Jaroslav Nižňanský

Naše neštátne zdravotnícke zariadenie bolo okresným súdom v súvislosti s rozvodom manželov, ktorých deti sú klientmi nášho zariadenia, požiadané o zaslanie správy o zdravotnom stave maloletých detí a o výške výdavkov, ktoré vznikajú matke v súvislosti s ich zdravotným stavom.  Uvedené sme poskytli v stanovenom termíne a taktiež sme zaslali súdu faktúru za spracovanie uvedených podkladov v zmysle interného cenníka nášho zariadenia. Súd následne žiadal o špecifikáciu nákladov v zmysle § 128 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), na čo sme zaslali kópie nášho cenníka. Súdom nám bolo doručené uznesenie, v ktorom rozhodol o nepriznaní vecných nákladov za podanie lekárskej správy o zdravotnom stave maloletých detí rozvádzaných manželov s odvolaním sa na § 128 OSP, podľa ktorého je každý bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu povinný písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov. Okrem iného uvádza: „Podľa názoru súdu písomné oznámenie o skutočnostiach majúcich význam pre konanie a rozhodovanie súdu nie je službou poskytovanou za odplatu. Obdobné stanovisko zaujalo aj obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR (Obpj 3/2008). Oznamovateľ má v spojitosti s ustanovením § 128 OSP právo na náhradu vecných nákladov, ktorú mu v spojitosti so splnením si povinnosti vznikli. Tieto náklady však musia byť odôvodnené a spravidla predstavujú výdavky oznamovateľa napríklad za materiál, poštovné. ... Súd nemohol oznamovateľovi priznať náhradu vecných nákladov, nakoľko ich aj napriek výzve nešpecifikoval, oznamovateľ sa obmedzil na poukázanie na interný Cenník zdravotníckych úkonov, čo v súvislosti so splnením zákonnej povinnosti súčinnosti v zmysle § 128 OSP nemá právnu relevanciu aj s poukazom na vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR. “ Postupoval okresný súd správne? Čo by sme mali zmeniť z našej strany, aby sme ako obvodní pediatri na požiadanie súdov, orgánov štátnej správy a pod. neboli povinní pracovať zadarmo? Taktiež prosíme o vysvetlenie, či sme ako zariadenie boli súdení, keďže nám bolo doručené rozhodnutie , ktoré bolo vydávané v rámci rozvodového konania manželov.

V súčasnosti je povinnosťou riadiacich pracovníkov v zdravotníctve doplniť si vzdelanie, buď štúdiom MPH alebo MHA, a to do 31. 12. 2015. Momentálne v nariadení vlády č. 296/2010 Z. z. nie je MHA zaradené. Je plánovaná novelizácia predmetného nariadenia vlády MZ SR ? Ak áno, a bolo by nariadenie novelizované, bude MHA akceptované rovnako ako MPH?

Ako postupovať v prípade, ak pacient, ktorý prišiel iba na preventívnu prehliadku s laboratórnymi výsledkami, následne však nepríde pre hotový nález, nedvíha telefón a nie je ho možné kontaktovať, prípadne si vedome nechce prevziať nález a zatajuje sa? Ak je nález vážny a je nutné ho liečiť, akú ma lekár ďalšiu povinnosť, koho by mal kontaktovať, prípadne, aký je ďalší správny postup? Je nutné   v rámci ochrany osobných údajov vyžadovať súhlas pacienta na spracovanie jeho údajov v databáze nemocničného informačného systému? Z povahy práce poskytovateľa zdravotnej starostlivosti to vraj nevyplýva, ale poskytujeme predsa údaje poisťovniam ako tretej osobe a viacero životných poisťovní vyžaduje vypracovanie  a odosielanie nálezov pre plnenie poistení s tým, že im vraj klient dal splnomocnenie, no my sme ho nikdy nevideli a pod.  

Dňa 28. 1. 2013 som podpísala pracovnú zmluvu na poliklinike a kde som začala pracovať ako lekár  od 1. 2. 2013 na skrátený pracovný pomer - dvakrát do týždňa, v stredu a piatok od 8. 00 h do 16. 30 h a v pondelok od 8.00 h do 10.00 h. Vo všetkých prípadoch išlo o ordinačné hodiny, t. j. bežne o 16 h prišli na vyšetrenie 2-3 pacientky. V zmluve bola zakomponovaná skúšobná doba. Od 19. 3. 2013 som bola PN, a nato som 20. 3. 2013 doporučenou poštou dostala zrušenie pracovnej zmluvy. Samozrejme, že poštou prišiel tento dokument  neskôr, t. j. 25. 3. 2013 , ale datovaný je  od 20. 3. 2013. Chcem sa spýtať, či som v ochrannej lehote, aj keď skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo podané počas skúšobnej lehoty, resp. až po nástupe na PN“

Som konateľkou spoločnosti s ručením obmedzeným, prevádzkujem internú ambulanciu, v rámci toho mám živnostenský list v rozsahu základnej živnosti. Môžem predávať výživové doplnky dodávané panamskou spoločnosťou, ktoré majú certifikát v EÚ - konkrétne v Českej republike?

Prevádzkujem zubnú ambulanciu ako fyzická osoba už 11-ty rok a tento rok som sa rozhodla prejsť na spoločnosť s ručením obmedzeným, jednou z hlavných podmienok je platná nájomná zmluva. Ambulancia  je v priestoroch základnej školy, zmluvu mám ako fyzická osoba, platnú do roku 2016. Riaditeľ  školy má však problém, nevie, ako má pri uzatvorení novej zmluvy postupovať, samozrejme tak, aby to bolo právne v poriadku. Nestačí len zmeniť nájomcu v hlavičke novej zmluvy so všetkými novými údajmi spoločnosti? Je v tomto prípade nutné verejné obstarávanie? Budova je majetkom mesta a škola má právnu subjektivitu. Sídlo spoločnosti  v nej nemôže byť, len pobočka, sídlo spoločnosti bude na adrese môjho trvalého bydliska, a ja som jediným konateľom novej spoločnosti.

V súčasnom období sa v lekárskej oblasti sa často možno stretnúť so situáciou, kedy zdravotné sestry vydávajú chronickým pacientom, ktorým sa pravidelne niekoľko rokov predpisujú tie isté lieky, lekárske predpisy samostatne bez vyšetrenia pacienta lekárom, niekedy dokonca bez fyzickej prítomnosti lekára. Na základe skúseností pacientov možno vyvodiť, že najčastejšie k tejto situácii dochádza v súvislosti so všeobecnými lekármi.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má uzavretú nájomnú zmluvu so zdravotným strediskom (prevádzkovanie stomatologickej ambulancie) na dobu určitú, v tomto prípade na jeden kalendárny rok. Zmluva sa predlžuje každoročne koncom roka na nasledujúci kalendárny rok. Na dobu neurčitú vlastníci zdravotného strediska nechcú uzatvoriť nájomnú zmluvu z dôvodu, že nemajú vysporiadaný pozemok pod strediskom. Priestory získal vlastník (s. r. o.) od Fondu národného majetku. V kúpnej zmluve sa spoločnosť zaviazala poskytovať zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, ako bola dovtedy (čiže aj ambulancie v odbore stomatológia). Zariadenie ambulancie aj s obvodom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odkúpil od predchádzajúcej lekárky, ktorá išla do dôchodku. Môže zdravotné stredisko, resp. jeho vlastník a zároveň prenajímateľ priestoru nepredĺžiť zmluvu na ďalšie obdobie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v uvedenej ambulancii, resp. či sa tieto záležitosti riadia podľa nejakého zákona, alebo všetko závisí len od nájomnej zmluvy, ktorú má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzatvorenú so zdravotným strediskom?