvojčísla. Celkové rozmery a tvar samolepiek nie sú určené. Odporúčané vyhotovenie samolepiek je uvedené v prílohe č. 3 na obrázkoch č. 8 až 11.

(11) Rozmery značiek prvotného overenia Európskych spoločenstiev sú relatívnymi hodnotami a sú matematickou funkciou priemeru kružnice opísanej okolo značky. Skutočné priemery kružníc sú 1,6 mm, 3,2 mm, 6,3 mm a 12,5 mm.

(12) Národná overovacia značka vrátane dátumu overenia alebo posledného dvojčísla roka, v ktorom bolo meradlo overené, musí byť nezmazateľne vyznačená alebo pripevnená na určenom mieste na meradle tak, aby sa nedala bez porušenia odstrániť. Národná overovacia značka vrátane dátumu overenia alebo posledného dvojčísla roka, v ktorom bolo meradlo overené, musí byť čitateľná, dobre viditeľná a ľahko prístupná.

(13) Značka prvotného overenia Európskych spoločenstiev vrátane posledného dvojčísla roka, v ktorom bolo meradlo overené, musí byť nezmazateľne vyznačená alebo pripevnená na určenom mieste na meradle tak, aby sa nedala bez porušenia odstrániť. Značka prvotného overenia Európskych spoločenstiev vrátane posledného dvojčísla roka, v ktorom bolo meradlo overené, musí byť čitateľná, dobre viditeľná a ľahko prístupná.

(14) Overovacie a zabezpečovacie značky sa umiestňujú v súlade s rozhodnutím o schválení typu meradla.

(15) Grafické znázornenie dočasnej zabezpečovacej značky opravára je uvedené v prílohe č. 4.

§ 9a

Spôsob počítania času platnosti overenia

Čas platnosti overenia určeného meradla

a) sa počíta odo dňa overenia, ak písmená b) až f) neustanovujú inak,

b) označeného značkou prvotného overenia Európskych spoločenstiev sa počíta odo dňa uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku overenia, a od začiatku nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku overenia alebo neskôr,

c) označeného značkou prvotného overenia uznanou podľa § 37 ods. 2 zákona sa počíta odo dňa uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku overenia, a od začiatku nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku overenia alebo neskôr,

d) ktorého posúdenie zhody sa vykonalo podľa prílohy č. 2 osobitného predpisu^2c) modulov B + F, F1 alebo G alebo podľa prílohy č. 2 osobitného predpisu^2d) modulov B + F, F1 alebo G, sa počíta odo dňa overenia meradla podľa týchto osobitných predpisov,^2e)

e) ktorého posúdenie zhody sa vykonalo podľa osobitných predpisov,^2e) inak ako podľa písmena d), sa počíta odo dňa uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku umiestnenia doplnkového metrologického označenia na meradle, a od 1. januára nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku umiestnenia doplnkového metrologického označenia na meradle alebo neskôr,

f) ktoré bolo uvedené na trh podľa osobitného predpisu,^2f) sa počíta odo dňa uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku výroby, a od 1. januára nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku výroby alebo neskôr.

Autorizácia a registrácia

§ 10

Autorizácia

(1) Žiadosť o autorizáciu, ktorú predkladá úradu podnikateľ alebo iná právnická osoba (ďalej len "žiadateľ "), obsahuje

a) obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu alebo obchodné meno a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,

b) identifikačné číslo organizácie,

c) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a trvalý pobyt (ďalej len "osobné údaje") osoby, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, ktorá je predmetom autorizácie (ďalej len "zodpovedný zástupca"),

d) predmet a rozsah autorizácie s uvedením technických špecifikácií,

e) dátum podania žiadosti,

f) osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, s uvedením spôsobu konania v mene žiadateľa, ich podpis a odtlačok pečiatky.

(2) V žiadosti o autorizáciu na overovanie určených meradiel sa uvedie aj špecifikácia druhov meradiel a zoznam predpisov, podľa ktorých sa meradlá budú overovať.

(3) V žiadosti o autorizáciu na výkon úradného merania sa uvedie aj špecifikácia druhov meraní, prípadne zoznam osobitných predpisov, na ktorých základe sa meranie vyžaduje.

(4) K žiadosti o autorizáciu žiadateľ pripojí

a) kópiu zriaďovacej listiny,³⁾ kópiu výpisu z obchodného registra⁴⁾ alebo kópiu živnostenského oprávnenia,⁵⁾

b) dokumentáciu, ktorá preukazuje splnenie podmienok autorizácie,

c) čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu o splnení podmienok podľa § 23 ods. 2 písm. g) až i) zákona a o tom, že odmeny zodpovedného zástupcu a fyzickej osoby vykonávajúcej činnosť, ktorá je predmetom autorizácie, nezávisia od výsledkov merania,

d) kópiu poistnej zmluvy podľa § 23 ods. 2 písm. j) zákona,

e) čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu o splnení podmienok podľa § 23 ods. 2 písm. k) zákona,

f) potvrdenie o zaplatení poplatku podľa osobitného predpisu.²⁾

(5) K žiadosti o autorizáciu sa pripojí doklad o spôsobilosti zodpovedného zástupcu v oblasti metrológie vydaný podľa § 29 zákona.

(6) K žiadosti o autorizáciu pre každú fyzickú osobu vykonávajúcu činnosť, ktorá je predmetom autorizácie, žiadateľ pripojí doklad o spôsobilosti na overovanie meradiel alebo na výkon úradného merania vydaný ústavom.

(7) Autorizovaná osoba musí mať na výkon činnosti, ktorý je predmetom autorizácie, vyčlenenú samostatnú organizačnú jednotku, ktorá je pri výkone autorizovanej činnosti nestranná, nezaujatá a objektívna. Autorizovaná osoba a jej zamestnanci zainteresovaní na úlohách súvisiacich s overovaním meradiel nesmú byť konštruktérmi, výrobcami, dodávateľmi, montážnikmi, opravármi alebo používateľmi nimi overovaných meradiel ani ich oprávnenými zástupcami. Okrem toho nesmú byť priamo, či nepriamo zainteresovaní na projektovaní, výrobe, marketingu, oprave alebo údržbe týchto meradiel a nesmú zastupovať strany angažujúce sa v týchto aktivitách.

(8) Systém práce autorizovanej osoby podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona a dokumentácia podľa § 23 ods. 2 písm. m) zákona musia zodpovedať požiadavkám na riadenie kvality podľa slovenskej technickej normy. ⁶⁾ Pri posudzovaní systému práce a dokumentácie sa posudzuje najmä

a) pracovný postup činnosti, ktorá je predmetom autorizácie,

b) analýza neistôt pri meraní,

c) opis pravidelných interných kontrol etalónov v období medzi kalibráciami,

d) spôsob riadenia dokumentácie podľa § 23 ods. 2 písm. m) zákona vrátane manipulácie s meradlami a overovacími značkami,

e) spôsob kontroly zamestnancov pri výkone činnosti, ktorá je predmetom autorizácie.

(9) Fyzická osoba, ktorá zodpovedá za činnosť, ktorá je predmetom autorizácie podľa § 23 ods. 2 písm. d) zákona, musí mať so žiadateľom uzavretú pracovnú zmluvu.

(10) Merania súvisiace s platbami vo vzťahu priamo k spotrebiteľovi sú merania pri priamom predaji, ak

a) výsledok merania slúži ako základ na stanovenie ceny,

b) aspoň jedna zo zúčastnených strán je spotrebiteľ alebo účastník, ktorý si vyžaduje podobný stupeň ochrany,

c) všetky zúčastnené strany akceptujú výsledky merania na danom mieste a v danom čase.

(11) Zabezpečovacia značka autorizovanej osoby podľa § 2 písm. m) zákona má tvar overovacej značky podľa prílohy č. 3 obrázka č. 3, ak úrad nerozhodol inak.

§ 11

Registrácia

(1) Prihláška na registráciu obsahuje

a) obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu alebo obchodné meno a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,

b) identifikačné číslo organizácie,

c) osobné údaje osoby, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, ktorá je predmetom registrácie (ďalej len "zástupca"),

d) predmet a rozsah činnosti, ktorá je predmetom registrácie - špecifikáciu najmä druhov, tried presnosti a meracích rozsahov opravovaných alebo montovaných určených meradiel alebo špecifikáciu druhov spotrebiteľských balení označených značkou "e" a ich menovitých množstiev,

e) dátum podania prihlášky,

f) osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, s uvedením spôsobu konania v mene podnikateľa a ich podpis a odtlačok pečiatky.

(2) K prihláške na registráciu sa pripojí

a) kópia zriaďovacej listiny,³⁾ kópia výpisu z obchodného registra⁴⁾ alebo kópia živnostenského oprávnenia,⁵⁾

b) doklad o zaplatení poplatku podľa osobitného predpisu.²⁾

(3) K prihláške na registráciu sa pripojí doklad o spôsobilosti zástupcu v oblasti metrológie vydaný podľa § 29 zákona.

(4) Fyzická osoba, ktorá zodpovedá za činnosť, ktorá je predmetom registrácie v zmysle § 26 ods. 2 písm. d) zákona, musí mať s podnikateľom uzavretú pracovnú zmluvu, ak fyzická osoba nie je žiadateľom.

(5) Dokumentovaný systém práce registrovanej osoby podľa § 26 ods. 2 písm. e) zákona obsahuje najmä

a) pracovný postup činnosti, ktorá je predmetom registrácie,

b) opis pravidelných interných kontrol etalónu alebo meradla v období medzi kalibráciami alebo overeniami, ak taký etalón alebo meradlo pri výkone svojej činnosti používa,

c) spôsob riadenia dokumentácie,

d) postup manipulácie s etalónom, meradlom alebo zabezpečovacou značkou, ak ich pri výkone svojej činnosti používa,

e) spôsob kontroly zamestnancov pri výkone činnosti, ktorá je predmetom registrácie.

§ 12

Podrobnosti o výkone štátneho metrologického dozoru

(1) Výsledkom metrologického dozoru je protokol o výkone štátneho metrologického dozoru (ďalej len „metrologický dozor“), ktorý vyhotovuje inšpektor podľa § 35 ods. 2 písm. d) zákona. V protokole uvedie identifikačné údaje kontrolovanej osoby podľa § 33 ods. 3 zákona, predmet metrologického dozoru, svoje identifikačné údaje, výsledky kontroly alebo uložené nápravné opatrenia.

(2) Súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnanca kontrolovanej osoby k výsledkom metrologického dozoru. Protokol podpisujú inšpektori a zamestnanec kontrolovanej osoby, ktorý sa kontroly zúčastnil. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak zamestnanec kontrolovanej osoby odmietne oboznámiť sa s protokolom, dať písomné vyjadrenie o protokole alebo podpísať protokol. Táto skutočnosť sa uvedie v protokole.

(3) Ak sa pri výkone metrologického dozoru podľa § 33 ods. 3 písm. c) a f) zákona zistí porušenie povinnosti výrobcami a dovozcami určených meradiel alebo nedodržanie parametrov určených meradiel, orgán metrologického dozoru bezodkladne informuje o výsledku kontroly ústav.

(4) Ak sa pri výkone metrologického dozoru podľa § 33 ods. 3 písm. d),e), g) a h) zákona zistí nedodržanie povinností ustanovených zákonom, orgán metrologického dozoru bezodkladne informuje o výsledku kontroly úrad.

(5) Vzor preukazu inšpektora je v prílohe č. 5.

§ 12a

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov. ⁷⁾

§ 12b

(1) Na určené meradlá uvedené na trh podľa osobitného predpisu ⁸⁾ sa nevzťahuje od 30. októbra 2006 tretí stĺpec tabuľky v prílohe č. 1.

(2) Overenie vykonané do 30. júna 2011 podľa prílohy č. 21 účinnej do 30. júna 2011 zostáva v platnosti najneskôr do uplynutia jeho platnosti.

(3) Certifikát o kalibrácii vydaný do 30. júna 2011 podľa prílohy č. 21 účinnej do 30. júna 2011 zostáva v platnosti najneskôr do uplynutia jeho platnosti.

§ 12ba

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. decembra 2015

(1) Schválenie typu Európskych spoločenstiev a rozhodnutie o schválení typu Európskych spoločenstiev na

a) merače pretečeného množstva studenej vody podľa prílohy č. 8,

b) liehomery a hustomery na lieh podľa prílohy č. 16,

c) tlakomery na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel podľa prílohy č. 19,

d) obilné skúšače podľa prílohy č. 20

sa od 1. decembra 2015 nevydáva.

(2) Konania o vydanie rozhodnutia o schválení typu Európskych spoločenstiev podľa odseku 1 začaté do 30. novembra 2015 sa dňom 1. decembra 2015 zastavujú.

(3) Prvotné overenie Európskych spoločenstiev závaží podľa prílohy č. 17 sa vykonáva do 30. novembra 2025.

§ 12bb

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným do 1. januára 2016

Čas platnosti overenia membránových plynomerov so syntetickými membránami do veľkosti G6 vrátane, uvedených do používania do 31. decembra 2015, ktoré majú platné overenie, sa predlžuje podľa ustanovení účinných od 1. januára 2016.

§ 12c

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 74.

§ 13

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2000.

Vyhláška č. 310/2000 Z.z. nadobudla účinnosť 15. októbrom 2000.

Vyhláška č. 403/2000 Z.z. nadobudla účinnosť 1. decembrom 2000.

Vyhláška č. 9/2001 Z.z. nadobudla účinnosť 15. januárom 2001.

Vyhláška č. 48/2001 Z.z. nadobudla účinnosť 15. februárom 2001.

Vyhláška č. 75/2001 Z.z. nadobudla účinnosť 15. marcom 2001.

Vyhláška č. 133/2001 Z.z. nadobudla účinnosť 15. aprílom 2001.

Vyhláška č. 27/2002 Z.z. nadobudla účinnosť 1. februárom 2002.

Vyhláška č. 69/2002 Z.z. nadobudla účinnosť 1. marcom 2002.

Vyhláška č. 427/2003 Z.z. nadobudla účinnosť 1. novembrom 2003.

Vyhláška č. 361/2004 Z.z. nadobudla účinnosť 1. júlom 2004.

Vyhláška č. 669/2004 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januárom 2005.

Vyhláška č. 187/2005 Z.z. nadobudla účinnosť 15. májom 2005.

Vyhláška č. 570/2006 Z.z. nadobudla účinnosť 30. októbrom 2006.

Vyhláška č. 171/2008 Z.z. nadobudla účinnosť 15. májom 2008 okrem bodov 3, 6, 20 a 21, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2009.

Vyhláška č. 13/2009 Z.z. nadobudla účinnosť 1. februárom 2009.

Vyhláška č. 162/2011 Z.z. nadobudla účinnosť 1. júlom 2011.

Vyhláška č. 287/2015 Z.z. nadobudla účinnosť 15. novembrom 2015.

Vyhláška č. 315/2015 Z.z. nadobudla účinnosť 1. decembrom 2015.

Vyhláška č. 316/2015 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januárom 2016.

Vyhláška č. 100/2017 Z.z. nadobudla účinnosť 15. májom 2017.

Dušan Podhorský v.r.

Čl.1

(Zavedený vyhláškou č. 27/2002 Z.z.)

1. V prílohe č. 64 sa za existujúce merače považujú tie, ktoré boli uvedené do prevádzky pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, a za nové merače sa považujú merače, ktoré sa uvedú do používania po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky.

2. Kto používa ako určené meradlo ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky existujúci merač, uvedie ho do súladu s touto vyhláškou do 30. júna 2002 s výnimkou požiadaviek na kategórie podľa prvej časti bodu 4. Existujúce merače sa uvedú do súladu s požiadavkami na kategórie uvedené v prvej časti v bode 4 do 30. júna 2003. Schválenie typu existujúcich meračov sa nevyžaduje. Pred prvotným overením existujúceho merača sa preveria jeho základné parametre a stanovia sa podmienky na následné overenie.

3. Nové merače sa uvedú do súladu s prílohou č. 64 do 30. júna 2002.

PRÍL.1

DRUHY URČENÝCH MERADIEL

------------------------------------------------------------------
Položka Druh meradla      Schválenie Prvotné  Čas        Príloha
        - odbor merania   typu       overenie platnosti  číslo
                                              overenia 1)
------------------------------------------------------------------

1. GEOMETRICKÉ VELIČINY

1.1 Dĺžka

------------------------------------------------------------------
1.1.1   Materializované
        dĺžkové
        miery 2),3)                                        15
        a) kovové           áno       áno     5 rokov
        b) z iných
           materiálov       áno       áno     2 roky

1.1.2   Meracie zariadenia
        na meranie dĺžky
        navinuteľných
        materiálov
        (odvaľovacie,
        skladacie
        a navijaky) 2)      áno       áno     2 roky       50

1.1.3   Dĺžkové meradlá
        na kontrolu dĺžky
        skladov skladacích
        meracích zariadení  nie       áno     5 rokov      50

1.1.4   Taxametre vozidiel
        taxislužby          áno       áno     2 roky       18

1.1.5   zrušená od 30.10.2006

1.1.6           Skúšobné sitá 2),9) nie       áno     2 roky       56

1.1.7   Automatické
        hladinomery 2),3)   nie       áno     1 rok        68

1.1.8   Prístroje na        13)       nie     2 roky       20)
        meranie viacerých         
        rozmerov 2), 3)

------------------------------------------------------------------

1.2 Plošný obsah
------------------------------------------------------------------
1.2.1   Meracie zariadenia
        na meranie plošného
        obsahu usní 2)      áno       áno     1 rok        39
------------------------------------------------------------------

1.3     Objem, prietok
------------------------------------------------------------------
1.3.1   Odmerné nádoby
        kovové 2)           áno       áno     2 roky       47

1.3.2   Výčapné
        nádoby 2)           áno       áno   bez obmedzenia 27

1.3.3   Výčapné
        dávkovače 2)        áno       áno     2 roky       28
1.3.4   Odmerné sklo
        (odmerné banky,
        byrety, pipety,
        odmerné valce
        triedy presnosti
        "A") 2),3)          áno       áno   bez obmedzenia 55

1.3.5   zrušená od 1.1.2005

1.3.6   Prepravné sudy
        z nehrdzavejúcich
        materiálov tvarovo
        stále (KEG, KEG
        Plus,...) 2)        áno       áno     10 rokov     34

1.3.7   Prepravné sudy
        s výnimkou sudov
        podľa bodu 1.3.6 2) áno       áno     2 roky       34

1.3.8   Prepravné tanky     áno       áno     4 roky       34
        na kvapaliny 2)

1.3.9   Stacionárne nádrže
        používané ako
        meradlá
        objemu 2),3)                                       48
        a) chladiace
           a uschovávacie
           nádrže
           na mlieko        nie       áno     4 roky
        b) drevené sudy
           a nádrže         nie       áno     5 rokov
        c) betónové
           a murované
           skladovacie
           nádrže           nie       áno   bez obmedzenia
        d) sudy a nádrže
           z ostatných
           materiálov       nie       áno     10 rokov

1.3.10  Dávkovacie objemové
        meradlá
        na kvapaliny 2)     áno       áno     5 rokov      58

1.3.11  Objemové meradlá
        na lieh 2),3),6)    áno       áno     3 roky       24

1.3.12  Objemové prietokové
        meradlá na kvapaliny
        okrem vody          áno       áno     2 roky       10, 11

1.3.13  Meracie zostavy                                    12
        a) na kvapaliny
           okrem vody 2)    áno       áno     2 roky
        b) na skvapalnené
           plyny 2)         áno       áno     1 rok

1.3.14  Hmotnostné
        prietokomery
        na kvapaliny 2)     áno       áno     2 roky       65

1.3.15  Merače pretečeného
        množstva vody 2)
        a) na studenú vodu  áno 11)   áno     6 rokov      8
        b) na teplú vodu    áno 12)   áno     4 roky       9

1.3.16  Prepočítavače
        množstva kvapalín
        vrátane
        pripojených
        prevodníkov: 2)     áno       áno     2 roky       69
        a) prevodníky
           prietoku         áno       áno     2 roky       10, 11, 12, 65
        b) prevodníky
           teploty          áno       áno     2 roky       37
        c) prevodníky
           tlaku            áno       áno     2 roky       33
        d) prevodníky
           hustoty          áno       áno     2 roky       71

1.3.17  Plynomery
        membránové vrátane
        plynomerov
        s teplotnou
        korekciou 2)                                       13
        a) s membránami z 
           prírodného 
           materiálu do 
           veľkosti G6 
           vrátane, pri 
           priemernej 
           ročnej 
           spotrebe 
           do 500 m3 a 
           so syntetickými 
           membránami do 
           veľkosti G6
           vrátane          áno       áno     15 rokov
        b) ostatné
           membránové
           plynomery        áno       áno     10 rokov

1.3.18  Plynomery rotačné
        a turbínové 2)      áno       áno     5 rokov      13

1.3.19  Hmotnostné
        prietokomery
        na plyny 2)         áno       áno     2 roky       66

1.3.21  Prepočítavače
        pretečeného
        množstva plynu
        vrátane
        pripojených
        prevodníkov 2)
        podliehajúcich
        pravidelnej
        skúške na mieste
        inštalácie
        jedenkrát za rok
        podľa prílohy
        č. 35               áno       áno     5 rokov      35

1.3.22  Meradlá pretečeného
        objemu vody
        s voľnou hladinou
                            podľa
                            prílohy
                            č. 64     áno     2 roky       64

1.3.23  Obaly spotrebiteľsky
        balených výrobkov
        klasifikované ako
        odmerné nádoby 8)   nie       nie     -       Vyhl.
                                                      č. 207/2000
                                                      Z.z.
                                                      v znení
                                                      vyhl.
                                                      č. 420/2001
                                                      Z.z.

1.3.24  Meracie zostavy     Podľa     Podľa    1 rok       72
        na lieh 2), 3)      prílohy   prílohy               
                            č. 72     č. 72

------------------------------------------------------------------

2. MECHANICKÉ VELIČINY

2.1 Hmotnosť

Meradlá  uvedené  v  položkách  2.1.1  až  2.1.4  podliehajú  pred
uvedením  na  trh  alebo  do  používania  posudzovaniu zhody podľa
osobitného predpisu 13) a  počas používania následnému overovaniu.
Po vykonanej oprave podliehajú následnému overeniu.

------------------------------------------------------------------

2.1.1   Váhy
        s neautomatickou
        činnosťou triedy
        presnosti II, III
        a IIII okrem váh
        uvedených
        v položkách
        2.1.2, 2.1.3
        a 2.1.4 2), 3), 7)  -          nie     2 roky      15)

2.1.2   Váhy
        s neautomatickou
        činnosťou na
        zisťovanie hmotnosti
        na nápravu alebo
        koleso koľajových
        a cestných vozidiel
        staticky 3)
        a) cestné           -       nie        1 rok       15)

        b) koľajové         -       nie        2 roky      15)

2.1.3   Váhy
        s neautomatickou
        činnosťou triedy
        presnosti I a II
        na váženie drahých
        kovov, kameňov
        a cenných
        materiálov
        a používané
        v zdravotníctve 2),3) -     nie        2 roky      15)

2.1.4   Váhy
        s neautomatickou
        činnosťou
        na počítanie
        kusov a
        na zisťovanie
        vlastností
        látok 2),7)         -       nie        2 roky      15)

2.1.5   Závažie 1., 2.
        a 3. triedy
        presnosti 2),3)     nie       áno     1 rok        17

2.1.6   Závažie 4. triedy
        presnosti 2),3)     nie       áno     2 roky       17

2.1.7   Závažie 5. triedy
        presnosti 2),3)     nie       áno     2 roky       17

2.1.8   Váhy s automatickou        
        činnosťou na
        váženie cestných
        vozidiel za pohybu
        a na meranie
        nápravového 
        zaťaženia triedy
        presnosti 0,2; 0,5;
        1 a 2 pre hmotnosť
        vozidla a triedy
        presnosti A, B, C
        a D pre zaťaženie
        jednotlivej nápravy
        a pre zaťaženie
        skupiny náprav 2), 
        3)                  áno       áno     1 rok        30

2.1.9   Váhy s automatickou
        činnosťou na váženie
        koľajových vozidiel
        triedy presnosti
        0,2; 0,5; 1
        a 2 2),3)           áno       áno     2 roky       46

2.1.10  Váhy s automatickou
        činnosťou
        diskontinuálne
        sčítavacie triedy
        presnosti 0,2; 0,5;
        1 a 2 2)            áno       áno     2 roky       29

2.1.11  Váhy s automatickou
        činnosťou dávkovacie
        plniace 2)          áno       áno     2 roky       26

2.1.12  Váhy s automatickou
        činnosťou kontrolné
        a triediace 2)      áno       áno     2 roky       7

2.1.13  Váhy s automatickou
        činnosťou kontinuálne
        sčítavacie (pásové váhy)
        triedy presnosti 0,5;
        1 a 2 2)            áno       áno     2 roky       6

2.1.14  Obilné skúšače 2)   áno       áno     2 roky       20
------------------------------------------------------------------

2.2 Mechanický pohyb

Meradlá uvedené v položke 2.2.2 podliehajú pred uvedením na trh 
schváleniu typu podľa osobitného predpisu. 5)
Meradlá uvedené v položke 2.2.2, ktoré pri overení vyhovejú 
ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou
a zabezpečovacou značkou.

------------------------------------------------------------------
2.2.1   Cestné rýchlomery           
        (používané pri kontrole 
        dodržiavania pravidiel
        cestnej premávky) 3) áno      áno     1 rok        31

2.2.2   Záznamové zariadenia       
        v cestnej doprave 
        2),3),5)             -        áno 5)  2 roky       5)
------------------------------------------------------------------

2.3 Tlak

Meradlá uvedené  v položke 2.3.1  podliehajú pred uvedením  na trh
alebo do používania posúdeniu  zhody podľa osobitného predpisu 13)
a počas  používania  následnému  overeniu.  Po  oprave  podliehajú
následnému overeniu.

------------------------------------------------------------------

2.3.1   Neinvazívne meradlá 
        tlaku krvi 4)   
        a) mechanické        -        nie     2 roky       40 16)
        b) elektromechanické -        nie     1 rok        40 16)

2.3.2   Prevodníky tlaku
        používané
        v kafilérických
        zariadeniach 3)     áno       áno     1 rok        33

2.3.3   Tlakomery
        na meranie tlaku
        v pneumatikách
        motorových vozidiel
        používané
        na čerpacích
        staniciach
        pohonných látok,
        v autoservisoch,
        v pneuservisoch
        a v staniciach
        technickej kontroly áno       áno     1 rok        19
------------------------------------------------------------------

2.4 Mechanické skúšky materiálu

------------------------------------------------------------------
2.4.1   Skúšobné trhacie
        stroje a lisy 2),3) nie       áno     2 roky       61

2.4.2   Kyvadlové kladivá
        na skúšky vrubovej
        a rázovej húževnatosti
        materiálov 2),3)    nie       áno     2 roky       61

2.4.3   Stroje na skúšanie
        tečenia materiálu
        v ťahu 2),3)                                       61
        a) so zaťažovacím
           zariadením
           pákovým
           a s priamym
           zaťažením        nie       áno     5 rokov
        b) so zaťažovacím
           zariadením
           pružinovým alebo
           iným             nie       áno     2 roky

2.4.4   Tvrdomery
        na betón 3),10)     nie       áno     1 rok        63

2.4.5   Napínacie zariadenia
        na predpätý
        betón 3)            nie       áno     1 rok        60

2.4.6   Momentové kľúče     áno       áno     1 rok        59
------------------------------------------------------------------

3. TEPELNOTECHNICKÉ VELIČINY

3.1 Teplota, teplo

Meradlá uvedené v položke 3.1.1 podliehajú pred uvedením na trh 
alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu 13) 
a počas používania následnému overeniu. Po oprave podliehajú 
následnému overeniu.

------------------------------------------------------------------

3.1.1   Lekárske
        a zverolekárske
        teplomery            -        nie     2 roky       32 17)
        elektronické 4)

3.1.2   Meradlá používané
        na stanovenie
        spalného tepla
        pri bilančných
        meraniach 2), 3)
        a) sklené teplomery áno       áno     2 roky       38
        b) elektrické
           snímače teplôt   áno       áno     2 roky       37
        c) prevodníky
           teploty          áno       áno     2 roky       37

3.1.3   Teplomery používané
        v objemových
        meradlách
        na lieh 2),3)       áno       áno     3 roky       38

3.1.4   Prevodníky teploty
        používané
        v kafilérických
        zariadeniach 3)     áno       áno     1 rok        37

3.1.5   Merače tepla a ich
        členy 2)                                           51
        a) kompaktné merače
           tepla            áno       áno     4 roky       51
        b) prietokomery     áno       áno     4 roky       53
        c) odporové snímače
           teploty          áno       áno     4 roky       37
        d) kalorimetrické
           počítadlá
           elektronické     áno       áno     4 roky       51
        e) prevodníky
           tlaku            áno       áno     2 roky       33
        f) prevodníky
           teploty          áno       áno     2 roky       37

3.1.6   Kombinované snímače
        teploty určené
        pre jadrové
        elektrárne typu
        VVER 440            áno       áno     1 rok        54
------------------------------------------------------------------

4. ELEKTRICKÉ VELIČINY

------------------------------------------------------------------
4.1     Jednofázové
        a viacfázové
        striedavé
        dynamické
        (indukčné)
        elektromery
        (vrátane
        dvojtarifných) na
        priame meranie
        spotreby elektrickej
        energie 2)          áno       áno     16 rokov     14

4.2     Jednofázové
        a viacfázové
        striedavé
        dynamické
        (indukčné)
        elektromery
        na nepriame meranie
        (pripojené cez
        meracie
        transformátory)
        spotreby
        elektrickej
        energie 2)          áno       áno     12 rokov     14

4.3     Striedavé dynamické
        (indukčné)
        elektromery
        s mechanickým
        prídavným zariadením
        na meranie nadspotreby,
        meranie maxima
        a viactarifné
        elektromery         áno       áno     12 rokov     14

4.4     Jednofázové
        a viacfázové
        striedavé statické
        elektromery
        s elektronickým
        meracím systémom 2) áno       áno     12 rokov     14

4.5     Striedavé statické
        elektromery alebo
        striedavé dynamické
        (indukčné)
        elektromery
        s elektronickým
        prídavným zariadením
        na meranie nadspotreby,
        meranie maxima
        a viactarifné
        elektromery 2)      áno       áno     5 rokov      14

4.6     Meracie transformátory
        prúdu a napätia
        používané v spojení
        s elektromermi 2)   áno       áno   bez obmedzenia 52
------------------------------------------------------------------

5. OPTICKÉ VELIČINY

5.1 Svetelné veličiny

------------------------------------------------------------------
5.1.1   Luxmetre
        s kremíkovým
        fotodetektorom 3)   nie       áno     2 roky       57

5.1.2   Luxmetre so
        selénovým
        fotodetektorom 3)   nie       áno     1 rok        57
------------------------------------------------------------------

6. VELIČINY ČASU, FREKVENCIE A AKUSTIKY

6.1 Akustický tlak

Meradlá uvedené  v položke 6.1.3  podliehajú pred uvedením  na trh
alebo do používania posúdeniu  zhody podľa osobitného predpisu 13)
a počas  používania  následnému  overeniu.  Po  oprave  podliehajú
následnému overeniu.

------------------------------------------------------------------
6.1.1   Zvukomery
        a integrujúce
        zvukomery 3)        áno       áno     2 roky       42

6.1.2   Pásmové filtre 3)   áno       áno     2 roky       42

6.1.3   Tónové
        audiometre 4)        -        nie     2 roky       44 18)

6.1.4   Meracie
        mikrofóny 3)        áno       áno     1 rok        49

6.1.5   Osobné zvukové
        expozimetre 3)      áno       áno     2 roky       42

6.1.6   Akustické
        kalibrátory 3),4)   áno       áno     1 rok        45
------------------------------------------------------------------

7. FYZIKÁLNO-CHEMICKÉ VELIČINY

7.1 Hustota

------------------------------------------------------------------

7.1.1   Laboratórne
        hustomery
        s hodnotou dielika
        < 1 kg.m-3
        s výnimkou
        hustomerov
        na meranie
        zrnitosti zemín
        (Casagrande) 2),3)  áno       áno   bez obmedzenia 70

7.1.2   Laboratórne liehomery
        s hodnotou dielika
        <= 0,2% 2),3)       áno       áno   bez obmedzenia 16

7.1.3   Laboratórne
        cukromery
        s hodnotou dielika
        0,1% 2),3)          áno       áno   bez obmedzenia 70

7.1.4   Laboratórne
        muštomery
        s hodnotou dielika
        0,2 kg.hl-1 2),3) áno       áno   bez obmedzenia 70

7.1.5   Vibračné hustomery
        na kvapaliny
        a plyny 2), 3)      áno       áno     1 rok        71

------------------------------------------------------------------

7.2 Index lomu (Refraktometria)

------------------------------------------------------------------
7.2.1   Vizuálne hranolové
        refraktometre
        s najväčšou
        dovolenou chybou
        indexu lomu
        v ráde
        10 na -4 2),3)      nie       áno     2 roky       67

7.2.2   Vizuálne hranolové
        refraktometre
        s najväčšou
        dovolenou chybou
        indexu lomu v ráde
        10 na -5 2),3)      nie       áno     3 roky       67

7.2.3   Digitálne hranolové
        refraktometre
        s najväčšou dovolenou
        chybou indexu lomu
        v ráde 10 na -4
        a 10 na -5 2),3)    áno       áno     2 roky       67
------------------------------------------------------------------

7.4 Vlhkosť pevných látok

------------------------------------------------------------------
7.4.1   Vlhkomery
        na obilniny
        a olejniny
        I. triedy
        presnosti 2)        áno       áno     1 rok        36
------------------------------------------------------------------

7.5 Chemické zloženie

------------------------------------------------------------------
7.5.1   Analyzátory
        výfukových plynov
        motorových vozidiel
        so zážihovým
        motorom 3)          áno       áno     1 rok        23

7.5.2   Analyzátory         áno       áno 1 rok s výnimkou 25
        dychu 3)                          analyzátorov 
                                          dychu pracujúcich 
                                          na elektrochemickom
                                          princípe a 
                                          analyzátorov 
                                          dychu uvedených
                                          na trh do 
                                          31.12.2000, kde 
                                          je 6 mesiacov

7.5.3  Plynové              áno       áno      1 rok        73
       chromatografy na 
       stanovenie 
       energetickej       
       hodnoty zemného 
       plynu 2)
------------------------------------------------------------------

8. VELIČINY ATÓMOVEJ A JADROVEJ FYZIKY

Meradlá uvedené v položkách 8.2, 8.3, 8.4 a 8.9 podliehajú pred 
uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného 
predpisu 13) a počas používania následnému overeniu. Po oprave 
podliehajú následnému overeniu.

------------------------------------------------------------------
8.1     Meradlá na kontrolu áno       áno     2 roky       43 19)
        dodržiavania 
        prevádzkových  
        limitov   a  na  
        kontrolu referenčných 
        úrovní aktivity   a   
        objemovej  aktivity   
        z výpustí jadrových 
        zariadení, zo 
        zariadení na ťažbu 
        alebo úpravu 
        rádioaktívnych surovín, 
        spracovanie alebo
        aplikáciu 
        rádioaktívnych 
        materiálov a z  
        úpravní
        rádioaktívneho odpadu 
        a na stanovenie  
        radiačnej
        záťaže z výpustí 
        3)

8.2     Meradlá aktivity     -         nie    1 rok        43 19)
        diagnostických          
        a terapeutických   
        preparátov 
        aplikovaných 
        pacientom in 
        vivo 3), 4)            

8.3     Meradlá používané    -         nie    1 rok        41 19) 
        na  určenie             
        terapeuticky   
        absorbovaných   
        dávok ionizujúceho    
        žiarenia            
        aplikovaných 
        pacientom 3), 4)

8.4     Meradlá vnútornej    -         nie    2 roky       43 19)
        rádioaktívnej           
        kontaminácie   
        osôb 3), 4)

8.5     Meradlá objemovej   nie       áno     1 rok        43 19)
        aktivity radónu  
        222 vo vzduchu         
        a  vo  vode  a 
        ekvivalentnej 
        objemovej  aktivity
        radónu 222 vo 
        vzduchu 3)

8.6     Zostavy   na        áno       áno     1 rok        41 19)
        meranie  
        dozimetrických   
        veličín  
        používané v 
        osobnej 
        dozimetrii 3)

8.7     Meradlá    a        áno       áno     2 roky        41 19)
        zostavy   na                                        43 19)
        meranie  veličín  
        rádioaktívnej  
        premeny a 
        dozimetrických  
        veličín                             
        používané  na  
        kontrolu 
        dodržiavania  
        limitov  v
        oblasti radiačnej  
        ochrany alebo   
        radiačnej
        bezpečnosti  a  na  
        dôkazové  meranie  
        v rámci radiačnej 
        monitorovacej 
        siete 3)

8.8     Priamo   odčítacie  áno       áno     2 roky       41 19)
        osobné  dozimetre  
        a  osobné dozimetre   
        signalizujúce   
        prekročenie vopred
        nastavenej úrovne 
        dozimetrických 
        veličín,  ktoré
        sa  nepoužívajú  
        súčasne  s  
        určenými  meradlami
        uvedenými v položke 
        8.6 3)

8.9    Meradlá  kvality     -      nie        2 roky        41 19)
       zväzkov a zdrojov           
       röntgenového   
       žiarenia 3), 4)                                             

8.10   Stacionárne meradlá nie       áno      2 roky        43 19)
       používané  na  
       vyhľadávanie  
       skrytej  
       rádioaktivity  v  
       osobnej  a  
       nákladnej                              
       preprave

------------------------------------------------------------------
 1) Ak  pri schválení  typu  meradla  alebo pri  certifikácii typu
    meradla nebol určený iný čas platnosti overenia.
 2) Meradlá  používané   pri  meraniach  súvisiacich   s  platbami
    a/alebo pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov.
 3) Meradlá  používané  pri  meraniach  vyplývajúcich z osobitných
    predpisov, pri úradných meraniach, prípadne vyžadované štátnou
    správou.
 4) Meradlá  používané   pri  diagnostike  a   plánovaní  terapie,
    súvisiace s priamym ohrozením zdravia a života pacienta.

 5) Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o 
    záznamovom zariadení v cestnej doprave (Mimoriadne 
    vydanie Ú.v. EÚ, 7/zv. 1).

 6) Pri   schvaľovaní   typu   meradiel   sa  vyžaduje  vyjadrenie
    Ministerstva financií Slovenskej republiky.
 7) Váhy  triedy  presnosti  IIII  sú  určené  na  váženie piesku,
    kamenia,  tuhého  komunálneho  odpadu,  stavebnej  sutiny a na
    váženie malty a betónu u výrobcov a prepravcov.
 8) Výroba a dovoz obalov podlieha metrologickému dozoru.
 9) STN ISO 3310-1, STN ISO 3310-2, STN ISO 3310-3.
10) STN 73 1373.

11) Schváleniu typu nepodliehajú merače menovitého prietoku Qn nad
    400 m3.h-1   uvádzané  na   trh  podľa   požiadaviek  platných
    v Slovenskej republike.
12) Schváleniu typu nepodliehajú merače menovitého prietoku Qn nad
    200 m3.h-1   uvádzané  na   trh  podľa   požiadaviek  platných
    v Slovenskej republike.

13) Zákon č. 264/1999  Z.z. o technických  požiadavkách na výrobky
    a o posudzovaní zhody a o  zmene a doplnení niektorých zákonov
    v znení neskorších predpisov.
14) § 9 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z.z.

15) Overenie podľa bodu 8.2 STN EN 45501.

16) Overenie podľa prílohy č. 40 a STN EN 1060-1 až 3.
17) Overenie podľa prílohy č. 32 a STN EN 12470-3.
18) Overenie podľa prílohy č. 44 a STN EN 60645-1.
19) Overenie podľa technických noriem.
20) Overenie podľa harmonizovaných noriem alebo normatívnych 
    dokumentov podľa § 13 nariadenia vlády Slovenskej republikyč. 294/2005 Z.z. o meradlách.

PRÍL.2

GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE ZNAČIEK SCHVÁLENÉHO TYPU A OSOBITNÝCH ZNAČIEK

Národné značky

Obr. č. 1 Národná  značka schváleného  typu, pričom  XXX je  odbor
        merania, YY je rok schválenia typu, ZZZ je poradové číslo.
Obr. č. 2 Národná značka schváleného typu s obmedzením.
Obr. č. 3 Národná  značka  schváleného  typu  pre  meradlo,  ktoré
        nepodlieha prvotnému overeniu.
Obr. č. 4 Národná   osobitná  značka   označujúca  meradlo,  ktoré
        nepodlieha schváleniu typu.

Značky Európskych spoločenstiev

Obr. č. 5 Značka schváleného typu Európskych spoločenstiev.
Obr. č. 6 Značka   schváleného   typu   Európskych   spoločenstiev
          s obmedzením.
Obr. č. 7 Značka  schváleného  typu  Európskych  spoločenstiev pre
          meradlá, ktoré nepodliehajú prvotnému overeniu.
Obr. č. 8 Osobitná  značka   Európskych  spoločenstiev  označujúca
          meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu.

PRÍL.3

GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE OVEROVACÍCH ZNAČIEK

Národné overovacie značky

Obr. č. 1 Overovacia  značka   Slovenského  metrologického  ústavu
          alebo určenej organizácie.
Obr. č. 2 Značka čiastočného overenia.
Obr. č. 3 Overovacia značka autorizovanej osoby.

Obr. č. 4 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, 
          dopĺňajúce overovaciu značku Slovenského 
          metrologického ústavu alebo určenej organizácie
          (razidlo).
Obr. č. 5 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, 
          dopĺňajúce overovaciu značku Slovenského 
          metrologického ústavu alebo určenej organizácie
          (plombovacie kliešte, vypaľovadlo, 
          samolepka).
Obr. č. 6 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, 
          dopĺňajúce overovaciu značku autorizovanej osoby 
          (razidlo).
Obr. č. 7 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, 
          dopĺňajúce overovaciu značku autorizovanej osoby 
          (plombovacie kliešte, vypaľovadlo, samolepka).

Obr. č. 7a Vyhotovenie číslic k obr. č. 4 a 5 (písmo: Arial, 
           rez písma: normálne).

Obr. č. 7b Vyhotovenie číslic k obr. č. 6 a 7.

Príklady overovacích značiek - samolepiek doplnených dátumom overenia

Obrázok č. 8

Obrázok č. 9

Obrázok č. 10 a 11

Obrázok č. 8  Príklad overovacej značky - samolepky ústavu alebo
              určenej organizácie.
Obrázok č. 9  Príklad overovacej značky - samolepky autorizovanej
              osoby.
Obrázok č. 10 Príklad overovacej značky - samolepky ústavu alebo
              určenej organizácie.
Obrázok č. 11 Príklad overovacej značky - samolepky autorizovanej
              osoby.

Značky prvotného overenia Európskych spoločenstiev

Obrázok č. 12

Obrázok č. 13

Obrázok č. 14 
Obrázok č. 15

PRÍL.4

GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE ZABEZPEČOVACEJ ZNAČKY PODNIKATEĽA - OPRAVÁRA

Obr. č. 1 Záväzná  lícna  strana   zabezpečovacej  značky,  pričom
          X - písmeno         označujúce druh meradla (S - meracie sústavy
          pre kvapaliny okrem vody a skvapalnené plyny; V - váhy),
          NN - identifikačné číslo  podnikateľa - opravára, rozmer
          a = (8 až 10) mm.
Obr. č. 2 Odporúčaná  rubová strana  zabezpečovacej značky, pričom
          * - obchodné meno alebo logo podnikateľa - opravára,
          nn - identifikačné  číslo   zamestnanca,  ktorý  vykonal
               opravu meradla.
Obr. č. 3 Vzor štítku, ktorým opravár opatrí meradlo po oprave.

PRÍL.5

VZOR PREUKAZU ZAMESTNANCOV VYKONÁVAJÚCICH METROLOGICKÝ DOZOR

PRÍL.6

KONTINUÁLNE SČÍTAVACIE VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou, ktoré sa používajú na meranie hmotnosti produktu vcelku, s využitím pôsobenia gravitácie na tieto produkty ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.

3. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti alebo technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v tretej časti tejto prílohy.

4. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej a tretej časti tejto prílohy.

5. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

6. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Kontinuálne sčítavacie váhy s automatickou činnosťou počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní kontinuálnych sčítavacích váh s automatickou činnosťou určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

Kapitola 1

DEFINÍCIE A TERMINOLÓGIA

1.  KLASIFIKÁCIA VÁH PODĽA SPÔSOBU ČINNOSTI

1.1       Váhy  s  automatickou  činnosťou
          Váhy,  ktoré  vykonávajú   váženie  bez  zásahu  obsluhy
          a ktoré    uvedú    do    chodu    automatický    proces
          charakteristický pre tieto váhy.
1.2       Váhy  s  neautomatickou  činnosťou
          Váhy,  ktoré vyžadujú  v priebehu  procesu váženia zásah
          obsluhy, najmä  pokiaľ ide o  naloženie a/alebo zloženie
          meraného zaťaženia  na nosič zaťaženia váh  alebo z neho
          a pokiaľ ide o určenie výsledku váženia.

2.        DEFINÍCIA
          Kontinuálne  sčítavacie  váhy  s  pásovým dopravníkom sú
          váhy  s  automatickou  činnosťou,  ktoré určujú hmotnosť
          materiálu  priebežne  vcelku   bez  jeho  systematického
          delenia a bez prerušenia chodu pásu.
          V tejto prílohe  budú také váhy  označované skrátene ako
          pásové váhy.

3.        TERMINOLÓGIA

3.1       Všeobecné údaje
          Pre  pásové  váhy  platia   termíny  a  definície  podľa
          nariadenia vlády Slovenskej  republiky č. 399/1999 Z.z.,
          ktorým   sa   ustanovujú   podrobnosti   o   technických
          požiadavkách na váhy s neautomatickou činnosťou doplnené
          o body 2 a 3 tejto prílohy.
3.2       Klasifikácia
3.2.1     Podľa spôsobu sčítavania
3.2.1.1   Pripočítaním
          Pásové   váhy,   na    ktorých   sčítavacie   zariadenie
          pripočítava  jednotlivé čiastočné  zaťaženia, z  ktorých
          každé zodpovedá danému posunu pása.
3.2.1.2   Integráciou
          Pásové váhy,  na ktorých sčítavacie  zariadenie vykonáva
          integráciu  okamžitého zaťaženia  jednotkovej dĺžky pása
          a rýchlosti pása.
3.2.2     Podľa typu nosiča zaťaženia
3.2.2.1   S vážiacou plošinou
          Pásové váhy, pri ktorých tvorí nosič zaťaženia len jednu
          časť dopravníka nazývanú vážiaca plošina.
3.2.2.2   S pásovým dopravníkom
          Pásové  váhy,  pri  ktorých  celý  dopravník predstavuje
          nosič zaťaženia.
3.3       Konštrukčné časti
3.3.1     Hlavné konštrukčné časti
3.3.1.1   Pásový dopravník je zariadenie, ktoré prepravuje výrobok
          na  páse  uloženom  na  valčekoch  otáčajúcich  sa okolo
          vlastnej osi.
3.3.1.1.1 Nosné valčeky sú valčeky, na ktorých je dopravníkový pás
          uložený v pevnom ráme.
3.3.1.1.2 Vážiace valčeky  sú valčeky, na  ktorých je dopravníkový
          pás uložený na nosiči zaťaženia vážiacej jednotky.
3.3.1.2   Vážiaca jednotka sú všetky  súčasti váh s neautomatickou
                  činnosťou  alebo iné  zariadenie poskytujúce  informáciu
          o hmotnosti meraného zaťaženia.
3.3.1.3   Prevodník posuvu pása
          Zariadenie na dopravníku, ktoré dáva informáciu o posuve
          pása o určitú dĺžku  alebo úmernú informáciu o rýchlosti
          pása.
3.3.1.3.1 Snímač posuvu
          Časť prevodníka  posuvu pása, ktorá  je neustále spojená
          s pásom.
3.3.1.4   Sčítavacie zariadenie
          Zariadenie   vykonávajúce   súčet   jednotlivých  hodnôt
          zaťažení    alebo   integráciu    okamžitého   zaťaženia
          jednotkovej  dĺžky  pása  a  rýchlosti  pása  na základe
          údajov z vážiacej jednotky a z prevodníka posuvu pása.
3.3.1.5   Súčtové indikačné zariadenie
          Zariadenie   prijímajúce   informácie   zo  sčítavacieho
          zariadenia  a indikujúce  súčet hmotnosti prepravovaného
          zaťaženia.
3.3.1.5.1 Indikačné zariadenie celkového  súčtu (bez zariadenia na
          opätovné nastavenie nuly)
          Zariadenie   indikujúce    celkovú   hmotnosť   všetkých
          sčítaných zaťažení.
3.3.1.5.2 Indikačné zariadenie čiastkového súčtu (so zariadením na
          opätovné nastavenie nuly)
          Zariadenie indikujúce celkovú hmotnosť všetkých zaťažení
          sčítaných počas určitej limitovanej periódy.
3.3.1.5.3 Doplnkové súčtové indikačné zariadenie
          Súčtové indikačné zariadenie  s hodnotou dielika väčšou,
          ako je hodnota  dielika indikačného zariadenia celkového
          súčtu,  ktorým  sa  indikuje  celková hmotnosť zaťaženia
          prepravovaného po  dostatočne dlhý čas  prevádzky. Tieto
          zariadenia možno vybaviť nulovacím zariadením.
3.3.1.5.4 Skúšobné súčtové indikačné zariadenie
          Zariadenie  s hodnotou  dielika menšou,  ako je  hodnota
          dielika indikačného zariadenia celkového súčtu určená na
          skúšobné účely.
3.3.1.6   Nulovacie zariadenie
          Zariadenie  umožňujúce  nulový  súčet  pri určitom počte
          kompletných  pretočení  prázdneho  dopravníka; nulovacie
          zariadenie môže byť neautomatické, poloautomatické alebo
          automatické.
3.3.1.6.1 Indikačné zariadenie nulového súčtu (indikátor nuly)
          Indikačné  zariadenie  oddelené   od  indikátora  súčtu,
          pripojené k nulovaciemu zariadeniu a umožňujúce kontrolu
          nastavenia nuly pri nezaťaženom páse.
3.3.1.6.2 Neautomatické nulovacie zariadenie
          Zariadenie  umožňujúce vizuálnu  kontrolu, nastavenie na
          nulu a kontrolu nastavenia na nulu operátorom.
3.3.1.6.3 Poloautomatické nulovacie zariadenie
          Zariadenie   umožňujúce   po   ručne   zadanom   príkaze
          automatické  nastavenie  pásových  váh  na  nulu,  alebo
          zariadenie ukazujúce  po ručnom zadaní  príkazu hodnotu,
          o ktorú je potrebné upraviť nulovacie zariadenie.
3.3.1.6.4 Automatické nulovacie zariadenie
          Zariadenie umožňujúce nastavenie pásových váh na nulu po
          chode nezaťaženého pásu bez zásahu obsluhy.
3.3.2     Prídavné časti
3.3.2.1   Indikačné zariadenie okamžitého zaťaženia
          Zariadenie indikujúce hmotnosť  zaťaženia pôsobiaceho na
          vážiacu jednotku v každom danom okamihu.
3.3.2.2   Indikačné zariadenie hmotnostného prietoku
          Zariadenie indikujúce okamžitý hmotnostný prietok (ďalej
          len  "prietok"), a  to buď  ako hmotnosť  prepravovaného
          výrobku za jednotku času,  alebo ako percentuálny podiel
          maximálneho prietoku.
3.3.2.3   Zariadenia na kontrolu prevádzky váh
          Zariadenia  umožňujúce kontrolu  niektorých funkcií váh,
          a to najmä simulovanie vplyvu konštantného zaťaženia pri
          prázdnom páse  (zariadenie na kontrolu  nuly s prídavným
          závažím), alebo porovnanie dvoch integrácií zaťaženia na
          jednotku dĺžky počas rovnako dlhých časových intervalov,
          alebo indikáciu prekročenia  najväčšieho zaťaženia alebo
          maximálneho  prietoku,  alebo  upozornenie  užívateľa na
          chybu  v chode  pásovej váhy,  najmä v  jej elektrických
          súčastiach.
3.3.2.4   Zariadenie na reguláciu prietoku
          Zariadenie na zabezpečenie naprogramovaného prietoku.
3.3.2.5   Zariadenie na predvoľbu
          Zariadenie  umožňujúce prerušiť  prísun dodávky váženého
          materiálu,   ak  súčet   zaťažení  dosiahol   predvolenú
          hodnotu.
3.3.2.6   Simulátor posuvu
          Pomocné  overovacie  zariadenie  používané  pri skúškach
          pásových  váh  bez  dopravníka,  určené  na  simulovanie
          posuvu pása.

4.        METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY

4.1       Dielik súčtovej stupnice
          Hodnota  vyjadrená v  jednotkách hmotnosti  rovnajúca sa
          v prípade
          - kontinuálnej   (analógovej)    indikácie   najmenšiemu
            dieliku na stupnici sčítanej hmotnosti (dt),
          - diskontinuálnej (digitálnej)  indikácie rozdielu medzi
            dvoma   za  sebou   nasledujúcimi  hodnotami  sčítanej
            hmotnosti (dtd).
4.2       Dielik  stupnice  (d0)  indikačného  zariadenia nulového
          súčtu (indikátora nuly)
          Hodnota  dielika  (d0)  indikačného  zariadenia nulového
          súčtu   vyjadrená  v   jednotkách  hmotnosti   sa  rovná
          v prípade
          - kontinuálnej   (analógovej)    indikácie   najmenšiemu
            dieliku na stupnici indikátora nuly,
          - diskontinuálnej (digitálnej)  indikácie rozdielu medzi
            dvoma  za  sebou  nasledujúcimi  hodnotami indikačného
            zariadenia nulového súčtu.
4.3       Dĺžka vážiaceho úseku (L)
          Vzdialenosť  medzi osami  vážiacich valčekov  na krajoch
          vážiacej plošiny zväčšená  o polovicu vzdialeností medzi
          osami   každého  z   týchto  valčekov   a  medzi   osami
          najbližších nosných valčekov dopravníka.
4.4       Vážiaci cyklus
          Súhrn  operácií   vzťahujúcich  sa  na   každé  pridanie
          čiastkového    zaťaženia,   po    ktorom   sa    súčasti
          spočítavacieho zariadenia vrátili  po prvýkrát do svojej
          východiskovej polohy alebo stavu.
4.5       Horná  medza  váživosti  (Max)  a  dolná medza váživosti
          (Min) vážiacej jednotky
4.5.1     Horná medza váživosti
          Maximálne okamžité netto  zaťaženie dopravníkového pása,
          ktoré má vážiaca jednotka vážiť.
4.5.2     Dolná medza váživosti
          Hodnota  netto  zaťaženia,   pod  ktorou  môže  použitie
          výsledkov váženia  spôsobiť nadmernú relatívnu  chybu vo
          výsledku sčítania.
4.5.3     Rozsah váživosti vážiacej jednotky
          Interval medzi hornou a dolnou medzou váživosti.
4.6       Maximálny prietok (Qmax) a minimálny prietok (Qmin)
4.6.1     Maximálny prietok
          Maximálny prietok je prietok dosiahnutý pri hornej medzi
          váživosti vážiacej jednotky a maximálnej rýchlosti pásu.
4.6.2     Minimálny prietok
          Hodnota  prietoku,  pod  ktorou  môže nadmerná relatívna
          chyba ovplyvniť výsledok váženia.
4.7       Priemerný skúšobný prietok (Qe)
          Podiel súčtu hmotnosti zaťažení (C) a čas trvania skúšky
          (t):
                                  C
                            Qe = --- .
                                  t
4.8       Najmenšie sčítané zaťaženie
          Minimálna sčítaná hmotnosť  výrobku, pod ktorej hodnotou
          výsledok  váženia môžu  ovplyvniť chyby  väčšie, ako  sú
          najväčšie dovolené  chyby pre ktorýkoľvek  prietok medzi
          maximálnym a minimálnym prietokom.
4.9       Maximálne zaťaženie jednotkovej dĺžky pása
          Podiel hornej medze váživosti  vážiacej jednotky a dĺžky
          vážiaceho úseku
                               Max
                               --- .
                                L

Kapitola 2

METROLOGICKÉ POŽIADAVKY

5.        TRIEDY PRESNOSTI

5.1       Triedy presnosti
          Pásové váhy sú rozdelené do dvoch tried presnosti:
          trieda 1,
          trieda 2.
5.2       Klasifikácia (zaradenie do tried presnosti)
          Pásové  váhy sú  klasifikované podľa  ich metrologických
          charakteristík a vlastností.
5.2.1     Charakteristiky triedy presnosti 1
5.2.1.1   Dielik súčtovej stupnice
          Dielik súčtovej stupnice musí byť
                                   1
          - menší alebo rovná sa -----  zaťaženia sčítaného počas
                                 2 000
            jednej hodiny pri maximálnom prietoku,
                                   1
          - väčší alebo rovná sa ------ tohto zaťaženia.
                                 50 000
5.2.1.2   Dielik  stupnice indikačného  zariadenia nulového  súčtu
          (d0)
          Za  podmienky,  že  nie  je  väčší  ako  dielik súčtovej
          stupnice,
          - kontinuálny  (analógový)  dielik  musí byť menší alebo
                     1
          rovná sa ------  zaťaženia  sčítaného za jednu hodinu pri
                   20 000
          maximálnom prietoku,
         - diskontinuálny (digitálny) dielik  musí byť menší alebo
                      1
           rovná sa ------ tohto zaťaženia.
                    40 000
5.2.2     Charakteristiky triedy presnosti 2
5.2.2.1   Dielik súčtovej stupnice
          Dielik súčtovej stupnice musí byť
                                     1
          - menší alebo rovná sa ------- zaťaženia sčítaného počas
                                   1 000
          jednej hodiny pri maximálnom prietoku,
                                   1
         - väčší alebo rovná sa ------- tohto zaťaženia.
                                25 000
5.2.2.2   Dielik stupnice indikačného zariadenia nulového súčtu
          Za  podmienky,  že  nie  je  väčší  ako  dielik súčtovej
          stupnice,
          - kontinuálny (analógový) dielik musí byť menší alebo
                       1
            rovná sa ------ zaťaženia sčítaného za jednu hodinu
                     10 000
                    pri maximálnom prietoku,
        - diskontinuálny (digitálny)  dielik musí byť  menší alebo
                      1
          rovná sa -------  tohto zaťaženia.
                    20 000
5.2.3     Tvar dielikov stupnice
          Hodnoty dielikov stupnice musia byť v tvare
          1.10 na n, 2.10 na n, 5.10 na n, pričom n je celé kladné
          číslo, celé záporné číslo alebo nula;
          dieliky  stupnice indikačného  zariadenia nulového súčtu
          a dieliky  stupnice   skúšobného  súčtového  indikačného
          zariadenia nemusia túto požiadavku spĺňať.
5.2.4     Pásové váhy  so zariadením na kontrolu  nuly s prídavným
          závažím
          Podmienky  uvedené v  bodoch 5.2.1.2,  5.2.2.2 a  5.2.3,
          vzťahujúce sa na indikačné zariadenie nulového súčtu, sa
          vzťahujú aj na indikátor kontrolnej hodnoty.
5.2.5     Minimálny prietok
          Minimálny prietok musí byť 20% z maximálneho prietoku.

6.        NAJVÄČŠIE DOVOLENÉ CHYBY

          Po  správnom  nastavení  nuly  nezaťaženej  pásovej váhy
          najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, sa musia
          rovnať hodnotám uvedeným v  nasledujúcej časti, a to pre
          všetky sčítané hmotnosti, ktoré  sú väčšie alebo rovnajú
          sa najmenšiemu sčítanému zaťaženiu.

6.1       Najväčšie dovolené chyby pri prvotnom overovaní
6.1.1     Trieda 1
          0,5% sčítaného zaťaženia pre  všetky prietoky v rozmedzí
          od 20% do 100% maximálneho prietoku.
6.1.2     Trieda 2
          1% sčítaného zaťaženia pre všetky prietoky v rozmedzí od
          20% do 100% maximálneho prietoku.
6.2       Najväčšie dovolené chyby v prevádzke
6.2.1     Trieda 1
          1% sčítaného zaťaženia pre všetky prietoky v rozmedzí od
          20% do 100% maximálneho prietoku.
6.2.2     Trieda 2
          2% sčítaného zaťaženia pre všetky prietoky v rozmedzí od
          20% do 100% maximálneho prietoku.

7.        POUŽITEĽNOSŤ NAJVÄČŠÍCH DOVOLENÝCH CHÝB

7.1       Ak   je  indikátor   súčtu  diskontinuálny  (digitálny),
          najväčšie  dovolené  chyby  musia  byť  zväčšené o jeden
          dielik stupnice tohto zariadenia.
7.2       Ak je pásová váha  vybavená viacerými indikátormi súčtu,
          chyby  výsledkov indikovaných  každým jedným indikátorom
          nesmú prekročiť najväčšie dovolené chyby.
          Pre dané  sčítané zaťaženie musí byť  rozdiel vždy medzi
          dvoma  a dvoma  výsledkami menší  alebo sa  rovnať týmto
          hodnotám:
          - jeden dielik stupnice  na diskontinuálnom (digitálnom)
            indikačnom zariadení, ak sa výsledky získavajú z dvoch
            diskontinuálnych indikátorov,
          - absolútna  hodnota  najväčšej  dovolenej  chyby, ak sa
            výsledky získavajú z dvoch kontinuálnych (analógových)
            indikátorov,
          - väčšia z nasledujúcich dvoch hodnôt:
            - absolútna hodnota najväčšej dovolenej chyby alebo
            - jeden dielik  diskontinuálnej (digitálnej) stupnice,
              ak sú výsledky  indikované kontinuálnym (analógovým)
              indikátorom    a     diskontinuálnym    (digitálnym)
              indikátorom.
7.3       Simulačné skúšky
7.3.1     Najväčšie  dovolené  chyby,  kladné  alebo  záporné, pri
          simulačných skúškach
7.3.1.1   Trieda 1
          Pre všetky prietoky medzi 5% a 20% maximálneho prietoku:
          0,07%  celkového  zaťaženia   sčítaného  pri  maximálnom
          prietoku  počas skúšky;
          pre  všetky  prietoky  medzi   20%  a  100%  maximálneho
          prietoku:
          0,35% celkového sčítaného zaťaženia.
7.3.1.2   Trieda 2
          Pre všetky prietoky medzi 5% a 20% maximálneho prietoku:
          0,14%  celkového  zaťaženia   sčítaného  pri  maximálnom
          prietoku  počas skúšky;
          pre  všetky  prietoky  medzi   20%  a  100%  maximálneho
          prietoku:
          0,7% celkového sčítaného zaťaženia.
7.3.2     Simulátor pohybu
          Pri simulovaní rýchlostí  pohybu potrebných pri skúškach
          nesmie  byť  relatívna  simulačná  chyba  väčšia ako 20%
          najväčšej  dovolenej  chyby  sčítaného  zaťaženia.  Táto
          chyba je zahrnutá v najväčších dovolených chybách.
7.3.3     Rozdiel  medzi  dvoma  výsledkami  získanými  pri  zmene
          simulovanej rýchlosti
          Pri    všetkých     zmenách    simulovaných    rýchlostí
          zodpovedajúcich     zmenám    do     + -10%    rýchlosti
          dopravníkového  pásu  udaného  výrobcom  nesmú byť zmeny
          relatívnych chýb vo výsledkoch simulačných testov väčšie
          ako 20% najväčšej dovolenej chyby uvedenej v bode 7.3.1.
7.3.4     Rozdiel medzi  dvoma výsledkami získanými  zmenou miesta
          pôsobenia toho istého zaťaženia
          Pri  zmene   miesta  pôsobenia  toho   istého  zaťaženia
          spôsobom,  ktorý je  pri danom  modeli nosiča  zaťaženia
          možný, rozdiel  medzi dvoma výsledkami  nesmie byť väčší
          ako absolútna hodnota najväčšej dovolenej chyby.
7.3.5     Nulovanie
          Výsledky po  vynulovaní prístroja nesmú  byť pri žiadnom
          zaťažení v rozsahu nulovacieho zariadenia vyššie, ako sú
          požiadavky   na  najväčšie   dovolené  chyby   sčítaného
          zaťaženia.
7.3.6     Ovplyvňujúce faktory
7.3.6.1   Teplota
          Pásové  váhy  musia   po  vynulovaní  spĺňať  požiadavky
          týkajúce  sa  najväčších  dovolených  chýb  pri všetkých
          zjavne konštantných  teplotách v rozpätí od - 10 stupňov
          C do   + 40  stupňov   C.   Pri   použití  pásových  váh
          v špeciálnych  podmienkach sa  však môžu  tieto teplotné
          rozsahy od uvedených líšiť.  V takých prípadoch musí byť
          teplotný  interval  aspoň  30   stupňov  C  a  musí  byť
          indikovaný v  opisnom označení. Pri  skúškach sa teplota
          považuje za zjavne konštantnú vtedy, ak jej zmeny nie sú
          počas hodiny väčšie ako 5 stupňov C.
          Pri  zmene  teploty  o  10  stupňov  C  za podmienky, že
          rýchlosť zmeny teploty nie je  väčšia ako 5 stupňov C za
          hodinu, nesmie  sa pri pásových  váhach zmeniť indikácia
          nuly  alebo  kontrolná  hodnota  pri  váhach  vybavených
          kontrolným  nulovacím  zariadením  s  prídavným  závažím
          o viac ako
          0,07% pre triedu 1,
          0,14% pre triedu 2
          zaťaženia   sčítaného   počas   skúšky   pri  maximálnom
          prietoku.
7.3.6.2   Vplyv dodávky elektrického prúdu
          Pásové   váhy   musia   spĺňať   požiadavky   najväčších
          dovolených chýb  bez nulovania v  nasledujúcich medziach
          kolísania elektrického prúdu:
          - od - 1% do + 10% normálneho napätia,
          - od - 2% do + 2% normálnej frekvencie.
7.3.6.3   Iné ovplyvňujúce faktory
          Pásové  váhy  musia  spĺňať  za  bežných  podmienok  ich
          používania  požiadavky  na  najväčšie  dovolené chyby aj
          vtedy, ak  sú vystavené iným  ovplyvňujúcim faktorom než
          uvedeným  v  bodoch  7.3.6.1  a  7.3.6.2,  a to faktorom
          závisiacim   od  podmienok   ich  inštalácie  (vibrácie,
          atmosférické vplyvy a pod.).
7.3.7     Metrologické charakteristiky
7.3.7.1   Opakovateľnosť
          Rozdiel medzi  dvoma výsledkami získanými  pri tom istom
          zaťažení  uloženom  na  nosiči  zaťaženia  za  rovnakých
          podmienok  nesmie   byť  väčší  ako   absolútna  hodnota
          najväčšej dovolenej chyby.
7.3.7.2   Pohyblivosť sčítavacieho zariadenia
          Pre všetky  prietoky od minimálneho  po maximálny a  pre
          dve   zaťaženia,  ktoré   sa  líšia   od  seba  hodnotou
          rovnajúcou  sa  najväčšej   dovolenej  chybe  pri  tomto
          zaťažení,  rozdiel vo  výsledkoch sa  musí rovnať  aspoň
          polovici z  vypočítanej hodnoty vyplývajúcej  z rozdielu
          medzi oboma zaťaženiami.
7.3.7.3   Pohyblivosť indikátora použitého na nastavenia nuly
          Pri  skúškach trvajúcich  tri minúty  musí byť  zreteľne
          viditeľný   rozdiel  medzi   výsledkom  dosiahnutým  bez
          zaťaženia  a  so  zaťažením,  naloženým  alebo zloženým,
          rovnajúci   sa   nasledujúcim   percentuálnym   hodnotám
          z hornej medze váživosti
          0,1% pre triedu 1,
          0,2% pre triedu 2.
7.3.7.4   Stabilita nuly
7.3.7.4.1 Krátkodobá stabilita
          Po  piatich  trojminútových   skúškach  chodu  naprázdno
          rozdiel   medzi   najmenším   a   najväčším  dosiahnutým
          výsledkom nesmie prekročiť  uvedené percentuálne hodnoty
          zaťaženia sčítaného za hodinu pri maximálnom prietoku:
          0,0025% pre triedu 1,
          0,005% pre triedu 2.
7.3.7.4.2 Dlhodobá stabilita
          Opakuje  sa skúška  uvedená  v  bode 7.3.7.4.1  po troch
          hodinách chodu naprázdno v  stabilných podmienkach a bez
          priebežného nulovania:
          - rozdiel   medzi  najmenším   a  najväčším  dosiahnutým
            výsledkom  nesmie  prekročiť   medze  uvedené  v  bode
            7.3.7.4.1,
          - rozdiel   medzi  najmenším   a  najväčším  dosiahnutým
            výsledkom  (bod   7.3.7.4.1)  nesmie  byť   väčší  ako
            nasledujúce  percentuálne hodnoty  zaťaženia sčítaného
            za hodinu pri maximálnom prietoku:
            0,0035% pre triedu 1,
            0,007% pre triedu 2.
7.3.7.5   Doplnkové indikačné zariadenia súčtu
          Doplnkové súčtové zariadenia:
          - nesmú ovplyvniť chod váh,
          - musia  byť skonštruované  tak, aby  ich výsledky  boli
            správne.
7.3.7.6   Pásové  váhy   vybavené  zariadením  na   kontrolu  nuly
          s prídavným závažím
          Na  pásové  váhy  vybavené  zariadením  na kontrolu nuly
          s prídavným   závažím  sa   vzťahujú  požiadavky   bodov
          7.3.7.3 a 7.3.7.4, pričom skúšky sa vykonajú s prídavným
          závažím; najväčšie dovolené  zmeny od kontrolnej hodnoty
          musia byť vypočítané podľa týchto bodov.
7.4       Skúšky na mieste používania
          Najväčšie  dovolené  chyby   sa  vzťahujú  na  akékoľvek
          množstvo   výrobku   rovnajúce   sa   aspoň  najmenšiemu
          súčtovému zaťaženiu.
7.4.1             Snímač posuvu
          Medzi snímačom posuvu a pásom nesmie byť žiadny preklz.
7.4.2     Váhy použité pri skúškach
          Váhy  použité pri  skúškach s  výrobkom alebo  výrobkami
          určenými  na  váženie  na  pásových  váhach  (ďalej  len
          "materiálová  skúška") musia  umožňovať kontrolu hodnoty
          sčítaného  zaťaženia   s  chybou  nie   väčšou  ako  20%
          najväčšej dovolenej chyby.
7.4.3     Hodnota najmenšieho súčtového zaťaženia
          Najmenšie  súčtové   zaťaženie  sa  musí   aspoň  rovnať
          najväčšej z týchto troch hodnôt:
          - zaťaženie získané  pri maximálnom prietoku  pri jednom
            pretočení pása,
          - 2%  zo   zaťaženia  sčítaného  za   jednu  hodinu  pri
            maximálnom   prietoku,   alebo   200-násobok   dielika
            súčtovej stupnice váh triedy 1,
          - 1%  zo   zaťaženia  sčítaného  za   jednu  hodinu  pri
            maximálnom prietoku alebo  100-násobok hodnoty dielika
            súčtovej stupnice váh triedy 2.
7.4.4     Metrologické charakteristiky
7.4.4.1   Zmeny relatívnych chýb
          Rozdiel   medzi   relatívnymi   chybami   pri  viacerých
          výsledkoch  získaných pri  zjavne identických prietokoch
          v približne   rovnakých   množstvách   materiálu   a  za
          rovnakých podmienok  nesmie byť väčší,  ako je absolútna
          hodnota najväčšej dovolenej chyby.
7.4.4.2   Najväčšie dovolené chyby pri kontrole nuly
          Po  určitom  počte  kompletných  pretočení  pásu  nesmie
          nulový   ukazovateľ   počas   skúšky   prekročiť   tieto
          percentuálne hodnoty zaťaženia  sčítaného pri maximálnom
          prietoku:
          0,1% pre triedu 1,
          0,2% pre triedu 2.
7.4.4.3   Pohyblivosť indikátora použitého na nastavenie nuly
          Pri skúškach,  ktorých počet sa  rovná počtu kompletných
          pretočení pása za čas nepresahujúci tri minúty, musí byť
          zreteľne  viditeľný rozdiel  medzi výsledkom dosiahnutým
          bez  zaťaženia a  s naloženým  alebo zloženým  zaťažením
          rovnajúcim  sa  týmto  percentuálnym  hodnotám  z hornej
          medze váživosti:
          0,1% pre triedu 1,
          0,2% pre triedu 2.
7.4.4.4   Stabilita nuly
          Rozdiely  medzi  najväčšími  a  najmenšími  dosiahnutými
          výsledkami  piatich  skúšok,  z  ktorých  každá trvá čas
          rovnajúci  sa  času,  za  ktorý  sa  vykonajú  kompletné
          pretočenia pása  v čase čo  najviac sa blížiacom  k trom
          minútam,  nesmú prekročiť  uvedené percentuálne  hodnoty
          zaťaženia sčítaného za hodinu pri maximálnom prietoku:
          0,0035% pre triedu 1,
          0,007% pre triedu 2.
7.4.4.5   Váhy  vybavené zariadením  na kontrolu  nuly s prídavným
          závažím
          Na pásové  váhy vybavené zariadením na  kontrolu nuly sa
          tiež   vzťahujú   požiadavky   bodov   7.4.4.2,  7.4.4.3
          a 7.4.4.4,  pričom   skúšky  sa  vykonajú   s  prídavným
          závažím; najväčšie dovolené  zmeny od kontrolnej hodnoty
          musia byť vypočítané podľa ustanovení uvedených bodov;
          pásové  váhy   vybavené  zariadením  na   kontrolu  nuly
          s prídavným  závažím s  hmotnosťou do  20% hornej  medze
          váživosti vážiacej jednotky musia tiež spĺňať požiadavky
          bodu 7.4.4.2 na kontrolu nuly.
7.5       Tabuľkový prehľad hlavných metrologických požiadaviek

----------------------------------------------------------------------------
                       TRIEDA 1                       TRIEDA 2
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota    Cmax                      Cmax    Cmax                      Cmax
dielika   ------- <= dt alebo dtd <= ------ ------- <= dt alebo dtd <= -----
súčtovej  50 000                     2 000  25 000                     1 000
stupnice
(dt alebo
dtd)
(pozri 5.2)
----------------------------------------------------------------------------
Dielik       Kontinuálna indikácia             Kontinuálna indikácia
stupnice                Cmax                             Cmax
indikačného      d0 <= -------                    d0 <= -------
zariadenia             20 000                           10 000
nulového
súčtu (d0)   Diskontinuálna indikácia          Diskontinuálna indikácia
                        Cmax                             Cmax
                 d0 <= -------                    d0 <= -------
                       40 000                           20 000

             a d0 <= dt alebo dtd               a d0 <= dt alebo dtd
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšie
dovolené
chyby
(materiálové
skúšky)
- prvotné
  overovanie
  (pozri 6.2)         0,5% C                          1% C
- kontrola
  v prevádzke
  (pozri 6.2)         1% C                            2% C
----------------------------------------------------------------------------
Použiteľnosť
najväčších
dovolených chýb
(pozri 7)
Simulačné
skúšky
(pozri 7.3)
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšie
dovolené chyby
(pozri 7.3.1):
- pre Qmax/20 <=Q<=Qmax/5    0,07% Qmax x t        0,14% Qmax x t
- pre Qmax/5 <=Q<=Qmax       0,35% C               0,7% C
----------------------------------------------------------------------------
Teplota
(pozri 7.3.6.1)
Zmena indikácie         0,07% Qmax x t           0,14% Qmax x t
nuly pri zmene
teploty
o 10 stupňov C
----------------------------------------------------------------------------
             Rozdiel medzi výsledkami získanými bez zaťaženia a so zaťažením
             ---------------------------------------------------------------
Pohyblivosť
indikátora
použitého
na nastavenia             0,1% max                    0,2% max
nuly (pozri
7.3.7.3)
             ---------------------------------------------------------------
                               Musí byť zreteľne viditeľný
----------------------------------------------------------------------------
Stabilita nuly               Pre skúšky trvajúce tri minúty
(pozri 7.3.7.4) ------------------------------------------------------------

- krátkodobá stabilita   Zmena <= 0,0025% Cmax        Zmena <= 0,005% Cmax
- dlhodobá stabilita     Zmena <= 0,0035% Cmax        Zmena <= 0,007% Cmax
----------------------------------------------------------------------------
Skúšky na mieste
použitia (pozri
7.4)
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota         >= 1 pretočenie pásu pri Qmax  >= 1 pretočenie pásu pri Qmax
najmenšieho             >= 2% Cmax                     >= 1% Cmax
súčtového            >= 200 dt alebo dtd            >= 100 dt alebo dtd
zaťaženia
(pozri 7.4.3)
----------------------------------------------------------------------------
Pohyblivosť  Rozdiel medzi výsledkami získanými bez zaťaženia a so zaťažením
indikátora   ---------------------------------------------------------------
použitého na               0,1% max                      0,2% max
nastavenia   ---------------------------------------------------------------
nuly (pozri
7.4.4.3)                    Musí byť zreteľne viditeľný
----------------------------------------------------------------------------
Stabilita     Pre skúšky, ktoré trvajú čas, za ktorý sa vykonajú kompletné
nuly         pretočenia pása v čase čo najviac sa blížiacom k trom minútam
(pozri       ---------------------------------------------------------------
7.4.4.4)
- stabilita    Zmena <= 0,0035% Cmax                Zmena <= 0,007% Cmax
(krátkodobá)
----------------------------------------------------------------------------
C    = sčítané zaťaženie,
t    = čas trvania skúšky v hodinách,
Cmax = zaťaženie sčítané za jednu hodinu pri maximálnom prietoku.

Kapitola 3

TECHNICKÉ POŽIADAVKY

8.        ZOSTAVA
          Pásové váhy musia obsahovať:
          - pásový dopravník,
          - vážiacu jednotku,
          - prevodník posuvu pása,
          - sčítavacie zariadenie,
          - indikačné zariadenie celkového súčtu,
          - nulovacie zariadenie.
          Nulovacie  zariadenie  pásových  váh  musí  byť vybavené
          indikátorom nuly oddeleným od indikátora celkového súčtu
          alebo  od  indikátora  na   kontrolu  nuly  s  prídavným
          závažím, keď:
          - indikátor celkového súčtu indikuje len kladné hodnoty,
            alebo
          - dielik   súčtovej   stupnice   je   väčší  ako  dielik
            indikátora  nuly  špecifikovaného  v  bode 5.2.1.2 pre
            váhy triedy 1 a v bode 5.2.2.2 pre váhy triedy 2.
8.1       Bezpečnosť prevádzky
8.1.1     Absencia   takých  charakteristík,   ktoré  by  umožnili
          zneužitie
          Pásové váhy nesmú  obsahovať také charakteristiky, ktoré
          by uľahčili podvodné zneužitie prístroja.
8.1.2     Zabezpečenie  proti  nesprávnemu  nastaveniu  v  prípade
          náhodnej poruchy
          Mechanické  aj elektromechanické  pásové váhy  musia byť
          skonštruované  tak,  aby  nemohlo  dôjsť  k  nesprávnemu
          nastaveniu alebo náhodnej poruche, ktoré by neboli ľahko
          zistiteľné.
8.1.3     Ochrana kontrolných prvkov pásových váh
          Kontrolné  prvky pásových  váh musia  byť navrhnuté tak,
          aby  sa za  bežných  okolností  nemohli dostať  do iných
          pozícií, ako  sú pozície, ktoré sú  pre ne navrhnuté, ak
          počas  manipulácie  s  nimi  nie  sú  znemožnené  všetky
          indikácie alebo tlač.
8.1.4     Diaľkové indikačné  zariadenia súčtu musia  byť vybavené
          prístrojmi, ktoré spĺňajú podmienky bodu 8.8.
8.2       Pásový dopravník
8.2.1     Pásové váhy so zabudovaným dopravníkom
          Dopravník musí  byť masívny a  pevne skompletizovaný. Ak
          je podporný rám valčekov  použitý ako jediná zaťažovacia
          páka          vážiacej   jednotky,  prísun  materiálu   sa  musí
          uskutočňovať cez otočný bod tejto páky.
8.2.2     Pásové váhy s vážiacou plošinou
          Konštrukcia podporného rámu dopravníka musí byť masívna.
          Na  každom priamom  pozdĺžnom úseku  musí byť  valčeková
          dráha  kvôli  zabezpečeniu  správneho  váženia taká, aby
          dopravníkový pás stále  spočíval na vážiacich valčekoch.
          V prípade potreby musí byť dopravník vybavený zariadením
          na  čistenie  dopravníkového  pásu,  pričom  umiestnenie
          tohto  zariadenia  a   jeho  činnosť  nesmú  ovplyvňovať
          výsledky váženia.
8.2.3     Špeciálne podmienky inštalácie
          Pásové váhy musia byť  skonštruované tak, aby inštalácia
          valčekovej dráhy, konštrukcia pásu a jeho montáž, ako aj
          spôsob prísunu váženého materiálu nespôsobovali chyby vo
          výsledkoch váženia.
8.2.3.1   Valčeková dráha
          Kde je  to potrebné, upraví sa  valčeková dráha účinnými
          ochrannými  prostriedkami  proti   korózii  a  zanášaniu
          nečistotami; horná  úroveň valčekov jednej  skupiny musí
          byť prakticky v jednej  rovine; valčeková dráha musí byť
          taká, aby nemohlo dôjsť k prekĺzavaniu materiálu.
8.2.3.2   Dopravníkový pás
8.2.3.2.1 Hmotnosť na jednotku dĺžky dopravníkového pásu:
          Hmotnosť na jednotku dĺžky  dopravníkového pása musí byť
          prakticky  konštantná; spoje  na páse  nesmú mať  rušivý
          vplyv na chod pásu.
8.2.3.2.2 Rýchlosť a dĺžka pása musia  byť také, aby kontrolu nuly
          bolo  možné  vykonať  do  troch  minút,  ak však nemožno
          splniť  túto podmienku,  musí byť  pásová váha  vybavená
          poloautomatickým     alebo     automatickým    nulovacím
          zariadením.
8.2.3.2.3 Zmeny  v   rýchlosti  pása  nesmú  byť   väčšie  ako  5%
          z rýchlostí, na ktoré sú pásové váhy skonštruované.
8.2.3.3   Dĺžka vážiaceho úseku
          Pásové  váhy musia  byť konštruované  tak, aby  sa dĺžka
          vážiaceho  úseku  počas   činnosti  nemenila;  musí  byť
          umožnené  zabezpečenie  zariadenia  na  nastavenie dĺžky
          vážiaceho úseku overovacími značkami.
8.2.3.4   Napnutie pásu
          V danom  bode  valčekovej  dráhy  musí  byť napätie pásu
          prakticky konštantné; napätie pásu musí byť také, aby za
          bežných pracovných podmienok  nevznikal sklz medzi pásom
          a hnacím bubnom.
8.2.3.5   Vplyv váženého materiálu
          Prísun  váženého  materiálu  na  dopravníkový pás nesmie
          ovplyvniť výsledok váženia.
8.3       Vážiaca jednotka
8.3.1     Všeobecné ustanovenie
          Vážiaca   jednotka  musí   byť  vhodná   na  svoj  účel.
          V potrebných prípadoch musí byť zabezpečená pred vplyvom
          náhodného  zaťaženia vyššieho,  ako je  jej horná  medza
          váživosti.
          Konštrukcia  nosiča  zaťaženia  musí  byť  taká, aby pri
          prísune váženého materiálu nemohlo dôjsť k chybám.
8.3.2     Odvažovacie zariadenie
          Odvažovacie zariadenie musí pracovať kontinuálne od nuly
          po hodnotu zaťaženia minimálne sa rovnajúcu hornej medzi
          váživosti.  Váženie sa  nesmie začať  skôr, než  vážiaca
          jednotka nie je v bežných pracovných podmienkach.
8.4       Prevodník posuvu pása
          Návrh konštrukcie  snímača posuvu pása  (3.3.1.3.1) musí
          byť  taký,  aby  nemohlo   dôjsť  k  preklzu,  ktorý  by
          ovplyvnil výsledok váženia, a to bez ohľadu na to, či je
          pás zaťažený, alebo nie.
          Ak je informácia  diskontinuálna, musí zodpovedať posuvu
          pásu  rovnakému alebo  menšiemu, ako  je dĺžka vážiaceho
          úseku.
          Ak  je   informácia  kontinuálna,  nesmie   sa  nahradiť
          signálom   nezávislým  od   dopravníkového  pása   okrem
          prípadov kontroly alebo nastavovania.
8.5       Indikátory súčtu a tlačiarne
8.5.1     Kvalita indikácie
          Indikátory a tlačiarne súčtu musia umožňovať spoľahlivé,
          jednoduché a jednoznačné odčítanie výsledkov jednoduchým
          umiestnením číslic a musia obsahovať názvy alebo symboly
          príslušných  jednotiek hmotnosti.  Nesmú umožňovať znovu
          nastaviť indikátor celkového súčtu na nulu.
8.5.2     Dielik   stupnice  pásových   váh  vybavených  viacerými
          indikačnými zariadeniami súčtu alebo tlačiarňami
          Dielik stupnice  kontinuálneho (analógového) indikačného
          zariadenia  súčtu,  resp.  indikačných  zariadení  súčtu
          pásových  váh nesmie  byť väčší  ako dvojnásobok dielika
          stupnice   diskontinuálneho   (digitálneho)  indikačného
          zariadenia   súčtu,   resp.   zariadení.  Diskontinuálne
          (digitálne)  indikačné zariadenia  súčtu alebo tlačiarne
          pásových váh musia mať rovnaký dielik stupnice.
8.5.3     Tvary diskontinuálnych (digitálnych) výsledkov
          Výsledky   diskontinuálnych   ukazovateľov   musia   byť
          znázornené výhradne vo forme usporiadaných číslic.
8.5.4     Spoľahlivosť
          Indikované   výsledky  nesmú   byť  skreslené  napríklad
          náhodným   zastavením  pásu   alebo  prerušením  dodávky
          elektrického prúdu.
8.5.5     Rozsah indikácie
          Indikačné  zariadenia  celkového  súčtu  musia umožňovať
          odčítanie  hodnoty  minimálne   sa  rovnajúcej  množstvu
          materiálu   odváženého   za   10   hodín  prevádzky  pri
          maximálnom prietoku.
8.5.6     Doplnkové indikačné zariadenia súčtu
          Hodnota dielika doplnkového indikačného zariadenia súčtu
          sa musí  minimálne rovnať desaťnásobku  súčtovej hodnoty
          dielika udanej na popisnom štítku. Na tieto prístroje sa
          nevzťahujú požiadavky bodu 5.2.
8.5.7     Zapojenie indikačných zariadení súčtu
          Indikačné zariadenia  súčtu a tlačiarne,  ktoré indikujú
          len  kladné hodnoty,  musia byť  pri chode  nezaťaženého
          pásu odpojené.
          Zapojenie a odpojenie indikátorov súčtu vykonajú samotné
          pásové váhy a aktivizujú  sa zaťažením. Indikátory súčtu
          a tlačiarne, ktoré  indikujú kladné aj  záporné hodnoty,
          musia byť  pri chode nezaťaženého pásu  zapojené a musia
          byť  konštruované  tak,  aby  indikované výsledky neboli
          ovplyvňované vibráciami.
          Skúšobné súčtové indikačné zariadenie môže indikovať len
          počas skúšok.
8.5.8     Skúšobné súčtové indikačné zariadenie
          Ak  dielik  stupnice  indikačného  zariadenia  celkového
          súčtu je väčší ako
          - 0,1% minimálneho súčtového zaťaženia pre triedu 1,
          - 0,2% minimálneho súčtového zaťaženia pre triedu 2,
          musia  byť  pásové  váhy  vybavené  osobitným  skúšobným
          indikačným   zariadením  súčtu   dielikov  stupnice  nie
          väčším, ako sú uvedené percentuálne hodnoty.
8.6       Nulovacie zariadenie
          Musí  umožňovať  vyváženie  hmotnosti  nezaťaženého pásu
          pôsobiaceho na nosič zaťaženia.
8.6.1     Neautomatické nulovacie zariadenie
          Ak  sa  zariadenie  nastavuje  manuálne  a  kontinuálne,
          hodinový  efekt akéhokoľvek  lineárneho posunu koncového
          ovládacieho prvku  o 10 mm alebo  rotačného posunu o pol
          otáčky nesmie byť väčší ako nasledujúce hodnoty:
          - 0,1%   zaťaženia   sčítaného   za   jednu  hodinu  pri
            maximálnom prietoku pre triedu 1,
          - 0,2%   zaťaženia   sčítaného   za   jednu  hodinu  pri
            maximálnom prietoku pre triedu 2.
          Ak  sa zariadenie  nastavuje manuálne  a diskontinuálne,
          hodinový  efekt  chyby   nastavenia  o  dielik  stupnice
          ovládacieho  prvku  nesmie  byť  väčší  ako  nasledujúce
          hodnoty:
          - 0,01%   zaťaženia  sčítaného   za  jednu   hodinu  pri
            maximálnom prietoku pre triedu 1,
          - 0,02%   zaťaženia  sčítaného   za  jednu   hodinu  pri
            maximálnom prietoku pre triedu 2.
          Musí sa  dať ľahko zistiť, či  akékoľvek korekcie, ktoré
          treba vykonať, sú kladné alebo záporné.
8.6.2     Poloautomatické alebo automatické nulovacie zariadenie
          Poloautomatické  alebo automatické  nulovacie zariadenia
          musia byť konštruované tak, aby
          - nastavenie   na   nulu   sa   vykonalo  po  prebehnutí
            kompletných pretočení pása,
          - bol indikovaný koniec operácie,
          - boli indikované hranice ich nastavenia.
          Chyby  nastavenia  týchto   zariadení  nesmú  za  hodinu
          činnosti prekročiť
          - 0,1%   zaťaženia   sčítaného   za   jednu  hodinu  pri
            maximálnom prietoku pre triedu 1,
          - 0,2%   zaťaženia   sčítaného   za   jednu  hodinu  pri
            maximálnom prietoku pre triedu 2.
          Automatické nulovacie zariadenia  musia byť počas skúšok
          odpojené.
8.6.3     Zariadenie na kontrolu nuly
          Zariadenie na  kontrolu nuly pracuje  pomocou prídavného
          závažia   umiestneného   na   vážiacej   jednotke  alebo
          elektricky simulované.
          Zariadenie musí spĺňať nasledujúce požiadavky:
          - závažie  musí   byť  umiestnené  stabilne   a  vhodným
            mechanizmom,
          - naloženie  závažia  sa  môže  vykonať,  len  ak sa pás
            pretáča nezaťažený,
          - závažie sa musí chrániť pred prachom,
          - kontrola nuly sa musí vykonať vždy rovnakým spôsobom,
          - kontrola nuly  sa musí automaticky  zastaviť po vopred
            určenom počte pretočení pásu,
          - po  ukončení procesu  kontroly nuly  sa musí indikovať
            kontrolná   hodnota  na   základe  prídavného  závažia
            a počtu pretočení pása.
8.6.4     Pásové váhy vybavené kontrolou nuly s prídavným závažím
          Pásové  váhy  s  indikátormi  súčtov,  ktoré ukazujú len
          kladné  hodnoty,  musia  byť  vybavené  aj zariadením na
          kontrolu  nuly  podľa  bodu  8.6.3.  Hmotnosť prídavného
          závažia  sa  musí  rovnať   5%  hornej  medze  váživosti
          vážiacej jednotky.
          Pásové váhy s indikátormi  súčtov, ktoré indikujú kladné
                  aj záporné hodnoty, možno vybaviť zariadením na kontrolu
          nuly  podľa bodu  8.6.3. Hmotnosť  prídavného závažia sa
          musí rovnať 5% alebo 20% hornej medze váživosti vážiacej
          jednotky.
8.7       Indikačné zariadenie nulového súčtu
          Indikačné  zariadenie  nulového  súčtu  nesmie v žiadnom
          prípade   ovplyvňovať  výsledky   súčtového  indikačného
          zariadenia.
8.8       Indikácia  nedodržania hornej  medze váživosti  vážiacej
          jednotky alebo maximálneho, alebo minimálneho prietoku
          Ak  hodnoty  maximálneho  prietoku  alebo  hornej  medze
          váživosti  boli  prekročené  alebo  ak nebola dosiahnutá
          hodnota  minimálneho  prietoku,  musí  byť  daný  vhodný
          signál.
8.9       Prídavné zariadenia
          Prídavné zariadenia nesmú ovplyvňovať výsledky.
8.10      Overovanie
          Musí  byť umožnené  zabezpečiť overovacími  značkami tie
          časti pásových váh, ktorých odstránenie alebo nastavenie
          ovplyvňuje   ich  metrologické   charakteristiky,  a  to
          v súlade s podmienkami stanovenými v typovom schválení.

9.        ŠTÍTKY S NÁPISMI A OVEROVACIE ŠTÍTKY

          Pásové  váhy musia  byť tam,  kde je  to nutné, označené
          týmito údajmi:

9.1       Povinné základné  označenie zreteľne vyjadrené  v jazyku
          krajiny určenia
9.1.1     Identifikácia výrobcu
9.1.2     Identifikácia dovozcu (pri dovážaných prístrojoch)
9.1.3     Označenie pásových váh
9.1.4     Typ a výrobné číslo pásových váh
9.1.5     Označenie materiálu alebo materiálov určených na váženie
9.1.6     Najmenšie súčtové zaťaženie v kg alebo v tonách
9.1.7     Počet cyklov za hodinu  (pri pásových váhach pracujúcich
          s pripočítavaním)
9.1.8     Nápis "Váhy musia byť  nastavené na nulu minimálne každé
          tri  hodiny. Skúška  nuly musí  trvať aspoň... pretočení
          pásu".  (Počet pretočení  pri skúške  nuly je  stanovený
          v typovom schválení podľa bodu 7.4.4.4.)
9.2       Základné značenie vyjadrené v kódoch
9.2.1     Povinné vo všetkých prípadoch:
          - značka schváleného typu,
          - označenie triedy presnosti v tvare 1 alebo 2,
          - hodnota  kontinuálneho (analógového)  dielika súčtovej
            stupnice v tvare dt =,
          - hodnota    diskontinuálneho    (digitálneho)   dielika
            súčtovej stupnice v tvare dtd =,
          - hodnota hornej medze váživosti v tvare Max ...,
          - hodnota maximálneho prietoku v tvare Qmax ...,
          - hodnota minimálneho prietoku v tvare Qmin ...,
          - hodnota menovitej rýchlosti pásu v tvare v =...m/s,
          - hodnota dĺžky vážiaceho úseku v tvare L = ...m,
          - identifikačná značka  na častiach pásových  váh, ktoré
            nie sú priamo spojené s hlavným telesom.
9.2.2     Povinné, ak je to relevantné:
          - hodnota dielika stupnice  indikačného zariadenia súčtu
            v tvare d0 = ,
          - kontrolná   hodnota  s   maximálnou  možnou  odchýlkou
            uvedenou  v  bode  7.4.4.2  (pre  pásové váhy vybavené
            zariadením na kontrolu nuly s prídavným závažím).
9.3       Doplnkové značenie
          Metrologické  orgány vydávajúce  osvedčenie o  schválení
          typu  môžu  v  typovom  schválení  požadovať  aj  ďalšie
          značenie,  a  to  v  závislosti  od konkrétneho použitia
          pásových váh.
9.4       Prezentácia opisného značenia
          Popisné  značky  musia  byť  nezmazateľné  a  musia  mať
          rozmery a tvar také zreteľné, aby umožnili ľahké čítanie
          za bežných podmienok používania pásových váh.
          Musia byť umiestnené spolu na dobre viditeľnom mieste na
          pásových váhach,  a to na  štítku upevnenom v  blízkosti
          indikačného zariadenia  alebo musia byť  napísané priamo
          na samotnom indikačnom zariadení.
          Štítok  s údajmi  musí byť  možné zabezpečiť overovacími
          značkami.
9.5       Označovanie
          Na popisnom  štítku môže byť aj  priestor pre overovaciu
          značku.  Ak tento  priestor na  štítku nie  je, musí byť
          v jeho blízkosti plocha na to určená.

Kapitola 4

METROLOGICKÁ KONTROLA

          Schválenie  typu  a  overenie  pásových  váh sa vykonáva
          v súlade so zákonom a § 4 až 7 a § 9 tejto vyhlášky.
          Niektoré z  týchto požiadaviek sú  špecifikované v tejto
          kapitole.

10.       SCHVÁLENIE TYPU EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

10.1      Žiadosť o schválenie typu
          Žiadosť  o  schválenie  typu  musí obsahovať nasledujúce
          informácie a musí byť doplnená touto dokumentáciou:
10.1.1    Metrologické charakteristiky
10.1.1.1  Opisné značenia tak, ako sú uvedené v bode 9.
10.1.1.2  Špeciálne charakteristiky vážiacej jednotky.
10.1.2    Opisná dokumentácia:
          - výkres alebo náčrt celého zariadenia,
          - všetky  požadované  výkresy,  modely  alebo fotografie
            zobrazujúce   detaily    dôležité   z   metrologického
            hľadiska,
          - opis a  schematické náčrty jasne  znázorňujúce činnosť
            pásových váh.
10.2      Skúška na schválenie typu
10.2.1    Simulačné skúšky
          Tieto skúšky sa vykonávajú  na pásových váhach s pásovým
          dopravníkom,  ktorý má  byť k  nim pripojený,  alebo bez
          neho.
          Tieto   skúšky   musia    umožňovať   posúdenie   vplyvu
          ovplyvňujúcich  faktorov, ktoré  môžu pôsobiť  na pásové
          váhy v  bežných podmienkach použitia  (teplota, napätie,
          frekvencia atď.).  Jednotlivé faktory sa  skúmajú, ak je
          to nevyhnutné, oddelene.
          Pásové váhy musia spĺňať podmienky bodu 7.3.
10.2.2    Skúšky pri bežných podmienkach použitia
          Tieto skúšky pozostávajú z  materiálových skúšok a musia
          byť vykonané množstvom materiálu rovnajúcim sa minimálne
          najmenšiemu  sčítanému  zaťaženiu  pri  prietokoch medzi
          minimálnym a maximálnym prietokom.
          Pásové váhy musia spĺňať podmienky bodu 7.4.

11.       PRVOTNÉ OVERENIE
          Prvotné  overenie  pásových  váh  sa  vykonáva  v  dvoch
          etapách.

11.1      Prvá etapa pozostáva z týchto činností:
          - kontrola či  vyhotovenie pásových váh  zodpovedá opisu
            zo  schválenia  typu  a  kontrola  jednotlivých  častí
            mechanizmu,
          - skúšky  súčtu   pomocou  simulácie  posuvu   v  súlade
            s požiadavkami   bodov  7.3.1,   7.3.3,  7.3.4,  7.3.5
            a 7.3.7 okrem bodu 7.3.7.4.2.
          Pri pásových  váhach s dopravníkovým  pásom (3.2.2.2) sa
          musia skúšky vykonať na kompletných váhach.
          Pri  pásových váhach  s vážiacou  plošinou (3.2.2.1)  sa
          skúšky   vykonajú   bez   dopravníkového   pásu  pomocou
          simulátora posuvu.
          Tieto  skúšky  musia  preukázať  výsledky sčítania, t.j.
          sčítanú  hmotnosť,  a  buď  počet  cyklov,  alebo  číslo
          predstavujúce  vzdialenosť,  o  ktorú  sa pás teoreticky
          presunul.
11.2      Druhá etapa skúšok sa vykoná takto:
11.2.1    Skúšky na mieste používania
          Skúšky  na  mieste  používania  musí  byť  možné vykonať
          spoľahlivo a ľahko, a to s materiálom alebo s materiálmi
          určenými  na váženie.  Inštalácia pásových  váh musí byť
          navrhnutá   tak,  aby   ich  overenie   bolo  možné  bez
          prerušenia bežnej činnosti váh.
          Skúšobné   zariadenie  zodpovedajúce   požiadavkám  bodu
          7.4.2  musí byť  permanentne v  bezprostrednej blízkosti
          pásovej váhy alebo váh a skladovanie a doprava musia byť
          zorganizované tak, aby sa predišlo strate materiálu.
11.2.2    Kontrola snímača posuvu
          Ak je  dôvod predpokladať, že  by mohlo dôjsť  k preklzu
          snímača posuvu, musí sa tento preklz merať.
11.2.3    Overenie nulovania
          Overenie sa  vykoná pri kompletnom  počte pretočení pása
          za podmienok stanovených v bodoch 7.4.4.2 a 7.4.4.5.
11.2.4    Stabilita nuly
          Pri  skúškach na  mieste používania  musí stabilita nuly
          spĺňať požiadavky bodu 7.4.4.4.
          Pri  váhach  vybavených   zariadením  na  kontrolu  nuly
          s prídavným  závažím   sa  musí  skúška   vykonať  aspoň
          päťkrát. Namerané  odchýlky od kontrolnej  hodnoty nesmú
          byť väčšie ako hodnota  vypočítaná podľa ustanovení bodu
          7.4.4.4.
11.2.5    Skúšky s materiálom
          Tieto  skúšky  sa  musia  vykonať  za  bežných podmienok
          použitia váh  a musia byť  vykonané pri minimálne  dvoch
          prietokoch  medzi  minimálnym  a  maximálnym  prietokom.
          Musia  sa vykonať  s množstvom  materiálu rovnajúcim  sa
          aspoň najmenšiemu súčtovému zaťaženiu.
          Kontrola  hmotnosti materiálu  sa vykoná  buď pred  jeho
          presuvom cez pásovú váhu, alebo po ňom.

Kapitola 5

ODPORUČENÉ PRAKTICKÉ USTANOVENIA

12.       KONŠTRUKCIA
          Pásové váhy, ktoré spĺňajú nasledujúce požiadavky, možno
          považovať  za  vyhovujúce  podmienkam  príslušných častí
          predchádzajúcich kapitol.

12.1      Špeciálne podmienky inštalácie
          Pásové váhy musia spĺňať tieto podmienky inštalácie:
12.1.1    Valčeková dráha
          Horná   úroveň  valčekov   a  sád   valčekov  tvoriacich
          dopravníkovú dráhu  musí byť paralelná  v každej skupine
          valčekov. Valčeky  umiestnené v priamej  blízkosti konca
          bubna  nemusia  tieto  podmienky  bezpodmienečne spĺňať.
          Sklon  osi  krajných  valčekov  oproti stredným valčekom
          nesmie  byť  väčší  ako  20  stupňov  pre  triedu 1         a 30
          stupňov pre triedu 2.
          Sklon pozdĺžneho priameho  úseku roviny tvorenej hornými
          úrovňami valčekov  nesmie byť väčší  ako 10% pre  triedu
          1 a 20%  pre triedu 2  za predpokladu, že  nedochádza ku
          sklzu materiálu.
          Pre  triedu   1  vážiace  a   nosné  valčeky  umiestnené
          bezprostredne pred vážiacou a za vážiacou plošinou musia
          byť  uložené  na  guličkových  ložiskách alebo ložiskách
          podobného  typu; vyrovnanie  týchto valčekov  do osi pre
          zaťaženie rovnajúce  sa približne polovici  hornej medzi
          váživosti má  byť do 0,3 mm  a chyba excentricity nesmie
          byť väčšia ako 0,2 mm.
12.1.2    Dopravníkový pás
12.1.2.1  Spojovacie články
          Pás  musí   pozostávať  z  jednej   alebo  dvoch  častí,
          z ktorých každá má tie  isté charakteristiky; spoj alebo
          spojenia  musia  byť  šikmé  a  ostrý  uhol medzi spojom
          a bočnou hranou pásu nesmie byť väčší ako 45 stupňov.
12.1.2.2  Dĺžka
          Dĺžka   nenavinutého  pásu   nesmie  presahovať   menšiu
          z týchto dvoch hodnôt:
          - vzdialenosť, ktorú prejde ktorýkoľvek  bod pásu za 1,5
            minúty pri najmenšej menovitej rýchlosti,
          - alebo 100 m.
12.1.3    Pôsobenie materiálu
          Vážiaca  plošina  musí  byť  umiestnená  od  podávacieho
          zariadenia vo  vzdialenosti 2 až  5-krát väčšej, ako  je
          vzdialenosť, ktorú prejde ktorýkoľvek  bod pásu za jednu
          sekundu pri maximálnej rýchlosti.
12.2      Prevodník posuvu
          Meranie dĺžky  zodpovedajúcej posuvu pásu  alebo meranie
          rýchlosti sa musí vykonávať na vnútornej strane pásu.
          Prevodník  posuvu váh  s integračnou  činnosťou musí byť
          možné vybaviť zariadením na počítanie počtu otáčok alebo
          zlomkov otáčok snímača posuvu.
12.3      Indikátory okamžitého zaťaženia a prietoku
          Časti   stupníc    indikátorov   indikujúcich   okamžité
          zaťaženie    a   prietok    mimo   hraníc    minimálneho
          a maximálneho prietoku  musia byť odlíšené  od ostatných
          častí stupníc.
          Tieto indikátory možno nahradiť alebo doplniť záznamovým
          zariadením za predpokladu, že to neovplyvní výsledok.
          Ak   indikátor  okamžitého   zaťaženia  je   zároveň  aj
          indikátorom   prietoku,  musí   byť  označený   nápisom:
          "Prietok platný pre rýchlosť pásu... m/s."
12.4      Indikátory súčtu a tlačiarne
          Indikátory súčtu  a tlačiarne, ktoré  ukazujú len kladné
          hodnoty  pásu,  musia  byť   zapojené,  len  čo  vážiaca
          rýchlosť dosiahne 5% maximálneho prietoku.

Tretia časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní kontinuálnych sčítavacích váh s automatickou činnosťou podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky

1.        TERMÍNY A DEFINÍCIE

1.1       Váhy
          Merací  prístroj  slúžiaci  na  určenie hmotnosti telesa
          s využitím účinku gravitácie na toto teleso.
1.2       Váhy s automatickou činnosťou
          Váhy vážiace  bez zásahu operátora  pracujúce na základe
          vopred   určeného    programu   automatických   procesov
          charakteristických pre dané váhy.
1.3       Kontinuálne  sčítavacie  váhy  s  automatickou činnosťou
          (ďalej len "pásové váhy")
          Váhy s  automatickou činnosťou, ktoré  kontinuálne vážia
          celkové  množstvo  materiálu  na  pásovom dopravníku bez
          jeho systematického delenia a bez prerušenia chodu pásu.
1.4       Pásové váhy s vážiacou plošinou
          Pásové váhy s nosičom zaťaženia, ktorý obsahuje len časť
          dopravníka.
1.5       Pásové váhy so zabudovaným dopravníkom
          Pásové  váhy s  nosičom zaťaženia,  ktorý obsahuje  celý
          dopravník.
1.6       Pásové váhy s jednou rýchlosťou
          Pásové   váhy  s   pásovým  dopravníkom   navrhnutým  na
          prevádzku pri jednej rýchlosti.
1.7       Pásové váhy s meniteľnou rýchlosťou
          Pásové   váhy  s   pásovým  dopravníkom   navrhnutým  na
          prevádzku pri viac ako jednej rýchlosti.
1.8       Nosič zaťaženia
          Časť váh určená na prijímanie zaťaženia.
1.9       Pásový dopravník
          Zariadenie, ktoré prepravuje výrobok na páse uloženom na
          valčekoch otáčajúcich sa okolo vlastnej osi.
1.10      Nosné valčeky
          Valčeky, na ktorých je dopravníkový pás uložený v pevnom
          ráme.
1.11      Vážiace valčeky
          Valčeky,  na  ktorých  je  dopravníkový  pás  uložený na
          nosiči zaťaženia.
1.12      Vážiaca jednotka
          Časť  pásových  váh  poskytujúca  informáciu o hmotnosti
          meraného zaťaženia.
1.13      Prevodník posuvu
          Zariadenie na dopravníku, ktoré poskytuje informáciu buď
          o posuve  pása o  určitú dĺžku,  alebo úmernú informáciu
          o rýchlosti pása.
1.14      Snímač posuvu
          Časť  prevodníka  posuvu,   ktorá  je  neustále  spojená
          s pásom, alebo je súčasťou nepoháňajúcej remenice.
1.15      Súčtové zariadenie
          Zariadenie,  ktoré informácie  prichádzajúce z  vážiacej
          jednotky a prevodníka posuvu použije buď
          - na sčítanie čiastkových zaťažení, alebo
          - na   integráciu  zaťaženia   jednotkovej  dĺžky   pása
            a rýchlosti pása.
1.16      Súčtové indikačné zariadenie
          Zariadenie prijímajúce informácie zo súčtového počítadla
          a indikujúce hmotnosť prepravovaného zaťaženia.
1.17      Indikačné zariadenie celkového súčtu
          Zariadenie   indikujúce    celkovú   hmotnosť   všetkých
          prepravených zaťažení.
1.18      Nulovacie zariadenie
          Zariadenie  umožňujúce  nulový  súčet  pri určitom počte
          kompletných pretočení prázdneho dopravníka.
1.19      Tlačiareň
          Zariadenie na tlač v jednotkách hmotnosti.
1.20      Indikačné zariadenie okamžitého zaťaženia
          Zariadenie indikujúce percento  z hornej medze váživosti
          (Max)  alebo hmotnosť  zaťaženia pôsobiaceho  na vážiacu
          jednotku v každom danom okamihu.
1.21      Indikačné zariadenie hmotnostného prietoku
          Zariadenie indikujúce okamžitý hmotnostný prietok (ďalej
          len  "prietok"), a  to buď  ako hmotnosť  prepravovaného
          výrobku za jednotku času,  alebo ako percentuálny podiel
          maximálneho prietoku.
1.22      Dĺžka vážiaceho úseku (L)
          Vzdialenosť  medzi  dvoma   myslenými  čiarami  vedenými
          v polovici  medzi  osami  koncových  vážiacich  valčekov
          a najbližších nosných valčekov.
1.23      Horná medza váživosti (Max)
          Najväčšie  okamžité  netto  zaťaženie,  ktoré má vážiaca
          jednotka    vážiť   na    časti   dopravníkového    pásu
          predstavujúceho dĺžku vážiaceho úseku.
1.24      Najmenšie sčítané zaťaženie (suma min)
          Množstvo vyjadrené  v jednotkách hmotnosti,  pod ktorého
          hodnotou môže  pri sčítaní dôjsť  k nadmerným relatívnym
          chybám.
1.25      Maximálne zaťaženie jednotkovej dĺžky pása
          Podiel hornej medze váživosti  vážiacej jednotky a dĺžky
          vážiaceho úseku.
1.26      Materiálová skúška
          Skúška   vykonávaná  na   kompletných  pásových   váhach
          s materiálom, na ktorého váženie sú váhy určené.

2.        TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA MERADLÁ

2.1       Vhodnosť na použitie
          Pásové  váhy  musia  byť  navrhnuté  tak, aby vyhovovali
          spôsobu  prevádzky, materiálom  a triede  presnosti, pre
          ktoré sú určené.
2.2       Náhodné rozjustovanie
          Pásové  váhy musia  byť skonštruované  tak, aby  nemohlo
          dôjsť  k  ich  náhodnému  rozjustovaniu,  ktoré by mohlo
          viesť k narušeniu ich metrologickej funkčnosti bez toho,
          aby jeho efekt nebol evidentný.
2.3       Prevádzkové nastavenie
          Hlavné  súčtové  indikačné   zariadenie  sa  nesmie  dať
          opätovne nastaviť na nulu.
          Počas automatického váženia  musí byť zabránené možnosti
          prevádzkového nastavenia váh alebo opätovného nastavenia
          iných indikačných zariadení súvisiacich s obchodom.
2.4       Ovládacie zariadenia
          Ovládacie zariadenia musia byť  konštruované tak, aby sa
          bežne nemohli  dostať do iných  polôh, ako boli  určené,
          alebo  musí byť  zabezpečené,  že  v týchto  polohách sa
          zamedzia všetky indikácie a tlač.
2.5       Zablokovanie dopravníka
          Ak sa váhy vypnú, alebo  sa preruší ich činnosť, musí sa
          zastaviť chod dopravníkového pásu, alebo tento stav musí
          byť vizuálne alebo zvukovo signalizovaný.
2.6       Kvalita indikácie
          Súčtové   indikačné  a   tlačiarenské  zariadenia  musia
          umožňovať   správne,  ľahké   a  jednoznačné   odčítanie
          výsledkov  jednoduchým prirovnaním  a musí  byť na  nich
          vyznačený symbol príslušnej jednotky hmotnosti.
2.7       Tvar dielikov stupnice
          Hodnota  dielika stupnice  indikačných a  tlačiarenských
          zariadení  musí byť  v tvare  1 x  10 na  k, 2  x 10  na
          k alebo 5  x 10 na k,  kde index k je  celé kladné alebo
          záporné číslo alebo nula.
2.8       Rozsah indikácie
          Aspoň jedno zo  súčtových indikačných zariadení pásových
          váh  musí  umožňovať  indikáciu  hodnoty  rovnajúcej  sa
          množstvu produktu  odváženého za 10  hodín prevádzky váh
          pri maximálnom prietoku.
2.9       Nulovacie zariadenie
          Rozsah nulovania nesmie byť väčší  ako 4% z hornej medze
          váživosti (Max).
2.10              Prevodník posuvu
          Prevodník  posuvu musí  byť navrhnutý  tak, aby  nemohlo
          dôjsť  k preklzu,  ktorý by  ovplyvnil výsledok váženia,
          a to bez ohľadu na to, či je pás zaťažený alebo nie.
2.11      Dopravníkový pás
          Hmotnosť  na  jednotku  dĺžky  pásu  musí  byť prakticky
          konštantná.  Spoje  na  páse  nesmú významne ovplyvňovať
          výsledok váženia.
2.12      Dĺžka vážiaceho úseku
          Pásové  váhy  sa  musia  inštalovať  tak,  aby  sa počas
          používania nemenila dĺžka vážiaceho úseku.
2.13      Ochrana proti preťaženiu
          Pásové  váhy musia  byť chránené  proti náhodnému vplyvu
          väčšieho zaťaženia, ako je horná medza váživosti.
2.14      Pomocné zariadenia
          Pomocné zariadenia nesmú ovplyvňovať výsledok váženia.
2.15      Zabezpečenie
          Tie  súčasti váh,  ktoré užívateľ  už nesmie  nastavovať
          alebo odstraňovať,  sa musia dať  zabezpečiť overovacími
          značkami,  alebo musia  byť uložené  v ochrannom  kryte,
          ktorý sa musí dať tiež zabezpečiť overovacími značkami.

3.        METROLOGICKÉ POŽIADAVKY NA MERADLÁ

3.1       Triedy presnosti
          Váhy sa delia do nasledujúcich troch tried presnosti:
          0,5  1  2
3.2       Najväčšie dovolené chyby
          Najväčšie  dovolené  chyby  platia  pre zaťaženia väčšie
          alebo rovnajúce sa (suma min).
          Najmenšie sčítané zaťaženie suma  min nesmie byť väčšie,
          ako sú tieto hodnoty:
          - 2%  hmotnosti   sčítanej  za  hodinu   pri  maximálnom
            prietoku,
          - hmotnosť dosiahnutá pri maximálnom prietoku pri jednom
            pretočení pásu,
          - hmotnosť  zodpovedajúca   príslušnému  počtu  dielikov
            súčtovej stupnice z tabuľky č. 1.

                                                      Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
   Trieda presnosti                Dieliky súčtovej stupnice (d)
------------------------------------------------------------------
        0,5                                     800
         1                                      400
         2                                      200
------------------------------------------------------------------

3.3       Najväčšia dovolená chyba pri automatickom vážení
          Najväčšie  dovolené  chyby,  kladné  alebo  záporné, pre
          každú  triedu  presnosti  sú  príslušné  hodnoty uvedené
          v tabuľke  č.  2,   zaokrúhlené  na  najbližšiu  hodnotu
          dielika súčtovej stupnice  (d). Najväčšie dovolené chyby
          platia  pre  zaťaženia,  ktoré  nie  sú  menšie,  ako je
          najmenšie sčítané zaťaženie (suma min).

                                                      Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
   Trieda presnosti        Percento hmotnosti sčítaného zaťaženia
------------------------------------------------------------------
        0,5                                 0,25
         1                                  0,5
         2                                  1,0
------------------------------------------------------------------

3.4       Rozdiel medzi indikovanými  alebo vytlačenými výsledkami
          váženia
          Rozdiel medzi  výsledkami váženia toho  istého zaťaženia
          udávanými  ktorýmikoľvek dvoma  zariadeniami s rovnakými
          dielikmi stupnice sa musí rovnať nule.
3.5       Teplota
          Pásové  váhy  musia  vyhovovať  príslušným metrologickým
          a technickým požiadavkám  pri teplotách od  - 10 stupňov
          C do + 40 stupňov C.
          Teplotný  rozsah   môže  byť  v   prípadoch  špeciálnych
          aplikácií odlišný,  ale nesmie byť menší  ako 30 stupňov
          C a musí byť špecifikovaný v opisnom značení.
3.6       Opakovateľnosť
          Rozdiel  medzi relatívnymi  chybami viacerých  výsledkov
          nameraných  pri  prakticky   rovnakých  prietokoch,  pri
          približne  rovnakom  množstve  produktu  a pri rovnakých
          podmienkach    nesmie   prekročiť    absolútnu   hodnotu
          príslušnej  najväčšej  dovolenej  chyby  pre automatické
          váženie.
3.7       Rýchlosť pohybu pásu
          Rýchlosť pohybu pásu  stanovuje výrobca. Rýchlosť nesmie
          kolísať o viac ako 5% menovitej hodnoty.
          Rýchlosť pohybu produktu a pásu musia byť zhodné.

4.        NÁPISY A ZNAČKY

4.1       Nápisy
          Váhy musia mať takéto značenie:
4.1.1     Údaje vypísané slovne:
          - identifikačná značka výrobcu,
          - identifikačná značka dovozcu (ak je to aplikovateľné),
          - výrobné číslo a typové označenie pásových váh,
          - nápis "Skúška nuly musí trvať minimálne ... pretočení"
          - napätie zdroja,
          - frekvencia zdroja.
4.1.2     Údaje vyjadrené v kódoch:
          - značka schváleného typu,
          - trieda presnosti,
          - hodnota dielika súčtovej stupnice,
          - maximálny prietok             Qmax = ... kg/h alebo t/h,
          - minimálny prietok             Qmin = ... kg/h alebo t/h,
          - najmenšie sčítané zaťaženie   suma min = ... kg alebo t,
          - podľa potreby:
          - menovitá rýchlosť pásu        v = ... m/s, alebo
          - rozsah rýchlostí pásu         v = ... / ... m/s.
4.1.3     Údaje na základe schválenia typu
          - označenie druhu (druhov) váženého produktu,
          - horná medza váživosti (Max),
          - dĺžka vážiaceho úseku (L),
          - kontrolná hodnota,
          - teplotný rozsah,
          - rozsah rýchlostí simulátora posuvu,
          - prevádzková   frekvencia  (ak   sčítanie  je  vykonané
            pripočítaním),
          - identifikačná značka na  tých súčastiach pásových váh,
            ktoré nie sú priamo pripojené na hlavnú jednotku.
4.1.4     Umiestnenie popisných značiek
          Popisné  značenie musí  byť trvalé,  jeho veľkosť,  tvar
          a zreteľnosť musia byť také, aby sa za bežných podmienok
          používania váh  dalo ľahko prečítať.  Musí byť zoskupené
          a umiestnené na dobre viditeľnom  mieste na váhach, a to
          buď na  opisnom štítku pripevnenom  v blízkosti hlavného
          súčtového   indikačného   zariadenia   alebo   na  samom
          indikačnom  zariadení. Štítok  so značkami  sa musí  dať
          zabezpečiť  overovacími značkami  okrem prípadu,  keď ho
          nie je možné odstrániť bez poškodenia.
4.2       Overovacie značky
4.2.1     Umiestnenie
          Na  pásových  váhach  musí  byť  miesto  na  umiestnenie
          overovacích značiek. Toto miesto musí
          - byť  také,  aby  sa  časť  váh,  na  ktorom  sa značka
            nachádza,  nedala  z   váh  odstrániť  bez  poškodenia
            značky,
          - umožňovať jednoduché umiestnenie  značky bez toho, aby
            sa tým zmenili metrologické vlastnosti váh,
          - byť také, aby značky  boli viditeľné bez posunutia váh
            alebo ich ochranného krytu počas prevádzky.
4.2.2     Pripevnenie
          Ak  sa značka  vytvorí razením,  nosič overovacej značky
          môže tvoriť  platnička z olova  alebo iného rovnocenného
          materiálu,  ktorá je  zapustená v  doske umiestnenej  na
          váhach alebo vo vyvŕtanej dutine.
          Ak je  značkou samolepiaca nálepka,  na váhach musí  byť
          vhodné miesto na umiestnenie tejto nálepky.

5.        METROLOGICKÁ KONTROLA MERADIEL

          Schválenie  typu  a  overenie  pásových  váh sa vykonáva
          v súlade so zákonom a § 4 až 9 tejto vyhlášky.
          Niektoré z  týchto požiadaviek sú  špecifikované v tomto
          bode.

5.1       Metódy technických skúšok na schválenie typu
5.1.1     Dokumentácia
          Žiadosť  o schválenie  typu musí  obsahovať dokumentáciu
          s týmito údajmi:
          - metrologické charakteristiky pásových váh,
          - súhrn špecifikácií pásových váh,
          - opis funkcie komponentov a zariadení pásových váh,
          - nákresy,   schémy  a   prípadne  všeobecné  softvérové
            informácie objasňujúce konštrukciu a činnosť váh,
          - dokumentácia     preukazujúca,      že     konštrukcia
            a vyhotovenie váh zodpovedajú  požiadavkám tejto časti
            prílohy.
5.1.2     Všeobecne
          Skúška typu  sa vykoná aspoň  na jednom alebo  viacerých
          (spravidla  nie  na  viacerých   ako  na  troch)  váhach
          predstavujúcich konkrétny typ. Aspoň jedna váha musí byť
          kompletne inštalovaná na mieste používania a aspoň jedna
          z váh musí byť k dispozícii v stave vhodnom na simulačné
          skúšky komponentov v laboratóriu.
5.1.3     Skúšky
          Skontroluje  sa  predložená  dokumentácia  a vykonajú sa
          skúšky na preverenie, či váhy zodpovedajú
          - technickým požiadavkám,
          - metrologickým požiadavkám,
          - požiadavkám   na   elektronické   váhy   (ak   je   to
            aplikovateľné).
          Špecifikácie jednotlivých  skúšok (metódy a  postupy) sú
          uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.
5.1.4     Podmienky vykonania skúšok
          Vykonávateľ skúšky  typu môže na  účely skúšok vyžadovať
          od  žiadateľa   o  schválenie  typu   náležité  množstvo
          materiálu, kontrolné zariadenia (váhy) a personál.
5.1.5     Miesto skúšky
          Váhy predložené na skúšku typu môžu byť skúšané buď:
          - na miestach so sídlom vykonávateľa skúšky typu, alebo
          - na  ktoromkoľvek  inom  vhodnom  mieste,  na ktorom sa
            vykonávateľ skúšky  typu a žiadateľ  o schválenie typu
            dohodnú.
5.2       Metódy  technických   skúšok  pre  prvotné   a  následné
          overenie
5.2.1     Skúšky
          Vykonávateľ  overenia  preverí  zhodu  váh so schváleným
          typom   a   preskúša,   či   váhy   vyhovujú  technickým
          a metrologickým požiadavkám. Pásové váhy musia vyhovovať
          technickým  požiadavkám a  metrologickým požiadavkám pre
          všetky výrobky,  na ktorých váženie budú  váhy v bežných
          prevádzkových podmienkach používané.
          Pri  prvotnom overení  a následnom  overení         sa  vykonajú
          skúšky podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
          Vykonávateľ  overenia v  odôvodnenom prípade  a v záujme
          toho, aby  sa predišlo duplicite  skúšok, ktoré už  boli
          predtým  vykonané  pri  skúške  typu,  môže použiť tieto
          výsledky pri prvotnom overení.
5.2.2     Podmienky vykonania skúšok
          Vykonávateľ overenia  môže na účely  skúšok vyžadovať od
          žiadateľa   o  overenie   náležité  množstvo  materiálu,
          kontrolné zariadenia (váhy) a personál.

PRÍL.7

KONTROLNÉ A TRIEDIACE VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou, ktoré sa používajú na automatické váženie predpripravených jednotlivých zaťažení ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.

3. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou určené na vnútorný trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti alebo technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v tretej časti tejto prílohy.

4. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej a tretej časti tejto prílohy.

5. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

6. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní kontrolných a triediacich váh s automatickou činnosťou určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

Kapitola 1

DEFINÍCIE A TERMINOLÓGIA

1.        VŠEOBECNÉ DEFINÍCIE
          Kontrolné váhy a triediace váhy s automatickou činnosťou
          rozdeľujú tovar do dvoch alebo viacerých podskupín podľa
          hmotnosti týchto tovarov.
1.1       Kontrolné váhy
          Váhy, ktoré  triedia tovar, ktorého hmotnosť  sa líši od
          vopred určenej hmotnosti nazývanej menovitá hmotnosť.
          Funkciou  kontrolných  váh  je  rozdeliť  tovar do dvoch
          alebo viacerých  podskupín podľa hodnoty  rozdielu medzi
          ich hmotnosťou a menovitou hmotnosťou.
1.2       Triediace váhy
          Váhy triediace tovar rôznej  hmotnosti, pre ktorý nie je
          vopred určená menovitá hmotnosť.
          Funkciou  váh triediacich  tovar podľa  hmotnosti (ďalej
          len "triediace  váhy") je roztriediť  tovar do viacerých
          podskupín,  z  ktorých  každá  je charakterizovaná daným
          rozsahom hmotnosti.
1.3       Príloha sa  nevzťahuje na váhy  s automatickou činnosťou
          s výpočtom  ceny,  na  váhy  tlačiace  lístky  a na váhy
          triediace vajíčka.

2.        TERMINOLÓGIA

2.1       Klasifikácia podľa spôsobu kontroly alebo triedenia
2.1.1     Váhy,  ktoré  rozdeľujú  tovar  do  jednotlivých  skupín
          oddelene opúšťajúcich váhy.
2.1.2     Váhy, ktoré  rozdeľujú tovar jeho  označením samostatnou
          značkou určujúcou, do ktorej skupiny patrí.
2.1.3     Váhy,   ktoré   vážia   tovar   v   každej  skupine  bez
          oddeľovania.
2.1.4     Váhy, ktoré vydávajú vizuálny alebo akustický signál pre
          každý tovar v skupine bez jeho oddeľovania.
2.2       Klasifikácia podľa spôsobu činnosti
2.2.1     Kontinuálne kontrolné a triediace váhy.
          Váhy s kontinuálnym pohybom dávok.
          Pohyb  zaťaženia  na  nosiči  zaťaženia  je  nepretržitý
          a informácia  o  jeho   hmotnosti  je  indikovaná  počas
          pohybu.
2.2.2     Diskontinuálne kontrolné a triediace váhy.
          Váhy s diskontinuálnym pohybom dávok.
          Pohyb  zaťaženia na  nosiči zaťaženia  je diskontinuálny
          a informácia o hmotnosti zaťaženia  je indikovaná za jej
          pokojového stavu.
2.3       Hlavné konštrukčné časti (zariadenia)
2.3.1     Merací systém.
2.3.1.1   Vážiaca jednotka.
          Zariadenie indikujúce informácie  o hmotnosti zaťaženia,
          ktorá má byť kontrolovaná a/alebo triedená.
          Toto   zariadenie   môže   pozostávať   z   celej   váhy
          s neautomatickou činnosťou alebo z jej častí.
          Po zostáva z  nosiča zaťaženia, vyvažovacieho zariadenia
          a podľa    možnosti   indikačného    zariadenia,   ktoré
          v jednotkách   hmotnosti  indikuje   napríklad  hmotnosť
          zaťaženia    alebo   rozdiel    medzi   touto   hodnotou
          a referenčnou hodnotou.
2.3.1.2   Spúšťacie zariadenie.
          Zariadenie dávajúce pokyn na určenie údaja o hmotnosti.
2.3.1.3   Zariadenie spracúvajúce údaje.
          Zariadenie,  ktoré premieňa  údaje vážiacej  jednotky na
          signály a  tie spracúva na  príkazy na kontrolu  a/alebo
          triedenie.
2.3.1.4   Indikačné zariadenie.
          Zariadenie,  ktoré  indikuje  informáciu  aspoň o jednej
          z týchto položiek:
          - hmotnosť kontrolovaného a/alebo triedeného zaťaženia,
          - rozdiel   medzi   hmotnosťou   kontrolovaného  a/alebo
            triedeného zaťaženia a referenčnou hodnotou,
          - podskupina,  do ktorej  kontrolované a/alebo  triedené
            zaťaženie patrí.
2.3.2     Dopravník zaťaženia.
          Zariadenie  na  dopravu  zaťaženia  na  nosič  zaťaženia
          a z neho.
          Môže byť súčasťou vážiacej jednotky.
2.3.3     Nastavovacie zariadenie.
          Zariadenie na nastavenie hraníc hmotnosti podskupín.
2.3.4     Triediace zariadenie.
          Zariadenie,  pomocou  ktorého  sú  zaťaženia automaticky
          rozdelené do fyzicky oddelených podskupín.
          Toto zariadenie nemusí byť súčasťou vážiacej jednotky.
2.3.5     Korekčné zariadenie (zariadenie na samoreguláciu spätnou
          väzbou).
          Zariadenie,  ktoré  na   základe  výsledkov  kontrolného
          váženia  automaticky  opraví  nastavenie  váh  posunutím
          zaťaženia smerom k hornej časti kontrolnej váhy.
2.3.6     Počítadlo.
          Zariadenie   indikujúce   počet   zaťažení,   ktoré   sa
          premiestnili  cez  nosič  zaťaženia  (celkové  počítadlo
          zaťažení),  alebo  počet  zaťažení  v  každej podskupine
          (počítadlo zaťažení podskupín).
2.4       Etalónové skúšobné zaťaženie
          Etalónové  skúšobné  zaťaženie   je  zaťaženie,  pomocou
          ktorého  sa  kontroluje  štandardné  pásmo nerozhodnosti
          (Us) podľa podmienok stanovených v bode 7.2.1.1.
2.5       Metrologické charakteristiky
2.5.1     Menovité nastavenie
          Hodnota  vyjadrená  v   jednotkách  hmotnosti  nastavená
          operátorom  pomocou nastavovacieho  zariadenia s  cieľom
          vytvoriť  hranice  medzi  jednotlivými  za sebou idúcimi
          podskupinami.
2.5.2     Aktuálne nastavenie.
                  Hodnota  vyjadrená  v  jednotkách  hmotnosti,  na ktorej
          základe pre  to isté zaťaženie  možno vykonať dva  rôzne
          závery, z ktorých každý má rovnakú pravdepodobnosť.
2.5.3     Rozsah nastavenia.
          Rozsah, v  ktorom možno menovité  nastavenie upraviť pre
          danú menovitú hodnotu hmotnosti zaťaženia.
2.5.4     Interval nastavenia (šírka podskupiny).
          Interval   vyjadrený   v   jednotkách   hmotnosti  medzi
          menovitými nastaveniami nasledujúcimi za sebou.
2.5.5     Chyba nastavenia.
          Rozdiel   medzi   hodnotami   menovitého   a  aktuálneho
          nastavenia.
2.5.6     Hmotnostná kategória.
          Podskupina  zaťažení,  ktoré  patria  do  daného rozsahu
          hmotnosti. Celý rozsah nastavenia, od nuly do nekonečna,
          s "n"  hodnotami   nastavenia  je  rozdelený   na  (n+1)
          hmotnostných kategórií.
2.5.7     Dolná medza váživosti.
          Hodnota zaťaženia,  pod ktorú nemôže  váha správne určiť
          hodnotu  zaťaženia  a  zatriediť  ju  do  podskupiny, do
          ktorej toto zaťaženie patrí.
2.5.8     Pásmo nerozhodnosti.
          Rozsah  vyjadrený v  jednotkách hmotnosti,  v ktorom  je
          rozhodnutie   váhy   (týkajúce   sa   určenia  hmotnosti
          zaťaženia) neurčité.
2.5.8.1   Štandardné pásmo nerozhodnosti (Us).
          Rozsah  proklamovaný výrobcom  a vyjadrený  v jednotkách
          hmotnosti,  v ktorom  môžu váhy  pri zaťažení etalónovým
          skúšobným  zaťažením  a   pri  danej  rýchlosti  váženia
          vykonať dve rôzne rozhodnutia.
2.5.8.2   Menovité pásmo nerozhodnosti (Un).
          Rozsah  proklamovaný výrobcom  a vyjadrený  v jednotkách
          hmotnosti,   v  ktorom   môžu  váhy   pre  daný  produkt
          a rýchlosť váženia vykonať dve rôzne rozhodnutia.
2.5.8.3   Skutočné pásmo nerozhodnosti (Ua).
          Rozsah   zistený  metrologickou   službou  a   vyjadrený
          v jednotkách hmotnosti, v ktorom majú váhy možnosť dvoch
          rozdielnych rozhodnutí pri zaťažení etalónovým skúšobným
          zaťažením  alebo daným  produktom a  pri danej rýchlosti
          váženia.
          Jeho konvenčná hodnota sa rovná 6 sigma (od - 3 sigma do
          + 3   sigma),  pričom   "sigma"  sa   rovná  smerodajnej
          odchýlke.
2.5.9     Rýchlosť kontrolného triedenia alebo triedenia (pracovná
          rýchlosť).
          Počet  kontrolovaných  a   triedených  alebo  triedených
          záťaží za jednotku času.
2.5.10    Dĺžka záťaže.
          Dĺžka záťaže meraná v smere jej pohybu.
2.5.11    Čas váženia.
          Čas, ktorý  uplynie medzi momentom,  keď je záťaž  úplne
          umiestnená  na  nosiči  zaťaženia,  a  momentom,  keď je
          dodaná informácia o jej hmotnosti.
2.5.12    Čas odozvy.
          Čas, ktorý  uplynie medzi momentom,  keď je záťaž  úplne
          umiestnená na nosiči zaťaženia,  a momentom, v ktorom sa
          okamžitá   odozva   vážiacej    jednotky   odlišuje   od
          definitívnej odozvy o hodnotu nižšiu, ako je Un.

Metrologické charakteristiky

Kapitola 2

METROLOGICKÉ POŽIADAVKY

3.        VŠEOBECNÁ ČASŤ

3.1       Dielik stupnice vážiacej jednotky
          Ak  má  vážiaca  jednotka  indikačné zariadenie, ktorého
          stupnica je delená v jednotkách hmotnosti, dieliky tejto
          stupnice a jej overovací  dielik musia spĺňať požiadavky
          príslušných   ustanovení  nariadenia   vlády  Slovenskej
          republiky   č. 399/1999 Z.z.,   ktorým   sa   ustanovujú
          podrobnosti   o   technických   požiadavkách   na   váhy
          s neautomatickou činnosťou (ďalej  len "nariadenie vlády
          č. 399/1999 Z.z.").
3.2       Najväčšie štandardné pásmo nerozhodnosti
          Bez   narušenia   platnosti   požiadaviek   bodu   5.1.2
          štandardné  pásmo nerozhodnosti  (Us) nesmie  byť väčšie
          ako
          - 1 g   pre   zaťaženia   menovitej   hmotnosti  do  100
            g vrátane,
          - 1% pre zaťaženia menovitej hmotnosti väčšie ako 100 g.
3.3       Vzťah medzi menovitým a smerodajným pásmom nerozhodnosti
          Menovité pásmo nerozhodnosti (Un) nesmie byť menšie, ako
          je štandardné pásmo nerozhodnosti (Us).

4.        NAJVÄČŠIE DOVOLENÉ CHYBY

4.1       Najväčšie dovolené chyby pri schválení typu
4.1.1     Vážiaca jednotka.
          Ak  vážiaca  jednotka  obsahuje  indikačné zariadenie so
          stupnicou  delenou  na  dieliky  v jednotkách hmotnosti,
          považuje sa  za váhu s  neautomatickou činnosťou a  musí
          pri    statických    skúškach    vyhovovať   požiadavkám
          príslušných  ustanovení  nariadenia  vlády  č.  399/1999
          Z.z. na najväčšie dovolené chyby takýchto váh.
4.1.2     Skutočné pásmo nerozhodnosti (Ua).
          Skutočné  pásmo  alebo  pásma  nerozhodnosti zistené pri
          skúškach  vykonaných v  súlade s  podmienkami kapitoly 5
          nesmú byť väčšie, ako  je 0,8-násobok štandardného pásma
          nerozhodnosti (Us).
4.1.3     Chyba nastavenia.
          Chyba  nastavenia  nesmie  byť  väčšia  ako  0,5-násobok
          štandardného pásma nerozhodnosti (Us).
4.1.4     Zmena aktuálneho nastavenia v závislosti od času.
          Zmena aktuálneho nastavenia za  8 hodín prevádzky nesmie
          byť   väčšia   ako    0,5-násobok   štandardného   pásma
          nerozhodnosti (Us).
4.1.5     Zmena aktuálneho nastavenia v závislosti od teploty.
          Zmena  aktuálneho  nastavenia   v  závislosti  od  zmeny
          teploty  o  5  stupňov  C  nesmie  byť  väčšia,  ako  je
          0,5-násobok štandardného pásma nerozhodnosti (Us).
4.1.6     Vplyv excentrického zaťaženia.
          Ak   zaťaženie  možno   umiestňovať  excentricky,  potom
          najväčší rozdiel medzi hodnotami hmotnosti potrebnými na
          dosiahnutie  rovnovážnej polohy  pri zaťažení rovnajúcom
          sa  dolnej  medzi  váživosti  a  hodnotou  dolnej  medze
          váživosti   nesmie   byť   väčší,   ako  je  0,5-násobok
          štandardného  pásma  nerozhodnosti  (Us)  bez  ohľadu na
          umiestnenie zaťaženia na nosiči zaťaženia.
4.2       Najväčšie dovolené chyby pri prvotnom overení
4.2.1     Vážiaca jednotka.
          Ak  vážiaca  jednotka  obsahuje  indikačné zariadenie so
          stupnicou  delenou  na  dieliky  v jednotkách hmotnosti,
          považuje sa  za váhu s  neautomatickou činnosťou a  musí
          pri    statických    skúškach    vyhovovať   požiadavkám
          príslušných  ustanovení  nariadenia  vlády  č.  399/1999
          Z.z. na najväčšie dovolené chyby takýchto váh.
4.2.2     Skutočné pásmo nerozhodnosti (Ua).
          Skutočné  pásmo  alebo  pásma  nerozhodnosti zistené pri
          skúškach  vykonaných v  súlade s  podmienkami kapitoly 5
          nesmú  byť väčšie,  ako je  0,8-násobok menovitého pásma
          nerozhodnosti (Un).
4.2.3     Chyba nastavenia.
          Chyba  nastavenia  nesmie  byť  väčšia  ako  0,8-násobok
          menovitého pásma nerozhodnosti (Un).
4.2.4     Zmena aktuálneho nastavenia v závislosti od času.
          Zmena aktuálneho nastavenia za  8 hodín prevádzky nesmie
          byť    väčšia   ako    0,5-násobok   menovitého    pásma
          nerozhodnosti (Un).
4.2.5     Zmena aktuálneho nastavenia v závislosti od teploty.
          Zmena  aktuálneho  nastavenia  pri  zmene  teploty  o  5
          stupňov  C   nesmie  byť  väčšia,   ako  je  0,5-násobok
          menovitého pásma nerozhodnosti (Un).
4.3       Najväčšie dovolené chyby v prevádzke
4.3.1     Vážiaca jednotka.
          Ak  vážiaca  jednotka  obsahuje  indikačné zariadenie so
          stupnicou  delenou  na  dieliky  v jednotkách hmotnosti,
          považuje sa  za váhu s  neautomatickou činnosťou a  musí
          pri    statických    skúškach    vyhovovať   požiadavkám
          príslušných  ustanovení  nariadenia  vlády  č.  399/1999
          Z.z. na najväčšie dovolené chyby takýchto váh.
4.3.2     Skutočné pásmo nerozhodnosti (Ua).
          Skutočné  pásmo  alebo  pásma  nerozhodnosti zistené pri
          skúškach  vykonaných v  súlade s  podmienkami kapitoly 5
          nesmú  byť väčšie,  ako je  0,8-násobok menovitého pásma
          nerozhodnosti (Un).
4.3.3     Chyba nastavenia.
          Chyba  nastavenia  nesmie  byť  väčšia  ako  0,5-násobok
          menovitého pásma nerozhodnosti (Un).

5.        PODMIENKY APLIKÁCIE NAJVÄČŠÍCH DOVOLENÝCH CHÝB

5.1       Bežné podmienky používania
5.1.1     Hmotnosť zaťaženia.
          Hmotnosť  zaťaženia  musí  byť  v  rozsahu  medzi hornou
          a dolnou medzou váživosti váhy.
5.1.2     Dolná medza váživosti.
          Dolná medza váživosti nesmie byť menšia ako
                     25 Un pre Un < 200 mg,
                 50 Un pre 200 mg < Un < 500 mg,
                     100 Un pre 500 mg < Un.
5.1.3     Čas váženia.
          Čas váženia musí byť väčší,  alebo sa rovnať času odozvy
          a menší,  alebo   sa  rovnať  času,   počas  ktorého  je
          zaťaženie úplne umiestnené na nosiči zaťaženia.
          V prípade,  že   to  konštrukcia  a/alebo   činnosť  váh
          dovoľuje, môžu príslušné metrologické služby zvážiť túto
          požiadavku.
          Pre všetky rýchlosti nižšie alebo rovnajúce sa najvyššej
          prevádzkovej   rýchlosti   musia   byť   hodnoty   chyby
                  nastavenia a pásma  nerozhodnosti menšie alebo rovnajúce
          sa hodnotám špecifikovaným v bode 4.
5.2       Ovplyvňujúce faktory
5.2.1     Teplota.
          Váhy musia pri  všetkých skutočne konštantných teplotách
          v rozsahu minimálne 25 stupňov  C spĺňať požiadavky bodu
          4.
          Ak sú  váhy určené na prácu  v prostredí s kontrolovanou
          teplotou,  môže byť  zredukovaný teplotný  rozsah na  10
          stupňov C.
          Teplota sa považuje za  skutočne konštantnú vtedy, ak sú
          splnené tieto dve podmienky:
          - najväčší  rozdiel  medzi  teplotami  nameranými  počas
            skúšky nie je väčší ako 5 stupňov C,
          - zmena  teploty nepresahuje  1 stupeň  C počas  piatich
            minút.
5.2.2     Dodávka elektrického prúdu.
          Skutočná    nastavená   hodnota    a   skutočné    pásmo
          nerozhodnosti (Ua) musia byť v súlade s podmienkami bodu
          4 pre tieto odchýlky v dodávke elektrického prúdu:
          od - 15% do + 10% menovitého napätia a
          od - 2% do + 2% menovitej frekvencie.
5.2.3     Iné ovplyvňujúce faktory.
          Váhy  musia spĺňať  požiadavky uvedené  v bode  4, ak sú
          vystavené vplyvom iných  ovplyvňujúcich faktorov, ako sú
          uvedené  v  bodoch  5.2.1  a  5.2.2,  ktoré sú výsledkom
          podmienok inštalácie a predpokladaného použitia váh.

Kapitola 3

TECHNICKÉ POŽIADAVKY

6.        VŠEOBECNÉ ÚDAJE

6.1       Vhodnosť na daný účel
          Konštrukcia   váh   musí   byť   starostlivo   navrhnutá
          a dostatočne pevná na daný účel používania.
6.2       Náhodne nesprávne nastavenie
          Konštrukcia  váh musí  byť taká,  aby nebolo  možné váhy
          omylom  nesprávne nastaviť  bez  toho,  že by  to nebolo
          zjavne zistiteľné.
6.3       Tlmič kmitov
          Tlmič  kmitov, ktorého  charakteristiky ovplyvňuje zmena
          teploty v takej miere, že činnosť váh a jeho presnosť sa
          dostávajú za predpísané hranice, tlmič musí byť vybavený
          automatickým kompenzačným zariadením.
          Správnu  teplotu zariadenia  musí indikovať signalizačné
          zariadenie.
          K   tlmiču   kmitov  nesmú   mať  bezprostredný  prístup
          neoprávnené osoby.
6.4       Dopravník
          Ak sa dopravník na prepravu zaťaženia na nosič zaťaženia
          skladá z pásov, pások alebo  reťazí a ak sú tie upevnené
          pomocou   zariadení   na   reguláciu   napnutia,   tieto
          zariadenia nesmú  byť voľne prístupné  v prípade, ak  by
          nastavenie napnutia mohlo  ovplyvniť informácie vážiacej
          jednotky týkajúce sa hmotnosti.
6.5       Vyrovnanie do vodorovnej polohy
6.5.1     Váhy musia byť udržiavané vo vodorovnej polohe.
6.5.2     Ak  sú  váhy  prenosné,  musia  byť vybavené ustavovacím
          zariadením  a  indikátorom  polohy,  alebo  musia spĺňať
          podmienky  uvedené v  bode 4  pri sklone  v pozdĺžnom aj
          priečnom smere do 5%.
6.5.3     V prípade, ak sa kvôli  splneniu podmienok bodu 6.5.2 na
          zisťovanie  vodorovnej polohy  používa indikátor polohy,
          citlivosť  indikátora musí  byť taká,  že jeho pohyblivá
          indikačná  časť  vykazuje  odchýlku  minimálne  2 mm pri
          sklone o 0,5%.
6.6       Vyvažovacie a nastavovacie zariadenie
          Justáž   ovládania   vyvažovacieho   aj   nastavovacieho
          zariadenia  musí byť  umožnená v  rozsahu aspoň štvrtiny
          menovitého  pásma nerozhodnosti  a v  závislosti od  jej
          spôsobu činnosti musí byť  táto justáž umožnená pri váhe
          zaťaženej alebo nezaťaženej.
6.7       Odpojiteľné zaťaženia (závažia)
          Odpojiteľným  zaťažením musia  byť buď  závažia strednej
          a vyššej  triedy  presnosti   v  súlade  s  požiadavkami
          príslušných ustanovení  prílohy č. 17  na takéto závažia
          alebo  na tento  účel navrhnuté  závažia odlišné  svojím
          tvarom od iných závaží a určené pre dané váhy.
6.8       Opisné značenie
6.8.1     Povinné značenie.
          Váhy musia byť označené
          - identifikačnou značkou výrobcu,
          - identifikačnou    značkou    dovozcu,    ak    je   to
            aplikovateľné,
          - výrobným číslom a typovým označením váh,
          - značkou schváleného typu,
          - hornou medzou váživosti:                 Max...,
          - dolnou medzou váživosti:                 Min...,
          - menovitým pásmom nerozhodnosti:          Un...,
          - pracovnou rýchlosťou:      ...počet zaťažení za minútu,
          - časom odozvy:                            t....(s),
          - overovacím  dielikom  vážiacej  jednotky  podľa požiadavky
        príslušných ustanovení nariadenia vlády č. 399/1999 Z.z.,
          - hranicami teplôt:          ... stupňov C/... stupňov C,
          - napájacím napätím:                       ......V,
          - frekvenciou el. prúdu:                   ....Hz,
          - identifikačnou  značkou na  súčastiach váh,  ktoré nie  sú
        priamo pripojené na hlavnú jednotku.
6.8.2     Doplnkové značenie.
          Vykonávateľ skúšky  typu môže pri  skúške typu vyžadovať
          podľa toho, na aký účel sú váhy určené, jedno alebo viac
          doplnkových značení.
6.8.3     Prezentácia opisného značenia.
          Opisné  značenie  musí  byť  neodstrániteľné, dostatočne
          zreteľné  a musí  mať taký  tvar a  rozmery, aby bolo za
          bežných podmienok používania váh ľahko čitateľné.
          Značenie musí byť umiestnené  na dobre viditeľnom mieste
          na  váhach   spolu,  a  to   buď  na  štítku   upevnenom
          v blízkosti indikačného zariadenia, alebo na ňom samom.
          Ak štítok možno odstrániť  bez jeho poškodenia, musí byť
          zabezpečený overovacou značkou.
6.8.4     Overovanie.
          Na štítku môže byť vyhradené miesto na plombu. Ak to tak
          nie   je,  musí   byť  v   blízkosti  štítku  umiestnené
          zariadenie na tento účel.

Kapitola 4

METROLOGICKÁ KONTROLA

          Schválenie typu a overenie kontrolných a triediacich váh
          s automatickou činnosťou sa vykonáva v súlade so zákonom
          a § 4  až  7  a  § 9  tejto  vyhlášky. Niektoré z týchto
          požiadaviek sú špecifikované v tejto kapitole.

7.        SCHVÁLENIE TYPU

7.1       Žiadosť o schválenie typu
          K váham, na  ktoré sa podáva žiadosť  o schválenie typu,
          musia byť priložené tieto informácie a dokumentácia:
7.1.1     Metrologické charakteristiky:
          - špeciálne charakteristiky vážiacej jednotky,
          - najväčšia  pracovná  rýchlosť  váh  s udaním rýchlosti
            dopravníka a dĺžkou zaťaženia,
          - elektrické charakteristiky súčastí meracieho systému.
7.1.2     Opisná dokumentácia:
          - nákres celkového usporiadania súčastí váh,
          - ak  je to  potrebné, fotografie,  nákresy alebo modely
            súčastí, ktoré sú dôležité z metrologického hľadiska,
          - schematické  diagramy znázorňujúce  činnosť váh  a ich
            technický opis.
7.2       Skúšky na schválenie typu
7.2.1     Skúšky.
          Váhy    musia   vyhovovať    metrologickým   požiadavkám
          špecifikovaným   v  bodoch   3.4.1  a   5,  pokiaľ   ide
          o štandardné  pásmo  nerozhodnosti  (Us)  pre  etalónové
          skúšobné  zaťaženie v  rozsahu činnosti  váh, t.j. medzi
          dolnou a hornou medzou váživosti a najmenšou a najväčšou
          rýchlosťou.
          Váhy, ktoré môžu mať viac menovitých nastavených hodnôt,
          musia  byť   odskúšané  s  minimálne   dvoma  menovitými
          nastavenými hodnotami.
          Etalónové skúšobné zaťaženie
          Pri  skúškach  na  schválenie   typu  musí  byť  použité
          etalónové skúšobné zaťaženie.
          Etalónové   skúšobné   zaťaženie   musí   spĺňať   tieto
          podmienky:
          - hmotnosť "m" = Max, Min a 1/2 (Max + Min),
          - dĺžka "L" (cm) = 3 odmocnina m (v gramoch) + - 20%,
                         L
          - výška "h" = ---
                         2
          - konštantná hmotnosť,
          - pevný materiál,
          - nehygroskopický materiál,
          - neelektrostatický materiál,
          - vylúčenie styku kov - kov.
7.2.1.1   Statické skúšky.
7.2.1.1   Skúšky excentrickým zaťažením.
          Ak  možno   zaťaženie  umiestniť  na   snímač  zaťaženia
          excentricky,  musí  byť  vykonaná  skúška  so  zaťažením
          rovnajúcim   sa  dolnej   medzi  váživosti   umiestneným
          staticky  na  hociktorom  mieste  na  snímači zaťaženia.
          Najväčšie dovolené chyby sú špecifikované v bode 4.1.6.
7.2.1.1.2 Špeciálne  skúšky pre  váhy s  vážiacou jednotkou, ktorá
          sama osebe tvorí váhy s neautomatickou činnosťou.
          Pri  tejto  vážiacej  jednotke  sa  vykonávajú skúšky na
          citlivosť,   pohyblivosť   a   presnosť   tak,   ako  sú
          špecifikované   v    požiadavkách   všeobecne   platných
          predpisov na váhy s neautomatickou činnosťou.
          Najväčšie  dovolené  chyby  musia  byť  rovnaké  ako pri
          váhach   s   neautomatickou   činnosťou   pri  rovnakých
          hodnotách overovacieho dielika a triedy presnosti.
7.2.1.2   Meranie času odozvy.
          Čas odozvy sa meria  v stabilných skúšobných podmienkach
          bez  vplyvu iných  faktorov. Namerané  hodnoty nesmú byť
          väčšie, ako sú hodnoty uvedené na štítku.
          Údaje  uvedené  v  bode   7.1.1  týkajúce  sa  najväčšej
          prevádzkovej rýchlosti ako  funkcie rýchlosti dopravníka
          a dĺžky          zaťaženia  musia  byť  kompatibilné s hodnotami
          nameranými pre čas odozvy.
7.2.1.3   Skúšky v bežných podmienkach používania váh.
7.2.1.3.1 Pásmo nerozhodnosti a chyba nastavenia.
          Skúšky sa vykonajú v súlade  s metódou C, ako je opísané
          v kapitole 5 bode 10.3.
7.2.1.3.2 Odchýlka  skutočnej nastavenej  hodnoty v  závislosti od
          času.
          Tieto  skúšky  sa   vykonávajú  s  etalónovým  skúšobným
          zaťažením   bez  zmeny   nastavenia  váh   a  bez  zmeny
          ovplyvňujúcich faktorov  a musia sa  v priebehu 8  hodín
          prevádzky  niekoľkokrát  opakovať.  Pri  týchto skúškach
          možno výsledky získavať elektrickými metódami merania.
7.2.1.3.3 Odchýlka  skutočnej nastavenej  hodnoty v  závislosti od
          teploty.
          Tieto  skúšky  sa   vykonávajú  s  etalónovým  skúšobným
          zaťažením   bez  zmeny   nastavenia  váh   a  bez  zmeny
          ovplyvňujúcich  faktorov iných  ako teplota  a musia  sa
          niekoľkokrát  opakovať  v  teplotnom  rozsahu stanovenom
          výrobcom.
          Pri týchto skúškach možno výsledky získavať elektrickými
          metódami merania.
7.2.2     Skúšky na zhodu s technickými požiadavkami.
          Tieto skúšky musia dokázať,  že váhy vyhovujú technickým
          požiadavkám stanoveným v kapitole 3.
7.2.3     Prostriedky na vykonanie skúšok.
          Vykonávateľ skúšky  typu môže na  účely vykonania skúšok
          vyžadovať  od  žiadateľa  skúšobné  zaťaženie, nástroje,
          kvalifikovaný personál a potrebné kontrolné prístroje.
7.2.4     Miesto skúšok.
          Váhy môžu byť skúšané na účely schválenia typu:
          - buď v prevádzkach vykonávateľa  skúšky typu, u ktorého
            bola podaná žiadosť, alebo
          - na  ktoromkoľvek  inom  vhodnom  mieste,  na ktorom sa
            vykonávateľ skúšky typu a žiadateľ dohodnú.

8.        PRVOTNÉ OVERENIE

8.1       Skúšky pri prvotnom overení
          Váhy musia vyhovovať požiadavkám špecifikovaným v bodoch
          3, 4.2, 5 a 6, pokiaľ ide o menovité pásmo nerozhodnosti
          (Un) pre  daný výrobok alebo výrobky  v rozsahu činnosti
          váh,  t.j.  medzi  dolnou   a  hornou  medzou  váživosti
          a najmenšou a najväčšou rýchlosťou.
          Prvotné overenie vykonáva  vykonávateľ overenia v jednej
          alebo vo dvoch etapách.
8.1.1     Skúšky prvej etapy.
          Statické skúšky vykonané podľa bodu 7.2.1.1.
8.1.2     Skúšky druhej etapy.
          Použitím  jednej z  metód uvedených  v kapitole  5 sa za
          využitia výrobku,  na ktorý sú váhy  určené, overí pásmo
          nerozhodnosti a chyba nastavenia. V každom prípade aspoň
          jedna  zo  skúšok  musí  byť  vykonaná  pri dolnej medzi
          váživosti.
          Metóda  C sa  používa ako  referenčná metóda  v sporných
          prípadoch.
8.2       Prostriedky na vykonanie skúšok
          Vykonávateľ  overenia  môže  na  účely  vykonania skúšok
          vyžadovať  od  žiadateľa  skúšobné  zaťaženie, nástroje,
          kvalifikovaný personál a potrebné kontrolné prístroje.
8.3       Miesto prvotného overovania
          Prvá  etapa môže  byť vykonaná  u výrobcu  alebo na inom
          vhodnom mieste,  s ktorým súhlasí  vykonávateľ overenia,
          druhá etapa sa musí vykonať na mieste používania váh.
          Ak sa  prvotné overovanie vykonáva v  jednej etape, musí
          sa vykonať na mieste používania váh.

9.        KONTROLA V PREVÁDZKE

9.1       Skúšky v prevádzke
          Ak sa majú vykonať skúšky v prevádzke, platí bod 4.3.

Kapitola 5

SKÚŠOBNÉ METÓDY

10.       POUŽITÉ SKÚŠOBNÉ METÓDY

10.1      Inkrementálna (prírastková) metóda - metóda A
10.1.1    Postup.
10.1.1.1  Používa  sa  skúšobné  zaťaženie  rovnajúce  sa želanému
          zaťaženiu.
10.1.1.2  Nastaví sa hodnota nastavenia, ktorá má byť skúšaná tak,
          že počas vážení "n" sa vždy objaví signál "odmietnuť".
          Ak majú váhy dve alebo viac hodnôt nastavenia a interval
          nastavenia  je   malý,  hodnoty,  ktoré   práve  nie  sú
          aktuálne,  musia byť  jasne vyznačené,  aby sa  predišlo
          možnej interferencii počas skúšok.
10.1.1.3  Zaťaženie   sa  zvýši   o  inkrement   (prívažok)  rovný
          približne  hodnote desatiny  z hodnoty  menovitého pásma
          nerozhodnosti (Un) vyznačenej na  váhach a toto skúšobné
          zaťaženie sa premiestni cez váhy "n" krát.
10.1.1.4  Skúška  pokračuje  postupným   zvyšovaním  zaťaženia  po
          jednotlivých  inkrementoch, až  kým sa  aspoň pri jednom
          z "n" vážení neobjaví signál "prijať".
10.1.1.5  Skúška  pokračuje ďalším  postupným zvyšovaním zaťaženia
          po jednotlivých inkrementoch, až kým sa pri všetkých "n"
          váženiach nesignalizuje "prijať".
10.1.1.6  Za   touto  hranicou   sa  pokračuje   vo  vážení   ešte
          niekoľkonásobným zvýšením zaťaženia o inkrement.
10.1.1.7  Výsledky sa zapíšu do tabuľky.
10.1.1.8  Postup  sa  zopakuje  s  tými  istými  zaťaženiami,  ale
          postupným znižovaním zaťaženia  o jeden inkrement, alebo
          náhodným poradím.
          Ak  sa  zvolí  náhodné  poradie,  musí  sa  použiť každé
          zaťaženie použité pri zvyšovaní zaťaženia.
10.1.1.9  Výsledky sa zapíšu do tabuľky.
10.1.2    Výpočet.
10.1.2.1  Zo  získaných výsledkov  sa vypočíta  percentuálny počet
          "odmietnutí" a "prijatí".
10.1.2.2  Do grafu aritmetickej  pravdepodobnosti sa nanesie pomer
          medzi  inkrementálnymi hodnotami  zaťaženia a  percentom
          "odmietnutia".
10.1.2.3  Výsledkom  je  priamka,  z   ktorej  sa  vyberie  vhodný
          interval  na  každú  stranu  od  bodu znázorňujúceho 50%
          (hodnoty  intervalov  2,275%  -  50%  a  50%  -  97,725%
          zodpovedajú 2 sigma).
10.1.2.4  Odčíta sa interval hmotnosti zodpovedajúci týmto bodom.
10.1.2.5  Interval hmotnosti delený dvoma dáva hodnotu "sigma".
10.1.2.6  Určí sa konvenčná hodnota pásma nerozhodnosti (6 sigma).
10.1.2.7  Hodnota v 50% bode  (stredný bod pásma nerozhodnosti) je
          získaná hodnota skutočnej hodnoty nastavenia.
10.1.2.8  Chyba  nastavenia  je  rozdiel  medzi menovitou hodnotou
          nastavenia   a  získanou   hodnotou  skutočnej   hodnoty
          nastavenia.
10.2      Striedavá metóda - metóda B
10.2.1    Postup.
10.2.1.1  Zvolíme skúšobné  zaťaženie. Jeho hodnota  má byť menšia
          ako hodnota nastavenia o približne päťnásobok menovitého
          pásma nerozhodnosti (Un).
10.2.1.2  Zvolíme hodnotu základného prívažku "d".
          Táto  hodnota má  zodpovedať  Un/4,  kde Un  je menovité
          pásmo  nerozhodnosti  uvedené  na  štítku  s údajmi váh.
          (Hodnota tohto  zaťaženia musí byť taká,  aby bolo možné
          použiť  etalónové závažia  a zjednodušiť  výpočty, napr.
          10, 20, 50, 100, 200, 500).
10.2.1.3  Potom   sa  skúšobné   zaťaženie,  postupne   zväčšované
          o prívažky, nakladá  a skladá z  váh, až kým  sa celková
          hodnota  súčtu  skúšobného   zaťaženia  a  prívažkov  Mo
          v rámci  pásma nerozhodnosti  rovná nastavenej  hodnote.
          Tým sú váhy pripravené na záznam výsledkov.
10.2.1.4  Skúška potom pokračuje takto:
          Zaťaženie  Mo prejde  cez triediace  váhy. Ak  sa objaví
          signál  "odmietnuť", zopakuje  sa pokus  po druhýkrát so
          zaťažením Mo+d;  ak sa objaví signál  "prijať", pokus sa
          zopakuje so zaťažením Mo-d.
          Táto   skúšobná  metóda   pridávania  alebo   odoberania
          prívažkov  (inkrementov) "d"  v závislosti  od výsledkov
          (signál prijať,  resp. odmietnuť) sa opakuje,  až kým sa
          nedosiahne potrebný počet prechodov.
10.2.1.5  Získané výsledky sa zapíšu do tabuľky znázornenej v bode
          10.2.3.
          Každý horizontálny riadok v tabuľke zodpovedá konkrétnej
          hodnote   zaťaženia  Mo+   -d,  celkový   počet  riadkov
          predstavuje šírku pásma  nerozhodnosti. Výsledky každého
          prechodu zaťaženia  sa zapíšu do tabuľky  vo forme kódu;
          pre   "odmietnuté"  zaťaženie   sa  navrhuje   "X",  pre
          "prijaté" "O".
10.2.2    Výpočet.
10.2.2.1  Pásmo nerozhodnosti

                                                       -----------
                                                        O   X   i
                                                       -----------
Mo-2d           X                                       0   1   -2
Mo-d       O         X     X                            1   2   -1
Mo    O                 O       X                   X   2   2    0
Mo+d                                X    X   X   O      1   3   +1
Mo+2d                                  O   O   O        3   0   +2
                                                       -----------
                                                        7   8
                                                       -----------
                                                        No  Nx

          Hodnoty "X" a  "O" sa v každom riadku  Mo + -id sčítajú;
          rovnako sa sčíta  aj počet "Nx" hodnôt "X"  a počet "No"
          hodnôt "O" zo všetkých riadkov.
          Pri výpočtoch sa použije  súbor s číselne menším súčtom,
          či  pri  výsledkoch  X,   alebo  O,  keďže  každý  súbor
          výsledkov  má  približne   rovnakú  štatistickú  hodnotu
          informácie.
          Pásmo nerozhodnosti sa vypočíta podľa vzorca:
                       NB-A na 2
           Ua = 9,72d (--------- + 0,029),
                         N na 2
          kde:
          d = prídavok v jednom kroku (Un/4, pozri bod 10.2.1.2),
          A = suma i ni,
          B = suma i na 2 ni,
          i = počet prídavkov,
          ni = počet výsledkov braných do úvahy v stĺpci i,
          N = celkový  počet  použitých  výsledkov  (No  alebo Nx
              podľa toho, ktorý je menší).
10.2.2.2  Nastavenie (2.5.2).
          Nastavenie sa         vypočíta podľa vzorca:
                             A      1
                 m = Mo + d (-- + - --).
                             N      2
           Ak sa  výpočet robí z hodnôt  "X", použije sa znamienko
           plus, ak z hodnôt "O", znamienko mínus.
           Chyba  nastavenia sa  potom vypočíta  ako rozdiel medzi
           aktuálnym  nastavením  m  (vypočítaným  podľa uvedeného
           vzorca) a menovitým nastavením.
10.2.2.3   Smerodajná odchýlka vypočítaných hodnôt.
10.2.2.3.1 Pásmo nerozhodnosti (Ua).
           Štandardnú  odchýlku  premennej  Ua  (ako  bola získaná
           v bode 10.2.2.1) možno určiť podľa vzorca:
                             HUa
                   SUa = ----------- .
                         odmocnina N
                                                            d
          Hodnota koeficientu H sa mení ako funkcia pomeru ----
                                                            Ua
          podľa tabuľky v bode 10.2.2.3.1.1.
          Matematická metóda vypočítania pásma nerozhodnosti platí
          len pre:
                            d      1
                          ---- <= --- .
                           Ua      3
10.2.2.3.1.1 Hodnoty H ako funkcie d/Ua sú:
             d/Ua: 0,1 0,13 0,17 0,20 0,23 0,27 0,30 0,33;
             H:    1,6 1,47 1,38 1,32 1,30 1,25 1,25 1,25.
10.2.2.3.2 Chyba nastavenia
           Smerodajná  odchýlka  premennej  m  (ako  bola  získaná
           v bode 10.2.2.2) sa vypočíta podľa vzorca:
                                  GUa
                           Sm = ----------- .
                                odmocnina N
           Hodnota koeficientu G sa  mení ako funkcia pomeru podľa
           tabuľky v bode 10.2.2.3.2.1.
           Matematická  metóda vypočítania  chyby zaťaženia  platí
           pre:
                              d      1
                             --- <= --- .
                              Ua     3
10.2.2.3.2.1 Hodnoty G ako funkcie d/Ua sú:
             d/Ua: 0,1 0,13 0,17 0,20 0,23 0,27 0,30 0,33;
             G:    0,95 0,98 1 1,02 1,05 1,08 1,1 1,12.
10.2.3     Skúšobná schéma

------------------------------------------------------------------
Mo - 5d

Mo - 4d

Mo - 3d

Mo - 2d

Mo - d

Mo

Mo + d

Mo + 2d

Mo + 3d

Mo + 4d

Mo + 5d
------------------------------------------------------------------
Mo - 5d               -5
                          d =                            Mo =
Mo - 4d               -4      Menovitý bod
                              nastavenia
Mo - 3d               -3
                          N =                               =
Mo - 2d               -2
                          A = suma i . ni                   =
Mo - d                -1

Mo                     0  B = suma na 2 . ni                =

Mo + d                +1              NB - A na 2
                          Ua = 9,72d (----------- + 0,029)  =
Mo + 2d               +2                 N na 2

Mo + 3d               +3               A      1
                          m = Mo + d (--- + - --) (*)       =
Mo + 4d               +4               N      2

Mo + 5d               +5
------------------------------------------------------------------
         Súčet  X  O  I                                     =
                          (*) (+) ak sa použijú "X" hodnoty,
                              (-) ak sa použijú "O" hodnoty.
------------------------------------------------------------------

10.3     Metóda C
         Ak sa táto metóda  používa pri typovom schvaľovaní, musia
         váhy pracovať so  štandardným zaťažením simulujúc výrobnú
         linku. Z praktických  dôvodov môžu príslušné metrologické
         služby  výnimočne vykonať  túto skúšku  na výrobnej linke
         s výrobkami, pre ktoré sú váhy určené.
10.3.1   Postup
10.3.1.1 Zoberieme si hodnotu menovitého pásma nerozhodnosti (Un),
         ako je vyznačená na váhach.
10.3.1.2 Vypočítame hmotnosť skúšobných  zaťažení (v počte sedem),
         ktorá  sa  má  použiť  pri  osnove  pásma  nerozhodnosti.
         Hmotnosť skúšobných zaťažení dostaneme:
                            B                       B
         m1,7 = A + -1,645 --- | m2,6 = A + -1,282 --- |
                            6                       6

                            B
         m3,5 = A + -0,842 --- | m4 = A,
                            6
                  H + L
         kde: A = -----
                    2

         B = H - L.

          H a L sú približné  hodnoty hmotnosti v hraniciach pásma
          nerozhodnosti pre dané zaťaženie.
10.3.1.3  Presvedčíme  sa,  že  skúšobné  zaťaženia obsiahnu pásmo
          nerozhodnosti pre skúšané zaťaženie.
10.3.1.4  Každé skúšobné zaťaženie položíme na váhy 50-krát, potom
          pokračujeme  s  dvoma   najľahšími  a  dvoma  najťažšími
          zaťaženiami do 200 meraní.
          Skúšobné zaťaženia  sa kladú na váhy  v náhodnom poradí.
          Skúšobné  zaťaženia  v  oboch  hraničných polohách pásma
          nerozhodnosti musia nasledovať za  sebou v takom časovom
          intervale, ktorý zodpovedá rýchlosti práce počas skúšky.
10.3.2    Zapisovanie výsledkov do tabuľky.
10.3.2.1  Výsledky sčítame a uvedieme v tabuľke č. 1.
10.3.2.2  Zistíme hodnoty nw a nwy z tabuliek  č. 2 a 3 pre n = 50
          a r = 200. Sčítame stĺpce 5 a 6.
10.3.2.3  Vypočítame   hodnoty  niwixi,   niwixi na 2  a  niwixiyi
          a sčítame stĺpce 7, 8 a 9.
10.3.2.4  Zo  súčtov  v  tabuľke   č.  1  vypočítame  hodnoty  pre
          odhadnutú dávku (M) a odhadneme pásmo nerozhodnosti (Ua)
          - pozri bod 10.3.3.
10.3.2.5

                                                      Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------------
Stĺpec 1 Stĺpec 2 Stĺpec 3 Stĺpec 4  Stĺpec 5    Stĺpec 6  Stĺpec 7
------------------------------------------------------------------------
   x        N        r        i         nw       nwy          nwx
------------------------------------------------------------------------
   x1       N1       r1       1      n1 w1       n1 w1y1   n1 w1x1
   .        .        .        .        .            .         .
   .        .        .        .        .            .         .
   .        .        .        .        .            .         .
   xi       Ni       ri       i      ni wi       ni wiyi   ni wixi
   .        .        .        .        .            .         .
   .        .        .        .        .            .         .
   .        .        .        .        .            .         .
   xk       Nk       rk       k      nk wk       nk wkyk   nk wkxk
------------------------------------------------------------------------
                                     k          k            k
                                    suma niwi  suma niwiyi  suma niwixi
                                     1          1            1

Pokračovanie tabuľky č. 1

-------------------------------
Stĺpec 8           Stĺpec 9
-------------------------------
nwx na 2             nwxy
-------------------------------
n1 w1x1 na 2      n1 w1x1y1
     .                .
     .                .
     .
ni wixi na 2      ni wixiyi
     .                .
     .                .
     .                .
nk wkxk na 2      nk wkxkyk
-------------------------------
 k                 k
suma niwixi na 2  suma niwixiyi
 1                 1

kde:
xi = inkrement hmotnosti (prívažok),
ni = počet vykonaných krokov (50 alebo 200),
ri = počet očakávaných dôb xi.

10.3.3 Zo súčtov v tabuľke vypočítame tieto veličiny:

                             suma niwixi
                         x = -----------
                             suma niwi


                             suma niwiyi
                         y = -----------
                              suma niwi

                                                     2
                                        (suma niwixi)
          S(nwxx) = suma niwixi na 2 -  --------------
                                          suma niwi

                                 (suma niwixi)(suma niwiyi)
      S(nwxy) = suma niwixiyi -  --------------------------
                                         suma niwi


                               S(nwxy)
                      a    b = ------- .
                               S(nwxx)

                            -
         Odhadovaná hodnota M bodu nastavenia M je daná rovnicou:

                          -      -        1
                 M = Mo + m, kde m = x + --- y.
                                          b

                              -
         Odhadovaná  hodnota  Ua  pásma  nerozhodnosti  Ua je daná
         rovnicou:
                           -    6
                           Ua = --- .
                                 b

                          Tabuľka č. 2

                             n = 50
---------------------------------------
  R       Nw                nwy
---------------------------------------
  0 1)  3.588           -  8.346
  1     5.981           - 12.282
  2     9.669           - 16.928
  3     12.580          - 19.559
  4     15.015          - 21.097
  5     17.111          - 21.929
  6     18.947          - 22.263
  7     20.574          - 22.226
  8     22.024          - 21.902
  9     23.325          - 21.351
 10     24.494          - 20.614
 11     25.546          - 19.726
 12     26.492          - 18.711
 13     27.342          - 17.591
 14     28.104          - 16.380
 15     28.784          - 15.094
 16     29.386          - 13.744
 17     29.915          - 12.339
 18     30.374          - 10.888
 19     30.767          -  9.399
 20     31.096          -  7.878
 21     31.363          -  6.332
 22     31.569          -  4.766
 23     31.715          -  3.185
 24     31.802          -  1.595
 25     31.831          -  0
 26     31.802           1.595
 27     31.715           3.185
 28     31.569           4.766
 29     31.363           6.332
 30     31.096           7.878
 31     30.767           9.399
 32     30.374          10.888
 33     29.915          12.339
 34     29.386          13.744
 35     28.784          15.094
 36     28.104          16.380
 37     27.342          17.591
 38     26.492          18.711
 39     25.546          19.726
         40     24.494          20.614
 41     23.325          21.351
 42     22.024          21.902
 43     20.574          22.226
 44     18.947          22.263
 45     17.111          21.929
 46     15.015          21.097
 47     12.580          19.559
 48      9.669          16.928
 49      5.981          12.282
 50 1)   3.588           8.346
---------------------------------------
1) - Hodnoty  nw a  nwy v  tomto riadku  sa musia  použiť len  pre
     najväčšiu hodnotu x, ak r =  0, alebo najmenšiu hodnotu x, ak
     r = 50.

                          Tabuľka č. 3

                             n = 200
---------------------------------------
  R       Nw                nwy
---------------------------------------
  0 1)  4.831           - 13.560
  1     8.406           - 21.650
  2     14.350          - 33.384
  3     19.414          - 42.128
  4     23.922          - 49.128
  5     28.028          - 54.932
  6     31.820          - 59.846
  7     35.356          - 64.062
  8     38.676          - 67.710
  9     41.812          - 70.890
 10     44.788          - 73.668
 11     47.618          - 76.102
 12     50.320          - 78.236
 13     52.906          - 80.104
 14     55.386          - 81.736
 15     57.768          - 83.158
 16     60.058          - 84.386
 17     62.268          - 85.444
 18     64.398          - 86.342
 19     66.454          - 87.094
 20     68.444          - 87.714
 21     70.368          - 88.212
 22     72.232          - 88.594
 23     74.038          - 88.872
 24     75.788          - 89.050
 25     77.486          - 89.138
 26     79.136          - 89.138
 27     80.738          - 89.058
 28     82.294          - 88.902
 29     83.806          - 88.676
 30     85.276          - 88.382
 31     86.706          - 88.024
 32     88.096          - 87.608
 33     89.450          - 87.134
 34     90.766          - 86.606
 35     92.050          - 86.028
 36     93.298          - 85.402
 37     94.514          - 84.728
 38     95.698          - 84.012
 39     96.850          - 83.254
 40     97.974          - 82.456
 41     99.086          - 81.620
 42     100.132         - 80.750
 43     101.170         - 79.842
 44     102.182         - 78.904
 45     103.166         - 77.932
 46     104.124         - 76.932
 47     105.058         - 75.902
 48     105.968         - 74.844
 49     106.852         - 73.762
 50     107.714         - 72.652
 51     108.552         - 71.518
 52     109.368         - 70.362
 53     110.162         - 69.182
 54     110.936         - 67.982
 55     111.686         - 66.762
 56     112.416         - 65.520
 57     113.126         - 64.262
 58     113.814         - 62.984
 59     114.484         - 61.688
 60     115.134         - 60.376
 61     115.764         - 59.048
 62     116.376         - 57.704
 63     116.968         - 56.346
 64     117.542         - 54.974
 65     118.098         - 53.588
 66     118.636         - 52.190
 67     119.156         - 50.778
 68     119.658         - 49.354
 69     120.144         - 47.920
 70     120.612         - 46.474
 71     121.062         - 45.018
 72     121.496         - 43.552
 73     121.914         - 42.076
 74     122.316         - 40.590
 75     122.700         - 39.098
 76     123.068         - 37.596
 77     123.422         - 36.086
 78     123.758         - 34.568
 79     124.078         - 33.044
 80     124.384         - 31.512
 81     124.674         - 29.974
 82     124.948         - 28.432
 83     125.206         - 26.882
 84     125.450         - 25.328
 85     125.678         - 23.768
 86     125.892         - 22.040
 87     126.090         - 20.636
 88     126.274         - 19.064
 89     126.442         - 17.488
 90     126.596         - 15.908
 91     126.734         - 14.326
 92     126.858         - 12.740
 93     126.968         - 11.154
 94     127.062         - 9.564
 95     127.142         - 7.972
 96     127.208         - 6.380
 97     127.258         - 4.786
 98     127.294         - 3.192
 99     127.316         - 1.596
100     127.324         - 0
101     127.316         1.596
102     127.294         3.192
103     127.258         4.786
104     127.208         6.380
105     127.142         7.972
106     127.062         9.564
107     126.968         11.154
108     126.858         12.740
109     126.734         14.326
110     126.596         15.908
111     126.442         17.488
112     126.274         19.064
113     126.090         20.636
114     125.892         22.040
115     125.678         23.768
116     125.450         25.328
117     125.206         26.882
118     124.948         28.432
119     124.674         29.974
120     124.384         31.512
121     124.078         33.044
122     123.758         34.568
123     123.422         36.086
124     123.068         37.596
125     122.700         39.098
126     122.316         40.590
127     121.914         42.076
128     121.496         43.552
129     121.062         45.018
130     120.612         46.474
131     120.144         47.920
132     119.658         49.354
133     119.156         50.778
134     118.636         52.190
135     118.098         53.588
136     117.542         54.974
137     116.968         56.346
138     116.376         57.704
139     115.764         59.048
140     115.135         60.576
141     114.484         61.688
142     113.814         62.984
143     113.126         64.262
144     112.416         65.520
145     111.686         66.762
146     110.836         67.982
147     110.368         69.182
148     109.368         70.382
149     108.552         71.518
150     107.714         72.652
151     106.852         73.762
152     105.968         74.844
153     105.058         75.902
154     104.124         76.932
155     103.166         77.932
156     102.182         78.904
157     101.170         79.842
158     100.132         80.750
159     99.086          81.620
160     97.974          82.456
161     96.850          83.254
162     95.698          84.012
163     94.514          84.728
164     93.298          85.402
165     92.050          86.028
166     90.766          86.606
167     89.450          87.134
168     88.096          87.608
169     86.706          88.024
170     85.276          88.382
171     83.806          88.676
172     82.294          88.902
173     80.738          89.058
174     79.136          89.138
175     77.486          89.138
176     75.788          89.050
177     74.038          88.872
178     72.232          88.594
179     70.368          88.212
180     68.444          87.714
181     66.454          87.094
182     64.398          86.342
183     62.268          85.444
184     60.058          84.386
185     57.768          83.158
186     55.386          81.736
187     52.906          80.104
188     50.320          78.236
189     47.618          76.102
190     44.788          73.668
191     41.812          70.890
192     38.676          67.710
193     35.356          64.062
194     31.820          59.846
195     28.028          54.932
196     23.922          49.128
197     19.414          42.128
198     14.350          33.384
199     8.406           21.560
200 1)  4.831           13.560
------------------------------------------------------------------
1) - Hodnoty  nw a  nwy v  tomto riadku  sa musia  použiť len  pre
     najväčšiu hodnotu x, ak r =  0, alebo najmenšiu hodnotu x, ak
     r = 200.

Tretia časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní kontrolných a triediacich váh s automatickou činnosťou podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky

1.      Termíny a definície

1.1     Váhy
        Merací  prístroj  slúžiaci  na  určenie  hmotnosti  telesa
        s využitím účinku gravitácie na toto teleso.
        Podľa  spôsobu  činnosti  sa  váhy  klasifikujú  ako  váhy
        s automatickou alebo neautomatickou činnosťou.
1.2     Váhy s automatickou činnosťou
        Váhy  vážiace bez  zásahu operátora  pracujúce na  základe
        vopred    určeného    programu    automatických   procesov
        charakteristických pre dané váhy.
1.3     Kontrolné a triediace váhy s automatickou činnosťou (ďalej
        len "váhy")
        Váhy s automatickou  činnosťou, ktoré vážia predpripravené
        jednotlivé  zaťaženia  alebo   samostatné  záťaže  (dávky)
        voľného materiálu.
1.4     Kontrolné váhy s automatickou činnosťou
        Váhy,  ktoré  roztrieďujú  výrobky  (t.j. predmety) rôznej
        hmotnosti  do   dvoch  alebo  viacerých   podskupín  podľa
        veľkosti  rozdielu   medzi  ich  hmotnosťou   a  menovitým
        nastavením.
1.5     Triediace váhy s automatickou činnosťou
        Váhy,  ktoré  roztrieďujú  výrobky  (t.j. predmety) rôznej
        hmotnosti  do  viacerých  podskupín,  z  ktorých  každá je
        charakterizovaná daným rozsahom hmotnosti.
1.6     Elektronické váhy
        Váhy vybavené elektronickým zariadením.
1.7     Nosič zaťaženia
        Časť váh určená na prijímanie zaťaženia.
1.8     Indikačné zariadenie
        Časť  váh,   ktorá  zobrazuje  hodnotu   výsledku  váženia
        v jednotkách hmotnosti.
        Okrem toho môže zobrazovať
        - rozdiel medzi hmotnosťou výrobku a referenčnou hodnotou,
        - priemernú  hodnotu a/alebo  smerodajnú odchýlku určitého
          počtu po sebe nasledujúcich vážení.
1.9     Nulovacie zariadenie
        Zariadenie  na nastavenie  indikačného zariadenia  na nulu
        pri nezaťaženom nosiči zaťaženia.
1.10    Dynamické nastavenie
        Nastavenie na elimináciu rozdielu medzi hodnotou zaťaženia
        určeného staticky a hodnotou zaťaženia určenou dynamicky.
1.11    Horná medza váživosti (Max)
        Najväčšie    zaťaženie   bez    hodnoty   pripočítavacieho
                tarovníka.
1.12    Dolná medza váživosti (Min)
        Menovitá hodnota  zaťaženia, pod ktorou  môžu byť výsledky
        váženia  pred  sčítaním   ovplyvnené  zvýšenou  relatívnou
        chybou.
1.13    Rozsah váživosti
        Rozsah medzi hornou a dolnou medzou váživosti.
1.14    Rozsah tarovania (T+, T-)
        Najväčšia  hodnota pripočítavacieho  alebo odpočítavacieho
        tarovacieho zariadenia.
1.15    Hodnota dielika (d)

        Hodnota  vyjadrená  v  jednotkách  hmotnosti zodpovedajúca
        rozdielu medzi

        - hodnotami  zodpovedajúcimi  dvom  po  sebe  nasledujúcim
          značkám na stupnici s analógovou indikáciou alebo
        - dvoma   po   sebe   indikovanými   hodnotami  v  prípade
          číslicovej indikácie.
1.16    Overovací dielik (e)
        Hodnota  vyjadrená  v  jednotkách  hmotnosti používaná pri
        klasifikácii a overovaní váh.
1.17    Rýchlosť váženia
        Počet zaťažení automaticky odvážených za jednotku času.
1.18    Chyba (indikácie)
        Hodnota indikovaná váhami  mínus (konvenčne pravá) hodnota
        hmotnosti.
                                        -
1.19    Priemerná (systematická) chyba (x)
        Priemerná  hodnota chýb  (indikácie) pre  určitý počet  po
        sebe  nasledujúcich automatických  vážení zaťaženia  alebo
        podobných  záťaží,  ktoré   prešli  cez  nosič  zaťaženia,
        matematicky vyjadrená ako

                               -    suma x
                               x = ---------
                                       n

        kde

        x predstavuje chybu údaja zaťaženia,
        -
        x je priemer chýb a
        n je počet vážení.
1.20    Smerodajná odchýlka chyby (s)
        Smerodajná odchýlka chyby (indikácie)  pre určitý počet po
        sebe  nasledujúcich automatických  vážení zaťaženia  alebo
        podobných  záťaží,  ktoré   prešli  cez  nosič  zaťaženia,
        matematicky vyjadrená ako
                                              -
                                    suma (x - x) na 2
              s = druhá odmocnina ( ------------------ )
                                           n - 1

1.21    Menovité pracovné podmienky
        Podmienky   použitia  určujúce   rozsah  meranej  veličiny
        a ovplyvňujúcich  veličín,  pre  ktoré  sa predpokladá, že
        metrologické  charakteristiky ležia  v rozsahu  najväčších
        smerodajných   odchýlok  a/alebo   príslušných  najväčších
        dovolených priemerných chýb.

2.      Technické požiadavky

2.1     Vhodnosť na použitie
        Váhy musia byť navrhnuté  tak, aby vyhovovali prevádzkovým
        metódam  a  produktom,  pre  ktoré  sú  určené.  Musia mať
        primerane  pevnú   konštrukciu,  aby  si   uchovali  svoje
        metrologické vlastnosti.
2.2     Bezpečnosť prevádzky
        Váhy musia byť skonštruované  tak, aby ich náhodná porucha
        alebo rozjustovanie ovládacích  prvkov spôsobujúce poruchu
        správnej činnosti  sa nemohli vyskytnúť bez  toho, aby ich
        účinok nebol zrejmý.
2.3     Statické nastavenie
        Váhy môžu  byť vybavené zariadením  na nastavenie rozsahu.
        Ich  zabezpečenie  musí  byť  také,  aby  vplyv vonkajších
        činiteľov bol prakticky nemožný.
2.4     Dynamické nastavenie
        Váhy môžu byť  vybavené dynamickým nastavovacím zariadením
        prístupným  užívateľovi,  kompenzujúcim  dynamické  vplyvy
        pohybujúceho sa  zaťaženia. Toto zariadenie  môže pracovať
        v celom  rozsahu  váživosti   podľa  nastavenej  hmotnosti
        (alebo  hmotností)  za  predpokladu,  že  ak  je používané
        v tomto rozsahu  a v súlade  s pokynmi výrobcu,  najväčšie
        dovolené chyby nebudú prekročené.
2.5     Ovládacie prvky
        Ovládacie prvky  musia byť konštruované tak,  aby sa bežne
        nemohli dostať do iných polôh, ako boli určené.
2.6     Nulovacie a tarovacie zariadenia
        Váhy musia  byť vybavené nulovacím  zariadením, ktoré môže
        byť  automatické,   poloautomatické  alebo  neautomatické.
        Nulovacie zariadenie  musí byť schopné  nastaviť indikáciu
        váh na nulu s presnosťou  0,25 e, rozsah nastavenia nesmie
        byť  väčší  ako  4%  z  hornej  medze váživosti. Tarovacie
        zariadenie  musí  umožniť  nastavenie  indikácie  na  nulu
        s presnosťou väčšou  ako + -  0,25 e. Činnosť  tarovacieho
        zariadenia musí byť zreteľne viditeľná.
2.7     Spôsob indikácie
        Výsledky  váženia  musia  obsahovať  názvy  alebo  symboly
        jednotiek hmotnosti, v ktorých sú vyjadrené.
        Hodnota dielika  stupnice musí byť  v tvare 1  x 10 na  k,
        2 x 10  na k  alebo 5  x 10  na k  jednotiek, v ktorých je
        vyjadrený  výsledok,  kde  index  k  môže nadobúdať kladnú
        alebo  zápornú celočíselnú  hodnotu alebo  sa môže  rovnať
        nule. Jednotka hmotnosti sa  musí vybrať tak, aby výsledky
        váženia nemali viac ako jednu nevýznamnú nulu vpravo.
2.8     Tlač
        Tlač  musí  byť  na  daný   účel  jasná  a  stála.  Ak  sa
        uskutočňuje tlač,  musí byť za hodnotou  alebo nad stĺpcom
        hodnôt uvedený názov alebo symbol meracej jednotky.
        Tlač  výsledku  váženia  pri  zaťažení  pod  dolnou medzou
        váživosti nesmie byť umožnená.
2.9     Menovité pracovné podmienky
        Váhy musia byť navrhnuté a  vyrobené tak, aby v menovitých
        pracovných  podmienkach  neprekročili  najväčšie  dovolené
        chyby. Elektronické váhy musia okrem ostatných požiadaviek
        vyhovovať   aj   požiadavkám   na   prácu   v  podmienkach
        elektromagnetického   rušenia.   Kritickou   hodnotou  pre
        elektromagnetické rušenie je jeden dielik stupnice.

3.      Metrologické požiadavky

3.1     Triedy presnosti
        Váhy  sú rozdelené  do  tried  presnosti s  označením X(x)
        alebo Y(y).
        Trieda   X(x)  platí   pre  váhy   používané  na  kontrolu
        označených  spotrebiteľsky balených  výrobkov. Trieda Y(y)
        platí pre všetky ostatné váhy.
        Systémový   parameter  X   viaže  presnosť   s  hmotnosťou
        zaťaženia, koeficient určenia triedy  (x) je násobiteľ pre
        hraničné hodnoty chýb špecifikované pre triedu X(1).
        Výrobca  špecifikuje koeficient  triedy (x),  pričom x  je
        1 x 10 na k, 2 x 10 na k alebo 5 x 10 na k, kde index k je
        celé kladné alebo záporné číslo, alebo nula.
        Trieda Y má dve podtriedy Y(a) a Y(b).
3.2     Najväčšie dovolené chyby
3.2.1   Váhy triedy X(x)
3.2.1.1 Priemerná chyba

------------------------------------------------------------------
   Hmotnosť (m) v overovacích dielikoch (e)     Najväčšia dovolená
       (x) <=1            (x) > 1                 priemerná chyba
------------------------------------------------------------------
    0 < m <= 500          0 < m <= 50                + -  0,5 e
  500 < m <= 2 000       50 < m <= 200               + -  1,0 e
2 000 < m <= 10 000     200 < m <= 1 000             + -  1,5 e
------------------------------------------------------------------

3.2.1.2 Smerodajná odchýlka

------------------------------------------------------------------
            Hmotnosť (m)             Najväčšia dovolená smerodajná
                                       odchýlka pre triedu X(1)
------------------------------------------------------------------
             m <=     50 g                        0,48%
      50 g < m <=    100 g                        0,24 g
     100 g < m <=    200 g                        0,24%
     200 g < m <=    300 g                        0,48 g
     300 g < m <=    500 g                        0,16%
     500 g < m <=  1 000 g                        0,8 g
   1 000 g < m <= 10 000 g                        0,08%
  10 000 g < m <= 15 000 g                        8 g
  15 000 g < m                                    0,053%
------------------------------------------------------------------

3.2.1   Váhy triedy Y(y)

------------------------------------------------------------------
    Netto hmotnosť (m)                    Najväčšia dovolená
 v overovacích dielikoch (e)               priemerná chyba
  Trieda Y(a)         Trieda Y(b)
------------------------------------------------------------------
    0 < m <= 500         0 < m <= 50               + - 1,5 e
  500 < m <= 2 000      50 < m <= 200              + - 2,0 e
2 000 < m <= 10 000    200 < m <= 1 000            + - 2,5 e
------------------------------------------------------------------

3.3     Merací rozsah
        Výrobca  pri  špecifikovaní  meracieho  rozsahu  pre  váhy
        triedy Y(y)  musí brať do úvahy,  že dolná medza váživosti
        nesmie byť menšia ako
        20 e pre triedu Y(a),
        10 e pre triedu Y(b),
         5 e pre poštové váhy triedy Y(a) alebo Y(b).
3.4     Meracie jednotky
        Jednotky hmotnosti používané váhami sú miligram (mg), gram
        (g), kilogram (kg) a tona (t).
3.5     Teplota
        Váhy  musia  spĺňať  príslušné  metrologické  a  technické
        požiadavky pri teplotách od - 10 stupňov C do + 40 stupňov
        C.
        Teplotný rozsah môže byť v prípadoch špeciálnych aplikácií
        odlišný, ale nesmie byť menší ako  30 stupňov C a musí byť
        špecifikovaný v opisnom značení.
3.6     Sklon
        Váhy,  ktoré  nie  sú  pevne  inštalované  a  ktoré nemajú
        indikátor polohy, musia vyhovovať príslušným metrologickým
        a technickým požiadavkám pri 5% sklone.

4.      Nápisy a značky

4.1     Nápisy
        Váhy musia mať takéto značenie:
4.1.1   Údaje vypísané slovne:
        - názov výrobcu alebo jeho identifikačná značka,
        - názov dovozcu alebo jeho  identifikačná značka (ak je to
          aplikovateľné),
        - výrobné číslo a typové označenie váh,
        - maximálna rýchlosť váženia (ak je to aplikovateľné),
        - maximálna rýchlosť  systému dopravy zaťaženia  (ak je to
          aplikovateľné),
                - napätie zdroja,
        - frekvencia zdroja,
        - pracovný tlak kvapalného média (ak je to aplikovateľné),
        - rozsah nastavenia vo vzťahu k bodu nastavenia.
4.1.2   Údaje vyjadrené v kódoch:
        - značka schváleného typu,
        - vyznačenie triedy presnosti X(x) alebo Y(y),
        - hodnota overovacieho dielika (e),
        - hodnota dielika (d),
        - horná medza váživosti (Max),
        - dolná medza váživosti (Min),
        - najväčšia hodnota pripočítavacieho tarovníka (T +),
        - najväčšia hodnota odpočítavacieho tarovníka (T -).
4.1.3   Doplnkové údaje
        Vykonávateľ skúšky  typu môže na  základe konkrétneho typu
        váh vyžadovať aj ďalšie údaje (napríklad teplotný rozsah).
4.1.4   Softvérové nápisy
        Nápisy a  údaje môžu byť zobrazené  aj na programovateľnom
        displeji, ktorý je ovládaný softvérom.
        V takomto prípade na popisnom štítku musí byť aspoň takéto
        značenie:
        - typové označenie váh,
        - názov alebo identifikačná značka výrobcu,
        - značka schváleného typu,
        - napätie zdroja,
        - frekvencia zdroja,
        - pracovný tlak kvapalného média (ak je to aplikovateľné).
4.2     Overovacie značky
4.2.1   Umiestnenie
        Na  váhach   sa  musí  nachádzať   miesto  na  umiestnenie
        overovacích značiek. Toto miesto musí
        - byť také, aby sa časť váh, na ktorom sa značka nachádza,
          nedala z váh odstrániť bez poškodenia značky,
        - umožňovať jednoduché umiestnenie značky bez toho, aby sa
          tým zmenili metrologické vlastnosti váh,
        - byť také,  aby značky boli  viditeľné bez posunutia  váh
          alebo ich ochranného krytu počas prevádzky.
4.2.2   Pripevnenie
        Ak sa značka vytvorí razením, nosič overovacej značky môže
        tvoriť   platnička  z   olova  alebo   iného  rovnocenného
        materiálu,  ktorá  je  zapustená  v  doske  umiestnenej na
        váhach alebo vo vyvŕtanej dutine.
        Ak  je značkou  samolepiaca  nálepka,  na váhach  musí byť
        vhodné miesto na umiestnenie tejto nálepky.

5.      Metrologická kontrola váh

        Schválenie typu  a overenie kontrolných  a triediacich váh
        s automatickou činnosťou  sa vykonáva v  súlade so zákonom
        a § 4 až 9 tejto vyhlášky.

5.1     Metódy technických skúšok pre schválenie typu
5.1.1   Dokumentácia
        Žiadosť  o  schválenie  typu  musí  obsahovať dokumentáciu
        s týmito údajmi:
        - metrologické charakteristiky váh,
        - súhrn špecifikácií váh,
        - opis funkcie komponentov a zariadení váh,
        - nákresy,   schémy   a   prípadne   všeobecné  softvérové
          informácie objasňujúce konštrukciu a činnosť váh,
        - dokumentáciu preukazujúcu, že  konštrukcia a vyhotovenie
          váh zodpovedajú požiadavkám tejto časti prílohy.
5.1.2   Všeobecné požiadavky
        Skúška  typu sa  vykoná  aspoň  na jednej  alebo viacerých
        váhach   (spravidla   nie   na    viac   ako   na   troch)
        predstavujúcich konkrétny  typ. Ak by  funkčnosť váh mohla
        byť   ovplyvnená  určitým   prevádzkovým  postupom   alebo
        spôsobom ich používania a postupy alebo spôsoby používania
        nemožno  inak napodobniť  ako priamo  na mieste prevádzky,
        potom na  takomto typickom mieste  musia byť nainštalované
        aspoň  jedny   váhy.  Jedna  alebo   viac  váh  musí   byť
        k dispozícii   v   stave   vhodnom   na  simulačné  skúšky
        v laboratóriu.
5.1.2   Skúšky
        Skontroluje  sa  predložená  dokumentácia  a  vykonajú  sa
        skúšky na preverenie, či váhy zodpovedajú
        - technickým požiadavkám,
        - metrologickým požiadavkám,
        - požiadavkám   na    elektronické   váhy   (ak    je   to
          aplikovateľné).
        Špecifikácie jednotlivých  skúšok sú uvedené  v príslušnej
        slovenskej technickej norme.
5.1.3   Podmienky vykonania skúšok
        Vykonávateľ skúšky typu môže  na účely skúšok vyžadovať od
        žiadateľa o  schválenie typu náležité  množstvo materiálu,
        kontrolné zariadenia (váhy) a personál.
5.1.4   Miesto skúšky
        Váhy predložené na skúšku typu môžu byť skúšané buď
        - na miestach so sídlom vykonávateľa skúšky typu, alebo
        - na  ktoromkoľvek  inom  vhodnom  mieste,  na  ktorom  sa
          vykonávateľ  skúšky typu  a žiadateľ  o schválenie  typu
          dohodnú.
5.2     Metódy technických skúšok pre prvotné a následné overenie
5.2.1   Skúšky
        Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh so schváleným typom
        a preskúša,  či váhy  vyhovujú technickým  a metrologickým
        požiadavkám  pre predpokladané  typy výrobkov  pri bežných
        pracovných podmienkach váh.
        Váhy  vážiace  staticky  sa  môžu  skúšať v neautomatickom
        režime.
        Skúšky vykoná vykonávateľ skúšky typu na mieste používania
        na  plne  skompletizovaných  váhach  upevnených  v polohe,
        v ktorej sa budú používať.
        V rámci prvotného a následného overenia sa vykonajú skúšky
        podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
        Vykonávateľ  overenia  v  odôvodnenom  prípade  a v záujme
        toho,  aby sa  predišlo  duplicite  skúšok, ktoré  už boli
        predtým  vykonané  pri  skúške  typu,  môže  použiť  tieto
        výsledky pri prvotnom overovaní.
5.2.2   Podmienky vykonania skúšok
        Vykonávateľ  overenia môže  na účely  skúšok vyžadovať  od
        žiadateľa   o   overenie   náležité   množstvo  materiálu,
        kontrolné zariadenia (váhy) a personál.

PRÍL.8

MERAČE PRETEČENÉHO MNOŽSTVA STUDENEJ VODY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meračov a spôsob ich metrologickej kontroly

 1.     Táto príloha sa  vzťahuje na  merače pretečeného          množstva
        vody,  ktoré sa používajú na meranie  pretečeného množstva
        studenej vody  (ďalej  len  "merače") ako  určené  meradlá
        podľa  § 8 zákona. Nevzťahuje  sa na  vodomery  na studenú
        vodu uvádzané  na trh podľa  osobitného predpisu ⁹⁾  okrem
        overovania  meračov  uvádzaných na  trh  podľa  osobitného
        predpisu. ¹⁰⁾  Na  účely  tejto  prílohy  sa  pod  výrazom
        studená voda rozumie voda, ktorej teplota je v rozsahu  od
        0 stupňov C do 30 stupňov C.

 2.     Podľa princípu činnosti sa merače členia na
        a) založené  na priamom  mechanickom pôsobení  pri použití
           odmerných  komôr   s  pohyblivými  stenami   alebo  pri
           pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania
           pohyblivej  časti  (turbíny,  obežného  kolesa  a pod.)
           s počítadlom,  ktoré  pracuje  na  mechanickom princípe
           prostredníctvom  otáčajúcich sa  ozubených kolies alebo
           iných otáčajúcich sa komponentov (ďalej len "mechanické
           merače s mechanickými počítadlami"),
        b) založené  na priamom  mechanickom pôsobení  pri použití
           odmerných  komôr   s  pohyblivými  stenami   alebo  pri
           pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania
           pohyblivej  časti  (turbíny,  obežného  kolesa  a pod.)
           s počítadlom,    ktoré    pracuje    na   elektronickom
           zaznamenávaní    pretečeného   množstva    (ďalej   len
           "mechanické merače s elektronickými počítadlami"),
        c) založené  na  elektromagnetickom  princípe využívajúcom
           Faradayov    zákon   o    elektromagnetickej   indukcii
           s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom alebo
           elektronickom   princípe   zaznamenávania   pretečeného
           množstva (ďalej len "elektromagnetické merače"),
        d) založené na ultrazvukovom princípe využívajúcom princíp
           rozdielu  času  prechodu  ultrazvukového  signálu medzi
           dvoma smermi prúdenia vody  s počítadlom, ktoré pracuje
           na  elektromechanickom   alebo  elektronickom  princípe
           zaznamenávania   pretečeného    množstva   (ďalej   len
           "ultrazvukové merače"),
        e) založené   na  vírovom   princípe  snímania  frekvencie
           vznikajúcich vírov za prekážkou v prúdení s počítadlom,
           ktoré pracuje na elektromechanickom alebo elektronickom
           zaznamenávaní  pretečeného množstva  (ďalej len "vírové
           merače"),
        f) založené na princípe dvoch paralelne zaradených meračov
           rôznej   veľkosti  a   prepínacieho  zariadenia,  ktoré
           zabezpečuje  usmernenie prúdenia  kvapaliny pri menších
           prietokoch iba menším meračom  a pri väčších prietokoch
           oboma  alebo väčším  meračom. Merače  môžu pracovať  na
           ľubovoľnom       princípe       činnosti       opísanom
           v predchádzajúcich   písmenách  (ďalej   len  "združené
           merače").

 3.     Podrobnosti  o technických  požiadavkách a  metrologických 
        požiadavkách na  merače  určené  na trh  členských  štátov 
        Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o
        Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú
        s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu, sú uvedené
        v druhej časti.
 4.     Podrobnosti  o  technických požiadavkách a metrologických 
        požiadavkách na merače určené na trh Slovenskej republiky 
        sú uvedené v druhej časti alebo
        a) pre   mechanické  merače   s  mechanickými  počítadlami
           v tretej časti oddiele I,
        b) pre  mechanické  merače  s  elektronickými  počítadlami
           tretej časti oddiele II,
        c) pre   elektromagnetické  merače,   ultrazvukové  merače
                   a vírové merače v tretej časti oddiele III,
        d) pre združené merače v tretej časti oddiele IV.
 5.     Merače  pred uvedením  na trh  podliehajú schváleniu  typu
        a prvotnému  overeniu. Schváleniu  typu však  nepodliehajú
        merače menovitého prietoku Qn nad  400 m3. h-1 uvádzané na
        trh  podľa  požiadaviek uvedených v tretej časti.
        Metódy  technických skúšok  pri schvaľovaní  typu a metódy
        skúšania   pri  overovaní   sú  uvedené   v  druhej  časti
        a v tretej časti.
 6.     Prvotné overenie meračov iných ako uvádzaných na trh podľa
        osobitného  predpisu ⁹⁾  možno  vykonať  iba pre  merače s 
        platným schválením typu.
 7.     Merače  schváleného  typu  výrobca  alebo  dovozca  označí
        značkou schváleného typu.
 8.     Merače,    ktoré   pri    overení   vyhovejú   ustanoveným
        požiadavkám, sa označia overovacou značkou.
 9.     Merače   počas  ich   používania  ako   určených  meradiel
        podliehajú  následnému  overeniu.   Postup  pri  následnom
        overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
        Následné overenie a prvotné overenie po oprave meračov 
        uvedených na trh podľa požiadaviek uvedených v druhej časti 
        sa môže vykonať podľa požiadaviek uvedených v tretej časti.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu

I.      TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE

1.0     Táto časť  sa vzťahuje len  na merače založené  na priamom
        mechanickom   pôsobení   pri   použití   odmerných   komôr
        s pohyblivými stenami alebo pôsobenia rýchlosti (prúdenia)
        vody  na  rýchlosť  otáčania  pohyblivej  časti  (turbíny,
        obežného kolesa a pod.).
1.1     Objemový prietok
        Objemový  prietok  (ďalej  len  "prietok")  je  objem vody
        pretečený cez merač za jednotku času.
        Objem je vyjadrený v kubických metroch alebo litroch a čas
        v hodinách, minútach alebo sekundách.
1.2     Pretečený  objem Pretečený  objem je  celkový objem  vody,
        ktorý pretiekol cez merač za daný čas.
1.3     Maximálny prietok (Qmax)
        Maximálny  prietok Qmax  je najväčší  prietok, pri  ktorom
        môže merač pracovať po obmedzený  čas bez poškodenia a bez
        prekročenia   najväčších  dovolených   chýb  a  maximálnej
        dovolenej hodnoty straty tlaku.
1.4     Menovitý prietok (Qn)
        Menovitý prietok Qn sa rovná polovici maximálneho prietoku
        Qmax. Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa
        sa na označenie merača.
        Pri menovitom prietoku Qn  musí byť merač schopný pracovať
        pri  bežnom  používaní,  t.j.  za  stálych a prerušovaných
        pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených
        chýb.

1.5     Minimálny prietok (Qmin)
        Minimálny prietok  Qmin je prietok,  nad ktorým nesmú  byť
        prekročené  najväčšie dovolené  chyby a  je stanovený  ako
        funkcia Qn.

1.6     Rozsah prietoku
        Rozsah   prietoku   merača    je   ohraničený   maximálnym
        a minimálnym prietokom  Qmax a Qmin.  Je rozdelený na  dva
        úseky  nazývané  horný  a  dolný  s rozdielnymi najväčšími
        dovolenými chybami.
1.7     Prechodový prietok (Qt)
        Prechodový  prietok Qt  je prietok,  ktorý rozdeľuje horný
        a dolný úsek rozsahu prietoku, a je to prietok, pri ktorom
        nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
1.8     Najväčšia dovolená chyba
        Najväčšia  dovolená  chyba  je  hranica  chyby,  ktorú pre
        merače  dovoľuje táto  časť prílohy  pri schvaľovaní  typu
        Európskych   spoločenstiev   a   pri   prvotnom  overovaní
        Európskych spoločenstiev.
1.9     Strata tlaku
        Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou
        merača v potrubí.

II.     METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY

2.1     Najväčšie dovolené chyby
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + -5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + -2%.
2.2     Metrologické triedy
        Merače sú  rozdelené podľa hodnôt  Qmin a Qt  definovaných
        v bode 2.1 do troch metrologických tried v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
                                            Qn
    Triedy              ------------------------------------------
                            <15 m3/h                 >=15 m3/h
------------------------------------------------------------------
   Trieda A
 hodnota Qmin                0,04 Qn                  0,08 Qn
  hodnota Qt                 0,10 Qn                  0,30 Qn

   Trieda B
 hodnota Qmin                0,02 Qn                  0,03 Qn
  hodnota Qt                 0,08 Qn                  0,20 Qn

   Trieda C
 hodnota Qmin                0,01 Qn                  0,006 Qn
  hodnota Qt                 0,015 Qn                 0,015 Qn
------------------------------------------------------------------

2.3     Najväčšia  dovolená  chyba  v  prevádzke  počas  platnosti
        overenia  sa rovná  dvojnásobku najväčšej  dovolenej chyby
        podľa bodu 2.1.

III.    TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY

3.1     Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
        Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
        - dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
        - splnenie  ustanovení  tejto  časti  prílohy  za  bežných
          podmienok používania.
        Ak sú merače vystavené  náhodnému spätnému prúdeniu, musia
        mu  odolať bez  zhoršenia alebo  obmedzenia metrologických
        vlastností a musia zároveň takýto spätný chod zaznamenať.
3.2     Materiály
        Merač musí  byť zhotovený z materiálov,  ktoré sú na účely
        používania merača primerane pevné a trvanlivé.
        Všetky  materiály  použité  na  výrobu  meračov  musia byť
        odolné proti vnútornej a normálnej vonkajšej korózii, a ak
        je  to  potrebné,  majú  byť  chránené  vhodnou povrchovou
        úpravou. Zmeny teploty vody v rozsahu prevádzkovej teploty
        nesmú  škodlivo ovplyvniť  materiály, z  ktorých je  merač
        vyrobený.
3.3     Tesnosť - odolnosť proti tlaku
        Merač musí  trvale odolávať stálemu  pôsobeniu tlaku vody,
        pre ktorý bol navrhnutý  (maximálny prevádzkový tlak), bez
        zlyhania  funkcie,  bez  netesnosti,  bez presakovania cez
        steny  alebo  bez  trvalej  deformácie.  Minimálna hodnota
        tohto tlaku je 10 barov.
3.4     Strata tlaku
        Hodnota  straty tlaku  sa  zisťuje  pri skúškach  na účely
        schválenia  typu  Európskych  spoločenstiev;  strata tlaku
        nesmie prekročiť hodnotu 0,25  baru pri menovitom prietoku
        a 1 baru pri maximálnom prietoku.
        Na  základe  výsledkov  skúšok  sa  merače  zatrieďujú  do
        štyroch  skupín  s  takýmito  najvyššími  hodnotami straty
        tlaku: 1 bar, 0,6 baru, 0,3  baru a 0,1 baru. Táto hodnota
        musí byť uvedená v  rozhodnutí o schválení typu Európskych
        spoločenstiev.
3.5     Počítadlo
        Počítadlo   musí  umožňovať   jednoduchým  zoradením  jeho
        rôznych   prvkov  spoľahlivé,   jednoduché  a  jednoznačné
        odčítanie nameraného  objemu vody vyjadreného  v kubických
        metroch.
        Objem sa udáva
        a) polohou   jedného  alebo   viacerých  ukazovateľov   na
           kruhových stupniciach,
        b) odčítaním v rade za sebou idúcich číslic v jednom alebo
           vo viacerých okienkach,
        c) kombináciou týchto dvoch systémov.
        Kubické metre  a ich násobky sú  vyznačené čiernou farbou,
        podiely kubického metra červenou farbou.
        Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
        4 mm.
        Na číslicových počítadlách typu b) a c) musí byť viditeľné
        premiestňovanie všetkých číslic smerom nahor.
        Posuv  každej číselnej  jednotky sa  musí skončiť  za čas,
        počas  ktorého susedná  nižšia hodnota  ukazuje pri svojom
        pohybe   poslednú  desiatku.   Valček  ukazujúci   číslice
        s najmenšími  hodnotami  sa  môže  pohybovať  súvisle  pri
        ukazovateli typu c).
        Celé  čísla  udávajúce  kubické  metre  musia byť zreteľne
        indikované.
        Počítadlá s  ukazovateľmi typu a) a  c) musia mať otáčanie
        ukazovateľov   v   smere   hodinových   ručičiek.  Hodnota
        v kubických  metroch pre  každý dielik  stupnice musí  byť
        vyjadrená ako 10 na n, kde  n je kladné alebo záporné celé
        číslo, alebo nula, čím sa vytvára systém postupných dekád.
        Pri každej  časti stupnice musia byť  uvedené tieto údaje:
        x 1 000 - x 100 - x 10 - x 1 - x 0,1 - x 0,01 - x 0,001.
        V obidvoch prípadoch (počítadlo s ukazovateľmi a číslicové
        počítadlo)
        - musí byť  symbol jednotky m3  vyznačený buď na  kruhovom
          číselníku, alebo v  bezprostrednej blízkosti číslicového
          indikátora,
        - najrýchlejšie sa otáčajúci  a vizuálne odčítateľný prvok
          stupnice,          kontrolný prvok,  ktorého dielik  stupnice je
          označovaný  ako  "overovací  dielik",  sa musí pohybovať
          plynule.  Tento  kontrolný  prvok  môže  byť inštalovaný
          trvalo  alebo  môže  byť  pripojený  dočasne  za  pomoci
          odnímateľných častí.  Tieto časti však  nesmú mať žiaden
          významný vplyv na metrologické vlastnosti merača.
        Dĺžka overovacieho dielika stupnice  nesmie byť menšia ako
        1 mm a väčšia ako 5 mm.
        Stupnica sa musí skladať
        - buď z  čiar rovnakej hrúbky,  ktorá nepresahuje štvrtinu
          vzdialenosti  medzi osami  dvoch za  sebou nasledujúcich
          čiar, a líšiacich sa iba dĺžkou,
        - alebo z  farebne kontrastných pásikov  konštantnej šírky
          rovnajúcej sa dĺžke overovacieho dielika stupnice.
3.6     Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
        Počítadlo  musí  umožniť  zaznamenanie  objemu vyjadreného
        v kubických metroch zodpovedajúceho  najmenej 1999 hodinám
        prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
        Veľkosť overovacieho dielika musí zodpovedať vzťahu 1 x 10
        na n, 2 x 10 na n alebo 5 x 10 na n. Počas overovania jeho
        veľkosť  musí  byť  dostatočne  malá,  aby neistota nebola
        väčšia  ako 0,5%  (pri možnej  chybe odčítania  menšej ako
        polovica dĺžky najmenšieho dielika stupnice), a dostatočne
        malá, aby skúška pri minimálnom prietoku netrvala viac ako
        jeden a pol hodiny.
        Prídavné   zariadenie  (hviezdica,   kotúč  s  referenčnou
        značkou a pod.) sa môže  umiestniť z dôvodu, aby bol pohyb
        meracieho  zariadenia viditeľný  ešte skôr,  ako sa  stane
        zreteľne viditeľný na počítadle.
3.7     Justovacie zariadenie
        Merač  musí  byť  vybavený  justovacím zariadením, ktorého
        pomocou  možno  meniť   vzťah  medzi  indikovaným  objemom
        a skutočne  pretečeným  objemom  vody.  Toto zariadenie je
        povinné  pre merače,  ktoré využívajú  pôsobenie rýchlosti
        vody na rotáciu pohyblivej časti.
3.8     Urýchľovacie zariadenie
        Použitie  urýchľovacieho zariadenia  na zvýšenie rýchlosti
        merača pod Qmin je zakázané.

IV.     ZNAČKY A NÁPISY

4.1     Identifikačné nápisy
        Na  merači   musia  byť  povinne   vyznačené  -  čitateľne
        a nezmazateľne, oddelene alebo spolu  na telese merača, na
        číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
        a) meno  alebo obchodné  meno výrobcu  alebo jeho obchodná
           značka,
        b) metrologická  trieda  a  menovitý  prietok  Qn  v m3 za
           hodinu,
        c) rok výroby a výrobné číslo merača,
        d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
        e) značka schváleného typu Európskych spoločenstiev,
        f) maximálny  prevádzkový tlak v baroch,  ak prekračuje 10
           barov,
        g) písmeno "V"  alebo "H", ak merač  môže správne pracovať
           len vo vertikálnej (V) alebo horizontálnej (H) polohe.
4.2     Umiestnenie overovacích značiek
        Miesto pre overovacie značky Európskych spoločenstiev musí
        byť na  dôležitej časti merača (spravidla  na telese), kde
        musia byť zreteľne viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3     Plombovanie
        Merač má byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže byť
        zaplombované tak,  aby bola záruka,  že ani pred  správnou
        inštaláciou merača, ani po nej  nemohol byť merač ani jeho
        justovacie   zariadenie  demontované   alebo  zmenené  bez
        poškodenia ochranného zariadenia.

V.      SCHVÁLENIE TYPU EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

5.1     Postup
        Schválenie typu  sa vykonáva v súlade  so zákonom a 4  a 5
        tejto vyhlášky.
5.2     Skúšky typu
        Keď sa  má na základe žiadosti  zistiť, či typ je  v zhode
        s požiadavkami   tejto   časti    prílohy,   vykonajú   sa
        laboratórne  skúšky na  určitom počte  meračov pri splnení
        týchto podmienok:
5.2.1   Počet meračov určených na skúšanie
        Počet  meračov,  ktoré  výrobca  predloží  na  skúšky,  je
        uvedený v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
        Menovitý prietok Qn (m3/h)              Počet meračov
------------------------------------------------------------------
        Do 5 vrátane                                 10
        Nad 5 do 50 vrátane                          6
        Nad 50 do 1 000 vrátane                      2
        Nad 1 000                                    1
------------------------------------------------------------------

5.2.2   Tlak
        Pre metrologické skúšky (bod 5.2.4) tlak na výstupe merača
        musí  byť  dostatočne  veľký   na  to,  aby  sa  zabránilo
        kavitácii.

5.2.3   Skúšobné zariadenie
        Vo   všeobecnosti  sa   merače  musia   skúšať  jednotlivo
        a v  každom  prípade  tak,  aby  sa  preukázali jednotlivé
        charakteristiky každého merača.
        Metrologický orgán musí vykonať všetky potrebné kroky, aby
        sa   zabezpečilo,  že   relatívna  kombinovaná  štandardná
        neistota v meraní pretečeného  objemu vody neprekročí 0,2%
        vrátane vplyvu rôznych chýb v inštalácii.
        Maximálna dovolená chyba je 5% pri meraní tlaku a 2,5% pri
        meraní straty tlaku.
        Počas každej skúšky pomerné  kolísanie prietoku nesmie byť
        väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
        Zariadenie  musí byť  schválené metrologickým  orgánom bez
        ohľadu na to, kde sa skúšky vykonali.

5.2.4   Postup pri skúšaní
        Skúšky  pozostávajú z  týchto úkonov  vykonaných v takomto
        poradí:
        1. tlaková skúška tesnosti,
        2. stanovenie  kriviek chýb  v závislosti  od prietoku pri
           určení  vplyvu   tlaku  a  pri   zohľadnení  normálnych
           podmienok inštalácie pre daný  typ merača (priame úseky
           potrubia pred  a za meračom, zúženia,  prekážky a pod.)
           uvedených výrobcom,
        3. stanovenie straty tlaku,
        4. zrýchlená skúška životnosti.
        Tlaková skúška tesnosti pozostáva z dvoch častí:
        a) každý   merač  musí   odolať  bez   netesnosti  a   bez
           presakovania   cez   steny   tlaku   16   barov   alebo
           1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
           počas 15 minút [pozri bod 4.1 písm. f)],
        b) každý  merač  musí  bez  poškodenia  alebo zablokovania
           odolať  tlaku  20  barov  alebo dvojnásobku najväčšieho
           prevádzkového tlaku  pôsobiaceho počas 1  minúty [pozri
           bod 4.1 písm. f)].
        Výsledky  skúšok 2  a 3  musia poskytnúť  dostatočný počet
        bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.

        Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná podľa tejto tabuľky:

--------------------------------------------------------------------------------
Menovitý  Skúšobný Druh         Počet     Trvanie    Čas chodu      Čas štartu
prietok   prietok  skúšky       prerušení prestávok  pri skúšobnom  a zastavenia
Qn (m3/h)                                   (s)      prietoku           (s)
--------------------------------------------------------------------------------
 Qn <= 10   Qn     Diskontinuálna 100 000    15         15 s          0,15 (Qn)
                                                                 s minimom 1s *)
           2 Qn    Kontinuálna                         100 h
            Qn     Kontinuálna                         800 h
 Qn > 10   2 Qn    Kontinuálna                         200 h
--------------------------------------------------------------------------------
*) (Qn) je číslo rovné hodnote Qn vyjadrenej v m3/h.

        Pred  prvou  skúškou  a  po  každej  sérii skúšok sa musia
        stanoviť chyby merania ako minimálna požiadavka pri týchto
        hodnotách prietokov:

              Qmin, Qt, 0,3 Qn, 0,5 Qn, 1 Qn, 2 Qn.

        Pri každej  skúške musí byť množstvo  vody, ktoré pretečie
        meračom, dostatočné na to,  aby sa otočil ukazovateľ alebo
        valček na overovacej stupnici o  jednu alebo o viac celých
        otáčok a aby sa tak vylúčili vplyvy cyklických skreslení.
5.2.5   Podmienky schválenia typu Európskych spoločenstiev
        Typ merača sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
        a) je    v   zhode    s   administratívnymi,   technickými
           a metrologickými  požiadavkami tejto  vyhlášky a  tejto
           časti prílohy,
        b) skúšky 1, 2 a 3 v  bode 5.2.4 preukážu zhodu s bodmi II
           a III  tejto  časti  prílohy,  ak  ide  o  metrologické
           a technologické charakteristiky,
        c) po každej zrýchlenej skúške životnosti:
           1. v porovnaní s pôvodnou  krivkou sa nezistia rozdiely
              medzi Qt a Qmax väčšie  ako 1,5% alebo väčšie ako 3%
              medzi hodnotami Qmin a Qt,
           2. maximálna  chyba merača  medzi Qmin  a Qt  je + - 6%
              a medzi Qt a Qmax + - 2,5%.

VI.     PRVOTNÉ OVERENIE EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

        Prvotné overenie Európskych  spoločenstiev sa musí vykonať
        na mieste,  ktoré schválil metrologický  orgán príslušného
        členského štátu.
        Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
        overenia  v  bezpečných,  spoľahlivých  podmienkach  a bez
                straty  času  osôb  zodpovedných  za  skúšanie.  Musia byť
        splnené požiadavky bodu 5.2.3,  ale merače možno skúšať aj
        v sérii,  ak treba.  Ak sa  použije táto  metóda, výstupný
        tlak všetkých meračov musí byť dostatočne veľký na to, aby
        sa  zabránilo  kavitácii.  Okrem  toho  sa  môžu požadovať
        zvláštne opatrenia na  zabránenie vzájomného ovplyvňovania
        meračov.
        Kompletná jednotka môže  obsahovať automatické zariadenia,
        obtokové ventily, škrtiace prvky a pod. za predpokladu, že
        každý skúšobný úsek medzi overovanými meračmi a skúšobnými
        nádržami je  jednoznačne definovaný a  že možno kedykoľvek
        kontrolovať jeho tesnosť.
        Možno  použiť akýkoľvek  systém zásobovania  vodou, ale ak
        viacero skúšobných úsekov  pracuje paralelne, nesmie dôjsť
        k vzájomnému  ovplyvňovaniu,  ktoré   by  nebolo  v  zhode
        s bodom 5.2.3.
        Ak je skúšobná nádrž rozdelená do viacerých komôr, deliace
        steny  musia byť  dostatočne  pevné,  aby nedošlo  k zmene
        objemu  vody  v  komore  o  viac  ako  0,2% podľa toho, či
        susedné komory sú prázdne alebo plné.
        Overenie  obsahuje  skúšku  presnosti  pri  najmenej troch
        prietokoch medzi
        a) 0,9 Qmax až Qmax,
        b) 0,9 Qt až 1,1 Qt,
        c) Qmin až 1,1 Qmin.
        Pri prvej  z týchto skúšok  sa určuje pokles  tlaku, ktorý
        nesmie  byť   väčší  ako  hodnota   uvedená  v  rozhodnutí
        o schválení typu Európskych spoločenstiev.
        Najväčšie dovolené chyby sú uvedené v bode 2.1.
        Pri  každej  skúške  musí  byť  množstvo  vody  pretečenej
        meračom  dostatočné na  to,  aby  sa otočil  ukazovateľ na
        overovacej  stupnici o  jednu alebo  o viac  celých otáčok
        a aby sa tak vylúčili vplyvy cyklických skreslení.
        Ak sa zistí,  že všetky chyby ležia v  jednom smere, merač
        sa  musí nastaviť  tak,  aby  nie všetky  chyby prekročili
        jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.

Tretia časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky

ODDIEL I

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov založené na priamom mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti s počítadlom, ktoré pracuje na mechanickom princípe prostredníctvom otáčajúcich sa ozubených kolies alebo iných otáčajúcich sa komponentov

I.      VŠEOBECNE
1.1     Národné  technické  požiadavky,  metrologické  požiadavky,
        metódy technických  skúšok a metódy  skúšania pri prvotnom
        overovaní   meračov  sú  zhodné  s  požiadavkami uvedenými 
        v druhej časti s výnimkou  doplnenej  terminológie,  zmien 
        používania alternatívnych  značiek   a  nápisov,  zmien  a
        doplnení prvotného  a následného overenia podľa ustanovení 
        druhej časti bodu VI tejto prílohy.

II.     ZNAČKY A NÁPISY
2.1     Identifikačné nápisy
        Na  merači   musia  byť  povinne   vyznačené  -  čitateľne
        a nezmazateľne, oddelene alebo spolu  na telese merača, na
        číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
        a) meno  alebo obchodné  meno výrobcu  alebo jeho obchodná
           značka,
        b) metrologická  trieda  a  menovitý  prietok  Qn  v m3 za
           hodinu,
        c) rok výroby a výrobné číslo merača,
        d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
        e) národná značka schváleného typu,
        f) maximálny   prevádzkový   tlak   v   baroch,  ak  tento
           prekračuje 10 barov,
        g) písmeno "V"  alebo "H", ak merač  môže správne pracovať
           len  vo  vertikálnej  (V)  alebo  v  horizontálnej  (H)
           polohe,
        h) impulzné číslo (v tvare dm3  alebo m3 na impulz), ak je
           merač vybavený impulzným výstupom merača.

2.2     Umiestnenie overovacích značiek
        Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
        časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
        viditeľné bez potreby demontáže merača.
2.3     Plombovanie
        Merač musí  byť vybavený ochranným  zariadením, ktoré môže
        byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred, ani po
        správnej  inštalácii  merača  nemohol  byť  merač ani jeho
        justovacie   zariadenie  demontované   alebo  zmenené  bez
        poškodenia ochranného zariadenia.

III.    NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
3.1     Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
        overenia  v  bezpečných,  spoľahlivých  podmienkach  a bez
        straty  času  osôb  zodpovedných  za  skúšanie.  Musia byť
        splnené požiadavky druhej časti  bodu 5.2.3 tejto prílohy,
        ale merače  možno skúšať aj  v sérii, ak  to treba. Ak  sa
        použije  táto metóda,  výstupný tlak  za posledným meračom
        musí byť o 100 kPa väčší  ako tlak nasýtených pár vody pri
        skúšobnej teplote.
        Skúšobné  zariadenie          musí  vyhovovať  platným  slovenským
        technickým normám.
3.2     Overenie  obsahuje  skúšku  presnosti  pri  najmenej troch
        prietokoch
        a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
        b) medzi 0,9 Qt až 1,1 Qt,
        c) medzi Qmin až 1,1 Qmin,
        d) medzi 0,9 Qmax až Qmax pri meračoch nad Qn 400,
        e) medzi 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 400.
        Pri meračoch nad Qn 400 sa skúšky vykonajú dvakrát.
        Pre  merače nad  Qn 400  pri najväčšom  prietoku z  týchto
        skúšok sa určuje pokles tlaku.

        Tlaková skúška  tesnosti sa uskutoční  pri tlaku 16  barov
        alebo   1,6-násobku    najväčšieho   prevádzkového   tlaku
        pôsobiaceho  počas  1  minúty.   Pri  tlakovej  skúške  sa
        postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.

3.3     Najväčšie dovolené chyby sú:
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + -5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + -2%.
3.4     Pri  každej  skúške  musí  byť  množstvo  vody  pretečenej
        meračom také, aby neistota  kalibrácie bola menšia ako 1/4
        dovolenej chyby meradla.
3.5     Ak sa merač používa s  výstupom merača, potom sa uskutoční
        aj  skúška zhody  údajov počítadla  s výstupom  merača pri
        prietoku Qn.
3.6     Ak sa zistí,  že všetky chyby ležia v  jednom smere, merač
        sa  musí nastaviť  tak,  aby  nie všetky  chyby prekročili
        jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.

ODDIEL II

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov založené na priamom mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa a pod.) s počítadlom, ktoré pracuje na elektronickom alebo elektromechanickom zaznamenávaní pretečeného množstva

I.      VŠEOBECNE
1.1     Národné  technické  požiadavky,  metrologické  požiadavky,
        metódy technických  skúšok a metódy  skúšania pri prvotnom
        overovaní  meračov  sú  zhodné  s  požiadavkami  uvedenými 
        v   druhej   časti  s  výnimkou   doplnenej  terminológie, 
        technologických charakteristík, používania  alternatívnych    
        značiek a nápisov,   prvotného   a   následného   overenia   
        podľa ustanovení druhej časti bodu VI tejto prílohy.

II.     TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
2.1     Elektronické počítadlo
        Elektronické počítadlo je  zariadenie, ktoré elektronickým
        alebo  elektromechanickým  spôsobom  zaznamenáva pretečené
        množstvo   z  merača   a  prostredníctvom   jedného  alebo
        viacerých   displejov   umožňuje   jednoznačné   odčítanie
        nameraného objemu vody vyjadreného v kubických metroch.
2.2     Tlačidlo merača
        Tlačidlo  merača  je  zariadenie,  ktoré umožňuje prepínať
        jednoduchým   stlačením  alebo   iným  spôsobom  prepnutia
        jednotlivé zobrazovacie funkcie merača.
2.3     Výstup merača
        Výstup  merača  je  elektronické  alebo  optické rozhranie
        merača,  ktoré umožňuje  odčítať údaj  o pretečenom objeme
        alebo  aj  iné  údaje  z  merača.  Výstup  merača môže byť
        realizovaný   prostredníctvom  vysielača   impulzov  alebo
        vysielača stavu merača.
2.4     Záznamník údajov
        Záznamník    údajov   je    zariadenie,   ktoré   umožňuje
        zaznamenávať  údaje  o  stavoch  pretečeného objemu merača
        alebo  o iných  údajoch v  reálnom čase  (záznamník údajov
        môže  zaznamenávať  údaje  o  pretečenom  objeme  na konci
        posledného dňa v kalendárnych mesiacoch).

III.    TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1     Elektronické počítadlo
        Počítadlo musí byť vyrobené tak, aby zaručovalo
        - dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
        - splnenie ustanovení  tohto oddielu za  bežných podmienok
          používania,
        - jednoduchým  zoradením jeho  rôznych prvkov  spoľahlivé,
          jednoduché  a  jednoznačné  odčítanie  nameraného objemu
          vody vyjadreného v kubických metroch.
        Počítadlo  merača  môže  byť  konštruované  tak, že počíta
        a zobrazuje údaje z viacerých meračov.
        Napájanie
        Ak  je  počítadlo  merača   napájané  z  externého  zdroja
        napätia, musí byť skonštruované  tak, aby si pri odstavení
        elektrického napájania udržal namerané hodnoty a parametre
        najmenej 12 mesiacov od okamihu prerušenia napájania.
        Kolísanie napájania
        Ak je  počítadlo merača napájané z  externého zdroja, musí
        bez významnej zmeny metrologických parametrov merať, ak sa
        zmení napájacie napätie o + 10% a - 5%.
        Ak je  počítadlo napájané z  vlastného batériového zdroja,
        musí  byť  schopné  pracovať   z  batériového  zdroja  bez
        prerušenia  minimálne počas  6/5 času  platnosti overenia.
        Pri výpadku vlastného batériového zdroja musí merač udržať
        namerané  hodnoty  a  parametre  najmenej  12  mesiacov od
        okamihu prerušenia napájania.
        Objem sa  udáva odčítaním v  rade za sebou  idúcich číslic
        rovnakej veľkosti v jednom alebo vo viacerých okienkach.
        Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
        4 mm.
        Symbol  jednotky m3  musí byť  vyznačený v  bezprostrednej
        blízkosti číslicového displeja.
        Ak  sa displej  elektronického typu  skladá zo  segmentov,
        musí obsahovať funkciu test  displeja, ktorou sa zabezpečí
        preverenie funkčnosti všetkých segmentov displeja.
        Kubické metre  a ich násobky sú  vyznačené čiernou farbou,
        podiely kubického metra červenou farbou.
        Na  číslicových počítadlách  elektromechanického typu musí
        byť  viditeľné  premiestňovanie   všetkých  číslic  smerom
        nahor. Posuv  každej číselnej jednotky sa  musí skončiť za
        čas,  počas  ktorého  susedná  nižšia  hodnota ukazuje pri
        svojom pohybe poslednú desiatku.
        Počítadlo  musí  byť  vybavené  prídavným zariadením alebo
        počítadlom  na  skúšku  merača,   ktoré  môže  mať  takéto
        vyhotovenie:
        a) ako  časť základného  počítadla radom  za sebou idúcich
           čísel,
        b) prostredníctvom   prídavného   počítadla  inštalovaného
           trvalo,   prostredníctvom    prepnutia   počítadla   do
           skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
        c) prostredníctvom   prídavného   počítadla  inštalovaného
           dočasne,
        d) prostredníctvom výstupu merača,
        e) kombináciou týchto systémov.
        Tieto zariadenia  však nesmú mať žiaden  významný vplyv na
        metrologické vlastnosti merača.
        Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
        Počítadlo  musí  umožniť  zaznamenanie  objemu vyjadreného
        v kubických metroch zodpovedajúceho  najmenej 1999 hodinám
        prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
        Veľkosť overovacieho dielika zariadenia na skúšku musí byť
        taká,   aby   relatívna   chyba   pri   skúške   spôsobená
        čitateľnosťou dielika  bola menšia ako  0,2% a aby  skúška
        pri  minimálnom prietoku  netrvala  viac  ako jeden  a pol
        hodiny.
        Prídavné  zariadenie  (zdanlivý  optický  pohyb,  blikanie
        a pod.)  sa  môže  umiestniť   z  dôvodu,  aby  bol  pohyb
        meracieho  zariadenia viditeľný  ešte skôr,  ako sa  stane
        zreteľne viditeľný na počítadle.

IV.     ZNAČKY A NÁPISY
4.1     Na  merači   musia  byť  povinne   vyznačené  -  čitateľne
        a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
        číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
        a) meno  alebo obchodné  meno výrobcu  alebo jeho obchodná
           značka,
        b) metrologická  trieda  a  menovitý  prietok  Qn  v m3 za
           hodinu,
        c) rok výroby a výrobné číslo merača,
        d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
        e) národná značka schváleného typu,
        f) maximálny prevádzkový  tlak v baroch,  ak prekračuje 10
           barov,
        g) písmeno "V"  alebo "H", ak merač  môže správne pracovať
           len  vo  vertikálnej  (V)  alebo  v  horizontálnej  (H)
           polohe,
        h) impulzné číslo (v tvare dm3  alebo m3 na impulz), ak je
           merač vybavený impulzným výstupom merača.
4.2     Umiestnenie overovacích značiek
        Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
        časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
        viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3     Plombovanie
        Merač musí  byť vybavený ochranným  zariadením, ktoré môže
        byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred, ani po
        správnej  inštalácii  merača  nemohol  byť  merač ani jeho
        justovacie   zariadenie  demontované   alebo  zmenené  bez
        poškodenia ochranného zariadenia.

V.      NÁRODNÉ SCHVÁLENIE TYPU
5.1     Skúšky elektronického počítadla
        Zhodnosť údajov  elektronického počítadla s  počítadlom na
        skúšku, ako  aj s výstupom merača  sa musí skúšať najmenej
        pri prietokoch Qmax, Qn a Qmin.
5.2     Stanovenie   kriviek   chýb   napájacieho   napätia   (pri
        počítadlách  s   externým  napájaním)  sa   uskutoční  pri
        prietokoch  Qmax, Qn,  Qt, Qmin  pri hodnotách napájacieho
        napätia základného, zmeneného o + 10% a o - 5% (stanovenie
        kriviek  chýb  sa  uskutoční  po  stanovení  kriviek  chýb
        v závislosti od prietoku).
5.3     Ak je  počítadlo napájané z  batériového zdroja, preveruje
        sa kapacita batérie, pričom  musí vyhovovať požiadavke, že
        jej  kapacita  sa  rovná  kapacite  potrebnej  na 6/5 času
        platnosti overenia počítadla.

VI.     NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
6.1     Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
        overenia  v  bezpečných,  spoľahlivých  podmienkach  a bez
        straty  času  osôb  zodpovedných  za  skúšanie.  Musia byť
        splnené požiadavky druhej časti  bodu 5.2.3 tejto prílohy,
        ale merače  možno skúšať aj  v sérii, ak  to treba. Ak  sa
        použije  táto metóda,  výstupný tlak  za posledným meračom
        musí byť o 100 kPa väčší  ako tlak nasýtených pár vody pri
        skúšobnej teplote.
        Skúšobné  zariadenie  musí  vyhovovať  platným  slovenským
        technickým normám.
6.2     Overenie  obsahuje  skúšku  presnosti  pri  najmenej troch
        prietokoch
        a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
        b) medzi 0,9 Qt až 1,1 Qt,
        c) medzi Qmin až 1,1 Qmin,
        d) medzi 0,9 Qmax až Qmax pri meračoch nad Qn 400,
        e) medzi 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 400.
        Pri meračoch nad Qn 400 sa skúšky vykonajú dvakrát.
        Pre  merače nad  Qn 400  pri najväčšom  prietoku z  týchto
        skúšok sa určuje pokles tlaku.

        Tlaková skúška  tesnosti sa uskutoční  pri tlaku 16  barov
        alebo   1,6-násobku    najväčšieho   prevádzkového   tlaku
        pôsobiaceho  počas  1  minúty.   Pri  tlakovej  skúške  sa
        postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.

6.3     Najväčšie dovolené chyby sú:
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + - 5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + - 2%.
6.4     Pri  každej  skúške  musí  byť  množstvo  vody  pretečenej
        meračom také, aby neistota  kalibrácie bola menšia ako 1/4
        dovolenej chyby meradla.
6.5     Ak sa zistí,  že všetky chyby ležia v  jednom smere, merač
        sa  musí nastaviť  tak,  aby  nie všetky  chyby prekročili
        jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.6     Ak sa merač používa s  výstupom merača, potom sa uskutoční
        aj  skúška zhody  údajov počítadla  s výstupom  merača pri
        prietoku Qn.
6.7     Ak je  počítadlo napájané z  batériového zdroja, preveruje
        sa kapacita batérie, pričom musí vyhovovať v čase overenia
        požiadavke na  kapacitu, ktorá sa rovná  kapacite 6/5 času
        platnosti overenia.

ODDIEL III

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov založené na elektromagnetickom princípe využívajúcom Faradayov zákon o elektromagnetickej indukcii (elektromagnetický merač), založené na ultrazvukovom princípe využívajúcom princíp rozdielu času prechodu ultrazvukového signálu medzi dvoma protiidúcimi smermi (ultrazvukový merač), založené na vírovom princípe snímania frekvencie vznikajúcich vírov za prekážkou v prúdení (vírový merač) s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom alebo elektronickom zaznamenávaní pretečeného množstva

TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE

1.1     Objemový prietok
        Objemový  prietok  (ďalej  len  "prietok")  je  objem vody
        pretečený cez  merač za jednotku času.  Objem je vyjadrený
        v kubických  metroch  alebo  litroch  a  čas  v  hodinách,
        minútach alebo sekundách.
1.2     Pretečený objem
        Pretečený objem je celkový objem vody, ktorý pretiekol cez
        merač za daný čas.
1.3     Maximálny prietok (Qmax)
        Maximálny  prietok Qmax  je najväčší  prietok, pri  ktorom
                môže  merač  pracovať  bez  poškodenia  a  bez prekročenia
        najväčších dovolených chýb.
1.4     Menovitý prietok (Qn)
        Menovitý prietok Qn sa rovná polovici maximálneho prietoku
        Qmax. Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa
        sa na označenie merača.
        Pri menovitom prietoku Qn  musí byť merač schopný pracovať
        pri  bežnom  používaní,  t.j.  za  stálych a prerušovaných
        pracovných    podmienok,   bez    prekročenia   najväčších
        dovolených chýb.
1.5     Minimálny prietok (Qmin)
        Minimálny prietok  Qmin je prietok,  nad ktorým nesmú  byť
        prekročené  najväčšie dovolené  chyby a  je stanovený  ako
        funkcia Qn.
1.6     Rozsah prietoku
        Rozsah   prietoku   merača    je   ohraničený   maximálnym
        a minimálnym prietokom  Qmax a Qmin.  Je rozdelený na  dva
        úseky  nazývané  horný  a  dolný  s rozdielnymi najväčšími
        dovolenými chybami.
1.7     Prechodový prietok (Qt)
        Prechodový  prietok Qt  je prietok,  ktorý rozdeľuje horný
        a dolný úsek rozsahu prietoku, a je to prietok, pri ktorom
        nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
1.8     Snímač merača
        Snímač merača (primárne zariadenie)  je časť merača, ktorá
        sa  inštaluje  do  potrubia  a  ktorá  vytvára  signály na
        meranie.
1.9     Vyhodnocovacia jednotka
        Vyhodnocovacia  jednotka (sekundárne  zariadenie) je  časť
        merača, ktorá vytvára zdrojové  signály pre snímač merača,
        vyhodnocuje signály zo snímača, zobrazuje a uchováva údaje
        z meraní.
1.10    Elektromagnetický merač
        Elektromagnetický   merač  je  merač,  ktorý  pracuje  na  
        princípe Faradayovho zákona o elektromagnetickej indukcii,   
        pri  ktorom v elektromagnetickom poli vytvorenom snímačom 
        merača sa na elektródach snímača merača indukuje  napätie,
        ktoré  je  funkciou  prietoku pri určitom profile prúdenia
        vody.
1.11    Ultrazvukový merač
        Ultrazvukový  merač je  merač,  ktorý  pracuje na princípe 
        vysielania ultrazvukového signálu  do prietokového profilu 
        a  využíva  princíp  rozdielu   času    prechodu     tohto
        ultrazvukového  signálu medzi dvoma protiidúcimi smermi.
1.12    Vírový merač
        Vírový merač je merač, ktorý pracuje na princípe vysielania  
        vznikania vírov za prekážkou  v  rýchlostnom  profile,  kde 
        frekvencia tvorby vírov  je  funkciou  prietoku  v  určitom 
        profile prúdenia vody.
1.13    Najväčšia dovolená chyba
        Najväčšia dovolená chyba je  hranica chyby, ktorú povoľuje
        tento oddiel pri schvaľovaní typu a pri prvotnom overovaní
        merača.
1.14    Strata tlaku
        Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou
        merača v potrubí.
1.15    Kompaktné vyhotovenie meradla
        Kompaktné  vyhotovenie  meradla  je  také vyhotovenie, keď
        snímač  a  vyhodnocovacia  jednotka  merača  tvoria  jeden
        neoddeliteľný celok.
1.16    Minimálna teplota okolia (Tamin)
        Minimálna  teplota  okolia  Tamin  je  najnižšia  teplota,
        ktorej musí merač odolávať bez narušenia funkcie merača.
1.17    Maximálna teplota okolia (Tamax)
        Maximálna  teplota  okolia  Tamax  je  najvyššia  teplota,
        ktorej musí merač odolávať bez narušenia funkcie merača.

II.     METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
2.1     Najväčšie dovolené chyby
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + -5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + -2%.
2.2     Metrologické triedy
        Merače sú  rozdelené podľa hodnôt  Qmin a Qt  definovaných
        v bode 2.1 do troch metrologických tried v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
                                       Qn
Triedy           -------------------------------------------------
                         < 15 m3/h                >= 15 m3/h
------------------------------------------------------------------
 Trieda A
hodnota Qmin              0,04 Qn                   0,08 Qn
 hodnota Qt               0,10 Qn                   0,30 Qn

 Trieda B
hodnota Qmin              0,02 Qn                   0,03 Qn
 hodnota Qt               0,08 Qn                   0,20 Qn

 Trieda C
hodnota Qmin              0,01 Qn                   0,006 Qn
 hodnota Qt               0,015 Qn                  0,015 Qn
------------------------------------------------------------------

2.3     Najväčšia  dovolená  chyba  v  prevádzke  počas  platnosti
        overenia  sa rovná  dvojnásobku najväčšej  dovolenej chyby
        podľa bodu 2.1.

III.    TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1     Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
        Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
        - dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
        - splnenie ustanovení  tohto oddielu za  bežných podmienok
          používania v rozsahu Tamin až Tamax.
        Ak sú merače vystavené  náhodnému spätnému prúdeniu, musia
        mu  odolať bez  zhoršenia alebo  obmedzenia metrologických
        vlastností.
3.2     Materiály
        Merač musí  byť zhotovený z materiálov,  ktoré sú na účely
        používania merača primerane pevné a trvanlivé.
        Všetky  materiály  použité  na  výrobu  meračov  musia byť
        odolné proti vnútornej a normálnej vonkajšej korózii, a ak
        treba, majú byť chránené vhodnou povrchovou úpravou. Zmeny
        teploty vody v rozsahu prevádzkovej teploty nesmú škodlivo
        ovplyvniť materiály, z ktorých je merač vyrobený.
3.3     Neškodnosť
        Tie  časti merača,  ktoré  prichádzajú  do styku  s vodou,
        musia byť zhotovené z materiálov, ktoré vyhovujú predpisom
        pre materiály používané vo vodovodoch.
3.4     Tesnosť - odolnosť proti tlaku
        Merač musí  trvalo odolávať stálemu  pôsobeniu tlaku vody,
        pre ktorý bol navrhnutý  (maximálny prevádzkový tlak), bez
        zlyhania  funkcie,  bez  netesnosti,  bez presakovania cez
        steny  alebo  bez  trvalej  deformácie.  Minimálna hodnota
        tohto tlaku je 10 barov.
3.5     Odolnosť proti inštalačným podmienkam
        Merač  musí pracovať  bez významných  zmien metrologických
        parametrov  minimálne  pri  týchto  podmienkach vlastností
        pripojovacieho potrubia:

----------------------------------------------------------------------------
                    Rovný úsek pred    Rovný úsek        Zhoda DN meradla
                    meradlom           za meradlom       s potrubím
----------------------------------------------------------------------------
Elektromagnetický    10xDN               5xDN      3% z DN pre meradlá DN 50
a ultrazvukový                                     a viac
                                                   2 mm pre meradlá do DN 50
Vírový               20xDN              10xDN      1,5% z DN pre meradlá
                                                   DN 50 a viac
                                                   1 mm pre meradlá do DN 50
----------------------------------------------------------------------------

3.6     Odolnosť proti médiu
        Merače pracujúce na  elektromagnetickom princípe musia bez
        významných zmien  metrologických parametrov merať  vodu od
        vodivosti 20 mikroS/cm.
3.7     Strata tlaku
        Hodnota  straty tlaku  sa  zisťuje  pri skúškach  na účely
        schválenia  typu;  strata  tlaku  nesmie prekročiť hodnotu
        0,25 baru  pri menovitom prietoku a  1 baru pri maximálnom
        prietoku.
3.8     Napájanie
        Ak je merač napájaný z  externého zdroja napätia, musí byť
        skonštruovaný  tak,  aby  si  pri  odstavení  elektrického
        napájania udržal namerané hodnoty  a parametre najmenej 12
        mesiacov od okamihu prerušenia napájania.
3.9     Kolísanie napájania
        Ak  je  merač  napájaný   z  externého  zdroja,  musí  bez
        významnej  zmeny  metrologických  parametrov  merať, ak sa
        zmení napájacie napätie o +10% a -5%.
        Ak je merač napájaný  z vlastného batériového zdroja, musí
        byť schopný  pracovať z batériového  zdroja bez prerušenia
        minimálne počas  6/5 času platnosti  overenia. Pri výpadku
        vlastného  batériového zdroja  musí merač  udržať namerané
        hodnoty  a  parametre  najmenej  12  mesiacov  od  okamihu
        prerušenia napájania.
3.10    Počítadlo množstva
        Objem sa udáva odčítaním v rade za sebou idúcich číslic na
        displeji v jednom alebo vo viacerých okienkach.
        Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
        4 mm.
        Symbol  jednotky m3  musí byť  vyznačený v  bezprostrednej
        blízkosti číslicového displeja.
        Kubické metre  a ich násobky sú  vyznačené čiernou farbou,
        podiely kubického metra červenou farbou.
        Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
        4 mm.
        Na  číslicových  počítadlách  mechanického  typu  musí byť
        viditeľné  premiestňovanie všetkých  číslic smerom  nahor.
        Posuv  každej číselnej  jednotky sa  musí skončiť  za čas,
        počas  ktorého susedná  nižšia hodnota  ukazuje pri svojom
        pohybe  poslednú  desiatku.  Celé  čísla udávajúce kubické
        metre musia byť zreteľne indikované.
        Počítadlo  musí  byť  vybavené  prídavným zariadením alebo
        počítadlom  na  skúšku  merača,   ktoré  môže  mať  takéto
        vyhotovenie:
        a) ako  časť základného  počítadla radom  za sebou idúcich
           čísel,
        b) prostredníctvom   prídavného   počítadla  inštalovaného
           trvalo,   prostredníctvom    prepnutia   počítadla   do
           skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
        c) prostredníctvom   prídavného   počítadla  inštalovaného
           dočasne,
        d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu,
        e) kombináciou týchto systémov.
        Tieto zariadenia  však nesmú mať žiaden  významný vplyv na
        metrologické vlastnosti merača.
3.11    Počet         číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
        Počítadlo  musí  umožniť  zaznamenanie  objemu vyjadreného
        v kubických metroch zodpovedajúceho  najmenej 1999 hodinám
        prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
        Veľkosť overovacieho dielika zariadenia na skúšku musí byť
        taká,   aby   relatívna   chyba   pri   skúške   spôsobená
        čitateľnosťou dielika  bola menšia ako  0,2% a aby  skúška
        pri  minimálnom prietoku  netrvala  viac  ako jeden  a pol
        hodiny.
        Prídavné  zariadenie  (zdanlivý  optický  pohyb, blikajúce
        svetielko  a pod.)  sa môže  umiestniť z  dôvodu, aby  bol
        pohyb  meracieho zariadenia  viditeľný ešte  skôr, ako  sa
        stane zreteľne viditeľný na počítadle.
3.12    Počítadlo času
        Merač musí byť vybavený interným alebo externým počítadlom
        času,   ktorý  zaznamenáva   čas  prostredníctvom  jedného
        z týchto spôsobov:
        a) počet  hodín  prevádzky  merača  s minimálnou kapacitou
           počítadla 10 000 hodín,
        b) aktuálne údaje  o odpojení a pripojení  merača na zdroj
           napätia v  reálnom čase, pričom merač  musí byť schopný
           si  pamätať  minimálne  200  hodnôt  o  odpojení, resp.
           pripojení v reálnom čase,
        c) počet  hodín  odpojenia  merača  s minimálnou kapacitou
           počítadla 10 000 hodín,
        d) kombináciou  uvedených spôsobov,  pričom postačuje,  ak
           merač spĺňa požiadavku iba jedného spôsobu.
3.13    Merače,  ktoré  sú  napájané  z  externého  zdroja  a  ich
        napájacie  napätie  prevyšuje  50  voltov, musia vyhovovať
        požiadavkám    predpisov    o    elektrickej   bezpečnosti
        prístrojov.

IV.     ZNAČKY A NÁPISY
4.1     Identifikačné nápisy
        Na  merači   musia  byť  povinne   vyznačené  -  čitateľne
        a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
        číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
        a) meno  alebo obchodné  meno výrobcu  alebo jeho obchodná
           značka,
        b) metrologická  trieda  a  menovitý  prietok  Qn  v m3 za
           hodinu,
        c) rok výroby a výrobné číslo merača,
        d) jedna  alebo dve  šípky ukazujúce  smer toku  vody (pri
           oddelenom vyhotovení obsahuje iba snímač),
        e) národná značka schváleného typu,
        f) maximálny   prevádzkový   tlak   v   baroch,  ak  tento
           prekračuje 10 barov,
        g) písmeno "V"  alebo "H", ak merač  môže správne pracovať
           len  vo  vertikálnej  (V)  alebo  v  horizontálnej  (H)
           polohe,
        h) kalibračná konštanta prístroja Kp,
        i) napájacie napätie,
        j) pri  elektromagnetických  meračoch  hodnota  minimálnej
           vodivosti, ak je nižšia ako 20 mikroS/cm,
        k) impulzné číslo (v tvare dm3  alebo m3 na impulz), ak je
           merač vybavený impulzným výstupom merača,
        l) teplota okolia udaná rozsahom Tamin a Tamax.
        Ak  merač  nemá  kompaktné  vyhotovenie,  údaje  musia byť
        uvedené na vyhodnocovacej jednotke merača aj na snímači.
4.2     Umiestnenie overovacích značiek
        Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
        časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
        viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3     Plombovanie
        Merač musí  byť vybavený ochranným  zariadením, ktoré môže
        byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred, ani po
        správnej  inštalácii  merača  nemohol  byť  merač ani jeho
        justovacie   zariadenie  demontované   alebo  zmenené  bez
        poškodenia ochranného zariadenia.
        Ak je merač napájaný z  elektrického externého zdroja a má
        externé  počítadlo  času  prevádzky,   potom  je  aj  toto
        počítadlo predmetom plombovania.

V.      NÁRODNÉ SCHVÁLENIE TYPU
5.1     Postup
        Schválenie typu  meračov sa vykonáva  v súlade so  zákonom
        a § 4 a 5 tejto vyhlášky.
5.2     Skúšky typu
        Keď sa  má na základe žiadosti  zistiť, či typ je  v zhode
        s požiadavkami  tohto  oddielu,  vykonajú  sa  laboratórne
        skúšky na určitom počte meračov za týchto podmienok:
5.2.1   Počet meračov určených na skúšanie
        Počet  meračov,  ktoré  výrobca  predloží  na  skúšky,  je
        uvedený v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
   Menovitý prietok Qn (m3/h)                    Počet meračov
------------------------------------------------------------------
     Do 5 vrátane                                      10
     Nad 5 do 50 vrátane                                6
     Nad 50 do 400 vrátane                              2
------------------------------------------------------------------

5.2.2   Tlak
        Pre metrologické skúšky (bod 5.2.4) tlak na výstupe merača
        musí  byť väčší  o 100   kPa ako  tlak nasýtených  pár pri
        teplote vody pri skúške, aby sa zabránilo kavitácii.
5.2.3   Skúšobné zariadenie
        Vo   všeobecnosti  sa   merače  musia   skúšať  jednotlivo
        a v  každom  prípade  tak,  aby  sa  preukázali jednotlivé
        charakteristiky každého merača.
        Maximálna  neistota  kalibrácie   pri  meraní  pretečeného
        objemu nesmie  prekročiť 0,2% vrátane  vplyvu rôznych chýb
        v inštalácii.
        Maximálna  neistota  je  5%  pri  meraní  tlaku a 2,5% pri
        meraní straty tlaku.
        Počas každej skúšky pomerné  kolísanie prietoku nesmie byť
        väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
        Zariadenie, kde boli skúšky  vykonané, musí byť nadviazané
        na národný etalón prietoku.
5.2.4   Postup pri skúšaní
        Skúšky  pozostávajú z  týchto úkonov  vykonaných v takomto
        poradí:
        1. tlaková skúška tesnosti,
        2. stanovenie  kriviek chýb  v závislosti  od prietoku pri
           určení  vplyvu   tlaku  a  pri   zohľadnení  normálnych
           podmienok inštalácie pre daný  typ merača (priame úseky
           potrubia pred a za  meračom, zúženia, prekážky, teploty
           okolia a pod.) uvedených výrobcom,
        3. stanovenie straty tlaku,
        4. zrýchlená skúška životnosti,
        5. stanovenie vplyvu napájacieho  napätia (pri prístrojoch
           s externým napájaním),
        6. stanovenie vplyvu pripojovacích potrubí,
        7. stanovenie vplyvu teploty okolia.
        Tlaková skúška tesnosti pozostáva z dvoch častí:
        a) každý   merač  musí   odolať  bez   netesnosti  a   bez
           presakovania   cez   steny   tlaku   16   barov   alebo
           1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
           počas 15 minút [pozri bod 4.1 písm. f)],
        b) každý  merač  musí  bez  poškodenia  alebo zablokovania
           odolať  tlaku  20  barov  alebo dvojnásobku najväčšieho
           prevádzkového tlaku  pôsobiaceho počas 1  minúty [pozri
           bod 4.1 písm. f)].
        Výsledky  skúšok 2  a 3  musia poskytnúť  dostatočný počet
        bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.
        Zrýchlená skúška  životnosti sa vykoná  tak, ako to  udáva
        táto tabuľka:

----------------------------------------------------------------------------
   Parametre skúšky          Druh          Čas chodu pri skúšobnom prietoku
                            skúšky
----------------------------------------------------------------------------
Skúšobný prietok Qt    Kontinuálna skúška               800 h
až Q max                   prietoku
----------------------------------------------------------------------------
Teplota okolia         Teplotný šok                   100 cyklov
Tamin až Tamax
----------------------------------------------------------------------------

        Pri  skúške teplotného  šoku sa  merač umiestni  do komory
        s možnosťou vytvárania  teplotného šoku v  rozsahu teploty
        okolia.
        Pred  prvou  skúškou  a  po  každej  sérii skúšok sa musia
        stanoviť chyby merania ako minimálna požiadavka pri týchto
        hodnotách prietokov:

              Qmin, Qt, 0,3 Qn, 0,5 Qn, 1 Qn, 2 Qn.

5.2.5   Podmienky schválenia typu
        Typ merača sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
        a) je    v   zhode    s   administratívnymi,   technickými
           a metrologickými  požiadavkami tejto  vyhlášky a  tohto
           oddielu,
        b) skúšky 1, 2 a 3 v  bode 5.2.4 preukážu zhodu s bodmi II
           a III   tohto   oddielu,    ak   ide   o   metrologické
           a technologické charakteristiky,
        c) po každej  zrýchlenej skúške životnosti,  ako aj skúške
           vplyvu pripojovacích potrubí a vonkajšej teploty
           - v porovnaní s  pôvodnou krivkou sa  nezistia rozdiely
             medzi  Qt a  Qmax väčšie  ako 0,8%  alebo väčšie  ako
             1,5% medzi hodnotami Qmin a Qt,
           - maximálna  chyba  merača  medzi  Qmin  a  Qt je + -3%
             a medzi Qt a Qmax + -1,3%.

VI.     NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
6.1     Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
        overenia  v  bezpečných,  spoľahlivých  podmienkach  a bez
        straty  času  osôb  zodpovedných  za  skúšanie.  Musia byť
        splnené požiadavky druhej         časti  bodu 5.2.3 tejto prílohy,
        ale merače  možno skúšať aj  v sérii, ak  to treba. Ak  sa
        použije  táto metóda,  výstupný tlak  za posledným meračom
        musí byť o 100 kPa väčší  ako tlak nasýtených pár vody pri
        skúšobnej teplote.
        Skúšobné zariadenie musí byť  nadviazané na národný etalón
        prietoku.

6.2     Overenie  obsahuje  skúšku  presnosti  pri  najmenej troch
        prietokoch
        a) medzi 0,9 Qmax až Qmax,
        b) medzi 0,9 Qt až 1,1 Qt,
        c) medzi Qmin až 1,1 Qmin,
        d) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax pri meračoch nad Qn 400,
        e) medzi 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 400.
        Pri meračoch nad Qn 400 sa skúšky vykonajú dvakrát.
        Pre  merače nad  Qn 400  pri najväčšom  prietoku z  týchto
        skúšok sa určuje pokles tlaku.
        Tlaková skúška  tesnosti sa uskutoční  pri tlaku 16  barov
        alebo   1,6-násobku    najväčšieho   prevádzkového   tlaku
        pôsobiaceho  počas  1  minúty.   Pri  tlakovej  skúške  sa
        postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.

6.3     Najväčšie dovolené chyby sú:
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + -5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + -2%.
6.4     Pri  každej  skúške  musí  byť  množstvo  vody  pretečenej
        meračom také, aby neistota  kalibrácie bola menšia ako 1/4
        dovolenej chyby meradla.
6.5     Ak sa zistí,  že všetky chyby ležia v  jednom smere, merač
        sa  musí nastaviť  tak,  aby  nie všetky  chyby prekročili
        jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.6     Ak sa merač používa s  výstupom merača, potom sa uskutoční
        aj  skúška zhody  údajov počítadla  s výstupom  merača pri
        prietoku Qn.
6.7     Ak  je merač  napájaný z  batériového zdroja,  tento zdroj
        musí  vyhovovať v  čase overenia  požiadavke na  kapacitu,
        ktorá sa rovná kapacite 6/5 času platnosti overenia.

ODDIEL IV

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov založené na princípe dvoch paralelne zaradených meračov rôznej veľkosti a prepínacieho zariadenia, ktoré zabezpečuje usmernenie prúdenie kvapaliny pri menších prietokoch iba menším meračom a pri väčších prietokoch oboma meračmi alebo väčším meračom. Merače môžu pracovať na ľubovoľnom princípe činnosti opísanom v predchádzajúcich oddieloch

I.      TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
1.1     Objemový prietok
        Objemový  prietok  (ďalej  len  "prietok")  je  objem vody
        pretečený cez  merač za jednotku času.  Objem je vyjadrený
        v kubických  metroch  alebo  litroch  a  čas  v  hodinách,
        minútach alebo sekundách.
1.2     Združený merač
        Združený merač je merač, ktorý sa skladá z dvoch paralelne
        zapojených  meračov  pretečeného  množstva  studenej  vody
        rôznych  veľkostí  pracujúcich  na  niektorom  z princípov
        opísaných  v oddieloch  I, II  a III  tejto časti  prílohy
        a prepínacieho  zariadenia,  ktoré  zabezpečuje prepínanie
        prietoku medzi týmito meračmi.
1.3     Hlavný merač
        Hlavný  merač  je  merač,  ktorý  má  z  dvoch paralelných
        meračov väčšiu hodnotu Qn.
1.4     Vedľajší merač
        Vedľajší  merač je  merač,  ktorý  má z  dvoch paralelných
        meračov menšiu hodnotu Qn.
1.5     Prepínacie zariadenie
        Prepínacie zariadenie je zariadenie, ktoré prepína prietok
        medzi hlavným a vedľajším meračom tak, že
        - hlavný  merač  nikdy  nie  je  v  prevádzke pri prietoku
          nižšom alebo rovnom Qmin hlavného merača,
        - vedľajší  merač nikdy  nie je  v prevádzke  pri prietoku
          rovnom 1,2 x Qn vedľajšieho merača.
1.6     Pretečený objem
        Pretečený objem je celkový objem vody, ktorý pretiekol cez
        merač za daný čas.
1.7     Maximálny prietok (Qmax)
        Maximálny  prietok Qmax  je najväčší  prietok, pri  ktorom
        môže  merač pracovať  obmedzený čas  bez poškodenia  a bez
        prekročenia   najväčších  dovolených   chýb  a  maximálnej
        dovolenej   hodnoty   straty   tlaku.   Maximálny  prietok
        združeného  merača  Qmax  je  rovný  maximálnemu  prietoku
        hlavného merača.
1.8     Menovitý prietok (Qn)
        Menovitý prietok Qn sa rovná polovici maximálneho prietoku
        Qmax. Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa
        sa na označenie merača.
        Pri menovitom prietoku Qn  musí byť merač schopný pracovať
        pri normálnom  používaní, t.j. za  stálych a prerušovaných
        pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených
        chýb.
1.9     Minimálny prietok (Qmin)
        Minimálny prietok  Qmin je prietok,  nad ktorým nesmú  byť
        prekročené  najväčšie dovolené  chyby a  je stanovený  ako
        funkcia Qn.  Minimálny prietok združeného  merača je rovný
        minimálnemu prietoku vedľajšieho merača.
1.10    Rozsah prietoku
        Rozsah   prietoku   merača    je   ohraničený   maximálnym
        a minimálnym prietokom  Qmax a Qmin.  Je rozdelený na  dva
        úseky  nazývané  horný  a  dolný  s rozdielnymi najväčšími
        dovolenými chybami.
1.11    Prietok prepnutia (Qc)
        Prietok  prepnutia Qc  je prietok,  pri ktorom  prepínacie
        zariadenie   prepne   prietok   (v   jednom   smere)   pri
        narastajúcom  prietoku a  (v druhom  smere) pri klesajúcom
        prietoku. Prietok  prepnutia Qc pri narastajúcom  a Qc pri
        klesajúcom prietoku udáva výrobca.
1.12    Zóna prepnutia prepínacieho zariadenia
        Zóna prepnutia prepínacieho  zariadenia je rozsah prietoku
        prepnutia Qc merača.
1.13    Prechodový prietok (Qt)
        Prechodový  prietok Qt  je prietok,  ktorý rozdeľuje horný
        a dolný úsek rozsahu prietoku, a je to prietok, pri ktorom
        nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
        Prechodový prietok hlavného merača je rovný
        - prechodovému prietoku hlavného merača alebo
        - prechodovému prietoku vedľajšieho merača.
1.14    Najväčšia dovolená chyba
        Najväčšia dovolená chyba je  hranica chyby, ktorú dovoľuje
        tento  oddiel tejto  časti prílohy  pri národnom schválení
        typu a pri národnom prvotnom a následnom overení merača.
1.15    Strata tlaku
        Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou
        merača v potrubí.

II.     METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
2.1     Najväčšie dovolené chyby združeného merača sú:
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + -5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + -2%.
2.2.    Metrologické triedy hlavného a vedľajšieho merača:
        Hlavný  a vedľajší  merač sú  rozdelené podľa  hodnôt Qmin
        a Qt definovaných v oddiele I do metrologických tried:

------------------------------------------------------------------
                                         Qn
     Triedy      -------------------------------------------------
                         < 15 m3/h                 >= 15 m3/h
------------------------------------------------------------------
  Trieda A
hodnota Qmin              0,04 Qn                    0,08 Qn
 hodnota Qt               0,10 Qn                    0,30 Qn

 Trieda B
hodnota Qmin              0,02 Qn                    0,03 Qn
 hodnota Qt               0,08 Qn                    0,20 Qn

 Trieda C
hodnota Qmin              0,01 Qn                    0,006 Qn
 hodnota Qt               0,015 Qn                   0,015 Qn
------------------------------------------------------------------

2.3     Najväčšia  dovolená  chyba  v  prevádzke  počas  platnosti
        overenia  sa rovná  dvojnásobku najväčšej  dovolenej chyby
        podľa bodu 2.1.

III.    TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1     Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
        Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
        - dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
        - splnenie ustanovení  tohto oddielu za  bežných podmienok
          používania.
        Ak sú merače vystavené  náhodnému spätnému prúdeniu, musia
        mu  odolať bez  zhoršenia alebo  obmedzenia metrologických
        vlastností a musia zároveň takýto spätný chod zaznamenať.
3.2     Materiály
        Merač musí  byť zhotovený z materiálov,  ktoré sú na účely
        používania merača         primerane pevné a trvanlivé.
        Všetky  materiály  použité  na  výrobu  meračov  musia byť
        odolné proti vnútornej a normálnej vonkajšej korózii, a ak
        treba, majú byť chránené vhodnou povrchovou úpravou. Zmeny
        teploty vody v rozsahu prevádzkovej teploty nesmú škodlivo
        ovplyvniť materiály, z ktorých je merač vyrobený.
3.3     Tesnosť - odolnosť proti tlaku
        Merač musí  trvalo odolávať stálemu  pôsobeniu tlaku vody,
        pre ktorý bol navrhnutý  (maximálny prevádzkový tlak), bez
        zlyhania  funkcie,  bez  netesnosti,  bez presakovania cez
        steny  alebo  bez  trvalej  deformácie.  Minimálna hodnota
        tohto tlaku je 10 barov.
3.4     Strata tlaku
        Hodnota straty  tlaku sa zisťuje pri  skúškach pre národné
        schválenie  typu;  strata  tlaku  nesmie prekročiť hodnotu
        0,25 baru  pri menovitom prietoku a  1 baru pri maximálnom
        prietoku.
        Na  základe  výsledkov  skúšok  sa  merače  zatrieďujú  do
        štyroch skupín s týmito najvyššími hodnotami straty tlaku:
        1 bar, 0,6  baru, 0,3 baru  a 0,1 baru.  Táto hodnota musí
        byť uvedená v rozhodnutí o schválení typu.
3.5     Ostatné  technologické podmienky  hlavného aj  vedľajšieho
        merača   musia    zodpovedať   technologickým   podmienkam
        opísaných v príslušnom oddiele I, II alebo III tejto časti
        prílohy podľa princípu činnosti merača.

IV.     ZNAČKY A NÁPISY
4.1     Identifikačné nápisy
        Na hlavnom a vedľajšom  merači musia byť povinne vyznačené
        - čitateľne  a  nezmazateľne,  oddelene  alebo  spolu,  na
        telese  merača, na  číselníku alebo  na informačnom štítku
        - tieto údaje:
        a) meno  alebo obchodné  meno výrobcu  alebo jeho obchodná
           značka,
        b) metrologická  trieda  a  menovitý  prietok  Qn  v m3 za
           hodinu,
        c) rok výroby a výrobné číslo merača,
        d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
        e) národná značka schváleného typu (hlavného a vedľajšieho
           merača),
        f) maximálny prevádzkový  tlak v baroch,  ak prekračuje 10
           barov,
        g) písmeno "V"  alebo "H", ak merač  môže správne pracovať
           len  vo  vertikálnej  (V)  alebo  v  horizontálnej  (H)
           polohe.
        Na merači musí byť ďalej uvedené:
        a) trieda tlakovej straty združeného merača,
        b) zóna prepnutia merača,
        c) rok výroby a výrobné číslo merača,
        d) národná značka schváleného typu (združeného merača),
        e) Qt združeného merača,
4.2     Umiestnenie overovacích značiek
        Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
        časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
        viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3     Plombovanie
        Merač má byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže byť
        zaplombované  tak, aby  bola záruka,  že ani  pred, ani po
        správnej  inštalácii  merača  nemohol  byť  merač ani jeho
        justovacie   zariadenie  demontované   alebo  zmenené  bez
        poškodenia ochranného zariadenia.

V.      NÁRODNÉ SCHVÁLENIE TYPU
5.1.    Postup
        Schválenie typu  meračov sa vykonáva  v súlade so  zákonom
        a § 4 a 5 tejto vyhlášky.
5.2.    Skúška typu
        Keď sa  má na základe žiadosti  zistiť, či typ je  v zhode
        s požiadavkami  tejto  vyhlášky,  vykonajú  sa laboratórne
        skúšky  na  určitom  počte  prístrojov  pri splnení týchto
        podmienok:
5.2.1   Hlavný  aj  vedľajší  merač  sa  podrobí  schváleniu  typu
        opísanému v  oddiele I, II  alebo III tejto  časti prílohy
        podľa princípu činnosti.
5.2.2   Počet združených meračov určených na skúšanie
        Počet  meračov,  ktoré  výrobca  predloží  na  skúšky,  je
        uvedený v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
    Menovitý prietok Qn (m3/h)                   Počet meračov
------------------------------------------------------------------
     Do 100 vrátane                                     3
     Nad 100 do 400 vrátane                             2
------------------------------------------------------------------

5.2.3   Tlak
        Pre metrologické skúšky (bod 5.2.5) tlak na výstupe merača
        musí  byť  dostatočne  veľký   na  to,  aby  sa  zabránilo
        kavitácii.
5.2.4   Skúšobné zariadenie
        Vo   všeobecnosti  sa   merače  musia   skúšať  jednotlivo
        a v  každom  prípade  tak,  aby  sa  preukázali jednotlivé
        charakteristiky každého merača.
        Maximálna  neistota  kalibrácie   pri  meraní  pretečeného
        objemu   nesmie   prekročiť   0,2%   vrátane  vplyvu  chýb
        v inštalácii.
        Maximálna dovolená neistota je 5%  pri meraní tlaku a 2,5%
        pri meraní straty tlaku.
        Počas každej skúšky pomerné  kolísanie prietoku nesmie byť
        väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
        Zariadenie  musí  byť  schválené  príslušným metrologickým
        orgánom.
5.2.5   Postup pri skúšaní
        Skúšky  pozostávajú z  týchto úkonov  vykonaných v takomto
        poradí:
        1. tlaková skúška tesnosti,
        2. stanovenie  kriviek chýb  v závislosti  od prietoku pri
           určení  vplyvu   tlaku  a  pri   zohľadnení  normálnych
           podmienok inštalácie pre daný  typ merača (priame úseky
           potrubia pred  a za meračom, zúženia,  prekážky a pod.)
           uvedených výrobcom,
        3. stanovenie straty tlaku,
        4. zrýchlená skúška životnosti.
        Tlaková skúška tesnosti pozostáva z dvoch častí:
        a) každý   merač  musí   odolať  bez   netesnosti  a   bez
           presakovania   cez   steny   tlaku   16   barov   alebo
           1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
           počas 15 minút [pozri bod 4.1 písm. f)],
        b) každý  merač  musí  bez  poškodenia  alebo zablokovania
           odolať  tlaku  20  barov  alebo dvojnásobku najväčšieho
           prevádzkového tlaku  pôsobiaceho počas 1  minúty [pozri
           bod 4.1 písm. f)].
        Výsledky  skúšok 2  a 3  musia poskytnúť  dostatočný počet
        bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.
        Zrýchlená skúška životnosti hlavného aj vedľajšieho merača
        sa  uskutoční podľa  oddielu I,  II alebo  III tejto časti
        prílohy v závislosti od princípu činnosti.
        Zrýchlená  skúška životnosti  združeného merača  sa skladá
        z prerušovaného  zaťažovania  merača  pri  splnení  týchto
        podmienok:
        - počet cyklov 50 000,
        - čas prietoku 15 s,
        - prietok dvakrát Qc pri vzostupnom prietoku,
        - čas prietoku meračom 15 s,
        - časový rozsah dosiahnutia zastavenia prietoku 3 s až 6 s.
        Pred  prvou  skúškou  a  po  každej  sérii skúšok sa musia
        stanoviť chyby merania ako minimálna požiadavka pri týchto
        hodnotách prietokov:

                   Qmin, Qt, 0,5 Qn, Qn, Qmax,
           pri narastajúcom prietoku pred hodnotou Qc,
            pri narastajúcom prietoku po hodnote Qc,
            pri klesajúcom prietoku pred hodnotou Qc,
             pri klesajúcom prietoku po hodnote Qc.

        Pri každej  skúške musí byť množstvo  vody, ktoré pretečie
        meračom, dostatočné na to,  aby sa otočil ukazovateľ alebo
        valček na overovacej stupnici o  jednu alebo o viac celých
        otáčok a aby sa tak vylúčili vplyvy cyklických skreslení.
5.2.6   Podmienky národného schválenia typu
        Typ merača sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
        a) je    v   zhode    s   administratívnymi,   technickými
           a metrologickými požiadavkami tejto vyhlášky,
        b) skúšky 1, 2 a 3 v  bode 5.2.5 preukážu zhodu s bodmi II
           a III   tohto   oddielu,    ak   ide   o   metrologické
           a technologické charakteristiky,
        c) po každej zrýchlenej skúške životnosti
           1. v porovnaní s pôvodnou  krivkou sa nezistia rozdiely
              medzi Qt a Qmax väčšie  ako 1,5% alebo väčšie ako 3%
              medzi hodnotami Qmin a Qt,
           2. maximálna  chyba merača  medzi Qmin  a Qt  je +  -6%
              a medzi Qt a Qmax + -2,5%.

VI.     NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
6.1     Priestory  a skúšobné  zariadenie musia  zaistiť vykonanie
        overenia  v  bezpečných,  spoľahlivých  podmienkach  a bez
        straty  času  osôb  zodpovedných  za  skúšanie.  Musia byť
        splnené požiadavky druhej časti  bodu 5.2.3 tejto         prílohy,
        ale  merače  možno  skúšať  aj  v  sérii,  ak treba. Ak sa
        použije  táto metóda,  výstupný tlak  za posledným meračom
        musí byť o 100 kPa väčší  ako tlak nasýtených pár vody pri
        skúšobnej teplote. Skúšobné zariadenie musí byť nadviazané
        na národný etalón prietoku.
6.2     Overenie  obsahuje  skúšku  presnosti  pri  najmenej dvoch
        prietokoch,  ak sa  skúške podrobili  separátne hlavný  aj
        vedľajší merač
        a) pri narastajúcom prietoku pred hodnotou Qc,
        b) pri Qt  hlavného merača pri klesajúcom  prietoku, ak Qt
           združeného  merača je  zhodný s  Qt vedľajšieho merača,
           alebo pri Qmin hlavného merača pri klesajúcom prietoku,
           ak Qt združeného merača je zhodný s Qt hlavného merača.
        Ak sa  skúške podrobil iba vedľajší  merač, potom overenie
        obsahuje ďalšie skúšky pri týchto prietokoch:
        a) medzi  Qt až  1,1 Qt  (tento bod  sa nevyžaduje,  ak Qt
           združeného merača je zhodný s Qt vedľajšieho merača),

        b) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,

        c) pri klesajúcom prietoku pred Qc.
        Ak sa skúške nepodrobil ani vedľajší merač, potom overenie
        obsahuje ďalšie skúšky pri týchto prietokoch:
        a) medzi Qmin až 1,1 Qmin vedľajšieho merača,
        b) medzi  Qt až  1,1 Qt  vedľajšieho merača  (tento bod sa
           nevyžaduje, ak sa už tento bod skúšal).

6.3     Tlaková skúška  tesnosti sa uskutoční  pri tlaku 16  barov
        alebo   1,6-násobku    najväčšieho   prevádzkového   tlaku
        pôsobiaceho  počas  1  minúty.   Pri  tlakovej  skúške  sa
        postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.

6.4     Najväčšie dovolené chyby sú uvedené v bode 2.1.
6.5     Pri  každej  skúške  musí  byť  množstvo  vody  pretečenej
        meračom také, aby neistota  kalibrácie bola menšia ako 1/4
        dovolenej chyby meradla.
6.6     Ak sa zistí,  že všetky chyby ležia v  jednom smere, merač
        sa  musí nastaviť  tak,  aby  nie všetky  chyby prekročili
        jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.

PRÍL.9

MERAČE PRETEČENÉHO MNOŽSTVA TEPLEJ VODY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na merače pretečeného množstva teplej vody vo vodovodných potrubiach a potrubných rozvodoch, ktoré sa používajú na meranie pretečeného množstva úžitkovej vody (ďalej len "merače") ako určené merače podľa § 8 zákona. Na účely tejto prílohy sa pod výrazom teplá voda rozumie voda, ktorej teplota je vyššia ako 30 stupňov C, ale nie vyššia ako 90 stupňov C.

2. Podľa princípu činnosti sa merače členia na meradlá

a) založené na priamom mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa a pod.) s počítadlom, ktoré pracuje na mechanickom princípe prostredníctvom otáčajúcich sa ozubených kolies alebo iných otáčajúcich sa komponentov (ďalej len "mechanické merače s mechanickými počítadlami"),

b) založené na priamom mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa a pod.) s počítadlom, ktoré pracuje na elektronickom zaznamenávaní pretečeného množstva (ďalej len "mechanické merače s elektronickými počítadlami"),

c) založené na elektromagnetickom princípe využívajúcom Faradayov zákon o elektromagnetickej indukcii s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom alebo elektronickom princípe zaznamenávania pretečeného množstva (ďalej len "elektromagnetické merače"),

d) založené na ultrazvukovom princípe využívajúcom princíp rozdielu času prechodu ultrazvukového signálu medzi dvoma smermi prúdenia vody s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom alebo elektronickom princípe zaznamenávania pretečeného množstva (ďalej len "ultrazvukové merače"),

e) založené na vírovom princípe snímania frekvencie vznikajúcich vírov za prekážkou v prúdení s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom alebo elektronickom zaznamenávaní pretečeného množstva (ďalej len "vírové merače").

3. Merače určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.

4. Merače určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti alebo technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené

a) pre mechanické merače s mechanickými počítadlami v tretej časti oddiele I,

b) pre mechanické merače s elektronickými počítadlami v tretej časti oddiele II,

c) pre elektromagnetické merače, ultrazvukové merače a vírové merače v tretej časti oddiele III.

5. Merače pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Schváleniu typu však nepodliehajú merače menovitého prietoku Qn nad 200 m3. h-1 uvádzané na trh podľa požiadaviek uvedených v tretej časti. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti a v tretej časti.

6. Merače schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

7. Merače, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

8. Merače počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení. Následné overenie a prvotné overenie po oprave meračov uvedených na trh podľa požiadaviek uvedených v druhej časti sa môže vykonať podľa požiadaviek uvedených v tretej časti.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov pretečeného množstva teplej vody určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

I.      TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
1.0     Táto  časť   sa  vzťahuje  len   na  merače  založené   na
        mechanickom  princípe.  Takéto  merače  používajú  odmerné
        komory  s  pohyblivými  stenami  alebo pôsobenie rýchlosti
        vody na  lopatky rotora (radiálna  alebo axiálna turbína).
        Táto časť sa nevzťahuje  na merače vybavené elektronickými
        zariadeniami.
1.1     Objemový prietok
        Objemový  prietok  (ďalej  len  "prietok")  je  objem vody
        pretečený cez  merač za jednotku času.  Objem je vyjadrený
        v kubických  metroch  alebo  litroch  a  čas  v  hodinách,
        minútach alebo sekundách.
1.2     Pretečený objem
        Pretečený objem je celkový objem vody, ktorý pretiekol cez
        merač za daný čas.
1.3     Maximálny prietok (Qmax)
        Maximálny  prietok Qmax  je najväčší  prietok, pri  ktorom
        môže  merač pracovať  obmedzený čas  bez poškodenia  a bez
        prekročenia   najväčších  dovolených   chýb  a  maximálnej
        dovolenej hodnoty straty tlaku.
1.4     Menovitý prietok (Qn)
        Menovitý prietok Qn sa rovná polovici maximálneho prietoku
        Q max.  Je   vyjadrený  v  kubických   metroch  za  hodinu
        a používa sa na označenie merača.
        Pri menovitom prietoku Qn  musí byť merač schopný pracovať
        pri normálnom  používaní, t.j. za  stálych a prerušovaných
        pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených
        chýb.
1.5     Minimálny prietok (Qmin)
        Minimálny prietok  Qmin je prietok,  nad ktorým nesmú  byť
        prekročené najväčšie  dovolené chyby a  ktorý je stanovený
        ako funkcia Qn.
1.6     Rozsah prietoku
        Rozsah   prietoku   merača    je   ohraničený   maximálnym
        a minimálnym prietokom  Qmax a Qmin.  Je rozdelený na  dva
        úseky  nazývané  horný  a  dolný  s rozdielnymi najväčšími
        dovolenými chybami.
1.7     Prechodový prietok (Qt)
        Prechodový  prietok Qt  je prietok,  ktorý rozdeľuje horný
        a dolný úsek  rozsahu prietoku, alebo  prietok, pri ktorom
        nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
1.8     Najväčšia dovolená chyba
        Najväčšia  dovolená  chyba  je  hranica  chyby,  ktorú pre
        merače dovoľuje táto časť prílohy pri schvaľovaní typu
        Európskych   spoločenstiev   a   pri   prvotnom  overovaní
        Európskych spoločenstiev.
1.9     Strata tlaku
        Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou
        merača v potrubí.

II.     METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
2.1     Najväčšie dovolené chyby
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + -5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + -3%.
2.2     Metrologické triedy
        Merače sú  rozdelené podľa hodnôt  Qmin a Qt  definovaných
        v bode 2.1 do troch metrologických tried:

------------------------------------------------------------------
                                       Qn
  Triedy         -------------------------------------------------
                            <15 m3/h                 >=15 m3/h
------------------------------------------------------------------
 Trieda A
hodnota Qmin                0,04 Qn                   0,08 Qn
 hodnota Qt                 0,10 Qn                   0,20 Qn

 Trieda B
hodnota Qmin                0,02 Qn                   0,04 Qn
 hodnota Qt                 0,08 Qn                   0,15 Qn

 Trieda C
hodnota Qmin                0,01 Qn                   0,02 Qn
 hodnota Qt                 0,06 Qn                   0,10 Qn

 Trieda D
hodnota Qmin                0,01 Qn
 hodnota Qt                 0,015 Qn
------------------------------------------------------------------

2.3     Najväčšia  dovolená  chyba  v  prevádzke  počas  platnosti
        overenia  sa  rovná  2-násobku  najväčšej  dovolenej chyby
        podľa bodu 2.1.

III. TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1     Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
        Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
        - dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
        - splnenie  ustanovení  tejto  časti  prílohy  za  bežných
          podmienok používania.
        Ak sú merače vystavené  náhodnému spätnému prúdeniu, musia
        mu  odolať bez  zhoršenia alebo  obmedzenia metrologických
        vlastností a musia zároveň takýto spätný chod zaznamenať.
3.2     Materiály
        Merač musí  byť zhotovený z materiálov,  ktoré sú na účely
        používania merača primerane pevné a trvanlivé.
        Všetky  materiály  použité  na  výrobu  meračov  musia byť
        odolné proti vnútornej a normálnej vonkajšej korózii, a ak
        treba, majú byť chránené vhodnou povrchovou úpravou. Zmeny
        teploty vody v rozsahu teploty  0 stupňov C až 110 stupňov
        C nesmú škodlivo  ovplyvniť materiály, z  ktorých je merač
        vyrobený.
3.3     Tesnosť - odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
        Merač  musí trvalo  odolávať stálemu  pôsobeniu tlaku vody
        s teplotou   90  stupňov   C,  pre   ktorý  bol  navrhnutý
        (maximálny  prevádzkový tlak),  bez zlyhania  funkcie, bez
        netesnosti, bez  presakovania cez steny  alebo bez trvalej
        deformácie. Minimálna hodnota tohto tlaku je 10 barov.
3.4     Strata tlaku
        Hodnota  straty tlaku  sa  zisťuje  pri skúškach  na účely
        schválenia  typu  Európskych  spoločenstiev;  strata tlaku
        nesmie prekročiť hodnotu 0,25  baru pri menovitom prietoku
        a 1 bar pri maximálnom prietoku.
        Na  základe  výsledkov  skúšok  sa  merače  zatrieďujú  do
        štyroch skupín s týmito najvyššími hodnotami straty tlaku:
        1 bar, 0,6  baru, 0,3 baru  a 0,1 baru.  Táto hodnota musí
        byť  uvedená  v  rozhodnutí  o  schválení  typu Európskych
        spoločenstiev.
3.5     Počítadlo
        Počítadlo   musí  umožňovať   jednoduchým  zoradením  jeho
        rôznych   prvkov  spoľahlivé,   jednoduché  a  jednoznačné
        odčítanie nameraného  objemu vody vyjadreného  v kubických
        metroch.
        Objem sa udáva
        a) polohou   jedného  alebo   viacerých  ukazovateľov   na
           kruhových stupniciach,
        b) odčítaním v rade za sebou idúcich číslic v jednom alebo
           vo viacerých okienkach,
        c) kombináciou týchto dvoch systémov.
        Kubické metre  a ich násobky sú  vyznačené čiernou farbou,
        podiely kubického metra červenou farbou.
        Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
        4 mm.
        Na číslicových počítadlách typu b) a c) musí byť viditeľné
        premiestňovanie všetkých číslic smerom nahor. Posuv každej
        čiastkovej dekády  sa musí skončiť  za čas, počas  ktorého
        susedná nižšia dekáda sa zmení z 9 na 0.
        Valček  ukazujúci číslice  s najmenšími  hodnotami sa môže
        pohybovať súvisle pri ukazovateli typu c).
        Celé  čísla  udávajúce  kubické  metre  musia byť zreteľne
        indikované.
        Počítadlá s  ukazovateľmi typu a) a  c) musia mať otáčanie
        ukazovateľov   v   smere   hodinových   ručičiek.  Hodnota
        v kubických  metroch pre  každý dielik  stupnice musí  byť
        vyjadrená ako 10 na n, kde  n je kladné alebo záporné celé
        číslo, alebo nula, čím sa vytvára systém postupných dekád.
        Pri každej  časti stupnice musia byť  uvedené tieto údaje:
        x 1000 - x 100 - x 10 - x 1 - x 0,1 - x 0,01         - x 0,001.
        V obidvoch prípadoch (počítadlo s ukazovateľmi a číslicové
        počítadlo)
        - musí byť  symbol jednotky m3  vyznačený buď na  kruhovom
          číselníku, alebo v  bezprostrednej blízkosti číslicového
          indikátora,
        - najrýchlejšie sa otáčajúci  a vizuálne odčítateľný prvok
          stupnice,  kontrolný prvok,  ktorého dielik  stupnice je
          označovaný  ako  "overovací  dielik",  sa musí pohybovať
          plynule.  Tento  kontrolný  prvok  môže  byť inštalovaný
          trvalo  alebo  môže  byť  pripojený  dočasne  za  pomoci
          odnímateľných častí.  Tieto časti však  nesmú mať žiaden
          významný vplyv na metrologické vlastnosti merača.
        Dĺžka overovacieho dielika stupnice  nesmie byť menšia ako
        1 mm a väčšia ako 5 mm. Stupnica sa musí skladať
        - buď z  čiar rovnakej hrúbky,  ktorá nepresahuje štvrtinu
          vzdialenosti  medzi osami  dvoch za  sebou nasledujúcich
          čiar a líšiacich sa iba dĺžkou,
        - alebo z  farebne kontrastných pásikov  konštantnej šírky
          rovnajúcej sa dĺžke overovacieho dielika stupnice.
3.6     Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
        Počítadlo  musí  umožniť  zaznamenanie  objemu vyjadreného
        v kubických metroch zodpovedajúceho  najmenej 1999 hodinám
        prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
        Veľkosť   overovacieho  dielika   musí  zodpovedať  vzťahu
        1 x 10  na n,  2  x  10 na  n alebo  5 x   10 na  n. Počas
        overovania  jeho  veľkosť  musí  byť  dostatočne malá, aby
        neistota  nebola   väčšia  ako  0,5%   (pri  možnej  chybe
        odčítania  menšej ako  polovica dĺžky  najmenšieho dielika
        stupnice),  a dostatočne  malá, aby  skúška pri minimálnom
        prietoku netrvala viac ako jeden a pol hodiny.
        Prídavné   zariadenie  (hviezdica,   kotúč  s  referenčnou
        značkou a pod.) sa môže  umiestniť z dôvodu, aby bol pohyb
        meracieho  zariadenia viditeľný  ešte skôr,  ako sa  stane
        zreteľne viditeľný na počítadle.
3.7     Justovacie zariadenie
        Merač  musí  byť  vybavený  justovacím zariadením, ktorého
        pomocou  možno  meniť   vzťah  medzi  indikovaným  objemom
        a skutočne  pretečeným  objemom  vody.  Toto zariadenie je
        povinné  pre merače,  ktoré využívajú  pôsobenie rýchlosti
        vody na rotáciu pohyblivej časti.
3.8     Urýchľovacie zariadenie
        Použitie  urýchľovacieho zariadenia  na zvýšenie rýchlosti
        merača pod Qmin je zakázané.
3.9     Prídavné zariadenia
        Merač  môže  obsahovať  zariadenie  generujúce  impulzy za
        predpokladu, že  také zariadenie neovplyvní  významne jeho
        metrologické vlastnosti.
        Rozhodnutie o schválení typu Európskych spoločenstiev môže
        pripustiť  prídavné zvlášť  pripevnené alebo  odoberateľné
        zariadenie umožňujúce automatické overenie merača.

IV.     ZNAČKY A NÁPISY
4.1     Identifikačné nápisy
        Na  merači   musia  byť  povinne   vyznačené  -  čitateľne
        a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
        číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
        a) meno  alebo obchodné  meno výrobcu  alebo jeho obchodná
           značka,
        b) metrologická  trieda  a  menovitý  prietok  Qn  v m3 za
           hodinu,
        c) rok výroby a výrobné číslo merača,
        d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
        e) značka schváleného typu Európskych spoločenstiev,
        f) maximálny prevádzkový  tlak v baroch,  ak prekračuje 10
           barov,
        g) maximálna prevádzková teplota v tvare 90 stupňov C,
        h) písmeno "V"  alebo "H", ak merač  môže správne pracovať
           len  vo  vertikálnej  (V)  alebo  v  horizontálnej  (H)
           polohe.
4.2     Umiestnenie overovacích značiek
        Miesto pre overovacie značky Európskych spoločenstiev musí
        byť na  dôležitej časti merača (spravidla  na telese), kde
        musia byť zreteľne viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3     Plombovanie
        Merač má byť vybavený ochranným zariadením, ktoré môže byť
        zaplombované tak,  aby bola záruka,  že ani pred  správnou
        inštaláciou merača, ani po nej  nemohol byť merač ani jeho
        justážne   zariadenie   demontované   alebo   zmenené  bez
        poškodenia ochranného zariadenia.

V.      SCHVÁLENIE TYPU EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
5.1     Postup
        Schválenie   typu  sa   vykonáva  v   súlade  so   zákonom
        a § 4 a 5 tejto vyhlášky.
5.2     Skúšky typu
        Keď sa  má na základe žiadosti  zistiť, či typ je  v zhode
        s požiadavkami   tejto   časti    prílohy,   vykonajú   sa
        laboratórne  skúšky na  určitom počte  meračov pri splnení
        týchto podmienok:
5.2.1   Počet meračov určených na skúšanie
        Počet  meračov,  ktoré  výrobca  predloží  na  skúšky,  je
        uvedený v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
    Menovitý prietok Qn (m3/h)                Počet meračov
------------------------------------------------------------------
           Qn < 1,5                                10
       1,5 <= Qn < 15                               3
           Qn >= 15                                 2
------------------------------------------------------------------

        Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ skúšky typu
        - rozhodnúť,   že   sa   nevykonajú   skúšky  na  všetkých
          predložených meračoch, alebo
        - vyžiadať   ďalšie   merače   od   výrobcu   potrebné  na
          pokračovanie skúšok.
5.2.2   Tlak
        Pre metrologické skúšky (bod 5.2.4) tlak na výstupe merača
        musí  byť  dostatočne  veľký   na  to,  aby  sa  zabránilo
        kavitácii.

5.2.3   Skúšobné zariadenie
        Vo   všeobecnosti  sa   merače  musia   skúšať  jednotlivo
        a v  každom  prípade  tak,  aby  sa  preukázali jednotlivé
        charakteristiky každého merača.
        Metrologický orgán musí vykonať všetky potrebné kroky, aby
        sa   zabezpečilo,  že   relatívna  kombinovaná  štandardná
        neistota v meraní pretečeného  objemu vody neprekročí 0,3%
        vrátane vplyvu chýb v inštalácii.
        Maximálna dovolená chyba je 5% pri meraní tlaku a 2,5% pri
        meraní straty tlaku.
        Počas každej skúšky pomerné  kolísanie prietoku nesmie byť
        väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
        Maximálna dovolená chyba merania teploty je 1 stupeň C.
        Zariadenie  musí byť  schválené metrologickým  orgánom bez
        ohľadu na to, kde sa skúšky vykonali.

5.2.4   Skúšky
5.2.4.1 Postup pri skúšaní
        Skúšky  pozostávajú z  týchto úkonov  vykonaných v takomto
        poradí:
        1. tlaková skúška tesnosti,
        2. stanovenie  kriviek chýb  v závislosti  od prietoku pri
           určení  vplyvu   tlaku  a  pri   zohľadnení  normálnych
           podmienok inštalácie pre daný  typ merača (priame úseky
           potrubia pred  a za meračom, zúženia,  prekážky a pod.)
           uvedených výrobcom,
        3. stanovenie straty tlaku,
        4. zrýchlená skúška životnosti,
        5. skúška  odolnosti  proti  tepelným  nárazom  pre merače
           s menovitým prietokom Qn nie väčším ako 10 m3/h.
5.2.4.2 Opis skúšok
        Skúšky sa musia vykonať takto:
        Tlaková  skúška tesnosti  sa vykoná  v dvoch  častiach pri
        teplote 85 (+ - 5) stupňov C:
        a) každý   merač  musí   odolať  bez   netesnosti  a   bez
           presakovania   cez   steny   tlaku   16   barov   alebo
           1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
           počas 15 minút [pozri bod 4.1 písm. f)],
        b) každý  merač  musí  bez  poškodenia  alebo zablokovania
           odolať  tlaku  20  barov  alebo dvojnásobku najväčšieho
           prevádzkového tlaku  pôsobiaceho počas 1  minúty [pozri
           bod 4.1 písm. f)].
        Výsledky krivky chýb a skúšok straty tlaku musia poskytnúť
        dostatočný počet bodov na presné vynesenie kriviek v celom
        rozsahu.
        Zrýchlená skúška  životnosti sa vykoná  tak, ako to  udáva
        táto tabuľka:

---------------------------------------------------------------------------------
Menovitý   Skúšobný  Druh skúšky  Počet     Trvanie    Čas chodu      Čas štartu
prietok Qn prietok                prerušení prestávok pri skúšobnom  a zastavenia
(m3/h)                                                  prietoku         (s)
---------------------------------------------------------------------------------
             Qn      Diskontinuálna  100 000   15 s       15 s        0,15 (Qn)
          (50+ -5)                                                s minimom 1 s*)
          stupňov C
Qn <= 10
             Qmax    Kontinuálna                         100 h
           (85+ -5)
           stupňov C
---------------------------------------------------------------------------------
            Qn       Kontinuálna                         800 h
          (50+ -5)
          stupňov C
Qn > 10
            Qmax     Kontinuálna                         200 h
          (85+ -5)
          stupňov C
---------------------------------------------------------------------------------
        *) (Qn) je číslo rovné hodnote Qn vyjadrenej v m3/h.

        Pred  prvou  skúškou  a  po  každej  sérii skúšok sa musia
        stanoviť chyby merania ako minimálna požiadavka pri týchto
        hodnotách prietokov:

                     Qmin, Qt, 0,5 Qn, Qmax.

        Pri každej  skúške musí byť množstvo  vody, ktoré pretečie
        meračom, dostatočné na to,  aby sa otočil ukazovateľ alebo
        valček na overovacej stupnici o  jednu alebo o viac celých
        otáčok a aby sa tak vylúčili vplyvy cyklických skreslení.
        Skúška odolnosti proti tepelnému  nárazu zahŕňa 25 cyklov,
        ktoré sa majú vykonať takto:

------------------------------------------------------------------
     Teplota vody            Prietok                   Trvanie
------------------------------------------------------------------
  (85+ -5) stupňov C         Qmax                    8 min
         -                    0                      1 až 2 min
     Studená voda            Qmax                    8 min
         -                    0                      1 až 2 min
------------------------------------------------------------------

5.2.5   Podmienky schválenia typu Európskych spoločenstiev
        Typ merača sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
        a) je    v   zhode    s   administratívnymi,   technickými
           a metrologickými požiadavkami a tejto časti prílohy,
        b) skúšky 1, 2  a 3 v bode 5.2.4.1  preukážu zhodu s bodmi
           II  a III  tejto časti  prílohy, ak  ide o metrologické
           a technologické charakteristiky,
        c) po  každej  zrýchlenej  skúške  životnosti  a po skúške
           odolnosti proti tepelnému nárazu v porovnaní s pôvodnou
           krivkou sa nezistia rozdiely medzi Qt a Qmax väčšie ako
           1,5% alebo väčšie ako 3% medzi hodnotami Qmin a Qt.
5.3     Rozhodnutie o schválení typu Európskych spoločenstiev
        Rozhodnutie o schválení typu Európskych spoločenstiev môže
        umožniť  vykonať  skúšku   presnosti  studenou  vodou  pri
        prvotnom overení.
        Táto  možnosť je  povolená, len  ak počas  skúšky typu  na
        účely schválenia typu Európskych spoločenstiev preskúmanie
        ekvivalencie vlastností  teplej a studenej  vody umožnilo,
        aby  sa  ustanovila  skúška  presnosti  so studenou vodou,
        a preukázala, že merač, ktorý  prešiel touto skúškou, tiež
        spĺňa  požiadavky  na  najväčšie  dovolené  chyby  uvedené
        v bode 2.1.
        V takomto prípade rozhodnutie  o schválení typu Európskych
        spoločenstiev  musí  obsahovať  opis  skúšky  a relevantné
        požiadavky,  osobitne tie,  ktoré sa  vzťahujú na dovolené
        chyby a na skúšobné prietoky.

VI.     PRVOTNÉ OVERENIE EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
        Schválenie  typu sa  vykonáva v  súlade so  zákonom a § 6,
        7 a 9 tejto vyhlášky.
6.1     Metódy overenia
        Prvotné overenie Európskych  spoločenstiev sa musí vykonať
        na mieste,  ktoré schválil metrologický  orgán príslušného
        členského štátu.
        Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
        overenia  v  bezpečných,  spoľahlivých  podmienkach  a bez
        straty  času  osôb  zodpovedných  za  skúšanie.  Musia byť
        splnené požiadavky  bodu 5.2.3 s  výnimkou teplôt, keď  sa
        skúšky vykonávajú  studenou vodou v  súlade s podmienkami,
        ktoré  sú   obsiahnuté  v  rozhodnutí   o  schválení  typu
        Európskych spoločenstiev. V skúšobniach možno vykonať také
        opatrenia,  aby  bolo  možné  merače  skúšať  aj  v sérii.
        Výstupný  tlak všetkých  meračov musí  byť vždy dostatočne
        veľký na zabránenie kavitácii a môžu sa požadovať osobitné
        opatrenia na zabránenie vzájomného ovplyvňovania meračov.
        Kompletná jednotka môže  obsahovať automatické zariadenia,
        obtokové ventily, škrtiace prvky a pod. za predpokladu, že
        každý skúšobný úsek medzi overovanými meračmi a skúšobnými
        nádržami je  jednoznačne definovaný a  že možno kedykoľvek
        kontrolovať jeho tesnosť.
        Možno  použiť akýkoľvek  systém zásobovania  vodou, ale ak
        viacero skúšobných úsekov  pracuje paralelne, nesmie dôjsť
        k vzájomnému ovplyvňovaniu,  ktoré nie je v  zhode s bodom
        5.2.3.
        Ak je skúšobná nádrž rozdelená do viacerých komôr, deliace
        steny  musia byť  dostatočne  pevné,  aby nedošlo  k zmene
        objemu  vody v  komore o   viac ako  0,2%, podľa  toho, či
        susedné komory sú prázdne alebo plné.
6.2     Postup skúšky
        Merače musia byť v zhode so schváleným typom.
        Prvotné  overenie  pozostáva  zo  skúšok tlakovej tesnosti
        a presnosti.
6.2.1   Skúška tlakovej tesnosti
        Skúška  tlakovej  tesnosti  sa  môže  vykonať  so studenou
        vodou. Musí trvať jednu minútu pri 1,6-násobku maximálneho
        prevádzkového    tlaku.   Počas    skúšky   nesmie   dôjsť
        k netesnosti ani presakovaniu vody cez steny merača.
6.2.2.  Skúška presnosti
6.2.2.1 Skúška presnosti teplou vodou
        Skúška  presnosti   sa  normálne  vykonáva   teplou  vodou
        s teplotou   (50+  -5)   stupňov  C   pri  najmenej  troch
        prietokoch
        a) medzi 0,9 Qmax a Qmax,
        b) medzi Qt a 1,1 Qt,
        c) medzi Qmin a 1,1 Qmin.
        Počas  tejto  skúšky  merač  nesmie  prekračovať najväčšie
        dovolené chyby uvedené v bode 2.1.
        Ak sa zistí,  že všetky chyby ležia v  jednom smere, merač
        sa  musí  nastaviť  tak,  aby  všetky  chyby  neprekročili
        polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.2.2.2 Skúška presnosti studenou vodou
        Ak sa  to uvádza v rozhodnutí  o schválení typu Európskych
        spoločenstiev, skúška  presnosti sa môže  vykonať studenou
        vodou.  V   tomto  prípade  sa  skúška   vykoná  v  súlade
        s postupmi uvedenými v rozhodnutí o schválení typu.

Tretia časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov pretečeného množstva teplej vody podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky

ODDIEL I

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov pretečeného množstva teplej vody založené na priamom mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti s počítadlom, ktoré pracuje na mechanickom princípe prostredníctvom otáčajúcich sa ozubených kolies alebo iných otáčajúcich sa komponentov

I.      VŠEOBECNE
1.1     Národné  technické  požiadavky,  metrologické  požiadavky,
        metódy technických  skúšok a metódy  skúšania pri prvotnom
        overovaní  meračov  pretečeného  množstva  vody  sú zhodné
        s  požiadavkami,  ktorých  podrobnosti sú uvedené v druhej
        časti s výnimkou  doplnenej terminológie, zmien používania
        alternatívnych  značiek   a  nápisov,  zmien   a  doplnení
        prvotného  a následného  overenia podľa  ustanovení tretej
        časti bodu VI tejto prílohy.

II.     ZNAČKY A NÁPISY
2.1     Identifikačné nápisy
        Na  merači   musia  byť  povinne   vyznačené  -  čitateľne
        a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
        číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
        a) meno  alebo obchodné  meno výrobcu  alebo jeho obchodná
           značka,
        b) metrologická  trieda  a  menovitý  prietok  Qn  v m3 za
           hodinu,
        c) rok výroby a výrobné číslo merača,
        d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
        e) národná značka schváleného typu,
        f) maximálny prevádzkový  tlak v baroch,  ak prekračuje 10
           barov,
        g) písmeno "V"  alebo "H", ak merač  môže správne pracovať
           len  vo  vertikálnej  (V)  alebo  v  horizontálnej  (H)
           polohe,
        h) impulzné číslo (v tvare dm3  alebo m3 na impulz), ak je
           merač vybavený impulzným výstupom merača.
2.2     Umiestnenie overovacích značiek
        Miesto na národné overovacie  značky musí byť na dôležitej
        časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
        viditeľné bez potreby demontáže merača.
2.3     Plombovanie
        Merač musí  byť vybavený ochranným  zariadením, ktoré môže
        byť  zaplombované  tak,  aby  bola  záruka,  že  ani  pred
        správnou inštaláciou merača, ani  po nej nemohol byť merač
        ani jeho  justovacie zariadenie demontované  alebo zmenené
        bez poškodenia ochranného zariadenia.

III.    NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
3.1     Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
        overenia  v  bezpečných,  spoľahlivých  podmienkach  a bez
        straty  času  osôb  zodpovedných  za  skúšanie.  Musia byť
        splnené požiadavky druhej časti  bodu 5.2.3 tejto prílohy,
        ale  merače  možno  skúšať  aj  v  sérii,  ak treba. Ak sa
        použije  táto metóda,  výstupný tlak  za posledným meračom
        musí byť o 100 kPa väčší  ako tlak nasýtených pár vody pri
        skúšobnej teplote.
        Skúšobné  zariadenie  musí  vyhovovať  platným  slovenským
        technickým normám.
3.2     Overenie  obsahuje  skúšku  presnosti  pri  najmenej troch
        prietokoch
        a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
        b) medzi 0,9 Qt až 1,1 Qt,
        c) medzi Qmin až 1,1 Qmin,
        d) medzi 0,9 Qmax až Qmax pri meračoch nad Qn 200,
        e) medzi 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 200.
        Pri meračoch nad Qn 200 sa skúšky vykonajú dvakrát.
        Pre merače nad  Qn 200 pri najväčšom prietoku  sa z týchto
        skúšok určuje pokles tlaku.

        Tlaková skúška  tesnosti sa uskutoční  pri tlaku 16  barov
        alebo   1,6-násobku    najväčšieho   prevádzkového   tlaku
        pôsobiaceho  počas  1  minúty.   Pri  tlakovej  skúške  sa
        postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.

3.3     Najväčšie dovolené chyby sú:
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + -5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + -3%.
3.4     Pri  každej  skúške  musí  byť  množstvo  vody  pretečenej
        meračom také, aby neistota  kalibrácie bola menšia ako 1/4
        dovolenej chyby meradla.
3.5     Ak sa merač používa s  výstupom merača, potom sa uskutoční
        aj  skúška zhody  údajov počítadla  s výstupom  merača pri
        prietoku Qn.

3.6     Ak sa zistí,  že všetky chyby ležia v  jednom smere, merač
        sa  musí nastaviť  tak,  aby  nie všetky  chyby prekročili
        polovicu najväčšej dovolenej chyby.

ODDIEL II

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov pretečeného množstva teplej vody založené na priamom mechanickom pôsobení, pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia) vody na rýchlosť otáčania pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa a pod.) s počítadlom, ktoré pracuje na elektronickom alebo elektromechanickom zaznamenávaní pretečeného množstva

I.      VŠEOBECNE
1.1     Národné  technické  požiadavky,  metrologické  požiadavky,
        metódy technických  skúšok a metódy  skúšania pri prvotnom
        overovaní  meračov  pretečeného  množstva  vody  sú zhodné
        s  požiadavkami, ktorých  podrobnosti  sú uvedené v druhej
        časti  s výnimkou  doplnenej terminológie, technologických
        charakteristík,    používania    alternatívnych    značiek
        a nápisov,   prvotného   a   následného   overenia   podľa
        ustanovení tretej časti bodu VI tejto prílohy.

II.     TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
2.1     Elektronické počítadlo
        Elektronické počítadlo je  zariadenie, ktoré elektronickým
        alebo  elektromechanickým  spôsobom  zaznamenáva pretečené
        množstvo   z  merača   a  prostredníctvom   jedného  alebo
        viacerých   displejov   umožňuje   jednoznačné   odčítanie
        nameraného objemu vody vyjadreného v kubických metroch.
2.2     Tlačidlo merača
        Tlačidlo  merača  je  zariadenie,  ktoré umožňuje prepínať
        jednoduchým   stlačením  alebo   iným  spôsobom  prepnutie
        jednotlivých zobrazovacích funkcií merača.
2.3     Výstup merača
        Výstup  merača  je  elektronické  alebo  optické rozhranie
        merača,  ktoré umožňuje  odčítať údaj  o pretečenom objeme
        alebo  aj  iné  údaje  z  merača.  Výstup  merača môže byť
        realizovaný   prostredníctvom  vysielača   impulzov  alebo
        vysielača stavu merača.
2.4     Záznamník údajov
        Záznamník    údajov   je    zariadenie,   ktoré   umožňuje
        zaznamenávať  údaje  o  stavoch  pretečeného objemu merača
        alebo  o iných  údajoch v  reálnom čase  (záznamník údajov
        môže  zaznamenávať  údaje  o  pretečenom  objeme  na konci
        posledného dňa v kalendárnom mesiaci).

III.    TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1     Elektronické počítadlo
        Počítadlo musí byť vyrobené tak, aby zaručovalo
        - dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
        - splnenie ustanovení  tohto oddielu za  bežných podmienok
          používania,
        - jednoduchým  zoradením jeho  rôznych prvkov  spoľahlivé,
          jednoduché  a  jednoznačné  odčítanie  nameraného objemu
          vody vyjadreného v kubických metroch.
        Počítadlo  merača môže  byť skonštruované  tak, že  počíta
        a zobrazuje údaje z viacerých meračov.
        Napájanie
        Ak  je  počítadlo  merača   napájané  z  externého  zdroja
        napätia, musí byť skonštruované  tak, aby si pri odstavení
        elektrického    napájania    udržalo    namerané   hodnoty
        a parametre  najmenej  12  mesiacov  od okamihu prerušenia
        napájania.
        Kolísanie napájania
        Ak je  počítadlo merača napájané z  externého zdroja, musí
        bez významnej zmeny metrologických parametrov merať, ak sa
        zmení napájacie napätie o + 10% a - 5%.
        Ak je  počítadlo napájané z  vlastného batériového zdroja,
        musí  byť  schopné  pracovať   z  batériového  zdroja  bez
        prerušenia  minimálne počas  6/5 času  platnosti overenia.
        Pri výpadku vlastného batériového zdroja musí merač udržať
        namerané  hodnoty  a  parametre  najmenej  12  mesiacov od
        okamihu prerušenia napájania.
        Objem sa  udáva odčítaním v  rade za sebou  idúcich číslic
        rovnakej veľkosti v jednom alebo vo viacerých okienkach.
        Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
        4 mm.
        Symbol  jednotky m3  musí byť  vyznačený v  bezprostrednej
        blízkosti číslicového displeja.
        Ak  sa displej  elektronického typu  skladá zo  segmentov,
        musí obsahovať funkciu test  displeja, ktorou sa zabezpečí
        preverenie funkčnosti všetkých segmentov displeja.
        Kubické metre  a ich násobky sú  vyznačené čiernou farbou,
        podiely kubického metra červenou farbou.
        Na  číslicových počítadlách  elektromechanického typu musí
        byť  viditeľné  premiestňovanie   všetkých  číslic  smerom
        nahor. Posuv  každej číselnej jednotky sa  musí skončiť za
        čas,  počas  ktorého  susedná  nižšia  hodnota ukazuje pri
        svojom pohybe poslednú desiatku.
        Počítadlo  musí  byť  vybavené  prídavným zariadením alebo
        počítadlom na skúšku merača, ktoré môže byť vyhotovené
        a) ako  časť základného  počítadla radom  za sebou idúcich
           čísel,
        b) prostredníctvom   prídavného   počítadla  inštalovaného
           trvalo,   prostredníctvom    prepnutia   počítadla   do
           skúšobného módu alebo  prostredníctvom iného skúšobného
           počítadla,
        c) prostredníctvom   prídavného   počítadla  inštalovaného
           dočasne,
        d) prostredníctvom výstupu merača,
        e) kombináciou týchto systémov.
        Tieto zariadenia  však nesmú mať žiaden  významný vplyv na
        metrologické vlastnosti merača.
        Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
        Počítadlo  musí  umožniť          zaznamenanie  objemu vyjadreného
        v kubických metroch zodpovedajúceho  najmenej 1999 hodinám
        prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
        Veľkosť overovacieho dielika zariadenia na skúšku musí byť
        taká,   aby   relatívna   chyba   pri   skúške   spôsobená
        čitateľnosťou dielika  bola menšia ako  0,2% a aby  skúška
        pri  minimálnom prietoku  netrvala  viac  ako jeden  a pol
        hodiny.
        Prídavné  zariadenie  (zdanlivý  optický  pohyb,  blikanie
        a pod.)  sa  môže  umiestniť   z  dôvodu,  aby  bol  pohyb
        meracieho  zariadenia viditeľný  ešte skôr,  ako sa  stane
        zreteľne viditeľným na počítadle.

IV.     ZNAČKY A NÁPISY
4.1     Na  merači   musia  byť  povinne   vyznačené  -  čitateľne
        a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
        číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
        a) meno  alebo obchodné  meno výrobcu  alebo jeho obchodná
           značka,
        b) metrologická  trieda  a  menovitý  prietok  Qn  v m3 za
           hodinu,
        c) rok výroby a výrobné číslo merača,
        d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
        e) národná značka schváleného typu,
        f) maximálny   prevádzkový   tlak   v   baroch,  ak  tento
           prekračuje 10 barov,
        g) písmeno "V"  alebo "H", ak merač  môže správne pracovať
           len  vo  vertikálnej  (V)  alebo  v  horizontálnej  (H)
           polohe,
        h) impulzné číslo (v tvare dm3  alebo m3 na impulz), ak je
           merač vybavený impulzným výstupom merača.
4.2     Umiestnenie overovacích značiek
        Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
        časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
        viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3     Plombovanie
        Merač musí  byť vybavený ochranným  zariadením, ktoré môže
        byť zaplombované tak, aby bola  záruka, že ani pred ani po
        správnej  inštalácii  merača  nemohol  byť  merač ani jeho
        justovacie   zariadenie  demontované   alebo  zmenené  bez
        poškodenia ochranného zariadenia.

V.      NÁRODNÉ SCHVÁLENIE TYPU
5.1     Skúšky elektronického počítadla
        Zhodnosť údajov  elektronického počítadla s  počítadlom na
        skúšku ako  aj s výstupom  merača sa musí  skúšať najmenej
        pri prietokoch Qmax, Qn a Qmin.
5.2     Stanovenie   kriviek   chýb   napájacieho   napätia   (pri
        počítadlách  s   externým  napájaním)  sa   uskutoční  pri
        prietokoch  Qmax, Qn,  Qt, Qmin  pri hodnotách napájacieho
        napätia základného, zmeneného o + 10% a o - 5% (stanovenie
        kriviek  chýb  sa  uskutoční  po  stanovení  kriviek  chýb
        v závislosti na prietoku).
5.3     Ak je  počítadlo napájané z  batériového zdroja, preveruje
        sa kapacita batérie, pričom  musí vyhovovať požiadavke, že
        jej  kapacita  sa  rovná  kapacite  potrebnej  na 6/5 času
        platnosti overenia počítadla.

VI.     NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
6.1     Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
        overenia  v  bezpečných,  spoľahlivých  podmienkach  a bez
        straty  času  osôb  zodpovedných  za  skúšanie.  Musia byť
        splnené požiadavky druhej časti  bodu 5.2.3 tejto prílohy,
        ale  merače  možno  skúšať  aj  v  sérii,  ak treba. Ak sa
        použije  táto metóda,  výstupný tlak  za posledným meračom
        musí byť o 100 kPa väčší  ako tlak nasýtených pár vody pri
        skúšobnej teplote.
        Skúšobné  zariadenie  musí  vyhovovať  platným  slovenským
        technickým normám.
6.2     Overenie  obsahuje  skúšku  presnosti  pri  najmenej troch
        prietokoch medzi
        a) 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
        b) 0,9 Qt až 1,1 Qt,
        c) Qmin až 1,1 Qmin,
        d) 0,9 Qmax až Qmax pri meračoch nad Qn 200,
        e) 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 200.
        Pri meračoch nad Qn 200 sa skúšky vykonajú dvakrát.
        Pre  merače nad  Qn 200  pri najväčšom  prietoku z  týchto
        skúšok sa určuje pokles tlaku.

        Tlaková skúška  tesnosti sa uskutoční  pri tlaku 16  barov
        alebo   1,6-násobku    najväčšieho   prevádzkového   tlaku
        pôsobiaceho  počas  1  minúty.   Pri  tlakovej  skúške  sa
        postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.

6.3     Najväčšie dovolené chyby sú:
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + -5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + -3%.
6.4     Pri  každej  skúške  musí  byť  množstvo  vody  pretečenej
        meračom také, aby neistota  kalibrácie bola menšia ako 1/4
        dovolenej chyby merača.
6.5     Ak sa zistí,  že všetky chyby ležia v  jednom smere, merač
        sa  musí nastaviť  tak,  aby  nie všetky  chyby prekročili
        jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.6     Ak sa merač používa s  výstupom merača, potom sa uskutoční
        aj  skúška zhody  údajov počítadla  s výstupom  merača pri
        prietoku Qn.
6.7     Ak je počítadlo napájané z batériového zdroja, tento zdroj
        musí  vyhovovať v  čase overenia  požiadavke na  kapacitu,
        ktorá sa rovná kapacite 6/5 času platnosti overenia.

ODDIEL III

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov pretečeného množstva teplej vody založené na elektromagnetickom princípe využívajúcom Faradayov zákon o elektromagnetickej indukcii (elektromagnetický merač), založené na ultrazvukovom princípe využívajúcom princíp rozdielu času prechodu ultrazvukového signálu medzi dvoma protiidúcimi smermi (ultrazvukový merač), založené na vírovom princípe snímania frekvencie vznikajúcich vírov za prekážkou v prúdení (vírový merač) s počítadlom, ktoré pracuje na elektromechanickom alebo elektronickom zaznamenávaní pretečeného množstva

I.      TERMINOLÓGIA A DEFINÍCIE
1.1     Objemový prietok
        Objemový  prietok  (ďalej  len  "prietok")  je  objem vody
        pretečený cez  merač za jednotku času.  Objem je vyjadrený
        v kubických  metroch  alebo  litroch  a  čas  v  hodinách,
        minútach alebo sekundách.
1.2     Pretečený objem
        Pretečený objem je celkový objem vody, ktorý pretiekol cez
        merač za daný čas.
1.3     Maximálny prietok (Qmax)
        Maximálny  prietok Qmax  je najväčší  prietok, pri  ktorom
        môže  merač  pracovať  bez  poškodenia  a  bez prekročenia
        najväčších dovolených chýb.
1.4     Menovitý prietok (Qn)
        Menovitý prietok Qn sa rovná polovici maximálneho prietoku
        Qmax. Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa
        sa na označenie merača.
        Pri menovitom prietoku Qn  musí byť merač schopný pracovať
        pri normálnom  používaní, t.j. za  stálych a prerušovaných
        pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených
        chýb.
1.5     Minimálny prietok (Qmin)
        Minimálny prietok  Qmin je prietok,  nad ktorým nesmú  byť
        prekročené  najväčšie dovolené  chyby a  je stanovený  ako
        funkcia Qn.
1.6     Rozsah prietoku
        Rozsah   prietoku   merača    je   ohraničený   maximálnym
        a minimálnym prietokom  Qmax a Qmin.  Je rozdelený na  dva
        úseky  nazývané  horný  a  dolný  s rozdielnymi najväčšími
        dovolenými chybami.
1.7     Prechodový prietok (Qt)
        Prechodový  prietok Qt  je prietok,  ktorý rozdeľuje horný
        a dolný úsek rozsahu prietoku a  je to prietok, pri ktorom
        nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
1.8     Snímač merača
        Snímač merača (primárne zariadenie)  je časť merača, ktorá
        sa  inštaluje  do  potrubia  a  ktorá  vytvára  signály na
        meranie.
1.9     Vyhodnocovacia jednotka
        Vyhodnocovacia  jednotka (sekundárne  zariadenie) je  časť
        merača, ktorá vytvára zdrojové  signály pre snímač merača,
        vyhodnocuje signály zo snímača, zobrazuje a uchováva údaje
        z meraní.
1.10    Elektromagnetický merač
        Elektromagnetický  merač  je  merač  pretečeného  množstva
                teplej vody, ktorý pracuje  na princípe Faradayovho zákona
        o elektromagnetickej       indukcii,       pri      ktorom
        v elektromagnetickom poli vytvorenom snímačom merača sa na
        elektródach  snímača  merača  indukuje  napätie,  ktoré je
        funkciou prietoku pri určitom profile prúdenia vody.
1.11    Ultrazvukový merač
        Ultrazvukový  merač je  merač pretečeného  množstva teplej
        vody, ktorý pracuje  na princípe vysielania ultrazvukového
        signálu do prietokového profilu a využíva princíp rozdielu
        času  prechodu  tohto  ultrazvukového  signálu medzi dvoma
        protiidúcimi smermi.
1.12    Vírový merač
        Vírový  merač je  merač pretečeného  množstva teplej vody,
        ktorý  pracuje na  princípe vysielania  vznikania vírov za
        prekážkou  v  rýchlostnom  profile,  kde frekvencia tvorby
        vírov  je  funkciou  prietoku  v  určitom profile prúdenia
        vody.
1.13    Najväčšia dovolená chyba
        Najväčšia dovolená chyba je  hranica chyby, ktorú povoľuje
        tento oddiel pri schvaľovaní typu a pri prvotnom overovaní
        merača.
1.14    Strata tlaku
        Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou
        merača v potrubí.
1.15    Kompaktné vyhotovenie merača
        Kompaktné  vyhotovenie  merača  je  také  vyhotovenie, keď
        snímač  a  vyhodnocovacia  jednotka  merača  tvoria  jeden
        neoddeliteľný celok.
1.16    Minimálna teplota okolia (Tamin)
        Minimálna  teplota  okolia  Tamin  je  najnižšia  teplota,
        ktorej musí merač odolávať bez narušenia funkcie merača.
1.17    Maximálna teplota okolia (Tamax)
        Maximálna  teplota  okolia  Tamax  je  najvyššia  teplota,
        ktorej musí merač odolávať bez narušenia funkcie merača.

II.     METROLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
2.1     Najväčšie dovolené chyby
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + -5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + -3%.
2.2     Metrologické triedy
        Merače sú  rozdelené podľa hodnôt  Qmin a Qt  definovaných
        v bode 2.1 do štyroch metrologických tried:

------------------------------------------------------------------
                                           Qn
  Triedy         -------------------------------------------------
                             <15 m3/h              >=15 m3/h
------------------------------------------------------------------
 Trieda A
hodnota Qmin                0,04 Qn                 0,08 Qn
 hodnota Qt                 0,10 Qn                 0,20 Qn

 Trieda B
hodnota Qmin                0,02 Qn                 0,04 Qn
 hodnota Qt                 0,08 Qn                 0,15 Qn

 Trieda C
hodnota Qmin                0,01 Qn                 0,02 Qn
 hodnota Qt                 0,06 Qn                 0,10 Qn

 Trieda D
hodnota Qmin                0,01 Qn
 hodnota Qt                 0,015 Qn
------------------------------------------------------------------

2.3     Najväčšia  dovolená  chyba  v  prevádzke  počas  platnosti
        overenia  sa  rovná  2-násobku  najväčšej  dovolenej chyby
        podľa bodu 2.1.

III.    TECHNOLOGICKÉ CHARAKTERISTIKY
3.1     Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
        Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
        - dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
        - splnenie ustanovení  tohto oddielu za  bežných podmienok
          používania v rozsahu Tamin až Tamax.
        Ak sú merače vystavené  náhodnému spätnému prúdeniu, musia
        mu  odolať bez  zhoršenia alebo  obmedzenia metrologických
        vlastností.
3.2     Materiály
        Merač musí  byť zhotovený z materiálov,  ktoré sú na účely
        používania merača primerane pevné a trvanlivé.
        Všetky  materiály  použité  na  výrobu  meračov  musia byť
        odolné voči  vnútornej a normálnej vonkajšej  korózii a ak
        treba, majú byť chránené vhodnou povrchovou úpravou. Zmeny
        teploty vody v rozsahu teploty  0 stupňov C až 110 stupňov
        C nesmú škodlivo  ovplyvniť materiály, z  ktorých je merač
        vyrobený.
3.3     Tesnosť - odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
        Merač  musí trvalo  odolávať stálemu  pôsobeniu tlaku vody
        s teplotou   90  stupňov   C,  pre   ktorý  bol  navrhnutý
        (maximálny  prevádzkový tlak),  bez zlyhania  funkcie, bez
        netesnosti, bez  presakovania cez steny  alebo bez trvalej
        deformácie. Minimálna hodnota tohto tlaku je 10 barov.
3.4     Odolnosť proti inštalačným podmienkam
        Merač  musí pracovať  bez významných  zmien metrologických
        parametrov  minimálne  pri  týchto  podmienkach vlastností
        pripojovacieho potrubia:

----------------------------------------------------------------------------
                    Rovný úsek pred    Rovný úsek      Zhoda DN meradla
                    meradlom           za meradlom     s potrubím
----------------------------------------------------------------------------
Elektromagnetický     10 x DN          5 x DN          3% z DN pre meradlá
a ultrazvukový                                         DN 50 a viac
                                                       2 mm pre meradlá
                                                       do DN 50

Vírový                20 x DN          10 x DN         1,5% z DN pre meradlá
                                                       DN 50 a viac
                                                       1 mm pre meradlá
                                                       do DN 50
----------------------------------------------------------------------------

3.5     Odolnosť proti médiu
        Merače pracujúce na  elektromagnetickom princípe musia bez
        významných zmien  metrologických parametrov merať  vodu od
        vodivosti 20 mikroS/cm.
3.6     Strata tlaku
        Hodnota  straty tlaku  sa  zisťuje  pri skúškach  na účely
        schválenia  typu;  strata  tlaku  nesmie prekročiť hodnotu
        0,25 barov  pri menovitom prietoku a  1 bar pri maximálnom
        prietoku.
3.7     Napájanie
        Ak je merač napájaný z  externého zdroja napätia, musí byť
        skonštruovaný  tak,  aby  si  pri  odstavení  elektrického
        napájania udržal namerané hodnoty  a parametre najmenej 12
        mesiacov od okamihu prerušenia napájania.
3.8     Kolísanie napájania
        Ak  je  merač  napájaný   z  externého  zdroja,  musí  bez
        významnej  zmeny  metrologických  parametrov  merať, ak sa
        zmení napájacie napätie o + 10% a - 5%.
        Ak je merač napájaný  z vlastného batériového zdroja, musí
        byť schopný  pracovať z batériového  zdroja bez prerušenia
        minimálne počas  6/5 času platnosti  overenia. Pri výpadku
        vlastného  batériového zdroja  musí merač  udržať namerané
        hodnoty  a  parametre  najmenej  12  mesiacov  od  okamihu
        prerušenia napájania.
3.9     Počítadlo množstva
        Objem sa udáva odčítaním v rade za sebou idúcich číslic na
        displeji v jednom alebo vo viacerých okienkach.
        Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
        4 mm.
        Symbol  jednotky m3  musí byť  vyznačený v  bezprostrednej
        blízkosti číslicového displeja.
        Kubické metre  a ich násobky sú  vyznačené čiernou farbou,
        podiely kubického metra červenou farbou.
        Skutočná alebo zdanlivá výška číslic nesmie byť menšia ako
        4 mm.
        Na  číslicových  počítadlách  mechanického  typu  musí byť
        viditeľné  premiestňovanie všetkých  číslic smerom  nahor.
        Posuv  každej číselnej  jednotky sa  musí skončiť  za čas,
        počas  ktorého susedná  nižšia hodnota  ukazuje pri svojom
        pohybe  poslednú  desiatku.  Celé  čísla udávajúce kubické
        metre musia byť zreteľne indikované.
        Počítadlo  musí  byť  vybavené  prídavným zariadením alebo
        počítadlom  na  skúšku  merača,   ktoré  môže  mať  takéto
        vyhotovenie:
        a) ako  časť základného  počítadla radom  za sebou idúcich
           čísel,
        b) prostredníctvom   prídavného   počítadla  inštalovaného
           trvalo,   prostredníctvom    prepnutia   počítadla   do
           skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
        c) prostredníctvom   prídavného   počítadla  inštalovaného
           dočasne,
        d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu,
        e) kombináciou týchto systémov.
        Tieto zariadenia  však nesmú mať žiaden  významný vplyv na
        metrologické vlastnosti merača.
3.10    Počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
        Počítadlo  musí  umožniť  zaznamenanie  objemu vyjadreného
        v kubických metroch zodpovedajúceho  najmenej 1999 hodinám
        prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
        Veľkosť overovacieho dielika zariadenia na skúšku musí byť
        taká,   aby   relatívna   chyba   pri   skúške   spôsobená
        čitateľnosťou dielika  bola menšia ako  0,2% a aby  skúška
        pri  minimálnom prietoku  netrvala  viac  ako jeden  a pol
        hodiny.
        Prídavné  zariadenie  (zdanlivý  optický  pohyb, blikajúce
        svetielko  a pod.)  sa môže  umiestniť z  dôvodu, aby  bol
        pohyb  meracieho zariadenia  viditeľný ešte  skôr, ako  sa
        stane zreteľne viditeľným na počítadle.
3.11    Počítadlo času
        Merač musí byť vybavený interným alebo externým počítadlom
        času,  ktorý  zaznamenáva  čas  pomocou  jedného  z týchto
        spôsobov:
        a) počet  hodín  prevádzky  merača  s minimálnou kapacitou
           počítadla 10 000 hodín,
        b) aktuálne údaje  o odpojení a pripojení  merača na zdroj
           napätia v  reálnom čase, pričom merač  musí byť schopný
           si  pamätať  minimálne  200  hodnôt  o  odpojení  resp.
           pripojení v reálnom čase,
        c) počet  hodín  odpojenia  merača  s minimálnou kapacitou
           počítadla 10 000 hodín,
        d) kombináciou  uvedených spôsobov,  pričom postačuje,  ak
           merač spĺňa požiadavku iba jedného         spôsobu.
3.12    Merače,  ktoré  sú  napájané  z  externého  zdroja  a  ich
        napájacie  napätie  prevyšuje  50  voltov, musia vyhovovať
        požiadavkám    predpisov    o    elektrickej   bezpečnosti
        prístrojov.

IV.     ZNAČKY A NÁPISY
4.1     Identifikačné nápisy
        Na  merači   musia  byť  povinne   vyznačené  -  čitateľne
        a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese merača, na
        číselníku alebo na informačnom štítku - tieto údaje:
        a) meno  alebo obchodné  meno výrobcu  alebo jeho obchodná
           značka,
        b) metrologická  trieda  a  menovitý  prietok  Qn  v m3 za
           hodinu,
        c) rok výroby a výrobné číslo merača,
        d) jedna  alebo dve  šípky ukazujúce  smer toku  vody (pri
           oddelenom vyhotovení obsahuje iba snímač),
        e) národná značka schváleného typu,
        f) maximálny   prevádzkový   tlak   v   baroch,  ak  tento
           prekračuje 10 barov,
        g) písmeno "V"  alebo "H", ak merač  môže správne pracovať
           len  vo  vertikálnej  (V)  alebo  v  horizontálnej  (H)
           polohe,
        h) maximálna prevádzková teplota v tvare 90 stupňov C,
        i) kalibračná konštanta prístroja Kp,
        j) napájacie napätie,
        k) pri  elektromagnetických  meračoch  hodnota  minimálnej
           vodivosti, ak je nižšia ako 20 mikroS/cm,
        l) impulzné číslo (v tvare dm3  alebo m3 na impulz), ak je
           merač vybavený impulzným výstupom merača,
        m) teplota okolia udaná rozsahom Tamin a Tamax.
        Ak merač nemá kompaktné vyhotovenie, potom údaje musia byť
        uvedené na vyhodnocovacej jednotke merača aj na snímači.
4.2     Umiestnenie overovacích značiek
        Miesto pre národné overovacie značky musí byť na dôležitej
        časti merača (spravidla na telese), kde musia byť zreteľne
        viditeľné bez potreby demontáže merača.
4.3     Plombovanie
        Merač musí  byť vybavený ochranným  zariadením, ktoré môže
        byť zaplombované tak, aby bola  záruka, že ani pred ani po
        správnej  inštalácii  merača  nemohol  byť  merač ani jeho
        justovacie   zariadenie  demontované   alebo  zmenené  bez
        poškodenia ochranného zariadenia.
        Ak je merač napájaný z  elektrického externého zdroja a má
        externé  počítadlo  času  prevádzky,   potom  je  aj  toto
        počítadlo predmetom plombovania.

V.      NÁRODNÉ SCHVÁLENIE TYPU
5.1     Postup
        Schválenie typu  meračov sa vykonáva  v súlade so  zákonom
        a § 4 a 5 tejto vyhlášky.
5.2     Skúšky typu
        Keď sa  má na základe žiadosti  zistiť, či typ je  v zhode
        s požiadavkami  tohto  oddielu,  vykonajú  sa  laboratórne
        skúšky na určitom počte meračov za týchto podmienok:
5.2.1   Počet meračov určených na skúšanie
        Počet  meračov,  ktoré  výrobca  predloží  na  skúšky,  je
        uvedený v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
   Menovitý prietok Qn (m3/h)                     Počet meračov
------------------------------------------------------------------
          Qn < 1,5                                      10
         5 <= Qn < 15                                    3
          Qn >= 15                                       2
------------------------------------------------------------------

        Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ skúšky typu
        - rozhodnúť,   že   sa   nevykonajú   skúšky  na  všetkých
          predložených meračoch, alebo
        - vyžiadať   ďalšie   merače   od   výrobcu   potrebné  na
          pokračovanie skúšok.
5.2.2   Tlak
        Pre metrologické skúšky (bod 5.2.4) tlak na výstupe merača
        musí  byť väčší  o 100   kPa ako  tlak nasýtených  pár pri
        teplote vody pri skúške, aby sa zabránilo kavitácii.
5.2.3   Skúšobné zariadenie
        Vo   všeobecnosti  sa   merače  musia   skúšať  jednotlivo
        a v  každom  prípade  tak,  aby  sa  preukázali jednotlivé
        charakteristiky každého merača.
        Maximálna  neistota  kalibrácie   pri  meraní  pretečeného
        objemu   nesmie   prekročiť   0,2%   vrátane  vplyvu  chýb
        v inštalácii.
        Maximálna  neistota  je  5%  pri  meraní  tlaku a 2,5% pri
        meraní straty tlaku.
        Počas každej skúšky pomerné  kolísanie prietoku nesmie byť
        väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
        Zariadenie,  v   ktorom  sa  skúšky   vykonali,  musí  byť
        nadviazané na národný etalón prietoku.
        Maximálna dovolená neistota merania teploty je 1 stupeň C.
5.2.4   Postup pri skúšaní
        Skúšky  pozostávajú z  týchto úkonov  vykonaných v takomto
        poradí:
        1. tlaková skúška tesnosti,
        2. stanovenie  kriviek chýb  v závislosti  od prietoku pri
           určení  vplyvu   tlaku  a  pri   zohľadnení  normálnych
           podmienok inštalácie pre daný  typ merača (priame úseky
           potrubia pred a za  meračom, zúženia, prekážky, teploty
           okolia a pod.) uvedených výrobcom,
        3. stanovenie straty tlaku,
        4. zrýchlená skúška životnosti,
        5. stanovenie vplyvu napájacieho  napätia (pri prístrojoch
           s externým napájaním),
        6. stanovenie vplyvu pripojovacích potrubí,
        7. stanovenie vplyvu teploty okolia,
        8. skúška  odolnosti  voči  tepelným  nárazom  pre  merače
           s menovitým prietokom Qn nie väčším ako 10 m3/h.
        Tlaková skúška tesnosti pozostáva z dvoch častí.
        Tlaková  skúška tesnosti  sa vykoná  v dvoch  častiach pri
        teplote 85 (+ -5) stupňov C:
        a) každý   merač  musí   odolať  bez   netesnosti  a   bez
           presakovania   cez   steny   tlaku   16   barov   alebo
           1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
           počas 15 minút [pozri bod 4.1 písm. f)],
        b) každý  merač  musí  bez  poškodenia  alebo zablokovania
           odolať  tlaku  20  barov  alebo dvojnásobku najväčšieho
           prevádzkového tlaku  pôsobiaceho počas 1  minúty [pozri
           bod 4.1 písm. f)].
        Výsledky  skúšok 2  a 3  musia poskytnúť  dostatočný počet
        bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.
        Zrýchlená skúška  životnosti sa vykoná  tak, ako to  udáva
        tabuľka:

------------------------------------------------------------------
    Parametre skúšky     Druh skúšky      Čas chodu pri skúšobnom
                                                prietoku
------------------------------------------------------------------
Skúšobný prietok      Kontinuálna skúška           800 h
Qt až Qmax            prietoku

Teplota okolia        Teplotný šok                 100 cyklov
Tamin až Tmax
------------------------------------------------------------------

        Pri  skúške teplotného  šoku sa  merač umiestni  do komory
        s možnosťou vytvárania  teplotného šoku v  rozsahu teploty
        okolia.
        Pred  prvou  skúškou  a  po  každej  sérii skúšok sa musia
        stanoviť chyby merania ako minimálna požiadavka pri týchto
        hodnotách prietokov:

             Qmin, Qt, 0,3 Qn,  0,5 Qn, 1 Qn, 2 Qn.

        Skúška odolnosti  voči tepelnému nárazu  zahŕňa 25 cyklov,
        ktoré sa majú vykonať takto:

------------------------------------------------------------------
     Teplota vody              Prietok                 Trvanie
------------------------------------------------------------------
     85 (+ - 5)
     stupňov C                 Qmax                    8 min
        -                       0                      1 až 2 min
    Studená voda               Qmax                    8 min
        -                       0                      1 až 2 min
------------------------------------------------------------------

5.2.5   Podmienky schválenia typu
        Typ merača sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
        a) je    v   zhode    s   administratívnymi,   technickými
           a metrologickými požiadavkami a tohto oddielu,
        b) skúšky 1, 2 a 3 v  bode 5.2.4 preukážu zhodu s bodmi II
           a III   tohto   oddielu,    ak   ide   o   metrologické
           a technologické charakteristiky,
        c) po  každej  zrýchlenej  skúške  životnosti,  ako  aj po
           skúške  vplyvu  pripojovacích  potrubí  tepelnému  rázu
           a vonkajšej teploty  v porovnaní s  pôvodnou krivkou sa
           nezistia rozdiely medzi Qt a Qmax väčšie ako 1,5% alebo
           väčšie ako 3% medzi hodnotami Qmin a Qt.
5.3     Rozhodnutie o národnom schválení typu
        Rozhodnutie o národnom schválení typu môže umožniť vykonať
        skúšku presnosti studenou vodou pri prvotnom overení.
        Táto  možnosť je  povolená, len  ak počas  skúšky na účely
        národného   schválenia   typu   preskúmanie   ekvivalencie
        vlastností  teplej  a  studenej   vody  umožnilo,  aby  sa
        ustanovila    skúška   presnosti    so   studenou    vodou
        a preukázala, že merač, ktorý  prešiel touto skúškou, tiež
        spĺňa  požiadavky  na  najväčšie  dovolené  chyby  uvedené
        v bode 2.1.
        V takomto  prípade rozhodnutie  o národnom  schválení typu
        musí  obsahovať  opis   skúšky  a  relevantné  požiadavky,
        osobitne  tie, ktoré  sa vzťahujú  na dovolené  chyby a na
        skúšobné prietoky.

VI.     NÁRODNÉ PRVOTNÉ A NÁSLEDNÉ OVERENIE
6.1     Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť vykonanie
        overenia  v  bezpečných,  spoľahlivých  podmienkach  a bez
        straty  času  osôb  zodpovedných  za  skúšanie.  Musia byť
        splnené požiadavky druhej časti  bodu 5.2.3 tejto prílohy,
        ale  merače  možno  skúšať  aj  v  sérii,  ak treba. Ak sa
        použije  táto metóda,  výstupný tlak  za posledným meračom
        musí byť o 100 kPa väčší  ako tlak nasýtených pár vody pri
        skúšobnej teplote.
        Skúšobné zariadenie musí byť  nadviazané na národný etalón
        prietoku.
6.2     Overenie  obsahuje  skúšku  presnosti  najmenej  pri troch
        prietokoch medzi
        a) 0,9 Qmax až Qmax,
        b) 0,9 Qt až 1,1 Qt,
        c) Qmin až 1,1 Qmin,
        d) 0,45 Qmax až 0,5 Qmax pri meračoch nad Qn 200,
        e) 0,20 Qmax až 0,25 Qmax pri meračoch nad Qn 200.
        Pri meračoch nad Qn 200 sa skúšky vykonajú dvakrát.
        Pre  merače nad  Qn 200  pri najväčšom  prietoku z  týchto
        skúšok sa určuje pokles tlaku.

        Tlaková skúška  tesnosti sa uskutoční  pri tlaku 16  barov
        alebo   1,6-násobku    najväčšieho   prevádzkového   tlaku
        pôsobiaceho  počas  1  minúty.   Pri  tlakovej  skúške  sa
        postupuje podľa príslušnej slovenskej technickej normy.

6.3     Najväčšie dovolené chyby sú:
        Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do
        Qt (okrem Qt) je + - 5%.
        Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane do
        Qmax vrátane je + -3%.
6.4     Pri  každej  skúške  musí  byť  množstvo  vody  pretečenej
        meračom také, aby neistota  kalibrácie bola menšia ako 1/4
        dovolenej chyby merača.
6.5     Ak sa zistí,  že všetky chyby ležia v  jednom smere, merač
        sa  musí nastaviť  tak,  aby  nie všetky  chyby prekročili
        jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.6     Ak sa merač používa s  výstupom merača, potom sa uskutoční
        aj  skúška zhody  údajov počítadla  s výstupom  merača pri
        prietoku Qn.
6.7     Ak  je merač  napájaný z  batériového zdroja,  tento zdroj
        musí  vyhovovať v  čase overenia  požiadavke na  kapacitu,
        ktorá sa rovná kapacite 6/5 času platnosti overenia.

PRÍL.10

OBJEMOVÉ PRIETOKOVÉ MERADLÁ NA KVAPALINY OKREM VODY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na objemové prietokové meradlá na kvapaliny okrem vody ako určené meradlá podľa § 8 zákona, v ktorých kvapalina spôsobuje pohyb stien meracej komory, čo umožňuje kontinuálne merať pretečený objem.

2. Objemové prietokové meradlo na kvapaliny okrem vody (ďalej len "meradlo") je prístroj pozostávajúci len z merača a počítadla, ktorý je určený na kontinuálne a dynamické meranie pretečeného objemu kvapalín okrem vody.

3. Meracia zostava na kvapaliny obsahuje okrem vlastného meradla a prípadných prídavných zariadení (podľa prílohy č. 11 tejto vyhlášky), ktoré môžu byť k nemu pripojené, aj všetky zariadenia na zabezpečenie správneho merania alebo na uľahčenie meracej operácie, ako aj všetky ostatné zariadenia, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť meranie. Na meracie zostavy sa vzťahuje príloha č. 12 tejto vyhlášky.

4. Meradlá určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.

5. Meradlá určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.

6. Meradlá pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.

7. Pre meracie zostavy podliehajúce prvotnému overeniu, ktoré obsahujú overené meradlá schváleného typu, platia najväčšie dovolené chyby uvedené v druhej časti kapitole II tejto prílohy.

8. Meradlá schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

9. Meradlá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

10. Meradlá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní objemových prietokových meradiel na kvapaliny okrem vody určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

Kapitola I

USTANOVENIA PRE MERADLÁ NA KVAPALINY OKREM VODY

1.      Definície
1.1     Najmenší odmer je najmenší  objem kvapaliny, ktorý sa môže
        daným typom meradla merať.
1.2     Cyklický objem je objem kvapaliny zodpovedajúci pracovnému
        cyklu  odmerného  mechanizmu,   t.j.  súhrnu  pohybov,  na
        ktorého konci sa všetky vnútorné pohyblivé časti odmerného
        mechanizmu prvýkrát vrátia do východiskovej polohy.
1.3     Periodická odchýlka je najväčší rozdiel v priebehu jedného
        pracovného  cyklu  medzi  objemom  vymedzeným  pohyblivými
        časťami meradla  a zodpovedajúcim objemom  zobrazovaným na
        počítadle,  ktoré je  pripojené k  meradlu bez  vôlí alebo
        preklzov a tak, že na  konci cyklu ukazuje objem rovnajúci
        sa  cyklickému  objemu.  Tento  rozdiel  môže byť zmenšený
        vhodným kalibračným zariadením.
2.      Počítadlo
2.1     Meradlo musí  mať počítadlo, ktoré  zobrazuje meraný objem
        v kubických  centimetroch alebo  mililitroch, v  kubických
        decimetroch alebo litroch, alebo v kubických metroch.
2.2     V počítadle  s  jedným  alebo   viac  článkami  sa  článok
        s najmenšou hodnotou dielika volá prvý článok.
2.3     Prenos pohybu z meradla  na počítadlo musí byť spoľahlivý,
        trvanlivý   a   vyhotovený   ako   mechanický  spoj  alebo
        magnetická spojka s permanentným magnetom.
2.4.1   Odčítanie   údajov   musí   byť   spoľahlivé,   jednoduché
        a jednoznačné.
2.4.2   Ak počítadlo obsahuje viacero  článkov, musí byť ako celok
        vyhotovené  tak, aby  sa jeho  údaj dal  čítať jednoduchou
        juxtapozíciou údajov jednotlivých článkov.
2.5     Kapacita počítadla musí byť v tvare 1 x 10 na n, 2 x 10 na
        n alebo 5 x 10 na n schválených jednotiek objemu, kde n je
        celé číslo.
2.6     Pohyb   článku   môže   byť   spojitý   alebo  prerušovaný
        (nespojitý).
2.7     Ak ide  o článok so spojitým  pohybom, graduovaná stupnica
        a index   musia  umožňovať   určenie  nameraného  množstva
        v každej polohe, v akej sa článok môže zastaviť.

2.8     Hodnota dielika prvého  článku musí byť v tvare  1 x 10 na
        n, 2 x  10 na n alebo 5  x 10 na n v  zákonných jednotkách
        objemu.
2.9     S výnimkou   článku  zodpovedajúceho   kapacite          počítadla
        hodnota jednej otáčky každého  článku, ktorého stupnica je
        celá viditeľná, musí mať tvar 10 na n zákonných jednotiek.
2.10    Ak článok pozostáva z  pevnej kruhovej stupnice a otočného
        ukazovateľa, ten sa musí otáčať v smere pohybu hodín.
2.11    Ak  má počítadlo  viac článkov,  každé otočenie pohyblivej
        časti  článku, ktorého  stupnica je  celá viditeľná,  musí
        zodpovedať hodnote dielika nasledujúceho článku.
2.12    V počítadle    s    viacerými    článkami    údaj   článku
        s prerušovaným  pohybom  (okrem  prvého)  sa musí presunúť
        o jednu   číslicu   dopredu    v   intervale,   v   ktorom
        predchádzajúci článok vykoná najviac jednu desatinu svojej
        otáčky.  Toto presúvanie  údaja  sa  musí skončiť,  len čo
        predchádzajúci článok zobrazí nulu.
2.13    Ak   sa  počítadlo   skladá  z   viacerých  článkov,   ale
        v okienkach  je   viditeľná  len  časť   stupnice  druhého
        a ďalších   článkov,   pohyb   týchto   článkov  musí  byť
        prerušovaný.  Pohyb prvého  článku môže  byť spojitý alebo
        prerušovaný.
2.14    Ak  je údaj  počítadla vyjadrený  číslicami v  rade a prvý
        článok  sa  pohybuje  prerušovane,  je  povolené  vyznačiť
        vpravo od tohto článku jednu alebo viac pevných núl.
2.15    Ak v okienku  vidno len časť stupnice prvého  článku a ten
        sa pohybuje spojito, môže  dôjsť k nesprávnemu čítaniu, čo
        je  potrebné   eliminovať.  Preto,  ako   aj  pre  možnosť
        interpolácie musí byť príslušné okienko v smere paralelnom
        s pohybom   stupnice   aspoň   1,5-krát   väčšie,  ako  je
        vzdialenosť  medzi  osami   dvoch  susedných  očíslovaných
        čiarok stupnice, tak aby bolo  vždy vidno aspoň dve čiarky
        stupnice,  z  toho  jednu  očíslovanú.  Okienko  môže  byť
        vzhľadom na index asymetrické.
2.16    Čiarky na stupnici musia mať rovnakú šírku, ktorá musí byť
        pozdĺž celej  čiarky konštantná a  ktorá nesmie presiahnuť
        jednu  štvrtinu vzdialenosti  medzi osami  dvoch susedných
        čiarok.
        Čiarky označujúce 1 x 10 na n, 2 x 10 na n alebo 5 x 10 na
        n schválených  jednotiek  sa  odlišujú  od  ostatných  iba
        dĺžkou.
2.17    Skutočná  alebo  zdanlivá  vzdialenosť  medzi  osami dvoch
        susedných čiarok musí byť aspoň 2 mm.
2.18    Skutočná alebo zdanlivá výška číslic musí byť aspoň 4 mm.

3.      Justovacie zariadenie

3.1     Meradlá  musia byť  vybavené justovacím  zariadením, ktoré
        môže  meniť pomer  medzi indikovaným  a skutočným  objemom
        kvapaliny pretečenej cez meradlo.
3.2     Ak toto  zariadenie mení tento  pomer nespojito, prírastky
        tohto pomeru  nasledujúce po sebe sa  nesmú líšiť viac ako
        o 0,002.
3.3     Regulácia obtokom meradla je zakázaná.
4.      Osobitné požiadavky pre najmenší odmer
4.1     Najmenší  odmer  musí  byť   taký,  aby  žiadna  z  nižšie
        uvedených hodnôt neprekročila najväčšiu dovolenú chybu pre
        tento odmer, stanovenú v kapitole II bodoch 2 a 3:
        1. objem  zodpovedajúci  vzdialenosti  2  mm  na  stupnici
           prvého  článku   počítadla  a  jednej   pätine  hodnoty
           dielika, ak sa prvý článok pohybuje spojito,
        2. objem zodpovedajúci dvom po  sebe idúcim zmenám číslic,
           ak sa prvý článok pohybuje prerušovane,
        3. chyba,  ktorú  za  normálnych  prevádzkových  podmienok
           spôsobujú  vôle a  preklzy v  prevodoch medzi  meradlom
           a prvým článkom počítadla,
        4. dvojnásobok periodickej odchýlky.
4.2     Pri  určovaní najmenšieho  odmeru treba  v prípade potreby
        zohľadniť  aj  vplyv  prídavných  zariadení  meradla, a to
        v súlade s  požiadavkami príslušnej vyhlášky  o prídavných
        zariadeniach.
4.3     Najmenší odmer musí byť  v tvare 1 x 10 na n,  2 x 10 na n
        alebo 5  x 10 na n  zákonných jednotiek, pričom n  je celé
        číslo.

5.      Najväčší a najmenší prietok

5.1     Najväčší a najmenší prietok je uvedený v typovom osvedčení
        podľa výsledkov  skúšok meradla. Meradlo  musí byť schopné
        pracovať  v  blízkosti  maximálneho  prietoku  počas  doby
        stanovenej  v  typovom   osvedčení  bez  významných  zmien
        meracích vlastností.
5.2     Pomer medzi  najväčším a najmenším  prietokom musí byť  vo
        všeobecnosti aspoň  10 a pre meradlá  na skvapalnené plyny
        aspoň 5.

6.      Vplyv druhu kvapaliny, teploty a tlaku

6.1     V osvedčení  o  schválení  typu  meradla  musí byť uvedená
        kvapalina  alebo kvapaliny,  pre ktoré  je meradlo určené,
        rozsah teplôt meranej kvapaliny,  ak je dolná medza nižšia
        ako -10 stupňov C alebo horná medza vyššia ako +50 stupňov
        C, ako aj najväčší pracovný tlak.
6.2     Skúškami  na   účely  schválenia  typu   meradla  sa  musí
        preukázať,  že zmeny  chyby meradla  spôsobené maximálnymi
        zmenami  vlastností,  tlaku  a  teploty  kvapaliny v rámci
        hraníc  určených  v   typovom  osvedčení  neprekročia  pri
        žiadnom  z  uvedených  faktorov  jednu  polovicu dovolenej
        chyby stanovenej v kapitole II bodoch 1, 2 a 3.

7.      Najväčšie dovolené chyby meradla

7.1     Ak  sa  pred  prvotným  overením  meracej zostavy vykonáva
        metrologická skúška vlastného  meradla, najväčšie dovolené
        chyby  pri  tejto  skúške  sa  rovnajú polovici najväčších
        dovolených chýb  stanovených v kapitole II  bodoch 1 až 3,
        ale nie  sú menšie ako  0,3% meraného množstva,  ak sa pri
        skúške použila kvapalina, pre ktorú je meradlo určené.

7.2     Ak však nedostatočná  presnosť merania nedovoľuje uplatniť
        uvedené požiadavky, v rozhodnutí o schválení typu môžu byť
        zvýšené hodnoty najväčších dovolených  chýb v rámci hraníc
        uvedených v kapitole II bodoch 1 až 3.
7.3     Okrem toho sa v rozhodnutí o schválení typu môžu najväčšie
        dovolené  chyby zmenšiť  a/alebo zmeniť  vtedy, ak  sa pri
        uvedenom overení  použila iba jedna z  kvapalín, pre ktoré
        je meradlo určené, alebo iná kvapalina.
        V prípade použitia inej kvapaliny  (t.j. ak sa pri overení
        nepoužije kvapalina, pre ktorú  je meradlo určené) môžu sa
        v rozhodnutí o schválení  typu stanoviť hodnoty skúšobných
        prietokov,  ktoré   nie  sú  z   rozsahu  medzi  najväčším
        a najmenším prietokom.

8.      Nápisy

8.1     Na  každom  meradle  musia  byť  zreteľne  a  nezmazateľne
        vyznačené na číselníku počítadla alebo na osobitnom štítku
        tieto údaje:
        a) značka schváleného typu,
        b) identifikačná značka alebo názov výrobcu,
        c) označenie od výrobcu, ak existuje,
        d) výrobné číslo meradla a rok výroby,
        e) cyklický objem,
        f) najväčší a najmenší prietok,
        g) najväčší pracovný tlak,
        h) rozsah  teplôt, ak  teplota meranej  kvapaliny môže byť
           pod -10 stupňov C alebo nad +50 stupňov C,
        i) druh   meranej  kvapaliny   alebo  kvapalín   a  rozsah
           (kinematických alebo dynamických)  viskozít, ak samotný
           názov kvapaliny nepostačuje na určenie jej viskozity.
8.2     Na číselníku počítadla musia  byť zreteľne vyznačené tieto
        údaje:
        a) meracia jednotka, v ktorej  sú merané objemy vyjadrené,
           alebo jej symbol,
        b) najmenší odmer.
8.3     Ak by  mohol vzniknúť omyl,  smer prúdenia kvapaliny  musí
        byť vyznačený šípkou na telese meradla.
8.4     Pri rozoberateľných meradlách  určených na meranie nápojov
        musí byť  výrobné číslo meradla  alebo aspoň tri  posledné
        číslice  tohto čísla  vyznačené na  tých častiach, ktorých
        zámena môže ovplyvniť výsledok merania.
8.5     Počítadlo  môže  mať  vlastné  označenie  a  identifikačné
        číslo.

9.      Umiestnenie plomb a overovacích značiek

9.1     Plombovacie  zariadenie musí  zamedziť prístup  k častiam,
        ktoré  môžu   zmeniť  nastavenie,  a   zabrániť  demontáži
        meradla,   aj  čiastočnej,   ak  táto   demontáž  nie   je
        v rozhodnutí  o  schválení  typu  povolená  (rozoberateľné
        meradlá na nápoje).
9.2     Miesto na umiestnenie značky  schváleného typu musí byť na
        niektorej  z hlavných  častí meradla  dobre viditeľné  bez
        nutnosti rozoberania  meradla, a to buď  na meradle, alebo
        na počítadle.
9.3     Rozhodnutím o schválení typu  sa môže vyžadovať miesto pre
        overovaciu     značku     na     vymeniteľných    častiach
        rozoberateľných meradiel, ako aj  pre výrobné číslo (pozri
        bod 8.4).

Kapitola II

NAJVÄČŠIE DOVOLENÉ CHYBY MERACEJ ZOSTAVY

 1. Ak  je  meradlo  zabudované   do  meracej  zostavy,  najväčšie
    dovolené chyby (plusové alebo mínusové) pri prvotnom overovaní
    zostavy za  normálnych prevádzkových podmienok  a v pracovných
    rozsahoch  stanovených  v  rozhodnutí   o  schválení  typu  sú
    v závislosti  od veľkosti  meraného         množstva  uvedené v  tejto
    tabuľke:

------------------------------------------------------------------
      merané množstvá                najväčšie dovolené chyby
------------------------------------------------------------------
    od 0,02 do 0,1 litra             2 ml
    od 0,1 do 0,2 litra              2% z meraného množstva
    od 0,2 do 0,4 litra              4 ml
    od 0,4 do 1 litra                1% z meraného množstva
    od 1 do 2 litrov                 10 ml
     2 litre a viac                  0,5% z meraného množstva
------------------------------------------------------------------

 2. Najväčšia  dovolená   chyba  pri  najmenšom   odmere  je  však
    dvojnásobkom  hodnoty  stanovenej  v  bode  1  a bez ohľadu na
    veľkosť meraného  množstva najväčšia dovolená  chyba nikdy nie
    je menšia ako dovolená chyba najmenšieho odmeru.
 3. V dôsledku   špecifických   problémov   skúšobných   zariadení
    najväčšie dovolené chyby meracích  zostáv na skvapalnené plyny
    alebo  na  kvapaliny  merané  pri  teplotách  pod  -10 stupňov
    C alebo  nad +50  stupňov C,  ako aj  meracích zostáv, ktorých
    najmenší   prietok   nepresahuje   1   liter   za  hodinu,  sú
    dvojnásobkom hodnôt uvedených v bodoch 1 a 2.

 4. Ak  majú  všetky  chyby  zistené  pri  prvotnom overení zhodné
    znamienka,  aspoň  jedna  z   nich  nesmie  prekročiť  hranice
    stanovené v kapitole I bode 7.1.

PRÍL.11

PRÍDAVNÉ ZARIADENIA K PRIETOKOVÝM MERADLÁM NA KVAPALINY OKREM VODY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Vzhľadom na to, že v prílohe č. 10 o objemových prietokových meradlách na kvapaliny okrem vody sú ustanovené požiadavky na technické vyhotovenie a funkčnosť týchto meradiel, a vzhľadom na to, že prídavné zariadenia môžu alebo musia byť integrovanou súčasťou týchto meradiel, v tejto prílohe sa ustanovujú technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní prídavných zariadení k prietokovým meradlám na kvapaliny okrem vody (ďalej len "prídavné zariadenia") používaným ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Na účely tejto vyhlášky sa prídavné zariadenia rozdeľujú na

a) nulovacie zariadenie, ktoré slúži na ručné alebo automatické vrátenie údaja počítadla meradla na nulu,

b) počítadlo ceny,

c) súčtové počítadlá objemu alebo ceny,

d) prídavné (sesterské) počítadlá objemu alebo ceny,

e) tlačiarenské zariadenie,

f) zariadenie na predvoľbu objemu alebo ceny.

3. Prídavné zariadenia určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.

4. Prídavné zariadenia určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v tretej časti.

5. Prídavné zariadenia pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej a tretej časti.

6. Meradlá s prídavnými zariadeniami schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného typu.

7. Meradlá s prídavnými zariadeniami, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou.

8. Meradlá s prídavnými zariadeniami počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní prídavných zariadení k objemovým prietokovým meradlám na kvapaliny okrem vody určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

KAPITOLA I

NULOVACIE ZARIADENIE POČÍTADLA OBJEMU

1.1     Nulovacie zariadenie je zariadenie,  ktorým sa ručne alebo
        automaticky vracia počítadlo na nulu.
1.2     Nulovacie zariadenie nesmie ovplyvňovať výsledok merania.
1.3     Po  začatí  nulovania  nesmie  byť  možné  zobrazovať nové
        merané množstvo, až kým sa nulovanie neskončí.
1.4     Požiadavky bodov 1.2 a 1.3 nie sú záväzné
1.4.1   pre počítadlá,  ktorých číselník má  nápis "Zákaz používať
        na  priamy  predaj  verejnosti"  alebo  iné  zodpovedajúce
        obmedzenie zhodného významu.
1.4.2   pre  ručičkové počítadlá  meradiel s  maximálnym prietokom
        nepresahujúcim  1200 litrov  za  hodinu;  ak sú  určené na
        obchodné  účely, indikované  množstvo sa  nesmie dať ručne
        zväčšiť.
1.5     Na  počítadlách  so  spojitým  pohybom  údaj po vynulovaní
        nesmie  byť väčší  ako polovica  najväčšej dovolenej chyby
        pri  najmenšom odmere  vyznačenom na  číselníku počítadla,
        pričom však nesmie prekročiť  jednu pätinu hodnoty dielika
        stupnice.
        Na  počítadlách s  prerušovaným pohybom  musí byť  údaj po
        vynulovaní presne nulový.

KAPITOLA II

SÚČTOVÉ POČÍTADLÁ OBJEMU

2.1     Počítadlo s nulovacím zariadením  môže byť vybavené jedným
        alebo  viacerými  totalizátormi  (súčtovými  počítadlami),
        ktoré   postupne  sčítavajú   rôzne  objemy   registrované
        (jednotkovým) počítadlom.
2.2     Súčtové počítadlá nesmú mať nulovacie zariadenie.
2.3     Dovolené sú len súčtové počítadlá riadkového (valčekového,
        lineárneho) typu.
2.4     Súčtové počítadlá môžu byť skryté.
2.5     Meracia jednotka (alebo jej symbol), v ktorej je vyjadrený
        celkový objem, musí byť vyznačená a musí spĺňať požiadavky
        prílohy č. 10 tejto vyhlášky.
2.6     Hodnota dielika  prvého prvku každého  súčtového počítadla
        musí mať  tvar 1 x 10  na n, 2 x  10 na n alebo  5 x 10 na
        n zákonných jednotiek  objemu, kde n  je celé číslo.  Musí
        byť rovnaká alebo väčšia  ako hodnota dielika prvého prvku
        počítadla s nulovacím zariadením.
2.7     Ak  je súčasne  vidno  údaje  súčtových počítadiel  a údaj
        počítadla  s  nulovacím   zariadením,  rozmery  číslic  na
        súčtových  počítadlách  nesmú   byť  väčšie  ako  polovica
        príslušných  rozmerov  číslic  na  počítadle  s  nulovacím
        zariadením.

KAPITOLA III

PRÍDAVNÉ POČÍTADLÁ OBJEMU

3.1     Počítadlo  môže mať  niekoľko číselníkov.  Okrem toho môže
        byť   k  nemu   pripojené  jedno   alebo  viac  prídavných
        (sesterských) počítadiel.
3.2     Hodnoty dielikov  jednotlivých počítadiel môžu  byť rôzne,
        najmenší odmer však musí byť pre všetky rovnaký a musí byť
        stanovený  na  základe  tej  hodnoty  dielika, ktorá vedie
        k najväčšej hodnote tohto odmeru.
3.3     Ustanovenia tejto  prílohy a prílohy č.  10 tejto vyhlášky
        platia pre každé prídavné počítadlo a každý číselník.
3.4     Údaje  jednotlivých číselníkov  počítadla alebo prídavných
        počítadiel  sa  nesmú  navzájom   líšiť  o  viac,  ako  je
        najväčšia dovolená  chyba pri najmenšom          odmere vyznačenom
        na číselníku alebo číselníkoch.

KAPITOLA IV

POČÍTADLÁ CENY

4.1     Počítadlá  objemu riadkového  typu s  nulovacím zariadením
        môžu  byť doplnené  riadkovým počítadlom  ceny s nulovacím
        zariadením,  pričom jednotková  cena je  cena za  jednotku
        objemu použitú na ukazovanie meraného objemu.
4.2     Jednotková   cena   musí   byť   nastaviteľná.   Nastavená
        jednotková cena musí byť zobrazená.
4.3     Zariadenie na voľbu a zobrazenie jednotkovej ceny musí byť
        spojené  s  počítadlom  ceny  tak,  že  cena zodpovedajúca
        meraniu  sa  vždy  rovná  súčinu  nastavenej  a zobrazenej
        jednotkovej ceny a zobrazeného objemu.
4.4     Požiadavky na  počítadlá objemu stanovené v  prílohe č. 10
        tejto  vyhlášky, ako  aj ustanovenia  kapitol I,  II a III
        platia analogicky  aj pre počítadlá  ceny s výnimkou  bodu
        1.5, ktorý sa týka nulovacieho zariadenia.
4.5     Na  číselníku  počítadla  ceny  musí  byť  uvedená použitá
        menová jednotka alebo jej symbol.
4.6     Rozmery číslic na počítadle  ceny nesmú presahovať rozmery
        číslic na počítadle objemu.
4.7     Nulovacie  zariadenia  počítadla  ceny  a počítadla objemu
        musia   byť   navrhnuté   tak,   aby  vynulovanie  jedného
        z počítadiel automaticky viedlo k vynulovaniu druhého.

4.8.1   Vypočítaná  cena   za  množstvo  rovnajúce   sa  najväčšej
        dovolenej  chybe   pri  najmenšom  odmere   vyznačenom  na
        číselníku  počítadla nesmie  byť menšia  ako jedna  pätina
        hodnoty  dielika,   ani  menšia  ako   cena  zodpovedajúca
        vzdialenosti  dvoch  milimetrov  na  stupnici prvého prvku
        počítadla  ceny  so  spojitým  pohybom. Cena zodpovedajúca
        tejto   jednej  pätine   dielika  alebo   intervalu  dvoch
        milimetrov  však  nemusí  byť  menšia  ako najmenšia minca
        v krajine použitia:
        0,1 penny šterlingov (Veľká Británia),
        1 ore (Dánsko),
        1 ore (Nórsko),
        10 öre (Švédsko).

4.8.2   Cena  za množstvo  rovnajúce sa  najväčšej dovolenej chybe
        pri najmenšom odmere vyznačenom  na číselníku počítadla sa
        musí rovnať  aspoň dvom dielikom na  stupnici prvého prvku
        počítadla ceny s prerušovaným pohybom.
        Dielik  stupnice   však  nemusí  byť   menší  ako  hodnota
        najmenšej mince uvedená v bode 4.8.1.
4.9     Za   normálnych   pracovných   podmienok   rozdiel   medzi
        zobrazenou  cenou a  cenou vypočítanou  z jednotkovej ceny
        a zobrazeného množstva  nesmie prekročiť cenu  za množstvo
        rovnajúce  sa  najväčšej  dovolenej  chybe  pri  najmenšom
        odmere vyznačenom na číselníku počítadla.
        Tento  rozdiel  však  nemusí  byť  menší  ako  dvojnásobok
        hodnoty najmenšej mince uvedenej v bode 4.8.1.
4.10    Na  počítadlách so  spojitým pohybom  nesmie po vynulovaní
        ostať  údaj  väčší,  ako  je  polovica  ceny  za  množstvo
        rovnajúce  sa  najväčšej  dovolenej  chybe  pri  najmenšom
        odmere  vyznačenom na  číselníku počítadla,  pričom nesmie
        prekročiť jednu pätinu hodnoty dielika.
        Údaj  po  vynulovaní  však  nemusí  byť  menší ako hodnota
        najmenšej mince uvedená v bode 4.8.1.
        Na počítadlách s prerušovaným  pohybom musí byť tento údaj
        presne nula.

KAPITOLA V

TLAČIARENSKÉ ZARIADENIE

5.1     K počítadlu  meradla  môže  byť  pripojené  zariadenie  na
        vytlačenie číselných údajov o množstve.
5.2     Hodnota dielika tlače musí mať tvar 1 x 10 na n, 2 x 10 na
        n alebo 5 x 10 na n schválených jednotiek objemu, kde n je
        celé číslo.
5.3     Hodnota  dielika  tlače  nesmie  byť  väčšia ako najväčšia
        dovolená   chyba  pri   najmenšom  odmere   vyznačenom  na
        číselníku počítadla.
5.4     Hodnota dielika tlače musí  byť vyznačená na tlačiarenskom
        zariadení.
5.5     Vytlačené  množstvo   musí  byť  vyjadrené   v  jednej  zo
        schválených jednotiek objemu.
        Zariadenie musí na plniaci  list vytlačiť číslice, použitú
        jednotku alebo  jej symbol a  v prípade potreby  desatinnú
        čiarku.
5.6     Tlačiarenské zariadenie môže tlačiť ďalšie údaje o odmere,
        napr.   poradové  číslo,   dátum,  miesto   merania,  druh
        kvapaliny.
5.7     Zariadenie  môže  byť  skonštruované  tak,  že  tlač sa dá
        opakovať. V takom prípade sa musia vytlačené záznamy úplne
        zhodovať a musia mať rovnaké poradové číslo.
5.8     Ak  je množstvo  určené rozdielom  medzi dvoma vytlačenými
        hodnotami, z  ktorých jedna môže byť  nulová, plniaci list
        sa nesmie dať počas merania zo zariadenia vybrať.
5.9     S výnimkou   prípadu  uvedeného   v  bode   5.8  musí  byť
        tlačiarenské  zariadenie  vybavené  nulovacím  zariadením,
        ktoré je kombinované s nulovacím zariadením počítadla.
5.10    Rozdiel  medzi  zobrazeným  a  vytlačeným množstvom nesmie
        prekročiť hodnotu dielika tlače.
5.11    Okrem   údaja   o   meranom   množstve  môže  tlačiarenské
        zariadenie  tlačiť aj  cenu  za  toto množstvo  alebo cenu
        a jednotkovú  cenu.  Môže  tiež  tlačiť  iba samotnú cenu,
        ktorá  sa  má  zaplatiť,  ak  je  tlačiarenské  zariadenie
        pripojené k počítadlu objemu s  počítadlom ceny, ako je to
        v prípadoch priameho predaja verejnosti.
        Zariadenie musí na plniaci  list vytlačiť číslice, použitú
        menovú  jednotku  alebo  jej  symbol  a  v prípade potreby
        desatinnú čiarku.
        Číslice, ktorými  je vytlačená cena, nesmú  byť väčšie ako
        číslice, ktorými je vytlačené merané množstvo.
5.12    Hodnota dielika tlače ceny musí mať tvar  1 x 10 na n, 2 x
        10 na  n alebo 5  x 10 na  n menových jednotiek,  kde n je
        celé číslo.
        Táto hodnota  nesmie prekročiť cenu  za množstvo rovnajúce
        sa   najväčšej  dovolenej   chybe  pri   najmenšom  odmere
        vyznačenom na číselníku počítadla.
        Hodnota tohto  dielika však nemusí byť  menšia ako hodnota
        najmenšej mince uvedená v bode 4.8.1.
5.13.1  Ak  je  meradlo  vybavené  počítadlom  ceny, rozdiel medzi
        zobrazenou  a  vytlačenou  cenou  nesmie prekročiť hodnotu
        dielika tlače ceny.
5.13.2  Ak meradlo nie je  vybavené počítadlom ceny, rozdiel medzi
        vytlačenou  cenou  a   cenou  vypočítanou  zo  zobrazeného
        množstva  a  jednotkovej  ceny  musí  vyhovovať podmienkam
        stanoveným v bode 4.9.

KAPITOLA VI

ZARIADENIA NA PREDVOĽBU

6.1     Meradlá môžu byť vybavené zariadeniami na predvoľbu.
        Zariadenia  na  predvoľbu  sú  zariadenia,  ktoré umožňujú
        vopred   nastaviť   množstvo,    ktoré   sa   má   zmerať,
        a automaticky   zastaviť  prietok   kvapaliny  po  zmeraní
        predvoleného množstva.
6.2     Predvolené množstvo sa zobrazuje na zariadení so stupnicou
        a indexom alebo na číslicovom zariadení.
6.3     Ak  sa predvoľba  nastavuje pomocou  viacerých nezávislých
        ovládačov, hodnota dielika ovládača sa musí rovnať rozsahu
        predvoľby susedného ovládača nižšej dekády.
6.4     Predvoľby   môžu   byť   uspôsobené   tak,  že  opakovanie
        predvoleného   množstva  si   nevyžaduje  nové  nastavenie
        ovládačov.
6.5     Ak sú číslice predvoľby oddelené  od číslic počítadla a ak
        je  oba  údaje  vidno  súčasne,  veľkosť  číslic predvoľby
        nesmie prekročiť tri štvrtiny veľkosti číslic počítadla.
6.6     Údaj  o  predvolenom  množstve  môže  ostať  počas merania
        nezmenený, alebo sa môže postupne vracať na nulu.
6.7     V   normálnych  prevádzkových  podmienkach  rozdiel  medzi
        predvoleným  množstvom  a  množstvom  zobrazeným  na konci
        meracej  operácie  nesmie   prekročiť  polovicu  najväčšej
        dovolenej chyby pri najmenšom odmere.
6.8     Predvolené  množstvá  a  množstvá  zobrazované  počítadlom
        musia  byť  vyjadrené  v  zhodnej  jednotke. Táto jednotka
        alebo jej symbol musí byť na predvoľbe vyznačená.
6.9     Hodnota  dielika predvoľby  nesmie byť  menšia ako hodnota
        dielika prvého prvku počítadla.
6.10    Predvoľba  môže   mať  zabudované  zariadenie   na  rýchle
        zastavenie prietoku kvapaliny v prípade potreby.
6.11    Ak  predvoľba  obsahuje  zariadenie  na reguláciu zníženia
        prietoku na konci merania a ak je potrebné zabrániť zmenám
        nastavenia tohto zariadenia, musí byť zaplombované.
6.12    Požiadavky  bodov 6.7  a 6.11  neplatia, ak  je k  meradlu
        pripojené tlačiarenské         zariadenie  (kapitola V) umožňujúce
        vydávať  vytlačené  plniace  listy  alebo  ak  pri priamom
        predaji verejnosti je predvoľba skrytá.
6.13    Meradlá s počítadlami ceny môžu byť vybavené aj predvoľbou
        ceny.  V tomto  prípade  sa  prietok kvapaliny  zastaví vo
        chvíli,  keď vydané  množstvo zodpovedá  predvolenej cene.
        Platia požiadavky bodov 6.1 až 6.12.

KAPITOLA VII

UMIESTNENIE PLOMB

7.1     Umiestnením plomb sa  musí zabrániť odstráneniu prídavného
        zariadenia a  zamedziť prístup k  súčastiam meradla, ktoré
        umožňujú zmenu nastavenia justovacieho zariadenia.

Tretia časť

1. Národné technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri prvotnom overovaní prídavných zariadení meradiel sú zhodné s požiadavkami, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti, pričom bod 4.8.1 kapitoly IV sa dopĺňa o hodnotu najmenšej mince 10 halierov.

2. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

PRÍL.12

MERACIE ZOSTAVY NA KVAPALINY OKREM VODY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Vzhľadom na to, že v prílohe č. 10 tejto vyhlášky a v prílohe č. 11 sú ustanovené požiadavky na technické vyhotovenie a funkčnosť týchto meradiel, pričom v prílohe č. 10 sa hovorí o tom, že požiadavky na meracie zostavy na kvapaliny iné ako voda pozostávajúce z viacerých meradiel sa musia špecifikovať samostatne, v tejto prílohe sa ustanovujú technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meracích zostáv na kvapaliny okrem vody používaných na meranie objemu kvapalín ako určených meradiel podľa § 8 zákona.

2. Táto príloha sa vzťahuje na meracie zostavy na kvapaliny okrem vody určené na kontinuálne a dynamické meranie pretečeného objemu kvapalín, ktoré okrem vlastného objemového prietokového meradla obsahujú zariadenia na zabezpečenie správneho merania alebo na uľahčenie meracej operácie, ako aj ostatné zariadenia, ktoré by mohli ovplyvniť meranie (ďalej len "meracie zostavy").

3. Na účely tejto vyhlášky sa rozlišujú tieto oblasti použitia meracích zostáv:

a) meracie zostavy na kvapalné palivá určené na výdaj kvapalných pohonných látok do palivových nádrží cestných motorových vozidiel vrátane tankovania paliva do malých lietadiel a výletných člnov,

b) meracie zostavy na cisternových automobiloch (vrátane prepravných cisterien) určených na prepravu a výdaj kvapalín s malou viskozitou (<= 20 mPa.s), skladovaných pri atmosférickom tlaku, okrem nápojov,

c) príjmové meracie zostavy na vykládku lodných, železničných a automobilových cisterien,

d) meracie zostavy stacionárne alebo inštalované na cisternových automobiloch, určené na meranie množstva plynov skvapalnených tlakom (okrem kryogénnych kvapalín),

e) meracie zostavy na mlieko, prenosné alebo stacionárne zostavy určené na kontrolu príjmu mlieka a prenosné alebo stacionárne zostavy na výdaj mlieka.

4. Meracie zostavy určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.

5. Meracie zostavy určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.

6. Meracie zostavy podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.

7. Meracie zostavy schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného typu.

8. Meracie zostavy, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

9. Meracie zostavy počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meracích zostáv určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

1.        Všeobecné požiadavky na meracie zostavy
1.1       Definície
1.1.1     Meracia zostava
          Meracia zostava na kvapaliny iné ako voda obsahuje okrem
          vlastného  meradla  zodpovedajúceho  podmienkam  prílohy
          č. 10  a  prídavných  zariadení  vyhovujúcich podmienkam
          prílohy  č.  11,  ktoré  môžu  byť  k nemu pripojené, aj
          všetky  zariadenia  na  zabezpečenie  správneho  merania
          alebo  na  uľahčenie  meracej  operácie,  ako  aj všetky
          ostatné zariadenia,  ktoré by mohli  akýmkoľvek spôsobom
          ovplyvniť meranie.
          Ak  viac  meradiel  určených  na  rôzne meracie operácie
          využíva   spoločné   zariadenia,   považuje   sa   každé
          z meradiel   spolu   so   spoločnými   zariadeniami   za
          samostatnú meraciu zostavu.
          Ak sa na jednej  meracej operácii podieľa viac meradiel,
          tie sa považujú za súčasť jednej meracej zostavy.
1.1.2     Najmenší odmer
          Najmenší  odmer  meracej  zostavy  sa  stanoví  v súlade
          s požiadavkami príloh č. 10 a č. 11, pričom sa zohľadnia
          ustanovenia tejto prílohy.
          V meracích zostavách určených na  príjem, resp. na výdaj
          kvapaliny  sa  najmenší  odmer  nazýva  najmenší príjem,
          resp.  najmenší  výdaj  (odber).  Uvedená  požiadavka na
          najmenší odmer sa analogicky vzťahuje na najmenší príjem
          i najmenší výdaj (odber).
1.1.3     Odlučovač plynov
          Odlučovač plynov je  prístroj na kontinuálne odlučovanie
          vzduchu alebo iných plynov obsiahnutých v kvapaline a na
          ich   odstraňovanie    (odvádzanie)   pomocou   vhodného
          zariadenia.
          Zariadenie  na   odvádzanie  plynov  pracuje   v  zásade
          automaticky.  Na tejto  požiadavke sa  však netrvá,  keď
          meracia zostava má zariadenie, ktoré automaticky zastaví
          prietok  kvapaliny,  len  čo  vznikne  riziko,  že by do
          meradla  mohol  vniknúť  vzduch  alebo  plyny.  V  takom
          prípade  sa v  meraní smie  pokračovať až  po odstránení
          vzduchu   alebo   plynov,   či   už  mechanickom,  alebo
          automatickom.
1.1.4     Odvzdušňovač
          Odvzdušňovač je  prístroj určený na  odstránenie vzduchu
          alebo plynov  nahromadených v prívodnom  potrubí meradla
          v tvare    bublín   (vakov)    len   mierne   zmiešaných
          s kvapalinou.
          Uvedené  požiadavky na  odvádzacie zariadenie odlučovača
          plynov platia         aj pre odvzdušňovač.
1.1.5     Špeciálny odvzdušňovač
          Špeciálny  odvzdušňovač je  prístroj, ktorý  podobne ako
          odlučovač  plynov, ale  za menej  prísnych prevádzkových
          podmienok,  kontinuálne  oddeľuje   vzduch  alebo  plyny
          obsiahnuté  v  kvapaline  a  automaticky zastaví prietok
          kvapaliny,  len čo  vznikne riziko,  že by  vzduch alebo
          plyny  nahromadené  v  tvare  bublín  (vakov) len mierne
          zmiešaných s kvapalinou mohli vniknúť do meradla.
1.1.6     Kondenzačná nádobka
          Kondenzačná  nádobka   je  uzavretá  nádoba,   ktorá  je
          v meracích zostavách na skvapalnené plyny určená na zber
          (zachytávanie)  plynov obsiahnutých  v meranej kvapaline
          a na ich kondenzáciu pred meraním.
1.1.7     Indikátor plynov
          Indikátor  plynov  je  zariadenie,  ktoré umožňuje ľahko
          zistiť prítomnosť vzduchových alebo plynových bubliniek,
          ktoré by sa mohli v prúde kvapaliny nachádzať.
1.1.8     Priezor
          Priezor  je  zariadenie  slúžiace  na  kontrolu, či celá
          meracia  zostava,  alebo  jej  časť  sú  úplne  naplnené
          kvapalinou.
1.2       Rozsah platnosti
          Všeobecné  ustanovenia  bodu  1  platia  pre všetky typy
          meracích zostáv, ak ich bod 2 nestanovuje inak.
1.3       Meradlá, rozsah prietoku
          Meradlá   tvoriace   súčasť   meracej   zostavy  vrátane
          prídavných   zariadení  musia   mať  platné  rozhodnutie
          o schválení   typu   na   meranie   danej  kvapaliny  za
          normálnych prevádzkových podmienok.
          Tieto  meradlá podliehajú  buď samostatnému schvaľovaniu
          typu,  alebo  schvaľovaniu  v  rámci  schvaľovania  typu
          meracej  zostavy,   do  ktorej  sú   zabudované.  Rozsah
          prietoku (najväčší  a najmenší prietok)  meracej zostavy
          sa  nemusí  zhodovať  s   rozsahom  meradla,  ktorým  je
          vybavená.  V  takom  prípade  sa  musí  skontrolovať, či
          najväčší   a   najmenší   prietok   meracej  zostavy  sú
          kompatibilné  s prietokmi  meradla. Aj  keď meradlo bolo
          schválené  ako  súčasť  meracej  zostavy, musí vyhovovať
          podmienkam prílohy č. 10. Ak je v jednej meracej zostave
          paralelne zapojených viac meradiel, pri určovaní rozsahu
          prietokov meracej  zostavy sa musí vziať  do úvahy súčet
          najväčších  a  súčet  najmenších  prietokov jednotlivých
          meradiel   s  výnimkou   osobitných  prípadov  uvedených
          v tejto prílohe.  Najväčší prietok meracej  zostavy musí
          byť   aspoň  dvojnásobkom   súčtu  najmenších  prietokov
          meradiel (príp. meradla).
1.4       Deliaci bod
1.4.1     Meracie  zostavy musia  obsahovať rozhranie ohraničujúce
          množstvo  vydanej  alebo  prijatej  kvapaliny,  nazývané
          deliaci  bod.  Vo  výdajných  zostavách  je  deliaci bod
          umiestnený za meradlom,  v príjmových meracích zostavách
          pred meradlom.
1.4.2     Meracie zostavy môžu byť  tohto typu: zostavy s prázdnou
          hadicou a  zostavy s plnou hadicou,  pričom pojem hadica
          zahŕňa aj pevné potrubie.
1.4.2.1   Výdajné meracie  zostavy s prázdnou  hadicou sú zostavy,
          v ktorých  je  deliaci   bod  umiestnený  pred  výdajnou
          hadicou.   Deliaci   bod   je   vyhotovený  ako  priezor
          s prepadom   alebo   ako   uzatvárací   ventil,   pričom
          v obidvoch prípadoch je kombinovaný so zariadením, ktoré
          zabezpečuje  vyprázdnenie  výdajnej   hadice  po  každom
          meraní.
1.4.2.2   Výdajné  meracie  zostavy  s  plnou  hadicou sú zostavy,
          ktorých deliaci bod vyhotovený  ako uzatvárací ventil je
          umiestnený  vo  výdajnej  hadici.  Ak  má výdajná hadica
          voľný  koniec,   uzáver  je  umiestnený   čo  najbližšie
          k tomuto koncu.
1.4.2.3   V prípade   príjmovej  meracej   zostavy  sa  analogicky
          uplatnia  rovnaké požiadavky  na prívodné  potrubie pred
          meradlom.
1.5       Filtre
          V meracích zostavách  musí byť pred  meradlom zariadenie
          na zachytávanie  pevných nečistôt v  kvapaline (filter).
          Filtre majú byť podľa  možnosti umiestnené tak, aby boli
          ľahko prístupné.
1.6       Odlučovanie vzduchu alebo plynov
1.6.1     Všeobecne
          Meracie  zostavy  musia  byť  inštalované  tak,  aby pri
          normálnej prevádzke nedochádzalo  k vnikaniu vzduchu ani
          k uvoľňovaniu plynov v kvapaline pred meradlom. Ak hrozí
          nesplnenie   tejto  požiadavky,   meracia  zostava  musí
          obsahovať  zariadenie na  odlučovanie plynov, umožňujúce
          správne    odstránenie    akéhokoľvek    vzduchu   alebo
          nerozpustných plynov, ktoré kvapalina obsahuje, pred jej
          prechodom cez meradlo.
          Odplyňovacie  zariadenie   musí  byť  vhodné   pre  dané
          podmienky  napájania  a  usporiadané  tak,  aby prídavná
          chyba  spôsobená vplyvom  vzduchu a  plynov na  výsledok
          merania neprekročila
          a) 0,5% z  meraného množstva pre  kvapaliny s viskozitou
             do 1 mPa.s okrem nápojov,
          b) 1%  z  meraného  množstva   pre  nápoje  a  kvapaliny
             s viskozitou nad 1 mPa.s.
          Táto  chyba však  nemusí byť  menšia ako  1% najmenšieho
          odmeru.
1.6.2     Čerpadlová prevádzka
1.6.2.1   S prihliadnutím na bod 1.6.6, ak tlak na vstupe čerpadla
          môže klesnúť, hoci len  krátkodobo pod atmosférický tlak
          alebo  pod tlak  nasýtených pár  kvapaliny, je  potrebný
          odlučovač plynov.
1.6.2.1.1 Odlučovač  plynov  pre  maximálny  prietok  do  100 m3/h
          vrátane  môže  podliehať  buď  samostatnému schvaľovaniu
          typu,  alebo  schvaľovaniu  v  rámci  schvaľovania  typu
          meracej zostavy, do ktorej  je zabudovaný, ak schválenie
          typu  zostavy táto  vyhláška požaduje.  Pri odlučovačoch
          plynov pre maximálny prietok nad  100 m3/h môže byť však
          schválenie  typu   udelené  na  základe   podobnosti  so
          schváleným typom zhodnej konštrukcie a menších rozmerov.
          Odlučovače   plynov,  ktorým   bolo  udelené  samostatné
          schválenie typu,  môžu sa používať  v meracích zostavách
          bez indikátorov plynov.
1.6.2.1.2 Odlučovač  plynov   má  byť  v   zásade  inštalovaný  za
          čerpadlom. Môže však byť kombinovaný s čerpadlom.
          Musí byť  vždy umiestnený čo  najbližšie k meradlu,  aby
          pokles tlaku  spôsobený prúdením kvapaliny  medzi týmito
          súčasťami bol zanedbateľný.
1.6.2.1.3 Pracovný rozsah odlučovača plynov:
          a) najväčší prietok alebo prietoky  pre jeden alebo viac
             druhov kvapalín,
          b) maximálny  a  minimálny  tlak  zlučiteľný so správnou
             funkciou zariadenia na odvádzanie plynov.
1.6.2.1.4 Odlučovač  plynov určený  pre maximálny  prietok do  100
          m3/h vrátane, ktorý má  samostatné schválenie typu, musí
          v hraniciach  chýb stanovených  v bode  1.6.1 zabezpečiť
          odstraňovanie vzduchu alebo  plynov zmiešaných s meranou
          kvapalinou za týchto podmienok skúšania:
          a) meracia  zostava  má  pracovať  pri  svojom najväčšom
             prietoku  a pri  najmenšom tlaku  stanovenom pre daný
             odlučovač plynov,
          b) objemový pomer  vzduchu alebo plynov  ku kvapaline je
             ľubovoľný   pre   odlučovače   plynov   s  maximálnym
             prietokom do 20 m3/h  vrátane; tento pomer je najviac
             30%  pre  odlučovače  s  maximálnym  prietokom nad 20
             m3/h. (Pri  určovaní percentuálneho obsahu  sa vzduch
             alebo plyny merajú pri atmosférickom tlaku.)
          Navyše zariadenie na  automatické odvádzanie plynov musí
          správne  pracovať aj  pri maximálnom  tlaku určenom  pre
          odlučovač plynov.
1.6.2.1.5 Ak je  odlučovač plynov schválený  ako súčasť schválenej
          meracej  zostavy, môžu  sa naň  uplatniť požiadavky bodu
          1.6.2.1.4
          V takom prípade indikátor plynov  nie je potrebný. Ak má
          meracia    zostava     zabudovaný    indikátor    plynov
          zodpovedajúci definícii  v bode 1.1.7,  odlučovač plynov
          musí  v   hraniciach  chýb  stanovených   v  bode  1.6.1
          zabezpečiť odstraňovanie vzduchu alebo plynov zmiešaných
          s meranou kvapalinou za týchto podmienok:
          a) meracia zostava pracuje pri svojom najväčšom prietoku
             a najmenšom tlaku,
          b) objemový  pomer  vzduchu  alebo  plynov  ku kvapaline
             nesmie prekročiť
             - 20% pri  kvapalinách s viskozitou do  1 mPa.s okrem
               nápojov,
             - 10% pri kvapalinách a  kvapalinách s viskozitou nad
               1 mPa.s.
          Skúsenosti ukazujú, že požiadavky uvedené v písmenách a)
          a b)  spĺňajú  správne  inštalované  odlučovače, ktorých
          efektívny objem  je aspoň 5-násobkom  objemu pretečeného
          za  jednu minútu  pri najväčšom  prietoku vyznačenom  na
          meracej zostave.
          Ak  objemový  podiel  vzduchu  alebo  plynov v kvapaline
          presahuje uvedené hodnoty a  ak odlučovač plynov nespĺňa
          požiadavky  na   najväčšie  dovolené  chyby,   musí  byť
          zreteľne   vidieť   plynové   alebo   vzduchové  bubliny
          v indikátore plynov.
1.6.2.2   Keď  je  tlak  na   vstupe  čerpadla  trvale  vyšší  ako
          atmosférický  tlak a  ako tlak  nasýtených pár kvapaliny
          a zostava    nemá   odlučovač    plynov,   je   potrebný
          odvzdušňovač  alebo špeciálny  odvzdušňovač, ak  sa môžu
          medzi  čerpadlom  a  meradlom  tvoriť  v  čase prestávok
          čerpania plynné  formácie alebo ak by  do potrubia mohli
          vniknúť  vzduchové  vaky  (napr.  pri úplnom vyprázdnení
          napájacej nádrže)  v takej miere,  že by mohli  spôsobiť
          prídavnú chybu väčšiu ako 1% najmenšieho odmeru.
1.6.2.2.1 Odvzdušňovač  alebo  špeciálny  odvzdušňovač  určený pre
          maximálny  prietok  do  100   m3/h  môže  podliehať  buď
          samostatnému           schvaľovaniu  typu,   alebo  schvaľovaniu
          v rámci schvaľovania typu meracej zostavy, ktorej súčasť
          tvorí,   ak  schválenie   typu  zostavy   táto  vyhláška
          požaduje.
          Pri odvzdušňovačoch  pre maximálny prietok  nad 100 m3/h
          však  môže  byť  schválenie   typu  udelené  na  základe
          podobnosti  so  schváleným   typom  zhodnej  konštrukcie
          a menších rozmerov.
          Odvzdušňovače  a  špeciálne  odvzdušňovače,  ktorým bolo
          udelené  samostatné  schválenie  typu,  môžu sa používať
          v meracích zostavách bez indikátorov plynov.
1.6.2.2.2 Odvzdušňovač  alebo špeciálny  odvzdušňovač sa  v zásade
          inštaluje   za   čerpadlo.   Môže   sa  však  kombinovať
          s čerpadlom.
          V oboch  prípadoch  sa  obvykle  umiestňuje na najvyššom
          mieste potrubia pred meradlom a čo najbližšie k meradlu.
          Ak   je   odvzdušňovač   pod   úrovňou   meradla,  treba
          nainštalovať spätnú klapku vybavenú v prípade potreby aj
          pretlakovým   ventilom,   ktorá   zabráni   vyprázdneniu
          potrubia medzi odvzdušňovačom a meradlom.
          Ak  má potrubie  pred meradlom  viac prevýšených  bodov,
          môže byť potrebné nainštalovať aj viac odvzdušňovačov.
1.6.2.2.3 Pracovné   rozsahy   odvzdušňovača   alebo   špeciálneho
          odvzdušňovača  sú  rovnaké  ako  pri  odlučovači  plynov
          definované v bode 1.6.2.1.3, vrátane najmenšieho odmeru,
          pre ktorý sú tieto zariadenia určené.
1.6.2.2.4 Odvzdušňovač  alebo  špeciálny   odvzdušňovač  musí  pri
          najväčšom    prietoku    meracej    zostavy   zabezpečiť
          odstránenie  plynného alebo  vzduchového vaku  s objemom
          meranom  pri  atmosférickom  tlaku  rovnajúcom  sa aspoň
          najmenšiemu  odmeru bez  prídavných chýb  väčších ako 1%
          najmenšieho  odmeru.  Špeciálny  odvzdušňovač  musí  byť
          navyše schopný  nepretržite odlučovať objem  plynu alebo
          vzduchu  rovnajúci sa  5% objemu  kvapaliny pretekajúcej
          pri najväčšom prietoku,  pričom vzniknutá prídavná chyba
          nepresiahne medze stanovené v bode 1.6.1.
1.6.2.3   Požiadavky  bodov  1.6.2.1  a  1.6.2.2 nevylučujú (nesmú
          zakázať)   prítomnosť    ručných   alebo   automatických
          odvzdušňovacích  zariadení v  stacionárnych zariadeniach
          väčších rozmerov.
1.6.2.4   Ak je napájanie (prívod  kvapaliny) vyriešené tak, že za
          akýchkoľvek  prevádzkových  podmienok  žiadne  plyny ani
          vzduch  nemôžu  počas  merania  vznikať  ani  vnikať  do
          prívodného   potrubia  pred   meradlom,  netreba  žiadne
          zariadenie na odlučovanie plynu  za podmienky, že plynné
          formácie,  ktoré   sa  môžu  vytvoriť   počas  prestávok
          čerpania,  nespôsobia  prídavnú   chybu  väčšiu  ako  1%
          najmenšieho odmeru.
1.6.3     Prevádzka bez čerpadla
1.6.3.1   Ak  je  meradlo  napájané  samospádom  (gravitačne)  bez
          použitia  čerpadla  a  ak  tlak  kvapaliny  vo  všetkých
          častiach potrubia pred meradlom  i v meradle samotnom je
          väčší   ako  tlak   nasýtených  pár   kvapaliny  a   ako
          atmosférický tlak, odlučovač plynov  nie je potrebný. Po
          uvedení  meracej  zostavy  do  prevádzky  sa  však  musí
          vhodným  zariadením  zabezpečiť,   aby  zostala  správne
          naplnená.
1.6.3.2   Ak tlak  kvapaliny môže byť menší  ako atmosférický, ale
          pritom  väčší  ako  tlak  nasýtených  pár, treba pomocou
          vhodného   zariadenia  zabrániť   vniknutiu  vzduchu  do
          meradla.
1.6.3.3   Ak  je meradlo  napájané  pomocou  tlaku plynu,  musí sa
          vhodným zariadením zabrániť vniknutiu plynu do meradla.
1.6.3.4   Za  každých  okolností  musí  byť  tlak  kvapaliny medzi
          meradlom a deliacim bodom  vyšší ako tlak nasýtených pár
          kvapaliny.
1.6.4     Odvod plynov
          Rúrka na odvod plynu  z odplyňovacieho zariadenia nesmie
          obsahovať  ventil s  ručným ovládaním,  ak by zatvorenie
          tohto    ventilu    narušilo    funkciu   odplyňovacieho
          zariadenia. Ak  je však z  bezpečnostných dôvodov takýto
          uzatvárací  ventil  nevyhnutný,   musí  sa  dať  plombou
          zabezpečiť v otvorenej polohe.
1.6.5     Protivírivé zariadenie
          Ak  sa očakáva,  že napájacia  nádrž meracej  zostavy sa
          bude  bežne  úplne  vyprázdňovať,  výtokový otvor nádrže
          musí byť opatrený protivírivým zariadením okrem prípadu,
          keď zostava obsahuje odlučovač plynov.
1.6.6     Viskózne kvapaliny
          Keďže  účinnosť odlučovačov  plynov a  odvzdušňovačov sa
          s rastúcou   viskozitou    kvapaliny   zmenšuje,   tieto
          zariadenia  sa pri  kvapalinách s  dynamickou viskozitou
          nad  20 mPa.s  a pri  teplote 20  stupňov C  nevyžadujú.
          Čerpadlo  musí byť  upravené tak,  aby vstupný  tlak bol
          vždy väčší ako atmosférický. Ak  sa dá očakávať, že táto
          podmienka  nebude vždy  (za každých  okolností) splnená,
          musí   byť   inštalované   zariadenie   na   automatické
          zastavenie  prietoku  kvapaliny,  len  čo  vstupný  tlak
          klesne pod atmosférický tlak. Na kontrolu tohto tlaku sa
          musí použiť  tlakomer. Tieto opatrenia  nie sú potrebné,
          ak   meracia   zostava    obsahuje   zariadenia,   ktoré
          zabezpečujú, že cez spoje  potrubí v úsekoch so zníženým
          tlakom nemôže vniknúť žiaden vzduch.
          V čase, keď meracia zostava nie je v prevádzke, musí byť
          potrubie naplnené kvapalinou až po deliaci bod.
1.7       Indikátor plynov
1.7.1     Meracie  zostavy môžu  byť vybavené  indikátormi plynov.
          V prípadoch  špecifikovaných  v  bode  2  môžu byť tieto
          zariadenia predpísané ako povinné.
1.7.2     Indikátor plynov musí byť vyhotovený tak, aby zabezpečil
          spoľahlivú  indikáciu  prítomnosti  plynu  alebo vzduchu
          v kvapaline.
1.7.3     Indikátor plynov sa inštaluje za meradlo.
1.7.4     V meracích  zostavách   s  prázdnou  hadicou   môže  byť
          indikátor  plynov  vyhotovený  ako  priezor  s  prepadom
          a slúžiť súčasne ako deliaci bod.
1.7.5     Ak indikátor  plynov tvorí prevýšený  bod potrubia, môže
          byť  vybavený  odvzdušňovacou  skrutkou  alebo  podobným
          zariadením.  K  odvzdušňovaciemu  zariadeniu  nesmie byť
          pripojené  žiadne potrubie.  Súčasťou indikátora  plynov
          môžu byť indikátory prietoku (špirály, vrtuľky), ale len
          za  predpokladu,  že  tieto  zariadenia  nebudú sťažovať
          sledovanie prípadných plynných útvarov v kvapaline.
1.8       Úplné naplnenie meracej zostavy
1.8.1     Meradlo a potrubie od meradla  až po deliaci bod sa musí
          samočinne  udržiavať naplnené  kvapalinou počas merania,
          ako aj v čase, keď sa meracia zostava nepoužíva.
          Ak  táto podmienka  nie  je  splnená, najmä  v prípadoch
          stacionárnych  meracích zostáv,  musí byť  možné zostavu
          úplne  zaplniť  kvapalinou  až   po  deliaci  bod  ručne
          a naplnenie priebežne kontrolovať  počas merania, ako aj
          vtedy, keď  zostava nie je v  prevádzke. Na zabezpečenie
          úplného  odvzdušnenia  a  odplynenia  meracej zostavy sa
          musia  na  vhodných  miestach  inštalovať odvzdušňovacie
          zariadenia podľa možnosti s malými priezormi.
1.8.2     Zmeny teploty  potrubia medzi meradlom  a deliacim bodom
          nesmú   vo   všeobecnosti   spôsobovať   prídavné  chyby
          presahujúce 1% najmenšieho odmeru.
          V bode  2 sú  uvedené technické  podmienky, ktoré  treba
          v určitých prípadoch  dodržať, aby bola  táto požiadavka
          splnená.
1.8.3     V prípade  potreby  sa  za  meradlo  inštaluje regulátor
          tlaku, ktorý zabezpečí, že tlak v odlučovači a v meradle
          je  vždy   väčší  ako  atmosférický  tlak   a  ako  tlak
          nasýtených pár kvapaliny.
1.8.4     Meracie zostavy,  v ktorých kvapalina  môže po odstavení
          čerpadla prúdiť  opačným smerom, musia  obsahovať spätnú
          klapku vybavenú v prípade potreby aj obmedzovačom tlaku.
1.8.5     V meracích  zostavách   s  prázdnou  hadicou   musí  byť
          v potrubí za meradlom, a ak je to potrebné, aj v potrubí
          pred meradlom prevýšenie umiestnené tak, že všetky časti
          meracej zostavy sú stále naplnené.
          Vyprázdnenie  výdajnej  hadice  podľa  bodu  1.4.2.1  sa
          zabezpečuje   zavzdušňovacím   ventilom.   V  niektorých
          prípadoch   môže  byť   zavzdušňovací  ventil  nahradený
          špeciálnym  zariadením,  ako  je  napr. pomocné čerpadlo
          alebo  injektor na  stlačený plyn.  V meracích zostavách
          s najmenším  odmerom pod  10 m3  musia takéto zariadenia
          pracovať automaticky.
1.8.6     V meracích zostavách s plnou  hadicou musí byť na voľnom
          konci  hadice  zariadenie,  ktoré  zabezpečuje,  aby  sa
          hadica mohla  vyprázdniť v čase, keď  sa meracia zostava
          nepoužíva.    Splnenie   tejto    požiadavky   sa    pri
          skvapalnených plynoch nevyžaduje.
          Ak je uzatvárací ventil  umiestnený za týmto zariadením,
          objem  priestoru   medzi  nimi  musí   byť  čo  najmenší
          a v  každom  prípade  menší,  ako  je najväčšia dovolená
          chyba pri najmenšom odmere meracej zostavy.
          V meracích  zostavách  na  viskózne  kvapaliny  musí byť
          koniec  výdajnej  pištole  vyhotovený  tak,  aby nemohol
          zadržať  väčšie množstvo  kvapaliny, ako  je 0,4-násobok
          najväčšej dovolenej  chyby pri najmenšom  odmere meracej
          zostavy.
1.8.7     Ak  hadica pozostáva  z viacerých  častí, tie  musia byť
          spojené  buď  špeciálnymi  spojmi  udržiavajúcimi hadicu
          zaplnenú,  alebo takým  prepojovacím systémom,  ktorý je
          zabezpečený   plombami  alebo   ktorý  zabezpečuje,   že
          jednotlivé  časti  hadice  nemožno  navzájom oddeliť bez
          špeciálneho náradia.
1.9       Zmena vnútorného objemu plných         hadíc
          V  meracej zostave  s plnou hadicou  vybavenej navijakom
          hadice  zväčšenie  vnútorného  objemu  hadice v dôsledku
          zmeny  polohy  zvinutej  odtlakovanej  hadice  do polohy
          rozvinutej  natlakovanej hadice  pri zastavenom prietoku
          kvapaliny   nesmie   presahovať   dvojnásobok  najväčšej
          dovolenej chyby pri najmenšom odmere.
          V meracej   zostave   bez   navijaka   nesmie  zväčšenie
          vnútorného  objemu hadice  prekročiť najväčšiu  dovolenú
          chybu pri najmenšom odmere.
1.10      Odbočky a rozvetvenia
1.10.1    V meracích zostavách na výdaj kvapalín sú rozvetvenia za
          meradlom  dovolené   iba  vtedy,  ak   ich  usporiadanie
          zabezpečuje, že kvapalina sa v danom čase vydáva iba cez
          jeden výstup. V meracích zostavách na príjem kvapalín sú
          rozvetvenia  pred  meradlom  dovolené  iba  vtedy, ak sú
          usporiadané  tak, že  príjem kvapaliny  v danom  čase sa
          uskutočňuje len cez jeden vstup.
          Výnimku  z  týchto  ustanovení  možno  schváliť  iba pri
          výdajných  zostavách,  ktoré   sú  špeciálne  určené  na
          súčasný výdaj  len pre jedného odberateľa,  a pri takých
          príjmových zostavách, ktoré  nemôžu súčasne pracovať pre
          viac ako jedného dodávateľa.
1.10.2    Meracie  zostavy s  plnou alebo  prázdnou hadicou, ktoré
          obsahujú  potrubia  z   pružných  materiálov,  môžu  mať
          v prípade potreby  spätný ventil, zabudovaný  do pevného
          potrubia  vedúceho  k   plnej  hadici  bezprostredne  za
          prepínací   ventil.  Navyše   prepínací  ventil   nesmie
          v žiadnej  polohe  umožniť  prepojenie  výdajnej  hadice
          fungujúcej ako prázdna hadica s potrubím vedúcim k plnej
          hadici.
1.11      Obtoky
          Všetky prepojenia slúžiace ako  obtoky meradla musia byť
          uzatvorené slepými prírubami. Ak je však z prevádzkových
          dôvodov  taký  obtok  potrebný,  musí  byť  uzavretý buď
          posúvačom, alebo pomocou  dvojitého uzáveru s kontrolným
          ventilom.  Uzavretie sa  musí dať  zabezpečiť overovacou
          značkou.
1.12      Ventily a kontrolné zariadenia
1.12.1    Ak  hrozí,  že  dané  podmienky  napájania  môžu zaviniť
          preťaženia meradla, je  potrebný obmedzovač prietoku. Ak
          toto  zariadenie  spôsobuje   tlakovú  stratu,  musí  sa
          umiestniť za meradlo. Musí sa dať zabezpečiť plombou.
1.12.2    Jednotlivé  pracovné  polohy  viaccestných  ventilov  sa
          musia dať  ľahko rozoznať a musia  sa nastavovať pomocou
          žliabkov   (zárezov),  zarážok   alebo  iných  fixačných
          zariadení. Výnimky z tejto požiadavky sa povoľujú vtedy,
          keď  susedné  polohy  ovládacej  páky  zvierajú  uhol 90
          stupňov alebo väčší.
1.12.3    Uzatváracie ventily a armatúry,  ktoré sa nepoužívajú na
          ohraničenie  meraného  množstva,  musia  mať,  ak  je to
          potrebné,    odľahčovacie   ventily    na   vyrovnávanie
          abnormálne  zvýšených  tlakov,   ktoré  môžu  v  meracej
          zostave vzniknúť.
1.13      Vyhotovenie meracej zostavy
          Meracie zostavy musia byť  vyhotovené tak, aby počítadlo
          bolo   v  normálnych   podmienkach  používania  zreteľne
          viditeľné.  Počítadlo  a   indikátor  plynov  odlučovača
          plynov,  ak  je  zabudovaný,  musia  byť  podľa možnosti
          viditeľné  z  jedného  miesta.  Plomby  musia  byť ľahko
          prístupné, štítky  musia byť neodnímateľné  a predpísané
          nápisy musia byť dobre čitateľné a nezmazateľné.
1.14      Zariadenia na overovanie na mieste inštalácie
          Overenie  zostavy postupom,  ako ho  stanovuje bod  3.2,
          musí  byť realizovateľné.  Ak je  to potrebné,  musí byť
          k dispozícii potrubie na vrátenie meranej kvapaliny späť
          do  uskladňovacej  nádrže.  Zostava  musí  byť v prípade
          potreby  vybavená odbermi  na meranie  teploty a  tlaku,
          a to  najmä vtedy,  keď činnosť  alebo skúšanie  meracej
          zostavy vyžaduje znalosť týchto veličín.
1.15      Parametre meracej zostavy
          Parametre meracej zostavy:
          - najväčší a najmenší prietok,
          - najväčší prevádzkový tlak,
          - najmenší prevádzkový tlak, ak je potrebný,
          - druh  meranej   kvapaliny  alebo  kvapalín   a  rozsah
            viskozít (kinematických alebo dynamických), ak samotný
            názov kvapalín nepostačuje na určenie ich viskozity,
          - najmenší odmer,
          - rozsah teplôt,  ak teplota meranej  kvapaliny môže byť
            pod - 10 stupňov C alebo nad + 50 stupňov C.
1.16      Nápisy
          Meracia  zostava, jej  súčasti alebo  podzostavy, ktorým
          bolo udelené schválenie typu, musia mať buď na číselníku
          počítadla,   alebo   na   osobitnom   štítku   čitateľne
          a nezmazateľne uvedené tieto údaje:
          a) značku schváleného typu,
          b) identifikačnú značku alebo názov výrobcu,
          c) označenie od výrobcu, ak existuje,
          d) výrobné číslo a rok výroby,
          e) parametre meracej zostavy podľa bodu 1.15,
          f) doplňujúce   informácie  špecifikované   v  osvedčení
             o schválení typu.
          Ak v jednej meracej zostave pracuje viac meradiel, ktoré
          využívajú spoločné časti  zostavy, nápisy vyžadované pre
          každú  časť  zostavy  môžu   byť  sústredené  na  jednom
          (spoločnom) štítku.
          Nápisy na číselníku počítadla meradla, tvoriaceho súčasť
          meracej zostavy, nesmú byť v  rozpore s údajmi na štítku
          meracej zostavy.
          Ak  sa meracia  zostava dá  transportovať bez demontáže,
          nápisy pre každú jej časť môžu byť na jednom štítku.
1.17      Označovanie plombami
          Plomby  sa  prednostne  vyhotovujú  razidlom  do  olova.
          Povoľuje  sa však  aj označovanie  kliešťami (previazané
          plomby), a to na krehkých  prístrojoch alebo tam, kde sú
          plomby dostatočne chránené proti náhodnému pretrhnutiu.
          Plomby musia byť v každom prípade ľahko prístupné.
          Plomby musia byť umiestnené na všetkých častiach meracej
          zostavy,  ktoré sa  nedajú inak  chrániť proti  zásahom,
          ktoré by mohli ovplyvniť  presnosť merania. Plombovať sa
          však  nemusia také  spojenia, ktoré  možno rozobrať  len
          pomocou špeciálneho nástroja.
          Plomba  musí  mať  taký  tvar,  aby  umožňoval nanesenie
          overovacej značky.
          Spojenie overovacieho štítku s  rámom meracej zostavy sa
          musí  dať  zabezpečiť  plombou.  Tento  štítok  môže byť
          zlúčený  s opisným  štítkom meracej  zostavy podľa  bodu
          1.16.
          Na   meracie  zostavy   určené  pre   nápoje  sa  plomby
          neumiestňujú, aby sa zostava dala pri čistení rozoberať.

2.        Osobitné požiadavky na jednotlivé typy meracích zostáv

2.1       Meracie zostavy na kvapalné palivá
2.1.1     Meracie zostavy  na kvapalné palivá  (ďalej len "výdajné
          stojany") sú zostavy určené na výdaj kvapalných palív do
          palivových nádrží cestných motorových vozidiel.
          Meracie  zostavy  používané  na  dopĺňanie  (tankovanie)
          kvapalného paliva do výletných  člnov a malých lietadiel
          sa považujú za výdajné stojany.
          Môžu mať vlastný napájací zdroj alebo môžu byť určené na
          inštaláciu do centrálneho napájacieho systému.
          Pomer  medzi  najväčším  a  najmenším  prietokom  týchto
          zostáv musí byť aspoň 10:1.
2.1.2     Ak má  výdajný stojan vlastný  napájací zdroj, musí  byť
          podľa  možnosti inštalovaný  aj odlučovač  plynov, a  to
          bezprostredne pred meradlom.
          Tento  odlučovač  plynov  musí  spĺňať  požiadavky bodov
          1.6.2.1.4   alebo  1.6.2.1.5.   V  prípade   odlučovačov
          vyhovujúcich  bodu  1.6.2.1.5   skúsenosti  ukazujú,  že
          požiadavka  bude vo  všeobecnosti splnená,  ak efektívny
          objem odlučovača je aspoň 5% objemu pretečeného za jednu
          minútu  pri  najväčšom  prietoku  vyznačenom  na  štítku
          meradla.
          V druhom  prípade sa  odvzdušňovacie zariadenie  uvedené
          v bode 1.7.5 nepovoľuje.
2.1.3     Pre výdajný  stojan určený na  inštaláciu do centrálneho
          napájacieho systému  alebo na diaľkové  napájanie platia
          všeobecné pravidlá bodu 1.6.
2.1.4     Výdajné  stojany na  kvapalné palivá  musia byť vybavené
          nulovacím zariadením  počítadla objemu podľa  bodov 1.1,
          1.2, 1.3 a 1.5 prílohy č. 11, ako aj súčtovým počítadlom
          objemu.
          Ak tieto  stojany obsahujú aj  počítadlo ceny, musí  byť
          vybavené nulovacím zariadením.
          Nulovacie zariadenia  počítadla ceny a  počítadla objemu
          musia  byť  usporiadané  tak,  aby  vynulovanie  jedného
          z počítadiel automaticky viedlo k vynulovaniu druhého.
2.1.5     Ak má výdajný stojan na kvapalné palivá vlastný napájací
          zdroj   poháňaný  elektromotorom,   musí  byť   vybavený
          zariadením,  ktoré  po   zastavení  elektromotora  bráni
          akémukoľvek ďalšiemu výdaju  kvapaliny až do vynulovania
          počítadla objemu.
          Za  žiadnych okolností  sa počítadlo  nesmie dať nulovať
          počas výdaja.
2.1.6     Spätná klapka uvedená v bode  1.8.4 je povinná. Musí byť
          inštalovaná medzi odlučovač plynov a meradlo.
          Môže  však  byť  aj  bezprostredne  za  meradlom,  ak je
          odlučovač plynov umiestnený nad úrovňou meradla.
          V takom  prípade  môže  byť  skombinovaná  so zariadením
          podľa bodu 1.8.3. Ak  je spätná klapka medzi odlučovačom
          plynov  a  meradlom,  výsledná  tlaková  strata musí byť
          zanedbateľná.
2.1.7     Hadice  výdajných stojanov  pracujúcich s  plnou hadicou
          musia  obsahovať  aj  ručne  ovládaný  uzatvárací ventil
          spĺňajúci  požiadavky   bodu  1.8.6.  Navyše   môže  byť
          inštalovaný aj automatický uzatvárací ventil.
          Vo         výdajných stojanoch s plnou rúrkou, ktoré sú napájané
          iba   ručným  čerpadlom,   postačuje  uzatvárací  ventil
          uvedený v bode 1.8.6.
2.1.8     Výdajné  stojany  s  maximálnym  prietokom  do  60 l/min
          (vrátane) musia mať najmenší odmer najviac 5 litrov.
2.1.9     Ak je meradlo vybavené aj tlačiarenským zariadením, musí
          byť  toto  zariadenie  spojené  s  nulovacím  zariadením
          počítadla  objemu.  Takéto  usporiadanie  musí umožňovať
          kontrolu  vytlačeného  plniaceho  listu  jeho porovnaním
          s údajom počítadla.
2.1.10    V súlade  s  bodom  3.2  sa  prvotné  overenie výdajných
          stojanov  na  kvapalné  palivá  vykoná  v  jednej  alebo
          v dvoch  etapách  podľa  toho,  či  majú,  alebo  nemajú
          vlastný zdroj napájania.
2.2       Meracie zostavy na cisternových automobiloch na prepravu
          a výdaj  kvapalín  s  malou   viskozitou  (<= 20  mPa.s)
          skladovaných pri atmosférickom tlaku okrem nápojov
2.2.1     Požiadavky  bodu  2.2  sa  vzťahujú  na  meracie zostavy
          inštalované   na  cisternových   automobiloch  alebo  na
          prepravných cisternách (nádržiach).
          Meracie  zostavy  môžu  byť  inštalované  na  cisternách
          obsahujúcich jednu alebo viac komôr, pričom každá komora
          musí mať vlastný uzatvárací ventil (ovládaný ručne alebo
          automaticky).
2.2.2     V súlade  s  národnými  predpismi  (ak  existujú)  každá
          meracia zostava sa musí  používať pre daný produkt alebo
          skupinu  produktov,  na  ktorých  meranie  bolo  meradlu
          udelené schválenie typu.
          Potrubia musia  byť usporiadané tak,  aby sa dalo  ľahko
          zabrániť zmiešaniu produktov v meracej zostave.
2.2.3     Ak  sú nádrže  umiestnené na  prívesoch alebo  návesoch,
          meracia  zostava môže  byť nainštalovaná  buď na ťahači,
          alebo na prívese, alebo na návese.
2.2.4     Meracia  zostava  na  cisternovom  automobile  môže  byť
          s prázdnou hadicou alebo s  plnou hadicou. Môže mať tiež
          buď jednu  prázdnu a jednu  plnú hadicu, alebo  dve plné
          hadice  rôznych  rozmerov  usporiadané  tak,  aby  mohli
          pracovať striedavo.
          Prepínanie hadíc počas merania nesmie byť možné.
2.2.5     Ak je meradlo vybavené aj tlačiarenským zariadením, tlač
          musí  byť  spriahnutá  s  nulovacím zariadením počítadla
          objemu.
2.2.6     Meracia  zostava  na  cisternovom  automobile  môže  byť
          prispôsobená  na  prevádzku  buď  iba  s  čerpadlom, iba
          samospádom, s čerpadlom,  alebo samospádom, alebo tlakom
          plynu.
2.2.6.1   Meracie zostavy napájané iba čerpadlom môžu pracovať ako
          zostavy s plnou hadicou alebo s prázdnou hadicou.
2.2.6.1.1 Ak  hrozí,   že  nebude  možné   splniť  podmienku  bodu
          1.6.2.4,  musí byť  pred meradlo  zaradené zariadenie na
          odlučovanie plynov, napríklad
          a) vhodný odlučovač plynov,  ktorý spĺňa požiadavky bodu
             1.6.2.1.4 alebo 1.6.2.1.5,
          b) odvzdušňovač,
          c) špeciálny odvzdušňovač.
          V prípade   odlučovačov   vyhovujúcich   bodu  1.6.2.1.5
          skúsenosti ukazujú,  že požiadavka bude  vo všeobecnosti
          splnená,  ak  efektívny  objem  odlučovača  je  aspoň 5%
          objemu  pretečeného   za  jednu  minútu   pri  najväčšom
          prietoku vyznačenom na štítku meradla.
          Ak  v  meracej  zostave  môže  tlak  na  výstupe meradla
          klesnúť pod atmosférický, pričom  však zostane vyšší ako
          tlak  nasýtených  pár  meranej  kvapaliny,  odplyňovacie
          zariadenia   sa  musia   kombinovať  so   zariadením  na
          automatické  spomalenie  a  zastavenie  prietoku, aby sa
          zabránilo vniknutiu vzduchu do meradla.
          Automatické   zariadenie  na   spomalenie  a  zastavenie
          prietoku   sa  nevyžaduje,   ak  nehrozí  nebezpečenstvo
          poklesu tlaku  na výstupe meradla  pod atmosférický tlak
          (čo platí  najmä pre zostavy pracujúce  výhradne s plnou
          hadicou).
2.2.6.1.2 Špeciálny   odvzdušňovač  s   automatickým  zastavovacím
          zariadením musí byť vybavený  priezorom v súlade s bodom
          1.1.8.
2.2.6.1.3 Komory  automobilových  cisterien   musia  byť  vybavené
          protivírivým zariadením  okrem prípadov, keď  má meracia
          zostava odlučovač plynov  zodpovedajúci požiadavkám bodu
          1.6.2.1.4.
2.2.6.2   Meracie  zostavy  napájané   výhradne  samospádom  musia
          spĺňať tieto požiadavky:
2.2.6.2.1 Zariadenie musí byť navrhnuté  tak, aby sa celkový objem
          komory  alebo komôr  dal zmerať  pri prietoku,  ktorý je
          väčší  alebo  sa   rovná  najmenšiemu  prietoku  meracej
          zostavy.
2.2.6.2.2 Ak existujú  spojenia s plynnou fázou  v nádrži, musí sa
          vhodnými  zariadeniami  zabrániť   vniknutiu  plynov  do
          meradla.
2.2.6.2.3 Komory nádrže musia byť vybavené protivírivým zariadením
          okrem prípadov,  keď meracia zostava  obsahuje odlučovač
          plynov vyhovujúci bodu 1.6.2.1.4.
2.2.6.2.4 Musia  byť splnené  požiadavky bodov  1.6.3.1.1, 1.6.3.2
          a 1.6.3.4.  Za   deliacim  bodom  môže   byť  umiestnené
          urýchľovacie čerpadlo, ak sú splnené uvedené požiadavky.
          Toto   čerpadlo  však   nesmie  spôsobiť   pokles  tlaku
          v meradle.
2.2.6.2.5 V niektorých  meracích  zostavách,  najmä  v tých, ktoré
          majú špeciálny odvzdušňovač s automatickým zariadením na
          zastavenie  prietoku,  a  v   tých,  ktoré  majú  trvalé
          prepojenie  s  atmosférou  umiestnené  bezprostredne  za
          deliacim bodom, sa indikátor plynov nevyžaduje.
          V meracích  zostavách s  ručným odvzdušnením umiestneným
          bezprostredne za deliacim bodom je však indikátor plynov
          povinný s výnimkou zostáv, v ktorých tlak nemôže klesnúť
          pod atmosférický tlak.
2.2.6.3   Meracie  zostavy, ktoré  umožňujú prevádzku  s čerpadlom
          alebo  samospádom,  musia  vyhovovať  požiadavkám  bodov
          2.2.6.1 a 2.2.6.2.
2.2.6.4   Meracie  zostavy  napájané   pomocou  tlaku  plynu  môžu
          pracovať ako  zostavy s prázdnou  hadicou alebo s  plnou
          hadicou.   V  potrubí   pripájajúcom  zariadenie,  ktoré
          zabraňuje  vniknutiu plynov  do meradla,  ako je uvedené
          v bode 1.6.3.3, ani v  samotnom meradle nesmú byť zúžené
          prierezy alebo  prekážky, ktoré by  mohli vyvolať pokles
          tlaku,  pri ktorom  vznikajú plynné  formácie v dôsledku
          uvoľňovania plynov rozpustených v kvapaline.
          Takéto zostavy  musia obsahovať tlakomer,  ktorý ukazuje
          tlak  vnútri  nádrže.  Na  číselníku  tlakomera musí byť
          vyznačený rozsah dovolených tlakov.
2.3       Príjmové   meracie   zostavy    na   vykládku   lodných,
          železničných a automobilových cisterien
2.3.1     Meracie  zostavy  určené   na  meranie  objemu  kvapalín
          vykladaných  z  lodných,  železničných  a automobilových
          cisterien musia  obsahovať oddeľovaciu nádobu,  v ktorej
          hladina kvapaliny určuje deliaci bod.
          Oddeľovacia  nádoba  sa  môže  využiť  aj na odlučovanie
          plynov.
2.3.1.1   Pri   automobilových  a   železničných  cisternách  musí
          oddeľovacia nádoba samočinne  udržiavať konštantnú výšku
          hladiny, ktorá je viditeľná  alebo inak detegovateľná na
          začiatku a pri ukončení meracej operácie.
          Dovolené odchýlky výšky hladiny musia zodpovedať objemu,
          ktorý nepresahuje najväčšiu dovolenú chybu pri najmenšom
          príjme.
2.3.1.2   Pri   lodných   cisternách   sa   samočinné  udržiavanie
          konštantnej  hladiny  nevyžaduje;  v  takom prípade však
          musia byť zmeny objemu merateľné.
          Ak  sa  lodná  cisterna  vyprázdňuje  pomocou  čerpadiel
          umiestnených na dne lode, oddeľujúcu nádobu stačí použiť
          iba na začiatku a pri ukončení príjmu.
2.3.1.3   V oboch prípadoch  uvedených v bodoch  2.3.1.1 a 2.3.1.2
          musí byť  prierez oddeľovacej nádoby  taký, aby množstvo
          kvapaliny  rovnajúce  sa  najväčšej  dovolenej chybe pri
          najmenšom príjme zodpovedalo rozdielu hladín aspoň 2 mm.
2.4       Meracie   zostavy  stacionárne   alebo  inštalované   na
          cisternových    automobiloch,    na    meranie    plynov
          skvapalnených tlakom (okrem kryogénnych kvapalín)
2.4.1     Tieto  meracie zostavy  musia byť  so svojimi  zásobnými
          nádržami trvalo spojené  pevným potrubím. Medzi zásobnou
          nádržou a meradlom musí byť spätná klapka.
2.4.2     Regulátor tlaku umiestnený  za meradlom musí zabezpečiť,
          aby počas  merania zostal produkt v  meradle v kvapalnom
          stave.  Potrebný tlak  sa môže  udržiavať buď  na stálej
          hodnote,  alebo  na  hodnote  prispôsobovanej podmienkam
          merania.
2.4.2.1   Ak sa tlak udržiava na konštantnej hodnote, táto hodnota
          sa  musí rovnať  aspoň tlaku  pár kvapaliny  pri teplote
          o 15   stupňov  C   vyššej,  ako   je  najvyššia   možná
          prevádzková teplota. Nastavenie regulátora tlaku sa musí
          dať zabezpečiť plombou.
2.4.2.2   Ak  sa  hodnota  tlaku  prispôsobuje podmienkam merania,
          počas merania musí  byť aspoň o 100 kPa  (1 bar) vyššia,
          ako  je  tlak  pár  kvapaliny.  Táto  funkcia  musí  byť
          automatická.
2.4.2.3   Pri  stacionárnych  meracích  zostavách  na  priemyselné
          použitie  môže  príslušná  metrologická  služba  povoliť
          používanie  regulátora  tlaku   s  ručným  nastavovaním,
          pričom tlak  na výstupe z  meradla nesmie byť  nižší ako
          tlak pár  kvapaliny pri teplote  o 15 stupňov  C vyššej,
          ako je teplota kvapaliny  pri meraní. Na meracej zostave
          musí  byť  pripevnený   diagram  znázorňujúci  tlak  pár
          meranej kvapaliny v závislosti od jej teploty.
          Ak sa predpokladá, že  tieto meracie zostavy budú musieť
          pracovať dlhý  čas bez dozoru, teplota  a tlak musia byť
                  nepretržite zaznamenávané na záznamovom zariadení.
2.4.3     Pred meradlom musí byť zariadenie na odlučovanie plynov,
          a to buď odlučovač plynov, alebo kondenzačná nádobka.
2.4.3.1   Odlučovač   plynov  musí   spĺňať  všeobecné  požiadavky
          stanovené  v  bode  1  pre  skvapalnené  plyny alebo pre
          kvapaliny s vyššou viskozitou.
          Vzhľadom  na ťažkosti  pri overovaní  je však  prípustné
          schváliť odlučovač  plynov, ak jeho  efektívny objem nie
          je menší ako 1,5% objemu pretečeného za jednu minútu pri
          najväčšom prietoku  v prípadoch, keď  potrubie spájajúce
          meradlo so zásobnou  nádržou nie je dlhšie ako  25 m. Ak
          je dlhšie  ako 25 m,  efektívny objem odlučovača  plynov
          nesmie byť menší ako 3% objemu pretečeného za minútu pri
          najväčšom prietoku.
          Meracie  zostavy   na  skvapalnené  plyny   nemusia  mať
          indikátor plynov ani priezor.
          Potrubie  na   odvádzanie  plynov  môže   byť  pripojené
          k priestoru  plynnej   fázy  v  zásobnej   nádrži  alebo
          k samostatnému  regulátoru tlaku  nastavenému na hodnotu
          o 50 až  100 kPa a 0,5  až 1 bar nižšiu,  ako je tlak na
          výstupe z  meradla. V tomto potrubí  môže byť uzatvárací
          ventil, ten sa však počas merania nesmie dať zatvoriť.
2.4.3.2   Objem  kondenzačnej  nádobky  závisí  od  objemu potrubí
          medzi  ventilom zásobnej  nádrže a  regulátorom tlaku za
          meradlom. Nesmie byť menší, ako je dvojnásobok zmenšenia
          objemu  kvapaliny,  ku  ktorému  by  došlo  pri  poklese
          teploty o  konvenčne stanovenú hodnotu 10  stupňov C pre
          potrubia  vystavené  atmosférickým  vplyvom  a  2 stupne
          C pre   podzemné  alebo   tepelne  izolované   potrubia.
          Namiesto    presných   hodnôt    súčiniteľov   teplotnej
          rozťažnosti sa  pri výpočte objemu  používa hodnota 3.10
          na  -3/stupeň  C  pre  propán   a  propylén  a  2.10  na
          -3/stupeň  C pre  bután a  butadién. Hodnoty súčiniteľov
          pre iné produkty s  vysokým tlakom pár stanoví príslušný
          orgán metrologickej služby.
          Kondenzačná  nádobka musí  byť vybavená  ručne ovládaným
          odvzdušňovacím (výfukovým) zariadením.
          V meracej   zostave   musí   byť   kondenzačná   nádobka
          umiestnená na najvyššom bode potrubia.
          Objem vypočítaný  uvedeným postupom sa  môže rozdeliť na
          niekoľko   kondenzačných    nádobiek   umiestnených   na
          prevýšených bodoch potrubia.
2.4.4     V bezprostrednej  blízkosti  meradla  musí  byť odber na
          meranie  teploty.  Použitý  teplomer  musí  mať  hodnotu
          dielika najviac 0,5 stupňa C a musí byť overený.
          Medzi meradlom a regulátorom tlaku musí byť tlakomer.
          V zostavách na cisternových  automobiloch stačí prípojka
          pre tlakomer.
2.4.5     Ak sa  meranie vykonáva meracou  zostavou umiestnenou na
          automobilovej    cisterne,    medzi    plynnými   fázami
          v zásobovacej  a v  prijímacej nádrži  nesmie byť žiadne
          prepojenie.
2.4.6     Na  zabránenie vzniku  príliš vysokých  tlakov môžu  byť
          v meracích  zostavách  poistné   ventily.  Ak  sú  tieto
          ventily  umiestnené  za  meradlom,  musia  sa otvárať do
          atmosféry alebo byť pripojené k prijímacej cisterne.
          Poistné  ventily umiestnené  pred meradlom  nesmú byť za
          žiadnych    okolností    spojené    obtokovým   potrubím
          obchádzajúcim meradlo s ventilmi za meradlom.
2.4.7     Ak   je  z   prevádzkových  dôvodov   potrebné  používať
          odpojiteľné hadice,  tie musia zostávať plné,  ak je ich
          objem väčší  ako najväčšia dovolená  chyba pri najmenšom
          odmere.
          Odpojiteľné plné  hadice musia byť  vybavené špeciálnymi
          rýchlospojkami  pre  plné  hadice.  Ak  je  to nutné, na
          koncoch  týchto  hadíc  musia  byť  ručné odvzdušňovacie
          zariadenia.
2.4.8     Kontrolný   ventil  dvojitého   uzáveru  špecifikovaného
          v bode 1.11 pre každý  obtok meradla sa z bezpečnostných
          dôvodov  musí  dať  uzatvoriť.  V  tomto  prípade  sa na
          indikáciu  netesností použije  tlakomer umiestnený medzi
          dvojicou uzáverov alebo iné podobné zariadenie.
2.5       Meracie zostavy na mlieko
2.5.1     Požiadavky  bodu  2.5  sa  vzťahujú  na prenosné meracie
          zostavy používané na kontrolu  príjmu mlieka do zberných
          cisterien, na stacionárne príjmové  meracie zostavy a na
          prenosné  alebo  stacionárne  meracie  zostavy  na výdaj
          mlieka.
2.5.2     V príjmovej zostave  musí deliaci bod  tvoriť konštantná
          hladina v nádobe umiestnenej pred meradlom.
          Konštantná  hladina  musí   byť  viditeľná  pred  každou
          meracou operáciou a po nej a musí sa opätovne nastavovať
          automaticky.
2.5.2.1   Ak je  meradlo napájané čerpadlom,  nádoba s konštantnou
          hladinou môže byť umiestnená  pred čerpadlom alebo medzi
          čerpadlom a meradlom.
2.5.2.1.1 V prvom  prípade  môže  byť  vlastná  cisterna  napájaná
          samospádom,   vylievaním  kanví   na  mlieko,   pomocným
          čerpadlom alebo vákuovým systémom.
          Ak  sa  mlieko  dopravuje  do  cisterny pomocou čerpadla
          alebo vákuového  systému, je potrebný  odlučovač plynov,
          ktorý  môže  byť  kombinovaný  s  nádobou  s konštantnou
          hladinou.
2.5.2.1.2 V druhom  prípade  musí  nádoba  s  konštantnou hladinou
          fungovať ako odlučovač plynov.
2.5.2.2   Bez  ohľadu  na  požiadavky   bodu  1.8.3  meradlo  môže
          pracovať  pomocou  vákuového  systému.  V  tomto prípade
          musia  byť spoje  potrubí dokonale  tesné, pretože  tlak
          v potrubnom systéme medzi nádobou s konštantnou hladinou
          a meradlom je nižší ako  atmosférický. Tesnosť spojov sa
          musí dať kontrolovať.
2.5.2.3   Vo  všetkých  prípadoch  príjmu  sa  musí  potrubie pred
          nádobou    s   konštantnou    hladinou   za   normálnych
          prevádzkových podmienok automaticky úplne vyprázdňovať.
2.5.2.4   Konštantná hladina  sa musí kontrolovať  priezorom alebo
          indikátorom hladiny. Hladina  sa považuje za konštantnú,
          keď  sa  ustáli  v   rozsahu  vymedzenom  dvoma  ryskami
          zodpovedajúcimi   rozdielu  objemu,   ktorý  nepresahuje
          dvojnásobok  najväčšej  dovolenej  chyby  pri  najmenšom
          odmere. Vzdialenosť medzi ryskami musí byť aspoň 15 mm.
2.5.2.5   Ak je  v meracej zostave kvôli  splneniu požiadavky bodu
          2.5.2.4  zabudované spomaľovacie  zariadenie, prietok vo
          fáze  spomalenia  nesmie  klesnúť  pod  najmenší prietok
          meradla.
2.5.2.6   Ak je  v príjmovej zostave  meraná kvapalina dopravovaná
          nižšie, ako  je úroveň meradla,  automatickým zariadením
          sa musí  zabezpečiť tlak na výstupe  z meradla vyšší ako
          atmosférický.
2.5.3     Meracie zostavy  používané na výdaj  mlieka musia spĺňať
          požiadavky bodu 1.
2.5.4     Bez ohľadu  na všeobecné ustanovenia bodu  1 týkajúce sa
          odlučovania   vzduchu   alebo   plynov   zariadenie   na
          odlučovanie plynov musí splniť požiadavky bodu 1.6.1 iba
          v prevádzkových podmienkach, t.j. pri vnikaní vzduchu na
          začiatku a konci každej meracej operácie.
          Pri   príjmovej  zostave   musí  byť   užívateľ  schopný
          zabezpečiť tesnosť spojov potrubí,  aby sa počas merania
          nemohol dostať pred meradlo vzduch. Výdajná zostava musí
          byť  usporiadaná  tak,  aby  tlak  kvapaliny v prívodnom
          potrubí zo zásobnej nádrže bol vždy kladný.

3.        Schválenie typu a prvotné overenie

3.1       Schválenie typu
3.1.1     Schvaľovaniu typu podliehajú tieto meracie zostavy:
          - meracie zostavy  (výdajné stojany) na  kvapalné palivá
            uvedené  v bode  2.1; ak  sú tieto  zostavy určené  na
            inštaláciu   do   centrálneho   napájacieho   systému,
            k typovému osvedčeniu  musí byť priložená  jedna alebo
            viac vzorových schém znázorňujúcich montážne podmienky
            na mieste používania,
          - meracie   zostavy  na   cisternových  automobiloch  na
            prepravu  a výdaj  kvapalín s  malou viskozitou (<= 20
            mPa.s),  skladovaných pri  atmosférickom tlaku  (okrem
            nápojov), ako je uvedené v bode 2.2,
          - meracie   zostavy   na    plyny   skvapalnené   tlakom
            inštalované  na   cisternových  automobiloch,  uvedené
            v bode 2.4,
          - meracie zostavy na príjem mlieka uvedené v bode 2.5.
3.1.2     Skúšky
3.1.2.1   Pri  vykonávaní skúšok  sa pracovné  etalóny a podmienky
          ich   používania   musia   určiť   tak,  aby  nepresnosť
          kalibrácie neprekročila jednu pätinu najväčšej dovolenej
          chyby skúšanej meracej zostavy.
3.1.2.2   Skúška meradla
          Najprv  je  potrebné  stanoviť  krivku  chýb ako funkciu
          prietoku  s využitím  dostatočného počtu  meracích bodov
          medzi  najväčším  a  najmenším  prietokom.  Treba zistiť
          najmä  šírku  pásma  chýb  meradla  v rozsahu prietokov;
          poloha krivky chýb vzhľadom na nulu je menej dôležitá.
          Môže sa  ukázať, že je  potrebné vykonať aj  skúšky mimo
          dovolených hraníc prietoku.
          Musia sa  vykonať aj skúšky  čo najbližšie pri  medzných
          prevádzkových   podmienkach,    t.j.   pri   maximálnych
          a minimálnych  teplotách a  viskozitách a  pri najmenšom
          odmere.
          Okrem skúšky pri najmenšom odmere sa musí skúšobný objem
          zvoliť  tak,   aby  bol  dostatočne   veľký  a  tým   sa
          zabezpečilo, že  hodnota dielika počítadla  nebude nikdy
          väčšia  ako  jedna  tretina  hodnoty najväčšej dovolenej
          chyby.
          Ak už  bolo vydané rozhodnutie o  schválení typu meradla
          a jeho prídavných zariadení,  treba overiť, či parametre
          meradla a meracej zostavy sú         dostatočne kompatibilné. Ak
          je to  tak, meradlo sa  nemusí podrobiť ďalším  skúškam,
          ale v súlade  s prílohou č. 10 kapitolou  I bodom 4.2 sa
          musí stanoviť najmenší odmer meracej zostavy.
          Ak parametre  meradla nie sú  kompatibilné s parametrami
          meracej  zostavy  alebo  ak  meradlu  (a jeho prídavnému
          zariadeniu) nebolo vydané  rozhodnutie o schválení typu,
          celá  meracia   zostava  sa  musí   preskúšať  v  súlade
          s podmienkami tejto prílohy a príloh č. 10 a č. 11.
3.1.2.3   Skúšky odlučovania vzduchu alebo plynov
          Skúškami sa musí preukázať, že zariadenie na odlučovanie
          vzduchu alebo  plynov spĺňa požiadavky  bodov 1.6.2.1.4,
          1.6.2.1.5 a 1.6.2.2.4.
          Pri odlučovačoch plynov a špeciálnych odvzdušňovačoch sa
          musí  preskúšať  kontinuálne  odlučovanie,  a to pomocou
          vhodného objemového meradla  umiestneného za odlučovačom
          (alebo špeciálnym odvzdušňovačom)  na základe porovnania
          výsledkov  meraní  s  pridávaním  alebo  bez  pridávania
          vzduchu alebo plynov.
          Pri špeciálnych  odvzdušňovačoch je potrebné  vykonať aj
          skúšku úplného vyprázdnenia cisterny.  Táto skúška by sa
          mala   podľa  možnosti   vykonať  s   najnepriaznivejšou
          kvapalinou. Pri  skúškach na maketách  alebo na modeloch
          v meradle odlišnom od  skutočného zariadenia je potrebné
          brať do úvahy kritériá  podobnosti týkajúce sa viskozity
          (Reynolds),  gravitácie (Froude)  a povrchového  napätia
          (Weber).   Všeobecne  platí,   že  modelové   skúšky  sa
          vykonávajú, len ak sú opodstatnené.
3.1.2.4   Skúšky jednotlivých druhov meracích zostáv
3.1.2.4.1 Výdajné stojany na kvapalné palivá
          Skúšky zahŕňajú
          a) skúšku   meradla,    skúšku   prídavného   zariadenia
             a určenia  vplyvu tohto  zariadenia (počítadlo  ceny,
             tlačiarenské zariadenie, predvoľba atď.),
          b) skúšku odplyňovacieho zariadenia,
          c) kontrolu stálosti objemu hadice,
          d) špeciálnu kontrolu pravidelnosti chodu počítadla ceny
             (nepravidelný chod prvého  článku počítadla ceny môže
             byť vyvolaný náhlym uzavretím výdajnej pištole).
3.1.2.4.2 Meracie zostavy na skvapalnené plyny
          Skúška zahŕňa
          a) kontrolu rozsahu účinnosti  a vyhotovenia odlučovačov
             plynov podľa výkresov,
          b) funkčnú   skúšku  zariadenia   na  odvádzanie  plynov
             (regulátora   hladiny),  ktorý   môže  byť   súčasťou
             odlučovača plynov.
          Aj regulátor tlaku sa  musí skontrolovať podľa výkresov.
          V špeciálnych  prípadoch môže  kontrolný orgán požadovať
          modelovú skúšku.
3.1.3     V prípade meracích  zostáv uvedených v bodoch  2.2 a 2.4
          možno  vydať  rozhodnutie  o  schválení  typu na základe
          výkresov a diagramov, ak spĺňajú podmienky bodu 4.
3.2       Prvotné overenie
3.2.1     Všeobecne
3.2.1.1   Prvotné  overenie   meracej  zostavy  sa   môže  vykonať
          v jednej alebo v dvoch etapách.
3.2.1.1.1 Musí sa vykonať v jednej  etape, ak celú meraciu zostavu
          vyrobil  jediný výrobca,  ak môže  byť prepravovaná  bez
          demontáže a ak je overovaná  v podmienkach, v ktorých má
          pracovať.
3.2.1.1.2 Vo všetkých ostatných prípadoch sa prvotné overenie musí
          vykonať v dvoch etapách.
          Prvá etapa  sa týka len samotného  meradla alebo meradla
          vybaveného  prídavným zariadením,  ktoré s  ním musí byť
          spojené, či už je, alebo nie je súčasťou podzostavy.
          Skúšky prvej etapy možno  vykonať na skúšobnom zariadení
          (prípadne  v  závode   výrobcu)  alebo  na  inštalovanej
          meracej  zostave.  V  tejto  etape  sa môžu metrologické
          skúšky  vykonať  s  inými  kvapalinami,  ako  sú tie, na
          ktorých meranie je zostava určená.
          Druhá  etapa  sa  týka   meracej  zostavy  v  skutočných
          prevádzkových  podmienkach.  Musí  sa  vykonať na mieste
          inštalácie, v prevádzkových  podmienkach a s kvapalinou,
          pre ktorú je zostava určená.
          Druhá  etapa  sa  však  môže  uskutočniť  aj  na  mieste
          vybranom  príslušným  orgánom  metrologickej  služby, ak
          meracia  zostava  môže  byť  prepravovaná  bez demontáže
          a skúšky možno vykonať za  podmienok, v akých má zostava
          pracovať.
3.2.2     Skúšky
3.2.2.1   Ak sa prvotné overenie vykonáva v jednej etape, musia sa
          vykonať všetky skúšky uvedené v bode 3.2.2.2.
3.2.2.2   Ak sa skúšky vykonávajú v dvoch etapách,
          prvá etapa musí obsahovať
          - skúšku  zhody  meradla   vrátane  všetkých  prídavných
            zariadení (zhoda s príslušnými schválenými typmi),
          - metrologickú   skúšku  meradla   vrátane  zabudovaných
            prídavných zariadení; druhá etapa musí zahŕňať
          - skúšku   zhody   meracej   zostavy   vrátane   meradla
            a prídavných zariadení,
          - metrologickú  skúšku  meradla  a  prídavných zariadení
            v meracej zostave,
          - funkčnú   skúšku  odplyňovacieho   zariadenia,  ak  je
            inštalované;  nie  je  potrebné  kontrolovať,  či boli
            prekročené   najväčšie   dovolené   chyby   pre   toto
            zariadenie uvedené v bode 1.6,
          - kontrolu nastavenia predpísaných regulátorov tlaku,
          - kontrolu  zmien  vnútorného  objemu  hadíc v zostavách
            s plnou hadicou,
          - určenie zostatkových množstiev  v zostavách s prázdnou
            hadicou.

4.        Meracie zostavy na cisternových automobiloch

4.1       Všeobecné požiadavky
          Meracím  zostavám na  cisternových automobiloch uvedeným
          v bodoch 2.2  a 2.4 možno vydať  rozhodnutie o schválení
          typu na základe  posúdenia predloženej dokumentácie, iba
          ak  je  tá  v  súlade  s  niektorou  zo  vzorových schém
          uvedených  v  bode  4.2  a  ak  vyhovuje nižšie uvedeným
          požiadavkám:
4.1.1     Nápisy predpísané v bode 1.16  sa musia doplniť o značku
          príslušnej vzorovej schémy.
4.1.2     Súčasti   meracej   zostavy    musia   mať   rozhodnutia
          o schválení  typu,   ak  sú  také   rozhodnutia  uvedené
          v prílohe č. 10, v prílohe č. 11 alebo v tejto prílohe.
4.1.3     Ak má  nádrž viac komôr,  výstupné potrubia jednotlivých
          komôr   môžu  byť   pripojené  k   meracej  zostave  buď
          samostatne (oddelene), alebo cez  spoločný zberač, ak to
          príslušná vzorová schéma neurčuje inak.
          Ustanovenia bodu 2.2.1 však platia v každom prípade.
          Ak  je  meracia  zostava  spojená  s  viacerými komorami
          prostredníctvom  zberača, je  potrebné zariadenie, ktoré
          zabráni  súčasnému  pripojeniu  rôznych  komôr k meracej
          zostave. Splnenie  tejto požiadavky sa  však nevyžaduje,
          ak  je  meracia   zostava  vybavená  odlučovačom  plynov
          v súlade s bodom 1.6.2.1.4.
4.1.4     Ak  má cisternový  automobil dve  meracie zostavy, ktoré
          môžu  byť pripojené  podľa potreby  buď k  jednej, alebo
          k viacerým určeným komorám, musia byť potrubia a ventily
          usporiadané  tak, aby  k  tej  istej komore  nemohli byť
          súčasne pripojené obe meracie zostavy.
          Navyše  prepojenie medzi  komorami a  meracími zostavami
          musí  byť zreteľne  označené, aby  sa predišlo náhodnému
          nesprávnemu pripojeniu  komory k meracej  zostave, ktorá
          nie je určená pre produkt, ktorý komora obsahuje.
4.1.5     Ak   sa  požaduje   protivírové  zariadenie,   môže  byť
          skombinované so spätným ventilom komory.
4.1.6     Potrubia,  ventily a  kohúty medzi  komorami a  meracími
          zostavami  musia byť  usporiadané tak,  aby nebolo možné
          pripojiť  meraciu  zostavu  k  inej  nádrži ako cisterna
          automobilu.
4.1.7     Filter, ktorý  je obvykle umiestnený  bezprostredne pred
          meradlom  alebo pred  odplyňovacím zariadením,  môže byť
          včlenený do odplyňovacieho zariadenia.
4.1.8     Zariadenia, ktoré umožňujú  výdaj kvapaliny bez prechodu
          meradlom, sa musia dať zabezpečiť plombami.
4.1.9     Ak  meracie  zostavy  obsahujú  dvojcestné  ventily, tie
          musia   byť   vyhotovené   tak,   aby  súčasné  vzájomné
          prepojenie troch otvorov nebolo možné.
4.2       Vzorové schémy

                       Vzorová schéma S 1

Prevádzka samospádom s trvalým odvzdušňovaním v deliacom bode.

Umožňuje iba meraný výdaj (prázdna hadica).

                Vysvetlivky k vzorovej schéme S 1

Ak  má cisterna  viac komôr,  musí byť  meracia zostava  pripojená
priamo a natrvalo k danej komore bez zberača.

A      - protivírové zariadenie;
F      - filter. Musí byť vyhotovený a  umiestnený tak, aby sa dal
         čistiť bez vyprázdnenia meradla  alebo priezoru (V1 alebo
         V2).  Celý   filter  musí  byť   umiestnený  pod  úrovňou
         deliaceho bodu;
T1,T2  - povolené možnosti odvádzania  plynov. T1 je odvzdušňovací
         ventil  a  spätná  klapka  zabraňujúca  vnikaniu plynu do
         meracej  zostavy,  T2  návrat  do  plynnej  fázy v komore
         cisterny;
car    - spätná  klapka  zabraňujúca   prúdeniu  plynu  v  prípade
         tepelného pretlaku v cisterne;
C      - meradlo;
Vm     - hlavný uzáver;
I a II - varianty výdajnej zostavy s prázdnou hadicou;
V1     - priezor s prepadom;
V2     - priezor opísaný  v bode 1.1.8, slúžiaci  aj ako indikátor
         plynov;
at     - trvalé   odvzdušnenie  s   dostatočným  prierezom,  ktoré
         zabezpečuje,   aby  sa   tlak  v   meradle  rovnal  aspoň
         atmosférickému  tlaku.  Trvalé  odvzdušnenie  môže tvoriť
         zvislá  rúrka bez  ventilu.  Ak  je táto  rúrka prepojená
         s cisternou, spätná klapka "car" sa nevyžaduje;
H      - výška         hladiny kvapaliny;
h      - výška dna nádrže nad  deliacim bodom. Musí byť dostatočná
         na zabezpečenie prietoku rovnajúceho sa aspoň najmenšiemu
         prietoku  meradla,  a  to   až  do  úplného  vyprázdnenia
         cisterny.

                       Vzorová schéma S 2

Prevádzka samospádom bez trvalého odvzdušňovania v deliacom bode.

Umožňuje a) meraný výdaj (prázdna hadica),
         b) priamy nemeraný  výdaj, vypúšťanie a  plnenie cisterny
            bez prechodu kvapaliny meradlom.

                Vysvetlivky k vzorovej schéme S 2

Potrubia  medzi komorami  a meracími  zostavami musí  zabezpečovať
trvalé prepojenie.

A           - protivírové zariadenie;
R           - dvojcestný ventil umožňujúci  meraný výdaj, nemeraný
              výdaj a  vypúšťanie a plnenie  cisterny bez prechodu
              meradlom.  Tento  ventil  nie  je  povinný.  Môže sa
              nahradiť priamym prepojením;
F           - filter; vypúšťací  ventil je povolený  len vtedy, ak
              obsahuje  aj  spätnú  klapku  na  zabránenie prívodu
              plynu do meracej zostavy;
PgS         - špeciálny odvzdušňovač definovaný v bode 1.1.5;
V1          - priezor špeciálneho odvzdušňovača;
T1,T2,T3,T4 - povolené  spôsoby  odvodu  plynov.  T1  je návrat do
              cisterny,  T2  vývod  do  atmosféry,  T3  nádoba  na
              zachytávanie  častíc  kvapaliny  strhávaných plynmi,
              T4 odvzdušňovací ventil;
C           - meradlo;
va          - ventil,    ktorý   sa    špeciálnym   odvzdušňovačom
              automaticky uzatvorí, keď  nedostatočný tlak nestačí
              zabrániť   vyparovaniu  v   meradle  alebo   keď  sa
              v špeciálnom  odvzdušňovači nazhromaždí  vak plynov.
              Navyše v prípade zlyhania riadiaceho systému sa musí
              ventil zatvárať;
I a II      - varianty   výdajnej  zostavy   s  prázdnou  hadicou.
              Variant  I  je  priezor  s  prepadom  V2, variant II
              priezor  opísaný  v  bode  1.1.8,  slúžiaci  aj  ako
              indikátor plynov V3;
Vm          - hlavný  uzáver.  Automatický  ventil  "va"  a hlavný
              uzáver  Vm môžu  byť zlúčené  do špeciálneho ventilu
              plniaceho obidve funkcie. V takom prípade však musia
              byť  tieto   dve  funkcie  navzájom   nezávislé.  Vo
              variante   II  musí   byť  tento   špeciálny  ventil
              umiestnený za priezorom V3;
at          - ručne ovládané odvzdušnenie. Môže byť aj automatické
              (napr. počas meracej operácie sa automaticky zatvorí
              a po jej ukončení sa automaticky otvorí);
H           - výška hladiny kvapaliny;
h           - výška  dna  nádrže  nad  deliacim  bodom.  Musí  byť
              dostatočná  na zabezpečenie  prietoku rovnajúceho sa
              aspoň  najmenšiemu  prietoku  meradla  až do úplného
              vyprázdnenia cisterny.

                       Vzorová schéma S 3

Meracia zostava  s čerpadlom, odlučovačom plynov  a s jednou alebo
dvomi plnými hadicami.

Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná hadica),
         b) priamy   nemeraný   výdaj   (s   čerpadlom  alebo  bez
            čerpadla),   vypúšťanie  a   napĺňanie  cisterny   bez
            prechodu kvapaliny cez meradlo.

                Vysvetlivky k vzorovej schéme S 3

R1    - dvojcestný ventil umožňujúci  meraný výdaj, nemeraný výdaj
        a plnenie  a  vypúšťanie  cisterny  bez prechodu meradlom.
        Tento  ventil nie  je  povinný.  Môže sa  nahradiť priamym
        prepojením;
P     - čerpadlo. Môže byť reverzné  (obojsmerné). V takom prípade
        treba  pridať spätnú  klapku medzi  ventil R2  a odlučovač
        plynov Sg;
R2    - nepovinný dvojcestný ventil pre priamy nemeraný výdaj;
F     - filter. Môže byť vybavený vypúšťacím ventilom;
Sg    - odlučovač plynov  podľa bodu 1.6.2.1.4.  Hladina kvapaliny
        v odlučovači musí byť vyššia ako v meradle;
T1,T2 - povolené možnosti  odvádzania plynov. T1  je priamy návrat
        do  cisterny,   T2  návrat  do  cisterny   cez  nádobu  na
        zachytávanie častíc kvapaliny strhávaných plynmi;
C     - meradlo;
Vm    - hlavný uzáver;
cl    - spätný ventil;
fl1   - plná hadica na navíjacom bubne;
fl2   - nepovinná druhá  plná hadica (veľmi  krátka) na výdaj  pri
        veľkom prietoku (rýchlovýdaj);
cla   - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
R3    - zariadenie  umožňujúce  výdaj   z  každej  hadice  meracej
        zostavy  s  dvoma  hadicami.   Toto  zariadenie  musí  byť
        v súlade s bodom 1.10.1 a bodom 2.2.4.

                       Vzorová schéma S 4

Meracia  zostava  s  čerpadlom,  odlučovačom  plynov  a  s  jednou
prázdnou hadicou alebo s jednou plnou a jednou prázdnou hadicou.

Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná alebo prázdna hadica),
         b) meraný výdaj samospádom (prázdna hadica),
         c) priamy   nemeraný   výdaj   (s   čerpadlom  alebo  bez
            čerpadla),   vypúšťanie  a   napĺňanie  cisterny   bez
            prechodu kvapaliny cez meradlo.

                Vysvetlivky k vzorovej schéme S 4

R1     - dvojcestný ventil umožňujúci meraný výdaj, nemeraný výdaj
         a plnenie  a vypúšťanie  cisterny bez  prechodu meradlom.
         Tento ventil  nie je povinný. Môže  byť nahradený priamym
         prepojením;
P      - čerpadlo. Môže byť reverzné (obojsmerné). V takom prípade
         treba pridať  spätnú klapku medzi  ventil R2 a  odlučovač
         plynov Sg;
B      - nepovinný   obtok  umožňujúci   meraný  výdaj  samospádom
         (prázdna hadica). Tento obtok  je povolený len vtedy, keď
         nie je inštalovaný ventil R1;
R2     - nepovinný dvojcestný ventil pre priamy nemeraný výdaj;
F      - filter. Môže byť vybavený vypúšťacím ventilom;
Sg     - odlučovač plynov podľa  bodu 1.6.2.1.4. Hladina kvapaliny
         v odlučovači musí byť vyššia ako v meradle;
car    - spätná  klapka  brániaca   prúdeniu  plynov  (pri  výdaji
         s prázdnou hadicou);
C      - meradlo;
M      - odber  tlaku. Je  povinný len  v prípade  obtoku B. Tento
         odber   dovoľuje   v    priebehu   prvotného   overovania
         skontrolovať, či tlak v  meradle pri výdaji samospádom sa
         rovná aspoň atmosférickému tlaku;
at     - ručné  alebo  automatické  odvzdušnenie.  Ak  má  meracia
         zostava obtok B, musí byť odvzdušnenie automatické a musí
         mať dostatočný  prietočný prierez, aby sa  tlak v meradle
         rovnal aspoň atmosférickému tlaku;
Vm     - hlavný uzáver;
I a II - varianty  výdajných  zariadení.   Variant  I  je  prázdna
         hadica,  variant  II  kombinácia  jednej  plnej  a jednej
         prázdnej hadice;
cl     - spätný ventil;
V1     - priezor s prepadom;
V2     - priezor opísaný  v bode 1.1.8, slúžiaci  aj ako indikátor
         plynov;
fl1    - plná hadica na navíjacom bubne;
cla    - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
R3     - zariadenie  umožňujúce  výdaj   cez  plnú  alebo  prázdnu
         hadicu. Toto zariadenie musí byť  v súlade s bodom 1.10.1
         a bodom 2.2.4.

                       Vzorová schéma S 5

Meracia zostava  s čerpadlom, odlučovačom plynov  a s jednou alebo
dvomi plnými hadicami.

Umožňuje iba meraný výdaj s čerpadlom (plná hadica).

                Vysvetlivky k vzorovej schéme S 5

Ak  má cisterna  viac komôr,  musí byť  meracia zostava  pripojená
priamo a natrvalo k danej komore bez zberača.

A   - protivírové zariadenie;
V   - ventil typu "otvorený -  zatvorený", ktorý nedovoľuje nijaké
      škrtenie na vstupe do čerpadla;
M   - tlakomer  na kontrolu  tlaku  na  vstupe do  čerpadla, ktorý
      nesmie klesnúť pod atmosférický tlak;
P   - čerpadlo;
F   - filter. Vypúšťací ventil je  povolený len vtedy, ak obsahuje
      aj  spätnú klapku  na  zabránenie  prívodu plynu  do meracej
      zostavy;
Pg  - odvzdušňovač.  Pre   zariadenie  na  odvádzanie   plynov  sú
      povolené tieto dva varianty T1 a T2:
T1  - priame spojenie  odvzdušňovača s cisternou.  V tomto prípade
      musí spojovacie potrubie ústiť  do cisterny popri stene, aby
      sa uľahčilo oddelenie kvapalných častíc od plynov;
T2  - odvzdušňovač pripojený k cisterne cez nádobu na zachytávanie
      častíc kvapaliny strhávaných plynmi;
C   - meradlo;
Vm  - hlavný uzáver;
cl  - spätný ventil;
fl1 - plná hadica na navíjacom bubne;
fl2 - nepovinná  druhá plná  hadica  (veľmi  krátka) na  výdaj pri
      veľkom prietoku (rýchlovýdaj);
cla - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
R   - zariadenie umožňujúce výdaj z  každej hadice meracej zostavy
      s dvoma hadicami. Toto zariadenie musí
byť v súlade s bodom 1.10.1 a bodom 2.2.4.

                       Vzorová schéma S 6

Meracia  zostava  s  odlučovačom  plynov  kombinovaným s napájacím
čerpadlom a s  jednou alebo dvomi plnými hadicami,  alebo s jednou
prázdnou hadicou, alebo s jednou plnou a jednou prázdnou hadicou.

Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná alebo prázdna hadica),
         b) priamy  výdaj  s  čerpadlom  alebo  bez  čerpadla, bez
            prechodu   kvapaliny   cez    meradlo   a   vypúšťanie
            a napĺňanie   cisterny  bez   prechodu  kvapaliny  cez
            meradlo.

                Vysvetlivky k vzorovej schéme S 6

R1         - dvojcestný  ventil umožňujúci  meraný výdaj, nemeraný
             výdaj          a vypúšťanie  a plnenie  cisterny bez prechodu
             meradlom.  Tento  ventil  nie  je  povinný.  Môže byť
             nahradený priamym prepojením.
F          - filter. Môže byť vybavený vypúšťacím ventilom.
SgP        - odlučovač  plynov kombinovaný  s napájacím  čerpadlom
             podľa  bodu  1.6.2.1.2.  Táto  podzostava musí spĺňať
             požiadavky  uvedené   v  bode  1.6.2.1.4.   Musí  mať
             osvedčenie o schválení typu.
cl1        - spätný ventil. Môže byť umiestnený za meradlom;
R2         - nepovinný dvojcestný ventil na priamy nemeraný výdaj;
C          - meradlo;
I, II, III - varianty  výdajných  zariadení.  Variant  I  je jedna
             alebo  dve plné  hadice, variant  II prázdna  hadica,
             variant III kombinácia jednej plnej a jednej prázdnej
             hadice;
Vm         - hlavný uzáver;
V1         - priezor s prepadom;
V2         - priezor  opísaný  v  bode   1.1.8,  slúžiaci  aj  ako
             indikátor plynov;
fl1        - plná hadica;
fl2        - nepovinná druhá  plná hadica (veľmi  krátka) na výdaj
             pri veľkom prietoku (rýchlovýdaj);
cla        - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
cl2        - spätný ventil;
at         - automatické alebo ručné odvzdušnenie;
R3         - zariadenie  umožňujúce výdaj  jedným z  dvoch možných
             spôsobov  výdaja. Toto  zariadenie musí  byť v súlade
             s bodom 1.10.1 a bodom 2.2.4.

                       Vzorová schéma S 7

Meracia zostava s čerpadlom,  špeciálnym odvzdušňovačom a s jednou
alebo  dvomi plnými  hadicami,  alebo  s jednou  prázdnou hadicou,
alebo s jednou plnou a jednou prázdnou hadicou.

Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná alebo prázdna hadica),
         b) meraný výdaj samospádom (prázdna hadica),
         c) priamy  výdaj  s  čerpadlom  alebo  bez  čerpadla, bez
            prechodu   kvapaliny   cez    meradlo   a   vypúšťanie
            a napĺňanie   cisterny  bez   prechodu  kvapaliny  cez
            meradlo.

                Vysvetlivky k vzorovej schéme S 7

Ak má cisterna viac komôr a  ak je možné využívať spoločný zberač,
pätné ventily komôr  a ventily v prívodnom potrubí  musia byť typu
"otvorené - zatvorené". Potrubia medzi komorami a meracou zostavou
musia byť trvalo pripojené.

A          - protivírové zariadenie;
R1         - dvojcestný  ventil umožňujúci  meraný výdaj, nemeraný
             výdaj  a vypúšťanie  a plnenie  cisterny bez prechodu
             meradlom.  Tento  ventil  nie  je  povinný.  Môže byť
             nahradený priamym prepojením;
P          - čerpadlo.  Môže  byť  reverzné  (obojsmerné). V takom
             prípade  musí   byť  medzi  ventil   R2  a  špeciálny
             odvzdušňovač PgS vložená spätná klapka;
B          - nepovinný  obtok umožňujúci  meraný výdaj  samospádom
             (prázdna hadica). Tento obtok  je povolený len vtedy,
             ak nie je inštalovaný ventil R1;
R2         - nepovinný dvojcestný ventil na priamy nemeraný výdaj;
F          - filter.  Vypúšťací ventil  je povolený  len vtedy, ak
             obsahuje aj  spätnú klapku brániacu  prívodu plynu do
             meracej zostavy;
PgS        - špeciálny odvzdušňovač podľa bodu 1.1.5;
V1         - priezor špeciálneho odvzdušňovača;
T1,T2,T3   - povolené  spôsoby  odvodu  plynov.  T1  je  nádoba na
             zachytávanie častíc kvapaliny  strhávaných plynmi, T2
             návrat do cisterny, T3 odvzdušňovací ventil;
C          - meradlo;
va         -  ventil,    ktorý   sa    špeciálnym   odvzdušňovačom
             automaticky  uzatvorí, keď  nedostatočný tlak nestačí
             zabrániť   vyparovaniu   v   meradle   alebo  keď  sa
             v odvzdušňovači   nazhromaždí   vak   plynov.  Navyše
             v prípade  zlyhania  riadiaceho  systému  musí ventil
             zatvárať;
I, II, III - varianty  výdajných  zariadení.  Variant  I  je jedna
             alebo  dve plné  hadice, variant  II prázdna  hadica,
             variant III kombinácia jednej plnej a jednej prázdnej
             hadice;
Vm         - hlavný  uzáver.  Automatický  ventil  "va"  a  hlavný
             uzáver  Vm môžu  byť zlúčené  do špeciálneho  ventilu
             plniaceho obidve funkcie. V  takom prípade však musia
             byť  obe  funkcie  navzájom  nezávislé. Vo variantoch
             obsahujúcich  priezor V3  (II a  III) musí  byť tento
             špeciálny ventil umiestnený za priezorom V3;
cl         - spätná klapka;
V2         - priezor s prepadom;
V3         - priezor  podľa   bodu  1.1.8  slúžiaci   súčasne  ako
             indikátor plynov;
fl1        - plná hadica navinutá na bubne;
fl2        - nepovinná druhá  plná hadica (veľmi  krátka) na výdaj
             pri veľkom prietoku (rýchlovýdaj);
cla        - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
at         - automatické alebo ručné odvzdušnenie;
R3         - zariadenie  umožňujúce výdaj  jedným z  dvoch možných
             spôsobov  výdaja. Toto  zariadenie musí  byť v súlade
             s bodom 1.10.1 a bodom 2.2.4.

                       Vzorová schéma S 8

Meracia  zostava  s  čerpadlom,  trojcestným  ventilom, špeciálnym
odvzdušňovačom  a  s  jednou  alebo  dvomi  plnými hadicami, alebo
s jednou prázdnou hadicou, alebo s  jednou plnou a jednou prázdnou
hadicou.

Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná alebo prázdna hadica),
         b) meraný výdaj samospádom (prázdna hadica),
         c) priamy  výdaj  s  čerpadlom  alebo  bez  čerpadla, bez
            prechodu   kvapaliny   cez    meradlo   a   vypúšťanie
            a napĺňanie   cisterny  bez   prechodu  kvapaliny  cez
            meradlo.

                Vysvetlivky k vzorovej schéme S 8

Ak má cisterna viac komôr a  ak je možné využívať spoločný zberač,
pätné ventily komôr  a ventily v prívodnom potrubí  musia byť typu
"otvorené - zatvorené". Potrubia medzi komorami a meracou zostavou
musia byť trvalo pripojené.

A        - protivírové zariadenie;
P        - čerpadlo;
Ro       - trojcestný ventil,  ktorý v spojení s  ventilmi R1 a R2
           umožňuje  vykonávať  tieto   operácie: 1.  meraný  alebo
           nemeraný   výdaj  s   čerpadlom  (plná   alebo  prázdna
           hadica), 2.  meraný  alebo   nemeraný  výdaj  samospádom
           (prázdna  hadica), vypúšťanie  a napĺňanie  cisterny,3.
           plnenie cisterny pomocou čerpadla P;
R1       - nepovinný dvojcestný ventil. Môže byť nahradený priamym
           prepojením;
         - filter.  Vypúšťací  ventil  je  povolený  len vtedy, ak
           obsahuje  aj spätnú  klapku brániacu  prívodu plynu  do
           meracej zostavy;
cl1      - spätná klapka;
PgS      - špeciálny odvzdušňovač podľa bodu 1.1.5;
V1       - priezor špeciálneho odvzdušňovača;
T1,T2,T3 - povolené  spôsoby  odvodu  plynov.   T1  je  nádoba  na
           zachytávanie  častíc kvapaliny  strhávaných plynmi,  T2
           návrat do cisterny, T3 odvzdušňovací ventil;
C        - meradlo;
va       - ventil, ktorý sa  špeciálnym odvzdušňovačom automaticky
           uzatvorí,   keď  nedostatočný   tlak  nestačí  zabrániť
           vyparovaniu  v  meradle  alebo  keď  sa v odvzdušňovači
           nazhromaždí  vak  plynov.  Navyše  v  prípade  zlyhania
           riadiaceho systému musí ventil zatvárať;
I,II,III - varianty výdajných zariadení. Variant  I je jedna alebo
           dve plné hadice, variant II prázdna hadica, variant III
           kombinácia jednej plnej a jednej prázdnej hadice;
Vm       - hlavný uzáver. Automatický ventil  "va" a hlavný uzáver
           Vm  môžu byť  zlúčené do  špeciálneho ventilu plniaceho
           obidve  funkcie. V  takom  prípade  však musia  byť obe
           funkcie navzájom nezávislé.  Vo variantoch obsahujúcich
           priezor V3  (II a III) musí  byť tento špeciálny ventil
           umiestnený za priezorom V3;
cl2      - spätná klapka;
V2       - priezor s prepadom;
V3       - priezor podľa bodu 1.1.8 slúžiaci súčasne ako indikátor
           plynov;
fl1      - plná hadica navinutá na bubne;
fl2      - nepovinná druhá plná hadica (veľmi krátka) na výdaj pri
           veľkom prietoku (rýchlovýdaj);
cla      - ventil zabraňujúci vyprázdneniu plnej hadice;
at       - automatické alebo ručné odvzdušnenie;
R2       - zariadenie  umožňujúce  výdaj  jedným  z  dvoch možných
           spôsobov  výdaja.  Toto  zariadenie  musí  byť v súlade
           s bodom 1.10.1 a bodom 2.2.4.

                       Vzorová schéma S 9

Meracia zostava s čerpadlom, odlučovačom plynov, regulátorom tlaku
a plnou hadicou.

Umožňuje a) meraný výdaj s čerpadlom (plná hadica),
         b) výdaj  s čerpadlom  alebo bez  čerpadla, bez  prechodu
            kvapaliny  cez   meradlo  a  vypúšťanie   a  napĺňanie
            cisterny bez prechodu kvapaliny cez meradlo.

                 Vysvetlivky k vzorovej schéme S 9

R1   - dvojcestný  ventil  umožňujúci   meraný  výdaj,  vypúšťanie
       a plnenie cisterny bez prechodu  meradlom. Tento ventil nie
       je povinný. Môže byť nahradený priamym prepojením;
P    - čerpadlo;
B    - regulovateľný obtok čerpadla pripojený k cisterne;
R2   - nepovinný dvojcestný ventil na priamy nemeraný výdaj;
cl1  - spätná klapka predpísaná v  bode 2.4.1. Môže byť umiestnená
       aj medzi filtrom a odlučovačom plynov;
F    - filter;
Sg   - odlučovač  plynov  podľa  bodu  1.6.2.1.4  alebo podľa bodu
       2.4.3.1. Zariadenie  na odvod plynov  je spojené s  plynnou
       fázou  cisterny.  Z  bezpečnostných  dôvodov  môže byť toto
       zariadenie  vybavené ventilom  "vas"; v  takom prípade musí
       byť  tento  ventil  umiestnený  medzi  cisternou a odbočkou
       k regulátoru tlaku "vamp";
C            - meradlo;
vamp - automatický regulátor tlaku (regulačný ventil) udržiavajúci
       tlak  na  hodnote  aspoň  o  100  kPa  vyššej,  ako je tlak
       nasýtených pár v cisterne;
Vm   - hlavný uzáver;
cl2  - spätná klapka;
Z    - potrubie  plynnej  fázy,  ktoré  sa  môže  používať  len na
       plnenie cisterny vozidla a na vracanie produktu do cisterny
       pri skúšaní meracej zostavy;
Th   - teplomer.  Musí byť  umiestnený  blízko  meradla, a  to buď
       v odlučovači  plynov,   alebo  na  vstupe,   alebo  výstupe
       meradla;
M    - povinný tlakomer;
Mo   - nepovinné tlakomery.

Poznámky:

       a) Na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek bodu 2.4.5 musí
          byť  na štítku  jasne uvedené,  že plynné  fázy cisterny
          vozidla  a   cisterny  odberateľa  nesmú   byť  navzájom
          prepojené.
       b) Poistné   ventily  môžu   byť  zabudované;   musia  však
          vyhovovať požiadavkám bodu 2.4.6.

PRÍL.13

PLYNOMERY

Prvá časť

1. Táto príloha sa vzťahuje na meradlá prietoku a pretečeného objemu plynov (ďalej len "plynomer").

2. Plynomery sa členia na

a) membránové,

b) rotačné,

c) turbínové.

3. Na účely tejto prílohy sa rozlišujú plynomery na meranie zemného plynu, svietiplynu, propán-butánu a iných neagresívnych plynov na báze uhľovodíkov.

4. Plynomery určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.

5. Plynomery určené na vnútorný trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti alebo technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v tretej časti.

6. Plynomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej a tretej časti.

7. Plynomer schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

8. Plynomer, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou.

9. Plynomer počas používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu.

10. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení s výnimkou plynomera so zariadením na teplotnú korekciu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní plynomerov určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

Oddiel I

A. Definície pojmov

1.      Merací rozsah
        Merací rozsah plynomera je ohraničený maximálnym prietokom
        Qmax a minimálnym prietokom Qmin.

2.      Cyklický objem objemového meradla
        Cyklický  objem  V  je  objem  plynu zodpovedajúci jednému
        pracovnému cyklu meradla; jeden pracovný cyklus je celkový
        priebeh pohybov, ktorými sa všetky pohyblivé časti meradla
        s výnimkou  počítadla  a  náhonu  počítadla  po  prvý  raz
        privedú  opäť  do  východiskovej  polohy.  Tento  objem sa
        vypočíta násobením objemu  zodpovedajúceho jednému úplnému
        otočeniu   kontrolného  prvku   prevodovým  pomerom  medzi
        meracím mechanizmom a počítadlom.

3.      Prevádzkový tlak a referenčný tlak
3.1     Prevádzkový tlak
        Prevádzkový tlak  plynomera je rozdiel  medzi tlakom plynu
        na vstupe do meradla a atmosférickým tlakom.
3.2     Referenčný tlak
        Referenčný tlak pr plynomera je tlak, na ktorý sa vzťahuje
                indikovaný   objem   plynu.   Odber   tlaku   na   meranie
        referenčného tlaku je uvedený v oddiele III.

4.      Tlaková strata
        Tlaková strata  plynomera je rozdiel  medzi tlakom meraným
        na vstupe a výstupe pretekajúceho plynu.

5.      Hodnota otáčky výstupného hriadeľa
        Hodnota  otáčky  výstupného  hriadeľa  je  hodnota  objemu
        zodpovedajúca jednej otáčke osi;  táto hodnota sa vypočíta
        vynásobením  hodnoty objemu  zodpovedajúceho jednej úplnej
        otáčke  kontrolného  prvku  a  hodnoty  prevodového pomeru
        medzi počítadlom a osou výstupného hriadeľa.

B. Všeobecné požiadavky na plynomery

1.      Všeobecne

1.1     V druhej  časti  v  oddiele   I  sú  ustanovené  všeobecné
        požiadavky,  ktoré musia  spĺňať všetky  plynomery uvedené
        v prvej časti bode 2.
        V oddieloch II a III sú ustanovené špeciálne požiadavky na
        meradlá.

2.      Konštrukcia

2.1     Materiály
        Meradlá musia  byť vyhotovené z  pevných materiálov, ktoré
        vykazujú nízke  vnútorné napätia, málo  sa menia starnutím
        a sú  dostatočne  odolné  proti  korózii  a  proti  vplyvu
        rozličných obvyklých druhov plynov  a ich kondenzátov.

2.2     Tesnosť meradiel
        Telesá  meradiel   musia  byť  plynotesné   pri  najväčšom
        prevádzkovom tlaku.

2.3     Ochrana proti vonkajším zásahom
        Meradlá musia  byť konštruované tak, aby  zásahy, ktoré by
        mohli  ovplyvniť   presnosť  merania,  neboli   možné  bez
        poškodenia overovacích alebo zabezpečovacích značiek.

2.4     Smer prietoku
        Pri  meradlách,  ktorých  počítadlo  počíta  pozitívne len
        v jednom  smere  prietoku  plynu,  musí  byť smer prietoku
        vyznačený šípkou.  Táto šípka nie je  nevyhnutná, keď smer
        prietoku plynu je určený konštrukčne.

2.5     Metrologické vlastnosti
        Meradlo musí pri prietoku rovnajúcom sa Qmax v čase, ktorý
        je určený v  oddiele II alebo III, pracovať  bez toho, aby
        zmeny metrologických vlastností  prekročili hranice určené
        v týchto oddieloch.

3.      Prídavné zariadenia

3.1     Plynomery môžu byť vybavené
        a) predplatnými zariadeniami,
        b) zabudovanými  impulznými  vysielačmi,  ktorých  výstupy
           musia mať vyznačenú hodnotu jedného impulzu, a to týmto
           spôsobom: "1  imp = ... m3  (alebo dm3)" alebo "1  m3 =
           ... imp".
        Tieto prídavné  zariadenia, ak je  nimi plynomer vybavený,
        sa považujú za súčasť meradla.  Musia byť pripojené už pri
        prvotnom overení. Nie sú dané osobitné požiadavky týkajúce
        sa ich vplyvu na meracie vlastnosti plynomerov.

3.2     Plynomery môžu byť vybavené aj výstupnými hriadeľmi, ktoré
        majú  výstupné   náhony  alebo  iné   prípravky  na  pohon
        odoberateľných   prídavných  zariadení.   Krútiaci  moment
        potrebný  na pohon  prídavných zariadení  plynomera nesmie
        spôsobiť zmeny údajov plynomera,  ktoré by boli väčšie ako
        hodnoty špecifikované  v oddiele II  bode 5.2.1 a  oddiele
        III bode 5.2.1.
3.2.1   Ak  je len  jeden pohonný  hriadeľ, potom  sa musí označiť
        údajom jeho  konštanty v tvare  "1 otáčka =  ... m3 (alebo
        dm 3)", najväčšieho dovoleného  krútiaceho momentu v tvare
        "Mmax = ... N.mm" a smerom otáčania.
3.2.2   Ak  je pohonných  hriadeľov  viac,  každý hriadeľ  sa musí
        označiť  písmenom M  s indexom  v tvare  "M1, M2,...  Mn",
        hodnotou otáčky  v tvare "1  otáčka = ...  m3 (alebo dm3)"
        a smerom  otáčania.  Na  meradle,  prednostne  na  hlavnom
        štítku, sa musí vyznačiť tento vzorec:

        k1M1 + k2M2 + ... + knMn  <= A [N.mm],

        kde A je číselná hodnota najväčšieho dovoleného krútiaceho
        momentu  výstupného hriadeľa  s najväčšou  konštantou, kde
        krútiaci  moment je  platný len  pre tento  hriadeľ. Tento
        výstupný hriadeľ sa označí ako M1,

        ki (i = 1, 2, .. n) je  číselná hodnota  stanovená ako  ki
                            = C1/Ci,
        Mi (i = 1, 2, .. n) je krútiaci moment platný pre výstupný
                            hriadeľ označený ako Mi,
        Ci (i = 1, 2, .. n) je konštanta pre hriadeľ Mi.
3.2.3   Ak  plynomer  nemá  pripojené  prídavné  zariadenie, konce
        výstupného hriadeľa musia byť vhodne chránené.
3.2.4   Krútiaci  moment   trojnásobne  väčší,  ako   je  najväčší
        dovolený krútiaci moment, nesmie prerušiť alebo deformovať
        spojenie plynomera s prídavným  zariadením, ako je uvedené
        v oddiele I písm. B bodoch 3.2.1 a 3.2.2.

4.      Označenie

4.1     Na  každom  plynomere          na  štítku  počítadla, na osobitnom
        hlavnom štítku  alebo oddelene na oboch  musia byť uvedené
        tieto údaje:
        a) značka schváleného typu,
        b) značka výrobcu alebo jeho meno,
        c) rok výroby a výrobné číslo plynomera,
        d) označenie  plynomera  veľkým   písmenom  G,  za  ktorým
           nasleduje jeho hodnota (oddiely II a III),
        e) maximálny prietok v tvare (Qmax...m3.h-1),
        f) minimálny prietok v tvare (Qmin ...m3.h-1),
        g) najväčší prevádzkový tlak (pmax ...MPa alebo kPa, alebo
           Pa, alebo mbar),
        h) pri objemových plynomeroch  menovitá hodnota cyklického
           objemu vyjadrená ako V...m3 (alebo dm3),
        i) ak  je to  vhodné, údaje  uvedené v  oddiele I  písm. B
           bodoch  3.1 a  3.2 môžu   byť aj  na inom  štítku alebo
           priamo na plynomere.
        Za  normálnych  prevádzkových  podmienok  musia byť nápisy
        dobre viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.

4.2     Metrologický orgán,  ktorý vydáva rozhodnutie  o schválení
        typu, môže určiť prípady,  pri ktorých je rovnako potrebné
        uviesť druh plynu na štítku.

4.3     Meradlo môže mať aj  obchodné označenie, špeciálne výrobné
        číslo,   meno  plynárenskej   organizácie,  značku   zhody
        s európskou normou a štítok s údajom vykonaných opráv. Iné
        údaje alebo nápisy bez osobitného povolenia sú zakázané.

5.      Počítadlá a kontrolné prvky

5.1     Počítadlá
5.1.1   Počítadlá   musia   pozostávať   z   valčekov  s  výnimkou
        posledného člena. Valčeky musia byť očíslované v kubických
        metroch alebo  ich dekadických násobkoch  alebo podieloch.
        Na štítku počítadla musí byť označenie "m3".
5.1.1.1 Ak  počítadlo s  očíslovanými valčekmi  obsahuje desatinné
        miesta  kubického  metra,  musia  sa  oddeliť  od valčekov
        očíslovaných  kubickými metrami  dobre čitateľnou  čiarkou
        a okrem  toho   sa  musia  od   predchádzajúcich  zreteľne
        odlišovať.
5.1.1.2 Ak  je  posledný  valček  očíslovaný  desatinným  násobkom
        kubického metra, potom musí byť na štítku počítadla
        a) jedna (alebo dve, tri  atď.) nepohyblivá nula (nuly) za
           posledným valčekom alebo
        b) údaj "x10" (alebo "x100", "x1 000" atď.),
        takým spôsobom, že odčítanie poskytuje vždy m3.
5.1.2   Počítadlo  musí  mať  toľko  číslicových  valčekov, aby sa
        počas  prevádzkovej   doby  1 000  hodín   pri  maximálnom
        prietoku posunul valček najvyššieho rádu počítadla o jednu
        číselnú hodnotu valčeka.

5.2     Kontrolné prvky
5.2.1   Meradlá musia byť navrhnuté tak,  aby sa mohlo vykonať ich
        skúšanie s dostatočnou presnosťou. Na tento účel musia mať
        vlastný kontrolný  prvok alebo usporiadanie,  ktoré umožní
        pripojenie odoberateľného kontrolného prvku.
5.2.2   Ako  kontrolný   prvok  sa  môže   použiť  posledný  prvok
        počítadla, a to ako
        a) plynulo  sa  otáčajúci  valček  počítadla s očíslovanou
           stupnicou,
        b) ručička, ktorá sa otáča  pred nepohybujúcou sa kruhovou
           stupnicou, alebo ako kotúč so stupnicou, ktorý sa otáča
           pred pevnou značkou.
5.2.3   Na stupnici  s číslicami sa  musí uviesť jednotka  dielika
        stupnice v m3 alebo v desatinách m3 výrazne a jednoznačne,
        začiatok stupnice musí mať vyznačenú nulu.
5.2.3.1 Vzdialenosť  medzi dielikmi  musí byť  konštantná na celej
        stupnici a nesmie byť menšia ako 1 mm.
5.2.3.2 Hodnota  dielika stupnice  musí zodpovedať  1x10 na  n m3,
        2x10 na n m3 alebo 5x10 na  n m3, pričom n je kladné alebo
        záporné celé číslo alebo nula.
5.2.3.3 Čiary  vyznačujúce dieliky  musia byť  tenké a  rovnomerne
        hrubé.  Pri hodnote  dielika stupnice  1x10 na  n m3 alebo
        2x10 na n m3 musí byť každá piata čiara vyznačujúca dielik
        zvýraznená  väčšou  dĺžkou,  pri  hodnote dielika stupnice
        5x10n m3 musí byť zvýraznená každá druhá čiara vyznačujúca
        dielik.
5.2.4   Ručička  alebo  pevná  značka  musí  byť  taká  tenká, aby
        umožnila  spoľahlivé  a  jednoduché  odčítanie.  Kontrolný
        prvok môže mať  odoberateľnú referenčnú značku dostatočnej
        veľkosti,  aby sa  umožnilo fotoelektrické  snímanie. Táto
        značka  nesmie  prekrývať  vyznačenie  stupnice, v prípade
        potreby  môže  nahradiť  číslicu  0.  Táto  značka  nesmie
        ovplyvňovať presnosť odčítania.

5.3     Priemer valčekov a stupníc
        Priemer valčekov musí byť aspoň 16 mm.
        Priemer vyznačenej  stupnice uvedenej v  oddiele I písm. B
        bode 5.2.2 písm. b) musí byť najmenej 32 mm.

5.4     Odčítanie na počítadle
        Počítadlo  musí byť  usporiadané tak,  aby sa  na ňom dalo
        odčítať jednoduchým zoradením číslic.

5.5     Presúvanie číslic
        Každá číslica určitého očíslovaného  valčeka sa musí úplne
        presunúť o jednu jednotku,  keď najbližší nižší očíslovaný
        valček dokončí poslednú desatinu svojej otáčky.

5.6     Odobratie počítadla
        Meradlo  musí byť  navrhnuté  tak,  aby sa  počítadlo dalo
        ľahko odobrať počas skúšania.

6.      Najväčšie dovolené chyby

6.1     Chyba merania sa vyjadruje v relatívnej
        hodnote ako percentuálny pomer rozdielu
        medzi objemom ukazovaným meradlom
        a skutočne pretečeným objemom cez meradlo
        k tomuto objemu.

6.2     Chyby sa vzťahujú na meranie vzduchom s referenčnou hustotou
        1,2 kg.m-3. Za normálnych atmosférických podmienok vzduch
        v miestnosti skúšobne spĺňa tento predpoklad.

6.3     Najväčšie  dovolené  chyby  sú  stanovené  v  oddieloch II
        a III. Platia pre schválené smery prietoku.

7.      Tlaková strata

7.1     Najväčšie dovolené hodnoty
        Najväčšie  dovolené hodnoty  tlakovej straty  sú stanovené
        v oddieloch II a III.

8.      Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek

8.1     Umiestnenie značiek  musí byť zvolené  tak, aby rozobratím
        časti so  značkou alebo plombou  bolo spôsobené poškodenie
        tejto značky alebo plomby.

8.2     Ak sú  nápisy v oddiele  I písm. B bode  4.1 pripevnené na
        osobitnom štítku  a ak tento štítok  nemá stále upevnenie,
        jedna zo značiek alebo plomb  musí byť umiestnená tak, aby
        pri odstránení štítku bola porušená.

8.3     Umiestenie overovacích značiek alebo plomb:
        a) na všetkých  štítkoch, ktoré majú nápis  tak, ako je to
           určené,  s   výnimkou  štítkov,  ktoré   sú  pripevnené
           nastálo,
        b) na všetkých  častiach plynomera, ktoré  nemôžu byť inak
           chránené proti zásahu, ktorého zámerom by bolo
           1. ovplyvniť   alebo   zmeniť   indikáciu   údajov   na
              indikačnom zariadení plynomera,
           2. zmeniť   alebo  prerušiť   spojenie  medzi   meracím
              a indikačným zariadením,
           3. odstrániť  alebo  premiestniť  metrologicky dôležité
              časti plynomera,
        c) pri  odpojiteľných prídavných  zariadeniach na  spojoch
           alebo  na ochranných  zariadeniach uvedených  v oddiele
           I písm. B bode 3.2.2.

9.      Schválenie typu a prvotné overenie

9.1     Schválenie typu
9.1.1   K žiadosti o schválenie typu  plynomera musí byť priložená
        táto dokumentácia:
        a) opis   plynomera,    jeho   technické   charakteristiky
           a princíp činnosti,
        b) perspektívny nákres alebo fotografia,
        c) vymenovanie jednotlivých častí a materiálu použitého na
           ich výrobu,
        d) schéma   s   vyznačením   jednotlivých   častí   s  ich
           pomenovaním,
        e) kótovaný výkres,
        f) nákres  s   vyznačením,  kde  budú   umiestnené  plomby
           a overovacie značky,
        g) nákres indikačného zariadenia s justovacím mechanizmom,
        h) kótovaný výkres metrologicky dôležitých súčastí,
        i) nákres číselníka a zoskupenie označení,
        j) prípadne    nákresy   prídavných    zariadení   (oddiel
           I písm. B bod 3.1),
        k) tabuľka  s charakteristikami  hnacích hriadeľov (oddiel
           I písm. B bod 3.2),
        l) zoznam predloženej dokumentácie,
        m) vyhlásenie,  že  plynomer  vyrobený  v  zhode  s  typom
           vyhovuje  požiadavkám  na   bezpečnosť,  najmä  ak  ide
           o najvyšší  prevádzkový  tlak  tak,  ako  je uvedený na
           štítku.
9.1.2   V rozhodnutí o schválení typu sa uvádza
        a) meno a adresa žiadateľa,  ktorému sa vydáva rozhodnutie
           o schválení typu,
        b) typ alebo obchodný názov,
        c) hlavné technické a metrologické charakteristiky, ako je
           minimálny prietok, najväčší  prevádzkový tlak, menovitý
           vnútorný  priemer spojovacích  častí, a  pri objemových
           plynomeroch menovitá hodnota cyklického objemu,
        d) značka schváleného typu,
        e) platnosť rozhodnutia o schválení typu,
        f) ak    je   plynomer    vybavený   hnacími    hriadeľmi,
           charakteristiky
           1. hriadeľa tak,  ako je to určené  v oddiele I písm. B
              bode 3.2.1 (ak je len jeden hriadeľ),
           2. každého hriadeľa podľa oddielu  I písm. B bodu 3.2.2
              (ak sú hriadele dva alebo viac),
        g) informácia o umiestnení značky schváleného typu, značky
                   prvotného overenia a plomb (ak je to potrebné, priložiť
           fotografiu alebo nákres),
        h) zoznam dokumentácie k rozhodnutiu o schválení typu,
        i) ostatné špeciálne informácie.

9.2     Prvotné overenie

9.2.1   Plynomery  predložené   na  prvotné  overenie   musia  byť
        v pracovnom  režime.  Prvotné   overenie  nie  je  zárukou
        správneho  chodu  alebo  presnosti  čítania  z  prídavných
        zariadení, tak ako je to  uvedené v oddiele I písm. B bode
        3.1   alebo   3.2.   Na   tieto   prídavné  zariadenia  sa
        neumiestňujú overovacie značky alebo plomby okrem prípadov
        pripojenia   týchto  zariadení   k  plynomeru   -  [oddiel
        I písm. B bod 8.3 písm. c)].

10.     Overovacie značky a plomby

10.1    Umiestnenie
        Plynomery, ktoré vyhoveli overovacím skúškam, sú označené
        a) značkou prvotného overenia,
        b) plombou  na  miestach,  ktoré  sú  stanovené  v oddiele
           I písm. B bode 8.3.

10.2    Účel
        Umiestnenie značiek prvotného overenia a plomb na plynomer
        potvrdzuje iba  to, že daný  plynomer vyhovuje požiadavkám
        tejto prílohy.

Oddiel II

Požiadavky na membránové plynomery

1.      Oblasť použitia
        Nasledujúci oddiel platí spolu s oddielom I pre plynomery,
        pri  ktorých sa  meranie pretekajúceho  plynu vykonáva  za
        pomoci  meracích  komôr  s  deformovateľnými  oddeľovacími
        stenami.

2.      Merací rozsah a označenie
2.1     Dovolené  hodnoty  maximálneho  prietoku  a hornej hranice
        zodpovedajúceho  minimálneho  prietoku,  ako  aj minimálne
        hodnoty cyklických objemov a  veľkosť G meradla sú uvedené
        v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
 G       Qmax m3.h-1        Qmin m3.h-1               V dm3
                        (maximálna hodnota)    (minimálna hodnota)
------------------------------------------------------------------
  1,6         2,5             0,016                   0,7
  2,5         4               0,025                   1,2
  4           6               0,040                   2,0
  6          10               0,060                   3,5
 10          16               0,100                   6,0
 16          25               0,160                  10
 25          40               0,250                  18
 40          65               0,400                  30
 65         100               0,650                  55
100         160               1,000                 100
160         250               1,600                 200
250         400               2,500                 400
400         650               4,000                 900
650        1000               6,500                2000
------------------------------------------------------------------

2.2     Ak  je pre  určitý typ  plynomera hodnota  Qmin menšia ako
        číslo uvedené v tabuľke v  oddiele II bode 2.1, potom musí
        číselná  hodnota  tohto  Qmin  zodpovedať  jednému z čísel
        v treťom   stĺpci  tabuľky,   prípadne  jeho   dekadickému
        podielu.

2.3     Meradlo s  cyklickým objemom, ktorý  je menší ako  hodnota
        udaná v tabuľke v oddiele  II bode 2.1, môže byť schválené
        za  predpokladu,  že  typ  tohto  meradla spĺňa požiadavky
        oddielu II bodu 7.2.5 na skúšky životnosti.

3.      Konštrukčné podrobnosti

3.1     Chyba   medzi  vypočítanou   hodnotou  cyklického   objemu
        V meradla a  hodnotou udanou na meradle  nesmie byť väčšia
        ako 5% hodnoty V.

3.2     Meradlá G 1,6 až G 6 vrátane môžu byť opatrené zariadením,
        ktoré zabraňuje chodu meracieho zariadenia, keď plyn prúdi
        v nepovolenom smere.

4.      Kontrolný prvok

4.1     V meradlách G 1,6 až G  6 vrátane musí byť kontrolný prvok
        vyhotovený podľa oddielu I písm. B bodu 5.2.2. V meradlách
        G 10 až G 250 vrátane musí byť kontrolný prvok vyhotovený
        a) podľa oddielu I písm. B bodu 5.2.2 alebo
        b) odoberateľne.

4.2     Ak je  kontrolný prvok vyhotovený podľa  oddielu I písm. B
        bodu  5.2.2,  musí   delenie  stupnice  kontrolného  prvku
        a očíslovanie spĺňať požiadavky uvedené v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
 Označenie veľkosti     Najväčšia hodnota delenia  Očíslovanie po
       plynomera               stupnice
------------------------------------------------------------------
 G 1,6 až G 6 vrátane           0,2 dm3               1 dm3
 G 10 až G 65 vrátane           2 dm3                10 dm3
 G 100 až G 650 vrátane        20 dm3               100 dm3
-----------------------------------------------------------------

4.3     Pri meradlách, ktorých kontrolný prvok je vyhotovený podľa
        oddielu  I písm. B  bodu 5.2.2,  nesmú smerodajné odchýlky
        radu  aspoň  30  po  sebe  nasledujúcich  meraní, ktoré sú
        vykonané  pri   prietoku  okolo  0,1   Qmax  za  rovnakých
        podmienok  a pri  objeme vzduchu  špecifikovanom v  ďalšom
        texte, prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
 Označenie veľkosti       Skúšobný objem      Najvyššia prípustná
     plynomera                                smerodajná odchýlka
------------------------------------------------------------------
 G 1,6 až G 4 vrátane        20 V                   0,2 dm3
      G 6                    10 V                   0,2 dm3
 G 10 až G 65 vrátane        10 V                   2 dm3
 G 100 až G 650 vrátane       5 V                  20 dm3
------------------------------------------------------------------

        Skúšobné objemy vzduchu môžu byť nahradené hodnotami k nim
        blízkymi,  ktoré  zodpovedajú  celým  otáčkam  kontrolného
        prvku.

5.      Najväčšie dovolené chyby

5.1     Všeobecné požiadavky
5.1.1   Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, sú uvedené
        v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
   Prietok           Najväčšia dovolená chyba pri prvotnom overení
------------------------------------------------------------------
 Qmin <= Q < 2 Qmin                       + -3%
 2 Qmin <= Q <= Qmax                      + -2%
------------------------------------------------------------------

5.1.2   Pri  prvotnom  overení,  ak   všetky  chyby  majú  rovnaké
        znamienko, nesmú  chyby meradla pri  prietokoch Q medzi  2
        Qmin a Qmax prekročiť 1%.

5.2     Osobitné požiadavky

5.2.1   Ak sa na hnací hriadeľ vzťahuje údaj o najväčšom dovolenom
        krútiacom  momente  (oddiel  I  písm. B  bod  3.2.1  alebo
                3.2.2), indikácia  plynomera pri Qmin  nesmie kolísať viac
        ako o 1,5% bez toho, že  by bol tým dotknutý obsah oddielu
        II bodu 6.3.2.

6.      Tlaková strata

6.1     Celková tlaková strata
        Celková tlaková  strata pri pretekaní  vzduchu pri hustote
        1,2  kg.m-3  a  pri  prietoku  rovnajúcom  sa  Qmax nesmie
        prekročiť tieto stredné hodnoty:

------------------------------------------------------------------
 Označenie veľkosti           Najväčšie dovolené stredné
       meradla                   tlakové straty pri
                                  prvotnom overení
------------------------------------------------------------------
                                 Pa                 mbar
                           ----------------------------------------
 G 1,6 až G 10 vrátane          200                  2
 G 16 až G 40 vrátane           300                  3
 G 65 až G 650 vrátane          400                  4
------------------------------------------------------------------

6.2     Mechanická tlaková strata
        Mechanická  tlaková   strata,  t.j.  tlaková   strata  pri
        pretekaní  vzduchu s  hustotou 1,2  kg.m-3 a  pri prietoku
        medzi Qmin a 2 Qmin, nesmie prekročiť tieto hodnoty:

------------------------------------------------------------------
 Označenie veľkosti          Najväčšie dovolené mechanické
      meradla                     tlakové straty pri
                                   prvotnom overení
                          ---------------------------------------
                                 Pa                  mbar
------------------------------------------------------------------
 G 1,6 až G 40 vrátane          60                   0,6
 G 65 až G 650 vrátane         100                   1,0
------------------------------------------------------------------

        Uvedené   hodnoty   sa   vzťahujú   na  najvyššie  hodnoty
        mechanických strát.

6.3     Osobitné požiadavky

6.3.1.  Pre plynomery s prevádzkovým tlakom  väčším ako 0,1 MPa (1
        bar)  platia  podmienky  uvedené  v  oddiele  II  bode 6.2
        o mechanickej tlakovej strate v plynomere, ale neprihliada
        sa na celkovú tlakovú stratu,  ako je uvedená v oddiele II
        bode 6.1.
6.3.2.  Pripojenie prídavných zariadení nesmie spôsobiť mechanickú
        tlakovú stratu v plynomere viac ako 20 Pa (0,2 mbar).

7.      Schválenie typu

7.1     Okrem  vzorky  na  schválenie  musí  žiadateľ  príslušnému
        orgánu predložiť na odskúšanie dve až šesť meradiel, ktoré
        sú  vyhotovené v  zhode s  typom. Ak  je požadovaných viac
        veľkostí  na schválenie,  môže sa  tento počet  na žiadosť
        vykonávateľa  skúšky  typu  rozdeliť  na  viac veľkostí G.
        Podľa  priebehu skúšok  môžu byť  vyžiadané na  odskúšanie
        viaceré meradlá.
7.1.1   Z ustanovenia  bodu  7.1  môže  vyplynúť odchýlka, pretože
        meradlá  na  odskúšanie  môžu  byť  predložené v neskoršom
        termíne. Rozhodnutie  o schválení typu sa  nevydá, kým nie
        sú všetky meradlá úplne odskúšané.
7.1.2   Meradlá  na odskúšanie  ostávajú vo  vlastníctve žiadateľa
        a budú po schválení typu vrátené.

7.2     Skúšanie
7.2.1   Vzorky na schválenie a  meradlá na odskúšanie musia spĺňať
        ustanovenia oddielu I a oddielu II bodov 2 až 6.
7.2.2   Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou chybou v celom meranom
        rozsahu pre každé jednotlivé  meradlo nesmie byť väčší ako
        3%.
7.2.3   Vzorky na  schválenie a meradlá na  odskúšanie sa podrobia
        skúške životnosti. Táto skúška sa vykoná:
7.2.3.1 Pri  meradlách  veľkosti  G  1,6  až  G  10  vrátane:  pri
        maximálnom prietoku a vzduchom;  pri meradlách, na ktorých
        hlavnom štítku  je uvedený druh  meraného plynu, môže  byť
        vykonaná skúška úplne alebo čiastočne uvedeným plynom.
7.2.3.2 Pri meradlách veľkosti G16 až G650 vrátane: čo najviac pri
        maximálnom prietoku a vzduchom alebo plynom.
7.2.4   Trvanie skúšky pri meradlách s cyklickým objemom, ktorý sa
        rovná hodnotám  uvedeným v tabuľke  v oddiele II  bode 2.1
        alebo je väčší.
7.2.4.1 Pri meradlách veľkosti G 1,6 až G 10 vrátane: 1 000 hodín,
        skúšanie sa môže prerušiť, ale musí sa ukončiť do 60 dní.
7.2.4.2 Čas trvania skúšky meradiel veľkosti G 16 až G 650 vrátane
        sa volí  tak, aby sa meradlom  odmeral objem vzduchu alebo
        plynu,  ktorý zodpovedá  pracovnému času  1 000  hodín pri
        maximálnom  prietoku;  táto  skúška  sa  musí  ukončiť  do
        šiestich mesiacov.
7.2.5   Čas  trvania skúšky  meradiel s  cyklickým objemom menším,
        ako je hodnota uvedená v tabuľke v oddiele II bode 2.1, sa
        predlžuje na  2 000 hodín  a počet meradiel  sa rozšíri na
        väčší  počet,  ako  je  uvedený  v  oddiele  II  bode 7.1,
        a závisí tak od veľkosti skúšaného meradla, ako aj od jeho
        charakteristických parametrov.
7.2.6   Po  ukončení skúšky  životnosti musia  meradlá (s výnimkou
        najviac  jedného, ak  je  skúška  vykonaná na  troch alebo
        viacerých meradlách) spĺňať tieto požiadavky:
        a) v celom  meracom  rozsahu   nesmie  byť  rozpätie  chýb
           jednotlivých meradiel väčšie ako 4%,
        b) hodnoty chýb  sa nesmú od  pôvodných im zodpovedajúcich
           odchyľovať viac ako o 1,5%. Pre prietok Qmin platí táto
           chyba len pre zmeny v negatívnom smere,
        c) mechanická  tlaková strata  sa nesmie  zvýšiť viac  ako
           o 20 Pa (0,2 mbar).
7.2.7   Meradlá s  jedným alebo viacerými  výstupnými hriadeľmi sa
        musia  skúšať  v  minimálnom   počte  troch  kusov  každej
        veľkosti G vzduchom s hustotou 1,2 kg.m-3 (porovnaj oddiel
        I písm. B bod 6.2), aby  sa zistilo, či spĺňajú požiadavky
        oddielu  I písm. B  bodu 3.2.4,  ako aj  oddielu II  bodov
        5.2.1 a 6.3.2.
        Keď má meradlo viac výstupných hriadeľov, vykoná sa skúška
        na  hriadeli,  ktorý  vykazuje  najmenej  priaznivý  vplyv
        krútiaceho momentu.
        Pri  plynomeroch  rovnakej  veľkosti  G  najmenší krútiaci
        moment  nameraný  v  skúškach  sa  považuje  za  najväčšiu
        dovolenú hodnotu krútiaceho momentu.
        Ak sú v jednom type zahrnuté plynomery rôznych veľkostí G,
        stačí  vykonať  skúšky  len  pri  plynomeroch  s najmenšou
        hodnotou  G  za  predpokladu,  že  pre najväčšie plynomery
        platí   rovnaký  krútiaci   moment  a   že  hnací  hriadeľ
        najväčšieho plynomera má takú istú alebo väčšiu konštantu.

7.3     Zmena schváleného typu
        Keď  sa žiadosť  o  schválenie  týka zmeny  už schváleného
        typu,  potom rozhodne  metrologický orgán,  ktorý schválil
        pôvodný  typ, podľa  druhu zmeny,  či a  v akom rozsahu sa
        môžu vzťahovať na túto  zmenu ustanovenia oddielu II bodov
        7.1, 7.2.3, 7.2.4 a 7.2.5.

8.      Prvotné overenie

8.1.    Skúšky presnosti
        Meradlo vyhovuje  požiadavkám na najväčšie  dovolené chyby
        vtedy, ak spĺňa tieto požiadavky pri týchto prietokoch:
        a) Qmin,
        b) okolo 1/5 Qmax,
        c) Qmax.
        Ak  je  skúška  vykonaná   za  iných  podmienok,  musí  sa
        dosiahnuť  rovnocenný  výsledok  v  porovnaní  s uvedenými
        meraniami.

Oddiel III

Požiadavky na rotačné plynomery a turbínové plynomery

1.      Oblasť použitia
        Tento  oddiel platí  v nadväznosti  na ustanovenia oddielu
        I pre:

1.1     rotačné  plynomery, pri  ktorých sa  meranie pretekajúceho
        plynu  vykonáva  za  pomoci  meracích  komôr  s rotujúcimi
        oddeľovacími stenami,

1.2     turbínové  plynomery,  pri  ktorých  prúd  plynu uvedie do
        pohybu turbínové koleso a  počet otáčok kolesa predstavuje
        mieru pre pretečený objem plynu.

2.      Merací rozsah

2.1     Plynomery  majú dovolené  len tieto  rozsahy objemov.  Pre
        posledných päť riadkov platia desatinné násobky.

------------------------------------------------------------------
Označenie G    Qmax m3.h-1                Rozsah Qmin  m3.h-1
                                      ----------------------------
                                      malý     stredný    veľký
------------------------------------------------------------------
    16             25                    5       2,5        1,3
    25             40                    8         4         2
    40             65                   13         6         3
    65            100                   20        10         5
   100            160                   32        16         8
   160            250                   50        25        13
   250            400                   80        40        20
   400            650                  130        65        32
   650           1000                  200       100        50
  1000                   1600                  320       160        80
------------------------------------------------------------------

3.      Požiadavky na konštrukciu

3.1     Rotačné plynomery
3.1.1   Plynomery musia mať na  vstupe i výstupe odbery statického
        tlaku s priemerom 3 mm až 5 mm na meranie tlakovej straty,
        tlak meraný na vstupe sa stanoví ako referenčný tlak.
3.1.2   Meradlá môžu mať manuálne  ovládané zariadenie na otáčanie
        piestov, ak sa to nemôže zneužiť na brzdenie plynomera.
3.1.3   Ložiská  osí rotačných  piestov môžu  byť pri  veľkostiach
        meradiel G 160 a väčších  usporiadané tak, že sú prístupné
        bez porušenia zabezpečovacích značiek.

3.2     Turbínové plynomery
3.2.1   Meradlá musia byť vybavené  odberom tlaku, pomocou ktorého
        sa môže určiť statický  tlak bezprostredne pred turbínovým
        kolesom ako referenčný tlak, alebo nepriamo.
3.2.1.1 Ak  je  pred  turbínovým   kolesom  prípravok  na  zúženie
        prúdiaceho  plynu, meradlá  môžu mať  okrem odberov  tlaku
        uvedených  v oddiele  III bode  3.2.1 ešte  ďalšie meracie
        miesto tlaku pred týmto  prípravkom, ktoré spolu s odberom
        tlaku  podľa oddielu  III  bodu  3.2.1 môže  merať tlakovú
        diferenciu na tomto prípravku na zúženie.

3.3     Odbery tlaku
3.3.1   Otvory na  odbery tlaku musia mať  minimálny priemer 3 mm.
        Odbery tlaku  v tvare štrbiny  musia byť v  smere prúdenia
        široké aspoň 2 mm a musia mať minimálny prierez 10 mm2.
3.3.2   Odbery tlaku musia byť plynotesne uzatvorené.
3.3.3   Odber tlaku  pre referenčný tlak sa  musí označiť zreteľne
        a trvalým  spôsobom "pr",  ostatné odbery  tlaku označením
        "p".

4. Kontrolný prvok

4.1     Podľa podmienok oddielu I písm. B bodu 5.2.2 písm. a) a b)
        hodnota   dielika   stupnice   kontrolného   prvku  nesmie
        prekročiť tieto hodnoty pre
        G 16 až G 65 vrátane          0,002 m3,
        G 100 až G 650 vrátane        0,02 m3,
        G 1 000 až G 6 500 vrátane    0,2 m3,
        G 10 000 a viac               2,0 m3.

4.2     Interval medzi očíslovanými  dielikmi stupnice kontrolného
        prvku nesmie byť väčší ako tieto hodnoty pre
        G 16 až G 65 vrátane          0,01 m3,
        G 100 až G 650 vrátane        0,1 m3,
        G 1000 až G 6 500 vrátane     1,0 m3,
        G 10 000 a viac              10,0 m3.

5.      Najväčšie dovolené chyby

5.1     Všeobecné požiadavky
5.1.1   Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, sú uvedené
        v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
    Prietok Q                  Najväčšia dovolená chyba
                                 pri prvotnom overení
------------------------------------------------------------------
   Qmin <= Q < 0,2 Qmax                 + -2%
   0,2 Qmax <= Q <= Qmax                + -1%
------------------------------------------------------------------

5.1.2   Súhrn  všetkých  chýb  nesmie  prekročiť  hodnotu polovice
        najväčšej  dovolenej chyby,  ak ide  o plynomery  rovnakej
        veľkosti.

5.2     Osobitné požiadavky

5.2.1   Ak  pre  hnací  hriadeľ  platí  najväčší dovolený krútiaci
        moment  vyznačený   na  plynomere  v   súlade  s  oddielom
        I písm. B bodom  3.2.1 a oddielom  I písm. B bodom  3.2.2,
        údaj  plynomera  pri  Qmin  sa  nesmie  odlišovať o vyššie
        hodnoty, ako sú v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
     Qmin               Zmeny indikácie pri Qmin
------------------------------------------------------------------
     0,05 Qmax                     1%
     0,1 Qmax                      0,5%
     0,2 Qmax                      0,25%
------------------------------------------------------------------

6.      Schválenie typu

6.1     Okrem  vzorky   na  schválenie  musí   žiadateľ  predložiť
        príslušnému orgánu súčasne dve  až šesť meradiel, ktoré sú
        vyhotovené tak, že zodpovedajú vzorke na schválenie. Tento
        počet sa musí na požiadanie príslušného orgánu rozdeliť na
        viaceré veľkosti  G, ak je  požadované schválenie meradiel
        rozdielnych veľkostí.
        Podľa  priebehu skúšok  na schválenie  môžu byť  vyžiadané
        ďalšie meradlá.
6.1.1   Z ustanovenia  bodu  6.1  môže  vyplynúť odchýlka, pretože
        meradlá  na  odskúšanie  môžu  byť  predložené v neskoršom
        termíne. Rozhodnutie o schválení typu sa nevydá, ak nie sú
        všetky meradlá úplne odskúšané.
6.1.2   Meradlá  na odskúšanie  ostávajú vo  vlastníctve žiadateľa
        a sú po schválení typu vrátené.

6.2     Skúšanie
6.2.1   Skúšanie zahŕňa určenie chyby každého meradla pri skúškach
        vzduchom s hustotou 1,2 kg.m-3. Každý skúšobný výsledok sa
        musí osobitne zohľadniť.
6.2.1.1 Chyby každého  z týchto meradiel musia  v meracom rozsahu,
        ktorý sa na schválenie  požaduje, ostať v hraniciach chýb,
        ktoré sú určené rozpätím chýb pre prvotné overenie.
6.2.1.2 Pri  žiadnom   meradle  nesmie  rozdiel   medzi  najväčšou
        a najmenšou hodnotou chyby v rozsahu medzi 1/2 Qmax a Qmax
        prekročiť 1%.
6.2.2   Meradlá  sú  podrobené  skúške  životnosti  vzduchom alebo
        plynom.
6.2.2.1 Skúška   životnosti  prebieha   pri  maximálnom   prietoku
        meradla.  Čas trvalého  chodu je  taký, aby  odmeral objem
        zodpovedajúci   1 000-hodinovému   chodu   pri  maximálnom
        prietoku  vzduchu  alebo   plynu,  nesmie  však  prekročiť
        obdobie 6 mesiacov.
6.2.2.2 Po skúške životnosti sa  meradlá opätovne skúšajú vzduchom
        s hustotou 1,2 kg.m-3 pri použití tých istých etalónov ako
        pri skúške podľa bodu 6.2.1.
        Pri týchto podmienkach merania
        a) nesmú  byť chyby  pri prietokoch  stanovených v oddiele
           III  bode 7.1  pre  každé  meradlo (s  výnimkou najviac
           jedného) prekročené  o viac ako1%od  hodnôt, ktoré boli
           určené pri skúškach podľa oddielu III bodu 6.2.1 a
        b) rozdiel  medzi najväčšou  a najmenšou  chybou pre každé
           meradlo  (s výnimkou  najviac jedného)  v rozsahu medzi
           1/2 Qmax a Qmax nesmie byť väčší ako 1,5%.
6.2.3   Plynomery s hnacím hriadeľom
6.2.3.1 V prípade  plynomerov  s  jednými  alebo viacerými hnacími
        hriadeľmi  je  potrebné,  aby  boli  odskúšané  aspoň  tri
        plynomery  z každého  rozmeru  G  vzduchom s  hustotou 1,2
        kg.m-3 (pozri oddiel I písm. B bod 6.2) a aby boli splnené
        požiadavky oddielu I písm. B bodu 3.2.4 a oddielu III bodu
        5.2.1.
        Ak ide o plynomer s viacerými hnacími hriadeľmi, skúška sa
        robí na hriadeli, ktorý ukazuje najhoršie výsledky.
        Pri plynomeroch  rovnakého rozmeru G sa  berie za najväčší
        dovolený krútiaci moment  najmenší krútiaci moment zistený
        pri skúškach.
        Ak sú v jednom type  zahrnuté plynomery s rôznymi rozmermi
        G,  skúšky  na  krútiaci   moment  stačí  vykonať  len  na
        plynomeroch s najmenším rozmerom  G za predpokladu, že pre
        najväčšie plynomery je daný ten  istý krútiaci moment a že
        ich výstupný hriadeľ má takú istú alebo väčšiu konštantu.
6.2.3.2 Pri  plynomeroch  s  viacerými  hodnotami  pre  Qmin stačí
        vykonať  skúšku  len  pre  najmenšiu  hodnotu  Qmin  podľa
        oddielu III  bodu 6.2.3.1. Z výsledkov  tejto skúšky možno
        vypočítať  najväčšie  dovolené  krútiace  momenty  pre iné
        rozsahy prietokov.
        Prepočet na iné hodnoty Qmin sa riadi týmito postupmi:
        a) ak je  prietok konštantný, odchýlka  v chybe je  úmerná
           krútiacemu momentu.
        b) ak je krútiaci moment  konštantný, odchýlka v chybe pre
           rotačné  plynomery je  nepriamo úmerná  prietoku a  pre
           turbínové  plynomery  nepriamo  úmerná  druhej  mocnine
           prietoku.

7.      Prvotné overenie

7.1     Skúšky presnosti
        Plynomer spĺňa  požiadavky hraníc chýb, ak  sa dodržia pri
        skúške  s  týmito  prietokmi:  Qmin,  0,10  Qmax,  ak táto
        hodnota  je väčšia  ako Qmin,  0,25 Qmax,  0,40 Qmax, 0,70
        Qmax a Qmax.
        Ak  sa  skúška  vykoná  pri  iných  podmienkach,  musí  sa
        dosiahnuť rovnocenný výsledok pre uvedené merania.

7.2     Pre hodnoty  prietoku v oddiele III  bode 7.1 sú prípustné
        odchýlky najviac + -5%.

Tretia časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní plynomerov podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky

Definície

plynomer                   merací   prístroj,    ktorý   odmeriava
                           a súčasne       zaznamenáva       objem
                           pretekajúceho plynu,  objemový plynomer
                           plynomer    pracujúci    na    princípe
                           postupného  plnenia   a  vyprázdňovania
                           meracieho priestoru,

membránový plynomer        objemový plynomer  s meracími komorami,
                           ktoré    majú    pohyblivé,   čiastočne
                           deformovateľné  membrány,  a  s meracím
                           zariadením   pracujúcim   na   princípe
                           pripočítavania čiastočných objemov,

rotačný plynomer           objemový   plynomer,   ktorého   merací
                           priestor  tvorí  vnútorná  stena skrine
                           a odvaľovacie plochy  otáčavých piestov
                           vzájomne viazaných  ozubeným súkolesím;
                           počet  otáčok piestov  je úmerný objemu
                           pretečeného plynu,

rýchlostný plynomer        plynomer pracujúci  na princípe merania
                           rýchlosti pretekajúceho plynu,

turbínový plynomer         rýchlostný  plynomer,   pri  ktorom  sa
                           obežné lopatkové koleso (turbína) otáča
                           pôsobením  pretekajúceho  plynu, pričom
                           rýchlosť otáčania lopatkového kolesa je
                           úmerná  rýchlosti  pretekajúceho  plynu
                           a počet otáčok pretečenému objemu,

označenie plynomera        dohodnutá    značka    charakterizujúca
                           plynomer   pozostávajúca    z   písmena
                           G a hodnoty menovitého prietoku,

cyklický objem meradla     cyklický objem V  objemového meradla je
                           objem   plynu   zodpovedajúci   jednému
                           pracovnému    cyklu    meradla;   jeden
                           pracovný  cyklus   je  celkový  priebeh
                           pohybov,  ktorými  sa  všetky pohyblivé
                           časti  meradla   s  výnimkou  počítadla
                           a náhonu počítadla po  prvý raz privedú
                           opäť  do  východiskovej  polohy.  Tento
                           objem  sa   vypočíta  násobením  objemu
                           zodpovedajúceho     jednému     úplnému
                           otočeniu  kontrolného  prvku prevodovým
                           pomerom   medzi   meracím   mechanizmom
                           a počítadlom,

zaťaženie plynomera        objemový   prietok    plynu   vyjadrený
                           pretečeným   objemom  za   čas,  merací
                           rozsah rozsah prietoku plynu ohraničený
                           maximálnym prietokom  Qmax a minimálnym
                           prietokom Qmin,

minimálny prietok Qmin     najmenšie   zaťaženie   plynomera,  pri
                           ktorom  sa  nesmie  prekročiť najväčšia
                           dovolená chyba  plynomera ani najväčšia
                           dovolená tlaková strata,

menovitý prietok Q         charakteristický    prietok   plynomera
                           využívaný na jeho označovanie,

maximálny prietok Qmax     najväčšie  dovolené   trvalé  zaťaženie
                           plynomera,   pri   ktorom   sa   nesmie
                           prekročiť   najväčšia   dovolená  chyba
                           plynomera   ani    najväčšia   dovolená
                           tlaková strata,

životnosť (trvanlivosť)    obdobie,  počas   ktorého  si  plynomer
                           zachová  svoje  metrologické  parametre
                           v definovaných hraniciach,

stálosť                    vlastnosť  plynomera,  ktorá deklaruje,
                           že pri opakovaných  meraniach pri danom
                           prietoku sa chyby od seba nelíšia viac,
                           ako je stanovené,

chyba plynomera f          pomer  rozdielu medzi  údajom plynomera
                           VP a skutočne  pretečeným objemom plynu
                           VE k skutočne  pretečenému objemu plynu
                           VE,

prevádzkový tlak plynomera rozdiel  medzi absolútnym  tlakom plynu
                           na  vstupe do  meradla a  atmosférickým
                           tlakom,

tlaková strata             rozdiel  medzi   statickými  tlakmi  na
                           vstupe a výstupe plynomera,

priemerná tlaková strata   priemerná aritmetická hodnota najväčšej
                           a najmenšej  tlakovej straty  pri danom
                           zaťažení,

počítadlo                  indikačné  zariadenie  plynomera, ktoré
                           zaznamenáva (indikuje)  celkové hodnoty
                           pretečeného  objemu  plynu  v  m3 alebo
                           dm3,

kontrolný prvok počítadla  zariadenie,   ktoré   umožňuje   presné
                           odčítanie objemu plynu,

prevádzkové (pracovné)     podmienky      podmienky     používania
                                   plynomera, pri  ktorých sa predpokladá,
                           že      špecifikované      metrologické
                           charakteristiky plynomera sa nachádzajú
                           v určených medziach,

základné podmienky         stavové hodnoty  tlaku Pb a  teploty tb
                           používané na vyjadrenie objemu meraného
                           plynu   nezávisle    od   prevádzkových
                           podmienok,

referenčné podmienky       predpísané  podmienky meradla  pri jeho
                           skúšaní alebo pri vzájomnom porovnávaní
                           výsledkov   meraní    v   laboratórnych
                           priestoroch      (napr.     kalibrácia,
                           overovanie a pod.),

zariadenie na teplotnú     zariadenie, ktoré koriguje objem meraný
korekciu                   pri prevádzkových  podmienkach na objem
                           pri základných podmienkach,

PN                         abecedno-číslicové  označenie používané
                           na   referenčné  účely   vo  vzťahu  ku
                           kombinácii  mechanických  a rozmerových
                           charakteristík    súčastí    potrubného
                           systému.
                           Skladá  sa  z  písmen  PN,  za  ktorými
                           nasleduje bezrozmerné číslo.
                           Číslo   nasledujúce  za   písmenami  PN
                           nepredstavuje     merateľnú     hodnotu
                           a nesmie sa používať  na výpočty, ak to
                           neustanovuje     príslušná    slovenská
                           technická norma.
                           Najvyšší   pracovný   pretlak   súčasti
                           potrubia závisí od čísla PN, materiálov
                           a konštrukcií súčastí, od jej pracovnej
                           teploty   atď.   Udávajú   ho   tabuľky
                           zaťažiteľnosti          tlakom/teplotou
                           stanovené  v   príslušných  slovenských
                           technických normách.

Oddiel I

Všeobecné technické požiadavky na všetky plynomery

1.      Oblasť použitia
        Predpisuje  všeobecné  požiadavky,   ktorým  musia  všetky
        plynomery uvedené v prvej časti vyhovovať.
        Tieto požiadavky platia pre tieto plynomery:

1.1     objemové plynomery
        a) membránové,
        b) rotačné.

1.2     rýchlostné plynomery
        turbínové.

2.      Konštrukcia

2.1     Materiály
        Plynomery  musia byť  vyrobené z  pevných materiálov,  bez
        vnútorných   pnutí,  odolných   proti  korózii,  chemickým
        účinkom meraných  plynov a ich  kondenzátov, z materiálov,
        ktoré sa menia čo najmenej v dôsledku starnutia.

2.2     Skrine plynomerov
        Musia byť pevné a plynotesné pri najväčšom pracovnom tlaku
        plynomera.

2.3     Ochrana proti vonkajším zásahom
        Plynomer  musí byť  konštruovaný tak,  aby bez viditeľného
        poškodenia overovacích alebo zabezpečovacích značiek nebol
        možný  zásah  do  meracieho  alebo regulačného zariadenia,
        ktorý by mohol ovplyvniť presnosť merania.

2.4     Smer prúdenia plynu
        Na  plynomeroch, ktorých  počítadlo registruje  kladne len
        v jednom  smere  prúdenia  plynu,   musí  byť  tento  smer
        vyznačený  šípkou  na  vstupnom   hrdle  alebo  na  telese
        plynomera.
        Táto šípka nie je nutná, keď smer prúdenia plynu je určený
        konštrukčne.
        Membránové plynomery do veľkosti G 6 musia byť a plynomery
        iných  konštrukcií  môžu  byť  vybavené  zariadením, ktoré
        zabraňuje spätnému  chodu meracieho mechanizmu,  ak meraný
        plyn prúdi opačným smerom, ako je smer určený na meranie.

2.5     Inštalačné podmienky
        Ak   sa  predpisuje   určitá  pracovná   poloha  plynomera
        (horizontálna, vertikálna  a pod.), musí  byť vyznačená na
        vhodnom  mieste  plynomera.  Na  inštaláciu  a  pripájanie
        plynomerov  sa  vzťahuje  slovenská  technická  norma.  Na
        inštaláciu a pripájanie turbínových a rotačných plynomerov
        sa vzťahujú pokyny, ktoré výrobca dodáva s plynomermi.

2.6     Metrologické vlastnosti
        Plynomer  si musí  zachovať svoje  metrologické vlastnosti
        (platné  pre  prevádzku)  minimálne  počas  platnosti jeho
        overenia.

2.7     Vonkajšia tesnosť
        Plynomer  musí  byť   za  prevádzkových  podmienok  tesný.
        Tesnosť plynomera, prípadne aj  pevnosť materiálu a spojov
        sa  skúša  ponorením  plynomera  do  vody  alebo pretlakom
        vzduchu, prípadne akýmkoľvek rovnocenným spôsobom takto:
        a) membránové  plynomery najmenej  1,5 násobku maximálneho
           prevádzkového tlaku najmenej počas 30 sekúnd,
        b) turbínové  plynomery najmenej  1,1 násobku  maximálneho
           prevádzkového tlaku najmenej počas 180 sekúnd,
        c) rotačné  plynomery  najmenej  1,1  násobku          maximálneho
           prevádzkového tlaku najmenej počas 180 sekúnd.
        Skúške tesnosti sa podrobuje každý plynomer a počas skúšky
        nesmie byť spozorovaná žiadna netesnosť plynomera.

3.      Prídavné zariadenia

3.1     Plynomer   môže  byť   vybavený  prídavnými  zariadeniami,
        ktorými môžu byť:
        a) predplatné zariadenie,
        b) impulzné vysielače,  ktorých výstup musí  mať označenie
           hodnoty jedného  impulzu v tvare  1 imp =  ...m3 (alebo
           dm3) alebo 1 m3 = ...imp,
        c) registračné  zariadenie s  možnosťou vynulovania údajov
           počítadla,
        d) iné,  ktoré  majú   vplyv  na  metrologické  vlastnosti
           plynomerov.
        Tieto prídavné  zariadenia, ak je  nimi plynomer vybavený,
        sa  považujú  za  súčasť  meradla  a  bližšie  sú  opísané
        v rozhodnutí o schválení typu meradla.
        Ak  nie  je  k  plynomeru  pripojené  prídavné zariadenie,
        pripájacie výstupy plynomera musia byť chránené.
3.1.1   Ak  je  plynomer   vybavený  impulzným  vysielačom,  potom
        požiadavky  na  impulzné   výstupy  plynomera  sú  uvedené
        v tabuľke č. 1.

 Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
 Druh signálu     Druh snímača    Charakteristika
------------------------------------------------------------------
 Nízka frekvencia Bezpotenciálový Frekvencia impulzov    f <= 1 Hz
 (LF)             spínací kontakt Šírka impulzu          >= 50 ms
                                  Šírka medzery          >= 100 ms
                                  Konštrukcia vstupu
                                  prepočítavača musí
                                  vylúčiť vplyv
                                  prechodových javov pri
                                  spínaní a rozopínaní
                                  kontaktu v trvaní      <= 10 ms
------------------------------------------------------------------
 Stredná a        Elektronický       Impulzy musia vyhovovať
 vysoká           snímač             požiadavkám príslušných
 frekvencia                          slovenských technických
 (MF) a (HF)                                  noriem.
------------------------------------------------------------------

3.2     Plynomery môžu byť vybavené aj výstupnými hriadeľmi, ktoré
        môžu  byť použité  ako  poháňacie  hriadele alebo  ako iné
        zariadenia  (prípravky) na  pohon oddeliteľných prídavných
        zariadení.  Krútiaci  moment,   ktorý  potrebuje  plynomer
        vytvoriť na  pohon prídavných zariadení  plynomera, nesmie
        spôsobiť  zmeny údajov  plynomera väčšie,  ako sú  hodnoty
        špecifikované v príslušných oddieloch.
3.2.1   Ak je použitý len jeden hriadeľ, potom sa musí označiť
        a) údajom jeho konštanty v tvare  1 otáčka = ... m3 (alebo
           dm3),
        b) najväčším dovoleným  krútiacim momentom v  tvare Mmax =
           ...N.mm,
        c) smerom otáčania.

3.2.2   Ak  je použitých  niekoľko hriadeľov,  potom každý hriadeľ
        musí byť označený
        a) písmenom M s indexom, a to v tvare M1, M2, ...Mn,
        b) konštantou v tvare 1 otáčka = ...m3 (alebo dm3),
        c) smerom otáčania.
        Na  plynomere,  prednostne  na  hlavnom  štítku,  musí byť
        vyznačený vzťah

                   k1M1 + k2M2 + ... + knMn <= A [N.mm]

    kde:
        A je  číselná  hodnota  najväčšieho  dovoleného krútiaceho
        momentu  výstupného hriadeľa  s najväčšou  konštantou, kde
        krútiaci  moment je  platný len  pre tento  hriadeľ. Tento
        výstupný hriadeľ sa označí ako M1,
        ki (i = 1, 2, ...n) je  číselná hodnota  stanovená vzťahom
                            ki = C1/Ci,
        Ci (i = 1, 2, ...n) je konštanta pre hriadeľ Mi,
        Mi (i = 1, 2, ...n) je   krútiaci   moment   pôsobiaci  na
                            výstupný hriadeľ označený ako Mi.

3.2.3   Ak nie je k plynomeru pripojené prídavné zariadenie, konce
        výstupných hriadeľov musia byť vhodne chránené.
3.2.4   Krútiaci moment trojnásobne väčší ako je najväčší dovolený
        krútiaci moment,  nesmie prerušiť ani  deformovať spojenie
        medzi plynomerom a prídavným zariadením.

4.      Označenie

4.1     Každý  plynomer  musí  mať  na  počítadle  alebo na skrini
        plynomera štítok, na ktorom sú vyznačené tieto údaje:
        a) značka schváleného typu,
        b) meno výrobcu alebo jeho značka,
        c) označenie plynomera určujúce jeho veľkosť,
        d) maximálny prietok vyjadrený v tvare
           Qmax = ... m3.h-1,
        e) minimálny prietok vyjadrený v tvare
           Qmin = ... m3.h-1 (alebo dm3.h-1),
        f) najväčší pracovný tlak vyjadrený v tvare
           pmax = ... MPa (alebo kPa, Pa, bar, mbar), alebo PN,
        g) výrobné číslo a rok výroby plynomera,
        h) menovitá    hodnota   cyklického    objemu   objemových
           plynomerov vyjadrená v tvare
           V = ...m3 (alebo dm3),
        i) plynomery  vybavené  prídavnými  zariadeniami uvedenými
           v bodoch  3.1  a  3.2   sa  označia  spôsobom  uvedeným
           v týchto bodoch; tieto údaje môžu byť na inom štítku na
           plynomere  alebo  na   mechanickom  výstupe  prídavného
           zariadenia,
        j) pri  plynomeroch  vybavených   zariadením  na  teplotnú
           korekciu  sa  uvedie  rozsah  prevádzkových  podmienok,
           v ktorom toto zariadenie pracuje v hraniciach najväčšej
           dovolenej chyby, vyjadrených v tvare
              tm = od - ... stupňov C do + ... stupňov C
              tb = ...   stupňov C,
              tsp = .... stupňov C,
        k) ak sa  vyžaduje obchodné označenie  plynomera, osobitné
           číslo,  meno  dodávateľa  plynu  a  meno opravárenského
           servisu.
        Tieto nápisy  musia byť priamo  viditeľné, ľahko čitateľné
        a neodstrániteľné   za  normálnych   podmienok  používania
        plynomera.

4.2     Metrologický orgán,  ktorý vydáva rozhodnutie  o schválení
        typu, môže určiť prípady,  pri ktorých je rovnako potrebné
        uviesť druh plynu na štítku.

5.      Počítadlá a kontrolný prvok

5.1     Počítadlá
5.1.1   Plynomery   musia  mať   počítadlá  zaznamenávajúce  objem
        pretekajúceho  plynu  v  súlade  s  jednou  z týchto troch
        možností:
        a) plynomer  má  jedno  počítadlo  (indikačné  zariadenie)
           udávajúce  objem pri  prevádzkových podmienkach. Symbol
           "m3" musí byť na plynomere uvedený,
        b) plynomer  má  jedno  počítadlo  (indikačné  zariadenie)
           udávajúce objem pri teplote  tb, na ktorú je vykonávaná
           teplotná  korekcia.  Symbol  "m3"  musí  byť uvedený na
           štítku spolu s hodnotou teploty tb,
        c) plynomer  má  dve  indikačné  zariadenia, ktoré udávajú
           objem, ako je uvedené pod písmenami a) a b).
           Musí  byť   jasné  a  nezameniteľné,   ktoré  indikačné
           zariadenie udáva aký údaj.
5.1.2   Počítadlo  sa musí  skladať z  číslicových valčekov  alebo
        zobrazovacích segmentov okrem posledného člena udávajúceho
        najmenšiu časť  stupnice, ktorý môže byť  výnimkou z tohto
        pravidla. Valčeky musia byť očíslované v metroch kubických
        alebo  v  ich  dekadických  násobkoch  alebo podieloch. Na
        štítku počítadla musí byť označenie "m3".
5.1.2.1 Na  indikačnom zariadení  musí byť  zreteľne odlíšený údaj
        celých m3 od dekadických podielov m3.
5.1.2.2 Ak   posledný   valček   udáva   dekadické  násobky  metra
        kubického, musí byť na štítku uvedené:
        a) jedna  (alebo dve,  tri atď.)  pevná nula  za posledným
           valčekom, alebo
        b) označenie "x10"  (alebo "x100", "x1000"  atď.) tak, aby
           odčítanie bolo vždy v metroch kubických.
5.1.3   Počítadlo   musí   mať   najmenej   toľko  valčekov  alebo
        segmentov, aby sa počas prevádzkovej  doby 1 000 hodín pri
        maximálnom   prietoku  posunul   valček  najvyššieho  rádu
        počítadla najviac o jednu číselnú hodnotu valčeka.

5.2     Kontrolný prvok
5.2.1   Plynomer musí byť riešený tak,  aby sa jeho overenie mohlo
        vykonať  s  dostatočnou  presnosťou  v  dostatočne krátkom
        čase.  Na tento  účel  musí  byť plynomer  konštruovaný so
        zabudovaným kontrolným prvkom alebo s iným usporiadaním.
        Ak má  plynomer dve počítadlá  (indikačné zariadenia), ako
        je  to  uvedené  v  bode  5.1.1  písm. c),  obe  indikačné
        zariadenia  musia  mať  kontrolný  prvok,  aby  bolo možné
        overiť   vlastnosti   zariadenia   na   teplotnú  korekciu
        s dostatočnou presnosťou v dostatočne krátkom čase.
5.2.2   Zabudovaným kontrolným prvkom počítadla môže byť napríklad
        mechanický kontrolný prvok, t.j.
        a) plynulo  sa  otáčajúci  valček  počítadla  s  najvyššou
           rýchlosťou otáčania s očíslovanou stupnicou,
        b) ručička otáčajúca sa nad  pevným číselníkom s označenou
           stupnicou alebo
        c) kotúč  s  vynesenou  stupnicou  otáčajúci  sa za pevnou
           referenčnou značkou a pod.
5.2.2.1         Na  vynesenej  stupnici   mechanického  kontrolného  prvku
        v tvare   ručičky   alebo    kotúča   musí   byť   výrazne
        a jednoznačne   vyznačená  hodnota   objemu  zodpovedajúca
        jednej otáčke ručičky alebo kotúča, a to v tvare
        1 otáčka = ...m3 (alebo dm3).
        Začiatok stupnice musí byť označený nulou.
5.2.2.2 Vzdialenosť  rysiek stupnice  nesmie byť  menšia ako  1 mm
        a musí byť konštantná po celej stupnici.
5.2.2.3 Hodnota  dielika stupnice  musí zodpovedať  1x10 na  n m3,
        2x10 na  n m3 alebo  5x10 na n  m3, kde n  je kladné alebo
        záporné celé číslo alebo nula.
5.2.2.4 Rysky  stupnice  musia  byť  tenké  a  rovnako  hrubé, aby
        umožňovali presné a jednoduché odčítanie.
        Ak je hodnota dielika stupnice 1x10  na n m3 alebo 2x10 na
        n m3,  musí  byť  každá  piata  čiara  vyznačujúca  dielik
        zvýraznená  väčšou  dĺžkou,  pri  hodnote dielika stupnice
        5x10  na  n  m3  musí  byť  zvýraznená  každá  druhá čiara
        vyznačujúca dielik.
5.2.2.5 Kontrolný  prvok  má  mať  rysky  kontrastné  vzhľadom  na
        stupnicu,    s   dostatočnými    rozmermi   na   umožnenie
        fotoelektrického    snímania.    Rysky    nesmú   zakrývať
        očíslovanie a nesmú znižovať presnosť odčítania.
5.2.2.6 Ručička alebo  referenčná značka musí byť  taká tenká, aby
        umožnila   spoľahlivé  a   jednoduché  odčítanie,   nesmie
        prekrývať delenie stupnice a prekážať pri čítaní údajov.
5.2.3   Kontrolný  prvok môže  mať odoberateľnú  referenčnú značku
        dostatočnej  veľkosti,  aby   sa  umožnilo  fotoelektrické
        snímanie.   Táto   značka   nesmie   prekrývať  vyznačenie
        stupnice, v prípade potreby  môže nahradiť číslicu 0. Táto
        značka nesmie ovplyvňovať presnosť odčítania.

5.3     Valčeky a stupnice počítadiel
        Priemer valčekov má byť najmenej 16 mm.
        Priemer   vyznačenej  stupnice   uvedenej  v   bode  5.2.2
        písm. b), c) musí byť najmenej 16 mm.

5.4     Odčítanie na počítadle
        Počítadlo musí byť riešené tak, aby sa na ňom dalo odčítať
        jednoduchým zoradením číslic.

5.5     Presúvanie číslic
        Každá číslica určitého očíslovaného  valčeka sa musí úplne
        presunúť o jednu jednotku,  keď najbližší nižší očíslovaný
        valček dokončí poslednú desatinu svojej otáčky.

5.6     Demontáž počítadla
        Plynomer musí  byť riešený tak,  aby bolo možné  počítadlo
        ľahko demontovať počas overenia.

Oddiel II

Metrologické požiadavky na všetky plynomery

1.      Najväčšie dovolené chyby

1.1     Chyba    meradla   sa    vyjadruje   relatívnou   hodnotou
        v percentách  ako  pomer  rozdielu  medzi  udanou hodnotou
        skúšaného meradla a  konvenčne pravou hodnotou etalónového
        meradla ku konvenčne pravej hodnote etalónového meradla.

                                Udaná hodnota meradla
                             - konvenčne pravá hodnota
        Chyba v percentách = ---------------------------- .100
                               konvenčne pravá hodnota

1.2     Tieto chyby  platia pre merania  vzduchom, ktorého hustota
        je 1,2  kg.m-3. Pri normálnych  atmosférických podmienkach
        sa  môže  predpokladať,  že  okolitý  vzduch  v overovacom
        laboratóriu spĺňa tento predpoklad.

1.3     Hodnoty   najväčších   dovolených    chýb   sú   stanovené
        v oddieloch VI a X.

1.4     Ak  má  plynomer  jedno   počítadlo  udávajúce  objem  pri
        základných   podmienkach,  konvenčne   pravá  hodnota  pri
        referenčných  podmienkach sa  musí previesť  na objem  pri
        základných podmienkach.

1.5     Ak má  plynomer dve počítadlá,  jedno udávajúce objem  pri
        prevádzkových  podmienkach  a  druhé  udávajúce  objem pri
        základných podmienkach, hodnoty najväčších dovolených chýb
        platia  pre  indikačné  zariadenie  (počítadlo)  udávajúce
        objem pri prevádzkových podmienkach. Rozdiel chyby merania
        stanovený z  oboch indikačných zariadení  nesmie byť väčší
        ako 0,5%.

2.      Tlaková strata

2.1     Najväčšie dovolené hodnoty
        Najväčšie dovolené hodnoty  tlakovej straty pre membránové
        plynomery sú stanovené v oddiele VI. Pre rotačné plynomery
        bude  dovolená tlaková  strata stanovená  pri skúške typu,
        pri turbínových plynomeroch sa tlaková strata neskúša.

3.      Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek

3.1     Všeobecné požiadavky
        Umiestnenie  značiek  musí  byť  volené  tak, aby demontáž
        časti  s  umiestnenou  značkou  spôsobila poškodenie tejto
        značky.

3.2     Štítok s údajmi
        Štítok  s   údajmi  podľa  oddielu  I   bodu  4  musí  byť
        zabezpečený overovacou  značkou. Demontáž štítku  s údajmi
        musí byť nemožná bez poškodenia overovacej značky.

3.3     Na  všetkých plynomeroch  musia byť  miesta na umiestnenie
        overovacej alebo zabezpečovacej značky na
        a) všetkých štítkoch, na  ktorých sú informácie predpísané
           v oddiele I,
        b) všetkých  častiach  skrinky,   ktoré  nemôžu  byť  inak
           chránené proti zásahu s možnosťou ovplyvnenia presnosti
           merania,
        c) pripojeniach  odpojiteľných prídavných  zariadení alebo
           na   ochranných  zariadeniach   uvedených  v  oddieloch
           V a IX.

Oddiel III

Metrologická kontrola meradiel - všeobecne pre všetky plynomery

1. Metrologická kontrola plynomerov
Plynomer podlieha štátnej metrologickej kontrole. Táto
zahŕňa
- schválenie typu,
- prvotné overenie,
- následné overenie.

1.1 Schválenie typu
1.1.1 Základnými technickými a metrologickými charakteristikami
uvedenými v rozhodnutí o schválení typu podľa § 11 ods. 3zákona sú minimálny prietok, najväčší prevádzkový tlak,
menovitý vnútorný priemer pripojovacích častí a pri
membránových plynomeroch, menovitá hodnota cyklického
objemu.
1.1.2 V rozhodnutí o schválení typu sa okrem údajov uvedených
v § 11 ods. 3 zákona uvedú ešte tieto údaje:
a) údaje o prídavných zariadeniach uvedených v oddiele
I bode 3.1 a výstupných hriadeľoch uvedených v oddiele
I bode 3.2, ak sú nimi plynomery vybavené,
b) informácia o umiestnení overovacích a zabezpečovacích
značiek a uzáverov, ak treba, tak formou výkresu alebo
fotografie,
c) štítok meradla s príslušnými údajmi,
d) zoznam dokladov prislúchajúcich k rozhodnutiu
o schválení typu,
e) osobitné poznámky.

1.2 Konanie pri schvaľovaní typu
Žiadateľ predloží vykonávateľovi skúšky typu dve vzorky až
šesť vzoriek plynomerov vyhotovených v súlade s typom.
Vykonávateľ skúšky typu môže žiadať plynomery viacerých
veľkostí, ak sa súčasne požaduje schvaľovanie týchto
veľkostí.
V závislosti od výsledku skúšok možno žiadať ďalšie vzorky
plynomerov.
Vzorky plynomerov sa môžu predložiť aj v rozličných
časoch, ale rozhodnutie o schválení typu sa môže vydať až
po predložení a odskúšaní všetkých vzoriek plynomerov.

1.3 Všeobecná prehliadka
1.3.1 Vykonávateľ skúšky typu vykoná vizuálnu prehliadku, pri
ktorej skontroluje, či plynomer spĺňa požiadavky stanovené
v oddieloch I a II, napr. požiadavky na označenia
a nápisy, umiestnenie overovacích a zabezpečovacích
značiek, na indikačné zariadenie (počítadlo) a kontrolný
prvok.
1.3.2 Plynomery určené na skúšanie musia byť pripravené na
činnosť podľa návodu na obsluhu výrobcu.
1.3.3 Na plynomeroch s viacerými počítadlami sa kontroluje
správnosť ich pripojenia a či zodpovedajú dokumentácii
dodanej výrobcom.

1.4 Skúšanie
1.4.1 Vzorky musia byť v súlade s požiadavkami uvedenými
v oddiele II bode 3 a oddiele III bode 1.2.
1.4.2 Skúšky pri teplote okolia
(Krivka chýb)
1.4.2.1 Plynomery majú byť stabilizované pri teplote skúšobne.
1.4.2.2 Plynomery musia byť inštalované na skúšobnej trati podľa
pracovných inštrukcií výrobcu. Potrubia pripojené k vstupu
plynomera musia mať ten istý nominálny rozmer ako
plynomer.
1.4.2.3 Po pripojení plynomera na skúšobnú trať sa skontroluje
tesnosť skúšobnej stanice tak, že sa skúšobná stanica
naplní vzduchom na predpísaný maximálny tlak alebo podtlak
a sleduje sa údaj na tlakomere. Tesnosť je vyhovujúca, ak
po vyrovnaní teplôt skúšobného vzduchu tlak v skúšobnej
stanici neklesá počas 120 sekúnd.
1.4.2.4 Chyby vzoriek plynomerov sa určujú pri hodnotách prietoku
rozložených v pracovnom rozsahu, ktoré sú uvedené
v oddieloch VII a XI.
1.4.2.5 Krivka chýb musí byť v rozsahu najväčších dovolených chýb
stanovených v oddieloch VI a X.
1.4.3 Vzorky plynomerov sa potom podrobia skúške životnosti
(trvanlivosti).
1.4.3.1 Skúška životnosti (trvanlivosti) sa vykoná na plynomeroch
a) G 0,6 až G 10 pri maximálnom prietoku s použitím
vzduchu,
b) G 16 až G 650 podľa možnosti pri maximálnom prietoku
s použitím plynu, na ktorý je plynomer určený, alebo so
vzduchom. Prietok počas skúšky má byť najmenej 0,5
Qmax,
c) väčších ako G 650 podľa pokynov výrobcu.
Ak výrobca preukáže, že materiál plynomera je dostatočne
odolný pri pôsobení plynu, vykonávateľ skúšky typu môže
rozhodnúť, aby sa skúška životnosti (trvanlivosti)
vykonala so vzduchom. 1.4.3.2 Trvanie skúšky životnosti
(trvanlivosti) je pri plynomeroch
a) G 0,6 až G 10:2000 hodín. Skúška životnosti
(trvanlivosti) nemusí byť kontinuálna, ale musí sa
skončiť do 100 dní,
b) G 16 až G 650 také, aby odmeraný objem zodpovedal
maximálnemu prietoku počas 2000 hodín.
Skúška sa musí skončiť do 180 dní.
1.4.4 Po skúške životnosti (trvanlivosti) majú plynomery (okrem
jedného z nich, keď sa skúška vykonala najmenej na troch
plynomeroch) spĺňať túto požiadavku:
1.4.4.1 Krivka chýb musí byť v rozsahu najväčších dovolených chýb
v prevádzke stanovených v oddieloch VI a X.

1.5 Zmena už schváleného typu
Keď sa žiadosť o schválenie typu týka zmeny už schváleného
typu, vykonávateľ skúšky typu, ktorý schválil pôvodný typ,
rozhodne podľa charakteru zmeny, či a v akom rozsahu
uplatní požiadavky bodov 1.2 až 1.4.

Oddiel IV

Metódy technických skúšok všeobecne pre všetky plynomery

1.      Všeobecné požiadavky
        Všeobecné požiadavky na  vykonávanie technických skúšok sú
        uvedené v oddiele III.

2.      Podmienky okolia

2.1     Priemerná  teplota   okolia  v  skúšobnej   miestnosti  je
        definovaná ako aritmetický priemer týchto teplôt
        a) teplota okolia pri referenčnom etalóne,
        b) teplota okolia pri skúšanom plynomere,
        c) teplota vzduchu pri vstupe do meracej trate.

2.2     Podmienky  v  skúšobnej  miestnosti  musia  byť dostatočne
        ustálené. To znamená, že
        a) priemerná teplota okolia podľa bodu 2.1 sa nesmie meniť
           o viac ako  4 stupne C  za 12 hodín  a o 2  stupne C za
           hodinu,
        b) teploty  uvedené v  bode 2.1  sa nemajú  navzájom líšiť
           o viac ako 2 stupne C.

2.3     Plynomery  možno skúšať  bez korekcie  teplotného rozdielu
        medzi etalónom a skúšaným  plynomerom, ak sú splnené tieto
        požiadavky:
        a) vzduch použitý na skúšanie má vlastnosti okolia,
        b) priemerná teplota okolia podľa bodu 2.1 nekolíše o viac
           ako 2 stupne C v priebehu 24  hodín a o 0,5 stupňa C za
           hodinu,
        c) teploty uvedené  v bode 2.1 sa  vzájomne nelíšia o viac
           ako 0,5 stupňa C.
        V iných  prípadoch sa  berú do  úvahy korekcie  teplotného
        rozdielu, ktoré sú uvedené v oddieloch VII a VIII.

2.4     Pred  začiatkom skúšok  treba skúšané  plynomery umiestniť
        v skúšobnej  miestnosti  alebo  v  priestoroch  s teplotou
        skúšobnej  miestnosti  najmenej  na  5  hodín,  aby sa ich
        teplota vyrovnala s teplotou skúšobnej miestnosti.

2.5     Atmosférický tlak  v laboratóriu sa meria  najmenej raz za
        deň.

3.      Meracia trať

3.1     Skušobný vzduch
3.1.1   Skúšobný vzduch je čistý, zbavený prachu a oleja.
3.1.2   Teplota   skúšobného  vzduchu   sa  nesmie   odlišovať  od
        priemernej teploty okolia o viac ako 0,5 stupňa C.
3.1.3   Relatívna  vlhkosť vzduchu  je taká,  aby nedochádzalo  ku
        kondenzácii.

3.2     Meranie tlaku
3.2.1   Odbery   tlaku  pre   plynomery  pri   skúšaní  musia  byť
        umiestnené  vo  vzdialenosti,   ktorá  sa  rovná  priemeru
        potrubia pred vstupom do  plynomera a priemeru potrubia za
        výstupom z  plynomera. Pri plynomeroch,  ktoré sú vybavené
        prípojmi na  meranie tlakovej straty,  možno merať tlakovú
        stratu priamo na prípojoch, ak sa to nedá splniť, treba sa
        presvedčiť,  či  dané  meranie  tlakov  poskytuje  správne
        hodnoty zodpovedajúce uvedeným miestam na odbery tlakov.
3.2.2   Otvory odberov tlaku musia byť kolmé na os potrubia. Musia
        mať  priemer  najmenej  3  mm.  Musí  byť zabezpečené, aby
        odbery tlakov nezasahovali  do prierezu potrubia. Vnútorná
        stena potrubia musí byť hladká.
3.2.3   Prístroj, ktorý  poskytuje údaj tlakovej  straty skúšaného
        plynomera,   musí   udávať   priemerný   kolísajúci   tlak
        v plynomere.

3.3     Meranie teploty
        Teplota vzťahujúca  sa na meraný  objem plynu sa  meria na
        výstupe plynomera.

3.4     Tesnosť
        Meracia  trať sa  testuje na  tesnosť v  súlade s postupmi
        metrologického laboratória.

3.5     Skúšky v sérii
        Ak sa  plynomery skúšajú v sérii,  treba urobiť opatrenia,
        aby  sa  zabránilo  vzájomnému  ovplyvňovaniu  plynomerov.
        Účinnosť týchto opatrení sa môže  určiť tak, že sa skúšaný
        plynomer zo série odskúša         jedenkrát v každej polohe trate.

4.      Etalóny

4.1     Meracia  trať je  vybavená  etalónmi,  ktoré sú  vhodné na
        skúšanie  plynomerov. Pracovný  rozsah etalónov  zodpovedá
        rozsahu skúšaných plynomerov.

4.2     Tlakomery,  teplomery,  etalónové   plynomery  použité  na
        meranie   parametrov  vstupujúcich   do  výpočtu   určitej
        veličiny majú zabezpečenú nadväznosť.

4.3     V kalibračných certifikátoch  je uvedený rozsah,  v ktorom
        sa môžu prístroje používať a uvedená neistota merania.

4.4     Skúšobné  pracovisko  musí   byť  schopné  určiť  neistotu
        merania pri overovaní plynomera.

4.5     Najlepšia meracia schopnosť skúšobného zariadenia pre dané
        merania musí  byť aspoň trikrát  menšia, ako je  najväčšia
        dovolená chyba skúšaného plynomera.

Oddiel V

Technické požiadavky na membránové plynomery

1.      Všeobecné požiadavky
        Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele I.

2.      Detaily konštrukcie

2.1     Rozdiel  medzi  vypočítanou   hodnotou  cyklického  objemu
        V meradla a  hodnotou tohto objemu  udanou na meradle  pri
        referenčných  podmienkach nesmie  byť väčší  ako +5% tejto
        hodnoty.

3.      Kontrolný prvok

3.1     Všeobecne
        Pre plynomery  vybavené počítadlom so  súčtovým kontrolným
        prvkom  podľa  oddielu  I  bodu  5.2.2  nesmie  smerodajná
        odchýlka presahovať hodnoty uvedené v tabuľke č. 2, pričom
        sa  vykoná séria  najmenej 30-tich  po sebe  nasledujúcich
        meraní. Objem vzduchu pretečeného plynomerom pri meraní sa
        musí  rovnať  10-násobku   nominálneho  cyklického  objemu
        (20-násobku, keď dekadický  násobok nominálneho cyklického
        objemu  je  menší  ako  objem  zodpovedajúci jednej otáčke
        kontrolného prvku). Skúšky sa  vykonajú v rámci schválenia
        typu v identických podmienkach pri jednom prietoku v rámci
        rozsahu 0,2 Qmax až Qmax.

 Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
  Označenie plynomera   Najväčšia prípustná smerodajná odchýlka
                                           dm3
------------------------------------------------------------------
   G 0,6 až G 6                            0,2
    G 10 až G 65                           2
   G 100 až G 650                          20
------------------------------------------------------------------

3.2     Mechanický kontrolný prvok počítadla
3.2.1   Mechanické  indikačné  zariadenie   (počítadlo)  môže  byť
        integrovaný  (zabudovaný)  kontrolný  prvok  podľa oddielu
        I bodu  5.2.2  alebo  zariadenie,  ktoré umožní pripojenie
        odoberateľného prvku.
3.2.2   Integrovaný  (zabudovaný)   kontrolný  prvok  mechanického
        indikačného  zariadenia  (počítadla)   musí  mať  najväčší
        rozsah stupnice a číslovanie stupnice podľa tabuľky č. 3.

 Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------
  Označenie           Najväčšia hodnota     Očíslovaná hodnota
  plynomera                dielika               stupnice
                            dm3                    dm3
-----------------------------------------------------------------
  G 0,6 až G 6              0,2                     1
   G 10 až G 65             2                      10
  G 100 až G 650           20                     100
------------------------------------------------------------------

Oddiel VI

Metrologické požiadavky na membránové plynomery

1.      Všeobecné požiadavky
        Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele II.

2.      Merací rozsah
        Dovolené  hodnoty maximálnych  a minimálnych  prietokov sú
        podľa veľkosti plynomerov uvedené v tabuľke č. 4.

 Tabuľka č. 4

------------------------------------------------------------------
  Označenie     Maximálny   Minimálny    Priemerná dovolená
  plynomera     prietok      prietok     tlaková strata pri
                 Qmax        Qmin        maximálnom prietoku
                 m3.h-1      m3.h-1               Pa
------------------------------------------------------------------
   G 0,6           1         0,016
   G 1             1,6       0,016
   G 1,6           2,5       0,016               200
   G 2,5           4         0,025              (220)
   G 4             6         0,040
   G 6            10         0,060
------------------------------------------------------------------
   G 10           16         0,100
   G 16           25         0,160               300
   G 25           40         0,250              (330)
   G 40           65         0,400
------------------------------------------------------------------
   G 65          100         0,650
   G 100         160         1,000
   G 160         250         1,600               400
   G 250         400         2,500              (440)
   G 400         650         4,000
   G 650       1 000         6,500
------------------------------------------------------------------

        Plynomer môže mať menšiu hodnotu minimálneho prietoku, ako
        je uvedené v tabuľke č. 4, ale táto menšia hodnota sa musí
        rovnať jednej  z hodnôt uvedených v  treťom stĺpci tabuľky
        č. 4  alebo  sa  musí  rovnať  dekadickému  podielu  tejto
        hodnoty.

3.      Najväčšia dovolená chyba

3.1     Pri  podmienkach  uvedených  v  oddiele  II  sú  najväčšie
        dovolené chyby  pri schvaľovaní typu  pri prvotnom overení
        a následnom overení  a hodnoty najväčších  dovolených chýb
        v prevádzke uvedené v tabuľke č. 5.

 Tabuľka č. 5

------------------------------------------------------------------
    Prietok                       Najväčšia dovolená chyba
------------------------------------------------------------------
                             Pri schvaľovaní typu   V prevádzke
                                a pri overení
                           ---------------------------------------
  Qmin <= Q < 0,1 Qmax            + -3%              -6%, +3%
  0,1 Qmax <= Q <= Qmax           + -2%               + -3%
------------------------------------------------------------------

3.2     Pri  overení chyby  prietokov medzi  0,1Qmax a  Qmax nesmú
        presiahnuť 1%, keď majú to isté znamienko.

3.3     Ak najväčšie dovolené krútiace  momenty udané na plynomere
        podľa oddielu I bodu 3.2.1 alebo 3.2.2 sa použili na náhon
        hriadeľa, potom  údaj plynomera pre  Qmin sa nesmie  meniť
        o viac ako 1,5%.

3.4     Pre plynomery so zariadením  na teplotnú korekciu vybavené
        jedným indikačným zariadením  (počítadlom), ako je uvedené
        v oddiele I bode  5.1.1 písm. c) a v oddiele  II bode 1.4,
        platí:
3.4.1   Najväčšie   dovolené  chyby   v  prevádzke   špecifikované
        v tabuľke č. 5  (stĺpec pre chyby v  prevádzke) sa zväčšia
        o + -1%.    Najväčšie   dovolené    chyby   pri    overení
        špecifikované  v tabuľke  č. 5 (stĺpec  pre overovanie) sa
        zväčšia o  + -0,5% v intervale tsp  -5 stupňov C a  tsp +5
        stupňov  C,   kde  tsp  (tsp  -   špecifická  teplota  pri
        overovaní) je v intervale medzi 15 stupňov C až 25 stupňov
        C.  Tento interval  musí  ležať  v rozsahu  teplôt merania
        vyznačenom na štítku plynomera.
3.4.2   Pre interval rozsahu teplôt  merania vyznačeného na štítku
        plynomera,     ale     mimo     intervalu     definovaného
        v predchádzajúcom  bode, (t.j.  napr. v  intervale tmin až
        15 stupňov C a v intervale 25 stupňov C až tmax, ak je tsp
        = 20  stupňov  C),  sú  najväčšie  dovolené  chyby uvedené
        v tabuľke č. 5 zväčšené o 1%.
3.4.3   Dodržiavanie  požiadavky  bodov  3.4.1   a  3.4.2.  sa  má
        kontrolovať pri  teplotách v intervaloch  tmin až tmin  +2
        stupne C, alebo tmax -2 stupne C až tmax.
3.4.4   Overovanie plynomerov  so zariadením na  teplotnú korekciu
        sa vykonáva podľa metódy v oddiele VIII.

4.      Tlaková strata
        Celková  tlaková  strata  plynomera  pri  prietoku vzduchu
        s hustotou 1,2  kg.m-3 a prietoku  Qmax nesmie v  priemere
        prekročiť  hodnoty  udané  v  tabuľke  č. 4,  kde  hodnoty
        v zátvorkách  sú odporúčané  pre priemernú  tlakovú stratu
        v prevádzke.

Oddiel VII

Metódy technických skúšok membránových plynomerov

1.      Všeobecné požiadavky
        Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddieloch III a IV.

2.      Schvaľovanie typu
2.1     Skúšanie
2.1.1   Všeobecne
        Všeobecné požiadavky na skúšanie sú uvedené v oddiele IV.
2.1.2   Pred  začatím  skúšania  sa  nechá  plynomer  zabiehať pri
        maximálnom prietoku. Objem pretečený cez plynomer musí byť
        najmenej 50-násobkom cyklického objemu plynomera. Skutočné
        trvanie  zábehu  môže  závisieť  od  času,  ktorý  uplynul
        odvtedy, keď bol plynomer poslednýkrát v činnosti.
2.1.3   Plynomer sa  prednostne skúša s objemom  vzduchu, ktorý sa
        rovná  celému násobku  cyklického objemu  plynomera. Ak to
        nie je možné, objem  vzduchu prechádzajúci cez plynomer sa
        volí tak, aby vplyv zmien  cyklického objemu bol menší ako
        0,2%  pri  skúšaní  pri  prietokoch  od  0,1  Qmax až Qmax
        a 0,4% pri skúšaní pri prietokoch menších ako 0,1 Qmax.
2.1.4   Ak  sa skúša  viac plynomerov  v sérii,  priemerný vstupný
        tlak  každého  plynomera  sa  môže  merať  alebo  stanoviť
        výpočtom  z tlakovej  straty všetkých  plynomerov, aby  sa
        vypočítal vplyv na pretečený objem pri klesajúcom tlaku na
        meracej trati.
2.1.5   Chyby sa  určia ako priemerné hodnoty  z najmenej šiestich
        meraní pri danom prietoku,  trikrát s klesajúcim prietokom
        a trikrát so stúpajúcim prietokom.
2.1.6   Chyby   musia  byť   pri  každom   prietoku  v  hraniciach
        tolerancií uvedených v oddiele VI tabuľke č. 5.
2.1.7   Počas  skúšky sa  odčíta tlaková  diferencia medzi vstupom
        a výstupom  plynomera  pri  Qmax  na  kontrolu  priemernej
        tlakovej straty plynomera (pozri oddiel VI tabuľku č. 4).
2.1.8   Pri  hodnotách  prietoku  medzi  Qmin  až  2  Qmin  a  pri
        prietokoch  0,2  Qmax  a  Qmax  sa  určia  chyby  najmenej
        šesťkrát,   nezávisle  pri   každom  prietoku.   Ďalej  sa
        minimálne  dvakrát vykoná  skúška pri  prietokoch 3  Qmin,
        0,1 Qmax,  0,4 Qmax, 0,7 Qmax.  Skutočný prietok sa nesmie
        líšiť od menovitého  o viac ako 5%. Pre  prietoky 0,2 Qmax
        a Qmax nesmie  byť rozdiel medzi  jednotlivými chybami pri
        každej hodnote skúšobného prietoku väčší ako 0,6%.
2.1.9   Okrem toho rozdiel medzi minimom a maximom krivky chýb ako
        funkcie prietoku  Q nesmie presahovať 2%  v rozsahu od 0,1
        Qmax do Qmax.
2.1.10  Smerodajná  odchýlka  údaja  počítadla  minimálne  jedného
        skúšaného  plynomera  sa  kontroluje  podľa  oddielu V pri
        jednom prietoku v rámci rozsahu 0,2 Qmax až Qmax.

2.2     Ďalšie zariadenia
2.2.1   Ak je plynomer vybavený  predplatným zariadením, skúša sa,
        či  toto zariadenie  nemá vplyv  na metrologické parametre
        plynomera (oddiel I bod 3.1).
2.2.2   Ak je plynomer  vybavený generátorom impulzov, skontroluje
        sa  jeho  správna  funkcia  a  počet  impulzov na jednotku
        objemu (oddiel I bod 3.1).
2.2.3   Ak  je  plynomer  vybavený  výstupným  pohonným hriadeľom,
        skontroluje  sa,  či  spojenie  medzi  meracím  zariadením
        a prevodom  ostalo  bez   zmeny  pri  pôsobení  krútiaceho
        momentu  trikrát   väčšieho,  ako  je   najväčší  dovolený
        krútiaci  moment Mmax  (oddiel  I  bod 3.2.4).  Podobne sa
        kontroluje,  či  chyba  pri  Qmin  sa  nemení viac, ako je
        stanovené v  oddiele I, ak  je hriadeľ zaťažený  najväčším
        dovoleným krútiacim momentom Mmax.
2.2.4   Na  splnenie  požiadaviek  bodu  2.2.3  plynomery s jedným
        pohonným hriadeľom alebo  viacerými pohonnými hriadeľmi sa
        skúšajú v počte troch kusov  z každej veľkosti so vzduchom
        s hustotou 1,2 kg.m-3.
        Pri  plynomere s  viacerými pohonnými  hriadeľmi sa skúška
        vykoná  na  hriadeli,  ktorý  poskytuje  najnepriaznivejší
        výsledok.
        Pri  plynomeroch s  tou istou  veľkosťou najmenšia hodnota
        krútiaceho  momentu získaná  počas skúšky  sa použije  ako
        najväčšia dovolená hodnota krútiaceho momentu.
2.2.5   Ak  typ   plynomera  zahŕňa  rozdielne   veľkosti,  skúška
        krútiaceho  momentu sa  vykoná na  plynomeroch s najmenšou
        veľkosťou za  predpokladu, že ten istý  krútiaci moment je
        špecifikovaný  pre  väčšie  plynomery  a  že  ich  pohonný
        hriadeľ  má  rovnakú   alebo  väčšiu  hodnotu  najväčšieho
        dovoleného krútiaceho momentu.

2.3     Membránové  plynomery  so   zabudovanými  zariadeniami  na
        teplotnú korekciu
2.3.1   Všeobecne.
2.3.1.1 Pri  plynomeroch  so  zabudovaným  zariadením  na teplotnú
        korekciu  sa vykonajú  všetky skúšky,  ktoré sa vykonávajú
        pri schvaľovaní typu plynomerov bez teplotnej korekcie.
2.3.2   Okrem skúšok pri teplote laboratória sa plynomery podrobia
        skúškam pri minimálnej a maximálnej teplote.
        Etalón musí  byť vždy v prevádzke  pri teplote, pri ktorej
        sa kalibroval.
2.3.2.1 Postup skúšania
        a) najprv sa  začne séria meraní  od najnižšej teploty  so
           stúpaním teploty pri prietokoch 0,2 Qmax a 0,7 Qmax,
        b) nasleduje séria meraní od  najvyššej teploty s klesaním
           teploty pri prietokoch 0,2 Qmax a 0,7 Qmax.
2.3.2.2 Rozdiel teploty  okolia plynomera a  skúšobného vzduchu na
        vstupe do plynomera  je menší ako 1 stupeň  C a teplota sa
        udržiava  ustálená v          rozmedzí + -0,5  stupňa C  pri danom
        nastavení  teploty.  Vlhkosť  skúšobného  vzduchu musí byť
        taká, aby sa nevyskytla kondenzácia.
2.3.2.3 Skúšky pri rôznych teplotách  sa opakujú dvakrát pri danom
        prietoku a teplote.
2.3.2.4 Priemerná  chyba  pri  každej  skúšobnej  teplote musí byť
        v toleranciách uvedených v oddiele VI bode 3.4.
2.3.2.5 Pri malej zmene konštrukcie  plynomera už schváleného typu
        stačí vykonať  pri membránových plynomeroch  so zariadením
        na teplotnú  korekciu skúšky v  teplotnej komore v  menšom
        rozsahu, t.j. napr. len pri prietoku 0,2 Qmax.

2.4     Skúška stálosti
2.4.1   Ak  je plynomer  pri  dlhodobom  skúšaní v  prevádzke mimo
        pracoviska  vykonávateľa skúšky,  je opatrený  overovacími
        a zabezpečovacími značkami (plombami).
2.4.2   Výsledná krivka chýb
2.4.2.1 Podmienky  pri určovaní  výslednej krivky  chýb musia  byť
        rovnaké  ako pri  prvej skúške  metrologických parametrov.
        Skúšky sa  vykonajú na tej istej  meracej trati, na ktorej
        bola urobená  krivka chýb pri  prvej skúške metrologických
        parametrov.
2.4.2.2 Chyby  sa určia  pri prietokoch  v rozsahu  Qmin až 2 Qmin
        a pri  prietokoch  0,2  Qmax   a  Qmax  dvakrát,  raz  pri
        stúpajúcom a raz pri klesajúcom prietoku. Skutočný prietok
        sa nesmie líšiť od menovitého  o viac ako 5%. Hodnoty chýb
        sa určia  podľa oddielu VII bodu  2.1.8 a nesmú presahovať
        hodnoty platné  pre prevádzku uvedené v  oddiele VI bode 3
        tabuľke č. 5.
2.4.3   Ak sa  výrazne zmenila tlaková  strata pri Qmin,  plynomer
        treba preskúmať, aby sa zistila možná príčina.

2.5     Záver
        Ak skúšané plynomery preukázali, že ich vlastnosti spĺňajú
        všetky požiadavky na schválenie  typu, vydá sa rozhodnutie
        o schválení typu.

2.6     Kontrolné meranie  týkajúce sa plynomerov  so zabudovanými
        zariadeniami na teplotnú korekciu
        Pri kontrolnom meraní (napríklad pri reklamácii odberateľa
        plynu) sa plynomery musia  najprv odskúšať pri teplote (20
        + -5) stupňov C pri prietokoch Qmin, 0,2 Qmax a Qmax. Pred
        touto  skúškou  musí  plynomermi  pri  prietoku  0,2  Qmax
        pretiecť asi 30 dm3 vzduchu.
        Ak výsledky  meraní ležia mimo  zúžených hraníc najväčších
        dovolených chýb v prevádzke,  ale vnútri hraníc najväčších
        dovolených  chýb  v  prevádzke,  môže  žiadateľ  dodatočne
        požadovať skúšku  pri tmin a  tmax pri prietoku  0,2 Qmax.
        Zúžené hranice  najväčších dovolených chýb  v prevádzke sú
        uvedené  v tabuľke  č. 6 a  hranice najväčších  dovolených
        chýb v prevádzke sú uvedené v tabuľke č. 7.

 Tabuľka č. 6

------------------------------------------------------------------
                                        Prietok Q
    Skúšobná teplota      ----------------------------------------
                             Qmin        0,2 Qmax         Qmax
------------------------------------------------------------------
   (20 + -5) stupňov  C     + -6%        + -4%           + -4%
------------------------------------------------------------------

 Tabuľka č. 7

------------------------------------------------------------------
                                        Prietok Q
    Skúšobná teplota
                           ---------------------------------------
                              Qmin        0,2 Qmax        Qmax
------------------------------------------------------------------
 (20 + -5) stupňov C         + -7%        + -5%          + -5%
------------------------------------------------------------------
 (tmin -0 +2) stupne C
 (tmax -2 +0) stupne C         -          + -6%            -
------------------------------------------------------------------

Oddiel VIII

Metódy skúšania pri overovaní membránových plynomerov

1.      Prvotné overenie

1.1     Príprava
1.1.1   Plynomery musia byť stabilizované pri teplote skúšobne.
1.1.2   Ak  sú  plynomery  prinesené   do  skúšobne  z  prostredia
        s nižšou  teplotou,   musí  sa  zabezpečiť,   aby  v  nich
        nekondenzovala voda.
1.1.3   Ak sú plynomery opatrené mechanickým indikačným zariadením
        (počítadlom), skontroluje sa funkčnosť pretáčania valčekov
        z pozície  všetkých  valčekov  na  číslici  9  na  pozíciu
        všetkých valčekov na číslici 0.
1.1.4   Pred  overením sa  preveria všetky  označenia a  nápisy na
        plynomere.
1.1.5   Pred overením sa skontroluje, či vzhľad a štítok plynomera
        zodpovedajú schválenému typu.
1.1.6   Ak   majú   plynomery   prídavné   zariadenia,   treba  sa
        presvedčiť, či sú tieto  zariadenia správne pripojené a či
        zodpovedajú dokumentácii, ktorú dodal výrobca.

1.2     Postup pri overení
1.2.1   Meracia  trať sa  podrobí skúške  tesnosti podľa  metodiky
        laboratória.
1.2.2   Pred začatím overovania musí  byť plynomer v prevádzke pri
        maximálnom prietoku. Objem pretečený cez plynomer musí byť
        najmenej 50-násobkom cyklického objemu plynomera.
1.2.3   Skúška presnosti
1.2.3.1 Plynomer   sa  považuje   za  vyhovujúci   požiadavkám  na
        najväčšie dovolené  chyby, ak sú  tieto požiadavky splnené
        pri prietokoch Qmin  až 2 Qmin, 0,2 Qmax  a Qmax. Skutočný
        prietok sa nesmie líšiť od menovitého o viac ako 5%.
1.2.3.2 Ak  sa  skúšanie  vykonalo  pri  iných  prietokoch,  treba
        zaručiť,  že  skúšanie  bolo  prinajmenej rovnocenné tomu,
        ktoré je uvedené v bode 1.2.3.1.
1.2.4   Následné overenie
        Následné  overenie  sa   vykonáva  rovnakým  spôsobom  ako
        prvotné overenie.
1.2.5   Plynomer  sa prednostne  overuje pri  pretečených objemoch
        vzduchu, ktoré  sú celistvými násobkami  cyklického objemu
        plynomera.
1.2.6   Pri  každom   prietoku  musí  byť   chyba  v  toleranciách
        uvedených v oddiele VI.
1.2.7   Počas  overovania   pri  Qmax  sa   musí  odčítať  tlaková
        diferencia  medzi  vstupom  a  výstupom  plynomera, aby sa
        mohla   skontrolovať  celková   priemerná  tlaková  strata
        plynomera,  a  zistiť,  či  je  v  súlade  s ustanoveniami
        v oddiele VI.
1.2.8   Ak sa overuje plynomer  bez počítadla alebo so zariadením,
        ktoré nahrádza  počítadlo, najmenej jedno  meranie sa musí
        opakovať   s   počítadlom    umiestneným   na   plynomere.
        Uprednostňuje sa prietok Qmax. Z  oboch meraní sa dá určiť
        chyba a tlaková strata plynomera  s počítadlom a bez neho.
        Ak  rozdiel oboch  chýb je  väčší ako  0,6%, potom  všetky
        skúšky presnosti sa majú  vykonať s počítadlom umiestneným
        na plynomere.
1.2.9   Ak je plynomer vybavený generátorom impulzov, má sa overiť
        počet impulzov na jednotku objemu.
1.2.10  Ak je  plynomer vybavený výstupnými  hnacími hriadeľmi, na
        ktoré nie sú pripojené  ďalšie zariadenia, skontroluje sa,
        či  tieto hriadele  sú vhodne  chránené proti  vonkajšiemu
        ovplyvňovaniu (oddiel I bod 3.2.3).
1.2.11  Ak  sa  plynomer  nastavuje  pomocou výmenných prevodových
        koliesok, musí  sa najmenej pri  jednom prietoku opakovane
        overiť,  či  boli  vložené  správne  kolieska  a  správnym
        spôsobom. Opakované overenie sa uskutočňuje prednostne pri
        prietoku   Qmax.  Výsledok   sa  posúdi   porovnaním  chýb
        a tlakových strát pred výmenou a po výmene koliesok.
1.2.12  Po overení sa plynomer zabezpečí overovacou značkou.

1.3     Postup pri overení plynomerov so zabudovaným zariadením na
        teplotnú korekciu
1.3.1   Pri skúške plynomera so  simuláciou rôznych teplôt okolia,
        teplota okolia  plynomera a teplota  skúšobného vzduchu na
        vstupe musia byť  rovnaké alebo sa môžu líšiť  najviac o 1
        stupeň C. Majú sa  udržiavať konštantné na určitej hodnote
        s odchýlkou menšou ako + -0,5 stupňa C. Vlhkosť skúšobného
        vzduchu  je taká,  aby sa  nevyskytla kondenzácia. Prietok
        musí byť 0,2 Qmax.
1.3.2   Postup A - Celková skúška všetkých plynomerov
1.3.2.1 Priebeh skúšky
        Všetky plynomery sa skúšajú  pri teplote (20 + -5) stupňov
        C pri  prietokoch Qmin  až 2  Qmin,         0,2  Qmax a  Qmax. Pri
        hraničných hodnotách teploty  tmin (dolná hraničná hodnota
        teploty)  a  tmax  (horná  hraničná  hodnota  teploty)  sa
        skúšajú  všetky  plynomery  iba  pri  prietoku  0,2  Qmax.
        Hranice  najväčších  dovolených   chýb  pri  overovaní  sú
        uvedené v tabuľke č. 8.

 Tabuľka č. 8

------------------------------------------------------------------
                                            Prietok
   Skúšobná teplota        ---------------------------------------
                           Qmin až 2 Qmin   0,2 Qmax      Qmax
------------------------------------------------------------------
 (20 + -5) stupňov C         + -3,5%        + -2,5%     + -2,5%
------------------------------------------------------------------
 (tmin -0 +2) stupne C
 (tmax -2 +0) stupne C         -            + -3%           -
------------------------------------------------------------------

1.3.3   Postup B - Skúška náhodným výberom
1.3.3.1 Výber dávok pre skúšku
        Do   dávok  sa   dávajú  plynomery   rovnakej  konštrukcie
        a veľkosti  a  musia  byť  nastavené  na  rovnaký teplotný
        rozsah.  Z  takýchto  plynomerov  sa  môžu  vytvoriť dávky
        s maximálnym  počtom  500  plynomerov.  Z  každej dávky sa
        náhodne vyberie 5 plynomerov  na náhodnú skúšku. Na skúšku
        pri teplote (20 + -5) stupňov  C sa môžu vybrať 2 prídavné
        rezervné plynomery.
1.3.3.2 Skúška náhodne vybraných plynomerov
        Náhodne vybrané  plynomery sa najskôr  skúšajú pri teplote
        (20 + -5) stupňov C a  ich chyby nesmú prekročiť najväčšie
        dovolené chyby podľa tabuľky  č. 9. Ak chyba plynomera pri
        teplote  (20  + -5)  stupňov  C  je  väčšia  ako najväčšia
        dovolená  chyba,  možno  siahnuť  po  rezervnom plynomere.
        Následne  sa skúšajú  náhodne vybrané  plynomery ešte  pri
        0,2 Qmax na hraničných hodnotách  teplôt tmin a tmax a ich
        chyby  nesmú  prekročiť  najväčšie  dovolené  chyby  podľa
        tabuľky  č. 9. Pri  tejto skúške  sa na  znamienko neberie
        ohľad.

 Tabuľka č. 9

------------------------------------------------------------------
                                         Prietok
    Skúšobná teplota       ---------------------------------------
                            Qmin až 2 Qmin   0,2 Qmax    Qmax
------------------------------------------------------------------
 (20 + -5) stupňov C          + -2,5%        + -1,5%    + -1,5%
------------------------------------------------------------------
 (tmin -0 +2) stupne C
 (tmax -2 +0) stupne C          -            + -2,5%       -
------------------------------------------------------------------

        Nastavenie plynomera  po skúške pri  teplotných hraniciach
        tmin a tmax je neprípustné.
1.3.3.3 Počet chybných plynomerov
        Pri  skúške na  teplotných  hraniciach  tmin a  tmax musia
        všetky  plynomery vyhovieť,  inak sa  celá dávka zamietne,
        alebo sa vykoná skúška podľa postupu A.
1.3.3.4 Skúška zvyšných plynomerov z dávky
        Zvyšné plynomery z dávky sa  skúšajú pri teplote (20 + -5)
        stupňov C pri prietokoch Qmin až  2 Qmin, 0,2 Qmax a Qmax.
        Chyby plynomerov pritom nesmú prekročiť najväčšie dovolené
        chyby udané v tabuľke č. 10.

 Tabuľka č. 10

------------------------------------------------------------------
        Prietok Q           Qmin až 2 Qmin   0,2 Qmax     Qmax
------------------------------------------------------------------
 Najväčšia dovolená chyba    + -2,5%         + -1,5%    + -1,5%
------------------------------------------------------------------

        Plynomery,  ktorých  chyby  pri  tejto  skúške  prekročili
        najväčšie dovolené  chyby, vyhovejú skúške  len vtedy, keď
        budú podrobené celkovej skúške podľa postupu A.
        Ak skúška  zvyšných plynomerov pokračuje  v inej skúšobni,
        treba vystaviť protokol o vykonanej skúške.
1.3.4   Následné overenie
        Pri  následnom overení  sa plynomery  skúšajú pri  teplote
        (20  + -5) stupňov  C pri  prietokoch Qmin  až 2 Qmin, 0,2
        Qmax  a  Qmax.  Chyby  plynomerov  pritom  nesmú prekročiť
        najväčšie dovolené chyby udané v tabuľke č. 11.

 Tabuľka č. 11

-----------------------------------------------------------------
       Prietok Q            Qmin až 2 Qmin   0,2 Qmax    Qmax
-----------------------------------------------------------------
 Najväčšia dovolená chyba     + -2,5%        + -1,5%   + -1,5%
-----------------------------------------------------------------

        Plynomery,  ktorých  chyby  pri  tejto  skúške  prekročili
        najväčšie  dovolené chyby,  vyhovejú skúške  len vtedy, ak
        budú podrobené celkovej skúške podľa postupu A.

Oddiel IX

Technické požiadavky na rotačné plynomery a turbínové plynomery

1.      Všeobecné požiadavky
        Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele I.

2.      Konštrukcia

2.1     Rotačné plynomery
2.1.1   Rotačné plynomery  musia mať na vstupe  a na výstupe tesne
        pri  pripojení (prírubách),  prípadne priamo  na prírubách
        odbery  statického  tlaku  (rúrkové  vývody)  slúžiace  na
        meranie tlakovej straty. Tlak meraný na vstupe predstavuje
        meraný  (referenčný)  tlak,  ak  nie  je plynomer vybavený
        osobitným odberom označeným ako referenčný.

2.2     Turbínové plynomery
2.2.1   Turbínové  plynomery  musia  mať  odbery  statického tlaku
        umožňujúce  určenie  tlaku  (v  prípade  potreby nepriame)
        bezprostredne pred vstupom  do turbínového kolesa.         Uvedený
        odber tlaku predstavuje meraný (referenčný) tlak.
2.2.2   Ak  je dýza  pred turbínovým  kolesom, turbínový  plynomer
        môže  mať okrem  odberu požadovaného  podľa bodu  2.2.1 aj
        druhý odber  tlaku bezprostredne pred touto  dýzou tak, že
        tlakový spád na tejto dýze sa môže merať.

2.3     Odbery tlakov
2.3.1   Otvory na  odbery tlakov musia mať  priemer najmenej 3 mm.
        V prípade,  že  odbery  tlakov  majú  tvar  štrbiny, tieto
        štrbiny  musia mať  šírku najmenej  2 mm  v smere prúdenia
        a prierez najmenej 10 mm2.
2.3.2   Odbery   tlakov  musia   byť  vybavené   prostriedkami  na
        plynotesné uzavretie.
2.3.3   Miesto na  odber meraného (referenčného)  tlaku je výrazne
        a neodstrániteľne  označené  "pm",  ostatné  odbery tlakov
        možno označiť "p".

2.4     Zabudované zariadenie na teplotnú korekciu
2.4.1   Rotačné  plynomery  môžu   mať  zabudované  zariadenie  na
        teplotnú korekciu,  ktoré koriguje objem  pri prevádzkovej
        teplote  na  objem  pri   základnej  teplote  alebo  ktoré
        koriguje objem pri  prevádzkových (pracovných) podmienkach
        na objem pri základných podmienkach.

3.      Kontrolný prvok

3.1     Ak  má plynomer  mechanický kontrolný  prvok podľa oddielu
        I bodu  5.2.2,  hodnota   dielika  stupnice  a  číslovanie
        stupnice zodpovedá tabuľke č. 12.

 Tabuľka č. 12

-------------------------------------------------------------------
 Označenie plynomera  Najväčšia hodnota dielika Očíslovaná hodnota
                                 (m3)              stupnice (m3)
-------------------------------------------------------------------
          do G 10            0,0002                  0,001
     G 10 až G 65            0,002                   0,01
    G 100 až G 650           0,02                    0,1
  G 1 000 až G 6 500         0,2                     1
  G 10 000 a väčšie          2                      10
-------------------------------------------------------------------

3.2 zrušený od 1.2.2002

Oddiel X

Metrologické požiadavky na rotačné plynomery a turbínové plynomery

1.      Všeobecné požiadavky
        Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele II.

2.      Hodnoty prietoku
        Dovolené    hodnoty    prietoku    rotačných    plynomerov
        a turbínových  plynomerov  zodpovedajú  údajom  v  tabuľke
        č. 13 (hodnoty prietoku sú stanovené pre vzduch s hustotou
        1,2 kg.m-3). Prípustné sú  aj hodnoty minimálneho prietoku
        pre plynomery  s pracovným rozsahom väčším  ako 1:30, t.j.
        Qmin < 0,03  Qmax,  ktoré  sa  musia  uviesť  v rozhodnutí
        o schválení typu.

Tabuľka č. 13

------------------------------------------------------------------
Označenie         Qmin (m3.h-1)              Q          Qmax
plynomera  ----------------------------   (m3.h-1)      (m3.h-1)
             pri      pri         pri
            1:30     1:20        1:10
------------------------------------------------------------------
G 10          0,5      0,8         1,6         10           16
G 16          0,8      1,3         2,5         16           25
G 25          1,3      2           4           25           40
G 40          2        3,2         6,5         40           65
G 65          3        5          10           65          100
G 100         5        8          16          100          160
G 160         8       13          25          160          250
G 250        13       20          40          250          400
G 400        20       32          65          400          650
G 650        32       50         100          650        1 000
G 1 000      50       80         160        1 000        1 600
G 1 600      75      130         250        1 600        2 500
G 2 500     120      200         400        2 500        4 000
G 4 000     195      320         650        4 000        6 500
G 6 500     300      500       1 000        6 500       10 000
G 10 000    480      800       1 600       10 000       16 000
------------------------------------------------------------------

3.      Najväčšie dovolené chyby

3.1     Podľa  podmienok  uvedených  v  oddiele  II  sú  najväčšie
        dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 14.

Tabuľka č. 14

------------------------------------------------------------------
  Prietok Q                    Najväčšie         dovolené chyby
  (m3.h-1)      --------------------------------------------------
                          pri overení          v prevádzke
------------------------------------------------------------------
Qmin <= Q < Qt               + -2%                 + -3%
Qt <= Q <= Qmax              + -1%                 + -1,5%
------------------------------------------------------------------

        Hodnoty pre  prechodový prietok Qt, t.j.  pre prietok, pri
        ktorom  sa menia  hodnoty najväčších  dovolených chýb,  sú
        v tabuľke č. 15.

Tabuľka č. 15

------------------------------------------------------------------
       Pracovný rozsah                       Qt
------------------------------------------------------------------
       1:10                               0,20 Qmax
       1:20                               0,20 Qmax
       1:30                               0,15 Qmax
       1:50                               0,10 Qmax
       Väčšie ako 1:50                    0,10 Qmax
------------------------------------------------------------------

3.2     Pri prvotnom overení musí  byť plynomer nastavený tak, aby
        stredná  váhová  chyba  bola  tak  tesne  pri nule, ako to
        nastavenie a najväčšia dovolená chyba dovoľujú.

        Stredná váhová chyba WME sa vypočíta:

              n    Q1
              Suma ----- . E1
              i=1  Qmax
        WME = ---------------------------- ,
              n    Q1
              Suma -----
              i=1  Qmax

              Qi
        kde  ----  je váhový súčiniteľ,
             Qmax

        Ei   je  chyba  pri  prietoku  Qi,  ako  je  špecifikovaná
             v oddiele III bode 1.1
             (ak  Qi  =  Qmax,  použije  sa  váhový  súčiniteľ 0,4
             namiesto 1),
        WME môže mať hodnoty medzi -0,4% a +0,4%.

        Poznámka: Pri  zmene  nastavenia  netreba  opakovať všetky
                  skúšky.   Stačí  zopakovať   skúšku  pri  jednom
                  prietoku  a  ostatné  nové  hodnoty Ei vypočítať
                  z predchádzajúcich skúšok.

3.3     Ak  najväčšie  dovolené   krútiace  momenty  vyznačené  na
        plynomere  podľa   oddielu  I  bodov  3.2.1   a  3.2.2  sú
        aplikované  na   pohonné  hriadele,  údaj   plynomera  pri
        minimálnom   prietoku  Qmin   pri  skúškach   so  vzduchom
        s hustotou 1,2  kg.m-3 a pri tlaku  okolia nesmie spôsobiť
        väčšiu zmenu hodnôt, ako je uvedené v tabuľke č. 16.

Tabuľka č. 16

------------------------------------------------------------------
       Hodnota Qmin               Dovolená odchýlka údaja pri Qmin
------------------------------------------------------------------
       0,02 Qmax                               1%
       0,03 Qmax                               1%
       0,05 Qmax                               1%
       0,10 Qmax                              0,5%
------------------------------------------------------------------

Oddiel XI

Metódy technických skúšok rotačných plynomerov a turbínových plynomerov

1.      Všeobecné požiadavky
        Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddieloch III a IV.

2.      Skúšanie pri schvaľovaní typu
2.1     Všeobecné  požiadavky  na  schvaľovanie  typu  sú  uvedené
        v oddiele III.
2.1.1   Typ  plynomera  a  jeho  vzorky  musia  spĺňať  požiadavky
        oddielu I bodov 2 až 5.
2.1.2   Okrem toho rozdiel medzi maximom a minimom krivky chýb ako
        funkcie  prietoku Q  v rozsahu  prietoku 0,4  Qmax až Qmax
        nesmie pri žiadnom plynomere prekročiť 1%.
2.1.3   Plynomery  sa  inštalujú  v  meracej  trati  podľa  návodu
        výrobcu.  Potrubia pripojené  na vstup  a výstup plynomera
        musia mať ten istý menovitý rozmer ako plynomer.
2.1.4   Krivka  chýb skúšaných  plynomerov sa  určí minimálne  pri
        siedmich prietokoch. Tieto prietoky  sú zhodné s prietokmi
        stanovenými pri overovaní a sú  uvedené v oddiele XII bode
        3.1. Ak je počet takto  stanovených prietokov menší ako 7,
        skúšajúci  môže  zvoliť  ďalšie  prietoky  tak,  aby počet
        prietokov,  pri  ktorých  sa  vykonáva  skúška  typu,  bol
        minimálne 7.
        Skúšobný prietok  sa nesmie líšiť  od menovitého viac  ako
        o 5%.
        Hodnoty chýb sa určia podľa oddielu X bodu 3.
        Ak  pri nastavenom  skúšobnom prietoku  uvedenom v oddiele
        XII  bode  3  nastanú  rezonančné  kmity,  treba  skúšobný
        prietok  zmeniť  o  takú  hodnotu,  aby  sa  vylúčil vplyv
        rezonancie. V  prípade potreby sa musí  chyba pri žiadanom
        prietoku určiť pri nižšom a vyššom prietoku interpoláciou.

2.2     Skúška na nepravidelné prúdenie pre turbínové plynomery sa
        vykoná podľa príslušného medzinárodného odporúčania.
2.2.1   Počas skúšky posuv krivky chýb nesmie prekročiť 0,33%.
2.2.2   Ak  konštrukcia  turbínových   plynomerov  je  pre  všetky
        rozmery podobná, stačí skúška na nepravidelné prúdenie pre
        dve veľkosti.

2.3     Skúška životnosti (trvanlivosti)
2.3.1   Typy   a   vzorky   rotačných   plynomerov  a  turbínových
        plynomerov sa podrobia skúške životnosti (trvanlivosti).
        Táto skúška  sa vykoná pri najväčšom  prietoku so vzduchom
        alebo plynom.
2.3.2   Skúška životnosti (trvanlivosti) trvá  tak dlho, kým každý
        plynomer odmeria  objem plynu zodpovedajúci  1 000 hodinám
        činnosti  plynomera  pri  najväčšom  prietoku.  Skúška  sa
        skončí do dvoch mesiacov.
2.3.3   Po  skúške životnosti  (trvanlivosti) musia  plynomery, ak
        boli   skúšané   so   vzduchom   s   hustotou  1,2  kg.m-3
        a s  použitím toho  istého etalónu,  aký bol  použitý pred
        skúškou životnosti (trvanlivosti), spĺňať tieto podmienky:
        a) hodnoty  chýb  určené  pri  prietokoch  špecifikovaných
           v tomto oddiele sa nesmú líšiť  viac ako o 0,5% od chýb
           zistených pred skúškou životnosti (trvanlivosti),
        b) pri  prietokoch medzi          0,4 Qmax  a Qmax  nesmie rozdiel
           medzi maximom a minimom krivky chýb prekročiť 1,5%.

2.4     Plynomery s pohonnými hriadeľmi
2.4.1   Ak  rotačné  plynomery  a  turbínové  plynomery majú jeden
        pohonný hriadeľ  alebo viac pohonných  hriadeľov, musia sa
        skúšať  najmenej  tri  plynomery   z  každej  veľkosti  so
        vzduchom  s hustotou  1,2 kg.m-3  podľa požiadavky oddielu
        I bodu 3.2.4.
        Ak  rotačné  plynomery  a  turbínové  plynomery  majú viac
        pohonných  hriadeľov,  skúška  sa  má  vykonať na pohonnom
        hriadeli, ktorý poskytuje najhoršie výsledky.
        Ak sú do typu  zahrnuté plynomery rôznych veľkostí, skúška
        krútiaceho  momentu  sa  má  vykonať  iba  na  plynomeroch
        najmenšieho rozmeru  pod podmienkou, že  ten istý krútiaci
        moment je špecifikovaný pre väčšie plynomery a že výstupné
        hriadele majú také isté väčšie výstupné konštanty.

Oddiel XII

Metódy skúšania pri overovaní rotačných plynomerov a turbínových plynomerov

1.      Všeobecné požiadavky
        Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele III.

2.      Overenie
2.1     Plynomery  sa  overujú,  aby  sa  zistilo,  či zodpovedajú
        schválenému typu a spĺňajú požiadavky oddielov IX, X a XI.
2.2     Plynomery  sa  musia   predložiť  v  pracovnom  vyhotovení
        a musia byť vybavené všetkým,  čo je potrebné na vykonanie
        ich overenia, vrátane zabezpečovacích značiek.

3.      Skúšky presnosti
3.1     Plynomer spĺňa podmienky overenia,  ak sa skúša pri týchto
        prietokoch:
        a) pre plynomery s pracovným rozsahom 1:10
           Qmin, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax,
        b) pre plynomery s pracovným rozsahom 1:20
           Qmin, 0,1 Qmax, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax,
        c) pre plynomery s pracovným rozsahom 1:30
           Qmin, 0,05  Qmax, 0,1 Qmax,  0,25 Qmax, 0,40  Qmax, 0,7
           Qmax, Qmax,
        d) pre plynomery s pracovným rozsahom 1:50 a viac
           Qmin, 0,05 Qmax, 0,15 Qmax,  0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,70
           Qmax, Qmax,
        a nie sú prekročené najväčšie dovolené chyby.
        Ak  sa  overenie  vykoná  pri  iných  prietokoch, musí byť
        najmenej také účinné ako to, ktoré je už uvedené.

3.2     Plynomer možno overiť pomocou iného  plynu ako vzduch a aj
        v iných  podmienkach,  než  sú  podmienky  blízke  okoliu,
        napríklad  sa  môže  overiť   zemným  plynom  pri  tlakoch
        blízkych prevádzkovému tlaku v mieste merania.

PRÍL.14

ELEKTROMERY

Prvá časť

1. Táto vyhláška sa vzťahuje na tieto meradlá:

a) jednofázové a viacfázové striedavé dynamické (indukčné) elektromery (vrátane dvojtarifných) na priame meranie spotreby elektrickej energie,

b) jednofázové a viacfázové striedavé dynamické (indukčné) elektromery na nepriame meranie (pripojené cez meracie transformátory) spotreby elektrickej energie,

c) striedavé dynamické (indukčné) elektromery s mechanickým prídavným zariadením na meranie nadspotreby, meranie maxima a viactarifné elektromery,

d) jednofázové a viacfázové striedavé statické elektromery s elektronickým meracím systémom,

e) striedavé statické elektromery alebo striedavé dynamické (indukčné) elektromery s elektronickým prídavným zariadením na meranie nadspotreby, meranie maxima a viactarifné elektromery.

2. Elektromery podľa bodu 1 písm. a) určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.

3. Všetky druhy elektromerov podľa bodu 1 určené na vnútorný trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky; podrobnosti sú uvedené v tejto prílohe. Národné technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri prvotnom overovaní elektromerov sú zhodné s požiadavkami, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy, pričom jednotlivé ustanovenia sa dopĺňajú podľa tretej časti tejto prílohy.

4. Elektromery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej a tretej časti tejto prílohy.

5. Elektromery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

6. Elektromery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Elektromery počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému overeniu.

8. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní elektromerov určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

1.        DEFINÍCIE NIEKTORÝCH POJMOV
1.1       Ovplyvňujúca veličina alebo činiteľ
          Ľubovoľná  veličina vo  všeobecnosti okrem  elektromera,
          ktorá by mohla ovplyvniť jeho funkčné vlastnosti.
1.2       Zmena chyby ako dôsledok ovplyvňujúcej veličiny
          Rozdiel medzi chybami elektromera v percentách, v ktorom
          len  jedna ovplyvňujúca  veličina postupne  dosahuje dve
          určité hodnoty, z ktorých jedna je referenčnou hodnotou.
1.3               Referenčná hodnota ovplyvňujúcej veličiny
          Hodnota tejto  veličiny, na ktorej  základe sú stanovené
          určité vlastnosti elektromerov.
1.4       Základný prúd (Ib)
          Hodnota  prúdu,  podľa  ktorej  je  stanovená  príslušná
          prevádzka elektromeru.
1.5       Maximálny prúd (Imax)
          Maximálna  hodnota  prúdu,  pri  ktorej  musí elektromer
          vyhovovať požiadavkám tejto vyhlášky.
1.6       Činiteľ skreslenia
          Pomer  efektívnej  hodnoty  harmonického  obsahu získaný
          odpočítaním základného činiteľa od nesínusového priebehu
          striedavej   veličiny  a   efektívnej  hodnoty  veličiny
          nesínusového  priebehu.  Činiteľ  skreslenia  je obvykle
          vyjadrený v percentách.
1.7       Menovité otáčky
          Menovitá rýchlosť  otáčania rotora vyjadrená  v otáčkach
          za minútu za  referenčných podmienok elektromera, ktorým
          tečie menovitý prúd pri jednotkovom účinníku.
1.8       Menovitý moment
          Menovitá  hodnota momentu  pôsobiaceho na  rotor, aby sa
          udržal v  pokoji vzhľadom na  elektromer za referenčných
          podmienok,   ktorým   prechádza    základný   prúd   pri
          jednotkovom účinníku.
1.9       Typ
          Výraz  použitý  na   definovanie  všetkých  elektromerov
          s jedným alebo  s viacerými tarifami,  ktoré vyrobil ten
          istý výrobca a ktoré zodpovedajú
          a) podobným metrologickým vlastnostiam,
          b) jednotnosti   konštrukcie   častí   určujúcich  tieto
             metrologické vlastnosti,
          c) rovnakému  počtu ampérzávitov  prúdového vinutia  pre
             základný  prúd  a  rovnaký   počet  závitov  na  volt
             napäťového vinutia pre referenčné napätie,
          d) rovnakému pomeru medzi  maximálnym prúdom a základným
             prúdom.
          Typ  môže  zahŕňať  rozdielne  základné  prúdy  a  rôzne
          hodnoty referenčného napätia.
          Poznámky:
          a) Tieto elektromery  musí výrobca označiť  jednou alebo
             viacerými   skupinami  písmen   alebo  číslic,  alebo
             kombináciou písmen  a číslic. Každý typ  musí mať len
             jedno označenie.
          b) Typ  musia  reprezentovať   tri  vzorky  elektromerov
             určené na skúšky  schválenia typu, ktorých vlastnosti
             (základný  prúd  a   referenčné  napätie)  musia  byť
             vybrané  príslušnou  metrologickou   službou  z  tých
             vlastností, ktoré sú  uvedené v tabuľkách navrhnutých
             výrobcom (bod 6.1.1).
          c) V prípade  osobitnej  výroby  jedného  typu  sa  môže
             výrobok odlišovať v počte  závitov vinutí a v hodnote
             základného   prúdu   od    tých   parametrov,   ktoré
             reprezentujú typ. Na získanie celého počtu závitov sa
             vyberie  výrobok  s  najbližšie  vyššou  alebo nižšou
             hodnotou.
             Z tohto  dôvodu   sa  môže  počet   závitov  na  volt
             napäťového  vinutia líšiť  najviac o  20% od  vinutia
             vzorky elektromera, ktorý reprezentuje daný typ.
          d) Pomer   najvyššej  rýchlosti   otáčania  k  najnižšej
             rýchlosti  otáčania rotora  každého elektromera  toho
             istého typu nesmie prekročiť hodnotu 1:5.

2.        MECHANICKÉ POŽIADAVKY
2.1       Všeobecne
          Elektromery musia byť navrhnuté a skonštruované tak, aby
          bolo   vylúčené  akékoľvek   nebezpečenstvo  pri  bežnom
          použití  za normálnych  podmienok a  aby sa  zabezpečila
          bezpečnosť
          a) osôb pred úrazom elektrickým prúdom,
          b) osôb pred účinkami vysokej teploty,
          c) pred šírením ohňa.
          Všetky   časti,  ktoré   sú  za   normálnych  pracovných
          podmienok vystavené korozívnym vplyvom, musia byť účinne
          chránené.   Ochranný  kryt   sa  nesmie   za  normálnych
          podmienok pri  bežnej manipulácii poškodiť  ani škodlivo
          ovplyvniť pôsobením vzduchu.
          Elektromer musí mať primeranú  mechanickú pevnosť a musí
          odolávať  zvýšenej teplote,  ktorá sa  môže vyskytnúť za
          normálnych pracovných podmienok.
          Časti   elektromera   musia   byť   spoľahlivo  upevnené
          a zabezpečené  proti strate  počas transportu  alebo pri
          normálnom použití.
          Elektrické spoje musia byť urobené tak, aby sa zabránilo
          akémukoľvek prerušeniu obvodu vrátane akýchkoľvek stavov
          preťaženia, ktoré sú ustanovené v tejto prílohe.
          Konštrukcia elektromerov  musí byť taká,  aby sa znížilo
          na  minimum  nebezpečenstvo  skratu  cez  izoláciu medzi
          dvomi  živými  časťami  a  prístupnými  vodivými časťami
          v dôsledku  uvoľnenia  vinutia,  odskrutkovania skrutiek
          atď.
2.2       Puzdro
          Puzdro  elektromera  musí   byť  dostatočne  prachotesné
          a musí  sa dať  zaplombovať takým  spôsobom, že vnútorné
          časti elektromera sú prístupné len po porušení plomby.
          Kryt sa nesmie odkryť bez použitia nástroja, mince alebo
          podobného prostriedku.
          Puzdro  musí  byť  navrhnuté   a  usporiadané  tak,  aby
          akákoľvek    netrvalá   deformácia    nemohla   zabrániť
          zodpovedajúcej činnosti elektromera.
          Elektromery určené na pripojenie k sieti s napätím proti
          zemi väčším  než 250 V,  ktoré majú kryty  s prístupnými
          kovovými časťami, musia mať ochrannú svorku.
          Na   elektromeroch  určených   na  pripojenie   k  sieti
          s referenčným  napätím proti  zemi 250  V alebo  nižším,
          ktoré majú kovový alebo čiastočne kovový kryt, musia byť
          urobené    vhodné   opatrenia    na   pripojenie   krytu
          k ochrannému obvodu.
2.3       Okienka
          Ak veko  elektromera nie je  priehľadné, musí mať  jedno
          alebo   viac   okienok   umožňujúcich   odčítanie  údaja
          počítadla a sledovanie  otáčavého systému. Tieto okienka
          musia byť  zakryté doštičkami z  priehľadného materiálu,
          ktoré sa nedajú odobrať bez poškodenia plomby.
2.4.      Svorky - svorkovnice
          Svorky musia  byť zoskupené do  jednej svorkovnice alebo
          do   viacerých  svorkovníc   s  dostatočnou  mechanickou
          pevnosťou,  ktoré  umožňujú  pripojenie  pevných vodičov
          alebo káblov.
          Musí byť  možné bez ťažkostí odpojiť  napäťové svorky od
          vstupných prúdových svoriek.
          Pripojenie vodičov  k svorkám musí  byť vyhotovené takým
          spôsobom,  aby  bol   zabezpečený  dostatočný  a  trvalý
          kontakt  bez nebezpečenstva  uvoľnenia alebo  nadmerného
          oteplenia. Otvory v izolačnom materiáli, ktoré predĺžujú
          otvory svorky, musia byť  dostatočne veľké, aby umožnili
          ľahké vykonanie izolácie vodičov.
          Materiál,  z  ktorého  je  vyrobený  blok  svoriek, musí
          vyhovovať skúške na teplotu 135 stupňov C.
2.5       Kryt svoriek
          Svorky elektromera musia byť zakryté krytom, ktorý sa dá
          zaplombovať   nezávisle   od   krytu   elektromera.   Po
          namontovaní  elektromera na  panel nesmú  byť svorky bez
          porušenia plomby ich krytu  prístupné. Kryt svoriek musí
          preto zakrývať blok svoriek, skrutky, ktoré držia vodiče
          vo  svorkách,  a  ak   je  to  nutné,  dostatočnú  dĺžku
          pripojených vodičov a ich izoláciu.
2.6       Počítadlo (počítací mechanizmus)
          Počítadlo môže byť valčekového alebo ručičkového typu.
          Jednotkou počítadla je kilowatthodina (kWh).
          Pri   valčekových  počítadlách   sa  jednotky   vyznačia
          v blízkosti zostavy valčekov.
          Na  ručičkových  typoch  počítadiel  sú  stupnice (okrem
          stupnice  indikujúcej minimálnu  hodnotu) označené  v 10
          rovnakých  úsekoch  a  očíslované   od  nuly  do  deväť.
          Jednotková stupnica  sa označí v  delení 1d zodpovedá  1
          kWh a  v blízkosti každej  z ďalších stupníc  sa vyznačí
          počet   kWh   zodpovedajúcich   jednému   dieliku  tejto
          stupnice,  t.j.  10,  100,   1  000,  10  000.  Stupnica
          počítadla  ručičkového typu  alebo počítadla valčekového
          typu,  ktorá ukazuje  desatiny odčítanej  jednotky, musí
          byť farebne ohraničená.
          Okrem  toho  musí  stupnica  alebo  súvislo sa otáčajúci
          valček  ukazujúci najnižšiu  hodnotu obsahovať  stupnicu
          rozdelenú na  100 dielikov alebo musí  mať akékoľvek iné
          usporiadanie,    ktoré   poskytuje    podobnú   presnosť
          odčítania.
          Počítadlo musí  umožňovať záznam energie  od nuly až  po
          hodnotu  zodpovedajúcu  minimálne   1  500  hodinám  pri
          maximálnom  prúde,  referenčnom   napätí  a  jednotkovom
          účinníku. Všetky údaje, ktoré  sa objavujú na počítadle,
          musia byť rozoznateľné a ľahko čitateľné.
2.7       Smer otáčania rotora a označenie rotora
          Hrana  rotora  najbližšia  k  pozorovateľovi  pri čelnom
          pohľade na  elektromer sa musí  pohybovať zľava doprava.
          Smer otáčania musí byť viditeľne a nezmazateľne označený
          šípkou.
          Hrana alebo horný povrch disku musí byť označený hlavnou
          značkou so šírkou medzi 1/20 až 1/30 obvodu disku, ktorá
          uľahčuje odpočet počtu otáčok.
          Na disku  môžu byť aj  značky, ktoré umožňujú  vykonanie
          stroboskopických alebo iných  skúšok. Tieto značky nesmú
          brániť  použitiu  hlavnej  značky,  keďže  sa využíva na
          fotometrický odpočet počtu otáčok disku.

3.        ELEKTRICKÉ POŽIADAVKY
3.1       Vlastná spotreba
3.1.1     Napäťový obvod
          Činná a zdanlivá spotreba  v každom napäťovom obvode pri
          referenčnom napätí, referenčnej frekvencii a referenčnej
          teplote nesmú  presahovať 2 W  a 8 VA  pri jednofázových
          elektromeroch   a  2   W  a   10  VA   pri  viacfázových
          elektromeroch.
3.1.2     Prúdové obvody
          Pri meradlách, ktoré majú základný          prúd nižší než 30 A,
          nesmie  strata  v  žiadnom  obvode  pri základnom prúde,
          referenčnej frekvencii a  referenčnej teplote presiahnuť
          2,5  VA.   Pri  vyššom  základnom   prúde  nesmú  straty
          prekročiť 5 VA.
3.2       Oteplenie
          Pri  použití  za   obvyklých  podmienok  nesmie  vinutie
          a izolácia dosiahnuť teplotu, ktorá by mohla nepriaznivo
          ovplyvniť funkciu elektromera.
          Ak  je  každý  obvod  napájaný  svojím maximálnym prúdom
          a každý  napäťový  obvod  (pomocné  obvody  sa  napájajú
          dlhšie, než je ich tepelná časová konštanta) je napájaný
          1,2-násobkom  referenčného napätia,  oteplenie (delta t)
          rôznych    častí   elektromera    pri   teplote   okolia
          nepresahujúcej  40 stupňov  C nesmie  presahovať hodnoty
          uvedené v tabuľke.
          Elektromer sa musí skúšať počas dvoch hodín a nesmie byť
          vystavený prievanu alebo priamemu slnečnému svetlu.

------------------------------------------------------------------
           Časti elektromera               delta t v stupňoch C
------------------------------------------------------------------
      Vinutia                                        60
      Vonkajší povrch krytu                          25
------------------------------------------------------------------

          Okrem toho elektromer nesmie  po skúške vykazovať žiadne
          poškodenie  a  musí  vyhovieť  skúške striedavým napätím
          podľa bodu 3.3.3.
          Teplota vinutia sa stanoví odporovou metódou.
          Pri meraní  odporu obvodu musí byť  prívod k elektromeru
          dlhý aspoň 100  cm a musí mať taký  prierez, aby prúdová
          hustota bola menšia než 4 A/mm2. Meranie zmeny odporu sa
          vykoná na pripojeniach svorkovnice.
3.3       Izolačné vlastnosti
          Elektromer a jeho pomocné zariadenia, ak existujú, musia
          byť  také,  aby  si  zachovávali  primerané dielektrické
          vlastnosti    za     podmienok    normálneho    použitia
          s prihliadnutím na atmosférické  vplyvy a rôzne napätia,
          ktorým  sú  obvody  elektromerov  pri  normálnom použití
          vystavené.
          Preto musí elektromer  bez poškodenia vyhovieť izolačným
          skúškam opísaným v bodoch 3.3.2 a 3.3.3.
          Skúšky sa vykonávajú len na kompletnom novom elektromere
          s namontovaným  krytom (okrem  ďalej uvedených prípadov)
          a namontovaným  krytom  svoriek   so  skrutkami  svoriek
          zaskrutkovanými   k    maximálne   použiteľnému   vodiču
          zasunutému vo svorkách.
          Tieto skúšky sa urobia len raz na akomkoľvek elektromere
          a ich postup musí zodpovedať skúškam vysokým napätím.
          Poznámka: Ak sa usporiadanie svoriek elektromera líši od
          usporiadania  svoriek  elektromera,  ktorý  bol  pôvodne
          schválený,  musia  sa  skúšky  dielektrických vlastností
          vykonať pri všetkých odlišných usporiadaných svorkách.
          Na účel týchto skúšok má výraz "zem" tento význam:
          a) ak je puzdro elektromera  vyrobené celé z kovu, zemou
             je samo puzdro umiestnené na plochom vodivom povrchu,
          b) ak  je puzdro  elektromera alebo  jeho časť  vyrobená
             z izolačného   materiálu,  zemou   je  vodivá   fólia
             pripojená k vodivému povrchu, na ktorom je elektromer
             umiestnený.
          Tam, kde to kryt svoriek dovolí, ponechá sa medzi fóliou
          a otvormi  pre   vodiče  v  kryte   svorkovnice  medzera
          približne 2 cm.
          Počas  impulznej skúšky  a skúšky  striedavým napätím sa
          neskúšané  obvody musia  pripojiť buď  ku kostre,  alebo
          k zemi, ako je už uvedené.
          Najprv  sa   vykoná  impulzná  skúška   a  potom  skúška
          striedavým napätím.
          Počas týchto skúšok nesmie nastať preskok, prieraz alebo
          prederavenie.
          Po  týchto  skúškach  nesmie  nastať zmena percentuálnej
          chyby elektromera väčšia, než je neistota merania.
          V tejto časti výraz "všetky svorky" znamená celú skupinu
          svoriek  prúdových  obvodov,  napäťových  obvodov,  a ak
          existujú,  pomocných  obvodov,   ktoré  majú  referenčné
          napätie nad 40 V.
3.3.1     Všeobecné podmienky na skúšky izolačných vlastností
          Tieto  skúšky sa  musia vykonať  za normálnych podmienok
          použitia.  Počas   skúšky  nesmie  byť   akosť  izolácie
          ovplyvnená prachom alebo nadmernou vlhkosťou.
          Ak nie je ustanovené  inak, normálne podmienky na skúšku
          izolácie sú:
          a) teplota okolia 15 stupňov C až 25 stupňov C,
          b) relatívna vlhkosť 45% až 75%,
          c) atmosférický tlak  86.103 až 106.103 Pa  (860 mbar až
             1 060 mbar).
3.3.2     Skúška impulzným napätím
          Skúška  impulzným   napätím  je  určená   na  stanovenie
          schopnosti elektromera vydržať bez poškodenia krátkodobé
          prepätie vysokých hodnôt.
          Cieľom  skúšok podľa  bodu 3.3.2.1  je na  jednej strane
          zabezpečiť  kvalitu  izolácie  napäťového  vinutia medzi
          závitmi alebo medzi vrstvami  a na druhej strane kvalitu
          izolácie medzi rôznymi obvodmi elektromera, ktoré sú pri
          bežnej  prevádzke  pripojené  k  rozdielnym  fázam siete
          a medzi ktorými sa môže vyskytnúť prepätie.
          Text  uvedený  v  bode  3.3.2.2  má  zabezpečiť  celkové
          overenie  stavu izolácie  všetkých elektrických  obvodov
          elektromera   proti  zemi.   Táto  izolácia  predstavuje
          základný  bezpečnostný   faktor  pre  osoby   v  prípade
          sieťového prepätia.
          Energia  generátora   použitého  na  túto   skúšku  musí
          zodpovedať  príslušným požiadavkám.  Tvar impulznej vlny
          je normalizovaných  1,2/50 a jej vrcholová  hodnota je 6
          kV.  Pri  každej  skúške  sa  impulzné  napätie prikladá
          desaťkrát s rovnakou polaritou.
3.3.2.1   Skúška  izolácie  napäťových  obvodov  a  izolácie medzi
          obvodmi
          Skúška  sa  vykoná  nezávisle  od  každého  obvodu alebo
          zostavy   obvodov,  ktoré   sú  pri   normálnom  použití
          elektromera  izolované  od   ostatných  obvodov.  Svorky
          obvodov,  ktoré  nie  sú  impulzným  napätím skúšané, sa
          pripoja k zemi.
          Ak sú  pri normálnom použití spojené  napäťové a prúdové
          obvody  pohonného elementu,  skúška sa  vykoná na  tomto
          celku. Druhý koniec napäťového  obvodu sa pripojí k zemi
          a impulzné  napätie sa  prikladá medzi  svorku prúdového
          obvodu a zem.
          Ak má  niekoľko napäťových obvodov  elektromera spoločný
          bod,  tento  bod  sa  musí  pripojiť  k  zemi a impulzné
          napätie  sa postupne  prikladá medzi  každý voľný koniec
          (alebo k nemu pripojený prúdový obvod) a zem.
          Pomocné  obvody  určené  na  pripojenie  priamo na sieť,
          ktoré majú referenčné napätie  vyššie než 40 V, podrobia
          sa skúške  impulzným napätím za  rovnakých podmienok ako
          pri  napäťových  obvodoch.  Ostatné  pomocné  obvody  sa
          neskúšajú.
3.3.2.2   Skúška izolácie elektrických obvodov proti zemi
          Všetky   svorky   obvodov   elektromera   okrem  svoriek
          pomocných  obvodov s  referenčným napätím nepresahujúcim
          40 V sa spoja.
          Pomocné obvody  s referenčným napätím  nepresahujúcim 40
          V sa pripoja k zemi.
          Impulzné  napätie   sa  prikladá  medzi   všetky  obvody
          elektromera a zem.
3.3.3     Skúška striedavým napätím
          Skúška striedavým napätím sa vykoná podľa ďalej uvedenej
          tabuľky.
          Skúšobné   napätie  s   dostatočne  sínusovým  priebehom
          s frekvenciou 50 Hz sa prikladá počas jednej minúty.
          Výkonový zdroj musí byť schopný dodávať najmenej 500 VA.
          Počas skúšok  podľa bodov A  a B uvedených  v tabuľke sa
          obvody, ktoré nie sú skúšané napätím, pripoja ku kostre.
          Počas  skúšok  proti  zemi  (podľa  písmena  C uvedeného
          v tabuľke) sa pomocné obvody, ktorých referenčné napätie
          nie je vyššie než 40 V, spoja so zemou.

------------------------------------------------------------------
Skúšobné napätie                 Bod priloženia skúšobného napätia
(efektívna hodnota)
------------------------------------------------------------------
                                 A. Skúšky, ktoré  sa môžu vykonať
                                    pri odkrytom kryte elektromera
                                    a kryte svoriek  medzi kostrou
                                    a
     2 kV                        a) každou  zostavou  vinutí  prúd
                                    - napätie toho istého hnacieho
                                    prvku, ktoré  sú pri normálnom
                                    použití  spojené,  ale  sú  od
                                    ostatných   obvodov   oddelené
                                    a vhodne izolované,
     2 kV                        b) každým pomocným  obvodom alebo
                                    skupinou   pomocných  obvodov,
                                    ktoré  majú spoločný  bod, kde
                                    je  referenčné  napätie väčšie
                                    než 40 V,
     500 V                       c) každým pomocným obvodom, ktorý
                                    má  referenčné  napätie menšie
                                    než 40 V.

600 V alebo dvojnásobok napätia  B. Skúška, ktorá  sa môže vykonať
prikladaného k napäťovému        bez     krytu     svoriek,    ale
vinutiu za ref. podmienok, kde   s nasadeným krytom,  ak je kovový
je ref. napätie > 300 V          - medzi      prúdovým     obvodom
(platí vyššia  hodnota)          a napäťovým    obvodom    každého
                                 hnacieho prvku, ktoré sú spojené,
                                 pričom  toto  spojenie  sa  počas
                                 skúšky prechodne preruší. *)

             2 kV                        C.  Skúška sa  vykoná s uzavretým
                                 puzdrom,  kryt a  kryt svoriek sú
                                 upevnené    -    medzi   všetkými
                                 prúdovými  a  napäťovými  obvodmi
                                 a tiež  medzi  pomocnými obvodmi,
                                 ktorých ref.  napätie je >  40 V,
                                 ktoré sú spojené navzájom a zemou
                                 elektromera.
------------------------------------------------------------------
*) Nejde  o  skúšku  elektrickej  pevnosti,  ale  o prostriedok na
   overenie,  či  vzdialenosti   sú  pri  rozpojenom  pripojovacom
   zariadení dostatočné.

4.        ÚDAJE UVEDENÉ NA ELEKTROMERE
4.1       Štítok s menovitými hodnotami
          Každý elektromer musí byť  označený štítkom, ktorým môže
          byť  buď doska  počítadla, alebo  štítok upevnený vnútri
          elektromera.
          Na   štítku   alebo   na   doske   počítadla  musia  byť
          nezmazateľne a čitateľne  uvedené zvonku viditeľné tieto
          údaje:
          a) identifikačná značka výrobcu alebo obchodná značka,
          b) označenie typu,
          c) značka potvrdzujúca schválenie typu ES elektromera,
          d) opis počtu a usporiadania hnacích prvkov buď v tvare:
             jednofázové -  dva vodiče, trojfázové  - štyri vodiče
             atď.,     alebo     použitím     značiek     zhodných
             s harmonizovanou normou,
          e) referenčné napätie,
          f) základný  prúd a  maximálny prúd  vo forme:  10 -  40
             A alebo 10 (40) A,
          g) referenčná frekvencia 50 Hz,
          h) konštanta  elektromera  v  jednom  z  týchto  tvarov:
             x Wh/ot alebo x ot/kWh,
          i) výrobné číslo elektromera a rok jeho výroby,
          j) referenčná teplota, ak sa líši od 23 stupňov C.
          Na  elektromere môžu  byť aj  informácie, ako  je miesto
          sídla  výrobcu, obchodný  opis, osobitné  výrobné číslo,
          meno  dodávateľa  elektriny,  značka  zhody  s európskou
          normou a identifikačné číslo schémy zapojenia.
          Akékoľvek  iné informácie  alebo nápisy  sú zakázané, ak
          nie sú osobitne schválené.
4.2       Schéma zapojenia a značenie svoriek
          Každý elektromer musí byť označený zrozumiteľnou schémou
          zapojenia,  ktorá ukazuje  súvislosť medzi pripojovacími
          svorkami vrátane svoriek pomocného zariadenia a vodičmi,
          ktoré sa  majú pripojiť. Pri  trojfázových elektromeroch
          musí  byť  uvedený  sled  fáz,  pre  ktoré je elektromer
          navrhnutý.  Schéma zapojenia  môže mať  referenčné číslo
          vyznačené na štítku s menovitými hodnotami. Ak sú svorky
          elektromera  označené, musí  byť toto  označenie uvedené
          v schéme.  Schému  zapojenia  môže  nahradiť  referenčné
          číslo,  ktoré je  stanovené v  národnej norme  členského
          štátu, v ktorom sa elektromer používa.

5.        METROLOGICKÉ POŽIADAVKY
5.1       Hranice zmien chyby v závislosti od zmeny prúdu
          Za  referenčných podmienok  opísaných v  bode 5.2  nesmú
          chyby   jednofázových    a   viacfázových   elektromerov
          s vyváženými záťažami prekročiť  chyby uvedené v tabuľke
          č. I  a chyby viacfázových  elektromerov s jednofázovými
          záťažami  (pri  vyvážených  napätiach)  nesmú  prekročiť
          chyby uvedené v tabuľke č. II.

          Tabuľka č. I

------------------------------------------------------------------
     Hodnota prúdu        Účinník        Najväčšia dovolená chyba
------------------------------------------------------------------
        0,05 Ib             1                        2,5%
   0,1 Ib < I < Imax        1                        2,0%
        0,1 Ib            0,5 ind.                   2,5%
   0,2 Ib < I < Imax      0,5 ind.                   2,0%
------------------------------------------------------------------

          Tabuľka č. II

------------------------------------------------------------------
     Hodnota prúdu        Účinník        Najväčšia dovolená chyba
------------------------------------------------------------------
   0,2 Ib < I < Ib          1                        3,0%
       Ib < Imax            1                        4,0%
          Ib               0,5 ind.                  3,0%
------------------------------------------------------------------

          Pri  základnom  prúde   a  jednotkovom  účinníku  nesmie
          rozdiel medzi chybou elektromera pri jednofázovej záťaži
          a chybou  pri  vyváženej  viacfázovej  záťaži  prekročiť
          2,5%.
          Jednofázovou záťažou  sa rozumie, že  záťaž je pripojená
          k napätiu  medzi  jednou  fázou  a  stredným  vodičom vo
          štvorvodičovom systéme  (jeden z nich  je stredný) alebo
          k napätiu  medzi  dvoma  fázami  v trojvodičovom systéme
          (bez  stredného  vodiča).  V   každom  prípade  musí  na
          elektromere zostať kompletný napäťový systém.
5.2       Referenčné podmienky
          Okrem výnimiek ustanovených v tejto prílohe sa skúšky na
          zistenie  chýb a  ich zmien  ako funkcie  ovplyvňujúcich
          veličín vykonajú za týchto referenčných podmienok:
          a) elektromer musí byť uzatvorený, t.j. kryt elektromera
             je vo svojej polohe,
          b) v prípade  valčekového  počítadla   je  v  chode  len
             najrýchlejšie sa otáčajúci valček, a to aj v prípade,
             že ho nevidieť,
          c) pred každým meraním musí  byť napätie pripojené počas
             najmenej jednej hodiny a každý skúšobný prúd musí byť
             nastavený   postupným  zvyšovaním   alebo  znižovaním
             a musí byť pripojený dostatočne dlho, aby sa rýchlosť
             otáčania rotora stabilizovala.
          Okrem toho pre viacfázové elektromery platí:
          a) poradie  fáz musí  zodpovedať priamemu  sledu (ako je
             uvedené v schéme zapojenia),
          b) napätia  a   prúdy  musia  byť   na  praktické  účely
             vyvážené, t.j.
             1. každý z  prúdov vo vodičoch  sa nesmie líšiť  viac
                než o 2% od strednej hodnoty týchto prúdov,
             2. fázové   posunutia   medzi   týmito   prúdmi   pri
                zodpovedajúcom napätí fázy  proti strednému vodiču
                sa nesmú  navzájom líšiť viac  než o 2  stupne pri
                akomkoľvek účinníku.
          Referenčné hodnoty  ovplyvňujúcich veličín sú  v tabuľke
          č. III.

          Tabuľka č. III

----------------------------------------------------------------------------
Ovplyv. veličiny         Referenčná hodnota           Tolerancia
----------------------------------------------------------------------------
Teplota okolia           Referenčná teplota alebo     + - 2 stupne C
                         23 stupňov  C
Poloha pri použití       Vertikálna poloha pri        + - 0,5 stupňa
                         použití 1)
Napätie                  Referenčné napätie           + - 1%
Frekvencia               Referenčná frekvencia 50 Hz  + - 0,5%
Tvar vlny                Napätie a prúdy sínus.       Deformačný činiteľ
                         priebehu                     < 3%
Magnet. indukcia         Magnetická indukcia          Hodnota indukcie pri
vonkajšieho pôvodu       rovnajúca sa nule            50 Hz, ktorá nespôsobí
                                                      zmenu
                                                      relatívnej
                                                      chyby o viac
                                                      než 0,3% 2)
----------------------------------------------------------------------------
1) Zabezpečenie vertikálnej polohy pri použití
   Elektromer  musí byť  skonštruovaný a  zostavený tak,  aby bolo
   zabezpečené  jeho  upevnenie   v  správnej  vertikálnej  polohe
   (v     obidvoch    kolmých     rovinách,    t.j.    vertikálnej
   a horizontálnej), ak
   a) základňa elektromera je kolmo na zvislý povrch,
   b) sprievodná  značka  (napr.  spodná  hrana svorkovnice) alebo
      sprievodná značka na kryte elektromera je horizontálna.
2) Skúšobný postup tohto overenia:
   a) pri  jednofázovom   elektromere  zo  zistenia   chýb  najprv
      s elektromerom  pripojeným  k  sieti  bežným spôsobom, potom
      s reverzovaným  zapojením  prúdového  a  napäťového  obvodu;
      polovica  rozdielu  medzi  týmito  dvomi  chybami je veľkosť
      zmeny chyby; keďže vonkajšie pole  fázy nie je známe, vykoná
      sa overenie pri 0,1 Ib s  jednotkovým účinníkom a pri 0,2 Ib
      s účinníkom 0,5,
   b) pri  viacfázovom  elektromere  z  troch  meraní  pri  0,1 Ib
      s jednotkovým  účinníkom;  po  každom  meraní  je  zapojenie
      prúdových  a  napäťových  obvodov  posunuté  o  120  stupňov
      (elektrických) bez zmeny sledu  fáz. Maximálny rozdiel medzi
      takto  zmeranými  chybami  a  ich  aritmetickým priemerom je
      veľkosť zmeny chyby.
----------------------------------------------------------------------------

5.3       Pôsobenie ovplyvňujúcich veličín
          Zmena chyby sa zistí  pre každú ovplyvňujúcu veličinu za
          podmienok  stanovených  v  tabuľke  č.  IV.  Pozorujú sa
          všetky ďalšie podmienky uvedené v bode 5.2.

          Tabuľka č. IV

----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca veličina  Spôsob skúšky   Účinník      Max. hodnota priemernej
                       a podmienky                 teploty, koeficient (+ -)
----------------------------------------------------------------------------
     Teplota 1)      Od 0,1 Ib do Imax    1            0,1% K
                     Od 0,1 Ib do Imax   0,5 ind.      0,15% K
----------------------------------------------------------------------------
1) Pre  teplotu stanovenú  medzi 10  stupňami C  a 30  stupňami C  je hodnota
   koeficientu priemernej teploty určená v rozsahu 20 stupňov C so stredom na
   stanovenej teplote.
----------------------------------------------------------------------------
        
----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca  Spôsob skúšky             Účinník   Zmena najväčšej dovolenej
veličina      a podmienky                                chyby (+ -)
----------------------------------------------------------------------------
Poloha        Na odklon od vertikály
              o 3 stupne v ľubovoľnom
              smere:
              0,05 Ib                      1                 3,0%
              Ib a Imax                    1                 0,5%

Napätie       Na zmenu 10% v akomkoľvek
              smere od referenčného
              napätia:
              0,1 Ib                       1                 1,5%
              0,5 Imax                     1                 1,0%
              0,5 Imax                  0,5 indukt.          1,5%

Frekvencia    Na zmenu 5% v akomkoľvek
              smere oproti 50 Hz:
              0,1 Ib                       1                 1,5%
              0,5 Imax                     1                 1,3%
              0,5 Imax                  0,5 indukt.          1,5%

Tvar vlny 1)  Na zväčšenie tretej
              harmonickej prúdovej vlny
              o 10%:
              pri Ib                       1                 0,8%

Magnetická    Na magnetickú indukciu
indukcia      0,5 mT pri referenčnom
vonkajšieho   kmitočte za najmenej
pôvodu 2)     priaznivých podmienok fázy
              a smeru: pri Ib,             1                  3,0%

Obrátený sled Na obrátené poradie sledu
fáz           fáz:
              0,5 Ib až Imax
              (vyvážená záťaž)             1                  1,5%
              0,5 Ib jednofázová záťaž     1                  2,0%

Magnetické    0,05 Ib                      1                  1,0%
pole
príslušenstva

Mechanická    0,05 Ib                      1                  2,0%
záťaž
počítadla
alebo
každého
počítadla
viac
tarifového
elektromera 3)
----------------------------------------------------------------------------
1) Pri  určovaní zmeny  chyby ako  funkcie tvaru  vlny musí harmonický obsah
   v krivke priebehu napätia  zostať menší než 1% a  fáza tretej harmonickej
   obsiahnutej v krivke priebehu prúdu sa musí meniť od nuly do 360 stupňov.
2) Požadovaná  indukcia  sa  získa  v  strede  kruhovej  cievky  so stredným
   priemerom 1 m,  štvorcového prierezu, s malou radiálnou  hrúbkou v pomere
   k priemeru  cievky, ktorá  poskytuje magnetomotorickú  silu zodpovedajúcu
   400 ampérzávitom.
3) Vplyv   mechanického  zaťaženia   počítadlom  sa   musí  pri  nastavovaní
   elektromera kompenzovať.
----------------------------------------------------------------------------

5.4       Vplyv krátkodobých nadprúdov
          Skúšobný  obvod  musí  byť  neinduktívny.  Po  priložení
          prechodného  preťaženia musí  byť na  svorkách udržované
          napätie a elektromer sa ponechá v pokoji dostatočne dlhý
          čas (asi 1 hodinu), aby sa dosiahla počiatočná teplota.
          Elektromery  musia   byť  schopné  zniesť   prúdový  ráz
          (napríklad  z  vybíjaného  kondenzátora  alebo  zo siete
          prostredníctvom   riadenia   tyristorov)   s  vrcholovou
          hodnotou rovnajúcou sa  50-násobku maximálneho prúdu (až
          do 7 000 A) a po celý  čas 1 ms hodnotu prúdu väčšiu než
          25-násobok maximálneho prúdu (alebo 3 500 A).
          Na konci tejto skúšky nesmie  byť zmena chyby väčšia než
          1,5% pri základnom prúde a jednotkovom účinníku.
5.5       Zmena chyby spôsobená vlastným oteplením
          Ak  bolo  udržované  referenčné  napätie  najmenej jednu
          hodinu  bez priechodu  prúdu, prúdové  vinutie sa zaťaží
          maximálnym menovitým prúdom.  Chyba elektromera sa zistí
          bezprostredne  po  jeho  uvedení  do  prevádzky  a potom
          v dostatočne   krátkych   intervaloch,   ktoré  dovoľujú
          správny  záznam  krivky  zmeny  chyby  ako funkcie času.
          Skúška prebieha najmenej jednu hodinu a v každom prípade
          dovtedy, kým sa zaznamenávaná zmena chyby počas 20 minút
          nezmení viac než o 0,2%.
          Zmena chyby v dôsledku  vlastného ohrevu meraná uvedeným
          spôsobom  nesmie  byť  väčšia  ako  1%  pri  jednotkovom
          účinníku a 1,5% pri účinníku 0,5.
5.6       Chod pod napätím
          Za podmienok  ustanovených v bode 5.2  a pri rozpojených
          prúdových obvodoch elektromera sa  pri hodnote medzi 80%
          a 110%  referenčného  napätia  nesmie  rotor elektromera
          voľne  otáčať; rotor  sa  môže  nepatrne otáčať,  ale za
          žiadnych podmienok  nesmie dokončiť jednu  úplnú otáčku.
          V prípade   počítadla   valčekového   typu   platí  táto
          požiadavka, ak je v chode iba jeden valec počítadla.
5.7       Nábeh
          Za  podmienok ustanovených  v bode  5.2 a  pri priechode
          prúdu  0,5-násobku  základného   prúdu  elektromera  pri
          jednotkovom   účinníku  sa   musí  elektromer  rozbehnúť
          a trvalo  otáčať.  Treba  overiť,  či  rotor definitívne
          skončil  otáčku.  V  prípade  počítadla valčekového typu
          táto požiadavka  platí, ak je  v chode iba  jeden valček
          počítadla.
5.8       Zhoda počítadla s konštantou elektromera
          Pomer  medzi počtom  otáčok rotora  elektromera a údajom
          počítadla musí byť správny.
5.9       Rozsahy nastavenia
          Elektromer    nastavovaný   pre    zhodu   s   uvedenými
          požiadavkami má mať aspoň tieto rozsahy nastavenia:
          a) Nastavenie na plnú záťaž:
             + -4%  zmeny rýchlosti  rotora pre  prúd rovnajúci sa
             polovici maximálneho prúdu pri referenčnom napätí,
             frekvencii 50 Hz a jednotkovom účinníku.
          b) Nastavenie na ľahkú záťaž:
             + -4% zmeny rýchlosti rotora pri 5% základného prúdu,
             frekvencii  50 Hz,  referenčnom napätí  a jednotkovom
             účinníku.
          c) Nastavenie pri  vyradenej fáze (ak  je na elektromere
             takéto nastavenie možné):
             + -1% zmeny rýchlosti rotora pri účinníku 0,5 (ind.),
             pri prúde  rovnajúcom sa polovici  maximálneho prúdu,
             frekvencii 50 Hz a referenčnom napätí.

6.        SCHVÁLENIE TYPU ES
6.1       Postup pri schválení typu ES
6.1.1     Technická dokumentácia
          Žiadosť  o schválenie  typu ES  musí byť  doplnená touto
          dokumentáciou:
          a) výkresom  a  pokiaľ   možno  fotografiou  kompletného
             elektromera,
          b) podrobným  opisom  konštrukcie   elektromera  a  jeho
             hlavných častí (vrátane zmien),
          c) výkresmi týchto hlavných častí (vrátane zmien):
              1. základňa, rukoväť a všetky upevňovacie body,
              2. kryt,
              3. blok svorkovnice a kryt,
              4. hnací prvok, vinutie a vzduchová medzera,
              5. rozpojovací prvok a spôsob nastavenia,
              6. počítadlo (počítadlá),
              7. rotor,
              8. horné a spodné ložisko rotora,
              9. zariadenie na teplotnú kompenzáciu,
             10. zariadenie na kompenzáciu preťaženia,
             11. nastavenie induktívnej záťaže,
             12. nastavenie ľahkej záťaže,
             13. pomocné obvody,
             14. štítok s menovitými hodnotami,
          d) schémou  vnútorného a  vonkajšieho zapojenia (vrátane
             pomocných obvodov), ktoré ukazuje sled fáz,
          e) tabuľkami napäťových  a prúdových vinutí,  t.j. počet
             závitov, rozmer vodičov, izolácie,
          f) tabuľkou konštánt elektromera a točivých momentov pre
             všetky hodnoty napätí a prúdov,
          g) opisom  a  výkresmi  znázorňujúcimi  polohy určené na
             overovacie značky a plomby.
6.1.2     Predkladanie elektromerov na schválenie typu ES
          Žiadosť   o  schválenie   typu  ES   musí  byť  doplnená
          predložením  troch elektromerov,  ktoré reprezentujú typ
          [pozri bod 1.9 písm. b)].
          Oprávnený  orgán  môže   požadovať  predloženie  ďalších
          elektromerov, ak
          a) sa   žiadosť  týka   nielen  troch   elektromerov  už
             uvedených,   ale  aj   ich  jedného   variantu  alebo
             viacerých   variantov   (materiál   krytu,  akékoľvek
             viacnásobné  tarifné  zariadenie,  diaľková indikácia
             a antireverzačné   zariadenie   atď.),   ktoré  možno
             považovať za rovnaký typ, najmä v tých prípadoch, keď
             je rozdielne usporiadanie svoriek,
          b) ide   o   žiadosť   o   rozšírenie   predchádzajúceho
             schválenia typu.
6.2       Skúšanie na schválenie typu ES
          Elektromery  musia   zodpovedať  technickým  požiadavkám
          ustanoveným v bodoch 2  až 4 a metrologickým požiadavkám
          ustanoveným v bode 5.
          Aby  sa  však  mohli  vziať  do  úvahy možné chyby metód
          merania, môže  byť os úsečiek, keď  sú zakreslené krivky
          chýb  zodpovedajúce tabuľkám  č.  I  a II,  posunutá pre
          každú z týchto kriviek až o 1% do rovnobežnej polohy.
6.3       Meracie body na skúšku schválenia typu ES
          Pri  vykonávaní  skúšok   týkajúcich  sa  metrologických
          požiadaviek uvedených  v bode 5 sa  musí meranie vykonať
          aspoň v týchto bodoch:
          a) pri  jednofázových elektromeroch  a pri  viacfázových
             elektromeroch s vyváženou záťažou a s účinníkom
             1:5%, 10%, 20%, 50%, 100% Ib až do Imax,
          b) pri  jednofázových elektromeroch  a pri  viacfázových
             elektromeroch s vyváženou záťažou a s účinníkom
             0,5 (ind.): 10%, 20%, 50%, 100% Ib a každý násobok Ib
             až do Imax,
          c) pri viacfázových elektromeroch s jednofázovou záťažou:
             1. 20%, 50% a 100% Ib, 50% Ima a
             2. Imax s účinníkom 1 a Ib s účinníkom 0,5 (ind.).
          Tieto skúšky sa uskutočnia  postupne vo všetkých fázach.
          Účinky ovplyvňujúcich veličín sa  skúšajú aspoň v týchto
          bodoch:
          a) vplyv teploty  okolia pre 0,1Ib  a Imax (účinník  1),
             0,2 Ib, Ib a Imax (účinník 0,5 ind.),
                  b) vplyv   polohy,  napätia,   frekvencie,  tvaru  vlny,
             vonkajšej  magnetickej  indukcie,  magnetického  poľa
             príslušenstva a mechanickej  záťaže každého počítadla
             na  jednotlivé  body   a  za  podmienok  ustanovených
             v tabuľke č. IV,
          c) vplyv zmeny fáz (viacfázové  elektromery) pre 0,5 Ib,
             Ib a Imax s vyváženou záťažou a účinníkom 1 (v každej
             fáze).
          Okrem toho sa vykonajú tieto skúšky:
          a) skúšky  prechodnej záťaže,  vlastného ohrevu, rozbehu
             a overenia  rozsahu  nastavenia   sa  vykonajú  podľa
             ustanovení v bodoch 5.4, 5.5, 5.7 a 5.9,
          b) skúšky  chodu  naprázdno  sa  vykonajú  pri 80%, 100%
             a 110% referenčného napätia,
          c) skúška počítadla sa  vykoná za podmienok ustanovených
             v bode 5.8.  Trvanie skúšky musí  byť dostatočne dlhé
             pre odpočet nepresnosti nepresahujúcej + -0,2%.
6.4       Certifikát schválenia typu ES
          Certifikát schválenia typu ES  musí byť doplnený opismi,
          výkresmi a diagramami, ktoré sú nevyhnutné na
          identifikáciu typu a vysvetlenie funkcie elektromera.

7.        PRVOTNÉ OVERENIE ES
          Prvotné  overenie elektromerov  musí zahŕňať  prijímacie
          skúšky a preskúšanie zhody so schváleným typom.
7.1       Preberacie skúšky
          Preberacie  skúšky  elektromerov  musia  zaručiť kvalitu
          podľa bodu 7.1.1.
7.1.1     Druhy preberacích skúšok
           1. skúška elektrickej pevnosti,
           2. overenie   mechanických  vlastností   pri  nasadenom
              kryte,
           3. chod naprázdno,
           4. rozbeh,
           5. až 10. skúšky presnosti,
          11. overenie konštanty.
          Skúšky  sa musia  prednostne vykonať  v uvedenom poradí,
          ako je to podrobne uvedené v bodoch 7.1.2 a 7.1.3.
7.1.2     Podmienky preberacích skúšok
          Tieto  skúšky  sa  musia  vykonať  na každom elektromere
          s upevneným    krytom   okrem    určitých   mechanických
          vlastností, a ak je  to potrebné, na kontrolu počítadla.
          Ak sa však prvotné overenie vykonáva v dielňach výrobcu,
          možno skúšky  vykonať s odloženým krytom,  ak to bolo už
          skôr prijaté, pretože to nemá v podstate žiadny vplyv na
          prevádzku elektromera. Pri kontrole elektrickej pevnosti
          však  musí byť  kryt nasadený.  Po vyhovujúcom  vykonaní
          skúšky elektrickej pevnosti,  ale pred akoukoľvek ďalšou
          skúškou,  je   elektromer  počas  najmenej   pol  hodiny
          pripojený  k referenčnému  napätiu a  prechádza ním prúd
          asi  0,1 Ib  pri jednotkovom  účinníku. Tým  je umožnené
          predhriatie napäťového  obvodu a vykonanie  kontroly, či
          sa rotor voľne otáča.
          Skúšky 3  a 11 sa  musia vykonať za  podmienok uvedených
          v tabuľke č. III alebo V.

          Tabuľka č. V

----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca veličina            Referenčná hodnota       Tolerancia (+ -)
----------------------------------------------------------------------------
Teplota okolia                   23 stupňov C             2 stupne C 1)
Poloha                           Vertikálna               1 stupeň
Napätie                          Referenčné napätie       1,5%
Frekvencia                       50 Hz                    0,5%
Tvar vlny napätia a prúdu        Sínusový                 Činiteľ skreslenia
                                                          nie väčší než 5%
Vonkajšia magnetická indukcia    Žiadna                   Indukcia nespôsobujúca
pri kmitočte 50 Hz                                        žiadnu zmenu chyby
                                                          väčšej než + -0,3%
                                                          pri 0,1 Ib pre
                                                          jednotkový
                                                          účinník 2)
----------------------------------------------------------------------------
                      Navyše pre viacfázové elektromery
----------------------------------------------------------------------------
Sled fáz                         Priame poradie,
Nevyváženosť napätia             Žiadne                  Ako v bode 5.2 písm. e),
a prúdu 3)                                               pričom hodnota 1% sa
                                                         nahradí hodnotou 1,5%
----------------------------------------------------------------------------
1) Skúšky možno  vykonávať pri rozsahu vonkajšej  teploty 21 stupňov C  až 25
   stupňov C, ale v rozsahu 15 stupňov C  až 30 stupňov C, len ak je vykonaná
   korekcia  vo  vzťahu  k  referenčnej  teplote  23  stupňov  C  pri použití
   stredného teplotného súčiniteľa, ktorý udáva výrobca.
2) Pozri poznámku v tabuľke č. III.
3) Okrem skúšok s jednofázovou záťažou.

7.1.3     Vykonávanie prijímacích skúšok
7.1.3.1   Skúška elektrickej pevnosti (skúška č. 1)
          Skúška   striedavým  napätím   sa  vykonáva   priložením
          striedavého  napätia pri  frekvencii 50  Hz a efektívnej
          hodnote  2  kV  počas  1  minúty  medzi  všetky navzájom
          spojené  svorky a  plochý  kovový  povrch, na  ktorom je
          elektromer  umiestnený.  Pri  tejto  skúške  sa  pomocné
          obvody  s  menovitým  napätím  40  V  alebo menším spoja
          s plochým kovovým povrchom.
          Táto  skúška sa  vykonáva u  výrobcu na  jeho náklady na
          každom  prístroji.  Príslušná  metrologická  služba musí
          vykonať kontrolu.
7.1.3.2   Skúšky vykonávané pri nasadenom kryte (skúška č. 2)
          a) zjavne dobrý stav puzdra a dosky svorkovnice,
          b) správna poloha stupnice,
          c) úplnosť všetkých predpísaných podrobností.
7.1.3.3   Chod naprázdno (skúška č. 3)
          Voľba medzi  dvomi nasledujúcimi skúškami  sa ponechá na
          príslušnej metrologickej službe:
          a) ak  je  elektromer  napojený  na  referenčné  napätie
             s jednotkovým  účinníkom  pri   prúde  rovnajúcom  sa
             0,001 Ib, rotor nesmie dokončiť celú otočku,
          b) skúška sa vykoná podľa bodu 5.6.
7.1.3.4   Rozbeh (skúška č. 4)
          Po   vykonaní  skúšky   chodu  naprázdno   za  podmienok
          ustanovených  v bode  7.1.3.3 sa  skúška rozbehu  vykoná
          takto:
          Pri    elektromere    napájanom    referenčným   napätím
          s jednotkovým účinníkom pri prúde rovnajúcom sa 0,006 Ib
          sa musí rotor rozbehnúť a otočiť viac než jeden raz.
          Ak skúška  chodu naprázdno nebola  vykonaná za podmienok
          ustanovených  v bode  7.1.3.3, vykoná  sa skúška rozbehu
          podľa bodu 5.7.
          Skúšky 3  a 4 sa na  viacfázových elektromeroch vykonajú
          pri zaťažení vo všetkých fázach.
7.1.3.5   Skúšky presnosti (skúšky 5 až 10)
          Skúšky  presnosti   sa  vykonajú  pri   hodnotách  prúdu
          a účinníku, ktoré uvádza tabuľka č. VI. Netreba čakať na
          dosiahnutie teplotného ustálenia  vinutia. Ak podmienky,
          pri  ktorých  sa  skúšky  vykonávajú,  nie sú normálnymi
          podmienkami na schválenie typu, hodnoty v tabuľke č. VI,
          ktoré  poskytujú  väčšiu  voľnosť,  sa  použijú namiesto
          hodnôt stanovených v tabuľkách č. I a II.

          Tabuľka č. VI

------------------------------------------------------------------
Skúška  Hodnota   Účinník  Elektromery  Záťaž          Najväčšia
číslo   prúdu                           viacfázových   dovolená
                                        elektromerov   chyba
                                                       (+ -)
------------------------------------------------------------------
  5    0,05 Ib      1      Jednofázový
                          a viacfázový  Vyvážená        3,0% 1)
  6     Ib          1      Jednofázový
                          a viacfázový  Vyvážená        2,5%
  7     Ib       0,5 ind. Jednofázový
                         a viacfázový   Vyvážená        2,5%
8 a 9   Ib          1      Viacfázový   Jednofázové
                                        zaťaženie (jedna
                                        skúška v dvoch
                                        z daných fáz)   3,5%
 10     Imax        1      Jednofázový
                          a viacfázový  Vyvážená        2,5%
------------------------------------------------------------------
1) Pri   elektromeroch  s   maximálnym  prúdom   väčším,  než   je
   štvornásobok  základného prúdu,  je pri  skúške č.  5 najväčšia
   dovolená chyba v oboch smeroch zväčšená  o 0,5% počas päť a pol
   roka.
------------------------------------------------------------------

   Na elektromeroch  s viacerými tarifami  sa skúška č.  5 opakuje
   pre    každý   odpočet    zodpovedajúci   rozdielnej    tarife.
   Elektromagnety   na  nastavenie   tarify  musia   byť  napájané
   elektrickou  energiou  podľa  špecifikácie  v schéme zapojenia.
   Dovolená  chyba  sa  nesmie  systematicky  využívať  v rovnakom
   smere.

7.1.3.6   Overenie   zhody  počítadla   s  konštantou  elektromera
          (skúška č. 11)
          Musí  sa overiť,  či  pomer  medzi počtom  otáčok rotora
          elektromera a údajom počítadla (počítadiel) je správny.
7.1.3.7   Neistota merania
          Vlastnosti  meracích  prístrojov   a  ďalších  zariadení
          používaných na vykonanie skúšok číslo  5 až 10, a kde je
          to potrebné, aj  skúšky č. 11, musia byť  také, aby nimi
          spôsobené chyby merania nepresahovali relatívnu hodnotu
          a) + 0,4% pri účinníku 1,
          b) + 0,6% pri účinníku 0,5 (ind.).
7.2       Preskúšanie zhody so schváleným typom
7.2.1     Spôsob  preskúšania  na  posúdenie  zhody  so schváleným
          typom
          Aby sa  určilo, či metrologické  vlastnosti elektromerov
          vyrobených a predložených na  prvotné overenie sú zhodné
          s požiadavkami  tejto  vyhlášky,  môže  sa v intervaloch
          stanovených  oprávneným  metrologickým  orgánom  vykonať
          skúšanie          zhody  so  schváleným  typom  na troch náhodne
          vybraných elektromeroch po skúškach na prijatie.
          Toto   skúšanie  sa   skladá  z   jednej  skúšky   alebo
          z viacerých  skúšok vybraných  z tých  skúšok, ktoré  sú
          opísané v  tejto vyhláške (body 3  a 5), a najmä  z tých
          skúšok,  ktoré slúžia  na určenie  vplyvu ovplyvňujúcich
          veličín.
          Tieto  skúšky  sa  vykonajú  za  referenčných  podmienok
          opísaných  v  bode  5.2  a  v  meracích bodoch uvedených
          v bode 6.3.
          Po otvorení krytu možno overiť aj tieto skutočnosti:
          a) kvalita povrchovej úpravy, t.j. laku,
          b) prevod súkolia,
          c) spôsob chodu počítadla,
          d) kvalita spájkovania a/alebo zvarov,
          e) dotiahnutie skrutiek,
          f) neprítomnosť nečistôt a kovového prachu,
          g) rozsah nastavenia.
          Ak sú elektromery schváleného typu predmetom pravidelnej
          výroby,  je  žiaduce,  aby   počet  previerok  zhody  so
          schváleným  typom bol  úmerný objemu  výroby. Navyše  sa
          tento  postup  musí  vykonávať  zakaždým,  keď  sa počas
          prijímacích alebo  iných skúšok objavia  nejaké zdanlivé
          systematické chyby.
7.3       Overovacie značky ES a plomby
          Elektromery, ktoré vyhoveli  skúškam prvotného overenia,
          musia byť označené značkami prvotného overenia ES.
          Plomby  musia  obsahovať  značky  prvotného  overenia ES
          a musia byť pripevnené takým  spôsobom, aby sa zaistilo,
          že  bez poškodenia  plomb prvotného  overenia ES  nebude
          možný prístup k vnútorným funkčným častiam elektromera.

Tretia časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní elektromerov podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky

Druhá časť bod 1 sa dopĺňa bodmi:

1.10      Dynamický (indukčný) watthodinový elektromer
          Prístroj určený  na meranie činnej  energie integrovaním
          činného výkonu v čase.
1.11      Statický watthodinový elektromer
          Elektromer, v ktorom výsledkom pôsobenia prúdu a napätia
          na nepohyblivé  (elektronické) prvky je  výstupný signál
          priamo úmerný watthodinám.
1.12      Dynamický (indukčný) varhodinový elektromer
          Prístroj určený na  meranie jalovej energie integrovaním
          jalového výkonu v čase.
1.13      Statický varhodinový elektromer
          Elektromer, v ktorom výsledkom pôsobenia prúdu a napätia
          na nepohyblivé  (elektronické) prvky je  výstupný signál
          priamo úmerný varhodinám.
1.14      Elektromagnetické rušenie
          Elektromagnetický   jav,   ktorý   môže   funkčne  alebo
          metrologicky zhoršiť činnosť prístroja, zariadenia alebo
          systému  alebo nepriaznivo  ovplyvniť živú  alebo neživú
          hmotu.     Elektromagnetickým    rušením     môže    byť
          elektromagnetický  šum,  nežiaduci  signál  alebo  zmeny
          v prenosovom prostredí.
1.15      Trieda presnosti
          Číslo,   ktoré  predstavuje   hranice  dovolenej   chyby
          v percentách  pre všetky  hodnoty v  meracom rozsahu pri
          jednotkovom    účinníku    (v    prípade    viacfázových
          elektromerov so symetrickým zaťažením), ak sa elektromer
          skúša  pri referenčných  podmienkach (včítane dovolených
          tolerancií referenčných hodnôt)  podľa definícií v tejto
          norme.
          V tejto  prílohe  sú  elektromery  klasifikované  (podľa
          príslušného  národného technického  predpisu) podľa  ich
          zodpovedajúcich  tried presnosti,  napr. 0,2S;  0,5S; 1;
          2 a 3.
1.16      Chyba elektromera v percentách
          Stanovená je týmto vzorcom:

                         energia nameraná   skutočná
                         elektromerom     - energia
          Chyba       =  ----------------------------- x 100.
          v percentách              skutočná energia

          Keďže sa hodnota energie pri základnej frekvencii nemôže
          stanoviť  absolútne,  určuje  sa  približne  hodnotou so
          stanovenou  neistotou,  ktorá  sa  môže  určiť v normách
          dohodnutých   medzi   výrobcom   a   používateľom  alebo
          v národných normách.

1.17      Typová skúška
          Postup, podľa ktorého sa vykonáva séria skúšok na jednom
          elektromere alebo na  malom počte elektromerov rovnakého
          typu s identickými  charakteristikami vybratých výrobcom
          na  overenie  skutočnosti,  že  typ elektromera vyhovuje
          všetkým   požiadavkám  normy   v  zodpovedajúcej  triede
          presnosti.

Druhá časť bod 2 sa dopĺňa bodmi:

2.8       Počítadlo (počítací mechanizmus)
          Počítadlo môže byť valčekového alebo ručičkového typu.
          Jednotka     počítadla      dynamických     (indukčných)
          watthodinových  elektromerov   je  kilowatthodina  (kWh)
          alebo    megawatthodina   (MWh).    Jednotka   počítadla
          dynamických  (indukčných) varhodinových  elektromerov je
          kilovarhodina (kvarh) alebo megavarhodina (Mvarh).
          Pri   valčekových  počítadlách   sa  jednotky   vyznačia
          v blízkosti zostavy valčekov.
          Pri  ručičkových  typoch  počítadiel  sú stupnice (okrem
          stupnice  indikujúcej minimálnu  hodnotu) označené  v 10
          rovnakých  úsekoch  a  očíslované   od  nuly  do  deväť.
          Jednotkové     stupnice     dynamických     (indukčných)
          watthodinových   elektromerov   sa   označia   v  delení
          1kWh/dielik  alebo  1MWh/dielik  a  v  blízkosti  každej
          z ďalších  stupníc  sa  môžu  označiť dekadické násobky,
          t.j. 10, 100, 1 000, 10 000.
          Jednotkové     stupnice     dynamických     (indukčných)
          varhodinových   elektromerov   sa   označia   v   delení
          1kvarh/dielik alebo  1Mvarh/dielik a v  blízkosti každej
          z ďalších  stupníc  sa  môžu  označiť dekadické násobky,
          t.j. 10, 100, 1 000, 10 000.
          Stupnica  počítadla  ručičkového  typu  alebo  počítadla
          strojčeka  valčekového  typu,   ktorá  ukazuje  desatiny
          odčítanej jednotky, musí byť farebne ohraničená.
          Okrem  toho  musí  stupnica  alebo  súvislo sa otáčajúci
          valček  ukazujúci najnižšiu  hodnotu obsahovať  stupnicu
          rozdelenú   na   100   dielikov   alebo   musí  mať  iné
          usporiadanie,    ktoré   poskytuje    podobnú   presnosť
          odčítania.
          Počítadlo musí  umožňovať záznam energie  od nuly až  po
          hodnotu  zodpovedajúcu  minimálne  1  500  hodinám,  pri
          maximálnom prúde,  pri referenčnom napätí  a jednotkovom
          účinníku. Všetky údaje, ktoré  sa objavujú na počítadle,
          musia byť ľahko čitateľné.
2.9       Zobrazenie nameraných hodnôt
          Informácia  sa  môže  zobrazovať  buď elektromechanickým
          registrom,  alebo  elektronickým  displejom.  V  prípade
          elektronického   displeja    zodpovedajúca   energeticky
          nezávislá pamäť  musí zachovať namerané  údaje minimálne
          štyri mesiace.
          Dlhší  čas  zachovania   nameraných  údajov  energeticky
          nezávislej pamäte sa musí dohodnúť v kúpnej zmluve.
          V prípade   viacerých   hodnôt   zobrazovaných   pomocou
          jediného  displeja  musí  byť  možné zobrazovanie obsahu
          všetkých zodpovedajúcich pamätí.  Pri zobrazovaní obsahu
          pamäte   musí   byť    umožnená   identifikácia   každej
          zobrazovanej sadzby.
          Aktuálna sadzba musí byť označená.
          Keď  je  elektromer  bez  napájania, údaj elektronického
          displeja nemusí byť viditeľný.
          Základnou   jednotkou   nameraných   hodnôt   statického
          watthodinového elektromera musí byť kilowatthodina (kWh)
          alebo megawatthodina (MWh).
          Základnou   jednotkou   nameraných   hodnôt   statického
          varhodinového elektromera musí byť kilovarhodina (kvarh)
          alebo megavarhodina (Mvarh).
          Pri  elektromechanických  registroch  valčeky najnižších
          hodnôt,  ktoré sa  plynulo otáčajú,  musia byť  označené
          deleniami  a číslicami  po každých  desiatich dielikoch,
          medzi  dielikmi musí  byť čiastkové  delenie na  ďalších
          desať častí alebo iné usporiadanie zabezpečujúce rovnakú
          presnosť   odčítania.  Valčeky   pre  desatinné   zlomky
          jednotky,  ktoré   sú  viditeľné,  musia   byť  označené
          odlišným spôsobom.
          Register  musí  byť  schopný  zaznamenávať a zobrazovať,
          začínajúc  nulou,  minimálne  počas   1  500  h  energiu
          nameranú pri maximálnom prúde,  referenčnom napätí a pri
          účinníku rovnajúcom sa jednotke.

Druhá časť bod 3 sa dopĺňa bodmi:

3.1.3     Napäťový obvod
          Činná a zdanlivá spotreba  v každom napäťovom obvode pri
          referenčnom napätí, referenčnej frekvencii a referenčnej
          teplote  nesmú presahovať  3 W  a 12  VA pre jednofázové
          a viacfázové  watthodinové  indukčné  elektromery triedy
          presnosti 0,5 a 1.
3.1.4     Prúdové obvody
          Zdanlivý   výkon  odoberaný   každým  prúdovým   obvodom
          elektromera  na  priame  zapojenie  pri základnom prúde,
          referenčnej  frekvencii  a  referenčnej          teplote  nesmie
          prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke.
          Zdanlivý   výkon  odoberaný   každým  prúdovým   obvodom
          elektromera pripojeného cez prúdový transformátor nesmie
          prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke pri prúde rovnajúcom
          sa    menovitému    sekundárnemu    prúdu    príslušného
          transformátora  pri  referenčnej  teplote  a referenčnej
          frekvencii elektromera.
          Menovitý sekundárny  prúd je hodnota  sekundárneho prúdu
          prúdového transformátora, na  ktorej je založená činnosť
          transformátora.   Normalizované    hodnoty   maximálneho
          sekundárneho  prúdu  sú  120%,  150%  a  200% menovitého
          sekundárneho prúdu.

                                        Zdanlivá vlastná spotreba
------------------------------------------------------------------
   Elektromery                  Trieda presnosti elektromerov
                --------------------------------------------------
                         0,5              1               2
------------------------------------------------------------------
Jednofázové
a viacfázové            6,0 VA         4,0 VA           2,5 VA
------------------------------------------------------------------

3.4       Elektromagnetická kompatibilita (EMC)
3.4.1     Odolnosť proti elektromagnetickému rušeniu
          Elektromer   musí   byť   skonštruovaný   tak,   aby  ho
          elektromagnetické    rušenia   šírené    vedením   alebo
          vyžarované   ani  ako   elektrostatický  výboj   nemohli
          poškodiť   ani  podstatne   ovplyvniť.  Elektromer  musí
          vyhovieť skúškam podľa bodov 3.4.2.1 až 3.4.2.4
          Rušenia, o ktoré ide:
          a) elektrostatické výboje,
          b) vysokofrekvenčné elektromagnetické polia,
          c) rýchle skupiny impulzov.
3.4.2     Potlačenie rádiového rušenia
          Elektromer nesmie  generovať vedený ani  vyžarovaný šum,
          ktorý by mohol ovplyvniť iné zariadenie.
          Elektromer musí vyhovieť skúške podľa bodu 3.4.2.5.
3.4.2.1   Všeobecné podmienky skúšok (EMC)
          Pri  všetkých  týchto  skúškach  musí  byť elektromer vo
          svojej  normálnej  pracovnej  polohe  s  nasadeným vekom
          a krytom  svorkovnice.  Všetky   časti,  ktoré  sa  majú
          uzemniť, musia byť uzemnené.
          Po  týchto  skúškach  nesmie  elektromer vykazovať znaky
          poškodenia a musí správne fungovať.
3.4.2.2   Skúška odolnosti proti elektrostatickým výbojom
          Skúška  sa   musí  vykonať  podľa   národných  predpisov
          vzťahujúcich  sa   na  statické  elektromery   v  týchto
          podmienkach:
          a) kontaktný výboj,
          b) úroveň prísnosti skúšky 4,
          c) skúšobné napätie
             1. 15 kV pre statické watthodinové elektromery,
             2. 8 kV pre statické varhodinové elektromery,
          d) počet výbojov 10,
          e) Elektromer nie je v činnosti:
             1. napäťové,  prúdové  a  pomocné  obvody  nesmú  byť
                napájané,
             2. všetky  napäťové   a  pomocné  svorky   musia  byť
                navzájom  spojené  a   prúdové  svorky  musia  byť
                rozpojené.
          Po aplikácii elektrostatického  výboja elektromer nesmie
          vykazovať  znaky poškodenia  alebo zmenu  údajov a  musí
          spĺňať požiadavky na presnosť ustanovené touto normou.
          f) Elektromer je v činnosti:
             1. napäťové a pomocné  obvody sú napájané referenčným
                napätím,
             2. prúdové obvody sú bez  prúdu a prúdové svorky majú
                byť rozpojené.
          Aplikácia elektrostatického výboja nesmie spôsobiť zmenu
          stavu registra o viac ako x kWh alebo x kvarh a skúšobný
          výstup nesmie  produkovať signál väčší  ako x kWh  alebo
          x kvarh. Hodnota x je odvodená z tohto vzorca:
                  x = 10 na 6 . m . Un . Imax,
          kde
             m     je počet meracích systémov,
             Un    je referenčné napätie vo voltoch,
             Imax  je maximálny prúd v ampéroch.
3.4.2.3   Skúška      odolnosti      proti      elektromagnetickým
          vysokofrekvenčným poliam
          Skúška sa vykoná  podľa národných predpisov vzťahujúcich
          sa na statické elektromery v týchto podmienkach:
          a) napäťové  a  pomocné  obvody  sú napájané referenčným
             napätím,
          b) frekvenčný rozsah: 27 MHz až 500 MHz,
          c) úroveň prísnosti skúšky: 3,
          d) intenzita skúšobného poľa: 10 V/m,
          e) v prúdových  obvodoch nie  je prúd  a prúdové  svorky
             majú byť rozpojené; aplikácia vysokofrekvenčného poľa
             nesmie spôsobiť zmenu stavu registra o viac ako x kWh
             alebo  x kvarh  a skúšobný  výstup nesmie  produkovať
             signál väčší  ako x kWh  alebo x kvarh;  hodnota x je
             odvodená v bode 3.4.2.2,
          f) pri  základnom  prúde  Ib,  resp.  menovitom prúde In
             a jednotkovom  účinníku  pri  citlivých  frekvenciách
             alebo  pri  frekvenciách  mimoriadneho  významu zmena
             chyby  musí byť  v  hraniciach  podľa bodov  5.3.1 až
             5.3.5.
3.4.2.4   Skúška rýchlymi prechodovými zákmitmi
          Skúška  sa   musí  vykonať  podľa   národných  predpisov
          vzťahujúcich  sa   na  statické  elektromery   v  týchto
          podmienkach:
          a) napäťové   obvody  a   pomocné  obvody   sú  napájané
             menovitým napätím,
          b) prúdové  obvody  sú  bez  prúdu  a  prúdové svorky sú
             rozpojené,
          c) pomocné obvody, ak sú  v normálnej prevádzke oddelené
             od napäťových obvodov,
          d) úroveň prísnosti skúšky: 3,
          e) skúšobné napätie  v prúdových a  napäťových obvodoch:
             2 kV,
          f) skúšobné napätie  v pomocných obvodoch  s referenčným
             napätím nad 40 V: 1 kV,
          g) trvanie  skúšky:  rýchle  skupiny  impulzov  sa musia
             aplikovať trikrát  po 1 s  rozložené rovnomerne počas
             10 min.
          Skúšobné body sú
          a) medzi svorkami každého obvodu normálne pripojeného na
             sieť,
          b) medzi    hociktorými   dvoma    nezávislými   obvodmi
             s menovitým napätím nad 40V,
          c) medzi každým  nezávislým obvodom s  menovitým napätím
             nad 40V a zemou,
          Aplikácia  skúšky rýchlymi  prechodovými zákmitmi nesmie
          spôsobiť  zmenu stavu  registra o  viac ako  x kWh alebo
          x kvarh a skúšobný výstup nesmie produkovať signál väčší
          ako x  kWh alebo x kvarh.  Hodnota x je odvodená  v bode
          3.4.2.2.
3.4.2.5   Meranie rádiového rušenia
          Skúška  rádiového  rušenia  pre  zariadenie  triedy B sa
          vykoná  podľa  národných  predpisov  vzťahujúcich  sa na
          statické elektromery.

Druhá časť bod 5 sa dopĺňa bodmi:

5.1.1     Pri  referenčných  podmienkach  opísaných  v  bode 5.2.1
          nesmú  chyby  jednofázových  a  viacfázových dynamických
          (indukčných)  watthodinových  elektromerov  s vyváženými
          záťažami  prekročiť  chyby  uvedené   v  tabuľke  č.  Ia
          a viacfázové    dynamické     (indukčné)    watthodinové
          elektromery  s  jednofázovými  záťažami  (pri vyvážených
          napätiach)  nesmú  prekročiť  chyby  uvedené  v  tabuľke
          č. IIa.

          Tabuľka č. Ia

------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu    Účinník  Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
                 cos fí            tried presnosti
                          ----------------------------------------
                                  0,5                    1
------------------------------------------------------------------
  0,05 Ib           1           + -1,0                 + -1,5

0,1 Ib < I < Imax   1           + -0,5                 + -1,0

  0,1 Ib          0,5 ind.      + -1,3                 + -1,5
                  0,8 kap.      + -1,3                 + -1,5

0,2 Ib < I < Imax 0,5 ind.      + -0,8                 + -1,0
                  0,8 kap.      + -0,8                 + -1,0
------------------------------------------------------------------

          Tabuľka č. IIa

------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu    Účinník  Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
                 cos fí            tried presnosti
                          ----------------------------------------
                                  0,5                    1
------------------------------------------------------------------
0,2 Ib < I < Imax   1            + -1,5                 + -2,0

0,5 Ib          0,5 ind.         + -1,5                 + -2,0
    Ib          0,5 ind.         + -1,5                 + -2,0
------------------------------------------------------------------

          Rozdiel medzi chybou v percentách elektromera zaťaženého
          v jednej fáze a elektromera so symetrickým zaťažením pri
          menovitom prúde  a účinníku rovnajúcom  sa jednej nesmie
          prekročiť 1%, resp. 1,5% pre elektromery tried presnosti
          0,5, resp. 1.
5.1.2     Chyby   jednofázových   a   viacfázových   varhodinových
          elektromerov  indukčných  s  vyváženými  záťažami  nesmú
          prekročiť  chyby uvedené  v tabuľke  č. Ib  a viacfázové
          varhodinové   elektromery   indukčné   s   jednofázovými
          záťažami  (pri  vyvážených  napätiach)  nesmú  prekročiť
          chyby uvedené v tabuľke č. IIb.

          Tabuľka č. Ib

------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu    Účinník  Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
                 sin fí            tried presnosti 3
------------------------------------------------------------------
 0,1 Ib            1                   + -4,0

0,2 Ib < I < Imax  1                   + -3,0

0,5 Ib < I < Imax 0,5                  + -3,0
------------------------------------------------------------------
        
          Tabuľka č. IIb

------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu    Účinník  Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
                 sin fí            tried presnosti 3
------------------------------------------------------------------
0,2 Ib < I < Ib     1                 + -4,0
    Ib             0,5                + -4,0
------------------------------------------------------------------

5.1.3     Pri  referenčných  podmienkach  opísaných  v  bode 5.2.1
          nesmú  chyby  jednofázových  a  viacfázových  statických
          watthodinových   elektromerov   s   vyváženými  záťažami
          prekročiť  chyby uvedené  v tabuľke  č. Ic  a viacfázové
          statické   watthodinové   elektromery   s  jednofázovými
          záťažami  (pri  vyvážených  napätiach)  nesmú  prekročiť
          chyby uvedené v tabuľke č. IIc.

          Tabuľka č. Ic

------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu    Účinník  Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
                 cos fí            tried presnosti
                          ----------------------------------------
                              0,2S     0,5S       1        2
------------------------------------------------------------------
0,01Ib<=I<=0,05Ib     1      + -0,4    + -1,0     -        -

    0,05Ib            1        -         -       + -1,5   + -2,5

0,05Ib<=I<=Imax       1      + -0,2    + -0,5     -        -

0,1Ib<=IImax          1        -         -       + -1,0   + -2,0

0,02Ib<=I<=0,1Ib  0,5 ind.   + -0,5    + -1,0
                  0,8 kap.   + -0,5    + -1,0      -       -

   0,1Ib          0,5 ind.                         + -1,5   + -2,5
                  0,8 kap.     -         -       + -1,5     -

0,1Ib<=I<=Imax    0,5 ind.   + -0,3    + -0,6
                  0,8 kap.   + -0,3    + -0,6      -        -

0,2Ib<=I<=Imax    0,5 ind.                       + -1,0   + -2,0
                  0,8 kap.     -         -       + -1,0     -
------------------------------------------------------------------

          Tabuľka č. IIc

------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu    Účinník  Hranice dovolených chýb (%) elektromerov
                 cos fí            tried presnosti
                          ----------------------------------------
                              0,2S     0,5S       1        2
------------------------------------------------------------------
0,05Ib<=I<=Imax     1       + -0,3     + -0,6      -        -

0,1Ib<=I<=Imax      1         -          -       + -2,0   + -3,0

0,1Ib<=I<=Imax  0,5 ind.    + -0,4     + -1,0      -        -

0,2Ib<=I<=Imax  0,5 ind.      -          -       + -2,0   + -3,0
------------------------------------------------------------------

          Rozdiel medzi chybou v percentách elektromera zaťaženého
          v jednej fáze a elektromera so symetrickým zaťažením pri
          menovitom prúde  a účinníku rovnajúcom  sa jednej nesmie
          prekročiť  0,4%,   resp.  1,0%  pre   elektromery  tried
          presnosti  0,2S,  resp.  0,5S  a  nesmie prekročiť 1,5%,
          resp. 2,5% pre elektromery tried presnosti 1, resp. 2.
5.1.4     Pri  referenčných  podmienkach  opísaných  v  bode 5.2.1
          nesmú  chyby  jednofázových  a  viacfázových  statických
          varhodinových   elektromerov   s   vyváženými   záťažami
          prekročiť  chyby uvedené  v tabuľke  č. Id  a viacfázové
          statické   varhodinové   elektromery   s   jednofázovými
          záťažami  (pri  vyvážených  napätiach)  nesmú  prekročiť
          chyby uvedené v tabuľke č. IId.

          Tabuľka č. Id

-----------------------------------------------------------------------------
  Hodnota prúdu                 sin fí           Hranice dovolených chýb (%)
pre elektromery              (induktívny        elektromerov tried presnosti
--------------------------  alebo kapacitný)  -------------------------------
na priame      na nepriame
zapojenie      zapojenie                                 2           3
-----------------------------------------------------------------------------
0,05Ib<=I<=0,1Ib 0,02In<=I<=0,05In  1                  + -2,5      + -4,0
0,1Ib<=I<=Imax   0,05In<=I<=Imax    1                  + -2,0      + -3,0
0,1Ib<=I<=0,2Ib  0,05In<=I<=0,1In  0,5                 + -2,5      + -4,0
0,2Ib<=I<=Imax   0,1In<=I<=Imax    0,5                 + -2,0      + -3,0
0,2Ib<=I<=Ib     0,1In<=I<=In      0,25                + -7,0      + -10,0
-----------------------------------------------------------------------------

          Tabuľka č. IId

-----------------------------------------------------------------------------
  Hodnota prúdu                 sin fí           Hranice dovolených chýb (%)
pre elektromery              (induktívny        elektromerov tried presnosti
--------------------------  alebo kapacitný)  -------------------------------
na priame      na nepriame
zapojenie      zapojenie                                 2           3
-----------------------------------------------------------------------------
0,1Ib<=I<=Imax   0,05In<=I<=Imax    1                  + -3,0      + -4,0
0,2Ib<=I<=Imax   0,1In<=I<=Imax    0,5                 + -3,0      + -4,0
-----------------------------------------------------------------------------

          Rozdiel medzi chybou v percentách elektromera zaťaženého
          v jednej fáze a elektromera so symetrickým zaťažením pri
          základnom  prúde Ib  a sin   fí =  1 pre  elektromery na
          priame zapojenie, resp. pri menovitom  prúde In a sin fí
          = 1  pre   elektromery  na  nepriame   zapojenie  nesmie
          prekročiť  2,5%,   resp.  3,5%  pre   elektromery  tried
          presnosti 2, resp. 3.
5.2.1     Referenčné podmienky na vykonanie skúšok:
          a) Elektromer musí byť uzatvorený, t.j. kryt elektromera
             je v základnej polohe,
          b) v prípade  valčekového  počítadla   je  v  chode  len
             najrýchlejšie sa otáčajúci valček,
          c) pred meraním musí byť napätie pripojené najmenej
             1. 4 hodiny pri elektromeroch triedy presnosti 0,5,
             2. 2 hodiny  pri  elektromeroch  triedy  presnosti  1
                a každý  skúšobný  prúd  musí  byť  nastavený jeho
                postupným zvyšovaním  alebo znižovaním a  musí byť
                pripojený   dostatočne  dlho,   aby  sa   rýchlosť
                otáčania rotora stabilizovala.
          Okrem toho pre viacfázové elektromery platí:
          a) poradie fáz musí byť vyznačené v schéme zapojenia,
          b) napätie  a   prúdy  musia  byť   na  praktické  účely
             vyvážené, t.j.
             1. žiadne  z  fázových  alebo  združených  napätí  sa
                nesmie líšiť viac než o  0,5%, resp. 1% pre triedu
                presnosti 0,5, resp. 1  od strednej hodnoty týchto
                napätí,
             2. žiadny z  prúdov vo vodičoch sa  nesmie líšiť viac
                než  o 1%,  resp. 2%  pre triedu  0,5, resp.  1 od
                strednej hodnoty týchto prúdov,
             3. fázové   posunutia   medzi   týmito   prúdmi   pri
                zodpovedajúcom napätí fázy  proti strednému vodiču
                sa nesmú  navzájom líšiť viac  než o 2  stupne pri
                akomkoľvek účinníku.
          Referenčné  hodnoty  ovplyvňujúcich  veličín  sú uvedené
          v tabuľke č. III.

          Tabuľka č. III

----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca       Referenčná               Hranice dovolených chýb (%)
veličina           hodnota                 elektromerov tried presnosti
                                       -------------------------------------
                                                  0,5              1
----------------------------------------------------------------------------
Teplota okolia     Referenčná teplota,
                   alebo ak nie je
                   stanovená, 23 stupňov C 1)  + -1 stupeň C   + -2 stupne C

Napätie            Referenčné napätie          + -0,5%         + -1,0%

Pracovná poloha    Vertikálna pracovná
                   poloha 2)                   + -0,5 stupňa   + -0,5 stupňa

Frekvencia         Referenčná frekvencia       + -0,2%         + -0,3%
                                           ---------------------------------
Tvar priebehu      Harmonické napätia        Činiteľ nelineárneho skreslenia
                   a prúd                               menší ako
                                           ---------------------------------
                                                   2%              3%
                                           ---------------------------------
Magnetická         Magnetická indukcia     Hodnota indukcie, ktorá spôsobuje
indukcia           rovnajúca sa nule            zmenu chyby nie väčšiu ako
vonkajšieho poľa                           ---------------------------------
pri referenčnej                                  + -0,2%         + -0,3%
frekvencii
                                                 musí byť vždy menšia
                                                    ako 0,05 mT 3)
----------------------------------------------------------------------------
1) Ak  sa skúšky  vykonávajú pri  inej teplote,  ako je  referenčná teplota,
   vrátane  dovolených  tolerancií,  výsledky  sa  musia  korigovať použitím
   príslušného teplotného koeficientu elektromera.
2) Konštrukcia  a  montáž  elektromera  musia  byť  také,  aby zabezpečovali
   správnu zvislú polohu, ak
   a) základňa elektromera je kolmo na zvislý povrch,
   b) sprievodná  značka (napr.  spodná hrana  svorkovnice) alebo sprievodná
      značka na kryte elektromera je horizontálna.
3) Skúška sa skladá:
   a) pre  jednofázové elektromery  sa  určujú  najprv chyby  pre elektromer
      normálne  pripojený  na  sieť,   potom  po  zmene  polarity  zapojenia
      prúdového obvodu  a napäťového obvodu;  polovica rozdielu medzi  dvoma
      chybami  je hodnota  zmeny         chyby.  Keďže fáza  vonkajšieho poľa nie je
      známa, musí  sa skúška vykonať  pri 0,1 Ib,  resp. 0,05 In  a účinníku
      rovnajúcom sa jednej a pri 0,2  Ib, resp. 0,1 In a účinníku rovnajúcom
      sa 0,5 (induktívnych alebo kapacitných),
   b) pre  trojfázové  elektromery  sa  vykonajú  tri  merania  pri  0,1  Ib
      a účinníku  rovnajúcom  sa  jednej,  po  každom  z  nich  sa zapojenie
      prúdových  a napäťových  obvodov zmení   o 120o  bez zmeny  sledu fáz.
      Najväčší  rozdiel medzi  takto  stanovenými  chybami a  ich priemernou
      hodnotou je hodnota zmeny chyby.
----------------------------------------------------------------------------

5.3.1     Pôsobenie ovplyvňujúcich veličín
          Prídavné  chyby  v  percentách  dynamických (indukčných)
          watthodinových     elektromerov      následkom     zmeny
          ovplyvňujúcich veličín vzhľadom  na referenčné podmienky
          uvedené v  5.2.1 nesmú prekročiť  hranice zodpovedajúcej
          triedy presnosti podľa tabuľky č. IV.

          Tabuľka č. IV

----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca     Hodnota prúdu        Účinník   Hranice dovolených chýb (%)
veličina         (symetrické                    elektromerov tried presnosti
                 zaťaženie, ak
                nie je stanovené              ------------------------------
                inak) pre elektromery                 0,5           1
----------------------------------------------------------------------------
Odklon od zvislej     0,05 Ib           1             1,5          2,0
polohy 3 stupne       Ib a Imax         1             0,3          0,4

Zmena napätia         0,1 Ib            1             0,8          1,0
+ -10%                0,5 Imax          1             0,5          0,7
                      0,5 Imax       0,5 ind.         0,7          1,0

Zmena frekvencie      0,1 Ib            1             0,7          1,0
+ -5%                 0,5 Imax          1             0,6          0,8
                      0,5 Imax       0,5 ind.         0,8          1,0

Tvar vlny: 10%            Ib            1             1,5          2,0
tretej harm.
v prúde 2)

Obrátený sled     0,1 Ib<=I<=Imax       1             1,5          1,5
fáz              0,1 Ib (jednostranné                 2,0          2,0
                        zaťaženie)

Magnetická indukcia     Ib              1             1,5          2,0
vonkajšieho poľa
0,5 mT 1)

Magnetické pole      0,05 Ib            1             0,3          0,5
príslušenstva 3)

Mechanické zaťaženie 0,05 Ib            1             0,8          1,5
jedno- alebo
viacsadzbového
počítacieho
strojčeka 4)
----------------------------------------------------------------------------
1) Magnetická indukcia  vonkajšieho poľa 0,5  mT vyvolaná prúdom  s rovnakou
   frekvenciou  ako   napätie  pripojené  na   elektromer  a  pri   najmenej
   priaznivých  podmienkach  fázy  a   smeru  nesmie  spôsobiť  zmenu  chyby
   elektromera v  percentách, ktorá by  presahovala hodnoty uvedené  v tejto
   tabuľke.
   Pre napäťové rozsahy od -20% do -10% a od +10% do +15% hranice zmeny chýb
   v percentách sú trojnásobkom hodnôt uvedených v tejto tabuľke.
   Pod 0,8 Un chyby elektromera môžu kolísať medzi +10% a -10%.
2) Činiteľ skreslenia napätia sa musí  merať pri najmenej priaznivom fázovom
   posune tretej harmonickej v prúde oproti základnému prúdu.
3) Príslušenstvo, ktoré je vnútri puzdra elektromera, sa napája prerušovane,
   napr.  elektromagnet viacsadzbového  registra. Vyžaduje  sa, aby spojenie
   s pomocným  zariadením  bolo  označené,   aby  bolo  možné  jeho  správne
   zapojenie.  Ak sú  tieto spoje  vytvorené pomocou  vidlíc a zásuviek, ich
   prepojenie musí byť nezameniteľné.
4) Vplyv je kompenzovaný pri regulovaní elektromera.
----------------------------------------------------------------------------

          Stredný  teplotný  koeficient  nesmie  prekročiť hranice
          uvedené v tabuľke č. V.

          Tabuľka č. V

----------------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu                  Účinník  Stredný teplotný koeficient %/K
pre elektromery                cos fí         pre elektromery tr.p.
                                        ------------------------------------
                                                 0,5            1
----------------------------------------------------------------------------
0,1 Ib<=I<=Imax   0,05 In<=I<=Imax   1             0,03           0,05
0,2 Ib<=I<=Imax   0,1 In<=I<=Imax 0,5 ind.         0,05           0,07
----------------------------------------------------------------------------

          Pri určovaní stredného teplotného koeficientu pre určitú
          teplotu sa  musí vykonať meranie v  teplotnom rozsahu 20
          stupňov C,  10 stupňov C  nad a 10  stupňov C pod  touto
          hodnotou  teploty,  ale  v  žiadnom  prípade  nesmie byť
          teplota mimo stanoveného rozsahu prevádzkových teplôt.
5.3.2     Prídavné  chyby  v  percentách  dynamických (indukčných)
          varhodinových      elektromerov      následkom     zmeny
          ovplyvňujúcich veličín vzhľadom  na referenčné podmienky
          uvedené v  5.2.1 nesmú prekročiť  hranice zodpovedajúcej
          triedy presnosti podľa tabuľky č. VI.

          Tabuľka č. VI

----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca      Hodnota prúdu        sin fí (induktívny       Hranice
veličina       (symetrické zaťaženie,   alebo kapacitný)    dovolených chýb
             ak nie je stanovené inak)                             v %
                  pre elektromery
----------------------------------------------------------------------------
Odklon od zvislej
polohy 3 stupne        0,1 Ib                    1                2,0
                      Ib a Imax                  1                1,0

Zmena napätia
+ -10%                 0,1 Ib                    1                2,0
                    od Ib do Imax                1                1,5

Zmena frekvencie
+ -5%                0,1 Ib a Ib                 1                2,5
                         Ib                      0,5              2,5

Magnetická indukcia
vonkajšieho poľa
0,5 mT                   Ib                      1                3,0

Magnetické pole
príslušenstva 1)       0,1 Ib                    1                1,0

Mechanické zaťaženie
jedno- alebo viac-
sadzbového počítacieho
strojčeka 2)           0,1 Ib                    1                1,5

1) Príslušenstvo, ktoré je vnútri  puzdra elektromera, sa napája prerušovane,
   napr. elektromagnet viacsadzbového registra.
2) Vplyv je kompenzovaný pri regulovaní elektromera.
----------------------------------------------------------------------------

          Stredný  teplotný  koeficient  nesmie  prekročiť hranice
          uvedené v tabuľke č. VII.

          Tabuľka č. VII

----------------------------------------------------------------------------
 Hodnota prúdu   Účinník sin fí      Stredný teplotný koeficient %/stupne C
pre elektromery
----------------------------------------------------------------------------
0,1 Ib<=I<=Imax          1                              0,15
0,2 Ib<=I<=Imax       0,5 ind.                          0,25
----------------------------------------------------------------------------

5.3.3     Prídavné  chyby v  percentách statických  watthodinových
          elektromerov tried presnosti  0,2S, 0,5S následkom zmeny
          ovplyvňujúcich veličín vzhľadom  na referenčné podmienky
          uvedené   v   bode   5.2.1   nesmú   prekročiť   hranice
          zodpovedajúcej triedy presnosti podľa tabuľky č. VIII.

          Tabuľka č. VIII

------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca     Hodnota prúdu       Účinník    Hranice dovolených
veličina         (symetrické         cos fí  chýb (%) elektromerov
                 zaťaženie, ak nie je              tried presnosti
                 stanovené inak) pre
                 elektromery                     0,2S       0,5S
------------------------------------------------------------------
Zmena napätia    0,05 Ib<=I<=Imax       1        0,1        0,2
+ -10% 1)        0,1 Ib<=I<=Imax     0,5 ind.    0,2        0,4

Zmena frekvencie 0,05 Ib<=I<=Imax       1        0,1        0,2
+ -5%            0,1 Ib<=I<=Imax     0,5 ind.    0,1        0,2

Tvar vlny:       0,05 Ib<=I<=Imax       1        0,1        0,2
10% tretej
harm. v prúde 2)

Obrátený sled fáz   0,1 Ib              1        0,05       0,1

Napäťová
nesymetria 3)         Ib                1        0,5        1

Pomocné             0,01 Ib             1        0,05       0,1
napätie + -15% 4)

Fáza pomocného      0,01 Ib             1        0,1        0,2
napätia zmenená
o + -120 o 4)

Trvalá hodnota        Ib                1        2,0        3,0
externej
magnetickej
indukcie

Magnetická indukcia   Ib                1        0,5        1,0
vonkajšieho poľa
0,5 mT

Elektromagnetické vf  Ib                1        1,0        2,0
polia 5)

Magnetické pole     0,01 Ib             1        0,05       0,1
príslušenstva 6)
------------------------------------------------------------------
1) Pre napäťové rozsahy od -20% do  -10% a od +10% do +15% hranice
   zmeny  chýb  v  percentách  sú  trojnásobkom  hodnôt  uvedených
   v tejto  tabuľke. Pod  0,8  Un  chyby elektromera  môžu kolísať
   medzi +10% a -10%.
2) Činiteľ skreslenia  napätia musí byť menší  ako 1%. Zmena chyby
   sa  musí merať  pri najmenej  priaznivom fázovom  posune tretej
   harmonickej v prúde oproti základnému prúdu.
3) Viacfázové  elektromery  musia  merať  s  počítacím  strojčekom
   vnútri  hraníc  zmeny  chyby  v  percentách  uvedenej  v  tejto
   tabuľke.
4) Používa  sa len  vtedy, ak  pomocné napájanie  nie je  vnútorne
   prepojené s napäťovým meracím obvodom.
5) Skúšobné podmienky sú definované v bode 3.4.
6) Príslušenstvo,  ktoré je  vnútri puzdra  elektromera, sa napája
   prerušovane,   napr.  elektromagnet   viacsadzbového  registra.
   Vyžaduje sa, aby spojenie  s pomocným         zariadením bolo označené,
   aby  bolo  možné  jeho  správne  zapojenie.  Ak  sú tieto spoje
   vytvorené pomocou  vidlíc a zásuviek,  ich prepojenie musí  byť
   nezameniteľné.

   Stredný  teplotný koeficient  nesmie prekročiť  hranice uvedené
   v tabuľke č. IX.

          Tabuľka č. IX
------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu pre      Účinník     Stredný teplotný koeficient %/K
elektromery            cos fí     pre elektromery triedy presnosti

                                        0,2S              0,5S
------------------------------------------------------------------
 0,05 In<=I<=Imax        1              0,01              0,03

 0,2 Ib<=I<=Imax      0,5 ind.          0,02              0,05
------------------------------------------------------------------

          Pri určovaní stredného teplotného koeficientu pre určitú
          teplotu sa  musí vykonať meranie v  teplotnom rozsahu 20
          K,  10 K  nad a  10 K  pod touto  hodnotou teploty,  ale
          v žiadnom  prípade nesmie  byť teplota  mimo stanoveného
          rozsahu prevádzkových teplôt.

5.3.4     Prídavné  chyby v  percentách statických  watthodinových
          elektromerov  tried  presnosti  1  a  2  následkom zmeny
          ovplyvňujúcich veličín vzhľadom  na referenčné podmienky
          uvedené v  5.2.1 nesmú prekročiť  hranice zodpovedajúcej
          triedy presnosti podľa tabuľky č. X.

          Tabuľka č. X
------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca   Hodnota prúdu       Účinník       Hranice dovolených
veličina       (symetrické         cos fí     chýb (%) elektromerov
             zaťaženie, ak nie je                   tried presnosti
             stanovené inak) pre
                 elektromery                         1         2
------------------------------------------------------------------
Zmena napätia      Ib                 1            0,7        1,0
+ -10% 1)          Ib              0,5 ind.        1,0        1,5

Zmena frekvencie   Ib                 1            0,8        1,3
+ -5%              Ib              0,5 ind.        1,0        1,5

Tvar vlny:
10% tretej         Ib                 1            0,6        0,8
harm. v prúde 2)

Obrátený sled fáz  0,1 Ib             1            1,5        1,5

Napäťová
nesymetria 3)      Ib                 1            2,0        4,0

Jednosmerná zložka 0,5 Imax           1            3,0        6,0
v striedavom
obvode 4)

Trvalá hodnota     Ib                 1            3,0        6,0
externej
magnetickej
indukcie

Magnetická         Ib                 1            2,0        3,0
indukcia
vonkajšieho
poľa 0,5 mT

Elektromagnetické  0,1 Ib             1            2,0        3,0
vf polia 5)

Magnetické pole    0,05 Ib            1            0,5        1,0
príslušenstva 6)
------------------------------------------------------------------

1) Pre napäťové rozsahy od -20% do  -10% a od +10% do +15% hranice
   zmeny  chýb  v  percentách  sú  trojnásobkom  hodnôt  uvedených
   v tejto  tabuľke. Pod  0,8  Un  chyby elektromera  môžu kolísať
   medzi +10% a -10%.
2) Činiteľ skreslenia  napätia musí byť menší  ako 1%. Zmena chyby
   sa  musí merať  pri najmenej  priaznivom fázovom  posune tretej
   harmonickej v prúde oproti základnému prúdu.
3) Viacfázové  elektromery  musia  merať  s  počítacím  strojčekom
   vnútri  hraníc  zmeny  chyby  v  percentách  uvedenej  v  tejto
   tabuľke.
4) Používa  sa len  vtedy, ak  pomocné napájanie  nie je  vnútorne
   prepojené s napäťovým meracím obvodom.
5) Skúšobné podmienky sú definované v bode 3.4.
6) Príslušenstvo,  ktoré je  vnútri puzdra  elektromera, sa napája
   prerušovane,   napr.  elektromagnet   viacsadzbového  registra.
   Vyžaduje sa, aby spojenie  s pomocným zariadením bolo označené,
   aby  bolo  možné  jeho  správne  zapojenie.  Ak  sú tieto spoje
   vytvorené pomocou  vidlíc a zásuviek,  ich prepojenie musí  byť
   nezameniteľné.

          Stredný  teplotný  koeficient  nesmie  prekročiť hranice
          uvedené v tabuľke č. XI.

          Tabuľka č. XI

------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu pre     Účinník      Stredný teplotný koeficient %/K
elektromery           cos fí      pre elektromery triedy presnosti
                                            1            2
------------------------------------------------------------------
  0,1 In<=I<=Imax       1                  0,05         0,10

  0,2 Ib<=I<=Imax    0,5 ind.              0,07         0,15
------------------------------------------------------------------

          Pri určovaní stredného teplotného koeficientu pre určitú
          teplotu  sa  musí  vykonať  meranie  v teplotnom rozsahu
          20 K, 10  K nad a 10  K pod touto hodnotou  teploty, ale
          v žiadnom  prípade nesmie  byť teplota  mimo stanoveného
          rozsahu prevádzkových teplôt.
5.3.5     Prídavné  chyby  v  percentách  statických varhodinových
          elektromerov  tried  presnosti  2  a  3  následkom zmeny
          ovplyvňujúcich veličín vzhľadom  na referenčné podmienky
          uvedené v  5.2.1 nesmú prekročiť  hranice zodpovedajúcej
          triedy presnosti podľa tabuľky č. XII.

          Tabuľka č. XII

----------------------------------------------------------------------------
Ovplyvňujúca          Hodnota prúdu        Účinník     Hranice dovolených
veličina              (symetrické          cos fí    chýb (%) elektromerov
                  zaťaženie, ak nie je                  tried presnosti
                  stanovené inak) pre
                      elektromery

                na priame      na nepriame                  2         3
                zapojenie      zapojenie
----------------------------------------------------------------------------
Zmena napätia  0,05 Ib<=I<=Imax  0,1 Ib<=I<=Imax   1        1,0      2,0
+ -10% 1)      0,02 In<=I<=Imax  0,05 In<=I<=Imax 0,5       1,5      3,0

Zmena          0,05 Ib<=I<=Imax  0,02 In<=I<=Imax  1        2,5      2,5
frekvencie     0,1 Ib<=I<=Imax   0,05 In<=I<=Imax 0,5       2,5      2,5
+ -2%

Tvar vlny: 10% 0,05 Ib<=I<=Imax 0,02 In I Imax     1        1,5      1,5
tretej
harmonickej
v prúde 2)

Jednosmerná       0,5 Imax          -            1        6,0      6,0
zložka
v prúdovom
obvode 3)

Trvalá magnetická    Ib             In           1        3,0      3,0
indukcia
vonkajšieho poľa

Magnetická           Ib             In           1        3,0      3,0
indukcia
vonkajšieho poľa
0,5 mT

Elektromagnetické    Ib             In                    3,0      3,0
vysokofrekvenčné
polia 4)

Činnosť            0,05 Ib        0,05 In        1        1,0      1,0
pomocných
zariadení 5)
----------------------------------------------------------------------------
1) Pre napäťové rozsahy od -20% do  -10% a od +10% do +15% hranice
   zmeny  chýb  v  percentách  sú  trojnásobkom  hodnôt  uvedených
   v tejto  tabuľke. Pod  0,8  Un  chyby elektromera  môžu kolísať
   medzi +10% a -10%.
2) Zmena  chyby  v  percentách   musí  byť  zmeraná  pri  najmenej
   priaznivom  fázovom posune  tretej harmonickej  v prúde  oproti
   prúdu základnej harmonickej.
3) Používa  sa len  vtedy, ak  pomocné napájanie  nie je  vnútorne
   prepojené s napäťovým meracím obvodom. Táto skúška sa nepoužíva
   pre elektromery na nepriame zapojenie.
4) Skúšobné podmienky sú definované v bode 3.4.
5) Príslušenstvo,  ktoré je  vnútri puzdra  elektromera, sa napája
   prerušovane, napr. elektromagnet viacsadzbového registra.

          Stredný  teplotný  koeficient  nesmie  prekročiť hranice
          uvedené v tabuľke č. XIII.

          Tabuľka č. XIII

------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu pre elektromery Účinník sin fí      Stredný teplotný
                              (ind. alebo kap.) koeficient %/K pre
                                                elektromery tr. p.


na priame       na nepriame                        2          3
zapojenie        zapojenie
------------------------------------------------------------------
0,1 Ib<=I<=Imax  0,05 In<=I<=Imax   1            0,10        0,15

0,2 Ib<=I<=Imax  0,1 In<=I<=Imax   0,5           0,15        0,25
------------------------------------------------------------------

          Pri určovaní stredného teplotného koeficientu pre určitú
          teplotu  sa  musí  vykonať  meranie  v teplotnom rozsahu
          20 K, 10  K nad a 10  K pod touto hodnotou  teploty, ale
          v žiadnom  prípade nesmie  byť teplota  mimo stanoveného
          rozsahu prevádzkových teplôt.
5.4.1     Vplyv krátkodobých nadprúdov
          Krátkodobé nadprúdy nesmú poškodiť elektromer.
          Elektromer musí fungovať správne  pri návrate do svojich
          pôvodných  pracovných  podmienok  a  zmena  chyby nesmie
          prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke č. XIV.
          a) Elektromer na priame zapojenie
             Elektromer   musí  byť   schopný  zniesť   krátkodobé
             nadprúdy   30  Imax   počas  jednej   polperiódy  pri
             menovitej frekvencii.
          b) Elektromer na zapojenie cez prúdový transformátor
             Elektromer musí  byť schopný zniesť počas  0,5 s prúd
             rovnajúci sa 20-násobku maximálneho prúdu.

             Tabuľka č. XIV (indukčné elektromery)

------------------------------------------------------------------
Elektromery na Hodnota prúdu Účinník   Hranice dovolených chýb (%)
                                      elektromerov tried presnosti

                                       0,5       1      2      3
------------------------------------------------------------------
priame          Ib             1        -       1,5    1,5    1,5
zapojenie

zapojenie cez   In             1       0,3      0,5    1,0    1,0
PT
------------------------------------------------------------------

          Tabuľka č. XIV (statické elektromery)

------------------------------------------------------------------
Elektromery na Hodnota prúdu Účinník    Hranice zmien chýb v % pre
                                              elektromery triedy presnosti

                                          1         2        3
------------------------------------------------------------------
priame           Ib             1        1,5       1,5      1,5
zapojenie

zapojenie cez PT In             1        0,5       1,0      1,5
------------------------------------------------------------------

          Statické elektromery  tried presnosti 0,2S  a 0,5S musia
          fungovať  správne  pri   návrate  do  svojich  pôvodných
          pracovných  podmienok  a  zmena  chyby  nesmie prekročiť
          hodnotu 0,05%.
5.5.1     Zmena chyby spôsobená vlastným oteplením
          Zmena chyby elektromerov  v dôsledku vlastného oteplenia
          nesmie prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke č. XV.

          Tabuľka č. XV - Zmeny v dôsledku vlastného oteplenia

------------------------------------------------------------------
Hodnota Účinník    Hranice dovolených chýb (%) elektromerov tried
prúdu                              presnosti
                    0,2S      0,5S      0,5      1      2      3
------------------------------------------------------------------
Imax       1        0,1       0,2       0,5     0,7    1,0    1,5

          0,5       0,1       0,2       0,7     1,0    1,5    2,0
------------------------------------------------------------------

5.6.1     Chod pod napätím
          Ak je na statický elektromer pripojené napätie bez prúdu
          v prúdovom  obvode, skúšobný  výstup elektromera  nesmie
          vyprodukovať viac ako jeden impulz.
5.7.1     Nábeh
          Elektromer   musí   začať   registrovať   a   pokračovať
          v registrácii pri prúdoch uvedených v tabuľke č. XVI.

          Tabuľka č. XVI - Nábehový prúd

------------------------------------------------------------------
Elektromery              Trieda presnosti elektromera     Účinník
na
         0,2S a 0,5S   0,5S      0,5        1           2
------------------------------------------------------------------
priame      0,001 Ib  0,001 Ib  0,003 Ib  0,004 Ib   0,01 Ib    1
zapojenie

zapojenie   0,001 In  0,001 In  0,004 In  0,004 In   0,005 In   1
cez prúdové
transformátory
------------------------------------------------------------------

5.8.1     Konštanta elektromera
          Pomer  medzi skúšobným  výstupom a  údajom displeja musí
          zodpovedať označeniu na kapacitnom štítku.
          Výstupné   prvky   vo   všeobecnosti   neprodukujú  sled
          homogénnych   impulzov.  Preto   výrobca  musí  stanoviť
          potrebný  počet  impulzov   potrebných  na  zabezpečenie
          presnosti  merania  rovnajúcej  sa  aspoň  1/10  rozsahu
          triedy  presnosti  elektromera  v  rozličných skúšobných
          bodoch.
5.9.1     Rozsah regulácie
          Elektromer,  ktorý  má  regulačné   prvky  a  ktorý  bol
          uspokojivo  naregulovaný,  musí   byť  schopný  ďalšieho
          naregulovania prinajmenšom v  rozsahu uvedenom v tabuľke
          č. XVII.

          Tabuľka č. XVII - Minimálny rozsah regulácií

------------------------------------------------------------------
Regulácia    Hodnota prúdu   Účinník   Minimálny rozsah regulácie
                                          rýchlosti otáčania
                                    systému elektromera tr. p. v %

                                        0,5          1        2
------------------------------------------------------------------
Brzdiaci     0,5 Imax.          1      + -2        + -2        4
systém

Malé         0,05 Ib            1      + -2        + -2        4
zaťaženie

Induktívne   0,5 Ib         0,5 ind.    1           1          -
zaťaženie    0,5 Imax.      0,5 ind.    -           -          1
------------------------------------------------------------------

Druhá časť bod 6 sa dopĺňa bodmi:

6.1.3     Podmienky skúšok
          Všetky    skúšky   sa    vykonávajú   pri   referenčných
          podmienkach,  ak  v  príslušnom  bode  nebolo ustanovené
          inak.
          Typová  skúška  sa  musí  vykonať  na  jednej  alebo  na
          niekoľkých  vzorkách elektromerov  vybratých výrobcom na
          určenie vlastných charakteristík  elektromera, ako aj na
          overenie zhody s požiadavkami tejto normy.
          V prípade modifikácií elektromera,  ktoré sa vykonajú po
          typovej skúške  a ktoré ovplyvnia  len časť elektromera,
          stačí  vykonať len  obmedzený rozsah  skúšok na  určenie
          vlastností,  ktoré  by  mohli  byť ovplyvnené príslušnou
          modifikáciou.
6.1.4     Meracie body pre skúšku schválenia typu
          Pri  vykonávaní  skúšok   týkajúcich  sa  metrologických
          požiadaviek uvedených  v bode 5 sa  musí meranie vykonať
          aspoň takto:
          a) pri  jednofázových elektromeroch  a pri  viacfázových
             elektromeroch s vyváženou záťažou a s účinníkom 1 pri
             1%, 5%, 10%, 20%, 50%, 100% Ib až do Imax,
          b) pri  jednofázových elektromeroch  a pri  viacfázových
             elektromeroch s  vyváženou záťažou a  s účinníkom 0,5
             (ind.)  pri  2%,  10%,  20%,  50%,  100%  Ib  a každý
             celistvý násobok Ib až do Imax,
          c) pri viacfázových elektromeroch s jednofázovou záťažou
             pri  5%, 10%,  20%, 50%  a 100%  Ib, 50%  Imax a Imax
             s účinníkom 1 a Ib s účinníkom 0,5 (ind.).
          Tieto skúšky sa vykonajú postupne vo všetkých fázach.
          Účinky ovplyvňujúce veličinu sa vyskúšajú aspoň v týchto
          bodoch:
          a) vplyv  teploty  okolia  pri  0,05  Ib;  0,1 Ib a Imax
             (účinník 1) a  pri 0,1 Ib; 0,2 Ib, Ib a Imax (účinník
             0,5 ind.),
          b) vplyv   polohy,  napätia,   frekvencie,  tvaru  vlny,
             vonkajšej  magnetickej  indukcie, elektromagnetického
             vf  poľa,   magnetického  poľa  príslušenstva   a  za
             podmienok ustanovených v bodoch 5.3.1 až 5.3.6,
          c) vplyv zmeny fáz (viacfázové  elektromery) pri 0,5 Ib,
             Ib  a Imax  s vyváženou  záťažou a  účinníkom 1 (táto
             posledná skúška sa opakuje pre každú fázu).
          Okrem  toho   sa  vykonajú  skúšky   prechodnej  záťaže,
          vlastného ohrevu, rozbehu  a overenia rozsahu nastavenia
          podľa ustanovení v bodoch 5.6.1, 5.7.1, 5.8.1 a 5.9.1.

Druhá časť bod 7 sa dopĺňa bodmi:

7.1.1.1   Druhy skúšok
          Pri  overení elektromerov  činnej a  jalovej energie  sa
          musia vykonať tieto skúšky:
          a) chod naprázdno,
          b) rozbeh,
          c) skúšky presnosti,
          d) overenie konštanty.
          Skúšky  sa  musia   vykonať  za  referenčných  podmienok
          uvedených v bode 5.2 a 5.2.1.
7.1.3.3.1 Skúška stavu pod napätím
          Počas  skúšky  musia  byť  splnené  podmienky  bodov 5.6
          a 5.6.1.
7.1.3.4.1 Skúška podmienok nábehu
          Počas  skúšky  musia  byť  splnené  podmienky  bodov 5.7
          a 5.7.1.
7.1.3.5.1 Skúšky presnosti
          Skúšky   presnosti    indukčných   elektromerov   činnej
          a jalovej  energie  sa   vykonajú  pri  hodnotách  prúdu
          a účinníku, ktoré sú v tabuľke č. XVIII.

          Tabuľka č. XVIII

------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu            Účinník   Najväčšia dovolená chyba (+ -)

                                   0,5       1        2       3
------------------------------------------------------------------
Jednofázový    0,05 Ib      1     + -1,0   + -1,5     -       -
a viacfázový   0,10 Ib      1     + -0,5   + -1,0  + -2,0   + -4,0
súmerne        0,5 Ib       1     + -0,5   + -1,0  + -2,0   + -3,0
zaťažený       0,5 Ib    0,5 ind. + -0,8   + -1,0  + -2,0   + -3,0
elektromer       Ib         1     + -0,5   + -1,0  + -2,0   + -3,0
                 Ib      0,5 ind. + -0,8   + -1,0  + -2,0   + -3,0
                Imax        1     + -0,5   + -1,0  + -2,0   + -3,0

Nesymetrické     Ib         1     + -1,5   + -2,0  + -3,0   + -4,0
zaťaženie        Ib      0,5 ind. + -1,5   + -2,0  + -3,0   + -4,0
------------------------------------------------------------------

          Skúšky   presnosti    statických   elektromerov   činnej
          a jalovej  energie  sa   vykonajú  pri  hodnotách  prúdu
          a účinníku, ktoré sú v tabuľke č. XIX.

          Tabuľka č. XIX

----------------------------------------------------------------------------
Hodnota prúdu           Účinník         Najväčšia dovolená chyba (+ -)

                                  0,2S     0,5S      1        2         3
----------------------------------------------------------------------------
Jednofázový   0,01 Ib      1     + -0,4   + -1,0     -        -         -
a viacfázový  0,05 Ib      1        -       -      + -1,5   + -2,5   + -4,0
súmerne       0,10 Ib      1     + -0,2   + -0,5   + -1,0   + -2,0   + -3,0
zaťažený      0,10 Ib   0,5 ind. + -0,5   + -1,0   + -1,5   + -2,0   + -4,0
elektromer    0,5 Ib       1     + -0,2   + -0,5   + -1,0   + -2,0   + -3,0
              0,5 Ib    0,5 ind. + -0,3   + -0,6   + -1,0   + -2,0   + -3,0
               Ib          1     + -0,2   + -0,5   + -1,0   + -2,0   + -3,0
               Ib       0,5 ind. + -0,3   + -0,6   + -1,0   + -2,0   + -3,0
               Imax        1     + -0,2   + -0,5   + -1,0   + -2,0   + -3,0

Nesymetrické   Ib          1     + -0,3   + -0,6   + -2,0   + -3,0   + -4,0
zaťaženie      Ib       0,5 ind. + -0,4   + -1,0   + -2,0   + -3,0   + -4,0
----------------------------------------------------------------------------

7.1.3.8.1 Neistota merania
          Chyby meracích  staníc na skúšanie  elektromerov v danom
          skúšobnom  bode musia  byť  menšie  ako chyba  delta max
          uvedená v tabuľke č. XX.

          Tabuľka č. XX - Hranice dovolených chýb MS (v %)

----------------------------------------------------------------------------
Trieda           0,2               0,5               1            2
presnosti
----------------------------------------------------------------------------
Účinník   1   0,5   0,5    1   0,5    0,5   1   0,5   0,5     1   0,5    0,5
              ind.  kap.       ind.   kap.      ind.  kap.       ind.   kap.

          + -  + -   + -           + -  + -   + -   + -  + -   + -    + -  + -   + -
delta max 0,05 0,08 0,10   0,10 0,15 0,20   0,20 0,30 0,40    0,30 0,45 0,60
----------------------------------------------------------------------------

          Hodnoty  smerodajnej odchýlky  s pre  meracie stanice na
          overovanie  elektromerov v  skúšobných bodoch  musia byť
          v medziach pre smax podľa tabuľky č. XXI.

          Tabuľka č. XXI. - Hranice dovolených hodnôt s (v %)

----------------------------------------------------------------------------
Trieda           0,2               0,5               1            2
presnosti
----------------------------------------------------------------------------
Účinník      1    0,5 ind.    1    0,5 ind.    1    0,5 ind.   1    0,5 ind.

s max      0,005   0,008     0,01    0,02     0,02   0,03     0,03    0,05
----------------------------------------------------------------------------

PRÍL.15

DĹŽKOVÉ MIERY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto vyhláška sa vzťahuje na dĺžkové miery

a) koncové, čiarkové alebo zložené pásmové miery vyrobené zo skleného vlákna alebo plastickej látky,

b) miery vyrobené z jedného kusa, pevné alebo polopevné, kovové alebo z iného materiálu,

c) skladacie miery kovové alebo z iného materiálu,

d) oceľové meračské pásma

1. navinuté koncové, čiarkové alebo zložené miery,

2. koncové alebo čiarkové miery určené na meranie dĺžok väčších, ako je menovitá dĺžka miery,

3. čiarkové alebo zložené miery navinuté, určené na meranie dĺžok do menovitej dĺžky miery,

e) zložené ponorné kovové pásmové miery so závažím na meranie výšky hladiny kvapalín ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Dĺžkové miery určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.

3. Dĺžkové miery určené na trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti s výnimkou používania alternatívnej značky prvotného overenia podľa ustanovení bodov 8.3 a 8.4 druhej časti tejto prílohy.

4. Dĺžkové miery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.

5. Dĺžkové miery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

6. Dĺžkové miery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Dĺžkové miery počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní dĺžkových mier určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

1.        Definície

1.1       Materializované   dĺžkové  miery   (ďalej  len  "dĺžkové
          miery") sú  meradlá obsahujúce značky  stupnice, ktorých
          vzájomná  vzdialenosť  je  daná  v  zákonných jednotkách
          dĺžky.
1.2       Menovitá dĺžka  dĺžkovej miery je dĺžka,  ktorou je táto
          miera označená.
1.3       Hlavné značky  stupnice sú dve  značky, ktorých vzájomná
          vzdialenosť predstavuje menovitú dĺžku miery.
1.4       Stupnicu  dĺžkovej miery  tvoria hlavné  značky stupnice
          a ostatné značky.
1.5       Dĺžková miera môže byť realizovaná ako
1.5.1     koncová miera, ktorej hlavné značky stupnice predstavujú
          dve koncové plochy,
1.5.2     čiarková miera, ktorej hlavné značky stupnice tvoria dve
          čiary, otvory alebo značky,
1.5.3     zložená miera, ktorej jednu  z hlavných značiek stupnice
          predstavuje  plocha  a  druhou  je  čiara,  otvor  alebo
          značka.

2.        Materiály dĺžkových mier
          Dĺžkové  miery a  ich príslušenstvo  musia byť  vyrobené
          z dostatočne trvanlivých a  stabilných materiálov, ktoré
          sú za  bežných podmienok používania  odolné proti vplyvu
          prostredia.
          Kvalita použitých materiálov musí zabezpečovať, aby
2.1       za bežných podmienok používania  pri teplotách 8 stupňov
          C nad  alebo  pod  referenčnou  teplotou  dĺžkové  zmeny
          neboli väčšie ako najväčšie dovolené chyby,
2.2       pri mierach,  ktoré sú určené  na použitie za  pôsobenia
          špecifikovanej  ťahovej sily,  zväčšenie alebo zmenšenie
          tejto sily o 10% nemalo  za následok zmenu dĺžky väčšiu,
          ako je najväčšia dovolená chyba.

3.      Vyhotovenie

3.1     Dĺžkové miery a ich príslušenstvo musia mať vhodnú a pevnú
        konštrukciu a musia byť starostlivo vyrobené.
3.2     Priečny  prierez  dĺžkových  mier  musí  mať  také rozmery
        a tvar,  aby  za  bežných  podmienok  používania umožňoval
        meranie   s   presnosťou   požadovanou   pre  danú  triedu
        presnosti, do ktorej miera patrí.
3.3     Koncové  plochy  koncovej  miery  musia  byť hladké. Tieto
        plochy, ako aj čiary musia byť kolmé na pozdĺžnu os miery.
3.4     Koncové plochy koncových mier  a zložených mier vyrobených
        z dreva  alebo  z  iného  materiálu  rovnakej alebo menšej
        trvanlivosti  ako drevo  musia byť  opatrené pätkou  alebo
        hrotom, ktoré sú odolné proti opotrebovaniu a nárazom a sú
        na mieru pripevnené vhodným spôsobom.
3.5     Použitie  príslušenstva  mier,  ako  napríklad jeden alebo
        viacero pevných alebo pohyblivých háčikov, krúžkov, rúčok,
        štítkov,  kolíčkov,  jazýčkov,  navijakov  alebo nóniusov,
        ktoré uľahčujú  a rozširujú možnosti  používania miery, je
        dovolené  za  podmienky,  že  ich  použitie  nemôže  viesť
        k omylom pri  meraní. Musia byť navrhnuté  a pripevnené na
        mieru  tak, aby  za bežných  podmienok používania  nemohli
        zväčšiť chybu merania.
3.6     Meračské  pásma  musia  byť   vyrobené  tak,  aby  po  ich
        rozvinutí  na   rovnej  ploche  boli   ich  okraje  priame
        a rovnobežné.
3.7     Navíjací  mechanizmus meračských  pásiem nesmie spôsobovať
        trvalú deformáciu pásma.

4.      Graduovanie a číslovanie stupnice

4.1     Graduovanie  a číslovanie  po celej  menovitej dĺžke miery
        musí  byť zreteľné,  pravidelné a  neodstrániteľné a  musí
        umožňovať spoľahlivé, jednoduché  a jednoznačné odčítanie.
        Niekoľko nečíslovaných značiek  na stupnici, ktorých počet
        neprevyšuje   počet   značiek   medzi   dvoma   za   sebou
        nasledujúcimi číslovanými značkami na stupnici miery, však
        môže byť  na konci miery  umiestnených za hlavnou  značkou
        stupnice.
4.2     Hodnota dielika  stupnice musí zodpovedať  hodnotám 1x10n,
        2x10n  alebo  5x10n  metrov,  pričom  "n"  je kladné alebo
        záporné celé číslo, alebo nula.
          Hodnota dielika stupnice sa môže rovnať najviac
        1 cm na mierach s menovitou dĺžkou menšou alebo rovnajúcou
        sa 2 m,
        10 cm, ak je menovitá dĺžka viac ako 2 m a menej ako 10 m,
        20 cm,  ak je menovitá dĺžka  10 m alebo viac  a menej ako
        50 m,
        50 cm, ak je menovitá dĺžka 50 m alebo viac.
        Tieto  hodnoty  možno  prekročiť  v prípadoch špecifického
        použitia  mier,  ktoré  musí  byť  odôvodnené  v  žiadosti
        o schválenie typu, pričom na  miere musí byť vyznačené jej
        výhradné špecifické použitie.
4.3     Ak značkami stupnice         sú čiary, tie musia byť priame, kolmé
        na  os dĺžkovej  miery a  všetky musia  mať rovnakú hrúbku
        konštantnú po celej ich  dĺžke. Dĺžka čiar musí zodpovedať
        príslušnej  meracej jednotke.  Čiary musia  byť také,  aby
        vytvárali   zreteľnú   stupnicu,   a   ich  hrúbka  nesmie
        spôsobovať zníženie presnosti merania.
4.4     Niektoré úseky stupnice, najmä  na koncoch dĺžkovej miery,
        môžu byť  rozdelené na desatinné  podiely dielika stupnice
        vzťahujúceho sa na mieru ako celok. V takom prípade hrúbka
        čiar  v oblasti  redukovaných dielikov  stupnice môže  byť
        menšia ako v ostatných častiach miery.
4.5     Značkami stupnice  môžu byť aj otvory,  ak hodnota dielika
        stupnice je najmenej jeden  centimeter; značky môžu mať aj
        inú formu,  ak hodnota dielika stupnice  je najmenej jeden
        decimeter,  za  predpokladu,  že  tieto  značky zabezpečia
        dostatočne presné  čítanie s ohľadom  na triedu presnosti,
        do ktorej dĺžková miera patrí.
4.6     Číslovanie môže byť spojité alebo periodicky sa opakujúce.
        V prípadoch  uvedených  v  bode  4.4  môže  byť číslovanie
        v oblasti   redukovaných   dielikov   stupnice   iné   ako
        v ostatnej časti miery.  Umiestnenie, veľkosť, tvar, farba
        a kontrastnosť   číslic  musia   byť  vhodne  prispôsobené
        stupnici a značkám na stupnici, ku ktorým číslice patria.
        Pritom však hodnoty očíslovaných dielikov stupnice, ako sú
        uvedené  v  bode  4.2,  musia  byť  očíslované  v metroch,
        decimetroch, centimetroch alebo milimetroch bez vyznačenia
        príslušného symbolu.
        Číslica   na  stupnici   nesmie  spôsobovať  nejednoznačné
        odčítanie.
        Ak je  však číselná jednotka  iná ako meter,  pri značkách
        stupnice zodpovedajúcich celým  metrom môže byť číslovanie
        v metroch.  V  takom  prípade  musí  za  číslom nasledovať
        symbol "m".
        Okrem  toho možno  opakovať číslo  predchádzajúcich metrov
        tým  istým  spôsobom  na  začiatku  ostatných očíslovaných
        značiek stupnice.
        Ak  hodnota dielika  čiarkovej stupnice  zodpovedá hodnote
        2x10n  a nie  je menšia  než 2  cm, všetky značky stupnice
        musia byť očíslované.
4.7     Ak je  na dĺžkovej miere viac  ako jedna stupnica, dieliky
        stupnice môžu  byť rôzne a číslovanie  môže narastať v tom
        istom alebo v opačnom smere.

5.      Menovitá dĺžka

5.1     Menovitá dĺžka miery môže mať jednu z týchto hodnôt:
        0,5 - 1 - 1,5 - 2 - 3 - 4 - 5 - 6 - 7 - 8 - 9 m alebo celé
        násobky 5 metrov.
5.2     Okrem toho možno na osobitné  účely povoliť aj iné hodnoty
        za  predpokladu,  že  potreba  miery  s  takouto menovitou
        dĺžkou je odôvodnená v  žiadosti o schválenie typu, pričom
        na  miere  musí  byť  vyznačené  jej  výhradné  špecifické
        použitie.
5.3     Niektoré z  menovitých dĺžok v bode  5.1 sa nepovoľujú pri
        mierach uvedených v bode 9.4.2.

6.      Nápisy

6.1     Na dĺžkovej miere musia byť uvedené tieto nápisy:
6.1.1   Nápisy povinné vo všetkých prípadoch:
6.1.1.1 menovitá dĺžka,
6.1.1.2 identifikačná značka výrobcu alebo jeho obchodné meno,
6.1.1.3 vyznačenie triedy presnosti: I, II alebo III,
6.1.1.4 značka schváleného typu,
6.1.2   Nápisy povinné v určitých prípadoch:
6.1.2.1 referenčná teplota, ak je iná ako 20 stupňov C,
6.1.2.2 ťahová sila,
6.1.2.3 špecifické   použitie,   na   ktoré   je  miera  vyhradená
        v prípadoch uvedených v bodoch 4.2 a 5.2.
6.2     Menovitá  dĺžka,  napätie  a  teplota  môžu  byť vyjadrené
        v zákonných  meracích jednotkách  alebo v  ich dekadických
        násobkoch,   alebo   podielom,    za   ktorými   nasleduje
        zodpovedajúci symbol.
6.3     Všetky  tieto  nápisy  musia  byť  viditeľné  a čitateľné,
        počínajúc začiatkom miery.
        Na integrálnej  časti dĺžkovej miery  môžu byť uvedené  aj
        iné  nápisy na  základe súhlasu  orgánu schvaľujúceho  typ
        meradla. Umiestnenie nápisov sa v takom prípade musí určiť
        v rozhodnutí o schválení typu.
        Ak  šírka  dĺžkovej  miery  neumožňuje  čitateľne vyznačiť
        značku schváleného typu Európskych spoločenstiev, môže byť
        táto  značka  v  súlade  s  §  14  ods. 7 zákona vyznačená
        takýmito znakmi v uvedenom poradí:
        - štylizované písmeno "epsilon",
        - písmeno (písmená) identifikujúce členský štát, ktorý typ
          meradla schválil,
        - posledné  dvojčíslo  roku,  v  ktorom  bol  typ  meradla
          schválený,
        - identifikačné    číslo   schválenia    typu   Európskych
          spoločenstiev (napríklad: epsilon F 75 5345).
6.4     Závisí  od  výrobcu,  či  uvedie  aj  koeficient teplotnej
        dĺžkovej  rozťažnosti   materiálu,  z  ktorého   je  miera
        vyrobená, a to v tvare alfa20 = ....
6.5     Okrem toho ak to  vyžadujú príslušné predpisy alebo povolí
        orgán schvaľujúci typ meradla, môžu byť na mierach uvedené
        aj iné nápisy nemetrologického charakteru.
6.6     Ak  nápisy nie  sú kódované,  musia byť  napísané v jazyku
        členského štátu Európskej únie, štátu,  ktorý  je zmluvnou 
        stranou  Dohody  o  Európskom hospodárskom priestore alebo 
        štátu,  ktorý  má  s  Európskou  úniou   v  tejto  oblasti 
        uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, pre ktorý je miera určená.
6.7     Na dĺžkových mierach môžu  byť uvedené aj reklamné nápisy,
        ak ich umiestnenie vyhovuje podmienkam bodu 6.8.
6.8     Nápisy  vrátane reklamných  nápisov musia  byť usporiadané
        tak, aby neboli na  prekážku meraniu. Povinné nápisy okrem
        značky  schválenia typu  a umiestnenia  reklamných nápisov
        musia  byť uvedené  na vzorke  predkladanej na  schválenie
        typu.

7.      Najväčšie dovolené chyby

7.1     Dĺžkové  miery definované  v tejto  vyhláške sa  rozdeľujú
        podľa ich presnosti do troch tried: I, II a III.
        Najväčšia  dovolená  chyba,   kladná  alebo  záporná,  pri
        prvotnom overení mier
        a) na menovitej dĺžke a
        b) na akejkoľvek  vzdialenosti medzi ľubovoľnými  dvomi za
           sebou bezprostredne nenasledujúcimi značkami stupnice
           je  vyjadrená  v  milimetroch  ako  funkcia danej dĺžky
           vzorcom (a + b L) mm,
           kde
           L je daná  dĺžka zaokrúhlená na  nasledujúce celé metre
           smerom nahor,
           a a b sú koeficienty  určené pre každú triedu presnosti
           podľa tejto tabuľky:

------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti             a                  b
------------------------------------------------------------------
       I                    0,1                0,1
       II                   0,3                0,2
       III                  0,6                0,4
------------------------------------------------------------------

7.2
7.2.1   Najväčšia dovolená  chyba, kladná alebo  záporná, na dĺžke
        i intervalu  nepresahujúceho  1  cm  je  pre všetky triedy
        presnosti uvedená v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
Dĺžka i daného          Najväčšia dovolená chyba (v mm)
                              pre triedu presnosti

                          I            II             III
------------------------------------------------------------------
          i <= 1 mm               0,1         0,2              0,3
1 mm < i <= 1 cm          0,2         0,4              0,6
------------------------------------------------------------------

        Ak  je hodnota  intervalov väčšia  ako 1  cm, je najväčšia
        dovolená  chyba  vyjadrená  ako  funkcia  dĺžky  intervalu
        vzorcom  (a +  b L)  mm, kde  hodnoty parametrov  a a b sa
        rovnajú  hodnotám uvedeným  v bode  7.1 a  L je daná dĺžka
        zaokrúhlená na najbližší celý meter smerom nahor.
7.2.2   Najväčší dovolený  rozdiel medzi dĺžkami  i dvoch po  sebe
        nasledujúcich intervalov, ktoré neprekračujú  1 cm, je pre
        všetky triedy presnosti uvedený v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
Dĺžka i daného          Najväčšia dovolená chyba (v mm)
                              pre triedu presnosti

                          I            II             III
------------------------------------------------------------------
  i <= 1 mm               0,1         0,2              0,3
1 mm < i <= 1 cm          0,2         0,4              0,6
------------------------------------------------------------------

        Ak  sú  hodnoty  intervalov  väčšie  ako  1  cm,  najväčší
        dovolený   rozdiel   medzi   dĺžkami   i   dvoch  po  sebe
        nasledujúcich  intervalov je  vyjadrený ako  funkcia dĺžky
        intervalu vzorcom (a  + b L) mm, tak  ako je to definované
        v bode 7.2.1.
7.3     Pre  koncové  miery  alebo  zložené  miery  však  môžu byť
        najväčšie dovolené  chyby, či už kladné  alebo záporné, na
        dĺžke  koncových intervalov  ohraničených plochou  väčšie,
        a to o:
        - 0,1 mm pre miery triedy I,
        - 0,2 mm pre miery triedy II,
        - 0,3 mm pre miery triedy III.
        Okrem toho požiadavky bodov 7.1 a 7.2.2 neplatia, ak
        - jedna  z  nesusediacich  značiek  stupnice,  tak  ako sú
          uvedené v bode 7.1 písm. b), je tvorená plochou a ak
        - jeden z dvoch susediacich intervalov, tak ako je uvedené
          v bode 7.2.2, je posledný interval ohraničený plochou.
7.4     Najväčšia  dovolená  chyba  mier   v  používaní  sa  rovná
        dvojnásobku   najväčšej  dovolenej   chyby  pri   prvotnom
        overení.
7.5     Najväčšie dovolené  chyby sa vzťahujú  na tieto referenčné
        podmienky:
7.5.1   Referenčná teplota je spravidla 20 stupňov C. Pre niektoré
        miery  špecifikované  v  bode  9  však  môže byť výnimočne
        prijatá iná referenčná teplota.
7.5.2   Dĺžkové  miery, pre  ktoré je  daná ťahová  sila v bode 9,
        podliehajú  skúškam,  a  to  po  celej dĺžke kontrolovanej
        miery  prakticky  bez  trenia  na  vodorovnej  ploche a za
        pôsobenia ťahovej sily vyznačenej na miere.

8.      Značky prvotného overenia

8.1     Na   umiestnenie  značky   prvotného  overenia   musí  byť
        vyhradené  miesto  na  začiatku  dĺžkovej  miery  alebo na
        prídavnom štítku.
8.2     Tvar značky  prvotného overenia musí byť  v súlade s touto
        vyhláškou.
8.3     Okrem  značky  podľa  bodu  8.2  značka prvotného overenia
        Európskych spoločenstiev môže  pozostávať z malého písmena
        "e"  umiestneného  v  šesťuholníku,  ktoré  v hornej časti
        obsahuje veľké písmeno  alebo veľké písmená identifikujúce
        štát,  v ktorom  bolo meradlo  overené, a  v dolnej  časti
        posledné  dvojčíslo roka,  v ktorom  sa overenie vykonalo.
        Príklad tejto značky je uvedený v bode 12.
8.4     Výber  jedného   alebo  druhého  tvaru   značky  prvotného
        overenia Európskych spoločenstiev je v kompetencii orgánu,
        ktorý overenie vykonal.

9.      Druhy dĺžkových mier, na ktoré sa vzťahuje táto vyhláška

9.1     Koncové, čiarkové alebo zložené  pásmové miery vyrobené zo
        skleného vlákna alebo plastickej látky
        Menovitá dĺžka od 0,5 m do 100 m.
        Ťahová sila približne 20 N musí byť vyznačená na miere.
        Voľné konce koncových a  zložených mier musia byť opatrené
        kovovou  pätkou  alebo  hrotom,   ktoré  sú  odolné  proti
        opotrebovaniu. Tieto miery patria do tried presnosti I, II
        alebo III.
9.2     Miery  vyrobené  z  jedného  kusa,  pevné alebo polopevné,
        kovové alebo z iného materiálu
        Menovitá dĺžka od 0,5 m do 5 m.
        Referenčná teplota môže byť v niektorých prípadoch iná ako
        20 stupňov C.
        Medzi tieto miery patria tiež hladinomery na meranie výšky
        hladiny kvapaliny.
        Konce  pevných hladinomerov  musia byť  opatrené koncovkou
        alebo    hrotom,    ktoré    sú    odolné   proti   nárazu
        a opotrebovaniu. Nesmú spôsobovať iskrenie pri náraze.
        Tieto miery patria do triedy presnosti I alebo II.
9.3     Skladacie miery kovové alebo z iného materiálu
        Menovitá dĺžka od 0,5 m do 5 m.
        Jednotlivé časti musia mať rovnakú dĺžku.
        Spojenie  jednotlivých  častí  miery  musí byť zabezpečené
        tak,  aby prídavná  chyba  na  spojoch v  rozloženom stave
        miery  nebola  väčšia  ako   0,3  mm  pri  mierach  triedy
        presnosti  I a  II a  0,5 mm  pri mierach triedy presnosti
        III.
        Tieto miery patria do triedy presnosti I, II alebo III.

9.4     Oceľové meračské pásma

9.4.1   Navinuté koncové, čiarkové alebo zložené miery
        Menovitá dĺžka  od 0,5 m  do 10  m.  Miery medzi 5  m a 10
        m musia mať zaoblený priečny prierez.
        Tieto  miery  môžu  byť  uložené  v  puzdre, ktorého jeden
        rozmer sa môže  použiť pri meraní, najmä ak  ide o meranie
        vnútorných rozmerov.
        Voľný  koniec  takejto  miery  je  opatrený  pevným  alebo
        pohyblivým háčikom alebo jazýčkom.
        Tieto miery patria do triedy presnosti I alebo II.
9.4.2   Koncové  alebo  čiarkové  miery  určené  na  meranie dĺžok
        väčších, ako je menovitá dĺžka miery
        Menovitá dĺžka: 5, 10, 20, 50, 100 alebo 200 m.
        Ťahová sila približne 50 N musí byť vyznačená na miere.
        Tieto  miery sú  na oboch  koncoch vybavené  rúčkami alebo
        krúžkami.
        Ak  sú  rúčky  zahrnuté  do  menovitej  dĺžky,  musia  byť
        vyhotovené  tak,  aby  ich   spoje  s  mierou  nespôsobili
        nepresnosť merania.
        Tieto miery patria do triedy presnosti I alebo II.
9.4.3   Čiarkové alebo  zložené miery navinuté,  určené na meranie
        dĺžok do menovitej dĺžky miery
        Menovitá dĺžka je od 5 m do 200 m.
        Referenčná teplota môže byť v niektorých prípadoch iná ako
        20 stupňov C.
        Ťahová sila približne 50 N musí byť vyznačená na miere.
        Voľný  koniec je  opatrený rúčkou,  krúžkom alebo háčikom,
        ktoré sa nezapočítavajú do menovitej dĺžky.
        Tieto miery patria do triedy presnosti I alebo II.
9.5     Zložené ponorné kovové pásmové miery so závažím na meranie
        výšky hladiny kvapalín
        Menovitá dĺžka od 5 m do 50 m.
        V niektorých prípadoch môže byť referenčná teplota iná ako
        20 stupňov C.
        Na  miere  sa  vyznačuje   ťahová  sila,  ktorá  musí  byť
        dostačujúca na správne napnutie pásma.
        Na dosiahnutie ťahovej sily  slúži závažie, na ktorom musí
        byť  vyznačená jeho  hmotnosť. Hlavná  značka stupnice  na
        začiatku  je  tvorená  základňou  závažia,  ktoré musí mať
        vhodný  tvar a  musí byť  vyrobené z  materiálu, ktorý pri
        náraze neiskrí.
        Závažie je na miere pripevnené buď napevno, alebo ho možno
        od  miery  odpojiť,  a  to  tak,  že toto pripojenie alebo
        spojenie nespôsobí nepresnosť merania.
        Celá dĺžka  pásma je rozdelená na  milimetre a graduovanie
        pokračuje na jednej plochej strane závažia.
        Na  druhom  konci  miery   môže  byť  pripevnený  navíjací
        mechanizmus.
        Tieto miery patria do triedy presnosti I alebo II.
        Najväčšia  dovolená  chyba  meradla  pri  použití  závažia
        nesmie byť menšia ako 0,6 mm.

10.     Schválenie typu a prvotné overenie
        Schválenie  typu  a   prvotné  overenie  materializovaných
        dĺžkových mier  sa vykonáva v súlade  s postupmi uvedenými
        v tejto vyhláške.
10.1    Technická skúška pri schvaľovaní typu
        Okrem   preštudovania    dokumentácie   skúška   pozostáva
        z kontroly, či predložená vzorka je  v súlade s bodmi 2 až
        9 (okrem bodu 6.4).
10.2    Skúšanie pri prvotnom overení
10.2.1  Pri prvotnom overení sa skúša buď každá predložená dĺžková
        miera,  alebo  dávka  dĺžkových  mier  vytvorená  v súlade
        s bodom 11.
10.2.2  Skúška   pri  prvotnom   overení  pozostáva   z  vizuálnej
        obhliadky   dĺžkovej  miery,   či  sa   miera  zhoduje  so
        schváleným typom;  ide najmä o  požiadavky bodov 3.6,  4.1
        a 4.3.
10.2.3  Takisto treba preveriť, či  dĺžková miera spĺňa požiadavky
        na najväčšie dovolené chyby  pre menovitú dĺžku s ohľadom,
        ak je to relevantné, na ustanovenie bodu 9.5.
10.2.4  Okrem toho  na piatich rôznych  náhodne vybraných miestach
        dĺžkovej miery sa skontroluje
        - vzdialenosť medzi dvoma nesusediacimi značkami stupnice,
        - dĺžka intervalu,
        - rozdiel  medzi  dĺžkou   dvoch  za  sebou  nasledujúcich
          intervalov s cieľom preveriť,  či tieto hodnoty vyhovujú
          požiadavkám  bodu 7.1  písm. b)  a bodov  7.2.1 a  7.2.2
          s ohľadom,  ak je  to relevantné,  na ustanovenia  bodov
          7.3 a 9.3.
        Ak je  to na základe  skúšok opodstatnené, môže  overujúci
        orgán znížiť alebo zvýšiť počet skúšok.
10.2.5  Všetky tieto skúšky sa vykonajú v referenčných podmienkach
        špecifikovaných v bode 7.5.

11.     Štatistická kontrola uplatňovaná pri prvotnom overovaní
        Ak sa dĺžkové miery vyrábajú  sériovo a žiadateľ o prvotné
        overenie vyhlási, že už  boli náležite prekontrolované, na
        jeho  žiadosť  sa  na  predložených  dávkach  mier  vykoná
        štatistická   kontrola  porovnávaním,   a  to   za  týchto
        podmienok:

11.1    Všeobecné podmienky
11.1.1  Dávka
        Dávka sa vytvára z dĺžkových mier, ktoré
        - sú rovnakého typu,
        - patria         do tej istej triedy presnosti,
        - sú vyrobené tou istou technológiou.
        Rozsah dávky je počet dĺžkových mier v nej obsiahnutých.
        Najväčšia dávka pre prvotné overenie je 10 000 kusov.
11.1.2  Výber
        Výber  sa  vytvára  z  dĺžkových  mier  náhodne  vybraných
        z dávky. Počet  dĺžkových mier vo výbere  sa nazýva rozsah
        výberu.
11.1.3  Štatistická kontrola porovnávaním
        Štatistická kontrola porovnávaním  je kontrola, pri ktorej
        sa   dĺžkové   miery   vo   výbere   rozdeľujú  na  chybné
        a vyhovujúce podľa požiadaviek tejto prílohy.
11.1.4  Hraničná úroveň kvality (LQ 5)
        Hraničná  úroveň  kvality  je  úroveň  kvality predloženej
        dávky,   ktorá    zodpovedá   v   preberacom    pláne   5%
        pravdepodobnosti prijatia.
11.1.5  Úroveň kvality prijatia (SQL)
        Štandardná  úroveň kvality  je úroveň  kvality predloženej
        dávky,   ktorá   zodpovedá    v   preberacom   pláne   95%
        pravdepodobnosti prijatia.
11.1.6  Preberacie číslo
        Pri štatistickej kontrole porovnávaním preberacie číslo je
        najväčší  počet  zistených  chybných  mier v kontrolovanom
        výbere, pri ktorom ešte možno kontrolovanú dávku prijať.
11.1.7  Číslo zamietnutia
        Pri  štatistickej   kontrole  porovnávaním  je   to  počet
        chybných kusov v kontrolovanom výbere, ktorého prekročenie
        znamená zamietnutie kontrolovanej dávky.
11.1.8  Preberací plán jedným výberom
        Počet  jednotlivých  kontrolovaných  mier  sa  musí rovnať
        rozsahu výberu  v súlade s preberacím  plánom. Ak je počet
        chybných  mier zistených  vo výbere  menší alebo  sa rovná
        preberaciemu číslu, dávka sa  prijme. Ak je počet chybných
        mier  väčší alebo  sa  rovná  číslu zamietnutia,  dávka sa
        zamietne.
11.1.9  Preberací plán dvojitým výberom
        Počet  jednotlivých  kontrolovaných  mier  sa  musí rovnať
        rozsahu prvého výberu v súlade  s preberacím plánom. Ak je
        počet chybných  mier zistených v prvom  výbere menší alebo
        sa rovná prvému preberaciemu číslu, dávka sa prijme. Ak je
        počet chybných  mier zistených v prvom  výbere rovný alebo
        väčší  ako prvé  preberacie číslo,  dávka sa  zamietne. Ak
        počet chybných  mier zistených v prvom  výbere spadá medzi
        prvé preberacie  číslo a prvé  číslo zamietnutia, musí  sa
        skontrolovať druhý výber,  ktorého rozsah je špecifikovaný
        v preberacom pláne. Počty chybných  mier zistených v prvom
        a druhom výbere sa spočítajú. Ak je celkový súčet chybných
        mier  menší  alebo  sa  rovná  druhému preberaciemu číslu,
        dávka sa prijíma. Ak je  celkový súčet chybných mier väčší
        alebo  sa  rovná  druhému   číslu  zamietnutia,  dávka  sa
        zamietne.
11.2    Postupy kontroly
        Orgány  vykonávajúce   kontrolu  sa  rozhodnú   pre  jednu
        z týchto dvoch metód kontroly:
        Prvá  metóda  A  obsahuje  jednorazové predkladacie schémy
        a druhá metóda B obsahuje viacnásobnú predkladaciu schému.
        Kontrola   spočíva   v   zisťovaní   počtu  chybných  mier
        v odobratom výbere.
11.2.1  Ak si príslušný orgán zvolí  metódu A, použije na prijatie
        alebo   zamietnutie  predloženej   dávky  preberací   plán
        s týmito charakteristikami:
        - SQL - štandardná úroveň kvality od 0,40% do 0,90%,
        - LQ 5 - hraničná úroveň kvality od 4,0% do 6,5%.
        Príklady preberacích plánov

                  Preberací plán jedným výberom

------------------------------------------------------------------
  Rozsah výberu  Preberacie číslo  Číslo zamietnutia   LQ 5   SQL
------------------------------------------------------------------
a       80             1                  2            5,8   0,44

b      125             2                  3            5,0   0,65
------------------------------------------------------------------

                 Preberací plán dvojitým výberom

------------------------------------------------------------------
             Rozsah  Celkový  Preberacie  Číslo        LQ 5    SQL
             výberu  rozsah   číslo       zamietnutia
------------------------------------------------------------------
a Prvý výber    50     50        0           2
  Druhý výber   50     100       1           2         5,8    0,44

b Prvý výber    80     80        0           3
  Druhý výber   80     160       3           4         5,0    0,65
------------------------------------------------------------------

        Ak  je  dávka  zamietnutá,  zodpovedný  orgán  vykoná 100%
        kontrolu  tejto dávky  alebo prijme  potrebné opatrenia na
        to, aby miery z tejto  zamietnutej dávky neboli uvedené na
        trh.
11.2.2  Ak  sa  používa  metóda  B,  príslušný  orgán  použije  na
        prijatie alebo zamietnutie dávky preberacie plány v súlade
        s touto tabuľkou:

                        Preberacie plány

------------------------------------------------------------------
Poradie predloženia   Rozsah   Preberacie číslo  Číslo zamietnutia
------------------------------------------------------------------
        1               70             0                 1
        2               85             0                 1
        3               105            0                 1
        4               120            0                 1
------------------------------------------------------------------

        Po  prijatí  dávky  nasledujúca  predložená dávka podlieha
        kontrole podľa preberacieho plánu podľa čísla 1.
        Po  zamietnutí  dávky   príslušný  orgán  prijme  potrebné
        opatrenia, aby  sa zabránilo uvedeniu na  trh mier z tejto
        dávky,  a žiadateľ  o prvotné  overenie môže  predložiť na
        kontrolu buď tú istú dávku, alebo inú. Dávka sa kontroluje
        podľa  preberacieho plánu  podľa nasledujúceho  poradového
        čísla.  Ak  sa  však  dávka  neprijme  po  kontrole  podľa
        poradového  čísla  4,  musí  príslušný  orgán vykonať 100%
        kontrolu tejto dávky.
11.3    Dôsledky častého zamietnutia dávok
        Ak  dochádza k  častému zamietnutiu  dávok, môže príslušný
        orgán  pozastaviť  vykonávanie  štatistickej  kontroly. Ak
        k zlepšeniu  kvality   mier  nedôjde  ani   po  upozornení
        držiteľa  rozhodnutia o  schválení typu  meradla, v súlade
        s §  13 zákona  možno  začať  konanie o  pozastavení alebo
        o zrušení rozhodnutia o schválení typu.
12.     Príklad značky prvotného overenia podľa bodu 8.3

PRÍL.16

LIEHOMERY A HUSTOMERY NA LIEH

Prvá časť

1. Táto príloha sa vzťahuje na

a) sklené liehomery a hustomery na lieh 1., 2. a 3. triedy presnosti ako na určené meradlá podľa § 8 zákona,

b) alkoholometrické tabuľky vyjadrujúce hustotu zmesi vody a etanolu ako funkciu hmotnostnej koncentrácie liehu pri danej teplote.

2. Symboly používané na vyjadrenie koncentrácie liehu podľa tejto prílohy sú tieto:

a) % obj. pre objemové meranie obsahu liehu,

b) % hmotnosti pre hmotnostné meranie obsahu liehu.

3. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách na liehomery a hustomery na lieh určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu, sú uvedené v druhej časti.

4. Liehomery a hustomery na lieh určené na vnútorný trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky podľa bodu 3; okrem tried presnosti 1 až 3 sa používajú liehomery a hustomery aj tried presnosti 4 a 5, ktorých parametre určujú slovenské technické normy. ¹⁾

Metódy skúšania pri overovaní sú definované v príslušných slovenských technických normách.

5. Liehomery a hustomery na lieh pred uvedením na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu, podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

6. Liehomery a hustomery na lieh pred uvedením na trh Slovenskej republiky podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

7. Liehomery a hustomery na lieh schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

8. Liehomery a hustomery na lieh, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

Druhá časť

Technické požiadavky a metrologické požiadavky

1.  Definícia meradiel
1.1 Liehomery sú sklené meradlá ukazujúce
    a) hmotnostnú koncentráciu liehu alebo
    b) objemovú koncentráciu liehu v zmesi vody a etanolu.
    Podľa  toho, na  aké meranie  slúžia, delia  sa na  hmotnostné
    liehomery alebo objemové liehomery.
    Hustomery na lieh sú sklené  meradlá určené na meranie hustoty
    zmesi vody a etanolu.
1.2 Meradlá definované  v bode 1.1  sú graduované pri  referenčnej
    teplote  20   stupňov  C  v   súlade  s  hodnotami   uvedenými
    v medzinárodných  liehových  tabuľkách  vydaných Medzinárodnou
    organizáciou pre legálnu metrológiu.
1.3 Sú graduované  na odčítavanie v  rovine voľného horizontálneho
    povrchu kvapaliny.

2.  Opis meradiel

2.1 Liehomery a hustomery na lieh  sú sklené meradlá skladajúce sa
    z
    a) valca  s kónickou  alebo pologuľovitou  spodnou časťou tak,
       aby nezadržiavala vzduchové bubliny,
    b) dutej stonky na hornom konci zatavenej.
2.2 Vonkajší  povrch  celého  meradla  musí  byť  symetrický podľa
    hlavnej  osi. Kruhový  prierez nesmie  vykazovať žiadne  náhle
    zmeny v prechode všetkých častí meradla.
2.3 Spodná  časť  musí  byť  zaťažená  materiálom,  ktorý upravuje
    hmotnosť meradla.
2.4 Na  stonke je  stupnica vyznačená  na valcovitej  ploche pevne
    pripevnenej k vnútornej strane stonky.

3.  Konštrukcia

3.1 Sklo  použité  na  výrobu  meradla  musí  byť  priehľadné, bez
    akýchkoľvek  kazov,  ktoré  by  sťažovali  odčítanie údajov zo
    stupnice. Sklo  musí mať koeficient  objemovej rozťažnosti (25
    +-2)10 na -6 stupňov C na -1.
3.2 Materiál podľa bodu  2.3 musí byť upevnený na  dne meradla. Ak
    bolo  vyrobené meradlo  uložené v  horizontálnej polohe  počas
    jednej  hodiny pri  teplote 80  stupňov C  a následne  v tejto
    polohe   ochladené,   musí   meradlo   plávať  pozdĺžnou  osou
    vertikálne s odklonom najviac 1 stupeň 30 minút.

4.  Stupnica

4.1 Každé meradlo môže  mať len jednu stupnicu (bod  4.5 alebo bod
    4.6).
4.2 Stupnica  a  nápisy  musia  byť  vyznačené  na  hladkom matnom
    povrchu. Tento  musí byť v stonke  pevne uchytený a referenčné
    značky musia byť vyznačené tak, aby bol jasný prechod stupnice
    a aby bol  zreteľne viditeľný vzhľadom na  stonku. Na stupnici
    nesmú  byť  po  24-hodinovom   vystavení  teplote  70  stupňov
    C viditeľné žiadne zmeny.
4.3 Deliace čiary na stupnici musia byť
    a) rovnobežné a kolmé na os meradla,
    b) vyznačené  čiernou  farbou,  zreteľne  a  nezmazateľne (nad
       nominálny rozsah stupnice môže byť značenie v inej farbe),
    c) čiary musia byť jemné a  musia mať rovnakú hrúbku, nie však
       väčšiu ako 0,2 mm.
4.4 Dĺžka krátkych čiar na stupnici  musí byť minimálne 1/5 dlhých
    čiar, dĺžka stredných čiar musí  byť minimálne 1/3 dlhých čiar
    a dlhé čiary musia mať dĺžku minimálne polovice obvodu stopky.
4.5 Liehomery  majú menovitú  stupnicu graduovanú  na %  hmotnosti
    alebo %  objemu liehu. Nesmú  mať väčší rozsah  ako 10% objemu
    alebo hmotnosti  liehu. Hodnota dielika  musí byť 0,1%.  Každá
    stupnica  má nanesených  pod menovitým  rozsahom a  nad ním 10
    dielikov presahu.
4.6 Menovitá   stupnica   hustomerov   na   lieh   je   graduovaná
    v kilogramoch na m3. Jej rozsah nie je väčší ako 20 kg/m3.
    Hodnota jej dielika je 0,2 kg/m3. Každá stupnica má nanesených
    pod  menovitým rozsahom  a nad  ním 10  dielikov presahu,  ale
    rozsah stupnice nesmie byť väčší ako 1000 kg/m3.

5.  Deliace čiary a číslovanie

5.1 Na liehomeroch musí byť každá desiata čiara dlhá, počítajúc od
    jedného  konca  menovitej  stupnice.  Medzi  dlhými čiarami je
    jedna stredne dlhá čiara a  štyri krátke čiaročky medzi každou
    dlhou a stredne dlhou čiarou.
    Číslované sú iba dlhé čiary.
5.2 Na hustomeroch na lieh je dlhá každá piata čiara, počítajúc od
    jedného konca  menovitej stupnice. Medzi  dvoma dlhými čiarami
    sú štyri krátke. Číslované sú iba dlhé čiary.
5.3 Začiatok  a  koniec  menovitého   rozsahu  stupnice  musí  byť
    číslovaný celým číslom.

6.  Klasifikácia a základné rozmery meradiel

6.1 Meradlá sú rozdelené do týchto tried presnosti:
    a) 1. trieda: minimálna dĺžka dielika je 1,5 mm. Meradlá tejto
       triedy presnosti nemajú teplomer.
    b) 2.  trieda: minimálna  dĺžka  dielika  je 1,05  mm. Meradlá
       tejto triedy presnosti môžu mať teplomer.
    c) 3.  trieda: minimálna  dĺžka  dielika  je 0,85  mm. Meradlá
       tejto triedy presnosti môžu mať teplomer.
6.2 Vonkajší priemer telíčka  meradla je od 19 do  40 mm. Vonkajší
    priemer stonky  je minimálne 3 mm  pre meradlá 1. a  2. triedy
    presnosti a minimálne 2,5 mm  pre meradlá 3. triedy presnosti.
    Stonka  musí  presahovať  aspoň  15  mm  nad  najvyššiu značku
    deliacu čiaru stupnice. Prierez  stopky musí byť rovnaký aspoň
    5 mm pod najnižšiu deliacu čiaru stupnice.

7.  Nápisy

7.1 Na   meradle   z   vnútornej   strany   musia   byť  čitateľne
    a nezmazateľne uvedené údaje
    a) 1., 2. alebo 3. trieda presnosti,
    b) meracia jednotka kg/m3 alebo % hmotnosti alebo objemu,
    c) referenčná teplota 20 stupňov C,
    d) etanol,
    e) názov alebo identifikačná značka výrobcu,
    f) číslo meradla,
    g) značka schváleného typu epsilon.
7.2 Na meradle môže byť vyznačená aj hmotnosť.

8.  Najväčšie dovolené chyby a overovanie

8.1 Najväčšie dovolené chyby pre liehomery  a hustomery na lieh sú
    tieto:
    a) pre 1.  triedu presnosti + -  polovica dielika stupnice pre
       každé namerané odčítanie,
    b) pre  2. a  3. triedu  presnosti jeden  dielik stupnice  pre
       každé namerané odčítanie.
8.2 Overovanie sa vykonáva aspoň v troch bodoch menovitého rozsahu
    stupnice.

9.  Teplomery používané na určovanie koncentrácie liehu

9.1 Teplomery  zabudované  do  liehomerov  na meranie koncentrácie
    liehu
    Ak meradlo  používané na meranie  koncentrácie liehu patrí  do
    2.  alebo  3.  triedy  presnosti,  môže  mať zabudovaný sklený
    ortuťový teplomer.

    9.1.1 Teplomer  musí mať  dieliky stupnice  0,1 stupňa  C, 0,2
          stupňa  C  alebo  0,5  stupňa  C.  Nemusí  mať vyznačenú
          hodnotu 0 stupňov C.
    9.1.2 Najmenšia dĺžka dielika je
          0,8 mm pri teplomere  graduovanom na 0,1 stupňa  C a 0,2
                 stupňa C,
          1,0 mm pri teplomere graduovanom na 0,5 stupňa C.
    9.1.3 Hrúbka čiar nesmie byť väčšia ako 1/5 dĺžky dielika.
    9.1.4 Najväčšia dovolená chyba, kladná alebo záporná, je
          0,10 stupňa C pri teplomere graduovanom na 0,1 stupňa C,
          0,20 stupňa  C pri teplomere  graduovanom na 0,2  stupňa
          C alebo 0,5 stupňa C.
    9.1.5 Pri prvotnom overovaní chyba zabudovaného teplomera musí
          byť určená aspoň v troch bodoch v rozsahu stupnice.

9.2 Teplomery nezabudované  do liehomerov na  meranie koncentrácie
    liehu

    9.2.1 Ak meradlo používané na meranie koncentrácie liehu patrí
          do 1. triedy presnosti, pripojený teplomer musí byť
          a) kovový odporový merajúci teplotu roztoku vody a liehu
             s najväčšou dovolenou chybou + -0,10 stupňa C alebo
          b) sklený ortuťový graduovaný na  0,1 stupňa C alebo 0,5
             stupňa C.
          Ortuťový teplomer  musí mať vyznačenú  hodnotu 0 stupňov
          C, najmenšiu  dĺžku dielika 0,8 mm  a hrúbka čiar nesmie
          byť väčšia ako 1/5 dĺžky dielika.
          Najväčšia dovolená chyba, kladná alebo záporná, je jeden
          dielik stupnice.
    9.2.2 Ak  meradlo na  meranie koncentrácie  liehu patrí  do 2.
          alebo 3.  triedy presnosti, pripojený  teplomer musí byť
          sklený ortuťový.
          9.2.2.1 Teplomer musí mať dieliky stupnice 0,1 stupňa C,
                  0,2  stupňa  C  alebo  0,5  stupňa          C.  Musí mať
                  vyznačenú hodnotu 0 stupňov C.
          9.2.2.2 Najmenšia dĺžka dielika je
                  0,8 mm  pri teplomere graduovanom  na 0,1 stupňa
                  C a 0,2 stupňa C,
                  1,0 mm  pri teplomere graduovanom  na 0,5 stupňa
                  C.
          9.2.2.3 Hrúbka  čiar na  stupnici nesmie  byť väčšia ako
                  1/5 dĺžky dielika.
          9.2.2.4 Najväčšia dovolená chyba je
                  + -0,10  stupňa C  pri teplomere  graduovanom na
                  0,1 stupňa C,
                  + -0,20  stupňa C  pri teplomere  graduovanom na
                  0,2 stupňa C alebo 0,5 stupňa C.

10. Značky
    Na  zadnej  strane  liehomeru  a  hustomeru  na  lieh musí byť
    v hornej tretine telesa teplomeru  ponechaný voľný priestor na
    overovaciu značku.
    Značka prvotného  overenia Európskych spoločenstiev  sa skladá
    podľa  špeciálnych  požiadaviek  na  značenie  skla  z  týchto
    znakov:
    a) malé písmeno "e",
    b) posledné dvojčíslo roka prvotného overenia,
    c) identifikačné písmeno alebo  písmená členského štátu, ktorý
       overenie vykonal,
    d) v prípade    potreby    identifikačné    číslo   overovacej
       inštitúcie.
    Ak  je  značenie  pieskované,  musia  byť  číslice  a  písmená
    dostatočne čitateľné.

Tretia časť

Alkoholometrické tabuľky

1. Definícia koncentrácie liehu

Objemová koncentrácia etanolu vo vode je pomer objemu etanolu obsiahnutého v roztoku k celkovému objemu roztoku pri 20 stupňov C.

Hmotnostná koncentrácia etanolu vo vode je pomer hmotnosti etanolu obsiahnutého v roztoku k celkovej hmotnosti roztoku.

2. Vyjadrenie koncentrácie liehu

Koncentrácia liehu je vyjadrená ako počet dielov alkoholu na 100 dielov zmesi.

Príslušné symboly na jej vyjadrenie sú

- % obj. pre objemovú koncentráciu liehu,

- % hmot. pre hmotnostnú koncentráciu liehu.

3. Určovanie koncentrácie liehu

Postup pri určovaní koncentrácie liehu pri použití liehomerov a hustomerov na lieh je tento:

a) odčítanie hodnoty na liehomere alebo hustomere na lieh pri danej teplote zmesi,

b) odmeranie teploty zmesi. Výsledky sú uvedené v medzinárodných liehových tabuľkách.

4. Vzorec pre výpočet koncentrácie liehu z medzinárodných liehových tabuliek pre zmesi vody a etanolu

Hustota "ró" vyjadrená v kilogramoch na m3 (kg/m3) zmesi vody a etanolu pri teplote "t" vyjadrenej v stupňoch Celzia je daná týmto vzorcom ako funkcia

a) hmotnostného pomeru "p" vyjadreného desatinným číslom (napr. pre 12% p = 0,12),

b) teploty "t" vyjadrenej v stupňoch C (IPTS-68),

c) uvedených číselných koeficientov. Tento vzorec je platný pre teploty v rozsahu od -20 stupňov C do +40 stupňov C.

          12       k-1  6              k   n     mi
ró = A1 + sigma Akp   + sigma Bk (t-20)  + sigma sigma Ci,k . pk . (t-20)i
          k=2           k=1                i=1   k=1

n = 5
m 1 = 11
m 2 = 10
m 3 = 9
m 4 = 4
m 5 = 2

   Číselné hodnoty koeficientov vzorca

           Ak                            Bk

k        kg/m3

1    9,982 012 300 . 102    -2,061 851 3 . 10-1 kg/(m3 stupeň C)
2   -1,929 796 495 . 102    -5,268 254 2 . 10-3 kg/(m3 stupeň C2)
3    3,891 238 958 . 102     3,613 001 3 . 10-5 kg/(m3 stupeň C3)
4   -1,668 103 923 . 103    -3,895 770 2 . 10-7 kg/(m3 stupeň C4)
5    1,352 215 441 . 104     7,169 354 0 . 10-9 kg/(m3 stupeň C5)
6   -8,829 278 388 . 104    -9,973 923 1 . 10-11 kg/(m3 stupeň C6)
7    3,062 874 042 . 105
8   -6,138 381 234 . 105
9    7,470 172 998 . 105
10  -5,478 461 354 . 105
11   2,234 460 334 . 105
12  -3,903 285 426 . 104

          C1,k                                C2,k
     kg/(m3 stupeň C)                   kg/(m3 stupeň C2)
k

1    1,693 443 461 530 087 . 10-1   -1,193 013 005 057 010 . 10-2
2   -1,046 914 743 455 169 . 101     2,517 399 633 803 461 . 10-1
3    7,196 353 469 546 523 . 101    -2,170 575 700 536 993
4   -7,047 478 054 272 792 . 102     1,353 034 988 843 029 . 101
5    3,924 090 430 035 045 . 103    -5,029 988 758 547 014 . 101
6   -1,210 164 659 068 747 . 104     1,096 355 666 577 570 . 102
7    2,248 646 550 400 788 . 104    -1,422 753 946 421 155 . 102
8   -2,605 562 982 188 164 . 104     1,080 435 942 856 230 . 102
9    1,852 373 922 069 467 . 104    -4,414 153 236 817 392 . 101
10  -7,420 201 433 430 137 . 103     7,442 971 530 188 783
11   1,285 617 841 998 974 . 103

           C3,k                                C4,k
k    kg/(m3 stupeň C3)                   kg/(m3 stupeň C4)

1   -6,802 995 733 503 803 . 10-4    4,075 376 675 622 027 . 10-6
2    1,876 837 790 289 664 . 10-2   -8,763 058 573 471 110 . 10-6
3   -2,002 561 813 734 156 . 10-1    6,515 031 360 099 368 . 10-6
4    1,022 992 966 719 220          -1,515 784 836 987 210 . 10-6
5   -2,895 696 483 903 638
6    4,810 060 584 300 675
7   -4,672 147 440 794 683
8    2,458 043 105 903 461
9   -5,411 227 621 436 812 . 10-1

              C5,k
      kg/(m3 stupeň C5)

1  -2,788 074 354 782 409 . 10-8
2   1,345 612 883 493 354 . 10-8

PRÍL.17

ZÁVAŽIA

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na závažia ako na určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Na účely tejto vyhlášky sa závažia rozdeľujú na

a) závažia strednej triedy presnosti ¹⁾ s týmito menovitými hodnotami hmotnosti:

- rovnobežnostenné závažia 5 kg, 10 kg, 20 kg a 50 kg,

- valcovité závažia 1 g, 2 g, 5 g, 10 g, 20 g, 50 g, 100 g, 200 g a 500 g a 1 kg, 2 kg, 5 kg a 10 kg,

b) závažia vyšších tried presnosti označených E1, E2, F1, F2, M1, ktorých menovité hmotnosti sú 1 mg až 50 kg vrátane.

3. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách na závažia sú uvedené v druhej časti.

4. Závažia pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu.

5. Závažia, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

6. Závažia počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

7. Jednotlivým triedam presnosti podľa slovenských technických noriem zodpovedajú tieto triedy presnosti podľa klasifikácie Európskych spoločenstiev:

             Trieda                   Trieda presnosti   
        presnosti podľa              podľa klasifikácie 
     slovenských technických      Európskych spoločenstiev  
             noriem
 
               1                             E2
 
               2                             F1
 
               3                             F2
 
               4                             M1
 
               5                     M2 (stredná trieda)

Druhá časť

Technické a metrologické požiadavky na závažia

I.    ROVNOBEŽNOSTENNÉ ZÁVAŽIA STREDNEJ TRIEDY PRESNOSTI

1.    Tvar, zloženie materiálu a technológia výroby
1.1   Tvar rovnobežnostenu s pevným držadlom na uchytenie závažia.
1.2   Použitý materiál:
1.2.1 Teleso závažia sivá liatina.
1.2.2 Typ 1  držadlo v tvare bezošvej  oceľovej rúrky štandardného
      priemeru.
      Typ 2 liatinové držadlo ako integrálna súčasť závažia.

2.    Justovacia dutina

Typ 1

2.1   Vnútorná  dutina je  tvorená vnútrom  rúrkovitého držadla na
      uchopenie závažia.
2.2   Justovacia dutina je uzatvorená závitovým uzáverom z ťahanej
      mosadze alebo plochou platničkou.  Závitový uzáver má drážku
      na skrutkovač a platnička v strede otvor na uchytenie.
2.3   Uzáver   je   zapečatený   olovenou   zátkou  zapustenou  do
      vnútorného kruhového vyhĺbenia alebo do závitu.

Typ 2

2.4   Vnútorná  dutina  je  umiestnená  na  hornej  ploche závažia
      a otvára sa smerom k hornej ploche.
2.5   Dutina je uzavretá malou platničkou z mäkkej ocele.
2.6   Platnička  je  zapečatená   olovenou  zátkou  zapustenou  do
      vyhĺbenia, tak ako je to znázornené v bode II.

3.    Justovanie

3.1   Po  justáži nového  závažia musia  zostať voľné  dve tretiny
      celkového objemu dutiny.

4.    Umiestnenie značky prvotného overenia

4.1   Overovacia značka sa vyrazí do olovenej plomby na justovacej
      dutine.

5.    Značenie a rôzne symboly

5.1   Indikácie     označujúce    menovitú     hmotnosť    závažia
      a identifikačná  značka  výrobcu  sa  nachádzajú  v strednej
      časti hornej plochy závažia a  sú buď do materiálu vtlačené,
      alebo majú reliéfny tvar.
5.2   Menovitá hmotnosť závažia je vyznačená  v tvare 5 kg, 10 kg,
      20 kg, 50 kg.

6.    Rozmery a dovolené odchýlky

6.1   Rozmery jednotlivých  veľkostí závaží sú  uvedené v bode  II
      v milimetroch.
6.2   Dovolené odchýlky pri rôznych  rozmeroch sú normálne výrobné
      odchýlky.

7.    Najväčšie dovolené chyby

      Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Menovitá hodnota        Najväčšie dovolené chyby v mg pri prvotnom
                                        overení
------------------------------------------------------------------
      5 kg                            + 800
                                      - 0
     10 kg                            + 1600
                                      - 0
     20 kg                            + 3000
                                      - 0
     50 kg                            + 8000
                                      - 0
------------------------------------------------------------------

8.    Úprava povrchu

8.1   V prípade potreby  sa závažia chránia  pred koróziou vhodným
      povlakom odolným proti opotrebovaniu a nárazom.

II.   ROVNOBEŽNOSTENNÉ ZÁVAŽIA STREDNEJ TRIEDY PRESNOSTI

      Nákresy
      Rovnobežnostenné  závažia  strednej  triedy  presnosti sú na
      obrázkoch 1  a 2. Ich  rozmery sú uvedené  v tabuľkách č.  2
      a 3.

                                                   Tabuľka č. 2

Rozmery rovnobežnostenných závaží (obr. 1)
Rozmery v mm
--------------------------------------------------------
Menovitá
hmotnosť -----------------------------------------------
         A   A'  B   B'  H   a  b  c  h   d  d' l   r  o
--------------------------------------------------------
 5 kg   150 152  75  77  84 36 30  6  66 12 20 145  5 12
10 kg   190 193  95  97 109 46 38  8  84 12 20 185  6 16
20 kg   230 234 115 117 139 61 52 12 109 24 32 220  8 20
50 kg   310 314 155 157 192 83 74 16 152 24 32 300 10 25
---------------------------------------------------------

pokračovanie tabuľky
------------------------------------------------------------------
Menovitá  Justovacia dutina
hmotnosť  --------------------------------------------------------
              t    f e  epsilon  priemer priemer'priemer'' g
------------------------------------------------------------------
 5 kg     M16x1,5 14 1     2       16,5    18      16      5
10 kg     M16x1,5 14 1     2       16,5    18      16      5
20 kg     M17x1,5 21 2     3       27,5    30      27      8
50 kg     M17x1,5 21 2     3       27,5    30      27      8
-----------------------------------------------------------------

Poznámka: Rozmery  A'  a  B'  sa  môžu  používať namiesto rozmerov
          A a B a rozmery A a B namiesto rozmerov A' a B'.

Rozmery rovnobežnostenných závaží (obr. 2)
Rozmery v mm

---------------------------------------------------------------------
Menovitá                                           Justovacia dutina
hmotnosť ------------------------------------------------------------
         A   A'  B   B'  H   a  b  c  h   d  r  o     m     n     p
---------------------------------------------------------------------
 5 kg   150 152  75  77  84 36 30  6  66 19  5 12    16    13    55
10 kg   190 193  95  97 109 46 38  8  84 25  6 16    35    25    70
20 kg   230 234 115 117 139 61 52 12 109 29  8 20    50    30    95
50 kg   310 314 155 157 192 83 74 16 152 40 10 25    70    40    14
---------------------------------------------------------------------

Poznámka: Rozmery  A'  a  B'  sa  môžu  používať namiesto rozmerov
          A a B a rozmery A a B namiesto rozmerov A' a B'.
          Rozmery m, n, p sú orientačné.

III.  VALCOVITÉ ZÁVAŽIA STREDNEJ TRIEDY PRESNOSTI

1.    Tvar, zloženie materiálu a konštrukcia

1.1   Valcovitý tvar s plochou hlavou na uchopenie.
1.2   Použitý materiál:  akýkoľvek materiál s hustotou  od 7 g/cm3
      do 9,5  g/cm3, s tvrdosťou minimálne  rovnajúcou sa tvrdosti
      liatej mosadze, s odolnosťou  proti korózii aspoň takou, ako
      má  sivá  liatina,  pričom  jeho  krehkosť  nesmie  prevýšiť
      krehkosť sivej  liatiny. Kvalita povrchu  materiálu musí byť
      porovnateľná s  kvalitou sivej liatiny  starostlivo odliatej
      do jemnozrnnej pieskovej formy.
      Sivá liatina sa nesmie používať na výrobu závaží s menovitou
      hmotnosťou menšou ako 100 g.
1.3   Spôsob výroby závisí od zvoleného materiálu.

2.    Justovacia dutina
2.1   Je to vnútorná kruhová dutina, ktorej priemer sa smerom hore
      rozširuje.
2.2   Dutina  je uzatvorená  závitovým uzáverom  z ťahanej mosadze
      alebo  mosadznou  plochou  platničkou.  Závitový  uzáver  má
      drážku  na   skrutkovač  a  platnička  v   strede  otvor  na
      uchytenie.
2.3   Uzáver je zapečatený olovenou zátkou zapustenou do kruhového
      vyhĺbenia v širšej strane dutiny.
2.4   Závažia s hmotnosťou 1 g, 2 g,  5 g a 10 g nemajú justovaciu
      dutinu.
2.5   Pri závažiach 20 g a 50 g je justovacia dutina voliteľná.

3.    Justovanie
3.1   Po  justáži nového  závažia oloveným  návažkom musia  zostať
      voľné dve tretiny celkového objemu dutiny.

4.    Umiestnenie značky prvotného overenia
4.1   Overovacia značka sa vyrazí do olovenej plomby na justovacej
      dutine.
4.2   Závažia,  ktoré  nemajú  justovaciu  dutinu,  sú označené na
      spodnej strane.

5.    Značenie a rôzne symboly
5.1   Indikácie     označujúce    menovitú     hmotnosť    závažia
      a identifikačná  značka  výrobcu  sa  nachádzajú  na  hornej
      ploche hlavy  závažia a sú buď  do materiálu vtlačené, alebo
      majú reliéfny tvar.
5.2   Menovitá hmotnosť závažia je vyznačená formou
      1 g, 2 g, 5 g,  10 g, 20 g, 50 g, 100 g, 500  g, 1 kg, 2 kg,
      5 kg, 10 kg.

6.    Rozmery a dovolené odchýlky
6.1   Rozmery jednotlivých  veľkostí závaží sú  uvedené v bode  IV
      v milimetroch.
6.2   Dovolené odchýlky pri rôznych  rozmeroch sú normálne výrobné
      odchýlky.

7.    Najväčšie dovolené chyby

      Tabuľka č. 4

Menovitá hodnota        Najväčšie dovolené chyby v mg pri prvotnom
                                        overení
------------------------------------------------------------------
      1 g
                                           +5
      2 g                                  -0
                                           +5
      5 g                                  -0
                                          +10
     10 g                                  -0
                                                  +20
     20 g                                  -0
                                          +20
     50 g                                  -0
                                          +30
    100 g                                  -0
                                          +30
    200 g                                  -0
                                          +50
    500 g                                  -0
                                         +100
      1 kg                                 -0
                                         +200
      2 kg                                 -0
                                         +400
      5 kg                                 -0
                                         +800
     10 kg                                 -0
                                       +1 600
                                           -0
------------------------------------------------------------------

8.    Úprava povrchu
8.1   V prípade potreby  sa závažia chránia  pred koróziou vhodným
      povlakom  odolným proti  opotrebovaniu a  nárazom. Môžu  byť
      vyleštené.

IV.   VALCOVITÉ ZÁVAŽIA STREDNEJ TRIEDY PRESNOSTI

      Nákresy

      Valcovité  závažia strednej  triedy presnosti  sú na obrázku
      3. Ich rozmery sú uvedené v tabuľke č. 5.

                                                    Tabuľka č. 5

      Rozmery valcovitých závaží (obr. 3)

Rozmery v mm
------------------------------------------------------------------
Závažia
------------------------------------------------------------------
 Menovitá
 hodnota   priemer priemer'priemer'' H    E    R      r     o
------------------------------------------------------------------
    1 g       6      5,5     3           1     0,9   0,5    1
    2 g       6      5,5     3           1     0,9   0,5    1
    5 g       8      7       4,5         1,4   1,25  0,5    1
   10 g      10      9       6           1,6   1,5   0,5    1
   20 g      13     11,5     7,5         2     1,8   0,5    1,5
   50 g      18     16      10           3     2,5   1      2
   20 g      13     11,5     7,5         2     1,8   0,5    1,5
   50        18     16      10           3     2,5   1      2
  100        22     20      13           4     3,5   1      2
  200        28     25      16           4,5   4     1,5    3,2
  500        38     34      22           6     5,5   1,5    3,2
    1 kg     48     43      27           8     7     2      5
    2 kg     60     54      36          10     9     2      5
    5 kg     80     72      46          13    12     2     10
   10 kg    100     90      58          17    15     2     10
------------------------------------------------------------------

pokračovanie tabuľky č. 5
----------------------------------------------------------------------------
Závažia
----------
 Menovitá
 hodnota
----------------------------------------------------------------------------
    1 g   Justovacia dutina
    2 g   ------------------------------------------------------------------
    5 g   Variant S
   10 g   ---------------------------------------------------- delta epsilon
   20 g     b   c    d    e   f   g     h     t     l  m    n
   50 g   ------------------------------------------------------------------
   20 g    18  5,5  2,5  6,5 1,5  1     9  M4x0,5   5  1    5    5     1
   50      25  7,5  3,5  9   2    1    10  M6x0,5   5  1,5  7    7     1,5
  100      30  7,5  3,5  9   2    1    10  M6x0,5   5  1,5  7    7     1,5
  200      40 10,5  4,5 12   2,5  1,5  15  M8x1     8  2   10   10     2
  500      50 10,5  4,5 12   2,5  1,5  15  M8x1     8  2   10   10     2
    1 kg   65 18,5  7   20   4    2,5  20  M14x1,5 13  3   18   18     3
    2 kg   80 18,5  7   20   4    2,5  20  M14x1,5 13  3   18   18     3
    5 kg  120 24,5  8   26,5 4    2,5  35  M20x1,5 18  4   24   24     3
   10 kg  160 24,5  8   26,5 4    2,5  35  M20x1,5 18  4   24   24     3
----------------------------------------------------------------------------

pokračovanie tabuľky č. 5
----------------------------------------------------------------------------
Závažia
----------------------------------------------------
 Menovitá
 hodnota
----------------------------------------------------
    1 g   Justovacia dutina
    2 g   ------------------------------------------
    5 g   Variant W
   10 g   ------------------------------------------
   20 g     a   b    c   d   e    f   g    m   n
   50 g   ------------------------------------------
   20 g    3   18  5,5  2,5  6,5 1,5  1    1    5
   50      4,5 25  7,5  3,5  9   2    1    1,5  7
  100      4,5 30  7,5  3,5  9   2    1    1,5  7
  200      7   40 10,5  4,5 12   2,5  1,5  2   10
  500      7   50 10,5  4,5 12   2,5  1,5  2   10
    1 kg  12   65 18,5  7   20   4    2,5  3   18
    2 kg  12   80 18,5  7   20   4    2,5  3   18
    5 kg  18  120 24,5  8   26,5 4    2,5  4   24
   10 kg  18  160 24,5  8   26,5 4    2,5  4   24
----------------------------------------------------

H - v závislosti od hustoty materiálu.
Poznámka: Rozmer b je orientačný.

V.    ZÁVAŽIA VYŠŠÍCH TRIED PRESNOSTI

1.    Definície
1.1   Závažie
      Stelesnená   miera,   ktorej   konštrukčné   a  metrologické
      charakteristiky   sú  dané   tvarom,  rozmerom,  materiálom,
      povrchovou úpravou, menovitou hodnotou a najväčšou dovolenou
      chybou  a ktorá  v priebehu  používania reprodukuje  zvolenú
      hodnotu hmotnosti.
1.2   Súprava závaží
      Skupina   závaží  uložená   spravidla  v   škatuli  v  takej
      kombinácii, aby bolo možné merať všetky hodnoty hmotnosti od
      najmenšej  až po  maximálny súčet  hmotnosti všetkých závaží
      v súprave  v  poradí,  keď  najmenšia  menovitá  hmotnosť je
      jednotka.
      Poradie v súbore závaží býva spravidla takéto:
      (1, 1, 2, 5) x 10 na n kg,
      (1, 1, 1, 2, 5) x 10 na n kg,
      (1, 2, 2, 5) x 10 na n kg,
      (1, 1, 2, 2, 5) x 10 na n kg.
      V tomto  vyjadrení  n  predstavuje  buď  nulu, alebo kladné,
      alebo záporné celé číslo.
1.3   Etalónové závažia
      Závažia  používané  na  kontrolu  váh  a  závaží sa nazývajú
      etalónové závažia.

2.    Menovité hodnoty závaží
      Menovitá hodnota závaží  sa musí rovnať buď 1 x  10 na n kg,
      alebo  2  x  10  na  n  kg,  alebo  5  x  10  na  n  kg, kde
      n predstavuje  buď nulu,  alebo kladné,  alebo záporné  celé
      číslo.

3.    Konvenčná hmotnosť
3.1   Konvenčná hmotnosť závažia pri teplote 20 stupňov C sa rovná
      hmotnosti etalónu s hustotou 8000  kg /m3, ktorý vyváži dané
      závažie pri hustote vzduchu 1,2 kg/m3.
3.2   Najväčšie  dovolené chyby  uvedené v  bode 4  sa vzťahujú na
      konvenčnú hmotnosť.

4.    Najväčšie dovolené chyby pri prvotnom overovaní
4.1   Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, sú pre každé
      závažie dané v miligramoch. Pozri tabuľku č. 6.

      Tabuľka č. 6

----------------------------------------------------------------------------
Menovitá hodnota  Trieda E1  Trieda E2  Trieda F1  Trieda F2  Trieda M1
----------------------------------------------------------------------------
     50 kg         25         75         250        750        2 500
     20 kg         10         30         100        300        1 000
     10 kg          5         15          50        150          500
      5 kg          2,5        7,5        25         75          250
      2 kg          1,0        3,0        10         30          100
      1 kg          0,50       1,5         5         15           50
    500 g           0,25       0,75        2,5        7,5         25
    200 g           0,10       0,30        1,0        3,0         10
    100 g           0,05       0,15        0,5        1,5          5
     50 g           0,030      0,10        0,30       1,0          3,0
     20 g           0,025      0,080       0,25       0,8          2,5
     10 g           0,020      0,060       0,20       0,6          2,0
      5 g           0,015      0,050       0,15       0,5          1,5
      2 g           0,012      0,040       0,12       0,4          1,2
      1 g           0,010      0,030       0,10       0,3          1,0
    500 mg          0,008      0,025       0,08       0,25         0,8
    200 mg          0,006      0,020       0,06       0,20         0,6
    100 mg          0,005      0,015       0,05       0,15         0,5
     50 mg          0,004      0,012       0,04       0,12         0,4
     20 mg          0,003      0,010       0,03       0,10         0,3
     10 mg          0,002      0,008       0,025      0,08         0,25
      5 mg          0,002      0,006       0,020      0,06         0,20
      2 mg          0,002      0,006       0,020      0,06         0,20
      1 mg          0,002      0,006       0,020      0,06         0,20
----------------------------------------------------------------------------

5.      Všeobecný tvar závaží
        Jednogramové závažie  môže mať tvar  závaží násobkov alebo
        podielov gramov.
5.1     Jednogramové závažia a násobkové závažia.
5.1.1   Závažia triedy  M1 musia mať  tvar závaží strednej  triedy
        presnosti.
5.1.2   Závažia iných  tried presnosti môžu  mať vonkajšie rozmery
        závaží strednej triedy presnosti, závažia  od 1 g do 10 kg
        môžu  mať aj  valcovitý tvar  alebo tvar  mierne zrezaného
        kužeľa s hlavou navrchu.
5.1.2.1 Výška  telesa závažia  sa musí  rovnať približne strednému
        priemeru   telesa  závažia;   dovolená  tolerancia   medzi
        stredným  priemerom  a  výškou  telesa  je  od  3/4 do 5/4
        stredného priemeru.
5.1.2.2 Výška hlavy  pri všetkých závažiach musí  byť v tolerancii
        medzi  stredným priemerom  a polovicou  stredného priemeru
        telesa závažia.
5.1.3   Závažia triedy  presnosti E1, E2  a F1 nemusia  mať hlavu,
        môžu mať len tvar jednoduchého valca.
5.1.4   Závažia triedy E1  a E2 musia byť z  jedného kusa; ostatné
        závažia môžu mať justovaciu dutinu uzatvorenú hlavou alebo
        iným  vhodným          uzáverom.  Objem  justovacej  dutiny nesmie
        prevyšovať 1/5 objemu závažia.
5.2     Jednogramové a zlomkové závažia.
        Jednogramové   a   zlomkové   závažia   musia   mať  formu
        viacuholníkového   vrstevnatého  plieška   alebo  drôtika,
        s ktorými sa dobre manipuluje.
        Závažia musia  byť vyrobené tak,  aby ich tvar  vyjadroval
        ich menovitú hmotnosť.
        Viacuholníkové vrstevnaté pliešky a ich hmotnosti:
        - trojuholník pre  hodnoty hmotnosti 1 mg,  10 mg, 100 mg,
          1000 mg,
        - štvorec pre hodnoty hmotnosti 2 mg, 20 mg, 200 mg,
        - päťuholník pre hodnoty hmotnosti 5 mg, 50 mg, 500 mg.
        Viacuholníkové drôtiky a ich hmotnosti:
        - 1 segment pre 1 mg, 10 mg, 100 mg, 1000 mg,
        - 1 segment pre 2 mg, 20 mg, 200 mg,
        - 5 segmentov pre 5 mg, 50 mg, 500 mg.
        Ak sú  v jednej súprave  identické dve alebo  tri závažia,
        musia  sa  rozlišovať  jednou  alebo  dvoma  hviezdičkami,
        prípadne bodkami, ak ide o  pliešky, pri drôtikoch to môžu
        byť háčiky.
5.3     20 kg a 50 kg závažia môžu mať tvar vyhovujúci spôsobu ich
        používania.

6.      Materiál závaží
6.1     Závažia sa vyrábajú z kovu alebo z kovovej zliatiny. Tento
        materiál musí byť taký, aby odchýlka v jeho hmotnosti bola
        za  bežných  podmienok  používania  vzhľadom  na najväčšiu
        dovolenú chybu pre danú triedu zanedbateľná.
6.1.1   Hustota  materiálu  pre  závažia  musí  byť  taká, aby pri
        odchýlke  10%  v  hustote  vzduchu  (berúc  do  úvahy danú
        hustotu  1,2  kg/m3)  nespôsobila  väčšiu  chybu  ako  1/4
        najväčšej dovolenej chyby.
6.1.2   Materiál  alebo  zliatina  pri  závažiach triedy presnosti
        E1, E2, F1 musí byť takmer nemagnetický.
6.2     5 kg až 50 kg rovnobežnostenné závažia triedy M1 musia byť
        zhotovené z  takého kovu alebo  zliatiny, ktorých odolnosť
        proti korózii  alebo olupovaniu je minimálne  taká ako pri
        sivej liatine.
6.3     Valcové  závažia triedy  M1, ktoré  majú menovitú  hodnotu
        hmotnosti  menšiu  alebo  rovnajúcu  sa  10  kg, musia byť
        vyrobené  z  mosadze  alebo  materiálu  minimálne rovnakej
        kvality.
6.4     Kvalitu  materiálu požadovanú  v  bodoch  6.2 a  6.3 možno
        dosiahnuť vhodným opracovaním povrchu.

7.      Kvalita povrchu
7.1     Povrch závaží vrátane hrán a  spodnej časti musí byť úplne
        hladký.  Povrch závaží  triedy presnosti  E1, E2,  F1 a F2
        nesmie  byť  na  pohľad  voľným  okom  porézny  a musí byť
        starostlivo  vyleštený.  Povrch  valcových  závaží  triedy
        presnosti  M1 od  1 kg  do 10  kg musí  byť vyleštený a na
        pohľad voľným okom nesmie byť porézny.
        Povrch  rovnobežnostenných 5  kg, 10   kg, 20  kg a  50 kg
        závaží triedy  M1 musí byť  porovnateľný s povrchom  sivej
        liatiny starostlivo odliatej do formy z jemného piesku.
7.2     Povrch   závaží  triedy   presnosti  E1,   E2,  F1   a  F2
        s hmotnosťou 1  gram a násobkov gramu  môže byť potiahnutý
        ochranným kovovým povlakom.
7.3     Povrch  závaží triedy  M1 s  hmotnosťou 1  gram a násobkov
        gramu môže byť potiahnutý vhodným ochranným povlakom.

8.      Justovací materiál

        Závažia  triedy presnosti  F1  a  F2 s  justovacou dutinou
        musia byť justované buď tým istým materiálom, z ktorého sú
        zhotovené, alebo  čistým cínom, alebo  molybdénom. Závažia
        M1 môžu byť justované olovom.

9.      Nápisy

9.1     Závažia  vo  forme  vrstevnatých  plieškov  alebo drôtikov
        s menovitou  hmotnosťou 1  gram  a  menej nie  sú opatrené
        nápisom vyznačujúcim túto hodnotu.
9.2     Závažia s menovitou hmotnosťou 1 g alebo väčšou:
        - trieda  presnosti  E1  a  E2  nemá  označenie  menovitej
          hmotnosti,
        - trieda  presnosti F1  má uvedenú  len menovitú hmotnosť,
          tak ako je  uvedené v bode 9.2.1, táto  indikácia je buď
          vypálená, alebo vyrytá,
        - trieda  presnosti  F2  nesie  označenie  ako F1 doplnené
          písmenom F,
        - pri  závažiach  triedy  M1   je  ich  menovitá  hmotnosť
          vyznačená   číslicou,   za   ktorou   nasleduje   symbol
          príslušnej  jednotky, a  to tak,  že údaje  sú na hornej
          ploche telesa  alebo na hlave  závažia do materiálu  buď
          zahĺbené, alebo sú vypuklé.
9.2.1   Menovitá hmotnosť závaží sa vyznačuje
        - v kilogramoch  pre  závažia  s  hmotnosťou  1  kg  alebo
          väčšou,
        - v gramoch pre závažia s hmotnosťou od 1 g do 500 g.
9.2.2   Závažia, ktoré  sa v jednej  súprave vyskytujú dva-  alebo
        trikrát,  musia byť  od seba  odlíšené jednou  alebo dvoma
        hviezdičkami, prípadne bodkami.

10.     Overovacia značka
        Kazety so závažiami triedy presnosti  E1, E2 a F1 a všetky
        kazety obsahujúce gramové závažia  a ich podiely musia byť
        označené overovacou značkou.
        Pri závažiach  F2 musí byť overovacia  značka vyznačená na
        kryte  justovacej dutiny,  a ak  závažie justovaciu dutinu
        nemá, na spodnej časti závažia. Pri závažiach triedy M1 od
        1 g  do  50  kg  je  overovacia  značka na olovenej plombe
        justovacej  dutiny  alebo  na  spodnej  časti  závažia, ak
        justovaciu dutinu nemá.

11.     Uskladňovanie
11.1    Jednotlivé závažia  a súpravy závaží  triedy presnosti E1,
        E2, F1 a F2 sa uchovávajú v kazetách.
11.2    Závažia triedy M1
        - jednotlivé  závažia  a  súpravy   závaží  do  500  g  sa
          uchovávajú v kazetách,
        - závažia s menovitou hmotnosťou väčšou ako 500 g môžu byť
          uložené v kazetách s priehradkami alebo uložené voľne.
11.3    Na veku kazety musí byť vyznačená trieda presnosti závaží,
        ktoré kazeta obsahuje: E1, E2, F1, F2, M1.

Tretia časť

Zrušená od 1.12.2015

PRÍL.18

TAXAMETRE

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na meradlá na meranie vzdialenosti a času inštalované v cestných motorových vozidlách (ďalej len "taxameter") ako na určené meradlá podľa § 8 zákona, ktoré na základe údajov času, prejdenej vzdialenosti a nastavených taríf pre jednotlivé režimy činnosti vypočítavajú a udávajú finančnú sumu, ktorú zákazník uhradí za použitie vozidla.

2. Taxametre určené na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy.

3. Taxametre určené na vnútorný trh Slovenskej republiky musia spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v tejto prílohe. Národné technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri prvotnom overovaní taxametrov sú zhodné s požiadavkami, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti tejto prílohy, pričom jednotlivé ustanovenia sa dopĺňajú podľa tretej časti tejto prílohy.

4. Taxametre pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej a tretej časti tejto prílohy.

5. Taxametre schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

6. Taxametre, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Taxametre počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

8. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní taxametrov určených na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou v tejto oblasti uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

1.    Terminológia
1.1   Meradlá na meranie času a vzdialenosti - taxametre
      Taxametre sú  meradlá na meranie času  a vzdialenosti, ktoré
      na základe charakteristík vozidla,  v ktorom sú inštalované,
      a na  základe  nastavených  taríf  automaticky  vypočítavajú
      a stále udávajú sumu, ktorú má zákazník zaplatiť za použitie
      vozidla taxislužby  na základe prejdenej  vzdialenosti a pod
      hranicou určitej rýchlosti na  základe času použitia vozidla
      okrem  rôznych príplatkov,  ktoré môžu  vyplývať z národných
      predpisov.
1.2   Konštanty meradla a vozidla
      Údaj  taxametra závisí  bez ohľadu  na nastavenie  tarify od
      konštanty  meradla "k"  a od  charakteristického koeficientu
      vozidla  "w",   v  ktorom  je   meradlo  inštalované.  Tento
      koeficient  "w" je  funkciou účinného  obvodu kolies vozidla
      "u" a prevodového pomeru počtu  otáčok kolies k počtu otáčok
      tej časti vozidla, ktorá je pripojená na taxameter.
1.2.1 Konštanta taxametra "k"
      Konštanta   taxametra  "k"   je  charakteristická   veličina
      vyjadrujúca  druh  a  počet  impulzov,  ktoré  musí prístroj
      zaregistrovať,   aby  správne   udával  údaj   zodpovedajúci
      prejdenej vzdialenosti (1 kilometer).
      Konštanta "k" sa vyjadruje
      a) počtom  otáčok  na   udávanú  vzdialenosť  (1  kilometer)
         (km-1) alebo
      b) počtom  impulzov  na  udávanú  vzdialenosť  (1 kilometer)
         (km-1),
      a to podľa  toho, či sa informácia  o prejdenej vzdialenosti
      dostáva do taxametra vo forme údaja o počte otáčok z motora,
      resp. hnanej nápravy vozidla (v bode napojenia na taxameter)
      alebo vo forme impulzných elektrických signálov.
1.2.2 Charakteristický koeficient vozidla "w"
      Charakteristický   koeficient   vozidla   "w"   je  veličina
      udávajúca  druh  a  počet  impulzov  určených  na  poháňanie
      taxametra a  zobrazovaných príslušným zariadením,  ktorým je
      vozidlo  na tento  účel vybavené,  zodpovedajúcich prejdenej
      vzdialenosti (1 kilometer).
      Koeficient "w" sa vyjadruje
      a) počtom  otáčok  na  prejdenú  vzdialenosť  (1  kilometer)
         (km-1) alebo
      b) počtom  impulzov  na  prejdenú  vzdialenosť (1 kilometer)
         (km-1),
      a to podľa  toho, či informácia o  prejdenej vzdialenosti je
      vo  forme  údaja  o  počte  otáčok  zariadenia  poháňajúceho
      taxameter alebo vo forme elektrických impulzov.
      Tento koeficient  sa mení v závislosti  od rôznych faktorov,
      najmä  od  opotrebovania  pneumatík,  tlaku  v pneumatikách,
      zaťaženia  vozidla a  podmienok  jazdy.  Musí byť  určený za
      referenčných skúšobných podmienok pre vozidlo (bod 1.2.7).
1.2.3 Účinný obvod kolies "u"
      Účinný  obvod  kolesa  vozidla  "u",  ktoré poháňa taxameter
      priamo alebo nepriamo, je  vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde
      pri jednej  úplnej otáčke kolesa. Ak  taxameter poháňajú dve
      kolesá  spoločne, účinný  obvod je  stredná hodnota účinných
      obvodov každého z oboch kolies vyjadrená v milimetroch.
      Účinný   obvod  "u"   je  vo   vzťahu  s   charakteristickým
      koeficientom vozidla  "w" (bod 1.2.2), a  preto, ak ho treba
      určiť,  musí sa  tiež určiť  za podmienok  uvedených v  bode
      1.2.7.
1.2.4 Nastavovacie zariadenie
      Nastavovacie     zariadenie      slúži     na     nastavenie
      charakteristického koeficientu vozidla  "w" ku konštante "k"
      taxametra.
1.2.5 Rozsah dovolených chýb
      Rozsah dovolených  chýb uvedený v bode  5 závisí výhradne od
      taxametra   (chyba  meradla).   Skutočné  hodnoty   (bod  5)
      používané  na   určenie  chýb  sa   vypočítajú  z  konštanty
      taxametra "k" a taríf, na ktoré bol taxameter nastavený.
      Rozsah  dovolených  chýb  určuje  najväčšiu  odchýlku  medzi
      najväčším a najmenším údajom.
1.2.6 Prepínacia rýchlosť
      Prepínacia rýchlosť je rýchlosť vozidla, pri ktorej ovládací
      mechanizmus  taxametra zmení  činnosť z  funkcie a indikácie
      podľa   času  na   funkciu  a   indikáciu  podľa   prejdenej
      vzdialenosti a naopak.
      Táto  rýchlosť sa  získa vydelením  hodnoty "časovej" tarify
      tarifou "vzdialenosti".
1.2.7 Referenčné skúšobné podmienky pre vozidlo
      (na určenie jeho charakteristického koeficientu)
      Referenčné skúšobné podmienky sú tieto:
      a) Pneumatiky   na   kolese   alebo   kolesách  poháňajúcich
         taxameter majú taký istý účinný obvod "u" ako na kolesách
         použitých na určenie charakteristického koeficientu "w".
         Musia  byť vo  vyhovujúcom stave  a nahustené  na správny
         tlak.
      b) Zaťaženie  vozidla  je  približne  150  kg  (čo zodpovedá
         hmotnosti dvoch dospelých osôb vrátane vodiča).
      c) Vozidlo   sa  pohybuje   vlastnou  silou   na  vodorovnej
         a hladkej ploche priamočiaro rýchlosťou (40 + - 5) km/h.
      Ak  sa  skúška  vykoná  za  iných  podmienok,  napr.  ak  je
      zaťaženie alebo  rýchlosť iná, ak ide  o rýchlosť chôdze, ak
      ide o  skúšku v skúšobni  a pod., musia  sa výsledky upraviť
      pomocou prepočítavacieho koeficientu  potrebného na prepočet
      týchto   hodnôt   na   hodnoty,   ktoré   by   sa   dosiahli
      v referenčných skúšobných podmienkach.

2.    Meracie jednotky
      Na  vyjadrovanie  údajov  poskytovaných  alebo zobrazovaných
      taxametrom možno používať len tieto meracie jednotky:
      - na indikáciu vzdialenosti meter alebo kilometer,
      - na indikáciu času sekundu, minútu alebo hodinu.
      Cestovné musí byť vyjadrené  v menovej jednotke tej krajiny,
      v ktorej je vozidlo registrované.

3.    Technické požiadavky
3.1   Meracie zariadenie a výpočtové zariadenie
3.1.1 Konštrukcia   taxametra   musí   byť   taká,  aby  taxameter
      vypočítaval a ukazoval cestovné výhradne na základe
      a) prejdenej  vzdialenosti (pohon  na základe vzdialenosti),
         keď  sa  vozidlo  pohybuje   väčšou  rýchlosťou,  ako  je
         prepínacia rýchlosť,
      b) času  (pohon na  základe času),  keď sa  vozidlo pohybuje
         menšou rýchlosťou, ako je  prepínacia rýchlosť, alebo keď
         zastavilo.
3.1.2 Pohon na  základe vzdialenosti musí byť  odvodený od kolies,
      ale  spätný   chod  vozidla  sa   nesmie  prejaviť  znížením
      udávaného cestovného alebo zmenšením udávanej vzdialenosti.
      Pohon  na  základe  času  musí  byť  odvodený od časomerného
      zariadenia,  ktoré  môže  byť  aktivované  len  manipuláciou
      s ovládacím zariadením taxametra.
      Ak sa  mechanické časomerné zariadenie  naťahuje         ručne, musí
      pracovať aspoň  osem hodín bez  opätovného natiahnutia alebo
      aspoň dve  hodiny, ak naťahovací  systém súvisí s  manuálnym
      zásahom, ktorý predchádza spusteniu taxametra.
      Ak sa  mechanické časomerné zariadenie  naťahuje elektricky,
      tento proces musí byť automatický.
      Elektrické časomerné zariadenie musí byť stále pripravené na
      činnosť.
3.1.3 Pri pohone na základe vzdialenosti prvá zmena indikácie musí
      nastať   pri   každej   tarife   po   prejdení   počiatočnej
      vzdialenosti  určenej podľa  tarifných predpisov  príslušnej
      krajiny.  Následné  zmeny  na  ukazovateli  musia zodpovedať
      rovnakým dĺžkovým intervalom.
      Pri pohone na základe času  prvá zmena indikácie musí nastať
      pri  každej tarife  po uplynutí  počiatočného času  určeného
      podľa tarifných predpisov príslušnej krajiny. Následné zmeny
      na ukazovateli musia zodpovedať rovnakým časovým intervalom.
      Pomer   medzi   počiatočnou    vzdialenosťou   a   následnou
      vzdialenosťou  a medzi  počiatočným časom  a následným časom
      musí   byť  rovnaký   pri  použití   akejkoľvek  tarify  pri
      nezmenenej činnosti taxametra.
3.1.4 Nastavovacie  zariadenie  musí  byť  vyhotovené  tak, aby po
      otvorení krytu nebol prístup k ostatným častiam taxametra.
3.1.5 Taxameter  musí  mať  takú  konštrukciu,  aby  sa ľahko dali
      vykonať úpravy na výpočtovom  zariadení, ktoré sú nevyhnutné
      na zabezpečenie zmien taríf podľa tarifných predpisov.
      Ak  je  taxameter  vybavený  väčším  rozsahom  taríf, ako sú
      aktuálne  platné,  musí  vo  všetkých  nadbytočných polohách
      vypočítavať  a  ukazovať  cestovné   podľa  jednej  z  taríf
      dovolených   platnými  tarifnými   predpismi  v   príslušnej
      krajine.
3.2   Ovládacie zariadenie
3.2.1 Taxameter  nemožno uviesť  do činnosti  predtým, ako  by bol
      aktivovaný   ovládacím  zariadením   nastaveným  do   jednej
      z týchto povolených prevádzkových polôh:
3.2.2 Poloha "VOĽNO"
      V tejto polohe
      a) nesmie byť uvedený údaj o  cestovnom alebo sa musí rovnať
         nule. Tento  údaj sa však môže  rovnať počiatočnej sadzbe
         v tých členských  štátoch, v ktorých  sa takáto indikácia
         používala,
      b) zariadenie ukazujúce výšku  cestovného nesmie byť uvedené
         do činnosti  ani pohonom podľa  vzdialenosti, ani pohonom
         podľa času,
      c) zariadenie ukazujúce  možné príplatky (bod  3.3.7) nesmie
         ukazovať žiaden údaj alebo môže ukazovať nulu.
3.2.3 Ďalšie polohy
      Ovládacie  zariadenie   musí  byť  skonštruované   tak,  aby
      počínajúc  polohou  "VOĽNO",  mohol  byť  taxameter postupne
      nastavený do týchto prevádzkových polôh:
      a) do   rôznych   prevádzkových   polôh   pri   ktorejkoľvek
         z existujúcich  taríf vo  vzostupnom poradí  alebo v inom
         poradí povolenej tarify v  danom členskom štáte; v týchto
         polohách musí byť zapnutý  pohon na základe vzdialenosti,
         pohon  na   základe  času  a   ukazovateľ  príplatku,  ak
         existuje,
      b) do  polohy "STOP",  v ktorej  ukazuje konečnú  sumu okrem
         akéhokoľvek  príplatku. V  tejto polohe  musí byť vypnutý
         pohon  na základe  času a  pohon na  základe vzdialenosti
         musí  byť  zapnutý  na  tarife  platnej podľa príslušných
         predpisov členského štátu.
3.2.4 Činnosť ovládacieho zariadenia
      Činnosť ovládacieho zariadenia podlieha týmto obmedzeniam:
      a) počínajúc z  prevádzkovej polohy na  ktorejkoľvek tarife,
         taxameter nemožno vrátiť do  polohy "VOĽNO" bez toho, aby
         sa prešlo  cez polohu "STOP"; prechod  z tarify do tarify
         však musí byť umožnený,
      b) počínajúc  z polohy  "STOP", taxameter  nemožno vrátiť do
         prevádzkovej polohy  na ktorejkoľvek tarife  bez prechodu
         cez polohu "VOĽNO",
      c) konštrukcia taxametra musí zabezpečovať, aby zmena tarify
         prechodom cez polohu "VOĽNO" bola  možná len vtedy, ak sú
         splnené  podmienky  špecifikované   pre  túto  polohu  na
         ovládacom  zariadení (bod  3.2.2) pri  prechode cez  túto
         polohu,
      d) nie je možné manipulovať  s ovládacím zariadením tak, aby
         taxameter bol nastavený inak, než bolo špecifikované.
3.2.5 Osobitné ustanovenia
      Nezávisle  od uvedených  požiadaviek následnosť jednotlivých
      taríf  možno  uskutočniť  aj  automaticky  ako funkciu danej
      prejdenej  vzdialenosti  alebo   času,  počas  ktorého  bolo
      vozidlo obsadené, podľa tarifných predpisov členského štátu.
3.3   Indikačné zariadenie
3.3.1 Číselník  taxametra  musí  byť  skonštruovaný  tak,  aby  si
      zákazník  ľahko mohol  indikované údaje  odčítať za  denného
      alebo nočného osvetlenia.
3.3.2 Výška  cestovného okrem  možných príplatkov  musí byť zrejmá
      jednoduchým odčítaním údaja zobrazeného zoradenými, najmenej
      10 mm vysokými číslicami.
      Ak  bol  taxameter  spustený   z  polohy  "VOĽNO"  činnosťou
      ovládacieho  zariadenia,  na  indikačnom  zariadení musí byť
      zobrazená pevná suma zodpovedajúca počiatočnej sadzbe.
      Potom sa údaj cestovného musí meniť diskontinuálne následným
      zvyšovaním o konštantný prírastok peňažnej hodnoty.
3.3.3 Taxameter  musí  byť  vybavený  zariadením,  ktoré priebežne
      indikuje aktuálnu  prevádzkovú polohu na  číselníku v súlade
      s národnými požiadavkami.
3.3.4 Taxameter  musí byť  navrhnutý tak,  aby umožnil  pripojenie
      prídavného ovládacieho zariadenia  na indikáciu prevádzkovej
      polohy alebo použitej tarify aj mimo priestoru vozidla.
      Toto  zariadenie  v  žiadnom  prípade  nesmie  rušiť správnu
      činnosť taxametra  alebo umožniť prístup  k mechanizmu alebo
      pohonu taxametra.
3.3.5 Ak povinné údaje nie sú vyjadrené vo forme svetelných číslic
      alebo  písmen,  musí  mať  taxameter  zabudované zariadenie,
      ktoré  tieto  údaje  osvetľuje  a  ktoré  neoslňuje,  ale je
      dostatočne silné, aby umožnilo ľahké odčítanie.
      Tento zdroj svetla  sa musí dať nahradiť bez  toho, aby bolo
      potrebné otvoriť zaplombované časti prístroja.
3.3.6 Taxameter musí byť  vybavený sčítacími zariadeniami určenými
      alebo  povolenými  príslušnými  národnými  predpismi, ako sú
      napr. zapisovače udávajúce
      a) celkovú vzdialenosť, ktorú vozidlo prešlo,
      b) celkovú  vzdialenosť,  ktorú   vozidlo  prešlo  v  režime
         prenájmu,
      c) celkový počet prenajatí vozidla,
      d) počet zaznamenaných prírastkov jednotiek cestovného.
      Tieto záznamy musia správne plniť  účel, na ktorý sú určené.
      Musia  zobrazovať  informácie  vo  forme  zoradených  číslic
      v minimálnej viditeľnej výške 4 mm.
3.3.7 Taxameter  sa  musí  dať   doplniť  o  ukazovateľ  príplatku
      vyhovujúci  národným   predpisom,  ktorý  je   nezávislý  od
      ukazovateľa   cestovného  a   ktorý  sa   v  polohe  "VOĽNO"
      automaticky vracia na nulu.
      Tieto  príplatky  musia  byť  zobrazené  pomocou  zoradených
      číslic  v minimálnej  viditeľnej výške  8 mm,  ale nesmú byť
      vyššie ako číslice udávajúce výšku cestovného.
3.4   Voliteľné doplnkové zariadenia
      Taxameter môže  byť ďalej vybavený  doplnkovými zariadeniami
      ako napr.
      a) záznamovým zariadením pre majiteľa vozidla,
      b) tlačiarňou  na  lístky   alebo  páskou  udávajúcou  výšku
         cestovného.
      Prítomnosť  a  činnosť  týchto  zariadení  nesmie  ovplyvniť
      správnu funkciu taxametra.
3.5   Konštrukcia
3.5.1 Taxametre  musia byť  vyrobené z  materiálov, ktoré zaručujú
      adekvátnu pevnosť a stabilitu prístroja.
3.5.2 Kryt taxametra, akéhokoľvek nastavovacieho zariadenia, ktoré
      nie  je včlenené  do skrinky  taxametra, ako  aj prevodových
      súčastí musí  byť zhotovený tak, aby  k podstatným súčastiam
      mechanizmu  nebol prístup  zvonku a  aby boli  chránené pred
      prachom a vlhkom.
      Musí  byť  zamedzený  prístup  k  nastavovacím súčastiam bez
      toho, aby bolo poškodené plombovanie (bod 6).

4.    Označovanie
4.1   Všeobecné značky a identifikácia
      Každý  taxameter musí  byť  opatrený  na číselníku  alebo na
      plombovacom  štítku  týmito  značkami,  ktoré  musia  byť za
      normálnych podmienok upevnenia ľahko viditeľné a čitateľné:
      a) menom výrobcu, jeho adresou alebo firemnou značkou,
      b) typovým označením prístroja, jeho číslom a rokom výroby,
      c) značkou schváleného typu Európskych spoločenstiev,
      d) konštantou "k" (s relatívnou chybou najviac 0,2%).
      Na každom taxametri musí byť miesto na
      a) ďalšie informácie  o taxametri alebo o  vozidle, ak je to
         relevantné,  a  to  v  súlade  s požiadavkami príslušných
         národných predpisov,
      b) okrem  značky čiastočného  prvotného overenia  Európskych
         spoločenstiev  aj  na  iné  značky,  ktoré určujú národné
         predpisy.
4.2   Špeciálne značenie
4.2.1 Význam  indikovaných   hodnôt  musí  byť   zobrazený  jasne,
      čitateľne  a   jednoznačne  v  blízkosti   okienka  všetkých
      indikačných zariadení.
4.2.2 Názov alebo symbol menovej jednotky musí byť zobrazený vedľa
      údaja o cestovnom a údaja o príplatku.

5.    Rozsah dovolených chýb
      Pri  skúške  taxametra,  ktorý  je  pripravený na inštaláciu
      a vybavený  príslušenstvom  na  skúšobnom  stojane, musí byť
      (konvenčne) pravá hodnota meraných veličín taká, ako vyplýva
      z hodnoty "k"  zobrazenej na taxametri a  tarify (taríf), na
      ktorú bol taxameter nastavený.
      Pravá hodnota týchto veličín sa musí nachádzať v pásme medzi
      najväčšou a najmenšou dovolenou indikáciou taxametra.
5.1   Pri  pohone na  základe vzdialenosti  rozsah dovolených chýb
      pre danú prejdenú vzdialenosť nesmie prekročiť
      a) pre  hodnotu  počiatočnej  vzdialenosti  (bod  3.1.3)  2%
         z pravej hodnoty, ale  pre počiatočné vzdialenosti menšie
         ako 1000 m je prijateľná hodnota 20 m,
      b) pre následné vzdialenosti 2% z pravej hodnoty.
5.2   Pri pohone  na základe času rozsah  dovolených chýb pre daný
      čas nesmie prekročiť
      a) pre počiatočný  čas (bod 3.1.3) 3%          z pravej hodnoty, ale
         pre  počiatočné časy  menšie ako  10 minút  je prijateľná
         hodnota 18 sekúnd,
      b) pre následné časové intervaly 3% z pravej hodnoty.
5.3   Národné predpisy  musia stanoviť, či  sa celý merací  systém
      (taxameter a  vozidlo) musí nastaviť tak,  aby medze rozsahu
      dovolených chýb boli symetrické  alebo asymetrické k nulovej
      chybe; pre pohon na základe  vzdialenosti je to chyba, ktorá
      sa vzťahuje na skutočnú vzdialenosť prejdenú vozidlom.

6.    Označovanie overovacou značkou
6.1   Tieto časti taxametra musia byť  vyhotovené tak, aby sa dali
      zaplombovať overovacou značkou:
      a) kryt,   v   ktorom   je   uzavretý  vnútorný  mechanizmus
         taxametra,
      b) kryt nastavovacieho zariadenia,
      c) ochranné kryty mechanických alebo elektrických zariadení,
         ktoré spájajú vstup taxametra s príslušným komponentom na
         vozidle,  na   ktorý  je  taxameter   pripojený,  vrátane
         odpojiteľných súčastí nastavovacieho zariadenia,
      d) kontakty elektrických káblov,  ak je časomerné zariadenie
         elektricky naťahované a ovládacie zariadenie taxametra je
         elektricky riadené,
      e) všetky  štítky na  povinné značenie  alebo na  overovacie
         značky,
      f) kontakty elektrických káblov prídavného zariadenia, ak je
         ním taxameter vybavený (bod 3.3.4).
6.2   Všetky  plomby   musia  byť  pripevnené   tak,  aby  prístup
      k súčastiam,  ktoré  chránia,  a   spojom  nebol  možný  bez
      porušenia plomb.
6.3   V rozhodnutí o schválení  typu Európskych spoločenstiev musí
      byť špecifikované,  kde má byť plombovanie  umiestnené, a ak
      je to  potrebné, musí byť špecifikovaný  aj charakter a tvar
      razidla.

7.    Prvotné overenie Európskych spoločenstiev
7.1   Ak  sa   vyžaduje  kompletné  prvotné   overenie  Európskych
      spoločenstiev,  prvotné  overenie  taxametrov  sa  vykoná vo
      viacerých etapách.
7.2   Prvá  etapa:  na  taxameter  sa  umiestni značka čiastočného
      prvotného overenia Európskych spoločenstiev, ak
      a) na  daný typ  bolo  vydané  rozhodnutie o  schválení typu
         Európskych spoločenstiev,
      b) taxameter zodpovedá schválenému typu a má označenia podľa
         bodu 4.1,
      c) rozsah chýb vyhovuje požiadavkám podľa bodov 5.1 a 5.2.
7.3   Ďalšie etapy: podľa požiadaviek príslušných orgánov krajiny,
      v ktorej sa taxameter bude používať. Sú to tieto etapy:
      - pred inštaláciou do vozidla
        a) kontrola nastavenia prístroja podľa bodu 5.3,
        b) kontrola nastavenia taríf podľa národných predpisov,
      - po inštalácii do vozidla
      kontrola celého vytvoreného meracieho systému.

Tretia časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní taxametrov podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky

1. Bod 1.2.7 Referenčné skúšobné podmienky sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

d) referenčná teplota pri skúške je uvedená v technických podmienkach, ktoré udáva výrobca taxametrov.

Ak výrobca referenčnú teplotu neudáva, hodnota referenčnej teploty pre skúšky je v rozsahu od 5 stupňov C do 35 stupňov C.

2. Bod 5 Rozsah dovolených chýb sa dopĺňa takto:

Najväčšie dovolené chyby udávané pri pohone na základe vzdialenosti a pri pohone na základe času platia pre skúšku s taxametrom inštalovaným vo vozidle. Rozsah dovolených chýb je symetrický, t.j. 2% z pravej hodnoty pre vzdialenosť a 3% z pravej hodnoty pre čas.

PRÍL.19

TLAKOMERY NA MERANIE TLAKU V PNEUMATIKÁCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na tlakomery na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel (ďalej len "tlakomery") ako na určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách na tlakomery sú uvedené v druhej časti.

3. Tlakomery pred uvedením na trh členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátov, ktoré majú s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu, podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.

4. Tlakomery pred uvedením na trh Slovenskej republiky podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.

5. Tlakomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

6. Tlakomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Tlakomer počas používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní tlakomerov

1.    Rozsah platnosti
      V tejto prílohe  sa pod pojmom  tlakomery rozumejú prístroje
      bez  zariadenia na  predvoľbu, ktorými  sú vybavené stabilné
      alebo prenosné  zariadenia na hustenie  pneumatík motorových
      vozidiel,   v  ktorých   sa  elastická   deformácia  snímača
      mechanicky prenáša na indikačné zariadenie.
      Tlakomery indikujú  rozdiel tlaku (Pe)  medzi tlakom vzduchu
      v pneumatike a atmosférickým tlakom.
      K tlakomerom  patria  aj  všetky  súčasti  medzi pneumatikou
      a snímačom.

2.    Metrologické požiadavky
2.1   Najväčšie dovolené chyby
      Najväčšie  dovolené  kladné   alebo  záporné  chyby  uvedené
      v tejto  tabuľke  sú  definované  ako  absolútne  hodnoty vo
      vzťahu k meranému tlaku:

------------------------------------------------------------------
Meraný tlak                           Najväčšie dovolené chyby
------------------------------------------------------------------
nepresahujúci 400 kPa (4 bar)                8 kPa (0,08 bar)
nad 400 kPa (4 bar), ale nie viac
ako 1000 kPa (10 bar)                        16 kPa (0,16 bar)
nad 1000 kPa (10 bar)                        25 kPa (0,25 bar)
------------------------------------------------------------------

      Najväčšie dovolené chyby sa nesmú prekročiť v rozsahu teplôt
      od  15 stupňov  C do  25 stupňov  C. Tento  rozsah sa nazýva
      referenčný rozsah teploty.
2.2   Chyby spôsobené teplotou

      Chyby  údaja  tlakomera   pri  teplotách  mimo  referenčného
      rozsahu, ale  v rozsahu od  - 10 stupňov  C do +  40 stupňov
      C sú uvedené v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
Meraný tlak                           Najväčšie dovolené chyby
------------------------------------------------------------------
nepresahujúci 400 kPa (4 bar)         0,1% zo 400 kPa (4 bar)
                                      na stupeň C
nad 400 kPa (4 bar), ale nie viac     0,05% z 1000 kPa (10 bar)
ako 1000 kPa (10 bar)                 na stupeň C
nad 1000 kPa (10 bar)                 0,05%    z    hornej   medze
                                      stupnice na stupeň C
------------------------------------------------------------------
        
2.3   Chyba hysterézy
      Chyba hysterézy tlakomera nesmie prekročiť absolútnu hodnotu
      najväčšej dovolenej chyby pri  žiadnej teplote v referenčnom
      rozsahu teploty.  Počas celej skúšky  musí byť táto  teplota
      konštantná.
      Pre  daný tlak  nesmie byť  hodnota nameraná  pri stúpajúcom
      tlaku väčšia ako hodnota nameraná pri klesajúcom tlaku.
2.4   Návrat ukazovateľa na vopred určenú značku
      Pri atmosférickom tlaku sa musí tlakomer zastaviť na nulovej
      značke alebo na vopred  určenej značke zreteľne odlíšenej od
      dielikov  stupnice  v  medziach  najväčšej  dovolenej chyby.
      Tlakomer  môže  mať  zarážku  vo vzdialenosti zodpovedajúcej
      aspoň  dvojnásobku  hodnoty  najväčšej  dovolenej  chyby pod
      nulou alebo pod určenou značkou.

3.    Technické požiadavky
3.1   Konštrukcia
      Tlakomery musia byť starostlivo  vyhotovené, musia mať pevnú
      konštrukciu,  ktorá zabezpečí  zachovanie ich metrologických
      vlastností.
3.2   Indikačné zariadenie
3.2.1 Indikačné  zariadenia sú  graduované v  jednotkách tlaku kPa
      (bar), pričom  hodnota dielika je  stanovená na 10  kPa (0,1
      bar).
3.2.2 Indikačné zariadenie musí v  celom meracom rozsahu umožňovať
      priame  a  presné  odčítanie  hodnoty  meraného tlaku, preto
      hrúbka   tej  časti   ukazovateľa,  ktorá   prekrýva  značky
      stupnice,  nesmie   byť  väčšia,  ako   je  hrúbka  značiek.
      Ukazovateľ   musí   prekrývať   približne   polovicu   dĺžky
      najkratšej značky stupnice.
      Najväčšia vzdialenosť medzi  ukazovateľom a rovinou stupnice
      nesmie   byť  väčšia,   ako  je   dĺžka  dielikov  stupnice,
      a v  žiadnom  prípade  nesmie  prekročiť  2  mm  alebo 0,02.
      L +  1  mm,  ak  ide   o  indikačné  zariadenie  s  kruhovou
      stupnicou,  pričom  L  je  vzdialenosť  medzi  osou otáčania
      ukazovateľa a jeho krajným bodom.
3.2.3 Dieliky stupnice musia byť  po celej dĺžke stupnice rovnaké.
      Dĺžka dielika stupnice nesmie byť  menšia ako 1,25 mm a musí
      byť rovnaká alebo môže vykazovať len malé odchýlky. Odchýlka
      v dĺžke dielika stupnice je dovolená vtedy, ak rozdiel medzi
      dvoma po sebe nasledujúcimi  dĺžkami dielika stupnice nie je
      väčší ako 20% najväčšej hodnoty a ak rozdiel medzi najväčšou
      a najmenšou dĺžkou  dielika nie je  väčší ako 50%  najväčšej
      hodnoty.
      Každá  piata značka  stupnice sa  musí odlíšiť  od ostatných
      tým, že je dlhšia; každá piata alebo desiata značka musí byť
      označená  číslicou.  Hrúbka   značiek  musí  byť  konštantná
      a nesmie   prekročiť  jednu   pätinu  (1/5)   dĺžky  dielika
      stupnice.

4.    Nápisy a značky
4.1   Nápisy
4.1.1 Povinné nápisy
      Na tlakomeroch musia byť umiestnené tieto nápisy:
      a) na číselníku
         - symbol meranej veličiny Pe,
         - symbol meracej jednotky kPa (bar),
         - v prípade  potreby  značka  označujúca  pracovnú polohu
           tlakomera,
      b) na číselníku, štítku alebo na tlakomere
         - identifikačné údaje výrobcu,
         - identifikačné údaje výrobku,
         - značka schváleného typu.
      Tieto   nápisy   musia   byť   priamo  viditeľné,  čitateľné
      a neodstrániteľné v  bežných podmienkach používania  a nesmú
      prekážať odčítaniu údaja meradla.
4.1.2 Nepovinné nápisy
      Na tlakomeroch môžu byť uvedené aj doplnkové nápisy povolené
      príslušným  metrologickým orgánom,  a to  za predpokladu, že
      neprekážajú odčítaniu údaja meradla.
4.2   Overovacie značky a plomby
      Na   umiestnenie  overovacích  značiek  musí  byť  vyhradené 
      vhodné miesto.
      Konštrukcia tlakomera musí  umožňovať jeho zabezpečenie pred
      neoprávnenou zmenou jeho metrologických charakteristík.

5.    Schválenie typu
      Schválenie typu  tlakomerov sa vykonáva v  súlade s postupmi
      uvedenými v zákone a v tejto vyhláške.
      Na skúšku na účely schválenia  typu sa predkladajú aspoň dva
      tlakomery.  Vykonávateľ  skúšky  typu  na  základe výsledkov
      prebiehajúcich  skúšok môžu  požiadať o  predloženie ďalších
      tlakomerov.
5.1   Overenie zhody  s technickými požiadavkami  a metrologickými
      požiadavkami
      Tlakomery  predložené  na  schvaľovanie  typu  sa  podrobujú
      kontrole,  či  vyhovujú  technickým  požiadavkám ustanoveným
      v bodoch 2 až 4.
      Kontrola   pozostáva  z   nasledujúcich  skúšok,   ktoré  sa
      vykonávajú  pomocou referenčných  tlakomerov, ktorých  chyby
      nesmú  byť  väčšie  ako   jedna  štvrtina  (1/4)  najväčších
      dovolených chýb pre skúšané tlakomery.
5.1.1 Zistenie chyby tlakomera
      Údaje  tlakomera  sa  kontrolujú   aspoň  v  piatich  bodoch
      (vrátane bodu  v blízkosti hornej  a dolnej medze  meracieho
      rozsahu) rovnomerne rozložených po celej stupnici.
5.1.2 Zistenie chyby hysterézy
      Táto skúška  sa vykonáva len pri  tých tlakomeroch, ktoré sú
      určené na meranie klesajúceho tlaku.
      Skúška pozostáva  z odčítania údajov aspoň  v piatich bodoch
      stupnice tlakomera (vrátane bodu v blízkosti hornej a dolnej
      medze  meracieho  rozsahu)  rovnomerne  rozložených po celej
      stupnici pri stúpajúcich a klesajúcich hodnotách tlaku.
      Klesajúce hodnoty  sa odčítavajú, ak  bol tlakomer vystavený
      tlaku  rovnajúcemu sa  hornej medzi  meracieho rozsahu počas
      20 minút.

5.1.3 Kontrola stálosti vlastností tlakomerov
      Skúšky pozostávajú z toho, že sa tlakomery vystavia
      a) tlaku prekračujúcemu hornú medzu  meracieho rozsahu o 25%
         počas 15 minút,
      b) 1000 impulzom vyvolaných  zmenou tlaku od 0% do  90 - 95%
         hornej medze meracieho rozsahu,
      c) 10 000  cyklom  tlaku  pomaly   sa  meniaceho  z  hodnoty
         približne  20% na  približne 75%  hornej medze  meracieho
         rozsahu  pri  frekvencii  neprekračujúcej  60  cyklov  za
         minútu,
      d) teplote okolia -  20 stupňov C počas 6  hodín a teplote +
         50 stupňov C počas 6 hodín.
      Po vykonaní  skúšok podľa písmen a),  b) a c) a  po ustálení
      tlakomeru počas 1 hodiny musí tlakomer vyhovovať požiadavkám
      podľa bodov 2.1, 2.3 a 2.4.
      Po skončení teplotných skúšok  podľa písmena d) sa tlakomery
      ponechávajú počas 6 hodín  pri teplote v referenčnom rozsahu
      teploty.  Po uplynutí  tohto času  musia tlakomery vyhovovať
      požiadavkám podľa bodov 2.1, 2.3 a 2.4.

5.1.4 Odchýlky spôsobené teplotou
      Skúška pozostáva zo zistenia  zmeny údaja tlakomera pre daný
      tlak  pri  teplotách   -  10  stupňov  C  a   +  40  stupňov
      C v porovnaní  s údajom tlakomera pri  teplote v referenčnom
      rozsahu teploty.

6.    Prvotné overenie
      Prvotné overenie tlakomerov sa  vykonáva v súlade s postupmi
      uvedenými v zákone a v tejto vyhláške.
6.1   Skúška zhody
      Skúška  pozostáva  z  kontroly,  či  sa  tlakomer zhoduje so
      schváleným typom.
6.2   Skúšky pri overení
      Tieto skúšky sa  vykonávajú pomocou referenčných tlakomerov,
      ktorých  chyby  nesmú  byť  väčšie,  ako  je  štvrtina (1/4)
      najväčších dovolených chýb pre overované tlakomery.
6.2.1 Zistenie chýb
      Údaje   tlakomera  sa   kontrolujú  aspoň   v  troch  bodoch
      rovnomerne rozložených po celom meracom rozsahu.
6.2.2 Zisťovanie chyby hysterézy
      Chyba  hysterézy sa  zisťuje len  pri tlakomeroch merajúcich
      stúpajúci a klesajúci tlak podľa bodu 2.3.
      Táto  skúška  pozostáva  z  odčítania  údajov  aspoň v troch
      bodoch rovnomerne  rozložených po celom  meracom rozsahu pri
      stúpajúcich  a   klesajúcich  hodnotách  tlaku.   Skúška  sa
      vykonáva v bežných podmienkach používania.

PRÍL.20

OBILNÉ SKÚŠAČE

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na obilné skúšače, ktoré sú určené na meranie násypnej hustoty obilia ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Násypná hustota je pomer hmotnosti obilia vyjadrenej v kilogramoch k objemu vyjadrenému v hektolitroch, ktorý sa pre daný druh obilia stanoví meraním s použitím meradla, ktoré je v súlade s ustanoveniami tejto prílohy.

3. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách na obilné skúšače sú uvedené v druhej časti.

4. Obilné skúšače pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

5. Obilné skúšače schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného typu.

6. Obilné skúšače, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Obilné skúšače počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Požiadavky na meracie zariadenia obilných skúšačov

1. Meradlá používané na určenie násypnej hustoty obilia musia mať tieto vlastnosti:

a) sú skonštruované a vyhotovené tak, aby zabezpečovali dostatočnú opakovateľnosť a reprodukovateľnosť meraní,

b) najväčšia dovolená chyba násypnej hustoty je +-5/1 000 hodnoty nameranej etalónom,

c) najväčšia dovolená chyba objemu použitej odmernej nádoby je +-2/1 000,

d) najväčšia dovolená relatívna chyba váh pre vážené množstvo je +-1/1 000,

e) odchýlky jednotlivých hodnôt získaných pri danom obilí od strednej hodnoty násypnej hustoty určenej zo šiestich po sebe idúcich meraní nesmú byť väčšie ako +-3/1 000 tejto strednej hodnoty.

2. Každé meradlo musí mať dobre viditeľný popisný štítok, na ktorom sú čitateľným a nezmazateľným písmom uvedené tieto údaje:

a) značka schváleného typu,

b) identifikačná značka alebo názov výrobcu,

c) výrobné označenie, ak existuje,

d) identifikačné číslo a rok výroby,

e) menovitý objem odmernej nádoby a návod na použitie alebo odkaz na tento návod.

Nadpis zrušený od 1.12.2015

PRÍL.21

Zrušená od 1.7.2011

Prvá časť

Zrušená od 1.7.2011

Druhá časť

Zrušená od 1.7.2011

Tretia časť

Zrušená od 1.7.2011

Štvrtá časť

Zrušená od 1.7.2011

Piata časť

Zrušená od 1.7.2011

PRÍL.22

Zrušená od 1.1.2005

Prvá časť

Zrušená od 1.1.2005

Druhá časť

Zrušená od 1.1.2005

Tretia časť

Zrušená od 1.1.2005

PRÍL.23

ANALYZÁTORY VÝFUKOVÝCH PLYNOV MOTOROVÝCH VOZIDIEL SO ZÁŽIHOVÝM MOTOROM

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom, ktoré sa používajú na meranie objemových zlomkov oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého, nespálených uhľovodíkov a kyslíka vo výfukových plynoch motorových vozidiel, ako na určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.

3. Analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označí vykonávateľ overenia overovacou značkou a vydá doklad o overení.

5. Analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom počas ich používania podliehajú ako určené meradlá následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní analyzátorov výfukových plynov motorových vozidiel

1.      Termíny a definície
1.1     Odberová  sonda -  trubica, ktorá  sa vkladá  do výfukovej
        rúry vozidla na odobratie vzoriek plynu.
1.2     Odberová  hadica  -  hadica  pripojená  k odberovej sonde,
        ktorá  zabezpečuje  prívod  odoberanej  plynnej  vzorky do
        prístroja.
1.3     Odlučovač  vody   -  zariadenie,  ktoré   odstraňuje  vodu
        natoľko, že zabráni jej kondenzácii vnútri systému rozvodu
        plynu.
1.4     Filtračná  jednotka -  zariadenie, ktoré  odstraňuje pevné
        čiastočky hmoty zo vzorky výfukového plynu.
1.5     Systém rozvodu  plynu - všetky časti  meradla od odberovej
        sondy  po výstup  odoberaného plynu,  cez ktoré  je vzorka
        výfukového plynu rozvádzaná čerpadlom.
1.6     Justovanie  (meradla)  -  uvedenie  meradla  do  funkčného
        stavu, ktorý zodpovedá podmienkam jeho používania.
1.7     Užívateľské nastavovanie (meradla) - justovanie s výlučným
        použitím prostriedkov určených pre užívateľa.
1.8     Možnosť   ručného  nastavovania   -  možnosť  pripúšťajúca
        nastavenie meradla užívateľom.
1.9     Možnosť    poloautomatického   nastavovania    -   možnosť
        pripúšťajúca   spustenie   nastavovania   užívateľom   bez
        možnosti ovplyvnenia  jeho veľkosti, bez ohľadu  na to, či
        sa  nastavovanie  vyžaduje  automaticky,  alebo  nie.  Pre
        prístroje, ktoré vyžadujú ručné zadanie objemových zlomkov
        (4.3.1)   kalibračného  plynu,   sa  možnosť  nastavovania
        považuje za poloautomatickú.
1.10    Možnosť automatického nastavovania  - možnosť uskutočňovať
        nastavovanie prístroja podľa programu bez zásahu užívateľa
        na jeho spustenie alebo jeho veľkosť.
1.11    Možnosť   nastavovania  nuly   -  možnosť   nastaviť  údaj
        prístroja na nulu.
1.12    Možnosť nastavovania kalibračným plynom - možnosť nastaviť
        údaj prístroja na hodnotu kalibračného plynu.
1.13    Možnosť   vnútorného  nastavovania   -  možnosť   nastaviť
        prístroj  na  stanovené  hodnoty  bez použitia vonkajšieho
        kalibračného plynu.
1.14    Čas zahrievania - časový  interval medzi okamihom zapnutia
        prístroja  a  okamihom,  v   ktorom  je  prístroj  schopný
        vyhovieť metrologickým požiadavkám.
1.15    Možnosť kontroly  - schopnosť prístroja  umožňujúca zistiť
        významné  poruchy  a  reagovať  na  ne (napríklad svetelný
        alebo zvukový signál, zablokovanie procesu).
1.16    Možnosť  automatickej  kontroly  -  možnosť  kontroly  bez
        zásahu užívateľa.
1.17    Možnosť   sústavnej   automatickej   kontroly   -  možnosť
        automatickej kontroly počas každého meracieho cyklu.
1.18    Možnosť   občasnej   automatickej   kontroly   -   možnosť
        automatickej  kontroly  v  určitých  časových  intervaloch
        alebo po pevne stanovenom počte meracích cyklov.
1.19    Test - séria úkonov  vedúcich k overeniu zhody testovaného
        zariadenia s predpísanými požiadavkami.
1.20    Lambda  -  bezrozmerná  hodnota  charakterizujúca účinnosť
        spaľovania  motora,  vyjadrená  pomerom  vzduch/palivo  vo
        výfukových plynoch a vypočítavaná normalizovanou rovnicou.
1.21    Kalibračný plyn  - plynná zmes  známeho zloženia používaná
        pri  periodických  kalibráciách  prístroja  a  pri rôznych
        testoch.
1.22    Modul  (čísla) -  hodnota čísla  bez ohľadu  na jeho  znak
        (synonymum - absolútna hodnota).
1.23    Trieda  presnosti  -  trieda  meracích  prístrojov,  ktoré
        spĺňajú metrologické požiadavky  zamerané na udržanie chýb
        v špecifikovaných medziach.
        1.24    Objemový    zlomok   plynných    zložiek   je   indikovaný
        v percentách  pre  oxid   uhoľnatý  a  kysličník  uhoľnatý
        a číslom vynásobeným 10 na -6 pre uhľovodíky.
1.25    Drift - zmena údajov meradla,  ktorá nastáva za určitý čas
        merania  pri konštantnej  hmotnostnej koncentrácii etanolu
        vo vzduchu.

2.      Značky a skratky
        CO  - oxid uhoľnatý,
        CO2 - oxid uhličitý,
        O2  - kyslík,
        HC  - uhľovodíky (uvádzané hodnoty pre  rozsahy a chyby sú
              kvantifikované na n-hexán),
        PEF - propán ekvivalentný faktor.

3.      Metrologické požiadavky

3.1     Merací rozsah
        Najmenšie   rozsahy   indikácie   prístrojov   sú  uvedené
        v tabuľke č. 1

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
                               Objemové zlomky plynov
Trieda presnosti -------------------------------------------------
                    CO         CO2       O2             HC
------------------------------------------------------------------
                     0%         0%        0%        0 x 10 na -6
0 a I            -------------------------------------------------
                     5%        16%       21%     2000 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
                     0%         0%        0%        0 x 10 na -6
II               -------------------------------------------------
                     7%        16%       21%     2000 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------

3.2     Najväčšie dovolené chyby
        Najväčšie dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 2 platia pre
        prístroj pri referenčných  podmienkach ustanovených v bode
        3.10.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
                               Objemové zlomky plynov
Trieda presnosti        ------------------------------------------
                        CO        CO2       O2          HC
------------------------------------------------------------------
               a *)  + -0,03%  + -0,4%  + -0,1%  + -10 x 10 na -6
0              ---------------------------------------------------
               b **) + -3%     + -4%    + -3%    + -5%
------------------------------------------------------------------
                 a    + -0,06%  + -0,4%  + -0,1%  + -12 x 10 na -6
I
                 b    + -3%     + -4%    + -3%    + -5%
------------------------------------------------------------------
                 a    + -0,15%  + -0,5%  + -0,2%  + -20 x 10 na -6
II
                 b    + -5%     + -5%    + -5%    + -5%
------------------------------------------------------------------

*) Absolútna chyba indikácie prístroja v objemových zlomkoch.
**) Relatívna chyba indikácie prístroja.

        Z dvoch chýb a a b sa použije väčšia.

3.3     Najväčšie dovolené chyby pri prvotnom overení
        Najväčšie dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 3 platia pri
        prvotnom  overení  pre  prístroj  pracujúci  v  pracovných
        podmienkach ustanovených v bode 3.11.

Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------
                               Objemové zlomky plynov
Trieda presnosti        ------------------------------------------
                        CO        CO2       O2          HC
------------------------------------------------------------------
               a *)  + -0,03%  + -0,5%  + -0,1%  + -10 x 10 na -6
0              ---------------------------------------------------
               b **) + -5%     + -5%    + -5%    + -5%
------------------------------------------------------------------
                 a    + -0,06%  + -0,5%  + -0,1%  + -12 x 10 na -6
I
                 b    + -5%     + -5%    + -5%    + -5%
------------------------------------------------------------------
                 a    + -0,2%   + -1%    + -0,2%  + -30 x 10 na -6
II
                 b    + -10%    + -10%   + -10%   + -10%
------------------------------------------------------------------

*) Absolútna chyba indikácie prístroja v objemových zlomkoch.
**) Relatívna chyba indikácie prístroja.

        Z dvoch chýb a a b sa použije väčšia.

3.4     Najväčšie dovolené chyby pri následnom overení
        Najväčšie dovolené chyby pri  následnom overení sa zhodujú
        s už uvedenými  chybami pri prvotnom overení  a platia pre
        skutočné podmienky pri meraní. Chyba pri následnom overení
        prístroja  však môže  byť  väčšia  ako chyba  pri prvotnom
        overení.
3.5     Časová stálosť
        Ak  sa   prístroj  používa  v   prevádzkových  podmienkach
        udávaných  výrobcom, potom  údaje prístroja  za stabilných
        okolitých  podmienok  a  po  nastavení  kalibračným plynom
        alebo   po   umožnení   vnútorného   nastavenia  prístroja
        zostávajú v rozsahu najväčšej dovolenej chyby pri prvotnom
        overení počas  4 hodín bez  nutnosti použitia kalibračného
        plynu  alebo  vnútorného  znovunastavenia.  Ak je prístroj
        vybavený  prostriedkami  na  kompenzáciu  driftu, napr. na
        automatické  nastavenie  nuly  alebo  automatické vnútorné
        nastavenie, uskutočnenie týchto nastavení nespôsobuje nič,
        čo by sa mohlo zameniť s meraním externého plynu.
3.6     Opakovateľnosť
        Pre  20 následných  meraní tou  istou zmesou  kalibračného
        plynu  vykonaných tou  istou osobou,  tým istým prístrojom
        počas  relatívne krátkeho  časového intervalu  sú výsledky
        najmenej  13 meraní  v intervale  A a  všetkých 20  meraní
        v intervale B, pričom interval B je daný modulom najväčšej
        dovolenej chyby  pri prvotnom overení a  interval A je 1/3
        tejto hodnoty.  Tento interval sa  rozkladá okolo strednej
        hodnoty výsledkov 20 meraní.
3.7     Čas reakcie
        Pri  meraní  CO,  CO2   a  HC  indikuje  prístroj  vrátane
        špeciálneho  systému prenosu  plynu do  15 sekúnd najmenej
        95%  konečnej  hodnoty  použitého  kalibračného  plynu  po
        výmene plynu s nulovým obsahom zložky.
3.8     Čas zahrievania
        Po    uplynutí   času    zahrievania   prístroj   vyhovuje
        metrologickým  požiadavkám.  Prístroje  tried  0  a I majú
        prostriedky  na zabránenie  zobrazenia meraných objemových
        zlomkov  počas   zahrievania.  Pre  prístroje   triedy  II
        neprekročí čas zahrievania 30 minút.
3.9     Propán/hexán ekvivalentný faktor (PEF)
        Prístroj   meria   HC   v   objemových  zlomkoch  n-hexánu
        a nastavuje sa použitím propánu. Propán/hexán ekvivalentný
        faktor  udávaný  ako  C3/C6  faktor  alebo  PEF sa trvalým
        spôsobom  vyznačuje  alebo  zobrazuje  na displeji každého
        prístroja.  Túto   hodnotu  poskytuje  výrobca   na  každý
        prístroj individuálne číslom s troma platnými miestami. Ak
        sa  v  prístroji  vymení  alebo  opraví  časť  závislá  od
        zloženia  plynu,  vyznačí  sa  na  prístroji  nový  propán
        ekvivalentný  faktor.  Hodnota  tohto  faktora  je obvykle
        medzi 0,490 až 0,540.
3.10    Referenčné podmienky
        a) Teplota:           20 stupňov C + -2 stupne C,
        b) relatívna vlhkosť: 50% + -20%,
        c) atmosférický tlak: stabilné okolie,
        d) sieťové napätie:   nominálne napätie + -2%,
                              nominálna frekvencia + -1%,
        e) prítomnosť
           ovplyvňujúcich
           plynných zložiek:  žiadne, s  výnimkou hlavných zložiek
                              meraných v N2.
3.11    Pracovné podmienky
        a) Teplota:            od 5 stupňov C do 40 stupňov C,
        b) relatívna vlhkosť:  až do 90%,
        c) atmosférický tlak:  triedy 0 a I:  86 kPa až 106 kPa,
                               trieda II:     okolitý + -2500 Pa,
        d) kolísanie sieťového
           napätia:            -15% až  po +10% nominálneho napätia,
                               + -2% nominálnej frekvencie.
        Ak  sa  prístroj  napája  z  batérie,  hodnota napájacieho
        napätia sa uvádza vo  výrobnej špecifikácii prístroja. Pri
        použití prenosného generátora sú  jeho parametre zhodné so
        špecifikáciou sieťového napätia prístroja.
3.12    Iné vplyvy
        Prístroj  sa vyhotovuje  tak, aby  chyba spôsobená vplyvom
        iných plynných  zložiek, ako je  meraný plyn, neprekročila
        polovicu najväčšej dovolenej základnej chyby, pričom tieto
        plynné  zložky  môžu  byť  obsiahnuté  v týchto najväčších
        objemových zlomkoch:
        16% CO2, 6% CO, 10% O2, 5% H2, 0,3% NO, 2000 x 10 na -6 HC
        (ako n-hexán), vodná para až do nasýtenia.

4.      Technické požiadavky
4.1     Materiál
        Všetky časti systému rozvodu plynu sa vyrábajú z materiálu
        odolného  korózii a  osobitne odberová  sonda z materiálu,
        ktorý odoláva teplote  výfukového plynu. Použité materiály
        neovplyvňujú zloženie odoberaného plynu.
4.2     Konštrukcia
        a) Odberová  sonda  sa  skonštruuje  tak,  aby  mohla  byť
           vsunutá do výfukového potrubia  najmenej do hĺbky 30 cm
           a uchytená  poistným  zariadením  bez  ohľadu  na hĺbku
           zasunutia.
        b) Systém rozvodu plynu má obsahovať filtračnú jednotku so
           znovu  použiteľným alebo  vymeniteľným filtrom schopným
           odstrániť častice s väčším priemerom ako 5 mikrometrov.
           Prístroj  možno  používať  0,5  hodiny  pri  výfukových
           plynoch z motora vozidla  s objemovým zlomkom HC zložky
           okolo 800 x 10 na -6. Prístroj má umožňovať pozorovanie
           stupňa znečistenia filtra bez jeho odmontovania, ako aj
           jeho   výmenu  jednoduchým   spôsobom  bez  špeciálnych
           pomôcok, ak je to potrebné.
        c) Systém rozvodu plynu má obsahovať odlučovač vody, ktorý
           zabraňuje vzniku kondenzovanej vody v meracích častiach
           prístroja.
        d) Okrem   odberovej  sondy   má  mať   prístroj  merajúci
           uhľovodíky aj  samostatný vstup na  nasávanie okolitého
           vzduchu          alebo  iného   plynu  bez  uhľovodíkov,  ktorý
           poskytuje možnosť nastavenia  nuly meracieho prístroja.
           Ak  sa používa  okolitý vzduch,  tento vzduch prechádza
           cez  filter  s  aktívnym  uhlím  alebo cez ekvivalentný
           systém.  Prístroje  bez  uhľovodíkovej  kyvety môžu byť
           vybavené aj prídavným vstupom. Kyslíkové meracie články
           nemôžu na nastavenie nuly  použiť okolitý vzduch; ak sa
           požaduje  nastavenie nuly,  môže byť  použitý plyn  bez
           kyslíka. Na  privádzanie kalibračného plynu  sa môže do
           systému  rozvodu  plynu  doplniť  ďalší  vstup.  Obidva
           vstupy  sa  umiestňujú  za  odlučovač  vody a filtračnú
           jednotku  pre prípad  minimalizácie možného znečistenia
           privádzaných  plynov.  Všetky  prostriedky  v zariadení
           majú   zabezpečiť  udržanie   rovnakého  tlaku   vnútri
           detektora  počas nastavovania  nuly, kalibrácie  plynom
           alebo odberu výfukového plynu.
        e) Čerpadlo rozvádzajúce výfukový plyn sa montuje tak, aby
           jeho  vibrácie  nemali  vplyv  na  meranie. Prístroj má
           umožňovať   užívateľovi  zapínať   a  vypínať  čerpadlo
           nezávisle  od  ostatných   častí  prístroja,  ale  nemá
           umožňovať  meranie,   ak  je  čerpadlo   vypnuté.  Pred
           vypnutím  čerpadla sa  odporúča automaticky prepláchnuť
           systém rozvodu plynu okolitým vzduchom.
        f) Prístroj  sa  vybavuje  prostriedkami,  ktoré  indikujú
           zníženie  prietokovej rýchlosti  pod hladinu,  ktorá by
           zapríčinila prekročenie času  reakcie alebo prekročenie
           polovice modulu najväčšej  dovolenej chyby pri prvotnom
           overení,  a  ktoré  pri  prístrojoch  tried  0  a I pri
           dosiahnutí tohto limitu zabraňujú meraniu.
        g) Systém  prenosu  plynu  má  byť  vzduchotesný  do takej
           miery,  že vplyv  zriedenia plynu  okolitým vzduchom na
           výsledky merania nebude vyšší ako
           - polovica   modulu  najväčšej   dovolenej  chyby   pri
             prvotnom overení pre CO, CO2 a HC,
           - 0,1% objemového zlomku pre O2.
           Postup skúšky netesnosti  dostatočne podrobne poskytuje
           výrobca v prevádzkovom návode. Prístroje tried 0 a I sa
           vybavujú prostriedkami,  ktoré zabránia meraniu,  ak sa
           dosiahne uvedený limit.
        h) Prístroj  môže byť  vybavený rozhraniami  na prepojenie
           prístroja   s  inými   periférnymi  zariadeniami  alebo
           s inými   prístrojmi.  Ak   je  prístroj   napojený  na
           tlačiareň,  potom  sa  prenos  údajov  z  prístroja  do
           tlačiarne   zabezpečuje   tak,    aby   nemohlo   dôjsť
           k falšovaniu výsledkov. V  oblasti kontrol vyžadovaných
           inými   právnymi  predpismi   sa  vylučuje   vytlačenie
           dokumentu,   ak  prostriedky   kontroly  poukazujú   na
           významnú chybu alebo nefunkčnosť prístroja.
4.3     Indikačné zariadenie
4.3.1   Zobrazenie nameraných hodnôt
        Objemové zlomky plynných zložiek  sa indikujú v percentách
        pre CO a CO2 a číslom vynásobeným 10 na -6 pre HC.
        Označenie  pre  tieto  jednotky  sa  jednoznačne priraďuje
        k zobrazovanej hodnote, napr. % CO, % CO2 a 10 na -6 HC.
        Výrobcovia používajú na označenie displejov na analyzátore
        označenie  "%  vol.",  resp.  "%  obj.",  čím  sa  rozumie
        percento  objemového  zlomku,  a  "ppm  vol.",  resp. "ppm
        obj.", čím sa rozumie číslo vynásobené 10 na -6 objemového
        zlomku. Ide predovšetkým  o jednoznačné odlíšenie použitia
        objemových a hmotnostných zlomkov.
4.3.2   Analógové indikačné zariadenie
        Dieliky stupnice analógového prístroja  sú 0,1% alebo 0,2%
        pre objemový zlomok pre CO a CO2  a 10 alebo 20 x 10 na -6
        pre  objemový  zlomok  pre  HC.  Najmenšia  šírka  dielika
        stupnice  je 1,25  mm. Šírka  strelky nemá  byť väčšia ako
        štvrtina dielika  stupnice. Strelka má  prekrývať najmenej
        jednu tretinu najkratšej značky  a má byť jasne viditeľná.
        Delenie  sa  označuje  číslami   najmenej  5  mm  vysokými
        a vyznačenými tak, aby nedošlo k mylnému výkladu.
4.3.3   Digitálne indikačné zariadenie
        Digitálne číslice majú byť  najmenej 5 mm vysoké. Posledná
        platná číslica má predstavovať údaj rovnajúci sa hodnotám,
        ktoré sú uvedené v tabuľke č. 4 alebo sú väčšie.

Tabuľka č. 4
------------------------------------------------------------------
                               Objemové zlomky
Trieda presnosti -------------------------------------------------
                    CO         CO2       O2             HC
------------------------------------------------------------------
0 a I              0,01%       0,1%       *)         1 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
II                 0,05%       0,1%      0,1%        5 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
*) 0,02% pre množstvo meranej zložky <=4%  alebo 0,1% pre množstvo
   meranej zložky >4%.

4.4     Možnosť nastavenia
        a) Prístroj   má   umožňovať   vlastné   nastavenie,  t.j.
           nastavenie  nuly,  kalibráciu  plynom,  ak je potrebná,
           a vnútornú  kalibráciu.  Nastavenie   môže  byť  ručné,
           poloautomatické alebo automatické.
        b) Prístroje  tried  0  a  I  majú  umožňovať  automatické
           nastavovanie nuly a automatickú vnútornú kalibráciu.
        c) Prístroje    triedy    II    môžu    umožňovať   ručné,
           poloautomatické alebo automatické nastavovanie.
        d) Vnútorné  nastavenie,  ktoré  je  spojené  s akýmkoľvek
           nastavením,  ktoré  sa  robí  kalibračným  plynom, nemá
           ovplyvňovať ani nastavenie  nuly, ani linearitu reakcie
           prístroja.
        e) Prístroje  tried 0  a  I  sa vybavujú  prostriedkami na
           skúmanie  negatívnej  indikácie  v  blízkosti  nuly pri
           niektorých  skúškach.  Prístroje  triedy  II  majú  byť
           schopné  indikácie  záporných  hodnôt  v blízkosti nuly
           v prípade, že je potrebné vykonať nastavenie nuly.
4.5     Prevádzkové pokyny
        Na  každý  prístroj  poskytne  výrobca  prevádzkové pokyny
        napísané v štátnom jazyku. Prevádzkové pokyny obsahujú
        a) časové  intervaly  a  postupy  na  nastavenie a údržbu,
           ktorá  sa   dodržiava,  aby  sa   vyhovelo  požiadavkám
           najväčších dovolených chýb,
        b) opis postupu skúšky netesnosti,
        c) pokyn pre užívateľa, ktorý  ho vedie ku kontrole zvyšku
           HC  pred každým  meraním  HC  vrátane opisu  postupu na
           kontrolu zvyšku HC,
        d) najväčšiu a najmenšiu teplotu pri skladovaní,
        e) určenie požadovaného napätia  a frekvencie pre prenosný
           generátor  v   súlade  s  ďalej   uvedenými  pracovnými
           podmienkami,
        f) údaj o normálnych pracovných podmienkach,
        g) v prípade výpočtu hodnoty lambda opis použitého vzorca,
        h) inštrukcie na výmenu kyslíkového článku.

5.      Nápisy a značky
5.1     Štítok
        Prístroj  má mať  trvalé a  ľahko čitateľné  štítky, ktoré
        poskytujú tieto informácie:
        a) ochrannú značku/obchodné meno výrobcu,
        b) rok výroby,
        c) označenie triedy presnosti,
        d) označenie typu a číslo modelu,
        e) výrobné číslo prístroja a meracieho snímača,
        f) najmenší a menovitý prietok,
        g) menovité napätie siete, frekvenciu a požadovaný príkon,
        h) zložky plynu a príslušné najväčšie merané hodnoty,
        i) typ a model kyslíkového článku.
        Na  každom prístroji  má byť  uvedená hodnota propán/hexán
        ekvivalentného  faktora a  na prístroji  triedy II  aj čas
        potrebný  na  ohrievanie,   vyznačený  na  prednej  strane
        prístroja alebo zobrazený na indikačnom zariadení.
5.2     Meracie jednotky
        Objemové  zlomky zložiek  plynu sa  vyjadrujú v percentách
        (% obj.,  % vol.) pre CO,  CO2 a O2 a  v parts per million
        (ppm obj.,  ppm vol.) pre  HC. Nápisy týchto  jednotiek sa
        uvádzajú  jednoznačne pri  indikácii zložky  ako napr.  "%
        obj.  CO", "%  obj. CO2",  "% obj.  O2" a  "ppm obj.  HC".
        Skratky  "obj.",  "vol."  nie  sú  súčasťou  jednotky, ale
        slúžia  na vysvetlenie,  že sa  používajú objemové zlomky,
        a ppm používajú na základe medzinárodného odporúčania OIML
        R99 zahraniční výrobcovia.
5.3     Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek
        Prístroj, ktorý  vyhovel podmienkam overenia,  sa označuje
        overovacou značkou  a vydáva sa  k nemu doklad  o overení.
        Umiestnenie  overovacej  značky  sa  uvádza  v  rozhodnutí
        o schválení typu.

6.      Ochrana proti neoprávneným zásahom
        a) Prístroj  sa  navrhuje  a  vyrába  tak,  aby sa nemohli
           vyskytnúť  významné  chyby  alebo  aby  boli detekované
           a určené pomocou kontrolných pomôcok.
        b) Prístroje   s  HC   kanálom  sa   vybavujú  kontrolnými
           prostriedkami  na detekciu  zvyšku HC,  ktoré slúžia na
           zistenie,    či    je    hodnota    okolitého   vzduchu
           prechádzajúceho cez odberovú  sondu pred meraním menšia
           ako  20 x  10 na  -6 n-hexánu.  Prístroje tried 0 alebo
           I sa nemajú používať na  meranie, ak hodnota zvyškových
           HC prekročí objemový zlomok 20 x 10 na -6.
        c) Prístroj  s  kanálom  na  meranie  kyslíka  sa vybavuje
           zariadením,  ktoré automaticky  zistí akúkoľvek poruchu
           senzora   spôsobenú   starnutím   alebo   znehodnotením
           spojovacích prvkov.
        d) Prístroje  tried  0  a   I  sa  vybavujú  automatickými
           kontrolnými   prostriedkami,  ktoré   pracujú  tak,  že
           predtým,  ako  sa  meranie  indikuje  alebo vytlačí, sa
           potvrdia vhodné hodnoty alebo stavy pre všetky vnútorné
           nastavenia,  pre  nastavenie  kalibračným  plynom a pre
           ostatné    parametre   kontrolných    zariadení.           Typy
           kontrolných  prostriedkov  na  jednotlivé  parametre sú
           uvedené v tabuľke č. 5

Tabuľka č. 5

------------------------------------------------------------------
       Parameter prístroja                     Typ kontroly
------------------------------------------------------------------
Kontrola intervalu zahrievania              T (trvalo samočinne)
Kontrola nízkeho prietoku                   T
Kontrola zvyšku HC                          O (občasne samočinne)
Kontrola vlastného základného nastavenia    T alebo O
Kontrola kalibrácie plynom *)               O
Kontrola netesnosti *)                      O
------------------------------------------------------------------
*) Časový interval určuje výrobca v  návode na obsluhu a podrobuje
   sa schváleniu typu.

        e) Prístroje  vybavené  prostriedkami  automatického alebo
           poloautomatického nastavenia  majú zabrániť vykonávaniu
           merania, ak nebolo nastavenie správne dokončené.
        f) Prístroje   vybavené   prostriedkami  poloautomatického
           nastavovania  majú  zabrániť  vykonaniu  merania, ak sa
           nastavovanie požaduje.
        g) Prostriedky upozorňujúce na  požadované nastavenie môžu
           tvoriť súčasť automatickej  i poloautomatickej možnosti
           nastavovania.
        h) Všetky časti prístroja, ktoré  nemôžu byť chránené iným
           spôsobom  proti operáciám  ovplyvňujúcim presnosť alebo
           spoľahlivosť prístroja,  sa zaplombujú. To  sa vzťahuje
           predovšetkým na
           1. prostriedky nastavovania,
           2. spoľahlivosť softvéru,
           3. jednorazové kyslíkové články.
        i) Ak  prístroj  nemá  zariadenia  na  kompenzáciu  tlaku,
           požaduje sa každodenná kalibrácia.
        j) Ak  je  napätie  napájacej  batérie  nižšie, ako uvádza
           výrobca,  prístroj  má  pokračovať  v správnej činnosti
           alebo neudávať žiadnu hodnotu.

7.      Metódy technických skúšok
        Prístroj dodaný  na skúšky pri schvaľovaní  typu sa dodáva
        kompletne aj s príslušenstvom a dokumentáciou.
        Skúšky  sa vykonávajú  najmenej na  jednom a  bežne nie na
        viac ako na troch kusoch prístroja daného typu. Pre všetky
        triedy  prístrojov  sa  na  tieto  skúšky  používajú zmesi
        plynov - certifikované referenčné  materiály - v rozsahoch
        (HC vyjadrené ako n-hexán) podľa tabuľky č. 6

Tabuľka č. 6

------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti     Zložka                Objemové zlomky
------------------------------------------------------------------
                     CO                    0,5% až 5%
                     ---------------------------------------------
0 a I                CO2                   4% až 16%
                     ---------------------------------------------
                     HC          100 x 10 na -6 až 2000 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------
                     CO                     1% až 7%
                     ---------------------------------------------
II                   CO2                    6% až 16%
                     ---------------------------------------------
                     HC          300 x 10 na -6 až 2000 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------

        Všetky tri  zložky plynu sú  spolu v matricovom  plyne N2.
        Pri všetkých triedach prístrojov  môže byť kyslíkový kanál
        kontrolovaný   kalibračným  plynom   bez  obsahu   kyslíka
        a kalibračným plynom s objemovým zlomkom 20,9% O2.
        Pred technickými skúškami pri  schvaľovaní typu sa najskôr
        vykoná  nastavenie  kalibračným  plynom  podľa  pracovných
        inštrukcií  výrobcu.  Nastavenie   aj  ostatné  skúšky  sa
        vykonávajú pri  referenčných podmienkach uvedených  v bode
        3.10.  Objemové   zlomky  HC  sú   pre  nasledovné  skúšky
        vyjadrené  v hodnotách  pre  n-hexán  (z dôvodu,  že mnohé
        prístroje  indikujú  HC  len  ako  n-hexán);  ale z dôvodu
        fyzikálnochemických vlastností n-hexánu sa žiada použiť na
        overovanie a na technické skúšky plynná zmes s propánom.
7.1     Linearita merania (resp. kalibračná krivka)
        Experimentálne údaje sa získavajú  výhradne až po zahriatí
        analyzátora na prevádzkovú teplotu podľa týchto krokov:
        a) skontroluje sa indikácia nulových  údajov a zvyškové HC
           (okrem údaja pre O2),
        b) do  analyzátora  sa  privedú   z  tlakových  nádob  cez
           prietokomer   (prietok   nastavený   podľa  požiadaviek
           výrobcu a pri atmosférickom tlaku s najväčšou odchýlkou
           750  Pa)  certifikované  referenčné  plyny,  pričom  sa
           postupuje od najnižších hodnôt k najvyšším,
        c) celý  postup  sa  opakuje  najmenej  trikrát a namerané
           údaje sa zapisujú do tabuľky.
        Chyby  merania nemajú  prekročiť najväčšie  dovolené chyby
        uvedené v bode 3.2.
7.2     Časová stabilita merania
        Ak sa prístroj používa podľa návodu výrobcu, potom merania
        na  prístroji pri  stabilných okolitých  podmienkach a  po
        nastavení  kalibračným plynom  alebo vnútorným  nastavením
        prístroja  majú vyhovovať  najväčším dovoleným  chybám pri
        prvotnom overení uvedeným  v bode 3.3 počas 4  hodín, a to
        bez  ďalšej  možnosti  kalibrácie  plynom alebo vnútorného
        znovunastavenia prístroja obsluhou.
7.3     Opakovateľnosť merania
        Pri 20 následných meraniach  tou istou zmesou kalibračného
        plynu vykonaných  tou istou osobou na  tom istom prístroji
        počas  relatívne  krátkeho  časového  intervalu  nemá  pri
        prvotnom  overení smerodajná  odchýlka všetkých  20 meraní
        presiahnuť 1/3  modulu najväčšej dovolenej  chyby uvedenej
        v bode 3.3.
7.4     Nízky prietok
        Merania  sa  vykonávajú  kalibračným  plynom,  ktorý sa na
        začiatku  dodáva  do  odberového  systému  plynu  s vyšším
        prietokom, ako je  najmenší prietok požadovaný prístrojom.
        Počas  skúšky  sa  prietok  plynu  znižuje dovtedy, pokiaľ
        indikátor   nízkeho   prietoku   nebude   reagovať   podľa
        požiadaviek uvedených v bode 4.2 písm. f).
7.5     Propán/hexán ekvivalentný faktor
        Skúška overuje priemernú hodnotu PEF a vykonáva sa takto:
        a) vykoná sa  meranie pre každý  z odporučených objemových
           zlomkov  propánu v  kalibračnom plyne:  200 x  10 na -6
           a 2000 x 10 na -6,
        b) pre každú z koncentrácií propánu v kalibračnom plyne sa
           vypočíta  absolútna chyba  prístroja ako  rozdiel medzi
           nameranou a správnou hodnotou,
        c) zopakujú sa tie isté kroky, ale s n-hexánom 100 x 10 na
           -6 a 1000 x 10 na -6.
        Rozdiel  medzi  chybami  pre  jednotlivé koncentrácie nemá
        presiahnuť   najväčšiu  dovolenú   chybu  pri  prístrojoch
        s jedným  PEF  a  polovicu  najväčšej  dovolenej chyby pri
        prístrojoch schopných uviesť súbor PEF.

8.      Metódy skúšania pri overovaní
        Overenie analyzátora výfukových plynov motorových vozidiel
        sa  vykonáva v  laboratóriách vykonávateľa  overenia podľa
        § 15   zákona   alebo   u   používateľa  meradla  použitím
        predpísaných   metód    a   certifikovaných   referenčných
        materiálov  zmesi plynov,  ktoré sú  nadviazané na národný
        etalón zloženia vybraných zmesí plynov.
        Overenie  sa  rozlišuje  na  prvotné  overenie  a následné
        overenie.
8.1     Prvotné overenie
        Prvotné overenie nového prístroja sa vykonáva po schválení
        jeho    typu,   a    to   použitím    potrebných   pomôcok
        a certifikovaných  referenčných  materiálov  zmesi plynov.
        Pozostáva z týchto krokov:
        a) vonkajšej  obhliadky,  či  zodpovedá  schválenému  typu
           meradla,
        b) kontroly   napätia  a   frekvencie  zdroja  elektrickej
           energie v  mieste overovania a  porovnania s údajom  na
           štítku prístroja,
        c) kontroly  uzamknutia  prístroja  tried   0  a  I  počas
           zahrievania  pri  snahe  merať  počas  prvej  minúty od
           zapnutia prístroja,
        d) kontroly kalibračnej krivky po zahriatí prístroja,
        e) kontroly tesnosti prístroja podľa návodu výrobcu,
        f) kontroly zvyšku HC podľa návodu výrobcu,
        g) kontroly času reakcie na meranie CO.
8.2     Následné overenie
        Následné overenie pozostáva z rovnakých skúšok ako prvotné
        overenie okrem kontroly napätia a času zahrievania.
8.3     Vonkajšia obhliadka a kontrola technického stavu
        Pri  vonkajšej  obhliadke  a  kontrole  technického  stavu
        prístroja sa zisťuje, či
        a) zodpovedá schválenému typu meradla,
        b) sa  predkladá  na  overenie  kompletne podľa technickej
           dokumentácie výrobcu,
        c) nemá znečistenú filtračnú sústavu,
        d) nevykazuje netesnosť meracieho reťazca.
8.4     Správnosť merania prístroja
        K  meraniu  sa  pristupuje  až  po  zahriatí  prístroja na
        prevádzkovú  teplotu.  Skontroluje  sa  indikácia nulových
        hodnôt.  Pred  overením  prístroja  sa  vykoná  kalibrácia
        plynom podľa postupu poskytnutého výrobcom. Následne sa do
        overovaného  prístroja  privedú  certifikované  referenčné
        plyny  a zistí  sa linearita  merania. Chyba  prístroja sa
        určuje oddelene  pre každú zložku aspoň  v troch hodnotách
        ich  špecifického  rozsahu  merania  pre  prístroje  tried
        0 a I a  aspoň v dvoch hodnotách pre  prístroje triedy II,
        pričom sa použijú objemové zlomky podľa tabuľky č. 7

Tabuľka č. 7

------------------------------------------------------------------
                         Objemové zlomky meraných zložiek
  Zložka  --------------------------------------------------------
            referenčný         referenčný            referenčný
            materiál č. 1      materiál č. 2         materiál č. 3
------------------------------------------------------------------
CO            0,5%                 1%                            3,5%
CO2           6%                  10%                    14%
C3H8       200 x 10 na -6      600 x 10 na -6     2000 x 10 na -6
------------------------------------------------------------------

        Na meranie  sa použijú certifikované  referenčné materiály
        zmesi  plynov,  ktoré  sú  nadviazané  na  národný  etalón
        zloženia vybraných zmesí plynov.
        Výrobná tolerancia je + -15%  pre každú zložku. Pre všetky
        triedy  prístrojov  môže  byť  elektrochemický  článok  na
        kyslík kontrolovaný kalibračným  plynom bez obsahu kyslíka
        a kalibračným plynom s objemovým zlomkom 20,9% O2.
8.5     Vyhodnotenie nameraných výsledkov  a spracovanie výsledkov
        skúšok
        Na každé  meranie sa stanoví  hodnota rozšírenej neistoty.
        Pre  meradlo,  ktoré  vyhovelo  príslušným požiadavkám, sa
        vystaví doklad  o overení a  meradlo sa označí  overovacou
        značkou.

PRÍL.24

OBJEMOVÉ MERADLÁ NA LIEH

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na objemové meradlá na lieh - bubnové meradlá na kontinuálne meranie objemu liehu, ktoré majú doplnkové prístroje na stanovenie koncentrácie etanolu, používané na kontrolu výroby liehu v liehovarníckych podnikoch a pestovateľských páleniciach, ako na určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Objemové meradlá na lieh pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.

3. Objemové meradlá na lieh schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Objemové meradlá na lieh, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.

5. Objemové meradlá na lieh počas ich používania podliehajú ako určené meradlá následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní objemových meradiel na lieh

1.      Termíny a definície
1.1     Meraná  kvapalina -  termín "lieh"  sa používa  vo význame
        etanol (etylalkohol) a pre zmesi etanolu a vody.

1.2     Objemové meradlo na lieh  - prietokové meradlo s komorovým
        bubnom  zloženým z  niekoľkých výklopných  meracích komôr.
        Meranie sa  vykonáva postupným napĺňaním  a vyprázdňovaním
        jednotlivých   komôr,  pričom   sa  indikácia  indikačného
        zariadenia zakaždým posunie o  hodnotu rovnajúcu sa objemu
        meracej komory.

1.3     Objem meracej komory -  objem kvapaliny v komore naplnenej
        do stanovenej výšky daný konštrukciou meradla.

1.4     Objem  bubna  -  súčet  objemov  meracích komôr tvoriacich
        rotačný bubon.

1.5     Indikačné   zariadenie   -   ručičkové,   valčekové  alebo
        kombinované počítadlo pretečeného objemu.

1.6     Vzorkovacie   zariadenie  -   zariadenie,  ktoré   odoberá
        a uchováva vzorky liehu vytekajúceho  z meracích komôr, na
        základe ktorých sa  určuje priemerná objemová koncentrácia
        pretečeného liehu.

1.7     Naberačka -  časť vzorkovacieho zariadenia,  ktorá odoberá
        vzorky liehu do zberných nádob.

1.8     Zberná  nádoba -  nádoba určená  na zhromažďovanie vzoriek
        liehu.

1.9     Vložná  nádoba -  nádoba umiestnená  v blízkosti  zberných
        nádob slúžiaca  na posúdenie zmien  koncentrácie a teploty
        liehu v zberných nádobách.

1.10    Vzduvná  nádoba  -  nádoba   na  zachytenie  vzorky  liehu
        v prípade zastavenia odtoku liehu  alebo v prípade poruchy
        meradla.

1.11    Záložné meracie zariadenie - zariadenie, ktoré zabezpečuje
        meranie pretečeného objemu liehu  v prípade prietoku liehu
        prekračujúceho  najväčší  merací  rozsah  bubna  alebo pri
        neprípustnom zastavení hlavného bubna.

1.12    Havarijné  zariadenie  -  zariadenie,  ktoré opticky alebo
        akusticky upozorní  obsluhu na poruchu  pravidelného chodu
        komorového bubna.

1.13    Zariadenia  na zamedzenie  neprípustných stavov  v meradle
        - špeciálne   zariadenia  zabudované   v  meradle,   ktoré
        zabraňujú  vzniku  neprípustných  prevádzkových  podmienok
        alebo chýb, prípadne na také chyby upozornia.
1.14    Skriňa  meradla  -  skriňa,  v  ktorej  sa  ukladá meracie
        zariadenie a ostatné časti meradla.

1.15    Maximálny teplomer - teplomer registrujúci najvyššiu
        dosiahnutú teplotu v meradle, slúžiaci na
        indikáciu prekročenia dovoleného rozsahu teplôt
        meradla. Tento teplomer nie je určeným meradlom
        podľa § 8 zákona.

1.16    Ochranný plášť  meradla - ochrana  voči vonkajším tepelným
        vplyvom,  ktorá  zakrýva  meradlo  okrem priezorného skla,
        štítku a číselníka hlavného počítadla.

2.      Rozdelenie objemových meradiel na lieh
2.1     Objemové  meradlá  na  lieh  sa  podľa  spôsobu stanovenia
        objemu  etanolu  obsiahnutého  v  kvapaline,  ktorá cez ne
        pretiekla, delia na
        a) bubnové meradlá so vzorkovacím zariadením,
        b) bubnové  meradlá  s  korektorom  na  stanovenie  objemu
           etanolu.
2.2     Podľa spôsobu stanovenia objemu pretečeného liehu sa delia
        na
        a) maloobjemové meradlá  s objemom bubna menším  ako 4 dm3
           alebo rovným 4 dm3,
        b) veľkoobjemové meradlá s objemom bubna väčším ako 4 dm3.

3.      Technické požiadavky
3.1     Objemové meradlo  na lieh (ďalej len  "meradlo") sa vyrába
        z materiálu,  ktorý  je   zdravotne  vyhovujúci  a  trvalo
        odoláva vplyvom liehu.
3.2     Jednotlivé  časti meradla  sa vyhotovujú          tak, aby nemohlo
        dôjsť   pri  dovolenom   rozsahu  teplôt   meradla  k  ich
        deformáciám a tým k zmene presnosti meradla.

3.3     Dovolený rozsah teplôt meradla je (0 až 30) stupňov C.

3.4     Meradlo sa má dať jednoducho rozoberať.
3.5     Meradlo  po  technickej  stránke  má  vyhovovať slovenským
        technickým normám.
3.6     Indikačné zariadenie  meradla má indikovať  nameraný objem
        v kubických decimetroch, litroch alebo kubických metroch.
3.7     Indikácia  má   umožňovať  jednoznačné,  ľahké   a  presné
        odčítanie. Ak má zariadenie viac prvkov, usporiada sa celá
        zostava  tak, aby  výsledok merania  bolo možné jednoducho
        odčítať.
3.8     Hodnota  dielika  stupnice  meradla  sa  má  rovnať objemu
        meracej komory.  Dielik stupnice korektora  má mať hodnotu
        1 x  10 na  k, 2  x 10  na k  alebo 5  x 10  na k jednotky
        objemu, pričom k je kladné  alebo záporné celé číslo alebo
        nula.
3.9     Najväčší  rozsah  celého  indikačného  zariadenia  má  byť
        v tvare  1  x  10  na  k,  2  x  10  na  k alebo 5 x 10 na
        k jednotky objemu, pričom k je kladné celé číslo.
3.10    Spojenie bubna a indikačného zriadenia má byť mechanické.
3.11    Bubon  a  indikačné  zariadenie  majú  byť  chránené proti
        spätnému chodu.
3.12    Pred  vstupom liehu  do  bubna  sa umiestňuje  záchytka na
        liehomer a teplomer.
3.13    Teplomer umiestnený v záchytke na vstupe liehu do bubna má
        mať merací rozsah 0 až 50 stupňov C.
3.14    Zasklený  priezor  skrine  meradla  má  umožňovať vizuálnu
        kontrolu  prietoku  liehu  a  odčítanie  údajov  liehomera
        a teplomera.
3.15    Objem jednotlivých  meracích komôr má  zodpovedať hodnotám
        1 x 10 na k,  2 x 10 na k alebo 5 x  10 na k (dm3, l, m3),
        pričom k  je kladné celé číslo  alebo nula. Všetky meracie
        komory majú rovnakú veľkosť.
3.16    Naberačky vzorkovacieho zariadenia  sa konštruujú tak, aby
        ich bolo  možné podľa potreby nahradiť  naberačkami s iným
        objemom.
3.17    Naberačky  z  každej  súpravy  majú  mať  rovnakú menovitú
        hmotnosť - z dôvodu vyváženia bubna.
3.18    Veľkoobjemové   meradlo  sa   vybavuje  záložným   meracím
        zariadením   so  samostatnou   indikáciou.  Činnosť  tohto
        zariadenia je signalizovaná opticky a zvukovo.
3.19    Maloobjemové  meradlo sa  vybavuje optickou  signalizáciou
        prietoku  liehu v  prípade prekročenia  najväčšieho objemu
        bubna alebo neprípustného zastavenia bubna.
3.20    Na  vstupe liehu  do meradla  sa umiestňuje  zariadenie na
        odvod liehových pár.

3.21    Meradlo sa vybavuje maximálnym teplomerom.

3.22    Veľkoobjemové meradlo sa  chráni proti zámernému pôsobeniu
        tepla ochranným plášťom meradla.
3.23    Skriňa a ochranný plášť meradla  sa upravujú tak, aby bolo
        možné  meradlo   uzavrieť  a  zabezpečiť   ho  overovacími
        značkami   a  úradnou   uzáverou  (plombou)   Ministerstva
        financií Slovenskej republiky.
3.24    Meradlo sa vybavuje vzduvnou nádobou.
3.25    Meradlo  sa vybavuje  zariadením zabraňujúcim zavzdušneniu
        odtokového  potrubia.  Meracie  komory  bubna  sa vybavujú
        odvzdušňovacími otvormi.
3.26    Meradlo sa inštaluje vo vodorovnej polohe a v takej výške,
        aby  bolo možné  vykonať všetky  predpísané skúšky priamym
        vtokom   liehu  do   skúšobného  zariadenia.   Meradlo  sa
        zabezpečuje proti zmene polohy a premiestneniu.
3.27    Meradlo  sa umiestňuje  tak,  aby  bolo zo  všetkých strán
        voľne prístupné a v  dostatočnej vzdialenosti od tepelných
        zdrojov.

4.      Metrologické požiadavky
4.1     Najväčšia dovolená chyba pretečeného objemu maloobjemových
        meradiel je + -0,3%.
4.2     Najväčšia     dovolená     chyba     pretečeného    objemu
        veľkoobjemových meradiel je + -0,5%.

4.3     zrušený od 15.5.2005

5.      Značky a nápisy
        Na meradle sa umiestňujú tieto značky a nápisy:
        a) značka alebo meno výrobcu,
        b) typ meradla,
        c) výrobné číslo a rok výroby,
        d) značka schváleného typu,
        e) druh meranej kvapaliny (môže vyplývať z názvu meradla),
        f) menovitý objem meracej komory,
        g) menovitý objem bubna,
        h) na indikačnom zariadení sa uvádza jednotka indikácie,
        i) na  plášti meradla  pri  otvoroch  na zberné  nádoby sú
           uvedené ich objemy.

6.      Skúšky meradla
        Pri  skúšaní  objemových  meradiel  na  lieh sa vykonávajú
        tieto úkony:
        a) vonkajšia obhliadka,
        b) skúška tesnosti jednotlivých častí meradla,
        c) skúška  správnosti meradla  meraním objemu  pretečeného
           cez merací bubon,
        d) skúška  objemu   jednotlivých  komôr  bubna   a  skúška
           citlivosti bubna,
        e) skúška záložného meracieho zariadenia,
        f) skúška   správnosti   vzorkovacieho   zariadenia  alebo
           korektora,
        g) kontrola indikačných zariadení,
        h) kontrola zariadenia na  zisťovanie neprípustných stavov
           pri meraní.

7.      Pomôcky
7.1     Dve  etalónové  odmerné  nádoby  s  objemom  20  dm3 alebo
        etalónová odmerná nádoba s objemom 100 dm3.
7.2     Rovná podložka nastaviteľná do vodorovnej polohy.
7.3     Libela.
7.4     Odmerný valec s výlevkou s objemom 1 dm3.
7.5     Dva odmerné valce s výlevkou s objemom 10 cm3.
7.6     Odmerný valec bez výlevky s objemom 1 dm3.
7.7     Pipeta nedelená, 100 ml.
7.8     Pipety delené, 20 ml a 50 ml.
7.9     Teplomer  s  hodnotou  dielika  0,1  stupňa  C  s  meracím
        rozsahom 0 až 50 stupňov C.
7.10    Stopky.
7.11    Súprava  liehomerov pre  rozsah 0  až 100%  s delením  0,1
        a 0,2% obj.
7.12    Kovový sud.
7.13    Čerpadlo.
7.14    Pomocná nádoba s regulačným ventilom a stojanom.
7.15    Súprava hadíc a pomocného materiálu.

7.16    Svietidlo

7.17    Dostatočné  množstvo nedenaturovaného  liehu na  vykonanie
        skúšok s percentom objemového  zlomku 50% obj. etanolu pre
        maloobjemové meradlá a 90%  obj. etanolu pre veľkoobjemové
        meradlá.

8.      Technická skúška typu
        Pri technickej skúške typu objemového liehového meradla sa
        vykonajú  skúšky  v  rozsahu  skúšok  pri prvotnom overení
        podľa bodu 9.

9.      Prvotné a následné overenie
9.1     Vonkajšia obhliadka
9.1.1   Pri  vonkajšej   obhliadke  sa  zisťuje,   či  je  meradlo
        kompletné a či je zabezpečená ochrana meradla proti zásahu
        zvonka.
9.1.2   Pri vonkajšej  obhliadke nových alebo  opravených meradiel
        sa zisťuje
        a) správnosť nastavenia polohových značiek na jednotlivých
           funkčných častiach meradla,
        b) správnosť činnosti záložného meracieho zariadenia,
        c) správnosť činnosti indikačných zariadení,
        d) správnosť    činnosti    zariadenia    na    zamedzenie
           neprípustných stavov v meradle.
9.1.3   Pri  následnom  overení  meradiel  sa vonkajšou obhliadkou
        zisťuje,  či nie  je porušená  niektorá overovacia  značka
        a či meradlo nie je poškodené.
9.2     Skúška tesnosti
9.2.1   Skúška tesnosti bubna sa vykonáva pri overení nových alebo
        opravených  meradiel.  Skúška  sa  robí  po  vybratí bubna
        z meradla.
9.2.2   Pri  overení  nových  alebo  opravených  meradiel sa skúša
        tesnosť týchto častí:
        a) záložného meracieho zariadenia,
        b) spojenia nádobky liehomera so skriňou meradla,
        c) havarijnej nádoby pri maloobjemovom meradle.
9.2.3   Tesnosť  zberných  a  vložných  nádob  a  ich  vypúšťacích
        ventilov  sa  skúša  pri  overení  nových alebo opravených
        meradiel a tiež pri následnom overení.
9.3     Skúška správnosti  meradla meraním objemu  pretečeného cez
        meracie komory
9.3.1   Skúška správnosti merania  objemu liehu pretečeného bubnom
        sa vykoná jedným z týchto spôsobov:
        a) striedavým   plnením   a   vyprázdňovaním   etalónových
           odmerných nádob s objemom 20 dm3, ak sa skúška vykonáva
           pri prietoku  väčšom ako 10  dm3.min-1, používa sa  pri
           odbere  liehu   pomocný  kovový  sud.   Objem  meradlom
           pretečeného liehu odobratého do suda sa na záver skúšky
           odmeria etalónovými odmernými nádobami,
        b) striedavým    plnením   a    vyprázdňovaním   dvojitého
           objemového  zariadenia,  ktorého  počítadlo zaznamenáva
           počet meraní alebo priamo pretečený objem,
        c) pri  veľkoobjemových meradlách  sa skúška  môže vykonať
           plnením  do etalónovej  odmernej nádoby  s objemom  100
           dm3.
9.3.2   Pri používaní  etalónových odmerných nádob  sa dodržiavajú
        zásady ich správneho používania.
9.3.3   Pri skúške  správnosti meradla meraním  pretečeného objemu
        sa vzorkovacie zariadenie odpojí.
9.3.4   Meraný  objem  liehu  pri   skúške  má  zodpovedať  objemu
        rovnajúcemu sa najmenej objemu piatich otáčok bubna.
9.3.5   Meranie  objemu pretečeného  cez bubon  sa uskutočňuje pri
        prietokoch uvedených v tabuľke  č. 1 pri následnom overení
        alebo  v tabuľke  č. 2  pri prvotnom  overení nových alebo
        opravených meradiel.

Tabuľka č. 1

        ------------------------------------------------------------------
  Meradlo                         Prietok (dm3.min-1)
                        ------------------------------------------
                                 Q1                   Q2
------------------------------------------------------------------
maloobjemové                  0,5 až 1              1,5 až 3
veľkoobjemové                   3 až 6               10 až 15
------------------------------------------------------------------

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
  Meradlo                         Prietok (dm3.min-1)
                        ------------------------------------------
                             Q1            Q2              Q3
------------------------------------------------------------------
maloobjemové             0,5 až 1        1 až 2          2 až 3
veľkoobjemové              3 až 5        5 až 10        10 až 15
------------------------------------------------------------------

9.3.6   Pri pretečení každých 20 dm3 (l) sa meria
        a) teplota  liehu  t1  na   vstupe  do  skúšaného  meradla
           a teplota  liehu  t2  v  naplnenej  etalónovej odmernej
           nádobe.
           Teplota  v  etalónovej  odmernej  nádobe  sa  meria  po
           dôkladnom premiešaní  obsahu nádoby. Obe  teploty sa po
           každých  20 dm3  zaznamenávajú a  vypočítajú sa  z nich
           stredné teploty t1s a t2s,
        b) zdanlivá  koncentrácia  liehu  po  naplnení  a odmeraní
           pretečeného   objemu  v   etalónovej  odmernej   nádobe
           (koncentrácia   sa   meria   liehomerom   s  príslušným
           rozsahom).
        Na  korekciu  nameraných  hodnôt  na  správne  hodnoty  sa
        vykonajú tieto prepočty:
        a) stanovenie  pravej  objemovej   koncentrácie  liehu  zo
           zdanlivej koncentrácie,
        b) stanovenie korekcie údaja  objemového liehového meradla
           na  teplotu liehu  v etalónovej  odmernej nádobe  podľa
           príslušnej slovenskej technickej normy.
9.3.7   Na určenie prietoku sa čas skúšky meria stopkami.
9.3.8   Na  elimináciu  zmeny  teploty  liehu  sa  vykoná prepočet
        objemu  udávaného indikačným  zariadením meradla  a objemu
        meraného odmernými nádobami.

9.3.9   Relatívna  chyba objemu  meradla v  percentách sa vypočíta
        podľa vzťahu:

                  V1 x kró x kb - V2
        epsílon = ------------------ x 100,
                         V2

        kde epsílon je relatívna chyba  merania pretečeného objemu
                    skúšaného meradla v %,
            V1      je  údaj pretečeného  objemu skúšaného meradla
                    v dm3,
            V2      je objem liehu stanovený etalónovými odmernými
                    nádobami v dm3,
            kró     je  opravný koeficient  na teplotnú rozťažnosť
                    meranej kvapaliny,
            kb      je  opravný koeficient  na teplotnú rozťažnosť
                    skúšaného meradla.

9.3.10  Opravný   koeficient   na   teplotnú   rozťažnosť  meranej
        kvapaliny sa určí zo vzťahu:

               ró1
        kró = ------,
               ró2

        kde ró1 je hustota liehu pri teplote t1s v kg.m-3,
            ró2 je hustota liehu pri teplote t2s v kg.m-3.

9.3.11  Opravný koeficient na teplotnú  rozťažnosť meradla sa určí
        zo vzťahu:

        k = 1 + beta x (t1s - t0),

        kde beta je   teplotný  súčiniteľ   objemovej  rozťažnosti
                 materiálu bubna meradla,
            t1s  je stredná teplota kvapaliny na vstupe meradla,
            t0   je vzťažná teplota t0 = 20 stupňov C.

9.3.12  Prietok v dm3.min-1 sa vypočíta podľa vzťahu

             V2
        Q = ----,
            tau

        kde Q   je prietok meradla v dm3.min-1,
            tau je čas skúšky v minútach.

9.3.13  Relatívna  chyba  meradla  nesmie  byť  väčšia ako hodnoty
        stanovené  v bode  4.1 pre  maloobjemové meradlá  a v bode
        4.2 pre veľkoobjemové meradlá.

9.4     Skúška objemu meracích komôr bubna
9.4.1   Skúška  objemu meracích  komôr bubna  sa vykonáva vyliatím
        objemu meracej komory do odmerného valca.
        Táto   skúška  sa   vykonáva  pri   overení  nových  alebo
        opravených meradiel.
9.5     Skúška citlivosti bubna
9.5.1   Skúška  citlivosti   bubna  sa  vykonáva   len  na  nových
        a opravených meradlách.  Pred touto skúškou  sa celý bubon
        vymokrí.
9.5.2   Pri  tejto skúške  pri najmenšom  prietoku má  pohyb bubna
        nastať skôr, ako začne lieh vytekať vylievacím kanálikom.
9.6     Skúška záložného meracieho zariadenia
9.6.1   Skúška sa vykonáva len na nových a opravených meradlách.
9.6.2   Pred skúškou sa kontroluje
        a) pravidelnosť chodu zariadenia,
        b) správnosť činnosti signalizačného zariadenia.
9.6.3   Skúška  správnosti  merania  objemu  liehu pretečeného cez
        záložný  bubon  sa  vykonáva  podľa  bodov  9.3.1 až 9.3.4
        a 9.3.6 až 9.3.11 pri prietoku 5 až 10 dm3.min-1.
9.6.4   Relatívna  chyba  merania  objemu  záložného  bubna má byť
        menšia ako 0,6% alebo rovná 0,6%.
9.6.5   Skúška citlivosti  bubna záložného zariadenia  sa vykonáva
        podľa bodu 9.5.1.
9.7     Skúška správnosti vzorkovacieho zariadenia
9.7.1   Stanovenie  chyby objemu  všetkých systémov  vzorkovacieho
        zariadenia  (naberačiek)  sa  vykonáva  pri  jednej otáčke
        bubna. Objem liehu odobratého štyrmi naberačkami pre každý
        systém  vzorkovacieho zariadenia  sa zachytí  do odmerného
        valca s výlevkou.
9.7.2   Relatívna  chyba  merania  štyroch  objemov  naberačiek má
        vyhovovať slovenskej technickej norme.
9.7.3   Stanovenie  chyby objemu  naberačiek sa  môže vykonať  pri
        skúške správnosti objemu pretečeného cez bubon.
        Vtedy  sa lieh  odobratý pri  skúške naberačiek  naleje do
        liehu odmeraného bubnom.

9.7.4   Skúšky  správnosti objemu  zberných, vložných  a vzduvných
        nádob  sa vykonávajú  meraním objemu  za pomoci  odmerných
        nádob a pipety pri dodržaní požiadaviek bodu 9.3.2.

9.7.5   Relatívna  chyba  kalibrácie   objemu  zberných,  vložných
        a vzduvných  nádob  má   vyhovovať  slovenskej  technickej
        norme.
9.8     Kontrola indikačných zariadení
9.8.1   Pri  kontrole  indikačných  zariadení  sa vykonávajú tieto
        skúšky:
        a) kontrola súhlasu prevodov (po odňatí ochranných krytov)
           s výrobnými  výkresmi (iba  na nových  alebo opravených
           meradlách),
        b) kontrola funkčnosti spätných západiek,
        c) kontrola spojenia bubna s indikačným zariadením.

10.     Záver skúšok pri prvotnom a následnom overení

10.1    Ak meradlo nespĺňa príslušné požiadavky, vystaví sa doklad
        o zamietnutí a zabezpečí sa  tak, aby sa nemohlo používať,
        kým sa neopraví a nepreskúša.

10.2    Ak   meradlo   spĺňa   príslušné   požiadavky,  označí  sa
        overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.

10.3    Overovacie   značky   sa   umiestnia   podľa   rozhodnutia
        o schválení typu  na daný typ meradla  a vystaví sa doklad
        o overení.

10.4    V doklade o overení sa uvedú tieto údaje:
        a) výrobca,
        b) typ meradla,
        c) výrobné číslo,
        d) objednávateľ,
        e) umiestnenie meradla,
        f) dátum skúšky,
        g) čas platnosti overenia,
        h) teplota liehu pri skúšaní v stupňoch C,
        i) prietoky, pri ktorých sa meradlo skúšalo v dm3.min-1,
        j) relatívna  chyba  meradla  pri  jednotlivých prietokoch
           v %,
        k) objem naberačiek,
        l) objem zberných nádob,
        m) rozšírená neistota merania.

11.     Osobitné náležitosti
        Meradlá v prevádzke sa pri overení zabezpečujú úradnou 
        uzáverou správcu dane.

PRÍL.25

ANALYZÁTORY DYCHU

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na analyzátory dychu, ktoré automaticky merajú hmotnostnú koncentráciu alkoholu vo vydychovanom vzduchu a ktoré sa používajú na dokazovanie ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Analyzátory dychu sa používajú na meranie a číselné zobrazenie hmotnostnej koncentrácie etanolu v dychu osôb (vodičov, zamestnancov a pod.). Analyzátory dychu sa členia na

a) prenosné, ktoré sa používajú vnútri a mimo budov,

b) neprenosné, ktoré sa používajú len v budovách alebo ktoré sa používajú na meranie za rovnakých podmienok okolia (napr. v mobilných laboratóriách).

3. Analyzátory dychu pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Analyzátory dychu schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

5. Analyzátory dychu, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

6. Analyzátory dychu počas ich používania podliehajú ako určené meradlá následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení analyzátorov dychu

1.      Definície
1.1     Analyzátor   dychu  -   meradlo  slúžiace   na  stanovenie
        koncentrácie etanolu vo vydychovanom vzduchu, ktorý vzniká
        v pľúcnych alveolách.
1.2     Pamäťový efekt  - rozdiel údajov  meradla, ktorý sa  získa
        z dvoch dávkovaní plynu  určitej hmotnostnej koncentrácie,
        pričom  medzi týmito  dvoma dávkovaniami  sa dávkuje  plyn
        s vyššou hmotnostnou koncentráciou.
1.3     Drift - zmena údajov meradla,  ktorá nastáva za určitý čas
        merania  pri  danej  hmotnostnej  koncentrácii  etanolu vo
        vzduchu.

2.      Metrologické požiadavky
2.1     Najväčšia dovolená chyba
        Hodnoty   najväčších  dovolených   chýb  (kladných   alebo
        záporných) pri technických  skúškach na účely schvaľovania
        typu  a pri  prvotnom overení  za predpísaných  pracovných
        podmienok  pre  jednotlivé  merania  sú  uvedené v tabuľke
        č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
 Hmotnostná koncentrácia etanolu vo      Najväčšia dovolená chyba
    vydychovanom vzduchu (mg/l)                   (mg/l)
------------------------------------------------------------------
              <0,4                                 0,02
        >=0,4 až <=2                               5% *)
              >2                                  20% *)
------------------------------------------------------------------
*) Hodnoty v percentách sa  vzťahujú na meranú hodnotu hmotnostnej
   koncentrácie.

2.2     Opakovateľnosť merania
        Opakovateľnosť  merania vyjadrená  ako smerodajná odchýlka
        má byť  menšia ako hodnoty uvedené  pre jednotlivé rozsahy
        hodnôt hmotnostnej koncentrácie v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
  Hmotnostná koncentrácia etanolu   Najväčšia dovolená smerodajná
   vo vydychovanom vzduchu (mg/l)          odchýlka (mg/l)
------------------------------------------------------------------
              <0,4                               0,007
         >=0,4 až <=2                            1,75% *)
               >2                                6% *)
------------------------------------------------------------------
*) Hodnoty v percentách sa  vzťahujú na meranú hodnotu hmotnostnej
   koncentrácie.

        Štatistická pravdepodobnosť, že analyzátor dychu zabezpečí
        požiadavky uvedené  v tabuľke č. 2, má  byť väčšia ako 95%
        alebo rovná 95% pre každú hmotnostnú koncentráciu.
2.3     Drift
2.3.1   Drift nuly
        Drift nuly má byť menší ako 0,010 mg/l počas 4 hodín.
2.3.2   Drift pri koncentrácii 0,40 mg/l
        Krátkodobý  drift  má  byť  menší  ako  0,010 mg/l počas 4
        hodín. Dlhodobý  drift má byť  menší ako 0,020  mg/l počas
        2 mesiacov.
2.4     Pamäťový efekt
2.4.1   Pamäťový efekt
        Pamäťový efekt  má byť menší ako  4% z hodnoty hmotnostnej
        koncentrácie  etanolu  v   plyne  pri  skúškach  uvedených
        v slovenskej technickej norme.
2.4.2   Malé zmeny v hmotnostnej koncentrácii
        Chyba  výsledku  merania  plynu,  ktorého  koncentrácia je
        o 0,10 mg/l  nižšia ako plynu,  ktorý sa meral  pred týmto
        plynom, je menšia ako najväčšia dovolená chyba merania pre
        nižšiu hmotnostnú koncentráciu.
2.5     Ovplyvňujúce veličiny
        Meradlá   majú   spĺňať   pri   skúškach   aj   požiadavky
        ovplyvňujúcich faktorov. Metódy  skúšok a hodnoty faktorov
        sú uvedené v slovenských technických normách.
2.5.1   Ovplyvňujúce  faktory   v  parametroch  charakterizujúcich
        skúšobné plyny
        a) Faktory týkajúce sa vplyvu
           1. dávkovaného objemu,
           2. času trvania exhalácie,
           3. času   trvania   konštantnej   hodnoty   hmotnostnej
              koncentrácie,
           4. oxidu uhličitého CO2.
        Chyby výsledkov nemajú  prekročiť najväčšiu dovolenú chybu
        podľa bodu 2.1.
        b) Faktor týkajúci  sa vplyvu prerušenia  prietoku výdychu
           do  analyzátora.  Analyzátor  v  takomto  prípade  nemá
           udávať hodnotu.
        c) Faktory týkajúce sa vplyvu etanolu v hornom respiračnom
           trakte.
2.5.2   Fyzikálne ovplyvňujúce faktory
        a) napájacie striedavé napätie,
        b) napájacia frekvencia,
        c) napájacie jednosmerné napätie,
        d) kolísanie jednosmerného napätia,
        e) teplota okolia,
        f) relatívna vlhkosť okolia,
        g) atmosférický tlak,
        h) obsah uhľovodíkov v okolitom prostredí.
2.5.3   Fyziologické ovplyvňujúce faktory
        Súčasti  liečiv  alebo  produkty  abnormálneho metabolizmu
        človeka  obsiahnuté  v  rozpúšťadlách  alebo priemyselných
        produktoch,  alebo iné  plyny môžu  mať vplyv  na výsledok
        merania, ak sú prítomné v dychu.
2.5.4   Fyzikálne rušivé vplyvy
        a) krátkodobý pokles napájacieho napätia,
        b) parazitické napätie k napájaciemu napätiu,
        c) vibrácie,
        d) mechanické rázy,
        e) elektrostatické výboje,
        f) elektromagnetické a magnetické polia,
        g) cyklické zmeny  zrážania vlhkosti okolitým  teplom (len
           pre prenosné meradlá),
        h) okolité podmienky uchovávania (len pre prenosné meradlá),
        i) otrasy počas transportu (len pre prenosné meradlá),
        j) rušivé vplyvy na prenosné meradlá používané výhradne na
           otvorených priestranstvách.
2.6     Trvanlivosť
        Analyzátor  dychu  sa   podrobí  skúške  trvanlivosti.  Po
        skončení  tejto  skúšky  majú  byť  jeho  chyby menšie ako
        najväčšie dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 1.

3.      Technické požiadavky

3.1     Merací rozsah
        Merací rozsah analyzátora dychu musí byť od 0,00 mg/l
        do 1,50 mg/l alebo viac. Pri analyzátoroch dychu pracujúcich
        na elektrochemickom princípe a analyzátoroch dychu uvedených
        na trh do 31.12.2000 je merací rozsah do 1,40 mg/l alebo viac.
        Pri bežnej prevádzke môže analyzátor udávať 0,00 mg/l
        pre hmotnostnú koncentráciu 0,05 mg/l alebo menšiu.
        Horná hranica meracieho rozsahu nesmie byť väčšia ako
        3,00 mg/l.

3.2     Hodnota dielika
        Hodnota  dielika pri  bežnej prevádzke  sa má  rovnať 0,01
        mg/l.  Pri metrologickej kontrole alebo pri manuálnej 
        kalibrácii rozlišuje meradlo hodnotu 0,001 mg/l, pri 
        analyzátoroch dychu pracujúcich na elektrochemickom princípe 
        a analyzátoroch dychu uvedených na trh do 31.12.2000 
        hodnotu 0,01 mg/l.

3.3     Displej
        a) Údaj  na   displeji  môže  byť   pri  bežnej  prevádzke
           zaokrúhlený nadol na 0,01 mg/l z údaja požadovaného pri
           metrologickej kontrole z 0,001 mg/l (napr. 0,427mg/l sa
           zaokrúhli a zobrazí ako 0,42 mg/l).
        b) Na  displeji, v  tesnej blízkosti  výsledku merania, má
           byť zobrazený  názov meracej jednotky  meranej veličiny
           alebo jej symbol.
3.4     Tlačiareň
        Výsledky merania  na výstupe z  tlačiarne majú byť  zhodné
        s výsledkami,  ktoré  sú  zobrazené  na  displeji, vrátane
        symbolu  meracej jednotky,  v ktorej  sa vyjadruje  meraná
        veličina.
3.5     Najmenší objem
        Meradlo má merať pri najmenšom objeme exhalovaného vzduchu
        1,5 l.
3.6     Čas zahrievania
        Pri  referenčných  podmienkach  má  meradlo  správne merať
        v meracom režime
        a) po 15 min od zapnutia meradla,
        b) po  5 min  od prepnutia  z pokojového  režimu (stand-by
           mode) do meracieho režimu.
        Ak  tieto požiadavky  nie  sú  splnené, príslušné  časy sa
        zreteľne  vyznačia  na  meradle  a  uvedú  v  príručke pre
        používateľa.
3.7     Ochrana a bezpečnosť
        Meradlo   má   umožňovať    používanie   výmenných   násad
        (násosiek), do ktorých sa vydychuje vzduch.
3.8     Označenie meradla (štítok)
        Na viditeľnom mieste sa na meradlo vyznačia tieto údaje:
        a) značka schváleného typu,
        b) meno výrobcu,
        c) výrobné číslo,
        d) názov meradla,
        e) merací rozsah,
        f) rozsah  teploty okolia,  pri ktorej  sa môže analyzátor
           dychu používať na dôkazové účely,
        g) čas  zahrievania, ak  nie sú  splnené požiadavky  podľa
           bodu 3.6,
        h) čas  alebo  počet  analýz  povolený  medzi jednotlivými
           údržbami  a  nastaveniami  meradla  používateľom (podľa
           príručky pre používateľa dodanej výrobcom).

4.      Metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení
4.1     Technická skúška typu zahŕňa tieto skúšky meradla:
        a) skúšku  správnosti  merania  (najväčšia  dovolená chyba
           podľa bodu 2.1),
        b) skúšku opakovateľnosti  merania (opakovateľnosť merania
           podľa bodu 2.2),
        c) skúšku driftu meradla (drift podľa bodu 2.3),
        d) skúšku  pamäťového  efektu  (pamäťový  efekt podľa bodu
           2.4),
        e) skúšku  vplyvu  ovplyvňujúcich  veličín  (vplyv veličín
           podľa bodu 2.5),
        f) skúšku trvanlivosti (trvanlivosť podľa bodu 2.6).
4.2     Skúšky pri prvotnom overení zahŕňajú
        a) skúšku  správnosti  merania  (najväčšia  dovolená chyba
           podľa bodu 2.1),
        b) skúšku opakovateľnosti  merania (opakovateľnosť merania
           podľa bodu 2.2),
        c) skúšky    ovplyvňujúcich    faktorov    v   parametroch
           charakterizujúcich  skúšobné  plyny  podľa  bodu  2.5.1
           písm. a) položiek 1 až 3.
4.3     Skúšky pri následnom overení zahŕňajú
        a) skúšku  správnosti  merania  (najväčšia  dovolená chyba
           podľa bodu 2.1),
        b) skúšku opakovateľnosti  merania (opakovateľnosť merania
           podľa   bodu   2.2)   pri   dvoch  rôznych  podmienkach
           dávkovania  plynu  do  meradla  (čas trvania exhalácie,
           dávkovaný objem plynu,  čas trvania konštantnej hodnoty
           hmotnostnej koncentrácie).
4.4     Nadväznosť meraní
        Na meranie  sa použijú certifikované  referenčné materiály
        zmesi etanolu  vo vzduchu (v dusíku),  ktoré sú nadviazané
        na národný etalón zloženia vybraných zmesí plynov.
4.5     Postupy pri technickej skúške  typu a postupy pri prvotnom
        overení a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská
        technická norma.

PRÍL.26

VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU DÁVKOVACIE PLNIACE

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace, ktoré sa používajú na delenie celkového množstva materiálu na vopred nastavené jednotlivé dávky s konštantnou hmotnosťou, pričom dávky zostávajú samostatne oddelené, a ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.

3. Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

5. Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace počas ich používania podliehajú ako určené meradlá následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení dávkovacích plniacich váh

1.      Termíny a definície
1.1     Váhy
        Merací  prístroj  slúžiaci  na  určenie  hmotnosti  telesa
        s využitím účinku gravitácie na toto teleso. Podľa spôsobu
        činnosti  sa  váhy  klasifikujú  ako  váhy  s automatickou
        činnosťou alebo neautomatickou činnosťou.
1.2     Váhy s automatickou činnosťou
        Váhy  vážiace bez  zásahu operátora,  pracujúce na základe
        vopred    určeného    programu    automatických   procesov
        charakteristických pre dané váhy.
1.3     Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace
        Váhy,  ktoré  z  celkového  množstva materiálu automaticky
        odvažujú vopred  nastavené dávky s  konštantnou hmotnosťou
        a týmito plnia obaly; ich  základom je automatické plniace
        zariadenie alebo zariadenia pripojené  na jednu alebo viac
        odvažovacích   jednotiek,   ako    aj   vhodné   ovládacie
        a vyprázdňovacie zariadenia.
1.4     Asociatívne váhy
        Váhy   s   automatickou   činnosťou   dávkovacie   plniace
        (pracujúce na základe  výberovej kombinácie) pozostávajúce
        z jednej  alebo  viacerých  odvažovacích  jednotiek, ktoré
        vypočítavajú  príslušnú kombináciu  náplní a  spájajú ich,
        aby ich následne vyprázdnili ako jednu dávku.
1.5     Kumulatívne váhy
        Váhy s automatickou činnosťou  dávkovacie plniace s jednou
        odvažovacou jednotkou so zariadením zabezpečujúcim plnenie
        pomocou viacerých vážiacich cyklov.
1.6     Subtraktívne váhy
        Váhy  s  automatickou  činnosťou  dávkovacie  plniace, pri
        ktorých  sa  veľkosť  dávky  nastavuje  pomocou  regulácie
                množstva na výstupe z násypky.
1.7     Dávka
        Jedno  alebo  viac   zaťažení  (náplní)  vyprázdnených  do
        jedného obalu, ktoré vytvoria vopred stanovenú hmotnosť.
1.8     Odvažovacia jednotka
        Zariadenie,   ktoré  poskytuje   informáciu  o   hmotnosti
        váženého zaťaženia. Toto zariadenie  môžu tvoriť celé váhy
        s neautomatickou činnosťou alebo ich časť.
1.9     Nosič zaťaženia
        Časť váh určená na prijímanie zaťaženia.
1.10    Podávacie zariadenie
        Zariadenie,   ktoré  dopravuje   materiál  na  odvažovaciu
        jednotku.
1.11    Zariadenie na ovládanie podávania
        Zariadenie   upravujúce  rýchlosť   prísunu  dopravovaného
        materiálu.
1.12    Zariadenie na nastavenie dávky
        Zariadenie   na  nastavenie   vopred  stanovenej   hodnoty
        hmotnosti dávky.
1.13    Nulovacie zariadenie
        Zariadenie  na nastavenie  nulovej indikácie  pri prázdnom
        nosiči zaťaženia.
1.14    Referenčná hmotnosť časti materiálu
        Hmotnosť   rovnajúca   sa   strednej   hodnote   desiatich
        najväčších   základných   častí   alebo   kusov  materiálu
        odobratých z jednej alebo viacerých dávok.
1.15    Nastavená hodnota
        Hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti, vopred nastavená
        operátorom  na zariadení  na nastavenie  dávky ako  určitá
        menovitá hodnota hmotnosti dávok.
1.16    Statické nastavenie
        Hodnota  hmotnosti  skúšobných   závaží  alebo  hmotností,
        ktorými  sú v  statickom režime  vyvážené hmotnosti  dávky
        zvolené na zariadení na nastavenie veľkosti dávky.
1.17    Vážiaci cyklus
        Sled týchto činností:
        a) doprava materiálu na nosič zaťaženia,
        b) váženie,
        c) vyprázdnenie jedného samostatného zaťaženia (dávky).
1.18    Dolná medza váživosti (Min)
        Najmenšie  samostatné  zaťaženie,  ktoré  možno  na nosiči
        zaťaženia automaticky odvážiť.
1.19    Horná medza váživosti (Max)
        Najväčšie  samostatné  zaťaženie,  ktoré  možno  na nosiči
        zaťaženia automaticky odvážiť.
1.20    Najmenšia menovitá dávka
        Menovitá hodnota hmotnosti dávky, pod ktorou môžu výsledky
        váženia vykazovať chyby mimo medzí špecifikovaných v tejto
        prílohe.

2.      Technické požiadavky na meradlá
2.1     Vhodnosť na použitie
        Dávkovacie  plniace váhy  (ďalej len  "váhy") sa  navrhujú
        tak, aby  vyhovovali prevádzkovým podmienkam  a produktom,
        pre  ktoré  sú  určené.  Váhy  majú  mať  primerane  pevnú
        konštrukciu,   aby   si    uchovali   svoje   metrologické
        vlastnosti.
2.2     Bezpečnosť prevádzky
        Váhy  sa  konštruujú  tak,  aby  sa  náhodná porucha alebo
        rozjustovanie  ovládacích   prvkov  spôsobujúcich  poruchu
        správnej  činnosti  nevyskytli  bez  toho,  aby ich účinok
        nebol evidentný.
2.3     Používanie tlačiarne
        Okrem  nastavených   hodnôt  a  počtu   vážení  sa  všetky
        vytlačené   údaje   považujú   za   informatívne,  nie  sú
        použiteľné v obchodných vzťahoch.
2.4     Prídavné zariadenia
        Žiadne  prídavné   zariadenie,  ktoré  sa   používa  spolu
        s váhami, nemá ovplyvniť správnosť funkcie váh.
2.5     Hodnota dielika (d)
        Hodnoty  dielikov stupníc  všetkých indikačných  zariadení
        pripojených na odvažovaciu jednotku majú byť rovnaké.
2.6     Podávacie zariadenie
        Podávacie  zariadenie  sa  navrhuje  tak,  aby zabezpečilo
        dostatočné množstvo materiálu a jeho pravidelný prísun.
2.7     Nosič zaťaženia
        Nosič  zaťaženia,  plniace   zariadenia  a  vyprázdňovacie
        zariadenia sa navrhujú tak, aby zabezpečovali, že množstvo
        materiálu,    ktoré   zostane    po   vyprázdnení,    bude
        zanedbateľné.
2.8     Nulovacie a tarovacie zariadenia
        Váhy  sa   vybavujú  nulovacím  zariadením,   ktoré  možno
        používať aj  na nastavenie tary. Toto  zariadenie môže byť
        manuálne, poloautomatické alebo automatické. Neautomatické
        alebo poloautomatické nulovacie  a tarovacie zariadenia sú
        počas automatickej prevádzky váh zablokované.

3.      Metrologické požiadavky na meradlá
3.1     Triedy presnosti
        Trieda presnosti a referenčná  hodnota triedy presnosti sa
        špecifikuje v súlade s bodom 3.2 a vyznačuje sa na váhach.
        Trieda presnosti sa špecifikuje na dané konkrétne použitie
        váh,  t.j.  podľa  charakteru  váženého  materiálu,  druhu
        inštalácie, hodnoty hmotnosti dávky a pracovnej rýchlosti.
3.2     Dovolené chyby
3.2.1   Najväčšia dovolená chyba pri statických skúškach
        Váhy  majú špecifikovanú  referenčnú hodnotu  Ref (x)  pre
        triedu presnosti  platnú iba pri  statických skúškach, pre
        ktorú najväčšia dovolená chyba pri skúškach ovplyvňujúcich
        veličín  je  podľa  špecifikácie  v  bode  3.4  vynásobená
        koeficientom triedy presnosti (x).
3.2.2   Najväčšia dovolená odchýlka jednotlivej dávky
        Váhy majú  špecifikovanú triedu presnosti  X(x), pre ktorú
        sa  najväčšia  dovolená   odchýlka  jednotlivej  dávky  od
        priemeru rovná  medzným hodnotám špecifikovaným  v tabuľke
        č. 1,  vynásobeným koeficientom triedy  presnosti (x), keď
        (x) je  v tvare 1 x  10 na k, 2  x 10 na k,  5 x 10 na  k,
        pričom k je kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
Hodnota hmotnosti dávok M  Najväčšia dovolená odchýlka jednotlivej
           (g)                dávky od priemeru pre triedu X(1)
                           ---------------------------------------
                           Prvotné    Následné overenie a kontrola
                           overenie           v prevádzke
------------------------------------------------------------------
         M <=     50        6,3%                   9%
    50 < M <=    100        3,15 g                 4,5 g
   100 < M <=    200        3,15%                  4,5%
   200 < M <=    300        6,3 g                  9 g
   300 < M <=    500        2,1%                   3%
   500 < M <=  1 000       10,5 g                 15 g
 1 000 < M <= 10 000        1,05%                  1,5%
10 000 < M <= 15 000      105 g                  150 g
15 000 < M                  0,7%                   1%
------------------------------------------------------------------

3.3     Najväčšia   dovolená  chyba   nastavenej  hodnoty   (chyba
        nastavenia)
        Váhy, na ktorých možno nastaviť hmotnosť dávky, nemajú mať
        najväčší  rozdiel medzi  nastavenou hodnotou  a priemernou
        hmotnosťou   dávok   väčší   ako   0,25-násobok  najväčšej
        dovolenej   odchýlky   jednotlivej   dávky   od   priemeru
        špecifikovanej pre následné overenie.
3.4     Najväčšia  dovolená  chyba   pri  skúškach  ovplyvňujúcich
        faktorov
        Najväčšia dovolená  chyba pre akékoľvek  statické skúšobné
        zaťaženie  pri skúškach  ovplyvňujúcich faktorov  nemá byť
        väčšia  ako  0,25-násobok   najväčšej  dovolenej  odchýlky
        následného  overenia  dávky,   ktorej  hmotnosť  zodpovedá
        veľkosti skúšobného zaťaženia.
3.5     Konštantné teploty
        Váhy   majú   spĺňať    príslušné   technické   požiadavky
        a metrologické  požiadavky  pri  teplotách  od -10 stupňov
        C do +40 stupňov C.
        Teplotný rozsah môže byť v prípadoch špeciálnych aplikácií
        odlišný, ale nie  menší ako 30 stupňov C  a špecifikuje sa
        v opisnom označení.
3.6     Sklon
        Váhy,  ktoré  nie  sú  pevne  inštalované  a  ktoré nemajú
        indikátor  polohy,  majú  vyhovovať  príslušným technickým
        požiadavkám a metrologickým požiadavkám  pri 5% sklone. Ak
        váhy majú indikátor polohy,  tento má umožňovať nastavenie
        sklonu do 1%.
3.7     Meracie jednotky
        Jednotkou  hmotnosti pri  používaní váh  je miligram (mg),
        gram (g), kilogram (kg) a tona (t).

4.      Nápisy a značky
4.1     Nápisy
        Na váhy sa umiestňujú tieto údaje:
4.1.1   Údaje vypísané slovne sú:
        a) meno výrobcu alebo jeho značka,
        b) výrobné číslo a typové označenie váh,
        c) špecifikácia produktu (t.j. druh materiálu, ktorý možno
           vážiť),
        d) teplotný rozsah (ak je to potrebné),
        e) napätie zdroja,
        f) frekvencia zdroja,
        g) pracovný    tlak   kvapalného    média   (ak    je   to
           aplikovateľné),
        h) priemerný    počet    zaťažení/dávok    (ak    je    to
           aplikovateľné),
        i) najväčšia dávka (ak je to aplikovateľné),
        j) menovitá najmenšia dávka,
        k) najväčšia pracovná rýchlosť (ak je to aplikovateľné).
4.1.2   Údaje vyjadrené v kódoch sú:
        a) značka schváleného typu,
        b) vyznačenie triedy presnosti X(x),
        c) referenčná hodnota pre triedu presnosti Ref (x),
        d) hodnota dielika stupnice (ak je to aplikovateľné),
        e) horná medza váživosti,
        f) dolná     medza    váživosti     (prípadne    najmenšie
           vyprázdnenie),
        g) najväčšia hodnota pripočítavacieho tarovníka,
        h) najväčšia hodnota odpočítavacieho tarovníka.
        Váhy možno overiť na váženie rôznych materiálov, pre ktoré
        platia  rôzne  triedy  presnosti  alebo  ktoré si vyžadujú
        rôzne   prevádzkové  parametre,   aby  neboli   prekročené
        najväčšie dovolené chyby. Značenie  na váhach má byť také,
        aby   údaje   o   alternatívnej   triede  presnosti  alebo
        prevádzkových   parametroch    boli   zreteľne   priradené
        k príslušnému označeniu materiálu.
4.1.3   Softvérové nápisy
        Opisné označenie sa môže zobrazovať aj na programovateľnom
        displeji,  ktorý sa  ovláda  softvérom.  V tom  prípade sa
        zabezpečí,   aby  ich   akékoľvek  preprogramovanie   bolo
        automaticky   a    nezmazateľne   zaznamenané,   napríklad
        dosledovateľným  prístupovým  softvérom.   Ak  sa  použije
        programovateľný  displej,  na  opisnom  štítku sa označuje
        najmenej
        a) typové označenie váh,
        b)         meno alebo značka výrobcu,
        c) značka schváleného typu,
        d) napätie zdroja,
        e) frekvencia zdroja.
4.2     Overovacie značky
4.2.1   Umiestnenie
        Na váhach  sa vyčleňuje miesto  na umiestnenie overovacích
        značiek. Toto miesto
        a) má  byť také,  aby sa   časť váh,  na ktorej  sa značka
           nachádza, nedala z váh odstrániť bez poškodenia značky,
        b) má  umožňovať jednoduché  umiestnenie značky  bez toho,
           aby sa tým zmenili metrologické vlastnosti váh,
        c) má byť viditeľné bez posunutia váh počas ich prevádzky.
4.2.2   Pripevnenie
        Na  váhach sa  vyhradzuje podložka  na trvalé  umiestnenie
        overovacej značky takto:
        a) ak sa značka vyráža na plombu, podložku tvorí platnička
           z olova  alebo z  iného vhodného  materiálu s podobnými
           vlastnosťami  zapustená v  doske pripevnenej  na váhach
           alebo zapustená do otvoru vyvŕtaného do váh,
        b) ak je  značkou samolepiaca nálepka,  pripraví sa na  ňu
           vhodné miesto.

5.      Metrologická kontrola meradiel
5.1     Metódy technických skúšok na schválenie typu
5.1.1   Všeobecné požiadavky
        Technická skúška  pri schvaľovaní typu sa  vykoná aspoň na
        jednej alebo viacerých, spravidla nie viacerých ako troch,
        váhach predstavujúcich  konkrétny typ. Na  účely skúšok má
        byť  k  dispozícii  jedna  alebo  viac  kompletných a plne
        funkčných váh.  Jedna alebo viac  váh má byť  k dispozícii
        v stave vhodnom na simulačné skúšky v laboratóriu. Váhy na
        simulačné   skúšky  majú   obsahovať  všetky  elektronické
        súčasti, ktoré ovplyvňujú  výsledky váženia, okrem prípadu
        asociatívnych  váh,  keď   postačuje  len  reprezentatívna
        odvažovacia jednotka.
        Váhy  alebo simulátory  váh majú  mať indikátor  zaťaženia
        alebo    rozhranie,   cez    ktoré   je    možný   prístup
        k nastaviteľnej veličine  tak, aby bola  k dispozícii taká
        indikácia   zaťaženia,  ktorá   umožňuje  preskúšať  zhodu
        s požiadavkami na najväčšie  dovolené chyby pri statických
        skúškach a ktorá umožňuje vykonanie skúšok na ovplyvňujúce
        veličiny.  Hodnota dielika  stupnice indikátora  zaťaženia
        nemá prekročiť 0,125-násobok  najväčšej dovolenej odchýlky
        následného overenia  pri dávke rovnajúcej  sa dolnej medzi
        váživosti.
        Materiál  použitý ako  skúšobné zaťaženie  pri technických
        skúškach  má  byť  reprezentatívnou  vzorkou  produktu, na
        ktorého váženie sú váhy určené.
5.1.2   Skúšky
5.1.2.1 Skontroluje  sa  predložená  dokumentácia  a  vykonajú  sa
        skúšky na preverenie, či váhy zodpovedajú
        a) technickým požiadavkám,
        b) metrologickým požiadavkám,
        c) požiadavkám   na   elektronické    váhy   (ak   je   to
           aplikovateľné).
5.1.2.2 Postup  technických skúšok  na schválenie  typu ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.
5.1.2.3 V rozhodnutí  o  schválení   typu  sa  stanoví  referenčná
        hodnota  pre  triedu  presnosti,  ktorá  bola  určená  pri
        statických  skúškach,  a  uvedie  sa,  že  skutočná trieda
        presnosti (rovnaká alebo väčšia ako referenčná hodnota) sa
        určí v  súlade s metrologickými  požiadavkami pri prvotnom
        overení.
5.1.3   Podmienky vykonania skúšok
        Vykonávateľ  technických  skúšok   môže  na  účely  skúšok
        vyžadovať od žiadateľa o schválenie typu náležité množstvo
        materiálu, kontrolné zariadenia (váhy) a personál.
5.1.4   Miesto skúšky
        Váhy predložené na technické skúšky možno skúšať
        a) v mieste sídla vykonávateľa skúšok, alebo
        b) na  ktoromkoľvek  inom  vhodnom  mieste,  na  ktorom sa
           vykonávateľ  skúšky   a  žiadateľ  o   schválenie  typu
           dohodnú.
5.2     Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overovaní
5.2.1   Skúšky
5.2.1.1 Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh so schváleným typom
        a preskúša,  či váhy  vyhovujú technickým  a metrologickým
        požiadavkám  na  predpokladané   produkty  a  danú  triedu
        presnosti pri bežných pracovných podmienkach.
5.2.1.2 Skúšky vykoná vykonávateľ overenia na mieste používania na
        plne   skompletizovaných  váhach   upevnených  v   polohe,
        v ktorej sa budú používať.
5.2.1.3 Postupy  pri  prvotnom   a  následnom  overení  ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.
5.2.1.4 Vykonávateľ  overenia  v  odôvodnenom  prípade  a v záujme
        toho,  aby sa  predišlo  duplicite  skúšok, ktoré  už boli
        predtým  vykonané pri  technických skúškach  na schválenie
        typu, môže použiť tieto výsledky pri prvotnom overovaní.
5.2.2   Podmienky vykonania skúšok
        Vykonávateľ  overenia môže  na účely  skúšok pri overovaní
        vyžadovať  od  objednávateľa  overenia  náležité  množstvo
        materiálu, kontrolné zariadenia (váhy) a personál.

PRÍL.27

VÝČAPNÉ NÁDOBY

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na výčapné nádoby používané na čapovanie nápojov ako určené meradlá podľa § 8 zákona:

a) výčapné nádoby na prenášanie používané výhradne na stáčanie špecifických objemov nápojov (výčapné džbány, krčahy, demižóny, kanvice, fľaše s objemovou čiarkou, karafy),

b) výčapné nádoby na pitie používané pri konzumácii špecifických objemov nápojov (kalíšky, poháriky, odlievky, poháre, šálky, poháre s uchom).

2. Výčapné nádoby pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.

3. Výčapné nádoby schváleného typu sa neoznačujú značkou schváleného typu.

4. Výčapné nádoby, ktoré vyhovujú požiadavkám na prvotné overenie, sa označujú overovacou značkou.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní výčapných nádob

1.      Technické požiadavky a  metrologické požiadavky na výčapné
        nádoby
1.1     Termíny a definície
1.1.1   Výčapná nádoba  - objemová miera s  vyznačeným a označeným
        objemom používaná na čapovanie nápojov.
1.1.2   Menovitý  objem  -  hodnota  objemu  vyznačená na výčapnej
        nádobe.
1.1.3   Skutočný  objem -  konvenčne pravá  hodnota objemu,  ktorý
        zaberá kvapalina vo výčapnej  nádobe naplnenej po objemovú
        čiarku pri referenčných podmienkach.
1.1.4   Objemová  čiarka  -   čiarka  vyznačujúca  menovitý  objem
        výčapnej nádoby.
1.1.5   Chyba  objemu  výčapnej  nádoby  -  rozdiel  medzi  údajom
        menovitého  objemu  a  údajom  skutočného objemu kvapaliny
        odmeranej odmerným priestorom výčapnej nádoby.
1.1.6   Nadmerok - vzdialenosť horného  okraja objemovej čiarky od
        horného okraja výčapnej nádoby.
1.1.7   Čítanie priehľadom - čítanie hladiny kvapaliny priehľadnou
        stenou, na ktorej sa vyznačuje objemová čiarka.
1.2     Všeobecné požiadavky
1.2.1   Výčapné nádoby  sa vyrábajú z  materiálu nemeniaceho tvar,
        zdravotne  vyhovujúceho  a  schváleného  na  výrobu  nádob
        prichádzajúcich  do priameho  styku s  požívatinami, ktorý
        nemôže nápoje znehodnocovať.
        Výrobným materiálom na výčapné nádoby je číre (priehľadné)
        sklo alebo iný vhodný materiál.
1.2.2   Vnútorný povrch výčapnej nádoby má byť hladký, bez záhybov
        znemožňujúcich ich úplné vyprázdnenie.
        Vonkajší povrch výčapnej nádoby má byť hladký, bez ostrých
        hrán a preliskov.
1.2.3   Výlevka   alebo   rozšírené   hrdlo   výčapných  nádob  na
        prenášanie nemá zasahovať do odmerného priestoru nádoby.
1.2.4   Horný  okraj  výčapnej  nádoby   má  byť  hladký  a  rovný
        (odtavený, zabrúsený a pod.).
1.2.5   Hrúbka objemovej čiarky má byť 0,5 až 1 mm, dĺžka najmenej
        10 mm.
1.2.6   Objemová  čiarka  sa  vo  svojej  bezprostrednej blízkosti
        dopĺňa  číselnou  hodnotou  menovitého  objemu  a symbolom
        meracej  jednotky,  na   priehľadných  výčapných  nádobách
        vpravo  od objemovej  čiarky, nad  ňou alebo  pod ňou;  na
        nepriehľadných   výčapných  nádobách   v  hornej   tretine
        vnútornej  plochy  steny.  Ak   má  výčapná  nádoba  ucho,
        objemová čiarka  a menovitý objem  sa umiestňujú vľavo  od
        ucha.
1.2.7   Objemové čiarky,  číslice a symboly  meracích jednotiek sa
        zhotovujú  trvanlivým  a  výrazným  spôsobom,  aby sa dali
        dobre čítať  a za bežných  podmienok používania sa  nedali
        odstrániť.
1.2.8   V blízkosti  objemovej  čiarky  nemajú  byť ozdoby, hrany,
        zosilnené okraje, iné úpravy a také chyby materiálu, ktoré
        by mohli znemožniť čítanie hladiny  a mohli by viesť k ich
        zámene s  objemovou čiarkou.         Ak má  výčapná nádoba farebnú
        ozdobnú  linku a  spĺňa požiadavky  bodu 1.2.5,  môže táto
        linka súčasne tvoriť objemovú čiarku.
1.2.9   Jednotkou objemu pri výčapných nádobách je l, dm3, dl, cl,
        ml a cm3.
1.2.10  Číslice  a symboly  meracej jednotky  označujúcej objem na
        výčapných nádobách nemajú byť menšie ako
        - 3 mm pri objeme 0,05 dm3 a menšom,
        - 4 mm pri objeme nad 0,05 dm3 do 0,5 dm3,
        - 6 mm pri objeme nad 0,5 dm3.
1.3     Výčapné nádoby na prenášanie
1.3.1   Výčapné  nádoby  na  prenášanie  môžu  mať  jeden z týchto
        menovitých objemov:
        0,2 - 0,25 - 0,3 - 0,4 - 0,5 - 0,7 - 1 - 1,5 - 2 l.
1.3.2   Rad   menovitých  objemov,   najväčších  dovolených  chýb,
        najmenších  nadmerkov a  najväčších dovolených  vnútorných
        priemerov v mieste objemovej  čiarky pre výčapné nádoby na
        prenášanie je uvedený v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
Menovitý objem  Najmenší nadmerok  Najväčší dovolený   Najväčšia
     v l             v mm          vnútorný priemer    dovolená
                                   v mieste objemovej  chyba v %
                                     čiarky v mm
------------------------------------------------------------------
     2
     1,5              40                   -
     1

     0,7              30                  118             + -3
     0,5                                  105

     0,4                                   96
     0,3              20                   88
     0,25                                  82
     0,2                                   78
------------------------------------------------------------------

1.4     Výčapné nádoby na pitie
1.4.1   Výčapné nádoby na pitie môžu mať jeden z týchto menovitých
        objemov:
        0,02  - 0,025  - 0,03  - 0,04  - 0,05  - 0,1  - 0,2 - 0,25
        - 0,3 - 0,4 - 0,5 - 0,7 - 1 l.
1.4.2   Rad   menovitých  objemov,   najväčších  dovolených  chýb,
        najmenších  nadmerkov  a  najväčších  dovolených priemerov
        v mieste objemovej  čiarky pre výčapné nádoby  na pitie je
        uvedený v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
  Menovitý   Najmenší      Najväčší dovolený   Najväčšia dovolená
   objem     nadmerok      vnútorný priemer        chyba v %
   v l         v mm       v mieste objemovej
                           čiarky v mm
------------------------------------------------------------------
    1                           -
    0,7                        118
    0,5         20             105
    0,4                         96
---------------------------------------------        + -3%
    0,3                         88
    0,25                        82
    0,2         10              78
    0,1                         65
------------------------------------------------------------------
    0,05                        57
    0,04                        52
    0,03         5              44                    + -5%
    0,025                       40
    0,02                        36
------------------------------------------------------------------

2.      Metódy  technických skúšok  a metódy  skúšania pri overení
        výčapných nádob
2.1     Na  výčapných  nádobách  sa  kontroluje  vonkajší  vzhľad,
        rozmery  výčapnej   nádoby,  číslic  a   symbolov  meracej
        jednotky, objem.
2.2     Prehliadka a kontrola dodržania technických požiadaviek sa
        vykoná pred skúškou  objemovej správnosti výčapných nádob.
        Prehliadkou sa zisťuje, či výčapné nádoby nie sú poškodené
        (prasknuté), či vyznačenie a  označenie objemu sú správne.
        Vnútorné priemery  sa merajú v rovine  kolmej na os nádoby
        preloženej  horným  okrajom  objemovej  čiarky (referenčná
        rovina).
        Skontrolujú sa  aj požiadavky na  dĺžku, hrúbku a  stálosť
        objemovej čiarky.
2.3     Tvar výčapnej nádoby a jej rozmery majú zodpovedať v rámci
        dovolených odchýlok technickým výkresom, ktoré sú v mierke
        1:1.
2.4     Vnútorný priemer výčapnej nádoby v mieste objemovej čiarky
        sa stanovuje tak, aby  v žiadnom prípade neboli prekročené
        rozmery  uvedené v  tabuľke č.   1 alebo  v tabuľke  č. 2,
        a súčasne sa dodržiava najmenší  nadmerok uvedený v týchto
        tabuľkách.
2.5     Vymeranie objemu  sa vykoná objemovou  metódou odchýlkovou
        s použitím  etalónovej odmernej  nádoby sklenenej koncovej
        (ďalej len "etalónová koncová nádoba") a delenej pipety.
2.6     Pri vymeraní objemu sa používa  pitná voda teplá 20 (+ -5)
        stupňov C.
2.7     Rozšírená  neistota  stanovenia  objemu  pri  skúške  typu
        výčapnej  nádoby  nemá  prekročiť  1/5 najväčšej dovolenej
        chyby výčapnej nádoby. Pri  výpočte rozšírenej neistoty sa
        použije koeficient rozšírenia k = 2.
2.8     Pri  vymeriavaní  objemovou  metódou  odchýlkovou sa objem
        kvapaliny   preliatej   do   výčapnej   nádoby   odmeriava
        etalónovou  koncovou  nádobou  a  na  prípadné  nastavenie
        hladiny (doplnenie, resp.  odobratie kvapaliny) sa použije
        delená pipeta. Po ustálení kvapaliny vo výčapnej nádobe sa
        pozoruje  hladina, pričom  oko pozorovateľa  je na  úrovni
        hladiny kvapaliny.
2.9     Objem kvapaliny  vo výčapnej nádobe V  sa potom určí podľa
        vzťahu
        a) pri doplnení kvapaliny pipetou:
                          V = Vo + Vp,
        b) pri odobratí prebytočného množstva kvapaliny pipetou:
                          V = Vo - Vp,
        kde V  - objem výčapnej nádoby,
            Vo - objem etalónovej koncovej nádoby,
            Vp - objem doplnený (odobratý) pipetou.
2.10    Ak prvotné  overenie výčapných nádob  vykonáva ich výrobca
        ako  autorizovaná  osoba   na  výkon  overovania  určených
        meradiel, namiesto overovacej značky  M podľa prílohy č. 3
        k vyhláške  overovacou  značkou  môže  byť ochranná známka
        výrobcu.
2.11    Podľa § 16 ods. 5 zákona  prvotné overenie výčapných nádob
        možno vykonávať použitím štatistických metód.
2.12    Štatistická  kontrola  sa  vykonáva  na  náhodne vybraných
        vzorkách  výčapných  nádob  toho  istého  typu  a rovnakej
        hodnoty    menovitého   objemu,    ktoré   tvoria    výber
        z kontrolovaného súboru.
2.13    Rozsah  výberu závisí  od spôsobu  výroby výčapných  nádob
        a predstavuje
        a) 2%   z  celkovej   produkcie  pri   výčapných  nádobách
           vyrábaných  strojovo  (výberom  od  jednotlivých foriem
           jedenkrát za hodinu),
        b) 5%   z  celkovej   produkcie  pri   výčapných  nádobách
           vyrábaných liso-fúkaním.
2.14    Vonkajšia  obhliadka  a   kontrola  dodržania  technických
        požiadaviek  a  metrologických  požiadaviek  sa  vykoná na
        všetkých  vzorkách vo  výbere.  Ak  sa vo  výbere vyskytne
        jedna  vzorka, ktorá  nevyhovuje ustanoveným  požiadavkám,
        vykoná sa  stopercentná kontrola celého  súboru, z ktorého
        bola vzorka  odobraná. Všetky nesprávne  výčapné nádoby sa
        vyradia.
2.15    Pri  ručnej  výrobe  výčapných   nádob  sa  tieto  overujú
        jednotlivo.

PRÍL.28

VÝČAPNÉ DÁVKOVAČE

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na výčapné dávkovače, ktoré sa používajú na čapovanie hotových studených nápojov ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Výčapné dávkovače pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.

3. Výčapné dávkovače schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Výčapné dávkovače, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

5. Výčapné dávkovače počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení sa zhoduje s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní výčapných dávkovačov

1.      Technické požiadavky a  metrologické požiadavky na výčapné
        dávkovače
1.1     Odmerná nádoba  výčapného dávkovača sa  vyrába z materiálu
        nemeniaceho tvar, zdravotne  vyhovujúceho a schváleného na
        výrobu    nádob   prichádzajúcich    do   priameho   styku
        s požívatinami,   ktorý   nemôže   nápoje   znehodnocovať.
        Výrobným materiálom na objemové nádobky je číre sklo alebo
        vhodný priehľadný materiál.
1.2     Zo  zdravotne  vyhovujúceho  materiálu  sa  vyrábajú  tiež
        súčasti  ventilového  mechanizmu  a  horná  a  spodná časť
        výčapného  dávkovača  v  miestach,  kde uzatvárajú odmerný
        priestor (antikorózny kov, prípadne vhodný plast).
1.3     Súčasti meradla sa konštruujú a vyrábajú tak, aby
        a) nemohlo dochádzať k deformáciám, ktoré by mali vplyv na
           správnosť meradla,
        b) bolo   zabezpečené  riadne   plnenie  a  vyprázdňovanie
           odmerného priestoru,
        c) bola   znemožnená   akákoľvek   manipulácia  narušujúca
           správnosť meradla.
1.4     Ak   nemožno   konštrukčným   riešením   meradla  zabrániť
        neoprávnenému  zásahu,  ktorý  by  mal  vplyv na správnosť
        meradla,  upravia   sa  tieto  časti  tak,   aby  sa  dali
        zabezpečiť overovacou značkou.
1.5     Odmerná  nádoba  výčapného  dávkovača  má  mať tvar dutého
        valca  alebo  mierne  kónického  kužeľa  a umožňovať ľahké
        čistenie.

1.6     Pre výčapné  dávkovače sú povolené  tieto menovité objemy:
        500,  300,  200,  100,  50,  40,  30  a 20 cm3. Povolenými
        jednotkami objemu sú l, dm3, dl, cl, ml a cm3.

1.7     Rysky,  číslice  a  symboly  meracích jednotiek označujúce
        menovitý  objem  dávkovača  majú  byť zhotovené trvanlivým
        a výrazným  spôsobom  (rytím,  leptaním,  nalisovaním)  na
        prednej   stene  odmerného   priestoru,  majú   byť  dobre
        čitateľné    a    za    bežných    podmienok    používania
        neodstrániteľné.
1.8     Najväčšie dovolené  chyby výčapných dávkovačov  sú uvedené
        v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
     Menovitý objem v cm3               Najväčšia dovolená chyba
------------------------------------------------------------------
          500 až 200                             + -2%
          100 až 20                              + -3%
------------------------------------------------------------------

2.      Metódy technických skúšok a  metódy skúšania pri overovaní
        výčapných dávkovačov
2.1     Všeobecne
2.1.1   Technická skúška pri schvaľovaní  typu sa vykoná na jednej
        až  troch  vzorkách  výčapných  dávkovačov,  pričom skúška
        správnosti dávkovania  objemu sa vykoná  na každom meradle
        10-krát.
2.1.2   Pri  technickej  skúške  pri  schvaľovaní  typu  výčapných
        dávkovačov sa vykoná
        a) kontrola splnenia technických požiadaviek podľa bodu 1,
        b) skúška správnosti dávkovaného objemu.
2.1.3   Skúška správnosti  dávkovaného objemu sa  vykoná vymeraním
        objemu
        a) hlavnou   objemovou  metódou   s  použitím   etalónovej
           odmernej banky s ryskou pre  menovitý objem a s ďalšími
           dvoma  odchýlkovými  ryskami,  ktoré  udávajú  menovitý
           objem zväčšený  (zmenšený) o najväčšiu  dovolenú chybu,
           alebo
        b) objemovou metódou s  použitím etalónovej odmernej banky
           s ryskou a delenou pipetou.
2.1.4   Na  vymeranie objemu  sa používa  pitná alebo  destilovaná
        voda teplá 20 (+ - 5) stupňov C.
2.2     Vymeranie objemu hlavnou objemovou metódou
2.2.1   Pri   vymeraní  hlavnou   objemovou  metódou   sa  použije
        etalónová  odmerná  banka  s  ryskou  pre  menovitý  objem
        a s dvoma odchýlkovými ryskami.
2.2.2   Etalónová   odmerná   banka   sa   namočí   pitnou   alebo
        destilovanou  vodou. Voda  sa z  banky vyleje  a nechá  sa
        odkvapkať  15 s,  pričom sa  nádoba obráti  dnom nahor pod
        uhlom 60 stupňov až 70 stupňov.
2.2.3   Do takto namočenej banky  sa vypustí z výčapného dávkovača
        jedna dávka.
2.2.4   Ak  je  spodný  okraj   menisku  hladiny  vody  vypustenej
        z dávkovača medzi odchýlkovými ryskami, je vypustená dávka
        správna.
2.2.5   Voda z  etalónovej odmernej banky sa  vyleje a po uplynutí
        15  s  sa  vykoná  ďalšie  meranie  objemu predchádzajúcim
        spôsobom.
2.3     Vymeranie objemu objemovou metódou
2.3.1   Pri  vymeraní objemu  touto metódou  sa použije  etalónová
        odmerná banka s ryskou a delená pipeta.
2.3.2   Postup  pri objemovej  skúške dávkovača  touto metódou  sa
        zhoduje s postupom v  bode 2.2, pričom správnosť dávkovača
        sa vyhodnotí podľa bodov 2.3.3 a 2.3.4.
2.3.3   Podľa polohy spodného okraja menisku hladiny vody vzhľadom
        na rysku na etalónovej odmernej banke označujúcej menovitý
        objem  sa namočenou  a odkvapkanou  pipetou odoberie alebo
        pridá taký objem vody,  aby spodný okraj menisku kvapaliny
        súhlasil s horným okrajom rysky určujúcej menovitý objem.
2.3.4   Ak je  odobraté alebo pridané množstvo  menšie alebo rovná
        sa najväčšej dovolenej chybe pre príslušný menovitý objem,
        je  vypustená  dávka  z  dávkovača  správna.  Ak  je  toto
        množstvo väčšie, je vypustená  dávka z dávkovača nesprávna
        a dávkovač metrologickým požiadavkám nevyhovel.
2.4     Postup pri prvotnom a následnom overení
2.4.1   Prvotné a následné  overenie výčapného dávkovača pozostáva
        z vonkajšej   obhliadky,   z   kontroly   rozmerov  číslic
        a symbolov  meracej   jednotky  a  zo   skúšky  správnosti
        dávkovaného objemu podľa bodu 2.2 alebo 2.3.
2.4.2   Pri  overení  výčapného  dávkovača  sa  skúška  správnosti
        dávkovaného objemu vykoná 5-krát.
2.4.3   Rozšírená   neistota   stanovenia   objemu   pri  prvotnom
        a následnom overení nemá prekročiť 1/3 najväčšej dovolenej
        chyby výčapného dávkovača. Pri výpočte rozšírenej neistoty
        sa použije koeficient rozšírenia k = 2.

PRÍL.29

VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU DISKONTINUÁLNE SČÍTAVACIE

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie, ktoré sa používajú na určenie hmotnosti (sypkého) produktu jeho rozdeľovaním na jednotlivé dávky, pričom postupne určujú a sčítavajú hmotnosti jednotlivých dávok a takto odvážené jednotlivé dávky produktu premiestnia na jedno miesto, a ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Táto príloha sa nevzťahuje na váhy vážiace za pohybu a na váhy určujúce celkové množstvo produktu násobením hodnoty hmotnosti vopred nastavenej konštantnej dávky počtom vážiacich cyklov.

2. Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

5. Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení váh s automatickou činnosťou diskontinuálnych sčítavacích

1       Termíny a definície
1.1     Váhy  -  merací  prístroj  slúžiaci  na  určenie hmotnosti
        telesa s využitím účinku gravitácie na toto teleso.
        Podľa  spôsobu  činnosti  sa  váhy  klasifikujú  ako  váhy
        s automatickou alebo neautomatickou činnosťou.
1.2     Váhy s  automatickou činnosťou -  váhy vážiace bez  zásahu
        operátora, pracujúce  na základe vopred  určeného programu
        automatických procesov charakteristických pre dané váhy.
1.3     Váhy  s automatickou  činnosťou diskontinuálne  sčítavacie
        (sčítavacie  váhy  s  násypkou)   -  váhy  s  automatickou
        činnosťou, ktoré  určujú hmotnosť (sypkého)  produktu jeho
        rozdeľovaním na  jednotlivé dávky, pričom  postupne určujú
        a sčítavajú         hmotnosti jednotlivých  dávok a takto odvážené
        jednotlivé dávky produktu premiestnia na jedno miesto.
1.4     Indikačné  zariadenie  -   časť  váh  zobrazujúca  hodnotu
        výsledku váženia v jednotkách hmotnosti.
1.5     Súčtové  indikačné zariadenie  - časť  váh s  automatickou
        činnosťou  diskontinuálnych  sčítavacích,  ktorá zobrazuje
        súčet hmotnosti postupne odvážených a premiestnených dávok
        produktu.
1.6     Hlavné   súčtové   indikačné   zariadenie   -   časť   váh
        s automatickou  činnosťou   diskontinuálnych  sčítavacích,
        ktorá   zobrazuje  súčet   hmotnosti  všetkých  odvážených
        a premiestnených dávok produktu.
1.7     Čiastkové   súčtové  indikačné   zariadenie  -   časť  váh
        s automatickou  činnosťou   diskontinuálnych  sčítavacích,
        ktorá   zobrazuje   súčet   určitého   množstva   postupne
        odvážených a premiestnených dávok produktu.
1.8     Kontrolné  indikačné  zariadenie  -  indikačné  zariadenie
        umožňujúce   použitie   váh   s   automatickou   činnosťou
        diskontinuálnych   sčítavacích  ako   kontrolných  váh  na
        váženie jednotlivých dávok na kontrolné účely.
1.9     Nulovacie   zariadenie   -    zariadenie   na   nastavenie
        indikačného  zariadenia  na  nulu  pri  nezaťaženom nosiči
        zaťaženia.
1.10    Hodnota   dielika   -   hodnota   vyjadrená  v  jednotkách
        hmotnosti, zodpovedajúca
        a) rozdielu medzi hodnotami  prislúchajúcimi dvom susedným
           značkám stupnice v prípade analógovej indikácie alebo
        b) rozdielu  medzi dvoma  susednými indikovanými hodnotami
           v prípade číslicovej indikácie.
1.11    Dielik súčtovej stupnice (dt)  - dielik hlavného súčtového
        indikačného zariadenia.
1.12    Dielik  kontrolnej  stupnice   (d)  -  dielik  kontrolného
        indikačného zariadenia.
1.13    Vážiaci cyklus - sled týchto činností:
        a) prísun dávky na nosič zaťaženia,
        b) jedno váženie,
        c) premiestnenie dávky.
1.14    Automatický  rozsah  váživosti  -  rozsah  od dolnej medze
        váživosti po hornú medzu váživosti.
1.15    Horná   medza   váživosti   (Max)   -  najväčšia  hmotnosť
        jednotlivej dávky, ktorú možno odvážiť automaticky.
1.16    Dolná   medza   váživosti   (Min)   -  najmenšia  hmotnosť
        jednotlivej dávky, ktorú možno odvážiť automaticky.
1.17    Cieľová   hmotnosť  dávky   -  vopred   nastavená  hodnota
        hmotnosti  jednotlivej  dávky  na  nosiči zaťaženia, ktorá
        zastaví prísun materiálu v každom vážiacom cykle.
1.18    Najmenšia sčítaná hmotnosť (Suma  min) - najmenšia hodnota
        hmotnosti  odváženého  produktu,  ktorú  možno  určiť  bez
        prekročenia  najväčšej  dovolenej  chyby  pri automatickom
        vážení  sčítaním  hmotností   jednotlivých  dávok,  pričom
        hmotnosť každej dávky je v automatickom rozsahu váživosti.

2       Technické požiadavky na meradlá
2.1     Vhodnosť na použitie
        Váhy  s automatickou  činnosťou diskontinuálne  sčítavacie
        (ďalej  len  "váhy")  sa   navrhujú  tak,  aby  vyhovovali
        pracovným postupom a produktom, pre ktoré sú určené.
2.2     Bezpečnosť
        Váhy   sa  konštruujú   tak,  aby   sa  ich  rozjustovanie
        ovplyvňujúce  metrologické funkcie  nemohlo uskutočniť bez
        toho, aby jeho efekt nebol ľahko zistiteľný.
2.3     Čistenie nosiča zaťaženia
        Vyprázdnenie nosiča  zaťaženia a činnosť  váh neovplyvňujú
        negatívne  výsledok  váženia   zmenami  množstva  produktu
        zostávajúceho  v  nosiči  zaťaženia  po ukončení vážiaceho
        cyklu.
2.4     Podmienky automatického váženia
        Automatická  operácia sa  preruší, tlač  výsledkov váženia
        zastaví  alebo označí  a do  činnosti sa  uvedie výstražná
        signalizácia v týchto prípadoch:
        a) ak  bola horná  medza váživosti  prekročená o  viac ako
           9 d,
        b) ak hmotnosť jednotlivej dávky,  ktorá sa má odvážiť, je
           menšia ako  dolná medza váživosti  (Min) okrem prípadu,
           ak ide o poslednú jednotlivú dávku váženia.
2.5     Prevádzkové nastavenie
        Počas    automatického    váženia    nemožno   prestavovať
        prevádzkové   parametre  váh   ani  nastavovať   indikačné
        zariadenia  s  výnimkou  prerušenia  vážiaceho  cyklu  pri
        skúškach váh.
2.6     Nulovacie zariadenie
        Váhy,  ktoré  nevykonávajú  tarovaciu  operáciu  po každom
        vyprázdnení   nosiča  zaťaženia,   sa  vybavujú  nulovacím
        zariadením.
        Automatická  operácia  sa  zablokuje,  ak  sa  odchýlka od
        nulovej indikácie rovná
        a) 1 dt  na  váhach  s  automatickým  nulovacím zariadením
           alebo
        b) 0,5   dt    na   váhach   s    poloautomatickým   alebo
           neautomatickým nulovacím zariadením.
        Nulovacie   zariadenie  má   byť  schopné   nastaviť  nulu
        s presnosťou + -  0,25-násobku hodnoty najmenšieho dielika
        všetkých   indikačných   zariadení   váh   a  jeho  rozsah
        nastavenia nemá prekročiť 4% hornej medze váživosti.
2.7     Váhy s kontrolnými indikačnými zariadeniami
        Nosič  zaťaženia  na   váhach  s  kontrolnými  indikačnými
        zariadeniami sa vybavuje  zariadením umožňujúcim naloženie
        etalónových závaží podľa tabuľky č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
Horná medza váživosti (Max)  Najmenšie množstvo etalónových závaží
------------------------------------------------------------------
          Max <=  5 t                           Max
    5 t < Max <= 25 t                           5 t
   25 t < Max <= 50 t                        20% Max
   50 t < Max                                  10 t
------------------------------------------------------------------

2.8     Súčtové indikačné a tlačiarenské zariadenie
        Váhy  sú vybavené  hlavným indikačným  súčtovým zariadením
        a môžu  mať  aj  doplnkové  súčtové  indikačné zariadenie,
        čiastkové  súčtové  indikačné  zariadenie  a  tlačiarenské
        zariadenie.
2.9     Kvalita indikácie
        Súčtové  indikačné  a   tlačiarenské  zariadenia  umožňujú
        spoľahlivé,  jednoduché a  jednoznačné odčítanie výsledkov
        jednoduchým prirovnaním a vyznačuje sa na nich názov alebo
        symbol príslušnej jednotky hmotnosti.
2.10    Dielik stupnice
        S výnimkou doplnkového súčtového indikačného zariadenia sú
        hodnoty dielikov všetkých  súčtových indikačných zariadení
        rovnaké.
2.11    Doplnkové súčtové indikačné zariadenie
        Hodnota   dielika    doplnkového   súčtového   indikačného
        zariadenia sa rovná  najmenej desaťnásobku hodnoty dielika
        súčtovej stupnice vyznačenej na opisnom štítku.
2.12    Pomocné zariadenia
        Pomocné   zariadenia   neovplyvňujú   zobrazovanú  sčítanú
        hodnotu,  ktorá  predstavuje  celkovú  hmotnosť odváženého
        produktu.

3       Metrologické požiadavky na meradlá
3.1     Triedy presnosti
        Váhy sa rozdeľujú do štyroch tried presnosti:
        0,2          0,5           1          2
3.2     Najväčšie dovolené chyby
3.2.1   Automatické váženie
        Najväčšie  dovolené chyby  pre každú  triedu presnosti  sú
        v zhode s príslušnými hodnotami  uvedenými v tabuľke č. 2,
        zaokrúhlené   na  najbližšiu   hodnotu  dielika   súčtovej
        stupnice.  Najväčšie  dovolené  chyby  platia  pre sčítané
        hmotnosti  odváženého  množstva  produktu,  ktoré  nie  sú
        menšie, ako je najmenšia sčítaná hmotnosť (Suma min ).

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
Trieda                       Percento sčítanej hmotnosti
presnosti           ----------------------------------------------
                       Prvotné overenie     Kontrola v prevádzke
------------------------------------------------------------------
 0,2                     + - 0,10%              + - 0,2%
 0,5                     + - 0,25%              + - 0,5%
 1                       + - 0,50%              + - 1,0%
 2                       + - 1,00%              + - 2,0%
------------------------------------------------------------------

3.2.2   Ovplyvňujúce veličiny
        Najväčšie  dovolené chyby  platné pre  skúšky na posúdenie
        účinku ovplyvňujúcich veličín sú uvedené v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------
  Najväčšie dovolené chyby   Zaťaženie (m) vyjadrené v dielikoch
                                      súčtovej stupnice
------------------------------------------------------------------
       + - 0,5 dt                          0 <= m <= 500
       + - 1,0 dt                         500 < m <= 2 000
       + - 1,5 dt                       2 000 < m <= 10 000
------------------------------------------------------------------

        Číselné údaje a vytlačené  výsledky sú korigované na chybu
        zaokrúhlenia, ktorá sa určuje s presnosťou aspoň 0,2 dt.
3.3     Tvar dielika stupnice
        Dieliky  stupnice indikačného  a tlačiarenského zariadenia
        majú tvar  1x10 na k,  2x10 na  k,  5x10 na k,  kde "k" je
        kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.
3.4     Dielik súčtovej stupnice (dt)
        Hodnota dielika súčtovej stupnice nemá byť
        a) menšia ako 0,01% hornej medze váživosti a
        b) väčšia ako 0,2% hornej medze váživosti.
3.5     Najmenšia hodnota najmenšej sčítanej hmotnosti (Suma min)
        Najmenšia  hodnota najmenšej  sčítanej hmotnosti  nemá byť
        menšia ako
        a) hodnota  zaťaženia,  pre  ktoré  sa  najväčšia dovolená
           chyba  pri  automatickom  vážení  pri  prvotnom overení
           rovná hodnote dielika súčtovej stupnice (dt),
        b) dolná medza váživosti (Min).
3.6     Zhoda medzi indikačným a tlačiarenským zariadením
        Pre  to  isté  zaťaženie  platí,  že  rozdiel medzi údajmi
        o výsledku   udávanými  dvoma   zariadeniami  s   rovnakou
        hodnotou dielika stupnice má byť
        a) nulový          pre  digitálne   indikačné  alebo  tlačiarenské
           zariadenia,
        b) menší,  ako  je  absolútna  hodnota najväčšej dovolenej
           chyby pri automatickom vážení pre analógové zariadenia.
3.7     Konštantná teplota
        Váhy spĺňajú príslušné technické požiadavky a metrologické
        požiadavky pri teplotách od - 10 stupňov C do + 40 stupňov
        C.
        V osobitných  prípadoch  môže  byť  tento  teplotný rozsah
        odlišný,  ale  nie  menší  ako  30  stupňov  C  a  je vždy
        vyznačený na štítku váh.

4       Nápisy a značky
4.1     Nápisy
        Váhy majú toto označenie:
4.1.1   Údaje vypísané slovne:
        a) značka výrobcu,
        b) značka dovozcu (ak je to aplikovateľné),
        c) výrobné číslo a typové označenie váh,
        d) špecifikácia produktu,
        e) dielik kontrolnej stupnice (ak je to aplikovateľné),
        f) napätie zdroja,
        g) frekvencia zdroja,
        h) pracovný tlak tekutého média (ak je to aplikovateľné).
4.1.2   Údaje vyjadrené v kódoch:
        a) značka schváleného typu,
        b) trieda presnosti,
        c) horná medza váživosti,
        d) dolná medza váživosti,
        e) najmenšia sčítaná hmotnosť,
        f) dielik súčtovej stupnice.
4.2     Overovacie značky
4.2.1   Umiestnenie
        Na  váhach sa  nachádza miesto  na umiestnenie overovacích
        značiek. Miesto na značky spĺňa tieto požiadavky:
        a) nemožnosť  odstránenia  tej  časti  váh,  na  ktorej sa
           značka nachádza bez poškodenia značky,
        b) umožnenie jednoduchého umiestnenia značky bez toho, aby
           sa tým zmenili metrologické vlastnosti váh,
        c) viditeľnosť   značky  bez   posunutia  váh   počas  ich
           prevádzky.
4.2.2   Pripevnenie
        Na  váhach  sa  vyhradzuje  podložka  na overovaciu značku
        takto:
        a) ak  sa značka  vyrazí na  plombu, môže  podložku tvoriť
           platnička  z  olova  alebo  z  iného vhodného materiálu
           s podobnými vlastnosťami, zapustená v doske pripevnenej
           na váhach alebo zapustená do otvoru vyvŕtaného do váh,
        b) ak je značkou samolepiaca  nálepka, je na ňu pripravené
           vhodné miesto.

5.      Metrologická kontrola meradiel
5.1     Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
5.1.1   Dokumentácia
        Žiadosť o  schválenie typu obsahuje  dokumentáciu s týmito
        údajmi:
        a) metrologické charakteristiky váh,
        b) súhrn špecifikácií váh,
        c) opis funkcie komponentov a zariadení váh,
        d) nákresy,  schémy  a   všeobecné  softvérové  informácie
           objasňujúce konštrukciu a činnosť váh,
        e) dokumenty  o  tom,  že  konštrukcia  a  vyhotovenie váh
           zodpovedajú požiadavkám tejto prílohy.
5.1.2   Všeobecné požiadavky
        Technická skúška pri schvaľovaní  typu sa vykoná spravidla
        na jednej váhe predstavujúcej konkrétny typ.
        Ak  je  potrebné  vykonať  technickú  skúšku  na viacerých
        váhach, neprekročí ich počet tri. Jedna z váh je kompletne
        nainštalovaná na mieste používania.  Ďalšia váha alebo jej
        podstatné časti  sú pripravené tak,  aby sa na  nich mohli
        vykonať simulačné skúšky v laboratóriu.
5.1.3   Skúšky
5.1.3.1 Skontroluje  sa  predložená  dokumentácia  a  vykonajú  sa
        skúšky na preverenie, či váhy zodpovedajú
        a) technickým požiadavkám,
        b) metrologickým požiadavkám,
        c) požiadavkám   na   elektronické    váhy   (ak   je   to
           aplikovateľné).
5.1.3.2 Postup technických skúšok  pri schvaľovaní typu ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.
5.1.4   Podmienky vykonania skúšok
        Vykonávateľ skúšky typu môže  na účely skúšok vyžadovať od
        žiadateľa o  schválenie typu náležité  množstvo materiálu,
        kontrolné zariadenia (váhy) a zamestnancov.
5.1.5   Miesto skúšky
        Váhy predložené na technické skúšky sa môžu skúšať
        a) v mieste sídla vykonávateľa skúšok alebo
        b) na  ktoromkoľvek  inom  vhodnom  mieste,  na  ktorom sa
           vykonávateľ  skúšky   a  žiadateľ  o   schválenie  typu
           dohodnú.
5.2     Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
5.2.1   Skúšky
5.2.1.1 Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh so schváleným typom
        a preskúša,   či  váhy   vyhovujú  technickým  požiadavkám
        a metrologickým   požiadavkám  pre   všetky  produkty,  na
        ktorých  váženie sú  váhy určené  pri bežných  podmienkach
        používania.
5.2.1.2 Skúšky vykoná vykonávateľ overenia na mieste používania na
        úplne   skompletizovaných  váhach   upevnených  v  polohe,
        v ktorej sa budú používať.
5.2.1.3 Postup  pri   prvotnom  a  následnom   overení  ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.
5.2.1.4 Vykonávateľ  overenia  v  odôvodnenom  prípade  a v záujme
        toho,  aby sa  predišlo  duplicite  skúšok, ktoré  už boli
        predtým vykonané pri  technických skúškach pri schvaľovaní
        typu, môže použiť tieto výsledky pri prvotnom overení.
5.2.1.5 Podmienky vykonania skúšok
        Vykonávateľ  overenia môže  na účely  skúšok vyžadovať  od
        objednávateľa   overenia   náležité   množstvo  materiálu,
        kontrolné zariadenia (váhy) a zamestnancov.

PRÍL.30

VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU NA VÁŽENIE CESTNÝCH VOZIDIEL ZA POHYBU A NA MERANIE NÁPRAVOVÉHO ZAŤAŽENIA

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na váhy s automatickou činnosťou na váženie cestných vozidiel za pohybu a na meranie nápravového zaťaženia (ďalej len "váhy na váženie za pohybu"), ktoré

a) sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona,

b) sa používajú na určenie a indikáciu hmotnosti cestných vozidiel (ďalej len "vozidlá"), určenie a indikáciu hmotnosti vozidiel a zaťaženia náprav vozidiel alebo určenie a indikáciu hmotnosti vozidiel, zaťaženia náprav vozidiel a zaťaženia skupiny náprav vozidiel pri ich vážení za pohybu a

c) sú inštalované v riadenom priestore váženia na mieste, kde je rýchlosť váženého vozidla regulovaná.

2. Táto príloha sa nevzťahuje na váhy na váženie za pohybu, ktoré

a) určujú zaťaženie nápravy ako dvojnásobok zaťaženia jedného kolesa alebo

b) sú priamo inštalované na váženom vozidle.

3. Váhy na váženie za pohybu pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

4. Váhy na váženie za pohybu schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu podľa § 14 ods. 2 zákona.

5. Váhy na váženie za pohybu, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

Druhá časť

Metrologické požiadavky, technické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení váh na váženie za pohybu

1. Definície

1.1 Všeobecné definície

1.1.1 Váhy na váženie za pohybu sú váhy s automatickou činnosťou vybavené nosičom zaťaženia vrátane plošiny, ktoré určujú a indikujú hmotnosť vozidla alebo určujú a indikujú hmotnosť vozidla a zaťaženie náprav vozidla alebo určujú a indikujú hmotnosť vozidla, zaťaženie náprav vozidla a zaťaženie skupín náprav vozidla počas jeho prejazdu cez ich nosič zaťaženia.

1.1.2 Kontrolné váhy sú váhy používané na určenie statickej hmotnosti referenčného vozidla a statického zaťaženia jednotlivých náprav dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla.

1.1.3 Kontrolné váhy používané pri skúškach ako referenčné váhy môžu byť

a) samostatné váhy alebo

b) integrované váhy, ak skúšané váhy na váženie za pohybu umožňujú režim statického váženia.

1.2 Konštrukcia

1.2.1 Riadený priestor váženia je miesto určené na prácu váh na váženie za pohybu, ktoré je v súlade s požiadavkami na inštaláciu.

1.2.2 Vážiaci úsek je úsek cesty s nosičom zaťaženia a s plošinami umiestnenými na oboch koncoch nosiča zaťaženia v smere jazdy váženého vozidla.

1.2.3 Plošina je časť vážiaceho úseku, ktorá nie je nosičom zaťaženia, ale je umiestnená na oboch jeho koncoch tak, aby vytvárala priamu, rovnú a hladkú dráhu v smere jazdy váženého vozidla. Konštrukcia a geometria plošín musí vyhovovať požiadavkám technickej normy. ¹⁾

1.2.4 Nosič zaťaženia je časť vážiaceho úseku určená na prijímanie zaťaženia od kolies vozidla, pomocou ktorej sa realizuje zmena rovnovážneho stavu váh na váženie za pohybu po ich zaťažení.

1.3 Metrologické charakteristiky

1.3.1 Váženie vcelku je váženie vozidla, ktoré celé spočíva na nosiči zaťaženia.

1.3.2 Váženie po častiach je váženie vozidla postupne po dvoch alebo viacerých častiach na tom istom nosiči zaťaženia.

1.3.3 Váženie za pohybu je proces určenia hmotnosti vozidla, zaťaženia nápravy alebo skupiny náprav pohybujúceho sa vozidla prechádzajúceho cez nosič zaťaženia váh na váženie za pohybu meraním a analýzou dynamických síl pneumatík vozidla.

1.3.4 Statické váženie je váženie vozidiel alebo skúšobných zaťažení v pokoji.

1.3.5 Hmotnosť vozidla je celková hmotnosť vozidla vrátane všetkých pripojených súčastí.

1.3.6 Náprava vozidla (ďalej len "náprava") je os so súpravou dvoch alebo viacerých kolies, ktorých stred otáčania leží približne na spoločnej osi prebiehajúcej cez celú šírku vozidla a uloženej priečne k smeru pohybu vozidla.

1.3.7 Skupina náprav sú dve alebo viac náprav v definovanej skupine náprav a ich vzájomný čiastkový rázvor, ktorým je vzdialenosť stredov náprav v danej skupine náprav.

1.3.8 Zaťaženie nápravy je časť hmotnosti vozidla pripadajúca na nápravu, ktorá v čase váženia spočíva na nosiči zaťaženia.

1.3.9 Zaťaženie jednotlivej nápravy je zaťaženie nápravy, ktorá nie je súčasťou skupiny náprav.

1.3.10 Statické referenčné zaťaženie jednotlivej nápravy je zaťaženie jednotlivej nápravy známej konvenčne pravej hodnoty určenej pri statickom vážení dvojnápravového kompaktného vozidla.

1.3.11 Zaťaženie skupiny náprav je súčet zaťažení všetkých náprav v definovanej skupine náprav. Zaťaženie skupiny náprav je časť hmotnosti vozidla pripadajúca na skupinu náprav v čase váženia.

1.3.12 Zaťaženie pneumatiky je časť hmotnosti vozidla pripadajúca na pneumatiku v čase váženia.

1.3.13 Zaťaženie kolesa je súčet zaťažení všetkých pneumatík obsiahnutých v montáži kolesa na jednom konci nápravy. Montáž kolesa môže mať jednu alebo dve pneumatiky.

1.3.14 Horná medza váživosti (Max) je najväčšie zaťaženie nosiča zaťaženia pri vážení za pohybu bez sčítavania.

1.3.15 Dolná medza váživosti (Min) je hodnota zaťaženia, pod ktorou môžu byť výsledky váženia za pohybu pred sčítaním ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

1.3.16 Rozsah váživosti je rozsah medzi dolnou medzou váživosti a hornou medzou váživosti.

1.3.17 Hodnota dielika (d) je hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti pre váženie za pohybu zodpovedajúca rozdielu medzi dvomi susednými indikovanými alebo vytlačenými hodnotami.

1.3.18 Hodnota dielika pre stacionárne zaťaženie je hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti pre váženie stacionárnych vozidiel alebo skúšobných závaží zodpovedajúca rozdielu medzi dvomi susednými indikovanými alebo vytlačenými hodnotami.

1.3.19 Prevádzková rýchlosť (v) je priemerná rýchlosť váženého vozidla počas jeho pohybu cez nosič zaťaženia.

1.3.20 Najväčšia prevádzková rýchlosť (vmax) je najväčšia rýchlosť vozidla, pri ktorej môžu váhy na váženie za pohybu vážiť za pohybu a nad ktorej hodnotou môžu byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

1.3.21 Najmenšia prevádzková rýchlosť (vmin) je najmenšia rýchlosť vozidla, pri ktorej môžu váhy na váženie za pohybu vážiť za pohybu a pod ktorej hodnotou môžu byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

1.3.22 Rozsah prevádzkovej rýchlosti je výrobcom špecifikovaný rozsah hodnôt medzi najmenšou prevádzkovou rýchlosťou a najväčšou prevádzkovou rýchlosťou, v ktorom sa môže vozidlo vážiť za pohybu.

1.3.23 Najväčšia prejazdová rýchlosť je najväčšia rýchlosť, ktorou môže vozidlo prechádzať cez vážiaci úsek bez toho, aby spôsobilo trvalú zmenu funkčných charakteristík váh na váženie za pohybu nad rámec špecifikovaných charakteristík.

1.4 Indikácie a chyby

1.4.1 Indikácia váh je zobrazenie hodnoty veličiny poskytnuté meradlom. Pojem indikácia zahrňuje zobrazenie údaja na displeji aj na výtlačku.

1.4.2 Primárne indikácie sú indikácie, signály a symboly, ktoré sú predmetom požiadaviek na váhy na váženie za pohybu.

1.4.3 Najväčšia dovolená chyba (MPE) je najväčšia dovolená hodnota chyby určená podľa bodu 2.2, pričom chyba je vyjadrená ako rozdiel medzi indikáciou váh na váženie za pohybu a zodpovedajúcou konvenčne pravou hodnotou.

1.4.4 Najväčšia dovolená odchýlka (MPD) je najväčšia dovolená odchýlka zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav od korigovanej strednej hodnoty zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav.

1.4.5 Korigovaný výsledok je výsledok merania po algebrickej korekcii systematickej chyby.

1.5 Vozidlá

1.5.1 Vozidlo, ktoré je naložené alebo prázdne, ktoré musia váhy na váženie za pohybu rozpoznávať ako vozidlo určené na váženie.

1.5.2 Kompaktné vozidlo je cestné vozidlo s nedeleným podvozkom, ku ktorému nie je pripojený príves ani náves. Kompaktné vozidlo má dve alebo viac náprav.

1.5.3 Referenčné vozidlo je vozidlo so známou konvenčne pravou hodnotou hmotnosti a zaťaženia jednotlivých náprav pri dvojnápravovom kompaktnom vozidle alebo hmotnosti pri ostatných vozidlách použitých pri skúškach za pohybu, určenou na kontrolných váhach.

1.6 Ďalšie termíny a definície sú uvedené v technickej norme. ²⁾

2. Metrologické požiadavky

2.1 Triedy presnosti

2.1.1 Hmotnosť vozidla

Na určenie hmotnosti vozidla sú váhy na váženie za pohybu rozdelené do štyroch tried presnosti

a) 0,2

b) 0,5

c) 1

d) 2

2.1.2 Zaťaženie jednotlivej nápravy a zaťaženie skupiny náprav

Na určenie zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav sú váhy rozdelené do štyroch tried presnosti

a) A

b) B

c) C

d) D

2.1.3 Váhy na váženie za pohybu môžu mať rôzne triedy presnosti na určenie zaťaženia jednotlivej nápravy a na určenie zaťaženia skupiny náprav.

2.1.4 Vzťah medzi triedami presnosti

Vzťah medzi jednotlivými triedami presnosti pre zaťaženie jednotlivej nápravy alebo pre zaťaženie skupiny náprav a triedami presnosti pre hmotnosť vozidla je uvedený v tabuľke č. 1.

                                Tabuľka č. 1
I------------------------------------I---------------------------------------I
I   Trieda presnosti pre zaťaženie   I Trieda presnosti pre hmotnosť vozidla I
I     jednotlivej nápravy a pre      I----------I----------I--------I--------I
I      zaťaženie skupiny náprav      I   0,2    I   0,5    I   1    I   2    I
I------------------------------------I----------I----------I--------I--------I
I                 A                  I    x     I    x     I        I        I
I------------------------------------I----------I----------I--------I--------I
I                 B                          I    x     I    x     I   x    I        I
I------------------------------------I----------I----------I--------I--------I
I                 C                  I          I    x     I   x    I   x    I
I------------------------------------I----------I----------I--------I--------I
I                 D                  I          I          I   x    I   x    I
I------------------------------------I----------I----------I--------I--------I

2.2 Hranice chýb

2.2.1 Váženie za pohybu

2.2.1.1 Hmotnosť vozidla

Najväčšou dovolenou chybou určenia hmotnosti vozidla pri jeho vážení za pohybu je väčšia z týchto hodnôt:

a) hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 2 zaokrúhlená na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,

b) 1 d × počet náprav v súčte pri prvotnom overení alebo 2 d × počet náprav v súčte pri kontrole v prevádzke.

                                 Tabuľka č. 2
I----------------------------I-----------------------------------------------I
I    Trieda presnosti pre    I Percento konvenčnej hodnoty hmotnosti vozidla I
I      hmotnosť vozidla      I---------------------I-------------------------I
I                            I  Prvotné overenie   I  Kontrola v prevádzke   I
I----------------------------I---------------------I-------------------------I
I            0,2             I      +- 0,10%       I        +- 0,20%         I
I----------------------------I---------------------I-------------------------I
I            0,5             I      +- 0,25%       I        +- 0,50%         I
I----------------------------I---------------------I-------------------------I
I             1              I      +- 0,50%       I        +- 1,00%         I
I----------------------------I---------------------I-------------------------I
I             2              I      +- 1,00%       I        +- 2,00%         I
I----------------------------I---------------------I-------------------------I

2.2.1.2 Zaťaženie jednotlivej nápravy a zaťaženie skupiny náprav

Hranice chýb platné pre zaťaženie jednotlivej nápravy a pre zaťaženie skupiny náprav

a) pre statické referenčné zaťaženie jednotlivej nápravy dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla sú uvedené v bode 2.2.1.2.1,

b) pre zaťaženie jednotlivej nápravy a pre zaťaženie skupiny náprav všetkých ostatných referenčných vozidiel sú uvedené v bode 2.2.1.2.2.

2.2.1.2.1 Najväčšia dovolená chyba (MPE) pre dvojnápravové kompaktné referenčné vozidlo

Pri skúškach za pohybu dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla nesmie najväčší rozdiel medzi indikovaným zaťažením jednotlivej nápravy a konvenčne pravou hodnotou statického referenčného zaťaženia jednotlivej nápravy prekročiť väčšiu z týchto hodnôt:

a) hodnotu z tabuľky č. 3 zaokrúhlenú na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,

b) 1 d pri prvotnom overení alebo 2 d pri kontrole v prevádzke.

                                Tabuľka č. 3
I-----------------------------I----------------------------------------------I
I    Trieda presnosti pre     I Percento konvenčne pravej hodnoty statického I
I    zaťaženie jednotlivej    I referenčného zaťaženia jednotlivej nápravy   I
I           nápravy           I---------------------I------------------------I
I                             I  Prvotné overenie   I  Kontrola v prevádzke  I
I-----------------------------I---------------------I------------------------I
I              A              I      +- 0,25%       I       +- 0,50%         I
I-----------------------------I---------------------I------------------------I
I              B              I      +- 0,50%       I       +- 1,00%         I
I-----------------------------I---------------------I------------------------I
I              C              I      +- 0,75%       I       +- 1,50%         I
I-----------------------------I---------------------I------------------------I
I              D              I      +- 1,00%       I       +- 2,00%         I
I-----------------------------I---------------------I------------------------I

2.2.1.2.2 Najväčšia dovolená odchýlka (MPD) pre všetky typy referenčných vozidiel okrem dvojnápravových kompaktných referenčných vozidiel

Pre všetky typy referenčných vozidiel okrem dvojnápravových kompaktných referenčných vozidiel platí, že najväčší rozdiel medzi indikáciou zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav zaznamenanej počas skúšok za pohybu a korigovanou strednou hodnotou zaťaženia jednotlivej nápravy alebo korigovanou strednou hodnotou zaťaženia skupiny náprav sa musí rovnať väčšej z týchto hodnôt:

a) hodnote z tabuľky č. 4 zaokrúhlenej na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,

b) 1 d × n pri prvotnom overení alebo 2 d × n pri kontrole v prevádzke,

kde n je počet náprav v skupine, pričom n = 1 je pre jednotlivú nápravu.

                                 Tabuľka č. 4
I--------------------------I-------------------------------------------------I
I   Trieda presnosti pre   I Percento korigovanej strednej hodnoty zaťaženia I
I  zaťaženie jednotlivej   I jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny     I
I   nápravy a zaťaženie    I náprav                                          I
I      skupiny náprav      I-----------------------I-------------------------I
I                          I   Prvotné overenie    I  Kontrola v prevádzke   I
I--------------------------I-----------------------I-------------------------I
I            A             I       +- 0,50%        I        +- 1,00%         I
I--------------------------I-----------------------I-------------------------I
I            B             I       +- 1,00%        I        +- 2,00%         I
I--------------------------I-----------------------I-------------------------I
I            C             I       +- 1,50%        I        +- 3,00%         I
I--------------------------I-----------------------I-------------------------I
I            D             I       +- 2,00%        I        +- 4,00%         I
I--------------------------I-----------------------I-------------------------I

2.2.2 Statické váženie

Najväčšia dovolená chyba pri statickom vážení pre zvyšujúce sa alebo znižujúce sa zaťaženie je uvedená v tabuľke č. 5.

                                 Tabuľka č. 5
I----------------------I---------------------------I-------------------------I
I Trieda presnosti pre I       Zaťaženie (m)       I   Najväčšie dovolené    I
I   hmotnosť vozidla   I   vyjadrené v dielikoch   I          chyby          I
I                      I         stupnice          I-----------I-------------I
I                      I                           I  Prvotné  I  Kontrola   I
I                      I                           I overenie  I v prevádzke I
I----------------------I---------------------------I-----------I-------------I
I                      I       0 <= m <= 500       I +- 0,5 d  I  +- 1,0 d   I
I                      I---------------------------I-----------I-------------I
I  0,2     0,5      1  I      500 < m <= 2 000     I +- 1,0 d  I  +- 2,0 d   I
I                      I---------------------------I-----------I-------------I
I                      I    2 000 < m < 5 000      I +- 1,5 d  I  +- 3,0 d   I
I----------------------I---------------------------I-----------I-------------I
I                      I      0 <= m <= 50         I +- 0,5 d  I  +- 1,0 d   I
I                      I---------------------------I-----------I-------------I
I          2           I      50 < m <= 200        I +- 1,0 d  I  +- 2,0 d   I
I                      I---------------------------I-----------I-------------I
I                      I     200 < m <= 1 000      I +- 1,5 d  I  +- 3,0 d   I
I----------------------I---------------------------I-----------I-------------I

2.3 Dielik stupnice (d)

Pre konkrétny spôsob váženia za pohybu a kombináciu nosičov zaťaženia musí mať každé zariadenie na indikáciu hmotnosti a na tlač výsledkov váženia rovnakú hodnotu dielika.

Vzťah medzi triedou presnosti, veľkosťou dielika stupnice a počtom dielikov stupnice pre hornú medzu váživosti je špecifikovaný v tabuľke č. 6.

                                Tabuľka č. 6
I------------------------I--------I--------------------I---------------------I
I  Trieda presnosti pre  I d (kg) I   Najmenší počet   I   Najväčší počet    I
I    hmotnosť vozidla    I        I      dielikov      I      dielikov       I
I------------------------I--------I--------------------I---------------------I
I          0,2           I  <= 5  I        500         I        5 000        I
I------------------------I--------I                    I                     I
I          0,5           I <= 10  I                    I                     I
I------------------------I--------I                    I                     I
I           1            I <= 20  I                    I                     I
I------------------------I--------I--------------------I---------------------I
I           2            I <= 50  I         50         I        1 000        I
I------------------------I--------I--------------------I---------------------I

Hodnoty dielikov indikačných a tlačiarenských zariadení sú vyjadrené v tvare 1 × 10 na k, 2 × 10 na k alebo 5 × 10 na k, kde k je kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.

2.4 Dolná medza váživosti

Dolná medza váživosti nesmie byť menšia, ako je zaťaženie vyjadrené v dielikoch stupnice špecifikované v tabuľke č. 7.

                                Tabuľka č. 7
I-------------------------------I--------------------------------------------I
I     Trieda presnosti pre      I Dolná medza váživosti v dielikoch stupnice I
I       hmotnosť vozidla        I                                            I
I-------------------------------I--------------------------------------------I
I  0,2         0,5           1  I                     50                     I
I-------------------------------I--------------------------------------------I
I               2               I                     10                     I
I-------------------------------I--------------------------------------------I

2.5 Zhoda medzi indikačným a tlačiarenským zariadením

Výsledky váženia indikované dvomi zariadeniami s rovnakou hodnotou dielika musia byť pri rovnakom zaťažení zhodné.

2.6 Teplota

Váhy na váženie za pohybu musia vyhovovať metrologickým požiadavkám a technickým požiadavkám pri teplotách od -10 stupňov C do +40 stupňov C. Teplotný rozsah môže byť na osobitné účely iný, ale nie menší ako 30 stupňov C, a musí byť vyznačený na váhach na váženie za pohybu.

2.7 Prevádzková rýchlosť

Váhy na váženie za pohybu musia vyhovovať metrologickým požiadavkám a technickým požiadavkám pri rýchlostiach vozidla v rozsahu prevádzkovej rýchlosti.

2.8 Meracie jednotky

Na vyjadrenie hmotnosti a zaťaženia sa používajú jednotky hmotnosti kilogram (kg) alebo tona (t).

2.9 Ďalšie metrologické požiadavky sú uvedené v technickej norme. ²⁾

3. Technické požiadavky

3.1 Vhodnosť na účely používania

Váhy na váženie za pohybu musia byť skonštruované tak, aby boli vhodné pre vozidlá, miesto používania a pracovné metódy, pre ktoré sú určené.

3.2 Zneužitie

Váhy na váženie za pohybu nesmú mať vlastnosti, ktoré umožňujú ich podvodné používanie.

3.3 Náhodná porucha alebo nesprávne nastavenie

Váhy na váženie za pohybu musia byť konštruované tak, že náhodné poškodenie alebo nesprávne nastavenie riadiacich prvkov spôsobujúce poruchu správnej činnosti sa nemôže vyskytnúť bez toho, aby ich výskyt nebol evidentný alebo signalizovaný.

3.4 Používanie v režime váh s neautomatickou činnosťou

Váhy na váženie za pohybu, ktoré môžu pracovať v režime váh s neautomatickou činnosťou, okrem toho, že musia vyhovovať požiadavkám technickej normy ³⁾ pre váhy s neautomatickou činnosťou, musia byť vybavené aj prostriedkami, ktoré umožňujú neautomatickú prevádzku, pri ktorej sa zablokuje automatická činnosť váh na váženie za pohybu aj váženie za pohybu.

3.5 Automatická prevádzka

Váhy na váženie za pohybu musia byť navrhnuté tak, aby zabezpečovali takú úroveň spoľahlivosti, pri ktorej je zaručené, že si uchovajú svoju presnosť a spĺňajú požiadavky najmenej po dobu jedného roka ich používania v bežných pracovných podmienkach. Všetky nedostatky sa musia automaticky a zreteľne indikovať.

3.6 Kvalita indikácie

Odčítanie primárnych údajov musí byť spoľahlivé, ľahké a jednoznačné v bežných pracovných podmienkach.

3.7 Tlačiareň

Tlač musí byť zreteľná a na daný účel stála. Vytlačené číslice musia mať výšku najmenej 2 mm. Pri tlači je názov alebo symbol meracej jednotky umiestnený na pravej strane hodnoty alebo na čele stĺpca hodnôt.

3.8 Ukladanie dát

Údaje o meraní sa môžu uložiť v pamäti váh na váženie za pohybu alebo v externej pamäti na ďalšie použitie. Údaje musia byť náležite chránené proti ich úmyselnej alebo neúmyselnej zmene v procese prenosu alebo ukladania a musia obsahovať všetky informácie potrebné na rekonštrukciu predchádzajúceho merania.

3.9 Súčtové zariadenie

Váhy na váženie za pohybu musia byť vybavené súčtovým zariadením, ktoré pracuje

a) automaticky; zariadenie začne pracovať po rozpoznaní vozidla, alebo

b) poloautomaticky; zariadenie začne automaticky pracovať po manuálnom príkaze.

3.10 Zariadenie na rozpoznanie vozidla

Váhy na váženie za pohybu, ktoré môžu pracovať bez zásahu operátora, musia byť vybavené zariadením na rozpoznanie vozidla. Toto zariadenie zistí prítomnosť vozidla vo vážiacom úseku a rozpozná, kedy je celé vozidlo odvážené. Váhy na váženie za pohybu nesmú indikovať ani vytlačiť údaj o hmotnosti, kým vážením neprešli všetky kolesá vozidla.

3.11 Zariadenia na usmernenie vozidla

Váhou na váženie za pohybu sa nesmú indikovať alebo vytlačiť údaje o hmotnosti vozidla, zaťažení jednotlivej nápravy alebo zaťažení skupiny náprav, ak niektoré z kolies neprešlo úplne cez nosič zaťaženia. Ak je pre danú váhu na váženie za pohybu určené váženie len v jednom smere, musí sa pri prejazde vozidla nesprávnym smerom objaviť chybové hlásenie alebo váhy na váženie za pohybu nesmú indikovať alebo vytlačiť hmotnosť vozidla, zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav.

3.12 Prevádzková rýchlosť

Váhou na váženie za pohybu sa nesmú indikovať ani vytlačiť údaje o hmotnosti vozidla, zaťažení jednotlivej nápravy alebo zaťažení skupiny náprav, ak vozidlo prešlo cez nosič zaťaženia rýchlosťou mimo rozsahu špecifikovaného pre prevádzkovú rýchlosť bez toho, aby na túto skutočnosť zreteľne neupozornili hlásením, že výsledky nie sú overené.

3.13 Softvér

Softvér používaný vo váhach na váženie za pohybu musí byť inštalovaný tak, aby sa bez porušenia jeho zabezpečenia nedal nijako upravovať alebo aby identifikačný kód automaticky signalizoval zmenu v softvéri.

3.14 Inštalácia

Váhy na váženie za pohybu sa vyrábajú a inštalujú tak, aby nepriaznivý vplyv prostredia na výsledok váženia bol čo najmenší. Ak by niektoré podmienky inštalácie mohli ovplyvniť proces váženia, uvedú sa tieto v rozhodnutí o schválení typu. Inštalácia váh na váženie za pohybu musí vyhovovať požiadavkám technickej normy. ¹⁾

3.15 Ďalšie technické požiadavky sú uvedené v technickej norme. ²⁾

4. Nápisy a označenia

4.1 Na váhach na váženie za pohybu sa uvádzajú údaje podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2.

4.1.1 Údaje uvedené v plnom znení

a) meno alebo značka výrobcu,

b) meno alebo značka dovozcu, ak ide o váhy na váženie za pohybu z dovozu,

c) označenie typu váh na váženie za pohybu,

d) výrobné číslo váh na váženie za pohybu na každom nosiči zaťaženia, ak majú váhy na váženie za pohybu viac nosičov zaťaženia,

e) upozornenie "Nepoužívať na váženie kvapalných produktov", ak typ váh na váženie za pohybu nie je schválený na váženie kvapalných produktov,

f) najväčšia prejazdová rýchlosť vozidla pri vážení v km/h,

g) smer váženia, ak typ váh na váženie za pohybu nie je schválený na váženie v obidvoch smeroch,

h) dĺžka najdlhšieho váženého vozidla,

i) hodnota dielika pre stacionárne zaťaženie, ak typ váh na váženie za pohybu je schválený aj na stacionárne váženie,

j) napájacie napätie vo V,

k) frekvencia zdroja elektrického prúdu v Hz,

l) teplotný rozsah v stupňoch C, ak je iný ako -10 stupňov C až +40 stupňov C,

m) identifikácia softvéru (ak sa vyžaduje).

4.1.2 Údaje uvedené v kódoch

a) trieda presnosti 0,2; 0,5; 1 alebo 2,

b) trieda presnosti pre zaťaženie jednotlivej nápravy A, B, C alebo D, ak typ váh na váženie za pohybu je schválený aj na meranie zaťaženia jednotlivej nápravy,

c) trieda presnosti pre zaťaženie skupiny náprav A, B, C alebo D, ak typ váh na váženie za pohybu je schválený aj na meranie zaťaženia skupiny náprav,

d) horná medza váživosti Max = kg alebo t,

e) dolná medza váživosti Min = kg alebo t,

f) hodnota dielika d = kg alebo t,

g) najväčšia prevádzková rýchlosť vmax = km/h,

h) najmenšia prevádzková rýchlosť vmin = km/h,

i) najväčší počet náprav vozidla Amax = , ak typ váh na váženie za pohybu je schválený aj na meranie zaťaženia jednotlivej nápravy alebo skupiny náprav,

j) značka schváleného typu.

4.2 Doplnkové nápisy

V závislosti od konkrétneho účelu použitia váh na váženie za pohybu môže metrologický orgán vydávajúci certifikát o schválení typu váh na váženie za pohybu vyžadovať v rámci schvaľovania typu jeden alebo viac doplnkových nápisov.

4.3 Vyhotovenie

Nápisy a značky musia byť zreteľné, dobre čitateľné v bežných pracovných podmienkach a neodstrániteľné. Umiestňujú sa na dobre viditeľnom mieste váh na váženie za pohybu, na štítku upevnenom v blízkosti indikačného zariadenia alebo na samotnom indikačnom zariadení.

4.4 Overovacie značky

4.4.1 Umiestnenie

Na váhach na váženie za pohybu musí byť vyhradené miesto na umiestnenie overovacej značky, ktoré musí

a) byť také, aby časť váh na váženie za pohybu, na ktorej sa overovacia značka nachádza, nebolo možné odstrániť bez poškodenia overovacej značky,

b) umožňovať jednoduché umiestnenie overovacej značky bez toho, aby sa tým zmenili ich metrologické vlastnosti,

c) byť také, aby overovacia značka bola viditeľná v bežných pracovných podmienkach.

4.4.2 Pripevnenie

Ak sa značka vytvorí razením, nosič overovacej značky môže tvoriť platnička z olova alebo iného rovnocenného materiálu, ktorá je zapustená v doske umiestnenej na váhach na váženie za pohybu alebo vo vyvŕtanej dutine. Ak je značka na samolepiacej nálepke, na váhach na váženie za pohybu musí byť vyhradené vhodné miesto na umiestnenie tejto nálepky.

5. Požiadavky na elektronické váhy na váženie za pohybu

Elektronické váhy na váženie za pohybu musia okrem ostatných požiadaviek spĺňať aj požiadavky podľa bodov 5.1 až 5.6.

5.1 Pracovné podmienky

Elektronické váhy na váženie za pohybu musia byť navrhnuté a vyrobené tak, aby v bežných pracovných podmienkach neprekročili najväčšie dovolené chyby.

5.2 Rušivé vplyvy

Konštrukcia a vyhotovenie elektronických váh na váženie za pohybu pri vystavení rušivým vplyvom

a) nesmie vykazovať závažné poruchy alebo

b) musí závažné poruchy rozpoznávať a reagovať na ne.

Poruchy, ktoré sú menšie alebo sa rovnajú hodnote 1 d, sú dovolené bez ohľadu na hodnotu chyby údaja.

5.3 Uplatnenie

Požiadavky bodu 5.2 sa uplatňujú samostatne na

a) každý jednotlivý prípad závažnej poruchy alebo

b) každú časť elektronických váh na váženie za pohybu.

5.4 Reakcia na závažnú poruchu

Po rozpoznaní závažnej poruchy

a) musí dôjsť k automatickému prerušeniu procesu váženia,

b) musí dôjsť k automatickej vizuálnej signalizácii alebo

c) musí dôjsť k automatickej zvukovej signalizácii.

Signalizácia podľa písmen b) a c) musí trvať dovtedy, kým sa porucha neodstráni alebo nezasiahne operátor.

5.5 Rozhranie

Váhy na váženie za pohybu môžu byť vybavené komunikačným rozhraním umožňujúcim prepojenie váh na váženie za pohybu s externým zariadením a používateľským rozhraním umožňujúcim výmenu informácií medzi operátorom a váhami na váženie za pohybu. Rozhranie nesmie mať vplyv na správnu činnosť váh na váženie za pohybu a nesmie ovplyvňovať ich metrologické funkcie.

5.6 Zabezpečenie rozhraní

Komunikačné a používateľské rozhrania nesmú umožniť nedovolené ovplyvňovanie softvéru, metrologických funkcií váh na váženie za pohybu a meraných údajov spôsobené pripojenými zariadeniami alebo rušením pôsobiacim na rozhranie.

5.7 Ďalšie požiadavky na elektronické váhy na váženie za pohybu sú uvedené v technickej norme. ²⁾

6. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu

6.1 Dokumentácia

Žiadosť o schválenie typu musí obsahovať dokumentáciu s údajmi

a) metrologické charakteristiky váh na váženie za pohybu,

b) súhrn špecifikácií váh na váženie za pohybu,

c) opis funkcie komponentov a zariadení váh na váženie za pohybu,

d) nákresy, schémy alebo všeobecné softvérové informácie objasňujúce konštrukciu a činnosť váh na váženie za pohybu,

e) dokumenty preukazujúce, že konštrukcia a vyhotovenie váh na váženie za pohybu zodpovedajú technickým požiadavkám, metrologickým požiadavkám a technickej norme. ²⁾

6.2 Všeobecne

Skúška na účely schvaľovania typu sa vykoná aspoň na jednej váhe na váženie za pohybu predstavujúcej konkrétny typ. Váha na váženie za pohybu musí byť kompletne inštalovaná na typickom mieste používania.

6.3 Skúšky

Skontroluje sa predložená dokumentácia a vykonajú sa skúšky na preverenie, či váhy na váženie za pohybu zodpovedajú

a) technickým požiadavkám,

b) metrologickým požiadavkám,

c) ak ide o elektronické váhy na váženie za pohybu, aj požiadavkám na elektronické váhy na váženie za pohybu.

6.4 Poskytnutie prostriedkov na vykonanie skúšky

Vykonávateľ skúšky typu môže na účely skúšok vyžadovať od žiadateľa o schválenie typu náležité množstvo materiálu, kontrolné váhy, referenčné vozidlá a kvalifikovaný personál.

6.5 Miesto skúšky

Váhy na váženie za pohybu predložené na schválenie typu sa môžu skúšať na týchto miestach:

a) na mieste, na ktorom sa vykonávateľ skúšky typu a žiadateľ o schválenie typu dohodnú, alebo

b) v laboratóriu, ktoré vykonávateľ skúšky typu považuje za vhodné.

6.6 Ďalšie špecifikácie metód technických skúšok pri schvaľovaní typu sú uvedené v technickej norme. ²⁾

7. Metódy skúšok pri prvotnom overení a následnom overení

7.1 Skúšky

Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh na váženie za pohybu so schváleným typom a preskúša, či váhy na váženie za pohybu vyhovujú technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám. Váhy na váženie za pohybu musia vyhovovať technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám pre všetky vozidlá a všetky produkty na vozidlách, na ktorých váženie sa váhy na váženie za pohybu v bežných pracovných podmienkach používajú. Skúšky vykoná príslušný metrologický orgán na mieste pri normálnej inštalácii váh na váženie za pohybu. Váhy na váženie za pohybu musia byť inštalované tak, aby spôsob automatického váženia bol pri skúške rovnaký, aký sa používa pri vážení na obchodné účely. Vykonávateľ overenia v odôvodnenom prípade a v záujme toho, aby sa predišlo duplicite skúšok, ktoré už boli predtým vykonané pri skúške typu, môže použiť tieto výsledky pri prvotnom overení podľa § 15 zákona.

7.2 Poskytnutie prostriedkov na vykonanie skúšky

Vykonávateľ overenia môže na účely skúšok vyžadovať od žiadateľa o overenie primerané množstvo materiálu, kontrolné váhy, referenčné vozidlá a kvalifikovaný personál.

7.3 Miesto skúšky

Skúšky pri overení sa vykonávajú kompletne na mieste inštalácie váh na váženie za pohybu a počas skúšky musia váhy na váženie za pohybu obsahovať všetky používané súčasti.

7.4 Počet skúšok za pohybu

7.4.1 Počet skúšok za pohybu pri prvotnom overení a pri prvotnom overení po oprave

Pri skúšaní každej váhy na váženie za pohybu je potrebných najmenej 48 prejazdov referenčných vozidiel. Každé dvojnápravové kompaktné referenčné vozidlo a jedno alebo viac iných referenčných vozidiel vykoná najmenej 6 prejazdov pri dvoch rôznych rýchlostiach, naložené aj prázdne.

7.4.2 Počet skúšok za pohybu pri následnom overení

Pri skúšaní váh na váženie za pohybu je potrebných najmenej 40 prejazdov referenčných vozidiel. Každé dvojnápravové kompaktné referenčné vozidlo a jedno alebo viac iných referenčných vozidiel vykoná najmenej 5 prejazdov pri dvoch rôznych rýchlostiach, naložené aj prázdne.

7.5 Ďalšie špecifikácie metód skúšok pri prvotnom a následnom overení a pri kontrole v prevádzke sú uvedené v technickej norme. ²⁾

8. Kontrola v prevádzke

8.1 Kontrola v prevádzke sa vykonáva ako pri následnom overení, pričom sa použijú hranice chýb pre kontrolu v prevádzke.

8.2 Kontrola v prevádzke sa môže vykonať až po overení váh na váženie za pohybu.

PRÍL.31

Cestné rýchlomery

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na cestné rýchlomery, ktoré sú používané na meranie rýchlosti cestných motorových vozidiel pri kontrole dodržiavania pravidiel cestnej premávky ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Táto príloha sa vzťahuje na

a) cestné radarové rýchlomery, ktoré merajú rýchlosť meraného cestného motorového vozidla na základe Dopplerovho javu,

b) cestné laserové rýchlomery, ktoré merajú rýchlosť meraného cestného motorového vozidla na základe merania zmeny vzdialenosti medzi meraným objektom a meradlom v čase,

c) cestné úsekové meradlá rýchlosti, ktoré merajú priemernú úsekovú rýchlosť cestného motorového vozidla na základe merania času prejazdu meracím úsekom známej dĺžky,

d) cestné meradlá priemernej rýchlosti, ktoré merajú priemernú úsekovú rýchlosť cestného motorového vozidla na základe merania rýchlosti meracieho vozidla, ktorá je pri dodržaní definovaných podmienok priradená meranému vozidlu.

3. Cestné rýchlomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení cestných rýchlomerov sú uvedené v druhej časti.

4. Cestné rýchlomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu podľa § 14 ods. 2 zákona.

5. Cestné rýchlomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

6. Cestné rýchlomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení cestných rýchlomerov

1. Termíny a definície

1.1 Termíny a definície vzťahujúce sa na cestné rýchlomery

1.1.1 Cestný rýchlomer (ďalej len "rýchlomer") je meradlo určené na meranie rýchlosti cestných motorových vozidiel (ďalej len "vozidlo") umiestnené mimo vozidla, ktorého rýchlosť sa meria.

1.1.2 Rýchlosť vozidla je fyzikálna veličina, ktorá je definovaná ako podiel dĺžky dráhy prejdenej meraným vozidlom a zodpovedajúceho časového intervalu pri dodržaní podmienky, že pohyb vozidla je rovnomerný po celej dráhe. Jednotkou rýchlosti je km/h.

1.1.3 Priemerná úseková rýchlosť vozidla (ďalej len "úseková rýchlosť") je rýchlosť, ktorá je definovaná ako podiel dĺžky meracieho úseku a času prejazdu meraného vozidla meracím úsekom.

1.1.4 Snímač rýchlomera je časť rýchlomera, ktorá generuje signály charakterizujúce pohyb meraného alebo meracieho vozidla.

1.1.5 Ovládacia jednotka je časť rýchlomera, ktorá slúži na ovládanie rýchlomera a na zadávanie vstupných hodnôt.

1.1.6 Výpočtová jednotka je časť rýchlomera, ktorá spracúva signály zo snímača alebo snímačov a na základe nich vypočítava rýchlosť meraného vozidla a zabezpečuje správnosť nameraných údajov.

1.1.7 Vyhodnocovacia jednotka je časť rýchlomera, ktorá je určená na vyhodnocovanie priestupkov a na tvorbu priestupkových dokumentov.

1.1.8 Zobrazovacia jednotka je časť rýchlomera, ktorá zobrazuje namerané hodnoty rýchlosti a ďalšie údaje.

1.1.9 Obrazová dokumentačná jednotka je časť rýchlomera, ktorá slúži na zaznamenanie dopravnej situácie pomocou obrazových dokumentov a na ich uchovávanie spolu s nameranými údajmi.

1.1.10 Miesto merania je určené akčným rádiusom snímača alebo snímačov rýchlomera.

1.1.11 Dopravná situácia je súbor objektov, zložený z meraného vozidla a okolitých objektov, ktoré by mohli mať vplyv na namerané údaje.

1.1.12 Prenosný rýchlomer je rýchlomer, ktorý je možné prenášať z jedného stanoviska na iné, ale pri meraní musí byť umiestnený podľa pokynov výrobcu.

1.1.13 Stacionárny rýchlomer je rýchlomer určený na pevnú inštaláciu na definovanom stacionárnom stanovišti.

1.1.14 Mobilný rýchlomer je rýchlomer, ktorý je schopný merať rýchlosť vozidiel z pohybujúceho sa meracieho vozidla.

1.1.15 Konštanta rýchlomera je parameter vyjadrujúci vzťah medzi počtom impulzov zo snímača rýchlosti meracieho vozidla a prejdenou dráhou dĺžky 1 km.

1.2 Termíny a definície vzťahujúce sa na cestné radarové rýchlomery

1.2.1 Rozdielová Dopplerova frekvencia fd je frekvencia vyjadrená ako rozdiel základnej frekvencie a frekvencie signálu, ktorý snímač rýchlomera prijme po odraze od meraného objektu. Táto frekvencia je úmerná rýchlosti pohybujúceho sa objektu na základe vzťahu:

              fd . c
     v = -------------------
          2 . f0 . cos alfa
 
     kde v je rýchlosť meraného vozidla v m/s, 
 
     fd   je rozdielová Dopplerova frekvencia v Hz,
     f0   je základná frekvencia v Hz,
     alfa je základný merací uhol v stupňoch,
     c    je rýchlosť šírenia vlnenia v m/s.

1.2.2 Základný merací uhol alfa je uhol vymedzený osou maxima vyžarovacej charakteristiky snímača rýchlomera a osou jazdnej dráhy meraného vozidla.

1.2.3 Základná frekvencia f0 je frekvencia signálu vysielaného snímačom rýchlomera, ktorá sa používa na meranie rýchlosti.

1.3 Termíny a definície vzťahujúce sa na cestné laserové rýchlomery

1.3.1 Vlnová dĺžka lasera lambda je vlnová dĺžka monochromatického svetelného lúča žiarenia generovaného cestným laserovým rýchlomerom.

1.3.2 Priestorový uhol vyžarovania laserového zväzku je rozbiehavosť vyžarovaného svetelného lúča lasera - vrcholový uhol svetelného kužeľa meraný v horizontálnej aj vo vertikálnej rovine.

1.3.3 Výkon lasera je energia lúča vyžiareného laserom.

2. Technické požiadavky

2.1 Všeobecné technické požiadavky

2.1.1 Rýchlomer musí pri správnom používaní v súlade s technickou dokumentáciou zaručovať jednoznačné priradenie nameranej hodnoty rýchlosti meranému vozidlu.

2.1.2 Rozsah pracovných teplôt okolia rýchlomera musí byť najmenej (-10 až +40) stupňov C. Rýchlomer musí zachovávať svoje metrologické parametre v celom rozsahu pracovných teplôt okolia.

2.1.3 Rozsah skladovacích teplôt rýchlomera musí byť najmenej (-25 až +70) stupňov C. Skladovanie rýchlomera v danom rozsahu teplôt nesmie mať vplyv na metrologické parametre rýchlomera.

2.1.4 Rýchlomer musí byť vybavený zariadením, ktoré mimo pracovný rozsah napájacieho napätia a rozsah pracovných teplôt okolia neumožní meranie alebo ho označí ako nesprávne.

2.1.5 Rýchlomer musí byť vybavený zariadením, ktoré indikuje, že nameraná hodnota rýchlosti vozidla je mimo definovaný merací rozsah rýchlosti.

2.1.6 Záznam o meraní sa vyhotovuje vo forme obrazového dokumentu. Správne zosúladenie optickej osi záznamového zariadenia a meracej osi snímača rýchlomera musí byť zabezpečené mechanicky alebo musí byť kontrolovateľné iným vhodným spôsobom popísaným v sprievodnej dokumentácii podľa bodu 2.1.14.

2.1.7 Záznam o meraní musí obsahovať

a) informáciu o miestnom čase a dátume,

b) informáciu o mieste merania,

c) jednoznačné identifikačné prvky meraného vozidla (napr. evidenčné číslo vozidla),

d) nameranú hodnotu rýchlosti meraného vozidla a jednotku rýchlosti,

e) jednoznačnú identifikáciu použitého rýchlomera,

f) identifikáciu softvéru rýchlomera,

g) nastavené limity rýchlosti,

h) informácie, ktoré sú podľa technickej dokumentácie výrobcu rýchlomera potrebné na jednoznačné priradenie nameranej hodnoty rýchlosti meranému vozidlu,

i) informáciu o smere jazdy meraného vozidla, ak rýchlomer umožňuje meranie rýchlosti vozidla v obidvoch smeroch jazdy vozidla,

j) rýchlosť meracieho vozidla a jednotku rýchlosti, ak ide o mobilný rýchlomer, informácie o čase začiatku a čase konca merania rýchlosti, ak je záznam vo forme videosekvencie a tieto informácie sú potrebné na jednoznačné priradenie nameranej hodnoty rýchlosti meranému vozidlu.

2.1.8 Rýchlomer musí byť skonštruovaný tak, aby bez porušenia overovacích značiek alebo zabezpečovacích značiek nebolo možné zmeniť jeho základné metrologické parametre, softvér rýchlomera a nastavenie konštanty rýchlomera.

2.1.9 Rýchlomer nesmie pri používaní vyžarovať elektromagnetickú energiu, ktorou by mohla byť rušená činnosť iných technických zariadení podľa požiadaviek elektromagnetickej kompatibility. ¹⁾

2.1.10 Softvér rýchlomera podliehajúci metrologickej kontrole musí byť identifikovateľný. Rýchlomer musí jednoduchým spôsobom umožňovať identifikáciu softvéru.

2.1.11 Softvér, záznam o meraní a údaje podliehajúce metrologickej kontrole uložené v pamäti meradla alebo prenášané z pamäti meradla musia byť adekvátne chránené proti náhodnému alebo úmyselnému zneužitiu.

2.1.12 Pri používaní mobilného rýchlomera musí byť zachovaný rozmer pneumatík poháňajúcich meracie vozidlo (hnacia náprava), ktorý bol určujúci pri nastavení konštanty rýchlomera.

2.1.13 Súčasťou každého rýchlomera je predpísaná sprievodná dokumentácia. Predpísaná sprievodná dokumentácia obsahuje

a) fyzikálny princíp činnosti rýchlomera,

b) blokové zapojenie rýchlomera s vysvetlením činnosti jednotlivých blokov,

c) technickú špecifikáciu rýchlomera,

d) podmienky a spôsoby inštalácie a používania rýchlomera,

e) informácie o základných zdrojoch chýb alebo neistôt merania, kvantifikáciu pre jednotlivé spôsoby používania,

f) návod na obsluhu,

g) záznamy o servisných úkonoch na rýchlomere.

2.1.14 Na každej časti rýchlomera musia byť nezmazateľným spôsobom uvedené tieto údaje:

a) značka alebo meno výrobcu,

b) označenie typu,

c) výrobné číslo,

d) značka schváleného typu.

2.2 Dodatočné technické požiadavky vzťahujúce sa na cestné radarové rýchlomery

2.2.1 Cestný radarový rýchlomer musí zodpovedať bezpečnostným a zdravotným požiadavkám podľa osobitného predpisu ²⁾ týkajúceho sa mikrovlnného vysielania.

2.2.2 Snímač cestného radarového rýchlomera musí byť konštruovaný tak, aby nebolo možné meranie rýchlosti v takej oblasti vyžarovacej charakteristiky antény, v ktorej môže dôjsť k chybám merania rýchlosti väčším než +- 2%.

2.2.3 Cestný radarový rýchlomer musí byť navrhnutý tak, aby za normálnej prevádzky len výnimočne dochádzalo k meraniu rýchlosti vo vzdialenosti, ktorá presahuje dva jazdné pruhy. Ak v osobitých prípadoch je potrebné použiť väčší dosah merania, údaj o nastavenej citlivosti musí byť zobrazený v zázname o priestupku.

2.2.4 Odchýlka nastavenia základného meracieho uhla nesmie spôsobiť chybu merania rýchlosti väčšiu ako +- 0,5%. Nastavenie základného meracieho uhla je dané upevnením snímača rýchlomera na konštrukcii rýchlomera alebo na vozidle.

2.3 Dodatočné technické požiadavky vzťahujúce sa na cestné laserové rýchlomery

2.3.1 Priestorový uhol vyžarovania laserového zväzku je uvedený v technickej dokumentácii výrobcu a nesmie byť väčší ako 10 mrad meraný ako rovinný uhol pre horizontálnu a vertikálnu rovinu na úrovni 50% poklesu vyžarovaného výkonu.

2.3.2 Výkon snímača cestného laserového rýchlomera musí vyhovovať požiadavkám bezpečnosti a ochrany zdravia pre triedu 1 pri jeho používaní. ³⁾

2.3.3 Pre cestný laserový rýchlomer musia byť v technickej dokumentácii alebo softvéri rýchlomera uvedené najmenšia meracia vzdialenosť a najväčší bočný odstup rýchlomera, aby nebola prekročená najväčšia dovolená chyba.

2.4 Dodatočné technické požiadavky vzťahujúce sa na cestné úsekové meradlá rýchlosti

2.4.1 Začiatok a koniec meraného úseku a prislúchajúce časové údaje prejazdu meraného vozidla musia byť jednoznačne vyznačené na zázname o priestupku.

2.5 Dodatočné technické požiadavky vzťahujúce sa na cestné meradlá priemernej rýchlosti

2.5.1 Dokumentácia cestného meradla priemernej rýchlosti musí jednoznačne popisovať podmienky priradenia rýchlosti meracieho vozidla meranému vozidlu.

2.5.2 Počas merania nesmie byť možné meniť parametre kamerového systému, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok merania.

3. Metrologické požiadavky

3.1 Merací rozsah a chyba rýchlomera

3.1.1 Merací rozsah rýchlomera musí byť najmenej (30 až 200) km/h.

3.1.2 Absolútna chyba rýchlomera sa určuje podľa vzťahu:

     deltav = vx - ve (km/h)
     
     kde  vx  je hodnota rýchlosti, ktorú indikuje rýchlomer,
          ve  je hodnota rýchlosti určená etalónovým zariadením.

3.1.3 Relatívna chyba rýchlomera sa určuje podľa vzťahu:

               deltav 
     deltav = -------- . 100 (%).
                 ve

3.2 Najväčšia dovolená chyba

a) je +- 3 km/h pri meraní rýchlosti do 100 km/h,

b) je +- 3% z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/h.

4. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení

4.1 Technické skúšky rýchlomera pozostávajú

a) z vonkajšej obhliadky rýchlomera a príslušenstva,

b) zo skúšok rýchlomera v laboratóriu,

c) zo skúšok rýchlomera v teréne,

d) zo skúšok odolnosti rýchlomera voči rušeniam a ovplyvňujúcim veličinám.

4.2 Referenčné podmienky pri skúškach

4.2.1 Pri skúškach v laboratóriu musí byť teplota okolia 23 stupňov C +- 5 stupňov C a relatívna vlhkosť vzduchu do 75%.

4.2.2 Napájacie napätie rýchlomera musí byť v rozsahu stanovenom výrobcom.

4.2.3 Ostatné ovplyvňujúce veličiny pri skúške musia mať menovité hodnoty a musia byť v tolerancii podľa schválených technických podmienok, ktoré deklaruje výrobca rýchlomera.

4.3 Technické skúšky pri schvaľovaní typu

4.3.1 Vonkajšia obhliadka rýchlomera

Pri vonkajšej obhliadke rýchlomera sa kontroluje

a) úplnosť predpísanej sprievodnej dokumentácie,

b) zhoda predloženého rýchlomera s predpísanou sprievodnou dokumentáciou,

c) stav jednotlivých funkčných celkov z hľadiska prevádzky rýchlomera,

d) identifikácia a zabezpečenie softvéru rýchlomera.

4.3.2 Skúšky cestných radarových rýchlomerov v laboratóriu

4.3.2.1 Meranie základnej frekvencie f0 snímača cestného radarového rýchlomera

Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla frekvencie po ustálení teploty rýchlomera pripojeného na napájacie napätie. Meranie sa vykonáva v súlade s odporúčaniami výrobcu.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak rozdiel medzi nameranou a menovitou základnou frekvenciou nespôsobí chybu merania rýchlosti väčšiu ako +- 0,1%.

4.3.2.2 Meranie vyžarovacej charakteristiky snímača cestného radarového rýchlomera

Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla vyžiareného výkonu a točne pre horizontálnu rovinu. Meria sa šírka hlavného laloka, ktorá charakterizuje uhol vymedzujúci časť vyžarovacej charakteristiky, v ktorej je nameraný vyžiarený výkon najviac o polovicu (3 dB) menší ako maximum vyžarovacej charakteristiky. Ďalej sa meria úroveň postranných lalokov.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak šírka hlavného laloka je v súlade s technickou špecifikáciou rýchlomera a postranné laloky vyžarovacej charakteristiky sú najmenej o 15 dB menšie ako maximum vyžarovacej charakteristiky.

4.3.2.3 Meranie vyžarovaného výkonu snímača cestného radarového rýchlomera

Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla vyžiareného výkonu v smere maxima vyžarovacej charakteristiky.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak vyžarovaný výkon je v súlade s technickou špecifikáciou rýchlomera.

4.3.2.4 Skúška presnosti nízkofrekvenčnej časti cestného radarového rýchlomera

Skúška sa vykonáva pomocou vhodného nízkofrekvenčného simulátora, ktorý simuluje signály s frekvenciou Dopplerovej rozdielovej frekvencie a s parametrami v súlade s technickou dokumentáciou výrobcu.

Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom rozsahu rýchlomera. Simulujú sa hodnoty pre príjazd aj odjazd meraného vozidla. Ak ide o mobilný rýchlomer, najmenej v troch bodoch sa simuluje aj rýchlosť meracieho vozidla pomocou vhodného simulátora, ktorý simuluje signály zo snímača vlastnej rýchlosti meracieho vozidla.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.2.5 Skúška základného meracieho uhla alfa snímača rýchlomera

Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla vyžiareného výkonu a točne pre horizontálnu rovinu.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak rozdiel medzi nameraným základným meracím uhlom a menovitým základným meracím uhlom nespôsobí chybu merania rýchlosti väčšiu ako +- 0,5%.

4.3.2.6 Skúška presnosti cestného radarového rýchlomera

Skúška sa vykonáva pomocou vhodného simulátora rýchlosti, ktorý simuluje rýchlosť vozidla tak, že prijme signál cestného radarového rýchlomera, upraví jeho frekvenciu o Dopplerovu rozdielovú frekvenciu a vyšle upravený signál späť tak, aby ho bol rýchlomer schopný prijať.

Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom rozsahu rýchlomera. Simulujú sa hodnoty pre príjazd aj odjazd meraného vozidla.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.3 Skúšky cestných laserových rýchlomerov v laboratóriu

4.3.3.1 Skúška nastavenia zameriavacieho zariadenia rýchlomera

Skúška sa vykonáva pomocou skúšobného obrazca vo vzdialenosti podľa odporúčania výrobcu. Kontroluje sa nastavenie podľa tolerančného poľa udávaného výrobcom. Ak výrobca nepredpisuje skúšobný obrazec a vzdialenosť, vykoná sa kontrolné meranie podľa štandardného skúšobného obrazca pre laserové meradlá rýchlosti pre vzdialenosť 50 m alebo 100 m.

Cestný laserový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak zosúladenie optickej osi záznamového zariadenia rýchlomera a meracej osi je v súlade s odporúčaniami výrobcu.

4.3.3.2 Skúška presnosti cestného laserového rýchlomera

Skúška sa vykonáva pomocou vhodného simulátora rýchlosti.

Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom rozsahu rýchlomera. Simulujú sa hodnoty pre príjazd aj odjazd meraného vozidla.

Cestný laserový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.4 Skúšky cestných úsekových meradiel rýchlosti v laboratóriu

4.3.4.1 Skúška merania času

Skúška sa vykonáva pomocou vhodného meradla času, ktoré je automaticky spúšťané pri vjazde skúšobného vozidla alebo objektu do meracej dráhy a automaticky vypínané pri jeho výjazde.

Cestné úsekové meradlo rýchlosti pri skúške vyhovie, ak chyba merania času je menšia ako +- 0,2%.

4.3.4.2 Skúška dĺžky meracieho úseku

Skúška sa vykonáva pomocou vhodného meradla dĺžky.

Cestné úsekové meradlo rýchlosti pri skúške vyhovie, ak rozdiel medzi nameranou a menovitou dĺžkou meracieho úseku je menší ako +-1%.

4.3.5 Skúšky cestných meradiel priemernej rýchlosti v laboratóriu

4.3.5.1 Skúška presnosti cestného meradla priemernej rýchlosti simulátorom rýchlosti

Meranie sa vykonáva pomocou vhodného simulátora rýchlosti, ktorý simuluje signály zo snímača vlastnej rýchlosti meracieho vozidla.

Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom rozsahu rýchlomera.

Cestné meradlo priemernej rýchlosti pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.6 Skúšky rýchlomerov v teréne

4.3.6.1 Terénna skúška presnosti rýchlomera

Skúška sa vykonáva pomocou skúšobného vozidla, ktorého rýchlosť je meraná vhodným etalónovým zariadením do rýchlosti 130 km/h, najmenej v troch bodoch pre príjazd a odjazd. V rozsahu rýchlosti nad 130 km/h sa skúška vykonáva vhodným simulátorom rýchlosti najmenej v troch bodoch pre príjazd a odjazd. Ak ide o mobilný rýchlomer, meria sa najmenej v jednom bode za jazdy meracieho vozidla idúceho najmenej rýchlosťou 50 km/h.

Ak ide o cestný radarový rýchlomer, je možné vykonať skúšku v celom meracom rozsahu rýchlomera terénnym simulátorom rýchlosti, ktorý simuluje reálne nahrávky odrazov signálu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.6.2 Skúška nastavenia konštanty rýchlomera

Skúška sa vykonáva len pri mobilných rýchlomeroch pomocou vhodného meradla dĺžky prejdenej dráhy.

Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba nastavenia konštanty nespôsobí chybu merania dĺžky prejdenej dráhy väčšiu ako +- 1%.

4.3.7 Skúšky odolnosti proti rušeniam a ovplyvňujúcim veličinám

4.3.7.1 Skúška presnosti

Skúška sa vykonáva pre jednu ľubovoľnú hodnotu rýchlosti v meracom rozsahu skúšaného rýchlomera vhodným simulátorom, ktorý je umiestnený alebo zapojený tak, aby bol vplyv rušenia alebo ovplyvňujúcej veličiny na parametre simulátora minimalizovaný. Ak túto podmienku nie je možné splniť, musí byť etalón v dostatočnej miere odolný proti danej ovplyvňujúcej veličine alebo rušeniu.

4.3.7.2 Skúška odolnosti proti medzným skladovacím teplotám

Rýchlomer musí mimo používania bez poškodenia a zmeny metrologických parametrov odolávať pôsobeniu teplôt okolia v celom rozsahu skladovacích teplôt definovaných výrobcom.

Skúška sa vykonáva suchým teplom podľa technickej normy ⁴⁾ pri hornej medzi rozsahu skladovacích teplôt počas 2 h. Následne sa vykonáva skúška chladom podľa technickej normy ⁵⁾ pri dolnej medzi rozsahu skladovacích teplôt počas 2 h. Dĺžka trvania skúšky sa počíta od ustálenia teploty. Skúša sa na vypnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení ovplyvňujúcej veličine.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.3 Skúška chladom

Rýchlomer musí spoľahlivo pracovať na dolnej medzi rozsahu pracovných teplôt okolia definovaných výrobcom.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ⁵⁾

Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška sa vykonáva pri dolnej medzi pracovných teplôt okolia počas 2 h. Čas skúšky sa počíta od ustálenia teploty. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.

Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.4 Skúška suchým teplom

Rýchlomer musí spoľahlivo pracovať na hornej medzi rozsahu pracovných teplôt okolia definovaných výrobcom.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ⁴⁾

Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška sa vykonáva pri hornej medzi pracovných teplôt okolia počas 2 h. Čas skúšky sa počíta od ustálenia teploty. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.

Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.5 Skúška cyklickým vlhkým teplom

Rýchlomer musí spoľahlivo pracovať v prostredí s cyklickými zmenami teploty s možnosťou kondenzácie vodných pár.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ⁶⁾

Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška sa vykonáva cyklickým vlhkým teplom, v dvoch 24 h cykloch s hornou teplotou 55 stupňov C. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.6 Skúška odolnosti proti vode

Časti rýchlomera, ktoré počas prevádzky v súlade s návodom na obsluhu môžu byť vystavené pôsobeniu striekajúcej vody, musia byť odolné proti striekajúcej vode.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ⁷⁾

Skúša sa na vypnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.7 Skúška odolnosti proti prachu

Časti rýchlomera, ktoré počas prevádzky v súlade s návodom na obsluhu môžu byť vystavené nadmernému pôsobeniu prachu, musia byť odolné proti prachu.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ⁸⁾

Skúša sa na vypnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.8 Skúška odolnosti proti náhodným vibráciám

Cestný rýchlomer musí byť odolný proti náhodným vibráciám.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ⁹⁾

Skúša sa na zapnutom zariadení. Rozsah frekvencie vibrácií je (10 až 150) Hz, celková úroveň efektívnej hodnoty zrýchlenia: 7 m/s2, úroveň spektrálnej hustoty zrýchlenia (10 až 20) Hz: 1 m2/s3, úroveň spektrálnej hustoty zrýchlenia (20 až 150) Hz: -3 dB/oktávu. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.

Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.9 Skúška odolnosti proti mechanickým nárazom

Časti rýchlomera, ktoré počas prevádzky v súlade s návodom na obsluhu nie sú pevne uchytené, musia byť odolné proti mechanickým nárazom.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ¹⁰⁾

Skúšobná úroveň je 50 mm. Skúška sa vykonáva na vypnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.10 Skúška odolnosti proti statickým odchýlkam napájacieho napätia

Rýchlomer musí byť odolný proti statickým odchýlkam v napájacom napätí a vo frekvencii v plnom rozsahu napájacieho napätia a frekvencie definovanom výrobcom.

Skúšobné úrovne sú stanovené hranicami napájacích napätí alebo frekvencií napájacieho napätia stanovených výrobcom. Skúša sa na hornej aj dolnej medzi napájacieho napätia a frekvencie. Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.

Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.11 Skúška krátkodobými prerušeniami napájacieho sieťového napätia

Rýchlomer musí byť odolný proti krátkodobým prerušeniam napájacieho sieťového napätia.

Skúška sa aplikuje len pre prístroje napájané zo striedavej elektrickej siete.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ¹¹⁾

Skúšobné úrovne (pokles na/dĺžka poklesu): 0%/0,5 cyklu, 0%/1 cyklus, 40%/10 cyklov, 70%/25 cyklov, 80%/250 cyklov, 0%/250 cyklov. Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.12 Skúška odolnosti proti rýchlym prechodovým javom

Rýchlomer musí byť odolný proti rýchlym prechodovým javom na napájacích a signálnych vedeniach.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ¹²⁾

Skúšobná úroveň: 2 kV na napájacích vedeniach, 1 kV na signálnych vedeniach. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.13 Skúška odolnosti proti výbojom

Rýchlomer musí byť odolný proti výbojom na napájacích a signálnych vedeniach.

Skúška sa aplikuje len na zariadenia, ktorých napájacie alebo signálne vedenia môžu byť v súlade s technickou dokumentáciou dlhšie ako 10 m.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ¹³⁾

Skúšobný napäťový impulz: 1,2/50 mikros, skúšobná úroveň: nesymetrické napätie 2 kV, symetrické napätie 1 kV. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.14 Skúška odolnosti proti magnetickému poľu sieťovej frekvencie

Rýchlomer musí byť odolný proti magnetickým poliam sieťovej frekvencie.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ¹⁴⁾

Skúšobná úroveň poľa: 30 A/m kontinuálne. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.15 Skúška odolnosti proti vedenému vysokofrekvenčnému elektromagnetickému poľu

Rýchlomer musí byť odolný proti vedeným vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam.

Skúška sa aplikuje len na zariadenia, ktorých napájacie alebo signálne vedenia môžu byť v súlade s technickou dokumentáciou dlhšie ako 3 m.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ¹⁵⁾

Skúška sa vykonáva pre frekvenčné pásmo: (0,15 až 80) MHz, modulácia signálu: 80% amplitúdová modulácia, sínusovou vlnou s frekvenciou 1 kHz. Úroveň rušenia: 20 V. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.16 Skúška odolnosti proti vyžarovanému vysokofrekvenčnému elektromagnetickému poľu

Rýchlomer musí byť odolný proti vyžarovaným vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ¹⁶⁾

Skúška sa vykonáva pre frekvenčné pásma: (80 až 1 000) MHz, (800 až 960) MHz a (1,4 až 3) GHz, modulácia signálu: 80% amplitúdová modulácia, sínusovou vlnou s frekvenciou 1 kHz. Úroveň rušenia: 20 V/m. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení.

Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.17 Skúška odolnosti proti elektrostatickému výboju

Rýchlomer musí byť odolný proti elektrostatickým výbojom.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ¹⁷⁾

Skúšobné úrovne: kontaktný výboj 6 kV, vzdušný výboj 8 kV. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.18 Skúška odolnosti proti elektrickým prechodovým javom na napájacích vodičoch vo vozidle

Mobilný rýchlomer musí byť odolný proti elektrickým prechodovým javom, ktoré môžu vzniknúť na napájacích vodičoch umiestnených vo vozidle.

Skúška sa aplikuje len pri zariadeniach určených na montáž do vozidiel, ktoré sú napájané z batérie vozidla.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ¹⁸⁾

Skúšajú sa tieto impulzy: +50 V, -150 V, +100 V, pokles na 7 V. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.19 Skúška odolnosti proti väzobnému rušeniu

Mobilný rýchlomer musí byť odolný proti elektrickým prechodovým javom, ktoré môžu vzniknúť na signálnych vedeniach umiestnených vo vozidle.

Skúška sa aplikuje len pri zariadeniach určených na montáž do vozidiel, ktoré sú napájané z batérie vozidla.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy. ¹⁹⁾

Skúšajú sa tieto impulzy: -60 V a +40 V. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.4 Rozsah skúšok pri prvotnom overení a následnom overení

4.4.1 Pri prvotnom overení rýchlomerov sa kontroluje zhoda predloženého rýchlomera so schváleným typom a vykonáva sa súbor skúšok opodstatnený pre daný druh rýchlomera podľa bodov 4.3.1 až 4.3.6.

4.4.2 Pri následnom overení rýchlomerov sa kontroluje zhoda predloženého rýchlomera so schváleným typom a vykonáva sa súbor skúšok opodstatnený pre daný druh rýchlomera podľa bodov 4.3.1 až 4.3.5. Ak ide o mobilný rýchlomer, vykonáva sa aj skúška podľa 4.3.6.2.

5. Overenie

Rýchlomer, ktorý pri všetkých skúškach vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení podľa § 15 zákona.

Tie časti, ktoré by po nedovolenom zásahu mohli byť príčinou udania nesprávneho výsledku, musia byť opatrené zabezpečovacou značkou (plombou alebo iným spôsobom ochránené pred nedovoleným zásahom).

Overovacie značky a zabezpečovacie značky sa umiestňujú na rýchlomer v súlade s rozhodnutím o schválení typu rýchlomera.

PRÍL.32

LEKÁRSKE ELEKTRONICKÉ TEPLOMERY MAXIMÁLNE

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na lekárske elektronické teplomery maximálne, ktoré sa používajú na meranie vnútornej teploty ľudského tela alebo tela zvierat ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Lekárske elektronické teplomery podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu. ¹⁾

3. Lekárske elektronické teplomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

4. Lekárske elektronické teplomery, ktoré pri overení vyhoveli ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

Druhá časť

Metódy skúšania pri overení lekárskych elektronických teplomerov maximálnych

1       Úvod
1.1     Lekársky  elektronický  teplomer  maximálny  je  kontaktný
        teplomer  pozostávajúci  z  teplotnej  sondy  a indikačnej
        jednotky,  ktorý  je  určený  na  meranie teploty ľudského
        alebo zvieracieho tela.
1.2     Teplotná sonda je časť teplomera, ktorá prichádza do styku
        s otvorom  v  ľudskom  tele  alebo  s  tkanivom, pri styku
        s ktorým  nastáva  teplotná   rovnováha.  Obsahuje  snímač
        teploty a prípadne konektor.
1.3     Indikačná  jednotka  je  časť  teplomera,  ktorá  spracúva
        výstupný signál snímača teploty a indikuje meranú teplotu.
1.4     Kompletný teplomer pozostáva z teplotnej sondy pripevnenej
        na indikačnú jednotku.
1.5     Kompletný teplomer môže byť vo vyhotovení:
        a) teplotná sonda a indikačná jednotka sú trvalo spojené,
        b) vymeniteľná  teplotná sonda  je pripojená  na indikačnú
           jednotku kompatibilnú s charakteristickou odozvou sondy
           pomocou kábla s konektorom.
1.6     Maximálne zariadenie  je časť teplomera,  ktoré monitoruje
        nameranú  teplotu,  následne  najväčšiu  nameranú  teplotu
        indikuje a túto indikáciu uchováva do vynulovania.
1.7     Predpovedné  lekárske elektronické  teplomery vypočítavajú
        najväčšiu teplotu sondy, ktorá je v kontakte s telom alebo
        tkanivom,  bez podmienky  dosiahnutia teplotnej  rovnováhy
        pomocou údajov a matematického algoritmu.

2       Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
2.1     Prvotné   a   následné    overenie   teplomera   pozostáva
        z vonkajšej   obhliadky  a   kontroly  technického   stavu
        a z nasledujúcich skúšok teplomera:
        a) funkčná skúška teplomera,
        b) stanovenie chýb teplomera pri referenčných teplotách,
        c) skúška vodotesnosti kompletných teplomerov,
        d) klinické skúšky na čas odozvy.
2.2     Pri skúške funkčnosti teplomera sa skúša
        a) vplyv rozptylovej energie vymeniteľnej odporovej sondy,
        b) odpor elektrickej izolácie sondy,
        c) vplyv čistenia a dezinfekcie na sondu,
        d) signalizácia slabej batérie,
        e) vplyv okolitej teploty,
        f) vplyv teplotného šoku,
        g) vplyv vlhkosti,
        h) vplyv rušivého elektromagnetického poľa,
        i) vplyv mechanických otrasov.
2.3     Počet  referenčných  teplôt  závisí  od  meracieho rozsahu
        teplomera.

Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------
   Merací rozsah                   Počet referenčných teplôt
------------------------------------------------------------------
  <= 10 stupňov C                              3
   > 10 stupňov C                              5
------------------------------------------------------------------

2.4     Indikačná    jednotka   sa    skúša   simuláciou   signálu
        vymeniteľnej sondy.  Počet meraní zodpovedá  údajom v bode
        5.3.
2.5     Štatistická  metóda  skúšania  sa  používa  pri  hromadnej
        kontrole teplomerov. Veľkosť série sa pohybuje od najmenej
        1 201  kusov   do  najviac  35   000  kusov  pri   overení
        jednorazových  teplotných sond  a od  501 kusov  do 35 000
        kusov pri skúške vodotesnosti teplomerov.
2.6     Postup  pri   prvotnom  a  následnom   overení  ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.33

PREVODNÍKY TLAKU

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na prevodníky tlaku s unifikovaným elektrickým prúdovým alebo napäťovým výstupným signálom, ktoré sa používajú ako súčasti určených meradiel alebo sú k nim pripojené, a na prevodníky tlaku, ktoré sa používajú v kafilériových zariadeniach ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. V závislosti od druhu meraného tlaku sa prevodníky tlaku členia na:

a) prevodníky pretlaku,

b) prevodníky podtlaku,

c) prevodníky absolútneho tlaku,

d) prevodníky tlakovej diferencie.

3. Prevodníky tlaku pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Prevodníky tlaku schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

5. Prevodníky tlaku, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

6. Prevodníky tlaku počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení prevodníkov tlaku

1       Termíny a definície

1.1     Prevodník tlaku
        Merací prístroj, ktorý prevádza meraný tlak na unifikovaný
        výstupný  signál,  ktorý  má  predpísaný  vzťah  k hodnote
        meraného    tlaku.   Prevodník    tlaku   predstavuje   vo
        všeobecnosti  nedeliteľný funkčný  celok tvorený  snímačom
        tlaku  a modulom,  ktorý prijatý  signál od  snímača ďalej
        upravuje  a   zosilňuje.  Tento  modul   môže  zahŕňať  aj
        prostriedky   na  nastavenie   nuly  a   rozpätia.  Snímač
        a uvedený  modul sú  zabudované do  puzdra prevodníka.  Na
        puzdre  prevodníka  je  umiestnený  tlakový nadstavec (pri
        prevodníku  tlakovej  diferencie  dva  tlakové  nadstavce)
        a konektor,  prípadne trvalo  pripojený kábel elektrického
        prípoja.
1.2     Chyba (indikácie) prevodníka tlaku
        Rozdiel     medzi    indikovanou     výstupnou    hodnotou
        a zodpovedajúcou  konvenčne   pravou  hodnotou  výstupného
        signálu  podľa charakteristiky  prenosu. Chyba  prevodníka
        tlaku  sa  vyjadruje   v  percentách  rozpätia  výstupného
        signálu.  Kladná  chyba  znamená,  že  indikovaná  hodnota
        výstupného signálu  je väčšia ako  konvenčne pravá hodnota
        výstupného signálu a naopak.
1.3     Základná chyba prevodníka tlaku
        Chyba    prevodníka   tlaku    určená   pri   referenčných
        podmienkach.
1.4     Doplnková chyba prevodníka tlaku
        Chyba  spôsobená  tým,  že  hodnoty ovplyvňujúcich veličín
        nezodpovedajú referenčným podmienkam.

2       Technické požiadavky
        Prevodníky sa vyhotovujú tak, aby v podmienkach prevádzky,
        na  ktorú  sú  určené,  si  zachovali  svoje  metrologické
        parametre najmenej počas platnosti overenia.

3       Metrologické požiadavky
3.1     Prevodníky tlaku sa zaraďujú  do nasledujúcich radov tried
        presnosti:
        a) 0,01, 0,016,  0,025, 0,04, 0,06, 0,1,  0,16, 0,25, 0,4,
           0,6, 1, 1,6, 2,5, 4,
        b) 0,015, 0,02, 0,05, 0,15, 0,2, 0,5, 1,5, 2.
        Číselné  označenie  triedy  presnosti  prevodníka tlaku sa
        rovná  absolútnej  hodnote  najväčšej  dovolenej základnej
        chyby vyjadrenej v percentách rozpätia výstupného signálu.
        Napríklad   triede  presnosti   0,25  zodpovedá  najväčšia
        dovolená základná chyba + - 0,25%.
3.2     Na  základe  rozhodnutia  o  schválení  typu meradla možno
        zvoliť aj inú hodnotu charakterizujúcu triedu presnosti.

3.3     Základné   chyby   prevodníka   nesmú   prekročiť  hranice
        najväčšej dovolenej chyby.

3.4     Chyba  hysterézy  a  mŕtveho  pásma  nepresahuje absolútnu
        hodnotu   najväčšej  dovolenej   chyby  pre   danú  triedu
        presnosti.
3.5     Referenčné   podmienky,   pri   ktorých   prevodník  tlaku
        charakterizuje základná chyba,  sú dané hodnotami: teplota
        20 stupňov  C, relatívna vlhkosť  okolia 65%, atmosférický
        tlak 101,3 kPa.
        Na  uvedené  referenčné  podmienky  sa  výpočtom  korigujú
        hodnoty namerané pri iných podmienkach okolia.
        Ak nemožno použiť korekčný činiteľ pre vlhkosť, referenčné
        podmienky  zahŕňajú   len  teplotu  a   tlak.  Na  základe
        rozhodnutia o schválení typu meradla sa môžu zvoliť aj iné
        referenčné podmienky.
3.6     Prevodník tlaku  má spĺňať špecifikácie  uvedené v prílohe
        rozhodnutia o schválení typu meradla.

4       Nápisy a značky
4.1     Na puzdre prevodníka tlaku sa uvedú tieto údaje:
        a) meno alebo označenie výrobcu,
        b) typ prevodníka tlaku,
        c) výrobné číslo,
        d) merací rozsah,
        e) trieda presnosti,
        f) výstupný signál,
        g) napájanie,
        h) značka schváleného typu meradla.
        Pri špecifikácii  meracieho rozsahu sa  za jednotkou tlaku
        alebo za jej symbolom uvádza označenie "A" alebo "abs" pri
        prevodníkoch  absolútneho tlaku,  "G" alebo  "pretlak" pri
        prevodníkoch  pretlaku (podtlaku)  a "D"  alebo "dif"  pri
        prevodníkoch tlakovej diferencie.
4.2     Všetky  údaje  uvedené  na   puzdre  prevodníka  tlaku  sú
        v štátnom   jazyku.   Pri   ich   uvedení   možno   použiť
        medzinárodne uznávané označenia a skratky.
4.3     Ďalšie   označenia   môžu   byť   stanovené  v  rozhodnutí
        o schválení typu meradla.
4.4     Umiestnenie  overovacej  značky  sa  určuje  v  rozhodnutí
        o schválení typu meradla.
4.5     Ochrana proti neoprávneným zásahom
        Prevodníky  tlaku sú  chránené proti  neoprávnenému zásahu
        zabezpečovacími značkami, ktoré sa na prevodníky umiestnia
        po  vykonaní skúšok  pri overení.  Funkciu zabezpečovacích
        značiek môžu plniť aj overovacie značky.

5       Technické skúšky pri schvaľovaní typu
        Pri  schvaľovaní typu  sa vykonajú  skúšky aspoň  na dvoch
        vzorkách  prevodníka.  K  vzorkám  prevodníka  sa prikladá
        sprievodná  dokumentácia (deklarované  parametre, návod na
        používanie,   technické   výkresy    a   pod.).   Poverené
        laboratóriá môžu  požiadať pred skúškami  alebo počas nich
        o ďalšie   vzorky   prevodníka.   Pri   schvaľovaní   typu
        prevodníkov  tlaku  sa  vykonajú  skúšky  podľa  bodov 5.1
        a 5.2.
5.1     Vonkajšia    prehliadka    a    preskúmanie   kompletnosti
        sprievodnej   dokumentácie    Vonkajšou   prehliadkou   sa
        kontroluje  vzhľad  a  stav  vzorky  prevodníka.  Ďalej sa
        preskúša kompletnosť predloženej dokumentácie.
5.2     Overenie zhody s technickými požiadavkami a metrologickými
        požiadavkami  Vzorky prevodníka  predložené na  schválenie
        typu   sa   skúšajú,   či   spĺňajú  technické  požiadavky
        a metrologické požiadavky. Skúšky  sa vykonajú podľa bodov
        5.2.1 až 5.2.5.

5.2.1   Chyba  prevodníka  sa   zisťuje  porovnaním  s  etalónovým
        tlakomerom   najmenej  v   šiestich  tlakových   hodnotách
        rozložených  v  celom  meracom  rozsahu prevodníka vrátane
        nuly,   a   to   pri   vzrastajúcom   a  klesajúcom  tlaku
        s niekoľkonásobným opakovaním celého cyklu. Pri prevodníku
        tlakovej diferencie používaného pri statickom tlaku vyššom
        ako  1  MPa  sa  meracie  cykly  uskutočnia  pri  pôsobení
        statického  tlaku  v  rozsahu  statických tlakov udávaných
        výrobcom  najmenej  pri   dvoch  hodnotách,  pričom  jedna
        z týchto hodnôt musí byť najvyšší dovolený statický tlak.

5.2.2   Účinky ovplyvňujúcich veličín
        Na          preskúšanie  účinkov  ovplyvňujúcich  veličín na údaje
        prevodníka sa vykonajú skúšky, ktoré sa týkajú
        a) kolísania napájacieho napätia  a frekvencie napájacieho
           napätia,
        b) prerušenia napájania,
        c) poklesu napájacieho napätia,
        d) prechodového prepätia napájacieho napätia,
        e) ochrany proti inverznému napájaniu,
        f) elektrickej interferencie (súfázovej a protifázovej),
        g) uzemnenia,
        h) výstupného zaťaženia,
        i) impedancie zdroja - odporu vedenia,
        j) rádiového rušenia,
        k) rušenia magnetickým poľom,
        l) teploty okolia,
        m) vlhkosti okolia,
        n) montážnej polohy,
        o) mechanických rázov,
        p) mechanických vibrácií,
        q) prekročenia rozsahu,
        r) vplyvu  statického  tlaku  (pri  prevodníkoch  tlakovej
           diferencie),
        s) teploty tlakového média.
5.2.3   Stabilita údajov
        a) posun po spustení,
        b) posun po uplynutí dlhšieho časového úseku,
        c) zrýchlená skúška životnosti.
5.2.4   Ostatné skúšky
        a) zvlnenie elektrického výstupného signálu,
        b) izolačný odpor,
        c) meranie elektrickej pevnosti,
        d) spotreba energie,
        e) vplyv rozpojeného a skratovaného vstupu,
        f) vplyv rozpojeného a skratovaného výstupu.
5.2.5   Dynamické vlastnosti
        a) kroková odozva,
        b) frekvenčná odozva.
5.2.6   Laboratórium    vykonávajúce    technické    skúšky   môže
        v opodstatnených   prípadoch  niektoré   z  týchto  skúšok
        vynechať.
5.2.7   Postup technických skúšok  pri schvaľovaní typu ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

6.      Skúška meracieho systému na mieste inštalácie
        Pri  stavových prepočítavačoch  pretečeného množstva plynu
        po  inštalácii  prepočítavača  a  počas  jeho prevádzky sa
        vykonávajú  skúšky  meracích  prevodníkov  tlaku a teploty
        jedenkrát  za rok.  Skúšky vykonáva  používateľ meradla za
        účasti  zmluvného subjektu  a vedie  o tom  záznamy. Chyba
        prevodníkov   pri  skúške   nesmie  prekročiť  dvojnásobok
        najväčšej dovolenej chyby uvedenej pre príslušný prevodník
        v rozhodnutí o schválení typu prepočítavača. Pri nesplnení
        tejto  podmienky  prepočítavač  nesmie  byť  používaný ako
        určené meradlo.

6.1     Vonkajšia prehliadka sa vykonáva  podľa bodu 5.1. Ďalej sa
        kontroluje, či prevodník zodpovedá schválenému typu.
6.2     Určenie  metrologických  charakteristík  (statických)  Pri
        overení sa vykonajú skúšky podľa bodu 5.2.1.
6.3     Postup  pri   prvotnom  a  následnom   overení  ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.34

PREPRAVNÉ SUDY A PREPRAVNÉ TANKY

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na

a) prepravné sudy s objemom 2 až 1 500 dm3 určené na prepravu a uskladňovanie kvapalín a na meranie statického objemu kvapalín pri tlaku do 10 barov (ďalej len "sud"),

b) prepravné tanky (cisterny) s celkovým objemom 1 000 až 50 000 dm3 jednokomorové alebo viackomorové, tlakové alebo beztlakové, prispôsobené na cestnú alebo železničnú prepravu kvapalín a na meranie jednej alebo niekoľkých hodnôt statického objemu týchto kvapalín (ďalej len "tank"), používané ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Sudy a tanky pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Sudy a tanky schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Sudy a tanky, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

5. Sudy a tanky počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení sudov a tankov

Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sudy

1       Termíny a definície
1.1     Menovitý objem suda
        Objem vyznačený na sude.
1.2     Skutočný objem suda
        Konvenčne pravá hodnota objemu, ktorý zaberá kvapalina pri
        referenčnej teplote a atmosférickom tlaku v sude naplnenom
        až po  spodný okraj plniaceho otvoru.  Ak je plniaci otvor
        vybavený nadstavcom zasahujúcim do  vnútra suda, za spodný
        okraj   plniaceho   otvoru   sa   považuje   horný   okraj
        odvzdušňovacích   otvorov  v   nadstavci,  ktoré   spĺňajú
        požiadavku bodu 5.5.
1.3     Mokrá tara
        Hmotnosť prázdneho suda vrátane zátok a podobných uzáverov
        na   uzavretie   plniaceho   otvoru   zistená  vážením  po
        predchádzajúcom navlhčení vnútrajška  suda a po odkvapkaní
        počas 30 sekúnd.
1.4     Suchá tara
        Hmotnosť prázdneho suchého suda  vrátane zátok a podobných
        uzáverov  na  uzavretie  plniaceho  otvoru zistená vážením
        (bez predchádzajúceho navlhčenia suda).

2       Referenčné podmienky a objemy
2.1     Referenčná teplota  suda má byť 20  stupňov C a referenčný
        tlak má byť normálny atmosférický tlak.
2.2     Kovové  sudy s  objemom do  100 l  vrátane majú  vyznačený
        menovitý objem.
2.3     Kovové  sudy   s  objemom  nad  100   l  a  sudy  vyrobené
        z nekovových materiálov môžu byť
        a) bez vyznačeného menovitého objemu alebo
        b) s vyznačeným menovitým objemom.
2.4     Sudy bez vyznačeného menovitého  objemu môžu mať ľubovoľný
        objem väčší ako 2 l.
2.5     Sudy  s vyznačeným  menovitým objemom  majú menovitý objem
        rovný celočíselnému násobku
        a) 5 l pri sudoch s objemom do 100 l vrátane alebo
        b) 50 l pri sudoch s objemom nad 100 l.

3       Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
3.1     Triedy  presnosti   a  najväčšie  dovolené   chyby  nových
        a opravených sudov sú uvedené v  tabuľke č. 1. Kovové sudy
        patria  do  triedy  presnosti  A.  Sudy  zhotovené z iných
        materiálov  sa  zaradia  podľa  účelu  použitia  do triedy
        presnosti A alebo B.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
Trieda    Najväčšia dovolená chyba v percentách vyznačeného objemu
presnosti                 A                     B
------------------------------------------------------------------
Sudy nové            + - 0,5%               + - 1,0%
a opravené           nie však menšia        nie však menšia
                     ako + - 0,1 l          ako + - 0,15 l
------------------------------------------------------------------

3.2     Najväčšia  dovolená  chyba  sudov  v  prevádzke je uvedená
        v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
Objem suda V                 Najväčšia dovolená chyba
v litroch      v percentách vyznačeného objemu, resp. v litroch
Trieda                     A                     B
presnosti
------------------------------------------------------------------
     V <=  5         + 1,0%                   + - 4,0%
 5 < V <= 15      nie však menšia             + - 0,3 l
15 < V <= 60      ako + - 0,20 l              + - 1,0 l
60 < V <= 75                                  + - 1,5 l
     V >  75                                  + - 2,0%
------------------------------------------------------------------

3.3     Dovolená chyba suchej alebo mokrej tary vyznačenej na sude
        má byť
        a) + - 0,3 kg pri sudoch s tarou do 30 kg vrátane,
        b) + - 1% pri sudoch s tarou nad 30 kg.

4       Materiál
4.1     Sudy sa vyrábajú z dostatočne tvrdých a pevných materiálov
        vyhovujúcich  danému  účelu  použitia  (napr. tvrdé drevo,
        preglejka, kov).
4.2     Materiál  suda  a  jeho  spracovanie  sú  také, aby sa pri
        zmenách teploty v  rozmedzí od 10 stupňov C  do 30 stupňov
        C objem suda nezväčšil o viac ako
        a) 0,25% pri sudoch triedy presnosti A,
        b) 0,50% pri sudoch triedy presnosti B.
4.3     Vnútrajšok suda môže byť pokrytý ochranným povlakom, resp.
        náterom, ten  však má byť  kompatibilný s materiálom  suda
        i s  prepravovanou kvapalinou  (napr. smola  pri drevených
        sudoch na pivo).
4.4     Sudy   majú   byť   dostatočne   pevné   a   odolné  proti
        opotrebúvaniu a nárazom pri normálnom spôsobe manipulácie,
        nepopraskané a nedeformované.
4.5     Materiály  použité na  výrobu sudov  určených na kvapaliny
                pod tlakom  (napr. na pivo  alebo iné šumivé  nápoje) majú
        zabezpečovať  dostatočnú  stálosť   objemu  pri  vnútornom
        pretlaku
        a) pri  referenčnej teplote  a vnútornom  pretlaku 100 kPa
           udržiavanom  počas 48  hodín nevykáže  sud zmenu objemu
           oproti objemu pri atmosférickom tlaku presahujúcu
           1. 0,25% pri sudoch triedy presnosti A,
           2. 0,50% pri sudoch triedy presnosti B,
        b) po   odtlakovaní  a   následnom  72-hodinovom  pôsobení
           atmosférického  tlaku nepresahuje  trvalá zmena  objemu
           1/10 hodnôt podľa písmena a).

5       Tvary a vyhotovenie
5.1     Sudy z  tvrdého dreva zložené  z dúžok spojených  kovovými
        obručami majú zaoblené teleso  (plášť) s najväčším obvodom
        v strede telesa a dve ploché alebo mierne vypuklé dná.
5.2     Sudy  z  iných  materiálov  majú  tvar  valca, valcovitého
        telesa, gule alebo tvar suda podľa bodu 5.1.
5.3     Tvar  telesa, tvar  dna a  tvar plniaceho  otvoru majú byť
        také, aby  sa pri plnení  netvorili vnútri suda  vzduchové
        vankúše.
5.4     Plniaci otvor  má byť umiestnený tak,  aby umožňoval úplné
        naplnenie suda. Ak je plniaci otvor na zakrivenom povrchu,
        má byť umiestnený v  najvyššom bode telesa suda položeného
        na vodorovnom podklade.
5.5     Ak má  plniaci otvor nadstavec zasahujúci  do vnútra suda,
        tento   nadstavec  má   byť  odvzdušnený   alebo  vybavený
        odvzdušňovacími   otvormi  až   po  priesečník   nadstavca
        s telesom suda.
5.6     Ak  je  plniaci  otvor  uzavretý  zátkou zaskrutkovanou do
        objímky, táto objímka má byť celistvá, zhotovená z jedného
        kusa.
5.7     Sud môže  mať okrem plniaceho  otvoru aj jeden  alebo viac
        čapovacích   (vypúšťacích)  otvorov,   ktoré  sa   výrazne
        odlišujú od plniaceho otvoru.

6       Nápisy
6.1     Na kovovom štítku alebo priamo na povrchu suda sú zreteľne
        a nezmazateľne vyznačené tieto údaje (vyznačenie údajov na
        povrchu suda sa vykoná vypálením, vyrazením a pod.):
        a) objem  pri  referenčnej  teplote  (t.j.  menovitý objem
           alebo zaokrúhlená hodnota  objemu zistená meraním podľa
           bodu 12.7),
        b) trieda presnosti (A alebo B),
        c) ak  sa uvádza  aj  tara,  je zreteľne  označená nápisom
           "mokrá tara" alebo "suchá tara".
6.2     Menovitý objem sa vyznačí na dno s čapovacím otvorom alebo
        na chránené miesto v blízkosti plniaceho otvoru.
6.3     Na sudoch sa ďalej uvádza
        a) meno alebo značka výrobcu,
        b) typ suda, výrobné číslo a rok výroby,
        c) najväčší pracovný tlak (len pri sudoch na kvapaliny pod
           tlakom),
        d) druh materiálu suda,
        e) druh vnútorného ochranného náteru (ak je),
        f) značka schváleného typu.
6.4     Iné  nápisy,  ktoré  by   sa  mohli  omylom  považovať  za
        predpísané, sú zakázané.
6.5     Neodnímateľnosť štítku sa zabezpečuje plombou.
        Technické požiadavky a metrologické požiadavky na tanky

7       Termíny a definície
7.1     Menovitý objem tanku (veľkosť tanku)
        Objem vyznačený na tanku.
7.2     Skutočný objem tanku
        Konvenčne pravá hodnota objemu, ktorý zaberá kvapalina pri
        referenčnej   teplote  a   atmosférickom  tlaku   v  tanku
        naplnenom  až  po  objemovú  značku,  ktorej  polohu  určí
        rozhodnutie o schválení typu tanku.
        Objemovými  značkami  sú  napr.  objemové  rysky vyznačené
        v plniacom hrdle,  horný okraj odvzdušňovacej  trubice pri
        tankoch na pivo, rysky na meracej tyči a pod.
7.3     Vlnolam
        Vnútorné  zariadenie  tanku   určené  na  tlmenie  pohybov
        kvapaliny pri preprave.
7.4     Odmerný zvon tanku na pivo
        Zvon  z  priehľadného  materiálu  umiestnený  na najvyššom
        mieste tanku a plniaci funkciu stavoznaku.
7.5     Chyba (odchýlka) údaja tanku
        Rozdiel medzi menovitým objemom  tanku a skutočným objemom
        tanku.

8       Referenčné podmienky a objemy
8.1     Referenčná teplota tanku má byť  20 stupňov C a referenčný
        tlak   má   byť   normálny   atmosférický   tlak.  Hodnota
        referenčnej teploty  môže byť stanovená  aj iná, napr.  15
        stupňov C  pre tanky na kvapalné  palivá, ktorých objem sa
        obvykle prepočítava na 15 stupňov C.
8.2     Pri viackomorových tankoch má mať každá komora objem aspoň
        1000 l. Počet komôr nie je obmedzený.

9       Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
        Triedy  presnosti  a  najväčšie  dovolené  chyby tankov sú
        uvedené  v tabuľke  č. 3.  Väčšina tankov  patrí do triedy
        presnosti  0,3.  Používateľ  môže  podľa  potreby  a účelu
        použitia zaradiť tank do inej (vyššej alebo nižšej) triedy
        presnosti,   napr.   hranaté    kontajnery   na   prepravu
        vykurovacích olejov do triedy presnosti 1.

Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------
                Najväčšia dovolená chyba v percentách meraného
                                     objemu
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti   0,2         0,3        0,5        1,0
------------------------------------------------------------------
Tanky nové i
používané        + - 0,2%    + - 0,3%   + - 0,5%    + - 1,0%
                 (+ - 1/500  (+ -1/300  (+ - 1/200  (+ - 1/100
                 objemu)     objemu)    objemu)      objemu)
------------------------------------------------------------------

10      Materiál
10.1    Tanky   sa  vyrábajú   z  dostatočne   tvrdých  a  pevných
        materiálov  vyhovujúcich  danému   účelu  použitia  (napr.
        nehrdzavejúca  oceľ,  oceľ,  hliník,  laminát).  Materiály
        použité na výrobu tankov  určených na kvapaliny pod tlakom
        (napr.  tanky  na  pivo  alebo  iné  šumivé  nápoje)  majú
        zabezpečiť   dostatočnú  stálosť   objemu  pri   vnútornom
        pretlaku.
10.2    Materiál  a konštrukcia  tanku  sú  také, aby  pri zmenách
        teploty tanku v  rozmedzí + - 10 stupňov  C od referenčnej
        teploty zmena objemu tanku nepresiahla polovicu absolútnej
        hodnoty   najväčšej  dovolenej   chyby  pre   danú  triedu
        presnosti podľa tabuľky č. 3.
10.3    Tanky  na požívatiny  sa vyrábajú  zo zdravotne neškodného
        kovu alebo vnútrajšok tanku  je pokrytý súvislým ochranným
        hladkým  a  zdravotne  neškodným  povlakom  (napr. náterom
        z epoxidových živíc).

11      Tvary a vyhotovenie
11.1    Nádrž tanku má byť tesná a nepriepustná.
11.2    Konštrukcia a vyhotovenie tanku majú zabezpečiť dostatočnú
        odolnosť   proti   deformáciám    pri   preprave,   plnení
        a vyprázdňovaní. Plášť i dná tanku môžu byť vystužené.
11.3    Vnútorné  výstuhy nemajú  brániť úniku  vzduchu pri plnení
        tanku  ani  úplnému  naplneniu  alebo úplnému vyprázdneniu
        tanku.
11.4    Tvar  nádrže tanku  ani  tvar  priečnych prierezov  nie sú
        predpísané. Rohy a hrany nádrže majú byť zaoblené.
11.5    Dná  tanku  a   medzisteny  (prepážky)  vo  viackomorových
        tankoch môžu byť vyduté.
11.6    Komory  tankov na  pivo  sú  tlakové nádoby.  Každá komora
        (tlaková  nádoba)  má   byť  vybavená  poistným  ventilom,
        manometrom,  plniacim  a  vypúšťacím  ventilom s hadicovou
        prípojkou,  oválnym prielezom  a v  hornej časti priezorom
        a odmerným  zvonom. Tieto  tanky majú  mať vhodnú  tepelnú
        izoláciu.
11.7    Odmerný zvon tankov na pivo má byť umiestnený na najvyššom
        mieste tanku.  Pri viackomorových tankoch  má každá komora
        vlastný odmerný zvon a priezor.
11.8    Každá  komora tanku  má  mať  vlastný plniaci  a vypúšťací
        otvor.
11.9    Plniaci  otvor  všetkých  tankov   okrem  tankov  na  pivo
        a tankov   so   spodným   plnením   tvorí   valcové  hrdlo
        s priemerom  aspoň  500  mm  umiestnené  v najvyššej časti
        plášťa tak, aby umožňovalo úplné naplnenie tanku.
11.10   Hrdlo má mať vzduchotesné uzatváracie veko; zatvorené veko
        nezasahuje do odmerného priestoru.
11.11   Vypúšťací  otvor  má  byť  umiestnený  na najnižšom mieste
        plášťa  tanku  a  opatrený  hrdlom  s uzatváracím kohútom.
        Spojenie hrdla s kohútom  a s prírubou vypúšťacieho otvoru
        má byť upravené tak, aby sa dalo zaplombovať.
11.12   Vypúšťacie  otvory  viackomorových  tankov  môžu  ústiť do
        spoločného  výtokového potrubia.  Každá komora  má vlastný
        uzatvárací kohút.
11.13   Zariadenie   na  odvzdušnenie   tankovej  nádoby   má  byť
        umiestnené na najvyššom mieste plášťa tanku.
        Pri  tankoch na  pivo zasahuje  odvzdušňovacia trubica  do
        odmerného  zvona  a  jej  horný  okraj  ohraničuje odmerný
        priestor.
11.14   Vlnolam  môže byť  pevný,  trvalo  spojený s  tankom alebo
        odnímateľný. Odnímateľný vlnolam má spĺňať požiadavku bodu
        11.3. Tanky na pivo nemajú vlnolamy.
11.15   Tanky môžu  byť vybavené sacím  (vákuovým), čerpacím alebo
        pretlakovým  plniacim zariadením  slúžiacim na  urýchlenie
        plnenia. Ak  toto zariadenie zasahuje do  vnútra tanku, má
        spĺňať požiadavku bodu 11.3.
11.16   Uzatváracie  veko tanku  s vákuovým  plnením má  plavákový
        uzatvárací ventil a poistný podtlakový ventil.
11.17   V  tankoch  na  pivo  s  pretlakovým  plniacim zariadením,
        ktoré   sa  plnia   a  vyprázdňujú   pôsobením  stlačeného
        plynu, ¹⁾ majú  byť všetky armatúry  vyhotovené z vhodného
        zdravotne neškodného materiálu a preskúšané na tesnosť.
11.18   Tanky môžu  byť umiestnené na  cestných alebo železničných
        vozidlách;  na  podvozok  majú  byť  pripevnené  tak,  aby
        nemohlo dôjsť k ich  posunutiu pri ľubovoľnom pohybe alebo
        brzdení vozidla a aby  sa otriasaním alebo nárazmi nemohli
        poškodiť. Ak má tank vlastný rám,  má sa dať s rámom ľahko
        z podvozku zložiť.
11.19   Tanky  určené na  prepravu po  železnici spĺňajú technické
        podmienky platné pre  nádržkové kontajnery podľa všeobecne
        záväzných právnych         predpisov. ²⁾
11.20   Celkové rozmery  tankov určených na  prepravu po železnici
        majú  vyhovovať  všeobecne  záväzným  právnym predpisom ³⁾
        a po  naložení  na  železničné  vozidlo  ložnej  miere pre
        medzinárodnú   prepravu    podľa   slovenskej   technickej
        normy. ⁴⁾
11.21   Uchytenie  tanku na  ráme položenom  na vodorovný  podklad
        zabezpečuje jeho úplné vyprázdnenie;  v opačnom prípade má
        tank  sklon (pri  hranatých nádržiach  pozdĺžny i priečny)
        v smere k výtokovému otvoru.

12      Objemové značky a nápisy
12.1    Objemovou značkou ohraničujúcou  objem odmerného priestoru
        tanku alebo komory môžu byť
        a) dve protiľahlé rysky  umiestnené vnútri plniaceho hrdla
           v pozdĺžnej osi tanku (komory),
        b) horný okraj odvzdušňovacej trubice pri tankoch na pivo,
        c) ryska na meracej tyči,
        d) iná  objemová značka  určená v  rozhodnutí o  schválení
           typu tanku.
12.2    Na  kovovom  štítku  umiestnenom  na prístupnom, chránenom
        a dobre viditeľnom  mieste plášťa alebo na  hrdle tanku sú
        zreteľne a nezmazateľne vyznačené tieto údaje:
        a) meno alebo značka výrobcu,
        b) menovitý  objem  tanku  pri  referenčnej  teplote  (pri
           viackomorových   tankoch  tabuľka   menovitých  objemov
           jednotlivých komôr s príslušným označením komory),
        c) trieda presnosti (len ak je iná ako 0,3),
        d) referenčná teplota (len ak je iná ako 20 stupňov C),
        e) typ tanku, výrobné číslo a rok výroby,
        f) druh  kvapaliny  (vyjadrený  nápisom,  napr. "Prepravný
           tank na....."),
        g) skúšobný a prevádzkový pretlak,  resp. podtlak (len pri
           tankoch   s   pretlakovým   alebo   vákuovým   plniacim
           zariadením),
        h) skratka spôsobu vymerania: SVL  = s vlnolamom alebo BVL
           = bez  vlnolamu  (len  pri  tankoch  s  demontovateľným
           vlnolamom),
        i) druh  materiálu  alebo  teplotný  súčiniteľ rozťažnosti
           materiálu tanku,
        j) druh vnútorného ochranného povlaku (ak je),
        k) značka schváleného typu.
12.3    Neodnímateľnosť štítka sa má zabezpečiť plombou.
        Metrologická kontrola sudov a tankov

13      Technická skúška pri schvaľovaní typu
13.1    Pri technickej  skúške pri schvaľovaní  typu sa kontroluje
        vyhotovenie  a tesnosť  meradla, meraním  sa zisťuje  jeho
        objem  (ďalej  len   "vymeranie  objemu"),  kontroluje  sa
        tlaková  odolnosť a  stálosť objemu  (najmä pri  meradlách
        vystavených  pretlaku  alebo  podtlaku)  a  zistí  sa tara
        meradla (iba pri sudoch).
13.2    Pri  kontrole vyhotovenia  sa preverí,  či meradlo  svojou
        konštrukciou   a  rozmermi   zodpovedá  požiadavkám  tejto
        prílohy   a   príslušnej   slovenskej   technickej   normy
        a technickej dokumentácii.
13.3    Pri skúške tesnosti meradlo  naplnené po značku menovitého
        objemu  nemá  prepúšťať  počas  predpísaného času skúšobnú
        kvapalinu ani vykazovať iné známky netesnosti.
13.4    Vymeranie  objemu   sa  vykoná  objemovou   metódou  alebo
        hmotnostnou metódou.
13.5    Pri  vymeraní objemu  objemovou metódou  sa použije  čistá
        voda  bez  mechanických   prímesí  alebo  vhodná  náhradná
        kvapalina.  Pri skúške  meradiel na  požívatiny sa použije
        kvapalina čistá a zdravotne neškodná.
13.6    Pri  vymeraní   objemu  hmotnostnou  metódou   sa  použije
        destilovaná  alebo   upravená  voda,  ktorej   hustota  je
        s dostatočnou presnosťou známa.
13.7    Rozšírená  neistota  stanovenia   objemu  (s  koeficientom
        pokrytia  2) pri  technickej skúške  pri schvaľovaní  typu
        meradla neprekročí
        a) + - 0,02 l pri sudoch s objemom do 30 l vrátane,
        b) + - 0,1% meraného objemu pri sudoch s objemom nad 30 l,
        c) 1/5  najväčšej  dovolenej   chyby  pri  tankoch  (pozri
           tabuľku č. 3).
13.8    Dovolený   rozdiel  medzi   teplotou  skúšobnej  kvapaliny
        a referenčnou  teplotou meradla  sa určí  z podmienky,  že
        príslušný príspevok štandardnej neistoty merania spôsobený
        teplotnou  rozťažnosťou materiálu  meradla neprekročí 1/17
        najväčšej  dovolenej  chyby  meradla  uvedenej v tabuľkách
        č. 1 a 3.
13.9    Pri  vymeraní objemu  objemovou metódou  dovolené rozdiely
        medzi  teplotou  a  tlakom  kvapaliny  v  skúšanom meradle
        a teplotou   a  tlakom   kvapaliny  v   etalóne  sa  určia
        z podmienky,  že príslušné  príspevky štandardnej neistoty
        merania spôsobené rozťažnosťou a stlačiteľnosťou skúšobnej
        kvapaliny  neprekročia  1/17   najväčšej  dovolenej  chyby
        meradla uvedenej v tabuľkách č. 1 a 3.
13.10   Ostatné  podmienky vymerania  objemu (teplota  prostredia,
        atmosférický  tlak,  rýchlosť   zmeny  teploty  prostredia
        a teploty  kvapaliny  počas  skúšky)  ustanovujú príslušné
        slovenské  technické  normy  podľa  druhu  meradla, triedy
        presnosti a  metódy skúšania pri  dodržaní požiadavky bodu
        13.7.
13.11   Vymeranie  objemu  pri  technickej  skúške pri schvaľovaní
        typu suda sa vykoná aspoň  10-krát a pri technickej skúške
        pri schvaľovaní typu tanku aspoň 5-krát.

14      Vymeranie objemu objemovou metódou
14.1    Pri vymeraní  objemu objemovou metódou  sa objem kvapaliny
        napúšťanej do  meradla odmeriava etalónovou  nádobou alebo
        etalónovým prietokovým  meradlom a na  prípadné nastavenie
        hladiny  na  objemovú  značku  (doplnenie, resp. odobratie
        kvapaliny)  sa použijú  odmerné banky  alebo pipety  podľa
        veľkosti doplňovaného alebo odoberaného objemu.
14.2    Ak je objem použitej etalónovej nádoby menší, ako je objem
        skúšaného  meradla, naplní  a vypustí  sa etalónová nádoba
        postupne   niekoľkokrát   do   skúšaného   meradla.  Objem
        etalónovej nádoby treba v  takomto prípade zvoliť tak, aby
        počet plnení neprekročil 50.
14.3    Skutočný objem meradla (t.j. objem kvapaliny zodpovedajúci
        objemovej  značke)  sa  rovná  algebraickému  súčtu  údaja
        etalónu.  Údaj   etalónu  je  súčet   odmerov  vypustených
        z etalónovej   nádoby   alebo   rozdiel   medzi   konečným
        a počiatočným  údajom   etalónového  prietokového  meradla
        a objemov použitých odmerných baniek alebo pipiet.
14.4    Ak nie  sú dodržané podmienky podľa  bodu 13.8 alebo 13.9,
        meria  sa  teplota  a  tlak  kvapaliny  v etalóne (teplota
        v etalónovej nádobe po každom  jej naplnení, resp. teplota
        a tlak  v  etalónovom  prietokovom  meradle v pravidelných
        intervaloch  počas  merania)  a  konečná teplota kvapaliny
        v skúšanom  meradle  a  s  použitím  nameraných  hodnôt sa
        opraví objem meradla na  rozťažnosť materiálu meradla a na
        rozťažnosť a stlačiteľnosť skúšobnej kvapaliny.

15      Vymeranie objemu hmotnostnou metódou
15.1    Pri vymeraní  objemu hmotnostnou metódou  sa vážením zistí
        hmotnosť prázdneho (vymokreného) meradla m1. Do meradla sa
        napustí  určené množstvo  skúšobnej kvapaliny  a opätovným
        odvážením sa zistí hmotnosť naplneného meradla m2.
15.2    Ak je  váživosť použitej váhy  menšia ako hmotnosť  obsahu
        skúšaného  meradla, použije  sa podobný  postup ako  podľa
        bodu  14.2,  pričom  sa  obsah  skúšaného meradla postupne
        vypúšťa do  pomocnej nádoby a  tá sa váži.  Najväčší počet
        dávok je v tomto prípade 5.
15.3    Objem kvapaliny v skúšanom meradle V sa určí podľa vzťahu:
                               m2 - m1
                      V = kv x --------
                                 ró
        kde  m1, m2 - hmotnosť  prázdneho  a  hmotnosť  naplneného
                      skúšaného  meradla,  resp.  súčet  hmotností
                      prázdnych   a  súčet   hmotností  naplnených
                      pomocných nádob,
             ró     - hustota skúšobnej kvapaliny,
             kv     - korekčný  súčiniteľ  na  vztlak  vzduchu pri
                      vážení.

16      Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
16.1    Meradlá  sa overujú  jednotlivo. Kovové  sudy s  menovitým
        objemom  do  100  l  vrátane  sa  môžu  overovať  hromadne
        použitím metód štatistickej kontroly.
16.2    Pri prvotnom a následnom  overení meradla sa vykoná skúška
        tesnosti,   vymeranie  objemu   (len  pri   meradlách  bez
        vyznačeného  objemu, týka  sa napr.  sudov bez vyznačeného
        objemu  a   všetkých  nových,  resp.   opravených  tankov)
        a skúška správnosti meradla.
16.3    Pri  skúške tesnosti  meradlo naplnené  po objemovú značku
        nemá  neprepúšťať  počas  predpísaného  intervalu skúšobnú
        kvapalinu ani vykazovať iné známky netesnosti.
16.4    Vymeranie   objemu   sa   vykoná   kvapalinami,   metódami
        a postupmi  uvedenými  v  bodoch  13.4  až  13.6,  13.8 až
        13.10, 14.1 až 14.4 a 15.1 až 15.3.
16.5    Rozšírená     neistota    stanovenia     objemu    meradla
        (s  koeficientom  pokrytia 2)  pri  prvotnom  a  následnom
        overení nemá prekročiť
        a) + - 0,05 l pri sudoch s objemom do 30 l vrátane,
        b) + - 0,25%  meraného objemu pri sudoch  s objemom nad 30
           l,
        c) 1/2  najväčšej  dovolenej   chyby  pri  tankoch  (podľa
           tabuľky č. 3).

16.6    Na sud  bez uvedeného menovitého  objemu sa vyznačí  objem
        zistený  vymeraním,  zaokrúhlený  (podľa  triedy presnosti
        a veľkosti suda) nadol na hodnoty uvedené v tabuľke č. 4.

Tabuľka č. 4

------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti               A                     B
Vymeraný objem          Zaokrúhliť nadol na Zaokrúhliť nadol na
suda V v litroch
------------------------------------------------------------------
      V <=     5                0,05 l              0,05 l
  5 < V <=    15                0,1 l               0,1 l
 15 < V <=            60                0,1 l               0,5 l
 60 < V <=   150                0,2 l               1 l
150 < V <=   300                0,5 l               1 l
300 < V <=   600                1 l                 1 l
600 < V <= 1 500                2 l                 2 l
      V >  1 500                5 l                 5 l
------------------------------------------------------------------

16.7    Na  tank sa  vyznačí objem  zistený vymeraním, zaokrúhlený
        (podľa triedy presnosti a  veľkosti komory tanku) nadol na
        hodnoty uvedené v tabuľke č. 5.

Tabuľka č. 5

------------------------------------------------------------------
Trieda                   0,2          0,3       0,5        1
presnosti
Vymeraný objem komory                 Zaokrúhliť nadol na
tanku V v litroch
------------------------------------------------------------------
        V <= 1 500       0,5 l         1 l       2 l        5 l
1 500 < V <= 5 000       1 l           2 l       5 l       10 l
        V >  5 000       2 l           5 l      10 l       20 l
------------------------------------------------------------------

16.8    Skúškou správnosti sa zisťuje,  či údaj meradla sa zhoduje
        so  skutočným objemom  v rámci  hraníc najväčšej dovolenej
        chyby.   Relatívna   chyba    (odchýlka   údaja)   meradla
        e v percentách sa vypočíta podľa vzorca
                          Vn - V
                     e =  ------- x 100,
                             V
        kde Vn - údaj    skúšaného   meradla    (obvykle   hodnota
                 vyznačeného menovitého objemu),
            V  - skutočný objem kvapaliny v meradle.

16.9    Určenie skutočného objemu meradla pri skúške správnosti sa
        vykoná kvapalinami, metódami a postupmi uvedenými v bodoch
        13.4 až 13.6, 13.8 až 13.10, 14.1 až 14.4 a 15.1 až 15.3.
16.10   Zistená relatívna chyba meradla  vypočítaná podľa bodu 4.9
        leží v  hraniciach najväčšej dovolenej  chyby uvedenej pre
        danú  triedu  presnosti  v  tabuľke  č.  1,  resp. 2 alebo
        v tabuľke č. 3.
16.11   Metrologická kontrola môže obsahovať aj určenie tary suda.
        Na sud  sa vyznačí vážením zistená  suchá alebo mokrá tara
        vyjadrená v kilogramoch, zaokrúhlená nadol na
        a) 0,1 kg pri sudoch s hmotnosťou do 100 kg,
        b) 1 kg pri sudoch s hmotnosťou 100 kg a viac.

PRÍL.35

PREPOČÍTAVAČE PRETEČENÉHO MNOŽSTVA PLYNU

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na prepočítavače pretečeného množstva plynu určené na meranie množstva zemného plynu, ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Prepočítavače pretečeného množstva plynu pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Prepočítavače pretečeného množstva plynu schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Prepočítavače pretečeného množstva plynu, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

5. Prepočítavače pretečeného množstva plynu, keď sa používajú ako určené meradlá, podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení prepočítavačov pretečeného množstva plynu

1       Termíny a definície
1.1     stavová rovnica  reálneho plynu
            definuje vzájomnú závislosť veličín charakterizujúcich
            látkové množstvo plynu pri určitom stave a platí:
                   P x V = n x R x T x Z           (1),
            kde P - absolútny tlak,
                V - objem,
                n - látkové množstvo plynu
                R - univerzálna plynová konštanta,
                    R = 8,314 510 J.mol-1.K-1
                T - termodynamická teplota,
                Z - kompresibilitný faktor plynu;
            ak  sa látkové  množstvo  plynu  n vyjadrí  ako podiel
            hmotnosti  m a  molárnej hmotnosti  M plynu,  bude mať
            stavová rovnica tvar:
                            P x V = m
                       M x R x T x Z               (2),
            veličiny  objem V,  absolútny tlak  P a termodynamickú
            teplotu T nazývame stavové veličiny
1.2     plyn
        vo   všeobecnosti   zmes   reálnych   plynov   so   známou
        koncentráciou  jej  zložiek   xj,  pri  známych  molárnych
        hmotnostiach jednotlivých zložiek Mj, pre molárnu hmotnosť
        zmesi plynov M potom platí:
              N
        M = Suma  xj x Mj                          (3)
             j=1
1.3     prevádzkové podmienky
        (podmienky merania)
            hodnoty  veličín  charakterizujúcich  stav  plynu, pri
            ktorom je merané jeho množstvo
1.4     základné  podmienky  stanovené  hodnoty  stavových veličín
        meraného plynu používané na
            vyjadrenie jeho  objemu Vb alebo  energie Eb nezávisle
            od podmienok merania;
            ak nie  je uvedené inak, základné  podmienky sú určené
            takto:
        Pb = 101,325 kPa, Tb = 288,15 K (= 15 stupňov C), fíb = 0%
1.5     kompresibilitný
        faktor plynu Z
            bezrozmerné   číslo   vyjadrujúce   odlišné  správanie
            reálneho plynu  vo vzťahu k  správaniu ideálneho plynu
            v tých  istých podmienkach  merania; funkčná závislosť
            kompresibilitného faktora Z = fí(P,T, xj) od stavových
            veličín  a  zloženia  vykurovacích  plynov  je uvedená
            v slovenských technických normách
1.6     stupeň kompresibility  K bezrozmerné číslo  definované ako
        podiel hodnôt kompresibilitného

            faktora  plynu  v  prevádzkových  podmienkach  a  jeho
            kompresibilitného faktora  pri základných podmienkach,
            t.j.:
                                  Z
                             K = ---           (4)
                                  Zb
1.7     stavové číslo C
        (prepočítavacie číslo)
                bezrozmerné   číslo   vyjadrujúce   veľkosť  zmeny
                jednotkového  objemu daného  plynu pri  zmene jeho
                tlaku  a  teploty  z  prevádzkových  podmienok  na
                podmienky  základné; zo  stavovej rovnice reálneho
                plynu (1) v prevádzkových a základných podmienkach
                a pri súčasnom uplatnení  zákona o zachovaní hmoty
                pre stavové číslo C platí:
                    Vb
                C = ---                       (5)
                    V
                alebo
                    P        Tb     Zb
                C =----  x  ---- x ----       (6)
                    Pb       T       Z
                alebo   pri   použití   definície   hustoty  plynu
                a úpravou pravej strany rovnice (2) aj v tvare:
                    ró
                C = ---                       (7)
                    rób
1.8     prepočet objemu  objem meraný v  prevádzkových podmienkach
        V sa prepočíta na
                objem pri základných podmienkach V b podľa vzťahu:
                Vb = V x C                    (8)
1.9     merací systém pretečeného množstva plynu
                súbor   meracích  zariadení   zostavený  na  účely
                merania,   stanovenia   a   indikácie  pretečeného
                množstva   (objemu   alebo   energie)   plynu  pri
                základných  podmienkach  plynu;  merací  systém sa
                skladá   z   meracích   prevodníkov   a   počítača
                pretečeného  množstva  plynu;  môže  obsahovať  aj
                prídavné zariadenia (napr. procesný chromatrograf,
                kalorimeter a pod.)  na stanovenie špecifikovaných
                vstupných veličín
1.10    počítač pretečeného množstva  plynu (ďalej len "prietokový
        počítač")
                elektronický  súčtový merací  prístroj stanovujúci
                pretečené    množstvo    plynu    pri   základných
                podmienkach    na    základe    údajov    meracích
                prevodníkov,    prípadne     aj    špecifikovaných
                prídavných zariadení; počítač pretečeného množstva
                spracúva signál o jednotlivých dávkach pretečeného
                množstva plynu pri  prevádzkových podmienkach; tie
                prepočíta   na   príslušné   dávky   množstva  pri
                základných podmienkach a následne ich sumarizuje
1.11    merací prevodník meracieho systému
                merací prostriedok transformujúci snímanú veličinu
                na elektrický  výstupný signál, ktorý  vstupuje do
                prietokového   počítača;   meracie   systémy  môžu
                obsahovať  okrem   meracieho  prevodníka  prietoku
                alebo   pretečeného  množstva   plynu  aj  meracie
                prevodníky   veličín            (napr.   tlaku,   teploty,
                prevádzkovej  hustoty, základnej  hustoty a  pod.)
                určujúcich stav meraného plynu
1.12    výstupný elektrický signál prevodníka
                môže byť analógový, číslicový alebo frekvenčný
1.13    merací  prevodník  množstva   plynu
                plynomer  poskytujúci  elektrický  výstupný signál
                priamo   zo  snímača   (rotor,  rušivé   teliesko,
                ultrazvuková  sonda a  pod.) alebo  z mechanického
                počítadla,  ktorý je  v určenom  vzťahu k meranému
                pretečenému   množstvu   plynu   (konštanta  alebo
                funkčná závislosť)
1.14    impulzné  číslo  A
                definuje  počet impulzov  prislúchajúcich jednotke
                množstva  pretečeného plynu  v podmienkach merania
                (napr. imp.m-3, imp.kg-1);
                používa  sa  pre  prevodníky  pretečeného množstva
                plynu s frekvenčným výstupom
1.15    prepočítavač   objemového   množstva   plynu   (ďalej  len
        "prepočítavač")
                prietokový   počítač,    ktorý   spracúva   signál
                z meracieho prevodníka pretečeného množstva plynu;
                v tomto   prípade  spracúvané   dávky  pretečeného
                množstva v prevádzkových podmienkach sú konštantné
1.16    stavový  prepočítavač  prepočítavač,   ktorý  na  prepočet
        objemu používa údaje meracích
                prevodníkov  stavových veličín,  t.j. pri prepočte
                používa stavové číslo vyjadrené vzťahom (6)
1.17    hustotový  prepočítavač  prepočítavač,  ktorý  na prepočet
        objemu spracúva údaje meracích
                prevodníkov  základnej   a  prevádzkovej  hustoty,
                t.j. pri prepočte  používa stavové číslo vyjadrené
                vzťahom (7)
1.18    prepočítavač energie
                prepočítavač,   stavový  alebo   hustotový,  ktorý
                jednotlivé    dávky   objemového    množstva   pri
                základných podmienkach  pred sumarizáciou vynásobí
                hodnotou spaľovacieho  tepla, prípadne výhrevnosti
                plynu   vztiahnutého   k   jednotke   objemu   pri
                základných  podmienkach;  t.j.  energia obsiahnutá
                v pretečenom množstve plynu je daná vzťahom:
                Eb = Suma delta Vb x Hx,b           (9),
                kde  delta Vb - dávka  objemového  množstva  plynu
                                (m3),
                     H x,b    - spaľovacie teplo  alebo výhrevnosť
                                plynu  (MJ.m-3);  spaľovacie teplo
                                alebo výhrevnosť plynu vstupuje do
                                výpočtu ako zadaná konštanta alebo
                                ako elektrický signál z prídavného
                                zariadenia    (kalorimetra   alebo
                                chromatografu)
1.19    ovplyvňujúca   veličina
                veličina, ktorá  nie je meranou  veličinou, ale má
                vplyv na  výsledok merania (napr.  teplota okolia,
                napájacie napätie)
1.20    pracovné (funkčné) podmienky meradla
        podmienky  používania,  pri  ktorých  sa  predpokladá,  že
        špecifikované  metrologické   charakteristiky  meradla  sa
        nachádzajú v  určených medziach; pracovné  podmienky sa vo
        všeobecnosti  špecifikujú   predpísanými  rozsahmi  hodnôt
        meraných   veličín   plynu    a   predpísanými   hodnotami
        ovplyvňujúcich veličín
1.21    referenčné podmienky
                meradla  predpísané  podmienky  používania meradla
                pri jeho  skúšaní alebo pri  vzájomnom porovnávaní
                výsledkov   meraní  v   laboratórnych  priestoroch
                (napr. kalibrácia, overovanie)
1.22    medzné  podmienky
                extrémne   podmienky,  ktorým   sa  meradlo   môže
                podrobiť   bez  poškodenia   a  bez  znehodnotenia
                špecifikovaných metrologických  charakteristík pri
                ďalšom používaní v  pracovných podmienkach. Medzné
                podmienky môžu  byť rôzne na  skladovanie, dopravu
                a na  používanie. Pod  medznými hodnotami  sa môžu
                rozumieť  medzné  hodnoty  meraných  veličín alebo
                ovplyvňujúcich veličín
1.23    merací rozsah
                súbor  hodnôt  meranej   veličiny,  pre  ktorý  sa
                predpokladá,  že chyby  meracieho prístroja  ležia
                v predpísaných medziach
1.24    merací  rozsah  prepočítavača
                je  daný  meracími   rozsahmi  použitých  meracích
                prevodníkov  meracieho  systému,  oborom platnosti
                použitej      funkčnej      závislosti     výpočtu
                kompresibilitného faktora Z a zloženia plynu
1.25    označenie  meradla
                umiestnenie overovacích  a zabezpečovacích značiek
                na meradlo  v súlade s predpismi;  značky môžu byť
                vyrazené  razidlom  (kliešťami)  alebo  lepené  vo
                forme nálepiek
1.26    overovacia  značka
                značka umiestnená na meradle, ktorá potvrdzuje, že
                meradlo  je  v  zhode   so  schváleným  typom,  že
                vyhovelo    predpísaným   skúškam    pri   overení
                a zamedzuje   nepovolenému   ovplyvňovaniu   údaja
                meranej veličiny
1.27    zabezpečovacia  značka
                značka  udávajúca,  že  určité  časti  meradla  sú
                zabezpečené proti nepovolenému ovplyvňovaniu údaja
                meranej  veličiny  a  že  nemôže  byť  zabezpečená
                overovacou   značkou  (napr.   vzhľadom  na  úkony
                spojené s inštaláciou meradla)
1.28    skúška prepočítavača
                súhrn   postupov   určených    na   zistenie,   či
                metrologické vlastnosti meradla spĺňajú predpísané
                požiadavky; pri  skúške sú všetky  vstupné signály
                meracích prevodníkov systému simulované náhradnými
                zdrojmi zodpovedajúcich signálov
1.29    skúška prevodníka s prepočítavačom objemu plynu
                vykoná sa vtedy, keď daný merací prevodník systému
                a) nemá unifikovaný elektrický výstupný signál,
                b) nemá vydané samostatné  rozhodnutie o schválení
                   typu (len v spojení s prepočítavačom),
                c) je umiestnený v skrinke prepočítavača,
                d) vyžaduje kalibráciu v zapojení s prepočítavačom
                   (jeho elektronická kalibrácia)
1.30    zobrazovacie (indikačné) zariadenie
                časť meradla, ktorá poskytuje informáciu o hodnote
                meranej veličiny
1.31    Použité označenie:
        V  - objem pretečeného množstva plynu       m3
        C  - stavové číslo                          -
        A  - impulzné číslo                         imp.m-3 (imp.kg-1)
        P  - absolútny tlak plynu                   Pa, bar
        T  - termodynamická teplota                 K
        t  - teplota plynu                          stupeň C
        Z  - kompresibilitný faktor plynu           -
        K  - stupeň kompresibility K = Zb.Z-1       -
        Q  - prietok plynu                          m3.h-1
        E  - energia                                J
        U  - napájacie napätie                      V
        f  - frekvencia napájacieho napätia         Hz
        S  - unifikovaný signál meracieho
             prevodníka                             (podľa prevodníka)
        fí - relatívna vlhkosť plynu                %
        e  - najväčšia dovolená chyba               %
1.32    Indexy:
        b   - hodnota veličiny pri základných podmienkach,
        min - najmenšia hodnota veličiny,
        max - najväčšia hodnota veličiny,
        atm - hodnota veličiny pri atmosférických podmienkach,
        nom - menovitá hodnota veličiny,
        IV  - vstupný    obvod   prepočítavača    na   spracovanie
              výstupného  signálu prevodníka  pretečeného množstva
              plynu,
        IT  - vstupný    obvod   prepočítavača    na   spracovanie
              výstupného signálu prevodníka teploty,
        IP  - vstupný    obvod   prepočítavača    na   spracovanie
              výstupného signálu prevodníka tlaku,
        AV  - platí pre algoritmus výpočtu,
        FC  - platí pre prepočítavač,
        MS  - platí pre merací systém,
        TV  - platí pre prevodník pretečeného množstva plynu,
        TP  - platí pre prevodník tlaku,
        TT  - platí pre prevodník teploty,
        PP  - platí  pre  prepočítavač   s  prevodníkmi  stavových
              veličín.

2       Technické požiadavky na prepočítavače
2.1     Všeobecne
        Príloha sa vzťahuje na tri druhy stavových prepočítavačov:
2.1.1   Prepočítavač   PTZ   -   umožňuje   pripojenie  a  aktívne
        spracovanie   výstupných  signálov   meracích  prevodníkov
        pretečeného  množstva,  tlaku  a  teploty,  pričom hodnotu
        kompresibilitného   faktora    plynu   pri   prevádzkových
        podmienkach Z  počíta priebežne. Parametre  zloženia plynu
        na výpočet kompresibilitného faktora Z vstupujú do výpočtu
        spracovaním samostatných signálov  z prídavného zariadenia
        alebo sa zadávajú ako konštanty. Hodnota kompresibilitného
        faktora pri základných podmienkach  Zb sa obvykle vypočíta
        len  pri  zadaní  aktuálneho  zloženia  meraného plynu. Do
        tejto skupiny možno zaradiť  prepočítavače, kde v prepočte
        množstva  plynu je  použitá hodnota  stupňa kompresibility
        K vyhľadaná na  základe aktuálnych hodnôt  tlaku a teploty
        plynu  z  predvolenej  tabuľky  hodnôt  uloženej  v pamäti
        počítača.  Tabuľky  K  sú  obvykle  spracované pre viacero
        reprezentatívnych zložení plynu, z  ktorých sa SW alebo HW
        zvolí tá tabuľka, ktorej zloženie je najbližšie k zloženiu
        meraného plynu.
2.1.2   Prepočítavač   PT   -   umožňuje   pripojenie   a  aktívne
        spracovanie   výstupných  signálov   meracích  prevodníkov
        pretečeného  množstva,  tlaku  a  teploty,  pričom hodnotu
        kompresibilitného          faktora  plynu  považuje  za konštantu.
        V reálnych   podmienkach  sa   do  prepočítavača  namiesto
        hodnoty kompresibilitného faktora  Z zadáva hodnota stupňa
        kompresibility   K   vypočítaná    zo   stredných   hodnôt
        prevádzkových  podmienok a  zloženia meraného  plynu, teda
        K nerovná  sa 1.  Pri pretlaku  plynu menšom  ako 100  kPa
        možno použiť hodnotu K = 1. Pre stavové číslo potom platí:
             P      Tb     1
        C = --- x [---- x ---]               (10)
              T      Pb    K   = Konst
2.1.3   Prepočítavač T - umožňuje pripojenie a aktívne spracovanie
        výstupných   signálov  meracích   prevodníkov  pretečeného
        množstva  a  teploty,  pričom   absolútny  tlak  a  stupeň
        kompresibility  plynu  sa   do  prepočítavača  zadáva  ako
        konštanta  vypočítaná  zo  stredných  hodnôt prevádzkových
        podmienok  a zloženia  meraného plynu.  Pre stavové  číslo
        potom platí:
             1      Tb     1
        C = --- x [---- x ---]               (11)
             T      Pb     K   = Konst
2.2     Konštrukcia prepočítavačov
2.2.1   Všetky konštrukčné  prvky prepočítavača sa  zhotovujú tak,
        aby  zaručovali  stálosť  jeho  metrologických  vlastností
        a spoľahlivosť jeho funkcie pri dlhodobom používaní.
2.2.2   Materiály konštrukčných prvkov prepočítavača majú odolávať
        rôznym formám korózie a  opotrebovania, ktoré sa vyskytujú
        pri  jeho  používaní  v  pracovných podmienkach. Pripojené
        meracie  prevodníky  systému   majú  odolávať  za  každých
        okolností   a  bez   obmedzenia  správnej   funkcie  tlaku
        a teplote médií, pre ktoré sú určené.
2.2.3   Skrinka    (puzdro)   prepočítavača    má   chrániť   jeho
        elektronickú časť pred nepriaznivým vplyvom prostredia, do
        ktorého je určený na používanie.
2.2.4   Prepočítavač   zabezpečuje   napájanie   najmenej  toľkých
        meracích  prevodníkov,  koľko   má  vstupných  obvodov  na
        spracovanie vstupných signálov. Stabilita napájania má byť
        taká,   aby   v   celom   rozsahu   pracovných   podmienok
        prepočítavača   neboli   ovplyvnené   meracie   vlastnosti
        pripojiteľných meracích prevodníkov.
2.2.5   Na   prepočítavače   určené   na   použitie   v  prostredí
        s nebezpečenstvom výbuchu sa vzťahujú príslušné požiadavky
        všeobecne  záväzných právnych  predpisov, ktoré  sa týkajú
        nevýbušných elektrických zariadení.
2.2.6   Prepočítavač  má  byť  vybavený  najmenej jedným impulzným
        vstupom a má byť  schopný bezchybne spracovať každý impulz
        o dávke    pretečeného   množstva    vyslaný   prevodníkom
        pretečeného množstva plynu.  Požiadavky na impulzné vstupy
        prepočítavača sú v tabuľke č. 1.
2.2.7   Prepočítavače môžu byť  vybavené komunikačným rozhraním na
        pripojenie   prídavných    zariadení   (napr.   tlačiareň,
        elektronický  záznamník  údajov,  modem,  ručný  terminál,
        chromatograf)   alebo  na   prepojenie  prepočítavačov  do
        komunikačnej   siete.  Toto   rozhranie  nemá  ovplyvňovať
        meracie vlastnosti prepočítavača.
2.2.8   Prepočítavače môžu  byť vybavené elektrickými  výstupmi na
        pripojenie   periférnych    zariadení   (napr.   externých
        počítadiel,  indikátorov prietoku  a pod.).  Tieto výstupy
        nemajú ovplyvňovať meracie vlastnosti prepočítavača.

Tabuľka č. 1 - Impulzný vstup prepočítavača

----------------------------------------------------------------------------
Druh signálu          Druh snímača             Charakteristika
----------------------------------------------------------------------------
Nízka frekvencia (LF) Bezpotenciálový spínací  Frekvencia impulzov f<=  1 Hz
                      kontakt                  Šírka impulzu       >=  50 ms
                                               Šírka medzery       >= 100 ms
                                               Konštrukcia vstupu
                                               prepočítavača
                                               vylučuje
                                               vplyv prechodových
                                               javov pri spínaní
                                               a rozopínaní
                                               kontaktu v trvaní    <= 10 ms
Stredná a vysoká     Elektronický snímač       Impulzy majú vyhovovať
frekvencia (MF)                                požiadavkám príslušných
a (HF)                                         slovenských technických
                                                noriem
----------------------------------------------------------------------------

2.3     Počítadlo a indikačné zariadenie
2.3.1   Prepočítavač   má   byť   vybavený   súčtovým   počítadlom
        pretečeného  množstva plynu  v základných  a prevádzkových
        podmienkach.
2.3.2   Ako počítadlá prepočítavača môžu byť použité:
        a) elektromechanické valčekové počítadlá,
        b) elektronické zobrazovacie prvky (napr. LED, LCD).
2.3.3   Ak je v prepočítavači použité elektromechanické počítadlo,
        posun číslice určitého rádu  sa vykoná počas zmeny číslice
        nižšieho rádu z  čísla deväť na nulu. Posun  číslic má byť
        smerom nahor. Počítadlo nemá byť nulovateľné.
2.3.4   Ak  je  v  prepočítavači  použité  elektronické počítadlo,
        všetky  zobrazovacie  miesta  naľavo  od čísla udávajúceho
        hodnotu  aktuálneho  objemu  majú  zobrazovať  nulu.  Údaj
        elektronického  počítadla pretečeného  množstva plynu  pri
        základných  podmienkach  nemá  byť  SW  ani  HW  dodatočne
        upravovateľný   bez  porušenia   overovacej  značky.  Údaj
        elektronického   počítadla   pretečeného   množstva  plynu
        v prevádzkových  podmienkach sa  môže dodatočne  upravovať
        (zadanie hodnoty  zhodnej so stavom  počítadla plynomera).
        Po  prekročení  kapacity   počítadla  (každé  zobrazovacie
        miesto  obsahuje číslicu  9) sa  počítadlo má  automaticky
        vynulovať a  pokračovať vo vzostupnom  sčítavaní množstva.
        Súčasne má SW  umožňovať kontrolu bezchybného zobrazovania
        všetkých segmentov počítadla.
2.3.5   Rozmer číslic počítadla (výška x šírka) nemá byť menší ako
        4 x 2,4 mm.
2.3.6   Počítadlo  má byť  najmenej osemmiestne  s možnosťou voľby
        mierky stupnice  počítadla v dekadických  násobkoch objemu
        najmenej  v   rozsahu  (0,01  až   1  000)  m3   tak,  aby
        v prevádzkových podmienkach Qmax, Pmax  a Tmin počas 2 000
        h nedochádzalo  k  prekročeniu  jeho  kapacity  alebo  pri
        elektromechanických  počítadlách   k  pretočeniu  všetkých
        valčekov.
2.3.7   Mierka  stupnice počítadla  a symbol  jednotky objemu majú
        byť vyznačené  v bezprostrednej blízkosti  číselného údaja
        počítadla.
2.3.8   Všetky  údaje (čísla,  nápisy, symboly)  na počítadlách sú
        zreteľné, trvalé a dobre čitateľné.
2.3.9   Prepočítavač  môže  byť  vybavený  prídavným zariadením na
        indikáciu ďalších informácií,  napríklad aktuálnych hodnôt
        meraných  vstupných  veličín,  aktuálnych  hodnôt zadaných
        parametrov na  prepočet objemu (impulzné  číslo a zloženie
        plynu),  vypočítaných  hodnôt   prietoku  v  prevádzkových
        a základných   podmienkach,  stavového   čísla  C,  stupňa
        kompresibility K, návestí poruchových stavov a pod.
2.3.10  Počítadlo pretečeného množstva  plynu a prídavné indikačné
        zariadenie podľa  bodu 2.3.9 môžu  byť zlúčené do  jedného
        celku.   Indikačné   zariadenie   potom   spĺňa  podmienky
        stanovené pre  počítadlo pretečeného množstva  plynu podľa
        bodov 2.3.3 až 2.3.8.
2.4     Napájanie prepočítavača
2.4.1   Prepočítavače môžu byť napájané
        a) z elektrickej siete,
        b) nezávisle od siete z  akumulátora alebo od vymeniteľnej
           batérie  so  zaručenou   životnosťou  najmenej  3  roky
           v prevádzkových podmienkach meraného  plynu Qmax, Pmax,
           Tmin,  pri  teplote  okolitého  prostredia  Tmin  a bez
           použitia komunikačného rozhrania.
2.4.2   Prepočítavač   napájaný   z   elektrickej   siete  má  byť
        konštruovaný tak,  aby v prípade  poruchy napájania ostali
        zachované   v  pamäti   všetky  zadané,   ostatne  zmerané
        a vypočítané  údaje vrátane  poruchových návestí  najmenej
        30  dní.  Po  obnovení  napájania prepočítavač automaticky
        pokračuje v meraní.
2.4.3   Prepočítavač napájaný  z akumulátora alebo  z vymeniteľnej
        batérie  má  signalizovať  potrebu  nového  nabitia  alebo
        výmeny  batérie  najneskôr  po  uplynutí  90% z odhadnutej
        životnosti zdroja. Súčasne  od začiatku tejto signalizácie
        má  zaručovať  bezporuchovú  prevádzku  systému  v  trvaní
        najmenej 30 dní.
2.4.4   Konštrukcia prepočítavača má  umožňovať výmenu akumulátora
        alebo  batérie  bez  porušenia  overovacích značiek. Počas
        výmeny  zdroja sa  v prepočítavači  majú uchovávať  všetky
        zadané,  ostatne   zmerané  a  vypočítané   údaje  vrátane
        poruchových návestí. Môžu sa  použiť len akumulátory alebo
        batérie odporúčané výrobcom.
2.5     Programové  vybavenie na  riadenie činnosti  prepočítavača
        (FW)
2.5.1   Programové  vybavenie  prepočítavača  (FW)  má  poskytovať
        informácie o
        a) aktuálnych hodnotách meraných vstupných veličín,
        b) aktuálnych hodnotách parametrov  zadávaných na prepočet
           pretečeného  množstva (napr.  impulzné číslo,  zloženie
           plynu),
        c) vypočítaných   hodnotách  stavového   čísla  C,  stupňa
           kompresibility    K,    prietoku    pri   prevádzkových
           a stavových podmienkach,
        d) návestiach    poruchových     stavov    prostredníctvom
           indikačného zariadenia alebo komunikačného rozhrania.
2.5.2   Programové   vybavenie  prepočítavača   (FW)  má  zisťovať
        a návesťou  indikovať poruchy,  výpadok alebo  prekročenie
        meracieho   rozsahu   výstupného   signálu   ktoréhokoľvek
        meracieho prevodníka         na vstupe do prepočítavača s výnimkou
        prevodníka pretečeného množstva.
2.5.3   Pri  aktívnej  poruche  sa  pretečené  množstvo  plynu pri
        základných   podmienkach   môže   sumarizovať   počítadlom
        pretečeného  množstva Vb  len v  prípade, ak  prepočítavač
        disponuje  samostatnou  pamäťou   pre  záznam  poruchových
        stavov a  súčasne pre záznam histórie  prevádzky, v ktorom
        sú   hodnoty   veličín   zaťažené   poruchou   jednoznačne
        rozlíšené.  V  tomto  prípade  sa  pri  výpadku výstupného
        signálu  meracieho  prevodníka  môže  použiť  jeho ostatná
        platná  hodnota  pred  poruchou  alebo  predvolená hodnota
        zodpovedajúca  strednej  hodnote  prevádzkových podmienok.
        V iných  prípadoch  sa  pretečené  množstvo pri základných
        podmienkach   ignoruje    alebo   sumarizuje   samostatným
        počítadlom  Vb pri  poruchových stavoch.  Odporúča sa, aby
        prepočítavač  zaznamenával  druh  poruchy,  dátum, čas jej
        vzniku  a zániku  do samostatnej  časti pamäte poruchových
        udalostí s kapacitou najmenej 50 záznamov pre jeden merací
        rad.   Ostatný  záznam   z  pamäte   poruchových  udalostí
        (najnovší) má byť zobrazovaný  vždy ako prvý. Pri naplnení
        kapacity pamäte a vzniku  ďalšej poruchovej udalosti sa má
        z pamäte automaticky vylúčiť najstarší záznam.
2.6     Ochrana nastavenia prepočítavača
2.6.1   Prepočítavač  má byť  konštruovaný tak,  aby bez porušenia
        overovacích   značiek    alebo   zabezpečovacích   značiek
        neumožňoval  taký   zásah,  ktorým  by   sa  zmenili  jeho
        metrologické  parametre, údaje  počítadiel Vb  alebo údaje
        v jeho pamäti, ak sa táto zmena nevykoná podľa bodu 2.6.2.
2.6.2   Ak   prepočítavač  umožňuje   užívateľovi  prostredníctvom
        klávesnice  alebo  komunikačného  rozhrania  meniť hodnoty
        parametrov, ktoré ovplyvňujú  výpočet pretečeného množstva
        plynu,   potom  prepočítavač   má  súčasne   spĺňať  tieto
        podmienky:
        a) zmenu hodnoty parametra možno akceptovať len v prípade,
           ak  sa  predtým  z  klávesnice  alebo  cez  komunikačné
           rozhranie zadalo platné prístupové heslo užívateľa,
        b) zadanie  zmeny hodnoty  parametra má  byť umožnené  len
           ovládačom,  ktorým  sa  zadalo  platné prístupové heslo
           užívateľa   (t.j.   pri   zadaní   hesla  z  klávesnice
           komunikačné   rozhranie   zostáva   v   režime  ochrany
           a naopak),
        c) zmena   hodnoty   každého   parametra   sa  automaticky
           zaznamenáva  v samostatnej  "pamäti zmien"  s kapacitou
           najmenej pre 100 záznamov,
        d) každý  záznam  obsahuje  dátum  a  čas vykonania zmeny,
           identifikáciu meneného parametra (opis alebo kód), jeho
           pôvodnú a  novozadanú hodnotu; pod  zmenou parametra sa
           rozumie  aj  SW  zadanie  konštantnej  hodnoty  meranej
           veličiny, ako aj jej spätné uvoľnenie,
        e) po naplnení kapacity pamäte  zmien sa zadávanie ďalších
           zmien automaticky zablokuje,
        f) zadávanie  ďalších  zmien  parametrov  sa má odblokovať
           zadaním  samostatného  prístupového  hesla  (určené pre
           zástupcu    štátnej    metrológie)    alebo   prepnutím
           samostatného HW kľúča chráneného overovacou značkou,
        g) záznamy  v  pamäti  zmien  sú  chránené proti vymazaniu
           alebo   dodatočnému  prepísaniu;   po  prvom   zaplnení
           kapacity  a  následnom  odblokovaní  zadávania zmien sa
           ďalší záznam uloží vždy  na jej vrchol, predtým uložené
           záznamy  sa  posunú  o  jednu  pozíciu  nižšie,  pričom
           najstarší záznam sa vylúči.
2.6.3   Po  skončení   zadávania  zmien  parametrov   a  následnom
        uplynutí nastaveného času (najviac  5 min) sa má príslušný
        ovládač  prepočítavača  automaticky   nastaviť  do  režimu
        ochrany.
2.6.4   Pri  zapojení  viacerých  prepočítavačov  do  komunikačnej
        siete má  mať každý z  nich individuálne prístupové  heslo
        užívateľa.
2.7     Inštalácia a meracie prevodníky
2.7.1   Výstupné    signály   meracích    prevodníkov   a   vstupy
        prepočítavača daného  meracieho systému majú  byť vzájomne
        kompatibilné.
2.7.2   Merací systém  sa má používať  v klimatických podmienkach,
        ktoré  zodpovedajú   pracovným  podmienkam  špecifikovaným
        výrobcami každej jeho časti.
2.7.3   Meracie  prevodníky meracieho  systému určené  na použitie
        v prostredí  s  nebezpečenstvom   výbuchu  majú  vyhovovať
        požiadavkám   príslušných  všeobecne   záväzných  právnych
        predpisov,   ktoré  sa   týkajú  nevýbušných  elektrických
        zariadení.
2.7.4   Prepojovacie   vodiče  medzi   prepočítavačom  a  meracími
        prevodníkmi sú neoddeliteľnou  súčasťou meracieho systému.
        Parametre použitých prepojovacích vodičov a ich dĺžka majú
        byť v súlade so  špecifikáciou výrobcov jednotlivých častí
        meracieho systému  tak, aby bola  zaručená jeho bezpečnosť
        a presnosť merania.
2.7.5   Merací   prevodník  pretečeného   množstva  plynu  použitý
        v meracom systéme má spĺňať požiadavky príslušnej prílohy.
2.7.6   Meracie  prevodníky  stavových  veličín  použité v meracom
        systéme majú spĺňať požiadavky príslušných príloh.
2.7.7   Merací prevodník  teploty má byť  umiestnený tak, aby  bol
        omývaný prúdom meraného plynu, a aktívna časť jeho snímača
        má  byť  v  hĺbke  1/3  až  2/3  priemeru  potrubia. Ak je
        inštalovaný   priamo  v   telese  prevodníka   pretečeného
        množstva plynu (plynomera), má to byť uvedené v rozhodnutí
        o schválení  typu prevodníka  pretečeného množstva  plynu.
        Teplomerné puzdro má byť  naplnené tepelne vodivým médiom.
        Odporúča sa, aby v  blízkosti meracieho prevodníka teploty
        bolo nezávislé teplomerné  puzdro na zabezpečenie kontroly
        prevodníka teploty na mieste.
2.7.8   Ak  má prepočítavač  vstupný obvod  na spracovanie signálu
        odporového  teplomera  so  štvorvodičovým  zapojením, môže
        namiesto  prevodníka  používať  priamo  pripojený odporový
        teplomer.
2.7.9   K  meraciemu prevodníku tlaku má byť pripojený pneumatický
        signál prevádzkového tlaku snímaný  prednostne z Pr odberu
        (Pr -  referenčný bod merania  tlaku na telese  prevodníka
        pretečeného   množstva   plynu)   prevodníka   pretečeného
        množstva plynu alebo z odberu pred prevodníkom pretečeného
        množstva  plynu.  Odporúča  sa  signálne  potrubie vybaviť
        uzatváracou   armatúrou  a   prostriedkami  na  jednoduché
        pripojenie  kontrolného meradla  na zabezpečenie  kontroly
        prevodníka na mieste.
2.7.10  V  meracom   systéme  sa   prednostne  používajú   meracie
        prevodníky absolútneho  tlaku, aby sa  zabránilo zavedeniu
        prídavných  chýb  do  výpočtu  objemu  spôsobených zmenami
        atmosférického  tlaku. Merací  prevodník relatívneho tlaku
        sa  môže  použiť  len  vtedy,  ak  pre prevádzkový pretlak
        meraného  plynu  platí  Pmin  >=2  MPa.  V  takom  prípade
        priemerná  hodnota  atmosférického  tlaku  sa  má zadať do
        prepočítavača ako konštanta.
2.8     Nápisy a značky
2.8.1   Na   skrinke   prepočítavača   sa   na  viditeľnom  mieste
        umiestňuje štítok s týmito údajmi:
        a) meno alebo značka výrobcu,
        b) typové označenie prepočítavača,
        c) výrobné číslo,
        d) rok výroby,
        e) značka schváleného typu,
        f) identifikačná značka na používanie v prostredí SNV, keď
           je určený na používanie v tomto prostredí,
        g) použité základné podmienky plynu,
        h) medzné hodnoty  teploty okolia (tam,  min až tam,  max)
           stupeň C,
        i) označenie elektrického krytia IPxx,
        j) ďalšie  údaje  určené  v  rozhodnutí  o  schválení typu
           meradla.
2.8.2   Na meracích  prevodníkoch jednotlivých veličín,  pre ktoré
        neplatí  bod  1.29,  sa  uvádzajú  údaje podľa rozhodnutia
        o schválení ich typu.
2.8.3   Všetky   prevodníky  meracieho   systému,  ktoré  netvoria
        integrálnu súčasť prepočítavača, sa zabezpečujú overovacou
        značkou na viditeľnom mieste.
2.8.4   Po  montáži meracieho  systému pretečeného  množstva plynu
        užívateľ  umiestni zabezpečovacie  značky na  také miesta,
        aby bola znemožnená nepovolená  výmena alebo demontáž jeho
        častí z pracovného miesta.
        Značky sa umiestňujú hlavne na
        a) skrinke prepočítavača  - kryt svorkovnice,  resp. iného
           uzáveru umožňujúceho prístup k nej,
        b) meracích prevodníkoch jednotlivých veličín v mieste ich
           pripojenia.

3       Metrologické požiadavky na prepočítavače
3.1     Merací rozsah prepočítavača
        Merací rozsah prepočítavača je definovaný v bode 1.24.
3.2     Merací rozsah prevodníkov teploty a tlaku
3.2.1   Merací  rozsah  prevodníka  teploty  meracieho  systému má
        spĺňať jednu z týchto požiadaviek:
        a) normálny rozsah: -20 až +50 stupňov C,
        b) obmedzený   rozsah:   najmenší    rozsah   40   stupňov
           C kdekoľvek v hraniciach normálneho rozsahu,
        c) rozšírený   rozsah:  aspoň   jedna  hranica  normálneho
           rozsahu je prekročená - určí výrobca.
3.2.2   Merací rozsah prevodníka tlaku má byť kalibrovaný tak, aby
        platilo: Pmax/Pmin > 2.
3.3     Referenčné podmienky
        Referenčné podmienky sú definované podľa tabuľky č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
Parameter            Prípustný rozsah        Prípustná zmena
                                             počas skúšky
------------------------------------------------------------------
Teplota okolia       18 až 25 stupňov C      + - 1 stupeň C
Relatívna vlhkosť
vzduchu              35 až 85%               nie viac ako 10%
------------------------------------------------------------------

3.4     Pracovné podmienky
        Správna funkcia prepočítavača má byť zaručená v pracovných
                podmienkach špecifikovaných výrobcom.
3.5     Najväčšie dovolené chyby
3.5.1   Chyba    merania   sa    vyjadruje   relatívnou   hodnotou
        v percentách  ako  pomer  rozdielu  medzi  udanou hodnotou
        skúšaného meradla a  konvenčne pravou hodnotou etalónového
        meradla ku konvenčne pravej hodnote etalónového meradla.

Chyba v      udaná hodnota meradla - konvenčne pravá hodnota
percentách = -------------------------------------------------- x 100
                       konvenčne pravá hodnota                    (12)

        Pri výpočte  hodnoty chyby merania  ako relatívnej hodnoty
        pri meracom  prevodníku teploty sa  používa termodynamická
        hodnota teploty v K.
3.5.2   Najväčšia  dovolená chyba  meracieho systému  sa určí  ako
        súčet   absolútnych  hodnôt   najväčších  dovolených  chýb
        jednotlivých častí meracieho systému, t.j.:
        eMS = /e tau V/ + /e FC/ + /e tau P/ + /e tau T/ (13),
        kde  e tau V - najväčšia    dovolená    chyba   prevodníka
                       pretečeného množstva plynu,
             e FC    - najväčšia dovolená chyba prepočítavača,
             e tau P - najväčšia    dovolená    chyba    meracieho
                       prevodníka tlaku,
             e tau T - najväčšia    dovolená    chyba    meracieho
                       prevodníka teploty.
3.5.3   Najväčšia dovolená  chyba prepočítavača sa  určí ako súčet
        absolútnych  hodnôt najväčších  dovolených chýb  vstupných
        obvodov jednotlivých  veličín prepočítavača eIV,  eIT, eIP
        a najväčšej dovolenej chyby eAV, t.j.:
        /e IV/+ /e Itau/ + /e IP/ + /e AV/ <= e fí C (14),
        kde e IV   - najväčšia  dovolená  chyba  vstupného  obvodu
                     prepočítavača   na   spracovanie   výstupného
                     signálu   prevodníka   pretečeného   množstva
                     plynu,
            e Itau - najväčšia  dovolená  chyba  vstupného  obvodu
                     prepočítavača   na   spracovanie   výstupného
                     signálu meracieho prevodníka teploty,
            e IP   - najväčšia  dovolená  chyba  vstupného  obvodu
                     prepočítavača   na   spracovanie   výstupného
                     signálu meracieho prevodníka tlaku,
            e AV   - najväčšia dovolená chyba algoritmu výpočtu,
            e fí C - najväčšia dovolená chyba prepočítavača.
3.5.4   Podľa najväčších  dovolených chýb e fí  C sa prepočítavače
        rozdeľujú do dvoch skupín:
        a) e fí C <= 0,1%,
        b) 0,1 < e fí C <= 0,3%.
3.5.5   Najväčšie  dovolené chyby  použitých meracích  prevodníkov
        majú spĺňať požiadavky uvedené v príslušných prílohách.
3.5.6   Podľa  konštrukčného  vyhotovenia  prepočítavača  a k nemu
        pripojiteľných  prevodníkov sa  pri vyhodnotení  najväčšej
        dovolenej  chyby meracieho  systému môže  súčet dovolených
        chýb   prepočítavača  a   prevodníkov  stavových   veličín
        vyjadriť samostatne,  alebo jednou sumárnou  hodnotou ePP,
        t.j. vzťah (13) bude mať tvar:
        e MS = /e tau V/+ /e PP/ (15)
3.5.7   Podľa  najväčších  dovolených  chýb  ePP  sa prepočítavače
        s prevodníkmi stavových veličín rozdeľujú do dvoch skupín:
        a) e PP <= 0,5%,
        b) 0,5 < e PP <= 1,0%.
3.5.8   Najväčšie dovolené  chyby uvedené v  bodoch 3.5.4 a  3.5.7
        platia pre skúšky v referenčných podmienkach. V pracovných
        podmienkach sú prípustné dvojnásobné hodnoty týchto chýb.
3.6     Ovplyvňujúce činitele
        Prepočítavač nemá  prekročiť najväčšiu dovolenú  chybu pri
        pôsobení ovplyvňujúcich činiteľov,  ktoré zodpovedajú jeho
        pracovným podmienkam. Účinok ovplyvňujúcich veličín má byť
        predmetom technických skúšok pri schvaľovaní typu meradla.
3.7     Rušenia
        Rozdiely  medzi  výsledkami  merania  pred  pôsobením a po
        pôsobení  nasledovných rušení  nemajú prekročiť  najväčšiu
        dovolenú chybu uvedenú v bode 3.5.4, resp. 3.5.7:
        a) krátkodobé   prerušenie    sieťového   napájania   (pri
           prepočítavačoch napájaných zo siete),
        b) prípadne ďalšie rušenia stanovené výrobcom.

4       Metrologická kontrola prepočítavačov
        Prepočítavače   podliehajú   týmto   druhom  metrologickej
        kontroly:
4.1     Schválenie typu prepočítavača
        Pri  schvaľovaní  typu  prepočítavača  sa  vykonajú všetky
        skúšky  uvedené  v  bode   5  najmenej  na  jednej  vzorke
        prepočítavača.
4.2     Prvotné overenie
        Pri  prvotnom  overení  prepočítavača  sa  vykonajú skúšky
        podľa  bodu  5.1.1  písm. a)  až  c)  a bodov 5.1.2, 5.1.3
        písm. b) a 5.1.4.
4.3     Následné overenie
        Metódy skúšania pri následnom overení sú zhodné s metódami
        pri prvotnom overení.

5       Metódy skúšania prepočítavačov
5.1     Všeobecne
5.1.1   Pri  technických  skúškach  pri  schvaľovaní  typu  a  pri
        overení sa vykonávajú tieto skúšky prepočítavača:
        a) vonkajšia obhliadka,
        b) kontrola funkcií,
        c) skúška správnosti,
        d) skúška  s pôsobením  ovplyvňujúcich činiteľov  a rušení
           (len pri schvaľovaní typu).
5.1.2   Vonkajšia  obhliadka  sa   vykonáva  pred  začatím  skúšky
        správnosti a obsahuje kontrolu  zhody prepočítavača s jeho
        schváleným typom. Zisťuje sa hlavne, či
        a) prepočítavač nie je mechanicky poškodený,
        b) konštrukčné    vyhotovenie    prepočítavača   zodpovedá
           schválenému  typu  vrátane  kontroly  schváleného  typu
           prevodníkov,    ktoré     sú    integrálnou    súčasťou
           prepočítavača,
        c) sú úplné  a správne údaje na  štítku, prípadne v pamäti
           prepočítavača.
5.1.3   Kontrola funkcií  prepočítavača sa vykoná  v plnom rozsahu
        v súlade   s  dokumentáciou   prepočítavača  dodanou  jeho
        výrobcom s dôrazom:
        a) pri technickej skúške pri schvaľovaní typu na
           1. správnosť  funkcie  počítadiel  pretečeného množstva
              pri   základných  a   prevádzkových  podmienkach  po
              prekročení ich kapacity (pretočení),
           2. kontrolu výpočtového postupu,
           3. kontrolu indikácie poruchových stavov,
           4. ochranu  zadaných,  meraných  a  vypočítaných údajov
              v pamäti prepočítavača,
           5. správnosť prenosu údajov  cez komunikačné rozhranie,
              ak je ním prepočítavač vybavený;
        b) pri overení na
           1. kontrolu indikácie poruchových stavov,
           2. ochranu  zadaných,  meraných  a  vypočítaných údajov
              v pamäti prepočítavača.
5.1.4   Skúškou správnosti prepočítavačov sa zisťuje chyba výpočtu
        pretečeného  množstva  plynu  pri  základných podmienkach.
        Podľa typu prepočítavača sa  skúška vykoná najmenej jedným
        z týchto spôsobov:
        a) simulovaním  výstupných elektrických  signálov všetkých
           meracích  prevodníkov  systému  v  skúšobných bodoch so
           stanovenými  hodnotami stavových  veličín (delta  V, P,
           tau),
        b) pôsobením  stavových  veličín   na  meracie  prevodníky
           v stanovených skúšobných bodoch (delta V, P, tau).
5.1.5   Technické skúšky  pri schvaľovaní typu sa  vykonajú aj pri
        pôsobení ovplyvňujúcich činiteľov a rušení.
5.2     Podmienky počas skúšky správnosti
        Skúška     správnosti    prepočítavačov     sa    vykonáva
        v referenčných podmienkach podľa  bodu 3.3 v laboratóriách
        s čo   najmenšou   prašnosťou.   Pri   skúške  sa  súčasne
        dodržiavajú    podmienky   na    používanie   jednotlivých
        skúšobných   prístrojov  a   pomôcok  podľa   pokynov  ich
        výrobcov.
5.3     Opis skúšok
5.3.1   Skúška správnosti prepočítavača pri jeho overení sa vykoná
        v skúšobných   bodoch  stanovených   na  základe  meracích
        rozsahov prevodníkov konkrétneho meracieho systému.
5.3.2   Pri  technických skúškach  pri schvaľovaní  typu sa skúška
        správnosti  vykoná  s  najväčším  meracím  rozsahom z radu
        použiteľných prevodníkov stanovených výrobcom.
5.3.3   Nastavenie skúšobných bodov pretečeného množstva plynu
        Skúška sa vykoná  simuláciou impulzného signálu prevodníka
        pretečeného  množstva zodpovedajúceho  fmax prepočítavača.
        Najmenšie skúšobné množstvo  pri prevádzkových podmienkach
        delta V má spĺňať:
        a) pri  skúške  správnosti  výpočtu  stupňa kompresibility
           K a stavového čísla C:
                   nmin
        delta V >= -----  a súčasne tau => min 60s      (16),
                     A
        kde tau min    - najmenší čas skúšky,
            nmin = 10  - najmenší  počet prijatých  impulzov počas
                         skúšky,
        b) pri skúške správnosti počítadiel objemu plynu:
                    dp
        delta V >= -----                             (17),
                   0,001
        kde dp  - najmenšia   odčítateľná   hodnota   objemu   pri
                  prevádzkových podmienkach.
5.3.4   Nastavenie skúšobných bodov teploty
5.3.4.1 Pri skúške správnosti sa použijú tieto body:
        a) pri normálnom  a rozšírenom meracom  rozsahu prevodníka
           teploty (bod 3.2.1) sa skúška vykoná v troch skúšobných
           bodoch zodpovedajúcich  teplotám t1, t2  a t3 tak,  aby
           platilo:
        tmin <= t1 < (tmin + delta t)                (18)
        (tmax - delta t) < t 2 <= tmax (19)
        t3 = 0 stupňov C + delta t (20)
        b) pri  obmedzenom  meracom   rozsahu  prevodníka  teploty
           (3.2.1)  sa  skúška  vykoná  v  dvoch skúšobných bodoch
           zodpovedajúcich teplotám t1, t2  podľa (18) a (19). Keď
           tmin < 0 stupňov C, skúška sa vykoná aj v bode t3.
5.3.4.2  Pre povolenú odchýlku delta  t nastavenia skúšobného bodu
         v obidvoch prípadoch platí:
        delta t = 2,5 stupňov  C (21)
5.3.5   Nastavenie skúšobných bodov tlaku
5.3.5.1 Pri skúške správnosti meracích prevodníkov tlaku, ktoré sú
        súčasťou  prepočítavača,  t.j.  vzťahujú  sa naň podmienky
        definované v bode 1.29, sa použijú tieto body:
        Pj = dj. (Pmax - Patm,min)         + Patm,min (22),
        kde j        - poradie skúšobného bodu, j = 1 až 5,
            dj       - súčiniteľ,  ktorého   hodnota  sa  postupne
                       rovná: 0,00; 0,25; 0,50; 0,75 a 1,00,
           Patm,min -  pri  simulácii sa  dosadí najmenšia hodnota
                       atmosférického  tlaku  Patm,min  =  90 kPa,
                       alebo pri skúške s prevodníkom atmosférický
                       tlak.
5.3.5.2 Nastavenie  jednotlivých hodnôt  skúšobných bodov  sa nemá
        líšiť od požadovanej hodnoty o viac ako + - 3%.
5.3.6   Pri  skúške  správnosti   meracích  prevodníkov  meracieho
        systému pretečeného množstva plynu,  ktoré nie sú súčasťou
        prepočítavača, t.j.  neplatia podmienky definované  v bode
        1.29,  sa   skúška  správnosti  vykoná   podľa  príslušnej
        prílohy.
5.3.7   Nastavenie zloženia plynu
        Pri  skúške  sa  do   prepočítavača  zadá  zloženie  plynu
        špecifikované  vykonávateľom  skúšky  s  prihliadnutím  na
        metódu výpočtu kompresibilitného faktora plynu.
5.3.8   Simulovanie stavovej veličiny
        V prípade  simulovania  stavovej  veličiny  pri  skúške sa
        hodnota  elektrického  signálu   Sx  simulovanej  stavovej
        veličiny  určí  dosadením  hodnoty  daného skúšobného bodu
        veličiny do vzťahu, napríklad pre teplotu tx:
             tx - tmin
        Sx = -----------   (Smax - Smin ) + Smin      (23),
             tmax - tmin
        kde Smin, Smax - najmenšia  a  najväčšia  hodnota  rozsahu
                         unifikovaného  signálu  vstupného  obvodu
                         prepočítavača    (meracieho   prevodníka)
                         zodpovedajúce   najmenšej   a   najväčšej
                         hodnote  meracieho   rozsahu  príslušného
                         meracieho prevodníka.
5.3.9   Skúška správnosti výpočtu stupňa kompresibility
5.3.9.1 Skúška správnosti výpočtu  stupňa kompresibility sa vykoná
        pri technickej  skúške pri schvaľovaní typu  meradla, a to
        najmenej pri dvoch zloženiach  plynu a v skúšobných bodoch
        t1, P1 až P5 a t2, P1 až P5.
5.3.9.2 Jednotlivé  hodnoty skúšobných  bodov tlaku  a teploty  sa
        simulujú  elektrickými  signálmi   na  vstupných  obvodoch
        prepočítavača alebo sa SW  nastavia ako konštantné hodnoty
        - ak  to prepočítavač  umožňuje. Počas  skúšky sa simulujú
        impulzy  prevodníka  pretečeného   množstva  s  prírastkom
        delta V podľa bodu 4.3.1.
5.3.9.3 Relatívna  chyba  stupňa   kompresibility  sa  určí  podľa
        vzťahu:
                 K - KE
        f K,r = -------- x 100                 (24)
                   KE
        kde  konvenčne pravá  hodnota stupňa  kompresibility KE sa
        určí podľa slovenskej technickej normy.
5.3.9.4 Ak    prepočítavač   umožňuje    voľbu   výpočtu    stupňa
        kompresibility   podľa    viacerých   algoritmov,   skúška
        správnosti výpočtu  stupňa kompresibility sa  vykoná podľa
        všetkých algoritmov.
5.3.9.5 Pre   chybu  výpočtu   stupňa  kompresibility   má  platiť
        f K,r<=0,02%.
5.3.10  Skúška správnosti prepočtu pretečeného množstva
5.3.10.1 Skúška správnosti prepočtu pretečeného množstva sa vykoná
         podľa bodu 5.1.4 písm. a) v skúšobných bodoch:
         a) pri skúške  pri schvaľovaní typu:  delta V, t1,  P1 až
            P5; delta V, t2, P1 až P5; prípadne delta V, t3, P1 až
            P5,
         b) pri overení: delta V, t1, P1 až P5, delta V, t2, P1 až
            P5 a v jednom bode delta V, t3, P3.
         Hodnoty delta  V, tj a  Pj a im  zodpovedajúce signály sa
         určia  podľa bodov  5.3.3  až  5.3.7 pri  použití jedného
         zloženia plynu.
5.3.10.2 Skúška správnosti prepočtu pretečeného množstva sa vykoná
         podľa bodu 5.1.4 písm. b) v skúšobných bodoch:
         a) pri  skúške pri  schvaľovaní typu:  delta V,  t1,P1 až
            P5; delta V, t2, P1 až  P5; prípadne delta V, t3,P1 až
            P5 vo všetkých prípadoch vzostupne a zostupne,
         b) pri overení: delta V, t1, P1 až P5 vzostupne, delta V,
            t2, P5 až P1 zostupne a  v jednom bode V, t3, P3. Pred
            skúškou  pri klesajúcom  tlaku treba  merací prevodník
            tlaku nechať zaťažený na 5 minút tlakom P5.
5.3.10.3 Pred skúškou pri klesajúcom  tlaku treba merací prevodník
         tlaku nechať zaťažený na 5 minút tlakom P5.
5.3.10.4 Keď  prepočítavač  poskytuje  indikáciu  stavového  čísla
         C s rozlíšením aspoň na 4 desatinné miesta - pri použitom
         algoritme   výpočtu   s    pohyblivou   rádovou   čiarkou
         jednoduchej presnosti alebo na  8 desatinných miest - pri
         dvojnásobnej  presnosti, správnosť  prepočtu objemu možno
         vyhodnotiť na základe výpočtu stavového čísla.
         Relatívna chyba prepočtu objemu  f Vb,r sa potom vypočíta
         zo vzťahu:
                  C - CE
         f Vb,r = --------  x 100 (percentá)     (25),
                     CE
         kde konvenčne  pravá hodnota stavového  čísla CE sa  určí
         dosadením  príslušných hodnôt  daného skúšobného  bodu do
         vzťahu (5) vrátane výpočtu hodnoty stupňa kompresibility.
5.3.11   Skúška správnosti pretečeného množstva plynu
5.3.11.1 Najmenej v  jednom skúšobnom bode  delta V, t1,  P5 treba
         vykonať  skúšku správnosti  prepočtu pretečeného množstva
         vyhodnotením z prírastkov počítadiel pretečeného množstva
         pri  základných  a  prevádzkových  podmienkach.  V  tomto
         prípade  najmenšie skúšobné  množstvo delta  V skúšobného
         bodu má spĺňať podmienku danú vzťahom (17).
         Relatívna  chyba prepočtu  pretečeného množstva  fVb,r sa
         vypočíta zo vzťahu:
                  delta Vb - delta VbE
         f Vb,r = --------------------   x 100 (percentá) (26)
                       delta VbE
5.3.11.2 Keď  prepočítavač  neindikuje   hodnotu  stavového  čísla
         C s    dostatočným    rozlíšením,    správnosť   prepočtu
         pretečeného množstva sa  vyhodnotí vo všetkých skúšobných
         bodoch z  prírastkov počítadiel pretečeného  množstva pri
         základných   a  prevádzkových   podmienkach,  pričom  pre
         delta V platí (17).
5.3.11.3 Chyby fVb,r vo všetkých  skúšobných bodoch majú vyhovovať
         požiadavkám podľa bodu 3.5.4 alebo 3.5.7.
5.3.12   Skúška   prepočítavačov   pri   pôsobení   ovplyvňujúcich
         činiteľov.
5.3.12.1 Skúška sa vykonáva pri skúške schvaľovania typu.
5.3.12.2 Skúška sa vykoná vo vhodnom zariadení (napr. klimatizačná
         komora), kde sa  nastavia hraničné hodnoty ovplyvňujúcich
         veličín podľa údajov výrobcu.
5.3.12.3 Pri  skúške  sa  postupuje  podobne  ako pri referenčných
         podmienkach  (pozri body  5.3.3 až  5.3.9), pričom  údaje
         z prepočítavača   sa    snímajú   pomocou   komunikačného
         rozhrania.  Chyby  vo  všetkých  skúšobných  bodoch  majú
         vyhovovať požiadavkám podľa bodu 3.5.8.
5.4      Vyhodnotenie nameraných výsledkov
5.4.1    Určenie   kombinovanej   štandardnej   neistoty  overenia
         prepočítavača    sa    vykoná    postupom    stanovovania
         a vyhodnocovania neistôt pri meraniach.
5.4.2    Kombinovaná  štandardná neistota  overenia nemá prekročiť
         1/4 najväčšej dovolenej chyby prepočítavača.
5.5      Spracovanie výsledkov skúšok
5.5.1    Meradlá,   ktoré   spĺňajú   technické   a   metrologické
         požiadavky  podľa  bodov  2  a  3,  požiadavky  stanovené
         v rozhodnutí  o schválení  typu meradla  a ktoré vyhoveli
         skúškam  podľa  tejto   prílohy,  sa  označia  overovacou
         značkou  na  miestach  a  spôsobom  určeným  v rozhodnutí
         o schválení typu meradla.
5.5.2    Ak   počas   skúšok   nevyhovie   prepočítavač  niektorým
         požiadavkám  podľa  bodu  5.5.1,  v  ďalších  skúškach sa
         nepokračuje.   Prepočítavač   sa   neoverí   a  vráti  sa
         žiadateľovi spolu so zamietacím listom.

6        Skúška meracieho systému na mieste inštalácie
         Pri stavových prepočítavačoch pretečeného množstva plynu
         po inštalácii prepočítavača a počas jeho prevádzky sa
         vykonávajú skúšky meracích prevodníkov tlaku a teploty
         jedenkrát za rok. Skúšky vykonáva používateľ meradla za
         účasti zmluvného subjektu a vedie o tom záznamy. Chyba
         prevodníkov pri skúške nesmie prekročiť dvojnásobok
         najväčšej dovolenej chyby uvedenej pre príslušný prevodník
         v rozhodnutí o schválení typu prepočítavača. Pri nesplnení
         tejto podmienky prepočítavač nesmie byť používaný ako
         určené meradlo.

PRÍL.36

VLHKOMERY OBILNÍN A OLEJNÍN

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na vlhkomery obilnín a olejnín I. triedy presnosti (ďalej len "vlhkomer"), ktoré sa používajú na statické meranie vlhkosti obilnín, vlhkosti olejnín a na meranie obsahu prchavých látok v olejninách v obchodnom styku ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Vlhkomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Vlhkomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Vlhkomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

5. Vlhkomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení vlhkomerov obilnín a olejnín

1        Technické a metrologické požiadavky
1.1      Najväčšia dovolená chyba
         Najväčšia dovolená chyba pre vlhkomery je daná rovnicou:
         delta w = + - (a0 + a1 . wv),
         kde delta w - najväčšia dovolená chyba vlhkomera (%),
             wv      - vlhkomerom nameraná hodnota vlhkosti (%),
             a0 a a1 - koeficienty s hodnotami uvedenými v tabuľke
                       č. 1 pre určité rozsahy vlhkosti.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
Druh                    wv (%)           a0 (%)         a1 (-)
------------------------------------------------------------------
Obilniny a olejniny
okrem kukurice,
ryže a slnečnice        <= 10             0,7             0
                        >  10             0,4             0,03
------------------------------------------------------------------
Kukurica, ryža
a slnečnica             <= 10             0,8             0
                        >  10             0,4             0,04
------------------------------------------------------------------

1.2      Konštrukcia
         Vlhkomer sa konštrukčne navrhuje tak, aby jeho jednotlivé
         diely boli  dostatočne pevné a  chemicky stále. Plášť  má
         byť pevný  a tesne uzatvorený,  aby hlavné časti  meradla
         boli chránené pred prachom a vlhkosťou.
1.3      Analógové indikačné zariadenie
         Dielik  stupnice  vlhkomera  má  byť  0,1% vlhkosti alebo
         0,2% vlhkosti tak, aby  chyba ľubovoľnej hodnoty vlhkosti
         indikovanej  priamo  alebo   vlhkosti  získanej  nepriamo
         z údajov  vlhkomera  bola  menšia  alebo  rovná  polovici
         najväčšej dovolenej chyby vlhkomera.
1.4      Analógové indikačné zariadenie - stupnica s indexom
         Dĺžka dielika  stupnice má byť  najmenej 1,25 mm.  Značky
         stupnice   sú  rovnako   hrubé.  Ukazovateľ   indikačného
         zariadenia má  byť jasne viditeľný s  hrúbkou najviac 1/5
         dĺžky dielika.  Jeho koniec prekrýva  približne 1/2 dĺžky
         najkratšej čiarky stupnice. Nulový  a kontrolný bod sa dá
         nastaviť   v   rozsahu   1/2   dielika  stupnice.  Značky
         celočíselných  hodnôt  sú   dlhšie  a  označené  číselnou
         hodnotu.   Nulová  hodnota   má  byť   vyznačená  čiarkou
         a výchylka  ručičky pod  túto hodnotu  má byť  menšia ako
         0,2%.
1.5      Číslicové indikačné zariadenie
         Číslicové  indikačné  zariadenie  má  byť  najmenej  4 mm
         vysoké. Čítanie údaja má byť priame alebo nepriame.
1.6      Nastavovacie prvky  zariadenia, ktorých činnosť  by mohla
         ovplyvniť  výsledky  merania,   sa  konštruujú  tak,  aby
         sťažili  akýkoľvek náhodný  alebo nesprávny  zásah a  aby
         takýto zásah zviditeľnili všetkým zúčastneným stranám.
1.7      Vlhkomery  indikujú  správny  údaj  pri  zmene  menovitej
         hodnoty napätia zdroja  v rozsahu od -15% do  + 10% a pri
         zmene frekvencie + - 2%.
1.8      V návode  na  použitie  a  na  štítku  prístroja  má  byť
         vyznačený   rozsah  pracovných   teplôt  a   špecifikácia
         hraničných podmienok, v  ktorých rámci vedľajšie veličiny
         (hydrometria,       elektromagnetická      interferencia)
         neovplyvnia výsledky merania.
1.9      Vlhkomery  využívajúce  princíp  gravimetrie  majú spĺňať
         tieto požiadavky:
         a) hmotnosť vzorky je aspoň 5 g,
         b) presnosť  váh  a  závaží  zodpovedá  triede  presnosti
            požadovanej výrobcom,
         c) misky    na    sušenie    a    váženie   sú   vyrobené
            z nehrdzavejúceho    materiálu,    ktorý   neabsorbuje
            vlhkosť,
         d) najväčšie  rozdiely  teploty  v  sušiacom zariadení sú
            špecifikované  na štítku.  Tieto rozdiely neovplyvňujú
            výsledky merania,
         e) ak  nie je  meranie automatické,  skončenie sušenia je
            indikované vizuálnym alebo akustickým signálom.
1.10     Vlhkomery  sú  plne  automatické,  integrálne  zariadenia
         obsahujúce   všetky  súčasti   potrebné  na   spracovanie
         (mletie,  sušenie,  atď.),  na  meranie fyzikálnych alebo
         chemických   parametrov  vzorky   potrebných  na  určenie
         hodnoty  vlhkosti  (vážiace  zariadenie,  snímač teploty,
         atď.).   Triediace   a   čistiace   zariadenie  nemá  byť
         integrálnou súčasťou.
1.11     Vlhkomery   s   kontinuálnou   indikáciou   sa   vybavujú
         tlačiarenským   zariadením   umiestneným   čo  najbližšie
         k vlhkomeru alebo tvoriacim  integrálnu súčasť vlhkomera.
         Výsledky   merania   zodpovedajú   údaju   na  indikačnom
         zariadení  zaokrúhlené  na   najbližší  dielik  stupnice.
         Digitálny  vlhkomer  vytlačí  údaj  identický s výsledkom
         zobrazeným  na  displeji.  V  prípade  selektívnej  voľby
         druhov plodín  sa s výsledkami merania  vytlačia aj názvy
         plodín.
1.12     Tlač výsledkov pri použití
         a) analógového   indikátora   zariadenie   neumožní  tlač
            výsledku pred skončením merania,
         b) číslicového  indikátora zariadenie  neumožní indikáciu
            ani tlač výsledku pred skončením merania.
1.13     Merací rozsah
         Vlhkomery  neindikujú  hodnoty   mimo  meracieho  rozsahu
         uvedeného v  rozhodnutí o schválení  typu meradla. Takéto
         hodnoty   vlhkomer   signalizuje   (napríklad   svetelným
         signálom   pri  digitálnom   indikátore  alebo   farebným
         vyznačením plochy pri analógovom indikátore).
1.14     Konštrukcia  vlhkomera  má  byť  taká,  aby  nebolo možné
         vykonať  nové  meranie  pred  úplným vyprázdnením meracej
         komory.
1.15     Vlhkomery, ktoré využívajú sušenie, sa vybavujú vizuálnym
         alebo  akustickým zariadením,  ktoré upozorní,  že ďalšie
         meranie sa  nedá vykonávať, kým  sa nedosiahnu predpísané
         parametre (najmä teplota  na začiatku sušenia). Indikačné
         zariadenie  nezobrazuje výsledky  merania pred  skončením
         sušenia.
1.16     Parametre vlhkomerov  zapojených do kalibračnej  siete sa
         dajú  kontrolovať a  prípadne aj  korigovať cez  riadiaci
         počítač.
1.17     Na   štítku   pripevnenom   k   vlhkomeru   sa   zreteľne
         a nezmazateľne vyznačujú tieto údaje:
         a) názov alebo značka výrobcu,
         b) typové označenie a výrobné číslo,
         c) trieda presnosti: I,
         d) značka  schváleného  typu,  resp.  identifikačné číslo
            typu meradla.
1.18     V sprievodnej  dokumentácii  alebo  na  štítku podľa bodu
         1.17 má byť navyše uvedené:
         a) druhy  plodín, pre  ktoré  je  vlhkomer určený,  a ich
            meracie rozsahy,
         b) teplotný rozsah.

2        Technické skúšky pri schvaľovaní typu
2.1      Skúška správnosti v referenčných podmienkach
         Pri tejto  skúške sa zisťuje,  či chyby údajov  vlhkomera
         v referenčných    podmienkach    neprekračujú   najväčšie
         dovolené chyby podľa bodu 1.1.
2.2      Výber vzoriek
         Skúšky  sa  vykonajú  so  všetkými  druhmi  plodín (výber
         odrody alebo zmesi odrôd, ktoré sú najrozšírenejšie), pre
         ktoré sa vlhkomer používa.
2.3      Hygienický stav vzoriek
         Skúšobné  vzorky  sa   zbavujú  nečistôt  a  poškodených,
         klíčiacich alebo prehriatych zŕn.
2.4      Voľba vlhkosti vzoriek
         Pre  každý  druh  plodiny  sa  pripraví  3  až  5 vzoriek
         s rozdielnym  obsahom  vody,  aby  sa  skontroloval  celý
         rozsah stupnice v pravidelných intervaloch.
2.5      Skúšobný postup
         Technické  skúšky  sa  vykonajú  na  1  až 2 vlhkomeroch.
         S každou vzorkou sa vykoná séria  5 meraní. Ak je meranie
         nedeštruktívne,  každá vzorka  sa vráti  späť do  nádoby,
         ktorá  sa  pred  ďalším  odberom  intenzívne premieša. Na
         začiatku a  na konci každej  série sa výberový  priemer 5
         meraní vlhkosti porovná s hodnotou stanovenou referenčnou
         gravimetrickou metódou. Celý postup sa zopakuje po týždni
         so  vzorkami,  ktorých   vlhkosť  sa  najviac  približuje
         vlhkosti pôvodných vzoriek.
2.6      Vplyv teplotných zmien
         Skúšaný  typ vlhkomera,  ako aj  príslušné vzorky  plodín
         uzavreté v nádobách sa v klimatizačnej         komore vytemperujú
         na medzné  teploty zodpovedajúce teplotnému  rozsahu. Pri
         obidvoch  teplotách  má  byť  výsledok  merania  v súlade
         s najväčšou dovolenou chybou uvedenou v bode 1.1.
2.7      Protokol o technických skúškach pri schvaľovaní typu
         Výsledky   technických  skúšok   sa  spracujú   vo  forme
         protokolu, v  ktorom sa uvedú  parametre vlhkomera, ktoré
         sa  môžu meniť  v  závislosti  od princípu  jeho činnosti
         alebo vyhotovenia,  od toho, či  ide o automatickú  alebo
         poloautomatickú činnosť.
         V protokole má byť uvedené:
         a) merací rozsah podľa druhu obilnín a olejnín,
         b) hmotnosť plodín vkladaných do  meracej komory; ak táto
            hmotnosť ovplyvňuje výsledok  merania, uvádza sa spolu
            s presnosťou váh,
         c) pri vlhkomeroch pracujúcich na princípe gravimetrie sa
            uvádzajú aj podmienky sušenia stanovené pre každý druh
            plodiny,  ako  aj  presnosť  dosahovania  predpísaných
            teplôt alebo ich programovania,  ak sa teplota sušenia
            priebežne mení.

3        Metódy skúšania pri overení
3.1      Prvotné   a   následné   overenie   vlhkomera   pozostáva
         z vonkajšej  obhliadky  a   kontroly  technického  stavu,
         kontroly správnej činnosti a skúšky správnosti vlhkomera.
         Pri vonkajšej  obhliadke a kontrole  technického stavu sa
         preverí, či
         a) konštrukčné a výrobné  vyhotovenie vlhkomera zodpovedá
            predpísaným  požiadavkám  podľa   bodov  1.1  až  1.18
            a schválenému typu meradla,
         b) predpísané  údaje,  nápisy  a  značky  na vlhkomere sú
            čitateľné, správne a úplné.
3.2      Kontrola  správnej činnosti  vlhkomera sa  vykonáva podľa
         pokynov  výrobcu  uvedených   v  technickej  dokumentácii
         meradla.
3.3      Skúška správnosti
         Skúškou správnosti  vlhkomera sa zisťuje  absolútna chyba
         vlhkomera  pre  skúšanú  vzorku  plodiny. Absolútna chyba
         vlhkomera je rozdiel medzi  výsledkom merania a konvenčne
         pravou  hodnotou  vlhkosti  získanou  pomocou referenčnej
         metódy. Je definovaná vzťahom:
         d = wv - we,
         kde: wv - vlhkosť vzorky nameraná vlhkomerom (%),
              we - vlhkosť  vzorky  stanovená  referenčnou metódou
                   (%).
3.4      Skúška  správnosti  sa  vykoná  v  laboratóriu  za týchto
         podmienok:
         a) relatívna vlhkosť okolia najviac 80%,
         b) atmosférický tlak od 86 kPa do 106 kPa,
         c) teplota okolia od  22 stupňov C do 24  stupňov C, a to
            na vzorkách požadovaných druhov  plodín v rozsahu, pre
            ktorý je  vlhkomer v súlade s  rozhodnutím o schválení
            typu určený.
3.5      Rozšírená   neistota   merania   vlhkosti   pri  prvotnom
         a následnom  overení neprekročí  1/3 najväčšej  dovolenej
         chyby  vlhkomera.  Pri  výpočte  rozšírenej  neistoty  sa
         použije koeficient pokrytia 2.
3.6      Aby nedochádzalo ku kondenzácii alebo k odparovaniu vody,
         vzorky majú  počas merania rovnakú  teplotu ako vlhkomer,
         čo  sa  dosiahne  tým,  že  vzorky  a skúšaný vlhkomer sa
         umiestnia na  16 hodín pred  začatím meraní do  tej istej
         miestnosti.
3.7      S každou premiešanou vzorkou sa vykonajú tieto operácie:
         a) vlhkosť vzorky sa stanoví referenčnou metódou,
         b) vlhkosť vzorky sa 5-krát zmeria vlhkomerom.
         Ak sa  používa celé zrno,  každá vzorka sa  vráti späť do
         nádoby,  v  ktorej  sa  pred  ďalším  odberom  intenzívne
         premieša.
         Ak  sa  používajú  mleté  vzorky,  treba postupovať podľa
         pokynov  výrobcu  a  po  meraní  rozomletú vzorku vylúčiť
         z ďalšieho používania.
3.8      Stanovenie    vlhkosti    vzorky    referenčnou   metódou
         (gravimetricky)  sa  vykoná  za  podmienok  podľa tabuľky
         č. 2 s piatimi vzorkami rovnakej vlhkosti.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
Podmienky               Obilniny        Olejniny       Kukurica
------------------------------------------------------------------
Teplota predsušenia
(stupeň C)              130 + - 1           -          60 - 80
Čas predsušenia (min)      10               -             360
Hmotnosť vzorky (g)        10               -              10
Teplota sušenia
(stupeň C)              130 + -1        103 + -1       103 + - 1
Čas sušenia (min)          120             180 *)         240
Hmotnosť vzorky (g)          5               8              5
------------------------------------------------------------------
*) Čas sušenia sa  opakovane predlžuje o 60 min,  ak rozdiel dvoch
   vážení nepresahuje 0,005 g.

3.9      Kontrola  vlhkomerov   v  kalibračnej  sieti   sa  vykoná
         jedenkrát ročne pomocou referenčnej vzorky.
3.10     Referenčnou vzorkou sa  skontroluje jednotnosť nastavenia
         vnútornej  kalibrácie vlhkomera,  nastavenie elektrických
         parametrov váhy a komory elektrického kapacitného snímača
         podľa technickej dokumentácie výrobcu.
3.11     Kontrola konštánt kalibračných kriviek
         Vlhkosť  vybratých vzoriek  rôznej vlhkosti  jednotlivých
         plodín  sa  stanoví  referenčnou  metódou  a  meraním  na
         pracovnom  etalóne.  V  prípade  rozdielov  nevyhovujúcej
         presnosti  treba  vykonať  korekciu  konštánt kalibračnej
         krivky a opäť  krivku skontrolovať podľa predchádzajúceho
         bodu.
3.12     Upravené   kalibračné  krivky   možno  naprogramovať   do
         vlhkomerov zapojených v kalibračnej sieti.

PRÍL.37

SNÍMAČE TEPLOTY A PREVODNÍKY TEPLOTY

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na odporové snímače teploty (ďalej len "snímač teploty") a na prevodníky teploty (ďalej len "prevodník"), ktoré sa používajú ako súčasti určených meradiel alebo sú k nim pripojené, a ktoré sa používajú v kafilériových zariadeniach a v prístrojoch na stanovenie spalného tepla pri bilančných meraniach ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Snímače teploty a prevodníky spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.

3. Snímače teploty a prevodníky podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Snímače teploty a prevodníky schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného typu.

5. Snímače teploty a prevodníky, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa označia overovacou značkou.

6. Snímače teploty a prevodníky počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení snímačov teploty a prevodníkov

ODDIEL I

SNÍMAČE TEPLOTY

1       Všeobecné charakteristiky
1.1     Platinový snímač teploty
        Platinový  snímač teploty  pozostáva z  teplotne závislého
        meracieho  odporu v  ochrannom puzdre,  vnútorných vodičov
        a vonkajších   svoriek   na   pripojenie   k  elektrickému
        meraciemu zariadeniu. Súčasťou môže byť pripojenie hlavice
        snímača teploty.
1.2     Vzťahy vyjadrujúce závislosť teploty a elektrického odporu
        snímača teploty
1.2.1   Pre  snímač   teploty  platia  tieto   vzťahy  vyjadrujúce
        závislosť elektrického odporu od jeho teploty:
        a) pre rozsah teplôt od -200 stupňov C do 0 stupňov C:
          Rt = R0 [1 + At + Bt na 2 + C (t -100 stupňov C) t na 3],
        b) pre rozsah teplôt od 0 stupňov C do 850 stupňov C:
                   Rt = R0 (1 + At + Bt na 2),
        kde Rt je odpor snímača teploty pri teplote t,
            R0 je odpor snímača teploty pri teplote t = 0 stupňov C.
1.2.2   Na  vyjadrenie kvality  platiny používanej  na priemyselné
        snímače teploty  v rovniciach podľa bodu  1.2.1 sa použijú
                tieto konštanty:
             A = 3,908 3 . 10 na -3 stupňov C na -1,
             B = -5,775 . 10 na -7 stupňov C na -2,
             C = -4,183 . 10 na -12 stupňov C na -4.
1.2.3   Snímač  teploty,  ktorý  spĺňa  obidva  vzťahy  podľa bodu
        1.2.1, má teplotný koeficient
                 (R100 - R0)
        alfa = --------------- = 0,00385055 stupňa C na -1,
                 100 x R0
        kde R100 je odpor pri 100 stupňoch C,
            R0   je odpor pri 0 stupňoch C.
1.2.4   Hodnoty  odporu snímača  teploty v  závislosti od  teploty
        vyjadrenej v Medzinárodnej  teplotnej stupnici ITS-1990 na
        základe   rovníc  uvedených   v  bode   1.2.1  sú  uvedené
        v príslušnej slovenskej technickej norme.

2       Metrologické požiadavky a technické požiadavky
2.1     Metrologické  požiadavky sa  vzťahujú na  snímače teploty,
        ktorých  elektrický   odpor  je  definovaný   ako  funkcia
        teploty,  ktorej  rozsah  je  od  -200  stupňov  C do +850
        stupňov C.
2.2     Triedy presnosti snímačov teploty
        Snímače  teploty  sa   podľa  najväčších  dovolených  chýb
        zaraďujú do dvoch tried presnosti.

------------------------------------------------------------------
    Trieda presnosti      Najväčšie dovolené chyby (stupňov C)
------------------------------------------------------------------
           A                           0,15 + 0,002 x |t|*)
           B                           0,3 + 0,005 x |t|
------------------------------------------------------------------
*) |t|  je absolútna  hodnota teploty  v stupňoch  C bez ohľadu na
   znamienko.

2.3     Snímače  teploty  triedy  presnosti  A  nemožno použiť pri
        teplotách  nad  650  stupňov  C.  Snímače  teploty s dvoma
        vnútornými vodičmi, pri ktorých vonkajšie prívodné vedenie
        má iba dva vodiče, sa nezaradia do triedy presnosti A.
2.4     Snímač  teploty  sa  konštruuje  tak,  aby  bol  vhodný na
        použitie v meracom  systéme používajúcom jednosmerný alebo
        striedavý prúd pri frekvencii do 500 Hz.
2.5     Snímače  teploty  sa   konštruujú  s  rôznym  usporiadaním
        vnútorných  vodičov,  ktoré   si  vyžaduje  ich  označenie
        a identifikáciu svoriek.

3       Označenie snímačov teploty
        Každý snímač teploty sa  označí menovitým odporom, triedou
        presnosti,   druhom  pripojenia   a  teplotným   rozsahom,
        napríklad takto:
                     Pt 100 /A/ 3 -100/+200.
        Ak  teplomer  obsahuje  viac  ako  jeden  snímač  teploty,
        výrobca jednoznačne identifikuje snímače teploty.

4       Technické skúšky pri schvaľovaní typu
4.1     Technické skúšky  pri schvaľovaní typu  snímača teploty sa
        vykonajú na  každú oblasť teplôt, na  ktorú je typ snímača
        teploty určený.  Skúšky sa členia na  skúšky vykonávané na
        všetkých  druhoch snímačov  teploty a  na prídavné  skúšky
        snímačov  teploty  používaných  v  prostredí  so sťaženými
        podmienkami.
4.2     Skúška  snímača  teploty  triedy  presnosti  A  sa  vykoná
        najmenej  pri   dvoch  teplotách;  ak   skúška  pri  dvoch
        teplotách  nestačí,  vykoná  sa  pri  viacerých  teplotách
        v pracovnom rozsahu snímača teploty.
        Skúška snímača  teploty triedy presnosti  B sa vykoná  pri
        jednej  teplote, obvykle  v nulovom  bode. Snímače teploty
        s menovitou hodnotou odporu 100 W sa majú skúšať a zaradiť
        do  tried   presnosti  podľa  stupňa   zhody  s  hodnotami
        uvedenými  v  príslušnej  slovenskej  technickej norme pri
        zohľadnení najväčších dovolených  chýb uvedených v tabuľke
        č. 1.

Tabuľka č. 1

  Najväčšie dovolené chyby snímača teploty s menovitou hodnotou
                        odporu 100 Ohmov

------------------------------------------------------------------
  Teplota                         Najväčšie dovolené chyby
(stupeň C)   -----------------------------------------------------
                   Trieda presnosti A      Trieda presnosti B
             -----------------------------------------------------
              (stupeň C)    (Ohm)         (stupeň C)     (Ohm)
------------------------------------------------------------------
- 200          + -0,55     + -0,24         + -1,3       + -0,56
- 100          + -0,35     + -0,14         + -0,8       + -0,32
    0          + -0,15     + -0,06         + -0,3       + -0,12
  100          + -0,35     + -0,13         + -0,8       + -0,30
  200          + -0,55     + -0,20         + -1,3       + -0,48
  300          + -0,75     + -0,27         + -1,8       + -0,64
  400          + -0,95     + -0,33         + -2,3       + -0,79
  500          + -1,15     + -0,38         + -2,8       + -0,93
  600          + -1,35     + -0,43         + -3,3       + -1,06
  650          + -1,45     + -0,46         + -3,6       + -1,13
  700            ---         ---           + -3,8       + -1,17
  800            ---         ---           + -4,3       + -1,28
  850            ---         ---           + -4,6       + -1,34
------------------------------------------------------------------

4.3     Ak  je  snímač  teploty  zabudovaný  do ochranného puzdra,
        zmeria sa izolačný odpor medzi každým prívodom a ochranným
        puzdrom.  Izolačný odpor  medzi každou  svorkou a  puzdrom
        nesmie byť menší, ako je uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
  Interval teplôt (stupeň C)      Najmenší izolačný odpor (MOhm)
------------------------------------------------------------------
        100 až 300                           10
        301 až 500                            2
        501 až 850                            0,5
------------------------------------------------------------------

4.4     Pri meraní odporu snímača teploty sa snímač teploty ponára
        do média najmenej do hĺbky ponoru určenej výrobcom.
4.5     Merací prúd sa nastavuje  tak, že vznikajúce straty, ktoré
        spôsobujú  samoohrev snímača  teploty, nevyvolávajú  zmenu
        jeho odporu viac ako  o ekvivalent 1/5 najväčšej dovolenej
        chyby snímača teploty.
4.6     Skúšky snímača  teploty sa vykonajú  pri dostatočnom počte
        rozličných teplôt tak, aby sa potvrdilo, že hodnota odporu
        snímača  teploty v  celom  teplotnom  rozsahu je  v súlade
        s najväčšími dovolenými chybami snímača teploty.
4.7     Po vystavení snímača teploty teplote zodpovedajúcej hornej
        aj dolnej hraničnej hodnote  jeho teplotného rozsahu počas
        250 hodín sa  odpor snímača teploty pri 0  stupňoch C nemá
        zmeniť  pri  triede  presnosti  A  viac  ako o 0,15 stupňa
        C a pri triede presnosti B viac ako o 0,3 stupňa C.
        Ak je dolná hraničná hodnota teplotného rozsahu nižšia ako
        teplota varu kvapalného dusíka, teplota pre túto skúšku sa
        môže zmeniť.
4.8     Prídavné  skúšky  snímačov  teploty  používaných v ťažkých
        podmienkach  prostredia  sa  vykonávajú  podľa  príslušnej
        slovenskej  technickej  normy.  Rozsah  skúšok  sa dohodne
        medzi   výrobcom   a   používateľom   s  prihliadnutím  na
        prostredie.

5       Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
5.1     Podmienky pri skúšaní
        Snímače  teploty  sa  pred  meraním  temperujú najmenej 12
        hodín  pri teplote  22,5 (+ -1,5) stupňov  C s  relatívnou
        vlhkosťou vzduchu menšou ako 80%.
5.2     Postup pri overení
5.2.1   Vonkajšia obhliadka
        Pri vonkajšej obhliadke sa  zisťuje, či snímač teploty nie
        je  poškodený.  Pri  vonkajšej  obhliadke  sa  zisťuje  aj
        úplnosť predpísaného označenia.
5.2.2   Skúška odporu izolácie
        Ak je meraný odpor  zabudovaný do ochranného puzdra, odpor
        medzi každým prívodom a ochranným  puzdrom sa má merať pri
        teplote okolia  15 až 35  stupňov C a  relatívnej vlhkosti
        vzduchu nie  väčšej ako 80%. Meranie  sa zopakuje po zmene
        polarity   meracieho   prúdu.   Izolačný   odpor   má   po
        stabilizovaní hodnotu najmenej 100 MOhmov.
        Ďalšie  skúšky  sa  vykonajú  pri zodpovedajúcej najväčšej
        teplote pri jednosmernom napätí nepresahujúcom 10 V.
5.2.3   Stanovenie chýb snímača teploty
5.2.3.1 Pri meraní odporu snímača teploty sa snímač teploty ponorí
        do média najmenej do hĺbky ponoru určenej výrobcom. Merací
        prúd sa  zvolí tak, že vznikajúce  straty, ktoré spôsobujú
        samoohrev snímača teploty,  nevyvolávajú zmenu jeho odporu
        viac  ako  o  ekvivalent  1/5  najväčšej  dovolenej  chyby
        snímača teploty.
5.2.3.2 Skúšky snímača  teploty sa vykonajú  pri dostatočnom počte
        bodov  tak, aby  sa potvrdilo,  že hodnota  odporu snímača
        teploty v celom teplotnom rozsahu je v súlade s najväčšími
        dovolenými chybami snímača teploty.
5.2.4   Chyba spôsobená zmenou hĺbky ponoru
        Snímač  teploty  sa  skúša  ponorený  do predpísanej hĺbky
        ponoru. Skúška spočíva v  pomalom zmenšovaní hĺbky ponoru,
        ak nie  sú indikované teplotné  zmeny okolo 0,1  stupňa C.
        Táto hĺbka ponoru sa odmeria  a zaznamená sa ako najmenšia
        použiteľná hĺbka ponoru.
5.2.5   Každá hodnota výsledku skúšky  sa určí ako stredná hodnota
        výsledkov  najmenej  troch  meraní.  Žiadna  z  nameraných
        hodnôt sa  nesmie odchyľovať od strednej  hodnoty viac ako
        o + -10%.

ODDIEL II

PREVODNÍKY

1       Termíny a definície
1.1     Prevodník
        Prevodník  je  súčasť  meracieho  zariadenia, ktorý meranú
        teplotu prevádza na výstupný unifikovaný elektrický signál
        s predpísanou závislosťou od hodnoty meranej teploty.
1.2     Opakovateľnosť
        Opakovateľnosť    vyjadruje   tesnosť    zhody   po   sebe
        nasledujúcich výsledkov          meraní výstupného signálu  pre tú
        istú  hodnotu vstupného  signálu za  tých istých podmienok
        a pri rovnakom smere zmeny vstupného signálu.
1.3     Mŕtve pásmo
        Mŕtve pásmo je najväčšia  hodnota vstupného signálu, ktorá
        ešte nespôsobí zistiteľnú zmenu výstupného signálu.
1.4     Hysteréza
        Hysteréza  je  vlastnosť  prevodníka  vyjadrujúca  rozdiel
        výstupného signálu  pre tú istú  hodnotu vstupného signálu
        pri vzrastajúcej a klesajúcej teplote.
1.5     Zariadenie na nastavenie nuly
        Zariadenie  na  nastavenie  nuly  je  zariadenie, ktoré je
        súčasťou   prevodníka  a   umožňuje  nastavenie  skutočnej
        charakteristiky  tak,  aby  pri  nulovej  hodnote  meranej
        teploty výstupný  signál zodpovedal jeho  dolnej hraničnej
        hodnote.
1.6     Zariadenie   na   nastavenie   hornej   hraničnej  hodnoty
        výstupného signálu
        Zariadenie   na   nastavenie   hornej   hraničnej  hodnoty
        výstupného  signálu  je   zariadenie,  ktoré  je  súčasťou
        prevodníka a umožňuje nastavenie skutočnej charakteristiky
        tak,  aby  pri  hornej  hraničnej  hodnote rozsahu meranej
        teploty zodpovedal  výstupný signál jeho  hornej hraničnej
        hodnote.

2       Metrologické požiadavky
2.1     Triedy presnosti
        Prevodníky  sa zaraďujú  do tried  presnosti A  a B  podľa
        stupňa zhody s hodnotami uvedenými v príslušnej slovenskej
        technickej norme pri zohľadnení najväčších dovolených chýb
        uvedených v tabuľke č. 1.
2.2     Hraničné hodnoty vstupného a výstupného signálu
        Hraničným hodnotám vstupného  signálu zodpovedajú hraničné
        hodnoty výstupného signálu.
2.3     Najväčšie dovolené chyby
        Najväčšie dovolené chyby prevodníkov pre jednotlivé triedy
        presnosti  sú  zhodné   s  najväčšími  dovolenými  chybami
        snímačov  teploty  uvedenými  v  tabuľke  č. 1.  Najväčšie
        dovolené  chyby  prevodníkov  pri  schvaľovaní  typu,  pri
        prvotnom overení a pri následnom overení sú zhodné.
2.4     Hysteréza  a  mŕtve  pásmo  nepresahujú  absolútnu hodnotu
        najväčšej dovolenej chyby pre danú triedu presnosti.
2.5     Prevodník   spĺňa   špecifikácie   uvedené   v  rozhodnutí
        o schválení typu meradla.

3       Technické požiadavky
        Prevodníky   sa   vyhotovujú   tak,   aby   si   zachovali
        v podmienkach   prevádzky,   na   aké   sú  určené,  svoje
        metrologické parametre najmenej počas platnosti overenia.

4       Nápisy a značky
4.1     Na puzdre prevodníka sa uvádzajú najmenej tieto údaje:
        a) meno alebo označenie výrobcu,
        b) typ prevodníka,
        c) výrobné číslo,
        d) merací rozsah,
        e) trieda presnosti,
        f) výstupný signál,
        g) napájanie,
        h) značka schváleného typu meradla.
4.2     Ďalšie označenia môžu byť  určené v rozhodnutí o schválení
        typu meradla.
4.3     Umiestnenie  overovacej  značky  je  určené  v  rozhodnutí
        o schválení typu meradla.
4.4     Ochrana proti neoprávneným zásahom
        Prevodníky   sa   chránia   proti   neoprávnenému   zásahu
        zabezpečovacími  značkami.  Zabezpečovacie  značky  sa  na
        prevodníky umiestnia po vykonaní  skúšok pri overení. Túto
        funkciu môžu plniť aj overovacie značky.

5       Skúšky pri schvaľovaní typu
        Skúšky pri schvaľovaní typu  sa vykonajú najmenej na dvoch
        vzorkách  prevodníka. Vykonajú  sa úkony  podľa bodov  5.1
        a 5.2.
5.1     Pri  vonkajšej  prehliadke  sa  kontroluje  vzhľad  a stav
        prevodníka.  Ďalej  sa   preverí  kompletnosť  predloženej
        dokumentácie.
5.2     Pri  overení   zhody  prevodníka  sa   zisťuje,  či  spĺňa
        ustanovené technické požiadavky a metrologické požiadavky.
        Vykonajú sa skúšky podľa bodov 5.2.1 a 5.2.2.
5.2.1   Stanovenie chýb údajov prevodníka
        Na   stanovenie  chýb   je  potrebné   vykonať  porovnanie
        s etalónovým  snímačom  teploty  v  celom  meracom rozsahu
        prevodníka  vrátane nuly.  Z nameraných  hodnôt sa  posúdi
        zhoda  údajov prevodníka  s údajmi  etalónového teplomera,
        hysteréza, opakovateľnosť a mŕtve pásmo prevodníka.
5.2.2   Účinky ovplyvňujúcich veličín
        Skúšky účinkov ovplyvňujúcich  veličín na údaje prevodníka
        sa  vykonávajú  podľa   príslušnej  slovenskej  technickej
        normy.   Rozsah   skúšok   sa   dohodne   medzi   výrobcom
        a používateľom s prihliadnutím na osobitosti prostredia.
5.3     Postup technických skúšok  pri schvaľovaní typu ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

6       Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
6.1     Vonkajšia prehliadka
        Vonkajšia prehliadka  sa vykoná podľa  bodu 5.1. Ďalej  sa
        kontroluje, či prevodník zodpovedá schválenému typu.
6.2     Určenie metrologických charakteristík
        Pri overení sa vykonajú skúšky podľa bodu 5.2.
6.3     Postup  pri   prvotnom  a  následnom   overení  ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.38

SKLENÉ TEPLOMERY

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na sklené teplomery (ďalej len "teplomer"), ktoré sa používajú na stanovenie spalného tepla pri bilančných meraniach alebo v objemových meradlách na lieh ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Teplomery spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.

3. Teplomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Teplomery schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného typu.

5. Teplomery, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa označia overovacou značkou.

6. Teplomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení teplomerov

1       Všeobecné údaje
1.1     Teplomer  je  kontaktný  teplomer  založený  na  teplotnej
        objemovej rozťažnosti teplomerovej kvapaliny v skle.
        Na  rozlíšenie druhu  skleného teplomera  sa používa názov
        kvapaliny,  ktorou   je  plnený  (napr.   sklený  ortuťový
        teplomer).
1.2     Teplomer   môže   byť   vyrobený   ako  obalový  (teplomer
        s vloženou stupnicou) alebo ako tyčinkový.
1.3     Na  obalovom teplomere  je stupnica  vyznačená na vloženej
        stupnicovej   doštičke,  upevnenej   pozdĺžne  za  meracou
        kapilárou.  Meracia  kapilára  a  stupnicová  doštička  sú
        uzavreté  v  priehľadnom  puzdre,  ktoré  je pevne spojené
        s teplomerovou nádobkou.  Toto puzdro tvorí  ochranný kryt
        teplomera.
1.4     Na  tyčinkovom teplomere  je stupnica  vyznačená priamo na
        povrchu hrubostennej kapiláry.
1.5     Z hľadiska  umiestnenia teplomera  v meracom  prostredí sa
        teplomery členia na teplomery
        a) s plným ponorom,
        b) s čiastočným ponorom.
1.6     Vyznačenie hĺbky ponoru obalových teplomerov sa umiestňuje
        na zadnej strane stupnicovej doštičky.
1.7     Hĺbka ponoru  tyčinkových teplomerov sa  vyznačuje značkou
        v mieste ponoru.
1.8     Ak  nie je  uvedené inak,  teplomer je  vyrobený pre  plný
        ponor.

2       Materiál

2.1     Materiál  teplomerovej   nádobky  sa  vyrába   z  vhodného
        teplomerového  skla, ktoré  zaručuje splnenie  požiadaviek
        uvedených v tretej časti.

2.2     Zhoda  skla  teplomerovej   nádobky  so  sklom  spĺňajúcim
        požiadavky  bodu  2.1  sa  potvrdzuje  osvedčením o zhode,
        ktoré vydá výrobca skla.

2.3     Sklo   použité   na   kapiláru   sa   vyrába   z  vhodného
        teplomerového  skla, ktoré  vykazuje hydrolytickú odolnosť
        podľa tretej časti bodu 1.

2.4     Teplomerová kvapalina môže byť zmáčavá alebo nezmáčavá.

3       Metrologické požiadavky
3.1     Meracou jednotkou teploty je stupeň C.
3.2     Rozsah meraných teplôt je od -10 stupňov C do +360 stupňov
                C.   Tento  rozsah   môže  byť   prekrytý  väčším   počtom
        teplomerov.
3.3     Teplomer môže byť pri  používaní vystavený najviac teplote
        zodpovedajúcej hornej medzi rozsahu stupnice.
3.4     Hodnota  dielika stupnice  môže  byť  0,01 stupňa  C, 0,02
        stupňa C, 0,05  stupňa C, 0,1 stupňa C,  0,2 stupňa C, 0,5
        stupňa C alebo 1 stupeň C.
3.5     Najväčšia  dovolená  chyba  je  najväčší  dovolený rozdiel
        medzi   údajom   teplomera   a   skutočnou   teplotou   za
        predpísaných podmienok.
3.6     Najväčšie   dovolené   chyby   teplomerov   s  nezmáčavými
        teplomerovými kvapalinami sú uvedené v tabuľke č. 1

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
   Rozsah teplôt            Hodnota dielika (stupeň C)
    (stupeň C)     -----------------------------------------------
                     0,01   0,02   0,05   0,1    0,2   0,5   1
------------------------------------------------------------------
               Najväčšie dovolené chyby (stupeň C)
------------------------------------------------------------------
  - 10   + 50        0,05   0,08   0,15   0,2    0,3   0,5   1,0
  + 50  + 100        0,05   0,08   0,2    0,3    0,4   0,7   1,0
 + 100  + 200         -     0,12   0,3    0,4    0,7   1,0   2,0
 + 200  + 300         -      -     0,3    0,6    1,0   1,5   3,0
 + 300  + 360         -      -      -     0,9    1,5   2,0   4,0
------------------------------------------------------------------

3.7     Najväčšie   dovolené   chyby   teplomerov   so   zmáčavými
        teplomerovými kvapalinami sú uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
       Rozsah teplôt            Hodnota dielika (stupeň C)
        (stupeň C)   ---------------------------------------------
                         0,1       0,2       0,5          1
------------------------------------------------------------------
         Najväčšie dovolené chyby správnosti (stupeň C)
------------------------------------------------------------------
  - 10   + 50            0,3       0,4       1            1,5
  + 50  + 100             -         -        1,5          2,0
 + 100  + 200             -         -        -            3,0
------------------------------------------------------------------

3.8     Teplotná stabilita teplomera spĺňa požiadavky na najväčšiu
        dovolenú chybu špecifikovanú v bode 3.6 alebo 3.7.

4       Technické požiadavky
4.1     Vyznačenie   stupnice  musí   byť  zreteľné,   rovnomerné,
        trvanlivé a výraznej farby.
4.2     Čiarky stupnice sú kolmé na os kapiláry.
4.3     Hrúbka čiarok stupnice môže byť najviac 3/10 dĺžky dielika
        stupnice, najviac 0,25 mm.
4.4     Dĺžky čiarok stupnice závisia od hodnoty dielika stupnice.
        Pomer jednotlivých  dĺžok zodpovedá 1/2, 2/3  a 9/10 šírky
        stupnicovej doštičky.
4.5     Dĺžka dielika stupnice neprevyšuje 0,7  mm a nie je menšia
        ako 0,4 mm.
4.6     Na teplomere musí byť miesto na značky a nápisy.
4.7     Na každom teplomere sú uvedené tieto údaje:
        a) meno alebo značka výrobcu,
        b) symbol jednotky teploty stupeň C,
        c) značka schváleného typu,
        d) označenie skla,
        e) hĺbka ponoru (ak je určený pre iný ako plný ponor),
        f) dátum výroby.

5       Skúšky pri schvaľovaní typu
5.1     Skúškami  pri schvaľovaní  typu  sa  zisťuje, či  daný typ
        teplomera vyhovuje technickým  požiadavkám a metrologickým
        požiadavkám tejto prílohy. Vykonajú sa tieto skúšky:
        a) vonkajšia obhliadka a kontrola predpísaných náležitostí
           teplomera,
        b) kontrola konštrukčného zhotovenia teplomera,
        c) skúška stálosti teplomera,
        d) skúška správnosti teplomera.
5.2     Pri  vonkajšej obhliadke  teplomera sa  zisťujú nedostatky
        identifikovateľné zrakom a úplnosť označenia teplomera.
5.3     Pri kontrole konštrukčného zhotovenia teplomera sa zisťuje
        a) tvar a zhotovenie teplomerovej nádobky,
        b) umiestnenie kapiláry  a jej vzdialenosť  od stupnicovej
           doštičky (len pri obalových teplomeroch),
        c) merací rozsah,
        d) dielik a zhotovenie stupnice.
5.4     Skúška stálosti teplomera
5.4.1   Pri skúške stálosti teplomera  sa zisťuje stálosť nulového
        bodu (t = 0 stupňov C). Teplomery, ktoré nemajú nulový bod
        na stupnici vyznačený, kontrolujú  sa pri údaji najbližšom
        k nulovému bodu stupnice.
5.4.2   Skúšaný teplomer sa nahreje na najvyššiu teplotu vyznačenú
        na stupnici  teplomera. Teplomer sa udržuje  3 h pri tejto
        teplote a potom sa ochladí.
5.4.3   Zmena  údaja nulového  bodu po  skúške stálosti  teplomera
        s dielikom stupnice 0,1 stupňa C nesmie presiahnuť
        a) 0,1 stupňa C pri zahriatí teplomera do 100 stupňov C,
        b) 0,3 stupňa C pri zahriatí teplomera do 200 stupňov C,
        c) 0,5 stupňa C pri zahriatí teplomera do 300 stupňov C,
        d) 0,7 stupňa C pri zahriatí teplomera do 360 stupňov C.
5.4.4   Zmena  údaja  nulového  bodu  teplomera  s  iným  dielikom
        stupnice je úmerná zmene podľa bodu 5.4.3.
5.5     Skúška správnosti teplomera
5.5.1   Správnosť   teplomera  sa   určuje  porovnávacou   metódou
        v termostatoch   (pod   0   stupňov   C   v   kryostatoch)
        s etalónovým  teplomerom, pričom  hodnota dielika stupnice
        etalónu  je  menšia  alebo  rovnaká  ako  dielik  stupnice
        skúšaného teplomera.
5.5.2   Teplomery s dielikom stupnice 0,01  stupňa C a 0,02 stupňa
        C sa spravidla porovnávajú s odporovými teplomermi.
5.5.3   Ak  má teplomer  nulový bod,  skúška správnosti  sa začína
        skúškou v nulovom bode.
5.5.4   Počet  skúšobných  teplôt   závisí  od  meracieho  rozsahu
        teplomera.

Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika (stupeň C)        Interval medzi skúšobnými
                                    teplotami (stupeň C)
------------------------------------------------------------------
        0,01                                   1
        0,02                                   2
        0,05                                   5
        0,1                                   10
        0,2                                   20
        0,5                                   50
        1,0                                  100
------------------------------------------------------------------

5.5.5   Ak je  teplomer určený na  meranie teploty pri  čiastočnom
        ponore,  ten  sa  vyznačí  na  teplomere.  Určí sa teplota
        vyčnievajúceho  stĺpca pre  jednotlivé teploty.  Ak nie je
        určená  teplota  vyčnievajúceho  stĺpca,  vyhodnotí sa pre
        teplotu vyčnievajúceho stĺpca 20 stupňov C.

6       Metódy skúšania pri prvotnom overení
6.1     Pri  prvotnom overení  teplomera sa  zisťuje, či zodpovedá
        schválenému typu a požiadavkám tejto prílohy.
6.2     Pri   prvotnom  overení   sa  vykonajú   skúšky  ako   pri
        schvaľovaní typu podľa bodu 5.

7       Metódy skúšania pri následnom overení
        Postup  pri následnom  overení  je  zhodný s  postupom pri
        prvotnom overení s výnimkou skúšky stálosti teplomera (bod
        5.4). Pri stanovení hodnoty stálosti teplomera sa vychádza
        z hodnoty  nulového  bodu  pri  poslednom  overení meradla
        a z hodnoty  nulového bodu pri prvom  meraní pri následnom
        overení.

Tretia časť

Požiadavky, ktoré musí spĺňať sklo na výrobu teplomerových nádobiek

1.      Hydrolytická odolnosť
        Pri  rozbore  na  stanovenie  hydrolytickej odolnosti skla
        podľa    slovenskej     technickej    normy ¹⁾    (určenie
        hydrolytickej odolnosti sklenej drviny  pri 98 stupňoch C)
        nesmie  byť množstvo  alkalických látok  rozpustených v  1
        g skla väčšie ako 263,5 mg Na2O.
2.      Priemerný pokles nulového bodu
        Pokles  nulového  bodu  sa  určuje  špeciálnymi skúšobnými
        teplomermi bez maximálneho  zariadenia vyrobenými zo skla,
        ktoré   sa  má   skúšať,  a   podľa  požiadaviek  určených
        príslušným orgánom.
2.1     Priemerný  pokles  nulového  bodu  zistený  touto  metódou
        nesmie byť väčší ako 0,05 stupňa C.
2.2     Skúšobné teplomery musia vyhovovať týmto požiadavkám:
2.2.1   Minimálny  rozsah  stupnice  od  -3,0  stupňov  C  do +3,0
        stupňov C.
2.2.2   Hodnota  dielikov  stupnice  0,02  stupňa  C,  0,05 stupňa
        C alebo 0,1 stupňa C.
2.2.3   Dĺžka  dielika  stupnice  nesmie  byť  menšia  ako  0,7 mm
        v prípade  obalových teplomerov  a menšia  ako 1,0  mm pri
        tyčinkových teplomeroch.
2.2.4   Expanzný  priestor musí  byť dostatočne  veľký na  to, aby
        bolo možné  teplomer ohriať na  teplotu 400 stupňov  C bez
        jeho poškodenia.
2.3     Každý skúšobný teplomer musí  byť odskúšaný, či je správne
        stabilizovaný podľa týchto požiadaviek:
2.3.1   Teplomer  sa  ohreje  v  prostredí  s regulovanou teplotou
        (kvapalinový kúpeľ alebo pec)  z teploty okolia na teplotu
        (350  +  -10)  stupňov  C  a  udržuje  sa na tejto teplote
        najmenej  5  minút.  Potom  sa  v  prostredí s regulovanou
        teplotou ochladí  na 50 stupňov C,  pričom teplota v tomto
        prostredí klesá rýchlosťou 10 stupňov C až 15 stupňov C za
        hodinu.
2.3.2   Keď  teplomer dosiahne  teplotu 50  stupňov C,  vyberie sa
        z prostredia s regulovanou teplotou  a určí sa korekcia na
        0 stupňov C (korekcia K1).
2.3.3   Potom sa  teplomer po druhýkrát  ohreje na teplotu  (350 +
        -10) stupňov C  a udržuje sa na tejto  teplote najmenej 24
        hodín. Potom sa ochladí na 50 stupňov C, ako je to opísané
        v bode 2.3.1.
2.3.4   Keď  teplomer dosiahne  teplotu 50  stupňov C,          vyberie sa
        z prostredia  s  regulovanou  teplotou   a  určí  sa  opäť
        korekcia na 0 stupňov C (hodnota K2).
2.3.5   Absolútna hodnota  rozdielu K1 a K2  nesmie byť väčšia ako
        0,15 stupňa C. Teplomery, ktoré nespĺňajú túto požiadavku,
        sa nemôžu použiť na určenie poklesu nulového bodu.
2.4     Skúšobný postup
2.4.1   Musia sa  použiť aspoň tri  teplomery spĺňajúce požiadavky
        stabilizačnej skúšky uvedenej v  bode 2.3, ktoré neboli po
        stanovení  hodnoty K2  ohriate na  teplotu vyššiu,  ako je
        teplota okolia.
2.4.2   Každý z  týchto teplomerov sa musí  odskúšať aspoň trikrát
        podľa požiadaviek bodov 2.4.2.1 až 2.4.2.3.
2.4.2.1 Teplomer sa  uchováva počas jedného týždňa  pri teplote 20
        stupňov C až 25 stupňov C. Po týždni sa určí jeho korekcia
        na 0 stupňov C (hodnota K3).
2.4.2.2 Potom sa teplomer ponorí  do skúšobného kúpeľa pri teplote
        (100 + -1)  stupňov C na 30 minút, po  ktorých sa z kúpeľa
        vyberie  a  nechá  sa  ochladiť  pri  teplote  okolia. Pri
        ochladzovaní  na  teplotu  okolia  sa  teplomerová nádobka
        nesmie dotýkať okolitých predmetov.
2.4.2.3 Korekcia na  0 stupňov C  sa určí do  15 minút po  vybratí
        teplomera z  kúpeľa. Takto získaná  hodnota sa označí  ako
        K4.
2.4.3   Postupy v  bodoch 2.4.2.1 až  2.4.2.3 sa zopakujú,  aby sa
        dosiahla  séria  rozdielov  K4  -  K3,  K6  - K5, ..., K2n
        + 2 - K2n + 1,  ktoré predstavujú hodnoty poklesu nulového
        bodu teplomerov  stanovené v prvej,  druhej a n-tej  sérii
        meraní.
2.4.4   Po  vykonaní  n  sérií  meraní  s  m skúšobnými teplomermi
        priemerný pokles  nulového bodu týchto  teplomerov je daný
        vzorcom

 1    m     i    i     i     i           i       i
---- suma[(K4 - K3) + (K6 - K5) + ... + (K2n+2 - K2n+1)].
m.n  i=1

      V súlade s bodmi 2.4.1 a 2.4.2 sa musia splniť požiadavky:
      m >= 3 a n >= 3. Smerodajná odchýlka priemerného
      poklesu nulového bodu určená v súlade s predchádzajúcimi
      požiadavkami nesmie byť väčšia ako 0,01 stupňov C.

PRÍL.39

MERACIE ZARIADENIA NA MERANIE PLOŠNÉHO OBSAHU USNÍ

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na meracie zariadenia, ktoré sa používajú na zisťovanie plošného obsahu nepravidelne ohraničených usní (ďalej len "meracie zariadenie") ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Meracie zariadenia sa členia na

a) dotykové, pri ktorých meranie sprostredkúvajú stopovacie kolíky rovnomerne rozdelené po obvodoch meracích kotúčov,

b) bezdotykové, pri ktorých meranie sprostredkúvajú bezdotykové snímače.

3. Meracie zariadenia podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Meracie zariadenia schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného typu.

5. Meracie zariadenia, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou.

6. Meracie zariadenia počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy skúšok a metódy skúšania pri overení meracích zariadení

1       Termíny a definície
1.1     Meracie  zariadenia  dotykové  sú  integračné meradlá, pri
        ktorých je meraná plocha rozdelená na určitý počet rovnako
        širokých  pruhov,  ktorých   dĺžka  sa  meria  odvaľovaním
        meracích   kotúčov   s   výsuvnými   stopovacími  kolíkmi,
        samočinne sa sčítava podľa  Simpsonovho pravidla a prenáša
        na  číselník  počítadla.  Súčet  dĺžok  je  priamo  úmerný
        k celému  plošnému obsahu  a hodnoty  na číselníku udávajú
        priamo veľkosť plošného obsahu.
1.2     Meracie zariadenia bezdotykové sú  meradlá, pri ktorých je
        meraná plocha  fiktívne rozdelená na  určitý počet rovnako
        širokých   pruhov  daných   počtom  bezdotykových   prvkov
        snímacieho  radu. Pruhy  sú delené  na rovnako  dlhé úseky
        zariadením pracujúcim synchrónne  s rýchlosťou podávacieho
        mechanizmu    meracieho   zariadenia.    Takto   vytvorené
        elementárne plôšky sú elektronicky sčítané a meraný plošný
        obsah  vyhodnocovaný  v  príslušných  meracích  jednotkách
        (dm2).  Hodnoty  sa  vysielajú  na  optický ukazovateľ, do
        tlačiarenského   zariadenia,   elektronického   sčítacieho
        zariadenia, prípadne do počítača.

2       Vyhotovenie  a  používanie  meracích  zariadení na meranie
        plošného obsahu usní
2.1     Meracie zariadenia  na meranie plošného obsahu  usní a ich
        príslušenstvo   sa  vyrábajú   z  dostatočne   trvanlivých
        a stabilných  materiálov,  ktoré  sú  za bežných podmienok
        používania odolné proti vplyvu prostredia.
2.2     Meracie  zariadenie  sa  umiestňuje  v  suchej  miestnosti
        s teplotou   20  (+   -5)  stupňov   C,  zbavenej   prachu
        a škodlivých výparov.
2.3     Na meranie je potrebné zvoliť meracie zariadenie s meracím
        rozsahom zodpovedajúcim meranému plošnému obsahu a s takou
        pracovnou  šírkou  meracieho   zariadenia,  aby  ním  useň
        bezpečne prechádzala.

3       Technické požiadavky na meracie zariadenia dotykové
3.1     Meracie zariadenia  dotykové sa vyrábajú  vhodnej a pevnej
        konštrukcie.
3.2     Meracie  zariadenia  dotykové  sa  vyrábajú vo veľkostiach
        a vo vyhotoveniach podľa tabuľky č. 1.

Tabuľka č. 1

-------------------------------------------------------------------------
        Merací rozsah        Dolná medza  Odporučený Pracovná    Priechod
---------------------------- zaručenej    merací     šírka       usne *)
Veľkosť       Dolná medza    správnosti   rozsah     meracieho
meracieho     meracieho      1% (1/10                zariadenia
zariadenia    rozsahu (1/20  hornej medze
(horná        hornej medze   meracieho
medza         meracieho      rozsahu)
meracieho     rozsahu)
rozsahu)
---------------------------------------------------------------
                        dm2                              mm
---------------------------------------------------------------
  150           7,5              15      10 až 150       810      vratný
  225          11,25             22,5    15 až 225     1 220      vratný
  300          15                30      20 až 300     1 625      vratný
                                                                vratný aj
                                                                priebežný
  450          22,5              45      30 až 450     2 440    vratný aj
                                                                priebežný
  600          30                60      40 až 600     3 250    vratný aj
                                                                priebežný
-------------------------------------------------------------------------
*) Podľa  vyhotovenia  môže  byť   meracie  zariadenie  na  vratný
   priechod (obsluha  jednou osobou) alebo na  vratný aj priebežný
   priechod (obsluha jednou alebo dvoma osobami).

3.3     Stupnica  počítadla  meracieho   zariadenia  sa  vyznačuje
        zreteľne  a trvalým  spôsobom  na  kovovej doske  alebo na
        doske z  plastickej hmoty, ktorá môže  byť priesvitná, aby
        sa mohla  zo zadnej strany  presvetľovať. Teplo vznikajúce
        pri presvetľovaní nemá stupnicu deformovať.
3.4     Meracie zariadenia môžu mať  počítadlá s dvoma stupnicami,
        ktorých údaje sú vždy zhodné.
3.5     Na  číselníku  meracieho   zariadenia  sa  uvádza  meracia
        jednotka slovami štvorcový decimeter alebo symbolom dm2.
3.6     Stupnica  sa  delí  na   dm2.  Čiarka  stupnice  udávajúca
        najväčšiu  hodnotu  meracieho  rozsahu  môže  byť  totožná
        s čiarkou zodpovedajúcou nule. Vzdialenosť čiarky stupnice
        zodpovedajúcej   1/20  meracieho   rozsahu  (dolná   medza
        meracieho rozsahu) od čiarky  zodpovedajúcej nule je aspoň
        50 mm.  Vzdialenosťou sa rozumie  dĺžka oblúka preloženého
        stredom dĺžky najkratších čiarok stupnice.
3.7     Ak je  meracie zariadenie vybavené  zariadením zaručujúcim
        odstránenie chvenia ukazovateľa a vylúčenie vôle v ozubení
        segmentu a pastorka, ktoré majú vplyv na výsledok merania,
        vzdialenosť čiarok stupnice  zodpovedajúcich hodnote 1 dm2
        je najmenej 2,5 mm. Ak  meracie zariadenie nie je vybavené
        takým zariadením, vzdialenosť  čiarok stupnice je najmenej
        4 mm.
3.8     Šírka čiarok stupnice a  konca ukazovateľa         nemá byť väčšia
        ako 0,5  mm. Čiarky stupnice určujúce  desaťnásobky dm2 sa
        majú  od ostatných  líšiť dĺžkou  a sú  označené číselnými
        hodnotami  udávajúcimi príslušnú  veľkosť plošného obsahu.
        Číslice  na  číselníku  sú  vzhľadom  na  pozorovateľa  vo
        zvislej polohe. Výška číslic je najmenej 10 mm.
3.9     Stupnica   počítadla  sa   delí  rovnomerne.   Vzdialenosť
        ukazovateľa od stupnice nie je väčšia ako 2 mm.
3.10    Meracie  zariadenie je  vybavené zariadením,  ktorým sa dá
        merací mechanizmus po skončení merania uvoľniť tak, aby sa
        celý  merací  mechanizmus  vrátane  ukazovateľa uviedol do
        východiskového postavenia (do nulovej polohy).
3.11    Počítadlá sú vybavené zariadením na nastavenie ukazovateľa
        na nulu.
3.12    Konštrukčné vyhotovenie meracieho zariadenia má zaručovať,
        že  meracie  kotúče  sa  na  meranej  usni  bezpečne a bez
        prešmyku odvalia.  Rýchlosť otáčania podávacieho  valca je
        60 (+ -2) otáčok za  minútu pri priemere podávacieho valca
        100 mm.
3.13    Konštrukcia   meracích  prvkov   má  zaručovať   správnosť
        meracieho   zariadenia  pri   použití  akýchkoľvek  skupín
        meracích  prvkov  a  bez  ohľadu  na  hrúbku meranej usne.
        Vzdialenosť jednotlivých meracích prvkov aj šírka meracích
        kotúčov je rovnaká.
3.14    Meracie  prvky  majú  na  ukazovateľ  prenášať  rovnomerne
        a navzájom nezávisle dráhu,  ktorú meracie kotúče odvaľujú
        na meranej usni.
3.15    Pri  chode   meracieho  zariadenia  naprázdno   má  zostať
        ukazovateľ v pokoji.
3.16    Na  nastavenie správnosti  sa meracie  zariadenie vybavuje
        justovacím  zariadením,  ktoré  sa  upravuje  tak,  aby sa
        znemožnila   manipulácia  s   ním  po   overení  meracieho
        zariadenia.
3.17    Meracie   zariadenie   sa   môže   vybaviť  zariadením  na
        rovnomerné vedenie usní.
3.18    Na  výrobnom štítku  pripevnenom na  meracom zariadení  sa
        zreteľne a nezmazateľne vyznačujú tieto údaje:
        a) typ meracieho zariadenia,
        b) meno alebo  značka výrobcu meracieho  zariadenia a jeho
           sídlo,
        c) výrobné číslo a rok výroby,
        d) merací rozsah a symbol meracej jednotky [dm2],
        e) značka schváleného typu meradla.
3.19    Štítok   sa   umiestňuje   na   prednej  strane  meracieho
        zariadenia  tak,   aby  ho  nebolo   možné  odstrániť  bez
        porušenia overovacích značiek.
3.20    Ku  každému  meraciemu  zariadeniu  sa  prikladá  návod na
        používanie a prevádzkový merací hárok podľa tabuľky č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
Veľkosť meracieho
zariadenia (horná
medza meracieho
rozsahu)                  dm2    150     225    300   450   600
------------------------------------------------------------------
Veľkosť meracieho hárka   dm2             50              100
------------------------------------------------------------------

3.21    Merací hárok  sa zhotovuje z  tenkého materiálu, ktorý  je
        taký  pružný, aby  nedošlo  k  trvalej deformácii  ani pri
        priehybe pri nesprávnom  zavedení do meracieho zariadenia.
        Jeho lineárne  rozmery sa vo  všetkých smeroch môžu  meniť
        iba  tak, aby  sa plošný  obsah hárka  nezmenil o viac ako
        0,1%   jeho   pôvodného    skutočného   plošného   obsahu.
        Najvhodnejším  materiálom  na  merací  hárok  je  bavlnený
        pogumovaný textil.

4       Technické požiadavky na bezdotykové meracie zariadenia
4.1     Konštrukčné  vyhotovenie bezdotykových  meracích zariadení
        zaručuje,  že  podávacie  zariadenie  podá meraný materiál
        miestom  merania bez  prešmyku pri  podávacej rýchlosti do
        0,5 m/s.
4.2     Konštrukcia  usporiadania  snímacích  bezdotykových prvkov
        v snímacom  rade zaručuje  správnosť meracieho zariadenia.
        Vzdialenosti  jednotlivých svetlovodičov  aj ich  priemery
        majú byť rovnaké.
4.3     Intenzita    osvetlenia   snímacieho    radu   zabezpečuje
        spoľahlivé  snímanie  a  rovnomernosť  rozloženia po celej
        šírke nad snímacím radom.
4.4     Konštrukčné usporiadanie snímacieho zariadenia zabezpečuje
        bezchybné   nasnímanie   svetla   zo   všetkých  snímacích
        bezdotykových prvkov.
4.5     Všetky  elektrické  impulzy  zo  snímacieho  zariadenia sa
        prenášajú  bez  chýb  do  elektronického  vyhodnocovacieho
        zariadenia.
4.6     Vyhodnocovacie zariadenie správne  sčíta všetky elektrické
        impulzy  vyslané  fototranzistormi  snímacieho zariadenia,
        zaokrúhli a vyhodnotí meraný plošný obsah v meracom prvku.
4.7     Tlačiarenské   zariadenie  vytlačí   čísla  presne   podľa
        výsledkov vyhodnocovacieho  zariadenia, zaručuje čitateľné
        vytlačenie veľkosti odmeraného plošného obsahu.
4.8     Meracie  zariadenie môže  byť vybavené  jedným alebo dvoma
        optickými  ukazovateľmi hodnôt  odmeraného plošného obsahu
        umiestnenými   tak,   aby   hodnoty   na  každom  optickom
        ukazovateli boli dobre čitateľné z miesta obsluhy. Optický
        ukazovateľ má typy čísiel s výškou najmenej 15 mm.
4.9     Meracie   zariadenie   možno   vybaviť   počítadlom  kusov
        odmeraného materiálu. Počítadlo kusov sa dá vynulovať.
4.10    Meracie zariadenie  sa vybavuje zariadením  na vynulovanie
        všetkých počítacích obvodov pred začatím merania.
4.11    Všetky prvky meracieho zariadenia, ktorými možno ovplyvniť
        jeho správnosť, sú upravené  tak, aby po overení meracieho
        zariadenia nebolo možné s nimi manipulovať.
4.12    Na  výrobnom štítku  pripevnenom na  meracom zariadení  sa
        zreteľne a nezmazateľne vyznačujú tieto údaje:
        a) typ meracieho zariadenia,
        b) meno alebo  značka výrobcu meracieho  zariadenia a jeho
           sídlo,
        c) výrobné číslo a rok výroby,
        d) merací rozsah a symbol meracej jednotky [dm2],
        e) značka schváleného typu meradla.
4.13    Štítok   sa   umiestňuje   na   prednej  strane  meracieho
        zariadenia  tak,   aby  ho  nebolo   možné  odstrániť  bez
        porušenia overovacích značiek.
4.14    Ku  každému  meraciemu  zariadeniu   sa  dodáva  návod  na
        používanie s potrebnou sprievodnou dokumentáciou a meracie
        hárky vo veľkosti  50 dm2 a 100 dm2  na kontrolu meracieho
        zariadenia obsluhou.
4.15    Meracie zariadenie možno  vybaviť zariadením na vytlačenie
        veľkosti  odmeraného plošného  obsahu na  meraný materiál,
        ktoré má umožňovať ľahkú zmenu farby tlače.

5       Metrologické požiadavky
        Stredná  hodnota  údajov  (aritmetický  priemer) počítadla
        meracieho  zariadenia  zistená   meraním  meracieho  hárka
        a vypočítaná  z  desiatich  opakovaných  meraní  tej istej
        plochy  vykonaných  striedavo  na  celej  pracovnej  šírke
        meracieho  zariadenia sa  môže líšiť  od správnej  hodnoty
        najviac o  + -1%. Výsledky jednotlivých  meraní sa môžu od
        strednej hodnoty líšiť najviac o + -2%.

6       Overovacie značky
        Na umiestnenie overovacej značky sa vyhradzuje miesto tak,
        aby   sa  zabezpečila   neodnímateľnosť  výrobného  štítku
        meracieho zariadenia.

7       Schválenie typu, prvotné a následné overenie
        Pri schvaľovaní typu sa kontroluje vyhotovenie a správnosť
        funkcie  meracieho  zariadenia  a  vykoná  sa  skúška jeho
        správnosti.
7.1     Skúšky pri schvaľovaní typu
7.1.1   Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či meracie zariadenie
        svojimi   náležitosťami  zodpovedá   požiadavkám  uvedeným
        v bodoch  3 a  4, príslušnej  slovenskej technickej  norme
        a technickej dokumentácii.
7.1.2   Pri  kontrole správnosti  funkcie meracieho  zariadenia sa
        preverí
        a) snímacie zariadenie,
        b) funkcia tlačiarenského zariadenia,
        c) funkcia snímacieho a vyhodnocovacieho zariadenia,
        d) nulovanie údajov.
7.1.3   Pri  skúške  správnosti   meracieho  zariadenia  sa  kladú
        obdĺžnikové  etalónové  hárky  na  dopravník  meradla vždy
        šikmo   tak,  aby   vstupovali  pod   snímacie  zariadenie
        niektorým  svojím  rohom.  Najmenšia  vzdialenosť kladenia
        hárkov  od  okraja  podávacieho  zariadenia  je  5 cm. Pri
        použití   niekoľkých  hárkov   na  vytvorenie   potrebného
        plošného obsahu  treba dbať na to,  aby medzi jednotlivými
        hárkami  v  smere  pohybu  podávacieho  zariadenia  nebola
        žiadna medzera.  Počas snímania plošného  obsahu hárkov sa
        tieto hárky vyrovnávajú do roviny podávacieho zariadenia.
7.1.4   Skúškou pri schvaľovaní typu  meradla sa zisťuje správnosť
        meracieho  zariadenia  v   týchto  bodoch  jeho  meracieho
        rozsahu:
        a) pri dolnej medzi meracieho rozsahu,
        b) pri veľkostiach  plošného obsahu: 30,  40, 50, 60,  70,
           80, 90,  100, 150, 200,  250, 300, 350,  400, 450, 500,
           550, 600, 650, 700, 750, 800, 950 dm2,
        c) pri hornej medzi meracieho rozsahu.
        Do veľkosti plošného obsahu  200 dm2 sa použijú jednotlivé
        veľkosti  etalónových meracích  hárkov. Plošné  obsahy nad
        200  dm2   sa  skúšajú  pri   použití  vhodnej  kombinácie
        jednotlivých  veľkostí etalónových  meracích hárkov  podľa
        bodu 7.1.8.
7.1.5   Každá  predpísaná veľkosť  plošného obsahu  určená v  bode
        7.1.4  sa  pri  schvaľovaní  typu  meradla  meria 20-krát,
        pričom  sa  hárky  po  každom  meraní  kladú na iné miesto
        podávacieho zariadenia.
7.1.6   Po  skúške  správnosti  meracieho  zariadenia  podľa  bodu
        7.1.4 sa výsledky merania vyhodnotia podľa bodu 7.1.7.
7.1.7   Vyhodnotením  výsledkov  merania  sa  určí relatívna chyba
        meradla D pre každý meraný plošný obsah podľa vzťahu:
                               -
                               A - As
                      delta = -------- x 100,      [%]
                                 As
             -
        kde  A - stredná   hodnota  plošného   obsahu  opakovaných
                 meraní toho istého hárka:
                               -     1     n
                       A  = --- x suma  Ai,
                             n    i=1
        kde  n - počet meraní,
            Ai - nameraná hodnota i-teho merania,
            As - skutočný  plošný obsah  reprezentovaný etalónovým
                 hárkom.
        Hodnota delta  nemá prekročiť hodnotu  najväčšej dovolenej
        chyby, t.j. + -1%.
        Relatívna chyba jednotlivých meraní je daná vzťahom:
                                        -
                                   Ai - A
                        delta Ai = ------- x 100.  [%]
                                      -
                                      A
        Hodnota  delta Ai  jednotlivého merania  sa môže  líšiť od
        strednej  hodnoty  najviac  o   +  -2%  nameranej  hodnoty
        plošného obsahu.
7.1.8   Pri určovaní skladby hárkov sa postupuje takto:
        a) na kontrolu správnosti  meracieho zariadenia sa najskôr
           použijú  jednotlivé hárky  zodpovedajúce veľkosti podľa
           bodu 7.1.4 písm. b),  ak ich menovitá veľkosť zodpovedá
           skúšobným bodom meracieho rozsahu,
        b) ostatné skúšobné  body meracieho rozsahu  sa kontrolujú
           skladbou dvoch,  troch alebo štyroch  hárkov zavedených
           do  meracieho  zariadenia  bezprostredne  za  sebou. Za
           skutočnú  hodnotu  plošného  obsahu  sa  považuje súčet
           skutočných hodnôt použitých hárkov. Z nameraných hodnôt
           veľkosti  plošného  obsahu  sa  určia  chyby podľa bodu
           7.1.7.
7.1.9   Rozšírená neistota  stanovenia plošného obsahu  pri skúške
        typu   meracieho  zariadenia   neprekročí  1/5   najväčšej
        dovolenej   chyby   meracieho   zariadenia.   Pri  výpočte
        rozšírenej neistoty sa použije koeficient pokrytia k = 2.
7.1.10  Postup  skúšok pri  schvaľovaní typu  ustanovuje príslušná
        slovenská technická norma.
7.2     Skúška pri prvotnom a následnom overení
7.2.1   Prvotné a následné overenie meracieho zariadenia pozostáva
        z vonkajšej   obhliadky,   kontroly   správnosti   funkcie
        meracieho  zariadenia  a  zo  skúšky  správnosti meracieho
        zariadenia.
7.2.2   Pred  samotným  meraním  sa  uskutoční vonkajšia obhliadka
        meracieho zariadenia, pri ktorej sa zisťuje
        a) úplnosť všetkých  častí meracieho zariadenia,  ktoré sú
           predpísané v bode 3 alebo 4,
        b) či je meracie zariadenie funkčne spôsobilé na skúšku,
        c) či nemá viditeľné poškodenie znemožňujúce skúšku.
7.2.3   Pri  kontrole správnosti  funkcie meracieho  zariadenia sa
        preverí
        a) snímacie zariadenie,
        b) funkcia tlačiarenského zariadenia,
        c) funkcia snímacieho a vyhodnocovacieho zariadenia,
        d) nulovanie údajov.
7.2.4   Pri  prvotnom  a  následnom  overení  sa zisťuje správnosť
        meracieho  zariadenia  v   týchto  bodoch  jeho  meracieho
        rozsahu:
        a) pri dolnej medzi meracieho rozsahu,
        b) pri  veľkostiach  plošného  obsahu:  30,  50, 100, 150,
           200, 300 dm2,
        c) pri hornej medzi meracieho rozsahu.
        Pritom  je  potrebné  voliť  vždy  takú  menovitú  veľkosť
        plošného   obsahu,  ktorá   je  najbližšie  realizovateľná
        k určenému  bodu  meracieho  rozsahu  pri použití vhodných
        rozmerov hárkov alebo pri skladbe hárkov podľa bodu 7.2.6.
7.2.5   Každá  predpísaná veľkosť  plošného obsahu  určená v  bode
        7.2.3 sa  meria 10-krát, pričom sa  hárky po každom meraní
        kladú na iné miesto podávacieho zariadenia.
7.2.6   Po  skúške  správnosti  meracieho  zariadenia  podľa  bodu
        7.2.3 sa výsledky merania vyhodnotia podľa bodu 7.1.7.
7.2.7   Pri určovaní skladby hárkov sa postupuje takto:
        a) na kontrolu správnosti  meracieho zariadenia sa najskôr
           použijú  jednotlivé hárky  zodpovedajúce veľkosti podľa
           bodu 7.1.4 písm. b),  ak ich menovitá veľkosť zodpovedá
           skúšobným bodom meracieho rozsahu,
        b) ostatné skúšobné  body meracieho rozsahu  sa kontrolujú
           skladbou dvoch,  troch alebo štyroch  hárkov zavedených
           do  meracieho  zariadenia  bezprostredne  za  sebou. Za
           skutočnú  hodnotu  plošného  obsahu  sa  považuje súčet
           skutočných hodnôt použitých hárkov. Z nameraných hodnôt
           veľkosti  plošného  obsahu  sa  určia  chyby podľa bodu
           7.1.7.
7.2.8   Rozšírená neistota stanovenia plošného obsahu pri prvotnom
        a následnom  overení meracieho  zariadenia neprekročí  1/3
        najväčšej   dovolenej  chyby   meracieho  zariadenia.  Pri
        výpočte rozšírenej neistoty sa použije koeficient pokrytia
        k = 2.
7.2.9   Postup  pri   prvotnom  a  následnom   overení  ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.40

Neinvazívne meradlá tlaku krvi

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na neinvazívne auskultačné a oscilometrické meradlá tlaku krvi (ďalej len "meradlá"), ktorých manžeta sa upevňuje na rameno pacienta, určené na používanie v zdravotníctve na diagnostické a terapeutické účely ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Meradlá sa členia podľa použitého meracieho systému na

a) mechanické,

b) elektromechanické.

3. Meradlá podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu. ¹⁾

4. Meradlá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu a prvotnému overeniu po vykonanej oprave.

5. Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení meradiel sú uvedené v druhej časti.

6. Meradlá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Postup pri prvotnom overení po oprave je zhodný s postupom pri následnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení meradiel

1. Termíny a definície

1.1 Mechanické meradlo je meradlo, ktoré používa ortuťový tlakomer (ďalej len "kvapalinové meradlo"), alebo deformačný tlakomer (ďalej len "deformačné meradlo") alebo iné mechanické meracie zariadenie na neinvazívne meranie arteriálneho tlaku krvi pomocou nafukovacej manžety. Mechanické meradlo sa skladá

a) z tlakomera,

b) z manžety,

c) z ventilu na znižovanie tlaku (často kombinovaného s ventilom na rýchle zníženie tlaku),

d) z ručnej pumpy alebo elektrického čerpadla,

e) zo spojovacích hadíc.

1.2 Elektromechanické meradlo je meradlo, ktoré sa skladá

a) najmenej z jednej manžety pripojenej na pneumatický systém,

b) najmenej z jedného prevodníka tlaku na meranie tlaku v manžete,

c) najmenej z jedného displeja meranej hodnoty,

d) ak treba, zo signálnych vstupov a výstupov.

1.3 Prevodník tlaku je zložka, ktorá prevádza tlakové signály na elektrické signály.

1.4 Auskultačná metóda je metóda, pri ktorej sa odpočúvajú zvuky (známe ako Korotkovove zvuky) na priškrtenej artérii pri postupnom znižovaní škrtiaceho tlaku. Objavenie zvukov súhlasí so systolickým tlakom krvi a zmiznutie zvukov súhlasí s diastolickým tlakom krvi. Meradlo používajúce auskultačnú metódu sa zvykne nazývať auskultačné meradlo.

1.5 Oscilometrická metóda je metóda, pri ktorej sa stredný arteriálny tlak krvi, systolický tlak krvi a diastolický tlak krvi určujú z priebehu amplitúd oscilácií tlaku vzduchu vyvolaných v manžete pulzmi krvi v artérii medzi škrtením a postupným uvoľnením artérie manžetou. Meradlo používajúce oscilometrickú metódu sa zvykne nazývať oscilometrické meradlo.

1.6 Diastolický tlak krvi (hodnota) je najmenšia hodnota arteriálneho tlaku krvi ako výsledok uvoľnenia ľavej komory srdca.

1.7 Stredný arteriálny tlak krvi (hodnota) je hodnota integrálu jedného cyklu krivky tlaku krvi delená časom jedného pulzu srdca.

1.8 Systolický tlak krvi (hodnota) je najväčšia hodnota arteriálneho tlaku krvi ako výsledok stlačenia ľavej komory srdca.

1.9 Simulátor tlaku krvi je zariadenie na simuláciu oscilácií tlaku vzduchu vyskytujúcich sa v manžete pri meraní tlaku krvi.

1.10 Celková chyba oscilometrického meradla je rozdiel výsledkov porovnávacích meraní uskutočnených skúšaným oscilometrickým meradlom a referenčným meradlom.

2. Technické požiadavky

2.1 Netesnosť pneumatického systému

Netesnosť nesmie spôsobiť väčší pokles tlaku v pneumatickom systéme meradla ako 4 mm Hg/min (0,5 kPa/min) pri mechanických meradlách a väčší ako 6 mm Hg/min (0,8 Pa/min) pri oscilometrických meradlách.

2.2 Rýchle znižovanie tlaku

Pri rýchlom znižovaní tlaku v pneumatickom systéme (pri plne otvorenom ventile) čas poklesu tlaku z 260 mm Hg na 15 mm Hg (z 35 kPa na 2 kPa) nesmie prekročiť 10 s. Pri systémoch umožňujúcich merať tlak krvi novonarodencom čas poklesu tlaku zo 150 mm Hg na 5 mm Hg (z 20 kPa na 0,7 kPa) nesmie prekročiť 5 s.

2.3 Rýchlosť klesania tlaku pri meraní auskultačnými meradlami

Ručne ovládané a samolinearizačné výpustné ventily musia umožňovať nastavenie rýchlosti poklesu tlaku (2 - 3) mm Hg/s [(0,3 - 0,4) kPa/s]. Pri zariadeniach, ktoré regulujú znižovanie tlaku podľa frekvencie pulzov, musí sa rýchlosť poklesu tlaku udržiavať medzi (2 - 3) mm Hg/pulz [(0,3 - 0,4) kPa/pulz]. Nastavovanie tejto rýchlosti ručnými ventilmi musí byť bezproblémové a spoľahlivé.

2.4 Únik ortuti v kvapalinovom meradle

Ochrana proti úniku ortuti musí zabezpečiť, aby pri tlaku 100 mm Hg (13,3 kPa) nad hornou hranicou meracieho rozsahu meradla nenastal počas 5 s pozorovateľný únik ortuti.

2.5 Škrtenie prietoku vzduchu ochranou proti úniku ortuti

Oneskorenie premiestňovania ortuťového stĺpca spôsobené zariadením brániacim úniku ortuti nesmie prekročiť 1,5 s pri rýchlom premiestnení hladiny ortuti z 200 mm Hg na 50 mm Hg (z 25 kPa na 5 kPa). Za rýchle sa považuje premiestnenie spôsobené rýchlym vypustením vzduchu s tlakom 200 mm Hg (25 kPa) zo systému do okolia.

3. Metrologické požiadavky

3.1 Najväčšia dovolená chyba merania tlaku v manžete

Najväčšia dovolená chyba merania tlaku v manžete pri teplote okolia od 15 stupňov C do 25 stupňov C, relatívnej vlhkosti od 20% do 85% a pri stúpajúcom aj klesajúcom tlaku je +-3 mm Hg (+-0,4 kPa) vo všetkých bodoch meracieho rozsahu.

3.2 Hysteréza deformačného meradla

Hysteréza v celom meracom rozsahu deformačného meradla sa musí nachádzať v rozsahu (0 - 4) mm Hg (0 kPa - 0,5 kPa).

3.3 Celková chyba oscilometrického meradla

Priemerná hodnota celkovej chyby systolického tlaku krvi a diastolického tlaku krvi vypočítaná z najmenej troch opakovaných porovnávacích meraní nesmie prekročiť +-5 mm Hg (+-0,7 kPa) a výberová smerodajná odchýlka jedného merania hodnotu 8 mm Hg (1,1 kPa). ²⁾³⁾ Skúšané meradlo sa porovnáva s referenčným meradlom podľa bodu 4.2.2.3.

4. Metódy skúšania pri overení

4.1 Všeobecne

4.1.1 Meradlo predložené na overenie musí

a) mať priložený návod na používanie podľa osobitného predpisu ⁴⁾ a písomné vyhlásenie výrobcu alebo dovozcu o zhode podľa osobitného predpisu ⁴⁾ (kópia môže byť súčasťou návodu na používanie) a na meradle musí byť umiestnené označenie CE alebo

b) byť označené značkou schváleného typu meradla, ak ide o meradlo s rozhodnutím o schválení typu vydaným pred 1. januárom 2005, a mať priložený návod na používanie podľa osobitného predpisu. ⁴⁾

4.1.2 Vonkajšia obhliadka

Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či meradlo

a) zhoduje sa so schváleným typom, ak je to aplikovateľné,

b) má všetky komponenty podľa návodu na používanie a tejto prílohy vrátane manžety,

c) nemá viditeľné nedostatky alebo poškodenia vrátane manžety.

Ak meradlo pri vonkajšej obhliadke nevyhovie, skúšky na overenie sa nevykonajú.

4.2. Skúšky pri overení

4.2.1. Skúšky technických vlastností

4.2.1.1 Skúška netesnosti pneumatického systému

Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.15) pri mechanických meradlách a podľa Čl. 8.42) pri elektromechanických meradlách.

4.2.1.2 Skúška rýchleho znižovania tlaku

Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.35) pri mechanických meradlách a podľa Čl. 8.62) pri elektromechanických meradlách.

4.2.1.3 Skúška rýchlosti klesania tlaku pri meraní auskultačnými meradlami

Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.2, ⁵⁾ pri znižovaní tlaku podľa frekvencie pulzov podľa Čl. 8.5. ²⁾

4.2.1.4 Skúška na únik ortuti v kvapalinovom meradle

Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.6. ⁵⁾

4.2.1.5 Skúška škrtenia prietoku vzduchu ochranou proti úniku ortuti v kvapalinovom meradle

Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.7. ⁵⁾

4.2.2 Skúšky metrologických vlastností

4.2.2.1 Určenie chyby merania tlaku

Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.1. ⁶⁾

4.2.2.2 Určenie hysterézy deformačného meradla

Skúška sa vykoná podľa Čl. 8.8. ⁵⁾

4.2.2.3 Určenie celkovej chyby oscilometrického meradla

4.2.2.3.1 Celková chyba sa určí

a) simultánnym opakovaným porovnávacím meraním uskutočneným skúšaným a referenčným auskultačným meradlom na hornom ramene tej istej ruky vybratých fyzických osôb [skúšobná metóda N1 ³⁾] a súčasne

b) skúškou s použitím kalibrovaného simulátora tlaku krvi postupom schváleným ústavom.

4.2.2.3.2 Pri metóde podľa bodu 4.2.2.3.1 písm. a) osoby musia byť vybraté tak, aby aspoň jedna hodnota systolického tlaku krvi a jedna hodnota diastolického tlaku krvi bola v pásme vysokých tlakov (> 160/> 100) mm Hg, jedna v pásme normálnych tlakov (90 - 160)/(80 - 100) mm Hg a po jednej hodnote v pásme nízkych tlakov (< 100/< 80) mm Hg.

4.2.2.3.3 Pri metóde podľa bodu 4.2.2.3.1 písm. b) je najmenší počet skúšobných bodov päť, pričom v každom pásme (vysoký, normálny a nízky tlak) musí byť najmenej jeden skúšobný bod. Pri tejto skúške sa hodnota dovolenej výberovej smerodajnej odchýlky znižuje na 3 mm Hg (0,4 kPa).

4.2.2.3.4 Použitie len jednej z metód podľa bodu 4.2.2.3.1 je oprávnené, iba ak vlastnosti skúšaného meradla neumožňujú vykonať skúšky obidvomi metódami. V tom prípade sa táto skutočnosť uvedie v záznamoch o skúške. Ak sa použijú obidve metódy, meradlo musí vyhovieť pri skúške podľa obidvoch metód, aby bolo overené.

5. Overenie

5.1 Meradlo, ktoré pri skúškach vyhovelo ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a zabezpečovacími značkami. Pri označovaní sa postupuje podľa rozhodnutia o schválení typu, ak je to aplikovateľné. Na vyžiadanie sa vydá doklad o overení.

5.2 Počet a umiestnenie zabezpečovacích značiek musí byť taký, aby bez ich porušenia nebolo možné zmeniť metrologické charakteristiky overeného meradla.

PRÍL.41

MERADLÁ DOZIMETRICKÝCH VELIČÍN IONIZUJÚCEHO ŽIARENIA

Vymedzenie meradiel, ich charakteristika a spôsob ich metrologickej kontroly

1.      Táto príloha sa vzťahuje na meradlá dozimetrických veličín
        ionizujúceho  žiarenia,  ktoré  sa  používajú  ako  určené
        meradlá podľa § 8 zákona:
        a) meradlá používané na určenie terapeuticky absorbovaných
           dávok ionizujúceho žiarenia aplikovaných pacientom,
        b) zostavy  na  meranie  dozimetrických  veličín používané
           v osobnej dozimetrii,
        c) meradlá  a  zostavy  na  meranie dozimetrických veličín
           používané  na kontrolu  dodržiavania limitov  ožiarenia
           a zásahových  úrovní v  oblasti radiačnej  ochrany a na
           dôkazové meranie v rámci radiačnej monitorovacej siete:
           1. fotónový dozimeter,
           2. neutrónový dozimeter,
        d) osobné hlásiče vopred  nastavenej úrovne dozimetrických
           veličín a priamo odčítacie osobné dozimetre,
        e) meradlá   kvality   zväzkov   a   zdrojov  röntgenového
           žiarenia.

2.      Charakteristika meradiel
2.1     Meradlá uvedené  v bode 1 písm.  a) sú klinické dozimetre,
        ktoré sa  používajú na určenie  terapeuticky absorbovaných
        dávok  ionizujúceho žiarenia  v tele  pacienta pri  liečbe
        nádorových   ochorení.  Klinický   dozimeter  je  prenosné
        meradlo určené na  meranie absorbovanej dávky ionizujúceho
        žiarenia  vo  vode  alebo   kermy  vo  vzduchu  alebo  ich
        príkonov. Pozostáva  z jedného alebo  viacerých detektorov
        a zodpovedajúcej vyhodnocovacej jednotky.
2.2     Meradlá  uvedené v  bode 1  písm. b) sú  pasívne dozimetre
        spolu s  vyhodnocovacím zariadením. Ako  pasívne dozimetre
        možno   použiť   filmové   dozimetre   pre   fotóny  alebo
        termoluminiscenčné  dozimetre pre  mäkké žiarenie,  fotóny
        alebo  neutróny. Uvedené  zostavy sa  používajú na  osobnú
        dozimetriu  na  určenie   osobného  dávkového  ekvivalentu
        monitorovaných   pracovníkov   so   zdrojmi   ionizujúceho
        žiarenia  a ich  výsledky slúžia  na zhodnotenie  veľkosti
        ožiarenia monitorovaných osôb.
2.2.1   Osobný  fotónový filmový  dozimeter je  meradlo určené  na
        stanovenie  osobného dávkového  ekvivalentu od  fotónov na
        účely  osobnej dozimetrie,  pozostávajúce z  jedného alebo
        viacerých filmových detektorov fotónov.
2.2.2   Osobný  fotónový termoluminiscenčný  dozimeter je  meradlo
        určené  na  stanovenie  osobného  dávkového ekvivalentu od
        mäkkého žiarenia, fotónov alebo neutrónov na účely osobnej
        dozimetrie,   pozostávajúce  z   jedného  alebo  viacerých
        termoluminiscenčných detektorov fotónov.
2.2.3   Vyhodnocovacie zariadenie slúži  na vyhodnotenie pasívnych
        dozimetrov zodpovedajúcou metódou.
2.3     Meradlá uvedené v bode 1 písm. c) sú fotónové a neutrónové
        dozimetre,  ktoré  sa  používajú  na kontrolu dodržiavania
        limitov ožiarenia a zásahových  úrovní v oblasti radiačnej
        ochrany   a  na   dôkazové  meranie   v  rámci   radiačnej
        monitorovacej  siete. Ďalej  sú to  meradlá používané  pri
        výkone štátneho  zdravotného dozoru na  kontrolu pracovísk
        oprávnených   na  nakladanie   s  rádioaktívnymi  žiaričmi
        a meradlá, ktoré sa používajú na úradné meranie.
2.3.1   Fotónový dozimeter  je prenosné alebo  stacionárne meradlo
        určené  na  stanovenie  kermy  fotónov  vo  vzduchu  alebo
        príkonu kermy fotónov vo  vzduchu, pozostávajúce z jedného
        alebo viacerých detektorov a zodpovedajúcej vyhodnocovacej
        jednotky.
2.3.2   Neutrónový  dozimeter   je  prenosné  meradlo   určené  na
        stanovenie príkonu priestorového  dávkového ekvivalentu od
        neutrónov,   pozostávajúce  z   jedného  alebo   viacerých
        detektorov   neutrónov  a   zodpovedajúcej  vyhodnocovacej
        jednotky.
2.4     Meradlá uvedené v bode 1 písm. d) sú fotónové a neutrónové
        osobné priamo  odčítacie dozimetre, ktoré  sa používajú na
        osobnú   dozimetriu  na   stanovenie  osobného   dávkového
        ekvivalentu   monitorovaných    pracovníkov   so   zdrojmi
        ionizujúceho žiarenia.

2.4.1   Priamo  odčítací  osobný  dozimeter  je  meradlo určené na
        stanovenie osobného dávkového ekvivalentu na účely osobnej
        dozimetrie, umožňujúce priame odčítanie meranej veličiny.

2.5     Meradlá  kvality zväzkov  a zdrojov  röntgenového žiarenia
        podľa bodu 1 písm. e) sú určené na
        a) meranie  kermy vo  vzduchu vo  fotónovom radiačnom poli
           používanom pri röntgenových  prístrojoch a röntgenových
           zariadeniach  na  počítačovú  tomografiu  na röntgenové
           žiarenie s generovanými napätiami menšími než 150 kV,
        b) neinvazívne  meranie  vysokého  napätia  na röntgenovej
           trubici,
        c) meranie  charakteristík expozície  - súčin  expozičného
           času a prúdu röntgenovou trubicou.
        Meradlo  kvality zväzkov  a zdrojov  röntgenového žiarenia
        pozostáva z jedného  alebo viacerých detektorov príslušnej
        veličiny a zodpovedajúcej vyhodnocovacej jednotky.

3.      Meradlá    dozimetrických   veličín    spĺňajú   technické
        požiadavky a metrologické  požiadavky, ktorých podrobnosti
        sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.

 4.     Meradlá dozimetrických  veličín uvedené v  bode 1 písm. a)
        a e) podliehajú  pred uvedením na trh  alebo do používania
        posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu. ¹⁾

 5.     Meradlá  dozimetrických veličín  okrem meradiel  uvedených
        v bode  1 písm. a)  a e)  podliehajú pred  uvedením na trh
        schváleniu typu a prvotnému overeniu. Počas ich používania
        podliehajú ako určené  meradlá následnému overeniu. Metódy
        technických skúšok pri schvaľovaní  typu a metódy skúšania
        pri overení sú uvedené v slovenských technických normách.

 6.     Meradlá  dozimetrických veličín  okrem meradiel  uvedených
        v bode  1 písm. a)  a  e)  schváleného typu  výrobca alebo
        dovozca označí značkou schváleného typu.

 7.     Na  meradlá  dozimetrických  veličín,  ktoré  pri  overení
        spĺňajú ustanovené požiadavky, sa vystaví doklad o overení
        alebo sa označia overovacou značkou.

 4.     Meradlá dozimetrických veličín uvedené v bode 1 písm. a) a 
        e) podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania
        posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu. 1)
 5.     Meradlá dozimetrických veličín, okrem meradiel uvedených v
        bode 1 písm. a) a e), podliehajú pred uvedením na
        trh schváleniu typu a prvotnému overeniu.
 6.     Meradlá dozimetrických veličín schváleného typu výrobca 
        alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
 7.     Na meradlá dozimetrických veličín, ktoré pri overení vyhovejú 
        ustanoveným požiadavkám, sa vystaví doklad o overení alebo 
        sa označia overovacou značkou.
 8.     Meradlá dozimetrických veličín podliehajú počas ich používania 
        ako určené meradlá následnému overeniu.
 9.     Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy 
        skúšania pri overení sú uvedené v technických normách.

PRÍL.42

MERADLÁ AKUSTICKÉHO TLAKU

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na meradlá akustického tlaku:

a) zvukomer a integrujúci zvukomer, ¹⁾

b) zvukomer, ²⁾

c) pásmový filter,

d) osobný zvukový expozimeter ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Zvukomer a integrujúci zvukomer sú elektronické meracie prístroje určené na meranie zvuku.

3. Pásmový filter je prístroj schopný zabezpečiť spektrálnu informáciu pre široký rozsah zvukových signálov, napríklad časovo premenných, prerušovaných a ustálených, širokopásmových a s diskrétnou frekvenciou, s dlhým a krátkym časom trvania. Pásmový filter je samostatné meradlo alebo je modulovo zabudovaný do zvukomera a integrujúceho zvukomera.

4. Osobný zvukový expozimeter je prenosný elektronický merací prístroj určený na meranie zvukovej expozície.

5. Meradlo akustického tlaku pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené v druhej časti.

6. Meradlo akustického tlaku schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

7. Meradlo akustického tlaku, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou.

8. Meradlo akustického tlaku počas jeho používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu.

9. Typy meradiel uvedených v bode 1 písm. a) nemožno schvaľovať odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

10. Meradlá uvedené v bode 1 písm. a) sa následne overujú podľa predpisu platného v čase uvedenia na trh.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení meradiel akustického tlaku

ODDIEL I A

ZVUKOMERY A INTEGRUJÚCE ZVUKOMERY

1. Termíny a definície

1.1 Zvukomer je merací prístroj, ktorým môžu byť merané hladiny akustického tlaku za presne definovaných podmienok tak, že výsledky získané používateľom prístroja sú vždy reprodukovateľné vnútri určených tolerancií.

1.2 Integrujúci zvukomer je zvukomer, ktorý má ďalšie prídavné zariadenie umožňujúce merať ekvivalentnú hladinu akustického tlaku alebo v niektorých prípadoch aj hladinu zvukovej expozície. Integrujúci zvukomer sa tiež nazýva integrujúco-priemerujúci zvukomer.

1.3 Akustický tlak je premenlivý tlak superponovaný na statický tlak prítomnosťou zvuku; vyjadruje sa v pascaloch (Pa).

1.4 Vážená hladina akustického tlaku vyjadrená v decibeloch (dB) je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru frekvenčne váženého akustického tlaku k referenčnému akustickému tlaku. Referenčný akustický tlak je 20 mikroPa (20 mikroN/m2). Hladina akustického tlaku sa musí udávať s vyznačeným frekvenčným a časovým vážením.

1.5 Ekvivalentná hladina akustického tlaku A; priemerná hladina akustického tlaku A vyjadrená v decibeloch (dB) je desaťnásobok dekadického logaritmu pomeru v čase priemerovaného kvadrátu akustického tlaku frekvenčne váženého funkciou A počas doby priemerovania T ku kvadrátu štandardného referenčného akustického tlaku.

1.6 Zvuková expozícia je časový integrál kvadrátu okamžitej hodnoty akustického tlaku A za stanovený čas, napríklad pracovný deň.

1.7 Rozsah linearity je rozdiel medzi hornou a dolnou hladinou zodpovedajúci efektívnej hodnote pre spojité sínusové signály pripojené na vstup zvukomera, vnútri ktorého sú splnené požiadavky na linearitu.

1.8 Referenčný smer je smer dopadu zvuku stanovený výrobcom na určenie akustickej citlivosti a frekvenčnej charakteristiky.

1.9 Referenčná frekvencia je frekvencia stanovená výrobcom v rozsahu 200 Hz až 1 kHz na určovanie absolútnej akustickej citlivosti.

1.10 Referenčná hladina akustického tlaku je hladina akustického tlaku stanovená výrobcom na určenie absolútnej akustickej citlivosti.

1.11 Referenčný rozsah zvukomera je merací rozsah stanovený výrobcom na kalibračné účely. Tento rozsah musí obsahovať referenčnú hladinu akustického tlaku.

2. Technické požiadavky a metrologické požiadavky

2.1 Konštrukcia prístroja

Zvukomer je kombinácia mikrofónu, zosilňovača s požadovanými váženými filtrami a zariadením usmerňovač - indikátor s požadovanými časovými váženými charakteristikami.

Zvukomer musí mať jednu alebo viac frekvenčných vážených charakteristík označených A, B, C. Voliteľné frekvenčné vážené charakteristiky, ktoré môžu byť zabudované, sú:

a) charakteristika označená Lin, ktorej frekvenčná charakteristika je konštantná v závislosti od frekvencie,

b) charakteristika označená D je vážený filter na meranie leteckého hluku.

Zvukomer musí mať jednu alebo viac časových vážených charakteristík označených S, F, I. Časová charakteristika Peak môže byť takisto zabudovaná do zvukomera. Zvukomer s časovými váženými charakteristikami I alebo Peak musí mať takisto aspoň jednu charakteristiku F alebo S. Zvukomer a integrujúci zvukomer musia mať indikátor prebudenia.

Integrujúci zvukomer navyše obsahuje integrátor, t.j. zariadenie priemerujúce v čase.

Zvukomer a integrujúci zvukomer môže mať ďalšie prídavné zriadenia, ako sú indikátor so širokým rozsahom, číslicový zobrazovač, záznamový zobrazovač alebo automatický prepínač meracích rozsahov. Ďalšie prídavné zariadenia, ako sú predlžovací nadstavec, korektor pre náhodný dopad a podobne, sa považujú za súčasti zvukomera a integrujúceho zvukomera.

Keďže je dôležitá len celková činnosť skutočného prístroja, nie je potrebná oddeliteľnosť jeho jednotlivých funkčných prvkov.

Výrobca zabezpečí prostriedky na nahradenie elektrického vstupného signálu v mieste mikrofónu na účely vykonania skúšok úplného prístroja bez mikrofónu.

Výrobca môže vybaviť prístroj na vykonanie elektrických skúšok prístupným vstupným skúšobným bodom alebo odporučiť a zabezpečiť ekvivalent mikrofónu alebo ekvivalentný vstupný adaptér, ktorý môže byť elektrický alebo neelektrický. K dispozícii môže byť voliteľný prístupný výstupný skúšobný bod.

2.2 Meracie jednotky

Meracou jednotkou na vyjadrovanie akustického tlaku v sústave meracích jednotiek SI je pascal (Pa). Na vyjadrovanie zvuku v akustike sa používa logaritmická stupnica a s ňou súvisiace hladinové vyjadrenie s jednotkami decibel (dB). Decibel nie je absolútna, ale relatívna jednotka vzťahujúca sa na dohodnutú referenčnú hodnotu 20 mikroPa. Hodnote 20 mikroPa zodpovedá hodnota 0 dB.

2.3 Merací rozsah

Rozsah linearity a impulzný dynamický rozsah stanovuje výrobca prístroja a musí spĺňať požiadavky uvedené v príslušných slovenských technických normách.

Rozsah analógového alebo číslicového indikátora musí byť najmenej 15 dB. Ak je zabudovaný analógový indikátor, jeho stupnica musí byť graduovaná v dielikoch najviac 1 dB v rozsahu najmenej 15 dB. Dĺžka dielika zodpovedajúceho hodnote 1 dB musí byť najmenej 1 mm.

Ak je zabudovaný číslicový indikátor alebo iný indikátor s nespojitým zobrazovaním, musí zvukomer obsahovať režim, v ktorom je najvyššia úroveň hladiny zvuku v meracom intervale zachovaná na zobrazovači. Priemerujúci režim musí indikovať hladinu zodpovedajúcu efektívnej hodnote.

2.4 Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby

Zvukomery a integrujúce zvukomery sa zaraďujú do štyroch tried presnosti, ktoré sa označujú ako trieda presnosti 0, 1, 2 a 3. Najväčšie dovolené chyby sa zväčšujú s rastúcim číslom triedy presnosti.

Zvukomer a integrujúci zvukomer triedy presnosti 0 je určený ako etalón. Trieda presnosti 1 je určená na presné laboratórne meranie a prevádzkové meranie v miestach, kde akustické prostredie môže byť určené alebo ovládané. Presnosť meraní s takýmto prístrojom nebude vo všeobecnosti zabezpečená za bežných podmienok.

Zvukomer a integrujúci zvukomer triedy presnosti 2 sú vhodné na použitie na bežné prevádzkové merania.

Trieda presnosti 3 je určená na informatívne merania. Predmetom tejto prílohy sú iba zvukomery a integrujúce zvukomery triedy presnosti 0, 1 a 2.

Zvukomer a integrujúci zvukomer určené na prevádzkové merania musia vyhovovať prísnym technickým parametrom prostredia. Ďalšie zvukomery a integrujúce zvukomery sa používajú iba v laboratóriách, kde je prostredie ovládané, a nie je opodstatnené vyžadovať, aby prístroje vyhovovali technickým požiadavkám ako prístroje určené na prevádzkové merania.

Chyba údaja zvukomera a integrujúceho zvukomera pri referenčných podmienkach nesmie prekročiť najväčšiu dovolenú chybu +- 0,4 dB, +- 0,7 dB a +- 1,0 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2 po uplynutí doby zahriatia prístrojov určenej výrobcom.

Najväčšie dovolené chyby zvukomerov a integrujúcich zvukomerov v stanovenom rozsahu podmienok prostredia sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.

2.5 Vlastnosti meraného média

Zvukomer a integrujúci zvukomer sú určené na meranie zvuku vyvolaného ustálenými, prerušovanými, premennými, nepravidelnými alebo impulznými signálmi. Zvukomer a integrujúci zvukomer spolu s pásmovými filtrami sú schopné zabezpečiť spektrálnu informáciu pre široký okruh signálov, napríklad časovo premenných, prerušovaných a ustálených, širokopásmových a s diskrétnou frekvenciou, s dlhým a krátkym časom trvania.

2.6 Referenčné podmienky

Referenčné podmienky okolitého prostredia (ďalej len "referenčné podmienky") sú:

a) atmosférický tlak 101,3 kPa,

b) teplota vzduchu 20 stupňov C,

c) relatívna vlhkosť vzduchu 65% a neprítomnosť významných interferencií spôsobených okolitými zvukmi, prúdením vzduchu cez mikrofón, vibráciami, magnetickými poľami, elektromagnetickými poľami alebo elektrostatickými poľami.

2.7 Špecifikácia pracovných podmienok

2.7.1 Atmosférický tlak

Pri kolísaní statického tlaku v rozsahu +- 10% sa citlivosť celého prístroja nesmie zmeniť o viac ako +- 0,3 dB pre prístroje triedy presnosti 0 a 1 a o viac ako +- 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 2 v prípade, že sa skúšajú na frekvenciách medzi 200 Hz až 1 000 Hz.

2.7.2 Teplota okolia

Výrobca stanoví teplotný rozsah, v ktorom kalibrácia celého prístroja vrátane mikrofónu nie je ovplyvnená viac ako 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2 vzhľadom na údaj pri 20 stupňoch C. Ak zmena pri kalibrácii prístroja určeného na prevádzkové meranie presahuje +- 0,5 dB v teplotnom rozsahu -10 stupňov C až + 50 stupňov C, výrobca poskytne údaj o korekcii. Skúška sa musí vykonať na frekvenciách medzi 200 Hz až 1 000 Hz.

2.7.3 Relatívna vlhkosť vzduchu

Výrobca stanoví rozsah relatívnej vlhkosti vzduchu, pri ktorom môže prístroj pracovať vrátane mikrofónu.

Pri prístrojoch určených na prevádzkové meranie sa údaj nesmie meniť viac ako +- 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2 vzhľadom na údaj pri 65%, keď sa relatívna vlhkosť mení z 30% na 90%.

Skúška sa musí vykonať pri teplote 40 stupňov C na frekvenciách medzi 200 Hz až 1 000 Hz.

2.7.4 Magnetické a elektrostatické polia

Vplyv magnetických a elektrostatických polí sa musí znížiť na najnižšiu úroveň. Zvukomer a integrujúci zvukomer s pripevneným mikrofónom sa musia skúšať v magnetickom poli s intenzitou 80A/m pri 50 Hz alebo 60 Hz. Prístroje musia byť orientované v smere najväčšieho údaja indikátora zvukomera a vplyv polí musí byť určený pre všetky dostupné vážené charakteristiky. Pre meracie prístroje, ktoré používajú predlžovací kábel medzi mikrofónom a indikačnou jednotkou, sa musia skúšky vykonať aj na mikrofóne. Skúšobnú frekvenciu určí výrobca.

2.7.5 Mechanické vibrácie

Vplyv mechanických vibrácií na činnosť zvukomera a integrujúceho zvukomera sa musí obmedziť na najnižšiu úroveň. Účinok vibrácií s frekvenciou medzi 20 Hz až 1 000 Hz uvedie výrobca. V prípade, že sa neuvažuje, že mikrofón bude pri bežnom používaní pripojený k predlžovaciemu káblu, sa táto informácia musí vzťahovať na celý prístroj. V ďalších prípadoch sa táto informácia uvedie najmenej pre mikrofón.

Prístroj sa musí podrobiť skúške sínusovými vibráciami so zrýchlením 1 m/s2. Na zabezpečenie, aby žiadny zvuk vyvolaný vibráciami neovplyvnil výsledok skúšky, musí sa použiť referenčný zvukomer, ktorý nie je vystavený vibráciám. Údaje oboch zvukomerov, skúšobného a referenčného, sa musia zaznamenať.

Skúška sa musí vykonať pre zabudovanú frekvenčnú váženú charakteristiku s najširším frekvenčným pásmom. Skúšaný zvukomer sa musí upevniť vmieste, ktoré je určené na pripevnenie statívu, ak je k dispozícii, a vibrácie musia byť vyvolané v smere osi upevnenia. Ak sú možné dve metódy upevnenia, skúška sa musí vykonať pre obidve metódy upevnenia. Ak miesto upevnenia k statívu nie je zabudované, výrobca určí metódu upevnenia zvukomera pri skúške. V tomto prípade a v prípade nastaviteľného upevnenia zvukomera musia byť vibrácie vyvolané v smere kolmom na rovinu membrány mikrofónu.

2.7.6 Kontrola napájacieho zdroja

Ak je zvukomer, resp. integrujúci zvukomer napájaný z batérií, výrobca zabezpečí vhodný prostriedok na kontrolu napájacieho zdroja tak, aby v súlade s technickými požiadavkami na prístroj bolo dodržané predpísané napätie napájacieho zdroja.

2.8 Nápisy a značky

2.8.1 Nápisy

Zvukomer spĺňajúci všetky požiadavky technickej normy ¹⁾ musí byť označený uvedením tejto normy a označením trieda presnosti 0, trieda presnosti 1 alebo trieda presnosti 2 podľa tejto normy. Integrujúci zvukomer spĺňajúci všetky požiadavky technickej normy ²⁾ musí byť označený uvedením týchto noriem, označením trieda presnosti 0, trieda presnosti 1 alebo trieda presnosti 2 podľa týchto noriem a rokom výroby.

Ak zvukomer a integrujúci zvukomer sú určené iba na laboratórne meranie, označujú sa prídavným písmenom "L", napríklad trieda presnosti 2 L. Ak zvukomer a integrujúci zvukomer sú kalibrované pre difúzne zvukové pole, označujú sa prídavným písmenom "R".

Zvukomery a integrujúce zvukomery musia mať vyznačené

a) meno výrobcu alebo obchodnú značku,

b) typové označenie,

c) výrobné číslo.

2.8.2 Značky

Značka schváleného typu a overovacia značka musia byť na zvukomere a integrujúcom zvukomere umiestnené na viditeľnom mieste a musia byť čitateľné a neodstrániteľné.

2.9 Návod na používanie

Každý zvukomer a integrujúci zvukomer sa musí dodávať s návodom na používanie v slovenskom jazyku, ktorý musí obsahovať informácie uvedené v príslušných slovenských technických normách.

2.10 Ochrana proti neoprávneným zásahom

Zvukomer a integrujúci zvukomer výrobca vhodne zabezpečí proti neoprávneným zásahom.

Overovacie značky musia byť umiestnené na zvukomere a integrujúcom zvukomere tak, aby neoprávnený zásah do kalibračných prvkov bol evidentný.

3. Metódy skúšania pri overovaní zvukomerov a integrujúcich zvukomerov

3.1 Zvukomery

Pri prvotnom a následnom overení zvukomera sa vykonajú tieto úkony:

a) Skúšky akustických vlastností, ktorých predmetom je

1. indikácia pri referenčných podmienkach,

2. relatívna frekvenčná charakteristika pre voľné pole v referenčnom smere pre vybraté frekvencie,

3. relatívna frekvenčná charakteristika pre voľné pole s príslušenstvom v prípade, ak príslušenstvo tvorí časť konfigurácie a predkladá sa na overenie pre vybraté frekvencie,

4. frekvencia, hladina a skreslenie akustického kalibrátora, ak je kalibrátor zabudovaný ako integrálna časť zvukomera.

b) Skúšky elektrických vlastností, ktorých predmetom je

1. RMS usmerňovač pri vybratých crest faktoroch,

2. časové váženie pri vybratých hladinách signálu,

3. prepínač meracích rozsahov,

4. indikátor,

5. indikácia prebudenia, ak je zabudovaný indikátor.

c) Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú nápisy a značky.

3.2 Integrujúce zvukomery

Pri prvotnom a následnom overení integrujúceho zvukomera sa vykonajú tieto úkony:

a) Skúšky akustických vlastností, ktorých predmetom je

1. indikácia pri referenčných podmienkach,

2. frekvenčná charakteristika pre vybraté frekvencie,

3. frekvenčná charakteristika s príslušenstvom, ak obsahuje príslušenstvo, pre vybraté frekvencie,

4. frekvencia, hladina, skreslenie akustického kalibrátora, ak je obsiahnutý ako integrálna časť zvukomera.

b) Skúšky elektrických vlastností, ktorých predmetom je

1. RMS usmerňovač pri vybratých crest faktoroch,

2. časové váženie pri vybratých hladinách signálu,

3. presnosť prepínača meracích rozsahov,

4. indikátor pre linearitu,

5. frekvenčné váženie, elektrický vstup.

c) Skúšky elektrických vlastností špeciálne pre integrujúce zvukomery, ktorých predmetom je

1. indikácia prebudenia pre vybraté frekvencie,

2. časové priemerovanie,

3. priemerná AI vážená hladina akustického tlaku, ak je zabudovaná.

d) Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú nápisy a značky.

3.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

ODDIEL I B

ZVUKOMERY

1. Termíny a definície

1.1 Referenčný akustický tlak je konvenčne zvolená referenčná hodnota rovnajúca sa 20 mikroPa pre zvuk šírený vzduchom.

1.2 Hladina akustického tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru efektívnej hodnoty daného akustického tlaku k referenčnému akustickému tlaku.

1.3 Frekvenčné váženie; frekvenčná váhová charakteristika je pre zvukomer rozdiel medzi hladinou signálu indikovanou zobrazovacím zariadením a zodpovedajúcou hladinou ustáleného sínusového vstupného signálu s konštantnou amplitúdou špecifikovaný v tejto prílohe ako funkcia frekvencie.

1.4 Časové váženie; časová váhová charakteristika je exponenciálna funkcia času so stanovenou časovou konštantou, ktorou sa váži kvadrát okamžitého akustického tlaku.

1.5 Časovo vážená hladina akustického tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru danej efektívnej hodnoty akustického tlaku k referenčnému akustickému tlaku, pričom efektívna hodnota akustického tlaku sa získa využitím štandardného frekvenčného váženia a štandardného časového váženia.

1.6 Maximálna časovo vážená hladina akustického tlaku je najvyššia časovo vážená hladina akustického tlaku počas stanoveného časového intervalu.

1.7 Vrcholový akustický tlak je najvyššia okamžitá absolútna hodnota akustického tlaku počas stanoveného časového intervalu.

1.8 Hladina vrcholového akustického tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru vrcholového akustického tlaku k referenčnému akustickému tlaku, pričom vrcholový akustický tlak sa získa štandardným frekvenčným vážením.

1.9 Časovo priemerovaná hladina akustického tlaku, ekvivalentná hladina akustického tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru efektívnej hodnoty akustického tlaku počas stanoveného časového intervalu k referenčnému akustickému tlaku, pričom akustický tlak sa získa štandardným frekvenčným vážením.

1.10 Zvuková expozícia je časový integrál kvadrátu akustického tlaku za stanovený časový interval alebo udalosť.

1.11 Hladina zvukovej expozície je desaťnásobok dekadického logaritmu pomeru zvukovej expozície k referenčnej zvukovej expozícii; referenčná zvuková expozícia je daná súčinom kvadrátu akustického tlaku a referenčného časového intervalu 1 s.

1.12 Referenčný bod mikrofónu je bod špecifikovaný na mikrofóne alebo v jeho blízkosti určený na opis polohy mikrofónu.

1.13 Referenčný smer je smer k referenčnému bodu mikrofónu špecifikovaný na účely určenia akustickej ozvy, smerovej charakteristiky a frekvenčného váženia zvukomera.

1.14 Uhol dopadu zvuku je uhol medzi referenčným smerom a priamkou prechádzajúcou akustickým stredom zdroja zvuku a referenčným bodom mikrofónu.

1.15 Merací rozsah je rozsah menovitých hladín akustického tlaku meraných v príslušnom nastavení prepínačov na zvukomere.

1.16 Referenčná hladina akustického tlaku je hladina akustického tlaku špecifikovaná na skúšanie elektroakustických vlastností zvukomera.

1.17 Referenčný merací rozsah je merací rozsah špecifikovaný na skúšanie elektroakustických vlastností zvukomera, ktorý obsahuje referenčnú hladinu akustického tlaku.

1.18 Kontrolná kalibračná frekvencia je menovitá frekvencia v rozsahu od 160 Hz do 1 250 Hz akustického tlaku sínusového priebehu vytváraná akustickým kalibrátorom, ktorý sa používa na kontrolu a nastavenie zvukomera.

1.19 Chyba linearity amplitúdovej charakteristiky je indikovaná hladina signálu mínus predpokladaná hladina signálu na stanovenej frekvencii.

1.20 Rozsah linearity je rozsah hladín akustického tlaku na ľubovoľnom rozsahu hladín a na stanovenej frekvencii, v ktorom sú chyby linearity amplitúdovej charakteristiky v toleranciách špecifikovaných v tejto prílohe.

1.21 Dynamický rozsah je rozsah hladín A akustického tlaku v ozve na sínusové signály od najnižších hladín akustického tlaku na najcitlivejšom rozsahu do najvyšších hladín akustického tlaku na najmenej citlivom rozsahu, ktoré možno merať bez indikácie prebudenia alebo indikácie nízkej hladiny signálu a ktoré sú v toleranciách špecifikovaných v tejto prílohe na chybu linearity amplitúdovej charakteristiky.

1.22 Tónový impulz je jeden alebo viacej úplných cyklov sínusového signálu, ktoré sa začínajú a končia v bode prechodu nulou.

1.23 Ozva na tónový impulz je najvyššia časovo vážená hladina akustického tlaku, ekvivalentná alebo časovo priemerovaná hladina akustického tlaku alebo hladina zvukovej expozície nameraná v ozve na sínusový elektrický tónový impulz mínus zodpovedajúca hladina akustického tlaku ustáleného sínusového vstupného signálu, z ktorého bol odvodený tónový impulz.

1.24 Referenčná orientácia je orientácia zvukomera pri skúškach na preukázanie zhody so špecifikáciami uvedenými v tejto prílohe pre emisie vysokofrekvenčných polí a na citlivosť na vysokofrekvenčné polia.

2. Technické požiadavky a metrologické požiadavky

2.1 Konštrukcia prístrojov

Príslušné slovenské technické normy uvádzajú elektroakustické prevádzkové požiadavky na tri druhy prístrojov na meranie zvuku:

a) konvenčný alebo klasický zvukomer, ktorý meria exponenciálne časovo vážené hladiny akustického tlaku,

b) integrujúco-priemerujúci zvukomer, ktorý meria časovo priemerované alebo ekvivalentné hladiny akustického tlaku,

c) integrujúci zvukomer, ktorý meria hladiny zvukovej expozície.

Jednotlivý prístroj môže zaisťovať jedno z týchto meraní alebo všetky tri druhy merania. Prídavne sa uvádzajú prevádzkové požiadavky na meranie maximálnych časovo vážených hladín akustického tlaku a hladín C vrcholového akustického tlaku. Všetky zvukomery špecifikované v tejto prílohe musia byť vybavené frekvenčnou funkciou A.

Zvukomer vyhovujúci požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách, má stanovenú frekvenčnú charakteristiku zvuku dopadajúceho na mikrofón v jednom hlavnom smere vo voľnom zvukovom poli alebo v náhodných smeroch.

Zvukomer môže byť samostatný ručný prístroj s pripojeným mikrofónom a vstavaným zobrazovacím zariadením.

Zvukomer sa môže skladať z oddelených súčastí umiestnených v jednej alebo vo viacerých jednotkách a môže byť schopný zobrazovať rozmanité hladiny akustického signálu. Zvukomer môže obsahovať rozsiahle spracovanie analógového alebo digitálneho signálu, a to samostatne alebo v kombinácii s viacerými analógovými alebo digitálnymi výstupmi. Súčasťou zvukomera môžu byť viacúčelové počítače, zapisovače, tlačiarne a ďalšie zariadenia, ktoré tvoria nevyhnutnú súčasť úplného prístroja.

Zvukomer môže byť navrhnutý na použitie za prítomnosti obsluhy alebo na automatické a trvalé meranie hladín akustického tlaku bez prítomnosti obsluhy. Technické požiadavky uvedené v tejto prílohe na ozvu na zvukové vlny platia pre zvukové pole bez prítomnosti obsluhy.

Prevádzkové požiadavky, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách, platia za referenčných podmienok prostredia.

V návode na používanie sa uvedie konfigurácia úplného zvukomera a jeho bežný prevádzkový režim. Vo vhodnom prípade konfigurácia zvukomera zahŕňa kryt proti vetru a ďalšie zariadenia, ktoré sa inštalujú okolo mikrofónu ako nedeliteľnej časti pri bežnom prevádzkovom režime.

Nedeliteľnou súčasťou zvukomera môže byť programové vybavenie počítača. V návode na používanie sa uvedie jednoznačná identifikácia takého programového vybavenia.

Konvenčný alebo klasický zvukomer musí umožňovať najmenej indikovanie hladiny A akustického tlaku s časovou charakteristikou F. Integrujúco-priemerujúci zvukomer musí najmenej poskytovať prostriedky na indikovanie ekvivalentnej hladiny A akustického tlaku. Integrujúci zvukomer musí najmenej poskytovať prostriedky na indikovanie hladiny A zvukovej expozície. Zvukomery môžu obsahovať akýkoľvek alebo všetky vzory konštrukcie, na ktoré sú v príslušných slovenských technických normách uvedené prevádzkové požiadavky.

Zvukomer musí vyhovovať príslušným prevádzkovým požiadavkám na tie vzory konštrukcie, podľa ktorých bol zhotovený.

Zvukomer musí mať frekvenčnú váhovú charakteristiku A.

Zvukomer predložený na technickú skúšku na účely schválenia typu vyhovujúci toleranciám triedy 1 musí mať frekvenčnú charakteristiku C. Zvukomer, ktorý meria neustálené zvuky vrcholovej hladiny C akustického tlaku, predložený na technickú skúšku na účely schválenia typu, musí merať aj ustálené zvuky hladiny C akustického tlaku. Frekvenčná charakteristika ZERO alebo tiež nulová, resp. lineárna váhová charakteristika je voliteľná. V návode na používanie sa opíšu všetky dostupné frekvenčné váhové charakteristiky.

Referenčná hladina akustického tlaku, referenčný merací rozsah a referenčná orientácia sa stanovia v návode na používanie. V návode na používanie sa stanoví referenčný smer každého typu mikrofónu určeného na používanie so zvukomerom; stanoví sa aj poloha referenčného bodu mikrofónu.

Uprednostňuje sa referenčná hladina akustického tlaku 94 dB. Alternatívne sa môže špecifikovať referenčná hladina akustického tlaku 74 dB, 84 dB, 104 dB alebo 124 dB. Hladina akustického tlaku 94 dB zodpovedá presne efektívnej hodnote akustického tlaku 1 Pa.

Ak je zvukomer schopný merať maximálnu časovo váženú hladinu akustického tlaku a hladinu C vrcholového akustického tlaku, musí byť primeraní týchto veličín dostupná funkcia "hold". V návode na používanie sa opíše činnosť zariadenia s funkciou "hold" a prostriedok na vynulovanie displeja, ktorý je pri tejto funkcii blokovaný.

Určenie zhody s viacerými požiadavkami, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách, vyžaduje použitie elektrických signálov. Elektrické signály musia byť ekvivalentné signálom z mikrofónu. Každý príslušný typ mikrofónu má v návode na používanie stanovenú menovitú impedanciu a platné tolerancie elektrických vlastností zariadenia alebo prostriedkov, ktorými možno priviesť signály na elektrický vstup zvukomera.

Elektrické vlastnosti zahŕňajú odporovú a reaktačnú zložku elektrickej impedancie na výstupe zariadenia.

Menovitá hodnota impedancie sa špecifikuje pre frekvenciu 1 kHz.

Prevádzkové požiadavky, ktoré sú uvedené v slovenských technických normách, platia podľa príslušnosti pre akékoľvek časové alebo frekvenčné váženie pracujúce paralelne a pre každý nezávislý kanál vo viackanálovom zvukomere. V návode na používanie sa opíšu vlastnosti a funkcie každého nezávislého kanála. Viackanálový zvukomer môže mať dva alebo viac mikrofónových vstupov.

2.2 Meracie jednotky

Meracou jednotkou na vyjadrovanie akustického tlaku v sústave meracích jednotiek SI je pascal (Pa). Na vyjadrovanie zvuku v akustike sa používa logaritmická stupnica a s ňou súvisiace hladinové vyjadrenie s jednotkami decibel (dB). Decibel nie je absolútna, ale relatívna jednotka vzťahujúcu sa na dohodnutú referenčnú hodnotu 20 mikroPa. Hodnote 20 mikroPa zodpovedá hodnota 0 dB.

2.3 Merací rozsah

Pri použití vhodného prepínača meracieho rozsahu zvukomer môže mať viac ako jeden merací rozsah. Meracie rozsahy sa v návode na používanie opíšu pomocou menovitej hladiny A akustického tlaku na frekvencii 1 kHz.

V návode na používanie sa opíše funkcia prepínačov meracieho rozsahu a uvedú sa odporúčania na voľbu optimálneho meracieho rozsahu na zobrazenie výsledkov merania hladiny akustického tlaku alebo hladiny zvukovej expozície.

Na referenčnom meracom rozsahu musí byť na frekvencii 1 kHz rozpätie rozsahu linearity najmenej 60 dB.

Pri zvukomere, ktorý meria časovo vážené hladiny akustického tlaku, sa rozsahy linearity na frekvencii 1 kHz musia na susedných meracích rozsahoch prekrývať aspoň o 30 dB.

Pri zvukomere, ktorý meria ekvivalentné hladiny akustického tlaku alebo hladiny zvukovej expozície, musí byť prekrytie aspoň 40 dB.

Ďalšie požiadavky na merací rozsah zvukomerov sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.

2.4 Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby

V tejto prílohe sa špecifikujú dve prevádzkové kategórie, trieda 1 a trieda 2. Technické požiadavky na zvukomery triedy 1 a triedy 2 majú všeobecne rovnaké menovité charakteristiky a líšia sa hlavne v toleranciách a rozsahu prevádzkových teplôt. Tolerancie technických požiadaviek na triedu 2 sú širšie alebo zhodné s toleranciami technických požiadaviek na triedu 1.

Zvukomer, ktorý je v návode na používanie stanovený ako zvukomer triedy 1 alebo triedy 2, musí vyhovovať všetkým záväzným požiadavkám na triedu 1, respektíve na triedu 2, ktoré sú uvedené v technickej norme.

Zvukomer triedy 2 môže mať niektoré vlastnosti zvukomera triedy 1; ak však niektorá z vlastností vyhovuje len požiadavkám na triedu 2, je prístroj zvukomer triedy 2. Zvukomer môže byť špecifikovaný v jednej konfigurácii ako prístroj triedy 1 a v inej konfigurácii ako prístroj triedy 2, napríklad s rozdielnym mikrofónom alebo predzosilňovačom.

V návode na používanie sa stanovia typy mikrofónov, s ktorými úplný zvukomer vyhovuje požiadavkám na činnosť v triede 1 alebo v triede 2 pre zvukové vlny dopadajúce na mikrofón v referenčnom smere vo voľnom poli alebo v náhodnom smere, alebo ak je to vhodné, oboma spôsobmi.

V návode na používanie sa opíšu vhodné postupy na používanie zvukomera.

Najväčšie dovolené chyby zvukomerov uvedené v príslušných slovenských technických normách v stanovenom rozsahu podmienok prostredia obsahujú čiastkové príspevky neistôt konštrukcie a výroby a najväčších rozšírených neistôt merania pri skúškach na preukázanie zhody s technickými požiadavkami. V niektorých prípadoch sú najväčšie dovolené chyby, ktoré sú uvedené v slovenských technických normách, širšie ako najväčšie dovolené chyby zodpovedajúcich charakteristík uvedené v pôvodných technických normách, ³⁾ ktoré nezahŕňali príspevky neistoty merania.

2.5 Vlastnosti meraného média

Zvukomery špecifikované v tejto prílohe sú všeobecne určené nameranie zvukov v rozsahu počutia človeka.

Na meranie počuteľného zvuku za prítomnosti ultrazvuku možno použiť frekvenčnú funkciu AU špecifikovanú v technickej norme. ⁴⁾

2.6 Referenčné podmienky prostredia

Referenčné podmienky prostredia na špecifikovanie prevádzkových vlastností zvukomera sú:

a) teplota vzduchu 23 stupňov C,

b) statický tlak 101,325 kPa,

c) relatívna vlhkosť vzduchu 50%.

2.7 Špecifikácia pracovných podmienok

2.7.1 Všeobecne

Zvukomer musí vyhovovať všetkým technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách a ktoré sa vzťahujú na zamýšľané použitie zvukomera. Ak je to vhodné, skôr ako zvukový signál začne pôsobiť na mikrofón, mal by sa prípadne odstrániť kryt proti vetru.

Každá technická požiadavka na vplyv prevádzkového prostredia platí pre zvukomer, ktorý je zapnutý a nastavený na typický spôsob merania. V návode na používanie sa stanoví typický časový interval, ktorý je potrebný na stabilizáciu zvukomera po zmene podmienok prostredia.

Technické požiadavky na vplyv kolísania statického tlaku, teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti platia pre hladiny akustického tlaku indikované v ozve na použitie akustického kalibrátora, ktorý pracuje na frekvencii v rozsahu od 125 Hz do 1 250 Hz. Musí byť známy vplyv kolísania statického tlaku, teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti na hladinu akustického tlaku vytváranú akustickým kalibrátorom.

Podľa týchto technických požiadaviek sa nesmú zvukomery skúšať pri kombináciách teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu, ktorých výsledkom je rosný bod, za teploty vyššej ako +39 stupňov C a nižšej ako -15 stupňov C.

2.7.2 Statický tlak

V rozsahu statického tlaku od 85 kPa do 108 kPa odchýlka zobrazenej hladiny akustického tlaku od hladiny akustického tlaku zobrazenej pri referenčnom statickom tlaku zväčšená o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť +-0,7 dB pri zvukomeroch triedy 1 a +-1,0 dB pri zvukomeroch triedy 2.

V rozsahu statického tlaku od 65 kPa do menej ako 85 kPa odchýlka zobrazenej hladiny akustického tlaku od hladiny akustického tlaku zobrazenej pri referenčnom statickom tlaku zväčšená o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť +-1,2 dB pri zvukomeroch triedy 1 a +-1,9 dB pri zvukomeroch triedy 2.

2.7.3 Teplota vzduchu

Vplyv kolísania teploty vzduchu na meranú hladinu signálu je špecifikovaný v rozsahu teplôt od -10 stupňov C do +50 stupňov C pri zvukomeroch triedy 1 a teplôt od 0 stupňov C do +40 stupňov C pri zvukomeroch triedy 2. Rozsahy teplôt platia pre kompletný zvukomer.

Pre súčasti zvukomera, ako napríklad počítač, označené v návode na používanie za súčasti určené na prevádzku v priestoroch s riadenými podmienkami prostredia, napríklad vnútorné prostredie, sa môže rozsah teplôt obmedziť na +5 stupňov C až +35 stupňov C.

Obmedzený rozsah teploty neplatí pre mikrofón.

Odchýlka hladiny akustického tlaku zobrazenej pri akejkoľvek teplote od hladiny akustického tlaku zobrazenej pri referenčnej teplote vzduchu zväčšená o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť +-0,8 dB pri zvukomeroch triedy 1 a +-1,3 dB pri zvukomeroch triedy 2. Táto technická požiadavka platí v príslušných rozsahoch teploty vzduchu, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.

Chyba linearity amplitúdovej charakteristiky na frekvencii 1 kHz v stanovenom rozsahu linearity na referenčnom meracom rozsahu musí zostať v toleranciách, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách. Táto špecifikácia linearity amplitúdovej charakteristiky platí v rozsahoch teploty vzduchu uvedených v predchádzajúcich bodoch a pre relatívnu vlhkosť, ktorá je v rozsahu +-20% vzhľadom na referenčnú vlhkosť vzduchu.

2.7.4 Vlhkosť vzduchu

Odchýlka hladiny akustického tlaku zobrazená pri akejkoľvek relatívnej vlhkosti od hladiny akustického tlaku zobrazenej pri referenčnej relatívnej vlhkosti zväčšená o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť +-0,8 dB pri zvukomeroch triedy 1 a +-1,3 dB pri zvukomeroch triedy 2. Táto technická požiadavka platí v rozsahu relatívnej vlhkosti od 25% do 90% pri akejkoľvek teplote vzduchu v príslušných rozsahoch uvedených v predchádzajúcich bodoch.

2.7.5 Elektrostatický výboj

Zvukomer alebo viackanálové zvukomerné zariadenie musí pracovať podľa svojho určenia po expozícii kontaktnému výboju elektrostatického napätia až do +-4 kV a vzduchovému výboju elektrostatického napätia až do +-8 kV. Polarita elektrostatického napätia sa vzťahuje na uzemnenie. Metódy aplikácie elektrostatických výbojov sú uvedené v technickej norme. ⁵⁾

Expozícia elektrostatickým výbojom nesmie spôsobiť žiadne trvalé zhoršenie činnosti alebo stratu funkcie zvukomera. Ak je to stanovené v návode na používanie, môže byť činnosť alebo funkcia zvukomera dočasne v dôsledku elektrostatických výbojov zhoršená alebo stratená. Špecifikované zhoršenie činnosti alebo strata funkcie nesmie zahŕňať žiadnu zmenu prevádzkového stavu, zmenu konfigurácie alebo zničenie či stratu uložených údajov.

2.7.6 Magnetické polia spôsobené striedavým prúdom sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčné polia

Expozícia špecifikovanému magnetickému poľu sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčnému poľu nesmie spôsobiť žiadnu zmenu prevádzkového stavu, zmenu konfigurácie alebo poškodenie údajov, či stratu uložených údajov. Táto požiadavka platí pre celý zvukomer alebo príslušné súčasti, alebo pre viackanálový zvukomerný systém a pre akýkoľvek prevádzkový režim, ktorý je v súlade s bežnou prevádzkou.

V návode na používanie sa stanovia prevádzkové režimy zvukomera a akýchkoľvek pripojených zariadení, ktoré majú najvyššiu citlivosť alebo najmenšiu odolnosť na magnetické pole sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčné pole.

Špecifikácia na expozíciu na frekvenciách elektrickej siete platí pre orientáciu zvukomera, ktorá je stanovená v návode na používanie tak, že má najvyššiu citlivosť alebo najmenšiu odolnosť na magnetické polia sieťovej frekvencie.

Bez pôsobenia magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného poľa sa zdroj zvuku nastaví tak, aby zvukomer indikoval hladinu A akustického tlaku s časovou konštantou F alebo ekvivalentnú hladinu A akustického tlaku 74 dB +-1 dB. Ak má zvukomer viac ako jeden merací rozsah, musí sa hladina akustického tlaku zobraziť na meracom rozsahu, ktorého dolná medzná hodnota je najbližšie, ale nie je vyššia ako 70 dB.

Odchýlka zobrazenej hladiny akustického tlaku od hladiny akustického tlaku zobrazenej, keď nepôsobí magnetické pole sieťovej frekvencie alebo vysokofrekvenčné pole, zväčšená o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť +-1,3 dB pri zvukomeroch triedy 1 a +-2,3 dB pri zvukomeroch triedy 2.

V návode na používanie sa môže stanoviť, že zvukomer vyhovuje technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách na expozíciu vysokofrekvenčným poliam pri hladine akustického tlaku nižšej ako 74 dB. V tom prípade zvukomer musí vyhovovať príslušným dovoleným odchýlkam uvedeným v predchádzajúcich bodoch pre hladiny akustického tlaku nižšie ako 74 dB smerom nadol k stanovenej nižšej hladine. Táto požiadavka platí na všetkých meracích rozsahoch pre všetky technické požiadavky týkajúce sa skupiny zvukomerov. Nižšia hladina stanovená v návode na používanie s rozlíšením 1 dB platí pre všetky prevádzkové režimy zvukomera.

2.7.7 Používanie pomocných zariadení

Výrobca zvukomera môže poskytnúť voliteľný mikrofónový nadstavec alebo kábel na inštaláciu medzi mikrofónom a mikrofónovým predzosilňovačom alebo medzi mikrofónovým predzosilňovačom a ďalšími súčasťami zvukomera. Ak je také zariadenie alebo kábel k dispozícii, uvedú sa v návode na používanie podrobnosti o akýchkoľvek korekciách výsledkov meraní vykonaných týmto spôsobom.

V návode na používanie sa uvedie stredný účinok voliteľného príslušenstva dodávaného výrobcom zvukomera.

Údaje platia pre všetky dôležité charakteristiky zvukomera, ktoré sú ovplyvnené inštaláciou príslušenstva. Voliteľné príslušenstvá zahŕňajú kryty proti vetru a zariadenia na ochranu pred dažďom, ktoré sa inštalujú na mikrofón. Za podmienok bezvetria sa poskytnú údaje pre typický účinok akéhokoľvek odporúčaného krytu proti vetru na citlivosť mikrofónu, smerovú charakteristiku a frekvenčné váženie.

V návode na používanie sa stanoví, či po inštalácii voliteľného príslušenstva zvukomer vyhovuje technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách na rovnakú triedu. Ak po inštalácii voliteľného príslušenstva zvukomer nevyhovuje technickým požiadavkám na pôvodnú prevádzkovú triedu, v návode na používanie sa stanoví, či zvukomer vyhovuje technickým požiadavkám na inú triedu alebo už nevyhovuje požiadavkám na triedu 1 alebo na triedu 2.

Ak sú na spektrálnu analýzu signálu akustického tlaku k dispozícii interné alebo externé pásmové filtre, v návode na používanie sa stanoví, akým spôsobom samá zvukomer použiť nameranie filtrovaných hladín akustického tlaku.

V návode na používanie sa uvedú podrobnosti na pripojenie pomocných zariadení dodávaných výrobcom zvukomera a prípadné účinky takých zariadení na vlastnosti zvukomera.

2.7.8 Napájanie

Zvukomer musí mať k dispozícii indikáciu, ktorá potvrdzuje, že napájací zdroj postačuje na prevádzku zvukomera podľa špecifikácií, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.

V návode na používane sa stanoví najnižšie a najvyššie napätie napájacieho zdroja, pri ktorých zvukomer vyhovuje špecifikáciám tejto prílohy. Ak sa pri aplikácii akustického kalibrátora na mikrofón zníži napájacie napätie z najvyššej na najnižšiu hodnotu, zmena zobrazenej hladiny akustického tlaku zväčšená o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť +-0,3 dB pri zvukomeroch triedy 1 a +-0,4 dB pri zvukomeroch triedy 2.

Ak sa na napájanie zvukomera používajú vnútorné batérie, stanovia sa prijateľné typy batérií v návode na používanie a prednostne na prístroji. V návode na používanie sa stanoví aj trvalý čas prevádzky za referenčných podmienok prostredia, ktorý možno očakávať pri špecifikovanom bežnom prevádzkovom režime po inštalovaní úplne nabitých batérií.

Pri zvukomeroch napájaných z batérií, ktoré sú skonštruované tak, že umožňujú indikovanie hladín akustického tlaku v lehote, ktorá prekračuje menovitú životnosť batérií, v návode na používanie sa opíše odporúčaný prostriedok na prevádzku zvukomera z externého napájacieho zdroja.

Pri zvukomeroch určených na použitie pri napájaní z verejnej elektrickej striedavej siete sa v návode na používanie stanoví menovité napätie a frekvencia napájania a príslušné dovolené odchýlky.

2.8 Nápisy a značky

2.8.1 Označovanie

Zvukomer, ktorý vyhovuje všetkým príslušným technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v technickej norme, ⁶⁾ sa označí tak, aby udával referenčné číslo a rok vydania tejto normy. Označenie musí uvádzať meno alebo značku dodávateľa zodpovedného za technické špecifikácie, ktoré sa týkajú úplného zvukomera. V súlade s technickými požiadavkami tejto normy musí označenie obsahovať označenie typu, výrobného čísla a prevádzkovej triedy úplného zvukomera.

Ak sa zvukomer skladá z niekoľkých samostatných jednotiek, v prípade, že je to realizovateľné, musí byť každá základná jednotka alebo súčasť označená predchádzajúcim spôsobom.

Tie súčasti zvukomera, ktoré sú dostupné používateľovi a ktoré môžu ovplyvniť elektroakustické vlastnosti, sa musia chrániť pomocou vhodných plomb alebo značiek výrobcu.

2.8.2 Značky

Značka schváleného typu a overovacia značka musia byť na zvukomeroch umiestnené na viditeľnom mieste a musia byť čitateľné a neodstrániteľné.

2.9 Návod na používanie

Každý zvukomer alebo ekvivalentný prístroj, ktorý vyhovuje technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách, sa dodáva spoločne s návodom na používanie.

Návod na používanie obsahuje všetky informácie, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.

Ak sa zvukomer skladá z niekoľkých samostatných súčastí, návod na používanie je k dispozícii na príslušnú kombináciu, ktorá tvorí úplný zvukomer. Návod na používanie opisuje všetky nevyhnutné súčasti a ich vzájomné ovplyvňovanie.

Návod na používanie je dostupný v slovenskom jazyku v tlačenej podobe v jednej časti alebo vo viacerých častiach.

2.10 Ochrana proti neoprávneným zásahom

Zvukomer výrobca vhodne zabezpečí proti neoprávneným zásahom. Overovacie značky musia byť umiestnené na zvukomere tak, aby neoprávnený zásah do kalibračných prvkov bol evidentný.

3. Metrologická kontrola zvukomerov

3.1 Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu

3.1.1 Skúšky vplyvu prostredia, elektrostatických výbojov a vysokofrekvenčných polí

1. všeobecne,

2. rozšírené neistoty merania za podmienok skúšok vplyvu prostredia,

3. vplyv statického tlaku,

4. dovolené odchýlky na teplotu vzduchu, relatívnu vlhkosť a statický tlak,

5. požiadavky na aklimatizáciu pri skúškach vplyvu teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti,

6. skrátená kombinovaná skúška vplyvu teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti,

7. vplyv teploty vzduchu,

8. vplyv relatívnej vlhkosti,

9. vplyv elektrostatických výbojov,

10. vplyv magnetického poľa spôsobeného striedavým prúdom sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčných polí.

3.1.2 Rádiové rušenie a rušenie verejnej elektrickej siete

3.1.3 Elektroakustické prevádzkové skúšky

1. všeobecne,

2. indikácia na kalibračnej kontrolnej frekvencii,

3. smerová charakteristika,

4. skúšky frekvenčných vážení akustickými signálmi,

5. skúšky frekvenčných vážení elektrickými signálmi,

6. kombinovaný účinok odrazov, ohybu a korekcií na menovitú frekvenčnú charakteristiku mikrofónu a vplyv krytu proti vetru,

7. korekcie na získanie hladín akustického tlaku vo voľnom poli,

8. linearita amplitúdovej charakteristiky,

9. indikácia nízkej hladiny signálu,

10. vlastný generovaný šum,

11. časové konštanty poklesu pre časové charakteristiky F, S, I,

12. ozva na tónový impulz pre zvukomery, ktoré merajú časovo váženú hladinu akustického tlaku,

13. ozva na tónový impulz pre zvukomery, ktoré merajú hladinu zvukovej expozície alebo ekvivalentnú hladinu akustického tlaku,

14. ozva na postupnosti opakovaných tónových impulzov pre zvukomery, ktoré merajú ekvivalentnú hladinu akustického tlaku,

15. indikácia prebudenia,

16. hladina C vrcholového akustického tlaku,

17. vynulovanie,

18. elektrický výstup,

19. časovacie zariadenia,

20. presluch vo viackanálových zvukomerných systémoch,

21. napájací zdroj.

3.1.4 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

3.2 Metódy skúšania pri overovaní

3.2.1 Elektroakustické prevádzkové skúšky

1. všeobecné požiadavky,

2. indikácia na kalibračnej kontrolnej frekvencii,

3. vlastný generovaný šum,

3.1 nainštalovaný mikrofón,

3.2 mikrofón nahradený elektrickým vstupným zariadením,

4. skúšky frekvenčných vážení akustickými signálmi,

5. skúšky frekvenčných vážení elektrickými signálmi,

6. frekvenčné a časové váženie na 1 kHz,

7. amplitúdová linearita na referenčnom rozsahu,

8. amplitúdová linearita vrátane prepínača rozsahov,

9. ozva na tónové impulzy,

10. hladina C vrcholového akustického tlaku,

11. indikácia prebudenia,

12. časová charakteristika I.

3.2.2 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

ODDIEL II

PÁSMOVÉ FILTRE

1       Termíny a definície
1.1     Pásmový filter  je filter s  jedným pásmom prenosu  (alebo
        s priepustným pásmom  s relatívne malým  útlmom) v rozsahu
        od dolnej  medznej frekvencie väčšej ako  nula ku konečnej
        hornej medznej frekvencii pásma.
1.2     Oktávový filter je pásmový  filter, ktorého menovitý pomer
        hornej medznej  frekvencie k dolnej  medznej frekvencii sa
        rovná dvom.
1.3     Zlomkovooktávový filter  je pásmový filter,  ktorého pomer
        hornej medznej  frekvencie f2 k  dolnej medznej frekvencii
        f1  zodpovedá   pomeru  frekvencií  v   oktáve  umocnenému
        exponentom,  ktorý  zodpovedá   platnému  označeniu  šírky
        pásma.
1.4     Analógový filter je filter, ktorý spojito spracúva vstupný
        signál, aby vytváral filtrovaný výstup.
1.5     Filter  navzorkovaných  dát  je  výpočtový  postup,  ktorý
        spracúva vzorky vstupného signálu, aby vytváral filtrovaný
        výstup.
1.6     Číslicový filter je čiastkový súbor filtrov navzorkovaných
        dát, ktorý spracúva vzorky číslicových vstupných dát.
1.7     Oktáva je menovitý pomer  frekvencií 2:1. Pomer frekvencií
        oktávových  alebo  zlomkovooktávových  filtrov  sa  určuje
        a označuje podľa základu desať alebo základu dva.
1.8     Označenie  šírky pásma  je prevrátená  celočíselná hodnota
        kladného čísla vrátane 1  na označenie zlomku pásma jednej
        oktávy.
1.9     Referenčná frekvencia je frekvencia 1 kHz.
1.10    Presná  stredná frekvencia  pásma je  frekvencia, ktorá má
        presne určený vzťah k referenčnej frekvencii tak, že pomer
        presných stredných frekvencií  dvoch ľubovoľných susedných
        pásmových filtrov  je rovnaký pre všetky  filtre zo súboru
        filtrov so stanovenou šírkou pásma.
1.11    Menovité stredné  frekvencie pásma sú  zaokrúhlené stredné
        frekvencie pásma na označenie pásmových filtrov.
1.12    Medzné frekvencie  pásma sú také dolné  a horné frekvencie
        medze  priepustného   pásma  filtra,  že   presná  stredná
        frekvencia pásma je geometrickým priemerom dolnej a hornej
        frekvencie.
1.13    Útlm filtra je pre pásmový filter na ľubovoľnej frekvencii
        priemerná úroveň druhej mocniny vstupného signálu zmenšená
        o nameranú  priemernú  úroveň  druhej  mocniny  výstupného
        signálu,  pričom  úrovne  oboch  signálov  sa  vzťahujú na
        rovnakú referenčnú veličinu.

2       Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1     Všeobecne
        Pásmové   filtre  môžu   byť  súčasťou   rôznych  meracích
        zariadení  alebo  môžu  vytvárať  integrálnu časť určitého
        prístroja.  Pracujú v  reálnom čase.  Technické požiadavky
        platia  pre  ľubovoľnú  metódu  zvolenú  výrobcom na návrh
        filtra  za  predpokladu,  že  výsledný  prístroj  vyhovuje
        všetkým  požiadavkám  príslušných  slovenských technických
        noriem. Možno  použiť ľubovoľnú realizáciu  návrhu filtra,
        a to sústavu  so základom desať alebo  sústavu so základom
        dva.  Rozsah  oblasti  priepustného  pásma  reprezentovaný
        charakteristikou  pomerného  útlmu  filtra  je  pre všetky
        filtre s  danou šírkou pásma  určený konštantným percentom
        strednej frekvencie pásma.
        Oktávové a zlomkovooktávové pásmové filtre sa identifikujú
        alebo    označujú   štítkami    s   menovitými   strednými
        frekvenciami pásma, ktoré  predstavujú zaokrúhlené hodnoty
        presných  stredných  frekvencií  pásma.  Presné a menovité
        stredné frekvencie pásma  pre oktávové a tretinovooktávové
        filtre   a   postupy   na   určenie  menovitých  stredných
        frekvencií pásma  pre zlomkovooktávové filtre  s označením
        šírky  pásma  od  1/4  do  1/24  sú  uvedené v príslušných
        slovenských technických normách.
        Výrobca špecifikuje  referenčný útlm v  priepustnom pásme.
        Referenčný  útlm je  rovnaký  pre  všetky filtre  v súbore
        filtrov.
        Na  každý merací  rozsah výrobca  určí najväčšiu efektívnu
        hodnotu napätia vstupného sínusového signálu.
        Výrobca  určí vstupné  a výstupné  zakončovacie impedancie
        potrebné na zabezpečenie správnej činnosti prístroja.
2.2     Meracie jednotky
        Meracou   jednotkou   na   vyjadrenie   akustického  tlaku
        v sústave  meracích  jednotiek  SI   je  pascal  (Pa).  Na
        vyjadrenie  zvuku  v   akustike  sa  používa  logaritmická
        stupnica a s ňou súvisiace hladinové vyjadrenie v jednotke
        decibel  (dB).  Decibel  nie  je  absolútna, ale relatívna
        jednotka vzťahujúca sa na  dohodnutú referenčnú hodnotu 20
        mikroPa. Hodnote 20 mikroPa zodpovedá hodnota 0 dB.
2.3     Merací rozsah
        Meracie rozsahy,  ak ich je viac  ako jeden, sa prekrývajú
        tak, aby sa rozsahy linearity prekrývali aspoň o 40 dB pre
        filtre  triedy presnosti  0 a  1 a  najmenej o  30 dB  pre
        filtre triedy presnosti 2.
        Pre filtre  s viac ako  jedným meracím rozsahom,  ak nejde
        o referenčný   rozsah,  je   prípustné  zmenšenie  rozsahu
        linearity na najcitlivejšom meracom rozsahu.
        Pre  filtre,  ktorých  neoddeliteľnou  časťou  je displej,
        alebo  ak sa  výstup  filtra  prenáša na  vonkajší displej
        alebo do  iného zariadenia a rozsah  displeja je väčší ako
        rozsah  linearity, výrobca  špecifikuje najväčšie dovolené
        chyby  linearity  amplitúdovej  charakteristiky,  ktoré sa
        udržujú mimo rozsahu linearity.
2.4     Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby
        Pásmové filtre sa zaraďujú do troch tried presnosti, ktoré
        sa označujú triedou presnosti 0, 1 a 2. Najväčšie dovolené
        chyby sa zväčšujú s rastúcim číslom triedy presnosti.
        Oktávové  filtre triedy  presnosti 0,  1 alebo  2 majú  na
        špecifikovaných   hodnotách    normalizovanej   frekvencie
        oktávového   pásma   pomerný   útlm   ľubovoľného   filtra
        v medziach    najväčších    dovolených    chýb   uvedených
        v príslušných slovenských technických normách pre najmenší
        a najväčší pomerný útlm.
        Integrovaná  charakteristika filtra  neprekročí pre žiadny
        pásmový filter v prístroji + -0,15  dB, + -0,3 dB a + -0,5
        dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2.
        Pre  všetky  šírky  pásma  filtra,  pre  plochú frekvenčnú
        charakteristiku, ak  je zabudovaná, a  pre každý prístupný
        merací  rozsah  platí,  že  chyby  linearity  amplitúdovej
        charakteristiky neprekročia v rozsahu linearity + -0,3 dB,
        + -0,4 dB a + -0,5 dB  v rozsahu linearity najmenej 60 dB,
        50 dB a 40 dB pre filtre triedy presnosti 0, 1 a 2.
        Výrobca  uvedie  označenie  šírky  pásma  a  zodpovedajúce
        frekvenčné  rozsahy, v  ktorých úroveň  výstupného signálu
        v odozve   na  sínusový   vstupný  signál   s  konštantnou
        amplitúdou,   ktorého   logaritmus   frekvencie   sa  mení
        s konštantnou  rýchlosťou,  je  s  presnosťou  +  -0,3  dB
        teoretickej úrovne výstupného signálu pre prístroje triedy
        presnosti 0  a 1 a  s presnosťou +  -0,5 dB pre  prístroje
        triedy presnosti 2.
        Pre  sínusový vstupný  signál ľubovoľnej  frekvencie medzi
        dvoma  nasledujúcimi   strednými  frekvenciami  oktávového
        alebo  zlomkovooktávového pásma  neprekročí rozdiel úrovní
        vstupného  signálu mínus  referenčný útlm  a úrovní  súčtu
        priemerných  hodnôt  druhých  mocnín  výstupných  signálov
        z rôznych filtrov  so stanovenou šírkou  pásma + -1,0  dB,
        +1,0 dB, -2,0  dB a +2,0 dB, -4,0  dB pre prístroje triedy
        presnosti 0, 1, resp. 2.
        Ak  má prístroj  rozsah s  frekvenčne nezávislým  prenosom
        (t.j.  s  plochou  frekvenčnou  charakteristikou), výrobca
        určí rozsah frekvencií, v ktorom je pomerný útlm v rozsahu
        + -0,15 dB,  + -0,3 dB  a + -0,5  dB, vzhľadom na  pomerný
        útlm  na  referenčnej   frekvencii  pre  prístroje  triedy
        presnosti  0, 1,  resp. 2.  Pri meraniach  pomerného útlmu
        s plochou frekvenčnou charakteristikou  je referenčný útlm
        rovnaký  ako  pri           meraniach  pomerného  útlmu  pásmového
        filtra.   Najväčšie  dovolené   chyby  pásmových   filtrov
        v stanovenom  rozsahu  podmienok   prostredia  sú  uvedené
        v príslušných slovenských technických normách.
2.5     Vlastnosti meraného média
        Pásmové  filtre  zabezpečujú   spektrálnu  informáciu  pre
        široký   okruh  signálov,   napríklad  časovo  premenných,
        prerušovaných a ustálených, širokopásmových a s diskrétnou
        frekvenciou,  s   dlhým  a  krátkym   časom  trvania.  Pri
        aplikáciách obsahujúcich prechodové signály môžu rozdielne
        filtre, ktoré spĺňajú požiadavky technických noriem, viesť
        k rozdielnym výsledkom.
2.6     Referenčné podmienky
        Referenčné podmienky sú:
        a) atmosférický tlak 101,3 kPa,
        b) teplota vzduchu 20 stupňov C,
        c) relatívna vlhkosť vzduchu 65%
        a neprítomnosť   významných    interferencií   spôsobených
        okolitými   zvukmi,   prúdením   vzduchu   cez   mikrofón,
        vibráciami,   magnetickými   poľami,   elektromagnetickými
        poľami alebo elektrostatickými poľami.
2.7     Špecifikácia pracovných podmienok
2.7.1   Atmosférický tlak
        Zmeny atmosférického tlaku nemajú zásadný vplyv na činnosť
        pásmových filtrov.
2.7.2   Teplota okolia
        Najmenej v  rozsahu teploty okolia  od 0 stupňov  C do +50
        stupňov C sa na menovitej strednej frekvencii pásma nelíši
        pomerný útlm  ľubovoľného filtra v  prístroji od pomerného
        útlmu  na  rovnakej  frekvencii  za referenčných podmienok
        o viac ako + -0,15 dB, + -0,3 dB a + -0,5 dB pre prístroje
        triedy presnosti 0, 1 a 2.
2.7.3   Relatívna vlhkosť vzduchu
        Výrobca   určí   rozsah    relatívnej   vlhkosti   vzduchu
        a zodpovedajúcu teplotu vzduchu,  pri ktorej môže prístroj
        trvalo  pracovať.  Po  24-hodinovom  vystavení  vo  vlhkej
        atmosfére s  relatívnou vlhkosťou 75%,  pri teplote okolia
        +40 stupňov C a  bez kondenzácie na vnútorných súčiastkach
        skúšaného prístroja sa pomerný  útlm na menovitej strednej
        frekvencii pásma ľubovoľného filtra v prístroji neodlišuje
        od pomerného útlmu na  rovnakej frekvencii za referenčných
        podmienok  prostredia o  viac ako  + -0,15  dB, +  -0,3 dB
        a + -0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2.
2.7.4   Striedavé magnetické polia
        Vplyv  striedavých magnetických  polí s  frekvenciou 50 Hz
        alebo 60 Hz na činnosť súboru filtrov sa zníži na minimum.
2.7.5   Elektrostatické výboje
        Vplyv elektrostatického  výboja na činnosť  súboru filtrov
        sa zníži na minimum.
2.7.6   Vysokofrekvenčné elektromagnetické polia
        Vplyv   vysokofrekvenčných  elektromagnetických   polí  na
        činnosť súboru filtrov sa zníži na minimum.
2.7.7   Kontrola napájacieho zdroja
        Pre  prístroje  vyžadujúce  napájanie  z  batérie  výrobca
        zabezpečí  vhodný  prostriedok   na  kontrolu  napájacieho
        zdroja, ktorý má v okamihu kontroly dostatočnú kapacitu na
        prevádzku prístroja.
2.8     Nápisy a značky
2.8.1   Nápisy
        Pásmové  filtre  sa  označujú  informáciou  o  šírke pásma
        a triede presnosti v tvare YYY filter, trieda presnosti X,
        kde  YYY je  šírka pásma,  napríklad oktáva,  a X  je 0, 1
        alebo 2. Pásmové filtre majú vyznačené
        a) meno výrobcu (obchodnú značku),
        b) typové označenie,
        c) výrobné číslo.
        Pásmové  filtre spĺňajúce  všetky požiadavky medzinárodnej
        normy IEC 1260 sa označia uvedením IEC 1260.
2.8.2   Značky
        Značka schváleného  typu a overovacia  značka sa umiestnia
        na pásmových filtroch na  viditeľnom mieste a sú čitateľné
        a neodstrániteľné.
2.9     Návod na používanie
        Každý  pásmový filter  sa dodáva  s návodom  na používanie
        v slovenskom  jazyku, ktorý  obsahuje najmenej  informácie
        uvedené v príslušných slovenských technických normách.
2.10    Ochrana proti neoprávneným zásahom
        Pásmové   filtre  zabezpečí   výrobca  proti  neoprávneným
        zásahom.
        Overovacie značky sa umiestnia na pásmovom filtri tak, aby
        neoprávnený zásah do kalibračných prvkov bol evidentný.

3       Metrologická kontrola pásmových filtrov
3.1     Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
3.1.1   Pri schvaľovaní typu pásmových filtrov sa vykonajú skúšky,
        ktorých predmetom je
        1. pomerný útlm,
        2. integrovaná charakteristika filtra,
        3. rozsah linearity,
        4. prevádzka v reálnom čase,
        5. predradený filter rušivých vplyvov,
        6. sčítavanie výstupných signálov,
        7. plochá frekvenčná charakteristika (ak je zabudovaná),
        8. citlivosť na teplotu vzduchu,
        9. citlivosť na vlhkosť vzduchu.
3.1.2   Postup technických skúšok  pri schvaľovaní typu ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.
3.2     Metódy skúšania pri overení
3.2.1   Pri  prvotnom  a  následnom  overení  pásmových filtrov sa
        vykonajú skúšky, ktorých predmetom je
        1. pomerný útlm (niekoľko frekvencií),
        2. rozsah linearity,
        3. predradený filter rušivých vplyvov,
        4. sčítavanie výstupných signálov,
        5. plochá frekvenčná charakteristika (ak je zabudovaná).
3.2.2   Postup  pri   prvotnom  a  následnom   overení  ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

ODDIEL III

OSOBNÉ ZVUKOVÉ EXPOZIMETRE

1       Termíny a definície
1.1     Osobný zvukový expozimeter je prenosný elektronický merací
        prístroj určený na meranie  zvukovej expozície v blízkosti
        hlavy  osoby,  ktorá  zvukový  expozimeter  nosí.  Meranie
        zvukovej  expozície  môže  byť  podkladom  na vyhodnotenie
        možného poškodenia sluchu.
1.2     Zvuková  expozícia je  časový integrál  kvadrátu okamžitej
        hodnoty  akustického  tlaku  A  za  určený  čas, napríklad
        pracovný deň.
1.3     Ekvivalentná   hladina  akustického   tlaku  A,  priemerná
        hladina akustického tlaku A vyjadrené v decibeloch (dB) je
        desaťnásobok   dekadického   logaritmu   pomeru   v   čase
        priemerovaného   kvadrátu  akustického   tlaku  frekvenčne
        váženého  funkciou  A  počas  priemerovania  T ku kvadrátu
        štandardného referenčného akustického tlaku.
1.4     Normalizovaná  8-hodinová  priemerná  hladina  akustického
        tlaku A vyjadrená v decibeloch (dB) je taká hladina časovo
        priemerovaného   kvadrátu   akustického   tlaku   A  počas
        normalizovanej  doby Tn  = 8  h, že  zvuková expozícia  je
        zhodná so zvukovou expozíciou pre premenný zvuk na mieste,
        kde  sa vyskytuje  celková zvuková  expozícia počas  doby,
        ktorá nie je nevyhnutne 8 h.
1.5     Rozsah hladín  akustického tlaku A  vyjadrený v decibeloch
        (dB)  určujú dolné  a  horné  v čase  priemerované hladiny
        akustického  tlaku A  určené bez  exponenciálneho časového
        váženia,  určené  výrobcom,  v  ktorých  rozmedzí sú podľa
        tejto prílohy splnené požiadavky na amplitúdovú linearitu.
1.6     Rozsah zvukovej expozície je  rozsah medzi hornou a dolnou
        zvukovou expozíciou, vnútri  ktorého sú splnené požiadavky
        tejto prílohy a ktoré  sa zobrazujú na indikátore zvukovej
        expozície. Hornú a dolnú zvukovú expozíciu určí výrobca.
1.7     Referenčný smer  je smer dopadu  zvuku určený výrobcom  na
        určenie  absolútnej  akustickej  citlivosti  a frekvenčnej
        charakteristiky.
1.8     Referenčná  frekvencia  je  frekvencia  1  kHz  na určenie
        absolútnej akustickej citlivosti.
1.9     Referenčná   hladina   akustického    tlaku   je   hladina
        akustického  tlaku určená  výrobcom na  určenie absolútnej
        akustickej citlivosti.
1.10    Referenčná   zvuková  expozícia   je  vypočítaná   zvuková
        expozícia  zodpovedajúca  referenčnej  hladine akustického
        tlaku   na  referenčnej   frekvencii,  vzťahujúca   sa  na
        referenčnú integračnú dobu.

2       Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1     Konštrukcia prístroja
        Osobný   zvukový  expozimeter   je  kombinácia  mikrofónu,
        zosilňovača s požadovanou  frekvenčnou váženou funkciou A,
        zariadením  na kvadratizáciu  signálu frekvenčne  váženého
        akustického   tlaku,   časového   integrátora,  indikátora
        zvukovej  expozície  a  samočinne  blokujúceho  indikátora
        preťaženia. Indikátor zvukovej expozície môže byť vstavaný
        alebo  môže  byť  oddelený  od  častí  prístroja, ktoré sa
        nosia.  Zvukové  expozície,  ktoré  sa naakumulovali počas
        meracej periódy,  sa uchovávajú v  pamäti dovtedy, kým  sa
        prístroj  nevynuluje   a  pritom  sa   nevymažú  spustením
        samočinne blokujúceho indikátora preťaženia.
        Rozhodujúca je  celková činnosť prístroja, a  preto nie je
        potrebné,   aby   jeho   jednotlivé   funkčné  prvky  boli
        oddeliteľné. Avšak na  opis požadovaných charakteristík je
        výhodné  považovať  prístroj  za  kombináciu  jednotlivých
        funkčných prvkov.
        Výrobca  zabezpečí prostriedky  na nahradenie elektrického
        vstupného  signálu v  mieste mikrofónu  na účely vykonania
        skúšok úplného prístroja bez mikrofónu.
        Výrobca  môže vybaviť  prístroj na  vykonanie elektrických
        skúšok prístupným vstupným skúšobným bodom alebo odporučiť
        a zabezpečiť   ekvivalent  mikrofónu   alebo  ekvivalentný
        vstupný    adaptér   (elektrický    alebo   neelektrický).
        K dispozícii môže byť voliteľný (ale odporúčaný) prístupný
        výstupný skúšobný bod.
2.2     Meracie jednotky
        Meracou  jednotkou  na  vyjadrenie  zvukovej  expozície je
        pascal  na  druhú  krát          sekunda  (Pa  na 2.s). Na meranie
        zvukovej expozície na pracovnom mieste sa používa odvodená
        jednotka pascal na druhú krát hodina (Pa na 2.h).
        Indikovanie  zvukovej  expozície  v  iných  jednotkách ako
        pascal  na druhú  krát hodina  (Pa na  2.h) sa pripúšťa za
        predpokladu,  že  výrobca  určí  postup  na  prevod  údaja
        osobného zvukového expozimetra v  jednotke pascal na druhú
        krát hodina (Pa na  2.h), napríklad zobrazenie "dávky" ako
        zlomku  alebo ako  percenta stanovenej  zvukovej expozície
        v jednotke pascal na druhú krát hodina (Pa na 2.h).
2.3     Merací rozsah
        Výrobca  v  návode  na  používanie  uvedie rozsah zvukovej
        expozície a rozsah hladín akustického tlaku.
        V príslušných  slovenských technických  normách sú uvedené
        normalizované  8-hodinové  priemerné  hladiny  akustického
        tlaku  A v  dB a  zodpovedajúce zvukové  expozície v Pa na
        2.h.
        Rozsah zvukovej expozície je najmenej  od 0,1 Pa na 2.h do
        99 Pa na 2.h.  Najmenší prírastok indikátorom zobrazovanej
        zvukovej expozície neprevyšuje 0,1 Pa na 2.h.
        Rozsah hladín  akustického tlaku sa  nastavuje najmenej od
        80 dB do 130 dB.
        Ak  je stanovená  dolná medza  rozsahu hladiny akustického
        tlaku nižšia ako 80 dB, potom dolná medza rozsahu zvukovej
        expozície je nižšia ako 0,1 Pa na 2.h.
        Ak  výrobcom určené  rozsahy zvukovej  expozície a hladiny
        akustického tlaku prekračujú požiadavky meracích rozsahov,
        potom  všetky  technické  požiadavky  a najväčšie dovolené
        chyby sa vzťahujú na konkrétne rozsahy určené výrobcom.
2.4     Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby
        Príslušné  slovenské technické  normy ustanovujú akustické
        a elektrické  požiadavky  na  činnosť  osobných  zvukových
        expozimetrov  jedného stupňa  presnosti. Stupeň  presnosti
        zodpovedá stupňu presnosti  integrujúceho zvukomera, ktorý
        spĺňa  požiadavky príslušnej  slovenskej technickej  normy
        pre triedu presnosti 2  v rozsahu hladín akustického tlaku
        A od 80 dB do 130 dB  a v menovitom frekvenčnom rozsahu od
        63 Hz do 8 kHz.
        Najväčšie  dovolené chyby  osobných zvukových expozimetrov
        podľa  podmienok  prostredia   sú  uvedené  v  príslušných
        slovenských technických normách.
2.5     Absolútna akustická citlivosť
        Používateľ    disponuje    prostriedkami    na    kontrolu
        a dodržiavanie citlivosti  osobného zvukového expozimetra,
        aby za referenčných  podmienok neboli prekročené najväčšie
        dovolené   chyby   uvedené   v   príslušných   slovenských
        technických normách  pre referenčnú zvukovú  expozíciu. Ak
        je   týmto   prostriedkom   akustický   kalibrátor,  spĺňa
        požiadavky príslušných slovenských technických noriem.
2.6     Vlastnosti meraného média
        Osobné zvukové  expozimetre sú určené  na meranie zvukovej
        expozície vyvolanej ustálenými, prerušovanými, premennými,
        nepravidelnými alebo impulznými zvukmi.
2.7     Referenčné podmienky
        Referenčné podmienky sú:
        a) atmosférický tlak 101,3 kPa,
        b) teplota vzduchu 20 stupňov C,
        c) relatívna vlhkosť vzduchu 65%
        a neprítomnosť   významných    interferencií   spôsobených
        okolitými   zvukmi,   prúdením   vzduchu   cez   mikrofón,
        vibráciami,   magnetickými   poľami,   elektromagnetickými
        poľami    alebo    elektrostatickými    poľami.   Významná
        interferencia  nastáva, keď  účinok na  indikovanú zvukovú
        expozíciu   prekračuje  10%   príslušnej  medze  najväčšej
        dovolenej chyby.
2.8     Špecifikácia pracovných podmienok
2.8.1   Atmosférický tlak
        Pre  zmeny  referenčného  atmosférického  tlaku  o  10% sa
        nemení indikovaná zvuková expozícia v odozve na referenčnú
        hladinu  akustického  tlaku  s  frekvenciou  1  kHz  počas
        referenčnej integračnej  doby o viac  ako od -11%  do +12%
        vzhľadom na indikovanú zvukovú expozíciu pri atmosférickom
        tlaku 101,3 kPa.
2.8.2   Teplota okolia
        Pre teplotu  okolia v rozsahu  najmenej od 0  stupňov C do
        40  stupňov  C  sa  nemení  indikovaná  zvuková  expozícia
        v odozve   na   referenčnú   hladinu   akustického   tlaku
        s frekvenciou  1  kHz  počas  referenčnej integračnej doby
        o viac ako od -11% do  +12% vzhľadom na indikovanú zvukovú
        expozíciu  pri teplote  20 stupňov  C. Menovitá  relatívna
        vlhkosť vzduchu v čase skúšky sa uvedie do protokolu.
2.8.3   Relatívna vlhkosť vzduchu
        Pre relatívnu vlhkosť vzduchu v rozsahu najmenej od 30% do
        90%  sa nemení  indikovaná zvuková  expozícia v  odozve na
        referenčnú hladinu  akustického tlaku s  frekvenciou 1 kHz
        počas referenčnej  integračnej doby o viac  ako od -11% do
        +12%   vzhľadom  na   indikovanú  zvukovú   expozíciu  pri
        relatívnej  vlhkosti  vzduchu  65%.  Skúška  sa vykoná pri
        teplote 40 stupňov C.
2.8.4   Magnetické pole
        V návode  na   používanie  sa  uvedie   zvuková  expozícia
        indikovaná  po uplynutí  integračnej  periódy  1 h,  ak je
        osobný   zvukový  expozimeter   s  mikrofónom   nahradeným
        ekvivalentnou   elektrickou   impedanciou,    ak   je   to
        realizovateľné,  vložený do  homogénneho magnetického poľa
        s intenzitou 80  A.m-1 a skúšobnou frekvenciou  50 + -1 Hz
        alebo  60 +  -1 Hz  orientovaný v  smere najväčšej odozvy.
        Frekvenciu,  ako aj  smer  určí  výrobca, ktorý  tiež určí
        konfiguráciu mikrofónových predlžovacích káblov.
2.8.5   Vysokofrekvenčné elektromagnetické polia
        Vplyv   vysokofrekvenčných  elektromagnetických   polí  na
        činnosť  osobného  zvukového  expozimetra  sa  čo  najviac
        obmedzí.  V  návode  na  používanie  sa  uvedú  obmedzenia
        použitia osobného zvukového expozimetra v blízkosti zdroja
        elektromagnetického    žiarenia.   Výrobca    určí   vplyv
        vysokofrekvenčných elektromagnetických polí.
2.8.6   Elektrostatické výboje
        Vplyv   elektrostatických  výbojov   na  činnosť  osobného
        zvukového expozimetra  sa čo najviac obmedzí.  V návode na
        používanie  sa  uvedú  medze  použitia  osobného zvukového
        expozimetra v blízkosti zdroja elektrostatického výboja.
2.8.7   Mechanické vibrácie
        Vplyv mechanických vibrácií  na činnosť osobného zvukového
        expozimetra sa má obmedziť na minimum.
        V návode  na  používanie  sa  uvedú obmedzenia vyplývajúce
        z pôsobenia mechanických vibrácií.
2.8.8   Napájanie
        Druh  napájania  odporúčaný  výrobcom  zabezpečí  najmenej
        počas  8  h  a  pri  akejkoľvek  teplote v rozsahu určenom
        výrobcom činnosť  osobného zvukového expozimetra  v súlade
        s technickými   požiadavkami.   Ak   je   osobný   zvukový
        expozimeter napájaný  z batérie, výrobca  zabezpečí metódu
        kontroly,  aby  napätie  batérie   v  čase  kontroly  bolo
        dostatočné  na činnosť  prístroja v  súlade s  technickými
        požiadavkami.  Kontrola  stavu  batérie  nenarúša  zvukové
        expozície.
2.9     Nápisy a značky
2.9.1   Nápisy
        V blízkosti alebo  vnútri indikátora sa  uvádza, ak je  to
        praktické,    názov   zobrazovanej    veličiny   (zvukovej
        expozície) a  jej meracej jednotky  alebo jej symbolu.  Ak
        takéto označenie nie je  praktické, umiestňuje sa v návode
        na používanie popísaný  spôsob určenia zvukovej expozície.
        Štítok môže byť napríklad označený nápisom "OSOBNÝ ZVUKOVÝ
        EXPOZIMETER" a indikátor môže byť označený v Pa na 2.h. Ak
        je údaj  prístroja v percentách, uvádza  sa tiež expozícia
        v jednotke pascal  na druhú krát  hodina zodpovedajúca 100
        percentám,  napríklad  3,2  Pa  na  2.h  =  100%,  ak 100%
        zodpovedá  normalizovanej  8-hodinovej  priemernej hladine
        akustického tlaku A 90 dB.
        Na osobnom zvukovom expozimetri sa ďalej vyznačuje
        a) meno výrobcu (obchodná značka),
        b) typové označenie,
        c) výrobné číslo.
        Osobný  zvukový  expozimeter  spĺňajúci  všetky požiadavky
        medzinárodnej normy IEC 1252 sa označí uvedením IEC 1252.
2.9.2   Značky
        Značka schváleného typu a  overovacia značka sa umiestňujú
        na  osobnom  zvukovom  expozimetri  na  viditeľnom  mieste
        čitateľne a  neodstrániteľne. Časti prístroja,  do ktorých
        nemá  používateľ prístup,  sú chránené  pomocou ochranných
        prvkov (štítky, značky a pod.).
2.10    Návod na používanie
        Každý osobný  zvukový expozimeter sa  dodáva s návodom  na
        používanie  v slovenskom  jazyku, ktorý  obsahuje najmenej
        informácie  uvedené v  príslušných slovenských technických
        normách.
2.11    Ochrana proti neoprávneným zásahom
        Osobný   zvukový  expozimeter   výrobca  zabezpečí   proti
        neoprávneným zásahom.
        Overovacie  značky  sa   umiestňujú  na  osobnom  zvukovom
        expozimetri  tak,  aby  neoprávnený  zásah do kalibračných
        prvkov bol evidentný.

3       Metrologická kontrola osobných zvukových expozimetrov
3.1     Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
3.1.1   Pri  schvaľovaní typu  osobných zvukových  expozimetrov sa
        vykonajú tieto úkony:
        a) Skúšky  akustických a  elektrických vlastností, ktorých
           predmetom je
           1. smerovosť,
           2. absolútna akustická citlivosť,
           3. frekvencia,   hladina   a   skreslenie   akustických
              kalibrátorov (ak  sú obsiahnuté ako  integrálna časť
              osobného zvukového expozimetra),
           4. frekvenčná charakteristika,
           5. amplitúdová linearita odozvy na ustálené signály,
           6. odozva na signály s krátkym trvaním,
           7. odozva na unipolárne impulzy,
           8. samočinne blokujúci indikátor preťaženia,
           9. kontrola napätia batérie.
        b) Skúšky   citlivosti   na   vplyv   prostredia,  ktorých
           predmetom je
                   1. statický tlak,
           2. teplota,
           3. relatívna vlhkosť vzduchu,
           4. magnetické polia,
           5. vysokofrekvenčné elektromagnetické polia,
           6. elektrostatické výboje,
           7. mechanické vibrácie.
        c) Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú
           1. nápisy a značky,
           2. návod na používanie.
3.1.2   Postup technických skúšok  pri schvaľovaní typu ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.
3.2     Metódy skúšania pri overení
3.2.1   Pri  prvotnom  a   následnom  overení  osobných  zvukových
        expozimetrov sa vykonajú tieto úkony:
        a) Skúšky  akustických a  elektrických vlastností, ktorých
           predmetom je
           1. absolútna akustická citlivosť,
           2. frekvenčná charakteristika,
           3. amplitúdová linearita odozvy na ustálené signály,
           4. odozva na signály s krátkym trvaním,
           5. odozva na unipolárne impulzy,
           6. samočinne blokujúci indikátor preťaženia.
        b) Kontrola  náležitostí  prístroja,  ktorej  predmetom sú
           nápisy a značky.
3.2.2   Postup  pri   prvotnom  a  následnom   overení  ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.43

MERADLÁ AKTIVITY RÁDIONUKLIDOV

Vymedzenie meradiel, ich charakteristika a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na meradlá aktivity rádionuklidov, ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona:

a) meradlá na kontrolu dodržiavania prevádzkových limitov a na kontrolu referenčných úrovní aktivity a objemovej aktivity z výpustí jadrových zariadení, zo zariadení na ťažbu alebo úpravu rádioaktívnych surovín, spracovanie alebo aplikáciu rádioaktívnych materiálov a z úpravní rádioaktívneho odpadu a na stanovenie radiačnej záťaže okolia v dôsledku výpustí,

b) meradlá aktivity diagnostických a terapeutických preparátov aplikovaných pacientom in vivo,

c) meradlá vnútornej rádioaktívnej kontaminácie osôb,

d) meradlá objemovej aktivity radónu 222 vo vzduchu a vo vode a ekvivalentnej objemovej aktivity radónu 222 vo vzduchu,

e) meradlá a zostavy na meranie veličín rádioaktívnej premeny používané na kontrolu dodržiavania limitov v oblasti radiačnej ochrany a na dôkazové meranie v rámci radiačnej monitorovacej siete,

f) stacionárne meradlá používané na vyhľadávanie skrytej rádioaktivity v osobnej a nákladnej preprave.

2. Charakteristika meradiel

2.1 Meradlá uvedené v bode 1 písm. a) sú zariadenia na kontinuálne monitorovanie rádionuklidov emitujúcich žiarenie beta a gama v kvapalných výpustiach alebo v povrchových vodách a zariadenia na kontinuálne monitorovanie aktivity v plynných výpustiach, menovite rádioaktívnych aerosolov, vzácnych plynov, jódu, trícia a transuránových aerosolov.

2.2 Meradlá uvedené v bode 1 písm. b) sú priamo ukazujúce meradlá aktivity rádionuklidov (tzv. meradlá aplikovanej aktivity alebo kalibrátory rádionuklidov) používané na oddeleniach a klinikách nukleárnej medicíny na kontrolu a odmeriavanie množstva rádionuklidu pred podaním pacientom.

2.3 Meradlá uvedené v bode 1 písm. c) sú meradlá aktivity rádionuklidov deponovaných v ľudskom organizme alebo v jednotlivých orgánoch používané pri cielenom skríningu pracovníkov s podozrením na vnútornú rádioaktívnu kontamináciu alebo pri lekárskom vyšetrení funkčnosti niektorých orgánov s použitím rádionuklidov, ak je výsledkom merania absolútny údaj o veľkosti aktivity deponovanej v orgáne alebo v organizme.

2.4 Meradlá uvedené v bode 1 písm. d) sú meradlá objemovej aktivity radónu, objemovej aktivity dcérskych produktov radónu a ekvivalentnej objemovej aktivity radónu vo vzorkách životného prostredia, v pobytových a pracovných priestoroch.

Sú to meradlá, ktoré sa používajú na účely kontroly splnenia požiadaviek ochrany zdravia obyvateľstva a pracovníkov na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. ¹⁾ Ďalej sú to meradlá, ktoré sa používajú na úradné meranie radónových veličín s následným navrhnutím a uskutočnením nápravných opatrení.

2.5 Meradlá uvedené v bode 1 písm. e) sú najmä laboratórne meradlá na meranie aktivity vzoriek zo životného prostredia, technologických procesov, úložísk odpadov, ako aj vzoriek biologického materiálu a meradlá rádioaktívnej kontaminácie pracovného a životného prostredia alebo rádioaktívnej kontaminácie predmetov a materiálov uvádzaných do životného prostredia. Ďalej sú to meradlá používané pri výkone štátneho zdravotného dozoru na kontrolu pracovísk oprávnených na nakladanie s rádioaktívnymi žiaričmi a meradlá, ktoré sa používajú na úradné meranie.

2.6 Meradlá uvedené v bode 1 písm. f) sú meradlá umiestnené spravidla v dopravných uzloch a prevádzkované orgánmi štátnej a verejnej správy, ktoré slúžia na vyhľadávanie skrytých rádioaktívnych žiaričov v dopravných prostriedkoch cestnej, železničnej, lodnej a leteckej prepravy. Do skupiny určených meradiel nepatria prevádzkové meradlá používané na obdobný účel v rámci technologickej kontroly vlastných alebo zmluvných dopravných prostriedkov, prípadne osôb a materiálu.

3. Meradlá aktivity rádionuklidov spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené v príslušných slovenských technických normách. Odchýlky alebo osobitné požiadavky sú predmetom dohody medzi dodávateľom a schvaľovacím orgánom.

4. Meradlá aktivity rádionuklidov uvedené v bode 1 písm. b) a c) podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu. ²⁾

5. Meradlá aktivity rádionuklidov okrem meradiel uvedených v bode 1 písm. b) a c) podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu okrem meradiel uvedených v bode 1 písm. d) a f) a gamaspektrometrických prístrojov a zostáv podľa písmena e), ktoré nepodliehajú schváleniu typu, ale podliehajú prvotnému overeniu.

6. Meradlá aktivity rádionuklidov schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu alebo k sprievodnej dokumentácii priloží kópiu rozhodnutia o schválení typu.

7. Na meradlá aktivity rádionuklidov, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa vystaví doklad o overení. Tieto meradlá môžu byť označené overovacou značkou.

8. Meradlá aktivity rádionuklidov podliehajú počas ich používania ako určené meradlá následnému overeniu.

9. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v technických normách.

PRÍL.44

TÓNOVÉ AUDIOMETRE

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na tónové audiometre (ďalej len "audiometer"), ktoré sú určené na meranie sluchu čistými tónmi a najmä na meranie prahu počutia ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Audiometre podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu. ¹⁾

3. Audiometre počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

4. Audiometre, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

Druhá časť

Metódy skúšania pri overení audiometrov

1.        Metódy skúšania pri overení
1.1       Pri overení audiometrov sa vykonávajú tieto úkony:
          a) vonkajšia obhliadka,
          b) informatívna skúška,
          c) vlastná skúška.
1.2       Vonkajšia obhliadka
          Pri vonkajšej obhliadke sa kontroluje, či
          a) audiometer nie je poškodený,
          b) slúchadlá    a    kostný    vibrátor    prislúchajúce
             k overovanému audiometru nie sú poškodené,
          c) slúchadlá  spĺňajú  požiadavky  príslušnej slovenskej
             technickej normy,
          d) kostný    vibrátor   spĺňa    požiadavky   príslušnej
             slovenskej technickej normy,
          e) audiometer   má  technickú   dokumentáciu  v   súlade
             s požiadavkami   príslušnej   slovenskej   technickej
             normy,
          f) audiometer má jednotnú stupnicu  pre vzdušné a kostné
             vedenie,
          g) audiometer  má  vstup  pre  externý  zdroj skúšobného
             signálu   a  jemu   prislúchajúci  regulátor  hladiny
             počutia, ako aj zabudovaný indikátor signálu,
          h) audiometer   má    zabudovaný   kontrolný   indikátor
             udávajúci odchýlku napájacieho napätia.
1.3       Informatívna skúška
1.3.1     Audiometer  sa  napojí  na  zdroj  napätia  a funkčne sa
          preskúša.
1.3.2     Informatívna skúška pozostáva z testu na rušivý zvuk
          a) vyžarovaný audiometrom,
          b) zo slúchadla,
          c) z kostného vibrátora.
1.4       Skúška pozostáva z preverenia
          a) najvyšších hladín počutia signálov,
          b) frekvencie,
          c) deliča - regulátora hladiny počutia,
          d) prerušovača,
          e) a nastavenia  normálnych   hladín  akustického  tlaku
             zodpovedajúcich sluchovému prahu pre vzdušné vedenie,
          f) a nastavenia  hladín akustického  tlaku úzkopásmového
             maskovacieho šumu,
          g) činiteľa harmonického skreslenia signálu,
          h) a nastavenia  hladín   síl  vibrácií  zodpovedajúcich
             sluchovému prahu pre kostné vedenie.
1.5       Postup  pri  prvotnom  a  následnom  overení  ustanovuje
          príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.45

AKUSTICKÉ KALIBRÁTORY

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na akustické kalibrátory triedy presnosti 0,1 a 2, ktoré sa používajú na určovanie elektroakustickej tlakovej citlivosti určených typov mikrofónov v špecifikovaných konfiguráciách a na kontrolu alebo nastavenie celkovej citlivosti akustických meracích zariadení alebo sústav využívajúcich presne určené typy mikrofónov v špecifikovaných konfiguráciách ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Akustické kalibrátory pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Akustické kalibrátory schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Akustické kalibrátory, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

5. Akustické kalibrátory počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení akustických kalibrátorov

1.        Termíny a definície
1.1       Akustický  kalibrátor  je   zariadenie,  ktoré  generuje
          sínusový akustický tlak s určenou hladinou a frekvenciou
          v prípade,  že je  pripojený k  určitému typu  mikrofónu
          v špecifikovanej konfigurácii.
1.2       Multifunkčný    akustický   kalibrátor    je   akustický
          kalibrátor,  ktorý je  schopný generovať  akustický tlak
          s jednou hladinou  alebo s niekoľkými  rôznymi hladinami
          pri niekoľkých frekvenciách,  prípadne generovať iný typ
          signálu špecifikovaný výrobcom.
1.3       Mikrofónový adaptér je  zariadenie umožňujúce pripojenie
          viac  ako  jedného  typu  mikrofónu  na pracovnú komôrku
          akustického kalibrátora.
1.4       Hlavná   hladina    akustického   tlaku   multifunkčného
          akustického kalibrátora je  základná hladina akustického
          tlaku špecifikovaná v návode na používanie.
1.5       Hlavná frekvencia multifunkčného akustického kalibrátora
          je  základná   frekvencia  špecifikovaná  v   návode  na
          používanie.

2.        Metrologické požiadavky
2.1       Referenčné  podmienky  okolitého  prostredia  (ďalej len
          "referenčné podmienky") sú:
          a) statický tlak 101,325 kPa,
          b) teplota vzduchu 23 stupňov C,
          c) relatívna vlhkosť vzduchu 50%.
2.2       Hladina akustického tlaku
2.2.1     Všetky   ďalšie  požiadavky   a  špecifikované  dovolené
          odchýlky    sa   týkajú    hladiny   akustického   tlaku
          generovaného  vo vnútri  komôrky akustického kalibrátora
          a dopadajúceho na membránu vloženého mikrofónu.
2.2.2     Najmenej  jedna  menovitá  hodnota  hladiny  akustického
          tlaku akustických kalibrátorov  triedy presnosti 0 alebo
          1 vo  vzťahu  k  referenčnej  hodnote  20 mikroPa nie je
          menšia  ako 90 dB,  ak je  akustický kalibrátor  použitý
          s určenými    typmi    mikrofónov    v    špecifikovanej
          konfigurácii.
2.2.3     Hladina   akustického    tlaku   generovaná   akustickým
          kalibrátorom  sa udáva  s rozlíšením  lepším ako  0,1 dB
          alebo rovnajúcim sa 0,1 dB.
2.2.4     Hladina  akustického  tlaku  generovaná  za referenčných
          podmienok, priemerovaná  za 20 s činnosti  a po uplynutí
          času ustálenia určeného výrobcom sa pre každý určený typ
          mikrofónu   neodchyľuje   od   zodpovedajúcej  menovitej
          hodnoty o  viac než o  najväčšiu dovolenú chybu  uvedenú
          pre jednotlivé triedy presnosti v tabuľke č. 1.
2.2.5     Stabilita    výstupnej    hladiny    akustického   tlaku
          ovplyvňovaná   krátkodobým  teplotným   kolísaním  okolo
          strednej    hladiny    meraná    s    časovou    váhovou
          charakteristikou F (časová konštanta  125 ms) počas 20 s
          činnosti  po uplynutí  času ustálenia  určeného výrobcom
          neprekročí medze stability uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

 Najväčšia dovolená chyba a medze stability hladiny akustického
               tlaku pri referenčných podmienkach

------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti akustického kalibrátora      0       1       2
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba         (dB)      + -0,15  + -0,3  + -0,5
Stabilita                        (dB)      + -0,05  + -0,1  + -0,2
------------------------------------------------------------------

2.3       Frekvencia
2.3.1     Najmenej   jedna    frekvencia   generovaná   akustickým
          kalibrátorom  je  v  rozsahu  frekvencií  od  160 Hz  do
          1 250 Hz; ak je akustický  kalibrátor určený na spojenie
          so zvukomerom, odporúča sa, aby pracovná frekvencia mala
          hodnotu 1 000 Hz.
2.3.2     Multifunkčný  akustický kalibrátor  je schopný generovať
          hlavnú frekvenciu.
2.3.3     Frekvencia zvuku generovaného akustickým kalibrátorom za
          referenčných  podmienok  priemerovaná  za  20 s činnosti
          a po  uplynutí  času   ustálenia  určeného  výrobcom  sa
          neodchyľuje od  zodpovedajúcej menovitej hodnoty  o viac
          ako  o najväčšiu  dovolenú chybu  uvedenú pre jednotlivé
          triedy presnosti v tabuľke č. 2.
2.3.4     Stabilita výstupnej  frekvencie ovplyvňovaná krátkodobým
          teplotným  kolísaním okolo  strednej hodnoty  frekvencie
          meraná pri použití časového okna 1 s počas 20 s činnosti
          po uplynutí času  ustálenia určeného výrobcom neprekročí
          medze stability uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

 Najväčšia dovolená chyba a medze stability výstupnej frekvencie
                  pri referenčných podmienkach

------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti akustického kalibrátora      0       1       2
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba         (%)       + -1     + -2     + -4
Stabilita                        (%)       + -0,3   + -0,5   + -1
------------------------------------------------------------------

2.4       Celkové  harmonické  skreslenie  sínusového  akustického
          tlaku  neprekročí  2%  pre  akustický  kalibrátor triedy
          presnosti 0 a 3% pre triedu presnosti 1 a 2.

3.                Technické požiadavky
3.1       Mikrofónový  adaptér  dodávaný  výrobcom  sa považuje za
          neoddeliteľnú súčasť akustického kalibrátora.
          K akustickému  kalibrátoru sa  dodáva jeden  mikrofónový
          adaptér alebo niekoľko mikrofónových adaptérov.
3.2       Akustický  kalibrátor  môže   poskytovať  jednu  hladinu
          akustického  tlaku a  jednu frekvenciu  alebo kombináciu
          niekoľkých hladín akustického tlaku a frekvencií.
3.3       Generovanie iných signálov presne  opísaných v návode na
          používanie, napríklad tónový impulz, je dovolené.
3.4       Tvar  akustického  kalibrátora  a  materiály použité pri
          výrobe  vrátane  dodávaného  príslušenstva  sú  také, že
          zaručujú dlhodobú teplotnú stabilitu výstupu.
3.5       Presne   určená   orientácia   akustického   kalibrátora
          v prípade závislosti od  generovanej hladiny akustického
          tlaku  je  vyznačená  na  kalibrátore zreteľne, prípadne
          opísaná v návode na používanie.
3.6       Čas  ustálenia  hladiny  akustického  tlaku  na  výstupe
          akustického kalibrátora nie je väčší ako 120 s.

3.7       Parametre prostredia
3.7.1     Najväčšie  dovolené  chyby  a  medze  stability  hladiny
          akustického  tlaku a  frekvencie akustického kalibrátora
          pre  triedu  presnosti  0,1  a  2  pre  rozsah podmienok
          prostredia je daný takto:
          a) statický tlak od 65 kPa do 108 kPa,
          b) teplota okolia od -10 stupňov C do +50 stupňov C,
          c) relatívna vlhkosť od 10% do 90%.
          Vo vzťahu k hodnotám  najväčších dovolených chýb a medzí
          stability    akustického   tlaku    a   frekvencie   pri
          referenčných   podmienkach  sú   v  medziach   uvedených
          v tabuľkách č. 3 a 4.
3.7.2     Najväčšie  dovolené  chyby  a  medze  stability  hladiny
          akustického  tlaku a  frekvencie akustického kalibrátora
          pre triedu presnosti 0 L, 1 L a 2 L pre obmedzený rozsah
          podmienok prostredia je daný takto:
          a) statický tlak od 85 kPa do 105 kPa,
          b) teplota okolia od +5 stupňov C do +35 stupňov C,
          c) relatívna vlhkosť od 30% do 80%.
          Vo vzťahu k hodnotám  najväčších dovolených chýb a medzí
          stability    akustického   tlaku    a   frekvencie   pri
          referenčných   podmienkach  sú   v  medziach   uvedených
          v tabuľkách č. 3 a 4.
3.7.3     Akustický  kalibrátor spĺňajúci  požiadavky podľa  bodov
          3.7.1 alebo 3.7.2, ale  vyžadujúci korekcie na parametre
          prostredia, sa označuje naviac písmenom C.

Tabuľka č. 3

  Najväčšia dovolená chyba hladiny akustického tlaku v rozsahu
podmienok prostredia vo vzťahu k hladine akustického tlaku meranej
pri referenčných podmienkach a medze stability hladiny akustického
              tlaku v rozsahu podmienok prostredia

------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti akustického kalibrátora      0       1       2
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba         (dB)      + -0,15  + -0,3  + -0,5
Stabilita                        (dB)      + -0,05  + -0,1  + -0,2
------------------------------------------------------------------

Tabuľka č. 4

Najväčšia dovolená chyba výstupnej frekvencie v rozsahu podmienok
     prostredia vo vzťahu k výstupnej frekvencii meranej pri
 referenčných podmienkach a medze stability výstupnej frekvencie
                 v rozsahu podmienok prostredia
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti akustického kalibrátora      0       1       2
------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená chyba         (%)       + -1     + -2    + -4
Stabilita                        (%)       + -0,3   + -0,5  + -1
------------------------------------------------------------------

3.7.4     Najväčšie  dovolené  chyby  a  medze  stability  hladiny
          akustického  tlaku a  frekvencie akustického kalibrátora
          všetkých tried  presnosti s označením C  a bez označenia
          vyhovujú toleranciám  uvedeným v tabuľkách č. 3  a 4 pre
          túto kombináciu teploty a relatívnej vlhkosti okolia:
          a) teplota okolia +5 stupňov C a relatívna vlhkosť menej
             ako 40%,
          b) teplota okolia +40 stupňov C a relatívna vlhkosť 90%.
3.7.5     Najväčšie  dovolené  chyby  a  medze  stability  hladiny
          akustického  tlaku a  frekvencie akustického kalibrátora
          všetkých tried  presnosti s označením  L a označením  LC
          vyhovujú toleranciám  uvedeným v tabuľkách č. 3  a 4 pre
          túto kombináciu teploty a relatívnej vlhkosti okolia:
          a) teplota okolia +5 stupňov C a relatívna vlhkosť menej
             ako 40%,
          b) teplota okolia +35 stupňov C a relatívna vlhkosť 80%.
3.7.6     Pre  akustický  kalibrátor   s  barometrom  s  korekčnou
          stupnicou udávajúcou korekciu na zmenu statického tlaku,
          presnosť  a  delenie  stupnice  barometra  je  také,  že
          korigovaná   hladina  akustického   tlaku  je   v  rámci
          najväčšej  dovolenej chyby  uvedenej v  tabuľke č. 3 pre
          danú triedu presnosti kalibrátora.
3.7.7     Pre  akustický   kalibrátor  s  teplomerom   na  určenie
          korekcie  na  vplyv  zmien  teploty,  presnosť a delenie
          stupnice  teplomera  je   také,  že  korigovaná  hladina
          akustického tlaku  je v rámci  najväčšej dovolenej chyby
          uvedenej  v  tabuľke  č. 3  pre  danú  triedu  presnosti
          kalibrátora.
3.8       Vplyv   prostredia   spôsobený   elektrostatickým  alebo
          elektromagnetickým poľom  alebo vibráciami môže  byť len
          taký,   aby  neboli   ovplyvnené  parametre  akustického
          kalibrátora.       Prípustné       hodnoty       veličín
          charakterizujúcich  tento  vplyv  prostredia  môže určiť
          výrobca.
3.9       Na  akustický  kalibrátor  napájaný  z  batérie  výrobca
          zabezpečí   prostriedok   alebo   spôsob   kontroly  ako
          integrálnu  súčasť akustického  kalibrátora, aby napätie
          batérie   bolo   dostatočné   na   činnosť   akustického
          kalibrátora,  alebo zabezpečí,  aby akustický kalibrátor
          prestal generovať akýkoľvek zvukový signál v prípade, že
          napätie klesne pod úroveň  požadovanú na správnu činnosť
          akustického kalibrátora.
3.10      Kalibrácia kalibrátora
3.10.1    Pracovná   komôrka  akustického   kalibrátora  (prípadne
          s adaptérom,   ak   je   potrebný)   vyhovuje  rozmerovo
          parametrom   mikrofónov  špecifikovaným   v  príslušných
          slovenských technických normách.
3.10.2    Akustický kalibrátor  triedy presnosti 0  je kalibrovaný
          a metrologicky nadviazaný  prostredníctvom laboratórneho
          etalónového   mikrofónu,   ktorý   sa   kalibruje  podľa
          príslušnej slovenskej technickej normy.
3.10.3    Akustický  kalibrátor triedy  presnosti 1  a 2  môže byť
          kalibrovaný  mikrofónom,  ktorého  citlivosť  je  určená
          porovnávacou   metódou,   s   kalibrovaným  laboratórnym
          etalónovým mikrofónom.

4.        Nápisy, návody a značky
4.1       Nápisy na kalibrátore
4.1.1     Akustický kalibrátor sa označí najmenej týmito údajmi:
          a) meno výrobcu alebo obchodná značka,
          b) typové označenie a výrobné číslo,
          c) odkaz  na príslušnú  slovenskú technickú  normu podľa
             triediaceho znaku a dátumu vydania,
          d) zreteľne identifikovateľná trieda presnosti prístroja
             vrátane  primeraného  označenia  L  a  C;  v  prípade
             multifunkčného   kalibrátora  trieda   presnosti  pri
             hlavnej  frekvencii  a  hlavnej  hladine  akustického
             tlaku,   pri  ostatných   frekvenciách  a   hladinách
             označenie  triedy presnosti  alebo odkaz  na návod na
             používanie,
          e) jedna menovitá hodnota  hladiny akustického tlaku pre
             najmenej    jeden   model    mikrofónu;   v   prípade
             multifunkčného kalibrátora hlavná hladina akustického
             tlaku,
          f) menovitá alebo špecifikovaná frekvencia.
4.1.2     Kalibrátory môžu mať dodatočné označenie určujúce
          a) požadovaný  typ  batérie  s  vyznačenou polaritou pre
             správne použitie,
          b) smer    orientácie   akustického    kalibrátora,   ak
             generovaná   hladina  akustického   tlaku  je   týmto
             faktorom podmienená.
4.2       Na  adaptéroch dodávaných  k akustickému  kalibrátoru sa
          zreteľne označí  ich typ a  identifikácia (napr. výrobné
          číslo  alebo značka,  ak je  adaptér taký  malý, že  naň
          nemožno umiestniť výrobné číslo) zabezpečujúca nemožnosť
          náhodnej  zámeny mikrofónového  adaptéra jedného výrobcu
          s iným   typom  akustického   kalibrátora  toho   istého
          výrobcu.
4.3       Na ostatnom  príslušenstve (barometer, teplomer),  ak je
          súčasťou  akustického  kalibrátora,  sa  označí jeho typ
          a trieda presnosti.
4.4       Návod na používanie
4.4.1     K akustickému   kalibrátoru   dodá   výrobca   návod  na
          používanie,   ktorý  obsahuje   najmenej  údaje  uvedené
          v bodoch 3 a 4.
4.4.2     Návod na používanie obsahuje navyše tieto údaje:
          a) úplnú  identifikáciu typov  mikrofónov so  stanovenou
             hodnotou  akustického  tlaku  produkovanou  na určitý
             mikrofón (a konfigurácií, v ktorých sa používajú), na
             spojenie,   s   ktorými   je   akustický   kalibrátor
             navrhnutý,   a   príslušné   požadované   mikrofónové
             adaptéry  spoločne s  podrobnými informáciami,  ktoré
             treba dodržať,
          b) predpísanú   hodnotu    hladiny   akustického   tlaku
             a frekvencie,  ak  je  akustický  kalibrátor  spojený
             s určeným    typom    mikrofónu    v   špecifikovanej
             konfigurácii,
          c) smer  orientácie akustického          kalibrátora podľa  bodu
             4.1.2 písm. b),
          d) čas  ustálenia,  kým  výstup  zvuku  dosiahne  určenú
             hladinu,
          e) údaj  o prípustnej  hodnote hladiny  okolitého hluku,
             pod ktorou môže akustický kalibrátor pracovať v rámci
             najväčších dovolených chýb,
          f) ak sú udané ekvivalentné hladiny akustického tlaku vo
             voľnom a/alebo difúznom poli, treba udať aj relatívny
             rozdiel týchto hladín oproti tlakovej hodnote hladiny
             akustického tlaku generovaného  na membránu vloženého
             mikrofónu,
          g) efektívny  objem akustického  kalibrátora a mikrofónu
             alebo   zmenu  hladiny   akustického  tlaku  vyvolanú
             akustickým   kalibrátorom   pri   jednotkovej   zmene
             efektívneho   objemu    pripojeného   mikrofónu   pre
             akustický  kalibrátor  triedy  presnosti  0  alebo  1
             vrátane kalibrátorov  označených písmenom L,  C alebo
             LC,
          h) ďalšie  typy  batérií,  ktoré  sa  môžu použiť, spolu
             s rozpisom   indikátora  stavu   batérie,  a   ak  je
             kalibrátor spôsobilý  na použitie s  externým zdrojom
             napätia, spôsob pripojenia a menovité napätie zdroja,
          i) metódu,  ktorá   sa  použije  na   priame  porovnanie
             najmenej   jedného   z   určených   typov  mikrofónov
             s mikrofónom kalibrovaným podľa príslušnej slovenskej
             technickej   normy,  ak   žiadny  z   určených  typov
             mikrofónov nemožno kalibrovať metódou reciprocity,
          j) tlakový,   teplotný  a   vlhkostný  koeficient  spolu
             s priradenou rozšírenou neistotou pre typy mikrofónov
             zväčša  používané  s  akustickým  kalibrátorom (resp.
             mikrofóny  iných  rozmerov,   aké  opisuje  príslušná
             slovenská  technická norma)  pre akustický kalibrátor
             triedy  presnosti  1  alebo  2,  keď  rozmery komôrky
             kalibrátora (s  adaptérom, ak je  nutný) sú také,  že
             nesúhlasia    s    rozmermi    mikrofónov   opísaných
             v príslušných slovenských technických normách,
          k) podrobnosti o vhodnom prístroji na meranie statického
             tlaku  alebo  teploty  vrátane  rozšírených  neistôt,
             s ktorými  sa môžu  merať podmienky  okolia s  cieľom
             dosiahnuť výsledky v rámci najväčších dovolených chýb
             pre príslušnú  triedu presnosti tam,  kde sa požaduje
             barometer    alebo   teplomer,    ale   nedodáva   sa
             s akustickým kalibrátorom,
          l) údaje  vplyvu prídavných  zariadení, prípadne ďalších
             funkcií   spolu   s    podrobnosťami   o   prídavných
             zariadeniach  od výrobcu,  ak sú  dodané s akustickým
             kalibrátorom,
          m) rozšírenú  neistotu s  udaným koeficientom rozšírenia
             a hladiny  významnosti pre  všetky fyzikálne veličiny
             opísané v bodoch 2 a 3,
          n) korekcie  na  parametre  prostredia,  ak  to vyžaduje
             akustický kalibrátor označený písmenom C.

5.        Ochrana proti neoprávneným zásahom
5.1       Výrobca    vhodne   zabezpečí    akustické   kalibrátory
          s justovacími,   resp.    kalibračnými   prvkami   proti
          neoprávneným zásahom.
5.2       Overovacia značka  sa umiestňuje na  kalibrátore tak, že
          neoprávnený  zásah  do   kalibračných  prvkov  je  ľahko
          zistiteľný.

6.        Metrologická kontrola
6.1       Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
6.1.1     Na technické skúšky pri schvaľovaní typu treba predložiť
          päť vzoriek akustického kalibrátora.
6.1.2     Pri technickej  skúške pri schvaľovaní  typu akustického
          kalibrátora  sa  vykonajú   všetky  skúšky  potrebné  na
          zistenie, či  sú splnené všetky  metrologické požiadavky
          a technické požiadavky podľa bodov 2 a 3.
6.1.3     Technická   skúška  pri   schvaľovaní  typu  akustického
          kalibrátora zahŕňa tieto úkony:
          a) Skúšky akustických a elektrických vlastností, ktorých
             predmetom je
             1. hladina   akustického  tlaku,   ak  je   akustický
                kalibrátor  zviazaný  s  určeným  typom  mikrofónu
                v špecifickej konfigurácii,
             2. frekvencia akustického kalibrátora,
             3. harmonické skreslenie,
             4. tónový impulz (ak je generovaný),
             5. napätie batérie.
          b) Skúšky vplyvu zmien prostredia, ktorých predmetom je
             1. statický tlak,
             2. teplota okolitého vzduchu,
             3. vlhkosť vzduchu,
             4. mechanické vibrácie,
             5. magnetické pole,
             6. elektromagnetická kompatibilita.
          c) Skúšky prídavných zariadení, ktorých predmetom je
             1. barometer,
             2. teplomer.
          d) Kontrola náležitostí  akustického kalibrátora, ktorej
             predmetom sú:
             1. nápisy a značky,
             2. návod na používanie,
             3. ochrana pred neoprávneným zásahom.
6.1.4     Postup   technických   skúšok   pri   schvaľovaní   typu
          ustanovuje príslušná slovenská technická norma.
6.2       Metódy skúšania pri overení
6.2.1     Pri prvotnom a následnom overení akustického kalibrátora
          sa  vykonajú  všetky  skúšky  potrebné  na  zistenie, či
          akustický kalibrátor spĺňa metrologické požiadavky podľa
          bodu 2.
6.2.2     Prvotné  a  následné  overenie  akustického  kalibrátora
          zahŕňajú tieto úkony:
          a) Skúšky akustických a elektrických vlastností, ktorých
             predmetom je
             1. hladina   akustického  tlaku,   ak  je   akustický
                kalibrátor  zviazaný  s  určeným  typom  mikrofónu
                v špecifickej konfigurácii,
             2. frekvencia akustického kalibrátora,
             3. harmonické skreslenie,
             4. tónový impulz (ak je generovaný).
          b) Skúšky prídavných zariadení, ktorých predmetom je
             1. barometer (pri vybranom tlaku),
             2. teplomer (pri vybranej teplote).
6.2.3     Postup  pri  prvotnom  a  následnom  overení  ustanovuje
          príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.46

VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU NA VÁŽENIE KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na váhy s automatickou činnosťou na váženie koľajových vozidiel, ktoré sa používajú na zisťovanie ich hmotnosti za pohybu (ďalej len "váhy na váženie koľajových vozidiel") a ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Váhy na váženie koľajových vozidiel sa členia na

a) koľajnicové,

b) mostové.

3. Váhy na váženie koľajových vozidiel pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Váhy na váženie koľajových vozidiel schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

5. Váhy na váženie koľajových vozidiel, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

6. Váhy na váženie koľajových vozidiel počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení váh na váženie koľajových vozidiel

1.        Termíny a definície
1.1       Koľajnicové váhy na váženie  koľajových vozidiel - váhy,
          ktorých nosič zaťaženia  je vybavený koľajnicovým úsekom
          na  presun  koľajových  vozidiel  so  snímačmi zaťaženia
          aplikovanými priamo v koľajnici  a ktoré sa používajú na
          zisťovanie hmotnosti železničných vozňov za pohybu.
1.2       Mostové  váhy  na  váženie  koľajových  vozidiel - váhy,
          ktorých nosič zaťaženia  je vybavený koľajnicovým úsekom
          na presun  koľajových vozidiel a  ktoré sa používajú  na
          zisťovanie hmotnosti železničných vozňov za pohybu.
1.3       Elektronické váhy na váženie  koľajových vozidiel - váhy
          vybavené elektronickým zariadením.
1.4       Kontrolné  váhy   -  váhy  s   neautomatickou  činnosťou
          používané na určenie hmotnosti referenčného vozňa.
1.5       Vážiaci úsek  - úsek, na ktorom  sa vozeň nachádza počas
          jeho váženia.
1.6       Nosič  zaťaženia   -  časť  váh   určená  na  prijímanie
          zaťaženia.
1.7       Viacnásobné  nosiče zaťaženia  - dva  alebo viac nosičov
          zaťaženia umiestnených za         sebou  a používaných ako jeden
          nosič zaťaženia.
1.8       Nábehy  - časti  vážiaceho úseku,  ktoré nie  sú nosičom
          zaťaženia ani jeho časťou.
1.9       Indikačné  zariadenie  -  časť  váh  zobrazujúca hodnotu
          výsledku váženia v jednotkách hmotnosti.
1.10      Nulovacie   zariadenie   -   zariadenie   na  nastavenie
          indikačného zariadenia hmotnosti na nulu pri nezaťaženom
          nosiči zaťaženia.
1.11      Váženie vcelku - váženie vozňa, ktorý je celý umiestnený
          na nosiči alebo na nosičoch zaťaženia.
1.12      Váženie po  častiach - váženie  vozňa po dvoch  alebo po
          viacerých častiach na tom istom nosiči zaťaženia.
          Výsledky  sa  automaticky  sčítajú  a  hmotnosť vozňa sa
          zobrazí alebo vytlačí.
1.13      Váženie za pohybu - váženie objektov, ktoré sú v pohybe.
1.14      Váženie nespojených  vozňov - váženie  vozňov za pohybu,
          pričom vozne prechádzajú cez nosič zaťaženia samostatne.
1.15      Váženie  spojených vozňov  - váženie  vozňov za  pohybu,
          pričom  vozne prechádzajú  cez nosič  zaťaženia spojené,
          a zisťuje sa hmotnosť jednotlivých vozňov.
1.16      Váženie vlaku - váženie  určitého počtu spojených vozňov
          za  pohybu, pričom  sa zisťuje  súčet hmotností všetkých
          spojených vozňov.
1.17      Statické  váženie  -  stacionárne  váženie  samostatného
          nespojeného  vozňa na  zistenie jeho  hmotnosti na účely
          skúšok.
1.18      Horná  medza  váživosti   (Max)  -  hodnota  najväčšieho
          zaťaženia,  na ktoré  sú  váhy  navrhnuté na  váženie za
          pohybu, bez sčítavania.
1.19      Dolná  medza váživosti  (Min) -  hodnota zaťaženia,  pod
          ktorou môžu byť výsledky váženia za pohybu pred sčítaním
          ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.
1.20      Najväčšia hmotnosť vozňa - hodnota najväčšieho zaťaženia
          za  pohybu,  pre  ktoré   je  konkrétna  inštalácia  váh
          schválená.
1.21      Najmenšia hmotnosť vozňa -  hodnota hmotnosti vozňa, pod
          ktorou  môžu byť  výsledky váženia  za pohybu ovplyvnené
          zvýšenou relatívnou chybou.
1.22      Najväčšia pracovná rýchlosť  - najväčšia rýchlosť vozňa,
          pri ktorej  môžu váhy vážiť  za pohybu, nad  ktorou môžu
          byť  výsledky  váženia  ovplyvnené  zvýšenou  relatívnou
          chybou.
1.23      Najmenšia pracovná rýchlosť  - najmenšia rýchlosť vozňa,
          pri ktorej  môžu váhy vážiť  za pohybu, pod  ktorou môžu
          byť  výsledky  váženia  ovplyvnené  zvýšenou  relatívnou
          chybou.
1.24      Najväčšia  prejazdová  rýchlosť  -  najväčšia  rýchlosť,
          ktorou môže koľajové vozidlo prechádzať cez vážiaci úsek
          bez   toho,  aby   spôsobilo  trvalú   zmenu  pracovných
          charakteristík    váhy    nad    rámec   špecifikovaných
          charakteristík.
1.25      Vozeň  -  naložený  alebo  prázdny  železničný  nákladný
          vozeň,  ktorý váhy  rozpoznávajú ako  vozidlo určené  na
          váženie.
1.26      Referenčný  vozeň   -  vozeň  známej   hmotnosti,  ktorý
          predstavuje  typické vozne  určené na  váženie na daných
          váhach a ktorý bol určený na skúšky váženia za pohybu.
1.27      Celý  vlak  -  spojené  vozne  určitého  počtu,  ktorých
          sčítaná hmotnosť sa má určiť.

2.        Technické požiadavky
2.1       Zloženie
          Váhy na váženie koľajových vozidiel obsahujú
          a) jeden alebo viac nosičov zaťaženia,
          b) nábehy,
          c) zariadenia  na  identifikáciu   typu  vozidla  (napr.
             úsekové spínače, snímače zaťaženia atď.),
          d) indikačné zariadenie,
          e) tlačiareň,
          f) kontrolnú jednotku.
2.2       Vhodnosť na použitie
          Váhy na váženie koľajových vozidiel sa navrhujú tak, aby
          vyhovovali pre  vozne, miesto a  prevádzkové metódy, pre
          ktoré  sú určené.  Váhy na  váženie koľajových  vozidiel
          určené  len na  váženie  po  častiach sa  nepoužívajú na
          váženie  kvapalných  produktov   ani  akýchkoľvek  iných
          materiálov, ktorých poloha ťažiska  sa môže meniť, okrem
          prípadov,   ak  sa   zmeny  ťažiska   dajú  predpokladať
          a kompenzovať.
2.3       Bezpečnosť prevádzky
          Váhy  na  váženie  koľajových  vozidiel sú skonštruované
          tak,  aby  ich  rozjustovanie  ovplyvňujúce metrologické
          funkcie  nebolo možné  bez  toho,  aby jeho  efekt nebol
          ľahko zistiteľný.
2.4       Váženie nespojených vozňov
          Váhy  na váženie  koľajových vozidiel  určené na váženie
          nespojených   vozňov  rozpoznávajú   a  indikujú   tieto
          situácie:
          a) prechod dvoch alebo viacerých spojených vozňov,
          b) prechod dvoch alebo  viacerých nespojených vozňov tak
             blízko  za  sebou,  že  to  môže  spôsobiť  nesprávnu
             funkciu alebo chyby týchto váh prekračujúce najväčšie
             dovolené chyby.
2.5       Použitie ako váhy s neautomatickou činnosťou
          Váhy  na  váženie  koľajových  vozidiel,  ktoré  sa majú
          použiť ako váhy s neautomatickou činnosťou,
          a) spĺňajú  požiadavky technických  predpisov ¹⁾ na váhy
             s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III alebo
             IIII a
          b) sú    vybavené    zariadením,    ktoré    v   prípade
             neautomatickej   činnosti    zabraňuje   automatickým
             operáciám a dynamickému váženiu.
2.6       Nulovacie zariadenie
          Váhy   na  váženie   koľajových  vozidiel   sú  vybavené
          poloautomatickým alebo automatickým nulovacím zariadením
          pre každý nosič zaťaženia. Nastavenie nuly pomocou tohto
          zariadenia  je možné  len vtedy,  ak sú  váhy na váženie
          koľajových vozidiel v stabilnej rovnovážnej polohe.
2.7       Kvalita indikácie
          Indikácia hmotnosti je automatická. Indikačné zariadenie
          a tlačiarenské zariadenie umožnia spoľahlivé, jednoduché
          a jednoznačné     odčítanie     výsledkov    jednoduchým
          prirovnaním  a vyznačí  sa  na  nich názov  alebo symbol
          príslušnej jednotky hmotnosti.
2.8       Tlač
          Po  každom vážení  sa v  prípade váženia  vozňov vytlačí
          najmenej  hmotnosť  každého  vozňa  a  v prípade váženia
          vlaku sa vytlačí najmenej celková hmotnosť vlaku.
2.9       Rozsah váživosti
          Váhy  na  váženie  koľajových  vozidiel  neindikujú  ani
          nevytlačia súčet  hmotností vozňov, ktoré  sú menšie ako
          Min alebo väčšie ako Max +9 d.
2.10      Pracovná rýchlosť
          Tlačiareň  nevytlačí hmotnosť  vozňa, ktorý  prešiel cez
          nosič zaťaženia rýchlosťou  mimo špecifikovaného rozsahu
          pracovnej  rýchlosti.  V   tlači  výsledkov  váženia  sa
          vyznačí každý prípad nevytlačenia hmotnosti vozňa. Súčet
          hmotností  ostatných  vozňov  sa   vytlačí,  len  ak  je
          zreteľne vyznačené,  že daný údaj  nepredstavuje celkovú
          hmotnosť vlaku.
2.11      Spätný chod
          Indikácia  a tlač  hmotnosti sa  nezmenia v  prípade, ak
          niektorá časť vozňa prejde  cez nosič zaťaženia viac ako
          jedenkrát.
2.12      Konštantné teploty
          Váhy na váženie  koľajových vozidiel vyhovujú príslušným
          technickým  požiadavkám a  metrologickým požiadavkám pri
          teplotách od -10 stupňov C do +40 stupňov C.
2.13      Dielik stupnice
          Dieliky   stupnice   a   indikačných   a  tlačiarenských
          zariadení majú tvar 1x10k, 2x10k alebo 5x10k, kde "k" je
          kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.

3.        Metrologické požiadavky
3.1       Triedy presnosti
          Váhy  na  váženie  koľajových  vozidiel  sa rozdeľujú do
          štyroch tried presnosti:
                    0,2          0,5         1         2
3.2       Najväčšie dovolené chyby
3.2.1     Váženie za pohybu
          Najväčšie dovolené chyby pri vážení za pohybu sú uvedené
          v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
Trieda       Percento hmotnosti jedného vozňa alebo celého vlaku
presnosti    -----------------------------------------------------
                   Prvotné overenie       Kontrola v prevádzke
------------------------------------------------------------------
  0,2                 + -0,10%                   + -0,2%
  0,5                 + -0,25%                   + -0,5%
  1                   + -0,50%                   + -1%
  2                   + -1,00%                   + -2%
------------------------------------------------------------------

3.2.2     Statické váženie
          Najväčšie dovolené chyby pri statickom vážení sú uvedené
          v tabuľke č. 2 pre zvyšujúce aj znižujúce sa zaťaženie.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená    Zaťaženie (m) vyjadrené v hodnotách dielikov
     chyba
------------------------------------------------------------------
       + -0,5 d                         0 <= m <= 500
       + -1,0 d                        500 < m <= 2 000
       + -1,5 d                      2 000 < m <= 10 000
------------------------------------------------------------------

3.3       Hodnota dielika (d)
          Pre danú  metódu váženia za pohybu  a kombináciu nosičov
          zaťaženia majú všetky  zariadenia na indikáciu hmotnosti
          a na tlač rovnakú hodnotu dielika.
          Vzťah medzi triedou presnosti, hodnotou dielika stupnice
          a pomerom najväčšej hmotnosti vozňa a hodnoty dielika sú
          uvedené v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------
                                (Najväčšia hmotnosť vozňa)/d
Trieda             d (kg)    -------------------------------------
presnosti                      najmenšia              najväčšia
------------------------------------------------------------------
   0,2             <=  50        1 000                 5 000
   0,5             <= 100          500                 2 500
   1                       <= 200          250                 1 250
   2               <= 500          100                   600
------------------------------------------------------------------

3.4       Dolná medza váživosti
          Dolná  medza váživosti  nie je  menšia ako  1 t a nie je
          väčšia  ako  najmenšia   hmotnosť  vozňa  delená  počtom
          čiastkových vážení.
3.5       Najmenšia hmotnosť vozňa
          Najmenšia hmotnosť vozňa nie je menšia ako 50 d.
3.6       Hmotnosť jednej nápravy alebo podvozku
          Hmotnosť jednej nápravy alebo podvozku nie je indikovaná
          ani  vytlačená  bez  upozornenia,  že  ide  o  neoverené
          výsledky váženia.
3.7       Nulovanie
          Pre   stacionárne   zaťaženie   možno   vynulovať   váhy
          s presnosťou + -0,25-násobku hodnoty dielika stupnice.
3.8       Váženie za pohybu
3.8.1     Váženie vozňa
          Najväčšia  dovolená  chyba  pri  vážení  spojených alebo
          nespojených vozňov je najväčšia z týchto hodnôt:
          a) hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 1, zaokrúhlená na
             najbližší dielik stupnice,
          b) hodnota  vypočítaná  podľa  tabuľky  č. 1 z hmotnosti
             vozňa  rovnajúcej sa  35% najväčšej  hmotnosti vozňa,
             zaokrúhlená na najbližší dielik stupnice alebo
          c) hodnota 1 d.
3.8.2     Váženie vlaku
          Najväčšia dovolená  chyba pri vážení  vlaku je najväčšia
          z týchto hodnôt:
          a) hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 1, zaokrúhlená na
             najbližší dielik stupnice,
          b) hodnota  vypočítaná  podľa  tabuľky  č. 1 z hmotnosti
             vozňa  rovnajúcej  sa  35%  najväčšej hmotnosti vozňa
             vynásobenej  počtom referenčných  vozňov vo  vlakovej
             súprave  (nie  viac  ako  10  vozňov), zaokrúhlená na
             najbližší dielik stupnice alebo
          c) hodnota  1 d  vynásobená  počtom  vozňov  vo vlakovej
             súprave, ale nie väčšia ako 10 d.

4.        Nápisy a značky
4.1       Nápisy
          Váhy  na váženie  koľajových vozidiel  sa označujú týmto
          základným   opisným   označením   v   blízkosti  každého
          indikačného a tlačiarenského zariadenia.
4.1.1     Údaje vypísané slovne
          a) značka výrobcu,
          b) značka dovozcu (ak je to aplikovateľné),
          c) typové označenie váh,
          d) výrobné číslo váh (ak  je to aplikovateľné, na každom
             nosiči zaťaženia),
          e) metóda váženia,
          f) najväčšia hmotnosť vozňa,
          g) najmenšia hmotnosť vozňa,
          h) upozornenie, že  váhy na váženie  koľajových vozidiel
             nie sú určené na váženie  tekutých výrobkov (ak je to
             aktuálne),
          i) váženie vcelku alebo počet čiastkových vážení jedného
             vozňa,
          j) najvyššia prejazdová rýchlosť,
          k) smer váženia (ak je to potrebné),
          l) vozne tlačené alebo ťahané (aktuálna informácia),
          m) hodnota   dielika   stacionárneho   váženia   (ak  je
             aplikovateľné),
          n) napätie zdroja,
          o) frekvencia zdroja.
4.1.2     Údaje vyznačené v kódoch
4.1.2.1   Pre všetky váhy na váženie koľajových vozidiel
          a) značka schváleného typu,
          b) trieda presnosti  (ak je to  aplikovateľné, pre každú
             vážiacu metódu),
          c) horná medza váživosti,
          d) dolná medza váživosti,
          e) hodnota dielika stupnice,
          f) najväčšia pracovná rýchlosť,
          g) najmenšia pracovná rýchlosť.
4.1.2.2   Na váženie vlaku
          a) najväčší počet vozňov vo vlakovej súprave,
          b) najmenší počet vozňov vo vlakovej súprave.
4.1.3     Ďalšie označenie
          Označenie, na váženie akej  kvapaliny sú váhy na váženie
          koľajových vozidiel určené, ak je to aplikovateľné.
4.2       Overovacie značky
4.2.1     Umiestnenie
          Na váhach  na váženie koľajových  vozidiel sa vyhradzuje
          miesto na pripevnenie overovacích značiek, ktoré
          a) sa nedá z váh odstrániť bez poškodenia značky,
          b) umožňuje jednoduché umiestnenie  značky bez toho, aby
             sa tým zmenili metrologické vlastnosti váh,
          c) zabezpečuje viditeľnosť značky počas prevádzky váh.
4.2.2     Pripevnenie
          Na váhach  na váženie koľajových  vozidiel sa vyhradzuje
          podložka na trvalé umiestnenie overovacej značky.
          Ak je  značka vyrazená na  plombe, môže podložku  tvoriť
          platnička  z  olova  alebo  z  iného  vhodného materiálu
          s podobnými  vlastnosťami zapustená  v doske pripevnenej
          na váhach  alebo zapustená do otvoru  vyvŕtaného do váh.
          Ak je  značkou samolepiaca nálepka, je  na ňu pripravené
          vhodné miesto.

5.        Metrologická kontrola

5.1       Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
5.1.1     Dokumentácia
          Žiadosť o schválenie typu obsahuje dokumentáciu s týmito
          údajmi:
          a) metrologické charakteristiky,
          b) súhrn špecifikácií,
          c) opis funkcie komponentov a zariadení,
          d) nákresy,  schémy  a   prípadne  všeobecné  softvérové
             informácie objasňujúce konštrukciu a činnosť,
          e) dokumenty  o   tom,  že  konštrukcia   a  vyhotovenie
             zodpovedajú požiadavkám tejto prílohy.
5.1.2     Všeobecné požiadavky
          Technická   skúška  pri   schvaľovaní  typu   sa  vykoná
          spravidla na jednej váhe na váženie koľajových vozidiel.
          Ak treba  vykonať skúšku na viacerých  váhach na váženie
          koľajových vozidiel,  neprekročí ich počet  tri. Váhy na
          váženie   koľajových  vozidiel   predkladané  na  skúšku
          predstavujúcich  konkrétny  typ.  Jedny  váhy na váženie
          koľajových vozidiel  sú kompletne inštalované  na mieste
          používania a  jedny váhy na  váženie koľajových vozidiel
          alebo ich podstatné časti sú pripravené tak, aby na nich
          bolo možné vykonať simulačné skúšky v laboratóriu.
5.1.3     Skúšky
5.1.3.1   Skontroluje  sa  predložená  dokumentácia  a vykonajú sa
          skúšky na preverenie, či váhy zodpovedajú
          a) technickým požiadavkám,
          b) metrologickým požiadavkám,
          c) požiadavkám   na   elektronické   váhy   (ak   je  to
             aplikovateľné).
5.1.3.2   Postup   technických   skúšok   pri   schvaľovaní   typu
          ustanovuje príslušná slovenská technická norma.
5.1.4     Podmienky na vykonanie skúšok
          Vykonávateľ skúšky  typu môže na  účely skúšok vyžadovať
          od  žiadateľa   o  schválenie  typu   potrebné  množstvo
          materiálu, kontrolné zariadenia a zamestnancov.
5.1.5     Miesto skúšky
          Váhy  na  váženie   koľajových  vozidiel  predložené  na
          technické skúšky sa skúšajú
          a) v mieste sídla vykonávateľa skúšok alebo
          b) na  inom  vhodnom  mieste,  na  ktorom sa vykonávateľ
             skúšky a žiadateľ o schválenie typu dohodnú.
5.2       Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení
5.2.1     Skúšky
5.2.1.1   Vykonávateľ  overenia  preverí  zhodu  váh so schváleným
          typom   a   preskúša,   či   váhy   vyhovujú  technickým
          požiadavkám   a  metrologickým   požiadavkám  v  bežných
          podmienkach používania.
5.2.1.2   Pri  prvotnom  overení  a  následnom  overení  sa skúšky
          vykonávajú spravidla len na mieste používania.
5.2.1.3   Postup   pri  prvotnom   overení  a   následnom  overení
          mostových váh na  váženie koľajových vozidiel ustanovuje
          príslušná   slovenská  technická   norma.  Pri  prvotnom
          a následnom   overení  koľajnicových   váh  na   váženie
          koľajových  vozidiel  sa   postupuje  podľa  rozhodnutia
          o schválení typu.
5.2.1.4   Skúšky  sa   vykonajú  tak,  aby   sa  prejavili  všetky
          dynamické  efekty  váženia   za  pohybu  vyskytujúce  sa
          v bežnej prevádzke.
5.2.1.5   Vykonávateľ  overenia v  odôvodnenom prípade  a v záujme
          toho,  aby sa  predišlo  duplicite  skúšok, ktoré  sa už
          predtým   vykonali   pri    technických   skúškach   pri
          schvaľovaní  typu,   môže  použiť  tieto   výsledky  pri
          prvotnom overení.
5.2.2     Podmienky vykonania skúšok
          Vykonávateľ overenia  môže na účely  skúšok vyžadovať od
          objednávateľa  overenia   potrebné  množstvo  materiálu,
          kontrolné zariadenia a zamestnancov.

PRÍL.47

ODMERNÉ NÁDOBY KOVOVÉ

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na odmerné nádoby kovové (ďalej len "odmerné nádoby") používané na meranie statického objemu kvapalín pri atmosférickom tlaku s menovitým objemom 0,01 l až 50 l ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Odmerné nádoby pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Odmerné nádoby schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Odmerné nádoby, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou.

5. Odmerné nádoby počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení. Smaltované odmerné nádoby nepodliehajú následnému overeniu okrem prípadov porušenia alebo nečitateľnosti overovacej značky.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení odmerných nádob

1.        Termíny a definície
1.1       Menovitý objem - objem vyznačený  na nádobe, na ktorý je
          zhotovená a ktorý má mať pri referenčných podmienkach.
1.2       Skutočný objem  - konvenčne pravá  hodnota objemu, ktorý
          zaberá kvapalina  pri referenčných podmienkach  v nádobe
          naplnenej po objemovú značku.
1.3       Odchýlka (chyba) údaja nádoby  - rozdiel medzi menovitým
          objemom, resp. údajom nádoby a skutočným objemom nádoby.
          Ak  je  menovitý  objem  (resp.  údaj  nádoby) väčší ako
          skutočný  objem kvapaliny  v nádobe,  odchýlka je kladná
          (+), ak je menší, odchýlka je záporná (-).
1.4       Čiarková nádoba - objemová  miera, ktorej menovitý objem
          určuje  objemová značka,  t.j. čiarka,  ryska alebo  iná
          značka.
1.5       Koncová nádoba  - objemová miera,  ktorej menovitý objem
          ohraničuje rovina preložená horným okrajom miery.
1.6       Nádoba so  stupnicou - objemová  miera, v ktorej  meraný
          objem vymedzujú rysky na stupnici stavoznaku.

2.        Referenčné podmienky a menovité objemy
2.1       Referenčná teplota  nádoby je 15 stupňov  C a referenčný
          tlak   je  normálny   atmosférický  tlak   (101 325 Pa).
          V odôvodnených   prípadoch   môže   byť   stanovená  iná
          referenčná teplota.
2.2       Menovitý   objem  odmernej   nádoby  zodpovedá  hodnotám
          v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
      Prípustné hodnoty menovitých objemov odmerných nádob
------------------------------------------------------------------
      50 l            5 l             5 dl           5 cl
      30 l            -               3 dl           -
      25 l            -               -              -
      20 l            2 l             2 dl           2 cl
      15 l            -               -              -
      10 l            1 l             1 dl           1 cl
------------------------------------------------------------------

2.3       V odôvodnených  prípadoch môže  úrad povoliť  používanie
          a overovanie odmerných nádob s iným menovitým objemom.

3.        Metrologické požiadavky
          Triedy presnosti  a najväčšie dovolené  chyby správnosti
          nových   aj  používaných   odmerných  nádob  zodpovedajú
          hodnotám  uvedeným  v  tabuľke  č. 2. Neoznačené odmerné
          nádoby patria do triedy B.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti                     A                B
------------------------------------------------------------------
Menovitý Najväčšia dovolená chyba správnosti v % menovitého objemu
objem
odmernej
nádoby V
------------------------------------------------------------------
   1 cl <= V <= 5 cl                   + -1%           + -2%
   1 dl <= V <= 5 dl                   + -0,5%         + -1%
   1 l  <= V <= 30 l                   + -0,3%         + -0,5%
          50 l                         + -0,2%         + -0,3%
------------------------------------------------------------------

4.        Technické požiadavky
4.1       Materiál
4.1.1     Odmerné   nádoby  sú   vyrobené  z   dostatočne  tvrdých
          a pevných materiálov vyhovujúcich  danému účelu použitia
          (napr. nehrdzavejúca oceľ, oceľ, mosadz, hliník).
4.1.2     Materiál odmernej nádoby a jeho spracovanie je také, aby
          zmena  objemu   odmernej  nádoby  pri   zmenách  teploty
          v rozsahu   + -10   stupňov C   od  referenčnej  teploty
          nepresiahla   polovicu   absolútnej   hodnoty  najväčšej
          dovolenej chyby pre danú  triedu presnosti podľa tabuľky
          č. 2.
4.1.3     Odmerné nádoby  na nápoje a  iné kvapalné požívatiny  sú
          vyrobené zo  zdravotne neškodného kovu,  alebo sú vhodne
          povrchovo upravené.
4.1.4     Ak  je  odmerná  nádoba  z  oceľového plechu smaltovaná,
          smalt je vždy svetlej farby.
4.1.5     Smaltované  odmerné  nádoby  sa  nepoužívajú  na meranie
          nápojov ani iných kvapalných potravín.
4.2       Tvary a vyhotovenie
4.2.1     Podľa spôsobu ohraničenia odmerného priestoru sa odmerné
          nádoby  rozdeľujú  na  čiarkové,  koncové  a  na odmerné
          nádoby so stupnicou.
4.2.2     Odmerné  nádoby   toho  istého  typu   vykazujú  rovnaké
          konštrukčné vlastnosti.
4.2.3     Odmerné nádoby sú tesné a nepriepustné.
4.2.4     Odmerná  nádoba  postavená  na  vodorovnú podložku dobre
          stojí a jej rotačná os je zvislá.
4.2.5     Roviny  preložené  horným   a  dolným  okrajom  odmernej
          nádoby,  objemovými značkami  a dnom  odmernej nádoby sú
          navzájom rovnobežné a kolmé na os odmernej nádoby.
4.2.6     Čiarkové odmerné nádoby s  menovitým objemom 1 cl až 2 l
          môžu  mať  len  tvar   priameho  valca.  Odmerné  nádoby
          s objemom 5 l  a väčším môžu mať  tvar valca, tvar valca
          s užším  valcovým hrdlom  a kužeľovitou  strednou časťou
          (kanvový  tvar),   tvar  zrezaného  kužeľa   alebo  tvar
          zrezaného kužeľa s valcovým hrdlom.
4.2.7     Koncové   odmerné  nádoby   majú  tvar   priameho  valca
          a menovitý objem od 1 dl do 1 l.
4.2.8     Odmerné nádoby  so stupnicou majú tvar  valca alebo tvar
          valca  s užším  valcovým hrdlom  a kužeľovitou  strednou
          časťou a menovitý objem aspoň 10 l.
4.2.9     Čiarkové  odmerné  nádoby  môžu  byť  opatrené držadlami
          alebo  uchami. Ich  vyhotovenie a  pripevnenie neprekáža
          správnemu používaniu ani skúšaniu  nádob. Držadlá a uchá
          sú dostatočne  pevné a spoľahlivo  pripevnené k odmernej
          nádobe.
4.2.10    Koncové  odmerné  nádoby,  ktoré  sú  určené výhradne na
          meranie mlieka, sú opatrené hákmi na držanie.
          Hák  môže byť  opatrený závesom  upraveným na  zavesenie
          odmernej nádoby na kanvu, z ktorej sa mlieko odoberá.
4.2.11    Hrúbka  použitého plechu,  ako aj  vyhotovenie odmerných
          nádob  zaručuje  trvalú   nepremennosť  ich  objemu  pri
          naplnení kvapalinou aj pri  používaní. V prípade potreby
          sa horný aj dolný okraj odmernej nádoby vystuží.
4.2.12    Čiarkové  odmerné nádoby  tvaru valca,  zrezaného kužeľa
          alebo  zrezaného kužeľa  s valcovým  hrdlom môžu  mať na
          hornom okraji výlevku.
4.2.13    Objemové  značky ohraničujúce  objem odmerného priestoru
          odmernej nádoby sú
          a) čiarky  alebo rysky  vyhotovené trvanlivým,  výrazným
             a zreteľným  spôsobom,  napríklad  rytím,  vyrazením,
             brúsením,   leptaním,    pri   smaltovaných   mierach
             vypálením,  na  vnútornej  stene  odmernej nádoby pri
             čiarkových odmerných nádobách,
          b) kužeľovité ukazovatele, pravouhlé zahnuté ukazovatele
             alebo  vyhĺbenia  v  plechu  pri čiarkových odmerných
             nádobách s menovitým objemom 5 l a s väčším,
          c) horný okraj  odmernej nádoby pri  koncových odmerných
             nádobách,
          d) rysky na  stupnici stavoznaku pri  odmerných nádobách
             so stupnicou.

5.        Nápisy a značky
5.1       Odmerné  nádoby  sú  upravené  na vyznačenie overovacích
          značiek.
5.2       Na štítku  alebo priamo na  odmernej nádobe sú  zreteľne
          a nezmazateľne vyznačené
          a) meno alebo značka výrobcu,
          b) menovitý objem s meracou jednotkou,
          c) trieda presnosti (len pri nádobách triedy A),
          d) značka schváleného typu,
          e) názov  kvapaliny,  na  ktorú  sa  môže odmerná nádoba
             používať,  napr.  "na  benzín"  (vyžaduje  sa iba pri
             odmerných  nádobách  z  mosadzného,  zinkového  alebo
             z pozinkovaného  plechu, ktoré  sa nesmú  používať na
             meranie nápojov).
5.3       Neodnímateľnosť  štítku  sa   dá  zabezpečiť  overovacou
          značkou.
5.4       Nápisy,  ktoré môžu  viesť k  zámene s  predpísanými, sú
          zakázané.

6.        Technická skúška pri schvaľovaní typu
6.1       Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu sa kontroluje
          vyhotovenie  a  rozmery  odmernej  nádoby,  jej  tesnosť
          a teplotná stálosť objemu, meraním sa zisťuje (ďalej len
          "vymeriava") jej objem a smerodajná odchýlka objemu.
6.2       Pri kontrole  vyhotovenia sa preverí,  či odmerná nádoba
          svojimi  náležitosťami a  rozmermi zodpovedá požiadavkám
          tejto  prílohy, príslušnej  slovenskej technickej  norme
          a technickej dokumentácii.
6.3       Vonkajšia   obhliadka   odmernej   nádoby   sa  vykonáva
          vizuálne; na kontrolu rozmerov sa použijú vhodné dĺžkové
          meradlá  -  kovové  pravítka   so  stupnicou  a  posuvné
          meradlá.
6.4       Teplotná stálosť  objemu odmernej nádoby  sa skontroluje
          výpočtom  na  základe  teplotného  súčiniteľa  objemovej
          rozťažnosti  materiálu,  z  ktorého  je  odmerná  nádoba
          vyhotovená.
6.5       Pri skúške tesnosti odmerná  nádoba naplnená po objemovú
          značku  neprepúšťa  počas   predpísaného  času  skúšobnú
          kvapalinu ani nevykazuje iné znaky netesnosti.
6.6       Vymeranie objemu  sa vykoná objemovou  alebo hmotnostnou
          metódou.
6.7       Pri vymeriavaní objemovou metódou  sa použije voda alebo
          vhodná náhradná  kvapalina. Kvapalina použitá  na skúšku
          odmerných  nádob  na          požívatiny  je  čistá  a zdravotne
          neškodná.
6.8       Pri   vymeriavaní   hmotnostnou   metódou   sa   použije
          destilovaná  alebo  upravená  voda,  ktorej  hustota  je
          s dostatočnou presnosťou známa.
6.9       Rozšírená  neistota  stanovenia  objemu  (s koeficientom
          pokrytia k  = 2) pri  technickej skúške pri  schvaľovaní
          typu odmernej nádoby  neprekročí 1/5 najväčšej dovolenej
          chyby odmernej nádoby uvedenej pre danú triedu presnosti
          v tabuľke č. 2.
6.10      Dovolený  rozdiel  medzi  teplotou  skúšobnej  kvapaliny
          a referenčnou teplotou sa určí z podmienky, že príslušný
          príspevok   štandardnej   neistoty   merania   spôsobený
          teplotnou   rozťažnosťou   materiálu   odmernej   nádoby
          neprekročí  1/17  najväčšej  dovolenej  chyby  presnosti
          uvedenej v tabuľke č. 2.
6.11      Pri  skúšaní  objemovou  metódou  dovolený rozdiel medzi
          teplotou kvapaliny v skúšanej odmernej nádobe a teplotou
          kvapaliny v  etalóne sa určí  z podmienky, že  príslušný
          príspevok   štandardnej   neistoty   merania   spôsobený
          rozťažnosťou   skúšobnej   kvapaliny   neprekročí   1/17
          najväčšej dovolenej  chyby presnosti uvedenej  v tabuľke
          č. 2.
6.12      Ostatné   podmienky    skúšania   ustanovuje   príslušná
          slovenská technická  norma podľa druhu  odmernej nádoby,
          triedy  presnosti  a  metódy   skúšania  tak,  aby  bola
          dodržaná požiadavka bodu 6.9.
6.13      Vymeranie objemu  pri technickej skúške  pri schvaľovaní
          typu odmernej nádoby sa vykoná najmenej 10-krát.
          Zo  získaných  výsledkov  sa  vypočíta priemerná hodnota
          objemu  odmernej  nádoby  pri  referenčných  podmienkach
          a smerodajná odchýlka skúšaného typu odmernej nádoby.
6.14      Postup   technických   skúšok   pri   schvaľovaní   typu
          ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

7.        Vymeranie objemu objemovou metódou
7.1       Pri  vymeriavaní  objemu   objemovou  metódou  sa  objem
          kvapaliny   napúšťanej  do   odmernej  nádoby  odmeriava
          etalónovou odmernou nádobou, etalónovou odmernou bankou,
          nedelenou  alebo  delenou  pipetou  (ďalej len "etalón")
          podľa veľkosti vymeriavaného objemu.
7.2       Ak  je  objem  použitého  etalónu  menší,  ako  je objem
          skúšanej  odmernej nádoby,  naplní sa  a vypustí  etalón
          postupne viackrát  do skúšanej nádoby.  Objem etalónu sa
          v takom prípade zvolí tak,  aby počet plnení neprekročil
          10.
7.3       Skutočný  objem  odmernej  nádoby  (t.j. objem kvapaliny
          zodpovedajúci  objemovej značke)  sa rovná  algebrickému
          súčtu objemov použitých etalónov.
7.4       Ak  nie  sú  dodržané  podmienky  bodu  6.10 alebo 6.11,
          teplota kvapaliny  sa meria v etalóne  a konečná teplota
          kvapaliny  v  skúšanej  nádobe  a  s použitím nameraných
          hodnôt sa opraví objem  na rozťažnosť materiálu odmernej
          nádoby a na rozťažnosť skúšobnej kvapaliny.

8.        Vymeranie objemu hmotnostnou metódou
8.1       Pri  vymeriavaní objemu  hmotnostnou metódou  sa vážením
          zistí  hmotnosť  prázdnej  (vymokrenej)  odmernej nádoby
          m1.  Do  odmernej  nádoby  sa  napustí  určené  množstvo
          skúšobnej  kvapaliny  a  opätovným  odvážením  sa  zistí
          hmotnosť plnej odmernej nádoby m2.
8.2       Ak je váživosť použitej  váhy menšia ako hmotnosť obsahu
          skúšanej odmernej nádoby, použije  sa podobný postup ako
          v bode  7.2, pričom  obsah skúšanej  odmernej nádoby  sa
          postupne  vylieva  do  pomocnej  nádoby  a  tá  sa váži.
          Maximálny počet dávok je 5.
8.3       Objem  kvapaliny v  skúšanej odmernej  nádobe V  sa určí
          podľa vzorca
                                 m2 - m1
                        V = kv x -------
                                   ró,
          kde
          m1, m2 - hmotnosť prázdnej a hmotnosť naplnenej skúšanej
                   odmernej nádoby, resp. súčet hmotností prázdnej
                   a súčet hmotností naplnenej pomocnej nádoby,
          ró     - hustota skúšobnej kvapaliny,
          kv     - korekčný   súčiniteľ  na   vztlak  vzduchu  pri
                   vážení.

9.        Prvotné a následné overenie
9.1       Prvotné   a   následné   overenie   nádoby   pozostávajú
          z vonkajšej   obhliadky,   skúšky   tesnosti   a  skúšky
          správnosti.
9.2       Odmerné nádoby sa predkladajú na overenie čisté.
9.3       Pri  vonkajšej  obhliadke  odmernej  nádoby  sa vizuálne
          preverí, či jej  vyhotovenie zodpovedá schválenému typu,
          požiadavkám  príslušnej slovenskej  technickej normy, či
          odmerná nádoba nie  je mechanicky poškodená, deformovaná
          alebo   či  nemá   iné  nedostatky,   a  skontroluje  sa
          čitateľnosť, správnosť a úplnosť predpísaných nápisov.
9.4       Pri skúške tesnosti odmerná  nádoba naplnená po objemovú
          značku neprepustí počas 15  minút skúšobnú kvapalinu ani
          nevykazuje iné znaky netesnosti.
9.5       Rozšírená  neistota  stanovenia  objemu  odmernej nádoby
          (s koeficientom pokrytia k = 2) pri prvotnom a následnom
          overení neprekročí  1/3 najväčšej dovolenej  chyby podľa
          tabuľky č. 2.
9.6       Skúškou  správnosti  sa  zisťuje,  či  menovitý objem sa
          zhoduje  so skutočným  objemom v  rámci hraníc najväčšej
          dovolenej  chyby.  Relatívna   odchýlka  údaja  odmernej
          nádoby e v percentách sa vypočíta podľa vzorca
                                Vn - V
                            e = ------  x 100,
                                   V
          kde
          Vn - údaj skúšanej odmernej nádoby,
          V  - skutočný objem kvapaliny v odmernej nádobe.
9.7       Určenie  skutočného  objemu  odmernej  nádoby pri skúške
          správnosti  sa vykoná  kvapalinami, metódami  a postupmi
          uvedenými v bodoch 6.6 až 6.8, 6.10 až 6.12 a 7 a 8.
9.8       Zistená   relatívna  odchýlka   údaja  odmernej   nádoby
          vypočítaná podľa bodu  9.6 neprekročí najväčšiu dovolenú
          chybu uvedenú pre danú triedu presnosti v tabuľke č. 2.
9.9       Skúška správnosti pri overení  odmernej nádoby sa vykoná
          najmenej 2-krát.
9.10      Postup  pri  prvotnom  a  následnom  overení  ustanovuje
          príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.48

STACIONÁRNE NÁDRŽE

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na stacionárne nádrže, ktoré sa používajú ako uskladňovacie nádrže na kvapaliny okrem vody s objemom 0,5 m3 až 100 000 m3, ktoré sú určené na meranie objemu kvapalín s relatívnou chybou od 0,3% do 2,5% a používajú sa ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Stacionárne nádrže sa členia na

a) chladiace a uschovávacie nádrže na mlieko,

b) drevené sudy a nádrže,

c) betónové a murované skladovacie nádrže,

d) sudy a nádrže z ostatných materiálov.

3. Stacionárne nádrže pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Stacionárne nádrže, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.

5. Stacionárne nádrže okrem nádrží podľa bodu 2 písm. c) počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overovaní stacionárnych nádrží

1.        Termíny a definície

1.1       Uskladňovacia odmerná nádrž  - stacionárna odmerná nádrž
          slúžiaca  na uskladňovanie  a meranie  objemu kvapalných
          látok. Nádrž  pozostáva z nádoby,  zariadenia na určenie
          alebo  indikáciu výšky  hladiny, objemu  naplnenia alebo
          hmotnosti  náplne.  Podľa  potreby  sú  nádrže  vybavené
          prídavnými a pomocnými zariadeniami.
1.2       Menovitý  objem -  najväčší užitočný  objem nádrže  daný
          konštrukciou.
1.3       Nádrž  s plávajúcou  strechou -  odmerné nádoby  v tvare
          zvislého  valca, ktorých  strecha sa  pohybuje v zvislom
                  smere a pláva na povrchu kvapaliny.
1.4       Výška  hladiny  -  vzdialenosť  medzi hladinou kvapaliny
          v nádrži a dolnou základňou.
1.5       Výška prázdneho  priestoru - vzdialenosť  medzi hladinou
          kvapaliny v  nádrži a hornou  základňou nachádzajúcou sa
          na streche nádrže.
1.6       Najmenší  rozdiel   výšok  hladiny  -   výška  prázdneho
          priestoru, ktorú možno zmerať na danej nádrži.
1.7       Najmenšia  výška hladiny  - výška  hladiny zodpovedajúca
          dolnej medzi meracieho rozsahu (výška hladiny nad mŕtvym
          priestorom nádrže).
1.8       Najmenší  rozdiel  objemu  -  objem  kvapaliny  v nádrži
          zodpovedajúci najmenšiemu rozdielu výšky hladiny.
1.9       Najmenší  rozdiel  hladín  -  najmenší  dovolený rozdiel
          hladín, pri ktorom je meranie ešte dovolené.
1.10      Objemová  metóda  skúšania   nádrže  -  metóda  skúšania
          napĺňaním alebo vypúšťaním kvapaliny.
1.11      Geometrická  metóda  skúšania  nádrže  - metóda skúšania
          objemu  nádrže  založená  na  meraní  jej  geometrických
          rozmerov a na výpočte.

2.        Metrologické požiadavky
2.1       Nádrže sa rozdeľujú

          a) podľa objemu       od 0,5 m3 do 100 m3, od  100 m3 do
                                100 000 m3,

          b) podľa tvaru        valcové vodorovné, valcové zvislé,
                                guľové, ostatné,
          c) podľa umiestnenia  podzemné, nadzemné,
          d) podľa činnosti     otvorené,  zatvorené,  beztlakové,
                                pretlakové, s plávajúcou strechou.
2.2       Najväčšie dovolené chyby a neistoty
          Relatívna chyba stanovenia objemu kvapaliny podľa triedy
          presnosti je
          a) + -0,3% pre triedu presnosti 0,3,
          b) + -0,5% pre triedu presnosti 0,5,
          c) + -1,0% pre triedu presnosti 1,0,
          d) + -2,5% pre triedu presnosti 2,5.
          Rozšírená   neistota   pri   stanovení   objemu,  pričom
          koeficient rozšírenia kU sa rovná 2, neprekročí hodnotu
          a) 0,05% pri triede presnosti 0,3,

          b) 0,1% pri triede presnosti 0,5,
          c) 0,2% pri triede presnosti 1,0,

          d) 0,5%  pri triede presnosti 2,5.

          Nádrže majúce  triedy presnosti 0,3 a  0,5, ktoré nemajú
          zvislé steny (napríklad guľové alebo valcové vodorovné),
          sa môžu používať len na meranie menovitého objemu.

2.3       Najmenší rozdiel objemu
          Najmenší   rozdiel   objemu   sa   zisťuje   vynásobením
          najväčšieho  plošného  obsahu   prierezu  nádrže  výškou
          uvedenou  v tabuľke  dovolených rozdielov  výšok hladiny
          podľa tabuľky č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
Trieda                   Najmenší rozdiel výšok hladín (mm)
presnosti  -------------------------------------------------------
               Nádrže s pevnými stenami             Nádrže
           -------------------------------------    s plávajúcou
            Nádrže            Ostatné nádrže        strechou
            so zvislými
            stenami
------------------------------------------------------------------
 0,3        1 500                   -                   -
 0,5        1 000                   -                 2 000
 1,0          300                   400               1 500
 2,5          100                   150                 500".
------------------------------------------------------------------

2.4       Pri stacionárnych  nádržiach sa používajú  tieto meracie
          jednotky:
          objem - m3, dm3 (l alebo L),
          dĺžka - m, mm.

3.        Technické požiadavky
3.1       Konštrukcia
          Stacionárne nádrže sa vyrábajú tak, že
          a) zaručujú dlhú životnosť  a ochranu proti neoprávneným
             zásahom,
          b) prívodné   a  výstupné   potrubia  spolu   s  nádržou
             zabezpečujú, aby merané médium bolo zreteľne oddelené
             (možnosť nekontrolovaných prítokov),
          c) sa v naplnenej nádrži nevytvárajú vzduchové vaky,
          d) zabezpečujú  prevádzkyschopnosť   meracích  zariadení
             a prístrojov patriacich k nej,
          e) zaručujú splnenie podmienok  tejto prílohy za bežných
             podmienok používania.
3.2       Všeobecné požiadavky
          Stacionárne  nádrže sú  naplnené najmenej  24 hodín pred
          vymeriavaním.
          Podzemné stacionárne  nádrže sa úplne  zasypú zemou pred
          vymeriavaním.
          Stacionárne nádrže sa zaizolujú až po ich vymeraní.
3.3       Materiály
          Stacionárne nádrže  sa zhotovujú z  materiálov, ktoré sú
          na účely používania primerane pevné a trvanlivé.
          Všetky  materiály  použité  na  výrobu  plášťa nádrže sú
          odolné   proti  vnútornému   fyzikálnemu  a   chemickému
          pôsobeniu kvapalín a  normálnej vonkajšej korózii. Zmeny
          teploty   kvapaliny  v   rozsahu  prevádzkovej   teploty
          neovplyvňujú  škodlivo materiály,  z ktorých  je meradlo
          vyrobené.
3.4       Tesnosť - odolnosť proti tlaku
          Stacionárne  nádrže trvalo  odolávajú stálemu  pôsobeniu
          tlaku  kvapaliny,  na  ktorý  boli  navrhnuté  (najväčší
          prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez netesnosti,
          bez  presakovania  cez  steny  alebo  trvalej deformácie
          nádrže, meracích značiek a zabudovaných zariadení.
3.5       Zariadenia na meranie výšky hladiny a objemu
          Na meranie objemu sú  nádrže opatrené niektorým z týchto
          zariadení:
          a) vodiacou rúrkou a meracou tyčou,
          b) otvorom a meracím pásmom,
          c) stavoznakom a stupnicou,
          d) priezorom v stene nádrže a stupnicou,
          e) hladinomerom.
          Pri stacionárnych  nádržiach tvaru vodorovného  valca sú
          umiestnené meracie  miesta v strede  valca. Meracie tyče
          a stupnice na stavoznakoch a pozorovacích okienkach majú
          vyznačené delenie v jednotkách dĺžky alebo objemu. Dĺžka
          objemovej stupnice je v medziach od 2 mm do 10 mm.
          Zariadenie na  meranie výšky hladiny  je také, že  výšku
          hladiny alebo objemu meria
          a) priamo podľa  zvislej vzdialenosti od  roviny čítania
             nachádzajúcej   sa  pod   hladinou  kvapaliny  (dolná
             základňa),
          b) nepriamo  podľa zvislej  vzdialenosti roviny  čítania
             nachádzajúcej   sa  nad   hladinou  kvapaliny  (horná
             základňa),
          c) podľa hladiny kvapaliny.

3.6       Automatické meranie hladiny
          Nádrže  sa  môžu  vybaviť  zariadeniami  na  automatické
          meranie   výšky   hladiny.   Najväčšia   dovolená  chyba
          zariadenia (v% meranej výšky hladiny) je
          + -0,04% pre triedu presnosti 0,3,
          + -0,06% pre triedu presnosti 0,5,
          + -0,1% pre triedu presnosti 1,0,
          + -0,25% pre triedu presnosti 2,5.

3.7       Meracie pásma
          Chyba delenia stupnice pre triedu presnosti:
          0,3 + -(0,1 + 0,05 L) mm,
          0,5 + -(0,1 + 0,1 L) mm,
          1,0 + -(0,3 + 0,2 L) mm,
          2,5 + -(0,3 + 0,2 L) mm,
          kde  L  je  menovitá  dĺžka  oceľového  pásma  vyjadrená
          v metroch.
3.8       Zariadenie na meranie teploty
          Stacionárne nádrže  sú vybavené zariadeniami  na meranie
          teploty, ak  sa meraná látka zohrieva  alebo odchýlka od
          určenej vzťažnej teploty môže spôsobiť neprípustnú chybu
          pri meraní objemu.

4.        Nápisy a značky
4.1       Nápisy
          Na   plášti  stacionárnej   nádrže  alebo   v  blízkosti
          zameriavacieho   otvoru  sa   umiestňuje  štítok,  ktorý
          obsahuje tieto údaje:
          a) značku alebo meno výrobcu,
          b) rok výroby a výrobné číslo,
          c) merací rozsah, najmenší objem,
          d) triedu presnosti,
          e) najväčší prevádzkový tlak v Pa,
          f) základnú   teplotu   a   teplotný   rozsah  kvapaliny
             v stupňoch C,         pre ktorú platí kalibračná tabuľka,
          g) názov produktu alebo charakter kvapaliny,
          h) menovitý objem m3, dm3 (l alebo L),
          i) číslo dokladu o overení.
4.2       Umiestnenie overovacích značiek
          Každá  stacionárna  nádrž  sa  vybaví overovacím štítkom
          podľa bodu 4.1, ktorý je zabezpečený olovenou overovacou
          značkou proti poškodeniu.

5.        Prvotné a následné overenie
5.1       Podmienky prvotného a následného overenia
          Prvotné  a  následné  overenie  sa  vykonajú  na  mieste
          inštalácie  stacionárnych nádrží.  Priestory a  skúšobné
          zariadenie  zabezpečia vykonanie  overenia v bezpečných,
          spoľahlivých   podmienkach  a   bez  straty   času  osôb
          zodpovedných  za  skúšanie.  Stacionárne  nádrže sa môžu
          skúšať na mieste inštalácie,  pričom sa použijú skúšobné
          metódy podľa bodu 5.2.
5.2       Metódy skúšania stacionárnych nádrží
          Skúšanie nádrží spočíva  v určení objemu zodpovedajúceho
          danej výške hladiny. Chyby  metódy skúšania sú len také,
          aby sa  pri prevádzke nádrží  nezväčšila relatívna chyba
          zodpovedajúca triede presnosti. Metódy a relatívne chyby
          skúšania  pre  jednotlivé  triedy  presnosti  sú uvedené
          v tabuľke č. 2.
          Metódy skúšania stacionárnych nádrží:
          a) objemová  metóda  s  použitím  etalónového objemového
             prietokového meradla,
          b) objemová  metóda  s  použitím  etalónových  odmerných
             nádob,
          c) určenie objemu geometrickou metódou.

Tabuľka č. 2

----------------------------------------------------------------------------
Trieda                Metóda skúšania                            Relatívna
presnosti                                                        chyba
nádrže                                                           skúšania
----------------------------------------------------------------------------
  0,3   Objemová metóda pomocou etalónových odmerných nádob        0,15
        Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla   0,15

  0,5   Objemová metóda pomocou etalónových odmerných nádob        0,25
        Geometrická metóda                                         0,25
        Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla   0,25

  1,0   Objemová metóda pomocou etalónových odmerných nádob        0,5
        Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla   0,5
        Geometrická metóda                                         0,5

  2,5   Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla   1,0
        Geometrická metóda                                         1,0
----------------------------------------------------------------------------

          Metóda  skúšania   nádrže  sa  zvolí   v  závislosti  od
          rozmerov, umiestnenia  a použitia nádrže.  Pre vodorovné
          a guľové  nádrže  sa  odporúča  používať objemovú metódu
          s etalónovým  prietokovým meradlom  alebo s  etalónovými
          odmernými nádobami a geometrickú metódu skúšania.
          Pri  zvislých  nádržiach  sa  odporúčajú metódy skúšania
          podľa tabuľky č. 3.

Tabuľka č. 3

----------------------------------------------------------------------------
Objem nádrží              Umiestnenie nádrží             Metóda skúšania
            ----------------------------------------------------------------
                                                          1           2
----------------------------------------------------------------------------
                             podzemné                  objemová       -
              --------------------------------------------------------------
                            s tepelnou izoláciou       objemová       -
do 100 m3            -------------------------------
                                       s vonkajšími
              nadzemné  bez tepelnej   zariadeniami    objemová       -
                        izolácie       -------------------------------------
                                       bez vonkajších
                                       zariadení       objemová  geometrická
----------------------------------------------------------------------------
                             podzemné                  objemová       -
              --------------------------------------------------------------
                        s tepelnou izoláciou           objemová       -
nad 100 m3    nadzemné  -----------------------------

                        bez tepelnej izolácie          objemová  geometrická
----------------------------------------------------------------------------

5.3       Postup pri skúšaní
5.3.1     Podmienky skúšania:
          a) teplota  vzduchu v  medziach od  10 stupňov  C do  30
             stupňov C,
          b) obsah pár ropných produktov  a koncentrácia plynov vo
             vzduchu   v  okolí   nádrže  neprekračujú   stanovené
             bezpečnostné normy,
          c) pri  geometrickej metóde  stav počasia  - bez zrážok,
             rýchlosť vetra najviac 10 m/s.
5.3.2     Vonkajšia obhliadka
          Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či stacionárna nádrž
          spĺňa požiadavky bodov 3 a 4.
5.3.3     Funkčná skúška
          Pri   funkčnej  skúške   nádrže  sa   podľa  predloženej
          technickej  dokumentácie   a  prevádzkovej  dokumentácie
          kontroluje     možnosť     nekontrolovaných    prítokov,
          prevádzkyschopnosť   meracích  zariadení   a  prístrojov
          patriacich k nádrži.
5.3.4     Určenie objemu nádrže objemovou metódou
          Pri určení objemu  stacionárnych nádrží priamou metódou,
          pomocou  etalónových odmerných  nádob alebo  etalónového
          objemového prietokového meradla sa nádrž napĺňa na jednu
          etapu  alebo  na  niekoľko  etáp.  Prírastky  objemu  sa
          vyznačia na stupnici priamo v objemových alebo dĺžkových
          jednotkách.
5.3.5     Určenie neaktívneho priestoru
          Za  neaktívny priestor  sa považuje  spodná časť nádrže,
          ktorá sa nevyužíva pri  meraniach objemu meraného média.
          Neaktívny priestor  sa meria objemovou  metódou. Určenie
          neaktívneho   priestoru  pri   geometrickej  metóde   sa
          nevykonáva,  ak sa  nádrž používa  na rozdielové meranie
          objemu.
5.3.6     Určenie objemu nádrže geometrickou metódou
5.3.6.1   Určenie základného prierezu geometrickou metódou
          a) z vonkajšej strany nádrže pomocou preklenovacích skôb
             a metra,
          b) z vnútornej  strany  nádrže  pomocou  tuhého pravítka
             s konštantnou  dĺžkou  (metóda  otvoreného tetivového
             mnohouholníka).
5.3.6.2   Určenie vnútorného prierezu v rôznych výškach
          Pri  valcových  zvislých   nádržiach,  otvorených  alebo
          uzavretých,   sa  používa   úplné  kopírovanie   pomocou
          kopírovacieho  vozíka.  Plášť   nádrže  možno  kopírovať
          zvnútra  alebo   zvonku  v  celom   rozsahu  výšky.  Pri
          valcových    zvislých   nádržiach,    otvorených   alebo
          uzavretých,  s  plávajúcou  strechou  sa používa neúplné
          kopírovanie  pomocou  kopírovacieho  vozíka  z vnútornej
          strany plášťa  nádrže po plávajúcu  strechu. Zostávajúci
          úsek plášťa sa meria metódou špeciálneho kopírovania.
5.3.6.3   Spracovanie výsledkov
          Postup pri spracúvaní výsledkov:
          a) určenie  objemu  neaktívneho  priestoru  alebo objemu
             celej  nádrže  s  ohľadom  na  korekciu  chyby údajov
             etalónového objemového prietokového meradla,
          b) určenie  objemu nádrže  spracovaním výsledkov  meraní
             základného prierezu  a vnútorného prierezu  v rôznych
             výškach,
          c) vyhodnotenie  výsledkov meraní  vo forme kalibračných
             tabuliek  závislosti   výšky  hladiny  H   od  objemu
             kvapaliny,  ktoré sú  priložené k  dokladu o overení,
             alebo  objemy   kvapaliny  sa  priamo   v  objemových
             jednotkách  vyznačia  na   stupniciach  zariadení  na
             meranie výšky hladiny.
5.4       Postup  pri  prvotnom  a  následnom  overení  ustanovuje
          príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.49

MERACIE MIKROFÓNY

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na meracie mikrofóny, ktoré sú určené na meranie akustického tlaku, resp. hladiny akustického tlaku (ďalej len "mikrofón") ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Mikrofóny pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Mikrofóny schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Mikrofóny, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou.

5. Mikrofóny počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení mikrofónov

1.        Termíny a definície
1.1       Kondenzátorový  mikrofón je  mikrofón, ktorý  pracuje na
          základe zmeny elektrickej kapacity (kapacitný odpor).
1.2       Laboratórny   mikrofón    je   kondenzátorový   mikrofón
          spĺňajúci   prísne  požiadavky   na  mechanické  rozmery
          a elektroakustické charakteristiky, osobitne so zreteľom
          na časovú stabilitu a  závislosť od okolitých podmienok,
          schopný  kalibrácie  primárnou  metódou  s veľmi vysokou
          presnosťou,  akou  je  metóda  reciprocity  v  uzavretej
          komôrke.
1.3       Pracovný  mikrofón je  kondenzátorový mikrofón spĺňajúci
          požiadavky  na  mechanické  rozmery  a  elektroakustické
          charakteristiky,   osobitne   so   zreteľom   na  časovú
          stabilitu  a závislosť  od okolitých  podmienok, schopný
          kalibrácie
          a) primárnou metódou,
          b) porovnávacou  metódou   s  kalibrovaným  laboratórnym
             mikrofónom,
          c) pomocou akustického kalibrátora.
1.4       Akustická   impedancia  mikrofónu   je  komplexný  pomer
          akustického  tlaku  rovnomerne  rozloženého  na membráne
          k objemovej rýchlosti membrány  pri danej frekvencii. Je
          vyjadriteľná  sústredenými  parametrami  - poddajnosťou,
          akustickou   hmotnosťou  a   akustickým  odporom   alebo
          ekvivalentným objemom pri nízkej frekvencii, rezonančnou
          frekvenciou a stratovým činiteľom. Rezonančná frekvencia
          je  frekvencia,  pri  ktorej  imaginárna časť akustickej
          impedancie sa rovná nule.
1.5       Elektrická  impedancia  mikrofónu   je  komplexný  pomer
          elektrického  napätia  privedeného  na  svorky mikrofónu
          k výslednému prúdu pretekajúcemu mikrofónom.

2.        Metrologické požiadavky
2.1       Nasledujúce  metrologické  požiadavky   sa  vzťahujú  na
          laboratórne   mikrofóny  s   tlakovou  elektroakustickou
          charakteristikou a  s elektroakustickou charakteristikou
          na  voľné  pole  a  na  pracovné  mikrofóny s rozšírením
          o elektroakustickú charakteristiku na difúzne pole.
2.2       Referenčné podmienky okolia:
          a) teplota vzduchu              23 stupňov C,
          b) statický tlak                101,325 kPa,
          c) relatívna vlhkosť vzduchu    50%.
2.3       Citlivosť  mikrofónu  stanovená  individuálne  pre  daný
          mikrofón sa určí v technickej dokumentácii mikrofónov vo
          V/Pa  alebo  mV/Pa,  alebo  ako  hladina citlivosti v dB
          s rozlíšením 0,1 dB alebo  lepším pre pracovné mikrofóny
          a s rozlíšením 0,01 dB pre laboratórne mikrofóny. Všetky
          hodnoty majú priradenú rozšírenú neistotu s koeficientom
          pokrytia 2.
2.4       Akustická   impedancia  je   špecifikovaná  ako  funkcia
          frekvencie  v  predpísanom  frekvenčnom  rozsahu určenom
          výrobcom.   Ak   je   vyjadrená   ekvivalentným  objemom
          mikrofónu,   výrobca  jej   hodnotu  uvedie   v  doklade
          o kalibrácii.
2.5       Frekvenčnú  charakteristiku  závislú  od  typu mikrofónu
          určí vo frekvenčnom pásme  výrobca s dovolenou odchýlkou
          + -2 dB.
2.6       Korekciu  citlivosti  mikrofónov   na  voľné  pole  určí
          výrobca vo forme grafu alebo tabuľky.
2.7       Rezonančnú   frekvenciu   uvedie   výrobca   v   doklade
          o kalibrácii.
2.8       Linearita  hladiny  citlivosti  pre  pracovné  mikrofóny
          zotrvá v rozsahu + - 0,1 dB vo frekvenčnom rozsahu od 160
          do  1000 Hz   a  v  rozsahu   hladín  akustického  tlaku
          špecifikovaného v tabuľke č. 2.

3.        Technické požiadavky na meracie mikrofóny

3.1       Nasledujúce   technické   požiadavky   sa   vzťahujú  na
          laboratórne   mikrofóny  s   tlakovou  elektroakustickou
          charakteristikou a  s elektroakustickou charakteristikou
          na  voľné  pole  a  na  pracovné  mikrofóny s rozšírením
          o elektroakustickú charakteristiku na difúzne pole.
3.2       Výrobca určí  frekvenčný rozsah mikrofónu,  ktorý závisí
          od   typu  mikrofónu   a  účelu   použitia  a   vyhovuje
          požiadavkám príslušných slovenských technických noriem.
3.3       Mechanické parametre
3.3.1     Menovitý   priemer   telesa   laboratórnych   mikrofónov
          s dovolenými  odchýlkami   spĺňa  požiadavky  príslušnej
          slovenskej technickej normy takto:
          a) Typ LS1P         23,77 mm + -0,05 mm,
          b) Typ LS2aP/LS2F   13,2 mm  + -0,03 mm,
          c) Typ LS2b         12,15 mm + -0,03 mm.
3.3.2     Menovitý    priemer    telesa    pracovných   mikrofónov
          s dovolenými  odchýlkami   spĺňa  požiadavky  slovenskej
          technickej normy takto:
          a) Typ WS1P/F/D     23,77 mm + -0,1 mm,
          b) Typ WS2P/F/D     12,7 mm  + -0,1 mm,
          c) Typ WS3P/F/D      6,35 mm + -0,05 mm.
3.3.3     Priemer membrány mikrofónu  určí výrobca pre laboratórne
          mikrofóny s dovolenou odchýlkou + -0,03 mm.
3.3.4     Najväčšiu silu pôsobiacu na elektrický kontakt mikrofónu
          určí výrobca.
3.3.5     Závit mikrofónovej vložky je 60 UNS-2B.
3.3.6     Ochranná mriežka  mikrofónov je snímateľná, a  ak nie je
          snímateľná, výrobca uvedie  túto skutočnosť v technickej
          dokumentácii.
3.4       Elektroakustické parametre
3.4.1     Elektroakustické špecifikácie  pre laboratórne mikrofóny
          vyhovujú požiadavkám uvedeným v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

     Elektroakustické špecifikácie pre laboratórne mikrofóny

------------------------------------------------------------------
Charakteristika    Poznámka                    Typ LS1P
                                    ------------------------------
                                      nový 1)      starý 1), 2)
------------------------------------------------------------------
Hladina            od 200 Hz         -26 + -2       -30 + -5
citlivosti         do 500 Hz
(re 1 V/Pa)

Frekvenčná
charakteristika 3) v rozsahu         od 10          od 10
                   2 dB 4)                   do 8 000       do 7 000

Ekvivalentný objem od 200 Hz         150 + -30      95 + -55
(modul)            do 500 Hz

Rezonančná                              > 8           > 7
frekvencia

Horná hranica      pre                  > 130         > 124
dynamického        skreslenie 1%
rozsahu (re
20 mikro Pa)

Súčiniteľ          bod   3.4.4       od -0,02       od -0,02
statického tlaku                     do +0,02       do +0,02

Súčiniteľ teploty  bod   3.4.5       od -0,02       od -0,02
                                     do +0,02       do +0,02

Súčiniteľ          bod   3.4.6        < 0,0004          -
relatívnej
vlhkosti

Elektrický         minimálna   d.c.  > 10 na 13     > 2x10 na 10
izolačný odpor     hodnota

Časová konštanta                     > 0,05         > 0,05
tlakového
vyrovnávania 5)

Súčiniteľ          15 stupňov C -    < 0,02         < 0,02
dlhodobej          - 25 stupňov C
stability          od 250 Hz
                   do 1 kHz

Súčiniteľ          15 stupňov C -    < 0,02         < 0,02
krátkodobej        - 25 stupňov C
stability 6)       od 250 Hz
                   do 1 kHz
------------------------------------------------------------------

Pokračovanie tabuľky
------------------------------------------------------------------
                      Typ LS2aP    Typ LS2F    Jednotka


------------------------------------------------------------------
Hladina                -37 + -3    -38 + -2       dB
citlivosti
(re 1 V/Pa)

Frekvenčná             od 10       od 10          Hz
charakteristika 3)     do 20 000   do 20 000


Ekvivalentný objem     10 + -5     9 + -3         mm3
(modul)

Rezonančná             > 20        > 20           kHz
frekvencia

Horná hranica          > 145       > 145          dB
dynamického
rozsahu (re
20 mikroPa)

Súčiniteľ              od -0,025   od -0,05       dB/kPa
statického tlaku       do +0,025   do +0,05

Súčiniteľ teploty      od -0,02    od -0,035      dB/K
                       do +0,02    do +0,035

Súčiniteľ              < 0,0004    < 0,0004       dB/%
relatívnej
vlhkosti

Elektrický             > 10 na 13  > 10 na 13     ohm
izolačný odpor

Časová konštanta       > 0,05      > 0,05         s
tlakového
vyrovnávania 5)

Súčiniteľ              < 0,02      < 0,02         dB/rok
dlhodobej
stability

Súčiniteľ              < 0,02      < 0,02         dB
krátkodobej
stability 6)
------------------------------------------------------------------
1) Mikrofóny  špecifikované ako  nové  a  staré môžu  byť označené
   LS1Pn a LS1Po.
2) Hodnoty v  tomto stĺpci sa  vzťahujú na mikrofóny,  ktoré sa už
   nevyrábajú.
3) Frekvenčná charakteristika je tlaková  alebo na voľné akustické
   pole, podľa typu mikrofónu.
4) Interval určuje  maximálny rozdiel medzi  najvyššou a najnižšou
   hladinou v danom frekvenčnom pásme.
5) Ak nie sú špeciálne požiadavky,  časová konštanta by nemala byť
   dlhšia ako  1 s, inak  nemožno splniť požiadavku  na krátkodobú
   stabilitu.
6) Hodnoty  sa majú  získať najmenej  z piatich  meraní vykonaných
   počas 10 dní s intervalom nie kratším ako 24 h.

3.4.2     Elektroakustické  špecifikácie  pre  pracovné  mikrofóny
          vyhovujú požiadavkám uvedeným v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

      Elektroakustické špecifikácie pre pracovné mikrofóny

------------------------------------------------------------------------------------
Charakteristika    Poznámka             Typ WS1     Typ WS2     Typ WS3   Jednotka
------------------------------------------------------------------------------------
Minimálna          pri fo v rozsahu       -34         -40         -60         dB
hladina            (200-1 000) Hz
citlivosti
(re 1 V/Pa)

Frekvenčná         relatívne            10-8 000    10-16 000    10-31 600     Hz
charakteristika 1) k hladine
                   citlivosti
                   pri f0
                   stanovená
                   ako f1 - f2
                   na krivke
                   dovolených
                   odchýlok

Efektívny          pri (160-1 000) Hz      4)         4)            4)        mm3
predmembránový
objem

Modul              od 200 Hz do 500 Hz    < 200     < 50            < 3       mm3
ekvivalentného
objemu
(iba typ P)

Horná hranica      pre skreslenie 3%      > 135     > 140           > 150     dB
dynamického        od 160 Hz
rozsahu            do 1 000 Hz
(re 20 mikroPa)

Rozsah linearity   pre 0,2 dB zmeny     10-130      25-135         40-145     dB
(re 20 mikroPa)    hladiny citlivosti
                   od 160 Hz
                   do 1 000 Hz

Súčiniteľ                               od -0,03    od -0,03     od -0,03     dB/kPa
statického tlaku                        do +0,03    do +0,03     do +0,03


Súčiniteľ teploty                       od -0,03    od -0,03     od -0,03     dB/K
                                        do +0,03    do +0,03     do +0,03

Súčiniteľ                               od -0,001   od -0,001    od -0,001    dB/%
relatívnej vlhkosti                     do +0,001   do +0,001    do +0,001

Časová konštanta                          > 0,05     > 0,05        > 0,05     s
tlakového
vyrovnávania 2)

Súčiniteľ          od 15 stupňov C        < 0,03     < 0,03        < 0,03     dB/rok
dlhodobej          do 25 stupňov C
stability          pri frekvencii
                   od 250 Hz
                   do 1 kHz

Súčiniteľ          od 15 stupňov C        < 0,03     < 0,03        < 0,03     dB
krátkodobej        do 25 stupňov C
stability 3)       pri frekvencii
                   od 250 Hz
                   do 1 kHz
------------------------------------------------------------------------------------
1) Frekvenčná charakteristika je tlaková  alebo na voľné akustické
   pole, podľa typu mikrofónu.
2) Ak nie sú špeciálne požiadavky,  časová konštanta by nemala byť
   dlhšia ako  1 s, inak  nemožno splniť požiadavku  na krátkodobú
   stabilitu.
3) Hodnoty  sa majú  získať najmenej  z piatich  meraní vykonaných
   počas 10 dní s intervalom nie kratším ako 24 h.
4) Menovité  hodnoty a  dovolené odchýlky  musia byť  v stanovenom
   frekvenčnom rozsahu dané výrobcom.

3.4.3     Frekvenčná závislosť efektívneho predmembránového objemu
          mikrofónu sa  určí vo frekvenčnom  rozsahu od 160 Hz  do
          1000 Hz.
3.4.4     Súčiniteľ statického tlaku určujúci závislosť citlivosti
          mikrofónu od  statického tlaku sa  určí v závislosti  od
          frekvencie   pre   laboratórne   mikrofóny   v   rozsahu
          statického  tlaku od  90 kPa do  110 kPa a  pre pracovné
          mikrofóny  v  rozsahu  statického  tlaku  od  65 kPa  do
          115 kPa.
3.4.5     Súčiniteľ   teploty    určujúci   závislosť   citlivosti
          mikrofónu od teploty sa  určí v závislosti od frekvencie
          pre laboratórne mikrofóny v rozsahu teplôt od 15 stupňov
          C do  25 stupňov  C a  pre pracovné  mikrofóny v rozsahu
          teplôt od -10 stupňov C do 50 stupňov C.
3.4.6     Súčiniteľ   relatívnej   vlhkosti   určujúci   závislosť
          citlivosti mikrofónu od vlhkosti  sa určí pri teplote 23
          stupňov C a statickom tlaku 101,325 kPa, pre laboratórne
          mikrofóny najmenej v rozsahu  relatívnej vlhkosti od 25%
          do  80% a  pre pracovné  mikrofóny v  rozsahu relatívnej
          vlhkosti od 10% do 90%.
3.4.7     Stabilita citlivosti mikrofónu  sa určí pri referenčných
          podmienkach  okolia v  rozsahu frekvencií  od 200 Hz  do
          1000 Hz, prednostne 500 Hz, a spĺňa podmienky ustanovené
          v príslušných tabuľkách tejto prílohy.
3.4.8     Elektrický izolačný odpor sa stanoví ako minimálny odpor
          po vystavení mikrofónu podmienkam pri teplote 23 stupňov
          C, relatívnej  vlhkosti 80% a statickom  tlaku v rozsahu
          od 90 kPa do 110 kPa počas 24 hodín.
3.4.9     Tlakové  vyrovnávanie   sa  vyjadrí  vo   forme  časovej
          konštanty  pre  vyrovnávajúcu  trubicu  a  zadnú  dutinu
          systému alebo  vo forme dolnej  medznej frekvencie. Táto
          dolná medzná  frekvencia je tou  frekvenciou, pri ktorej
          je  hladina citlivosti  voľného poľa  o 3 dB  menšia ako
          hladina tlakovej citlivosti pri frekvencii 250 Hz.
          Výrobca uvedie,  či kapilára na  vyrovnávanie tlaku ústi
          do    spodnej    časti    mikrofónu    dosadajúcej    na
          predzosilňovač,    alebo   prechádza    naprieč   krytom
          mikrofónu.
3.5       Hodnota   polarizačného  napätia   mikrofónu  sa  uvedie
          v technickej dokumentácii.

4.        Nápisy a značky
4.1       Typové   označenie  mikrofónov   využíva  mnemotechnický
          systém pozostávajúci z
          a) písmen - LS pre laboratórne mikrofóny,
                    - WS pre pracovné mikrofóny,
          b) čísla určujúceho mechanickú konfiguráciu,
          c) písmena určujúceho elektroakustickú charakteristiku
                    - P tlakovú,
                    - F voľné pole,
                    - D difúzne pole.
          Výrobca špecifikuje toto konvenčné označenie.
4.2       Každý   mikrofón   výrobca   označí   typovo   a  uvedie
          individuálne výrobné číslo.
4.3       Výrobca   uvádza   všetky   metrologické   a   technické
          špecifikácie pre mikrofóny podľa bodov 2 a 3.
4.4       Ďalšie  údaje, ktoré  výrobca špecifikuje,  sú podstatné
          charakteristiky    predzosilňovačov    a   zosilňovačov,
          s ktorými   je   mikrofón   spojený   tak,           aby  splnil
          elektroakustické  požiadavky. Ak  výrobca odporúča  viac
          typov  predzosilňovačov,  určí   efektívny  zisk  týchto
          predzosilňovačov vzhľadom na  výstupné napätie mikrofónu
          naprázdno.
4.5       Ku  každému  mikrofónu  výrobca  vystaví kalibračný graf
          mikrofónu s príslušným podrobným opisom.
4.6       K mikrofónu    výrobca   dodá    návod   na   používanie
          v slovenskom jazyku s úplným opisom.

5.        Metrologická kontrola
5.1       Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
5.1.1     Pri  technických   skúškach  pri  schvaľovaní   typu  sa
          vykonajú tieto úkony:
          a) vonkajšia obhliadka a meranie elektrického izolačného
             odporu,
          b) stanovenie citlivosti mikrofónu naprázdno,
          c) stanovenie frekvenčnej charakteristiky,
          d) stanovenie ekvivalentného objemu,
          e) stanovenie rezonančnej frekvencie,
          f) stanovenie súčiniteľa statického tlaku mikrofónu,
          g) stanovenie súčiniteľa teploty mikrofónu,
          h) stanovenie súčiniteľa relatívnej vlhkosti mikrofónu,
          i) skúška krátkodobej stability,
          j) skúška dlhodobej stability.
5.1.1.1   Elektrický  izolačný  odpor  sa  meria  teraohmmetrom za
          podmienok stanovených v bode 3.4.8.
5.1.1.2   Stanovenie    citlivosti    mikrofónu    a   frekvenčnej
          charakteristiky je  opísané v bodoch  5.2.1.1 až 5.2.1.4
          a 5.2.3.
5.1.1.3   Stanovenie    ekvivalentného   objemu    a   rezonančnej
          frekvencie mikrofónu je  uvedené v príslušnej slovenskej
          technickej norme.
5.1.1.4   Stanovenie   súčiniteľov   statického   tlaku,   teploty
          a relatívnej    vlhkosti    mikrofónov    sa    vykonáva
          v termobarokomore  za  podmienok  stanovených  v  bodoch
          3.4.4 až 3.4.6.
5.1.1.5   Skúška  krátkodobej  stability  sa  vykonáva  zo  súboru
          meraní  počas  najmenej   dvoch  dní.  Skúška  dlhodobej
          stability  sa  vykonáva  opakovaním  merania krátkodobej
          stability   v  trojmesačných   intervaloch  v   priebehu
          najmenej 1/2 roka.
5.1.2     Postup   technických   skúšok   pri   schvaľovaní   typu
          ustanovuje príslušná slovenská technická norma.
5.2       Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
5.2.1     Skúšanie  mikrofónov  pri  prvotnom  a následnom overení
          pozostáva z
          a) vonkajšej obhliadky a kontroly izolačného odporu,
          b) stanovenia citlivosti mikrofónu,
          c) skúšky krátkodobej stability,
          d) stanovenia frekvenčnej charakteristiky.
5.2.1.1   Citlivosť mikrofónu možno stanoviť týmito metódami:
          a) metódou reciprocity
             1. v tlakovej komôrke pomocou troch mikrofónov,
             2. v tlakovej   komôrke   pomocou   dvoch  mikrofónov
                a pomocného zdroja,
             3. vo voľnom poli,
          b) porovnávacou metódou,
          c) metódou pistonfónu.
5.2.1.2   Pri  stanovení citlivosti  mikrofónu metódou reciprocity
          sa vykonávajú ďalšie skúšky:
          a) meranie ekvivalentného objemu, ktoré predpokladá
             1. meranie elektrickej kapacity mikrofónu,
             2. meranie stratového činiteľa mikrofónu,
             3. výpočet rezonančnej frekvencie mikrofónu,
             4. výpočet akustických parametrov mikrofónu,
          b) meranie   efektívneho  objemu   mikrofónu  a  výpočet
             predmembránového objemu,
          c) meranie citlivosti mikrofónu pri frekvencii 250 Hz.
5.2.1.3   Princíp  porovnávacej metódy  spočíva v  následnej alebo
          súčasnej  expozícii referenčného  a skúšaného  mikrofónu
          takým  istým akustickým  tlakom, pričom  pomer tlakových
          citlivostí mikrofónov sa  rovná pomeru výstupných napätí
          naprázdno z  oboch mikrofónov. Pri  stanovení citlivosti
          mikrofónov  porovnávacou  metódou   sa  potom  citlivosť
          skúšaného  mikrofónu vypočíta  z citlivosti referenčného
          mikrofónu, pričom sa berie  do úvahy korekcia citlivosti
          mikrofónov na aktuálne parametre prostredia.
5.2.1.4   Pri  stanovení citlivosti  mikrofónov metódou pistonfónu
          sa skúšaný mikrofón vloží  do komôrky zdroja akustického
          tlaku so známou  generovanou hodnotou akustického tlaku,
          pričom   hodnota  citlivosti   sa  vypočíta   ako  pomer
          výstupného  napätia  z  mikrofónu  k hodnote akustického
          tlaku,  ktorý  pôsobí  v  komôrke  na membránu skúšaného
          mikrofónu.  Hodnota citlivosti  sa koriguje  na aktuálne
          parametre   prostredia   a   na   objem  komôrky  zdroja
          akustického tlaku. V  závislosti od použitej elektrickej
          aparatúry,  resp.  metódy   sa  započítava  korekcia  na
          napäťový   zisk  predzosilňovača   a  vstupnú   kapacitu
          predzosilňovača.
5.2.2     Skúška krátkodobej stability  pozostáva zo súboru meraní
          počas najmenej dvoch dní.
5.2.3     Elektrostatická  metóda pomocou  aktuátora ako relatívna
          metóda  na  rozšírenie  frekvenčnej  charakteristiky  do
          pásma  20 kHz  je  prípustná.  Využíva  sa  ako  náhrada
          pôsobenia   akustického  tlaku   na  membránu  pôsobením
          elektrostatickej  sily  medzi   membránou  a  elektricky
          izolovanou       tuhou       dierovanou       elektródou
          - elektrostatickým  aktuátorom,  ktorý  je  položený  na
          mikrofón.  Na aktuátor  sa privedie  pomocné polarizačné
          napätie  Up,  obvykle  800  V  (v  súlade  s  technickou
          dokumentáciou   výrobcu   mikrofónu),    na   ktoré   sa
          superponuje  z  tónového  generátora  striedavé sínusové
          napätie u (omega) maximálne do 40 V (efektívna hodnota).
          Pri  frekvencii  250 Hz  sa  najprv  nastaví  na meracom
          zariadení  referenčná  úroveň,  voči  ktorej sa vykonáva
          relatívne  meranie,  a  potom  sa  generátorom prelaďuje
          v celom  meranom  frekvenčnom  pásme  a  zaznamenáva  sa
          frekvenčný priebeh výstupného napätia z mikrofónu.
5.2.4     Ak je mikrofón súčasťou zvukomera, stanovuje sa korekčný
          činiteľ citlivosti  mikrofónu. Pri jeho  stanovení sa na
          mikrofón   umiestnený   na   danom   zvukomere  privedie
          akustický tlak  so známou hodnotou.  Prepínačom rozsahov
          sa  na  zvukomere  pre  známu  hodnotu akustického tlaku
          nastaví zodpovedajúci rozsah citlivosti.
          Zmenou nastavenia zosilnenia na zvukomere sa na stupnici
          zvukomera   doreguluje  výchylka   zodpovedajúca  známej
          hodnote  akustického  tlaku  so  započítaním korekcie na
          skutočný  atmosférický  tlak  v  čase  a mieste merania.
          Prepínačom  rozsahov  zvukomera   sa  prepne  do  polohy
          "referenčná hodnota" alebo "kalibrácia" a na stupnici sa
          odčíta rozdiel  medzi výchylkou a  referenčnou, prípadne
          kalibračnou   hodnotou  uvedenou   na  stupnici,   ktorý
          zodpovedá korekčnému činiteľu citlivosti mikrofónu.
5.2.5     Postup  pri  prvotnom  a  následnom  overení  ustanovuje
          príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.50

MERACIE ZARIADENIA NA MERANIE DĹŽKY NAVINUTEĽNÝCH MATERIÁLOV A DĹŽKOVÉ MERADLÁ NA KONTROLU DĹŽKY SKLADOV SKLADACÍCH MERACÍCH ZARIADENÍ

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na

a) meracie zariadenia na meranie dĺžky navinuteľných materiálov (textílií, stúh, rúna, fólií, lán, pásov, káblov, drôtov, plastov),

b) dĺžkové meradlá na kontrolu dĺžky skladov skladacích meracích zariadení používané ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Meradlá podľa bodu 1 písm. a) sa podľa princípu merania členia na

a) odvaľovacie meradlá,

b) skladacie meradlá,

c) navijaky.

3. Meradlá podľa bodu 1 písm. a) pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti oddieloch I, II a IV.

4. Meradlá podľa bodu 1 písm. b) pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti oddiele III.

5. Meradlá podľa bodu 1 písm. a) schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

6. Meradlá podľa bodu 1, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa označia overovacou značkou alebo sa vystaví doklad o overení.

7. Meradlá podľa bodu 1 počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, technické skúšky a skúšanie pri overení meracích zariadení na meranie dĺžky navinuteľných materiálov

ODDIEL I

ODVAĽOVACIE MERADLÁ

1       Technické požiadavky
1.1     Všeobecné požiadavky
1.1.1   Odvaľovacie  meradlo  je  meracie  zariadenie  na  meranie
        dĺžky, pričom sa dĺžka  meria odvaľovaním meracieho kolesa
        alebo valca po  plynulo posunovanom materiáli. Odvaľovacie
        meradlo má kontinuálne meranie,  pri ktorom údaj nameranej
        dĺžky je úmerný počtu otáčok meracieho kolesa alebo valca.
1.1.2   Odvaľovacie  meradlo  sa   vybavuje  privádzacím,  meracím
        a odvádzacím zariadením a počítadlom.
1.1.3   Odvaľovacie  meradlo môže  merať dĺžku  materiálu len  pri
        pohybe meraného materiálu vpred  alebo pri pohybe vpred aj
        vzad.
1.1.4   Odvaľovacie  meradlo  na   odmeriavanie  rovnakých  vopred
        zvolených dĺžok (odmeriavacie meradlá) má aj zariadenie na
        nastavenie   ľubovoľnej  dĺžky   (predvoľba)  a  vypínacie
        zariadenie,   ktoré  zastaví   meradlo,  ak   sa  odmerala
        nastavená dĺžka.
1.1.5   Odvaľovacie  meradlo  na  meranie  pružného  materiálu  má
        uvoľňovacie  zariadenie  na  reguláciu  napnutia materiálu
        v mieste merania.
1.1.6   Odvaľovacie meradlo na meranie pevných alebo málo pružných
        materiálov,  napríklad   plachtoviny,  stanovej  textílie,
        menčestru,  drôtu  alebo   kábla,  nevyžaduje  uvoľňovacie
        zariadenie.
1.1.7   Odvaľovacie   meradlo   môže   mať   zariadenie  na  zmenu
        rýchlosti. Ak  má odvaľovacie meradlo  niekoľko rýchlostí,
        používateľ  určí  optimálnu  rýchlosť  pre  každý materiál
        a potom túto rýchlosť dodržiava.
1.1.8   Odvaľovacie  meradlo  má  na  pevnej  časti  stojana pevnú
        značku, ktorá  slúži ako začiatok a  koniec merania, alebo
        dve  oddelené pevné  značky, z  ktorých jedna  je začiatok
        merania a druhá koniec merania.
1.1.9   Odvaľovacie  meradlo,  ktoré  meria  dĺžku  bez  ohľadu na
        hrúbku materiálu, má diferenciálový prevod. Ak odvaľovacie
        meradlo  toto zariadenie  nemá,  môže  sa používať  iba na
        meranie dĺžky obmedzeného  rozsahu hrúbky materiálu, ktorý
        je uvedený na odvaľovacom meradle.
1.2     Materiál odvaľovacieho meradla
1.2.1   Všetky   súčasti   odvaľovacieho   meradla   sa  zhotovujú
        z materiálu, ktorý zaručuje mechanickú pevnosť a rozmerovú
        stálosť.
1.2.2   Povrchová  úprava   kovových  plôch,  ktoré   sa  dotýkajú
        meraného materiálu,  odoláva korózii a  opotrebovaniu tak,
        aby nepoškodila meraný materiál.
1.3     Konštrukcia odvaľovacieho meradla
1.3.1   Konštrukcia odvaľovacieho meradla zabezpečuje, aby rozbeh,
        zastavenie a spätný pohyb meraného materiálu boli plynulé,
        bez trhania a nárazov.
1.3.2   Konštrukcia  odvaľovacieho meradla  vytvára podmienky, aby
        sa  meracie  koleso  (valec)  odvaľovalo  bez preklzávania
        materiálu a aby materiál  ním prechádzal priamo a nezhŕňal
        sa na jednu stranu.
1.3.3   Na  zabránenie  preklzávaniu  meraného  materiálu  meracie
        koleso  (valec)  môže  mať  trvalý  povlak  z gumy, súkna,
        plsti, šmirgľového  papiera a podobne s  hrúbkou najviac 5
        mm.
1.3.4   Meracie koleso  (valec) nie vždy  prichádza pri meraní  do
        styku s  meraným materiálom. Poháňa  ho nekonečný textilný
        alebo gumový pás, ktorého hrúbka  je rovnomerná a ktorý sa
        pohybuje nad meraným materiálom alebo pod ním.
1.3.5   Odvaľovacie  meradlo sa  upevňuje tak,  aby zaručovalo, že
        meraný materiál podľa druhu spĺňa tieto podmienky:
        a) privádza sa dostatočne uvoľnený,
        b) meria sa v uvoľnenom stave,
        c) privádza  sa k  meraciemu kolesu  (valcu) a  odvádza sa
           z neho rovnomerne.
1.3.6   Odvaľovacie   meradlo  sa   skonštruuje  tak,   aby  bočné
        posunutie  okrajov  meraného  materiálu  pri  navíjaní  na
        dutinku nepresiahlo 10 mm.
1.3.7   Odvaľovacie meradlo  sa upraví tak,  aby charakter povrchu
        lícovej strany meraného materiálu nemal vplyv na správnosť
        merania.  Ak táto  podmienka  nie  je splnená,  pre všetky
        druhy  materiálov  obmedzí  sa  rozsah  použitia  alebo sa
        meranie  vykonáva  na  rubovej  strane (napríklad koberce,
        textílie s vlasom).
1.3.8   Ak  má  odvaľovacie  meradlo  dve  oddelené  pevné značky,
        z ktorých  jedna  je  začiatok   merania  a  druhá  koniec
        merania, ich  vzájomná vzdialenosť meraná  pozdĺž meraného
        materiálu môže byť 100 mm  alebo celý násobok tejto dĺžky,
        ale nie väčšia ako 1 m.
1.3.9   Ak  má  odvaľovacie  meradlo  diferenciálový prevod, ktorý
        upravuje  (vyrovnáva)  rýchlosť  a  súčasne  slúži  aj  na
        nastavenie odvaľovacieho meradla, vyhotoví  sa tak, aby po
        nastavení bolo  možné zabezpečiť jeho  časti vplývajúce na
        správnosť merania.
1.4     Počítadlo
1.4.1   Počítadlo odvaľovacieho meradla  môže byť mechanické alebo
        elektronické,  udáva  strojovú  dĺžku  priamo,  spoľahlivo
        a jednoznačne.
1.4.2   Počítadlo  je  chránené  krytom  proti  poškodeniu, prachu
        a neoprávnenému zásahu do správnej činnosti počítadla.
1.4.3   Pri  odvaľovacích  meradlách,  ktoré  majú  spätný  pohyb,
        zaznamenáva  počítadlo  pohyb   meracieho  kolesa  (valca)
        v oboch smeroch.
1.4.4   Hodnota dielika stupnice počítadla je 1x10 na n, 2x10 na n
        alebo 5x10 na n metra, kde n je celé číslo kladné, záporné
        alebo nula a je v súlade s triedou presnosti odvaľovacieho
        meradla.
1.4.5   Najmenší dielik počítadla nie je menší ako 1 mm.
1.4.6   Priemer valčekov počítadla je najmenej 32 mm.
1.4.7   Hodnota  zodpovedajúca  jednému  otočeniu  každého valčeka
        počítadla  je   rozdelená  na  desať   číselne  označených
        rovnakých hodnôt.
1.4.8   Výška číslic počítadla je najmenej 7 mm.
1.4.9   V prípade dvoch oddelených pevných  značiek (bod 1.3.8) sa
        počítadlo  upraví tak,  aby  sa  dalo nastaviť  na hodnotu
        zodpovedajúcu rozdielu vzdialenosti oboch značiek.
1.4.10  Počítadlo  odvaľovacieho meradla  zaznamenáva meranú dĺžku
        v metroch (počítadlo metrov).
1.4.11  Počítadlo,  ktoré zaznamenáva  meranú dĺžku  v metroch, je
        spojené  s meracím  kolesom (valcom)  tak, že  zaznamenáva
        merané hodnoty i pri  spätnom pohybe materiálu, t.j. podľa
        toho, ktorým smerom sa otáča meracie koleso (valec). Pohyb
        počítadla   sa  začína   a  končí   súčasne  so  začiatkom
        a skončením merania.
1.4.12  Počítadlo má  nulovacie zariadenie na  vrátenie do nulovej
        polohy alebo na hodnotu zodpovedajúcu hodnote vzdialenosti
        začiatočnej a koncovej značky.
1.4.13  Na počítadle  sa za číselným údajom  uvádza symbol meracej
        jednotky (m) alebo jej  názov (meter), v prípade počítania
        kusov sa uvedie nápis: POČET KUSOV.
1.4.14  Počítadlo odmeriavacieho odvaľovacieho meradla zaznamenáva
        počet odmeraných kusov (počítadlo kusov) a príslušný počet
        kusov  zaznamená  bezprostredne   pred  skončením  merania
        príslušného kusa.
1.4.15  Elektronické  počítadlo  môže  mať  pevnú  alebo pohyblivú
        konštantu.  V  prípade  pohyblivej  konštanty  je potrebné
        počítadlo zaplombovať, aby nebolo možné meniť jej hodnotu.
1.4.16  Ak údaj meranej dĺžky na počítadle obsahuje hodnoty menšie
        ako  1 m,  celá časť  sa od  desatinnej zreteľne  oddeľuje
        viditeľnou  čiarkou,  bodkou   alebo  okienkom  s  menšími
        hodnotami farebne odlíšenými (orámovanými).
1.4.17  Pri   predaji   v   maloobchode   má  odvaľovacie  meradlo
        zobrazovaciu   jednotku   (displej)   pre   zákazníka   na
        zobrazenie množstva zmeraného materiálu.

2       Nápisy a značky
2.1     Na  odvaľovacom  meradle   na  jeho  neoddeliteľnej  časti
        a viditeľnom  mieste sa  umiestňuje neodnímateľný  štítok,
        ktorý obsahuje
        a) slovné označenie odvaľovacieho meradla,
        b) označenie výrobcu,
        c) výrobné číslo a rok výroby,
        d) najmenšiu dĺžku,
        e) triedu presnosti,
        f) značku schváleného typu odvaľovacieho meradla.
2.2     Odvaľovacie   meradlo  bez   uvoľňovacieho  zariadenia  sa
        označuje nápisom: PRÍPUSTNÉ PRE NEPRUŽNÉ MATERIÁLY.
2.3     Odvaľovacie meradlo sa pri pevnej značke označuje nápisom:
        ZAČIATOK A  KONIEC MERANIA. Ak  sú na odvaľovacom  meradle
        dve  oddelené značky,  označuje sa  jedna značka  nápisom:
        ZAČIATOK  MERANIA a  druhá značka  nápisom: KONIEC MERANIA
        a uvedie sa vzájomná vzdialenosť značiek.
2.4     Odvaľovacie meradlo určené  na meranie obmedzeného rozsahu
        hrúbok  materiálu sa  označuje príslušným  rozmerom hrúbky
        materiálu  v milimetroch  a nápisom:  PRÍPUSTNÉ PRE ROZSAH
        HRÚBOK od ........ mm do ........ mm.
2.5     Odvaľovacie meradlo,  ktorého výsledok merania  je závislý
        od  tvaru  alebo  od  výšky  vlasu  materiálu, sa označuje
        nápisom: NEPRÍPUSTNÉ NA MERANIE TEXTÍLIÍ S VLASOM.
2.6     Odvaľovacie  meradlo  obsahuje   predpísané  slovné  údaje
        v štátnom jazyku.
2.7     Odvaľovacie  meradlo  sa  vyhotovuje  tak,  aby  sa  mohlo
        zaplombovať na miestach
        a) zabezpečujúcich neodnímateľnosť štítkov,
        b) pripevňujúcich počítadlo k odvaľovaciemu meradlu,
        c) ovplyvňujúcich správnosť merania.
2.8     Umiestnenie  štítka s  údajmi o  meradle, nápisy  a značky
        a plombovacie  miesta   sa  určia  pri   schvaľovaní  typu
        odvaľovacieho         meradla.

3       Metrologické požiadavky
3.1     Podľa  presnosti merania  dĺžky materiálov  sa odvaľovacie
        meradlá rozdeľujú do troch tried presnosti.
        Najväčšie   dovolené  chyby   odvaľovacieho  meradla   pri
        prvotnom  a  následnom  overení  v  prevádzke  sú  uvedené
        v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti   Najväčšia dovolená chyba (kladná alebo záporná)
                                v % meranej dĺžky
------------------------------------------------------------------
       I                              0,25
      II                              0,5
     III                              1
------------------------------------------------------------------

3.2     Na  žiadosť  výrobcu  alebo  dovozcu  možno udeliť výnimku
        z najväčšej  dovolenej  chyby  pre  triedu  presnosti III,
        ktorá sa uvedie v rozhodnutí o schválení typu.
3.3     Absolútna  chyba odvaľovacieho  meradla (deltaLa)  sa určí
        ako rozdiel výsledkov meraní dĺžky materiálu na meradle Lm
        (strojová dĺžka) a na stole etalónovým meračským pásmom Lp
        (stolová dĺžka) takto:
                       deltaLa = Lm - Lp.
3.4     Relatívna chyba odvaľovacieho meradla (Lo) v percentách sa
        určí takto:
               Lo = deltaLa x Lp na -1 x 100 [%].
3.5     Chyba odvaľovacieho  meradla spolu s  rozšírenou neistotou
        merania neprevyšuje najväčšiu dovolenú chybu odvaľovacieho
        meradla pre príslušnú triedu presnosti podľa tabuľky č. 1.
        Podmienky použitia a skladovania odvaľovacieho meradla, ak
        nie je stanovené inak, sú:
        a) teplota -10 stupňov C až +40 stupňov C,
        b) relatívna vlhkosť 65% + -10%,
        c) elektrické  napätie  zdroja   -15%  až  +10%  menovitej
           hodnoty napätia a + -2% menovitej hodnoty frekvencie.
3.6     Referenčné podmienky sú:
        a) teplota 20 stupňov C + -2 stupne C,
        b) relatívna vlhkosť 65% + -2%.

4       Technické skúšky pri schvaľovaní typu
4.1     Pomôcky:
        a) etalónové   meračské   pásmo   oceľové   s   dĺžkou  10
           m s   centimetrovým   delením,   s   platným   dokladom
           o kalibrácii,
        b) hrúbkomer  s  meracím  rozsahom  0  -  10  mm,  priemer
           meracích plôch najmenej 25 mm,
        c) posuvné meradlo dĺžky,
        d) oceľový  stáčací  dvojmeter  dobre  ohybný  s  hodnotou
           najmenšieho dielika 1 mm,
        e) merací stôl  s dĺžkou najmenej  5 m s  hladkou a rovnou
           doskou, môže  sa pristaviť k sebe  viac stolov rovnakej
           výšky a kvality,
        f) drevená  tyč  priama  štvorcového  alebo  obdĺžníkového
           prierezu,
        g) materiál  najmenej v  troch rôznych  dĺžkach a  rôznych
           druhov, ktoré sa meradlom merajú,
        h) drobné pomôcky (špendlíky, ihla, nite a pod.).
4.2     Etalónové  meračské  pásmo  zabezpečí  vykonávateľ skúšok,
        ostatné   pomôcky   zabezpečí   výrobca,   dovozca   alebo
        používateľ.
4.3     Odvaľovacie  meradlo sa  skúša komplexne  za prevádzkových
        podmienok u výrobcu, dovozcu alebo u používateľa.
4.4     Pri    technických   skúškach    pri   schvaľovaní    typu
        odvaľovacieho meradla sa
        a) vykonáva vonkajšia obhliadka,
        b) vykonáva skúška správnosti chodu odvaľovacieho meradla,
        c) vykonáva skúška počítadla,
        d) určuje chyba odvaľovacieho  meradla pri meraní celkovej
           dĺžky,
        e) určuje chyba odvaľovacieho meradla pri meraní najmenšej
           dĺžky.
4.5     Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či odvaľovacie meradlo
        spĺňa  požiadavky   na  materiál  meradla   a  konštrukciu
        odvaľovacieho meradla uvedené v bodoch 1.2 a 1.3.
4.6     Materiál,  ktorý   sa  používa  na   skúšky  odvaľovacieho
        meradla,  sa  umiestňuje  najmenej  24  h  pred skúškou do
        priestoru, v ktorom je odvaľovacie meradlo.
4.7     Dĺžka meraného materiálu je najmenej 20 m.
4.8     Pri  skúške  správnosti  chodu  odvaľovacieho  meradla  sa
        kontroluje
        a) rovnomernosť  chodu  a  prísun  a  odoberanie materiálu
           v mieste merania,
        b) bočné posunutie okrajov materiálu,
        c) činnosť uvoľňovacieho zariadenia na regulovanie napätia
           materiálu v mieste merania,
        d) činnosť  zariadenia na  regulovanie rýchlosti  meraného
           materiálu,
        e) činnosť meradla pri zmene smeru pohybu materiálu,
        f) činnosť počítadla pri zmene smeru pohybu materiálu,
        g) správnosť prenosu meranej informácie,
        h) činnosť  zariadenia  na  odmeriavanie  vopred  zvolenej
           dĺžky materiálu,
        i) počítanie   odmeraných  kusov   vopred  zvolenej  dĺžky
           a celkovej dĺžky materiálu.
4.9     Pri  skúške  počítadla  sa  zisťuje,  či  spĺňa požiadavky
        uvedené v bode 1.4.
4.10    Chyby  odvaľovacieho  meradla  pri  meraní  celkovej dĺžky
        a najmenšej  dĺžky  sa  určujú  ako  aritmetické  priemery
        rozdielov  strojových  a  stolových  dĺžok meraním rôznych
        druhov materiálov.
4.11    Chyba odvaľovacieho meradla pri  meraní najmenšej dĺžky sa
        určí pri najnižšej  rýchlosti odvaľovacieho meradla, chyba
        odvaľovacieho  meradla pri  meraní celkovej  dĺžky sa určí
        pri rôznych rýchlostiach odvaľovacieho meradla.
4.12    Časový  interval medzi  skončením merania  strojovej dĺžky
        a začiatkom merania stolovej dĺžky je najviac 10 min.
4.13    Absolútna  a  relatívna  chyba  odvaľovacieho  meradla  sa
        vypočíta podľa bodov 3.3 a 3.4.
4.14    Výsledky technických  skúšok musia spĺňať  požiadavky bodu
        3.

5       Skúšanie pri overení
5.1     Potrebné  pomôcky  pri  overení  odvaľovacieho  meradla sú
        zhodné s pomôckami uvedenými v bode 4.1.
5.2     Odvaľovacie meradlo  sa skúša komplexne  priamo u výrobcu,
        dovozcu alebo u používateľa za prevádzkových podmienok.
5.3     Skúšky  odvaľovacích  meradiel  pri  overení sa vykonávajú
        podľa bodov 4.4 až 4.14.
5.4     Pri vonkajšej obhliadke sa  zisťuje iba to, či odvaľovacie
        meradlo  nie  je  poškodené,  či   nie  sú  na  ňom  zmeny
        konštrukcie a či má všetky predpísané nápisy a značky.
5.5     V období medzi dvoma overeniami používateľ vykonáva údržbu
        odvaľovacieho  meradla a  pravidelne kontroluje  správnosť
        údajov  odvaľovacieho  meradla  stanovením  chyby merania,
        o čom vedie písomný záznam.
5.6     Odvaľovacie   meradlo,    ktoré   nezodpovedá   technickým
        požiadavkám a metrologickým  požiadavkám tohto oddielu, sa
        vyradí z používania ako určené meradlo.

ODDIEL II

SKLADACIE MERADLÁ

1       Technické požiadavky
1.1     Všeobecné požiadavky
1.1.1   Skladacie  meradlo  skladá  materiál  do zložiek (vrstiev)
        rovnakej  dĺžky,  čím  je  určená  dĺžka  materiálu, okrem
        poslednej neúplnej zložky (vrstvy), ktorej dĺžka sa zmeria
        overeným meradlom podľa prvej  časti bodu 1 písm. b) alebo
        sa  odčíta  na   pomocnej  stupnici  skladacieho  meradla.
        Skladacie meradlo má nekontinuálne  meranie, pri ktorom sa
        materiál  skladá do  zložiek a  počítadlo registruje počet
        celých zložiek.
1.1.2   Skladacie   meradlo  je   vybavené  stolom,   privádzacími
        valcami,    skladacou     lištou,    držiakmi    materiálu
        a počítadlom.
1.1.3   Pohyblivá skladacia  lišta s priamočiarym  vratným pohybom
        skladacieho meradla  meria rovnaké dĺžky  materiálu, ktoré
        súčasne skladá do zložiek (vrstiev) na stôl. Dĺžka zložiek
        je 1 m, ak výrobca neurčil inak.
1.1.4   Skladacie  meradlo  možno  použiť   len  na  meranie  málo
        pružných materiálov.
1.1.5   Skladacie meradlo na meranie dĺžky materiálov hrubších ako
        1 mm,  prípadne  zdvojených  materiálov,  má zariadenie na
        nastavenie dĺžky zložky v závislosti od hrúbky materiálu.
1.1.6   Na  stôl skladacieho  meradla sa  upevňuje značka ZAČIATOK
        MERANIA na priloženie materiálu pre začiatok merania.
1.1.7   Skladacie meradlo  môže mať zdvojovacie  zariadenie, ktoré
        skladá materiál v pozdĺžnom smere pred meraním.
1.1.8   Skladacie meradlo  má overené čiarkové  dĺžkové meradlo na
        domeranie dĺžky poslednej neúplnej zložky.
1.2     Materiál skladacieho meradla
1.2.1   Všetky   súčasti   skladacieho    meradla   sa   zhotovujú
        z materiálu, ktorý zaručuje mechanickú pevnosť a nemennosť
        rozmerov.
1.2.2   Povrchová  úprava   kovových  plôch,  ktoré   sa  dotýkajú
        meraného  materiálu, odoláva  korózii, opotrebovaniu,  aby
        nepoškodila meraný materiál.
1.3     Konštrukcia skladacieho meradla
1.3.1   Konštrukcia  skladacieho meradla  zabezpečuje, aby  rozbeh
        a zastavenie meraného materiálu  boli plynulé, bez trhania
        a nárazov.
1.3.2   Konštrukcia  skladacieho  meradla  zabezpečuje,  aby bočné
        posunutie  okrajov  meraného  materiálu  pri  skladaní  do
        zložiek nepresahovalo 10 mm.
1.3.3   Konštrukcia  skladacieho meradla  zaručuje, aby  skladanie
        jednotlivých  zložiek  bolo   rovnomerné  a  v  dostatočne
        uvoľnenom stave.
1.4     Počítadlo
1.4.1   Počítadlo na  skladacom meradle môže  byť mechanické alebo
        elektronické,   pričom   udáva   strojovú   dĺžku  priamo,
        spoľahlivo a jednoznačne.
1.4.2   Počítadlo  je  chránené  proti  poškodeniu a neoprávnenému
        zásahu do jeho činnosti.
1.4.3   Počítadlo  zaznamenáva  počet  celých  zložiek  (počítadlo
        zložiek).
1.4.4   Dielik  stupnice  počítadla  má  hodnotu,  ktorá  sa rovná
        referenčnej dĺžke         zložky (1 m).
1.4.5   Počítadlo má  nulovacie zariadenie na  vrátenie do nulovej
        polohy.
1.4.6   Na  počítadle  sa  za  číselným  údajom  uvádza  označenie
        s textom: POČET ZLOŽIEK.
1.4.7   Počítadlo    zaznamenáva     príslušné    počty    zložiek
        bezprostredne pred uložením zložky.
1.4.8   Výška číslic počítadla je najmenej 7 mm.

2       Nápisy a značky
2.1     Na  každom  skladacom  meradle  sa  upevňuje na viditeľnom
        mieste neodnímateľný štítok, ktorý obsahuje tieto údaje:
        a) slovné označenie skladacieho meradla,
        b) označenie výrobcu,
        c) výrobné číslo a rok výroby,
        d) najmenšiu dĺžku,
        e) triedu presnosti,
        f) značku schváleného typu skladacieho meradla.
2.2     Skladacie  meradlá bez  zariadenia, ktoré  nastaví správnu
        dĺžku zložky v závislosti od hrúbky materiálu, sa označujú
        nápisom: PRÍPUSTNÉ PRE HRÚBKY DO 1 mm.
2.3     Skladacie meradlá sa označujú nápisom: ZAČIATOK MERANIA.
2.4     Skladacie  meradlá  majú  všetky  predpísané  slovné údaje
        v štátnom jazyku.
2.5     Skladacie meradlo sa upraví tak, aby sa mohlo plombovať na
        miestach
        a) zabezpečujúcich neodnímateľnosť štítkov,
        b) pripevňujúcich počítadlo k skladaciemu meradlu,
        c) ovplyvňujúcich správnosť merania.
2.6     Umiestnenie  štítka s  údajmi o  meradle, nápisy  a značky
        a plombovacie  miesta   sa  určia  pri   schvaľovaní  typu
        skladacieho meradla.

3       Metrologické požiadavky
3.1     Požiadavky na  skladacie meradlo sú  zhodné s požiadavkami
        uvedenými v oddiele I bode 3.
3.2     Dovolené dĺžky  zložiek M vzhľadom na  hrúbky materiálu sú
        uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
Hrúbka materiálu v mm             Dovolená dĺžka zložky M v mm
                        ------------------------------------------
                              najmenšia            najväčšia
------------------------------------------------------------------
        0,5                     994                  1 004
        1,0                     993                  1 003
        1,5                     992                  1 002
        2,0                     991                  1 001
        2,5                     990                  1 000
        3,0                     989                    999
        3,5                     988                    998
        4,0                     987                    997
        4,5                     986                    996
        5,0                     985                    995
------------------------------------------------------------------

4       Technické skúšky pri schvaľovaní typu
4.1     Pomôcky:
        a) etalónové   meračské   pásmo   oceľové   s   dĺžkou  10
           m s   centimetrovým   delením,   s   platným   dokladom
           o kalibrácii,
        b) etalónové  oceľové ploché  dĺžkové meradlo kombinované,
           koncovo-čiarkové (ďalej len  "ploché meradlo") s dĺžkou
           1 010 mm s platným dokladom o kalibrácii,
        c) hrúbkomer  s  meracím  rozsahom  0  -  10  mm,  priemer
           meracích plôch najmenej 25 mm,
        d) merací stôl  s dĺžkou najmenej  5 m s  hladkou a rovnou
           doskou, môže  sa pristaviť k sebe  viac stolov rovnakej
           výšky a kvality,
        e) materiál  najmenej v  troch rôznych  dĺžkach a  rôznych
           druhov, ktoré sa skladacím meradlom merajú,
        f) materiál s hrúbkou 0,1 mm  a 1 mm pre skladacie meradlá
           bez zariadenia na nastavenie dĺžky zložky,
        g) drobné pomôcky (špendlíky, ihla, nite a pod.).
4.2     Etalónové  meračské  pásmo   a  ploché  meradlo  zabezpečí
        vykonávateľ  skúšok,  ostatné  pomôcky  zabezpečí výrobca,
        dovozca alebo používateľ.
4.3     Skladacie  meradlo  sa  skúša  komplexne  za prevádzkových
        podmienok u výrobcu, dovozcu alebo u používateľa.
4.4     Pri technických skúškach  pri schvaľovaní typu skladacieho
        meradla sa
        a) vykonáva vonkajšia obhliadka,
        b) vykonáva skúška správnosti chodu,
        c) vykonáva skúška počítadla,
        d) vykonáva   skúška  zariadenia   na  nastavenie   hrúbky
           materiálu,
        e) vykonáva kontrola dĺžky zložky,
        f) určuje  chyba skladacieho  meradla pri  meraní celkovej
           dĺžky.
4.5     Pri vonkajšej  obhliadke sa zisťuje,  či skladacie meradlo
        spĺňa   požiadavky   na   materiál   skladacieho   meradla
        a konštrukciu  skladacieho  meradla  uvedené  v bodoch 1.2
        a 1.3.
4.6     Materiál, ktorý sa používa  na skúšky skladacieho meradla,
        sa  umiestňuje najmenej  24 h  pred skúškou  do priestoru,
        v ktorom je skladacie meradlo.
4.7     Dĺžka meraného materiálu je najmenej 30 m.
4.8     Pri  skúške   správnosti  chodu  skladacieho   meradla  sa
        kontroluje
        a) rovnomernosť  chodu  a  odoberanie  materiálu  v mieste
           merania,
        b) bočné posunutie okrajov materiálu,
        c) činnosť   uvoľňovacieho   zariadenia   na   regulovanie
           napnutia materiálu v mieste merania,
        d) činnosť  zariadenia na  regulovanie rýchlosti  meraného
           materiálu,
        e) činnosť podávacieho zariadenia na skladaciu lištu,
        f) činnosť   skladacej  lišty   a  zachytávacích  držiakov
           materiálu,
        g) správnosť prenosu meranej informácie,
        h) zhodnosť   údajov   počítadla   so   skutočným   počtom
           nameraných zložiek.
4.9     Pri  skúške  počítadla  sa  zisťuje,  či  spĺňa požiadavky
        uvedené v bode 1.4.
4.10    Časový  interval medzi  skončením merania  strojovej dĺžky
        a začiatkom merania stolovej dĺžky je najviac 10 min.
4.11    Chyba skladacieho meradla  s automatickým nastavením chodu
        lišty v závislosti od hrúbky materiálu sa určí dvoma rôzne
        hrubými materiálmi.
4.12    Chyba  skladacieho  meradla  bez  zariadenia na nastavenie
        chodu  lišty  v  závislosti  od  hrúbky  materiálu sa určí
        materiálmi hrúbky 0,1 mm a 1 mm.
4.13    Kontrola dĺžky zložky sa vykonáva plochým meradlom v troch
        miestach  naskladaného materiálu  (stohu) odčítaním  dĺžky
        zložky na  stupnici plochého meradla.  Dĺžku zložky určujú
        hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.
4.14    Dĺžka materiálu  na skladacom meradle  Lm (strojová dĺžka)
        sa vypočíta takto:
                         Lm = n x LN + C,
        kde n  - počet zložiek z počítadla skladacieho meradla,
            LN - menovitá  dĺžka  zložky  nastavená  na  skladacom
                 meradle,
            C  - dĺžka poslednej neúplnej zložky.
4.15    Absolútna  a   relatívna  chyba  skladacieho   meradla  sa
        vypočítajú podľa oddielu I bodov 3.3 a 3.4.
4.16    Výsledky technických  skúšok musia spĺňať  požiadavky bodu
        3.

5       Skúšanie pri overení
5.1     Pomôcky   pri  overení   skladacieho  meradla   sú  zhodné
        s pomôckami uvedenými v bode 4.1.
5.2     Skladacie  meradlo sa  skúša komplexne  priamo u  výrobcu,
        dovozcu alebo u používateľa za prevádzkových podmienok.
5.3     Skúšky skladacieho meradla pri overení sa vykonávajú podľa
        bodov 4.4 až 4.16.
5.4     Pri vonkajšej  obhliadke sa zisťuje  iba to, či  skladacie
        meradlo  nie  je  poškodené,  či   nie  sú  na  ňom  zmeny
        konštrukcie a či má všetky predpísané nápisy a značky.
5.5     V období medzi dvoma overeniami používateľ vykonáva údržbu
        skladacieho  meradla  a  pravidelne  kontroluje  správnosť
        údajov skladacieho meradla stanovením chyby merania, o čom
        vedie písomný záznam.
5.6     Skladacie    meradlo,    ktoré    nezodpovedá   technickým
        požiadavkám a metrologickým  požiadavkám tohto oddielu, sa
        vyradí z používania ako určené meradlo.

ODDIEL III

MERADLÁ NA KONTROLU DĹŽKY SKLADOV SKLADACÍCH MERACÍCH ZARIADENÍ

1       Technické požiadavky
1.1     Všeobecné požiadavky
1.1.1   Meradlo  na  kontrolu  dĺžky  skladov  skladacích meracích
        zariadení  (ďalej  len  "kontrolné  meradlo")  je  oceľové
        ploché  meradlo kombinované,  koncovo-čiarkové s držadlom.
        Je  určené na  meranie poslednej  neúplnej zložky (skladu,
        vrstvy) naskladaného materiálu.
1.2     Materiál kontrolného meradla
1.2.1   Kontrolné meradlo sa vyrába  z ocele s najmenšou pevnosťou
        v ťahu 450 MPa.
1.2.2   Povrch   kontrolného  meradla   je  hladký,   bez  korózie
        a trhlín.
1.3     Konštrukcia kontrolného meradla
1.3.1   Rozmery:
        a) šírka 40 mm,
        b) dĺžka 1 010 mm,
        c) hrúbka 2 mm.
1.3.2   Dĺžka  kontrolného meradla  je 1  010 mm  a jeho  čiarková
        stupnica má milimetrové delenie po celej dĺžke.
        Čiarky  a číslice  stupnice kontrolného  meradla sú  dobre
        čitateľné a nezmazateľné.
1.3.3   Začiatočnú, nulovú značku  kontrolného meradla tvorí hrana
        oproti držadlu,  ktorá je obojstranne  zošikmená do hrúbky
        0,8 mm.
1.3.4   Pozdĺžne hrany  kontrolného meradla sú  priame, rovnobežné
        a zodpovedajú hodnotám uvedeným  v slovenských technických
        normách.

2       Nápisy a značky
        Na kontrolnom meradle sa uvádzajú tieto údaje:
        a) označenie výrobcu,
        b) výrobné číslo (na držadle),
        c) číslo rozmerovej normy,
        d) ďalšie predpísané údaje podľa rozmerovej normy.

3       Metrologické požiadavky
3.1     Najväčšia  dovolená  chyba  pri  meraní  ľubovoľnej  dĺžky
        stupnice  je  uvedená  v  príslušnej slovenskej technickej
        norme.
3.2     Chyba   pri   meraní   ľubovoľnej   dĺžky  stupnice  spolu
        s rozšírenou   neistotou  neprevyšuje   hodnotu  najväčšej
        dovolenej chyby.

4       Skúšanie pri overení
4.1     Pomôcky:
        a)         etalónové   čiarkové   meradlo   s   platným   dokladom
           o kalibrácii,
        b) etalónové zariadenie s príslušenstvom,
        c) drobné pomôcky.
4.2     Pri overení sa vykonáva
        a) vonkajšia obhliadka,
        b) skúška správnosti kontrolného meradla,
        c) skúška priamosti kontrolného meradla.
4.3     Pri vonkajšej  obhliadke sa tvar, povrch,  značky a nápisy
        kontrolujú  voľným  okom,  rozmery  kontrolného meradla sa
        kontrolujú meradlami zaručujúcimi požadovanú presnosť.
4.4     Pri skúške správnosti kontrolného  meradla sa určuje chyba
        kontrolného  meradla  porovnaním  s  etalónovým  čiarkovým
        meradlom.
4.5     Ak nie je etalónové čiarkové meradlo z rovnakého materiálu
        ako overované  kontrolné meradlo, dodrží  sa požiadavka na
        teplotu 20 stupňov C + -2 stupne C.
4.6     Priamosť   kontrolného   meradla    sa   skúša   položením
        kontrolného  meradla   na  kontrolnú  dosku   a  koncovými
        mierkami. Nameraná hodnota  nesmie prekročiť hodnotu podľa
        príslušnej slovenskej technickej normy.
4.7     Výsledky skúšok správnosti kontrolného meradla pri overení
        spĺňajú požiadavky bodu 3.
4.8     Kontrolné meradlo, ktoré nevyhovuje technickým požiadavkám
        a metrologickým  požiadavkám, sa  vyradí z  používania ako
        určené meradlo.

ODDIEL IV

NAVIJAKY

1       Technické požiadavky
1.1     Všeobecné požiadavky
1.1.1   Navijak  je meradlo,  pri  ktorom  sa meraná  dĺžka určuje
        navíjaním  na  otočný  rám  s  obvodom  1  meter  alebo na
        navíjaciu cievku.
1.1.2   Navijak  sa   používa  na  meranie   a  navíjanie  priadzí
        a umelých vlákien.
1.2     Materiál navijaka
1.2.1   Všetky  súčasti navijaka  sú zhotovené  z materiálu, ktorý
        zaručuje mechanickú pevnosť a nemennosť rozmerov.
1.2.2   Povrchová  úprava   kovových  plôch,  ktoré   sa  dotýkajú
        meraného  materiálu, odoláva  korózii, opotrebovaniu,  aby
        nepoškodila meraný materiál.
1.3     Konštrukcia navijaka
1.3.1   Konštrukcia  navijaka  je  taká,  aby  rozbeh a zastavenie
        meraného materiálu boli plynulé, bez trhania a nárazov.
1.3.2   Navijak   sa  upevňuje   tak,  aby   zaručoval  rovnomerné
        privádzanie meraného materiálu na miesto merania.
1.3.3   Konštrukcia navijaka  je taká, aby  zamedzila preklzávaniu
        meraného materiálu.
1.4     Počítadlo
1.4.1   Počítadlo navijaka  môže byť mechanické  (ručičkové) alebo
        elektronické.
1.4.2   Mechanické počítadlo môže mať jednu alebo viac stupníc, na
        ktorých je smer otáčania všetkých ručičiek zhodný. Delenie
        stupnice  je  rovnomerné  a  deliace  čiarky  a číslice sú
        označené trvalo a výrazne.
1.4.3   Počítadlo má nulovacie zariadenie.
1.4.4   Výška číslic počítadla je najmenej 7 mm.
1.4.5   Počítadlo navijaka zaznamenáva meranú dĺžku v metroch.
1.4.6   Na počítadle  sa uvedie za číselným  údajom symbol meracej
        jednotky (m) alebo jej názov (meter).
1.4.7   Elektronické   počítadlá   majú   pevnú   alebo  pohyblivú
        konštantu.
1.4.8   Ak údaj meranej dĺžky na počítadle obsahuje hodnoty menšie
        ako  1 m,  celá časť  sa od  desatinnej oddeľuje  zreteľne
        viditeľnou  čiarkou,  bodkou   alebo  okienkom  s  menšími
        hodnotami farebne odlíšenými (orámovanými).

2       Nápisy a značky
2.1     Na  navijaku  sa  upevňuje  na  jeho  neoddeliteľnej časti
        a viditeľnom mieste neodnímateľný štítok, ktorý obsahuje
        a) slovné označenie navijaka,
        b) označenie výrobcu,
        c) výrobné číslo a rok výroby,
        d) najmenšiu dĺžku,
        e) triedu presnosti,
        f) značku schváleného typu navijaka.
2.2     Navijak  sa  pri  pevnej  značke  označí nápisom: ZAČIATOK
        A KONIEC MERANIA.
2.3     Navijak  určený  na  meranie  obmedzeného  rozsahu  hrúbok
        materiálu sa označuje príslušným rozmerom hrúbky materiálu
        v milimetroch  a nápisom:  PRÍPUSTNÉ PRE  ROZSAH HRÚBOK od
        ....... mm do ........ mm.
2.4     Navijaky  majú všetky  predpísané slovné  údaje v  štátnom
        jazyku.
2.5     Navijak  sa  upraví  tak,  aby  sa  mohol  zaplombovať  na
        miestach
        a) zabezpečujúcich neodnímateľnosť štítkov,
        b) pripevňujúcich počítadlo k navijaku,
        c) ovplyvňujúcich správnosť merania.
2.6     Umiestnenie štítku  s údajmi o  navijaku, nápisy a  značky
        a plombovacie  miesta   sa  určia  pri   schvaľovaní  typu
        navijaka.

3       Metrologické požiadavky
        Pre navijaky platia požiadavky uvedené  v oddiele I v bode
        3.

4       Technické skúšky pri schvaľovaní typu
4.1     Pomôcky:
        a) etalónové   meračské   pásmo   oceľové   s   dĺžkou  10
           m s   centimetrovým   delením,   s   platným   dokladom
           o kalibrácii,
        b) hrúbkomer  s meracím  rozsahom 0  - 10  mm, s priemerom
           meracích plôch najmenej 25 mm,
        c) posuvné meradlo,
        d) oceľový  stáčací  dvojmeter  dobre  ohybný  s  hodnotou
           najmenšieho dielika 1 mm,
        e) merací stôl  s dĺžkou najmenej  5 m s  hladkou a rovnou
           doskou;  môže pozostávať  z viac  stolov rovnakej výšky
           a kvality,
        f) materiál  najmenej v  troch rôznych  dĺžkach a  rôznych
           druhov, ktoré sa navijakom merajú,
        g) drobné pomôcky (na značenie materiálu).
4.2     Etalónové  meračské  pásmo  zabezpečí  vykonávateľ skúšok,
        ostatné   pomôcky   zabezpečí   výrobca,   dovozca   alebo
        používateľ.
4.3     Navijak  sa  skúša  komplexne  za  prevádzkových podmienok
        u výrobcu, dovozcu alebo u používateľa.
4.4     Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu navijaka sa
        a) vykonáva vonkajšia obhliadka,
        b) vykonáva skúška správnosti chodu navijaka,
        c) vykonáva skúška počítadla,
        d) určuje chyba navijaka pri meraní celkovej dĺžky,
        e) určuje chyba navijaka pri meraní najmenšej dĺžky.
4.5     Pri  vonkajšej  obhliadke  sa  zisťuje,  či  navijak spĺňa
        požiadavky  na  materiál  navijaka  a konštrukciu navijaka
        uvedené v bodoch 1.2 a 1.3.
4.6     Materiál  (priadza a  pod.),  ktorý  sa používa  na skúšky
        navijaka,  sa umiestňuje  najmenej  24  h pred  skúškou do
        priestoru, v ktorom je navijak.
4.7     Dĺžka skúšaného materiálu je najmenej 20 m.
4.8     Pri skúške správnosti chodu navijaka sa kontroluje
        a) rovnomernosť   chodu,   odoberanie   a   neprekĺzavanie
           materiálu,
        b) správnosť prenosu meranej informácie.
4.9     Pri  skúške  počítadla  sa  zisťuje,  či  spĺňa požiadavky
        uvedené v bode 1.4.
4.10    Časový  interval medzi  skončením merania  strojovej dĺžky
        a začiatkom merania stolovej dĺžky je najviac 10 min.
4.11    Chyby navijaka pri meraní celkovej dĺžky a najmenšej dĺžky
        sa  určujú ako  aritmetické priemery  rozdielov strojových
        a stolových dĺžok meraním rôznych druhov materiálov.
4.12    Absolútna  a relatívna  chyba navijaka  sa vypočíta  podľa
        oddielu I bodov 3.3 a 3.4.
4.13    Výsledky technických skúšok spĺňajú požiadavku bodu 3.

5       Skúšanie pri overení
5.1     Pomôcky  pri  overení  navijaka   sú  zhodné  s  pomôckami
        uvedenými v bode 4.1.
5.2     Navijak sa skúša komplexne priamo u výrobcu, dovozcu alebo
        u používateľa za prevádzkových podmienok.
5.3     Skúšky navijaka pri overení  sa vykonávajú podľa bodov 4.4
        až 4.13.
5.4     Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje  iba to, či navijak nie
        je poškodený, či  nie sú na ňom zmeny  konštrukcie a či má
        všetky predpísané nápisy a značky.
5.5     V období medzi dvoma overeniami používateľ vykonáva údržbu
        navijaka a pravidelne kontroluje správnosť údajov navijaka
        stanovením chyby merania, o čom vedie písomný záznam.
5.6     Navijak,  ktorý  nezodpovedá  technickým  a  metrologickým
        požiadavkám  tohto  oddielu,  sa  vyradí  z používania ako
        určené meradlo.

PRÍL.51

MERAČE TEPLA

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na merače tepla s teplonosnými médiami - kvapalinou, prehriatou alebo sýtou vodnou parou a parným kondenzátom (ďalej len "merač tepla"), ktoré sa používajú na meranie spotrebovaného alebo odovzdaného tepla v súvislosti s platbami za teplo, ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Príloha sa vzťahuje aj na členy meračov tepla, ak tvoria súčasť merača tepla.

2. Merače tepla pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Merače tepla schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Merače tepla, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa označia overovacou značkou.

5. Prvotne overené merače tepla možno uvádzať na trh do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo prvotné overenie vykonané, za predpokladu, že je zaručené, že sa nezmenia parametre, ktoré majú vplyv na presnosť merania po uvedení na trh.

6. Merače tepla počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení meračov tepla

ODDIEL I

MERAČ TEPLA S TEPLONOSNÝM MÉDIOM - KVAPALINOU

1       Termíny a definície
1.1     Merač tepla je merací  prístroj určený na meranie množstva
        tepla,  ktoré  je  vo   výmenníku  tepla  odovzdané  alebo
        odobrané teplonosnej kvapaline.
1.2     Výmenník  tepla  je   teplovýmenné  zariadenie,  ktoré  je
        súčasťou  odovzdávacej  stanice,   alebo  odberné  tepelné
        zariadenie, ktoré je súčasťou objektu.
1.3     Elektrický  merač  tepla  je  merač  tepla,  ktorý prijíma
        a spracúva  merané  hodnoty  pomocou  elektrických  prvkov
        a obvodov.
1.4     Člen  merača tepla  je  súčasť  merača tepla,  ktorá sníma
        fyzikálne veličiny  potrebné na určenie  tepla alebo tieto
        snímané  veličiny prijíma  a matematicky  spracúva; členmi
        merača tepla sú prietokomer ako člen merača tepla, snímače
        teploty a kalorimetrické počítadlo.
1.5     Prietokomer ako člen merača  tepla je súčasť merača tepla,
        cez ktorú  preteká teplonosná kvapalina  v prívodnom alebo
        vo  vratnom potrubí  v okruhu  výmenníka tepla vysielajúca
        signál,   ktorý  je   funkciou  objemu,   hmotnosti  alebo
        objemového, prípadne hmotnostného prietoku.
1.6     Párované   snímače  teploty   sú  súčasťou   merača  tepla
        (inštalované s  puzdrom alebo bez neho)  a snímajú teplotu
        teplonosnej kvapaliny v prívodnom alebo vo vratnom potrubí
        v okruhu výmenníka tepla.
1.7     Kalorimetrické  počítadlo  je  súčasť  merača tepla, ktorá
        prijíma   signály  z   prietokomera,  teplotného   snímača
        a vypočítava a udáva odovzdané množstvo tepla.
1.8     Menovitý  teplotný  rozsah  je  rozsah  teplôt teplonosnej
        kvapaliny  medzi  najvyššou  teplotou  v prívodnom potrubí
        a najnižšou  teplotou vo  vratnom potrubí,  v ktorom merač
        tepla  alebo  jeho  členy  pracujú  bez prekročenia hodnôt
        najväčších dovolených chýb.
1.9     Horná  hranica  teplotného  rozsahu  (menovitá teplota) je
        najvyššia teplota teplonosnej  kvapaliny, pri ktorej merač
        tepla  alebo  jeho  členy  pracujú  bez prekročenia hodnôt
        najväčších dovolených chýb.
1.10    Dolná  hranica  teplotného  rozsahu  je  najnižšia teplota
        teplonosnej kvapaliny,  pri ktorej merač  tepla alebo jeho
        členy pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších dovolených
        chýb.
1.11    Teplotný  rozdiel  je  absolútna  hodnota  rozdielu teplôt
        teplonosnej kvapaliny v prívodnom a vo vratnom potrubí.
1.12    Menovitý  teplotný rozdiel  je najväčší  teplotný rozdiel,
        pre  ktorý  je  merač  tepla  určený  a  pri ktorom nie sú
        prekročené hodnoty najväčších dovolených chýb.
1.13    Najmenší  teplotný rozdiel  je najmenší  teplotný rozdiel,
        pre  ktorý  je  merač  tepla  určený  a  pri ktorom nie sú
        prekročené hodnoty najväčších dovolených chýb.
1.14    Menovitý  tepelný  výkon  je  najväčší  tepelný  výkon pri
        menovitom  teplotnom  rozdiele  a  pri  menovitom prietoku
        teplonosnej  kvapaliny za  predpokladu, že  nižšia teplota
        teplonosnej  kvapaliny v  okruhu výmenníka  tepla sa rovná
        dolnej  medzi teplotného  rozsahu; pri  tomto výkone  plní
        merač  tepla  svoju  funkciu  nepretržite, bez prekročenia
        hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.15    Menovitý  prietok  je  najväčší  prietok,  pri ktorom môže
        prietokomer pracovať pri bežnom používaní, t.j. za stálych
        a prerušovaných pracovných podmienok, bez poškodenia a bez
        prekročenia   najväčších  dovolených   chýb  a   najväčšej
        dovolenej hodnoty  straty tlaku. Je  vyjadrený v kubických
        metroch za hodinu a používa sa na označenie prietokomera.
1.16    Prevádzkový  tlak je  tlak teplonosnej  kvapaliny v okruhu
        výmenníka  tepla  bezprostredne   pred  prietokomerom  ako
        členom merača tepla.
1.17    Menovitý  tlak  je  najvyšší  prevádzkový  tlak,  na ktorý
        výrobca určí merač tepla alebo jeho členy.
1.18    Merací  rozsah  merača  tepla  je  daný  meracími rozsahmi
        použitých členov merača tepla a rozsahom platnosti výpočtu
        parametrov teplonosného média v kalorimetrickom počítadle.
1.19    Kompaktný   merač  tepla   je  merač   tepla,  ktorý  nemá
        oddeliteľné členy.
1.20    Kombinovaný merač tepla je merač tepla, ktorý je zostavený
        z oddeliteľných členov.
1.21    Merač  tepla  s  neoddeliteľnými  členmi  je  merač tepla,
        ktorého dva členy tvoria neoddeliteľný celok.

2       Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1     Všeobecné požiadavky
2.1.1   Všetky  konštrukčné prvky  merača tepla  sa zhotovujú tak,
        aby    zaručovali   požadovanú    stálosť   metrologických
        vlastností  a  spoľahlivú  funkciu  v dlhodobej prevádzke,
        najmenej však medzi dvoma overeniami.
2.1.2   Materiály  konštrukčných  prvkov  odolávajú  rôznym formám
        korózie  a opotrebovania,  ktoré sa  vyskytujú za  bežných
        pracovných  podmienok,  osobitne  spôsobených  nečistotami
        v teplonosnom  médiu.  Správne   zabudované  merače  tepla
        odolávajú pôsobeniu  vonkajšieho prostredia, pre  ktoré sú
        určené. Merače tepla za každých okolností a bez obmedzenia
        správnej funkcie odolávajú menovitému tlaku a teplote, pre
        ktoré sú určené.
2.1.3   Smer  prúdenia teplonosného  média sa  vyznačí na  meracom
        prístroji šípkou alebo opisom, napríklad zhora nadol.
2.1.4   Skrinka (puzdro)  merača tepla chráni  jeho vnútorné časti
        alebo jeho členy pred striekajúcou vodou a prachom.
2.1.5   Chvenie vysielača  impulzov prietokomera ako  člena merača
        tepla  alebo  prietokomera  nespôsobí  zmenu  indikácie na
        kalorimetrickom počítadle.
2.1.6   Merače  tepla  neregistrujú  teplo,  ak  teplonosné médium
        neprúdi.
2.1.7   Pomer  medzi  menovitým  a  najmenším  teplotným rozdielom
        merača tepla je najmenej  10. Najmenší teplotný rozdiel je
        najviac 10 stupňov C.
2.1.8   Kalorimetrické počítadlo má  zariadenie, ktoré signalizuje
        alebo indikuje prietok teplonosného média.
2.1.9   Merač tepla sa vybaví počítadlom tepla.
2.1.10  Merač  tepla sa  môže vybaviť  aj zariadením  na indikáciu
        objemu, hmotnosti, prietoku, teploty, teplotného rozdielu,
        tepelného  výkonu,  prevádzkového   času,  prípadne  iných
        údajov.
2.1.11  Ak je  elektrický merač tepla napájaný  z batérie, môže sa
        pri  výrobe  použiť  iba  taká  batéria,  s ktorou výrobca
        zaručí,  že počas  piatich rokov  nepretržitého používania
        merača  tepla  chyby  merania  z  dôvodu  poklesu  napätia
        batérie neprekročia najväčšie dovolené chyby.
2.1.12  Merače  tepla sa  môžu vybaviť  rozhraním, ktoré  umožňuje
        pripojenie diaľkových prenosov  a prídavných zariadení bez
        ovplyvnenia metrologických vlastností merača tepla.
2.1.13  Elektrické  merače  tepla  na  účely  racionálnych  skúšok
        umožňujú   zrýchlenú   skúšku.   Na   túto   skúšku   majú
        zodpovedajúci výstup umožňujúci  indikovať merané množstvo
        tepla s potrebnou rozlišovacou schopnosťou.
2.2     Požiadavky na zariadenie na indikáciu množstva tepla
2.2.1   Merač  tepla indikuje  meranú tepelnú  energiu v  jouloch,
        watthodinách   alebo   v   desatinných   podieloch,  alebo
        v násobkoch týchto jednotiek. Názov alebo symbol jednotky,
        v ktorej  je  teplo  merané,   sa  vyznačí  na  indikačnom
        zariadení v bezprostrednej blízkosti stupnice.
2.2.2   Indikačné  zariadenie  sa  vyhotovuje  ako číslicová alebo
        poločíslicová stupnica. V prípade poruchy napájania merača
        tepla z elektrickej siete  uchováva hodnoty meraného tepla
        najmenej  počas  troch  nasledujúcich  dní  po výpadku. Po
        obnovení   napájania   indikačné   zariadenie  automaticky
        pokračuje v meraní.
2.2.3   Čítanie    indikovanej   hodnoty    je   bezpečné,   ľahké
        a jednoznačné pri všetkých polohách počítadla.
2.2.4   Intervaly  stupnice  indikačného  zariadenia  sa vyjadrujú
        v jednotkách tepelnej energie, vo forme 1x10 na n, 2x10 na
        n alebo  5x10 na  n, kde  n je  kladné alebo  záporné celé
        číslo alebo nula.
2.2.5   Skutočná  alebo   zdanlivá  výška  číslic   na  indikačnom
        zariadení je najmenej 4 mm.
2.2.6   Ak  je  indikačné   zariadenie  vyhotovené  ako  valčekové
        počítadlo,  posun číslice  určitého rádu  sa vykoná  počas
        zmeny  číslice  nižšieho  rádu  z  deväť  na  nulu. Valček
        s číslicami najnižšieho rádu sa môže pohybovať kontinuálne
        a jeho posuv pri pozorovaní spredu je zdola nahor.
2.2.7   Zariadenie   indikujúce  teplo   má  takú   kapacitu,  aby
        postačovala  na registrovanie  energie počas  3 000  hodín
        nepretržitej prevádzky pri menovitom tepelnom výkone.
2.2.8   Teplo,  ktoré zmeria  merač tepla  pri menovitom  tepelnom
        výkone  za  jednu  hodinu,  spôsobí  zmenu najmenej jednej
        číslice najnižšieho rádu indikačného         zariadenia.
2.3     Požiadavky  na  prietokomery  ako  členy  merača  tepla sú
        uvedené v prílohe č. 53.
2.4     Požiadavky na snímače teploty
2.4.1   Snímače  teploty,  ktoré  sú  členmi  elektrických meračov
        tepla, sa  dodávajú a používajú  v spárovaných dvojiciach,
        ak nie sú priamo  naprogramované konštanty každého snímača
        v kalorimetrickom počítadle.
2.4.2   Na  snímače teploty  sa vzťahujú  technické požiadavky pre
        odporové   snímače   teploty   uvedené   v  prílohe  č. 37
        a v slovenských  technických normách pre  triedu presnosti
        A alebo  B. Snímače  triedy  presnosti  C nie  je dovolené
        používať.
2.4.3   Snímače  teploty  sa  vyhotovujú   tak,  aby  pri  skúšaní
        umožnili  ponor do  pracovnej kvapaliny termostatizovaných
        kúpeľov  bez  ich  poškodenia  počas  skúšok  pri prvotnom
        a následnom overení.
2.4.4   Snímače  teploty   sa  vyhotovujú  tak,   aby  zabezpečili
        požadované metrologické vlastnosti počas najmenej 10 h pri
        najvyššej teplote zvýšenej o 10 stupňov C.
2.4.5   Zmena  odporu deltaRo  nie  je  väčšia ako  hodnota odporu
        zodpovedajúca  0,025  stupňa  C.  Zmena  odporu deltaRo je
        vyjadrená vzťahom:
                       deltaRo = Ro - R'o,
        kde Ro  - odpor  snímača  teploty  na  začiatku meraní pri
                  teplote 0 stupňov C alebo 40 stupňov C v Ohmoch,
            R'o - odpor  snímača  teploty  pri  teplote  0 stupňov
                  C alebo  40   stupňov  C  v   Ohmoch  po  meraní
                  teplotnej závislosti pri predpísaných teplotách.
2.4.6   Odpor  spojovacieho  vedenia  každého  snímača teploty pri
        dvojvodičovom   zapojení   je   taký,   že  jeho  teplotný
        ekvivalent  je najviac  0,5  stupňa  C. V  prípade rôznych
        dĺžok spojovacieho vedenia spárovaných snímačov teploty sa
        na odpor  vedenia vzťahujú technické  požiadavky, ktoré sú
        uvedené v rozhodnutí o schválení typu merača tepla.
2.5     Najväčšie dovolené chyby
2.5.1   Najväčšie dovolené  chyby uvedené v bodoch  2.5.2 až 2.5.8
        sa vzťahujú na tieto pracovné podmienky:
        a) teplota okolia od 5 stupňov C do 55 stupňov C,
        b) relatívna vlhkosť vzduchu najviac 93%,
        c) kolísanie napájacieho napätia elektrického merača tepla
           +10% až -15% nominálnej hodnoty,
        d) kolísanie   frekvencie   napájacieho   napätia   +  -2%
           nominálnej hodnoty.
        Referenčné   podmienky   pri   technických   skúškach  pri
        schvaľovaní  typu okrem  podmienok uvedených  v bode 2.5.1
        určí ich  vykonávateľ, pri ostatných skúškach  sa určia po
        dohode vykonávateľa a objednávateľa.
2.5.2   Merače tepla sa delia do troch tried presnosti: 2, 4, a 5.
2.5.3   Najväčšie  dovolené  chyby  meračov  tepla  (kladné  alebo
        záporné)  v pomere  ku konvenčne  pravej hodnote  tepla sú
        dané  ako   relatívne  chyby  a   sú  funkciou  teplotného
        rozdielu.
2.5.4   Najväčšie  dovolené chyby  E meračov  tepla pre jednotlivé
        triedy  presnosti   sú  uvedené  v   tabuľke  č. 1.  Čísla
        v zátvorkách   označujú  najväčšie   dovolené  chyby   pri
        prietokoch teplonosnej  kvapaliny, ktoré sa  rovnajú alebo
        sú väčšie ako najmenší prietok a menšie ako 0,1 menovitého
        prietoku, kde menovitý prietok neprekračuje 3 m3/h.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
Teplotný rozdiel                          E
                     ---------------------------------------------
                         trieda 2      trieda 4      trieda 5
------------------------------------------------------------------
deltat < 10 stupňov C      + -4%        + -6% (8%)    + -8% (10%)

10 stupňov C <= deltat
 < 20 stupňov C            + -3%        + -5% (7%)    + -7% (9%)

20 stupňov C <= deltat     + -2%        + -4% (6%)    + -5% (7%)
------------------------------------------------------------------

2.5.5   Najväčšie  dovolené  chyby  meračov  tepla tried presnosti
        4 a 5  podľa bodu 2.5.4 sú  určené pre kompaktné prístroje
        a pre  kombinované  prístroje.  Najväčšie  dovolené  chyby
        triedy presnosti 2 sú určené pre kompaktné prístroje.
2.5.6   Najväčšie  dovolené  chyby  členov  meračov  tepla  triedy
        presnosti 4 alebo ich kombinácií:
        a) prietokomer   ako  člen   merača  tepla   +  -3%;   pre
           prietokomery Qn <= 3 m3/h; + -5% pre prietoky v rozsahu
           Qmin až Qt,
        b) kalorimetrické počítadlo spolu so snímačmi teploty
           + -(|E| - 3%) alebo
           + -(|E| - 5%) pre podmienky uvedené v bode 2.5.8,
        c) kalorimetrické počítadlo bez snímačov teploty
           + -1% pre 3 stupne C <= deltat < 20 stupňov C,
           + -0,5% pre 20 stupňov C <= deltat,
        d) pri  snímačoch  teploty  zhoda  údajov  oboch  snímačov
           teploty  zaradených   do  vymeniteľného  páru   je  pri
           ľubovoľnej teplote v menovitom teplotnom rozsahu väčšia
           ako 0,05 stupňa C.
2.5.7   Najväčšie  dovolené  chyby  členov  meračov  tepla  triedy
        presnosti 5 alebo ich kombinácií:
        a) prietokomer   ako  člen   merača  tepla   +  -3%;   pre
           prietokomery Qn <= 3 m3/h;  + -5% pre prietoky v rozsahu
           Qmin až Qt,
        b) kalorimetrické počítadlo spolu so snímačmi teploty
           + -(|E| - 3%) alebo
           + -(|E| - 5%) pre podmienky uvedené v bode 2.5.8,
        c) kalorimetrické počítadlo bez snímačov teploty
           + -1,5% pre 3 stupne C <= deltat < 20 stupňov C,
           + -1% pre 20 stupňov C <= deltat,
        d) pri  snímačoch  teploty  zhoda  údajov  oboch  snímačov
           teploty  zaradených   do  vymeniteľného  páru   je  pri
           ľubovoľnej teplote v menovitom teplotnom rozsahu väčšia
           ako 0,1 stupňa C.
2.6     Konvenčne pravá hodnota tepla
2.6.1   Konvenčne pravá hodnota tepla je definovaná rovnicou:

                       tau1
                Qp = integrál  M . deltah . dtau,
                       tau0

        kde M      - hmotnostný   prietok   teplonosnej  kvapaliny
                     prechádzajúcej cez merač tepla,
            deltah - rozdiel    medzi    špecifickými   entalpiami
                     teplonosnej     kvapaliny     pri    vstupnej
                     a výstupnej teplote v okruhu výmenníka tepla,
            tau    - čas.
2.6.2   Konvenčne  pravá  hodnota  tepla  môže  byť vyjadrená tiež
        rovnicou:
                       V1
               Qp = integrál K(1,2) . deltat . dV,
                       V0
        kde deltat  - rozdiel  teplôt   teplonosnej  kvapaliny  na
                      vstupe do  okruhu výmenníka tepla  a výstupe
                      z neho,
            V       - objem teplonosnej kvapaliny,
            K (1,2) - súčiniteľ,  ktorý   je  funkciou  vlastností
                      teplonosnej   kvapaliny  závislých   od  jej
                      teplôt  a  tlaku.  Tento  súčiniteľ môže byť
                      vyjadrený rovnicami
        a) pri meraní prietoku  alebo objemu teplonosnej kvapaliny
           v prívodnom potrubí:
                                deltah
                           K1 = ------ . ró1,
                                deltat
        b) pri meraní prietoku  alebo objemu teplonosnej kvapaliny
           vo vratnom potrubí:
                                deltah
                           K2 = ------ . ró2,
                                deltat
           kde ró1 - hustota  teplonosnej  kvapaliny  v  prívodnom
                     potrubí,
               ró2 - hustota  teplonosnej   kvapaliny  vo  vratnom
                     potrubí.
2.7     Najväčšie   dovolené   chyby   v   prevádzke   sa  rovnajú
        1,5-násobku najväčších dovolených chýb podľa bodu 2.5.

3       Nápisy a značky
3.1     Ak sa  merač tepla vyhotoví ako  kompaktný prístroj, má na
        dobre  čitateľnom,  nezmazateľnom   a  vhodne  umiestnenom
        štítku uvedené tieto údaje:
        a) označenie typu,
        b) výrobné číslo  doplnené rokom výroby  (môže byť uvedený
           samostatne),
        c) značku schváleného typu,
        d) menovitý teplotný rozsah uvedený v stupňoch C,
        e) najmenší a menovitý teplotný rozdiel uvedený v tvare:
              deltatmin = p stupňov C,
              deltatmax = r stupňov C,
        f) menovitý tlak,
        g) hraničné   hodnoty    objemového   alebo   hmotnostného
           prietoku,
        h) charakteristické   označenie    teplonosnej   kvapaliny
           v prípade, ak  nemá termodynamické vlastnosti  vody bez
           prísad,
        i) označenie triedy presnosti 2, 4 alebo 5,
        j) menovitá svetlosť  potrubia, v ktorom  prúdi teplonosná
           kvapalina, pre ktorú je merač určený,
        k) definované  zabudovanie prietokomera  ako člena  merača
           tepla   v  polohe   horizontálnej  alebo   vertikálnej,
           v prívodnom alebo vo vratnom potrubí,
        l) ak  má merač  tepla zabudované  zariadenie na indikáciu
           prevádzkového  času  a  táto  indikácia  je  závislá od
           frekvencie   napájacieho    napätia,   uvedenie   tejto
           skutočnosti,
        m) horná  hranica  tepelného  výkonu,   ak  je  väčší  ako
           menovitý tepelný výkon.
3.2     Ak  sa  merač  tepla  vyhotoví  ako  kombinovaný prístroj,
        jednotlivé členy majú  na dobre čitateľnom, nezmazateľnom,
        vhodne umiestnenom štítku uvedené tieto údaje:
3.2.1   Kalorimetrické počítadlo:
        a) údaje uvedené  v bode 3.1  písm. a) až e),  h), i), l),
           m),
        b) hodnota  vstupného  signálu   z  prietokomerného  člena
           merača tepla (napríklad Imp./m3),
        c) druh  snímačov  teploty,  ktoré  sa  s  kalorimetrickým
           počítadlom môžu používať (napríklad Pt 100),
        d) definované  zabudovanie prietokomera  ako člena  merača
           tepla v prívodnom alebo vo vratnom potrubí.
3.2.2   Prietokomer ako člen merača tepla:
        a) údaje uvedené v bode 3.1 písm. a) až c), f) až h), j),
        b) menovitá   teplota  kvapaliny,   do  ktorej           môže  byť
           prietokomer  ako  člen  merača  tepla  použitý, hodnota
           výstupného  signálu  vstupujúceho  do  kalorimetrického
           počítadla (napríklad Imp./m3).
3.2.3   Snímače teploty:
        a) údaje uvedené v bode 3.1 písm. a) až d),
        b) druh snímača (napríklad Pt 100),
        c) jednoznačná  príslušnosť dvoch  snímačov zaradených  do
           páru   (napríklad  pri   nových  snímačoch   je  vhodné
           označenie tým istým výrobným  číslom lomeným pri jednom
           číslom 1 - snímač montovaný do prívodného potrubia, pri
           druhom číslom 2 - snímač montovaný do vratného potrubia
           v okruhu výmenníka tepla),
        d) trieda presnosti snímača teploty.

4       Umiestnenie overovacích a montážnych značiek
4.1     Na kompaktných  prístrojoch sa umiestni  overovacia značka
        na  viditeľnom mieste  na puzdre  tej časti  merača tepla,
        ktorá indikuje teplo.
4.2     Na  kombinovaných  prístrojoch  sa  opatria  všetky  členy
        merača tepla overovacou  značkou umiestnenou na viditeľnom
        mieste.  Tieto značky  zabezpečujú jednotlivé  členy proti
        neoprávnenému zásahu.
4.3     Po  montáži  kompaktných  a  kombinovaných  prístrojov  do
        okruhu výmenníka tepla sa umiestňujú zabezpečovacie značky
        na  takých  miestach,   aby  indikovali  svojvoľnú  výmenu
        komponentov    alebo    ich    neoprávnené    demontovanie
        z pracovného miesta. Značky sa umiestňujú na
        a) kalorimetrickom  počítadle na  kryte svorkovnice  alebo
           inom uzávere umožňujúcom k nej prístup,
        b) prietokomere  ako  člene  merača  tepla, na spojovacích
           prírubách   (skrutkových   spojoch)   s   potrubím,  na
           vysielači  elektrických  signálov,  ktoré  sú  vstupnou
           veličinou do kalorimetrického počítadla,
        c) snímačoch    teploty    v    mieste    ich   pripojenia
           s teplomerovým puzdrom.

5       Technické skúšky pri schvaľovaní typu
5.1     Oblasť  skúšania je  určená menovitým  teplotným rozsahom,
        menovitým  a  najmenším  teplotným  rozdielom,  hraničnými
        hodnotami   tepelného   výkonu   a   prietoku  teplonosnej
        kvapaliny, pre ktoré je skúšaný merač tepla určený.
5.2     Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa preverujú
        metrologické parametre meračov tepla
        a) samostatnými skúškami členov meračov tepla
           1. prietokomerov ako členov merača tepla,
           2. kalorimetrických počítadiel,
           3. snímačov teploty;
           tieto  skúšky  sa   môžu  vykonávať  pri  kombinovaných
           prístrojoch,
        b) spoločnými    skúškami    dvoch    členov    (napríklad
           kalorimetrického   počítadla   so   snímačmi   teploty)
           a samostatnou   skúškou    jedného   člena   (napríklad
           prietokomera ako člena merača tepla),
        c) skúškami kompaktných prístrojov.
5.3     Skúšky   členov  meračov   tepla  okrem   kalorimetrického
        počítadla sa vykonávajú podľa príloh č. 37 a 53.
5.4     Skúšky  kalorimetrického počítadla  sa vykonávajú postupom
        podľa  bodu  7.2,  pričom  skúšobné  body určí vykonávateľ
        skúšky.
5.5     Skúšky  kompaktných meračov  tepla sa  vykonávajú postupom
        podľa bodu 8, skúšobné body určí vykonávateľ skúšky.
5.6     Účinky ovplyvňujúcich veličín
        Prídavné  skúšky účinkov  ovplyvňujúcich veličín  na údaje
        merača tepla alebo jeho  členov sa vykonávajú podľa príloh
        č. 37  a 53  a podľa  príslušných slovenských  technických
        noriem.

6       Metódy skúšania pri overení
6.1     Pri overení sa merače tepla môžu skúšať
        a) samostatnými skúškami členov meračov tepla
           1. prietokomerov ako členov merača tepla,
           2. kalorimetrických počítadiel,
           3. snímačov teploty;
           tieto  skúšky  sa   môžu  vykonávať  pri  kombinovaných
           prístrojoch,
        b) spoločnými    skúškami    dvoch    členov    (napríklad
           kalorimetrického   počítadla   so   snímačmi   teploty)
           a samostatnou   skúškou    jedného   člena   (napríklad
           prietokomera ako člena merača tepla),
        c) skúškami kompaktných prístrojov.

7       Skúšky členov meračov tepla
7.1     Prietokomer ako člen merača tepla
        Skúška prietokomera ako člena merača tepla sa vykoná podľa
        prílohy č. 53.
7.2     Kalorimetrické počítadlá elektrických meračov tepla
7.2.1   Pri overení kalorimetrických počítadiel sa vykonáva
        a) vonkajšia obhliadka,
        b) skúška správnosti,
        c) vyhodnotenie meraní.
7.2.2   Vonkajšia obhliadka
        Vonkajšou   obhliadkou   kalorimetrického   počítadla   sa
        zisťuje, či
        a) vyhovuje schválenému typu,
        b) sú na počítadle uvedené všetky údaje podľa bodu 3.2.1,
        c) nemá   porušené   časti   na   umiestnenie  overovacích
           a montážno-zabezpečovacích  značiek, ktoré  boli určené
           pri schvaľovaní typu,
        d) skrinka počítadla nie je mechanicky poškodená,
        e) počítadlo nemá žiadnu ďalšiu viditeľnú chybu.
        Ak    kalorimetrické   počítadlo    uvedeným   požiadavkám
        nevyhovuje, vyradí sa z ďalších skúšok.
7.2.3   Skúška správnosti
7.2.3.1 Na skúšané kalorimetrické počítadlo sa pred začatím skúšky
        pripoja  prístroje  simulujúce  signály  prietokomera  ako
        člena merača tepla a snímačov teploty.
7.2.3.2 Pre  objem alebo  prietok sa  simulujú elektrické signály,
        ktoré   zodpovedajú    menovitému   prietoku   teplonosnej
        kvapaliny. Ak  sa pri schvaľovaní  typu preukáže závislosť
        chyby  kalorimetrického  počítadla  od  veľkosti prietoku,
        skúšky  sa  vykonávajú  tiež  pri  simulovaných prietokoch
        teplonosnej   kvapaliny,   ktoré    boli   stanovené   pri
        schvaľovaní typu.
7.2.3.3 Teploty  v  prívodnom  a  vo  vratnom  potrubí sa simulujú
        elektrickými  odpormi  tak,  aby  sa  skúšky  vykonali pri
        týchto teplotných rozdieloch:
        a) deltatmin <= deltat <= deltatmin + 1 stupeň C,
        b) deltatmax - 5 stupňov C <= deltat <= deltatmax,
        c) deltat = 10 stupňov C + -0,5 stupňa C,
        d) deltat = 20 stupňov C + -0,5 stupňa C,
           kde deltatmin - najmenší teplotný rozdiel v stupňoch C,
               deltatmax - menovitý teplotný rozdiel v stupňoch C.
        Dovolené  odchýlky menovitých  hodnôt elektrických odporov
        môžu  byť  také,  aby  odchýlky  od  uvedených teplôt boli
        najviac + -0,5 stupňa C.
        Teplota  vo vratnom  potrubí sa  simuluje v  rozsahu od 20
        stupňov C do 80 stupňov C.
        Táto  teplota sa  simuluje aj  pri inej  hodnote, ak si to
        vyžaduje   menovitý   teplotný   rozsah   skúšaného   typu
        kalorimetrického  počítadla.  Táto  skutočnosť  je uvedená
        v príslušnej dokumentácii rozhodnutia o schválení typu.
7.2.3.4 Dĺžka  trvania skúšky  v každom  skúšobnom bode  závisí od
        konštrukčného    riešenia    kalorimetrického    počítadla
        a skúšobného  zariadenia.  V  prípade  racionálnych skúšok
        (bod 2.1.13),  keď výstupom pre  merané teplo sú  impulzy,
        počet   impulzov   simulujúcich    objem   alebo   prietok
        teplonosnej  kvapaliny je  v každom  skúšobnom bode volený
        tak, aby merané teplo  zodpovedalo najmenej 1 000 impulzom
        na výstupe z kalorimetrického počítadla.
        Pri týchto skúškach sa porovná najmenej v jednom skúšobnom
        bode   teplo   udané   indikačným   zariadením   s  teplom
        vypočítaným z  elektrických signálov. Pritom  merané teplo
        spôsobí   zmenu  údaja   indikačného  zariadenia  najmenej
        o 10-násobok najnižšie odčítateľnej hodnoty.
7.2.3.5 Pri   spoločných   skúškach   kalorimetrických  počítadiel
        elektrických meračov tepla so snímačmi teploty sú skúšobné
        teploty volené  tak, aby sa  skúšky vykonali pri  všetkých
        teplotných rozdieloch stanovených v bode 7.2.3.3.
7.2.4   Vyhodnotenie konvenčne pravej hodnoty tepla
7.2.4.1 Pri  skúškach  v  jednotlivých  skúšobných  bodoch  -  pri
        dodržaní konštantných hodnôt  veličín simulujúcich prietok
        teplonosnej  kvapaliny a  vstupnú  a  vratnú teplotu  - sa
        konvenčne pravá hodnota tepla  Qp, ktorú má kalorimetrické
        počítadlo indikovať, vyjadruje rovnicou:
                     Qp = m . (h1 - h2) [J],
        kde m je  hmotnosť  teplonosnej  kvapaliny,  ktorá  by pri
              simulovaných  elektrických  signáloch  pretiekla cez
              prietokomer  ako  člen  merača  tepla, vypočítaná zo
              vzťahu:
                         m = V . ró [kg]
        alebo
                         m = M . tau [kg],
        kde h1  - špecifická  entalpia  teplonosnej  kvapaliny pri
                  teplote t1 [J.kg-1],
            h2  - špecifická  entalpia  teplonosnej  kvapaliny pri
                  teplote t2 [J.kg-1],
            V   - objem   teplonosnej  kvapaliny   pretečenej  cez
                  prietokomer ako člen merača tepla [m3],
            ró  - hustota  teplonosnej kvapaliny  pri teplote  t2;
                  v prípade  zabudovania  prietokomera  ako  člena
                  merača tepla do  prívodného potrubia pri teplote
                  t1 [kg.m-1],
            M   - hmotnostný prietok teplonosnej kvapaliny [kg.s-1],
            tau - doba trvania skúšky [s],
            t1  - skúšobná    teplota     zodpovedajúca    teplote
                  teplonosnej   kvapaliny   v   prívodnom  potrubí
                  [stupeň C],
            t2  - skúšobná    teplota     zodpovedajúca    teplote
                  teplonosnej kvapaliny vo vratnom potrubí [stupeň
                  C].
        Hodnoty  h1, h2,  ró sa   zistia z  tabuliek pre  vodu pri
        absolútnom tlaku 1,6 MPa  pre príslušné teploty. V prípade
        inej  teplonosnej kvapaliny  sa hodnoty  zistia z tabuliek
        platných  pre túto  kvapalinu pri  tlaku uvedenom výrobcom
        merača tepla.
7.2.4.2 Konvenčne  pravú  hodnotu  tepla,  pri  dodržaní podmienok
        uvedených v bode 7.2.4.1, možno tiež vyjadriť rovnicou:
                          Qp = K(1,2) . V . deltat [J],
        kde deltat - rozdiel skúšobných teplôt t1 - t2,
            K(1,2) - súčiniteľ,   ktorý  je   funkciou  vlastností
                     teplonosnej kvapaliny závislých od jej teplôt
                     a tlaku a môže byť vyjadrený rovnicami
        a) pri meraní prietoku  alebo objemu teplonosnej kvapaliny
           v prívodnom potrubí
                           deltah
                      K1 = -------  . ró1,
                           deltat
        b) pri meraní prietoku  alebo objemu teplonosnej kvapaliny
           vo vratnom potrubí
                            deltah
                       K2 = ------- . ró2,
                            deltat
        kde deltah - rozdiel špecifických entalpií h1 - h2,
            ró1    - hustota teplonosnej kvapaliny  pri teplote t1
                     [kg . m-3],
            ró2    - hustota teplonosnej kvapaliny  pri teplote t2
                     [kg . m-3].
7.2.5   Vyhodnotenie chýb kalorimetrických počítadiel pri skúšaní
7.2.5.1 Pri  skúškach  kalorimetrických  počítadiel  sa  v  každom
        skúšobnom  bode  vyhodnocujú  ich  relatívne  chyby  podľa
        rovnice:
                         Qn - Qp
              deltar = ------------ . 100     [%],
                            Qp
        kde deltar - relatívna  chyba  kalorimetrického  počítadla
                     [%],
            Qn     - prírastok  údajov  kalorimetrického počítadla
                     počas trvania skúšky [J],
            Qp     - konvenčne pravá hodnota tepla [J].
7.2.5.2 Kalorimetrické počítadlo pri  skúškach správnosti vyhovie,
        so  zohľadnením   príslušných  neistôt,  ak   vo  všetkých
        skúšobných bodoch platí
                        deltar <= deltad,
        kde deltad - najväčšia  dovolená   chyba  kalorimetrického
                     počítadla  so  snímačmi   teploty  alebo  bez
                     snímačov teploty podľa bodov 2.5.6 a 2.5.7.
7.2.6   Overenie
7.2.6.1 Kalorimetrické  počítadlá, ktoré  vyhoveli všetkým skúškam
        podľa  tohto oddielu,  sa opatria  overovacími značkami na
        miestach určených v rozhodnutí o schválení typu meradla.
7.2.6.2 Ak   výrobca  udáva   na  počítadle   triedu  presnosti  4
        a vyhodnotenie preukáže vlastnosti zaraďujúce počítadlo do
        triedy  presnosti  5,   táto  skutočnosť  sa  nezmazateľne
        vyznačí na vhodnom mieste kalorimetrického počítadla.
7.3     Odporové snímače teploty
        Pri overení odporových snímačov teploty sa vykonáva
        a) vonkajšia obhliadka,
        b) skúška odporu izolácie,
        c) skúška závislosti odporu od teploty.
7.3.1   Podmienky pri skúšaní
7.3.1.1 Pri  skúšaní  sa  dodržia  podmienky ustanovené slovenskou
        technickou normou.
7.3.1.2 Ak  sú  svorky   odporových  meracích  vložiek  premostené
        linearizačným obvodom,  premostenie sa pri  meraní nezruší
        a namerané hodnoty sa porovnajú s predpísanými hodnotami.
7.3.2   Vonkajšia obhliadka
7.3.2.1 Vonkajšou   obhliadkou  odporového   snímača  teploty   sa
        zisťuje, či
        a) vyhovuje schválenému typu,
        b) sú na snímači uvedené všetky údaje podľa bodu 3.2.3,
        c) nemá   porušené   časti   na   umiestnenie  overovacích
           a montážno-zabezpečovacích  značiek, ktoré  boli určené
           pri schvaľovaní typu,
        d) odporový snímač teploty nie je poškodený, napríklad, či
           nie  sú voľným  okom zistiteľné  nedostatky na hlavici,
           ochrannej  rúrke,  vnútornom   vedení,  meracom  odpore
           a jeho uchytení.
7.3.2.2 Ak   snímače  teploty   nevyhovujú  uvedeným  požiadavkám,
        vyradia sa z ďalších skúšok.
7.3.3   Skúška   odporu  izolácie   sa  vykoná   podľa  slovenskej
        technickej  normy pri  teplote okolia  25 stupňov  C +  -5
        stupňov C.
7.3.4   Skúška závislosti odporu od teploty
7.3.4.1 Najmenší ponor  snímača teploty pri  skúšaní je taký,  aby
        zmena ponoru  o 10 mm nespôsobila  zmenu jeho údaja väčšiu
        ako 0,03 stupňa C.
7.3.4.2 Odporové snímače teploty sa skúšajú pri teplotách
        a) 0 stupňov C alebo 40 stupňov C,
        b) 80 stupňov C až 105 stupňov C,
        c) tmax - 5 stupňov C,
        kde tmax - najväčšia   teplota  použitia   snímačov  podľa
                   údajov výrobcu.
7.3.4.3 Následnosť meraní pri skúške  závislosti odporu od teploty
        je 0  stupňov C alebo  40 stupňov C,  80 stupňov C  až 105
        stupňov  C; tmax, 0 stupňov  C alebo  40 stupňov  C. Tieto
        skúšky sa vykonávajú porovnávacou metódou.
7.3.4.4 Podrobný  postup  skúšky   závislosti  odporu  od  teploty
        ustanovuje slovenská technická norma.
7.3.5   Overenie
        Snímače, ktoré vyhoveli  požiadavkám a všetkým požadovaným
        skúškam, sa podľa tohto oddielu opatria overovacou značkou
        na mieste určenom v rozhodnutí o schválení typu.

8       Skúšky kompaktných meračov tepla
        Pri overení kompaktných meračov tepla sa vykonáva
        a) vonkajšia obhliadka,
        b) skúška správnosti,
        c) vyhodnotenie meraní.
8.1     Vonkajšia obhliadka
8.1.1   Vonkajšou obhliadkou kompaktného  merača tepla sa zisťuje,
        či
        a) vyhovuje schválenému typu,
        b) sú  na  všetkých  členoch  merača  tepla uvedené všetky
           predpísané údaje,
        c) nie  sú  porušené   časti  na  umiestnenie  overovacích
           a montážno-zabezpečovacích  značiek, ktoré  boli určené
           pri schvaľovaní typu,
        d) nie sú viditeľné ďalšie chyby, ktoré znemožňujú správnu
           funkciu a overenie merača tepla.
8.1.2   Ak  kompaktný  merač   tepla  nevyhovie  požiadavkám  bodu
        8.1.1, vyradí sa z ďalších skúšok.
8.2     Skúška správnosti
8.2.1   Skúška  správnosti  sa  vykonáva  pri  týchto kombináciách
        prietokov Q1 až Q3 a teplotných rozdieloch deltat:
        a) Q1 = (1,0 až 1,1)Qmin,
           deltatmax -5 stupňov C <= deltat <= deltatmax,
        kde Qmin - najmenší prietok,
        b) Q2 = (0,225 až 0,25)Qmax,
           deltat = 20 stupňov C + -0,5 stupňa C,
        c) Q3 = (0,45 až 0,5)Qmax,
           deltatmin <= deltat <= deltatmin + 1 stupeň C,
           deltat = 10 stupňov C + -0,5 stupňa C,
           deltat = 20 stupňov C + -0,5 stupňa C,
        kde Qmax - najväčšie  prípustné krátkodobé  zaťaženie, pri
                   ktorom sa neprekročí najväčšia dovolená chyba.
        Hodnoty deltat sú uvedené v bode 7.2.3.3.
8.2.2   Doplňujúce  požiadavky na  skúšky pri  overení kompaktných
        meračov tepla sú uvedené v bodoch 7.2.3.3 a 7.2.3.4.
8.3     Vyhodnotenie meraní
        Vyhodnotenie  meraní  sa   vykonáva  podľa  bodov  7.2.5.1
        a 7.2.5.2.  Najväčšie dovolené  chyby kompaktných  meračov
        tepla sú uvedené v bode 2.5.4.
8.4     Overenie
        Kompaktné   merače  tepla,   ktoré  vyhoveli   požiadavkám
        a predpísaným  skúškam  podľa  tohto  oddielu,  sa opatria
        overovacími  značkami  na  miestach  určených v rozhodnutí
        o schválení typu.

ODDIEL II

MERAČE TEPLA S TEPLONOSNÝM MÉDIOM VODNOU PAROU

1       Termíny a definície
1.1     Merač tepla je merací  prístroj určený na meranie množstva
        tepla, ktoré je vo výmenníku tepla odovzdané vodnou parou.
1.2     Výmenník  tepla  je   teplovýmenné  zariadenie,  ktoré  je
        súčasťou  odovzdávacej  stanice,   alebo  odberné  tepelné
        zariadenie, ktoré je súčasťou objektu.
1.3     Elektrický  merač  tepla  je  merač  tepla,  ktorý prijíma
        a spracúva  merané  hodnoty  pomocou  elektrických  prvkov
        a obvodov.
1.4     Člen  merača tepla  je  súčasť  merača tepla,  ktorá sníma
        fyzikálne veličiny  potrebné na určenie  tepla alebo tieto
        snímané  veličiny prijíma  a matematicky  spracúva; členmi
        merača  tepla  sú:  prietokomer  ako  člen  merača  tepla,
        snímače  teploty,  kalorimetrické  počítadlo  a  prevodník
        tlaku.
1.5     Prietokomer ako  člen merača tepla  na meranie pretečeného
        množstva pary  je súčasť merača tepla  v prívodnom potrubí
        výmenníka  tepla,  cez  ktorú  preteká  para,  vysielajúca
        signál  úmerný pretečenému  objemovému alebo  hmotnostnému
        množstvu pary.
1.6     Prietokomer ako  člen merača tepla  na meranie pretečeného
        množstva  kondenzátu  je  súčasť  merača  tepla, cez ktorú
        preteká  kondenzát  v  odvodnom  potrubí  výmenníka tepla,
        vysielajúca  signál  úmerný  pretečenému  objemovému alebo
        hmotnostnému množstvu kondenzátu.
1.7     Snímač teploty  je člen merača tepla,  ktorý sníma teplotu
        vodnej pary v prívodnom potrubí výmenníka tepla.
1.8     Kalorimetrické  počítadlo  je  člen  merača  tepla,  ktorý
        prijíma   signály   z   prietokomeru,   prevodníka  tlaku,
        teplotného  snímača a  ktorý vypočítava  a udáva odovzdané
        množstvo tepla.
1.9     Prevodník  tlaku je  člen merača  tepla, ktorý  meria tlak
        pary v prívodnom potrubí výmenníka tepla.
1.10    Menovitý teplotný  rozsah je interval  teplôt vodnej pary,
        v ktorom  merač   tepla  alebo  jeho   členy  pracujú  bez
        prekročenia hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.11    Horná  hranica  teplotného  rozsahu  (menovitá teplota) je
        najvyššia  teplota  vodnej  pary,  pri  ktorej merač tepla
        alebo jeho členy pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších
        dovolených chýb.
1.12    Dolná  hranica  teplotného  rozsahu  je  najnižšia teplota
        vodnej  pary,  pri  ktorej  merač  tepla  alebo jeho členy
        pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.13    Menovitý  tepelný  výkon  je  tepelný  výkon pri menovitom
        prietoku  a pri  menovitom  tlaku  vodnej pary;  pri tomto
        výkone  plní merač  tepla svoju  funkciu nepretržite,  bez
        prekročenia         hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.14    Menovitý  prietok  je  najväčší  prietok,  pri ktorom môže
        prietokomer pracovať pri bežnom používaní, t.j. za stálych
        a prerušovaných pracovných podmienok, bez poškodenia a bez
        prekročenia   najväčších  dovolených   chýb  a   najväčšej
        dovolenej hodnoty  straty tlaku. Je  vyjadrený v kubických
        metroch za hodinu a používa sa na označenie prietokomeru.
1.15    Prevádzkový  tlak je  tlak vodnej  pary bezprostredne pred
        prietokomerom ako členom merača tepla.
1.16    Menovitý  tlak  je  najvyšší  prevádzkový  tlak,  na ktorý
        výrobca určí merač tepla alebo jeho členy.

2       Metódy merania tepla v pare
2.1     Definície metód merania tepla v pare
2.1.1   Priama  metóda  stanovenia  množstva  tepla  v  prehriatej
        vodnej  pare  je  metóda  využívajúca stanovené hmotnostné
        množstvo  vodnej pary  a entalpiu  prehriatej vodnej pary.
        Množstvo tepla sa stanoví podľa vzorca:
                         Qp = mp  . hp,
        kde Qp - množstvo tepla v prehriatej vodnej pare,
            mp - hmotnostné množstvo prehriatej vodnej pary,
            hp - entalpia prehriatej vodnej pary.
2.1.2   Nepriama  metóda  stanovenia  množstva  tepla v prehriatej
        vodnej  pare  je  metóda  využívajúca stanovené hmotnostné
        množstvo  kondenzátu  (vzniknutého  po  úplnej kondenzácii
        vodnej pary)  a entalpiu prehriatej  vodnej pary. Množstvo
        tepla sa stanoví podľa vzorca:
                          Qp = mk . hp,
        kde Qp - množstvo tepla v prehriatej vodnej pare,
            mk - hmotnostné množstvo kondenzátu,
            hp - entalpia prehriatej vodnej pary.
        Táto  metóda využíva  rovnosť hmotnostných  množstiev pary
        a kondenzátu mp = mk.
2.1.3   Metóda  stanovenia množstva  tepla v  kondenzáte je metóda
        využívajúca   stanovené  hmotnostné   množstvo  kondenzátu
        a entalpiu  kondenzátu.  Množstvo  tepla  sa stanoví podľa
        vzorca:
                          Qk = mk . hk,
        kde Qk - množstvo tepla v kondenzáte,
            mk - hmotnostné množstvo kondenzátu,
            hk - entalpia kondenzátu.
        Ak   sa  meria   objem  kondenzátu,   hmotnostné  množstvo
        kondenzátu sa vypočíta takto:
                                   Vk
                             mk = -----,
                                   rók
        kde Vk  - objem kondenzátu,
            rók - hustota kondenzátu pri danej teplote.
2.2     Opis metód merania tepla v pare
2.2.1   Priama metóda používa
        a) meranie  objemového  množstva  vodnej  pary s následným
           prepočtom  na  hmotnostné  množstvo  za  pomoci hustoty
           vodnej  pary (vyžaduje  meranie teploty  a tlaku  pary)
           alebo meranie hmotnostného množstva vodnej pary,
        b) meranie  tlaku   a  teploty  vodnej   pary  a  následné
           stanovenie entalpie vodnej pary.
        Schéma priamej metódy je na obrázku č. 1.

Obrázok č. 1: Priama metóda (pre prehriatu vodnú paru).

2.2.2   Nepriama metóda používa
        a) meranie objemového množstva  kondenzátu (vzniknutého po
           úplnej kondenzácii  vodnej pary) s  následným prepočtom
           na  hmotnostné  množstvo  za  pomoci hustoty kondenzátu
           (vyžaduje meranie teploty kondenzátu),
        b) meranie  tlaku   a  teploty  vodnej   pary  a  následné
           stanovenie entalpie vodnej pary.
        Použitie nepriamej  metódy je prípustné iba  v prípade, ak
        prietok kondenzátu je meraný  kontinuálne tak, aby rozdiel
        okamžitých prietokov  na vstupe a  výstupe výmenníka tepla
        nemal  vplyv  na  presnosť  merania  tepla  a nedochádzalo
        k priamej  spotrebe  kondenzátu,  napríklad  na  dopĺňanie
        sekundárneho systému, alebo k inej technologickej spotrebe
        (sušenie a pod.).
        Schéma nepriamej metódy je na obrázku č. 2.

Obrázok č. 2: Nepriama metóda (pre prehriatu vodnú paru).

2.2.3   Metóda stanovenia množstva tepla v kondenzáte používa
        a) meranie  objemového  množstva  kondenzátu  s  následným
           prepočtom  na  hmotnostné  množstvo  za  pomoci hustoty
           kondenzátu (vyžaduje meranie teploty kondenzátu),
        b) meranie teploty kondenzátu.
        Schéma metódy merania tepla v kondenzáte je na obrázku č. 3.

Obrázok č. 3: Metóda merania tepla v kondenzáte.

3       Technické požiadavky a metrologické požiadavky
3.1     Všeobecné požiadavky
        Všeobecné   požiadavky   v   tomto   oddiele   sú   zhodné
        s požiadavkami  uvedenými  v  oddiele  I  bodoch  2.1.1 až
        2.1.6 a 2.1.8 až 2.2.8.
3.2     Požiadavky  na  prietokomery  ako  členy  meračov tepla sú
        uvedené v prílohe č. 53.
3.3     Požiadavky na snímače teploty
3.3.1   Požiadavky   uvedené    v   tomto   oddiele    sú   zhodné
        s požiadavkami  uvedenými  v  oddiele  I  bodoch  2.4.1 až
        2.4.5.
3.3.2   Snímače teploty  merajúce teplotu pary  sa vyhotovujú tak,
        aby zabezpečovali požadované metrologické vlastnosti počas
        najmenej 10 h pri najvyššej  teplote zvýšenej o 50 stupňov
        C.
3.4     Najväčšie dovolené chyby
3.4.1   Najväčšie dovolené  chyby, ktoré sú uvedené  v bode 3.4.2,
        sa vzťahujú na tieto pracovné podmienky:
        a) teplota okolia od 5 stupňov C do 55 stupňov C,
        b) relatívna vlhkosť vzduchu najviac 93%,
        c) kolísanie napájacieho napätia elektrického merača tepla
           230 V + 15 V,
        d) kolísanie frekvencie napájacieho napätia 50 Hz + 1 Hz.
        Referenčné  podmienky  pri  skúškach,  ktoré sa vykonávajú
        v rámci  schvaľovania  typu,   okrem  podmienok  uvedených
        v bode 3.4.1 určí ich  vykonávateľ, pri ostatných skúškach
        sa určia po dohode vykonávateľa a objednávateľa.
3.4.2   Najväčšia  dovolená chyba  kalorimetrického počítadla  pre
        teplonosné médium vodná para je
        + -0,5% (trieda presnosti 0,5),
        + -0,8% (trieda presnosti 0,8),
        + -1,0% (trieda presnosti 1,0)
        z meranej   hodnoty  tepla.   Takto  vyjadrená   najväčšia
        dovolená  chyba  je  nezávislá  od  prietoku  teplonosného
        média.
3.4.3   Najväčšie  dovolené chyby  členov meračov  tepla v prípade
        použitia priamej metódy pre
        a) prietokomer ako  člen merača tepla  je + -5%  z meranej
           hodnoty pretečeného množstva pary (príloha č. 53),
        b) snímač  teploty pary,  pre triedu  presnosti A  a B, sú
           uvedené  v prílohe  č. 37  a v  slovenských technických
           normách,
        c) prevodník  tlaku  pary  s  najväčšou  dovolenou  chybou
           0,25% z  hornej hranice meracieho  rozsahu Pmax, pričom
           meraný tlak je väčší, alebo sa rovná 0,2 . Pmax.
        Ak  sa  použije  nepriama  metóda  alebo metóda stanovenia
        množstva  tepla  v  kondenzáte,  vzťahujú  sa na najväčšie
        dovolené  chyby  prietokomerov  ako  členov  merača  tepla
        požiadavky uvedené v oddiele I.
3.4.4   Najväčšie   dovolené   chyby   v   prevádzke   sa  rovnajú
        1,5-násobku najväčších  dovolených chýb podľa  bodov 3.4.2
        a 3.4.3.
3.5     Vyhodnotenie výsledkov skúšok
3.5.1   Vyhodnotenie  konvenčne  pravej  hodnoty  tepla pre médium
        vodná para.
        Pri   skúškach   v   jednotlivých   bodoch,  pri  dodržaní
        konštantných hodnôt vstupov do počítadla pri simulácii, je
        konvenčne pravá hodnota tepla  Qp, ktorú má kalorimetrické
        počítadlo indikovať, vyjadrená týmito vzťahmi:
3.5.1.1 Konvenčne  pravá  hodnota  tepla  Qp,  ktoré  je privedené
        parou, sa vypočíta podľa vzorca:
                       Qp = ms . hs [kJ],
        kde ms - hmotnosť  pary v  kg, ktorej  pretečenie je počas
                 skúšky simulované na vstupe počítadla,
            hs - špecifická entalpia pary  v kJ/kg, ktorej hodnota
                 je  ako funkcia  pri simulovanej  teplote a tlaku
                 uvedená v tabuľkách vodnej pary.
        Vyššie uvedený  vzťah je na  vyhodnotenie výsledkov skúšok
        podľa  bodu  7.5.  Pri  tejto  metóde  sa  konvenčne pravá
        hodnota tepla Qp rovná Qs.
3.5.1.2 Ak sa  použije nepriama metóda,  pri vyhodnotení výsledkov
        skúšok je potrebné prepočítať objem kondenzátu na hmotnosť
        kondenzátu mnk podľa vzťahu:
                       mnk = V . ró [kg],
        kde V  - objem  kondenzátu  v  m3,  ktorého  pretečenie sa
                 počas skúšky simuluje na vstupe počítadla,
            ró - hustota kondenzátu v  kg/m3, ktorej hodnota alebo
                 jej obrátená  hodnota (merný objem  v = 1/ró)  je
                 ako funkcia  pri simulovanej teplote  a tlaku 1,6
                 MPa  uvedená v  tabuľkách vodnej  pary, a zároveň
                 platí, že ms = mnk, Qp = Qs.
3.5.1.3 Ak sa použije pri meraní kombinácia metód, pri vyhodnotení
        výsledkov skúšok sa stanoví  konvenčne pravá hodnota tepla
        Qk odvedená kondenzátom podľa vzorca:
                       Qk = mk . hk [kJ],
        kde mk - hmotnosť kondenzátu  v kg, ktorého  pretečenie sa
                 počas skúšky simuluje na vstupe počítadla,
            hk - špecifická  entalpia kondenzátu  v kJ/kg,  ktorej
                         hodnota  je ako  funkcia pri  simulovanej teplote
                 a tlaku 1,6 MPa uvedená v tabuľkách vodnej pary.
                 Pri  tejto  metóde   platí,  že  konvenčne  pravá
                 hodnota tepla Qp sa rovná Qs - Qk.
3.5.2   Vyhodnotenie chýb kalorimetrického počítadla pri skúšaní
        Pri  skúškach  počítadiel  sa   v  každom  skúšobnom  bode
        vyhodnocujú ich relatívne chyby podľa vzorca:
                          Qn - Qp
                deltar = --------- . 100    [%],
                            Qp
        kde Qn - prírastok údajov kalorimetrického počítadla počas
                 trvania skúšky v kJ,
            Qp - konvenčne  pravá  hodnota  tepla  v  kJ stanovená
                 podľa bodu 3.5.1.
3.5.3   Vyhodnotenie  chýb  kalorimetrického  počítadla  z  údajov
        entalpie alebo tepelného výkonu
3.5.3.1 Ak počítadlo umožňuje odčítať  entalpiu pary alebo tepelný
        výkon  s  väčšou  presnosťou,  ako  je  0,1% z indikovanej
        hodnoty,  môže   sa  časť  skúšok   vyhodnotiť  porovnaním
        indikovaných  údajov  s  konvenčne  pravými  údajmi  podľa
        týchto vzťahov:
                          hn - hp
                deltar = --------- . 100      [%],
                             hp
        alebo

                         fn - fp
               deltar = ---------- . 100      [%],
                            fp
        kde hn - entalpia    pary    indikovaná    kalorimetrickým
                 počítadlom počas trvania skúšky v kJ/kg,
            hp - konvenčne pravá hodnota  entalpie prehriatej pary
                 v kJ/kg,  ktorej  hodnota   je  ako  funkcia  pri
                 simulovanej teplote  a tlaku uvedená  v tabuľkách
                 vodnej pary,
            fn - tepelný    výkon   pary    v   kJ/s,   indikovaný
                 kalorimetrickým počítadlom počas trvania skúšky,
            fp - konvenčne   pravá    hodnota   tepelného   výkonu
                 prehriatej  pary   v  kJ/s,  ktorej   hodnota  sa
                 vypočíta z konvenčne  pravej hodnoty hmotnostného
                 prietoku a  z konvenčne pravej  hodnoty entalpie,
                 ktorá  je  ako  funkcia  pri  simulovanej teplote
                 a tlaku uvedená v tabuľkách vodnej pary.
3.5.3.2 Tepelný výkon pary sa vypočíta podľa vzorca:
                        f = q . h [kJ/s],
        kde q - hmotnostný prietok teplonosného média v kg/s,
            h - entalpia pary v kJ/kg.
3.5.4   Vyhodnotenie   neistôt    pri   skúšaní   kalorimetrických
        počítadiel
        Vyhodnotenie neistôt sa vykoná podľa platných predpisov na
        stanovenie neistôt pri  meraní. Rozšírená neistota merania
        U sa vypočíta podľa vzorca:
                        U = uc . ku [%],
        kde uc - kombinovaná štandardná neistota v %,
            ku - koeficient rozšírenia, kde ku = 2.
3.5.5   Vyhodnotenie výsledku skúšky
        Kalorimetrické  počítadlo vyhovie  vo všetkých  bodoch, ak
        platí, že
                     deltar <= (deltad - U),
        kde deltar,U - uvedené v predchádzajúcom texte,
            deltad   - najväčšia  dovolená  chyba kalorimetrického
                       počítadla,  ktorá   je  pre  kalorimetrické
                       počítadlá pre teplonosné  médium vodná para
                       rovnaká   pre   všetky   triedy  presnosti:
                       deltad = 0,8%.

4       Nápisy a značky
4.1     Jednotlivé  členy merača  tepla majú  na dobre čitateľnom,
        nezmazateľnom,  vhodne  umiestnenom  štítku  uvedené tieto
        údaje:
4.1.1   Kalorimetrické počítadlo:
        a) označenie typu,
        b) výrobné číslo  doplnené rokom výroby  (môže byť uvedený
           samostatne),
        c) značku schváleného typu,
        d) menovitý teplotný rozsah uvedený v stupňoch C,
        e) rozsah tlaku,
        f) hraničné hodnoty prietoku,
        g) ak   má  merač   zabudované  zariadenie   na  indikáciu
           prevádzkového  času  a  táto  indikácia  je  závislá od
           frekvencie   napájacieho    napätia,   uvedenie   tejto
           skutočnosti.
4.1.2   Prietokomer ako člen merača tepla podľa prílohy č. 53.
4.1.3   Snímače teploty podľa prílohy č. 37.
4.1.4   Prevodník tlaku podľa prílohy č. 33.

5       Umiestnenie overovacích a montážnych značiek
5.1     Na   kalorimetrickom   počítadle   sa   overovacia  značka
        umiestňuje  na  viditeľné  miesto   na  puzdre  tej  časti
        meradla, ktorá indikuje množstvo tepla.
5.2     Ostatné členy  merača tepla sa  opatria overovacou značkou
        umiestnenou  na viditeľnom  mieste. Tieto  značky indikujú
        nesprávny zásah do člena merača tepla.
5.3     Po   montáži  meračov   tepla  do   okruhu  výmenníka   sa
        zabezpečovacie  značky umiestnia  na takých  miestach, aby
        indikovali   svojvoľnú   výmenu   komponentov   alebo  ich
        neoprávnené demontovanie z pracovného miesta.
        Značky sa umiestňujú na
        a) kalorimetrickom počítadle na kryte svorkovnice alebo na
           inom uzávere umožňujúcom k nej prístup,
        b) prietokomery  ako  členy  merača  tepla  na spojovacích
           prírubách   (skrutkových   spojoch)   s   potrubím,  na
           vysielači  elektrických  signálov,  ktoré  sú  vstupnou
           veličinou do kalorimetrického počítadla,
        c) snímači  teploty  v  miestach  spojenia  s teplomerovým
           puzdrom,
        d) prevodníku tlaku v mieste pripojenia k odberu tlaku.

6       Technické skúšky pri schvaľovaní typu
6.1     Oblasť  skúšania je  určená menovitým  teplotným rozsahom,
        hraničnými   hodnotami    tepelného   výkonu,   hraničnými
        hodnotami tlaku a prietoku pary a prípadne kondenzátu, pre
        ktoré je skúšaný merač tepla určený.
6.2     Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa preverujú
        metrologické parametre
        a) prietokomerov ako členov merača tepla,
        b) kalorimetrických počítadiel,
        c) snímačov teploty,
        d) prevodníkov tlaku.
6.3     Skúšky   členov  meračov   tepla  okrem   kalorimetrického
        počítadla sa vykonávajú podľa príloh č. 33, 37 a 53.
6.4     Skúšky  kalorimetrického počítadla  sa vykonávajú postupom
        uvedeným v  bode 7.4 s  tým, že počet  skúšobných bodov sa
        rozšíri o body, ktoré určí vykonávateľ skúšky.
6.5     Účinky ovplyvňujúcich veličín.
        Prídavné  skúšky účinkov  ovplyvňujúcich veličín  na údaje
        merača tepla alebo jeho  členov sa vykonávajú podľa príloh
        č. 33, 37 a 53 a podľa príslušných slovenských technických
        noriem.

7       Metódy skúšania pri overení
7.1     Pri overení meračov tepla sa vykonáva
        a) vonkajšia obhliadka,
        b) skúška správnosti,
        c) vyhodnotenie meraní.
7.2     Vonkajšia obhliadka
        Vonkajšou obhliadkou merača tepla sa zisťuje, či
        a) vyhovuje schválenému typu,
        b) sú na počítadle uvedené všetky údaje,
        c) nemá   porušené   časti   na   umiestnenie  overovacích
           a montážno-zabezpečovacích  značiek, ktoré  boli určené
           pri schvaľovaní typu,
        d) nie je mechanicky poškodený,
        e) nemá žiadny ďalší viditeľný nedostatok.
        Ak merač tepla uvedeným  požiadavkám nevyhovuje, vyradí sa
        z ďalších skúšok.
7.3     Skúšky   členov   merača   tepla   okrem  kalorimetrického
        počítadla sa vykonajú podľa príloh č. 33, 37 a 53.
7.4     Skúška správnosti kalorimetrického počítadla
        Skúška správnosti kalorimetrického počítadla sa vykonáva
        a) priamou  metódou  určenia  množstva  tepla v prehriatej
           pare,
        b) nepriamou metódou  určenia množstva tepla  v prehriatej
           pare pomocou hmotnostného množstva kondenzátu,
        c) metódou určenia množstva tepla v kondenzáte.
        Konkrétnu  metódu alebo  kombinácie metód,  ktoré sa  môžu
        použiť  pri  skúške   správnosti  počítadla  sa  stanovuje
        v rozhodnutí o  schválení typu počítadla.  V závislosti od
        metódy pri skúške správnosti sa postupuje takto:
7.5     Skúška správnosti počítadla pri priamej metóde
7.5.1   Ak počítadlo umožňuje odčítať  entalpiu pary alebo tepelný
        výkon  s  väčšou  presnosťou,  ako  je  0,1% z indikovanej
        hodnoty, hmotnostný prietok pary  sa simuluje na najvyššej
        hodnote   meracieho   rozsahu   pripájaného   prietokomera
        a hodnoty tlaku a teploty sa simulujú takto:
        a) tlak a  teplota sa simulujú  v hornej hranici  meracích
           rozsahov,  pričom daný  bod leží  v oblasti  prehriatej
           pary.
           Ak  to neplatí,  zníži  sa  simulovaný tlak  na hodnotu
           zodpovedajúcu prehriatej pare,
        b) tlak a  teplota sa simulujú  v dolnej hranici  meracích
           rozsahov,  pričom daný  bod leží  v oblasti  prehriatej
           pary.
           Ak to  neplatí, zvýši sa simulovaná  teplota na hodnotu
           zodpovedajúcu prehriatej pare,
        c) tlak   a  teplota   sa  simulujú   v  dvoch   hodnotách
           z meracieho rozsahu, pričom hodnoty  tlaku a teploty sa
           volia tak, že všetky  štyri kombinácie vstupných hodnôt
           ležia v oblasti prehriatej pary.
        Nastavenie  hodnôt  pri  simulácii   tlaku  a  teploty  sa
        vykonáva   pri   hodnotách,   ktoré   sú  číselne  uvedené
        v príslušných  tabuľkách pary,  pričom presnosť nastavenia
        je + -0,1% z príslušnej hodnoty simulovaného signálu.
        Pri  týchto  skúškach  sa  správnosť počítadla vyhodnocuje
        počítadlom  indikovanej  entalpie   pary  alebo  tepelného
        výkonu.  Ak  počítadlo  neumožňuje  odčítať  entalpiu pary
        alebo tepelný výkon s  uvedenou presnosťou, skúšky uvedené
        v tomto  bode  sa  vykonajú  spôsobom  integrácie množstva
        tepla.
7.5.2   Ďalej sa kontroluje správnosť integrácie množstva tepla.
7.5.2.1 Ak je vstup hmotnostného  prietoku do počítadla frekvenčný
        alebo  impulzný,  správnosť  sa  kontroluje  v jednom bode
        týmto  spôsobom:  teplota  sa  simuluje  v  hornej hranici
        meracieho  rozsahu  a  tlak  v  dolnej  hranici  meracieho
        rozsahu, hmotnostný prietok pary  sa simuluje na najvyššej
                hodnote  meracieho  rozsahu  pripájaného  prietokomera ako
        člena merača tepla.
7.5.2.2 Ak  je vstup  hmotnostného prietoku  do počítadla prúdový,
        správnosť sa kontroluje v dvoch bodoch týmto spôsobom:
        a) teplota sa simuluje v  hornej hranici meracieho rozsahu
           a tlak v  dolnej hranici meracieho  rozsahu, hmotnostný
           prietok pary sa simuluje na najvyššej hodnote meracieho
           rozsahu pripájaného prietokomera,
        b) teplota sa simuluje v  hornej hranici meracieho rozsahu
           a tlak v  dolnej hranici meracieho  rozsahu, hmotnostný
           prietok  pary sa  simuluje na  hodnote, ktorá zodpovedá
           25% z rozsahu prúdového vstupu.
7.5.2.3 Pri uvedených skúškach sa meria čas simulácie, t.j. čas od
        prvej zmeny  údaja počítadla po  nastavení prietoku až  po
        poslednú  zmenu  pred  zastavením  simulácie prietoku. Čas
        skúšky sa volí  tak, aby zmena údaja o  jednotku na pravom
        krajnom mieste počítadla pri údaji merania tepla spôsobila
        zmenu chyby  odčítania menšiu ako  0,1% z meraného  údaja.
        Správnosť počítadla sa vyhodnocuje počítadlom indikovaného
        množstva tepla.
7.5.3   Blokovanie integrácie  tepla pri podmienkach  mimo oblasti
        prehriatej pary sa kontroluje týmto spôsobom:
        a) tlak  sa  simuluje   pri  ľubovoľných  dvoch  hodnotách
           z meracieho rozsahu, odporúčajú sa horné a dolné krajné
           hodnoty tlaku, pri ktorých sa bude počítadlo používať,
        b) teplota  sa  simuluje  tak,  aby  z  hodnoty nad medzou
           sýtosti klesla na hodnotu,  ktorá je nižšia ako teplota
           na medzi sýtosti pri danom  tlaku, o hodnotu 0,6 stupňa
           C alebo o hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení typu
           meradla, ktorá je zväčšená o 0,1 stupňa C.
        Pri danej  skúške je nastavená  ľubovoľná hodnota prietoku
        s výnimkou  hodnoty nula  a sleduje  sa na  počítadle údaj
        tepla.
7.6     Skúška správnosti počítadla pri nepriamej metóde
7.6.1   Ak počítadlo umožňuje odčítať  entalpiu pary alebo tepelný
        výkon  s  väčšou  presnosťou,  ako  je  0,1% z indikovanej
        hodnoty,  prietok  kondenzátu  sa  simuluje  na  najvyššej
        hodnote  meracieho  rozsahu  pripájaného  prietokomera ako
        člena  merača  tepla  a  hodnoty  tlaku  a teploty pary sa
        simulujú takto:
        a) tlak a  teplota sa simulujú  v hornej hranici  meracích
           rozsahov,  pričom daný  bod leží  v oblasti  prehriatej
           pary.
           Ak  to neplatí,  zníži  sa  simulovaný tlak  na hodnotu
           zodpovedajúcu prehriatej pare,
        b) tlak a  teplota sa simulujú  v dolnej hranici  meracích
           rozsahov,  pričom daný  bod leží  v oblasti  prehriatej
           pary.
           Ak to  neplatí, zvýši sa simulovaná  teplota na hodnotu
           zodpovedajúcu prehriatej pare,
        c) tlak   a  teplota   sa  simulujú   v  dvoch   hodnotách
           z meracieho rozsahu, pričom sa  hodnoty tlaku a teploty
           volia tak, aby všetky štyri kombinácie vstupných hodnôt
           ležali v oblasti prehriatej pary.
        Pri uvedených skúškach  sa správnosť počítadla vyhodnocuje
        počítadlom  indikovanej  entalpie   pary  alebo  tepelného
        výkonu.
        Nastavenie  hodnôt  pri  simulácii   tlaku  a  teploty  sa
        vykonáva   pri   hodnotách,   ktoré   sú  číselne  uvedené
        v príslušných  tabuľkách pary,  pričom presnosť nastavenia
        je + -0,1% z príslušnej hodnoty simulovaného signálu.
        Pri uvedených skúškach  sa správnosť počítadla vyhodnocuje
        počítadlom  indikovanej  entalpie   pary  alebo  tepelného
        výkonu.  V   prípade,  že  počítadlo   neumožňuje  odčítať
        entalpiu  pary  alebo  tepelný  výkon  s danou presnosťou,
        skúšky   uvedené  v   tomto  bode   sa  vykonajú  spôsobom
        integrácie množstva tepla.
7.6.2   Ďalej  sa kontroluje  správnosť integrácie  množstva tepla
        v dvoch bodoch týmto spôsobom:
        a) teplota  pary sa  simuluje v  hornej hranici  meracieho
           rozsahu a tlak pary v dolnej hranici meracieho rozsahu,
           prietok  kondenzátu  sa  simuluje  na najvyššej hodnote
           meracieho  rozsahu pripájaného  prietokomera ako  člena
           merača tepla,
        b) teplota  kondenzátu sa  nastaví na  hodnotu 80  stupňov
           C a pri druhom meraní na hodnotu 30 stupňov C.
        Pri uvedených skúškach sa meria čas simulácie, t.j. čas od
        prvej zmeny  údaja počítadla po  nastavení prietoku až  po
        poslednú  zmenu  pred  zastavením  simulácie prietoku. Čas
        skúšky sa  volí najmenej taký, aby  zmena údaja o jednotku
        na pravom krajnom mieste počítadla pri údaji merania tepla
        spôsobila zmenu chyby odčítania menšiu ako 0,1% z meraného
        údaja.  Správnosť sa  vyhodnocuje počítadlom  indikovaného
        množstva tepla.
7.6.3   Blokovanie  integrácie  tepla  v  podmienkach mimo oblasti
        prehriatej pary sa kontroluje takýmto spôsobom:
        a) tlak pary  sa simuluje pri  ľubovoľných dvoch hodnotách
           z meracieho rozsahu, odporúčajú sa horné a dolné krajné
           hodnoty tlaku, pri ktorých sa bude počítadlo používať,
        b) teplota pary sa simuluje tak,  aby z hodnoty nad medzou
           sýtosti klesla na hodnotu,  ktorá je nižšia ako teplota
           na medzi  sýtosti pri danom tlaku  o hodnotu 0,6 stupňa
           C alebo o hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení typu
           počítadla, ktorá je zväčšená o 0,1 stupňa C.
        Pri danej  skúške je nastavená  ľubovoľná nenulová hodnota
        prietoku a sleduje sa na počítadle údaj tepla.
7.7     Skúška  správnosti  počítadla,  ktoré  používa  pri meraní
        kombináciu metód
7.7.1   Ak  počítadlo  stanovuje  množstvo  tepla  ako  kombináciu
        priamej  metódy  [metóda  v  bode  7.4  písm. a)] a metódy
        stanovenia množstva tepla v  kondenzáte [metóda v bode 7.4
        písm. c)], skúška sa vykoná takto:
        a) vstupné veličiny  pary sa simulujú  postupom podľa bodu
           7.5.  Pritom prietok  kondenzátu sa  simuluje tak,  aby
           hmotnostný  prietok kondenzátu  sa rovnal  hmotnostnému
           prietoku  pary,  ktorý  je  nastavený  podľa  bodu 7.5.
           Hodnota teploty kondenzátu sa pri tejto skúške simuluje
           na 80 stupňov C,
        b) prietok kondenzátu  sa simuluje na hodnotách  25% a 75%
           z hodnoty   najväčšieho  hmotnostného   prietoku  pary.
           Hodnota teploty kondenzátu sa simuluje na 30 stupňov C.
           Hmotnostný prietok  pary sa v  oboch prípadoch simuluje
           na  50%  z  hodnoty  najväčšieho  hmotnostného prietoku
           pary.  Tlak  a  teplota  pary  sa  simulujú  na  jednej
           hodnote,  ktorá zodpovedá  polovici meracieho  rozsahu,
           pričom hodnoty  tlaku a teploty pary  sa volia tak, aby
           ležali v oblasti prehriatej pary.
        Vyhodnotenie  meraného  údaja  tepla  pri tejto kombinácii
        metód  sa vykoná  podľa bodu  7.5 s  tým rozdielom,  že od
        meraného údaja tepla získaného priamym meraním sa odpočíta
        teplo obsiahnuté  vo vratnom kondenzáte,  ktoré sa stanoví
        meraním množstva tepla v kondenzáte.
7.7.2   Ak   počítadlo  určuje   množstvo  tepla   ako  kombináciu
        nepriamej  metódy [metóda  v bode  7.4 písm. b)]  a metódy
        stanovenia množstva tepla v  kondenzáte [metóda v bode 7.4
        písm. c)],  skúška sa  vykoná a  vstupné veličiny  pary sa
        simulujú postupom podľa bodu 7.6.
        Vyhodnotenie  meraného  údaja  tepla  pri tejto kombinácii
        metód  sa vykoná  podľa bodu  7.6 s  tým rozdielom,  že od
        meraného údaja tepla získaného priamym meraním sa odpočíta
        teplo obsiahnuté  vo vratnom kondenzáte,  ktoré sa stanoví
        meraním množstva tepla v kondenzáte.

8       Overenie
        Merač  tepla,  ktorý  vyhovel  požiadavkám  a  predpísaným
        skúškam podľa  bodu 7, sa  opatrí overovacími značkami  na
        miestach určených v rozhodnutí o schválení typu meradla.

PRÍL.52

MERACIE TRANSFORMÁTORY PRÚDU A NAPÄTIA POUŽÍVANÉ V SPOJENÍ S ELEKTROMERMI

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na meracie transformátory používané v spojení s elektromermi (ďalej len "merací transformátor"), ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Meracie transformátory sa členia na meracie transformátory

a) prúdu používané v spojení s elektromermi,

b) napätia používané v spojení s elektromermi,

c) prúdu a napätia (kombinované) používané v spojení s elektromermi.

3. Meracie transformátory pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Meracie transformátory schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

5. Meracie transformátory, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení meracích transformátorov

1          Termíny a definície
1.1        Prístrojový  merací transformátor  je zariadenie, ktoré
           vo  vhodnom rozsahu  hodnôt transformuje  primárny prúd
           alebo  napätie  s  požadovanou  presnosťou  na  hodnotu
           sekundárnu,   vhodnú   na   napájanie   meracích  alebo
           istiacich prístrojov.
1.2        Merací     transformátor    prúdu     je    prístrojový
           transformátor, v  ktorom je sekundárny  prúd za bežných
           podmienok používania  v podstatnej miere  priamo úmerný
           primárnemu prúdu a odlišuje sa od neho o uhol, ktorý je
           pri vhodnom spôsobe zapojenia približne nulový.
1.3        Merací    transformátor    napätia    je    prístrojový
           transformátor,  v  ktorom   je  sekundárne  napätie  za
           bežných podmienok  používania v podstate  priamo úmerné
           primárnemu napätiu a odlišuje sa  od neho o uhol, ktorý
           je pri vhodnom spôsobe zapojenia približne nulový.
1.4        Merací   transformátor   kombinovaný   je   prístrojový
           transformátor,   ktorý  v   jednom  konštrukčnom  celku
           obsahuje meracie transformátory prúdu a napätia.
1.5        Neuzemnený    transformátor     napätia    je    merací
           transformátor napätia, ktorý má všetky časti primárneho
           vinutia vrátane  svoriek odizolované od  zeme na úroveň
           zodpovedajúcu jeho menovitej izolačnej hladine.
1.6        Uzemnený  transformátor napätia  je jednofázový  merací
           transformátor napätia, ktorého  jeden koniec primárneho
           vinutia je určený na priame uzemnenie, alebo trojfázový
           merací  transformátor  napätia,  ktorého  spoločný  bod
           hviezdy   primárneho  vinutia   je  určený   na  priame
           uzemnenie.
1.7        Primárne vinutie je  pre meracie transformátory napätia
           vinutie, ku  ktorému je pripojené napätie,  ktoré sa má
           transformovať,  a  pre   meracie  transformátory  prúdu
           vinutie,   ktorým    preteká   prúd,   ktorý    sa   má
           transformovať.
1.8        Sekundárne  vinutie  je  vinutie,  ktoré napája prúdové
           obvody  alebo  ku  ktorému  sa  pripoja napäťové obvody
           meracích prístrojov.
1.9        Primárny obvod je obvod, v ktorom je pripojené primárne
           vinutie meracieho transformátora.
1.10       Sekundárny obvod je vonkajší obvod napájaný sekundárnym
           vinutím meracieho transformátora.
1.11       Menovitý primárny prúd je  hodnota primárneho prúdu, na
           ktorú sa vzťahujú vlastnosti meracieho transformátora.
1.12       Menovitý sekundárny prúd je hodnota sekundárneho prúdu,
           na    ktorú    sa    vzťahujú    vlastnosti   meracieho
           transformátora.
1.13       Menovité   primárne  napätie   je  hodnota   primárneho
           napätia, ktorá je uvedená na štítku transformátora a na
           ktorú sa vzťahujú vlastnosti meracieho transformátora.
1.14       Menovité  sekundárne  napätie  je  hodnota sekundárneho
           napätia, ktorá je uvedená na štítku transformátora a na
           ktorú sa vzťahujú vlastnosti meracieho transformátora.
1.15       Skutočný  prevod  meracieho   transformátora  je  pomer
           skutočného primárneho prúdu alebo napätia ku skutočnému
           sekundárnemu prúdu alebo napätiu.
1.16       Menovitý  prevod  meracieho   transformátora  je  pomer
           menovitého primárneho prúdu  alebo napätia k menovitému
           sekundárnemu prúdu alebo napätiu.
1.17       Chyba  prúdu  (chyba  prevodu)  je  chyba,  ktorú vnáša
           merací transformátor do merania  prúdu; vyplýva z toho,
           že skutočný prevod  meracieho transformátora sa nerovná
           menovitému prevodu meracieho transformátora.
           Chyba  prúdu  vyjadrená  v  percentách  sa počíta podľa
           vzorca:
                                (Kn Is - Ip) . 100
             chyba prúdu [%] = --------------------,
                                      Ip
           kde Kn - menovitý prevod meracieho transformátora,
               Ip - skutočný primárny prúd,
               Is - skutočný sekundárny prúd, keď Ip preteká podľa
                    podmienok merania.
1.18       Chyba  napätia (chyba  prevodu) je  chyba, ktorú merací
           transformátor vnáša do merania napätia; vyplýva z toho,
           že skutočný prevod  meracieho transformátora sa nerovná
           menovitému prevodu meracieho transformátora.
           Chyba  napätia vyjadrená  v percentách  sa počíta podľa
           vzorca:
                                (Kn Us - Up) . 100
             chyba prúdu [%] = -------------------,
                                        Up
           kde Kn - menovitý prevod meracieho transformátora,
               Up - skutočné primárne napätie,
               Us - skutočné   sekundárne   napätie,   ak   je  Up
                    pripojené podľa podmienok merania.
1.19       Chyba fázového posunu (chyba uhla) je rozdiel fáz medzi
           primárnym  a sekundárnym  prúdovým fázorom  alebo medzi
           primárnym a sekundárnym napäťovým fázorom; smer fázorov
           je  zvolený  tak,  aby  uhol  bol  nulový  pri ideálnom
           meracom transformátore.
           Fázový   posun  sa   považuje  za   kladný,  ak   fázor
           sekundárneho prúdu alebo  fázor sekundárneho napätia je
           pred  fázorom  primárneho   prúdu  alebo  pred  fázorom
           primárneho  napätia. Zvyčajne  sa vyjadruje  v minútach
           alebo centiradiánoch.
1.20       Trieda  presnosti  je   označenie  priradené  meraciemu
           transformátoru  prúdu alebo  napätia, ktorého  chyby sú
           vnútri  stanovených  hraníc  za  predpísaných podmienok
           používania.
1.21       Záťaž  meracieho  transformátora  prúdu  je  impedancia
           sekundárneho obvodu v ohmoch pri danom účinníku.
1.22       Záťaž  meracieho transformátora  napätia je  admintácia
           sekundárneho  obvodu vyjadrená  v siemensoch  pri danom
           účinníku  (induktívneho alebo  kapacitného charakteru).
           Záťaž  sa  zvyčajne  vyjadruje  ako  zdanlivý  výkon vo
           voltampéroch,  ktorý  je  spotrebovaný  pri  stanovenom
           účinníku  a  pri   menovitom  sekundárnom  prúde  alebo
           napätí.
1.23       Menovitá záťaž je hodnota  záťaže, na ktorú sa vzťahujú
           požiadavky na presnosť uvedené v tejto prílohe.
1.24       Menovitý  výkon   je  hodnota  zdanlivého   výkonu  (vo
           voltampéroch    pri   danom    účinníku),   ktorú    by
           transformátor  mal  dodať  do  sekundárneho  obvodu pri
           menovitom  sekundárnom  prúde  alebo  napätí pripojenej
           menovitej záťaži.
1.25       Najvyššie   napätie  sústavy   je  najvyššia  efektívna
           hodnota   združeného  napätia,   na  ktoré   je  merací
           transformátor    prúdu    alebo    napätia    navrhnutý
           s prihliadnutím na jeho izoláciu.
1.26       Menovitá  izolačná  hladina  je  kombinácia  napäťových
           hodnôt,   ktorá   charakterizuje   izoláciu   meracieho
           transformátora prúdu  alebo napätia s  prihliadnutím na
           jeho schopnosť odolať namáhaniu dielektrika.
1.27       Systém  s  izolovaným  stredným  vodičom  (sieť  IT) je
           systém,  kde stredný  vodič nie  je zámerne  spojený so
           zemou  okrem  vysoko   impedančných  spojení  na  účely
           ochrany alebo merania.
1.28       Systém s pevne uzemneným  stredným vodičom (sieť TN) je
           systém, ktorého stredný vodič je priamo uzemnený.
1.29       Systém  s impedančne  uzemneným stredným  vodičom (sieť
           TT) je  systém, ktorého stredný  vodič je uzemnený  cez
           impedancie ohraničujúce uzemňovacie poruchové prúdy.
1.30       Systém   s   rezonančne   uzemneným   stredným  vodičom
           (kompenzovaná sieť) je systém, ktorého stredný vodič je
           na jednom  mieste alebo na  viacerých miestach uzemnený
           cez  reaktancie, ktoré  približne kompenzujú  kapacitnú
           zložku  jednofázového uzemňovacieho  poruchového prúdu.
           Pri rezonančnom  uzemnení systémov je  zvyškový chybový
           prúd obmedzený do takej miery, že (elektrický) oblúk vo
           vzduchu sa sám uhasí.
1.31       Koeficient zemného spojenia je pomer vo vybranom mieste
           trojfázového  systému  pre  danú  konfiguráciu  systému
           medzi  najvyšším  efektívnym  fázovým  napätím sieťovej
           frekvencie na  nespojenej fáze počas  zemného spojenia,
           ktoré ovplyvňuje jednu fázu alebo viac fáz v ľubovoľnom
           mieste systému,  a efektívnym fázovým  napätím sieťovej
           frekvencie,  ktoré by  sa dosiahlo  vo zvolenom mieste,
           keby nedošlo k zemnému spojeniu.
1.32       Systém s uzemneným stredným vodičom je systém, v ktorom
           je  stredný vodič  pripojený  k  zemi priamo  alebo cez
           odpor,  prípadne  cez  reaktanciu  s  dostatočne nízkou
           hodnotou    na   obmedzenie    prechodových   oscilácií
           a poskytnutie dostatočného prúdu  na selektívnu ochranu
           pred chybami uzemnenia:
           a) systém s  účinne uzemneným stredným  vodičom v danom
              mieste  charakterizuje  koeficient  zemného spojenia
              v tomto   mieste,  ktorý   neprekračuje  1,4;   táto
              podmienka  je  vo  všeobecnosti  dosiahnutá, keď pre
              všetky konfigurácie systému  je pomer nulovej zložky
              reaktancie k  súslednej zložke reaktancie  menší ako
              3 a pomer  nulovej zložky odporu  k súslednej zložke
              reaktancie je menší ako         1,
           b) systém s neúčinne uzemneným stredným vodičom v danom
              mieste  charakterizuje  koeficient  zemného spojenia
              v tomto mieste, ktorý môže presiahnuť 1,4.
1.33       Inštalácia  vystavená vplyvu  prostredia je inštalácia,
           v ktorej sú prístroje  podrobené účinkom atmosférických
           prepätí.   Takáto  inštalácia   je  zvyčajne  pripojená
           k vzdušným  prenosovým  vedeniam  priamo  alebo krátkym
           káblom.
1.34       Inštalácia nevystavená vplyvu prostredia je inštalácia,
           v ktorej    prístroje   nie    sú   podrobené   účinkom
           atmosférických  prepätí. Takáto  inštalácia je zvyčajne
           pripojená ku káblovým sieťam.
1.35       Menovitá frekvencia je hodnota  frekvencie, na ktorú sa
           vzťahujú požiadavky tejto prílohy.
1.36       Menovitý  krátkodobý  tepelný  prúd  (Ith) je efektívna
           hodnota  primárneho prúdu,  ktorý transformátor  vydrží
           počas jednej  sekundy bez škodlivého  ovplyvnenia a pri
           skratovaných svorkách sekundárneho vinutia.
1.37       Menovitý  dynamický  prúd  (Idyn)  je  špičková hodnota
           primárneho   prúdu,  ktorú   transformátor  vydrží  bez
           elektrického  alebo  mechanického  poškodenia následkom
           elektromagnetických   síl  pri   skratovaných  svorkách
           sekundárneho vinutia.
1.38       Menovitý  trvalý tepelný  prúd je  najvyšší prúd, ktorý
           môže  trvalo pretekať  primárnym vinutím  pri pripojení
           menovitej  záťaže  na  svorky  sekundárneho vinutia bez
           prekročenia dovolenej hodnoty oteplenia.
1.39       Budiaci  prúd  je  efektívna  hodnota prúdu odoberaného
           sekundárnym  vinutím  transformátora  prúdu,  ak  je na
           sekundárne svorky privedené  sínusové napätie menovitej
           frekvencie,  pričom  primárne   a  ostatné  vinutia  sú
           rozpojené.
1.40       Celková  chyba  je  za  ustálených  podmienok efektívna
           hodnota rozdielu medzi  okamžitými hodnotami primárneho
           prúdu  a okamžitými  hodnotami skutočného  sekundárneho
           prúdu   vynásobeného   menovitým   prevodom   meracieho
           transformátora;     kladné     znamienka     primárneho
           a sekundárneho     prúdu     zodpovedajú    dohodnutému
           označovaniu svoriek.
           Celková  chyba  ec  sa  vo  všeobecnosti  vyjadruje ako
           percentuálna  efektívna hodnota  primárneho prúdu podľa
           vzorca:
                       100                   1
           epsilonc = ----- druhá odmocnina ----
                       Ip                    T

                           T
                      integrál (Kn x is - ip) na 2 dt,
                           0

           kde Kn - menovitý prevod meracieho transformátora,
               Ip - efektívna hodnota primárneho prúdu,
               ip - okamžitá hodnota primárneho prúdu,
               is - okamžitá hodnota sekundárneho prúdu,
               T  - trvanie jednej periódy.
1.41       Menovitý  primárny nadprúd  (IPL) je  najmenšia hodnota
           primárneho  prúdu, pri  ktorej celková  chyba meracieho
           transformátora  prúdu  sa  rovná  10%  alebo je väčšia,
           pričom sekundárna záťaž sa rovná menovitej záťaži.
1.42       Nadprúdové  číslo  prístroja  (FS)  je pomer menovitého
           primárneho  nadprúdu prístroja  a menovitého primárneho
           prúdu.   Bezpečnosť   prístrojov   napájaných   meracím
           transformátorom  prúdu v  prípade poruchy  je najvyššia
           vtedy,   keď  hodnota   menovitého  nadprúdového  čísla
           prístroja (FS) je nízka.
1.43       Medzné  sekundárne  elektromotorické  napätie  je súčin
           nadprúdového    čísla    prístroja    FS,    menovitého
           sekundárneho prúdu a  fázorového súčtu menovitej záťaže
           a impedancie sekundárneho vinutia.
           a) Podľa  definície  má  vypočítané  medzné  sekundárne
              elektromotorické  napätie vyššiu  hodnotu ako reálna
              hodnota.
           Na základe dohody medzi výrobcami a odberateľmi sa môžu
           použiť iné metódy výpočtu.
           b) Na výpočet  medzného sekundárneho elektromotorického
              napätia sa má  odpor sekundárneho vinutia prepočítať
              na teplotu 75 stupňov C.
1.44       Menovitý napäťový činiteľ  je koeficient, ktorého súčin
           s menovitým primárnym napätím určuje najväčšie napätie,
           pri    ktorom    transformátor    vyhovuje   príslušným
           požiadavkám  na oteplenie  počas predpísaného  času pri
           splnení príslušných požiadaviek na presnosť.

2          Technické požiadavky
2.1        Podmienky používania
2.1.1      Teplota okolitého vzduchu
           Meracie transformátory prúdu alebo napätia sa rozdeľujú
           do troch kategórií podľa tabuľky č. 1.

Tabuľka č. 1

                       Teplotné kategórie

------------------------------------------------------------------
    Kategória          Najnižšia teplota    Najvyššia teplota
                          (stupne C)           (stupne C)
------------------------------------------------------------------
     -5/40                  -5                     40
    -25/40                 -25                     40
    -40/40                 -40                     40
------------------------------------------------------------------

2.1.2      Nadmorská výška
           Do 1 000 m nadmorskej výšky.
2.1.3      Vibrácie a zemské otrasy
           Vplyv   vibrácií  vonkajšieho   pôvodu  alebo  zemských
           otrasov na  meracie transformátory prúdu  alebo napätia
           je zanedbateľný.
2.1.4      Ďalšie  podmienky  používania  meracích transformátorov
           prúdu alebo napätia na vnútornú montáž sú:
           a) vplyv slnečného žiarenia, ktorý možno zanedbať,
           b) vzduch  okolia,  ktorý  nie  je  významne znečistený
              prachom,  dymom,  korozívnymi  plynmi,  parami alebo
              slanou hmlou,
           c) podmienky vlhkosti:
              1. priemerná  hodnota  relatívnej  vlhkosti  meranej
                 počas 24 hodín, ktorá neprekračuje 95%,
              2. priemerná  hodnota  tlaku  vodnej  pary  meraného
                 počas 24 hodín, ktorá neprekračuje 2,2 kPa,
              3. priemerná hodnota relatívnej  vlhkosti za obdobie
                 jedného mesiaca, ktorá neprekračuje 90%,
              4. priemerná  hodnota tlaku  vodnej pary  za obdobie
                 jedného mesiaca, ktorá neprekračuje 1,8 kPa.
           Pri   týchto  podmienkach   sa  občas   môže  vyskytnúť
           kondenzácia. Kondenzácia sa môže vyskytnúť pri prudkých
           zmenách  teploty  počas   vysokej  relatívnej  vlhkosti
           vzduchu. Pri možnosti výskytu vplyvu vysokej relatívnej
           vlhkosti a  kondenzácie, ako je  prieraz izolácie alebo
           korózia   mechanických   častí,   sa   použijú  meracie
           transformátory   prúdu   alebo   napätia,   ktoré  boli
           skonštruované  do takých  podmienok. Kondenzácii  sa dá
           zabrániť  špeciálnou konštrukciou  zapuzdrenia, vhodnou
           ventiláciou,  vyhrievaním alebo  použitím zariadenia na
           odstránenie vlhkosti.
2.1.5      Ďalšie  podmienky  používania  meracích transformátorov
           prúdu alebo napätia na vonkajšiu montáž sú:
           a) priemerná  hodnota teploty  okolitého vzduchu meraná
              počas 24 hodín, ktorá neprekračuje 35 stupňov C,
           b) slnečné žiarenie až do úrovne 1 000 W/m2 (napoludnie
              slnečného dňa),
           c) vzduch  okolia, ktorý  môže byť  znečistený prachom,
              dymom,  korozívnymi  plynmi,   parami  alebo  slanou
              hmlou;    úrovne     znečistenia    sú    ustanovené
              v príslušných slovenských technických normách,
           d) tlak  vetra,  ktorý  nepresahuje  700  Pa (zodpovedá
              rýchlosti vetra 34 m/s),
           e) prítomnosť kondenzácie alebo zrážok.
2.2        Osobitné podmienky používania
           Ak sa  majú meracie transformátory  prúdu alebo napätia
           používať v  podmienkach odlišných od  bežných podmienok
           používania    uvedených   v    bode   2.1,   požiadavky
           používateľov zodpovedajú týmto ustanoveniam:
2.2.1      Teplota vzduchu okolia
           Inštalácie  na miestach,  kde teplota  okolia môže  byť
           významne  mimo rozsahu  podmienok používania  uvedených
           v bode   2.1.1,    uprednostňujú   rozsahy   najnižších
           a najvyšších teplôt, ktoré sa môžu špecifikovať:
           a) od -50 stupňov  C do 40 stupňov C  pre veľmi studené
              klimatické pásma,
           b) od  -5 stupňov  C do  50 stupňov  C pre veľmi horúce
              klimatické pásma.
           V  určitých   regiónoch  s   častým  výskytom  horúcich
           vlhkých vetrov  sa môžu vyskytnúť  náhle zmeny teploty,
           ktoré  môžu vyvolať  kondenzáciu dokonca  vo vnútorných
           priestoroch.   Pri   určitých   podmienkach   slnečného
           žiarenia   sa  vykonajú   určité  opatrenia,  napríklad
           použije  sa prístrešok,  tlaková ventilácia, vzdialenie
           od okolitých zariadení a pod.
2.2.2      Nadmorská výška
           Inštaláciám  vo výškach  nad 1  000 m  sa určí oblúková
           (prierazná)  vzdialenosť  vynásobením  hodnôt  odolných
           napätí   pre   normalizované   referenčné  atmosférické
           podmienky    činiteľom   ustanoveným    v   príslušných
           slovenských  technických normách.  V prípade  vnútornej
           izolácie  jej  pevnosť  nie  je  ovplyvnená  nadmorskou
           výškou. Spôsob  kontroly vonkajšej izolácie  sa dohodne
           medzi výrobcom a odberateľom.
2.3        Uzemnenie systému
           Možné uzemnenia systému sú:
           a) systém s izolovaným stredným vodičom (bod 1.27),
           b) systém s rezonančne  uzemneným stredným vodičom (bod
              1.30),
           c) systém s uzemneným stredným vodičom (bod 1.32),
           d) systém  s  pevne  uzemneným  stredným  vodičom          (bod
              1.28),
           e) systém s impedančne  uzemneným stredným vodičom (bod
              1.29).

3          Rozsahy meracích transformátorov
3.1        Rozsahy meracích transformátorov prúdu
3.1.1      Normalizované hodnoty menovitých primárnych prúdov:
           a) Transformátory s jedným prevodom
              Normalizované  hodnoty menovitých  primárnych prúdov
              sú:
              10 - 12,5 - 15 - 20 - 25 - 30 - 40 - 50 - 60 - 75 (A)
              --          --   --        --        --        --
              a  ich  dekadické  násobky  a  zlomky.  Podčiarknuté
              hodnoty sú prednostné.
           b) Transformátory s viacerými prevodmi
           Normalizované hodnoty uvedené v  bode 3.1.1 písm. a) sa
           vzťahujú  na  najnižšie  hodnoty  menovitých primárnych
           prúdov.
3.1.2      Normalizované hodnoty menovitých sekundárnych prúdov
           Normalizované hodnoty menovitých sekundárnych prúdov sú
           1 A, 2  A a 5 A,  ale prednostnou hodnotou je  5 A. Pre
           meracie  transformátory  prúdu  určené  na zapojenie do
           trojuholníka  sú normalizovanými  hodnotami aj  hodnoty
           delené (druhá odmocnina 3).
3.1.3      Menovitý trvalý tepelný prúd
           Ak nie je stanovené  inak, menovitý trvalý tepelný prúd
           sa rovná menovitému primárnemu prúdu (bod 6.3).
3.1.4      Normalizované hodnoty menovitého výkonu do 30 VA sú:
                    2,5 - 5,0 - 10 - 30 (VA).
           Môžu sa  zvoliť aj hodnoty  nad 30 VA,  ak to aplikácia
           vyžaduje. Ak je jedna z hodnôt menovitého výkonu daného
           transformátora normalizovaná a priradená normalizovanej
           triede  presnosti,   nie  je  vylúčené   určenie  iných
           menovitých   výkonov,  ktoré   nie  sú  normalizovanými
           hodnotami, ale sú priradené iným normalizovaným triedam
           presnosti.
3.1.5      Menovité krátkodobé nadprúdy
           Na   meracie  transformátory   prúdu  napájané   pevným
           primárnym  vinutím  alebo  vodičom  sa  vzťahujú  tieto
           požiadavky:
           a) Menovitý krátkodobý tepelný prúd (Ith)
              Pre  transformátor  sa  stanoví  menovitý krátkodobý
              tepelný prúd (Ith) (bod 1.36).
           b) Menovitý dynamický prúd (Idyn)
              Hodnota menovitého  dynamického prúdu (Idyn)  je 2,5
              násobku  menovitého   krátkodobého  tepelného  prúdu
              (Ith) a  uvedie sa na  štítku transformátora, ak  je
              odlišná od tejto hodnoty (bod 1.37).
3.2        Rozsahy meracích transformátorov napätia
3.2.1      Normalizované hodnoty menovitých primárnych napätí
           Normalizované  hodnoty  menovitého  primárneho  napätia
           trojfázových     transformátorov     a    jednofázových
           transformátorov  na  použitie  v  jednofázových sieťach
           alebo   v  sieťach   združeného  napätia   na  použitie
           v trojfázovej  sústave zodpovedajú  niektorej z  hodnôt
           radu  menovitých  napätí   ustanovených  v  príslušných
           slovenských technických  normách. Normalizované hodnoty
           menovitého     primárneho     napätia     jednofázového
           transformátora   zapojeného  medzi   fázou  trojfázovej
           sústavy  a zemou  alebo medzi  stredným vodičom sústavy
           a zemou   sú  1/(druhá   odmocnina  3)-násobkom  jednej
           z hodnôt    radu    menovitých    napätí   ustanovených
           v príslušných slovenských technických normách.
3.2.2      Menovité sekundárne napätia
           Menovité  sekundárne  napätie  sa  vyberie  podľa praxe
           v mieste umiestnenia použitého transformátora.
           Hodnoty,  ktoré  sú  uvedené   ďalej,  sa  považujú  za
           normalizované  hodnoty  pre  jednofázové transformátory
           v jednofázových   sústavách    alebo   pre   trojfázové
           transformátory    zapojené    na    združené    napätie
           v trojfázových sústavách:
           a) 100 V a 110 V,
           b) 200 V pre rozsiahle sekundárne obvody.
           Pre  jednofázové  transformátory  určené  na  zapojenie
           medzi  fázou  a  zemou  v  trojfázových  sústavách, kde
           menovité  primárne napätie  zodpovedá zvolenej  hodnote
           delenej  (druhou odmocninou  z 3),  menovité sekundárne
           napätie  je jednou  z uvedených  hodnôt delenou (druhou
           odmocninou  z 3),  aby sa  zachovala hodnota menovitého
           prevodového pomeru.
3.2.3      Normalizované hodnoty menovitého výkonu
           Normalizované  hodnoty menovitého  výkonu pri  účinníku
           0,8  induktívneho charakteru  vyjadrené vo voltampéroch
           sú:
           10 - 15 - 25 - 30 - 50 - 75 -100 - 150 - 200 - 300 - 400 -
           --        --        --       ---         ---
           - 500 (VA).
             ---
           Podčiarknuté  hodnoty  sú  prednostné.  Menovitý  výkon
           trojfázového  transformátora  je  menovitým  výkonom vo
           fáze. Pre  daný transformátor, ktorý má  jednu z hodnôt
           menovitého  výkonu normalizovanú  a spojenú  s hodnotou
           normalizovanej   triedy  presnosti,   nie  je  vylúčené
           uvedenie  iných  menovitých  výkonov,  ktoré  môžu  mať
           nenormalizované  hodnoty,   ale  sú  spojené   s  inými
           normalizovanými triedami presnosti.
3.2.4      Normalizované hodnoty menovitého napäťového činiteľa
           Napäťový  činiteľ  je   určený  najväčším  prevádzkovým
           napätím,  ktoré  je  závislé  od  sústavy  a  podmienok
           uzemnenia primárneho vinutia transformátora napätia.
           Normalizované napäťové činitele zodpovedajúce rozličným
           podmienkam   uzemnenia   a   dovoleným   časom  trvania
           najväčšieho prevádzkového napätia  sú uvedené v tabuľke
           č. 2.

Tabuľka č. 2

      Normalizované hodnoty menovitých napäťových činiteľov

------------------------------------------------------------------
Menovitý  Menovitý    Spôsob zapojenia primárneho vinutia
napäťový    čas           a podmienky uzemnenia systému
činiteľ
------------------------------------------------------------------
1,2        Trvale   Medzi fázami v ľubovoľnej sieti
                    Medzi    uzlom    transformátora    a    zemou
                    v ľubovoľnej sieti

1,2        Trvale   Medzi  fázou  a  zemou   v  systéme  s  účinne
1,5         30 s    uzemneným stredným vodičom

1,2        Trvale   Medzi  fázou  a  zemou  v  systéme  s neúčinne
                    uzemneným  stredným   vodičom  s  automatickým
1,9         30 s    vypínaním zemného spojenia

1,2        Trvale   Medzi  fázou a  zemou v  systéme s  izolovaným
                    stredným  vodičom bez  automatického vypínania
1,9         8 h     zemného spojenia alebo  v systéme s rezonančne
                    uzemneným  stredným   vodičom  s  automatickým
                    vypínaním zemného spojenia
------------------------------------------------------------------
Skrátené  menovité  časy  sú  dovolené  na  základe  dohody  medzi
výrobcom a odberateľom.


3.3        Hranice oteplenia
           a) Oteplenie  meracieho  transformátora  prúdu,  ktorým
              preteká   primárny  prúd   rovnajúci  sa  menovitému
              trvalému  tepelnému prúdu  pri záťaži  s jednotkovým
              účinníkom    zodpovedajúcej    menovitému    výkonu,
              nepresiahne  príslušné  hodnoty  uvedené  v  tabuľke
              č. 3.  Tieto   hodnoty  sa  vzťahujú   na  podmienky
              používania uvedené v bode 2.1.
           b) Oteplenie  meracieho transformátora  napätia, ak nie
              je  stanovené  inak,   pri  stanovenom  napätí,  pri
              menovitej  frekvencii a  menovitej záťaži  alebo pri
              najvyššej menovitej záťaži, pri viacerých menovitých
              záťažiach,  pri ľubovoľnom  účinníku medzi  0,8 ind.
              a jednotkou  neprekročí  príslušnú  hodnotu  uvedenú
              v tabuľke č. 3.
           Tieto  hodnoty  sa  vzťahujú  na  podmienky  používania
           uvedené v bode 2.1.
           Na napätie,  ktoré sa má pripojiť  k transformátoru, sa
           vzťahuje jedna z týchto požiadaviek:
              1. Všetky meracie transformátory  napätia bez ohľadu
                 na  napäťový činiteľ  a časový  rozsah sa skúšajú
                 pri 1,2-násobku menovitého primárneho napätia. Ak
                 je   stanovené    teplotné   obmedzenie   výkonu,
                 transformátor  sa pri  menovitom primárnom napätí
                 skúša   pri    záťaži   zodpovedajúcej   teplotne
                 obmedzenému  výkonu  pri  účinníku  rovnajúcom sa
                 jednej  bez  zaťaženia  pomocného  vinutia. Ak je
                 stanovené  teplotné obmedzenie  výkonu pre  jedno
                 sekundárne   vinutie   alebo   viac  sekundárnych
                 vinutí, transformátor sa  skúša osobitne s každým
                 z týchto  vinutí  pripojeným  postupne  na záťaže
                 zodpovedajúce  príslušnému  teplotne  obmedzenému
                 výkonu pri účinníku  rovnajúcom sa jednej. Skúška
                 trvá   tak  dlho,   kým  teplota   transformátora
                 nedosiahne ustálený stav.
              2. Transformátory s napäťovým  činiteľom 1,5 s časom
                 30  s alebo  s  napäťovým  činiteľom 1,9  s časom
                 30 s sa skúšajú pri príslušnom napäťovom činiteli
                 počas  30 s  po dosiahnutí  ustálenej teploty pri
                 1,2 násobku menovitého  napätia; oteplenie pritom
                 neprekročí hodnotu uvedenú v  tabuľke č. 3 o viac
                 ako 10 K.
                 Alternatívne sa môžu takéto transformátory skúšať
                 pri ich príslušnom napäťovom činiteli počas 30 s,
                 pričom  skúška   sa  začína  v   studenom  stave;
                 oteplenie vinutia neprekročí 10 K.
                 Skúška sa môže vynechať, ak sa dá preukázať inými
                 prostriedkami,   že    transformátor   v   týchto
                 podmienkach vyhovuje.
                      3. Transformátory s napäťovým  činiteľom 1,9 s časom
                 8 h sa skúšajú pri 1,9 násobku menovitého napätia
                 počas  8 h  po dosiahnutí  ustálenej teploty  pri
                 1,2   násobku   menovitého   napätia;   oteplenie
                 neprekročí hodnotu uvedenú v  tabuľke č. 3 o viac
                 ako 10 K.
                 Ak   sú  stanovené   teploty  okolia  presahujúce
                 hodnoty  uvedené v  bode 2.1,  dovolené oteplenie
                 v tabuľke  č. 3  sa  zníži  o  prírastok  teploty
                 okolia.
                 Ak  je merací  transformátor prúdu  alebo napätia
                 určený  na  prevádzku  vo  výškach  presahujúcich
                 1 000  m  a  skúša  sa  vo  výškach  pod 1 000 m,
                 hranice  oteplenia  uvedené  v  tabuľke  č. 3  sa
                 znížia o tieto hodnoty za  každých 100 m, o ktoré
                 výška prevádzky presahuje 1 000 m:
                 a) olejové transformátory 0,4%,
                 b) suché transformátory 0,5%.
                 Oteplenie  vinutí je  obmedzené najnižšou triedou
                 teplotnej odolnosti izolácie samého vinutia alebo
                 okolitého média, v  ktorom sa nachádza. Najväčšie
                 oteplenia pre jednotlivé teplotné triedy izolácie
                 sú uvedené v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

                    Hranice oteplenia vinutí

------------------------------------------------------------------
             Teplotná trieda izolácie                Najväčšie
                                                    oteplenie (K)
------------------------------------------------------------------
Všetky triedy transformátorov ponorených do oleja          60
Všetky triedy transformátorov ponorených do oleja
a hermeticky uzavretých                                    65
Všetky triedy transformátorov zaliatych v živičnej hmote   50
Triedy transformátorov neponorených do oleja alebo
nezaliatych do živičnej hmoty
                                                        Y  45
                                                        A  60
                                                        E  75
                                                        B  85
                                                        F 110
                                                        H 135
------------------------------------------------------------------
Pri niektorých  výrobkoch (napríklad gume)  výrobca určí príslušnú
teplotnú triedu izolácie.

           Ak  je transformátor  vybavený zásobníkom  a má inertný
           plyn  nad  olejom  alebo  ak  je  hermeticky  uzavretý,
           oteplenie oleja  v hornej časti  zásobníka alebo puzdra
           neprekročí  55 K.  Ak transformátor  nemá zásobník  ani
           uvedené  usporiadanie, oteplenie  oleja v  hornej časti
           zásobníka  alebo  puzdra  neprekročí  50  K.  Oteplenie
           izolácie merané  na vonkajšom povrchu jadra  a na iných
           mechanických častiach, ktoré sú  s ním v kontakte alebo
           v jeho blízkosti, neprekročí hodnotu z tabuľky č. 3.

4          Konštrukčné požiadavky
4.1        Izolačné požiadavky
           Tieto požiadavky  sú určené pre  meracie transformátory
           prúdu alebo napätia.
4.1.1      Menovité izolačné hladiny pre primárne vinutia
           Menovitá izolačná hladina  primárneho vinutia prúdového
           alebo napäťového transformátora  vychádza z najvyššieho
           napätia Um.
4.1.1.1    Pre vinutia  s Um =  0,72 kV alebo  1,2 kV je  menovitá
           izolačná hladina určená skúšobným napätím podľa tabuľky
           č. 4 pri menovitej sieťovej frekvencii.
4.1.1.2    Pre vinutia  s Um =  3,6 kV alebo  vyšším do 300  kV je
           menovitá  izolačná hladina  určená skúšobnými napätiami
           rázového impulzu podľa tabuľky č. 4.

Tabuľka č. 4

  Menovité izolačné hladiny pre primárne vinutia transformátora
           s najvyšším napätím zariadenia Um < 300 kV

------------------------------------------------------------------
  Najvyššie napätie   Menovité skúšobné       Menovité skúšobné
    zariadenia Um     napätie sieťovej        napätie rázového
(efektívna hodnota)      frekvencie               impulzu
      (kV)            (efektívna hodnota)     (špičkové) (kV)
                            (kV)
------------------------------------------------------------------
       0,72                  3                     -
       1,2                   6                     -
       3,6                  10                    20
                                                  40
       7,2                  20                    40
                                                  60
      12                    28                    60
                                                  75
      17,5                  38                    75
                                                  95
      24                    50                    95
                                                 125
      36                    70                   145
                                                 170
      52                    95                   250
      72,5                 140                   325
     100                   185                   450
     123                   185                   450
                           230                   550
     145                   230                   550
                           275                   650
     170                   275                   650
                           325                   750
     245                   395                   950
                           460                 1 050
------------------------------------------------------------------
Pre  inštalácie  vystavené  vonkajším  vplyvom  sa odporúča zvoliť
najvyššie izolačné hladiny.

4.1.1.3    Pre vinutia s  Um vyšším alebo rovnajúcim sa  300 kV je
           menovitá  izolačná hladina  určená menovitým  skúšobným
           napätím spínacieho alebo rázového impulzu podľa tabuľky
           č. 5.

Tabuľka č. 5

  Menovité izolačné hladiny pre primárne vinutia transformátora
           s najvyšším napätím zariadenia Um >= 300 kV

------------------------------------------------------------------
  Najvyššie napätie   Menovité skúšobné       Menovité skúšobné
    zariadenia Um     napätie spinacieho      napätie rázového
(efektívna hodnota)   impulzu (špičkové)          impulzu
      (kV)                  (kV)              (špičkové) (kV)
------------------------------------------------------------------
       300                  750                      950
                            850                    1 050

       362                  850                    1 050
                            950                    1 175

       420                1 050                    1 300
                          1 050                    1 425

       525                1 050                    1 425
                          1 175                    1 550

       765                1 425                    1 950
                          1 550                    2 100
------------------------------------------------------------------
Pre  inštalácie  vystavené  vonkajším  vplyvom  sa odporúča zvoliť
najvyššie izolačné hladiny.

4.1.2      Ďalšie požiadavky na izoláciu primárneho vinutia
4.1.2.1    Skúšobné napätie sieťovej frekvencie
           Vinutie  s najvyšším  napätím  zariadenia  Um >= 300 kV
           odolá    skúšobnému    napätiu    sieťovej   frekvencie
           zodpovedajúcemu  zvolenému skúšobnému  napätiu rázového
           impulzu podľa tabuľky č. 6.
4.1.2.2    Skúšobné  napätie sieťovej  frekvencie pre  uzemňovaciu
           svorku
           Svorka  primárneho vinutia  určená na  uzemnenie, ak je
           odizolovaná   od   puzdra   alebo   od   kostry,  odolá
           krátkodobému  pôsobeniu   skúšobného  napätia  sieťovej
           frekvencie s hodnotou 3 kV (efektívna hodnota).

Tabuľka č. 6

Menovité skúšobné napätia sieťovej frekvencie pre primárne vinutia
    transformátora s najvyšším napätím zariadenia Um >= 300 kV

------------------------------------------------------------------
Menovité skúšobné napätie rázového      Menovité skúšobné napätie
impulzu (špičkové) (kV)                 sieťovej frekvencie
                                        (efektívna hodnota) (kV)
------------------------------------------------------------------
              950                                   395
            1 050                                   460
            1 175                                   510
            1 300                                   570
            1 425                                   630
            1 550                                   680
            1 950                                   880
            2 100                                   975
------------------------------------------------------------------

4.1.2.3    Čiastkové výboje
           Požiadavky   na   čiastkové   výboje   sa  vzťahujú  na
           transformátory prúdu s Um >= 7,2 kV. Úroveň čiastkových
           výbojov neprekročí hranice stanovené v tabuľke č. 7 pri
           skúšobných napätiach stanovených v tejto tabuľke.
           Pri skúške  sa aplikuje predpätie podľa  postupu v bode
           9.2.2.

Tabuľka č. 7

   Skúšobné napätia čiastkových výbojov (ČV) a dovolené úrovne

----------------------------------------------------------------------------
                       Skúšobné napätie ČV       Dovolené úrovne ČV (pC)
Typ uzemnenia systému  (efektívna hodnota) ---------------------------------
                               (kV)                   Typ izolácie
                                           ---------------------------------
                                                ponorená          pevná
                                               do tekutiny
----------------------------------------------------------------------------
Sústava s účinne                Um                 10                       50
uzemneným uzlom
(uzemňovací          1,2 Um/druhá odmocnina z 3     5               20
činiteľ <= 1,5)
----------------------------------------------------------------------------
Izolovaná alebo             1,2 Um                 10               50
neúčinne uzemnená
sústava (uzemňovací  1,2 Um/druhá odmocnina z 3     5               20
činiteľ > 1,5)
----------------------------------------------------------------------------
1. Ak  nie je  definovaný  uzemňovací  systém, platia  hodnoty pre
   izolované alebo neúčinne uzemnené sústavy.
2. Dovolená úroveň ČV platí aj pre frekvencie odlišné od menovitej
   frekvencie.

4.1.2.4    Razový odseknutý impulz
           Primárne  vinutie odolá  razovému napätiu  s odseknutým
           impulzom  so  špičkovou  hodnotou  115%  plného napätia
           razového impulzu. Nižšie  hodnoty skúšobného napätia sa
           môžu dohodnúť medzi výrobcom a odberateľom.
4.1.2.5    Kapacita a činiteľ dielektrických strát
           Tieto  požiadavky  sú  určené  len  pre  transformátory
           s primárnym  vinutím izolovaným  ponorením do kvapaliny
           s Um >= 72,5 kV.
           Hodnoty  kapacity a  činiteľa dielektrických  strát (tg
           delta) sa vzťahujú na menovitú frekvenciu a na napäťovú
           úroveň v rozsahu od 10 kV do Um/druhá odmocnina z 3.
           1. Cieľom je kontrola  zhody výroby. Hranice dovolených
              zmien  môžu  byť  predmetom  dohody  medzi  výrobcom
              a odberateľom.
           2. Činiteľ  dielektrických strát  závisí od konštrukcie
              izolácie a  od napätia a  teploty. Jeho hodnoty  pri
              Um/druhá odmocnina  z 3 a  pri teplote okolia  bežne
              neprekračujú hodnotu 0,005.
4.1.2.6    Viacnásobné odseknuté impulzy
           Meracie   transformátory  prúdu   s  primárnym  vinutím
           ponoreným do  oleja s Um >= 300 kV odolajú viacnásobným
           odseknutým   impulzom   na   kontrolu   správania   pri
           vysokofrekvenčných   rušivých    vplyvoch,   ktoré   sa
           očakávajú v prevádzke.
4.1.3      Požiadavky na izoláciu medzi sekciami
           Pre  primárne a  sekundárne vinutie  rozdelené do dvoch
           alebo  viacerých  sekcií  je  menovité skúšobné napätie
           sieťovej frekvencie pri  skúške izolácie medzi sekciami
           3 kV (efektívna hodnota).
4.1.4      Izolačné požiadavky na sekundárne vinutie
           Menovité  skúšobné  napätie   sieťovej  frekvencie  pre
           izoláciu  sekundárneho  vinutia   je  3  kV  (efektívna
           hodnota).
4.1.5      Požiadavky na medzizávitovú izoláciu
           Menovité  skúšobné napätie  medzizávitovej izolácie  je
           v špičke 4,5 kV.  Pri niektorých typoch transformátorov
           sa môžu prijať nižšie  hodnoty podľa skúšobného postupu
           uvedeného v bode 9.4.
4.1.6      Požiadavky na vonkajšiu izoláciu
           Pri   meracích  transformátoroch   prúdu  určených   na
           vonkajšiu montáž s keramickým izolátorom, ktorý sa môže
           kontaminovať, sú  povrchové cesty pre  dané znečistenie
           ustanovené   v   príslušných   slovenských  technických
           normách.
4.2        Odolnosť proti skratu
           Merací transformátor  napätia sa navrhuje  a konštruuje
           tak, aby v stave  pripojenia na menovité napätie odolal
           mechanickým  a  tepelným   účinkom  vonkajšieho  skratu
           v trvaní 1 s.
4.3        Mechanické požiadavky
           a) Tieto   požiadavky   sú   určené   len  pre  meracie
              transformátory prúdu s  najvyšším napätím zariadenia
              72,5 kV a  vyšším. V tabuľke č. 8  sa uvádza prehľad
              statických záťaží, ktorým odolá merací transformátor
              prúdu.  Čísla  zahŕňajú  aj  záťaže  následkom vetra
              a ľadu.   Určené   skúšobné   záťaže   sa   aplikujú
              v ľubovoľnom smere na primárne svorky. Súčet záťaží,
              ktoré    pôsobia   pri    individuálnych   funkčných
              podmienkach,  neprekročí  50%  stanovenej  skúšobnej
              záťaže.   Meracie   transformátory   prúdu   odolajú
              zriedkavo   sa  vyskytujúcim   extrémnym  dynamickým
              záťažiam  (napríklad  skratom),  ktoré  neprekračujú
              1,4-násobku statickej skúšobnej záťaže. Pre niektoré
              aplikácie  môže byť  určená odolnosť  proti otáčaniu
              primárnych svoriek.

Tabuľka č. 8

                    Statické skúšobné záťaže

------------------------------------------------------------------
Najvyššie napätie             Statická skúšobná záťaž FR (N)
  zariadenia Um           ----------------------------------------
      (kV)                    záťaž triedy I     záťaž triedy II
------------------------------------------------------------------
 od  72,5 do 100                  1 250               2 500
 od 123   do 170                  2 000               3 000
 od 245   do 362                  2 500               4 000
      >= 420                      4 000               6 000
------------------------------------------------------------------

           b) Tieto   požiadavky   sú   určené   len  pre  meracie
              transformátory    napätia   s    najvyšším   napätím
              zariadenia  72,5  kV  a  vyšším.  V  tabuľke č. 9 sa
              uvádza  prehľad  statických  záťaží,  ktorým  merací
              transformátor  napätia  odolá.   Čísla  zahŕňajú  aj
              záťaže  následkom  vetra  a  ľadu.  Určené  skúšobné
              záťaže  sa  majú  aplikovať  v  ľubovoľnom  smere na
              primárne  svorky.  Súčet  záťaží,  ktoré pôsobia pri
              bežných   podmienkach  používania,   neprekročí  50%
              stanovenej    skúšobnej    záťaže.    V   niektorých
              aplikáciách  meracie transformátory  napätia odolajú
              zriedkavo   sa  vyskytujúcim   extrémnym  dynamickým
              záťažiam  cez  prúdové  svorky  (napríklad skratom),
              ktoré  neprekračujú 1,4-násobku  statickej skúšobnej
              záťaže.  Pri  niektorých  aplikáciách  sa môže určiť
              odolnosť proti otáčaniu primárnych svoriek.

Tabuľka č. 9

                    Statické skúšobné záťaže

------------------------------------------------------------------
Najvyššie napätie          Statická skúšobná záťaž FR (N)
zariadenia Um (kV)  ----------------------------------------------
                                  Transformátory napätia
                    ----------------------------------------------
                     s napäťovými      cez prúdové svorky
                       svorkami  ---------------------------------
                                  Záťaž triedy I  Záťaž triedy II
------------------------------------------------------------------
   72,5 až 100           500           1 250           2 500
  123   až 170         1 000           2 000           3 000
  245   až 362         1 250           2 500           4 000
     >= 420            1 500           4 000           5 000
------------------------------------------------------------------

5          Označovanie meracích transformátorov
5.1        Označovanie na štítku meracieho transformátora prúdu
           Všetky   meracie   transformátory   prúdu   majú  tieto
           označenia:
           a) meno výrobcu alebo jeho značku,
           b) výrobné  číslo  alebo   označenie  typu,  prednostne
              obidva údaje,
           c) menovitý primárny a sekundárny prúd, t.j.:
                   Kn = Ipn/Isn A (napríklad Kn = 100/5 A),
           d) menovitú frekvenciu (napríklad 50 Hz),
           e) menovitý  výstupný  výkon   a  zodpovedajúcu  triedu
              presnosti,  ak  je  to   potrebné,  označí  sa  druh
              sekundárneho vinutia  (napríklad 1 S,  15 VA, trieda
              presnosti 0,5; 2 S, 30 VA, trieda presnosti 1),
           f) najvyššie napätie zariadenia (napríklad 1,2 kV alebo
              145 kV),
           g) menovitú izolačnú hladinu  [napríklad 6/-kV ^*) alebo
              275/650 kV].
           Označenia písmen f) a g) sa môžu skombinovať do jedného
           [napríklad 1,2/6/-kV ^*) alebo 145/275/650 kV].
           Všetky informácie sa  označia nezmazateľným spôsobom na
           samom meracom transformátore prúdu alebo na jeho štítku
           bezpečne pripevnenom na transformátore.
           Ak je na štítku miesto, uvedú sa tieto informácie:
           h) menovitý  krátkodobý tepelný  prúd (Ith)  a menovitý
              dynamický  prúd,  ak   sa  odlišuje  od  2,5-násobku
              menovitého  krátkodobého tepelného  prúdu (napríklad
              13 kA alebo 13/40 kA),
           i) teplotná trieda izolácie, ak je odlišná od triedy A;
              ak   sa   použili   izolačné   materiály  niekoľkých
              teplotných tried  izolácie, uvedie sa  trieda, ktorá
              ohraničuje oteplenie daného vinutia,
           j) na  transformátoroch s  dvoma sekundárnymi vinutiami
              použitie   každého  vinutia   a  jemu  zodpovedajúce
              svorky.
5.2        Označovanie svoriek meracieho transformátora prúdu
           Označenie svoriek určuje
           a) primárne a sekundárne vinutia,
           b) sekcie vinutia, ak existujú,
           c) relatívne polarity vinutí a sekcií vinutí,
           d) odbočky, ak sú vyvedené.
5.2.1      Spôsob označovania
           Svorky sa  označia jasne a nezmazateľne  na ich povrchu
           alebo  tesne  v   ich  blízkosti.  Označenie  pozostáva
           z kombinácie písmen a čísiel. Použijú sa písmená veľkej
           abecedy.
5.2.2      Označovanie
           Označenie   svoriek   meracieho   transformátora  prúdu
           zodpovedá   požiadavkám   ustanoveným   v   príslušných
           slovenských technických normách.
5.2.3      Svorky   meracieho    transformátora   prúdu   označené
           rovnakými písmenami  veľkej a malej abecedy  majú v tom
           istom čase rovnakú polaritu.
5.3        Označovanie na štítku meracieho transformátora napätia
                   Na meracích transformátoroch  napätia sa uvádzajú tieto
           údaje:
           a) meno výrobcu alebo jeho značka,
           b) výrobné  číslo  alebo   označenie  typu,  prednostne
              obidva údaje,
           c) menovité  primárne a  sekundárne napätie  (napríklad
              66/0,11 kV),
           d) menovitá frekvencia (napríklad 50 Hz),
           e) menovitý  výkon  a  zodpovedajúca  trieda  presnosti
              (napríklad 50 VA v tr.  p. 1,0), ak má transformátor
              dve  oddelené  sekundárne  vinutia,  označenie udáva
              výstupný rozsah každého  sekundárneho vinutia vo VA,
              zodpovedajúca  trieda presnosti  a menovité  napätie
              každého vinutia,
           f) najvyššie napätie siete (napríklad 72,5 kV),
           g) menovitá izolačná hladina (napríklad 140/325 kV).
           Označenia písmen f) a g)  sa môžu kombinovať do jedného
           (napríklad  72,5/140/325 kV).  Všetky údaje  sa označia
           nezmazateľným spôsobom priamo na transformátore napätia
           alebo   na   jeho   štítku   bezpečne   pripevnenom  na
           transformátore.
           Okrem  toho  na  ľubovoľnom  mieste  sú označené ďalšie
           údaje:
           h) menovitý   napäťový  činiteľ   a  zodpovedajúci  čas
              trvania prepätia,
           i) teplotná trieda  izolácie, keď je  odlišná od triedy
              A; ak sa použilo niekoľko teplotných tried izolácie,
              uvedie  sa  tá,  ktorá  obmedzuje  oteplenie  daného
              vinutia,
           j) na  transformátoroch s  viac ako  jedným sekundárnym
              vinutím  použitie  každého  vinutia  a zodpovedajúce
              svorky.
5.4        Označovanie svoriek meracieho transformátora napätia
5.4.1      Všeobecné pravidlá
           Označenia   sa   vzťahujú    na   jednofázové   meracie
           transformátory napätia, ako aj na zostavy jednofázových
           meracích transformátorov napätia  zostavených do jednej
           jednotky    a   zapojených    ako   trojfázový   merací
           transformátor   napätia  alebo   na  trojfázový  merací
           transformátor napätia so spoločným jadrom pre tri fázy.
5.4.2      Označovanie svoriek
           Prednostné  označenia svoriek  meracích transformátorov
           napätia   sú  ustanovené   v  príslušných   slovenských
           technických normách.
5.4.3      Svorky   meracích   transformátorov   napätia  označené
           rovnakými písmenami  veľkej a malej abecedy  majú v tom
           istom čase rovnakú polaritu.

6          Metrologické požiadavky
6.1        Stanovenie triedy presnosti  pre meracie transformátory
           prúdu a napätia
           Pre  meracie  transformátory  prúdu  alebo  napätia  je
           trieda   presnosti    stanovená   najvyššou   dovolenou
           percentuálnou chybou prúdu  alebo napätia pri menovitom
           prúde  alebo  napätí  predpísanom  pre príslušnú triedu
           presnosti.
6.1.1      Normalizované triedy presnosti
           Normalizované    triedy     presnosti    pre    meracie
           transformátory prúdu sú:
                  0,1 - 0,2 - 0,5 - 1 - 3 - 5.
           Normalizované    triedy     presnosti    pre    meracie
           transformátory napätia sú:
                  0,1 - 0,2 - 0,5 - 1,0 - 3,0.
6.2        Najväčšie  dovolené  chyby  prúdu  a najväčšie dovolené
           chyby fázového posunu meracích transformátorov prúdu
6.2.1      Pre  triedy presnosti  0,1 -  0,2 -  0,5 a  1 najväčšie
           dovolené  chyby prúdu  a fázového  posunu pri menovitej
           frekvencii a pri 5%, 20%,  100% a 120% menovitého prúdu
           neprekročia  hodnoty  uvedené   v  tabuľke  č. 10,  keď
           sekundárna  záťaž  má  ľubovoľnú  hodnotu  medzi 25% až
           100% menovitej záťaže.
6.2.2      Pre triedy  presnosti 0,2 S a  0,5 S najväčšie dovolené
           chyby prúdu a  fázového posunu meracích transformátorov
           prúdu na špeciálne použitie  (predovšetkým v spojení so
           špeciálnymi  elektromermi,  ktoré  presne  merajú  prúd
           medzi 50  mA a 6  A, čo je  medzi 1% a  120% menovitého
           prúdu 5 A) pri menovitej frekvencii neprekročia hodnoty
           uvedené v tabuľke č. 11,  keď sekundárna záťaž dosahuje
           ľubovoľnú hodnotu  medzi 25% až  100% menovitej záťaže.
           Tieto  triedy  presnosti  sa  predovšetkým používajú na
           prevody  25/5, 50/5  a  100/5  a ich  dekadické násobky
           a len pre menovité sekundárne prúdy 5 A.
6.2.3      Pre  triedy presnosti  3 a  5 najväčšie  dovolené chyby
           prúdu  pri  menovitej  frekvencii  neprekročia  hodnoty
           uvedené  v  tabuľke  č.  12,  keď  sekundárna  záťaž má
           ľubovoľnú hodnotu od 50% do 100% menovitej záťaže.
           Sekundárna záťaž používaná na skúšobné účely má účinník
           0,8 ind. okrem prípadov, keď  záťaž je menšia ako 5 VA.
           Vtedy je účinník 1,0. V žiadnom prípade nie je skúšobná
           záťaž  nižšia  ako  1   VA.  Najväčšie  dovolené  chyby
           fázového  posunu  pre  triedy  presnosti  3  a 5 nie sú
           stanovené.
6.2.4      Vo   všeobecnosti   najväčšie   dovolené   chyby  prúdu
           a fázového   posunu   platia   pre   akúkoľvek   polohu
           vonkajšieho    vodiča   umiestneného    vo   vzduchovej
           vzdialenosti nie menšej,  ako je vzdialenosť požadovaná
           pre izoláciu vo vzduchu pri najvyššom napätí zariadenia
           (Um).  Osobitné podmienky  použitia vrátane  prístrojov
           s menším   rozsahom   prevádzkových   napätí  spojených
           s vyššími prúdovými hodnotami sú predmetom dohody medzi
           výrobcom a odberateľom.

Tabuľka č. 10

    Najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového posunu meracích
      transformátorov prúdu (triedy presnosti od 0,1 do 1)

----------------------------------------------------------------------------
Trieda    Najväčšie dovolené chyby       Najväčšie dovolené chyby fázového
presnosti    prúdu (prevodu)                     posunu (+ -)
            uvedené v % (+ -)      -----------------------------------------
                                          Minúty               Centiradiány
----------------------------------------------------------------------------
          5%  20%  100%  120%      5%  20%  100%  120%  5%  20%  100%  120%
          Im  Im    Im    Im       Im  Im    Im    Im   Im  Im    Im    Im
----------------------------------------------------------------------------
0,1      0,4  0,2  0,1  0,1        15   8    5     5   0,45 0,24 0,15 0,15
0,2      0,75 0,35 0,2  0,2        30  15   10    10   0,9  0,45 0,3  0,3
0,5      1,5  0,75 0,5  0,5        90  45   30    30   2,7  1,35 0,9  0,9
1,0      3,0  1,5  1,0  1,0       180  90   60    60   5,4  2,7  1,8  1,8
---------------------------------------------------------------------------

Tabuľka č. 11

          Najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového posunu meracích
                 transformátorov prúdu na špeciálne použitie

----------------------------------------------------------------------------
Trieda    Najväčšie dovolené chyby    Najväčšie dovolené chyby fázového
presnosti    prúdu (prevodu)                   posunu (+ -)
            uvedené v % (+ -)    -------------------------------------------
                                          Minúty               Centiradiány
----------------------------------------------------------------------------
         1%  5%  20% 100% 120%  1%  5%  20% 100% 120% 1%  5%  20% 100% 120%
         Im  Im  Im   Im   Im   Im  Im  Im   Im   Im  Im  Im  Im   Im   Im
----------------------------------------------------------------------------
0,2S   0,75 0,35 0,2 0,2  0,2   30  15  10   10   10 0,9 0,45 0,3  0,3  0,3
0,5S   1,5  0,75 0,5 0,5  0,5   90  45  30   30   30 2,7 1,35 0,9  0,9  0,9
----------------------------------------------------------------------------

Tabuľka č. 12

        Najväčšie dovolené chyby prúdu meracích transformátorov prúdu
                          (triedy presnosti 3 a 5)

----------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti Najväčšie dovolené chyby prúdu (prevodu) uvedené v %
----------------------------------------------------------------------
                               50% Im                   120% Im
       3                       + -3                       + -3
       5                       + -5                       + -5
----------------------------------------------------------------------

6.3        Rozšírené prúdové rozsahy
           Normalizované hodnoty menovitého rozšíreného primárneho
           prúdu sú 120%, 150% a 200% menovitého primárneho prúdu.
           Meracie  transformátory prúdu  triedy presnosti  0,1 až
           1 spĺňajú  požiadavky  na  rozšírený  prúdový rozsah za
           predpokladu, že
           a) menovitý  trvalý  tepelný  prúd  sa  rovná niektorým
              menovitým  rozšíreným primárnym  prúdom v percentách
              menovitého primárneho prúdu,
           b) najväčšie  dovolené  chyby  prúdu  a fázového posunu
              predpísané  pre  120%  menovitého  primárneho  prúdu
              v tabuľke č. 10  sú určené až  po menovitý rozšírený
              primárny prúd.
6.4        Najväčšie  dovolené  chyby  napätia  a  fázového posunu
           meracích transformátorov napätia
           Prípustné  hodnoty najväčších  dovolených chýb  napätia
           a fázového posunu  pri menovitej frekvencii  sú uvedené
           v tabuľke č. 13 pri ľubovoľnom  napätí v rozsahu od 80%
           do 120% menovitého napätia a  so záťažou od 25% do 100%
           menovitej hodnoty pri účinníku 0,8 ind.
           Najväčšie dovolené chyby  sú na svorkách transformátora
           a zahŕňajú  vplyv poistiek  alebo rezistorov,  ktoré sú
           súčasťou transformátorov.

Tabuľka č. 13

   Najväčšie dovolené chyby napätia a fázového posunu meracích
                     transformátorov napätia

----------------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti Najväčšie dovolené     Najväčšie         dovolené chyby fázového
                 chyby napätia v %                  posunu
                                        ------------------------------------
                                             Minúty          Centiradiány
----------------------------------------------------------------------------
     0,1            + -0,1                    + -5              + -0,15
     0,2            + -0,2                    + -10             + -0,3
     0,5            + -0,5                    + -20             + -0,6
     1,0            + -1,0                    + -40             + -1,2
     3,0            + -3,0             nie je stanovené    nie je stanovené
----------------------------------------------------------------------------

6.5        Pri  objednávke  transformátorov   s  dvoma  oddelenými
           sekundárnymi   vinutiami  vzhľadom   na  ich   vzájomnú
           závislosť používateľ špecifikuje  dva výstupné rozsahy,
           každý samostatne  pre každé vinutie,  s hornou hranicou
           každého      výstupného      rozsahu     zodpovedajúcou
           normalizovanej menovitej výstupnej hodnote.
           Vinutie   spĺňa  požiadavky   na  presnosť   vo  svojom
           výkonovom  rozsahu,  zatiaľ  čo  v  rovnakom čase druhé
           vinutie má výkon s ľubovoľnou  hodnotou od nuly do 100%
           hornej  hranice  výstupného  rozsahu  určeného pre toto
           druhé vinutie. Na overenie  zhody s týmito požiadavkami
           stačí skúška len s krajnými hodnotami.
           Ak nie  sú stanovené výstupné  rozsahy, predpokladá sa,
           že  sa pohybujú  od 25%  do 100%  menovitého výkonu pre
           každé vinutie. Ak je jedno  z vinutí zaťažené len občas
           a krátko alebo  ak sa používa len  ako pomocné vinutie,
           jeho vplyv na iné vinutia sa môže zanedbať.

7          Druhy skúšok
           a) technická skúška pri  schvaľovaní typu vykonávaná na
              každom type  transformátora, ktorá má  preukázať, že
              všetky   transformátory   vyrobené   podľa  rovnakej
              špecifikácie  vyhovujú  požiadavkám,  ktoré  nie  sú
              zahrnuté  do  kusovej  skúšky.  Technická skúška pri
              schvaľovaní typu sa môže  považovať za platnú, ak sa
              vykonáva  na  transformátore,   ktorý  má  najmenšie
              odchýlky od pôvodného vyhotovenia. Tieto odchýlky sa
              dohodnú medzi výrobcom a odberateľom,
           b) kusová skúška,  ktorá sa vykonáva  na každom meracom
              transformátore,
           c) špeciálna skúška, iná ako typová alebo kusová skúška
              dohodnutá medzi výrobcom a odberateľom,
           d) skúška pri prvotnom overení obsahuje posúdenie zhody
              so schváleným typom a vybrané kusové skúšky.
7.1        Technická skúška pri schvaľovaní typu
7.1.1      Technická   skúška   pri   schvaľovaní   typu  meracích
           transformátorov prúdu pozostáva z týchto skúšok:
           a) krátkodobá prúdová skúška (bod 8.1),
           b) skúška oteplenia (bod 8.2),
           c) impulzná rázová skúška (bod 8.3.2),
           d) skúška spínacím impulzom (bod 8.3.3),
           e) vlhkostná skúška pre  vonkajšie typy transformátorov
              (bod 8.4),
           f) zistenie chýb (bod 8.6).
7.1.2      Technická   skúška   pri   schvaľovaní   typu  meracích
           transformátorov napätia pozostáva z týchto skúšok:
           a) skúška oteplenia (bod 8.5),
           b) skúška odolnosti proti skratu (bod 8.6),
           c) impulzná rázová skúška (bod 8.3.2),
           d) skúška spínacím impulzom (bod 8.3.3),
           e) skúška  za  dažďa  vonkajších  typov transformátorov
              (bod 8.4),
           f) zistenie chýb (bod 8.7).
           Všetky  skúšky dielektrika  sa vykonávajú  na tom istom
           transformátore, ak nie je pri skúške stanovené inak.
7.2        Kusová skúška
7.2.1      Kusová  skúška sa  vzťahuje na  každý jednotlivý merací
           transformátor prúdu a pozostáva z
           a) kontroly úplnosti, správnosti  a čitateľnosti údajov
              na štítku transformátora,
           b) kontroly označenia svoriek (bod 9.1),
           c) skúšky  odolnosti  primárneho  vinutia  pri sieťovej
              frekvencii (bod 9.2.1.1),
           d) merania čiastkových výbojov (bod 9.2.2.1),
           e) skúšky  odolnosti sekundárnych  vinutí pri  sieťovej
              frekvencii (bod 9.3),
           f) skúšky   odolnosti  medzi   sekciami  pri   sieťovej
              frekvencii (bod 9.3),
           g) prepäťovej skúšky medzizávitovej izolácie (bod 9.4),
           h) zistenia chýb (bod 8.6).
           Poradie  skúšok  nie  je  normalizované, ale stanovenie
           chýb sa vykonáva až po ostatných skúškach.
           Opakované   skúšky  primárnych   vinutí  pri   sieťovej
           frekvencii sa vykonávajú pri 80% stanoveného skúšobného
           napätia.
7.2.2      Kusová  skúška sa  vzťahuje na  každý jednotlivý merací
           transformátor napätia a pozostáva z
           a) kontroly úplnosti, správnosti  a čitateľnosti údajov
              na štítku transformátora,
           b) overenia správnosti označenia svoriek (bod 9.1),
           c) skúšky  odolnosti  primárneho  vinutia  pri sieťovej
              frekvencii (bod 9.2.1.2),
           d) merania čiastkového výboja (bod 9.2.2.2),
           e) skúšky  odolnosti sekundárneho  vinutia pri sieťovej
              frekvencii (bod 9.3),
           f) skúšky odolnosti medzi sekciami vinutia pri sieťovej
              frekvencii (bod 9.3),
           g) zistenia chýb (bod 8.7).
           Poradie  skúšok  nie  je  normalizované, ale stanovenie
           chýb sa vykonáva až po ostatných skúškach.
           Opakované   skúšky  primárnych   vinutí  pri   sieťovej
           frekvencii sa vykonávajú pri 80% stanoveného skúšobného
           napätia.
7.2.3      Chyby  meracích transformátorov  prúdu a  napätia podľa
           bodov 8.6 a 8.7 sa zisťujú pri
           a) menovitej frekvencii 50 Hz + -1%,
           b) teplote laboratória 15 stupňov C až 25 stupňov C,
           c) relatívnej vlhkosti 30% až 80%,
           d) najväčšom skreslení prúdu alebo napätia 5%.
7.3        Špeciálne skúšky
           Špeciálne  skúšky   sa  vykonajú  podľa   dohody  medzi
           výrobcom a odberateľom:
           a) rázová skúška odseknutým impulzom (bod 10.1),
           b) meranie  kapacity  a  činiteľa  dielektrických strát
              (bod 10.2),
           c) mechanické skúšky (bod 10.4).
7.4        Skúšky pri prvotnom overení:
           a) posúdenie zhody so schváleným typom,
           b) kontrola úplnosti, správnosti  a čitateľnosti údajov
              na štítku transformátora,
           c) kontrola označenia svoriek (bod 9.1),
           d) zistenie chýb (body 8.6 a 8.7).

8          Skúšky typu
8.1        Krátkodobé prúdové skúšky
           Pri skúške  tepelného krátkodobého prúdu  Ith má merací
           transformátor prúdu na začiatku skúšky ustálenú teplotu
           medzi  10 stupňami  C a  40 stupňami  C. Táto skúška sa
           vykonáva pri skratovaných svorkách sekundárneho vinutia
           a pri prúde I v čase t  tak, že (I2t) nie je menšie ako
           (Ith)2,  a za  predpokladu, že  t má  hodnotu medzi 0,5
           s a 5 s. Dynamická  skúška sa vykonáva pri skratovaných
           svorkách  sekundárneho  vinutia  a  v špičkovej hodnote
           primárneho  prúdu,  ktorá  nie  je  menšia ako menovitý
           dynamický prúd (Idyn) aspoň v jednej špičke.
           Dynamická skúška sa môže kombinovať s teplotnou skúškou
           za  predpokladu,  že  prvý  hlavný  špičkový prúd tejto
           skúšky nie je menší ako menovitý dynamický prúd (Idyn).
           Merací  transformátor  prúdu  sa  temperuje  a vyhovuje
           tejto  skúške,  ak  po   ochladení  na  teplotu  okolia
           (v  rozmedzí od  10 stupňov  C do  40 stupňov  C) spĺňa
           tieto požiadavky:
           a) nie je viditeľne poškodený,
           b) jeho  chyby  po  odmagnetovaní  sa  nelíšia  od chýb
              zaznamenaných  pred skúškami  o viac  ako o polovicu
              najväčších dovolených chýb stanovených pre príslušnú
              triedu presnosti,
           c) odolá  izolačným  skúškam  stanoveným  v bodoch 9.2,
              9.3 a 9.4, ale  so skúšobnými napätiami alebo prúdmi
              zníženými na 90% predpísaných hodnôt,
           d) pri kontrole izolácia nevykazuje v blízkosti povrchu
              vodičov      významné      poškodenie     (napríklad
              zuhoľnatenie).
           Kontrola  podľa písmena  d) sa  nevyžaduje, ak  prúdová
           hustota  v  primárnom  vinutí  zodpovedajúca menovitému
           krátkodobému tepelnému prúdu neprekračuje:
8.1.1      180 A/mm2,  ak je vinutie medené  s vodivosťou najmenej
           97% hodnoty uvedenej v príslušnej slovenskej technickej
           norme vzťahujúcej sa na meracie transformátory,
8.1.2      120  A/mm2,  ak  je   vinutie  hliníkové  s  vodivosťou
           najmenej 97%  hodnoty uvedenej v  príslušnej slovenskej
           technickej    norme   vzťahujúcej    sa   na    meracie
           transformátory.
8.2        Skúška oteplenia
           Skúška   sa   vykonáva   na   účel   overenia  splnenia
           požiadaviek  určených  v  bode  3.3.  Teplota meracieho
           transformátora  prúdu  alebo  napätia  sa  považuje  za
           ustálenú, ak jej nárast nepresiahne 1 K za hodinu.
           Teplota  okolia  v  mieste  skúšky  je  v rozsahu od 10
           stupňov C do 30 stupňov C.
           Meracie transformátory pri skúške  sú zapojené tak, ako
           sú umiestnené v bežnej prevádzke.
           Ak  to podmienky  dovoľujú, oteplenie  vinutia sa zistí
           metódou merania  prírastku odporu. Pre  vinutia s veľmi
           nízkym odporom sa môžu použiť aj termočlánky.
           Oteplenie iných  častí, ako je  vinutie, sa môže  merať
           teplomermi alebo termočlánkami.
8.3        Impulzné skúšky na primárnom vinutí
8.3.1      Všeobecne
           Impulzná   skúška           sa   vykonáva   podľa   príslušných
           slovenských  technických  noriem.  Skúšobné  napätie sa
           privedie  medzi  svorky   primárneho  vinutia  (spojené
           navzájom) a zem. Kostra, puzdro (ak je použité) a jadro
           (ak sa má uzemniť) a všetky svorky sekundárneho vinutia
           sa  pripoja  k  zemi.  Impulzná  skúška vo všeobecnosti
           pozostáva   z   privedenia   napätia   na   referenčnej
           a menovitej  úrovni.  Napätie  referenčného  impulzu je
           medzi  50%  a   75%  menovitého  skúšobného  impulzného
           napätia.  Špičková hodnota  a tvar  priebehu impulzu sa
           zaznamenajú. Dôkaz o  poruche izolácie následkom skúšky
           môže   byť   daný   zmenou   priebehu  pri  referenčnom
           a menovitom skúšobnom napätí. Zlepšenie zisťovania chýb
           sa  dá  dosiahnuť  záznamom  zemného  prúdu ako doplnku
           k záznamu napätia.
8.3.2      Impulzné rázové skúšky
           Skúšobné   napätie   má   príslušnú   hodnotu   uvedenú
           v tabuľkách č.  4 alebo 5  v závislosti od  najvyššieho
           napätia zariadenia a od stanovenej izolačnej hladiny.
8.3.2.1    Vinutia s Um < 300 kV
           Skúška  sa vykonáva  pri kladnej  aj zápornej polarite.
           Privedie  sa  pätnásť  po  sebe  nasledujúcich impulzov
           každej polarity bez korekcie na atmosférické podmienky.
           Merací   transformátor  prúdu   alebo  napätia  vyhovie
           skúške, ak sa pre každú polaritu
           a) nevyskytne žiaden výboj s prierazom v neobnoviteľnej
              vnútornej izolácii,
           b) nevyskytne žiaden preskok v neobnoviteľnej vonkajšej
              izolácii,
           c) nevyskytnú  viac  ako  dva  preskoky  v obnoviteľnej
              vonkajšej izolácii,
           d) nezistí   žiaden   iný   dôkaz   zlyhania   izolácie
              (napríklad  zmeny  časového  priebehu  zaznamenaných
              veličín).
           Pre  neuzemnené  meracie  transformátory  napätia sa na
           každú fázovú svorku postupne pripojí približne polovica
           počtu impulzov,  pričom iná fázová  svorka je uzemnená.
           Použitie  15  kladných  a   15  záporných  impulzov  je
           špecifikované  na  skúšanie  vonkajšej  izolácie. Ak sa
           dohodnú ďalšie  skúšky medzi výrobcom  a odberateľom na
           kontrolu vonkajšej izolácie, počet razových impulzov sa
           môže obmedziť  na tri pri každej  polarite bez korekcie
           na atmosférické podmienky.
8.3.2.2    Vinutia s Um >= 300 kV
           Skúška  sa vykonáva  s kladnou  aj zápornou  polaritou.
           Privedú sa tri po sebe nasledujúce impulzy bez korekcie
           na atmosférické podmienky.
           Merací   transformátor  prúdu   alebo  napätia  vyhovie
           skúške, ak sa
           a) nevyskytne žiaden výboj s prierazom,
           b) nezistí žiaden iný dôkaz poruchy izolácie (napríklad
              zmeny časového priebehu zaznamenaných veličín).
8.3.3      Skúška spínacím impulzom
           Skúšobné napätie  zodpovedá hodnote uvedenej  v tabuľke
           č. 5  v  závislosti  od  najvyššieho napätia zariadenia
           a stanovenej  izolačnej  hladiny.  Skúška  sa  vykonáva
           s kladnou   polaritou.   Privedie   sa   15   za  sebou
           nasledujúcich  impulzov  korigovaných  na  atmosférické
           podmienky.  Pre  meracie  transformátory  na  vonkajšiu
           montáž sa skúška vykonáva za podmienok podľa bodu 8.4.
           Merací   transformátor  prúdu   alebo  napätia  vyhovie
           skúške, ak sa
           a) nevyskytne žiaden výboj s prierazom v neobnoviteľnej
              vnútornej izolácii,
           b) nevyskytne žiaden preskok v neobnoviteľnej vonkajšej
              izolácii,
           c) nevyskytnú  viac  ako  dva  preskoky  v obnoviteľnej
              vonkajšej izolácii,
           d) nezistí žiaden iný dôkaz poruchy izolácie (napríklad
              zmeny časového priebehu zaznamenaných veličín).
           Impulzy s preskokmi na steny alebo na strop laboratória
           sa neberú do úvahy.
8.4        Skúška za dažďa pre typy meracích transformátorov prúdu
           alebo napätia určených na vonkajšiu montáž
           Postup skúšky za  dažďa zodpovedá príslušným slovenským
           technickým normám. Pre vinutia s  Um < 300 kV sa skúška
           vykonáva  s  napätím  sieťovej  frekvencie s príslušnou
           hodnotou podľa tabuľky č. 4 v závislosti od najvyššieho
           napätia   zariadenia   s   korekciou   na  atmosférické
           podmienky.  Pre  vinutia  s  Um  >=  300  kV  sa skúška
           vykonáva  s   napätím  spínacieho  impulzu   s  kladnou
           polaritou  s  príslušnou  hodnotou  podľa  tabuľky č. 5
           v závislosti   od    najvyššieho   napätia   zariadenia
           a menovitej izolačnej hladiny.
8.5        Skúška odolnosti proti skratu
           Táto  skúška sa  vykonáva podľa  bodu 4.2.  Na začiatku
           skúšky  je  teplota  meracieho  transformátora  napätia
           medzi   10  stupňami   C  a   30  stupňami   C.  Merací
           transformátor  napätia  sa  napája  z  primárnej strany
           a sekundárne svorky sú skratované. Skrat trvá 1 s. Táto
           požiadavka  sa  uplatňuje  aj   vtedy,  ak  sú  poistky
           integrálnou súčasťou  meracieho transformátora napätia.
           Počas  skratu  nie  je  efektívna  hodnota  pripojeného
           napätia  na svorkách  meracieho transformátora  napätia
           nižšia  ako menovité  napätie. Ak  merací transformátor
           napätia  má  viac  ako  jedno  sekundárne vinutie alebo
           sekcie, prípadne odbočky, skúšobné zapojenie sa dohodne
           medzi    výrobcom    a    odberateľom.    Pre   meracie
           transformátory napätia sa môže skúška vykonať napájaním
           sekundárneho vinutia a  skratovaním primárnych svoriek.
           Merací transformátor napätia  sa považuje za vyhovujúci
           tejto  skúške,  ak  po   schladení  na  teplotu  okolia
           vyhovuje týmto požiadavkám:
           a) nie je viditeľne poškodený,
           b) jeho chyby sa neodlišujú  od chýb zaznamenaných pred
              skúškami  o viac  ako  polovicu  hraníc chýb  v jeho
              triede presnosti,
           c) vyhovuje  skúškam izolácie  stanoveným v  bodoch 9.2
              a 9.3,  ale  so  zníženým  skúšobným  napätím na 90%
              predpísanej hodnoty,
           d) pri  prehliadke  izolácie   pri  povrchu  primárneho
              a sekundárneho  vinutia  nie  je  viditeľné významné
              poškodenie (napríklad stopy zuhoľnatenia).
           Kontrola  podľa písmena  d) sa  nevyžaduje, ak  prúdová
           hustota  vo vinutí  neprekračuje 160  A/mm2 pri medenom
           vinutí,  ktorého  vodivosť  je  nižšia  ako 97% hodnoty
           uvedenej  v  príslušnej  slovenskej  technickej  norme.
           Prúdová   hustota   sa   stanoví   na  základe  merania
           efektívnej   hodnoty   symetrického   skratového  prúdu
           v sekundárnom   vinutí  (deleného   menovitou  hodnotou
           transformačného prevodu v prípade primárneho vinutia).
8.6        Skúšky zistenia chýb meracích transformátorov prúdu
           Skúšky zistenia  chýb na overenie zhody  s bodom 6.2 sa
           v prípade meracích  transformátorov prúdu tried  0,1 až
           1 vykonáva pri každej hodnote  prúdu uvedenej v tabuľke
           č. 10 pri  25% a pri 100%  menovitej záťaži (najmenej 1
           VA).  Meracie  transformátory  prúdu  triedy  presnosti
           0,2S a  0,5S sa skúšajú  pri hodnotách prúdu  uvedených
           v tabuľke  č. 11 pri  25% a  pri 100%  menovitej záťaži
           (najmenej   1   VA).   Meracie   transformátory   prúdu
           s rozšíreným prúdovým rozsahom nad  120% sa skúšajú pri
           menovitom    rozšírenom   primárnom    prúde.   Meracie
           transformátory prúdu triedy presnosti  3 a 5 sa skúšajú
           pri dvoch hodnotách prúdu uvedených v tabuľke č. 12 pri
           50% a pri 100% menovitej záťaže (najmenej 1 VA).
8.7        Skúšky zistenia chýb meracích transformátorov napätia
           Skúšky zistenia  chýb na overenie zhody  s bodom 6.4 sa
           vykonajú pri  80%, 100% a 120%  menovitého napätia, pri
           menovitej frekvencii a pri 25% a 100% menovitej záťaži,
           pričom   zistené  chyby   neprekročia  hodnoty  uvedené
           v tabuľke č. 13.

9          Kusové skúšky
9.1        Kontrola označenia svoriek
9.1.1      Skontroluje  sa,  či  označenie  svoriek  je  v  súlade
           s bodom 5.2 alebo 5.4.
9.1.2      Pri kontrole správnosti označenia svoriek
           a) pri  transformátoroch  prúdu  sa  postupuje  tak, že
              skúšaný transformátor a etalón  v meracej súprave sa
              zapoja  tak,  aby  oboma  prechádzal  primárny  prúd
              rovnakým smerom. Ak pri tomto zapojení možno meracou
              súpravou   merať  chyby   skúšaného  transformátora,
              označenie svoriek je správne.
           b) pri  transformátoroch napätia  sa postupuje  tak, že
              skúšaný transformátor a etalón  v meracej súprave sa
              zapoja  paralelne k  zdroju. Ak  pri tomto  zapojení
              možno   meracou  súpravou   merať  chyby   skúšaného
              transformátora, označenie svoriek je správne.
9.2        Skúšky   odolnosti  primárnych   vinutí  pri   sieťovej
           frekvencii a meranie čiastkových výbojov
9.2.1      Skúšky odolnosti pri sieťovej frekvencii
9.2.1.1    Skúška  odolnosti  pri  sieťovej  frekvencii pre merací
           transformátor  prúdu  sa   vykonáva  podľa  príslušných
           slovenských   technických   noriem.   Skúšobné  napätie
           zodpovedá hodnote  uvedenej v tabuľke  č. 4 alebo  č. 6
           v závislosti od najvyššieho  napätia zariadenia. Skúška
           trvá   60  s.   Skúšobné  napätie   sa  privedie  medzi
           skratované  primárne vinutie  a zem.  Skratované svorky
           sekundárneho  vinutia,  kostra,  puzdro  (ak  ho merací
           transformátor  prúdu  má)          a   jadro  (ak  je  vybavené
           špeciálnou uzemňovacou svorkou) sú pripojené k zemi.
9.2.1.2    Skúška   odolnosti   pri    sieťovej   frekvencii   pre
           transformátor  napätia  sa  vykonáva  podľa príslušných
           slovenských   technických   noriem.   Skúška  odolnosti
           priloženým  napätím  trvá  60  s.  Pre skúšku odolnosti
           indukovaným  napätím  môže  byť  frekvencia  skúšobného
           napätia zvýšená nad menovitú  hodnotu, aby sa zabránilo
           nasýteniu  jadra.  Skúška  trvá  60  s.  Ak  frekvencia
           prekročí  dvojnásobok   menovitej  frekvencie,  trvanie
           skúšky sa môže redukovať zo 60 s podľa vzťahu:
                           dvojnásobok menovitej frekvencie
      trvanie skúšky [s] = --------------------------------- . 60,
                                  skúšobná frekvencia
           najmenej však 15 s.
9.2.1.2.1  Skúšobné napätia pre vinutia s  Um < 300 kV zodpovedajú
           príslušným    hodnotám   uvedeným    v   tabuľke   č. 4
           v závislosti  od  najvyššieho  napätia  zariadenia.  Ak
           existuje  značný  rozdiel  medzi  stanoveným  najvyšším
           napätím   zariadenia   (Um)   a   stanoveným  menovitým
           primárnym napätím,  indukované napätie je  obmedzené na
           päťnásobok menovitého primárneho napätia.
9.2.1.2.2  Na  neuzemnených meracích  transformátoroch napätia  sa
           vykoná
           a) skúška napäťovej odolnosti priloženým napätím
           Skúšobné napätie sa privedie  medzi zem a všetky svorky
           primárneho vinutia spojené navzájom. Kostra, puzdro (ak
           je   použité),   jadro   (ak   je  vybavené  špeciálnou
           uzemňovacou  svorkou)  a   všetky  svorky  sekundárneho
           vinutia sú spojené navzájom a uzemnené.
           b) skúška odolnosti indukovaným napätím
           Skúška  sa  vykonáva   napájaním  sekundárneho  vinutia
           napätím   s   dostatočnou   veľkosťou   na  indukovanie
           stanoveného skúšobného napätia v primárnom vinutí alebo
           napájaním   primárneho    vinutia   priamo   stanoveným
           skúšobným napätím.  Skúšobné napätie sa  meria v každom
           prípade na  vysokonapäťovej strane. Kostra,  puzdro (ak
           je použité),  jadro (ak je určené  na uzemnenie), jedna
           svorka  každého  sekundárneho  vinutia  a  jedna svorka
           primárneho  vinutia  sú  spojené  navzájom  a uzemnené.
           Skúška sa môže vykonať privedením skúšobného napätia na
           každú   fázovú   svorku   na   polovičný   čas   oproti
           požadovanému, najmenej 15 s na každú svorku.
9.2.1.2.3  Na  uzemnených  meracích  transformátoroch  napätia  sa
           vykoná
           a) skúška priloženým napätím (ak prichádza do úvahy)
           Skúšobné napätie zodpovedá  hodnotám bodu 4.1.2.2 medzi
           primárnou   napäťovou  svorkou   určenou  na  uzemnenie
           a zemou.
           Kostra, puzdro (ak je použité),  jadro (ak je určené na
           uzemnenie)  a  všetky  sekundárne  napäťové  svorky  sú
           spojené navzájom a uzemnené.
           b) skúška odolnosti indukovaným napätím
           Skúška  sa   vykonáva  podľa  bodu   9.2.1.2.2.  Svorka
           primárneho napätia, ktorá bude v prevádzke uzemnená, sa
           počas skúšky uzemní.
9.2.1.2.4  Vinutia  s  Um >=  300  kV.  Na  meracom transformátore
           napätia sa vykoná
           a) skúška  napäťovej odolnosti  priloženým napätím  (ak
              prichádza do úvahy)
           Skúšobné  napätie  zodpovedá  hodnotám  uvedeným v bode
           4.1.2.2 a  skúška sa vykonáva podľa  bodu 9.2.1.2.3 pre
           uzemnené meracie transformátory napätia.
           b) skúška odolnosti indukovaným napätím
           Skúšobné napätie  zodpovedá hodnote uvedenej  v tabuľke
           č. 6 v závislosti od menovitej hodnoty napätia razového
           impulzu. Skúška sa vykonáva podľa bodu 9.2.
9.2.2      Meranie čiastkových výbojov
9.2.2.1    Skúšobný obvod a prístroje
           Skúšobný   obvod   a   použité   prístroje  zodpovedajú
           príslušným   slovenským   technickým   normám.  Použitý
           prístroj    meria    zdanlivý    náboj    q   vyjadrený
           v pikocoulomboch  (pC).  Jeho  kalibrácia  sa  vykonáva
           v skúšobnom obvode. Široko  rozsahový prístroj má šírku
           pásma najmenej  100 kHz s  hornou hraničnou frekvenciou
           nepresahujúcou  1,2  MHz.  Úzko  pásmové prístroje majú
           svoju rezonančnú  frekvenciu v rozsahu  od 0,15 MHz  do
           2 MHz. Hodnoty  sú prednostne v  rozsahu od 0,5  MHz do
           2 MHz,  ale  ak  je  to  možné,  merania sa vykonajú na
           frekvencii,   ktorá   umožňuje   najvyššiu   citlivosť.
           Citlivosť   umožňuje   zisťovanie   úrovne  čiastkových
           výbojov s hodnotou 5 pC.
9.2.2.2    Postup skúšky čiastkového výboja
9.2.2.2.1  Pre meracie transformátory prúdu
           Skúšobné napätia čiastkového výboja stanovené v tabuľke
           č. 7  sa   dosiahnu  podľa  postupov  A   a  B.  Úrovne
           čiastkového výboja  sa merajú v  čase do 30  s. Hladiny
           meraného   čiastkového   výboja   nepresiahnu   hranice
           stanovené v tabuľke č. 7.
           Postup A: Napätia čiastkového výboja  sa dosiahnu počas
                     znižovania  napätia  po  skúške  pri sieťovej
                     frekvencii.
           Postup B: Skúška  čiastkového  výboja  sa  vykonáva  po
                     skúške  pri  sieťovej  frekvencii.  Privedené
                     napätie  sa zvýši  na 80%  skúšobného napätia
                     sieťovej  frekvencie a  udržiava sa  najmenej
                     60  s;  potom  sa  zníži  bez  prerušenia  na
                     stanovené   skúšobné    napätie   čiastkového
                     výboja.
9.2.2.2.2  Pre meracie transformátory napätia
           a) pre uzemnené meracie transformátory napätia
           Skúšobné napätia čiastkového výboja stanovené v tabuľke
           č. 7 sa dosiahnu podľa postupu A alebo B.
           Úrovne  čiastkového výboja  sa merajú  v čase  do 30 s.
           Hladiny meraného čiastkového výboja nepresiahnu hranice
           stanovené v tabuľke č. 7.
           Postup A: Skúšobné   napätie   čiastkového   výboja  sa
                     dosiahne  počas znižovania  napätia po skúške
                     odolnosti indukovaným napätím.
           Postup B: Skúška  čiastkového  výboja  sa  vykonáva  po
                     skúške    odolnosti    indukovaným   napätím.
                     Privedené    napätie   sa    zvýši   na   80%
                     indukovaného  napätia a  udržiava sa najmenej
                     60  s;  potom  sa  zníži  bez  prerušenia  na
                     stanovené   skúšobné    napätie   čiastkového
                     výboja.
           b) pre neuzemnené meracie transformátory napätia
           Skúšobný  obvod pre  neuzemnené meracie  transformátory
           napätia   je   rovnaký   ako   pre   uzemnené   meracie
           transformátory   napätia.   Vykonajú   sa   dve  skúšky
           postupným      privedením     napätia      na     každú
           z vysokonapäťových svoriek spojených  navzájom alebo na
           vysokonapäťovú svorku spojenú s nízkonapäťovou svorkou,
           kostrou a puzdrom (ak je použité).
9.3        Skúšky odolnosti pri sieťovej frekvencii medzi sekciami
           primárnych  a  sekundárnych  vinutí  a  na sekundárnych
           vinutiach
           Skúšobné napätie s príslušnou  hodnotou uvedenou v bode
           4.1.3  alebo  4.1.4  sa   privedie  počas  60  s  medzi
           skratované  svorky sekcie  každého vinutia  alebo medzi
           každé sekundárne  vinutie a zem. Kostra,  puzdro (ak ho
           merací transformátor prúdu alebo napätia má), jadro (ak
           je  vybavené  osobitnou  uzemňovacou  svorkou) a svorky
           všetkých  ostatných  vinutí  alebo  sekcií  sú navzájom
           spojené a uzemnené.
9.4        Prepäťová skúška medzizávitovej izolácie
           Prepäťová  skúška medzizávitovej  izolácie sa  vykonáva
           podľa jedného z týchto postupov:
           Postup A: Pri rozpojených  sekundárnych vinutiach alebo
                     pripojených    na    prístroj    s    vysokou
                     impedanciou, ktorý  odčítava špičkové napätie
                     a pri sínusovom prúde  s frekvenciou medzi 40
                     Hz  a  60  Hz  podľa  príslušných slovenských
                     technických  noriem a  s efektívnou  hodnotou
                     rovnajúcou  sa  menovitému  primárnemu  prúdu
                     alebo  rozšírenému rozsahu  menovitého prúdu,
                     ak je určený podľa bodu 6.3 pripojenému počas
                     60 s k primárnemu  vinutiu. Privedený prúd sa
                     obmedzí, ak sa  špičkové skúšobné napätie 4,5
                     kV  získa pred  dosiahnutím menovitého  prúdu
                     alebo rozšíreného rozsahu menovitého prúdu.
           Postup B: Pri  rozpojenom obvode  primárneho vinutia sa
                     počas  60  s   privedie  predpísané  skúšobné
                     napätie  (pri vhodnej  frekvencii) k  svorkám
                     každého sekundárneho  vinutia za predpokladu,
                     že   efektívna  hodnota   sekundárneho  prúdu
                     neprekročí  menovitý  sekundárny  prúd  alebo
                     rozšírený  rozsah  menovitého  prúdu. Hodnota
                     skúšobnej  frekvencie nie  je vyššia  ako 400
                     Hz.  Pri  tejto   frekvencii,  ak  dosiahnutá
                     hodnota  napätia  pri  menovitom  sekundárnom
                     prúde  alebo  rozšírenom  rozsahu  menovitého
                     prúdu  je nižšia  ako špičkových  4,5 kV,  sa
                     získané napätie považuje za skúšobné napätie.
                     Ak frekvencia presiahne dvojnásobok menovitej
                     frekvencie, trvanie skúšky  sa môže redukovať
                     zo 60 s takto:
                            dvojnásobok menovitej frekvencie
       trvanie skúšky [s] = --------------------------------         . 60,
                                  skúšobná frekvencia
           najmenej však 15 s.
9.5        Skúšky zistenia chýb meracích transformátorov
           Skúšky  zistenia chýb  pri kusovej  skúške sú  v zásade
           rovnaké  ako pri  skúškach  typu  uvedených v  bode 8.6
           alebo  8.7, ale  môžu sa  vykonať pri  obmedzenom počte
           hodnôt  prúdov  alebo  napätí  a/alebo  záťaží,  ak pri
           skúškach   typu   na   podobnom   transformátore   bolo
           preukázané,  že  obmedzený  počet  skúšobných  bodov je
           dostatočný na overenie zhody podľa bodu 8.6 alebo 8.7.

10         Špeciálne skúšky
10.1       Skúška primárneho vinutia odseknutým impulzom
           Skúška sa  vykonáva pri zápornej  polarite v kombinácii
           so   skúškou   razovým   impulzom.   Napätie   má  tvar
           normalizovaného razového impulzu odseknutého medzi 2 ms
           a 5 ms.  Skúšobný obvod sa usporiada  tak, že amplitúda
           prekmitu  do  opačnej  polarity  skutočného  skúšobného
           impulzu  je   obmedzená  približne  na   30%  špičkovej
           hodnoty. Skúšobné napätie  plných impulzov má príslušnú
           hodnotu uvedenú v tabuľke  č. 4 alebo č. 5 v závislosti
           od   najvyššieho   napätia   zariadenia   a  stanovenej
           izolačnej hladiny. Skúšobné napätie odseknutého impulzu
           zodpovedá hodnotám podľa bodu 4.1.2.4.
           Poradie použitých impulzov:
           a) pre vinutie s Um < 300 kV
              1. jeden plný impulz,
              2. dva odseknuté impulzy,
              3. štrnásť plných impulzov.
           b) pre vinutie s Um => 300 kV
              1. jeden plný impulz,
              2. dva odseknuté impulzy,
              3. dva plné impulzy.
           Transformátor vyhovel  skúške, ak v  tvare priebehu pri
           aplikácii plného impulzu pred odseknutými impulzmi a po
           nich sú  rozdiely. Preskoky počas  odseknutých impulzov
           pozdĺž  vonkajšej  izolácie  sa  neberú  do  úvahy  pri
           zhodnotení stavu izolácie.
10.2       Meranie kapacity a činiteľa dielektrických strát
           Skúška  sa  vykonáva  podľa   bodu  4.1.2.5  po  skúške
           odolnosti   pri  sieťovej   frekvencii  na   primárnych
           vinutiach.   Skúšobné   napätie   sa   privedie   medzi
           skratované   svorky  primárneho   vinutia  a   zem.  Vo
           všeobecnosti   skratované  sekundárne   vinutie,  každé
           tienenie  a   izolované  kovové  puzdro   sú  pripojené
           k meraciemu mostíku.  Ak má merací  transformátor prúdu
           osobitné  zariadenie (svorku)  vhodné na  toto meranie,
           ostatné nízkonapäťové  svorky sú skratované  a navzájom
           prepojené s uzemneným kovovým  puzdrom alebo s tienením
           meracieho mostíka. V niektorých prípadoch je nevyhnutné
           spojiť  zem s  inými bodmi  mostíka. Skúšky  na meracom
           transformátore  napätia  alebo  prúdu  sa  vykonajú pri
           teplote okolia, ktorej hodnota sa zaznamená.
10.3       Mechanické skúšky
           Skúšky  sa vykonávajú  na preukázanie  toho, že  merací
           transformátor prúdu alebo  napätia vyhovuje požiadavkám
           stanoveným v bode 4.3. Merací transformátor prúdu alebo
           napätia   sa  kompletne   zmontuje  a   nainštaluje  vo
           vertikálnej polohe s pevne pripevnenou kostrou. Meracie
           transformátory   prúdu   alebo   napätia   ponorené  do
           kvapaliny  sú  naplnené   špeciálnym  izolačným  médiom
           a podrobené pracovnému tlaku.
           Skúšobné záťaže sa aplikujú  60 s za všetkých podmienok
           uvedených  v  príslušnej  slovenskej  technickej norme.
           Merací transformátor prúdu alebo napätia sa považuje za
           vyhovujúci pri  skúškach, ak nie  je žiadny dôkaz  jeho
           poškodenia (deformácie, zlomenia alebo priesaky).

11         Prvotné overenie
11.1       Pri   prvotnom  overení   sa  zisťuje,   či  sa  merací
           transformátor  zhoduje so  schváleným typom  a či spĺňa
           technické  a  metrologické  požiadavky  platné  ku  dňu
           schválenia typu.
11.2       Pri  meracích  transformátoroch   prúdu  alebo  napätia
           predložených   na  overenie   sa  kontroluje   úplnosť,
           správnosť a čitateľnosť údajov na štítku transformátora
           podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
11.3       Kontrola  označenia  svoriek  meracích transformátoroch
           prúdu alebo napätia sa vykonáva podľa bodu 9.1.
11.4       Skúška  zistenia chýb  meracích transformátoroch  prúdu
           alebo napätia sa vykonáva podľa bodu 8.6 alebo 8.7.

PRÍL.53

PRIETOKOMERY AKO ČLENY MERAČOV TEPLA

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na prietokomery ako členy meračov tepla, ktoré sa používajú na meranie prietoku a pretečeného množstva teplonosného média potrubnými rozvodmi (ďalej len "prietokomery") ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Podľa princípu činnosti sa prietokomery členia na meradlá, ktoré sú určené pre teplonosné médium

a) kvapalina a parný kondenzát, založené na priamom mechanickom pôsobení pri použití odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia) kvapaliny (parného kondenzátu) na rýchlosť otáčania pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa a podobne) (ďalej len "mechanické prietokomery"),

b) kvapalina, založené na elektromagnetickom princípe využívajúcom Faradayov zákon o elektromagnetickej indukcii s vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len "elektromagnetické prietokomery"),

c) kvapalina a parný kondenzát, založené na ultrazvukovom princípe využívajúcom princíp rozdielu času prechodu ultrazvukového signálu medzi dvoma protiidúcimi smermi prúdenia kvapaliny (parného kondenzátu) s vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len "ultrazvukové prietokomery"),

d) kvapalina, sýta a prehriata para, založené na princípe snímania frekvencie vznikajúcich vírov za prekážkou v prúdení s vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len "vírové prietokomery"),

e) kvapalina, založené na princípe fluidikového prietokomera využívajúceho princíp Coandovho efektu, keď kvapalina prúdiaca dostatočnou rýchlosťou medzi dvoma blízkymi stenami má tendenciu primknúť sa k jednej z nich. Konštrukcia prietokomera vytvára fluidikový oscilátor, pri ktorom frekvencia oscilácií je úmerná rýchlosti prúdenia kvapaliny, a tým aj okamžitému prietoku (ďalej len "fluidikové prietokomery"),

f) sýta a prehriata para, založené na princípe škrtiacich prvkov, kde sa prietok meria na základe škrtenia prúdu v potrubí a pri zmenšení prietokového prierezu nastáva miestne zväčšenie kinetickej energie na úkor tlakovej energie, pričom súčasťou takéhoto meradla je aj meradlo tlakovej diferencie, ktoré je vybavené vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len "škrtiace prvky"),

g) sýta a prehriata para, založené na princípe merania zmien kinetickej energie na tlakovú, pričom využívajú tlakový rozdiel dynamického tlaku v potrubí oproti inému tlaku média (ďalej len "meracie sondy"). Súčasťou takéhoto meradla je aj meradlo tlakovej diferencie, ktoré je vybavené vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo,

h) sýta a prehriata para, založené na princípe využívajúcom meranie silového účinku tekutiny, kde pôsobením silového účinku tekutiny dochádza k mechanickému posuvu terčíka, a tým sa meria prietok tekutiny, pričom prietokomer je vybavený vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len "terčíkové prietokomery"). Základom takéhoto prietokomera je terčík, na ktorý vyvoláva tekutina silový účinok,

i) sýta a prehriata para, založené na princípe zmeny plošného obsahu priestoru, cez ktorý preteká tekutina, pričom sa používajú kužeľové tŕne a hodnota prietoku je určená meradlom tlakovej diferencie, ktoré je vybavené vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len "kužeľové tŕne"),

j) kvapalina, sýta a prehriata para, založené na princípe dvoch paralelne zaradených prietokomerov rôznej veľkosti, pričom väčší prietokomer je princípu škrtiaceho prvku a namiesto meradla tlakovej diferencie sa umiestňuje menší prietokomer pracujúci na princípe činnosti opísanom v písmenách b) až d) (ďalej len "obtokové prietokomery"), ktoré sa používajú na meranie teplonosného média. Použiteľnosť prietokomera z hľadiska média je daná princípom činnosti menšieho prietokomera.

3. Na účely tejto prílohy sa prietokomery rozlišujú podľa oblasti použitia na

a) prietokomery pre teplonosné médium kvapalina,

b) prietokomery pre teplonosné médium para, pre metódy merania prietoku v kondenzáte,

c) prietokomery pre teplonosné médium para, na meranie prietoku sýtej a prehriatej pary.

4. Prietokomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

5. Prietokomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

6. Prietokomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Prietokomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

ODDIEL I

METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK A METÓDY SKÚŠANIA PRI OVERENÍ MECHANICKÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM KVAPALINA A PARNÝ KONDENZÁT

1          Termíny a definície
1.1        Objemový  prietok   (ďalej  len  "prietok")   je  objem
           teplonosného  média  pretečeného   cez  prietokomer  za
           jednotku času.  Objem je vyjadrený  v kubických metroch
           alebo  litroch   a  čas  v   hodinách,  minútach  alebo
           sekundách.
1.2        Pretečený  objem je  celkový objem  teplonosného média,
           ktorý pretiekol cez prietokomer za daný čas.
1.3        Menovitý prietok  (Qn) je najväčší  prietok, pri ktorom
           môže  prietokomer  pracovať  pri  normálnom  používaní,
           t.j.  za stálych  a prerušovaných  pracovných podmienok
           bez poškodenia a  bez prekročenia najväčších dovolených
           chýb  a najväčšej  dovolenej hodnoty  straty tlaku.  Je
           vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa sa na
           označenie prietokomera.
1.4        Najmenší prietok  (Qmin) je prietok, nad  ktorým nie sú
           prekročené   najväčšie   dovolené   chyby,   pričom  je
           stanovený ako funkcia Qn.
1.5        Rozsah prietoku  prietokomera do prietoku  Qn = 3  m3/h
           vrátane je  ohraničený menovitým a  najmenším prietokom
           Qn a  Qmin, pričom je  rozdelený na dva  úseky nazývané
           horný  a  dolný,  s  rozdielnymi  najväčšími dovolenými
           chybami. Rozsah  prietoku prietokomera nad Qn  = 3 m3/h
           je   ohraničený  prechodovým   prietokom  a   najväčším
           prietokom Qt a Qmax, pričom Qt = Qmin.
1.6        Prechodový  prietok  (Qt)  je  prietok, ktorý rozdeľuje
           rozsah  prietoku na  horný a  dolný úsek  a pri  ktorom
           nastáva  zmena hraníc  najväčších dovolených  chýb (pre
           prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane).
1.7        Menovitá teplota prietokomera  (T) je najväčšia teplota
           teplonosného média, pri  ktorej prietokomer môže trvalo
           pracovať s predpísanými metrologickými parametrami.
1.8        Najväčší prevádzkový tlak je najväčší tlak teplonosného
           média,  pri  ktorom  prietokomer  môže  trvalo pracovať
           s predpísanými metrologickými parametrami.
1.9        Vysielač  údaju  prietokomera  je  zariadenie, ktoré je
           inštalované v  prietokomere ako súčasť  počítadla alebo
           ako  samostatné  zariadenie,  ktoré  vysiela elektrický
           impulz  po  pretečení  určitého  množstva  teplonosného
           média prietokomerom, alebo  vysiela iný signál, ktorého
           prostredníctvom  možno  určiť  prietok  alebo  množstvo
           pretečené prietokomerom.
1.10       Mechanické  počítadlo je  zariadenie, ktoré  pracuje na
           mechanickom  princípe  prostredníctvom  otáčajúcich  sa
           ozubených    kolies   alebo    iných   otáčajúcich   sa
           komponentov.
1.11       Elektronické    počítadlo    je    zariadenie,    ktoré
           elektronickým    alebo    elektromechanickým   spôsobom
           zaznamenáva    pretečené   množstvo    z   prietokomera
           a prostredníctvom  jedného   displeja  alebo  viacerých
           displejov  umožňuje  jednoznačné  odčítanie  nameraného
           objemu  teplonosného  média   vyjadreného  v  kubických
           metroch a ich dielov.
1.12       Najväčšia   dovolená   chyba   je   chyba,   ktorú  pre
           prietokomery dovoľuje tento oddiel pri schvaľovaní typu
           a pri prvotnom a následnom overení.
1.13       Strata   tlaku   znamená   tlakovú   stratu   spôsobenú
           prítomnosťou prietokomera v potrubí.

2          Metrologické požiadavky
2.1        Najväčšie dovolené chyby  prietokomerov sa vzťahujú iba
           na prietokomery meračov tepla triedy presnosti 4 a 5.
           Najväčšia dovolená  chyba v dolnom úseku,  t.j. od Qmin
           vrátane do Qt (okrem Qt), je + -5%.
           Najväčšia  dovolená chyba  v hornom  úseku, t.j.  od Qt
           vrátane do Qn vrátane, je + -3%.
           Pri prietokomeroch Qn > 3 m3/h sa Qmin = Qt.
2.2        Metrologické triedy
           Prietokomery  sa podľa  hodnôt Qmin  a Qt  definovaných
           v bodoch 1.4  a 1.6 zaraďujú  do štyroch metrologických
           tried podľa tabuľky č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
                                   Qn
  Triedy    ------------------------------------------------------
             <= 3 m3/h        >  6 m3/h            >= 15 m3/h
                              < 15 m3/h
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin  0,04              0,10                  0,20
hodnota Qt    0,10              0,10                  0,20

Trieda B
hodnota Qmin  0,02              0,08                  0,15
hodnota Qt    0,08              0,08                  0,15

Trieda C
hodnota Qmin  0,01              0,06                  0,10
hodnota Qt    0,06              0,06                  0,10

Trieda D
hodnota Qmin  0,01              0,015                 0,015
hodnota Qt    0,015             0,015                 0,015
------------------------------------------------------------------

2.3        Najväčšie  dovolené   chyby  v  prevádzke   sa  rovnajú
           1,5-násobku najväčších dovolených chýb podľa bodu 2.1.

3          Technické požiadavky
3.1        Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
           Prietokomer sa vyrába tak, aby zaručoval
           a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
           b) splnenie   ustanovení  tohto   oddielu  za   bežných
              podmienok používania.
           Ak   sú  prietokomery   vystavené  náhodnému   spätnému
           prúdeniu, odolávajú  mu bez zhoršenia  alebo obmedzenia
           metrologických  vlastností a  zaznamenajú takýto spätný
           chod.
3.2        Materiály
           Prietokomer  sa  zhotovuje  z  materiálov,  ktoré sú na
           účely    používania   prietokomera    primerane   pevné
           a trvanlivé.   Všetky  materiály   použité  na   výrobu
           prietokomerov  sú  odolné  voči  vnútornej  a normálnej
           vonkajšej  korózii  a  sú  chránené  vhodnou povrchovou
           úpravou.  Zmeny teploty  vody  v  rozsahu teploty  od 5
           stupňov C  do menovitej teploty  prietokomera (najmenej
           90 stupňov C) neovplyvnia škodlivo materiály, z ktorých
           je prietokomer vyrobený.
3.3        Tesnosť - odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
           Prietokomer trvalo odoláva stálemu pôsobeniu tlaku vody
           s menovitou   teplotou  prietokomera,   pre  ktorý  bol
           navrhnutý  (najväčší  prevádzkový  tlak),  bez zlyhania
           funkcie,  bez  netesnosti,  bez  presakovania cez steny
           a bez trvalej deformácie.
3.4        Strata tlaku
           Hodnota  straty   tlaku  sa  zisťuje   pri  technických
           skúškach pri schvaľovaní  typu; strata tlaku neprekročí
           hodnotu 0,25 baru pri menovitom prietoku.
3.5        Menovitá teplota prietokomera
           Najmenšia menovitá  teplota prietokomera je  90 stupňov
           C.
3.6        Vysielač údaja prietokomera
           Vysielač   údaja   prietokomera   vysiela   jednoduchým
           a spoľahlivým spôsobom elektrický signál, napr. impulz,
           ktorý  prislúcha  konštantnému  objemu  v celom rozsahu
           prietokomera,  alebo  iný  signál,  ktorý je definovaný
           výrobcom.
3.6.1      Ak  je  vysielaný  údaj  prietokomera typu elektrických
           impulzov, potom spĺňa parametre uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

----------------------------------------------------------------------------
     Druh signálu       Druh snímača         Charakteristika
----------------------------------------------------------------------------
Nízka frekvencia   Bezpotenciálový spínací   Frekvencia impulzov  f <= 1 Hz
(LF)               kontakt                   Šírka impulzu        >=  50 ms
                                             Šírka medzery        >= 100 ms

Stredná (MF)       Elektronický snímač       Impulzy vyhovujú požiadavkám
a vysoká (HF)                                príslušných slovenských
frekvencia                                           technických noriem
----------------------------------------------------------------------------

3.6.2      Ak  je vysielaný  údaj prietokomera  iného typu,  potom
           tento signál a jeho  závislosť definuje výrobca tak, že
           odchýlka  definovaného  signálu  od  skutočného signálu
           (závislosti  na prietoku)  je v  celom rozsahu prietoku
           menšia ako 1/10 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
3.7        Odolnosť voči inštalačným podmienkam
3.7.1      Rovné úseky potrubí
           Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických
           parametrov  za  podmienok,   že  pripojovacie  potrubie
           neprekročí   hodnotu   20   dĺžok   DN   potrubia  pred
           prietokomerom a 10 dĺžok DN potrubia za prietokomerom.
           Na základe výsledkov  skúšok sa prietokomery zatrieďujú
           do piatich skupín podľa  hodnôt násobkov rovných úsekov
           potrubí pred prietokomerom:
           1. skupina do 20 DN,
           2. skupina do 10 DN,
           3. skupina do 6 DN,
           4. skupina do 3 DN,
           5. skupina do 1,5 DN,
           pričom  hodnoty  rovných  úsekov  za prietokomerom majú
           polovičnú  dĺžku.  Zatriedenie  do  skupiny  sa  uvedie
           v rozhodnutí o schválení typu.
3.7.2      Zhoda  vnútorných   priemerov  pripojovacieho  potrubia
           a prietokomera
           Na základe výsledkov  skúšok sa prietokomery zatrieďujú
           do   štyroch  skupín   s  hodnotami   zhody  vnútorných
           priemerov   pripojovacieho   potrubia   a  prietokomera
           uvedenými v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------
 Skupina                 Zhoda DN prietokomera s potrubím
------------------------------------------------------------------
    1    1 mm pre  prietokomery do 50 DN  vrátane a 1,5% z  DN pre
         prietokomery nad 50 DN
    2    2 mm  pre prietokomery  do 50  DN vrátane  a 3%  z DN pre
         prietokomery nad 50 DN
    3    4  mm pre  prietokomery do 50  DN vrátane a  6% z DN  pre
         prietokomery nad 50 DN
    4    8 mm pre  prietokomery do 50  DN vrátane a  12% z DN  pre
         prietokomery nad 50 DN
------------------------------------------------------------------

3.7.3      Poloha inštalácie
           Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických
           parametrov za podmienok horizontálnej polohy inštalácie
           alebo  vertikálnej polohy  inštalácie, pričom najväčšia
           odchýlka uhla sklonu od týchto polôh je 5 stupňov.
           Na základe výsledkov  skúšok sa prietokomery zatrieďujú
           do polôh inštalácie uvedených v tabuľke č. 4.

Tabuľka č. 4

------------------------------------------------------------------
  H  Horizontálna poloha   Horizontálne     potrubie,    počítadlo
                           (vysielač   impulzov)    je   v   smere
                           vertikálne nahor *)

  V  Vertikálna poloha     Vertikálne potrubie *)

     Bez označenia         Horizontálna,   vertikálna    a   šikmá
                           poloha,   pričom   počítadlo  (vysielač
                           impulzov)     nesmie     smerovať    od
                           horizontálnej polohy v smere nadol

  L  Ľubovoľná poloha      Ľubovoľná poloha
------------------------------------------------------------------
*) Pri  lopatkových  prietokomeroch  podľa  príslušnej  slovenskej
   technickej normy  sa poloha určuje osou  lopatkového kolesa. Ak
   je os vertikálna a počítadlo je v smere vertikálne nahor, potom
   poloha  prietokomera  je  horizontálna;  ak  je os horizontálna
   a pripojovacie   miesta   sú   vertikálne,   potom   je  poloha
   vertikálna.

3.8        Počítadlo
           Ak  je prietokomer  vybavený počítadlom,  potom sa toto
           počítadlo vyrobí tak, aby zaručovalo
           a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
           b) splnenie   ustanovení  tohto   oddielu  za   bežných
              podmienok používania,
           c) jednoduchým    zoradením    jeho    rôznych   prvkov
              spoľahlivé,   jednoduché  a   jednoznačné  odčítanie
              nameraného  objemu  teplonosného  média  vyjadreného
              v kubických metroch.
           Kubické  metre  a  ich  násobky  sú  vyznačené  čiernou
           farbou, podiely kubického metra červenou farbou.
           Skutočná alebo zdanlivá výška číslic je najmenej 4 mm.
           Celé   čísla  udávajúce   kubické  metre   sú  zreteľne
           indikované.
3.8.1      Mechanické počítadlo
3.8.1.1    Ak je počítadlo mechanického typu, potom udáva objem
           a) polohou  jedného  alebo  viacerých  ukazovateľov  na
              kruhových stupniciach,
           b) odčítaním číslic  idúcich v rade  za sebou v  jednom
              alebo vo viacerých okienkach,
           c) kombináciou týchto dvoch systémov.
           Počítadlá  s ukazovateľmi  typu a)  a c)  majú otáčanie
           ukazovateľov  v  smere   hodinových  ručičiek.  Hodnota
           v kubických  metroch  pre   každý  dielik  stupnice  sa
           vyjadrí ako 10 na n, kde n je kladné alebo záporné celé
           číslo  alebo  nula,  čím  sa  vytvára systém postupných
           dekád. Pri každej časti stupnice sa uvedú tieto údaje:
           x 1000 - x 100 - x 10 - x 1 - x 0,1 - x 0,01 - x 0,001.
3.8.1.2    Pri   počítadle   s   ukazovateľom   alebo   číslicovým
           počítadlom
           a) sa vyznačí symbol jednotky  m3 na kruhovom číselníku
              alebo   v   bezprostrednej   blízkosti   číslicového
              indikátora,
           b) sa  najrýchlejšie otáčajúci  a vizuálne  odčítateľný
              prvok  stupnice, najmenší  dielik stupnice, pohybuje
              plynulo.
           Tento  najmenší  dielik  stupnice  môže byť inštalovaný
           trvalo  alebo   môže  byť  pripojený   dočasne  pomocou
           odnímateľných  častí.  Tieto  časti  však nemajú žiaden
           významný vplyv na metrologické vlastnosti prietokomera.
           Dĺžka  najmenšieho dielika  stupnice je  najmenej 1  mm
           a najviac 5 mm.
3.8.1.3    Stupnica sa skladá
           a) z čiar  rovnakej hrúbky,  ktorá nepresahuje štvrtinu
              vzdialenosti medzi osami dvoch čiar nasledujúcich za
              sebou a líšiacich sa iba dĺžkou, alebo
           b) z farebne  kontrastných  pásikov  konštantnej  šírky
              rovnajúcej sa dĺžke overovacieho dielika stupnice.
3.8.2      Elektronické počítadlo
           Ak  je prietokomer  vybavený elektronickým  počítadlom,
           potom toto počítadlo sa vyrobí tak, aby zaručovalo
           a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
           b) splnenie   ustanovení  tohto   oddielu  za   bežných
              podmienok používania,
           c) jednoduchým    zoradením    jeho    rôznych   prvkov
              spoľahlivé,   jednoduché  a   jednoznačné  odčítanie
              nameraného  objemu  vody,  vyjadreného  v  kubických
              metroch a ich dieloch.
           Kolísanie napájania
           Ak  je  počítadlo  prietokomera  napájané z vonkajšieho
           zdroja (napr. z  kalorimetrického počítadla), meria bez
           významnej zmeny metrologických  parametrov, ak sa zmení
           napájacie napätie o +10% a -5%.
           Ak  je  počítadlo   napájané  z  vlastného  batériového
           zdroja, pracuje z tohto  zdroja bez prerušenia najmenej
           počas 6/5 času platnosti overenia.
3.9        Kapacita počítadla a počet  číslic v overovacom dieliku
           stupnice a ich hodnota
           Počítadlo  umožňuje   zaznamenanie  objemu  vyjadreného
           v kubických  metroch,   zodpovedajúceho  najmenej  1999
           hodinám prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na
           nulu.
           Hodnota  najmenšieho dielika  stupnice zodpovedá vzťahu
           1 x 10 na  n, 2 x 10 na n  alebo 5 x 10 na n  a je taká
           malá,  aby  pri  Qmin  v  čase  do  90 minút bolo možné
           stanoviť hodnotu pretečeného  objemu s najväčšou chybou
           0,5% menovitej hodnoty spôsobenou odčítaním.
           Prídavné  zariadenie  (hviezdica,  kotúč  s referenčnou
           značkou  a  pod.)  sa  môže  umiestniť,  aby  bol pohyb
           meracieho zariadenia viditeľný ešte  skôr, ako sa stane
           zreteľne viditeľným na počítadle.
3.10       Justovacie zariadenie
           Prietokomer  sa  vybaví  justovacím  zariadením, ktorým
           možno meniť vzťah medzi  indikovaným objemom a skutočne
           pretečeným  objemom  vody.  Toto  zariadenie  majú vždy
           prietokomery, ktoré využívajú  pôsobenie rýchlosti vody
           na rotáciu pohyblivej časti.
3.11       Prídavné zariadenia
           Prietokomer   môže   obsahovať   zariadenie  generujúce
           impulzy  na  účely  skúšky   za  predpokladu,  že  také
           zariadenie   významne   neovplyvní   jeho  metrologické
           vlastnosti.
           Rozhodnutie o schválení typu môže určiť prídavné, najmä
           pripevnené  alebo  odoberateľné  zariadenie  umožňujúce
           automatické skúšanie prietokomera.

4          Značky a nápisy
4.1        Identifikačné nápisy
           Na prietokomere sa vyznačia - čitateľne a nezmazateľne,
           oddelene  alebo  spolu,   na  telese  prietokomera,  na
           číselníku alebo na informačnom štítku tieto údaje:
           a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
              značka,
           b) metrologická trieda  a menovitý prietok  Qn v m3  za
              hodinu,
           c) rok výroby a výrobné číslo prietokomera,
           d) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
           e) značka schváleného typu,
           f) najväčší   prevádzkový   tlak   teplonosného   média
              v baroch, ak prekračuje 10 barov,
           g) menovitá teplota T,
           h) písmeno  "V",  "H"  alebo  "L",  ak prietokomer môže
              správne  pracovať  len   vo  vertikálnej  (V)  alebo
              horizontálnej  (H)  polohe  alebo  v  ľubovoľnej (L)
              polohe,
                   i) typ výstupu prietokomera,
           j) číslo  alebo čísla  vyjadrujúce výstup  prietokomera
              (ak  je  výstup  impulzného  typu,  potom  sa uvedie
              impulzné  číslo  v  tvare  počet  dm3  alebo  m3  na
              impulz).
4.2        Umiestnenie overovacích značiek
           Miesto  na overovacie  značky sa  vytvorí na  dôležitej
           časti  prietokomera  (spravidla  na  telese),  aby boli
           zreteľne viditeľné bez potreby demontáže prietokomera.
4.3        Plombovanie
           Prietokomer sa vybaví  ochranným zariadením, ktoré môže
           byť  zaplombované tak,  aby  bola  záruka, že  ani pred
           správnou  inštaláciou prietokomera,  ani po  nej nemôže
           byť    prietokomer,   ani    jeho   vysielač   impulzov
           a justovacie  zariadenie demontované  alebo zmenené bez
           poškodenia ochranného zariadenia.

5          Schválenie typu
5.1        Technické skúšky pri schvaľovaní typu
           Ak sa  na základe žiadosti  zisťuje, či sa  typ zhoduje
           s požiadavkami  tohto oddielu,  vykonajú sa laboratórne
           skúšky  na  určitom  počte  prietokomerov  pri  splnení
           týchto podmienok:
5.2        Počet prietokomerov určených na skúšanie
           Počet prietokomerov, ktoré  výrobca predloží na skúšky,
           je uvedený v tabuľke č. 5.

Tabuľka č. 5

------------------------------------------------------------------
Menovitý prietok Qn (m3/h)                  Počet prietokomerov
------------------------------------------------------------------
         Qn < 3                                      3
         Qn >= 3                                     2
------------------------------------------------------------------

           Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ skúšky typu
           a) rozhodnúť,  že  sa  nevykonajú  skúšky  na  všetkých
              predložených prietokomeroch, alebo
           b) vyžiadať ďalšie prietokomery  od výrobcu potrebné na
              pokračovanie skúšok.
5.3        Tlak
           Pre metrologické skúšky (bod  5.5) sa vyžaduje, aby bol
           tlak  na  výstupe   prietokomera  dostatočne  veľký  na
           zabránenie kavitácii.
5.4        Skúšobné zariadenie
           Vo  všeobecnosti  sa  prietokomery  skúšajú jednotlivo,
           pričom sa preukazujú jednotlivé charakteristiky každého
           prietokomera.
           Neistota stanovenia pretečeného  objemu vody pri skúške
           metrologických  parametrov je  menšia ako  0,3% vrátane
           vplyvu chýb inštalácie.
           Najväčšia neistota  je 5% pri  meraní tlaku a  2,5% pri
           meraní straty tlaku.
           Počas   každej   skúšky   pomerné   kolísanie  prietoku
           nepresiahne 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
           Najväčšia  neistota   stanovenia  teploty  teplonosného
           média je 1 stupeň C.
           Skúšobné zariadenie preukázateľne  nadväzuje na národný
           etalón prietoku.
5.5        Skúšky prietokomera
5.5.1      Postup pri skúšaní
           Skúšky pozostávajú z úkonov vykonaných v tomto poradí:
           1. tlaková skúška tesnosti,
           2. stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri
              určení  vplyvu  tlaku  a  teploty  a  pri zohľadnení
              normálnych   podmienok  inštalácie   pre  daný   typ
              prietokomera    (priame    úseky    potrubia    pred
              prietokomerom  a za  ním, zúženia,  prekážky a pod.)
              uvedených výrobcom,
           3. stanovenie straty tlaku,
           4. zrýchlená skúška životnosti,
           5. skúška vysielača impulzov,
           6. stanovenie vplyvu pripájacích potrubí.
5.5.2      Opis skúšok
           Skúšky sa vykonajú takto:
           Tlaková skúška tesnosti sa  vykoná v dvoch častiach pri
           teplote  85 stupňov  C +  -5 stupňov  C a pri menovitej
           teplote prietokomera:
           a) každý  prietokomer   odolá  bez  netesnosti   a  bez
              presakovania   cez  steny   tlaku  16   barov  alebo
              1,6-násobku    najväčšieho    prevádzkového    tlaku
              pôsobiaceho   počas  15   minút  [body   3.3  a  4.1
              písm. f)],
           b) každý prietokomer bez  poškodenia alebo zablokovania
              odolá  tlaku  20  barov  alebo 2-násobku najväčšieho
              prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [body
              3.3 a 4.1 písm. f)],
           c) skúška vysielača impulzov  sa vykoná prostredníctvom
              merania  dĺžky  trvania  impulzov  v  celom  rozsahu
              prietoku,  merania frekvencie  a zmien  elektrického
              odporu pri vysielaní impulzu.
           Výsledky  skúšok 2,  3 a  6 podľa  bodu 5.5.1 poskytujú
           dostatočný  počet  bodov  na  presné  vynesenie kriviek
           v celom rozsahu.
           Zrýchlená  skúška  životnosti  sa  vykoná  tak,  ako sa
           uvádza v tabuľke č. 6.

Tabuľka č. 6

------------------------------------------------------------------
Skúšobný prietok   Druh skúšky   Čas chodu pri skúšobnom prietoku
------------------------------------------------------------------
       Qn
50 stupňov C
+ -5 stupňov C     Kontinuálna                   800 h

rozsahu Qt až Qn
menovitá teplota
prietokomera
+ -5 stupňov C     Kontinuálna                   200 h
------------------------------------------------------------------
           Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa stanovia
           chyby  merania  ako  najmenšia  požiadavka  pri  týchto
           hodnotách prietokov:
                          Qmin, Qt, 0,5 Qn, Qn, Qmax.
           Pred prvou  skúškou, ako aj  po každej sérii  skúšok sa
           stanovia  dĺžky trvania  impulzov pri  prietokoch Qmin,
           Qn.
           Pri  každej   skúške  množstvo  vody,   ktorá  pretečie
           prietokomerom,  je  dostatočné  na  to,  aby  sa otočil
           ukazovateľ alebo valček na  overovacej stupnici o jednu
           alebo o viac celých otáčok a aby sa tak vylúčili vplyvy
           cyklických skreslení.
5.6        Skúšky elektronického počítadla
5.6.1      Stanovenie   zhody   údajov   elektronického  počítadla
           s počítadlom na skúšku, ako  aj s výstupom prietokomera
           sa vykoná najmenej pri prietokoch Qmax, Qn a Qmin.
5.6.2      Stanovenie  elektrickej energie  potrebnej pre  funkciu
           počítadla   prietokomera   sa   vykoná  prostredníctvom
           merania  jeho  spotreby  elektrickej  energie  počas 48
           hodín.  Menovitá  kapacita  batérie  sa  rovná kapacite
           potrebnej na 6/5 času platnosti overenia prietokomera.
5.6.3      Ak  je  vysielač  údaja  prietokomera  impulzného typu,
           zisťuje sa zhoda s parametrami podľa tabuľky č. 2.
           Ak je vysielač údaja prietokomera odlišný od impulzného
           typu, zisťuje sa zhoda s parametrami výrobcu.
           Ak je prietokomer určený výrobcom len pre konkrétny typ
           (typy)  kalorimetrického  počítadla,  preverí  sa  jeho
           funkčnosť s kalorimetrickým  počítadlom v celom rozsahu
           prietoku.
5.7        Podmienky schválenia typu
           Typ prietokomera sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
           a) je v zhode s požiadavkami tohto oddielu,
           b) skúšky  v bodoch  5.5 a  5.6 preukážu  zhodu s bodmi
              2 a 3, ak ide  o metrologické požiadavky a technické
              požiadavky,
           c) po každej  zrýchlenej skúške životnosti  v porovnaní
              s pôvodnou  krivkou  sa  nezistia  rozdiely medzi Qt
              a Qmax väčšie  ako 1,5% alebo  väčšie ako 3  % medzi
              hodnotami Qmin a Qt.
5.8        Rozhodnutie o schválení typu
           Rozhodnutie  o  schválení  typu  môže umožniť vykonanie
           skúšky   správnosti   studenou   vodou   pri   prvotnom
           a následnom overení.
           Takýto  postup  sa  použije,  len  ak počas technických
           skúšok  pri schvaľovaní  typu preskúmanie  ekvivalencie
           vlastností  teplej  a  studenej  vody  umožnilo, aby sa
           stanovila    skúška     správnosti    studenou    vodou
           a preukázala,  že  prietokomer,   ktorý  prešiel  touto
           skúškou, takisto spĺňa požiadavky na najväčšie dovolené
           chyby uvedené v bode 2.1.
           V takom prípade  rozhodnutie o schválení  typu obsahuje
           opis skúšky a určujúce  požiadavky, najmä tie, ktoré sa
           vzťahujú  na  najväčšie  dovolené  chyby  a na skúšobné
           prietoky.

6          Prvotné a následné overenie
6.1        Metódy overenia
           Prvotné  a  následné  overenie  sa  vykoná na skúšobnom
           zariadení, ktoré je preukázateľne nadviazané na národný
           etalón   prietoku,   a   metódou,   ktorá   je  uvedená
           v slovenskej  technickej  norme.   Prvotné  a  následné
           overenie sa môže  vykonať aj prostredníctvom prenosného
           zariadenia na mieste inštalácie.
           Prietokomery možno skúšať aj v  sérii, ak je to účelné.
           Ak  sa  použije  skúšanie  v  sérii,  výstupný  tlak za
           posledným  prietokomerom je  o 100  kPa väčší  ako tlak
           nasýtených  pár  vody  pri  skúšobnej teplote. Skúšobné
           zariadenie vyhovuje slovenským technickým normám.
6.2        Postup skúšky
           Prietokomery sa zhodujú so schváleným typom.
           Overenie  pozostáva zo  skúšok tlakovej  tesnosti a  zo
           skúšky metrologických parametrov.
6.2.1      Skúška tlakovej tesnosti
           Skúška  tlakovej  tesnosti  sa  môže  vykonať  studenou
           vodou.  Trvá jednu  minútu pri  1,6-násobku najväčšieho
           prevádzkového tlaku. Počas  skúšky nedôjde k netesnosti
           ani k presakovaniu vody cez steny prietokomera.
6.2.2.     Skúška metrologických parametrov

6.2.2.1    Skúška metrologických parametrov teplou vodou
           Skúška správnosti  sa vykonáva teplou  vodou s teplotou
           50  stupňov  C  +  -5  stupňov  C  pri  najmenej  troch
           prietokoch:
           a) medzi 0,9 Qn a Qn,
           b) medzi 0,5  Qn a 0,6 Qn;  pre prietokomery do Qn  = 3
              m3/h vrátane sa táto skúška nevyžaduje,
           c) medzi Qt a 1,1 Qt,
           d) medzi Qmin  a 1,1 Qmin; táto  skúška sa vyžaduje iba
              pre prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane.
           Počas   tejto  skúšky   prietokomer  nesmie   prekročiť
           najväčšie dovolené chyby uvedené v bode 2.1.

6.2.2.2    Skúška metrologických parametrov studenou vodou
           Ak sa  to uvádza v rozhodnutí  o schválení typu, skúška
           správnosti sa môže vykonať studenou vodou.
           V takom prípade  sa skúška vykoná  v súlade s  postupmi
           uvedenými   v  slovenskej   technickej  norme   a/alebo
           v rozhodnutí o schválení typu.
6.2.3      Pri    každej   skúške    množstvo   vody    pretečenej
           prietokomerom   je   také,   aby   neistota  stanovenia
           relatívnej  chyby  prietokomera  bola  menšia  ako  1/4
           najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
6.2.4.     Ak  sa zistí,  že všetky  chyby ležia  v jednom  smere,
           prietokomer  sa  nastaví  tak,  aby  nie  všetky  chyby
           prekročili jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.2.5      Ak  je vysielač  údaja napájaný  z batériového  zdroja,
           tento  zdroj  vyhovuje  v  čase  overenia požiadavke na
           kapacitu,  ktorá sa  rovná kapacite  6/5 času platnosti
           overenia.
6.2.6      Ak sa prietokomer skúša tak, že hodnoty prietokomera sa
           určujú  z počítadla  prietokomera, potom  sa vykoná  aj
           skúška zhody údajov počítadla s vysielačom impulzov pri
           prietoku Qn.

ODDIEL II

METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK A METÓDY SKÚŠANIA PRI OVERENÍ ELEKTROMAGNETICKÝCH, ULTRAZVUKOVÝCH, VÍROVÝCH A FLUIDIKOVÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM KVAPALINA, A ULTRAZVUKOVÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM PARNÝ KONDENZÁT

1          Termíny a definície
1.1        Snímač  prietokomera  (primárne   zariadenie)  je  časť
           prietokomera,  ktorá  sa   inštaluje  do  potrubia,  na
           ktorého výstupe sú signály zodpovedajúce prietoku.
1.2        Vyhodnocovacia jednotka (sekundárne zariadenie) je časť
           prietokomera, ktorá vytvára zdrojové signály pre snímač
           prietokomera, vyhodnocuje signály zo snímača, zobrazuje
           a uchováva údaje z meraní.
1.3        Kompaktné vyhotovenie prietokomera  je vyhotovenie, pri
           ktorom  snímač a  vyhodnocovacia jednotka  prietokomera
           tvoria jeden neoddeliteľný celok.
1.4        Najnižšia teplota okolia  (Tamin) je najnižšia teplota,
           ktorej   odoláva  prietokomer   bez  narušenia  funkcie
           prietokomera.
1.5        Najvyššia teplota okolia  (Tamax) je najvyššia teplota,
           ktorej   odoláva  prietokomer   bez  narušenia  funkcie
           prietokomera.

2          Metrologické požiadavky
2.1        Najväčšie  dovolené  chyby   prietokomerov  ako  členov
           meračov tepla  sa vzťahujú iba  na prietokomery meračov
           tepla triedy presnosti 4 a 5.
           Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane
           do Qt (okrem Qt) je + -5%.
           Najväčšia dovolená  chyba v hornom úseku  od Qt vrátane
           do Qn vrátane je + -3%.
           Pri prietokomeroch Qn > 3 m3/h sa Qmin = Qt.
2.2        Metrologické triedy
           Prietokomery  sa podľa  hodnôt Qmin  a Qt  definovaných
           v oddiele  I v  bodoch 1.4  a 1.6  zaraďujú do  štyroch
           metrologických tried podľa tabuľky č. 7.

Tabuľka č. 7

------------------------------------------------------------------
                                     Qn
  Triedy        --------------------------------------------------
                  <= 3 m3/h         > 6 m3/h        >= 15 m3/h
                                    < 15 m3/h
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin      0,04               0,10             0,20
hodnota Qt        0,10               0,10             0,20

Trieda B
hodnota Qmin      0,02               0,08             0,15
hodnota Qt        0,08               0,08             0,15

Trieda C
hodnota Qmin      0,01               0,06             0,10
hodnota Qt        0,06               0,06             0,10

Trieda D
hodnota Qmin      0,01               0,015            0,015
hodnota Qt        0,015              0,015            0,015
------------------------------------------------------------------

2.3.       Najväčšie  dovolené   chyby  v  prevádzke   sa  rovnajú
           1,5-násobku najväčších dovolených chýb podľa bodu 2.1.

3          Technické požiadavky
3.1        Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
           Prietokomer sa vyrába tak, aby zaručoval
           a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
           b) splnenie   ustanovení  tohto   oddielu  za   bežných
              podmienok používania v rozsahu Tamin až Tamax.
3.2        Materiály
           Prietokomer  sa  zhotovuje  z  materiálov,  ktoré sú na
           účely    používania   prietokomera    primerane   pevné
           a trvanlivé.   Všetky  materiály   použité  na   výrobu
           prietokomerov  sú  odolné  proti  vnútornej a normálnej
           vonkajšej  korózii,  a  ak  treba,  sú chránené vhodnou
           povrchovou  úpravou.  Zmeny  teploty  média  v  rozsahu
           teploty od  0 stupňov C  do Tmax neovplyvňujú  škodlivo
           materiály, z ktorých je prietokomer vyrobený.
3.3        Najvyššia teplota (Tmax)
           Hodnota Tmax udávaná výrobcom  je vyššia alebo sa rovná
           +90 stupňov C.
3.4        Najnižšia a najvyššia teplota okolia (Tamin, Tamax)
           Najnižšiu  a najvyššiu  teplotu okolia  určuje výrobca.
           Najnižšia teplota okolia Tamin je nižšia alebo sa rovná
           +5 stupňov C. Najvyššia  teplota okolia je vyššia alebo
           sa rovná +50 stupňov C.
3.5        Tesnosť - odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
           Prietokomer trvalo odoláva stálemu pôsobeniu tlaku vody
           s teplotou  Tmax,  pre  ktorý  bol  navrhnutý (najväčší
           prevádzkový   tlak),   bez    zlyhania   funkcie,   bez
           netesnosti,  bez presakovania  cez steny  a bez trvalej
           deformácie.
           Najnižšia hodnota tohto tlaku je 10 barov.
3.6        Vysielač údaja prietokomera
           Vysielač   údaja   prietokomera   vysiela   jednoduchým
           a spoľahlivým spôsobom elektrický signál, napr. impulz,
           ktorý  prislúcha  konštantnému  objemu  v celom rozsahu
           prietokomera, alebo iný signál definovaný výrobcom.
3.6.1      Ak  je  vysielaný  údaj  prietokomera typu elektrických
           impulzov, potom spĺňa parametre uvedené v tabuľke č. 8.

Tabuľka č. 8

----------------------------------------------------------------------------
Druh signálu      Druh snímača              Charakteristika
----------------------------------------------------------------------------
Nízka frekvencia  Bezpotenciálový spínací   Frekvencia impulzov   f <= 1 Hz
(LF)              kontakt                   Šírka impulzu         >=  50 ms
                                            Šírka medzery         >= 100 ms

Stredná (MF)      Elektronický snímač       Impulzy vyhovujú požiadavkám
a vysoká (HF)                               príslušných slovenských
frekvencia                                  technických noriem
----------------------------------------------------------------------------

3.6.2      Ak  je vysielaný  údaj prietokomera  iného typu,  potom
           tento signál  a jeho závislosť určuje  výrobca tak, aby
           odchýlka  definovaného  signálu  od  skutočného signálu
           (závislosti od prietoku) bola  v celom rozsahu prietoku
           menšia ako 1/10 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
3.7        Odolnosť voči inštalačným podmienkam
3.7.1      Rovné úseky potrubí
           Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických
           parametrov  za   podmienok,  že  dĺžka   rovného  úseku
           pripájacieho  potrubia neprekročí  hodnotu 20  dĺžok DN
           potrubia pred  prietokomerom a 10 dĺžok  DN potrubia za
           prietokomerom.
           Na základe výsledkov  skúšok sa prietokomery zatrieďujú
           do piatich skupín podľa  hodnôt násobkov rovných úsekov
           potrubí pred prietokomerom:
           1. skupina do 20 DN, 2. skupina do 10 DN, 3. skupina do
           6 DN, 4. skupina do 3 DN a 5. skupina do 1,5 DN, pričom
           hodnoty rovných úsekov  za prietokomerom majú         polovičnú
           dĺžku.  Zatriedenie do  skupiny sa  uvedie v rozhodnutí
           o schválení typu.
3.7.2      Zhoda   vnútorných   priemerov   pripájacieho  potrubia
           s prietokomerom
           Na základe výsledkov  skúšok sa prietokomery zatrieďujú
           do   štyroch  skupín   s  hodnotami   zhody  vnútorných
           priemerov   pripájacieho   potrubia   s   prietokomerom
           uvedenými v tabuľke č. 9.

Tabuľka č. 9

------------------------------------------------------------------
Skupina                 Zhoda DN prietokomera s potrubím
------------------------------------------------------------------
  1     1 mm pre  prietokomery do 50  DN vrátane a  1,5% z DN  pre
        prietokomery nad 50 DN
  2     2 mm  pre prietokomery  do 50  DN vrátane  a 3%  z DN  pre
        prietokomery nad 50 DN
  3     4 mm  pre prietokomery  do 50  DN vrátane  a 6%  z DN  pre
        prietokomery nad 50 DN
  4     8 mm  pre prietokomery  do 50  DN vrátane  a 12%  z DN pre
        prietokomery nad 50 DN
-------------------------------------------------------------------

3.7.3      Poloha inštalácie
           Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických
           parametrov za podmienok horizontálnej polohy inštalácie
           alebo  vertikálnej polohy  inštalácie, pričom najväčšia
           odchýlka uhla sklonu od týchto polôh je 5 stupňov.
           Na základe výsledkov  skúšok sa prietokomery zatrieďujú
           do polôh inštalácie uvedených v tabuľke č. 10.

Tabuľka č. 10

------------------------------------------------------------------
  H   Horizontálna poloha  Horizontálne     potrubie,    počítadlo
                           (vysielač   impulzov)    je   v   smere
                           vertikálne nahor

  V   Vertikálna poloha    Vertikálne potrubie

      Bez označenia        Horizontálna,   vertikálna    a   šikmá
                           poloha,   pričom   počítadlo  (vysielač
                           impulzov)  nesmeruje  od  horizontálnej
                           polohy v smere nadol

  L   Ľubovoľná poloha     Ľubovoľná poloha
------------------------------------------------------------------

3.8        Odolnosť proti médiu
           Prietokomery  pracujúce na  elektromagnetickom princípe
           merajú  bez významných  zmien metrologických parametrov
           teplonosné médium od vodivosti 20 mS/cm.
3.9        Strata tlaku
           Hodnota  straty   tlaku  sa  zisťuje   pri  technických
           skúškach pri schvaľovaní  typu; strata tlaku neprekročí
           hodnotu 0,25 barov pri menovitom prietoku.
3.10       Kolísanie napájania
           Ak je prietokomer napájaný  z vonkajšieho zdroja, meria
           bez  významnej zmeny  metrologických parametrov,  ak sa
           zmení napájacie napätie o +10% a -5%.
           Ak  je  prietokomer  napájaný  z  vlastného batériového
           zdroja, pracuje z tohto  zdroja bez prerušenia najmenej
           počas 6/5 času platnosti overenia.
3.11       Elektronické počítadlo
           Ak  je  prietokomer  vybavený  počítadlom,  potom  toto
           počítadlo sa vyrobí tak, aby zaručovalo
           a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
           b) splnenie   ustanovení  tohto   oddielu  za   bežných
              podmienok používania,
           c) jednoduchým    zoradením    jeho    rôznych   prvkov
              spoľahlivé,   jednoduché  a   jednoznačné  odčítanie
              nameraného  objemu  teplonosného  média  vyjadreného
              v kubických metroch.
3.12       Prietokomer sa vybaví počítadlom na skúšku prietokomera
           alebo  prídavným zariadením  alebo impulzným  výstupom,
           ktoré môže mať takéto vyhotovenie:
           a) ako časť  základného počítadla čísel  idúcich v rade
              za sebou,
           b) prostredníctvom  prídavného  počítadla inštalovaného
              trvalo,   prostredníctvom  prepnutia   počítadla  do
              skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
           c) prostredníctvom  prídavného  počítadla inštalovaného
              dočasne,
           d) prostredníctvom  elektronického  impulzného výstupu,
              alebo
           e) kombináciou týchto systémov.
           Takéto   vyhotovenie  však   nemá  významný   vplyv  na
           metrologické vlastnosti prietokomera.
3.13       Hodnota najmenšieho dielika stupnice pre skúšku je taká
           malá,  aby  pri  Qmin  v  čase  do  90 minút bolo možné
           stanoviť hodnotu pretečeného  objemu s najväčšou chybou
           0,2% menovitej hodnoty spôsobenou odčítaním.
3.14       Počítadlo času
           Prietokomer, ktorý je napájaný z vonkajšieho zdroja, sa
           vybaví počítadlom času, ktorý zaznamenáva čas niektorým
           z týchto spôsobov:
           a) počet  hodín  prevádzky   prietokomera  s  najmenšou
              kapacitou počítadla 10 000 hodín,
           b) aktuálne údaje  o odpojení a  pripojení prietokomera
              na zdroj napätia v  reálnom čase, pričom prietokomer
              je schopný pamätať si najmenej 200 hodnôt o odpojení
              alebo pripojení v reálnom čase,
           c) počet  hodín  odpojenia   prietokomera  s  najmenšou
              kapacitou počítadla 10 000 hodín,
           d) kombináciou  uvedených  spôsobov,  pričom  stačí, ak
              prietokomer spĺňa požiadavku iba jedného spôsobu.

4          Značky a nápisy
4.1        Identifikačné nápisy
           Na prietokomere sa vyznačia - čitateľne a nezmazateľne,
           oddelene  alebo  spolu,   na  telese  prietokomera,  na
           číselníku alebo na informačnom štítku tieto údaje:
           a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
              značka,
           b) metrologická trieda  a menovitý prietok  Qn v m3  za
              hodinu,
           c) rok výroby a výrobné číslo prietokomera,
           d) jedna alebo dve šípky  ukazujúce smer toku vody (pri
              oddelenom vyhotovení obsahuje iba snímač),
           e) značka schváleného typu,
           f) najväčší  prevádzkový tlak  v baroch,  ak prekračuje
              10 barov,
           g) písmeno "V",  "H" alebo "L",  ak prietokomer správne
              pracuje  len vo  vertikálnej (V),  horizontálnej (H)
              polohe alebo v ľubovoľnej  polohe (L); ak poloha nie
              je označená,  potom prietokomer možno  inštalovať do
              ľubovoľnej polohy, okrem  polôh, keď počítadlo alebo
              vysielač impulzov smeruje nižšie ako horizontálne,
           h) menovitá teplota prietokomera T,
           i) napájacie napätie,
           j) pri   elektromagnetických   prietokomeroch   hodnota
              najmenšej vodivosti, ak je nižšia ako 20 mS/cm,
           k) teplota okolia uvedená rozsahom Tamin a Tamax,
           l) najväčší   prevádzkový   tlak   teplonosného   média
              v baroch, ak prekračuje 10 barov,
           m) typ výstupu prietokomera,
           n) číslo  alebo čísla  vyjadrujúce výstup  prietokomera
              (ak  je  výstup  impulzného  typu,  potom  sa uvedie
              impulzné  číslo  v  tvare  počet  dm3  alebo  m3  na
              impulz).
           Ak  prietokomer  nemá  kompaktné  vyhotovenie, potom sa
           údaje uvedú na  vyhodnocovacej jednotke prietokomera aj
           na snímači.
4.2        Umiestnenie overovacích značiek
           Miesto  na overovacie  značky sa  vytvorí na  dôležitej
           časti  prietokomera  (spravidla   na  telese),  kde  sú
           zreteľne viditeľné bez potreby demontáže prietokomera.
4.3        Plombovanie
           Prietokomer sa vybaví  ochranným zariadením, ktoré môže
           byť  zaplombované tak,  aby  bola  záruka, že  ani pred
           správnou inštaláciou  prietokomera, ani po  nej nemohol
           byť   prietokomer   ani   jeho   justovacie  zariadenie
           demontované  alebo  zmenené  bez  poškodenia ochranného
           zariadenia.
           Ak je  prietokomer napájaný z  elektrického vonkajšieho
           zdroja a  má vonkajšie počítadlo  času prevádzky, potom
           aj toto počítadlo je predmetom plombovania.

5          Schválenie typu
5.1        Technické skúšky pri schvaľovaní typu
           Ak sa  na základe žiadosti  zisťuje, či sa  typ zhoduje
           s požiadavkami  tohto oddielu,  vykonajú sa laboratórne
           skúšky  na   určitom  počte  prietokomerov   za  týchto
           podmienok:
5.2        Počet prietokomerov určených na skúšanie
           Počet prietokomerov, ktoré  výrobca predloží na skúšky,
           je uvedený v tabuľke č. 11.

Tabuľka č. 11

------------------------------------------------------------------
   Menovitý prietok Qn (m3/h)          Počet prietokomerov
------------------------------------------------------------------
            Qn < 15                             3
            Qn >= 15                            2
------------------------------------------------------------------

           Pri  kompaktnom  merači  tepla  sa  počet prietokomerov
           aplikuje na celé merače tepla.
           Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ technických
           skúšok
           a) rozhodnúť,  že  sa  nevykonajú  skúšky  na  všetkých
              predložených prietokomeroch, alebo
           b) vyžiadať ďalšie prietokomery  od výrobcu potrebné na
              pokračovanie skúšok.
5.3        Tlak
           Pre  metrologické  skúšky  (bod  5.5)  tlak  na výstupe
           prietokomera je väčší o 100 kPa ako tlak nasýtených pár
           pri   teplote  vody   pri  skúške,   aby  sa  zabránilo
           kavitácii.
5.4        Skúšobné zariadenie
           Vo  všeobecnosti  sa   prietokomery  (kompaktné  merače
           tepla) skúšajú  jednotlivo a v každom  prípade tak, aby
           sa   preukázali   jednotlivé   charakteristiky  každého
           prietokomera (kompaktného merača tepla).
           Najväčšia  neistota kalibrácie  pri meraní  pretečeného
           objemu  neprekročí  0,2%  vrátane  vplyvu  rôznych chýb
           v inštalácii.
           Najväčšia         neistota  je 5% pri  meraní tlaku a  2,5% pri
           meraní straty tlaku.
           Počas každej  skúšky pomerné kolísanie  prietoku nie je
           väčšie ako 2,5% medzi Qmin a Qt a 5% medzi Qt a Qmax.
           Zariadenie,   na   ktorom   sa   skúšky   vykonali,  je
           preukázateľne nadviazané na národný etalón prietoku.
           Najväčšia neistota merania teploty je 1 stupeň C.
           Pri  kompaktných  meračoch   tepla  najväčšia  neistota
           merania  teploty teplonosného  média pri prietokomernom
           člene  je 0,1  stupňa C  a pri  snímačoch teploty  0,02
           stupňa C.
5.5        Skúšky prietokomera
5.5.1      Postup pri skúšaní
           Skúšky pozostávajú z úkonov vykonaných v tomto poradí:
           1. tlaková skúška tesnosti,
           2. stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri
              určení  vplyvu  tlaku  a  pri  zohľadnení normálnych
              podmienok  inštalácie  pre   daný  typ  prietokomera
              (priame úseky potrubia pred  prietokomerom a za ním,
              zúženia, prekážky, teploty  okolia a pod.) uvedených
              výrobcom,
           3. stanovenie straty tlaku,
           4. zrýchlená skúška životnosti,
           5. stanovenie    vplyvu   napájacieho    napätia   (pri
              prístrojoch s externým napájaním),
           6. stanovenie vplyvu pripájacích potrubí,
           7. stanovenie vplyvu teploty okolia,
           8. skúška vysielača impulzov.
5.5.2      Opis skúšok
           Skúšky sa vykonajú takto:
           tlaková skúška tesnosti sa  vykoná v dvoch častiach pri
           teplote 85 stupňov C + -5 stupňov C:
           a) každý  prietokomer   odolá  bez  netesnosti   a  bez
              presakovania   cez  steny   tlaku  16   barov  alebo
              1,6-násobku    najväčšieho    prevádzkového    tlaku
              pôsobiaceho   počas  15   minút  [body   3.5  a  4.1
              písm. f)],
           b) každý prietokomer bez  poškodenia alebo zablokovania
              odolá tlaku  20 barov alebo  dvojnásobku najväčšieho
              prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [body
              3.5 a 4.1 písm. f)].
           Výsledky skúšok 2,  3, 6 a 7 podľa  bodu 5.5.1 poskytnú
           dostatočný  počet bodov  na vynesenie  kriviek v  celom
           rozsahu.
           Zrýchlená  skúška  životnosti  sa  vykoná  tak,  ako sa
           uvádza v tabuľke č. 12.

Tabuľka č. 12

----------------------------------------------------------------------
    Parametre skúšky            Druh skúšky             Doba chodu
                                                pri skúšobnom prietoku
----------------------------------------------------------------------
Skúšobný prietok Qt až Qmax   Kontinuálna skúška prietoku  800 h
Teplota okolia Tamin až Tamax Teplotný šok                 100 cyklov
----------------------------------------------------------------------

           Pri skúške  teplotného šoku sa  prietokomer umiestni do
           komory s možnosťou vytvárania teplotného šoku v rozsahu
           teploty okolia.
           Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa stanovia
           chyby  merania  ako  najmenšia  požiadavka  pri  týchto
           hodnotách prietokov:
                     Qmin, Qt, 0,3 Qn, 0,5 Qn, Qn, 2 Qn.
           Skúška vysielača impulzov  sa uskutoční prostredníctvom
           merania   dĺžky  trvania   impulzov  v   celom  rozsahu
           prietoku,  merania  frekvencie   a  zmien  elektrického
           odporu pri vysielaní impulzu.
5.6        Skúšky  elektronického  počítadla   a  vysielača  údaja
           prietokomera
5.6.1      Stanovenie   zhody   údajov   elektronického  počítadla
           s počítadlom na skúšku, ako  aj s výstupom prietokomera
           sa vykoná najmenej pri prietokoch Qmax, Qn a Qmin.
5.6.2      Ak  je  vysielač  údaja  prietokomera  impulzného typu,
           zisťuje sa zhoda s parametrami podľa tabuľky č. 8.
           Ak je vysielač údaja prietokomera odlišný od impulzného
           typu, zisťuje sa zhoda s parametrami výrobcu.
           Ak je prietokomer určený výrobcom iba pre konkrétny typ
           (typy)  kalorimetrického  počítadla,  preverí  sa  jeho
           funkčnosť s kalorimetrickým  počítadlom v celom rozsahu
           prietoku.
5.7        Podmienky schválenia typu
           Typ  prietokomera  (prietokomerného  člena  kompaktného
           merača tepla) sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
           a) je v zhode s požiadavkami tohto oddielu,
           b) skúšky  v bodoch  5.5 a  5.6 preukážu  zhodu s bodmi
              2 a 3, ak ide  o metrologické požiadavky a technické
              požiadavky,
           c) po  každej zrýchlenej  skúške životnosti,  po skúške
              vplyvu pripojovacích potrubí a skúške vplyvu teploty
              okolia  v porovnaní  s pôvodnou  krivkou sa nezistia
              rozdiely  medzi Qt  a Qmax  väčšie ako  1,5 %  alebo
              väčšie ako 3% medzi hodnotami Qmin a Qt.
5.8        Rozhodnutie o schválení typu
           Rozhodnutie  o  schválení  typu  môže  umožniť  vykonať
           skúšku správnosti studenou vodou pri overení.
           Táto  možnosť  je  povolená,  len  ak počas technických
           skúšok  pri schvaľovaní  typu preskúmanie  ekvivalencie
           vlastností  studenej  a  teplej  vody  umožnilo, aby sa
           ustanovila   skúška   správnosti   so   studenou  vodou
           a preukázala,  že  prietokomer,   ktorý  prešiel  touto
           skúškou,  tiež spĺňa  požiadavky na  najväčšie dovolené
           chyby uvedené v bode 2.1.
           V takomto prípade rozhodnutie o schválení typu obsahuje
           opis skúšky a určujúce  požiadavky, najmä tie, ktoré sa
           vzťahujú  na  najväčšie  dovolené  chyby  a na skúšobné
           prietoky.

6          Prvotné a následné overenie
6.1        Prvotné  a  následné  overenie  sa  vykoná na skúšobnom
           zariadení    a   metódou,    ktorú   schválil   národný
           metrologický  orgán, alebo  prostredníctvom schváleného
           prenosného zariadenia na mieste inštalácie.
           Výstupný tlak  za posledným prietokomerom  pri zapojení
           prietokomerov  v  sérii  je  o  100  kPa väčší ako tlak
           nasýtených  pár  vody  pri  skúšobnej teplote. Skúšobné
           zariadenie sa nadviaže na národný etalón prietoku.
6.2        Overenie obsahuje skúšku  správnosti najmenej pri troch
           prietokoch:
           a) medzi 0,9 Qn a Qn,
           b) medzi  0,5 až  0,6 Qn;  pre prietokomery  do Qn  = 3
              m3/h vrátane sa táto skúška nevyžaduje,
           c) medzi Qt až 1,1 Qt,
           d) medzi Qmin  a 1,1 Qmin; táto  skúška sa vyžaduje iba
              pre prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane.
           Každý  prietokomer odolá  tlakovej skúške  tesnosti bez
           netesnosti a bez presakovania  cez steny tlaku 16 barov
           alebo   1,6-násobku  najväčšieho   prevádzkového  tlaku
           pôsobiaceho  počas 1  minúty. Pri  overení sa postupuje
           podľa slovenskej technickej normy.
6.3        Pri   každej   skúške   je   množstvo  vody  pretečenej
           prietokomerom  také, že  neistota kalibrácie  je menšia
           ako 1/4 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
6.4        Ak  sa zistí,  že všetky  chyby ležia  v jednom  smere,
           prietokomer  sa  nastaví  tak,  aby  nie  všetky  chyby
           prekročili jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.5        Ak sa prietokomer skúša tak, že hodnoty prietokomera sú
           určované z  počítadla prietokomera, potom  sa uskutoční
           aj skúška zhody údajov  počítadla s vysielačom impulzov
           pri prietoku Qn.
6.6        Ak je  prietokomer napájaný z  batériového zdroja, jeho
           kapacita  pri  overení  vyhovuje  požiadavke  6/5  času
           platnosti overenia prietokomera.

ODDIEL III

METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK A METÓDY SKÚŠANIA PRI OVERENÍ ŠKRTIACICH PRVKOV, MERACÍCH SOND, KUŽEĽOVÝCH TŔŇOV A TERČÍKOVÝCH A VÍROVÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM SÝTA A PREHRIATA PARA

1          Termíny a definície
1.1        Hmotnostný  prietok  je  hmotnosť  pary  pretečenej cez
           prietokomer  za  jednotku  času.  Hmotnosť je vyjadrená
           v kilogramoch alebo  tonách a čas  v hodinách, minútach
           alebo sekundách.
1.2        Menovitý hmotnostný prietok (qn) je najväčší hmotnostný
           prietok,  pri  ktorom  môže  prietokomer  pracovať  bez
           poškodenia  a  bez  prekročenia  najväčších  dovolených
           chýb. Je vyjadrený  v tonách za hodinu a  používa sa na
           označenie   prietokomera    pri   škrtiacich   prvkoch,
           terčíkových     prietokomeroch,     meracích    sondách
           a kužeľových tŕňoch. Pri menovitom hmotnostnom prietoku
           qn pracuje prietokomer pri normálnom používaní, t.j. za
           stálych   a  prerušovaných   pracovných  podmienok  bez
           prekročenia najväčších dovolených chýb.
1.3        Najmenší  hmotnostný  prietok  (qmin)  je  prietok, nad
           ktorým nie sú prekročené najväčšie dovolené chyby, a je
           stanovený ako funkcia qn.
1.4        Rozsah  prietoku  je  ohraničený  menovitým a najmenším
           prietokom qn a qmin.
1.5        Prevodník  tlaku  prietokomera   je  časť  prietokomera
           patriaca  k sekundárnemu  zariadeniu, ktorá  sa používa
           pri  škrtiacich prvkoch  a meracích  tyčiach. Prevodník
           tlaku  prietokomera  meria  tlakový  rozdiel  média  na
           primárnom zariadení, ten rozdiel vyhodnocuje, spracúva,
           vysiela a prípadne aj zobrazuje a zaznamenáva.
                   Prevodník   tlaku   môže   obsahovať   aj  časť,  ktorá
           vyhodnocuje aktuálny prietok a pretečené množstvo pary.
1.6        Clona  je  škrtiaci  prvok,  ktorý  tvorí tenká clonová
           doska  s  pravouhlou  hranou,  pričom  hrúbka  dosky je
           v porovnaní s  priemerom meracieho prierezu  malá a jej
           predná hrana je ostrá a pravouhlá.
1.7        Dýza je  škrtiaci prvok pozostávajúci  z konvergentného
           vtoku  spojeného  s  valcovým  úsekom,  ktorý sa nazýva
           hrdlo.
1.8        Venturiho  trubica  je   škrtiaci  prvok  pozostávajúci
           z konvergentného  vtoku  spojeného  s  valcovou  časťou
           (nazývanou  hrdlo) a  s rozširujúcim  úsekom, ktorý  sa
           nazýva difúzor a je kužeľovitého tvaru.

2          Metrologické požiadavky
2.1        Najväčšia  dovolená  chyba   prietokomerov  ako  členov
           meračov tepla je + -5%.
2.2        Metrologické triedy
           Prietokomery sa  podľa hodnôt qmin  a Qmin zaraďujú  do
           troch metrologických tried podľa tabuľky č. 13.

Tabuľka č. 13

------------------------------------------------------------------
          Triedy                     Qn                  qn
------------------------------------------------------------------
Trieda A
hodnota Qmin alebo qmin             0,30                 0,30
Trieda B
hodnota Qmin alebo qmin             0,10                 0,1
Trieda C
hodnota Qmin alebo qmin             0,05                 0,05
-------------------------------------------------------------------

2.3        Prevodník tlaku prietokomera
           Prevodník  tlaku prietokomera  vyhovuje požiadavkám, ak
           v celom rozsahu tlaku  zodpovedajúcemu rozsahu prietoku
           typu primárneho  zariadenia je jeho  najväčšia dovolená
           chyba   menšia  alebo   sa  rovná   hodnote,  ktorá  po
           prepočítaní spôsobuje chybu prietokomera + -3%.
           Na prevodník tlaku  prietokomera sa vzťahujú požiadavky
           prílohy č. 33.
2.4        Najväčšia   dovolená   chyba   v   prevádzke  sa  rovná
           1,5-násobku najväčšej dovolenej chyby podľa bodu 3.1.

3          Technické požiadavky
3.1        Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
           Prietokomer a jeho časti sa vyrobia tak, aby zaručovali
           a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
           b) splnenie   ustanovení  tohto   oddielu  za   bežných
              podmienok používania v rozsahu Tamin až Tamax.
3.2        Materiály
           Prietokomer  a  jeho  časti  sa  zhotovia z materiálov,
           ktoré  sú  na  účely  používania prietokomera primerane
           pevné a  trvanlivé. Všetky materiály  použité na výrobu
           prietokomerov  sú  odolné  proti  vnútornej a normálnej
           vonkajšej  korózii,  a  ak  treba,  majú  byť  chránené
           vhodnou   povrchovou  úpravou.   Zmeny  teploty   média
           v rozsahu  teploty  0  stupňov  C  až Tmax neovplyvňujú
           škodlivo materiály, z ktorých je prietokomer vyrobený.
3.3        Tesnosť - odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
           Prietokomer  a  jeho  časti  trvalo  odolávajú  stálemu
           pôsobeniu  tlaku pary  s teplotou  Tmax, pre  ktorý bol
           navrhnutý  (najväčší  prevádzkový  tlak),  bez zlyhania
           funkcie,  bez  netesnosti,  bez  presakovania cez steny
           a bez trvalej deformácie. Najmenšia hodnota tohto tlaku
           je 40 barov.
3.4        Vysielač údaja prietokomera
           Vysielač   údaja   prietokomera   vysiela   jednoduchým
           a spoľahlivým spôsobom elektrický signál, napr. impulz,
           ktorý  prislúcha  konštantnému  objemu  v celom rozsahu
           prietokomera,  alebo  iný  signál,  ktorý je definovaný
           výrobcom.
3.4.1      Ak  je  vysielaný  údaj  prietokomera typu elektrických
           impulzov,  potom  spĺňa  parametre  uvedené  v  tabuľke
           č. 14.

Tabuľka č. 14

----------------------------------------------------------------------------
Druh signálu      Druh snímača             Charakteristika
----------------------------------------------------------------------------
Nízka frekvencia  Bezpotenciálový spínací  Frekvencia impulzov  f <=  1 Hz
(LF)              kontakt                  Šírka impulzu          >=  50 ms
                                           Šírka medzery          >= 100 ms

Stredná (MF)      Elektronický snímač      Impulzy vyhovujú požiadavkám
a vysoká (HF)                              príslušných slovenských
frekvencia                                 technických noriem
----------------------------------------------------------------------------

3.4.2      Ak  je vysielaný  údaj prietokomera  iného typu,  tento
           signál a jeho závislosť  definuje potom výrobca tak, že
           odchýlka  definovaného  signálu  od  skutočného signálu
           (závislosti  od prietoku)  je v  celom rozsahu prietoku
           menšia ako 1/10 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
3.5        Odolnosť proti inštalačným podmienkam
3.5.1      Rovné úseky potrubí
           Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických
           parametrov  za  podmienok,   že  pripojovacie  potrubie
           neprekročí   hodnotu   20   dĺžok   DN   potrubia  pred
           prietokomerom a 10 dĺžok DN potrubia za prietokomerom.
           Na základe výsledkov  skúšok sa prietokomery zatrieďujú
           podľa  hodnôt  násobkov  rovných  úsekov  potrubí  pred
           prietokomerom do troch skupín:
           1. skupina do 20 DN, 2. skupina do 10 DN, 3. skupina do
           6 DN  a hodnoty  rovných úsekov  za prietokomerom  majú
           polovičnú  dĺžku.  Zatriedenie  do  skupiny  sa  uvedie
           v rozhodnutí o schválení typu.
3.5.2      Zhoda  vnútorných   priemerov  pripojovacieho  potrubia
           a prietokomera
           Na základe výsledkov  skúšok sa prietokomery zatrieďujú
           do troch skupín s  hodnotami zhody vnútorných priemerov
           pripojovacieho   potrubia   a   prietokomera  uvedenými
           v tabuľke č. 15.

Tabuľka č. 15

------------------------------------------------------------------
Skupina                 Zhoda DN prietokomera s potrubím
------------------------------------------------------------------
   1    1 mm pre  prietokomery do 50  DN vrátane a  1,5% z DN  pre
        prietokomery nad 50 DN

   2    2 mm  pre prietokomery  do 50  DN vrátane  a 3%  z DN  pre
        prietokomery nad 50 DN

   3    4 mm  pre prietokomery  do 50  DN vrátane  a 6%  z DN  pre
        prietokomery nad 50 DN
------------------------------------------------------------------

3.6        Strata tlaku
           Hodnota  straty   tlaku  sa  zisťuje   pri  technických
           skúškach pri schvaľovaní  typu; strata tlaku neprekročí
           hodnotu 1 baru pri najväčšom prietoku.
3.7        Prevodník  tlaku prietokomera  (pri škrtiacich  prvkoch
           konštrukcie podľa slovenskej technickej normy)
           Prevodník  tlaku prietokomera  má rozsah  zodpovedajúci
           rozsahu primárneho zariadenia.
3.8        Kolísanie napájania
           Ak je prietokomer napájaný  z vonkajšieho zdroja, meria
           bez  významnej zmeny  metrologických parametrov,  ak sa
           zmení napájacie napätie o +10% a -5%.
           Ak  je  prietokomer  napájaný  z  vlastného batériového
           zdroja,  pracuje  z  batériového  zdroja bez prerušenia
           najmenej počas 6/5 času platnosti overenia.
3.9        Elektronické počítadlo
           Ak  je  sekundárne   zariadenie  prietokomera  vybavené
           počítadlom,  potom sa  toto počítadlo  vyrobí tak,  aby
           zaručovalo
           a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
           b) splnenie   ustanovení  tohto   oddielu  za   bežných
              podmienok používania,
           c) jednoduchým    zoradením    jeho    rôznych   prvkov
              spoľahlivé,   jednoduché  a   jednoznačné  odčítanie
              nameraného  objemu  vody,  vyjadreného  v  kubických
              metroch.
3.10       Prietokomer  môže  byť  vybavený  prídavným  zariadením
           alebo počítadlom na skúšku prietokomera, ktoré môže mať
           takéto vyhotovenie:
           a) ako časť základného počítadla radom za sebou idúcich
              čísel,
           b) prostredníctvom  prídavného  počítadla inštalovaného
              trvalo,   prostredníctvom  prepnutia   počítadla  do
              skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
           c) prostredníctvom  prídavného  počítadla inštalovaného
              dočasne,
           d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu na
              skúšku,
           e) kombináciou týchto systémov.
           Tieto   zariadenia  však   nemajú  významný   vplyv  na
           metrologické vlastnosti prietokomera.
3.11       Hodnota najmenšieho dielika stupnice pre skúšku je taká
           malá, aby pri  Qmin alebo qmin v čase  do 90 minút bolo
           možné   stanoviť  hodnotu   pretečeného  objemu   alebo
           pretečenej hmotnosti s najväčšou chybou 0,2 % menovitej
           hodnoty spôsobenou odčítaním.
3.12       Počítadlo času
           Prietokomer,  ktorý  je  napájaný  z vonkajšieho zdroja
           mimo  kalorimetrického  počítadla,  sa  vybaví interným
           alebo vonkajším počítadlom  času, ktorý zaznamenáva čas
           niektorým z týchto spôsobov:
           a) počet  hodín  prevádzky   prietokomera  s  najmenšou
              kapacitou počítadla 10 000 hodín,
           b) aktuálne údaje  o odpojení a  pripojení prietokomera
              na zdroj napätia v  reálnom čase, pričom prietokomer
              si  pamätá  najmenej  200  hodnôt  o  odpojení alebo
              pripojení v reálnom čase,
           c) počet  hodín  odpojenia   prietokomera  s  najmenšou
              kapacitou počítadla 10 000 hodín,
           d) kombináciou  uvedených  spôsobov,  pričom  stačí, ak
              prietokomer spĺňa požiadavku iba jedného spôsobu.

4                  Značky a nápisy
4.1        Identifikačné nápisy
           Na prietokomere sa vyznačia - čitateľne a nezmazateľne,
           oddelene  alebo  spolu,   na  telese  prietokomera,  na
           číselníku alebo na informačnom štítku
           a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná
              značka,
           b) metrologická trieda  a menovitý prietok  qn alebo Qn
              v tonách alebo v kubických metroch za hodinu,
           c) rok výroby a výrobné číslo prietokomera,
           d) jedna alebo dve šípky  ukazujúce smer toku vody (pri
              oddelenom vyhotovení obsahuje iba snímač),
           e) značka schváleného typu,
           f) najväčší  prevádzkový tlak  v baroch,  ak prekračuje
              40 barov,
           g) písmeno "V"  alebo "H", ak  prietokomer môže správne
              pracovať len vo  vertikálnej (V) alebo horizontálnej
              (H) polohe,
           h) menovitá teplota  prietokomera v tvare:  150 stupňov
              C,
           i) kalibračná konštanta (konštanty) prístroja Kp,
           j) napájacie napätie,
           k) typ výstupu prietokomera,
           l) číslo  alebo čísla  vyjadrujúce výstup  prietokomera
              (ak  je  výstup  impulzného  typu,  potom  sa uvedie
              impulzné  číslo  v  tvare  počet  dm3  alebo  m3  na
              impulz),
           m) teplota okolia udaná rozsahom Tamin a Tamax.
           Ak prietokomer nie je kompaktného vyhotovenia, potom sú
           údaje  uvedené na  vyhodnocovacej jednotke prietokomera
           aj na snímači.
4.2        Umiestnenie overovacích značiek
           Miesto  na overovacie  značky sa  vytvorí na  dôležitej
           časti  prietokomera  (spravidla   na  telese),  kde  sú
           zreteľne viditeľné bez potreby demontáže prietokomera.
4.3        Plombovanie
           Prietokomer sa vybaví  ochranným zariadením, ktoré môže
           byť  zaplombované tak,  aby  bola  záruka, že  ani pred
           správnou inštaláciou  prietokomera, ani po  nej nemohol
           byť   prietokomer   ani   jeho   justovacie  zariadenie
           demontované  alebo  zmenené  bez  poškodenia ochranného
           zariadenia.
           Ak je  prietokomer napájaný z  elektrického vonkajšieho
           zdroja a  má vonkajšie počítadlo  času prevádzky, potom
           je aj toto počítadlo predmetom plombovania.

5          Schválenie typu
5.1        Technické skúšky pri schvaľovaní typu
           Keď sa na  základe žiadosti zisťuje, či je  typ v zhode
           s požiadavkami  tohto oddielu,  vykonajú sa laboratórne
           skúšky  na   určitom  počte  prietokomerov   za  týchto
           podmienok:
5.2        Počet prietokomerov určených na skúšanie
           Počet prietokomerov, ktoré  výrobca predloží na skúšky,
           je uvedený v tabuľke č. 16.

Tabuľka č. 16

------------------------------------------------------------------
    Menovitý prietok Qn (m3/h)           Počet prietokomerov
------------------------------------------------------------------
            Qn < 15                                 2
            Qn >= 15                                1
------------------------------------------------------------------

           Pri  škrtiacich  prvkoch  vyrobených  podľa príslušných
           slovenských   technických  noriem   sa  uvedený   počet
           meradiel môže vzťahovať na viac veľkostí meradiel.
           Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ technických
           skúšok
           a) rozhodnúť,  že  sa  nevykonajú  skúšky  na  všetkých
              predložených prietokomeroch, alebo
           b) vyžiadať ďalšie prietokomery  od výrobcu potrebné na
              pokračovanie skúšok.
5.3        Tlak
           Pre metrologické skúšky vodou (bod 5.5) tlak na výstupe
           prietokomera je väčší o 100 kPa ako tlak nasýtených pár
           pri   teplote  vody   pri  skúške,   aby  sa  zabránilo
           kavitácii.
5.4        Skúšobné zariadenie
           Vo  všeobecnosti  sa  prietokomery  skúšajú  jednotlivo
           a v  každom prípade  tak, aby  sa preukázali jednotlivé
           charakteristiky každého prietokomera.
           Neistota  stanovenia metrologických  charakteristík pri
           meraniach vodou neprekročí  0,2% vrátane vplyvu rôznych
           chýb v inštalácii a pri meraniach parou 1%.
           Najväčšia neistota stanovenia tlaku média pri skúške je
           5% a pri meraní straty tlaku 2,5%.
           Počas každej  skúšky pomerné kolísanie  prietoku nie je
           väčšie ako 2,5%.
           Zariadenie, na ktorom sa  skúšky vykonali, sa nadväzuje
           na národný etalón prietoku.
           Najväčšia dovolená neistota merania teploty je 1 stupeň
           C.
5.5        Skúšky prietokomera
5.5.1      Postup pri skúšaní
           Skúšky pozostávajú z úkonov vykonaných v tomto poradí:
           1. tlaková skúška tesnosti,
           2. stanovenie kriviek chýb v médiu voda v závislosti od
              prietoku pri určení vplyvu  teploty a pri zohľadnení
              normálnych podmienok inštalácie  a pri určení vplyvu
              rovných  úsekov pred  prietokomerom a  za ním  a pri
              určení     vplyvu     zhody     priemeru    potrubia
              s prietokomerom  a  montážnej  polohy  pre  daný typ
              prietokomera,
           3. stanovenie kriviek chýb v médiu para v závislosti od
              prietoku  pri určení  vplyvu tlaku  a pri zohľadnení
              normálnych  podmienok  inštalácie  (táto  skúška  sa
              neuskutočňuje   pre    škrtiace   prvky   vyhovujúce
              príslušnej slovenskej technickej norme),
           4. stanovenie    kriviek    chýb    prevodníka    tlaku
              prietokomera (iba pri  škrtiacich prvkoch a meracích
              tyčiach),
           5. stanovenie geometrických  rozmerov škrtiacich prvkov
              (iba pri škrtiacich prvkoch),
           6. stanovenie najväčšej straty tlaku,
           7. zrýchlená skúška životnosti,
           8. stanovenie    vplyvu   napájacieho    napätia   (pri
              prístrojoch s externým napájaním),
           9. stanovenie vplyvu teploty okolia.
5.5.2      Opis skúšok
           Skúšky sa vykonajú takto:
           tlaková skúška tesnosti sa  vykoná v dvoch častiach pri
           teplote 85 stupňov C + -5 stupňov C:
           a) každý  prietokomer   odolá  bez  netesnosti   a  bez
              presakovania   cez   steny   tlaku   rovnajúcemu  sa
              1,6-násobku    najväčšieho    prevádzkového    tlaku
              pôsobiaceho   počas  15   minút  [body   3.3  a  4.1
              písm. f)],
           b) každý prietokomer bez  poškodenia alebo zablokovania
              odolá  tlaku rovnajúcemu  sa dvojnásobku najväčšieho
              prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [body
              3.3 a 4.1 f)].
           Výsledky skúšok 2,  3, 4 a 9 podľa  bodu 5.5.1 poskytnú
           dostatočný  počet  bodov  na  presné  vynesenie kriviek
           v celom rozsahu.
           Zrýchlená  skúška  životnosti  sa  vykoná  tak,  ako sa
           uvádza v tabuľke č. 17.

Tabuľka č. 17

------------------------------------------------------------------
     Parametre skúšky          Druh skúšky        Doba chodu
                                            pri skúšobnom prietoku
------------------------------------------------------------------
Skúšobný prietok Qmin až Qmax  Kontinuálna skúška
                               prietoku                 800 h
Teplota okolia Tamin až Tamax  Teplotný šok             100 cyklov
------------------------------------------------------------------

           Pri skúške  teplotného šoku sa  prietokomer umiestni do
           komory s možnosťou vytvárania teplotného šoku v rozsahu
           teploty okolia.
           Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa stanovia
           chyby  merania  ako  najmenšia  požiadavka  pri  týchto
           hodnotách prietokov:
           0,05 Qn, 0,1 Qn, 0,2 Qn, 0,3 Qn, 0,5 Qn, 0,75 Qn, Qn alebo
           0,05qn, 0,1 qn, 0,2 qn, 0,3 qn, 0,5 qn, 0,75 qn, qn.
           Pri prietokomeroch metrologickej triedy  A sa body 0,05
           Qn, 0,1  Qn a 0,2  Qn alebo  0,05  qn, 0,1 qn  a 0,2 qn
           vynechajú.
           Pri prietokomeroch  metrologickej triedy B  sa bod 0,05
           Qn alebo 0,05 qn vynechá.
5.6        Podmienky schválenia typu
           Typ prietokomera sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
           a) je   v   zhode   s   administratívnymi,  technickými
              a metrologickými požiadavkami a tohto oddielu,
           b) skúšky podľa bodu 5.5 preukážu  zhodu s bodmi 2 a 3,
              ak  ide   o  metrologické  požiadavky   a  technické
              požiadavky,
           c) po  každej zrýchlenej  skúške životnosti,  po skúške
              vplyvu pripojovacích potrubí a skúške vplyvu teploty
              okolia  v porovnaní  s pôvodnou  krivkou sa nezistia
              rozdiely väčšie ako 1,5%.
5.7        Rozhodnutie o schválení typu
           Rozhodnutie  o  schválení  typu  môže  umožniť  vykonať
           skúšku  pri overení  teplou alebo  studenou vodou. Táto
           možnosť  je povolená,  len ak  počas technických skúšok
           pri    schvaľovaní   typu    preskúmanie   ekvivalencie
           vlastností pary a teplej  alebo studenej vody umožnilo,
           aby  sa  ustanovila  skúška  metrologických  parametrov
           s teplou  alebo  studenou  vodou  a  preukázala,  že aj
           prietokomer,   ktorý  prešiel   touto  skúškou,   spĺňa
           požiadavky na  najväčšie dovolené chyby  uvedené v bode
           2.1.
           V tomto prípade  rozhodnutie o schválení  typu obsahuje
           opis skúšky a určujúce  požiadavky, osobitne tie, ktoré
           sa vzťahujú  na najväčšie dovolené chyby  a na skúšobné
           prietoky.

6          Prvotné a následné overenie
6.1        Prvotné  a  následné  overenie  sa  vykoná na skúšobnom
           zariadení    a   metódou,    ktorú   schválil   národný
           metrologický          orgán  alebo  prostredníctvom schváleného
           prenosného zariadenia na mieste inštalácie.
           Priestory  a skúšobné  zariadenie zabezpečujú vykonanie
           overenia v  bezpečných, spoľahlivých podmienkach  a bez
           straty  času  osôb  zodpovedných  za  skúšanie.  Ak  sa
           prietokomery   skúšajú  v   sérii,  výstupný   tlak  za
           posledným  prietokomerom je  o 100  kPa väčší  ako tlak
           nasýtených  pár  vody  pri  skúšobnej teplote. Skúšobné
           zariadenie sa nadväzuje na národný etalón prietoku.
6.2        Overenie   škrtiacich  prvkov   s  konštrukciou   podľa
           slovenských technických noriem sa vykoná
           a) skúškou  zhody   geometrických  rozmerov  primárneho
              zariadenia  (v  miestach  stanovených  v  príslušnej
              slovenskej technickej norme),
           b) skúškou prevodníka tlaku prietokomera.
           Pri  skúške  geometrických  rozmerov  sa skúšajú všetky
           predpísané rozmery primárneho  zariadenia vrátane miest
           na odbery tlakov.
           Pri  skúške  prevodníka  tlaku  prietokomera  sa skúška
           uskutoční   pri   bodoch   tlakového   rozdielu,  ktoré
           zodpovedajú týmto prietokom primárneho zariadenia:
           a) medzi 0,9 Qn až Qn,
           b) medzi 0,5 Qn až 0,6 Qn (táto skúška sa vynecháva pri
              metrologickej triede A),
           c) medzi 2 Qmin až 2,2 Qmin,
           d) medzi Qmin až 1,1 Qmin.
           Skúšky sa  vykonajú tak, že najskôr  sa vykonajú skúšky
           pri   tlakových  rozdieloch   zodpovedajúcich  uvedeným
           prietokom v poradí podľa písmen  a), b), c), d) a potom
           sa merania zopakujú v opačnom poradí.
6.3        Overenie  prietokomerov iných  princípov ako škrtiacich
           prvkov (konštrukcia podľa  slovenskej technickej normy)
           obsahuje   skúšku   správnosti   najmenej   pri   troch
           prietokoch:
           a) medzi 0,9 Qn až Qn,
           b) medzi 2 Qmin až 2,2 Qmin,
           c) medzi Qmin až 1,1 Qmin.
           Každý  prietokomer odolá  tlakovej skúške  tesnosti bez
           netesnosti a bez presakovania  cez steny tlaku 16 barov
           alebo   1,6-násobku  najväčšieho   prevádzkového  tlaku
           pôsobiaceho počas 1 minúty.
6.4        Najväčšie dovolené chyby prietokomerov sú
           + -5% pri skúške médiom para,
           + -3% pri skúške médiom voda.
6.5        Najväčšie    dovolené     chyby    prevodníkov    tlaku
           prietokomerov  sú také,  že relatívna  chyba prevodníka
           tlaku  prietokomera nespôsobuje  pri skúšanom  prietoku
           odchýlku  na   prietoku  väčšiu  ako   +  -3%  počítanú
           z meranej hodnoty.
6.6        Najväčšie  prípustné  odchýlky  geometrických  rozmerov
           primárnych  zariadení  škrtiacich   prvkov  sú  uvedené
           v príslušných slovenských technických normách.
6.7        Pri  každej  skúške  podľa  bodu  6.3 množstvo tekutiny
           pretečenej   prietokomerom   je   také,   že   neistota
           kalibrácie je menšia ako  1/4 najväčšej dovolenej chyby
           prietokomera.
6.8        Ak  sa zistí,  že všetky  chyby ležia  v jednom  smere,
           prietokomer  alebo  prevodník   tlaku  prietokomera  sa
           nastaví  tak,  aby  nie  všetky  chyby prekročili jednu
           polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.9        Ak sa  prietokomer skúša tak, že  sa použije výstup pre
           skúšku,  potom  sa  uskutoční  aj  skúška  zhody údajov
           počítadla výstupov.
6.10       Ak je  prietokomer napájaný z  batériového zdroja, jeho
           kapacita  pri  overení  vyhovuje  požiadavke  6/5  času
           platnosti overenia prietokomera.

ODDIEL IV

METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK A METÓDY SKÚŠANIA PRI OVERENÍ OBTOKOVÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM KVAPALINA A SÝTA A PREHRIATA PARA

1          Všeobecne
1.1        Tento  oddiel  sa  vzťahuje  na  obtokové prietokomery,
           ktoré možno používať len pre  také médium, pre ktoré je
           určený menší prietokomer.
1.2        Termíny    a    definície,    metrologické   požiadavky
           a technické   požiadavky   tohto   oddielu   sú  zhodné
           s oddielom II a III.
1.3        Pre  teplonosné  médium   kvapalina  môže  byť  použitý
           elektromagnetický,  ultrazvukový  a  vírový prietokomer
           ako  menší  prietokomer,  pre  teplonosné  médium  sýta
           a prehriata  para môže  byť použitý  vírový prietokomer
           ako menší prietokomer.

2          Značky a nápisy
2.1        Značky a  nápisy pre prietokomery  pre médium kvapalina
           sú  zhodné  so  značkami  a  nápismi  oddielu II a III,
           pričom sú doplnené o údaje v bode 2.2.
2.2        Ďalšie údaje na prietokomere:
           a) veľkosť menšieho prietokomera,
           b) identifikácia škrtiaceho prvku.

3          Schválenie typu a prvotné a následné overenie
           Schválenie   typu   a   prvotné   a  následné  overenie
           prietokomerov   sa   vykonáva   pre   prietokomery  pre
           teplonosné  médium  kvapalina  podľa  oddielu  II a pre
           prietokomery  pre  teplonosné  médium  sýta a prehriata
           para podľa oddielu III.

PRÍL.54

KOMBINOVANÉ SNÍMAČE TEPLOTY URČENÉ PRE JADROVÉ ELEKTRÁRNE TYPU VVER 440

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na kombinované snímače teploty určené pre jadrové elektrárne typu VVER 440 (ďalej len "kombinovaný snímač teploty") ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Kombinované snímače teploty sa používajú na určenie vstupnej a výstupnej teploty chladiva jadrového reaktora. Využívajú sa v kontrolnom meracom systéme (ďalej len "kontrolný systém") teplôt chladiva jadrového reaktora, ktorý slúži na nastavovanie a prevádzkovú kontrolu dlhodobých meraní teplôt chladiva vo vetvách chladiacich slučiek a na výstupe z palivových kaziet.

3. Kombinované snímače teploty pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Kombinované snímače teploty, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a ku každému sa vydá doklad o overení.

5. Kombinované snímače teploty počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnej prevádzkovej kontrole a dlhodobému sledovaniu správnosti merania. Opis prevádzkovej kontroly a dlhodobého sledovania správnosti merania je uvedený v druhej časti.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok, metódy skúšania pri overení a pri prevádzkovej kontrole kombinovaných snímačov teploty

1.      Termíny a definície
1.1     Kombinovaný snímač teploty je snímač teploty s konektorom,
        pozostávajúci   z   dvoch   meracích   odporov   a   troch
        termoelektrických   článkov.  Schéma   zapojenia  meracích
        odporov a termoelektrických článkov v kombinovanom snímači
        teploty je na obrázku.
1.2     Chladiaca  slučka  reaktora  je  ucelená  časť chladiaceho
        systému reaktora, ktorou preteká chladivo.
1.3     Studená vetva  je časť chladiacej  slučky reaktora, ktorou
        sa  privádza chladivo  do reaktora.  Horúca vetva  je časť
        chladiacej  slučky  reaktora,  ktorou  sa odvádza chladivo
        z reaktora.
1.4     Kváziizotermický stav reaktora je teplotne vyrovnaný režim
        reaktora  pri  jeho  najmenšom  výkone,  počas  ktorého je
        teplota  chladiva na  úrovni 260  stupňov C  + -10 stupňov
        C a  stredný  ohrev  chladiva  na  reaktore neprekročí 0,3
        stupňa C,  pri ktorom odvod  tepla z primárneho  okruhu je
        minimalizovaný na najnižšiu  dosiahnuteľnú mieru a teplota
        chladiva  sa mení  najviac o  0,2 stupňa  C za  hodinu iba
        v dôsledku  prívodu  tepla   z  čerpacej  práce  čerpadiel
        v chladiacich slučkách.
1.5     OTIj  a OTIIj  (OTIi a  OTIIi) sú  meracie odpory  I a  II
        kombinovaného  snímača teploty  na j-tej  vetve (na  i-tej
        slučke).
1.6     TCIj,   TCIIj  a   TCIIIj  (TCIi,   TCIIi  a   TCIIIi)  sú
        termoelektrické články  I, II a  III kombinovaného snímača
        teploty na j-tej vetve (na i-tej slučke).
        1.7     Použité označenie:
        tOTIj (tOTIIj)   teplota  chladiva určená  meracím odporom
                         OTIj  (OTIIj)  na  j-tej  vetve, ktorá sa
                         vypočíta podľa ITS-90, v stupňoch C,
        tHOTIi (tHOTIIi) teplota  chladiva určená  meracím odporom
                         OTIi  (OTIIi)  na   horúcej  vetve  i-tej
                         slučky,  ktorá sa  vypočíta podľa ITS-90,
                         v stupňoch C,
        tSOTIi (tSOTIIi) teplota  chladiva určená  meracím odporom
                         OTIi  (OTIIi)  na  studenej  vetve  i-tej
                         slučky,  ktorá sa  vypočíta podľa ITS-90,
                         v stupňoch C,
        tTCIIj (tRTCIIj) teplota chladiva  určená termoelektrickým
                         článkom TCIIj na  j-tej vetve, v stupňoch
                         C,
        deltatROTi       ohrev chladiva na  i-tej slučke reaktora,
                         v stupňoch C, stanovený podľa vzťahu
                                     tHOTIi + tHOTIIi   tSOTIi + tSOTIIi
                         deltatROTi= ---------------- - ---------------- ,
                                            2                  2
        ------
        deltatROT        stredný   ohrev  chladiva   na  reaktore,
                         v stupňoch C, stanovený podľa vzťahu
                         ------       1   6
                         deltatROT = --- Suma deltatROTi,
                                      6  i=1
        deltatRTCIIi     ohrev chladiva na  i-tej slučke reaktora,
                         v stupňoch  C, určený  ako rozdiel teplôt
                         termoelektrických       článkov      TCII
                         umiestnených  na i-tej  slučke na horúcej
                         a studenej vetve,
        -
        tHOT             stredná    teplota    horúcich    vetiev,
                         v stupňoch C, stanovená podľa vzťahu
                         -       1    6
                         tHOT = ---- Suma (tHOTIi + tHOTIIi),
                                 12  i=1
        tOTj (tROTj)     stredná   teplota   j-tej   vetvy  meraná
                         meracími odpormi OTIj a OTIIj, v stupňoch
                         C, stanovená podľa vzťahu
                                 tOTIj + tOTIIj
                         tOTj = ---------------- ,
                                       2
        sHOT             smerodajná   odchýlka   teplôt   horúcich
                         vetiev,  v  stupňoch  C,  stanovená podľa
                         vzťahu
                                                 1    6
                         sHOT = druhá odmocnina{---- Suma
                                                 11  i=1
                                    -                       -
                         [(tHOTIi - tHOT) na 2 + (tHOTIIi - tHOT) na 2]},
        -
        tSOT             stredná    teplota    studených   vetiev,
                         v stupňoch C, stanovená podľa vzťahu
                         -       1    6
                         tSOT = ---- Suma (tSOTIi + tSOTIIi),
                                 12  i=1
        sSOT             smerodajná   odchýlka   teplôt  studených
                         vetiev,  v  stupňoch  C,  stanovená podľa
                         vzťahu                  1    6
                         sSOT = druhá odmocnina{---- Suma
                                                 11  i=1
                                    -                       -
                         [(tSOTIi - tSOT) na 2 + (tSOTIIi - tSOT) na 2]},
        deltatMOTj       rozdiel  meraných teplôt,  v stupňoch  C,
                         stanovených  z   dvoch  meracích  odporov
                         umiestnených   v    jednom   kombinovanom
                         snímači  teploty  na  j-tej  vetve  podľa
                         vzťahu
                         deltatMOTj = tOTIj - tOTIIj,
        ------
        deltatMOT        stredný    rozdiel    meraných    teplôt,
                         v stupňoch C, stanovený podľa vzťahu
                         ------       1    12
                         deltatMOT = ---- Suma deltatMOTj,
                                      12  j=1
        sMOT             smerodajná   odchýlka,   v   stupňoch  C,
                         vyjadrujúca    náhodnú    chybu   merania
                         s meracími odpormi
                                                 1    12
                         sMOT = druhá odmocnina[---- Suma
                                                 11  j=1
                                       ------
                         (deltatMOTj - deltatMOT) na 2],
        (deltadeltat)k   systematická    chyba    merania   ohrevu
                         chladiva    reaktora    počas    kampane,
                         v stupňoch C
                                            1   6
                         (deltadeltat)k = [--- Suma (deltatRTCIIi -
                                            6  i=1

                         - deltatROTi)]k,

        (deltadeltat)0   systematická    chyba    merania   ohrevu
                         chladiva  reaktora  pri  prvom dosiahnutí
                         nominálneho  výkonu reaktora  na začiatku
                         novej kampane, v stupňoch C
                                            1   6
                         (deltadeltat)0 = [--- Suma (deltatRTCIIi -
                                            6  i=1

                         - deltatROTi)]0,
        deltadeltat      systematická    chyba    merania   ohrevu
                         chladiva  reaktora,  ktorá  môže vzniknúť
                         v priebehu kampane, v stupňoch C
                         deltadeltat = (deltadeltat)k - (deltadeltat)0,

        (deltat)k        systematická   chyba    merania   teploty
                         chladiva reaktora počas kampane reaktora,
                         v stupňoch C
                                       1    12
                         (deltat)k = [---- Suma (tTCIIj - tOTj)]k,
                                       12  j=1

        (deltat)0        systematická   chyba    merania   teploty
                         chladiva  reaktora  pri  prvom dosiahnutí
                         nominálneho  výkonu reaktora  na začiatku
                         novej kampane, v stupňoch C
                                       1    12
                         (deltat)0 = [---- Suma (tTCIIj - tOTj)]0,
                                       12  j=1

        deltat           systematická   chyba    merania   teploty
                         chladiva  reaktora,  ktorá  môže vzniknúť
                         v priebehu kampane, v stupňoch C
                         deltat = (deltat)k - (deltat)0.

2.      Pracovný merací rozsah
        Pracovný merací  rozsah kombinovaných snímačov  teploty je
        od 0 stupňov C do 400 stupňov C.

3.      Technické požiadavky a metrologické požiadavky
3.1     Konštrukčné  vyhotovenie   kombinovaného  snímača  teploty
        a schéma zapojenia  sú na obrázku.  V puzdre kombinovaného
        snímača  teploty  je  keramická  izolácia,  dvojitý merací
        odpor  a 3  ks termoelektrických  článkov, pripojených  na
        dolnú  časť  konektora.   Kombinovaný  snímač  teploty  je
        rozoberateľný a  meracie prvky vymeniteľné.  V zmontovanom
        stave   je   kombinovaný   snímač   teploty  s  konektorom
        vodotesný.   Do   tuľajky   sa   snímač  upevňuje  pomocou
        prevlečnej skrutky alebo pripájacích skrutiek na prírube.
3.2     Puzdro   kombinovaného   snímača   teploty   je  zhotovené
        z nehrdzavejúcej  ocele a  jeho povrch  je matne upravený.
        Meracie  odpory  sú  zhotovené  z  platiny.  Ako elektródy
        termoelektrických článkov sa používajú chromel-alumel (typ
        K)  alebo  chromel-kopel  (typ  L). Termoelektrické články
        slúžia  nielen na  meranie  teploty,  ale aj  na napájanie
        meracích odporov a meranie  napäťových úbytkov na meracích
        odporoch. Krytie kombinovaného snímača teploty s nasadeným
        protikusom  konektora  vyhovuje   odolnosti  proti  prachu
        a vode podľa IP 68, podľa príslušnej slovenskej technickej
        normy. Z hľadiska bezpečnosti práce a vyhotovenia vyhovujú
        kombinované   snímače    teploty   príslušným   slovenským
        technickým normám.
3.3     Hodnota  základného odporu  meracieho odporu  je 100 Ohmov
        pri teplote 0 stupňov C.
3.4     Základná  hodnota  pomeru   R100/R0  meracieho  odporu  je
        1,385055 pre Medzinárodnú teplotnú stupnicu ITS-90.
3.5     Odporučená hodnota  napájacieho prúdu meracích  odporov je
        0,5 mA, najvyššia prípustná hodnota je 5 mA.
3.6     Termoelektrické  články použité  v kombinovaných snímačoch
        teploty zodpovedajú  svojimi technickými charakteristikami
        požiadavkám príslušnej slovenskej technickej normy.
3.7     Termoelektrické   napätie   na   nesúhlasných  elektródach
        prívodných   vodičov   zodpovedá   príslušnej   slovenskej
        technickej norme.
3.8     Dovolené odchýlky základného odporu R0 meracích odporov sú
        do + -0,12%.
3.9     Základné  hodnoty odporu  meracích odporov  Rt zodpovedajú
        hodnotám vypočítaným podľa vzťahu
                          Rt = Wt . R0,
        kde hodnoty  pomerného odporu Wt  sú uvedené v  príslušnej
        slovenskej technickej norme.
3.10    Dovolené odchýlky elektrického  odporu meracích odporov od
        základných hodnôt Rt, vyjadrené  v stupňoch C, zodpovedajú
        hodnotám
                    + -(0,30 + 0,005.|t|),
        kde |t| je absolútna hodnota meranej teploty.
3.11    Zmena  hodnoty  elektrického  odporu  meracích odporov pri
        skúške stability nie je väčšia ako 1,2.10 na -4.R0.
3.12    Hodnota izolačného odporu kombinovaného snímača teploty je
        väčšia ako 2 MOhmov pri teplote 395 stupňov C + -5 stupňov
        C a väčšia  ako 10 MOhmov pri  teplote 300 stupňov C  + -5
        stupňov  C pri  skúšobnom jednosmernom  elektrickom napätí
        najmenej 20 V a najviac 50 V. Izolačný odpor kombinovaného
        snímača teploty sa         nezmení ani po skúške tesnosti.
3.13    Kombinovaný  snímač  teploty  treba  chrániť  pred nárazmi
        a pred  ohybom  pri  doprave  a  montáži.  Počas prevádzky
        nevyžaduje žiadnu údržbu.  V prípade nutnosti rekalibrácie
        treba ho po odpojení a  vybratí z tuľajky umyť pod tečúcou
        vodou,  prípadne  v   dekontaminačnom  roztoku,  a  nechať
        skontrolovať rádioaktívnu kontamináciu. Kombinovaný snímač
        teploty  sa skladuje  v suchom  prostredí pri  teplote + 5
        stupňov C až  + 35 stupňov C a  pri relatívnej vlhkosti do
        75%. Kombinované snímače teploty sa ukladajú tak, aby boli
        chránené pred  nečistotami, mechanickým poškodením  a pred
        namáhaním na ohyb.
3.14    Hraničné  hodnoty  parametrov   prostredia,  v  ktorom  sa
        kombinovaný snímač teploty prevádzkuje, sú:
        a) teplota okolitého vzduchu 85 stupňov C,
        b) relatívna vlhkosť okolitého vzduchu 90%,
        c) teplota meraného média 400 stupňov C.

4.      Nápisy a značky
        Na každom kombinovanom snímači  teploty je štítok s týmito
        údajmi:
        a) značka výrobcu alebo jeho meno,
        b) druh a počet meracích odporov a termočlánkov,
        c) rok výroby,
        d) výrobné číslo.

5.      Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
        Pri technickej  skúške pri schvaľovaní  typu kombinovaných
        snímačov  teploty  sa  vykonávajú  rovnaké  skúšky ako pre
        platinové  odporové snímače  teploty s  týmito doplnkovými
        skúškami:
5.1     Vizuálna  obhliadka,  pri  ktorej  sa  zisťujú  nedostatky
        identifikovateľné  zrakom.  Pri   vizuálnej  obhliadke  sa
        zisťuje  aj  správnosť   zapojenia  konektora  a  polarita
        vývodov podľa  schémy na obrázku 1  a úplnosť predpísaného
        označenia.
5.2     Skúška   odporu   elektrickej   izolácie.   Postup  skúšky
        a namerané    hodnoty   spĺňajú    požiadavky   príslušnej
        slovenskej  technickej  normy.  Izolačný  odpor  sa  meria
        jednosmerným elektrickým  napätím najmenej 20  V a najviac
        100  V  pri  teplote  okolia  20  stupňov  C  + -5 stupňov
        C a   jednosmerným   elektrickým   napätím   najmenej   20
        V a najviac  50 V pri teplote  300 stupňov C +  -5 stupňov
        C a 395 stupňov C + -5 stupňov C.
5.3     Skúška stability meracích odporov OTI, OTII. Postup skúšky
        a namerané  hodnoty  musia  spĺňať  požiadavky  príslušnej
        slovenskej technickej normy.
5.4     Skúška  tesnosti,  ktorá  sa  vykonáva  tak,  že sa snímač
        s kompletným konektorom  ponorí do vody  na 24 hodín  tak,
        aby bol pod vodou ponorený celý snímač s konektorom a časť
        kabeláže  (približne 100  mm). Izolačný  odpor sa  nezmení
        o viac, ako je chyba merania.
5.5     Skúška  slučkových  odporov  termoelektrických  článkov sa
        vykoná podľa bodu 6.7.

6.      Metódy skúšania pri overení
6.1     Vizuálna obhliadka.
        Pri vizuálnej obhliadke sa  zisťuje, či kombinovaný snímač
        teploty nie  je poškodený, alebo  nie sú na  ňom viditeľné
        chyby.
6.2     Skúška odporu elektrickej izolácie.
        Odpor elektrickej izolácie (Riz-KST) kombinovaného snímača
        teploty   sa  skúša   jednosmerným  napätím   najmenej  20
        V a  najviac  50  V.  Hodnota  Riz-KST  je pri teplote 300
        stupňov C + -5 stupňov C viac ako 10 na 7 Ohmov.
6.3     Skúška stability meracích odporov OTI, OTII.
        Skúška  stability  meracích   odporov  sa  vykonáva  podľa
        slovenskej technickej normy pre platinové odporové snímače
        teploty. Zmena  odporu meracích odporov nie  je vyššia ako
        + -1,2.10 na -4.R0.
6.4     Výsledky  skúšky  teplotnej   závislosti  odporu  meracích
        odporov  vyhovujú podmienkam  slovenskej technickej  normy
        pre platinové odporové snímače  teploty - etalóny 3. rádu.
        Teplotná  závislosť odporu  sa meria  pri troch teplotách.
        Prvá  teplota  je  300  stupňov  C  +  -5 stupňov C, druhá
        teplota je 260 stupňov C + -5 stupňov C, tretia teplota je
        0 stupňov  C.  Zo  zistených  hodnôt  odporov  a teplôt sa
        vypočítajú konštanty  A, B (A1, B1  pre merací odpor č. 1;
        A2, B2 pre merací odpor  č. 2) polynómu na výpočet teploty
        meracieho odporu podľa základného vzťahu
                   Rt = R0(1 + At + Bt na 2),
        kde Rt - hodnota odporu v Ohmoch pri teplote t podľa ITS'90,
            R0 - hodnota odporu v Ohmoch pri teplote 0 stupňov C,
            A  - konštanta meracieho odporu (stupne C) na -1,
            B  - konštanta meracieho odporu (stupne C) na -2,
            t  - teplota podľa ITS'90 (stupne C).
6.5     Skúška  teplotnej   závislosti  termoelektrického  napätia
        termoelektrických článkov TCI, TCII, TCIII.
        Závislosť  termoelektrického napätia  od teploty  sa skúša
        pri teplote 300  stupňov C + -5 stupňov  C. Po inštalovaní
        v prevádzke  sa  termoelektrické  články  (TCII) kalibrujú
        v skutočných podmienkach meracími  odpormi v rámci každého
        kombinovaného snímača teploty  podľa príslušnej slovenskej
        technickej normy.
6.6     Skúška tesnosti.
        Na  kombinovaných snímačoch  teploty sa  skúša tesnosť, ak
        izolačný  odpor  nevyhovuje  podmienkam  podľa  bodu  6.2.
        Kombinovaný snímač  teploty sa skúša s  konektorom tak, že
        sa  ponorí do  vody celý  snímač aj  s konektorom a časťou
        kabeláže (približne 100 mm) na 24 hodín. Meria sa izolačný
        odpor, ktorého  hodnota sa nezníži  pod 10 na  8 Ohmov pri
        teplote 23 stupňov C + -10 stupňov C.
6.7     Skúška slučkových odporov termočlánkov.
        Meria sa  odpor jednotlivých slučiek TCI,  TCII, TCIII pri
        teplote  23 stupňov  C +  -10 stupňov  C. Namerané hodnoty
        odporu  musia jednoznačne  preukázať, že  nie je prerušená
        ani jedna slučka.
6.8     Po  vykonaní skúšok  sa ku  každému kombinovanému  snímaču
        teploty  vydá "Doklad  o overení"  a označí  sa overovacou
        značkou.
        Doklad o  overení okrem údajov  podľa § 6 ods. 4  obsahuje
        tieto údaje:
        a) identifikácia použitých predpisov a postupov,
        b) podmienky pri overení,
        c) tabuľka nameraných hodnôt s uvedenými chybami,
        d) konštanty A, B pre každý merací odpor,
        e) údaj  o hodnote  Riz-KST kombinovaného  snímača teploty
           pri uvedenej teplote,
        f) hodnoty slučkových odporov TCI, TCII, TCIII pri teplote
           23 stupňov C + -10 stupňov C.

7.      Metódy skúšania pri prevádzkovej kontrole
        Kontrolný  systém  pozostáva  z  dvanástich  kombinovaných
        snímačov   teploty,  predlžovacích   vedení  a   meracieho
        a vyhodnocovacieho  zariadenia.  Kontrolný  systém merania
        teploty  zabezpečí  meranie  elektrického  odporu s chybou
        menšou ako 40 mOhmov a meranie napätia s chybou menšou ako
        10  mikroV.  Odporový  normál  RN  a  analógovo  číslicový
        prevodník sú kalibrované.
        Prvá prevádzková kontrola (nastavenie kontrolného systému)
        sa  vykonáva  na  začiatku  novej  kampane  reaktora počas
        kváziizotermického stavu reaktora pri teplote chladiva 260
        stupňov  C +  -10 stupňov  C. Pretože  nároky na správnosť
        merania teploty na reaktore z pohľadu jadrovej bezpečnosti
        a ekonomiky  prevádzky  sú  vysoké  a  pravidelné overenie
        alebo  kontrola  snímačov  v  laboratórnych podmienkach sú
        technicky náročné (dôvody sú spojené s demontážou snímačov
        z chladiacich   slučiek),   vykonáva   sa   ich   kontrola
        v prevádzkových podmienkach počas kváziizotermického stavu
        reaktora. Pri kontrole sa využíva meracie a vyhodnocovacie
        zariadenie  kontrolného systému  a štatistické spracovanie
        súboru   nameraných   údajov.    Kontroluje   sa   stálosť
        charakteristík   súboru    snímačov,   t.j.   dodržiavanie
        najväčších   prípustných   hodnôt   teplotných  rozdielov,
        ohrevov  a   ich  smerodajných  odchýlok   za  stanovených
        medzných podmienok.
        Druhá   prevádzková   kontrola   (nastavenie   kontrolného
        systému) sa  vykonáva na začiatku  novej kampane reaktora,
        po   prvom  dosiahnutí   ustáleného  nominálneho   výkonu.
        Dlhodobé    prevádzkové   sledovanie    troch   parametrov
        správnosti  kontrolného systému  na výkonových  stavoch sa
        uskutočňuje počas celej kampane  reaktora v každom meracom
        cykle. Ide o parametre sMOT, deltadeltat, deltat.
        Prevádzkové  kontroly  vykonáva  autorizovaná  osoba podľa
        § 24    zákona,   ktorá    vykonala   posledné    overenie
        kombinovaného snímača teploty podľa bodu 6.
7.1     Kontrola   počas    kváziizotermického   stavu   pozostáva
        z kontroly
        a) správnosti nastavenia kváziizotermického stavu reaktora,
        b) správnosti merania s meracími odpormi OTIj, OTIIj,
        c) správnosti merania s termoelektrickými článkami TCIIj,
        d) izolačného odporu kontrolného systému,
        e) parazitných napätí na trasách meracích odporov.
7.1.1   Kontrola  správnosti  nastavenia  kváziizotermického stavu
        reaktora pozostáva zo stanovenia
                                                 -----
        a) stredného ohrevu chladiva na reaktore deltatROT,
        b) smerodajnej odchýlky teplôt horúcich vetiev sHOT,
        c) smerodajnej odchýlky teplôt studených vetiev sSOT.
7.1.2   Kváziizotermický  stav reaktora  je nastavený  správne, ak
                            -----
        stanovené  hodnoty |deltatROT|,  sHOT, sSOT  sú menšie ako
        0,3 stupňa C.
7.1.3   Kontrola správnosti  merania meracích odporov  OTIj, OTIIj
        pozostáva zo stanovenia
        a) rozdielov  meraných  teplôt  z  dvoch  meracích odporov
           umiestnených v  jednom kombinovanom snímači  teploty na
           j-tej vetve deltatMOTj,
        b) smerodajnej odchýlky vyjadrujúcej náhodnú chybu merania
           sMOT,
                                        -                   -
        c) rozdielov  teplôt (tHOTIi  - tHOT),  (tHOTIIi -  tHOT),
                             -                 -
           (tSOTIi - tSOT), (tSOTIIi - tSOT).
7.1.4   Výsledky kontroly správnosti merania meracích odporov OTIj
        (OTIIj) pri kváziizotermickom stave sú správne, ak
        a) absolútna hodnota |deltatMOTj| je menšia ako 0,3 stupňa
           C,
        b) dvojnásobok  smerodajnej  odchýlky  2  .  sMOT sa rovná
           0,18 stupňa C, alebo je menší,
                                                            -
        c) absolútne  hodnoty  rozdielov  teplôt  |tHOTIi - tHOT|,
                      -                 -                 -
           |tHOTIIi - tHOT|, |tSOTIi -  tSOT|, |tSOTIIi - tSOT| sú
           menšie ako 0,5 stupňa C,
        d) v čase  merania  teplôt,  z  ktorých  sa  vychádza  pri
           kontrole   správnosti  meracích   odporov,  sú  splnené
           podmienky  na   správne  nastavenie  kváziizotermického
           stavu podľa bodu 7.1.2.
7.1.5   Kontrola  správnosti   merania  termoelektrických  článkov
        TCIIj  vrátane  požiadaviek  podľa  bodu  3.6 pozostáva zo
        stanovenia
        a) rozdielov  ohrevov chladiva  meraných termoelektrickými
           článkami   a   meracími   odpormi   na   jednej  slučke
           (deltatRTCIIi - deltatROTi),
        b) rozdielov  teplôt  chladiva  meraných termoelektrickými
           článkami  a meracími  odpormi na  jednej vetve (tRTCIIj
           - tROTj).
7.1.6   Výsledky   kontroly  termoelektrických   článkov  TCII  sú
        správne, ak  absolútne hodnoty rozdielov  ohrevov chladiva
        na  jednotlivých slučkách  |deltatRTCIIi -  deltatROTi| sú
        menšie ako 2 stupne C a absolútne hodnoty rozdielov teplôt
        chladiva  na  jednotlivých  vetvách  |tRTCIIj  - tROTj| sú
        menšie ako 8 stupňov C.
7.1.7   Kontrola izolačného odporu kontrolného systému.
        Kontrolný  systém spĺňa  podmienku správnosti  merania, ak
        Riz-KMS > 10 na 7 Ohmov.
7.1.8   Kontrola parazitných napätí na trasách meracích odporov.
        Kontrola pozostáva z merania parazitných napätí na trasách
        meracích odporov a zavedení  nameraných hodnôt do výpočtov
        za vzťažné parazitné napätia.
7.1.9   Výsledky  merania  pri   kontrole  kombinovaných  snímačov
        teploty   sa   uvedú   v    zázname   o   kontrole   počas
        kváziizotermického stavu.
7.1.10  Záznam o kontrole obsahuje tieto údaje:
        a) dátum a čas kontroly,
        b) čísla kontrolovaných kombinovaných snímačov teploty,
        c) namerané  hodnoty   tOTIj,  tOTIIj  a   izolačný  odpor
           kontrolného systému Riz-KMS,
                          -
        d) hodnoty   deltatROT,  sHOT,   sSOT,  deltatMOTj,  sMOT,
                      -                   -                 -
           |tHOTIi  - tHOT|,  |tHOTIIi -  tHOT|, |tSOTIi  - tSOT|,
                          -
           |tSOTIIi   -   tSOT|,   |deltatRTCIIi   -  deltatROTi|,
           |tRTCIIj - tROTj|, Riz-KMS; hodnoty parazitných napätí.
7.1.11  Ak kombinované snímače  teploty vyhoveli požiadavkám podľa
        bodov 7.1.4, 7.1.6 a  7.1.7, možno ich ďalej prevádzkovať,
        pričom  konštanty  platinových  meracích  odporov  uvedené
        v dokladoch o ich overení zostávajú v platnosti.
7.1.12  Tie kombinované snímače, ktoré nevyhoveli požiadavkám bodu
        7.1.4 alebo 7.1.6 pri  nábehu bloku jadrovej elektrárne na
        novú  kampaň,  sú  demontované   a  odoslané  na  overenie
        v laboratórnych podmienkach.
7.1.13  Kontrolu správnosti merania kombinovaných snímačov teploty
        v prevádzkových podmienkach podľa bodov 7.1.1 až 7.1.11 je
        prípustné  vykonať  najviac  pri  dvoch  po  sebe  idúcich
        kampaniach  reaktora počas  kváziizotermického stavu.  Pri
        nasledujúcej tretej  kampani (v poradí  po dvoch za  sebou
        nasledujúcich   kontrolách   správnosti   v  prevádzkových
        podmienkach)  treba  kombinované   snímače  teploty  znovu
        overiť v laboratóriu.
7.2     Kontrola  kombinovaných  snímačov  teploty  a  kontrolného
        systému počas prvého dosiahnutia  nominálneho  výkonu Nnom
        pozostáva z
                                              -----
        a) kontroly stredného ohrevu chladiva deltatROT,
        b) kontroly smerodajnej odchýlky sMOT,
        c) kontroly parazitných napätí  na predlžovacích vedeniach
           meracích odporov,
        d) určenia  systematických chýb  merania ohrevu  a teploty
           chladiva reaktora,  ktoré sa môžu  vyskytnúť v priebehu
           kampane   reaktora   počas   každého   meracieho  cyklu
           deltadeltat, deltat,
        e) dlhodobého   sledovania  správnosti   počas  výkonových
           stavov   v  priebehu   celej  kampane   reaktora  sMOT,
           deltadeltat, deltat.
7.2.1   Kontrola  správnosti  nastavenia   nominálneho  výkonu  sa
                                                 -----
        vykonáva podľa stredného ohrevu chladiva deltatROT.
                                                     -----
        Pre  každý blok  je určená  limitná hodnota  deltatROT pre
        nominálny výkon.
7.2.2   Kontrola  náhodnej  chyby  merania  kontrolného systému sa
        vykonáva prostredníctvom smerodajnej  odchýlky sMOT. Ak je
        dvojnásobok smerodajnej  odchýlky 2 . sMOT  <= 0,18 stupňa
        C,  správnosť  merania   kontrolného  systému  z  hľadiska
        náhodných chýb je vyhovujúca.
7.2.3   Kontrola parazitných  napätí na trasách  meracích odporov.
        Kontrola  pozostáva  zo  zmerania  parazitných  napätí  na
        trasách meracích  odporov a zavedení  nameraných hodnôt do
        výpočtov za vzťažné parazitné napätia.
7.2.4   Určia  sa  veľkosti  systematických  chýb  merania  ohrevu
        a teploty  chladiva  na   reaktore  pri  prvom  dosiahnutí
        nominálneho  výkonu  reaktora  na  začiatku  novej kampane
        (deltadeltat)0,  (deltat)0.  Na  určenie  veľkosti  týchto
        systematických  chýb  sa  vzťahujú  požiadavky  na veľkosť
        náhodnej chyby merania podľa bodu 7.2.2.
7.3     Dlhodobé  sledovanie   parametrov  správnosti  kontrolného
        systému merania teplôt počas kampane jadrového reaktora.
7.3.1   Dlhodobé  sledovanie  správnosti   merania  počas  kampane
        reaktora    v   každom    meracom   cykle    sa   vykonáva
        prostredníctvom stanovenia veľkosti náhodnej chyby merania
        sMOT,  prostredníctvom  stanovenia  výskytu  systematickej
        chyby  merania  ohrevu  chladiva  reaktora  počas  kampane
        reaktora deltadeltat a  prostredníctvom stanovenia výskytu
        systematickej  chyby  merania   teploty  chladiva  deltat.
        Správnosť merania je vyhovujúca, ak
        2 . sMOT <= 0,18 stupňa C,
        |deltadeltat| <= 0,30 stupňa C,
        |deltat| <= 0,30 stupňa C.
                     -
7.3.2   Hodnoty deltatROT, sMOT, deltadeltat a deltat sa archivujú
        minimálne raz za deň.

     Výkres a schéma zapojenia kombinovaného snímača teploty
          určeného pre jadrové elektrárne typu VVER 440

PRÍL.55

ODMERNÉ SKLO

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na laboratórne odmerné sklo určené na meranie objemu kvapalín (ďalej len "odmerné sklo") ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Odmerné sklo sa člení na

a) odmerné banky,

b) odmerné valce triedy presnosti A,

c) nedelené pipety,

d) delené pipety,

e) byrety.

3. Odmerné sklo pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Odmerné sklo, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí identifikačným číslom a vydá sa doklad o overení alebo sa označí identifikačným číslom a overovacou značkou.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení odmerného skla

1.      Technické požiadavky na všetky druhy odmerného skla
1.1     Odmerné sklo  sa vyrába z  priehľadného bezfarebného skla.
        V mieste,  kde   je  umiestnená  stupnica   alebo  kde  je
        umiestnená ryska, a do vzdialenosti 5 mm od nej nesmie byť
        taká  chyba skla,  ktorá by  spôsobila skreslenie  menisku
                kvapaliny,   prípadne  by   zabránila  funkčnému  použitiu
        meradla.
1.2     Tvar  a rozmery  zabezpečujú možnosť  použitia meradla  na
        stanovené účely, zachovanie tvaru výrobku v jednej skupine
        druhu  skla,  vymedzenie   vnútorného  priemeru  v  mieste
        deliacich  čiarok  a  rysiek  a  požiadavky  na  najmenšiu
        vzdialenosť medzi osami susedných deliacich čiarok.
1.3     Zakončenie  má  hladkú   konštrukciu,  je  hladké,  mierne
        kužeľovité, bez ostrého zúženia  otvoru. Výlevka je hladko
        tvarovaná. Okraje odmerného skla  určeného na nasávanie sú
        hladké, odtavené alebo zabrúsené, bez odštiepnutia.
1.4     Rysky  (deliace  čiarky)  sú  zreteľné,  trvalo  viditeľné
        a súmerne rozložené okolo osi.
1.5     Odmerné sklo vymerané na doliatie je označené skratkou In,
        ak je vymerané na vyliatie, je označené skratkou Ex.
1.6     Na každom odmernom skle sú uvedené tieto údaje:
        a) označenie výrobcu,
        b) menovitý objem,
        c) meracia jednotka objemu,
        d) označenie In alebo Ex,
        e) referenčná teplota (20 stupňov C),
        f) trieda presnosti A alebo B.
1.7     Tvar   a  rozmery   všetkých  čiarok,   číslic  a  nápisov
        zabezpečujú  ich  ľahké  čítanie  pri  bežných podmienkach
        používania.

2.      Technické   požiadavky   a   metrologické   požiadavky  na
        jednotlivé druhy odmerného skla
2.1     Odmerné banky
2.1.1   Podľa tvaru  a určenia sa odmerné  banky členia na odmerné
        banky
        a) s vyhnutým a odtaveným okrajom hrdla,
        b) so zábrusom (so zátkou),
        c) Kohlrauschove,
        d) Stiftove,
        e) k viskozimetrom.
2.1.2   Objemová ryska  je vyznačená po celom  obvode hrdla banky,
        pričom jej hrúbka je jednotná a nie je väčšia ako 0,4 mm.
2.1.3   Rad   menovitých  objemov   a  najväčšie   dovolené  chyby
        odmerných  baniek  tried  presnosti   A  a  B  sú  uvedené
        v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

            Najväčšie dovolené chyby odmerných baniek

--------------------------------------------------------------------
Menovitý objem    Najväčšia dovolená chyba  Najväčšia dovolená chyba
   v cm3              v cm3 pre triedu         v cm3 pre triedu
                       presnosti A                presnosti B
--------------------------------------------------------------------
      5                + -0,025                    + -0,05
     10                + -0,025                    + -0,05
     25                + -0,040                    + -0,08
     50                + -0,060                    + -0,12
    100                + -0,100                    + -0,20
    200                + -0,150                    + -0,30
    250                + -0,150                    + -0,30
    500                + -0,250                    + -0,50
  1 000                + -0,400                    + -0,80
  2 000                + -0,600                    + -1,20
--------------------------------------------------------------------

2.2     Odmerné valce triedy presnosti A
2.2.1   Podľa tvaru  a určenia sa odmerné  valce členia na odmerné
        valce
        a) s výlevkou,
        b) so zábrusom s vhodnou zátkou.
2.2.2   Podstava  odmerného  valca   zabezpečuje  jeho  stabilitu.
        Odporúčaný tvar je šesťhran, ale môže byť aj okrúhly.
        Podstava  môže byť  vyrobená aj  z iného  materiálu ako zo
        skla, napríklad z vhodného umelohmotného materiálu.
2.2.3   Dlhé  čiarky  stupnice  vytvárajú  takmer  kruh,  ktorý je
        prerušený  najviac na  1/10 obvodu  valca. Konce  krátkych
        a stredných čiarok sa zoraďujú symetricky napravo a naľavo
        od pomyselnej  kolmice na čelnej  strane valca. V  spodnej
        desatine meracieho priestoru stupnica nie je vyznačená.
2.2.4   Rad   menovitých  objemov   a  najväčšie   dovolené  chyby
        odmerných valcov  triedy presnosti A sú  uvedené v tabuľke
        č. 2.

Tabuľka č. 2

Najväčšie dovolené chyby odmerných valcov

------------------------------------------------------------------
    Menovitý objem v cm3          Najväčšia dovolená chyba v cm3
------------------------------------------------------------------
              5                              + -0,05
             10                              + -0,10
             25                              + -0,25
             50                              + -0,50
            100                              + -0,50
            250                              + -1,00
            500                              + -2,50
          1 000                              + -5
          2 000                             + -10
------------------------------------------------------------------

2.3     Nedelené pipety
2.3.1   Podľa tvaru a určenia sa nedelené pipety členia na
        a) nedelené pipety na všeobecné použitie,
        b) pipety na mlieko,
        c) pipety na smotanu,
        d) pipety na špeciálne použitie.
2.3.2   Podľa typu sa nedelené pipety členia na
        a) typ I - bez čakacej lehoty,
        b) typ II - s čakacou lehotou 15 s.
2.3.3   Podľa vyhotovenia sa nedelené pipety členia na
        a) vyhotovenie 1 - priame,
        b) vyhotovenie 2 - s rozšírením.
2.3.4   Objemová ryska  pre nedelené pipety  je zreteľná po  celom
        obvode trubice s výnimkou medzery, ktorá nie je väčšia ako
        10% obvodu. Hrúbka rysky je jednotná a nepresahuje 0,4 mm.
2.3.5   Výtoková  špička  je  hladká  v  tvare  kužeľa bez náhleho
        zúženia  výtokovej časti.  Vrchol sacej  trubice pipety je
        odtavený   alebo  jemne   zabrúsený  a   jeho  konštrukcia
        zabezpečuje presné nastavenie menisku.
2.3.6   Pri  nedelených pipetách  je prechod  valcovitej časti  do
        sacej a výtokovej trubice plynulý v tvare kužeľa.
2.3.7   Rad   menovitých  objemov   a  najväčšie   dovolené  chyby
        nedelených  pipiet  tried  presnosti  A  a  B  sú  uvedené
        v tabuľke  č. 3 a čas  výtoku nedelených pipiet  v tabuľke
        č. 4.

Tabuľka č. 3

           Najväčšie dovolené chyby nedelených pipiet

------------------------------------------------------------------
                          Najväčšia dovolená chyba v cm3
Menovitý objem v cm3 ---------------------------------------------
                      Trieda presnosti A     Trieda presnosti B
------------------------------------------------------------------
         0,5              + -0,005                + -0,010
         1                + -0,008                + -0,015
         2                + -0,010                + -0,020
         5                + -0,015                + -0,030
        10                + -0,020                + -0,040
        20                + -0,030                + -0,060
        25
        50                + -0,050                + -0,10
       100                + -0,080                + -0,15
       200                + -0,1                  + -0,20
------------------------------------------------------------------

Tabuľka č. 4

                  Čas výtoku nedelených pipiet

------------------------------------------------------------------
                                   Čas výtoku (s)
Menovitý objem v cm3 ---------------------------------------------
                        Trieda presnosti A   Trieda presnosti B
                         s čakacou lehotou
------------------------------------------------------------------
       0,5                  4 až  8                  4 až 20
       1                    5 až  9                  5 až 20
       2                                             5 až 25
       5                    7 až 11                  7 až 30
      10                    8 až 12                  8 až 40
      20                    9 až 13                  9 až 50
      25                   10 až 15                 10 až 50
      50                   13 až 18                 13 až 60
     100                   25 až 30                 25 až 60
     200                       -                    40 až 70
------------------------------------------------------------------

2.4     Delené pipety
2.4.1   Podľa tvaru a určenia sa delené pipety členia na
        a) delené pipety na všeobecné použitie,
        b) pipety sedimentačné,
        c) pipety na špeciálne použitie.
2.4.2   Podľa typu sa delené pipety členia na
        a) typ I - bez čakacej lehoty,
        b) typ II - s čakacou lehotou 15 s.
2.4.3   Podľa vyhotovenia sa delené pipety členia na
        a) vyhotovenie 1 - priame,
        b) vyhotovenie 2 - s rozšírením.
2.4.4   Deliace čiarky na delených pipetách sú zreteľné a rovnakej
        hrúbky   neprevyšujúcej  0,4   mm.  Najväčšie   prerušenie
        deliacich čiarok nepresiahne 0,5 mm.
2.4.5   Vrchol  sacej  trubice  pipety  je  odtavený  alebo  jemne
        zabrúsený a jeho konštrukcia zabezpečuje presné nastavenie
        menisku.
2.4.6   Rad menovitých objemov a najväčšie dovolené chyby delených
        pipiet  tried presnosti  A a  B sú  uvedené v tabuľke č. 5
        a časy výtoku delených pipiet v tabuľke č. 6.

Tabuľka č. 5

            Najväčšie dovolené chyby delených pipiet

------------------------------------------------------------------
Menovitý  Hodnota      Najväčšia dovolená chyba pre celkový objem
objem     dielika      alebo každý čiastkový objem pipety v cm3
v cm3     v cm3    -----------------------------------------------
                     Trieda presnosti A      Trieda presnosti B
------------------------------------------------------------------
  1       0,01            + -0,006                + -0,01
  2       0,02            + -0,010                + -0,02
  5       0,05            + -0,030                + -0,05
 10       0,1             + -0,050                + -0,10
 25       0,1             + -0,1                  + -0,20
 25       0,2               -                     + -0,20
------------------------------------------------------------------

Tabuľka č. 6

                   Časy výtoku delených pipiet

------------------------------------------------------------------
                                       Čas výtoku (s)
Menovitý objem v cm3    ------------------------------------------
                                 Trieda presnosti A    Trieda presnosti B
                         s čakacou lehotou
------------------------------------------------------------------
          1                   2 až  8                2 až 10
          2                   2 až  8                2 až 12
          5                   5 až 11                5 až 14
         10                   5 až 11                5 až 17
         25                   9 až 15                9 až 21
------------------------------------------------------------------

2.5     Byrety
2.5.1   Podľa tvaru a určenia sa byrety členia na
        a) byrety rovné s priamym kohútom,
        b) byrety rovné s postranným kohútom,
        c) automatické byrety so Schellbachovým pruhom,
        d) byrety na špeciálne použitie.
2.5.2   Podľa typu sa byrety členia na
        a) typ 1 - bez čakacej lehoty,
        b) typ 2 - s čakacou lehotou 30 s.
2.5.3   Deliace čiarky sú zreteľné,  hrúbky neprevyšujúcej 0,3 mm.
        Na  všetkých  byretách  je  stupnica  s  nulovou  deliacou
        čiarkou navrchu.
2.5.4   Výtoková špička je zhotovená z hrubostennej trubice. Ak je
        výtoková špička  nastavená ku kohútu alebo  k ventilu, nie
        sú  v  nátave  dutiny,  v  ktorých  by  sa mohli zadržovať
        vzduchové bublinky.
2.5.5   Rad menovitých  objemov a najväčšie  dovolené chyby byriet
        tried presnosti  A a B  sú uvedené v  tabuľke č. 7  a časy
        výtoku byriet v tabuľke č. 8.

Tabuľka č. 7

                 Najväčšie dovolené chyby byriet

------------------------------------------------------------------
 Menovitý    Hodnota   Najväčšia dovolená chyba pre celkový objem
objem v cm3  dielika   alebo každý čiastkový objem byrety v cm3
              v cm3   --------------------------------------------
                        Trieda presnosti A   Trieda presnosti B
------------------------------------------------------------------
   1          0,01            + -0,01                 -
   2          0,01            + -0,01                 -
   5          0,02            + -0,01                 -
  10          0,02            + -0,02                 -
              0,05            + -0,02               + -0,05
  25          0,05            + -0,03               + -0,05
              0,1             + -0,05               + -0,1
  50          0,1             + -0,05               + -0,1
 100          0,2             + -0,1                + -0,2
------------------------------------------------------------------

Tabuľka č. 8

                        Čas výtoku byriet

------------------------------------------------------------------
 Menovitý    Hodnota                 Čas výtoku (s)
objem v cm3  dielika  --------------------------------------------
              v cm3           Typ 1                      Typ 2
                      --------------------------------------------
                      Trieda         Trieda           Trieda
                      presnosti A    presnosti B      presnosti A
------------------------------------------------------------------
   1          0,01     35 až  45          -            20 až 40
   2          0,01     50 až  70          -            25 až 45
   5          0,02     75 až  95          -            40 až 60
  10          0,02     75 až  95          -            40 až 60
              0,05     75 až  95       40 až  95       40 až 60
  25          0,05     70 až 100       35 až 100       35 až 55
              0,1      45 až  75       25 až  75       25 až 45
  50          0,1      60 až 100       30 až 100       30 až 50
 100          0,2      60 až 100       30 až 100       30 až 50
------------------------------------------------------------------

3.      Metódy  technických skúšok  a metódy  skúšania pri overení
        odmerného skla
3.1     Technické skúšky pri schvaľovaní typu
3.1.1   Pri  technickej  skúške  pri  schvaľovaní  typu  sa vykoná
        kontrola
        a) vonkajšieho vzhľadu,
        b) rozmerov,
        c) trvanlivosti a viditeľnosti rysiek, stupníc a nápisov,
        d) časov výtoku,
        e) správnosti objemu.
3.1.2   Vymeranie  objemu sa  vykoná hmotnostnou  (gravimetrickou)
        metódou.   Pri   vymeraní   objemu   sa   použije  čerstvá
        redestilovaná voda.
3.1.3   Rozšírená neistota stanovenia objemu pri technickej skúške
        pri  schvaľovaní   typu  odmerného  skla   neprekročí  1/3
        najväčšej  dovolenej  chyby  odmerného  skla.  Pri výpočte
        rozšírenej neistoty sa použije koeficient pokrytia k = 2.
3.1.4   Pri technickej  skúške pri schvaľovaní  typu laboratórneho
        odmerného skla sa vymeranie objemu vykoná 3-krát.
3.2     Skúšanie pri prvotnom overení
3.2.1   Prvotné overenie odmerného skla pozostáva z kontroly
        a) vonkajšieho vzhľadu,
        b) rozmerov,
        c) trvanlivosti a viditeľnosti rysiek, stupníc a nápisov,
        d) času výtoku,
        e) správnosti objemu.
        Postup  pri  prvotnom  overení  je  zhodný  s postupom pri
        technickej skúške pri schvaľovaní typu.
3.2.2   Po  vymeraní  laboratórneho  odmerného  skla  sa  na každé
        preskúšané meradlo vyryje  identifikačné číslo (gravírkou,
        diamantovou ceruzou).

4.      Metódy vymeriavania objemu
4.1     Vymeriavanie objemu hmotnostnou metódou - na doliaty objem
        (In)
4.1.1   Pri  vymeriavaní  objemu  hmotnostnou  metódou  sa  odváži
        prázdne odmerné sklo m0.
4.1.2   Odmerná          banka  (odmerný   valec)  sa  naplní  predpísaným
        spôsobom  po  vymeriavanú  rysku  (v  prípade  stupnice po
        vymeriavanú  hodnotu rysky/čiarky);  naplnené odmerné sklo
        sa odváži - údaj váh m2.
4.1.3   Bezprostredne po  odvážení sa odčíta  teplota destilovanej
        vody,  teplota  prostredia,  hodnota  atmosférického tlaku
        a relatívna vlhkosť prostredia.
4.1.4   Pri odmernom  valci (odmernej banky  s graduovaným hrdlom)
        sa  do  nádoby  doleje  destilovaná  voda  po ďalšiu rysku
        a zopakuje sa postup podľa bodov  4.1.2 a 4.1.3, až kým sa
        nádoba naplní po rysku/čiarku menovitého objemu.
4.1.5   Na základe odčítaných hodnôt  sa určia jednotlivé korekcie
        podľa typu  skla, teploty destilovanej vody  a korekcia na
        vztlak.  Tieto hodnoty  sa použijú  pri výpočte menovitých
        alebo čiastkových objemov.
4.2     Vymeriavanie objemu hmotnostnou metódou - na vyliaty objem
        (Ex)
4.2.1   Postup pri  vymeriavaní objemu pipiet a  byriet je obdobný
        ako pri odmerných valcoch a odmerných bankách.
        Odváži sa prázdna  navažovačka väčšieho menovitého objemu,
        ako  je objem  skúšaného meradla  - údaj  váh m0. Ďalej sa
        odváži navažovačka,  ktorá je naplnená  destilovanou vodou
        vypustenou  z  vymokreného  meradla  (menovitý objem alebo
        objem  čiastkový; pri  vymeriavaní čiastkových  objemov sa
        destilovaná  voda z  predchádzajúcich čiastkových  objemov
        v navažovačke ponechá - údaje váh m2,i).
4.2.2   Teplota   destilovanej   vody   sa   pri  pipetách  odčíta
        v zásobnej kadičke, pri byrete v pomocnej skúmavke, ktorej
        priemer sa približne rovná priemeru byrety.
4.2.3   Na základe odčítaných hodnôt sa určia jednotlivé korekcie.

5.      Vyhodnotenie  meraní  pre   vymeranie  objemu  hmotnostnou
        metódou
5.1     Pri  vymeriavaní  objemu  hmotnostnou  metódou  sa vážením
        zistí  hmotnosť   prázdnej  nádoby  (In)   alebo  prázdnej
        navažovačky  (Ex)  -  m0.  Do  nádoby  sa  napustí  určené
        množstvo skúšobnej kvapaliny (In) alebo sa z vymeriavaného
        meradla  vypustí do  navažovačky a  opätovným odvážením sa
        zistí hmotnosť naplnenej nádoby (navažovačky) m2.
5.2     Na základe odčítaných hodnôt  sa určia korekcie podľa typu
        skla, teploty destilovanej vody a korekcie na vztlak.
5.3     Objem kvapaliny v skúšanej nádobe sa určí podľa vzťahu
                          V20 = m1 . d,
        kde m1 - hodnota   indikácie   váh   zodpovedajúca  objemu
                 odmernej nádoby,
            d  - výsledný korekčný súčiniteľ.
5.4     Meradlo je správne, ak vyhovuje podmienke
        VN - (dovolená chyba - U) <= V20 <= VN +
        + (dovolená chyba - U),
        kde VN  - menovitý objem skúšaného meradla,
            V20 - meraním zistený objem,
            dovolená chyba - najväčšia  dovolená  chyba  skúšaného
                             meradla,
            U   - rozšírená neistota s koeficientom pokrytia k = 2.

PRÍL.56

SKÚŠOBNÉ SITÁ

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na skúšobné sitá (ďalej len "sito"), ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Podľa druhu použitého materiálu a tvaru otvoru sa sitá delia na sitá z

a) kovovej tkaniny,

b) dierovaného plechu,

c) elektroformovanej fólie.

3. Sitá pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri prvotnom overení sú uvedené v druhej časti.

4. Sitá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

5. Sitá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení sít

1. Termíny a definície

1.1 Sito je meradlo na zisťovanie podielu častíc preosievaného materiálu, ktorých veľkosť je menšia ako menovitá veľkosť otvoru triediacej priehradky.

1.2 Rám sita je uzavretý profil kruhového alebo štvorcového tvaru, v ktorom je pevne uchytená triediaca priehradka.

1.3 Triediaca priehradka je kovová tkanina, dierovaný plech alebo elektroformovaná fólia s otvormi.

1.4 Skúšobný materiál je kalibrovaná zmes sklených guliek so známou distribúciou veľkosti guliek v zmesi.

1.5 Rozstup otvorov sít z dierovaného plechu alebo elektroformovanej fólie je vzdialenosť stredov susedných kruhových alebo štvorcových otvorov.

1.6 + X je prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov sita z kovovej tkaniny.

1.7 +- X je prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov sita z dierovaného plechu.

1.8 +- Y je prípustná odchýlka priemernej veľkosti otvorov sita z kovovej tkaniny.

1.9 sigma0 je maximálna smerodajná odchýlka otvorov sita z kovovej tkaniny.

1.10 Menovitá veľkosť otvoru w je základná metrologická charakteristika sita z hľadiska jeho používania.

2. Technické požiadavky a metrologické požiadavky

2.1 Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z kovovej tkaniny

2.1.1 Menovitá veľkosť otvorov od 1 mm vrátane do 125 mm sa vyjadruje v milimetroch (mm), menovitá veľkosť do 1 mm sa vyjadruje v mikrometroch (mikrom).

2.1.2 Prípustné odchýlky veľkosti otvorov + X, +- Y a maximálna smerodajná odchýlka ó0 sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch 4, 5 a 6. Prípustné odchýlky veľkosti otvorov platia pre veľkosť otvorov nameraných na osiach otvorov osobitne v smere osnovy a osobitne v smere útku.

2.1.3 Hranice dovoleného rozpätia voľby priemeru drôtu kovovej tkaniny triediacej priehradky dmax a dmin sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch 8 a 9. Odporúčané hodnoty priemeru drôtu dnom sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpci 7.

2.1.4 Priemer drôtov sita musí byť približne rovnaký v smere osnovy aj v smere útku.

2.1.5 Ďalšie technické požiadavky na sitá z kovovej tkaniny sú uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.

Tabuľka č. 1: Prípustné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtu

                                                                        Rozmery v milimetroch
----------------------------------------------------------------------------------------------
Menovité veľkosti otvorov,    Prípustné odchýlky veľkosti otvorov        Menovité priemery
          omega                                                              drôtu, d
----------------------------------------------------------------------------------------------
 základné     doplnkové     pre veľkosť   pre priemernú   najväčšia   odporúčané    hranice
 veľkosti      veľkosti    jednotlivého      veľkosť      smerodajná   veľkosti   dovoleného
                              otvoru         otvoru        odchýlka                rozpätia
                                                                                     voľby
----------------------------------------------------------------------------------------------
  R 20/3    R 20   R 40/3       +X            ++Y          sigma 0       dnom     dmax  dmin
----------------------------------------------------------------------------------------------
    1         2      3           4              5             6            7        8     9
----------------------------------------------------------------------------------------------
   125       125    125        4,51           3,66            -            8       9,2   6,8
             112    106        4,15           3,29            -            8       9,2   6,8
                               3,99           3,12            -           6,3      7,2   5,4
             100               3,82           2,94            -           6,3      7,2   5,4
    90       90      90        3,53           2,66            -           6,3      7,2   5,4
             80                3,24           2,37            -           6,3      7,2   5,4
                     75        3,09           2,22            -           6,3      7,2   5,4
    63       71      63        2,97            2,1            -           5,6      6,4   4,8
             63                2,71           1,87            -           5,6      6,4   4,8
             56                2,49           1,67            -            5       5,8   4,3
             50      53        2,39           1,58            -            5       5,8   4,3
                               2,29           1,49            -            5       5,8   4,3
    45       45      45        2,12           1,35          1,000         4,5      5,2   3,8
             40     37,5       1,94            1,2          1,000         4,5      5,2   3,8
                               1,85           1,13          1,000         4,5      5,2   3,8
            35,5               1,78           1,07          1,000          4       4,6   3,4
   31,5     31,5    31,5       1,63           0,95          1,000          4       4,6   3,4
             28                 1,5           0,85          1,000        3,55      4,1    3
                    26,5       1,44            0,8          1,000        3,55      4,1    3
   22,4      25     22,4       1,38           0,76          1,000        3,55      4,1    3
            22,4               1,27           0,68          0,920        3,55      4,1    3
             20                1,17           0,61          0,780        3,15      3,6   2,7
             18      19        1,13           0,58          0,729        3,15      3,6   2,7
                               1,08           0,55          0,690        3,15      3,6   2,7
    16       16      16        0,99           0,49          0,610        3,15      3,6   2,7
             14     13,2        0,9           0,43          0,530         2,8      3,2   2,4
                               0,86           0,41          0,506         2,8      3,2   2,4
            12,5               0,83           0,39          0,480         2,5      2,9   2,1
   11,2     11,2    11,2       0,77           0,35          0,430         2,5      2,9   2,1
             10                0,71           0,31          0,385         2,5      2,9   2,1
                    9,5        0,68            0,3          0,372        2,24      2,6   1,9
    8        9 8     8         0,65           0,28          0,350        2,24      2,6   1,9
                                0,6           0,25          0,315          2       2,3   1,7
             7,1               0,55           0,22          0,280         1,8      2,1   1,5
             6,3    6,7        0,53           0,21          0,269         1,8      2,1   1,5
                               0,51            0,2          0,255         1,8      2,1   1,5
   5,6       5,6    5,6        0,47           0,18          0,235         1,6      1,9   1,3
              5     4,75       0,43           0,16          0,210         1,6      1,9   1,3
             4,5               0,41           0,15          0,199         1,6      1,9   1,3
                                0,4           0,14          0,190         1,4      1,7   1,2
    4         4      4         0,37           0,13          0,175         1,4      1,7   1,2
            3,55    3,35       0,34           0,11          0,155        1,25      1,5  1,06
                               0,32           0,11          0,151        1,25      1,5  1,06
   2,8      3,15    2,8        0,31            0,1          0,145        1,25      1,5  1,06
             2,8               0,29           0,09          0,130        1,12      1,3  0,95
             2,5               0,26           0,08          0,117          1      1,15  0,85
    2       2,24    2,36       0,25           0,08          0,114          1      1,15  0,85
              2      2         0,24           0,07          0,110         0,9     1,04  0,77
                               0,23           0,07          0,105         0,9     1,04  0,77
             1,8    1,7        0,21           0,06          0,092         0,8     0,92  0,68
             1,6                0,2           0,06          0,087         0,8     0,92  0,68
                               0,19           0,05          0,082         0,8     0,92  0,68
   1,4       1,4    1,4        0,18           0,05          0,076        0,71     0,82   0,6
            1,25    1,18       0,16           0,04          0,069        0,63     0,72  0,54
                               0,16           0,04          0,067        0,63     0,72  0,54
                                                                           
    1       1,12     1         0,15           0,04          0,064        0,56     0,64  0,48
              1                0,14           0,03          0,059        0,56     0,64  0,48
----------------------------------------------------------------------------------------------

Poznámka: Všetky veľkosti otvorov platia pre plátnovú väzbu.

Tabuľka č. 2: Prípustné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtu

                                                                        Rozmery v  milimetroch
----------------------------------------------------------------------------------------------
Menovité veľkosti otvorov,     Prípustné odchýlky veľkosti otvorov       Menovité priemery
           omega                                                              drôtu, d
----------------------------------------------------------------------------------------------
 základné     doplnkové     pre veľkosť   pre priemernú    najväčšia   odporúčané    hranice
 veľkosti      veľkosti     jednotlivého     veľkosť      smerodajná    veľkosti    dovoleného
                               otvoru         otvoru       odchýlka                  rozpätia
                                                                                      voľby
----------------------------------------------------------------------------------------------
  R 20/3    R 20    R 40/3       +X             +-Y          sigma 0       dnom      dmax dmin
----------------------------------------------------------------------------------------------
    1         2       3          4              5              6           7         8     9
----------------------------------------------------------------------------------------------
             900                131             31           54,2         500       580   430
                     850        127             29           52,2         500       580   430
             800                122             28           50,2         450       520   380
   710       710     710        112             25           45,8         450       520   380
             630                104             22            42          400       460   340
                     600        101             21           40,5         400       460   340
             560                 96             20           38,7         355       410   300
   500       500     500         89             18           35,9         315       360   270
             450                 84             16           33,2         280       320   240
                     425                 81             16           32,2         280       320   240
             400                 78             15           30,9         250       290   210
   355       355     355         72             13           28,2         224       260   190
             315                 67             12           26,1         200       230   170
                     300         65             12           25,4         200       230   170
             280                 62             11           24,2         180       210   150
   250       250     250         58            9,9           22,4         160       190   130
             224                 54             9            20,8         160       190   130
                     212         52            8,7            20          140       170   120
             200                 50            8,3           19,4         140       170   120
   180       180     180         47            7,6            18          125       150   106
                                 44            6,9           16,8         112       130   95
                     150         43            6,6           16,3         100       115   85
   125       125     125         41            6,3           15,6         100       115   85
                                 38            5,8           14,4          90       104   77
             112                 36            5,4           13,6          80        92   68
                     106         35            5,2           13,2          71        82   60
             100                 34             5            12,8          71        82   60
    90       90       90         32            4,6            12           63        72   54
             80                  30            4,3           11,3          56        64   48
                      75         29            4,1           10,9          50        58   43
             71                  28             4            10,5          50        58   43
    63       63       63         26            3,7            9,9          45        52   38
             56                  25            3,5            9,3          40        46   34
                      53         24            3,4             9           36        41   31
             50       45         23            3,3            8,7          36        41   31
    45       45                  22            3,1            8,3          32        37   27
             40                  21             3             7,9          32        37   27
   R'10      36       38         20            2,9            7,7          30        35   24
                                 20            2,8            7,5          30        35   24
    32                           19            2,7            6,8          28        33   23
    25                           16            2,5            6,1          25        29   21
    20                           14            2,3            5,7          20        23   17
----------------------------------------------------------------------------------------------

Poznámka: Všetky veľkosti otvorov platia pre plátnovú väzbu. Veľkosti otvorov 45 mikrom a menšie platia aj pre keprovú väzbu.

2.2 Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z dierovaného plechu

2.2.1 Sitá z dierovaného plechu sa podľa tvaru a veľkosti otvorov delia takto:

a) sitá s kruhovými otvormi, veľkosti otvorov od 1 mm do 125 mm,

b) sitá so štvorcovými otvormi, veľkosti otvorov od 4 mm do 125 mm.

2.2.2 Prípustné odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov +- X sú uvedené v tabuľke č. 3 v stĺpci 4. Platia pre šírku strednej časti štvorcových otvorov a pre priemery kruhových otvorov.

2.2.3 Hranice dovoleného rozpätia voľby rozstupu otvorov pmax a pmin sú uvedené v tabuľke č. 3 v stĺpcoch 6 a 7. Odporúčané veľkosti rozstupu otvorov pnom sú uvedené v tabuľke č. 3 v stĺpci 5.

Tabuľka č. 3: Prípustné odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov a rozstupy otvorov

                                                                       Rozmery v  milimetroch                                 
----------------------------------------------------------------------------------------------
      Menovité veľkosti otvorov, w                 Prípustné             Rozstup otvorov p
---------------------------------------------       odchýlky      ----------------------------
    základné             doplnkové                 veľkosti           odporúčané    hranice
    veľkosti             veľkosti                   otvorov             veľkosti    dovoleného
                                                                                    rozpätia
                                                                                     voľby
----------------------------------------------------------------------------------------------
     R 20/3           R 20       R 40/3               +-X                 Pnom     Pmax   Pmin
----------------------------------------------------------------------------------------------
        1              2           3                   4                   5        6     7
----------------------------------------------------------------------------------------------
       125            125         125                  1                  160      184   143
                      112         106                0,95                 140      161   126
                                                      0,9                 132      152   119
       90             100          90                0,85                 125      144   113
                       90                             0,8                 112      129   101
                       80                             0,7                 100      115    90
       63              71          75                 0,7                 95       109    85
                       63          63                0,65                 90       103    81
                                                      0,6                 80       92     72
                       56          53                0,55                 71       82    63,5
                       50                            0,55                 67       77     60
                                                     0,55                 63      72,5   56,5
       45              45          45                 0,5                 56      64,5   50,5
                       40         37,5               0,45                 50      57,5    45
                                                     0,45                47,5     54,6   42,5
      31,5            35,5        31,5                0,4                 45      51,7   40,5
                      31,5                            0,4                 40       46     36
                       28                            0,35                35,5     40,8   31,8
      22,4             25         26,5               0,35                33,5     38,5    30
                      22,4        22,4               0,35                31,5      36    28,5
                                                      0,3                 28      32,2   25,5
                       20                             0,3                 25       29    22,5
                       18          19                0,29                23,6     27,1   21,3
                                                     0,28                22,4     25,8   20,2
       16              16          16                0,27                 20       23     18
                       14         13,2               0,26                 18      20,7    16
                                                     0,25                 17      19,5   15,1
      11,2            12,5        11,2               0,24                 16      18,4   14,3
                      11,2                           0,23                 14      16,1   12,6
                       10                            0,21                12,6     14,5   11,3
        8              9          9,5                0,21                12,1     13,8   10,2
                       8           8                  0,2                11,6     13,3   9,8
                                                     0,19                10,4      12    9,2
                      7,1                            0,18                 9,4     10,8    8
                      6,3         6,7                0,17                 8,9     10,2   7,5
                                                     0,17                 8,5      9,8   7,2
       5,6            5,6         5,6                0,15                 7,7      8,9   6,6
                       5          4,75               0,14                 6,9      7,9   5,9
                      4,5                            0,14                 6,6      7,6   5,6
                                                     0,14                 6,3      7,2   5,3
        4              4           4                 0,13                 5,8      6,7   4,9
                      3,55        3,35               0,12                 5,2       6    4,4
                                                     0,11                  5       5,7   4,2
       2,8            3,15        2,8                0,11                 4,7      5,3   3,9
                      2,8                            0,11                4,35       5    3,6
                      2,5                            0,11                 3,9      4,5   3,3
        2             2,24        2,36               0,11                3,75      4,3   3,2
                       2           2                  0,1                 3,6      4,1   3,1
                                                     0,09                 3,3      3,8   2,8
                      1,8                                    0.08                 3,1      3,6   2,7
                      1,6          1,                0,08                  3       3,4   2,5
                                   7                 0,08                2,75      3,2   2,3
       1,4            1,4         1,4                0,08                 2,6       3    2,2
                      1,25        1,18               0,08                2,45      2,9   2,1
                                                     0,07                 2,4      2,7    2
        1             1,12         1                 0,07                2,22      2,5   1,8
                       1                             0,07                  2       2,3   1,7
----------------------------------------------------------------------------------------------

Poznámka: Dolná medza menovitej veľkosti štvorcových otvorov je 4 mm.

2.2.4 Hranice dovoleného rozpätia voľby menovitej hrúbky plechu sú uvedené v tabuľke č. 4 v stĺpcoch 3 a 4. Odporúčaná hrúbka plechu je uvedená v tabuľke č. 4 v stĺpci 2.

Tabuľka č. 4: Hrúbka plechu

                                                   Rozmery v milimetroch
------------------------------------------------------------------------
Menovitá veľkosť                     Hrúbka plechu
 otvorov omega   -------------------------------------------------------
                  Odporúčaná hrúbka   Hranice dovoleného rozpätia voľby
                                     -----------------------------------
                                         najväčšia          najmenšia
------------------------------------------------------------------------
        1                 2                  3                  4
------------------------------------------------------------------------
    125 až 50             3                 3,5                 2
    45 až 16              2                 2,5                1,5
     14 až 8             1,5                 2                  1
   7,1 až 1,7             1                 1,5                0,8
   1,6 až 1,0            0,6                 1                 0,5
------------------------------------------------------------------------

2.2.5 Ďalšie technické požiadavky na sitá z dierovaného plechu sú uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.

2.3 Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z elektroformovanej fólie

2.3.1 Sito z elektroformovanej fólie má kruhové alebo štvorcové otvory s veľkosťou od 5 mikrometrov do 500 mikrometrov.

2.3.2 Usporiadanie otvorov je takéto:

a) stredy kruhových otvorov ležia na vrcholoch rovnostranných trojuholníkov,

b) stredy štvorcových otvorov ležia na priamkach a súčasne na vrcholoch štvorcov.

2.3.3 Prípustná odchýlka priemernej veľkosti otvorov je +- 2 mikrom. Prípustné odchýlky platia pre šírku stredného prierezu štvorcových otvorov a pre priemery kruhových otvorov určených na osievanej strane.

2.3.4 Hranice dovoleného rozpätia voľby rozstupu otvorov pmax a pmin sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpcoch 5 a 6. Odporúčané veľkosti rozstupu pnom sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpci 4.

2.3.5 Odporúčané hrúbky fólie sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpci 7 a platia pre elektroformovanú fóliu s kruhovými aj štvorcovými otvormi. Ak má fólia výstuž, meria sa hrúbka fólie bez výstuže.

2.3.6 Ďalšie technické požiadavky na sitá z elektroformovanej fólie sú uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.

Tabuľka č. 5: Rozstupy otvorov a hrúbka elektroformovanej fólie

                                         Rozmery v mikrometroch
--------------------------------------------------------------------
    Menovité veľkosti           Rozstup otvorov p       odporúčaná
      otvorov omega                                       hrúbka
                                                           fólie
------------------------------------------------------
 základné    doplnkové    odporúčané      hranice            
 veľkosti     veľkosti     veľkosti      dovoleného
                                       rozpätia voľby
--------------------------------------------------------------------
  R 20/3    R 20  R 40/3     pnom       pmax     pmin        e
--------------------------------------------------------------------                                                             
    1        2       3        4          5         6         7
--------------------------------------------------------------------
   500      500     500      620        710       530       50
            450              560        645       475
--------------------------------------------------------------------
                    425      530        610       450       45
            400              490        555       425
--------------------------------------------------------------------
   355      355     355      450        510       380        
            315              395        480       335        
            300     380      440        320                  
            280              355        420       300       30
   250      250     250      320        385       270
            224              275        340       250
--------------------------------------------------------------------
                    212      270        320       240        
            200              260        305       225       25
   180      180     180      240        270       200
--------------------------------------------------------------------
            160              210        255       180        
                    150      200        230       170    20 až 25
            140              190        230       160
   125      125     125      170        205       140
--------------------------------------------------------------------
            112              155        205       135        
                    106      150        205       130        
            100              140        170       120    15 až 25
    90       90     90       130        170       110
             80              115        170       100
--------------------------------------------------------------------
                    75       110        140       95         
             71              105        140       90         
    63       63     63        95        140       90         
             56               90        140       75     12 až 25
                    53        85        100       70
             50               80        100       70
--------------------------------------------------------------------
    45       45     45        75        100       65         
             40               70         90       60         
                    38        65         85       55     12 až 25
             36               65         85       55
--------------------------------------------------------------------
   R'10  
--------------------------------------------------------------------
    1        2       3        4          5         6         7
--------------------------------------------------------------------
    32                        60         85       50         
    25                        50         65       45         
    16                        45         65       40     10 až 25
    10                        40         65       35
                              30         50       25
--------------------------------------------------------------------
    5                         25         40       20      8 až 25
--------------------------------------------------------------------

3. Nápisy a značky

3.1 Na ráme sita sú uvedené tieto údaje:

a) meno výrobcu alebo dovozcu sita,

b) menovitá veľkosť otvorov,

c) odkaz na technickú normu, podľa ktorej je sito vyrobené,

d) výrobné alebo identifikačné číslo.

3.2 Ďalej môžu byť na site uvedené tieto doplňujúce údaje:

a) materiál triediacej priehradky,

b) materiál rámu sita,

c) pri sitách z dierovaného plechu a elektroformovanej fólie tvar otvorov - kruhový alebo štvorcový,

d) pri sitách z elektroformovanej fólie slovo "elektroformované".

3.3 Nápisy a značky sa umiestňujú tak, aby boli zreteľne viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.

4. Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení

4.1 Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z kovovej tkaniny

4.1.1 Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a) prehliadky rámu sita,

b) prehliadky stavu kovovej tkaniny,

c) kontroly nadmerne veľkých otvorov z hľadiska prípustnej odchýlky +X,

d) určenia priemernej veľkosti otvorov a priemeru drôtu.

4.1.2 Prehliadkou rámu sita sa vylúčia z ďalšieho skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.

4.1.3 Pri prehliadke stavu kovovej tkaniny sita sa tkanina prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu. Sitá nesmú mať zrejmé odchýlky v pravidelnosti otvorov, napríklad poškodenie vo väzbe tkaniny, záhyby, vrásky, miestne nepravidelnosti v tkanine, ktoré sa javia ako deformácie otvorov.

4.1.4 Pri prehliadke stavu kovovej tkaniny podľa bodu 4.1.3 sa vyznačia otvory, ktorých veľkosť sa od priemernej hodnoty výrazne odlišuje; odchýlku veľkosti o 10% možno rozpoznať voľným okom. Vyznačené otvory sa zmerajú a ich veľkosti sa posúdia z hľadiska prípustnej odchýlky +X. Zistená odchýlka veľkosti ktoréhokoľvek otvoru nesmie presiahnuť prípustnú odchýlku +X.

4.1.5 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 4.1.2, 4.1.3 a 4.1.4, vykonajú sa merania veľkosti otvorov na výpočet priemernej veľkosti otvoru a priemeru drôtu.

4.1.6 Merania na výpočet priemernej veľkosti otvoru sa vykonajú priamou metódou alebo metódou preosievania skúšobného materiálu.

4.1.7 Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom rámu 200 mm je uvedený v tabuľke č. 6. Pre sitá s priemerom rámu iným ako 200 mm sa počty meraných otvorov upravia proporcionálne vzhľadom na plochu triediacej priehradky. Ak v kovovej tkanine v jednom alebo v oboch smeroch nie je dostatočný počet otvorov predpísaných na skúšku, skontrolujú sa všetky otvory sita.

Tabuľka č. 6: Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch
pre sito s priemerom rámu 200 mm a koeficient K na
výpočet smerodajnej odchýlky

--------------------------------------------------------------------
 Menovitá veľkosť     Počet meraných otvorov     Koeficient K
  otvorov, omega
--------------------------------------------------------------------
                     Rozmery v milimetroch
--------------------------------------------------------------------
     125 až 25       všetky v oboch smeroch,           -
                       najviac 25 pre sitá
                        s priemerom väčším
                            ako 200 mm
--------------------------------------------------------------------
    22,4  až 4                2 × 15                 1,66
     3,55 až 2,24             2 × 20                 1,60
     2    až 1,6              2 × 25                 1,55
     1,4  až 1                2 × 40                 1,48
--------------------------------------------------------------------
                     Rozmery v mikrometroch
--------------------------------------------------------------------
    900 až 800                2 × 40                 1,48
    710 až 560                2 × 50                 1,45
    500 až 400                2 × 60                 1,43
    355 až 200                2 × 80                 1,40
    180 až  90                2 × 100                1,38
     80 až  45                2 × 100                1,38
     40 až  20                2 × 100                1,38
--------------------------------------------------------------------

4.1.8 Priemer drôtu kovovej tkaniny sa určí priamou metódou.

4.1.9 Meranie priemeru drôtu sa vykoná najmenej na 10 drôtoch v každom smere.

4.1.10 Na meranie veľkosti otvorov a priemeru drôtu priamou metódou sa použije meradlo, ktoré má presnosť odčítania hodnôt aspoň 1 mikrom alebo 1/4 prípustnej odchýlky pre priemernú veľkosť otvoru Y; použije sa väčšia z hodnôt.

4.1.11 Pri určovaní priemernej veľkosti otvorov metódou preosievania sa použije skúšobný materiál so známou distribúciou jednotlivých frakcií v zmesi. Vzťah medzi priemernou veľkosťou otvoru triediacej priehradky sita a hmotnostným podielom prepadu skúšobného materiálu je uvedený v kalibračnom certifikáte skúšobného materiálu vrátane neistoty. Zložka neistoty od použitého skúšobného materiálu musí byť menšia ako 1 mikrom alebo 1/4 z prípustnej odchýlky pre priemernú veľkosť otvoru Y; použije sa väčšia z hodnôt.

4.1.12 Metóda určenia priemernej veľkosti otvoru preosievaním je založená na meraní hmotnostného podielu prepadu skúšobného materiálu mp:

                      mprepad
                 mp = -------- x 100 [%],
                        m0

kde: m0 je celková hmotnosť skúšobnej vzorky skúšobného materiálu použitej pri skúške,
     mprepad je hmotnosť skúšobnej vzorky skúšobného materiálu, ktorá prepadla triediacou
             priehradkou pri skúške preosievaním.

Hmotnosti m0 a mprepad sa určia vážením s neistotou 0,01 g alebo 1% z m0; použije sa menšia z hodnôt.

Priemerná veľkosť otvoru w sa určí podľa vzťahu pre príslušnú vzorku skúšobného materiálu, ktorý je uvedený v kalibračnom certifikáte.

4.1.13 Na určenie priemernej veľkosti otvoru preosievaním je možné použiť ručné preosievanie, preosievanie na mechanickom vibračnom zariadení alebo preosievanie s použitím vákua.

4.1.14 Priemerná veľkosť otvoru triediacej priehradky w, určená buď priamou metódou, alebo preosievaním, vyhovuje požiadavkám podľa tabuliek č. 1 a 2, ak je splnená podmienka:

     -
|w - w| + U <= Y,

kde: U je rozšírená neistota merania priemernej veľkosti otvoru w pre 
          koeficient rozšírenia k = 2,
     Y je prípustná odchýlka pre priemernú veľkosť otvoru podľa tabuliek 
          č. 1 a 2.

4.1.15 Ak sa na meranie veľkosti otvorov použije priama metóda a boli premerané všetky otvory v počte N, z nameraných hodnôt pre obidva smery merania sa vypočíta smerodajná odchýlka:

                         1   N         -
sigma = druhá odmocnina --- suma (wi - w) na 2.
                         N  i=1

4.1.16 Ak sa na meranie veľkosti otvorov použije priama metóda a bolo premeraných n otvorov podľa tabuľky č. 6, z nameraných hodnôt pre obidva smery merania sa vypočíta smerodajná odchýlka:

                              1     N         -
sigmas = K druhá odmocnina ------- suma (wi - w) na 2,
                            n - 1  i=1

kde K je koeficient podľa tabuľky č. 6.

4.1.17 Vypočítané hodnoty sigma, resp. sigmas musia byť menšie ako maximálna smerodajná odchýlka ó0 uvedená v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpci 6. Ak sa použije metóda preosievania skúšobného materiálu, sigma a sigmas sa nevyhodnocujú.

4.1.18 Namerané hodnoty priemeru drôtu tkaniny triediacej priehradky musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia otvorov dmax a dmin, uvedených v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch 8 a 9.

4.1.19 Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

4.2 Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z dierovaného plechu

4.2.1 Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a) prehliadky rámu sita,

b) prehliadky stavu triediacej priehradky sita,

c) určenia veľkosti jednotlivých otvorov,

d) určenia rozstupu otvorov.

4.2.2 Pri prehliadke rámu sita sa vylúčia z ďalšieho skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.

4.2.3 Pri prehliadke stavu triediacej priehradky sita sa dierovaný plech sita prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu. Triediaca priehradka sita nesmie mať zrejmé odchýlky v pravidelnosti otvorov alebo iné poškodenia.

4.2.4 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 4.2.2 a 4.2.3, vykonajú sa merania na určenie veľkosti otvorov triediacej priehradky a rozstupov otvorov. Merania sa vykonajú priamou metódou.

4.2.5 Na meranie veľkosti otvorov a ich rozstupu sa použije meradlo, ktoré má presnosť odčítania hodnôt aspoň 0,02 m malebo 1/4 hodnoty prípustnej odchýlky pre jednotlivý otvor podľa tabuľky č. 3 stĺpca 4; použije sa väčšia z hodnôt.

4.2.6 Pri určení veľkosti otvorov a rozstupov sa meria veľkosť otvorov a rozstupy vo vybraných miestach plechu v dvoch pruhoch rôznych smerov. Počet meraných otvorov je uvedený v tabuľke č. 7. Pre sitá s priemerom rámu iným ako 200 mm sa počty meraných otvorov upravia proporcionálne vzhľadom na plochu triediacej priehradky. Ak v plechu v jednom alebo v oboch smeroch nie je dostatočný počet otvorov predpísaných na skúšku, skontrolujú sa všetky otvory sita.

Tabuľka č. 7: Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch
pre sito s priemerom rámu 200 mm

--------------------------------------------------------------------
  Menovité veľkosti otvorov,         Počet meraných otvorov
             omega
--------------------------------------------------------------------
                     Rozmery v milimetroch
--------------------------------------------------------------------
           125 až 25             všetky v oboch smeroch, najviac
                                 25 pre sitá s priemerom väčším
                                           ako 200 mm
--------------------------------------------------------------------
                  22,4  až 4                         2 × 15
           3,55 až 2,24                      2 × 20
           2    až 1,6                       2 × 25
           1,4  až 1                         2 × 40
--------------------------------------------------------------------

4.2.7 Namerané veľkosti jednotlivých otvorov sa posúdia podľa požiadavky na prípustnú odchýlku jednotlivého otvoru uvedenú v tabuľke č. 3 v stĺpci 4.

4.2.8 Namerané hodnoty rozstupov otvorov musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia voľby prax a Emin uvedených v tabuľke č. 3 v stĺpcoch 6 a 7.

4.2.9 Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

4.3 Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z elektroformovanej fólie so štvorcovými alebo kruhovými otvormi

4.3.1 Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a) prehliadky rámu sita,

b) prehliadky stavu fólie sita,

c) určenia priemernej veľkosti otvorov,

d) určenia rozstupu otvorov.

4.3.2 Pri prehliadke rámu sita sa vylúčia z ďalšieho skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.

4.3.3 Pri prehliadke stavu fólie sita sa elektroformovaná fólia prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu a súčasne sa sitom otáča okolo osi rovnobežnej s radom otvorov. Ak sa zistia nerovnomernosti otvorov už voľným okom, sito nevyhovuje. Elektroformovaná fólia v site nesmie mať žiadne nepravidelnosti, poškodenie ani zvlnenie.

4.3.4 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 4.3.2 a 4.3.3, vykonajú sa merania na určenie veľkosti otvorov triediacej priehradky a rozstupov otvorov.

4.3.5 Merania na výpočet priemernej veľkosti otvoru sa vykonajú priamou metódou alebo metódou preosievania skúšobného materiálu. Rozstupy otvorov sa merajú priamou metódou.

4.3.6 Na meranie veľkosti otvorov a ich rozstupu priamou metódou sa použije vhodné zariadenie s presnosťou odčítania hodnôt +- 0,5 mikrom a menej.

4.3.7 Pri určovaní priemernej veľkosti otvorov metódou preosievania sa použije skúšobný materiál so známou distribúciou jednotlivých frakcií v zmesi. Kalibračný vzťah medzi strednou hodnotou veľkosti otvoru triediacej priehradky sita a hmotnostným podielom prepadu skúšobného materiálu musí byť zdokumentovaný v kalibračnom certifikáte skúšobného materiálu vrátane neistoty. Zložka neistoty od použitého skúšobného materiálu musí byť menšia ako 0,2 mikrom.

4.3.8 Pri určení veľkosti otvorov priamou metódou sa otvory zmerajú v deviatich určených poliach. V každom poli sa meria najmenej 5 otvorov.

4.3.9 Pri určení veľkosti otvorov metódou preosievania skúšobného materiálu sa postupuje podľa bodov 4.1.11 až 4.1.13 a 4.1.17.

4.3.10 Zistená priemerná veľkosť otvorov určená priamou metódou sa porovná s prípustnou odchýlkou priemernej veľkosti otvorov uvedenou v bode 2.3.3.

4.3.11 Posúdenie priemernej veľkosti otvorov triediacej priehradky metódou preosievania sa vykoná vyhodnotením podmienky:

      -
|(w - w)| + U <=2 mikrom,

kde: U je rozšírená neistota určenia priemernej veľkosti otvoru 
     w pre koeficient rozšírenia k = 2.

4.3.12 Namerané hodnoty rozstupov otvorov musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia voľby pmax a pmin uvedených v tabuľke č. 5 v stĺpcoch 5 a 6.

4.3.13 Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

PRÍL.57

LUXMETRE

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na luxmetre so selénovým alebo kremíkovým fotoelektrickým snímačom, ktoré sa používajú na meranie osvetlenosti vnútorných a vonkajších priestorov (ďalej len "luxmeter") ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Luxmeter pred uvedením na trh podlieha prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Luxmeter, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, označí sa overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.

4. Luxmeter počas používania ako určené meradlo podlieha následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení luxmetrov

1.      Termíny a definície

1.1     Luxmeter je prístroj na meranie osvetlenosti pozostávajúci
        z fotometrickej   hlavice   a   vyhodnocovacieho   systému
        s digitálnym alebo analógovým meradlom fotoprúdu.
1.2     Fotometrická  hlavica  je  technické  zariadenie  luxmetra
        skladajúce  sa  z   fotoelektrického  snímača,  filtra  na
        korekciu  spektrálnej   citlivosti,  súčastí  upravujúcich
        smerovú citlivosť a upevňovacích súčastí.
1.3     Fotoelektrický snímač je  prevodník žiarenia vo viditeľnej
        oblasti spektra od  380 nm do 830 nm  na elektrický signál
        využívajúci vonkajší alebo vnútorný fotoelektrický jav.
1.4     Pomerná spektrálna svetelná účinnosť žiarenia V(lambda) je
        podiel žiarivého toku pri  vlnovej dĺžke lambdaM k hodnote
        žiarivého toku pri vlnovej dĺžke lambda, ktorý za určených
        podmienok  budí v  ľudskom oku  vnem. lambdaM  = 555 nm je
        vlnová   dĺžka,   pri   ktorej   je  spektrálna  citlivosť
        priemerného ľudského  oka maximálna. Funkcia  V(lambda) je
        konvenčne prijatá a tabelovaná.
1.5     Spektrálna chyba  luxmetra je chyba  zapríčinená odchýlkou
        relatívnej  spektrálnej  citlivosti  luxmetra  od  funkcie
        V(lambda).
1.6     Smerová  chyba  luxmetra   je  chyba  spôsobená  nepresným
        vyhodnotením  účinkov svetla  dopadajúceho na fotometrickú
        hlavicu z iného smeru ako kolmého.
1.7     Fotopické videnie je denné videnie sprostredkované pomocou
        čapíkov, možno  pri ňom rozoznávať farby.  Vnem vzniká pri
                adaptácii oka na jas väčší ako 3 cd.m-2.
1.8     Skotopické   videnie  je   nočné  videnie  sprostredkované
        pomocou tyčiniek, nedajú sa pri ňom rozoznávať farby. Vnem
        vzniká pri adaptácii oka na jas menší ako 0,01 cd.m-2.
1.9     Mezopické videnie  je súmračné videnie  za podmienok medzi
        fotopickým a skotopickým videním.

2.      Technické požiadavky

2.1     Fotoelektrický   snímač  luxmetra   musí  mať   spektrálnu
        citlivosť   prispôsobenú   funkcii   V(lambda).  Citlivosť
        fotoelektrického   snímača   na   žiarenie   mimo  rozsahu
        viditeľného spektra musí byť potlačená.
2.2     Na  zvyšovanie  meracieho  rozsahu  luxmetra  možno použiť
        nadstavce   s  kalibrovateľnými   sivými  filtrami   alebo
        s opticko-mechanickými   clonami,  ktoré   sa  nasadia  na
        fotoelektrický snímač.
2.3     Údaj meranej  veličiny (lux) sa  vo vyhodnocovacom systéme
        luxmetra zobrazuje analógovo alebo digitálne.
2.4     Ak má luxmeter zabudovaný vlastný napájací zdroj, umožňuje
        indikáciu stavu.
2.5     Luxmeter   musí   vydržať    bez   poškodenia   krátkodobo
        100-percentné   preťaženie  meracieho   rozsahu  a  trvalo
        20-percentné preťaženie meracieho rozsahu.
2.6     Luxmeter umožňuje meranie  modulovaného žiarenia v rozsahu
        frekvencií od 40 Hz do 100 kHz.

3.      Nápisy a značky

        Na luxmetri musia byť vyznačené tieto údaje:

3.1     označenie výrobcu,
3.2     označenie typu luxmetra,
3.3     výrobné číslo,
3.4     pracovná poloha, ak sa vyžaduje.

4.      Preprava a balenie

4.1     Obal   luxmetra  zabezpečuje   ochranu  pred   mechanickým
        poškodením pri transporte.
4.2     Luxmeter musí mať ochranu pred vplyvom prachu a vlhkosti.
4.3     Fotoelektrický snímač  sa chráni pred svetlom  v čase, keď
        sa nepoužíva na meranie.
4.4     Fotoelektrický snímač a nadstavce so sivými filtrami musia
        byť chránené pred znečistením a poškrabaním vhodným krytom
        alebo uložením v obale.

5.      Metrologické požiadavky

5.1     Merací rozsah
        Základný merací rozsah luxmetra je od  10 lx do 10 000 lx.
        Pomocný  rozsah  je  do  100  000  lx.  Rozsahy  do  10 lx
        nezohľadňujú mezopické ani skotopické podmienky videnia.
5.2     Pri  overení  luxmetra  sa  kontrolujú  tieto metrologické
        charakteristiky:
        a) citlivosť,
        b) linearita,
        c) spektrálna citlivosť,
        d) krátkodobá časová nestabilita (únava),
        e) časová nestabilita,
        f) smerová citlivosť,
        g) teplotná závislosť.

6.      Metódy skúšania pri overení

6.1     Druhy skúšok
6.1.1   Pri overovaní sa vykonajú tieto úkony:
        a) vonkajšia obhliadka,
        b) kalibrácia citlivosti,
        c) skúška linearity,
        d) určenie spektrálnej citlivosti,
        e) skúška krátkodobej časovej nestability (únavy),
        f) určenie smerovej chyby,
        g) určenie teplotnej závislosti.
6.2     Opis jednotlivých skúšok
6.2.1   Pri  vonkajšej obhliadke  sa zisťuje,  či luxmeter  nie je
        mechanicky poškodený a či má označenie podľa bodu 3. Ďalej
        sa  kontroluje,  či  luxmeter  spĺňa  technické požiadavky
        podľa  bodu   2  a  či   je  kompletný  podľa   technickej
        dokumentácie.
6.2.2   Luxmeter sa  pri kalibrácii citlivosti  kalibruje v každom
        rozsahu   pre  rad   referenčných  hodnôt.   Pri  určovaní
        linearity  analógového  luxmetra  sa  ako  limitná hodnota
        berie  maximálna  referenčná  hodnota  a  nameraná hodnota
        daného rozsahu.  Pri digitálnych prístrojoch  sa stanovuje
        ako limitná hodnota maximálna  referenčná a k nej nameraná
        hodnota,  pre ktorú  sa normuje  chyba linearity luxmetra.
        Výsledkom  kalibrácie citlivosti  a linearity  luxmetra je
        tabuľka nameraných hodnôt s udaním neistôt.
6.2.3   Pri  určení  spektrálnej  citlivosti  sa  stanovuje  miera
        prispôsobenia relatívnej spektrálnej citlivosti k priebehu
        pomernej   spektrálnej    svetelnej   účinnosti   žiarenia
        V(lambda) pre fotopické videnie  s krokom 10 nm. Výsledkom
        merania   je   tabuľka    nameraných   hodnôt   relatívnej
        spektrálnej  citlivosti  fotometrickej  hlavice  s  udaním
        neistoty merania.
6.2.4   Pri  skúšaní  krátkodobej  časovej  nestability  sa určuje
        zmena nameranej veličiny po 10  sekundách a 10 minútach od
        začiatku expozície luxmetra.  Výsledkom merania je hodnota
        veľkosti nameranej veličiny s udaním jej neistoty.
6.2.5   Pri  skúšaní smerovej  citlivosti sa  udáva tabuľka hodnôt
        nameranej  veličiny  v  rozsahu  uhlov  dopadu  svetla  na
        prijímaciu  plochu  fotometrickej  hlavice  od  0o  do 85o
        s udaním neistôt.
6.2.6   Pri  určení  teplotnej  závislosti  sa  stanovuje  činiteľ
        teploty alfa pri zmene teploty z  0 stupňa C na 22 stupňov
        C.  Výsledok merania  sa udáva  formou tabuľky  s uvedením
        neistôt merania.
6.3     Postup  pri   prvotnom  a  následnom   overení  ustanovuje
        slovenská technická norma.

PRÍL.58

DÁVKOVACIE OBJEMOVÉ MERADLÁ NA KVAPALINY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie dávkovacích meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na dávkovacie objemové meradlá na kvapaliny (ďalej len "dávkovacie meradlo") ako určené meradlá podľa § 8 zákona založené na princípe prerušovaného prietoku, ktoré odmeriavajú objem kvapaliny prostredníctvom vopred stanovených objemových dávok. Dávkovacie meradlá sa používajú na meranie objemových dávok kvapalín, ako napríklad kvapalných potravinárskych produktov, kvapalných uhľovodíkov, kvapalných chemikálií.

2. Dávkovacie meradlá pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Dávkovacie meradlá schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného typu.

4. Dávkovacie meradlá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou.

5. Dávkovacie meradlá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Metrologické požiadavky, technické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení dávkovacích meradiel

1       Termíny a definície
1.1     Dávkovacie  meradlo  je  meradlo,  ktoré  odmeriava  objem
        kvapaliny  prostredníctvom  vopred  stanovených objemových
        dávok.  Objem je  vyjadrený v  kubických metroch,  litroch
        alebo v ich násobkoch alebo podieloch.
1.2     Najmenší  objem  dávky  dávkovacieho  meradla je najmenšie
        objemové   množstvo  kvapaliny,   ktoré  možno  dávkovacím
        meradlom zmerať pri dodržaní najväčších dovolených chýb.
1.3     Najväčší  objem  dávky  dávkovacieho  meradla  je najväčší
        objem dávky,  ktorý možno na  dávkovacom meradle nastaviť,
        aby  spĺňalo požiadavky  tejto prílohy.  Najväčším objemom
        dávky je daná veľkosť dávkovacieho meradla.
1.4     Merací rozsah dávkovacieho meradla je rozsah použiteľnosti
        dávkovacieho  meradla pri  dodržaní najväčších  dovolených
        chýb, t.j.  od najmenšieho objemu dávky  po najväčší objem
        dávky.  Ak  má  dávkovacie  meradlo  len jeden odmeriavací
        objem, merací rozsah sa redukuje na tento objem.
1.5     Najväčší prietok  Qmax je najväčší  prietok vyprázdňovania
        dávky,  pri ktorom  môže dávkovacie  meradlo pracovať  bez
        prekročenia najväčších dovolených chýb.
1.6     Najmenší prietok  Qmin je najmenší  prietok vyprázdňovania
        dávky,  pri ktorom  môže dávkovacie  meradlo pracovať  bez
        prekročenia  najväčších dovolených  chýb, pričom  najväčší
        objem dávky sa vyprázdni do 600 sekúnd.
1.7     Tlaková  strata  dávkovacieho   meradla  je  úbytok  tlaku
        v potrubí pred dávkovacím meradlom a za ním.
1.8     Menovité  objemy  dávok  sú  objemy  dávok,  ktoré sa dajú
        nastaviť na dávkovacom meradle.
1.9     Dávkovacie meradlo s pevnými  menovitými objemami dávok je
        dávkovacie meradlo,  na ktorom sa  dá nastaviť celočíselný
        počet objemov dávok, pričom tento počet je najviac 10.
1.10    Dávkovacie meradlo so spojitým  nastavením objemu dávok je
        dávkovacie meradlo, na ktorom sa dá nastaviť dávka v celom
        rozsahu meradla. Za také dávkovacie meradlo sa považuje aj
        dávkovacie  meradlo s  pevnými menovitými  objemami dávok,
        ktorého  počet nastaviteľných  objemov dávok  je väčší ako
        10.

2       Metrologické požiadavky
        Najväčšia  dovolená chyba  jednotlivej dávky  dávkovacieho
        meradla je + -0,5% hodnoty skutočne odmeraného množstva.
        Najväčšia dovolená chyba platí pre kvapalinu, pre ktorú je
        dávkovacie         meradlo určené, pri teplote + 15 stupňov C.

3       Technické požiadavky
3.1     Materiál   dávkovacieho  meradla   musí  trvalo   odolávať
        chemickým  vplyvom  meranej  kvapaliny,  zaručovať funkčnú
        spoľahlivosť   a   určenú    alebo   dohodnutú   životnosť
        dávkovacieho meradla.
3.2     Časti  dávkovacích meradiel  na potraviny,  ktoré prídu do
        styku  s   meraným  médiom,  sa   vyhotovujú  z  materiálu
        zdravotne neškodného, s vhodnou povrchovou úpravou.
3.3     Jednotlivé   časti  dávkovacích   meradiel  sa  konštruujú
        a vyhotovujú tak, aby
        a) nedochádzalo   k  deformáciám,   ktoré  by   ovplyvnili
           správnosť dávkovacieho meradla,
        b) zaručovali  riadne plnenie  a vyprázdňovanie  odmerného
           priestoru,
        c) znemožňovali akúkoľvek manipuláciu narúšajúcu správnosť
           dávkovacieho meradla.
3.4     Pri  dávkovacích  meradlách   na  potraviny  sa  zabezpečí
        možnosť   jednoduchého    čistenia   všetkých   priestorov
        prichádzajúcich do styku s meranou kvapalinou.
3.5     Podľa spôsobu  vyprázdňovania objemov dávok  sa dávkovacie
        meradlá členia na
        a) atmosférické,  keď vyprázdňovanie  dávok sa uskutočňuje
           do    vonkajšieho   prostredia;    objem   sa   zisťuje
           vyprázdnením nádoby, pričom dávkovacie meradlo obsahuje
           počítadlo dávok,
        b) tlakové, ktorých výstup môže  byť vyvedený do tlakového
           potrubia.
3.6     Dávkovacie    meradlo   môže    byť   vybavené   pomocnými
        zariadeniami,  ktoré  zabezpečujú   podmienky  na  správne
        meranie,  akými  sú  napríklad  zariadenia na zabezpečenie
        správnej    polohy   dávkovacieho    meradla   (vodováha),
        justovacie zariadenie, odlučovač plynov a pár.
3.7     Prídavné zariadenia dávkovacích  meradiel môžu dopĺňať ich
        činnosť   a  automatizovať   niektoré  ich   funkcie,  ako
        napríklad
        a) zariadenie na diaľkový prenos údajov o pretečenom počte
           dávok,
        b) zariadenie na diaľkový prenos údajov o veľkosti dávok,
        c) zariadenie  na  kompenzáciu   chyby  spôsobenej  zmenou
           teploty meranej kvapaliny,
        d) registračné alebo tlačiarenské zariadenie,
        e) zariadenie na výdaj samoobsluhou.
3.8     Prípustnými  meracími  jednotkami   pre  meraný  objem  sú
        l alebo dm3, dl a cl.
3.9     Dávky dávkovacieho  meradla sú v rozsahu  od 0,01 litra do
        2 000 litrov.
3.10    Dávkovacie meradlá,  ktorých princíp činnosti  je založený
        na  automatickom  napĺňaní  odmerných  nádob  uzatvorených
        v hornej časti, upravia sa  tak, aby bol zabezpečený odvod
        vzduchu  pri  plnení  odmerného  priestoru  a odvod plynov
        a pár obsiahnutých v meranej kvapaline.
3.11    Dávkovacie  meradlá  obsahujú  jedno  počítadlo alebo viac
        počítadiel, ktoré sa podľa použitia členia na
        a) súčtové, ktoré indikujú počet jednotlivých dávok,
        b) kumulačné, ktoré indikujú kumulovaný objem dávok,
        c) obmedzovacie (s  predurčením), na ktorých  možno vopred
           nastaviť požadovaný počet dávok,
        d) kalkulačné, ktoré okrem odmeraného množstva indikujú aj
           iný   údaj  o   odmeranom  množstve   (napríklad  cenu)
           vypočítaný z vopred nastaveného jednotkového údaja.
        Všetky uvedené druhy počítadiel možno vzájomne kombinovať.
        Ak  má dávkovacie  meradlo nastaviteľných  viac menovitých
        objemov dávok ako jeden, obsahuje okrem iného počítadla aj
        kumulačné počítadlo podľa písmena b).
3.12    V rozhodnutí  o  schválení  typu  dávkovacieho  meradla sa
        uvedie  druh  kvapaliny  alebo   kvapalín,  pre  ktoré  je
        dávkovacie  meradlo  určené,  a  rozsah  pracovných teplôt
        meraných kvapalín.

4       Značky a nápisy
4.1     Na  každom dávkovacom  meradle sa  na číselníku  počítadla
        alebo    na   štítku    dávkovacieho   meradla    zreteľne
        a neodstrániteľne uvedú tieto údaje:
        a) značka schváleného typu,
        b) identifikačná značka alebo meno výrobcu,
        c) rok výroby a výrobné číslo,
        d) merací rozsah dávkovacieho meradla,
        e) najvyšší prevádzkový tlak v baroch,
        f) Qmin a Qmax,
        g) menovité   objemy  dávok   (pri  dávkovacích  meradlách
           s pevnými objemami dávok),
        h) charakter kvapaliny alebo  kvapalín, na ktorých meranie
           je dávkovacie meradlo určené, medzné hodnoty viskozity,
           kinematických alebo  dynamických hodnôt, ak  na určenie
           viskozity nepostačuje len údaj o charaktere kvapaliny.
4.2     Overovacie   značky  sa   umiestňujú  tak,   aby  sa   dal
        identifikovať neoprávnený  prístup k tým  častiam meradla,
        ktoré ovplyvňujú metrologické charakteristiky dávkovacieho
        meradla,  alebo  aby  sa  dala  identifikovať,  aj keď len
        čiastočná demontáž určitej  časti meradla, ktorej demontáž
        nie je v rozhodnutí  o schválení typu dávkovacieho meradla
        povolená.
4.3     Overovacie značky sú dobre viditeľné bez nutnosti rozobrať
        dávkovacie  meradlo, a  to na  dávkovacom meradle,  puzdre
        dávkovacieho meradla alebo na počítadle.
4.4     V rozhodnutí o schválení typu  môže byť uvedená požiadavka
        na   umiestnenie  overovacích   značiek  na  vymeniteľných
        častiach dávkovacieho  meradla s uvedením  výrobného čísla
        tejto časti.

5       Technické skúšky pri schvaľovaní typu
5.1     Technické  skúšky  pri  schvaľovaní  typu  sa  vykonajú na
        vzorkách dávkovacieho meradla,  ktorých počet v závislosti
        od počtu rozdielnych objemov dávok určuje tabuľka č. 1. Ak
        sú  známe metrologické  charakteristiky typu  dávkovacieho
        meradla,  ich počet  môže  byť  redukovaný, a  ak namerané
        charakteristiky   dávkovacích    meradiel   nereprezentujú
        dostatočne   typ  dávkovacieho   meradla,  počet   vzoriek
        dávkovacích meradiel sa môže rozšíriť.

Tabuľka č. 1

  Počet dávkovacích meradiel určených na vykonanie technických
                   skúšok pri schvaľovaní typu

------------------------------------------------------------------
Počet odmeriavacích objemov   Počet vzoriek dávkovacieho meradla
  dávkovacieho meradla
------------------------------------------------------------------
            1                                 2 ks
            2                    2 ks s menším objemom dávky
                                 a 1 ks s väčším objemom dávky

            3                    1 ks s najmenším objemom dávky,
                                 2 ks so stredným objemom dávky
                                 a 1 ks s najväčším objemom dávky

     viac ako 3                  1 ks s najmenším objemom dávky,
                                 1 ks s najväčším objemom dávky,
                                 2 ks s iným objemom dávky
------------------------------------------------------------------

5.2     Dávkovacie  meradlá   sa  pri  technických   skúškach  pri
        schvaľovaní  typu skúšajú  jednotlivo a  v každom  prípade
        tak, aby sa  preukázali jednotlivé charakteristiky každého
        dávkovacieho meradla.
5.3     Zariadenie, na  ktorom sa vykonávajú  technické skúšky pri
        schvaľovaní typu, je nadviazané na národné etalóny, pričom
        relatívna  rozšírená neistota  (s koeficientom  rozšírenia
        k = 2) pri  stanovení objemu  dávky  kvapaliny  neprekročí
        0,1%  meraného  objemu  vrátane  vplyvu  veličín, ktoré ho
        ovplyvňujú.
5.4     Postup pri technických skúškach pri schvaľovaní typu
        Technická  skúška  typu   dávkovacieho  meradla  pozostáva
        z úkonov vykonaných v tomto poradí:
        a) skúška správnej činnosti,
        b) určenie kriviek chýb merania  objemu dávok v závislosti
           od  prietoku, od  vplyvu teploty  média, od zohľadnenia
           normálnych   podmienok   inštalácie    pre   daný   typ
           dávkovacieho meradla (poloha dávkovacieho meradla, tlak
           kvapaliny  pred dávkovacím  meradlom a  pod.) uvedených
           výrobcom,
        c) skúška životnosti,
        d) určenie  vplyvu  napájacieho  napätia  (pri dávkovacích
           meradlách s vonkajším napájaním),
        e) tlaková skúška.
5.5     Pri skúške správnej činnosti sa zisťuje
        a) merací rozsah dávkovacieho meradla,
        b) najmenší prietok Qmin a najväčší prietok Qmax,
        c) funkčnosť dávkovacieho meradla  v rozsahu tlakov daného
           typu dávkovacieho meradla.
5.6     Určenie kriviek chýb
5.6.1   Výsledky   skúšok  podľa   bodu  5.4   písm. b)  poskytujú
        dostatočný  počet bodov  na presné  vynesenie kriviek chýb
        v celom meracom rozsahu dávkovacieho meradla.
5.6.2   Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa určia chyby
        merania  ako  najmenšia  požiadavka  pri  týchto hodnotách
        prietokov:
                     Qmin, 0,5 . Qmax, Qmax,
        pričom  sa  merania  uskutočnia  pri  všetkých  menovitých
        objemoch dávok dávkovacieho meradla.
5.6.3   Pri  dávkovacích meradlách  so spojitými  dávkami skúšobné
        objemy dávok sú:
        a) najmenší objem dávky,
        b) najväčší objem dávky,
        c) polovica hodnoty rozdielu medzi najväčším objemom dávky
           a najmenším objemom dávky,
        d) štvrtina hodnoty rozdielu medzi najväčším objemom dávky
           a najmenším objemom dávky,
        e) tri štvrtiny  hodnoty rozdielu medzi  najväčším objemom
           dávky a najmenším objemom dávky.
5.7     Skúška  životnosti  dávkovacieho  meradla  sa vykoná podľa
        tabuľky č. 2.

Tabuľka č. 2

             Skúška životnosti dávkovacieho meradla

--------------------------------------------------------------------------
Skúška  Objem dávky  Skúšobný prietok  Druh skúšky  Počet dávok  Trvanie
                                                                 prestávok
                                                                    (s)
--------------------------------------------------------------------------
             1               2              3            4          5
--------------------------------------------------------------------------
          1     najväčší           Qmax        dávkovanie      1 000     15 - 90

  2     najmenší           Qmax        dávkovanie      1 000     15 - 90

  3     najmenší           Qmin        dávkovanie      1 000     15 - 90
--------------------------------------------------------------------------

        Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa určia chyby
        merania  ako  najmenšia  požiadavka  pri  týchto hodnotách
        prietokov:
                     Qmin, 0,5 . Qmax, Qmax.
5.8     Určenie   vplyvu  napájacieho   napätia  (pri  dávkovacích
        meradlách s vonkajším napájaním)
        Určia   sa  chyby   dávkovacieho  meradla   ako  najmenšia
        požiadavka  pri menovitom  napájacom  napätí  + 10%  a pri
        menovitom  napájacom  napätí  -  5%  pri  týchto hodnotách
        prietokov:
                    Qmin, 0,5 . Qmax, Qmax.
5.9     Určenie vplyvu tlaku kvapaliny
        Určia   sa  chyby   dávkovacieho  meradla   pri  najväčšom
        a najmenšom objeme dávky  pri najvyššom prevádzkovom tlaku
        kvapaliny  (na vstupe  dávkovacieho meradla),  pri tlakoch
        kvapaliny  rovnajúcich  sa  1/2  najvyššieho prevádzkového
        tlaku  a  1/4  najvyššieho  prevádzkového  tlaku. Ďalej sa
        vstup do dávkovacieho meradla  zaťaží tlakom rovnajúcim sa
        1,6-násobku  najvyššieho  prevádzkového   tlaku  počas  15
        minút.  Po  tomto  zaťažení  sa  určia  chyby dávkovacieho
        meradla pri najväčšom a najmenšom objeme dávky a pri tlaku
        kvapaliny  rovnajúcom  sa  1/2  najvyššieho  prevádzkového
        tlaku.
5.10    Podmienky schválenia typu dávkovacieho meradla
        Typ dávkovacieho meradla sa schváli, ak
        a) je v zhode s požiadavkami tejto prílohy,
        b) skúšky podľa bodu 5.4 preukážu zhodu s touto prílohou,
        c) pri každej skúške životnosti sa nezistia medzi krivkami
           chýb  merania  objemu  dávky  a  pôvodnou  krivkou chýb
           rozdiely väčšie ako 0,15%,
        d) chyba   merania  objemu   dávky  zapríčinená  najväčšou
           odchýlkou  vo vlastnostiach  meranej kvapaliny,  zmenou
           napájacieho  napätia,  chyba  zapríčinená  zmenou tlaku
           a teploty  meranej kvapaliny  v rozsahu  špecifikovanom
           v rozhodnutí o schválení  typu neprekročí 1/4 najväčšej
           dovolenej  chyby  stanovenej  v  bode  2,  a to ani pri
           jednom z uvedených faktorov.
5.11    Postup technických skúšok  pri schvaľovaní typu ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

6       Metódy skúšania pri overení
6.1     Skúšobné  zariadenie  používané  pri  overení  dávkovacích
        meradiel   reprodukuje   jednotku   objemu   s  rozšírenou
        neistotou  (s  koeficientom  rozšírenia  2) nepresahujúcou
        0,15% objemu dávky kvapaliny vrátane vplyvu veličín, ktoré
        ho ovplyvňujú.
6.1.1   Pri  overení  dávkovacích  meradiel  s  pevnými dávkami sa
        vykoná skúška správnosti dávkovacieho meradla pri všetkých
        menovitých objemoch  dávok pri prietoku medzi  0,9 Qmax až
        Qmax,  pričom pri  najväčšom a  najmenšom objeme  dávky sa
        skúška vykoná najmenej pri ďalších dvoch prietokoch:
        a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
        b) medzi Qmin až 1,1 Qmin.
6.1.2   Pri overení dávkovacích meradiel so spojitým objemom dávky
        sa  vykoná  skúška  správnosti  dávkovacieho  meradla  pri
        piatich  objemoch dávok  rovnomerne rozdelených  v rozsahu
        objemu  dávky  (vrátane  najväčšieho  a najmenšieho objemu
        dávky)  pri prietoku  medzi 0,9  Qmax až  Qmax, pričom pri
        najväčšom  a  najmenšom  objeme  dávky  sa  skúška  vykoná
        najmenej pri ďalších dvoch prietokoch:
        a) medzi 0,45 Qmax až 0,5 Qmax,
        b) medzi Qmin až 1,1 Qmin.
6.2     Postup  pri   prvotnom  a  následnom   overení  ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.59

Momentové kľúče

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na momentové kľúče určené na kontrolu dotiahnutia závitových spojov, ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Momentové kľúče sa podľa typu delia na

a) ukazovacie momentové kľúče (typ I),

b) limitné momentové kľúče (typ II).

3. Za ukazovacie momentové kľúče (typ I) sa na účely tejto prílohy považujú

a) trieda A: momentové kľúče s torznou alebo ohybnou tyčou a indikačným zariadením,

b) trieda B: momentové kľúče s pevným telesom a indikačným zariadením,

c) trieda C: momentové kľúče s pevným telesom kľúča a elektronickým meracím zariadením,

d) trieda D: momentové skrutkovače s indikačným zariadením,

e) trieda E: momentové skrutkovače s elektronickým meracím zariadením.

4. Za limitné momentové kľúče (typ II) sa na účely tejto prílohy považujú

a) trieda A: momentové kľúče s indikačným zariadením,

b) trieda D: momentové skrutkovače s indikačným zariadením,

c) trieda G: momentové kľúče s ohybnou tyčou a indikačným zariadením.

5. Momentové kľúče pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

6. Momentové kľúče schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

7. Momentové kľúče počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

8. Momentové kľúče, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

Druhá časť

Metrologické požiadavky, technické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení momentových kľúčov

1. Termíny a definície

1.1 Ukazovací momentový kľúč (typ I) je momentový kľúč s mechanickým alebo elektronickým meracím systémom a indikačným zariadením (stupnica, číselníkový odchýlkomer alebo displej), ktoré priamo ukazujú meranú hodnotu momentu sily v jednotkách momentu sily alebo v hodnotách úmerných momentu sily (dielikoch).

1.2 Limitný momentový kľúč (typ II) je nastaviteľný momentový kľúč, ktorý akusticky, opticky alebo mechanicky indikuje dosiahnutie nastaveného momentu sily. Hodnota momentu sily sa nastavuje na indikačnom zariadení (stupnica alebo displej).

1.3 Merací rozsah ukazovacieho momentového kľúča je rozsah momentu sily, ktorý možno merať momentovým kľúčom.

1.4 Merací rozsah limitného momentového kľúča je rozsah momentu sily, ktorý možno na momentovom kľúči nastaviť.

1.5 Dolná hranica meracieho rozsahu ukazovacieho momentového kľúča je najmenšia hodnota momentu sily, ktorú možno momentovým kľúčom ešte merať.

1.6 Dolná hranica meracieho rozsahu limitného momentového kľúča je najmenšia hodnota momentu sily, ktorú možno na momentovom kľúči nastaviť.

1.7 Horná hranica meracieho rozsahu ukazovacieho momentového kľúča je najväčšia hodnota momentu sily, ktorú možno momentovým kľúčom ešte merať.

1.8 Horná hranica meracieho rozsahu limitného momentového kľúča je najväčšia hodnota momentu sily, ktorú možno na momentovom kľúči nastaviť.

1.9 Indikačné zariadenie momentových kľúčov typu I je zariadenie, ktoré indikuje hodnotu meraného momentu sily.

1.10 Indikačné zariadenie momentových kľúčov typu II je zariadenie na nastavenie požadovanej hodnoty momentu sily.

1.11 Rozlíšiteľnosť je najmenší rozdiel údajov indikačného zariadenia momentového kľúča, ktorý možno jednoznačne rozlíšiť alebo nastaviť.

1.12 Chyba ukazovacieho momentového kľúča je rozdiel medzi údajom momentového kľúča a konvenčne skutočnou hodnotou momentu sily.

1.13 Chyba limitného momentového kľúča je rozdiel medzi nastavenou hodnotou momentu sily a konvenčne skutočnou hodnotou momentu sily.

2. Metrologické požiadavky

2.1 Najväčšie dovolené chyby delta M ukazovacích momentových kľúčov (typ I) sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
      Trieda *)            Horná hranica meracieho rozsahu
------------------------------------------------------------------
                           <= 10  Nhvezdickam           > 10 Nhvezdickam

        A a D                            +-6%

      B, C a E                +-6%                 +-4%
------------------------------------------------------------------
*) Pri  momentových  kľúčoch  s   elektronickým  meracím  systémom
   (trieda C a trieda E) a displejom (trieda B a trieda D) hodnota 
   najväčšej   dovolenej   chyby   zahŕňa  i chybu rozlíšiteľnosti 
   indikačného zariadenia.

2.2 Najväčšie dovolené chyby delta M limitných momentových kľúčov (typ II) sú uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
      Trieda *)            Horná hranica meracieho rozsahu
------------------------------------------------------------------
                            <= 10 Nhvezdickam           > 10 Nhvezdickam

          A                   +-6%                 +-4%

        D a G                            +-6%
------------------------------------------------------------------
*) Pri   momentových   kľúčoch   s  displejom (trieda A a trieda D)
   hodnota najväčšej dovolenej chyby zahŕňa i chybu rozlíšiteľnosti 
   indikačného zariadenia.

2.3 Momentové kľúče udávajú meranú hodnotu momentu sily v Nhvezdickam.

2.4 Môžu sa používať aj jednotky m Nhvezdickam alebo k Nhvezdickam.

2.5 Momentové kľúče indikujúce meranú hodnotu v iných jednotkách ako Nhvezdickam majú na ukazovateli aj hodnotu indikujúcu merané hodnoty v Nhvezdickam.

2.6 Ukazovací momentový kľúč indikuje hodnoty od nuly.

2.7 Hodnota dielika indikačného zariadenia nesmie byť väčšia ako 5% hornej hranice meracieho rozsahu.

3. Technické požiadavky

3.1 Momentové kľúče sú vybavené indikačným zariadením s priamym odčítaním zo stupnice, z číselníkového odchýlkomera alebo z displeja (digitálne zobrazenie).

3.2 Značky stupnice a číslovanie stupnice sú zreteľné a dobre čitateľné.

3.3 Momentové kľúče s výstupom digitálneho zobrazenia musia mať číslice zreteľné a dobre čitateľné zo vzdialenosti najmenej 0,5 m.

3.4 Ukazovacie momentové kľúče sa po úplnom odľahčení vrátia späť do nulovej polohy.

3.5 Konštrukcia momentových kľúčov umožňuje ich jednoduchú justáž. Justáž sa dá spoľahlivo zabezpečiť, aby nemohlo dôjsť k jej svojvoľnému porušeniu, a tým aj k zmene metrologických vlastností pri používaní.

3.6 Momentové kľúče sa konštruujú tak, aby boli dostatočne pevné na daný merací rozsah. Pri najväčšom zaťažení nedochádza k trvalej deformácii žiadnej časti momentového kľúča.

3.7 Rozmer pripájacieho štvorhranu je daný najväčšou hornou hranicou meracieho rozsahu momentového kľúča. Priradenie je uvedené v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------
Horná hranica meracieho rozsahu  Veľkosť pripájacieho štvorhranu
             [Nhvezdickam]                             [mm]
------------------------------------------------------------------
               30                              6,3

              135                               10

              340                              12,5

              1000                              20

              2100                              25
------------------------------------------------------------------

4. Nápisy a značky

4.1 Na štítku alebo priamo na momentovom kľúči sú zreteľne a nezmazateľne vyznačené tieto údaje:

a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná značka,

b) typové označenie,

c) značka schváleného typu,

d) výrobné číslo,

e) merací rozsah (prípadne horná hranica meracieho rozsahu),

f) meracia jednotka alebo jej symbol,

g) smer zaťaženia (len pri momentových kľúčoch s jedným smerom zaťažovania).

4.2 Nápisy a značky sa umiestňujú tak, aby boli zreteľne viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.

5. Technické skúšky pri schvaľovaní typu

5.1 Na účely technických skúšok pri schvaľovaní typu sa predkladá jeden momentový kľúč a príslušná technická dokumentácia. Na základe výsledkov prebiehajúcich skúšok môže vykonávateľ technických skúšok požiadať o predloženie ďalších momentových kľúčov.

5.2 V prípade schvaľovania typového radu momentových kľúčov sa predkladá vzorka typového radu podľa špecifikácie vykonávateľa technických skúšok.

5.3 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa kontroluje vyhotovenie a rozmery momentového kľúča a vykonajú sa skúšky preťaženia, životnosti, spätného chodu, relatívneho rozpätia chyby a zisťuje sa chyba delta meradla.

5.4 Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či momentový kľúč svojimi náležitosťami a rozmermi zodpovedá požiadavkám tejto prílohy, príslušnej slovenskej technickej norme a technickej dokumentácii.

5.5 Vonkajšia obhliadka momentového kľúča sa vykonáva vizuálne; na kontrolu rozmerov sa použijú vhodné dĺžkové meradlá.

5.6 Rozšírená neistota merania etalónovým zariadením pri technických skúškach pri schvaľovaní typu nepresiahne +-1% z meranej hodnoty momentu sily.

5.7 Technické skúšky pri schvaľovaní typu sa vykonávajú pri teplote (23 +-5) stupňov C a relatívnej vlhkosti vzduchu do 90%. Počas týchto skúšok sa teplota nesmie meniť viac ako o 2 stupne C.

5.8 Postup skúšok preťaženia a životnosti pri schvaľovaní typu a kritériá ich vyhodnotenia ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

5.9 Pri schvaľovaní typu sa vykonajú najmenej tri opakované skúšky na zistenie chyby delta momentového kľúča postupom zhodným s postupom skúšky pri prvotnom a následnom overení.

5.10 Relatívna chyba spätného chodu momentového kľúča sa vypočíta podľa vzťahu

                     Mu - Mz
               u = ----------- . 100[%],
                        M

  kde
  Mu - konvenčne skutočná hodnota momentu sily pri odľahčovaní odčítaná zo 
       stupnice etalónového zariadenia,
  Mz - konvenčne skutočná hodnota momentu pri zaťažovaní odčítaná zo stupnice 
       etalónového zariadenia,
  M  - hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice momentového kľúča.

5.11 Relatívna chyba spätného chodu sa skúša najmenej pri troch hodnotách, a to približne v 20%, 60%a 100% meracieho rozsahu.

5.12 Relatívna chyba spätného chodu nesmie presiahnuť hodnotu 1,5-násobku absolútnej hodnoty najväčšej dovolenej chyby pre daný typ a triedu uvedenej v tabuľke č. 1.

5.13 Relatívne rozpätie chyby r momentového kľúča sa vypočíta podľa vzťahu

                     Mmax - Mmin
               r = --------------- . 100[%],
                          M

 kde
 Mmax - najväčšia konvenčne skutočná hodnota momentu sily z troch sérií 
        meraní odčítaná zo stupnice etalónového zariadenia,
 Mmin - najmenšia konvenčne skutočná hodnota momentu sily z troch sérií 
        meraní odčítaná zo stupnice etalónového zariadenia,
 M    - hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice momentového kľúča.

5.14 Relatívne rozpätie chyby sa skúša najmenej pri troch hodnotách, a to približne v 20%, 60% a 100% meracieho rozsahu.

5.15 Relatívne rozpätie chyby r nesmie presiahnuť hodnotu 0,6-násobku absolútnej hodnoty najväčšej dovolenej chyby pre daný typ a triedu uvedenej v tabuľke č. 1.

5.16 Pri schválení typu meradla sa určia hodnoty meracieho rozsahu, v ktorých sa momentové kľúče skúšajú pri prvotnom a následnom overení.

6. Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení

6.1 Skúšky pri prvotnom a následnom overení momentového kľúča pozostávajú z vonkajšej obhliadky a skúšky presnosti.

6.2 Pri vonkajšej obhliadke momentového kľúča sa vizuálne preverí,

a) či jeho vyhotovenie zodpovedá schválenému typu,

b) či jeho vyhotovenie zodpovedá požiadavkám príslušnej slovenskej technickej normy,

c) či momentový kľúč nie je mechanicky poškodený, deformovaný alebo či nemá iné nedostatky,

d) čitateľnosť, správnosť a úplnosť predpísaných nápisov.

6.3 Pri vonkajšej obhliadke momentového kľúča, ktorý bol uvedený do používania podľa doterajších predpisov, vizuálne sa preverí,

a) či jeho vyhotovenie zodpovedá požiadavkám príslušnej slovenskej technickej normy,

b) či momentový kľúč nie je mechanicky poškodený, deformovaný alebo či nemá iné nedostatky,

c) čitateľnosť, správnosť a úplnosť predpísaných nápisov.

6.4 Rozšírená neistota merania etalónovým zariadením pri prvotnom a následnom overení nepresiahne +-1% z meranej hodnoty momentu sily.

6.5 Rozšírená neistota merania pri prvotnom a následnom overení je menšia alebo sa rovná 1/2 najväčšej dovolenej chyby deltaM meradla.

6.6 Overenie momentových kľúčov sa vykoná po vyrovnaní ich teploty s teplotou okolia, ktorá je (23 +-5) stupňov C a relatívnej vlhkosti vzduchu do 90%. Počas týchto skúšok sa teplota nesmie meniť viac ako o 2 stupne C.

6.7 Pred začatím skúšania sa momentový kľúč predbežne trikrát zaťaží na najväčšiu hodnotu meracieho rozsahu a odľahčí sa späť do nulovej polohy.

6.8 Momentové kľúče sa skúšajú v hodnotách meracieho rozsahu určených pri schválení typu meradla.

6.9 Ak má momentový kľúč smer zaťažovania pravý aj ľavý, vykoná sa skúška pre obidva smery zaťaženia.

6.10 Pri každej hodnote a v každom smere krútiaceho momentu sa vykoná najmenej päť meraní nasledujúcich bezprostredne za sebou.

6.11 Chyba momentového kľúča delta i sa vypočíta podľa vzťahu

                          Mi - M
               delta i = -------- . 100[%],
                             M
 kde Mi - hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice momentového kľúča,
     M  - konvenčne skutočná hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice 
          etalónového zariadenia.

6.12 Zistená chyba delta i momentového kľúča vypočítaná podľa bodu 6.11 neprekročí v žiadnom meraní najväčšiu dovolenú chybu delta M pre daný typ a triedu uvedenú v tabuľkách č. 1 a č. 2.

6.13 Momentové kľúče, ktoré pri overení vyhoveli ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

6.14 Momentové kľúče, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa zabezpečovacími značkami na miestach určených v rozhodnutí o schválení typu meradla, ak je to aplikovateľné.

6.15 Ďalšie podrobnosti postupu pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

7. Príklady vyhotovenia momentových kľúčov

7.1 Ukazovacie momentové kľúče (typ I)

7.1.1 Trieda A: momentové kľúče s torznou alebo ohybnou tyčou a indikačným zariadením

7.1.2 Trieda B: momentové kľúče s pevným telesom a indikačným zariadením

7.1.3 Trieda C: momentové kľúče s pevným telesom kľúča a elektronickým meracím zariadením

7.1.4 Trieda D: momentové skrutkovače s indikačným zariadením

7.1.5 Trieda E: momentové skrutkovače s elektronickým meracím zariadením

7.2 Limitné momentové kľúče (typ II)

7.2.1 Trieda A: momentový kľúč s indikačným zariadením

7.2.2 Trieda D: momentový skrutkovač s indikačným zariadením

7.2.3 Trieda G: momentový kľúč s ohybnou tyčou a indikačným zariadením

PRÍL.60

NAPÍNACIE ZARIADENIA NA PREDPÄTÝ BETÓN

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na napínacie zariadenia, ktoré sa používajú na vnášanie predpísaného predpätia do výstuže pri zhotovovaní konštrukcií z predpätého betónu a na predpínanie zemných kotiev a voľne vedených káblov (ďalej len "napínacie zariadenie"), ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Integrálnou súčasťou napínacieho zariadenia je meradlo sily. Ak je napínacie zariadenie vybavené aj meradlom predĺženia výstuže, je toto meradlo dĺžky určeným meradlom.

2. Napínacie zariadenie pred uvedením na trh podlieha prvotnému overeniu.

3. Napínacie zariadenie, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, označí sa overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.

4. Napínacie zariadenie počas používania ako určené meradlo podlieha následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Metrologické požiadavky, technické požiadavky a metódy skúšania pri overení napínacích zariadení

1.    Termíny a definície
1.1   Napínacie zariadenie  je zariadenie na  plynulé a rovnomerné
      vnášanie  napínacej sily  do predpínacej  výstuže umožňujúce
      meranie hodnoty  napínacej sily, meranie  predĺženia výstuže
      počas napínania a spoľahlivé ukotvenie predpätej výstuže.
1.2   Napínacie   čeľuste  sú   súčasťou  napínacieho   zariadenia
      a slúžia  na  zachytenie  predpínacej  výstuže  pri  vnášaní
      predpätia.
1.3   Kotviace   zariadenie   je   časť   napínacieho   zariadenia
      umožňujúca  spoľahlivo  a  bez  poškodenia  ukotviť predpätú
      výstuž v kotve.
1.4   Kotva je trvalou súčasťou predpínanej konštrukcie a slúži na
      fixovanie predpätej výstuže.
1.5   Hydraulický  lis  je  hydraulický   valec  a  piest  vhodnej
      konštrukcie na vnášanie napínacej sily a ukotvenie predpätej
      výstuže.
1.6   Hydraulický  agregát je  hydraulické čerpadlo  s elektrickým
      alebo  ručným pohonom  na získanie  pracovného hydraulického
      tlaku  potrebného   na  dosiahnutie  napínacej   sily  a  na
      ukotvenie predpätej výstuže.
1.7   Meradlo  sily je  silomer umožňujúci  meranie napínacej sily
      priamo   v  jednotkách   sily  alebo   prevádzkový  tlakomer
      umožňujúci  meranie  napínacej  sily  nepriamo podľa hodnoty
      hydraulického tlaku.
1.8   Meradlo  predĺženia  výstuže  je  meradlo  dĺžky slúžiace na
      meranie vzájomného posuvu piesta  a valca hydraulického lisu
      alebo  posuvu  predpínacej  výstuže  vzhľadom  na pevnú časť
      napínacieho zariadenia.

2.    Metrologické požiadavky
2.1   Najväčšie  dovolené  chyby  a  ďalšie metrologické parametre
      meradla  sily a  meradla predĺženia  výstuže pre  jednotlivé
      triedy presnosti sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1 Najväčšie dovolené chyby napínacích zariadení

----------------------------------------------------------------------------
        Trieda      Najväčšia dovolená                Meradlo sily
presnosti   chyba meradla      ---------------------------------------------
napínacieho predĺženia výstuže Prevádzkový
zariadenia  deltaLmax (mm)     tlakomer                         Silomer
                               ---------------------------------------------
                               Trieda presnosti Počet dielikov Najväčšia
                                                stupnice       dovolená
                                                               chyba
                                                               deltaFmax
                                                                  (%)
----------------------------------------------------------------------------
     1            0,5                 1              100            2,5
     2            0,5                 2,5             50            5
----------------------------------------------------------------------------
Poznámka: Napínacie  zariadenie  sa  zaraďuje  do triedy presnosti
          podľa   tabuľky  č. 1.   Trieda  presnosti   napínacieho
          zariadenia   je  určená   najväčšou  relatívnou   chybou
          napínacej  sily vztiahnutou  k meranej  konvenčne pravej
          hodnote napínacej sily.

2.2   Ak   je  napínacie   zariadenie  vybavené   prevádzkovým  aj
      kontrolným tlakomerom, ich údaje sa môžu líšiť najviac o 5%.
2.3   Hodnota dielika stupnice meradla predĺženia výstuže sa rovná
      1 mm, alebo je menšia.
2.4   Referenčné podmienky  na použitie napínacieho  zariadenia sú
      dané  polohou  hydraulického  lisu  a  teplotou  okolia, pri
      ktorej  sa predpínanie  vykonáva. Referenčná  poloha je daná
      technickými  podmienkami výrobcu.  Referenčná teplota  je 20
      stupňov C + -5 stupňov C.

3.    Technické požiadavky
3.1   Napínacie   zariadenie   umožňuje   plynulé   a   rovnomerné
      zvyšovanie  napínacej  sily,  jej  udržanie  na  konštantnej
      hodnote a plynulé a rovnomerné znižovanie napínacej sily.
3.2   Napínacie zariadenie sa konštruuje a vybaví tak, že umožňuje
      počas   predpínania   merať   napínaciu   silu  a  posunutie
      predpínacej   výstuže   oproti   pevnej   časti  napínacieho
      zariadenia alebo vzájomný posuv piesta a valca hydraulického
      lisu.
3.3   Napínacie čeľuste umožňujú spoľahlivé zachytenie predpínacej
      výstuže   bez   preklzávania   a   nedochádza  k  poškodeniu
      predpínacej výstuže napínacími  čeľusťami ani iným spôsobom,
      napríklad trením v oblasti kotvy.
3.4   Napínacie zariadenie  sa vybavuje kontrolným  tlakomerom. Ak
      sa hodnota napínacej sily zisťuje z hodnoty tlaku, vybaví sa
      napínacie zariadenie aj prevádzkovým tlakomerom.
3.5   Hydraulický  agregát  negeneruje  chvenie  a  rázy, ktoré by
      znemožňovali   meranie   tlaku   tlakomermi   alebo  meranie
      napínacej sily silomerom.
3.6   Tlaková     kvapalina    medzi     hydraulickým    agregátom
      a hydraulickým  lisom sa  vedie ohybnými  tlakovými hadicami
      primeranej dĺžky.
3.7   Konštrukčné    riešenie    všetkých    hydraulických   častí
      zabezpečuje,  aby  ani   pri  najväčšom  prevádzkovom  tlaku
      nedochádzalo  k úniku  tlakovej kvapaliny.  K úniku tlakovej
      kvapaliny   nedochádza   ani   pri   spájaní   a   rozpájaní
      hydraulických hadíc a pri preprave zariadenia.
3.8   Meradlo  predĺženia  výstuže  sa  konštruuje  a na napínacom
      zariadení umiestňuje tak, aby  sa pri porušení výstuže alebo
      kotvy   nezničilo.  Demontáž   a  opätovná   montáž  meradla
      predĺženia výstuže nemá vplyv na správnosť merania napínacej
      sily.
3.9   Konštrukcia meradiel umožňuje zabezpečenie pred neoprávnenou
      zmenou metrologických charakteristík jednotlivých meradiel.

4.    Nápisy a značky
4.1   Na hydraulickom lise sa na neodnímateľnom štítku uvedú tieto
      údaje:
      a) typ,
      b) výrobca,
      c) výrobné číslo,
      d) rok výroby,
      e) menovitý tlak a najväčší tlak.
4.2   Na hydraulickom  agregáte sa na  neodnímateľnom štítku uvedú
      tieto údaje:
      a) typ,
      b) výrobca,
      c) výrobné číslo,
      d) rok výroby,
      e) menovitý tlak a najväčší tlak.
4.3   Ak ide o hydraulický agregát s elektrickým pohonom, uvádzajú
      sa aj elektrické parametre použitého elektromotora, najmä
      a) typ siete a frekvencia sieťového napätia,
      b) napájacie napätie,
      c) príkon.
4.4   Nápisy na štítkoch a značkách sú priamo viditeľné, čitateľné
      a neodstrániteľné    za    bežných    podmienok   používania
      a neprekážajú odčítaniu údajov meradiel.

5.    Prvotné a následné overenie
5.1   Skúška zhody s technickými požiadavkami.
      Skúška  pozostáva   z  kontroly,  či   napínacie  zariadenie
      vyhovuje  technickým  požiadavkám  podľa  bodov  3.1  až 3.9
      a požiadavkám príslušných slovenských technických noriem.
5.2   Skúška zhody s metrologickými požiadavkami.
5.2.1 Skúška sa vykoná za referenčných podmienok podľa bodu 2.4.
5.2.2 Na  skúšku  správnosti  meradla  sily  sa  použije etalónový
      silomer  triedy presnosti  2 alebo  vyššej podľa  príslušnej
      slovenskej technickej normy.
5.2.3 Pri  skúške správnosti  meradla sily  sa vykonajú  tri série
      meraní  pri  stúpajúcej  napínacej  sile  najmenej v piatich
      bodoch.  Merané body  sa volia  tak, aby  rovnomerne pokryli
      pracovný rozsah napínacieho zariadenia.
5.2.4 Ak sa napínacie zariadenie používa aj v režime odľahčovania,
      vykoná  sa  skúška  aj  v  tomto  režime pre rovnaké hodnoty
      napínacej sily ako pri zaťažovaní.
5.2.5 Ak  je  napínacie  zariadenie   vybavené  meradlom  sily  so
      stupnicou  v jednotkách  sily, vyhodnotí  sa relatívna chyba
      meradla sily.  Ak sa napínacia sila  zisťuje z hodnoty tlaku
      v hydraulickom lise, určí  sa príslušný prevodový koeficient
      a vyhodnotí  sa relatívna  chyba určenia  napínacej sily pri
      použití prevodového koeficientu.  Zistené chyby sa porovnajú
      s najväčšou dovolenou chybou podľa tabuľky č. 1.
5.2.6 Vykoná   sa   skúška   metrologických   parametrov   meradla
      predĺženia  výstuže.  Metóda   skúšania  meradla  predĺženia
      výstuže sa volí podľa jeho typu a konštrukčného vyhotovenia.
      Pri skúške  meradla predĺženia výstuže  sa určia jeho  chyby
      a porovnajú  sa s  najväčšou dovolenou  chybou podľa tabuľky
      č. 1.
5.2.7 Ak sa napínacie zariadenie používa za podmienok odlišných od
      referenčných,  vykonajú  sa  skúšky,  pri  ktorých sa posúdi
      vplyv  zmeny  polohy   hydraulického  lisu  na  metrologické
      parametre  napínacieho   zariadenia,  a  určí   sa  korekčný
      koeficient  s  ohľadom  na  nedodržanie  referenčnej polohy,
      posúdi sa vplyv zmeny teploty  a určí sa teplotný koeficient
      napínacieho zariadenia.
5.2.8 Pri určení metrologických  parametrov napínacieho zariadenia
      sa  vytvoria  také  podmienky,  aby  výsledky  skúšok neboli
      ovplyvňované stratami napínacej sily v kotve.
5.2.9 Postup  pri  prvotnom  a   následnom  overení  meradla  sily
      a meradla predĺženia výstuže  ustanovuje príslušná slovenská
      technická norma.

PRÍL.61

ZARIADENIA NA MECHANICKÉ SKÚŠKY MATERIÁLOV

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na zariadenia na mechanické skúšky materiálov ako určené meradlá podľa § 8 zákona, ktoré sa používajú na statické skúšky materiálov ťahom, tlakom, ohybom, šmykom a tečením v ťahu a ktorých integrálnou súčasťou sú meradlá sily.

2. Zariadenia na mechanické skúšky materiálov sa členia na

a) skúšobné trhacie stroje a skúšobné lisy,

b) stroje na skúšanie tečenia materiálu v ťahu so zaťažovacím zariadením

1. pákovým a s priamym zaťažením,

2. pružinovým,

3. iným,

c) kyvadlové kladivá na skúšky vrubovej a rázovej húževnatosti materiálov.

3. Zariadenia na mechanické skúšky materiálov pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Zariadenia na mechanické skúšky materiálov, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

5. Zariadenia na mechanické skúšky materiálov počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení zariadení na mechanické skúšky materiálov

Oddiel I

Skúšobné trhacie stroje, skúšobné lisy a stroje na skúšanie tečenia materiálu v ťahu

1.     Termíny a definície
1.1    Skúšobný  trhací  stroj  je  skúšobný  stroj,  v  ktorom sa
       pôsobením  zaťažovacieho  zariadenia  zväčšuje  vzdialenosť
       medzi spínacími čeľusťami. Je určený najmä na skúšky ťahom.
1.2    Skúšobný  lis  je  skúšobný  stroj  určený  najmä na skúšky
       tlakom a ohybom.
1.3    Stroj na skúšky ťahom a  tlakom je skúšobný stroj zlučujúci
       funkcie strojov podľa bodov 1.1 a 1.2.
1.4    Stroj  na skúšanie  tečenia  materiálu  v ťahu  je skúšobný
       stroj, v  ktorom sú skúšobné  telesá zaťažené ťahom  stálou
       silou a pri stálej teplote.
1.5    Zaťažovacie zariadenie je časť skúšobného stroja alebo lisu
       určená na vyvodenie sily zaťažujúcej skúšobné teleso.
1.6    Skúšobné teleso  je teleso vyrobené  z materiálu, ktorý  je
       predmetom skúšky.
1.7    Zaťažovacie  teleso  je   súčasť  zaťažovacieho  zariadenia
       vyvodzujúceho silu pôsobením tiaže tohto telesa.

2.     Technické požiadavky
2.1    Materiály  skúšobných  trhacích  strojov,  skúšobných lisov
       a strojov   na   skúšanie    tečenia   materiálu   v   ťahu
       a prevádzkové podmienky
2.1.1  Skúšobný  trhací stroj,  skúšobný lis  a stroj  na skúšanie
       tečenia materiálu v ťahu (ďalej len "skúšobný stroj") a ich
       príslušenstvo   sa   vyrábajú   z   dostatočne  trvanlivých
       a stabilných   materiálov,  ktoré   za  bežných   podmienok
       používania odolávajú vplyvu prostredia.
2.1.2  Skúšobný stroj  sa umiestňuje v  suchej miestnosti zbavenej
       prachu a škodlivých výparov.
2.2    Vyhotovenie skúšobného stroja
2.2.1  Skúšobný stroj môže byť namontovaný na pevnom stojane alebo
       môže byť prenosný.
2.2.2  Prenosný  skúšobný  stroj  má  zariadenie  umožňujúce  jeho
       postavenie do  správnej polohy a  spoľahlivú olovnicu alebo
       vodováhu na kontrolu správneho postavenia.
2.2.3  Skúšobný stroj sa vybaví vyrovnávacím zariadením.
2.2.4  Zabezpečí  sa,  aby  na  skúšobný  stroj nemali nepriaznivý
       vplyv podmienky  okolia (vibrácie, účinok  korózie, miestne
       kolísanie teploty atď.).
2.2.5  Konštrukcia  a  spínacie  systémy  umožňujú osové pôsobenie
       sily.
2.2.6  Pohybový  mechanizmus dovoľuje  stálu a  plynulú zmenu sily
       a umožňuje    nastavenie     jednotlivých    hodnôt    sily
       s dostatočnou presnosťou.
2.2.7  Pohybový mechanizmus skúšobného stroja vyhovuje požiadavkám
       na   rýchlosť   deformácie   skúšobného   telesa  pôsobením
       jednotlivej sily  tak, aby umožňoval  odčítať aktuálnu silu
       z indikačného zariadenia. Pri  použití závaží je indikačným
       zariadením  stupnica meracieho  zariadenia sily  skúšobného
       stroja a pri použití silomerov je to stupnica etalónu.
2.2.8  Konštrukcia  skúšobného  stroja  zabezpečuje  jeho stálosť,
       spoľahlivosť a tuhosť pri dlhodobom používaní.
2.2.9  Skúšobný stroj sa vybaví meracím zariadením sily.
2.2.10 Meracie  zariadenie   sily  môže  mať   čiarkovú  stupnicu,
       číslicovú stupnicu alebo registračné (grafické) zariadenie.
       Čiarková stupnica môže byť priama alebo nepriama.
2.2.11 Hrúbka  značiek  stupnice  je  rovnaká  a šírka ukazovateľa
       alebo šírka  stopy pri použití  registračného zariadenia sa
       približne rovná hrúbke značiek stupnice.
2.2.12 Pri  použití  číslicovej  stupnice   sily  sa  horná  medza
       meracieho rozsahu vyjadruje najmenej štyrmi číslicami.
2.2.13 Na  štítku  pripevnenom  ku  skúšobnému  stroju sa vyznačia
       zreteľne a nezmazateľne tieto údaje:
       a) typ meradla,
       b) meno alebo značka výrobcu a jeho sídlo,
       c) výrobné číslo,
       d) merací rozsah.
2.2.14 Miesto  na  umiestnenie  overovacej  značky  sa  vyhradí na
       skúšobnom    stroji    tak,     aby    značka    zaručovala
       neodstrániteľnosť výrobného štítku.

3.     Metrologické požiadavky
3.1    Skúšobné  trhacie stroje  a  skúšobné  lisy sa  zaraďujú do
       štyroch tried presnosti: 0,5, 1, 2 a 3.
3.2    Skúšobné lisy na skúšky zatvrdnutého betónu sa zaraďujú do 
       troch tried presnosti: 1, 2 a 3.
3.3    Stroje  na skúšanie  tečenia materiálu  v ťahu  majú triedu
       presnosti 1.
3.4    Metrologické   požiadavky   na   meracie   zariadenie  sily
       skúšobného  stroja  pre   jednotlivé  triedy  presnosti  sú
       uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

-----------------------------------------------------------------------------
Trieda                Najväčšia dovolená relatívna hodnota v %
presnosti--------------------------------------------------------------------
         Chyba meradla Opakovateľnosť Chyba spätného Chyba nuly Rozlíšiteľnosť
               q             b           chodu u         f0           a
------------------------------------------------------------------------------
   0,5        + -0,5        0,5             0,75        + -0,05       0,25
   1          + -1,0        1,0             1,5         + -0,1        0,5
   2          + -2,0        2,0             3,0         + -0,2        1,0
   3          + -3,0        3,0             4,5         + -0,3        1,5
-----------------------------------------------------------------------------

3.5    Meracie  zariadenie  musí  spĺňať  metrologické  požiadavky
       podľa bodu  3.3 najmenej v  intervale medzi jednou  pätinou
       meracieho rozsahu a menovitou hodnotou meracieho rozsahu.
3.6    Najväčšia dovolená relatívna chyba meradla je vyjadrená ako
       percentuálny zlomok skutočnej sily F.

4.     Metódy skúšania pri overení
4.1    Kontroluje  sa  vyhotovenie  a  správnosť funkcie meracieho
       zariadenia a vykoná sa skúška meracieho zariadenia.
4.2    Pri  kontrole  vyhotovenia  sa  preverí,  či skúšobný stroj
       svojou  konštrukciou  zodpovedá  požiadavkám  tejto prílohy
       a príslušnej slovenskej technickej normy a dokumentácii.
4.3    Skúška skúšobného  stroja sa vykoná  pre každý z  použitých
       meracích  rozsahov sily  s najčastejšie  používaným meracím
       zariadením  sily.  Používané  dodatočné  zariadenia (vlečný
       ukazovateľ,  registračné zariadenie),  ktoré môžu ovplyvniť
       meracie zariadenie sily, sa tiež preskúšajú.
4.4    Ak  má  skúšobný  stroj  niekoľko  meracích zariadení sily,
       považuje sa každé meracie zariadenie za samostatný skúšobný
       stroj.
4.5    Skúška  skúšobného  stroja  sa  vykoná  pomocou etalónových
       silomerov.  Pre sily  do 500  N vrátane  sa odporúča použiť
       zaťažovacie  telesá  známej  hmotnosti.  V  prípade  skúšky
       pomocou zaťažovacích telies  sa zaznamená hodnota miestneho
       tiažového zrýchlenia.
4.6    Ak to  skúšobný stroj dovoľuje,  všetky skúšky sa  vykonajú
       pomaly narastajúcou silou.
4.7    Etalónové  silomery  použité  pri  skúške  majú  preukázanú
       nadväznosť.
4.8    Etalónové   silomery    vyhovujú   požiadavkám   príslušnej
       slovenskej  technickej normy.  Trieda presnosti etalónového
       silomera  je vyššia,  ako je  trieda presnosti  overovaného
       skúšobného stroja.  V prípade použitia  zaťažovacích telies
       sa  relatívna chyba  sily vyvinutej  týmito telesami  rovná
       +0,1%, alebo je menšia.
4.9    Pri  overení  skúšobného   stroja  sa  určí  rozlíšiteľnosť
       indikačného zariadenia skúšobného  stroja, ktorá sa vyjadrí
       v jednotkách sily.
4.10   Rozlíšiteľnosť  "r" z  indikačného zariadenia  s analógovou
       stupnicou sa  určí ako 1/10, 1/5  alebo 1/2 hodnoty dielika
       analógovej   stupnice   vyjadrenej    v   jednotkách   sily
       v závislosti od pomeru medzi šírkou ukazovateľa alebo stopy
       a vzdialenosti   medzi  stredom   dvoch  susedných  značiek
       stupnice  (dĺžky  dielika).  Odporúča  sa  používať hodnotu
       rozlíšiteľnosti  rovnajúcu  sa   1/10  hodnoty  analógového
       dielika, ak sa dĺžka dielika rovná 2,5 mm, alebo je väčšia.
4.11   Za  rozlíšiteľnosť  indikačného   zariadenia  s  číslicovou
       indikáciou sa  považuje tá hodnota  indikačného zariadenia,
       ktorá sa pri nezaťaženom silomere nemení o viac ako o jednu
       číselnú hodnotu. Ak sa pri odľahčenom silomere indikácia na
       indikačnom zariadení mení viac ako o jednu číselnú hodnotu,
       považuje          sa  rozlíšiteľnosť  za  rovnajúcu  sa 1/2 rozsahu
       kolísania.
4.12   Relatívna  rozlíšiteľnosť "a"  indikačného zariadenia  sily
       v percentách je definovaná vzťahom

                                 r
                            a = --- . 100,
                                 F

       kde r je  rozlíšiteľnosť  stanovená   v  bodoch  4.9,  4.10
             a 4.11,
           F je sila v uvažovanom skúšobnom bode.
4.13   Relatívna rozlíšiteľnosť  je overená pre  všetky jednotlivé
       hodnoty sily stupnice nad 1/5 meracieho rozsahu.
       Relatívna   rozlíšiteľnosť,    relatívna   chyba   meradla,
       relatívna  opakovateľnosť, relatívna  chyba spätného  chodu
       a relatívna   chyba   nuly   neprekročia   hodnoty  uvedené
       v tabuľke  č. 1 pre  príslušnú triedu  presnosti skúšobného
       stroja.
       Dolná  medza  sa  môže  určiť  aj  nižšia ako 1/5 meracieho
       rozsahu. Skúšobný stroj vyhovuje triede presnosti vtedy, ak
       spĺňa požiadavky uvedené v tabuľke č. 1.
4.14   Meradlo  sa na  požiadanie preskúša  aj pri  spätnom chode.
       Rozdiel  medzi  hodnotami  získanými  pri vzrastajúcej sile
       a klesajúcej   sile  umožňuje   vypočítať  relatívnu  chybu
       spätného chodu v percentách pomocou rovnice

                              F - F'
                          u = ------ . 100,
                                -
                                F

       alebo  v  prípade  preskúšania  vykonaného  pri konštantnej
       skutočnej sile podľa rovnice

                              F'i - Fi
                          u = -------- . 100,
                                 Fi

       kde F   je skutočná  sila udávaná silomerom  alebo vyvinutá
               zaťažovacími  telesami  pri  narastajúcej skúšobnej
               sile,
           F'  je skutočná  sila udávaná silomerom  alebo vyvinutá
               zaťažovacími  telesami   pri  klesajúcej  skúšobnej
               sile,
           Fi  je  sila  odčítaná  na  indikačnom  zariadení  sily
               skúšobného stroja pri narastajúcej skúšobnej sile,
           F'i je  sila  odčítaná  na  indikačnom  zariadení  sily
               skúšobného stroja pri klesajúcej skúšobnej sile,
       -   -
       Fi, F   je aritmetický priemer meraní Fi a F pre jednotlivú
               silu.
4.15   Po  skúške  meradla  sa  výsledky  merania vyhodnotia podľa
       týchto vzťahov:
       Relatívna chyba  meradla vyjadrená ako  percentuálny zlomok
                      -
       skutočnej sily F je daná rovnicou
                                  -
                             Fi - F
                         q = ------ . 100.
                              -
                              F

       V prípade   preskúšania   vykonaného   pomocou  konštantnej
       skutočnej sily je relatívna chyba meradla daná rovnicou
                             -
                             Fi - F
                         q = ------ . 100.
                               F

       Relatívna  opakovateľnosť  je  pre  každú  jednotlivú  silu
       rozdiel medzi najväčšou (Fmax) a najmenšou (Fmin) nameranou
                                    -
       silou vo  vzťahu k priemeru (F).  Je vyjadrená v percentách
       pomocou rovnice

                              Fmax - Fmin
                          b = ----------- . 100.
                                   F

       V prípade   preskúšania   vykonaného   pomocou  konštantnej
       skutočnej sily je relatívna opakovateľnosť daná rovnicou

                             Fimax - Fimin
                         b = ------------- . 100,
                                    F
       kde Fimax, Fmax je  najväčšia   hodnota  Fi  alebo   F  pre
                       jednotlivú silu,
           Fimin, Fmin je  najmenšia   hodnota  Fi  alebo   F  pre
                       jednotlivú silu.
4.16   Rozšírená neistota merania pri prvotnom a následnom overení
       neprekročí   1/3  najväčšej   dovolenej  chyby   skúšobných
       strojov.  Pri   výpočte  rozšírenej  neistoty   sa  použije
       koeficient pokrytia k = 2.

4.17   Pri overení skúšobného lisu na skúšky zatvrdnutého 
       betónu sa okrem kontroly a skúšania meracieho 
       zariadenia vykonajú aj skúšky zavádzania sily, 
       rovinnosti tlačných dosiek a regulácie rýchlosti 
       zaťažovania podľa príslušnej slovenskej technickej
       normy.

Oddiel II

Kyvadlové kladivá na skúšky vrubovej a rázovej húževnatosti materiálov

1.      Termíny a definície
1.1     Kyvadlové  kladivá sú  zariadenia, ktoré  sa používajú  na
        skúšku rázom v ohybe podľa Charpyho.
1.2     Kyvadlové  kladivo  na  priemyselné  účely  sa  používa na
        priemyselné alebo laboratórne  skúšky kovových materiálov;
        tieto   kyvadlové  kladivá   sa  nepoužívajú   na  určenie
        referenčných  hodnôt  práce  spotrebovanej  na  prerazenie
        referenčnej skúšobnej tyče.
1.3     Kyvadlové  kladivo,  ktoré  sa  používa  na určenie hodnôt
        referenčných skúšobných  tyčí, sa na  tento účel špeciálne
        kalibruje. Požiadavky na kalibráciu tohto druhu kladiva sú
        prísnejšie ako  požiadavky na kyvadlové  kladivá určené na
        priemyselné  účely  v  závislosti  od požadovanej neistoty
        určenia referenčných hodnôt skúšobných tyčí.
1.4     Opora je časť kyvadlového  kladiva tvoriaca zvislú rovinu,
        ktorá zadržuje skúšobnú tyč  pri prerážaní. Rovina opôr je
        kolmá na rovinu podpier.
1.5     Podpera  je  časť  kyvadlového  kladiva tvoriaca vodorovnú
        rovinu,  na  ktorej  leží  skúšobná  tyč  pred  prerazením
        kyvadlom. Rovina podpier je kolmá na rovinu opôr.

2.      Technické požiadavky
2.1     Materiály kyvadlových kladív
2.1.1   Kyvadlové  kladivo   a  jeho  príslušenstvo   sa  vyrábajú
        z dostatočne trvanlivých a stabilných materiálov, ktoré za
        bežných podmienok používania odolávajú vplyvu prostredia.
2.1.2   Kyvadlové  kladivo  sa   umiestňuje  v  suchej  miestnosti
        zbavenej prachu a škodlivých výparov.
2.2     Vyhotovenie kyvadlových kladív
2.2.1   Hmotnosť rámu  kyvadlového kladiva je  najmenej 40-násobok
        hmotnosti kyvadla a uvádza sa v dokumentácii.
2.2.2   Nôž kyvadla má šírku od 10 mm do 18 mm.
2.2.3   Spúšťací  mechanizmus  kyvadla  z  jeho počiatočnej polohy
        pracuje   voľne   a   spúšťa   kyvadlo   bez   akéhokoľvek
        počiatočného   trhnutia,  oneskorenia   alebo  podnetu  na
        priečnu  vibráciu. Ak  tento mechanizmus  obsahuje brzdový
        systém, zamedzí sa nežiaduca činnosť brzdy.
2.2.4   Kyvadlové kladivá môžu mať referenčnú rovinu, od ktorej sa
        meria.
2.2.5   Kyvadlové kladivá sa nastavujú  tak, aby referenčná rovina
        bola vodorovná s najväčším sklonom 0,11 stupňa.
2.2.6   Os otáčania  kyvadla je rovnobežná  s referenčnou rovinou,
        pričom  odchýlka ich  rovnobežnosti môže  byť najviac 0,11
        stupňa. Túto skutočnosť potvrdí výrobca.
2.2.7   Pri  kyvadlových kladivách  bez referenčnej  roviny je  os
        otáčania  kyvadla  vodorovná   s  najväčším  sklonom  0,23
        stupňa.  Ak  kyvadlové  kladivo  nemá  obrobenú referenčnú
        rovinu,  splnenie  tejto  požiadavky  sa  preskúša priamou
        metódou.
2.2.8   Ak  je kyvadlo  voľné, visí  tak, aby  nárazová hrana noža
        bola  + -0,5  mm od  miesta, v  ktorom sa dotýka skúšobnej
        tyče.
2.2.9   Kyvadlo  sa kýva  v rovine  kolmej na  os otáčania, pričom
        odchýlka od kolmosti môže byť najviac 0,17 stupňa.
2.2.10  Nárazová hrana noža je v  dotyku so skúšobnou tyčou pozdĺž
        celej jej dĺžky.
2.2.11  Kyvadlo  sa  usadí  tak,  aby  stred  nárazovej hrany noža
        splýval so  strednou rovinou medzi  oporami skúšobnej tyče
        na + -0,5 mm.
2.2.12  Axiálna   vôľa  ložísk   kyvadla  meraná   v  mieste  noža
        neprekročí 0,25  mm, ak na stred  noža pôsobí axiálna sila
        zodpovedajúca približne 4% tiaže kyvadla.
2.2.13  Radiálna  vôľa ložísk  kyvadla neprekročí  0,08 mm,  ak sa
        pôsobí  silou 150  N +  -10 N  vo vzdialenosti  L kolmo na
        rovinu kyvu.
2.2.14  Podpery  ležia v  jednej a  tej istej  rovine; vzdialenosť
        medzi rovinami podpier neprekročí 0,1 mm.
2.2.15  Podpery  sú také,  aby os  skúšobnej tyče  bola rovnobežná
        s osou otáčania kyvadla, pričom odchýlka rovnobežnosti osi
        skúšobnej  tyče a  osi otáčania  kyvadla môže  byť najviac
        0,17 stupňa.
2.2.16  Opory ležia v jednej a tej istej rovine; vzdialenosť medzi
        oboma rovinami neprekročí 0,1 mm.
2.2.17  Uhol medzi  rovinou opôr a  rovinou podpier je  90 stupňov
        + -0,10 stupňa.
                                        +0,20
2.2.18  Vzdialenosť medzi oporami je (40     ) mm.
                                        -0

                                    +0,5
2.2.19  Polomer zaoblenia opôr je (1    ) mm.
                                    -0
2.2.20  Uhol sklonu opôr je 11 stupňov + -1 stupeň.
2.2.21  Svetlosť  medzi  oporami  a  kyvadlom  je  dostatočná, aby
        prerazené časti skúšobnej tyče  spadli voľne z kyvadlového
        kladiva  s  najmenším  vplyvom  a  bez  spätného dopadu na
        kyvadlo skôr, ako dokončí  kyv. Žiadna časť kyvadla, ktorá
        prechádza medzi oporami, nie je hrubšia ako 18 mm.
2.2.22  Pri  kyvadle  tvaru  C   prerazené  časti  skúšobnej  tyče
        nedopadnú  späť na  kyvadlo, ak  je vôľa  na oboch koncoch
        skúšobnej tyče väčšia ako 13 mm.
2.2.23  Pri  kyvadle  tvaru  U  sa  zabráni  spätnému dopadu časti
        prerazenej skúšobnej tyče na kyvadlo.
2.2.24  Na kyvadlových kladivách, ktoré používajú kyvadlo tvaru U,
        sa inštalujú  bezpečnostné plechové kryty  spĺňajúce tieto
        požiadavky:
        a) hrúbka približne 1,5 mm,
        b) minimálna tvrdosť 45         HRC,
        c) polomer zaoblenia hrán aspoň 1,5 mm,
        d) poloha  taká,  aby  vôľa  medzi bezpečnostným plechovým
           krytom a kyvadlom neprekročila 1,5 mm.
2.2.25  Na  štítku pripevnenom  na kyvadlovom  kladive sa zreteľne
        a nezmazateľne vyznačia tieto údaje:
        a) typ meradla,
        b) meno alebo značka výrobcu a jeho sídlo,
        c) výrobné číslo a rok výroby,
        d) merací rozsah.
2.2.26  Na umiestnenie overovacej značky  sa na kyvadlovom kladive
        vyhradí    miesto    tak,     aby    značka    zabezpečila
        neodstrániteľnosť výrobného štítku.

3.      Metrologické požiadavky
3.1     Metrologické požiadavky pri skúške priamou metódou
        Potenciálna  energia  (AP)   sa  neodlišuje  od  menovitej
        energie (AN) o viac ako + -1,0%.
        Chyba indikácie (AS) vyhovuje bodu 4.1.2.
        Straty trením neprekročia 0,5% menovitej energie AN.
        Nárazová rýchlosť  je v rozsahu  medzi 5,0 m/s  a 5,5 m/s.
        Pri  strojoch vyrobených  pred  r.  1983 sú  však dovolené
        hodnoty medzi 4,5 m/s a 7,0 m/s.
3.2     Metrologické požiadavky pri skúške nepriamou metódou
        Najväčšie  dovolené  chyby  a  opakovateľnosti  sú uvedené
        v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
Úroveň energie       Opakovateľnosť       Najväčšia dovolená chyba
      [J]                 [J]                       [J]
------------------------------------------------------------------
       <  40            <=  6                         <  4
       >= 40            <= 15% z E                    < 10% z E
------------------------------------------------------------------

        kde E  je referenčná hodnota  energie Charpyho referenčnej
        skúšobnej tyče s V-vrubom.
        Opakovateľnosť  sa  vypočíta  z  energií spotrebovaných na
        prerazenie piatich  skúšobných tyčí a  je charakterizovaná
        hodnotou Emax - Emin.

4.      Metódy skúšania pri overení
        Kontroluje  sa vyhotovenie  a správnosť  funkcie meracieho
        zariadenia  a  vykoná  sa  skúška  meradla  priamou  alebo
        nepriamou metódou.
        Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či meracie zariadenie
        svojou  konštrukciou zodpovedá  požiadavkám tejto  prílohy
        a príslušnej slovenskej technickej normy a dokumentácii.
        Priama  metóda  umožňuje  statické  a oddelené preskúšanie
        jednotlivých   fyzikálnych   a   geometrických  vlastností
        kyvadlového kladiva.
        Nepriama  metóda  je  celková  metóda skúšania kyvadlového
        kladiva  používajúca  Charpyho  referenčné  skúšobné  tyče
        s V-vrubom.

4.1     Skúška kyvadlového kladiva priamou metódou
4.1.1   Predmetom skúšky sú:
        a) stojan kyvadlového kladiva,
        b) kyvadlo,
        c) poloha stojanu/kyvadla,
        d) podpery a opory skúšobnej tyče,
        e) poloha stredu nárazu,
        f) zariadenie na indikáciu hodnoty energie,
        g) počiatočná potenciálna energia,
        h) chyba indikácie energie,
        i) straty trením,
        j) nárazová rýchlosť.
4.1.2   Pri  skúške kyvadlového  kladiva priamou  metódou sa chyba
        indikovanej energie (AS) určí takto:
        Preskúša   sa  delenie   stupnice  indikačného  zariadenia
        energie zodpovedajúce  10%, 20%, 30%, 50%  alebo 60% a 80%
        počiatočnej potenciálnej energie AN.
        Preto   treba   zdvihnúť   kyvadlo   poháňajúce  indikačné
        zariadenie,  kým  indikovaná  hodnota  energie nezodpovedá
        skúšanej hodnote stupnice. Zmeria sa uhol vzostupu beta.
        Toto  meranie sa  musí vykonať  pomocou katetometra  alebo
        uhlomernej libely s presnosťou + -0,065 stupňa.
        Spotrebovaná energia sa rovná

                AV = M . [cos(beta) - cos(alfa)],

        kde alfa je uhol pádu,
        beta     je uhol vzostupu,
        M        je moment  kyvadla určený z  tiažovej sily kyvadla
                 F a dĺžky kyvadla l2.
        Rozdiel  medzi  indikovanou  energiou  AS  a spotrebovanou
        energiou  AV  vypočítaný   na  základe  nameraných  hodnôt
        neprekročí +  -1% spotrebovanej energie  AV alebo +  -0,5%
        potenciálnej  energie  AP.  V  každom  prípade je dovolené
        vziať do úvahy vypočítanú hodnotu, ktorá je výhodnejšia.
        To znamená, že

           AS - AV
          /-------/ . 100 <= 1,0 (od  80%   menovitej  energie AN
             AV                  do  50%  menovitej   energie  AN
                                 vrátane),


           AS - AV
          /-------/ .  100 <= 0,5 (pod 50% menovitej energie AN).
             AP

        Z  presnosti  požadovanej na  odmeranie F,  l2, alfa, beta
        vyplýva  pre AV  celková stredná  chyba približne  + -0,3%
        menovitej energie.
4.1.3   Straty trením
        Práca spotrebovaná  pri prerazení skúšobnej  tyče sa rovná
        rozdielu   medzi  potenciálnou   energiou  a   zostatkovou
        energiou indikovanou po vzostupe  kyvadla, ak sa zoberú do
        úvahy straty energie, ktoré možno skutočne vypočítať:
        a) straty trením spôsobené vlečením ukazovateľa,
        b) straty následkom odporu vzduchu a trenia v ložiskách.
        Tieto straty sa vypočítajú takto:
4.1.3.1 Straty trením spôsobené vlečením ukazovateľa
        Ukazovateľ  sa  uvedie  do  polohy zodpovedajúcej nulovému
        uhlu vzostupu, kyvadlo sa nechá voľne prekyvnúť (uhol pádu
        alfa)  bez  vloženej  skúšobnej  tyče  a  odčíta  sa  uhol
        vzostupu beta1 alebo priamo energia E1.
        Potom,  bez  prestavenia  ukazovateľa,  sa  nechá  kyvadlo
        prekyvnúť  druhýkrát  z  polohy  zodpovedajúcej  uhlu pádu
        a odčíta sa nový uhol  vzostupu beta2 alebo priamo energia
        E2.
        Straty trením spôsobené vlečením ukazovateľa sa rovnajú

        p = M . [cos(beta1) - cos(beta2)], ak  sa   stupnica  delí
                                           v stupňoch, alebo
        p = E1 - E2, ak sa stupnica delí v jednotkách energie.

        Pri  tomto  výpočte  sa   použijú  stredné  hodnoty  beta1
        a beta2 (alebo E1 - E2) z troch meraní.
4.1.3.2 Straty následkom odporu vzduchu a trenia v ložiskách
        Tieto straty sa pre jeden kyv vypočítajú takto:
        Po  určení  b2  alebo  energie  E2  (pozri bod 4.1.3.1) sa
        kyvadlo  vráti  do  jeho  počiatočnej  polohy.  Potom, bez
        opätovného  nastavenia  ukazovateľa,   sa  kyvadlo  spustí
        a nechá  sa,  aby  vykonalo  10  kyvov.  Keď kyvadlo začne
        vykonávať 11.  kyv, pohne sa  ukazovateľom približne o  5%
        späť z  jeho maximálnej dosiahnutej polohy  a zaznamená sa
        hodnota  beta3.  Straty  trením  v  ložiskách  a následkom
        odporu vzduchu pre jeden kyv sú:

        p'= 1/10 M [cos(beta3) - cos(beta2)], ak sa stupnica delí
                                 v stupňoch, alebo

        p'= 1/10 (E3 - E2), ak  sa  stupnica   delí  v  jednotkách
                            energie.

4.1.3.3 Celkové straty p+p' zmerané týmto spôsobom nesmú prekročiť
        0,5% menovitej energie AN.
        Korekciu  strát  zodpovedajúcu  uhlu  vzostupu  beta možno
        vypočítať za predpokladu, že straty sú úmerné prebehnutému
        uhlu, t.j.

                          beta       alfa + beta
                pbeta = p ----  + p' ------------ .
                          beta1      alfa + beta2

        Táto  približná hodnota  sa blíži  ku skutočnej  korekčnej
        hodnote so znižovaním spotrebovanej práce.
4.1.4   Nárazová rýchlosť sa vypočíta

            v = druhá odmocnina /2gL [1 - cos(alfa)]/,

        kde v    - nárazová rýchlosť v metroch za sekundu,
            g    - zrýchlenie voľného pádu (g = 9,81 m/s2),
            alfa - uhol pádu,
            L -    vzdialenosť medzi stredom  noža a osou otáčania
                   v metroch.
        Táto  rýchlosť  musí  byť  medzi  5,0  m/s  a 5,5 m/s. Pri
        strojoch vyrobených pred r.  1983 sú však dovolené hodnoty
        medzi 4,5 m/s a 7,0 m/s  a musia byť zaznamenané v doklade
        o overení.
4.1.5   Pri skúške priamou metódou  kyvadlové kladivo vyhovuje, ak
        spĺňa požiadavky podľa bodu 3.1.
4.1.6   Skúška priamou metódou sa vykoná, ak
        a) je  kyvadlové  kladivo  inštalované,  demontované alebo
           premiestnené a pri skončení času platnosti overenia,
        b) skúška nepriamou metódou dáva nevyhovujúce výsledky.
        Zjednodušená   skúška   priamou    metódou   týkajúca   sa
        geometrických  vlastností  kyvadlového  kladiva  sa vykoná
        pred každou skúškou nepriamou metódou.
4.1.7   Rozšírená  neistota  merania   pri  prvotnom  a  následnom
        overení nesmie  prekročiť + -0,3%.  Pri výpočte rozšírenej
        neistoty sa použije koeficient pokrytia k = 2.
4.2     Skúška kyvadlového kladiva nepriamou metódou
4.2.1   Pri  tejto skúške  sa určí  spotrebovaná práca  prerazením
        Charpyho  referenčnej skúšobnej  tyče s  V-vrubom zo série
        tyčí, ktorých energia potrebná na prerazenie je známa.
        Berie sa do úvahy celková práca spotrebovaná na prerazenie
        skúšobnej tyče.
4.2.2   Celková spotrebovaná práca pozostáva z
        a) práce spotrebovanej na prerazenie skúšobnej tyče,
        b) vnútorných energetických strát  kyvadlového kladiva pri
           prvom kyve z počiatočnej polohy.
4.2.3   Energetické straty sa rovnajú
        a) odporu   vzduchu  a   trenia  v   ložiskách  a   trenia
           spôsobeného  vlečením ukazovateľa.  Tieto straty  možno
           určiť pomocou priamej metódy,
        b) otrasom základu a chveniu  stojana a kyvadla, pre ktoré
           neboli vyvinuté vhodné meracie metódy.
4.2.4   Pri výpočte sa neberú do úvahy nasledujúce práce:
        a) práca spotrebovaná na deformáciu opôr a stredu noža,
        b) práca  spotrebovaná  trením  skúšobnej  tyče na povrchu
           podpier.
4.2.5   Charpyho  referenčné skúšobné  tyče s  V-vrubom, ktoré  sa
        používajú   pri  overení   kyvadlového  kladiva  nepriamou
        metódou, sú nadviazané na skúšobné tyče BCR. ¹⁾
        Referenčné   skúšobné  tyče   sa  použijú   podľa  pokynov
        dodávateľa.
4.2.6           Skúška nepriamou metódou sa vykoná takto:
        Kyvadlové kladivo sa skúša nepriamou metódou po inštalácii
        a po  akejkoľvek väčšej  demontáži, po  premiestnení alebo
        oprave pri skončení času platnosti overenia.
        Skúška nepriamou metódou sa vykoná najmenej pre dve úrovne
        energie vo  vnútri meracieho rozsahu  kyvadlového kladiva,
        pre  ktoré  existujú  Charpyho  referenčné  skúšobné  tyče
        s V-vrubom.  Tieto  dve  úrovne  sú  čo najbližšie medziam
        tohto  rozsahu. Ak  sa vykonajú  skúšky pre  viac ako  dve
        úrovne energie,  dodatočné úrovne sú  rovnomerne rozdelené
        v meracom rozsahu  s prihliadnutím na  referenčné skúšobné
        tyče, ktoré sú k dispozícii.
        Pre každú úroveň sa prerazí päť skúšobných tyčí. Skúška sa
        vykoná so skúšobnými tyčami pri  teplote 20 stupňov C + -2
        stupne C.
4.2.7   Pri skúške  nepriamou metódou kyvadlové  kladivo vyhovuje,
        ak  hodnota   opakovateľnosti  a  hodnota   chyby  spĺňajú
        požiadavky podľa tabuľky č. 2.
4.2.8   Ak  kyvadlové   kladivo  nespĺňa  požiadavky   na  hodnotu
        opakovateľnosti  a  na  hodnotu  chyby,  je  vhodné zistiť
        príčinu použitím skúšky priamou metódou.

PRÍL.62

Zrušená od 30.10.2006

Prvá časť

Zrušená od 30.10.2006

Druhá časť

Zrušená od 30.10.2006

PRÍL.63

TVRDOMERY NA BETÓN

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na Schmidtove tvrdomery na betón typu L, N, M (ďalej len "tvrdomer"), ktoré sa používajú na nedeštruktívne skúšky tvrdosti betónu ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Tvrdomery pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Tvrdomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.

4. Tvrdomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Metrologické požiadavky, technické požiadavky a metódy skúšania pri overení tvrdomerov

1.      Termíny a definície
1.1     Tvrdomer je prístroj, ktorého  pomocou sa vytvárajú pružné
        reakcie na  povrchu betónu, ktoré možno  merať a z ktorých
        možno vyhodnotiť ukazovateľ vlastnosti betónu.
1.2     Podľa energie úderu úderného zariadenia sa tvrdomery delia
        na tieto typy:
        a) typ L 0,735 J,
        b) typ N 2,207 J,
        c) typ M 29,430 J.
1.3     Odraz  je meraná  dĺžka spätnej  dráhy úderného zariadenia
        prístroja, ktorá závisí od pružnej reakcie betónu. Hodnota
        odrazu   úderného   zariadenia   tvrdomeru   sa   indikuje
        v dielikoch.  Hodnota  odrazu   je  bezrozmerná  veličina.
        Rozsah indikácie  je od 0 dielikov  odrazu do 100 dielikov
        odrazu.
1.4     Etalónová  oceľová nákova  je nákova  s oceľovou  vložkou,
        ktorej  hodnota odrazu  sa stanovuje  kalibráciou. Tvrdosť
        oceľovej vložky je 5 000 N/mm2 podľa HB.

2.      Metrologické požiadavky
2.1     Stredná  hodnota  odrazu  na  etalónovej  oceľovej  nákove
        zodpovedá   hodnote  uvedenej   v  doklade   o  kalibrácii
        etalónovej nákovy.
2.2     Odchýlka  žiadnej z  nameraných hodnôt  odrazu od  hodnoty
        odrazu  uvedenej  v  doklade  o  kalibrácii  pre etalónovú
        nákovu neprekročí  najväčšiu dovolenú chybu,  ktorá je pre
        všetky typy tvrdomerov + -2 dieliky.
2.3     Vzdialenosť  tyčky  vlečného   ukazovateľa  od  záchytného
        výstupku vlečného ukazovateľa
        a) typ L 4,5 mm,
        b) typ N 3,5 mm,
        c) typ M 5,5 mm.
2.4     Trenie    vlečného   ukazovateľa    vyjadrené   hmotnosťou
        skúšobných   závaží  sa   nachádza  pre   jednotlivé  typy
        tvrdomerov v rozsahu
        a) typ L 30 g - 60 g,
        b) typ N 50 g - 80 g,
        c) typ M 100 g - 150 g.
2.5     Dĺžka stupnice s ukazovateľom alebo stupnice registračného
        zariadenia je najmenej 80 mm.
2.6     Delenie stupnice je také,  aby dve susedné značky stupnice
        s ukazovateľom  alebo  stupnice  registračného  zariadenia
        zodpovedali  najviac dvom  dielikom odrazu. Rozlíšiteľnosť
        číslicového indikačného zariadenia  je najviac dva dieliky
        odrazu.
2.7     Na  meranie  vzdialenosti  tyčky  vlečného  ukazovateľa od
        záchytného   výstupku  vlečného   ukazovateľa  sa  použije
        posuvné meradlo s možnosťou merania vnútorných rozmerov.
2.8     Na  meranie trenia  vlečného         ukazovateľa  sa použije  sada
        skúšobných závaží s najväčšou dovolenou chybou + -1 g.

3.      Technické požiadavky
3.1     Hodnoty odrazu sa indikujú  na stupnici s ukazovateľom, na
        registračnom  zariadení  alebo  na  číslicovom  indikačnom
        zariadení.
3.2     Guľová  plocha  úderníka  je  nepoškodená, bez viditeľných
        odchýlok.
3.3     Styčné  plochy  úderníka  a  úderného  kladiva  sú  hladké
        a nepoškodené.
3.4     Odchýlka  od priamosti  povrchových priamok  vodiacej tyče
        a tyče vlečného ukazovateľa je bez merateľných nerovností.

4.      Skúšanie pri overení
4.1     Na tvrdomeroch sa kontroluje
        a) vzhľad,
        b) geometrický tvar špecifických častí,
        c) veľkosť trenia vlečného ukazovateľa,
        d) hodnota odrazu na etalónovej oceľovej nákove.
4.1.1   Vzhľad - zisťuje sa funkčnosť a stav tvrdomeru.
4.1.2   Kontrola   geometrického  tvaru   špecifických  častí.  Zo
        špecifických častí meradla  sa kontroluje geometrický tvar
        na
        a) guľovej   ploche   úderníka;   kontroluje   sa  pomocou
           polomerovej  šablóny.   Pre  typ  L  a   N  sa  používa
           polomerová šablóna  r = 26  mm a pre  typ M sa  používa
           polomerová  šablóna   r  =  52  mm.   Správny  tvar  sa
           kontroluje  vizuálne priložením  polomerovej šablóny na
           úderník  v  dvoch  na  seba  kolmých prierezoch. Guľová
           plocha  je  vyhovujúca,  ak  nie  sú  vizuálne  zistené
           rozdiely medzi ňou a polomerovou šablónou,
        b) styčných plochách  úderníka a úderného  kladiva; styčné
           plochy   úderníka   a   úderného   kladiva   sú  hladké
           a nepoškodené, kontrolujú sa vizuálne,
        c) vodiacej  tyči  a  tyči  vlečného ukazovateľa; priamosť
           povrchových  priamok  vodiacej  tyče  a  tyče  vlečného
           ukazovateľa sa kontroluje otáčaním na rovinnej doske.
4.1.3   Veľkosť trenia vlečného  ukazovateľa sa kontroluje pomocou
        skúšobných  závaží postupným  nakladaním závažia  na záves
        uchytený   o   výstupok   vlečného   ukazovateľa.   Vlečný
        ukazovateľ  sa po  tyčke pohybuje  pomaly, bez zastavenia.
        Hmotnosť  závažia,  ktorá   uvedie  vlečný  ukazovateľ  do
        pohybu, je podľa typu tvrdomeru  v rozsahu podľa bodu 2.4.
        Počas kontroly  trenia vlečného ukazovateľa  sa kontroluje
        aj  vzdialenosť  výstupku  vlečného  ukazovateľa  od tyčky
        podľa bodu 2.3.
4.1.4   Hodnota odrazu na oceľovej nákove sa meria na kalibrovanej
        etalónovej oceľovej nákove umiestnenej na pevnom podklade.
        Vykoná sa séria najmenej  dvadsiatich meraní a vypočíta sa
        stredná hodnota odrazu podľa vzťahu

                            1    n
                       a = ---  Suma ai,
                            n  i = 1

        kde ai - namerané hodnoty odrazu pri jednotlivých úderoch,
            i  - poradové číslo merania,
            n  - počet meraní.
4.1.4.1 Žiadna  nameraná  hodnota  odrazu  ai neprekročí najväčšiu
        dovolenú chybu podľa bodu 2.2

                      /ai - aE/ < 2 dieliky.

4.1.4.2 Kontrola tvrdomerov s  registračným zariadením sa vykonáva
        obdobne ako pri  tvrdomeroch bez registračného zariadenia.
        Namerané hodnoty sa prenášajú na registračný papier. Počas
        skúšky   sa   vykoná   skúška   funkčnosti   registračného
        zariadenia a skúška ručného otočenia registračného valca.

PRÍL.64

MERAČE PRETEČENÉHO OBJEMU VODY S VOĽNOU HLADINOU

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na merače pretečeného objemu vody v otvorených prizmatických korytách a čiastočne zatopených potrubiach pri zabezpečení prúdenia vody s voľnou hladinou, ktoré sa používajú na meranie pretečeného objemu povrchových vôd, podzemných vôd, zrážkových vôd, odpadových vôd a osobitných vôd (ďalej len "merač") ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Podiel znečistenia v týchto kvapalinách, predovšetkým nerozpustených látok, nesmie ovplyvňovať ich newtonovské správanie.

2. Podľa princípu činnosti sa merače členia na merače založené na princípe

a) použitia stabilného primárneho merného zariadenia (ďalej len "primárne zariadenie") konštruovaného ako stavba do prizmatického koryta bez sklonu, ktoré náhlou zmenou prietokového prierezu alebo sklonu dna kontrolovane vytvorí podmienku, že okamžitý prietok je jednoznačne určený energetickou výškou prierezu v mernom mieste. Prietokové pomery sú pritom zabezpečené tak, že zmena výšky hladiny v mernom mieste je nezávislá od hladiny pod týmto prierezom. Okamžitá výška hladiny v mernom mieste primárneho zariadenia sa meria sekundárnym merným zariadením (ďalej len "sekundárne zariadenie"), ktoré ďalej vypočítava zodpovedajúci okamžitý prietok, pretečený objem a zároveň archivuje aj zobrazuje tieto veličiny. Primárne zariadenie a sekundárne zariadenie vytvárajú merač s mernou krivkou prietokov,

b) súčasného merania strednej prietokovej rýchlosti vody a merania výšky hladiny v tom istom mernom profile, pričom je definovaná funkčná závislosť prietokovej plochy od výšky hladiny (ďalej len "merač pracujúci na princípe merania rýchlosti a plochy").

3. Merače spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti sú uvedené pre merače

a) s mernou krivkou prietokov v druhej časti oddiele I,

b) pracujúce na princípe merania rýchlosti a plochy v druhej časti oddiele II.

4. Kategórie meračov

Ak merač má najmenej počítadlo pretečeného objemu, počítadlo času a zobrazovač okamžitého prietoku a výšky hladiny a ak spĺňa požiadavky druhej časti oddielu I bodu 5 alebo druhej časti oddielu II bodu 3, zaraďuje sa do kategórie C.

Ak merač spĺňa požiadavky kategórie C a je vybavený aj záznamníkom reálneho času so záznamníkom týždenných alebo kratších pretečených množstiev s kapacitou jedného kalendárneho roka a najväčších hodinových prietokov, najmenej päť maxím s určením času v rámci jedného kalendárneho roka, zaraďuje sa do kategórie B.

Ak merač spĺňa požiadavky kategórie B a je vybavený aj záznamníkom reálneho času so záznamníkom údajov aktuálnych prietokov a pretečených množstiev s kapacitou najmenej 1 000 údajov s minimálnym časom odčítania 1 h, zaraďuje sa do kategórie A.

5. Použitie meračov

a) do prietoku Qmax 5 l/s vrátane sa môžu použiť merače ľubovolnej kategórie definovanej v bode 4,

b) nad prietok Qmax 5 l/s a do prietoku Qmax 500 l/s vrátane sa môžu použiť merače kategórie A alebo B definované v bode 4,

c) nad prietok Qmax 500 l/s sa môžu použiť merače kategórie A definované v bode 4.

6. Primárne zariadenia meračov s mernou krivkou prietokov sa na účely tejto prílohy členia na

a) typové primárne zariadenia,

b) individuálne primárne zariadenia.

7. Merače pracujúce na princípe merania rýchlosti a plochy, sekundárne zariadenia meračov s mernou krivkou prietokov ako súčasti meračov a typové primárne zariadenia meračov s mernou krivkou prietokov ako súčasti meračov pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

8. Individuálne primárne zariadenia meračov s mernou krivkou prietokov ako súčasti meračov pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu.

9. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

10. Merač schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

11. Merač, ktorý pri overení vyhovuje ustanoveným požiadavkám, označí sa overovacou značkou.

12. Merače počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení meračov

Oddiel I

Merače s mernou krivkou prietokov

1.    Termíny a definície
1.1   Objemový  prietok  (ďalej  len   "prietok")  je  objem  vody
      pretečený  cez merač  za jednotku  času. Objem  sa vyjadruje
      v metroch kubických alebo litroch a čas v hodinách, minútach
      alebo sekundách.
1.2   Merný  objekt  je  objekt  určený  na  meranie  prietoku vôd
      s trvalo inštalovaným meračom, ktorý  má platnú mernú krivku
      prietokov a  umožňuje ručný alebo  automatický odber vzoriek
      vôd, prípadne automatickú kontrolu ich kvality.
1.3   Pretečený objem  je celkový objem vody,  ktorý pretiekol cez
      merač za daný čas.
1.4   Merná  krivka  prietokov  je  funkčná  závislosť  okamžitého
      prietoku  na   výške  hladiny  odmeranej   v  mernom  mieste
      primárneho zariadenia.
1.5   Merné  miesto primárneho  zariadenia je  prierez v otvorenom
      prizmatickom  koryte alebo  potrubí, ku  ktorému sa vzťahuje
      merná   krivka   prietokov,   a   spravidla   je  umiestnené
      v hydraulicky najvhodnejšom mieste.
1.6   Primárne  zariadenie  je  objekt  s  platnou  mernou krivkou
      prietokov,  ako  napríklad  žľab  alebo  priepad, umiestnený
      v otvorenom    prizmatickom   koryte    alebo   v   potrubí.
      Charakteristickou vlastnosťou primárnych zariadení je, že sú
      tu zabezpečené podmienky pre  modulárny prietok, t.j., že na
      určenie prietoku treba merať  iba výšku hladiny pretekajúcej
      vody  v  mernom   mieste  primárneho  zariadenia.  Dôležitou
      požiadavkou  je, aby  určitému rozdielu  prietoku zodpovedal
      taký  rozdiel  výšok  hladín,  pri  ktorom  meradlo  pracuje
      v rozsahu požadovanej neistoty.
1.7   Typové  primárne  zariadenie  je  primárne zariadenie, ktoré
      konštrukčne  zodpovedá  slovenskej  technickej  norme  alebo
      inému technickému predpisu.
1.8   Individuálne  primárne  zariadenie  je  primárne zariadenie,
      ktoré má jeden parameter  alebo viac parametrov odlišných od
      typového primárneho zariadenia.
1.9   Modulárny prietok je prietok primárnym zariadením, keď zmena
      hladiny v  mernom mieste primárneho  zariadenia je nezávislá
      od hladiny za týmto merným miestom a prúdenie nie je zároveň
      významne   rušené  tlakovými   zmenami  spôsobenými   väčším
      zakrivením prúdových vlákien.
1.10  Sekundárne zariadenie je zariadenie, ktoré kontinuálne meria
      výšku  hladiny  vody  v  primárnom  zariadení  v jeho mernom
      mieste,  vyhodnocuje  túto  hodnotu,  koriguje  tento  údaj,
      vypočítava  okamžitý  prietok  prepočtom  cez  mernú  krivku
      prietokov,  vypočítava pretečený  objem, zobrazuje  údaje na
      počítadle a zaznamenáva údaje do pamäte zariadenia.
1.11  Maximálny  prietok (Qmax)  je najväčší  prietok, pri  ktorom
      môže  merač  pracovať  bez   poškodenia  a  bez  prekročenia
      najväčších dovolených chýb. Maximálny  prietok sa používa na
      označenie primárneho zariadenia merača.
1.12  Minimálny  prietok (Qmin)  je najmenší  prietok, pri  ktorom
      môže  merač pracovať  bez prekročenia  najväčších dovolených
      chýb. Minimálny prietok je stanovený ako funkcia Qmax.
1.13  Prechodový  prietok (Qt)  je prietok,  ktorý rozdeľuje horný
      a dolný úsek  rozsahu prietoku a  je to prietok,  pri ktorom
      nastáva zmena hraníc najväčších dovolených chýb.
1.14  Rozsah  prietoku merača  je ohraničený  maximálnym prietokom
      a minimálnym prietokom (Qmax) a  (Qmin). Je rozdelený na dva
      úseky  nazývané  horný  a  dolný,  s  rozdielnymi najväčšími
      dovolenými chybami.
1.15  Maximálna  výška hladiny  (hmax) je  maximálna výška hladiny
      vody  v  primárnom  zariadení  v  mernom  mieste,  ktorá  sa
      dosiahne  pri  maximálnom  prietoku  (Qmax). Maximálna výška
      hladiny  sa  za  bežnej  prevádzky  merného  objektu  nesmie
      prekročiť.
1.16  Minimálna  výška hladiny  (hmin) je  minimálna výška hladiny
      vody  v  primárnom  zariadení  v  mernom  mieste,  ktorá  sa
      dosiahne pri minimálnom prietoku (Qmin).
1.17  Trieda presnosti merača  vyjadruje schopnosť merača pracovať
      v definovanom rozsahu najväčších dovolených chýb.
1.18  Snímač   sekundárneho   zariadenia   je   časť  sekundárneho
      zariadenia, ktorá meria výšku hladiny v primárnom zariadení,
      prípadne aj  iné údaje a  signál o výške  hladiny vysiela do
      vyhodnocovacej jednotky sekundárneho zariadenia.
1.19  Vyhodnocovacia  jednotka  sekundárneho  zariadenia  je  časť
      sekundárneho  zariadenia, ktorá  napája snímač  sekundárneho
      zariadenia  a  spracováva   údaje  zo  snímača  sekundárneho
      zariadenia, vyhodnocuje ich, prepočítava, prípadne koriguje,
      zobrazuje  a zaznamenáva  v pamäti.  Vyhodnocovacia jednotka
      môže   byť  vybavená   aj  externými   výstupmi  na   ďalšie
      vyhodnocovanie a spracovanie údajov.
1.20  Držiak  snímača  sekundárneho  zariadenia  je  nosník, ktorý
      zabezpečuje stabilnú polohu  snímača sekundárneho zariadenia
      na stanovenom mieste merného miesta primárneho zariadenia.
1.21  Určený  pevný  bod  merného  objektu  je  bod, ku ktorému je
      určená poloha primárneho zariadenia.
1.22  Prevádzková  teplota   okolia  je  teplotný   rozsah  okolia
      ohraničený  teplotami  Tamin  a  Tamax,  v  ktorom  primárne
      zariadenie  a  snímač  sekundárneho  zariadenia  môžu trvalo
      pracovať s predpísanými metrologickými parametrami.
1.23  Prevádzková  teplota  meraného   média  je  teplotný  rozsah
      meraného média  ohraničený teplotami Tmin  a Tmax, v  ktorom
      môže  primárne  zariadenie  trvalo  pracovať  s predpísanými
      metrologickými parametrami.
1.24  Prevádzková   teplota  okolia   vyhodnocovacej  jednotky  je
      teplotný rozsah  okolia ohraničený teplotami  Tomin a Tomax,
      v ktorom  vyhodnocovacia  jednotka  sekundárneho  zariadenia
      môže   trvalo   pracovať   s   predpísanými   metrologickými
      parametrami.
1.25  Merací rozsah sekundárneho zariadenia je rozsah vzdialenosti
      od hladiny vody, pri ktorej je schopné sekundárne zariadenie
      pracovať  s predpísanými  metrologickými parametrami. Rozsah
      je  daný najväčšou  (Lmax) a  najmenšou (Lmin) vzdialenosťou
      snímača od hladiny vody.
1.26  Nadhladinový snímač sekundárneho  zariadenia je snímač výšky
      hladiny vody, ktorý sa inštaluje nad merné miesto primárneho
      zariadenia.
1.27  Podhladinový snímač sekundárneho  zariadenia je snímač výšky
      hladiny, ktorý sa inštaluje na dne primárneho zariadenia.

2.    Metrologické požiadavky
2.1   Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
      Na účely tohto oddielu sa rozlišujú triedy presnosti meračov
      4, 5, 6 a 4a, 5a, 6a uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Triedy   Rozsah       Najväčšia Triedy    Rozsah        Najväčšia
presnosti             dovolená  presnosti               dovolená
                      chyba v %                         chyba v %
------------------------------------------------------------------
   4     Qmin <= Q < Qt  + -8      4a     Qmin <= Q <= Qmax + -4
         Qt <= Q <= Qmax + -4

   5     Qmin <= Q < Qt  + -10     5a     Qmin <= Q <= Qmax + -5
         Qt <= Q <= Qmax + -5

   6     Qmin <= Q < Qt  + -12     6a     Qmin <= Q <= Qmax + -6
         Qt <= Q <= Qmax + -6
------------------------------------------------------------------

2.2   Rozsahy prietokov
      Rozsah prietoku  merača je rozdelený  podľa hodnôt Qmin,  Qt
      a Qmax definovaných v bodoch  1.11 až  1.13, pričom  hodnoty
      Qmin  a  Qt  pre  jednotlivé  triedy  presnosti  sú  uvedené
      v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
                              Triedy presnosti 4, 5, 6
------------------------------------------------------------------
hodnota Qmin                        0,1 Qmax
hodnota Qt                          0,2 Qmax
------------------------------------------------------------------
                              Triedy presnosti 4a, 5a, 6a
------------------------------------------------------------------
hodnota Qmin                        0,4 Qmax
------------------------------------------------------------------

      Triedy presnosti 4a, 5a, 6a sa môžu použiť len v prípade, že
      merný objekt je prevádzkovaný nad  hodnotou Qmin vo viac ako
      95% času  prevádzky (do 30. júna  2002 vo viac  ako 80% času
      prevádzky).  Do   času  prevádzky  sa   nezapočítava  nulová
      prevádzka,  pri  ktorej  je  skutočný  prietok  meračom  pod
      hodnotou 0,5% z Qmax.
2.3   Merná krivka prietokov primárneho zariadenia
      Merná krivka prietokov primárneho  zariadenia musí byť taká,
      aby  kombinovaná štandardná  neistota merania  výšky hladiny
      v mernom  mieste sekundárnym  zariadením nespôsobovala chybu
      väčšiu ako 1/2 najväčšej dovolenej chyby meradla.
2.4   Najväčšia dovolená chyba v prevádzke
      Najväčšia  dovolená   chyba  v  prevádzke   počas  platnosti
      overenia  sa  rovná  1,5-násobku  najväčšej  dovolenej chyby
      podľa bodu 2.1.

3.    Všeobecné požiadavky
      Konštrukcia - všeobecné požiadavky
      Merač sa vyrobí tak, aby zaručoval
      a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
      b) splnenie    požiadaviek   tohto    oddielu   za   bežných
         prevádzkových podmienok.

4.    Technické požiadavky na primárne zariadenie
4.1   Primárne  zariadenie sa  umiestni do  koryta alebo  potrubia
      tak, aby vznikol  dostatočný manipulačný priestor umožňujúci
      vykonanie jeho skúšok, údržbu a kontrolu všetkých jeho častí
      bezpečne a bez obmedzení.
      Ak  sú  primárne  zariadenia  vystavené  krátkodobo vyššiemu
      prietoku  ako  je  Qmax  alebo  spätnému prúdeniu, odolávajú
      týmto  vplyvom  bez           trvalého  zhoršenia  alebo  obmedzenia
      metrologických vlastností.
4.2   Materiály
      Primárne zariadenie merača je  zhotovené z materiálov, ktoré
      sú na  účely používania merača primerane  pevné a trvanlivé.
      Všetky materiály  použité na výrobu  primárnych zariadení sú
      odolné  voči  vnútornej  a  vonkajšej  korózii  a  ak treba,
      chránia  sa vhodnou  povrchovou úpravou.  Zmeny teploty vody
      a prostredia   v   rozsahu   prevádzkovej   teploty   okolia
      a meraného  média a  korozívne vlastnosti  vody neovplyvňujú
      škodlivo materiály, z ktorých je merač vyrobený.
4.3   Tesnosť primárneho zariadenia
      Primárne  zariadenie trvalo  odoláva stálemu  pôsobeniu vody
      bez zlyhania  funkcie, bez netesnosti,  bez presakovania cez
      steny alebo trvalej deformácie.
4.4   Prietok v mernom mieste primárneho zariadenia
      Primárne zariadenie sa prevádzkuje  tak, aby bol zabezpečený
      modulárny prietok v celom jeho rozsahu.
4.5   Prevádzkovanie zariadenia
      Primárne  zariadenie je  prevádzkované tak,  aby za  bežných
      podmienok prevádzky nebol prekročený maximálny prietok.

5.    Technické požiadavky na sekundárne zariadenie
5.1   Materiály
      Kryt   snímača   a   vyhodnocovacej   jednotky  sekundárneho
      zariadenia   sa  zhotoví   z  materiálov,   ktoré  odolávajú
      prostrediu v  rozsahu teplôt okolia  určených výrobcom. Kryt
      snímača  sekundárneho  zariadenia  sa  chráni  krytím IP 68.
      Vyhodnocovacia  jednotka sekundárneho  zariadenia je osadená
      v prostredí, ktoré je určené výrobcom.
5.2   Vplyv teploty okolia
      Zmeny   teploty  okolia   a  vlhkosti   vzduchu  v   rozsahu
      prevádzkovej teploty okolia  nevplývajú významne na výsledok
      merania.
5.3   Držiak nadhladinového snímača sekundárneho zariadenia
      Ak je sekundárne zariadenie vybavené nadhladinovým snímačom,
      je skonštruovaný  a osadený tak,  aby bola zabezpečená  jeho
      stabilná poloha  v stanovenom mieste  merného miesta. Tuhosť
      stojana  je taká,  aby sila  s veľkosťou  50 N  v ľubovoľnom
      smere  na  snímač   sekundárneho  zariadenia  umiestnený  na
      držiaku nespôsobila  odchýlku jeho polohy  o viac ako  1 mm.
      Upevnenie    držiaka    snímača    sekundárneho   zariadenia
      k primárnemu  zariadeniu (prípadne  k určenému  pevnému bodu
      merného  objektu)  je   také,  aby  zabezpečovalo  stabilitu
      a nemennosť polohy držiaka.
5.4   Držiak podhladinového snímača sekundárneho zariadenia
      Ak je sekundárne zariadenie vybavené podhladinovým snímačom,
      je  skonštruovaný   tak,  aby  jeho  držiak   ani  iná  časť
      nezasahovali významne do šírky prietokového prierezu merného
      objektu, aby  nebola ovplyvnená hydraulika  merného objektu.
      Upevnenie snímača sekundárneho  zariadenia odoláva rýchlosti
      prúdenia vody  rovnajúcej sa dvojnásobku  rýchlosti prúdenia
      pri Qmax.
5.5   Počítadlo
5.5.1 Počítadlo pretečeného objemu
      Objem  pretečenej vody  sa udáva  odčítaním v  rade za sebou
      idúcich  číslic  na  displeji  v  jednom  okienku  alebo  vo
      viacerých okienkach.
      Skutočná alebo zdanlivá výška číslic je najmenej 4 mm.
      Symbol jednotky  m3 je vyznačený  v bezprostrednej blízkosti
      číslicového displeja.
      Na  číslicových počítadlách  mechanického typu  je viditeľné
      premiestňovanie všetkých číslic smerom nahor.
      Posuv  každej  číselnej  jednotky  sa  skončí  za čas, počas
      ktorého  susedná nižšia  hodnota ukazuje  pri svojom  pohybe
      poslednú  desiatku. Celé  čísla udávajúce  metre kubické  sú
      zreteľne indikované.
      Počítadlo umožňuje zaznamenanie objemu vyjadreného v metroch
      kubických zodpovedajúceho  najmenej 1 999  hodinám prevádzky
      pri maximálnom prietoku bez návratu na nulu.
      Počítadlo je vybavené  prídavným zariadením alebo počítadlom
      na skúšku merača, ktoré môže byť vyhotovené

      a) ako  časť  základného  počítadla  radom  za sebou idúcich
         čísel,
      b) prostredníctvom   prídavného    počítadla   inštalovaného
         trvalo, prostredníctvom prepnutia počítadla do skúšobného
         módu alebo iného skúšobného počítadla,
      c) prostredníctvom   prídavného    počítadla   inštalovaného
         dočasne,
      d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu,
      e) kombináciou týchto systémov.
      Tieto  zariadenia  však  nemajú  žiaden  významný  vplyv  na
      metrologické vlastnosti merača.
      Čitateľnosť dielika  stupnice zariadenia na  skúšku je taká,
      aby  relatívna  chyba  pri  skúške  spôsobená  čitateľnosťou
      dielika  bola  najviac  0,5%  a  aby  skúška  pri minimálnom
      prietoku netrvala viac ako jeden a pol hodiny.
5.5.2 Počítadlo času
      Merač je  vybavený interným alebo  externým počítadlom času,
      ktoré zaznamenáva čas jedným z týchto spôsobov:
      a) počet  hodín  prevádzky  merača,  s  minimálnou kapacitou
         počítadla 10 000 hodín,
      b) aktuálne  údaje o  odpojení a  pripojení merača  na zdroj
         napätia v  reálnom čase, pričom merač  si pamätá najmenej
         200 hodnôt o odpojení alebo pripojení v reálnom čase,
      c) počet  hodín  odpojenia  merača,  s  minimálnou kapacitou
         počítadla 10 000 hodín,
      d) kombináciou  uvedených spôsobov,  pričom stačí,  ak merač
         spĺňa požiadavku iba jedného spôsobu.
5.5.3 Zobrazovač okamžitého prietoku a výšky hladiny
      Skutočná alebo zdanlivá výška číslic je najmenej 4 mm.
      Symbol  jednotky  je  vyznačený  v  bezprostrednej blízkosti
      číslicového displeja.
      Čitateľnosť  stupnice pre  výšku  hladiny  je taká,  aby jej
      hodnota  bola rovná  alebo  menšia  ako chyba  merania výšky
      hladiny,  pričom  meradlo  zobrazuje  výšku  hladiny v celom
      rozsahu  výšok  hladín.  Čitateľnosť  stupnice  pre okamžitý
      prietok je  taká, aby jej hodnota  bola najmenej 1/5 hodnoty
      najväčšej dovolenej chyby merača.
5.6   Merače, ktoré sú napájané z externého zdroja a ich napájacie
      napätie  prevyšuje  50  V,  spĺňajú  požiadavky  príslušného
      všeobecne záväzného právneho predpisu.
5.7   Zabezpečovacie miesta
      Miesta  upevnenia držiaka  snímača sekundárneho  zariadenia,
      ako aj  umiestnenia snímača k  držiaku sú také,  aby sa dala
      zabezpečiť ich poloha a neodnímateľnosť, napríklad montážnou
      značkou.
5.8   Vplyv teploty okolia vyhodnocovacej jednotky
      Zmeny  teploty  okolia  vyhodnocovacej  jednotky  v uvedenom
      rozsahu prevádzkovej teploty  okolia vyhodnocovacej jednotky
      nevplývajú významne na výsledok merania.

6.    Značky a nápisy
6.1   Identifikačné nápisy na primárnom zariadení
      Na  primárnom  zariadení  merača  sa  vyznačia  -  čitateľne
      a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, tieto údaje:
      a) meno  alebo  obchodné  meno  výrobcu  alebo jeho obchodná
         značka,
      b) maximálny prietok Qmax v m3/h,
      c) rok výroby a výrobné číslo,
      d) značka schváleného typu,
      e) matematické vyjadrenie mernej krivky prietokov,
      f) maximálna výška  hladiny a minimálna výška  hladiny hmax
         a hmin.
6.2   Identifikačné nápisy na sekundárnom zariadení
      Na  sekundárnom  zariadení  merača  sa  vyznačia - čitateľne
      a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, tieto údaje:
      a) meno  alebo  obchodné  meno  výrobcu  alebo jeho obchodná
         značka,
      b) metrologická trieda a maximálny prietok Qmax v m3/h,
      c) rok výroby a výrobné číslo,
      d) značka schváleného typu,
      e) matematické vyjadrenie mernej krivky prietokov,
      f) maximálna  výška hladiny  a minimálna  výška hladiny hmax
         a hmin,
      g) identifikácia merného  objektu, na ktorý  sa merná krivka
         vzťahuje,
      h) napájacie napätie  (ak je sekundárne  zariadenie napájané
         z externého zdroja),
      i) impulzné číslo (v tvare počet dm3 alebo m3 na impulz), ak
         je merač vybavený impulzným výstupom merača,
      j) merací rozsah sekundárneho zariadenia Lmax a Lmin,
      k) prevádzková teplota okolia udaná Tamin a Tamax,
      l) prevádzková   teplota   okolia   vyhodnocovacej  jednotky
         sekundárneho zariadenia udaná Tomin a Tomax.
6.3   Umiestnenie overovacích značiek
      Miesto na  overovacie značky sa  vyhradí na dôležitej  časti
      merača,  kde  sú  zreteľne  viditeľné  bez potreby demontáže
      merača.
6.4   Plombovanie
      Merač a jeho súčasti sú vybavené ochranným zariadením, ktoré
      môže byť zaplombované tak, aby bola záruka, že ani pred, ani
      po  správnej inštalácii  merača nemohol  byť merač  ani jeho
      justovacie   zariadenie   demontované   alebo   zmenené  bez
      poškodenia  ochranného zariadenia.  Predmetom plombovania je
      aj  zabezpečenie  polohy   snímača  sekundárneho  zariadenia
      vzhľadom k primárnemu zariadeniu.
      Ak je  merač napájaný z  elektrického externého zdroja  a má
      externé počítadlo času prevádzky, potom je aj toto počítadlo
      predmetom plombovania.

7.    Schválenie typu primárneho zariadenia
7.1   Počet (typových) primárnych zariadení určených na skúšanie
      Výrobca alebo dovozca predloží  na skúšky najmenej jeden kus
      primárneho zariadenia každého typu a každej veľkosti.
      Ak  ide  o  typové   primárne  zariadenie,  pre  ktoré  bola
      preukázateľne  stanovená   hydraulickým  výskumom  geometria
      rozmerov a pre jeho  každý veľkostný rad prislúchajúca merná
      krivka   prietokov  (ďalej   len  "zdokumentované   primárne
      zariadenie"),  potom  môže  vykonávateľ  skúšky typu vykonať
      skúšky  iba na  vzorkách vybratých  veľkostí. Najmenší počet
      predložených meradiel je jedno,  ak výrobca vyrába menej ako
      päť  veľkostí,  a  dve,  ak  výrobca  vyrába  viac  ako  päť
      veľkostí.
7.2   Skúšobné zariadenie
      Skúšobné  zariadenie pre  primárne zariadenia  a merače  ako
      celok reprodukuje jednotku prietoku alebo pretečeného objemu
      s neistotou menšou,  ako je hodnota  1/5 najväčšej dovolenej
      chyby  meradla  pre  každý  prietok.  Jednotlivé  komponenty
      skúšobného   zariadenia   a    zariadenie   ako   celok   sú
              preukázateľne  nadviazané  na   národné  etalóny  Slovenskej
      republiky.
      Kombinovaná   štandardná   neistota   merania  geometrických
      rozmerov musí byť menšia ako 0,3% z meranej hodnoty.
      Počas   každej   skúšky   primárneho   zariadenia  a  skúšky
      zariadenia ako  celku pomerné kolísanie  prietoku je najviac
      1,5%.
7.3   Technická  skúška primárneho  zariadenia pozostáva  z týchto
      úkonov:
      a) skúška tesnosti,
      b) kontrola geometrických rozmerov,
      c) stanovenie  mernej  krivky  prietokov;  nevykonáva sa pri
         zdokumentovaných primárnych zariadeniach,
      d) stanovenie   rozsahu   prietokov;   nevykonáva   sa   pri
         zdokumentovaných primárnych zariadeniach,
      e) zistenie opakovateľnosti mernej krivky; nevykonáva sa pri
         zdokumentovaných primárnych zariadeniach,
      f) posúdenie strmosti mernej krivky,
      g) skúška   teplotnej   odolnosti;   vykonáva   sa  len  pri
         primárnych zariadeniach vyhotovených z plastu.
7.4   Hydraulické podmienky
      Pre  metrologické skúšky  platí, že  primárne zariadenie  sa
      inštaluje za takých hydraulických podmienok, ktoré sú zhodné
      s hydraulickými podmienkami pri prevádzke.
7.5   Postup pri skúšaní primárneho zariadenia
      Skúšky  pozostávajú  z  týchto  úkonov  vykonaných v takomto
      poradí:
      a) skúška tesnosti celého primárneho zariadenia,
      b) skúška  osadenia  primárneho  zariadenia  do  predpísanej
         polohy (bez sklonu) a do osi prizmatického koryta,
      c) kontrola geometrických rozmerov,
      d) zistenie parametrov Qmax, hmax, hmin a Qmin,
      e) stanovenie mernej krivky prietokov  v závislosti na výške
         hladiny  vody  v  mernom  mieste  pri  zohľadnení bežných
         podmienok inštalácie  pre daný typ  primárneho zariadenia
         (nevykonáva    sa    pri    zdokumentovaných   primárnych
         zariadeniach),
      f) stanovenie strmosti mernej krivky,
      g) kontrola  stability  geometrických  rozmerov  vzhľadom na
         teplotu   média   (vykonáva   sa   iba   pri   primárnych
         zariadeniach vyhotovených z plastu).
      Výsledky skúšok podľa písmena  e) poskytujú dostatočný počet
      bodov na presné vynesenie  merných kriviek prietokov v celom
      rozsahu.
      Pri skúške  podľa písmena e) sa  určí merná krivka prietokov
      ako minimálna požiadavka pri týchto hodnotách prietokov:

          Qmin, Qt, 0,3 Qmax, 0,5 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax,

      pričom pri  každom prietoku sa vypočíta  ako priemer z troch
      hodnôt zo štyroch meraní (jedna odľahlá hodnota sa vylúči).
7.6   Podmienky schválenia typu
      Typ  primárneho  zariadenia  sa   schváli,  ak  spĺňa  tieto
      požiadavky:
      a) je    v    zhode    s    administratívnymi,   technickými
         a metrologickými požiadavkami tohto oddielu,
      b) skúšky  podľa  bodu  7.5  písm.  a)  až f) preukážu zhodu
         s bodmi 2,  3 a 4, ak  ide o metrologické charakteristiky
         a technické charakteristiky,
      c) po skúške  teplotnej odolnosti sa  jednotlivé geometrické
         rozmery zmenia najviac o 0,6% od pôvodných rozmerov.

8.    Schválenie typu sekundárneho zariadenia
8.1   Počet sekundárnych zariadení určených na skúšanie
      Výrobca alebo  dovozca predloží na skúšku  najmenej tri kusy
      predmetného typu sekundárneho zariadenia.
      Ak   ide  o   modifikované  typy   sekundárneho  zariadenia,
      napríklad  jeden kanálový  pre  jeden  merný objekt  a druhý
      kanálový pre dva merné  objekty, potom výrobca alebo dovozca
      predloží najmenej jeden kus každej modifikácie.
8.2   Skúšobné zariadenie
      Skúšobné  zariadenie pre  sekundárne zariadenia  reprodukujú
      výšku hladiny  s neistotou menšou, ako  je hodnota 1/5 chyby
      merania výšky hladiny.
      Počas  každej   skúšky  sekundárneho  zariadenia   a  skúšky
      zariadenia ako  celku pomerné kolísanie  prietoku je najviac
      1,5%.
      Kombinovaná  štandardná neistota  stanovenia odchýlky polohy
      držiaka snímača je 0,3 mm.
8.3   Postup pri skúšaní sekundárneho zariadenia
      Skúšky  pozostávajú  z  týchto  úkonov  vykonaných v takomto
      poradí:
      a) skúška  reprodukovateľnosti mernej  krivky prietokov (pri
         zmenených teplotách, meracích vzdialenostiach),
      b) stanovenie    najväčšej    meracej    vzdialenosti   Lmax
         a najmenšej meracej vzdialenosti Lmin,
      c) skúška opakovateľnosti mernej krivky prietokov,
      d) skúška prevádzkovej teploty okolia,
      e) skúška životnosti snímača sekundárneho zariadenia,
      f) skúška   prevádzkovej   teploty   okolia   vyhodnocovacej
         jednotky,
      g) skúška mechanickej pevnosti držiaka snímača.
      Výsledky  skúšok   podľa  písmen  a),  c)   a  d)  poskytujú
      dostatočný počet  bodov na presné  vynesenie merných kriviek
      prietokov v celom rozsahu.
      Pri skúške  podľa písmena a) sa  určí merná krivka prietokov
      ako  najmenšia  požiadavka  pre  najmenej  tri druhy merných
      kriviek prietokov pri týchto hodnotách prietokov:

      Qmin, 0,15 Qmax, Qt, 0,3 Qmax, 0,5 Qmax, 0,7 Qmax, 0,9 Qmax,
                             Qmax, 1,1 Qmax,

      pričom   pre  skúšku   možno  použiť   simulačné  zariadenie
      prietokov.
      Pri skúške  podľa písmena c) sa  určí merná krivka prietokov
      ako najmenšia  požiadavka pre najmenej  dva druhy primárnych
      zariadení pri týchto hodnotách prietokov:

          Qmin, Qt, 0,3 Qmax, 0,5 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax.

      Pri skúške podľa písmena d)  sa určí závislosť mernej krivky
      prietokov vzhľadom na teplotu okolia.
      Pred skúškou a  po skúške podľa písmena e)  sa vykoná skúška
      podľa písmena  a). Pri skúške životnosti  sa po skúške podľa
      písmena   a)   vykoná   skúška   teplotného   šoku   snímača
      vyhodnocovacej   jednotky  v   rozsahu  teplôt  predpísaných
      výrobcom  počtom 50  cyklov. Každý  cyklus trvá  najmenej 15
      minút a najviac 30 minút.
      Cyklus   pozostáva   z   umiestnenia   snímača  v  prostredí
      s minimálnou   teplotou   okolia,   z   umiestenia   snímača
      v prostredí  so  strednou  teplotou  okolia  a z umiestnenia
      snímača v prostredí s maximálnou teplotou okolia.
      Čas   umiestnenia   snímača   v   prostredí   s   minimálnou
      a maximálnou   teplotou  okolia   je  dvojnásobný   ako  čas
      umiestnenia snímača v prostredí so strednou teplotou okolia.
      Pri skúške  podľa písmena f) sa  zisťuje závislosť výsledkov
      merania na teplote okolia vyhodnocovacej jednotky.
      Pri  skúške  podľa  písmena  g)  sa  vykoná meranie odchýlky
      polohy snímača v šiestich základných smeroch pôsobenia sily.

9.    Prvotné a následné overenie
9.1   Podmienky na overenie
      Prvotné a následné overenie sa vykonáva na mieste inštalácie
      merača alebo v stacionárnom skúšobnom zariadení.
      Konštrukcia merného  objektu umožňuje overenie  v bezpečných
      a spoľahlivých podmienkach.
9.2   Skúšobné zariadenie
      Skúšobné  zariadenie pre  primárne zariadenia  a merače  ako
      celok reprodukuje jednotku prietoku alebo pretečeného objemu
      s neistotou  menšou ako  je hodnota  1/4 najväčšej dovolenej
      chyby  meradla  pre  každý  prietok.  Jednotlivé  komponenty
      skúšobného   zariadenia   a    zariadenie   ako   celok   sú
      preukázateľne  nadviazané  na   národné  etalóny  Slovenskej
      republiky.
      Skúšobné  zariadenie môže  obsahovať automatické zariadenia,
      ktoré  zaznamenávajú údaje  z meraní,  a spracovávať  ich za
      predpokladu,  že  každý  skúšobný  komponent  je jednoznačne
      definovaný a že ich možno kedykoľvek nadviazať a kontrolovať
      ich funkčnosť.
9.3   Požiadavky pri skúške
      Kombinovaná  štandardná  neistota  stanovenia  výšky hladiny
      sekundárneho  zariadenia pri  skúške je  menšia ako  hodnota
      rovnajúca sa 1/4 dovolenej chyby merania výšky hladiny.
      Počas   každej   skúšky   primárneho   zariadenia  a  skúšky
      zariadenia ako  celku pomerné kolísanie  prietoku je najviac
      10%.
      Počas   každej   skúšky   sekundárneho   zariadenia  pomerné
      kolísanie prietoku je najviac 5%.
9.4   Časti skúšky
      Overenie merača pozostáva zo zistenia geometrických rozmerov
      merného objektu, zistenia  sklonu merného objektu pozdĺžneho
      a priečneho,   zistenia  podmienok   pre  modulárny  prietok
      v celom rozsahu merača a z vlastnej skúšky mernej krivky.
      Prevádzkovateľ  primárneho a  sekundárneho zariadenia  počas
      ich  skúšky   zabezpečí  splnenie  požiadaviek   na  pomerné
      kolísanie prietoku podľa bodu 9.3.
      Skúška merača sa vykoná týmto spôsobom:
      a) skúška  primárneho zariadenia  a sekundárneho  zariadenia
         oddelene; overenie každého komponentu sa vykoná zvlášť,
      b) skúška merača ako celku.
9.5   Skúška typového primárneho zariadenia
      Overenie primárneho zariadenia merača sa vykonáva stanovením
      bodov mernej krivky pri najmenej troch prietokoch
      a) medzi 0,5 Qmax až Qmax,
      b) medzi  0,8  Qt  až  1,2  Qt;  táto  skúška sa vynechá pri
         meračoch triedy presnosti 4a, 5a, 6a,
      c) medzi Qmin až 1,2 Qmin,
      pričom pri  každom prietoku sa  krivka vypočíta ako  priemer
      z troch hodnôt.
      Ak   sú  pre   primárne  zariadenia   určené  v   rozhodnutí
      o schválení typu  ďalšie hodnoty prietoku,  skúška sa vykoná
      aj pri týchto prietokoch.
9.6   Skúška individuálneho primárneho  zariadenia tried presnosti
      4, 5, 6
      Overenie individuálneho primárneho  zariadenia meračov tried
      presnosti 4, 5, 6 sa vykonáva stanovením bodov mernej krivky
      pri najmenej šiestich prietokoch
      a) medzi 0,8 Qmax až Qmax,
      b) medzi 0,8 Qt až 1,2 Qt,
      c) medzi Qmin až 1,2 Qmin,
      d) v najmenej dvoch bodoch prietoku medzi hodnotami prietoku
         uvedenými v písmenách a) a b),
      e) najmenej v jednom bode  prietoku medzi hodnotami prietoku
         uvedenými v písmenách b) a c), pričom pri každom prietoku
         sa krivka vypočíta ako priemer z troch hodnôt.
      Skutočné  hodnoty dvoch  bodov prietoku  pri skúškach  podľa
      písmena d)  sa         odlišujú od  seba a od  bodov prietokov podľa
      písmen a) a b) o viac ako 10% Qmax.
      Skutočná  hodnota jedného  bodu prietoku  pri skúškach podľa
      písmena e)  sa odlišuje od  bodov prietokov podľa  písmen b)
      a c) o viac ako 3% Qmax.
9.7   Skúška  individuálneho  primárneho  zariadenia  sekundárneho
      zariadenia tried presnosti 4a, 5a, 6a
      Overenie individuálneho primárneho  zariadenia meračov tried
      presnosti  4a, 5a,  6a sa  vykonáva stanovením  bodov mernej
      krivky pri najmenej štyroch prietokoch
      a) medzi 0,8 Qmax až Qmax,
      b) medzi Qmin až 1,2 Qmin,
      c) v najmenej dvoch bodoch prietoku medzi hodnotami prietoku
         uvedenými v písmenách a) a b), pričom pri každom prietoku
         sa krivka vypočíta ako priemer z troch hodnôt.
      Skutočné  hodnoty dvoch  bodov prietoku  pri skúškach  podľa
      písmena c)  sa odlišujú od  seba a od  bodov prietokov podľa
      písmen a) a b) o viac ako 10% Qmax.
9.8   Skúška sekundárneho zariadenia
      Skúška sekundárneho zariadenia merača  sa vykoná pri výškach
      hladín zodpovedajúcich  najmenej trom prietokom  pri hladine
      medzi
      a) 0,9 Qmax až Qmax,
      b) 0,9 Qt až 1,1 Qt,
      c) Qmin až 1,1 Qmin.
      Ak  sú   pre  sekundárne  zariadenia   určené  v  rozhodnutí
      o schválení  typu ďalšie  hodnoty prietoku  a výšok  hladín,
      skúška  sa  vykoná  aj  pri  hladinách  zodpovedajúcim týmto
      prietokom.
9.9   Skúška merača ako celku
      Overenie  merača  ako  celku  sa  vykoná  pri najmenej troch
      prietokoch (pri skutočnom prietoku) medzi
      a) 0,5 Qmax až 0,9 Qmax,
      b) 0,8  Qt až  1,2 Qt;  táto skúška  sa vynechá pri meračoch
         triedy presnosti 4a, 5a, 6a,
      c) Qmin až 1,2 Qmin
      a pri  simulovanej  výške  hladiny  zodpovedajúcej  prietoku
      medzi 0,9 Qmax až Qmax.
      Ak  sú  pre  primárne  alebo  sekundárne  zariadenia  určené
      v rozhodnutí  o  schválení  typu  ďalšie  hodnoty  prietoku,
      skúška sa vykoná aj pri týchto prietokoch.
9.10  Pri   skúške   individuálneho   primárneho   zariadenia   sa
      uskutočnia aj  ďalšie skúšky pri bodoch  prietoku podľa bodu
      9.6  alebo  9.7,  pričom  pri  týchto  bodoch sa môže skúška
      uskutočniť oddelene od sekundárneho zariadenia.
9.11  Pri  skúške  primárneho  a  sekundárneho zariadenia oddelene
      chyby  každého  z   komponentov  neprekročia  1/2  najväčšej
      dovolenej  chyby pre  príslušnú triedu  presnosti podľa bodu
      2.1.
9.12  Pri  skúške  merača  ako  celku  chyby neprekročia najväčšie
      dovolené  chyby pre  príslušnú triedu  presnosti podľa  bodu
      2.1.
9.13  Ak sa zistí, že všetky chyby  ležia v jednom smere, merač sa
      nastaví tak,  aby nie všetky chyby  prekročili 1/2 najväčšej
      dovolenej chyby.
9.14  Pri  skúške  primárneho  a  sekundárneho zariadenia oddelene
      uvedie  merač  do  prevádzky  registrovaná  osoba podľa § 27
      zákona.
10.   Prevádzkovanie merného objektu
      Každý  merný  objekt  má  prevádzkovú  knihu,  ktorá je jeho
      súčasťou  a  v  ktorej  sa  uvedú  všetky  činnosti vykonané
      v mernom objekte.
      Ak sa  merač prevádzkuje iba na  určený čas, počas skúšobnej
      prevádzky  merného  objektu  menej  ako  21  dní,  pri  jeho
      plánovaných   alebo    neplánovaných   opravách,   haváriách
      a ostatných  mimoriadnych   udalostiach  možno  prevádzkovať
      merný objekt bez dodržania požiadaviek tohto oddielu najviac
      počas 21  dní za predpokladu, že  budú vopred alebo okamžite
      vykonané  všetky  dostupné  opatrenia,  ktoré  majú  za cieľ
      zamedziť    alebo   zmierniť    nepriaznivý   vplyv    takto
      prevádzkovaného   merača  na   metrologické  charakteristiky
      merača.
      Podmienky   prevádzkovania   merača   ustanovuje   príslušná
      slovenská technická norma.

Oddiel II

Merače pracujúce na princípe merania rýchlosti a plochy

1.   Termíny a definície
1.1  Merný profil merača pracujúceho na princípe merania rýchlosti
     a plochy  je prierez  v otvorenom  prizmatickom koryte  alebo
     potrubí, ku ktorému sa vzťahujú parametre merača.
1.2  Maximálny prietok (Qmax) je najväčší prietok, pri ktorom môže
     merač  pracovať bez  poškodenia a  bez prekročenia najväčších
     dovolených  chýb. Maximálny  prietok sa  používa na označenie
     merača.
1.3  Maximálna  výška hladiny  (hmax) je  maximálna výška  hladiny
     vody  v mernom  profile, pri  ktorej merač  musí byť  schopný
     pracovať  pri  bežnom  používaní  bez  prekročenia najväčších
     dovolených chýb.
1.4  Minimálna  výška hladiny  (hmin) je  minimálna výška  hladiny
     vody  v mernom  profile, pri  ktorej merač  musí byť  schopný
     pracovať   pri  bežnom   používaní,  nad   ktorým  nesmú  byť
     prekročené najväčšie dovolené chyby.
1.5  Maximálna  rýchlosť  prúdenia  (vmax)  je  maximálna  stredná
     rýchlosť prúdenia vody v mernom  profile, pri ktorej musí byť
     merač schopný  pracovať pri bežnom  používaní bez prekročenia
     najväčších dovolených chýb.
     Maximálna  rýchlosť prúdenia  za bežnej  prevádzky nesmie byť
     prekročená.
1.6  Minimálna  rýchlosť  prúdenia  (vmin)  je  minimálna  stredná
     rýchlosť  prúdenia vody  v mernom  profile, pri  ktorej merač
     musí byť  schopný pracovať pri  bežnom používaní, nad  ktorou
     nesmú byť prekročené najväčšie dovolené chyby.
1.7  Snímač  výšky hladiny  je časť  merača, ktorá  sníma a  meria
     výšku  hladiny  v  mernom  profile  (prípadne  aj  iné údaje)
     a signál o  výške hladiny vysiela  do vyhodnocovacej jednotky
     merača.  Snímač  výšky  hladiny  môže  byť nadhladinový alebo
     podhladinový.
1.8  Snímač rýchlosti prúdenia je časť merača, ktorá sníma a meria
     rýchlosť prúdenia vody hladiny  v mernom profile (prípadne aj
     iné  údaje) a  signál o  rýchlosti prúdenia  vody vysiela  do
     vyhodnocovacej jednotky merača.
1.9  Vyhodnocovacia jednotka  merača je časť  merača, ktorá napája
     snímač  a  spracúva  údaje   zo  snímačov,  vyhodnocuje  ich,
     prepočítava,  prípadne  koriguje,   zobrazuje  a  zaznamenáva
     v pamäti.  Vyhodnocovacia  jednotka   môže  byť  vybavená  aj
     externými  výstupmi pre  ďalšie vyhodnocovanie  a spracovanie
     údajov.
1.10 Držiak  snímača  výšky  hladiny  je  nosník alebo upevňovacie
     zariadenie, ktoré  zabezpečuje stabilnú polohu  snímača výšky
     hladiny na stanovenom mieste merného profilu.
1.11 Držiak snímača rýchlosti  prúdenia je upevňovacie zariadenie,
     ktoré zabezpečuje stabilnú  polohu snímača rýchlosti prúdenia
     na stanovenom mieste merného profilu.
1.12 Prevádzková   teplota  okolia   je  teplotný   rozsah  okolia
     ohraničený  teplotami Tamin  a Tamax,  v ktorom  nadhladinový
     snímač   výšky   hladiny    merača   môže   trvalo   pracovať
     s predpísanými metrologickými parametrami.
1.13 Prevádzková  teplota   meraného  média  je   teplotný  rozsah
     meraného  média ohraničený  teplotami Tmin  a Tmax,  v ktorom
     môže  snímač rýchlosti  prúdenia a  podhladinový snímač výšky
     hladiny   trvalo  pracovať   s  predpísanými   metrologickými
     parametrami.
1.14 Prevádzková   teplota  okolia   vyhodnocovacej  jednotky   je
     teplotný  rozsah okolia  ohraničený teplotami  Tomin a Tomax,
     v ktorom vyhodnocovacia jednotka  merača môže trvalo pracovať
     s predpísanými metrologickými parametrami.
1.15 Merací rozsah nadhladinového snímača  výšky hladiny je rozsah
     vzdialeností,   pri   ktorom   je   merač   schopný  pracovať
     s predpísanými  metrologickými  parametrami.  Rozsah  je daný
     najväčšou  (Lmax)  a  najmenšou  (Lmin) vzdialenosťou hladiny
     vody od snímača.
1.16 Úroveň    znečistenia   vody    je   percentuálne    množstvo
     nerozpustených častíc vo vode.

2.   Metrologické požiadavky
2.1  Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
     Na účely  tohto oddielu rozlišujeme  triedy presnosti meračov
     4, 5, 6 a 4a, 5a, 6a uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1
------------------------------------------------------------------
Triedy   Rozsah       Najväčšia Triedy    Rozsah        Najväčšia
presnosti             dovolená  presnosti               dovolená
                      chyba v %                         chyba v %
------------------------------------------------------------------
   4     Qmin <= Q < Qt   + -8      4a     Qmin <= Q <= Qmax + -4
         Qt <= Q <= Qmax  + -4

   5     Qmin <= Q < Qt   + -10     5a     Qmin <= Q <= Qmax + -5
         Qt <= Q <= Qmax  + -5

   6     Qmin <= Q < Qt   + -12     6a     Qmin <= Q <= Qmax + -6
         Qt <= Q <= Qmax  + -6
------------------------------------------------------------------

2.2   Rozsahy prietokov
      Rozsah  prietoku merača  pre jednotlivé  triedy presnosti je
      uvedený v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2
------------------------------------------------------------------
                              Triedy presnosti 4, 5, 6
------------------------------------------------------------------
hodnota Qmin                        0,1 Qmax
------------------------------------------------------------------
                              Triedy presnosti 4a, 5a, 6a
------------------------------------------------------------------
hodnota Qmin                        0,4 Qmax
------------------------------------------------------------------

     Triedy presnosti 4a, 5a, 6a sa  môžu použiť len v prípade, že
     merač je prevádzkovaný nad hodnotou Qmin vo viac ako 95% času
     prevádzky (do 30. júna 2002  vo viac ako 80% času prevádzky).
     Do  času  prevádzky  sa  nezapočítava  nulová  prevádzka, pri
     ktorej  je  skutočný  prietok  merným  profilom  nižší ako 1%
     z Qmax.
2.3  Najväčšia dovolená         chyba v prevádzke
     Najväčšia dovolená chyba v prevádzke počas platnosti overenia
     sa  rovná 1,5-násobku  najväčšej dovolenej  chyby podľa  bodu
     2.1.

3. Technické požiadavky
3.1  Konštrukcia - všeobecné požiadavky
     Merač musí byť vyrobený tak, aby zaručoval
     a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
     b) splnenie    požiadaviek   tohto    oddielu   za    bežných
        prevádzkových podmienok.
     Ak sú  snímače merača vystavené  krátkodobo vyššiemu prietoku
     ako  je Qmax,  vyššej rýchlosti  ako je  vmax a  vyššej výške
     hladiny  ako hmax  alebo spätnému  prúdeniu, odolávajú  týmto
     vplyvom    bez    trvalého    zhoršenia    alebo   obmedzenia
     metrologických vlastností.
3.2  Materiály
     Kryt vyhodnocovacej  jednotky sa zhotoví  z materiálov, ktoré
     odolávajú  prostrediu   v  rozsahu  teplôt   okolia  určených
     výrobcom. Kryty  snímačov sú chránené krytím  najmenej IP 68.
     Vyhodnocovacia  jednotka  sekundárneho  zariadenia  sa  osadí
     v prostredí, ktoré je určené výrobcom.
3.3  Vplyv úrovne znečistenia vody
     Zmeny  úrovne  znečistenia  v  uvedenom  rozsahu  znečistenia
     meraného média nevplývajú významne na výsledok merania.
3.4  Vplyv teploty okolia
     Zmeny  teploty  okolia  v  rozsahu  od  -20  stupňov C do +50
     stupňov  C  nevplývajú  významne  na  výsledok merania. Vplyv
     vlhkosti vzduchu nevplýva významne na výsledok merania.
3.5  Vplyv teploty okolia vyhodnocovacej jednotky
     Zmeny  teploty  okolia  vyhodnocovacej  jednotky  v  uvedenom
     rozsahu  prevádzkovej teploty  okolia vyhodnocovacej jednotky
     nevplývajú významne na výsledok merania.
3.6  Vplyv teploty meraného média
     Zmeny teploty meraného média  v uvedenom rozsahu prevádzkovej
     teploty  meraného  média   nevplývajú  významne  na  výsledok
     merania.
3.7  Držiak nadhladinového snímača výšky hladiny
     Ak je snímač hladiny  nadhladinový, skonštruuje a osadzuje sa
     tak, aby  bola zabezpečená jeho stabilná  poloha v stanovenom
     mieste  merného profilu.  Tuhosť  stojana  je taká,  aby sila
     s veľkosťou 50  N v ľubovoľnom  smere na snímač  sekundárneho
     zariadenia umiestneného na  držiaku nespôsobila odchýlku jeho
     polohy  o  viac  ako  1  mm.  Upevnenie držiaka snímača výšky
     hladiny  je  také,  aby  zabezpečovalo  stabilitu a nemennosť
     polohy držiaka.
3.8  Upevňovacie  zariadenie podhladinového  snímača výšky hladiny
     a upevňovacie   zariadenie   snímača   (snímačov)   rýchlosti
     prúdenia
     Upevňovacie zariadenia snímačov pod hladinou sú skonštruované
     tak,  aby  zariadenie   nezasahovalo  do  šírky  prietokového
     prierezu   merného   objektu.   Upevnenie   snímačov  odoláva
     rýchlosti prúdenia  vody rovnajúcej sa  dvojnásobku rýchlosti
     prúdenia pri vmax.
3.9  Počítadlo
     Počítadlo musí zodpovedať požiadavkám oddielu I bodu 5.5.
3.10 Merače, ktoré sú napájané z  externého zdroja a ich napájacie
     napätie   prevyšuje  50 V,   spĺňajú  požiadavky  príslušného
     všeobecne záväzného právneho predpisu.
3.11 Zabezpečovacie miesta
     Miesta upevnenia držiaka snímača(ov) a upevňovacích zariadení
     snímačov  merača, ako  aj  umiestnenia  snímača k  držiaku sú
     také, aby  sa dala zabezpečiť  ich poloha a  neodnímateľnosť,
     napríklad montážnou značkou.

4.   Značky a nápisy
4.1  Identifikačné nápisy na merači
     Na merači  sú vyznačené - čitateľne  a nezmazateľne, oddelene
     alebo spolu, tieto údaje:
     a) meno  alebo  obchodné  meno  výrobcu  alebo  jeho obchodná
        značka,
     b) metrologická trieda a maximálny prietok Qmax v m3/h,
     c) rok výroby a výrobné číslo,
     d) značka schváleného typu,
     e) maximálna  výška hladiny  a minimálna  výška hladiny  hmax
        a hmin,
     f) maximálna rýchlosť prúdenia  a minimálna rýchlosť prúdenia
        vmax a vmin,
     g) identifikácia merného profilu  a rozsah úrovne znečistenia
        média,
     h) prevádzková teplota meraného média udaná Tmin a Tmax,
     i) napájacie  napätie  (ak  je  merač  napájaný  z  externého
        zdroja),
     j) impulzné číslo (v tvare počet  dm3 alebo m3 na impulz), ak
        je merač vybavený impulzným výstupom merača,
     k) merací rozsah nadhladinového snímača Lmax a Lmin,
     l) prevádzková teplota okolia udaná Tamin a Tamax,
     m) prevádzková   teplota   okolia   vyhodnocovacej   jednotky
        sekundárneho zariadenia udaná Tomin a Tomax.
4.2  Umiestnenie overovacích značiek
     Miesto  na overovacie  značky sa  vyhradí na  dôležitej časti
     merača,  kde  sú  zreteľne  viditeľné  bez  potreby demontáže
     merača.
4.3  Plombovanie
     Merač a jeho súčasti  sú vybavené ochranným zariadením, ktoré
     môže  byť  zaplombované  tak,  aby  bola  záruka, že ani pred
     správnou inštaláciou merača ani po  nej nemohol byť merač ani
     jeho  justovacie  zariadenie  demontované  alebo  zmenené bez
     poškodenia ochranného zariadenia. Predmetom plombovania je aj
     zabezpečenie polohy snímača merača vzhľadom na merný profil.
     Ak  je merač  napájaný z  elektrického externého  zdroja a má
     externé počítadlo času prevádzky,  potom je aj toto počítadlo
     predmetom plombovania.

5.   Schválenie typu
5.1  Počet meračov určených na skúšanie
     Výrobca alebo  dovozca predloží na  skúšku najmenej tri  kusy
     predmetného typu merača.
     Ak ide o modifikované  typy meračov, napríklad jeden kanálový
     pre  jeden  merný  objekt  a  druhý  kanálový  pre  dva merné
     objekty, potom výrobca alebo  dovozca predloží najmenej jeden
     kus z každej modifikácie.
5.2  Skúšobné zariadenie
     Skúšobné zariadenie reprodukuje  hodnotu prietoku s neistotou
     menšou, ako je hodnota 1/5 chyby merača.
     Počas  každej skúšky  pomerné kolísanie  prietoku je  najviac
     1,5%.  Kombinovaná  štandardná  neistota  stanovenia odchýlky
     polohy držiaka snímača je 0,3 mm.
5.3  Postup pri skúšaní merača
     Skúšky  pozostávajú  z  týchto  úkonov  vykonaných  v takomto
     poradí:
     a) stanovenie  kriviek  chýb  v  závislosti  na  prietoku pri
        zohľadnení  normálnych podmienok  inštalácie pre  daný typ
        merača (priame úseky potrubia  pred a za meračom, zúženia,
        prekážky a podobne) uvedených výrobcom,
     b) skúška opakovateľnosti kriviek chýb,
     c) stanovenie  meracieho  rozsahu  snímača  Lmax a minimálnej
        meracej dĺžky Lmin,
     d) skúšky chýb v rozsahu v min až vmax a hmin až hmax,
     e) skúška prevádzkovej teploty okolia,
     f) skúška životnosti snímačov,
     g) skúška   prevádzkovej    teploty   okolia   vyhodnocovacej
        jednotky,
     h) skúška     mechanickej     pevnosti     držiaka    snímača
        a upevňovacieho zariadenia.
     Výsledky skúšok podľa písmen a),  b) a d) poskytnú dostatočný
     počet  bodov na  presné vynesenie  merných kriviek  prietokov
     v celom rozsahu.
     Pri skúške  podľa písmena a)  sa určí merná  krivka prietokov
     ako  minimálna  požiadavka,  pre  najmenej  tri tvary merného
     profilu pri týchto hodnotách prietokov:

           Qmin, 0,3 Qmax, 0,5 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax.

     Pri skúške  podľa písmena b)  sa určí merná  krivka prietokov
     ako minimálna požiadavka pre  najmenej dve úrovne znečistenia
     meraného média.
     Pri skúške  podľa písmena e) sa  určí závislosť mernej krivky
     prietokov vzhľadom na teplotu okolia.
     Pred skúškou  a po skúške  podľa písmena f)  sa vykoná skúška
     podľa písmena  a). Pri skúške  životnosti sa po  skúške podľa
     písmena   a)   vykoná    skúška   teplotného   šoku   snímača
     vyhodnocovacej   jednotky  v   rozsahu  teplôt   predpísaných
     výrobcom  počtom 50  cyklov.  Každý  cyklus trvá  najmenej 15
     minút a najviac 30 minút.
     Cyklus   pozostáva   z   umiestnenia   snímača   v  prostredí
     s minimálnou   teplotou   okolia,    z   umiestenia   snímača
     v prostredí  so  strednou  teplotou  okolia  a  z umiestnenia
     snímača v prostredí s maximálnou teplotou okolia.
     Čas umiestnenia snímača v prostredí s minimálnou a maximálnou
     teplotou okolia  je dvojnásobný, ako  čas umiestnenia snímača
     v prostredí so strednou teplotou okolia.
     Pri skúške  podľa písmena g)  sa zisťuje závislosť  výsledkov
     merania na teplote okolia vyhodnocovacej jednotky.
     Pri skúške podľa písmena h) sa vykoná meranie odchýlky polohy
     snímača v šiestich základných smeroch pôsobenia sily.

6.   Prvotné a následné overenie
6.1  Podmienky na overenie
     Prvotné a  následné overenie sa  vykoná na mieste  inštalácie
     merača.
     Konštrukcia  merného  miesta  umožní  overenie  v  bezpečných
     a spoľahlivých podmienkach.
6.2  Skúšobné zariadenie
     Skúšobné  zariadenie  reprodukuje   jednotku  prietoku  alebo
     pretečeného množstva  s neistotou menšou  ako je hodnota  1/4
     najväčšej   dovolenej  chyby   meradla  pre   každý  prietok.
     Jednotlivé komponenty skúšobného  zariadenia sú preukázateľne
     nadviazané na národné etalóny Slovenskej republiky.
     Skúšobné  zariadenie môže  obsahovať automatické  zariadenia,
     ktoré  zaznamenávajú údaje  z  meraní,  a spracovávať  ich za
     predpokladu,  že  každý  skúšobný  komponent  je  jednoznačne
     definovaný, a že ich možno kedykoľvek nadviazať a kontrolovať
     ich funkčnosť.
6.3  Požiadavky pri skúške
     Počas  každej skúšky  pomerné kolísanie  prietoku je  najviac
     10%.
6.4  Časti skúšky
     Overenie merača pozostáva  zo zistenia geometrických rozmerov
     merného profilu a vlastnej skúšky merača.
     Prevádzkovateľ   merača  zabezpečí   počas  skúšky   splnenie
     požiadaviek na pomerné kolísanie prietoku podľa bodu 6.3.
6.5  Skúška merača
     Skúška merača  sa vykonáva stanovením bodov  chýb meradla pri
     najmenej štyroch bodoch prietokov
     a) medzi 0,7 Qmax až Qmax,
     b) kde výška hladiny je hmax a rýchlosť prúdenia je vmin,
     c) medzi 0,5 Qmax až 0,6 Qmax,
     d) medzi Qmin až 1,2 Qmin,
     pričom  pri každom  prietoku sa  krivka vypočíta  ako priemer
     z troch hodnôt.
     Ak sú pre merače určené  v rozhodnutí o schválení         typu ďalšie
     hodnoty prietoku, skúška sa vykoná aj pri týchto prietokoch.
     Ak sa zistí,  že všetky chyby ležia v  jednom smere, merač sa
     nastaví tak,  aby nie všetky  chyby prekročili 1/2  najväčšej
     dovolenej chyby.

7.   Prevádzkovanie merného objektu
     Každý  merač má  prevádzkovú  knihu,  ktorá je  jeho súčasťou
     a v  ktorej  sa  uvedú  všetky  činnosti  vykonané  v  mernom
     objekte.
     Ak sa  merač prevádzkuje iba  na určený čas,  počas skúšobnej
     prevádzky  merného   objektu  menej  ako  21   dní,  pri  ich
     plánovaných    alebo   neplánovaných    opravách,   haváriách
     a ostatných mimoriadnych udalostiach možno prevádzkovať merač
     bez  dodržania požiadaviek  tohto oddielu  maximálne počas 21
     dní za  predpokladu, že budú  vopred alebo okamžite  vykonané
     všetky dostupné opatrenia, ktoré  majú za cieľ zamedziť alebo
     zmierniť  nepriaznivý vplyv  takto prevádzkovaného  merača na
     metrologické charakteristiky merača.
     Podmienky   prevádzkovania    merača   ustanovuje   príslušná
     slovenská technická norma.

PRÍL.65

HMOTNOSTNÉ PRIETOKOMERY NA KVAPALINY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na hmotnostné prietokomery na kvapaliny pracujúce na coriolisovom princípe merania (ďalej len "hmotnostný prietokomer"), ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona na meranie pretečenej hmotnosti kvapalín.

2. Táto príloha sa vzťahuje na hmotnostné prietokomery na kvapaliny s hustotou od 500 kg/m3 do 2 000 kg/m3, viskozitou v rozsahu 0,5 mPa . s až 1 000 mPa . s a teplotou v rozsahu -50 stupňov C až +200 stupňov C.

3. Hmotnostné prietokomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Hmotnostné prietokomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

5. Hmotnostné prietokomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

6. Hmotnostné prietokomery počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému overeniu.

Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení hmotnostných prietokomerov

1.      Termíny a definície
1.1     Hmotnostný  prietok je  hmotnosť kvapaliny  pretečenej cez
        hmotnostný prietokomer za jednotku času.
        Hmotnosť je  vyjadrená v kilogramoch alebo  v tonách a čas
        v hodinách, minútach alebo v sekundách.
1.2     Objemový  prietok   je  objem  kvapaliny   pretečenej  cez
        hmotnostný   prietokomer  za   jednotku  času.   Objem  je
        vyjadrený v m3 alebo v  litroch a čas v hodinách, minútach
        alebo v sekundách.
1.3     Pretečená   hmotnosť   je   celková   hmotnosť  pretečenej
        kvapaliny, ktorá  pretiekla cez hmotnostný  prietokomer za
        daný čas.
1.4     Pretečený objem je  objem kvapaliny pretečenej hmotnostným
        prietokomerom prislúchajúci pretečenej hmotnosti.
1.5     Maximálny prietok  (qmax) je najväčší  hmotnostný prietok,
        pri ktorom môže hmotnostný prietokomer pracovať za stálych
        a prerušovaných   pracovných  podmienok   bez  prekročenia
        najväčších dovolených  chýb a najväčšej  dovolenej hodnoty
        straty tlaku.
1.6     Minimálny prietok (qmin) je hmotnostný prietok, nad ktorým
        nesmú byť prekročené najväčšie dovolené chyby.
1.7     Maximálny  objemový  prietok  (Qmax)  je najväčší objemový
        prietok, pri ktorom  môže hmotnostný prietokomer kategórie
        A pracovať za stálych a prerušovaných pracovných podmienok
        bez  prekročenia  najväčších  dovolených  chýb a najväčšej
        dovolenej hodnoty straty tlaku.
1.8     Minimálny objemový prietok (Qmin) je objemový prietok, nad
        ktorým  nesmú  byť  prekročené  najväčšie  dovolené  chyby
        hmotnostného prietokomera kategórie A.
1.9     Merací  rozsah  hmotnostného  prietokomera  je  ohraničený
        maximálnym prietokom a minimálnym prietokom qmax a qmin.
1.10    Strata   tlaku  je   strata  tlaku   v  potrubí  spôsobená
        prítomnosťou hmotnostného prietokomera.
1.11    Najmenšie   merateľné  množstvo   je  najmenšia  pretečená
        hmotnosť,  ktorú daný  typ hmotnostného  prietokomera môže
        odmerať bez prekročenia najväčšej dovolenej chyby.
1.12    Snímač  hmotnostného  prietokomera  je  časť  hmotnostného
        prietokomera  inštalovaná  v  potrubí,  cez  ktorú preteká
        kvapalina a kde sa v dôsledku coriolisovej sily a prietoku
        kvapaliny vytvára elektrický signál.
1.13    Vyhodnocovacia jednotka hmotnostného  prietokomera je časť
        hmotnostného  prietokomera,  ktorá  neprichádza  do  styku
        s meranou  kvapalinou  a  spracúva  elektrický  signál  zo
        snímača hmotnostného prietokomera  a vyhodnocuje pretečenú
        hmotnosť a hmotnostný prietok.
1.14    Kalibračná konštanta snímača  hmotnostného prietokomera je
        číslo, ktoré charakterizuje nastavenie snímača vzhľadom na
        jeho metrologické parametre.

2.      Metrologické požiadavky
2.1     Triedy presnosti
        Hmotnostné  prietokomery   sa  zaraďujú  do   troch  tried
        presnosti 0,2; 0,3 a 0,5.
2.2     Najväčšie dovolené chyby
        Najväčšia  dovolená  chyba  pretečenej  hmotnosti  v celom
        meracom rozsahu od qmin vrátane do qmax vrátane je
        + -0,5% pre triedu presnosti 0,5,
        + -0,3% pre triedu presnosti 0,3,
        + -0,2% pre triedu presnosti 0,2.
        Najväčšia  dovolená  chyba   pretečeného  objemu  od  Qmin
        vrátane do Qmax vrátane pre kategóriu A podľa bodu 2.7 je
        + -1% pre triedu presnosti 0,5,
        + -0,5% pre triedu presnosti 0,3,
        + -0,3% pre triedu presnosti 0,2.
2.3     Merací rozsah
        Merací   rozsah   hmotnostného   prietokomera   sa  uvádza
        v rozhodnutí  o  schválení  typu.  Merací  rozsah musí byť
        taký, aby pomer qmax/qmin bol najmenej 10.
2.4     Rozsah viskozity
        Rozsah viskozity meraného  média hmotnostného prietokomera
        sa uvádza v rozhodnutí o schválení typu.
        Rozsah  viskozity  musí  byť  taký,  aby  pomer  najväčšej
        a najmenšej viskozity (v mPa . s) bol najmenej 5.
2.5     Rozsah hustoty
        Rozsah hustoty meraného média hmotnostného prietokomera sa
        uvádza v rozhodnutí o schválení typu.
        Rozsah  hustoty   kvapaliny  musí  byť   taký,  aby  pomer
        najväčšej a najmenšej hustoty (v kg/m3) bol najmenej 1,2.
2.6     Najmenšie merateľné množstvo
        Najmenšie  merateľné  množstvo   sa  uvádza  v  rozhodnutí
        o schválení typu. Najmenšie  merateľné množstvo nesmie byť
        väčšie ako množstvo pretečené pri qmax za 300 s.
2.7     Kategórie meradiel
        Hmotnostné prietokomery sa členia do dvoch kategórií podľa
        tejto tabuľky:

------------------------------------------------------------------
                                    Meraná veličina
------------------------------------------------------------------
      Kategória A    Pretečená hmotnosť       Pretečený objem

      Kategória B    Pretečená hmotnosť              -
------------------------------------------------------------------

Poznámka:  Ak  hmotnostný   prietokomer  kategórie  B  vyhodnocuje
a zobrazuje  aj  pretečený  objem,   tento  údaj  sa  považuje  za
informatívny.

3.      Technické požiadavky
3.1     Konštrukcia - všeobecné ustanovenia
        Hmotnostný   prietokomer  musí   byť  vyrobený   tak,  aby
        zaručoval
        a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
        b) splnenie ustanovení tejto  prílohy za bežných podmienok
           používania.
        Ak sú hmotnostné prietokomery vystavené náhodnému spätnému
        prúdeniu, musia takýto spätný chod zaznamenať.
3.1.1   Materiály
        Hmotnostný  prietokomer musí  byť zhotovený  z materiálov,
        ktoré  sú  na  účely  používania hmotnostného prietokomera
        primerane pevné  a trvanlivé. Všetky  materiály použité na
        výrobu hmotnostných  prietokomerov musia byť  odolné proti
        vnútornej  a  normálnej  vonkajšej  korózii. Zmeny teploty
        kvapaliny  v rozsahu  prevádzkovej teploty  nesmú škodlivo
        ovplyvniť materiály,  z ktorých je  hmotnostný prietokomer
        vyrobený.
3.1.2   Tesnosť - odolnosť proti tlaku
        Hmotnostný   prietokomer  musí   trvale  odolávať  stálemu
        pôsobeniu  tlaku   kvapaliny,  pre  ktorý   bol  navrhnutý
        (najvyšší  prevádzkový  tlak),  bez  zlyhania funkcie, bez
                netesnosti, bez  presakovania cez steny  alebo bez trvalej
        deformácie. Najnižšia hodnota tohto tlaku je 10 barov.
3.1.3   Strata tlaku
        Hodnota straty  tlaku sa zisťuje  pri technických skúškach
        pri  schvaľovaní  typu;   strata  tlaku  nesmie  prekročiť
        hodnotu 0,1 MPa pri maximálnom prietoku.
3.1.4   Napájanie hmotnostného prietokomera
3.1.4.1 Prerušenie napájania
        Hmotnostný prietokomer  musí byť konštruovaný  tak, aby si
        pri  odstavení  elektrického   napájania  udržal  namerané
        hodnoty  a  parametre  najmenej  12  mesiacov  od  okamihu
        prerušenia napájania.
3.1.4.2 Kolísanie napájania
        Hmotnostný  prietokomer  musí  merať  bez  významnej zmeny
        metrologických parametrov,  ak sa zmení  napájacie napätie
        o +10% a -5%.
3.2     Počítadlo
        Hmotnostný prietokomer musí byť vybavený počítadlom, ktoré
        musí   umožňovať  spoľahlivé,   jednoduché  a  jednoznačné
        odčítanie   nameranej   pretečenej   hmotnosti  vyjadrenej
        v gramoch, kilogramoch alebo v tonách a v ich násobkoch.
        Hmotnostný  prietokomer kategórie  A musí  byť vybavený aj
        počítadlom,  ktoré musí  umožňovať spoľahlivé,  jednoduché
        a jednoznačné  odčítanie   nameraného  pretečeného  objemu
        vyjadreného v m3 alebo v litroch a v ich násobkoch.
        Hmotnostný   prietokomer   kategórie   A   musí  umožňovať
        jednoduché  a  jednoznačné   odčítanie  hustoty  kvapaliny
        v kg/m3 alebo v kg/l a v ich násobkoch.
3.2.1   Počet číslic počítadla a hodnota dielika
        Hodnota  dielika počítadla  zobrazujúceho údaj  pretečenej
        hmotnosti je  10 na n  kg alebo 10  na n t,  kde n je celé
        číslo.   Hodnota  dielika   počítadla  pretečeného  objemu
        hmotnostného prietokomera  kategórie A je 10  na n l alebo
        10 na n m3, kde n je celé  číslo. Kapacita  počítadla musí
        zodpovedať najmenej  2 000 hodinám  prevádzky hmotnostného
        prietokomera pri maximálnom prietoku (qmax).
3.2.2   Čitateľnosť   dielika   počítadla   pretečenej   hmotnosti
        a pretečeného  objemu hmotnostného  prietokomera kategórie
        A musí  byť  taká,  aby   hodnota  dielika  pri  najmenšom
        merateľnom  množstve spôsobovala  relatívnu chybu  menšiu,
        ako je štvrtina najväčšej dovolenej chyby meradla.
3.2.3   Počítadlo  môže  byť  vybavené  prídavným zariadením alebo
        počítadlom na skúšku hmotnostného prietokomera, ktoré môže
        mať takéto vyhotovenie:
        a) ako  časť základného  počítadla radom  za sebou idúcich
           číslic,
        b) prostredníctvom   prídavného   počítadla  inštalovaného
           trvalo,   prostredníctvom    prepnutia   počítadla   do
           skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
        c) prostredníctvom   prídavného   počítadla  inštalovaného
           dočasne,
        d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu,
        e) kombináciou týchto systémov.
3.3     Zobrazovač hustoty kvapaliny
        Zobrazovanie  hustoty kvapaliny  hmotnostného prietokomera
        kategórie A musí byť také, aby hodnota dielika nepresiahla
        0,3 kg/m3.
3.4     Zobrazovač teploty
        Hmotnostný  prietokomer  musí  byť  vybavený  zobrazovačom
        teploty s hodnotou dielika nepresahujúcou 0,2 stupňa C.
3.5     Zobrazovač  okamžitého hmotnostného  prietoku a objemového
        prietoku
        Hmotnostný  prietokomer  musí  byť  vybavený  zobrazovačom
        okamžitého  hmotnostného  prietoku  zobrazujúceho  prietok
        v kg/h, t/h alebo v  ich násobkoch. Hmotnostný prietokomer
        kategórie A  musí byť vybavený  aj zobrazovačom objemového
        prietoku zobrazujúceho  prietok v m3/h alebo  v l/h, alebo
        v ich násobkoch.
        Hodnota   dielika    zobrazovača   hmotnostného   prietoku
        a objemového   prietoku  musí   byť  menšia   alebo  rovná
        dvojnásobku najväčšej dovolenej chyby meradla.
3.6     Počítadlo času
        Hmotnostný  prietokomer,   ak  nie  je   súčasťou  meracej
        zostavy,  musí   byť  vybavený  interným   alebo  externým
        počítadlom  času,  ktoré  zaznamenáva  čas prostredníctvom
        jedného z týchto spôsobov:
        a) počet   hodín   prevádzky   hmotnostného   prietokomera
           s najmenšou kapacitou počítadla 10 000 hodín,
        b) aktuálne  údaje  o  odpojení  a  pripojení hmotnostného
           prietokomera  na zdroj  napätia v  reálnom čase, pričom
           hmotnostný  prietokomer  musí  byť  schopný  si pamätať
           najmenej   200  hodnôt   o  odpojení   alebo  pripojení
           v reálnom čase,
        c) počet   hodín   odpojenia   hmotnostného   prietokomera
           s najmenšou kapacitou počítadla 10 000 hodín,
        d) kombináciou  uvedených spôsobov,  pričom postačuje,  ak
           hmotnostný  prietokomer  spĺňa  požiadavku  iba jedného
           spôsobu.

4.      Značky a nápisy
4.1     Identifikačné nápisy
4.1.1   Na vyhodnocovacej jednotke hmotnostného prietokomera alebo
        na  informačnom  štítku   musia  byť  vyznačené  čitateľne
        a nezmazateľne, oddelene alebo spolu tieto údaje:
        a) značka schváleného typu,
        b) značka alebo meno výrobcu,
        c) rok  výroby  a  výrobné  číslo  vyhodnocovacej jednotky
           hmotnostného prietokomera,
        d) rok  výroby   a  výrobné  číslo   snímača  hmotnostného
           prietokomera,
        e) maximálny prietok a minimálny prietok,
        f) maximálny objemový prietok a minimálny objemový prietok
           pri hmotnostných prietokomeroch kategórie A,
        g) maximálny prevádzkový  tlak v baroch,  ak prekračuje 10
           barov,
        h) rozsah hustoty,
        i) teplotný rozsah  v prípade, že sa  bude merať pretečený
           objem kvapaliny  s teplotou pod  5 stupňov C  alebo nad
           +45 stupňov C,
        j) rozsah  viskozity  a  charakter  kvapaliny,  na  ktorej
           meranie je hmotnostný prietokomer určený,
        k) kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera.
4.1.2   Na snímači hmotnostného prietokomera musia byť vyznačené
        a) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku kvapaliny,
        b) typ snímača hmotnostného prietokomera,
        c) rok  výroby   a  výrobné  číslo   snímača  hmotnostného
           prietokomera,
        d) rok  výroby  a  výrobné  číslo  vyhodnocovacej jednotky
           hmotnostného prietokomera,
        e) značka schváleného typu hmotnostného prietokomera,
        f) kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera.
4.1.3   Všetky nápisy musia byť  priamo viditeľné, ľahko čitateľné
        a neodstrániteľné   za    bežných   podmienok   používania
        hmotnostného prietokomera.
4.2     Umiestnenie overovacích značiek
        Miesto  na  umiestnenie  overovacích  značiek  musí byť na
        dôležitej  časti hmotnostného  prietokomera, spravidla  na
        telese,  kde  musia  byť  zreteľne  viditeľné  bez potreby
        demontáže meradla.

5.      Schválenie typu
5.1     Počet hmotnostných prietokomerov určených na skúšanie
        Počet hmotnostných prietokomerov,  ktoré žiadateľ predloží
        na skúšky, je uvedený v tejto tabuľke:

------------------------------------------------------------------
 Počet veľkostí pri jednom type  Počet hmotnostných prietokomerov
------------------------------------------------------------------
  Jedna veľkosť meradiel                       2 ks

  Dve a viac veľkostí meradiel   2 ks jednej veľkosti +1 ks každej
                                 inej veľkosti
------------------------------------------------------------------

5.2     Tlak
        Pre  metrologické   skúšky  (bod  5.4)   tlak  na  výstupe
        hmotnostného prietokomera musí byť dostatočne veľký na to,
        aby sa zabránilo kavitácii.
5.3     Skúšobné zariadenie
        Hmotnostné   prietokomery  sa   musia  skúšať   jednotlivo
        a v  každom  prípade  tak,  aby  sa  preukázali jednotlivé
        charakteristiky každého meradla.
        Zariadenie,   na  ktorom   sa  vykoná   skúška,  musí  byť
        nadviazané na národné  etalóny, pričom relatívna rozšírená
        neistota  pri  stanovení  pretečenej  hmotnosti neprekročí
        0,05%  vrátane vplyvu  rôznych chýb  a relatívna rozšírená
        neistota  pri  stanovení   pretečeného  objemu  neprekročí
        0,08%.
        Relatívna rozšírená  neistota pri meraní  tlaku neprekročí
        5%.  Počas  každej  skúšky  pomerné kolísanie hmotnostného
        prietoku nesmie byť väčšie ako 2%.
5.4     Postup pri skúšaní
        Skúšky  pozostávajú  z   nasledujúcich  úkonov  vykonaných
        v takomto poradí:
        1. tlaková skúška tesnosti  - každý hmotnostný prietokomer
           musí
           a) odolať bez  netesnosti a bez  presakovania cez steny
              tlaku  1,6-násobku  najväčšieho  prevádzkového tlaku
              pôsobiaceho počas 15 minút [bod 4.1.1 písm. g)],
           b) bez   poškodenia  alebo   bez  zmeny  metrologických
              parametrov odolať  tlaku 20 barov  alebo dvojnásobku
              najväčšieho  prevádzkového  tlaku  pôsobiaceho počas
              1 minúty [bod 4.1.1 písm. g)],
        2. stanovenie    kriviek    chýb    pretečenej   hmotnosti
           v závislosti  od  prietoku  pri  určení  vplyvu teploty
           média, hustoty média, viskozity  média a pri zohľadnení
           bežných podmienok inštalácie  pre daný typ hmotnostného
           prietokomera  (polohy  inštalácie   a  pod.)  uvedených
           výrobcom,
        3. pri   hmotnostných   prietokomeroch   kategórie   A  aj
           stanovenie kriviek chýb pretečeného objemu v závislosti
           od   hmotnostného  prietoku   pri  zohľadnení   bežných
           podmienok   inštalácie   pre   daný   typ  hmotnostného
           prietokomera  (polohy  inštalácie   a  pod.)  uvedených
           výrobcom,
        4. stanovenie    kriviek    chýb    pretečenej   hmotnosti
           v závislosti od  prietoku pri zohľadnení  teplôt okolia
           vyhodnocovacej   jednotky   hmotnostného   prietokomera
           uvedených výrobcom,
        5. stanovenie najmenšieho merateľného množstva.
                Výsledky skúšok 2, 3 a  4 musia poskytnúť dostatočný počet
        bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.
        Pred  prvou  skúškou  a  po  každej  sérii skúšok sa musia
        stanoviť chyby merania ako najmenšia požiadavka pri týchto
        hodnotách prietokov:
        qmin, ak je nižší  ako 0,1 qmax, 0,1 qmax, 0,15 qmax,
        0,25 qmax, 0,5 qmax, 0,7 qmax, qmax.
        Pri   stanovení   najmenšieho   merateľného   množstva  sa
        uskutoční  metrologická  skúška  pri  qmin  a  qmax  a pri
        kategórii A aj pri Qmin a Qmax, pričom pri každom prietoku
        sa uskutočnia aspoň tri merania.
5.5     Podmienky schválenia typu
        Typ hmotnostného  prietokomera sa schváli,  ak spĺňa tieto
        požiadavky:
        a) je    v   zhode    s   administratívnymi,   technickými
           a metrologickými požiadavkami,
        b) skúšky 1 až 5 v bode 5.4  preukážu zhodu s bodmi 2 a 3,
           ak ide o metrologické a technické požiadavky,
        c) ak  zistené chyby  meradla v  každom bode  hmotnostného
           prietoku  (pri  každej  sérii  skúšok)  nebudú  odlišné
           o viac ako o hodnotu polovice najväčšej dovolenej chyby
           meradla  pre  príslušnú  triedu  presnosti  v porovnaní
           s pôvodnou krivkou,
        d) ak  zistené   chyby  meradla  pri   skúške  najmenšieho
           merateľného množstva nebudú väčšie o viac ako o hodnotu
           najväčšej dovolenej chyby  meradla pre príslušnú triedu
           presnosti alebo kategóriu.

6.      Prvotné a následné overenie
6.1     Prvotné    a   následné    overenie   sa    musí   vykonať
        prostredníctvom zariadenia, ktoré je nadviazané na národný
        etalón   Slovenskej   republiky.   Priestory   a  skúšobné
        zariadenie   musia  zabezpečiť   overenie  v   bezpečných,
        spoľahlivých   podmienkach   a   bez   straty   času  osôb
        zodpovedných  za  skúšanie.  Musia  byť splnené požiadavky
        bodu  5.3,  ale  hmotnostné  prietokomery  možno skúšať aj
        v sérii,  ak je  to potrebné.  Okrem toho  možno požadovať
        osobitné opatrenia na  zabránenie vzájomnému ovplyvňovaniu
        meradiel.  Skúšobná  kvapalina  musí  mať  hustotu najviac
        o 40% odlišnú  od priemernej hustoty  kvapaliny, na ktorej
        meranie  pretečeného  množstva  sa  hmotnostný prietokomer
        používa.
        Teplota  skúšobnej kvapaliny  sa môže  líšiť najviac  o 40
        stupňov C  od priemernej teploty kvapaliny,  pri ktorej sa
        hmotnostný prietokomer používa.
6.2     Skúšobné zariadenie musí  reprodukovať jednotku pretečenej
        hmotnosti   alebo   pretečeného   objemu   s   relatívnymi
        rozšírenými neistotami nepresahujúcimi
        0,06% pretečenej hmotnosti vrátane vplyvu rôznych chýb pri
        hmotnostných prietokomeroch triedy presnosti 0,2,
        0,08% pretečenej hmotnosti vrátane vplyvu rôznych chýb pri
        hmotnostných prietokomeroch triedy presnosti 0,3,
        0,1% pretečenej hmotnosti vrátane  vplyvu rôznych chýb pri
        hmotnostných prietokomeroch triedy presnosti 0,5,
        0,08% pretečeného  objemu vrátane vplyvu  rôznych chýb pri
        hmotnostných  prietokomeroch kategórie  A triedy presnosti
        0,2,
        0,1%  pretečeného objemu  vrátane vplyvu  rôznych chýb pri
        hmotnostných  prietokomeroch kategórie  A tried  presnosti
        0,3 a 0,5.
6.3     Hmotnostné prietokomery triedy  presnosti 0,5 možno skúšať
        aj    na    mieste    inštalácie,    pričom   sa   použije
        transportovateľné   skúšobné   zariadenie   pri   dodržaní
        podmienok bodu 6.2.
6.4     Hmotnostné  prietokomery  tried  presnosti  0,3  a  0,2 sa
        skúšajú prostredníctvom stacionárneho  systému so systémom
        zásobovania   kvapalinou  s   prepadovou  nádobou,  pričom
        relatívna  zmena prietoku  počas skúšky  nesmie byť väčšia
        ako 0,4%.
6.5     Overenie  zahŕňa  skúšku  správnosti  pri najmenej piatich
        bodoch hmotnostného prietoku:
        medzi 0,9 qmax až qmax,
        medzi 0,5 qmax až 0,55 qmax,
        medzi 0,25 qmax až 0,27 qmax,
        medzi 0,15 qmax až 0,17 qmax,
        medzi qmin až 1,1 qmin,
        pričom  pri  hmotnostných  prietokomeroch  kategórie  A sa
        skúška správnosti vykoná aj pre pretečený objem.
        Najväčšie dovolené chyby sú uvedené v bode 2.2.
6.6     Hmotnostné  prietokomery triedy  presnosti 0,2  sa skúšajú
        v jednom bode prietoku aj  pri hustote kvapaliny, ktorá sa
        rovná    priemernej    prevádzkovej    hustote   kvapaliny
        s najväčšou  odchýlkou  hustoty  5%.  Táto  skúška sa môže
        uskutočniť aj na mieste inštalácie.
6.7     Ak  sa  zistí,  že  všetky  chyby  ležia  v  jednom smere,
        hmotnostný  prietokomer  sa  musí  nastaviť  tak,  aby nie
        všetky  chyby  prekročili   polovicu  najväčšej  dovolenej
        chyby.

PRÍL.66

HMOTNOSTNÉ PRIETOKOMERY NA PLYNY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na hmotnostné prietokomery na plyny (ďalej len "hmotnostný prietokomer"), ktoré sa používajú na meranie pretečenej hmotnosti plynov alebo pretečeného objemu plynov, ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Hmotnostné prietokomery pracujú zvyčajne na coriolisovom princípe merania pretečenej hmotnosti, ale možno použiť aj iný princíp merania, ak takýto typ hmotnostného prietokomera spĺňa požiadavky tejto prílohy.

2. Hmotnostné prietokomery sa členia podľa spôsobu prevádzky na hmotnostné prietokomery merajúce množstvo plynov

a) v potrubných systémoch, ktoré slúžia na prepravu plynu (ďalej len "hmotnostný prietokomer plynovodu"); tento spôsob prevádzky charakterizujú ustálené, časom sa málo meniace prietoky a meranie veľkých množstiev plynu,

b) vo výdajných stojanoch, ktoré slúžia na plnenie tlakových nádob vo vozidlách (ďalej len "hmotnostný prietokomer výdajného stojana"); tento spôsob prevádzky charakterizujú rýchlo sa meniace prietoky a meranie malých množstiev plynu.

3. Hmotnostné prietokomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

4. Hmotnostné prietokomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

5. Hmotnostné prietokomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

6. Hmotnostné prietokomery počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení hmotnostných prietokomerov

1.      Termíny a definície
1.1     Hmotnostný  prietok  je  hmotnosť  plynu  pretečeného  cez
        hmotnostný prietokomer za jednotku času.
        Hmotnosť  je vyjadrená  v  kilogramoch  a čas  v hodinách,
        minútach alebo v sekundách.
1.2     Objemový prietok je objem plynu pretečeného cez hmotnostný
        prietokomer  za   jednotku  času  vzhľadom   na  dohodnuté
        podmienky. Objem je  vyjadrený v m3 alebo v  litroch a čas
        v hodinách, minútach alebo v sekundách.
1.3     Pretečená hmotnosť je  celková hmotnosť pretečeného plynu,
        ktorý pretiekol cez hmotnostný prietokomer za daný čas.
1.4     Pretečený  objem  je  objem  plynu pretečeného hmotnostným
        prietokomerom    prislúchajúci    pretečenej    hmotnosti,
        prepočítaný na dohodnuté podmienky.
1.5     Maximálny prietok qmax je najväčší hmotnostný prietok, pri
        ktorom  môže  hmotnostný  prietokomer  pracovať za stálych
        a prerušovaných   pracovných  podmienok   bez  prekročenia
        najväčších dovolených  chýb a najväčšej  dovolenej hodnoty
        straty tlaku.
1.6     Minimálny prietok  qmin je hmotnostný  prietok, nad ktorým
        nesmú byť prekročené najväčšie dovolené chyby.
1.7     Merací rozsah je rozsah prietoku hmotnostného prietokomera
        ohraničený maximálnym prietokom a minimálnym prietokom.
1.8     Prevádzkový tlak  je rozdiel medzi  statickým tlakom plynu
        na  vstupe  do  hmotnostného  prietokomera  pri  prevádzke
        a atmosférickým tlakom.
1.9     Strata   tlaku  je   strata  tlaku   v  potrubí  spôsobená
        prítomnosťou hmotnostného prietokomera.
1.10    Počítadlo    je    indikačné    zariadenie    hmotnostného
        prietokomera, ktoré zaznamenáva (indikuje) celkové hodnoty
        pretečeného množstva plynu v kg alebo v m3.
1.11    Základné podmienky  sú určené hodnotami  stavových veličín
        meraného  plynu  -  tlaku  pb,  teploty  Tb  a  relatívnej
        vlhkosti  fí(b), používanými  na vyjadrenie jeho objemu Vb
                alebo energie  Eb, nezávisle od podmienok  merania; ak nie
        je uvedené inak, sú základné podmienky určené takto:
        pb = 101,325 kPa, Tb = 288,15 K (= 15 stupňov C), fí(b) = 0%.
1.12    Najmenšie   merateľné  množstvo   je  najmenšia  pretečená
        hmotnosť,  ktorú daný  typ hmotnostného  prietokomera môže
        odmerať bez prekročenia najväčšej dovolenej chyby.
1.13    Snímač  hmotnostného  prietokomera  je  časť  hmotnostného
        prietokomera inštalovaná v potrubí, cez ktorú preteká plyn
        a kde  sa v  dôsledku coriolisovej  sily a  prietoku plynu
        vytvára elektrický signál.
1.14    Vyhodnocovacia jednotka hmotnostného  prietokomera je časť
        hmotnostného  prietokomera,  ktorá  neprichádza  do  styku
        s meraným plynom  a spracúva elektrický  signál zo snímača
        hmotnostného prietokomera a vyhodnocuje pretečenú hmotnosť
        a hmotnostný prietok.
1.15    Kalibračná konštanta snímača  hmotnostného prietokomera je
        číslo, ktoré charakterizuje nastavenie snímača vzhľadom na
        jeho metrologické parametre.
1.16    Plyn je zemný plyn, svietiplyn  alebo iné horľavé plyny na
        báze uhľovodíkov.
2.      Metrologické požiadavky
2.1     Metrologické vlastnosti
        Hmotnostný prietokomer si musí zachovať svoje metrologické
        vlastnosti najmenej počas platnosti jeho overenia.
2.2     Hodnoty prietoku
        Hodnoty maximálneho prietoku  (qmax) a hodnoty minimálneho
        prietoku  (qmin)  musia  byť  volené  tak,  aby  ich pomer
        qmax/qmin bol pre hmotnostné prietokomery
        a) plynovodov qmax/qmin >= 20,
        b) výdajných stojanov qmax/qmin >= 10.
        Hodnoty maximálneho prietoku  a minimálneho prietoku musia
        byť uvedené v rozhodnutí o schválení typu.
2.3     Najväčšie dovolené chyby
2.3.1   Chyba    meradla   sa    vyjadruje   relatívnou   hodnotou
        v percentách  ako  pomer  rozdielu  medzi  udanou hodnotou
        skúšaného meradla a  konvenčne pravou hodnotou etalónového
        meradla ku konvenčne pravej hodnote etalónového meradla.
2.3.2   Hodnoty    najväčších    dovolených    chýb   hmotnostných
        prietokomerov plynovodov sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
                              Najväčšie dovolené chyby
                   -----------------------------------------------
Prietok q           pri prvotnom overení      počas používania
                    a následnom overení
------------------------------------------------------------------
qmin <= q < qt            + -2%                  + -3%
qt <= q <= qmax           + -1%                  + -1,5%
------------------------------------------------------------------

        Hodnoty    prechodového     prietoku    qt    hmotnostných
        prietokomerov plynovodov sú uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
Pracovný rozsah qmin : qmax                     qt
------------------------------------------------------------------
           1 : 20                              0,20 qmax
           1 : 30                              0,15 qmax
           1 : 50                              0,10 qmax
 väčší ako 1 : 50                              0,10 qmax
------------------------------------------------------------------

2.3.3   Hodnoty    najväčších    dovolených    chýb   hmotnostných
        prietokomerov  výdajných  stojanov  sú  uvedené  v tabuľke
        č. 3.

Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------
                                Najväčšie dovolené chyby
                       -------------------------------------------
Prietok q               pri prvotnom overení    počas používania
                        a následnom overení
------------------------------------------------------------------
 qmin <= q <= qmax             + -1,5%               + -2%
------------------------------------------------------------------

2.3.4   Tieto   chyby  platia   pre  skúšky   plynom  pri   tlaku.
        Metrologický orgán,  ktorý vydáva rozhodnutie  o schválení
        typu,  môže  určiť  prípady,  pri  ktorých  sa môžu skúšky
        vykonávať vodou.

3.      Technické požiadavky
3.1     Konštrukcia
3.1.1   Materiály
        Hmotnostný  prietokomer   musí  byť  vyrobený   z  pevných
        materiálov, bez vnútorných  pnutí, odolných proti korózii,
        chemickým  účinkom  meraných  plynov  a  ich  kondenzátov,
        z materiálov,  ktoré  sa  v  dôsledku  starnutia  menia čo
        najmenej.
3.1.2   Skriňa hmotnostného prietokomera
        Skriňa   hmotnostného   prietokomera    musí   byť   pevná
        a plynotesná pri najväčšom tlaku,  ktorý pre skriňu uvádza
        výrobca hmotnostného prietokomera.
3.1.3   Ochrana proti vonkajším zásahom
        Hmotnostný prietokomer musí byť  konštruovaný tak, aby bez
        viditeľného  poškodenia overovacích  alebo zabezpečovacích
        značiek nebol  možný zásah do  meracieho alebo regulačného
        zariadenia, ktorý by mohol ovplyvniť správnosť merania.
3.1.4   Smer prúdenia plynu
        Na hmotnostnom prietokomere,  ktorého počítadlo registruje
        kladne len  v jednom smere prúdenia  plynu, musí byť tento
        smer   prietoku   vyznačený   šípkou   bez   možnosti  jej
        odstránenia na vstupnom hrdle alebo na skrini hmotnostného
        prietokomera.  Táto šípka  nie je  nevyhnutná, ak  je smer
        prietoku plynu určený konštrukčne.
3.1.5   Pracovná poloha
        Ak  je  predpísaná  určitá  pracovná  poloha  hmotnostného
        prietokomera (horizontálna,  vertikálna a pod.),  musí byť
        vyznačená  na  vhodnom  mieste  hmotnostného prietokomera.
        Hmotnostný  prietokomer možno  používať len  v tej polohe,
        ktorá je predpísaná a v ktorej bol overený.
3.1.6   Tesnosť - odolnosť proti tlaku
        Hmotnostný   prietokomer  musí   trvale  odolávať  stálemu
        pôsobeniu tlaku  plynu, pre ktorý  bol navrhnutý (najvyšší
        prevádzkový tlak),  bez zlyhania funkcie,  bez netesnosti,
        bez  zmeny  metrologických  vlastností  alebo  bez trvalej
        deformácie.
3.2     Prídavné zariadenia
3.2.1   Hmotnostný   prietokomer  môže   byť  vybavený  prídavnými
        zariadeniami, ktorými môžu byť
        a) predplatné zariadenia slúžiace na fakturáciu pretečenej
           hmotnosti alebo pretečeného objemu,
        b) impulzné vysielače,  ktorých výstup musí  mať označenie
           hodnoty jedného impulzu v tvare:  1 impulz = ... kg, m3
           alebo dm3 alebo 1 kg alebo 1 m3 = ... impulzov,
        c) registračné  zariadenia s  možnosťou vynulovania údajov
           počítadla.
3.2.2   Tieto   prídavné   zariadenia,   ak   je  nimi  hmotnostný
        prietokomer vybavený, považujú sa za súčasť meradla.
        Musia byť pripojené pri prvotnom aj následnom overení. Nie
        sú  dané osobitné  požiadavky  týkajúce  sa ich  vplyvu na
        meracie vlastnosti hmotnostných prietokomerov.
3.2.3   Ak nie  je k hmotnostnému  prietokomeru pripojené prídavné
        zariadenie,  pripájacie výstupy  hmotnostného prietokomera
        musia byť zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii.
3.3     Napájanie hmotnostného prietokomera
3.3.1   Prerušenie napájania
        Hmotnostný  prietokomer  plynovodu  musí  byť konštruovaný
        tak,  aby si  pri odstavení  elektrického napájania udržal
        namerané  hodnoty  a  parametre  najmenej  12  mesiacov od
        okamihu prerušenia napájania.
3.3.2   Kolísanie napájania
        Hmotnostný prietokomer musí merať bez zmeny metrologických
        parametrov,  ak sa  napájacie napätie  zmení alebo  kolíše
        v intervale +5% až -5% od menovitého napájacieho napätia.
3.4     Počítadlá a kontrolný prvok
3.4.1   Počítadlá
        Hmotnostný  prietokomer  musí   mať  počítadlo  alebo  iné
        zariadenie zaznamenávajúce pretečenú hmotnosť.
        Metrologický orgán,  ktorý vydáva rozhodnutie  o schválení
        typu, môže určiť prípady,  pri ktorých sa počítadlom alebo
        iným zariadením zobrazujú aj ďalšie údaje, a to
        a) pretečený objem pri základných podmienkach,
        b) hmotnostný prietok,
        c) objemový prietok plynu pri základných podmienkach.
3.4.1.1 Počítadlo   pozostáva   z   číslicových   valčekov   alebo
        z displeja,  kde číselný  údaj na  danom mieste  počítadla
        predstavuje kilogramy  alebo ich dekadické  násobky, alebo
        podiely.
3.4.1.2 Počítadlo  hmotnostného  prietokomera  plynovodu  musí mať
        najmenej  toľko miest,  aby  hmotnosť  pretečená za  2 000
        hodín pri najväčšom prietoku qmax nezmenila všetky číslice
        na hodnotu 9.
3.4.2   Kontrolný prvok
3.4.2.1 Hmotnostný  prietokomer musí  byť vyhotovený  tak, aby  sa
        jeho  overenie  mohlo  vykonať  s  dostatočnou  presnosťou
        v dostatočne  krátkom   čase.  Na  tento   účel  musí  byť
        hmotnostný   prietokomer   konštruovaný   so   zabudovaným
        kontrolným  prvkom  alebo  s  usporiadaním,  ktoré  umožní
        odčítanie meraného údaja s dostatočnou presnosťou.
3.4.2.2 Hodnota   dielika   kontrolného    prvku   alebo   hodnota
        najmenšieho  zobrazeného  čísla  počítadla  je  menšia ako
        0,1%  pretečenej hmotnosti  meranej počas  troch minút pri
        najväčšom prietoku.
3.4.3   Valčeky a zobrazované čísla počítadiel
        Priemer valčekov, ak sa použijú,  je najmenej 16 mm. Výška
        zobrazovaných číslic na počítadle je najmenej 4 mm.
3.4.4   Odčítanie na počítadle
        Počítadlo  musí byť  vyhotovené tak,  aby sa  na ňom  dalo
        odčítať jednoduchým zoradením číslic.
3.5     Odbery tlaku
3.5.1   Hmotnostné prietokomery  môžu mať na  vstupe a na  výstupe
        tesne  pri pripojení  (prírubách) odbery  statického tlaku
        (rúrkové  vývody) slúžiace  na meranie  straty tlaku. Tlak
        meraný  na  vstupe  predstavuje  referenčný  tlak,  ak  sa
        hmotnostný prietokomer overuje objemovou metódou.
3.5.2   Otvory  na odbery  tlakov majú  priemer najmenej  3 mm. Ak
        odbery tlakov majú tvar  štrbiny, potom tieto štrbiny majú
                šírku  najmenej 2  mm v  smere prúdenia  a plochu prierezu
        najmenej 10 mm2.
3.5.3   Odbery  tlakov  sú  opatrené  prostriedkami  na plynotesné
        uzavretie.
4.      Označenie
4.1     Nápisy
4.1.1   Hmotnostný  prietokomer  musí  mať  na  počítadle alebo na
        skrini štítok, na ktorom sú vyznačené tieto údaje:
        a) značka schváleného typu,
        b) meno výrobcu alebo jeho značka,
        c) maximálny prietok vyjadrený napríklad v tvare:
           qmax = ... kg.h-1,
        d) minimálny prietok vyjadrený napríklad v tvare:
           qmin = ... kg.h-1,
        e) maximálny prevádzkový tlak vyjadrený napríklad v tvare:
           pmax = ... MPa (alebo kPa, bar),
        f) výrobné číslo a rok výroby,
        g) pri  hmotnostných prietokomeroch  vybavených prídavnými
           zariadeniami  uvedenými v  bode 3.2  sa vyznačia  údaje
           uvedené  v   tomto  bode.  Tieto  údaje   môžu  byť  na
           samostatnom štítku na prietokomere,
        h) pri  hmotnostných prietokomeroch  výdajných stojanov sa
           uvádza najmenšie merateľné množstvo vyjadrené napríklad
           v tvare: mmin = ... kg,
        i) kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera.
        Tieto nápisy  musia byť priamo  viditeľné, ľahko čitateľné
        a neodstrániteľné pri používaní hmotnostného prietokomera.
4.1.2   Metrologický orgán,  ktorý vydáva rozhodnutie  o schválení
        typu, môže určiť prípady, v ktorých treba uviesť na štítku
        druh plynu.
4.2     Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek
4.2.1   Všeobecné podmienky
        Miesto  na umiestnenie  značiek  sa  musí zvoliť  tak, aby
        demontáž  časti  hmotnostného  prietokomera  s umiestnenou
        značkou spôsobila poškodenie tejto značky.
4.2.2   Štítok s údajmi
        Štítok  s údajmi  sa nesmie  dať odstrániť  bez poškodenia
        tejto značky.
4.2.3   Na  hmotnostných   prietokomeroch  musia  byť   miesta  na
        umiestnenie overovacej značky  alebo zabezpečovacej značky
        na
        a) všetkých  štítkoch,  na  ktorých  sú  údaje  predpísané
           v bode 4.1,
        b) všetkých  častiach   skrine,  ktoré  nemôžu   byť  inak
           chránené   proti    zásahu   umožňujúcemu   ovplyvnenie
           správnosti merania,
        c) pripojeniach  odpojiteľných prídavných  zariadení alebo
           na ochranných zariadeniach.
5.      Schválenie typu
5.1     Na  technické  skúšky  pri  schvaľovaní  typu sa predkladá
        jedna  vzorka  až  tri  vzorky hmotnostných prietokomerov.
        Vykonávateľ technických  skúšok môže žiadať  o predloženie
        hmotnostných  prietokomerov  viacerých   veľkostí,  ak  sa
        požaduje    súčasné    schvaľovanie    týchto    veľkostí.
        V závislosti  od  výsledku  skúšok  môže  vyžiadať  ďalšie
        vzorky hmotnostných prietokomerov.
5.2     Skúška správnosti hmotnostných prietokomerov plynovodov
5.2.1   Typ  a  vzorky  hmotnostných  prietokomerov  musia  spĺňať
        požiadavky bodu 3.
5.2.2   Hmotnostné  prietokomery  sú  inštalované  v meracej trati
        podľa  návodu výrobcu.  Potrubia pripojené  na vstup  a na
        výstup  hmotnostného prietokomera  majú ten  istý menovitý
        rozmer ako hmotnostný prietokomer.
5.2.3   Určenie krivky chýb
5.2.3.1 Chyby  vzoriek  hmotnostných  prietokomerov  sa  určia pri
        hodnotách prietoku rozložených  v pracovnom rozsahu, ktorý
        je uvedený v bode 2.3.2.
5.2.3.2 Krivka chýb  skúšaných hmotnostných prietokomerov  sa určí
        najmenej pri siedmich prietokoch. Tieto prietoky sú: qmax,
        0,7 qmax, 0,4 qmax, 0,2 qmax, 0,1 qmax, 3 qmin, qmin.
5.2.3.3 Okrem toho rozdiel medzi maximom a minimom krivky chýb ako
        funkcie  prietoku q  v rozsahu  prietoku 0,4  qmax až qmax
        nesmie prekročiť pri žiadnom hmotnostnom prietokomere 1%.
5.2.3.4 Pri   skúškach  hmotnostného   prietokomera  plynovodu  sa
        nezisťuje najmenšie merateľné množstvo.
5.3     Skúška  správnosti   hmotnostného  prietokomera  výdajných
        stojanov
5.3.1   Typ  a  vzorky  hmotnostných  prietokomerov  musia  spĺňať
        požiadavky bodu 3.
5.3.2   Hmotnostné prietokomery sú inštalované vo výdajnom stojane
        alebo sú pripojené na zdroj stlačeného zemného plynu podľa
        návodu výrobcu.  Potrubia pripojené na  vstup a na  výstup
        hmotnostného  prietokomera majú  ten istý  menovitý rozmer
        ako hmotnostný prietokomer.
5.3.3   Chyby  vzoriek  hmotnostných  prietokomerov  sa  určia pri
        plnení tlakovej nádoby, ktorej veľkosť zodpovedá najmenšej
        veľkosti  tlakových  nádob  montovaných  do  vozidiel, pre
        ktoré  je  výdajný  stojan  určený,  napríklad  pre osobné
        automobily, autobusy.
5.3.4   Hodnoty  chýb hmotnostných  prietokomerov sa  stanovia pri
        troch  opakovaných  plneniach  prázdnej  tlakovej  nádoby.
        Ďalej  sa chyby  stanovia pri  dvoch opakovaných plneniach
        nádoby,  v  ktorej  je  tlak  plynu zodpovedajúci 0,2.pmax
        tlakovej nádoby, a pri dvoch opakovaných plneniach nádoby,
        v ktorej  je  tlak  plynu  zodpovedajúci 0,4.pmax tlakovej
        nádoby.
5.3.5   Opakovaným plnením  tlakovej nádoby, v  ktorej sa postupne
        zvyšuje  tlak  plynu  pred  plnením,  stanoví sa najmenšie
        merateľné  množstvo,  pri  ktorom  nie  je ešte prekročená
        najväčšia dovolená chyba podľa bodu 2. Merania sa vykonajú
        na  všetkých vzorkách,  za smerodajnú  sa berie  najväčšia
        hodnota chyby z daných vzoriek.
5.4     Skúška trvanlivosti
5.4.1   Skúška  trvanlivosti  sa   vykoná  stlačeným  plynom.  Keď
        výrobca preukáže, že materiál hmotnostného prietokomera je
        dostatočne odolný  pri pôsobení plynu,  vykonávateľ skúšky
        typu môže  rozhodnúť, aby sa  skúška trvanlivosti vykonala
        vodou.
5.4.2   Trvanie  skúšky  trvanlivosti  hmotnostných  prietokomerov
        plynovodov je upravené tak,  aby odmeraný objem zodpovedal
        najväčšiemu prietoku  počas 1 000 hodín.  Skúška sa skončí
        za  108 dní;  vykonáva  sa  na jednej  vzorke hmotnostného
        prietokomera.
5.4.3   Krivka chýb hmotnostného  prietokomera plynovodu po skúške
        trvanlivosti musí byť v rozsahu najväčších dovolených chýb
        počas používania stanovených v bode 2.
5.4.4   Trvanie  skúšky   trvanlivosti  hmotnostného  prietokomera
        výdajného stojana  je upravené tak,  aby sa vykonal  počet
        najmenej 100  plnení tlakových nádob. Skúška  sa skončí za
        108  dní;  vykonáva  sa   na  jednej  vzorke  hmotnostného
        prietokomera.
5.4.5   Hodnoty  chýb hmotnostného  prietokomera výdajného stojana
        po  skúške  trvanlivosti  musia  byť  v rozsahu najväčších
        dovolených chýb počas používania stanovených v bode 2.
5.4.6   Ak  z  ekonomických   dôvodov  nemožno  zabezpečiť  skúšku
        trvanlivosti  v uvedenom  rozsahu, vykonávateľ technických
        skúšok   môže   stanoviť   iný   postup  vykonania  skúšok
        trvanlivosti.
5.5     Pri  hmotnostných prietokomeroch,  ktoré merajú  pretečenú
        hmotnosť alebo  pretečený objem v  oboch smeroch, musí  sa
        vykonať    skúška   správnosti    oboch   smerov.   Skúška
        trvanlivosti sa vykoná iba pre jeden smer prúdenia plynu.
5.6     Zmena už schváleného typu
        Pri schvaľovaní zmeneného typu už predtým schváleného typu
        vykonávateľ technických skúšok pri schvaľovaní typu, ktorý
        skúšal  pôvodný typ,  rozhodne podľa  charakteru zmeny, či
        a v akom rozsahu sa uplatnia požiadavky bodov 5.1 až 5.3.
6.      Prvotné a následné overenie
6.1     Hmotnostné  prietokomery musia  spĺňať požiadavky  bodu 3,
        hmotnostný prietokomer  sa skúša v  tej polohe, v  akej sa
        bude používať.
6.2     Skúšanie hmotnostného prietokomera plynovodu
6.2.1   Hmotnostné prietokomery sa inštalujú v meracej trati podľa
        návodu výrobcu.  Potrubia pripojené na  vstup a na  výstup
        hmotnostného  prietokomera  majú  mať  ten  istý  menovitý
        rozmer ako hmotnostný prietokomer.
6.2.2   Chyba hmotnostného prietokomera nesmie prekročiť najväčšiu
        dovolenú chybu pri týchto prietokoch:
        a) pri  hmotnostných prietokomeroch  s pracovným  rozsahom
           1 : 20
           qmin, 0,1 qmax, 0,25 qmax, 0,40 qmax, 0,7 qmax, qmax,
        b) pri  hmotnostných prietokomeroch  s pracovným  rozsahom
           1 : 30
           qmin,   0,05 qmax,   0,1 qmax,   0,25 qmax,  0,40 qmax,
           0,7 qmax, qmax,
        c) pri  hmotnostných prietokomeroch  s pracovným  rozsahom
           1 : 50 a vyšším
           qmin,   0,05 qmax,  0,15 qmax,   0,25 qmax,  0,40 qmax,
           0,70 qmax, qmax.
6.2.3   Ak  sa overenie  vykonáva pri  iných prietokoch,  musí byť
        najmenej také účinné ako overovanie podľa bodu 6.2.2.
6.2.4   Hmotnostný prietokomer sa skúša plynom pri tlaku, ktorý je
        blízky prevádzkovému tlaku v  mieste merania. V rozhodnutí
        o schválení typu  možno určiť prípady,  v ktorých sa  môžu
        skúšky vykonávať vodou.
6.3     Skúšanie hmotnostného prietokomera výdajného stojana
6.3.1   Hmotnostné prietokomery sú inštalované vo výdajnom stojane
        podľa  návodu výrobcu.  Potrubia pripojené  na vstup  a na
        výstup  hmotnostného prietokomera  majú ten  istý menovitý
        rozmer ako hmotnostný prietokomer.
6.3.2   Chyba hmotnostného prietokomera nesmie prekročiť najväčšiu
        dovolenú  chybu pri  troch opakovaných  plneniach prázdnej
        tlakovej nádoby.

PRÍL.67

REFRAKTOMETRE

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na vizuálne refraktometre a digitálne refraktometre s najväčšou dovolenou chybou indexu lomu v ráde 10 na -4 a 10 na -5 (ďalej len "refraktometre") ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Digitálne refraktometre pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Vizuálne refraktometre pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Refraktometre schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Refraktometre, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.

5. Refraktometre počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení refraktometrov

1.      Termíny a definície
1.1     Refraktometer  je  meradlo,  ktoré  sa  používa na meranie
        indexu lomu  kvapalín a tuhých  látok alebo veličín  s ním
        funkčne spojených.
1.2     Index  lomu  n  prostredia   je  podiel  rýchlosti  svetla
        v štandardnom  vzduchu   a  rýchlosti  svetla   v  meranom
        prostredí. Je to bezrozmerná  veličina, číslo, ktoré možno
        označiť symbolom RI.
2.      Technické požiadavky
2.1     Opis meradiel
2.1.1   Podľa spôsobu  indikácie výsledku sa  refraktometre členia
        na
        a) vizuálne,
        b) digitálne.
2.1.2   Vizuálny   refraktometer   je   opticko-mechanický  systém
        skladajúci sa z
        a) meracieho    hranola,   pri    niektorých   typoch   aj
           z osvetľovacieho hranola alebo z osvetľovacej doštičky,
        b) stupnice,
        c) optického   systému   na   vizuálne   odčítanie  polohy
           rozhrania  medzi  tmavým  a  svetlým  poľom zo stupnice
           alebo   z  opticko-mechanického   systému  na  vizuálne
           nastavenie  rozhrania  medzi  tmavým  a  svetlým poľom,
           alebo  z obrazu  štrbiny kolimátora  na zámernú  značku
           a na odčítanie meranej hodnoty zo stupnice,
        d) kompenzátora  disperzie  tam,  kde  je  možné merať pri
           bielom svetle,
        e) teplomera indikujúceho teplotu meracieho hranola.
2.1.3   Digitálny   refraktometer  je   opticko-elektrický  systém
        skladajúci sa z
        a) meracieho hranola,
        b) zdroja  svetla s  filtrom  pre  vlnovú dĺžku  lambdaD =
           589,3 nm,
        c) snímača teploty a zo zariadenia na automatickú korekciu
           nameranej hodnoty na 20 stupňov C,
        d) optoelektrického detekčného systému,
        e) digitálneho displeja indikujúceho namerané výsledky.
        Zdrojom   napätia  je   batéria  alebo   elektrická  sieť.
        Digitálne refraktometre  možno pripojiť na  tlačiareň a na
        termostat.
2.2     Konštrukcia
2.2.1   Pohyblivé  časti refraktometra  sa musia  pohybovať ľahko,
        ale nesmú sa pohybovať samovoľne.
2.2.2   Roviny   meracieho   a    osvetľovacieho   hranola   alebo
        osvetľovacej  doštičky  musia  k  sebe  priliehať,  aby sa
        zabránilo vytekaniu vzorky.
2.2.3   Termostatizačná komora meracieho  a osvetľovacieho hranola
        musí byť  hermetická, aby voda  z termostatizačného okruhu
        nevytekala. Musí mať otvor pre teplomer.
2.2.4   Justážne  zariadenie  a  všetky  časti  meradla  sa  musia
        zabezpečiť tak, aby nemohli ovplyvniť výsledok merania.
2.2.5   Dioptrické nastavenie okulára musí  byť najmenej v rozsahu
        od +3 dioptrií do -3 dioptrií.
2.2.6   Zorné  pole musí  byť dobre  osvetlené. Rozhranie  tmavého
        a svetlého poľa alebo obraz štrbiny kolimátora, podľa typu
        refraktometra,  musia  byť  rovnobežné  s delením stupnice
        alebo   so  zámernou   značkou,  alebo   pri  koincidencii
        rozhrania   s  priesečníkom   nitkového  kríža   musí  byť
        rozhranie symetrické s nitkovým krížom.
2.2.7   Hrany refraktometra musia byť zaoblené.
2.2.8   Refraktometre sú graduované pri 20 stupňoch C.
2.3     Materiál
2.3.1   Refraktometer  musí  byť  vyrobený  z  materiálu, na ktorý
        merané  vzorky  a  iné   látky,  s  ktorými  prichádza  do
        kontaktu, nemajú nepriaznivý vplyv.
2.3.2   Tmel a tesnenie, ktorým je merací alebo osvetľovací hranol
        upevnený v kovových rámoch,  musia byť odolné voči meraným
        vzorkám a čistiacim prostriedkom.
2.3.3   Optické komponenty musia  byť zhotovené z vysokokvalitného
        homogénneho,  priezračného  a  stabilného  optického skla.
        Nesmú  byť poškodené,  t.j. nesmú  mať hrubšie  škrabance,
        nataveniny a iné kazy, ktoré sťažujú pozorovanie.
2.4     Stupnica
2.4.1   Stupnica refraktometra môže byť lineárna alebo nelineárna.
        Môže byť
        a) v hodnotách indexu lomu,
        b) v %  alebo v  Brixoch, čo  vyjadruje hmotnostný  podiel
           sacharózy v gramoch v  100 g vodného roztoku, konvenčne
           zodpovedajúci hmotnostnej koncentrácii cukru v ovocných
           šťavách - sušine podľa tabuľky č. 1,
        c) v povolených jednotkách iných veličín funkčne spojených
           s indexom  lomu,  ako  je  objemová  koncentrácia cukru
           v g/l alebo hustota roztoku v kg/l,
        d) v uhlových stupňoch alebo v  dielikoch v prípade, ak je
           k refraktometru priložená prepočtová tabuľka.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
Index lomu ako funkcia hmotnostného podielu sacharózy vo vodnom
                roztoku pri teplote 20 stupňov C
                a vlnovej dĺžke lambda = 589,3 nm
------------------------------------------------------------------
Hmotnostný Index lomu Hmotnostný Index lomu Hmotnostný Index lomu
podiel %       20     podiel %       20     podiel %       20
              nD                    nD                    nD
------------------------------------------------------------------
 0         1,33299      30        1,38115        60     1,44193
 1         1,33442      31        1,38296        61     1,44420
 2         1,33586      32        1,38478        62     1,44650
 3         1,33732      33        1,38661        63     1,44881
 4         1,33879      34        1,38846        64     1,45113
 5         1,34026      35        1,39032        65     1,45348
 6         1,34175      36        1,39220        66     1,45584
 7         1,34325      37        1,39409        67     1,45822
 8         1,34476      38        1,39600        68     1,46061
 9         1,34629      39        1,39792        69     1,46303
10         1,34782      40        1,39986        70     1,46546
11         1,34937      41        1,40181        71     1,46790
12         1,35093      42        1,40378        72     1,47037
13         1,35250      43        1,40576        73     1,47285
14         1,35408      44        1,40776        74     1,47535
15         1,35568      45        1,40978        75     1,47787
16         1,35729      46        1,41181        76     1,48040
17         1,35891      47        1,41385        77     1,48295
18         1,36054      48        1,41592        78     1,48552
19         1,36218      49        1,41799        79     1,48810
20         1,36384      50        1,42009        80     1,49071
21         1,36551      51        1,42220        81     1,49333
22         1,36720      52        1,42432        82     1,49597
23         1,36889      53        1,42647        83     1,49862
24         1,37060      54        1,42862        84     1,50129
25         1,37233      55        1,43080        85     1,50398
26         1,37406      56        1,43299
27         1,37582      57        1,43520
28         1,37758      58        1,43743
29         1,37936      59        1,43967
------------------------------------------------------------------

2.4.2   Značky  stupnice  a  číselné  hodnoty  sa  musia  vyznačiť
        zreteľne. Najmenšia dĺžka dielika  sa musí zvoliť tak, aby
        sa  posuv hraničnej  čiary medzi  dvoma susednými značkami
        zreteľne prejavil v zornom poli.
2.4.3   V zornom  poli  môžu  byť   najviac  dve  stupnice,  každá
        s vlastným  delením,  zreteľne  od  seba  vzdialené  alebo
        oddelené súvislou čiarou.
2.5     Meracie jednotky
        Meracie jednotky podľa bodu 2.4.1 musia byť uvedené
        a) pri vizuálnych refraktometroch na stupnici meradla,
        b) pri  digitálnych  refraktometroch  na  displeji meradla
           alebo na paneli meradla.
2.6     Merací rozsah
2.6.1   Maximálny  merací rozsah  pre lambdaD  je od  1,28 do 1,82
        v hodnotách indexu lomu.
2.6.2   Stupnica  refraktometra môže  pokrývať len  časť meracieho
        rozsahu  uvedeného v  bode 2.6.1  a nemusí  sa začínať  od
        referenčného bodu  pre destilovanú vodu, t.j. od hodnoty
         20
        nD = 1,33299.
2.6.3   Meradlá  overené v  obmedzenom meracom  rozsahu musia  byť
        označené nápisom:  "OVERENÉ V ROZSAHU  STUPNICE od ...  do
        ...".
2.7     Teplomer
2.7.1   Refraktometre  musia mať  kalibrovaný teplomer  na meranie
        teploty meracieho hranola.
2.7.2   Teplotu  možno  merať  odporovým  alebo  skleným ortuťovým
        teplomerom s  minimálnym meracím rozsahom od  10 stupňov C
        do 30 stupňov C.
2.7.3   Vizuálne refraktometre s najväčšou dovolenou chybou v ráde
        10 na -4 majú sklený          ortuťový teplomer s hodnotou dielika
        stupnice  najviac 1  stupeň C  s kombinovanou  štandardnou
        neistotou kalibrácie  uc = 0,5  stupňa C. Meranie  teploty
        s uvedenou presnosťou umožňuje zaradenie meradla do triedy
        presnosti III  v prípade, ak sa  používa na meranie látok,
        ktorých  teplotná  závislosť  indexu  lomu je porovnateľná
        s teplotnou  závislosťou  cukornatých   roztokov  1.10  na
        -4/stupňov C  až 2.10 na  -4/stupňov C. Kolísanie  teploty
        termostatu   zabezpečujúceho   termostatizáciu   meracieho
        hranola môže  byť najviac +  -0,3 stupňa C.  Refraktometre
        bez možnosti termostatizácie meracieho hranola sa zaraďujú
        do triedy presnosti V.
2.7.4   Ak  sa  refraktometre  používajú  na  meranie  technických
        kvapalín  na báze  olejov, organických  a iných  kvapalín,
        ktorých teplotná závislosť indexu  lomu je väčšia ako 2.10
        na -4/stupňov C, možno ich zaradiť do triedy presnosti III
        iba  vtedy,   ak  sa  používa   sklený  ortuťový  teplomer
        s hodnotou  dielika stupnice  0,1 stupňa  C s kombinovanou
        štandardnou  neistotou  kalibrácie  uc  =  0,05  stupňa C.
        Kolísanie      teploty      termostatu     zabezpečujúceho
        termostatizáciu  meracieho  hranola  môže  byť  najviac  +
        -0,05  stupňa  C.  Ak  parametre  teplomera  a  termostatu
        spĺňajú  podmienky  bodu  2.7.3,  sú  zaradené  do  triedy
        presnosti  IV. Refraktometre  bez možnosti termostatizácie
        meracieho hranola sa zaraďujú do triedy presnosti V.
2.7.5   Vizuálne refraktometre s najväčšou dovolenou chybou v ráde
        10 na  -5 zaradené do tried  presnosti I a II  majú sklený
        ortuťový teplomer  s hodnotou dielika  stupnice 0,1 stupňa
        C s  kombinovanou  štandardnou  neistotou  kalibrácie uc =
        0,05    stupňa    C.    Kolísanie    teploty    termostatu
        zabezpečujúceho termostatizáciu meracieho hranola môže byť
        najviac + -0,02 stupňa C.
2.7.6   Digitálne  refraktometre  tried  presnosti  I  a  II  majú
        rozlíšenie teploty na displeji 0,1 stupňa C. Refraktometre
        s nižšou  triedou  presnosti  nemusia  indikovať  nameranú
        teplotu na displeji.

3.      Značky a nápisy
        Refraktometer sa označí najmenej týmito údajmi:
        a) značkou výrobcu,
        b) typom,
        c) výrobným číslom,
        d) značkou    schváleného    typu    pri   refraktometroch
           podliehajúcich schváleniu typu.

4.      Metrologické požiadavky
        Podľa najväčších dovolených chýb sa vizuálne refraktometre
        a digitálne   refraktometre  zaraďujú   do  piatich  tried
        presnosti podľa tabuľky č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
      Trieda presnosti            Najväčšia dovolená chyba
                                  (v hodnotách indexu lomu)
------------------------------------------------------------------
            I                           + -5.10 na -5
            II                          + -1.10 na -4
            III                         + -2.10 na -4
            IV                          + -5.10 na -4
            V                           + -10.10 na -4
------------------------------------------------------------------

5.      Referenčné a pracovné podmienky
5.1     Referenčné podmienky
5.1.1   Referenčné podmienky v štandardnom vzduchu:
        a) teplota                         20 stupňov C,
        b) atmosférický tlak               101,325 kPa,
        c) relatívna vlhkosť               50%,
        d) obsah CO2                       0,03% objemové,
        e) vlnová dĺžka lambdaD            589,3 nm,
        f) index lomu štandardného vzduchu 1,00027191.
5.1.2   Referenčné podmienky pre digitálne refraktometre:
        a) teplota vzduchu         20 stupňov C + -2 stupne C,
        b) teplota meracieho hranola
           bez termostatizácie     20 stupňov C + -2 stupne C,
        c) teplota meracieho hranola
           s termostatizáciou      20 stupňov C + -0,05 stupňa C,
        d) sieťové napätie         nominálne napätie + -2%,
        e) sieťová frekvencia      nominálna frekvencia + -0,4%.
5.1.3   Referenčné podmienky pre vizuálne refraktometre:
        a) teplota vzduchu         20 stupňov C + -2 stupne C,
        b) teplota meracieho
           hranola                 20 stupňov C s presnosťou podľa
                                   bodov 2.7.3 až 2.7.5,
        c) tlak vzduchu (len pre
           triedu presnosti I)     98,6 kPa až 104,0 kPa,
        d) kolísanie teploty
           termostatu              podľa bodov 2.7.3 až 2.7.5.
5.2     Pracovné podmienky
5.2.1   Pracovné podmienky pre digitálne refraktometre:
        a) teplota vzduchu         15 stupňov C až 30 stupňov C,
        b) sieťové napätie         nominálne napätie +10%, -15%,
        c) sieťová frekvencia      nominálna frekvencia + -2%.
5.2.2   Pracovné   podmienky  pre   vizuálne  refraktometre  tried
        presnosti II, III, IV a V:
        a) teplota vzduchu         15 stupňov C až 25 stupňov C,
        b) teplota meracieho
           hranola                 20 stupňov C s presnosťou podľa
                                   bodov 2.7.3 až 2.7.5,
        c) kolísanie teploty
           termostatu              podľa bodov 2.7.3 až 2.7.5.
5.2.3   Pracovné  podmienky  pre   vizuálne  refraktometre  triedy
        presnosti I:
        a) teplota vzduchu         18 stupňov C až 22 stupňov C,
        b) teplota meracieho
           hranola                 20 stupňov C s presnosťou podľa
                                   bodu 2.7.5,
        c) kolísanie teploty
           termostatu              podľa bodu 2.7.5.
6.      Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu digitálnych
        refraktometrov
6.1     Vonkajšia obhliadka a kontrola funkčnosti
6.1.1   Pri   vonkajšej   obhliadke   a   kontrole  funkčnosti  sa
        kontroluje splnenie požiadaviek uvedených  v bodoch 2 a 3.
        Kontrola funkčnosti meradla  spočíva v kontrole funkčnosti
        displeja a tlačidiel po pripojení na sieť.
6.1.2   Kontrola  hermetickosti termostatizačnej  komory sa vykoná
        pri zapnutom termostate.
6.2     Pred  začatím  skúšok  metrologických  parametrov musí byť
        refraktometer umiestnený najmenej 6 hodín v laboratóriu.
6.3     Skúška     metrologických     parametrov    refraktometrov
        s možnosťou pripojenia na termostat sa skladá z
        a) justáže meradla a zo sledovania driftu nuly,
        b) nepriamej kalibrácie snímača  teploty v intervale od 15
           stupňov C do 30 stupňov C,
        c) kalibrácie stupnice pri teplote 20 stupňov C,
        d) kalibrácie  stupnice  pri  teplote  15  stupňov  C a 30
           stupňov C.
        Skúška  metrologických parametrov  pri refraktometroch bez
        možnosti pripojenia na termostat sa skladá z
        a) justáže meradla a zo sledovania driftu nuly,
        b) kalibrácie  stupnice pri  teplote  18  stupňov C  až 22
           stupňov C.
6.3.1   Justáž meradla a sledovanie driftu nuly
        Refraktometer  sa najustuje  spôsobom predpísaným výrobcom
        a drift nuly sa sleduje počas 4 hodín.
        Musí byť menší ako  polovica dielika stupnice. Po skončení
        kalibrácie  stupnice sa  najustovanie skontroluje. Rozdiel
        medzi výberovým priemerom z desiatich odčítaní a menovitou
        hodnotou indexu lomu vody
        20
        nD =  1,33299 musí byť menší  ako polovica hodnoty dielika
        stupnice.
6.3.2   Nepriama  kalibrácia  snímača  teploty  v  intervale od 15
        stupňov C do 30 stupňov C
        Na merací hranol vytemperovaný na  15 stupňov C sa nanesie
        destilovaná  voda.  Po  vyrovnaní  jej  teploty s teplotou
        meracieho  hranola  sa  vykoná  desať  meraní  automaticky
        korigovaných na 20 stupňov C a vypočíta sa z nich výberový
        priemer. Postup  sa opakuje s  krokom maximálne 5  stupňov
        C až  po  30  stupňov  C  a  potom  pre medziľahlé teploty
        v opačnom   poradí.  Absolútna   hodnota  rozdielu   medzi
        výberovými priemermi  z meraní pri  jednotlivých teplotách
        automaticky  korigovaných  na  20  stupňov  C  a menovitou
        hodnotou  indexu  lomu  vody  pri  teplote  20  stupňov C,
        20
        nD = 1,33299 nesmie  prekročiť absolútnu hodnotu najväčšej
        dovolenej chyby pre požadovanú triedu presnosti podľa bodu
        4.
6.3.3   Kalibrácia stupnice pri teplote 20 stupňov C
        Stupnica  refraktometra  sa  kalibruje  minimálne  v troch
        bodoch meracieho  rozsahu, ale maximálne s  krokom 1.10 na
        -1.  Pri kalibrácii  sa používajú  etalónové kvapaliny. Po
        najustovaní  meradla  sa  na  vytemperovaný  merací hranol
        nanesie   výrobcom  predpísané   množstvo  kvapaliny.   Po
        uplynutí výrobcom predpísanej  doby temperovania sa vykoná
        desať meraní a vypočíta sa z nich výberový priemer. Merací
        hranol sa očistí a postup sa zopakuje ešte päťkrát. Žiadna
        absolútna   hodnota   rozdielu   jednotlivých   výberových
        priemerov  a  menovitej  hodnoty  etalónu nesmie prekročiť
        absolútnu hodnotu najväčšej dovolenej chyby pre požadovanú
        triedu presnosti podľa bodu 4.
6.3.4   Kalibrácia stupnice pri teplote 15  stupňov C a 30 stupňov
        C
        Stupnica  refraktometra   sa  kalibruje  v   dvoch  bodoch
        rovnomerne  rozložených  na  stupnici.  V  každom  bode sa
        vykonajú najmenej tri série po desiatich meraniach. Spôsob
        vyhodnotenia je ako v bode 6.3.3.
6.3.5   Kalibrácia  stupnice  pri  teplote  18  stupňov  C  až  22
        stupňov C
        Postup  je rovnaký  ako v  bode 6.3.3  s tým rozdielom, že
        teplota meracieho  hranola sa meria  kontaktným teplomerom
        položeným  čo  najbližšie  k  meraciemu  hranolu. Namerané
        výsledky sa  pomocou známych teplotných  korekcií korigujú
        na 20 stupňov C a následne vyhodnotia ako v bode 6.3.3.
6.4     Žiadateľ  o  schválenie   typu  predloží  výsledky  skúšok
        vykonaných výrobcom:
        a) kalibrácie  stupnice  pri  teplote  15  stupňov  C a 30
                   stupňov C,
        b) kalibrácie snímača teploty v celom pracovnom rozsahu,
        c) skúšky  vplyvu elektrickej  poruchy pri refraktometroch
           napájaných zo siete,
        d) skúšky vplyvu mechanického šoku.
6.4.1   Kalibrácia snímača teploty v celom pracovnom rozsahu
        Kalibrácia snímača teploty sa vykoná pred jeho zabudovaním
        do meradla.
6.4.2   Skúšky vplyvu elektrickej poruchy
        Údaj na displeji sa nesmie líšiť od údaja refraktometra za
        referenčných podmienok o viac ako jeden digit pri redukcii
        napätia  o 100%  počas 10  ms  a  o 50%  počas 20  ms, pri
        elektrickom impulze 1  kV, pri elektrostatickom vzduchovom
        výboji 8 kV a pri elektrostatickom kontaktnom výboji 6 kV.
6.4.3   Skúška vplyvu mechanického šoku
        Rozdiel nameraných výsledkov pre jednu etalónovú kvapalinu
        pred pádom refraktometra a po ňom z výšky 50 mm nesmie byť
        väčší ako jeden digit.
6.5     Postup technických skúšok  pri schvaľovaní typu ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

7.      Metódy skúšania pri overení
7.1     Metódy skúšania pri overení vizuálnych refraktometrov
7.1.1   Vonkajšia obhliadka a kontrola funkčnosti
7.1.1.1 Pri   vonkajšej   obhliadke   a   kontrole  funkčnosti  sa
        kontrolujú požiadavky uvedené v bodoch 2 a 3.
7.1.1.2 Kontrola     hermetickosti     termostatizačnej     komory
        a pripojenia teplomera sa vykoná pri zapnutom termostate.
7.1.2   Pred  začatím  skúšok  metrologických  parametrov musí byť
        refraktometer umiestnený najmenej 6 hodín v laboratóriu.
7.1.3   Skúška metrologických parametrov sa skladá z
        a) justáže meradla  pri teplote 20 stupňov  C pred začatím
           kalibrácie a z jej kontroly po skončení kalibrácie,
        b) kalibrácie   otáčavého   kompenzátora   disperzie   pri
           refraktometroch   merajúcich  pri   bielom  svetle  pri
           teplote 20 stupňov C,
        c) kalibrácie stupnice pri teplote 20 stupňov C.
7.1.3.1 Justáž meradla
        Justáž meradla sa vykoná podľa návodu výrobcu. Po skončení
        kalibrácie sa vykoná jej kontrola. Počas kalibrácie nesmie
        nastať žiadna zmena v justáži meradla.
7.1.3.2 Kalibrácia otáčavého kompenzátora disperzie
        Medzi vytemperovaný merací a osvetľovací hranol sa nanesie
        destilovaná voda a 5 minút sa temperuje pri
teplote 20 stupňov C. Pri kompenzátoroch otočných o 360 stupňov sa
        pri osvetlení  bielym svetlom porovnajú  výberové priemery
        päťnásobného   odčítania  polohy   bezfarebného  rozhrania
        v dvoch  polohách  kompenzátora  disperzie.  Pri ponorných
        refraktometroch,   ktorých  kompenzátor   je  otočný   len
        v určitom  rozsahu,  sa  pri  osvetlení sodíkovou výbojkou
        porovnajú   výberové   priemery   päťnásobného   odčítania
        v krajných polohách kompenzátora disperzie. Ich rozdiel je
        chyba  kompenzátora  disperzie,   ktorá  sa  v  absolútnej
        hodnote   zohľadní   v   bode   7.1.3.3.  Meradlá  overené
        v obmedzenom  rozsahu  kompenzátora   musia  byť  označené
        nápisom: "OVERENÉ V ROZSAHU KOMPENZÁTORA od ... do ...".
7.1.3.3 Kalibrácia stupnice pri teplote 20 stupňov C
        Stupnica  refraktometra  sa  kalibruje  najmenej  v  troch
        bodoch  meracieho rozsahu,  ale najviac  s krokom  1.10 na
        -1.  Výnimku  tvoria  ponorné  refraktometre  a  tie ručné
        Abbeho  refraktometre, pre  ktoré vzhľadom  na ich  merací
        rozsah <=4.10 na -2 stačí kalibrácia v dvoch bodoch.
        Na kalibráciu stupnice  Abbeho refraktometrov sa používajú
        etalónové  kvapaliny.  Absolútna  hodnota  rozdielu  medzi
        výberovým  priemerom  z  dvoch  sérií  meraní  po  piatich
        odčítaniach   a   menovitou   hodnotou   etalónu  zväčšená
        o absolútnu  hodnotu chyby  kompenzátora disperzie  nesmie
        prekročiť absolútnu hodnotu  najväčšej dovolenej chyby pre
        požadovanú triedu  presnosti podľa bodu  4. Pri kalibrácii
        stupnice ručných refraktometrov, ktorých merací hranol nie
        je   zabudovaný  do   termostatizačnej  komory,  kolísanie
        teploty  vzduchu nesmie  prekročiť  +  -0,5 stupňa  C. Pri
        meraní cukornatých  roztokov (ovocných štiav  a džúsov) sa
        používa tabuľka č. 3.
        Na    kalibráciu    stupnice    ponorných   refraktometrov
        a refraktometrov  s  V-blokom  sa  používajú dva etalónové
        hranoly   z  optického   skla.  Pri   kalibrácii  stupnice
        ponorných refraktometrov kolísanie  teploty vzduchu nesmie
        prekročiť  +  -0,5  stupňa  C.  Absolútna hodnota rozdielu
        medzi  rozdielom  výberových  priemerov  zo šiestich sérií
        meraní po  piatich odčítaniach dvoch  etalónových hranolov
        a rozdielom  menovitých  hodnôt   týchto  etalónov  nesmie
        prekročiť absolútnu hodnotu  najväčšej dovolenej chyby pre
        požadovanú triedu presnosti podľa bodu 4.
        Pri kalibrácii  stupnice refraktometrov s  V-blokom žiadna
        absolútna  hodnota  rozdielu   medzi  výberovým  priemerom
        a menovitou  hodnotou etalónu  nesmie prekročiť  absolútnu
        hodnotu pre požadovanú triedu presnosti podľa bodu 4.

Tabuľka č. 3

--------------------------------------------------------------------------------------------
Teplotné korekcie pri meraní koncentrácie vodných roztokov sacharózy vzťahujúce
sa na teplotu 20 stupňov C a vlnovú dĺžku lambda=589,3 nm
--------------------------------------------------------------------------------------------
t                                Hmotnostný podiel (%)


--------------------------------------------------------------------------------------------
stupňov
C   0     5   10   15   20   25   30   35   40   45   50   55   60   65   70   75   80  85
--------------------------------------------------------------------------------------------
--------------------------------------------------------------------------------------------
10 0,52 0,56 0,59 0,61 0,64 0,67 0,69 0,71 0,72 0,74 0,74 0,74 0,75 0,76 0,77  -    -    -
11 0,48 0,51 0,54 0,55 0,58 0,61 0,63 0,65 0,65 0,67 0,67 0,67 0,68 0,68 0,69  -    -    -
12 0,44 0,47 0,49 0,50 0,52 0,55 0,57 0,58 0,58 0,60 0,60 0,60 0,60 0,61 0,61  -    -    -
13 0,39 0,42 0,43 0,44 0,46 0,49 0,50 0,51 0,51 0,53 0,53 0,53 0,53 0,53 0,53  -    -    -
14 0,35 0,37 0,38 0,39 0,40 0,42 0,43 0,44 0,44 0,45 0,45 0,45 0,45 0,45 0,46  -    -    -
15 0,29 0,31 0,32 0,33 0,34 0,35 0,36 0,37 0,37 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,37 0,37
16 0,24 0,25 0,26 0,27 0,28 0,28 0,29 0,30 0,30 0,30 0,31 0,31 0,31 0,31 0,31 0,30 0,30 0,30
17 0,18 0,19 0,20 0,20 0,21 0,21 0,22 0,22 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,22
18 0,12 0,13 0,14 0,14 0,14 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15
19 0,06 0,06 0,07 0,07 0,07 0,07 0,07 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,07
--------------------------------------------------------------------------------------------
                        pripočítať k hmotnostnému podielu
--------------------------------------------------------------------------------------------
21 0,06 0,07 0,07 0,07 0,07 0,07 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,07
22 0,13 0,14 0,14 0,14 0,14 0,15 0,15 0,16 0,16 0,16 0,16 0,16 0,16 0,16 0,15 0,15 0,15 0,15
23 0,20 0,21 0,21 0,22 0,22 0,23 0,23 0,23 0,23 0,24 0,24 0,24 0,24 0,23 0,23 0,23 0,23 0,22
24 0,27 0,28 0,29 0,29 0,30 0,30 0,31 0,31 0,31 0,32 0,32 0,32 0,32 0,31 0,31 0,31 0,30 0,30
25 0,34 0,35 0,36 0,37 0,38 0,38 0,39 0,39 0,40 0,40 0,40 0,40 0,40 0,39 0,39 0,39 0,38 0,37
26 0,42 0,43 0,44 0,45 0,46 0,46 0,47 0,47 0,48 0,48 0,48 0,48 0,48 0,47 0,47 0,46 0,46 0,45
27 0,50 0,51 0,52 0,53 0,54 0,55 0,55 0,56 0,56 0,56 0,56 0,56 0,56 0,55 0,55 0,54 0,53 0,52
28 0,58 0,59 0,60 0,61 0,62 0,63 0,64 0,64 0,64 0,65 0,65 0,64 0,64 0,64 0,63 0,62 0,61 0,60
29 0,66 0,67 0,68 0,69 0,70 0,71 0,72 0,73 0,73 0,73 0,73 0,73 0,72 0,72 0,71 0,70 0,69 0,68
30 0,74 0,75 0,77 0,78 0,79 0,80 0,81 0,81 0,81 0,82 0,81 0,81 0,81 0,80 0,79 0,78 0,77 0,75
--------------------------------------------------------------------------------------------

7.2     Metódy skúšania pri overení digitálnych refraktometrov
        Pri overení  sa postupuje podľa  bodov 6.1.1, 6.1.2,  6.2,
        6.3.1, 6.3.2, 6.3.3, 6.3.4 a 6.3.5. Sledovanie driftu nuly
        uvedené v bode 6.3.1 sa  vykoná počas 30 minút. Kalibrácia
        stupnice  uvedená v  bode  6.3.3  sa pri  meradlách triedy
        presnosti  I  opakuje   najmenej  trikrát,  pri  ostatných
        meradlách najmenej dvakrát.
        Meradlá  overené v  obmedzenom rozsahu  teploty musia  byť
        označené  nápisom: "OVERENÉ  V ROZSAHU  TEPLOTY od  ... do
        ...".
7.3     Postup  pri   prvotnom  a  následnom   overení  ustanovuje
        príslušná slovenská technická norma.

PRÍL.68

AUTOMATICKÉ HLADINOMERY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na automatické hladinomery (ďalej len "hladinomer"), ktoré sa používajú na meranie výšky hladiny kvapalín ako určené meradlá podľa § 8 zákona v stacionárnych nádržiach používaných ako meradlá objemu (ďalej len "nádrž") na účely podľa § 8 zákona vo funkcii určených meradiel. Objem kvapaliny uskladnenej v nádrži alebo zmena objemu kvapaliny v nádrži sa určuje na základe merania výšky hladiny kvapaliny hladinomerom v overenej nádrži.

2. Táto príloha sa vzťahuje na

a) plavákový (kontaktný) hladinomer, ktorého snímač výšky hladiny kvapaliny je v kontakte s meranou hladinou kvapaliny,

b) elektronický (nekontaktný) hladinomer pracujúci na princípe vyžiarenia a odrazu elektromagnetického vlnenia od meranej hladiny kvapaliny.

3. Hladinomer pred uvedením na trh podlieha prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Hladinomer, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou a zabezpečovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.

5. Hladinomer počas používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení hladinomerov

1.      Termíny a definície

1.1     Hladinomer je meradlo určené  na automatické meranie výšky
        hladiny kvapaliny  obsiahnutej v nádrži  vzhľadom k rovine
        nulovej úrovne.

1.2     Rovina  nulovej  úrovne  je  pevná  referenčná  úroveň, ku
        ktorej sa určuje výška hladiny kvapaliny.

1.3     Vertikálna  meracia  os  je  virtuálna  priamka  vedúca zo
        stredu montážnej príruby hladinomera kolmo na hladinu.

1.4     Nulový   bod   je   priesečník   roviny   nulovej   úrovne
        a vertikálnej  meracej  osi  alebo  priesečník vertikálnej
        meracej osi  a dna nádrže, ak  nie je špecifikovaná rovina
        nulovej úrovne inak.

1.5     Výška hladiny je kolmá vzdialenosť (najmenšia vzdialenosť)
        medzi hladinou kvapaliny a nulovým bodom.

1.6     Snímač  je časť  hladinomera, ktorý  sníma povrch  hladiny
        kvapaliny  a odovzdáva  informáciu indikačnému  zariadeniu
        hladinomera priamo alebo cez prevodník.

1.7     Pohyblivý snímač  je snímač, ktorý  sa vertikálne pohybuje
        spolu s hladinou kvapaliny.

1.8     Statický  snímač  je  snímač,  ktorý  sníma  výšku hladiny
        kvapaliny zo stacionárnej polohy.

1.9     Korekčný   snímač  je   snímač,  ktorý   meria  relevantnú
        vlastnosť kvapaliny  a/alebo média nad  hladinou kvapaliny
        a slúži   na  výpočet   korekcie  meranej   výšky  hladiny
        kvapaliny.   Hladinomer  môže   mať  niekoľko   korekčných
        snímačov, napríklad  na zavedenie korekcie  teploty, tlaku
        a pod.

1.10    Indikačné zariadenie je  zariadenie, ktoré zobrazuje alebo
        tlačí  výsledok merania  a môže  byť súčasťou  hladinomera
        alebo je externým zariadením.

1.11    Kontrolné   zariadenie  je   zariadenie,  ktoré   umožňuje
        detekciu  chýb činnosti  hladinomera a  môže byť  súčasťou
        hladinomera.

1.12    Kalibračná  tabuľka  nádrže  je  tabuľka,  ktorá vyjadruje
        vzťah medzi  výškou hladiny kvapaliny  a objemom kvapaliny
        obsiahnutej v nádrži za špecifikovaných podmienok.

1.13    Pracovné   podmienky   sú   súborom   stanovených   hodnôt
        ovplyvňujúcich   veličín,  za   ktorých  hladinomer  spĺňa
        technické podmienky určené výrobcom.

1.14    Referenčné podmienky  sú súborom pevne  stanovených hodnôt
        ovplyvňujúcich    veličín,   za    ktorých   sa   vykonáva
        metrologická  skúška  a  umožňuje  porovnávanie  výsledkov
        meraní.

1.15    Chyba  údaja  (indikácie)  hladinomera  deltaL  je rozdiel
        medzi  údajom hladinomera  a konvenčne  skutočnou hodnotou
        meranej veličiny.

        deltaL = LH - LE,       (1)

        kde LH je  hodnota  výšky   hladiny  kvapaliny  indikovaná
               hladinomerom,
            LE je   konvenčne  skutočná   hodnota  výšky   hladiny
               kvapaliny udávaná etalónom.

1.16    Relatívna  chyba údaja  (indikácie) hladinomera  deltaL je
        chyba,  ktorá  sa  vypočíta   z  chyby  údaja  (indikácie)
        hladinomera  deltaL  a   konvenčne  skutočnej  hodnoty  LE
        udávanej etalónom podľa vzťahu

                 deltaL
        deltaL = ------         (2)
                 LE

2.      Technické požiadavky

2.1     Hladinomer  sa skladá  najmenej zo  snímača a  prevodníka.
        Indikačné zariadenie  môže byť súčasťou  hladinomera alebo
        je externým zariadením.

2.2     V elektronickom   hladinomeri   snímač   tvorí  vysielacia
        a prijímacia   anténa.  Anténová   časť  s  elektronickými
        obvodmi  a  prevodníkom  tvoria  spravidla  jeden montážny
        celok.

2.3     Konštrukčné prvky a  materiály hladinomera musia zaručovať
        stálosť  metrologických   parametrov  uvádzaných  výrobcom
        a spoľahlivosť funkcie pri dlhodobom používaní.

2.4     Konštrukcia    hladinomera   musí    umožniť   umiestnenie
        overovacích  a  zabezpečovacích  značiek  a  vylúčiť zmenu
        nastavenia  a  metrologických  parametrov  hladinomera bez
        porušenia týchto značiek.

2.5     Elektronická   časť  hladinomera   (prevodník)  musí   byť
        konštruovaná tak,  aby sa bez  porušenia overovacích alebo
        zabezpečovacích značiek nedalo zmeniť nastavenie, chránené
        metrologické   parametre  ani   údaje  uložené   v  pamäti
        hladinomera.

2.6     Indikácia  výšky  hladiny  kvapaliny  musí obsahovať názov
        alebo symbol  meracej jednotky. Je  dovolené aj zobrazenie
        údaja, ktorý  nie je predmetom  metrologickej kontroly, ak
        je   zaručené,  že   nemôže  dôjsť   k  zámene   s  údajom
        podliehajúcim metrologickej kontrole.

2.7     Pri  číslicovej  indikácii  meraného  údaja  výšky hladiny
        kvapaliny    hodnota   poslednej    zobrazovanej   číslice
        (rozlišovacia schopnosť) nesmie byť väčšia ako 1 mm.

2.8     Pri  analógovej  indikácii  meraného  údaja  výšky hladiny
        kvapaliny hodnota dielika nesmie byť väčšia ako 1mm.

2.9     Hladinomer  môže  mať  jedno  alebo  niekoľko  indikačných
        zariadení.

2.10    Indikačné  zariadenie  môže   byť  spoločné  pre  niekoľko
        hladinomerov.  Musí  však   byť  jednoznačné,  ku  ktorému
        hladinomeru sa vzťahuje indikácia.

2.11    Ak má hladinomer viac  ako jedno indikačné zariadenie, ich
        zobrazované  údaje  sa  nesmú   od  seba  líšiť  viac  ako
        o jednotku  posledného  zobrazovaného  miesta  (1 mm alebo
        0,1 mm).

2.12    Hladinomer  musí  indikovať  meranú  hodnotu výšky hladiny
        kvapaliny   nepretržite  alebo   po  prijatí   vonkajšieho
        riadiaceho signálu.

2.13    Hladinomer musí poskytovať informáciu o ukončení meracieho
        cyklu. V prípade možnosti  nastavenia voľby času ustálenia
        meranej hodnoty, výrobca uvedie čas potrebný na odčítanie.

2.14    Pre  plavákový  hladinomer  výrobca  určí spôsob upevnenia
        plaváka  na závesné  lanko  a  hodnotu ponoru  plaváka, na
        ktorú  sa nastaví  hladinomer, aby  sa dodržali  najväčšie
        dovolené chyby merania výšky  hladiny kvapaliny podľa bodu
        3.2.

2.15    Ak je  plavákový snímač v  statickom stave a  je pod alebo
        nad   meranou   hladinou,    indikačné   zariadenie   musí
        jednoznačne indikovať, že údaj nezodpovedá skutočnej výške
        hladiny.

2.16    Ak  hladinomer  meria  viac  ako  jednu  veličinu, výrobca
        predpíše  postupnosť nastavovania  jednotlivých údajov  na
        hladinomere.

2.17    Výrobca hladinomera musí v technickej dokumentácii uviesť,
        či indikovaný výsledok merania  výšky hladiny kvapaliny sa
        (automaticky) koriguje podľa hodnôt korekčných snímačov.

2.18    Výrobca   hladinomera  musí   v  technickej   dokumentácii
        najmenej určiť
        a) typ a technickú charakteristiku meranej kvapaliny,
        b) teplotný rozsah použitia pre daný typ kvapaliny,
        c) rozsah pracovných tlakov pri meraní v nádrži,
        d) rozsah   hustoty   kvapaliny   a   média  nad  hladinou
           kvapaliny,
        e) merací  rozsah  hladinomera  pri  meraní  výšky hladiny
           kvapaliny,
        f) merací  rozsah ostatných  meraných veličín,  ak je daná
           možnosť merania.

2.19    Hladinomer  určený  pre  kvapalné  palivá  a  iné  horľavé
        kvapaliny určený na použitie v prostredí s nebezpečenstvom
        výbuchu  musí  navyše  zodpovedať  požiadavkám príslušných
        všeobecne záväzných právnych predpisov. ¹⁾

3.      Metrologické požiadavky

3.1     Triedy presnosti
        Hladinomery  sú klasifikované  podľa najväčších dovolených
        chýb do tried presnosti 2, 3 a 4.

3.2     Najväčšie dovolené chyby sú uvedené v tabuľke č. 1. Platia
        pri overení  hladinomera v referenčných  podmienkach a pri
        overení  hladinomera  po  inštalácii  na  nádrž  (bod 5.3)
        a v prevádzke.
        Najväčšia  dovolená  chyba  hladinomera  je väčšia hodnota
        z hodnôt  udávaných pre  triedy presnosti  2, 3  a 4 podľa
        tabuľky  č. 1,  pričom údaj  v percentách  sa vzťahuje  na
        meranú výšku hladiny.

Tabuľka č. 1
----------------------------------------------------------------------
                          Najväčšie dovolené chyby
----------------------------------------------------------------------
                                Trieda presnosti
----------------------------------------------------------------------
                           2                3               4
----------------------------------------------------------------------
v referenčných
podmienkach         + -2 mm + -0,02% + -3 mm + -0,03% + -4 mm + -0,06%
----------------------------------------------------------------------
        po inštalácii
na nádrž
a v prevádzke       + -3 mm + -0,04% + -4 mm + -0,06% + -5 mm + -0,10%
----------------------------------------------------------------------

3.3     Najväčšia dovolená chyba hysterézy  pri zmene smeru pohybu
        hladiny je
        - 2 mm pre hladinomer triedy presnosti 2,
        - 3 mm pre hladinomer triedy presnosti 3,
        - 4 mm pre hladinomer triedy presnosti 4.

4.      Označenie

4.1     Hladinomery musia byť čitateľne  a jasne označené štítkom,
        ktorý musí obsahovať najmenej tieto údaje:
        a) meno výrobcu alebo jeho značku,
        b) typ hladinomera,
        c) výrobné číslo a rok výroby,
        d) merací rozsah,
        e) triedu presnosti.

5.      Prvotné a následné overenie

5.1     Prvotné  a  následné   overenie  hladinomera  sa  vykonáva
        v dvoch etapách. Prvá etapa  sa vykoná pred inštaláciou na
        nádrž - v referenčných  podmienkach, druhá etapa sa vykoná
        po inštalácii na nádrž.

5.2     Overenie pred inštaláciou na nádrž
5.2.1   Referenčné podmienky:
        a) teplota  okolia  (20  +  -2)  stupne  C, dovolená zmena
           teploty počas skúšky + -1 stupeň C,
        b) atmosférický tlak vzduchu (101 + -3) kPa,
        c) relatívna vlhkosť vzduchu od 35% do 75%, dovolená zmena
           počas skúšky + -15% relatívnej vlhkosti.
5.2.2   Pri overení hladinomera pred inštaláciou na nádrž sa vykoná
        a) vonkajšia prehliadka,
        b) funkčná skúška,
        c) stanovenie počiatočnej chyby,
        d) stanovenie chyby meradla v jednom smere (zhora nadol),
        e) stanovenie chyby meradla v druhom smere (zdola nahor),
        f) stanovenie hysterézy meradla.
5.2.3   Vonkajšia obhliadka
5.2.3.1 Pri  vonkajšej obhliadke  hladinomera sa  vykoná posúdenie
        zhody s technickými požiadavkami.
5.2.3.2 Ďalej  sa skontroluje  celistvosť hladinomera,  mechanický
        stav  odvíjacieho bubna  s navinutým  lankom, stav plaváka
        a plavákového závesu, zaistenie  plaváka proti vypadnutiu.
        Uvedené  časti musia  byť čisté,  bez zvyškov  usadenín po
        meranej kvapaline. Kontroluje sa  najmä čistota v drážkach
        odvíjacieho  bubna  a  na  závesnom  lanku.  Kontroluje sa
        polohová správnosť nasadenia bubna a čistota v ložiskách.
5.2.3.3 Pri    elektronických    hladinomeroch    sa    kontroluje
        neporušenosť  antény  z  vnútornej  strany, čistota antény
        a pripojenie na  vnútornú časť elektroniky.  Kontroluje sa
        aj stav príruby hladinomera na montáž na nádrž.
5.2.3.4 Ak   je   súčasťou   hladinomera   indikačné   zariadenie,
        kontroluje   sa  správnosť   indikácie  údajov   o  meraní
        a informačných údajov.
5.2.4   Funkčná skúška
5.2.4.1 Hladinomer  sa  po  ustálení  teploty  (najmenej  3 hodiny
        v referenčných   podmienkach)    namontuje   na   skúšobné
        zariadenie na overovanie hladinomerov.
5.2.4.2 Skúšobné   zariadenie  na   overovanie  hladinomerov  musí
        zabezpečovať  meranie  s   rozšírenou  neistotou  výsledku
        merania (k  = 2) výšky  hladiny kvapaliny, ktorá  sa rovná
        najviac  1/5  najväčšej  dovolenej  chyby  pre danú triedu
        presnosti hladinomera.
5.2.4.3 Skontroluje   sa   činnosť   meracej   časti  -  navíjanie
        a odvíjanie  lanka s  plavákom. Vykoná  sa najmenej  jeden
        celý úkon  pohybu plaváka v  oboch smeroch. Kontroluje  sa
        funkcia  ustaľovania  plaváka   v  kvapaline  a  správnosť
        indikácie hladinomera.
5.2.4.4 Elektronická časť  hladinomera sa kontroluje  s ohľadom na
        možnosť  nastavenia vstupných  údajov a  správnosť funkcie
        elektronickej ochrany vložených údajov.
5.2.4.5 Pri  elektronických hladinomeroch  sa kontroluje funkčnosť
        merania v  celom rozsahu a  účinnosť elektronickej ochrany
        vložených údajov.
5.2.5   Stanovenie počiatočnej chyby
5.2.5.1 V okolí  počiatku  meracieho  rozsahu  (v  prvej pätine až
        desatine  celého  meracieho  rozsahu)  sa  vykoná  meranie
        v jednom  smere pre  najmenej dve  otáčky odvíjajúceho  sa
        bubna  s lankom  hladinomera. Meranie  sa vykoná  najmenej
        v 10-tich meracích bodoch.
5.2.5.2 Pri   elektronických   (nekontaktných)   hladinomeroch  sa
        meranie počiatočnej chyby nevykonáva.
5.2.6   Stanovenie chyby v jednom smere
        Chyba  hladinomera sa  stanoví meraním  LH v  jednom smere
        v meracích  bodoch tak,  aby sa  na 1  meter meranej dĺžky
        zmerali najmenej  3 body. Meranie sa  musí vykonávať stále
        len v  jednom smere, bez  návratu, do konca  merania. Celé
        meranie  v  jednom  smere   sa  vykoná  najmenej  dvakrát.
        Výsledkom  merania je  chyba hladinomera  vypočítaná podľa
        vzorcov (1) a (2).
5.2.7   Stanovenie chyby v druhom smere
        Skúška sa  vykoná v meracom  rozsahu ako v  bode 5.2.6 len
        pre opačný smer pohybu meranej hladiny
        kvapaliny   alebo   odrazovej   plochy   pre  elektronické
        hladinomery.
5.2.8   Stanovenie hysterézy
5.2.8.1 Skúška   hysterézy  plavákových   hladinomerov  sa  vykoná
        v oblasti  počiatku  meracieho  rozsahu.  Skúška sa vykoná
        tak,  že  výška  hladiny  kvapaliny  je  stále na rovnakej
        hodnote  a pohybom  plaváka  nad  hladinou a  pod hladinou
        (vykoná  sa  pomocou  ovládania  funkcií  hladinomera)  sa
        dosahuje ustálený stav. Skúška sa opakuje najmenej trikrát
        pre každý smer pohybu.
5.2.8.2 Pri elektronických - bezkontaktných hladinomeroch sa chyba
        hysterézy  stanoví  zmenou  pohybu  referenčnej  odrazovej
        plochy, pričom  sa volí smer  zhora a zdola  k tomu istému
        bodu  merania s  chybou najviac  0,2 mm.  Skúška sa vykoná
        najmenej trikrát pre každý smer pohybu.
5.2.9   Vyhodnotenie skúšok
        Vyhodnotením   jednotlivých   skúšok   podľa   bodu  5.2.2
        písm. c),  d), e)  a f)  sa zisťuje,  či chyby hladinomera
        neprekročili najväčšie dovolené  chyby. Hodnoty najväčších
        dovolených chýb  sú uvedené v  tabuľke č. 1 pre  príslušnú
        triedu presnosti a v bode 3.3 pre hysterézu.
5.2.10  Umiestnenie overovacej značky
        Po overení  hladinomera v referenčných  podmienkach, ktorý
        vyhovel  požiadavkám  tejto  prílohy,  sa  umiestni značka
        čiastočného   overenia   cez    krycie   veko   indikačnej
        a ovládacej  časti,  aby  sa  bez  porušenia  tejto značky
        nedali zmeniť údaje vložené do elektronickej časti.

5.3     Overenie po inštalácii na nádrž
5.3.1   Skúšobné zariadenie
        Skúšobné  zariadenie  reprodukuje   jednotku  s  neistotou
        menšou, ako je 1/4 najväčšej dovolenej chyby meradla.
5.3.2   Požiadavky pri skúške
5.3.2.1 Rozšírená  neistota stanovenia  výšky hladiny  (k =  2) je
        menšia  ako hodnota  rovnajúca sa  1/2 najväčšej dovolenej
        chyby meradla.
5.3.2.2 Hladinomer musí byť na nádrži v zvislej polohe s odchýlkou
        najviac + -1 stupeň.
5.3.3   Skúška
        Pri overení hladinomera po inštalácii na nádrž sa vykoná
        a) vonkajšia obhliadka, pri ktorej  sa zisťuje, či meradlo
           nie je mechanicky poškodené, deformované,
        b) do  elektronickej časti  hladinomera sa  vloží aktuálny
           údaj nulového bodu, t.j.  výška hladiny kvapaliny alebo
           vzdialenosť  snímača  odo  dna  nádrže  v závislosti od
           technologických podmienok nádrže,
        c) skúška hladinomera sa vykoná v týchto výškových bodoch:
           - dno nádrže (nulový bod),
           - aktuálna výška hladiny kvapaliny,
           - najväčšia meracia výška hladinomera,
        d) hladinomer sa prepne z kalibračného módu na merací mód,
5.3.4   Umiestnenie overovacích značiek
5.3.4.1 Miesto  na  overovaciu  značku  sa  vyhradí  na viditeľnom
        mieste  hladinomera  bez  potreby  demontáže  tak,  aby sa
        znemožnil prístup do elektronickej časti hladinomera.
5.3.4.2 Na hladinomer, ktorý vyhovel požiadavkám tejto prílohy, sa
        umiestni overovacia značka.
5.3.5   Umiestnenie zabezpečovacích značiek
        Presná poloha hladinomera, ktorý vyhovel požiadavkám tejto
        prílohy,  sa zaistí  zabezpečovacou značkou  s ohľadom  na
        nádrž tak, aby sa znemožnila demontáž hladinomera.

PRÍL.69

PREPOČÍTAVAČE MNOŽSTVA KVAPALÍN

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na elektronické prepočítavače množstva kvapalín (ďalej len "prepočítavač") používané ako určené meradlá podľa § 8 zákona na prepočet (konverziu) pretečeného objemu kvapaliny zmeraného v podmienkach merania na zodpovedajúci objem za vzťažných podmienok alebo na zodpovedajúcu hmotnosť, pričom zohľadňujú charakteristiky kvapaliny merané pomocou pripojených elektrických prevodníkov alebo uložené v pamäti prepočítavača.

2. Prepočítavač pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Prepočítavač schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Prepočítavač, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou.

5. Prepočítavač počas používania ako určené meradlo podlieha následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení prepočítavačov

1.      Termíny a definície

1.1     Meradlo na  kvapaliny okrem vody (ďalej  len "meradlo") je
        prístroj   určený  na   kontinuálne  meranie,  uchovávanie
        a zobrazovanie  objemu kvapaliny  pretekajúcej cez  merací
        prevodník za daných podmienok merania.

1.2     Meracia  zostava  na  kvapaliny   okrem  vody  (ďalej  len
        "meracia  zostava")  je  meracia  sústava obsahujúca okrem
        vlastného meradla a prípadných prídavných zariadení, ktoré
        môžu byť  k nemu pripojené, aj  zariadenia na zabezpečenie
        správneho merania alebo na uľahčenie meracej operácie, ako
        aj  všetky ostatné  zariadenia, ktoré  by mohli  ovplyvniť
        meranie.

1.3     Prepočítavač je zariadenie,  ktoré automaticky prepočítava
        (konvertuje)   pretečený  objem   kvapaliny  (V)   zmeraný
        meradlom  v  podmienkach  merania  na  objem  za vzťažných
        podmienok (Vo) alebo na zodpovedajúcu hmotnosť (m), pričom
        zohľadňuje   charakteristiky   kvapaliny   merané  pomocou
        pripojených  prevodníkov charakteristických  veličín alebo
        uložené v  pamäti prepočítavača, napríklad  teplotu, tlak,
        hustotu, relatívnu hustotu, objemovú rozťažnosť a podobne.

1.4     Merací  prevodník  (ďalej  len  "prevodník") je zariadenie
        premieňajúce  snímanú  veličinu   na  elektrický  výstupný
        signál, ktorý vstupuje do prepočítavača. Meradlo pripojené
        k prepočítavaču  je v  zmysle tejto  definície prevodníkom
        pretečeného objemu kvapaliny.

1.5     Podmienky  merania sú  hodnoty veličín  charakterizujúcich
        stav kvapaliny  v čase a  na mieste merania  jej množstva;
        napríklad teploty, tlaku, hustoty a viskozity kvapaliny.

1.6     Vzťažné podmienky sú špecifikované  podmienky, na ktoré sa
        merané  množstvo kvapaliny  prepočítava; napríklad vzťažná
        teplota, vzťažný tlak.

1.7     Najmenší  odmer je  najmenšie množstvo  kvapaliny, ktorého
        meranie meracou zostavou je metrologicky prípustné.

2. Technické požiadavky

2.1     Všeobecne
2.1.1   Vlastnosti  meranej kvapaliny  špecifikuje výrobca, pričom
        uvedie  jej  názov  alebo  druh  a charakteristiky: rozsah
        teplôt, tlakov, hustôt alebo viskozít.
2.1.2   Výrobca musí určiť pracovné podmienky prepočítavača, a to:
        a) zdroj  elektrického  prúdu  pre  prepočítavač: menovité
           napätie striedavého a/alebo jednosmerného prúdu,
        b) klimatické a mechanické  podmienky prostredia triedy B,
           C alebo  I,  v  ktorých  má  prepočítavač pracovať, pri
           dodržaní  teplotného  rozsahu  aspoň  50  stupňov C pre
           triedy C a I a aspoň 30 stupňov C pre triedu B,
        c) typ  elektromagnetického  prostredia,  v  ktorom  sa má
           prepočítavač používať,
        d) vzťažné podmienky na prepočítavané hodnoty,
        e) funkčné  vzťahy  (v  tvare  matematických vzorcov alebo
           tabuliek), podľa ktorých  prepočítavač vykonáva výpočet
           charakteristických veličín kvapaliny a vlastný prepočet
           množstva.
2.1.3   Prepočítavač  musí správne  fungovať v  rozsahu pracovných
        podmienok špecifikovaných výrobcom.

2.2     Konštrukcia prepočítavačov
2.2.1   Konštrukčné prvky prepočítavača musia zaručovať dostatočnú
        stálosť  metrologických vlastností  a spoľahlivosť funkcie
        prepočítavača pri dlhodobom používaní.
2.2.2   Prepočítavač  musí  byť  zhotovený  z  materiálov odolných
        proti  korózii  a  opotrebovaniu,  ktoré  sa vyskytujú pri
        bežnom používaní v pracovných podmienkach.
2.2.3   Prepočítavač  môže  združovať  funkcie  počítadla  objemu,
        počítadla ceny, justovacieho  zariadenia, predvoľby objemu
        a iných  prídavných  zariadení.   Tieto  zariadenia  musia
        spĺňať ustanovenia príloh č. 10 až 12.
2.2.4   Prepočítavače  meracích  zostáv  používaných  pri  priamom
        predaji  verejnosti  musia  zobrazovať  pretečené množstvo
        kvapaliny priebežne počas celého merania.
2.2.5   Meracie  prevodníky  musia  byť  dostatočne  odolné  proti
        teplotám,  tlakom  a  pôsobeniu  kvapalín,  pre  ktoré  sú
        určené.
2.2.6   Konštrukcia   prepočítavača   musí   umožniť   umiestnenie
        overovacích  a  zabezpečovacích  značiek  a  vylúčiť zmenu
        nastavenia  a metrologických  parametrov prepočítavača bez
        porušenia týchto značiek.
2.2.7   Prevodníky  prepočítavačov   na  nápoje  a   iné  kvapalné
        požívatiny  musia  byť  vyrobené  zo  zdravotne neškodných
        materiálov.
2.2.8   Prepočítavače množstva kvapalných  palív a iných horľavých
        kvapalín a prepočítavače určené na použitie v nebezpečných
        priestoroch   musia   zodpovedať   požiadavkám   všeobecne
        záväzných právnych predpisov. ²⁾

2.3     Vstupy a výstupy prepočítavačov
2.3.1   Prepočítavač môže mať  komunikačné rozhranie na pripojenie
        externých prídavných zariadení alebo na vlastné pripojenie
        na komunikačnú sieť.  Rozhranie nesmie ovplyvňovať správnu
        funkciu prepočítavača.
2.3.2   Prepočítavač  môže  mať  elektrické  výstupy na pripojenie
        periférnych  zariadení.  Tieto  výstupy  nesmú ovplyvňovať
        správnu funkciu prepočítavača.

2.4     Napájanie
2.4.1   Prepočítavače  sa   môžu  napájať  z   elektrickej  siete,
        akumulátora alebo vymeniteľnej batérie.
2.4.2   Životnosť  akumulátora   alebo  batérie  musí   byť  aspoň
        1,5-násobok času platnosti overenia prepočítavača.
2.4.3   Prepočítavač  musí  v  dostatočnom  predstihu signalizovať
        potrebu nabitia akumulátora alebo výmeny batérie.
        Počas  výmeny akumulátora  alebo batérie  sa musia uchovať
        nastavené   parametre,   odmerané   a   vypočítané   údaje
        a poruchové hlásenia.
2.4.4   Prepočítavače napájané zo siete bez záložného zdroja musia
        byť vybavené zariadeniami na uchovanie a zobrazenie údajov
        potrebných   na   dokončenie    transakcie   pri   výpadku
        napájacieho napätia.
2.4.5   Prepočítavač musí zabezpečiť napájanie prevodníkov v celom
        rozsahu pracovných podmienok.

2.5     Programové vybavenie a ochrana parametrov
2.5.1   Programové   vybavenie   prepočítavača   musí   poskytovať
        informácie o  hodnotách vstupných veličín  a o parametroch
        na   prepočet   množstva,    o   vypočítaných   korekčných
        súčiniteľoch,  o  prietoku  za  prevádzkových  a vzťažných
        podmienok a o poruchách.
2.5.2   V prepočítavačoch,      ktoré      vykonávajú      meranie
        charakteristických  veličín a  prepočet množstva  v malých
        diskrétnych  krokoch -  elementárnych objemoch  kvapaliny,
        nesmú  byť   tieto  elementárne  objemy   väčšie  ako  1/5
        najmenšieho odmeru.
2.5.3   Prepočítavač  musí  byť  skonštruovaný  tak,  aby  sa  bez
        porušenia overovacích alebo zabezpečovacích značiek nedalo
        zmeniť  jeho nastavenie,  chránené metrologické  parametre
        ani údaje uložené v pamäti prepočítavača.
2.5.4   Ak prístup k metrologickým parametrom a nastaveniam nie je
        zabezpečený podľa  bodu 2.5.3, ochrana  prepočítavača musí
        spĺňať tieto požiadavky:
        a) prístup    je    povolený    len    oprávnenej    osobe
           prostredníctvom   kódu  alebo   špeciálneho  zariadenia
           (kľúča, karty a podobne),
        b) hodnota  chráneného   parametra  sa  môže   zmeniť  len
           ovládačom, ktorým bol zadaný správny prístupový kód,
        c) najmenej  posledný zásah  do prepočítavača  sa musí dať
           zapamätať.  Záznam   o  zásahu  musí   obsahovať  dátum
           a identifikáciu osoby, ktorá zásah urobila. Trvanlivosť
           posledného záznamu  musí byť aspoň dva  roky, ak nie je
           prepísaný neskorším zásahom,
        d) po skončení zmien parametrov  sa musí príslušný ovládač
           prepočítavača automaticky prestaviť do režimu ochrany,
        e) pri ochrane kódom každý  z prepočítavačov zapojených na
           komunikačnú sieť musí mať individuálny prístupový kód,
        f) prístupový kód sa musí dať meniť.
2.5.5   V prepočítavačoch určených na priamy predaj verejnosti nie
        je povolené  zabezpečenie prístupu k  chráneným parametrom
        iba prostredníctvom kódu.
2.5.6   Okrem   priameho  predaja   verejnosti  sa   druh  meranej
        kvapaliny alebo hustota môže vkladať do prepočítavača pred
        začatím  merania. Takto  vložené údaje  sa musia  vytlačiť
        súčasne s výsledkom merania.

2.6     Meracie prevodníky

2.6.1   Vstupy prepočítavača  musia byť kompatibilné  s výstupnými
        signálmi prevodníkov.

2.6.2   Prevodník   pretečeného  objemu   kvapaliny  a  prevodníky
        charakteristických  veličín  musia  zodpovedať požiadavkám
        príslušných  predpisov.  Prevodníky   určené  na  použitie
        v nebezpečných   priestoroch    musia   navyše   vyhovovať
        požiadavkám všeobecne záväzných právnych predpisov. ²⁾

2.6.3   Na umožnenie kontroly prevodníkov  na mieste inštalácie sa
        odporúča   umiestniť   v   blízkosti   prevodníka  teploty
        nezávislý  odber  na  meranie  teploty  a  prevodník tlaku
        vybaviť  uzatváracou  armatúrou  a  odberom  na pripojenie
        kontrolného tlakomera.

3.      Metrologické požiadavky

3.1     Všeobecne
3.1.1   Prepočítavač  musí udávať  množstvo kvapaliny  v zákonných
        meracích jednotkách objemu alebo hmotnosti.
3.1.2   Odporúčané vzťažné podmienky sú vzťažná teplota 15 stupňov
        C         a vzťažný tlak 101 325 Pa.
        3.1.3   Prepočítavač  môže  združovať  funkcie  počítadla  objemu,
        počítadla ceny, justovacieho  zariadenia, predvoľby objemu
        a iných  prídavných  zariadení.   Tieto  zariadenia  musia
        spĺňať ustanovenia príloh č. 10 až 12.

3.2     Merací rozsah prepočítavača a prevodníkov
3.2.1   Merací  rozsah  prepočítavača  je  daný  meracími rozsahmi
        použitých   meracích   prevodníkov   a   oborom  platnosti
        funkčných   závislostí    (matematických   funkcií   alebo
        tabuliek)  použitých  na  prepočet  množstva  a parametrov
        kvapaliny. 3.2.2  Merací rozsah prevodníka  teploty je -10
        stupňov  C až  +50 stupňov  C. Najmenší  rozsah prevodníka
        teploty  je  40  stupňov  C  v  rozmedzí  hraníc meracieho
        rozsahu.
3.2.3   Pomer medzi najväčším a  najmenším tlakom prevodníka tlaku
        musí byť aspoň 2.
3.2.4   Najmenší rozsah prevodníka hustoty je 200 kg/m3.

3.3     Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby
3.3.1   Triedy presnosti prepočítavačov,  ich priradenie k triedam
        presnosti meracích  zostáv a najväčšie  dovolené chyby pri
        meraní  objemov 2  l  a  väčších alebo  im zodpovedajúcich
        hmotností sú uvedené v tabuľke č. 1.
        Hodnoty   najväčších   dovolených    chýb   sú   vyjadrené
        v percentách meraného alebo prepočítaného množstva.

Tabuľka č. 1

------------------------------------------------------------------
                            Najväčšie dovolené chyby meradiel,
                            meracích zostáv a prepočítavačov
------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti
prepočítavača               0,1     0,2     0,3     0,5     1,0
Trieda presnosti
meracej zostavy             0,3     0,5     1,0     1,5     2,5
A   Meracie zostavy      + -0,3% + -0,5% + -1,0% + -1,5% + -2,5%
B   Meradlá              + -0,2% + -0,3% + -0,6% + -1,0% + -1,5%
C   Prepočítavače        + -0,1% + -0,2% + -0,3% + -0,5% + -1,0%
------------------------------------------------------------------

3.3.2 Najväčšie  dovolené chyby  údaja pri  meraní objemov menších
      ako 2  l alebo im  zodpovedajúcich hmotnostných ekvivalentov
      sú uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

------------------------------------------------------------------
Merané množstvo V v litroch           Najväčšia dovolená chyba
------------------------------------------------------------------
      V < 0,1                 4-násobok  hodnoty  v  tabuľke  č. 1
                              platnej pre 0,1 l
   0,1 <= V < 0,2             4-násobok hodnoty v tabuľke č. 1
   0,2 <= V < 0,4             2-násobok  hodnoty  v  tabuľke  č. 1
                              platnej pre 0,4 l
   0,4 <= V < 1               2-násobok hodnoty v tabuľke č. 1
     1 <= V < 2               hodnota  v tabuľke  č. 1 platná  pre
                              2 l
------------------------------------------------------------------
Poznámka: Ak prepočítavač zobrazuje merané množstvo v hmotnostných
          jednotkách, hodnoty uvedené v  litroch sa prepočítajú na
          ekvivalentné hodnoty hmotnosti.

3.3.3   Bez ohľadu na veľkosť  meraného množstva hodnota najväčšej
        dovolenej chyby je daná väčšou z týchto dvoch hodnôt:
        a) absolútna  hodnota najväčšej  dovolenej chyby  uvedenej
           v tabuľke č. 1 alebo v tabuľke č. 2,
        b) absolútna   hodnota  najväčšej   dovolenej  chyby   pre
           najmenší odmer (Emin).
3.3.3.1 Pre  najmenší odmer  2 l  alebo väčší  alebo zodpovedajúci
        hmotnostný  ekvivalent  hodnota  Emin  sa  vypočíta  podľa
        vzorca

                           A
        Emin = 2 x Vmin x --- ,
                          100


        kde Vmin je najmenší odmer,
        A je číselná hodnota z tabuľky č. 1 riadku A.

3.3.3.2 Pre  najmenší  odmer  menší  ako  2  l alebo zodpovedajúci
        hmotnostný   ekvivalent  Emin   je  dvojnásobkom   hodnoty
        uvedenej v tabuľke č. 2  a prislúchajúcej riadku A tabuľky
        č. 1.
3.3.4   Absolútna hodnota  najväčšej dovolenej chyby  údaja sa pri
        výpadku napájania zväčšuje o 5% najmenšieho odmeru.

3.4     Najväčšie dovolené chyby prepočítaných údajov, t.j. objemu
        pri  vzťažných  podmienkach  alebo  hmotnosti,  sú uvedené
        v tabuľke č. 1 riadku A.

3.5     Najväčšia  dovolená chyba  prepočítaných údajov  spôsobená
        samotným prepočítavačom  je uvedená v  tabuľke č. 1 riadku
        C.  Táto  chyba  však  nemusí  byť  menšia,  ako je väčšia
        z týchto dvoch hodnôt:
        a) polovica hodnoty dielika  zobrazovacieho zariadenia pre
           prepočítané údaje,
        b) polovica hodnoty Emin.

3.6     Najväčšia  dovolená  chyba   prepočtu  údajov  o  množstve
        kvapaliny sa rovná 1/10 najväčšej dovolenej chyby uvedenej
        v tabuľke č. 1 riadku A. Táto chyba však nemusí byť menšia
        ako  polovica  hodnoty  dielika  počítadla  objemu meracej
        zostavy, pre ktorú je prepočítavač určený.

3.7     Najväčšie  dovolené  chyby  prevodníkov charakteristických
        veličín  (teploty,   tlaku  a  hustoty   kvapaliny)  nesmú
        prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

------------------------------------------------------------------------
Najväčšie dovolené                 Trieda presnosti prepočítavača
chyby prevodníkov   ----------------------------------------------------
                      0,1          0,2     0,3     0,5         1,0
------------------------------------------------------------------------
teploty (t)       + -0,3 stupňa C    + -0,5 stupňa C     + -1,0 stupeň C
------------------------------------------------------------------------
tlaku (P)                           P < 1 MPa: + -50 kPa
                       1 MPa <= P <=4 MPa: + -5% z meranej hodnoty tlaku
                                    P > 4 MPa: + -200 kPa
------------------------------------------------------------------------
hustoty (ró)      + -0,5 kg/m3   + -1 kg/m3  + -2 kg/m3  + -5 kg/m3
------------------------------------------------------------------------

3.8     Najväčšia dovolená chyba  výpočtu každej charakteristickej
        veličiny je  2/5 z hodnoty  uvedenej v tabuľke  č. 3. Táto
        chyba však nemusí byť  menšia ako polovica hodnoty dielika
        zariadenia na zobrazovanie prepočítavaných údajov.

4.      Metrologická kontrola

4.1     Všeobecne
4.1.1   Prepočítavače   podliehajú   schváleniu   typu,  prvotnému
        overeniu a následnému overeniu.
4.1.2   Pri  skúške typu  prepočítavača sa  musia dodržiavať tieto
        podmienky:
        a) teplota  okolia  od  18  stupňov  C  do  25  stupňov C,
           dovolená zmena teploty počas skúšky + -1 stupeň C,
        b) tlak vzduchu 101 kPa + -3 kPa,
        c) relatívna vlhkosť vzduchu od 35% do 85%, dovolená zmena
           počas skúšky + -5% relatívnej vlhkosti.
4.1.3   Prevodníky  prepočítavačov   na  nápoje  a   iné  kvapalné
        požívatiny a prepočítavače určené  na použitie v prostredí
        s nebezpečenstvom  výbuchu  podliehajú  aj  skúškam  podľa
        iných všeobecne záväzných právnych predpisov. ²⁾

4.2     Technická skúška pri schvaľovaní typu
4.2.1   Pri technickej  skúške pri schvaľovaní  typu prepočítavača
        sa vykoná
        a) vonkajšia obhliadka,
        b) funkčná skúška,
        c) skúška presnosti prepočtu,
        d) skúška presnosti prepočítavača,
        e) skúška prevodníkov,
        f) kontrola chybových hlásení.
4.2.2   Pri vonkajšej obhliadke prepočítavača sa preverí, či
        a) konštrukčné   a   výrobné   vyhotovenie   prepočítavača
           a prevodníkov    zodpovedá    požiadavkám    predpisov,
           slovenským technickým normám a technickej dokumentácii,
        b) prepočítavač a  pripojené prevodníky nie  sú poškodené,
           ani nemajú iné nedostatky,
        c) parametre v pamäti prepočítavača sú správne a úplné,
        d) predpísané údaje,  nápisy a značky  na prepočítavači sú
           čitateľné, správne a úplné.
4.2.3   Funkčná  skúška prepočítavača  sa vykoná  podľa technickej
        dokumentácie výrobcu s dôrazom na kontrolu
        a) výpočtových algoritmov,
        b) poruchových hlásení,
        c) ochrany nastavenia a parametrov v pamäti prepočítavača,
        d) prenosu údajov cez rozhrania, ak existujú.
4.2.4   Skúškou presnosti prepočtu sa zisťuje chyba prepočtu údaja
        pretečeného  objemu  kvapaliny   zmeraného  v  podmienkach
        merania  na  zodpovedajúci  objem  za  vzťažných podmienok
        alebo na zodpovedajúcu hmotnosť, pričom sa neuvažujú chyby
        merania  vstupných  veličín.  Chyby  signálov  zo všetkých
        pripojených  prevodníkov  vrátane  meradla  sa považujú za
        nulové.
4.2.4.1 Ak prepočítavač umožňuje prepočet množstva podľa viacerých
        algoritmov, musia sa preskúšať všetky algoritmy.
4.2.4.2 Ak  je  platnosť  algoritmov  prepočtu  obmedzená, musí sa
        skúška presnosti  prepočtu vykonať aj  na hraniciach oboru
        platnosti algoritmu.
4.2.5   Skúškou  presnosti  prepočítavača  sa  zisťuje chyba údaja
        pretečeného objemu kvapaliny  za vzťažných podmienok alebo
        hmotnosti  kvapaliny,  pričom  sa  neuvažuje chyba merania
        pretečeného objemu kvapaliny.
        Chyba signálu z  prevodníka pretečeného množstva kvapaliny
        sa považuje za nulovú.
4.2.6   Skúšky   presnosti   prepočtu    a   presnosti   vlastného
        prepočítavača sa vykonajú
        a) simuláciou signálov prevodníkov  v skúšobných bodoch so
           stanovenými hodnotami charakteristických veličín,
        b) pôsobením  fyzikálnych veličín  na snímače  prevodníkov
           v skúšobných    bodoch    so    stanovenými   hodnotami
           charakteristických veličín,
        c) kombináciou spôsobov podľa písmen a) a b).
4.2.7   Skúšobné body
4.2.7.1 Pri  simulovanom  signáli  prevodníka  pretečeného  objemu
        kvapaliny podľa  bodu 4.2.6 písm. a)  sa použije najväčšia
        vstupná    frekvencia   prepočítavača    alebo   najvyššia
        frekvencia  pripojiteľného  prevodníka.  Pri  skúške         podľa
        bodu   4.2.6  písm.   b)  sa   použije  najväčší   prietok
        pripojeného prevodníka.
4.2.7.2 Simulovaný  alebo  reálny  skúšobný  objem  kvapaliny musí
        vyhovovať týmto podmienkam:
        a) skúška musí trvať najmenej 60 s,
        b) počet  prijatých  impulzov   z  prevodníka  pretečeného
           objemu kvapaliny počas skúšky  musí byť dostatočný, aby
           chyba    spôsobená     rozlíšiteľnosťou    +1    impulz
           nepresahovala
           - 1/10  najväčšej  dovolenej  chyby  prepočítavača  pri
             skúške presnosti prepočtu,
           - 1/3  najväčšej  dovolenej   chyby  prepočítavača  pri
             skúške presnosti prepočítavača.
4.2.7.3 Prepočítavač  s prevodníkom  teploty s  obmedzeným meracím
        rozsahom  sa  skúša   pri  hraničných  teplotách  rozsahu;
        prepočítavač s prevodníkom s  normálnym alebo s rozšíreným
        teplotným rozsahom sa navyše skúša aj v blízkosti vzťažnej
        teploty.
4.2.7.4 Pri  simulácii  signálu  prevodníka  tlaku kvapaliny podľa
        bodu  4.2.6  písm. a)  sa  použije  hodnota  zodpovedajúca
        najväčšiemu tlaku pripojiteľného  prevodníka. Skúška podľa
        bodu   4.2.6  písm. b)   sa  vykoná   s  najväčším  tlakom
        pripojeného prevodníka. Pri skúške presnosti prepočítavača
        sa navyše vykoná aspoň  jedno meranie pri polovičnom tlaku
        kvapaliny.
4.2.7.5 Prepočítavač  s  prevodníkom  hustoty  sa  skúša aspoň pri
        hraničných hodnotách rozsahu hustoty. Pri spôsobe skúšania
        podľa  bodu  4.2.6  písm. a)  sa  použijú hodnoty signálov
        zodpovedajúce   hraniciam   najväčšieho   rozsahu  hustoty
        pripojiteľného prevodníka.
4.2.8   Skúšky prevodníkov pretečeného  objemu kvapaliny, teploty,
        tlaku  a  hustoty  sa  vykonajú  podľa  iných príloh tejto
        vyhlášky.

4.3     Prvotné a následné overenie
4.3.1   Prvotné a následné overenie prepočítavača sa skladá z
        a) vonkajšej obhliadky,
        b) funkčnej skúšky,
        c) skúšky presnosti prepočítavača,
        d) skúšky prevodníkov.
4.3.2   Pri vonkajšej obhliadke prepočítavača sa preverí, či
        a) konštrukčné   a   výrobné   vyhotovenie   prepočítavača
           a prevodníkov    zodpovedá    príslušným    požiadavkám
           a podmienkam schválenia typu,
        b) prepočítavač a  pripojené prevodníky nie  sú mechanicky
           poškodené alebo nemajú iné nedostatky,
        c) nastavené parametre v prepočítavači sú správne a úplné,
        d) predpísané údaje,  nápisy a značky  na prepočítavači sú
           čitateľné, správne a úplné.
4.3.3   Pri  funkčnej  skúške   prepočítavača  sa  vykoná  náhodná
        kontrola  poruchových  hlásení   a  kontrola  zabezpečenia
        parametrov v pamäti prepočítavača.
4.3.4   Skúška   presnosti   prepočítavača   sa   vykoná  metódami
        uvedenými  v  bodoch  4.2.6  až  4.2.8  s  tým,  že  počet
        skúšobných   teplôt,   tlakov   a   hustôt  sa  prispôsobí
        podmienkam použitia prepočítavača.
4.3.5   Prepočítavač  sa  pri  overovaní  skúša  len  v  aktuálnom
        nastavení, v ktorom sa bude používať.
4.3.6   Skúšky  prevodníkov  (meradlo  s  prídavnými  zariadeniami
        a prevodníky teploty,  tlaku a hustoty)  sa vykonajú podľa
        príslušných príloh.

5.      Nápisy a overovacie značky

5.1     Na  prepočítavači  musia  byť  na  dobre viditeľnom mieste
        zreteľne a nezmazateľne vyznačené tieto údaje:
        a) meno alebo značka výrobcu,
        b) typ prepočítavača,
        c) výrobné číslo a rok výroby,
        d) značka schváleného typu,
        e) ďalšie údaje určené pri schvaľovaní typu.

5.2     Na  pripojených  prevodníkoch  musia  byť  vyznačené aspoň
        tieto údaje:
        a) meno alebo značka výrobcu,
        b) typ snímača,
        c) výrobné číslo a rok výroby,
        d) značka  schváleného  typu  (ak  prevodník má samostatné
           schválenie typu).

5.3     V sprievodnej dokumentácii prepočítavača musia byť uvedené:
        a) trieda presnosti prepočítavača,
        b) vzťažné podmienky,
        c) druh a rozsahy vstupných signálov,
        d) druh a potrebné  fyzikálne vlastnosti meranej kvapaliny
           (napríklad objemová  rozťažnosť, stlačiteľnosť, hustota
           pri vzťažných podmienkach a pod.).

5.4     Počet  a   umiestnenie  overovacích  značiek   sú  uvedené
        v rozhodnutí  o schválení  typu prepočítavača.  Overovacie
        a zabezpečovacie značky musia byť ľahko prístupné.

PRÍL.70

LABORATÓRNE HUSTOMERY, CUKROMERY A MUŠTOMERY

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na

a) laboratórne hustomery s nepremennou hmotnosťou (ďalej len "hustomer"),

b) laboratórne cukromery s nepremennou hmotnosťou (ďalej len "cukromer"),

c) laboratórne muštomery s nepremennou hmotnosťou (ďalej len "muštomer") používané na meranie hustoty kvapalín ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Hustomer, cukromer alebo muštomer pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v slovenských technických normách.

3. Hustomer, cukromer alebo muštomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Hustomer, cukromer alebo muštomer, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o ich overení.

Druhá časť

Technické požiadavky a metrologické požiadavky na hustomery, cukromery a muštomery

1.      Termíny a definície

1.1     Areometer (sklený  areometer s nepremennou  hmotnosťou) je
        merací  prístroj   stálej  hmotnosti  vo   vyhotovení  bez
        teplomera   alebo  s   teplomerom,  ktorý   hĺbkou  svojho
        rovnovážneho  ponoru v  meranej kvapaline  za predpísaných
        podmienok udáva  jej hustotu alebo  koncentráciu niektorej
        zložky roztoku.

1.2     Meraná hodnota  je hustota kvapaliny,  koncentrácia zložky
        roztoku alebo teplota meranej kvapaliny.

1.3     Značka  stupnice je  značka na  stupnici označujúca určitú
        meranú hodnotu.

1.4     Dielik  stupnice  je  úsek   na  stupnici  oddelený  dvoma
        susediacimi značkami stupnice.

1.5     Dĺžka  (veľkosť)   dielika  je  vzdialenosť   medzi  osami
        susediacich značiek stupnice.

1.6     Hodnota dielika  je rozdiel meraných  hodnôt zodpovedajúci
        jednému dieliku stupnice.

1.7     Merací  rozsah je  rozsah areometrickej  alebo teplomernej
        stupnice, ktorý je určený hodnotami začiatočnej a konečnej
        značky stupnice.

1.8     Menovitý rozsah je časť  meracieho rozsahu vymedzená prvou
        a poslednou očíslovanou značkou stupnice.

1.9     Objem  telíčka je  objem spodnej  časti areometra  vrátane
        stonky až k prvej  značke menovitého rozsahu areometrickej
        stupnice.

1.10    Hustomery  sú sklené  areometre ukazujúce  hustotu roztoku
        v kg.m-3.

1.11    Cukromery sú sklené  areometre ukazujúce hmotnostný zlomok
        sacharózy vo vodných roztokoch v percentách.
        Podľa  použitia  sa  rozdeľujú  na  cukromery na sacharózu
        a cukromery pivovarské.

1.12    Muštomery   sú  sklené   areometre  ukazujúce   hmotnostnú
        koncentráciu cukru v mušte v kg/hl.

2.      Technické požiadavky

2.1     Opis meradiel
2.1.1   Hustomery,  cukromery  alebo  muštomery  sú sklené meradlá
        skladajúce sa z
        a) valca  s kónickou  alebo pologuľovitou  spodnou časťou,
           ktorá nezadržiava vzduchové bubliny,
        b) dutej stonky na hornom konci zatavenej.
2.1.2   Spodná časť  musí byť zaťažená  materiálom, ktorý upravuje
        hmotnosť meradla.
2.1.3   Na stonke je stupnica vyznačená na valcovitej ploche pevne
        pripevnenej k vnútornej strane stonky.
2.1.4   Meradlá sú graduované pri tejto referenčnej teplote:
        hustomery  pri  10  stupňoch  C,  15  stupňoch  C alebo 20
        stupňoch C,
        cukromery pri 20 stupňoch C,
        muštomery pri 15 stupňoch C.
2.1.5   Meradlá sú  graduované prednostne na  horný okraj menisku,
        ale pre  priehľadné kvapaliny sa povoľuje  aj graduácia na
        odčítavanie   v  rovine   voľného  horizontálneho  povrchu
        kvapaliny.

2.2     Konštrukcia

2.2.1   Sklo použité  na výrobu meradla  musí byť priehľadné,  bez
        akýchkoľvek  kazov, ktoré  by sťažovali  čítanie údajov zo
        stupnice.  Sklo  musí  mať  teplotný  koeficient objemovej
        rozťažnosti (25 + -2) x 10 na-6  stupňov C-1.
2.2.2   Zaťažovací materiál musí byť upevnený na dne meradla.
2.2.3   Po tom,  čo vyrobené meradlo bolo  uložené v horizontálnej
        polohe  počas   jednej  hodiny  pri   teplote  80  stupňov
        C a následne v tejto polohe ochladené, musí meradlo plávať
                pozdĺžnou osou  vertikálne s odklonom najviac  1 stupeň 30
        minút
2.2.4   Kapilára teplomera musí byť prizmatická, priama a musí mať
        po  celej dĺžke  stupnice rovnaký  prierez. Je  umiestnená
        v osi areometra pri pohľade spredu a rovnobežne s osou pri
        pohľade zboku.
2.2.5   Kapilára teplomera vstavaná do  telíčka areometra musí byť
        prispôsobená  tak,  aby  areometer  zniesol bez poškodenia
        prehriatie  do  teploty  +  -50  stupňov  C  aj  v prípade
        nižšieho meracieho rozsahu stupnice teplomera. Ak je horná
        hranica  meracieho rozsahu  stupnice teplomera  vyššia ako
        50  stupňov  C,  musí  areometer  vydržať  bez  poškodenia
        prehriatie  najmenej  o  ďalších  10  stupňov  C  nad túto
        hranicu.
2.2.6   Celý  vonkajší  povrch  areometra  musí  byť súmerný okolo
        hlavnej osi. Kruhový prierez nesmie vykazovať žiadne náhle
        zmeny  a  priechody  všetkých  častí  areometra  musia byť
        plynulé a oblé. Kužeľovitosť  stonky nesmie presiahnuť 0,1
        mm  na  dĺžku  100  mm.  Najväčšia  odchýlka  kruhovitosti
        ktoréhokoľvek prierezu stonky po celej dĺžke stupnice môže
        byť najviac 0,10 mm.
2.2.7   Areometer musí plávať v kvapaline v každej hĺbke ponorenia
        stonky pozdĺžnou osou kolmo na hladinu.
        Odklon osi areometra od kolmice  smie byť najviac 1 stupeň
        30 minút.
2.2.8   V žiadnej   časti  areometra   nesmie  byť   žiadny  voľný
        materiál. Stupnica nesmie byť poškodená plameňom.
2.2.9   Areometer  musí byť  dobre vychladený  a nesmie  vykazovať
        nebezpečné  vnútorné napätie.  Areometer musí  vydržať bez
        poškodenia teplotný ráz náhlym ochladením o 40 stupňov C.
2.2.10  Základné parametre teplomerov sú uvedené v bode 3.2.

2.3     Stupnice
2.3.1   Každé meradlo môže mať len jednu areometrickú stupnicu.
2.3.2   Stupnica a  nápisy musia byť  vyznačené na hladkom  matnom
        povrchu.   Tento  musí   byť  v   stonke  uchytený   pevne
        a referenčné značky musia byť vyznačené tak, aby bol jasný
        prechod stupnice  a bol zreteľne viditeľný  pri pohľade na
        stonku. Na  stupnici nesmú byť  viditeľné žiadne zmeny  po
        vystavení teplote 70 stupňov C počas 24 hodín.
2.3.3   Značky stupnice musia byť
        a) rovnobežné a kolmé na os meradla,
        b) vyznačené čiernou farbou,  zreteľne a nezmazateľne (nad
           menovitý  rozsah  stupnice  môže  byť  značenie  v inej
           farbe),
        c) značky  stupnice musia  byť jemné  a musia  mať rovnakú
           hrúbku, nie väčšiu ako 0,2 mm.
2.3.4   Dĺžka  krátkych  značiek  stupnice  musí  byť najmenej 1/5
        dlhých  značiek,  dĺžka  stredne  dlhých  značiek musí byť
        najmenej 1/3 dlhých značiek a  dlhé značky musia mať dĺžku
        najmenej polovice obvodu stonky.
2.3.5   Na stupnici  musí byť každá  desiata značka, počítajúc  od
        jedného  konca  menovitej  stupnice,  dlhá.  Medzi  dlhými
        značkami  je  jedna  stredne  dlhá  značka  a štyri krátke
        značky medzi každou dlhou a stredne dlhou značkou.
2.3.6   Číslované sú iba dlhé značky.
2.3.7   Začiatok  a koniec  menovitého rozsahu  stupnice musí  byť
        označený celým číslom.
2.3.8   Každá  stupnica má  nanesené  pod  začiatkom a  nad koncom
        menovitého rozsahu najmenej dva dieliky presahu, ak nie je
        v rozmerových  slovenských   technických  normách  uvedené
        inak.
2.3.9   Najvyššia značka areometrickej  stupnice musí byť najmenej
        15 mm  pod vrcholom stonky.  Najnižšia značka musí  byť vo
        vzdialenosti najmenej 5 mm  od zmeny prierezu stonky, t.j.
        nad nátavkom stonky k telíčku.
2.3.10  Vzájomné  umiestenie areometrickej  a teplomernej stupnice
        musí  byť  také,  aby   sa  hodnoty  oboch  stupníc  mohli
        odčítavať  bez  pootočenia  areometra,  pričom pravé konce
        značiek  areometrickej  stupnice  by  mali prechádzať (pri
        pohľade  na  prizmatické  rozšírenie  kapiláry)  za  obrys
        stonky aspoň o 1 mm.
2.3.11  Teplomerná  stupnica  je   graduovaná  v  stupňoch  Celzia
        a v jej hornej tretine je uvedený symbol "stupeň C".
2.3.12  Stupnice  a nápisy  na nej  sú vyhotovené  čiernou farbou.
        Značka  stupnice  zodpovedajúca  teplote,  pri  ktorej bol
        areometer graduovaný, je cez  celú šírku stupnice označená
        čiernou  farbou. Rovnako  aj číselné  označenie značky  je
        vyhotovené čiernou farbou.
2.3.13  Najnižšia značka teplomernej  stupnice musí byť umiestnená
        vo   vzdialenosti  najmenej   5  mm   od  ohybu   kapiláry
        a najvyššia značka vo vzdialenosti najmenej 15 mm od zmeny
        priemeru telíčka pri prechode k nátavku stonky.
2.3.14  Minimálna dĺžka dielika je
        a) 0,7  mm  pri  teplomeroch  graduovaných  na 0,05 stupňa
           C, 0,1 stupňa C a 0,2 stupňa C,
        b) 1,0 mm pri teplomeroch graduovaných na 0,5 stupňa C.
2.3.15  Hrúbka značiek  stupnice nesmie byť  väčšia ako 1/5  dĺžky
        dielika.

3.      Metrologické požiadavky

3.1     Hustomery,  cukromery  alebo  muštomery  sú  rozdelené  do
        nasledujúcich tried presnosti:

------------------------------------------------------------------
                                Trieda presnosti
------------------------------------------------------------------
 Hustomer              IA 20        IA 50          IA/t 50
------------------------------------------------------------------
 Cukromer                                          I-1A/t
------------------------------------------------------------------
 Muštomer                                          I-1A/t
------------------------------------------------------------------

3.2     Základné rozmery a najväčšie dovolené chyby
3.2.1   Laboratórne hustomery

---------------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti              IA 20           IA 50            IA/t 50
---------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
súprav hustomerov  kg.m-3   600 až 2 000    600 až 2 000    600 až 2 000
---------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
jednotlivého
hustomera          kg.m-3        20             50              50
----------------------------------------------------------------------------
Obojstranný presah
menovitého rozsahu
najmenej           kg.m-3         1              2,5             2,5
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika    kg.m-3         0,2            0,5             0,5
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená
chyba              kg.m-3       + -0,2         + -0,5            + -0,5
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého rozsahu   mm     110 až 130      120 až 140      120 až 140
----------------------------------------------------------------------------
Priemer telíčka
najviac              mm          41             30              30
----------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
teplomera          stupeň C                                    0 až 30
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika    stupeň C                                      0,5
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia dovolená
chyba              stupeň C                                      + -0,5
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého rozsahu   mm                                         65
---------------------------------------------------------------------------

3.2.2.1 Cukromery na sacharózu

----------------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti                                IA/t
----------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
cukromera          %    0 až 6  0 až 10  5 až 17  15 až 26 20 až 25 10 až 25
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika    %                            0,1
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia
dovolená chyba     %                            + -0,1
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého
rozsahu           mm   110 + -10        160 + -10         90 + -10 170 + -10
----------------------------------------------------------------------------
Priemer telíčka
najviac           mm      28                 27                       25
----------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
teplomera
                stupeň C                       10 až 50
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota
dielika         stupeň C                           0,5
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia
dovolená chyba  stupeň C                         + -0,5
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého
rozsahu            mm                             60
----------------------------------------------------------------------------

3.2.2.2 Cukromery pivovarské

----------------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti                           I-1A/t
----------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
cukromera           %          0 až 7       6 až 13           10 až 20
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika     %                          0,1
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia
dovolená chyba      %                        + -0,1
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého
rozsahu             mm                150 + -10               160 + -10
----------------------------------------------------------------------------
        Priemer telíčka
najviac             mm                    28                      26
----------------------------------------------------------------------------
Merací rozsah
teplomera         stupeň C                   0 až 30
----------------------------------------------------------------------------
Hodnota dielika   stupeň C                      1
----------------------------------------------------------------------------
Najväčšia
dovolená chyba    stupeň C                     + -1
----------------------------------------------------------------------------
Dĺžka stupnice
menovitého
rozsahu             mm                          40
----------------------------------------------------------------------------

3.2.3   Muštomery

------------------------------------------------------------------
Trieda presnosti                            I-1A/t
------------------------------------------------------------------
Merací rozsah           %                  10 až 30
Hodnota dielika         %                     0,2
Najväčšia dovolená
chyba                   %                    + -0,2
Dĺžka stupnice
menovitého rozsahu      mm                145 + -10
Priemer telíčka najviac mm                    23
Merací rozsah
teplomera               stupeň C            0 až 30
Hodnota dielika         stupeň C              0,5
Najväčšia dovolená
chyba                   stupeň C             + -0,5
Dĺžka stupnice
menovitého rozsahu      mm                     55
------------------------------------------------------------------

4.      Nápisy a značky
        Na  meradle   z  vnútornej  strany   musia  byť  čitateľne
        a nezmazateľne uvedené tieto údaje:
        a) trieda presnosti,
        b) meracia  jednotka  (kg/m3   alebo  %  hmotnosti,  alebo
           kg/hl),
        c) referenčná teplota,
        d) pracovná kvapalina alebo povrchové napätie,
        e) meno alebo identifikačná značka výrobcu,
        f) výrobné číslo meradla,
        g) spôsob    odčítavania    .....    "odčítavanie   zdola,
           odčítavanie na menisku",
        h) značka schváleného typu.
        Na meradle môže byť vyznačená aj hmotnosť.

5.      Prvotné overenie

5.1     Pri každom areometri sa kontroluje
        a) vzhľad a vyhotovenie -  podľa požiadaviek tejto prílohy
           a rozmerovej slovenskej technickej normy,
        b) správnosť stupnice areometra  - podľa požiadaviek tejto
           prílohy a slovenskej technickej normy.

5.2     Vzhľad   areometra   sa   kontroluje   bežnou  prehliadkou
        v rozptýlenom svetle bez optických pomôcok.

5.3     Pri kontrole správnosti stupnice sa skúša
        a) areometrická stupnica  aspoň v troch  bodoch menovitého
           rozsahu stupnice,
        b) teplomerná stupnica pri predpísanej  teplote, ak nie je
           v objednávke dohodnuté inak.

5.4     Chyby    areometrickej   stupnice    sa   určujú   metódou
        hydrostatického  váženia v  referenčnej kvapaline postupom
        podľa slovenskej technickej normy alebo priamym porovnaním
        s etalónovým areometrom.

5.5     K overenému  meradlu  sa  vydá  doklad  o  overení,  ktorý
        obsahuje tieto údaje:
        a) identifikácia meradla,
        b) vlastník,
        c) výrobca,
        d) merací rozsah (hustoty, teploty),
        e) pracovná kvapalina a povrchové napätie,
        f) spôsob odčítania (na horný okraj menisku alebo v rovine
           hladiny kvapaliny),
        g) metóda kalibrácie,
        h) chyby areometrickej stupnice a ich neistoty,
        i) nadväznosť,
        j) použitý etalón a referenčná kvapalina,
        k) laboratórium vykonávajúce overenie,
        l) čas platnosti overenia,
        m) dátum overenia.

PRÍL.71

VIBRAČNÉ HUSTOMERY NA KVAPALINY A PLYNY

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na vibračné hustomery prietokového typu používané na meranie hustoty kvapalín a hustoty plynov ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Vibračný hustomer na kvapaliny a na plyny prietokového typu pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Vibračný hustomer na kvapaliny a na plyny prietokového typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Vibračný hustomer na kvapaliny a na plyny prietokového typu, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

5. Vibračný hustomer na kvapaliny a na plyny prietokového typu počas používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení vibračných hustomerov na kvapaliny a na plyny

1.      Termíny a definície

1.1     Vibračný hustomer  je merací prístroj  slúžiaci na meranie
        hustoty kvapalín alebo plynov  na základe merania vlastnej
        frekvencie oscilujúcej časti prístroja s meraným médiom.

1.2     Vibračný hustomer na kvapaliny je vibračný hustomer určený
        na meranie hustoty kvapalín.

1.3     Vibračný  hustomer  na   kvapaliny  prietokového  typu  je
        vibračný  hustomer  určený  na  meranie  hustoty kvapalín,
        pričom   meraná  kvapalina   preteká  meracím  prístrojom.
        Meranie sa môže uskutočniť za prietoku kvapaliny alebo bez
        pohybu kvapaliny.

1.4     Vibračný hustomer  na plyny prietokového  typu je vibračný
        hustomer  určený na  meranie hustoty  plynu, pričom meraný
        plyn prúdi potrubím, v  ktorom je vložený snímač meracieho
        prístroja.  Meranie sa  môže uskutočniť  za prietoku plynu
        alebo bez pohybu plynu.

2.      Technické požiadavky

2.1     Základnými časťami vibračného hustomera  na kvapaliny a na
        plyny prietokového typu (ďalej len "vibračný hustomer") sú
        upevňovacie    zariadenie,   mechanická    meracia   časť,
        elektronická    meracia   časť,    elektronická   jednotka
        spracovania  signálu  (môže  byť  súčasťou hustomera alebo
        samostatná jednotka - prepočítavač) a riadiaci softvér.

2.2     Upevňovacie   zariadenie  slúži   na  inštaláciu   meradla
        a prívod a odvod meraného média.

2.3     Primárne   indikácie  meradla   nesmú  byť   ovplyvniteľné
        riadiacim softvérom.

2.4     Miesto inštalácie, rozvodná jednotka elektronickej meracej
        časti   a  spojovacie   káble  aj   na  konci   pripojenia
        k prepočítavaču musia byť zabezpečené plombami.

2.5     Použitý prepočítavač musí byť  schváleného typu a navzájom
        kompatibilný s vibračným hustomerom.

3.      Metrologické požiadavky

3.1     Vibračné hustomery sa zaraďujú do týchto tried presnosti:
        2    1    0,5    0,2    0,1    0,05    0,02    0,01
        Trieda  presnosti  sa  číselne  rovná  najväčšej dovolenej
        chybe indikácie vyjadrenej v percentách.

3.2     Po  overení   vibračného  hustomera  sa   jeho  kalibračné
        konštanty vložia do prepočítavača  a jeho počiatočná chyba
        indikácie je na úrovni rozšírenej neistoty kalibrácie.
        Rozšírená  neistota kalibrácie  pri koeficiente rozšírenia
        k =  2 je  menšia alebo  sa rovná  1/3 najväčšej dovolenej
        chyby indikácie.

4.      Nápisy a značky:

        Vibračné hustomery musia mať toto označenie:
        a) značka výrobcu,
        b) značka dovozcu,
        c) výrobné číslo a typ hustomera,
        d) napätie, frekvencia napájacieho prúdu,
        e) značka schváleného typu,
        f) merací rozsah.

5.      Metrologická kontrola

5.1     Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu.
5.1.1   Dokumentácia
        Žiadosť  o  schválenie  typu  obsahuje  dokumentáciu najmä
        s týmito údajmi:
        a) metrologické      charakteristiky      a      technické
           charakteristiky vibračného hustomera,
        b) opis funkcie a návod na používanie a inštaláciu,
        c) nákresy,  schémy  a   všeobecné  softvérové  informácie
           o obsluhe a nastavení,
        d) výsledky   meraní   a   skúšok   iných   metrologických
           inštitútov a laboratórií.
5.1.2   Všeobecné požiadavky
        Technická skúška pri schvaľovaní  typu sa vykoná spravidla
        na  jednom  vibračnom  hustomere.  Ak  je potrebné vykonať
        skúšku  na viacerých  kusoch, ich  počet nesmie  prekročiť
        číslo tri.
5.1.3   Skúšky
5.1.3.1 Skontroluje  sa predložená  dokumentácia a  preverí sa, či
        vibračný   hustomer   zodpovedá   technickým   požiadavkám
        a metrologickým požiadavkám.
5.1.3.2 Pri  technickej  skúške  pri  schvaľovaní  typu vibračných
        hustomerov  na  kvapaliny   sa  pri  použití  referenčných
        kalibračných   kvapalín  (aspoň   šesť  rôznych   kvapalín
        a vzduch) odčíta indikácia  prístroja a metódou         najmenších
        štvorcov  sa  určia   hodnoty  kalibračných  konštánt  pre
        výrobcom udanú  formu funkčného vzťahu  na výpočet hustoty
        a pri  teplote  referenčnej  kvapaliny.  Zistia  sa  chyby
        indikácie vibračného  hustomera a rozšírená  neistota jeho
        kalibrácie.
5.1.3.3 Pri  technickej  skúške  pri  schvaľovaní  typu vibračných
        hustomerov   na   plyny   sa   pri   použití  referenčného
        kalibračného plynu  pri konštantnej teplote  a meniacom sa
        tlaku   (aspoň    šesť   rôznych   hodnôt    tlaku   plynu
        a atmosférický tlak) odčíta  indikácia prístroja a metódou
        najmenších štvorcov sa určia hodnoty kalibračných konštánt
        pre  výrobcom  udanú  formu  funkčného  vzťahu  na výpočet
        hustoty (so zohľadnením korekcie rýchlosti zvuku). Hustota
        referenčného  plynu sa  stanoví zo  stavovej rovnice plynu
        s použitím  potrebných  korekcií  rozdielu  medzi ideálnym
        a reálnym  plynom (t.j.  korekcia kompresibility, zloženia
        plynu).  Zistia  sa  chyby  indikácie vibračného hustomera
        a rozšírená neistota jeho kalibrácie.
5.1.3.4 Na  základe  zistenej  chyby   sa  určí  trieda  presnosti
        vibračného hustomera - ako najbližšia vyššia hodnota podľa
        bodu 3.1.

5.2     Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
5.2.1   Vykonávateľ overenia preverí zhodu vibračného hustomera so
        schváleným  typom  a   preskúša,  či  vyhovuje  technickým
        požiadavkám a metrologickým požiadavkám.
5.2.2   Skúška  sa  vykoná  rovnakou  metódou  ako pri technických
        skúškach pri schvaľovaní typu.
5.2.3   Umiestnenie overovacích značiek
        Vibračný hustomer, ktorý  pri overení vyhovel požiadavkám,
        sa označí overovacími značkami nasledujúcim spôsobom:
        a) nad upevňovacou maticou  jednej z upevňovacích skrutiek
           príruby  vibračného  hustomera  a  prívodného  potrubia
           meraného média sa umiestni plomba,
        b) kábel na prenos meracieho  signálu sa zabezpečí plombou
           na  rozvodnej  jednotke   elektronickej  meracej  časti
           vibračného  hustomera,  na  spojovacích  miestach kábla
           (najviac   dve   miesta)    a   v   mieste   pripojenia
           k prepočítavaču,
        c) prepínač   možnosti  zmeny   kalibračných  konštánt  na
           hustomere  alebo  prepočítavači  sa  nastaví  do polohy
           zabraňujúcej zmene kalibračných konštánt a zabezpečí sa
           proti  zmene polohy.  Elektronická jednotka spracovania
           signálu sa zabezpečí plombou proti otvoreniu.
5.2.4   Overenému vibračnému  hustomeru sa vydá  doklad o overení,
        ktorý obsahuje aspoň tieto údaje:
        a) identifikácia vibračného hustomera,
        b) trieda presnosti vibračného hustomera,
        c) vlastník,
        d) výrobca,
        e) merací rozsah (hustoty, teploty, tlaku),
        f) metóda a neistota kalibrácie,
        g) kalibračné konštanty a ich neistota,
        h) funkčný vzťah na výpočet hustoty,
        i) korekcia teploty a tlaku,
        j) laboratórium vykonávajúce overenie,
        k) čas platnosti overenia,
        l) dátum overenia.

PRÍL.72

MERACIE ZOSTAVY NA LIEH

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na meracie zostavy na lieh určené na kontinuálne a dynamické meranie pretečeného množstva liehu vyjadreného v litroch 100% alkoholu na základe údajov vlastného prietokového meradla merajúceho objem alebo hmotnosť (ďalej len "meracia zostava").

2. Na účely tejto prílohy sa rozlišujú tieto oblasti použitia meracej zostavy:

a) meracia zostava na etanol,

b) meracia zostava na zmes etanolu a vody.

3. Meracia zostava pred uvedením na trh podlieha:

a) posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu 1) alebo

b) prvotnému overeniu, ak ide o meraciu zostavu, ktorej komponenty majú platné schválenie typu podľa predpisov 2) platných pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu. 1)

Meracia zostava pred uvedením do prevádzky podlieha zabezpečeniu úradnými uzáverami správcu dane.

4. Meracia zostava počas jej používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu. Metódy skúšania pri následnom overovaní a pri prvotnom overovaní po oprave sú uvedené v druhej časti.

5. Meracia zostava podľa bodu 3 písm. a) podlieha po oprave prvotnému overeniu, len ak nedôjde k naplneniu ustanovenia podľa osobitného predpisu. 3)

6. Meracia zostava, ktorá pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overovaní meracích zostáv na lieh

1. Všeobecné požiadavky na meraciu zostavu

1.1 Meracia zostava obsahuje všetky potrebné meracie zariadenia, ako je prietokové meradlo, vibračný hustomer, prepočítavač množstva kvapalín, ktoré umožňujú určenie množstva liehu vyjadreného v litroch 100% alkoholu.

1.2 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. a) Meracia zostava musí spĺňať požiadavky prílohy č. 1 osobitného predpisu ¹⁾ a prílohy MI-005 osobitného predpisu. ¹⁾

1.3 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b) Meracia zostava na lieh pozostáva z objemového prietokového meradla na kvapaliny okrem vody zodpovedajúceho podmienkam prílohy č. 10 alebo z hmotnostného prietokomera na kvapaliny zodpovedajúceho podmienkam prílohy č. 65, ku ktorému je pripojený vibračný hustomer na kvapaliny zodpovedajúci podmienkam prílohy č. 71 a prepočítavač množstva kvapalín zodpovedajúci podmienkam prílohy č. 69, ak nie sú súčasťou vlastného hmotnostného prietokomeru.

1.4 Prídavným zariadením meracej zostavy je:

a) regulátor prietoku alebo vyrovnávacia jednotka liehu do meracej zostavy s vymedzením hraníc prietoku na účely hlásenia poruchy,

b) teplotný poistný ventil, ktorý automaticky odstaví meraciu zostavu v prípade prekročenia maximálnej teploty liehu po 10 sekundách.

1.5 Meracia zostava je vybavená záložným zdrojom napájania.

1.6 K meracej zostave je pripojené etalónové gravimetrické zariadenie s nádržou s objemom zabezpečujúcim hodnotu rozšírenej neistoty merania nie väčšiu ako 0,05%, pričom objem nádrže nie je menší ako 1000 dm3. Toto zariadenie slúži na účely overovania meracej zostavy a pre potreby správcu dane.

2. Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby

2.1 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. a) Meracia zostava musí spĺňať požiadavku na triedu presnosti 0,3 s najväčšou dovolenou chybou +- 0,3%.

2.2 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b) Meracia zostava musí spĺňať požiadavku na triedu presnosti 0,3 s najväčšou dovolenou chybou +- 0,3%.

Jednotlivé komponenty meracej zostavy musia spĺňať požiadavky:

a) objemové prietokové meradlo podľa prílohy č. 10 - trieda presnosti 0,3,

b) hmotnostný prietokomer na kvapaliny podľa prílohy č. 65 - trieda presnosti 0,2,

c) vibračný hustomer na kvapaliny podľa prílohy č. 71 - trieda presnosti 0,1,

d) prepočítavač množstva kvapalín podľa prílohy č. 69 - trieda presnosti 0,1.

3. Metódy skúšania pri overení

3.1 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. a) Meracia zostava sa následne overuje a prvotne overuje po vykonanej oprave podľa harmonizovaných slovenských technických noriem alebo normatívnych dokumentov.

3.2 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b) Meracia zostava sa počas platnosti schválenia typu komponentov meracej zostavy overuje podľa predpisov platných ku dňu schválenia typu.

Meracia zostava, ktorej platnosť rozhodnutia o schválení typu komponentov uplynula, musí pri následnom overení splniť požiadavku najväčšej dovolenej chyby podľa harmonizovaných slovenských technických noriem alebo normatívnych dokumentov. ⁴⁾

4. Zabezpečenie proti neoprávnenému zásahu

Meracia zostava je zabezpečená proti neoprávnenému zásahu overovacími značkami ⁵⁾ alebo zabezpečovacími značkami ⁶⁾, ⁷⁾ tak, ako bolo určené pri jej uvedení na trh, a úradnými uzáverami správcu dane tak, ako bolo určené pri jej uvedení do prevádzky.

5. Osobitné náležitosti

Meracia zostava v prevádzke sa pri overení zabezpečuje úradnými uzáverami správcu dane.

PRÍL.73

PLYNOVÉ CHROMATOGRAFY NA STANOVENIE ENERGETICKEJ HODNOTY ZEMNÉHO PLYNU

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na procesné plynové chromatografy a laboratórne plynové chromatografy, ktoré sa používajú na meranie chemického zloženia zemného plynu, stanovenie jeho energetickej hodnoty a relatívnej hustoty (ďalej len "plynový chromatograf"). Energetické hodnoty slúžia na výpočet množstva energie obsiahnutej v zemnom plyne.

2. Plynový chromatograf pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Plynový chromatograf schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Plynový chromatograf, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

5. Plynový chromatograf počas jeho používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení plynových chromatografov

1. Termíny a definície

1.1 Plynový chromatograf je meradlo určené na stanovenie energetickej hodnoty, t.j. spaľovacieho tepla a výhrevnosti zemného plynu na základe výsledkov analýzy chemického zloženia. Energetická hodnota a ďalšie veličiny sa vypočítajú programom zohľadňujúcim požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy. ¹⁾

1.2 Procesný plynový chromatograf je plynový chromatograf, ktorý, na rozdiel od laboratórneho plynového chromatografu, je napojený priamo na plynárenskú sieť zemného plynu.

1.3 Spaľovacie teplo je množstvo tepla, ktoré sa uvoľní úplným spálením stanoveného množstva plynu vo vzduchu tak, že tlak p1, pri ktorom daná reakcia prebieha, zostane konštantný a teplota všetkých produktov spaľovania sa vráti na východiskovú teplotu t1 zhodnú s teplotou reagujúcich zložiek, pričom všetky produkty spaľovania sú v plynnom stave s výnimkou vody vytvorenej spálením, ktorá pri teplote t1 skondenzovala do kvapalného stavu.

1.4 Výhrevnosť je množstvo tepla, ktoré sa uvoľní úplným spálením stanoveného množstva plynu vo vzduchu tak, že tlak p1, pri ktorom daná reakcia prebieha, zostane konštantný a teplota všetkých produktov spaľovania sa vráti na východiskovú teplotu t1 zhodnú s teplotou reagujúcich zložiek, pričom všetky produkty spaľovania sú v plynnom stave.

1.5 Mólový zlomok je podiel počtu mólov zložky k počtu mólov plynnej zmesi.

1.6 Objemový zlomok je podiel objemu zložky k objemu zmesi za daných podmienok, t.j. tlaku a teploty.

1.7 Hmotnostný zlomok je podiel hmotnosti zložky k hmotnosti plynnej zmesi.

1.8 Hustota je pomer hmotnosti vzorky plynu k jej objemu za definovaných podmienok.

1.9 Relatívna hustota je hustota plynu delená hustotou suchého vzduchu štandardného zloženia ¹⁾ za rovnakých stanovených podmienok tlaku a teploty.

1.10 Kalibračný plyn je zmes plynov definovaného zloženia, zabezpečujúceho metrologickú nadväznosť jednotlivých zložiek, používaná pri periodických kalibráciách meradla a pri metrologických skúškach.

1.11 Interný kalibračný plyn je kalibračný plyn, ktorý je súčasťou meradla a slúži na jeho periodickú kalibráciu.

1.12 Externý kalibračný plyn je kalibračný plyn, ktorý netvorí súčasť meradla a používa sa na metrologickú kontrolu meradla.

1.13 Kompresibilitný faktor je pomer skutočného objemu určitej hmotnosti plynu za stanovených podmienok tlaku a teploty a objemu plynu vypočítaného zo stavovej rovnice pre ideálny plyn.

2. Metrologické požiadavky

2.1 Referenčné podmienky: tlak 101,325 kPa, teplota spaľovania 25 stupňov C, teplota merania objemu 15 stupňov C.

2.2 Pracovné podmienky: teplota -18 stupňov C až 55 stupňov C.

2.3 Meracie rozsahy

Meracie rozsahy a meracie jednotky stanovovaných veličín na plynovom chromatografe sú tieto:

a) mólové zlomky jednotlivých zložiek zemného plynu vyjadrené v %,

b) spaľovacie teplo: (25 až 50) MJ hvezdicka m-3, resp. (7 až 14) kWh hvezdicka m-3,

c) relatívna hustota: 0,555 až 0,700.

Merateľné rozsahy mólových zlomkov zložiek sú uvedené v tabuľke č. 1:

Tabuľka č. 1

----------------------------------
Zložka          Merateľné rozsahy
                        %
----------------------------------
dusík                0   až  15
metán               75   až 100
oxid uhličitý        0   až  10
etán                 0   až  10
propán               0   až   3
izobután             0   až   1
n-bután              0   až   1
neopentán            0,0 až   0,5
izopentán            0,0 až   0,5
n-pentán             0,0 až   0,5
C6+ (n-hexán)        0,0 až   0,2
----------------------------------

2.4 Kalibrácia interným kalibračným plynom sa musí v prípade procesného plynového chromatografu vykonávať pravidelne, optimálne raz denne, najmenej však raz za 168 hodín. Na kalibráciu musí byť na chromatografe vyčlenený samostatný vstup, ktorý musí byť zabezpečený proti neoprávnenému zásahu značkou používateľa, napríklad plombou.

V prípade laboratórneho plynového chromatografu sa kalibrácia vykonáva bezprostredne pred analýzou odobratej vzorky.

2.5 Interný kalibračný plyn musí byť zabezpečený tak, aby sa zabránilo neoprávnenej manipulácii s ním. Jeho vlastnosti sú uvedené v certifikáte. Rozšírené relatívne neistoty jeho jednotlivých hodnôt vlastností - spaľovacieho tepla, relatívnej hustoty a mólového zlomku metánu nesmú byť väčšie ako 0,25%. Technické požiadavky na kalibračné plyny na analýzu zemného plynu sú uvedené v bode 3.6.

2.6 Externé kalibračné plyny používané pri metrologickej kontrole sú certifikované referenčné materiály s rôznymi hodnotami spaľovacieho tepla, ktoré musia obsahovať najmenej 11 zložiek. Na overenie sa použijú 2 plyny, pričom hodnoty ich rozšírených relatívnych neistôt nesmú byť väčšie ako 0,2% príslušnej hodnoty spaľovacieho tepla, relatívnej hustoty a mólového zlomku metánu.

2.7 Opakovateľnosť merania vyjadrená v percentách ako relatívna smerodajná odchýlka z určitého počtu meraní musí byť menšia ako hodnoty uvedené pre jednotlivé veličiny v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

---------------------------------------------------------------
              Veličina                  Najväčšia dovolená
                                        hodnota relatívnej
                                     smerodajnej odchýlky *)
---------------------------------------------------------------
    Spaľovacie teplo (MJ hvezdicka m-3)                     0,05%
~
Hs [25 stupňov C; V(15 stupňov C;101,325         kPa)]
---------------------------------------------------------------
         Relatívna hustota                          0,05%
    d(15 stupňov C; 101,325 kPa)
---------------------------------------------------------------
  Mólový zlomok    0,5 < xi <1                0,01%
     zložky       ---------------------------------------------
       xi          0,01 < xi <0,5             0,12%
                  ---------------------------------------------
                   0,001 < xi < 0,01          0,5%
                  ---------------------------------------------    
                   xi < 0,001                    4,6%
---------------------------------------------------------------
*) Uvedené percentuálne hodnoty sa vzťahujú na smerodajné
   odchýlky výsledkov hodnôt meraných veličín.

Kontrola sa vykonáva pri technických skúškach na účely schvaľovania typu meradla a pri prvotnom overení.

2.8 Hodnoty najväčších dovolených chýb pri technických skúškach na účely schvaľovania typu, pri prvotnom a následnom overení pre jednotlivé veličiny sú uvedené v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

---------------------------------------------------------------
             Veličina               Najväčšia dovolená chyba
---------------------------------------------------------------
   Spaľovacie teplo (MJ hvezdicka m-3)                     +- 0,25%
~
Hs [25 stupňov C; V(15 stupňov C; 101,325 kPa)]
---------------------------------------------------------------
        Relatívna hustota                          +- 0,25%
   d(15 stupňov C; 101,325 kPa)
---------------------------------------------------------------

3. Technické požiadavky

3.1 Plynový chromatograf je spravidla tvorený:

a) analytickou časťou - dávkovací systém, teplotne stabilizované chromatografické kolóny, detektor,

b) pneumatickou časťou zabezpečujúcou prívod plynov vrátane regulácie vstupných tlakov,

c) elektronickou riadiacou a ovládacou jednotkou vrátane integračnej jednotky.

3.1.1 Príslušenstvo:

a) sonda na odber vzorky zemného plynu alebo vzorkovnica zemného plynu,

b) výstupné potrubie pre plyny vchádzajúce do prístroja,

c) tlaková nádoba s nosným plynom,

d) tlaková nádoba s interným kalibračným plynom.

3.2 Konštrukcia vlastného prístroja musí zabezpečiť merací systém proti neprípustnej manipulácii.

3.3 Analytická časť musí umožňovať stanovenie všetkých zložiek v jednej analýze. Jednotlivé zložky musia byť separované s výnimkou uhľovodíkov s počtom uhlíkov v reťazci vyšším ako šesť.

3.4 Elektronická riadiaca jednotka môže byť zabudovaná do analytickej časti alebo môže byť umiestnená oddelene ako samostatná časť. Táto jednotka vykonáva integráciu signálu, uchováva kalibračné údaje, vykonáva vyhodnotenie a výpočet spaľovacieho tepla a relatívnej hustoty. Vypočítané údaje sa uchovávajú v elektronickej podobe alebo sa prenášajú do záznamového zariadenia.

3.5 Pneumatická časť zabezpečuje stabilizáciu a reguláciu tlaku nosného plynu, najčastejšie hélia, a pracovných plynov, napr. vodík, vzduch alebo dusík, ktoré sú potrebné na činnosť použitých detektorov alebo na ovládanie pneumatických ventilov analytickej a vzorkovacej časti.

3.6 Interný kalibračný plyn tvorí súčasť meradla a slúži na jeho pravidelnú kalibráciu. Musí obsahovať všetkých 11 zložiek zemného plynu v rozsahoch podľa tabuľky č. 1. V prípade procesného plynového chromatografu sa nesmie kalibračný plyn odpojovať od prístroja. Kalibračný certifikát interného kalibračného plynu musí byť k dispozícii.

3.7 Časť na prepínanie vstupov vzoriek a interného kalibračného plynu pri procesnom plynovom chromatografe býva ovládaná elektronickou jednotkou a musí umožňovať napojenie vzoriek a kalibračného plynu. V prípade použitia viacerých vstupov vzoriek musí byť dĺžka analýzy a početnosť dávkovania nastavená tak, aby bolo možné vykonať aspoň 24 analýz z každého vstupu za 24 hodín. V prípade, že sa odber vzoriek vykonáva mimo budovy, musí byť odberová kapilára temperovaná tak, aby teplota plynu neklesla pod teplotu rosného bodu jednotlivých zložiek zmesi. Prietok vzoriek musí byť nastavený tak, aby časové oneskorenie vzorky plynu bolo kratšie, ako je cyklus dávkovania.

3.8 Tlaková nádoba s kalibračným plynom musí byť vybavená temperovacím zariadením, aby v prípade nižších teplôt prostredia nedochádzalo ku kondenzácii jeho zložiek a aby sa zabezpečila homogenita obsahu tlakovej nádoby.

4. Nápisy a značky

4.1 Štítok

Prístroj musí mať trvalý a ľahko čitateľný štítok, ktorý obsahuje tieto údaje:

a) ochrannú značku alebo obchodné meno výrobcu,

b) rok výroby,

c) výrobné číslo,

d) typové označenie alebo číslo modelu,

e) merací rozsah spaľovacieho tepla pri referenčných podmienkach.

4.2 Umiestnenie overovacej značky

Prístroj, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení. Umiestnenie overovacej značky sa uvádza v rozhodnutí o schválení typu a v doklade o overení.

5. Metódy technických skúšok

5.1 Prístroj predložený na skúšku na účely schvaľovania typu musí byť kompletný s príslušenstvom a dokumentáciou.

Skúšky sa vykonávajú namieste jeho používania podľa pracovného postupu schváleného Slovenským metrologickým ústavom.

Pred technickými skúškami na účely schvaľovania typu sa najskôr vykoná jeho nastavenie interným kalibračným plynom podľa pracovných inštrukcií výrobcu. Nastavenie aj následné skúšky sa vykonávajú v referenčných podmienkach uvedených v bode 2.1 pomocou externých kalibračných plynov, ktorými sú certifikované referenčné materiály s certifikovaným obsahom všetkých požadovaných 11 zložiek zemného plynu.

5.2 Ak sa prístroj používa v prevádzkových podmienkach stanovených výrobcom, potom údaje prístroja pri hodnotení jeho stability za relatívne stabilných podmienok okolia a po kalibrácii interným kalibračným plynom zostávajú pri skúške typu počas 8 hodín v rámci driftu, ktorého priemerná hodnota je menšia alebo nanajvýš sa rovná polovičnej hodnote najväčšej dovolenej chyby.

5.3 Vypočítajú sa relatívne odchýlky v percentách, ktoré sa porovnajú s najväčšou dovolenou chybou pre danú veličinu.

Relatívne odchýlky musia byť menšie ako najväčšie dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 3.

5.4 Opakovateľnosť merania sa vyhodnotí zo smerodajnej odchýlky 20 nameraných hodnôt. Musí byť menšia ako najväčšie dovolené hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.

6. Metódy skúšania pri overení

6.1 Overenie plynového chromatografu sa vykonáva na mieste jeho používania použitím predpísaných metód a certifikovaných referenčných materiálov zmesí plynov - externé kalibračné plyny, ktoré sú nadviazané na národný etalón zloženia vybraných zmesí plynov.

6.2 Prvotné overenie

Prvotné overenie prístroja sa vykonáva po schválení jeho typu, a to použitím potrebných pomôcok a externých kalibračných plynov. Pozostáva z týchto krokov:

a) vonkajšej obhliadky - kontroly certifikátu interného kalibračného plynu, ktorý musí spĺňať požiadavky metrologickej nadväznosti, úrovne štandardných neistôt a platnosti; kontroly stavu štítkov a plombovania,

b) kontroly stavu kalibrácie plynového chromatografu, t.j. kalibračnej tabuľky v overovanom prístroji a jej porovnania s kalibračným certifikátom,

c) skúšky správnosti merania hodnôt mólových zlomkov, spaľovacích tepiel a relatívnych hustôt porovnaním s hodnotami uvedenými v certifikáte externého kalibračného plynu,

d) skúšky opakovateľnosti merania.

Opakovateľnosť merania sa vyhodnotí zo smerodajnej odchýlky 10 nameraných hodnôt. Musí byť menšia ako najväčšie dovolené hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.

6.3 Následné overenie

Následné overenie pozostáva z rovnakých skúšok ako prvotné overenie s výnimkou skúšky opakovateľnosti merania.

6.4 Na meranie sa použijú certifikované referenčné materiály zmesí plynov, ktoré sú nadviazané na národný etalón mólového zlomku vybraných zmesí plynov.

6.5 Vyhodnotenie nameraných výsledkov a spracovanie výsledkov skúšok

Pre každé meranie sa stanoví hodnota rozšírenej neistoty výsledku merania. Pre meradlo, ktoré vyhovie príslušným požiadavkám, sa vystaví doklad o overení a meradlo sa označí overovacou značkou.

PRÍL.74

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

1. Smernica Rady 71/316/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú tak meradiel, ako aj metód metrologickej kontroly (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 1) v znení smernice Rady 72/427/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 1), v znení smernice Rady 83/575/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 7), v znení smernice Rady 87/354/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13./zv. 8), v znení smernice Rady 87/355/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 8) a v znení smernice Rady 88/665/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 9) a v znení nariadenia Rady ES č. 807/2003 zo dňa 14.04.2003 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.1/zv. 4).

2. Smernica Rady 71/317/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú rovnobežnostenných závaží strednej triedy presnosti od 5 kg do 50 kg a valcových závaží strednej triedy presnosti od 1 g do 10 kg (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 1).

3. Smernica Rady 71/318/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú plynomerov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 1) v znení smernice Rady 74/331/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 2), v znení smernice Rady 78/365/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 5) a v znení smernice Rady 82/623/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 6).

4. Smernica Rady 71/319/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú meradiel na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 1).

5. Smernica Rady 71/348/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú prídavných zariadení k meradlám na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 1).

6. Smernica Rady 73/362/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú dĺžkových mier (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 2) v znení smernice Rady 78/629/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 5) a v znení smernice Komisie 85/146/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 8).

7. Smernica Rady 74/148/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú závaží vyššej triedy presnosti od 1 mg do 50 kg (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 2).

8. Smernica Rady 75/33/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú vodomerov na studenú vodu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 3).

9. Smernica Rady 75/410/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú kontinuálnych sčítavacích váh s automatickou činnosťou (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 3).

10. Smernica Rady 76/765/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú liehomerov a liehových hustomerov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 3) v znení smernice Rady 82/624/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 6).

11. Smernica Rady 76/766/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú liehových tabuliek (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 3).

12. Smernica Rady 76/891/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú elektromerov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 3) v znení smernice Rady 82/621/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 6).

13. Smernica Rady 77/95/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú taxametrov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13 /zv. 4).

14. Smernica Rady 77/313/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú meracích systémov na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 4) v znení smernice Komisie 82/625/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 6).

15. Smernica Rady 78/1031/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú vytrieďovacích kontrolných váh a triediacich váh s automatickou činnosťou (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 5).

16. Smernica Rady 79/830/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú vodomerov na teplú vodu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.13/zv. 5).

17. Smernica Rady 2006/96/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu tovaru (Ú.v. EÚ L 363, 20.12.2006).

18. Smernica Komisie 2007/13/ES zo 7. marca 2007, ktorou sa mení a dopĺňa príloha II k smernici Rady 71/316/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o spoločných ustanoveniach pre meradlá a metódy metrologickej kontroly (Ú.v. EÚ L 73, 13.3.2007).

19. Smernica Rady 71/347/EHS z 12. októbra 1971 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o meraní násypnej hustoty obilia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 1).

20. Smernica Rady 86/217/EHS z 26. mája 1986 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa tlakomerov na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 8).

21. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/17/EÚ z 9. marca 2011, ktorou sa zrušujú smernice Rady 71/317/EHS, 71/347/EHS, 71/349/EHS, 74/148/EHS, 75/33/EHS, 76/765/EHS, 76/766/EHS a 86/217/EHS týkajúce sa metrológie (Ú.v. EÚ L 71, 18.3.2011).

*) Pomlčka označuje, že nie je stanovené menovité napätie razového impulzu (tabuľka č. 4).

1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z. o meradlách.

1) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1) STN 25 7617 tabuľka 2. I - A/t.

1) Stredná trieda presnosti zodpovedá triede presnosti M2 Medzinárodnej organizácie pre legálnu metrológiu (OIML).

1) STN 17 7015 Váhy s automatickou činnosťou na váženie cestných vozidiel za pohybu a na meranie zaťaženia náprav. Metrologické a technické požiadavky. Skúšobné metódy. Príloha B (17 7015).

1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z.z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 318/2007 Z.z.

1) Obvykle sa používa tlakový vzduch alebo oxid uhličitý (CO2).

1) STN ISO 719.

1) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1) IEC 60651 alebo EN 60651 a IEC 60804 alebo EN 60804.

1) IEC 60651 alebo EN 60651.

1) Napr. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov.

1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 399/1999 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na váhy s neautomatickou činnosťou.

1) Stredisko EÚ pre referenčné materiály (Bureau Communautaire de Référence).

1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2002 Z.z.

1) STN EN ISO 6976 Zemný plyn. Výpočet výhrevnosti, hustoty, relatívnej hustoty a Wobbeho indexu zo zloženia.

2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

2) STN 17 7015 Váhy s automatickou činnosťou na váženie cestných vozidiel za pohybu a na meranie zaťaženia náprav. Metrologické a technické požiadavky. Skúšobné metódy (17 7015).

2) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 443/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia.

2) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb. o Dohovore o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF).

2) STN EN 1060-3: 2000 Neinvazívne tonometre. Časť 3: Špecifické požiadavky na elektromechanické systémy nameranie tlaku krvi.

2) IEC 61672-2 alebo EN 61672-2.

2) IEC 60651 alebo EN 60651 a IEC 60804 alebo EN 60804.

2) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2002 Z.z.

2a) § 9 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2b) § 13 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z. o meradlách.

2c) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 145/2016 Z.z. o sprístupňovaní meradiel na trhu.

2d) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 126/2016 Z.z. o sprístupňovaní váh s neautomatickou činnosťou na trhu.

2e) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 126/2016 Z.z.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 145/2016 Z.z.

2f) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 582/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zdravotníckych pomôcok v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 215/2013 Z.z.

3) § 21 až 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

3) STN EN 45501 Metrologické aspekty váh s neautomatickou činnosťou (99 4102).

3) STN EN 60825-1 Bezpečnosť laserových výrobkov a zariadení. Časť 1: Klasifikácia zariadení a požiadavky (34 1701).

3) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 20/1977 Zb. o Dohode o spoločnom používaní kontajnerov v medzinárodnej doprave.

3) STN EN 1060-4: 2004 Neinvazívne tonometre. Časť 4: Skúšobné postupy na určenie celkovej presnosti systému automatických neinvazívnych tonometrov.

3) IEC 60651 alebo EN 60651 a IEC 60804 alebo EN 60804.

4) § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.

4) STN EN 60068-2-2 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-2: Skúšky. Skúška B: Suché teplo (34 5791).

4) Čl. 43 STN 28 0312:1976.

4) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 572/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zdravotníckych pomôcok v znení nariadenia vlády č. 489/2004 Z.z.

4) IEC 61012 alebo EN 61012.

4) § 11 ods. 8 zákona č. 142/2000 Z.z. v znení zákona č. 431/2004 Z.z.

5) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

5) STN EN 60068-2-1 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-1: Skúšky. Skúška A: Chlad (34 5791).

5) STN EN 1060-2: 2000 Neinvazívne tonometre. Časť 2: Osobitné požiadavky na mechanické tonometre.

5) IEC 61000-4-2 alebo EN 61000-4-2.

5) § 2 písm. k) zákona č. 142/2000 Z.z.

6) STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií.

6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov v platnom znení (Ú.v. ES L 204, 21.7.1998).

6) STN EN 60068-2-30 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-30: Skúšky. Skúška Db: Vlhké teplo, cyklické (cyklus 12 h + 12 h) (34 5791).

6) STN EN 1060-1: 2000 Neinvazívne tonometre. Časť 1: Všeobecné požiadavky.

6) IEC 61672-1 alebo EN 61672-1.

6) § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z.z.

7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.

7) STN EN 60068-2-18 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-18: Skúšky. Skúšky R a návod: Voda (34 5791).

7) Bod 8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z.

8) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 399/1999 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na váhy s neautomatickou činnosťou v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 150/2002 Z.z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z.

8) STN EN 60512-11-8 Elektromechanické súčiastky pre elektronické zariadenia. Základné skúšobné postupy a meracie metódy. Časť 11: Klimatické skúšky. Oddiel 8: Skúška 11 h. Piesok a prach (35 4055).

9) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z.

9) STN EN 60068-2-47 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-47: Skúšky. Skúška montáže súčastí na vibrácie, nárazy a podobné dynamické skúšky (34 5791).

10) § 20 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z.z.

10) STN EN 60068-2-31 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-31: Skúšky. Skúška Ec: Nárazy pri hrubej manipulácii, prednostne pre druh vzoriek-zariadenia (34 5791).

11) STN EN 61000-4-11 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-11: Metódy skúšania a merania. Skúšky odolnosti proti krátkodobým poklesom napätia, krátkym prerušeniam a kolísaniam napätia (33 3432).

12) STN EN 61000-4-4 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-4: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti proti rýchlym elektrickým prechodným javom/skupinám impulzov (33 3432).

13) STN EN 61000-4-5 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-5: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti rázovým impulzom (33 3432).

14) STN EN 61000-4-8 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-8: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti proti magnetickému poľu pri sieťovej frekvencii (33 3432).

15) STN EN 61000-4-6 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-6: Metódy skúšania a merania. Odolnosť proti rušeniu indukovanému vysokofrekvenčnými poliami, šírenému vedením (33 3432).

16) STN EN 61000-4-3 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-3: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti proti vyžarovanému vysokofrekvenčnému elektromagnetickému poľu (33 3432).

17) STN EN 61000-4-2 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-2: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti proti elektrostatickému výboju (33 3432).

18) ISO 7637-2 Cestné vozidlá - Elektrické rušenie vedením a väzbou - Časť 2: Elektrické rušenie vedené len napájacími vodičmi.

19) ISO 7637-3 Cestné vozidlá - Elektrické rušenie vedením a väzbou - Časť 3: Elektrické rušenie kapacitnou a indukčnou väzbou cez vodiče iné než napájacie vodiče.

Související dokumenty

Súvisiace články

Alkoholtester

Súvisiaca judikatúra

3Sžo/68/2013 - § 19 ods. 1, § 36 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii