Stravné od 1. apríla 2025

Historické ukotvenie

Korene inštitútu siahali ešte do prvej Československej republiky, keď sa potreba cestovných náhrad objavila spolu s rozmachom štátnej správy a železničnej dopravy. Už služobné predpisy z 20. rokov minulého storočia stanovovali pevné diétne sadzby pre štátnych úradníkov; prax sa neskôr preniesla aj do veľkých podnikov. Po druhej svetovej vojne systém nadobudol záväzný charakter a v roku 1992 ho kodifikoval federálny zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, ktorý zjednotil pravidlá pre celé územie ČSFR.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa kľúčovým medzníkom stal zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, ktorý zaviedol indexačný mechanizmus viazaný na vývoj cien jedál a nápojov v reštauračnom stravovaní a rozlíšil tuzemské a zahraničné cestovné náhrady.

Prepojenie na pracovné právo a daňové súvislosti

Zmenou Zákonníka práce v roku 2003 prešlo stravné aj do oblasti každodenného stravovania zamestnancov – vznikol povinný zamestnávateľský príspevok na jedlo formou gastrolístka alebo peňažnej náhrady, ktorého strop sa odvodzoval práve od výšky tuzemského stravného v časovom pásme 5 až 12 hodín (§ 152 Zákonníka práce). Tento príspevok sa zároveň stal daňovo uznateľným výdavkom a bol oslobodený od dane z príjmov zamestnanca do limitu stanovovaného zákonom o dani z príjmov.

Mechanizmus úpravy súm

Zákon č. 283/2002 Z. z. splnomocňoval Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydávať opatrenia, ktorými sa pri medziročnom náraste indexu cien jedál a nealkoholických nápojov aspoň o 5 % zvyšovali sadzby tuzemského stravného. Opatreniami Ministerstva financií SR sa analogicky upravovali sadzby pre cesty do zahraničia (opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z.).

Stravné platné od 1. apríla 2024

Od začiatku roku 2025 sa spôsob úpravy tuzemského stravného riadi novelizovaným § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 297/2024 Z. z.

Sadzby sa zvyšujú, len čo kumulatívny index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní vzrastie aspoň o päť percent oproti poslednému mesiacu, podľa ktorého boli sadzby naposledy upravené. Ak sa táto podmienka splní, nové – nahor zaokrúhlené – hodnoty sa uplatnia od prvého dňa tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k päťpercentnému prahu.

Stravovanie zamestnancov na pracovisku

Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi dvojitú povinnosť: zabezpečiť stravu a zároveň prispieť na ňu každému zamestnancovi, ktorý počas zmeny odpracuje viac než štyri hodiny. Pri zmene dlhšej ako jedenásť hodín môže zamestnávateľ poskytnúť druhé jedlo alebo druhý príspevok.

Dostupné modely:

1. Teplé hlavné jedlo vo vlastnom alebo zmluvnom zariadení, prípadne prostredníctvom donášky.
2. Stravovacia poukážka (primárne elektronická karta).
3. Zákonný finančný príspevok podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, ak objektívne nie je možné zabezpečiť stravu spôsobom 1 alebo 2.
4. Účelový finančný príspevok podľa § 152 ods. 7 (zamestnanec si vyberá medzi poukážkou a príspevkom); voľba platí 12 mesiacov.

Príklad A – pracovná cesta geodetov v chránenom území

Zamestnávateľ vyslal štvorčlenný tím na týždňové merania v náročnom teréne, kde sa nenachádza žiadna reštaurácia ani výdajné miesto. Podmienky výkonu práce vylučujú dovoz jedál v primeranom čase. Ide o situáciu podľa § 152 ods. 6 písm. a) – zamestnávateľ poskytne zákonný finančný príspevok na stravu.

Príklad B – dočasná odstávka kuchyne z dôvodu poruchy technológie

Kuchyňa spoločnosti, ktorá bežne pripravuje obedy pre 90 zamestnancov, je neplánovane mimo prevádzky päť pracovných dní. Zamestnávateľ nemá dostupnú alternatívnu jedáleň a gastrolístky by nebolo možné distribuovať včas. Po dobu odstávky poskytne zákonný príspevok podľa § 152 ods. 6 písm. b).

Príklad C – zmiešané zmeny v logistickom centre

Denné zmeny môžu využívať zmluvnú kantínu vo vedľajšom závode. Nočné zmeny začínajú o 22:00 hod., keď je kantína zatvorená. Pre nočných operátorov ide o trvalú nemožnosť čerpania teplého jedla, preto majú podľa § 152 ods. 7 právo zvoliť si medzi poukážkou a účelovým príspevkom na stravu, hoci ich kolegovia na dennej zmene chodia do kantíny.

Príspevok zamestnávateľa na stravu

1. Základné princípy

Zamestnávateľ zabezpečuje stravu buď nepeňažným plnením (teplé jedlo, gastropoukážka, elektronická karta), alebo – ak to umožňuje § 152 ods. 6 Zákonníka práce – finančným príspevkom.

Na každé jedlo musí prispieť z dvoch zdrojov:

• náklady zamestnávateľa – najmenej 55 % ceny jedla, najviac však 55 % zo stravného pri tuzemskej ceste 5 – 12 h, teda od 1. apríla 2025 najviac 4,84 €,
• sociálny fond – príspevok bez zákonného stropu, jeho výšku a pravidlá určuje vnútorný predpis po dohode so zástupcami zamestnancov.

Oba príspevky sú pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov a odvodov; príspevok z nákladov je zároveň daňovo uznaným výdavkom, ak neprekročí uvedený limit.

Vzťah k minimálnej hodnote poukážky

Pri poukážkach (papierových aj elektronických) sa cenou jedla rozumie samotná nominálna hodnota. Od 1. apríla 2025 platí spodná hranica 6,60 € (75 % zo stravného 8,80 €). Hodnota kreditu na gastrokarte preto nesmie byť nižšia bez ohľadu na to, aký vysoký peňažný príspevok by zamestnávateľ bežne vyplácal.

Daňové a odvodové súvislosti

Ak zamestnávateľ dobrovoľne prispeje nad limit 4,84 € z vlastných nákladov, presahujúca časť je pre neho nedaňová, pre zamestnanca zdaniteľná a odvodovo zaťažená.

Príklad E – papierové poukážky s „nižším“ nominálom

Spoločnosť ešte v marci 2025 vydávala poukážky v hodnote 6,30 €. Od 1. apríla 2025 musí objednať nominál minimálne 6,60 €. Nepoužité lístky vráti emitentovi podľa zmluvy alebo ich použije na doplatenie vyššej hodnoty, ak to emitent umožňuje.

Príklad F – prechod na gastrokartu pri nižšom príspevku

Zamestnávateľ vypláca na jedlo 4,29 € zo svojich nákladov a 0,21 € zo sociálneho fondu (spolu 4,50 €). Zamestnanec požiadal o gastrokartu. Keďže ide o elektronickú poukážku, je nutné nabíjať minimálne 6,60 €. Firma môže:
- zvýšiť vlastný príspevok (náklady + sociálny fond) na 6,60 €, alebo
- doplatiť rozdiel z iného zdroja (napr. z benefitového programu), prípadne
- ponechať režim finančného príspevku 4,50 € a zamestnancovi nevydávať gastrokartu.

Príklad G – splatnosť príspevku

Operátor výroby odpracoval všetky zmeny v apríli 2025. Zamestnávateľ mu v májovej výplate vyplatil finančný príspevok za apríl (t. j. „pozadu“). Postup je v súlade s § 129 a § 132 Zákonníka práce, keďže príspevok na stravu patrí medzi zložky príjmu vyplácané spolu so mzdou. Keby sa v kolektívnej zmluve dohodlo preddavkové vyplácanie, bolo by možné príspevok poskytovať vopred.