Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce

Na financovanie podpory v čase skrátenej práce sa zavádza nový druh sociálneho poistenia, a to poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Platiteľom uvedeného poistného je zamestnávateľ, pričom poistné platí za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

V tejto súvislosti sa upravuje aj formulár Sociálnej poisťovne, tzv. Registračný list fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“). V RLFO u zamestnancov (typ „ZEC“), ktorých právne vzťahy vzniknú po 1. januári 2022, zamestnávateľ bude povinne uvádzať pre typ zamestnanca jeden z týchto príznakov:

• 1 – štátnozamestnanecký pomer,
• 2 – pracovný pomer,
• 3 – zmluva o profesionálnom vykonávaní športu (len so vznikom poistenia najskôr od 1. 1. 2022),
• 4 – iný právny vzťah.

V súvislosti s výkonom zákona o podpore v čase skrátenej práce potrebuje Sociálna poisťovňa overiť u všetkých zamestnancov, v akom type právneho vzťahu vykonávajú pracovnú činnosť. Pre existujúce právne vzťahy, ktoré sú už v súčasnosti prihlásené, platí, že zamestnávateľ môže oznámiť typ právneho vzťahu zamestnanca zaslaním formulára RLFO - zmena, vyplnením oddielu 5 a uvedením jedného z typov právneho vzťahu (1, 2, 4).

Rovnako ako v prípade iných druhov poistného, aj v prípade poistného na financovanie podpory sa jeho suma určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Podľa § 136a zákona o sociálnom poistení je poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce stanovené v sadzbe 0,5 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnávateľa predstavuje vymeriavací základ jeho zamestnanca aj na účely výpočtu poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce predstavuje 7-násobok priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Stanovená sadzba poistného na financovanie podpory vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu však neznamená navýšenie celkových odvodových povinností zamestnávateľa (k výnimke pozri poznámku nižšie). Pre tých platiteľov, ktorí platia aj poistenie v nezamestnanosti, sa upravuje sadzba poistenia v nezamestnanosti. U zamestnávateľa, ktorý platí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, sa sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti zníži o 50% na 0,5% z vymeriavacieho základu.

Pre zamestnávateľa, ktorý nebude platiť poistné na financovanie podpory, ostáva sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti zachovaná a predstavuje 1 % z vymeriavacieho základu. Poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí do základného fondu poistenia v nezamestnanosti, pričom tento fond bude slúžiť aj na postúpenie finančných prostriedkov určených na výplatu podpory v čase skrátenej práce (§ 166 zákona o sociálnom poistení).

V súvislosti so zavedením podpory v čase skrátenej práce sa teda nezavádza nový fond poistenia, ale mení sa účel fondu poistenia v nezamestnanosti. Dochádza k prerozdeleniu už nastavenej akumulácie príspevkov v rámci fondu poistenia v nezamestnanosti, ktoré sa budú naďalej využívať na financovanie dávky v nezamestnanosti a po novom aj na podporu v čase skrátenej práce.

Je pravdepodobné, že poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce sa bude odvádzať a vykazovať samostatne, nie v rámci poistenia v nezamestnanosti. Podľa § 231 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný pobočke Sociálnej poisťovne predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v definovanom členení na jednotlivých zamestnancov a jednotlivé druhy poistenia. Poistenie v nezamestnanosti a poistenie na financovanie podpory v čase skrátenej práce sú oddelené čiarkou, čo evokuje ich samostatné a oddelené vykazovanie, t. j. prerozdeľovanie u zamestnávateľa, nie až Sociálnou poisťovňou v rámci fondu poistenia v nezamestnanosti. V tejto súvislosti možno očakávať aj vydanie usmernenia Sociálnej poisťovne o tom, aký postup zvoliť.

Všetky ostatné druhy sociálneho poistenia a ich sadzby zostávajú zachované a zvýšenie odvodového zaťaženia zamestnávateľa v zásade nenastane. V skutočnosti bude mať táto zmena za následok len rozdelenie poistenia v nezamestnanosti na dve časti.

Ak má zamestnávateľ s uvedenými osobami uzavretý pracovný pomer, napĺňa sa dikcia § 128 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej je zamestnávateľ povinný platiť poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce za zamestnancov v pracovnom pomere. Zamestnávateľ by tak mal týchto zamestnancov prihlásiť na poistenie v nezamestnanosti a začať za nich tento druh poistného odvádzať, a to v sadzbe 0,5 % z vymeriavacieho základu. Na strane zamestnanca sa nič nemení a zamestnanec sa nestáva ani platiteľom poistného v nezamestnanosti, ani poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

Domnievame sa, že platenie poistného na podporu v čase skrátenej práce je formulované ako samostatný, obligatórny druh poistenia. Zamestnávateľ je povinný tento druh poistenia platiť a nemá možnosť dobrovoľne voliť medzi jeho platením či neplatením. Ak má teda na svojom pracovisku v pracovnom pomere zamestnancov, ktorým musí začať platiť poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek) a toto poistné z akéhokoľvek dôvodu neplatí, máme za to, že táto situácia ho diskvalifikuje z podania žiadosti o podporu v čase skrátenej práce.

Konkrétne ide o nesplnenie podmienky uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore v čase skrátenej práce, podľa ktorej:

„Podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý odviedol ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti odvádzať poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (...)“

Povinnosť platiť poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce je podľa nášho názoru daná bez ohľadu na to, či má alebo nemá zamestnávateľ uzatvorenú dohodu o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce [podmienka poskytnutia podpory podľa čl. 3 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce], či už so zástupcami zamestnancov alebo zamestnancom, ak na pracovisku zástupcovia zamestnancov nepôsobia.

Ide o poistenie ako každé iné, čiže poisťuje sa riziko vzniku poistnej udalosti bez ohľadu na to, či v okamihu odvodu poistného je platiteľ v stave odkázanosti, resp. či sa v stave odkázanosti vôbec niekedy ocitne. Absencia dohody podľa § 142 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“) a podľa § 3 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce neoslobodzuje zamestnávateľa od povinnosti platiť poistné na podporu v čase skrátenej práce.

Existujú aj obdobia, kedy zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. V tejto súvislosti sa uplatňuje súčasná právna úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnávateľom aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce v období, počas ktorého je zo zákona vylúčená povinnosť platiť poistné jeho zamestnancom z objektívnych dôvodov. Ide o § 140 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na financovanie podpory v rovnakých obdobiach, počas ktorých jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Ide o tzv. vylúčené doby, medzi ktoré patrí obdobie poskytovania materského, obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, obdobie, počas ktorého sa u zamestnanca uplatňuje ospravedlnená neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku podľa § 141 ods. 8 ZP, obdobie poberania OČR do 14 dní, dlhodobého OČR do 90 dní, rehabilitačného, rekvalifikačného a pod.

Rovnako, zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na financovanie podpory počas prerušenia poistenia podľa § 26 zákona o sociálnom poistení. V období, keď zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy, vykonáva verejnú alebo odborovú funkciu, má neospravedlnenú neprítomnosť v práci, ošetruje člena rodiny od 15. dňa a pod. (ďalšie situácie sú vymedzené v § 26 zákona o sociálnom poistení), sa postupuje rovnako ako pri platení poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti v uvedenom období, t. j. počas prerušenia zamestnávateľ ani zamestnanec neplatia poistné do Sociálnej poisťovne.

Naopak, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce sa platí aj v prípade, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac (§ 139a zákona o sociálnom poistení).

Rovnako je poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce odvádzané aj z príjmu, ktorý bol vyplatený po skončení pracovného pomeru podľa § 139b zákona o sociálnom poistení. Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce sa platí v týchto prípadoch bez ohľadu na to, že je pravdepodobné, že zamestnávateľ nebude ani na jedného takéhoto zamestnanca reálne čerpať podporu v čase skrátenej práce. V prvom prípade sa akoby doplácalo poistné za čas, keď zamestnanec pre neplatné skončenie pracovného pomeru nepracoval, ale pracovať mal. V druhom prípade ide už o zaniknutý pracovnoprávny vzťah a dodatočne bude príjem z tohto vzťahu podliehať odvodom.

S vyššie uvedeným súvisí aj nový § 140a zákona o sociálnom poistení, ktoré umožňuje vláde SR nariadením ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti, nemá povinnosť platiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v rozsahu ustanovenom nariadením vlády SR.

Rovnakú kompetenciu má vláda SR aj podľa nového § 13 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., podľa ktorého vláda môže formou nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie alebo jeho časti zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce. Také nariadenie vlády bude musieť presne definovať, ako sa zníži vymeriavací základ zamestnávateľa pre platenie poistného, na ktoré subsystémy sociálneho poistenia a na ktorých zamestnancov sa oslobodenie bude vzťahovať (na všetkých, len na tých v pracovnom pomere alebo len na tých, na ktorých zamestnávateľ poberá podporu v čase skrátenej práce, a pod.)

Zavedenie nového druhu poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce nemá vplyv na postavenie zamestnanca. Na strane zamestnanca nedochádza k žiadnym zmenám jeho sociálneho poistenia.