Zásadu rovnakého zaobchádzania so zamestnancami upravuje ako vnútroštátna, tak aj medzinárodná právna úprava.
- Vzor
Poskytovanie rovnakej výšky mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty patrí medzi základné požiadavky EÚ, ktorá je upravená v čl. 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Zmluva o fungovaní Európskej únie).
Smernica 2006/54/ES uvádza, že za rovnakú prácu alebo prácu, ktorej sa priznáva rovnaká hodnota, sa odstráni priama a nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými hľadiskami a podmienkami odmeňovania (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ESvykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania).
Čo sa týka odmeňovania, v rámci slovenského právneho poriadku v pracovnoprávnych vzťahoch zákon č. 311/2002 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v § 119a ods. 2 explicitne uvádza, že „ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty“. Uvedené sa však vzťahuje aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
Uvedené zásady a princípy odmeňovania zjednodušene vyjadrujú, že osoby, ktoré pracujú na rovnakej pracovnej pozícii a vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, majú mať rovnakú výšku mzdy bez ohľadu na iné faktory, ako sú napríklad náklady na život alebo iné sociálnoekonomické podmienky.
Platí uvedené tvrdenie aj v bežnej praxi na Slovensku a v Českej Republike?
Prelomový rozsudok v Čechách
Aktuálnym Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 21 Cdo 3955/2018-228 zo dňa 20. 07. 2020) súd priznal žalobcovi právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu. Vodič (žalobca) pracujúci v spoločnosti Česká pošta, š. p., (žalovaný) sa domáhal určenia rovnakej výšky mzdy pre zjavné porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v odmeňovaní. Žalovaný určoval rozdielne tarifné podmienky pre ten istý výkon práce, avšak v rozdielnych mestách, a argumentoval okrem iného rozdielnymi nákladmi na život. Súd žalobcovi priznal právo na vyplatenie sumy vyplývajúcej z rozdielu dvoch stanovených miezd (jemu a ostatným zamestnancom vykonávajúcim prácu vodičov) vrátane úrokov z omeškania s nasledujúcim odôvodnením: „Z hlediska zásady rovného odměňování nejsou pro posouzení, zda se v konkrétním případě jedná o stejnou práci nebo o práci stejné hodnoty, významné sociálně ekonomické podmínky a jim odpovídající výše nákladů na uspokojování životních potřeb v místě, kde zaměstnanec vykonává práci.“
Na území Českej republiky sa uplatňuje rovnaký princíp ako na Slovensku. Podľa § 110 českého Zákonníka práce [Zákon č. 262/2006 Sb. Zákoník práce (ČR)] možno aplikovať rovnaké závery na odmeňovanie zamestnancov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty u toho istého zamestnávateľa v rôznych mestách či regiónoch. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky však môže mať veľký vplyv na doterajšiu zaužívanú prax, keď zamestnávatelia vyplácali zamestnancom mzdu rôznej výšky s argumentom regiónu a iných životných nákladov v ňom. Naskytá sa otázka, ako predmetné rozhodnutie ovplyvní pracovnoprávne vzťahy v Čechách.
Súčasná situácia na Slovensku
Slovenské právne predpisy – § 119a Zákonníka práce, § 13 Zákonníka práce a aj zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), zakotvujú zásadu rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní zamestnancov za rovnakú prácu. V praxi sa môže stať, že zamestnanci, ktorí vykonávajú rovnakú prácu/rovnaký druh práce u toho istého zamestnávateľa v odlišných mestách alebo prevádzkach, majú rôznu výšku mzdy. Podľa odborárov na rozdielne platové ohodnotenie zamestnancov na rovnakej pozícii má vplyv to, v akom regióne či meste pracujú, a to predstavuje porušenie Zákonníka práce. Zamestnávatelia, naopak, argumentujú, že priznávanie rozdielnej výšky mzdy pri rovnakej pozícii sa odvíja od náročnosti práce a ďalších faktorov.
Spoločnosť pôsobiaca v automobilovom priemysle, ktorá v minulosti poskytovala rozdielnu mzdu za výkon rovnakej práce vo svojich prevádzkach v Bratislave a v Martine, od roku 2009 tento rozdiel odstránila. Zamestnanci tohto koncernu na rovnakých pozíciách v oboch mestách dostávajú už rovnakú mzdu.
Podľa Zákonníka práce sa za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.
Na Slovensku nie je veľa relevantných súdnych rozhodnutí ohľadne rovnosti odmeňovania pri rovnakej práci alebo práci rovnakej hodnoty. Rozsudky krajských súdov sú zväčša v neprospech žalobcov – zamestnancov. Zaujímavým a z nášho pohľadu aj dobre odôvodneným je rozsudok Krajského súdu v Bratislave 16 CoPr/8/2018. Žalobca – radarový riadiaci letovej prevádzky v Poprade – sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd konštatoval porušenie zásady rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní, nakoľko jeho mzda bola nižšia než mzda radarového riadiaceho letovej prevádzky v Bratislave, nebol však úspešný.
Súd prvej aj druhej inštancie zhodne skonštatoval, že „aj keď povaha pracovných činností a iných činností (z hľadiska pracovného zaradenia a všeobecnej charakteristiky práce), ktorú žalobca vykonával na pozícii radarový riadiaci letovej prevádzky v Poprade, je rovnaká, akú by vykonával iný radarový riadiaci letovej prevádzky na inom letisku na Slovensku, pretože v prvom rade ide o zabránenie zrážkam lietadiel a udržiavanie usporiadaného toku letovej prevádzky, nemožno hovoriť o rovnakej povahe okolností, ktoré sprevádzajú tieto činnosti, a to práve z dôvodu, že každé letisko má iné zloženie riadených letov, iný dráhový systém, iné riziko vzniku udalostí, iné technické vybavenie, uplatňujú sa iné pracovné postupy, iné koordinačné dohody, iný výcvikový plán rôznej zložitosti, má inú zmennosť práce, stupeň pracovnej záťaže; riadiaci letovej prevádzky v Bratislave, v Košiciach a v Poprade teda poskytujú službu riadiaceho letovej prevádzky iným spôsobom, v inom prostredí, v rozličnej intenzite a komplexnosti činností, pričom práve uvedená rozdielnosť vykonávanej práce je zohľadnená v rozdielnom odmeňovaní a v zaradení do iného stupňa psychickej pracovnej záťaže radarových riadiacich letovej prevádzky. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že rozdiely v odmeňovaní a iných žalobcom namietaných oblastiach preto spočívajú v reálne vykonávanej práci, ktorá je vykonávaná za odlišných pracovných podmienok a dôvod nerovnakého zaobchádzania vôbec nesúvisí so žalobcom označeným „chráneným dôvodom“, ktorým je región.“
Z uvedeného jednoznačne vyplýva povinnosť zamestnávateľa stanoviť rovnakú mzdu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú tú istú prácu/prácu rovnakej hodnoty, aj keď v rôznych mestách alebo regiónoch. Zároveň však vyššie uvedený rozsudok dáva do pozornosti skutočnosť, že práca v rôznych regiónoch alebo prevádzkach jedného zamestnávateľa nemusí byť nutne prácou rovnakej hodnoty vzhľadom na povahu činností a okolností sprevádzajúcich tieto činnosti.
Záver
Slovenská aj medzinárodná právna úprava zakazuje v oblasti odmeňovania akúkoľvek diskrimináciu. Pri rozdielnej výške odmeňovania v rôznych regiónoch u toho istého zamestnávateľa bude pri posúdení, či je takéto konanie diskriminačné, rozhodujúce, čo je dôvodom takejto rozdielnej mzdy.