JUDr. Dušan Čurila, PhD.

Invalidný dôchodok prestavuje významný právny inštitút práva sociálneho zabezpečenia. Predstavuje jednu z úrovní pomyselnej záchrannej siete sociálneho systému, ktorá má za cieľ čiastočne kompenzovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. V tomto príspevku sa pozrieme na vybrané hmotnoprávne aj procesnoprávne aspekty posudzovania žiadosti o invalidný dôchodok.

Skončenie pracovného pomeru zamestnanca je závažnou udalosťou pracovného života. Z tohto dôvodu upravuje právny poriadok jednotlivé okolnosti skončenia pracovného pomeru v pomerne veľkých podrobnostiach. V rámci tohto príspevku sa budeme zaoberať prípadmi jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Skončenie pracovného pomeru zamestnanca je závažnou udalosťou pracovného života. Z tohto dôvodu upravuje právny poriadok jednotlivé okolnosti skončenia pracovného pomeru v pomerne veľkých podrobnostiach. V rámci tohto príspevku sa budeme zaoberať prípadmi jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Vzťah zamestnanca a zamestnávateľa patrí medzi pomerne komplikované súkromnoprávne vzťahy. Je to dané predovšetkým množstvom práv a povinností, ktoré majú uvedené dva subjekty. Rozsah práv a povinností oboch subjektov je enormný z dôvodu, že tento jeden právny vzťah je regulovaný samostatným a rozsiahlym právnym predpisom, zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Zdravotný stav zamestnanca je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim zamestnancovu výkonnosť pri práci, ale aj kľúčovým aspektom ovplyvňujúcim pracovný vzťah ako celok. V určitých životných situáciách sa zdravotný stav zamestnanca môže zhoršiť natoľko, že zamestnanec nie je schopný pokračovať vo svojej práci. Zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) musí takýto stav adekvátne reflektovať.

Jedným zo znakov právneho poriadku moderného demokratického štátu je, že poskytuje zvláštnu ochranu slabším subjektom. Táto skutočnosť je viditeľná najmä v pracovnom práve, v rámci ktorého sa zvýhodnené postavenie garantuje napríklad mladistvým zamestnancom, zamestnancom na materskej alebo rodičovskej dovolenke alebo zamestnancom s dočasnou pracovnou neschopnosťou. Do tejto skupiny zraniteľnejších a slabších zamestnancov patrí aj tehotná zamestnankyňa

Postavenie mladistvých zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch vykazuje pomerne dosť veľa špecifík. Je to dané predovšetkým tým, že mladistvý zamestnanec je osobou mladšou ako 18 rokov a fyzický i duševný vývoj jeho osobnosti ešte nie je plne ukončený. V tomto článku bližšie zhodnotíme zvláštnosti, ktoré sú typické pre mladistvého zamestnanca podľa noriem slovenského pracovného práva.

Právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom vykazuje v porovnaní s ostatnými súkromnoprávnymi vzťahmi isté špecifiká. Je to dané jednak tým, že zamestnávateľ disponuje fakticky silnejším postavením, ktoré je však na druhej strane vyvažované mnohými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) chrániacimi slabšie postaveného zamestnanca. Spomedzi mnohých povinností strán pracovnoprávneho vzťahu sa pomerne malá pozornosť venuje povinnosti mlčanlivosti.

Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnu relevanciu určitým písomnostiam vtedy, keď sú doručené svojmu adresátovi. Preto je právne významné doručenie verejnoprávneho aktu, napríklad súdneho rozhodnutia, ale aj súkromnoprávneho úkonu, napríklad odstúpenia od zmluvy. V rámci pracovného práva je doručenie určitých písomností takisto nesmierne významné a preto je inštitút doručenia písomností výslovne upravený v zákone č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Ako by mal kupujúci ďalej postupovať, keď odstúpil od kúpnej zmluvy nového auta, ktoré kupoval minulý rok (je tam 5 ročná záruka) od ...... s.r.o.? Písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo predávajúcemu doručené poštou doporučenie s doručenkou. Kupujúci ako dôvod odstúpenia uviedol § 48 ods. 1 a 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo auto v priebehu prvého roka opravované už 5krát (spolu 3 rôzne chyby a zároveň 1 chyba sa opakovala 3krát). Auto nemá ani rok. Opravy vykonala autorizovaná opravovňa. Za poslednú sme si však už museli zaplatiť, ak sme chceli doklad o oprave. Kupujúci v odstúpení vyzval predávajúceho na vrátenie kúpnej ceny do 10 dní od doručenia odstúpenia s uvedením čísla účtu, na základe čoho mu kupujúci vráti automobil. Predávajúci sa mu zatiaľ neozval, nijako ho nekontaktoval. Ako by mal kupujúci ďalej postupovať? A čo keď sa v najbližšej dobe (dokým sa tento problém s odstúpením od zmluvy vyrieši) auto opäť pokazí, kto bude hradiť opravu, predávajúci či kupujúci? Platí na auto po odstúpení od kúpnej zmluvy stále 5 ročná záruka?

Ako je to s dopravou na výkon práce v rámci pracovnej pohotovosti (sme zdravotnícke zariadenie, ide o privolanie lekára z domu, niekedy aj viackrát s viacnásobnými nákladmi na dopravu)? Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť dopravu a ak nie, aké nároky má zamestnanec v súvislosti so zvýšenými nákladmi na prepravu? Ak zamestnávateľ dopravu zabezpečí (vlastným vozidlom), v prípade havárie=poškodenia zdravia zamestnanca nesie zodpovednosť? Ak áno akú? Išlo by o pracovný úraz? Ak zamestnávateľ dopravu nezabezpečí a zamestnanec sa prepraví vlastným vozidlom, kto nesie zodpovednosť v prípade havárie=poškodenia zdravia v takomto prípade? Išlo by o pracovný alebo mimopracovný úraz? 

Stáva sa, že v s.r.o. je vlastné imanie spoločnosti vyjadrené záporným číslom  - mínusové. Môže mať za následok zrušenie spoločnosti zo strany súdu?

Živnostník pracuje na základe mandátnej zmluvy pre spoločnosť už desať rokov. Bolo mu oznámené, že od roku 2013 nemôže ako živnostník podpisovať doklady a ani konať v mene firmy pre ktorú pracuje, a preto,  musí podpísať pracovnú zmluvu. Je požiadavka spoločnosti oprávnená, resp. akým spôsobom by mohol bez zrušenia živnosti naďalej pracovať pre túto firmu?

Účtovníčka firma, s. r. o. mala uzatvorenú zmluvu so SZČO v zmysle § 269 Obchodného zákonníka o vedení účtovníctva v roku 2005. V roku 2010 ukončila k 31. 8. zmluvu. V novembri 2012 jej bolo doručená výzva od SZČO na predloženie inventarizácie majetku a záväzkov k 31. 8. 2010. Vo vyzve je lehota na odstránenie do 30 dni, a veta, že ak do 30 dni od doručenia výzvy sa neodstráni daný nedostatok, bude si SZČO uplatňovať nárok na náhradu škody s odkazom na ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Môže si nárokovať SZČO na škodu, a akú ?