Dynamické starnutie populácie sa čoraz výraznejšie prejavuje aj na trhu práce. V nasledujúcich rokoch bude dostupnej pracovnej sily menej, jej priemerný vek sa zvýši a zároveň bude na trh práce vstupovať nižší počet mladých ľudí. Silné populačné ročníky tzv. „Husákových detí“ sa postupne presúvajú do vyšších vekových kategórií, čo v kombinácii so zvyšovaním dôchodkového veku vedie k tomu, že na trhu práce zotrváva viac starších pracovníkov. Tieto demografické zmeny zásadným spôsobom ovplyvňujú nielen štruktúru pracovnej sily, ale aj potrebu prispôsobenia výkonu práce a pracovného prostredia meniacim sa schopnostiam, potrebám a životným situáciám zamestnancov. Starnúca populácia prirodzene redefinuje svoje priority a medzi jej kľúčové potreby patrí aj flexibilnejšie a udržateľné nastavenie pracovných podmienok.
Opatrovateľské povinnosti ako bariéra pracovnej aktivity
Na množstvo disponibilnej pracovnej sily bude mať významný vplyv aj nedostatočná infraštruktúra zabezpečujúca opatrovanie ľudí vo vyššom veku. Už v súčasnosti možno pozorovať, že časť potenciálnych pracovníkov je menej aktívna na trhu práce z dôvodu plnenia opatrovateľských povinností – či už voči deťom, rodičom alebo v prípade tzv. sendvičovej generácie voči obom skupinám súčasne.
Práve tento faktor zvýrazňuje potrebu komplexného prístupu k prispôsobovaniu výkonu práce a pracovného prostredia, ktorý musí reflektovať meniacu sa štruktúru pracovnej sily naprieč všetkými životnými etapami.
Potreba zapojenia všetkých vekových skupín
Adaptácia na starnúci trh práce nemôže byť zameraná výlučne na starších pracovníkov. Ide o systémový proces, ktorý musí zasahovať viaceré oblasti pracovnoprávnych vzťahov a dotýkať sa všetkých vekových skupín. Nižšia početnosť disponibilnej pracovnej sily si bude vyžadovať maximálne možné zapojenie pracovníkov bez ohľadu na vek, a to pri zachovaní ich pracovnej schopnosti, zdravia a dlhodobej zamestnateľnosti.
Vekový manažment ako systémové riešenie
Za optimálny nástroj na vytváranie vhodných pracovných podmienok pre jednotlivé vekové skupiny sa považuje vekový manažment (age management). Pri jeho správnej aplikácii umožňuje zosúladiť potreby zamestnávateľov so schopnosťami a očakávaniami pracovníkov v rôznych fázach ich pracovného života.
Na potrebu implementácie zásad vekového manažmentu do praxe poukazuje aj Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 – 2030, ktorý bol prijatý vládou Slovenskej republiky. Tento program vytvára rámec pre systematické opatrenia podporujúce aktívne starnutie vrátane oblasti práce a zamestnanosti.
Národný projekt: Práca prispôsobená vekovým etapám
Na uvedené výzvy reaguje Národný projekt Vekový manažment: Práca prispôsobená vekovým etapám, ktorý realizuje Aliancia sektorových rád. Projekt sa zameriava na vytvorenie sektorových modelov implementácie vekového manažmentu, ktoré budú k dispozícii všetkým zamestnávateľom.
Tieto modely majú poskytnúť:
- zásady úspešnej implementácie vekového manažmentu do podnikovej kultúry,
- stabilnú poradenskú databázu,
- praktické nástroje na zvládnutie výziev spojených so starnutím pracovnej sily.
Najväčší výskum pracovnej schopnosti v Európe
Výstupy projektu budú podložené rozsiahlym výskumom pracovnej schopnosti zamestnancov, živnostníkov, ako aj osôb, ktoré chcú pracovať, no ich pracovnú aktivitu limitujú životné okolnosti. Skúmané budú najmä bariéry brániace aktívnemu pracovnému životu.
Výskum bude realizovaný vo všetkých sektoroch hospodárstva a zapojí sa doň 15 600 respondentov, čím pôjde o najväčší výskum pracovnej schopnosti v Európe. Súčasťou ambície projektu je aj predloženie návrhov na potrebné legislatívne zmeny, ktoré by podporili udržateľnosť pracovnej aktivity v kontexte demografického vývoja.
Zdroj: Aliancia sektorových rád