Praktický problém, ktorý sa objavil v priebehu kalendárneho mesiaca máj, spočíval v situácii, či ak zamestnanec ako zákonný zástupca sprevádzal maloletú osobu na „vyšetrenie“ spočívajúce v komplexne alebo špecificky zameraných psychologických vyšetrení detí alebo odbornom posúdení pripravenosti dieťaťa na školu (tzv. školská zrelosť), pričom tieto vyšetrenia sú nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti zákonných zástupcov prihlásiť dieťa napríklad na plnenie povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a § 20 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) alebo potrebe vyšetrenia pre prípad plnenia povinného predprimárneho vzdelávania podľa § 59 ods. 4 školského zákona v nadväznosti na § 59 ods. 5 školského zákona, ide o ospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.
- Vzor
Ak totiž rodič požiadal, aby bolo na povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo piaty rok veku do 31. augusta 2023, bol povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Mnohí zamestnávatelia totiž takúto absenciu zamestnanca z pracovného procesu odmietli akceptovať a zamestnancom vykázali buď neospravedlnenú neprítomnosť v práci, alebo požadovali uplatnenie iného druhu neprítomnosti zamestnanca napríklad dovolenky alebo pracovného voľna, ktoré mal zamestnanec kumulované napríklad za vykonanú prácu nadčas alebo pracovné voľno, ktoré si zamestnanec neskôr odpracuje. V uvedených prípadoch sa zákonnému zástupcovi ukladá povinnosť podať prihlášku do príslušnej materskej škôlky alebo základnej školy, pričom odklad plnenia uvedených povinností (napr. v prípadoch dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) je možný aj na základe vyjadrenia príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.
Činnosť centier poradenstva a prevencie vychádza zo systému poradenstva a prevencie tak, ako ho vymedzuje § 130 ods. 1 školského zákona, pričom sa vymedzuje ako „odborná činnosť, ktorou je poradenská činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť, logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť a sociálno-pedagogická činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.“ Následne v § 130 ods. 2 školského zákona sa uvádza okruh oprávnených osôb, v prospech ktorých sa môže toto poradenstvo a prevencia realizovať, medzi ktoré patria okrem iných aj zákonní zástupcovia detí alebo žiakov. V konkrétnych prípadoch tak zákonní zástupcovia musia podstúpiť uvedený okruh vyšetrení svojich detí, pričom ich realizujú v rámci uvedených centier poradenstva a prevencie podľa citovaných zákonných ustanovení školského zákona.
Napriek objektívnej zákonnej situácii, v ktorej zákonní zástupcovia realizujú vyšetrenia detí, zamestnávatelia opakovane odmietajú uznať potvrdenie účasti zamestnancov na týchto psychologických vyšetreniach s odôvodnením, že nejde o vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ktoré predpokladá § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 alebo 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), pričom v odlišnom prípade by sa dopustili porušenia predmetného zákonného ustanovenia.
Právny rámec upravujúci konkrétne druhy neprítomnosti zamestnanca v práci je do určitej miery rozporuplný, pretože diferencuje akceptovanie neprítomnosti zamestnanca v závislosti od charakteru dieťaťa, a to práve aj vo vzťahu k návšteve zariadenia zriadeného podľa školského zákona (teda školského zariadenia). Ustanovenie § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 ZP síce predpokladá poskytnutie pracovného voľna zamestnancovi s náhradou mzdy pri sprevádzaní rodinného príslušníka, pod vymedzenie ktorého s odkazom na § 40 ods. 5 ZP by bolo možné podradiť aj dieťa zamestnanca, ale uplatnenie na predmetnú situáciu vylučuje hmotnoprávna požiadavka, že takéto vyšetrenie sa musí uskutočniť výlučne v zdravotníckom zariadení“. „Zamestnanec nemá právo na ospravedlnenie prekážky v práci, ak ide na vyšetrenie/ošetrenie do zariadenia, ktoré nie je zdravotníckym zariadením, ...., a nevzniká mu právo na čerpanie prekážky v práci podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 ZP.“ V tomto ohľade je preto použitie predmetnej prekážky v práci na prípady psychologického vyšetrenia dieťaťa vylúčené, keďže nespĺňajú definíciu zdravotníckeho zariadenia.
Uplatnenie prekážky v práci na strane zamestnanca podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod 2 ZP zase vylučuje zúžený rozsah personálnej pôsobnosti predmetného ustanovenia, keď pod oprávnený subjekt na čerpanie prekážky v práci na strane zamestnanca patrí len zamestnanec, ktorý sprevádza zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. V porovnaní so znením § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 ZP tak ide o výraznú selekciu prípadných osôb, ktoré možno subsumovať pod rodinného príslušníka s odkazom na § 40 ods. 5 ZP, pričom musí ísť len o dieťa, a toto dieťa musí byť ešte zdravotne postihnuté. Hoci v uvedenom prípade ZP nepredpokladá výlučne sprevádzanie do zdravotníckeho zariadenia, ale vecný okruh rozširuje aj na iné zariadenia podľa osobitných predpisov, napríklad spomínaný školský zákon, dodatočne ustanovuje právnu charakteristiku dieťaťa na dieťa, ktoré je zdravotne postihnuté (vzhľadom na absenciu vlastnej pracovnoprávnej definície zdravotne postihnutého dieťaťa možno vychádzať z relevantnej právnej úpravy v školskom zákone, pričom podľa § 2 písm. k) školského zákona sa ním môže rozumieť „dieťa so zdravotným znevýhodnením alebo žiak so zdravotným znevýhodnením dieťa so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou správania“.)
Záver z uvedeného je tak pomerne jednoznačný a smeruje k oprávnenosti postupu zamestnávateľa, ak uvedený druh neprítomnosti zamestnanca nemôžu ospravedlniť na základe existujúcej právnej úpravy, pretože uplatnenie § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 alebo 2 ZP je vylúčené. Zamestnávateľ tak môže v rámci svojej rozhodovacej právomoci rozhodnúť o uznaní uvedenej neprítomnosti zamestnanca, ale už ako formou benefitu a nie zákonného oprávnenia zamestnanca vrátane práva rozhodnúť, či zamestnancovi za uvedený čas neprítomnosti poskytne náhradu mzdy a v akej výške.