S kontrolou zo strany inšpektorátu práce sa môže stretnúť každý zamestnávateľ. Môže ísť o preventívne kontroly plnenia pracovnoprávnych povinností či dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, ale aj o kontrolu vykonávanú na podnet zamestnancov. Aké nové oprávnenia majú inšpektori práce a dá sa voči prípadnej pokute vôbec brániť?
- Vzor
Priebeh inšpekcie práce upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len ,,zákon o inšpekcii práce“).
Jej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a tiež výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Inšpektoráty práce vykonávajú dozor najmä nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, pričom kontrolujú pracovné či mzdové podmienky zamestnancov a štátnych zamestnancov, kontrolujú tiež dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania, ale aj vysielanie zamestnancov.
Ako vyplýva zo zákona o inšpekcii práce, inšpekcia môže byť vykonaná na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, či vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Výkon inšpekcie zabezpečujú inšpektori práce, ktorí sú kvalifikovanými štátnymi zamestnancami a ktorí sa pri výkone inšpekcie preukazujú preukazom inšpektora práce. Tento nesmú vydať z rúk, no kontrolovaná osoba môže požiadať o nahliadnutie.
Majú pomerne široké oprávnenia, ktoré sú však nevyhnutné na riadny výkon inšpekcie. Môžu najmä voľne a kedykoľvek vstupovať do priestorov a pracovísk, v nevyhnutnom rozsahu aj na súkromné pozemky, môžu tiež vykonávať skúšky, požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predloženie záznamov a potrebných dokumentov, odoberať vzorky materiálov a látok, s ktorými sa manipuluje na pracovisku, požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti na pracovisku.
Posledná novela zákona o inšpekcii práce zakotvila tiež právo inšpektorov používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy.
Týmto ustanovením sa ustálil výpočet oprávnení inšpektorov, a tým aj povinnosť zamestnávateľov umožniť im vykonať tieto úkony potrebné na výkon inšpekcie.
Inšpekcia práce musí byť primeraná a jej postup musí byť zabezpečený tak, aby neboli akokoľvek dotknuté práva a právom chránené záujmy kontrolovaného subjektu.
Inšpektori práce musia ešte pred začatím kontroly oznámiť kontrolovanému zamestnávateľovi svoju prítomnosť, samozrejme, ak tým negatívne neovplyvnia výkon inšpekcie, musia sa zaoberať pripomienkami a návrhmi zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci predloženými počas výkonu inšpekcie u zamestnávateľa a tiež musia informovať kontrolovaný subjekt o výsledkoch vykonanej inšpekcie.
Po zistení určitých nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa má inšpektor povinnosť vypracovať protokol a tento s ním prerokovať, prípadne s povereným zamestnancom. Protokol musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, najmä uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a uloženú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnených opatreniach.
K protokolu je možné podať vyjadrenie, v nadväznosti na čo inšpektorát vydá dodatok k protokolu. Ten je následne podkladom pre začatie správneho konania v prípade, ak sa nedostatky vyhodnotia ako natoľko závažné, že odôvodňujú aj uloženie pokuty v správnom konaní.
Výsledkom správneho konania je rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré by malo byť riadne odôvodnené, najmä čo do dôvodov, pre ktoré bola pokuta uložená práve v danej výške. Zákon totiž nestanovuje konkrétnu výšku pokuty pre konkrétne porušenie, ale len jej minimálnu a maximálnu hranicu.
Každý kontrolovaný subjekt môže využiť právo na odvolanie a dať toto rozhodnutie preskúmať Národnému inšpektorátu práce, ktorý je odvolacím orgánom. V prípade, ak nedôjde k zrušeniu rozhodnutia inšpektorátu práce ani druhostupňovým správnym orgánom, rozhodnutie Národného inšpektorátu práce je ešte možné preskúmať súdom v rámci správneho trestania.
Súdy preskúmavajú zákonnosť postupu pri výkone inšpekcie práce, najmä či dosiahnuté závery zodpovedajú dôkaznému materiálu nachádzajúcemu sa v spise, ako aj náležitosti vydaného protokolu a ďalších nadväzujúcich rozhodnutí.
Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 123/2019 zdôraznil, že ,,rozhodnutie správneho orgánu nemôže vychádzať z domnienok a predpokladov, keďže pri deliktuálnej zodpovednosti musí byť založené výlučne na preukázaných skutočnostiach v podobe dôkazov, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu.“
Pri ukladaní pokuty rozhodnutím musí správny orgán prihliadať na všetky aspekty, vymenované v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, ako aj na opakované zistenie toho istého nedostatku.
Často sa v rámci našej praxe stretávame s tým, že inšpektoráty práce riadne neodôvodňujú výšku ukladanej pokuty, pričom len všeobecne poukazujú na to, že prihliadli na vyššie menované aspekty. A to najmä v prípade, kedy účastník konania poukáže na to, že výška uloženej pokuty za obdobné porušenie bola zo strany iného inšpektorátu práce uložená vo výrazne nižšej sume.
V rámci rozsudku Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 123/2019 súd zdôraznil, že ,,s ústavnou zásadou rovnosti občanov súvisí aj tzv. precedenčná zásada vyjadrená v § 3 ods. 5 druhej vete správneho poriadku, v zmysle ktorej správne orgány dbajú, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali nedôvodné rozdiely.
Správny orgán je povinný vo svojom rozhodnutí vysvetliť, prečo pri charakterovo rovnakom, resp. obdobnom porušení ustanovení zákona uložil pokutu v inej výške, čo sa v prejednávanej veci nestalo...právna ochrana poskytovaná správnym súdom musí preto byť nielen iluzórna, ale aj skutočná ochrana, pokiaľ došlo k porušeniu základných zásad správneho konania.
Aj z uvedených dôvodov je preto žalobou napádané rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože absentuje presvedčivé zdôvodnenie výšky uloženej pokuty.“
Záverom možno ešte upozorniť, že počas inšpekcie práce je kontrolovaný subjekt povinný spolupracovať s kontrolným orgánom, resp. poskytovať mu potrebnú súčinnosť. V opačnom prípade má inšpektorát práce právo uložiť poriadkovú pokutu.
,,Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ, špecialista na pracovné právo, roky úspešne zastupuje zamestnávateľov v súvislosti s rozhodnutiami Inšpektorátov práce, má bohaté skúsenosti s tvorbou obchodných podmienok, ochranou osobných údajov, s poradenstvom pre start-upy a e-shopy. V rámci svojej publikačnej činnosti je autorom publikácie Vzory a povinná dokumentácia zamestnávateľa a ako odborník na rodinné právo aj publikácie Zákon o rodine – Veľký komentár."
