JUDr. Simona Laktišová Makúchová

Chceli by sme Vás požiadať o usmernenie ohľadom prideľovania obecných nájomných bytov podľa zákona č. 443/2010 Z.z. Manželia sa rozviedli, matka s dvoma deťmi sa z bytu odsťahovala a v byte zostal bývať otec. Otec má schválené súdom, že s deťmi je každý druhý víkend a trávi s nimi časť prázdnin, vtedy sú deti u neho v byte. Pri posudzovaní žiadosti o pridelenie bytu budeme do súčtu súm životného minima rátať iba otca alebo aj deti? Pre posúdenie jeho žiadosti je táto skutočnosť kľúčová. 

Môže príspevková organizácia zriadená obcou poskytnúť svojim zamestnancom (výkon práce podľa z.č. 553/2003 Z.z. ) pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce? (v súvislosti s aktuálnou zmenou dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov) Ak áno, aké podmienky musia byť splnené? Je na to potrebný súhlas zriaďovateľa? Dodlňujúca informácia: príspevková organizácia je súčasne naviazaná na zriaďovateľa aj finančne, a to pravidelným príspevkom od zriaďovateľa.

Ak právoplatné uznesenie o dedičstve obsahuje exaktne rozdelenie obchodného podielu v s. r. o. medzi dve fyzické osoby vo výške 50 % na základnom imaní, môžeme toto rozdelenie považovať ako obchodné podiely „nových spoločníkov“ - dedičov a nie ako tzv. „spoločný“ obchodný podiel a existuje v takomto prípade spoločný zástupca? Myslíme si, že ak uznesenie o dedičstve presne určilo, v akej výške sa dedia podiely, tak dedičia sú evidentní a neexistuje tzv. spoločný obchodný podiel. Do obchodného registra sa zapisujú tieto dve osoby ako spoločníci, každý vo výške 50 % a nie je prekážka na ďalší predaj týchto podielov. Je to správne pochopenie určenia jednoznačnosti nových spoločníkov v dedičstve voči existencii spoločného obchodného podielu?

Zamestnanec je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a vykonáva prácu vo verejnom záujme podľa osobitného zákona 552/2003 Z. z. Zamestnanec vykonáva pracovné činnosti s tým, že najnáročnejšia pracovná činnosť spadá do 8. platovej triedy v zmysle Prílohy č.1 tohto zákona. Zamestnanec ale nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania – vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Môže byť zamestnanec napriek nesplneniu kvalifikačného predpokladu vzdelania zaradený do 8. platovej triedy? Môže zamestnanec vykonávať funkciu vedúceho oddelenia? Do akej platovej triedy má byť zaradený na pozícii vedúceho oddelenia?

Mladý živnostník, ktorý začal podnikať v katastrálnej oblasti musel pri výkone svojej činnosti zamestnať garanta na 3 roky. To aj urobil, ale na živnostenskom úrade mu bolo povedané, že ak ho nezamestnával 8 hodín denne, musí ho ďalšie 3 roky zamestnať. Jeho kolegovia mali garantov zamestnaných na 1 hodinu týždenne, tak mu aj poradili a u všetkých to prešlo. Prosím, aby bolo všetko v poriadku, na aký pracovný úväzok musí opäť prijať garanta?

Osoba, ktorá je poslancom obecného zastupiteľstva, je dlhodobo na PN. Má povolené vychádzky a v tom čase by sa chcela zúčastňovať zasadnutí obecného zastupiteľstva. Bude sa pri hlasovaní tento hlas považovať za právoplatný? Môže vôbec rozhodovať pri hlasovaní?

Týmto by som sa chcel informovať, ktoré slovenské právne predpisy sa vzťahujú na ďalší osud majetku v prípade zrušenia občianskeho združenia alebo neziskovej organizácie. Konkrétne: Môže sa majetok organizácie previesť na fyzickú osobu, alebo je možné jeho prevod uskutočniť výlučne v prospech určitých právnických osôb – napríklad inému občianskemu združeniu alebo klasickej n. o., alebo verejnej inštitúcie (napr. školy, obce) alebo aj obchodnej spoločnosti (s.r.o.)?  Aké právne alebo stanovami určené obmedzenia, resp. povinnosti sa vzťahujú na takýto prevod? (napr. konkrétny zákon a jeho paragrafy) Pokiaľ v zakladateľskej listine organizácie alebo v (konečnom) rozhodnutí nie je určený právny nástupca alebo oprávnená organizácia, pripadá zostávajúci majetok do vlastníctva Slovenskej republiky? Existuje na to automatické zákonné ustanovenie? Kto je oprávnenou osobou rozhodovať o zrušení organizácie a zároveň o osude jej majetku?

Dobrý deň, firma s. r. o. v období rokov 2022 a 2023 bola vlastnená spoločníkmi A a B. V roku 2024 previedol spoločník A časť svojho obchodného podielu vo firme na spoločníka B. Následne, v roku 2025 sa firma rozhodla vyplatiť nerozdelený zisk minulých obodobí (2022 a 2023) - a kladie si otázku, podľa akého kľúča sa daný zisk bude rozdeľovať, či podľa rozdelenia podielov vo firme z rokov, keď zisk vo firme vznikol alebo sa nerozdelený zisk minulých období rozdelí podľa vždy aktuálne platných podielov vo firme? Ďakujem

Živnostník A (kaderník, ktorého účtujeme) ešte v rokoch 2011-2012 prenajímal jednu miestnosť od hlavného nájomcu B. Hlavnému nájomcovi B potom majiteľ nehnuteľnosti C na konci roku 2012 vypovedal zmluvu (takže medzi B a C bola vypovedaná zmluva). Následne živnostník A podpísal zmluvu o nájme priamo s majiteľom C. Medzi B a C sme nevideli zmluvu. Medzi A a B bola uzavretá zmluva na dobu neurčitú a okrem nájmu mu prenajímal aj nábytok. Zmluva medzi A a B nebola nebola žiadnym spôsobom vypovedaná, odvtedy sa ani nestretli (od tej doby samozrejme ani faktúry neboli). Teraz živnostník A chce ukončiť svoju činnosť a len sa chce uistiť, že z nevypovedania zmluvy s B mu neskôr nevzniknú žiadne ťažkosti. Ono to predmet zmluvy medzi A a B sa automaticky zrušil, v momente keď majiteľ C vypovedal subjektu B zmluvu, však? Logicky B nemôže prenajímať nehnuteľnosť, ktorú nevlastní ani neprenajíma, však? Tiež nábytok nie je starosťou subjektu A však? Čo by ste poradili?

Opravujem moju otázku ohľadom dotácií pre poľovnícke združenia (5465). Poľovnícke združenia sú registrované MV SR v Registri poľovníckych organizácií. Stačí táto registrácia s prideleným IČO na poskytovanie dotácie z rozpočtu obce, alebo sa musí poľovnícke združenie registrovať zároveň aj v registri mimovládnych neziskových organizácií podľa zákona č. 346/2018? (V pôvodnej otázke bol omylom uvedený zákon č. 83/1990 Zb.).

Je daná jedna s. r. o., ktorá chce upraviť svoju zakladateľskú listinu tak (spoločníkom je 1 maďarská nezisková Kft.), aby v ňom bolo vymedzené, aby výber dividend zo spoločnosti nebol prípustný. Je toto možné alebo je to v rozpore s právnymi predpismi?

Poľovnícke združenia sú registrované MV SR v Registri poľovníckych organizácií. Stačí táto registrácia s prideleným IČO na poskytovanie dotácie z rozpočtu obce, alebo sa musí poľovnícke združenie registrovať zároveň aj v registri OZ podľa zákona č. 83/1990 Zb.?

V r. 2020 obec zadržiavala na základe výzvy od exekútora dlžnú sumu nášho zamestnanca. Exekútor konanie pozastavil, zamestnanec zomrel a obec eviduje v účtovníctve na účte 379 sumu 318 €, ktorá sa stiahla zo mzdy bývalého zamestnanca. Finančná čiastka nebola zahrnutá do dedičského konania a exekútor ju nepožaduje poslať. Môžeme túto sumu vyplatiť pozostalým? Akou formou a ako to zaúčtovať?

Starosta obce bude mať operáciu kolena, bude na PN. Neprítomnosť starostu bude cca 2 mesiace. V tom prípade bude spôsobilý na výkon funkcie starostu? Zástupca starostu bude vykonávať bežný chod činnosti obce. Zástupca starostu v určitom rozsahu má poverenie na zastupovanie, avšak nie na všetky úkony. Starosta obce môže doma počas pracovnej neschopnosti alebo vychádzky počas PN podpísať Rozhodnutie obce, alebo Kúpno-predajnú zmluvu obce nemá to vplyv na poberanie nemocenskej dávky, neporušíme liečebný režim a zákon?

Slovenská s. r. o., jediným společníkem je mateřská společnost, česká s. r. o., dva jednatelé jsou občané České republiky, kteří pobývají v ČR, kde si hradí sociální a zdravotní pojištění. Dotaz je, zda mají jednatelé povinnost ze své funkce jednatelů ve slovenské s. r. o. platit na Slovensku nějaké pojištění (zdravotní, sociální), ačkoli nemají uzavřenou žádnou smlouvu o jednatelství ani pracovní smlouvu na Slovensku. Pokud ano, v jaké výši musí toto pojištění platit?

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Dobrý deň, ak sa manželka otca dieťaťa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, má nárok na materské podľa § 49 ods. 3 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Má takáto žena nárok na materskú resp. rodičovskú dovolenku v zmysle § 166 Zákonníka práce (dieťa neprevzala do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu)? Ak nie, ako má zamestnávateľ vykazovať neprítomnosť v zamestnaní tejto zamestnankyne počas starostlivosti o manželove dieťa? Ako neplatené voľno?

Dobrý deň prajem, mal by som otázky ohľadom medzinárodného prenájmu pracovnej sily. Slovenská spoločnosť zamestnáva zamestnancov, pre ktorí momentálne nie je schopná zabezpečiť prácu. Z tohto dôvodu plánuje ich prenajímať maďarskej spoločnosti. Teda prenájom pracovnej sily nie je hlavnou činnosťou spoločnosti, ani nie je uvedená táto činnosť medzi predmetmi podnikania. Otázky: 1. Môže spoločnosť vykonávať horeuvedenú činnosť aj bez toho, aby bola definovaná medzi predmetmi podnikania? 2. Je možné realizovať medzinárodný prenájom pracovnej sily aj medzi závislými osobami, alebo existujú nejaké obmedzenia? 3. Čo sa týka dane z príjmov, podľa stanoviska finančnej správy SR je potrebné prekvalifikovať osobu zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym „právnym“ zamestnávateľom slovenský poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane zahraničný (maďarský) objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude daňovník (rezident SR) vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť. Ak je v zmysle uvedeného skutočným ekonomickým zamestnávateľom maďarský užívateľ pracovnej sily, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území HU sú podľa zmluvy zdaniteľné na území HU bez ohľadu na dĺžku výkonu tejto činnosti. Je horeuvedený predpoklad platný aj v našom prípade? Môžete to potvrdiť, prosím? Za odpoveď Vám vopred a veľmi pekne ďakujem!

Zmluva o prenájme a chybné udanie parcely. Napr. A-je č. parcely 1 a B-je č. parcely 2, na zmluve je A ako č. parcely 2 a B ako č. parcely 1. Je nájomná zmluva platná? LV a popis ako príloha k zmluve sedí. Zmluva bola zverejnená na www stránke obce nebola povinná registrácia, avšak obec zmenila stránku a zatiaľ to nevieme dohľadať. Už len dodatok k zmluve bol zverejnený v registre zmlúv po 31. 3. 2022 a zmluva po 31. 3. 2022 nebola daná do registra zmlúv. Ďakujem za vysvetlenie.

Chcela by som sa opýtať na príspevok do DDS od zamestnávateľa. Je určená dolná hranica tohto príspevku do DDS od zamestnávateľa v sume 2 % alebo je percentuálna výška dobrovoľná? Zmluvu s DDS zamestnávateľ má a riadi sa vyššou kolektívnou zmluvou.