Radovan Hríbik

V poslednej časti série článkov o prvej pomoci sa budeme venovať intoxikáciám, ktoré sa so stále rozmáhajúcim priemyslom, dopravou a stále širším použitím chemikálií a liekov stávajú častou príčinou poškodenia zdravia. Spravidla ide o neúmyselné intoxikácie, ale žiaľ stretávame sa aj s úmyselnými intoxikáciami. Preto je dôležité vedieť poskytnúť prvú pomoc a zaistiť čo najväčšiu šancu na prežitie postihnutého.

V minulom článku sme si povedali o infarkte myokardu, ako najčastejšej príčine úmrtí pri ochoreniach srdcovocievnej sústavy. Ďalším vážnym ochorením so stále stúpajúcim výskytom je náhla cievna mozgová príhoda, ktorá je po infarkte myokardu a nádorových ochoreniach treťou najčastejšou príčinou úmrtí v rozvinutých krajinách. Ročne na jej následky zomiera 15 000 000 ľudí. Toto ochorenie predstavuje závažný zdravotnícky, spoločenský a ekonomický problém súčasnej spoločnosti.

V doterajších častiach o zásadách poskytovania prvej pomoci sme sa venovali rôznym témam (úrazy elektrickým prúdom, popáleniny, zlomeniny, či ďalšie poranenia), s ktorými môžete prísť do styku v práci a doma. Veľmi častými ochoreniami, a týka sa to hlavne krajín strednej Európy, sú srdcovocievne ochorenia. Tie sú, napriek neustále sa zlepšujúcej liečbe na vzostupe. Ide hlavne o ischemické ochorenia srdca, hypertenzie, poruchy zrážanlivosti krvi, ktoré pri ich zhoršení môžu a bohužiaľ často aj končia fatálne. Preto sa väčší význam prikladá prevencii, ktorá dokáže týmto ochoreniam účinne predchádzať.

V dnešnej dobe so stále sa rozvíjajúcou mechanizáciou vo všetkých zložkách priemyslu, dochádza k zvýšenému ohrozeniu zamestnancov elektrickým prúdom. S prístrojmi pracujúcimi pod elektrickým napätím sa stretávame na každom kroku a život bez nich si už nevieme predstaviť. Vzrastá aj riziko úrazmi elektrickým prúdom aj v domácnostiach, kde sú najrizikovejšou skupinou deti. Riziko týchto úrazov je vysoké, hlavne pri nedodržiavaní bezpečnostných pokynov pri ich prevádzke. Často sa stretávame aj s improvizáciou pri ich oprave. Preto je dôležité, aby laici nezasahovali do ich konštrukcie a dbali o účinnú prevenciu. Špecifické sú úrazy bleskom, pričom aj poskytovanie prvej pomoci pri týchto úrazoch má svoje úskalia, o ktorých si v tomto článku povieme.

Popáleniny sú častým poškodením zdravia nielen v domácnosti, ale aj na pracoviskách. Vznikajú pôsobením tepla, elektrického prúdu, ožiarením alebo pôsobením chemikálii (kyselín, zásad). Môžu viesť k poškodeniu až strate kožného krytu. V najťažších prípadoch postihujú aj hlbšie tkanivové štruktúry (svaly, šľachy). Pri veľkom rozsahu popálenín vždy ide o život ohrozujúci stav, keďže rozsiahle popáleniny vyvolávajú rozsiahlu odpoveď organizmu vedúcu až k rozvoju popáleninového šoku. Rýchlosť prvej pomoci má veľký vplyv (v prvých dvoch stupňoch popálenín) na výsledné hojenie a čo najmenšie následky v období rekonvalescencie.

Zlomeniny patria medzi časté pracovné úrazy hlavne v priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe, ale nevyhýbajú sa ani sedavým zamestnaniam, kde hrá úlohu často zlá fyzická kondícia a s tým spojená zhoršená svalová koordinácia. K zlomeninám môže dôjsť aj pri autonehodách a pri športe. Tiež môže dôjsť k luxácii či subluxácií (vykĺbenie, vyvrtnutie) kĺbov napr. kolenného a členkového. Podľa miesta a rozsahu zlomením môže ísť o veľmi vážny stav, často ohrozujúci život postihnutého.

Zo stále väčším rozmachom priemyselnej výroby stúpa aj možnosť pracovného úrazu zamestnancov, napriek neustálej snahe nahrádzať ťažkú fyzickú prácu robotizáciou. Sú však odvetvia ako napr. automobilový priemysel alebo stavebníctvo, ktoré patria medzi najrizikovejšie pracovné prostredia, a kde nemožno prácu ľudí ničím nahradiť.

Ako funguje záchranná zdravotná služba? Mgr. Boris Chmel Bc. Radovan Hríbik Záchranná zdravotná služba zasahuje pri stavoch, kedy došlo k náhlemu ohrozeniu života, náhlym zmenám zdravia, či vážnej nehode...

V prvej časti seriálu sa budeme venovať všeobecným zásadám poskytovania prvej pomoci (ďalej "PP") a zabezpečeniu základných životných funkcií. Medzi základné životné funkcie patrí vedomie, dýchanie a krvný obeh. Bez ich prítomnosti dochádza bez okamžitej PP k úmrtiu postihnutého. S takýmito prípadmi sa môžeme stretnúť nielen pri úrazoch na pracovisku, ale aj pri stále rastúcich počtoch civilizačných ochorení (infarkt myokardu, NCMP a pod.) a ochoreniach spôsobených pracovnou činnosťou.

Prvá pomoc pri pracovných úrazoch Bc. Radovan Hríbik Supervízor RaMS ZZS SR, Bratislava Prevencia a sledovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania sa konečne čoraz viac dostáva do povedomia...