Ing. Silvia Jambrichová

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Tento zákon upravuje aj podmienky vzniku nároku na príspevok na rekreáciu a na športovú činnosť dieťaťa. V nasledujúcom texte si podrobnejšie rozoberieme problémy, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, týkajúce sa týchto príspevkov nielen z hľadiska Zákonníka práce, ale aj z daňového hľadiska.

Dobrý deň, vraciam sa ešte opäť k zadaniu našej otázky nášho zamestnanca s rezidenciou v ČR. Podľa Vašej novej odpovede /ID 3396/ uvádzate, že tento zamestnanec má nárok na nezdaniteľné časti základu dane, ak z jeho celosvetových príjmov bol podiel príjmov zo SR vo výške min.90% Ak dám do pomeru jeho príjem z ČR a jeho príjem zo SR v danom roku, tak v Čechách zarobil viac, čiže by na NČD nemal. Náš zamestnanec si v roku 2016 podával daňové priznanie len v ČR, keďže je rezidentom ČR a použil metódu vyňatia príjmov. To znamená, že si v Čechach vysporiadal prijmy len z ČR. Zo slovenskych prijmov v SR zaplatil len preddavky,nebolo mu vykonané ročné zúčtovanie a ani neposlal žiadne daňové priznanie na náš SR Daňový úrad,čiže k dnešnému dňu má za rok 2016 voči SR len uhradené preddavky. My sme chceli,že si podá dodatočné daňové priznanie za rok 2016 len za príjmy v SR a uplatní si NČD na tieto slovenské príjmy,keďže v ČR si príjmy vysporiadal a použil metódu vyňatia príjmov, V odpovedi ID 3391-27.2.19 ste uviedli, že má nárok na nezdaniteľnú čiastku základu dane bezohľadu na jeho celosvetové príjmy, avšak v odpovedi ID3396-7.3.19 ste uviedli, že má na NČD nárok len v prípade, ak jeho príjmy zo SR mali podiel na jeho celosvetových príjmoch aspoň 90%. Rada by som sa preto na ujasnenie opýtala: - či má napokon nárok na NČD, keď je rezidentom ČR bezohľadu na jeho celosvetové príjmy,ak je rezidentom ČR alebo nie a musíme sledovať pomer jeho celosvetových príjmov? (jeho príjmy v SR činili EUR 6013,64 brutto/čiastkový základ dane EUR 5.207,84 a príjmy z ČR činili CZK 726.276, základ dane CZK 685.000.) Pretože ak by napokon nemal predsa len nárok, tak sa mu neoplatí vysporiadať príjmy zo SR podaním daňového priznania,pretože tým nič nezíska. Ak by nárok na NČD predsa len mal, tak by sa mu to oplatilo /aj keby zaplatil pokutu za nepodanie DP/,pretože by mu vrátili daň z plnej sumy NČD. 

Doplnenie k otázke č. 3391: Daňové priznanie za r. 2016 sa mu oplatí podať, vrátia mu daň z príjmov. V tejto súvislosti by som sa ešte rada opýtala: aké príjmy má uviesť v časti oddielu X / r. 78, má uviesť príjmy len z ČR a brutto alebo základ dane v ČR za rok 2016? má uviesť komplexné príjmy z ČR ako aj zo SR brutto alebo ZD? ako prílohu k DP máme odovzdať aj kópiu jeho českého daňového priznania za r. 2016, kde mal uvedené tieto príjmy zo SR a použil metódu vyňatia?

Máme zamestnanca s trvalým pobytom v ČR. Za rok 2016 mal príjmy zo závislej činnosti (žiadna živnosť) z ČR ako aj zo SR. Počet mesiacov v ČR-10 (január – október 2016), príjem brutto CZK 535 000. Počet mesiacov v SR-2 (november – december 2016), príjem brutto € 6 013, z ktorého uhradil zdravotné, sociálne odvody aj preddavky na DzP. Počas týchto dvoch mesiacov v SR si neuplatňoval u nás nezdaniteľnú časť a uhradil len preddavky na DzP. V Českej republike si podal daňové priznanie, kde si vysporiadal celosvetové príjmy a využil metódu vyňatia. V Slovenskej republike si nevykonal ani ročné zúčtovanie a ani nepodal daňové priznanie FO typ A. Je tento zamestnanec povinný podať daňové priznanie za rok 2016? Má nárok aj na nezdaniteľnú časť? Pretože, ak by podal DP za rok 2016, kde by uviedol len príjmy zo SR, keďže je daňovníkom s obmedzenou daň. povinnosťou, a mohol by si uplatniť NCD, vznikol by mu preplatok. Avšak, podľa definície nároku na NCD, ak nedosiahol zo SR 90 % celosvetových príjmov, vraj mu nárok zaniká. Je to správne pochopené?

Sociálny fond - sociálna výpomoc do 2 000 € sú tam len 3 možnosti, kedy je tento príjem oslobodený od dane. Príspevok na liečenie ťažko postihnutej manželke budem musieť zdaniť (samozrejme aj odvody)?

Čoskoro musím podať daňové priznanie typu B, pretože mám príjmy zo závislej činnosti-§ 5 zákona a tiež aj príjmy podľa § 8 zákona - ostatné príjmy na základe zmluvy o dielo (príležitostná činnosť). Z príjmu (podľa § 8) si odpočítam 500,00 € (viem, že do tejto sumy je príjem od dane oslobodený). V časti výdavky týchto príjmov (§ 8) uvediem sumu, ktorú mi zdravotná poisťovňa poslala v ročnom zúčtovaní ZP za r. 2016 ako nedoplatok ZP (vzniknutý z príležitostného príjmu-§ 8)? Aj minulý rok som podávala takéto daň. priznanie, lebo som malá prvýkrát aj príjem podľa § 8. Prosím Vás, neviem, či mám dať do výdavkov celú preukázateľnú sumu nedoplatku ZP z ročného zúčtovania, alebo mám túto sumu nedoplatku prepočítať pomerne k príjmom (keďže príjmy boli znížené o 500,00 €) ? Ak v roku 2018 už nebudem mať príjem podľa § 8 a ZP mi za rok 2017 vyčísli v ročnom zúčtovaní nedoplatok na ZP z titulu príjmu podľa § 8, ako tento nedoplatok daňovo vysporiadam, ak budem mať už len príjem zo závislej činnosti (§ 5) ? Aké daňové priznanie podám?

Manželka rodinného známeho zdedila byt po svojej matke. Byt bol v dedičskom konaní ohodnotený na 12 000 €. Tento byt bol následne predaný v hodnote 16 000 €. Poručník užíval byt v osobnom vlastníctve viac ako 5 rokov. Dedenie bolo v priamom rade na dcéru poručníka, čiže v tomto prípade bol zachovaný reťazec dedenia v priamom rade, nehnuteľnosť bola v osobnom vlastníctve viac ako 5 rokov. Je príjem z predaja uvedeného bytu oslobodený od dane a odvodov alebo treba zaplatiť daň a odvody? Ak treba zaplatiť daň a odvody, platí sa to z predajnej ceny alebo z rozdielu ceny predajnej a ceny ohodnotenej? Daň a odvody treba dokedy zaplatiť?

Živnostníkovi pánovi Dušanovi bol od 1. novembra 2009 priznaný starobný dôchodok, pričom za rok 2009 mu bol vyplatený starobný dôchodok v úhrnnej sume v 818 €. Daňové priznanie typ B za rok 2009 podával v ustanovenej lehote a vykázal v ňom nasledovné údaje: základ dane (r. 69) 25 182,98 €, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (r. 70) 1 576,74 €, suma preddavku vybraná podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (r. 99) 312,58 €. Ako bude postupovať pri platení preddavkov?

Pán Milan (nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty) dosiahne v roku 2010 okrem príjmov z remeselnej živnosti uvedenej v prílohe č. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p (žiadne iné príjmy z podnikania ani z inej samostatnej zárobkovej činnosti v tomto zdaňovacom období nedosiahne) aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP").

Má zamestnanec nárok v roku 2011 na alikvotnú mesačnú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak je súčasne živnostník a platiteľ DPH.

Ako správne postupovať v nasledujúcom prípade? Jediný spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným predal svoju spoločnosť (celý obchodný podiel) novým vlastníkom. Ako sa bude posudzovať príjem z predaja obchodného podielu z pohľadu preddávajúceho? Čo tvorí základ dane v roku 2010? Spoločnosť vznikla v roku 1993.  

Má penzista nejaké úľavy na dani, ktorú odvádza za prenájom nehnuteľnosti, a tiež na dani, ktorú mu odrátala banka z úrokov (t. j. z 19%-nej dane z úrokov)?

Pani Božena nie je platiteľkou dane z pridanej hodnoty. V roku 2010 dosahuje príjmy z remeselnej živnosti kozmetické služby a okrem týchto príjmov dosahuje na základe živnostenského oprávnenia aj príjmy z prevádzkovania pedikúry. Môže si uplatniť výdavky percentom z príjmov a v akej výške?

Pán Adam, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, dosahuje od marca 2010 príjmy z remeselnej živnosti – mäsiarstva podľa prílohy č. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. Do konca februára 2010 poberal príjmy zo závislej činnosti. Okrem príjmov z remeselnej živnosti v roku 2010 nedosiahne žiadne iné príjmy z podnikania ani z inej samostatnje zárobkovej činnosti. V akej výške si môže uplatniť paušálne výdavky?

Pán Koloman, ktorý na základe živnostenského oprávnenia prevádzkuje remeselnú živnosť nástrojárstvo, nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. V roku 2010 dosiahne z predmetnej živnosti príjmy vo výške 20 000 €. Okrem príjmov z uvedenej živnosti nemá iné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. V roku 2010 preukázateľne zaplatí poistné a príspevky vo výške 1 500 €. Ako má postupovať pri výpočte základu dane, keď chce uplatniť výdavky percentom z príjmov?

Pani Jane k 31. decembru 2009 zaniklo živnostenské oprávnenie. Nakoľko v roku 2009 uplatňovala pri príjmoch zo živnosti preukázateľné daňové výdavky a účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane za rok 2009 v súlade s § 17 ods. 8 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. znížila o záväzok voči zdravotnej poisťovni z titulu neuhradeného poistného za november a december 2009 v celkovej sume 1 000 €. Od 1. mája 2010 začala pani Jana opäť podnikať a pri príjmoch z podnikania sa rozhodla uplatniť percentuálne výdavky. V júni 2010 zaplatila zdravotnej poisťovni tento nedoplatok poistného viažuceho sa k príjmom zo živnosti v sume 1 000 €.

Pani Lucia dosiahne v roku 2010 príjmy z prenájmu bytu v sume 7 000 €. Okrem týchto príjmov v roku 2010 nebude mať žiadne iné príjmy vymedzené v § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.

Podnikateľka pani Nora, ktorá uplatňuje percentuálne výdavky, prijme v roku 2010 v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti od úradu práce príspevok vo výške 10 000 €. Časť príspevku vo výške 8 000 € použije v roku 2010 a zostávajúcu časť príspevku vo výške 2 000 € použije na stanovený účel až v roku 2011. Celý príjem vo výške 10 000 € zahrnie pani Nora do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2010, a to aj napriek tomu, že časť príspevku použije až v roku 2011.

Pán Viliam, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je samostatne hospodáriacim roľníkom. V súvislosti s výkonom poľnohospodárskej výroby príjme v roku 2010 dotáciu na nákup sadiva vo výške 2 000 €. Pán Viliam použije dotáciu až v roku 2011, v ktorom uplatní percentuálne výdavky.

Pán Jozef prijal v roku 2009 v súvislosti s výkonom podnikania príspevok na obstaranie odpisovaného majetku vo výške 12 000 €. Hmotný majetok, ktorý v roku 2008 z príspevku obstaral za 12 000 €, je zaradený do 1. odpisovej skupiny, kde doba odpisovania predstavuje 4 roky. Daňovník uplatnil rovnomerný spôsob odpisovania. V roku 2009 uplatňoval preukázateľné daňové výdavky a viedol daňovú evidenciu. V roku 2010 uplatní pán Jozef percentuálne výdavky.