Tento článok je určený pre personalistov, HR manažérov, vedenie organizácií, ale aj pre každého, kto chce pochopiť, čo nové pravidlá znamenajú v praxi. Nevyžaduje špeciálne právne ani technické vzdelanie. Jeho cieľom je vysvetliť tému jednoducho, zrozumiteľne a s dôrazom na to, čo je potrebné urobiť.
Prečo by vás to malo zaujímať
Umelá inteligencia v personalistike už nie je témou budúcnosti. Stáva sa bežnou súčasťou náboru, hodnotenia výkonnosti, správy zamestnancov aj internej administratívy. Podľa prieskumu Insight Global (2025 AI in Hiring Survey Report) až 99 percent manažérov zodpovedných za nábor v USA uvádza, že AI používa aspoň v jednej fáze náborového procesu. V Európe je prienik AI v HR nižší, ale rastie veľmi rýchlo. Podľa údajov Európskej centrálnej banky (blog ECB, marec 2026) používajú AI zamestnanci už v približne dvoch tretinách európskych firiem a u firiem s viac ako 250 zamestnancami dosahuje miera používania takmer 90 percent.
Tieto čísla hovoria jasne. AI v HR nie je okrajová záležitosť. Je to realita, s ktorou sa musí vysporiadať každá organizácia. A to aj preto, že od roku 2024 platí nové európske nariadenie o umelej inteligencii (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689, ďalej len „nariadenie o umelej inteligencii“ alebo „AI Act“), ktoré prináša konkrétne pravidlá aj pre oblasť zamestnávania. Niektoré z nich sú účinné už dnes.
Kde všade sa AI v HR nachádza a kde si to zamestnávateľ neuvedomuje
Keď sa povie „umelá inteligencia v HR“, väčšina ľudí si predstaví nejaký špeciálny softvér, ktorý organizácia vedome kúpila a nasadila. V skutočnosti je to oveľa zložitejšie. AI sa dnes nenachádza len v samostatných aplikáciách. Veľmi často je súčasťou existujúcich systémov, ktoré organizácia používa roky a považuje ich za bežný nástroj. Personalista tak môže každý deň pracovať s AI bez toho, aby to vnímal.
V praxi sa AI v personalistike objavuje najčastejšie v štyroch oblastiach.
Prvou je nábor a predvýber uchádzačov.