Neznamená to však, že každé prepúšťanie sa podarilo odvrátiť permanentne, upozornil analytik. Po ukončení podporných schém je možné očakávať druhú vlnu prepúšťania, najmä pri umelo podporených pracovných miestach, ktoré by pravdepodobne zanikli bez ohľadu na pandémiu. Na druhej strane, opatrenia budú s najväčšou pravdepodobnosťou definitívne ukončené až po odznení pandémie, teda až v čase, keď by sa mal už štartovať aj ekonomický rast.
"Podobne ako počas leta, po prvej vlne pandémie, by tak vyšší prítok nezamestnaných do evidencie úradov práce mohol byť minimálne čiastočne kompenzovaný i vyššou absorpciou nezamestnaných trhom práce. To by malo výrazne tlmiť aj ďalší nárast miery nezamestnanosti. Druhá vlna prepúšťania by tak mala len dočasne oddialiť, resp. spomaliť pokrízový pokles nezamestnanosti," avizoval Koršňák.
V nadchádzajúcich mesiacoch sa vzhľadom na zhoršenie epidemiologickej situácie a s tým spojenými opatreniami, ako aj nárastom neistoty dá aj podľa Muchovej očakávať mierny nárast nezamestnanosti. "Môžeme očakávať, že zintenzívnenie druhej vlny bude mať tlmiaci vplyv na ekonomickú aktivitu v nasledujúcich mesiacoch. Primárne majú ale opatrenia vplyv na sektor služieb, a nie priemysel," vysvetlila.
Negatívny vplyv na trh práce podľa analytičky zmierňujú štátne opatrenia na ochranu pracovných miest, závisí však od miery ich využitia. Zároveň bude dôležité sledovať, ako sa bude vyvíjať situácia u zamestnávateľov po skončení poberania štátnej pomoci kvôli koronakríze.
"Celkovo v tomto roku očakávame vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou, vyplývajúcu zo zhoršenej ekonomickej situácie u nás aj v EÚ. Veľa bude závisieť od ekonomického oživenia u nás a v Európe a tiež od toho, nakoľko bola strata pracovných miest dočasná a bude môcť byť relatívne rýchlo znovu obnovená. Miera neistoty je totiž stále zvýšená vzhľadom na druhú vlnu infekcií a s tým spojené obmedzenia," uzavrela Muchová.
