Príspevok na rekreáciu alebo športovú činnosť dieťaťa

 

PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU

S účinnosťou od 1. januára 2019 sa do Zákonníka práce doplnilo nové ustanovenie § 152a, ktoré v odsekoch 1 až 6 zaviedlo nový inštitút príspevok na rekreáciu, cieľom ktorého je podpora domáceho cestovného ruchu.

 

Rozsah a podmienky poskytnutia príspevku na rekreáciu

V súlade s § 152a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v hodnote 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Pri posudzovaní, či má zamestnávateľ povinnosť alebo len možnosť vyplácať príspevky na rekreáciu počas roka 2020, je rozhodujúci priemerný evidenčný počet zamestnancov zistený za rok 2019.

Zamestnanci, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie (§ 136 Zákonníka práce) nemajú nárok na príspevok na rekreáciu počas doby dlhodobého uvoľnenia. Z hľadiska pracovného práva ich pracovnoprávny vzťah k zamestnávateľovi iba spočíva, nakoľko sú uvoľnení na výkon verejnej funkcie. Ich práva a povinnosti sa spravujú právnymi predpismi, ktoré upravujú postavenie osoby, ktorá je vo verejnej funkcii. Pri posudzovaní nároku na príspevok na rekreáciu sa vychádza zo zásady, že do času trvania pracovného pomeru (minimálne 24 mesiacov) by sa mal započítať čas trvania pracovného pomeru pred dlhodobým uvoľnením a čas po skončení dlhodobého uvoľnenia, t. j. do času trvania pracovného pomeru sa nezapočítava doba dlhodobého uvoľnenia.

Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu (§ 152a ods. 2 Zákonníka práce).

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada (§ 152a ods. 3 Zákonníka práce).

Ak zamestnanec za dovolenku uhradí viac ako 500 €, zamestnávateľ uplatňuje pravidlo maximálnej výšky príspevku podľa Zákonníka práce, t. j. 275 € a zostávajúcu sumu si hradí zamestnanec sám. V prípade, ak má zamestnanec viac pracovných pomerov je oprávnený sám rozhodnúť, u ktorého zo svojich zamestnávateľov na základe písomnej žiadosti uplatní svoj nárok na poskytnutie príspevku na rekreáciu.

Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky. Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

1. služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
2. pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
3. ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
4. organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Z citovaného ustanovenia vidíme, že podľa písmen a) až c), ide o tuzemskú rekreáciu s dvomi prenocovaniami. Za oprávnené výdavky sa v zmysle týchto ustanovení považujú výdavky na ubytovanie, stravu, dopravu, miestnu daň, wellness, skipasy a iné služby súvisiace s rekreáciou za predpokladu, že súviseli s ubytovaním, aspoň na dve prenocovania a sú súčasťou jedného účtovného dokladu (napr. faktúry), resp. viacerých účtovných dokladov (napr. faktúra a doklad z elektronickej registračnej pokladnice) vystavených napr. ubytovacím zariadením.

Pokiaľ ide o oprávnené výdavky, ktoré sú uvedené v § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, tu nie je potrebné, aby išlo o viacdenné aktivity alebo zotavovacie podujatia viazané na prenocovanie. Postačuje, ak ide o organizované viacdenné aktivity alebo zotavovacie podujatia, ktorých sa dieťa zúčastní počas školských prázdnin. Oprávnenými výdavkami podľa tohto ustanovenia sú len tie preukázané výdavky, ktoré sa týkajú dieťaťa navštevujúceho základnú školu, t. j. do skončenia 9. ročníka alebo navštevujúceho osemročné gymnázium do skončenia 4. ročníka.

Splnenie kritérií na uplatnenie rekreačného príspevku nie je viazané na počet zúčastnených osôb ale umožňuje preplatenie aj preukázaných výdavkov zamestnanca na služby cestovného ruchu na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce a ani iné ustanovenia Zákonníka práce nedefinujú pojmy „viacdenné aktivity“ a „zotavovacie podujatia“. Pojem „zotavovacie podujatia“ sú však vymedzené v iných osobitných predpisoch (zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 526/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách za zotavovacie podujatia). V súlade s týmito osobitnými predpismi, zotavovacie podujatie je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti. Keďže Zákonník práce sa pri týchto pojmoch neodvoláva na osobitné predpisy, tieto pojmy je potrebné vykladať vo väzbe na konkrétnu skutkovú situáciu.

Vyplatenie príspevku na rekreáciu sa vzťahuje aj na zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z. n. p., zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z. n. p., zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Preukazovanie oprávnených výdavkov v súvislosti s príspevkom na rekreáciu

V súlade s § 152a ods. 5 Zákonníka práce, ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Základnými informáciami na doklade sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený. Súčasťou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré spolu so zamestnancom sa zúčastnili rekreačného pobytu, aby bolo možné posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce. Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa.

Účtovné doklady je potrebné uschovať pre svoje účtovné a daňové potreby podľa osobitných predpisov.

 

Zdaniteľnosť príspevku na rekreáciu u zamestnanca

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v znení účinnom od 1. januára 2019, od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy poskytnuté ako suma príspevku poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a Zákonníka práce.

Príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152a Zákonníka práce) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

Poskytnutý príspevok, ktorý zamestnávateľ v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane z príjmov sa uvádza na mzdovom liste [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP].

Je na zamestnávateľovi, či si vydá vnútorný predpis, v ktorom upraví tak postup, akým si môžu zamestnanci o príspevok požiadať, ako aj podmienky, za ktorých bude zamestnancom príspevok vyplatený, napr. vzor žiadosti, aké účtovné doklady z ubytovacích zariadení priloží zamestnanec, aké údaje majú byť uvedené v účtovných dokladoch. Žiadosť o príspevok na rekreáciu by mala byť zamestnávateľovi doručená v listinnej forme, podpísaná zamestnancom a mali by v nej byť uvedené osoby, s ktorými zamestnanec absolvoval rekreáciu.

Zamestnávateľ v nadväznosti na požiadavky § 152a Zákonníka práce pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Zamestnanec k žiadosti o príspevok prikladá kópiu dokladu a originál predloží zamestnávateľovi len k nahliadnutiu, ak ho zamestnávateľ oň požiada.

Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, a nemožno považovať tie výdavky, ktoré vynaloží iná osoba.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnanec predložil faktúru vystavenú českou cestovnou kanceláriou. Predmetom fakturácie bolo ubytovanie a strava poskytnutá ubytovacím zariadením vo Vysokých Tatrách od 1. do 5. februára 2020. Suma k úhrade predstavuje 7 300 českých korún. Zamestnanec doplnil doklad o prepočte českej koruny kurzom získaným z Národnej banky Slovenska zo dňa 5. februára 2020, t. j. deň, kedy zamestnanec vykonal úhradu cestovnej kancelárii. Vzniká zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu a možno pri prepočte použiť kurz, ktorý zamestnanec k žiadosti doplnil?

Ustanovenie § 152a Zákonníka práce vymedzuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky. Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky. V uvádzanom prípade zamestnanec preukázal vynaložené výdavky na služby cestovného ruchu, ktoré boli spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky a preto tieto výdavky možno podľa § 152a ods. 4 písm. a) Zákonníka práce považovať za oprávnené. Na splnenie týchto podmienok nemá vplyv, že pobyt si zamestnane obstaral prostredníctvom cestovnej kancelárie, ktorá má sídlo v zahraničí. Zákon o dani z príjmov a ani iný osobitný predpis neustanovuje kurz, ktorý sa má v uvádzanom prípade použiť, preto v danom prípade možno použiť aj kurz určený a vyhlásený Národnou bankou Slovenska, platný na deň, v ktorom zamestnanec vykonal úhradu.

♦ Príklad č. 2:

Má zamestnávateľ povinnosť skúmať, v prípade posúdenia oprávnenosti nároku na príspevok na rekreáciu pri oprávnených výdavkoch podľa § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, či vlastné dieťa tvorí s rodičom spoločnú domácnosť?

V súlade s § 152a ods. 5 Zákonníka práce oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa odseku 4 na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spoločná domácnosť je viazaná na inú osobu, a preto nie je potrebné skúmať spoločnú domácnosť v prípade predloženia preukazných výdavkov zamestnanca na manželku (manžela), vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení.

♦ Príklad č. 3:

Zamestnankyňa k žiadosti o príspevok na rekreáciu pre vlastné dieťa, ktoré bolo počas školských prázdnin v tábore, priložila účtovný doklad, t. j. výpis bankového účtu, ktorého súčasťou je označenie priateľa zamestnankyne. Zamestnankyňa oprávnené výdavky uhradila z účtu vedeného na svojho priateľa. K tomuto účtu je zamestnankyňa len disponentom, ale s priateľom žije v spoločnej domácnosti, s ktorým spoločne uhrádza výdavky na túto domácnosť. Vzniká zamestnankyni nárok na príspevok na rekreáciu, ak splnila všetky ustanovené podmienky, ale úhradu oprávnených výdavkov vykonala z účtu svojho priateľa, pričom finančné prostriedky na tomto účte sú aj jej vlastné prostriedky a môže s nimi disponovať?

Oprávnené výdavky zamestnankyne podľa § 152a Zákonníka práce, by mali byť zaplatené z jej bankového účtu, a preto by zamestnankyňa mala zamestnávateľovi predložiť výpis z účtu, na ktorom je jej označenie. Keďže zamestnankyňa preukázala úhradu oprávnených výdavkov výpisom z banky, na ktorom sú identifikačné údaje jej priateľa, tým preukazuje, že úhradu oprávnených výdavkov vykonal jej priateľ a nie ona. V danom prípade je potrebné preukázať, či zamestnankyňa na bankovom účte priateľa má aj vlastné prostriedky. Napríklad, môže ísť o situáciu, ak zamestnávateľ zamestnankyni mesačne pripisuje mzdu na účet jej priateľa, ku ktorému má zamestnankyňa disponentské oprávnenie, potom takýto výpis z účtu možno považovať za preukazný v súlade s § 152a Zákonníka práce a zamestnankyni vznikne nárok na príspevok na rekreáciu.

♦ Príklad č. 4:

Zamestnanec absolvoval rekreáciu na Slovensku, ktorú preukázal interným účtovným dokladom k zúčtovaniu budúcich období, vystaveným zariadením na meno zamestnanca v čiastke 470 € na dĺžku pobytu 2 noci. Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil aj výpis z jeho účtu na úhradu pobytu prostredníctvom webovej stránky zlavomat.sk
na sumu 300 € a doklad z elektronickej registračnej pokladnice vystavený ubytovacím zariadením, ktorého súčasťou nie je meno zamestnankyne, pričom na základe tohto dokladu zamestnankyňa doplatila čiastku za fakturované služby v sume 166 €. Ktorú sumu možno považovať za oprávnené výdavky, súčet súm uvedených na doklade z elektronickej registračnej pokladnice a výpise z účtu (466 €) alebo sumu, ktorá je uvedená na internom účtovnom doklade (470 €)?

Zamestnanec preukazuje zamestnávateľovi oprávnené výdavky predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorým zamestnanec v prípade uplatnenia príspevku na rekreáciu preukazuje oprávnenosť vynaložených výdavkov. V tomto prípade zamestnanec predložil viacero účtovných dokladov, pričom sumy navzájom nekorešpondujú, čo spôsobuje pochybnosti o tom, či služby poskytnuté zamestnancovi boli aj zamestnancom uhradené. Preto je potrebné, aby zamestnanec uvedené pochybnosti vyvrátil, a to napríklad predložením účtovného dokladu, na ktorom uvedené sumy budú korešpondovať so sumami, ktoré zamestnanec skutočne ubytovaciemu zariadeniu uhradil, resp. ich uhradil prostredníctvom stránky zlavomat.sk.

♦ Príklad č. 5:

Môže si zamestnanec uplatniť príspevok na rekreáciu, ak bol s manželkou v kúpeľnom zariadení, ktorej pobyt a procedúry zaplatila zdravotná poisťovňa? Zamestnanec predložil účtovný doklad, ktorým preukazuje úhrady súvisiace s pobytom v kúpeľoch, na ktorom je uvedená identifikácia zamestnanca, úhrady za kúpeľný poplatok, ubytovanie a stravu. Pobyt v kúpeľoch absolvoval spolu s manželkou, ktorej pobyt schválila zdravotná poisťovňa, ale pobyt zamestnanca v kúpeľoch zdravotná poisťovňa neschválila. Zamestnanec počas pobytu čerpal tri týždne dovolenku od 9. do 30. januára 2020.

Zamestnanec absolvoval pobyt v kúpeľoch v pozícii tzv. sprievodcu, bez odporúčania ošetrujúceho lekára, t. j. pobyt absolvuje v rámci vlastnej preventívnej starostlivosti. Zamestnancovi pri splnení aj ďalších ustanovených podmienok vzniká nárok na príspevok na rekreáciu a úhrady za pobyt v kúpeľoch možno považovať za oprávnené výdavky v súlade s § 152a Zákonníka práce.

♦ Príklad č. 6:

Ako má postupovať zamestnávateľ v prípade, ak sa rekreácia začala v roku 2019 a skončila v roku 2020, ak príspevok na rekreáciu bol vyplatený v roku 2020?

V súlade s § 152a ods. 6 Zákonníka práce, ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala. Z citovaného ustanovenia vyplýva, ak rekreácia začala v roku 2019 a skončila v roku 2020, potom sa príspevok na rekreáciu bude považovať za príspevok roka 2019 len vtedy, ak zamestnanec v žiadosti uvedenie túto skutočnosť, t. j. v žiadosti uvedie, že žiada príspevok na rekreáciu za rok 2019. Pokiaľ zamestnanec v žiadosti túto skutočnosť neuvedie, poskytnutý príspevok sa bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia skončila, t. j. rok 2020.

V súlade s § 4 ods. 3 ZDP príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. Príspevok na rekreáciu poskytnutý podľa § 152a Zákonníka práce je príjmom zo závislej činnosti, ktorý je podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený od dane. Mzdový list na daňové účely obsahuje aj sumy oslobodené od dane. Zamestnávateľ podľa § 39 ods. 5 ZDP je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v ustanovenej evidencii. Ak zamestnanec absolvoval rekreačný pobyt v novembri 2019, ale žiadosť o príspevok na rekreáciu podá v januári 2020, resp. neskôr, potom tento príspevok sa považuje za príspevok na rekreáciu roka 2019. Ak zamestnávateľ príspevok na rekreáciu za rok 2019, vyplatí zamestnancovi v roku 2020, potom do potvrdenia za rok 2019 suma príspevku vstupuje len vtedy, ak tento príspevok bol zamestnancovi vyplatený do 31. januára 2020 a suma tohto príspevku je uvedená aj na mzdovom liste za rok 2019. Ak zamestnávateľ príspevok na rekreáciu za rok 2019 vyplatí zamestnancovi po 31. januári 2020, potom tento príspevok zamestnávateľ uvádza na mzdovom liste roka 2020 a rovnako túto sumu uvedie zamestnávateľ zamestnancovi do potvrdenia za rok 2020 (r. 09 a 09a). V žiadnom prípade zamestnávateľ nevystavuje opravné potvrdenie za rok 2019. Príspevok na rekreáciu nemá vplyv na ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a v tlačive ročného zúčtovania sa táto suma neuvádza.

 

Príspevok na rekreáciu u daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

Daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené na rekreáciu môže uplatniť do daňových výdavkov. Vyplýva to z doplneného ust. § 19 ods. 2 písm. w) ZDP, v zmysle ktorého výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, sú daňovými výdavkami tohto daňovníka, a to v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce. Uvedené však platí za podmienky, že tomuto daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa 152a Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. w) ZDP sa v zmysle prechodného ustanovenia § 52zt ZDP použije na rekreácie podľa § 152a ZDP, ktoré začínajú po 31. decembri 2018.

Z predmetného ustanovenia vyplýva, že preukázateľne vynaložené výdavky (náklady) na rekreáciu si daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce (bližšie v úvodnej časti príspevku), pričom tento daňovník musí naviac splniť ďalšie dve podmienky, ktoré sú ustanovené priamo v § 19 ods. 2 písm. w) ZDP, a to:

• ku dňu začatia rekreácie musí vykonávať činnosť, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, nepretržite najmenej 24 mesiacov,
• nebol mu poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

♦ Príklad č. 7:

Marcela od roku 2017 prevádzkuje na základe živnostenského oprávnenia kaderníctvo. Okrem tejto živnosti nevykonáva žiadnu inú z činností, z ktorých by jej plynuli príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Od roku 2016 však Marcela nepretržite dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Prevádzkovanie živnosť Marcela zo zdravotných dôvodov pozastaví na obdobie od 1. mája 2019 do 30. novembra 2020, t. j. živnosť obnoví od 1. decembra 2020. V prenájme nehnuteľnosti, z ktorého jej plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, pokračuje bez prerušenia. Od 24. do 26. decembra 2020 pôjde Marcela s manželom na rekreáciu, za ktorú zaplatí 840 €.

Bude si Marcela môcť uplatniť výdavky na túto rekreáciu do daňových výdavkov za rok 2020?

Jednou z podmienok pre uplatnenie výdavkov (nákladov) na rekreáciu do daňových výdavkov daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, je podmienka nepretržitého vykonávania činnosti, z ktorej daňovníkovi plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, najmenej 24 mesiacov. V zmysle § 17 ods. 9 ZDP pozastavenie podnikania a jeho neobnovenie do lehoty na podanie daňového priznania sa považuje za skončenie podnikania. Marcela pozastavila živnosť v roku 2019 a obnoví ju v roku 2020, a to až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2019, t. j. v zmysle § 17 ods. 9 ZDP v roku 2019 Marcela skončila podnikanie. Živnosť obnoví od 1. decembra 2020, čo znamená, že do dňa začatia rekreácie bude činnosť, z ktorej jej plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, vykonávať len necelý jeden mesiac. Nakoľko Marcela podmienku nepretržitého vykonávania činnosti, z ktorej plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň po dobu 24 mesiacov nesplní, výdavky na rekreáciu, na ktorej bude v decembri 2020, si do daňových výdavkov uplatniť nemôže. Skutočnosť, že Marcela od roku 2016 nepretržite dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP na uvedený účel nie je podstatná.

Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené na rekreáciu daňovníka je možné uplatniť do daňových výdavkov v rovnakej výške, aká je ustanovená pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce, t. j. vo výške 55 % oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, najviac však vo výške 275 € za zdaňovacie obdobie.

♦ Príklad č. 8:

Emil, ktorý prevádzkuje živnosť nepretržite od roku 2010, bude od 30. mája 2020 do 2. júna 2020 na rekreácii vo Vysokých Tatrách, za ktorú zaplatí 680 €. V rokoch 2020 nebude zamestnancom. V akej výške si bude Emil môcť uplatniť výdavky na rekreáciu do daňových výdavkov?

Ku dňu začatia rekreácie bude Emil prevádzkovať živnosť nepretržite viac ako 24 mesiacov, t. j. za predpokladu splnenia aj ďalších ustanovených podmienok si bude môcť uplatniť do daňových výdavkov sumu zodpovedajúcu 55 % oprávnených výdavkov. Ak Emilove oprávnené výdavky na rekreáciu boli v roku 2020 vo výške 680 €, potom 55 % tejto sumy predstavuje 374 €. Výdavky na rekreáciu si však bude môcť Emil uplatniť v roku 2020 do daňových výdavkov najviac vo výške 275 €.

♦ Príklad č. 9:

Mária prevádzkuje živnosť nepretržite od roku 2017. Za rekreáciu, na ktorej bude od 30. decembra 2020 do 6. januára 2021, zaplatí v roku 2021, v posledný deň rekreácie 550 €. V rokoch 2020 ani v roku 2021 Mária nebude zamestnankyňou. Ako si Mária zahrnie výdavky na rekreáciu do daňových výdavkov?

Mária bude ku dňu začatia rekreácie prevádzkovať živnosť nepretržite viac ako 24 mesiacov, t. j. za predpokladu splnenia aj ďalších ustanovených podmienok si bude môcť v nadväznosti na znenie § 19 ods. 2 písm. w) ZDP uplatniť do daňových výdavkov sumu zodpovedajúcu 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 € v úhrne za kalendárny rok. 55 % zo sumy 550 € (čo sú oprávnené výdavky na rekreáciu) predstavuje 302,50 €. Do daňových výdavkov si však bude môcť Mária uplatniť len sumu 275 €. Keďže na rekreácii bude na prelome rokov 2020 a 2021, je na jej rozhodnutí, či tieto výdavky zodpovedajúce sume 275 € si uplatní ako daňový výdavok za zdaňovacie obdobie roka 2020 alebo si sumu 275 € uplatní do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roka 2021.

Upozornenie: Predpokladom uplatnenia výdavkov (nákladov) na rekreáciu do daňových výdavkov daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP je splnenie aj podmienok ustanovených pre daňové výdavky v § 2 písm. i) ZDP.

 

PRÍSPEVOK NA ŠPORTOVÚ ČINNOSŤ DIEŤAŤA

Zákonom č. 319/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 319/2019 Z. z.“), bol s účinnosťou od 1. januára 2020 v § 152b Zákonníka práce zavedený nový inštitút, ktorým je príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Cieľom tejto právnej úpravy, ako vyplýva z dôvodovej správy k predmetnému zákonu, je podpora športu detí a mládeže formou dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na úhradu výdavkov, ktoré jeho zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa.

V nadväznosti na legislatívnu úpravu vykonanú v Zákonníku práce boli vo vzťahu k daňovému posúdeniu príspevku na športovú činnosť dieťaťa vykonané v čl. II zákona č. 319/2019 Z. z. vykonané nadväzujúce úpravy zákona o dani z príjmov. So zámerom rozšíriť okruhu osôb, ktorým môže zamestnávateľ tento príspevok dobrovoľne poskytnúť, boli predmetným zákonom vykonané aj zmeny osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z. n. p., zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom záchrannom zbore v z. n. p., zákon č. 218/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Znamená to, že k príspevku na rekreáciu, pribudol od 1. januára 2020 príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca, ktorý však na rozdiel od príspevku na rekreáciu je dobrovoľným príspevkom zamestnávateľa, a to bez ohľadu na počet jeho zamestnancov. Výhodou príspevku športovú činnosť dieťaťa zamestnanca, na ktorý zamestnancovi nevzniká právny nárok, je, že za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 152b Zákonníka práce, sa uvedený príjem plynúci zamestnancovi považuje za oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby.

 

Výška príspevku na športovú činnosť dieťaťa a podmienky jeho poskytnutia podľa Zákonníka práce

Výška príspevku na športovú činnosť dieťaťa a podmienky, po splnení ktorých môže zamestnávateľ uvedený príspevok zamestnancovi poskytnúť, sú ustanovené v § 152b Zákonníka práce.

V súlade s § 152b ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže predmetný príspevok poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u neho trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca, môže zamestnávateľ poskytnúť na základe žiadosti zamestnanca.

Znamená to, že ak zamestnanec vynaloží na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok 500 €, resp. viac ako 500 €, zamestnávateľ mu môže poskytnúť na uvedený účel príspevok maximálne v sume 275 € v úhrne za kalendárny rok. Ak zamestnanec na športovú činnosť dieťaťa vynaloží za kalendárny rok v úhrne menej ako 500 €, zamestnávateľ mu na predmetný účel môže prispieť najviac sumou zodpovedajúcou 55 % oprávnených výdavkov vynaložených na športovú činnosť dieťaťa. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom tomuto kratšiemu pracovnému času. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Pojem oprávnené výdavky, na úhradu ktorých predmetný príspevok môže zamestnávateľ poskytnúť, je vymedzený v § 152b ods. 2 Zákonníka práce. V súlade s predmetným ustanovením sa za takéto výdavky považujú preukázané výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu, ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka, a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Športovou organizáciou v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o športe“) je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť. V zmysle § 8 ods. 2 cit. zákona sa športová organizácia povinne zapisuje do registra právnických osôb v športe, pričom zapísaním, v nadväznosti na § 3 písm. s) zákona o športe, sa rozumie zápis údajov, zápis zmeny údajov a výmaz údajov o právnických osobách v športe do informačného systému športu. V súlade s § 79 ods. 1 zákona o športe informačný systém športu je informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“), pričom jedným z modulov tohto informačného systému je register právnických osôb v športe. Informačný systém športu je dostupný na webovom sídle ministerstva školstva (www.minedu.sk), pričom podľa informácie tam uverejnenej, informačný systém športu je v nábehovej fáze, ktorá potrvá niekoľko mesiacov. Údaje, ktoré sú do informačného systému športu vkladané, budú postupne referencované na iné registre verejnej správy (napr. register fyzických osôb a register právnických osôb). Až do úplného naplnenia registrov v informačnom systéme športu je možné vyhľadať požadovanú informáciu v pôvodných dátových úložiskách.

Za dieťa, na ktoré je možné poskytnúť príspevok na jeho športovú činnosť, sa považuje:

• vlastné dieťa zamestnanca,
• dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,
• dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
• iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Zároveň musí ísť o dieťa, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa § 3 písm. k) zákona o športe najmenej počas šiestich mesiacov (§ 152b ods. 3 Zákonníka práce).

Podľa § 3 písm. k) zákona o športe príslušnosťou k športovej organizácii sa rozumie príslušnosť založená:

• účasťou v súťaži za športovú organizáciu,
• účasťou v súťaži organizovanej alebo riadenej športovou organizáciou alebo inou právnickou osobou ňou poverenou organizovaním alebo riadením súťaže,
• účasťou na organizovaní alebo na riadení súťaže športovou organizáciou alebo inou právnickou osobou ňou poverenou organizovaním alebo riadením súťaže,
• registráciou za športovú organizáciu,
• športovou reprezentáciou,
• členským vzťahom alebo dobrovoľníckym vzťahom k športovej organizácii,
• zmluvným vzťahom so športovou organizáciou, ktorého predmetom je športová činnosť, ak ide o športovca alebo športového odborníka,
• účasťou na riadení a správe športovej organizácie,
• účasťou na príprave na súťaž a na súťaži ako sprievodný personál športovca alebo družstva, príslušnosťou k inej športovej organizácii, ktorá je členom športovej organizácie.

Oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa preukáže zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou, ktorou je športová organizácia zapísaná v informačnom systéme športu. Súčasťou tohto dokladu musí byť:

• meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť,
• obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad preukazujúci oprávnené výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby. V prípade splnenia podmienok zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa po predložení dokladu v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak (§ 152b ods. 5 Zákonníka práce).

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa. O príspevok na športovú činnosť dieťaťa môže zamestnanec požiadať u rovnakého zamestnávateľa v priebehu kalendárneho roka aj opakovane, v úhrne však najviac do výšky, ktorá je ustanovená v § 152b Zákonníka práce. Zamestnanca, ktorý o tento príspevok požiada, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť ďalšie podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa (§ 152b ods. 4 Zákonníka práce).

 

Zdaniteľnosť príspevku na športovú činnosť dieťaťa z pohľadu zamestnanca

S účinnosťou od 1. januára 2020 sú v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP od dane z príjmov oslobodené aj príjmy poskytnuté ako suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152b Zákonníka práce.

Príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152b Zákonníka práce) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

Poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktorý zamestnávateľ v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane z príjmov sa uvádza na mzdovom liste [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP].

♦ Príklad č. 10:

Druh a družka žijú v jednej domácnosti spolu s družkiným synom. Družka v januári 2020 uhradila športovej organizácii, ktorá je právnickou osobou zaregistrovanou v registri právnická osôb v športe, oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťa v sume 500 €. Ide o výdavky za športovú činnosť dieťaťa za prvý štvrťrok 2020. Družka si uplatnila u zamestnávateľa príspevok na športovú činnosť dieťa. Družka splnila všetky ustanovené podmienky na vznik nároku na tento príspevok, preto jej zamestnávateľ v marci 2020 príspevok na športovú činnosť dieťaťa vyplatil v sume 275 €, ktorý v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodil od dane. Druh v apríli 2020 uhradil uvádzanej športovej organizácii oprávnené výdavky na športovú činnosť tohto dieťaťa v sume 500 €, na druhý štvrťrok 2020. Vzniká druhovi nárok na príspevok na športovú činnosť družkinho dieťaťa, ak predložil zamestnávateľovi doklady, ktoré obsahujú predpísané náležitosti a družkine dieťa, žije sním v jednej domácnosti?

Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jednu oprávnenú osobu (v danom prípade je to družka aj druh), preto si po splnení ustanovených podmienok môžu obidvaja uplatniť nárok na príspevok športovú činnosť toho istého dieťaťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa. Zamestnávateľ nemá povinnosť preveriť, či iná oprávnená osoba, si na to isté dieťa uplatňuje uvádzaný príspevok. Na základe jedného dokladu o zaplatení oprávnených výdavkov, by si mohla nárok na príspevok uplatniť len jedna oprávnená osoba, t. j. buď družka alebo druh. Keďže športová organizácia vystavila dva doklady na rôzne obdobia (na prvý a druhý štvrťrok), potom v danom prípade vzniká aj druhovi nárok na príspevok na športovú činnosť družkinho dieťaťa v sume 275 €, pri ktorej môže zamestnávateľ aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno aplikovať na príspevok, ak zamestnávateľ príspevok poskytne zamestnancovi na základe dokladu, ktorý nie je vystavený oprávnenou osobou, t. j. nie je vystavený športovou organizáciou (právnickou osobou), zapísanou v registri právnických osôb v športe, pre ktorú dieťa vykonáva šport. Rovnako toto ustanovenie nemožno aplikovať na príspevok, ktorý zamestnávateľ poskytne na základe dokladu bez identifikačných údajov (mena a priezviska) dieťa, resp. doklad, na ktorom nie je uvedené obdobie.

Zamestnávateľ je pri poskytnutí príspevku povinný preveriť aj tú skutočnosť, či dieťa je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej počas šiestich mesiacov. Splnenie tejto podmienky môže zamestnanec preukázať, napr. potvrdením, ktoré vystaví oprávnená osoba (priamo v doklade je uvedené, od kedy je dieťa príslušné k športovej organizácii).

♦ Príklad č. 11:

Dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti vykonáva športovú činnosť od 1. februára 2020. Zamestnanec 1. februára 2020 športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb v športe uhradil 400 € za mesiace február až december 2020 na športovú činnosť dieťaťa vykonávanú v roku 2020. Dieťa podmienku príslušnosti k športovej organizácii najmenej počas šiestich mesiacov splní až v auguste 2020. Vzniká zamestnancovi nárok na príspevok na športovú činnosť tohto dieťaťa pomernou časťou, za tie mesiace, v ktorých podmienka príslušnosti dieťaťa k športovej organizácii bola splnená?

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku zamestnávateľ posudzuje ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad. V tomto prípade je to 1. február 2020. Keďže podmienka príslušnosti dieťaťa k športovej organizácii (najmenej šesť mesiacov) k 1. februáru 2020 nie je splnená, výdavky zamestnanca nemožno považovať za oprávnené výdavky podľa § 152b Zákonníka práce, a to ani v pomernej časti. Zames* * *

V súlade s § 52zzf ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce, ktorú dieťa vykonáva po 31. decembri 2019.

♦ Príklad č. 12:

Zamestnanec v marci 2020 požiada zamestnávateľa o príspevok za rok 2020. K žiadosti priloží doklad z februára 2020, vystavený športovou organizáciou, v ktorom športová organizácia fakturuje výdavky za športovú činnosť dieťaťa vykonávanú v IV. štvrťroku 2019 a doklad o úhrade faktúry z marca 2020. Možno v tomto prípade príspevok na športovú činnosť dieťaťa oslobodiť od dane?

Keďže ide o výdavky zamestnanca vynaložené za športovú činnosť dieťaťa vykonávanú v IV. štvrťroku 2019, potom v súlade s § 52zzf ZDP nemožno na takto poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, t. j. nemožno tento príspevok oslobodiť od dane.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa u daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

V súvislosti so zavedením dobrovoľného príspevku na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca, ktorý sa oslobodzuje od dane z príjmov fyzickej osoby, bola vo vzťahu k daňovníkom s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zákonom č. 319/2019 Z. z. vykonaná úprava ust. § 19 ZDP vymedzujúceho daňové výdavky.

S účinnosťou od 1. januára 2020 bol odsek 2 v § 19 ZDP doplnený o nové písmeno x), v súlade s ktorým daňovým výdavkom daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP sú výdavky (náklady) tohto daňovníka vynaložené na športovú činnosť jeho dieťaťa, a to za podmienky, že uvedený daňovník činnosť, z ktorej mu plynú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, vykonáva nepretržite najmenej 24 mesiacov. Tieto výdavky (náklady) si môže uvedený daňovník uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov v § 152b Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok podľa § 152b Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

V nadväznosti na uvedenú legislatívnu úpravu bola s účinnosťou od 1. januára 2020 vykonaná súvisiaca úprava v § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, v dôsledku ktorej toto ustanovenie vymedzujúce výdavky na osobnú spotrebu daňovníka, ako nedaňové výdavky, sa nepoužije na výdavky (náklady) na športovú činnosť dieťaťa podľa § 19 ods. 2 písm. x) ZDP.

Predmetné ustanovenia zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2020 sa podľa prechodného ustanovenia § 52zzf ZDP použijú na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce, ktorú dieťa vykonáva po 31. decembri 2019.

V súlade s cit. ustanoveniami preukázateľne vynaložené výdavky (náklady) na športovú činnosť dieťaťa (§ 152b ods. 3 Zákonníka práce) si daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené pre zamestnancov v § 152b Zákonníka práce, t. j. vo výške 55 % oprávnených výdavkov (§ 152b ods. 2 Zákonníka práce), najviac však v sume 275 € za kalendárny rok v úhrne na všetky deti, pričom okrem podmienok ustanovených v § 152b Zákonníka práce daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP musí splniť aj ďalšie dve podmienky ustanovené priamo v § 19 ods. 2 písm. x) ZDP, t. j.:

• daňovník musí vykonávať činnosť, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, nepretržite najmenej 24 mesiacov,
• daňovníkovi nemôže byť poskytnutý príspevok podľa § 152b Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

♦ Príklad č. 13:

Zdenka prevádzkuje nepretržite od roku 2016 na základe živnostenského oprávnenia pedikúru. Okrem uvedenej živnosti nevykonáva žiadnu inú činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V období od 1. mája 2019 do 31. decembra 2019, Zdenka prevádzkovanie tejto živnosti na základe oznámenia pozastavila. Živnosť obnovila od 1. januára 2020, t. j. pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania za rok 2019, nedošlo preto v jej prípade k skončeniu podnikania podľa § 17 ods. 9 ZDP. V roku 2020 Zdenka nebude zamestnankyňou.

Podľa dokladu vystaveného plaveckým klubom, ktorý je športovou organizáciou – právnickou osobou zapísanou v informačnom systéme športu, Zdenka v januári 2020 zaplatila klubu sumu 700 € za zabezpečenie športovej činnosti pod dohľadom športového odborníka pre jej pätnásťročného syna Jakuba. Uvedená suma predstavovala úhradu predmetných výdavkov na obdobie od 1. januára do 2020 do 31. decembra 2020, t. j. za celý rok 2020. Zdenkin syn Jakub je od roku 2018 vo vzťahu k plaveckému klubu zapísaný v Informačnom systéme športu – v registri fyzických osôb v športe.

K 1. januáru 2020, čo je deň začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad preukazujúci Zdenkine oprávnené výdavky na športovú činnosť jej syna, vykonáva Zdenka podnikateľskú činnosť nepretržite viac ako 24 mesiacov. K uvedenému dňu sú splnené aj ďalšie podmienky podľa § 152b Zákonníka práce, Zdenka si preto do daňových výdavkov za rok 2020 bude môcť uplatniť výdavky na športovú činnosť syna Jakuba v sume 275 € (55 % oprávnených výdavkov vo výške 700 € predstavuje 385 €, výdavky na športovú činnosť dieťaťa je možné uplatniť do daňových výdavkov najviac vo výške, ktorá je ustanovená pre zamestnancov v § 152b Zákonníka práce, t. j. vo výške 275 €.)

Poznámka: Predpokladom uplatnenia výdavkov (nákladov) na športovú činnosť dieťaťa do daňových výdavkov daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 je splnenie aj podmienok ustanovených pre daňové výdavky v § 2 písm. i) ZDP.

Opatrenia sa s ohľadom na vývoj pandémie rýchlo vyvíjajú a menia, preto článok pospisuje situáciu k 1. júlu 2020.