Vyplatenie odmeny 800 eur pre zamestnancov verejného sektora

Adresátmi usmernenia sú najmä štátni zamestnanci podľa zákona o štátnej službe, zamestnanci vo verejnom záujme odmeňovaní pravidlami zákona č. 553/2003 Z. z., a rovnako aj obce, mestá a vyššie územné celky, ktoré zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy. Vyplatenie odmeny sa koncipuje ako odmena pri príležitosti letných dovoleniek; v prípade štátnych zamestnancov sa odkazuje na § 142 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z., u zamestnancov vo verejnom záujme zase na § 20 ods. 1 písm. f) zákona č. 553/2003 Z. z. Pre praktické pochopenie možno uviesť príklad: ak pracovníčka okresného úradu splní podmienky, dostane odmenu v tom istom termíne, v ktorom by jej prišla klasická dovolenková odmena.

Podmienky na zisk odmeny

Kľúčovou podmienkou bola existencia služobného či pracovného pomeru k 31. máju 2025. Zamestnanec, ktorý nastúpil do štátnej služby 1. júna 2025, už nárok na odmenu nemá, hoci by pracoval aj počas zvyšku celého roka 2025. Naopak, zamestnanec, ktorý pracoval do 31. mája, no 1. júna prešiel do súkromného sektora, odmenu obdržal. Z rovnakého dôvodu odmena nenáleží osobám, ktoré boli v rozhodnom období výlučne na materskej či rodičovskej dovolenke, čerpali dlhodobú práceneschopnosť alebo mali neplatené voľno, keďže neplnili žiadne pracovné úlohy.

V zákone sa zároveň výslovne uvádza, že na priznanie odmeny postačí „minimálny rozsah“ plnenia úloh, čo v praxi znamená, že aj zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok tri dni v týždni spĺňa kritérium aktivity. Odmena sa však v takom prípade pomerne kráti; ak niekto pracuje na 50 % úväzok, získa 400 eur. V situácii, keď má zamestnanec uzavretých viacero pracovných alebo služobných pomerov so štátom, posudzuje sa každý vzťah samostatne a pri splnení podmienok mu môže vzniknúť nárok na dve či tri odmeny, pričom každá sa valorizuje podľa príslušného úväzku.

Špecifický režim platí aj pre príslušníkov bezpečnostných zložiek: policajný zbor, Slovenskú informačnú službu, Národný bezpečnostný úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, finančnú správu, hasičský a záchranný zbor, horskú záchrannú službu a profesionálnych vojakov. Uvedené zložky zostávajú viazané vlastnými právnymi predpismi – napríklad zákonom o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru – no princíp výplaty a termín ostávajú identické.

Samotný termín vyplatenia je stanovený na výplatný deň za máj 2025, čo prakticky znamená, že zamestnanci uvidia sumu vo výplatnej páske za jún. V prípade samospráv vláda schválila dotáciu 28. mája 2025; obce a VÚC však musia zabezpečiť, aby poskytnutie prostriedkov neporušilo zákon o štátnej pomoci. V praxi to obnáša vedenie oddelenej analytickej evidencie a prípadné oznámenie pomoci do registra, ak by bežné limity hrozili prekročením.

Zo skúseností z minulých rokov vyplýva, že zamestnávatelia neraz prehliadnu skutočnosť, že odmena sa nekráti podľa skutočne odpracovaných hodín, iba podľa úväzku. Ak teda zamestnanec s plným úväzkom odpracuje z dôvodu choroby len 60 % bežného fondu, odmena sa mu nesmie znížiť – jednou z podmienok je totiž len symbolické splnenie pracovných úloh, nie plný pracovný výkon. Rovnaké pravidlo ocenia napríklad školskí administratívni pracovníci, ktorí v zimných mesiacoch čerpali skrátené hodiny, no od jari sa vrátili do bežného režimu.

Daňové a odvodové súvislosti mimoriadnej odmeny

V slovenskom daňovom systéme platí, že každý druh príjmu zo závislej činnosti je v zásade zdaniteľný a podlieha aj odvodom do zdravotného a sociálneho poistenia, pokiaľ právny predpis výslovne neustanoví výnimku. Mimoriadna odmena 800 eur tak z pohľadu zákona o dani z príjmov predstavuje zdaniteľný príjem podľa § 5 a vstupuje do mesačného základu dane spolu s bežnou mzdou.

Z hľadiska poistných odvodov ide o vymeriavací základ na sociálne poistenie podľa § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň na zdravotné poistenie podľa § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. Prakticky to znamená, že ak zamestnanec poberá odmenu v júni spolu s májovým platom, personalistka pri spracovaní výplatnej pásky zníži daňový základ o odvody, uplatní mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane a až z takto upravenej čiastky vypočíta preddavok na daň. Pri zamestnancovi s bežným plným úväzkom sa tak z 800 eur stáva čistý príjem približne 560 eur, pričom konečná čistá suma môže byť vyššia alebo nižšia v závislosti od počtu vyživovaných detí, uplatnenia daňového bonusu či existencie daňovej exekúcie.

Neopomenuteľný je aj vplyv na rozpočty verejných zamestnávateľov. Kým zamestnanec vníma predovšetkým čistú čiastku, zamestnávateľa stojí rovnaká odmena približne 1 080 eur, pretože musí odviesť príspevky do fondu sociálneho poistenia, do rezervného fondu solidarity a do verejného zdravotného poistenia. V kontexte konsolidácie verejných financií ide o nezanedbateľnú položku: podľa odhadov Ministerstva financií môže celkové zaťaženie štátnej pokladnice presiahnuť 250 miliónov eur, ak zahrnieme aj súvisiace odvody a príspevky do poistných fondov.

Zaujímavým aspektom je hranica pre tzv. solidárny príplatok, ľudovo nazývaný „milionárska daň“. Ak by kumulovaný príjem zamestnanca v roku 2025 po započítaní odmeny presiahol 46 142 eur, týkal by sa ho 25-percentná daň na sumy nad uvedeným limitom. Pre drvivú väčšinu zamestnancov verejného sektora to síce nie je realita, no môže byť relevantná pre príslušníkov vyšších riadiacich funkcií, špecialistov IT alebo lekárov v štátnych nemocniciach, ktorých základná mzda už dnes prekračuje bežný priemer.

Z hľadiska DPH sa vyplatenie odmeny zamestnancom javí neutrálne, keďže zamestnanecká mzda je z definície plnením mimo predmetu dane; pre samosprávy to však môže byť impulz na preverenie, či nemajú nárok na odpočet dane pri súvisiacich výdavkoch (napríklad nákup softvéru na hromadné spracovanie odmien), pokiaľ tento nákup súvisí s ich ekonomickou činnosťou. V praxi sa síce zriedkavo stretávame so samosprávami registrovanými podľa § 4 zákona o DPH, no pri projektoch, ktoré kombinujú investičnú dotáciu EÚ a podnikateľskú činnosť obce (napr. prenájom nehnuteľností), sa takáto situácia nevylučuje.

Na margo finančnej disciplíny vláda už avizovala kontroly zo strany sekcie auditu Ministerstva financií a Najvyššieho kontrolného úradu. Zamerajú sa najmä na to, či bola odmena:

• vyplatená len zamestnancom spĺňajúcim dátumovú podmienku 31. máj 2025,
• primerane upravená pri kratšom úväzku,
• vykázaná na správnom rozpočtovom rade (ekonomická klasifikácia 610) a
• krytá z dotácie, nie z vlastných príjmov, aby sa nenarušil predpoklad finančnej pomoci zo štátneho rozpočtu.

Tento kontrolný rámec je dôležitý aj pre menšie obce, ktorým môže chýbať dostatočná kapacita na sledovanie všetkých predpisov štátnej pomoci. V minulosti Najvyšší kontrolný úrad konštatoval, že až tretina obcí pri podobných transferoch nevedie evidenciu podľa zákona o štátnej pomoci, čo môže viesť k sankciám či vráteniu dotácie. Preto mnohé obce zvažujú externý audit pred samotnou výplatou odmien.

V širšom kontexte sa vyplatenie odmeny javí ako jednorazové opatrenie, ktoré vyvolalo diskusiu o udržateľnosti platových taríf v štátnej službe. Odborové zväzy už niekoľkokrát verejne deklarovali, že ďalším logickým krokom vlády by mala byť novela katalógu platových tried či zvýšenie tarifných platov, aby sa zabránilo tomu, že mimoriadne odmeny budú nahrádzať pravidelné valorizácie. Minister financií pripustil, že jesenné rokovania o rozpočte 2026 budú musieť zohľadniť nielen deficitné ciele, ale aj tlak na rast miezd vyvolaný pretrvávajúcou infláciou, ktorá v apríli 2025 dosiahla 5,7 %.

Pre zamestnancov však zostáva najdôležitejším odkazom to, že vyplatenie odmeny je už legislatívne podchytené, dátumovo vymedzené a finančne kryté. Všetko teda nasvedčuje tomu, že s letnou výplatou im príde aj vítané finančné prilepšenie, hoci výsledná čistá suma bude nakoniec nižšia než deklarovaných 800 eur.