Invalidný dôchodok prestavuje významný právny inštitút práva sociálneho zabezpečenia. Predstavuje jednu z úrovní pomyselnej záchrannej siete sociálneho systému, ktorá má za cieľ čiastočne kompenzovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. V tomto príspevku sa pozrieme na vybrané hmotnoprávne aj procesnoprávne aspekty posudzovania žiadosti o invalidný dôchodok.
- Vzor
Uvedené právne normy operujú s adjektívom invalidný, pričom jeho definíciu nájdeme v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa nej je poistenec invalidný, ak má kvôli dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v komparácii so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav fyzickej osoby je podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje u fyzickej osoby pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má s ohľadom na poznatky lekárskej vedy trvať dlhšie než jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera tohto poklesu
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je jednou z kľúčových okolností pre prijatie záveru o invalidite fyzickej osoby. Tento indikátor sa zisťuje komparáciou telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. S ohľadom na § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovať z:
1. lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a vyhodnotenia liečby so stanovením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšej liečby a budúceho vývoja a
2. úplných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa berie ohľad na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zvyšnú schopnosť prípravy na povolanie a z možnosti pracovnej rehabilitácie, resp. rekvalifikácie.
Percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov nájdeme v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. V tejto prílohe je celkovo 15 kapitol členených na menšie oddiely, pričom pri každom druhu zdravotného poistenia je uvedená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti uvedená v percentách, a to väčšinou v určitom rozmedzí, resp. občas aj ako pevná hodnota. Ak by v danej prílohe nebolo uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, stanoví sa miera poklesu podľa takého zdravotného postihnutia určeného v prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac komparatibilné.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa má podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení určiť podľa toho druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pričom sa má brať ohľad aj na závažnosť zvyšných zdravotných postihnutí.
Ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení umožňuje takto určenú mieru poklesu zvýšiť najviac o 10 %, ak má závažnosť ostatných zdravotných postihnutí vplyv na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Toto pravidlo je dôsledkom toho, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, takže maximálne desaťpercentné navýšenie aspoň trochu kompenzuje prísnosť tohto pravidla. Pri stanovení zvýšenia percentuálnej hodnoty sa má vychádzať z predošlého výkonu zárobkovej činnosti, získaného vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.
Proces posudzovania žiadosti o invalidný dôchodok
Sociálna poisťovňa sa vnútorne člení na ústredie a jednotlivé pobočky, avšak o dôchodkových dávkach rozhoduje v prvom stupni ústredie. Posudkovú činnosť vo veciach invalidných dôchodkov vykonáva najprv posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky, ktorý zhodnotí zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok podľa zákonných kritérií, a vydá odborný posudok o invalidite. Tento posudok sa stáva základným argumentom pre následné rozhodnutie ústredia o vyhovení alebo zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.
Hodnotenie zdravotného stavu fyzickej osoby, a tým aj jej zostatkového pracovného potenciálu je podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vecou výlučne odbornou – medicínskou. Základným dôkazom v rámci administratívneho konania vo veci priznania invalidného dôchodku, ako aj súdneho prieskumu tohto konania, je preto odborný lekársky posudok, ktorý má spĺňať atribúty jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti. [1]
Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nesmie posudok vnášať pochybnosti o komplexnom posúdení zdravotného stavu žiadateľa, musí obsahovať logické úsudky a dostatočné dôvody, ktoré viedli posudkového lekára k danému záveru. Posúdené musí pritom byť nielen rozhodujúce zdravotné postihnutie osoby, ale aj závažnosť jej ostatných zdravotných postihnutí. [2]
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár za osobnej účasti danej fyzickej osoby, ak posudkový lekár neurčí inak. V prípade, že však o osobnú účasť požiada samotný žiadateľ, musí sa mu podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vždy vyhovieť. Toto pravidlo sa však neaplikuje napríklad v súčasnosti, počas trvania krízovej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19.
Proti rozhodnutiu ústredia je možné podať v lehote 30 dní od jeho oznámenia odvolanie, ktoré v tomto prípade nemá odkladný účinok. Odvolanie je možné podať písomne alebo ústne do zápisnice, na ústredí Sociálnej poisťovne alebo na pobočke. O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia napokon rozhodne generálny riaditeľ. Ešte predtým však posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky opäť posúdi správnosť, úplnosť a presvedčivosť svojho prvotného odborného posudku. Ak k zmene odborného posudku nedôjde alebo jeho zmena je len čiastočná, posúdi zdravotný stav žiadateľa ešte posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Z uvedeného vyplýva, že zákon o sociálnej poisťovni umožňuje, aby zvrat v posudzovaní žiadosti nastal de facto už na úrovni pobočky.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmení, zruší alebo potvrdí. S ohľadom na § 218 ods. 3 zákona o sociálnom poistení môže odvolaním napadnuté rozhodnutie odvolací orgán zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie tej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie pôvodne vydala, najmä z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti. Okrem odvolania už ďalší opravný prostriedok v tejto veci zákon o sociálnom poistení neupravuje.
Ustanovenie § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení umožňuje opätovné posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity, ak sa prezumuje zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť.
Možnosti súdneho prieskumu
Rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú okrem odvolacieho konania, ktoré prebieha v rámci organizačnej štruktúry Sociálnej poisťovne, preskúmateľné aj slovenskými súdmi, konkrétne v rámci tzv. správneho súdnictva. Proces prieskumu zo strany správnych súdov nájdeme upravený v zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny poriadok“).
Správne súdy rozhodujú aj o tzv. správnych žalobách v sociálnych veciach, pričom sociálnymi vecami sa podľa § 199 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku chápu aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Tento typ konania prebieha na krajskom súde a správnu žalobu v sociálnych veciach posudzuje a vo veci rozhoduje výlučne jeden sudca, nie senát.
Konanie o správnych žalobách v sociálnych veciach má viaceré zvláštnosti. Podľa § 199 ods. 2 Správneho súdneho poriadku sa v tomto type konania zohľadňujú špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, a z tohto dôvodu ju súd poučuje o jej procesných právach a povinnostiach. Správnu žalobu fyzickej osoby posudzuje správny súd neformálne a § 203 ods. 1 Správneho súdneho poriadku garantuje fyzickej osobe právo zmeniť alebo doplniť rozsah správnej žaloby až do rozhodnutia správneho súdu, čo je výrazný nadštandard oproti iným typom konania. Pri správnej žalobe fyzickej osoby neexistuje ani viazanosť správneho súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2) a dokonca podľa § 204 Správneho súdneho poriadku môže správny súd aj bez návrhu doplniť dokazovanie realizované orgánom verejnej správy.
Správny súdny poriadok sám predpokladá aj situáciu, keď orgán verejnej správy môže sám vydať nové rozhodnutie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovie. To by malo za následok zastavenie súdneho konania, keďže predmet sporu by sa novým rozhodnutím Sociálnej poisťovne vyčerpal.
Podľa ustálenej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd nemá právo posudzovať správnosť odborných záverov z lekárskeho posudku. Správny súd však skúma najmä jeho presvedčivosť a fakt, či lekársky posudok, z ktorého správny orgán vychádzal, je bez vnútorných rozporov. [3]
Vo všeobecnosti je možné proti právoplatnému rozhodnutia krajského súdu využiť ešte jeden opravný prostriedok správneho súdnictva, ktorým je kasačná sťažnosť. Posledným vnútroštátnym opravným prostriedkom, ktorý je teoreticky prípustný v uvedenom prípade, je ešte ústavná sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Samozrejme len za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky jej podania.
Záver
Podanie žiadosti o invalidný dôchodok vo väčšine prípadov naznačuje, že žiadateľ sa ocitol v zložitej životnej situácii spôsobenej nepriaznivou zmenou jeho zdravotného stavu. Keďže sa Slovenská republika hlási ku koncepcii sociálne orientovanej trhovej ekonomiky, považujeme miesto tohto právneho inštitútu v slovenskom právnom poriadku za adekvátne.
Žiadateľ o invalidný dôchodok však musí najprv prejsť pomerne prísnym posúdením jeho zdravotného stavu, aby sa zistilo, či spĺňa kritériá určené zákonom o sociálnom poistení. Po prvotnom závere o zamietnutí jeho žiadosti mu zákon umožňuje absolvovanie odvolacieho konania v rámci organizačnej štruktúry Sociálnej poisťovne. Ak by ani v odvolacom konaní neuspel, môže využiť možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a to v rámci všeobecného, ale aj ústavného súdnictva. Kvalifikovaná právna pomoc však bude pri následnom súdnom prieskume spravidla nevyhnutnosťou.
Judikatúra: